Teologická a laická argumentácia v oblasti zodpovedného ... · vyhnúť sa počatiu pri...

KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKUTeologická fakulta v Košiciach

Katedra morálnej teológie

Teologická a laická argumentácia

v oblasti zodpovedného rodičovstvaBakalárska práca

Mária Schindlerová

Školiteľ: ThLic. Ján Viglaš

Bratislava 2008

BAKALÁRSKA PRÁCA

Meno a priezvisko: Mária Schindlerová

Dátum narodenia: 12.06.1972

Téma bakalárskej práce: Teologická a laická morálna argumentácia v oblasti zodpovedného rodičovstva

Vedúci bakalárskej práce: ThLic. Ján Viglaš

Katedra: Katedra morálnej teológie

Termín zadania: 30.04.2007

Termín odovzdania: 30.03.2008

Odporúčaná literatúra: Pavol VI., Humanae Vitae

Karol Wojtyla, Láska a zodpovednosť

Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidskélásce podle Božího plánu

Ján Pavol II., Familiaris Consortio

Ján Pavol II., Evangelium Vitae

Christopher West, Teologie těla pro začátečníky

John Kippley, Manželství je natrvalo

Schválil vedúci bakalárskej práce ............................................................

V Bratislave, dňa

Schválil vedúci katedry: ............................................................

V Košiciach dňa

Abstrakt

SCHINDLEROVÁ, Mária: Teologická a laická argumentácia v oblasti

zodpovedného rodičovstva. (Bakalárska práca). Katolícka univerzita

v Ružomberku. Teologická fakulta v Košiciach; Katedra morálnej

teológie. Školiteľ: ThLic. Ján Viglaš. Stupeň odbornej kvalifikácie:

Bakalár. Košice: 2008.

Táto práca ponúka porovnanie laickej a teologickej argumentácie

v oblasti zodpovedného rodičovstva, objasňuje dôvody učenia Cirkvi

o manželskej láske v kontexte úvah Jána Pavla II. o Humanae vitae . Jej

cieľom je ponúknuť odpovede blízke mysleniu laikov tak, aby pochopili,

že prežívanie manželskej čistoty znamená chápať manželstvo ako

povolanie k láske.

Kľúčové slová: manželská zmluva, sexualita, antikoncepcia, prirodzené

plánovanie rodičovstva, sebadarovanie.

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že som túto bakalársku prácu vypracovala samostatne

a uviedla som v nej všetku li teratúru a pramene, ktoré som použila.

Jadro práce obsahuje 86 368 znakov.

V Bratislave, 14. 3. 2008 Mária Schindlerová

Poďakovanie

Chcela by som vyjadriť svoju vďačnosť:

• pápežovi Jánovi Pavlovi II. , ktorého som prosila o príhovor pri

písaní tej to práce, za jeho teologickú a pastoračnú múdrosť;

• Katolíckej cirkvi a jej Učiteľskému úradu za svedectvo pravdy

o sexuálnej morálke v manželstve;

• občianskemu združeniu Liga pár páru za pomoc pri získavaní

názorov z kurzov prirodzeného plánovania rodičovstva

a z li teratúry;

• všetkým, ktorí sa ochotne zapojil i do diskusií a odpovedali na

moje otázky;

• osobitne Mgr. Karlovi Skočovskému za množstvo podnetných úvah

a poskytnutie materiálov z osobného archívu;

• členom mojej rodiny za podporu pri písaní práce, zvlášť manželovi

a sestre za vytvorenie prostredia na písanie;

• a nakoniec ThLic. Jánovi Viglašovi, vedúcemu mojej bakalárskej

práce, za prínosné kritické pripomienky a odbornú pomoc pri

pohľade morálnej teológie na problematiku manželských vzťahov.

Obsah

Použité skratky..................................................................................................................7

Úvod..................................................................................................................................8

1. POUŽÍVANÉ POJMY A VÝCHODISKÁ....................................................................9

1.1 Prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR)..............................................................9

1.2 Antikoncepcia.......................................................................................................11

1.3 Východiská...........................................................................................................12

2. ČASTO DISKUTOVANÉ OTÁZKY MANŽELSKEJ MORÁLKY.........................14

2.1 Otázka oprávnenosti plánovania ..........................................................................14

2.2 Morálny rozdiel medzi PPR a antikoncepciou ....................................................18

2.3 Omyly pri interpretácii cirkevného učenia o dvoch významoch manželského

aktu.......................................................................................................................22

2.4 Úloha inteligencie.................................................................................................27

2.5 Svedomie..............................................................................................................29

2.6 Nezmeniteľné učenie............................................................................................32

2.7 Biblické základy...................................................................................................37

2.8 Nekoitálne praktiky ako náhrada za pohlavný styk .............................................40

2.9 Masturbácia ako spôsob odberu spermií..............................................................44

3. MANŽELSKÁ SPIRITUALITA................................................................................48

3.1 PPR – návrat k manželskej čistote.......................................................................48

3.2 Manželská láska a PPR ........................................................................................49

3.3 Spiritualita manželstva.........................................................................................51

Záver................................................................................................................................54

Bibliografia......................................................................................................................55

Použité skratky

DH deklarácia Dignitatis humanae

Dt Kniha Deuteronómium

FC apoštolská exhortácia Jána Pavla II. Familiaris consortio

Gn Kniha Genezis

GS Pastorálna konštitúcia Gaudium et spes

HV encyklika Pavla VI. Humanae vitae

Ef List sv. apoštola Pavla Efezanom

Jn Evanjelium podľa sv. Jána

Mt Evanjelium podľa sv. Matúša

KKC Katechizmus Katolíckej cirkvi

BOM Billingsova ovulačná metóda

HA hormonálna antikoncepcia

LPP občianske združenie Liga pár páru

PPR prirodzené plánovanie rodičovstva

SDM Standard Day Method

STM symptotermálna metóda

TDM TwoDay Method

WHO Svetová zdravotnícka organizácia (World Health

Organization)

7

Úvod

Uchvátilo ma učenie Božieho služobníka pápeža Jána Pavla II.

o ľudskej láske podľa Božieho plánu, ktoré vyjadril v sérii audienčných

katechéz, dnes nazývaných teológiou tela. Hoci je však toto učenie

krásne a hlboké, predsa je často neprij ímané. Akoby učenie Cirkvi

a postoje veriacich laikov boli dva svety, ktoré sa v mnohých prípadoch

„míňajú“.

Oblasť zodpovedného rodičovstva sa týka osobitne spôsobu

kontroly počatia, resp. regulácie plodnosti.

Táto práca chce porovnať argumenty, ktoré sa najčastejšie

objavujú v diskusiách o plánovaní rodičovstva, antikoncepcii a

antikoncepčnom správaní sa. Chcem predstaviť zvyčajné myslenie ľudí

bez teologického vzdelania, ich otázky a argumenty, ale aj t ie, ktoré

používajú teológovia, keď bránia učenie Cirkvi, prípadne keď učeniu

Cirkvi protirečia. Tieto názory sú predstavené vždy v príslušnej

problematickej oblasti. Na záver každej analyzovanej otázky sa snažím

pretlmočiť učenie Cirkvi do jazyka zrozumiteľného ľuďom, ktorí možno

neštudovali teológiu, filozofiu ani dokumenty Cirkvi – no denne sú

postavení pred morálne rozhodnutia vo svojich vzťahoch.

Ich názory som získala počas minulých mesiacov z osobných

rozhovorov, z otázok, ktoré zazneli na kurzoch symptotermálnej metódy,

z internetových diskusií, kde sa vďaka anonymite mnohí otvorene

vyjadrujú k týmto citlivým otázkam. S niektorými z tých, ktorí mi

odpovedali na dotazník, som pokračovala v diskusii prostredníctvom

emailov. Z výsledkov týchto odpovedí, ktoré dávali väčšinou veriaci

ľudia, je zrejmé, že síce vedia, že Cirkev hovorí antikoncepcii „nie“, ale

mnohí nepoznajú dôvody, pre ktoré tak hovorí. Učiteľský úrad Cirkvi učí

stále to isté, prekladá svoje učenie do jazyka doby, ale ľudia ho alebo

nepočúvajú, alebo nikdy o ňom nepočuli, alebo sa oň ani nezaujímajú.

Dúfam, že sa mi podarí aspoň sčasti to pravdivé, nemenné

a zároveň krásne učenie Cirkvi priblížiť zrozumiteľným jazykom tým,

ktorí úprimne chcú žiť podľa pravdy.

8

1. POUŽÍVANÉ POJMY A VÝCHODISKÁ

Na začiatku je potrebné vyjasniť niektoré pojmy používané v tejto

práci a t iež východiská učenia Cirkvi:1

1.1 Prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR)

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prirodzené

plánovanie rodičovstva ako „metódy plánovania a predchádzania

tehotenstva na základe sledovania prirodzene sa vyskytujúcich známok

a symptómov plodných a neplodných fáz menštruačného cyklu ženy,

s absenciou pohlavného styku v plodnej fáze, pokiaľ sa využíva s cieľom

tehotenstvu predísť.“ 2

Ako synonymá sa niekedy pre PPR používajú pojmy „metódy

plodných a neplodných dní“, „metódy periodickej zdržanlivosti“, príp.

„prirodzená antikoncepcia“. Tento posledný pojem je však nepresný

a zavádzajúci, hoci sa niekedy používa aj v odbornej zdravotníckej

li teratúre. Je ho však potrebné spomenúť, lebo nie vždy je jasné, čo sa

pod ním myslí. Termínom „prirodzená antikoncepcia“ sa niekedy

označuje použitie tej-ktorej metódy PPR čisto ako „ekologickej“ metódy

regulácie počatia kombinovanej v plodnom období s niektorým spôsobom

nehormonálnej antikoncepcie (bariérové prostriedky, antikoncepčné

správanie sa – napr. coitus interruptus). Metódy, ktoré kombinujú

sledovanie príznakov plodnosti s použitím bariérových metód alebo

prerušovaného styku v plodnom období, sa označujú ako „kombinované

metódy“. Na odlíšenie PPR od takýchto kombinovaných metód sa

niekedy pre PPR používa pojem „čisté PPR“.

V zhode s WHO prirodzené plánovanie rodičovstva nepovažujeme

za antikoncepciu, ale skôr za spôsob určovania plodných a neplodných

1 Definície v tejto kapitole sú inšpirované vymedzením pojmov z práce K. D. Skočovského:SKOČOVSKÝ, K. D, Sexualita a manželská spokojenost při používání symptotermální metody přirozeného plánování rodičovství u religiózní populace. Nepublikovaná diplomová práca, Psychologický ústav FF MU: Brno 2004, s. 21.

2 WHO, Natural family plannig: A guide to the provision of services. WHO: Geneva 1988, s. 10.

9

období. PPR nepotláča plodnosť, ani nesmeruje k sterili te, neslúži ako

„ochrana“ proti plodnosti, naopak, vychádza zo znalostí a integrácie

plodnosti do zámerov plánovania rodiny.

Termín „prirodzené plánovanie rodičovstva“ u nás zdomácnel, hoci

niektorí pod slovom „plánovanie“ rozumejú len oddialenie počatí, taktiež

slovo „rodičovstvo“ v sebe obsahuje širší význam. Anglický výraz „the

natural family plannig“ hovorí o „prirodzenom plánovaní rodiny“. PPR

však nie je iba metódou plánovania, je to zvyčajne aj životný štýl

manželov, pre ktorý sa rozhodujú na základe hodnôt uznávaných vo

svojich vzťahoch – či už mravných, náboženských, etických a pod.

Ďalej je potrebné objasniť význam slova „prirodzené“ z pohľadu

morálnej teológie. Mnohokrát je totiž zdrojom nedorozumení. Termín

„prirodzené“ môže mať najmenej dva významy: jeden, ktorý označuje to,

čo je „prírodné“, nie umelé, nevyrobené človekom, druhý ním označuje

také skutky, ktoré sú v súlade s poriadkom stvorenia a poznateľné

ľudským rozumom – teda v súlade s prirodzeným zákonom. Cirkev sa vo

svojom učení o zodpovednom rodičovstve odvoláva na druhý význam

tohto slova.

Používať preto pre PPR pojem „prirodzená antikoncepcia“ je

nepresné. 3 PPR by sme mohli zaradiť medzi antikoncepciu len vtedy, ak

by sme za antikoncepciu považovali aj abstinenciu – pretože metóda PPR

je založená na periodickej abstinencii.

Medzi metódy prirodzeného plánovania rodičovstva patria metódy

založené na výpočte, resp. fixnom pravidle a metódy založené na

sledovaní príznakov plodnosti. 4 Metódy sledujúce príznaky plodnosti sa

delia na tzv. „single index methods“ (metódy, ktoré sa riadia sledovaním

iba jedného príznaku plodnosti) a „multiple index methods“ (metódy,

ktoré sledujú a vyhodnocujú súčasne najmenej dva príznaky). Medzi tie,

3 Porov. SKOČOVSKÝ, K. D., „PPR a antikoncepce“. In: http://www.getsemany.cz/node/735 (31. 1. 2008).

4 Metódy založené na výpočte alebo na fixnom pravidle (kalendárna, Knaus-Oginova m.) sa vzhľadom na nízku adaptabilitu voči aktuálnym zmenám v cykle ženy už na Slovensku nevyučujú. Prekonávajú ich metódy sledujúce aktuálnu úroveň plodnosti. V anglicky hovoriacich krajinách je v súčasnosti známa metóda založená na výpočte bez sledovania príznakov plodnosti metóda SDM (Standard Day Method), je však určená najmä ženám s pravidelnými cyklami dĺžky 26 – 32 dní. Podrobnejšie informácie o SDM sú na stránke http://www.epigee.org/guide/sdm.html (30. 1. 2008).

10

http://www.epigee.org/guide/sdm.html

http://www.getsemany.cz/node/735

ktoré vyhodnocujú len jeden príznak, patria teplotné metódy (Döringova

metóda) a hlienové metódy (napr. Creightonský model 5 , TwoDay Method

– TDM6 , na Slovensku je známa Bill ingsova ovulačná metóda – BOM7).

Metódy sledujúce najmenej dva príznaky plodnosti ženy nazývame

symptotermálnymi metódami (STM), najčastejšie ide o kombináciu

príznakov bazálnej teploty a hlienu krčka maternice, prípadne

konzistencie a polohy krčka maternice. Symptotermálne pravidlá

využívajú poznatky teplotnej i hlienovej metódy. Hoci metódy sledujúce

iba jeden príznak dosahujú vysokú efektivitu pri predchádzaní

tehotenstvu, ich spoľahlivosť klesá, ak je daný príznak narušený napr.

chorobou (sťažuje sledovanie teploty), stresom (často sa mení

charakterist ika hlienu), vonkajšími vplyvmi a pod. Symptotermálne

metódy umožňujú presnejšie vymedzenie plodného obdobia a poskytujú

spoľahlivé informácie o plodnosti, aj keď je sledovanie jedného príznaku

rušivým vplyvom ťažšie vyhodnotiteľné. Symptotermálna metóda má

viaceré varianty: napr. Bonnský variant (rozšírený v Českej republike), 8

Rötzerov variant STM (známy aj na Slovensku),9 prostredníctvom Ligy

pár páru a jej vyškolených manželských párov sa na Slovensku i v Českej

republike šíri Kippley-Prem variant symptotermálnej metódy, ktorý má

vypracované kombinácie pravidiel pre rôzne situácie manželov. 1 0

1.2 Antikoncepcia

Antikoncepciou nazývame prostriedky a postupy (mechanické,

chemické, hormonálne, chirurgické či behaviorálne) používané s cieľom

5 Viac informácií o tejto metóde je na webovej stránke: http://www.creightonmodel.com/.6 Hlienová metóda TwoDay Method nevyžaduje ani písomné zaznamenávanie príznakov, základný

algoritmus tejto metódy a ostatné informácie o nej sú na stránke http://www.irh.org/RTP-TDM.htm.7 Informácie o BOM na Slovensku sú na stránke http://www.billings.sk/.8 Informácie o Bonnskom variante STM (resp. nemeckom variante) sú na stránke

http://www.cenap.cz/ppr-metody.php.9 Viac informácií o Rötzerovom variante STM je možné získať zo slovenskej webovej stránky

http://www.elep.sk/dr-roetzer. Na Slovensku tento variant STM šíri občianske združenie ELEP.10 Šírenie metódy prostredníctvom manželských párov je jednou zo základných myšlienok Ligy pár

páru. Slovné spojenie „pár páru“ Liga prevzala z výzvy encykliky Humanae vitae, aby manželské páry pomáhali svojím svedectvom a skúsenosťou ďalším párom (porov. HV 26). Viac informácií o STM metóde sa dá získať z webovej stránky: http://www.lpp.sk.

11

http://www.lpp.sk/

http://www.elep.sk/dr-roetzer

http://www.cenap.cz/ppr-metody.php

http://www.billings.sk/

http://www.irh.org/RTP-TDM.htm

http://www.creightonmodel.com/

vyhnúť sa počatiu pri pohlavnom styku, ktorých princípom je zásah do

fyziologických procesov nevyhnutne nutných k počatiu v ktorejkoľvek

fáze plodivého procesu (t. j . od tvorby pohlavných buniek až po okamih

splynutia prvojadier spermie a vajíčka). 11

Jednoduchšie povedané, antikoncepcia zámerne zneplodňuje

pohlavný styk. Ch. West pripomína, že antikoncepcia tu nie je v prvom

rade ako prostriedok zamedzenia nechcenému počatiu. Ten prostriedok tu

bol už dávno – abstinencia. Antikoncepcia je tu v konečnom dôsledku na

to, aby sa ľudia vyhli ťažkostiam, ktoré zdržanlivosť prináša. Z toho je

zrejmé, že bola vynájdená kvôli nedostatku sebaovládania. 1 2

Antikoncepciu ďalej môžeme rozdeliť na hormonálnu (orálnu –

tablety, náplasti, injekcie, podkožné implantáty, vnútromaternicové

telieska) a nehormonálnu – bariérovú (prezervatívy, pesary, klobúčiky,

peny, gély. . .) . Treba podotknúť, že každá hormonálna antikoncepcia má

potenciálne abortívny účinok, takže hormonálna neabortívna

antikoncepcia neexistuje. 1 3 Pod neabortívnou antikoncepciou okrem

bariérových metód rozumieme aj antikoncepčné správanie sa – napr.

prerušovaný styk, vzájomná masturbácia ako náhrada pohlavného styku.

1.3 Východiská

1. Človek je osoba Bohom stvorená ako jednota tela a duše

(porov. KKC 362–365).

2. Spoločenstvo osôb muža a ženy je stvorené na obraz

spoločenstva božských osôb, čo značí, že na vzťah muža a ženy

11 Porov. SKOČOVSKÝ, K. D., Odpověď na článek M. Váchy: „Jak přirozené je přirozené plánování rodičovství?“, nepublikovaný rukopis, archív autora 2005.

12 Porov. WEST, Ch., Teologie těla pro začátečníky. Praha: Paulínky 2006, s. 110.13 Hormonálna antikoncepcia má najmenej tri mechanizmy účnku: blokovanie ovulácie, zahusťovanie

cervikálneho hlienu a zmeny endometria – výstelky maternice, aby sa zabránilo uhniezdeniu oplodneného vajíčka, pokiaľ k ovulácii a oplodneniu dôjde. Jednotlivé prípravky sa podieľajú rôznou mierou na týchto mechanizmoch – napr. hormonálne vnútromaternicové teliesko pôsobí najmä na zmeny endometria a zároveň predstavuje mechanickú zábranu uhniezdenia oplodneného vajíčka, hlavným mechanizmom orálnej antikoncepcie je „vo väčšine prípadov“ blokovanie ovulácie. Porov.: http://www.raztyzdenne.sk/clanok-9-antikoncepcia-a-mechanizmus-ucinku.html (30. 1. 2008). Ďalšie informácie je možné získať z portálu www.gynecology.sk, tiež z príbalových informácií k antikoncepčným prípravkom poskytnuté Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (30. 1. 2008).

12

http://www.sukl.sk/

http://www.gynecology.sk/

http://www.raztyzdenne.sk/clanok-9-antikoncepcia-a-mechanizmus-ucinku.html

v manželstve sa dá pozerať z perspektívy trinitárnej teológie.

Spoločenstvo muža a ženy v manželstve je ikonou Trojice. 1 4

3. Manželstvo je sviatosť, ktorú ustanovil Kristus, t . j . viditeľné

znamenie vzťahu Krista a Cirkvi (porov. HV 8).

4. Manželia sú zodpovednými spolupracovníkmi Boha Stvoriteľa

pri odovzdávaní ľudského života (HV 1).

5. Pohlavný styk v manželstve má byť formou úplného osobného

sebadarovania, ktorým je realizácia a aspoň implicitne obnova

sviatostnej manželskej zmluvy. 1 5

6. Pohlavný styk má dva ciele, ktoré mu dal Boh pri stvorení

človeka a ktoré sú oba dobré: prokreácia a zjednotenie manželov.

Rešpektovanie oboch týchto dobier je výrazom úcty k ľudskej osobe

a súčasne výrazom úcty k Stvoriteľovi ľudskej osoby (porov. GS 50 ,

HV 12, 13) .

14 Porov. Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce podle Božího plánu. Praha: Paulínky 2005, s. 59.

15 Porov. KIPPLEY, J. F., Manželství je natrvalo. Olomouc: Matice cyrilometodějská, s.r.o., 2001, s. 65.

13

2. ČASTO DISKUTOVANÉ OTÁZKY MANŽELSKEJ

MORÁLKY1 6

2.1 Otázka oprávnenosti plánovania

Existujú názory, že je prejavom nedôvery voči Bohu vôbec si niečo

v oblasti rodičovstva plánovať. Obyčajne sú to ľudia úprimne veriaci,

ktorí si myslia, že správne interpretujú Boží úmysel s rodinou,

odvolávajúc sa na citáty z Písma, ako napr. príkaz „Ploďte a množte sa

a naplňte zem!“ (Gn 1,28). Títo sa zverujú Božej prozreteľnosti, ktorá

predsa vie o ich schopnostiach i možnostiach, a ak im život požehná, dá

aj všetko potrebné na to, aby ho prijali a vychovali.

Tieto tvrdenia zazneli napríklad v rozhlasovej relácii venovanej

symptotermálnej metóde PPR, kde niektorí poslucháči uznávali metódy

prirodzeného plánovania rodiny za morálne oprávnené len vtedy, ak

manželia majú pozitívny úmysel splodiť dieťa. Ženy by mali rodiť, veď

populácie u nás ubúda a niekto ich tu chce učiť o tom, ako sa majú

deťom vyhnúť. „Kde je v tom vašom plánovaní miesto pre Boha?“ , pýtali

sa. „Nestaviate sa do pozície manipulátorov s ľudskou plodnosťou?“ 1 7

Zároveň niektorí považujú prirodzené metódy za „neprirodzené“,

lebo vyžadujú zdržanlivosť práve v plodnom období, keď žena

prirodzene prejavuje najväčšiu túžbu po pohlavnom styku.

„Ako je to so zdržiavaním sa pri prirodzenom spôsobe

zabraňovania počatiu? Nie je to tiež manipulácia a ovplyvňovanie

Božieho plánu? Veď je to odmietanie a zabraňovanie už v myšlienkach.

A hriech, ktorý sa rodí v myšlienkach, nie je hriechom? Veď je to

vo svojej podstate tiež manipulácia, kalkulovanie, špekulácia

a obchádzanie prirodzenosti.“ 1 8

Marek Vácha namieta proti periodickej zdržanlivosti: „Sú skutočne

16 Otázky a argumenty v tejto kapitole sú inšpirované kresťanskými diskusiami na internetových portáloch stránok www.christ.net.sk, www.rodina.cz, www.getsemany.cz .

17 Odznelo 18. 1. 2008 na rádiu LUMEN v relácii ÚV hovor, zač. o 20.30 h.18 Porov. anonymná diskusia: „Antikoncepcia – prečo Cirkev vraví nie“. In: http://areopag.christ-

net.sk/viewtopic.php?start=300&t=1066 (18. 11. 2007).

14

http://areopag.christ-net.sk/viewtopic.php?start=300&t=1066


http://www.getsemany.cz/

http://www.rodina.sk/

http://www.christ.net.sk/

prejavy lásky pod diktatúrou kalendárneho dáta, ono „milovanie sa

podľa kalendára“ tým, čo si Pán Boh praje?“ 1 9

Istý zasnúbený mladý muž sa ako účastník kurzu STM úprimne

pýtal, či je dobré plánovať, a tak vlastne rušiť niečo také principiálne

v nás, ako je sexuali ta.

Marek Vácha tiež vo svojich úvahách považuje za morálne

najčistejšie riešenie nebrániť sa daru života a mať sex od začiatku

manželstva, počínať si prirodzene a mať toľko detí, koľko príroda

a plodnosť dovolí, prípadne v určitom okamihu manželstva, po určitom

počte detí, sexuálny život prerušiť a žiť ako brat a sestra. (Tento druhý

prípad však považuje za morálne problematický, pretože abstinenciu od

pohlavného styku považuje za bránenie sa daru života, a v tomto zmysle

aj za antikoncepciu. Zároveň však dodáva, že oba prístupy vyžadujú

značnú dávku heroizmu, ktorú väčšinou manželia nemajú. Svoje úvahy

nakoniec smeruje k neabortívnej antikoncepcii a vyššie spomenutý názor

neprezentuje ako prijateľný pre manželov.) 2 0

Tvrdenie, že abstinencia od pohlavného styku je bránením sa daru

života, je neopodstatnené. Boh dar života nevnucuje. Ponecháva

manželom spoluúčasť na stvoriteľskom diele, a tým aj zodpovednosť – za

seba navzájom i za svoju rodinu. 2 1 Ešte nezmyselnejšie je nazývať

abstinenciu od pohlavného styku antikoncepciou. Manželia by sa dostali

do bezvýchodiskovej situácie – nie je možné „neabstinovať“, každá

pauza medzi dvoma stykmi by bola antikoncepciou. Ak by bol pohlavný

styk vo vedome neplodnom období bránením sa daru života, potom ak

existuje spôsob, ako neplodné obdobie zistiť (počas tehotenstva, v

neplodných dňoch cyklu, počas prvých dní menštruácie, počas plného

ekologického dojčenia za určitých okolností. . . .) , mali by sme morálnu

19 Mgr. Marek Orko Vácha je katolícky kňaz, vyučuje na biskupskom gymnáziu v Brne náboženstvo a biológiu. Svoje úvahy nad otázkami prirodzeného plánovania rodičovstva prezentoval na internete: VÁCHA, M., „Jak přirozené je přirozené plánování rodičovství?“ In: http://www.getsemany.cz/node/713 (28. 1. 2008).

20 Porov. VÁCHA, M., „Jak přirozené je přirozené plánování rodičovství?“ In: http://www.getsemany.cz/node/713 (28. 1. 2008).

21 Ján Pavol II. v knihe Láska a zodpovednosť píše: „Za každé počatie sú totiž zodpovední pred sebou i pred rodinou, ktorú takým počatím tvoria alebo rozmnožujú.“ Porov. WOJTYŁA , K., Láska a zodpovednosť. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave 2003, s. 216.

15


povinnosť toto poznanie využiť a mať pohlavný styk LEN vtedy, keď je

počatie možné. Každý pohlavný styk mimo týchto neplodných fáz by bol

vedomým a vypočítavým bránením sa daru života a teda aj hriechom. To

by bolo tiež absurdné tvrdenie. 2 2

John Kippley2 3 nazýva ľudí, ktorí chcú celkom zveriť veľkosť

svojej rodiny Bohu „providencialistami“ na rozdiel od

„antikoncepcionalistov“. Hoci „providencialisti“ sú určite v našej

spoločnosti v menšine, ich otázky sú stále aktuálne.

Katolícka cirkev však nepovažuje PPR za nedôveru voči Bohu,

Darcovi života. Pripomína však, že PPR nesmie byť len jednoduchou

inštruktážou určitej metódy. Len vtedy, ak existuje zásadná otvorenosť

k otcovstvu a materstvu, chápaná ako spolupráca so Stvoriteľom, stáva

sa používanie prirodzených metód integrovanou súčasťou zodpovednosti

za lásku a život.2 4 Cirkev učí, že manželstvo a manželská láska sú

svojou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva (porov.

GS 50). Manželstvo, ktoré by muž a žena uzatvárali s úmyslom vôbec

nemať deti pre svoje pohodlie, by bolo neplatným. Jednoducho povedané,

Cirkev neschvaľuje vyhýbanie sa deťom zo sebeckých dôvodov. Vo

svojich dokumentoch hovorí:

„Manžel ia vedia, že v úlohe ž ivotodarcov a vychovávateľov – a to treba

pokladať za ich vlastné poslanie – sú spolupracovníkmi a sťaby t lmočníkmi

lásky Boha Stvoriteľa. Preto nech plnia túto svoju povinnosť zodpovedne ako

ľudia a kresťania. Poslušní a úct iví voči Bohu, nech si v spoločnej zhode

a spoločným úsil ím utvoria správny úsudok. Pri tom nech prizerajú jednak na

svoje vlastné dobro a jednak na dobro det í , čo sa už narodi l i , alebo

prichádzajú do úvahy v budúcnost i ; ďalej nech s i vš ímajú materiálne

i duchovné podmienky doby a ž ivotnej úrovne, a napokon nech berú do úvahy

dobro celej rodiny, občianskej spoločnost i i samej Cirkvi . Konečné

22 Porov. SKOČOVSKÝ, K. D., Odpověď na článek M. Váchy: „Jak přirozené je přirozené plánování rodičovství?“, nepublikovaný rukopis, archív autora 2005.

23 John Kippley je laický katolícky teológ. Spolu s manželkou Sheilou založil Ligu pár páru (CCLI), organizáciu zameranú na vyučovanie PPR pomocou symptotermálnej metódy. Témou manželstva a jeho morálnymi aspektmi sa najhlbšie zaoberal vo svojom diele Sex and the Marriage Covenant.

24 JÁN PAVOL II., „Príhovor k skupine učiteľov PPR 14. 12. 1990“. In: KIPPLEY, J. F., Sex and the Marriage Covenant. A Basis for Morality. The Couple to Couple League International, Inc., Cincinnati, Ohio 1991, pracovný preklad v rukopise, archív Ligy pár páru, v slovenskom jazyku nepublikovaný.

16

rozhodnut ie musia urobiť pred Bohom sami manžel ia . … Spomedzi manželov,

čo takto plnia svoju Bohom uloženú povinnosť, t reba sa zvlášť zmieniť o tých,

ktorí po spoločnom rozumnom uvážení veľkodušne súhlasia mať a primerane

vychovať aj väčší počet det í“ (GS 50) .

Ján Pavol II. v homílii vo Washingtone 7. októbra 1979

povedal: „. . .Rozhodnutie o počte det í a obetách, ktoré je nutné pre ne priniesť , nesmie

byť pri jaté len z ohľadu na pohodl ie a zachovanie pokojnej exis tencie. Keď

budú (manžel ia) o tej to veci medi tovať pred Bohom, z milost i pri jatej zo

sviatost i a vedení učením Cirkvi , nech s i pripomenú, že je is te menej škodl ivé

uprieť deťom niektoré materiálne výhody, než ich ochudobniť o prí tomnosť

bratov alebo sest ier, k torí by im mohl i pomáhať rásť v ľudskost i a učiť sa

vidieť krásu ž ivota v každom veku a v celej jeho rôznorodost i .“ 2 5

Znamená to, že nemôžeme „zvaliť“ na Boha zodpovednosť, ktorú

„delegoval“ on nám. Akonáhle človek chápe súvislosť medzi pohlavným

stykom a počatím, už nemôže následky svojho konania nechať celkom na

Boha. Boh pozval ľudí za svojich spolupracovníkov. Vďaka novým

poznatkom o fyziológii ženského cyklu sa môžeme stále aktívnejšie

zúčastniť na spolupráci s Bohom Stvoriteľom, ktorého považujeme za

darcu života. Nemôžeme poprieť, že podnet k daru života dávajú muž

a žena svojím rozhodnutím mať pohlavné spojenie. Za každý skutok

človek musí vziať svoj diel zodpovednosti, teda aj za tento podnet, ktorý

dáva.

Môže sa stať, že manželia budú používať metódy PPR nesprávnym

spôsobom – pre neopodstatnené dôvody. Ale i tu nie je zlo v samotnej

metóde PPR, ale v úmysle tých, ktorí takto metódu zneužívajú. Manželia

sú totiž povolaní tiež k tomu, aby boli veľkorysí v službe životu. Sú

povolaní tiež k tomu, aby dôverovali Bohu, že ak budú veľkorysí, on

bude veľkorysý tiež. No stále zostáva konečné rozhodnutie na

manželoch. Plodivý účel manželstva nie je naplnený len tým, že manželia

majú deti, plodivý účel je vždy formulovaný ako „plodenie a výchova

detí“ (porov. HV 8). Ako je známe, pred vydaním encykliky Humanae

25 Porov. KIPPLEY, J. F., Manželství je natrvalo, s. 88.

17

vitae skúmali otázky manželskej morálky viaceré komisie teológov.

V správe krakovskej komisie, ktorú viedol vtedy ešte kardinál Wojtyła,

sa píše: „Otvorenosť novému ž ivotu musí sprevádzať zodpovednosť. … Počet det í ,

k toré sa majú narodiť , sa nesmie nechať na náhodu, ale musí sa rozhodnúť

v dialógu lásky medzi manželom a manželkou.“ 2 6

Kippley hovorí, že uznanie úlohy kresťanskej prezieravosti

a povolanie k veľkorysosti v službe životu sú dve dôležité hľadiská

rozhodovania o veľkosti rodiny. Správne rozlíšenie Božieho povolania

k veľkorysosti, k spolupráci a prezieravosti je často ten najťažší aspekt

prirodzeného plánovania rodiny. 2 7

Námietku, ktorá obviňuje PPR z neprirodzenosti, môžeme

preformulovať na otázku: je pre manželský pár prirodzené zachovávať

pohlavné sebaovládanie? Alebo je prirodzenejšie podliehať svojmu pudu?

A nie je prirodzené použiť rozum a vôľu? Sú rozum a vôľa menej ľudské

ako pudy a city? Telo si žiada svoje – to je prejavom sexuálneho pudu,

ktorý máme spoločný s ostatnými živočíchmi. Človek však nie je len

živočích, nie je na úrovni zvierat, ktoré sa nevedia ovládať. Práve rozum

a vôľa nás dvíhajú na ľudskú rovinu. Ak by sme ich nepoužívali, zostali

by sme vystavení napospas žiadostivosti. Periodická abstinencia je ako

pôst – odopierame si to, čo máme dovolené, pre vyšší cieľ – napr. pre

dobro vlastnej rodiny. Odopierame si to slobodne, z vlastnej vôle,

kalendár nám nič nediktuje, a teda nemožno hovoriť o jeho „diktatúre“.

2.2 Morálny rozdiel medzi PPR a antikoncepciou

Z predchádzajúcej úvahy je zrejmé, že nie je nič zlé na tom, ak sa

manželia pre dobro svojej rodiny rozhodnú vyhnúť sa na určitý alebo

neurčitý čas počatiu ďalšieho dieťaťa.26 WEIGEL, G., Svedok nádeje. Životopis pápeža Jána Pavla II., II. diel. Bratislava: Slovart 2000,

s. 197 .27 KIPPLEY, J. F., Sex and the Marriage Covenant. A Basis for Morality. Cincinnati: The Couple to

Couple League International, Inc. 1991, pracovný preklad v rukopise, archív Ligy pár páru, v slovenskom jazyku nepublikovaný.

18

Ďalšími, azda najčastejšie diskutovanými otázkami sú tie, ktoré sa

týkajú rozdielu medzi PPR a antikoncepciou: Nie je jedno, či používam

PPR alebo antikoncepciu? Z nej vyplývajú ďalšie otázky, ako napr.: Aký

je vlastne rozdiel medzi PPR a antikoncepciou? Nie je PPR len

kresťanskou alternatívou antikoncepcie? Veď úmysel máme rovnaký –

nepočať dieťa. Ba čo viac, nie je koniec koncov používanie nejakej

prirodzenej metódy pokrytecké, keď predsa vieme, že preto si volíme

spojenie v neplodných dňoch, aby k počatiu neprišlo? Ide tu len

o bariéru medzi vajíčkom a spermiou – kondóm tvorí bariéru priestorovú

a PPR časovú, zabránia počatiu dieťaťa rovnako. 2 8

Ukážky z diskusie:

„Aj mne to pripadá farizejské. Buď chcem počať dieťa, a tak

urobím všetko pre to, alebo nechcem počať dieťa, potom sa vyhnem

situácii, keď sa môžu spojiť tie dve zárodočné bunky. Ja nevidím rozdiel

medzi prirodzenou metódou a použit ím kondómu, veď k oplodneniu

nedôjde.“

„Nevidím zásadný rozdiel medzi „falošným“ spojením s použitím

antikoncepcie v plodných dňoch (kde JE možnosť počatia, žiadna

antikoncepcia nie je dokonalá) a sexom len v neplodných dňoch, keď

k počatiu dôjsť skrátka tiež nemôže. Veď v oboch prípadoch ide o to isté

a určite tieto metódy nepraktizujeme z dôvodu možnosti počatia. Naopak,

zdá sa mi falošnejšie mať sex v dobe, keď k ničomu dôjsť nemôže,

a myslieť si, ako som na to „vyzrál“, pretože žiadnu umelú

antikoncepciu nepoužívam. Osobne nevidím v antikoncepčných metódach

zásadný rozdiel, pokiaľ neškodia zdraviu. Je divné, prečo je

symptotermálka „povolená“, keď je to t iež plnohodnotná antikoncepčná

metóda ako každá iná.“ 2 9

Marek Vácha používa takýto príklad, aby dokázal „morálny kaz“,

ktorý mu prekáža na PPR: Manželov používajúcich PPR prirovnáva

k ľuďom, ktorí vedia, že do ich domu z času na čas prichádza hosť

28 Porov. VÁCHA, M., „Jak přirozené je přirozené plánování rodičovství?“ In: http://www.getsemany.cz/node/713 (28. 1. 2008).

29 Porov. anonymná diskusia: „HA a křesťanství“. In: http://www.rodina.cz/scripts/diskuse/prisp.asp?id=2006753 (1. 2. 2008).

19

http://www.rodina.cz/scripts/diskuse/prisp.asp?id=2006753


http://www.getsemany.cz/index.asp?c=760






túžiaci odovzdať im vzácny dar. A pretože návštevy hosťa sa opakujú

s určitou pravidelnosťou, manželia si vyvinuli akýsi kalendár príchodov

a odchodov, aby sa s hosťom nestretl i a odišli vždy pred zaklopaním.

Pritom však alibisticky dvíhajú ruky a tvrdia, že sa predsa daru života

nebránia, len neboli doma. Svoje konanie nepochopiteľne považujú za

čestné.3 0

Ján Pavol II. konštatuje, že rozdiel medzi periodickou

zdržanlivosťou a antikoncepciou je väčší a hlbší, než sa na prvý pohľad

zdá:„Ide tu o rozdiel omnoho rozsiahlejš í a hlbší , ako sa obyčajne mysl í , lebo tu

s toja oproti sebe dve nezluči teľné chápania ľudskej osobnost i a sexual i ty.

Voľba prirodzených cyklov prináša so sebou aj pri jat ie času samej osoby, čiže

ženy, a tým aj pri jat ie dialógu, vzájomného rešpektu, spoločnej zodpovednost i

a ovládania sa. Pri jať tento čas a dialóg znamená to is té , ako uznať súčasne

duchovný i te lesný ráz manželskej jednoty, znamená aj prežívanie osobnej

lásky so svojou požiadavkou vernosti“ (FC 32) .

Katolícka morálna teológia učí, že mravnosť skutkov nezávisí len

od úmyslu konajúceho. Treba vziať do úvahy aj celkovú situáciu, použité

prostriedky a predovšetkým povahu samotného skutku (porov. KKC 1755,

1756). A v tom je zásadný rozdiel medzi PPR a antikoncepciou –

v použitých prostriedkoch, nie v úmysle. Manželia nehrešia, ak majú

úmysel vyhnúť sa počatiu. Majú predsa právo i povinnosť uplatniť svoju

zodpovednosť. Zdržanlivosťou v plodnom období, ak uznajú za

zodpovedné počatiu sa vyhýbať, ovládajú svoj pud rozumom a vôľou.

Keby sme museli vždy poslúchať svoje pudy, boli by sme ako zvieratá,

ktoré sa ovládať nevedia. V skutočnosti práve používaním antikoncepcie

sa človek znižuje na úroveň zvierat. Počína si tak, aby nemusel svoje

pudy ovládať. Vtedy sa sexualita pre človeka stáva iba pudom, ktorému

treba vyhovieť, nie oslavou Boha Stvoriteľa.

Pápež Ján Pavol II. pripomína vo svojich katechézach, že pokiaľ je

„metóda“ oddelená od etickej dimenzie, je používaná čisto

uti litaristickým spôsobom – vtedy sa prestáva vnímať, aký je rozdiel 30 Porov. VÁCHA, M., „Jak přirozené je přirozené plánování rodičovství?“

In: http://www.getsemany.cz/node/713 (28. 1. 2008).

20

medzi touto a inými „metódami“. Potom sa o metódach prirodzeného

plánovania rodiny začína hovoriť iba ako o inej forme antikoncepcie. 3 1

A pokiaľ porovnáme „časovú“ a „priestorovú“ bariéru –

priestorová bariéra, napr. kondóm, neplodnosť spôsobuje. Časová bariéra

však v skutočnosti neexistuje. Pohlavný styk v určitom čase buď plodný

je alebo nie je, nezávisle od vôle manželov. Pri PPR sledovaním

príznakov plodnosti manželia nespôsobujú neplodnosť daného možného

styku, len získavajú informáciu o aktuálnom stave svojej plodnosti.

Ak by sme mali považovať odloženie manželského spojenia za

časovú bariéru postavenú na jednu úroveň s „priestorovou“ bariérou,

znamenalo by to, že vždy, keď manželia nemajú styk, kladú túto časovú

bariéru, a teda používajú v tomto zmysle antikoncepciu. To by bolo

absurdné.

Bližšie môže oprávnenosť použitia PPR objasniť táto úvaha:

Nie je nič zlé na tom, keď si manželia zo spravodlivých dôvodov

prajú odložiť alebo sa vyhnúť počatiu ďalšieho dieťaťa.

Nie je nič zlé na tom, keď manželia majú alebo nemajú pohlavný

styk. Môžu si podľa svojho uváženia lásku prejaviť vo vzájomnom

intímnom sebadarovaní tak v plodnom, ako i neplodnom období. Teda aj

vtedy, keď vedia, že z dôvodov, ktoré nezávisia od ich vôle, nemôže

dôjsť k počatiu nového života – napr. počas tehotenstva, po prechode,

v prípade neplodnosti jedného z manželov a pod.

Pokiaľ teda nie je nič zlé na voľbe počatiu sa vyhnúť, ani na voľbe

„nemať pohlavný styk“, nie je nič zlé na voľbe „nemať pohlavný styk

kvôli vyhnutiu sa počatiu“. 3 2

Koľkokrát sa predsa manželia zdržia spojenia aj z iných dôvodov –

napr. keď sú unavení alebo majú doma hostí. A iste tým nehrešia.

Jednoducho, na základe zistenia momentálneho stavu svojej párovej

plodnosti sa rozhodujú spojenie mať alebo nemať – a tak možné počatie

ďalšieho dieťaťa odložiť. 3 3

31 Porov. Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce podle Božího plánu, Praha: Paulínky 2005, s. 556.

32 SMITH, J., Humanae Vitae: A Generation Later. Washington 1991: The Catholic University of America Press, str. 122.

33 Odznelo na prednáške K. Skočovského o Teológii tela v Inštitúte rodiny v Bratislave 28. 4. 2007.

21

Zhrnuté v jednoduchom vyjadrení: kresťanskí manželia nehovoria:

Toto dieťa bolo chcené, toto nechcené, stalo sa.. . , ale: Všetky deti

chceme, či už sú počaté plánovane alebo neplánovane. Ak sa aj

v plodnom období teraz zdržiavame pohlavného styku, nie je to preto, že

teraz nemôžeme – veď môžeme , máme na pohlavné spojenie legitímny

nárok – ale teraz sa nechceme spojiť, hoci sa nám chce .

2.3 Omyly pri interpretácii cirkevného učenia o dvoch

významoch manželského aktu

Predošlé úvahy objasnili, že je v poriadku, ak manželia morálne

oprávnenými prostriedkami dosahujú úmysel, ktorým je vyhnúť sa

počatiu dieťaťa zo spravodlivých dôvodov.

Ďalšou často nepochopenou skutočnosťou je učenie Cirkvi o dvoch

významoch manželského aktu. Aby sa tieto dva významy (spojivý

a plodivý) zachovali, manželský akt nesmie byť úmyselne uzavretý

odovzdávaniu života. To býva mnohokrát mylne interpretované ako

nevyhnutnosť mať úmysel splodiť dieťa pri manželskom akte. Otázky,

s ktorými sa stretávame, bývajú položené napr. takto:

Je náš manželský akt otvorený životu, keď vedome plánujeme

spojenie práve v neplodných dňoch? Prečo Cirkev predpisuje manželom,

že každý ich manželský akt musí byť spojivý a plodivý? Manželia potom

legitímne môžu plánovať spojenie len vtedy, ak chcú splodiť dieťa?

Prečo musia byť vždy „love-making“ a „baby-making“ spojené? Prečo je

sex morálny iba za účelom oplodnenia? Jednoducho si to niekto vymyslel

a nevie to dokázať? A ak je to naozaj tak, že sex je tu hlavne kvôli

deťom, tak s pohlavným životom po určitom počte detí treba prestať?

Skutočne Cirkev nechápe, že sex nie je len o plodení detí, ale je aj

výrazom lásky?

„Nechcem tu spievať ódy na sex, ale pre mňa je manželské

milovanie naozaj niečo veľkolepé aj v duchovnej rovine, mám pocity, ako

by som išiel z dobrej spovede, ako po dobrej modlitbe, je to niečo úžasne

22

hlboké. Nehovoriac o tom, aké teplo a harmóniu to prináša do nášho

manželského vzťahu. Aj preto považujem za problém, keď páry, ktorým

nevyhovujú „prirodzené“ metódy regulácie sú v podstate postavené pred

takéto možnosti:

– zriecť sa sexu úplne. Zdanlivo jednoduché a čisté riešenie (aspoň

z pozície formálnych predpisov). Aký to má však dopad na manželov

a ich vzťah, asi netreba rozoberať;

– „sexovať“ a dúfať, že to nejako dopadne, že Boh to má aj tak pod

palcom. Keď je predstava ďalšieho tehotenstva spojená s veľkým

rizikom, môže to byť sex „s nožom na krku“;

– použiť niektorú z „neprirodzených“ metód regulácie (trebárs kondóm)

s pocitom, že hreším, prípadne bez neho.“ 3 4

Nedávno vyšla v kresťanskom vydavateľstve kniha

od protestantskej autorky L. Winnerovej, ktorá svoj postoj zdôvodňuje

takto:„ . . .manžels tvo by malo byť otvorené funkciám plodenia a z jednotenia, ale

každý sexuálny akt nemusí byť nevyhnutne otvorený plodeniu. Trvanie

Katol íckej cirkvi na tom, že každý jeden sexuálny s tyk má byť otvorený

počat iu , môžeme ironicky prirovnať k názoru dnešnej kul túry, že každý jeden

sexuálny s tyk musí znamenať strhujúci orgazmus a búrku emóci í . V obidvoch

prípadoch vidíme veľmi úzke zameranie na každý jeden sexuálny s tyk, akoby

jednot l ivý sexuálny s tyk mohol byť vytrhnutý z konceptu domácnost i , z jej

podstaty, na pozadí ktorej sa odví ja . Ani jeden z týchto dvoch pohľadov

evidentne nechápe sex ako dlhodobé vyví jajúce sa posvätenie, ale len ako

sériu diskrétnych udalostí .“ 3 5

Najprv treba povedať, že Cirkev toto všetko chápe a naozaj nie je

odtrhnutá od reality. Stačí si prečítať úvod encykliky Humanae vitae ,

ktorý potvrdzuje, že Cirkev si dobre uvedomuje, v akej dobe žijeme:

„V tej to si tuáci i sa vynárajú nové otázky. Nebolo by vhodné vzhľadom na

terajš ie ž ivotné okolnost i a na význam, ktorý majú manželské styky pre

svornosť a vzájomnú vernosť manželov, prehodnot iť doteraz platné mravné

34 Porov. anonymná diskusia: „Antikoncepcia – prečo Cirkev vraví nie.“ In: http://areopag.christ-net.sk/viewtopic.php?start=300&t=1066 (18. 11. 2007).

35 WINNEROVÁ, L., (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta libri 2007, s. 155.

23



normy, najmä ak sa berie do úvahy, že ich možno zachovávať len s veľkou,

niekedy až hrdinskou námahou? Či okrem toho, apl ikujúc takzvaný princíp

totali ty na toto pole, nemožno usudzovať, že úmysel nižšej , a le rozumnejšej

plodnosti môže zmeniť zákrok, ktorý fyz icky spôsobuje neplodnosť, na

dovolenú a plánovanú kontrolu pôrodnost i? Či nie je dovolená mienka, že

cieľ plodiť det i sa týka skôr ž ivota manželov ako celku než ich jednot l ivých

úkonov?“ (HV 3)

V ďalšej časti encyklika dáva na tieto otázky odpoveď

a potvrdzuje morálne princípy učenia o manželstve, ktoré Učiteľský úrad

Cirkvi stále predkladal.

Pri týchto otázkach ide o nepochopenie učenia Cirkvi. Cirkev

nikdy neučila, že „love-making“ a „baby-making“ musia byť spojené.

Aspoň nie v tom význame, že manželia musia vždy mať pri svojom

spojení úmysel splodiť dieťa. Veď manželstvo môžu uzavrieť aj ľudia

v pokročilejšom veku, napr. vdovci, u ktorých už nie je predpoklad

plodnosti. Ba ani samotná neplodnosť nie je prekážkou uzavretia

manželstva. Cirkev dobre vie, že pohlavné úkony manželov zjednocujú

a obohacujú ich vzájomný vzťah.

„Úkony, ktorými sa manžel ia int ímne a čis to spájajú a ktorými sa prenáša

ľudský ž ivot , sú … čestné a dôstojné a neprestávajú byť oprávnenými – hoci

sa z príčin nezávis lých od vôle manželov predvída, že budú neplodné –

pretože ostáva ich zameranie na zvýraznenie a posi lnenie zväzku

manželov“ (HV 11) .

„Manžels tvo nie je ustanovené jedine na plodenie. Sama povaha

nerozluči teľného zväzku medzi osobami a dobro det í s i tot iž vyžadujú, aby sa

aj vzájomná láska manželov správnym spôsobom prejavovala, prehlbovala

a dozrievala“ (GS 50) .

V knihe Láska a zodpovednosť, ktorú pápež Ján Pavol II. písal ešte

ako kardinál v Krakove, nájdeme aj tieto vyjadrenia:

„Manželom nemožno určovať požiadavku, aby v každom svojom vzťahu chcel i

pozi t ívne prokreáciu. … Manželské spolužit ie je potrebné pre lásku, a nie iba

24

pre prokreáciu. Manžels tvo je ustanovizňou lásky, a nie iba plodnost i . …

Človek ako rozumná bytosť môže tak usmerniť manželské spolužit ie , aby

neviedlo k prokreáci i . Môže to urobiť využívaním období plodnost i

a neplodnosti ženy. … Niečím iným však bude pozi t ívne vylúčenie prokreácie

človekom, ktorý koná prot i poriadku a prot i zákoni tost i pr írody. . . . Pokiaľ

v manžels tve muž a žena, čo spolu pohlavne ž i jú , nepoužívajú ž iadne zákroky

či umelé prostriedky zamerané na vylúčenie prokreácie in potent ia , pot iaľ

zachovávajú vo svojom vedomí a vo svojej vôl i to „môžem byť otcom“,

„môžem byť matkou“. Postačí , že sú pripravení pri jať skutočnosť počat ia aj

vtedy, keď s i ho v danom prípade neželajú.“ 3 6

Cirkev učí, že pohlavné spojenie manželov si má zachovať plodivý

a spojivý význam , nie nutne funkciu (porov. HV 12). Predsa aj v čase

tehotenstva ženy alebo po menopauze, keď k počatiu nijako nemôže

prísť, si manželia môžu legitímne prejavovať lásku pohlavným

spolužitím – a ich spojenie určite nemá plodivú funkciu. Ale tým, že

manželské spojenie nie je úmyselne životu uzavreté, hoci sa deje napr.

v neplodnom období ženy, si plodivý význam ponecháva.

Manželský akt má zjednocujúci význam vtedy, keď symbolizuje

jednotu manželov na duchovnej úrovni (jedno telo); plodivý význam má

vtedy, keď symbolizuje prijatie druhého ako potenciálneho rodiča, t . j . je

uskutočnený spôsobom, akým sa odovzdáva život („otvorený životu“). 3 7

„V prípade umelého oddelenia týchto dvoch významov s íce dochádza v

manželskom styku ku skutočnému telesnému spojeniu, ale to nezodpovedá

vnútornej pravde a dôstojnost i osobného spoločenstva: communio

personarum . Takéto spoločenstvo tot iž vyžaduje, aby „reč tela“ bola

vzájomne vyjadrená v celej pravde svojho významu.“ 3 8

To, čo si manželia sľubujú pri uzatváraní manželstva, napĺňajú

rečou svojich t iel. Ich telá hovoria rečou lásky. Človek je jednotou tela

a duše. Nie sme netelesným „ja“, telo vyjadruje človeka. 36 Porov. Wojtyła , K., Láska a zodpovednosť. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave

2003, s. 183 – 185. 37 Odznelo na prednáške K. Skočovského venovanej Teológii tela v Inštitúte rodiny v Bratislave,

28. 4. 2007.38 Teologie těla. Katecheze Jana Pavla I.I o lidské lásce podle Božího plánu. Praha 2005, Paulínky,

s. 550.

25

Vzájomnú odovzdanosť a prijatie, ku ktorému sa muž a žena pri

sobáši zaväzujú, vyjadrujú potom vzájomným odovzdaním sa a prijatím

v telesnom spojení a zároveň spojení svojich sŕdc.

Manželia, ktorí používajú antikoncepciu, považujú plodnosť za

predmet, podobne ako vec, ktorú môžu podľa svojich úmyslov ľubovoľne

meniť, potláčať, ničiť, zbaviť sa jej . Princípom antikoncepcie je

(z pohľadu užívateľa) zásah iba na fyziologickej rovine. Tento pohľad je

vo svojej podstate dualistický, oddeľuje telo (plodnosť) od osoby, od

toho celkového „ja“.

Manželia praktizujúci PPR chápu plodnosť ako výraz povolania

byť mužom alebo ženou, ako Boží dar neoddeliteľný od osoby, ktorá je

ním obdarovaná. Plodnosť je dar i úloha – znamená to prijať ju

so zodpovednosťou a úctou voči Darcovi. Výrazom prijatia tohto

poslania je snaha o čo najlepšie poznanie tohto daru, aby človek mohol

s Darcom skutočne slobodne a zodpovedne spolupracovať a o dar sa

starať. Prijať plodnosť s jej zákonitosťami znamená prijať osobu tak, ako

vyšla z rúk Stvoriteľa. Praktizovať PPR znamená plánovať počatie

osobným spôsobom, t. j . svojím slobodným konaním pri zachovaní úcty

a zodpovednosti. Antikoncepcia je plánovanie rodičovstva odosobneným

spôsobom. Antikoncepcia tu vystupuje ako niečo cudzorodé, ako niečo,

čo pomáha odstrániť následky vlastného konania. 3 9

Pohlavný styk s antikoncepciou popiera dobro tela, ktorým je

plodnosť. Štiepi osobu – jednotu tela a duše. Hovorí, že plodnosť je pre

vzťah zlom, pred ktorým sa treba chrániť. Vraj lásku neovplyvňuje. Ak

by to bola pravda, potom by sme nemali postačujúce argumenty proti

schváleniu homosexuálnych zväzkov – veď možno sa tí dvaja muži alebo

tie dve ženy milujú viac ako niektoré manželské dvojice. Ba dokonca by

sa strácal aj význam slova „pár“ – prečo by to potom nemohla byť aj

manželská trojica, štvorica.. . ak sa milujú?

Tak ako odporuje prirodzenému poriadku taký akt, ktorý by bol

zneplodnený antikoncepciou, takisto odporuje prirodzenému mravnému

39 Porov. SKOČOVSKÝ, K. D., „O rozdílu mezi antikoncepcí a PPR.“ Nepublikovaný rukopis, archív autora 2008.

26

poriadku taký akt, ktorý by bol manželskému partnerovi vnútený. Bol by

to iba genitálny styk, spojenie dvoch tiel, ale nie dvoch osôb, z ktorých

každá je jednotou duše a tela.

2.4 Úloha inteligencie

Stále opakujúce sa bývajú otázky o úlohe inteligencie a ľudského

rozumu. Ľudia sa pýtajú, prečo Cirkev hovorí, že oprávnenými

prostriedkami na regulovanie počatia je len abstinencia od pohlavného

styku. Prečo nesmieme použiť tie, ktoré nám ponúka veda? Nesmieme

používať rozum a inteligenciu? Veď nežijeme v minulých časoch. Veda

nám môže pomôcť .

Ani tieto otázky Cirkev neobišla. Humanae vitae konštatuje hneď

na začiatku: „Navyše vzniká otázka, či tým, že s i dnešní ľudia uvedomujú svoje

povinnost i , nepriš iel pre nich čas , keď treba úlohu odovzdávania ž ivota

zveriť skôr svojmu rozumu a vôl i než biologickému rytmu svojho organizmu“

(HV 13).

Možno niektoré otázky podnieti l postoj, že sa javí ako nemorálne

používať antikoncepčné spôsoby, keď máme k dispozícii

„ekologickejšie“, prirodzenejšie spôsoby. Takýto postoj korešponduje

s názorom, ktorý použil účastník diskusie, keď obhajoval PPR: „.. .ak

niekto nechce mať veľa detí, čo je najčastejší dôvod použitia

antikoncepcie, mal by teda využiť predovšetkým to, čo je prirodzené,

a nie sa hneď uchyľovať k tomu, čo nie je prirodzené.“ 4 0

Marek Vácha zhŕňa úvahy a postoje takto zmýšľajúcich v týchto

vyjadreniach: „Kondóm je celkom iste neprirodzený, rovnako ako sú pre

telo neprirodzené okuliare alebo umelá oblička. Aj antibiotiká sú

neprirodzeným zásahom do organizmu, rovnako ako umelý kĺb,

nehovoriac o plastickej chirurgii. Vďaka svojmu rozumu žijeme vo svete

neprirodzena, vo svete áut a mrakodrapov. Ak smieme používať umelé

prostriedky na vylepšenie, resp. liečbu svojho tela, a ak smieme užívať 40 Porov. anonymná diskusia: „Antikoncepcia – prečo Cirkev vraví nie.“ In: http://areopag.christ-

net.sk/viewtopic.php?start=300&t=1066 (18. 11. 2007).

27



rozum, aby sme sa vyhli počatiu, prečo nesmieme používať rozum

a umelé prostriedky, aby sme sa vyhli počatiu?“4 1

Pojem „prirodzený“ je sa často chápaný skôr ako „ekologický“,

zdraviu neškodný, prírodný. Nie sme povinní vždy použiť ten

„ekologickejší“ prostriedok len preto, lebo je viac „prírodný“, a tým aj

zrejme menej škodlivý nášmu organizmu. Naozaj užívame množstvo

liekov, ktoré nášmu organizmu „neprospievajú“ – a predsa ich užívame,

ak očakávame od nich zlepšenie či vyliečenie niektorej časti alebo

funkcie nášho tela. Napr. pri bolesti hlavy si nejdeme hneď variť

„prírodný čaj“ podľa „zdravia z Božej lekárne“, ale dáme si l iek proti

bolesti hlavy – ak od neho očakávame rýchlejší alebo účinnejší efekt.

Samozrejme, je nesporné, že každé antikoncepčné správanie sa má

nežiadúce zdravotné následky. Skôr by sme ich mohli nazvať akýmsi

varovným signálom, že niečo nie je v poriadku. Osobitne sú to následky

užívania hormonálnej antikoncepcie, ktorá potláča funkciu zdravého

organizmu – plodnosť mení na neplodnosť. K tomuto zlu sa pridružuje

ďalšie zlo možného včasného potratu, o ktorom žena vôbec nemusí

vedieť. Ale nie tieto následky sú hlavnou príčinou jej odmietania

Cirkvou. Aj keby niekedy v budúcnosti trh ponúkal takú hormonálnu

antikoncepciu alebo bariérové antikoncepčné prostriedky, ktoré by boli

úplne zdraviu neškodné, aj tak by ich používanie bolo „neprirodzeným“.

Z morálneho hľadiska sa antikoncepcia nedelí na „umelú“ (vyrobenú) –

a teda zlú, a „prirodzenú“ (prírodnú) – a teda dobrú.

Na otázku, aké sú dôvody, pre ktoré Cirkev považuje

antikoncepciu za morálne neprijateľnú, prevažná väčšina opýtaných

udávala škodlivé zdravotné následky a jej potenciálne abortívne účinky.

Následne však mnohým nie je jasné, prečo je „zakázaný“ prerušovaný

styk alebo kondómy, pri ktorých nie je účinok na zdravie taký negatívny.

Z toho však vyplýva aj to, že väčšina ľudí považuje za antikoncepciu len

hormonálne prípravky, prípadne niektoré bariérové prostriedky (napr.

spermicídne gély), ale antikoncepčné správanie sa (najčastejšie

41 VÁCHA, M., „Jak přirozené je přirozené plánování rodičovství?“ In: http://www.getsemany.cz/node/713 (28. 1. 2008).

28


prerušovaný styk alebo kondóm) za ňu nepovažujú. Tento omyl pramení

už zo spomínaného nesprávneho chápania pojmu „prirodzený“.

Vieme však, že nie všetky výsledky inteligencie človeku poslúžili

na dobro. Sú síce výsledkom používania rozumu – ale to ešte nezaručuje,

že sú aj dobré, alebo že ich nemožno zneužiť. Cirkev nie je proti

užívaniu rozumu a inteligencie. Veď inteligencia je tiež Boží dar

človeku. Musí sa však podriadiť pravde stvorenia. Tvorivosť musí

vstúpiť do služieb Stvoriteľa, inak sa stáva služobnicou zla.

Ľudský rozum dokáže veľa. Na jednej strane dokáže preniknúť do

zákonitostí cyklov plodnosti u ženy a o tieto poznatky sa oprieť pri

zodpovednom plánovaní rodiny. Na druhej strane však môže pracovať na

syntéze novej hormonálnej látky, ktorá by u mužov alebo u žien

potláčala plodnosť, akoby šlo o chorobu. Môže zlepšovať spermicídy,

aby latexové kondómy boli ako bariéry účinnejšie a sex „bezpečnejší“. Je

však „manželský“ akt s „ochranou“ osobným láskyplným darom seba

samého? Musíme medzi seba postaviť bariéru, aby sme si vyjadrili

„pravú“ lásku? 4 2

2.5 Svedomie

V diskusiách okolo sexuality a oblasti zodpovedného rodičovstva

sa mnohí odvolávajú na svoje svedomie. Niekedy je to ich posledný

argument. Akoby pravda mohla byť relatívna – v zmysle „každý má svoju

pravdu“, „rešpektujme sa navzájom, každý má svoj názor“ a pod.

Poniektorí sa odvolávajú na nejednotu teológov v Cirkvi so slovami: Kto

má teda pravdu? S tým je úzko spojená skutočnosť rozdielneho učenia

o manželskej morálke u nekatolíckych kresťanských spoločenstiev. Je

známe, že Katolícka cirkev jediná stále hlása nezmenené „nepopulárne“

pravdy v tejto oblasti.

Tu je niekoľko typických tvrdení:

„Je to radosť vidieť kresťanov, ktorí sa riadia vlastným rozumom

42 Porov. SKOČOVSKÝ, K.D., „PPR a antikoncepce.“ In: http://www.getsemany.cz/node/735 (31. 1. 2008)

29


a citom, miesto slepého nasledovania príkazov iných.“

„Ježišove odpovede prekvapovali ľudí už za jeho života

a prekvapujú ľudí dodnes. Podľa mňa by nebolo na mieste stavať sa do

role jeho tlmočníka. Každý by možno mohol nájsť odpoveď v sebe

samom, napríklad pri modlitbe. Boh nám dal úžasný dar – cítiť , čo je

správne a čo nesprávne – svedomie. Niektorí síce vravia, že to je

menené spoločnosťou, ale verím, že keď sa niekto naozaj zahľadí do

svojho vnútra, nájde správnu odpoveď vďaka Bohu.“

„Áno, používam určité formy antikoncepcie a nespovedám sa z

toho, ak sa niekto priamo nepýta. Nie som ochotná žiť pokrytecky, na

tom mi teda dosť záleží. Mám to vysporiadané so svoj ím svedomím. Mala

by som výčitky svedomia, keby som antikoncepciu nepoužívala.“

„Podľa mňa BEZ VÝNIMKY odpísať polovicu cirkvi s tým, že má

mylné svedomie a prikazovať im žiť iba podľa čiernobieleho zákona je

farizejské – najmä keď ide o vec tak ZJAVNE NEJEDNOZNAČNÚ. Sú

dôležité okolnosti a ciele, za akých sa neabortívna antikoncepcia

používa. Teda sú situácie, keď jej používanie je hriechom, a t iež

situácie, keď jej nepoužitie môže byť hriechom (život býva dakedy veľmi

tvrdý).“4 3

Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje morálne svedomie ako

úsudok rozumu, ktorým človek poznáva morálnu akosť konkrétneho činu.

(KKC 1796). Ale pripomína aj povinnosť formovať svedomie:

„Dobre formované svedomie je správne a pravdivé. Vynáša svoje úsudky

v súlade s rozumom a v zhode s pravým dobrom. … Výchova svedomia je

nevyhnutná, lebo ľudia sú vystavení negat ívnym vplyvom a hriech ich pokúša,

aby dal i prednosť vlastnému úsudku a odmiet l i učenie predkladané autori tou

Cirkvi“ (KKC 1783).

Ďalej hovorí Katechizmus o mylnom svedomí:

„Keď je svedomie postavené pred morálnu voľbu, môže vyniesť alebo správny

úsudok, ktorý sa zhoduje s rozumom a s Božím zákonom, alebo naopak, mylný

úsudok, ktorý sa od nich vzďaľuje (KKC 1786). Človek je vždy povinný

poslúchať is tý úsudok svojho svedomia. Stáva sa však, že morálne svedomie


30



je v nevedomost i . … Túto nevedomosť často možno pričí tať osobnej

zodpovednosti . S táva sa to vtedy, „keď sa človek málo s tará o hľadanie

pravdy a dobra a keď hriešne návyky postupne takmer úplne zaslepia

svedomie (GS 16)“ (KKC 1790, 1791).

Z tohto je zrejmé, že človek nemôže obhajovať svedomie ako

absolútnu autoritu. Znamenalo by to, že verí vo vlastnú neomylnosť.

Svedomie neurčuje, čo je dobré a čo je zlé, ním to poznávame. Norma je

mimo nášho svedomia, je objektívna, nemôže byť subjektívna.

Poznávaním pravdy si formujeme svedomie.

Áno, nie je dovolené konať proti svedomiu, ale to nás nezbavuje

zodpovednosti svedomie si formovať. Katechizmus, odvolávajúc sa na II.

vatikánsky koncil (DH 14) nám odporúča osvojovať si Božie slovo, ktoré

je svetlom na našej ceste, prosiť si dary Ducha Svätého a nechať sa viesť

učením predkladaným autoritou Cirkvi (porov. KKC 1785).

Kippley používa na ilustráciu mylného svedomia výrok Adolfa

Eichmanna, ktorý riadil Hitlerovu kampaň masového vyvražďovania

Židov. Na svoju obhajobu povedal: „Konal som podľa svojho svedomia.“

Môžeme tvrdiť, že Eichmann klamal? Možno naozaj uveril Hitlerovej

idei o čistej rase. Ak to tak bolo, mal mylné svedomie. A predsa by sme

povedali: „To nie je ospravedlnenie“. 4 4

Nemôžeme za objektívnu pravdu vyhlasovať svoje pocity. Správne

svedomie je to, ktoré je v zhode s pravdou. Kippley hovorí, že primárna

otázka o každom učení znie: „Je pravdivé?“ Ak je pravdivé, že

používanie neprirodzených prostriedkov je pre manželov objektívne

nemorálne, potom sú všetci mravne zaviazaní vyhnúť sa takémuto

konaniu. Každý človek je predsa pred Bohom povolaný žiť podľa pravdy.

Pokiaľ toto učenie pravdivé nie je, Katolícka cirkev sa previňuje

ohlasovaním falošnej náuky.

Kippley ďalej uvažuje o troch spôsoboch poznávania pravdy –

rozumom, intuíciou a vierou. Prirodzený zákon je možné spoznať

ľudským rozumom aj bez pomoci Božieho zjavenia. Predsa však rozum 44 KIPPLEY, J. F., Sex and the Marriage Covenant. A Basis for Morality. Pracovný preklad v rukopise,

archív Ligy pár páru, v slovenskom jazyku nepublikovaný.

31

hovorí jednému to, druhému ono, jeden intuit ívne cíti to, druhý ono... Ak

Boh chce, aby ľudia mali isté poznanie o regulácii pôrodnosti, musel im

dať nejaký iný spôsob, ako toto poznanie získať. Ak cez rozumové

filozofické úvahy ľudstvo nedospelo k jednotnému postoju, je zrejmé, že

otázka o morálnosti používania neprirodzených metód nie je jasná

ľuďom na prvý pohľad. Čo sa týka intuície, Kippley pripomína:

„.. .musíte sa mať na pozore pred svojimi vlastnými názormi a pred

vlastným zdôvodňovaním najmä v oblasti sexuality, kde sa tak výrazne

presadzujú vlastné záujmy. Pravdu musíme hľadať mimo seba, musíme

do úvahy brať Božie zjavenie.“ 4 5

Boh nás nenechal v neistote. Ako hovorí Scott Hahn: „Neverím,

že by nás Boh nechal s jednou knihou (Písmom) a svojím Duchom, zvlášť

keď mohol predvídať anarchiu, ktorá by vznikla, keby tak neurobil.

Zanechal nám svoju Cirkev, aby sa správne interpretovalo a zachovávalo

Písmo.“ 4 6

2.6 Nezmeniteľné učenie

Učenie Cirkvi v tejto oblasti je definit ívne a nezmeniteľné. 4 7

Cirkev učí, že používanie antikoncepcie je objektívne ťažký hriech

(Casti connubii 57). Radí sa medzi skutky, ktoré sú zlé svojou vnútornou

povahou (KKC 2370). Táto mravná norma nepripúšťa výnimky (HV 18).

Nadväzujúc na predošlú časť môžeme potvrdiť, že tu ide

o základný postoj k Učiteľskému úradu Cirkvi. Ak uznávame, že učí

pravdu, prij ímame toto učenie ako záväzné. Ak to neuznávame, potom sa

pridávame svojím postojom k tým, ktorí si myslia, že toto tradičné

učenie je možné „prehodnotiť“, tak ako to urobili niektoré iné

kresťanské cirkvi, počnúc Anglikánskou cirkvou. Tá v r. 1930 prijala ako

45 Porov. KIPPLEY, J. F., Sex and the Marriage Covenant. A Basis for Morality. Pracovný preklad v rukopise, archív LPP, v slovenskom jazyku nepublikovaný.

46 Porov. HAHN, S. a H., Naše cesta do katolické Církve. Ronov nad Doubravou: Miles Jesu 2000, s.77.47 PÁPEŽSKÁ RADA PRE RODINU: Sprievodca pre spovedníkov o niektorých morálnych témach,

ktoré sa týkajú manželského života. Trnava: SSV 1997, II. oddiel, čl. 4.

32

prvá používanie neprirodzených metód regulácie pôrodnosti za morálne

prípustné. V nasledujúcich rokoch ju nasledovali takmer všetky

protestantské cirkvi, no medzi jednotlivými cirkvami a denomináciami sa

názory rôznia – niektoré odmietajú aj prirodzené plánovanie, iné

prij ímajú akékoľvek formy neabortívneho antikoncepčného správania sa.

Katolíci však v praxi zrejme nie sú na tom lepšie. Niekoľko

reakcií :4 8

„Ako sa má v tomto období chovať veriaci, keď má žiť podľa

starého, ale vidí, že to smeruje k niečomu novému, čo bude časom bežné?

Nemá právo predbehnúť čas a nárokovať si skôr to, k čomu aj tak raz

časom dôjde? Či má radšej masochisticky zatvárať dvere pred novotami?

Došlo by vôbec k zaujatiu nového stanoviska Cirkvi, ak by tu nebol tlak

zdola? Prečo celý ten proces tak dlho trvá?“

„...raz to Cirkev povolí. To bude svet raz znova ukazovať na

Cirkev ako na nedôveryhodnú,.. . a ešte premýšľam, koľko ľudí bude

takých „morálnych“ ako dnes, keď už budú pravidlá uvoľnené.. .“

„Tú hranicu naozaj určila Cirkev, skús sa nad tým zamyslieť bez

záťaže cirkevných nariadení. Ver tomu, že najbližší pápež najskôr povolí

prezervatív pre manželské páry, kde je jeden partner HIV pozitívny.

Ďalší povolí jeho používanie ako Cirkvou schválenú metódu.“

„Tvrdenie, že Cirkev zastupuje Boha na zemi, poznám a dlho som

bol s ním aj stotožnený. Ale Cirkev sú iba omylní ľudia.“

Prečo si toľkí stále myslia, že tradičné učenie Cirkvi o manželskej

morálke je možné prehodnotiť a následne zmeniť? Zrejme považujú

učenie Cirkvi v tejto oblasti za vec „dohody“. Niektorí tipujú, že sa

Cirkev bojí sexuálneho uvoľnenia, iní si zas myslia, že keby t í, čo žijú

v celibáte, ži li v manželstve, rýchle by zmenili „pravidlá“. Po smrti Jána

Pavla II. sa ozývali hlasy, aby nový pápež „povolil antikoncepciu“, aby

sa prispôsobil modernej dobe a tak aby Cirkev prestala byť taká

konzervatívna a spiatočnícka. Oceňovali jeho zásluhy a prínos svetu, ale

48 Nasledujúce reakcie pochádzajú z anonymnej internetovej diskusie: „Antikoncepcia – prečo Cirkev vraví nie.“ In: http://areopag.christ-net.sk/viewtopic.php?start=300&t=1066 (18. 11. 2007).

33


v oblasti sexuálnej morálky ho považovali za príl iš konzervatívneho

a očakávali „liberálnejšieho“ pápeža, ktorý by „povolil“ hranice. 4 9

Tieto hlasy nie sú žiadnou novotou, boli tu vždy. Osobitne sa dali

vnímať na Druhom vatikánskom koncile – konal sa v čase rozšírenia

antikoncepčnej tabletky. V úvode českého vydania Teológie tela čítame:

„Mnohí sa domnieval i , že ant ikoncepcia by mohla uľahčiť manželom ich

náročnú úlohu, keď majú zladiť požiadavky manželskej lásky, sexuálnej

int imi ty a zodpovednost i za plodenie det í . Argumenty proti ant ikoncepci i sa

zdal i byť málo presvedčivé. Preto Ján XXIII . menoval osobi tnú komisiu, k torá

sa mala týmito otázkami zaoberať. Pavol VI. túto komisiu rozšír i l o nových

členov – boli v nej i dva manželské páry. Konečné rozhodnutie s i však so

súhlasom konci lu vyhradi l pre seba. 25. 7 . 1968 vydal encykl iku Humanae

vi tae, v ktorej potvrdi l s tále učenie Cirkvi . V nej jednoznačne odsudzuje

antikoncepciu i potrat a vyzýva k zodpovednému rodičovstvu pomocou

prirodzených metód plánovania rodičovstva. „Nezradi l som pravdu“, r iekol

vraj , keď kládol rukopis encykl iky na s tôl . Ale svet jeho posolstvo nepri jal .“ 5 0

Čo na to hovorí Cirkev? Jej odpoveďou bolo vždy „nie“. Pavol VI.

v Humanae vitae potvrdil a rozvinul tradičné učenie a Ján Pavol II. túto

líniu rozvíjal ešte hlbšie. Trval na tom, že učenie potvrdené v Humanae

vitae je pravdivé, a teda nemôže byť zmenené; čo sa musí zmeniť, sú

praktiky ľudí, ktorí majú prispôsobiť svoj život pravde:

„Cirkev nie je ani autorom ani svojvoľným sudcom tej to zásady. Poslušná voči

Kris tovej pravde, ktorého obraz sa odráža v dôstojnosti a povahe ľudskej

osoby, Cirkev vykladá mravnú normu a predkladá ju všetkým ľuďom dobrej

vôle bez zamlčovania povinnost i vyhýbať sa polovičatým riešeniam a vyžaduje 49 Takéto správy sa objavili v niektorých slovenských médiách, napr.: „Veriaci dúfajú, že nový pápež

bude liberálnejší“ – TASR 21. 4. 2007, Hospodárske noviny,(porov. http://hnonline.sk/1-10042830-22435495-k00000_detail-aa, 20. 1. 2007); v diskusii k článkom, týkajúcim sa zvolenia Benedikta XVI.: „Nový pápež je konzervatívec, teda je jasné, že sa opäť nič nebude robiť s problémom homosexuálnych kňazov, celibátom, otázkami okolo antikoncepcie...“ (porov. http://www.exil.sk/?id=600&tree_id=99600 20. 1. 2007). „Mnoho vecí zostáva nedoriešených a nedokázal sa k nim čelom postaviť ani Ján Pavol II. Antikoncepcia, interrupcie, homosexuáli... Tieto horúce zemiaky budú čakať na nového pápeža a cirkev sa im už nemôže uhýnať.“ (http://cintavy.blog.sme.sk/c/6472/Chcel-by-som-poslat-esemesku-Janovi-Pavlovi-II.html , 20. 1. 2007). V internetovej forme denníka SME prebiehala v apríli 2005 hlasovacia anketa, v ktorej sa robil prieskum názorov čitateľov na „povolenie antikoncepcie“ novým pápežom.

50 Porov. SKOČOVSKÝ, K. D. : predhovor ku knihe Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce v Božím plánu. Praha: Paulínky 2005, s. 13.

34

http://cintavy.blog.sme.sk/c/6472/Chcel-by-som-poslat-esemesku-Janovi-Pavlovi-II.html

http://cintavy.blog.sme.sk/c/6472/Chcel-by-som-poslat-esemesku-Janovi-Pavlovi-II.html

http://www.exil.sk/?id=600&tree_id=99600%20-%2047k

http://www.exil.sk/?id=600&tree_id=99600

http://hnonline.sk/1-10042830-22435495-k00000_detail-aa

dokonalosť . Ale je to jedna a tá is tá Cirkev, ktorá je súčasne Uči teľkou

a Matkou. Preto vždy vyzýva a povzbudzuje na to , aby sa prípadné manželské

ťažkost i r ieš i l i bez falšovania a porušovania pravdy. Cirkev je presvedčená,

že nemôže jes tvovať skutočný prot iklad medzi Božím zákonom o odovzdávaní

života a zákonom o pestovaní manželskej lásky. (FC 33)

Kristus založil svoju Cirkev na Petrovi, vodcovi apoštolov. Dal mu

právomoc, aby učil v jeho mene a s jeho autoritou (porov. Mt 16,13-20).

Od Petra a apoštolov až po dnešného pápeža a biskupov existuje priama

línia postupnosti, preto hovoríme o apoštolskej Cirkvi. Cirkev na čele

s pápežom je stĺpom a oporou pravdy (porov. 1 Tim 3,15) . Ostáva

v spojení s Ježišom Kristom, ktorý jej sľúbil dar Ducha Svätého, aby ju

viedol k plnosti pravdy (porov. Jn 16,13). Neomylnosť Cirkvi je často

mylne chápaná. Neznamená, že jednotliví členovia Cirkvi nie sú omylní

ľudia. Charizma, ktorá chráni Cirkev pred omylom, sa vzťahuje na

záväzné učenie vo veciach viery a mravov. Koncilový dokument Lumen

gentium hovorí:

Veriaci sa majú zhodovať s rozhodnut ím svojho biskupa, vyneseným v mene

Kris tovom vo veciach viery a mravov, a pridŕžať sa ho nábožnou a ochotnou

mysľou. Túto nábožnú ochotu vôle a rozumu treba však zvlášť prejavovať voči

autentickému uči teľskému úradu rímskeho pápeža, aj keď nehovorí slávnostne

(ex cathedra); a to tak, že sa jeho najvyšší uči teľský úrad s úctou uznáva

a jeho výroky sa úprimne prij ímajú, podľa jeho vôle a úmyslov, ktoré prejavi l

a ktoré vysvi tajú najmä z povahy dokumentov, alebo z častého predkladania

toho is tého učenia, pr ípadne zo spôsobu vyjadrovania. Hoci jednot l iví

biskupi nemajú výsadu neomylnost i , predsa – i keď sú roztrúsení po svete, ale

spojení zväzkom spoločenstva medzi sebou a s nástupcom Petrovým – ak sa

pri podávaní svojho autent ického výkladu dohodnú vo veciach viery a mravov

na nejakom výroku ako def ini t ívne záväznom, neomylne prekladajú učenie

Kris tovo (LG 25) .

Náuka o nemorálnosti antikoncepcie nebola počas minulých

devätnástich storočí nikdy spochybnená. Potvrdila ju celosvetová synoda

biskupov o rodine, ktorá sa zišla v roku 1980 (jej závery sú vyjadrené

v exhortácii Familiaris consortio Jána Pavla II.). Opakovane bola

35

potvrdená v Katechizme Katolíckej cirkvi , ktorý je výsledkom Koncilu

a na ktorom sa podieľali biskupi z celého sveta. Ján Pavol II. okrem toho

túto náuku rozvíjal v pravidelných katechézach telógie tela . Preto ju

oprávnene môžeme považovať za záväzné učenie často predkladané

Učiteľským úradom, definit ívne záväzné a neomylné.

Je potrebné dodať, že Cirkev nikomu nič nediktuje. Ona len

jednoducho svedčí o poznanej pravde, ktorá pochádza od Boha, a na

základe Kristovho poverenia ju ohlasuje. Túto pravdu nemôže zmeniť,

a preto nemôže antikoncepciu „povoliť“. Nejde tu o tvrdohlavú neochotu,

ide tu o nemožnosť .5 1

Ch. West konštatuje, že ľudská pýcha sa búri proti autorite. Ľudia

neznášajú, ak im niekto hovorí, čo majú alebo nemajú robiť, najmä ak

ide o sex. Boja sa o svoju slobodu. Preto vysvetľuje:

„Poslušnosť nemá prameniť z prinútenia alebo zo strachu, ale

z lásky voči pravde, dobru, kráse – voči Bohu. Sloboda nie je

oslobodením sa od vonkajšieho tlaku, ktorý mi hovorí, čo je dobré.

Sloboda je oslobodiť sa od vnútorného t laku, ktorý mi bráni voliť si

dobro .“ 5 2

Medzi slobodou a pravdou je úzky vzťah. Sväté písmo hovorí:

… poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. . . . a budete slobodní

(Jn 8,32.36). Sloboda nie je robiť si, čo sami uznáme za vhodné.

Nemáme slobodu určovať, čo je dobré a čo je zlé, ale máme slobodu sa

podľa toho rozhodovať.

Bolestnou skutočnosťou je však nejednota aj vo vnútri Katolíckej

cirkvi. Sú kňazi, ktorí o sebe hovoria, že sú katolíckymi kňazmi,

a otvorene sa stavajú proti tomuto učeniu. Je rozdiel, ak napíše

pochybovačný článok o platnosti morálnych noriem Humanae vitae laik

a ak ho prezentuje kňaz. Do sŕdc veriacich je tak zasievaný zmätok

a chaos. Azda v žiadnej inej oblasti niet toľkého disentu, ako práve

v oblasti sexuálnej morálky. A ak aj nie otvoreného protirečenia, tak

51 WEST, Ch., Radostná zvesť o sexe a manželstve, Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami 2007, s. 33.

52 WEST, Ch., Radostná zvesť o sexe a manželstve, Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami 2007, s. 28.

36

aspoň opatrného vyjadrovania, prípadne mlčania. Pokiaľ veriaci nevidia

záujem zo strany Cirkvi – a najbližšie zo strany kňazov, ktorým sú

v pastorácii zverení – potvrdiť učenie Cirkvi, ak vidia, že kňaz, ktorý ich

má k pravde viesť, sám pochybuje, či Cirkev učí pravdu, ľahšie ignorujú

túto náuku.

Kippley si myslí , že je nutná reforma minimálne v príprave na

manželstvo. Jej súčasťou by malo byť povinné absolvovanie kurzu

o prirodzených metódach plánovania rodičovstva, ktoré by boli

vysvetľované v kontexte kresťanského povolania k službe životu. 5 3

2.7 Biblické základy

V predošlej časti sme sa dotkli názorovej nejednoty medzi

Katolíckou cirkvou a protestantskými cirkvami. Keďže protestantské

cirkvi všetko „podkladajú“ citáciami z Písma, neraz sa môžeme stretnúť

s námietkou, že v Bibli i predsa konkrétne nie je žiaden zákaz používania

antikoncepčných prostriedkov. To by však znamenalo, že záväzná norma

nejestvuje, ide o to, ako kto vyloží Písmo, alebo že Písmo je

„samointerpretovateľné“. Táto druhá možnosť je však logickým

nezmyslom – keby to tak bolo, všetky kresťanské denominácie by sa

museli zhodnúť na tej istej interpretácii Písma. Je teda vôbec učenie

Cirkvi biblické?

„Stále mi zostáva rozum stáť nad zákazom antikoncepcie

katolíckou cirkvou (nepíšem kresťanstvom, pretože kresťania nie sú iba

katolíci a inde taký nezmyselný zákaz nie je). Nad touto témou študujem

už veľmi dlho, som úprimný a „živý“ kresťan a stále nechápem, kde je

problém. Keď to vezmem z etického hľadiska, tak chápem, že cirkev

odmieta hormonálnu antikoncepciu (veľmi nezdravá pre telo a potom

samozrejme abortívna poistka – neprekrvenie maternice)

a vnútromaternicové teliesko (opäť abortívny prostriedok – aj keď je tu

53 KIPPLEY, J. F., Sex and the Marriage Covenant. A Basis for Morality. Pracovný preklad v rukopise, archív LPP, v slovenskom jazyku nepublikovaný.

37

množstvo špekulácií).

Zákaz prerušovanej súlože a kondómov je však absolútnym

katolíckym šialenstvom. Nedokážem prijať ani jediný argument.

Proti prerušovanej súloži stojí biblický príbeh Onana. Ten sa

dopúšťal hriechu tým, že praktizoval prerušovanú súlož. Kto pozná

pozadie, vie, že šlo o niečo iné. Onan si vzal podľa zákona ženu svojho

brata (po jeho smrti) a hriech bol to, že NECHCEL mať dieťa, pretože by

ho musel živiť. Ale tá žena ho potrebovala, pretože syn – dieťa – bolo jej

jedinou oporou vo vdovstve tej doby. Hriech bol, že NECHCEL dieťa, nie

že praktizoval prerušovanú súlož. 5 4

„A svedomie mi tiež hovorí, že ak budem slepo počúvať nejaké

prísne odporúčania a povedzme sa vykašlem na svojho manžela (skončil i

sme), lebo ja sa bojím prevziať za sexuálny život zodpovednosť, tak som

bojazlivý manipulovateľný egoista, ktorý sa drží litery zákona. Vlastne

ani len nie litery zákona, lebo zase neviem, prečo túto oblasť Ježiš

neriešil? Nezdala sa mu dôležitá? Až tak ďaleko nedovidel?“ 5 5

„Z čoho sa vyvodzuje, aký úmysel mal Boh...? Kde je explicitne

vyjadrené, že Boh nám „zakazuje“ antikoncepciu?“ 5 6

Postoj Cirkvi k antikoncepcii bol vždy zamietavý. Aj keď nie je

v Písme priamo napísaná veta „nebudeš užívať antikoncepčnú pilulku“

alebo „nebudeš sa brániť počatiu kondómom či pesarom“ a pod., celé

učenie Cirkvi vychádza z biblického zjavenia a z Tradície. Je však

pravdou to, že Písmo je nadčasové, adresované nielen ľuďom svojej

doby, ale všetkým ľuďom všetkých čias, a že práve ono je zdrojom

a základom pre to, čo učí Cirkev dnes, teda aj pre oblasť manželskej

čistoty. A to aj napriek tomu, že v ňom nenájdeme slová pomenúvajúce

naše problémy tak presne, ako by sme si to možno priali.

Tak nachádzame princíp „Miluj blížneho ako seba samého“ a ten

54 Porov. anonymná internetová diskusia: „HA a křesťanství.“ In: http://www.rodina.cz/scripts/diskuse/prisp.asp?id=2006753 (1. 2. 2008).


56 Porov. anonymná diskusia: „Antikoncepcia – prečo Cirkev vraví nie.“ In: http://areopag.christ-net.sk/viewtopic.php?start=300&t=1066 (18. 11. 2007) .

38






napr. hovorí, že človeka, ktorého som sa rozhodol milovať celý život,

nemôžem nikdy vnímať ako vec, pretože on je rovnako ako ja osoba.

Nachádzame tam jeden z prvých príkazov daných ľuďom od Boha –

„Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (Gn 1,28)

A vždy, keď človek tento pôvodný úžasný plán narúša, prichádza

Boh a upozorňuje na to. Keď človek zavádza do tejto oblasti chaos, Bohu

to „nie je jedno“ a prichádza s odpoveďou – nie hneď s odpoveďou smrti,

predtým je tu jeho hlas, varovanie ústami svojich verných alebo anjelov

tak ako pri potope (mnohoženstvo, Boh naň upozorňuje cez Noema),

v Sodome a Gomore (sodomia – homosexualita – Boh posiela anjelov).. .

Boh netrestá len tak, „z jasného neba“. Človek mal poznanie o tom, čo sa

prieči Bohu i prirodzenému poriadku, ktorý máme vo svojich srdciach.

A nemôžeme sa ani čudovať, že Boh tak „žiarl ivo“ stráži najväčší

poklad, ktorý nám zveril do rúk – schopnosť milovať a stávať sa

spolustvoriteľmi, naplniť plodmi lásky našu zem. Jednoducho nemôžeme

ten úžasný obrad lásky zredukovať na „bezpečný pohlavný styk“.

A keď sa pozrieme na prirodzenú metódu plánovania rodičovstva,

iste, nenájdeme jej konkrétne „odobrenie“ v Písme. Je to podobné ako so

vzťahom logiky a teológie. Do logiky sa teológia nezmestí, avšak

v teológii logika je. Nič v nej nie je nelogické, dokonca ani existencia

tajomstva. A takisto PPR v Písme nenájdeme, avšak v tejto teórii

nenájdeme nič, čo by sa priečilo princípom v Písme, z ktorého

vychádzame. Rešpektuje všetko: dar lásky, spoluúčasť na Božom

stvoriteľskom diele, príkaz milovať blížneho, rešpektovanie slobody,

zodpovednosť za rodinu... V Písme je explicitne spomínaný príbeh

Onana. Ovdovená Júdova nevesta Tamar mala podľa levirátneho zákona

nárok na to, aby si ju vzal brat, resp. najbližší príbuzný jej zomrelého

manžela a prvý syn z tohto zväzku by bol zákonitým potomkom

zomrelého (porov. Dt 25,5-10). V Písme čítame, že Onan si Tamaru vzal,

ale „...vedel, že potomstvo nebude jeho. A tak kedykoľvek obcoval so

ženou svojho brata, zakaždým vylieval semeno na zem, len aby

neposkytol potomstvo svojmu bratovi. Pánovi sa však znepáčilo, čo robil,

a dal zomrieť aj jemu“ (Gn 38,9-10).

39

Trest, ktorý stihol Onana, býva niekedy interpretovaný len ako

následok porušenia levirátneho zákona. Zároveň sa tým chce dokázať, že

prerušovaný styk nebol tým, čo sa Pánovi nepáčilo. Tým vraj bolo len

porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Sväté písmo hovorí, že

„Pánovi sa nepáčilo, čo robil“. Čo teda bolo predmetom Božieho hnevu?

Levirátny zákon porušil nielen Onan, ale aj jeho mladší brat

a otec. Prečo bol smrťou potrestaný len Onan? Musí to byť spôsob, akým

hrešil len on. Onan neodmietol pohlavný styk s Tamar. Prijal „zmluvu“,

prešiel celým aktom manželského styku, ale súčasne konal proti tej to

zmluve. Bolo to antikoncepčné správanie, ktorým zneplatňoval zmluvný

akt. 5 7

Kippley dodáva, že zneškodňovanie nepohodlných textov Písma

inou interpretáciou pomáha pochopiť katolícku vieru, že nám Kristus

nezanechal len knihu, ktorú si môže každý interpretovať podľa seba,

nezriedka aj protichodne. Ustanovil nám Cirkev vedenú Duchom Svätým.

Stále učenie Cirkvi vo veciach mravov a viery nazývame Tradíciou,

a túto až do roku 1930 v otázkach antikoncepcie mali spoločnú spolu

s katolíckou Cirkvou všetky protestantské cirkvi. 5 8

Dnes je to však veľmi cit livá oblasť, kde sa rozchádzajú

s katolicizmom nielen protestantské cirkvi, ale aj súčasná kultúra.

Ch. West to vyjadruje týmito slovami: „Zatiaľ čo naša kultúra učí, že

antikoncepcia je zodpovedná vec, že prispieva k lepším manželstvám

a k lepšej spoločnosti, Katolícka cirkev ako osamelý hlas hovorí, že

antikoncepcia je vždy zlá a že silne poškodzuje manželstvo i spoločnosť.

Buď teda stratila rozum súčasná kultúra, alebo Cirkev.“ 5 9

2.8 Nekoitálne praktiky ako náhrada za pohlavný styk

Z Onanovho príbehu vyplýva, že nie je v poriadku „zobrať si len

to príjemné“ a uzavrieť sa prirodzenému následku svojho správania sa

57 Porov. KIPPLEY, J. F., Manželství je natrvalo, s. 93.58 Porov. KIPPLEY, J. F., Manželství je natrvalo, s. 95.59 WEST, Ch., Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami 2007,

s. 111.

40

a zodpovednosti zaň. To je vlastné antikoncepčnej mentalite.

Od mena Onan je odvodené slovo „onánia“, ktorou sa dnes

označuje masturbácia – t. j . úmyselné dráždenie pohlavných orgánov,

ktoré vyvrcholí dosiahnutím orgazmu. Onániou sa teda neoznačuje

prerušovaný styk (coitus interruptus). Orgazmus sám osebe je

vyvrcholením sexuálneho vzrušenia a vzniká cestou nervovej reakcie.

Pre obe praktiky je však spoločné úmyselné usilovanie sa o dosiahnutie

vyvrcholenia sexuálneho pudu, a vôbec nie je podstatné, či ide o pár –

muža a ženu, alebo či ide o jednotlivca, prípadne osoby rovnakého

pohlavia. V tejto oblasti je ľuďom často nepochopiteľné, čo je na tom

zlé, ak „si len robia sami či navzájom dobre“. Nezriedka považujú

solitérnu či vzájomnú masturbáciu za akceptovateľnú náhradu

pohlavného styku a nechápu, prečo by manželom nemohla byť dovolená:

„V prípade, keď hrozí manželke pri ďalšom pôrode smrť a t iež pri

mnohopočetných rodinách, možno podľa mňa použiť nie kondóm, ale

petting, teda nekoitálne praktiky. Sú určite prirodzené a na rozdiel od

bil lingsovky sú nerizikové. Áno, sú páry, ktoré budú volané žiť

abstinenciu, ale neverím, že všetci paušálne…“ 6 0

John Kippley, spoluator Kippley-Prem variantu symptotermálnej

metódy je presvedčený, že aj tie najvážnejšie dôvody pre predchádzanie

tehotenstvu takmer nikdy nevyžadujú trvalú abstinenciu, ale iba

konzervatívnejšiu aplikáciu štandardných pravidiel (napríklad používať

„prísnejšie“ kombinácie pravidiel STM a nie iba hlienovú metódu).

Drvivá väčšina neplánovaných tehotenstiev pri používaní STM má svoj

pôvod v pohlavnom styku v čase predovulačnej neplodnosti. Často je to

preto, lebo manželia ignorujú pravidlá pre túto fázu cyklu, resp.

používajú to najpovoľnejšie pravidlo. Otehotnenie pri dodržaní

štandardných konzervatívnych pravidiel pre túto fázu cyklu je veľkou

vzácnosťou. Liga pár páru nemá vo svojej štatist ike pozorované

tehotenstvá zo styku vo fáze poovulačnej neplodnosti, ak manželia

pridajú deň navyše k štandardným konzervatívnym pravidlám. Každý deň


41



naviac zvyšuje efektivitu minimálne desaťkrát (napr. pravdepodobnosť

otehotnenia štvrtý deň dostatočne zvýšenej teploty za dodržania

ostatných podmienok pre poovulačnú fázu je menšia ako 1 na 1000

ženských rokov používania – Pearl index 0,1). Kippley zároveň

pripomína, že je dobré preskúmať závažnosť tých „veľmi vážnych

dôvodov“, najmä ak „žene lekári zakázali mať ďalšie dieťa“. Kippley sa

opiera o skúsenosti Dr. Konalda Prema, predsedu gynekologicko-

pôrodníckej kliniky v Minnesote, keď hovorí, že takéto vyjadrenia majú

často pôvod skôr v lekárovej predstave o veľkosti rodiny než v skutočne

vážnych dôvodoch pre predchádzanie tehotenstvu. Pre mnohé ženy bolo

uľahčením uvedomenie si skutočnosti, že v súčasnej dobe pri adekvátnej

lekárskej starostl ivosti takmer neexistujú prípady skutočného ohrozenia

života následkom tehotenstva. 6 1

Z uvedeného diskusného príspevku je však zrejmé, že takto

zmýšľajúci človek nemá vyjasnené, čo naozaj prirodzené je a čo nie je –

zrejme považuje za prirodzené všetko, čo je „ekologické“ pre telo.

Spomína aj „riziko“ daných praktík a porovnáva ho s prirodzenou

metódou čisto z hľadiska efektivity. PPR však na dosiahnutie rovnakej

efektivity zjavne vyžaduje sebaovládanie. A tak zároveň nepriamo delí

manželské páry na tie „hrdinské“, ktoré ideál dokážu žiť – v možnej

abstinencii, ale zdá sa, že za prijateľnejšie pre väčšinu „obyčajných“

mužov a žien považuje akýsi kompromis vyjadrený pett ingom.

Petting a necking sú pojmy, ktoré označujú nekoitálne sexuálne

praktiky. Zo sexuologického hľadiska je sexuálne správanie

komunikačný proces, ktorý prebieha v postupných fázach. Zvyčajne sa

začína výmenou pohľadov, slov a gest (pretaktilná čiže preddotyková

fáza), pokračuje dotykmi, bozkávaním a objatiami (taktilná fáza) a končí

sa súložou (koitálna fáza). K taktilnej fáze patria dotyky v erogénnych

zónach. Ak sa týkajú tváre, šije a pŕs, hovoríme o neckingu, ak smerujú

na pohlavné ústrojenstvo, hovoríme o pett ingu – ten spravidla vedie

k orgazmu. 6 2

61 Porov. KIPPLEY, J. F., Sex and the Marriage Covenant. A Basis for Morality. Pracovný preklad v rukopise, archív Ligy pár páru, v slovenskom jazyku nepublikovaný.

62 Ivanová, E., Lencz, I,. Etická výchova. Metodický materiál 3. Bratislava: Metodicko-pedagogické

42

Masturbácia – či už soli térna alebo vzájomná – je zlá svojou

vnútornou podstatou (porov. KKC 2352). Zameriava sa na zážitok

rozkoše izolovaný od kontextu pohlavného zjednotenia sa s manželským

partnerom. Nerešpektuje samotnú podstatu sexu – tá je zameraná na

odovzdávanie života v odovzdaní sa druhému „ty“. Ak manželia nahradia

pohlavný styk vzájomnou masturbáciou, nezjednocujú sa v láske. Nie sú

obrazom jednoty Krista a Cirkvi. Možno sa na prvý pohľad zdá, že pri

vzájomnej masturbácii ide človeku o to, aby urobil „dobre“ druhému –

no je to lož. Joshua Harris hovorí, že prirodzené sexuálne túžby sa

stávajú zlými, ak sú preniknuté zmyselnou žiadostivosťou. Čeština má na

to vystihujúci výraz „chtíč“. Takýto „chtíč“ vždy chce viac a viac

zmyslovej rozkoše. Nikdy nemá dosť. Je ako drak, ktorý vyžaduje stále

viac potravy a má rád obmeny. 6 3

Je pravdou, že pre manželov predchádzajúcich počatiu môže byť

ťažké zachovať zdržanlivosť počas plodného obdobia. Karol Wojtyła

však upriamuje náš pohľad hlbšie – z „nie“ žiadostivosti na „áno“ láske.

V knihe Láska a zodpovednosť píše takto:

„Človek musí vedieť , prečo ovláda vzruchy žiadost ivost i tela . … Rozl ičné

formy nežnost i sa ľahko môžu vzďaľovať od lásky k osobe a pribl ižovať sa

k egoizmu zmyslov či egoizmu ci tov.… Nemôže byť skutočná nežnosť bez

vyzretej umiernenost i , k torá má svoj zdroj vo vôl i pripravenej vždy mi lovať

a dôsledne premáhať postoj už ívania, ktorý vnucuje zmyslovosť a ž iadostivosť

tela . . . . Zdržanl ivosť oslobodzuje od egoizmu. Lásku muža a ženy nemožno

budovať ináč ako cestou urči tej obety a sebazapierania.“ 6 4

Ján Pavol II. vo svojich katechézach hovorí: „Muži a ženy sú

obrazmi Boha nielen rozumom a slobodnou vôľou, ale predovšetkým

„skrze spojenie, ktoré muži a ženy vytvárajú od počiatku.. . Človek sa

stáva obrazom Boha... v okamihu, keď vytvára spoločenstvo“. Táto túžba

po sebadarovaní a prij ímaní druhého, ktorú Adam symbolicky potvrdzuje

centrum v Bratislave, 2005, s. 128 – 129.63 Porov. HARRIS, J. : Ani ň. Jak chránit své srdce před smyslností. Praha: Samuel, Biblická práce pro

děti 2004, s. 66.64 Porov. Wojtyła, K., Láska a zodpovednosť, s. 154 – 161.

43

poznaním Evy ako „tela môjho tela“, je základom našej ľudskosti. A táto

túžba je „od počiatku“ požehnaná plodnosťou, ktorou sa takisto stávame

„Božím obrazom“, pretože rozmnožovanie opakuje tajomstvo stvorenia.

Preto je naše stvorenie ako telesných osôb, osôb s telom mužov a žien,

„od počiatku“ sviatostnou skutočnosťou, obrazom života Boha. Telo

zviditeľňuje neviditeľné, duchovné a božské.“ 6 5

Teraz je snáď zrejmé, že ak manželia praktizujú vzájomnú

masturbáciu ako náhradu za pohlavný styk, nevytvárajú spoločenstvo,

ktoré by bolo obrazom Božej sebadarujúcej lásky. Nie je tu prítomný

žiadny symbol sebadarovania. Je to akt žiadosti a nie manželskej lásky.

Ch. West objasňuje aj ďalší fakt: uvoľnenie telesnej žiadostivosti

nie je samo osebe zlé alebo nesprávne. Boh stvoril sexuálnu jednotu tak,

že pri nej zažívame vystupňovanie túžby a jej úľavu pri vyvrcholení.

Zdieľanie tejto radosti manželmi je integrálnou súčasťou sviatostného

znaku manželskej lásky. Ku kríze lásky dochádza, keď manželia hľadajú

uvoľnenie ako samotný cieľ a svojho partnera používajú len ako

prostriedok na jeho dosiahnutie. 6 6

Sväté písmo hovorí takto: „Preto ich Boh vydal nečistote podľa

žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu

zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi“

(Rim 1,24-25).

2.9 Masturbácia ako spôsob odberu spermií

Všetky doteraz vymenované oblasti sa týkali manželov, ktorí sú

plodní, resp. ktorí sa snažia svoju párovú plodnosť nejakým spôsobom

kontrolovať. Stále viac však pribúda takých manželských párov, ktoré

majú aspoň dočasnú skúsenosť s neplodnosťou.

Keďže na neplodnosti môžu mať podiel tak ženy, ako aj muži,

jedným z prvých lekárskych vyšetrení, ktoré majú pomôcť odstrániť

tento problém, je spermiogram. Morálne problematickým je získanie

ejakulátu. Je známe, že najbežnejší spôsob získavania spermií na 65 WEIGEL, G.: Svedok nádeje. Životopis pápeža Jána Pavla II., II. diel, s. 17. 66 Porov. WEST, Ch., Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi

nami 2007, s. 106.

44

vyšetrenie je masturbácia.

Diskusie medzi veriacimi sú poznačené takýmito otázkami: Je to

masturbácia alebo len spôsob získania „bio-materiálu“ na vyšetrenie?

Ak to odmietnem, akú mám možnosť? A čo je vlastne na tom zlé? Veď

nemasturbujem preto, aby som sa uspokojil svoj pud, ale preto, aby som

v konečnom dôsledku mohol mať deti. Úmysel mám úplne iný. Predsa

nemasturbujem preto, aby som dosiahol rozkoš – kde by bol ejakulát len

akýmsi dôsledkom, druhotným efektom. Môj cieľ je len získanie

ejakulátu, ten orgazmus je tu „druhotný“, nie priamo chcený. Cirkev by

to mala pochopiť a radšej sa do toho nemiešať, keď mi aj tak nevie inak

pomôcť. A konečne, prečo to chce nazývať hriechom, keď predsa hriech

je vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu – a ja naopak,

chcem Boží príkaz o plodení naplniť?

Katechizmus Katolíckej cirkvi zaraďuje masturbáciu medzi skutky

zlé už svojou povahou, vnútorne nezriadené, t . j . odporujúce

prirodzenému zákonu: „..masturbáciou treba rozumieť úmyselné

dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš. . . .

vedomé a dobrovoľné používanie pohlavnej schopnosti mimo normálneho

manželského styku – nech by sa dialo z akéhokoľvek dôvodu – podstatne

protirečí jej cieľu“ (KKC 2352) .

Niekto sa možno bude opierať o to, že pri takejto masturbácii

vlastne nejde o masturbáciu, lebo tu chýba primárny úmysel dosiahnuť

orgazmus, ten je tu len nevyhnutným sprievodným efektom. Ak by sme

však mohli v takomto prípade masturbáciu ospravedlniť, potom by sme

ju mohli ospravedlniť napríklad aj vtedy, ak by človek cítil nervozitu

a tlak z dlhšie trvajúcej sexuálnej abstinencie, jednoducho potreboval by

nejako ten tlak odstrániť a pomohol by si práve masturbáciou. Predsa

primárny úmysel nebol dosiahnuť rozkoš, len sa zbaviť sexuálneho

napätia.

Skutočnosť je však taká, že aj pri masturbovaní zameranom na

získanie spermií sa muž usiluje dosiahnuť orgazmus – lebo

prostredníctvom neho spermie získa.

Druhá dôležitá skutočnosť je tá, že nie je dovolené konať zlo, aby

45

z toho vyšlo dobro. Cieľ nesvätí prostriedky. Teda ani taký dobrý

úmysel, ako je mať deti, „neposvätí“ masturbáciu, neprerobí ju na dobrú.

Isteže, váha hriechu bude iná, ak niekto masturbuje len pre rozkoš, ako

keď niekto masturbuje pre získanie ejakulátu, ale masturbácia zostáva

masturbáciou.

Boh nás nenecháva v neistote. Duch Svätý vedie svoju Cirkev

vo veciach viery a mravov neomylne. Robí tak prostredníctvom jej

Učiteľského úradu, čiže Magistéria. Prostredníctvom Cirkvi nám

prekladá do jazyka doby svoju vôľu, ktorú nám zjavil. Ak máme cez

učiacu Cirkev prostredníctvom Katechizmu definované, že masturbácia

je zlá, tak nás toto učenie zaväzuje. Je záväzné, lebo je pravdivé –

napriek názorovej nejednote niektorých teológov. Ak dôverujeme

Kristovi, že vedie svoju Cirkev Duchom Svätým, nebudeme si myslieť,

že môžeme nejako „vylepšiť“ či „posunúť“ hranice v správaní sa v mene

nejakého „vyššieho cieľa“. Nemôžeme súčasne prosiť Boha, aby nás

požehnal deťmi, a zároveň naňho pľuť – vravieť: „Prepáč, Bože, vieš, ja

musím, inak to nejde. Snáď ma nezatratíš pre tento jeden skutok

masturbácie, keď to robím navyše s úplne iným cieľom ako toľkí iní. . . .“

Vzorka ejakulátu sa dá získať aj morálne oprávneným spôsobom –

v kontexte manželského spojenia. V našich lekárňach je už dostupný tzv.

„domáci test plodnosti“ 6 7 , prípadne niekde sa dá požiadať o tzv.

postkoitálny test, kde sa vyšetruje vzorka ejakulátu odobraná z pošvy

ženy po riadnom styku zároveň s reakciou hlienu ženy na spermie. Na

zachytenie spermií sa dá použiť perforovaný nespermicídny kondóm,

ktorý umožní získať potrebnú vzorku ejakulátu na vyšetrenie a pritom

zachovať kontext manželského spojenia. 6 8

Niekto možno namietne, či to nie je len zákonnícke dodržiavanie

li tery, či nie je predsa „prirodzenejšie“ použiť ruku než kondóm.

V tomto prípade však kondóm nie je používaný ako antikoncepcia – je

perforovaný, teda nebráni splynutiu pohlavných buniek – ale slúži tu

67 Porov. Sperm&Prostatest® – prvý domáci diagnostický test pre mužov. In: http://www.spermandprostatest.sk

68 Ako perforovaný nespirmicídny kondóm sa používa latexový návlek na ultrazvukovú vaginálnu sondu, ktorý neobsahuje žiadne spermicídne prísady ani vône a pod. Na spomínaný účel sa dá získať prostredníctvom ponuky Ligy pár páru. Viac informácií na www.lpp.sk.

46

http://www.lpp.sk/

http://www.spermandprostatest.sk/

ako prostriedok na zachytenie časti ejakulátu potrebnej na vyšetrenie.

A ešte poznámka – pohlavné bunky nie sú obyčajný „biomateriál“.

Sú výnimočné svojou schopnosťou podieľať sa na odovzdávaní života. To

sa nedá prostredníctvom iných buniek, napr. svalových, alebo darovaním

krvi. A pretože sú výnimočné svojou plodivou schopnosťou, treba ich

mať v úcte.

47

3. MANŽELSKÁ SPIRITUALITA

3.1 PPR – návrat k manželskej čistote 6 9

Boh nám poskytol praktickú pomoc vo forme moderného

prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR). Medzi ľuďmi však koluje

množstvo mýtov, ktoré sa PPR týkajú. Na prvom mieste býva krit izovaná

jeho nespoľahlivosť. Spoľahlivosť spôsobov PPR, ktoré zahŕňajú

sledovanie viacerých príznakov plodnosti, bola vedecky preukázaná. 7 0

Výskumy spoľahlivosti a fyziologických princípov PPR podliehajú

štandardom platným pre akúkoľvek inú oblasť vedy, žiadna zo štúdií PPR

nebola vykonávaná v „laboratórnych“ podmienkach. Zúčastnili sa ich

ženy s rôznymi skúsenosťami, rôzneho veku aj s rôznym charakterom

cyklov – teda aj ženy s nepravidelnými cyklami. Tieto štúdie sú

prospektívne.7 1 Spoľahlivosť prirodzených metód sa pri správnom

používaní vyrovná spoľahlivosti hormonálnej antikoncepcie. 7 2 69 Táto kapitola je inšpirovaná časťou článku uverejnenou na internete s podnadpisom „PPR – zásnuby

vědy a víry.“ Porov. SKOČOVSKÝ, K.D., „PPR a antikoncepce.“ In: http://www.getsemany.cz/node/735 (31. 1. 2008).

70 21. 2. 2007 boli zverejnené v hlavnom odbornom zdravotníckom periodiku Human Reproduction výsledky dlhodobej prospektívnej štúdie STM: pri správnom používani je Pearlov index pre STM 0,04, čo znamená, že počas jedného roka používania metódy STM neplánovane otehotnejú 4 ženy z 1000. Štúdia tímu lekárov pod vedením MUDr. Petry Frank-Hermannovej z Univerzitnej gynekologickej kliniky v nemeckom Heidelbergu prebiehala od r. 1985. Bolo vyhodnotených 17 638 cyklov od 900 žien. Porov. http://www.nfpandmore.org/Effectiveness.shtml; http://www.physiciansforlife.org/index.php?option=com_content&task=view&id=192&Itemid=36 (31. 1. 2008).

71 „Prospektívna štúdia“ znamená, že manželský pár je dopredu oboznámený s rizikom neželaného tehotenstva – zúčastnia sa jej len páry, ktoré sú ochotné toto riziko akceptovať. Dopredu povedia, či si tehotenstvo želajú, rovnako musia informovať vedúcich projektu, ak by svoje rozhodnutie počas priebehu výskumu zmenili. V niektorých štúdiách bola tiež napr. obmedzená veková hranica žien zaradených do výskumu – nezúčastnili sa jej ženy, ktoré majú pre vyšší vek predpokladanú zníženú plodnosť, taktiež boli vylúčené ženy so zdravotnými problémami a páry, ktoré majú vážny dôvod na predchádzanie počatiu.

72 Prehľad najväčších nezávislých štúdií efektivity STM, teplotných a ovulačných metód pri predchádzaní tehotenstva je uvedený na stránke: http://ccli.org/nfp/basics/effectiveness-p02.php (30. 1. 2008). Nezávislá štúdia WHO efektivity Billingsovej ovulačnej metódy z r. 1977 – 1981 uvádza Pearlov index 2,2. (porov. http://frblin.club.fr/fiamc/03events/0110gyneco/gyntexts/tonti.htm (30. 1. 2008). Štúdia z r. 2005 uvádza pre BOM Pearlov index 1. (porov. http://www.springerlink.com/content/x321264g47655015/, 30. 1.2008). Ďalšie výsledky iných kratšie trvajúcich štúdií BOM sú uvedené na stránke centra BOM, hodnoty Pearlovho indexu sa pri správnom aplikovaní pravidiel metódy pohybujú v rozmedzí 0 – 2,9. Porov. http://www.woomb.org/bom/trials/index.html, (30. 1. 2008) .

48

http://www.woomb.org/bom/trials/index.html

http://www.springerlink.com/content/x321264g47655015/

http://frblin.club.fr/fiamc/03events/0110gyneco/gyntexts/tonti.htm

http://ccli.org/nfp/basics/effectiveness-p02.php

http://www.physiciansforlife.org/index.php?option=com_content&task=view&id=192&Itemid=36



http://www.nfpandmore.org/Effectiveness.shtml


Problémom však býva práve to „správne používanie“. PPR je

umenie, ktoré sa treba dobre naučiť, najlepšie pod vedením vyškoleného

manželského páru prostredníctvom kurzu. Nezriedka sa totiž môžeme

stretnúť s prípadmi veľmi svojráznych metód, ktoré sú poskladané

z rôznych rád a skúseností, Nie všetci, ktorí tvrdia, že poznajú

a používajú PPR, túto metódu správne pochopili alebo aplikovali. Mnohí

nemajú základné poznatky o ľudskej fyziológii a princípoch ľudskej

plodnosti.

Sám Ján Pavol II. pripomína: „K nutným predpokladom

(uplatňovania sexuality v manželstve podľa Božieho plánu) patrí však

tiež poznanie tela a cyklov jeho plodnosti. V tomto zmysle sa musí urobiť

všetko, aby všetci manželia a predovšetkým mládež, mohli pomocou

jasných, primeraných a solídnych informácií od manželských dvojíc, od

lekárov a iných odborníkov dospieť k takejto znalosti (FC 33) .

Druhým často rozšíreným mýtom je, že PPR môžu využívať len

ženy s pravidelnými cyklami a životom bez stresov, pretože množstvo

vplyvov pôsobí na fyziologické príznaky.

Je pravdou, že na ženský organizmus pôsobí množstvo vplyvov

a každá žena má vlastnú mieru citlivosti na ne. Neznamená to však

automaticky, že príznaky sú týmito rušivými vplyvmi znehodnotené,

resp. nevyhodnotiteľné. Každá moderná metóda PPR má pravidlá pre ich

vyhodnocovanie. V súčasnosti sa výskum PPR zameriava najmä na

uplatnenie v diagnostike a l iečbe porúch plodnosti.

3.2 Manželská láska a PPR

PPR, ako už bolo povedané, nie je metóda antikoncepčná. Je to

metóda periodickej zdržanlivosti, ktorá manželskú lásku neochudobňuje,

naopak, dáva jej nový rozmer. Hovorí sa, že zdržanlivosť vyvoláva

napätie, ktorého sa človek musí zbaviť. Ján Pavol II. hovorí, že

zdržanlivosť, chápaná integrálne, je naopak jedinou cestou, ktorá

oslobodzuje človeka od takýchto napätí. Neznamená nič iné, len

duchovné úsilie, ktoré smeruje k tomu, aby vyjadrilo reč tela nielen

49

v pravde, ale aj v autentickom bohatstve prejavov náklonnosti. 7 3

Takéto úsil ie je možné. Celá problematika Humanae vitae sa

neobmedzuje iba na biologickú dimenziu ľudskej plodnosti, ale siaha až

k samej subjektivite človeka, k osobnému ja, skrze ktoré je mužom alebo

ženou. Tu sa dostáva k slovu aj psychológia. Vzájomný vplyv mužskosti

a ženskosti sa prejavuje vo vzrušení a emóciách. Pápež hovorí o tom, že

aj keď sa tieto dve reakcie javia ako spojené, je možné ich odlíšiť podľa

obsahu. Objektívny rozdiel medzi oboma reakciami spočíva vo fakte, že

vzrušenie je predovšetkým „telesné“ a v tomto zmysle „sexuálne“, zatiaľ

čo emócie sa vzťahujú predovšetkým na druhú osobu v jej integralite. To

nám pomáha pochopiť zdržanlivosť nielen ako čnosť „zdržať sa“, teda

ovládať rozmanité reakcie, ale taktiež ako schopnosť riadiť ich a tak

udržiavať medzi nimi rovnováhu.

„Vzrušenie hľadá vyjadrenie predovšetkým vo forme zmyslovej

a telesnej rozkoše alebo smeruje k manželskému styku, ktorý zahŕňa

možnosť počatia. Na druhej strane emócie vyvolané druhou ľudskou

bytosťou ako osobou, nesmerujú per se (samy od seba) k manželskému

styku, ale obmedzujú sa na iné prejavy náklonnosti, ktorými sa vyjadruje

snubný význam tela a ktoré však v sebe nezahŕňajú potenciálne plodivý

význam.“ 7 4

Takto chápaná čnosť zdržanlivosti hrá podstatnú rolu pri

udržiavaní vnútornej rovnováhy medzi dvoma významami manželského

styku – totiž spojivým a plodivým s ohľadom na skutočne zodpovedné

rodičovstvo. Encyklika učí, že zodpovedné rodičovstvo je skúškou zrelej

manželskej lásky. Správny spôsob chápania a praktizovania periodickej

zdržanlivosti ako čnosti taktiež podstatne určuje „prirodzenosť“ metódy,

nazývanej „prirodzená metóda“, je to prirodzenosť na úrovni osoby.

Pápež ďalej píše o tom, že samotné poznanie rytmov plodnosti ešte

nevytvára tú vnútornú slobodu daru, ktorá závisí od vnútornej zrelosti

človeka. Táto sloboda predpokladá schopnosť riadiť zmyslové

a emotívne reakcie, aby bolo sebadarovanie možné druhému „ja“

73 Porov. Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce podle Božího plánu., s. 568.74 Porov. Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce podle Božího plánu., s. 570.

50

v telesnej i emocionálnej subjektivite. Ľudské telo je vnútorne zamerané

na vytvorenie spoločenstva osôb (communio personarum). V tom spočíva

jeho snubný význam. A práve tento význam je deformovaný ľudskou

žiadostivosťou, najmä tou telesnou. Čnosť zdržanlivosti odhaľuje „čistý“

aspekt snubného významu tela, rozvíja osobné spoločenstvo muža a ženy,

ktoré nie je možné v plnej pravde rozvinúť len na úrovni žiadostivosti. 7 5

S touto pravdou korešponduje názor odborníkov, ktorí sú

presvedčení, že extrémne zaujatie spoločnosti sexom je v skutočnosti

prejavom našej hlbokej, neuspokojenej potreby tepla, uistenia a intimity

nesexuálneho dotyku. Tí, ktorí praktizujú vo svojom manželstve fyzický

dotyk vo všetkých jeho nesexuálnych príjemných formách, zisťujú, že

sex možno nebudú vyhľadávať tak často, ale o to viac ich naplní.

„Túlenie sa k sebe, láskanie, spanie tesne vedľa seba a prejavy

náklonnosti jednoduchým pohladením uspokoja mnohé emocionálne

potreby, ktoré ste doposiaľ očakávali výhradne od pohlavného styku.

Tento spôsob intímnej blízkosti zároveň predstavuje nežnú predohru

k celému sexuálnemu vzťahu. . . . Fyzický kontakt je pri vytváraní emócie

lásky absolútne nevyhnutný. Manželská nevera vo väčšine prípadov

nevzniká z túžby po sexe, ale skôr z nedostatku emocionálnej intimity.“ 7 6

3.3 Spiritualita manželstva

Ján Pavol II. venoval katechézam o ľudskej láske v Božom pláne

prvé roky svojho pontifikátu. Hovoril o tom, že sexuálne zjednotenie

muža a ženy je formou sebadarovania. Dávajú seba samých v úplnosti,

ako osobu, ako dobrovoľný dar. Dávajú svoju pohlavnosť, odlišnosť,

plodnosť a navzájom sa dopĺňajú. Naše telá hovoria rečou lásky. A táto

„reč tela“ viditeľným spôsobom zjavuje tomuto svetu posvätnú zmluvu

medzi Bohom a jeho ľudom. Rovnako je aj viditeľným znakom spojenia

Krista a Cirkvi. Kristus vydal sám seba, svoje telo ako dar svojej neveste

75 Porov. Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce podle Božího plánu., s. 573 – 574.76 Porov. WHEAT, Dr. „Dotyk a západní civilizace.“ In: http://www.vira.cz/knihovna/tisk-kapitola.php?

sel_kap=378 (30. 11. 2007).

51

http://www.vira.cz/knihovna/tisk-kapitola.php?sel_kap=378


Cirkvi (porov. Ef 5, 25).7 7

Jadro celej kresťanskej náuky o manželstve je potom zhrnuté

jednoducho: sexualita ako osobné sebadarovanie v spoločenstve lásky

a života, t . j . v manželstve, má byť oslavou Boha Stvoriteľa a právom sa

môže nazývať manželskou li turgiou, bohoslužbou.

Pohlavný styk manželov je tiež vyjadrením i obnovou sviatostnej

manželskej zmluvy. Tak ako je Eucharistia pripomienkou a sprítomnením

novej zmluvy potvrdenej Kristovou obetou, tak sexuálne zjednotenie

manželského páru je pripomienkou i sprítomnením posvätnej manželskej

zmluvy.

Ch. West píše, že analógia vernej sexuálnej lásky, aj keď

nedokonalej , nám pomáha pochopiť Božiu lásku obzvlášť hlbokým

spôsobom. Milovať a byť milovaný láskou, akou miluje Boh, je

najhlbšou túžbou ľudského srdca. Boh ju do nás vložil, keď nás stvoril

na svoj obraz. Nič iné nás nenaplní.

Je pravdou, že naša ľudská skúsenosť je často vzdialená od tejto

krásnej myšlienky. Vo svete je veľa tragédií rozbitých manželstiev,

násil ia, sebectva. To je obraz ľudskej hriešnosti. Boží zámer s ľudskou

sexualitou však zostáva nezmenený, Kristus nás vykúpil a obnovil

pôvodný Boží plán lásky vo svete.

Ak vzťah prvých ľudí narušilo odvrátenie sa od Boha, obnovenie

pravdy a zmyslu ľudskej sexuality si vyžaduje vrátenie sa k Bohu.

To si vyžaduje prijať Boží zámer s manželstvom, ktorý nám vysvetľuje

Cirkev, ako normu, nie iba ako ideál pre „hrdinských“ manželov.

Ak nebudeme žiť podľa pravdy o svojej sexualite, nevybudujeme

civilizáciu lásky a kultúru života.7 8

Ján Pavol II. v jednej z posledných katechéz Teológie tela

pripomína, že prameňom manželskej spirituality je úcta k Božiemu dielu.

Táto úcta spojená s láskou a čistotou vedie k pochopeniu výnimočného

postavenia manželského aktu medzi inými prejavmi náklonnosti, jeho

77 Porov. SKOČOVSKÝ, K.D., „PPR a antikoncepce“. In: http://www.getsemany.cz/node/735 (31. 1. 2008).

78 Porov. WEST, Ch., Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami 2007, s. 16 – 41.

52


dôstojnosti a z toho vyplývajúcej zodpovednosti. Antitézou manželskej

spirituali ty je nedostatok takéhoto pochopenia, ktorý je spojený s

používaním antikoncepčných prostriedkov a antikoncepčnou mentalitou.

Úcta k Božiemu dielu prispieva k tomu, že manželský styk nie je

znehodnotený a vytvára vnútorný priestor pre vzájomnú slobodu daru.

Prekážkou tejto slobody je žiadostivosť zameraná na druhé „ja“ ako na

predmet rozkoše. Úcta k tomu, čo Boh stvoril, od tohto nutkania rozkoše

oslobodzuje, ale to sa môže uskutočniť len skrze hlboké pochopenie

osobnej dôstojnosti tak muža, ako i ženy. 7 9

79 Porov. Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce podle Božího plánu., s. 578 – 580.

53

Záver

Verím, že každý človek túži po pravde, možno len v hĺbke srdca,

možno to nevie vyjadriť. Ale keď pravda zažiari, spúta ho svojou silou –

či skôr oslobodí ho z pút hriechu a lži. V oblasti zodpovedného

rodičovstva a plánovania rodiny je množstvo ľudí v zajatí lži. Otcom lži

je diabol. Najviac mu záležalo na tejto lži – na tom, čo je na človeku

najviac „božské“, to prekrútiť a zničiť. Preto je sexualita v nás tak veľmi

zranená, tak málo doceňovaná a najmenej pochopená.

Ján Pavol II. veril v oslobodzujúcu silu pravdy. Na mladých sa

obracal s dôverou – stále ich vyzýval milovať krásnu lásku. Tú, ktorá

„nehľadá sebecký pôžitok, ale je otvorená pre sebadarovanie“. 8 0

Snažila som sa v tejto práci objasniť, čo Cirkev učí, a dôvody, pre

ktoré to učí. Mnohé témy by bolo dobré rozpracovať podrobnejšie, napr.

doplniť otázku práv a povinností manželov v kontexte sebadarujúcej

lásky, otázky predmanželského sexu, násilia v manželstve a pod. Tiež by

si zaslúžil i viac pozornosti témy týkajúce sa konkrétne umenia PPR

a jeho šírenia u nás. Napriek týmto nedostatkom dúfam, že aj táto práca

prispeje k objasneniu biblických základov, etického zdôvodnenia

a personalistických dôvodov učenia Cirkvi o regulácii plodnosti, ako

o tom hovorí pápež Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Familiaris

consortio : „Pochybnost i alebo mylné názory v oblast i manžels tva a rodiny zatemňujú

plnú pravdu o človeku, a to v takej kul túrnej s i tuáci i , k torá je už aj tak

zmätená a v sebe protirečivá. Práca, ktorá smeruje k objasneniu a k hlbšiemu

pochopeniu tej to otázky, . . . má neporovnateľnú hodnotu a je jedinečnou

a veľmi záslužnou s lužbou rodine a ľudstvu. Tak sa na základe takto

zostaveného a usporiadaného výkladu umožní skutočne sprís tupniť učenie

Cirkvi o tej to dôleži tej otázke všetkým ľuďom dobrej vôle, tak aby sa jeho

chápanie každým dňom stávalo jasnejším a hlbším. Takto sa bude môcť Boží

plán s tále plnšie uskutočňovať na spásu človeka a s lávu Stvori teľa“ (FC 31).

80 JÁN PAVOL II., Stretnutie s mládežou na letisku v Nitre – Janíkovciach 30. júna 1995. In: Pápež Ján Pavol II. na Slovensku. Príhovory a homílie 30.6. – 3.7.1995. In: http://www.kbs.sk/cid=1117284029 (30. 1. 2008).

54

http://www.kbs.sk/?cid=1117284029

Bibliografia

Pramene

Sväté písmo , 1995. Trnava: SSV 2002.

Katechizmus Katolíckej cirkvi , 1997. Trnava: SSV 1998.

DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL.: Gaudium et spes , 1965. In: prekl.

POLČIN, S.: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I . Rím: SÚSCM

1968. Trnava: SSV 1993.

DRUHÝ VAT. KONCIL: Dignitatis humanae , 1965. In: prekl. POLČIN,

S.: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I . Rím: SÚSCM 1968.

Trnava: SSV 1993.

PIUS XI.: Casti connubii , 1930. AAS, 22, 1930

PAVOL VI.: Humanae vitae , 1968. Trnava: SSV 1993

JÁN PAVOL II.: Familiaris consortio , 1981. Trnava: SSV 1993.

PÁPEŽSKÁ RADA PRE RODINU: Sprievodca pre spovedníkov o

niektorých morálnych témach, ktoré sa týkajú manželského života .

1997. Trnava: SSV 1997

Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce podle Božího

plánu . Praha: Paulínky 2005.

Použitá literatúra

HAHN, S. a H.: Naše cesta do katolické Církve . Ronov nad Doubravou:

Miles Jesu 2000.

HARRIS, J.: Ani ň. Jak chránit své srdce před smyslností. Praha: Samuel,

Biblická práce pro děti 2004.

IVANOVÁ, E., LENCZ, I.: Etická výchova. Metodický materiál 3 .

Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2005.

KIPPLEY, J. F.: Manželství je natrvalo . Olomouc: Matice

cyrilometodějská, s.r.o. 2001.

KIPPLEY, J. F.: Sex and the Marriage Covenant. A Basis for Morality.

55

The Couple to Couple League International, Inc., Cincinnati, Ohio

1991, pracovný preklad v rukopise, archív Ligy pár páru,

v slovenskom jazyku nepublikovaný.

SKOČOVSKÝ, K. D.: Sexualita a manželská spokojenost při používání

symptotermální metody přirozeného plánování rodičovství

u religiózní populace. Nepublikovaná diplomová práca,

Psychologický ústav FF MU, Brno 2004.

SMITH, J.: Humanae Vitae: A Generation Later. Washington 1991: The

Catholic University of America Press.

WEIGEL, G.: Svedok nádeje . Bratislava: Slovart 2000.

WEST, Ch.: Teologie těla pro začátečníky. Praha: Paulínky 2006.

WEST, Ch: Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava:

Redemptoristi – Slovo medzi nami 2007.

WHO: Natural family plannig: A guide to the provision of services.

Geneva 1988.

WINNEROVÁ, L.: (Holá) pravda o sexe , Bratislava: Porta l ibri 2007.

Wojtyła, K.: Láska a zodpovednosť. Bratislava: Metodicko-pedagogické

centrum v Bratislave 2003.

JÁN PAVOL II., Stretnutie s mládežou na letisku v Nitre – Janíkovciach

30. júna 1995 . In: Pápež Ján Pavol II. na Slovensku. Príhovory

a homílie 30.6. – 3.7.1995 . In: http://www.kbs.sk/cid=1117284029

(30. 1. 2008).

SKOČOVSKÝ, K. D.: O rozdílu mezi antikoncepcí a PPR.

Nepublikovaný rukopis, archív autora 2008.

SKOČOVSKÝ, K. D.: Odpověď na článek M. Váchy: „Jak přirozené je

přirozené plánování rodičovství?“ . Nepublikovaný rukopis, archív

autora 2005.

SKOČOVSKÝ, K. D.: PPR a antikoncepce. In:

http://www.getsemany.cz/node/735 (31. 1. 2008).

VÁCHA, M.: Jak přirozené je přirozené plánování rodičovství? In:

http://www.getsemany.cz/node/713 (28. 1. 2008).

WHEAT, E.: Dotyk a západní civilizace. In: Jde to vůbec? , Biblos 1995.

56



http://www.kbs.sk/?cid=1117284029

In: http://www.vira.cz/knihovna/tisk-kapitola.php?sel_kap=378

(30.11. 2007).

Anonymná diskusia: HA a křesťanství.

In: http://www.rodina.cz/scripts/diskuse/prisp.asp?id=2006753

(1. 2. 2008).

Anonymná diskusia: Antikoncepcia – prečo Cirkev vraví nie.

In: http://areopag.christ-net.sk/viewtopic.php?start=300&t=1066

(18.11. 2007).

Antikoncepcia a mechanizmus účinku.

In: http://www.raztyzdenne.sk/clanok-9-antikoncepcia-a-

mechanizmus-ucinku.html (30. 1. 2008).

Natural Family Planning Method As Effective As Contraceptive Pill,

New Research Finds.

In: http://www.nfpandmore.org/Effectiveness.shtml (30. 1. 2008).

The effectiveness of a fert ili ty awareness based method to avoid

pregnancy in relation to a couple’s sexual behaviour during the

fertile time: a prospective longitudinal study (Human

Reproduction, pp. 1-10, 2/2007).

In: http://www.physiciansforlife.org/index.php?

option=com_content&task=view&id=192&Itemid=36 (30. 1. 2008).

57













Teologická a laická argumentácia v oblasti zodpovedného ... · vyhnúť sa počatiu pri...

Documents

Transcript of Teologická a laická argumentácia v oblasti zodpovedného ... · vyhnúť sa počatiu pri...