ŽILINSKÁ UNIVERZITAV ŽILINE Fakulta špeciálneho inžinierstva

Katedra bezpečnostného manažmentu

SYSTÉMY PRENOSU INFORMÁCIÍ

V BEZPEČNOSTNÝCH APLIKÁCIÁCH

Ladislav HOFREITER Andrej VEĽAS

František KALUŽA

Žilina 2008

2

© doc. Ing. Ladislav HOFREITER, CSc., Ing. Andrej VEĽAS, PhD., Ing. František KALUŽA., Žilinská univerzita v Žiline

Zodpovedný redaktor: Technický redaktor: Vytlačilo EDIS – vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline, náklad 60 výtlačkov, prvé vydanie

ISBN 80-8070

3

PREDHOVOR

Cieľom predkladaných skrípt je poskytnúť študentom odboru Ochrana osôb a majetku základné informácie o problematike prenosu informácií v elektrických zabezpečovacích a poplachových systémoch.

Obsah skrípt je zostavený s ohľadom na potreby výučby predmetov Manažment bezpečnostných systémov, Bezpečnostný manažment a Systémy vnútornej ochrany, ktoré sú vyučované v na Fakulte špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Tieto skriptá poskytujú základný prehľad o problematike, ktorá je predmetom prevádzkovania poplachových systémov. Okrem objasnenia základných pojmov sú v jednotlivých kapitolách postupne popísané varianty systémov prenosu informácií, požiadavky na ne a otázky bezpečnosti prenosu informácií. Zvládnutie tejto problematiky môže študentom pomôcť pri ich uplatnení sa v praxi bezpečnostných služieb.

Autori ďakujú recenzentom za starostlivé posúdenie rukopisu a za cenné pripomienky pre jeho konečnú úpravu.

Pretože sa jedná o prvé ucelené zhrnutie takejto problematiky, autori budú vďační za všetky pripomienky, ktoré prispejú k zvýšeniu kvality skúmania a vyučovania tejto problematiky.

Autori

4

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK 6

ZOZNAM OBRÁZKOV 8

1 INFORMÁCIE V BEZPEČNOSTNÝCH SYSTÉMOCH 9

1.1 Bezpečnostný systém 9 1.1.1 Technické prostriedky ochrany 9 1.1.2 Organizačné a režimové opatrenia 12 1.1.3 Bezpečnostná služba 13

1.2 Informácie v bezpečnostnom systéme 13 1.2.1 Definície pojmov 13 1.2.2 Informačný systém 15

1.3 Informačný systém v bezpečnostnom manažmente 15 1.4 Informačný systém technických zabezpečovacích prostriedkov 20

2 ZDROJE INFORMÁCIÍ V BEZPEČNOSTNÝCH SYSTÉMOCH 25

2.1 Základné definície – všeobecné 25 2.1.1 Definovanie zdroja informácie 25 2.1.2 Klasifikácia zdrojov informácií 25 2.1.3 Zdroje informácií v informačnom systéme riadenia spoločnosti 26

2.2 Zdroje situačných informácií 27 2.3 Zdroje riadiacich informácií 28

3 POPLACHOVÉ PRENOSOVÉ SYSTÉMY 33

3.1 Definícia poplachového prenosového systému 33 3.1.1 Elektrický zabezpečovací systém 33 3.1.2 Poplachový prenosový systém 34

3.2 Štruktúra PPS 34

4 POPLACHOVÉ PRENOSOVÉ ZARIADENIA 37

4.1 Základné pojmy 37 4.2 Druhy signálov 37 4.3 Analógový a digitálny prenos 40 4.4 Prenos videosignálov 41

4.4.1 Prenos po koaxiálnom vedení 43 4.4.2 Prenos symetrickým vedením 43 4.4.3 Ďalšie možnosti prenosu signálu 44

4.5 Príklady realizácie poplachových prenosových zariadení v elektrických zabezpečovacích systémoch 45

4.5.1 Telefónna karta NAM TF 98 45 4.5.2 Bezdrôtový elektrický zabezpečovací systém 46 4.5.3 Hybridná ústredňa 47

5 LINKOVÉ PRENOSOVÉ CESTY 48

5.1 Metalické prenosové cesty 48 5.2 Prenosové linky 48 5.3 Štruktúra telekomunikačnej siete 50

5.3.1 Telefónne signály 51 5.3.2 Nízkofrekvenčné telefónne prenosové systémy 52 5.3.3 Nosné telefónne systémy 52

5

5.3.4 Linkový trakt NTS 52 5.3.5 Štruktúrovaný káblový systém 53

6 RÁDIOVÉ PRENOSOVÉ CESTY 55

6.1 Základné pojmy 55 6.2 Šírenie rádiových vĺn 56 6.3 Prevádzka rádiových staníc 58 6.4 Aplikácia rádiových sietí v poplachových prenosových systémoch 60

7 MOBILNÉ RÁDIOVÉ SIETE 63

7.1 Základné pojmy 63 7.2 Rozdelenie mobilných rádiových sietí 63 7.3 Architektúra bunkovej rádiovej siete 64 7.4 Štruktúra bunkového systému 65

8 PRINCÍPY BUNKOVÝCH RÁDIOVÝCH SIETÍ 66

8.1 Šírenie rádiových vĺn v makrobunkách 67 8.2 Šírenie rádiových vĺn v mikrobunkách 68 8.3 Šírenie rádiových vĺn v pikobunkách 69 8.4 Princíp činnosti mobilnej bunkovej rádiovej siete 71

8.4.1 Realizácia hovoru 71 8.4.2 Príjem hovoru 71 8.4.3 Začatie hovoru mobilnou stanicou 72 8.4.4 Lokalizácia mobilnej stanice 72

9 POŽIADAVKY NA POPLACHOVÉ PRENOSOVÉ SYSTÉMY 74

9.1 Všeobecné požiadavky 75 9.2 Špecifické požiadavky 75 9.3 Požiadavky na vlastnosti PPS 79

9.3.1 Stupne zabezpečenia 79 9.3.2 Požiadavky na vlastnosti PPS podľa stupňa zabezpečenia 79

10 PULTY CENTRALIZOVANEJ OCHRANY 80

10.1 Všeobecné požiadavky na PCO 83 10.2 Požiadavky na umiestnenie PCO 85 10.3 Požiadavky na obsluhu PCO 86

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE INFORMÁCIÍ 88

PRÍLOHY 90

6

ZOZNAM SKRATIEK CCD Charge Coupled Device (Polovodičový snímací prvok) CCTV Systémy priemyselnej televízie ČR Česká republika DK Dopredné kanály EMV Elektromagnetické vlny EPS Elektrická požiarna signalizácia ESN Elektronické sériové číslo EÚ Európska únia EZS Elektrický zabezpečovací systém GPS Global Positioning System (Globálny polohový systém) CHO Chránený objekt KPZ Koncové prenosové zariadenia KZ Koncové zariadenia KZLT Koncové zariadenia linkového traktu LT Linkový trakt MBRS Mobilná bunková rádiová sieť MIN Identifikačné číslo mobilnej stanice MO SR Ministerstvo obrany SR MS Mobilná stanica MTS Mobilná telefónna sieť MTÚ Miestna telefónna ústredňa MV SR Ministerstvo vnútra SR MZP Mechanické zábranné prostriedky MZS Mechanické zábranné systémy NR SR Národná rada Slovenskej republiky NTS Nosné telefónne systémy P Prijímač PCO Pult centralizovanej ochrany PFP Pravdepodobnosť falošného poplachu PNP Pravdepodobnosť nesprávneho vyhlásenia poplachu PPC Poplachové prijímacie centrum PPS Poplachový prenosový systém PPZ Poplachové prenosové zariadenie PS Poplachový systém PSP Pravdepodobnosť správneho vyhlásenia poplachu RP Rádiový prijímač RS Rádiová stanica RTF ústredňa Rádiotelefónna ústredňa RV Rádiový vysielač SK Spätné kanály SKV Systémy kontroly vstupov SMS Short Message Service (Služba krátkych textových správ) SIS Slovenská informačná služba SR Slovenská republika SS Spojovací systém TPS Tiesňový poplachový systém UKV Ultrakrátke vlny ÚV Úsek vedenia

7

V Vysielač VKV Veľmi krátke vlny VN Vysoké napätie VTS Verejná telefónna sieť WAP Wireless Application Protocol (Protokol pre bezdrôtové aplikácie) Z Zosilňovač Z. z. Zbierka zákonov ZS Základňová stanica ZÚ Zosilňovací úsek

8

ZOZNAM OBRÁZKOV Obrázok 1.1 Štruktúra bezpečnostného systému ............................................................ 10 Obrázok 1.2 Stavy informačného riadiaceho systému .................................................... 18 Obrázok 1.3 Varianty stavu formálneho informačného systému ................................... 19 Obrázok 1.4 Štruktúra a väzby informačných procesov v organizácii ........................... 19 Obrázok 1.5 Priebeh zmenšovania neurčitosti v priebehu informačného procesu ......... 23 Obrázok 2.1 Toky informácií v informačnom systéme riadenia spoločnosti ................. 27 Obrázok 2.2 Informačné toky v poplachovom systéme ................................................. 29 Obrázok 3.1 Schéma elektrického zabezpečovacieho systému v objekte ...................... 33 Obrázok 3.2 Schéma prenosového poplachového systému ............................................ 34 Obrázok 4.1 Prenos signálu ............................................................................................ 38 Obrázok 4.2 Druhy signálov ........................................................................................... 38 Obrázok 4.3 Analógový a digitálny signál analógových a digitálnych dát .................... 39 Obrázok 4.4 Prenos videosignálu pasívnou koaxiálnou trasou ...................................... 43 Obrázok 4.5 Prenos videosignálu koaxiálnou trasou s korekčným zosilňovačom ......... 43 Obrázok 4.6 Prenos videosignálu symetrickým vedením. .............................................. 44 Obrázok 4.7 Telefónna karta NAM TF 98 ..................................................................... 45 Obrázok 4.8 Bezdrôtový elektrický zabezpečovací systém – schéma ústredne ............. 46 Obrázok 4.9 Hybridná ústredňa Jablotron JA-65 ........................................................... 47 Obrázok 5.1 Zapojenie zakončovacieho prvku ............................................................... 49 Obrázok 5.2 Prenos telefónnych signálov ...................................................................... 51 Obrázok 5.3 Štruktúra prenosovej reťaze ....................................................................... 52 Obrázok 5.4 Linkový trakt NTS ..................................................................................... 53 Obrázok 6.1 Šírenie elektromagnetických v reálnom prostredí ..................................... 56 Obrázok 6.2 Šírenie vĺn v atmosfére .............................................................................. 56 Obrázok 6.3 Antény ........................................................................................................ 57 Obrázok 6.7 Umiestnenie antén na objekte .................................................................... 58 Obrázok 6.8 Mriežková rádiová sieť .............................................................................. 59 Obrázok 6.9 Jednosmerný spôsob prevádzky ................................................................. 59 Obrázok 6.10 Obojsmerná simlexná prevádzka ............................................................. 59 Obrázok 6.11 Obojsmerná duplexná prevádzka ............................................................. 60 Obrázok 6.12 Príklad rádiovej siete GLOBAL .............................................................. 61 Obrázok 6.13 Príklad rádiovej siete GLOBAL 2 ........................................................... 61 Obrázok 7.1 Bunková rádiová sieť ................................................................................. 65 Obrázok 8.1 Pokrytie územia jedným vysielačom ......................................................... 66 Obrázok 8.2 Pokrytie územia bunkovou sieťou ............................................................. 67 Obrázok 8.3 Šírenie signálu v zastavaných oblastiach ................................................... 69 Obrázok 8.4 Šírenie rádiových vĺn v pikobunkách ......................................................... 70 Obrázok 8.5 Šírenie rádiových vĺn v budovách .............................................................. 71 Obrázok 8.6 Schéma komunikačných kanálov v mobilnej sieti ..................................... 72 Obrázok 10.1 Vzťah PPC/PCO....................................................................................... 81

9

1 INFORMÁCIE V BEZPEČNOSTNÝCH SYSTÉMOCH

Riadiaci subjekt môže ovplyvňovať stav a činnosť riadeného objektu len do tej miery, ako porozumel stavu objektu a prostrediu, v ktorom sa nachádza. K porozumeniu stavu objektu a prostredia sú potrebné znalosti, ktoré je možné získať len na základe relevantných informácií.

Aj efektívnosť plnenia funkcií bezpečnostného systému je v podstatnej miere závislá na získavaní, spracúvaní a odovzdávaní informácií.

1.1 Bezpečnostný systém

Bezpečnostný systém predstavuje integrovaný súbor reálnych prvkov, ktoré vytvárajú nástroj na zaistenie bezpečnosti v danom čase a priestore. Z hľadiska systémového prístupu je ho možné považovať za synergický systém s cieľovým chovaním.

Na vytvorenie bezpečnostného systému na zaistenie ochrany objektu (chráneného záujmu) sa využívajú najmä:

• technické prostriedky ochrany (MZP, EZS, EPS, CCTV, SKV a pod.),

• organizačné a režimové opatrenia,

• bezpečnostná služba.

1.1.1 Technické prostriedky ochrany

Technické prostriedky ochrany sú systémy, slúžiace na ochranu majetku a osoby pred neoprávnenými zásahmi, vrátane systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a prejavu osoby v objekte a jeho okolí. Sú tvorené súhrnom mechanických zábranných prostriedkov (MZP), elektrických zabezpečovacích systémov (EZS), tiesňových poplachových systémov (TPS), systémov priemyselnej televízie (CCTV), systémov kontroly vstupov (SKV), elektrickou požiarnou signalizáciou (EPS). Mechanické zábranné prostriedky predstavujú sústavu mechanických súčiastok tvoriacich pevne zabudovanú prekážku zabraňujúcu vstupu osoby alebo zvieraťa do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo výstupu z nich, alebo vjazdu dopravného prostriedku do chráneného objektu alebo na chránené miesto, alebo výjazdu z nich, ktoré nemožno prekonať bez odborných znalostí alebo fyzickej sily.

Patria k nim najmä:

• vonkajšie mechanické zábranné systémy (priestorovo oddeľujú chránený objekt, budovu a charakterizujú hranicu pozemku, vytvárajú tzv. „právnu hranicu“; patria sem rôzne druhy oplotenia, bariér, múrov, brány závory, turnikety a pod.),

• stavebné prvky budov patria k prirodzeným ochranným prostriedkom, (patria sem múry, stropy, podlahy, strechy budov a pod.),

• otvorové výplne tvoria vstupy a výstupy objektov, často patria k slabinám mechanickej ochrany (patria sem dvere, okná, balkóny, vetracie otvory, a pod.),

• úschovné objekty sú určené na bezpečné uloženie cenných predmetov, peňazí, dôležitých dokladov, listín, šperkov, zlata a pod. Vyrábajú sa dvojplášťové

10

ohňovzdorné s izolačnou výplňou. (patria sem stabilné komorové trezory, mobilné trezorové skrine, bankomaty, nočné trezory a pod.).

Obrázok 1.1 Štruktúra bezpečnostného systému

Systémy kontroly vstupov sú systémy obsahujúce všetky konštrukčné a organizačné opatrenia, vrátane tých, ktoré sa týkajú zariadení potrebných pre riadenie vstupov.

Systémy priemyselnej televízie (CCTV systémy) sú systémy obsahujúce kamerovú zostavu, zobrazovacie a ďalšie prídavné zariadenia nevyhnutné pre prenos signálu a obsluhu pri sledovaní definovanej bezpečnostnej zóny.

Elektrická požiarna signalizácia je súbor hlásičov požiaru, ústrední EPS a doplňujúcich zariadení EPS, vytvárajúci systém, ktorý slúži na preventívnu ochranu objektov pred požiarmi tak, že akusticky a opticky signalizuje vznik a miesto požiaru. EPS samočinne alebo prostredníctvom ľudského činiteľa urýchľuje odovzdávanie informácií o požiari osobám, určeným na vykonávanie hasiaceho zásahu.

Mechanické zábranné prostriedky majú za úlohu sťažiť alebo úplne znemožniť páchateľovi vniknutie do chráneného objektu (priestoru). Ich charakteristickým znakom je prielomová odolnosť.

Systémy kontroly vstupov

Systémy priemyselnej televízie

Elektrické zabezpečovacie systémy

Elektrická požiarna signalizácia

BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM

Organizačné a režimové opatrenia

Technické prostriedky ochrany

Bezpečnostná služba

Mechanické zábranné prostriedky

11

Poplachový systém (alarm system) je elektrická inštalácia, ktorá reaguje na manuálny impulz alebo automatickú detekciu prítomnosti nebezpečenstva.

Elektrické zabezpečovacie systémy (EZS) sú poplachové systémy na detekciu a indikáciu prítomnosti, vstupu, alebo pokusu narušiteľa vstúpiť do chráneného priestoru. Tiesňový poplachový systém (TPS) je poplachový systém, poskytujúci užívateľovi prostriedky na zámerné generovanie tiesňového poplachového stavu. Elektrický zabezpečovací systém a tiesňový poplachový systém (EZS/TPS) je kombinovaný elektrický zabezpečovací systém a tiesňový poplachový systém.

Poplachové systémy podľa prostriedkov ochrany môžeme rozdeliť:

• prostriedky na obvodovú (perimetrickú) ochranu, ktoré zaisťujú bezpečnosť okolo chráneného objektu, signalizujú narušenie obvodu (perimetra) objektu. Sú to vonkajšie technické prostriedky, špeciálne vyrábané pre tento účel, napr.: rôzne druhy vonkajších mechanických zábranných prostriedkov (ploty, bariéry, brány závory a pod.) s detekčnými systémami a tiež rôzne pasívne infračervené alebo mikrovlnové závory alebo bariéry, seizmické alebo tlakové detektory pohybu, mikrofónické káble, kamerové systémy a pod.,

• prostriedky plášťovej ochrany, ktorými sa zaisťuje detekcia narušenia plášťa objektu, otvorových výplní a ďalších prielezných otvorov v plášti objektu. Patria k nim najmä: detektory otvorenia – magnetické kontakty, detektory rozbitia skla, vibračné detektory, seizmické detektory, poplachové fólie, tapety a poplachové sklá, drôtové detektory, detektory na ochranu presklených plôch a pod.,

• prostriedky priestorovej ochrany, určené na detekciu neoprávneného vniknutia do chránených objektov, priestorov alebo zón. Používajú sa najmä detektory pohybu (pasívne alebo aktívne, infračervené, ultrazvukové, mikrovlnové alebo kombinované duálne), kamerové systémy (CCTV), systémy kontroly vstupu a pod.,

• prostriedky predmetovej ochrany, ktoré môžu byť použité na zaistenie bezpečnostných úschovných objektov (trezorov, trezorových skríň) alebo umeleckých predmetov. Používajú sa najmä: otrasové (seizmické) detektory, závesové detektory, polohové detektory, kapacitné detektory a pod.,

• prostriedky osobnej ochrany, určené na signalizáciu ohrozenia zamestnancov, pracovníkov fyzickej ochrany alebo širokej verejnosti. Používajú sa:

o verejné tiesňové hlásiče, ktoré sú dostupné verejnosti na vyvolanie tiesňového hlásenia,

o špeciálne tiesňové hlásiče, ktoré slúžia zamestnancom k nepozorovanému vyvoleniu tiesňového hlásenia v prípade priameho ohrozenia, napr. tlačidlá, páky, lišty a peňažné svorky a pod.,

o automatické tiesňové hlásiče, umožňujúce vyhlásenie poplachu nezávisle od vôle obsluhy, napr. snímač poslednej bankovky, optické peňažné snímače a pod.,

o osobné tiesňové hlásiče, určené na ochranu osôb – pracovníkov fyzickej ochrany počas obchôdzky, pri preprave peňazí, dozorcov v rizikových objektoch a pod. Používajú sa buď ako hlásiče aktivované chránenou osobou, alebo ako hlásič typu „mŕtvy muž“. Môžu byť v prevedení

12

bezdrôtovom, alebo v pripojení k EZS alebo k systému kontroly strážnej služby.

• prostriedky sabotážnej ochrany, ktoré sú určené na detekovanie neoprávnenej manipulácie s jednotlivými prvkami (komponentmi) zabezpečovacieho alebo poplachového systému. Využívajú sa najmä rôzne druhy sabotážnych (tamper) kontaktov,

• prostriedky protipožiarnej ochrany, ktoré predstavujú súbor hlásičov požiaru, ústrední EPS a doplňujúcich zariadení EPS, vytvárajúcich systém, ktorý slúži na preventívnu ochranu objektov pred požiarmi tak, že akusticky a opticky signalizuje vznik a miesto požiaru,

• ostatné prostriedky ochrany, napr. detektory rôznych plynov, detektory kovov alebo iných látok (pri ochrane listových zásielok), detektory zaplavenia a pod.

Základnú štruktúru elektrických zabezpečovacích systémov tvoria:

• jeden alebo viac detektorov,

• ústredňa (riadiace a indikačné zariadenie),

• výstražné zariadenie alebo poplachový prenosový systém,

• napájacie zariadenie.

Detektor je zariadenie reagujúce na javy súvisiace na s narušením stráženého priestoru (objektu), alebo na manipuláciu so stráženým predmetom.

Snímač je časť detektora snímajúca zmenu stavu.

Ústredňa je zariadenie na príjem, spracovanie, ovládanie, indikáciu a iniciáciu následného prenosu informácií.

Výstražné zariadenie je zariadenie vydávajúce akustický, alebo optický signál poplachu ako reakciu na jeho hlásenie.

Poplachový prenosový systém je zariadenie a sieť použité na prenos informácií, ktoré sa týkajú stavov jedného alebo viac EZS/TPS, do jedného alebo viac PPC/PCO.

1.1.2 Organizačné a režimové opatrenia

Organizačné a režimové opatrenia sú zamerané na prípravu a vytvorenie takých postupov, ktoré vytvoria rámec pre efektívne uplatňovanie systému ochrany objektu. Rozumie sa tým aj činnosť zodpovedných pracovníkov v zmysle:

• vypracovanie smerníc pre ochranu objektu (majetku),

• vypracovania smerníc pre strážnu službu,

• vypracovania smerníc pre havarijné a krízové situácie,

• stanovenia potrebných organizačných a režimových opatrení na zabezpečenie vstupu do chránených objektov (priestorov),

• organizácie stráženia objektu (priestorov),

• monitorovania pohybu osôb v režimových priestoroch,

• určenia režimu práce s utajovanými materiálmi,

• organizácie prístupu do informačných systémov,

13

• kontrolnej a hodnotiacej činnosti,

• opatrení na aktualizáciu koncepcie ochrany a pod.

1.1.3 Bezpečnostná služba

Súkromná bezpečnosť sa podľa zákona NR SR č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) prevádzkuje sa ako

• súkromná bezpečnostná služba (bezpečnostná služba) alebo ako

• technická služba na ochranu majetku a osoby (technická služba).

Podľa zákona poznáme tieto druhy bezpečnostnej služby:

• strážna služba,

• detektívna služba,

• odborná príprava a poradenstvo.

Za strážnu službu sa podľa zákona NR SR č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov považuje ochrana majetku na verejne prístupnom mieste, ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste, ochrana osoby, ochrana majetku a osoby pri preprave, ochrana prepravy majetku a osoby, zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb, prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta alebo vypracúvanie plánu ochrany.

Môže sa deliť z hľadiska:

• časového:

o viazaná na pracovnú dobu, nepretržitá, nárazová,

• rozsahu výkonu:

o priepustková, obvodová, celoplošná, sprevádzajúca, prehľadná, vykonávajúca dozor, zásahová, aktívna, viacúčelová,

• spôsobu zaistenia:

o vlastná ochrana, nájomná, kombinovaná,

• výzbroje a výstroje:

o ozbrojená, neozbrojená, verejná, skrytá.

1.2 Informácie v bezpečnostnom systéme

1.2.1 Definície pojmov

Ako informácia sa označuje správa, údaj, hodnota, fakty, oznámenia o určitej udalosti, jave, činnosti alebo iné dáta, ktoré sa ďalej spracúvajú. Je tak označovaný aj druh poznania alebo správy, ktorý možno použiť v prospech prijatia rozhodnutia alebo zlepšenia určitej činnosti.

V riadení však nie každá správa je informácia. Z hľadiska riadenia sa pod pojmom informácia sa rozumie správa, ktorá:

14

• je v určitom vzťahu k orgánom riadenia a je pre niektorý z nich informačným zdrojom,

• znamená pre príjemcu zmenšenie jeho neistoty, neurčitosti, alebo inak ovplyvní jeho správanie.

Stránky informácie

Každá informácia má dve stránky:

1.) Kvantitatívnu, resp. syntaktickú, ktorá vyjadruje zloženie správy z jednotlivých znakov, umožňujúcich prenos správy. Táto je dôležitá z hľadiska automatizovaného spracovávania informácií.

2.) Kvalitatívnu, resp. sémantickú, ktorá vyjadruje:

• primeranosť zobrazenia skutočnosti danou informáciou,

• užitočnosť informácie pre príjemcu.

Informácia komunikovaná pomocou množiny údajov je funkciou údajov (D), ich štruktúry (S) a časového intervalu (t), v ktorom komunikácia prebieha:

),,( tSDfI = (1.1)

Z hľadiska riadenia treba za skutočnú informáciu považovať správu alebo oznámenie, ktoré znižuje alebo odstraňuje neurčitosť, neznalosť, alebo neistotu.

Rozdelenie informácií

Informácie môžeme rozdeliť na:

• situačné, ktoré poskytujú užívateľovi (príjemcovi) prehľad o situácii v chránenom objekte alebo v riadenom systéme, napr. poplachová informácia, informácia o stave objektu na PPC/PCO a pod.,

• operatívne, ktoré vznikajú ako bezprostredná reakcia na vytvárajúcu sa situáciu, sú určené na operatívne riadenie systému, napr. smernice operátora PPC/PCO, plány údržby a revízií a pod.; majú spravidla len dočasnú platnosť.

• direktívne, ktoré sú určené na presadenie vôle (rozhodnutia) riadiaceho subjektu, napr. príkazy, smernice, nariadenia, povely a pod. Spravidla po ich vydaní nasleduje činnosť, ktorú určujú.

Kvantitatívne a kvalitatívne parametre informácie

Hodnotu informácie určuje zisk, ktorý je možné dosiahnuť jej používaním vo všetkých činnostiach riadeného systému. Môže sa tiež matematicky vyjadriť pomocou vzťahu:

1

2logp

pH = (1.2)

kde: H je hodnota informácie, ktorá môže byť:

> 0, ak p2 > p1 < 0, ak p2 < p1

p1 je pravdepodobnosť dosiahnutia zisku (úspechu) pred prijatím informácie, p2 je pravdepodobnosť dosiahnutia zisku (úspechu) po prijatí informácie.

Atribúty informácie

15

Pre uľahčenie kvantifikovania hodnoty informácie je možné identifikovať nasledujúce atribúty informácie:

• Prístupnosť – vyjadruje, ako ľahko a najmä ako rýchlo môžeme informáciu získať.

• Úplnosť – znamená, že zodpovedá informačnej požiadavke a informačnej potrebe užívateľa, je to však ťažko kvantifikovateľný atribút.

• Presnosť – vyjadruje aj bezchybnosť informácie, to znamená, že informácia neobsahuje chyby.

• Primeranosť – informácia zodpovedá požiadavke užívateľa, neobsahuje nadbytočné alebo opakujúce sa (redundantné) dáta.

• Časovosť – zodpovedá dĺžke cyklu vznik – spracovanie – sprostredkovanie informácie užívateľovi.

• Jednoznačnosť – vyjadruje, že informácia neobsahuje dvojznačné dáta.

• Flexibilita – označuje, že informácia je použiteľná pre viacej ako len pre jedného užívateľa.

• Nestrannosť – znamená, že informácia nie je zámerne upravovaná tak, aby ovplyvňovala objektívnosť rozhodovania užívateľa (príjemcu).

1.2.2 Informačný systém

Na plnenie úloh informačného zabezpečenia sa vytvára informačný systém. Pod týmto pojmom sa rozumie súhrn procedúr, činností, ľudí a technológií, majúcich za cieľ zber relevantných údajov, ich uchovanie, ich spracovane za účelom poskytnutia odpovedí na špecifickú množinu otázok a konečne oznámenie informácií ich užívateľom. Informačný systém tak plní funkcie:

• zberu,

• uchovávania,

• spracúvania,

• prenosu (distribúcie) informácií.

Štruktúru informačného systému tvoria:

• množina prvkov,

• množina väzieb medzi nimi.

Prvkami informačného systému sú miesta vzniku, zberu, predspracovania, prenosu, uchovania, spracovania, distribúcie či zániku informácie, a väzby medzi prvkami systému zabezpečujú informácie (dáta), resp. smery ich tokov v informačnom systéme.

1.3 Informačný systém v bezpečnostnom manažmente

Informačný systém v bezpečnostnom manažmente je možné charakterizovať ako:

• informačný systém riadenia spoločnosti prevádzkujúcej bezpečnostnú službu,

• informačný systém prevádzky bezpečnostného systému.

Informačný systém riadenia spoločnosti (formálny informačný systém)

16

Informačný systém riadenia spoločnosti je vyjadrený jej organizačnou štruktúrou. Skladá sa z istého počtu relatívne izolovaných podsystémov niekoľkých rádov. Pri jeho definovaní (konštruovaní) je možné vychádzať z dvoch hlavných hľadísk, ktoré sú základom pre vnútorné členenie informačného systému. Je to hľadisko:

• hierarchického vnútorného usporiadania,

• funkčné.

Z organizačného hľadiska, t. j. v zhode s hierarchickou organizačnou štruktúrou spoločnosti má informačný systém hierarchickú štruktúru, ktorú vytvárajú informačné systémy jednotlivých organizačných jednotiek spoločnosti, napr.: vedenia, oddelení, skupín, prevádzok, dielní a pod.

Pri aplikácii funkčného hľadiska a funkčnej štrukturalizácii informačného systému riadenia spoločnosti ho môžeme členiť na tieto podsystémy:

• informačný podsystém na riadenie spoločnosti ako celku,

• informačné podsystémy na riadenie jednotlivých výkonných činností, a to napr.: výskumu a vývoja, marketingu, projekcie, výroby a montáže, servisu, logistiky, odborného vzdelávania, prevádzky bezpečnostného systému a pod.

Medzi základné požiadavky na informačný systém spoločnosti patria:

• sprostredkovanie potrebných informačných vstupov do orgánov riadenia a informačných výstupov do riadených objektov. resp. do okolia,

• príprava všetkých vnútorných informácií potrebných na riadenie,

• poskytovanie potrebných a včasných informácií všetkým zložkám daného informačného prostredia a zaisťovanie spätnej väzby.

Informačné zabezpečenie riadiacich procesov spoločnosti môže byť charakterizované ako systematický, cieľavedomý, cyklický a kontinuálny proces získavania, zhromažďovania, spracúvania, uschovávania (zálohovania, archivovania) a odovzdávania informácií:

• potrebných na operatívne riadenie spoločnosti,

• potrebných na riadenie hospodárskych činností,

• potrebných na riadenie výskumu, vývoja a projektovania služieb a produktov,

• o stave na trhu bezpečnostných služieb,

• o stave a pripravenosti vlastných ľudských a materiálnych zdrojov, určených na realizáciu stanovených úloh a cieľov,

• o podmienkach na prevádzkovanie bezpečnostných služieb a pod.

Úlohou informačného zabezpečenia je zaistiť taký stupeň informovanosti riadiacich subjektov (vrcholového manažmentu, stredného a výkonného manažmentu), aby mali vždy a včas relevantnú1, pertinentnú2 a neredundantnú3 informáciu o situácii, ktorá im

1 Informácia, u ktorej existuje významová zhoda medzi obsahom informácie a obsahom informačnej požiadavky. 2 Informácia, ktorej obsah je zhodný s obsahom informačného záujmu. 3 Informácia, ktorá nie je nadbytočná, nie je opakovane dodávaná bez zmeny významu alebo obsahu

17

umožní vypracovať a prijať čo najreálnejší plán nasledujúcej činnosti a vytvoriť si tak výhodné podmienky na dosiahnutie cieľov (splnenia stanovených úloh).

Stupeň informovanosti riadiacich subjektov je možné vyjadriť pomocou vzťahu:

)./(1 1

RDPKD

i

R

j

ijI ∑∑= =

= (1.3)

kde: R je počet oblastí, o ktorých sa požaduje informácia,

D je počet údajov, správ, dát a faktov o záujmovej oblasti,

Pij je pravdepodobnosť správnej informovanosti riadiacich orgánov o i-tej informácii v j-tej oblasti, ktorá sa môže sa vyjadriť vzťahom:

C

S

I

IP = (1.4)

Pričom: IS je počet správnych, vierohodných a potvrditeľných informácií,

IC je celkový počet informácií o oblasti.

V súlade s uvedenými vzťahmi sa hodnota koeficientu informovanosti môže meniť v intervale {0;1}, pričom:

0 znamená totálnu neinformovanosť, resp. dezinformáciu riadiacich orgánov,

1 zodpovedá úplnej a spoľahlivej informovanosti riadiacich orgánov.

V priebehu informačného zabezpečovania riadiacich procesov je potrebné okrem zberu a zhromažďovania informácií zabrániť duplicite úsilia, nekoordinovanej činnosti, resp. zberu zbytočných a nepotrebných informácií, ktoré systém riadenia zbytočne zaťažujú.

To sa zabezpečuje orientáciou riadiacich orgánov a podsystému zabezpečujúceho informácie na podstatné informácie, ktoré priamo ovplyvňujú úspešnosť riadenia na akejkoľvek úrovni. Tieto informácie môžu byť charakterizované ako:

• situačne závislé a potvrditeľné,

• špecifikované pre každú organizačnú jednotku,

• časovo závislé, viažuce sa ku konkrétnej etape plánovania a rozhodovania,

• preukázateľné alebo nepreukázateľné.

Pre riadenie činností v bezpečnostnom systéme sú požadované:

a) Situačné informácie IS = IO/M o

o stave bezpečnostného prostredia,

o stave riadeného systému,

o stave zabezpečovaného objektu,

o stave bezpečnostného systému v chránenom objekte.

b) Riadiace informácie IR = IM/O

o smernice, nariadenia, usmernenia, pokyny,

o pokyny pre zásahovú jednotku,

18

o ovládanie poplachového systému.

V závislosti na vzájomnom pomere riadiacich a situačných informácií môže byť informačný systém charakterizovaný ako:

• riadiaci systém so spätnou väzbou IR > IS; IS > 0

• riadiaci systém bez spätnej väzby IR > 0; IS = 0

• spravodajský systém IS > 0; IR = 0

• spravodajský systém s riadiacou väzbou IS > IR; IR > 0

• homeostatický systém IR = IS, IR > 0; IS > 0

• deštruovaný, rozvrátený systém, IR = 0 ;IS = 0

Obrázok 1.2 Stavy informačného riadiaceho systému

V závislosti od kvality a kvantity informácií, ktoré majú riadiace orgány k dispozícii, môže byť formálny informačný systém v stave:

• úplnej a spoľahlivej informovanosti, ktorý predstavuje ideálny stav charakteristický pre homeostatické4 systémy,

• neurčitosti či rizika, čo bude vždy, keď nebude dostatok požadovaných informácií, alebo ak bude systém presýtený veľkým množstvom informácií, ktoré nebude možné si stotožniť alebo overiť,

• dezorganizácie, spôsobenej prienikom z vonkajšieho prostredia alebo šírením dezinformácií,

• dezorientácie, alebo totálnej deštrukcie systému, čo je charakteristické pre antitetický systém v prípade, ak budú zoslabené, narušené alebo rozvrátené informačné procesy v systéme (systém nie je schopný klásť žiadne informačné požiadavky, ani prijímať a spracúvať prichádzajúce informácie).

4 Homeostatický: - odolný voči výkyvom, odchýlkam a udržujúci rovnováhu v určených medziach.

RS so spätnou väzbou

Spravodajský systém

RS bez spätnej väzby IR> 0; IS = 0

Rozvrátený systém IR = 0; IS=0

IR

IS

19

Legenda: IP požadované informácie

IZ získané informácie

Obrázok 1.3 Varianty stavu formálneho informačného systému

Obrázok 1.4 Štruktúra a väzby informačných procesov v organizácii

Pre správne fungujúcu spoločnosť je dôležité, aby z hľadiska formálneho informačného systému existovali, boli uplatňované a zabezpečované:

• informačné záujmy, ako odraz objektívnych informačných potrieb,

• informačné požiadavky vo forme žiadostí o informácie,

• informačné potreby, ako súbor údajov (informácií), ktoré daná riadiaca úroveň potrebuje pre výkon svojej funkcie (Obrázok 1.4).

Za optimálny je možné považovať stav, keď sú riadiace subjekty schopné na základe informačných záujmov formulovať informačné požiadavky a keď získané (distribuované) informácie pre jednotlivé stupne riadenia zodpovedajú ich informačným

Zahltenie systému IZ >> IP

Informačná rovnováha

IZ = I P

Zahltenie systému IP > IZ

IZ

IP

Deštrukcia systému IP < 0, IZ < 0

Dezorientácia systému

IP >0, IZ < 0

Dezorientácia systému

IZ >0, IP < 0

Informačné záujmy

Informačné požiadavky

Informačné potreby vyjadrujú sa

odrážajú sa prejavujú sa

20

potrebám podľa stupňa zodpovednosti a právomoci a keď komplexne zodpovedajú funkčnému a organizačnému modelu spoločnosti.

1.4 Informačný systém technických zabezpečovacích prostriedkov

Informačný systém, ktorý je vytvorený v rámci bezpečnostného systému môže v závislosti na jeho štruktúre zahŕňať:

a) informačný podsystém perimetrickej (obvodovej) ochrany,

b) informačný podsystém objektovej ochrany, zahŕňajúcej prvky:

• plášťovej ochrany,

• priestorovej ochrany,

• predmetovej ochrany,

• osobnej ochrany,

c) informačný podsystém protipožiarnej ochrany,

d) informačný podsystém strážnej služby,

e) informačný podsystém kontroly vstupu a dochádzky,

f) informačný podsystém monitorovania pohybu vozidiel a i.

Celková schéma variantu informačného systému pre modelový príklad bezpečnostného systému je uvedený na obrázku 1.3. Informácie, ktoré cirkulujú v takomto informačnom systéme je možné členiť na:

1. Poplachové informácie, čo sú informácie o poplachu z EZS/TPS, ktoré majú za úlohu:

• informovať o narušení chráneného objektu (priestoru), resp. o vzniku nebezpečnej situácie,

• signalizovať narušenie objektu (priestoru) a vznik nebezpečnej situácie,

• iniciovať (aktivovať) systém bezpečnostnej ochrany a vyvolať akciu na odvrátenie ohrozenia bezpečnosti chráneného objektu (priestoru),

• informovať o sabotážnych pokusoch, signalizovať sabotážny poplach.

2. Riadiace informácie, ktoré sú využívané pre riadenie a koordináciu činnosti síl (zásahových jednotiek) pri riešení krízových situácií.

3. Technologické informácie, určené na:

• indikáciu stavu prvkov (detektorov),

• ovládanie technických prvkov bezpečnostného systému,

• diagnostiku a indikáciu porúch,

• dokumentáciu a záznam stavu bezpečnostného systému a pod.

Z hľadiska plnenia cieľovej funkcie bezpečnostného systému majú rozhodujúcu úlohu poplachové informácie.

Informácie o narušení alebo ohrození chráneného objektu (priestoru) sú vysielané z elektrickej zabezpečovacej signalizácie a môžu byť v závislosti na vytvorenom bezpečnostnom systéme vedené:

21

1. na lokálne akustické a (alebo) optické signalizačné zariadenie, ktoré signalizuje narušenie chráneného objektu (priestoru) a má za cieľ odradiť narušiteľa od ďalšieho zotrvania v objekte,

2. cez poplachové prenosové zariadenie na pult centralizovanej ochrany ako informácie o narušení chráneného objektu (priestoru). Tieto informácie potom slúžia operátorom na aktivovanie zásahových jednotiek, ktorých úlohou je preveriť situáciu v chránenom objekte (priestore), resp. zadržať narušiteľa,

3. pomocou automatického telefónneho hlásiča vopred určeným osobám ako informácia o narušení objektu,

4. cez GSM Pager (zariadenie umožňujúce odosielanie správ z EZS v chránenom objekte príjemcovi prostredníctvom siete GSM – jednosmerný prenos) alebo GSM bránu (umožňuje pripojiť k sieti GSM akékoľvek ďalšie telefónne zariadenie, ktoré pre svoju správnu funkciu potrebuje pevnú telefónnu linku. Takýmto zariadením môže byť ústredňa EZS, telefónny prístroj, pobočková ústredňa, hlasový komunikátor atď.), alebo GSM komunikátor prenášať zvukovú alebo textovú poplachovú informáciu pomocou mobilného telefónu,

5. ako kombinácia predošlých spôsobov.

Poplachový informačný systém môže signalizovať:

1. narušenie (ohrozenie) chráneného objektu (priestoru) N*1 v prípadoch, ak:

• v objekte (priestore) je narušiteľ alebo vznikla nebezpečná situácia, pôjde o správne vyhlásenie poplachu – N1,

• objekt nebol narušený, potom hovoríme o falošnom poplachu N0,

2. normálny stav objektu (priestoru) N*0 v prípadoch:

• ak nedošlo k narušeniu chráneného objektu (priestoru) N0, čo zodpovedá správnemu nevyhláseniu poplachu,

• ak bol chránený objekt (priestor) narušený- N1, potom pôjde o zlyhanie systému a stav nesprávneho nevyhlásenia poplachu.

Potom:

• situáciu správneho vyhlásenia poplachu označujeme N*1/ N1,

• falošný poplach označujeme N*1/ N0,

• správne nevyhlásenie poplachu označujeme N*0/ N0,

• nesprávne nevyhlásenie poplachu označujeme N*0/ N1,

Pravdepodobnosti vzniku týchto situácií označíme:

• pravdepodobnosť správneho vyhlásenia poplachu PSP (N*1 / N1), táto je v bezpečnostných systémoch požadovaná v rozsahu 0,5 ÷ 0,98,

• pravdepodobnosť falošného poplachu PFP (N*1/ N0), jej požadovaná hodnota je na úrovni 10-2 ÷ 10-4 , pri niektorých technických systémoch 10-6 ÷ 10-12,

• pravdepodobnosť správneho nevyhlásenia poplachu PSN (N*0/ N0) sa vyjadrí pomocou vzťahu:

FPSNPP −= 1

(1.5)

22

• pravdepodobnosť nesprávneho nevyhlásenia poplachu PNN (N*0/ N1), na ktorej vyjadrenie použijeme vzťah:

SPNN PP −= 1 (1.6)

Vzhľadom na to, že poplachová informácia slúži na iniciáciu akčných prvkov bezpečnostného systému, sú na ňu kladené nasledujúce požiadavky:

• včasnosť (minimálne oneskorenie),

• vierohodnosť,

• spoľahlivosť.

Je vhodné, aby rozhodovací subjekt mal možnosť overiť si pravdivosť informácie, čo však nesmie byť na úkor časového faktoru a nesmie sa tým predlžovať čas potrebný na vykonanie aktívnych opatrení proti narušiteľovi (na likvidáciu nebezpečnej situácie).

Riadiace informácie sú výsledkom rozhodovacieho procesu operátorov poplachových prijímacích centier. Títo na základe informácie prijatej z poplachového systému, hodnotenia situácie a znalostí spracovaných algoritmov činností pre jednotlivé krízové situácie rozhodujú o spôsobe použitia síl a prostriedkov ktoré sú k dispozícii na riešenie vzniknutej situácie. Informácie, ktoré poskytujú zásahovej jednotke musia umožniť:

• lokalizovať miesto narušenia,

• poznať situáciu v mieste narušenia podľa monitorovania pohybu, resp. činnosti narušiteľa,

• koordinovať činnosť zásahovej jednotky v mieste zásahu.

Dôležité je, aby bola vždy zabezpečená komunikácia zásahovej jednotky s poplachovým prijímacím centrom predovšetkým na zaistenie ďalšej podpory zasahujúcej jednotky, ale tiež aj na organizáciu súčinnosti s ďalšími zásahovými jednotkami (napr. Policajný zbor SR, Hasičský a záchranný zbor, Záchranná zdravotná služba a pod.)

Na spoľahlivú činnosť bezpečnostného systému má významný vplyv systém zberu, spracúvania a vyhodnocovania technologických informácií. Tieto vznikajú v systéme monitoringu a detekcie stavu technických prvkov a prenosových kanálov bezpečnostného systému a sú podkladom pre organizáciu činnosti servisných skupín. Umožňujú tiež vyhodnocovať prevádzkovú spoľahlivosť technických prvkov, ich poruchovosť a na základe toho vytvoriť systém zálohovania najdôležitejších technických prvkov a prenosových kanálov bezpečnostného systému.

Celý model dynamiky informačných vzťahov tohto informačného systému musí zabezpečovať zmenšovanie neurčitosti poznania alebo neistoty subjektov riadenia bezpečnostného systému.

Závislosť množstva získaných informácií, ako funkcia času, môže byť vyjadrená vo forme dynamického modelu zmenšovania entropie (neurčitosti) o predmete (oblasti) záujmu.

Dynamika vývoja podmienenej neurčitosti poznatkov (informácií) o stave bezpečnostného systému a bezpečnostného prostredia sa vyjadrí pomocou vzťahu:

ft EEEE +−= )(0 (1.7)

kde: E0 je počiatočná úroveň neurčitosti,

23

Ef je konečná (finálna) miera neurčitosti, E(t) je množstvo odstránenej neurčitosti za čas t.

Informačno-logický model evolúcie informácií o predmetnej oblasti záujmu odráža rad charakteristických vlastnosti a zákonitostí informačných procesov. (Obrázok 1.5)

Stupeň neurčitosti E sa mení tak, že v počiatočnom období (na začiatku informačného procesu) je neurčitosť maximálna, t. j. zodpovedajúca hodnote E0.

So začatím činnosti informačného systému miera neurčitosti poklesne (ti) a v ďalšom sa asymptoticky blíži k hodnote Ef. Je zrejmé, že v dobre fungujúcich systémoch finálna hodnota neurčitosti Ef nemôže byť v čase tf väčšia, ako počiatočná hodnota E0.

Pre efektívne informačné systémy sa požaduje, aby rýchlosť zmeny zmenšovania neurčitosti bola maximálna, tzn. aby platilo:

min)( 0 =−=∆ ttt i (1.8)

Napr. na začiatku zberu informácií je neurčitosť a neistota najväčšia – zodpovedajúca hodnote E0. V dôsledku aktivizácie všetkých informačných činiteľov sa neurčitosť a neistota začne znižovať - interval {ti; t0}.

V intervale {ti; tf}, keď sa blíži miera neurčitosti k hodnote Ef, je zmena neurčitosti v smere jej zmenšovania len minimálna. Ďalšie zmenšovanie neurčitosti je možné dosiahnuť len použitím nových spôsobov zberu informácií.

t0 t1 t2 t3 t(i-1) ti t(i+1) tj tk tf

čas činnosti IS

Obrázok 1.5 Priebeh zmenšovania neurčitosti v priebehu informačného procesu

Každá cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá je zameraná na vytváranie hodnôt alebo na plnenie úloh súvisiacich s fungovaním akéhokoľvek spoločenského systému, sa uskutočňuje prostredníctvom riadenia.

Riadenie predstavuje mnohostrannú tvorivú činnosť, v rámci ktorej riadiaci subjekt stanovuje ciele, ovplyvňuje metódy, prostriedky a fungovanie riadených prvkov tak, aby

E0

Ef

E(t)

E(t)

24

systém optimálne plnil určené funkcie a dosahoval stanovené ciele v určenom čase a v požadovanej kvalite. Je to proces plnenia stanovených cieľov v turbulentnom prostredí. Uskutočňuje sa prostredníctvom takých funkcií, ako sú plánovanie, rozhodovanie, organizovanie, zabezpečovanie a vedenie ľudských zdrojov a kontrola.

V procese riadenia majú nezastupiteľnú a nenahraditeľnú funkciu informácie a efektívny informačný systém. Kvalita riadenia je priamo úmerná kvalite prijímaných a vydávaných informácií.

Pre činnosť a celkovú efektívnosť bezpečnostného systému je bezpodmienečne potrebný informačný systém, zabezpečujúci prenos poplachových informácií, informácií o sabotáži, či poruche technických zabezpečovacích prostriedkov.

25

2 ZDROJE INFORMÁCIÍ V BEZPEČNOSTNÝCH SYSTÉMOCH

2.1 Základné definície – všeobecné

Zdroj – miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza, čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho.

– source (angl.) - miesto, osoba, okolnosť, vec atď., od ktorého niečo začína alebo pochádza.

– entita (bližšie neurčený jav), ktorá má aktuálny alebo potenciálny úžitok.

2.1.1 Definovanie zdroja informácie

Každý existujúci materiálny objekt (živý i neživý) je v interakcii so svojím okolím a môže byť zdrojom hmotne energetického a informačného pôsobenia. Pri systémovom prístupe ku skúmanej objektívnej realite sledujeme relatívne samostatne len informačné pôsobenie.

Všetky existujúce predmety, javy, procesy, deje a systémy individuálneho a kolektívneho vedomia sú vo svojej podstate zdrojom informácií. Pôsobia na svoje okolie rozmanitými druhmi signálov: pohybom, energiou (mechanickou, akustickou, tepelnou, svetelnou a pod.), písmom, slovom atď.

Potom zdrojom informácie môže byť:

• miesto, kde informácia vzniká, kde sa spracúva, kde sa ukladá,

• vec, ktorá pôsobí na svoje okolie nejakým signálom,

• fyzikálna veličina (napr. pohyb, zmena tepla, zmena tiaže a pod.), ktorá môže byť detekovaná a pretvorená na signál,

• charakteristické rysy nebezpečenstva ktoré treba pretransformovať na fyzikálne signály (napr. zvýšená koncentrácia toxických plynov, útok na osobu a pod.),

• osoba - útočník, ktorý aktivuje poplachový systém a pod.

2.1.2 Klasifikácia zdrojov informácií

Rozdelenie zdrojov informácií môže byť:

a) podľa mobility zdroja

• stacionárne, ak sa poloha zdroja nemení, napr. EZS stacionárneho objektu,

• mobilné, ak sa mení poloha zdroja informácie, napr. zabezpečovací systém automobilu.

b) podľa stupňa spracovania

• prvotné zdroje – sú zdrojom prvotnej informácie, ktoré vznikajú ako bezprostredný odraz kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností objektívnej reality alebo subjektu,

26

• druhotné zdroje – v ktorých vzniká informácia ako výsledok spracúvania prvotných informácií; poskytujú informácie o riadenom systéme, ale sprostredkovane.

c) podľa nositeľa

• človek, jeho vedomosti, znalosti, vedomie a podvedomie,

• technický prostriedok,

• iný nositeľ.

d) podľa polohy voči systému

• vnútorné, ktoré sa nachádzajú vo vnútri systému, sú jeho súčasťou,

• vonkajšie, ktoré sa nachádzajú mimo systému.

e) podľa formy informácie

• literárne zdroje, (knihy, odborné časopisy, normy, zákony),

• spisové zdroje, (smernice, plány, nariadenia, štatistiky),

• auditívne zdroje, (prednáška, konferencie, porady, semináre),

• vizuálne zdroje (grafy, schémy, tablá, signalizačné prvky),

• akustické zdroje, (zvukové záznamy a nahrávky, sirény),

• audiovizuálne (záznamy CCTV).

Informačné zdroje môžu byť:

- aktívne, ak poskytujú informáciu v niektorej známej znakovej sústave,

- potenciálne, ak sú znakom priradené jednotlivé stavy alebo významy, ktorým musí užívateľ rozumieť.

Klasifikované zdroje informácií môžeme okrem toho rozdeliť na zdroje:

- situačných informácií, tzn. na zdroje, ktoré informujú orgán riadenia o minulom, súčasnom a budúcom stave riadeného (bezpečnostného) systému,

- riadiacich informácií, čo sú zdroje, ktoré určujú riadenému (bezpečnostnému) systému ciele a úlohy, ktoré majú plniť.

2.1.3 Zdroje informácií v informačnom systéme riadenia spoločnosti

V informačnom systéme riadenia spoločnosti sa využívajú zdroje (Obrázok 2.1)

- situačných informácií,

- riadiacich informácií.

27

Obrázok 2.1 Toky informácií v informačnom systéme riadenia spoločnosti

2.2 Zdroje situačných informácií

Za situačné informácie sa považujú všetky správy, oznámenia a záznamy o minulom, súčasnom alebo očakávanom deji, stave, procese alebo činnosti, ktoré majú vzťah k predmetu činnosti spoločnosti. Môžu sa týkať:

- ekonomických činností, ktoré vyjadrujú a zachytávajú ekonomickú činnosť spoločnosti a procesy v nej i vo vonkajšom prostredí, napr. informácie o procesoch výroby, predaja, bankové informácie, plány výroby, rozvoja a pod.,

- mimoekonomických činností, ktoré obsahujú informácie o výsledkoch výskumu a vývoja, technologické, ekologické, sociálne informácie a pod., napr. informácie o stave bezpečnostného prostredia, o nových technológiách, o nových produktoch na trhu a pod.

Tieto informácie sú významným sú významným a dôležitým podkladom pre riadenie spoločnosti.

Zdrojmi situačných informácií môžu byť:

• ekonomické rozbory,

• analýzy trhu,

• štatistiky kriminality,

• správy o bezpečnostnej situácii,

• výkazové dokumenty a hlásenia,

• prezentácie nových produktov (veľtrhy, výstavy),

• konferencie, semináre, porady a pod.

1. úroveň

2. úroveň

3. úroveň

Legenda:

riadiace informácie

situačné informácie

vonkajšie vplyvy (zdroje)

28

2.3 Zdroje riadiacich informácií

Za riadiace informácie sa považujú tie informácie, ktorými riadiaci (nadriadený) orgán určuje podriadeným stupňom (prvkom, štruktúram) ciele a úlohy, ktoré majú plniť. Za riadiace informácie sa považujú najmä:

• pokyny,

• smernice,

• plány, nariadenia, príkazy,

• metodické pokyny,

• zákony, normy a pod.

Zdrojmi riadiacich informácií môžu byť:

- riadiace orgány (osoby, inštitúcie),

- písomné dokumenty,

- rečová komunikácia a pod.

Zdroje informácií v poplachovom systéme

Aj v poplachovom systéme, podobne ako v informačnom systéme, identifikujeme zdroje:

- situačných informácií,

- riadiacich informácií.

Zdroje situačných informácií

Za situačné informácie v poplachovom systéme budeme, ako už bolo uvedené v prvej kapitole, považovať:

• poplachové informácie,

• technologické informácie.

Za situačné informácie sa v poplachovom systéme považujú najmä:

- informácie o pokuse alebo narušení objektu (priestoru),

- informácie o vzniku nebezpečnej situácie,

- informácie o ohrození človeka,

- informácie o sabotážnych pokusoch,

- informácie o stave prvkov poplachového systému,

- informácie o stave poplachových prenosových systémov a ciest,

- informácie od zásahových (záchranných ) jednotiek a služieb a pod.

Zdroje situačných informácií v poplachovom systéme je možné rozdeliť:

• z hľadiska umiestnenia

o v/na objekte,

o mimo objekt

29

Obrázok 2.2 Informačné toky v poplachovom systéme

Zdroje situačných informácií, ktoré sa nachádzajú v/na chránenom objekte môžu byť:

- osoby (zamestnanci, pracovníci FO, narušiteľ),

- komponenty systému (detektory, sirény, ústredne a pod.),

- fyzikálne veličiny (pohyb, zmena tepla, zmena tiaže, hmotnosti, pokles napätia zdroja, absencia signálu a pod.),

30

- iné (zvýšené koncentrácie nebezpečných látok, prítomnosť určitých látok/kovov a pod.).

Zdroje situačných informácií, ktoré sa nachádzajú mimo chráneného objektu, môžu byť:

- osoby v okolí objektu (ktoré oznámia aktiváciu poplachového systému),

- pomôcky pre dispečera PCO, najmä:

o grafické dokumenty (stolové karty, vozidlové karty, objektové karty),

o signalizačné panely a tablá,

o grafické a textové súbory v PC,

o textové dokumenty (postupy činnosti, metodiky, návody) a pod.

Zdroje riadiacich informácií

Za riadiace informácie sa považujú také informácie, ktoré určujú riadeným prvkom poplachového systému úlohy a uvádzajú ich do žiadaných stavov. Sú to najmä:

• pokyny/signály pre aktiváciu zásahovej jednotky,

• povely, signály počas zásahu,

• signály pre zapnutie/vypnutie poplachového systému alebo jeho časti.

Za zdroje riadiacich informácií, ktoré sa nachádzajú v objekte, môžeme považovať technické prostriedky – klávesnice, ovládacie panely a pod.

Za zdroje riadiacich informácií, ktoré sa nachádzajú mimo objektu, môžeme považovať:

• osoby (dispečer PPC/PCO, veliteľ zásahu), textové dokumenty (metodiky činností, smernice dispečerov PPC/PCO a pod.),

• grafické dokumenty (objektové karty, mapy a pod.),

• technické prostriedky, umožňujúce diaľkové zapnutie/vypnutie poplachového systému objektu.

Zdroje informácií pre riadenie strážnej služby

Fyzická ochrana objektu (strážna služba) musí byť organizovaná a vykonávaná tak, aby:

• na jej výkon boli určené osoby so zodpovedajúcim stupňom preverenia, fyzicky zdatné a odborne pripravené,

• pôsobila ako odstrašujúci prostriedok proti narušeniu objektu (chráneného priestoru),

• jednotka vykonávajúca strážnu službu bola schopná vykonať včasný zásah v mieste narušenia systému ochrany,

• bolo minimalizované riziko, že sa príslušníci strážnej (zasahujúcej) jednotky stali nápomocní vonkajšiemu útočníkovi.

Výkon služby fyzickej ochrany (strážnej služby) môže byť vykonávaný formou:

• fixných stanovíšť na miestach vstupov do objektu (chráneného priestoru),

• strážnych obchôdzok po stanovených osiach vo vnútri alebo zvonka objektu,

• hliadkovaním podľa stanovených variantov (vo vnútri alebo zvonka),

31

• služby so zbraňou alebo bez zbraní (vecných bezpečnostných prostriedkov).

Fyzickú ochranu (strážnu službu) môžu vykonávať príslušníci:

• ozbrojených síl,

• ozbrojených bezpečnostných zborov (Policajný zbor, Železničná polícia),

• bezpečnostných zborov,

• súkromných bezpečnostných služieb,

• vlastnej ochrany.

Fyzická ochrana objektu môže byť zabezpečená aj kontrolou hranice objektu predovšetkým mimo pracovného času, použitím elektrického zabezpečovacieho systému s vyvedením výstupného signálu na stanovište stáleho výkonu služby fyzickej ochrany.

Pri výkone a zabezpečovaní strážnej služby/fyzickej ochrany sa vytvárajú podobné informačné systémy, ako sme uviedli v prípade riadenia spoločnosti a prevádzkovania poplachového systému.

Ak strážnu službu/fyzickú ochranu zabezpečuje bezpečnostná služba podľa zákona 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, ide o súkromnú spoločnosť, ktorá pre svoje fungovanie využíva ako situačné, tak i riadiace informácie. Zásady riadenia spoločnosti sa preto nemenia.

Základné druhy situačných informácií sú podobné alebo rovnaké, ako sme uviedli v kapitole 2.1. Okrem toho musíme zohľadniť ďalšie špecifiká, ktorými sú:

• informácie o chránenom objekte,

• informácie o okolí chráneného objektu,

• informácie o činnostiach v chránenom objekte,

• informácie o podmienkach výkonu strážnej služby a pod.

Ako zdroje situačných informácií môžeme označiť:

• stavebnú dokumentáciu chráneného objektu,

• bezpečnostnú analýzu chráneného objektu,

• analýzu rizík,

• prevádzkový poriadok objektu,

• signalizačné panely, grafické tablá, príp. PPC/PCO,

• monitory CCTV,

• systém kontroly strážnej služby,

• tiesňové hlásiče a pod.

Zdrojmi riadiacich informácií pri výkone strážnej služby/fyzickej ochrany sú najmä:

• smernice pre ochranu objektu,

• smernice pre fyzickú ochranu (Plány fyzickej ochrany alebo Pravidlá na výkon fyzickej ochrany objektu a chráneného priestoru),

32

• zákony a právne predpisy,

• zmluva o ochrane objektu a pod.

Zdroje informácií pre vypracovanie organizačných a režimových opatrení

Základnými informáciami, potrebnými na vypracovanie organizačných a režimových opatrení (prevádzkového poriadku) chráneného objektu sú:

a) určujúce podmienky vstupu osôb5 a vjazdu dopravných prostriedkov6 do objektu a podmienky výstupu osôb a výjazdu dopravných prostriedkov z objektu,

b) určujúce podmienky pohybu osôb, dopravných prostriedkov v objekte a to v pracovnom čase a mimopracovnom čase,

c) určujúce podmienky ochrany vybraných priestorov a zón v chránenom objekte,

d) určujúce podmienky a spôsob kontroly objektu a chráneného priestoru po opustení pracoviska zamestnancami,

e) určujúce podmienky používania, prideľovania, označovania, úschovy a evidencie originálov a kópií bezpečnostných kľúčov a médií do zámkov a uzamykateľných systémov,

f) určujúce podmienky používania, prideľovania, označovania, úschovy a evidencie kódových nastavení a hesiel používaných pre prístup do objektov, chránených priestorov a bezpečnostných úschovných objektov,

g) určujúce podmienky manipulácie s mechanickými zábrannými prostriedkami a technickými zabezpečovacími prostriedkami (EZS, CCTV, SKV) a podmienky ich používania,

h) predpisy určujúce postup pri narušení objektu a chráneného priestoru alebo pri pokuse o narušenie objektu a chráneného priestoru,

i) predpisy určujúce postup v prípade vzniku mimoriadnej situácie, ktorých súčasťou je aj plán na ochranu, evakuáciu osôb a chránených záujmov.

Základnými zdrojmi týchto informácií sú:

• režimová štúdia objektu,

• organizačná štruktúra firmy,

• zoznam dodávateľov/odberateľov,

• záväzné pokyny a nariadenia manažmentu firmy,

• Smernica na ochranu objektu,

• zákony a právne predpisy (napr. pre prevenciu závažných priemyselných havárií, pre ochranu pred požiarmi a pod.).

Rozsah požadovaných informácií pre vypracovanie organizačných a režimových opatrení (prevádzkového poriadku) bude závisieť od veľkosti, vnútornej štruktúry, zložitosti vnútorných a vonkajších vzťahov, charakteru a hodnoty chránených záujmov v objekte (chránenom priestore).

5 budeme uvažovať stálych zamestnancov, dodávateľov, návštevy a pod. 6 dopravné prostriedky firemné, zamestnancov, klientov, partnerov a pod.

33

3 POPLACHOVÉ PRENOSOVÉ SYSTÉMY

3.1 Definícia poplachového prenosového systému

3.1.1 Elektrický zabezpečovací systém

Pri použití elektrického zabezpečovacieho systému na zaistenie ochrany objektu môžeme objekt považovať za zdroj situačných (poplachových a iných)informácií.

V objekte je nainštalovaný elektrický zabezpečovací systém (EZS), ktorý je určený na detekciu a signalizovanie prítomnosti, vstupu alebo pokusu o vstup narušiteľa do stráženého objektu (priestoru).

Z hľadiska prenosu informácií (správ a signálov) medzi prvkami zabezpečovacieho poplachového systému je zriadené spojenie, ktoré môže byť:

• drôtové,

• bezdrôtové.

Schéma zabezpečovacieho systému v objekte je uvedená na nasledujúcom obrázku, schematické značky sú v prílohe.

Obrázok 3.1 Schéma elektrického zabezpečovacieho systému v objekte

34

Na schéme je šípkou označený prvok, ktorý má význam pre definovanie poplachového prenosového systému. Je ním ústredňa EZS, ktorá je počiatočným bodom poplachového prenosového systému.

3.1.2 Poplachový prenosový systém

Poplachový prenosový systém (Alarm Transmission System) je definovaný ako zariadenia a sieť použité na prenos informácií o stave jedného alebo viacerých poplachových systémov k jednému alebo viacerým poplachovým prijímacím centrám.

Poplachový prenosový systém (PPS) sa môže skladať z množstva nezávislých liniek (prepojení), ako napr.:

• od chráneného objekt k satelitnej stanici,

• od satelitnej stanice k satelitnej stanici,

• od satelitnej stanice k poplachovému prenosovému centru.

Každá nezávislá linka (prepojenie) môže byť považovaná podľa tejto definície v určitom slova zmysle za poplachový prenosový systém. Základná zostava poplachového prenosového systému (PPS) je uvedená na nasledujúcom obrázku.

Obrázok 3.2 Schéma prenosového poplachového systému

Poplachový prenosový systéme teda tvorí:

• poplachové prenosové zariadenie (PPZ) umiestnené v chránenom objekte,

• poplachová prenosová cesta,

• poplachové prenosové zariadenie umiestnené v poplachovom prijímacom centre (PPC/PCO)

3.2 Štruktúra PPS

Poplachové prenosové zariadenia (Alarm Tranimission Equipment) (PPZ) – sú zariadenia, ktoré sú určené predovšetkým na prenos poplachových hlásení na rozhraní EZS v strážených priestoroch k rozhraniu PPZ v poplachovom prijímacom centre.

Za poplachové prenosové zariadenia môžeme považovať:

EZS PPZ PPZ Indikačné zariadenie PPC/PCO

PPC

Chránený objekt Poplachové prijímacie centrum

Rozhranie PS Koncové rozhranie

35

• vysielače a prijímače, umiestnené buď v chránenom objekte alebo v poplachovom prijímacom centre, určené na vysielanie a príjem informácií do/z poplachového prijímacieho centra,

• komunikátory, umiestnené buď v chránenom objekte alebo PPC/PCO, určené na vytváranie spojenia a vysielanie informácií cez verejnú telefónnu sieť (VTS).

Poplachová prenosová cesta (Alarm Transmission Path) - prepojenie medzi elektrickým zabezpečovacím systémom a príslušným poplachovým prijímacím centrom (PPC/PCO).

Musí zabezpečovať prenos hlásení:

• poplachového stavu,

• stavu sabotáže,

• poruchového stavu,

• pre diaľkové ovládanie poplachového systému.

Môže byť zriadená:

• pevná poplachová prenosová cesta, ktorá zabezpečuje nepretržité spojenie medzi EZS a PPC/PCO počas ochrany objektu; nevyžaduje zopnutie alebo zostavenie pred prenosom poplachových správ, napr. jednosmerné párové linky, linky akustického pásma, dátové linky; využíva sa aj superponovanie signálov EZS na telefónny signál prenášaný od CHO po MTÚ, signál káblovej televízie, alebo na napätie siete elektrického vedenia,

• vyhradená poplachová prenosová cesta, určená výhradne na prevádzku poplachových prenosových systémov; je schopná zabezpečiť nepretržité spojenie EZS s príslušným PPC/PCO a nevyžaduje zapínanie alebo nastavovanie priority pre prenos jednotlivých hlásení (poplachových alebo iných), napr. vo verejnej telefónnej sieti.

V závislosti od požadovaného stupňa komunikačnej spoľahlivosti a bezpečnosti môžu byť použité viacej ako jeden prenosový kanál medzi EZS a PPC/PCO. Na dosiahnutie redundancie prenosu sa môže EZS a PPC/PCO prepojiť viacerými prostriedkami, napr.:

• pevná linka VTS a rádiová sieť,

• pevná linka VTS a mobilná rádiová sieť,

• pevná linka VTS a neverejná rádiová sieť (telekomunikačná sieť).

Využitie VTS

Výhody použitia:

• prenáša na PPC/PCO všetky informácie, ktoré je EZS v objekte schopný poskytnúť,

• väčšinu ústrední stačí na sprevádzkovanie komunikácie s PPC/PCO len naprogramovať,

• nevyžaduje si zakúpenie ďalších zariadení a modulov.

Nevýhody použitia:

• potreba telefónnej linky v objekte,

36

• prenos informácií je pomalší a je závislý od kvality telefónnej linky,

• menšia spoľahlivosť prenosu (poruchy linky),

• menšia bezpečnosť prenosu (možnosť prerušenia útočníkom),

• kontrola spojenia s PCO len 1 – x za 24 hod.,

• vysoké finančné náklady na poplatky za prenajatie linky a hovory, resp. prenosy hlásení medzi EZS a PPC/PCO.

Využitie MTS – GSM modulu

Výhody použitia:

• nie je potrebná telefónna linka v objekte,

• možnosť využitia ako záložného kanála.

Nevýhody použitia:

• spoľahlivosť je závislá od momentálneho zaťaženia MTS,

• finančné náklady spojené s inštaláciou GSM modulu,

• finančné náklady na aktiváciu SIM karty,

• možnosť zarušenia pásma,

• zvýšenie nákladov na stráženie o poplatky za SMS odoslané EZS.

Využitie bezdrôtových (rádiových) kanálov

Výhody použitia:

• nie je potrebná telefónna linka v objekte,

• prenáša na PPC/PCO všetky informácie, ktoré je schopný EZS v objekte poskytnúť,

• prenos informácií na PPC/PCO funguje v reálnom čase, bez oneskorenia,

• kontrola spojenia objektu so PPC/PCO je nastaviteľná, napr. každých 30 sek.,

• nie je zaťažená telefónna linka v objekte ani prevádzkovo, ani finančne.

Nevýhody použitia:

• potreba doplnenia inštalovaného systému v objekte vysokofrekvenčným vysielačom a prijímačom na strane PPC/PCO,

• zvýšenie finančných nákladov spojených s inštaláciou prijímača a vysielača,

• zvýšenie poplatkov za stráženie objektu – úhrada nákladov za prevádzku rádiovej siete (neplatí to napr. pre rádiové siete NAM GLOGAL, kde je vydané „typové povolenie“ a za rádiovú prevádzku zákazník nič neplatí. Systém pracuje na podobnom princípe ako diaľkové ovládanie k autoalarmu.)

37

4 POPLACHOVÉ PRENOSOVÉ ZARIADENIA

4.1 Základné pojmy

Poplachové prenosové zariadenie je, ako už bolo definované v kapitole 3.2, zariadenie, ktoré je určené na prenos poplachových hlásení na rozhraní poplachových systémov v strážených priestoroch k rozhraniu poplachového prenosového zariadenia v PPC/PCO a ďalej ovládaciemu a indikačnému zariadeniu v PPC/PCO. Môže tiež prenášať informácie alebo povely z PPC/PCO k jednému alebo viacerým poplachovým systémom.

Rozlišujeme:

• prenosové zariadenie stráženého priestoru (supervised premises transceiver) - zariadenie v stráženom priestore, vrátane rozhrania s poplachovým systémom a rozhrania s PPS.

o rozhranie PPS - je časť PPS určená na transformáciu prenášanej informácie do formy vhodnej na prenos cez danú prenosovú cestu daným PPS. Jeho úlohou je

� meniť signál generovaný v poplachovom systéme na signál najvhodnejší pre prenos v danej prenosovej ceste,

� meniť signál z prenosovej cesty na signál vhodný pre spracovanie v poplachovom systéme, alebo v PPC/PCO.

• prenosové zariadenie PPC/PCO (receiving centre transceiver) - poplachové prenosové zariadenie, ktoré je umiestnené v poplachovom prijímacom centre (PPC/PCO), alebo inom diaľkovo ovládanom centre.

Prenosové zariadenia môžu byť:

• vysielače / prijímače PPS – zariadenia PPS, umiestnené v chránenom objekte alebo PPC/PCO, určené na vysielanie / príjem informácií v rádiovej sieti,

• komunikátory PPS - zariadenia PPS, umiestnené v chránenom objekte alebo PPC/PCO, určené na vytváranie spojenia a vysielania informácií cez komutovanú VTS.

4.2 Druhy signálov

Základnou funkciou PPS je prenos signálov medzi chráneným objektom a poplachovým prijímacím centrom (PPC/PCO).

Pod pojmom signál rozumieme časovo premennú fyzikálnu veličinu, zobrazujúcu informáciu. Informácia, ktorú signál zobrazuje môže byť:

• užitočná,

• rušenie.

Signál vzniká v zdroji alebo pri zdroji informácie, kde nadobúda určitú formu oznámenia, potom je prenášaný k príjemcovi oznámenia, resp. k príjemcovi informácie. Oznámenie, ktoré je obsahom signálu, nie je vždy vhodné na prenos, preto je signál transformovaný do podoby, ktorá je najvhodnejšia na jeho prenos, alebo na opätovné prevedenie signálu do formy oznámenia (Obrázok 4.1).

38

Obrázok 4.1 Prenos signálu

Transformačným členom v prípade poplachových prenosových systémov je:

• vysielač/prijímač v prípade prenosu rádiových signálov,

• telefónny komunikátor, v prípade prenosu telefónnych signálov,

• GSM modul, v prípade využívania mobilných rádiových sietí.

V PPS sa prenášajú:

• analógové signály (telefónne signály, rádiové signály, televízne signály),

• digitálne signály (signály diaľkového ovládania, digitalizované analógové a televízne signály).

Analógový signál je taký, ktorého intenzita sa plynulo mení v čase. Inak povedané, jeho priebeh je hladký bez zlomov a nespojitostí. Je to spojitá kolísajúca elektromagnetická vlna, ktorá môže byť šírená rôznymi médiami v závislosti na frekvencii. Patria tu: medené médiá ako krútená dvojlinka a koaxiálny kábel; káble z optických vlákien; atmosféra alebo kozmický priestor.

Digitálny signál je postupnosť napäťových pulzov, ktoré je možné prenášať médiom. Je to signál ktorého intenzita sa udržuje na konštantnej úrovni po dobu určitej časovej periódy, potom sa skokovo mení na ďalšiu konštantnú úroveň. Dokonalejšia definícia by bola, že prechod z jednej konštantnej úrovne na druhú nie je okamžitý, ale sa uskutočňuje v krátkom časovom intervale, tzv. prechodovej perióde. Napriek tomu sa využívaný digitálny signál takmer blíži k ideálnemu modelu s konštantnou úrovňou napätia a skokovými prechodmi.

Analógový signál by mohol reprezentovať rozhovor a digitálny signál reprezentuje sled binárnych jednotiek a núl.

Obrázok 4.2 Druhy signálov

Zdroj signálu

Transformačný člen

Transformačný člen

Príjemca signálu

Prenosová cesta

39

Spracovanie digitálneho signálu je vo všeobecnosti lacnejšie, ako spracovanie analógového signálu. Ďalšou výhodou digitálneho signálu je jeho väčšia odolnosť voči interferencii šumu. Nevýhodou v porovnaní s analógovým signálom je rýchlejšie oslabovanie digitálneho signálu.

Reprezentácia analógových a digitálnych dát

Analógové dáta v nejakom intervale na seba priberajú súvislé (spojité) hodnoty. Takéto dáta sú zväčša vytvorené senzormi merajúcimi hodnoty ako tlak alebo teplota. Príkladom môže byť zvuk a video, čo sú súvislo meniace sa vzorky intenzity.

Digitálne dáta nesú v sebe nespojité hodnoty napr. text alebo čísla.

Obrázok 4.3 Analógový a digitálny signál analógových a digitálnych dát

Ako ilustruje predchádzajúci obrázok, analógové aj digitálne dáta môžu byť reprezentované a šírené analógovým alebo digitálnym signálom. Analógové dáta, ktoré zaberajú limitované frekvenčné spektrum, môžu byť priamo reprezentované analógovým signálom zaberajúcim rovnaké frekvenčné spektrum. Najlepší príklad toho sú hlasové dáta. Zvukové vlny majú frekvenčné komponenty v rozsahu od 20Hz až po 20KHz. Avšak väčšina energie je sústredená v užšom frekvenčnom páse. Pre zrozumiteľný a jasný prenos ľudskej reči je postačujúce frekvenčné pásmo od 300 do 3400Hz.Takto pracuje telefónny prístroj, ktorý pre všetky vstupujúce zvuky v rozsahu 300 až 3400Hz produkuje frekvenčné vzorky elektromagnetického signálu na rovnakej frekvencii. Tento elektromagnetický signál je na opačnom konci konvertovaný späť na zvuk.

Digitálne dáta môžu byť tiež reprezentované analógovým signálom použitím modemu (modulátor - demodulátor). Modem prevádza série binárnych napäťových pulzov na analógový signál modulovaný do určitého spektra. Tento signál môže byť potom prenášaný vhodným médiom. Najbežnejšie modemy modulujú digitálne dáta do hlasového spektra a umožňujú tak prenášať digitálne dáta bežnou telefónnou linkou. Na druhom konci linky modem signál demoduluje na digitálne dáta.

40

Funkčne podobné prevádzke modemu, môžu byť analógové dáta zakódované do digitálneho signálu. Zariadenie, ktoré kóduje hlasové dáta na digitálny signál, sa volá kodek (Codec - kóder - dekóder). V podstate kodek vzorkuje signál hlasových dát a pretvára ich na bitový tok. Na opačnom konci sú digitálne dáta kodekom dekódované na pôvodné analógové dáta. Nakoniec môžu byť digitálne dáta priamo reprezentované v binárnej forme dvojúrovňovými napäťovými signálmi.

Každá zo štyroch kombinácií má určité výhody, pre ktoré je vhodná na konkrétny typ komunikačných úloh. Dôvody sú nasledovné:

• digitálny signál a digitálne dáta: zariadenia pre kódovanie dát do digitálneho signálu sú menej nákladné ako modemy,

• digitálny signál a analógové dáta: konverzia analógových dát do digitálnej formy umožňuje využitie moderného vybavenia pre digitálne prenosy a prepojovanie,

• analógový signál a digitálne dáta: prenosové média, ako optické vlákna a éter, šíria iba analógový signál,

• analógový signál a analógové dáta: analógové dáta sa jednoducho konvertujú na analógový signál.

4.3 Analógový a digitálny prenos

Analógové aj digitálne dáta môžu byť prenášané vhodným prenosovým médiom, pričom komunikačný systém zabezpečuje funkciu spracovania dát. Analógový prenos je spôsob prenosu analógovým signálom bez ohľadu na jeho obsah, teda signál môže reprezentovať analógové aj digitálne dáta.

Analógový prenos môže byť bez ďalších zariadení šírený na väčšie vzdialenosti ako digitálny prenos, keďže analógový signál nie je natoľko oslabovaný útlmom ako signál digitálny. Pre dosiahnutie väčších vzdialeností prenosu sa používajú zosilňovače. Tieto zosilňujú aj šumovú zložku signálu a preto sa množstvom použitých zosilňovačov adekvátne zvyšuje skreslenie signálu. Pri analógových hlasových dátach môže byť malé skreslenie tolerované a dáta budú zrozumiteľné. Avšak pre digitálne dáta, ktoré prešli modemom a sú prenášané analógovo, môže takéto skreslenie spôsobovať chyby.

Digitálny prenos je na rozdiel od analógového závislý na obsahu signálu. Aj keď je digitálny signál prenášaný na veľké vzdialenosti vo väčšej miere oslabovaný útlmom, je možné útlm prekonať pomocou opakovačov (repeaters). Repeater prijíma signál, obnovuje vzorky núl i jednotiek a preposiela nový signál. S vhodne umiestneným opakovačmi je možné prenášať dáta na veľké vzdialenosti bez kumulovania chýb, ktoré by ohrozovali integritu prenášaných dát.

Opakovače je možné použiť aj pre analógový prenos, ktorý nesie digitálne dáta. Tieto sú rovnako obnovované a preposielané ďalej novým čistým analógovým signálom.

4.3.1 Použitie komunikátorov

Komunikátor (transceiver) poplachového systému (angl. alarm system transceiver) je prenosové poplachové zariadenie, ktoré je umiestnené v strážených priestoroch alebo v satelitnej stanici. (V niektorých systémoch môže byť komunikátor/transceiver schopný vysielania, ale nie príjmu.)

41

Digitálny komunikátor (angl. digital communicator) je poplachové prenosové zariadenie používané v systémoch s digitálnou komunikáciou. Hlasový komunikátor (angl. voice communicator) je poplachové prenosové zariadenie používané v systémoch s hlasovou komunikáciou.

GSM komunikátor je poplachové prenosové zariadenie využívajúce pre prenos správ GSM sieť (umožňuje prenos hlasových aj textových správ). GSM komunikátor je mikroprocesorom riadené elektronické zariadenie, ktorého úlohou je riadiť, vyhodnocovať a zabezpečovať obojsmernú komunikáciu pomocou SMS správ medzi mobilným telefónom užívateľa a ľubovoľným zariadením ako je elektrický zabezpečovací systém, elektrické vykurovanie, čerpadlo vody, osvetlenie alebo riadenie činnosti iného zariadenia.

Modul komunikátora umožňuje v spojení s EZS nasledujúce funkcie:

• odosielanie informačných SMS textových správ na niekoľko mobilných telefónov,

• zavolanie na nastavené telefónne čísla a prehranie akustického upozornenia,

• odovzdanie správ na PCO,

• diaľkové ovládanie a programovanie EZS pomocou SMS z mobilného telefónu, z SMS brány, alebo prostredníctvom WAP,

• diaľkové ovládanie a nastavovanie systému z klávesnice telefónu (mobilnej i pevnej siete),

• diaľkové ovládanie spotrebičov v dome z telefónu (mobilnej i pevnej siete),

• pripojenie telefónneho prístroja z ktorého sa dá telefonovať podobne ako z pevnej linky (prostredníctvom siete GSM),

• pripojenie SMS terminálu pre odosielanie a príjem textových správ,

• pripojenie na internet,

• nastavovanie zabezpečovacieho systému prostredníctvom nastavovacej webovej stránky prevádzkovanej výrobcom, prípadne predajcom.

4.4 Prenos videosignálov

Video (lat. vidieť) je technológia pre zachytávanie, zaznamenávanie, prehrávanie, prenos a obnovu hýbajúcich sa obrázkov (snímok), využívajúca bunečný film, elektrické signály alebo digitálne médiá. Pojem video spoločne označuje digitálne a analógové spôsoby ukladania záznamov. Teda všeobecne video je sekvenciou obrázkov rýchlo po sebe idúcich tak, že vznikne pre pozorovateľa ilúzia pohybu.

Videosignál (televízny signál) je analógový alebo digitálny elektrický signál, vytvorený optickým snímačom (napr. CMOS, CCD) premieňajúcim na neho dopadajúce svetlo, odrážajúce sa od snímaného objektu (predmetu, osoby, a pod.) cez sústavu optických šošoviek (objektív).

Základnými časťami CCTV systému je:

• kamera,

• monitor,

• multiplexer,

42

• videorekordér (analógový alebo digitálny).

Základnou časťou televíznej kamery je optický snímač, ktorý premieňa dopadajúce svetlo na elektrický signál. Snímač musí byť doplnený o optický systém, ktorý zaistí, aby svetlo dopadalo na svetlocitlivú plochu v potrebnej kvalite. Ako optický snímač sa používa snímacia elektrónka (vidikon) alebo polovodičový snímací CCD prvok.

Vidikon je snímacia elektrónka, ktorá má na vnútornej čelnej stene skleneného valca naparenú priehľadnú elektródu (tzv. rozkladová elektróda), na ktorú dopadá svetlo. Princíp premeny dopadajúcehosvetla na elektrický signál spočíva v zmene elektrickej vodivosti vrstvy nanesenej na rozkladovejelektróde v závislosti na intenzite dopadajúceho svetla.

Vidikony sú citlivé, snímajú obraz aj pri malom osvetlení. Ich výhodou je vysoká citlivosť, nevýhodou je zotrvačnosť.

Takmer všetky kamery, ktoré sa dnes používajú v CCTV systémoch, snímajú obraz tzv. CCD čipom.

Polovodičový snímací prvok CCD (Charge Coupled Device) je zložený zo snímacích svetlocitlivých prvkov, ktoré menia dopadajúce svetelné žiarenie na elektrický signál. Štruktúra CCD prvku je tvorená množstvom do pravidelného rastra usporiadaných snímacích bodov (tzv. pixelov). Funkciu CCD snímacích bodov možno rozdeliť do troch fáz:

• premena dopadajúceho svetla na zhluky viazaných elektrických nábojov,

• akumulácia takto vzniknutých nábojov,

• prenos týchto nábojov k okrajom štruktúry tak, aby bolo možné ich ďalej spracovať ako obrazový signál.

V prvej fáze je obraz v digitálnej forme. Potom je prevedený na analógovú formu a je ďalej elektronicky upravovaný. V niektorých prípadoch, najmä v prípade farebných kamier, je obraz upravovaný ešte v digitálnej forme (DSP – Digital Signal Procesing) a až potom je prevedený do analógovej formy. To sa často zamieňa za pojem „digitálna“ kamera. Pritom v obidvoch prípadoch z kamery odchádza analógový kompozitný videosignál.

Monitory slúžia na zobrazenie dejov snímaných kamerou alebo zaznamenaných na videomagnetofón. Pre aplikácie CCTV sú to jednoduché prístroje s minimálnym počtom ovládacích prvkov. Rozlišovacia schopnosť čiernobielych monitorov je spravidla 800 riadkov.

V závislosti na použitom spôsobe prenosu videosignálu sa používajú dva základné typy monitorov.

• monitory s priamym spracovaním videosignálu spracovávajú videosignál priamo,

• vysokofrekvenčné monitory pracujú obdobne ako televízne prijímače. Používajú sa pri bezdrôtovom vysokofrekvenčnom prenose čiernobieleho alebo farebného obrazu.

V aplikáciách monitorovania rôznych objektov býva vzdialenosť medzi kamerou a zariadením pre spracovanie videosignálu s monitorom značná. Pri rozhodovaní, aký spôsob prenosu signálu použiť, treba zobrať do úvahy:

43

• počet kamier,

• vzdialenosť jednotlivých častí systému,

• ekonomické porovnanie náročnosti jednotlivých variantov,

• druh a vplyv prostredia, v ktorom je systém nasadzovaný.

4.4.1 Prenos po koaxiálnom vedení

Pre prenos signálu s plnou rozlišovacou schopnosťou je potrebná šírka pásma 6,5 MHz. Dĺžka vedenia je obmedzená úbytkom signálu pozdĺž kábla, ktorý závisí od vlastností použitého kábla. Pre bežný koaxiálny kábel s impedanciou 75 Ω je prenos od kamery k monitoru možný na vzdialenosť rádovo stoviek metrov.

Obrázok 4.4 Prenos videosignálu pasívnou koaxiálnou trasou

Pre dlhšiu trasu je potrebné použitie priebežných korekčných videozosilňovačov, ktoré eliminujú útlm použitého koaxiálneho kábla. Takto možno docieliť dĺžku trasy rádovo niekoľko kilometrov.

Obrázok 4.5 Prenos videosignálu koaxiálnou trasou s korekčným zosilňovačom

Pri prenose signálu koaxiálnym káblom musí byť zachovaná zásada prispôsobenia – t.j. že na vstupe aj výstupe