Univerzita sv. Cyrila a Metoda v TrnaveFakulta masmediálnej komunikácie

Učíme sa spoločne o médiách

Petra AdamkováĽubica BurianováPaulína PetkáčováPetra Polievková Trnava 2015

Táto publikácia bola financovaná z grantových prostriedkov Fondu na podporu výskumu UCM (FPPV-15-2015).

Publikáciu schválila Edičná rada UCM a vedenie FMK UCM v Trnave ako učebnú pomôcku.

Odborná konzultantka: doc. PhDr. Dana Petranová, PhD.Jazyková korektorka: Mgr. Mária Moravčíková, PhD.

© Univerzita sv. Cyrila a Metoda v TrnaveVydala Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2015.Vydanie prvé.

ISBN 978-80-8105-751-9

3

O čom sa dočítateMédiá naše každodenné ........................................................................................ 4

Putovanie históriou novín ...................................................................................... 8

Ako sa robia noviny ............................................................................................... 11

Čím je pre nás televízia taká výnimočná? ...................................................... 16

Učíme sa o médiách s Maťkom a Kubkom .................................................... 22

Čo je reklama a ako si ju sám vytvoriť? .......................................................... 26

Môj hrdina, môj vzor ............................................................................................. 32

O rozprávkových postavičkách.......................................................................... 36

Hráme sa bez hračiek ........................................................................................... 42

4

Médiá naše každodenné

môžu ľudí ovplyvňovať pozitívnym spôsobom, no niekedy môžeme ich vplyv označiť za neželaný. Je to najmä v prípadoch, keď médiá škodia ľuďom, napríklad poškod-zujú zdravie či nesprávne formujú naše postoje a názory. Je možné, že pôsobením médií človek začne zaujímať pozitívny postoj k nesprávnym spôsobom sprá-vania, teda nebrať si ten najlepší príklad z médií.

Keď pozeráme televíziu alebo hráme svoju obľúbenú hru na inter-nete, tieto tzv. prostriedky masovej komunikácie pôsobia priamo na naše prežívanie. Pôsobia na náš rozum, ktorým myslíme. Napríklad si môžeme myslieť, že to, čo vidíme v televízii je skutočnosť, môžeme nadobúdať pocit, že sme svedkami tejto „reality“, že sme priamo v cen-tre diania, pritom to tak vôbec nie je. Pozeral si už napríklad niekedy v kine 3D film? Častým javom je, že to, čo je zobrazené, niekedy ani

Už si sa niekedy zamyslel nad tým, akú veľkú silu majú médiá a akú dôležitú úlohu zohrávajú v tvojom živote? Vedel by si si predstaviť čo i len jeden jediný deň bez toho, aby si si zapol „telku“, keď sa vrátiš zo školy, nepočúval rádio, keď raňajkuješ, za celý deň nezapol mobilný telefón alebo sa vôbec neprihlásil na internet, ba dokonca ani nezapol počítač? Čím by si nahradil tento čas, ktorý by si strávil využívaním jednotlivých médií?

V dnešnej dobe si človek život bez médií už ani nedokáže predstaviť. Prostredníctvom nich komunikujeme, ich využívaním trávime voľný čas, jednoducho nás sprevádzajú každodenným živo-tom a pôsobia na nás. Vedel by si uviesť konkrétny príklad, ako môžu médiá na teba pôsobiť? Negatív-nym spôsobom, či len pozitívne? Hovorí sa, že médiá môžu mať nad nami dokonca aj moc. Médiá

5

nevnímame, úplne sa však doká-žeme vžiť do scenérie mediálnej reality, ako keby to bola skutoč-nosť. Médiá taktiež vplývajú na naše city. To, čo vidíme, počujeme, čítame v rôznych médiách, v nás vyvoláva rôzne emócie, napríklad spokojnosť, škodoradosť, strach či radosť. Keď vidíme napríklad hladujúce deti v Afrike, spolucítime s nimi, zažívame strach, keď poču-jeme o prírodných katastrofách, no zároveň i spokojnosť, že tá kata-strofa sa nestala práve tam, kde bývame my. Zažívame tiež radosť z víťazstva obľúbeného športové-ho tímu, o ktorom sme sa dočítali na internete. Médiá môžu vplývať aj na naše predstavy, na našu fantáziu. Túžil si aj ty byť niekedy novou SuperStar alebo zažiariť vo finále Česko Slovensko má talent? Veľa dievčat sníva o tom, ako sa stanú známymi herečkami, veľa chlapcov o tom, ako budú uzná-vanými lekármi v exotickej krajine, ktorú videli v televízii. To, čo vidíme v médiách, istým spôsobom for-muje aj naše túžby a želania. Často chceme vlastniť také auto, aké sme videli v reklame, chceme dosiahnuť taký úspech, ako herec, o ktorom sme čítali v časopise, chceme pomôcť obetiam katastrofy, ktorú sme videli v televízii. Vďaka médi-

ám často dokážeme meniť aj svoje postoje. Hodnotíme, čo nám spro-stredkujú, napr. moderátorka poča-sia alebo televíznych novín. Často má pre nás obrovskú hodnotu to, čo nám médiá sprostredkovali a v akej forme. Podsúvajú nám názory, že by sme mali byť takí, ako napríklad vo filmoch – všetci bohatí, mali by sme mať značkové oblečenie, mali by sme žiť v šťast-nej a usporiadanej rodine – presne tak, ako to vidíme v televízii.

Skús sa aj ty niekedy zamys-lieť nad tým, ako na teba vplývajú médiá. Bezprostredne po tom, ako si pozrieš nejakú rozprávku alebo film, ako si prečítaš úryvok z novín alebo z tvojho obľúbeného časopisu. Spomenieš si na nejaký konkrétny príklad, ako médiá zapô-sobili na tvoje správanie? Môže sa dokonca stať, že keď sa zamyslíš, objavíš menšie či väčšie závislosti od médií. Musíš byť preto vnímavý a obozretný a stále sa sám seba pýtať, či by si sa dokázal slobodne vzdať používania svojho obľúbené-ho média v prospech inej činnosti. Z ktorej by mohol mať úžitok napríklad niekto iný. Zvládol by si to? Napríklad namiesto obľúbenej počítačovej hry radšej pomôcť rodičom alebo pripraviť si domácu úlohu do školy? Alebo sa skôr nah-

6

neváš, keď Ti niektorý z rodičov zakáže sledovať obľúbenú televíz-nu reláciu či zábavu na počítači?

Stáva sa ti, že si po sledo-vaní filmu, hraní počítačovej hry, počúvaní rádia roztržitý, nervózny či zlostný? Prejavuje sa to tvojím negatívnym správaním sa k dru-hým? Pokiaľ objavíš negatívne vplyvy médií a ich produktov na tvoje správanie či prežívanie, je to pre teba signál zmeniť svoje „konzumovanie“ týchto médií a ich produktov. Konkrétne sa to prejaví tak, že nahradíš napríklad sledova-nie niektorých filmov a relácií inými, o ktorých vieš, že ti môžu priniesť väčší úžitok. Namiesto počúvania niektorých hudobných programov či hrania počítačových hier dáš rad-šej prednosť inej činnosti – naprí-klad si zašportuješ s kamarátmi alebo rodičmi.

Médiá veľmi ovplyvňujú nielen prežívanie človeka, ale aj jeho správanie. Napríklad si pod vplyvom nejakého filmu môžeš zvoliť svoju budúcu profesiu, pod vplyvom médiami sprostredko-vaného rozhovoru s filmovou či speváckou hviezdou môžeš zme-niť predstavu o svojom budúcom partnerovi. Určite sa Ti už niekedy stalo, že si pod vplyvom reklam-ného spotu v televízii kúpil nejaký

produkt, ktorý bol propagovaný (uprednostnil si ho pred inými, ktoré si kupoval pred tým, ako si videl reklamu), je tak? Môže sa dokonca stať, že v kontakte s dru-hými, napríklad s rodičmi, sa môžeš správať v nejakej situácii tak, ako si to videl v obľúbenom seriáli. Alebo v rozprávke, ktorá nebola práve najlepším príkladom. Vo voľnom čase môžeš uprednostniť sledova-nie televízneho programu, hru na počítači na úkor inej činnosti, ako napríklad športovej aktivity alebo návštevy múzea. Spomenieš si na konkrétny príklad, ako médiá zapô-sobili na tvoje správanie? Médiá ovplyvňujú nielen konkrétneho človeka, ale aj väčšie skupiny ľudí. Výsledkom toho môže byť reak-cia masy ľudí na to, o čom médiá informovali. Príkladom je reakcia ľudí na celom svete, ktorí začali finančne alebo inak pomáhať oby-vateľom krajín juhovýchodnej Ázie, Indonézie a východnej Afriky, ktoré sú postihnuté prírodnou katastro-fou cunami. Pri tejto katastrofe prišlo v roku 2005 o život viac než 300 000 ľudí. Ľudia reagovali hneď, ako sa z médií dozvedeli o katastrofe a televízne stanice na celom svete prinášali obrázky z postihnutých oblastí. Poznáš ďal-šie podobné prípady, kedy médiá

7

vyvolali nejakú reakciu masy ľudí? Pamätáš sa na nejakú bezpro-strednú reakciu človeka po tom, čo si prečítal noviny alebo videl nejaký program v televízii? Porozprávaj svojim kamarátom, o akú reakciu a aký mediálny obsah išlo.

Človek si nie vždy uvedomuje, že médiá určitým spôsobom na neho vplývajú. Nikto z nás nie je z tohto vplyvu vylúčený. Žiadny človek nemôže povedať: „Mňa sa to netýka.“ Všetci totiž žijeme v realite, ktorej súčasťou sú médiá. Musíme sa učiť rozpoznávať, ako konkrétne na nás médiá pôsobia. Či ide o vplyvy pozitívne alebo nega-tívne. Môže sa stať, že to, čo vidí-me, počujeme, čítame v médiách, nás „pohne“ k pozitívnemu sprá-vaniu napríklad k prejavom lásky a pomoci blízkym či cudzím ľuďom. Niekedy sa, naopak, môže stať, že médiá si nás takpovediac „pri-pútajú“, stávame sa od nich závislí. Výsledkom je, že trávime veľa času využívaním médií, nedokážeme sa ich vzdať a konať inú činnosť. Rovnako sa môže stať, že ťažko spracúvame to, čo vidíme, poču-jeme, čítame v médiách. Je to pre nás signál, že takýmto obsahom sa máme vyhýbať a meniť naše zvyky vo využívaní médií. O vplyve médií na nás by sme sa mali rozprávať

s rodičmi, inými blízkymi osobami, ktorým dôverujeme a sú pre nás autoritou, ale aj s učiteľmi, ktorých tiež môžeme požiadať o radu.

Skús si pozrieť svoj obľúbený televízny seriál alebo rozprávku a snaž sa uvedomiť si, aké mediá-lne vplyvy majú na tvoje myšlienky, pocity, fantáziu, túžby, postoje, hodnotové orientácie či správanie. Skús si prezrieť dennú tlač alebo časopisy, ktoré kúpili tvoji rodičia a nájdi v nich články o prípadoch, v ktorých médiá nejakým spô-sobom ovplyvnili život človeka. Porozprávaj o nich svojim spo-lužiakom v škole na hodine alebo cez prestávku.

8

Putovanie históriou novín

Aj u vás doma šuchoce novi-nový papier? Poď sa vybrať na cestu do histórie novín! Aby si počas putovania nezablúdil, budeš potrebovať mapu Slovenska a mapu Európy.

Noviny sú poriadne staré médium. Pamätajú si viac než dve tisícročia! Kedysi, keď nebol rozhlas, televízia a o internete ľudia ešte ani nesnívali, boli práve noviny dôležitým zdrojom infor-mácií. Samozrejme, do podoby, akú poznáme dnes, museli noviny dorásť. Vo svojich začiatkoch plnili len informačnú funkciu, prinášali najmä úradné správy. Takúto podobu malo vôbec prvé európske periodikum (t. j. pravidelne vydá-vané noviny), ktorých vydávanie prikázal najvyšší úradník v staro-vekom Ríme Gaius Julius Caesar. Vychádzali vždy, keď zasadal rím-sky senát, čo bolo spravidla trikrát za mesiac. Volali sa Acta senatus (Senátne noviny) a neboli tlačené

na papieri, ale písané a vyvesené na tabuli pri vchode do senátu. Neskôr sa objavujú ďalšie periodi-ká, ktoré začali vychádzať častejšie (neraz aj denne) a okrem úradných správ prinášali tiež informácie o dianí na cisárskom dvore a v kra-jine. Nie každý si však v tej dobe mohol noviny prečítať. Dôvod? Jednoduchý nie každý vedel čítať! A tak, napriek existencii novín, bolo množstvo ľudí odkázaných len na informácie, ktoré si ľudia odovzdá-vali ústnym podaním.

Prvé noviny boli písané ručne. Trvalo to približne do roku 1450. Vtedy sa stalo niečo, čo významne ovplyvnilo aj noviny a novinárstvo Johannes Gutenberg vynašiel kníhtlač a ešte v tom istom roku si v nemeckom Mainzi otvoril tlačia-reň. A tu začína aj tvoje putovanie vyhľadaj na mape miesto, odkiaľ pochádza vynález, vďaka ktoré-mu sa už knihy ani noviny nemu-seli písať ručne, ale bolo možné

9

ich tlačiť. Prečo je pre novinárstvo vynález kníhtlače taký významný? Nuž, tlač novín je rýchla a je možné vytlačiť viac novín súčasne. To zna-mená, že noviny sa dostanú do rúk oveľa väčšiemu počtu čitateľov, ako keby sa naďalej písali ručne.

Na Slovensko sa kníhtlač dostala až o viac ako 100 rokov neskôr. Jednou z najznámejších tla-čiarní u nás bola katolícka tlačiareň, ktorá v druhej polovici 16. storočia pôsobila v Trnave. Vieš, kde toto mesto, prezývané aj malý Rím, leží?

Aj napriek vynálezu kníhtlače ešte chvíľu trvalo, kým noviny začali prinášať najčerstvejšie sprá-vy. Neraz sa stávalo, že vychádzali len niekoľkokrát ročne, najmä v čase, keď sa konali jarmoky a púte. Ľudia preto častokrát to, čo sa udialo v ich blízkom okolí, vedeli oveľa skôr, ako sa o tom dočítali v novinách. Zrejme aj preto sa v najstarších novinách písalo skôr o udalostiach, ktoré sa udiali ďaleko za hranicami. Dnes sa nám môže zdať zaujímavé, že kedysi dávno noviny písali o čarodejniciach a o tých, ktorým bosorky počarovali alebo písali o ľuďoch posadnutých diablom. Pre vtedajších čitateľov, ktorí verili v nadprirodzené javy, to

však boli seriózne správy. Navyše, vôbec neboli písané pútavo. Boli pomerne stručné a strohé.

Niet pochýb, že kníhtlač je jedným z najvýznamnejších vyná-lezov v dejinách ľudstva. No na to, aby sa noviny dostali priamo do rúk čitateľom, bolo treba ešte čosi viac. Rozširovaniu novín preto veľmi pomohla výstavba pošto-vých tratí. Je zaujímavé, že to, ako často noviny vychádzali, sa neraz prispôsobovalo práve prevádzke poštovej trate. Keďže takáto trať bola v prevádzke prevažne jeden-krát týždenne, aj noviny vychádzali zväčša rovnako často. Prvá trať, ktorá prechádzala cez naše úze-mie, spájala Viedeň s Bratislavou. Dokážeš na mape vyhľadať tieto dnes už hlavné mestá Rakúska a Slovenska?

Je ťažké určiť, ktoré pravide-lne vychádzajúce noviny možno považovať za najstaršie na svete. Pravdepodobne sú nimi švédske Post och Inrikes Tidningar, ktoré začali vychádzať v roku 1645. Takže, z ktorej časti Európy pochádzajú pravdepodobne naj-staršie tlačené noviny na svete?

Prvé periodicky vychádzajúce noviny na území Slovenska sa volali Mercurius Hungaricus a vychádzať začali v roku 1705. Známejším sa

10

však stal v latinčine písaný prvý slovenský týždenník Nova Posoni-ensia. Ten v roku 1721 v Bratislave založil rodák z Očovej Matej Bel. Teraz už len pomocou mapy zistiť, ako ďaleko to mal Matej Bel zo svojho rodiska do rodiska svojho týždenníka.

To, že význam novín v spoloč-nosti rástol, potvrdzuje krok Márie Terézie, ktorá od roku 1740 celých štyridsať rokov vládla habsburskej monarchii. Do jej panstva patrilo aj Slovensko. Táto významná panov-níčka zakladala školy, zaviedla povinnú školskú dochádzku a roz-hodla, že v školách sa bude povinne dve hodiny týždenne čítať práve z novín.

Ak si doteraz pozorne čítal, isto si si všimol, že žiadne zo spome-nutých novín neboli zatiaľ písané v spisovnej slovenčine. Tými úplne prvými novinami vychádzajúcimi v spisovnom jazyku boli Sloven-skje národňje novini (vychádzali od roku 1845 do roku 1848). Možno ťa zaujal ich názov. Ľudovít Štúr, ktorý tieto noviny začal vydávať, sa postaral aj o to, aby Slováci mali svoj spisovný jazyk. Jeho zásadou bolo, aby sme písali tak, ako poču-jeme. Pozri sa na názov prvých

novín v spisovnej slovenčine ešte raz. Ako sa zásada „píš ako poču-ješ“ uplatnila v ich názve?

Štúrove noviny vychádzali len dvakrát týždenne. Na prvý denník v slovenčine (noviny vydávané každý deň) sme museli čakať až do 20. storočia. Je zaujímavé, že vychádzal v Budapešti. Podarí sa ti pomocou mapy zistiť, v kto-rom štáte je Budapešť hlavným mestom?

Dnes už môžeš čítať hneď niekoľko denníkov, t. j. novín, ktoré vychádzajú každý deň okrem nede-le. Kde všade si môžeš denníky kúpiť? A aké sú ich názvy? Podarí sa ti to zistiť?

11

Ako sa robia novinyNie, veru, ona to nebude. Ako by

sa dozvedela o všetkých dôležitých veciach, ak celý deň z tej búdky ani nos nevystrčí?

• Je to celkom jednoduché: noviny vyrábajú novinári. Vlastne, ani to nie je celkom tak. Novinári napíšu všetky slová a vety, ale ako vedia, čo majú písať? Kto im to povie?

Poďme na to teda pomaly, aby sme to nepoplietli. Predstavme si, že sa niekde niečo udeje. Niečo dôležité alebo zaujímavé alebo možno aj zábavné. Napríklad, celkom nedávno sa v jednej zoolo-gickej záhrade narodila malá žirafa. Až donedávna nemala meno. Dlho – až pridlho – hľadali to správne meno, ktoré by nemala žiadna iná žirafa na svete a ktoré by sa páčilo všetkým návštevníkom zoologickej záhrady. Trvalo celý mesiac, kým našli to pravé. Isto si viete predsta-viť, že malá žirafa už začínala byť smutná – veď jej celý mesiac hovo-rili iba: „Hej, ty!“ Keď si po mesiaci už zvykla na to, že je bezmenná,

Vedeli ste, že skôr, než sa ráno zobudíte a vychystáte sa do školy, po celej krajine sa roznesú stovky tisícov novín?

Určite si už niekedy videl svo-jich rodičov alebo prarodičov, ako čítajú noviny. Možno sa trápia pri otáčaný veľkých strán, ktoré sa ľahko krčia. Možno si kupujú men-šie noviny, ktoré sa ľahšie čítajú. Majú malé písmenká, aby sa do novín veľa zmestilo a na strane iba jeden či dva obrázky – aby sa nepovedalo. Nevyzerá to bohviea-ko, ale takto sa „dospeláci“ dozve-dajú všetky dôležité veci. Napríklad to, čo sa deje v neďalekom meste, ale aj to, čo sa deje na druhej strane zemegule.

• Odkiaľ sa však noviny berú?Z novinového stánku, veď to je 

jasné! • Ale ako sa dostanú do

stánku? Zaiste ich nevyrába tá tajuplná teta ukrytá v stánku – tá, ktorej vidno len ruku, keď podáva noviny cez malé okienko von.

12

vtedy to prišlo. Dostala meno, ale nie len také hocijaké – africké! Lebo odtiaľ žirafy pochádzajú.

Ako by sa o takom niečom dozvedel novinár? Bolo by to cel-kom rýchle, ak by tú žirafu poznal a ona by hneď a zaraz vytočila jeho telefónne číslo a zavolala by mu. Tak by to, veru, mohlo fungovať!

Ale iba vtedy, ak by sme boli v kreslenej rozprávke, v skutočnom svete žirafy nerozprávajú a kopý-tkami by asi nevedeli postláčať maličké gombíky na mobilnom telefóne. Škoda.

Naša žirafa – pomenovaná Melman – má však v zoologickej záhrade starostlivých ošetrova-teľov, ktorí na ňu denne dávajú pozor, aby mala dostatok jedla a vody a vymýšľajú s ňou kadejaké hry, aby sa nenudila. Títo ošetrova-telia sú určite nadšení, že najmladší člen zoo má konečne meno a chcú sa s tou novinou podeliť so všet-kými.

A tak neváhajú a zavolajú novi-nára priamo do zoo, aby si všetko pozrel na vlastné oči. Ten nevie, čo ho čaká, ale príde. A tu ho nad-šení opatrovatelia priam zavalia množstvom informácií: o tom, ako a kedy sa Melman narodil, aký bol veľký, ako si rád poskakuje pri svo-jej žirafej mame, čo jedáva, že mu

úplne najviac chutia listy stromov, že je milý a poslušný a ako sa mu páči jeho nové meno, že má na sebe presne 209 farebných škvŕn – počítali ich trikrát, takže sú si úplne istí – a tak ďalej, a tak ďalej...

Človeku sa z toľkých informá-cií až hlava zakrúti. Novinár však pozorne počúva a všetko si zapi-suje. Keď sa konečne ošetrovatelia vyčerpajú a nemajú, čo dodať, novi-nár má šancu poriadne si malého Melmana pozrieť zblízka.

Vidí malú žirafku, ktorá ledva dosiahne na prvé konáre stromov. Jeho mama je oproti nemu aspoň tri alebo štyrikrát väčšia. Melman má ešte stále tenké nôžky, no drží sa na nich statočne a je vidieť, že svoje nové meno nesie s hrdosťou.

Pekný pohľad, pomyslí si. A ako tak premýšľa, rozhodne sa malú žirafu aj s mamou odfotografovať, aby sa všetci, čo budú čítať zajtra noviny, mohli tiež pokochať.

Keď má novinár už všetko potrebné – všetky „pikošky“ ošet-rovateľov zapísané a žirafu odfoto-grafovanú – môže odísť do práce, do redakcie novín. Tam prichádzajú všetci novinári napísať nové články, zhovárajú sa a hovoria si, čo všetko sa dozvedeli.

13

Za jeden jediný deň sa toho udeje veľmi veľa – v zoo, v školách, vo firmách, v obchodoch, v par-koch, na celom svete. Náš novinár sa musí ozaj snažiť, aby všetkých presvedčil, že správa o Melmanovi je naozaj dôležitá a ľudia by o nej mali vedieť. Ak by sa mu to nepo-darilo, o malej žirafe, ktorá je šťast-ná, že má nové meno, by vedel len on, jeho kamaráti a ošetrovatelia v zoo. Máme však šťastie, pretože ošetrovatelia si k sebe zavolali toho najlepšieho a najpriebojnejšieho novinára, ktorý sa ani len neza-potil a už mu všetci pritakávali, že o malom Melmanovi, veru, musí vedieť celé Slovensko.

A tak povzbudený inými novi-nármi si sadá za písací stôl, kde ho čaká počítač a začne ťukať prvé slová. Pozerá sa do svojich poznámok a na fotografiu, ktorú urobil. Uvažuje o tom, čo je viac a čo menej dôležité. Síce už svoj článok píše, no musí dbať o to, aby sa do novín zmestili aj články ostatných novinárov. Preto veľmi úpenlivo premýšľa – článok nesmie byť ani pridlhý, ani prikrátky, musí byť tak akurát.

To, že majú žirafy štyri nohy, chvost a dlhý krk, to vie predsa každý. A kto by nevedel, tak sa to predsa dozvie z fotografie. Ale to,

že Melman je hravý a odvážny, to na fotografii nevidno, a preto o tom treba napísať. Novinár už teda vie, čo do článku patrí.

Keď je konečne hotový – „Pfú, to bola ale fuška!“ povzdychne si – ukáže svoj článok šéfovi, šéfre-daktorovi. Ten má vždy posledné slovo a jeho slovo platí. Ak povie, že článok do novín nepôjde, nebude sa s tým dať nič robiť.

Šéfredaktor si číta článok, obkuká ho z každej strany, lupou si pozerá každý detail fotografie, aby mu nič neuniklo. Keď konečne zdvihne nos od počítača, z tváre sa mu nedá vyčítať, či je spokojný, alebo nie. Ešte chvíľu premýšľa a náš novinár ho s napätím pozo-ruje.

„Výborne, kolega,“ prehovorí napokon a novinárovi konečne odľahne, „ale v tretej vete máte obrovskú gramatickú chybu!“

Novinár sa na chvíľu zapýri a chybu rýchlo opraví – v hotových novinách nesmú byť žiadne chyby, ani len malé chybičky. Ani jeden dĺžeň nesmie chýbať.

Hotového článku, ktorý sa dostal do výberu toho najlepšieho za dnešný deň, ktorý napísal náš novinár a ktorý odsúhlasil jeho šéfredaktor, sa teraz chopí niekto celkom iný. V novinách pracuje aj

14

špeciálny pracovník, ktorý má na starosti to, ako napokon vytlačené noviny vyzerajú. Upraví písmená, zväčší ich alebo zmenší tak, aby sa dobre čítali a k článku priloží fotografiu, ktorú novinár urobil. Takto pripraví každý článok, ktorý novinári v ten deň napísali. Články neskôr poukladá na rôzne strany novín. Na prvé strany sa hodia tie najdôležitejšie správy, neskôr prídu na rad rôzne zaujímavosti alebo užitočné informácie. Do novín sa vždy dostanú aj správy o tom, kde sa koná aký koncert alebo aké filmy sa práve premietajú v kinách.

Náš novinár mal šťastie a jeho článok o čerstvo pomenovanej žirafe v zoo sa dostal na prestíž-nu druhú stranu novín. Tu sa však strastiplná púť článku o Melmanovi nekončí. Keď sú celé noviny pripra-vené, ale stále uväznené v počítači, prichádza na rad tlačiareň. Tá pra-cuje celý deň aj noc, aby sa všetky noviny – nielen tie, pre ktoré náš novinár pracuje, ale všetky, ktoré v novinovom stánku vidíš – stihli každý deň včas vytlačiť.

A predstavte si, niekedy sú noviny pripravené na tlač až hlbo-ko v noci, keď deti aj rodičia dávno spia. Zamestnanci tlačiarne však také šťastie nemajú. Oni musia

bdieť, aby stihli bleskurýchlo vyt-lačiť nie stovky ani tisícky, ale rovno stovky tisícok novín.

Už sme skoro na konci. Zostáva nám povedať si, ako sa také obrov-ské množstvo novín dostane do novinových stánkov včas, aby si ich na druhé ráno mohli rodičia kúpiť kdekoľvek na Slovensku.

Vytlačené noviny, úhľadne poskladané a zabalené, sa rýchlo naložia do nákladných áut a tie sa rozpošlú do všetkých kútov našej krajiny. Tu na nich už netrpezlivo čaká tá tajomná pani z novinového stánku, ktorú takmer nie je vidieť. Tá si, veru, musí privstať, lebo noviny jej doručia veľmi skoro ráno, v čase, keď ešte ani slnko nevy-chádza. V stánku potom noviny vyčkávajú, kým začnú prichádzať „dospeláci“, ktorí sa po ceste do práce chcú dozvedieť, čo nové a dôležité sa včera udialo.

Zdá sa ti to náročné? Veruže aj je. Tento celý kolobeh sa opakuje dennodenne – teda, asi okrem nedele, keď oddychuje azda každý – aby sme všetci boli dobre infor-movaní napríklad aj o tom, aké meno dostala nová žirafa v zoo a aby sme vedeli, kam ísť, ak by sme si ju chceli pozrieť na vlastné oči.

15

Pozrime sa ešte, ako by vyzeral hotový článok o našej žirafe:

Samček žirafy v zoo dostal meno MelmanNový prírastok v zoologickej záhrade, mláďa žirafy, sa bude volať Melman. Takéto meno vybralo vyše 600 návštevníkov. Zoo mu teraz prichystá krstiny.

Návštevníci zoo vyberali z pätice mien, medzi nimi boli aj mená Jasper, Teodor, Tristan a Tim. „Vybrali sme také, ktoré majú africký pôvod a v preklade znamenajú napríklad dar od boha, či krásny,“ povedala Jela, jedna z ošetrovateliek v zoo.

Žirafí samček sa narodil 18. januára a o mesiac neskôr ho zoologická záhrada prvýkrát ukázala svetu. Podľa ošet-rovateľov je Melman veľmi odvážny, na chovateľov si rýchlo zvykol a užíva si ich starostlivosť. Za mesiac sa naučil behať aj skákať. Melman teraz trávi najviac času so svojimi sest-rami Laylou a Salome.

Podobným spôsobom návštevníci už pomenovali naprí-klad aj mláďa pandy, ktoré sa dnes volá Aiko.

Otázky a úlohy pre teba ? Vedel by si pomenovať jed-

notlivé časti správy? Ktorej časti sa hovorí titulok alebo nadpis a kde by si našiel krátke zhrnutie správy?

? Ako sa volá text ohraničený v úvodzovkách? Prečo patrí medzi úvodzovky?

? Vieš už, ako sa robia novi-ny? Skús všetko prerozprávať sám mame alebo otcovi a overiť si, ako dobre si si všetko zapamätal.

? Vedel by si povedať, aký je rozdiel medzi časopisom a novina-mi?

16

Čím je pre nás televízia taká výnimočná?

je možné, že v televízii si ich môžeš pozrieť. Rovno až do pohodlia našich obývačiek ho prijímame pomocou antény, káblového alebo satelitného pripojenia. Pri takýchto pripojeniach je náš televízor doma spojený s veľkým vysielačom, ktorý zachytáva signál. Takýto vysielač slúži pre veľký počet domácností, nielen na našej ulici a v našom meste, ale na celom svete. Deti v Amerike alebo v Austrálii si môžu pozrieť tú istú rozprávku, pretože tento signál sa môže šíriť veľmi rýchlo po celom svete pomocou družíc, ktoré sú vo vesmíre. Zachy-tia signál z jedného konca zeme, ktorý vyslal silný vysielač a pošlú ho ďalej na druhý koniec zeme. Tento signál môžeme zachytiť pomocou malých domácich sate-litov. Ale na to, aby sme mohli

Už sa ti niekedy stalo, že si si v sobotu ráno privstal, aby si sa mohol pozerať na svoju najobľú-benejšiu rozprávku, maminka ti uvarila teplé kakao, ty si sa schúlil do teplučkej deky, zapol televízor a zrazu nič? Aaach, ten signál! Vieš, ako chytáte televízny signál u vás doma? Máte doma anténu, zapo-jené káblové či satelitné vysielanie? Ak to nevieš, skús sa spýtať ocka, on ti určite rád poradí. Istotne si ho už niekedy videl, keď pršalo alebo bolo vonku zlé počasie, ako otáča antény alebo čistí satelit od napadaného lístia či snehu, až kým nechytí lepší obraz a zvuk. Pomáhal si už aj ty niekedy pri chytaní lepšieho televízneho signálu?

Keď chceš pozerať svoj obľúbe-ný seriál či rozprávku, je potrebné, aby si mal signál, pomocou ktorého

17

tento signál zachytiť, potrebujeme televízny prijímač. Ten ho zachytí a priamo v našom televízore pre-mení na viditeľný obraz a počuteľný zvuk. A tak je možné, že môžeme pozerať naše obľúbené vysielanie, na ktoré sme sa tak dlho tešili. So všetkým, čo k tomu patrí, obrazom, zvukom aj teplým kakaom.

Čo všetko ti vlastne napadne ako prvé, keď počuješ slovo tele-vízia? Vieš, kde sa v tvojom okolí nachádzajú televízne a rozhlasové vysielače? Teraz, keď už vieme, čo je to ten signál, niektorí by možno odpovedali, že je to prístroj, ktorý je schopný prijímať televízny sig-nál. Majú ho predsa takmer všetci susedia, všetky deti v škole aj pani učiteľky. Ale počul si už niekedy staršieho kamaráta alebo súroden-ca povedať, že idú na exkurziu do televízie? Správne! Nejdú predsa do tej malej skrinky u vás v obývačke, je to zároveň aj špeciálna inštitúcia, kde pracujú odborníci. Aj vďaka nim si môžeš pozrieť v televízii to, čo ťa zaujíma. Bez nich by nebola televí-zia, v ktorej pracujú a keby nebola televízia, nemali by sme sa na čo pozerať. Televízia ako inštitúcia je teda veľmi dôležitá, pretože nám zabezpečuje prenos pohyblivých obrázkov, ktoré sú spojené so zvukom.

Predstav si, že si vonku s kama-rátmi a o chvíľu beží v televízii tvoj obľúbený program. Čo všetko musíš urobiť pre to, aby si ho mohol sledo-vať? Všetko, čo vidíme na televíznej obrazovke, pracovníci v sídle tele-vízie vopred naplánovali a pripra-vili. Poznáme programy, ktoré sú vysielané zo záznamu. Sem patria všetky filmy, rozprávky, relácie aj programy, ktoré boli natočené, upravené a „čakajú“ na to, aby sa odvysielali na televíznej obrazov-ke podľa plánu. A podarilo sa ti už niekedy zúčastniť sa nejakého vysie-lania, kde si sa potom neskôr mohol vidieť v zázname v televízii? Zúčastnil si sa už niekedy aj živého prenosu? Vieš, čo to znamená? Sem patria všetky relácie, ktoré sa natáčajú v momente, kedy sa aj vysielajú, napr. športové prenosy, zábavné relácie, kde sa môžu zapojiť diváci, vysielanie správ o mimoriadnych udalostiach.

Výhodou televízie je, že keď sa v priebehu dňa stane veľmi vážna udalosť, môže prerušiť svoje vysielanie a rýchlo a včas informovať. Túto výhodu má aj rozhlas a internet, kde sa umiest-ňujú najrýchlejšie informácie. Treba však počítať s tým, že informácie, ktoré sa zverejnia rýchlo, hneď po nejakej udalosti, nemusia byť úplné

18

a pravdivé. Nevýhodou novín je, že vychádzajú len jedenkrát denne. Ak sa dnes niečo stane, z novín sa o tom dozvieme až zajtra.

Mám pre teba jednu zaujímavú úlohu, o médiách si vedel pred-sa veľa už aj sám, veď sa s nimi stretávaš každý deň, niečo sme si o nich povedali teraz, niečo aj minule. Skús zoradiť jednotlivé médiá (noviny, rozhlas, televízia, internet) podľa toho, ktoré by priniesli informácie najrýchlejšie, ak by sa stala nejaká významná udalosť:

A. ráno:1. ....................................................2. ....................................................3. ....................................................4. ....................................................

B. večer:1. ....................................................2. ....................................................3. ....................................................4. ....................................................

Porovnaj si výsledky s kama-rátmi, ak máte poradie rozdielne, povedzte, prečo si myslíte, že to vaše je správne.

Keď chceme porozumieť infor-máciám, musíme venovať sledova-niu televízie zvýšenú pozornosť. Ak

niečo nepochopíme alebo niečomu nerozumieme, nie je možné, aby sme to vrátili späť. Určite sa ti niekedy pri sledovaní rozprávky už stalo, že si nezachytil nejaké slovo. To, čo už raz odznelo, sa nedá vrátiť a nedá sa to prehrať znovu (vrátiť dej rozprávky je možné len vtedy, ak ste si vytvorili záznam, teda že si ju nahrával do televízora alebo do počítača). Avšak keď si rozprávku čítaš – v knižke alebo v tvojom obľúbenom detskom časopise – dej je vytlačený na papieri, preto sú informácie trvalé. K textu sa môžeš kedykoľvek vrátiť a prečítať si ho znovu aj dva-tri razy. Rovnako je to aj pri práci s internetom. Vždy máš dostatok času na pomalé čítanie, ku ktorému sa môžeš vrátiť.

Ako sa televízia kamaráti s tvojím časom? Televízia a rozhlas sú médiá, ktoré sa neprispôsobujú tebe, ale ty sa musíš prispôsobiť im. Ak chceš ísť von s kamarátmi a zároveň si v tom istom čase pozrieť svoj obľúbený seriál, musíš sa rozhodnúť, čomu dáš prednosť. Stalo sa už aj tebe niekedy, že si podľa televízneho programu plánoval ten svoj a prispôsobil si televízii svoj voľný čas? Rozprávke v knižke alebo v časopise nemusíš prispôsobovať svoj program, ale televízii sa pris-pôsobiť musíš. A ako sa kamaráti

19

televízia s miestom, kde ju poze-ráš? Televízia obmedzuje aj mies-to, kde ju sleduješ – ak ju chceš pozerať, musíš prísť tam, kde je umiestnená. Výnimkou je, keď máš prenosný televízor. Rozhlas je prenosnejší (pohyblivejší), ale aj tak sa mu najčastejšie prispôso-bujeme. Koľko z tvojich spolužiakov nemá MP3 prehrávač, alebo nepo-čúva hudbu v mobilnom telefóne? Rádio máme však najčastejšie tam, kde nám to najviac vyhovuje. V kuchyni, kde ho počúvaš pri tom, ako pomáhaš mamičke s parený-mi buchtami, alebo v detskej izbe, kde ho počúvaš pri kreslení alebo upratovaní. Najjednoduchšie je to s rozprávkou v tlačenej podobe. Tú môžeš čítať kde chceš a kde ti to vyhovuje. A počul si už o tom, že existuje služba video na požiadanie, kde si môžeš objednať cez internet rozprávku a tá ti bude doručená do televízie bez toho, aby si musel ísť do videopožičovne alebo si ju požičať od kamaráta?

Televízia si žiada tvoju pozornosť

Ak chceš porozumieť tomu, čo v televízii vidíš, ak chceš pochopiť dej celej tvojej obľúbenej roz-právky, musíš jej venovať takmer

celú pozornosť. To znamená, že nemôžeš vykonávať súčasne ešte nejakú inú činnosť, pri ktorej by si zamestnával svoj mozog. Je takmer nemožné pozerať rozprávku a zároveň si robiť domácu úlohu. Ak by si to tak urobil, buď by si rozpráv-ke dokonale neporozumel, alebo by úloha nebola kvalitne spracovaná. Aj múdri vedci dokázali, že krátko po zapnutí televízie sa dostávame do akéhosi „polospánku“. V tomto stave nie sme schopní vykonávať kvalitne inú činnosť, pri ktorej by náš mozog pracoval súbežne so sledovaním televízie. Pri počúvaní rozprávky z rádia je to však o niečo ľahšie, lebo nám prináša len zvuk. Preto môžeš popri ňom vykonávať ešte inú činnosť. Zvuk z rádia nám túto činnosť môže dokonca sprí-jemňovať. Opäť je to však ťažšie, keď sa musíš sústrediť na nejakú vážnejšiu činnosť. A ako je to v prí-pade knižiek, novín či časopisov? Tie sú veľmi náročné na našu pozor-nosť. Vyžadujú si dostatok času a pozornosti na to, aby si poro-zumel textu, ktorý čítaš. Výhodou však je, že môžeš svoju pozornosť kedykoľvek odvrátiť, oddýchnuť si a vrátiť sa k čítaniu so zbystrenou pozornosťou neskôr. A ako je to s tebou? Porozmýšľaj! Aké zvuky

20

sú okolo teba, keď si píšeš domáce úlohy? Robí sa ti lepšie a rýchlejšie domáca úloha, keď je ticho, alebo keď máš zapnuté rádio či televízor?

Na jednom krátkom príklade si ešte ukážeme, ako televízia skresľuje naše predstavy. Poroz-právam ti jednu krátku správu o búrke, buď pozorný: „V tvojej obľúbenej rozprávke, keď sa hlav-ný predstaviteľ práve chystal na odpočinok, začalo silno pršať. Kra-jinou sa prehnala taká silná búrka, na akú si nikto nepamätá. Doplatili na ňu aj stromy a strechy domov. Nikomu sa našťastie nič nestalo.“

Skús nakresliť na papier, ako si predstavuješ búrku, o ktorej som ti porozprávala. Myslíš, že keby si si príbeh vypočul z rádia, v ktorom sú zachytené aj zvuky búrky, obrázok by si nakreslil inak? Každý si pred-stavuje silu búrky odlišne. Niektorí si ju možno predstavia ako prietrž mračien, iní ako lejak a ďalší ako hurikán. Keď by si však príbeh počul v rozhlase doplnený zvukom (vietor, praskajúce konáre stromov, hromy a blesky), rozdiely v predstave búrky sa stierajú a začínajú sa pri-bližovať. Prvé obrázky by boli roz-dielne, druhé by sa na seba začali nápadne podobať. Rozdiel medzi televíziou a ostatnými médiami je aj v tom, ako ti dovolia pracovať

s tvojou predstavivosťou a aký obraz si vytvoríš o tom, čo si z nich zistil. Knižky, noviny a časopisy pracujú so slovom a fotografiou. Keď si príbeh prečítaš, pracuje pri tom tvoja predstavivosť, fantázia a skúsenosť. Fotografia tvoju pred-stavu ešte dokreslí. Keby si povedal svojim kamarátom, aby nakreslili scénu, o ktorej si práve čítal, každý by ju nakreslil inak. To preto, lebo každý máme rozdielne predstavy a tiež rozdielne skúsenosti (niekto už takú silnú búrku zažil, iný nie a vie si ju predstaviť len na základe toho, čo videl v televízii alebo inom médiu). Rozhlas ti pomáha dokres-liť skutočnosť okrem hovoreného slova aj zvukom. Informácie, ktoré sa z rozhlasu dozvedáš, popisujú udalosť či jav a tiež nechávajú prie-stor tvojej fantázii a predstavivosti. Rozhlas ti však nemôže ponúknuť obraz (či fotografiu), a preto použí-va doplňujúce zvuky, ktoré ti majú pomôcť k úplnému vytvoreniu obrazu o skutočnosti. Televízia využíva na vykreslenie skutočnosti okrem zvuku aj obraz. Rozprávky, ktoré pozeráš, ti prináša „komplet-né a úplné“ a nenecháva ti takmer žiaden priestor na to, aby si zapo-jili svoju predstavivosť a fantáziu. V tom je jej veľká sila. Vidíme len to, čo nám chce ukázať. Nie všetko,

21

čo je na televíznej obrazovke, musí byť pravdivé alebo také, ako sa na prvý pohľad zdá. Televízia si vyberá vždy z celku len to najzaujímavej-šie, najpútavejšie, čo pritiahne oko diváka, a to nemusí byť vždy v súlade s realitou.

22

Učíme sa o médiách s Maťkom a Kubkom

v školskej knižnici. Nehľadaj len knihu – Maťka s Kubkom môžeš objaviť aj na CD či DVD. Vyskúšaj tiež internetové stránky s animo-vanými filmami, napr. www.video-rozpravky.sk; http://www.purpulo.sk; www.youtube.com. Prvé dve stránky ti ponúknu aj množstvo ďalšieho zaujímavého materiálu – zvukové a animované rozprávky, maľovánky, hry a pod.

Spoznal si už Maťka a Kubka? Kto sú tieto dve rozprávkové posta-vy? Kde žijú a čo celé dni robia? Kde si sa s nimi prvýkrát zoznámil? Čítal si ich príbeh, videl animovaný film alebo počul rozprávku z rozhlasu?

Popros maminku, ocka, súrodenca alebo pani učiteľku, aby ti vybrali z knižky o Maťkovi a Kub-kovi jeden ich príbeh. Povedz im, že nechceš poznať názov príbehu, nech ti ho napríklad prekryjú papi-erom. Buď vytrvalý a papier ešte neodkrývaj! Prečítaj si krátku ukáž-ku, len úvod vybranej rozprávky. To

Počul si už o tom, že v kaž-dom príbehu musí byť dodržaná časová postupnosť a že každý príbeh má svoju osnovu? Skúšal si už vytvoriť rozprávanie podľa obrázkov? A čo tak si s kamarátmi zahrať v rozprávke? A počul si už o Maťkovi a Kubkovi? Je to krásna, vtipná a poučná rozprávka. Možno si ju videl v televízii, počul v rozhla-se alebo si si prečítal knižku. Spýtaj sa mamičky či ocka, určite ju budú poznať. A práve Maťko s Kubkom sa teraz stanú tvojimi kamarátmi, s ktorými sa budeš nielen hrať, ale sa aj niečo nové naučíš. Dozvieš sa, čo je to tá časová postupnosť, čo je osnova a dokonca zistíš, v čom sa televízia líši od rozhlasu a v čom je zasa iná kniha. Takže, pusti sa spolu s Maťkom a Kubkom na objavnú cestu svetom rozprávania a médií...

Prvá úloha je jednoduchá. Začni pátrať po rozprávke M. Grznárovej Maťko a Kubko. Možno máš túto knižku doma, možno ju nájdeš

23

predsa zvládne už aj malý druhák! Si dosť odvážny? Ak áno, preroz-právaj prečítané rodičom, súroden-com či kamarátom. Akou známkou by si ohodnotil svoj výkon?

A je tu tvorivé okienko dokonči príbeh, ktorého úvod už poznáš a daj mu výstižný názov. Preroz-právaj, čo si vytvoril. Porovnaj si svoju podobu pokračovania a záveru príbehu s tou, ktorá je v knižke. Teraz vyhľadaj, naprí-klad na internete, animovanú podobu tejto rozprávky. A znova porovnávaj, podarí sa ti zazna-menať čo najviac rozdielov medzi knižným a filmovým spracovaním rozprávky? Skús do tejto pátracej akcie zapojiť aj rodičov, súrodenca, kamarátov, prípadne navrhni pani učiteľke, aby ste sa takto zahrali v škole. Pri pátraní po rozdieloch si pomáhaj odpoveďami napríklad aj na tieto otázky: Predstav si, že sa hráš vo svojej izbe. O chvíľu budú v televízii dávať rozprávku Maťko a Kubko, ktorú si chceš pozrieť, lebo ťa príbeh zaujíma alebo sa tešíš, že si ho pozrieš spolu s rodičmi. Čo musíš urobiť pre to, aby si rozprávku nezmeškal? A čo by si musel urobiť, ak by si si chcel rozprávku prečítať z knižky, ktorú máte doma?

Dokážeš snívať aj keď nespíš? Pusti si rozprávku z internetu a zatvor oči. Neotváraj ich, len počúvaj a predstavuj si, čo asi Maťko s Kubkom, Dunčo, ovečky robia, aké majú počasie, čo sa na salaši práve deje. Už si dosníval? Čo myslíš, prečo bola tá istá rozpráv-ka teraz predsa len iná, ako keď si ju sledoval s otvorenými očami na DVD či cez internet? Vedel si si počas celého počúvania rozprávky predstaviť, čo Maťko s Kubkom, ovečky a psík práve robia? Dokázal si rozlíšiť, či je deň alebo noc? A vedel si, čo sa deje počas trvania hudob-nej melódie? Pusti si teraz krátku animovanú ukážku akejkoľvek inej rozprávky a opäť uvažuj o rozdie-loch medzi obrazovým a zvukovým spracovaním rozprávok.

Poď si doplniť ďalšie poznat-ky o rozdieloch medzi rozhlasom a televíziou: Vieš povedať, ako by si musel postupovať, ak by si chcel rozprávku počúvať z rozhlasu? A bol by v tom nejaký rozdiel, ak by si ju chcel počúvať z CD prehrávača? A čo by si urobil, ak by si počas sledova-nia rozprávky v televízii alebo pri jej počúvaní v rozhlase prepočul nejakú vetu? A ako by si reagoval v prípade, že by sa ti niečo podobné stalo pri sledovaní rozprávky prehrávanej

24

v počítači alebo cez DVD prehrávač, videorekordér, pri prehrávaní CD alebo pri čítaní knižky?

Už sme aj zabudli na to kom-plikované slovné spojenie – časo-vá postupnosť! Tak teda, poďme pátrať po tom, čo to vlastne je. Vyber si z knižky akýkoľvek príbeh o Maťkovi a Kubkovi. Zahraj sa na umelca a rozprávku nakresli. Kresli tak, že vytvoríš štyri či päť samostatných obrázkov bez slov, ktoré vystihujú podstatu príbehu. Obrázky poriadne pomiešaj! Pozor, teraz to bude veľmi ťažké! Zoraď obrázky v správnom poradí tak, ako sa príbeh rozvíjal. Čo bolo na začiatku, čo potom a čo na konci? Ešte sme neskončili, ku každému obrázku jednou vetou napíš, čo sa na ňom deje, t. j. body budúcej osnovy (ďalšie ťažké slovo). Neza-budni vymyslieť nakreslenému prí-behu nový, výstižný názov. Over si ešte, či si obrázky zoradil správne, znovu si pripomeň príbeh, ktorý je v knižke. Rozmýšľaj, prečo je prvý v rade práve ten obrázok a nie iný? A prečo posledný obrázok nemôže byť druhý a tretí prvý a prvý posledný a tak ďalej? Teraz to už nemôže byť zložité, prečo musí v príbehu nasledo-vať najprv úvod (napr. kto v príbehu vystupuje, kde sa odohráva dej, aký je vzťah medzi postavami, aký pro-

blém musia vyriešiť...), potom jadro (napr. ako problém opísaný v úvode príbehu ďalej riešia, ako sa vyvíja ich vzťah, čo neočakávané sa stalo...) a nakoniec záver (napr. ako sa to všetko skončilo, ako problém vyrie-šili...)? Teraz už celkom isto vieš, že časová postupnosť znamená, že v každom príbehu je najprv úvod, potom nasleduje jadro a na konci je záver.

Zabudli sme na osnovu! Spo-mínaš si na obrázky, ktoré si pred chvíľou kreslil a vetu, v ktorej si napísal, čo sa na obrázku deje? Napíš si tieto vety pod seba tak, aby si dodržal časovú postupnosť. A máš osnovu, t. j. v bodoch zapí-sané to, o čom príbeh je!

Teraz bude dôležité, aby si si našiel kamarátov, ktorí budú chcieť spolu s tebou vystupovať v rozprávke. Ale hrať sa môžeš aj sám. Skús si napríklad vytvoriť bábkové divadlo a rozprávkové postavy (Maťka, Kubka, Dunča, ovečky, slniečko...) si nakresli na tvrdý papier, tieto vystrihni, zozadu prilep špajľu (tenkú paličku alebo drievko).

Ak už máš kamarátov alebo papierové bábky, vyber si novú rozprávku o Maťkovi a Kubkovi. Prečítaj si ju a priprav jej osnovu. Osnova ti pomôže, aby si rozpráv-

25

ku zahral. Nezabúdaj, že hraná rozprávka (či už hrajú bábky alebo ty a tvoji kamaráti) je určená pre oči a uši divákov! Spomeň si, aký je rozdiel medzi rozprávkami, ktoré počuješ v rozhlase a tými, ktoré vidíš v televízii! Aby si sa naozaj presvedčil, že si tomuto rozdielu porozumel, priprav teraz príbeh tak, aby si ho mohol pre-čítať v rozhlase. Nezabudni, že okrem Maťka a Kubka potrebuješ aj ďalšiu postavu – uja rozpráva-ča. Ten bude hovoriť napríklad to, aké je počasie, čo práve Maťko, Kubko, ovečky alebo Dunčo robia, rozprávača, ktorý povie všetko to, čo je pre porozumenie príbehu dôležité a čo v televízii stačí vidieť, no v rozhlase to treba opísať slo-vami. A tiež nezabudni na zvuky, tie sú v rozhlase dôležité! Uvažuj, ako napríklad zvukom napodob-níš dážď, dupot ovečiek, Dunčov štekot a pod.? Bolo by výborné, ak by si si svoju rozhlasovú podobu rozprávky mohol aj nahrať. Potom by si ju mohol pustiť napr. rodičom či starým rodičom, ktorí určite tvoj výkon ocenia.

A sme na samom, samučičkom konci tvojho pátrania. Čo by si mal vďaka Maťkovi a Kubkovi vedieť?

Časová postupnosť: uspori-adanie udalostí v príbehu tak, ako za sebou nasledovali; každý príbeh má svoj úvod, jadro a záver.

Osnova: stručný, v bodoch alebo krátkych vetách zapísaný obsah príbehu; body alebo vety obsahujú to najdôležitejšie z prí-behu.

Kniha: je tlačené médium, jej výhodou je, že sa k jej obsahu môžeš kedykoľvek vrátiť, môžeš si ju prenášať z miesta na miesto, čítať ju kdekoľvek a s kýmkoľvek, môžeš sa rozhodnúť, kedy ju budeš čítať.

Televízia: je médium, ktoré šíri obraz aj zvuk, ak chceš sledovať svoj obľúbený program, musíš sa prispôsobiť času, kedy ho televízia bude vysielať; pri sledovaní tele-vízie sa nemôžeš vrátiť k tomu, čomu si neporozumel.

Rozhlas: je médium, ktoré šíri len zvuk, preto všetko, čo v televízii vidíš, musí byť v rozhlase opísané slovami; rozhlas používa tzv. zvu-kové efekty, ktorými napodobňuje zvuky z bežného života (napr. rozbitie okna, zvuky zvierat...); ak chceš počúvať obľúbenú rozprávku, musíš sa prispôsobiť času, kedy ju bude rozhlas vysielať.

26

Čo je reklama a ako si ju sám vytvoriť?

Ak sú v reklame ponúkané rôzne typy výrobkov, hovoríme o obchodnej reklame. Môžu sa v nej prezentovať napr. výrobky krátkodobej spotreby, ako sú potraviny, nápoje, kozmetika, čistiace prostriedky, ale aj výrob-ky dlhodobej spotreby, teda tie, ktoré nám slúžia dlhší čas, napr. autá či elektrotechnika. Takýto druh reklamy má za cieľ predať produkty zákazníkom. Reklama však býva často zameraná na propagáciu značky a pomáha tak dlhodobo budovať jej dobré meno. Reklama môže ponúkať aj rôzne typy služieb, napr. služby v banke, poisťovni alebo v telekomunikáci-ách, ktoré zabezpečujú, aby sme mohli zavolať svojim kamarátom. Cieľom tejto reklamy je podnietiť zákazníkov k tomu, aby ich využili. Reklama nám môže ponúkať aj myšlienky, napr. myšlienka pomoci iným v núdzi, myšlienky ochrany životného prostredia, boja proti

Počul si už niekedy slovo rekla-ma? Vieš, na čo slúži? Aký má reklama podľa teba význam? Práve pomocou nej firmy a organizácie prezentujú svoje výrobky, služby alebo myšlienky. Špecifickým zna-kom reklamy je, že má neosobný charakter, teda nedochádza pri nej k osobnému kontaktu medzi tým, kto chce reklamu zverejniť a tými, ktorí by si chceli produkt kúpiť, ponuka je teda sprostredko-vaná len prostredníctvom rôznych médií. Najčastejšie sa na jej šírenie používa televízia, noviny, časopi-sy, rozhlas, internet, letáky alebo aj vonkajšie vývesné tabule (tzv. billboardy), ktoré určite nájdeš aj u vás v škole. Firmy a organizácie, ktoré chcú reklamu šíriť, musia médiám za ňu a aj za jej výrobu zaplatiť. Konkrétne reklamy navr-hujú a vyrábajú reklamné agentúry a reklamné štúdiá. A aký je tvoj vzťah k reklame, sleduješ ju? Ktorá reklama sa ti páči, prečo a ktorá nie?

27

fajčeniu, drogám. Takúto reklamu voláme sociálna. Jej cieľom je, aby ľudia buď podporili napr. charitatív-nu akciu, organizáciu pomáhajúcu postihnutým, alebo aby bojovali proti niečomu, napr. fajčeniu, alebo za niečo, napr. za ochranu životné-ho prostredia.

Vieš si predstaviť iný spôsob, ako prezentovať výrobky firmy než pomocou reklamy? Reklama nie je jedinou formou prezentácie. S výrobkami sa môžeme stretnúť aj priamo v obchode, kde sú vysta-vené a v niektorých prípadoch nám k nim pani predavačka povie aj vysvetlenie (napr. keď si kupujeme domov nový televízor).

Každá reklama má za úlohu plniť určité funkcie. Má nás infor-movať o ponuke na trhu, teda o možnostiach, z ktorých si pri nákupe môžeme vyberať. Snaží sa vytvoriť náš pozitívny vzťah k ponuke a zároveň nás aj vyzvať ku kúpe, objednávke. Funkciou reklamy pri novom výrobku môže byť prilákanie spotrebiteľa, aby ho vyskúšal. Ak je výrobok už dlhšie na trhu a je modernizovaný, môže ho informovať o tejto zmene. Reklama plní aj pripomínajúcu funkciu pri výrobkoch, ktoré sú na trhu dlhšie. Reklama jednoznačne ovplyvňuje životný štýl človeka (napr. pre-

zentovaním zdravých potravín) a buduje obraz značky u tých, ktorí si výrobok teoreticky môžu kúpiť.

Ktoré značky výrobkov majú podľa teba dobré meno? Spomenieš si na konkrétne príklady reklamy týchto výrobkov? Považuješ za dôle-žité vlastniť výrobky značiek, ktoré majú dobré meno? Prečo?

Skupinka ľudí, pre ktorých je produkt alebo služba primárne určená, sa nazýva cieľová skupina. Určuje sa na základe typu ponuky a predpokladaného správania zákazníkov. Nie všetci spotrebi-telia musia byť cieľovou skupinou – s reklamou sa môžu dostať do kontaktu len náhodne. Charakte-ristiky cieľovej skupiny sa potom prejavia v tom, ako je reklama spracovaná. Napr. ak je to reklama pre deti, budú v nej použité prvky, ktoré sa deťom páčia a môžu ich ovplyvniť tak, že budú chcieť daný produkt.

Otázky a úlohy pre tebaSkús pohľadať príklady reklamy

na produkty, služby a myšlienky. V novinách, časopisoch, na inter-nete aj v televízii určite nájdeš veľa príkladov. Vypíš hlavné informácie z reklamy. Aké prvky v reklame boli použité na to, aby sme si k nej mohli vytvoriť pozitívny vzťah?

28

Pekná hudba, prostredie, farby? Uveď, k čomu nás daná reklama vyzývala. Ku kúpe, objednaniu, zaslaniu finančného príspevku? Charakterizuj, komu bola táto reklama konkrétne určená, kto je cieľová skupina.

Čo si zapamätáme? Reklama slúži na uvedenie

alebo udržanie výrobku, služby či značky na trhu. Netýka sa len materiálnych produktov, ale jej predmetom môžu byť aj myšlien-ky. Jej hlavným zámerom je vyvolať reakcie u ľudí – aby boli informova-ní, aby uvažovali o ponuke a aby po rozhodnutí produkt kúpili, objednali si službu či podporili myšlienku.

Aké poznáme druhy reklám?Pokús sa rozpamätať, kde všade

sa stretávaš s reklamou? Aké druhy reklám poznáš?

Veľmi častá je tlačená rekla-ma, s ktorou aj ty určite pravidelne prichádzaš do kontaktu. Nájdeš ju napr. v novinách a časopisoch. Okrem nich existujú aj čisto reklam-né noviny, ktoré sú doručované bezplatne, napr. inzertné noviny nákupných reťazcov Billa, Tesco, Carrefour… Dostávate aj vy do schránky tento typ reklamy? Veľkou prednosťou reklamy v novinách

a časopisoch je, že si sami môžeme zvoliť čas aj spôsob čítania a že sa k nej môžeme kedykoľvek vrátiť. Iné druhy tlačenej reklamy sú napr. letáky, plagáty, bilbordy (veľkoploš-né plagáty umiestňované na špe-cifických nosičoch popri cestách) alebo ponukové letáky rozposiela-né na adresy a vkladané priamo do našich poštových schránok.

Ďalšia často využívaná forma propagácie je zvuková reklama. Ide o rozhlasovú reklamu, ktorú môžeme počuť na jednotlivých rozhlasových staniciach. Netrvá dlho, približne 20 – 40 sekúnd. Jej výhodou je, že nie je taká finančne náročná na výrobu ako televízna reklama a ľahko sa dá obmieňať aj jej text. Rádio má doma takmer každý, a tak rozhlasová reklama umiestnená na rôznych staniciach môže osloviť mnohých ľudí. Prijí-mať ju však môžeme len jedným zmyslom – sluchom. Rozhlasové vysielanie sa často počúva nepo-zorne, a preto je predpoklad, že mnohé informácie príjemcovi uniknú. To je dôvod viacnásobného opakovania rozhlasovej reklamy.

Jednou z možností je zvukovo--obrazová reklama. Tradične sem patrí televízna reklama, reklama na internete, ktorá môže aj nemu-sí byť doplnená o zvukovú zložku,

29

ale využíva tlačené písmo a obraz. Televízne spoty sa vyskytujú v rôz-nych dĺžkach, najčastejšie maximá-lne do 1 minúty, ale výnimkou nie sú ani krátke, niekoľkosekundové spoty. Využíva sa pri nich pôsobenie na náš zrak a sluch, čo je predpo-kladom jej lepšej zapamätateľnosti. Takáto reklama stojí pomerne veľa peňazí, pretože v tom istom čase môže zasiahnuť širokú škálu ľudí a súčasne pôsobí na zrak a sluch.

V nasledujúcej tabuľke sa dozviete základné rozdiely medzi zvukovou a zvukovo-obrazovou reklamou. Prečítajte si otázky a správne odpovede zakrúžkujte.

1. otázka: Ktoré zmysly (zrak, sluch, hmat, čuch) využívajú príjem-covia pri týchto druhoch reklám?

2. otázka: Výroba ktorej z týchto druhov reklám je pre predajcu výrob-ku lacnejšia a ktorá drahšia?

Teraz, keď už poznáš jednotlivé druhy reklám, aké sú podľa teba ich výhody a nevýhody? Skús ich pome-novať na jednotlivých ukážkach.

Čo si zapamätáme?Reklama sa šíri prostredníc-

tvom komunikačných médií, ako je tlač, rozhlas, televízia, internet, ale aj ďalšími cestami, napr. leták-mi, plagátmi. Podľa typu média určujeme, o aký druh reklamy ide. Poznáme tlačenú, zvukovú a zvu-kovo-obrazovú reklamu.

Ako na nás reklama pôsobí?Spomínaš si na reklamu, ktorá

mimoriadne upútala tvoju pozor-nosť? Pokús sa ju opísať!

Niekedy sa pôsobenie reklamy preceňuje. Reklama nie je jedinou informáciou o ponuke na trhu, ale len jednou z mnohých informácií, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Proces pôsobenia reklamy na nás má viaceré fázy:

Druh reklamy Zvuková reklama Zvukovo – obrazová reklama

1. odpoveď Iba sluchZrak aj sluch

Iba sluchZrak aj sluch

2. odpoveď LacnejšiaDrahšia

LacnejšiaDrahšia

30

1. Reklama sa snaží upútať pozornosť príjemcu. Najčastej-šie sa pozornosť upútava niečím novým, neobvyklým, čo sme dote-raz nepoznali. Môže to byť neob-vyklá kombinácia slova a hudby, výrazná farebnosť, dynamika stri-hu a pod. Upútanie pozornosti je prvým krokom pôsobenia reklamy. Prejavuje sa tým, že keď nás zau-jme, sme sústredenejší, lepšie vní-mame všetky podnety. Nie všetko, čo upúta našu pozornosť, však chceme vlastniť, niekedy reklamu považujeme len za zábavnú alebo milú, ale produkt nás nezaujme.

2. Druhým krokom je vyvola-nie záujmu o ponuku. V reklame sú použité znaky, ktoré nás zaujali a ktoré sa snažíme vzťahovať na nás. Napr. keď vidíme, že niekto, kto je v našom veku, sa teší z nové-ho počítača v televíznej reklame, porovnávame to s tým, aký máme počítač, či ho vôbec máme a pod. Záujem sa vyvoláva informáciami o ponuke, o tom, aké má produkt vlastnosti, na čo slúži a ako sa používa.

3. Tretím krokom je vyvolanie túžby po ponuke. Citovým pôso-bením, presviedčaním o kvalite ponuky, vytváraním pozitívneho dojmu o ponuke vzniká v nás túžba mať daný produkt. Zobrazenie pro-

duktu, vyzdvihnutie jeho charak-teristík, vysvetľovanie výhodnosti ponuky aktivizuje naše túžby po získaní výrobku.

4. Ak reklama upútala našu pozornosť, zaujala nás, vyvolala túžbu a usúdili sme, že je predpo-klad získať produkt, nastáva akti-vizácia správania. Rozmýšľame o tom, ako by sme produkt získali. V niektorých prípadoch je rozho-dovanie jednoduché, najmä ak ide o cenovo prístupný produkt dennej spotreby (napr. čokoládová tyčinka), niekedy je tento proces zložitejší, prípadne úplne neusku-točniteľný.

Teraz si vytvoríte vlastný reklamný plagát. Pripravte si výkres, farbičky, ceruzky, perá, farebné papiere, nožnice, lepidlo a čo najviac časopisov a novín, ktoré doma nájdete. Ešte skôr, ako začnete pracovať, mali by ste vedieť, že takýto plagát sa skladá z dvoch častí – z textu a obrazu – ktoré sa musia navzájom dopĺňať. Poobzerajte sa po svojej izbe a nájdite vec, ktorú už nepoužíva-te, ale mohla by sa zísť niekomu inému a radi by ste ju darovali. Vytvoreným reklamným plagá-tom sa budete snažiť vyvolať u ostatných ľudí túžbu po nej. Najskôr vymyslite krátky slogan,

31

čiže text, ktorý má nového užíva-teľa produktu zaujať. Niečo, čo Váš vybraný predmet vystihuje. Potom vytvorte obrazovú strán-ku (použite farbičky, farebné výkresy, prípadne obrázky z novín a časopisov). Zamerajte sa na to, čo je pre danú vec typické, v čom sú jej výhody a na čo prospešné môže slúžiť. Nepoukazujte na jej chyby a nedostatky. Ak ste pla-gát vytvorili, ukážte ho ostatným členom svojej rodiny alebo kama-rátom či spolužiakom. Uvidíte, ako budú na reklamu reagovať, prípad-ne vám môžu pomôcť s vylepšením plagátu. Veľa šťastia pri darovaní!

Otázky a úlohy pre tebaVyber si akúkoľvek reklamu.

Pokús sa napísať, ktoré prvky v nej ťa zaujali. Ktoré reklamované výrobky skutočne pritiahli tvoju pozornosť? Túžil/a si alebo túžiš po niečom z reklamy? Čo konkrét-ne okrem informácií z reklamy ťa ovplyvní v tom, či sa rozhodneš výrobok si kúpiť? Uveď príklady.

Čo si zapamätáme?Aby reklama bola účinná,

musí v prvom rade upútať našu pozornosť. Potom by mala vyvo-lať záujem o obsah ponuky. Fakty doplnené o citové pôsobenie môžu

vyvolať našu túžbu vlastniť pro-dukt alebo využiť službu. Ak rekla-ma tak pôsobí, posledným krokom je rozhodnutie v prospech ponuky. Či sa naše rozhodnutie zrealizuje, závisí aj od našich možností, napr. od financií, ktoré máme.

Zopakujme si spoločnePokús sa vysvetliť význam

reklamy. Ako musí vyzerať rekla-ma, aby upútala našu pozornosť?

Otázky a úlohy pre teba1. Urob si prieskum medzi

rodičmi a súrodencami, prípadne starými rodičmi a zisti, aká rekla-ma sa im páči a prečo a čoho sa tá reklama týka.

2. Urob si tabuľku, do ktorej vpíšeš reklamy, ktoré sa páčia čle-nom tvojej rodiny a tebe a ktoré sa, naopak, nepáčia.

3. Porovnaj, v čom sa zhodujú tvoje názory na reklamu a v čom sa odlišujú v porovnaní s rodičmi, starými rodičmi a súrodencami.

4. Porozprávaj sa doma s rodičmi a súrodencami o reklame, zvlášť o nakupovaní pod vplyvom reklamy a túžbe niečo vlastniť pod vplyvom reklamy.

32

Môj hrdina, môj vzor

nepochybujem, že poznáte Barta Simpsona, kreslenú postavičku zo seriálu Simpsonovci. Bart je veľkým nezbedníkom, ktorý rád provokuje najmä svojich rodičov a robí naprie-ky sestre Líze. Za tieto skutky je často potrestaný a svoje nesprávne konanie si nakoniec vždy uvedomí a oľutuje to. Aké vlastnosti má Bart? Chceli by ste sa mu podobať? Prečo?

Nasledujúcu úlohu môžete zvládnuť sami, ak sa zamysli-te nad svojím filmovým alebo televíznym hrdinom a doplníte odpovede do tabuľky. Taktiež si z nej môžete vytvoriť hru. Prizvi-te svojich rodičov, súrodencov, kamarátov alebo spolužiakov a vysvetlite im pravidlá. Každý z vás sa pokúsi vžiť do svojej obľúbenej postavy a zahrá ju v situácii pre ňu typickej. Ostatní prítomní hádajú, o ktorú filmovú alebo televíznu postavu ide. Na záver vyplňte tabuľku.

Kto je to vlastne hrdina? Je to človek, ktorý sa nám páči svojím výzorom, oblečením, úsmevom, príjemným vystupovaním, ale najmä svojím správaním. Je odváž-ny, silný, koná dobro a všetci ho obdivujú. Pre niekoho z vás to môže byť jeden z rodičov, pre iného ten, koho má v izbe na plagáte, alebo zobrazeného na peračníku. Vašim mediálnym vzorom môže byť hrdina z filmu alebo moderátor či moderátorka v televízii. Máte aj vy obľúbeného filmového či seriálového hrdinu alebo moderátora, ktorého obdivujete? Prečo sa vám páči?

Väčšina z vás určite pozná Harryho Pottera, ktorý je výbor-ným žiakom i hráčom metlobalu na čarodejníckej škole v Rokforte. Harry musí počas siedmich dielov filmu bojovať proti najkrutejšiemu čarodejníkovi všetkých čias – Lor-dovi Voldemortovi. Aké vlastnosti má Harry Potter? Chceli by ste sa mu podobať? Prečo? Taktiež

33

Niekedy sa vo filmoch, seriá-loch alebo dokonca aj v rozprávkach prezentuje správanie prostredníc-tvom postáv mediálnych hrdinov, ktoré nie je vhodné napodobniť. Napríklad hrdinovia klamú, kradnú, podvádzajú, nenávidia, urážajú, zabíjajú iných ľudí. Televízia a film nám prinášajú len ukážky zo života mediálnych hrdinov, dôsledky ich správania mnohokrát nie sú zobra-zené alebo ich nesprávne konanie nie je potrestané. Aj Bart ubližuje svojej sestre napríklad tým, že jej zničí ručne vyrobený darček, ktorý

vytvorila ako prekvapenie pre rodi-čov. To sú spôsoby správania, ktoré nie sú správne ani keď túto posta-vu hrá obľúbený herec, herečka či kreslená postava – nemali by si teda získať naše sympatie.

Filmových a televíznych her-cov a našich hrdinov poznáme len z určitých vymyslených situácií, kedy hrajú svoje postavy. V tele-vízii a vo filme sa nám prezentujú umelo vytvorené obrazy pekných a úspešných hrdinov. V upírskom filme Súmrak sa hlavná postava Edward Cullen snaží vyhýbať spô-

Ako sa správa/la moja obľúbená filmová/televízna postava?Aké dôsledky to má/malo?

Správam sa aj ja niekedy ako moja obľúbená filmová/televízna postava?Čo by sa stalo, ak by som sa ja tak správal/a?

34

sobu života, aký má väčšina upírov tým, že odmieta krv ľudí ako potra-vu. Napohľad vyzerá ako sedemná-sťročný mladík, ktorý má však vyše sto rokov, keďže upíry nestarnú. Zamiluje sa do ľudskej bytosti Belli, ktorú sa snaží chrániť pred svetom vlkolakov. V reálnom živote je to však herec Robert Pattinson. Niekedy si neuvedomujeme, že v skutočnosti ide o obyčajných ľudí, ktorí žijú v každodennej realite ako my a väčšinou majú úplne odlišné vlastnosti, akými nás vo filme, na televíznej obrazovke upútali. Majú svoje silné i slabé stránky, dobré i zlé vlastnosti ako každý z nás. Znova je tu úloha pre vás. Pozrite sa na obidva obrázky na tejto dvojstane a odpovedzte na otázky.

• V čom sa fotografie odlišujú? • Myslíte si, že jeden z obráz-

kov zobrazuje herca Roberta Pattin-sona? Prečo?

• Myslíte si, že aj skutočný Robert Pattinson môže byť upírom?

• Predstavte si Edwarda v obyčajnej situácii, ktorú každý deň vykonávate aj vy. Ako by sa správal a čo by pri tom povedal?

Ani jedna z týchto dvoch fotografií nie je úplne realistická a nemôže veľa povedať o osob-nosti hrdinu. Museli by sme poznať viac z jej reálneho života, aby sme mohli povedať, že chceme mať také vlastnosti alebo byť takou osobou, akou je on. K týmto infor-máciám však máme obmedzený prístup, pretože o „hviezdach“ nám médiá ponúkajú zväčša bulvárne informácie. To znamená informácie častokrát zveličené, prehnané, pri-krášlené a dokonca klamlivé. Preto netreba slepo veriť všetkému, čo sa o „hviezde“ píše. Sledovanie

35

filmu, seriálu alebo rozprávky, by tak nemalo závisieť len od toho, či v nich vystupuje váš obľúbený herec a herečka. Musíte si tiež vší-mať, aké postavy zobrazuje a ako sa tieto postavy správajú.

Hrdinovia z filmov však nemu-sia byť našimi jedinými životnými vzormi. Je dobré, ak sa nám u medi-álnych vzorov páčia pozitívne vlastnosti, ktoré by sme chceli mať aj my. Chceli by sme však žiť život, aký žijú oni? Nezabúdajme na to, že ich životy vo filmoch a seriáloch sú vymyslené a život „hviezdy“ nie je totožný so svetom každodenného

života. Preto je lepšie mať zároveň aj reálny vzor, ktorý sa preslávil svojím skutočným životom. Netre-ba dlho rozmýšľať, stačí sa pozrieť na svojich rodičov. Možno je váš ocko hasič alebo mamka lekárka. Pri obidvoch týchto povolaniach musíte byť trpezliví, chápajúci a ochotní pomôcť druhým. Je však mnoho povolaní, ktoré si zaslúžia náš obdiv. A čo robia vaši rodičia? Prečo obdivujete ich povolanie?

36

O rozprávkových postavičkách

lajú do kuchyne, aby sa najedol; do kúpeľne, aby sa umyl; do izby, aby si skontroloval školskú tašku. Ani sa nenazdal, a už stojí celý nachystaný pred domom a nad svojím snom sa ani len nestihol začudovať.

Niekoľkokrát sa snažil pripo-menúť si rozprávkovú postavičku v úlohe rušňovodiča aj počas tohto ranného zhonu. Dnes majú v škole hodinu výtvarnej výchovy, na ktorej sa často nudil, lebo mu nenapadlo nič zaujímavé, čo by mohol nakres-liť. Dnes mu však jeho sen ponúkol námet a Peter na neho nechcel zabudnúť.

Teraz, keď už pokojne kráčal po otcovom boku, premýšľal, či rušňo-vodič Shrek nie je náhodou priveľmi bláznivá predstava. Rozprávkové postavy si predsa nehľadajú také bežné zamestnanie.

Ako tak nechal svoje myšlien-ky plynúť, uvedomil si, že otec sa vďaka tomu neustálemu pripo-mínaniu, čo a kedy robiť a koľko

Len si to predstavte! Čosi také nemysliteľné ako večne zúrivý zlobor Shrek, ktorý pracuje ako rušňovodič. Svoju veľkú zelenú hlavu vytŕča z okna, aby dovidel na všetky vozne poslušne zoradené za rušňom. Sústredí sa a pri tejto dôležitej práci sa nenechá ničím vyrušiť, ani len malým chlapcom, ktorý sa v kabíne vodiča sčista--jasna objavil na konci popleteného snového dobrodružstva.

Také niečo je, veru, možné len v snoch. Z tohto sna chlapca menom Peter vytiahol hvizd píš-ťalky, ktorú pri skúmaní tmavých zákutí detskej izby našla jeho mlad-šia sestra. Rozhodla sa, nehľadiac na skorú rannú hodinu, vyskúšať, či funguje – pre istotu to skúsila až trikrát.

Peter si najprv myslel, že to trúbi lokomotíva, no teraz už vie, že prišiel nový školský deň a on sa musí čoskoro vychystať do školy. Mama s otcom ho striedavo posie-

37

je hodín, aby nezmeškal do školy, celkom ponáša na inú postavu z rozprávky, ktorú nedávno videl. Na učiteľa z Troch orieškov pre Popolušku. Ten mal za úlohu neu-stále princovi pripomínať, že sa má učiť, tak ako otec vždy dohliada na to, aby Peter prišiel do školy práve včas a mal urobené úlohy.

Otec sa na učiteľa z filmu podobal nielen tým pripomínaním, ale aj guľatým bruchom, ktoré pred sebou tlačil. Možno rozprávkové postavy nie sú až také vzdialené od skutočnosti, pomyslel si. Lenže rýchly a dôvtipný princ chudákovi zavalitému učiteľovi stále utekal a Petrovi sa také niečo ešte dopo-siaľ nepodarilo.

Možno aj mne stačí trochu podrásť a zmocnieť a pred školou ľahko utečiem, nádejal sa Peter a už dumal, čo všetko by mohol robiť, ak by rovnako ako princ vo filme jednoducho utiekol a nikto by ho nevedel dostihnúť. Asi by si niekde v teple zdriemol, zašiel by do cukrárne a poobede by s kama-rátmi hral futbal namiesto domá-cich úloh.

Ej, to by bol kráľovský život hodný princa.

A tak sa Peter v bráne školy, kam ho bezpečne doviedol otec, rozhodol vytrvalo rásť a cvičiť rýchly beh, aby ho raz otec, dozorca jeho štúdia, nemohol dobehnúť.

Bežný ruch školy a vtipkovanie kamarátov rýchlo vytlačili myšli-enky o rozprávkových postavách z Petrovej hlavy. Nie však na dlho.

Do triedy krátko po zazvo-není vošla ich učiteľka. Na tvári vždy nosila prísny výraz, ktorým všetky deti bez slovka prikovala k stoličkám. Ak by existovali sku-točné ježibaby, určite by patrila medzi ne. Ešte aj nos má trochu zahnutý a tvár posiatu hlbokými vráskami ako zlé čarodejnice vo filmoch, pomyslel si Peter, ale neodvážil sa zasmiať sa, hoci mu to pripadalo trochu zábavné.

Tak, tak, dumal ďalej Peter, určite spriada plány, ako nás vohnať do nejakej zákernej pasce, aby sme museli naveky počítať príklady z matematiky.

Bŕŕŕ, pri tej predstave ho strias-lo. Nič diabolskejšie si predstaviť nevedel. Peter si predstavil všetky tie prípady, keď jemu a kamarátom prekazila zábavu. Napríklad keď hrali naháňačku na chodbe alebo keď si pohadzovali čísi peračník po triede, aby si cibrili mušku.

38

Čím dlhšie o tom Peter pre-mýšľal, tým viac sa ich učiteľka, ktorá práve vysvetľovala delenie hlások, ponášala na zlé čarodejnice z filmov a televízie. Na rozdiel od ježibaby v Jankovi a Marienke sa však neživí deťmi, ale celkom iste požiera dobrú náladu. A každý, kto má trochu rozumu, vie, že na hodi-nách treba dávať pozor, inak bude zle. Teraz, keď si Peter uvedomil, kým naozaj je, bude ešte ostraži-tejší. Človek predsa nemôže mať istotu, či sa predsa len nezačne namiesto radosti živiť neposluš-nými žiakmi.

A tak aj Peter prestal pre-mýšľať, ako by učiteľka vyzerala so zelenou pokožkou a či by splývala s tabuľou. Radšej sa zvyšok hodi-ny venoval slovenčine. Zvonenie už onedlho ohlásilo prestávku, po ktorej mala nasledovať výtvar-ná výchova. Peter sa už nevedel dočkať, rýchlo svoju lavicu prichys-tal a s ďalším zazvonením sa bez otáľania pustil do práce.

Jeho sen bol už po niekoľkých hodinách akýsi nejasný a len ťažko si spomínal na detaily Shrekovej zababranej kombinézy, tváre a vlaku. Postavička na papieri bola v porovnaní s vlakom priveľká, oči mala mierne našikmo a Peter si nevedel presne spomenúť na to,

ako vyzerali Shrekove uši. Aj tak bol so svojím výkresom veľmi spo-kojný.

Keď usúdil, že k obrázku už niet čo dodať, rozhodol sa využiť zvyšný čas hodiny užitočne a upra-tať na svojom pracovnom stole. Poodkladal svoje ceruzky a gumu do peračníka a nakoniec pozbieral zvyšky po zastrúhaných ceruzkách, ktoré odniesol do koša.

Keď prechádzal cez triedu, zrak mu padol na obrázok jednej z jeho spolužiačok. Nebola to však hocijaká spolužiačka. Nepovedal to nikdy nikomu – a už vôbec nie jej – ale Nela sa mu páčila. Na svo-jom obrázku dôkladne vyfarbovala ozdoby na koláčikoch všakovakých tvarov, s rôznofarebnými polevami a ovocím.

Nela mala dlhé svetlé vlasy a veľmi peknú tvár. Ešte sa takmer vôbec nerozprávali, nemali na to príležitosť. Peter s kamarátmi vo voľnom čase zvyčajne hral rôzne športové hry a netušil, čo baví Nelu. Vlastne to, čo robia dievčatá po škole, preňho zostávalo záhadou. Asi sa hrajú s bábikami a zapletajú si vrkoče.

Tak či onak, aj keď ju dobre nepoznal, bol si istý, že také pekné dievča je určite aj milé. Rovnako ako všetky pôvabné princezné

39

v rozprávkach, ktoré sú vždy dob-rosrdečné a šikovné. Aj Nela by mohla patriť medzi princezné.

Petra tá predstava posmelila. Učiteľka je vlastne ježibaba a spo-lužiačka, ktorá sa mu páči, je prin-cezná. Peter by mohol byť princom. Prečo nie?

Zamyslel sa teda, čo si z filmov o princoch pamätá. Sú nebojácni a statoční a zvyčajne zachraňujú princezné. Ale Nelu práve v tejto chvíli neohrozuje nič, ani len skúša-nie z matiky, takže sa nemôže namiesto nej prihlásiť a ochrániť ju pred počítaním pred tabuľou. Po malej chvíli si však všimne, že Neli-na lavica je celá až po kraj pokrytá zvyškami po zastruhávaní hnedej farbičky (väčšina koláčikov na jej výkrese mala asi čokoládovú prí-chuť). Peter si povedal, že ju teda zachráni aspoň pred upratovaním a hneď sa ponúkol, že jej očistí lavicu.

Trvalo to len pár sekúnd a Nela mu na oplátku poďakovala, ale ďalej sa venovala kreslenej jaho-de. Petrovi sa nepodarilo upútať jej pozornosť na takú dlhú chvíľu, ako dúfal, a tak vyskúšal pochváliť jej kresbu. Veď nikde sa nepíše, že pomoc v núdzi je jediný spôsob, ako si získať priazeň princeznej.

Tentoraz sa Nela naozaj pote-šila a rozžiarili sa jej oči. Rozhovo-rila sa o svojom obrázku. Minulý týždeň mala narodeniny, a tak mala cez víkend oslavu. Prišla celá rodi-na. Starí rodičia, teta a ujo a druhá teta, bratanci a sesternice. A každý priniesol nejakú sladkú dobrotu. Tento je biely s ananásovou pole-vou, tento čokoládový a tento bol najlepší, lebo mal ovocie aj kara-mel...

Petra veľmi potešilo, že sa s ním princezná Nela rozpráva a aj to, že sa nemýlil. Naozaj je milá. Keď vymenovala všetky koláčiky aj s druhom plnky, Peter si spomenul, že aj on nakreslil obrázok, na ktorý je pyšný. Navrhol, že jej ho ukáže a Nela súhlasila. Natešene sa roz-behol k svojej lavici a nevedel sa dočkať, keď jej ho ukáže. Veď večne zúrivá rozprávková postavička zamestnaná ako obyčajný rušňo-vodič je celkom zábavná predstava.

Nanešťastie pre Petra, Nele sa Shrek v montérkach nepáčil. Ba čo viac, obrázok jej pripadal škare-dý a kostrbatý. Nahlas sa smiala, chichotala sa na Shrekových škuľa-vých očiach, prikrátkych nohách, nesúmernej hlave, nepresne vyfar-benom vlaku...

40

A čo vlastne robí zlobor v loko-motíve? Veď on sa tam vôbec nehodí!

Peter sa jej snažil vysvetliť, že sa mu to prisnilo, no ona sa len ďalej smiala. Zrazu sa mu jeho obrázok videl ako najväčšia hlúposť. Smutne vzal svoju kresbu a sadol si na svoje miesto.

Pred celou triedou sa z neho Nela smiala a zosmiešnila ho. Toto sa na princeznú veľmi nepodobá, pomyslel si. Čo tam po tom, že je pekná – od dobrosrdečnej prin-ceznej má ďaleko.

Nelin hlasný posmech si všimla aj učiteľka, ktorá sa práve v zadnej časti triedy skláňala nad čísi výkres. Najprv sa na nich pozrela ponad okuliare nasadené na ježibabskom nose, potom sa celá narovnala (nemala žiaden hrb, hoci čarodejni-ce ho mávajú) a s prísnym výrazom v tvári zamierila k nim.

Peter si povzdychol. Nielenže si zo mňa pred kamarátmi robilo pos-mech najkrajšie dievča v ročníku, ešte aj zlá čarodejnica niečo chystá.

Na jeho počudovanie ho však učiteľka obišla a zastavila sa až pri Nele, ktorá by sa teraz najradšej asi prepadla pod zem. Dostala od pani učiteľky takú kázeň, že na posmievanie tak skoro nepomyslí. Posmievať sa spolužiakovi, to sa

robí, mladá dáma? Čo to do teba vošlo? Nela bola celá červená od hanby a zrak radšej upierala na zem.

Ani Peter by nikomu také niečo neprial, no musel uznať, že Nela sa k nemu zachovala veľmi nepekne. A pani učiteľka, ktorú ešte pred chvíľou prirovnával k ježibabe, sa ho zastala. Keď usúdila, že Nele dostatočne vysvetlila, prečo by sa nemala nikdy nikomu posmievať, podišla k Petrovej lavici a podrobne si prezrela jeho obrázok.

Takže toto sa ti snívalo, Peter? Veľmi pekné, povedala a na krátku chvíľu sa udivenému Petrovi zdalo, že sa usmiala. Ale iba na chvíľu, pretože sa ani nenazdal a pani uči-teľka opäť nasadila svoj tradičný prísny výraz a už sa prechádzala medzi lavicami a skúmala kresby ostatných žiakov.

Peter si uvedomil, že aj on sa hanbí – sám pred sebou. Pochvalu a ani spravodlivé pokarhanie Nely od učiteľky, ktorá mu pripomínala zlé a škodoradostné babizne z roz-právok, nečakal. Aj keď žiadnu zo svojich úvah nevyslovil nahlas, aj on bol voči pani učiteľke zlý a pri-tom si sám seba predstavoval ako čestného princa. Zdá sa, že ľudia nie sú takí jednotvárni ako vymy-slené postavičky.

41

Otázky a úlohy pre teba ? Aké typické vlastnosti roz-

právkových postáv boli v príbehu spomenuté? Vedel by si vymeno-vať ďalšie postavy, ktoré sa často vyskytujú vo filmoch? Ako by si ich charakterizoval?

? V čom sa podľa teba líšia rozprávkové a filmové postavy od ľudí v tvojom okolí?

? Skús porozmýšľať, aké roz-právky a filmy si videl. Spomenul by si si na nejakú postavu, ktorá sa nesprávala, tak ako by sa mala? Videl si už ustráchaného princa, dobrú čarodejnicu alebo nevľúdnu princeznú?

? Ktoré zvieratká zvyčajne vystupujú v príbehoch? Majú nej-aké typické vlastnosti? Prečo býva podľa teba napríklad vlk v rozpráv-kach zlý?

? Vyber si jednu zo svojich obľúbených rozprávok alebo filmov a skús ju prerozprávať z pohľadu postavy, ktorá je zlá. Prečo podľa teba robí zlé veci?

42

Hráme sa bez hračiek

rodičom alebo súrodencom o tom, či všetko, čo si si napísal, patrí sku-točne medzi médiá.

Čo potrebujeme: tvrdé výkresy formátu A5, pastelky, nožnice, šikovné ruky.

Ako na to: 1. rozdeľte sa s kamarátmi na

malé skupinky – môžete pracovať vo dvojici, trojici či štvorici;

2. rozhodnite sa pre štyri médiá;

3. na štyri pripravené výkre-sy nakreslite médiá, ktoré ste si vybrali – mali by byť dosť veľké, farebné a obrázok by mal byť výs-tižný (každý by mal uhádnuť, aké médium ste nakreslili);

4. teraz každý jeden pokres-lený výkres rozstrihajte – nie na veľmi veľké ani na veľmi malé kúsky a všetky poriadne pre-miešajte;

5. zmerajte si čas – ako rýchlo sa vám podarí puzzle poskladať?; ak ste sa rozdelili na viac skupín, môžete svoje puzzle posunúť

Skúšal si sa hrať so svojimi kamarátmi bez hračiek? Len s pomo-cou slov (a niekedy aj bez slov), výkre-sov, pasteliek, nožníc či ceruziek? Vyskúšaj to! Môže to byť celkom dobrá zábava. Bolo by fajn, keby vás pri takýchto hrách bolo čo najviac. Čo tak nahovoriť pani učiteľku, aby ste sa ich zahrali v škole. Napríklad na etickej výchove či na triednickej hodi-ne. Môžeš jej navrhnúť, že s pomocou týchto hier sa naučíte so spolužiak-mi viac rozprávať, spolupracovať, že spoznáte trošku viac aj samých seba a tiež to, ako sa (ne)kamarátite s médiami. Podarí sa ti pani učiteľku presvedčiť?

Mediálne puzzleNajskôr sa porozprávajme: Aké

médiá poznáš? A aké médiá pozna-jú tvoji spolužiaci? Zapíš si ich do zošita. Poraď sa s pani učiteľkou,

43

ďalšej skupine kamarátov a vy dostanete iné od ďalšej skupiny – a poďme súťažiť: kto bude naj-rýchlejší?

A čo ďalej?Porozprávaj sa s kamarátmi

o každom médiu, ktoré ste nakres-lili a ako puzzle zložili. Ako často s týmto médiom prichádzate do kontaktu? Čo vám dáva (zábavu, informácie, zaháňa nudu...) a čo vám berie (čas s kamarátmi, čas na rozprávanie sa s rodičmi...)?

Čo mi má táto aktivita dať?Naučím sa spolupracovať

s inými; budem rozvíjať svoju schopnosť komunikácie (rozprá-vania sa); zistím, čo o médiách už viem a čo o nich vedia kamaráti; porozmýšľam, či niekedy s média-mi netrávim zbytočne až príliš veľa času a neprichádzam tak o iné zážitky.

Televízna pantomímaNajskôr sa porozprávajme:

Poznáš význam záhadného slo-víčka pantomíma? Kde by si si mohol vyhľadať jeho význam? Ktoré médium/médiá by ti pri hľa-daní významu tohto slova mohli pomôcť? Aké televízne relácie poznáš/sleduješ (napíš si ich na papier alebo ich spolu s kamarátmi napíš čo najviac na tabuľu v triede)?

Čo potrebujeme: malé kúsky papiera, dobrú náladu, kamarátov a kúsok hereckého talentu.

Ako na to: 1. Vyber spolu s kamarátmi

tie relácie, ktoré pozná každý jeden z vás.

2. Názov každej relácie, ktorú ste si vybrali, napíšte na pripra-vené kúsky papiera, poriadne ich zamiešajte a všetky položte na jedno miesto tak, aby nebolo vidieť názov relácie.

3. Rozdeľte sa do troj- alebo štvorčlenných družstiev a zvoľte si kapitána.

4. Kapitán každého družstva si vylosuje jeden z pripravených lístkov.

5. Teraz, keď už máte svoju reláciu, prichádza najťažšia časť – vašou úlohou je túto reláciu pan-tomimicky znázorniť. Dohodnite sa, čo bude hrať každý jeden člen vašej skupiny, pripravte si krátku scénku – výstižnú ukážku vašej televíznej relácie.

6. Ideme hrať – každá skupi-na predvedie svoju scénku; ostatní hádajú, o akú reláciu ide.

A čo ďalej?Porozprávaj sa s kamarátmi

o tom, ako sa vám v skupine pra-covalo, aké boli vaše pocity, keď ste mali hrať bez slov, ako jednot-

44

liví členovia vašej skupiny zvládli svoju úlohu, kto zobrazil televíznu reláciu najlepšie... Hovorte o tom, ktoré z televíznych relácií sú pre vás vhodné a ktoré by ste ešte sle-dovať nemali. Dokážete povedať prečo táto relácia áno a táto nie? Porozmýšľajte o tom, aký význam pre vás majú televízne relácie, ktoré sledujete.

Čo mi má táto aktivita dať?Naučím sa vyhľadať potrebnú

informáciu, spolupracovať s inými, budem rozvíjať svoju schopnosť komunikovať bez slov. Poroz-mýšľam o tom, či niektoré televízne relácie nesledujem zbytočne a zis-tím, ktoré televízne relácie má pre mňa zmysel sledovať.

Tabuľka mojich pocitovNajskôr sa porozprávajme: Čo

cítiš, keď: • sa hráš na počítači; • máš možnosť pozerať dlh-

šie televíziu; • čítaš zaujímavý príbeh; • hrá rozhlas; • listuješ v časopise?

Čo potrebujeme: výkres formátu A4, pastelky.

Ako na to: 1. Na výkres si napíš veľkými

farebnými písmenami svoje krstné meno – krstné meno napíš na ľavý

okraj výkresu, a to tak, aby boli písmená tvojho mena pod sebou, napr.

EMA2. Teraz si na výkres urob

takúto tabuľku (do tabuľky môžeš dokresliť aj ďalšie stĺpce)

3. Teraz dopisuj do tabuľky svoje pocity, ale tak, aby tvoj pocit začínal písmenom z tvojho mena, ktoré je v prvom stĺpci. Ak nebudeš vedieť nájsť vhodné slovo, jedno-ducho nechaj v kolónke prázdne miesto:

• kladné pocity píš vždy rov-nakou farbou (napr. zelenou),

• záporné pocity píš vždy rovnakou farbou (napr. červenou),

• neutrálne (ani kladné, ani záporné) pocity píš vždy rovnakou farbou (napr. oranžovou).

4. Ukáž svoj výkres kama-rátom a porozprávaj im o svo-jich pocitoch, potom si pozorne vypočuj aj rozprávanie iných. Do prázdnych kolónok môžeš dopísať pocity, ktoré majú tvoji kamaráti, ale len vtedy, ak sa začínajú na písmeno z tvojho mena a rovnaký pocit zažívaš aj ty,

5. Ak ti v tabuľke zostali nej-aké prázdne miesta, dokresli tam obrázky médií, ktoré poznáš.

45

A čo ďalej?Pozorne sa pozri na svoju

tabuľku a uvažuj: Aké farby v nej prevládajú? Kedy prežívaš prevaž-ne pozitívne a kedy skôr negatívne pocity? Čo myslíš, prečo je to tak? Čo by si mohol zmeniť, aby si v budúcnosti nahradil negatívne pocity kladnými? Ako sa cítiš, keď sleduješ svoju tabuľku pocitov?

Čo mi má táto aktivita dať?Rozšírim si svoju slovnú záso-

bu, naučím sa pomenovať svoje pocity, naučím sa hovoriť o svojich pocitoch. Zistím, pri ktorých aktivi-tách som spokojnejší a prežívam najmä kladné pocity. Zistím, že pri niektorých aktivitách som skôr

nespokojný ako spokojný. Pouva-žujem, ako zmeniť svoje správanie, aby som prežíval najmä kladné pocity.

Hodnotíme médiáNajskôr sa porozprávajme: Aké

médiá poznáš? A aké médiá pozna-jú tvoji spolužiaci? Čo je podľa teba na jednotlivých médiách dobré a čo zlé?

Čo potrebujeme: tvrdé výkresy formátu A5, pastelky, šikovné ruky.

Ako na to: 1. Vytvor spolu s kamarátmi

päťčlenné skupiny.

Ako sa cítim, keď:pozerám TV sa hrám na

počítačisa hráms kamarátom

čítam knihu idem na výlet

EMA

46

2. Vyberte si päť médií – každý z vás jedno z nich nakreslí na výkres.

3. Teraz si sadnite do kruhu a posúvajte svoje výkresy v smere hodinových ručičiek. Na každý výkres, ktorý sa ti dostane do ruky, napíš pozitívny alebo negatívny výrok o nakreslenom médiu (napr. pri pozeraní televízie sa niekedy celkom dobre bavím alebo pozera-nie televízie je niekedy veľká nuda, cez mobil ma rodičia môžu skon-trolovať, či som v poriadku alebo radšej si s kamarátom zavolám, ako by sme sa mali stretnúť).

4. Výkresy si posúvajte dovte-dy, pokým aspoň jeden člen sku-piny dokáže ešte napísať nejaký výrok.

A čo ďalej?Rozprávajte sa s kamarátmi

o jednotlivých výrokoch. S ktorými súhlasíš a s ktorými nie? Prečo?

Čo mi má táto aktivita dať?Naučím sa vyjadriť svoj názor;

pouvažujem nad výhodami a nevý-hodami jednotlivých médií, naučím sa vypočuť si názory iných.

Učíme sa spoločne o médiáchPetra AdamkováĽubica BurianováPaulína PetkáčováPetra Polievková

Odborná konzultantka: doc. PhDr. Dana Petranová, PhD.Jazyková korektorka: Mgr. Mária Moravčíková, PhD.

© Univerzita sv. Cyrila a Metoda v TrnaveVydala Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2015.Vydanie prvé.Náklad/počet strán: 34 ks, 46 s.Tlač: Michal Vaško – Vydavateľstvo, PrešovISBN 978-80-8105-751-9

Milé deti!

Držíte v ruke zbierku textov a príbehov, ktoré vás svojim obsahom nielen potešia, ale aj poučia. Nájdete v nej množstvo inšpirujúcich hier, úloh alebo zamyslení, ktoré môžete využiť na hodinách Mediálnej výchovy, s rodičmi či kamarátmi.

Neprehliadnite priložené CD, zasvätí vás do tajov médií ešte viac.

Prajeme vám veľa pekného čítania!

Fakulta masmediálnej komunikácieFaculty of Mass Media Communication

ISBN 978-80-8105-751-9