Téma Hospice … aby človek nebol sám · mala. Pomaly sa autobus vyprázdňoval a bolo nás...

časopis Slovenskej katolíckej charity štvrťročník No. 1 2011 (nepredajné)

Téma Hospice… aby človek nebol sámTéma Hospice… aby človek nebol sám

Foto

na

obál

ke: L

aco

Maď

ar

Z DIECÉZNYCH CHARÍT

ROZHOVORS Bibianou Ondrejkovou – Ľudia chcú pomáhať

POVIEDKAStarena

TÉMAAby človek nebol sám

ZO SEKRETARIÁTU SKCH

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 1 / 2 0 1 12

EDITORIAL

Obdobie pôstu a následné vyvrcholenie jehovýznamu je pre nás časom na hlbšie zamysle-nie sa nad našim životom a prehodnotenímjeho hodnôt. Občas sa i ja zadívam na hmlouzatiahnutú oblohu a rozmýšľam, prečo musínastať taký deň, kedy hviezdy nevidieťa slnko je zatiahnuté závojom oblakov. Dví-ham oči k nebu a pýtam sa, aký význam ma-jú kvapky dažďa, ktoré stekajú po obločnicia bubnujú na okno, akoby mi chceli niečo dô-ležité povedať. Je za týmto plačom bolesť,smútok? Zrazu mi táto melanchólia vyčaríúsmev na tvári, zo srdca sála radosť vďakanádeji, že za dažďom musí vyjsť slnko. Tak tov živote jednoducho chodí. Samozrejme, kaž-dá cesta životom je sprevádzaná i bolesťou,sklamaním, každý krok vpred je ohrozenýstrmosťou a znásobujúcou sa náročnosťou.Zbytočné je zakladať svoju budúcnosť na oča-kávaniach, nevyhnutné je mať cieľ. K jeho do-siahnutiu sú však potrebné skutky, aj keď ibažiť eticky nestačí, pretože skutočné stúpaniek večnému životu sa tu len začína. Život ne-končí smrťou tela, ale smrťou nášho ducha.

Ivana Pástorová

Obsah

6

8

1 2

7

4

ADRESÁR SKCH

Sekretariát Slovenskej katolíckej charityAdresa: Kapitulská 18,814 15 BratislavaTel.: 02-5443 1506, 5443 2503Fax: 02-5443 3097E-mail: [email protected]://www.charita.sk/Účet: 683221653/7500 ČSOB Bratislava

Bratislavská arcidiecézna charitaAdresa: Heydukova 14,811 08 BratislavaTel., fax: 02-5292 0275E-mail: [email protected]://www.charitaba.sk/Účet: 4010078918/3100Ľudová banka Bratislava

Trnavská arcidiecézna charitaAdresa: Hlavná 43, 917 01 TrnavaTel.: 033-5511 396, Fax: 033-5511 397E-mail: [email protected]://www.charitatt.sk/Účet: 4008297855/7500 ČSOB Trnava

Diecézna charita NitraAdresa: Samova 4, 950 50 NitraTel.: 037-7721 792, Fax: 037-772 1798E-mail: [email protected]Účet: 691943162/0200 VÚB Nitra

Diecézna charita Banská BystricaAdresa: Tibora Andrašovana 44,974 01 Banská BystricaTel.: 048-472 0272, Fax.: 048-472 0271E-mail: [email protected]://www.charitabb.sk/Účet: 736841312/0200 VÚB

Spišská katolícka charitaAdresa: Jesenského 5,052 01 Spišská Nová VesTel.: 053-4424 519, Fax: 053-4424 519E-mail: [email protected]://www.caritas.sk/Účet: 29634-592/0200VÚB Spišská Nová Ves

Diecézna charita RožňavaAdresa: Nám. baníkov 27,048 01 RožňavaTel.: 058-7326415E-mail: [email protected]Účet: 18137 582/0200 VÚB

Arcidiecézna charita KošiceAdresa: Bočná 2, 040 01 KošiceTel.: 055-6255 317,Fax: 055-6255 328E-mail: [email protected]://www.charita-ke.sk/Účet: 513026193/7500ČSOB Košice

Gréckokatolícka charita PrešovAdresa: Hlavná 2, 080 01 PrešovTel.: 051-7723 970,Fax: 051-7723 970E-mail: [email protected]://www.gkcharita-po.sk/Účet: 4008425976/7500 ČSOB Prešov,VS: 001-10

Gréckokatolíckaeparchiálna charita KošiceAdresa: Dominikánske nám. 13,040 01 KošiceTel.: 055-6259 454Účet: 4 350 228 409/3100Ľudová banka

Diecézna charita ŽilinaAdresa: Predmestská 12, 010 01 ŽilinaTel., fax: 041-723 1234,E-mail: [email protected]://www.dcza.sk/charitaÚčet: 0424702305/0900Slovenská sporiteľňa Žilina

Slovenská katolícka charita (SKCH) ako neštátna nezisková organizácia poskytuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby ľuďom v núdzi bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politické zmýšľanie.Právnou formou je SKCH „Účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti“, zriadené Konferenciou biskupov Slovenska, a je samostatnou právnickou osobou. V zmysle Kódexu kánonického práva je SKCH konfederáciou verejných združení. Tvoria ju arcidiecézne a diecézne charity na Slovensku. Štatutárnym orgánom SKCH je generálny sekretár. Generálny sekretár riadi a zodpovedá za činnosť Sekretariátu SKCH a charitných domovov.

Foto

: Mat

úš Z

ajac

w w w . c h a r i t a . s k 3

Z LUČENCA AŽ DO ŽAKOVIEC

Všetko sa to začalo 10. 11. 2010 v stredu.Odchod z Lučenca bol o pol siedmej spredkostola. Naša cesta do Žakoviec do inštitú-tu Krista Veľkňaza trvala tri hodiny. Išli smecez Rimavskú Sobotu, Rožňavu, kde k námpristúpili ostatní žiaci, ale aj pracovníciz charity v Rožňave. Zastali sme pri Tescu,kde sme mali malú prestávku. Cestou v au-tobuse som mala možnosť zhovárať sa so

spolu sediacou pani Kozickou. Okrem roz-právania som si nenechala ujsť ani okolitúprírodu, fotografovala som kopce, hory, do-liny, pasúce sa kone. Cesta pokračovalasmerom na Kežmarok a nakoniec Poprad.Už zďaleka bolo vidieť hory, lepšie poveda-né Tatry, bolo to krásne. Nakoniec sme pri-šli do Žakoviec. Čo sú Žakovce? Je to dedi-na 15 km vzdialená od Popradu. Keď smeprišli bolo pol jedenástej. Šofér zaparkovala mohli sme vystúpiť. Bolo tam troškuchladnejšie a fúkal vietor. Prišla nás privítaťpani, ktorá nás sprevádzala. Pred nami bo-la veľká budova a išli sme dnu hore poschodoch, presnejšie do kaplnky. Kaplnkanebola veľká, ale veľmi pekná a útulná. Bo-la postavená v roku 1900. Potom, ako smesi sadli, prednáška sa mohla začať. Najprvs pani Helenkou, pracovníčkou inštitútuKrista Veľkňaza a následne s Pátrom Kuf-fom. Vysvetlili nám účel svojej práce, ako ži-jú. 250 klientov – ženy, mužov, matky s deť-mi, postihnutých i starých ľudí. Klientimajú tri stupne – červený, modrý a biely.Červený je na tri mesiace a klient pracujeod štvrť na osem do šiestej. Nemá nárok namobil ani na návštevy. Modrý klient pracu-je od štvrť na osem do štvrtej hodiny a mánárok na mobil aj vychádzky do dediny.Biely klient má povolené návštevy domovaj mobil. Klienti nesmú piť, fajčiť a drogo-vať, ak to porušia začínajú od znova, čižeod červeného stupňa. Každý klient chodína svätú omšu, ktorá sa začína o štvrť naosem. Po omši sú zaradení do prác, každýz nich pracuje pri zvieratách, v kuchyni ale-bo v záhradách. Okrem záhrad si chovajúošípané, kone aj iné zvieratá. Mňa najviac

zaujali kone, konkrétne jeden, ktorý bolvonku zo stajne a čistila ho tam jedna sleč-na. Bol to hnedák a bol veľmi pekný. Bolonám povedané, že neskôr si môžeme aj naňom zajazdiť. Všade okolo nás boli budovy,stajne a drevárne plné zásobou dreva na zi-mu. V jednej bola dokonca zásoba staréhonábytku, z ktorého si vyrábajú alebo opra-vujú nábytok do izieb. Potom sme sa išli pozrieť do knižnice, mali tam aj menšiu ka-plnku. Po tejto prehliadke areálom sme ma-li obed. Páter Kuffa si na nás poobede na-

šiel čas, aby nám predniesolsvoju prednášku. Začal ho-voriť, ako žil predtým, než sastal kňazom. Hovoril veľmizaujímavé a poučné príhody,čomu by sme sa mali vyvaro-vať. Bolo to veľmi pútavé.Nakoniec sme sa pomodlilia dostali sme požehnanie.S Pátrom Kuffom sme sa od-fotili na pamiatku, poďako-vali a rozlúčili. Nasadli smedo autobusu, skontrolovalia pohli sa domov. Cestou sarozpršalo, ale to nám až taknevadilo, lebo celý deň bolopekne slnečno. Počasie nám

prialo aj exkurzia s prednáškou vyšla, akomala. Pomaly sa autobus vyprázdňovala bolo nás menej a menej.Čo dodať nakoniec? Dodám len toľko. Somveľmi rada, že som tam mohla byť, veľmi sami tam páčilo a hlavne dalo mi to veľa do ži-vota. Ďakujem Charite Lučenec, pani vedú-cej Daniele Nagyovej, že mi to umožnila.Odniesla som si veľa zážitkov a fotiek.Chcela by som sa tam niekedy ešte vrátiť.Monika Ďuricová z Lučenca

DUŠEVNÉ ZDRAVIE – KDE HĽADAŤBALZAM NA DUŠU

O duševnom zdraví sa toho už veľa napísa-lo. Je to však jedna z neustále aktuálnychtém, ktorá sa dotýka všetkých nás, a pretojej venujeme v nasledujúcich riadkoch krát-ku pozornosť. Je veľmi náročné vyrovnávaťsa s tým, ak už človek trpí nejakým ochore-ním, preto je potrebné zakomponovať dosvojho životného štýlu kroky, ktoré napo-máhajú či už fyzickému, duševnému aleboduchovnému zdraviu.Pri celkovej prevencii nie je možné opome-núť žiadnu z týchto troch spomínanýchúrovní. Od toho sa potom odvíja fakt po-treby prepájať sieť ľudí, ktorí nám slúžiaako pomoc a v istom zmysle sú garantminášho pevného zdravia. Zo špecialistovsem patrí lekár, psychoterapeut, kňaz, so-ciálny pracovník, podporné skupiny a ne-treba opomenúť ani rodinu a priateľov. Dô-ležité miesto patrí aj rôznym zariadeniam,ako sú domovy sociálnych služieb, resocia-lizačné zariadenia alebo denné stacionáre.

Rôzne informácie sa dozvedáme z mno-hých zdrojov, napríklad z internetu, odbor-ných časopisov, rádia a televízie. Niekedy jevšak veľmi ťažké zorientovať sa v záplave týchto odporúčaní a rád. Ale nie nadarmosa hovorí: „V jednoduchosti je krása.“ Vždynakoniec dospievame k záveru, že zákla-dom zvládania tlakov z vnútra a z vonka, súv konečnom dôsledku jednoduché zásady,ktoré však často krát nie je pre nás až takéjednoduché dodržiavať, či už v dôsledkunedostatku pevnej vôle alebo v dôsledkuiných prekážok v osobnosti.Pri zvládaní stresu je možné riadiť sa nasle-dovnými radami: spolupracujte s lekárom,doprajte si oddych, vyberte sa na vychá-dzku, navštívte priateľov, upevňujte dobrévzťahy v rodine a prispievajte k zlepšeniuatmosféry v nej, rozvíjajte osobné záujmy,trochu si zacvičte, zabavte sa niečím, čo ra-di robievate, spíšte si zoznam obľúbenýchaktivít, aby ste si z nich mohli hocikedy jed-nu vybrať, vyhýbajte sa alkoholu a drogáma snažte sa dodržiavať aspoň základné prin -cípy zdravého stravovania, dodržiavajte re-žim spánku – bdenie, pestujte pevnú vôľua pokoru prijatia, upevňujte realistickú ná-dej v zlepšenie vášho súčasného stavu, učtesa darovať a prijať pomoc, rozvíjajte sýtiaceemočné vzťahy, naučte sa byť k sebe aj dru-hým láskaví a tolerantní, nepreceňujte vý-hry a prehry vo svojom živote, pestujte hu-mor a nadhľad, učte sa byť vďační za to, čovám bolo dopriate, snažte sa byť k sebepravdiví, lebo len tak môžete byť otvoreník zmene.Pokúste sa prejavovať svoje nálady, túžbya vnútorné potreby, pretože duša si v svojejneuveriteľnej vynaliezavosti aj tak hľadárôzne kanály vyjadrenia dovtedy, kým naňu primerane nezareagujeme. Čím menej




ju počúvame a vnímame, tým „tvrdšie“ pre-javy z jej strany pozorujeme. A tak sa na-príklad z drobnej neistoty môže rozvinúťstrach a zo strachu panický strach s ďalšímipridruženými komplikáciami či už fyzické-ho, alebo psychického charakteru. Namies-to empatie a pohladenia, ktoré sme si nevy-pýtali niekde na začiatku, keď sme topotrebovali, je potom nutná farmakologic-ká liečba a od návštevy psychológa sa pre-súvame do ordinácie psychiatra. Pochope-nie a rešpekt voči vlastnému vnútornémusvetu a jeho úprimné vyjadrenie bez stra-chu, to je to, čo dokáže účinne zahojiť našudušu.

„Ak do Vášho života vstúpilo duševné ochorenie, poznáme miesto,ktoré by Vám to uľahčilo zvládnuť.“

Sú to slová z letáka informujúceho o jed-nom zo zariadení Bratislavskej arcidiecéz-nej charity. Je ním Domov sociálnych slu-žieb SAMARIA, ktorý funguje od roku1998. Poskytuje podporu, formou dennejstarostlivosti, práve ľuďom trpiacim psy-chiatrickým ochorením, prevažne schizof-réniou a jej podobnými diagnózami. Našiklienti sú odkázaní na pomoc inej osobya prevažne poberajú invalidný dôchodok.Majú však možnosť tráviť zmysluplne časv priateľskom kolektíve, trénovať si rôznezručnosti a rozvíjať svoj potenciál do tejmiery, pokiaľ im to ich ochorenie dovolí.Ich stav je teda udržiavaný a učia sa žiť sosvojim obmedzením, v prostredí familiár-nej a zároveň profesionálnej atmosféry. Jeim poskytované psychologické vedeniea poradenstvo, skupinová psychoterapia –arteterapia ako napríklad ateliér krea -tívnych činností, či práca s hlinou, biblio -terapia, pohybová terapia, stimulácia kog -nitívnych funkcií, podporovaniek samostatnosti, kultúrne činnosti, obľúbe-né sú taktiež vychádzky do prírody.SAMARIA, slovami našich klientov, prenich znamená:• druhý domov• kamaráti• užitočné vyplnenie času• výzva• radosť• splnenie niektorých cieľov• byť zdravý a zaradiť sa do spoločnostiPracovníčky DSS SAMARIA

ČERVENÉ NOSY V DOMOVE SENIOROVCHARITAS V BRATISLAVE

História Clowndoktors – zdravotných klau-nov sa začína v roku 1986, keď MichaelChristensen, riaditeľ Big Apple Clown CareUnit, ktorá združovala profesionálnychklaunov, prišiel s myšlienkou vyskúšať náv -števu klaunov na detských lôžkových od-deleniach. Nepochybne ho k tomu viedli

skúsenosti z reakcií detí na vystúpeniaklaunov v cirkusových arénach. Vyskúšalto v presbyteriánskej nemocnici v New Yor-ku a ukázalo sa, že pravidelné návštevyklaunov prispievajú k zlepšeniu psychické-ho stavu pacientov a tým vlastne ovplyvňu-jú aj celkový zdravotný stav detí, ktoré maličasto ťažké ochorenia s dlhodobým poby-tom v nemocnici.V súčasnosti sú zdravotní klauni považova-ní za dôležitú súčasť mnohých nemocnícna celom svete. Hovoríme naozaj o zdra-votných klaunoch, ktorí sa pripravujú nie-koľko rokov na svoje poslanie.Na Slovensku vzniklo Občianske združenieČervený nos Clowndoctors v roku 2004.Táto nezisková organizácia združuje v sú-časnosti 25 zdravotných klaunov, ktorí ab-solvujú mesačne takmer 70 návštev detív nemocničných zariadeniach. Prostredníc-tvom profesionálnych zdravotných klaunovprinášajú dlho hospitalizovaným deťomsmiech, radosť, dobrú náladu.No humor je potrebný vo všetkých veko-vých kategóriách. Na jeseň 2009 sa na Slo-vensku rozbehol projekt stretnutí GaryhoEdwarsa s pacientmi – seniormi. Veď práveseniori potrebujú preladenie sa, oživeniesvojej dobrej nálady a zmyslu pre humor.Na jar 2010 sme ich uvítali aj v našom se -niorskom zariadení.DSCH má 24 lôžok, z toho 19 na celoživot-ný pobyt. Klienti potrebujú opateru a pod-poru v samoobslužných činnostiach, mnohísú imobilní, alebo potrebujú rehabilitačnépomôcky. Sú medzi nimi seniori, ktorí majúzávažné psychické diagnózy, seniori trpiaciniektorou formou demencie (stratení v časeaj v priestore), no aj takí, ktorí sa zaujímajúo svet a dianie v ňom.Príchod Červených nosov oslovil všetkých.To bolo fascinujúce. Komunikácia cez živú

hudbu (husle, harmonika) a spev a vtipnéglosovanie aktérov zaujalo a vtiahlo klien-tov do diania. A tak jeden z cieľov progra-mu preladenie psychiky bol prirodzene na-plnený.Malé nahliadnutia:Klientka s dg. Alzheimerovej choroby podrobi-la aktérov kritike za oblečenie (chlap má nosiťsako), ocenila pletený pléd Mariky a pochváli-la sa svojim dlhočizným pleteným šálom. Pridotaze, koho ním obdaruje, sa zamyslela a od-povedala: „To ešte uvidím“. Napriek svojejdiagnóze bola dobre situačne aj obsahovo zo-rientovaná.Zdravotní klauni pre seniorov sú cvičení ajpre systematický tréning pamäti seniorov.Reminiscenčná terapia je jej ústrednouzložkou. V rámci nej sa klauni pri jednej návšteve vypytovali cez využívanie zmyslo-vých spomienok klientov – konkrétne ču-chu, na čo slúžia v kuchyni rôzne koreniny.Usmiata klientka, inokedy dezorientovaná,zmätená a úzkostná, hovorí: “Ja ani netuším,čo to je“. „A vy nevaríte?“ (pracuje sa v prí-tomnom čase) „Nie, načo!“ „A čo potom je-te?“ „Idem do reštaurácie!“Klient po náhlej cievnej mozgovej príhode,pravostranné ochrnutie, afázia, schopný ver-bálne opakovať jednoslabične dve, tri slová (ajtie sú nespisovné), a jedine frekvenciou hlasuvyjadruje bolesť, radosť, smútok, spievas klaunmi, keď začuje tóny piesne z jeho rod-ného kraja. Aj keď nie všetky slová sú zrozu-miteľné, jeho úsmev, tón hlasu a neverbalitasú výrečné.Jednotlivé ľudské osudy sú prepletenékĺbkami smiechu, ktorý sa nesie našimichodbami. Červené nosy prinášajú radosťaj do vážnych situácii. Ich návšteva je dlhoočakávaná. Niektorí naši klienti si pamäta-jú deň ich príchodu a to si ho neznačia dožiadneho mobilu (len zdôrazňujem, že síce



chodia pravidelne, ale každý druhý piatoka našim klientom pamäť občas slúži i neslú-ži). Červené nosy sa stávajú „našou súčas-ťou“, a ak je to v ich možnostiach, radi násprídu potešiť aj v čase výnimočných uda-lostí, akou je oslava vianočných sviatkovalebo fašiangové veselice. Vďaka nim k námna chvíľu zavítajú „staré dobré časy“, kedysme zvykli chodiť na kultúru. PesničkyFrantiška Krištofa Veselého a iné šlágre sinaši klienti radi pospevujú s nimi a kto mô-že, dá sa aj do tanca. Zabúda sa na reumu.Život dostáva inú príchuť a farebnosť – ajvďaka projektu Červené nosy pre seniorov.PaedDr. Zlata ŠramováMgr. KatarínaMolnárová

DOD A ŠTEDRÝ VEČER V DOME CHARITY SV. KRIŠTOFA V MARTINE

Diecézna charita Žilina, Dom charitysv. Krištofa v Martine pôsobí ako nízkopra-hové denné centrum už vyše roka.V číslach CHARITA 2/2010 sme Vás už in-formovali o jeho zriadení a v 3/2010 o osla-ve nášho patróna sv. Krištofa dňa 28. júla2010. Odvtedy sa nám podarilo pripraviťpre núdznych a ľudí bez domova niekoľkoďalších vydarených akcií.Tak ako v ďalších 13 zariadeniach, aj v na-šom Dome sv. Krištofa v Martine sa 19. 11.2010 uskutočnil Deň otvorených dverí(DoD). S odstupom času môžeme konšta-tovať, že niekoľkomesačná príprava nebolazbytočná.

Deň otvorených dverí zahájil vedúci Domucharity sv. Krištofa v Martine, privítal všet-kých zúčastnených hostí, pána primátoramesta Martin Mgr. art. Andreja Hrnčiara,riaditeľa DCH Žilina Mgr. Petra Birčáka, zás -tupcu rím.-kat. cirkvi v Martine PhLic. Jura-ja Jendrejovského. Po milých slovách pánaprimátora a riaditeľa DCH Žilina, vdp. JurajJendrejovský udelil kňazské požehnanievšetkým zhromaždeným a poprial poduja-tiu úspech.Veľmi pekným spestrením DoD boli hu-dobné príspevky žiakov ZUŠ Martin a tiežpesničky v podaní mládežníckej speváckejskupiny pod vedením Katky Gajňákovej.Veľkú zásluhu na zdarnom priebehu celejakcie mala mestská polícia v Martine zaosobnej účasti jej veliteľa JUDr. JozefaŤapáka a veliteľa okrsku Ing. Jána Dubov-ca. Veľký záujem vzbudila medzi prítomný-mi žiakmi zo ZŠ s MŠ A. Bernoláka súťažv petangu, ktorú zorganizoval Ing. Miro-slav Ritomský a tiež jazda na koňoch. Ďal-šou akciou bola kresba na tému charita,ktorú pomohla zorganizovať riaditeľka kul-túrneho centra v Martine, p. Vierka Ri-tomská.Veľkou mierou k úspešnému priebehu po-dujatia prispeli aj členovia Združeniakresťanských seniorov Slovenska v Martinea dobrovoľní spolupracovníci DCH Domusv. Krištofa v Martine. Všetkých 70 účastní-kov DoD bolo veľmi spokojných s týmtopekným a vydareným podujatím.Veríme, že sa touto akciou podarilo zmeniťpohľad verejnosti na činnosť tohto zariade-

nia v Martine a nájsť si cestuk ľuďom núdznym a bez do-mova.

Ďalšou veľmi peknou akcioubol štedrý deň v Dome chari-ty sv. Krištofa v Martine,počas ktorého sa uskutočnilostretnutie diecézneho bisku-pa Mons. Tomáša Galisas chudobnými a ľuďmi bezdomova. Klientom, ktorýchprišlo viac ako 30, vedúci za-riadenia a Mons. Tomáš Galispopriali k štedrej večeria k sviatkom a spoločne sapred večerou pomodlili. Svo-jou účasťou spríjemnili prie-beh stretnutia aj pán Mgr. Pe-ter Birčák, riaditeľ DCHv Žiline, vdp. Róbert Krajčík,ICLic, dekan martinskéhodekanátu. Spevokol DaRz farnosti Martin – Severveľmi pekne zaspieval všet-kým zúčastneným vianočnépiesne a koledy, čím všetkýmpriblížili vianočnú atmosfé-ru. Zároveň boli rozdané balíčky, ktoré pripravilo prenúdznych a bez domova

mesto Martin. Rádové sestry Štefánia Nová-ková a Faustína Tothová z rádu sv. Vincen-ta de Paul, spoločne s dobrovoľnými spolu-pracovníčkami pomohli s výzdoboua s rozdávaním štedrej večere. Celé poduja-tie prebehlo v duchu vianočnej pohodya lás ky, za čo patrí veľká vďaka všetkým,ktorí sa na tomto podujatí zúčastnili.

Diecézna charita Žilina, Dom charitysv. Krištofa v Martine uskutoční 8. 3. 2011pečenie šišiek a fánok na ukončenia fašian-govej doby pre svojich klientov.V mesiaci januári sme poslali na Minister-stvo kultúry SR žiadosť na finančnú podpo-ru zorganizovania akcií, ktorými by smemotivovali ľudí bez domova a núdznychk zaradeniu sa do spoločenského a kultúr-neho života a podporili ich integráciu dospoločnosti. Našim cieľom je vytvoriť pre týchto ľudí tvorivé dielne, prednášky, voľ -nočasové a záujmové aktivity, ktoré by pre-biehali v mesiacoch júl až december 2011.Ing. František Kočalka, vedúci

ROK 2011 – ROK DOBROVOľNÍCTVA

V Diecéznej charite Žilina prišiel čas na od-vážne plány. Avšak neprichádzame s niečímnovým a nadčasovým. Sme tu už 2 roky akosamostatne fungujúca inštitúcia s viacroč -nými skúsenosťami z práce s ľuďmi v núdzi,bez domova, deťmi, chorými a opustenými.Aj v roku 2011 im chceme poskytnúť služ-by na najvyššej profesionálnej a ľudskejúrovni v našich zariadeniach v Žiline, Čad-ci, Martine, Považskej Bystrici a Ilave. Chce-me sa pritom zamerať na väčšiu propagáciunašich aktivít aj vytvorením samostatnejweb stránky, prípravou a distribúciou pro-pagačných materiálov. Aj takýmto spôso-bom by sme chceli upozorniť verejnosť nato množstvo dobra, ktoré sa koná, o to viac,keď je dnes svet zahltený negatívnymi sprá-vami z médií. Propagáciou by sme radi zís -kali záujem ľudí o dobrovoľníctvo v rámcizariadení Diecéznej charity Žilina. V dru-hom polroku 2011 v spolupráci s pastorač -ným tímom Žilinskej diecézy budeme pre-zentovať prácu charity vo farnostiacha možnosti založenia farských charít akocentier dobrovoľníkov. Radi privítame me-dzi sebou nadšených a vytrvalých dobro-voľníkov, ktorým záleží na osude druhýchľudí. Nech je Európsky rok dobrovoľníctva2011 výzvou pre váhajúcich a príležitosťoupre odvážnych.Mgr. Michaela Sokolíková,Centrum Diecéznej charity Žilina

Aká by bola rozprávka o „štyroch grošoch“podľa Bibiany Ondrejkovej?„Jeden si nechám ja, druhý vrátim rodičom,tretí požičiam dieťaťu a štvrtý dám nieko-mu, kto teraz nemá a potrebuje.“Hodnoty ako úcta k životu, láska k blížne-mu, solidarita a spoluzodpovednosť sú čas-to krát vnímané ako zastaralé výrazy, ktoréakosi neinklinujú k postmodernému štýluodviazaného a ambiciózneho života, v kto-rom iba sugestívny jednotlivec je hnacou si-lou spoločnosti.O ľudskosti, význame pomoci a solidaritysme sa rozprávali s Bibianou Ondrejko-vou, matkou, manželkou, herečkou, mo-derátorkou, milou usmievavou osôbkou,ktorá vie, že pomáhať „maličkým“ je po-vinnosťou každého „silnejšieho“ človekaa pomoc je vždy obojstranná, pretože ro-bí ľudí lepšími.

Aký je váš názor na postoj jednotlivcaa jeho zodpovednosť vočia v spoločnosti?

Nenechajme sa oklamať. Ak tieto hodnotymožno boli v predchádzajúcich rokoch(náš raný kapitalizmus) niekde v úzadí,v tom prípade dnes je obdobie renesancie.Verím, že nie som naivná. Ľudia chcú po-máhať aj pomáhajú. Silné firmy, úspešní ľu-dia a aj tí, ktorí neoplývajú bohatstvom.Svedčia o tom rôzne zbierky, projekty,do ktorých sa verejnosť – teda mnohíjednotlivci – zapájajú a aj individuálnyprístup ľudí k tým, ktorí pomoc potre-bujú a sú niekde nablízku.Dnes nie je ľahká doba. Každý sa musíobracať. Preto si veľmi vážim tých, ktorísú solidárni a ochotní pomáhať, či už fi-nančne, materiálne alebo inak.Určite sú rezervy. Ak by každý urobilmalilinko, aspoň niečo pre niekohoa tým pádom pre spoločnosť, žilo by savšetkým lepšie. Čiernych dier je viac. Bo-nusy do vlastných vreciek pre zástupcovniektorých firiem, ktoré prispievajú nacharitu, nezodpovedné a netransparent-né narábanie niektorých organizácií sozískanými peniazmi – čo značne znižujedôveryhodnosť snažení iných treťosek-torových organizácií , legislatíva, ktoránevytvára podmienky na to, aby prispievaťa pomáhať iným bolo jednoduché, priro-dzené, praktické a zo strany štátu formounejakých daňových úľav, spoločenskéhouznania alebo inak podobne ocenené, ďalejnapríklad nevyužité peniaze z európskychfondov…

Kedy ste si začali uvedomovať, že mátepotrebu ďalej pomáhať ľuďom, ktorímožno nemajú toľko šťastia, či lásky,aby sa cítili v tomto svete bezpečne?

Neviem. Je to pre mňa prirodzené asi od-jakživa. Aktívne som začala takéto aktivityiniciovať, keď som začala zarábať svoje pe-niaze. Mala som pocit, že žijem nádhernýživot a že sa o to chcem podeliť. Mala somsvoju prácu, priateľov, podporovali ma mo-ji rodičia, mala som viac času… a okolo se-ba ľudí, ktorí sa pridali.

Myslíte, že ľudská citlivosť na potrebydruhých pramení z hodnôt, ktoré námv detstve vštepovali rodičia?

Určite. Výchova v rodine, v škole, vzorysprávania, s ktorými sa konfrontujeme, po-stoje, ktoré si formujeme už od detstva – tovšetko je dôležité.

Ak by ste si raz predstavili seba akopostavičku z rozprávky, ktorá rozprávkaby to bola a prečo?

Napadá mi skôr, že by sme mali trošku pre-kopať rozprávku O troch grošoch. Mohlaby z nej byť rozprávka o štyroch grošoch.Jeden si nechám ja, druhý vrátim rodičom,tretí požičiam dieťaťu a štvrtý dám nieko-mu, kto teraz nemá a potrebuje.A keby som sa mohla dostať do rozprávky,tak by som chcela byť kráľovná, ktorá máOslíka otras sa, Stolček prestri – aby detineboli chudobné a boli šťastné sa, chcelaby som Obušok z vreca von – poriadny, ob-

rovský, na všetkých, čo páchajú násilie nadeťoch a dobré vzťahy s Matkou prírodou,aby neboli povodne, zemetrasenia… Aleboby som chcela byť Arabela s prsteňom, čovybaví veľa a pomocou čarovného plášťa bysom na dovolenku chodila relaxovať doSveta rozprávok.

Myslíte si, že je korektné vyjadrenie Svetská sláva, poľná tráva? Ako sadá vyrovnať so svetským a pritomudržiavať v priamej rovnováhe ajto ľudské?

Svetské neznamená nie ľudské. Môžeme siužívať život plnými dúškami, milovať, tan-covať a nahlas sa smiať a pritom byť soli-dárni, vnímaví a štedrí k potrebám iných.Podstatná je vnútorná morálka a čestnosťkaždého z nás.

Známa si svojou už niekoľko ročnouaktívnou snahou zapájať sa docharitatívnych činností. Minulý rok si sasama rozhodla zapojiť sa do pomoci pretých, ktorí to najviac potrebujú. Môžešnám to priblížiť?

Svojimi snaženiami sa snažíme prispieť ajprostredníctvom aktivít Nadácie Linaje. Jenás pár – Zuzka Vačková, Veronika Gabčo-vá Lučeničová, ja a môj muž, ale mámemnožstvo podporovateľov, priateľov a sym-

patizantov. Snažíme sa pomáhať obe-tiam domáceho násilia – týraným že-nám a ich deťom, rozbehli smenádherný projekt „Silní pomáhajú ma-ličkým. Alebo naopak?“ v spoluprácis fotografkou Katkou Husenicovou Ro-gelovou, a tento rok chceme participo-vať na vybudovaní zariadenia s chráne-nou dielňou Osmy svetadiel v obciBorová neďaleko Trnavy. Už niekoľkorokov sa o to snažia rodičia autistickýchdetí, ktorí sa združujú v SPOSA Trnava.Ich deti pomaly rastú, z niektorých súuž aj mladí dospelí. Osmy svetadiel byim poskytol priestor, kde by mohli bez-pečne a relatívne samostatne fungovať.Ak nám viete a chcete pomôcť, ohláste.Naša nadácia sa uchádza o 2%-tnú daň,potrebujeme finančnú, materiálnu ajdobrovoľnícku pomoc. Hľadáme part-

nerov, ktorí by sa s nami do toho pustili.Ďakujeme.

Ďakujem za veľmi hodnotný rozhovora prajeme veľa úspechov.Zhovárala saIvana Pástorová


ROZHOVOR

6

Ľudia chcú pomáhaťĽudia chcú pomáhať… AKO TO V ROZPRÁVKACH BÝVAALEBO ROZPRÁVKA TROCHU INAK.

Foto: Katka Rogelová-Husenicová


POVIEDKA

Dnes ráno som bola nakúpiť v Tescu. Maliakciu na droždie, múku a minerálky.Len čo som prišla späť do bytu, sadla som sipred televízor. Akurát šiel môj obľúbený se-riál. Obraz síce často stráca farby, ale aj taksom jasne videla, ako Barbara nasypala man-želovi do vína jed.Išla som na záchod, a keď som sa vrátila, v iz-ba ma čakal Janko.Ponúkla som ho polievkou a sladkosťami. Ničnechcel. No aj tak som bola rada, že prišiel.Naposledy ma navštívil hádam pred mesia-com.„Potreboval by som si požičať“ povedal, keďnastala chvíľa ticha, „nie veľa, dvadsať eur.“Dala som mu, čo si pýtal a vzápätí odišiel.Veľmi sa ponáhľal. Dokonca zabudol zavrieťdvere. Zvláštne, že nevŕzgali, keď vošiel.Posledné Jankove návštevy boli, rovnako akotáto, veľmi krátke. Len si opýtal peniazea zmizol vo dverách.Vrátila som sa k televízoru. Barbara už bolaso svojou dcérou a milencom kdesi pri mori.Aká je Barbara krásna! Pokožku má pevnú,zuby lesklé a biele. Ako ja pred päťdesiatimirokmi. Vtedy, keď mi Dušan daroval zbierkubásní. Dodnes si z nej rada čítam.Vždy, keď v nej listujem a pozriem cez okno,sivé paneláky sa zmenia na vily, cítim vôňumora a chuť vína na perách.Po prečítaní dvoch – troch básní si zvyknemzdriemnuť. Sny ma vracajú do Francúzska.V ušiach mi opäť znie štrnganie čiaš. Všadenaokolo sú postavy v elegantných šatách. Re-cepcia môže začať…Po otvorení očí sa poobzerám okolo seba,pričom pohľadom preletím ponad smútočnéoznámenie položené vedľa vyblednutej foto-grafie Dušana. A opäť cítim, ako ma bolí ru-ka, ktorou som zápasila s partiou cigánčatv snahe zachrániť si kabelku. Hoci už odvte-dy prešli tri roky, stále pobolieva.Okolo obeda zavolala Anna. Sľúbila, že Jankočoskoro príde za mnou. Vraj celý mesiac ne-mohol. Mal veľa písomiek.Keď som jej povedala, že ma dnes navštívil,spýtala sa, či som si nezabudla vziať lieky.Aká je odrazu starostlivá, pomyslela som si,asi chce, aby som sa otrávila liekmi.Určite by ju to potešilo. Predala by môj byta mohli by si s Michalom žiť na úrovni, takako vždy chcela. A Jankovi by konečne kúpi-li jeho vysnívaný horský bicykel.Vlastne sa na ňu nemôžem hnevať. Dedičstvo by jej veľmi pomoh-lo. Veď čo má zo života, keď musí sama živiť rodinu, pretože sa vy-dala za chudáka, čo si ani nevie nájsť prácu?!Krátko po telefonáte som začula akýsi hlas. Šíril sa po celom byte.Volal ma menom.Vstala som a šla zistiť odkiaľ prichádza. Zdalo sa, že z chodby.Z tmy v okolí dverí sa vynorila postava.V nevysokom starcovi s riedkym, no elegantným účesom som spoz-nala Dušana.

Bol bledý, no usmieval sa.Prišiel presne v rovnakom čase, ako po iné dni. Tak ako vždy ma ajdnes mlčky odprevadil k posteli a počkal, kým sa mi privreli viečka.Lenže dnes neodišiel potom, čo som zaspala.Keď som sa zobudila, ešte stál pri mne.Dokonca aj teraz na mňa uprene hľadí.Jeho pohľad ma upokojuje a zároveň napĺňa chladom.

Autor poviedky: Pavol Ičo

StarenaStarena

Foto: Andrej Lojan


TÉMA

8. decembra 2010 SKCH odštartovala svojukampaň „Aby človek nebol sám“, ktorou sasnaží zvyšovať povedomie verejnosti o vý-zname hospicovej starostlivosti. V rámci tej-to kampane sa doteraz vyzbierala suma5 672 EUR. Zbierka je určená na pomochospicom, ktoré fungujú v rámci arci/diéz-nych charít na Slovensku: Dom pokojaa zmieru u Bernadetky v Nitre, Hospicsv. Alžbety v Ľubici, Hospic Matky Terezyv Bardejovskej Novej Vsi a Dom Božieho mi-losrdenstva v Banskej Bystrici, kde poskytu-jú nevyliečiteľne chorým ľuďom v terminál-nom štádiu života starostlivosť, aby netrpelineznesiteľnými bolesťami, bola zachovanáich ľudská dôstojnosť a hlavne, aby v po-sledných chvíľach života neboli sami.SKCH nie je len inštitúciou pomoci, ale ajmiestom, kde je realizovaná služba blížnymzaložená na základe evanjeliového posol-stva. Napriek tomu, že hospice ako zdra-votnícke zariadenia pre nevyliečiteľne cho-rých pacientov v terminálnom štádiufungujú na Slovensku už niekoľko rokov,neustále pretrvávajú predsudky a nevedo-mosť ľudí o význame a dôležitosti takejtostarostlivosti. Zo strany zdravotných po-isťovní je to zase ľudsky neprijateľný postoj,kde nevyliečiteľne chorý pacient prestávabyť pre nich dôležitý, akonáhle opustí lôž-ko v nemocnici a odchádza domov na „do-žitie“. Paliatívna liečba ľudí v terminálnomštádiu života je pritom rovnako drahá. Podheslom „Tam, kde štát pomáha málo, mô-žete pomôcť vy“, sa charita snaží vyzbieraťpeniaze, aby zmiernila deficit, ktorý vzni-kol nedostatočnými platbami od zdravot-ných poisťovní, ktoré kryjú iba 50-60 % ná-kladov za starostlivosť v hospicovýchzariadeniach. Zvyšok si totiž musia doplá-cať pacienti. „Mnoho ľudí si nemôže dovoliťumiestniť príbuzného v hospici, pretože nato nemajú. Aby sme mohli prijať aj chudob-ných, snažíme sa na to vyzbierať peniaze oddarcov“, hovorí generálny sekretár SKCHRadovan Gumulák. „Zomrieť dôstojne bynemal byť luxus,“ zdôrazňuje Gumulák.Hospice je možné stále podporiť v rámcitejto verejnej zbierky „Blízko pri človeku“akýmkoľvek príspevkom na číslo účtu:0176875345/0900, Slovenská Sporiteľňa,variabilný symbol: 138. Pokiaľ chcete pod-poriť konkrétny hospic, navštívte stránkuwww.europomoc.sk

ČO JE TO HOSPICOVÁSTAROSTLIVOSŤ?Hospicová starostlivosť je určená pre ľudív tom období života, kedy už jeho ochore-

nie, žiaľ, nie je možné príčinne liečiť. Zdra-votná starostlivosť, aj v tomto období takpotrebná, je skôr nasmerovaná na po-tlačenie bolesti a iných príznakov ťažkochorého pacienta.

Základné myšlienky hospicu chorémugarantujú, že:• nebude trpieť neznesiteľnými bolesťami• v každej situácii bude rešpektovaná jeho

ľudská dôstojnosť• v posledných chvíľach života nezostane

osamotený

CIELE HOSPICU• poskytnúť chorému úľavu od bolesti

a iných závažných symptómov ochorenia• zlepšiť kvalitu života pacienta až do jeho

posledných chvíľ• zabezpečiť pacientovi komplexnú liečbu

a starostlivosť s prihliadnutím na indivi-duálne sociálne, psychické a duchovnépotreby

• poskytovať pomoc príbuzným a blízkymosobám pacienta

• poskytovať podporný systém a vytváraťpodmienky, aby pacient mohol žiť čo na-jaktívnejšie až do smrti

Paliatívnu starostlivosť v hospici zabez-pečuje tím lekárov, sestier, sanitárov, ale ajsociálny pracovník, duchovný a dobro-voľníci.

Sme však svedkami toho, že hospicová sta-rostlivosť je už niekoľko rokov zo stranyštátu a zdravotných poisťovní dlhodobo fi-nančne podhodnocovaná a tým pádom lik-vidovaná.

Paradoxy (nielen) hospicovKeby hospice a paliatívna starostlivosť neboli založené na entuziazme a odhodlaníľudí nadšených pre službu životu, živenéduchovnou a psychickou podporou prí-vržencov a držané nad vodou ochotousponzorov, z ekonomického hľadiska rečouzdravotníkov by bolo potrebné konštatovať,že hospice na Slovensku sa nachádzajúv terminálnom štádiu svojej existencie. Prie-merné náklady na ošetrovací deň v hospicisa pohybujú od 50 do 60 , pričom úhradyzo strany zdravotných poisťovní sa pohybu-jú od 40 do 55 % tejto sumy. Straty, ktorév hospicoch vznikajú sú hradené hlavnezriaďovateľmi a sponzormi a z časti klient-mi, pričom ekonomická sila klientov priplá-cať si za zdravotnú a sociálnu starostlivosťv hospicoch je rozdielna v rámci jednotli-vých regiónov Slovenska. V pôvodnej kon-cepcii financovania hospicov sa počítalos viac zdrojovým financovaním tejto nielenzdravotnej ale aj sociálnej starostlivosti, kdeby časť príjmov tvorili príspevky sociálnejpoisťovne, resp. samosprávnych celkov, čosa v súčasnej situácii poddimenzovaného fi-nancovania v sociálnej sfére javí ako utópia.Tiež z dôvodu veľmi pozvoľného budovanialegislatívnej podpory a ešte stále prekonáva-niu nevedomosti a postupnému budovaniupovedomia verejnosti je sponzoring zame-raný na podporu a pomoc hospicov u násna rozdiel od krajín s dlhšou históriou hos-picov, pomerne málo rozvinutý.Náklady na starostlivosť o klienta hospicusú dobrovoľne obetované zdroje na kvalit-

Myšlienka hospicu vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku, ako jedinečnej neopakovateľnej bytosti. Hospic je určenýpre pacientov v záverečnom štádiu ochorenia, teda v čase, keď ich ochorenie prestalo reagovať na kauzálnu (príčinnú) liečbu.

Aby človek nebol sámAby človek nebol sám


TÉMA

né zabezpečenie tejto starostlivosti. Z hľa-diska hľadania finančnej efektívnosti nastrane nákladov je nezanedbateľnou sku-točnosťou fakt, že 70 % nákladov tvoriapersonálne náklady. Vyššie bolo spomenu-té, že ľudia sú najdôležitejšou zložkou hos-picovej starostlivosti a ich finančné ohod-notenie je už teraz poddimenzované,a preto šetriť v tejto položke je takmer ne-možné. Ostatné priame náklady sú lieky azdravotnícky materiál, ktoré musí plne hra-diť hospic v zmysle podmienok platbyzdravotných poisťovní za ošetrovací deň.Šetriť v tejto položke by bolo na úkor kvali-ty poskytovaných služieb klientovi. Rieše-nie by bolo v priamom hradení liekov azdravotníckeho materiálu na klienta zdra-votnými poisťovňami.Možné hľadanie úspor je len v nepriamychnákladoch a energiách. Organizácie, ktoréprevádzkujú hospice, sú častými žiadateľmiv grantových výzvach a projektoch, pretožepre vyššie uvedené skutočnosti, je problé-mom zabezpečiť samotnú prevádzku hospicu, nieto ešte financovať nákupa udržiavanie vybavenia hospicu, prípadneinvestovať do vzdelávania pracovníkov.

KLIENTITakmer každý pacient si v priebehu svojhoživota hradil odvody do zdravotnej pois-ťovne , a preto je veľmi prekvapený, že zahospicovú starostlivosť musí doplácať, ajkeď tieto platby by nemali byť za základnú

Skutočná láska dáva, neberie… Slovíčko „dá-vať“ má nesmiernu hodnotu. Dávanie je vý-sledok, že nám na niekom záleží (aby člo-vek nebol sám)… a posúva vzťah s nímdopredu. Dávanie je často krát obetovanievlastného času, energie a pohodlia v pro-spech iného človeka. Dávanie má rôzne roz-mery. Niekedy stačí aj príjemný úsmev.Chceme sa podeliť s našou skúsenosťouv práci s deťmi. Každý rok pred sviatkomSv. Alžbety Uhorskej, patrónky charitatív-nych diel (17. 11.) prichádzajú deti z cirkev-nej materskej školy sv. Kríža v Kežmarkudo Hospicu sv. Alžbety v Ľubici, aby po-zdravili pacientov a zamestnancov tohto za-riadenia. Zaspievajú im a potešia svojimikresbami. Radosť a úsmev, ktoré prinesú, sivždy dvojnásobne odnášajú späť, a dvojná-sobnú ju zároveň zanechávajú tým, ktorí juv ťažkých chvíľach najviac potrebujú, veď ra-dosť rozdávaním rastie.Mnohí z nás si dnes kladú otázky: Je dobré,keď malé deti prichádzajú do takéhoto zaria-denia? Je dobré, keď vidia bolesť, utrpeniea pod.? Sme svedkami, že súčasná doba po-

núka trend, aby deti „nevideli“ bolesť, choro-bu, smrť. To, čo bolo niekedy dávno priro-dzenou súčasťou života a mnohí z nás s týmmali vlastnú skúsenosť, napr. starí rodičia saopatrovali doma, deti chodili na pohrebysvojich blízkych, a pod. Môžeme sa pýtať:Prečo dnes deťom túto skúsenosť berieme?Víziou našej edukácie v materskej škole jevychovať dieťa ako dobrého človeka – ob-čana pre spoločnosť, a vychovať dieťa akodobrého kresťana – pre Cirkev. Stanovuje-me si základný cieľ, ktorý zabezpečuje har-monický rozvoj osobnosti dieťaťa v súlades jeho potrebami, záujmami a vekovými zá-ležitosťami i individuálnymi osobitosťamitak, aby mohli vo svojom živote úspešnezvládnuť ďalšie primárne vzdelávanie.Mnohí súčasní pedagógovia sú si vedomí,že súčasná i budúca spoločnosť si vyžadujeľudí samostatných, zodpovedných, konajú-cich efektívne a pritom prohumánne orien-tovaných, a že je potrebné s výučbou taký-chto ľudí začať v prvej škole, ktorú zvyčajnenavštevujú (v materskej škole).Uvedomujeme si, že len vedomosti osob-nosť nevytvárajú. Z človeka robí osobnosťjeho vzťah ku skutočnosti, k ľuďom, k oko-liu. To je pre nás výzva, viac sa angažovaťv tejto oblasti. Snažiť sa eliminovať absenciudetí v pravidelnej návštevnosti týchto zaria-dení.

Inšpiráciou k týmto návštevám je každo-ročne duchovná aktivita: DETSKÝ ČIN PO-MOCI, ktorý organizuje hnutie eRko a ichročná téma: Kto tvorí s láskou neničí. Jedenz prehlbujúcich krokov v tejto téme je viesťdeti k prežívaniu vzťahov v spoločenstvea solidarite s okolím a núdznymi. Spolus našimi deťmi chceme urobiť veľa radost-ných a tvorivých krokov v láske, aby smetak rozvíjali celú jeho osobnosť, ktorá razv budúcnosti bude čerpať z dnešných skú-senosti, veď deti sú naša budúcnosť. Po-tvrdzuje to aj Sv. František Xaverský vo svo-jom výroku: Dajte mi deti pred ich siedmymvekom života, potom si ich môže zobrať kto-koľvek.Hospic je pre nás zariadenie, miesto, v kto-rom sa na okamih stretne staroba a mla-dosť, slabosť a sila, choroba a zdravie, plača smiech… to je to bohatstvo darov – po-kladnica dávania, z ktorej môžu čerpať všet-ci. Tu prichádza k vzájomnému obohateniu.Svet bez detí by bol ako nebo bez hviezd. Prí-tomnosť detí v týchto zariadeniach prinášakúsok neba na túto zem, pre mnohýchklientov pohladenie, úľavu, chvíľku šťas-tia… podaj mi ruku, aby nikto nebol sám.Článok napísala:Sr. Samuela SCSC, Mgr. Ľubica SarneckáUčiteľka v MŠ sv. Kríža v Kežmarkuwww.mspetkk.edupage.org

Deti prinášajúna túto zem kúsokneba…

Deti prinášajúna túto zem kúsokneba…

zdravotnú starostlivosť, ale za sociálneslužby a nadštandard. Na druhej strane ľu-dia na Slovensku nie sú naučení platiť zaslužby starostlivosti, pretože boli zvyknutí,že všetko bolo zadarmo. Tiež je parado-xom fakt, že mnohokrát má rodina naše-trené peniaze na drahý pomník a už siv duchu delí dedičstvo pacienta, a pritomzabúda, že to čo môže ešte svojmu príbuz-nému v posledných chvíľach jeho životadať je okrem lásky a obetovaného času, tiežfinančná podpora zariadeniu, ktoré muumožňuje prežiť posledné chvíle v dôstoj-nosti, bez bolestí a v spoločenstve milujú-cich ľudí.Každý z nás sa môže ocitnúť v podobnej si-tuácii na konci svojho života, a to čo doká-

žeme pochopiť a podporiť dnes, možno sa-mi oceníme v blízkej, či vzdialenej budúc-nosti.

SPONZORIParadoxne najväčšími sponzormi hospicovsú ich vlastní pracovníci (podhodnotenémzdy) a dobrovoľníci. Táto situácia je všakneúnosná, pokiaľ tento sponzoring nie jedobrovoľný, ale vynútený zlou a nespra-vodlivou ekonomickou situáciou. Parado-xom je, že v mnohých ohľadoch je spro-stredkovane poberateľom sponzoringu niehospic, alebo klient, ale samotný štát a jehoinštitúcie, ktoré nevytvorili podmienky prespravodlivé a viac zdrojové financovaniehospicovej starostlivosti.

Napriek pesimizmu tohto príspevku a zlo-žitej situácii v teréne hospicovej starostli-vosti je nádej, že existuje veľa priaznivcovhospicov, napríklad aj na strane vládnycha štátnych inštitúcií a hlavne zdravotnýchpoisťovní, ktorí budú hľadať uspokojivé rie-šenia v záujme cieľového klienta, ako aj samotná slovenská spoločnosť, ktorá doka-zuje svoju vyspelosť a humánnosť schop-nosťou postarať sa o svojich trpiacich, sla-bých a bezmocných ľudí.Ing. Magdaléna Veselská, Dip Mgmt (Open)DOM Božieho milosrdenstva, n. o.,Ul. Tibora Andrašovana 44,974 01 Banská [email protected]

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 1 / 2 0 1 11 0

TÉMA

Získať povolenie na stavbu hospicu vôbecnie je také jednoduché, akým by sa mohlozdať. Tobôž, ak sa vedľa nachádza škola. Jevraj nehumánne a neetické, aby deti videlizomierajúcich ľudí. Priveľmi prefantazírova-né predstavy o prichádzajúcich a odchádza-júcich sanitkách, či dokonca o prehadzova-ní ihiel a striekačiek poza plot. Veru, aj takáje nereálna realita. Vidina večnej mladosti,bezstarostného užívania si života, bez vrá-sok a starostí, bez trápenia, bez umierania.Smrti sa podvedome bojíme, preto sa od-mietame pozerať na niečo, čo v nás evokujeumieranie. Dnešný trend jednoducho vylu-čuje smrť ako prirodzenú súčasť ľudskéhozrenia, ako prirodzený stav ľudského tela.Takýmto prístupom sa smrť démonizuje.Hospic? Skvelý nápad, ale nie vedľa nás.

Hospic je zdravotnícke zariadenie, je tovlastne nemocnica, ktorá sa zaoberá zomie-rajúcimi pacientmi, kde musí byť prítomnýkomplexný zdravotný personál. Nie je todomov dôchodcov, s ktorým si ho častokrát ľudia mýlia. Aj zomierajúci pacient jeosobnosť, ktorá so sebou prináša rodinu,ktorá má stále isté očakávania, poprípade sanevie zmieriť s blížiacou sa smrťou svojhonajbližšieho. Samozrejme, dá sa veľmi veľaurobiť, ale nie čarovať. Realita býva niekedybolestná. Samotný lekár to mnohokrát be-rie ako osobné zlyhanie a niekedy sa zby-točne snaží predlžovať liečbu a hľadať bez-tak bezvhýchodiskové možnosti s nádejou,že bez boja sa predsa nevzdáva. Tu však nej -de o zlyhanie, ale jednoducho je to tak. Pa-cient má právo vedieť, že cesta do hospicuje konečná, bez prídavnej liečby. Niekedy sastáva, že príbuzní si vyžadujú tento faktumlčať, klamať. To je neprípustné. Chorobasi totiž ide svojou cestou a jej koniec raz prí-de. Občas dezinformovanosť pacienta a ro-diny zo strany lekára je výsledkom obyčaj-

nej vypočítateľnosti, pretože za dobrú sprá-vu vie prísť aj odmena, za zlú už ťažko. Ná-sledkom toho býva, že človek zomrie v pre-vážajúcej sanitke. Ošetrujúci lekár by malcítiť povinnosť rozlúčiť sa s pacientom, touž nie o medicíne, ako o ľudskom prístupe.Otázka liečby je ďalšou polemickou záleži-tosťou, pravdou je, že len jedna kuchárkamôže byť v kuchyni a v hospici je tandem,ktorý sa toho zúčastňuje, aby pacient ne-trpel neznesiteľnou bolesťou. Nie je totižlen varení, ale aj o nesení zodpovednostia naopak, vedieť riešiť problém pri prípad-nom zlyhaní, nanovo uvariť alebo dochutiť,aby to bolo jedlé. Umenie nie je len naordi-novať, lebo čo potom?! A niekedy milé slo-vo predčí desať tabletiek.

Ako sa človek dokáže vyrovnať so smrťou?Je veľmi zložité povedať človeku, že tu jehocesta pozemského ži-vota končí. V hospicimá klient často pocit,že atmosféra, ktorá satu v priebehu dvochtroch dní vytvorí, sme-ruje ku zlepšeniu jehozdravotného stavu.Niekedy to dokoncamôže vyvolať dojem,akoby bol v kúpeľoch.O to ťažšie je uviesť tie-to pocity na správnumieru a vysvetliť zá-zrak večného života.Nie každý je totižzmierený so smrťou.Prítomnosť kňaza je tupreto veľmi dôležitá. Je osobou, ktorú si tú-to ľudia vyžadujú a potrebujú. Pritom pa-cienti sú rôznych vierovyznaní či dokoncasú tu aj takí, ktorí neveria v nijaké nábožen-stvo. Stáva sa však, že pár hodín pred sko-naním sa dovolávajú kňaza vo viere odpus-tenia a prijatia do nebeského kráľovstva.Situácie, s ktorými sa musí personál vyspo-riadať, sú rôzne. Keď klient nie je zmierený

so svojím stavom, vedomie prichádzajúcejsmrti ho často vedie ku krajným riešeniam.Je to ojedinelé, ale stalo sa, že pacient sa domáhal prítomnosti kňaza pod hrozbouprekliatia sestričiek, ak by mu jeho želanienesplnili. Tu nastupuje odbornosť a profe-sionalita, kde v podobnej chvíli musia ses -try pohotovo zareagovať a neprepadnúťstrachu, ktorý by mohol mať dopad na ichpsychiku i v budúcnosti. Na to slúži ajosobná i spoločná psychogiena zamestnan-cov v hospici. Základom každej komuniká-cie je vedieť pozorne počúvať a o to sa snažíaj hospicový personál. Vedieť sa vzájomnepodporiť, vypočuť a poradiť, aby sa vyhliosobnému vyhoreniu či zlyhaniu a mohlitak naplno slúžiť svojmu povolaniu i posla-niu. Podobne tomu prispievajú aj cezročnéstretnutia s príbuznými, ktorým najbližšíodišiel do večnosti práve v hospici. Pocit

vďačnosti za dobrú starostlivosť je veľmidôležitým aspektom do ďalšej práce. Veďnajdôležitejšie je, aby sa človek v posled-ných chvíľach svojho pozemského života cí-til pohladený.Z rozhovoru s MUDr. Katarínou Mičiakovou,hlavnou lekárkou a koordinátorkou hospicovejstarostlivosti v Hospici – Dome pokoja a zmieruu Bernadetky v Nitre, spracovala Ivana Pástorová

„Každé Božie objatieje pevné a tvárne…“„Každé Božie objatieje pevné a tvárne…“

w w w . c h a r i t a . s k 1 1

TÉMA

Má to všetko ešte nejaký význam? Takzvaná ľudskosť, morálka.Hrajú v človekovom bytí vôbec nejakú úlohu, alebo sú to lenpekné rozprávky na dobrú noc, nie však na dobrý deň, leda takna dobrý deň z kohosi? Má význam brať to vážne, keď dejepred našimi očami, každodenné, drobné i tie nekaždodennédejú sa na základe úplne iných kritérií? Kritérií vedľa ktorých súzásady etiky takmer irelevantné, ako čosi čo ide po inejvedľajšej koľaji a nikdy sa nestretne s tou koľajou, po ktorej sabohvie kam a bohvie prečo vezie naše bytie?

Nemohol som zostať ľahostajný voči tomuto tónu, trpkosti a obave.Preto aspoň stručne odpovedám. A začnem hneď pointou.Ubezpečujem vás, pri všetkom, čo o bytí viem, pri všetkom tom ľud-skom mále, že sa mi tieto veci javia takto: Niet skutočných dôvodova niet skutočného práva rezignovať na etické princípy. Sú presnetak ako kedysi a platné tak ako vždy. Autoritatívne zachádzajú domaximalizmu, to je pravda. Avšak treba si uvedomiť, že neboli for-mulované ani tak pod zorným uhlom toho, či ich ľudský jednotlivecvládze naplniť, ako skôr pod zorným uhlom toho, či pri ich absen-cii je život v ľudskej spoločnosti znesiteľný, alebo nie je, či spoloč-nosť pri ich totálnom negovaní je schopná života, alebo musí skôrči neskôr explodovať. Táto jemná a presná zákonitosť trvá a ja nevi-dím dôvod pochybovať o nej alebo ju popierať.Jej zástoj v ľudskom myslení je dnes komplikovanejší ako pred sto-ročiami, keď jej norma bola prísna a striktná, keď, ako básnik pove-dal: „šla rovná cesta do Betlé-ma zářila hvězda, všechnobylo prosté“. Nie, pravda, cel-kom prosté. Nikdy nič nebolocelkom prosté. To iba ľudskýrozum vtedy ešte neschopnýpoznávať príčiny javov, kládolmedzi seba a deštruujúcu sku-točnosť prísnu etickú normuako sa medzi bok lode a ka-mennú stenu prístavu kladúnárazníky, ktoré zachytia prvýúder. Etickou normou sa člo-vek oháňal proti neznámemuzlu a v boji proti nemu nemalčasto nič iné ako práve tú glo-bálnu normu: tri miery kap-cov, ktoré šil Adam Krt a ktorésa museli hodiť každému.Mnoho nevinných obetí si vy-žiadala táto norma, mnohonôh zmrzačila tá obuv, mnohohláv padlo nevinných a či-stých. Ale spoločnosť sa muse-la brániť proti absolútne neznámej skutočnosti absolút-nymi kritériami. Nemala navýber a pokrytectvo bolo to najmenšie zlo, ktoré vyplývalo z toho,že človek zaťal privysoko.Dnes je to trochu iné, komplikované na iný spôsob. Ľudský rozumodvtedy rozlúštil množstvo skrytých zákonitostí, obrovské množ-stvo skrytých príčin javov, ktoré si kedysi nevedel vysvetliť. Pretodnes, pre človeka tohto storočia porucha etických noriem nepred-stavuje primárnu poruchu, ale bezpečný dôkaz toho, že niečo nie jev poriadku v spoločenskom ústrojenstve. Jeho rozum a jeho ľud -skosť ho dnes dokonca napomínajú, aby si tisíckrát overil veci, kto-rým sa hovorí pravda. A jeho historická situácia, stav jeho vecí, mudokonca prikazujú dívať sa s akousi novou, trpkou, skromnou, no

múdrou ľudskosťou na to, čo v normách klasickej etiky predstavo-valo finále: ísť za pravdou až do krajnosti. On už si musí dávať veľ-mi ťažké a nepríjemné otázky: Je kategória pravdy „reálnou“ kate-góriou bytia, autonómna i mimo človeka, alebo jej existencia jepodmienená existenciou človeka, ľudstva? Je kategória pravdy vý-tvor človeka a stáva sa bezvýznamnou pri neexistencii ľudstva ? Akáno, potom boj za pravdu, v ktorom by ľudstvo mohlo likvidovať sa-mo seba, už by nebol bojom za pravdu, ale nezmyselnou živelnoukatastrofou, už by pravda neslúžila bytiu, ale nebytiu. O všetky tie-to veci, stavy a myšlienky je dnešný mysliaci človek ťažší. Ale i na-priek všetkému platí: nevšímať si onú poruchu etických noriem akojazýček váhy, rezignovať na jej výstražné signály znamená rozpadspoločenského stroja. Dnes práve tak určite a presne ako za čias Ne-bukadnézara alebo Marka Antónia.Takzvané pomery z hľadiska ich vplyvu na etické netreba podceňo-vať, avšak ani absolutizovať. Hranica medzi ľudskosťou a neľud-skosťou sa nikdy nekryla s hranicami teritórií, štátnych celkov. Mý-tus „vyspelej či nevyspelej“ spoločnosti tu nehrá nijakú úlohu.Barbari dnes nežujú korienky rastlín, nestrkajú si krúžky do nosaa nepripravujú bifteky pod konskými sedlami. Barbari majú dneskaždý deň čistú košeľu, bezchybne vybratú viazanku a bezchybneušité šaty, vozia sa v bezchybných limuzínach. A naopak: ak položí-te do klietky mustanga a osla, tú klietku budú mať spoločnú. Ale ibatú klietku. I v nej jeden z nich bude mustang a druhý osol. Preto siobčas myslievam, že nie je tak veľmi dôležité, ako sa rozbíja klietka.

Viem, že po jednej prichádzadruhá, urobená na nejakýiný spôsob. Človek sa dote-raz vždy vedel postaraťo svoje okovy, aby zem, poktorej chodí, nebola mu prí-liš ľahká a naopak, on jej.Dôležité nie je to, ako sa ro-bí klietka. Dôležité je to,ako sa robí mustang.Nechcem, aby niekto videl vomne naivného moralistu, to-bôž po predchádzajúcom vý-roku. Viem a koniec koncovuž som to naznačil, že sú si-tuácie, keď iba moralizovaťbolo by smiešne, a dokoncanemorálne a pripomínalo byto staré zákony v škandináv-skych krajinách, podľa kto-rých každému zlodejovi odťa-li pravú ruku i keď by to bolzlodej, ktorý si v zúfalom hla-de ukradol kúsok chleba.Tam, kde človek nemôže za-staviť beh svojich dejín, kto-ré sa na neho valia ako zosý-

pajúca sa hora, stavia im do cesty aspoň svoju ľudskosť, morálku,aby zabrzdil ten katastrofický zosun.Tam, kde človek môže beh dejín meniť a nerobí to, len moralizuje,tam sa skrýva v húští a vôbec to nie je húštie raja, i keby sa naň svo-jim inventárom ponášalo.Ak nám teda naše telo povie, že etické normy mimo nás nie sú v po-riadku, pýtajme sa svojho rozumu, prečo je to tak. Nemáme právoponechať tieto signály bez povšimnutia. Či už proti nim niečo zmô-žeme, alebo nie. Tie signály sú presné a nevymyslel ich nijaký šarla-tán. Ľudstvo si na ne nažilo.(Rúfus, M.: Epištoly staré i nové, Bratislava: 1996.)

Milan Rúfus: Chvála etikeMilan Rúfus: Chvála etike

Foto: Andrej Lojan


ZO SEKRETARIÁTU

SKCH naďalej vyvíja snahu o klimatickúspravodlivosť a vyzýva k solidarite a vedo-mej spoluzodpovednosti každého človekaaj formou náučno-vzdelávacej putovnej vý-stavy s tematikou klimatických zmien s do-padom na Subsaharskú Afriku. V priebehuroka 2011 ju uvidia návštevníci v 7 mestáchna celom Slovensku, v priestoroch obchod-ných centier v Banskej Bystrici, Nitre, Tren-číne, Žiline, Spišskej Novej Vsi, Prešovea Košiciach.Výstava je súčasťou projektu rozvojovéhovzdelávania, ktorý SKCH realizuje v rokoch2010 – 2012, zameraného na klimatické

zmeny s názvom „Zmena klímy sa ma netý-ka. Naozaj?“ s podtitulom „Smerom ku kli-matickej spravodlivosti v rozvojových kraji-nách, so zameraním na SubsaharskúAfriku.“ Otvorenie tejto výstavy v každommeste bude sprevádzané predstavením ak-tivít a činností charity v rámci arci/diecézy.Rovnako pre deti a žiakov budú pripravenémotivačné hry pre hlbšie pochopenie danejproblematiky. K dispozícii pre nich budútiež rôzne informačné materiály približujú-ce tento projekt.Cieľom výstavy je informovať verejnosťo klimatických zmenách v krajinách tretie-ho sveta a zvyšovať pocit spoluzodpoved-nosti, spravodlivosti a solidarity s ľuďmiv núdzi, upriamiť pozornosť ľudí na rozvo-jové otázky a vplyv klimatických zmien narozvojové procesy v Afrike. Práve tam musianajchudobnejšie skupiny obyvateľstva čo-raz častejšie čeliť opakujúcim sa vlnám ho-rúčav, sucha a zmenám dažďových cyklov,dôsledkom ktorých sú aj nízke úrody, šíre-nie nákazlivých chorôb, nedostatok nezá-vadnej vody a pod.Výstava obsahuje 12 panelov rozdelenýchpodľa jednotlivých tematických okruhov,ktoré vysvetľujú dopad a riziká klimatic-kých zmien formou fotografií, deskriptív-nych mapiek a textov. Výstava ponúka prí-ležitosť najmä pre deti a mládež, žiakovi študentov škôl dozvedieť sa o tom, akývplyv má ich správanie na zdravie planéty,že ich skutky môžu niečo zmeniť a svojouzodpovednosťou za vlastné konanie môžu

prispieť k riešeniu klimatických zmien. Svojputovný charakter odštartovala v BanskejBystrici dňa 14. februára 2011, kde ju náv -števníci mohli vidieť v centrálnom priestoreobchodného centra Europa.Cieľom všetkých týchto aktivít je, aby spo-ločnosť na Slovensku podporila rozvojovúpomoc nie z povinnosti, ale s vedomím zodpovednosti, ktorá vychádza z poznaniaa uvedomovania si vzájomnej závislosti me-dzi rozvojovými krajinami a krajinami EUvrátane Slovenska. Pretože každý z nás ne-sie rovnakú zodpovednosť za prostrediei za ľudí, ktorí sú jeho súčasťou.Projekt realizuje Slovenská katolícka chari-ta v spolupráci s Karitas Slovenia s podpo-rou EK a SlovakAid.

Približne 3 milióny ľudí v núdzi, stovky tisícmŕtvych, zničené budovy, poškodená infra-štruktúra. Taká bola bilancia nešťastia, ktorépostihlo Haiti v podobe hrozivého zemetra-senia pred rokom. Vďaka štedrosti všetkýchdarcov sa tak začiatkom minulého roka po-darilo vyzbierať Konferencii bis kupov Slo-venska a Slovenskej katolíckej charite celko-vo 1 746 000 EUR. Z týchto prostriedkovcharita zrealizovala viaceré projekty obnovyzničenej krajiny a v pomoci plánuje naďalejpokračovať aj v roku 2011.Časť vyzbieraných prostriedkov SKCH po-užila na krízovú humanitárnu pomoc hneďpo zemetrasení, kedy prostredníctvom part-nerov z Caritas Internationalis a miestnejorganizácie Caritas Haiti zabezpečila distri-

búciu stanov, potravín a liekov. Charita fi-nančne podporila aj zdravotnícku starostli-vosť, ktorú poskytovali lekári Vysokej školyzdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.Tí denne ošetrili viac ako 100 pacientov.Po skončení prvej krízovej fázy začala cha-rita v máji 2010 realizovať projekty obnovyzničených obydlí a infraštruktúry v rámcidlhodobej pomoci. Touto úlohou SKCH po-verila šéfku humanitárnej misie Evu Ze -linovú, ktorá sa po 8 me siacoch strávenýchna Haiti vrátila na dvojtýždňovú dovolen-ku. Tá na tlačovej konferencii informovalao zrealizovaných projektoch a tiež o ďalšíchplánoch pomoci, ktorú bude Slovenská ka-tolícka charita poskytovať Haiti, aj počas ce-lého roka 2011. Charita sa vo svojej pomociHaiťanom sústredila na obnovu škôl, pod-poru zamestnanosti a živobytia a tiež na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pre-vádzku troch škôl, ktoré boli postavenévďaka peniazom od slovenských darcovplánujú ďalej financovať z prostriedkovprogramu adopcia na diaľku. V roku 2011plánuje charita dokončiť tri projekty väčšie-ho rozsahu a to stavbu sirotinca pre detis mentálnym postihnutím, materskej školya stavbu pastoračného centra, ktoré budeslúžiť na vzdelávanie dospelých v objeme450 tisíc eur.

Putovná výstavao zmene klímypokračuje

Putovná výstavao zmene klímypokračuje

Rok po zemetrasení– aktivita a pomocSKCH na Haiti

Rok po zemetrasení– aktivita a pomocSKCH na Haiti

w w w . c h a r i t a . s k 1 3

ZO SEKRETARIÁTU

Generálny sekretár SKCH na konferenciiinformoval o tom, že pre misiu na Haitizakúpili 960 kusov vakcín proti cholere,ktorými zásobili slovenských lekárov, kto-rí tam pôsobia. Po vypuknutí epidémiecharita tiež distribuovala dezinfekčné ba-líčky, ktoré obsahovali tablety na čistenievody a prípravky na báze chlóru na dezin-fekciu úžitkovej vody. V distribúcii tohtohumanitárneho materiálu bude charitapokračovať aj v najbližších mesiacoch. Narok 2011 poskytla charita finančné pro-striedky vo výške 55 tisíc eur Vysokej škole sv. Alžbety, ktoré budú stačiť na po-skytovanie zdravotníckej starostlivosti na6 mesiacov.Prezident Slovenskej katolíckej charity,Mons. Sečka, ktorý v minulosti osobne nav -štívil Haiti, vyjadril vďaku všetkým dobro-dincom za prejavenú solidaritu a zdôraznildôležitosť informovať verejnosť a najmädarcov o tom, ako boli finančné prostriedkyvyužité.

Škola sv. Františka Saleského sa nachádzavysoko na kopci v obci Riviere Froide asi15 km od Port-au-Prince a patrí medzi naj-lepšie školy v okolí. Svoju zásluhu na tommá kongregácia malých sestier sv. Terezky,ktoré ju spravujú. Sestry tu majú okrem iné-ho aj provinciálny dom, zdravotné stredis-ko a dom pre postihnuté deti. Škola sa skla-dá z materskej, základnej a strednej školy.Navštevuje ju 1200 žiakov.Počas ničivého zemetrasenia z 12.januára2010 bola škola kompletne zrútená a v jejruinách zahynulo veľké množstvo žiakova učiteľov, ktorí tam mali poobedňajšie vyučovanie. Všetko, čo patrilo škole, toale-ty, jedáleň, rezervoár bolo zničené, alebopoškodené natoľko, že sa už nedalo použí-vať. Celý areál treba kompletne vybudovať.Slovenská katolícka charita (SKCH) od-povedala na žiadosť sestier a finančne pod-porila stavbu nového rezervoára na vodu.Deti takto majú k dispozícii čistú pitnú vo-du denne, čo znižuje riziko, že by sa mohli

nakaziť cholerou, ako keby si museli zabez-pečovať vodu samé.SKCH by chcela školu dlhodobo podporo-vať, preto začala spolupracovať so sestramina projekte Adopcia na diaľku®, v ktoromchce vybraným deťom vďaka slovenskýmdarcom dlhodobo poskytovať pomocnú ru-ku v ich štúdiách. Takýmto spôsobom budemôcť odpovedať aj na viaceré potreby školydo budúcna a pomôcť tak k znovuvybudova-niu ideálnych podmienok pre žiakov školy.Eva Zelinová

Gruzínsko v 90. rokoch minulého storočiapo konfliktoch s Abcházskom a v auguste2008 po agresiách s Ruskom o Južné Oset -sko, zažilo masový presun obyvateľstva gru-zínskeho pôvodu z týchto oblasti do regió-nov, hlavne však do hlavného mesta Tbilisia jeho okolia. Po konfliktoch v 90. rokoch

sa presídlilo okolo 500 tisíc obyvateľov,z ktorých sa časť vrátila späť, no stále z toh-to obdobia je evidovaných viac ako 251 tisícpresídlencov. Po konflikte v Južnom Oset -sku sa mimo svojich domovov dostalo viacako 26 tisíc obyvateľov. Aj keď vláda Gru-zínska cez štátny rozpočet venuje značné finančné prostriedky na riešenie tohto pro-blému, stále je nedostatok prostriedkov nazlepšenie podmienok presídlencov. Na-

priek snahe o delenie pomoci doregiónov podľa požiadavieka potrieb, stále je značný rozdielmedzi regiónmi, hlavne tými,ktoré sú vzdialené od Tbilisi.Preto sa Slovenská katolíckacharita (SKCH) rozhodla orien-tovať tento projekt na oblasť zá-padného Gruzínska do mestaKhobi, miestna časť Torsa, kdežije v Kolektívnom centre 22 ro-dín presídlencov z Abcházska(71 členov). Centrum Torsa po-zostáva z troch zrenovovaných

domov, v každom z nich sú dve jednotky 3-izbové a dve 2-izbové (celkom 24 byto-vých jednotiek). Bytové jednotky sú zatiaľneobývané, pretože sa čaká na napojenie nazdroj pitnej vody, vybudovanie komínova terénne úpravy okolia, vrátane prístupo-vej cesty. Zatiaľ sú rodiny presídlencovumiestnené jednak v zariadeniach bývaléhopoľnohospodárskeho družstva, a taktiežbývalej škôlky. Vzhľadom na veľmi obme-dzený trh pracovných miest bola rodinámpresídlencov ponúknutá na dlhodobý pre-nájom pôda vo výmere cca 5 ha, na ktorejuž aj začali niektoré rodiny pestovať aspoňplodiny pre vlastnú spotrebu, keďže sociál-ne dávky, ktoré dostávajú nepokrývajú anizákladné potreby. Práve toto centrum nezí-skalo žiaden grant alebo projekt a súrne po-trebuje prostriedky, tak na zlepšenie pod-mienok bývania, ako aj na začlenenie domiestneho spoločenstva. Z mnohých, častokrát existenčných problémov, si SKCH vy-brala najzákladnejšie, ktoré by mohli byťriešené cez tento predkladaný projekt:– výstavba vodovodu na pitnú vodu precentrum Torsa;

– vymurovanie komínov nabytových domoch (12 komí-nov);– oplotenie a terénne prácena úprave areálu centra Torsa;– vybudovanie detskéhoihriska;– zakúpenie traktora s príslu-šenstvom a náradia na obrá-banie pôdy a vybudovanie prí-strešku pre garážovanietraktora a náradia;– výstavba drevených stodôlpre uskladnenie úrodya chov zvierat (v súčasnostimajú iba provizórne stavby);– nákup osiva a hnojiva

Vyššie spomenuté body budú financova-né celkovou sumou cca 162 275, 02 EUR.Tento projekt je realizovaný s finančnoupodporou Slovak Aid.

40 dní bez alkoholu je názov kampane, kto-rú 9. marca odštartovala Slovenská katolíc-ka charita v spolupráci s Gréckokatolíckoucharitou Prešov a Mesačníkom Cesta zaúčelom zvýšenia informovanosti čo najšir-šej verejnosti o problematike alkoholizmua jeho dopadov na životy ľudí. Zapojiť sa donej môžu ako jednotlivci, tak i skupiny a tospôsobom, že počas 40 dní si odrieknu al-koholické nápoje. Tým majú príležitosť pre-

Pomáhamepresídlencomv Gruzínsku

Pomáhamepresídlencomv Gruzínsku

Haiti: Rezervoárna vodu už slúžisvojmu účelu

Haiti: Rezervoárna vodu už slúžisvojmu účelu

40 dní bez alkoholu– Charita vyzývaverejnosť spoznaťsvoje limity

40 dní bez alkoholu– Charita vyzývaverejnosť spoznaťsvoje limity


ZO SEKRETARIÁTU

javiť solidárnosť so všetkými, ktorí znášajúnegatívne následky užívania alkoholu.Charita tiež vyzýva práve počas pôstnehoobdobia úplnou abstinenciou podať sve-dectvo ďalším dospelým a hlavne deťomo nebezpečenstve alkoholu. Cieľom tejtokampane je upriamiť pozornosť verejnostina snahu charity pomáhať ľuďom v akejkoľ-vek núdzi, ale rovnako prispievať k tomu,aby sa nikto do núdze nedostal. Preto po-važuje za veľmi dôležité budovať povedo-mie o zodpovednom užívaní alkoholickýchnápojov. Chce rovnako prispieť k samozrej-mosti riadenia dopravných prostriedkovbez užívania akýchkoľvek omamných látok.Mnoho rodín totiž môže mať krajší život,keď si jej členovia budú uvedomovať svojuzodpovednosť voči deťom a sebe samým.Pozývame Vás všetkých, aby ste sa pripojiliv znamení solidarity ku kampani Sloven-skej katolíckej charity – 40 dní bez alkoho-

lu. Viac informácií a možnosť zapojenia sado tejto kampane nájdete na internetovejstránke www.bezalkoholu.sk40 dní bez alkoholu – za viac skutočnejradosti

Slovenská katolícka Charita (SKCH) v rámciprojektu „Bakhita“ organizuje bezplatné kur-zy opatrovateľstva, ktoré sú určené pre štát-nych príslušníkov tretích krajín s trvalým,prechodným alebo tolerovaným pobytom naSlovensku. V priebehu 2 – 3 týž dňového

kurzu bude musieť každý účastník absolvo-vať teoretickú a praktickú časť. Cieľom teore-tickej časti je získať odborné vedomostia praktické odborné zručnosti v starostlivos-ti o seniorov, zdravotne postihnutých, imo-bilných klientov, získať zručnosti v sledovanívitálnych funkcií, v podávaní liekov, získaťzručnosti pri základnej rehabilitácii a priostatných výkonoch potrebných k pracovnejčinnosti. Teoretická časť pozostáva z praktic-kej prípravy účastníkov kurzu priamo v za-

riadeniach, kde účastníci kurzu budú prítomní priamo pri práci, ktorá sa bude vy-žadovať pri ich neskoršom uplatnení. Poukončení spomínaného kurzu môže byť ab-solventom ponúknutá práca v niektorých zozariadení SKCH. Kurzy sú akreditovanéMPSVaR, čiže absolvovanie kurzu oprávňujekaždého účastníka vykonávať opatrovateľ -skú starostlivosť v ktorejkoľvek krajine EÚ.V prípade, ak máte záujem o absolvovanietakého kurzu alebo viete o niekom, kto byho mohol absolvovať, môže nás kontakto-vať na [email protected] alebo na t. č.:+421 917 350 284

Na pomoc zemetrasením postihnutému Ja-ponsku vyhlásila Slovenská katolícka chari-ta (SKCH) verejnú zbierku. Jej výnos plá-nuje zaslať svojej partnerskej organizáciiCaritas Japonsko.Následky ničivého zemetrasenia v Japon -sku sú hrozivé, takmer 10 metrové tsunamina severovýchodnom pobreží zmietloúplne niekoľko miest a obcí, počet obetí ne-

ustále vzrastá. Slovenská katolícka charitaobdržala list od prezidenta Caritas Japon -sko biskupa Isao Kikuchi, SVD, ktorý uvie-dol: „Zo všetkých kontinentov sme dostalimnožstvo emailov, v ktorých nás ľudia uisťujú o svojich modlitbách a prejavujúspolupatričnosť. Sme za to veľmi vďačnía vieme, že humanitárna pomoc a solidaritasú v tejto ťažkej situácii potrebné.“ Na zá-klade doterajších informácií sa SKCH roz-hodla vyhlásiť verejnú zbierku na pomocobetiam zemetrasenia v Japonsku. CaritasJaponsko vytvorila záchranný tím, ktorý bymal koordinovať humanitárne aktivity. Keď že v momentálnej situácii poskytuje krí-zovú pomoc armáda, Caritas sa chce sú-strediť viac na fázu obnovy.„Napriek tomu, že Japonsko patrí medzinajbohatšie a najvplyvnejšie krajiny sveta,nemôžeme ostať ľahostajní, pretože táto ka-tastrofa spôsobila okrem obrovských mate-riálnych škôd najmä citové ujmy pre ľudí,

ktorí stratili okrem svojho domova aj svo-jich najbližších“, uviedol Mgr. Radovan Gu-mulák, generálny sekretár SKCH.Finančne podporiť verejnú zbierkua tým prejaviť solidaritu je možné dobro-voľným príspevkom na číslo účtu:4008058424/7500 v ČSOB, variabilnýsymbol 176. Názov účtu je Slovenská kato-lícka charita.SKCH je členom medzinárodnej organizá-cie Caritas Internationalis, ktorá združuje165 krajín na celom svete a aj vďaka tejtosieti partnerských organizácií môže efektív-ne reagovať na potreby ľudí v núdzi.

Slovenská katolícka charita (SKCH) zaslaladodávku liečiv do Iraku na žiadosť partner-skej organizácie Caritas Iraq, ktorá v krajinepostihnutej dlhodobou humanitárnou krí-zou prevádzkuje niekoľko kliník. Lieky bo-li do Bagdadu prepravené v spoluprácis Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvomzahraničných vecí. Zásielka obsahovala vy-še 40 druhov liekov v celkovom počte 1507balení, pričom väčšina z nich je pre civilné

obyvateľstvo len veľmi ťažko do-stupná. Celková hodnota materiá-lu činila 5 526,94 EUR.Táto iniciatíva Slovenskej katolíc-kej charity bola zrealizovaná za pomoci Zastupiteľského úraduSlovenskej republiky v Bagdadea jeho Excelencie Miloslava Naďa,veľvyslanca v Iraku, ako aj asisten-cie Ministerstva vnútra SR, sekciekrízového manažmentu a civilnejochrany. Deväť balíkov liečiv odo-vzdal slovenský veľvyslanec v Bag-dade mimovládnej organizácii Ca-ritas Irak, ktorá ich použije pre

pacientov vo svojich klinikách.„Sme nesmierne vďační za túto iniciatívu.Lieky pomôžu chudobným pacientom, kto-rí si ichnemôžu dovoliť. Zásielku liekov smeprebrali na slovenskom veľvyslanectvev Bagdade od pána veľvyslanca MiloslavaNaďa, ktorý bol veľmi ústretový a otvorenýku ďalšej vzájomnejspolupráci“, uviedol ria-diteľ organizácie Caritas Iraq, Nabil Nissan.Vojna v roku 2003 a následný pád Sada-movho režimu v Iraku v apríli toho istéhoroku spôsobila veľkú nestabilitu v krajine,ako aj humanitárnu krízu. Táto sa napriekrozsiahlej pomoci organizácií SpojenýchNárodov, ako aj iných humanitárnych orga-nizácií stále prejavuje nedostatkom takýchzákladných ľudských potrieb, ako sú potra-viny, pitná voda či zdravotnícky materiál.Slovenská katolícka charita sa aj týmto spô-sobom snaží pomôcť kresťanom v Iraku,ktorí sa viackrát stali obeťami vražednýchútokov a sektárskeho násilia v tejto krajine.

Ponukaopatrovateľskýchkurzov

Ponukaopatrovateľskýchkurzov

Charita vyhlásilaverejnú zbierkuna pomoc Japonsku

Charita vyhlásilaverejnú zbierkuna pomoc Japonsku

Lieky pre klinikyv IrakuLieky pre klinikyv Iraku

Foto: Caritas Int., YOMIURI/REUTERS/Alertnet.org

Foto: Michal Fulier

w w w . c h a r i t a . s k 1 5

ZO SEKRETARIÁTU

VYDÁVA Sekretariát Slovenskej katolíckej charity, ADRESA REDAKCIE Kapitulská 18, 814 15 Bratislava, tel. 02/5443 1506 fax 02/5443 3097, e-mail: [email protected], bankové spojenie Slovenská sporiteľňa, č. ú.: 0176 875 345/0900 VS 140, ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA: Ivana Pástorová, SPOLUPRACOVALI: DSS SAMARIA, Monika Ďuricová, Pavol Ičo, Ing. František Kočalka,MUDr. Katarína Mičiaková, Mgr. Katarína Molnárová, Bibiana Ondrejková, Sr. Samuela SCSC, Mgr. Ľubica Sarnecká, Mgr. Michaela Sokolíková, PaedDr. Zlata Šramová, Ing. Magdaléna Veselská,Eva Zelinová, FOTO: Caritas Int., YOMIURI/REUTERS/Alertnet.org, Michal Fulier, Andrej Lojan, Laco Maďar, Katka Rogelová – Husenicová, archív SKCH, DCH a ADCH. GRAFICKÁ ÚPRAVA PavolJanoško, VÝROBA: vydavateľstvo Don Bosco, REGISTRÁCIA MK SR 3106/2003, ISSN 1338-1504, Časopis je nepredajný a vyšiel vďaka darcom Slovenskej katolíckej charity.

Slovenská katolícka charita (SKCH) už 15rokov realizuje projekt Adopcia na diaľku®,v rámci ktorého slovenskí darcovia pomá-hajú deťom v Indii a Albánsku, od novéhoroka i na Haiti a vo Vietname. K 15. výročiufungovania tohto unikátneho projektu pri-pravila SKCH pre darcov i širokú verejnosťvýnimočnú putovnú výstavu s názvom Ná-dej pre Indiu, ktorá počas celého roka 2011navštívi spolu 6 miest: Spišskú Novú Ves,Žilinu, Banskú Bystricu, Nitru, Bratislavua Košice. Viac informácií je možné nájsť naww.charita.skVýstava Nádej pre Indiu predstavuje 46 fotografií z Indie spolu s komentármia informačnými textami, zobrazujúcich pre- pojenie medzi darcami zo Slovenska a kon-krétnymi deťmi z Indie, ktoré slovenskíadoptívni rodičia podporujú. Fotografievznikli pri návšteve zástupcov SKCH v so-ciálnych centrách v Indii. V priebehu každejvýstavy bude premietaný dokument, ktorývznikol počas tejto cesty. Pozvanými na vý-stavy sú všetci tí, ktorí už akýmkoľvek spô-sobom podporujú projekt Adopcia nadiaľku® a zároveň široká verejnosť, ktorása aj takýmto spôsobom bude mať možnosťdozvedieť niečo viac o živote detí a rodínv chudobných častiach Indie.

Výstava zároveň slúži ako podnet pre oslo-venie nových darcov pre projekt Adopciana diaľku® Haiti a Vietnam. Po katastro-fálnom zemetrasení, ktoré postihlo Haiti,sa totiž pozornosť SKCH upriamila aj nadlhodobé projekty, ktoré umožnia obyvate-

ľom postaviť sa na vlastné nohy a zaistiť sisvoje základné potreby. Jedným z týchtoprojektov je aj Adopcia na diaľku®, ktorázabezpečí deťom to najdôležitejšie pre ichbudúcnosť – vzdelanie. Darcovia, ktorí sa

zapoja do tohtoprojektu, umož-nia deťom navšte-vovať školu, do-stať nevyhnutnépomôcky, ale pri-spejú aj na stravua lekára. Druhoukrajinou, o ktorúrozširujeme pro-jekt je Vietnam,pretože mnohéoblasti tejto kraji-ny trápi veľkáchudoba a sociál-ne problémy, naktoré rovnakoako všade na sve-te, najviac doplá-

cajú deti. Mnoho z nich zápasí s rôznymichorobami, je nakazených vírusom HIV ale-bo by bez pomoci darcov nemohli chodiťdo školy, navštevovať le kára.Projekt Adopcia na diaľku® v sebe spájajednoduchosť a konkrétnu pomoc ľuďomv rozvojových krajinách. Je postavený navzťahu darcu a obdarovaného dieťaťa. Ideo deti z najchudobnejších rodín, ktoré byinak boli nútené pracovať, aby pomohli za-bezpečiť živobytie pre svoju rodinu. Človek,ktorý sa rozhodne zapojiť do programu, stá-va sa adoptívnym rodičom, a ďalej môžesledovať rast „svojho“ dieťaťa a tešiť sa spo-lu s ním z jeho úspechov. Pomoc je posky-tovaná vo forme pravidelných mesačných,resp. ročných príspevkov na konkrétne die-ťa, ktoré je darcovi pridelené. Vďaka Slová-kom ochotným pomôcť bolo doteraz pod-porených viac ako 2200 detí, ktoré dostalimožnosť navštevovať školu a rozvíjať ďalejsvoj potenciál. Partnermi SKCH v chudob-ných krajinách sú rehoľné sestry z viace-rých kongregácií a organizácie siete Caritas.

15. výročie projektuAdopcia na diaľku®15. výročie projektuAdopcia na diaľku®

NA POMOC NIKDY NIE JE ĎALEKO – BYŤBLÍZKO NIKDY NIE JE NESKORO

Téma Hospice … aby človek nebol sám · mala. Pomaly sa autobus vyprázdňoval a bolo nás...

Documents

Transcript of Téma Hospice … aby človek nebol sám · mala. Pomaly sa autobus vyprázdňoval a bolo nás...