V y chodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Raknsko-Uhorsko na celý rok 20 k., na pol roka 10 k., na štvrť roka 5 k., na me­siac 2 k.Jednotlivé čísla po 10 h.

Do cudzozemská: na celý rok 30 k.

Predplatná cena na š t v r t k o v é é is la je:

pre Rakusko-Uhorsko na celý rok 5 k., na pol roka 2 k 50 h.

Do cudzozemská: na celý rok 7 k.

Časopis posiela sa len sku­točne predplateným

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVIII. Štvrtok, 16. augusta 1917. Číslo 95. (33.) UEHMMMMIlilBX MIIUIHKIIHI

Svetová vojna. Náveštie náSho generálneho štábu. Dňa 14.

augusta. V Rumunsku, od Panciu na západ, naše vojsko

zas získalo územia. Od Ojtozskej doliny na poludnie a od Okny na západ nepriateľ márne robil proti-nápady. — Na talianskom bojišti činnosť letúnov. Na balkánskom niet premeny.

Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa 14. augusta.

Od Trotusula na poludnie našu výhru územia nepriateľ tuhými protinápadmi urobil pochybnou. Od Ojtozskej a Casinuskej doliny na poludnie tuhé nápady sme odbili. Pri Panciu boly nové boje, s veľkými ztrátami nepriateľa. — Na mace­dónskom fronte ničoho nového.

Na západnom bojišti spojený nepriateľ pripra­vuje sa k tuhým nápadom.

Úvahy. Takmer neuveriteľnú zvesť priniesol orgán

maďarských socialistov »Népszava« v čísle od 5. augusta. Počet predplatiteľov menovaných novín za posledné štyri mesiace vzrástol o 20.0001 Báječné I Mnohé novinárske podniky potrebujú celé roky, aby získaly niekoľko tisíc odberateľov pre svoje noviny, a socialistická agitácia vykoná za štyri mesiace, že svoj orgán rozšíri medzi 20.000 ľuďmi. Redakcia »Népszavy« tento veliký vzrast svojich čitateľov pripisuje hlavne tomu, že v týchto po­sledných štyroch mesiacoch diala sa ruská revo­lúcia, ktorá má veľký vliv i na maďarských so­cialistov; druhá príčina vzrastu je boj za všeobecné volebné právo, čo tiež prinieslo niekoľko tisíc nových odberateľov; potom boj proti vojne, stok-holmská konferencia v záujme mieru, nedostatočná výživa, nespokojnosť s terajšími poriadky, panstvo veľkokapitalizmu, boj proti úžere, úradnícka seka-túra priniesly nové a nové tisíce odberateľov no­vinám, v ktorých maďarská chudoba vidí jediného zástancu.

My nechceme tu hovoriť o tom, čo pohlo tých 20.000 ľudí ostať sa odberateľmi menovaných novín a tým i vyznavačmi socializmu; príčiny sú iste všelijaké, a všetky vypočítané môžu byť pravdivé. My hľadíme na vzrast ten hlavne s tej stránky, že je to výsledok socialistickej agitácie. Lebo priateľ-nepriateľ, každý uznať musí, že socialistická strana je tak organizovaná, ako ani jedna iná. Každý prívrženec a člen strany je zároveň i jej agitátorom, rozširovateľom jej tlače. Ked jej treba dobré slovo, použije sa ho; ked jej treba radikálnejšieho pro­striedku, neštítia sa ani toho. A výsledok je potom skvelý.

A tu mimovoľne myslíme na naše slovenské noviny. Zišlo by sa nám brať príklad od maďar­ských socialistov, a som istý, že keby sme tla­čené slovenské slovo hľadeli tak rozširovať, ako to maďarskí socialisti robia, že by dobrý výsledok ani tu nevystal. Nech si každý odberateľ sloven­ského časopisu považuje za povinnosť agitovať medzi národom a nech aspoň jedného-dvoch od­berateľov získa našim novinám, tak i naše novinársk pomery sa napravia I

* Predseda Uhorského gazdovského spolku Julius

Rubinek hovorí o tohoročnej úrode: »Čas bol mimo riadne priaznivý na skončenie žatvy. Teraz sa už

mláti a suchý, stály čas i mláteniu je priaznivý. Výsledok úrody zbožia prevyšuje všetky očakávania. Gazdovia sa prijemne sklamali, lebo zem viac urodila, ako sa čakalo . . . Podľa môjho odhadu toho roku v Uhorsku- urodilo sa asi 50 millionov metrických centov zbožia. Úroda je teda obstojne dobrá«. — Rubinek hovorí ďalej, že i úroda raži a ovsa je dobrá, a kukurice že sa soberie viac asi o 12—15 millionov metrických centov, ako vlani.

Jestli je to pravda, tak by sme sa hladu ne­museli báť. Z 50 millionov metrických centov zbožia^ i keď počítame pre cudzozemsko desať millionov, zostávajú ešte predsa na každého uhorského obyva­teľa (pri 20-millionovom obyvateľstve) 2 metrické centy na rok. A potešiteľná by bola i úroda kukurice. Lebo ak sa jej naozaj o 15 millionov metrákov viac soberie, ako vlani, chudoba by mohla dostať z nej niečo i na kŕmenie ošípaných, lebo zemiakov, aspoň na slovenských stranách, bude poskrovne. Tak by bolo i trochu nMňlĽľHís^Jestli je tak, prečo vláda ide vydať nam^^Me^-kEn^ä sa určujú dva dni v týždni, v jfijSttfch sa ne\nie\ s masťou nič variť?!

Max Nordau,V4š\rještiansJ<^r0dák, ktorý až do vojny žil v Parfz^»pn-j%V^puknutí ušiel do Španielska, hovorí o NtrluiuĽff: »... Nemecký ľud nemá schopnosti k tomu a netúži za tým, aby o svojom položení utvoril si neodvislú mienku a rýchle sa rozhodol. Po troch rokoch vojny i dnes opakuje detinskú povedačku, že »nás prinútili do vojny.« 1 dnes je presvedčený, že vedie obrannú vojnu proti nepriateľom, ktorí na spôsob zradcov ho napadli, aby ho zničili. I dnes skalopevné verj tým strašným ľžiam, ktoré vláda vynašla... Vý­učba, administrácia, literatúra, Škola, úrady a spo­ločnosť terroristicky zdemoralizovaly, neľudskou urobily a zkazily dušu nemeckého ľudu. Nemecký ľud sa teší svojmu otroctvu. A je pyšný naň. Jeho páni a rozkazovatelia dobre sa rozumejú tomu, aby všetkému dali zvučné meno: lakajské šaty pome­novali uniformou, otroctvo organizáciou, poslušnosť až po smrť disciplínou, zrieknutie sa každého práva a hodnosti hrdinským sebazaprením.«*.)

* Komu patrí zem v Uhorsku? Podľa úradnej

štatistiky je v Uhrách 21,210.000 hektárov úrodnej pôdy. Z toho vyše 12 millionov hektárov (teda vyše polovice) je v rukách 50.000 rodín, nakoľko vyše 100 jutrových majetkov je 50.000. Teda 50.000 rodín má v rukách polovičku celej úrodnej, najlepšej zeme krajiny. Keď počítame na každú rodinu 5 členov, tak štvrť milliona ľudí vládne pol Uhorskom, ostatnú polovicu má vyše dvadsať millionov ľudí, z ktorých zasa sú celé milliony, nemajúcich zeme ani čoby za dlaň. Keď porovnáme tento nepomer, vidíme, že na každého člena tých 50.000 rodín príde 240 jutár poľa, a na ostatné obyvateľstvo nie celého pol jutra na osobu. Z—n.

Z histórie kozákov. Odkedy sú v Rusku revolúcie, od tých čias

často sa spomínajú kozáci: oni sú vždy hotoví i do boja i »robiť poriadky«. O nich kolujú všeli­jaké povesti, a preto si málokto môže utvoriť o nich pravý obraz.

Ja poznám dva veľkolepé obrazy, v ktorých je minulosť kozákov majstrovsky nakreslená. Sú

*) Ale haniť národ preto, že v ťažkých okol­nostiach života zachová disciplínu, je sotva spra­vedlivé. Bed.

to: Gogoľova povesť: »Taras Buľba«, ktorú po slo­vensky v preklade Jozefa Škultétyho vydal Gusto Izák, a obraz ruského maliara Riepina: »Záporožskí kozáci píšu list sultánovi«. Taras Bufba je i ako umelecké dielo, i ako historické štúdium také vzácné, že by ho mal každý milovník literatúry znať. Genius Gogoľa tu divy tvorí: veky prenáša a pred oči ti živo vyčaruje osoby, ktorých kosti už dávno spráchnively na brehoch Dniepra alebo pod baštami drievnej Varšavy. A dnes čítať túto povesť je dvojitý pôžitok: vidieť kozákov zo 16 ho a z 20-ho stoletia. Dôstojná Gogoľovej povesti illustrácia je Riepinov obraz: okolo stola sedia polonahé, svalnaté, divé postavy kozákov zo 16. stoletia, jeden z nich diktuje pisárovi grobiansky list pre sultána, ako odpoveď na jeho vyzvanie, aby sa mu poddali; — všetko okolo stola sa smeje, ba rehlí. Na každej figúre vidieť, že sú to ľudia, ktorí sa od mladi každodenne »bavia« so smrťou, ktorým je vojna životným cieľom, ktorým je bitka a zabíjanie najvyšším ideálom mužskosti.

A práve teraz je štyristo rokov, ako sa ich meno po prvý raz spomína v dejinách Ukrajiny. No boli oni už dávno predtým známi, ako samo­voľní, nepoddajní jazdeckí ľudia, ktorí sa na mon­golských a litovských lebkách učili vojenskému remeslu. Slobodne a nikým nemýleno žili si oni na ostrovoch Dniepra, chránení neschodnými mo-čariskami, súrami, bralami pobrežia. Mali svoju vlastnú »republiku«, volali ju »sieč«. Hlavný a zá­kladný zákon »sieči« bol — mládenectvo, bezžen­stvo. Môžte si predstaviť, aký život viedli títo diví mládenci i na svojich ostrovoch i všade inde, kde sa po vojenných potulkách dostali! Neskôr,' keď sa celé rodiny prisťahovaly medzi nich, len mlá­denci mali právo voliť atamana (kapitána) repu­bliky a staršinov. Celý kozácky kraj bol podelený na okresy a stredisko týchto — sieč — ležalo na neprístupnom ostrove Dniepra — na Chorici.

0 ich pomoc uchádzali sa všetci susedia. Litovci proti Tatárom a Turkom, Poliaci proti Mo-skaľom, a Moskali proti všetkým. Poliaci prvé svoje porážky utrpeli od kozákov, spojených s Rusmi Najväčší nepriateľ Poliakov bol kozák Bohdan Chmieľnickij. Akýsi poľský šľachtic oraboval ho o majetok i o ženu, a on prisahal pomstu Poliakom A za chvíľu horela Poľská na všetkých stranách Najdivšie boje vyvádzali kozáci, aké sú v historii známe. Ze tam bolo všetko, len milosrdenstva nie ani netreba osobitne poznamenať.

Ukrutnosť je hlavným rázom týchto kozáckych bitiek. Ale ani oni nečakali pardónu. Kozáckych piesní o láske niet, zato o ohni a meči tým viac.

Jermak Timofejevič a Ivan Koľco s tisíc ko­zákmi podujali sa vydobyť celú Sibír. A vydobyli ju.

1 po vtelení kozáckej republiky do ruského cáľstva kozáci zostali činiteľmi, s ktorými musel i priateľ i nepriateľ rátať. Keď švédsky kráľ Karol XII napadol cára Petra Veľkého, počítal i na pomoc kozákov, lebo tým sa veru nepáčila železná ruka Petrova. Na čelo kozákov stal si povestný Ivan Stepanovič Mazeppa.

Že bolo medzi nimi i »Jánošíkov« dosť, tiež netreba dokazovať. Kto mal kedy nejakú srážku s vrchnosťou, komu sklamanie v láske vzalo radosť života, alebo koho pomstychtivosť pobádala, vstúpil medzi kozákov. (U Srbov sa vstupovalo medzi »hajdukov«.) Takýto zbojník bol i Steňka Razin, ktorý narobil moc zlého celému kraju: pálil, plieni]* raboval, mučil, katoval, kostoly boril, kňazov pre­nasledoval, šľachticov, úradníkov a boháčov vešal. Jeho nástupca bol Taras Buľba,

Najviac galiby narobil Rusom Jemelian Pugačev, ktorý sa vystavil za cára Petra III a viedol celé vojny proti Kataríne II. I Pugačev zúril, ako Steňka Razin, a shromaždiac okolo seba celú armádu, priamo šialenou ukrutnosťou zúril proti chrámom' zemianstvu a činu. Raz dobyl i Kazaň, obliehal Caricyn. Veliteľ mesta padol mu do rúk, jeho žena prosí Pugičeva o milosť. »Obesit ho pred tvojimi očami«, odpovedá Pugačev, »to je moje smiIovanie«. Mnohých dal z kože odrať, upá iť, na kôl napchnúť atď., ako to bývalo v tie časy v móde po celom •civilizovanom* svete. Iba pomocou zrady ho pre­mohli, v Simbirsku. Katarína dala ho doviezť do Moskvy v železnej klietke, v ktorej býval predtým tiger. Tu ho potom sťali, pred 140 rokmi.

Terajší kozáci sú nie riadni vojaci. Oni sú — ako kedysi naši hraničiar — na vojenskom zá-i klade organizovaní roľníci, piovinní sú užodmlad

cvičiť sa vo vojenskom umení. Za to majú mnohé výhody majetkové. Ako dobri jazdci a srdnatí vojaci majú povesí po celom svete. Pestujú vojen­ského ducha nado všetko a — ako naäi vojaci vravia — i ukrutnosti je v nich ešte dosť. Ako slobodní, isté privilegia požívajúci občania, nie sú prístupní revolucionárnym pohybom a bránia už jestvujúce poriadky a s nimi i svoje privilegia.

Dopisy. V ý c h o d n é b o j i š t ě , 8. augusta. Článok

v 87. čísle Nár. Novín dodal mi veľkú chuť ku tomu, ku čomu nás v ňom naša mladá pisatelka napomína. Jej heslo je »Orme k jaru". K tomu som sa i ja chytil tu vonku. Ved mi je to, ako mladému Slovákovi, povinnosť, ktorá mi káže orať vam, kde sa dá, ba ešte i to, aby proboval tam, kde je tvrdo orať.

Do toho som sa už dávno chcel pustiť tu vonku, ale som nemal takého miesta, kde by som bol mohol účinkovať. Vždy som bol na takom mieste, kde nebolo Slovákov. Až teraz, po dlhom čase, som sa dostal ku práporu, kde je asi 150 Slo­vákov.

A sú toto veru Slováci ešte neprebudení. Našich časopisov nečítajú, nepredplácajú. Jeden predo mnou zaprel i svoju materinskú reč, a to ma prinútilo vziať pero do ruky a napísať tento článok do Národných Novín. Všetky svoje zku­šenosti, pravda, budeme môcť prednášať až po vojne. Ked sa raz dostaneme domov, ved u nás bude živol

Nuž spomeniem teraz túto vec, ktorá sa ma tak nemilo dotkla. Shováral som sa s priateľom Srbom — on hovoril po srbsky, ja po slovensky. Do rozhovoru nášho zamiešal sa tretí, po maďarsky. Akou to vraj bukovou rečou hovoríme? — povedal ko mne obrátený. Mne bol neznámy; ale môj srbský priateľ, ktorý vedel, že on je tiež Slovák, zavrátil ho: »Cloveče, počúvaj a vstúp do seba; si tiež Slovák!«

Ja som najprv skamenel, že Slovák môže taký byť, ale hneď žatým pomyslel som si, že tu bude práca pre mňa — u tohto človeka a jeho slo­venských, ešte neprebudených druhov.

Bieda je v tom, že naši ľudia nečítajú slo­venských časopisov a kníh. Tu začiatok našej úlohy: rozširovať dobré slovenské časopisy a knihy!

Rozhľaďme sa, bratia, a postavme sa my mladí! Naši starí už dosť pracovali — my sa dokážme.

Pomáhajme im! Pomáhajme im, pracujme spolu s nimi, učme sa niesť ťarchu, ktorá nám po ich smrti ostane.

Držme sa hesla, ktoré nám naša slečna Oľga Valachová napísala v Nár. Novinách: »Orme k jarul« Potom prestanú také smutné zkušenosti, ako bola moja, keď som začal vyhľadávať Slovákov.

Mnoho zdaru všetkým čitateľom v ich budi­teľskej slovenskej práci 1 Rozmarín.

Základina pre slovenských novinárov.

Pánu Jozefovi Škultétymu, redaktorovi Nár-Novin v Turčianskom Sv. Martine.

Na základinu slovenských žurnalistov, ktorú so šľachetným úmyslom založil z príležitosti svojich 70-r. narodzenin pán Gustáv Izák, advokát v Tur­čianskom Sv. Martine, posielame v prílohe k Vašim rukám K 1000'— slovom Tisíc korún a želáme si, aby náš príklad mal čím viac nasledovateľov.

Zvolenská Ľudová Banka úč. spoločnosť.

Zvolen, 13. aug. 1917. Dr. Vesel. Viliam Paulíny;

Kronika. — Ročná pamiatka. Nad redakciou Národných

Novín vlani 17. augusta visela čierna zástava. Predpoludním toho dňa dokonal Svetozár Hurban Vajanský. Spomíname ho s vďačným srdcom!

— Uzavretie Liptovskej stolice. Proti českému štátoprávnemu osvedčeniu o pripojení Slovákov k českému štátu, predloženému vo Viedni na ríšskej rade 30. mája, liptovský stoličný výbor 14. augusta na návrh Štefana Rakovszkyho uzavrel podať vláde predostretie, že energične zaujme sa za vec, aby budúcne takéto nápady na celosť uhorského štátu neboly možné. Liptov toto svoje uzavretie pošle všetkým právomocnostiam Uhorska.

— Najvyššia cena pšeničnej a razovej múky. Vyšlo nariadenie vlády, ktorým ustanovené sú najvyššie ceny múky. Na ľavej strane Dunaja v stoliciach Tekovskej, Ostrihomskej, Hontianskej, Novohradskej, Nitrianskej a Prešporskej od 15.

augusta pšeničná biela múka je metrický cent po 135 korún 50 halierov, várová 59 k. 50 halierov, chlebová 41 k. 25 h., razová múka 65 k. 60 h. V stoliciach Oravskej, Liptovskej, Trenčianskej, Turčianskej, Zvolenskej a v mestách Banskej Štiavnici a Belej tieto ceny sú: 136. — 60. — 42. — a 66.20; v stoliciach Peštianskej a Hevešskej 135.50, 59.50, 41.25 a 64.40; v Báčke a v ostatných stoliciach medii Dunajom a Tisou: 135.— 59.— 40.50 a 65.—. Na pravej strane Tisy v Abaujskej, Berežskej, Boršodskej, Gemerskej, Ungskej a Zemplínskej 135 50, 59.50, 41.25 a 65.—; na Spiši a v Šariši 136,— 60. - 4 2 . - a 66. 20 V kúte Tisy a Maruše v Aradskej, Čanádskej, Temešskej a Torontálskej 135.- 5 9 . - 40.50 a 65 60 V sídelnom a hlavnom meste Pešťbudíne 136.— 60.— 42. — 65.60.

— Si už členom Muzeálnej slovenskej spo­ločnosti? Zakladajúcim členom môžeš byť, jestli raz navždy složíš 100 korún. Riadnym členom sa staneš, ked každoročne platíš 6 korún. Riadni členovia, v pokojných časoch, dostávajú »Časopis« i »Sborník« spoločnosti.

činným členom je, kto sbiera a posiela mu­zeálne predmety.

Muzeálna slovenská spoločnosť dosial má len 855 členovi Či je to nie zahanbujúce pre každého, kto je ešte nie, a mohol i mal by byť členom? Kto chceš byť zakladajúcim, alebo riadnym členom, oznám to: Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Tur­čianskom Sv. Martine (Turóczszentmárton).

Spolkové zprávy. M u z e á l n e j s l o v e n s k e j s p o l o č n o s t i

poslali pt. pp.: vlenovské príspevky:

Florian Hrkeľ, Námestovo, 20 k. na r. 1914-16 a na r. 1917 2 k. Ján Slabeycius, Brezno, 6 k. na r. 1917. Ján Lajda, Myjava, 6 k. na r. 1917. Ján Lacko, Šíd, 6 k. na r. 1917. Ľudovít Bunčák, Skalica, 40 k. doplatok ako zakladajúci člen.

Noví riadni členovia: č. 858 Štefan Faško, Brezno, 6 k. na r. 1917. č. 859. Štefan Kuhajdík, Dlhé Pole, 6 k. na r. 1917. č. 860. Ivan Križan, Laz, 6 k. na r. 1917. č. 861. Baltazár Morávek, Dolný Badín, 6 k. na r. 1917.

Noví zakladajúci členovia: č. 188. Jozef Fukas, Svätý Jur, 100 k. č. 189. Mudr. Jozef Sovadina, Čejč, 100 k.

Na základinu pre kustosa: Pavel Boldocký, s bojišta, 5 k. Štefan Kuhajdík,

4 k. Ján Lajda, 6 k. Ján Lacko 4 k. Ľudovít Bunčák 10 k. Anton Turaz, Mestečko, 2 k. Jozef Szombath, Hlohovec, 2 k. A. D. Svoboda, Čejč 3 k.

Podpora: Viliam Nečas, Přerov 6 k. Ján Daníšek, Kostelec,

6 k. A. D. Svoboda, Čejč 12 k. Vstupné a obete v Muzeume 153.60 k. Turčiansky Sv. Martin, 14. aug. 1917.

Otto Škrovina, námestný pokladník.

Unbelt. Cirkev evanjelická aug. v. v Starej Pazove

(Horvatsko) hľadá O r g a i l Í S t U . Plat: Ročne K 2000.— a K 400.— doplatok

počas vojny a drahoty, slobodný byt so záhradou (asi pol jutra), štola od pohrebov K Í . — osobitná štola K 1.— za pieseň.

Povinnosti: Odbavovanie kantorskej služby pri službách božích a pohreboch, vedenie zápisnice pri konventoch.

Podmienka: Dobre organovať a spievať, v hudbe odborne vzdelaní majú prednosť.

Miesto možno zaujat hned. Povolaným na próbu, ako i vyvolenému, cirkev platí cestovné trovy.

Příhlasy treba zaslať na adressu: Evangelički a. vj. župni ured,

Stará Pazova, Hrvatska. V Starej Pazove, 30. júla 1917.

Vladimír K. Hurban, farár.

Rozširujte MroAnie Noviny!

Oznamujeme, že vysoké kr. ministerstvo obchodu naria­dením pod č. 46259/IV.1917. dovolilo nám, aby sme doposiaľ nezadržané valné shro-maždenia nášho podniku do 31. augusta 1917. svolať, poťažne zadržať mohli, ná­sledkom tohoto pozývame pp. účastinárov »Továrne pieskocementových výrobkov a vápenice úč. spol.« v Kralovanoch

do riadneho valného shromaždenia, ktoré sa bude konať

v o š t v r t o k 3 0 . a u g u s t a 1917. popoludní o 4. hodine v miestnostiach Spo­riteľne úě. spol. v Turčianskom Sv. Martine.

PREDMETY:

1. Otvorenie valného shromaždenia. 2. Voľba predsedu a hoc, zápisníka valného

shromaždenia a dvoch uhodnoverňovateľov zá­pisnice.

3. Zpráva správy a dozorného povereníctva, predloženie záverečných účtov na roky 1914. 1915. a 1916. a udelenie absolutoria.

4. Otázka zaokrytia vykázanej ztráty, od-štempľovanie akciového kapitálu a s týmto v sú­vise zmena dotyčných §§ ov stanov.

5. Uzavretie ohľadom návrhu správy cieľom vypovedania liquidácie podniku.

6. Ustálenie počtu a prevedenie voľby liqu-idátorov.

7. Voľba dozorného povereníctva. 8. Ustálenie odmeny liquidátorom a členom

dozorného povereníctva. 9. Návrhy.

Turčiansky Sv. Martin, 12. augusta 1917.

SPRÁVA.

Pozvanie do

xxxviii. riadneho valného shrooiaždenia Spltn sv. Aäal.tata ffojtecla)- V Trnave.

Podpísaný predseda pozýva všetkých pt. pp. zakladateľov, údov a priateľov Spolku sv. Adalberta (Vojtecha) do riadneho valného shromaždenia, ktoré bude dňa 2 3 . a u g u s t a t. r. v dome spolkovom (Divadelná ulica č. 4) v Trnave.

Programme 1. Sv. Omša o 9. hodine v chráme vv. oo.

rádu sv. Františka. 2. Otvorenie valného shromaždenia o 10. hodine. 3. Poverenie uhodnoverniteľov zápisnice. 4. Rozpomienka na slávnosť storočnej pamiatky

narodenia Dr. Andreja Radlinského. 5. Zpráva správy o pokonaných záležitostiach

spolkových. 6. Voľba výborníkov. 7. Predostretie záverečných účtov. 8. Návrhy, ktoré však predsedníctvu 3 dňami

vopred písomne predložiť sa majú.

Po valnom shromáždění, 2 3 . a u g u s t a bude v miestnostiach spolkových v ý b o ­r o v é z a s a d n u t i e s obvyklým pro-grammom, na ktoré pt. pp. výborníkov týmto povolávam.

V Trnave, dňa 2. jiugusta 1917. Š t e f a n B e z ä l r ,

predseda Spolku sv. Ad. (Vojt).

2¾ a o b s a h i n as e r a t o v r e d a k c i a n i e j e z o d p o v e d n á .

Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.