časopis Slovenskej katolíckej charity štvrťročník No. 4 2007

Ľudia bez domovaĽudia bez domova

Sv. Alžbeta – patrónka charitySv. Alžbeta – patrónka charityRozhovor so Soňou ValentovouRozhovor so Soňou Valentovou

Z DIECÉZNYCH CHARÍT

ROZHOVORSoňa Valentová, patrónka Krízového centra v Košiciach

PATRÓNKA CHARITY800. výročie narodenia sv. AlžbetyModlitba k svätej Alžbete

TÉMAĽudia bez domova

HUMANITÁRNA POMOCRozprávka o našej albánskej misii

Z SKCH SEKRETARIÁTZhodnotenie projektu „Pomoc matkám v núdzi“

Z DUŠENová životná úroveň. Zadarmo.

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 4 / 2 0 0 72

EDITORIAL

Ján Neruda napísal poviedku: Priviedla žo-bráka na mizinu. Zvláštne však? Žobráka sa ne-dá priviesť na mizinu. Alebo dá? Počúvajme.

Vojtíšek bol žobrák. Lenže chodieval čistooblečený, a tak mal prístup do každého domu.Vedel pomôcť, a zato mu dali najesť i niečo ob-liecť. Prišiel k hostinskému a on mu odsýpal dotabatierky tabak. Mal ho rád! Keď prichádzalpán Vojtíšek k strážmajstrovi, hovorí: „Pánstrážmajster, dajte si trošičku z môjho tabaku.“„Od vás pán Vojtíšek, vždy,“ a strážmajster sizoberie tabak. Ľudia vraveli: „Pán Vojtíšek, to jeale človek! Celá Malá strana ho pozná. Vlastnepán Vojtíšek ani nežobral, lebo zarobil na sebaprácou a s málom, čo mal sa rozdelil. Ale boliiní žobráci – lenivci, ktorí závideli poctivémuVojtíškovi. Najmä jedna jazyčnica si povedala,že by mohla využiť pána Vojtíška. Prišla k nemua hovorila, že sa bude o neho starať, že mu bu-de pomáhať. Chcela lacno získať muža – chla-pa, ktorý by pracoval a ona leňošila. Lenže pánVojtíšek ani za svet. Jednoducho – urazil ju od-mietnutím. Keď sa to druhýkrát zopakovalo, žo-bráčka začala medzi ľuďmi trúsiť o Vojtíškovi,že má nádherný mlyn, že sa mu žije, že cez deňnažobre a potom robí gavaliera. Toto sa dostaloľuďom do uší. Keď to počul pekár a videl akopán Vojtíšek ide k nemu, pekne ho privítal:„Pán Vojtíšek, potreboval by som pôžičku, poži-čiate mi?“ „JA, že by som vám požičal? Ja nič ne-mám! Naozaj nič nemám!“ „Klamár, už tu ne-máte, čo robiť.“ Pán Vojtíšek sa nemôževynačudovať, čo sa stalo. Keď príde do pohos-tinstva: „Tu nieto pre vás miesta, vy ktorý mátedva domy.“ „Ja, že mám dva domy?“ Keď stret-ne strážmajstra: „Pán strážmajster, zoberte siz môjho tabaku!“ No ten si ho ani nevšimne.Všetko sa otočilo a pán Vojtíšek sa stal skuto-čným žobrákom, lebo ľudia mu začali závidieť,hoci neprávom. Prosí žobráčku: „Prosím Vás,nerobte mi to!“ Ona mu znovu predkladá svojnávrh. Odchádza, ale už je to smutný človek, ne-povšimnutý, odvrhnutý. Ráno ho našli za-mrznutého, zasypaného v snehu. Takto privied-la žobráčka, žobráka na mizinu.

Ako to súvisí s nami? Sme možno tiež veľmiľahkovážni a veríme neraz kde čomu a kde ko-mu. Nie všetci núdzni sa do biedy dostali vlast-nou vinou, ale sú aj takí ktorým je potrebné slú-žiť, hoci šliapu po vlastnej dôstojnosti.Nehľadajme núdznych veľmi ďaleko od seba.Neraz sú veľmi blízko nás: hladní po porozume-ní, smädní po nádeji, nahí vo vlastnej slabosti,nemocní sebectvom, vo väzení zlých návykov, čizávislostí.

Mons. Štefan Sečkaprezident SKCH

Obsah

5

8

1 1

1 0

1 1

3

6

ADRESÁR SKCH

Slovenská katolícka charitaSekretariátAdresa: Kapitulská 18,814 15 BratislavaTel.: ++421-2-5443 1506, 5443 2503Fax: ++421-2-5443 3097E-mail: sekretariat@charita.skhttp://www.charita.sk/Účet: 683221653/7500

Bratislavská katolícka charitaAdresa: Heydukova 12,811 08 BratislavaTel.: 02-5296 4566, Fax: 02-5292 0275E-mail: bkch@ba.psg.skhttp://www.charitaba.sk/Účet: 4010078918/3100 Ľudová banka Bratislava

Bratislavsko-trnavská arcidiecéznacharitaAdresa: Hlavná 43, 917 00 TrnavaTel.: 033-5511 396, Fax: 033-5511 397E-mail: battarci.charita@stonline.skhttp://www.charitatt.sk/Účet: 10073-412080/4900 Istrobanka

Diecézna charita NitraAdresa: Samova 4, 950 50 NitraTel.: 037-772 1738, Fax: 037-772 1798E-mail: charita.nr@ba.telecom.skÚčet: 691943162/0200 VÚB Nitra

Diecézna charita Banská BystricaAdresa: Kapitulská 21, 974 01 Banská BystricaTel.: 048-472 0272, Fax.: 048-472 0271E-mail: dchbb@charitabb.skhttp://www.charitabb.sk/Účet: 736841312/0200 VÚB

Spišská katolícka charitaAdresa: Jesenského 5, 052 01 Spišská Nová VesTel.: 053-4424 519, Fax: 053-4424 519E-mail: caritas@nextra.skhttp://www.caritas.sk/Účet: 29634-592/0200 VÚB Spišská Nová Ves

Diecézna charita RožňavaAdresa: Nám. baníkov 27, 048 01 RožňavaTel.: 058-7326415E-mail: dchrv.roznava@gmail.comÚčet: 18137 582/0200 VÚB

Arcidiecézna charita KošiceAdresa: Bočná 2, 040 01 KošiceTel.: 055-6255 317, Fax: 055-6255 328E-mail: adch-ke@charita-ke.skhttp://www.charita-ke.sk/Účet: 513026193/7500ČSOB Košice

Gréckokatolícka diecézna charita PrešovAdresa: Hlavná 2, 080 01 PrešovTel.: 051-7723 970, Fax: 051-7723 970E-mail: charitagkdch@stonline.skhttp://www.grkatpo.sk/charita/Účet: 28039-572/0200 VÚB Prešov

Gréckokatolícka apoštolská exarchátna charitaAdresa: Dominikánske nám. 13, 040 01 KošiceTel.: 055-6259 454Účet: 4 350 228 409/3100Ľudová banka

Slovenská katolícka charita (SKCH) je neštátna nezisková organizácia, ktorá poskytuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a vý-chovno-vzdelávacie služby všetkým ľuďom v núdzi bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politické zmýšľanie.

Právnou formou SKCH je „Účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti“, zriadené Konferenciou biskupov Slovenska, a je samostatnou právnickou osobou. V zmysle Kódexu kanonického práva je SKCH konfederáciou verejných združení; tvoria ju arcidiecézne, diecézne charity a Bratislavská katolícka charita, ktoré sú samostatnými subjektami s vlastnou právnou subjektivitou.

AKTUALITY Z DCH BANSKÁ BYSTRICA

Keďže sa blížia sviatky pokoja a mieru Via-noce, pripravujeme na toto obdobie v spo-lupráci s Mestom Banská Bystrica a za finančnej podpory z projektov, štedrovečer-né pohostenie pre bezdomovcov na územímesta Banská Bystrica. Počas troch Viano-čných dní chystáme pre nich teplé balíčky,ktoré pomôžu aspoň čiastočne zmierniť zi-mu. Chceme im aj slávnostnejším obedompripomenúť čaro Vianoc, aby cítili, že ajkeď sú na ulici, nájdu sa ľudia, ktorí sa imsnažia pomôcť.

Aj keď už Dom svätej Alžbety nepatrí pria-mo pod charitu, ktorá je jej zriaďovateľom,chceme Vás informovať o aktivitách tohtozariadenia. V decembri chystajú pre detiv zariadení na 6. 12. Mikuláša – rozdávaniesladkých balíčkov a počas Vianočnýchsviatkov, deťom a mamičkám s deťmi as-poň čiastočne zmierniť odlúčenie od naj-bližších.Otčenášová, sekretariát DCH BB

POSVÄTENIE KAPLNKY V PREŠOVE

Prešovský eparcha, Mons. Ján Babjak, 12.novembra 2007 v priestoroch centra Gréc-kokatolíckej diecéznej charity v Prešove naHlavnej 2, vysvätil novozriadenú kaplnkubl. Pavla Petra Gojdiča. Kaplnka sa svätilapri príležitosti 60-teho výročia založeniacharity v Prešove. V homílii biskup Babjak zdôraznil, že Bohusa dá slúžiť na každom mieste a pri každejpráci. Práca zamestnancov charity je právev tomto excelentná. Naviac Kristus povedalpráve na adresu núdznych: „Čokoľvek steurobili jednému z týchto maličkých, mneste urobili.“ A sú to práve zamestnanci cha-rity, ktorí sa núdznym s nadšením venujú.Už prví apoštoli a učeníci, keď videli Kristaako pomáha slabým a chorým, tak si tútoslužbu núdznym osvojovali. „Tu budeteprosiť o sily, odvahu, nápady ako lepšie po-máhať núdznym. K tomuto vám žehnám.Pán bude mať z vás radosť, lebo on sa vidív opustených, v trpiacich ľuďoch. Majte

pevnú vieru, aby ste svetu ukazovali tie naj-väčšie hodnoty – duchovné,“ zdôraznilv závere homílie Mons. Babjak. Na kaplnku prispel bohuznámy darca su-mou 50 000,– Sk, samotní zamestnanci GKDCH v Prešove prispeli sumou 13 320,–Sk. Celkové náklady na kaplnku boli pred-bežne vyčíslené na 95 460,– Sk. Do kapln-ky je ešte potrebné zakúpiť stoličky, kľačad-lá a koberec.Andrea Čusová, GKDCH Prešov

ČRIEPKY Z DOMU SV. ANNYV STAREJ ĽUBOVNI

28. 10. 2007 sa v Dome kultúry v StarejĽubovni konala súťaž nádejných spevákovs názvom „Ľubovňa Objav“. Zúčastnili sana nej aj deti s kombinovaným postihomz Domu sv. Anny v Starej Ľubovni.Táto milá udalosť ukázala zdravým mladýmľuďom, akým smerom sa môže uberať ich

aktívne trávenie voľného času a zároveňmala aj benefičný charakter. Výťažok z toh-to podujatia vo výške 7 081,– Sk poputujena rekonštrukciu Domu sv. Anny. Štatutár-ny zástupca GKDCH v Prešove, Peter Valíček, a celý kolektív Domu sv. Annyv Starej Ľubovni, úprimne ďakuje usporia-dateľom tejto peknej akcie: eRku-HKSD,Rím.-kat. spoločenstvu mladých, Gréc.-kat.oázovému spoločenstvu mladých a MestuStará Ľubovňa. Všetkým vymenovaným patrí obdiv za to,že aj v dnešnej dobe plnej „falošných re-klám“ na konzumný spôsob života, zorga-nizovali kvalitnú akciu pre zdravé deti a zá-roveň nezabudli ani na tie detičky, ktorýmživot nadelil do vienka viac zdravotnýchproblémov ako ich rovesníkom.Mgr. Soňa Gaborčáková,vedúca Domu sv. Anny

POĎAKOVANIE FCH LUČENEC

Vyznanie, svedectvo a poďakovanie pánaKišša, ktorý nastúpil v zime na odvykaciukúru zo závislosti na alkohole v zariadeníInštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach. Píšelist pracovníkom lučeneckej farskej charity,ktorí sa do poslednej chvíle života staralio jeho matku v hospici a vybavili mu pobytv zariadení:

Vážený p. Kušnier,

úvodom môjho listu Vás i p. Darinku a všet-kých členov Charity čo najsrdečnejšie pozdra-vuje a zároveň Vám všetkým ďakujem za balík,ktorý ste poslali.O mame sa mi veľmi písať nechce, ale určitetušíte, že okolnosti mi nedovolili cestu do Lu-čenca. Bol som chorý a pravidelne som muselchodiť na chirurgiu, kde mi päť týždňov dáva-li do poriadku ľavú ruku a momentálne maliečia na chrbticu. Takže cesta do Lučenca nieje možná tak zo zdravotného ako aj finančné-ho dôvodu. Rád by som sa niečo dozvedelo mame, ale od „drahých“ príbuzných ne-chcem nič. Tí, kým mama žila, sa o ňu veľminestarali a mysleli si, že úplne stačí raz do ro-ka doniesť nejaké zákusky, poľutovať ju a daťnejaké múdre rady a veci sú vybavené. Tu Ma-rián Kuffa (náš farár) odslúžil omšu za jej du-šu a celá komunita sa za ňu pomodlila ruže-nec.Teraz som sa dostal do modrej skupiny, t.j.voľnejší režim a viac voľného času. Už mám ajsoboty voľné, lebo v tzv. červenej skupine aj so-boty sú pracovné a cez týždeň pracovná dobasa nekončí, tak ako u ostatných, ale po nej savykonávajú doplňovacie práce.Farár hovorí, že keď človek prejde cez červenúa modrú skupinu, tak začína byť spôsobilý nato, aby dostal určitú voľnosť a mal peniazea samostatne sa pohyboval. Ja sa postupne do-stávam z fyzickej a psychickej nepohody a za-čínam sa dívať na veci z inakšieho uhla. Zlo-ženie osadenstva je rôznorodé (p. Darinkamala pravdu), lebo tu nájdete od vysokoškolá-kov až po kriminálnikov a prostitútok všetkynácie. Disciplína tu je a aj musí byť pritoľkých ľuďoch. Denný poriadok sa musí do-držovať. Ráno medzi šiestou a pol siedmou savstáva, potom nasledujú raňajky. O štvrť naosem sa začína omša v kaplnke. Omšu cele-bruje buď Maroš (farár) alebo kaplán spolus diakonom. Okrem nich tu medzi nami žijúFrantiškáni a Jezuiti. Potom zamestnanie do12 hodiny. O 12 hodine máme v kaplnke ru-ženec a potom ideme na obed. Poobede po-kračuje v práci, do 16 hodiny. Po práci mámevoľno a každý sa môže venovať tomu, čo ho ba-ví. Je tu miestnosť s televíziou, klubovňa (stol-ný tenis, biliard a rôzne spoločenské hry)a knižnica.Ešte by som chcel napísať to čo som prvýkrátvidel a vidím v živote – farár, kaplán, franti-škáni a jezuita pracujú s nami a to všetko čopríde (drevo voziť, lopatou, teda čo príde).Inakšie tu každý pracuje podľa svojich schop-ností a zdravotného stavu.Pomaly už končím a ešte raz sa Vám, p. Da-rinke a celej Charite chcem poďakovať za všet-ko čo ste urobili pre mamu a pre mňa.S úctou Kišš

PS: V lete, keď už budem mať peniaze , takVám vrátim peniaze za balík. Ešte raz Vámďakujem.

w w w . c h a r i t a . s k 3

Z DIECÉZNYCH CHARÍT

RÓMSKE DETI V BELGICKU

V CHSC Trenčianska Teplá už 17. rok orga-nizujeme pobyty slovenských detí cez letnéprázdniny v belgických rodinách cez bel-gickú organizáciu Euro-children. Cez tietoletné prázdniny sme skúsili nový projekts rómskymi deťmi z rómskeho sídliska Poš-tárka v Bardejove.

Spolu so zástupcom občianskeho združe-nia Bernardo sme navštívila Poštárku.V spolupráci s rehoľnou sestričkou Ataná-ziou Holubovou, ktorá učí deti na Poštárkea saleziánmi v Bardejove sme vybrali 10 de-tí, ktoré by mohli ísť do Belgicka. Stretlisme sa s deťmi a ich rodičmi. Vysvetlili smeim o čo sa jedná, čo to deťom prinesie a ženemusia mať strach o svoje deti. Rodiny cel-kom uvítali túto možnosť. Ja som bolaz tohto stretnutia nadšená. No ľudia, ktorípracujú s nimi boli skeptickí. Vyplnili smeprihlášky a preložené do angličtiny som ichposlala do Belgicka do Euro-children, ktoréhľadá hosťujúce rodiny pre slovenské deti.No bol tu problém, že deti na Poštárke voveku od 8 do 10 rokov sa neučia cudzí ja-zyk. Našli sme učiteľa a začali učiť aj angli-čtinu. Na naše veľké prekvapenie deti aj ro-dičia to brali celkom vážne. Na zaplateníučiteľa sa podieľalo z časti Euro-chil -dren, sčasti občianske združenie Bernardoa symbolickou sumou aj rodičia. Do Belgic-ky vycestovali 4 rómske deti a na spätnúväzbu som sa spýtala sestričky AtanázieHolubovej, ktorá deti učí. Jej list prikladám.

Chcem využiť túto príležitosť a poďakovaťvšetkým pracovníkom Euro-children, ichdobrovoľníkom a rodinám, ktoré pozvalideti do Belgicka. Taktiež chcem poďakovaťposlancom Európskeho parlamentu PetroviŠťastnému a MUDr. Miroslavovi Mikolá-škovi, ktorí prispeli finančne na zaplateniecesty pre rómske deti. Ďalej chcem po-ďakovať sestričke Atanázie Holubovej, kňa-zom saleziánom za spoluprácu, lebo bezich pomoci by sme tento projekt nemohliuskutočniť. Napokon ďakujem občianske-mu združeniu Bernardo za spoluprácu a fi-nančnú podporu a p. učiteľovi MartinoviDemskému, ktorý si popri svojej rodine na-šiel čas aj na rómske deti a bude ich učiť ajv roku 2008.

Aj v roku 2008 môže ísť do Belgicka okremtých čo boli tento rok, 5 ďalších novýchrómskych detí a 15 nových ostatnýchz viacdetných a ekonomicky slabších rodín.Tým rodinám, ktoré nemajú na zaplateniecesty prispievajú belgické rodiny alebo Eu-ro-children sociálnou výpomocou.

Kamila PoláčkováCHSC Trenčianska Teplá

LIST SESTRY ATANÁZIE – SPOMIENKY DETÍ

Drahá pani Poláčková!Aj rómske deti z Bardejova – sídlisko Poš-tárka, sa zúčastnili pobytu detí v belgickýchrodinách, organizovaného Euro-children,so sídlom v Antwerpách.

Ďakujeme, že ste počas minulého školské-ho roka 2006/2007 navštívili rómske síd-lisko Poštárka v Bardejove a ponúkli našimdeťom prázdninový pobyt v belgických ro-dinách. Zo začiatku sme to nebrali vážne,neverili sme, že naše deti budú chcieť vy-cestovať tak ďaleko. Pán Boh však dával si-lu, a tak sa začal kurz anglického jazyka preprihlásené deti. Bolo ich 12, stretávali sadvakrát týždenne a s radosťou oznamovali,čo sa už naučili. Potom prišli prázdninya štyri z nich vycestovali. Boli to: Libuška,Miška, Simonka a Mário. Odprevadili smeich s rodičmi do Novej Dubnice, kde ichčakal autobus, ktorým odcestovali spolus ostatnými deťmi do Belgicka. Lúčenie bo-lo ťažké, aj slzičky sa vyronili, ale tým pre-konali obrovskú bariéru rómskeho etnika.A čo povedali samotné deti, keď sa vrátili?

Prvý prehovorí Mário: „Zo začiatku som sinemohol zvyknúť, ale teta a ujo boli veľmidobrí, mal som aj kamarátov, s ktorýmisom sa hral.“

Simonka si spomína takto: „Cestovalo sanám dobre, mali sme dobrých sprievodcov,

ktorí sa o nás starali. V Belgicku nás čakalicelé rodiny. Veľmi mi chutili palacinky.Chodili sme k moru, ale aj do kostola. Jasom im doniesla darčeky a oni mi tiež na-kúpili pekné veci a oblečenie.“

Hneď sa k nej pridáva Miška: „Čakala macelá rodina. Keď sme prišli k nim, ukázalimi moju izbu a kúpeľňu, aj celý dom. Hneďna druhý deň som mohla zavolať domov,lebo mi bolo trochu smutno. Potom smeboli v ZOO, tiež pri mori. Stále sme sa hra-li s deťmi. Keď som nevedela niečo pove-dať, tak sme to našli v slovníku. Večer smejedli zmrzlinu.“

Libuška rozhovor uzatvára: „Zo začiatkusa mi ťažko zvykalo, lebo som nemohlajesť. Potom to už bolo lepšie. Mala som veľakamarátov, boli ku mne veľmi milí. Doterazsi píšeme, poslali mi aj balíček – rôzneškolské potreby. Chcela by som ísť aj na bu-dúci rok, už som dostala aj pozvanie odbelgickej rodiny.“

Na záver chceme poďakovať všetkým, ktorínám to vybavili. Hlavne Euro-children, tiežtete Poláčkovej, otcovi Petrovi a všetkým sa-leziánom v Bardejove, pánovi učiteľovi Mar-tinovi, sestričke Atanázii a samozrejme na-ším rodičom.Tešíme sa na budúci rok.

Rómske deti z Bardejova, zaznamenala sestraAtanázia OSBM

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 4 / 2 0 0 74

Z DIECÉZNYCH CHARÍT

w w w . c h a r i t a . s k 5

ROZHOVOR

Je piatok, niečo po ôsmej hodine večerneja kráčam smerom k novej budove Slovenskéhonárodného divadla. Niekto by si myslel, žeidem do divadla, ale nie, dnes večer nie. Pre-jdem zamestnaneckým vchodom a zastavujemv priestrannej hale – na vrátnici. „Dobrý deň,ja som Andrea Topoľská a mám dohodnutéstretnutie s pani Soňou Valentovou. Môžetema u nej, prosím Vás, ohlásiť?“

Ste herečka známa z televíznych obra-zoviek, filmov, divadelných predstave-ní. Ako ste sa dostali k herectvu?

K herectvu som sa dostala tak celkom pri-rodzene, pretože v mojej rodine bola mami-čka umelkyňa – klavírna virtuózka. Vyštu-dovala hudobnú akadémiu u klavírnychpedagógov, pána a pani Kafendovcov. Keďju počul môj otec hrať, myslím, že aj to pri-spelo k jeho zamilovaniu sa do nej. Zasnú-bili sa dosť mladí a mamička musela sko-nčiť akadémiu. Otecko ten zasa neštudovalhudbu, bol amatér. Hrával krásne rôznedruhy piesní: počnúc ľudovými, operetný-mi, cez slovenské, cigánske i maďarské…Skrátka čo počul a páčilo sa mu, to vedel ajzahrať bez toho, že by sa bol býval učil. Čižemala som doma také dva prúdy.

Mali ste teda veľký predpoklad byť kla-viristkou.

Áno, mamička si myslela, že budem tiež kla-vírna virtuózka. Mne to síce šlo, no nemalasom takú veľkú trpezlivosť. Bola som nepo-sedná a skôr ma bavil tanec, spev a básničky.

Kto objavil vo Vás tento talent?Vybadala ho vo mne učiteľka ľudovej školy,ktorá mala tiež veľmi rada umenie, najmäpoéziu. Zbadala, že nerecitujem najhoršiea naučila ma rôzne básničky, s ktorými somchodila na recitačné preteky, vystupovalasom aj na Hviezdoslavovom Kubíne. Mámodtiaľ peknú príhodu. Keď som bola malé,

asi také desaťročné „copaté“ dievča, recitova-la som vážny a ťažký monológ bláznivejHanky z Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy.Porota potom nevedela, že kam ma má zara-diť, keď nerecitujem o žabiatku a myšiatku,ale o vážnych veciach. Pýtali sa ma, či tomurozumiem a ja som povedala, že áno, leboz veľkej ubolenej lásky sa dá aj zblázniť a žemi to pani učiteľka všetko vysvetlila. Tak po-tom som dostala samostatné čestné uznanie.

Umenie ste mali v detstve všade okoloseba. Nepomýšľali ste robiť v dospe-losti niečo iné?

Bolo to také akoby samozrejmé, ako sa namňa umenie lepilo a potom neskôr som zis-tila, že naozaj nie som technický talent.Takže bolo jasné, že skôr ktorým smeromby som chcela ísť. Nielen pre svoje poteše-nie, ale aj druhí sa budú tešiť, keď niečopekné predvediem.

Kde a ako by ste sa realizovali, kebyste neboli herečkou?

Ja pochádzam z Trnavy, slovenského Rí-ma, tam som voľakedy ako dieťa chodila dojednej starej lekárne, kde bolo množstvofľaštičiek a „šuflíčkov“… spomínam si, že tobolo na rohu evanjelického kostola a veľmisa mi táto lekáreň páčila. Čiže ako malédieťa, som chcela byť lekárničkou. Ale ne-skôr som zistila, že keby som nevedela daťľuďom radosť cez umenie, bola by som asimisionárkou.

S čím spájate umenie?Dnes viem, že umením sa dá prejsť očistou,lebo umenie nám Boh dal ako nadstavbu. Toje niečo duchovné, presne ako je napísané, ženielen chlebom je človek živý, ale aj každýmvýrokom z Božích úst. Umenie nás pozdvi-huje. Neexistovalo by, keby On nechcel abyexistovalo, keby On nechcel, aby sme mali citpre krásu. Takže umenie patrí k Bohu a vzbu-dzuje dobro a lásku, lebo „Boh je Láska“.

Vyžaduje si herectvo nejaké špeciálnevlastnosti?

No, vyžaduje si talent na tento druh ume-nia. Je úžasné, že každý máme na niečo inétalent. Talent je Boží dar a na žiadny dar ne-môžeme byť pyšní. Môžeme ho rozvíjať, za-nedbať, či dokonca zničiť. V akomkoľvekzamestnaní je dôležité mať k tomu vzťaha je na nás, aby sme si vybrali to, čo robímeradi a nie to, za čo dostaneme najväčší plat.Viem, peniaze sú potrebné a sú na záchra-nu, ale ja si hovorím, že na záchranu člove-ka je potrebné viac.

Zúčastnili ste sa na Charita kongresea prevzali ste na ňom záštitu nad Krí-zovým centrom v Košiciach, ktoré po-máha osamelým rodičom. Čím Vás táto ponuka spolupráce so SKCH oslo-vila?

Keby ma ktokoľvek oslovil, aby somv niečom pomohla a mohla by som po-môcť, tak by som sa snažila. Je mi ľúto, že jeto ďaleko, ale verím, že možno si prečítajúaj tento článok a budú poznať moje názorya možno im v niečom pomôžu a hlavnesnáď ich upozornia na nekonečnú Božiu

lásku, pretože Boh nikoho neopustí, ak sámčlovek neopustí Boha. Je to taká pomoc nadiaľku, ale veľmi ich pozdravujem a keď bu-dem v blízkosti, určite ich prídem pozrieť.

Čo znamenajú pre Vás Vianoce? Akoich prežívate?

Tak voľakedy, keď som bola malá, malo topre mňa úžasné čaro, samozrejme ako prevšetky deti. Ale dnes, žiaľ, musím povedať,že už sa to tak sprofanovalo a obchody a re-klamy z toho urobili vyslovene sviatok ma-térie. Mnohí, ktorým to rodičia nevysvetlia,ani nevedia hádam o čo ide. Ja mám veľkédeti a nepotrebujem mať načačkanú do-mácnosť. Pretože dôležitý je ten fakt, že saJežiš narodil (aj keď presný deň nevieme)a tú láskavosť, akú máme v tieto dni, bysme mali mať stále. Tým by sme Bohu uro-bili najväčšiu radosť.

Ďakujem za rozhovor a prajem Vám i Vašejrodine milostiplné vianočné sviatky.Andrea Topoľská

„Dnes viem, že umením sa dá prejsť očistou“„Dnes viem, že umením sa dá prejsť očistou“

Soňa Valentová

Narodená: 3. 6. 1946 v TrnaveVzdelanie: VŠMU BratislavaMá dve dcéry: Katku a NatálkuAngažmán: Činohra SND (od 26. 8. 1967)Najvýznamnejšie postavy: Perinbaba (Ma-cocha), Trasovisko (Hana), Chrobákv hlave (Raymonda), Noci kráľovien (Krá -ľovná Alžbeta), Mníšky (Matka predstave-ná)Ocenenia: Cena Janka Borodáča; zaslúžiláumelkyňa, TV cena – Zlatý Krokodíl, Štát-na cena Rad Ľudovíta Štúra II. triedy zaprínos v kultúre

Celocharitná púť k sv. Alžbete10. novembra 2007 sa v Košiciach uskuto-čnila púť pracovníkov, sympatizantov a ro-dinných príslušníkov z jednotlivých diecéz-nych charít Slovenskej katolíckej charityk sv. Alžbete. Púť organizovala Slovenskákatolícka charita v spolupráci s Arcidiecéz-nou charitou v Košiciach pri príležitosti800 rokov od narodenia sv. Alžbety Uhor-skej, patrónky SKCH a zároveň aj pri príle-žitosti 80. výročia založenia katolíckej cha-rity na Slovensku. Približne 130 účastníkovpúte sa najskôr zúčastnilo na slávnostnejsvätej omši v Dóme sv. Alžbety v Košiciach,

ktorú celebroval prezident SKCH Mons.Štefan Sečka. V homílii pri tejto príležitostiMons. Sečka zdôraznil odkaz sv. Alžbety,ktorá premohla seba samú, premohla vlast-ný egoizmus a napriek tomu, že pochádza-la z kráľovského rodu, bola tu hlavne pretých najbiednejších… „Možno sme niekedytrochu ľahkovážni k iným a uveríme ka-dečomu, čo o nich počujeme. Nech je tedapre nás kritériom len duch Kristovej prav-dy. Nehľadajme preto núdznych ďaleko odseba,“ zdôraznil biskup Sečka. V závere po-dotkol: „Hovorí sa, že na veľké skutky je po-trebný dlhý život. Sv. Alžbeta dokazuje, ženezáleží na dĺžke života, ale na jeho inten-zite.“Po svätej omši a spoločnom agapé v prie-storoch Arcidiecéznej charity Košice si pút-nici mohli pozrieť vybrané pracoviská ko-šickej charity a spoznať tak prácu svojichkolegov.„Sv. Alžbeta je jedna z tých svätíc, ktoré súpre mňa stále moderné,“ povedal Ing.Mgr. Juraj Barát, generálny sekretár Sloven-skej katolíckej charity. „Má, samozrejme,pre mňa význam. Inšpiruje ma v mnohýchveciach. Hlavne tým, ako aj každý iný svä-tec, čím je aktuálna pre dnešok. U sv. Al-žbety nachádzam práve túto aktuálnosť.“Andrea Čusová, GKDCH Prešov

Kresliarska súťaž o sv. AlžbeteDo celocharitnej súťaže „Sv. Alžbeta našimiočami“ sa zapojili predovšetkým deti a mla-dí. Práce hodnotila porota, ktorá pozostá-vala z troch členov: Ing. Mgr. Juraja Baráta,generálneho sekretára SKCH, ktorý sa v sú-kromnom živote aktívne venuje výtvarné-mu umeniu, výtvarníka a speváka populár-nej kapely Hudba z Marsu Mgr. MichalaŠtofeja, ktorý pracuje ako fotoeditor denní-ka Pravda a Mgr. Kataríny Michalčíkovej,manažérky pre komunikáciu a PR SKCH.Porotcovia vybrali tri práce: obrázok 11-roč -ného Jakuba Kadlecaja z Piaristického gym-

názia v Trenčíne, prácu len6-ročnej Dorotky Kanátoveja 14-ročnej Bibiany Barano-vej z FCH Lučenec. Víťazi zí-skali knižky a iné drobnosti,ktoré do súťaže venovalo vy-davateľstvo Don Bosco z Bra-tislavy. Vydavateľstvu DonBosco ďakujeme za podporusúťaže a za dlhodobú spolu-prácu so SKCH.Boli udelené 4 špeciálne ce-ny: Monike Paraličovej, za-mestnankyni Grécko-katolíc-kej diecéznej charity Prešovza veľký maľovaný obraz,dvom mladým mamičkám –

Nikole Szilágyiovej a Ivete Mičkovej z Do-mu Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsiza krásne maľby na plátno a Slávke Kruli-šovej z Prešova za sošky sv. Alžbety. Všetkydámy boli odmenené milou knižkou z vy-davateľstva Don Bosco, ktorá im určite sprí-jemní posledné jesenné dni.Víťazom gratulujeme a všetkým, čo sa zapo-jili do súťaže, ďakujeme za poslané práce.Všetky práce boli prevezené do Dómu sv.Alžbety v Košiciach, kde boli vystavenéa ponúknuté na charitný predaj. Výstavabola zahájená na charitnej púti a trvala aždo sviatku sv. Alžbety. Predalo sa 9 diela vyzbieraných 2361,– Sk poputovalo napodporu Domu sv. Alžbety v Košiciach,ktorý slúži ako útulok pre ľudí v núdzi.AT

Kto bola sv. Alžbeta?Žila v rokoch 1207 – 1231, bola dcéroukráľa Andreja II. a jeho manželky Gertrúdy.Už ako jedenročná bola z politických dôvo-dov zasnúbená durínskemu Ľudovítovi IV.,aj on bol dieťaťom, mal 8 rokov. Ako 15 ro-čná uzavrela manželstvo. Porodila 3 deti. Jejživot bol plný strastí z nepochopenia prí-buzných a vytrvalo slúžila najchudobnej-ším. Zomrela ako 24 ročná.Nech namiesto mňa prehovorí list človeka,ktorý ju veľmi dobre poznal. Napísal hoKonráda z Marburgu, jej spovedník a du-chovný vodca, rok po jej smrti.„Alžbeta hneď vynikala v čnostiach. Leboako bola v celom svojom živote tešiteľkouchudobných, tak vtedy začala byť naplnoživiteľkou hladných. Pri ktoromsi svojom

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 4 / 2 0 0 76

PATRÓNKA CHARITY

800. výročie narodenia sv. Alžbety800. výročie narodenia sv. Alžbety

Modlitba k svätej Alžbete

Milosrdný Bože,Tvoj Syn Ježiš Kristus zjavil v sebe tvoje mi-losrdenstvo a vyhlásil, že blahoslavení súmilosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.Toto posolstvo si osobitne osvojila tvoja ver-ná služobnica svätá Alžbeta a tvojho Synavidela v každom chorom a ubiedenom člo-vekovi.Táto žena z kráľovského rodu, kráčala postopách svätého Františka, aby sa bohatárodom stala chudobnou, ale bohatá na Bo-žiu milosť a lásku.Starostlivá matka troch detí, mladá vycho-vávala mladých a s materinskou láskou sak nim vinula.Po manželovej smrti, ktorý chápal jej mi-losrdnú lásku a obdivoval Jej čnosti, chu-dobná a pokorovaná, hrdinsky znášala ťaž-kosti života, len aby si nezatieňovala srdcesvetskými starosť;ami a ľudskými ohľadmi,pokračuje v charitatívnej činnosti a z jej zá-stery naozaj padajú ruže almužien a dob-rých skutkov.Po prijatí Kristovho tela, sladko usínav smrti ešte mladá, aby videla z tváre dotváre toho, ktorého na zemi tak veľmi milo-vala.Milosrdný Bože, daj aby sme nasledovali tú-to vzácnu ženu, sväticu charity.Nech nám pomáha milovať našich chorýcha ubiedených bratov a sestry, aby sme aj myv týchto ľuďoch videli Krista a prejavovaliTi lásku skutkami milosrdenstva, a tak pa-trili medzi blahoslavených milosrdnýcha získali tvoje milosrdenstvo a aby sme spo-lu so svätou Alžbetou a so všetkými svätýmimali účasť na tvojej večnej sláve. Amen.

Mons. Štefan Sečkaprezident SKCH

w w w . c h a r i t a . s k 7

PATRÓNKA CHARITY

zámku dala postaviť útulok a pozbieraladoň veľa chorých a slabých. Všetkým, čo sitam prišli pýtať almužnu, štedro rozdávaladobrodenie lásky. A nielen tam, ale na ce-lom území, ktoré patrilo pod právomoc jejmanžela. Až tak vyčerpala všetky svoje prí-jmy zo štyroch kniežatstiev svojho man -žela, že dala predať všetky odevy a všetkocenné šatstvo v prospech chudobných.

Spravidla dva razy za deň, ráno a večer,osobne navštívila všetkých chorých a samaošetrovala tých, čo boli medzi nimi zvlášťodpudzujúci. Jedných nakŕmila, druhýmpopravila lôžko, iných vzala na ramenáa preukázala im mnohé iné služby ľudskos-ti. A tým všetkým nevzbudila nevôľu aniu svojho manžela, blahej pamäti. A keďmanžel zomrel, v túžbe po najvyššej doko-nalosti s mnohými slzami ma prosila, abysom jej dovolil žobrať po domoch.… proti mojej vôli prišla za mnou do Mar-burgu. Tam v meste zriadila akýsi útulok,zhromažďovala chorých a nevládnycha tých najúbohejších a najopovrhovanej-ších usádzala k svojmu stolu.A hoci bola taká činná, hovorím pred Bo-hom, že zriedka som videl ženu takú vnú-tornú. Niektoré rehoľníčky i rehoľníci čas-tejšie videli, ako jej obdivuhodne žiari tvára z očí akoby jej boli vychádzali slnečnýmpodobné lúče, keď prichádzala z ústraniamodlitby.Pred smrťou som ju vyspovedal a keď somsa pýtal, čo treba urobiť s jej majetkom a ná-bytkom, odpovedala, že všetko, čo už dáv-no iba zdanlivo vlastní, patrí chudobným.Prosila ma, aby som im rozdal všetkookrem chatrných šiat, ktoré mala oblečenéa v ktorých chcela byť pochovaná. Potomprijala Pánovo telo a až do večera hovorilao tom najlepšom, čo počula v kázni. Nako-niec v hlbokej nábožnosti odporúčala Bohuvšetkých, čo boli pri nej, a ako keby sladkozaspala, vydýchla.“ 1

Mons. Štefan Sečkaprezident SKCH

Pomenované podľa sv. AlžbetyViaceré rehoľné spoločnosti a dobročinnéorganizácie vrátane niekoľkých zariadeníSlovenskej katolíckej charity nesú jej menoa inšpirujú sa jej ideálmi. Pri tejto príleži-tosti Vám predstavujeme Rehoľu sv. Alžbe-ty a Onkologický ústav sv. Alžbety, ktorý sanachádza hneď vedľa kostola sv. Alžbetyv Bratislave.

Rehoľa sv. AlžbetyMy, sestry alžbetínky, sme na Slovensku odsvojho vzniku (r. 1738) len v Bratislave.Oficiálny názov nášho rehoľného spoločen-stva je Rehoľa sv. Alžbety. Rok 1622 sav historických prameňoch uvádza ako rokvzniku rehole, ktorej zakladateľkou bolasestra Apolónia Radermecherová, vtedy ži-júca v Nemecku. Tak sa alžbetínskou kolís-kou stal nemecký Aachen. Odtiaľ sa rozšíri-li rady sestier alžbetínok zakladanímnových kláštorov v ďalších krajinách Euró-py: Čechy, Slovensko, Poľsko, Rakúsko, Ma-ďarsko, ale aj mimo Európy Kanada. SestraApolónia si zvolila svätú Alžbetu Durínskuza patrónku tohto nového rehoľného spo-ločenstva, po boku jej súčasníka sv. Fran-tiška z Assisi. Nepochybne teda spiritualitanašej rehole je františkánska.Vo všeobecnosti sa sestry alžbetínky vo svo-jom apoštoláte venujú chorým, opustenýma chudobným ľuďom. My, bratislavské sest-ry, slúžime onkologicky chorým v našej ne-mocnici, ktorá bola založená sestrami al-žbetínkami v roku 1743. V 40.-tych rokoch20. storočia sa z pôvodne všeobecnej ne-mocnice stal onkologický ústav. Od roku1996, kedy sa nemocnica znova dostala dosprávy sestier alžebtínok, opäť nesie menosv. Alžbety a snažíme sa, aby bola prenik-nutá jej duchom služby. V súčasnosti žije

v našom kláštore 25 sestier. Mladšie sestrypracujú v spomínanej nemocnici, každápodľa svojho vzdelania a záujmu. Staršiesestry sú už na dôchodku a dennodenneposväcujú svoj život modlitbami, obetami,drobnými prácami v kláštore, v záhradei spoločnými rozhovormi.V tomto roku sme spolu s celou Cirkvouslávili 800. výročie narodenia sv. Alžbety.

Naskytlo sa veľa možností vrátiť sa ku ko-líske duchovnosti sv. Alžbety, k posolstvujej života, lásky, obety a služby. Naša po-zornosť smerovala predovšetkým na osob-né prehĺbenie jej posolstva a duchovnostiv našich srdciach a životoch.V júli sa konalo na bratislavskom hradespoločné duchovné stretnutie rehoľnýchi laických spoločenstiev, ktorých službaa spiritualita je úzko spojená so sv. Alžbe-tou. Otec arcibiskup Ján Sokol tomutostretnutiu duchovne žehnal svojou prítom-nosťou, slávením slávnostnej sv. omšev Dóme sv. Martina i svojou účasťou na pro-grame, ktorý nasledoval po nej priamo nabratislavskom hrade. Záver tohto požehna-ného roku vyvrcholil slávnostnou sv.omšou, ktorú na sviatok sv. Alžbety – 17.novembra celebroval v Kostole sv. Alžbetyotec biskup Stanislav Zvolenský, v prítom-nosti viacerých kňazov, koncelebrantova veriaceho ľudu.Po uplynutí tohto roka zostávajú v našichmysliach spomienky a duchovné odkazysv. Alžbety, ale súčasne aj bázeň, či tiež ver-ne kráčame v duchu Evanjelia, s láskoua horiacim srdcom v službe chorým a chu-dobným, podobne ako ona – sv. Alžbeta:kajúcnica, hlboko milujúca manželka i vdo-va, matka detí svojich, ale aj množstvaopustených, chorých a chudobných. Prosí-me o modlitbu, s túžbou po premenení nadrobné, čo znamená: BYŤ TU JEDEN PREDRUHÉHO, vo vzťahu k Bohu i voči ľu -ďom.Sestra Jana-Battista, alžbetínka

Onkologický ústav sv. Alžbety v BratislaveDejiny slovenskej onkológie úzko súvisias dejinami nemocnice sv. Alžbety, ktorú

zriadili v polovici 18. storo-čia v Bratislave sestry z Re-hole sv. Alžbety. Už od svoj-ho vzniku slúžila nemocnicaošetrovaniu ťažko chorých,opustených a biednych.V prvej polovici 20. storočiabolo v Nemocnici sv. Alžbetyzriadené pracovisko, venujú-ce sa diagnostike a liečbe on-kologických ochorení. Z ne-ho sa krátko po skončenídruhej svetovej vojny vytvo-ril Ústav pre výskum a lie-čbu rakoviny. V roku 1950bola Nemocnica sv. Alžbetyzoštátnená. V jej priestoroch

fungoval Ústav experimentálnej onkológieSAV a Ústav klinickej onkológie, ktorý bolcentrom onkologickej diagnostiky a liečby.Po reštitúciách cirkevného majetku bola za-čiatkom 90-tych rokov nemocnica vrátenáReholi sv. Alžbety, ktorá od 1. januára 1996zriadila v jej priestoroch Onkologický ústavsv. Alžbety.Spracovala: Andrea Topoľská

1 LITURGIA HODÍN. Zv. IV. Z listu duchovného vodcusvätej Alžbety Konráda z Marburgu (Ad pontificem anno1232: A. Wyss, Hessisches Urkundenbuch I, Leipzig1879, 31-35)

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 4 / 2 0 0 78

TÉMA

„Prehrešuje sa človek, ktorý svojim blížnympohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú bla-žení.“ (Prís 14, 21)Príbehy ľudí, ako sa hovorí „píše sám život“.Počas existencie a fungovania Charitativno-sociálneho centra a Denného azylovéhocentra v Žiline (ďalej len CHSC a DAC),ktorého zriaďovateľom je Diecézna charitaNitra, by vedeli pracovnici vyrozprávať osu-dy, životné príbehy ľudí, ktorí sa obrátiliu nich o pomoc.Pomoc môže mat veľa podôb. Ako sa píšev Sv. Písme: „Nepokoj v srdci stláča človeka,láskavé slovo ho však rozveseľuje.“ (Prís 12,25) Niekedy naozaj „dobré slovo“ prevážimateriálnu pomoc; keď človek je v úzkycha nevie ako ďalej, nevie kde sa podeje a čos ním bude ďalej.Práca s takýmito ľuďmi je náročná, ale na-priek tomu obohacujúca. Je ťažké sa k nimpriblížiť, aby otvorene rozprávali o svojichproblémoch a za aktívnej účasti z ich stranyich aj riešili. Dôvera sa u nich buduje ťažko,naozaj ťažko, po tom všetkom, čo zažili.Pomôcť človeku v núdzi je na dennoden-nom poriadku aj v iných CHSC v rámci Slo-venska. Charita ako nás naši klienti, ktoríCHSC navštevujú „familiárne“ volajú, po-dáva pomocnú ruku každému človeku,ktorý ju potrebuje. Zázraky sa síce denno-denne nedejú, ale za spolupráce klientov saurčite s odstupom času aj dejú u tých klien-tov, ktorí svoju druhú šancu a podanú rukuvyužili naplno.Tu si môžeme dať otázku: Či vlastne má na-ša práca zmysel? Či naša práca prináša„ovocie“!?Na tomto mieste by sa dali popísať životnepríbehy klientov CHSC, niektoré aj s „hap-py endom“ – dobrým koncom, no niektoréBohu žiaľ aj nie!Prostredníctvom projektu na rozšíreniekomplexnosti sociálnych služieb, ktorýsme realizovali a naďalej realizujeme vďaka

finančnej podpore Slovenskej katolíckejcharity a Slovenskej sporiteľni sa snažímezefektívniť sociálne služby poskytované naCHSC a vyjsť v ústrety našim klientom.Realizácia projektu pozostávala z rozšíre-nia, skvalitnenia a zlepšenia sociálnych slu-

žieb v troch oblastiach. Konkrétne sa jed-nalo o služby v oblasti: charitatívna službav rodinách (CHSR), denné azylové cen-trum pre ľudí bez domova (DAC) a so-ciálne poradenstvo a prevencia (SP).

CHARITATÍVNA SLUŽBA V RODINÁCH (CHSR)

Prvá oblasť práce bola zameraná na pomocstarým, chorým a osamelým ľuďom v meste

Žilina a blízkom okolí v ichprirodzenom prostredí. Zá-kladom je opatrovateľskáslužba. Zakúpili sme zdravot-nícke a rehabilitačné po -môcky, ktoré podľa potriebklientov zapožičiavame. Za-kúpené pomôcky prispievajúk zlepšeniu zdravotného, fy-zického a psychického stavuklienta a preventívne pôsobiana zdravie klientov. Pomôckyklienti pravidelne používajúvo svojom prirodzenom pro-stredí, nemusia prekonávaťrôzne bariéry vzhľa dom naich zdravie a vek.

DENNÉ AZYLOVÉ CENTRUM PRE ľUDÍ BEZ DOMOVA (DAC)

Druhá oblasť práce predstavuje ambulant-nú starostlivosť o ľudí v núdzi a bez domo-va. Rozšírili sme hygienické zariadenia do-budovaním ďalšieho nového strediska

osobnej hygieny a rozšírili sme ho ajo práčovňu. Motivujeme klientov k staro-stlivosti o seba a svoje veci. Kúpou automa-tickej práčky sme im umožnili pravidelnepranie osobných vecí. Vybudované hygie-nické zariadenia a práčovňa slúžia na vyko-návanie osobnej hygieny ľuďom bez domo-va. Zakúpením a inštaláciou plynovéhoohrievača sme zabezpečili dostatočnýohrev vody a zefektívnili túto službu preklientov centra.Priestory denného azylového centra a prie-story na sociálne poradenstvo sú počas dňaklientmi najviac navštevované a využívané.V týchto priestoroch sme vymenili poško-dený nábytok, zakúpili kuchynskú linku,stoličky, lavice a stoly, rýchlovarnú kanvicua misky na výdaj stravy pre klientov. Výme-nou poškodeného nábytku sme zlepšilikultúru stolovania a stravovania v dennomazylovom centre pre ľudí bez domova. Vďa-ka realizácii projektu sme mohli zakúpiťpracovné náradie na pracovné aktivity preklientov. Klienti sa takto budú môcť po-dieľať na úprave a údržbe priestorov budo-vy a okolia CHSC a DAC.

Ľudia bez domovaĽudia bez domovaSkvalitňovanie služieb poskytovaných CHSC/DAC a následne zvyšovanie životnej úrovne ľudí bez domova

w w w . c h a r i t a . s k 9

TÉMA

SOCIÁLNE PORADENSTVO A PREVENCIA (SP)

V rámci tretej oblasti realizovaného projek-tu – v sociálnom poradenstve – sme zefek-tívnili kvalitu poskytovania samotného so-ciálneho poradenstva a sociálnej prevenciekúpou počítačových zostáv a multifunk-čného zariadenia. Samotná realizácia pro-jektu v tejto oblasti pozostáva v aktívnejúčasti klienta v práci na počítači v spolu-práci so sociálnym pracovníkom. Získanévedomosti budú môcť klienti použiť prihľadaní si zamestnania a v iných zručnos-tiach pri práci na PC ako napr. písanie mo-tivačného listu, žiadosti do zamestnaniaa iné… Podporu ďalšieho vzdelávania a kul-túrne aktivity pre klientov sme realizovalizakúpením rádia s CD a DVD prehrávača.Prostredníctvom streetworku – terénnej so-

ciálnej práce – DAC vykonáva vyhľadávaciučinnosť, pričom cieľovou skupinou sú ľudiabez domova, ľudia závislí na alkoholei iných drogách a psychotropných látkach,odídenci, utečenci, a iné skupiny ľudí naokraji spoločnosti Z dôvodu dostupnostia komplexnosti služieb pre klientov bez do-mova sme vytvorili novu pracovnú pozíciu– streetworkera. Úlohou stretworkera je po-skytnutie pomoci, prvotného sociálnehoporadenstva, zdravotnej, materiálnej a du-chovnej pomoci priamo v teréne. Prostred-níctvom streetworku začíname mapovať pe-riférne časti mesta a lokality kde sa danáskupina najčastejšie zdržuje. Informujemeklientov o službách a pomoci, ktorú posky-tuje CHSC prostredníctvom letáčiku s po-skytovanými službami a pracovným časomna CHSC Žilina. V rámci projektu sme za-bezpečili vybavenie terénneho pracovníka,

ktoré je nutné pri práci na ulici (lekárnička,telefón, fotoaparát).

PRÍNOS PROJEKTUPrínos realizovaného projektu vidíme v rea-daptácii – pomôcť klientovi adaptovať sa vovzťahoch, v rodine, v prostredí, rehabilitácii– v zmysle sociálnom, snažiť sa o navráte-nie dôstojnosti a vzťahov v akých bol predtým…, resocializácii – návrat klienta do spo-ločnosti. Klienti hodnotia realizovaný projekt pozitív-ne a všímajú si zrealizované zmeny v rámciposkytovaných služieb. S prichádzajúcou zi-mou a zvyšujúcim sa počtom klientov v na-šom centre veríme, že poskytneme službua pomoc každému, kto príde do CHSC.„Ja som síce biedny a úbohý,no Pán sa staráo mňa“. (Ž 40, 18a)K. G., CHSC Žilina

Charitatívno-sociálne centráCHSC znamená prvý kontakt s človekomv núdzi. Práca v CHSC je veľmi rôznoro-dá, lebo pracovníci charity musia spolus klientmi riešiť často zložité životné si-tuácie a hľadať tie najoptimálnejšie rieše-nia. Pre cieľové skupiny CHSC je prí-značné, že sa nachádzajú v materiálnejalebo sociálnej núdzi alebo v oboch sú-časne. Cieľom SKCH je poskytovať po-moc ľuďom v núdzi v nasledujúcich ob-lastiach:• prvá sociálna pomoc, t. j. strava, obuv,

odev a prvotné sociálne poradenstvo –sú určené ľuďom v hmotnej núdzi, bezdomova a prepusteným z výkonu tres-tu;

• sociálne poradenstvo;• psychologické poradenstvo;• materiálna pomoc sociálne odkázaným

rodinám a jednotlivcom;• administratívna pomoc;• pomoc pri hľadaní zamestnania – zoz-

namy voľných pracovných miest;• pomoc pri hľadaní prechodného uby-

tovania;• sprostredkovanie základnej lekárskej

starostlivosti ľuďom bez zdravotnéhopoistenia;

• možnosť vykonania hygienických po-trieb v CHSC;

• výdaj teplej polievky ľuďom bez domo-va;

• poradenstvo utečencom a migrantom;• finančná pomoc, pôžičky, telefonova-

nie, zakúpenie cestovného lístka a pod.

Denné azylové centráV centrách je poskytovaný komplex slu-žieb zameraný na pomoc občanom, ktorísú z dôvodu sociálnej neprispôsobivostibez prístrešia. Charita sa tu snaží o kom-plexné riešenie problematiky ľudí, ktorísú v hmotnej a sociálnej núdzi z objek-tívnych alebo subjektívnych dôvodov.

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 4 / 2 0 0 71 0

HUMANITÁRNA POMOC

Sestru Magdu Cerovskú sme spoznali na me-dzinárodnom stretnutí dobrovoľníkov organi-zácie Vides a už prvý dojem nás jednoznačneutvrdil v tom, že je to osoba s veľkou chariz-mou. Už 16 rokov žije v Albánsku, kde robímožné i nemožné na pomoc tým, ktorí to na-ozaj potrebujú a je v tom výborná. Toto letosme vďaka Videsu aj sr. Magde mali jedinečnúmožnosť stráviť dva týždne v „inom svete“…

Albánsko je nádherná krajina, väčšina úze-mia je hornatá, avšak turistický chodník byste hľadali márne. Najmä na chudobnejšomsevere sú hory nebezpečné. Neraz sa stalo,že sa odtiaľ „výletníci“ nevrátili. Asi aj pretoich nie je veľa… Aj obyvatelia prímorskej osa-dy Bregdeti prišli na nížinu za lepším živo-tom práve z hôr,v ktorých sa živilipasením kôz. Keď -že školy v horáchnie sú, tamojší obyvatelia sú ne-gramotní. Svojimdeťom by chceli za-bezpečiť lepší ži-vot, avšak je to ťaž-ké, pretože školasíce v Bregdeti je, ale mnohé rodiny nemajúpeniaze ani na jedlo či oblečenie, nie to eštena školské pomôcky. Mnohí z rodičov sú ne-zamestnaní; v lete si vďaka naozaj tropickýmteplotám dokážu vypestovať nejaké ovocie čizeleninu, ktoré potom predávajú na pláži,aby získali aspoň nejaké peniaze. Niektoréženy pracujú v továrni, kde čistia ryby šesťdní v týždni od rána do večera za 50 eur me-sačne… Niektoré rodiny majú murované do-my, mnohé však žijú v pekne upratanýchchatrčiach z dreva, kde im v zime pri mínus15 až 20 stupňových mrazoch asi len ťažkomôže byť teplo… Elektrinu majú len pár ho-dín denne, len o trochu lepšie je to s vodou.Mimochodom, väčšina domov je bez kú-peľne či WC, ale nájdete tam televízor, čo naprvý pohľad môže znieť absurdne. Ale keď sipredstavím, že by som žila v takejto zapad-nutej osade, asi by som tiež uvítala akú-koľvek možnosť „kontaktu“ s ostatným sve-tom. Mnohým otcom rodín sa podarilodostať do zahraničia (čo je tiež problém, ke-ďže bez víz môžu Albánci cestovať len do Ko-sova a Čiernej hory a dostať víza vraj nie jepráve najjednoduchšie). Dokážu takto po-máhať po materiálnej stránke, ale rodiny (vä-čšinou početné) ostávajú na dlhý čas neúpl-né, čo sa prejavuje zvýšenou kriminalitou ačo sme zažili aj osobne, tiež na správaní a vý-chove detí… Ostaňme ešte pár vetami pri za-rábaní peňazí. V Albánsku sú rodiny, ktorécelý svoj dom na leto prenajmú a oni samiodídu na celé leto do hôr. Je neuveriteľné, čov dnešnej „modernej“ dobe ľudia robia, abysi zabezpečili len to najzákladnejšie.

V tejto zložitej a ťažkej situácii sa rodinámv tejto osade snažia pomôcť sestry salezián-ky v spolupráci s bratmi rogacionistami.Sestra Magda prostredníctvom Slovenskejkatolíckej charity pracuje na projekte Adop-cia na diaľku, vďaka ktorému sa deťom za-bezpečujú školské pomôcky či oblečenie.Často mi napadla otázka, čo by robili bez tej-to pomoci zo Slovenska či Talianska. Títo re-hoľníci sa však venujú aj duchovnému roz-voju ľudí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu(ktoré má v rámci celého Albánska asi lendvojpercentné zastúpenie, prevažujú mosli-movia), no napriek tomu mnohí nie sú anipokrstení… Pre mimoriadne temperament-nú balkánsku krv je veľmi ťažké odpustiťa takisto mnohí nevidia nič zlé napríklad na

potratoch, ktoréprebiehajú tak, žesi to asi ani ne-chcem predstaviťa ich príčinou mô-že byť okrem toho,že v rodine už ne-chcú ďalšie dieťanapríklad aj to, žesa žena dozvie, žečaká dievča (ktoré

je pre podaktorých stále o čosi menej akochlapec) alebo dokonca aj to, že mladučkédievča „zarábalo“ a „následky“ nie sú právežiadúce…

Aj keď zmeny sa dejú pomaly, snahy re-hoľníkov a misionárov začínajú byť v osadeviditeľné. Každú sobotu podvečer je v domesestier saleziánok (ktorý je zároveň mládež-níckym strediskom) svätá omša a je viacerorodín, ktoré na ňu chodievajú pravidelne.Deti chodia veľmi rady na náboženstvo, súnaozaj snaživé, rady sa učia a spoznávajú no-vé veci, aj keď niektoré z nich sú svojím spô-sobom „pozadu“. Videla som napríklad jed-ného asi sedemročného chlapčeka, ktorýnevedel poriadne držať ceruzku. Je dosťmožné, že ju v ru-ke držal prvýkrát…A nebol výnimkou.

Jednou zo skve-lých vecí, ktorév Bregdeti sestry sa-leziánky v spolu-práci s bratmi roga-cionistami každéleto organizujú, jeletný tábor, na kto-rom sme sa zúčastnili ako animátorky a naktorý sme boli veľmi zvedavé. V zapadnutejosade, kde v lete okrem chodenia na pláž ro-bia ľudia máločo iné, je dôležité zahnať nu-du, čo bolo pre nás zvláštne, keďže pre násje nuda niečo takmer nepredstaviteľné. Zapár rokov sa podarilo vychovať mladých,

veľmi sympatických a schopných animáto-rov aj priamo v Bregdeti; týmto chodia po-máhať starší animátori z Tirany, kde sestryorganizujú podobné tábory, a tiež dobro-voľníci z Talianska, ku ktorým sa tento rokpripojila slovenská trojica v zložení sestraAďa, Evka a ja. Tábor trval necelé dva týžd-ne, prebiehal len doobeda (čo bola pre násnovinka), keďže cez obed sa v tých horúča-vách naozaj len ťažko dá niečo robiť…Deťom sa veľmi páčili tance, ktoré boli po-dobné ako na našich táboroch, ktorými sakaždý deň začínal a ktoré sa maximálne ho-dili k ich živým povahám. Zvyšný čas bol ve-novaný skupinovým aktivitám – hrám, vý-učbe taliančiny a angličtiny, divadlu či„šikovným rukám“. Každý si našiel to svojea každý bol spokojný… Bolo veľmi zaujíma-vé pri aktivitách pozorovať, aké tieto detisú… Napriek tomu, že sú na jednej stranedosť zamerané na seba a sebecké, dokážubyť aj neuveriteľne vďačné a zaujmú ich ajúplne jednoduché a obyčajné hry, pri kto-rých by naše deti len prevracali očamia ohŕňali nosmi. Jeden z najsilnejších zážit-kov pre mňa bol, keď som sa hrala so skupi-nou menších detí a niekto priniesol loptu.Rozmýšľala som, čo by sa muselo dať našimdeťom, aby sa tešili tak ako albánske detiz tej najobyčajnejšej lopty… Ako odpoveď minapadol tisíckorunový „papierik“… Mimo-chodom, pri pozorovaní detí pri radostiz hry som mnohokrát nevedela, či sa tešia,alebo mlátia – balkánsky temperament sajednoducho nezaprie.

Počas tých dvoch týždňov sme s Evkou čas-to mysleli na Kusturicove filmy – najmä pripohľade na pánov vysedávajúcich na priedo-mí a len tak sledujúcich okolie alebo hrajú-cich šach či iné hry s kamarátmi, veď po-náhľať sa nemajú kam…; pri kriku, hluku adeťoch všade naokolo, pri jazdách autom(jazdia štýlom: kto sa prvý natlačí, prvý idea pri predbiehaní sa predsa „patrí“ zatrúbiť

a upozorniť tak vo-diča pred vami, žeidete); … a opäťsme raz nemohliinak ako skonšta-tovať, že je veľmiobohacujúce as-poň na chvíľu zažiťkúsok úplne inejmentality, inéhosveta. Tá inakosťniekedy spôsobo-

vala, že sme si pripadali ako v rozprávke. AjAlbánsko nám potvrdilo, že naša mentalitaa životný štýl nie sú žiadnym „štandardom“,že je množstvo iných, možno oveľa bohat-ších kultúr a bola by škoda niečo si z nich„nezobrať“.Lucia Z., dobrovoľníčka

Rozprávka o našej albánskej misiiRozprávka o našej albánskej misii

w w w . c h a r i t a . s k 1 1

Z DUŠEZ SKCH SEKRETARIÁT

Nová životná úroveň.Zadarmo.Peter Birčák, CHSC Žilina

V posledných rokoch téma životnej úrovnečasto dominuje v našich médiách. Núka sanám množstvo kritérií ako si zistiť kvalituživota. Aj v charite sa snažíme skvalitňovať služby,zvyšovať životnú úroveň našich klientov.Chceme, aby ich život bol kvalitnejší. Re-konštruujeme, budujeme pre nich novépriestory, vybavujeme lepším zariadením.Ponúkame kvalitnejšie služby: vydávamestravu, ponúkame možnosť osobnej hygie-ny a šatstva, robíme poradenstvo, sprevá-dzame, sprostredkovávame prácu, posky-tujeme nocľah. Sú to potrebné služby,niekedy je to záchranná ruka v poslednejchvíli.Často sme už unavení, nevidíme “žatvu“,naša pomoc je niekedy zneužitá a pýtamesa sami seba, či ideme po správnej ceste.Nie sme tí, ktorí môžu meniť život ľudív núdzi, môžeme len ponúkať, nedokáže-me zmeniť srdcia, ani to vlastné.To môže urobiť len On. Ježiš mení staré nanové, pretvára život, dáva mu novú úroveň!A my, ktorí slúžime, sme povolaní, aby smeboli v prvom rade svedkami PRAVDY o no-vej životnej úrovni. O oslobodení, ktorénám Ježiš priniesol, a ktoré my a všetci na-ši klienti potrebujeme zažiť. O synovstve.Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Akostanete v mojom slove, budete naozaj mo-jimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravdavás vyslobodí.“ Odpovedali mu: „Sme Ab-rahámovo potomstvo a nikdy sme nikomuneotročili. Akože hovoríš: „Budete slobod-ní“?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovo-rím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok.A otrok neostáva v dome navždy; navždyostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, bu-dete naozaj slobodní.“ (Jn 8, 31 – 36)

VYDÁVA Slovenská katolícka charita Sekretariát, ADRESA REDAKCIE Kapitulská 18, 814 15 Bratislava, tel. 02/544 31 506, 544 32 801, fax 02/544 33 097, e-mail: info@charita.sk, bankové spojenieSlovenská sporiteľňa, č. ú.: 0176 875 345/0900 VS 141, ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA Katarína Michalčíková, NA ČÍSLE SPOLUPRACOVALI: Štefan Sečka, Soňa Valentová, Andrea Topoľská, Kamila Poláčková, pani Otčenášová, Andrea Čusová, Soňa Gaborčáková, pán Kišš, sr. Atanázia, rómske deti z Bardejova, sr. Jana-Battista, CHSC Žilina, Peter Birčák, Lucia Z. JAZYKOVÁ KOREKCIA Katarína Michalčíková, GRAFICKÁ ÚPRAVA Andrea Topoľská a Pavol Janoško, VÝROBA vydavateľstvo Don Bosco, REGISTRÁCIA MK SR3106/2003, FOTO TITULNÁ STRANA © Dreamstime, OSTATNÉ FOTOGRAFIE SKCH, DCH, Peter Zimen, Rehoľa sv. Alžbety Časopis je nepredajný a vyšiel vďakapodpore Nadácie Slovenskej sporiteľne a dobrodincom Slovenskej katolíckej charity.

SKCH v máji 2007 odštartovala kampaň„Matka nie je robot“, ktorou chcela upozor-niť na neľahké postavenie matiek v našejspoločnosti, najmä tých, ktoré sú týrané,zneužívané či denne bojujú so zlými hmot-nými a sociálnymi podmienkami. Cieľom jetiež poskytnúť širokej verejnosti, najmä všakmatkám v núdzi, informácie o miestach, naktoré sa môžu obrátiť so svojím problémom.Charita zároveň vyhlásila verejnú zbierkupre tri charitné centrá pre matky s deťmi,ktorá sa skončila v novembri. Výnos zbierkyje 146 690,– Sk. Pomocposkytli aj tri slovenskéosobnosti, ktoré sa stalipatrónmi jednotlivýchcentier pre ženy v núdzičakajúce svoje prvé dieťa.Soňa Valentová bola zasapatrónkou Krízovéhocentra v Košiciach, ktorépomáha osamelým rodi-čom s deťmi a zameranejna pomoc viacpočetnýmrodinám.

Výsledky zbierkyNadácia Slovenskej sporiteľne prispela su-mou 360 000,– Sk (t. j. 120 000,– Sk pre kaž-dé z troch vybraných centier). Do zbierky sazapojilo množstvo individuálnych darcov,ktorí k 20. októbru 2007 celkovo prispeli su-mou 135 500,– Sk. Matky bolo možné pod-poriť i formou zaslania ľubovoľnej SMS sprá-vy v hodnote 30,– Sk na krátke číslo 830v sieti Orange Slovensko. Suma zasla-ných SMS príspevkov predstavuje čiastku11 190,– Sk. Celkový výnos zbierky buderozdelený medzi tri vyššie uvedené centrá.

Odovzdávanie šekovSymbolické šeky odovzdával 20. novembrav košickom Krízovom centre na pomoc osa-melým matkám s deťmi Ing. Štefan Šipoš,riaditeľ Regionálneho riaditeľstva Slovenskejsporiteľne Košice. Ing. Cyril Korpesio, riadi-teľ Arcidiecéznej charity Košice, prevzal šekv hodnote 120 000,– Sk pre Krízove cen-trum v Košiciach a Ing. Peter Maľučký, riadi-teľ Spišskej katolícej charity, dostal šek preDom Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi. V stredu 21. novembra v Lučenci venovalašek Ing. Janka Benčová, riaditeľka Regionál-neho riaditeľstva Slovenskej sporiteľne Bans-ká Bystrica, Ing. Jozefovi Kováčovi, riadi-teľovi diecéznej charity Rožňava pre Farskúcharitu Lučenec, ktorá patrí pod Diecéznucharitu Rožňava.

Použitie darovNadácia Slovenskej sporiteľne podporilakomunikáciu projektu na pomoc matkámv núdzi, keďže ony a ich deti sú jednou z naj-zraniteľnejších skupín obyvateľstva. Naviacsa ešte rozhodla venovať každému z trochcharitných centier na pomoc matkáms deťmi 120 000,– Sk.Arcidiecézna charita Košice sa v projektepre Krízové centrum v Košiciach pre osamelé matky sústredila na to, aby si jejklientky osvojili pracovné návyky a nakúpila

pomôcky do hrnčiarskejdielne. Ďalej nakúpila ku-chynské náradie, abymatky mali možnosť sisamostatne pripravovaťjedlo a zakúpila počítač,aby mohli získaťpočítačo-vú gramotnosť. Zariadilatiež spoločenskú miest-nosť, ktorá bude služiťdeťom ako herňa a prie-stor pre záujmové krúž-ky, dospelým ako pred-nášková miestnosť

a súčasne vytvorí možnosť na komunitnéstretávanie sa.Spišská katolícka charita sa v projekte preDom Charitas sv. Jozefa v Spišskej NovejVsi pre matky v núdzi čakajúce svoje prvédieťa a pre matky s dieťaťom v núdzi zame-rala na vzdelávanie, socializáciu a integráciumatiek v núdzi. Matky sa spoločne učia pri-pravovať jedlá, konzervovať ovocie a zeleni-nu, preto charita zakúpila sušičku ovocia, ro-biť rôzne ručné práce; vyrábať drobnédarčekové predmety a suveníry. Na podpo-ru rozvoja detí charita zaobstarala výchovnéhračky a aby mohli organizovať spoločnéstretnutia, obstarala potrebné zariadenie –skrinky, stoličky a police.Diecézna charita Rožňava sa vo Farskejcharite Lučenec zameriava na pomoc viac-detným rodinám. Z finančných prostriedkovzískaných vďaka projektu „Matka nie je ro-bot“ už začala pomáhať mnohopočetnej ro-dine, ktorá súrne potrebuje získať bývanie.

Vyhodnotenie projektuSKCH ďakuje Nadácii Slovenskej sporiteľnea všetkým darcom za podporu mamičieka detí v núdzi, o ktoré sa stará vo svojich cen-trách. Celý projekt spolu s výsledkom verej-nej zbierky bude v decembri vyhodnotenýprostredníctvom médií.KM, AT

O projekte „Matka nie je robot“O projekte „Matka nie je robot“

Generálny partner

Ďakujeme všetkým, ktorí nám svojou činnosťou a podporou umož-ňujú poskytovať ľuďom v núdzi odbornú pomoc v oblasti charitatív-nych, sociálnych, zdravotníckych a výchovno-vzdelávacích služieb. V každom zlepšení ich života sa prejavuje veľkosť vášho srdca.

www.charita.sk; tel.: 02-5443 1506; č. ú.: Slovenská sporiteľňa 0176875345/0900 VS 140

Sekretariát Slovenská katolícka charita; Bratislavská katolícka charita; Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita; Diecézna charita Nitra; Diecézna charita Banská Bystrica; Spišská katolícka charita; Diecézna charita Rožňava;

Arcidiecézna charita Košice; Gréckokatolícka diecézna charita; Gréckokatolícka apoštolská exarchátna charita

b l í z k o p r i č l o v e k u