SyndrSyndróóm C A N m C A N

Týranie, zneuTýranie, zneužžíívanie a zanedbvanie a zanedbáávanie vanie diedieťťaaťťa sa definuje ako aka sa definuje ako akéékokoľľvek vedomvek vedomééaj nevedomaj nevedoméé konanie rodikonanie rodičča, vychova, vychováávatevateľľa a alebo inej osoby, ktoralebo inej osoby, ktoréé popošškodzuje telesný, kodzuje telesný, dudušševný alebo socievný alebo sociáálny vývin dielny vývin dieťťaaťťa, alebo a, alebo spôsobuje jeho smrspôsobuje jeho smrťť..

ZZáákladnkladn éé formy CAN formy CAN syndrsyndr óómu smu s úú::

TelesnTelesnéé týranietýranie

„„TelesnTelesnéé týranie je ubltýranie je ublíížženie dieenie dieťťaaťťu alebo u alebo jeho nezabrjeho nezabráánenie, nezabrnenie, nezabráánenie utrpeniu nenie utrpeniu diedieťťaaťťa vra vráátane tane úúmyselnmyselnéého otrho otráávenia venia alebo udusenia, a to tam, kde je uralebo udusenia, a to tam, kde je urččititááznalosznalosťť čči dôvodni dôvodnéé podozrenie, podozrenie, žže e zranenie bolo spôsobenzranenie bolo spôsobenéé alebo alebo žže mu e mu nebolo vedome zabrnebolo vedome zabráánennenéé..““ ((DunovskýDunovský, , J.,1988,s.123.) J.,1988,s.123.)

Druhy telesnDruhy telesn éého týraniaho týrania

telesntelesn éé týranie akttýranie akt íívnej povahy:vnej povahy:zatvorenzatvorenéé/otvoren/otvorenéé poranenia, poranenia, mnohopomnohopoččetnetnéé zranenia, trzranenia, tržžnnéé rany, rany, podliatiny, bitie, zlomeniny, krvpodliatiny, bitie, zlomeniny, krváácanie, canie, dusenie, otrdusenie, otráávenie, popvenie, popáálenie, smrlenie, smrťťtelesntelesn éé týranie pastýranie pas íívnej povahy:vnej povahy:nedostatonedostatoččnnáá vývýžživa aiva ažž vyhladovanie, vyhladovanie, nedostatok vnedostatok v bývanbývaníí, o, oššatenateníí, v, v zdravotnej zdravotnej aa výchovnej starostlivostivýchovnej starostlivosti

CitovCitov éé týranietýranie

CitovCitov éé týranie môtýranie mô žže mae maťť formuformu

verbverbáálnych lnych úútokov na sebavedomie dietokov na sebavedomie dieťťaaťťaa

opakovanopakovanéého poniho ponižžovanie dieovanie dieťťaaťťa a čči jeho i jeho zavrhovaniazavrhovania

vystavovanie dievystavovanie dieťťaaťťa na náásiliu alebo vsiliu alebo váážžnym nym konfliktom domakonfliktom doma

obmedzovanie dieobmedzovanie dieťťaaťťa aa a podpod

PsychickPsychick éé týranietýraniepsychickpsychick éé týranie akttýranie akt íívnej povahy:vnej povahy:psychickpsychick éé týranie pastýranie pas íívnej povahy:vnej povahy:psychickpsychick éé týranie akttýranie akt íívnej povahy:vnej povahy:poniponižžovanie, nadovanie, nadáávanie, nedôvera, vanie, nedôvera, manipulmanipuláácia, zosmiecia, zosmieššňňovanie, odopieranie ovanie, odopieranie aa podmiepodmieňňovanie lovanie láásky a zsky a zááujmu, ujmu, vyhrvyhráážžanie, nanie, náálepkovanie, nlepkovanie, núútentenáá izolizoláácia cia (najm(najmää v tme), nahv tme), nahááňňanie hrôzy a anie hrôzy a panickpanickéého strachu. ho strachu.

psychickpsychick éé týranie akttýranie akt íívnej povahy:vnej povahy:poniponižžovanie, nadovanie, nadáávanie, nedôvera, vanie, nedôvera, manipulmanipuláácia, zosmiecia, zosmieššňňovanie, odopieranie ovanie, odopieranie aa podmiepodmieňňovanie lovanie láásky a zsky a zááujmu, ujmu, vyhrvyhráážžanie, nanie, náálepkovanie, nlepkovanie, núútentenáá izolizoláácia cia (najm(najmää v tme), nahv tme), nahááňňanie hrôzy a anie hrôzy a panickpanickéého strachu.ho strachu.

psychickpsychick éé týranie pastýranie pas íívnej povahy:vnej povahy:nedostatonedostatoččnnáá stimulstimuláácia, nevcia, nevšíšímavosmavosťť, , neznezááujem, nedostatok lujem, nedostatok láásky, porozumenia, sky, porozumenia, istoty a zanedbistoty a zanedbáávanie zvanie záákladných kladných dudušševných potrieb, ktorevných potrieb, ktoréé vedie k vedie k psychickej deprivpsychickej depriváácii. cii.

SexuSexu áálnelne zneuzneu žžitieitie

„„PohlavnPohlavnéé zneuzneužžíívanie dievanie dieťťaaťťa je nepatria je nepatriččnnéévystavenie dievystavenie dieťťaaťťa pohlavna pohlavnéému kontaktu, mu kontaktu, ččinnosti innosti čči spri spráávaniu. Zahrvaniu. Zahrňňuje akuje akéékokoľľvek vek pohlavnpohlavnéé dotýkanie, styk dotýkanie, styk čči vykorisi vykorisťťovanie ovanie kýmkokýmkoľľvek, komu bolo dievek, komu bolo dieťťa zverena zverenéé do do starostlivosti alebo kýmkostarostlivosti alebo kýmkoľľvek, kto dievek, kto dieťťa a zneuzneužžííva. Takou osobou môva. Takou osobou môžže bye byťť rodirodičč, , prprííbuzný, priatebuzný, priateľľ, odborný , odborný čči dobrovoi dobrovoľľný ný pracovnpracovníík k čči cudzia osoba.i cudzia osoba.““ ((PPööthethe, P.; , P.;

1996, s.36) 1996, s.36)

sexusexu áálne zneulne zneu žžíívanie aktvanie akt íívnej povahy:vnej povahy:sexusexuáálne hry, ohmatlne hry, ohmatáávanie, manipulvanie, manipuláácia cia vv oblasti erotogoblasti erotogéénnych znnych zóón, znn, znáásilnenie, silnenie, ororáálny sex, incestlny sex, incest

sexusexu áálne zneulne zneu žžíívanie pasvanie pas íívnej vnej povahy:povahy: exhibexhibíícia, video, cia, video, fotofoto, , audiopornografiaaudiopornografia

ZanedbZanedb áávanievanie„„ZanedbZanedbáávanie je akýkovanie je akýkoľľvek nedostatok vek nedostatok starostlivosti, ktorý spôsobuje vstarostlivosti, ktorý spôsobuje váážžnu ujmu nu ujmu vývoju dievývoju dieťťaaťťa alebo diea alebo dieťťa ohrozuje. Telesna ohrozuje. Telesnéézanedbanie je ponzanedbanie je poníímanmanéé ako neuspokojovanie ako neuspokojovanie telesných potrieb dietelesných potrieb dieťťaaťťa. To zahra. To zahrňňuje uje neposkytovanie primeranej výneposkytovanie primeranej výžživy, obleivy, obleččenia, enia, prpríístrestreššia, zdravotnej starostlivosti a ochrany ia, zdravotnej starostlivosti a ochrany pred zlom. Citovpred zlom. Citovéé zanedbzanedbáávanie je vanie je neuspokojovanie citových potrieb dieneuspokojovanie citových potrieb dieťťaaťťa, a to a, a to pokiapokiaľľ sa týka nsa týka nááklonnosti i pocitu dieklonnosti i pocitu dieťťaaťťa, a, žže e niekam patrniekam patríí..““ ((in:Pin:Pööthethe, P., 1996, str. 36) , P., 1996, str. 36)

ZvlZvl ášáštnetne formy formy syndrsyndr óómumu CAN.CAN.

Medzi zvlMedzi zvlášáštne formy syndrtne formy syndróómu CAN patria: mu CAN patria:

systsystéémovmovéé, organizovan, organizovanéé a ritua rituáálne lne týranie a zneutýranie a zneužžíívanie vanie

MMüünchhansenovnchhansenov syndrsyndróóm v zastm v zastúúpenpeníí

SystSyst éémovmov éé týranietýranie

ttááto forma týrania je spôsobento forma týrania je spôsobenáásystsystéémom, ktorý bol zalomom, ktorý bol založžený pre pomoc ený pre pomoc aa ochranu detochranu detíí a ich roda ich rodíínn

automatickautomatickéé odobratie dieodobratie dieťťaaťťa z rodiny, a z rodiny, bez predchbez predcháádzajdzajúúcej sancej sanáácie, cie, čči i nedostatonedostatoččnnáá a zla zláá starostlivosstarostlivosťť oo deti v deti v šškolkoláách, detských domovoch; upieranie ch, detských domovoch; upieranie prprááva na informva na informáácie a pod. cie a pod.

patria sem i necitlivpatria sem i necitlivéé a opakovana opakovanéévyvyššetrovania dieetrovania dieťťaaťťa jednotlivými a jednotlivými participujparticipujúúcimi incimi inšštittitúúciami, ktorciami, ktoréé mu mu neustneustáále pripomle pripomíínajnajúú traumatizujtraumatizujúúci ci zzáážžitok, spochybitok, spochybňňovanie jeho výpovede ovanie jeho výpovede vyvolvyvolááva pocit viny, hanby a zmva pocit viny, hanby a zmäätenosti tenosti (najm(najmää pri pohlavnom zneupri pohlavnom zneužžititíí diedieťťaaťťa). a). Po traume, poranenPo traume, poraneníí alebo zneualebo zneužžititíídiedieťťaaťťa nasleduje toto druhotna nasleduje toto druhotnéé týranie týranie prprááve tými, ktorve tými, ktoríí by mali dieby mali dieťťa chra chráániniťť..

OrganizovanOrganizovan éé zneuzneu žžíívanie detvanie det íí

ide najmide najmää o organizovano organizovanéé sexusexuáálne lne zneuzneužžíívanie detvanie detíí -- detskdetskúú prostitprostitúúciu, ciu, pornografiu, sexupornografiu, sexuáálnu turistiku. lnu turistiku.

prioritným motprioritným motíívom organizovanvom organizovanéého ho zneuzneužžíívania detvania detíí je je ččasto predovasto predovššetkým etkým finanfinanččný zisk.ný zisk.““

RituRitu áálne zneulne zneu žžíívanievanie

„„fyzickfyzickéé, psychick, psychickéé alebo sexualebo sexuáálne lne ubliubližžovanie dieovanie dieťťaaťťu spojenu spojenéé s s opakovanými aktivitami (opakovanými aktivitami („„riturituáálmilmi““), ktorých ), ktorých úúččelom elom čči zmyslom je spojii zmyslom je spojiťť toto zneutoto zneužžitie itie s ns náábobožženským, magickým alebo enským, magickým alebo nadprirodzeným kontextom.nadprirodzeným kontextom.““NajNajččastejastejššie sa rituie sa rituáálne zneulne zneužžíívanie spvanie spáája ja ss kultmi akultmi a sektami, prisektami, priččom najom najččastejastejššie prie príípady pady boli zaznamenanboli zaznamenanéé vv spojitosti so satanistami.spojitosti so satanistami.

MMüünchhansenovnchhansenov syndrsyndr óómm

rodirodiččia si okrem ia si okrem úúmyselných otrmyselných otrááv liekmi v liekmi vymývymýššľľajajúú u detu detíí aj rôzne praj rôzne prííznaky a choroby, znaky a choroby, prpríípadne ich padne ich „„vyrvyráábajbajú“ú“, t. j. umelo pripravuj, t. j. umelo pripravujúútak, aby dietak, aby dieťťa bolo kvôli nim vya bolo kvôli nim vyššetrovanetrovanéé a a lielieččenenéé. .

JonesJones (in: Dunovský,J.;1995) charakterizuje (in: Dunovský,J.;1995) charakterizuje mechanizmus mechanizmus MMüünchhansenovhonchhansenovho syndrsyndróómu mu vv zastzastúúpenpeníí, ako rodi, ako rodiččovskovskúú „„výrobvýrobňňuu““patologických prpatologických prííznakov, poznakov, pošškodzovania vzoriek kodzovania vzoriek krvi, mokrvi, močču a pod., aby vyzneli chorobne u a pod., aby vyzneli chorobne

Kto je ohrozený syndrKto je ohrozený syndr óómom mom týrantýran éého dieho die ťťaaťťa?a?

deti deti žžijijúúce vce v nestabilnom rodinnom prostrednestabilnom rodinnom prostredíí

deti rodideti rodiččov zov záávislých na nvislých na náávykových lvykových láátkach, tkach, čči výherných automatochi výherných automatoch

deti vdeti v rodinrodináách sch s nníízkou socizkou sociáálnolno--ekonomickou ekonomickou úúrovrovňňouou

deti vdeti v rodinrodináách spoloch spoloččensky uzavretých voensky uzavretých vočči i majoritnej spolomajoritnej spoloččnosti (uzavretosnosti (uzavretosťť týchto týchto rodrodíín spôsobuje, n spôsobuje, žže javy ako je týranie, e javy ako je týranie, zneuzneužžíívanie, zanedbvanie, zanedbáávanie je komplikovanvanie je komplikovanééodhaodhaľľovaovaťť))

deti rodideti rodiččov sov s rôznymi psychickými poruchami rôznymi psychickými poruchami alebo deti palebo deti pááchatechateľľov trestných ov trestných ččinov, deti inov, deti psychopatických osobnostpsychopatických osobnostíí ss asociasociáálnym lnym charakteromcharakterom

týrania sa doptýrania sa dopúšúšťťajajúú rodirodiččia ia ččastejastejššie na ie na dedeťťoch, ktoroch, ktoréé ssúú neknekľľudnudnéé aa nezvlnezvláádatedateľľnnéé

rodirodiččia ia -- prepreťťaažženeníí aa stresovanstresovaníí

rodirodiččia bez dostatoia bez dostatoččnej empatie, osobnostne nej empatie, osobnostne nezrelnezrelíí

Znaky, podZnaky, pod ľľa ktorých a ktorých spoznspozn ááme fyzicky týranme fyzicky týran éé deti:deti:

poranenia alebo popporanenia alebo popááleniny leniny nevysvetlitenevysvetliteľľnnéého pôvodu, ich opakovaný ho pôvodu, ich opakovaný výskytvýskytnepravdepodobnnepravdepodobnéé zdôvodnenia týchto zdôvodnenia týchto poranenporaneníí diedieťťaaťťom alebo rodiom alebo rodiččom, prom, príípadne padne inou osobouinou osobounechunechuťť hovorihovoriťť oo poraneniachporaneniachchronickchronickéé úúteky od roditeky od rodiččovovuhýbajuhýbajúú pri pohladenpri pohladeníí ((ččakajakajúú facku), facku), kk dospelým pristupujdospelým pristupujúú zbokuzboku

modriny po celom tele, najmmodriny po celom tele, najmää na mna määkkých kkých ččastiach môastiach môžžu byu byťť nnáásledkom sledkom ššttíípania, bitia pania, bitia alebo hryzenia. Pozor alebo hryzenia. Pozor -- nezvelinezveliččovaovaťť modriny na modriny na laklakťťoch aoch a kolenkolenáách ch -- deti sdeti súú vvääččššinou bitinou bitéé prprááve ve po iných po iných ččastiach telaastiach tela

plepleššiny, vytrhaniny, vytrhanéé vlasyvlasy

neochota dieneochota dieťťaaťťa prezliekaa prezliekaťť sa na telocvik, sa na telocvik, prpríípadne chodipadne chodiťť vv krkráátkych nohaviciach atkych nohaviciach a tritriččku ku ii vv horhorúúcich dcich dňňochoch

opakovaný strach opakovaný strach ííssťť domov adomov a strach zo strach zo stretnutia sstretnutia s rodirodiččmimi

sklony ksklony k sebatrýzneniu asebatrýzneniu a sebaposebapošškodzovaniukodzovaniu

Znaky, podZnaky, pod ľľa ktorých spozna ktorých spozn ááme me psychicky týranpsychicky týran éé deti:deti:

znznáámky fyzickmky fyzickéého, mentho, mentáálneho alebo lneho alebo emocionemocionáálneho oneskorenia vo vývojilneho oneskorenia vo vývoji

neneúúmernmernéé reakcie na svoje chyby, neustreakcie na svoje chyby, neustáále le podcepodceňňovanie saovanie sa

obavy zobavy z nových situnových situááciciíí

sebaublisebaubližžovanieovanie aažž suicidsuicidáálnelne pokusypokusy

neurotickneurotickéé prejavyprejavy

neprimeranneprimeranáá reakcia na bolesreakcia na bolesťť -- vv oboch oboch smeroch, teda akoby ju vôbec necsmeroch, teda akoby ju vôbec necíítili alebo tili alebo hysthystééria kvôli nepatrnria kvôli nepatrnéému podnetumu podnetu

drogydrogy

prejavy neistoty vo vzprejavy neistoty vo vzťťahoch sahoch s vvääččššinou inou ostatných ostatných ľľududíí, neschopnos, neschopnosťť nadviazanadviazaťťpriatepriateľľstvo astvo a udrudržžaaťť si hosi hosprspráávanie nadmerne pasvanie nadmerne pasíívne alebo naopak vne alebo naopak extrextréémne agresmne agresíívnevneobavy aobavy a vyjadrenia, vyjadrenia, žže diee dieťťa nema nemáá nikto rnikto ráád, d, žže e nemnemáá cenu, cenu, žže si nie si ničč nezaslnezaslúúžži ai a pod. pod. obavy aobavy a vyjadrenia zvyjadrenia z momožžnnéého potrestaniaho potrestanianedôvera knedôvera k dospelým dospelým ľľuuďďom, ktorom, ktoríí sa desa deťťom om snasnažžia pomôcia pomôcťť alebo naopak aalebo naopak ažž prprííliliššnnáázzáávislosvislosťť na nich ana nich a prejavovanie nadmernej prejavovanie nadmernej vvďďaaččnosti za prejavennosti za prejavenúú pozornospozornosťť

nachnacháádzanie si opakovaných dôvodov, dzanie si opakovaných dôvodov, prepreččo zotrvo zotrváávavaťť inde ako vo vlastnej inde ako vo vlastnej rodine, irodine, i kekeďď je to nanajvýje to nanajvýšš nevhodnnevhodnéé

obviobviňňovanie sa zaovanie sa za vvššetko moetko možžnnéé

presvedpresvedččenie, enie, žže ho nikto neme ho nikto nemáá rráádd

Znaky, podZnaky, pod ľľa ktorých a ktorých spoznspozn ááme sexume sexu áálne lne

zneuzneu žžíívanvan éé deti:deti:

Deti do 5 rokov:Deti do 5 rokov:nemajú pocit istoty a s nápadným strachom "visia" na rodičochv prítomnosti konkrétnej osoby (zneužívateľa) prejavujú mimoriadne silný strach (vo viac ako 90% prípadoch je to známy človek alebo príbuzný, v takmer 50% vlastný rodič)dieťa hystericky kričí pri prebaľovaní, príp. pri vyzliekaní spodného prádla sa stáva hysterickýmv okolí genitálií je možné pozorovať niektoréfyzické znaky

bolesti alebo zbolesti alebo záápaly vpaly v oblasti kroblasti krččnej, annej, anáálnej lnej alebo genitalebo genitáálnejlnejregres ako obranný mechanizmusregres ako obranný mechanizmussexusexuáálne sprlne spráávanie nevanie neúúmernmernéé veku veku -- sexusexuáálne lne podnety ich niekedy pohorpodnety ich niekedy pohorššujujúú alebo niekedy alebo niekedy prprááve naopakve naopak nevyvolnevyvoláávajvajúú žžiadnu prirodzeniadnu prirodzenúúzvedavoszvedavosťťneprnepríítomný pohtomný pohľľad, nead, neššťťastný výraz, smutnastný výraz, smutnáánnáálada, rozpalada, rozpaččitositosťť, agresivita, utiahnutos, agresivita, utiahnutosťťproblprobléémy smy s jedenjedeníím, chronickm, chronickéé zobzobúúdzanie sa so dzanie sa so zlými snami, pomozlými snami, pomoččovanie (keovanie (keďď uužž predtým sa predtým sa nepomonepomoččovalo)ovalo)

pri hre spri hre s bbáábikami alebo inými debikami alebo inými deťťmi prmi prííliliššzasvzasväätene napodobtene napodobňňujujúú sexusexuáálne sprlne spráávanievaniekreslenie pohlavných orgkreslenie pohlavných orgáánovnovstrata zstrata zááujmu oujmu o zzáábavnbavnéé aktivity, oaktivity, o rozprrozpráávky, vky, hry shry s inými deinými deťťmimineslunesluššnnéé slovslováá aa frfráázy, ktorzy, ktoréé sa diesa dieťťa a pravdepodobne naupravdepodobne nauččilo od zneuilo od zneužžíívatevateľľa a --nezodpovedajnezodpovedajúú "be"bežžným" detským nadným" detským nadáávkam vkam aa frfráázamzamdiedieťťa oa o sebe hovorsebe hovoríí, , žže je zle je zléé, a, a naninaničč

Deti od 5 do 12 rokov:Deti od 5 do 12 rokov:

�� naznanaznaččujujúú, , žže poznaje poznajúú alebo majalebo majúú ururččititéétajomstvtajomstváá, ktor, ktoréé vvššak nemôak nemôžžu nikomu u nikomu prezradiprezradiťť

�� hovoria ohovoria o akomsi problakomsi problééme svojho kamarme svojho kamaráátata�� zazaččíínajnajúú klamaklamaťť, kradn, kradnúúťť, nad, nadáávavaťť ss ciecieľľom om

upupúútataťť na seba pozornosna seba pozornosťť�� majmajúú uu seba nevysvetliteseba nevysvetliteľľnnéé obnosyobnosy pepeňňazazíí, ,

alebo daralebo darččekyeky�� majmajúú desivdesivéé sny, zasny, začčíínajnajúú sa obsa obččas as

pomopomoččovaovaťť

prestprestáávajvajúú sa radovasa radovaťť zz predtým obpredtým obľľúúbených bených ččinnostinnostííneochotne sa vyzliekajneochotne sa vyzliekajúú pred telocvikompred telocvikombez vysvetlitebez vysvetliteľľnnéého dôvodu zaho dôvodu začčíínajnajúú neznneznášášaaťťnejaknejakúú dospeldospelúú osobu, nechcosobu, nechcúú, aby sa o, aby sa o nich nich predtým obpredtým obľľúúbenbenáá osoba chodila staraosoba chodila staraťťsexusexuáálna aktivita je neprimeranlna aktivita je neprimeranáá ich vekuich vekukreslia sexukreslia sexuáálne inlne inššpirovanpirovanéé obrobráázky zky -- mômôžžu u znznáázorzorňňovaovaťť aj akt zneuaj akt zneužžitiaitiatrpia infekciami motrpia infekciami moččových ciest, krvových ciest, krváácancaníím m alebo zvýalebo zvýššenou citlivosenou citlivosťťou vou v genitgenitáálnej alebo lnej alebo ananáálnej oblastilnej oblasti

majmajúú problprobléémy smy s jedenjedeníím m -- nechutenstvo alebo nechutenstvo alebo prejedanieprejedaniedepresie depresie -- aažž pokusy opokusy o samovrasamovražždudumajmajúú oo sebe zlsebe zlúú mienku, majmienku, majúú sklony sklony kk sebaposebapošškodzovaniukodzovaniuúúteky zteky z domovadomovaregres kregres k sprspráávaniu, kevaniu, keďď boli mladboli mladššie ie -- hrajhrajúú sa sa ss hrahraččkami, ktorkami, ktoréé odloodložžili, cmili, cmúúľľajajúú si palecsi palecpokpokúšúšajajúú sa sexusa sexuáálne zneulne zneužžiiťť ďďalalššie detiie detivymývymýššľľajajúú si výhovorky, aby nemuseli si výhovorky, aby nemuseli ííssťť domovdomovhovoria ohovoria o sebe, sebe, žže nestoja za nie nestoja za ničč aa niničč zz nich nich nebudenebude

Znaky, podZnaky, pod ľľa ktorých a ktorých spoznspozn ááme zanedbme zanedb áávanvan éé deti:deti:

podvýpodvýžživa, podviva, podvááha, hlad, hltavha, hlad, hltavéé aa rýchle rýchle jedeniejedenie

pomalý rast, neprospievaniepomalý rast, neprospievanie

slabslabáá telesntelesnáá hygiena hygiena -- zzáápach, pach, ššpinavpinavéé telo, telo, obleobleččenie, ekzenie, ekzéémymy

zanedbanzanedbanéé zdravotnzdravotnéé potreby potreby -- okuliare, okuliare, zuby...zuby...

neoneoššetrenetrenéé poraneniaporanenia

ststáále sle sťťaažžnosti na bolestinosti na bolesti

letargia, apatia, vysokletargia, apatia, vysokáá unaviteunaviteľľnosnosťť, , nedostatok znedostatok zááujmu, vyujmu, vyččerpanoserpanosťťnechnecháápavospavosťť, pasivita, , pasivita, ťťaažžkopkopáádnosdnosťť, slab, slabááslovnslovnáá zzáásobasobakradnutie, kradnutie, žžobranieobranienechodnechodíí do do šškôlky, alebo vekôlky, alebo veľľmi skoro mi skoro prichpricháádza adza a neskoro odchneskoro odcháádza, tdza, túúla sala sadlho je samdlho je saméé vonku vonku -- nedostatok dohnedostatok dohľľaduadurôzne neurotickrôzne neurotickéé prejavy prejavy -- enurenuréézaza, rytmick, rytmickéékývanie hlavou alebo celým telom kývanie hlavou alebo celým telom

obhrýzanie nechtov, cmobhrýzanie nechtov, cmúúľľanie predmetov, anie predmetov, prstov, vytrhprstov, vytrháávanie vlasovvanie vlasov

nesnesúústredenstredenéé, nevie sa u, nevie sa uččiiťť, nem, nemáá potrebnpotrebnéénnáávykyvyky

nezvlnezvláádnutednuteľľnnéé prejavy vprejavy v sprspráávanvaníí, , delikvencia, alkohol, drogydelikvencia, alkohol, drogy

malmaláá sebasebaúúcta cta

ĎĎakujem za pozornosakujem za pozornosťť

Mgr. ZoltMgr. Zoltáán n VereVerešš