SVETOVÝ KONGRES SLOVÁKOV V ZÁPASE PROTI ......Fabian Chupáč TLAČ Ultra Print, s.r.o. Printed...

PAM

AumlŤ N

AacuteRO

DA

2

bull 20

18UacuteS

TAV

PAM

AumlTI N

AacuteRO

DA

SVETOVYacute KONGRES SLOVAacuteKOV V ZAacutePASE

PROTI KOMUNISTICKEacuteMU REŽIMU

PETER JAŠEK (zost)

Zborniacutek Svetovyacute kongres Slovaacutekov v zaacutepase proti komunistickeacutemu režimu predstavuje prostred-niacutectvom vedeckyacutech štuacutediiacute a spomienok akteacuterov doteraz nespracovanuacute problematiku strešnej slovenskej exilovej organizaacutecie ktoraacute vznikla v roku 1970 s cieľom zjednotiť slovenskyacute politickyacute exil a pomocirccť Slovaacutekom v zaacutepase proti komunistickeacutemu režimu a za naplnenie samourčovacie-ho praacuteva Je vyacutestupom z rovnomennej vedeckej konferencie ktoruacute UacutePN usporiadal v roku 2015 a ktoraacute sa stretla s veľkyacutem zaacuteujmom širokej verejnosti Zborniacutek obsahuje celkovo 10 štuacutediiacute analyzujuacutecich širokuacute škaacutelu aktiviacutet kongresu od rokovaniacute s poprednyacutemi svetovyacutemi politikmi a vydaacutevania memoraacutend cez jeho naacuteboženskuacute politiku kon-takty so slovenskyacutem disentom českyacutem exilom či Raacutediom Slobodnaacute Euroacutepa až po pocircsobenie vyacuteznamnyacutech slovenskyacutech intelektuaacutelov v exile v radoch kongresu Osobitnaacute štuacutedia sa venuje jedneacutemu z kľuacutečovyacutech Generaacutelnych zhromaždeniacute SKS v Riacuteme v roku 1975 ako aj zhodnoteniu vyacute-znamu aktiviacutet kongresu v kontexte studenej vojny V zborniacuteku nechyacutebajuacute ani spomienky štyroch predstaviteľov kongresu vraacutetane spomienok byacutevaleacuteho generaacutelneho tajomniacuteka Dušana Toacutetha Uacutevodnyacutem slovom doň prispela aj dceacutera zakladateľa a najvyacuteznamnejšej osobnosti kongresu Šte-fana B Romana Ann ktoraacute sa v minulosti podieľala na aktivitaacutech kongresu Zborniacutek predstavuje odrazovyacute mostiacutek na ceste k docirckladneacutemu zmapovaniu dejiacuten kongresu a je prvou publikaacuteciou ktoraacute sa venuje dejinaacutem tejto kľuacutečovej slovenskej exilovej inštituacutecie

NO

VAacute

KN

IHA

UacuteP

N Uacutestav Pamaumlti naacuterodaBratislava 2018ISBN 978-80-89335-83-1

Obalka_UPN_2_2018_2indd 1 270818 1236

NACIZMUS A KOMUNIZMUS VO SVOJEJ EPOCHE ročniacutek XIV 12 bull 2018 cena 299 euro

AUGUST 1968 50ROKOV

TALIANSKI KOMUNISTI A ČESKOSLOVENSKO 1968 ndash 1975

PETER LEGNER ndash OBEŤ AUGUSTA 1968

POĽSKEacute PROTESTY PROTI INTERVENCII V ČESKOSLOVENSKU

TEMATICKAacute WEBOVAacute STRAacuteNKA K AUGUSTU 1968

Uacutestav pamaumlti naacuteroda ako jednu zo svojich aktiviacutet pri 50 vyacuteročiacute demokratizačneacuteho procesu roku 1968

prezentuje verejnosti zrenovovanuacute tematickuacute webovuacute straacutenku www21august1968sk Popri rozsiah-

lej textovej časti v raacutemci ktorej odborniacute pracovniacuteci Uacutestavu pripravili prehľad najdocircležitejšiacutech udalostiacute

a osobnostiacute spojenyacutech na Slovensku s rokom 1968 naacutejdu zaacuteujemcovia na straacutenke aj bohateacute audio-

vizuaacutelne materiaacutely Medzi najzaujiacutemavejšie nepochybne patria svedectvaacute pamaumltniacutekov na 21 august

1968 ako aj autentickeacute zaacuteznamy rozhlasoveacuteho vysielania zo slobodnyacutech vysielačov ktoreacute pocircsobili

na celom Slovensku a v historickyacutech dňoch po invaacutezii vojsk Varšavskej zmluvy prinaacutešali posluchaacutečom

necenzurovaneacute informaacutecie o vyacutevoji situaacutecie v obsadenom štaacutete Osobitnuacute časť webstraacutenky tvoria au-

tentickeacute doboveacute fotografie medzi ktoryacutemi sa nachaacutedzajuacute aj verejnosti doteraz neznaacuteme fotografie zo

suacutekromnyacutech zbierok ľudiacute ktoriacute v auguste 1968 vyrazili do uliacutec s fotoaparaacutetom v ruke

Tematickaacute straacutenka www21august1968sk maacute tiež za cieľ pribliacutežiť širokej verejnosti materiaacutely ktoreacute

našli pracovniacuteci Archiacutevu UacutePN vyacuteskumom doteraz nespriacutestupnenyacutech fondov a zbierok Osobitne ide

o protiokupačneacute letaacuteky mimoriadne vydania noviacuten z celeacuteho Slovenska a najmauml dokumenty z prove-

niencie Štaacutetnej bezpečnosti zachytaacutevajuacutece prejavy občianskeho odporu proti invaacutezii vojsk Varšavskej

zmluvy v auguste 1968

Obalka_UPN_2_2018_2indd 2 270818 1236

VYacuteSTAVA UacuteSTAVU PAMAumlTI NAacuteRODA

AUGUST 1968

NAacuteDEJE A VYTRIEZVENIA

Tematickaacute vyacutestava prinaacuteša zaacuteujemcom komplexnyacute pohľad na priacutečiny priebeh a docircsledky invaacutezie vojsk

Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 Jednotliveacute panely mapujuacute rozdelenie sveta na

demokratickyacute Zaacutepad a komunistickyacute Vyacutechod vlaacutedu komunistickeacuteho režimu od krvavyacutech 50 rokov cez

destalinizaacuteciu a bratislavskeacute predjarie až po rok 1968 V ďalšej časti sa naacutevštevniacuteci mocircžu zoznaacutemiť

s tyacutem čo vlastne bol socializmus s ľudskou tvaacuterou ako naň reagoval Sovietsky zvaumlz a ďalšie štaacutetny Var-

šavskej zmluvy kto sa podieľal na kolaboraacutecii akyacute bol priebeh vojenskej invaacutezie a jej docircsledky Osobit-

neacute panely suacute venovaneacute obetiam invaacutezie problematike federalizaacutecie a miestu augusta 1968 v pamaumlti

slovenskeacuteho naacuteroda

Popri paneloch na naacutevštevniacutekov čakajuacute aj bohateacute audiovizuaacutelne materiaacutely vraacutetane autentickyacutech do-

bovyacutech videozaacuteznamov svedectiev pamaumltniacutekov a faximile protiokupačnyacutech letaacutekov Vyacutestava bude

v priestoroch Slovenskeacuteho rozhlasu na Myacutetnej ulici priacutestupnaacute pre verejnosť do 14 septembra 2018

UPN_2_2018_Skindd 1 270818 1236

NA UacuteVOD

Juraj Marušiak člen redakčnej rady

Vaacuteženiacute čitatelia

hlavnou teacutemou druheacuteho tohtoročneacuteho čiacutesla Pamaumlti naacuteroda azda ani nemocircže byť nič ineacute ako vyacuteročie okupaacutecie Československa vojskami štyroch štaacutetov Varshyšavskej zmluvy (keďže podľa najnovšiacutech historickyacutech vyacuteskumov sa jednotky Nemeckej demokratickej republiky invaacutezie bezprostredne nezuacutečastnili) na čele so Sovietskym zvaumlzom Udalosti spred polstoročia doteraz predstavujuacute jeden z kľuacutečovyacutech medzniacutekov v dejinaacutech Slovenska Okupaacutecia a naacuteslednaacute normalizaacutecia predstavovali traumu nielen pre generaacuteciu ľudiacute postihnutyacutech normalizačnyacutemi čistkami ale aj pre tyacutech ktoriacute čistkaacutem unikli neraz za cenu osobneacuteho poniacuteženia ale aj pre generaacutecie ich potomkov t j rodičov suacutečasnyacutech vysokoškolaacutekov

Brutaacutelne potlačenie pokusu o spojenie ideaacutelov nekapitalistickej sociaacutelshyne spravodlivej spoločnosti s hodnotami ľudskyacutech praacutev a demokracie v malej z hľadiska globaacutelnej ekonomiky či vojenskeacuteho potenciaacutelu bezvyacuteznamnej krajiny akou bolo Československo však malo aj docircležiteacute medzinaacuterodneacute implikaacutecie Keshyďže invaacutezia sa uskutočnila napriek tomu že vedenie komunistickej strany na čele s Alexandrom Dubčekom nespochybňovalo spojenectvo so ZSSR bola jasnyacutem signaacutelom pre politickeacute elity i verejnosť v inyacutech štaacutetoch sovietskeho bloku ako striktne suacute defnovaneacute limity možnyacutech zmien vo vnuacutetri existujuacuteceho vnuacutetroposhylitickeacuteho i medzinaacuterodneacuteho usporiadania Invaacutezia znamenala takisto pohromu pre širokeacute spektrum ľavicovyacutech hnutiacute na celom svete keďže znamenala moraacutelnu delegitimizaacuteciu sovietskeho modelu socializmu a prispela k rozšiacutereniu predstavy o tom že akyacutekoľvek pokus o nekapitalistickuacute alternatiacutevu je odsuacutedenyacute na katastroshyfu Azda aj trauma československeacuteho roku 1968 prispela k uacutespechu konzervatiacutevshynej revoluacutecie konca 70 rokov najprv vo Veľkej Britaacutenii a neskocircr v USA a v inyacutech štaacutetoch Zaacutepadu Jej protagonisti presadzovanie svojich cieľov zdocircvodňovali tyacutem že bdquoneexistuje alternatiacutevaldquo (ldquoTere is no alternativerdquo ) Preto teacutema augusta 1968 vyvolaacuteva veľkeacute emoacutecie aj po uplynutiacute piatich desaťročiacute

Predkladaneacute čiacuteslo analyzuje udalosti z augusta 1968 praacuteve z uvedenyacutech pershyspektiacutev Rok 1968 ako generačnuacute traumu približuje štuacutedia Petra Jašeka a Pavla Pytliacuteka venovanaacute priacutebehu šestnaacutesťročneacuteho Petra Legnera ktoryacute sa stal obeťou okupaacutecie hneď v jej prvyacute deň Jeho osud ale aj osudy jeho rodiny a priateľov dejiny zasiahli bez toho že by sa o to akokoľvek usilovali Spoločenskuacute percepshyciu okupaacutecie Československa v Poľsku na zaacuteklade spraacutev bezpečnostnyacutech zložiek analyzuje štuacutedia Grzegorza Majchrzaka Vniacutemaniu bdquoobrodneacuteho procesuldquo Tashylianskou komunistickou stranou ktoraacute patrila medzi najsilnejšie komunistickeacute strany v zaacutepadnom svete sa venuje štuacutedia Beaacutety Katrebovej Blehovej a reakcii politickyacutech eliacutet susedneacuteho Maďarska na okupaacuteciu zas priacutespevok maďarskeacuteho hisshytorika Istvaacutena Pappa

2 bull 2 0 18 P A M Auml Ť N Aacute R O D A 1

2 P A M Auml Ť N Aacute R O D A 2 bull 2 0 18

OBSAH

UPN_2_2018_Skindd 2 270818 1236

ŠTUacuteDIE

3 BEAacuteTA KATREBOVAacute BLEHOVAacute Talianski komunisti a Československo v obdobiacute rokov 1968 ndash 1975 v medzinaacuterodnopolitickom kontexte

27 PETER JAŠEK ndash PAVOL PYTLIacuteK Priacutepad Petra Legnera ndash obete invaacutezie vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968

39 GRZEGORZ MAJCHRZAK Poľskeacute občianske protesty proti intervencii v Československu z pohľadu bezpečnostnyacutech dokumentov

DOKUMENTY

57 PETER JAŠEK ndash PAVOL PYTLIacuteK Ak sa vaši a naši predstavitelia dohodnuacute pocircjdeme domovˮ Spraacuteva o obsadeniacute bratislavskeacuteho letiska v auguste 1968

MATERIAacuteLY

61 ISTVAacuteN PAPP Chyacutebajuacutece slovaacute Rozhlasovyacute a televiacutezny prejav Lajosa Feheacutera o vpaacutede do Československa

KARIEacuteRY ŠTB

73 DANIELHALČIacuteN Jaacuten Suacutetor a Vyhlaacutesenie naacutečelniacutekov ŠtB z augusta 1968

ROZHOVORY

87 PATRIK DUBOVSKYacute Echo bratislavskyacutech vysokoškolaacutekov Rozhovor s politoloacutegom Michalom Horskyacutem

SPRAVODLIVYacute MEDZI NAacuteRODMI

100 PAVOL MAKYNA Juacutelius Deacuterer (1895 ndash 1963)

PRIacuteBEHY

102 JANA SPEVAacuteKOVAacute Anna Malaacute (1940) Oral history ndash Svedkovia z obdobia neslobody

104 RECENZIE

111 UacutePN INTERNE

2 bull 2018 ročniacutekXIV

vychaacutedza 4 x ročne

VYDAacuteVA Uacutestavpamaumltinaacuteroda

Miletičova19 82018Bratislava218

Slovensko IČO37thinsp977thinsp997

redakciaupngovsk wwwupnsk

REDAKCIA Šeacutefredaktor

MgrBranislavKinčok Redaktori

MgrDanielHalčiacuten MgrPavolMakynaPhD

MgrJanaMaťašovaacute

REDAKČNAacute RADA Predseda

profPhDrRoacutebertLetzPhD Členovia

docThDrPeterBorzaPhD profDrphilEmiacuteliaHrabovec

PhDrJanKalousPhD DrphilBeaacutetaKatrebovaacuteBlehovaacute

MgrPeterJašekPhD profPhDrMilanKatuninecPhD

MgrAndreaKluknavskaacutePhDLLM MgrJurajMarušiakPhD PhDrMichalPehrPhD

PhDrRadoslavRagačPhD PhDrMarekSyrnyacutePhD

docPhDrMichal ŠmigeľPhD profPhDrThDrPeterZubkoPhD

JAZYKOVAacute UacutePRAVA MaacuteriaBerdisovaacute

GRAFICKAacute UacutePRAVA A SADZBA FabianChupaacuteč

TLAČ UltraPrintsro PrintedinSlovakia

FOTOGRAFIA NA OBAacuteLKE 21august1968naŠafaacuterikovomnaacutemestiacute

vBratislave(FotoLadislavBielik)

Objednaacutevkyčasopisuzasielajte naadresuvydavateľa Ročneacutepredplatneacute10euro

copyUacutestavpamaumltinaacuteroda2018 všetkypraacutevavyhradeneacute

EvidenčneacutečiacutesloEV397310 ISSN1336-6297

Zadaneacutedotlače 23augusta2018


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 3 270818 1236

TALIANSKI KOMUNISTI A ČESKOSLOVENSKO V OBDOBIacute ROKOV 1968 ndash 1975 V MEDZINAacuteRODNOPOLITICKOM KONTEXTE BEAacuteTA KATREBOVAacute BLEHOVAacute

V dejinaacutech komunistickeacuteho hnutia 20 storočia tvoria styky medzi komunistickyacutemi stranami vyacute-chodneacuteho bloku a komunistickyacutemi stranami zaacutepadnej Euroacutepy ktoreacute sa ako suacutečasť pluralitneacuteho politickeacuteho systeacutemu podieľali na tvorbe politickej moci vyacuteznamnuacute kapitolu Pomerne dobre spra-covaneacute suacute nadštandardneacute vzťahy medzi Komunistickou stranou Sovietskeho zvaumlzu resp jej pred-chodkyňou Všezvaumlzovou komunistickou stranou (boľševikov) a Talianskou komunistickou stranou (Partito comunista italiano PCI) ktoreacute pretrvaacutevali od 20 rokov až do zaacuteniku Sovietskeho zvaumlzu a v mnohom predurčovali charakter vzťahov medzi ostatnyacutemi zaacutepadoeuroacutepskymi komunistickyacutemi stranamithinsp1 Oveľa menej je spracovanaacute problematika kontaktov medzi vedeniacutem Komunistickej stra-ny Československa resp Komunistickej strany Slovenska a PCI v celom 20 storočiacute pričom svetlou vyacutenimkou zostaacuteva vyacutelučne obdobie tzv Pražskej jari kedy v docircsledku nesuacutehlasu talianskych komu-nistov s intervenciou vojsk Varšavskej zmluvy do Československa došlo k vaacutežnemu konfliktu medzi vedeniacutem PCI a Moskvou

Kyacutem v zaacutepadnyacutech štaacutetoch preshy mali siacutece ako antifašisticky operujuacuteca mocou tzv Svolta di Salerno3 vyhlaacutesil dovšetkyacutem vo Veľkej Britaacutenii politickaacute sila v obnovenom republishy širokuacute koaliacuteciu s vlaacutedou maršala Pietra a v Spojenyacutech štaacutetoch americshy kaacutenskom systeacuteme zaručenuacute uacutestavnuacute Badoglia Togliatti tyacutem podporil polishy

kyacutech sa celonaacuterodneacute protinacistickeacute legitiacutemnosť naacuterast antikomunizmu tiku širokej bdquonaacuterodnej jednotyldquo a v koshyzmyacutešľanie po druhej svetovej vojne podporovanyacute Katoliacuteckou cirkvou a zaacuteshy nečnom docircsledku zabraacutenil občianskej pretavilo do protikomunistickeacuteho poshy padnyacutemi spojencami ich existenciu vojne ktoraacute Taliansku až do roku 1948 stoja v Taliansku a vo Francuacutezsku kde však zaacuteroveň delegitimoval2 Keď sa reaacutelne hrozila4 Togliatti tak na zaacutekshysa v povojnovom politickom systeacuteme veduacuteci talianskych komunistov Palmishy lade umierneneacuteho kurzu bdquonaacuterodnej etablovali silneacute komunistickeacute strany ro Togliatti v marci 1944 vraacutetil zo soshy jednotyldquo namiereneacuteho proti politicshybola situaacutecia oveľa zložitejšia pričom vietskeho exilu do vlasti so suacutehlasom kyacutem silaacutem predstavujuacutecim byacutevalyacute reshypraacuteve Taliansko predstavuje ten najexshy Stalina od ktoreacuteho tesne pred svojiacutem žim obnovil komunistickuacute stranu ako treacutemnejšiacute priacutepad myšlienkovej polarishy odchodom dostal podrobneacute inštrukshy bdquopartito nuovoldquo so značnyacutem masovyacutem zaacutecie spoločnosti Talianski komunisti cie radikaacutelne zmenil kurz PCI a poshy charakterom a uacutestavnou legitimitou ndash

1 URBANJoanBarth Moscow and the Italian Communist Party from Togliatti to BerlinguerIthakaLondonCornellUniversityPress1986 ZASLAVSKYViktor Lo Stalinismo e la Sinistra Italiana Dall mito dellrsquoURSS alla fine del communismo 1945ndash1991 [Stalinizmusatalianskaľavica Odmyacutetupokonieckomunizmu1945ndash1991]MilanoMondadori2004AGA-ROSSIElenaZASLAVSKYViktor Stalin and Togliatti Italy and the Origins of the Cold War StanfordStanfordUniversityPress2011PONSSilvioLrsquoURSSeilPCInelsistemainternazionaledellaguerra fredda[ZSSRaPCIvmedzinaacuterodnomsysteacutemestudenejvojny]InGUALTIERIRobertoed Il PCI nellrsquoItalie repubblicane 1943ndash1991 [PCIvob-dobiacuteTalianskejrepubliky1943ndash1991]RomaCarocci1991PozritaktiežFURETFranccedilsois Das Ende der Illusion Der Kommunismus im 20 Jahrhundert [KonieciluacutezieKomunizmusv20storočiacute]MuumlnchenZuumlrichPiper1998PONSSilvio The Global revolution A history of interna-tional communism 1917ndash1991LondonOxfordUniversityPress2014

2 PONSSilvio CommunismandAnti-CommunisminItaly1945ndash1989 In The Italian Academy for Advanced Studies in Americas1[online] [cit2018-06-18]DostupneacutezhttpitalianacademycolumbiaedusitesdefaultfilespapersCommunismAntipdf

3 TjbdquosalernskyacuteobratldquopomenovanyacutepodľamestaSalernovktoromsiacutedlila Badogliovavlaacuteda 4 PozriPONSSilvioStalinTogliattiandtheOriginsoftheColdwarinEurope Journal of Cold War Studiesroč32001č2s4

4 P A M Auml Ť N Aacute R O D A 2 bull 2 0 1 8

ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 4 270818 1236

Beaacuteta Katrebovaacute Blehovaacute bull Talianski komunisti a Československo v obdobiacute rokov 1968 ndash 1975 v medzinaacuterodnopolitickom kontexte

ako bdquonovuacute stranuldquo ktoruacute v buduacutecnosshyti nemala zastupovať Moskve oddanaacute elita revolucionaacuterov z povolania ale mala sa z nej stať naacuterodnaacute strana zashystuacutepenaacute priacutepadne aj vo vlaacutede5 Umiershynenaacute liacutenia bdquonaacuterodnej jednotyldquo korešshypondovala so zaacuteujmami sovietskeho vedenia ktoreacute v marci 1944 bez uposhyvedomenia aliančnyacutech vlaacuted nadviazalo s vlaacutedou maršala Badoglia diplomaticshykeacute styky majuacutec mimo ineacuteho na zreteli aj priacutepadneacute oslabenie britskyacutech poziacuteshyciiacute v Stredozemnom mori6 Postupnaacute zmena zahraničnej politiky Spojenyacutech štaacutetov po naacutestupe prezidenta Harryho S Trumana vyuacutestila do politiky zadrshyžiavania komunizmu defnitiacutevneho prerozdelenia sfeacuter a utvorenia blokov logickyacutem docircsledkom čoho bol vstup Talianska do Severoatlantickej alianshycie Po prehratyacutech voľbaacutech v apriacuteli 1948 sa Talianska komunistickaacute strashyna v sovietskej strateacutegii staacuteva vyacutelučshyne naacutestrojom propagandy Togliatti ktoryacute začiatkom 50 rokov odmietol Stalinom ponuacutekanyacute vyacuteznamnyacute post generaacutelneho tajomniacuteka Komunistickeacuteshyho informačneacuteho byra znaacutemeho pod skratkou Kominform napriek sovietshyskym propagandistickyacutem zaacutemerom videl buduacutecnosť PCI v legaacutelnom raacutemci uacutestavneacuteho parlamentneacuteho systeacutemu Tashylianskej republiky ako aj v raacutemci sveshytoveacuteho komunistickeacuteho hnutia7

Togliattiho koncepcia polycentrizshymu ktoraacute neuznaacutevala veduacutecu uacutelohu jednej komunistickej strany v celosveshytovom komunistickom hnutiacute sa v obshydobiacute destalinizaacutecie nepochybne javila ako jej podstatnaacute suacutečasť Opomiacutena sa ale fakt že Togliatti v medzivojnovyacutech rokoch prispel pod vedeniacutem Moskvy podstatnou mierou k stalinizaacutecii meshydzinaacuterodneacuteho komunistickeacuteho hnutia že nesie zodpovednosť za stalinskeacute čistshy

ky v radoch talianskych komunistov v exile ako aj v radoch Kominterny v obdobiacute Veľkeacuteho teroru 30 rokov v Sovietskom zvaumlze že sa ho nijako zvlaacutešť nedotyacutekal osud talianskych vojshynovyacutech zajatcov v Sovietskom zvaumlze z ktoryacutech veľkaacute vaumlčšina zahynula kvocircli neznesiteľnyacutem podmienkam že v otaacutezshyke mesta Terst ktoreacute Titova armaacuteda na jar 1945 okupovala zaujal internacioshynalistickeacute stanovisko proti zaacuteujmom vlastneacuteho štaacutetu Napriek tyacutemto značshynyacutem negatiacutevam špecifckou črtou polishytickeacuteho systeacutemu v Taliansku 50 rokov bol fakt že radikaacutelna stalinistickaacute ľavishyca reprezentovanaacute PCI bola silnejšiacutem politickyacutem faktorom ako demokratickaacute ľavica PCI tak zostala až do Togliattiho smrti stranou stalinskeacuteho typu čo doshykazujuacute aj časteacute stretnutia Togliattiho so sovietskym veľvyslancom pri talianskej vlaacutede Michailom Kostylevom8

Prveacute kontakty medzi Komunisticshykou stranou Československa (KSČ) a PCI siahajuacute do obdobia utvaacuterania a formovania Kominterny keďže obidve strany vznikali ako jej sekcie v područiacute Moskvy pričom špecifckeacute požiadavky slovenskeacuteho komunistickeacuteho hnutia sa ocitli v dvojnaacutesobnej zaacutevislosti jednak voči Gottwaldovmu vedeniu jednak voči Komunistickej internacionaacutele Togliatti sa vedno s Klementom Gotshytwaldom ocitol od polovice 30 rokov v politickom sekretariaacutete Kominterny Bol poverenyacute riadeniacutem komunistickyacutech straacuten strednej Euroacutepy medzi inyacutemi aj Komunistickej strany Československa Gottwald po prevzatiacute moci v KSČ na jej piatom zjazde v roku 1929 bol najshyprv zvolenyacute za člena vyacutekonneacuteho vyacuteboshyru t j Exekutiacutevy Kominterny Od roku 1934 bol menovanyacute za člena politickeacuteho sekretariaacutetu a po boku Togliattiho sa zuacuteshyčastnil na priacutepravaacutech siedmeho zjazdu

Povojnovyacute predseda PCI Palmiro Togliatti (Zdrojwwwimsvintagephotoscom)

tohto bdquosvetoveacuteho štaacutebu komunistickeacuteho hnutialdquo VII zjazd Kominterny konashynyacute v auguste 1935 vytyacutečil novuacute taktiku bdquoširokej ľudovej fronty proti fašizmuldquo Poshydobne ako pre talianskeho straniacuteckeho vodcu predstavovala Kominterna pre Gottwalda druhyacute politickyacute domov nashypokon vždy keď šlo o sporneacute otaacutezky sa riadil kominternovskou liacuteniou9 Počas druhej svetovej vojny mali obaja strashyniacutecki vodcovia nachaacutedzajuacuteci sa v soshyvietskom exile takpovediac bdquospoločneacuteshyho šeacutefaldquo v osobe generaacutelneho tajomniacuteka Kominterny Georgi Dimitrova ktoryacute pre českeacuteho komunistu predstavoval takmer jedinyacute zdroj informaacuteciiacute o naacutezoshyroch Stalinovho vedenia a o Stalinovi samotnom Osobne sa Gottwald so Stashylinom po prvyacutekraacutet stretol až ku koncu vojny 23 januaacutera 1945

Oveľa ťažšie sa hľadajuacute kontakshyty medzi talianskymi komunistami v sovietskom exile a Komunistickou stranou Slovenska (KSS) ktoraacute sa po

5 BAILLETPhillipeTogliattiunddasschwereErbedesKommunismus[Togliattiaťaživeacutededičstvokomunizmu]InCOURTOISSteacutephaneed Das Schwarzbuch des Kommunismus 2 Das schwere Erbe der Ideologie [Čiernaknihakomunizmu2Ťaživeacutededičstvoideoloacutegie]MuumlnchenZuumlrich Piper2004s470

6 PONSSStalinTogliattiandthe OriginsoftheColdwarinEuropes5 7 PONSSStalinTogliattiandthe OriginsoftheColdwarinEuropes24 ndash 25 8 BAILLETPTogliattiunddasschwereErbedesKommunismuss470480 ndash 483485 ndash 489496 ndash 497 9 K pocircsobeniuGottwaldavsovietskomexile pozribližšieKAPLAN KarelKOSATIacuteK Pavel Gottwaldovi muži PrahaLitomyšlPaseka2004s16 ndash 24

2 bull 2 0 1 8 P A M Auml Ť N Aacute R O D A 5


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 5 270818 1236

organizačnom oddeleniacute od KSČ v maacuteji 1939 nestala samostatnou sekciou Koshyminterny a naďalej spadala pod politicshykeacute vedenie KSČ v Moskve10 Slovensko bolo s komunistickou ideoloacutegiou po prvyacutekraacutet vo vyacuteznamnejšej miere konshyfrontovaneacute na jar 1919 keď maďarskeacute revolučneacute hordy Beacutelu Kuacutena obsadili časť vyacutechodneacuteho a stredneacuteho Slovenshyska a 20 juacutena v Prešove vyhlaacutesili revoshylučnuacute Slovenskuacute republiku raacuted pričom v jej vedeniacute nesedel jedinyacute komunista slovenskeacuteho pocircvodu Aj keď Krajanshyskeacute vedenie KSČ na Slovensku malo kontakty na Kominternu vyacutelučne cez centraacutelu strany11 na zaacuteklade doterajshyšieho vyacuteskumu je možneacute konštatovať že vedenie Kominterny bolo na zaacuteklashyde spraacutev sovietskej misie v Prahe o sloshyvenskej otaacutezke dobre informovaneacute12 Tak napriacuteklad v roku 1924 nechalo vypracovať k problematike autonoshymistickeacuteho hnutia rozsiahly analytickyacute elaboraacutet ktoryacute obsahoval konkreacutetne odporuacutečania pre postup slovenskyacutech a českyacutech komunistov v zmysle inštrushymentalizovania programu autonoacutemie pre vlastneacute ciele V 30 rokoch sluacutežili spraacutevy sovietskej misie aj ako podklad pre smutne znaacutemy referaacutet Dimitrova na VII zjazde Kominterny Dimitrov v referaacutete označil autonomistickuacute Hlinshykovu Slovenskuacute ľudovuacute stranu (HSĽS) ako bdquoklerikaacutelnofašistickuacuteldquo bdquoktoraacute svoju demagoacutegiu spaacuteja s riešeniacutem naacuterodnej autonoacutemie a ktoraacute v suacutečasnyacutech podshymienkach v docircsledku zosilnenia konkushyrenčneacuteho boja medzi českyacutem fnančnyacutem

kapitaacutelom a slovenskou buržoaacuteziou tento boj nemocircže ovplyvniťldquo13 Vniacutemashynie HSĽS ako strany bdquoklerikaacutelnofašisshytickejldquo si našlo cestu do direktiacutev KSČ a neskocircr KSS a zostalo trvalou suacutečasťou jej smerniacutec ako aj hodnotenia autonoshymistickeacuteho hnutia marxistickou histoshyriografou v obdobiacute rokov 1948 ndash 1989

V docircsledku tvrdej centralizaacutecie zashyhraničnej politiky do ktorej nepochybshyne spadala aj agenda stykov vedenia s komunistickyacutemi stranami v zaacutepadnej Euroacutepe sa o všetkyacutech docircležityacutech otaacutezshykach tyacutekajuacutecich sa vzťahov s Talianskou komunistickou stranou rozhodovalo v uacutezkom vedeniacute KSČ v Prahe Nie je preto žiadnym prekvapeniacutem keď vofondoch tajomniacutekov Uacutestredneacuteho vyacuteshyboru KSS uloženyacutech v Slovenskom naacuteshyrodnom archiacuteve v prvom rade vo fonde smutne znaacutemeho centralistu a odporcu slovenskyacutech emancipačnyacutech uacutesiliacute Kashyrola Baciacutelka ktoryacute bol v obdobiacute rokov 1945 ndash 1963 prvyacutem mužom Komunisshytickej strany na Slovensku ale aj vo fonshydoch straniacuteckych tajomniacutekov Štefana Bašťovanskeacuteho a Pavla Davida nenaacutejshydeme ohľadom predmetnej problemashytiky žiadne relevantneacute dokumenty Jedishynuacute vyacutenimku tvoria programy pobytov delegaacuteciiacute PCI v obdobiacute 50 rokov ktoreacute s vaumlčšou alebo menšou pravidelnosťou prichaacutedzali aj na Slovensko vždy pred tyacutem absolvujuacutec pobyt v českej časti reshypubliky aby sa na mieste informovali o rocircznych bdquovyacutedobytkochldquo socializmu14

Je paradoxneacute že to boli praacuteve talianshyski komunisti ktoriacute po Stalinovej smrti

približne od polovice 50 rokov začali vyviacutejať voči komunistickyacutem vedeniam v Československu Poľsku a Maďarsku diplomatickeacute uacutesilie s cieľom nadviazashynia priamych stykov so Svaumltou stolicou resp s cieľom uacutepravy vzťahov Svaumltej stolice so socialistickyacutemi štaacutetmi Svedshyčiacute o tom nečakanaacute naacutevšteva jedneacuteho z veduacutecich funkcionaacuterov PCI Giuliana Pajetty na jeseň 1955 v Prahe kde z poshyverenia Togliattiho mal pražskeacute vedenie informovať o niektoryacutech otaacutezkach tyacutekashyjuacutecich sa možneacuteho otvorenia rokovaniacute so Svaumltou stolicou a Československom Pajetta v Prahe vyjadril naacutezory vedenia jeho strany podľa ktoryacutech prebiehalo určiteacute uvoľnenie vzťahu Svaumltej stolice ku komunistickej strane a silnela tendencia upraviť relaacutecie so socialistickyacutemi štaacutetshymi15

Z dnešneacuteho hľadiska nie je celkom jednoducheacute pochopiť prečo praacuteve tashylianski komunisti mali zaacuteujem o uacuteprashyvu vzťahov medzi ateistickyacutemi komushynistickyacutemi režimami a Svaumltou stolicou Pre pochopenie tohto zaujiacutemaveacuteho aspektu je nutneacute osvetliť celkovyacute vzťah talianskych komunistov ktoriacute v raacutemci protifašistickeacuteho hnutia od roku 1943 bojovali po boku katoliacutekov k fenomeacuteshynu katolicizmu Po skončeniacute druhej svetovej vojny pocircsobilo v radoch PCI niekoľko ľavicovo orientovanyacutech kashytoliacutekov ktoriacute po odsuacutedeniacute ich vlastshynej strany katoliacuteckej ľavice Piom XII v roku 1945 vytvorili v komunistickej strane vlastnuacute frakciu Pre vedenie PCI priacuteslušnosť k riacutemskokatoliacuteckej

10 LIPTAacuteKĽubomiacutered Politickeacute strany na Slovensku 1860 ndash 1989 BratislavaArcha1992s235 11 JednyacutemzvyacuteznamnejšiacutechfunkcionaacuterovKSČnaSlovensku ktoryacutepocircsobilvradochKominterny bolViliamŠirokyacutePosvojomzvoleniacutezaposlancaNaacute-

rodneacutehozhromaždeniazaKSČbolvyslanyacutenaVIIzjazdKominternyvroku1935astalsačlenomjejexekutiacutevyEšte predtyacutembolvrokoch1929 ndash

1930činnyacutevaparaacutete Kominternyajevysokopravdepodobneacute žepracovalpresovietskespravodajskeacute službyPozriČERNAacuteK TomaacutešViliamŠirokyacute

aJuacuteliusĎurišndashrodinnyacutepocircvod sociaacutelnepomeryazačiatkypocircsobeniavkomunistickomhnutiacute Historickyacute časopisroč61 2013 č2s332336 12 BližšiepozriHARBUĽOVAacuteĽubicaSlovenskaacuteotaacutezkavmateriaacutelochKominternyInŠVORCPeterHARBUĽOVAacuteĽubicaSCHWARZKarleds

Naacuterodnostnaacute otaacutezka v strednej Euroacutepe v rokoch 1848 ndash 1938 PrešovUniversum2005s260ndash264 13 HARBUĽOVAacuteĽSlovenskaacuteotaacutezkavmateriaacutelochKominternys263PrirodzenetvrdeniaDimitrovabolidemagogickeacuteVskutočnostibolopak

pravdoukeďžekomunistickaacutekoncepciavyrovnaniaobochčastiacuterepublikyakopodmienkypreziacuteskanievšetkyacutechnaacuterodovanaacuterodnostiacuteČesko-slovenskanaobranuštaacutetuvskutočnostinemohlabyťaaninebolaprotivaacutehouautonomistickeacutehohnutiapodvedeniacutemHSĽSLIPTAacuteKĽ Politickeacute strany na Slovensku 1860 ndash 1989 s185

14 Slovenskyacutenaacuterodnyacutearchiacutev(ďalejSNA)Bratislavafond(ďalejf)SekretariaacutetUacuteVKSS(inventaacuter)Programpobytutalianskejdelegaacutecie z10thinsp9thinsp1953NaacutevrhorganizačneacutehozabezpečeniauacutečastidelegaacuteciečlenovUacuteVKSTalianskaz12thinsp4thinsp1957

15 KAPLANKarel Kronika komunistickeacuteho Československa Doba taacuteniacute 1953ndash1956BrnoBarrister amp Principal2005s616


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 6 270818 1236


Legitimaacutecia talianskych komunistov z roku 1964 (Zdrojwwwfilateliadesimonicom)

cirkvi nikdy nepredstavovala docircvod na nemožnosť angažovania sa v proshyspech marxistickeacuteho programu preshytože podľa tradiacutecie ktoruacute založil ľavishycovyacute intelektuaacutel Antonio Gramsci bol katolicizmus vyacuteznamnyacutem sociaacutelnym fenomeacutenom a nebolo možneacute ho ignoshyrovať Navyše chcel Togliatti uacutestretoshyvosťou voči katoliacutekom vylepšiť image strany a vyviesť ju z izolaacutecie kam sa v počiatočnej faacuteze studenej vojny s vyshyhranenyacutem antikomunizmom eacutery De Gasperiho dostala De Gasperiho smrť v auguste 1954 opaumltovne uvoľnila cesshytu pre spolupraacutecu kresťanskyacutech demoshykratov so socialistami a po postupnej zmene postoja Svaumltej stolice ku komushynistickej ideoloacutegii s ktorou bolo možshyneacute viesť za určityacutech okolnostiacute dialoacuteg to boli talianski komunisti ktoriacute sa ocitli v uacutelohe sprostredkovateľa postupneacuteho nadvaumlzovania kontaktov medzi Vatishykaacutenom a komunistickyacutemi režimami Jaacuten XXIII svojiacutem dobrosrdečnyacutem passhytoraacutelnym postojom voči stuacutepencom marxizmu ktoryacutech nazval bdquosvojimi deťmildquo zohral docircležituacute uacutelohu v preshy

konaniacute animozity medzi talianskymi katoliacutekmi a komunistami čo viedlo ndash dlho pred Gorbačovom ndash k spolupraacuteci v sociaacutelnej a ekonomickej sfeacutere16

Uacutesilie talianskych komunistov smerom k zmene rigiacutedneho postoja Prahy voči Svaumltej stolici korešpondoshyvalo s postupnyacutem uvoľňovaniacutem meshydzinaacuterodneacuteho napaumltia a naacutestupom politiky deteacutente koncom 50 a začiatshykom 60 rokov Na talianskej vnuacutetshyropolitickej sceacutene v obdobiacute prelomu dvoch deceacuteniiacute dozrel čas pre otvorenie sa doľava (apertura a sinistra) V lete 1960 pod tlakom socialistickej ľavice bola vlaacutedna koaliacutecia medzi Kresťanshyskoshydemokratickou stranou (Deshymocrazia Cristiana) talianskymi moshynarchistami a neofašistami predčasne ukončenaacute a spolu s jej paacutedom bola defnitiacutevne pochovanaacute aj alternatiacuteva stredoshypravej vlaacutedy alebo alternatiacuteva pravicovej orientaacutecie Talianska (apershytura a destra) Garantom postupneacuteho smerovania Talianska doľava bol novyacute americkyacute prezident John F Kennedy ktoryacute na rozdiel od americkeacuteho vojenshy

skeacuteho atašeacute v Taliansku hroziaceho voshyjenskou intervenciou NATO pri zostashyveniacute vlaacutedy za uacutečasti radikaacutelnych sociashylistov tuacuteto možnosť otvorene podposhyroval a po Karibskej kriacuteze z jesene 1962 hľadal noveacute cesty k uvoľneniu napaumltia medzi Vyacutechodom a Zaacutepadom V neshyposlednom rade tento pohyb smerom doľava uviacutetal aj paacutepež Jaacuten XXIII ktoshyreacuteho encyklika Pacem in terris z apriacutela 1963 hlaacutesajuacuteca toleranciu a dialoacuteg sa v Taliansku vniacutemala ako gesto dobrej vocircle a akceptaacutecie stredoshyľavej vlaacutedy17

GENERAacuteLNY TAJOMNIacuteK TALIANSKEJ KOMUNISTICKEJ STRANY LUIGI LONGO V PRAHE V MAacuteJI 1968 V oktoacutebri 1967 na Slovensko zaviacutetashyla ekonomickaacute delegaacutecia Uacutestredneacuteho vyacuteboru PCI pod vedeniacutem komunisshytickeacuteho poslanca a podpredsedu parshylamentnej skupiny Luciana Barcu Delegaacutecia ktoruacute v ďalšom tvorili jeden poslanec a odboraacutersky pracovniacutek tashyjomniacutek federaacutecie Komunistickej strashyny v Latine a hospodaacutersky redaktor komunistickeacuteho tyacuteždenniacuteka Rinascitagrave prejavila počas pobytu na Slovensku zaacuteujem o otaacutezky suacutevisiace s hospodaacutershystvom odbormi ekonomickou decenshytralizaacuteciou novyacutem systeacutemom ekonoshymickeacuteho riadenia kriteacuteriami plaacutenu ekonomickou decentralizaacuteciou a so vzťahom medzi plaacutenom a stranou18 Je nutneacute poznamenať že naacutevšteva talianshyskej delegaacutecie sa na Slovensku mohla udiať len za vyacuteslovneacuteho odporuacutečania vedenia KSS ktoreacute osobne podpisoshyval vtedajšiacute prvyacute tajomniacutek Alexander Dubček Podobne koncom novembra mohla Slovensko navštiacuteviť zdravotshyniacutecka a sociaacutelna delegaacutecia pod vedeshyniacutem člena komisie zdravia a hygieny Talianskej poslaneckej snemovne Ada Anida di Maura a za uacutečasti člena Seshynaacutetu primaacutera nemocnice a mestskeacuteshyho radcu v Perugii si mohla pozrieť

16 CARILLOElisaETheItalianCatholicChurchandCommunism1943ndash1963 Catholic Historical Reviewroč771991č4s644ndash657 17 WOLLERHans Geschichte Italiens im 20 Jahrhundert [DejinyTalianskav20storočiacute] MniacutechovCHBeck2010s280ndash284 18 SNAfSekretariaacutetUacuteVKSSškč289PobytštudijnejdelegaacutecieUacuteVTKSnaSlovenskuzo17thinsp10thinsp1967



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 7 270818 1236

Člen vedenia PCI poslanec a senaacutetor Luciano Barca (Zdrojwwwanconatodayit)

nemocnice na Kramaacuteroch a v Trnashyve a straacuteviť niekoľko priacutejemnyacutech dniacute v hoteli Termia v Piešťanoch19 Tieto ako aj predchaacutedzajuacutece naacutevštevy dokashyzovali značnyacute zaacuteujem talianskych koshymunistov o dianie v Československu ktoryacute priacutechodom Dubčeka na post generaacutelneho tajomniacuteka v januaacuteri 1968 mal značne zosilnieť

Januaacuteroveacute pleacutenum KSČ na ktoshyrom bolo zvoleneacute noveacute proreformneacute vedenie ndash Gustaacutev Husaacutek ho v Kulshytuacuternom živote interpretoval ako bdquouacutesishylie o demokratickuacute reformu v zaacutepase o osobnuacute a naacuterodnuacute sloboduldquo 20 ndash bolo v talianskej komunistickej tlači hodshynoteneacute pozitiacutevne Voľba Dubčeka do čela strany sa v tyacuteždenniacuteku Rinascitagrave komentovala kraacutetko a vyacutestižne bdquoOtvaacuteshyra sa novaacute faacutezaldquo Rozhodnutia ktoreacute boli prijateacute bdquosa dejuacute v zmysle vaumlčšieho

rozvoja a otvaacuterania sa socialistickej deshymokracie v československej spoločnostildquo Celkovo sa januaacuteroveacute udalosti hodnoshytili ako cesta ktoraacute povedie k reforshymaacutem21 Z prostredia ľavicovej zaacutepadoshyeuroacutepskej tlače sa zasvaumltene k vyacutevoju vyjadroval najmauml zahraničnopolitickyacute redaktor a zaacuteroveň člen užšieho veshydenia PCI Giuseppe Bofa ktoryacute do Československa ako novinaacuter často cestoval a na straacutenkach tlačoveacuteho orshygaacutenu talianskych komunistov LrsquoUnitagrave prinaacutešal argumentmi dobre podloženeacute člaacutenky O januaacuterovom pleacutene sa zmieshynil v podobnom duchu ako o udalosti ktoraacute bdquootvaacutera novuacute faacutezu v politickom živote štaacutetuldquo ako o logickom vyuacutesteniacute predchaacutedzajuacutecej neuacutenosnej koncenshytraacutecie moci v rukaacutech jedneacuteho človeka zosobneneacuteho v osobe prveacuteho muža v štaacutete a prveacuteho muža v strane ale aj ako docircsledok neuacutenosnej politiky voči slovenskeacutemu naacuterodu ktoruacute Bofa v člaacutenku kritizoval22 V dlhšej uacutevahe z 23 januaacutera k problematike vzťahov medzi Čechmi a Slovaacutekmi ktoreacute ndash ako Bofa spraacutevne pochopil ndash sa stali rozshyhodujuacutecim faktorom uskutočnenia jashynuaacuteroveacuteho palaacutecoveacuteho prevratu autor konštatuje že udalosti v Českoslovenshysku sa najmauml v zahraničiacute interpretujuacute ako vyvrcholenie naacuterodneacuteho konfikshytu Z tohto docircvodu sa snažil pomerne objektiacutevne pribliacutežiť talianskemu čitateshyľovi zaacutekladneacute črty existencie Slovaacutekov ktoriacute mali vyacutelučne vlastnou zaacutesluhou ziacuteskať autonoacutemiu rovnopraacutevne poshystavenie a docircstojnosť medzi naacuterodmi Tieto atribuacutety boli Slovensku počas dlheacuteho obdobia rakuacuteskoshyuhorskej monarchie a buržoaacuteznej republiky

ktoraacute neuznaacutevala Slovaacutekov za samoshystatnyacute naacuterod odopieraneacute Slovensko bolo vždy považovaneacute za zaostalejšie ako priemyselneacute Čechy podobne ako to v Taliansku platilo pre zaostalejšiacute juh oproti hospodaacutersky vyspelejšiemu severu naacuterodneacute rozdiely sa aj z tohto docircvodu mali stať fataacutelnou slabosťou Benešovej republiky V ďalšom toku člaacutenku Bofa vykresľuje svoje dojmy z naacutevštev Slovenska ktoreacute od roku 1949 pravidelne navštevoval Za najshypodstatnejšiacute vyacutedobytok povojnoveacuteho rozvoja považoval industrializaacuteciu Slovenska Vyzdvihol Košickyacute vlaacutedny program a z neho prameniace autoshynoacutemne postavenie Slovenska a spomeshynul aj obludneacute stalinskeacute procesy proti tzv buržoaacuteznym nacionalistom ktoreacute expressis verbis nemali reaacutelny podshyklad Celkovo proslovenskeacute stanovisko vyplyacutevajuacutece z textu novinoveacuteho člaacutenku na zaacutever podčiarkol existenciou Uacutestashyvy z roku 1960 podľa ktorej neexistoshyvala slovenskaacute vlaacuteda a pozastavil sa aj nad absurdnosťou odmietnutia štatuacutetu hlavneacuteho mesta pre Bratislavu23

LrsquoUnitagrave bol prvyacutem zahraničnyacutem denniacutekom ktoryacute v marci 1968 uverejnil rozhovor s Dubčekom čiacutem bol zahaacutejenyacute docircležityacute prelom v nazeraniacute na slovenskeacuteshyho komunistickeacuteho politika Je znaacuteme že Dubčekov priacutechod k moci sa streshytol vo vedeniach ostatnyacutech bdquobratskyacutech straacutenldquo socialistickeacuteho bloku s rezervovashynyacutem až odmietavyacutem postojom Dubček potreboval pre reformnyacute kurz ktoryacute zostal napriek všetkyacutem uacutesiliam bdquozuacutefashylo izolovanyacuteldquo 24 širšiu podporu Hľadal spojencov medzi proreformne orientoshyvanyacutemi komunistickyacutemi stranami aby

19 SNAfSekretariaacutetUacuteVKSSškč290RozhodnutiePrveacutehotajomniacutekaUacuteVKSSDubčekaz20thinsp11thinsp1967Pobytštudijnejzdravotniacuteckejasociaacutelnej delegaacutecieUacuteVTKSnaSlovensku

20 HUSAacuteK GustaacutevStaršievyacuteročiaanoveacutenaacutedeje Kultuacuterny život 12thinsp1thinsp1968TunaacutecitovaneacutepodľaJANAacuteČEK FrantišekMORAVEC JanLeden1968aspor ojehosmyslInKURAL VaacuteclavJANAacuteČEKFrantišekMORAVEC Janeds Československo roku 1968thinsp1 diacutel rok 1968PrahaParta 1993s31

21 BERTONEFrancoCecoslovacchiadecisionesullaviadellariforma[Československorozhodnutieprecestureforiem] Rinascitagrave 12thinsp1thinsp1968 TucitovaneacutepodľaHOumlBELAlexanderIlPCIilrsquo68cecoslovacchoeilrapportocolPCUS[PCIrok1968vČeskoslovenskuavzťahysKSSZ] Studi Storici roč422001č4s1thinsp146

22 BOFFAGiuseppeUnabdquofasenuovaldquoapertainCecoslovacchia[ZačiatokbdquonovejfaacutezyldquovČeskoslovensku] LrsquoUnitagraveroč657thinsp1thinsp1968s16 23 BOFFAGiuseppeIlsignificatodeimutamentidiPragaNonegravestatounconflittofraCechieSlovachi[VznameniacutezmienvPraheTonebollen

konfliktmedziČechmiaSlovaacutekmi] LrsquoUnitagrave roč6523thinsp1thinsp1968s3 24 JANAacuteČEKFMORAVECJLeden 1968asporojehosmysl s36


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 8 270818 1236


tak mohol vytvoriť protivaacutehu centralisshytickyacutem tendenciaacutem Moskvy v komunisshytickom hnutiacute Vedenie Talianskej komushynistickej strany zosobneneacute generaacutelnym tajomniacutekom Luigim Longom mu takuacuteshyto podporu poskytlo Luigi Longo ako jeden z najbližšiacutech spolupracovniacutekov Togliattiho bol jednyacutem z tyacutech ktoryacute po jeho uacutemrtiacute v lete 1964 v Jalte na Kryme niesol jeho rakvu bol podobne ako jeho predchodca zaacutestancom polycentrizmu a autonoacutemnosti každej komunistickej strany v celosvetovom hnutiacute25 Praacutevom sa považoval za dediča Togliattiho polishytickeacuteho testamentu ktoryacute v poslednyacutech dňoch pred uacutemrtiacutem v auguste 1964 spiacuteshysal počas jeho posledneacuteho pobytu v Jalte a ktoryacute vošiel do dejiacuten pod označeniacutem bdquoJaltskeacute memorandumldquo26 Longo mal nashyvyše ndash ak zohľadniacuteme vnuacutetropolitickuacute sishytuaacuteciu v Taliansku ku koncu 60 rokov ndash eminentnyacute zaacuteujem na zosuacuteladeniacute poziacuteciiacute PCI a KSČ a považoval udalosti v Česshykoslovensku za veľkyacute priacutenos pre ľavicoveacute smerovanie Talianska a v neposlednom rade aj ako spocircsob prekonania izolaacutecie a docirckaz pre politickuacute vyspelosť PCI ako suacutečasti buduacutecej vlaacutednej koaliacutecie

Dubček v rozhovore s Bofom pre LrsquoUnitagrave v zaacutesade len rekapituloval zaacuteshykladnuacute programovuacute liacuteniu akčneacuteho programu prijateacuteho Uacutestrednyacutem vyacuteboshyrom KSČ 5 apriacutela ktoryacute postuloval bdquosocializmus s ľudskou tvaacuterouldquo Vyshyzdvihol medzi inyacutem fakt že PCI proceshysy ktoreacute v Československu prebiehali hodnotila spraacutevne Napriacuteklad v suacutevisshylosti s priacutepravami československej feshyderaacutecie27 povedal bdquoVeľmi oceňujem že talianska tlač spraacutevne piacutesala že reforma neznamenaacute boj medzi Čechmi a Slovaacutekshymi Ja dopĺňam že boj prebieha o buduacuteshyce smerovanie socializmu Pripravujeme akčnyacute program a zaacutevisiacute od českyacutech a sloshyvenskyacutech reprezentantov či sa rozhodnuacute pre autonoacutemiu alebo federaacuteciuldquo 28 Dva dni predtyacutem komunistickyacute denniacutek priniesol prejav Longa venovanyacute voľshybaacutem ktoreacute sa mali v Taliansku konať 19 maacuteja Longo v prejave ktoryacute sa stal akyacutemsi principiaacutelnym vyjadreniacutem suacutehlasu s Dubčekovyacutem reformnyacutem kurzom nevyzdvihol len fakt že česshykoslovenskyacute pokus o reformu bdquouľahčiacute boj robotniacuteckej triedy a ľavicovyacutech siacutel v kapitalistickyacutech štaacutetochldquo ale pozitiacutevne

hodnotil aj skutočnosť že bude sluacutežiť aj ako bdquomodel obnovy režimov v krajinaacutech reaacutelneho socializmuldquo29 Longovo vedeshynie hodnotilo pozitiacutevne akčnyacute program ako zaacutekladnyacute dokument Pražskej jari ktoryacute kritikou minulosti a sebakritishykou zašiel veľmi ďaleko ale nechcel a nemohol postihnuacuteť skutočnuacute priacutečinu kriacutezy ndash samotnuacute podstatu totalitneacuteho systeacutemu ktoryacute nemožno reformovať ale iba zvrhnuacuteť Celkovo sa reformnyacute proces alebo bdquonuovo corsoldquo prijiacutemal s bdquooceneniacutemldquo a bdquodocircverouldquo ako bdquoskvelyacute priacutespevok pre boj robotniacuteckej triedy a ľashyvicovyacutech siacutel v kapitalistickyacutech štaacutetochldquo a ako bdquopodnet k prekonaniu prekaacutežok ktoreacute staacutele stoja v ceste k rozvoju plnej socialistickej demokracieldquo30

Dňa 24 apriacutela širšie vedenie Tashylianskej komunistickej strany schvaacutelilo Longovu cestu do Prahy31 O tejto vyacuteshyznamnej udalosti existujuacute tri primaacuterne historickeacute pramene ktoreacute pomerne presne dokumentujuacute okolnosti Lonshygovej cesty do Prahy 5 ndash 7 maacuteja 1968 a jeho stretnutia a rozhovory s Dubshyčekom Zo slovenskyacutech komunistov Longo diskutoval s Lenaacutertom a Husaacuteshy

25 NazasadaniacutekomunistickyacutechstraacutenvBudapeštivroku1957Togliattivyhlaacutesilžekoncepciajednejveduacutecejstranyvraacutemcisvetoveacutehokomunistic-keacutehohnutiajezastaranaacutePozriURBANJB Moscow and the Italian Communist Party from Togliatti to Berlinguer s52ndash53

26 Jaltskeacutememorandumbolonapiacutesaneacutepredovšetkyacutemvuacutemyslezachraacuteniťsvetoveacutekomunistickeacutehnutiepredrozpadomktoreacutemuposoviet-sko-čiacutenskejroztržkereaacutelnehroziloVychaacutedzajuacuteczmarxisticko-leninskyacutechpremiacutesvňomautorpomernerealistickypomenovalhlavneacuteprobleacute-mykomunistickeacutehohnutiakritickysavyjadrilnaadresuamerickejzahraničnejpolitikypredprezidentskyacutemivoľbamipoukaacutezalnanebezpe-čenstvonaacutevratunacionalizmunapretrvaacutevanie bdquonacionalistickyacutech predsudkov v radoch robotniacuteckej triedy ktoreacute nemiznuacute ani po definitiacutevnom prevzatiacute moci komunistamildquoVmemorandeTogliattikritizovalchybyzminulostinajmaumlokliešteniedemokratickyacutechslobocircdaosobnejslobody počasstalinizmuavyjadrilpodporuprocesudestalinizaacutecieKritikastalinizmumalabyťvlastnepodporouChruščovačoboljedenzhlavnyacutech docircvodovprečoLongopomerneskoropoTogliattihosmrtinechal4thinsp9thinsp1964tentopolitickyacutetestamentuverejniťv LrsquoUnitagraveBližšiepozriAGOSTI Aldo Palmiro Togliatti A BiographyLondonNewYorkIBTauris2008s290ndash291Vanglickomprekladejememorandumdostupneacutena httpswwwmarxistsorgarchivetogliatti1964memorandumhtm

27 BližšiekpriacutepraveauzaacutekoneniuUacutestavneacutehozaacutekonač1431968ZbočeskoslovenskejfederaacuteciipozriČANAacuteDYBrunoPraacutevnezaacutekladyacesty kčesko-slovenskejfederaacuteciizroku1968 Historickyacute zborniacutek roč262016č1s76ndash103

28 BOFFAGiuseppeIntervistaconDubcek[InterviewsDubčekom] LrsquoUnitagraveroč65 31thinsp3thinsp1968s1a17Podtitulokkpomernedlheacutemurozho-voruniesolnaacutezovzktoreacutehojemožneacuteusudzovaťakyacutemiokruhmiotaacutezoksarozhovorzaoberalZmyselprocesuobnovyprebiehajuacutecehovČes-koslovenskundashRozdelenieuacutelohmedziorgaacutenmistranyaštaacutetundashZrušeniecenzuacuteryndashRozporyvUacutestrednomvyacuteboremedziprogresistamiakonzer-vatiacutevcamindashCharakterekonomickejreformyndashOceneniespraacutevnejinterpretaacuteciePCIkčeskoslovenskyacutemudalostiam

29 EgraveoradicambiareRapportoallasessionediCCeCCCdelPCIdel27ndash28 marzo1968[OčakaacutevasavyacutemenaSpraacutevazozasadaniaUacutestredneacuteho vyacuteboruTalianskejkomunistickejstrany27ndash28marca1968] LrsquoUnitagrave roč6528thinsp3thinsp1968s8PozriajZASLAVSKYViktorDieitalienischen KommunistenzwischenWiderstandundResignation[Talianskikomunistimedziodporomarezignaacuteciou]InKARNERStefanetal Prager Fruumlhling Das internationale Krisenjahr 1968 [PražskaacutejarRokmedzinaacuterodnejkriacutezy1968]KoumllnWeimarWienBoumlhlau2008zv1s532

30 HOumlBELAIlPCIilrsquo68cecoslovacchoeilrapportocolPCUSs1thinsp147 31 ArchivioFondazioneIstitutoGramsci(ďalejAFIG)RiacutemfUfficiopolitico1968mikrofilm(ďalejmf)020Riunionedellrsquoufficiopoliticoeufficio

disegreteria24thinsp4thinsp1968[Zasadaniepolitickeacutehosekretariaacutetu24thinsp4thinsp1968]s1thinsp339



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 9 270818 1236

Prvyacute zahraničnyacute denniacutek ktoreacutemu A Dubček v marci 1968 poskytol rozhovor bol taliansky LrsquoUnitagrave (Zdroj LrsquoUnitagrave)

kom Prvyacutem prameňom je spraacuteva Olshydřicha Kaderku ktoryacute v predmetnom obdobiacute viedol medzinaacuterodneacute oddeleshynie UacuteV KSČ Taacuteto spraacuteva bola vyhotoshyvenaacute ndash ako to v podobnyacutech priacutepadoch byacutevalo zvykom ndash pre predsedniacutectvo strany za uacutečelom poskytnutia informaacuteshyciiacute pre vedenie KSČ o obsahu rozhovoshyrov32 Ďalšiacute docircležityacute primaacuterny prameň

ktoryacute sa slovenskej verejnosti predshystavuje po prvyacutekraacutet je zaacuteznam uacutestnej informaacutecie Longa na zasadaniacute vedenia PCI (Direzione) 10 maacuteja 1968 ktoryacute sa zachoval v archiacuteve nadaacutecie Gramshysciho inštituacutetu v Riacuteme33 Na doplnenie informaacuteciiacute treba spomenuacuteť aj zaacuteznam ktoryacute si zo stretnutia zhotovil talianshysky uacutečastniacutek už spomiacutenanyacute redaktor

LrsquoUnity Bofa a ktoryacute vyšiel tlačou pri priacuteležitosti dvadsiateho vyacuteročia Pražshyskej jari34 Zaacuteznam sa koncentruje vyacuteshylučne na rozhovor Dubčeka s Longom ktoryacute sa uskutočnil v dopoludňajšiacutech hodinaacutech 6 maacuteja v budove Uacutestredshyneacuteho vyacuteboru KSČ na Naacutebrežiacute L Svoshybodu v Prahe a poskytuje kompletnyacute zaacuteznam Longovho vystuacutepenia ktoryacute v Kaderkovej spraacuteve z neznaacutemych priacutečin chyacuteba V neposlednom rade o Longovej naacutevšteve informovala ako československaacute tak aj talianska tlač na straacutenkach Rudeacuteho praacuteva35 a LrsquoUnitagrave36

V čase Longovej cesty sa Taliansko nachaacutedzalo v turbulentnom predvoshylebnom boji poznačenom masiacutevnymi študentskyacutemi nepokojmi ktoreacute nezoshystali ohraničeneacute len na Apeninskyacute poloshystrov ale časom zachvaacutetili celuacute zaacutepadnuacute Euroacutepu Talianski komunisti radikaacutelne študentskeacute hnutie nedokaacutezali ziacuteskať na svoju stranu považovali ho za anarchisshytickeacute a naopak študenti kvocircli stalinskej minulosti PCI nevideli žiadne zaacuteruky pre buduacutecu spolupraacutecu Vo všeobecnosshyti si Longo od volieb sľuboval radikaacutelnu zmenu kurzu naacuterodnej ekonomiky ktoshyrej ndash podľa vlastnyacutech slov ndash dominoval vyacutelučne zisk Očakaacuteval aj zjednotenie všetkyacutech ľavicovyacutech siacutel laickyacutech a kashytoliacuteckych ktoreacute čiastočne boli suacutečasťou končiacej vlaacutednej koaliacutecie medzi kresshyťanskyacutemi demokratmi socialistami a reshypublikaacutenmi V rozhovore s Dubčekom

32 Naacuterodniacutearchiv(ďalejNA)PrahafPredsedniacutectvoUacuteVKSČ1966ndash1971(ďalejPUacuteVKSČ1966ndash1971) škč73archiacutevnajednotka(ďalejaj)96bod

(ďalejb)K informaciZpraacutevaz22thinsp5thinsp1968onaacutevštěvě generaacutelniacutehotajemniacutekaItalskeacutekomunistickeacutestranysoudruhaLuigiLongavPrazeve dnech

5ndash7thinspkvětna1968Zaposkytnutuacutespraacutevuchcemnatomtomieste vyjadriťvďakuMichaloviMachaacutečkoviVskraacutetenejverziibolaspraacutevapublikovanaacute

vediacuteciidokumentovkPražskejjariZpraacutevaOKaderkyz22thinsp5thinsp1968onaacutevštěvěLLongavPraze vednech5ndash7thinspkvětnaaoLongově rozhovorusA Dubčekem6thinspkvětnaInVONDROVAacute Jitka NAVRAacuteTILJaromiacuterakol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndashčerve-nec 1968 Zv 41BrnoDoplněk 1995 s227ndash230VpublikovanompramenichyacutebanajmaumlrozhovormedziHusaacutekomaLongom

33 AFIGfUfficiopolitico1968mf020Riunionedidirezionedel10thinsp5thinsp19682InformazionesulviaggioaPraga(relatoreLongo)[Zasadanie predsedniacutectva10thinsp5thinsp1968InformaacuteciaonaacutevštevePrahy]s656ndash658

34 BOFFAGiuseppeIfogliineditidellrsquoincontroDubcek-Longo[NezverejneneacutedokumentyzostretnutiaDubčekasLongom]InRICCHINICarlo MELOGRANILuisaeds Primavera indimenticata Alexander Dubcek ieri e oggi [NezabudnuteľnaacutejarAlexanderDubčekvčeraadnes]Roma LrsquoUnitagrave1988s25ndash44

35 Rudeacute praacutevo informovalovkraacutetkomčlaacutenkuopriacutelete LongasprevaacutedzaneacutehoBoffomnaRuzynskeacuteletisko kdehopriviacutetalitajomniacutekUacuteVKSČJozefLenaacutert aveduacutecimedzinaacuterodneacutehooddeleniaKaderkaPozriSoudruhLLongovPraze Rudeacute praacutevo roč48 6thinsp5thinsp1968 s1Nadruhyacutedeňkomunistickyacute

denniacutekpriniesolrozhovorsLongomItalštiacutekomunisteacute aČSSRInterviewgeneraacutelniacutehotajemniacutekaUacuteVIKS Rudeacute praacutevo roč48 7thinsp5thinsp1968 s1a17 36 LrsquoUnitagrave prinieslaoLongovejcestemedzi4a8maacutejomseacuteriučlaacutenkov


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 10 270818 1236


Luigi Longo pri prejave v Turiacutene v roku 1950 (Zdrojwwwilgiornaleit)

vyslovene povedal že cieľom jeho strashyny je poraacutežka Kresťanskej demokracie a suacutečasnej vlaacutedy37 Reformnyacute proces Dubčekovej garnituacutery ktoryacute pokladal za bdquodocirckaz životaschopnosti socializmuldquo 38 mu teda nepochybne mal posluacutežiť aj ako predvolebnyacute politickyacute kapitaacutel Vedenie PCI od paacutedu Chruščova braacutenilo zvolashyniu medzinaacuterodnej konferencie komushynistickyacutech straacuten otvorene kritizovalo sovietskoshyčiacutensku roztržku podporoshyvalo myšlienku spolupraacutece so zaacutepadoshyeuroacutepskymi sociaacutelnodemokratickyacutemi stranami ndash v prvom rade s nemeckou SPD ndash a duacutefalo že bude po boku nemecshy

kyacutech sociaacutelnych demokratov akyacutemsi sprostredkovateľom medzi euroacutepskou ľavicou a vyacutechodnyacutem blokom v zmysle vznikajuacutecej zaacutepadonemeckej ostpolitiky ktoraacute ešte v tom obdobiacute nestihla zapustiť korene39 Taktiež vyzdvihovalo myšlienshyku zbliacuteženia medzi Katoliacuteckou cirkvou a ľavicovyacutemi silami v boji za mier Nashypokon prostyacutem docircvodom naacutevštevy bol jednoduchyacute fakt že Longo chcel byť o vyacutevoji v Československu dobre inforshymovanyacute aby si tak v spletitej sieti proshytichodnyacutech informaacuteciiacute mohol vytvoriť vlastnyacute uacutesudok Longo sa potreboval predovšetkyacutem dozvedieť akyacute je v skushy

točnosti vzťah Dubčekovho vedenia k ZSSR ktoryacute zahraničnaacute tlač považoshyvala za slabnuacuteci V tomto ohľade dostal viac než uspokojivuacute odpoveď keď Dubshyček niekoľkokraacutet v rozhovore zdocircraznil že jednotu so ZSSR považuje za esencishyaacutelnu suacutečasť jeho politiky40 Všeobecne možno konštatovať že dramatickyacute spaacuted udalostiacute nasledujuacutecich mesiacov sa na charaktere rozhovoru ešte neprejavil Obaja politici boli presvedčeniacute že veci sa vyviacutejajuacute spraacutevnym smerom a Dubček sa jednoznačne prezentoval v poziacutecii v ktorej maacute situaacuteciu pod kontrolou41 Situaacutecia po schocircdzke členskyacutech štaacutetov Varšavskej zmluvy 23 marca v Draacutežshyďanoch ktorej jedinyacutem zmyslom bolo pozastaviť reformnyacute proces v Českosloshyvensku zďaleka však nejavila znaacutemky optimizmu Vaumlčšina uacutečastniacutekov schocircdze už vtedy hodnotila vyacutevoj ako bdquokontrareshyvolučnyacuteldquo Draacutežďany znamenali rozpad širokej pojanuaacuterovej koaliacutecie a vznik bdquoneokonzervatiacutevneho pruacuteduldquo na čele s Biľakom a Kolderom a ndash podľa hodnoshytenia americkeacuteho Štaacutetneho departmenshytu ndash podstatne zuacutežili priestor v akom sa československaacute vnuacutetornaacute a zahraničnaacute politika mohla pohybovať42

Napokon ani bezprostredneacute okolshynosti stretnutia neveštili priacutelišnyacute opshytimizmus Dňa 4 a 5 maacuteja Dubček v Moskve opaumltovne musel haacutejiť svoju politiku pričom ale tentoraz s poshyrovnaniacutem s Draacutežďanmi vystupovalo Brežnevovo vedenie tvrdšie a nekomshypromisnejšie vychaacutedzajuacutec z presvedshyčenia priameho ohrozenia socializmu Situaacuteciu Brežnev doslovne označil

37 ZpraacutevaOKaderkyz22thinsp5thinsp1968o naacutevštěvěLLongavPrazevednech5ndash7thinspkvětnaaoLongověrozhovorusADubčekem6thinspkvětnaInVON-DROVAacuteJNAVRAacuteTILJakol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndashčervenec 1968 s228Longoočividne preferovalvytvorenieľavicovejvlaacutedybezuacutečastiKresťanskyacutechdemokratovčoalevzhľadomnareaacutelnerozloženiesiacutelvspoločnostinemohlomať naacutedejnauacutespechUacutečasťtalianskychkomunistovvovlaacutedepobokuDemocraziaCristianaktoruacutezačalraziťEnricoBerlinguerodpolovice70ro-kovaktoraacutevošladodejiacutenpodpomenovaniacutembdquocompromessostoricoldquooktoromeštebudereč Longovovedenienepreferovalo

38 Rudeacute praacutevo roč487thinsp5thinsp1968s17 39 BOFFAGIfogliineditidellrsquoincontroDubcek-Longos27 40 PodľazaacuteznamuBoffuDubčekmaldoslovnepovedať bdquoMocircžem povedať že postoj naacutešho naacuteroda k ZSSR bol vždy bytostnou otaacutezkou Špekulaacutecie

[ktoreacutesarozširujuacute] na Zaacutepade či naše politickeacute hospodaacuterske a vojenskeacute putaacute so ZSSR sa zhoršili nie suacute pravdiveacute tieto putaacute sme nepretrhli a ani nehodlaacuteme ich pretrhnuacuteťldquo BOFFAGIfogliineditidellrsquoincontroDubcek-Longos33

41 BOFFAGIfogliineditidellrsquoincontroDubcek-Longos28 42 JANAacuteČEKFrantišekMORAVECJanMezniacutekirozcestiacutereformniacutehohnutiacute(březenndashduben)InKURALVJANAacuteČEKFMORACECJeds Česko-

slovensko roku 1968thinsp1 diacutel s65



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 11 270818 1236

Generaacutelny tajomniacutek PCI Luigi Longo pri rozhovore s prvyacutem tajomniacutekom UacuteV KSČ A Dubčekom v Prahe 6 maacuteja 1968 (ZdrojČTK)

Docircležitou suacutečasťou rozhovoru bola problematika vzťahu medzi Katoliacuteckou cirkvou a štaacutetom ako aj naacuteboženskyacuteshymi slobodami veriacich ktoreacute ndash siacutece uacutestavne zaručeneacute ndash československyacute štaacutet suacutestavne porušoval a proticirkevnyacutem zaacutekonodarstvom z roku 1949 uacuteplne podriadil vlastnyacutem mocenskyacutem zaacuteshyujmom Zložiteacutemu vzťahu medzi PCI a Katoliacuteckou cirkvou a otaacutezkou naacuteboshyženskej slobody ktoryacute vychaacutedzal zo špecifckej situaacutecie v Taliansku počas druhej svetovej vojny a v povojnovom obdobiacute chyacutebala nekompromisnosť a nezmieriteľnosť ateistickyacutech režimov socialistickeacuteho bloku voči cirkvaacutem ako bdquouacutehlavneacutemu nepriateľovi socializmuldquo Počas poslednyacutech rokov pontifkaacutetu Pia XII pocircsobili talianski komunisshyti ako sprostredkovatelia medzi Svaumlshytou stolicou a sovietskou ambasaacutedou v Riacuteme v seacuterii stretnutiacute ktoreacute však nepriniesli žiadne pozitiacutevne vyacutesledshyky46 Po naacutestupe Jaacutena XXIII ktoreacuteho liacuteniu vedenie PCI na straacutenkach LrsquoUnishyty hodnotilo ako bdquopoddajnejšiu obratshynejšiu a prispocircsobivejšiuldquo v stykoch so

za bdquovaacutežnuldquo keď povedal bdquoUrčityacutem v Moskve s obhajovaniacutem vlastnej polishy socialistickyacutem svetom47 pod vplyvom silaacutem ide o zvrhnutie Uacutestredneacuteho vyacuteshy tiky prirodzene nespomenul naopak dramatickeacuteho paacutedu pravicovej vlaacutednej boruldquo a o to bdquoaby v Československu odvolaacuteval sa na nemenne silneacute vaumlzby koaliacutecie Fernanda Tambroniho a vyacuteshyprebehla kontrarevoluacutecia bez toho aby na Sovietsky zvaumlz45 Dubček interpreshy znamneacuteho posunu talianskej spoločshysa opakovali maďarskeacute udalostildquo43 toval chod udalostiacute pred talianskou nosti doľava sa od roku 1960 dostaacutevala Pod sovietskym tlakom Dubček ale delegaacuteciou tak ako mu to v danej situshy problematika vzťahu medzi katoliacutekmi najmauml Biľak uznali vaacutežnosť situaacutecie aacutecii vyhovovalo docircsledkom čoho bolo a komunistami do popredia zaacuteujmu v ktorej sa bdquonepriateľ snažiacute zneužiť ich aj optimistickeacute stanovisko Longovho PCI Na jej IX zjazde začiatkom roka pre kontrarevoluacuteciuldquo44 Dubček v rozshy vedenia k československoshysovietskym 1960 Togliatti v uacutevodnom referaacutete hovore s Longom ťažkosti ktoreacute mal relaacuteciaacutem podčiarkol fakt podľa ktoreacuteho uacutespech

43 SovietskyzaacuteznamorozhovorochveduacutecichpredstaviteľovKSČaKSSZvMoskve4maacuteja1968venovanyacutechvyacutemenenaacutezorovnapolitickuacutesituaacuteciu vČeskoslovenskuzo7thinsp5thinsp1968InVONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJakol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndash

červenec 1968s178 44 VONDROVAacuteJitkaPragundMoskauInKARNERStefan Prager Fruumlhling Das internationale Krisenjahr 1968 s180 45 BOFFAGIfogliineditidellrsquoincontroDubcek-Longos33 46 Odroku1955existovalaurčitaacuteliacuteniakontaktovmedzijanovskyacutemarcibiskupomkardinaacutelomGiuseppemSirimdocircverniacutekomPiaXIIktoryacutepro-

stredniacutectvompaacutetraDamasadaCelleudržiavalkontaktysosovietskymveľvyslanectvomKontaktysprostredkovaljanovskyacutelekaacuterčlenPCILuigi CartagenovaStretnutiaktoryacutechkonečnyacutemcieľombolanaacuteboženskaacuteslobodavZSSRnepriniesližiadenkonkreacutetnyvyacutesledokasmrťouPiaXII voktoacutebri1958boliukončeneacuteBližšiepozriROCUCCIAdrianoSantaSedeChiesaitalianaeUnionesovieticanegliultimiannidelpontificato diPioXII[SvaumltaacutestolicaCirkevvTalianskuaSovietskyzvaumlzvposlednyacutechrokochpontifikaacutetuPiaXII]InCIAMPANIAndreaFIORENTINO CarloMPACIFICIVincenzoG La moralitagrave dello storico Indagine storica e libertagrave di ricerca Saggi di onore di Fausto Fonzi [Moraacutelkavhistoacuterii HistoriografiaaslobodabaacutedaniaZborniacuteknapočesťFaustaFonziho] SoveriaMannelliRubbettino2004s335ndash359

47 BURIGANARicardoIlPartitocomunistaitalianoelaChiesanegliannidelConcilioVaticanoII[KomunistickaacutestranaTalianskaaCirkevpočas Druheacutehovatikaacutenskehokoncilu]InMELLONIAlbertoed Vatican II in Moscow (1959ndash1965) Acts of the Colloquium on the History of Vati-can II Moscow March 30ndashApril 2 1995LeuvenBibliotheekvandeFaculteitGodgeleerdheid1997s190


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 12 270818 1236


politiky uvoľňovania napaumltia medzi blokmi zaacutevisiacute v podstatnej miere od stupňa spolupraacutece katoliacutekov s komushynistami Talianski komunisti na jednej strane bojovali proti bdquoklerikaacutelnej intershyferenciildquo 48 v politike na strane druhej nevaacutehali inštrumentalizovať katoliacuteshykov v boji za odstraacutenenie bipolaacuterneshyho systeacutemu Na zaacuteklade doterajšieho historiografckeacuteho vyacuteskumu mocircžeme konštatovať že bez zohľadnenia aktishyviacutet PCI pri priacuteprave Druheacuteho vatikaacutenshyskeho koncilu ktoreacute sa tyacutekali najmauml sprostredkovania kontaktov nemocircže byť obraz tohto vyacuteznamneacuteho koncishylu uacuteplnyacute49 Zrejme aj pod Togliattiho vplyvom poslal Chruščov cez sovietsku ambasaacutedu v Riacuteme paacutepežovi pri priacuteleshyžitosti jeho osemdesiatych narodeniacuten v novembri 1961 pozdravnyacute telegram ktoryacute paacutepež rovnako neformaacutelne tou istou cestou mimo vatikaacutensku kuacuteriu opaumltoval50 Vyacutemenou tyacutechto telegrashymov sa ofciaacutelne ukončilo obdobie tzv križiackeho ťaženia proti komunizmu a začalo sa obdobie dialoacutegu Voľba Pavshyla VI bola talianskymi komunistami vniacutemanaacute ako signaacutel že kardinaacuteli chcuacute pokračovať v procese obnovy ktoryacute začal jeho predchodca Novyacute paacutepež bol v ich očiach zaacuterukou pokračovania koncilu zaacuterukou pokračovania dialoacutegu

s bdquomodernyacutem svetomldquo angažovania sa za mier a uznania štaacutetneho laicizmu51

Talianska komunistickaacute strana preshysadzovala vo vzťahu k naacuteboženstvu štaacutetny laicizmus čo Longo v rozhovoshyre s Dubčekom dal jasne najavo V reshyakcii na kladnyacute ohlas Dubčekovho veshydenia na otaacutezku naacuteboženskej slobody v Taliansku povedal nasledovneacute bdquoZaacuteshykladom T[alianskej] k[omunistickej] s[trany] je že ofciaacutelna štaacutetna doktriacutena buduacuteceho talianskeho socialistickeacuteho štaacutetu nemocircže byť ani žiadne cirkevneacute učenie ale tiež nie ateizmus lebo všetshyci občania veriaci aj neveriaci musia mať rovnakeacute praacutevaldquo 52 Je otaacutezne do akej miery mali českiacute a slovenskiacute reshyformaacutetori skutočnyacute zaacuteujem o reviacuteziu rigoroacutezneho proticirkevneacuteho zaacutekonoshydarstva a nakoľko ich traacutepila aj otaacutezka nastolenia skutočnej naacuteboženskej sloshybody keďže do akčneacuteho programu sa naacuteboženskaacute problematika vocircbec nedoshystala Rokovania ktoreacute medzi Svaumltou stolicou a Prahou prebiehali v rokoch 1963 až 1967 bez dosiahnutia uacutespechu počas Pražskej jari obnoveneacute neboli a to čo sa Katoliacuteckej cirkvi v pohnushytom obdobiacute dosiahnuť podarilo bolo vyacutesledkom jej vlastnej iniciatiacutevy53

Pre objasnenie postoja českoslovenshyskeacuteho vedenia v cirkevnyacutech otaacutezkach

bol v rozhovore s Longom poverenyacute Husaacutek ktoryacute od apriacutela 1968 pocircsobil vo funkcii podpredsedu československej vlaacutedy a mal na starosti priacutepravu uacutestavshyneacuteho zaacutekona o federaacutecii Husaacutek nesuacuteci zodpovednosť za povojnovuacute proticirshykevnuacute politiku na Slovensku54 sa v poshylovici apriacutela 1968 stretol so štvoricou biskupov aby s nimi prerokoval ich zaacutekladneacute požiadavky55 pričom jeho poshystoj voči požiadavkaacutem episkopaacutetu bol uacutestretovyacute V rozhovore s Longom stručshyne charakterizoval vyacutevoj vzťahov medzi štaacutetom a cirkvou pričom zdocircraznil že bdquovedenie našej strany chce dospieť k vyshytvoreniu demokratickej formy suacutežitia cirkvi so štaacutetom chce poskytnuacuteť uacuteplnuacute slobodu kultu nemocircže však pripustiť aby pod jej ruacuteškom dochaacutedzalo k formoshyvaniu antikomunistickej politickej silyldquo56 Nadvaumlzujuacutec na Husaacutekov vyacuteklad Lonshygo v podstate zopakoval to čo povedal Dubčekovi v ten istyacute deň dopoludnia podľa jeho docircvernyacutech informaacuteciiacute z vatishykaacutenskych kruhov malo Dubčekovo veshydenie postupovať opatrne nepodporiť maximaacutelne požiadavky ktoreacute biskupi Ambroacutez Laziacutek a František Tomaacutešek pri ich poslednej naacutevšteve v Riacuteme v maacuteji 1968 prezentovali pred Pavlom VI pretože by to mohlo vraj vyvolať ostruacute reakciu Moskvy a prekaziť rokovania

48 BURIGANARIlPartitocomunistaitalianoelaChiesanegliannidelConcilioVaticanoIIs195 49 BURIGANARIlPartitocomunistaitalianoelaChiesanegliannidelConcilioVaticanoIIs202ndash204 50 PozriKATREBOVAacuteBLEHOVAacuteBeaacutetaPragndashVatikanndashMoskauEinigeAspektedertschechoslowakisch-vatikanischenBeziehungenindenJahren

1962ndash1989unterderBeruumlcksichtigungdessowjetischenFaktors[PrahandashVatikaacutenndashMoskvaNiektoreacuteaspektyčeskoslovensko-vatikaacutenskych vzťahovvrokoch1962ndash1989podzohľadneniacutemsovietskehofaktora] Slovak Studiesroč22016č1ndash2s112

51 BURIGANARIlPartitocomunistaitalianoelaChiesanegliannidelConcilioVaticanoIIs213 52 NAfPUacuteVKSČ1966ndash1971škč73aj96bKinformaciZpraacutevaz22thinsp5thinsp1968onaacutevštěvěgeneraacutelniacutehotajemniacutekaItalskeacutekomunistickeacutestra-

nysoudruhaLuigiLongavPrazevednech5ndash7thinspkvětna1968s6 53 KcelkoveacutemukontextuvzťahovmedziVatikaacutenomaČeskoslovenskomv60rokochpozriHRABOVECEmiacutelia Slovensko a Svaumltaacute Stolica v kontex-

te vatikaacutenskej vyacutechodnej politiky (1962 ndash 1989)BratislavaUniverzitaKomenskeacutehovBratislave2016s43ndash94 54 BližšiepozriLETZRoacutebertPostoj GustaacutevaHusaacutekakuKatoliacuteckejcirkvivrokoch1944ndash1950InKINČOKBranislavakol Gustaacutev Husaacutek a jeho

dobaBratislavaUacutestavpamaumltinaacuteroda2015s116ndash190 55 NastretnutiacuteštyriabiskupiLaziacutekNeacutecseyPobožnyacuteaTomaacutešekpredložilizaacutekladneacutepožiadavkytyacutekajuacutecesaudeľovaniaštaacutetnehosuacutehlasukatoliacutec-

kymkňazomabiskupom(tajnevysvaumltenyacutem)praacutevomocibiskupovvyacuteučbynaacuteboženstvaobnoveniečinnostireholiacutearaacutedovslovenskejcirkevnej provincieobnoveniecirkevneacutehoškolstvaPozriPEŠEKJanBARNOVSKYacuteMichal Pod kuratelou moci Cirkvi na Slovensku v rokoch 1953 ndash 1970BratislavaVeda1999s179ndash180

56 NA f PUacuteV KSČ 1966 ndash 1971 šk č 73 a j96 bK informaciZpraacuteva z 22thinsp5thinsp1968 o naacutevštěvě generaacutelniacuteho tajemniacuteka Italskeacute komunistickeacute strany soudruhaLuigiLongavPrazevednech5ndash7thinspkvětna1968s8TaacutetopasaacutežsavpublikovanomprepisevediacuteciidokumentovvydanouVondrovou aNavraacutetilomnenachaacutedzaRovnakosazaacuteznamBoffuotejtočastirozhovorunezmieňujeapodobneaniLongovreferaacutetepreDirezionez10thinsp5 rozhovorsHusaacutekomnespomiacutena



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 13 270818 1236

O stretnutiacute L Longa s A Dubčekom informovala komunistickaacute tlač v Československu i v Taliansku (ZdrojRudeacutepraacutevo)(ZdrojLrsquoUnitagrave)

Svaumltej stolice so ZSSR ohľadom Litvy Sekretaacuter Kongregaacutecie pre mimoriadne cirkevneacute zaacuteležitosti msgr Agostino Cashysaroli ktoryacute viedol naacuteročneacute rokovania medzi Svaumltou stolicou a socialistickyacutemi štaacutetmi mal vraj odporučiť aby sa postushypovalo bdquokrok za krokomldquo a netrvalo na naacutevrate arcibiskupa Berana a navraacuteteniacute klaacuteštorov ale aby sa veciam ponechashyla možnosť voľneacuteho vyacutevoja pričom sa počiacutetalo viac s požiadavkami zdola než s iniciatiacutevami Svaumltej stolice57 Longove odporuacutečania v podstate korešpondovali s celkovo zdržanlivyacutem a opatrnyacutem poshystojom Vatikaacutenu k procesu politickeacuteho uvoľňovania v Československu58 a poshytvrdzujuacute to čo o misii biskupov Laziacuteka a Tomaacuteška v Riacuteme vieme Opatrnyacute poshystoj zo strany tyacutech ktoriacute vo vatikaacutenskej kuacuterii udaacutevali toacuten v určovaniacute zaacutekladneacuteshyho smerovania vatikaacutenskej ostpolitiky a ohľad na postoj Kremľa mali značne spomaľujuacuteci vplyv na postup katoliacuteckej

hierarchie a kleacuteru a boli jednou z priacutečin prečo sa z cieľov ktoreacute si cirkev na Sloshyvensku a v Čechaacutech v roku 1968 vytyacutečishyla mohlo uskutočniť len veľmi maacutelo59

Z rozhovoru medzi Husaacutekom a Longom k cirkevnej problematishyke sa zachovalo ešte jedno vyacuteznamneacute svedectvo Husaacutekov bliacutezky spoluprashycovniacutek Viliam Plevza ktoryacute sa zuacutečastshynil začiatku rozhovoru si po rokoch spomiacutena že Husaacutek využil naacutevštevu generaacutelneho tajomniacuteka Talianskej koshymunistickej strany aby mu okrem zdocircshyvodnenia federaacutecie predostrel aj otaacutezku cirkevnej provincie pretože bez nej by federaacutecia nebola uacuteplnaacute Husaacutek sa podshyľa Plevzu snažil Longa ziacuteskať pre vec cirkevnej provincie a bol presvedčeshynyacute že Longo s dobryacutemi kontaktmi na vatikaacutensku kuacuteriu dokaacuteže vec posunuacuteť dopredu60 Treba ešte dodať že ani v jednom z troch citovanyacutech prameňov k zaacuteznamu zo stretnutia medzi Lonshy

gom a Dubčekom sa otaacutezka cirkevnej provincie nespomiacutena talianske prameshyne rozhovor medzi Longom a Husaacuteshykom nespomiacutenajuacute a Kaderkova spraacuteva je v tomto ohľade veľmi stručnaacute

Vraacuteťme sa ešte k tomu čo zazneshylo z uacutest Dubčeka v rozhovore s Lonshygom k cirkevnopolitickej problematike V ostrom protiklade s jeho tvrdeniami dva dni dozadu v priacutetomnosti Brežneva v Moskve že nebude iniciovať odluku cirkvi od štaacutetu že voči cirkvi zachoshyvaacute zaacutesadnyacute postoj a obmedziacute sa iba na menšie uacutepravy ako vydaacutevanie naacuteboženshyskyacutech kniacuteh a nutnosť via facti legalizoshyvať greacuteckokatoliacutecku cirkev61 prezentoval Dubček talianskemu hosťovi svoj postoj

57 NAfPUacuteVKSČ1966ndash1971škč73aj96bKinformaciZpraacutevaonaacutevštěvěgeneraacutelniacutehotajemniacutekaItalskeacutekomunistickeacutestranysoudruha LuigiLongavPrazevednech5ndash7thinspkvětna1968z22thinsp5thinsp1968s6

58 PorovnajHRABOVECE Slovensko a Svaumltaacute Stolica v kontexte vatikaacutenskej vyacutechodnej politiky (1962 ndash 1989) s92PozritiežIBERWalterMDie OstpolitikdesVatikansundderbdquoPragerFruumlhlingldquo[OstpolitikaVatikaacutenuabdquoPražskaacutejarldquo]InKARNERSetal Prager Fruumlhling Das internationa-le Krisenjahr 1968s515ndash530

59 VNUK František Popusteneacute putaacute Katoliacutecka cirkev na Slovensku v obdobiacute liberalizaacutecie a naacutestupu normalizaacutecie (1967 ndash 1971)MartinMatica slovenskaacute2001s71

60 BližšiepozriČERNAacuteKTomaacutešGustaacutevHusaacutekazriadeniesamostatnejslovenskejcirkevnejprovincie Historickyacute zborniacutekroč262016č2 priacuteloha1s191ndash192

61 SovietskyzaacuteznamorozhovorochveduacutecichpredstaviteľovKSČaKSSZvMoskve4maacuteja1968venovanyacutechvyacutemenenaacutezorovnapolitickuacutesituaacuteciu vČeskoslovenskuzo7thinsp5thinsp1968InVONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJ akol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndash

červenec 1968 s166


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 14 270818 1236


k cirkvi v uacuteplne odlišnej rovine Nielenshyže spomenul možnosť odluky cirkvi od štaacutetu vyjadril rešpekt voči požiadavkaacutem cirkevnej hierarchie a nesuacutehlas s obmeshydzovaniacutem slobody naacuteboženskeacuteho kultu zaacuteroveň naznačil akuacutesi zaacutekladnuacute liacuteniu toho ako by vzťah cirkvi k štaacutetu mal v buduacutecnosti fungovať bdquoNaša poziacutecia je nasledovnaacute robte si čo chcete ale buďshyte lojaacutelny voči štaacutetu a vlaacutede maximaacutelna sloboda naacuteboženstva ale žiadne aktivity proti štaacutetu a jeho vlaacutede V socializme je jedno či ľudia chodia do kostola alebo či cirkev vyučuje deti naacuteboženstvo Nie je nutneacute bojovať proti nej Ak maacute byť nashystolenaacute sloboda naacuteboženstva tak všetky možnosti suacute otvoreneacuteldquo 62 Toto zjavneacute protirečenie je ťažko jednoznačne intershypretovať Je možneacute že Dubček z takticshykyacutech docircvodov pred sovietskym vedeniacutemzamlčal zaacutevery predsedniacutectva UacuteV KSČ z 21 marca k novej koncepcii cirkevshynej politiky63 Zaacuteroveň je možneacute sa doshymnievať že Dubčekovyacutem vyhlaacuteseniam chyacutebala docircslednosť čo napokon viedlo k fataacutelnej strate docircvery Brežnevovho veshydenia a naacuteslednej vojenskej intervencii

Zostaacuteva ešte zhodnotiť Longovu uacutestnu spraacutevu ktoruacute niekoľko dniacute po naacutevrate do Riacutema prezentoval na zashysadaniacute predsedniacutectva strany Celkovo zhodnotil vyacutevoj v Československu pozishytiacutevne hoci pripustil existenciu určityacutech bdquoelementov namierenyacutech proti straneldquo spomenul bdquozmaumltok [ktoryacute] v strane preshyvlaacuteda po zmenaacutechldquo a kritizoval bdquoneuacutenosshynuacute situaacuteciuldquo v masovokomunikačnyacutech prostriedkoch bdquoktoreacute pocircsobia slobodne a bez akejkoľvek kontrolyldquo Zmaumltok vraj vlaacutedol aj medzi radovyacutemi členmi strashy

ny ktoriacute sa obaacutevali že mocircžu byť na zaacuteshyklade ich minulosti odsuacutedeniacute Rovnako pranieroval aj Dubčekovu nerozhodshynosť zvolať zjazd strany64 V hodnoteniacute sa dotkol aj cirkevnej problematiky bdquoČeskiacute politickiacute predstavitelia sa pohyshybujuacute smerom k novyacutem vzťahom medzi štaacutetom a cirkvouldquo a zrekapituloval poshystoj Vatikaacutenu bdquoZo strany Vatikaacutenu si mysliacutem že existujuacute odporuacutečania aby bol českyacute a slovenskyacute kleacuterus opatrnyacute pretože nik si neželaacute podobnuacute situaacuteciu ako v Mashyďarsku Boja sa aj možnyacutech negatiacutevnych medzinaacuterodnyacutech naacutesledkov t j negashytiacutevnych naacutesledkov v ostatnyacutech socialisshytickyacutech štaacutetoch v ZSSR a predovšetkyacutem v Litveldquo 65 Vedeniu PCI predložil direkshytiacutevu podľa ktorej neexistovali žiadne obavy z možneacuteho zvraacutetenia socialisticshykeacuteho charakteru Československa jeho suacutečasti k socialistickeacutemu taacuteboru a priashyteľskyacutech vzťahov k ZSSR Spolu s Enrishycom Berlinguerom ktoryacute sa v rovnashykom čase nachaacutedzal v Maďarsku aby sa dozvedel akeacute vaacutežne boli sovietske vyacutehrady voči Dubčekovmu vedeniu dospeli k zaacuteveru že neexistujuacute žiadne docircvody pre zvyacutešeneacute obavy66 Z dnešneacuteshyho stanoviska bol vyacuteklad udalostiacute v Česhychaacutech a na Slovensku až priacuteliš optimisshytickyacute Pre doplnenie celkoveacuteho obrazu Longovej naacutevštevy Prahy v maacuteji 1968 je vhodneacute uviesť slovaacute ktoreacute na jeho adreshysu vyslovil Brežnev na zasadaniacute bdquopaumlťkyldquo v Moskve 8 maacuteja Brežnev vyslovil poshyľutovanie nad tyacutem že pochvaly bdquoniektoshyryacutech našich dobryacutech priateľovldquo na adresu bdquoliberalizaacutecieldquo a bdquonoveacuteho modeluldquo majuacute takyacute charakter že ich zneužijuacute bdquonezdrashyveacute sily v Československuldquo67 Brežnevova

kritika nepochybne prispela aj k tomu že druhaacute cesta talianskeho komunistu do Československa naplaacutenovanaacute na druhuacute polovicu juacutela sa neuskutočnila pretože by bdquopopudila sovietovldquo68

OBAVY Z VOJENSKEJ INTERVENCIE A POKUSY TALIANSKYCH KOMUNISTOV O JEJ ODVRAacuteTENIE Na zaacuteklade suacutečasneacuteho stavu baacutedania vieme že prveacute naacuteznaky vojenskeacuteho riešenia kriacutezy v Československu obsashyhoval list sovietskeho politbyra z 9 juacutela 1968 sovietskym ambasaacutedam a rezishydentuacuteram KGB v štyridsiatich kapitashylistickyacutech štaacutetoch ktoryacute po prvyacutekraacutet vo vedeckom člaacutenku prezentoval historik Viktor Zaslavsky List ktoryacute obsahoshyval detailnuacute analyacutezu sovietskeho videshynia československej kriacutezy poveroval sovietskych veľvyslancov a rezidentov KGB aby sa neodkladne stretli s veshyduacutecimi predstaviteľmi komunistickyacutech straacuten a prezentovaneacute sovietske stanoshyvisko im tlmočili V zaacutevere listu ktoryacute dramatickyacutem spocircsobom vykreslil neshybezpečenstvo bdquonaacutevratu k buržoaacutezneshymu poriadkuldquo a teda eo ipso naznačil hrozbu bdquokontrarevoluacutecieldquo sa konštatoshyvalo čo možno interpretovať ako zaacutekshylady buduacutecej tzv Brežnevovej doktriacuteny o obmedzenej suverenite ak sa situaacutecia zhoršiacute natoľko že docircjde k priamemu ohrozeniu vyacutedobytkov socializmu a reshyakcia bude pripravenaacute vešať komunisshytov na laterny nie je možneacute obmedziť sa vyacutelučne na politickeacute metoacutedy Je neshypriacutepustneacute aby Československo bolo vytrhnuteacute zo socialistickeacuteho systeacutemu69

62 BOFFAGIfogliineditidellrsquoincontroDubcek-Longos32DubčekovpostojkcirkevnyacutemotaacutezkamvspraacuteveKaderkuniejezaznamenanyacute vplnomzneniacuteOriginaacuteljehovyacutepovedejezatiaľznaacutemylenztalianskehozaacuteznamuBoffy

63 VONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJakol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndashčervenec 1968 s189poznč4 64 AFIGfUfficiopolitico1968mf020Riunionedidirezionedel10thinsp5thinsp19682InformazionesulviaggioaPraga(relatoreLongo)s658 65 AFIGfUfficiopolitico1968mf020Riunionedidirezionedel10thinsp5thinsp19682InformazionesulviaggioaPraga(relatoreLongo)s657 66 ZASLAVSKYVDieitalienischenKommunistenzwischenWiderstandund ResignationInKARNERSed Prager Fruumlhling Das internationale

Krisenjahr 1968s532 67 Zaacutepisjednaacuteniacute naUacuteVKSSSsvedouciacutemipředstavitelibratrskyacutechzemiacuteBulharskaMaďarskaNěmeckaPolskaz8thinsp5thinsp1968InVONDROVAacuteJ

NAVRAacuteTILJakol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndash červenec 1968 s198 68 Depeše československeacutehovelvyslance vItaacuteliiVLudviacutekaostanoviskuvedeniacuteIKSkstanoviskuvčs-sovětskyacutechvztaziacutechpovaršavskeacute schůzce

z18thinsp7thinsp1968InVONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJ akol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndashčervenec 1968 s321 69 ZASLAVSKYVDieitalienischenKommunistenzwischenWiderstandund Resignations532 ndash533



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 15 270818 1236

Nevieme presne kedy sa rozhovor Lonshyga na sovietskej ambasaacutede v Riacuteme odoshyhral disponujeme ale prameňom ktoryacute ho nepriamo naznačuje Pred tyacutem ale ešte treba dodať že sovietska strana sa o zmenu talianskeho postoja pokuacutesila už začiatkom juacutela teda ešte pred sposhymiacutenanyacutem listom politbyra keď delegaacuteshycia na čele s tajomniacutekom Uacutestredneacuteho vyacuteboru Komunistickej strany Sovietshyskeho zvaumlzu (KSSZ) a zaacuteroveň členom politbyra Kirilenka vycestovala do Talianska za cieľom prekonania kriacutezy medzi vzťahmi dvoch komunistickyacutech straacuten Longo však naďalej podporoval československyacute bdquonuovo corsoldquo70 Dňa 21 juacutela sa československyacute veľvyslanec v Taliansku Vladimiacuter Ludviacutek stretol s Longom ktoryacute mu mal povedať že od sovietskeho diplomatickeacuteho zaacutestupcu s ktoryacutem bol v pravidelnom styku neshydostal uspokojivuacute odpoveď na otaacutezku bdquoČo sa mysliacute pod ponukou všestrannej pomoci československyacutem komunistom a robotniacuteckej triede o koho by sa vlastshyne mala oprieť eventuaacutelna pomoc zbrashyňami ktoraacute by ale znamenala nebyacutevaluacute politickuacute katastrofu nielen pre štaacutety soshycialistickeacuteho taacutebora ale pre celeacute medzishynaacuterodneacute robotniacutecke hnutieldquo 71

Obavy vedenia PCI ktoreacute zdieshyľali spoločne s francuacutezskymi komushynistami72 boli od začiatku juacutela reaacutelne a opodstatneneacute Československyacute veľshyvyslanec vo Francuacutezsku Vileacutem Pithart informoval 12 juacutela Dubčeka že nielen vedenie francuacutezskej komunistickej strany ale aj širšie ľavicoveacute intelektushyaacutelne kruhy vo Francuacutezsku majuacute vaacutežne obavy z vojenskej intervencie ktoraacute by znamenala bdquoničivuacute katastrofuldquo73 Preto hlavnyacutem cieľom cesty Waldecka

Liacuteder francuacutezskych komunistov Waldeck Rochet 1968 (Zdrojwwwwikipediaorg)

Rocheta ndash hlavy francuacutezskych komushynistov ndash do Moskvy a jeho rozhovoru s Brežnevom 16 juacutela bolo odvraacutetenie tejto reaacutelnej hrozby Rochet po naacutevrate z Moskvy inicioval zvolanie medzinaacuteshyrodnej porady komunistickyacutech straacuten na ktorej sa politickou cestou mala rieshyšiť zložitaacute situaacutecia v Československu

Stojiacute zato čiastočne zrekapitulovať rozhovor medzi Rochetom a Brežneshyvom pretože daacuteva pochopiť že vojenskaacute intervencia bola už v tomto obdobiacute reshyaacutelnou alternatiacutevou hoci defnitiacutevne rozshyhodnutie sovietskeho vedenia padlo až bezprostredne pred 21 augustom Daacuteva taktiež pochopiť akeacute veľkeacute obavy mali zaacutepadoeuroacutepski komunisti z jej docircsledshykov ktoreacute ndash ako spraacutevne predpokladashyli ndash boli oveľa horšie ako docircsledky naacuteshysilneacuteho potlačenia maďarskej revoluacutecie

a znamenali začiatok konca komunisshytickeacuteho hnutia pod vedeniacutem ZSSR ale v konečnom docircsledku aj začiatok konca existencie celeacuteho socialistickeacuteho bloku

Rochet bdquo[hellip] Je nutneacute využiť aj tuacute najmenšiu šancu aby sme sa vyhli krajnyacutem opatreniam Pretože ak buduacute prijateacute zasadiacute to ranu vaacutem a všetkyacutem ostatnyacutem komunistickyacutem stranaacutem Bude to oveľa ťažšie ako v roku 1956 v každom priacutepade pre verejnuacute mienku [hellip]ldquo

Brežnev bdquoV mene politbyra prehlashysujem že urobiacuteme až do posledneacuteho okashymihu všetko aby sme sa tomu vyhli Ale ak budeme nuacuteteniacute to urobiť budeme vaacutes vo vhodnom okamihu informovaťldquo 74

Dňa 17 juacutela sa ako reakcia na smutne znaacutemy bdquoVaršavskyacute listldquo ktoryacute vedenie PCI prijalo s veľkyacutem zneposhy

70 VONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJakol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndashčervenec 1968s321poznč13 71 DepešeVLudviacutekaproUacuteVKSČojehorozhovorusLongemksoučasneacutesituaciveuropskeacutemkomunistickeacutemhnutiacutez21thinsp7thinsp1968In VONDROVAacute

JNAVRAacuteTILJakol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndashčervenec 1968 s334 72 KproblematikeuacutečinkovaniaFrancuacutezskejkomunistickejstranyvobdobiacutePražskejjaribližšiepozriKŮŽELOVAacuteMichaelaMezisympatiemi

aloajalitouFrancouzskaacutekomunistickaacutestranaaPražskeacutejaro Soudobeacute dějiny č42014s577ndash584a587ndash595 73 DepešeVPithartaADubčekoviaJHaacutejkovioobavaacutechFKSzintervenceprotiČeskoslovenskuz12thinsp7thinsp1968In VONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJ

akol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndashčervenec 1968 s264 74 Stenografickyacute zaacuteznamrozhovoruWRochetasLBrežněvemkvyvrcholeniacutekrizevevztaziacutechmeziKSSSaKSČzo16thinsp7thinsp1968In VONDROVAacute

JNAVRAacuteTILJakol Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspProsinec 1967ndashčervenec 1968 s309KRochetovejnaacutevšteve Moskvypozriaj KŮŽELOVAacuteMMezisympatiemialoajalitous588ndash590


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 16 270818 1236


kojeniacutem75 uskutočnilo mimoriadne zasadanie Direzione ndash predsedniacutectva PCI76 Longovo vedenie ktoreacute predtyacutem tlačilo na KSČ aby sa schocircdze piatich členskyacutech štaacutetov Varšavskej zmluvy vo Varšave konanej v dňoch 14 a 15 juacutela nezuacutečastnilo spomiacutenanyacute list a v ňom obsiahnuteacute hodnotenie prirodzene odmietlo Naopak schvaacutelilo rezoluacuteciu ktoraacute sovietsku interpretaacuteciu odsuacutedila a vyjadrilo bdquosolidarituldquo a bdquodocircveruldquo reshyformneacutemu procesu Docircležitejšie ako toto odsuacutedenie bol však fakt podľa ktoshyreacuteho nukleus tohto dokumentu tvorila principiaacutelna teacuteza o nadradenosti bdquotashylianskej cestyldquo (via italiana) nad solidashyritou so Sovietskym zvaumlzom77 Ďalšiacutem praktickyacutem docircsledkom tohto zasadashynia bolo prijatie naacutevrhu francuacutezskych komunistov zvolať medzinaacuterodnuacute schocircdzu euroacutepskych komunistickyacutech straacuten k udalostiam v Československu

Sovietska reakcia bola promptnaacute Už deň nato bol sovietskym politbyrom prijatyacute text telegramu ktoryacute mal proshystredniacutectvom sovietskeho veľvyslanca pri francuacutezskej vlaacutede tlmočiť Rochetovi sovietske stanovisko ohľadom zvolashynia konferencie komunistickyacutech straacuten Francuacutezska iniciatiacuteva ktoraacute vskutku nebola predmetom rozhovoru medzi Brežnevom a Rochetom dva dni predshytyacutem v Moskve čo vyvolaacuteva určiteacute otaacutezshyky vyvolala v sovietskom vedeniacute bdquokrajnyacute

uacutedivldquo a bol jej vyslovenyacute nesuacutehlas preshytože v danom momente bdquoneexistovalo presvedčenie že navrhovanaacute schocircdza by zaručila jednotneacute stanovisko všetkyacutech zuacuteshyčastnenyacutech komunistickyacutech straacuten a straacuten pracujuacutecichldquo KSSZ ako aj ostatneacute strany socialistickeacuteho bloku uacutečasť na konferenshycii preto odopreli78 (Telegram podobshyneacuteho znenia bol doručenyacute aj vedeniu PCI) V ďalšom telegrame politbyro vyzvalo Rocheta aby sa tejto myšlienky vzdal inak sovietska strana bude musieť ofciaacutelne vyjadriť svoj nesuacutehlas79

Na ďalšom zasadaniacute Direzione 19 juacutela Longo informoval priacutetomnyacutech o obsahu rozhovoru ktoryacute mal so soshyvietskym veľvyslancom Nikitom S Ryshyžovom Diplomatovi mal jasne povedať že vojenskaacute intervencia by nebola katashystrofou len pre Československo80 Berlinshyguer navrhoval aby sa obsah rozhovoru medzi Longom a Ryžovom piacutesomne zaznamenal Ako odporca vojenskej intervencie na nasledujuacutecom zasadaniacute predsedniacutectva PCI 26 juacutela po tom čo suacutestavnyacute tlak sovietskej strany dosiahnuť od talianskych komunistov vyjadrenie k možnej intervencii Berlinguer navrshyhol aby Moskva bola upovedomenaacute že vedenie PCI v danej dobe nevidelo žiashyden docircvod k vojenskeacutemu zaacutesahu ktoryacute považovalo za nemysliteľnyacute a neprijateľshynyacute Tyacutemto sa už koncom juacutela vykryštalishyzoval zaacutekladnyacute postoj ktoryacutem sa talianshy

ski komunisti riadili počas celej ťažkej kriacutezy medzi Moskvou Prahou a Bratishyslavou v nasledujuacutecich mesiacoch Na jednej strane vyjadrovali jednoznačnuacute podporu reformneacutemu kurzu KSČ s KSS a zdocircrazňovali praacutevo PCI na vlastnyacute uacutesudok na strane druhej bolo pre stranu docircležiteacute aby zostala suacutečasťou socialisticshykeacuteho taacutebora Ak bude postavenaacute pred skutočnosť vojenskej intervencie odsuacutedi ju ale nebude riskovať defnitiacutevny rozshychod so Sovietskym zvaumlzom81

Existujuacute indiacutecie že aj na českosloshyvenskej strane existovali pokusy vyushyžiť vplyv talianskych komunistov na odvraacutetenie intervencie Svedčiacute o tom rozhovor predsedu Naacuterodneacuteho zhroshymaždenia Josefa Smrkovskeacuteho Dubshyčekovho bliacutezkeho spolupracovniacuteka s juhoslovanskyacutem veľvyslancom v Prashyhe v obdobiacute pred varšavskou schocircdzou v prvej polovici juacutela Smrkovskyacute vyshyjadril pred diplomatom želanie aby juhoslovanskiacute komunisti tlmočili vo Varšave postoj vedenia KSČ ktoreacute odshysudzovalo schocircdzu ako miešanie sa do vnuacutetroštaacutetnych zaacuteležitostiacute a poprosil ho aby sa v tejto otaacutezke spojili s Ceshyauşescom a Longom82

VOJENSKAacute INTERVENCIA A TALIANSKI KOMUNISTI Vedenie PCI bolo o plaacutenovanej intershyvencii listom sovietskeho politbyra

75 Soveľavaumlčšiacutemznepokojeniacutemakolistsovietskehopolitbyrakomunistickyacutemstranaacutemz9thinsp7thinsp1968bolvedeniacutemPCIprijatyacuteVaršavskyacutelistktoryacute savniacutemalakoneopodstatnenaacuteintervenciazvonkaoveľanebezpečnejšiaakopublikovaniečlaacutenkubdquoDvatisiacuteceslovldquoLudviacutekaVaculiacutekaPAJETTA GianCarlo Le crisi che ho vissuto Budapest ndash Praga ndash Varsavia [KriacutezyktoreacutesomzažilBudapešťndashPrahandashVaršava] RomaEditoriRiuniti 19821vyds123

76 KzaacuteznamuDirezionenaktoromprebehlabuacuterlivaacutediskusiakotaacutezkehodnoteniavyacutevojavČeskoslovenskukeďjedenčlenvedeniapresadzoval sovietskestanoviskoanepodpiacutesalzaacuteverečnuacuterezoluacuteciu17Juglio1968EgravescontroduroColombibdquoLrsquoURSSnonvamessainstatodrsquoaccusaldquo [17juacutel1968TvrdyacutebojColombihobdquoZSSRbynemalbyťobžalovanyacuteldquo] LrsquoUnitagrave21thinsp8thinsp1993s16

77 HOumlBELAIlPCIilrsquo68cecoslovacchoeilrapportocolPCUSs1thinsp151 78 PostanovľeniepolitbjuroCKKPSSbdquoObotveteCKFrancuzskojkompartiildquo18thinsp7thinsp1968InKARNERStefanTOMILILNANatalija

TSCHUBARJANETAlexanderetal Prager Fruumlhling Das internationale Krisenjahr 1968 Pražskaja Vesna i meždunarodnyj krizis 1968 goda 2 DokumentedokumentyDokč165s1thinsp252

79 ZASLAVSKYVDieitalienischenKommunistenzwischenWiderstandund Resignations535 80 HOumlBELAIlPCIilrsquo68cecoslovacchoeilrapportocolPCUSs1thinsp151 81 ZASLAVSKYVDieitalienischenKommunistenzwischenWiderstandund Resignations535 82 AuszuumlgeauseinemGespraumlchzwischendemjugoslawischenBotschafterTJakovlevskiunddemtschechoslowakischen

ParlamentspraumlsidentenJSmrkovskyacute13thinsp7thinsp1968[VyacuteňatkyzrozhovorumedzijuhoslovanskyacutemveľvyslancomTJakovlevskimaJSmrkovskyacutem 13thinsp7thinsp1968]InKARNERSTOMILINANTSCHUBARJANAetal Prager Fruumlhling Das internationale Krisenjahr 1968 Pražskaja Vesna i meždunarodnyj krizis 1968 godadokč164s1thinsp251



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 17 270818 1236

z 19 augusta 1968 ktoryacute bol spoločne adresovanyacute 45 komunistickyacutem strashynaacutem a stranaacutem radikaacutelnej ľavice v ceshylom svete upovedomeneacute V suchopaacutershynom štyacutele sa v liste oznamovalo že na zaacuteklade prosby vaumlčšiny predsedniacutectvaUacutestredneacuteho vyacuteboru KSČ a českosloshyvenskej vlaacutedy vstuacutepia spojeneckeacute vojshyskaacute na uacutezemie Československa aby zabraacutenili kontrarevoluacutecii avšak bdquoihneď po odstraacuteneniacute hrozby pre nezaacutevislosť a bezpečnuacute buduacutecnosť socializmuldquo buduacute vojskaacute z krajiny vyvedeneacute83 Nevedno presne komu z vedenia talianskych komunistov bol dokument doručenyacute keďže jeho vaumlčšina sa nachaacutedzala na dovolenke Longo bol v Moskve Pashyjetta traacutevil leto spolu so svojou dceacuterou v Jalte na Kryme Ugo Pecchioli bolv strednej Aacutezii Pravdepodobne ho doshystal Armando Cossutta ktoryacute traacutevil doshyvolenku v Taliansku a niekoľko hodiacuten pred invaacuteziou dostal spraacutevu od sovietshyskeho veľvyslanca84 Večer 20 augusta 1968 sa Cossutta stretol s veľvyslancom Ryžovom O tomto stretnutiacute existuje svedectvo ktoreacute Cossutta na zasadashyniacute Direzione 23 augusta predniesol zuacutečastnenyacutem a ktoreacute dosvedčuje ako nepresne boli talianski komunisti Moskvou informovaniacute bdquoĎalšie stretnushytie som mal v utorok o 19 hod s veľvyshyslancom ktoryacute mi docircverne povedal že na žiadosť piatich Čechov sa rozhodli straacutežiť zaacutepadneacute hranice Československa Povedal mi odpovedajuacutec na moju otaacutezshyku že rozhodnutie už padlo a že Longo bol o tom informovanyacute Spyacutetal som sa ho čo to znamenaacute sbquona žiadosť Čechoshyslovaacutekovlsquo Odpovedal že nie vlaacutedy ale vaumlčšiny strany Spyacutetal som sa ho či žiashy

dosť pochaacutedzala od Dubčeka Povedal že nevieldquo 85 Cossutta zanechal taktiež svedectvo podľa ktoreacuteho sa celuacute osudshynuacute noc z 20 na 21 augusta nemohol dovolať Longovi pretože Sovieti toto spojenie zaacutemerne prekazili bdquoDopytoshyvali sme sa už o 19 hodine 20 augusshyta u sovietskeho veľvyslanca aby sme mohli hovoriť s Longom Potom sme voshylali o štyri hodiny a potom každuacute polhoshydinu O 730 raacuteno povedali že keďže nie je možneacute nastoliť kontakt treba sa obraacuteshytiť na taliansku ambasaacutedu v Moskveldquo 86

V pohnutyacutech prvyacutech hodinaacutech po invaacutezii keď mnohiacute nemali presnuacute predstavu čo sa udialo mohlo Direshyzione zasadať až dva dni po invaacutezii teda 23 augusta V tom čase sa celeacute politickeacute vedenie vraacutetilo do Riacutema Hneď v uacutevodnej časti referaacutetu Longo poukaacutezal na rozdiel v textoch dvoch dokumentov ktoreacute dostal v Moskve raacuteno 21 augusta V skoršom dokushymente ktoryacute Longo dostal raacuteno okolo siedmej hodiny a ktoryacute mal podobnyacute diktum ako list sovietskeho politbyshyra komunistickyacutem stranaacutem z 19 aushygusta sa hovorilo o bdquovaumlčšine členov predsedniacutectva a vlaacutedy ČSSRldquo Naopak v neskoršom vyhlaacuteseniacute ktoreacute dostali aj v riacutemskej centraacutele PCI sa hovorilo oveľa nepresnejšie už len o bdquomnohyacutechldquo členoch predsedniacutectva a vlaacutedy87 Rozshydiel v spomiacutenanyacutech dvoch textoch je pravdepodobne spocircsobenyacute skutočnosshyťou ktoruacute sovietske vedenie neočakaacuteshyvalo V osudnuacute noc z 20 na 21 augusshyta zasadalo v Prahe predsedniacutectvo UacuteV KSČ na ktorom sa prosovietskym sishylaacutem nepodarilo zvraacutetiť program rokoshyvania Po tom čo sa zuacutečastneniacute členoshy

Prosovietsky člen vedenia PCI Armando Cossutta (Zdrojwwwcorriereit)

via predsedniacutectva defnitiacutevne dozveshydeli o prebiehajuacutecej intervencii teda okolo 2330 hod začala sa diskusia k rezoluacutecii ktoruacute na podnet Dubčeshyka pripravili Zdeněk Mlynaacuteř Čestmiacuter Ciacutesař a Vaacuteclav Slaviacutek a v ktorej bola intervencia ako fagrantneacute porušenie vzťahov medzi socialistickyacutemi štaacutetmi a medzinaacuterodneacuteho praacuteva ostro odsuacuteshydenaacute Paradoxne vo vyhrotenej situaacutecii za rezoluacuteciu hlasovali aj priacutevrženci soshyvietskych kolaborantov Barbiacuterek a Pilshyler čiacutem bola v pomere sedem (Dubček Černiacutek Kriegel Špaček Smrkovskyacute Barbiacuterek a Piller) proti štyrom (Biľak Kolder Riga a Švestka) schvaacutelenaacute a naacuteshysledne 21 augusta okolo druhej hodiny raacuteno vyhlaacutesenaacute rozhlasom88 Po tomto odsuacutedeniacute vojenskej intervencie samotshynyacutem vedeniacutem KSČ už sovietska strana nemohla tvrdiť že pozvanie prišlo od

83 PostanovľeniepolitbjuroCKKPSSbdquoObinformaciibratskichpartijomeroprijatiachsocialističeskichstranvsvjazissobytiami vČechoslovakiildquo19thinsp8thinsp1968InKARNERSTOMILINANTSCHUBARJANAetal Prager Fruumlhling Das internationale Krisenjahr 1968 Pražskaja Vesna i meždunarodnyj krizis 1968 godadokč166s1thinsp254ndash1thinsp265

84 LrsquoambasciatorefasaperebdquoInterveniamoldquo[VeľvyslanecnaacutesinformovalbdquoBudemeintervenovaťldquo] LrsquoUnitagrave21thinsp8thinsp1993s15ndash16 85 AFIGUfficio politico1968mf020Riunionedidirezzionedel23thinsp8thinsp1968[Zasadaniepredsedniacutectva23thinsp8thinsp1968]s894ndash928 86 AFIGUfficio politico1968mf020Riunionedidirezzionedel23thinsp8thinsp1968s894ndash928 87 AFIGUfficio politico1968mf020Riunionedidirezzionedel23thinsp8thinsp1968s894ndash928 88 BližšiepozriBENČIacuteKAntoniacutenKURALVaacuteclavbdquoVelkaacutepolitikaldquoaprobleacutemvojenskeacutehozaacutesahuvČeskoslovenskuInKURALAJANAacuteČEKF

MORAVECJ Československo roku 1968thinsp1 diacutel rok 1968s162PAUERJan Prag 1968 Der Einmarsch des Warschauer Paktes Hintergruumlnde ndash Planung ndash Durchfuumlhrung [Praha1968VstupvojskVaršavskejzmluvyPozadiendashplaacutenovaniendashprevedenie]BremenEditionTemmen1993 s241ndash243


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 18 270818 1236


vaumlčšiny jeho členov Členom vedenia PCI ale naďalej v rozpore s realitou klamali ako dosvedčuje aj vystuacutepenie Pajettu v ďalšom priebehu zasadania89

Longovo vystuacutepenie bolo volaniacutem po kompromisnom riešeniacute na jednej strane nemal ani on ani veľkaacute vaumlčšina vedenia strany pochybnosti o spraacutevnosti odsuacutedenia intervencie Na strane druhej považoval za rovnako spraacutevne zrejme pod dojmom početnyacutech rozhovorov so sovietskymi predstaviteľmi v Moskve odsuacutediť uacutetoky bdquoimperializmu a reakshycieldquo haacutejiť jednotu tzv medzinaacuterodneacuteho robotniacuteckeho hnutia nepodporiť stashynovisko talianskej vlaacutedy o naacutevrate ku kurzu studenej vojny a naďalej trvať na politike mierovej koexistencie Spomeshydzi zuacutečastnenyacutech zazneli tvrdeacute slovaacute na adresu Sovietskeho zvaumlzu ako aj uacutevahy o tom že kvocircli zachovaniu autonoacutemie vlastnej strany by bolo dobreacute neprijiacuteshymať v buduacutecnosti žiadne sovietske subshyvencie Rovnako padla aj požiadavka o okamžitom odsune vojsk a Dubčekovshymu vedeniu bola vyslovenaacute bezpodshymienečnaacute podpora Tieto stanoviskaacute sa odrazili v rezoluacutecii ktoruacute zasadanie prijalo90 Po prvyacutekraacutet bol v ofciaacutelnom dokumente Talianskej komunistickej strany vyjadrenyacute ostryacute nesuacutehlas ndash bdquograshyve dissensoldquo ndash s veľmocenskou politikou ZSSR91 Taacuteto rezoluacutecia nadvaumlzovala na prehlaacutesenie ktoreacute politickyacute sekretariaacutet PCI vydal ešte v deň intervencie ostro protestujuacutec proti postupu vojsk Varšavshyskej zmluvy bdquoPredsedniacutectvo PCI [hellip] vyjadruje ostryacute nesuacutehlas a odsuacutedenie

vojenskej intervencie ZSSR a ostatnyacutech štyroch štaacutetov Varšavskej zmluvy do Československa bezodkladne požaduje aby komunistickeacute strany a vlaacutedy piatich intervenčnyacutech štaacutetov prijali požiadavky kladeneacute vlaacutedou a KSČ s cieľom dosiahnuť stiahnutie vojsk umožniť legaacutelne zvoshylenyacutem straniacuteckym a vlaacutednym orgaacutenom pokračovať v činnosti umožniť naacutevrat Dubčeka [hellip] Len v tom priacutepade bude možneacute dosiahnuť ryacutechle politickeacute riešeshynie ktoreacute by zabraacutenilo zhoršeniu situaacutecie v ČSSR a v medzinaacuterodnom komunisticshykom hnutiacuteldquo 92 Vyhlaacutesenie predsedniacutectva bolo dodatočne schvaacuteleneacute aj na zasadaniacuteUacutestredneacuteho vyacuteboru PCI 27 ndash 29 augusshyta na ktorom Longo opaumltovne vyzdvishyhol zaacutekladneacute princiacutepy praacutevo na autonoacuteshymiu nezaacutevislosť a suverenitu každeacuteho štaacutetu ako aj praacutevo na suverenitu každej komunistickej strany93

Podľa reakciiacute zaacutepadoeuroacutepskych vlaacuted Taliansko a Francuacutezsko nevyniacuteshymajuacutec intervencia všeobecne neotriasshyla politikou uvoľňovania Najmauml Franshycuacutezsko zaujalo postoj ktoryacute sa riadil vlastnyacutem bdquoraison drsquoetreldquo Francuacutezsky ministerskyacute predseda Charles de Gaulle zdocircrazňoval že československeacute udalosshyti suacute plodom politiky uvoľňovania meshydzi Francuacutezskom a štaacutetmi vyacutechodneacuteho bloku a jeho vlaacuteda maacute zaacuteujem na jej pokračovaniacute Francuacutezsko malo naďalej spolupracovať so Sovietskym zvaumlzom aj v politickej oblasti a naďalej sa mala uplatňovať prax politickyacutech konzultaacuteciiacute s Moskvou k najdocircležitejšiacutem medzishynaacuterodnopolitickyacutem otaacutezkam Taacuteto poshy

litickaacute liacutenia sa mala zmeniť len v tom priacutepade ak by bdquosovietska politika neshysmerovala k normalizaacutecii vzťahov a zashyčala by naberať takyacute smer ktoryacute by bol pre francuacutezske zaacuteujmy nepriateľskyacuteldquo94 Postoj talianskej vlaacutedy ktoraacute sa snažishyla využiť negatiacutevny dopad sovietskej agresie a obmedziť spolupraacutecu najmauml hospodaacutersku so socialistickyacutemi štaacutetmi vyvolal v Moskve nahnevaneacute reakcie a zosilnil tlak na PCI95

V tomto zmysle v ďalšom toku udashylostiacute a pod dojmom listov sovietskeho politbyra z 2 a 12 septembra talianski komunisti napokon stiahli požiadavku o zvolanie medzinaacuterodnej konferenshycie k udalostiam v Československu96 V spomiacutenanyacutech listoch sa sovietske vedenie vyjadrilo kriticky predovšetshykyacutem na adresu talianskej komunisticshykej a ľavicovej tlače ktoraacute vskutku zoshyširoka a s využitiacutem všetkyacutech možnyacutech dostupnyacutech zdrojov podaacutevala vcelku objektiacutevny obraz o situaacutecii po invaacutezii Ľavicovyacute denniacutek Avanti 97 informoval o mimoriadnom zjazde slovenskyacutech komunistov na ktorom bol za prveacuteho tajomniacuteka KSS zvolenyacute Gustaacutev Hushysaacutek ndash podľa denniacuteka označenyacute za progshyresistu Jeho postavenie sa považovalo za vyacuteznamneacute keďže vyhlaacutesil tzv vysoshyčanskyacute zjazd za neplatnyacute pretože mal bdquopošliapať praacuteva Slovaacutekovldquo Husaacutekova voľba mala byť posilneniacutem realistickej liacutenie Samotnyacute Husaacutek sa označoval za realistu ktoryacute nemal preberať vyacutelučne prosovietske stanoviskaacute Postoj slovenshyskej verejnosti sa v denniacuteku charakterishy

89 PajettapovedalnazasadaniacuteDirezionenasledovneacute bdquoRedaktorom LrsquoUnity Zimlianin povedal že strana aj vlaacuteda jednomyseľne požadovali intervenciuldquo AFIGfUfficiopolitico1968mf020Riunionedidirezzionedel23thinsp8thinsp1968

90 AFIGfEnricoBerlinguermovimentooperaieinternationalebusta[škatuľa]122thinsp23thinsp81968 91 PAJETTAGian Carlo Le crisi che ho vissuto s129 92 AFIGfEnricoBerlinguermovimentooperaieinternationalebusta122thinsp23thinsp81968 93 AFIGfEnricoBerlinguermovimentooperaieinternationalebusta122RapportoeconclusioniallasessionedelComitatoCentraleedella

CCCdelPCIdel27ndash29thinsp8thinsp1968[SpraacutevaazaacuteveryzozasadaniaUacutestredneacutehovyacuteboruPCI27ndash29thinsp8thinsp1968] 94 InformacijaKGBpriSoveteMinistrovSSSRvCKKPSSonamereniachfrancuzskovopraviteľstvaporazvitiuotnošenijsSSSRisocialističeskimi

stranamiVostočnojEvropy29thinsp11thinsp1968InKARNERSTOMILINANTSCHUBARJANAetal Prager Fruumlhling Das internationale Krisenjahr 1968 Pražskaja Vesna i meždunarodnyj krizis 1968 godadokč220s1thinsp446ndash1thinsp448

95 ZASLAVSKYVDieitalienischenKommunistenzwischenWiderstandund Resignations537 96 ZASLAVSKYVDieitalienischenKommunistenzwischenWiderstandund Resignations538 97 JedenzprvyacutechsocialistickyacutechdenniacutekovvTalianskuzaloženyacutevroku1896PočasprvejsvetovejvojnydoňprispievalBenitoMussoliniktoryacuteho

alevroku1926zakaacutezalDenniacutekpocircsobilaždoroku1943vošvajčiarskomexilepovojnetlačovyacuteorgaacutenPSIndashTalianskejstranysocialistov



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 19 270818 1236

zoval všeobecne ako proti intervenčnyacute Slovaacuteci však mali zaacuteujem o normalizaacuteshyciu situaacutecie prijatiacutem bdquoniektoryacutech podshymienokldquo98 Talianska verejnosť sa takto zrejme po prvyacutekraacutet mohla oboznaacutemiť s menom Gustaacuteva Husaacuteka Longovo vedenie si dobre uvedomovalo že vo vzťahoch medzi Slovaacutekmi a Čechmi existujuacute rozpory daneacute bdquoobjektiacutevnymi priacutečinamildquo ako to charakterizoval člen predsedniacutectva Galluzzi po naacutevšteve Prahy a Bratislavy koncom septembra začiatkom oktoacutebra99 Doposiaľ ale neshymaacuteme docirckazy že by sa hlbšie zaobeshyralo priacutečinou tyacutechto rozdielov ako aj snahou o ich pochopenie

V obdobiacute jesennyacutech mesiacov čelishyla Talianska komunistickaacute strana vaacutežshynej vnuacutetornej kriacuteze spocircsobenej rocirczshynym hodnoteniacutem intervencie zo strashyny vedenia a členskej zaacutekladne Tento rozpor začal vznikať bezprostredne po 21 auguste keď radoviacute členovia s voshyjenskyacutem vpaacutedom v podstate suacutehlasili pretože boli toho naacutezoru že Sovietsky zvaumlz použil vojenskuacute silu preto lebo na to mal skutočneacute docircvody Tyacutemto sa vyshytvorila paradoxnaacute situaacutecia kedy hrozil otvorenyacute rozkol kyacutem vedenie intershyvenciu ostro odsuacutedilo členskaacute zaacutekladshyňa ju naopak vaumlčšinou hlasov podposhyrila Približne polovica zaacutekladnyacutech reshygionaacutelnych organizaacuteciiacute sa za rezoluacuteciu vedenia PCI z 23 augusta nepostavila Tento fakt Moskve prirodzene hral do kariet Kremeľ sa spoliehal na to že odpor talianskych komunistov fnančshyne aj ideologicky zaacutevislyacutech na ZSSR dlho nevydržiacute a snažilo sa rozkol meshydzi intelektuaacutelnym vedeniacutem a strashyniacuteckou zaacutekladňou zloženou prevažne z robotniacutekov a roľniacutekov využiť vo svoj prospech Cossutta ktoryacute v polovici

septembra navštiacutevil Moskvu si musel od jedneacuteho z najvplyvnejšiacutech Brežneshyvovyacutech mužov ideoloacutega strany a člena politbyra Michaila A Suslova vypočuť dlhyacute zoznam chyacuteb talianskeho vedenia Suslov naznačil že postoj PCI ktoryacute mal vraj sovietskemu vedeniu spocircsobiť mnoheacute straacutedania bolo siacutece možneacute poshychopiť z talianskeho uhla pohľadu na medzinaacuterodnej uacuterovni bol ale neodocircshyvodniteľnyacute Uznaacuteval možnosť mať inyacute naacutezor ak šlo o marginaacutelne zaacuteležitosti V kľuacutečovyacutech otaacutezkach sa žiadne deviaacuteshycie nepripuacutešťali Požiadavka Longovho vedenia o stiahnutie sovietskych vojsk ako docirckazu pre normalizaacuteciu taktiež narazila na nesuacutehlas Sovietske vojshyskaacute sa podľa Suslova mali stiahnuť až vtedy keď bude normalizaacutecia dokonshyčenaacute teda v priacutepade ak bdquoKSČ preberie prospešnyacute kurz pre štaacutet bude schopnaacute odraziť nepriateľskyacute uacutetok kontrolovať meacutediaacute a zabezpečiť fungujuacutece vzťahy s ostatnyacutem socialistickyacutemi štaacutetmildquo100 Dňa 28 oktoacutebra sovietske politbyro opaumltovne poslalo list zaacutepadnyacutem komushynistickyacutem stranaacutem ktoryacute obsahoval bdquospraacutevny vyacutekladldquo priacutečin intervencie a jej opodstatnenosť ako aj oznaacutemenie o zotrvaniacute vojsk v Československu na dobu neurčituacute V rovnakyacute deň Brežnev zaslal jeden z najkritickejšiacutech listov Longovi v ktorom zaznela tvrdaacute kritishyka talianskej komunistickej tlače a ktoshyryacute obsahoval zaacuteroveň hrozbu z ktorej vyplyacutevalo že Moskva bola ochotnaacute riskovať otvorenyacute konfikt s PCI až do eventuaacutelneho rozchodu Vskutku bola fnančnaacute podpora Moskvy zniacutežeshynaacute v roku 1969 približne na polovicu čo činilo 37 milioacutena americkyacutech doshylaacuterov101 V tejto situaacutecii je zrejmeacute že Longo a napokon aj Berlinguer ktoryacute

Vyjadrenie solidarity PCI československeacutemu vedeniu po 21 auguste (Zdroj LrsquoUnitagrave)

staacutel na čele protisovietskej frakcie neshymali priacuteliš veľkyacute maneacutevrovaciacute priestor hoci Berlinguer bol nekompromisnyacutem zaacutestancom autonoacutemneho kurzu a meshydzinaacuterodneacute komunistickeacute hnutie chcel využiť proti Sovietskemu zvaumlzu Je preshyto logickeacute že to čo nasledovalo mohli byť len snahy o prekonanie kriacutezy vo vzaacutejomnyacutech vzťahoch

Vyvrcholeniacutem napaumlteacuteho vzťahu bola zahraničnaacute cesta delegaacutecie PCI na čele s Berlinguerom v novembri 1968 do Moskvy Naacutevšteva sa udiala v čase keď tzv normalizaacutecia bola v plnom pruacutede a okliešteneacute Dubčekovo vedenie bolo systematickyacutemi krokmi Moskvy nuacuteteneacute vzdaacutevať sa postupne reformshyneacuteho programu Historickyacutem faktom zostaacuteva že pri podpisovaniacute zmluvy o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v ČSSR 18 oktoacutebra ktoraacute sovietsku

98 IlcongressodellaSlovacchiadestituisceicollaborazionistiElettosegretarioilprogressistaHusak[ZjazdnaSlovenskuodmietakolaborantov ProgresivistaHusaacutekzvolenyacuteprvyacutemtajomniacutekom] Avantiroč7230thinsp8thinsp1968titulnaacutestranaČlaacutenoksanachaacutedzavoAFIGfEnricoBerlinguer movimentooperaieinternationalebusta123

99 AIFGfEnricoBerlinguerMovimentooperaieinternationalebusta122StenogrammadelrapportodelEnricoBerlinguerallariunione deisegretarideicomitatiregionaliedellefederazionicapoluogodiregionedelgiorno10thinsp8thinsp1968[StenogramspraacutevyEnricaBerlinguerana zasadaniacutetajomniacutekovregionaacutelnychvyacuteborov10thinsp8thinsp1968]

100 AIFGfEnricoBerlinguermovimentooperaieinternationalebusta122StenogrammadelrapportodelEnricoBerlinguerallariunionedei segretarideicomitatiregionaliedellefederazionicapoluogodiregionedelgiorno10thinsp10thinsp1968

101 HOumlBELAIlPCIilrsquo68cecoslovacchoeilrapportocolPCUSs1thinsp166


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 20 270818 1236


stranu nezavaumlzovala k ich uacuteplneacutemu odsunu porušovala nadiktovanyacute mosshykovskyacute protokol z konca augusta a znashymenala de facto okupaacuteciu štaacutetu sa nik z československeacuteho vedenia nezmohol na otvorenyacute protest102 Naacutevšteva talianshyskej delegaacutecie sa udiala ešte pred poshyvestnyacutem pleacutenom Uacutestredneacuteho vyacuteboru KSČ 14 ndash 17 novembra na ktorom došlo k vyacuteznamneacutemu mocenskeacutemu posunu v prospech realistov a k prveacuteshymu viacuteťazstvu Husaacutekovej frakcie103

Ale vraacuteťme sa spaumlť k moskovskeacutemu pobytu talianskej delegaacutecie v novembri 1968 Podľa spraacutev riacutemskeho spravodajshycu Československej tlačovej kancelaacuteshyrie ktoreacute pochaacutedzali z informovanyacutech straniacuteckych kruhov boli rokovania mimoriadne tvrdeacute Na sovietskej strashyne sa striedali jednotliveacute osobnosti tashykže talianska delegaacutecia bola na pokraji fyzickeacuteho a psychickeacuteho vyčerpania Navyše existovali pokusy o izolaacuteciu jednotlivyacutech členov a o vyvolanie naacuteshyzorovyacutech rozdielov s využitiacutem tlačoshyvyacutech dezinformaacuteciiacute s cieľom vynuacutetiť asshypoň u časti talianskej delegaacutecie suacutehlas s intervenciou Tento zaacutemer sa však dosiahnuť nepodarilo Zotrvaacutevanie na vlastnom stanovisko sa odrazilo aj na zaacuteverečnom komunikeacute ktoreacute sa obmeshydzilo na čisto formaacutelne konštatovanie o uskutočneniacute naacutevštevy bdquov priateľskom a otvorenom duchuldquo Brežnev trval na tom aby sa do komunikeacute v nejakej forshymulaacutecii zahrnula pasaacutež ktoraacute by Dubshyčekovi priala uacutespech pri uskutočňovaniacute politiky normalizaacutecie Talianska deleshy

gaacutecia zmienku o normalizaacutecii tvrdoshyhlavo odmietala pretože socializmus sa v Československu mal budovať aj pred 21 augustom a pojem bdquonormalishyzaacutecialdquo sa objavil až po intervencii104

Po naacutevrate z Moskvy Berlinguer učishynil pred talianskou tlačou vyhlaacutesenie podľa ktoreacuteho existovala zaacutesadnaacute zhoshyda v nazeraniacute na zaacutekladneacute otaacutezky ale čo sa tyacutekalo Československa stanoviskaacute obidvoch delegaacuteciiacute zostali nezmeneneacute Pred predsedniacutectvom strany o stretnutiacute povedal že na sovietskej strane exisshytuje enormnyacute zaacuteujem aby ich politika v Československu naďalej pokračovala bez otvorenej konfrontaacutecie s PCI Na zasadaniacute Direzione začiatkom decemshybra po naacutevrate zo zasadania priacutepravnej komisie k porade komunistickyacutech straacuten v Budapešti sa vyjadril v tom zmysle že Kremeľ si v suacutečasnosti neželaacute otvoshyrenyacute konfikt so zaacutepadoeuroacutepskymi koshymunistickyacutemi stranami ktoreacute sa proti intervenčneacuteho stanoviska nemienili vzdať Navrhoval zaacuteroveň vypracovať novuacute konzistentnuacute liacuteniu vzaacutejomnyacutech vzťahov ktoraacute mala byť XII zjazdom PCI uvedenaacute do platnosti105

Československeacute vedenie bolo o proshytiintervenčnyacutech postojoch zaacutepadoeushyroacutepskych komunistickyacutech straacuten inforshymovaneacute Svedčiacute o tom spraacuteva Lenaacutertatajomniacuteka Uacutestredneacuteho vyacuteboru KSČ pre medzinaacuterodneacute styky z ktorej vyplyacuteva že prakticky všetky zaacutepadoeuroacutepske komunistickeacute strany spolu s Rumunshyskom a Juhoslaacuteviou odmietali vojenskuacute intervenciu a zdocircrazňovali praacutevo na

vlastnuacute politickuacute liacuteniu Tuacuteto skutočnosť navyše umocňovala situaacutecia v ktorej po prvyacutekraacutet od konca druhej svetovej vojny politicky vplyvneacute komunistickeacute strany zaacutepadnej Euroacutepy vyslovili ostryacute nesuacutehlas s rozhodnutiacutem Moskvy čo sa napriacuteklad v roku 1956 počas maďarskej revoluacutecie nestalo Na zaacuteklade spraacutevy sa všeobecne očakaacutevalo zhoršenie vzťashyhov medzi jednotlivyacutem komunistickyacuteshymi stranami a zvlaacutešť medzi talianskou PCI a stranami intervenčnyacutech štaacutetov o ktoryacutech Longo vyhlaacutesil že bude uvashyžovať o ich reviacutezii106 Pre KSČ a KSS to prirodzene znamenalo skomplikovanie situaacutecie a akeacutesi laviacuterovanie medzi zaacuteshyujmami Moskvy a vlastnyacutem zaacuteujmom o udržanie tradičnyacutech straniacuteckoshypolishytickyacutech vaumlzieb smerom na zaacutepad

TALIANSKI KOMUNISTI OD ROKU 1969 OD NONINTERVENČNEacuteHO STANOVISKA AŽ PO bdquoHISTORICKYacute KOMPROMISldquo A EUROKOMUNIZMUS Potvrdenie nonintervenčnej a autonoshymistickej liacutenie ktoruacute Talianska komushynistickaacute strana razila až do paacutedu reaacutelshyneho socializmu priniesol XII zjazd strany vo februaacuteri 1969 Na zjazde sa zuacutečastnila aj československaacute delegaacutecia na čele s predsedom Naacuterodnej fronty komunistickyacutem agentom nasadenyacutem v povojnovyacutech rokoch do vedenia socishyaacutelnej demokracie Evženom Erbanom V hlavnom referaacutete Longo navzdory realite opaumltovne potvrdil platnosť prinshy

102 BližšiepozriBLEHOVAacuteBeaacuteta Der Fall des Kommunismus in der Tschechoslowakei [PaacutedkomunizmuvČeskoslovensku]WienLITVerlag2006 s16ndash17

103 BLEHOVAacuteB Der Fall des Kommunismus in der Tschechoslowakeis17ndash18Novembroveacutepleacutenumtalianskikomunistihodnotilikriticky acelkovosasjehovyacutesledkomnestotožniliJemožneacutesadomnievaťžepredstavovaljedenzprvyacutechrozporovmedzivedeniamiPCIaKSČktoreacute savbuduacutecnostiprehlbovaliVpodstatetvrdiližepriacutelišneacutepresadzovanietzvreaacutelpolitikyznamenalouacutestupodprinciacutepovobrodneacutehoprocesu DepešačsveľvyslancavTalianskuVLudviacutekaoreakciitalianskychpolitikovatlačenanovembroveacuteplenaacuternezasadanieUacuteVKSČz21thinsp11thinsp1968 In VONDROVAacute JitkaNAVRAacuteTILJaromiacuter Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspZaacuteřiacute 1968ndashkvěten 1970 Zv 43Brno Doplněk1997s198

104 InformaacuteciaspravodajcuČTKvRiacutemeMVeseleacutehozo16thinsp11thinsp1968orokovaniachdelegaacutecieTKSvMoskvevdňoch11ndash15novembra1968In VONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJ Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspZaacuteřiacute 1968ndashkvěten 1970s197

105 HOumlBELAIlPCIilrsquo68cecoslovacchoeilrapportocolPCUSs1thinsp168ndash1thinsp169 106 SuacutehrnnaacutespraacutevatajomniacutekaUacuteVKSČpremedzinaacuterodneacutestykyJLenaacutertaonaacutezorochmedzinaacuterodneacutehokomunistickeacutehohnutiakvojenskeacutemu

zaacutesahubdquopaumlťkyldquovČeskoslovenskuz5thinsp9thinsp1968InVONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJ Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970 Zaacuteřiacute 1968ndashkvěten 1970s288ndash289



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 21 270818 1236

ciacutepu autonoacutemie každej komunistickej strany a každeacuteho socialistickeacuteho štaacuteshytu odmietol koncepciu veduacutecej uacutelohy ZSSR v komunistickom hnutiacute a podľa všeobecneacuteho očakaacutevania požadoval aby Dubčekovo vedenie pokračovalo v započatyacutech reformaacutech Zaacutesadne sa vyjadril aj k medzinaacuterodnyacutem otaacutezkam PCI sa opaumltovne prihlaacutesila k politike mierovej koexistencie ktorej cieľom nemal byť rozpad zaacutepadneacuteho bloku ale prekonanie rozdelenia Euroacutepy V tomto zmysle požadoval rozpusteshynie obidvoch vojenskyacutech zoskupeniacute ako NATO tak Varšavskej zmluvy a v podstate s veľkyacutem predstihom nashyvrhoval riešenie ktoreacute o paumltnaacutesť rokov neskocircr pod pojmom bdquospoločnyacute euroacutepshysky domldquo chcel uskutočniť sovietsky generaacutelny tajomniacutek Michail S Gorbashyčov Z radov veduacutecich činiteľov strany zaznel takisto nesuacutehlas s Brežnevovou teoacuteriou o obmedzenej suverenite107 Vo svojej podstate internacionalisticshykaacute strana akou PCI nepochybne bola nemohla a ani nechcela opustiť sociashylistickyacute blok Povedaneacute inyacutemi slovami rozchod s Moskvou sa ani po augusshytovej invaacutezii nekonal Jasne to zaznelo z referaacutetu Enrica Berlinguera ktoryacute o tri roky neskocircr v marci 1972 mal preshyvziať vedenie strany bdquoKaždyacute kto očakaacuteshyva roztržku medzi Talianskou komunisshytickou stranou Komunistickou stranou Sovietskeho zvaumlzu a medzinaacuterodnyacutem komunistickyacutem hnutiacutem bude sklamashy

nyacute Strana neprepadne antisovietizmu nepocircjde sociaacutelne demokratickou cestou ani cestou Nenniholdquo 108 Berlinguerov prejav korešponduje s obsahom rozshyhovoru ktoryacute s niacutem viedol spomiacutenashynyacute Erban ako veduacuteci československej delegaacutecie inak oportunista hrubeacuteho zrna ktoryacute dokaacutezal sluacutežiť trom totalishytaacutem nacistickej ľudovodemokratickej a komunistickej Erban Berlinguera nabaacutedal aby sa vedenie PCI nevracashylo suacutestavne k augustovyacutem udalostiam a neprepadlo bdquoantisovietizmuldquo Dostashylo sa mu ubezpečenia že talianska koshymunistickaacute tlač toto odporuacutečanie v bushyduacutecnosti pri vyacutebere člaacutenkov zohľadshyniacute109 V podobnom duchu viedol Erban rozhovor aj s predstaviteľom Talianskej socialistickej strany (Partito socialisshyta italiana PSI) ktoryacute vyjadril zaacuteujem byacutevaleacuteho predsedu strany v tom čase podpredsedu talianskej vlaacutedy De Marshytiniho o naacutevštevu Československa110

Spontaacutennym protisovietskym naacuteshyladaacutem širokyacutech vrstiev talianskej sposhyločnosti a kritickeacutemu spravodajstvu časti talianskej tlače ktoreacute vyvrcholili v deň prveacuteho vyacuteročia invaacutezie však zashybraacuteniť možneacute nebolo Československeacute zastupiteľstvo v Riacuteme sa v augustovyacutech dňoch roku 1969 vskutku nachaacutedzashylo v nepriacutejemnej situaacutecii keď muselo požiadať talianske ministerstvo zashyhraničnyacutech veciacute o ochranu ambasaacutedy Noveacutemu veľvyslancovi Vladimiacuterovi Bergerovi ktoryacute v maacuteji rozhodnutiacutem

predsedniacutectva Uacutestredneacuteho vyacuteboru KSČ vystriedal Ludviacuteka sa dokonca podarilo ziacuteskať priacutesľub o umiernenosti talianskych vlaacutednych kruhov Českoshyslovenskyacute zastupiteľskyacute uacuterad považoval za hlavnyacute cieľ protisovietskej kampane v lete 1969 diskreditaacuteciu talianskych komunistov a ich označenie ako sposhyluvinniacutekov agresiacutevneho medzinaacuterodshyneacuteho komunizmu napriek tomu že vedenie PCI intervenciu odsuacutedilo111 Vlaacutedne kruhy v Prahe protestovali aj proti prejavu talianskeho ministra zashyhraničnyacutech veciacute Alda Mora ktoryacute vo vystuacutepeniacute pred zahraničnyacutem vyacuteborom poslaneckej snemovne 12 septembra 1969 kritizoval pomery v Českosloshyvensku viniac ho ako hlavnuacute brzdu pri uskutočneniacute konferencie o euroacutepshyskej bezpečnosti112 Celkovo je nutneacute konštatovať že postoj talianskej vlaacutedy k udalostiam v Československu v poshyhnutyacutech rokoch 1968 ndash 1969 nie je v celistvosti spracovanyacute a predstavuje do buduacutecnosti vedeckeacute dezideraacutetum

Na XIII zjazde PCI v marci 1972 bol za noveacuteho generaacutelneho tajomniacuteka zvolenyacute Enrico Berlinguer Majetnyacute Sardiacutenčan aristokratickeacuteho pocircvodu sa vymykal všeobecnej charakteristike komunistickeacuteho politika jednak svojou otvorenou a čestnou povahou jednak silnou averziou voči kultu osobnosshyti a totalitnyacutem praktikaacutem Togliattiho eacutery Berlinguer nevynikal reacutetorickyacutemi schopnosťami ale bol priacutestupnyacute voči

107 SpraacutevapredseduNaacuterodnejfrontyEErbanaopojednaniacutekčeskoslovenskejamedzinaacuterodnejproblematikenaXIIzjazdeTKSz10thinsp3thinsp1969In VONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJ Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspZaacuteřiacute 1968ndashkvěten 1970s277ndash280

108 SpraacutevapredseduNaacuterodnejfrontyEErbanaopojednaniacutekčeskoslovenskejamedzinaacuterodnejproblematikenaXIIzjazdeTKSz10thinsp3thinsp1969 InVONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJ Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspZaacuteřiacute 1968ndashkvěten 1970s277ndash280Predseda talianskychsocialistovPietroNennisazačiatkom60rokovusilovalozbliacuteženiesvlaacutednucimikresťanskyacutemidemokratmizauacutečelomvytvorenia spoločnejvlaacutedyTotozbliacuteženieviedlokzrušeniutzvakčnejdohodymedziPSIaPCIzoktoacutebra1957avkonečnomdocircsledkukroztriešteniu socialistickejstrany

109 ArchivioStoricodellaCameradeiDeputatiRiacutemfJiřiacutePelikaacutenbusta26fascicolo(ďalejfasc)31PUacuteVKSČ541131Docircvodovaacutespraacuteva z24thinsp2thinsp1969

110 ArchivioStoricodellaCameradeiDeputatifJiřiacutePelikaacutenbusta26fasc31PUacuteVKSČ541131Docircvodovaacutespraacutevaz24thinsp2thinsp1969s3 111 DepešaRadcučeskoslovenskeacutehoveľvyslanectvavTalianskuTicheacutehooohlasochnaprveacutevyacuteročieinvaacuteziedoČeskoslovenskavtalianskejtlači

z25thinsp8thinsp1969InVONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJ Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970thinspZaacuteřiacute 1968ndashkvěten 1970s335 112 ZaacuteznamrozhovoruZTrhliacutekastalianskymveľvyslancomvČSSRNicologravediBernardomsvysloveniacutemprotestuprotičastiprejavutalianskeho

ministrazahraničnyacutechveciacuteAldaMoraz18thinsp9thinsp1969InVONDROVAacuteJNAVRAacuteTILJ Mezinaacuterodniacute souvislosti československeacute krize 1967ndash1970 Zaacuteřiacute 1968ndashkvěten 1970s342ndash343


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 22 270818 1236


ostatnyacutem a v strane sa tešil značnej obshyľube113 Poučenyacute udalosťami v Čile kde bol v roku 1973 komunistickyacute prezishydent Salvator Allende zvrhnutyacute vojenshyskyacutem pučom a naacutesledne zavraždenyacute rozpoznal nebezpečenstvo podobneacuteho scenaacutera aj v priacutepade volebneacuteho viacuteťazshystva komunistov na Apeninskom poshylostrove114 Berlinguer podrobil svoju stranu zmene kurzu smerom k vlaacutednej spolupraacuteci s Democrazia Cristiana ktoraacute donedaacutevna v reacutetorike komunisshytov predstavovala bdquotriedneho nepriashyteľaldquo sluacutežiaceho imperialistickyacutem zaacuteujshymom USA V oktoacutebri 1973 rozvinul na straacutenkach tyacuteždenniacuteka Rinascitagrave myšshylienku tzv historickeacuteho kompromishysu ndash bdquocompromesso storicoldquo ndash medzi tromi politickyacutemi stranami komunisshytickou stranou kresťanskou demokrashyciou a socialistickou stranou Razenie noveacuteho kurzu spolupraacutece ktoryacute mal osloviť predovšetkyacutem ľavicovyacutech kashytoliacutekov z radov Democrazia Cristiana a na autonoacutemnosti zainteresovanyacutech komunistov z radov vlastnej strany sa vyplatilo V parlamentnyacutech voľbaacutech v roku 1976 ziacuteskala PCI viac než 34 percent teda len o štyri percentaacute meshynej než DC a o sedem percent viac než v parlamentnyacutech voľbaacutech v roku 1972 Vyacutesledok volieb daacuteval predpoklad pre vznik menšinovej kresťanskodemoshykratickej vlaacutedy s podporou komunisshytov socialistov a republikaacutenov teda tzv uacutestavnyacutech straacuten alebo bdquoarco conshystituzionaleldquo vychaacutedzajuacutecich zo sposhyločnej antifašistickej minulosti V obshylasti zahraničnej a bezpečnostnej polishytiky sa PCI tyacutemto rozhodnutiacutem vzdala svojho prioritneacuteho cieľa z minulosti keď prestala požadovať vystuacutepenie Tashy

Enrico Berlinguer (1970) generaacutelny tajomniacutek PCI v rokoch 1972 ndash 1984 (Zdrojwwwwikimediaorg)

lianska z NATO a pripojila sa k cieľu euroacutepskej integraacutecie115

Konvergencia ktoraacute mala nastať medzi talianskymi socialistami koshymunistami a kresťanskyacutemi demoshykratmi počas tzv anni di piombo116 je nemysliteľnaacute bez postavy vyacuteznamneacuteshyho talianskeho politika kresťanskeacuteho demokrata dvojnaacutesobneacuteho premieacutera a osobneacuteho priateľa paacutepeža Pavla VI Alda Moru Aldo Moro ako politik s povesťou huacuteževnateacuteho mediaacutetora od začiatku 60 rokov podporoval alianciu medzi socialistami a kresťanskyacutemi deshymokratmi aby tak rozšiacuteril demokraticshykuacute zaacutekladňu vlaacutedy Po voľbaacutech v roku 1976 sa plnou vaacutehou svojej osobnosti vyslovil za vlaacutedu bdquonaacuterodnej solidarityldquo s aktiacutevnou uacutečasťou komunistov Bershylinguerova PCI sa v rovnakom čase priklaacuteňala k programu eurokomunizshy

mu a odpuacutetavala od Moskvy čo mali byť predpoklady pre uskutočnenie bdquohistorickeacuteho kompromisuldquo Dňa 16 marca 1978 bol Aldo Moro na ceste do Poslaneckej snemovne ktoraacute mala vysloviť docircveru novej vlaacutede bdquonaacuterodnej solidarityldquo pod vedeniacutem Giulia Andreshyottiho s uacutečasťou komunistov unesenyacute teroristami z Brigate Rosse a o približshyne sedem tyacuteždňov neskocircr 9 maacuteja 1978 bol za dodnes nevyjasnenyacutech okolshynostiacute zavraždenyacute117 Podľa zaacuteznamov z Mitrochinovho archiacutevu sa vedenie PCI v obdobiacute uacutenosu Mora Červenyacutemi brigaacutedami obaacutevalo predovšetkyacutem zveshyrejnenia pomoci ktoruacute československaacute rozviedka poskytovala teroristom118

Myšlienka bdquohistorickeacuteho komproshymisuldquo v plnej miere rezonovala na XIV zjazde PCI koncom marca 1975 v Riacuteme ktoryacute sa všeobecne považuje za medzshyniacutek v histoacuterii zjazdov V prijatej rezoluacutecii zjazd novuacute politickuacute koncepciu legitishymizoval Berlinguer sa k problematike bdquohistorickeacuteho kompromisuldquo vo vlastshynom referaacutete vyjadril zoširoka keď ho charakterizoval ako naacutevod ako vyviesť Taliansko z kriacutezy v ktorej sa krajina v polovici 70 rokov nachaacutedzala Nemal to byť teda len naacutevrh na novuacute vlaacutedu kresshyťanskyacutech demokratov s komunistami ale akyacutesi ukazovateľ novyacutech politickyacutech vzťahov ktoryacute mal podnietiť politickeacute sily k hľadaniu vzaacutejomneacuteho pochopenia a dohody Katoliacutecke hnutie podľa Bershylinguera bolo realitou ktoruacute bolo treba brať do uacutevahy a usilovať sa o ziacuteskanie suacuteshyhlasu s programom PCI medzi katoliacutecshykymi voličmi Strana ale nemala pocircsobiť na elektoraacutet kresťanskyacutech demokratov iba zvonka ale ndash a tu sa ukazujuacute prvky ideologickeacuteho boja ndash snažiť sa o hlbokeacute

113 GINSBORGPaul Storia drsquoItalia 1943 ndash 1996 Famiglia societagrave Stato [DejinyTalianska1943ndash1996Rodinaspoločnosťštaacutet] TorinoEnaudi 1998s424

114 WOLLERHans Geschichte Italienss312 115 WOLLERHans Geschichte Italienss314 116 Tjoloveneacute70rokypoznačeneacuteterorizmomČervenyacutechbrigaacuted 117 GINSBORGP Storia drsquoItalia 1943 ndash 1996 s453ndash459 118 Dňa4thinsp5thinsp1978malčlen Direzione AmendolavarovaťčeskoslovenskeacutehoveľvyslancavTalianskuKouckeacutehopredpriacutepadomžeMorovi

uacutenoscoviabuduacutepochytaniacuteanaverejnosťsadostanuacuteichstykysŠtBSovietskyveľvyslanecRyžovboldokoncapresvedčenyacutežečeskoslovenskaacute rezidentuacuteravRiacutememaacutetajneacutespojeniesBrigateRosseANDREWChristopherMITROCHIN Vasilij Neznaacuteme špionaacutežniacute operace KGB Mitrochinův archiv PrahaAcademia2001s307



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 23 270818 1236

zmeny v poziacuteciaacutech a zaacutemeroch Kresťanshyskej demokracie ktoraacute sa považovala za stranu spaumltuacute so zaacuteujmami veľkyacutech koncernov a bdquoparazitnyacutech skupiacutenldquo119 V suacutečinnosti s novou politickou liacuteniou sa už na zjazde nehovorilo o vystuacutepeniacute Talianska z NATO a Euroacutepskeho hosshypodaacuterskeho spoločenstva (predchodcu Euroacutepskej uacutenie) ale vo všeobecnosti sa konštatovala nutnosť prekonania bloshykov Československo na zjazde zastushypovala delegaacutecia ktoruacute viedol tajomshyniacutek Uacutestredneacuteho vyacuteboru KSČ Jan Baryl a zrejme po prvyacutekraacutet sa na zjazde PCI zuacutečastnil aj slovenskyacute pozorovateľ tashyjomniacutek okresneacuteho vyacuteboru v Bratislave Marušic Federalizaacutecia štaacutetu začala prishynaacutešať prveacute ovocie z talianskej strany bol zaregistrovanyacute zaacuteujem o prezentovanie čisto slovenskej teacutemy pre širšiu talianshysku verejnosť ktoraacute mala v suacutevislosti s vyacuteročiacutem konca druhej svetovej vojny prezentovať rozvoj Slovenska za posledshynyacutech tridsať rokov120

Seminaacuter o ekonomickom rozvoji Slovenska sa mal uskutočniť na talianshyskej pocircde v roku 1976 a jeho organizaacutetoshyrom mala byť Talianska spoločnosť pre kultuacuterne vzťahy s Československom121 ktoraacute svojou činnosťou posilňovala poshystavenie talianskych komunistov a soshycialistov a propagovala ľavicoveacute myšlienshyky pre širokuacute verejnosť V spomiacutenanom obdobiacute ju viedol generaacutelny tajomniacutek Primo de Lazzari autor vedeckej pubshylikaacutecie Lrsquoinsurrezione nazionale slovacca 1944122 ktoraacute v suacutelade s ofciaacutelnou česshy

koslovenskou historiografou mala byť prvotnou informaacuteciou pre talianskeho čitateľa o povstaniacute na Slovensku a v strashyniacuteckych a vlaacutednych kruhoch na Slovenshysku bola prijataacute s veľkyacutem zaacuteujmom123 Primo de Lazzari člen Uacutestredneacuteho vyacuteshyboru PCI začiatkom juacutela 1975 pricesshytoval do Prahy kde sa mu dostalo vysoshykeacuteho prijatia s ministrom zahraničnyacutech veciacute Bohuslavom Chňoupkom hovoril o československoshytalianskych a česshykoslovenskoshyvatikaacutenskych vzťahoch predsedovi slovenskej vlaacutedy Lenaacutertovi spomenul vyacutestavu o Slovensku usporiashydanuacute na Sardiacutenii a naacutevštevu slovenskeacuteho ministra kultuacutery Miroslava Vaacutelka v Tashyliansku a napokon bol prijatyacute samotnyacutem prezidentom republiky G Husaacutekom124

Evidentne začali federalizaacuteciou štaacutetu bilateraacutelne vzťahy nadobuacutedať aj slovenskuacute dimenziu Všeobecne možno konštatovať že v prvej polovishyci 70 rokov začali vzťahy medzi PCI KSČ a KSS naberať na určitej intenzite Docirckazom toho bola aj naacutevšteva vyshysokopostavenyacutech talianskych komushynistov v Československu začiatkom juacutela 1974 Prijatia sa im dostalo preshydovšetkyacutem od Vasila Biľaka jedneacuteho z poprednyacutech ideoloacutegov normalizaacutecie predstaviteľa dogmatickeacuteho kriacutedla koshylaborujuacuteceho s Moskvou ktoryacute talianshysku delegaacuteciu hneď v uacutevode upozornil že bdquovedenie KSČ je trpezliveacute čo sa tyacuteka zmeny stanoviska PCIldquo k intervecnii Odpoveď ktoruacute dostal ho ale nadchshynuacuteť nemohla Veduacuteci delegaacutecie člen

Direzione Emanuele Macaluso označil vojenskyacute zaacutesah ako bdquonespraacutevny neposhytrebnyacute a zbytočnyacuteldquo a bol presvedčenyacute že kriacutezu v roku 1968 bolo možneacute rieshyšiť politickou cestou Ďalej zdocircraznil že jeho strana nemocircže suacutehlasiť s voshyjenskou intervenciu pretože by tyacutem podporovala možnuacute intervenciu USA a NATO v Taliansku Biľakovi v ďalshyšom toku rozhovoru naznačil že KSČ by mala zaujať noveacute stanovisko k silaacutem minuleacuteho vedenia ktoreacute vraj nestratili svoj vzťah k strane čiacutem mal na mysli širokuacute rehabilitaacuteciu tzv reformnyacutech komunistov hoci meno Dubčeka sposhymenuteacute nebolo125 K oživeniu stykov došlo aj smerom k talianskym socialisshytom ktoreacute boli v roku 1966 prerušeneacute Začiatkom augusta 1974 pricestoval do Prahy člen vedenia Partito sociashylista italiana De Pascalis V rozhovore s Biľakom aktualizoval problematiku ktoraacute sa na Apeninskom polostrove v 70 rokoch stala realitou celkovyacute posun spoločnosti doľava ktoryacute sa prejavil liberalizaacuteciou rozvodoveacuteho konania v roku 1970 a neuacutespešnyacutem reshyferendom organizovanyacutem v maacuteji 1974 kresťanskyacutemi demokratmi ktoryacutem sa tento trend mal zvraacutetiť126 Ukaacutezalo sa že celkovaacute antikomunistickaacute reacutetorika už nemala tuacute silu aby dokaacutezala tento trend smerom k laicizaacutecii a sekularishyzaacutecii spoločnosti vraacutetiť spaumlť Vaumlčšina Talianov a Talianok uľahčenie rozvoshydoveacuteho konania a legalizaacuteciu potrashytov jednoznačne viacutetala Posun doľava

119 SNAfItajomniacutekUacuteVKSSJozefLenaacutertškč13InformaacuteciamedzinaacuterodneacutehooddeleniaUacuteVKSČz14thinsp5thinsp1975 120 SNAfItajomniacutekUacuteVKSSJozefLenaacutertškč13InformaacuteciamedzinaacuterodneacutehooddeleniaUacuteVKSČz14thinsp5thinsp1975s9Taacutetopasaacutežjevspraacuteve

ktoruacutedostalLenaacutertpodčiarknutaacutezrejmeLenaacutertomsamotnyacutem 121 Assoziazione ItalianaperirapporticulturaliconlaCecoslovacchiasiacutedlila naViaCrescenzio 122 DELAZZARI Primo Lrsquoinsurrezione nazionale slovacca 1944 [Slovenskeacutenaacuterodneacutepovstanie1944] RomaAssoziazioneItalianaperirapporti

culturaliconlaCecoslovacchia1974 123 Leonard Bianchi z Uacutestavu štaacutetu a praacuteva Slovenskej akadeacutemie vied vypracoval pre Lenaacuterta v podstate pozitiacutevne vyjadrenie ku knihe bdquoCelaacute knižka

je piacutesanaacute v takom obsahovom zameraniacute že sa v ničom nerozchaacutedza s oficiaacutelnou historiografiou suacutečasneacuteho poňatia udalostiacute okolo Slovenskeacuteho naacuterodneacuteho povstania v našej vlastildquo Zdnešneacutehohľadiskaakouacuteplneabsurdneacutevyznelodogmatickeacutehodnoteniepoznaacutemkoveacutehoaparaacutetu vktorommalautorpoužiťnedovoleneacutedielahistorikovvyluacutečenyacutechzostranySNAfItajomniacutekUacuteVKSSJozefLenaacutertškč13Vyjadrenie kpraacuteciPrimodeLazzarihoLrsquoinsurezzionenazionaleslovacca(1944Roma1974)

124 SNAfItajomniacutekUacuteVKSSJozefLenaacutertškč13ZaacuteznamopobytesPdeLazzarihovČSSRz21thinsp7thinsp1975 125 ArchivioStoricodellaCameradeiDeputatifJiřiacutePelikaacutenbusta26fasc31SpraacutevaopobytedelegaacutecieTKSvČSSR1ndash5thinsp7thinsp1974 126 ArchivioStoricodellaCameradeiDeputatifJiřiacutePelikaacutenbusta26fasc31InformaacuteciaonaacutevštevečlenapredsedniacutectvaTalianskejsocialistickej

stranyvČeskoslovenskuDePascalisaPUacuteVKSČč8430


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 24 270818 1236


pokračoval aj začiatkom 80 rokov keď v roku 1983 po prvyacutekraacutet v histoacuterii povojnoveacuteho Talianska post ministershyskeacuteho predsedu nezaujal kresťanskyacute demokrat ale socialista Bettino Craxi

Brežnevovo vedenie koncepciu historickeacuteho kompromisu primaacuterne neodmietalo pokiaľ nestaacutela v ceste normaacutelnym alebo lepšie povedaneacute vyvaacuteženyacutem vzťahom Moskvy s členshyskyacutemi štaacutetmi NATO a pokiaľ talianski komunisti celkovuacute politiku deacutetente neshyohrozovali Podobne Moskva s určitou benevolenciou reagovala na kritiku vlastneacuteho politickeacuteho systeacutemu ktoraacute sa od roku 1976 začala objavovať na straacutenkach talianskej komunistickej tlače pretože sluacutežila v prvom rade na opodstatnenie tzv via italiana a hoci sa dotyacutekala aj centraacutelneho postavenia sovietskej komunistickej strany v meshydzinaacuterodnom hnutiacute neohrozovala soshyvietske zahraničnopolitickeacute zaacuteujmy127 Na druhej strane Moskva ostro odsuacuteshydila reformneacute hnutie eurokomunizshymu ktoryacutem sa niektoreacute zaacutepadoeuroacutepshyske komunistickeacute strany od polovice 70 rokov snažili od nej odpuacutetať vlastshynou politikou tzv tretej cesty pretože sa obaacutevala straty legitimity v štaacutetoch reaacutelneho socializmu a v komunisticshykom hnutiacute sa nemienila vzdať veduacuteshyceho postavenia Oveľa viac než akshyceptovanie členstva Talianska v NATO Berlinguerovyacutem vedeniacutem v decembri 1974 Moskvu iritovala myšlienka noshyveacuteho samostatnejšieho postavenia akeacute mala Euroacutepa ndash v intenciaacutech eurokomushynizmu ndash zohraacutevať na svetovej politickej sceacutene128 Hlavnyacute ideoloacuteg sovietskej koshymunistickej strany a zaacutestanca kominshy

ternovskej a neostalinskej liacutenie Suslov pri stretnutiacute s Berlinguerom v oktoacutebri 1978 v Moskve povedal že eurokoshymunizmus je revizionistickyacutem hnutiacutem a ako bdquovyacuteplod buržoaacutezieldquo podkopaacuteva zaacuteklady reaacutelneho socializmu a je nashymierenyacute predovšetkyacutem proti komunisshytickyacutem stranaacutem vyacutechodneacuteho bloku129 Otvorenyacute rozkol medzi Moskvou a PCI nenastal však ani v docircsledku historicshykeacuteho kompromisu ani hnutia eurokoshymunizmu ktoryacute v obdobiacute bipolarity a jej nekompromisneacuteho haacutejenia dvoma veľmocami mohol byť len bdquomŕtvo naroshydenyacutem dieťaťomldquo Keď Berlinguerovo vedenie začiatkom 80 rokov začalo otvorene kritizovať angažovanie Soshyvietskeho zvaumlzu a jeho satelitov v tzv oslobodzovacom hnutiacute v krajinaacutech tretieho sveta pričom ho považovalo predovšetkyacutem za rozširovanie vojenshyskoshypolitickeacuteho vplyvu než skutočnuacute podporu revoluacutecie a keď prestalo podshyporovať zahraničnuacute politiku Moskvy zhoršenie vzaacutejomnyacutech vzťahov začateacute rokom 1968 dosiahlo takpovediac bod mrazu Predchaacutedzalo mu stretnutie delegaacutecie PCI so zaacutestupcom veduacuteceho medzinaacuterodneacuteho oddelenia Uacutestredshyneacuteho vyacuteboru KSSZ Vadimom Zaglashydinom v Moskve v decembri 1980 na ktorom Berlinguer sovietskeho činiteľa varoval pred akyacutemkoľvek nasadeniacutem silovyacutech zložiek armaacutedy a poliacutecie či už zvonka alebo zvnuacutetra pri riešeniacute ťažkej vnuacutetropolitickej kriacutezy v Poľsku130 Po vyhlaacuteseniacute stanneacuteho praacuteva generaacutelom Jaruzełskim v decembri 1981 ktoryacute Berlinguer v televiacuteznom vystuacutepeniacute ostro odsuacutedil a povedal znaacutemu vetu bdquooktoacutebrovaacute revoluacutecia stratila na uacutečinshy

kuldquo131 sa vzťahy dostali na bod mrazu i keď až do naacutestupu Gorbačovovej eacutery uacuteplne prerušeneacute neboli132

Rozkol ndash v talianskej historiografi dostal pomenovanie bdquostrappoldquo ndash sa preshyjavil aj v relaacuteciaacutech KSČ a PCI Od roku 1981 popredniacute talianski komunisti neshymohli navštevovať Československo a priacuteshypadneacute stretnutia sa odohraacutevali mimo uacutezemia republiky Svedčiacute o tom spraacuteva veduacuteceho medzinaacuterodneacuteho oddelenia UacuteV KSČ Štefaňaacuteka z 25 oktoacutebra 1984 v ktorej tlmočil žiadosť Armanda Cosshysuttu aby sa poslednyacute mohol stretnuacuteť soŠtefaňaacutekom na československej ambasaacuteshyde vo Viedni s cieľom vyacutemeny informaacuteshyciiacute o aktuaacutelnom vyacutevoji s odocircvodneniacutem že kvocircli existujuacutecemu zaacutekazu nemocircže Cossutta pricestovať do Prahy133

Viera talianskych komunistov v reshyformovateľnosť bdquoreaacutelneho socializmuldquo uacutestretovosť voči ideologickeacutemu odkazu Pražskej jari a požiadavka rehabilitaacutecie jej protagonistov sa začali v novej podoshybe prejavovať po naacutestupe Michaila Gorshybačova a viedli k zostreniu konfiktov medzi jednotlivyacutemi straniacuteckymi vedeshyniami Vedenie PCI na čele s Alessanshydrom Nattom ktoryacute po smrti Berlingueshyra v roku 1984 prevzal post generaacutelneho tajomniacuteka konzekventne požadovalo od Gorbačova prehodnotenie sovietshyskeho postoja k reformneacutemu procesu v Československu nechaacutevalo vo vlastshynyacutech tlačovyacutech orgaacutenoch publikovať proreformneacute postoje časti sovietskej inshyteligencie a požiadavky na rehabilitaacuteciu byacutevalyacutech reformnyacutech komunistov čo vyvolaacutevalo v Prahe veľkeacute znepokojenie pertraktovaneacute na najvyššej uacuterovni aj poshyčas stretnutia medzi Gorbačovom a Hushy

127 URBAN JB Moscow and the Italian Communist Party from Togliatti to Berlinguer s280ndash281 128 PONS Silvio TheriseandFallof EurocommunismIn Cambridge History of the Cold Wars53[online][cit2018-06-18]Dostupneacutezhttp

dxdoiorg101017CHOL9780521837217004

129 PONS SilvioMeetingsbetweenthe ItalianCommunistPartyandtheCommunistPartyoftheSovietUnion MoscowandRome 1978ndash1980In Cambridge History of the Cold Wars160ndash161[online][cit2018-06-18]Dostupneacutez httpdxdoiorg101017CHOL9780521837217004

130 PONS SMeetingsbetweentheItalianCommunistPartyandtheCommunistPartyoftheSovietUnions160ndash161 131 URBANJB Moscow and the Italian Communist Party from Togliatti to Berlinguers261 132 OtomtofaktesvedčiaajstretnutiamedzičlenmivedeniaPCInaprAntoniomRubbimktoryacutebolporadcomBerlingueravzahraničnyacutech

otaacutezkachapojehosmrtiviedolmedzinaacuterodneacuteoddeleniestranysosovietskymipredstaviteľmivrokoch1983ndash1984AIFGfEnrico Berlinguermovimentooperintern(1960ndash1984)fasc182Incontracondirigentisovietici1983ndash1984

133 ArchivioStoricodellaCameradeiDeputatifJiřiacutePelikaacutenbusta26fasc31SekretariaacutetUacuteVKSČ754323Docircvodovaacutespraacutevaz25thinsp10thinsp1984



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 25 270818 1236

saacutekom 12 apriacutela 1988 v Moskve134 Za vyvrcholenie snaacuteh o rehabilitaacuteciu Aleshyxandra Dubčeka možno považovať pubshylikovanie prveacuteho rozsiahleho rozhovoru v zahraničnej tlači po Dubčekovom paacutede v komunistickom denniacuteku LrsquoUnitagrave 10 januaacutera 1988135 Okolnosti Dubčekoshyvej cesty do Talianska v novembri 1988 v suacutevislosti s udeleniacutem čestneacuteho doktoshyraacutetu Bolonskej univerzity nie suacute zatiaľ dostatočne objasneneacute a do buduacutecnosti vytvaacuterajuacute priestor na podrobnyacute vyacuteskum

NA ZAacuteVER Stredobod štuacutedie tvoria udalosti roku 1968 keď hlavnyacute predstaviteľ talianshyskych komunistov Luigi Longo v maacuteji navštiacutevil Prahu a v seacuterii rozhovorov s Dubčekom Lenaacutertom a Husaacutekom došlo k vyacutemene naacutezorov na reformnyacute proces pričom talianska strana liberashylizaacuteciu režimu a to aj v cirkevnopolishytickyacutech otaacutezkach jednoznačne schvashyľovala Negatiacutevne stanovisko straniacuteckej špičky talianskych komunistov k voshyjenskej intervencii zostalo nezmeneneacute v podstate až do konca paacutedu komunisshytickyacutech režimov a trvalo narušilo vzťah k sovietskemu vedeniu Tradične intenshyziacutevne styky straniacuteckych kruhov v Česshykoslovensku s jednou z najdocircležitejšiacutech zaacutepadoeuroacutepskych komunistickyacutech straacuten pretrvaacutevali približne do polovice 70 rokov pričom je nutneacute konštatoshyvať že federalizaacuteciou štaacutetu vzaacutejomneacute kontakty začali nadobuacutedať aj slovenskuacute dimenziu v roku 1974 vyšla v talianshyčine kniha o Slovenskom naacuterodnom povstaniacute na Sardiacutenii sa konala vyacutestashyva o Slovensku a rok nato Talianska spoločnosť pre kultuacuterne vzťahy s Česshykoslovenskom zorganizovala odbornyacute seminaacuter na teacutemu ekonomickeacuteho vyacutevoja na Slovensku zaštiacutetenuacute najvyššiacutemi strashyniacuteckymi kruhmi na Slovensku Od roku

Alessandro Natta bol na čele PCI od roku 1984 (Zdrojwwwchiamamicittait)

1973 novyacute generaacutelny tajomniacutek Enrico Berlinguer ndash autor myšlienky bdquohistoricshykeacuteho kompromisuldquo medzi kresťanskou demokraciou a komunistami v Talianshysku ndash začal raziť novyacute politickyacute kurz ktoryacutem sa približoval k programu soshyciaacutelnej demokracie Tento novyacute kurz a rastuacuteci nezaacuteujem sovietskeho vedenia o medzinaacuterodneacute komunistickeacute hnushytie prispeli k postupneacutemu oslabovaniu vzaacutejomnyacutech vzťahov medzi KSČ KSS a PCI a začiatkom 80 rokov vyuacutestili do otvoreneacuteho konfiktu medzi Moskvou a Talianskou komunistickou stranou V docircsledku konfiktu mali popredniacute tashylianski komunisti od roku 1981 zakaacutezashyneacute cestovať do Československa pričom za hlavnuacute priacutečinu je možneacute považovať ostryacute nesuacutehlas s vyhlaacuteseniacutem stanneacuteho praacuteva v Poľsku v decembri 1981

Historiografckeacute spracovanie doshyteraz menej znaacutemej kapitoly vzaacutejomshy

nyacutech kontaktov medzi dvoma koshymunistickyacutemi stranami takpovediac ponad železnuacute oponu je bezpochyby priacutenosom pre lepšie pochopenie histoshyrickyacutech procesov ktoreacute v špecifckom kontexte bipolaacuterneho sveta v obdobiacute studenej vojny prebiehali Vyacuteznamnaacute je pritom vysokaacute miera vzaacutejomneacuteho ovplyvňovania sa keď talianski koshymunisti sa snažili reformneacute hnutie v Československu politicky využiť vo svoj prospech a myšlienky bdquosocializshymu s ľudskou tvaacuterouldquo trvalo ovplyvnili rozhodovacie procesy v strane Idey bdquoDubčekovej jarildquo mohli praacuteve vďaka talianskym komunistom prežiť prishyčom paradoxne ich strana Dubčekovu liacuteniu počas celeacuteho obdobia normashylizaacutecie podporovala Doteraz menej znaacutemou kapitolou ktoruacute sa v štuacutedii podarilo len čiastočne načrtnuacuteť suacute vzťahy Husaacutekovho vedenia vniacutemanie

134 ArchiacutevGorbačovovejnadaacutecieMoskvaf1opus[škatuľa]188apr12docZapisosnovnogosoderžaniabesedyMSGorbačovasčľenom PrezidiumaZKKPČprezidentomČSSRGGusakom

135 DlhyacuterozhovornaštyrochveľkoformaacutetovyacutechstranaacutechdenniacutekapripravilRenzoFoaIntervistaaDubcekbdquoNoistiamoconGorbacovldquo[Sme

sGorbačovom] LrsquoUnitagrave 10thinsp1thinsp1988 uacutevodnaacutestrana s15ndash18VrozhovorebolDubčekoznačenyacuteakojednaznajvaumlčšiacutechosobnostiacutenašichčias VyacuteťahzrozhovoruskomentaacuteromuverejnilpodredakciouAgostinaViscaexilovyacutemesačniacutek Slobodneacute Slovensko napokračovanieVISCO Agostino PrekvapujuacuteceinterviewsAlexandromDubčekom Slobodneacute Slovensko roč43 1988č2 s2č3s2č4s2č5s2č6s2č7s 2Pozritiež RYDLOJozefed Agostino Visco Literaacuterne dielo Slovakistickeacute state slovenskeacuteho exulanta v Taliansku BratislavaLibrihistoriae 2008 s288ndash304


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 26 270818 1236


jeho osoby a jeho politiky vo vedeniacute tashylianskych komunistov v Riacuteme K tejto otaacutezke doteraz neexistuje historiograshyfckyacute vyacuteskum

Na zaacutever je nutneacute konštatovať že vzťahy medzi predmetnyacutemi stranami prebiehali takpovediac v trojuholniacuteku Moskva ndash Praha ndash Riacutem Bez vplyvu tzv sovietskeho faktora nie je možneacute poshydať ich celkovyacute obraz V tejto suacutevislosti je možneacute sa domnievať že postoj hlavshyneacuteho ideoloacutega KSČ Vasiľa Biľaka bol silne podmienenyacute postojom Moskvy a v podstate jej politiku voči najvplyvshynejšej komunistickej strany v zaacutepadnej Euroacutepe len kopiacuteroval Pritom je ale otaacutezne do akej miery sa s tyacutemto stanoshyviskom stotožňoval samotnyacute najvyššiacute

straniacutecky a štaacutetny predstaviteľ Gustaacutev Husaacutek

Počas povojnoveacuteho obdobia zaznashymenala Talianska komunistickaacute strana pozoruhodnyacute vyacutevoj keď sa z politickej strany neostalinskeacuteho typu postupne premenila na stranu bliacutezku sociaacutelnoshydemokratickyacutem myšlienkam Talianski komunisti sa zasluacutežili o celkovyacute poshysun talianskej spoločnosti doľava o jej laicizaacuteciu a sekularizaacuteciu o politickeacute ovplyvňovanie ľavicovyacutech katoliacutekov o spriacutestupnenie a rozšiacuterenie marxizmu a neomarxizmu i keď nie ako ideologicshykej dogmy ale predsa len ako kultuacuterneshyho dedičstva Berlinguerova koncepcia laickej podstaty strany a štaacutetu uznanie naacuteboženskyacutech slobocircd a sociaacutelnej funkshy

cie cirkevnyacutech inštituacuteciiacute jeho kritika proticirkevnej a protinaacuteboženskej polishytiky v socialistickyacutech štaacutetoch dokaacutezala koncom roka 1977 nadchnuacuteť časť biskushypov predovšetkyacutem z Latinskej Ameriky zuacutečastnenyacutech na V celosvetovej biskupshyskej synode v Riacuteme136 Koncepcia bdquohisshytorickeacuteho kompromisuldquo však uacutespešnaacute nebola a ani byť nemohla keď v obnoshyvenom protikomunistickom a protisoshyvietskom ťaženiacute vlaacuted Spojenyacutech štaacutetov americkyacutech pod prezidentmi Jimmym Carterom a Ronaldom Reaganom bola uacutečasť komunistov v akejkoľvek zaacutepadoshyeuroacutepskej vlaacutede nežiaduca a s naacutestupom pontifkaacutetu Jaacutena Pavla II sa vyacuterazne zmenili dovtedy priazniveacute podmienky pre jej uskutočnenie

Beaacuteta Katrebovaacute Blehovaacute bull Italian Communists and Czechoslovakia in Years 1968ndash1975 in the International Political Context Te study is focused on events in the year 1968 when Luigi Longo the main representative of Italian Communists visited Prague in May In his interviews with Dubček Lenaacutert and Husaacutek they exchanged opinions on the reform process Te Italian party clearly agreed with the regime liberalisation even in church and political issues Negative attitude of party leaders of Italian Communists on military intervention remained unchanged until the fall of Communist regimes and it permanently disrupted the relation to the Soviet leadership Traditionally intensive contacts of party representatives in Czechoslovakia with one of the most signifcant West European Communist parties survived till half of 1970s and it is necessary to say that afer establishing federative Czechoslovakia also the Slovak dimension started to play its role Afer 1973 the Italian Communist leadership started to implement new political orientation through which it was coming closer to the programme of social democracy Tat new orientation and growing lack of interest of the Soviet leadership in the international Communist movement contributed to gradual weakening of mutual relations of the Czechoslovak Communist Party (KSČ) Communist Party of Slovakia (KSS) and Italian Communist Party (PCI) and at the beginning of 1980s it led to an open confict between Moscow and the Italian Communist Party which had negative impact also on CzechoslovakshyItalian relations

Dr phil Beaacuteta Katrebovaacute Blehovaacute (1973) V rokoch 1992 ndash 1993 študovala anglistiku a germanistiku na Univerzite Konštantiacutena Filozofa v Nitre v rokoch 1993 ndash 2000 študovala politoloacute-giu histoacuteriu ruskyacutejazyka praacutevo v kombinaacutecii predmetov na Viedenskej Univerzite V rokoch 2000ndash 2004absolvovala doktorandskeacute štuacutedium na Inštituacutete pre vyacutechodoeuroacutepske dejiny Univerzita Viedeň s teacutemou dizertačnej praacutece Der Fall des Kommunismus in der Tschechoslowakei 1989 ktoraacute vyšla knižne v roku 2006 V rokoch 2000 ndash 2005 pracovala v Rakuacuteskom inštituacutete pre vyacutechodnuacutea juhovyacutechodnuacuteEuroacutepu a v rokoch 2004 ndash 2009 ako univerzitnaacute asistentka na Inštituacutete pre vyacutechodoeuroacutepske dejiny na Viedenskej univerzite Od juacutela 2018 pracuje v Uacutestave pamaumlti naacuteroda Od roku 2007 je členkou redakčnej rady časopisu Pamaumlť naacuteroda a od roku 2018 aj členkou redakčnej rady časopisu Historickyacute zborniacutek Je autorkou 30 vedeckyacutech člaacutenkov v štyroch jazykoch v ktoryacutech sa zameriava na slovenskeacute a medzinaacuterodneacute dejiny v 20 storočiacute slo-vensko-sovietske vzťahy československo-sovietske a československo-talianske vzťahy slovenskyacute politickyacute exil protikomunistickyacute odboj a paacuted komunizmuvmedzinaacuterodnomkontexte

136 SANTINIAlcesteComereagigraveilV SinodoalleletteretraBetazzieBerlinguer[AkoVsynodareagovalanavyacutemenulistovmedziBetazzimaBer-linguerom]In Enrico BerlinguerRomaEditriceLrsquoUnitagrave1985s195


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 27 270818 1236

PRIacutePAD PETRA LEGNERA ndash OBETE INVAacuteZIE VOJSK VARŠAVSKEJ ZMLUVY V AUGUSTE 1968 PETER JAŠEK ndash PAVOL PYTLIacuteK

21 august 1968 sa zapiacutesal do dejiacuten slovenskeacuteho naacuteroda a česko-slovenskeacuteho štaacutetu ako negatiacutevny miacuteľnik V tento deň vojskaacute štyroch štaacutetov Varšavskej zmluvy (jednotky Nemeckej demokratickej republiky sa invaacutezie bezprostredne nezuacutečastnili) vtrhli do Československa aby tu naacutesiliacutem potlačili demokratizačnyacute proces komunistickeacuteho režimu znaacutemy aj ako socializmus s ľudskou tvaacuterou Sa-motnaacute operaacutecia s kryciacutem menom DUNAJ najvaumlčšia vojenskaacute akcia v Euroacutepe od skončenia druhej svetovej vojny bola z vojenskeacuteho hľadiska uacutespešnaacute a okupačneacute vojskaacute zaujali vytyacutečeneacute strategickeacute ciele presne podľa plaacutenu Z politickeacuteho hľadiska však celkom skrachovala a politickeacute ciele museli naacutesledne okupanti napĺňať postupnyacutem naacutestupom normalizačneacuteho režimu ktoryacute sa pevne etablo-val až v roku 1971

Politickyacute krach spocircsobil najmauml spontaacutenny odpor obyvateľov voči prichaacutedzajuacutecim vojskaacutem

ako aj postoj časti členov vedenia Koshymunistickej strany Československa (KSČ) odmietajuacutecich vojenskuacute akciu V docircsledku toho padla možnosť ustashynoviť otvorene kolaborantskuacute robotshyniacuteckoshyroľniacutecku vlaacutedu ktorej členmi mali byť znaacutemi dogmatici1 a sovietski kolaboranti Dni augustovej okupaacutecie sa zapiacutesali do mysliacute ľudiacute ako dni odshyporu voči tankom a v konečnom docircshysledku aj ako dni zmarenej naacutedeje na lepšiacute život Na protest proti valiacim sa okupačnyacutem vojskaacutem vyšli do uliacutec staacuteshytisiacutece občanov ktoriacute postupne zaplnili verejneacute priestranstvaacute a holyacutemi rukashymi sa snažili zabraacuteniť tankom v ďalshyšom postupe Ľudia sa zhromažďovali spontaacutenne a do uliacutec vychaacutedzali napriek vyacutezvam z ofciaacutelnych miest zachovať

pokoj a neprovokovať prichaacutedzajuacutece vojskaacute Pripomeňme v tomto smeshyre najznaacutemejšiu vyacutezvu sformulovanuacute Predsedniacutectvom Uacutestredneacuteho vyacuteboru (UacuteV) KSČ v ktorej odsuacutedilo intershyvenciu a zaacuteroveň vyzvalo obyvateľstvo zachovať pokoj a neklaacutesť odpor poshystupujuacutecim vojskaacutem2 Ale spomeňme napriacuteklad aj vyacutezvu Predsedniacutectva UacuteV Komunistickej strany Slovenska (KSS) ktoreacute apelovalo na ľudiacute a osobitne na bratislavskuacute mlaacutedež aby sa spraacutevashyla bdquorozvaacutežne docircstojne uvedomujuacutec si ďalšie nedozerneacute docircsledky ku ktoryacutem by viedli neuvaacuteženeacute činy Neprovokujte sovietskych vojakov [hellip] Apelujeme na vaacuteš zdravyacute rozum a vašu muacutedrosť Kažshydyacute nepremyslenyacute čin jednotlivca mocircže mať noveacute trpkeacute docircsledky pre vaše rodishyny pre naacuteš naacuterodldquo3

Vyacutezvy na zachovanie pokoja neshymohli zakryť tuacutežbu obyvateľov vyjadshy

riť svoj postoj voči intervencii Prveacute naacuteznaky odporu sa v Bratislave začali objavovať už v skoryacutech rannyacutech hoshydinaacutech 21 augusta teda bezprostredshyne po intervencii a tyacutekali sa šarvaacuteshytok medzi oddielmi postupujuacutecich okupačnyacutech armaacuted a priacuteslušniacutekmi Verejnej bezpečnosti ktoriacute nemali informaacutecie o tom čo sa v skutočnosshyti deje Vo viaceryacutech priacutepadoch boli odzbrojovaniacute a zadržiavaniacute postupushyjuacutecimi vojskami4 Od skoryacutech ranshynyacutech hodiacuten sa vyskytovali aj snahy zastaviť postupujuacutece tanky formami manifestačneacuteho pasiacutevneho odporu Okolo 300 hod si na Naacutemestiacute SNP neznaacutemy mladiacutek ľahol pred prechaacuteshydzajuacuteci tank ktoryacute sa mu však vyhol5 Kraacutetko nato bola v bratislavskyacutech uliciach zaznamenanaacute prvaacute streľba konkreacutetne na Jesenskeacuteho ulici a na Hurbanovom naacutemestiacute Prvaacute vaumlčšia

1 Podpojmom dogmaticioznačujehistoriografiatyacutechpredstaviteľovkomunistickejstranyktoriacutevroku1968staacuteliprotidemokratizačneacutemupro-cesuaopatreniamktoreacutepomaacutehalidemokratizovaťkomunistickyacuterežim

2 Slovensko v rokoch 1967 minus 1970 Vyacuteber dokumentovBratislavaKomisiavlaacutedySRpreanalyacutezuhistorickyacutechudalostiacuterokov1967minus19701992 dokč41VyhlaacuteseniePredsedniacutectvaUacuteVKSČSkokupaacuteciiČSSRs188

3 Slovensko v rokoch 1967 minus 1970dokč42VyhlaacuteseniePredsedniacutectvaUacuteVKSSs189 4 Slovensko v rokoch 1967 minus 1970dokč39HlaacutesenieMestskejspraacutevyVerejnejbezpečnostivBratislavez21thinsp8thinsp1968s183 5 Slovensko v rokoch 1967 minus 1970dokč39s184


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 28 270818 1236

Peter Jašek ndash Pavol Pytliacutek bull Priacutepad Petra Legnera ndash obete invaacutezie vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968

Pohľad na demonštrujuacutecich a vojenskuacute techniku na Naacutemestiacute SNP v Bratislave (ZdrojAUacutePN)

demonštraacutecia občanov v centre mesta vojskaacute sa pri tomto improvizovanom začala o 730 hod raacuteno počas ktorej zaacutetarase zastavili a viacero mladiacutekov dav ľudiacute prehradil cestu na Štuacuterovej na nich haacutedzalo kamene6 V tom čase ulici autobusom mestskej hromadshy boli postupne obsadzovaneacute strateshynej dopravy Prichaacutedzajuacutece sovietske gickeacute objekty v meste o 800 hod to

Slovensko v rokoch 1967 minus 1970dokč39s185

bola budova rozhlasu neskocircr v prieshybehu dňa bola obsadenaacute aj televiacutezia7 V rannyacutech hodinaacutech už boli obsadeshyneacute všetky štvrte Naacuteladu obyvateľov a formy odporu proti vojenskej akcii zhodnotila spraacuteva o situaacutecii v meste z proveniencie Verejnej bezpečnosti slovami bdquoObčania suacute priacutechodom soshyvietskych vojsk veľmi rozrušeniacute a zneshychuteniacute čo prejavujuacute tyacutem že na voshyjenskeacute vozidlaacute haacutedžu rocirczne predmety zabraňujuacute im v pohybe a použiacutevajuacute voči nim rocirczne vyacuterobkyldquo 8 Už o 1000 hod boli do novinovyacutech staacutenkov disshytribuovaneacute prveacute mimoriadne vydania Smeny a Pravdy s prvyacutemi informaacuteciashymi o intervencii Hoci obyvatelia boli ubezpečovaniacute že zaacutesobovanie nebushyde narušeneacute pred obchodmi s potrashyvinami a pred čerpaciacutemi stanicami sa tvorili dlheacute rady čakajuacutecich

Ľudiacute na naacutemestiach začalo v prieshybehu dňa pribuacutedať a s tyacutem sa množili aj prejavy odporu proti okupantom Na poludnie 21 augusta sa v Bratislave roshyzozvučali sireacuteny zvony a klaksoacuteny aacuteut pričom sa zaacuteroveň v mnohyacutech podnishykoch na dve minuacutety zastavila praacuteca9 Na Šafaacuterikovom naacutemestiacute došlo i k neshyuacutespešneacutemu pokusu o zapaacutelenie tanshyku benziacuten siacutece zhorel ale tank nie10 Naacuteslednaacute streľba sovietskych vojakov do ľudiacute zhromaždenyacutech pri Univerzite Komenskeacuteho si však vyžiadala živoshyty troch ľudiacute Danky Košanovej Jaacutena Holiacuteka a Stanislava Sivaacuteka Medzityacutem občania na naacutemestiach presviedčashyli vojakov okupačnyacutech armaacuted aby sa vraacutetili domov pretože v Českoslovenshysku žiadne Brežnevom deklarovaneacute bdquoohrozenie socializmuldquo neexistuje Zaacuteshyroveň vojakom odmietali poskytnuacuteť informaacutecie ktoreacute by im mohli pomocirccť v postupe na určeneacute miesta V hekticshykyacutech hodinaacutech sa naplno prejavila aj ľudovaacute tvorivosť minus ľudia vyraacutebali proshy

7 BAacuteRTAMilanCVRČEKLukaacutešKOŠICKYacutePatrikSOMMERViacutetězslav Oběti okupace Československo 21thinsp8ndash31thinsp12thinsp1968PrahaUacutestavprostu-diumtotalitniacutechrežimů2008s161

8 Slovensko v rokoch 1967 minus 1970dokč39s185 9 MEacuteRYOVAacuteKatariacutenaAugust1968 vBratislaveInMEDVECKYacuteMatejed Fenomeacuten BratislavaBratislavaUacutestavpamaumltinaacuteroda2011s57 10 Vyacutestrelynad Bratislavou Roľniacutecke novinyroč23č2002381968s1

6



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 29 270818 1236

Tlačenyacute letaacutek žiadajuacuteci odchod okupačnyacutech vojsk zhabanyacute Štaacutetnou bezpečnosťou (ZdrojAUacutePN)

tiokupačneacute letaacuteky a plagaacutety často aj v ruskom jazyku a tieto huacutefne vyveshysovali na verejneacute miesta V oknaacutech sa objavili transparenty v ruštine bdquoTovaacuteshy

rišči proacutetiv komu vy chotiacutete vojevaťldquo 11 a občas sa dokonca podarilo napiacutesať heslaacute i na sovietsku bojovuacute techniku12 Epicentrom odporu sa stalo Naacutemestie

SNP v Bratislave kde sa zhromaždishyli tisiacutece ľudiacute a skandovali heslaacute bdquoNech žije Dubčekldquo bdquoNech žije Svobodaldquo či bdquoAmeričania von z Vietnamu Rusi z Československaldquo

Nebolo mesta ktoreacute by nebolo preplneneacute ľuďmi maľujuacutecimi protioshykupačneacute heslaacute roznaacutešajuacutecimi letaacuteky otaacutečajuacutecimi a likvidujuacutecimi smeroveacute tabule a naacutezvy uliacutec aby aspoň sťažili postup armaacuted A hoci si tanky (neraz naacutesiliacutem) vždy prerazili cestu vpred gesto pasiacutevneho odporu ndash ktoreacuteho symbolom na celom svete je fotografa muža s odhalenou hruďou stojaceho zočishyvoči hlavni sovietskeho tanku na Šafaacuterikovom naacutemestiacute v Bratislashyve ndash vojakov a napokon aj politikov okupačnyacutech krajiacuten nepriacutejemne preshykvapilo Predtyacutem nebyacutevaleacute zjednoshytenie obyvateľstva a spontaacutenny hoci beznaacutedejnyacute odpor v tyacutechto pohnushytyacutech hodinaacutech sa natrvalo zapiacutesali do mysle pamaumltniacutekov ako jeden z najsilshynejšiacutech zaacutežitkov ich životov ktoryacute forshymoval vedomie celej jednej generaacutecie obyvateľov Československa a dodnes pomaacuteha spoluvytvaacuterať emocionaacutelshyne silnyacute naratiacutev augustovej okupaacutecie a naacutedychu slobody v roku 1968

Aj napriek tomu že obyvatelia zvolili vyššie popiacutesanyacute nenaacutesilnyacute odshypor voči intervencii invaacutezia vojsk Varšavskej zmluvy sa ani na Slovenshysku nezaobišla bez straacutet na ľudskyacutech životoch Podľa stavu doterajšieho vyacuteskumu sa obeťou vojenskej intershyvencie na Slovensku stalo celkovo 37 obetiacute13 Samotnyacute prvyacute deň okupaacutecie na Slovensku staacutel život 16 ľudiacute14 prishyčom v Bratislave bolo v priebehu prshyvyacutech 10 dniacute po vojenskej intervencii celkovo 5 mŕtvych a 28 ranenyacutech15 Symbolom obetiacute sa na Slovensku stashyli priacutebehy dvoch mladyacutech študentov

11 Bratislavavprvyacutedeňobsadenia Nepokorenaacutevpresvedčeniacute Ľudroč21č200Mimoriadnevydaniez22thinsp8thinsp1968s4 12 Sovietsketankyaobrneneacutevozidlaacuteobčaniapopiacutesalirocircznyminaacutepismiakonapriacuteklad bdquokto vaacutes volalldquo bdquochoďte domovldquo apodOniecelkomuacutespeš-

nejsnaheučiteľovruštinynaučiťmladuacutegeneraacuteciujazykuspriatelenejkrajinysvedčiltiežnaacutepisvazbukenajednomztankov bdquoDete domůldquo BližšiepozriBratislavskaacutemozaika Smerroč20č2012281968s1

13 PozriBAacuteRTAMCVRČEKLKOŠICKYacutePSOMMERV Oběti okupaces160minus178 14 Dostupneacutezhttpwww21august1968skskobete

15 SIKORAStanislav Rok 1968 a politickyacute vyacutevoj na SlovenskuBratislavaVEDA2008s167


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 30 270818 1236


ktoriacute zahynuli v Bratislave minus 15shyročshynej Danky Košanovej ktoraacute zomrela po zaacutesahu guľky na schodoch budovy Univerzity Komenskeacuteho 21 augusshyta 1968 a 16shyročneacuteho Petra Legnera ktoryacute zahynul počas druheacuteho dňa po intervencii 22 augusta 1968 pred vtedajšou budovou Hlavnej pošty (na Naacutemestiacute SNP) Kto vlastne bol mlashydyacute študent Peter Legner a ako došlo k jeho smrti16

KTO BOL PETER LEGNER Peter Legner sa narodil 3 marca 1952 v Bratislave v rodine Richarda Legnera a Viery rodenej Forgaacutečoshyvej17 Petrov otec Richard Legner poshychaacutedzal z Veľkyacutech Uheriec v okrese Topoľčany Po absolvovaniacute ľudovej školy vo Veľkyacutech Uherciach pokrashyčoval v štuacutediu na Československom štaacutetnom reaacutelnom gymnaacuteziu v Prieshyvidzi ktoreacute uacutespešne ukončil matushyritnou skuacuteškou v roku 1925 Ako nadanyacute študent si za svoju ďalšiu životnuacute draacutehu vybral povolanie veteshyrinaacutera avšak po absolvovaniacute štyroch semestrov na vysokej škole v Brne bol Richardov otec prepustenyacute z toshyvaacuterne Thonet vo Veľkyacutech Uherciach čo znamenalo i ukončenie možnosshyti finančne podporovať synove štuacuteshy

Rodičia P Legnera ndash otec Richard a matka Viera na svadobnej fotografii z roku 1950 (ZdrojAUacutePN)

diaacute Richard Legner v nasledujuacutecich rokoch vystriedal viacero zamestnashyniacute kyacutem v roku 1932 neziacuteskal miesto uacuteradniacuteka v učtaacuterni mesta Bratislavy kde pracoval s menšiacutemi prestaacutevkashymi až do roku 194618 V roku 1941 sa prvyacutekraacutet oženil Z manželstva s Georshygiacutenou Klakovou sa narodila dceacutera Dagmar19 Zanedlho po sobaacuteši opustil miesto uacutečtovniacuteka a ziacuteskal miesto župshyneacuteho spraacutevcu Ochrany robotniacutekov zo

Slovenska pri Nemeckom pracovnom fronte v Brandenburgu20 Po naacutevrate z Berliacutena v roku 1945 sa ocitol v neshyľahkej situaacutecii ako člen Hlinkovej gardy (HG) a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS)21 bol na niekoľshyko mesiacov zaistenyacute vo vyšetrovacej vaumlzbe22 Viacereacute vyacutepovede svedkov vo vyšetrovacom spise potvrdzujuacute že Richard Legner nebol aktiacutevnym čleshynom ani HG ani HSĽS Ako byacutevalyacute agraacuternik zrejme vstuacutepil do HSĽS iba z preventiacutevnych docircvodov Navyše jeho prvaacute manželka bola českej naacuterodnosti a saacutem vo svojej vyacutepovedi počas vyšetshyrovania uvaacutedzal že niekoľko mesiacov vo svojom byte ukryacuteval židovskuacute rodishynu Uvedeneacute tvrdenie však na zaacuteklade doterajšieho vyacuteskumu nevieme overiť

V roku 1950 sa Richard oženil druhyacutekraacutet s dvadsaťšesťročnou Vierou Forgaacutečovou pochaacutedzajuacutecou z Čeladiacutec pri Nitre23 V roku 1926 sa Forgaacutečovci vysťahovali za praacutecou do Francuacutezska kde Viera absolvovala zaacutekladneacute i streshydoškolskeacute vzdelanie24 Po vypuknutiacute druhej svetovej vojny sa Vierin brat Štefan aktiacutevne zuacutečastnil vojenskyacutech operaacuteciiacute ako člen Československej zahraničnej armaacutedy na zaacutepade25 Zashynedlho po poraacutežke Francuacutezska hitshylerovskyacutem Nemeckom v roku 1940

16 PriacutepadusmrtiPetraLegnerahistoriografiadoteraznevenovalapriacutelišveľkuacutepozornosťVenujuacutesamunajmaumlhistoricimapujuacuteciobeteaugusto-vejokupaacuteciePozriBAacuteRTA MCVRČEKLKOŠICKYacute PSOMMERV Oběti okupaces161minus162PEJČOCHIvo TOMEK Prokop Černaacute kniha

sovětskeacute okupace Sovětskaacute armaacuteda v Československu a jejiacute oběti 1968ndash1991ChebSvětkřiacutedel 2015PEJČOCH Ivo TOMEK Prokop Okupace

1968 a jejiacute oběti Noveacute pohledy na invazi armaacuted Varšavskeacute smlouvy do Československa roku 1968 počaacutetek okupace a jejiacute obětiPrahaVojenskyacute

historickyacuteuacutestav 2017s183minus185KOŠICKYacute PatrikObeteAugusta1968InŽAacuteČEKPavelKOŠICKYacutePatrik GULDANOVAacuteEva eds Moc verzus občan Uacuteloha represie a politickeacuteho naacutesilia v komunizmeBratislavaUacutestavpamaumltinaacuteroda2005s216minus217httpwww21august1968sksk obetedataobeteobete-augusta-68pdfhttpswwwustrcrczuvodsrpen-1968obeti-okupaceobeti-okupace-zapadni-slovensko

17 ArchiacutevUacutestavupamaumltinaacuteroda(ďalejAUacutePN)vBratislavefond(ďalejf)OsobnyacutefondPeterLegnerškatuľačiacuteslo(ďalejškč)1inventaacuternečiacuteslo (ďalejinvč)1

18 AUacutePNfOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč41ŽivotopisRichardaLegnera 19 AUacutePNfOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč47SvedectvooštaacutetnomobčianstveRichardaLegnera 20 AUacutePNfKrajskaacutespraacutevaZborunaacuterodnejbezpečnostiSpraacutevaŠtaacutetnejbezpečnosti(ďalejKSZNBSŠtB)BratislavaFondstaryacutechpiacutesomnostiacute

archiacutevnečiacuteslo(ďalejač)3thinsp131fol8 21 AUacutePNfKSZNBSŠtBBratislavaBA-Sač3thinsp131 22 AUacutePNfOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč54SpraacutevaOblastneacutehoveliteľstvanaacuterodnejbezpečnostiBratislavaIMiestnemunaacuterodneacutemu

vyacuteboruvBratislaveopolitickejspoľahlivostiRichardaLegnera 23 AUacutePNfOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč40SobaacutešnylistRichardaLegneraaVieryForgaacutečovej 24 AUacutePNfOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč25ŽivotopisVieryLegnerovej 25 A UacutePN f Osobnyacute fond Peter Legner šk č 1 inv č 73 Osvedčenie Ministerstva naacuterodnej obrany zo dňa 10thinsp3thinsp1972 o uacutečasti Štefana Forgaacuteča

vnaacuterodnombojizaoslobodenie



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 31 270818 1236

Darček P Legnera vyrobenyacute ku Dňu matiek (ZdrojAUacutePN)

sa Forgaacutečovci vraacutetili na Slovensko Viera Forgaacutečovaacute si našla zamestnanie v Bratislave kde postupne pracovashyla v Poľovniacuteckom ochrannom spolku a neskocircr ako samostatnaacute mzdovaacute uacutečshytovniacutečka26 Peter sa manželom Legshynerovcom narodil neceleacute dva roky po sobaacuteši v marci 1952

O detstve Petra Legnera sa naacutem veľa informaacuteciiacute nezachovalo V roku 1958 začal navštevovať školu pričom počas školskej dochaacutedzky prešiel na Zaacutekladnuacute devaumlťročnuacute školu na Čapshykovej ulici č 2 v III bratislavskom obvode Ako žiak dosahoval prieshymerneacute vyacutesledky Jeho zjavne neobľuacuteshybenyacutemi predmetmi boli predovšetshykyacutem slovenskyacute jazyk27 a matematika naopak bol nepochybne manuaacutelne zručnyacute a vyacuteborneacute vyacutesledky dosahoval v telesnej a hudobnej vyacutechove28 Po ukončeniacute Zaacutekladnej devaumlťročnej škoshyly pokračuje štuacutediom v trojročnom učebnom odbore prevaacutedzkovyacute zaacutemočshyniacutek na Odbornom učilišti n p Slovshy

Peter Legner (ZdrojAUacutePN) Olejomaľba P Legnera (ZdrojAUacutePN)

naf v Bratislave Tu sa jeho prospech zhoršil a v prvom polroku dokonca prepadaacuteval z dvoch predmetov strojshynaacute technoloacutegia a elektrotechnika Nashykoniec však prvyacute ročniacutek s uacutespechom absolvoval Ako zaujiacutemavosť mocircžeme uviesť skutočnosť že bezkonkurenčne najlepšie vyacutesledky dosiahol z neposhyvinneacuteho anglickeacuteho jazyka29 Mocircžeshyme teda predpokladať že jeho slabšie študijneacute vyacutesledky boli skocircr vyacutesledkom nedostatku zaacuteujmu o štuacutedium ako neshydostatku schopnostiacute Triedna učiteľka Eva Strniskovaacute charakterizovala Petra Legnera kraacutetko po jeho tragickom skoshyne v roku 1968 nasledovne bdquoPeter bol interesantnyacute typ chlapca Všetko chcel poznať zamyacutešľal sa nad zmyslom živoshyta paacutetral po pravde Niečoho sa chcel zachytiť aby jeho život mal zmysel Ak

to tak možno povedať bol prirodzenyacutem vodcom celej triedy Dobryacutem vodcom s ktoryacutem som si ako triedna učiteľka rozumelaldquo 30

Na zaacuteklade reportaacuteže novinaacutera Jaacutena Smoleca z roku 1968 vieme že Peter Legner vaacutešnivo miloval motoristickyacute šport a medzi jeho životneacute sny patrilo ruacutetiť sa po zaacutevodnej draacutehe v kokpite krshyvavočerveneacuteho Lotusa V detskej izbe Petra Legnera viseli na stene fotografe šampioacutenov formuly 1 akyacutemi boli Jim Clark Stirling Moss či Juan Manuel Fangio31 Zbieral historickeacute kataloacutegy staryacutech motorovyacutech vozidiel32 Takshytiež miloval hudbu hru na gitare v 60 rokoch mimoriadne populaacuterny bigbiacutet a jeho obľuacutebenyacutem spevaacutekom bol Bob Dylan33 Svaumltcom však nebol a sposhylu s kamaraacutetmi vymyacutešľal rozmaniteacute

26 AUacutePNfOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč25ŽivotopisVieryLegnerovej 27 OmiernychprobleacutemochsoslovenčinousvedčiacuteijedinaacutezachovanaacutebaacuteseňvosobnomfondePetraLegneraBližšiepozriAUacutePNfOsobnyacutefond

PeterLegnerškč1invč10 28 AUacutePNfOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč5 29 AUacutePNfOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč6 30 SMOLECJaacutenChlapecktoryacutebol šťastnyacute Smena na nedeľuroč3(21)č 35(261)20thinsp9thinsp1968s5 31 SMOLECJChlapecktoryacutebolšťastnyacutes5 32 HAŠKOPavelKrvaveacutebratstvo Smena na nedeľu roč26(44)č34(198)2181992s8 33 SMOLECJChlapecktoryacutebolšťastnyacutes5


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 32 270818 1236


Kemal Ujkaševič držiacute v naacuteručiacute umierajuacuteceho P Legnera (ZdrojAUacutePN)

kanadskeacute žartiacuteky34 V kritickej chviacuteli však vedel ukaacutezať i dobreacute srdce o čom svedčia spomienky jeho spolužiakov bdquoPriateľstvo chaacutepal nielen slovami ale aj činmi Keď chceli zo školy vyhodiť troch spolužiakov lebo mali poslednuacute vyacutestrahu vzal ich průšvih na sebaldquo 35

Na zaacutever snaacuteď niekoľko slov jeho otca Richarda Legnera zo septembra 1968 bdquoBol to naacuteš jedinyacute syn Mali sme z neho radosť Posluacutechal vaacutežil si naše rady Bol to dobryacute synldquo 36

OSUDOVYacute 22 AUGUST 1968 Najvaumlčšiu intenzitu dosiahli protiokushypačneacute protesty v prvyacute deň 21 augusta 1968 Keďže však samotnaacute vojenskaacute akcia nesplnila svoje politickeacute ciele

a riešenie situaacutecie viselo v nedohľadshyne ulice sa naplnili aj počas druheacuteho dňa Už prvyacute deň sa epicentrom deshymonštraacuteciiacute v Bratislave stalo Naacutemestie SNP a neinak to bolo aj osudneacuteho 22 augusta Naacutemestie SNP sa naplnilo najmauml mladyacutemi ľuďmi ktoriacute tu inishyciovali podpisovuacute akciu na podporu unesenyacutech predstaviteľov demokratishyzačneacuteho procesu Alexandra Dubčeka a Oldřicha Černiacuteka pričom za pol dňa sa im podarilo vyzbierať takmer 4 000 podpisov37

V ten osudovyacute deň 22 augusta mal Peter Legner dovolenku38 Hoci sa ešte deň predtyacutem zariekal že von neshypocircjde doma chyacutebali cigarety čo bola zrejme vhodnaacute zaacutemienka na usposhy

kojenie zvedavosti39 Vybral sa tak do uliacutec nepokojneacuteho mesta pričompredpoludniacutem sa na Štefaacutenikovej ulici stretol s kamaraacutetom Marianom Košiacuteshykom Spolu odišli do centra Bratislavy kde postupne prešli predajne tabaku na Mierovom naacutemestiacute (v suacutečasnosshyti Hodžovo naacutemestie) Naacutemestiacute SNP a Kamennom naacutemestiacute Napokon sa im podarilo cigarety kuacutepiť Potom sa chcel pomaly pobrať domov smerom na Jaskov rad Mestskaacute doprava však docircsledkom vojenskej invaacutezie nefungoshyvala Na Naacutemestiacute SNP bola suacutestredenaacute koloacutena sovietskej bojovej techniky Meshydzi budovami Československej televiacutezie a Hlavnej pošty staacutel tank resp obrneshynyacute transporteacuter sovietskej armaacutedy ktoshyryacute bol po stranaacutech označenyacute veľkyacutemi bielymi čiacuteslicami 509 V jeho okoliacute sa pohybovalo viacero sovietskych vojashykov vyzbrojenyacutech špeciaacutelnymi vojenshyskyacutemi puškami s predĺženou hlavňou a optikou teda puškami ktoreacute v arshymaacutede zvyčajne použiacutevajuacute ostreľovači V otvorenej hornej časti bojoveacuteho voshyzidla staacutel docircstojniacutek sovietskej armaacutedy v čiernej kombineacuteze ktoryacute od vozidla neuacutespešne odhaacuteňal zhromaždenyacute dav najmauml mladyacutech ľudiacute Keď začal nabiacutejať pištoľ z naacutebojovej komory mu vypadol naacuteboj čo vyvolalo všeobecnuacute veselosť Docircstojniacutek dal okamžite pokyn dvom vojakom ktoriacute vyšli z vozidla s prishypravenyacutemi samopalmi Potom spustishyli paľbu najskocircr do vzduchu neskocircr do veže kostola u Milosrdnyacutech bratov a nakoniec do davu ktoreacuteho veľkaacute časť sa snažila utiecť ulicou Uršuliacutenok okoshylo budovy dnešnej Hlavnej pošty Petshyrovi Legnerovi a Jozefovi Szvityelovi

34 JSmolecvosvojomčlaacutenkuspomiacutenapriacutebeh keďPeterLegnersospolužiakmivyrobilivmaacuteji1968parte naktorombolovhrubomčiernomraacuteme

napiacutesaneacute bdquoS hlbokyacutem žiaľom oznamujeme že dňa 23 maacuteja 1995 vo večernyacutech hodinaacutech tragicky zahynul a navždy naacutes opustil naacuteš otec brat stryacuteko a dedko PETER LEGNER Rozluacutečka s drahyacutem zosnulyacutem bude dňa 26 maacuteja 1995 o 15 hodine v obradnej sieni Štaacutetneho krematoacuteria v Brne Pozostatky zosnuleacuteho buduacute uloženeacute na cintoriacutene v Slaacutevičom uacutedoliacute Smuacutetiaca rodinaldquo BližšiepozriSMOLEC JChlapec ktoryacutebolšťastnyacute s5

35 SMOLECJChlapecktoryacutebolšťastnyacutes5 36 SMOLECJChlapecktoryacutebolšťastnyacutes5 37 MEacuteRYOVAacuteKAugust1968vBratislaves57 38 A UacutePN f Osobnyacute fond Peter Legner šk č 1 inv č 7 fol 3 Uznesenie Odboru vyšetrovania Mestskej spraacutevy Verejnej bezpečnosti v Bratislave

zodňa22thinsp10thinsp1968oprerušeniacutetrestneacutehostiacutehaniavoveciusmrteniaPetraLegnera 39 SMOLECJChlapecktoryacutebolšťastnyacutes5



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 33 270818 1236

ktoriacute utekali medzi poslednyacutemi sa to už nepodarilo40 Legner dostal zaacutesah do chrbta a zruacutetil sa na zem Spolu s niacutem bol ťažko ranenyacute aj ďalšiacute mladiacutek Jozef Szvityel41 Obom mladiacutekom pomaacutehal juhoslovanskyacute štaacutetny priacuteslušniacutek Kemal Ujkaševič ktoryacute si Petra Legnera preshyhodil cez plece a podopierajuacutec Jozefa Szvityela utekal s nimi do nemocnice oproti budove pošty Počas tejto kraacutetkej cesty mal jeden zo sovietskych docircstojshyniacutekov na uvedenuacute trojicu znovu vystreshyliť tentoraz z pištole42 Aj na zaacuteklade pitevnej spraacutevy je zjavne vidieť že Peter Legner bol zastrelenyacute od chrbta teda pri uacuteteku z Naacutemestia SNP Celyacute incishydent sa odohral v čase okolo 1230 hod

Vo vtedajšom Okresnom uacutestave naacuterodneacuteho zdravia Bratislava ndash vishydiek43 však zranenyacutech a krvaacutecajuacutecich chlapcov neprijali preto ich Ujkaševič naložil do taxiacuteka stojaceho pred dispeshy a Szvityel boli preto z taxiacuteka preloženiacute keď Petrovi Legnerovi sa určite nedoshyčingom Dopravneacuteho podniku mesta do sanitky a odvezeniacute spaumlť do nemocnishy stalo okamžitej lekaacuterskej starostlivosti Bratislavy ndash Autotaxi Taxikaacuter Jaacuten Gaacuteshy ce na Naacutemestiacute SNP Tu však lekaacuteri mohli podľa pitvy vykonanej na druhyacute deň lik zranenyacutech odviezol na ošetrenie do už iba skonštatovať smrť Petra Legneshy raacuteno v Uacutestave suacutedneho lekaacuterstva LFUK Krajskeacuteho uacutestavu naacuterodneacuteho zdravia ra ktoryacute zomrel počas cesty sanitkou v Bratislave za priacutetomnosti prokuraacutetora na Mickiewiczovej ulici Vzhľadom z Mickiewiczovej ulice v naacuteručiacute Kemala Mestskej prokuratuacutery v Bratislave a vyshyna skutočnosť že zranenia boli vaacutežne Ujkaševiča Jeho posledneacute slovaacute podshy šetrovateľa Verejnej bezpečnosti boli a chirurgickeacute oddelenie sa len nedaacutevno ľa Ujkaševiča boli bdquoTy si dobryacute kamoš jeho zranenia nezlučiteľneacute zo životom45 z Mickiewiczovej presťahovalo na Krashy Jahellip sanhellipldquo Priacutečinou smrti bol prestreshy Vzhľadom na zaacutevažnosť zraneniacute tak maacutere lekaacuteri nemohli zranenyacutem poskytshy lenyacute hrudniacutek zranenia vnuacutetornyacutech orshy P Legnera nemohol zachraacuteniť ani včasshynuacuteť odbornuacute lekaacutersku pomoc44 Legner gaacutenov a zakrvaacutecanie brušnej dutiny Aj nyacute lekaacutersky zaacutekrok46 Peter Legner bol

40 A UacutePN f Osobnyacute fond Peter Legner šk č 1 inv č 7 fol 3 ndash 4 Uznesenie Odboru vyšetrovania Mestskej spraacutevy Verejnej bezpečnosti v Bratislave zodňa22thinsp10thinsp1968oprerušeniacutetrestneacutehostiacutehaniavoveciusmrteniaPetraLegnera

41 Jozef Szvityel zomrel v nemocnici na naacutesledky ťažkeacuteho zranenia (priestrel dutiny brušnej) 26thinsp11thinsp1968 Pochovanyacute bol v Nedede Jeho meno nie jezneznaacutemychpriacutečinuvedeneacutenapamaumltnejtabuliPozriBAacuteRTAMCVRČEKLKOŠICKYacutePSOMMERV Oběti okupaces163

42 Uvedenuacute informaacuteciu uvaacutedza ako neoverenuacute Kemal Ujkaševič v rozhovore s Františkom Kutliacutekom Taktiež spomiacutena že guľka mala zasiahnuť Legnera do ruky KUTLIacuteK František Spomienky po rokoch Sloboda 1990 roč 45 č 32 s 10 Hoci informaacutecia o streľbe mocircže byť pravdivaacute pravdepodobnejšoupriacutečinoustrelneacutehozraneniapravejrukyPetraLegnerabolapodľanaacutešhonaacutezorusmrtiacaguľka

43 DnešnaacuteNemocnicaspoliklinikouMilosrdniacutebratia 44 Tu sa oficiaacutelna spraacuteva z vyšetrovania liacuteši so spomienkami Ujkaševiča V Smolcovom člaacutenku sa Ujkaševič vyjadruje nasledovne bdquoV prvej nemocnici

naacutes však nezobrali vraj tam nepatria a vracali sme sa do nemocnice ktoraacute je na naacutemestiacute Taxikaacuter hrešil a nadaacuteval na všetkyacutech zdravotniacutekov Zraneniacute musia zomierať iba v tej nemocnici ktoruacute určuje byrokratickyacute predpisldquo Podobne sa vyjadril i o niekoľko desiatok rokov neskocircr v rozhovore s Františkom Kutliacutekom Porovnaj A UacutePN f Osobnyacute fond Peter Legner šk č 1 inv č 7 fol 4 Uznesenie Odboru vyšetrovania Mestskej spraacutevy Verejnej bezpečnosti v Bratislave zo dňa 22thinsp10thinsp1968 o prerušeniacute trestneacuteho stiacutehania vo veci usmrtenia Petra Legnera KUTLIacuteK FSpomienkyporokochs10SMOLECJChlapecktoryacutebolšťastnyacutes5

45 Podľa znaleckeacuteho posudku bolo bezprostrednou priacutečinou smrti zakrvaacutecanie pohrudničneacuteho vaku a brušnej dutiny pri strelnej trhline srdcovnice zlomenine X a XII rebra XIII hrudneacuteho stavca a pečene Smrtiaca guľka ktoraacute zasiahla Petra Legnera do ľavej časti chrbta vyšla von v pravej časti brucha a pravdepodobne spocircsobila i zranenie ruky ndash zlomeninu lakťovej kosti Bližšie pozri A UacutePN f Osobnyacute fond Peter Legner šk č 1 inv č 7 fol 2 Uznesenie Odboru vyšetrovania Mestskej spraacutevy Verejnej bezpečnosti v Bratislave zo dňa 22thinsp10thinsp1968 o prerušeniacute trestneacuteho stiacutehania voveciusmrteniaPetraLegnera

46 PEJČOCHITOMEKP Okupace 1968 a jejiacute obětis185

Pohreb P Legnera na Martinskom cintoriacutene 27 augusta 1968 (ZdrojAUacutePN)


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 34 270818 1236


Izba P Legnera (ZdrojAUacutePN) Richard Legner pri hrobe syna Petra na Martinskom cintoriacutene (ZdrojAUacutePN)

pochovanyacute v utorok 27 augusta 1968 o 1400 hod na Martinskom cintoriacutene Okrem smuacutetiacej rodiny sa pohrebu zuacutečastnil i Ujkaševič ktoryacute sa nad jeho hrobom pri rozluacutečkovej reči v materinshyskom jazyku neubraacutenil slzaacutem47 Ťažko ranenyacute Jozef Szvityel zomrel na naacutesledshyky zraneniacute 26 novembra v nemocnici

V snahe vyšetriť smrť Petra Legshynera oslovili naacutečelniacutek Mestskej spraacutevy Verejnej bezpečnosti a naacutečelniacutek Odboshyru vyšetrovania Mestskej spraacutevy Verejshynej bezpečnosti dňa 23 augusta 1968 veliteľa sovietskych vojsk v Bratislave so žiadosťou o suacutečinnosť Veliteľ soshyvietskych jednotiek vyhlaacutesil že zo strashyny československyacutech priacuteslušnyacutech orgaacuteshynov nepovoliacute vykonať u sovietskych jednotiek žiadne vyšetrovacie uacutekony a saacutem že takeacuteto uacutekony prevaacutedzať nebushyde Z uvedeneacuteho docircvodu rozhodol vyshyšetrovateľ Verejnej bezpečnosti ppraacutep Reichel 22 oktoacutebra 1968 o prerušeniacute

trestneacuteho stiacutehania vo veci usmrtenia Petra Legnera48

Legnerovcov smrť ich jedineacuteho syna hlboko zasiahla Najmauml Viera Legnerovaacute sa s ňou nikdy nedokaacutezala vyrovnať Viac ako dvadsaťpaumlť rokov po jeho smrti počas nakruacutecania flshymu Dušana Hanaacuteka Papieroveacute hlavy na otaacutezku či by vedela odpustiť že jej zabili syna odpovedala bdquoJa im neodshypustiacutem lebo mi ho zabili a zničili mi život Nech si odpustiacute kto chce Akeacute odshypuacutešťanie vraacuteti sa mi spaumlť To sa nedaacute zabudnuacuteť [hellip] Keby sa mi vraacutetil spaumlť tak by som odpustilaldquo 49 V roku 2006 bola Viere Legnerovej priznanaacute ako odškodnenie za smrť jej syna Minisshyterstvom spravodlivosti Slovenskej reshypubliky na zaacuteklade zaacutekona č 5472005 Z z50 jednorazovaacute peňažnaacute suma51

Za zmienku stoja i ďalšie osudy Keshymala Ujkaševiča Kraacutetko po Petrovej smrti sa Ujkaševič stretol s jeho rodičshy

mi Legnerovci mu ponuacutekali Petrovu gitaru či peniaze On si však vyžiadal iba trochu laacutetky z košele v ktorej Peter Legner zomrel a nosil ju namiesto trishykoloacutery pripnutuacute na kabaacutete52 Paacuter dniacute po streľbe na Naacutemestiacute SNP bol Kemal Ujshykaševič upozornenyacute pracovniacutekmi jushyhoslovanskeacuteho konzulaacutetu že pri snahe o zaacutechranu Legnera a Szvityela bol foshytografovanyacute čo mocircže mať pre neho neshypriazniveacute naacutesledky Jeho meno sa tiež objavilo v novinaacutech Približne o rok pri prvom vyacuteročiacute augustovyacutech udalosshytiacute sa vraacutetil z Juhoslaacutevie k svojej rodishyne do Bratislavy Po priacutechode do bytu na Obchodnej ulici zaklopali na jeho dvere priacuteslušniacuteci bezpečnosti ktoriacute vykonali domovuacute prehliadku Hľadali všetko čo suacuteviselo s intervenciou vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 Podarilo sa im naacutejsť nieshykoľko vyacutestrižkov z československyacutech a zahraničnyacutech periodiacutek ktoreacute inforshy

47 Naposlednej ceste Hlas ľudu1968Mimoriadnevydaniez28thinsp8thinsp1968s2 48 A UacutePN f Osobnyacute fond Peter Legner šk č 1 inv č 7 Uznesenie Odboru vyšetrovania Mestskej spraacutevy Verejnej bezpečnosti v Bratislave zo dňa

22thinsp10thinsp1968oprerušeniacutetrestneacutehostiacutehaniavoveciusmrteniaPetraLegnera 49 AUacutePNfOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč30KonceptinterviewsVierouLegnerovouosmrtijejsynaPetraprefilmPapieroveacutehlavy 50 Zaacutekon č 547 Zb z zo dňa 8thinsp11thinsp2005 o odškodneniacute obetiacute okupaacutecie Československa vojskami Zvaumlzu sovietskych socialistickyacutech republiacutek Nemeckej

demokratickejrepublikyPoľskejľudovejrepublikyMaďarskejľudovejrepublikyaBulharskejrepubliky 51 A UacutePN f Osobnyacute fond Peter Legner šk č 1 inv č 26 Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR z 30thinsp10thinsp2006 o priznaniacute odškodnenia Viere

LegnerovejzasmrťjejsynaPetraLegnera 52 SMOLECJChlapecktoryacutebolšťastnyacutes5



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 35 270818 1236

Hrob P Legnera v suacutečasnosti Pocircvodnaacute pamaumltnaacute tabuľa Petra Legnera na budove Hlavnej pošty v Bratislave jeseň 1968 (FotoAndreaPuacutečikovaacute) (ZdrojAUacutePN)

movali o Ujkaševičovi smrti Legnera a o postrelenom Szvityelovi Vyacutestrižky zhabali a Ujkaševiča zobrali na Februshyaacuterku Zaujiacutemali ich informaacutecie o Ujshykaševičovyacutech stykoch jeho vzťahu k Sovietskemu zvaumlzu a pod Keď im odmietol na otaacutezky odpovedať začashyli ho mlaacutetiť kusom kaacutebla S mučeniacutem prestali až keď sa dozvedeli že je jushyhoslovanskyacute štaacutetny občan Po skončeniacute vypočuacutevania ho odviezli na Obchodshynuacute ulicu kde ho vysadili neďaleko jeho bytu do ktoreacuteho sa po chviacuteli zranenyacute doslova doplazil Liečenie zranenyacutech chodidiel si vyžiadalo niekoľko mesiashycov Podľa Ujkaševičovyacutech spomienok však nešlo o priacuteslušniacutekov Štaacutetnej bezshypečnosti ale sovietskej KGB53

PETER LEGNER V PAMAumlTI NAacuteRODA Zakraacutetko po tragickej smrti Petra Legshynera vznikol na mieste jeho skonu pri budove dnešnej Hlavnej pošty symshybolickyacute hrob z tehaacutel obloženyacute kvetmi a horiacimi sviečkami54 Okolo hrobu na ktoryacute mu jeho priateľka nosila kvety sa nachaacutedzali plagaacutety Alexandra Dubshyčeka a Ludviacuteka Svobodu55 Svojho žiaka si začiatkom septembra 1968 pripomeshynuli i na Strednom odbornom učilisshyku vo Vlčom hrdle kde vyhlaacutesili pre najlepšieho žiaka Legnerovu cenu vo vyacuteške 1 000 Kčs a pomenovali po ňom i športovyacute memoriaacutel v haacutedzanej56

Na budove vtedajšej Hlavnej pošty bola kraacutetko po 22 auguste 1968 osashy

denaacute pamaumltnaacute tabuľa pripomiacutenajuacuteca Petra Legnera pričom jej autorom bol akademickyacute maliar a sochaacuter Tishybor Baacutertfay Osadenie pamaumltnyacutech tashybuacuteľ Petra Legnera a Danky Košanovej opisuje Baacutertfayova dceacutera Halina nashysledovne bdquoKeď otec s ďalšiacutemi išli tabule osadzovať dohodli sa s vraacutetnikom že im v noci vytiahne predlžovačku aby mohli ryacutechlo navŕtať diery skočiť do auta a utiecť Lebo za rohom boli autaacute ŠtB Robili to na viackraacutet Vymerali navŕtali osadili Mala som len jedeshynaacutesť ale dobre si pamaumltaacutem akaacute bola doma nervozita Začali sa komunisshytickeacute čistky a rodičia ani nespaacutevali Mama pre istotu vyhodila všetky časoshypisy a vyacutestrižky Našťastie sa nestalo nič

53 Nepriamym aj keď len čiastočnyacutem docirckazom že v priacutepade Ujkaševičovyacutech vyšetrovateľov nešlo o bratislavskyacutech priacuteslušniacutekov Štaacutetnej bezpečnosti mocircže byť skutočnosť že Kemal Ujkaševič bol ako preverovanaacute osoba 3 oddeleniacutem 1 odboru Krajskej spraacutevy Štaacutetnej bezpečnosti v Bratislave s registračnyacutem čiacuteslom 23thinsp491 a pod kryciacutem menom SARAJEVO zaevidovanyacute až v auguste 1979 Uvedenyacute zvaumlzok ktoryacute bol o rok neskocircr pod čiacuteslom 46thinsp413 uloženyacute do archiacutevu bol podľa zaacuteznamu v archiacutevnej knihe zničenyacute 4thinsp7thinsp1989 Pozri A UacutePN f KS ZNB S ŠtB Bratislava Registračnyacute protokol zvaumlzkov č zv 22thinsp961 ndash 23thinsp950 fol 54r ndash 55v A UacutePN f KS ZNB S ŠtB Bratislava Archiacutevna kniha operatiacutevnych zvaumlzkov č zv 30thinsp635 ndash 66thinsp286 fol 95rndash96v

54 Ak suacute uacutedaje v časopise Život korektneacute tak symbolickyacute hrob vznikol pravdepodobne ešte pred pohrebom Petra Legnera pretože jeho fotografia

je uvedenaacute už v mimoriadnom vydaniacute časopisu Život z 26thinsp8thinsp1968 Je však možneacute že v časopise Život je uvedenyacute iba chybnyacute uacutedaj Pozri Život roč 18 Mimoriadne vydanie z 26thinsp8thinsp1968 s 1 Život roč 18 č 36 4thinsp9thinsp1968 s 14 a porovnaj s fotografiou uvedenou v HAŠKO P Krvaveacute

bratstvos8 55 PorovnajPredbudovouHlavnejpošty Večerniacutekroč35č162z21thinsp8thinsp1990s1aHAŠKOPKrvaveacutebratstvos8 56 SMOLECJChlapecktoryacutebolšťastnyacutes5


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 36 270818 1236


Horiace sviečky na pocircvodnej pamaumltnej tabuli (ZdrojArchiacutevJMichalaacuteča)

vaacutežne len otec ďalšie dva roky nedostal praacuteculdquo 57

Taacuteto tabuľa bola v rokoch norshymalizaacutecie odstraacutenenaacute Napokon išlo o pripomienku augustovej intervencie a miesto kde sa predpokladala možshynosť stretaacutevania ľudiacute s cieľom priposhymenuacuteť si tragickeacute udalosti roku 1968 Z pohľadu normalizačneacuteho režimu bolo odstraacutenenie tabule odocircvodneneacute udalosťami prveacuteho vyacuteročia vojenskej intervencie v auguste 1969 Štaacutetna bezpečnosť vyhodnotila miesto smrti Petra Legnera už počas prveacuteho vyacuteroshyčia augustovej intervencie v roku 1969 ako bdquonebezpečneacute miesto a ohniskoldquo kde by mohlo priacutesť k narušeniu verejneacuteho poriadku Verejnaacute bezpečnosť preto plaacutenovala tieto miesta docircsledne obsashydiť hliadkami vraacutetane pomoci transshyporteacuterov s priacuteslušniacutekmi Ľudovyacutech mishyliacuteciiacute (ĽM)58 Poriadkoveacute zabezpečenie okolia tabule malo trvať od 20 augusta a pamaumltnuacute tabuľu mali zabezpečovať dva transporteacutery s priacuteslušnou posaacutedshykou VB a ĽM paumlť naacutekladnyacutech motoshy

rovyacutech vozidiel 100 priacuteslušniacutekov VB a po 50 priacuteslušniacutekov ĽM a armaacutedy59 Dňa 21 augusta 1969 sa na naacutemestiacute aj pri tabuli odohrala veľkaacute demonštraacuteshycia proti okupaacutecii z predchaacutedzajuacuteceho roku Pri tabuli sa už od raacutena zhromažshyďovali ľudia s kyticami kvetov ktoryacutemi si chceli uctiť obetu Petra Legnera Priacuteshyslušniacuteci ZNB ich však k tabuli nepustili a odporuacutečali ľuďom aby kvety položili na Legnerov hrob alebo ich nechali pod oknami vedľajšej budovy Skupina mladyacutech ľudiacute sa napriek odporu priacutesshylušniacutekov ZNB pokuacutesila položiť kvety priamo k pamaumltnej tabuli čo vyuacutestishylo do brutaacutelneho zaacutesahu priacuteslušniacutekov ZNB ktoriacute sa pokuacutesili priacutetomnyacutech za skandovania davu bdquoHusaacutekovo gestapoldquo rozohnať obuškami60 Situačnaacute spraacuteva federaacutelneho informačneacuteho systeacutemu o tom hovorila veľmi lakonicky bdquoOd dopoledniacutech hodin je zaznamenaacutevaacuten pokus o protestniacute akce shlukujiacuteciacutech se skupin mlaacutedeže a kriminaacutelniacutech živlů Zatiacutem situaci ovlaacutedajiacute siacutely ministershystva vnitra skupiny se dařiacute v zaacuterodku rozhaacutenět Doposud bylo předvedeno asi 30 osob ze 6 zaacutekroků Jsou přijata dalšiacute opatřeniacute včetně přiacutesunu zaacuteloh z jednotek Čsl armaacutedy bliacuteže k Bratishyslavěldquo 61 Naacutemestie SNP v Bratislave bolo slovenskyacutem epicentrom udalostiacute 21 augusta 1969 pričom v docircsledku demonštraacutecie bolo zaistenyacutech viac ako 40 osocircb62 Zaacutesahy režimu sa dotyacutekali aj cudzincov ktoriacute sa v čase prveacuteho vyacuteroshyčia intervencie nachaacutedzali v Bratislave a videli zaacutekroky priacuteslušniacutekov Verejnej

bezpečnosti proti demonštrantom Tiacute ktoriacute si zaacutesahy aj fotografovali boli zashydržaniacute flmy im boli zhabaneacute a z Česshykoslovenska boli vyhosteniacute s odocircvodshyneniacutem že ich činnosť je v rozpore so spraacutevaniacutem sa cudzinca v cudzom štaacutete63 Na smrť Petra Legnera si však v auguste 1969 nespomenuli iba Bratishyslavčania Neznaacutemy tvorca rukou piacutesashynyacutech farebnyacutech letaacutekov ktoreacute ŠtB našla v Maduniciach pri Trnave začiacutenal svoshyje texty otaacutezkou bdquoKto potrestaacute vrahov LEGNARA a KOŠANOVEJ a inyacutech ďalšiacutechldquo 64

Spomienka na zabiteacuteho Petra Leshygnera žila napriek odstraacuteneniu pashymaumltnej tabule a brutaacutelnemu potlačeshyniu demonštraacutecie 21 augusta 1969 aj v nasledujuacutecom obdobiacute normalizaacutecie Azda najvyacuteraznejšie sa do povedoshymia spoločnosti dostala v lete 1989 v čase keď sa už komunistickeacute režishymy rozpadaacutevali vo viaceryacutech štaacutetoch sovietskeho bloku a aj v Českosloshyvensku sa jeho zaacuteklady drobili Docircsshytojneacute pripomenutie si obetiacute augustoshyvej intervencie sa po 21 rokoch stalo spuacutešťačom posledneacuteho politickeacuteho procesu normalizačneacuteho režimu Dňa 4 augusta 1989 piati členovia Hnushytia za občiansku slobodu adresovali vlaacutede Slovenskej socialistickej repubshyliky redakcii Literaacuterneho tyacuteždenniacuteka a Československej tlačovej kancelaacuterii list s informaacuteciou o uacutemysle uctiť si pamiatku ľudiacute zavraždenyacutech v auguste 1968 okupačnyacutemi vojskami Varšavshyskej zmluvy vraacutetane Petra Legnera

57 FILIPKO Richard Spoveď sochaacuterovej dceacutery Haliny Bartfayovej Keď otec tvoril uacuteplne bdquovypolldquo vniacutemanie okolia [online] [cit 2018-05-09] Dostupneacutezhttpwwwzivotskclanok30685spoved-socharovej-dcery-haliny-bartfayovej-ked-otec-tvoril-uplne-vypol-vnimanie-okolia

58 Ako ďalšie takeacuteto miesta boli vyhodnoteneacute Šafaacuterikovo naacutemestie veliteľstvo sovietskej armaacutedy na Miletičovej ulici sovietsky konzulaacutet na Godrovej ulici Gottwaldovo (dnešneacute Naacutemestie slobody) a Hviezdoslavovo naacutemestie Horskyacute park ako aj priestory Koliby a Železnej studničky Pozri TŮMA Oldřich a kol ed Srpen 1969 Edice dokumentů Praha Maxdorf UacuteSD AV ČR 1996 dok č 27 Plaacuten bezpečnostnyacutech opatreniacute KrajskejspraacutevyVerejnejbezpečnostivBratislaves136

59 TŮMA O a kol ed Srpen 1969 Edice dokumentů dok č 27 Plaacuten bezpečnostnyacutech opatreniacute Krajskej spraacutevy Verejnej bezpečnosti v Bratislave s137

60 OTTMARVojtech PodvratniacutekTrnavaB-print1996s218minus220 61 TŮMA O a kol ed Srpen 1969 Edice dokumentů dok č 40 Souhrnnaacute spraacuteva Federaacutelniacuteho informačniacuteho systeacutemu k situaci v republice 21thinsp8

odpolednes172 62 TŮMA O a kol ed Srpen 1969 Edice dokumentů dok č 52 Souhrnnaacute spraacuteva Federaacutelniacuteho informačniacuteho systeacutemu k situaci 21thinsp8 večer s 189 63 AUacutePNBratislavafKSZNBSŠtB BratislavaB8IIškč5invč175Denneacutezvodkyzodňa23thinsp8thinsp1969 64 AUacutePNBratislavafKSZNBSŠtB BratislavaB8IIškč5invč175Denneacutezvodkyzodňa21thinsp8thinsp1969



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 37 270818 1236

Suacutečasnaacute pamaumltnaacute tabuľa P Legnerovi (FotoAndreaPuacutečikovaacute)

ktoriacute podľa signataacuterov listu bdquozomreshyli čistiacute od všetkeacuteho čo nasledovalo po ich smrti Možno preto mali byť vytretiacute z našej pamaumlti a preto aj boli odstraacuteneshyneacute pamaumltneacute dosky z miesta ich smrtildquo65 V Bratislave mali v plaacutene položiť venshyce k pamaumltnyacutem miestam kde zahynuli Danka Košanovaacute a Peter Legner v Koshyšiciach chceli položiť vence na vtedajshyšom Leninovom naacutemestiacute pred budoshyvou Tuzexu Zaacuteroveň vyzvali občanov aby sa podobneacute akcie konali aj v ďalshyšiacutech slovenskyacutech mestaacutech kde v docircshysledku vojenskej intervencie zahynuli ľudia List podpiacutesali Jaacuten Čarnogurskyacute Miroslav Kusyacute Hana Ponickaacute Anshy

ton Seleckyacute a Vladimiacuter Maňaacutek Tiacuteto piati ľudia tvorili bratislavskuacute paumlťku nakoľko ich režim okamžite obvinil z poburovania a začal proti nim trestshyneacute stiacutehanie Jedna zo signataacuterok listu Hana Ponickaacute poznala Petra Legneshyra aj osobne pretože bol kamaraacutetom jedneacuteho z jej synov a chodil sa k nim hraacutevať ako malyacute chlapec66

Tak sa začal poslednyacute politickyacute proces komunistickeacuteho režimu na Sloshyvensku ktoryacute sa symbolicky skončil oslobodeniacutem obvinenyacutech v novemshybrovyacutech dňoch roku 198967 Režim zaistil do vyšetrovacej vaumlzby len dvoch členov bratislavskej paumlťky (Jaacutena Čarshy

Pamaumltniacutek umiestnenyacute v interieacutery budovy Strednej odbornej školy chemickej v Bratislave (FotoPeterJašek)

nogurskeacuteho a M Kuseacuteho) pričom zvyšniacute traja si skutočne išli uctiť pashymiatku obetiacute Danky Košanovej a Petra Legnera Museli to však urobiť nieshykoľko dniacute pred 21 augustom Aby im zabraacutenili položiť vence v predvečer 21 augusta boli traja členovia bratislavshyskej paumlťky ktoriacute boli vyšetrovaniacute na slobode priacuteslušniacutekmi ŠtB predvolaniacute na vypočuacutevanie Vladimiacuter Maňaacutek poshyčas vypočuacutevania priznal že chcel iacutesť položiť kvety na Šafaacuterikovo naacutemestie a pred budovu pošty To mu znemožshynilo praacuteve vypočuacutevanie pred ktoryacutem ho na stanici ZNB držali paumlť hodiacuten bez priacutečiny68 Anton Seleckyacute sa po prvom

65 AUacutePNBratislavafKSZNBSŠtB BratislavaBA-Vač20thinsp516Dokumentaacuteciazvč1ListnaUacuteradvlaacutedySSRs4 66 [cit2018-05-10]Dostupneacute zhttpwwwmagnificatskwp-contentuploads2012114Hana-PonickC3A1-pripomienky-k-vyC5A1etrovaniu-1mp3

67 K priebehu ohlasom a vyacutesledku procesu pozri JAŠEK Peter Poslednyacute politickyacute proces komunistickeacuteho režimu na Slovensku Perzekuacutecie členov bratislavskej paumlťky na jeseň 1989 Pamaumlť naacuteroda roč 10 2014 č 3 s 33 minus 59 MARUŠIAK Juraj Bratislavskaacute paumlťka In BYSTRICKYacute Valeriaacuten ROGUĽOVAacute Jaroslava eds Storočie procesov Suacutedy politika a spoločnosť v modernyacutech dejinaacutech Slovenska Bratislava VEDA 2013 s 241 minus 258

68 AUacutePNBratislavafKSZNBSŠtB BratislavaBA-Vač20thinsp516zvč2ZaacutepisnicazvyacutesluchuVladimiacuteraMaňaacutekaz21thinsp8thinsp1989s410


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 38 270818 1236


vypočuacutevaniacute v polovici augusta zavrel vo svojom byte a odmietol s priacuteslušshyniacutekmi ŠtB komunikovať akoukoľvek formou Priacuteslušniacuteci ŠtB naňho čakali tri dni bez prestaacutevky pred jeho byshytom a zatkli ho ihneď keď 20 augusta opustil svoj byt69 Symbolicky išli poshytom členovia bratislavskej paumlťky poloshyžiť kvety k miestu kde bol Peter Legshyner zastrelenyacute v oktoacutebri 1989 potom ako suacuted vyniesol oslobodzujuacuteci rozsushydok vo veci Miroslava Kuseacuteho70

O paumlť mesiacov neskocircr v docircsledshyku zmeny režimu už bolo po dlhyacutech 21 rokoch možneacute uctiť si obete aushygustovej okupaacutecie Pamaumltnaacute tabuľa zastreleneacutemu Petrovi Legnerovi bola na pocircvodnom mieste znovuosadenaacute

10 marca 1990 vďaka akademickeacuteshymu maliarovi a sochaacuterovi Tiborovi Baacutertfayovi Zore Taumluberovej Jurajovi Taumluberovi a Ing Jurajovi Knapekovi Autori ich vytvorili bez naacuteroku na hoshynoraacuter71 Ďalšia pamaumltnaacute tabuľa dnes pre verejnosť takmer neznaacutema bola Petrovi Legnerovi odhalenaacute za uacutečasti vtedajšej podpredsedniacutečky Slovenskej naacuterodnej rady Oľgy Keltošovej 20 septembra 1990 v budove vtedajšieho Stredneacuteho odborneacuteho učiliska cheshymickeacuteho vo Vlčom hrdle Pracovniacuteci jeho byacutevalej školy si i takouto formou chceli pripomenuacuteť svojho byacutevaleacuteho tragicky zosnuleacuteho žiaka72 Tento pashymaumltniacutek sa momentaacutelne nachaacutedza v inshyterieacutery školy

Na pamaumltnej tabuli P Legnera na Naacutemestiacute SNP je však dodnes uvedeshynyacute zlyacute daacutetum uacutemrtia namiesto 21 augusta by tam malo byť spraacutevne uvedeneacute 22 augusta a zaacuteroveň tam absentuje meno druhej obete streľby na naacutemestiacute Jaacutena Szvityela Tabuľa však dodnes sluacuteži ako pietne miesto i memento zaacuteroveň pietne miesto na ktoreacute kladuacute okoloiduacuteci vence a zapaľujuacute sviečky v dňoch okolo 21 augusta aby si pripomenuli fakt že potlačenie socializmu s ľudskou tvaacuterou staacutelo nielen naacutedych slobody ale aj ľudskeacute životy a memento že odvaha bojovať za ideaacutely slobody si neraz vyžaduje aj to najcennejšie čo človek maacute

Peter Jašek ndash Pavol Pytliacutek bull Case of Peter Legner ndash the Victim of Warsaw Pact Armies Invasion in August 1968 Te authors of this study dedicate themselves in detail to the case of Peter Legner a student who was shot and killed by intervention armiesacute soldiers on 22 August 1968 in Bratislava Tey present family background Peter Legner was brought up in as well as his personality Detailed analysis of the events taking place on SNP Square in Bratislava on 22 August 1968 that led to a tragic death of two young people is ofered We are reminded of a memory dimension of Legneracutes story when in 1969 extensive demonstrations were organised at his commemorative plaque and later in 1989 when several Slovak dissidents tried to remember Peter Legner afer the last political trial in Slovakia took place Currently Peter Legner has a commemorative plaque where people bring fowers on the day of his death every year

Mgr Peter Jašek PhD (1983) Vyštudoval histoacuteriu na Filozofickej fakulteTrnavskejuniverzity kde mu v roku 2009 udelili titul PhD Venuje sa slovenskyacutemdejinaacutem 20 storo-čia najmauml obdobiu 2 svetovej vojny normalizaacutecii a paacutedu komunistickeacuteho režimu na Slovensku Je zostavovateľom viaceryacutech zborniacutekov ako aj spoluautorom odbornyacutech monografiiacute a autorom niekoľkyacutech desiatok vedeckyacutech štuacutediiacute a odbornyacutech člaacutenkov Autorsky sa spolupodieľal na priacuteprave viaceryacutech vyacutestav zameranyacutech na moderneacute dejiny Slovenska ako boli Priacutesne tajneacute Dejiny ŠtB na Slovensku (2011) Protikomunistickyacute odboj na Slovensku (2012) Sviečkovaacute manifestaacutecia 25 marca 1988 (2013) a Paacuted komunistickeacuteho režimu Pracuje v Sekcie vedeckeacuteho vyacuteskumu Uacutestavupamaumltinaacuteroda

Mgr Pavol Pytliacutek (1980) Absolvent Katedry archiacutevnictva a pomocnyacutech vied historickyacutech Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave Od roku 2004 je vedec-kyacutem pracovniacutekom Sekcie archiacutevu Uacutestavu pamaumlti naacuteroda Vo svojej činnosti sa venuje spriacutestupňovaniu a spracovaacutevaniu archiacutevnych fondov Je zaacuteroveň autorom viaceryacutech odbornyacutech člaacutenkov a štuacutediiacute z oblasti archontoloacutegie štaacutetnobezpečnostnyacutech zložiek či histoacuterie obchodnyacutech a prie-myselnyacutechkomocircr

69 [cit2018-05-10]Dostupneacutezhttpwwwmagnificatskarchiv-antona-seleckehodennik-pre-danku-kosanovu 70 ReakciaAntonaSeleckeacutehonačlaacutenok Chceli slobodu z21thinsp8thinsp2009 71 [cit 2018-05-10] Dostupneacute z httpsbratislavasmeskc636028mrtvych-z-roku-1968-pripominaju-len-tabulehtml Pozri aj Danke a Petrovi

Večerniacutekroč35č51z13thinsp3thinsp1990s5 72 MenoPetraLegnera Večerniacutekroč35č185z21thinsp9thinsp1990s1PozriajAUacutePNBratislavaOsobnyacutefondPeterLegnerškč1invč9Pozvaacuten-

kariaditeľstvaStredneacutehoodborneacutehoučiliskachemickeacutehonaspomienkuaodhaleniepamaumltnejdoskyPetroviLegnerovi


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 39 270818 1236

POĽSKEacute OBČIANSKE PROTESTY PROTI INTERVENCII V ČESKOSLOVENSKU Z POHĽADU BEZPEČNOSTNYacuteCH DOKUMENTOV GRZEGORZ MAJCHRZAK

V noci z 20 na 21 augusta 1968 vnikli na uacutezemie Československa vojskaacute Varšavskej zmluvy (vraacute-tane Poľskej ľudovej armaacutedy) Intervencia vyvolala odpor časti tzv ľudovodemokratickyacutech štaacutetov najmauml Juhoslaacutevie a Rumunska Jej docircsledkom boli tiež protesty rozličnej intenzity v krajinaacutech in-tervenujuacutecich štaacutetov1 Inak to nebolo ani v priacutepade Poľska

Hneď v uacutevode je potrebneacute prishypomenuacuteť že praacuteve prvyacute tashyjomniacutek Uacutestredneacuteho vyacuteboru

Poľskej zjednotenej robotniacuteckej strany Władysław Gomułka patril k hlavnyacutem zaacutestancom poskytnutia bdquobratskej poshymocildquo Československu A praacuteve Goshymułka do ktoreacuteho pri naacutestupe k moci pred 12 rokmi vkladalo mnoho Poshyliakov veľkeacute naacutedeje niesol zodpovedshynosť za potlačenie protestov študentov a inteligencie v marci 1968 ako aj za antisemitskuacute kampaň2 V raacutemci tyacutechto opatreniacute boli postihnutiacute najmauml priacutesshylušniacuteci mladej generaacutecie ktoriacute vystushypovali proti predstaviteľom moci a po vzore Čechov a Slovaacutekov sa dožadoshyvali demokratizaacutecie systeacutemu Aj preto sa Gomułkovo vedenie obaacutevalo bdquozleacuteho

vplyvuldquo Pražskej jari na Poliakov ako ajich ďalšej vzbury Uacutečasť Poľskej ľudovej armaacutedy (ludowe Wojsko Polskie LWP) na intervencii do Československa a aj samotnuacute potrebu intervencie v auguste 1968 zdocircvodňovali gomułkovci uacutedajshynou nemeckou hrozbou ndash konkreacutetne zo strany Nemeckej spolkovej repubshyliky (NSR) Využiacutevali na to staacutele živeacute obavy poľskej spoločnosti zo zopakoshyvania druhej svetovej vojny a nemecshykej okupaacutecie Pre istuacute časť Poliakov bol tento argument presvedčivyacute Bola ich však ndash napriek ofciaacutelnej propagande a spraacutevam komunistickej tajnej služshyby SB3 ndash menšina Drvivaacute vaumlčšina Poshyliakov protestovala voči vstupu vojsk Varšavskej zmluvy (vraacutetane LWP) do Československa Keďže nedisponujeshy

me vyacutesledkami štatistickyacutech prieskushymov k naacuteladaacutem poľskeacuteho obyvateľstva k čiastočnyacutem zaacuteverom mocircžeme dospieť na zaacuteklade 93 listov adresovanyacutech Poľshyskeacutemu rozhlasu a Poľskej televiacutezii v obshydobiacute od 21 augusta do 17 septembra 1968 Ako vyplyacuteva zo štatistiky ktoruacute pripravila Kancelaacuteria Vyacuteboru pre zaacuteleshyžitosti raacutedia a televiacutezie (Poľskyacute rozhlas a televiacutezia) 25 korešpondentov (takmer 27 ) malo vyjadriť svoju podporu inshytervencii a ostatnyacutech 68 korešpondenshytov (viac ako 73 ) svoj nesuacutehlas Do tejto druhej skupiny boli zaradeneacute aj bdquonepriateľskeacute hlasy nevyberanej formyldquo4 Značne zle vniacutemali bdquobratskuacute pomocldquorobotniacuteci Štaacutetne orgaacuteny Poľskej ľudovej republiky ktoreacute začali organizovať v toshyvaacuterňach masoveacute stretnutia s cieľom vyshy

1 PozriHRADILEKAdamed Za vaši a naši svoboduPrahaTorstUacutestavprostudiumtotalitniacutechrežimů2010OkremPoľskasanajviacprotes-tovkonalovNemeckejdemokratickejrepublikeBližšiepozriVLIacuteMEKTomaacuteš Reakcje na praską wiosnę w NRD SED społeczeństwo i opozycja [PražskaacutejarajejreflexievNDRSEDspoločnosťaopoziacutecia]InEISLERJerzyetal Aparat bezpieczeństwa propaganda a Praska Wiosna Zbioacuter materiałoacutew z konferencji międzynarodowej Praga 7 ndash 9 września 2008 r [BezpečnostnyacuteaparaacutetpropagandaaPražskaacutejarZbierkamate-riaacutelovzmedzinaacuterodnejkonferencievPrahe7ndash9septembra2008]PrahaUacutestavprostudiumtotalitniacutechrežimů2009s51ndash59

2 NajobšiacuternejšiesateacutemebdquoMarca1968ldquovenovalEISLERJerzy Marzec 1968 Geneza ndash przebieg ndash konsekwencje [Marec1968Geneacutezandashprie-behndashnaacutesledky]WarszawaWydawnictwoNaukowePWN1991EISLERJerzy Polski rok 1968 [Poľskyacuterok1968]WarszawaInstytutPamięci Narodowej2006

3 SBndashSłużbaBezpieczeństwandashpoľskaacutekomunistickaacutetajnaacuteslužbavtexteďalejuvaacutedzanaacutepoľskouskratkoubdquoSBldquo(poznprekl) 4 StrediskodokumentaacutecieaprogramovyacutechzbierokPoľskejteleviacutezieakciovaacutespoločnosťzn120851Internyacutebulletinč461KancelaacuterieVyacuteboru

prezaacuteležitostiraacutediaateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquoNaacutezorynarozhodnutieovstupespojeneckyacutechvojskdoČeskoslovenskaseptember 1968uacutevodbezpaginaacutecie


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 40 270818 1236

Grzegorz Majchrzak bull Poľskeacute občianske protesty proti intervencii v Československu z pohľadu bezpečnostnyacutech dokumentov

svetliť robotniacutekom okolnosti celej zaacuteleshyžitosti s tyacutem museli ryacutechlo prestať5 Sashymozrejme iba malaacute časť robotniacutekov sa rozhodla otvorene protestovať Napriek tomu protestov proti intervencii a preshyjavov skutočnej nevynuacutetenej solidarity s Československom bolo veľa dokonca až prekvapivo veľa ndash najmauml s ohľadom na skutočnosť že poľskaacute spoločnosť pred niekoľkyacutemi mesiacmi zažila represhysiacutevne opatrenia na vlastnej koži6 Išlo najmauml o bdquonepriateľskeacute prejavyldquo (takto boli označovaneacute v dokumentoch SB) ako aj o letaacuteky a bdquonepriateľskeacute naacutepisyldquo K otvorenejšiacutem protestom patrilo vyshystuacutepenie z Poľskej zjednotenej robotshyniacuteckej strany či oveľa nebezpečnejšie kladenie kvetov k budove českoslovenshyskeacuteho veľvyslanectva priacutepadne (čo bolo bezpečnejšie) k budove Českoslovenshyskeacuteho kultuacuterneho strediska vo Varšave

O tyacutechto a inyacutech prejavoch vieme ndash paradoxne ndash predovšetkyacutem vďaka prashy ich autorov ndash neoceniteľnyacutem zdrojom bežne Medzi takyacutemito osobami boli doshycovitosti priacuteslušniacutekov SB ktoriacute usishy poznatkov tyacutekajuacutecich sa protestov poľshy konca aj vysokiacute komunistickiacute predstavishylovne ziacuteskavali informaacutecie o poľskyacutech skeacuteho obyvateľstva proti naacutesilneacutemu telia Napriacuteklad Wacław Komar šeacutef voshyreakciaacutech na bdquobratskuacute pomocldquo Každyacute potlačeniu Pražskej jari a vyjadrenia jenskej rozviedky v rokoch 1945 ndash 1950 deň boli z celej krajiny do Varšavy zashy solidarity s Čechmi a Slovaacutekmi Suacute tiež v rokoch 1960 ndash 1968 generaacutelny riaditeľ sielaneacute šifrovaneacute depeše z krajskyacutech do značnej miery zaacutekladom pre tuacuteto Ministerstva vnuacutetra povedal bdquoVstuacutepeshyriaditeľstiev Ľudovej miliacutecie Na zaacuteklashy štuacutediu nie našich vojsk na uacutezemie Českoslovenshyde nich sa na Ministerstve vnuacutetra prishy ska je takyacutem istyacutem aktom agresie ako pravovali špeciaacutelne spraacutevy pre veduacuteshy bdquoNEPRIATEĽSKEacuteldquo PREJAVY zabratie regioacutenu Zaolzia pred 30 rokmildquo cich predstaviteľov Poľskej zjednotenej Nie je možneacute na tomto mieste uviesť Na druhej strane byacutevaliacute vysokiacute funkcishyrobotniacuteckej strany a tiež ndash pre internuacute všetky vyjadrenia ktoreacute SB uznala za onaacuteri Ministerstva verenej bezpečnosti potrebu ndash bdquoKronika udalostiacute operaacutecie nepriateľskeacute Už len na zaacuteklade tej skushy Joacutezef Kratko a Henryk Piasecki povashybdquoPodhaleldquo (20 augusta ndash 8 septembra točnosti že proti intervencii v Českoshy žovali intervenciu za bdquoobrovskyacute škandaacutel 1968)ldquo Dnes suacute ndash napriek zaacutemerom slovensku sa Poliaci vyjadrovali celkom a obyčajnyacute prejav agresieldquo7 Často sa obshy

5 Akouvaacutedzalo raacutedioSlobodnaacuteEuroacutepa bdquoPobuacuterenie ktoreacute vyvolal uacutetok na južneacuteho suseda bolo všeobecneacute ale najintenziacutevnejšie sa prejavilo medzi robotniacutekmi V baroch reštauraacuteciaacutech a jedaacutelňach ľudia nahlas vyjadrovali svoju nespokojnosť V prvyacute deň invaacutezie veľa aktivistov Poľskej zjednotenej robotniacuteckej strany bdquoochoreloldquo lebo sa baacutelo ľuďom ukaacutezať na očildquo DĘBSKAAgnieszkared Rok 1968 Środek Peerelu [Rok1968 PolčasPoľskejľudovejrepubliky]WarszawaOśrodekKarta2008s182Raacutediotiežzaznamenalorezignaacuteciu bdquouž po prvyacutech stretnutiach [hellip] na ktoryacutech bola snaha ziacuteskať suacutehlas post factum pre rozhodnutie vlaacutedyldquoapodobnetozaznamenaliajzaacutepadneacuterozhlasoveacutestaniceBližšiepozri Naacuterodnyacutedigitaacutelnyarchiacutev(ďalejNAC)skupina36ndashinformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahrani-čiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutediaateleviacuteziebdquoPoľskeacuteraacutedioateleviacutezialdquoz28thinsp8thinsp1968KorešpondenciazVaršavyvovecipriacutetomnostipoľskyacutechvojsk nauacutezemiacuteČeskoslovenskas280

6 Opoľskyacutechprotestochnajrozsiahlejšie piacutesaliKAMIŃSKI ŁukaszRęcepreczodCzechoacutewPolacywobecinwazjinaCzechosłowacjęw1968r [RukyprečodČechovPoliaciainvaacuteziadoČeskoslovenskavroku1968] Więź2004č7s80ndash91 KAMIŃSKIŁukasz Polskaacutespolečnostainva-ze vojskVaršavskeacute smlouvydoČeskoslovenska In BLAŽEK Petr ed Opozice a odpor proti komunistickeacutemu režimu v Československu 1968ndash1989 PrahaDokořaacuten 2005s270ndash289MAJCHRZAK GrzegorzNietylkoSiwiecPolskieprotestyprzeciwkointerwencjiwCzechosłowacji[Nielen

SiwiecPoľskeacute protestyprotiintervenciivČeskoslovensku]InKOZŁOWSKI TomaszOLASZEKJaneds Opozycja i opoacuter społeczny w Polsce po

1956 roku t 2 [OpoziacuteciaaspoločenskyacuteodporvPoľskuporoku1956 zv2]WarszawaInstytutPamięciNarodowej 2014 s97ndash112 7 InformaacuteciaII oddeleniaMinisterstvavnuacutetraokomentaacuterochkvnuacutetornejsituaacuteciivČeskoslovenskuz22thinsp8thinsp1968InKAMIŃSKIŁukaszMAJ-

CHRZAKGrzegorzeds Operacja bdquoPodhaleldquo Służba Bezpieczeństwa wobec wydarzeń w Czechosłowacji 1968 ndash 1970 [OperaacuteciabdquoPodhaleldquoSB audalostivČeskoslovensku1968ndash1970]WarszawaInstytutPamięciNarodowej2008s234ndash235

Prvyacute tajomniacutek Uacutestredneacuteho vyacuteboru Poľskej zjednotenej robotniacuteckej strany Władysław Gomułka (Zdrojwwwreunion68se)



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 41 270818 1236

javovalo porovnanie uacutečasti na invaacutezii do Československa s udalosťou keď Poľsko v roku 1938 obsadilo regioacuten Zaolzia čo muselo byť bolestiveacute najmauml pre veduacutecich predstaviteľov Poľskej ľudovej republiky Veľa osocircb sa jednoducho hanbilo za rozhodnutie o uacutečasti Poľskeacuteho vojska na bdquobratskej pomocildquo pre Českosloshyvenskuacute socialistickuacute republiku (ČSSR) Vyacutestižne to pomenuacutevajuacute slovaacute baacutesnika a literaacuterneho kritika Jana Nepomucena Millera bdquoStalo sa niečo hrocirczostrašneacute [hellip] Takuacute hanbu neutŕžilo Poľsko a jeho arshymaacuteda od čias San Dominga Hanbiacutem sa že som Poliakldquo 8

Suacute znaacuteme priacutepady keď za vyjadreshynia tohto typu boli ich autori zadržaniacute Napriacuteklad 26 augusta 1968 Vojenskaacute internaacute služba v obci Koziel zatkla Roshyberta Komara ktoryacute počas odbavenia zaacuteložniacutekov povolanyacutech do vojenskej služby vyhlaacutesil že bdquov Československu sa kaacutentria ženy a detildquo 9 a SB zadržashyla technika Oblastneacuteho riaditeľstva mestskyacutech investiacuteciiacute v Bydgoszczi Jana Karaska za to že nazval vstup vojsk do

ČSSR agresiou a povedal isteacutemu Goshylasińskeacutemu (ktoryacute akuraacutet schvaľoval rozhodnutie štaacutetnych predstaviteľov Poľskej ľudovej republiky) bdquoStromy rastuacute aj u naacutesldquo10

bdquoNepriateľskyacuteldquo postoj bol tiež docircshyvodom na prepustenie z praacutece Napriacuteshyklad na začiatku septembra 1968 v docircshysledku udania prišiel o praacutecu zaacutestupcakrajskeacuteho prokuraacutetora v Štetiacutene Eliasz Anderman človek s dvadsaťročnou prokuraacutetorskou praxou ktoryacute nazval intervenciu bdquookupaacuteciou a naacutesiliacutem ndash preshyjavom imperialistickej taktiky ZSSRldquo11 Suacute tiež zaznamenaneacute priacutepady vyhodeshynia členov z Poľskej zjednotenej robotshyniacuteckej strany Takto napriacuteklad skončil Paweł Cichowski ktoryacute 21 augusta 1968 počas prechodu sovietskych vojsk cez wiebodzin bdquovyvolal verejnyacute sporldquo12

LETAacuteKY Do konca augusta 1968 SB zachytila 2 147 letaacutekov proti intervencii v Česshykoslovensku z čoho viac ako polovicu (1 277) vo Varšave13 Čo mocircže vyzerať

prekvapivo je skutočnosť že ich bolo dvakraacutet viac ako v marci 196814 Prveacute objaveneacute letaacuteky boli hlaacuteseneacute do Varshyšavy 21 augusta o 1350 hod z mesta Chodzież v Poznanskom vojvodstve V noci a nadraacutenom nasledujuacuteceho dňa v Brzegu (Opolskeacute vojvodstvo) Ľudovaacute miliacutecia našla 9 letaacutekov s heslami bdquoGoshymułka ruky preč od Československaldquo na jednej strane a bdquoZa vašu a našu sloshyboduldquo na strane druhej15

Dňa 22 augusta v okoliacute Centraacutelneshyho obchodneacuteho domu vo Varšave bola objavenaacute kolportaacutež letaacutekov s vyacutezvou bdquoRodaacuteci braacuteňte slobodu ČSSR rodaacuteci odsuacuteďte agresiuldquo Neskocircr z okien tohto domu boli vyhadzovaneacute ďalšie letaacuteky Ich autori piacutesali bdquoPoliaci odsuacuteďte inshyvaacuteziu do ČSSR Tlač klame Sloboda pre ČSSRldquo 16 Dňa 24 augusta z tejto istej budovy letaacuteky s obsahom bdquoHanba agresorom potupujuacutecim Poľsko a soshycializmus Nech žije slobodneacute ČSSRldquo distribuovali Marysia więcicka (v suacuteshyčasnosti Misiurewicz) a Krystyna Kozłowska (v suacutečasnosti Rapacka)17

8 PoznaacutemkariaditeľaIIoddelenia MinisterstvavnuacutetraHenrykaPiętkatyacutekajuacutecasavyjadreniacuteakomentaacuterovkvnuacutetornejsituaacuteciivČeskoslovensku z23thinsp8thinsp1968InKAMIŃSKIŁMAJCHRZAKGeds Operacja bdquoPodhaleldquos299IdeouacutečasťpoľskejLeacutegieDąbrowskeacutehovpotlačeniacutepovstania vmesteSantoDomingovrokoch1803ndash1804ViacinformaacuteciiacuteonaacutezorochPoliakovnainvaacuteziudoČeskoslovenskapozriKAMIŃSKIŁukasz ZhańbioneimięPolskinadługielata[PošpineneacutemenoPoľskanadlheacuteroky] Biuletyn Instytutu Pamięci Narodowej2003č89s61ndash64

9 ArchiwumInstytutuPamięcinarodowej(ďalejAIPN)Varšava0296109 zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquo(20VIIIndash8IX1968r) [KronikaudalostiacuteoperaacuteciebdquoPodhaleldquo(20thinsp8ndash8thinsp9thinsp1968)]bezpaginaacutecie

10 Vpoľštine bdquoDrzewo też się u nas znajdzieldquo AIPN15854472ZašifrovanaacutedepešaprveacutehonaacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacuteciepre zaacuteležitostitajnejslužbyvBydgoszcziLeonaDąbrowskeacutehourčenaacuteUacutestredneacutemustanoviskuvedeniaMinisterstvavnuacutetraariaditeľomIIaIIIod-deleniaMinisterstvavnuacutetraosituaacuteciivBydgoszczskomvojvodstvez2thinsp9thinsp1968s41

11 AndermanvyjadriltakyacutetonaacutezorvsuacutekromnomrozhovoreNemalšťastie pretožeosobasktorousarozpraacutevalbolatzvoperačnyacutemkontak-tom(pravdepodobnezSB)PriťažujuacutecouokolnosťoupreAndermanabolotiežtožeajvmarci1968 bdquozaujiacutemal nepriateľskyacute postojldquoAIPN 0296109zv2 KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie

12 ZWIERNIK PrzemysławReakcjespołeczeństwaPolskizachodniejnawkroczenie wojskUkładuWarszawskiegodoCzechosłowacjiw1968roku[Reak-cie obyvateľstvazaacutepadneacutehoPoľskanavstupvojskVaršavskejzmluvydoČeskoslovenskavroku1968] Slavia Occidentalisroč61 2004s172

13 VOlsztynskomvojvodstvebolozachytenyacutech300letaacutekovvOpolskom153Vroclavskom119Poznanskom70Krakovskom62Lodžskom53 aBiałystockom38KolportaacutežletaacutekovnebolapreukaacutezanaacutevdvochvojvodstvaacutechndashKoszalinskomaŠtetiacutenskomPoznaacutemkariaditeľaIIIoddelenia MinisterstvavnuacutetraHenrykaPiętkatyacutekajuacutecasakomentaacuterovkvnuacutetornejsituaacuteciivČeskoslovenskuz3thinsp9thinsp1968InKAMIŃSKIŁMAJCHRZAK Geds Operacja bdquoPodhaleldquos535

14 Vobdobiacuteod7do18thinsp3thinsp1968SB zaznamenalakolportaacutež943exemplaacuterovletaacutekovAIPNIPNBU0330327zv56Informaacutecianaacutemestniacutekariadi-teľaIIIoddeleniariaditeľstvaĽudovejmiliacuteciehlavneacutehomestaVaršavyEdwardaGurtatapreOdborinšpekcieIIIoddeleniaMinisterstvavnuacutetra zodňa19thinsp3thinsp1968s62

15 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 16 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 17 BolisuacutečasťouniekoľkočlennejskupinyštudentovmatematikyVaršavskejuniverzity vktorejbolioiMarekRapackiaAntoniLiberaDokolportaacuteže letaacute-

kovktoryacutechbolovytlačenyacutechniekoľkotisiacutec sazapojilajJanuszOnyszkiewicz(pedagoacutegnaVaršavskejuniverzite)aAndrzejZajączkowski neskoršiacuterežiseacuter dokumentaacuternehofilmu Robotnicy rsquo80 [Robotniacuteci1980]RAPACKI MNiechżyjewolnaCSRS[NechžijeslobodnaacuteČSSR] Gazeta Wyborcza12thinsp3thinsp2008


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 42 270818 1236


Vyacuteskyt letaacutekov a bdquonepriateľskyacutechldquo naacutepisov na uacutezemiacute PĽR od 21 ndash 27 augusta 1968 (ZdrojAIPN)

V Sopote boli kolportovaneacute letaacuteky so v Sopote Nezabudnite že zasahujuacutece Podobne to vyzeralo v inyacutech aj slovami bdquoPoliaci dobreacute meno poľskeacuteho vojskaacute nezavolala legaacutelna vlaacuteda Česshy menšiacutech obciach a mestaacutech Napriacuteklad naacuteroda bolo vystaveneacute nebezpečenstvu koslovenska Všetci sa masovo vydajte v Rabke (okres Nowy Targ) neznaacutemi uacutečasťou Poľskeacuteho vojska na intervenshy k Lesnej opere Nech žije bratskeacute Českoshy autori piacutesali v letaacutekoch rozdaacutevanyacutech cii a okupaacutecii Československa Protesshy slovenskoldquo 18 A v inyacutech letaacutekoch ktoreacute v tejto obci bdquoMy Poliaci nikdy neshytujte proti tejto hanebnej skutočnosti boli distribuovaneacute pred vstupom na chceme vojnu Cudzie vojskaacute stiahnite aby naacutem to dejiny odpustili Na znak sopotskeacute moacutelo sa nachaacutedzali obvishy sa z Československa Nech žije vlaacuteda protestu sa pričiňte k ukončeniu VIII nenia ako napriacuteklad bdquoPoľskaacute armaacuteda Dubčeka a Svoboduldquo ako aj bdquoOdsudzushyMedzinaacuterodneacuteho festivalu [piesne] mlaacuteti iba ženy a detildquo 19 jeme vpaacuted vojsk Varšavskej zmluvy do

18 AIPN15854474Zašifrovanaacutedepešač7thinsp383naacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostislužbymiliacutecievGdanskuCzesława ŁuszczyńskeacutehoazaacutestupcukrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBvGdanskuCzesławaPiechnikaurčenaacuteUacutestredneacutemustanovisku vedeniaMinisterstvavnuacutetraspolushlaacuteseniacutemosituaacuteciivGdanskomvojvodstvez22thinsp8thinsp1968s14ndash15

19 AIPNIPNLd10765Informaacuteciač8KabinetuministraMinisterstvavnuacutetrazodňa27thinsp8thinsp1968800hodoakciibdquoPodhaleldquos158



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 43 270818 1236

Letaacutek s textom bdquoHanba agresorom potupujuacutecim Poľsko a socializmus Nech žije slobodnaacute ČSSRldquo (ZdrojAIPN)

vo Varšave a Witold Zalewski študent 3 ročniacuteka Filozofckej fakulty a soshycioloacutegie Varšavskej univerzity ktoriacute z Centraacutelneho obchodneacuteho domu vo Varšave vyhadzovali letaacuteky vyrobeneacute na piacutesacom stroji (bdquoDosť bolo sovietskej intervencieldquo)24 O štyri dni neskocircr bol na tom istom mieste naacutehodou zadržanyacute osemnaacutesťročnyacute žiak 3 triedy potravishynaacuterskej priemyselnej školy Janusz Matshyczak ktoryacute kolportoval letaacuteky25 Dňa 29 augusta boli zadržaneacute zamestnankyne Priemyselneacuteho inštituacutetu automatiky a merania vo Varšave Władysława Badshyura Krystyna RutkowskashyMyszkiewicz a Ewa HołubshyHryniewiecka26 Dňa 7 septembra bol z tohto isteacuteho docircvodu v Lodži zadržanyacute 22shyročnyacute Wiesław Mita študent Lodžskej technickej unishyverzity27

Dňa 30 oktoacutebra zatkli vo Varšave Bogusławu Blajfer a Sylwiu Poleskuacute ktoreacute vyhadzovali letaacuteky z okien Censhy

Československa Nech žije mier sloboda USA ale sovietska armaacuteda im zasadila traacutelneho obchodneacuteho domu s nashyslova a demokracialdquo 20 V meste Kętrzyn nocircž do chrbta Preto aj v tyacutechto ťažkyacutech sledovnyacutem textom bdquoTo že sa Poľsko v noci z 22 na 23 augusta bolo naacutejdeshy časoch ich budeme podporovať našimi pridalo k tejto ohavnej agresii je naacuteshynyacutech okolo 300 letaacutekov s obsahom robotniacuteckymi srdcami a rukami Ešte sledkom politiky ktoraacute sa už roky reshybdquoDosť bolo tyranie Ruska Sme solidaacutershy Poľsko nezhynulo kyacutem my žijemeldquo 22 alizuje v našej krajine [hellip] Zabratie ni s Československom Tlač klame Dosť Keďže priacutepady kolportaacuteže letaacutekov regioacutenu Zaolzia poľskyacutemi vojskami bolo Gomułku a suacutečasnej vlaacutedyldquo (podľa sa opakovali a boli časteacute 26 augusta počas hitlerovskeacuteho obsadenia ČeskoshySB boli tieto letaacuteky vyrobeneacute bdquoidenticshy naacutemestniacutek ministra vnuacutetra Tadeusz slovenska bolo hanbou ndash a rovnakou kou technikouldquo ako v marci 1968)21 Pietrzak vydal pre svojich podriadeshy hanbou je uacutečasť Ľudoveacuteho poľskeacuteshyDňa 23 augusta boli kolportovaneacute leshy nyacutech pokyn bdquopripraviť opatrenia a sleshy ho vojska na suacutečasnej intervenciildquo taacuteky v Štaacutetnom strojaacuterskom stredisku dovať miesta z ktoryacutech mocircžu byť letaacuteshy Okrem nich do skupiny spojenej Buchałowo okres Sokoacutełka s nasledovshy ky vyhadzovaneacuteldquo23 Ešte pred vydaniacutem (najmauml prostredniacutectvom Bogusławy nyacutem obsahom bdquoRobotniacuteci tlač klame tohto rozkazu sa 24 augusta do ruacutek Blajfer) s bdquokomandosmildquo ktorej čleshysovietska armaacuteda potlaacuteča slobodu roshy miliacutecie dostali Andrzej Jałoszyński novia tlačili a kolportovali bdquoprotištaacutetshybotniacutekov ndash našich bratov Nie armaacuteda študent 4 ročniacuteka Lekaacuterskej akadeacutemie neldquo letaacuteky vraacutetane protestnyacutech letaacuteshy

20 AIPN06036zv19Informačnaacutepoznaacutemkač5naacutemestniacutekariaditeľaIIIoddeleniaKrajskeacutehoriaditeľstvaĽudovejmiliacutecievKrakoveMariana BanaśaurčenaacuteMVosituaacuteciivKrakoveaKrakovskomvojvodstvez22thinsp8thinsp1968s25

21 AIPN15854481Zašifrovanaacutedepešač7thinsp400veduacutecehoštaacutebuKrajskeacutehoriaditeľstvaĽudovejmiliacutecievOlsztyneWładysławaCarukaurče-naacuteUacutestredneacutemustanoviskuvedeniaMinisterstvavnuacutetraspolushlaacuteseniacutemč3onaacutejdeniacuteletaacutekovsprotištaacutetnymobsahomvmesteKętrzyn z23thinsp8thinsp1968s3

22 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecieSBsaryacutechlopodarilourčiťichautorandashaninie17-ročneacutehoAndr-zejaBakunaktoryacutebolztohtodocircvodudočasneumiestnenyacutevcentrepreneplnoletyacutechAIPNIPNBi0451681Hlaacutesenienaacutemestniacutekakrajskeacuteho riaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBvBiałystokuKazimierzaModelewskeacutehozodňa24thinsp8thinsp1968s84

23 AIPN31535Zošitvydanyacutechpriacutekazovnadriadenyacutechs14 24 Našlosaprinich71letaacutekovAIPN15854486Informaacuteciač14naacutemestniacutekariaditeľaprehlavneacutemestoĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBWła-

dysławaRutkuosituaacuteciivhlavnommesteVaršavez24thinsp8thinsp1968s58 25 Našlosapriňom15ručne napiacutesanyacutechletaacutekovbdquosprotištaacutetnymobsahomldquoAIPN0296109 zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquo bezpaginaacutecie 26 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 27 Mitabolzadržanyacutevsuacutevislostiskolportaacutežouletaacutekov29thinsp8thinsp1968AIPN0296109zv2 KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 44 270818 1236


Letaacutek s textom bdquoFašisti Rusi preč z Československaldquo (ZdrojAIPN)

kov proti invaacutezii do Československa a to v miere a rozsahu ktoryacute možno označiť za azda najvaumlčšiacute v celom Poľshysku patrili okrem ineacuteho Michał Boshygucki Romuald Lubianiec Tadeusz Markiewicz Wiktor Jerzy Nagoacuterski Krystiana Robb Andrzej Seweryn Eugeniusz Smolar Ireneusz Szubert28 Aj tieto osoby boli zatknuteacute na konci roka 196829 Je vhodneacute tiež okrajovo spomenuacuteť že na vyacuterobu letaacutekov vyushyžiacutevali okrem ineacuteho žmyacutekačku bielizshy

ne vtedy populaacuternej praacutečky bdquoFranialdquo S touto skupinou ktoruacute SB označoshyvala za bdquoskupinu Bogusławy Blajferldquo spolupracovali (v rozsahu vzaacutejomnej kolportaacuteže letaacutekov) Michał Wejroch Andrzej Zdrodowski a Piotr Żebruń ktoryacutech tajnaacute služba SB označovashyla za bdquoskupinu Żebruńaldquo30 Letaacuteky sa tlačili nielen vo Varšave ale aj v inyacutech mestaacutech Priacutekladom je tlač letaacutekov vo Vroclave v rokoch 1968 ndash 1970 proti intervencii vojsk Varšavskej zmluvy

v Československu a politike Włashydysława Gomułku Tlač organizoval spolu s kolportaacutežou Gabriel Plamishyniak zamestnanec Dolnosliezskej toshyvaacuterne elektrickyacutech strojov bdquoDolmelldquo31

Poliaci rozširovali nielen letaacuteky ktoreacute sami vyrobili ale aj tie ktoreacute boli prepašovaneacute z Československa Praacuteve za to v noci z 29 na 30 augusshyta 1968 boli zadržaniacute v Głuchołazoch dvaja 18shyročniacute muži ndash Władysław Juszczak a Roman Paluch Stihli rozshydať iba štyri letaacuteky ostatnyacutech 90 im zabavila miliacutecia32 Paumlť dniacute predtyacutem boli z tohto isteacuteho docircvodu v Głubczyciach zadržaniacute dvaja Poliaci ktoriacute boli obshyčanmi ČSSR ndash Antoni Tarnocholski a Stanisław Rybiński33 Viac šťastia mal 20shyročnyacute Jacek Swałtek ktoryacute prepashyšoval do Poľska noviny plagaacutety a letaacuteshyky tyacutekajuacutece sa vpaacutedu vojsk Varšavskej zmluvy ktoreacute naacutesledne kolportoval v Krakove34

PLAGAacuteTY Okrem letaacutekov a bdquonepriateľskyacutechldquo naacutepisov sa zriedkavejšie objavovali aj plagaacutety Prveacute z nich SB zaznameshynala 23 augusta vo varšavskom Anishyne (bdquoDosť bolo sovietskej okupaacutecieldquo) a v Przybyszowiciach v Rzeszoacutewskom vojvodstve (bdquoDosť bolo ZSSRldquo)35

28 BogusławaBlajferbolaodsuacutedenaacute vseptembri1969 bdquoza pokus zvrhnuacuteť štaacutetne zriadenie Poľskej ľudovej republikyldquo natrojročneacutevaumlzenieneskocircr nazaacutekladeamnestiejejbolrozsudokskraacutetenyacutena15rokaBORUŃKatarzynaBogusławaBlajferInSKOacuteRZYŃSKIJanSOWIŃSKIPaweł STRASZMałgorzatared Opozycja w PRL Słownik biograficzny 1956ndash89 Tom 3 [OpoziacuteciavPoľskejľudovejrepublikeBiografickyacuteslovniacutek 1956ndash89zv3]WarszawaOśrodekKarta2006s40

29 RomualdLubianiecbolodsuacutedenyacutenaročneacutevaumlzenieTadeuszMarkiewiczna8mesiacovaWiktorNagoacuterskina6mesiacovAIPNIPN BU569162zv4RozsudokOkresneacutehosuacuteduhlavneacutehomestaVaršavyzodňa3thinsp5thinsp1989s184VdocircsledkureviacuteziebolLubianiecovi aMarkiewiczovizvyacutešenyacutetrestna15rokaodňatiaslobodyaNagoacuterskeacutemunarokodňatiaslobodyAIPNIPNBU569162zv4Rozsudok KrajskeacutehosuacuteduhlavneacutehomestaVaršavyzodňa27thinsp6thinsp1969s222

30 AIPNIPNBU 07464InformaacuteciatyacutekajuacutecasazaacuteležitostiskryciacutemmenombdquoAkaacutecialdquonovember1968s39Samozrejmenaacutezvyobidvochskupiacuten suacutevymysleneacuteVinyacutechspisochSBsaobjavujetiežtrojčlennaacutebdquobrwinowskaacuteskupinaldquoktorejvedeniesapripisovaloWłodzimierzoviPańkoacutewovi AkotvrdiacutesaacutemPańkoacutewbolatovšakhluacuteposťkeďže bdquožiaden vodca nebolldquoList(e-mail)WłodzimierzaPańkoacutewaautorovizodňa31thinsp8thinsp2013

31 GAŁWIACZEKTomaszPlaminiak GabrielKonstantyIn Encyklopedia Solidarności Opozycja w PRL 1976 ndash 1989 Tom 2 [EncyklopeacutediaSolidari-tyOpoziacuteciavPoľskejľudovejrepublike1976ndash1989zv2]WarszawaInstytutPamięciNarodowej2012s336

32 JuszczakaPaluchmaliletaacutekydostať bdquood dvoch neznaacutemych českyacutech občanov ktoriacute nelegaacutelne prekročili poľskuacute hranicu v KonradoacuteweldquoAIPN 0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie

33 Počasichzadržaniaboloskonfiškovanyacutech70letaacutekovsidentickyacutemobsahomakyacutemaliletaacutekyvinyacutechobciachgłubczyckeacutehookresu(Kiec PiotrowiceGłubczyckie)AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie

34 CHMURASłavomirJacekSwałtekIn Encyklopedia Solidarności [EncyklopeacutediaSolidarity][online][cit2018-04-25]Dostupneacutezhttpwww encysolplwikiJacek_SwaC582tek

35 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 45 270818 1236

Plagaacutet s naacutepisom bdquoMoskovčania Ruky preč od Československaldquo (ZdrojAIPN)

bdquoRok 1938 ndash Hitler rok 1968 ndash Kosyshyginldquo a bdquoBoľševici odiacuteďte z ČSSRldquo38

V jednotlivyacutech priacutepadoch preshyukazovali autori plagaacutetov nebyacutevaluacute odvahu Tak to bolo aj v priacutepade zashymestnankyne Poľskyacutech aeroliacuteniiacute bdquoLotldquo Teresy Stodolniak ktoraacute plagaacutet s naacutepishysom bdquoNech žije československyacute naacuterodldquo jednoducho vyvesila v okne svojej kanshycelaacuterie39 Predtyacutem piacutesala a kolportovashyla protestneacute letaacuteky proti invaacutezii vojsk do Československa a vyraacutebala naacutelepky vyzyacutevajuacutece k uacutečasti na manifestaacutecii pri sovietskom veľvyslanectve40

bdquoNEPRIATEĽSKEacuteldquo NAacutePISY V dňoch 21 ndash 31 augusta 1968 priacuteshyslušniacuteci SB a Ľudovej miliacutecie zaznashymenali 86 bdquonepriateľskyacutechldquo naacutepisov (najviac v Krakove ndash až 28)41 Podobshy

V noci a na ďalšiacute deň bolo pred bushy ľaťldquo bdquoPraacuteve to že klamete praacuteve to že ne ako v priacutepade letaacutekov ich bolo dvashydovou Ministerstva informaacuteciiacute na ste nuacuteteniacute terorizovať ľudiacute za ich preshy kraacutet viac ako v marci 196842 O prvom Hożej ulici vo Varšave naacutejdenyacutech viac svedčenie je vaša hanba Hanba ktoruacute z nich hoci sa nevie či určite suacutevisel ako 40 plagaacutetov (bdquoFašizmusldquo bdquoSme zvečniacute histoacuteria napriek vašim sbquopresvedshy s invaacuteziou do Československa bolo s nimi ndash varšavskaacute mlaacutedežldquo bdquoČesi nie čivyacutem slovaacutemlsquo ldquo bdquoVari je to vocircľa celeacuteho podaneacute hlaacutesenie 21 augusta 1968 suacute na vineldquo bdquoTlač klameldquo bdquoSrdcia naacutem naacuteroda Fašizmus Nechceme vojnu o 1500 hod Bol vytvorenyacute v Tovaacutershynikto nezmeniacuteldquo bdquoRuskyacute imperializmus a okupaacuteciu tuacutežime po slobodeldquo) Ďalšiacute ni kotlov v Raciboacuterzi a znel takto a Poľskoldquo bdquoSo zbraňou k priateshy s naacutepisom bdquoNech žije Československo bdquoDosť bolo socializmuldquo43 Celkom urshyľom ndash fašizmusldquo bdquoKlamstvoldquo bdquoPrehlaacuteshy dosť bolo červenyacutech esesaacutekovldquo bol naacutejshy čite bola jednyacutem z prvyacutech miest kde senie Vocircľou naacuteroda je mier Nechceshy denyacute na stanici Štaacutetnej automobiloshy sa naacutepisy objavili cesta zo Zakopashyme vojnu Dosť bolo fašizmu Atviobldquo vej dopravy na Banachovej ulici tiež neacuteho na Morskeacute oko Ako spomiacutena bdquoMy mlaacutedež tuacutežime žiť v skutočne vo Varšave36 Podobne to vyzeralo aj Maciej Włodek naacutepisy (bdquoAnschluss slobodnom Poľsku ndash napriek tomu že v ďalšiacutech dňoch Napriacuteklad 25 augusshy neprejdeldquo bdquoDosť bolo agresieldquo bdquoOkushytieto plagaacutety buduacute okamžite strhnuteacute ndash ta raacuteno v Skierniewiciach boli naacutejdeneacute panti domovldquo bdquoHitler ndash Brežnev ndash Goshymyslime pozitiacutevne Napriek vaumlzeniu dva plagaacutety s tyacutemito heslami bdquoFašisti mułka ndash Ulbricht ndash Kadar ndash Živkovldquo) a trestom budeme myslieť na slobodu odiacuteďte z Prahyldquo a bdquoKoniec stalinovskej spontaacutenne vytvorila skupina osocircb Pevne veriacuteme že Poliaci nebuduacute strieshy diktatuacutereldquo 37 a v Štetiacutene ďalšie dva ktorej bol členom v reakcii na spraacuteshy

36 AIPN15854486Informaacuteciač12prveacutehonaacutemestniacutekariaditeľaprehlavneacutemestoĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBStanisławaSławińskeacuteho osituaacuteciivhlavnommesteVaršavez24thinsp8thinsp1968s50

37 AIPN15854480Zašifrovanaacutedepešač7thinsp581naacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBvLodžiRomanaMiksztalaur-čenaacutepreUacutestredneacutestanoviskovedeniaMinisterstvavnuacutetraaOdborinšpekcieIIIoddeleniaMinisterstvavnuacutetraoodhaleniacuteplagaacutetovanaacutepisov vSkierniewiciachktoreacutesuacutevisiasvnuacutetornousituaacuteciouvČeskoslovenskuz25thinsp8thinsp1968s69

38 AIPN 15854485 Zašifrovanaacutedepešač7thinsp597službukonajuacuteceho priacuteslušniacutekaSBKrajskeacutehoriaditeľstvaĽudovejmiliacutecie vŠtetiacuteneMarianaSawic-keacutehourčenaacutepreUacutestredneacutestanoviskovedeniaMinisterstvavnuacutetraoodhaleniacuteplagaacutetovvŠtetiacutenektoreacutesuacutevisiasvnuacutetornousituaacuteciouvČesko-slovenskuz25thinsp8thinsp1968s15

39 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 40 PozriAIPNIPNBU0276255zv1ZaacutepisnicaovypočutiacuteobvinenejTeresyStodolniakzodňa6thinsp9thinsp1968s5ndash7 41 PoznaacutemkariaditeľaIIIoddeleniaMinisterstvavnuacutetraHenrykaPiętkatyacutekajuacutecasakomentaacuterovkvnuacutetornejsituaacuteciivČeskoslovenskuz3thinsp9thinsp1968

In KAMIŃSKI ŁMAJCHRZAK Geds Operacja bdquoPodhaleldquos535NaacutepisynebolizaznamenaneacutevBiałystockomaLodžskomvojvodstve 42 Od7do18thinsp3thinsp1968SBnapočiacutetala43takyacutechnaacutepisovAIPNIPNBU0330327zv56InformaacutecianaacutemestniacutekariaditeľaIIIoddeleniariaditeľ-

stvaĽudovejmiliacuteciehlavneacutehomestaVaršavyEdwardaGurtatapreOdborinšpekcieIIIoddeleniaMinisterstvavnuacutetrazodňa19thinsp3thinsp1968s62 43 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 46 270818 1236


Kriedovyacute naacutepis bdquoVrah Gomułkaldquo (ZdrojAIPN)

vu o vpaacutede vojsk do Československa Tieto heslaacute ndash ako spomiacutena ndash vyvolali na ďalšiacute deň senzaacuteciu44

Naacutepisy na vozovke neboli zriedkashyveacute Napriacuteklad 22 augusta raacuteno na trase Przybyszoacutewka ndash Swilcza (rzeszowskyacute okres) boli olejovou farbou namaľoshyvaneacute tieto naacutepisy bdquoPoliaci domovldquo bdquoDubček a Svoboda naacutedeje dodaacuteldquo bdquoČSSR braacuteňte saldquo bdquoSovieti zradcoshyvialdquo 45 a pravdepodobne o deň neskocircr na ceste z Bydgoszcza do Gdanska

v okoliacute obce Augustowo bdquoNech žije slobodneacute Československoldquo a bdquoNech žije Dubčekldquo46 Rovnako často boli naacutepishysy umiestňovaneacute na muacuteroch napriacuteshyklad v noci z 21 na 22 augusta 1968 na budove Okresneacuteho vyacuteboru Poľskej zjednotenej robotniacuteckej strany v obci Milanoacutewek pri Varšave bdquoDosť bolo soshyvietskej agresie v Československu Rusi domovldquo 47 pravdepodobne 23 augusta v obci Karnin (gorzowskyacute okres) na muacutere kostola bdquoKremeľ to je krv a slzy

nech žijuacute Česildquo48 Dňa 23 augusshyta v Janikoacutewe (kozienickyacute okres) na Podniku železničnyacutech praacutec bolo nashypiacutesaneacute bdquoKomunistickiacute fašisti ruky preč od Česka vraacuteťte sa domovldquo49 V ten istyacute deň sa v Poznani na staacutenku sposhyločnosti Ruch a na telefonickej buacutedke objavil naacutepis bdquoAgresia na ČSSR hanbou Poľskaldquo a v Konine na propagandisticshykyacutech tabuliach s heslami na V zjazd Uacutestredneacuteho vyacuteboru Poľskej zjednoshytenej robotniacuteckej strany zas naacutepisy bdquoZSSR je agresorldquo bdquoNech žije ZSSRldquo bdquoVivat Dubčekldquo bdquoBrežnev = Hitlerldquo50 Niekedy sa našli naacutepisy aj na netypicshykyacutech miestach ndash napriacuteklad 3 septemshybra 1968 bolo odhalenyacutech paumlť naacutepisov v bani bdquoMakoszowyldquo v meste Zabrze na banskyacutech voziacutekoch na dne šachty teda 300 metrov pod zemou51

Išlo až o natoľko masovyacute fenoshymeacuten že naacutemestniacutek ministra Pietrzak 24 augusta 1968 počas porady s krajshyskyacutemi veliteľmi Ľudovyacutech miliacuteciiacute alarmoval bdquoCharakteristickyacutem a doshyteraz neviacutedanyacutem [javom] suacute naacutepisy na cestaacutech tovaacuterňach uliciach a muacuteshyroch ndash olejovou farbou alebo kriedou Doteraz sa naacutepisy tohto typu objavoshyvali iba zriedkavoldquo52 V nasledujuacutecich dňoch počet naacutepisov postupne kleshy

44 WŁODEKM TaternicyprzeciwagresjinaCzechosłowację[HorolezciprotiinvaacuteziidoČeskoslovenska] Gazeta Wyborcza15thinsp9thinsp2008Akotvrdiacute WłodeknaďalšiacutedeňbolinaacutepisybdquozatreteacutecementomldquoaponiekoľkyacutechdňochzamaľovaneacutefarbouAjnapriektomunaacutepisy bdquopresvitali ešte niekoľko ďalšiacutech rokovldquoInformaacuteciuonaacutepisochjemožneacutetiežnaacutejsťvKronikeudalostiacuteoperaacuteciebdquoPodhaleldquoaleažsdaacutetumom24thinsp8thinsp1968AIPN 0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie

45 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 46 AIPN15854473Zašifrovanaacutedepešač7thinsp465prveacutehonaacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBvBydgoszcziLeona

DąbrowskeacutehourčenaacutepreUacutestredneacutestanoviskovedeniaMinisterstvavnuacutetraariaditeľovIIaIIIoddeleniaMinisterstvavnuacutetraosituaacuteciivByd-goszczskomvojvodstvez23thinsp8thinsp1968s28

47 AIPN15854486Zašifrovanaacutedepešač7thinsp380naacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBZygmuntaKnyziakaurčenaacutepre UacutestredneacutestanoviskovedeniaMinisterstvavnuacutetraspolushlaacuteseniacutemč568osituaacuteciivoVaršavskomvojvodstvez22thinsp8thinsp1968s131

48 AIPN15854488Zašifrovanaacutedepešač7thinsp426naacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBvZielonejGoacutereHenrykaWoj-ciechowskeacutehourčenaacutepreUacutestredneacutestanoviskovedeniaMinisterstvavnuacutetraspolusošpeciaacutelnymhlaacuteseniacutemoodhaleniacutenaacutepisuvKarninektoryacute satyacutekalvnuacutetornejsituaacutecievČeskoslovenskuz23thinsp8thinsp1968s18

49 AIPN 15854476Zašifrovanaacutedepešač7thinsp460naacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecie prezaacuteležitostiSBvKielcochZygmuntaBiestka

určenaacutepreUacutestredneacutestanoviskovedeniaMinisterstvavnuacutetraspolusošpeciaacutelnymhlaacuteseniacutemosituaacuteciivKieleckomvojvodstvez23thinsp8thinsp1968 s10 50 AIPN15854483Zašifrovanaacutedepešač7thinsp424naacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBvPoznaniWładysławaNowic-

keacutehourčenaacutepreUacutestredneacutestanoviskovedeniaMinisterstvavnuacutetraosituaacuteciivPoznanskomvojvodstvez23thinsp8thinsp1968s5ndash6 51 AIPN IPN BU 012339Situačneacutehlaacutesenie naacutemestniacutekamestskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecie prezaacuteležitostiSBvmesteZabrzezodňa3thinsp9thinsp1968s39 52 AIPNIPNSz01212ZaacutepisnicaztelekonferenčneacutehohovoruktoreacutehosazuacutečastnilnaacutemestniacutekministravnuacutetraTadeuszPietrzakskrajskyacutemi

riaditeľmiĽudovejmiliacuteciez24thinsp8thinsp1968s90



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 47 270818 1236

Jeden z protestnyacutech letaacutekov (ZdrojAIPN)

ODOVZDAacuteVANIE STRANIacuteCKYCH LEGITIMAacuteCIIacute Z Poľskej zjednotenej robotniacuteckej strany na protest proti intervencii vyshystupovali predovšetkyacutem vedci Žiaľ nepoznaacuteme presneacute čiacutesla ndash napokon určite nikto neviedol štatistiku tohto druhu V deň vpaacutedu do Českosloshyvenska sa pre takeacuteto gesto rozhodli vedeckiacute pracovniacuteci Inštituacutetu histoacuterie ako aj Inštituacutetu socioloacutegie a flozofe Poľskej akadeacutemie vied ndash Dr Broshynisław Geremek Dr Krystyna Maria KerstenshyJasińska prof Tadeusz Łepshykowski a Dr Aleksander Walfsz59 Podobne postupovali aj pracovniacuteci Inštituacutetu fyziky Poľskej akadeacutemie

sal V dňoch 24 ndash 25 augusta bolo naacutepisy [hellip] bielou kriedou na uacutezemiacute vied ndash doc Andrzej Tramer či Kashyobjavenyacutech 24 naacutepisov53 27 ndash 28 mesta Opoleldquo56 Ďalšiacutem bol napriacuteklad tedry medzinaacuterodneacuteho praacuteva Jageshyaugusta už bdquoibaldquo desať naacutepisov54 48shyročnyacute Romuald Winciorek mashy lovskej univerzity ndash odbornyacute asistent

Žiaľ niektoryacutech autorov naacutepisov jiteľ poľnohospodaacuterskeho podniku J Karnaś60 a tiež Lucjan Dobroszycki sa podarilo priacuteslušniacutekom Ľudovej v obci Wilczyn Leśny pri Vroclave a Krystyna Zienkowska z Inštituacuteshymiliacutecie a SB identifkovať Boli to ktoryacute kolportoval letaacuteky v metropole tu histoacuterie Poľskej akadeacutemie vied61 podobne ako v priacutepade kolportaacuteže leshy Dolneacuteho Sliezska57 a 27shyročnyacute Korshy Straniacutecku legitimaacuteciu odovzdala aj taacutekov najmauml mladiacute ľudia ndash napriacuteklad nel Morawiecki ktoryacute tlačil letaacuteky Elżbieta GrabskashyWallis odbornaacute 17shyročniacute Andrzej Gadzinowski a Zeshy a plagaacutety pričom sa tiež zuacutečastnil asistentka na Fakulte histoacuterie Varshynon Zonakowski zadržaniacute v obci Soshy na plagaacutetovej akcii proti intervencii šavskej univerzity podľa ktorej slov lec Kujawski55 Pravdepodobne najshy vojsk Varšavskej zmluvy v Českosloshy bdquovstup vojsk na uacutezemie ČSSR je preshymladšou zadržanou osobou z docircvoshy vensku V roku 1969 sa zaacuteroveň zuacuteshy javom agresie ktoryacute nemožno ničiacutem du piacutesania bdquonepriateľskyacutechldquo naacutepisov častnil na akcii distribuacutecie uacutemrtnyacutech ospravedlniť a naacutesilnyacutem porušeniacutem bol trinaacutesťročnyacute žiak zaacutekladnej školy oznaacutemeniacute pripomiacutenajuacutecich smrť Jana bratislavskej dohodyldquo62 Dňa 22 aushyBogdan Błaszczak ktoryacute vytvoril bdquotri Palacha58 gusta 1968 rezignovala na členstvo

53 PoznaacutemkariaditeľaIIIoddelenia MinisterstvavnuacutetraHenrykaPiętkatyacutekajuacutecasavyjadreniacuteakomentaacuterovkvnuacutetornejsituaacuteciivČeskoslovensku z25thinsp8thinsp1968In KAMIŃSKIŁMAJCHRZAKGeds Operacja bdquoPodhaleldquos366

54 PoznaacutemkariaditeľaIIIoddelenia MinisterstvavnuacutetraHenrykaPiętkatyacutekajuacutecasavyjadreniacuteakomentaacuterovkvnuacutetornejsituaacuteciivČeskoslovensku z28thinsp8thinsp1968InKAMIŃSKIŁMAJCHRZAKGeds Operacja bdquoPodhaleldquos466

55 MAJCHRZAK GrzegorzMroźnysierpień[Mrazivyacuteaugust] Polityka23thinsp8thinsp2008 56 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 57 ADAMSKIArturRomualdWinciorekIn Encyklopedia Solidarności [online][cit2018-04-25]DostupneacutezhttpwwwencysolplwikiRomu-

ald_Winciorek

58 ŁĄTKOWSKA MirosławaADAMSKIArturMorawiecki KornelIn Encyklopedia Solidarności Opozycja w PRL 1976 ndash 1989 Tom 1 [Encyklopeacute-diaSolidarityOpoziacuteciavPoľskejľudovejrepublike1976ndash1989zv1]WarszawaInstytutPamięciNarodowej2010s288

59 PoznaacutemkariaditeľaIIIoddelenia MinisterstvavnuacutetraHenrykaPiętkatyacutekajuacutecasakomentaacuterovkvnuacutetornejsituaacuteciivČeskoslovensku z22thinsp8thinsp1968In KAMIŃSKIŁMAJCHRZAKGeds Operacja bdquoPodhaleldquos243

60 AIPN IPN BU 15851304Informaacuteciač1oniektoryacutechzaacuteležitostiachtyacutekajuacutecichsavnuacutetornejavonkajšejsituaacutecie(september1968)z110thinsp1968 s17 61 PoznaacutemkariaditeľaIIIoddelenia MinisterstvavnuacutetraHenrykaPiętkatyacutekajuacutecasakomentaacuterovkvnuacutetornejsituaacuteciivČeskoslovensku

z27thinsp8thinsp1968In KAMIŃSKIŁMAJCHRZAKGeds Operacja bdquoPodhaleldquos422 62 AIPN15854486Informaacuteciač7naacutemestniacutekariaditeľaprehlavneacutemestoĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBWładysławaRutkuosituaacutecii

vhlavnommesteVaršavez22thinsp8thinsp1968s27Ideobdquobratislavskuacutedeklaraacuteciuldquoktoraacutebolavyacutesledkomstretnutiahlavnyacutechpredstaviteľovpiatich komunistickyacutechstraacutensliacutedramiKomunistickejstranyČeskoslovenskavBratislavevdňoch2ndash3thinsp8thinsp1968GeremekKerstenaŁepkowski argumentovaliakojeuvedeneacutevjednomzdokumentovže bdquonechcuacute byť spoluzodpovedniacute za konanie našej Strany v ČSSRldquoAIPNIPNBU 15853842PoznaacutemkainšpektoraVodboruIoddeleniaMinisterstvavnuacutetraWiktoraBorodziejaz23thinsp8thinsp1968s10


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 48 270818 1236


v strane aj novinaacuterka Gazety Wyshyborczej Barbara Kudrewicz ktoraacute to zdocircvodnila nasledovne bdquoOdovzdaacuteshyvam straniacutecku legitimaacuteciu pretože nechcem niesť zodpovednosť za takeacuteto rozhodnutieldquo63 Učiteľ na zaacutekladnej škole Aleksander Osłoński zaslal leshygitimaacuteciu Okresneacutemu vyacuteboru Poľskej zjednotenej robotniacuteckej strany Krashykov Podgoacuterze pričom vyhlaacutesil bdquoOdoshyvzdaacutevam straniacutecku legitimaacuteciu preshytože nesuacutehlasiacutem s poslednyacutemi krokmi našej strany a vlaacutedy v zaacuteležitosti vstushypu vojsk Varšavskej zmluvy na uacutezemie Československaldquo 64

Takeacuteto priacutepady sa staacutevali aj neshyskocircr Dňa 2 septembra 1968 uviedol vyhlaacutesenie o vystuacutepeniacute z radov Poľshyskej zjednotenej robotniacuteckej strany Dr Zygmunt Kozłowski vedeckyacute pracovniacutek Oddelenia ekonomiky vyacuteroby Hlavnej školy plaacutenovania a štatistiky Svoje rozhodnutie zdocircshyvodňoval bdquoantisemitskou kampaňou v Poľsku a ozbrojenou intervenciou v Československuldquo65 Podobne konashyli (o niekoľko dniacute neskocircr) vedeckiacute pracovniacuteci Poľskej akadeacutemie vied Dr Andrzej Kramer a Dr Janina GrushybowskashyWiercińska66

INEacute FORMY PODPORY K riskantnejšiacutem gestaacutem solidarity s Československom patrilo kladenie kvetov pri československom veľvyshyslanectve vo Varšave Dňa 22 augusshyta 1968 Kancelaacuteria bdquoBldquo Ministerstva vnuacutetra ktoraacute sa zaoberala sledovashyniacutem zaznamenala tri takeacuteto priacutepady Z tohto docircvodu bol zadržanyacute učiteľ z Pruzskoacutewa Wojciech Łojkowski a šestnaacutesťročnyacute žiak Ryszard Kirszenshybaum K tomu malo docircjsť aj v priacutepade 29shyročnej Danuty Danek pracovniacutečky Inštituacutetu literaacuternovedneacuteho vyacuteskumu Poľskej akadeacutemie vied67 V skutočnosshyti bola priacuteslušniacutekom Ľudovej miliacutecie legitimovanaacute keď sa vracala domov po svojom spontaacutennom prejave podshypory Mimochodom kvety na prahu a schodoch československeacuteho veľvyshyslanectva spolu s ňou položila aj jej koshylegyňa Lucylla Pszczołowska68 Oveľa bezpečnejšie a zaacuteroveň častejšie bolo kladenie kvetov k Československeacutemu kultuacuternemu stredisku vo Varšave69 ktoreacute v porovnaniacute s československyacutem veľvyslanectvom nebolo až tak straacutežeshyneacute priacuteslušniacutekmi miliacutecie Je vhodneacute na tomto mieste spomenuacuteť ako raacutedio Sloshybodnaacute Euroacutepa informovalo o udalosti

z 28 augusta bdquoPred budovou Českosloshyvenskeacuteho kultuacuterneho strediska na Marshyszałkowskej ulici 79 miliacutecia naryacutechlo odstraňovala kytice kvetov ktoreacute tam položili obyvatelia Varšavy na znak solidarity s bratskyacutemi naacuterodmi ndash Čechshymi a Slovaacutekmi [hellip] Stovky obyvateľov hlavneacuteho mesta mlčiac prechaacutedzajuacute Koszykowou ulicou popri budove česshykoslovenskeacuteho veľvyslanectva Nikto sa nesmie ani na chviacuteľu zastaviť budovu veľvyslanectva obkolesujuacute hliadky mishyliacutecie [hellip] Okoloiduacuteci teda prechaacutedzajuacute pomaly lebo v tom im ešte nikto nemocircshyže zabraacuteniť Keď prejduacute okolo budovy [hellip] sklonia hlavuldquo 70

Len zriedkavo sa poľskiacute občania rozhodli verejne odsuacutediť uacutečasť Poľska na invaacutezii do Československa Jerzy Andrzejewski v septembri 1968 poslal list Edvardovi Goldstueckerovi predshysedovi Zvaumlzu českyacutech spisovateľov v ktorom vyjadril bdquopobuacuterenie bolesť a hanbuldquo z docircvodu uacutečasti Poľskeacuteho vojshyska na intervencii Z tohto docircvodu ho SB šikanovala71 Skladateľ a spisovateľ Zygmunt Mycielski v bdquoOtvorenom lisshyte českyacutem a slovenskyacutem hudobniacutekomldquo publikovanom v pariacutežskej Kultuacutere okrem ineacuteho napiacutesal bdquoSo zovretyacutem

63 PoznaacutemkariaditeľaIIIoddelenia MinisterstvavnuacutetraHenrykaPiętkatyacutekajuacutecasakomentaacuterovkvnuacutetornejsituaacuteciivČeskoslovensku z24thinsp8thinsp1968InKAMIŃSKIŁMAJCHRZAKGeds Operacja bdquoPodhaleldquos347

64 KAMIŃSKIŁMAJCHRZAKGeds Operacja bdquoPodhaleldquos347 65 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 66 Obajavyhlaacutesiliževystuacutepeniezradovstranyje bdquona znak protestu proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na uacutezemie ČSSRldquoAIPN0296109zv

2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 67 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 68 ZvyacutepovedeDanutyDanekktoruacutezaznamenalSebastianLigarski2thinsp7thinsp2018 69 AkouviedlajednazPoliekktoraacuteodišlanaZaacutepad bdquov celom Poľsku sa množia prejavy sympatiiacute pre Československo Vo Varšave som videla

kytice kvetov položeneacute pred budovou Československeacuteho kultuacuterneho strediska Tieto kvety ndash najčastejšie klinčeky bielej a červenej farby ndash boli previazaneacute modryacutemi stužkamildquoNACskupina36InformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahrani-čiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutediaateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquoz3thinsp9thinsp1968VyacutepoveďPoľkyktoraacuteprišladoViednes292

70 NACskupina 36InformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutedia ateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquoz28thinsp8thinsp1968PTACZEKJKomentarzptbdquoWarszawawyrażasympatiedlaCzechoacutewiSłowakoacutewldquo [Komen-taacutersnaacutezvombdquoVaršavavyjadrujesympatiepreČechovaSlovaacutekovldquo]s311ndash312Inyacutemprejavomsolidaritysjužnyacutemisusedmibolitelefonaacutety vyjadrujuacutecesympatiečeskoslovenskeacutemuveľvyslanectvuktoreacutepodľaagentuacuteryReutersndashprinajmenšomposamotnomvstupevojskVaršavskej zmluvydoČSSRndashmalibyť bdquopočetneacuteldquoNACzn361709ZaacuteznamzrelaacuteciepoľskejraacutediostaniceSlobodnaacuteEuroacutepazodňa22thinsp8thinsp1968s67

71 Andrzejewskeacutemubolozamietnuteacutevydaťpasavjehotelefoacutenebolnainštalovanyacuteodposluch(BRZOSTEK Błażej JerzyAndrzejewskiInSKOacuteR-ZYŃSKIJanSOWIŃSKIPawełSTRASZMałgorzatared Opozycja w PRL Słownik biograficzny 1956ndash89 Tom 1 [OpoziacuteciavPoľskejľudovej republikeBiografickyacuteslovniacutek1956ndash89zv1]WarszawaOśrodekKarta2000s15



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 49 270818 1236

Poľskiacute občania vyraacutebali letaacuteky najčastejšie ručne (ZdrojAIPN)

vinaacuter zavolať na veľvyslanectvo ČSSR a informovať pracovniacutekov veľvyslashynectva o tomto zaacutemere Mala dokonca existovať aj nahraacutevka z telefonickeacuteho hovoru Wroacuteblewskeacuteho Taacute sa však nikshydy nedostala k šeacutefredaktorovi Polityky ktoryacute si ju žiadal predložiť76

Na druhej strane Adam Giera bol vyhodenyacute z Poddocircstojniacuteckej odbornej školy v Broku keďže ho označili za jedshyneacuteho z vodcov vzbury proti intervencii v Československu77 Študent Univerzishyty Marie CurieshySkłodowskej v Lubline Jerzy Gregorowicz prišiel o štipendium za to že počas vyučovania vyjadril kritickuacute poznaacutemku o uacutečasti Poľskej ľushydovej armaacutedy na invaacutezii do Českosloshyvenska78 Neobyčajnuacute formu protestu si vybral inšpektor dozoru vo Vojenskej oblastnej bytovoshystavebnej spraacuteve vo Vroclave Ryszard Olesiewicz ktoryacute dal vyacutepoveď z praacutece z docircvodu uacutečasti poľshy

srdcom som pozorne počuacuteval celeacute dni presvedčeniacutemldquo74 Podobnyacute postoj zashy skyacutech vojakov na intervencii79 a noci Vaacuteš hlas Snažil som sa odhadnuacuteť ujal pracovniacutek zahraničnej redakcie Zdalo by sa že bezpečnejšou forshyakyacute osud Vaacutes čakaacute hoci som sa oň neshy Poľskeacuteho rozhlasu Joacutezef Welker ktoryacute mou protestov bolo posielanie anoshymohol podeliť s Vami ndash na vašej vlastnej ohlaacutesil bdquosabotaacutež realizaacutecie služobnyacutech nymnyacutech listov s protestnyacutem obsahom zemildquo 72 Aj jeho čakali represie73 nariadeniacuteldquo75 To všetko je však ešte Takeacuteto listy sa posielali veľvyslanecshy

Celkom netypickyacute bol priacutepad Kashy maacutelo v porovnaniacute s tyacutem čo mal urobiť tvaacutem zaacutepadnyacutech štaacutetov (najmauml USA) rola Małcużyńskeacuteho televiacutezneho reshy novinaacuter tyacuteždenniacuteka Polityka Andrzej a československej ambasaacutede ako aj poľshydaktora programu Monitor Ako piacutesali K Wroacuteblewski Podľa jeho nadriadeshy skyacutem štaacutetnym uacuteradom Vaumlčšina z nich funkcionaacuteri SB v jeho charakteristike neacuteho Mieczysława Rakowskeacuteho mali sa akiste nikdy nedostala k adresaacutetom z roku 1982 bdquopo vstupe vojsk Varšavshy na neho tlačiť z Uacutestredneacuteho vyacuteboru Docircvodom bola cenzuacutera (tzv perlustraacuteshyskej zmluvy do ČSSR odmietol modeshy Poľskej zjednotenej robotniacuteckej strashy cia) korešpondencie ktoraacute sa konala rovať bdquoMonitorldquo pričom vyhlaacutesil že ny aby prepustil svojho podriadeneacuteho tajne (s vyacutenimkou stanneacuteho praacuteva) nikdy nebude vystupovať v televiacutezii ak ktoreacutemu bolo vyčiacutetaneacute že deň pred v obdobiacute Poľskej ľudovej republiky a to politickeacute dianie nebude v suacutelade s jeho vpaacutedom do Československa mal noshy najmauml v kriacutezovyacutech situaacuteciaacutech80 Zadrshy

72 AIPNIPNBU15851304Informaacuteciač1oniektoryacutechzaacuteležitostiachtyacutekajuacutecichsavnuacutetornejavonkajšejsituaacutecie(september1968) z1thinsp10thinsp1968s19

73 Bolodvolanyacutezpoziacuteciešeacutefredaktoramesačniacuteka Ruch Muzycznyvktorejpocircsobilodroku1960Okremtohomalcenzorskyacutezaacuteznampričom nesmelanivycestovaťdozahraničia

74 AIPN0365111zv2InformačnaacutepoznaacutemkatyacutekajuacutecasaKarolaMałcużyńskeacutehozo6thinsp9thinsp1982s26 75 AIPNIPNLd10765Informaacuteciač6KabinetuministraMinisterstvavnuacutetrazodňa24thinsp8thinsp1968800hodoakciibdquoPodhaleldquos168Zaujiacutemaveacute

ježeWelkervroku1937odišieldoŠpanielskaabojovalvMedzinaacuterodnejbrigaacutedeJarosławaDąbrowskeacuteho 76 URBANJerzy Alfabet Urbana Od UA do Z [UrbanovaabecedaOdApo Z]WarszawaPolskaOficynaWydawnicyaBGW1990s204 77 MIŚKIEWICZPrzemysławAdamGieraIn Encyklopeacutedia Solidarity Tom 1s123 78 DĄBROWSKI MarcinGregorowiczJerzyIn Encyklopeacutedia Solidarity Tom 2s129 79 ADAMSKIArturSOŁTYSIKŁukaszOlesiewiczRyszardIn Encyklopeacutedia Solidarity Tom 1s304 80 PerlustraacuteciasauplatňovalanavšetkukorešpondenciusČeskoslovenskomMinisterstvovnuacutetrasatiežzaujiacutemalookorešpondenciu

skapitalistickyacutemikrajinamiakoajočasťvnuacutetroštaacutetnejkorešpondencieKaždyacutedeňbolokontrolovanyacutechvyšedesaťtisiacuteclistovnapriacuteklad22ndash 23augusta1968takmer5thinsp500listovsČeskoslovenskom25thinsp000sbdquokapitalistickyacutemildquokrajinamia21thinsp000vnuacutetroštaacutetnychzaacutesielokMAJCHRZAK GrzegorzSłużbaBezpieczeństwaPRLaPraskaWiosna[TajnaacuteslužbaSBPoľskejľudovejrepublikyaPražskaacutejar]In Aparat bezpieczeństwa propaganda a Praska Wiosnas97


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 50 270818 1236


žiavali sa listy bdquos letaacutekovyacutem charakteshyromldquo a aj tie ktoreacute vyjadrovali podporu Čechom a Slovaacutekom Napriacuteklad 23 aushygusta 1968 funkcionaacuteri SB zachytili 12 pohľadniacutec adresovanyacutech uacutestrednyacutem inshyštituacuteciaacutem bdquoktoreacute obsahovali primitiacutevne vulgaacuterne texty tyacutekajuacutece sa vstupu vojsk Varšavskej zmluvyldquo81 Dňa 26 a 27 augusta 1968 napočiacutetali 54 listov adreshysovanyacutech veľvyslanectvaacutem vraacutetane 27 listov určenyacutech československeacutemu veľshyvyslanectvu (skonštatovalo sa že iba jeshyden z nich mal bdquopozitiacutevnyldquo charakter)82

Asi najzaujiacutemavejšiacutem zadržanyacutem listom bol ten s podpisom bdquoVyacuteboru pre obranu socializmu v Poľskuldquo prevzashytyacute v Lodži Adresovanyacute bol priacutemasovi Poľska kardinaacutelovi Stefanovi Wysshyzyńskeacutemu a obsahoval prosbu aby karshydinaacutel odovzdal ďalšiacute list ktoryacute sa v ňom nachaacutedzal so žiadosťou o vydanie rozkazu na stiahnutie poľskyacutech vojsk z Československa Tento list mal byť doručenyacute ministrovi naacuterodnej obrany Wojciechovi Jaruzelskeacutemu Jeho autoshyri tiež žiadali priacutemasa aby kolportoval list prostredniacutectvom veľvyslanectiev zaacutepadnyacutech štaacutetov a aby odsluacutežil omšu za bdquocelkoveacute viacuteťazstvo bratskeacuteho českosloshyvenskeacuteho naacuterodaldquo83 Boli zadržaneacute aj tri listy s podpisom bdquoskupina straniacuteckych a nestraniacuteckych zamestnancov Minisshyterstva zahraničnyacutech veciacuteldquo adresovaneacute veľvyslanectvaacutem ČSSR Belgicka a Veľshykej Britaacutenie Obsahovali koacutepie listu adshyresovaneacuteho predsedovi dolnej komory poľskeacuteho parlamentu a Uacutestredneacutemu takyacutech listov Napriacuteklad 24 augusta zjednotenej robotniacuteckej strany85 vyacuteboru Poľskej zjednotenej robotniacuteckej funkcionaacuteri Krajskeacuteho riaditeľstva Ľushy Boli zaznamenaneacute aj extreacutemnejšie strany s protestom bdquoproti rozhodnutiu dovej miliacutecie v Lubline zatkli 39shyročshy formy protestov Napriacuteklad v meste o prekročeniacute hraniacutec bratskej krajiny odshy neacuteho Joacutezefa Olszaka administratiacutevneshy Kętrzyn v noci z 22 na 23 augusta dielmi Poľskeacuteho vojskaldquo84 ho pracovniacuteka Podniku stavebnej doshy 1968 bola vhodenaacute petarda do konfeshy

V priacutepadoch ktoreacute boli uznaneacute pravy autora anonymov adresovanyacutech renčnej miestnosti Okresneacuteho vyacuteboru za mimoriadne nepriateľskeacute zasahoshy veľvyslanectvaacutem USA a Francuacutezska Poľskej zjednotenej robotniacuteckej strashy

Jeden z podpornyacutech listov zaslanyacutech z Poľska do Československa (ZdrojAIPN)

vali priacuteslušniacuteci SB a zatyacutekali autorov ako aj Uacutestredneacutemu vyacuteboru Poľskej

81 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 82 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 83 MAJCHRZAK GrzegorzOperaacuteciabdquoPodhaleldquoInKAMIŃSKIŁukaszed Wokoacuteł Praskiej Wiosny Polska i Czechosłowacja w 1968 roku [Okolo

PražskejjariPoľskoaČeskoslovenskovroku1968]WarszawaInstytutPamięciNarodowej2004s113 84 MAJCHRZAK GrzegorzPodejrzanelisty[Podozriveacutelisty] Polityka23thinsp8thinsp2003 85 AIPN15854479ZašifrovanaacutedepešaprveacutehonaacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBvLublineMarianaMozgawu

určenaacutepreUacutestredneacutestanoviskovedeniaMinisterstvavnuacutetraspolushlaacuteseniacutemosituaacuteciivLublinskomvojvodstvez24thinsp8thinsp1968s9



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 51 270818 1236

ny86 V Nowom Miaste pravdepodobne v noci z 24 na 25 augusta bol zneucshytenyacute pamaumltniacutek bdquosovietskych a poľskyacutech hrdinovldquo keď im na hlavu bola nasashydenaacute plechovaacute naacutedoba na smeti chashyrakteristickaacute pre Červenuacute armaacutedu87 O dva dni neskocircr na cintoriacutene sovietshyskych vojakov vo Vroclave boli namashyľovaneacute olejovou farbou svastiky na stĺshypoch troch vstupnyacutech braacuten a na tanku stojacom na podeste88 a v Puławaacutech bol obliaty červenou farbou pamaumltniacutek aktivistu socialistickeacuteho hnutia Ludwishyka Waryńskeacuteho Azda najodvaacutežnejšiacutem a najriskantnejšiacutem skutkom tohto typu bolo zhodenie tabule s podobizňou Vladimiacutera I Lenina z najvyššieho vrshycholu poľskyacutech Tatier ndash Rysov ktoryacute uskutočnili aktivisti nelegaacutelnej orgashynizaacutecie s naacutezvom bdquoHnutieldquo Stefan Nieshysiołowski a Wojciech Majda89

Boli dokonca zaznamenaneacute ndash nashypriek tomu že sa v obdobiacute Poľskej ľudovej republiky staacutele udržiaval kult Poľskeacuteho vojska vraacutetane toho ľudoveacuteshyho ndash priacutepady ubliacuteženia poľskyacutem vojashykom v suacutevislosti s uacutečasťou na vpaacutede do Československa90

Vieme že rovnako sa uskutočnili pokusy dostať sa na uacutezemie Českoshy

slovenska s cieľom poskytnuacuteť pomoc Čechom a Slovaacutekom Tak to bolo aj v priacutepade štyroch žiakov Zaacutekladnej školy na Plażowej ulici v Lubline ktoriacute boli zadržaniacute počas pokusu o nelegaacutelshyne prekročenie hranice v regioacutene Zashykopaneacuteho Ako zistili priacuteslušniacuteci SB na zaacuteklade rozhovoru s riaditeľom školy k tomuto skutku mal ostatnyacutech žiakov inšpirovať žiak 7 triedy Zbigniew Mashyzurewicz91

POĽSKAacute PODPORA V ČESKOSLOVENSKU Poliaci podporovali Čechov a Sloshyvaacutekov aj na uacutezemiacute Československa V Jičiacutene kde 7 septembra 1968 došlo k najtragickejšiemu incidentu v suacutevisshylosti s uacutečasťou Poľskej ľudovej armaacutedy na intervencii (opityacute radovyacute vojak Steshyfan Dorna zastrelil dvoch Čechov) sa o dva tyacuteždne skocircr pred mikrofoacuten jedshynej z mnohyacutech nelegaacutelnych rozhlasoshyvyacutech staniacutec posadili dve Poľky zamestshynaneacute v Československu ndash Wiesława Moryń z Wołoacutewa a Helena Willas zo Złotoryje bdquoV mene poľskyacutech robotniacutekov v ČSSRldquo apelovali na poľskyacutech vojakov aby prestali s ozbrojenou intervenshyciou92 Veliteľstvo 2 armaacutedy Poľskej ľushy

dovej armaacutedy dostalo list ktoreacuteho aushytormi mali byť bdquopoľskiacute robotniacuteci oblasti Bruntalldquo Jeho autori apelovali ndash ako to v hlaacuteseniacute uviedol šeacutef Politickeacuteho riadeshynia 2 armaacutedy Poľskej ľudovej armaacutedy Włodzimierz Sawczuk ndash bdquona veliteľstvo armaacutedy aby dalo zaacutevaumlzok že vojaci nebuduacute biť československyacutech občanov a strieľať na nichldquo93

Dňa 30 augusta 1968 Poľka prashycujuacuteca v obci Novaacute Paka vyhlaacutesila bdquoMy zamestnaneacute Poľky sme solidaacuterne s Čechmi a nesuacutehlasiacuteme so vstupom poľskeacuteho vojska na uacutezemie ČSSRldquo Tiež tvrdila že niektoreacute Poľky na znak soshylidarity s južnyacutemi susedmi bdquonosia na fazoacutenach miniatuacuterne vlajky ČSSRldquo s menami Svoboda Dubček Černiacutek94 Z podobneacuteho docircvodu bola na poľskej hranici zadržanaacute 25shyročnaacute Kazimiera Tańska95 Zofa Szymkiewicz z Lushybawky zamestnanaacute v tovaacuterni bdquoTefexldquo pri Trutnove ubezpečovala svojich českyacutech spolupracovniacutekov že Poľky pracujuacutece v Československu bdquostoja na ich strane a vymedzujuacute sa voči soshyvietskym a poľskyacutem vojskaacutem ktoreacute tam prebyacutevajuacuteldquo96 Aj inyacute obyvateľ Lushybawky zamestnanyacute v Hornom Meste otvorene vyjadroval svoju solidaritu

86 AIPN15854481Zašifrovanaacutedepešač7thinsp418krajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecievOlsztyneBronisławaMoczkowskeacutehourčenaacutepreUacutestredneacute stanoviskovedeniaMinisterstvavnuacutetraspolusošpeciaacutelnymhlaacuteseniacutemč4osituaacuteciivOlsztynskomvojvodstvez23thinsp8thinsp1968s4

87 Paacutechateliandash bdquoštvorčlennaacute skupina vyacuterastkovldquo voveku17ndash19rokovbola zadržanaacute28augusta1968AIPN0296109zv2Kronikawydarzeń operacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie

88 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 89 AkoneskocircrvspraacuteveuviedolStefanNiesiołowski bdquobola zima podmienky boli katastrofaacutelne [hellip] hora bola uacuteplne praacutezdna na vrchole nebolo

nikoho Do tabule sme kopali trieskali ňou ryli do nej a trhali ju [hellip] Napokon sme ju zhodili dole [hellip] Musela letieť niekoľko sekuacutend ale naacutem sa zdalo že letiacute veľmi dlho V istej chviacuteli keď dopadla to museli počuť až v ZakopanomldquoDĘBSKAAred Rok 1968 Środek Peerelus185

90 ZtohtodocircvodubolzadržanyacutenaprtechnikAntoniBiernackiktoryacute23thinsp8thinsp1968večer(bdquov podnapitom staveldquo)vreštauraacuteciivBiskupci bdquoubližoval poddocircstojniacutekom poľskej armaacutedy a verejne prezentoval kritickeacute poznaacutemky v suacutevislosti so vstupom poľskyacutech oddielov do ČeskoslovenskaldquoAIPN 15854481Zašifrovanaacutedepešač7thinsp506krajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecievOlsztyneBronisławaMoczkowskeacutehourčenaacutepreUacutestredneacutestano-viskovedeniaMinisterstvavnuacutetraspolusošpeciaacutelnymhlaacuteseniacutemč9osituaacuteciivOlsztynskomvojvodstvez24thinsp8thinsp1968s6

91 AIPNIPNLu010881Služobnaacute poznaacutemkahlavneacutehooperatiacutevnehoinšpektoraReferaacutetuprezaacuteležitostiSBOkresneacutehovyacuteboruĽudovejmiliacutecie vLublineStefanaPaździoraz10thinsp9thinsp1968s38

92 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 93 AIPNIPNBU29588HlaacuteseniezPolitickeacutehoriadenia2armaacutedyPoľskejľudovejarmaacutedyo2000hodzodňa2thinsp9thinsp1968s51 94 AIPNIPNWr032582zv3SuacutepisfaktovnepriateľskeacutehopocircsobeniavočipoľskyacutemobčanomdočasnezamestnanyacutemvČSSRbezdaacutetumu

s220MimochodomabysaopaumlťdostaldoČeskoslovenskanelegaacutelneprekročilhranice 95 MAJCHRZAK GMrazivyacuteaugust 96 PodľainformaacuteciiacuteziacuteskanyacutechfunkcionaacutermiOkresneacutehovyacuteboruĽudovejmiliacutecieKamiennaGoacuteraoddvochPoliekktoreacutesňoupracovalimalado-

koncapovedať bdquoMy je [hellip] na Rusaacutekov my sme bratia s vami plakala som s vami vy naši živitelialdquoAIPNIPNWr032582zv3Suacutepisfaktov nepriateľskeacutehopocircsobeniavočipoľskyacutemobčanomdočasnezamestnanyacutemvČSSRbezdaacutetumus220


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 52 270818 1236


s Čechmi ndash 27 augusta povedal že bdquoje proti tomu čo sa staloldquo Dr Maria Kołakowska 21 augusta počas poshybytu v sanatoacuteriu v Karlovyacutech Varoch verejne (o i v priacutetomnosti občanov Francuacutezska) ostro odsuacutedila narušenie suverenity ČSSR97

Poliaci ktoriacute byacutevali na uacutezemiacute Československa aj inak preukazovashyli podporu južnyacutem susedom V obci Olbrachcice pri Českom Tešiacutene bola zorganizovanaacute podpisovaacute akcia pod petiacuteciu adresovanuacute štaacutetnym predstashyviteľom Poľskej ľudovej republiky za stiahnutie poľskyacutech vojakov z ČSSR Do 6 septembra 1968 sa podarilo ziacutesshykať 19 podpisov Organizaacutetormi tejto akcie boli Bronisław Milerski Broshynisław a Tadeusz Farnikovci98 V Trutshynove vyhotovil bdquonepriateľskeacute naacutepisyldquo Poliak pochaacutedzajuacuteci pravdepodobne zo Zakopaneacuteho ktoryacute bol zamestnanyacute v miestnej tovaacuterni na vyacuterobu naacutehradshy bodnyacutech Poliakov v Belgicku v ktorej Ruskom a zaacuteroveň odsudzujuacute kroky nyacutech dielov99 sa konštatovalo že bdquozdať sa mocircže čoshy vlaacutedy Poľskej ľudovej republiky ktoraacute

Za kolportaacutež letaacutekov na uacutezemiacute Česshy koľvek ale všetci Poliaci v hĺbke srdca proti vocircli a tradiacuteciaacutem poľskeacuteho naacuteroda koslovenska bola (5 septembra 1968) stoja na strane Čechovldquo ako aj to že je poslušnaacute svojim sovietskym paacutenom Franciszkovi Kozimorovi ktoryacute byacuteval poľskaacute armaacuteda sa zuacutečastnila na agreshy a zapojila do okupačnej akcie poľskeacute v Ruszywałde zadržanaacute priepustka na sii voči Československu bdquoiba z donuacuteshy vojsko čiacutem znevaacutežila meno naacutešho zaacuteklade ktorej mohol prekročiť hranishy tenia vlaacutedy ktoraacute sluacuteži Moskveldquo A na vojakaldquo102 cu100 konci bolo uvedeneacute že bdquoPoľsko tak Na tomto mieste nemožno nesposhy

ako Československo sa nachaacutedza pod menuacuteť deklaraacuteciu nelegaacutelnej KomunisshyPROTESTY POĽSKEJ EMIGRAacuteCIE sovietskou okupaacuteciou a tuacuteži po sloboshy tickej strany Poľska s naacutezvom bdquoNepreshy

101NA ZAacutePADE deldquo Špeciaacutelne vyhlaacutesenie vydal aj rušiteľneacute bratskeacute putaacute spaacutejajuacute pracujuacuteci Proti invaacutezii do Československa proshy Zvaumlz poľskyacutech spisovateľov v cudzine ľud Poľska s pracujuacutecim ľudom Českoshytestovala aj poľskaacute emigraacutecia najmauml Konštatoval v ňom že bdquovzhľadom na slovenskaldquo publikovanuacute v Raacutediu Tirana na zaacutepade Intervenciu odsuacutedili predshy skutočnosť že spisovatelia v Poľsku 1 septembra 1968 v ktorej bol odsuacutedeshystavitelia exilovej Poľskej republiky ktoryacutech komunistickyacute teror nuacuteti mlshy nyacute bdquohanebnyacute zradnyacute a zlodejskyacute ozbroshya všetky docircležitejšie opozičneacute censhy čať nemocircžu verejne vyjadrovať svoje jenyacute uacutetok Sovietskeho [zv]aumlzu a jeho traacute A tak napriacuteklad 31 augusta 1968 presvedčenie [hellip] pričom protestushy satelitov vraacutetane Poľska na bratskuacute krashyv belgickom denniacuteku Le Soir bola juacute proti bezpraacutevnemu a brutaacutelnemu jinu a naacuterod Československej socialisticshy

Plagaacutet s textom bdquoDolu so sovietskou agresiou Dolu so sovietskymi imperialistamildquo (ZdrojAIPN)

publikovanaacute deklaraacutecia Vyacuteboru sloshy ovlaacutednutiu Československa sovietskym

97 AIPN0236128zv4Poznaacutemkazodňa7thinsp9thinsp1968s123 98 AIPNIPNKa0103192Zašifrovanaacutedepešač3268okresneacutehoriaditeľa ĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBvCieszyneWładysławaSzamotuzo

dňa6thinsp9thinsp1968bezpaginaacutecie 99 AIPNIPNWr032582zv3s223 100 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 101 VdocircsledkuprotestovKWP[VyacuteborovslobodnyacutechPoliakov]bolatiežzrušenaacutenaacutevštevaministravnuacutetravdemisii(ministerpodaldemisiupred

niekoľkyacutemityacuteždňamindash15thinsp7thinsp1968)PoľskejrepublikyMieczysławaMoczaravGentektoraacutebolanaplaacutenovanaacutenazačiatokseptembra1968 NACskupina36InformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutedia ateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquozo4thinsp9thinsp1968DeklaraacuteciavyacuteborovslobodnyacutechPoliakovs308

102 NACskupina 36InformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutedia ateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquozo7thinsp9thinsp1968TMieleszkoVyhlaacutesenieZvaumlzupoľskyacutechspisovateľovvcudzine



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 53 270818 1236

Momenty z upaacutelenia sa R Siwieca (ZdrojAIPN)

kej republikyldquo103 Vyjadruje stanovisko mnohyacutech bdquoskutočnyacutechldquo poľskyacutech koshymunistov voči invaacutezii do ČSSR

Samozrejme prejavy sa neobmeshydzovali iba na deklaraacutecie či vyhlaacuteseshynia A tak napriacuteklad 23 augusta 1968 pri Veľvyslanectve Poľskej ľudovej republiky v Londyacutene demonštrovalo niekoľko tisiacutec Poliakov Ich manifesshytaacutecii predchaacutedzal protest v Hyde Parshyku počas ktoreacuteho svoje priacutehovory predniesli vodcovia poľskej emigraacuteshycie (vraacutetane byacutevaleacuteho veľvyslanca Poľskej republiky vo Veľkej Britaacutenii Edwarda Raczyńskeacuteho) Prijala sa rezoluacutecia ktoraacute vyjadrovala solidashyritu Československu odsudzovala invaacuteziu do tejto krajiny a žiadala okamžiteacute stiahnutie poľskyacutech vojsk

z ČSSR104 Bol to najvaumlčšiacute protest od roku 1956105

O deň neskocircr sa Poliaci nachaacutedzashyli (popri Maďaroch a Ukrajincoch) v skupine bdquostoviek osocircbldquo ktoreacute manishyfestovali svoj odpor pri veľvyslanecshytvaacutech Poľskej ľudovej republiky a Soshyvietskeho zvaumlzu v Londyacutene106

Dňa 25 augusta 1968 organizoshyvalo Združenie poľskyacutech vojnovyacutech veteraacutenov (SKP) demonštraacuteciu ktoraacute prešla ulicami Glasgowa až k poľskeacuteshymu konzulaacutetu Skončila sa odovzdashyniacutem rezoluacutecie odsudzujuacutecej invaacuteziu do Československa a to do ruacutek naacutečelniacuteka poliacutecie ktoraacute straacutežila vstup do budovy konzulaacutetu107 Na začiatku septembra orshyganizovali poľskiacute emigranti ďalšiu mashynifestaacuteciu v Manchestri s heslom bdquoRuky

preč od Československaldquo Zuacutečastnili sa na nej nielen Poliaci ale aj početnaacute skushypina Angličanov a bdquozaacutestupy emigrantov z krajiacuten strednej a vyacutechodnej Euroacutepyldquo108 V mene Poliakov predniesol priacutehovor jeden z vodcov exilovej Poľskej socialisshytickej strany Adam Ciołkosz a po ňom aj predstavitelia Čechov a Maďarov Zhromaždenyacute ľud schvaacutelil rezoluacuteciu odsudzujuacutecu invaacuteziu na ktorej sa bdquoproti vocircli naacuterodovldquo zuacutečastnili poľskeacute a mashyďarskeacute vojskaacute109 Naacutesledne sa uskutočshynil pochod ktoryacute sa skončil položeniacutem kvetov bdquona počesť obetiacute sovietskej agreshysieldquo pri pamaumltniacuteku Neznaacutemeho vojaka

Boli však zaznamenaneacute aj indivishyduaacutelne protestneacute aktivity Najznaacutemejshyšiacute je priacutepad Sławomira Mrożeka ktoryacute v liste publikovanom vo francuacutezskej

103 NACskupina 36InformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutedia ateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquoz1thinsp9thinsp1968DeklaraacuteciaUacutestredneacutehovyacuteboruPoľskejkomunistickejstranysnaacutezvom bdquoNeprerušiteľneacute brat-skeacute putaacute spaacutejajuacute pracujuacuteci ľud Poľska s pracujuacutecim ľudom Československaldquos50

104 NAC skupina36InformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutedia

ateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquoz23thinsp8thinsp1968 PoľskondashdemonštraacuteciapredVeľvyslanectvomPoľskejľudovejrepublikyvLondyacutenes2746 105 Malosanaňomzuacutečastniťaž5thinsp000osocircb Invaacutezia 1968 ndash kataloacuteg vyacutestavyVaršava2008s54 106 NACskupina36InformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteborupre zaacuteležitostiraacutediaateleviacute-

ziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquoz24thinsp8thinsp1968 VBritaacuteniandashdemonštraacutecie predsovietskymveľvyslanectvomapoľskyacutemveľvyslanectvoms99B 107 NACskupina 36InformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutedia

ateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquoz26thinsp8thinsp1968PoľskondashmanifestaacuteciapredkonzulaacutetomvGlasgowes2746ndash2767 108 AkoorganizaacutetordemonštraacuteciebolouvedeneacuteZdruženiePoliakovvManchestriNACskupina36InformaacuteciezozahraničiaKaždodennyacutebulletin

OddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutediaateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquozo4thinsp9thinsp1968Demonštraacutecia PoliakovvManchestris359

109 UvaacutedzasainformaacuteciažejejorganizaacutetoromboloZdruženiepoľskyacutechvojnovyacutechveteraacutenovNACskupina36InformaacuteciezozahraničiaKaždo-dennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutediaateleviacuteziebdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquoz2thinsp9thinsp1968 VeľkaacuteBritaacuteniandashManifestaacuteciapoľskyacutechvojnovyacutechveteraacutenovzaČeskoslovenskos267ndash268


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 54 270818 1236


Protestnyacute plagaacutet (ZdrojArchiacutevJHelander)

tlači odsuacutedil vpaacuted vojsk Varšavskej zmluvy do Československa Z tohto docircvodu sa rozhodlo o Mrożekovom potrestaniacute tak že sa mu nepredĺžila platnosť pasu (od roku 1963 byacuteval v zahraničiacute) V docircsledku toho sa do

Poľska vraacutetil až v roku 1996 Dňa 29 augusta 1968 na vlnaacutech raacutedia Slobodshynaacute Euroacutepa prečiacutetali list generaacutela Tashydeusza Pełczyńskeacuteho (počas druhej svetovej vojny bol okrem ineacuteho zaacuteshystupcom veliteľa Armie Krajowej) adshy

Letaacutek s informaacuteciou o manifestaacutecii pri sovietskom veľvyslanectve vo Varšave ktoraacute sa mala uskutočniť 23 augusta 1968 o 1800 hod (ZdrojAIPN)

resovanyacute vojakom Armie Krajowej Vstup sovietskych vojsk do ČSSR v ňom nazval bdquoprepadomldquo a piacutesal aj o bdquohanebnej spoluuacutečasti Poliakov na sovietskej agresiildquo Dodal tiež že bdquopoľskyacute vojak maacute sluacutežiť zaacuteležitostiam slobody a nie utlaacutečania [hellip] nemocircže byť slepyacutem naacutestrojom v rukaacutech sovietshyskeho imperializmuldquo Vyzyacuteval svojich podriadenyacutech v Poľsku aby sa nedali bdquozapriahnuť do sovietskej politikyldquo ale aby bdquomali na zreteli ideaacutely sloboshydyldquo a odovzdaacutevali ich bdquomladeacutemu poshykoleniuldquo110

PROTESTNEacute UPAacuteLENIE SA RYSZARDA SIWIECA Pre najdramatickejšiacute protest sa 8 sepshytembra 1968 počas uacutestrednyacutech doshyžinkovyacutech slaacutevnostiacute na varšavskom Štadioacutene desaťročia (za priacutetomnosshyti 100shytisiacutec naacutevštevniacutekov) rozhodol Ryszard Siwiec ktoryacute vykonal samoushypaacutelenie Zomrel v nemocnici o štyri dni neskocircr Boli pri ňom naacutejdeneacute letaacuteshyky začiacutenajuacutece sa slovami bdquoProtestujem proti nevyprovokovanej agresii na bratshyskeacute Československoldquo a ukončeneacute vetou

110 NAC skupina36 Informaacutecie zozahraničiaKaždodennyacutebulletinOddeleniasledovaniaprogramovzozahraničiaVyacuteboruprezaacuteležitostiraacutediaateleviacutezie

bdquoPoľskyacuterozhlasateleviacutezialdquoz30thinsp8thinsp1968 ListgenPełczyńskeacutehobyacutevalyacutemvojakomArmieKrajowejvsuacutevislostisudalosťamivČeskoslovensku s300ndash301



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 55 270818 1236

bdquoHyniem na to aby nezhynula sloboda pravda a ľudskosťldquo111 Nebol to skushytok šialenca pretože 59shyročnyacute Siwiec bol statočnyacute ťažko pracujuacuteci človek manžel a otec piatich detiacute z ktoryacutech najmladšie chodilo ešte len do školy112

NEREALIZOVANEacute INICIATIacuteVY Niekoľkokraacutet boli poľskiacute občania v leshytaacutekoch vyzyacutevaniacute k uacutečasti na manifestaacuteshyciaacutech proti invaacutezii do Československa Napriacuteklad 22 a 23 augusta 1968 boli vo Varšave kolportovaneacute letaacuteky s inforshymaacuteciou o manifestaacutecii pri sovietskom veľvyslanectve ktoraacute sa mala uskutočshyniť na ďalšiacute deň bdquoCelyacute pokrokovyacute svet odsuacutedil sovietsku a našu agresiu Všetshyky komunistickeacute strany odsuacutedili tento hanebnyacute skutok Dosť bolo maacuternivosti a ľahostajnosti naša malaacute stabilizaacutecia za to nestojiacute Dnes o 1800 hod proshytestneacute zhromaždenie pred sovietskym veľvyslanectvomldquo Aj v Tarnoacutewe boli Poliaci 26 augusta 1968 v letaacutekoch vyshyzyacutevaniacute k uacutečasti na manifestaacutecii bdquoMlaacuteshydež mesta Tarnoacutewa za slobodu Vašu

a našu organizujeme zhromaždenie na naacutemestiacute dňa 28 augusta tohto roka o 1800 hodldquo V ten istyacute deň sa objavil aj inyacute letaacutek ktoryacute obsahoval podobnuacute vyacuteshyzvu bdquoPrehlaacutesenie skupiny členov Z[vaumlshyzu] S[ocialistickej] M[laacutedeže] Tarnoacutewa straniacuteckym a nestraniacuteckym občanom ako aj mlaacutedežildquo v ktorom bolo uvedeshyneacute bdquoSme s vami českiacute suacutedruhovia [hellip] Budeme nahlas protestovať a braacuteniť tuacuteto veľkuacute zaacuteležitosť s heslom socializmus sloboda mierldquo Na ďalšiacute deň boli vo Vroclave kolportovaneacute letaacuteky s vyacutezvou k uacutečasti na zhromaždeniacute plaacutenovanom na Grunwaldzkom naacutemestiacute o dva dni neskocircr Letaacuteky boli podpiacutesaneacute bdquoŠtushydentskyacutem vyacuteborom vysokyacutech škocircl Vrocshylavuldquo Žiaden z tyacutechto ohlasovanyacutech protestov sa však neuskutočnil Letaacuteky so všeobecnejšiacutem zneniacutem vyacuteziev bdquoPashysiacutevne protestujem v kancelaacuteriaacutech toshyvaacuterňach podnikoch na zhromaždeniach a manifestaacuteciaacutechldquo sa objavili 25 augusshyta v Gdyni O podobnej myšlienke organizovať manifestaacutecie študentov v Štetiacutene informovala anonymnaacute osoba

(vydaacutevajuacuteca sa za študenta Lekaacuterskej akadeacutemie) československeacuteho konzula v tomto meste113 Žiaľ žiaden z nich sa napokon neuskutočnil Nie je však isteacute či dňa 21 augusta 1968 predsa len neshydošlo k rozohnaniu osocircb ktoreacute sa snashyžili zhromaždiť aby protestovali pred československyacutem veľvyslanectvom o čom informovala RWE114

Baacutesnikovi Witoldovi Dąbrowskeacuteshymu napadlo pripraviť a kolportovať protestnyacute list spisovateľov Odhovoril ho však od toho ďalšiacute baacutesnik Wiktor Woroszylski ktoryacute mu vysvetlil že by tyacutem vytvoril hotovyacute zoznam osocircb ktoreacute majuacute byť zatknuteacute115 Dňa 6 sepshytembra 1968 poslanci Poslaneckej skushypiny bdquoZnakldquo uvažovali akou formou by mali protestovať ndash podať vyhlaacutesenie proti uacutečasti Poľskej ľudovej armaacutedy na invaacutezii do Československa dostať sa k slovu počas diskusie v parlamente či dokonca vzdať sa poslaneckyacutech manshydaacutetov Napokon sa však po konzultaacutecii s priacutemasom Stefanom Wyszyńskyacutem rozhodli tento naacutepad nezrealizovať116

111 AIPN 015455SlužobnaacutepoznaacutemkakptKazimierzaMasewiczaoudalostinaŠtadioacutenedesaťročiavoVaršave z9thinsp9thinsp1968 s7Samoupaacutelenie

Siwiecaboloopiacutesaneacute očityacutemsvedkomndashsamozrejmenie ztyacutechčosedelinajbližšiendashakonaacutehodneacutepodpaacutelenie saopilcaSpraacutevyosamoupaacuteleniacute Siwiecapublikovalštvrťročniacutek KartaBližšie pozriKALISKIB PłomieńRyszardaSiwca [PlameňRyszardaSiwieca] Karta2005 č44s78ndash97 BIAŁY EByliśmyznieczuleni[Bolisme znecitliveniacute] Karta2013 č77s134ndash136DokumentaacuternyfilmoRyszardoviSiwiecovisnaacutezvom Usłyszcie

moacutej krzyk [Počujtemocircjkrik]natočilvroku1991MaciejDrygas 112 Vlisteadresovanommanželkektoryacutenapiacutesalkraacutetkopredsamoupaacuteleniacutem bdquoMilovanaacute Marysia Neplač Škoda siacutel a budeš ich ešte potrebovať

Som si istyacute že nato som pre tento moment žil 60 rokov prepaacuteč nemohol som konať inak Nato aby nezhynula pravda ľudskosť sloboda hyniem ja ndash a to je menšie zlo ako smrť milioacutenov Necestuj do Varšavy mne už nikto ani nič nepomocircže Prichaacutedzam do Varšavy list piacutešem vo vlaku preto je napiacutesanyacute tak kostrbato Je mi takto dobre ciacutetim takyacute vnuacutetornyacute pokoj ndash ako nikdy v živote Milovaneacute deti nehnevajte mamu učte sa lebo to je teraz vaša najdocircležitejšia uacuteloha Nech Vaacutes maacute Boh vo svojej opatere Bozkaacutevam vaacutes ndash Otecldquo AIPN015455Zašifrovanaacutedepeša č8thinsp172naacutemestniacutekakrajskeacutehoriaditeľaĽudovejmiliacutecieprezaacuteležitostiSBvRzeszoacuteweBolesławaKulikowskeacutehourčenaacutepreUacutestredneacutestanovisko vedeniaIIIoddelenieaVyšetrovaciukancelaacuteriuMinisterstvavnuacutetraz9thinsp9thinsp1968s3ndash4BližšiekRyszardoviSiwiecovipozriBLAŽEKPetr Ryszard Siwiec 1909 ndash 1968PrahaVaršavaUacutestavprostudiumtotalitniacutechrežimůInstytutPamięciNarodowej2010

113 AIPN0296109zv2KronikawydarzeńoperacjibdquoPodhaleldquobezpaginaacutecie 114 DĘBSKAAred Rok 1968 Środek Peerelus183Akojeuvedeneacutev bdquouacutetržkovitej a nepotvrdenej spraacuteveldquomalatobyťnajmaumlmlaacutedež ktoraacuteskando-

valaheslaacute bdquoSlobodaldquo a bdquoTlač klameldquoNACzn361709ZaacuteznamzvysielaniaPoľskejraacutediovejstaniceSlobodnaacuteEuroacutepazodňa22thinsp8thinsp1968 s67 115 MAJCHRZAK GMrazivyacuteaugust 116 Vtomtokontexte jezaujiacutemavyacutepostojTadeuszaMazowieckeacutehokinvaacuteziiDňa22augusta1968vsuacutevislostisovstupomvojsknauacutezemieČeskoslovenska

prerušildovolenkunajedendeňavraacutetilsadoVaršavyPočasdiskusiesčlenmiKlubukatoliacuteckejinteligencie konštatoval(podľaspraacutevytajneacutehospolu-pracovniacutekaskryciacutemmenombdquoANNAldquo) žeje prekvapenyacutesituaacuteciou keďže predpokladal žeRusi bdquosuacute natoľko šikovniacute že buduacute mocirccť vybaviť zaacuteležitosť Československa bez použitia silyldquoSuacutecitilsČechmiaSlovaacutekmi aleinvaacuteziunapokonschvaacutelilslovami bdquoHoci je to veľmi nepriacutejemneacute ale čo mal urobiť Sovietsky zvaumlzldquo OdvatyacuteždneneskocircrbolvšakhlavnyacutemautoromnajradikaacutelnejšiehonaacutepadueventuaacutelnehoprotestuposlancovskupinybdquoZnakldquoNatoto

SBnezabudlaaniporokoch keďvjehocharakteristike zroku1982uvaacutedzala bdquoV suacutevislosti so situaacuteciou v Československu v prostrediacute katoliacuteckych poslan-cov sa uvažovalo o eventuaacutelnom vzdaniacute sa poslaneckyacutech mandaacutetov na znak protestu proti vstupu vojsk do ČSSR Poslanci sa však rozhodli že tento krok

neuskutočnia keďže v aktuaacutelnej situaacutecii by to nič nezmenilo Hlavnyacutem oponentom takeacutehoto postupu bol J Zabłocki a hlavnyacutem oponentom [Zabłockeacuteho] T Mazowiecki Probleacutem definitiacutevne vyriešil kardinaacutel Wyszyński ktoryacute vyhlaacutesil že poslanci skupiny bdquoZnakldquo musia chraacuteniť zaacuteujmy cirkvi a nesťahovať sa

z parlamentu Mazowiecki osobne nesuacutehlasil so stanoviskom Wyszyńskeacuteho ale ako vyhlaacutesil podriadi sa muldquo MAJCHRZAKGMrazivyacuteaugust


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 56 270818 1236


Poľskeacute prejavy solidarity s Čechmi a Slovaacutekmi sa neskončili len v auguste či septembri roku 1968 V oktoacutebri ndash keď sa študenti vraacutetili na vysokeacute škoshyly ndash ziacuteskal neviacutedanuacute popularitu lektoraacutet českeacuteho jazyka Dňa 25 januaacutera 1969 vo Vroclave boli distribuovaneacute letaacuteky ndash uacutemrtneacute oznaacutemenia podpiacutesaneacute bdquoštushydentmi Vroclavuldquo ktoreacute nadvaumlzovali na samoupaacutelenie českeacuteho študenta Jana Palacha v polovici januaacutera 1969117 Kolshyportaacutež podobnyacutech letaacutekov v hlavnom meste znemožňovala SB ktoraacute zadržala Krzysztofa Maszewskeacuteho a Władysława Terleckeacuteho118 Nakoniec je vhodneacute prishypomenuacuteť že z docircvodu protestov proti invaacutezii a za preukaacutezanuacute solidaritu s Česhychmi a Slovaacutekmi bolo viac ako 100 osocircb zadržanyacutech ďalšiacutech niekoľko stoviek bolo predvolanyacutech na bdquopreventiacutevnoshyvyacuteshychovneacute pohovoryldquo niekoľko desiatok sa

postavilo pred trestnoshyspraacutevne senaacutety a niekoľko bolo odsuacutedenyacutech na tresty odňatia slobody vo vyacuteške do troch roshykov Tieto rozsudky možno nevyvolaacuteshyvajuacute veľkeacute emoacutecie ale ak pripomenieshyme priacutepad 20shyročnej študentky romashynistiky na Jagelovskej univerzite Joanny Helander situaacutecia mocircže vyzerať inak V neskoruacute jeseň roku 1968 vyvesila spolu so sestrou a ďalšou kamaraacutetkou z okna internaacutetu plagaacutet s naacutepisom bdquoRushysaacuteci Ruky preč od Československaldquo Za tento 10shyminuacutetovyacute protest (udal ich vyshychovaacutevateľ internaacutetu) spočiacutevajuacuteci iba vo vyveseniacute plagaacutetu skončila na 10 mesiashycov vo vaumlzeniacute Okrem toho po prepusshyteniacute na slobodu prišla o študentskeacute praacuteshyva a preto sa rozhodla emigrovať a na Jagelovskuacute univerzitu sa už nevraacutetila119

Je dobreacute naacuteležite oceniť a vaacutežiť si menšie či vaumlčšie protestneacute gestaacute keďže

prejavy na obranu Pražskej jari a vyshyjadrenie sympatiiacute Čechom a Slovaacutekom vyžadovali od Poliakov prekonanie celeacute desaťročia budovanej predpojatosti a strachu ktoryacute bol vzhľadom na hroshyziace represie absoluacutetne pochopiteľnyacute Znaacutesobovalo ho aj naacutesilneacute potlačenie protestov z marca 1968 organizovaneacute štaacutetnymi predstaviteľmi Lenže v aushyguste 1968 a v ďalšiacutech nasledujuacutecich mesiacoch vynuacuteteneacute a propagandistickeacute priateľstvo nahradila skutočnaacute solidarishyta Hoci nemožno zabudnuacuteť že sa nashyšli ndash ako je spomenuteacute aj v uacutevode tejto praacutece ndash aj takiacute ktoriacute podľahli propashygande režimu a podporili rozhodnutie bdquoo poskytnutiacute bratskej pomocildquo Čechom a Slovaacutekom

Preklad do slovenskeacuteho jazyka Mgr Maacuterio Kyseľ

Grzegorz Majchrzak bull Polish Civic Protests against the Invasion in Czechoslovakia from the Point of View of Security Documents Trough the night from 20th to 21st August 1968 soldiers of the Warsaw Pact encroached upon the territory of Czechosloshyvakia Tis action triggered protests in many countries among others also in Poland Te most popular form of protesting against the invasion were hostile statements leafets and inscriptions spread by persons in the underground Tere were much more forms of protests and support for the Czechs and Slovaks Te most dramatic form of protesting was the action taken by Ryszard Siwiec During the harvest festivities in Stadion Dziesięciolecia (Te Stadium of the 10th Anniversary of the Polish Peoplersquos Republic) he publicly burnt himself and the selfshyimmolation resulted in his death Because of the protests more than one hundred people were detained several hundred others were ordered to report at the police station where they were ldquocautionedrdquo not to get involved Several people were sentenced to imprisonment and the sentences were up to 3 years long

Grzegorz Majchrzak (1969) Poľskyacute historik Pracuje v poľskom Uacutestave naacuterodnej pamaumlti Vo svojom vyacuteskume sa zaoberaacute štuacutediom represiacutevneho bezpečnostneacuteho aparaacutetu histoacuterie opoziacutecie (najmauml Solidarity) meacutediiacute a športu Je autorom mnohyacutech vedeckyacutech a populaacuterno-vedeckyacutech publikaacuteciiacute Medzi jeho posledneacute dielapatriacute Tajna historia futbolu Służby afery i skandale (Varšava2017)a bdquoSolidernośćldquo na celowniku (Varšava2016)

117 AIPN0208902VyacutepiszBiuletynuWewnętrznegoMSW[InterneacutehobulletinuMinisterstvavnuacutetra]č2269bezdaacutetumus6 118 PozriAIPN0208902RozpracovanieKrzysztofaMaszewskeacutehoaWładysławaTerleckeacuteho 119 JejsestraaanikamaraacutetkapredsuacutedomneskončiliAkopredpokladaacuteJoannaHelandermocircžetovyplyacutevaťzoskutočnostijejpredchaacutedzajuacuteceho

angažovaniasavštudentskomštrajkuvmarci1968keďžebolačlenkouštrajkoveacutehovyacuteboruPraacutevopokračovaťvštuacutediujejboloprinavraacuteteneacute porokuPUSTUŁKAAKażdaz10minuttrwaniaprotestukosztowałająmiesiącwięzienia[Každaacutez10minuacutettrvaniaprotestujustaacutelamesiac vaumlzenia] Polski Dziennik Zachodni23thinsp8thinsp2013


DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 57 270818 1236

bdquoAK SA VAŠI A NAŠI PREDSTAVITELIA DOHODNUacute POcircJDEME DOMOVldquo SPRAacuteVA O OBSADENIacute BRATISLAVSKEacuteHO LETISKA V AUGUSTE 1968 PETER JAŠEK ndash PAVOL PYTLIacuteK

Bezprostrednyacute začiatok vojenskej akcie ktoraacute viedla k bleskoveacutemu obsadeniu Československa voj-skami štyroch štaacutetov Varšavskej zmluvy datujuacute historici do neskoryacutech večernyacutech hodiacuten 20 augusta 1968 Vtedy kraacutetko pred 22 hodinou prekročili hranice pri českej obci Vejprty v severozaacutepadnyacutech Čechaacutech prveacute ozbrojeneacute jednotky intervenčnyacutech vojsk1 aby potlačili reformnyacute proces socializmu s ľudskou tvaacuterou

Prvyacutemi1 objektmi ktoreacute prichaacuteshydzajuacuteci vojaci okupačnyacutech arshymaacuted obsadzovali boli letiskaacute

v Čechaacutech a na Slovensku Samotnaacute vojenskaacute akcia sa začala obsadeniacutem ruzyňskeacuteho letiska v Prahe ešte v neshyskoryacutech nočnyacutech hodinaacutech 20 augusshyta a druhyacutem kľuacutečovyacutem cieľom bolo letisko v Brne2 Tieto objekty vojaci intervenčnyacutech armaacuted zaistili hneď na začiatku V tom čase prišiel aj znaacutemy rozkaz ministra naacuterodnej obrany gen Martina Dzuacutera aby československeacute vojskaacute zostali v kasaacuterňach a sovietshyskym vojskaacutem na našom uacutezemiacute poshyskytli maximaacutelnu pomoc3 Rozkaz pochopiteľne dostali aj vojaci Vyacutechodshyneacuteho vojenskeacuteho okruhu pričom naacuteshyčelniacutek Krajskej vojenskej spraacutevy Brashytislava plk Vladimiacuter Šmidke dostal rozkaz zabezpečiť pokoj na všetkyacutech Okresnyacutech vojenskyacutech spraacutevach ale aj zabezpečiť lietadlaacute na bratislavskom

letisku aby nemohli vzlietnuť4 Na brashytislavskom letisku neprišlo k vyacutesadku a jeho obsadeniu ešte pred vstupom samotnyacutech vojsk cez hraničneacute prechoshydy Napokon sa toto letisko nevyužiacutevashylo na vojenskeacute uacutečely Vojskaacute intervenčshynyacutech armaacuted ktoreacute obsadzovali Bratishyslavu tvorili formaacutecie skupiny bdquoJuhldquo ktoreacute postupovali zo severozaacutepadneacuteho Maďarska pričom na slovenskeacute uacutezeshymie sa dostali prekročeniacutem mostov cez Dunaj v Medveďove a Komaacuterne ako aj cez hraničnyacute prechod Rajka Prveacute intervenčneacute vojskaacute sa v Bratislashyve objavili už kraacutetko po polnoci5 Poshyzemneacute vojskaacute v ich akcii podporovala 36 sovietska leteckaacute armaacuteda Hlavneacute sily intervenčnyacutech vojsk postupovali v smere Bratislava minus Břeclav6 pričom kľuacutečoveacute objekty v Bratislave sa im poshydarilo zabezpečiť v rannyacutech hodinaacutech

Publikovanyacute dokument popisujuacuteci situaacuteciu na bratislavskom letisku maacute

svoju vyacutepovednuacute hodnotu z viaceryacutech hľadiacutesk Opisuje priebeh obsadenia bratislavskeacuteho letiska ako jedneacuteho zo strategickyacutech miest v raacutemci Bratislavy a zaacutepadneacuteho Slovenska a približuje atmosfeacuteru a postoje ľudiacute v pamaumltnyacutech augustovyacutech dňoch hlavne odpor voči vojenskej intervencii do Českoslovenshyska Ako popisuje dokument odpor sa dial najmauml pasiacutevnou formou piacutesaniacutem rezoluacuteciiacute či diskusiami s prichaacutedzajuacuteshycimi vojakmi a neuacutespešnou snahou presvedčiť ich aby sa vraacutetili domov Aj tu však vidno že prejavy odporu boli vaumlčšinovyacutem postojom v spoločnosti nie však jedinyacutem a popri odvaacutežnych sa našli aj takiacute ktoriacute začiacutenali s vojskami cudziacutech armaacuted pomaly spolupracovať čiacutem si v prvyacutech dňoch vysluacutežili oposhyvrhnutie svojich znaacutemych V najbližshyšiacutech mesiacoch sa však karta ryacutechlo obraacutetila a z tyacutechto kaacutedrov sa formovali buduacuteci nomenklatuacuterni predstavitelia

1 POVOLNYacuteDaniel Vojenskeacute řešeniacute Pražskeacuteho jara 1968PrahaMinisterstvoobranyČR2010s8 2 PozriVARTANOVValerijDieMilitaumlrischeNiederschlagungdesˮPragerFruumlhlingsˮInKARNERStefanetaleds Prager Fruumlhlings Das inter-

nationale Krisenjahr 1968KoumllnWiemarWienBohlauVerlag2008s667minus668 3 POVOLNYacuteD Vojenskeacute řešeniacute Pražskeacuteho jara 1968s13minus15 4 POVOLNYacuteD Vojenskeacute řešeniacute Pražskeacuteho jara 1968s104 5 POVOLNYacuteD Vojenskeacute řešeniacute Pražskeacuteho jara 1968s114 6 ŠTAIGLJminusŠTEFANSKYacuteM Vojenskeacute dejiny Slovenska VI zvaumlzok 1945 minus 1968BratislavaMagnetPress2007s323


DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 58 270818 1236

Peter Jašek ndash Pavol Pytliacutek bull bdquoAk sa vaši a naši predstavitelia dohodnuacute pocircjdeme domovldquo Spraacuteva o obsadeniacute bratislavskeacuteho letiska v auguste 1968

Pohľad na bratislavskeacute letisko v obdobiacute normalizaacutecie (Zdroj Socialistickeacute Slovensko) Zaacutestupca riaditeľa Spraacutevy dopravnyacutech letiacutesk Ferdinad Barboraacutek (ZdrojAUacutePN)

normalizačneacuteho režimu Ukazuje však v nemalej miere aj sovietsku taktiku s ktorou prišli sovietske vojskaacute v aushygustovyacutech dňoch 1968 do byacutevaleacuteho Československa minus zakryacutevať sa hrozbashymi o kontrarevoluacutecii a pripomiacutenajuacutec obdobie druhej svetovej vojny V roku 1968 však ani jedno zakliacutenadlo nefunshygovalo a ľudia intervenciu chaacutepali ako okupaacuteciu ktoruacute odmietali

Pocircvod predkladaneacuteho dokumentu je nejasnyacute Bol vyčlenenyacute z tzv rozsyshypu7 ktoryacute Archiacutev Uacutestavu pamaumlti naacuteroshyda (UacutePN) prevzal v roku 2005 od Sloshyvenskej informačnej služby Jeho obsah a forma naacutem neposkytuje dostatočneacute indiacutecie o jeho pocircvode a preto nedoshykaacutežeme presne určiť jeho provenienshyciu a pocircvodcu Rozsyp tvorilo značneacute množstvo dokumentov ktoreacute prešli vyraďovaciacutem konaniacutem v obdobiacute medzi rokmi 1990 ndash 2005 a ako bezcenneacute boli určeneacute na skartaacuteciu Taacute sa však fyzicky neuskutočnila Pracovniacuteci realizujuacuteci vyraďovacie konanie a posudzovanie dokumentov8 vychaacutedzali skocircr z aktuaacutelshynych operatiacutevnych potrieb a nezamyacutešshyľali sa nad ich historickou hodnotou

Po prevzatiacute dokumentov ArchiacutevomUacutePN a pri ich naacuteslednom triedeniacute prešli dokumenty opaumltovnyacutem vyraďoshyvaciacutem konaniacutem Keďže z formaacutelneho hľadiska priacutepadne z hľadiska ich hisshytorickej hodnoty boli z vaumlčšej časti poshysuacutedeneacute ako jedinečneacute bolo rozhodnuteacute o ich trvalom zachovaniacute Vzhľadom na skutočnosť že rozsyp tvorili dokumenshyty niekoľkyacutech desiatok pocircvodcov a to najmauml štaacutetnobezpečnostnyacutech zložiek z byacutevaleacuteho Zaacutepadoslovenskeacuteho a Banshyskobystrickeacuteho kraja neprekvapiacute naacutes že nie v každom priacutepade sa podarilo určiť originaacutelnu registratuacuteru z ktorej konkreacutetny dokument pochaacutedza To je aj priacutepad čitateľom predkladaneacuteho doshykumentu o priebehu obsadenia bratishyslavskeacuteho letiska ktoryacute bol pri triedeniacute po historickej a diplomatickej analyacuteze vzhľadom na neurčiteľnosť pocircvodcu a svoj obsah zaradenyacute do zbierky Aushygust 1968

I keď v uvedenom priacutepade neposhyznaacuteme presnuacute provenienciu dokushymentu na zaacuteklade jeho historickej a diplomatickej analyacutezy mocircžeme vyshysloviť hypoteacutezu že bol suacutečasťou reshy

gistratuacutery štaacutetnobezpečnostnej zložky patriacej do Zaacutepadoslovenskeacuteho kraja priacutepadne Hlavnej spraacutevy ŠtB či neskocircr XII spraacutevy Federaacutelneho ministerstva vnuacutetra Perforovanyacute okraj piacutesacej laacutetky a foliaacutecia dokumentu svedčia o skushytočnosti že dokument bol pocircvodne suacutečasťou vaumlčšieho celku avšak vzhľashydom na rozsah foliaacutecie nie je pravdeshypodobneacute že sa jednalo o akyacutekoľvek druh zvaumlzku Mohol byť však suacutečasťou pomocnej personaacutelnej dokumentaacutecie Z obsahu dokumentu vyplyacuteva že bol vytvorenyacute až po augustovyacutech udalosshytiach keď bolo zrejmeacute pokračovanie vnuacutetropolitickeacuteho vyacutevoja v duchu zashyčiacutenajuacutecej normalizaacutecie Keďže neznaacuteshymy tvorca dokumentu mal praacutevo nosiť zbraň a pri priacutechode sovietskych vojashykov s nimi komunikoval z titulu svojshyho pracovneacuteho zaradenia mohol byť suacutečasťou štaacutetnobezpečnostnej zložky ktoraacute zaisťovala ochranu bratislavskeacuteshyho letiska

Pri prepise dokumentu sme pocircvodshynuacute verziu prispocircsobili najmauml použiacutevashyniacutem interpunkčnyacutech znamienok suacutečasshynej verzii slovenskeacuteho pravopisu9

7 Rozsypmocircžemecharakterizovaťakosuacutebordokumentovsabsentujuacutecimpriacutepadnelenčiastočnyacutemvnuacutetornyacutemusporiadaniacutempochaacutedzajuacuteci zvyčajnezčinnostidvochčastejšievšakviaceryacutechpocircvodcov

8 PredpokladaacutemežeišlobuďopracovniacutekovSlovenskejinformačnejslužbyaleboMinisterstvavnuacutetrapriacutepadneichpredchodcov 9 Zapomocpri prepisedokumentovďakujemeIngSilviiVolnerovej



DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 59 270818 1236

DOKUMENT

Spraacuteva o priebehu udalosti zo dňa 21 8 1968 pri vpaacutede armaacuted Varšavskej zmluvy

Dňa 21 08 1968 dostavil som sa do praacutece o 600 hod raacuteno Letisko a budovy boli obsadeneacute Sov[iet-skou] armaacutedou takže do budovy sme nemali priacutestup Stal som pred budovou aj s ostatnyacutemi zamestnan-cami letiska kde sme čakali na uvoľneniacute priestorov našich budov a hangaacuteru Medzi touto dobou niektoriacute zamestnanci škandalizovali resp pokrikovali na Sov[ietsku] armaacutedu Medzityacutem došiel s[uacutedruh] Barbo-raacutek10 minus zaacutest[upca] riad[iteľa] SDL11 a oslovil ma žeby sme sa opyacutetali niektoreacuteho docircstojniacuteka Sov[ietskej] armaacutedy že čo sa stalo Nato vyšiel z budovy docircstojniacutek Sov[ietskej] armaacutedy v hodnosti kapitaacutena sme ho pozdravili a požiadali sme ho či mocircžeme hovoriť s najvyššiacutem veliteľom ich jednotky na letisku Menova-nyacute kapitaacuten odpovedal že veliteľ na naacutes čakaacute a aby sme išli do budovy a tam aby sme ho počkali O chviacuteľ-ku prišli 4 docircstojniacuteci na čele s plukovniacutekom ŽUKOVOM ktoryacute bol veliteľ tejto posaacutedky Pri vstupe do kancelaacuteriiacute s[uacutedruha] Barboraacuteka Sov[ietski] docircstojniacuteci naacutes pozdravili podali naacutem ruky a s[uacutedruh] Žukov naacutem oznaacutemil že dostali priacutekaz obsadiť letisko Bratislava Ivanka nakoľko v ČSSR12 je kontra revoluacuteciaNato sme odpovedali že o ničom nevieme a že sme prekvapeniacute tyacutemito udalosťami Žukov odpovedal nie na Slovensku je kontrarevoluacutecia ale v Čechaacutech Nato ďalšiacute docircstojniacutek (politickyacute) povedal že Vaši pred-stavitelia i v roku 1938 hovorili že všetko je v poriadku a nebolo Po tejto vyacutemene naacutezorov sa znova ujal plk13 Žukov že oni si obsadia draacutehy minus štartovacie budovy a hangaacutery naacutem uvoľnia Pritom naacutes upozornil aby sme zamestnancov informovali aby počas priacutetomnosti Sov[ietskej] armaacutedy neprovokovali neubli-žovali Sov[ietskym] vojakom a pod Žukov naacutes požiadal aby sme spoločne obišli budovy a priestory okolo budov a vymedzil naacutem priestor za hangaacutermi a odbavovacej ploche Hovoril naacutem aby sme s praacutecou na opravaacutech lietadiel a uacutedržbe pokračovali ale aby nikto do vzduchu neštartoval Pri ukončeniacute spoločnej schocircdzky hovoril som s plk Žukovom povedal ako Vaši a naši predstavitelia sa dohodnuacute pocircjdeme do-mov Po tejto schocircdzke som odišiel na svoje pracovisko a vyhľadal som zaacutest[upcu] riad[iteľa] Agroletu suacutedr[uha] Přikrila (riaditeľ bol na dovolenke) a oznaacutemil som mu akeacute priacutekazy vydal vel[iteľ] Sov[iet-skej] jednotky plk Žukov Doporučil som Přikrilovi aby zvolal schocircdzu zamestnancov a informoval ich o udalostiach a priacutekazoch vel[iteľa] Sov[ietskej] jednotky Ja som odišiel do svojej kancelaacuterii že budem vo svojej praacuteci pokračovať za polhodinu prišiel jeden zamestnanec (nepamaumltaacutem si meno) a povedal mi že sa maacutem dostaviť k Přikrylovi Ja som tam išiel a Přikril nebol vo svojej kancelaacuterii ale v kancelaacuterii Zaacutehorala V kancelaacuterii sa nachaacutedzali nasledujuacuteci zamestnanci Přikryl Zaacutehoral Snopka Benko Kovaacuteč Kniez14 a ďalšiacute Pri vstupe do kancelaacuterii predstuacutepil pred kolektiacutev a obraacutetil sa ku mne mechanik Haršaacuteni a oznaacutemil mi že ešte raz ak sa stretnem so Sov[ietskymi] docircstojniacutekmi že mňa buduacute internovať Bol som veľmi prekvapenyacute a zvlaacutešť keď som videl tyacutechto ľudiacute po hromade Ja som nato odpovedal že i nepriate-lia sa schaacutedzajuacute a vyjednaacutevajuacute a ja som u Sov[ietskej] armaacutedy nevidel nepriateľa i keď touto udalosťou som bol prekvapenyacute Ešte som mal pripomienku že lepšie je sa dohodnuacuteť ako sa stavať do nepriateľstva Po tejto udalosti som odišiel do svojej kancelaacuterii chviacuteľu som rozmyacutešľal čo ďalej a došla mi myšlienka

10 FerdinandBarboraacutekpočasdruhejsvetovejvojnybojovalkraacutetkonavyacutechodnomfronteVroku1948vstuacutepildoKSSav50rokochpocircsobilako zaacutestupcanaacutečelniacutekapreletovuacuteslužbunaletiskuvBratislaveArchiacutevUacutestavupamaumltinaacuteroda(ďalejAUacutePN)Bratislavafond(ďalejf)KSZNBSŠtB BratislavaBA-OBrarchiacutevnečiacuteslo(ďalejač)619KaacutedroveacutemateriaacutelySLOVAIRndashBarboraacutekFerdinand

11 SpraacutevadopravnyacutechletiacuteskbolazriadenaacutevyhlaacuteškouMinisterstvadopravyč2091964Jejuacutelohouvoblasticivilneacuteholetectvabolonajmaumla)ria-diťazabezpečovaťcivilnuacuteleteckuacuteprevaacutedzkub)obstaraacutevaťvyacutestavbuverejnyacutechletiacuteskurčenyacutechprepravidelnuacuteleteckuacutedopravuasnimisuacutevi-siacichpozemnyacutechleteckyacutechzariadeniacutec)vydaacutevaťletiskoveacuteporiadkypreverejneacuteletiskaacuted)obstaraacutevaťleteckuacuteinformačnuacuteslužbuavydaacutevanie leteckyacutechmaacutep Vyhlaacuteška č 2091964 Zb Ministerstva dopravy z 18thinsp12thinsp1964 o zriadeniacute Štaacutetnej leteckej inšpekcie a Spraacutevy dopravnyacutech letiacutesk

12 Československaacutesocialistickaacuterepublika 13 Plukovniacutek 14 NazaacutekladespraacutevydocircverniacutekaskryciacutemmenombdquoSRPldquozodňa17thinsp8thinsp1971sa naacutempodariloidentifikovaťaspoňdveosobyzvyššieuvedenyacutech

zamestnancovatoIgoraKniezaaAlexandraKovaacutečaOichpostojikvstupuspojeneckyacutechvojskVaršavskejzmluvydoČeskoslovenskasvedčiacute skutočnosťževroku1968bolipodozriviacutenielenzpiacutesaniaprotisovietskychaprotisocialistickyacutechhesielaleizprevaacutedzaniaraacutedioveacutehorušenia sovietskychlietadielAUacutePNfKSZNBSŠtBBratislavaBA-OBrač619čz3771Protisovietskeheslaacutearaacutedioveacuterušeniesovietskychlieta-dielzamestnancamiSLOVAIRuvroku1968


DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 60 270818 1236


že nie Sov[ietska] armaacuteda ale tu okolo naacutes maacuteme nepriateľov Nato som otvoril trezor kde maacutem uloženeacute mob[ilizačneacute] plaacuteny a zbrane zobral som z trezoru 2 ks pištoli raacuteže 765 a 1 000 ks naacutebojov a odišiel som domov Cestou som sa zastavil v bufete kde boli aj zamestnanci ČSA15 a SDL a tam som sa dozvedel ďalšiu spraacutevu o mojej osobe že som zradca a že so mnou bude zle Pokračoval som hneď v ceste domov minus poľnou cestou Po priacutechode domov som manželke hovoril o tyacutechto udalostiach a upozornil som keby aj vo Vajnoroch niečo o mojej osobe sa dozvedela aby si to nevšiacutemala a zachovala kľud Druhyacute deň som prišiel na letisko a spozoroval som že zamestnanci na letisku ma nejako divne pozorujuacute odo mňa sa izolujuacute a mňa ignorujuacute Ja som nato nereagoval šiel som na svoje pracovisko a pohyboval som sa vo vy-medzenyacutech priestoroch kde som sledoval pohyb našich zamestnancov V priebehu dopoludnia prebiehali schocircdze zamestnancov kde sa podpisovali rezoluacutecie za odchod sov[ietskych] vojsk Po schocircdzi prišiel ku mne Přikril a Pagaacuteč a povedali mne že vy sa už poznaacutete s tyacutemi veliteľmi pocircjdete s nami a odovzdaacuteme im tuacuteto rezoluacuteciu Ja som odpovedal že pocircjdem ale skocircr zavolaacutem Barboraacuteka aby naacutes u vel[iteľa] oznaacutemil Barboraacutek o chviacuteľu naacutem oznaacutemil že veliteľ naacutes prijme a že pocircjde aj on s nami Ako sme prichaacutedzali bližšie k vel[iteľskeacutemu] stanovisku už vel[iteľ] plk Žukov s tromi vyššiacutemi docircstojniacutekmi a jeden generaacutel (meno neviem) išli naacutem naproti Pri styku plk Žukov naacutes pozdravil a podali sme si ruky Přikril a Pagaacuteč odmietli Sov[ietskym] docircstojniacutekom podať ruky Generaacutel sa hneď ujal slova a povedal čo sme Vaacutem urobili čo sme vaacutem zobrali že naacutem odmietate podať ruky Veď my by sme boli radšej doma My sme tu po druhyacute-kraacutet Prvyacutekraacutet sme boli v roku 1945 kedy sme Vaacutes oslobodzovali spod fašizmu a dnes sme došli snaacuteď predčasne ale zachraacuteniť Vaacutes pred katastrofou Koľko maacutete rokov pyacutetal sa generaacutel Přikryla a Pagaacuteča Ste veľmi skoro zabudli na poslednuacute vojnu Přikril povedal že medzi Vašou armaacutedou a nemeckou armaacutedou neni žiadneho rozdielu To boli okupanti a vy ste tiež okupanti Plk Žukov sa ujal slova a povedal že vy sa takto staviate s Vami nemaacuteme čo jednať Naacutes sa opyacutetal čo sme doniesli Prikřyl vyťahoval rezoluacuteciu a chcel ju podať generaacutelovi Generaacutel ju neprevzal a poznamenal pre naacutes taacuteto rezoluacutecia nemaacute cenu my sme vojaci a dostali sme priacutekaz sem sa presunuacuteť a možno zajtra už tu nebudeme

Peter Jašek ndash Pavol Pytliacutek bull ldquoIf Your and Our Representatives Agree we shall Go Homerdquo Report on Occupation of Bratislava Airport in August 1968 Document from 1968 depicts attitudes and the mood among the Slovak public during August days in 1968 and reactions to Warsaw Pact armiesacute invasion using the example of Bratislava Airport It was one of strategic objects and therefore in the middle of interest of invasion armies Te document provides examples how diferent was the response of people in those days although the majority was refusing to collaborate with occupation armies there were individuals who were trying to get in contact with future rulers Forgotten document was found in the archive of the Nationacutes Memory Institute and now is part of the collection called August 1968 It is a period record made afer described events happened

Mgr Peter Jašek PhD (1983) Vyštudoval histoacuteriu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity kde mu v roku 2009 udelili titul PhD Venuje sa slovenskyacutem dejinaacutem 20 storočia najmauml obdobiu 2 svetovej vojny normalizaacutecii a paacutedu komunistickeacuteho režimu na Slovensku Je zostavovateľom viaceryacutech zborniacutekov ako aj spoluau-torom odbornyacutech monografiiacute a autorom niekoľkyacutech desiatok vedeckyacutech štuacutediiacute a odbornyacutech člaacutenkov Autorsky sa spolupodieľal na priacuteprave viace-ryacutech vyacutestav zameranyacutech na moderneacute dejiny Slovenska ako boli Priacutesne tajneacute Dejiny ŠtB na Slovensku (2011) Protikomunistickyacute odboj na Slovensku

(2012) Sviečkovaacute manifestaacutecia 25 marca 1988 (2013)a Paacuted komunistickeacuteho režimu PracujevSekcievedeckeacutehovyacuteskumuUacutestavupamaumltinaacuteroda

Mgr Pavol Pytliacutek (1980) Absolvent Katedry archiacutevnictva a pomocnyacutech vied historickyacutech Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave Od roku 2004 je vedeckyacutem

pracovniacutekom Sekcie archiacutevu Uacutestavu pamaumlti naacuteroda Vo svojej činnosti sa venuje spriacutestupňovaniu a spracovaacutevaniu archiacutevnych fondov Je zaacuteroveň au-toromviaceryacutechodbornyacutechčlaacutenkovaštuacutediiacutezoblastiarchontoloacutegieštaacutetnobezpečnostnyacutechzložiek čihistoacuterieobchodnyacutechapriemyselnyacutechkomocircr

15 Československeacuteaeroliacutenie


MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 61 270818 1236

CHYacuteBAJUacuteCE SLOVAacute ROZHLASOVYacute A TELEVIacuteZNY PREJAV LAJOSA FEHEacuteRA O VPAacuteDE DO ČESKOSLOVENSKA ISTVAacuteN PAPP

Naacuterodneacute a župneacute denniacuteky 30 augusta 1968 uverejnili spraacutevu o zmene vysielacieho programu v maďarskom rozhlase a v televiacutezii Jednotnyacute text kraacutetkej spraacutevy znel nasledovne bdquoLajos Feheacuter člen Politickeacuteho byra Maďarskej socialistickej robotniacuteckej strany [ďalej MSZMP] a podpredseda vlaacutedy dnes o 19 hodine na rozhlasovej stanici Kossuth a v televiacutezii odpovie na otaacutezky s ktoryacutemi sa na neho obracajuacute v suacutevislosti s udalosťami v Československuldquothinsp1 Podobneacute v tej dobe mimo-riadne nezvyčajneacute spraacutevy si čitatelia zvyčajne mohli prečiacutetať na titulnej alebo tretej strane noviacuten ktoraacute bola vyhradenaacute pre vnuacutetropolitickeacute udalosti Vyacutenimkou bol Magyar Hiacuterlap ktoryacute v tom čase vychaacutedzal ešte len niekoľko tyacuteždňov Tento časopis ktoryacute vznikol kraacutetko predtyacutem ako vlaacutedny plaacute-tok uverejnil spraacutevu o prejave podpredsedu vlaacutedy zvlaacuteštnym spocircsobom ndash až v hornej časti ocircsmej strany medzi rocircznymi spraacutevami z domova Ťažko by sa za tyacutem dalo predpokladať vedomeacute konanie Tento prechmat by sme mohli pripiacutesať skocircr nedostatočnej redaktorskej rutine Naacuteš predpoklad potvrdzuje aj to že na druhyacute deň tieto noviny uverejnili prejav Lajosa Feheacutera na najdocircležitejšom mieste ndash na titulnej a druhej strane časopisu2

Prejav ktoryacute sa vysielal večer o siedmej hodine samozrejshyme narušil pocircvodne plaacutenovanyacute

program vysielania ndash ale len v priacutepade televiacutezie Rozhlasovaacute stanica Kossuth ndash najpočuacutevanejšia z troch rozhlasovyacutech staniacutec ndash v tom čase bežne vysielala prashyvidelnuacute relaacuteciu Esti kroacutenika (Večernaacute kronika) a v jej raacutemci Feheacuter mohol bez probleacutemov prehovoriť3 Televiacutezni divaacuteshyci sa však museli vyrovnať so zmenu vysielania relaacutecia Teacuteveacuteszőttes (Televiacutezne tkanie) ktoraacute sa bežne vysielala medzi

relaacuteciou Vilaacuteghiacuterű tudoacutesok a kamera előtt (Svetoznaacutemi vedci pred kamerou) a Esti mese (Večerniacutečkom) sa nevyshysielala Namiesto nej sa na obrazovku dostal Lajos Feheacuter4 Relaacutecia Teacuteveacuteszőttes mala v rozhlase už svoje miesto a vysieshylala sa od juacutela 1967 raz mesačne5 Čiasshytočne dopĺňala a kompenzovala relaacuteciu Noacutetaszoacute (Na ľudovuacute nocirctu) keďže v nej nedostaacutevali priestor maďarskeacute bdquoľudovshykyldquo ale tradične poniacutemanaacute folkloacuterna kultuacutera obsah relaacutecie tvorili folkloacuterne meloacutedie piesne verše a balady

Mimoriadna zmena programu zrejme veľmi nevadila ani milovniacutekom folkloacuternych tradiacuteciiacute Vojenskyacute vpaacuted do Československa za uacutečasti Maďarshyskej ľudovej armaacutedy krajinu evidentne hlboko zasiahol Okrem ofciaacutelneho komunikeacute sa nikto z veduacutecich maďarshyskyacutech politikov nepodujal širokej veshyrejnosti vysvetliť prečo sa ho Maďarshysko muselo zuacutečastniť Nikto nemohol podliehať iluacutezii že sa dozvie skutočneacute priacutečiny tohto rozhodnutia Ale zaacuteležitosť sa nemohla ani bagatelizovať pretože po

1 FeheacuterLajosraacutedioacute-eacutesteacuteveacutebeszeacutede[RozhlasovyacuteateleviacuteznyprejavLajosaFeheacutera] Esti Hiacuterlap 30thinsp8thinsp1968s1 2 FeheacuterLajosbeszeacutelaraacutedioacutebaneacutes ateleviacutezioacuteban[LajosFeheacuterprehovoriacutevrozhlaseajteleviacutezii] Magyar Hiacuterlap 30thinsp8thinsp1968s8FeheacuterLajos

elvtaacutersvaacutelaszaiacsehszlovaacutekiaiesemeacutenyekkelkapcsolatoskeacuterdeacutesekre[OdpovedesuacutedruhaLajosaFeheacuteranaotaacutezkysuacutevisiacesudalosťami vČeskoslovensku] Magyar Hiacuterlap 30thinsp8thinsp1968s1ndash2

3 AKossuthRaacutedioacuteműsora[ProgramRaacutediaKossuth] Deacutelmagyarorszaacuteg 30thinsp8thinsp1968s2Prejavktoryacuteurčitemnohyacutechzaujiacutemaluviedlakytica ľudovyacutechpiesniacutevpodaniacuteľudovejmuzikyJoacutezsefaGaacuteboraKozaacutekaapoprejavenasledovaliSpraacutevyzošportu

4 Araacutedioacuteeacutesteleviacutezioacuteműsora1968augusztus26ndashszeptember1[Programrozhlasoveacutehoateleviacuteznehovysielaniaod26thinsp8do1thinsp9thinsp1968] Neacutepuacutej-saacuteg 23thinsp8thinsp1968s2Televiacuteznyprogram Deacutelmagyarorszaacuteg 30thinsp8thinsp1968s2

5 LEacuteVAIBeacutela A raacutedioacute eacutes televiacutezioacute kroacutenikaacuteja 1945 ndash 1978 [Rozhlasovaacuteateleviacuteznakronika1945ndash1978]BudapestToumlmegkommunikaacutecioacutes Ku-tatoacutekoumlzpont1980s327


MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 62 270818 1236

Istvaacuten Papp bull Chyacutebajuacutece slovaacute Rozhlasovyacute a televiacutezny prejav Lajosa Feheacutera o vpaacutede do Československa

Generaacutelny tajomniacutek MSZMP Jaacutenos Kaacutedaacuter (Zdrojwwwwikipediaorg)

viac než dvoch desaťročiach maďarskeacute vojskaacute opaumlť pochodovali po susednej krajine

V tejto praacuteci sa pokuacutesime naacutejsť odpoveď na viacero otaacutezok V prvom rade na otaacutezku prečo vocircbec došshylo k tomuto prejavu Ako sa zmenil vyacuteznam televiacutezie v oblasti verejnej komunikaacutecie Ako sa k tomu postashyvilo vedenie MSZMP Prečo padla voľba praacuteve na Lajosa Feheacutera ktoryacute bol najslabšiacutem rečniacutekom zo všetkyacutech členov politickeacuteho byra Akyacute vyacuteznam mal tento prejav pre politickuacute karieacuteshyru Feheacutera Ako diplomatickeacute probleacuteshymy vznikli v docircsledku odvysielaneacuteho obsahu A na zaacutever sa dotkneme aj toho akyacutem spocircsobom sa prejavovala (samo)cenzuacutera v suacutevislosti so zmenou domaacutecich a medzinaacuterodnyacutech politicshykyacutech pomerov

JAacuteNOS KAacuteDAacuteR A VPAacuteD DO ČESKOSLOVENSKA Vzťah Generaacutelneho tajomniacuteka Maďarshyskej socialistickej robotniacuteckej strany k Pražskej jari a Alexandrovi Dubshyčekovi a uacuteloha ktoruacute zohral v procese rozhodovania o intervencii suacute pomershyne znaacuteme ndash historiografa tieto otaacutezky vychaacutedzajuacutec z dostupnyacutech zdrojov už docirckladne preskuacutemala6 Z tohto docircvoshydu sa v tejto štuacutedii nebudeme venovať procesu ktoryacutem sa Kaacutedaacuter postupne doshypracoval z faacutezy sympatie cez faacutezu opashytrnosti upozorňovania a naťahovania času až k akceptovaniu a podporovaniu uacutečasti na vojenskej intervencii Nech už jeho spraacutevanie skuacutemame z akeacutehokoľvek hľadiska je jednoznačneacute že reakciu Maďarska na reformnyacute proces v Českoshyslovensku vo veľkej miere určoval jeho osobnyacute naacutezor To isteacute samozrejme plashytilo pre celuacute dobovuacute zahraničnuacute politishyku Maďarska ale v tomto priacutepade sa to prejavovalo nezvyčajne vyacuterazne

V tejto suacutevislosti je však docircležishyteacute poznamenať že Kaacutedaacuter v prvyacutech mesiacoch roku 1968 sledoval vyacutevoj československej vnuacutetornej politiky so zjavnyacutemi sympatiami Zapadal totiž do jeho koncepcie tzv boja na dvoch frontoch v duchu ktorej sa chcel dištancovať od stalinistickeacuteho smeshyrovania spred roku 1956 ktoreacute v Mashyďarsku reprezentoval Maacutetyaacutes Raacutekosi a jeho priacutevrženci pričom však odmieshytal aj revizionizmus spaacutejanyacute s predseshydom vlaacutedy Imre Nagyom popravenyacutem v roku 1958 Situaacuteciu maďarskeacuteho liacutedra strany komplikovalo aj to že 1 januaacutera 1968 vstuacutepil do platnosti bdquonovyacute hosposhydaacutersky mechanizmusldquo ktoryacute zmiernil

pravidlaacute plaacutenovaneacuteho hospodaacuterstva sovietskeho typu Kaacutedaacuter potreboval v raacutemci taacutebora spojencov a spočiatku považoval aj A Dubčeka za svojho spojenca Odstavenie Antoniacutena Noshyvotneacuteho a naacutesledneacute bdquootvorenieldquo kulshytuacuterneho života Kaacutedaacuterovi nebolo do istej miery proti vocircli Ťažko povedať kedy Jaacutenos Kaacutedaacuter defnitiacutevne bdquopustil rukuldquo prveacuteho muža československej strany ale v jeho podpore invaacutezie mohli pravdepodobne zohraacutevať rozshyhodujuacutecu uacutelohu dva docircvody chcel za každuacute cenu zachovať vratkuacute rovnovaacuteshyhu reformaacutetorov a ortodoxnyacutech v mashyďarskej strane a zaacuteroveň si chcel udrshyžať docircveru sovietskeho vedenia Kaacutedaacuter bol v podstate reformaacutetorskyacutem a zaacuteshyroveň ortodoxnyacutem politikom A hoci maďarskaacute vnuacutetornaacute politika v tom čase inklinovala skocircr k reformaacutem za poshytenciaacutelne udržanie tohto smerovania by pre neho bolo podporovanie Dubshyčekovej liacutenie priacuteliš vysokou cenou

Ak mal Jaacutenos Kaacutedaacuter takyacute domishynantnyacute vplyv na politickeacute rozhodovashynie vynaacutera sa aj otaacutezka prečo sa neshyodhodlal zdocircvodniť uacutečasť na vojenskej intervencii pred širokou verejnosťou on saacutem ndash a čo je v tomto priacutepade ešte docircležitejšie ndash prečo touto uacutelohou poshyveril praacuteve Lajosa Feheacutera Okolnosti rozhodnutia o povereniacute Lajosa Feheacuteshyra zatiaľ ešte nevieme presne zrekonshyštruovať ale Kaacutedaacuterova nevocircľa osobshyne verejne vystuacutepiť je z jeho hľadiska celkom pochopiteľnaacute Jeho politickyacute imidž ktoryacute si začal budovať v 1963 ale v určitom zmysle vlastne už od naacuteshystupu k moci bol v auguste 1968 zrejshyme najzraniteľnejšiacute Kaacutedaacuter zostal kvocircli

BEacuteKEacuteSCsabaKaacutedaacuterJaacutenoseacutesapraacutegaitavasz[JaacutenosKaacutedaacuteraPražskaacutejar] Beszeacutelő2008č7s97ndash115FOumlLDESGyoumlrgy Kaacutedaacuter Jaacutenos kuumllpoli-tikaacuteja eacutes nemzetkoumlzi taacutergyalaacutesai I ndash II [ZahraničnaacutepolitikaamedzinaacuterodneacuterokovaniaJaacutenosaKaacutedaacuteraIndashII] BudapestNapvilaacuteg2015HUSZAacuteR Tibor 1968 Praacutega ndash Budapest ndash Moszkva [1968PrahandashBudapešťndashMoskva]BudapestSzabadTeacuter1998HUSZAacuteRTibor Beszeacutelgeteacutesek Nyers Rezsővel [RozhovorsRezsőNyersom] BudapestKossuth2004KUNMikloacutes Praacutegai tavasz ndash praacutegai ősz 1968 feheacuter foltjai [Pražskaacutejarndashpraž-skaacutejeseňbielemiestaroku1968] BudapestAkadeacutemiai1998MITROVITSMikloacutesKaacutedaacutereacutesDubček1968-ban[KaacutedaacuteraDubčekvroku1968] InFOumlLDESGyoumlrgyMITROVITSMikloacuteseds Kaacutedaacuter Jaacutenos eacutes a 20 szaacutezadi magyar toumlrteacutenelem [JaacutenosKaacutedaacuteramaďarskeacutedejiny20storočia] BudapestNapvilaacuteg2012s125ndash146MLYNAacuteŘZdeněk A praacutegai tavas eacutes ősz [Pražskaacutejarajeseň] Ford[Prekladdomaďarčiny]BAacuteBAIvaacuten BudapestVitaKiadoacute1989PATAKYIvaacuten A vonakodoacute szoumlvetseacuteges ndash A Magyar Neacutephadsereg koumlzreműkoumldeacutese Csehszlovaacutekia 1968 eacutevi megszaacutel-laacutesaacuteban [ZdraacutehavyacutespojenecndashuacutečasťMaďarskejľudovejarmaacutedynaokupaacuteciiČeskoslovenskavroku1968]BudapestZriacutenyi1996PAUER Jan Prag 1968 Der Einmarsch des Warschauer Paktes Hintergruumlnde Planung Durchfuumlhrung [Praha1968VpaacutedVaršavskejzmluvyPozadie plaacutenovanieprevedenie] BremenTemmenVerlag1995

6



MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 63 270818 1237

Hlavnaacute budova maďarskeacuteho raacutedia v roku 1934 (Zdrojwwwfortepanhu)

uacutelohe ktoruacute zohral v obdobiacute represiiacute v očiach mnohyacutech krvavyacutem diktaacutetoshyrom ale poacuteza politika zmierňujuacuteceho vnuacutetornuacute politiku a hospodaacutersku poshylitiku posilňovala najmauml aj jeho poacutezu reformistu Keby ho boli milioacuteny ľudiacute na vlastneacute uši počuli a na vlastneacute oči videli vysvetľovať uacutečasť Maďarska na vojenskej intervencii vrylo by sa to do verejneacuteho povedomia oveľa hlbšie ako spraacutevy Maďarskej tlačovej agentuacuteshyry (MTI) o dohodaacutech za zatvorenyacutemi dverami a uznesenia strany na papieri

Kaacutedaacuterovyacutem prvoradyacutem zaacuteujmom bolo jednoznačne maskovanie vlastnej osoby a zodpovednosti Niekto sa však musel ujať aj zrejme traacutepnej povinnosti a prehovoriť k naacuterodu Kaacutedaacuter sa preshy

javil ako naozaj šikovnyacute strateacuteg a do popredia nastrčil Lajosa Feheacutera ktoryacute takmer vocircbec nebol spocircsobilyacute verejneacuteshyho prejavu Dosvedčuje to aj skutočshynosť že hodnotenie a analyacuteza Feheacuteshyrovho prejavu nie suacute suacutečasťou histoacuterie Maďarska v roku 1968 Nenachaacutedzame ho v politickoshyhistorickyacutech analyacutezach a dokonca chyacuteba aj v jednom z dokushymentov hodnotiacich politickeacute sprashyvodajstvo Maďarskej televiacutezie čo jasne hovoriacute samo za seba bdquoKŕmila naacutes teleshyviacutezia iluacuteziami Daacute sa povedať že naacutem ukazovala naacutedhernuacute pestrofarebnuacute kyticu ale nezaoberala sa hĺbkovyacutemi suacutevislosťami veľkej politiky a klamstvaacute podsuacutevala v rovnakej toacutenine sivuacute preshymaľovala na ružovuacute a nikdy sa ani nezshy

mienila o tom že Maďarskaacute ľudovaacute arshymaacuteda sa chystaacute do Československahellipldquo 7 To však nie je pravda keďže neskocircr došlo k isteacutemu pokusu zdocircvodniť uacutečasť na vojenskej intervencii Keďže to však neurobil Kaacutedaacuter ale Feheacuter ktoryacute nebol spocircsobilyacute vystupovať v audiovizuaacutelshynom meacutediu udalosť ktoraacute sa javila ako docircležitaacute upadla do zabudnutia

NAacuteRAST VYacuteZNAMU TELEVIacuteZIE V MAĎARSKU Silnyacute vplyv rozvoja v oblasti masovej komunikaacutecie techniky a čoraz ryacutechlejshyšie šiacuterenie informaacuteciiacute bolo badateľneacute aj v takyacutech uzavretyacutech politickyacutech systeacuteshymoch akyacutem bola kaacutedaacuterovskaacute diktatuacuteshyra Z tohto hľadiska prežiacuteval Maďarskyacute rozhlas svoju vyacuteznamnuacute epochu počas revoluacutecie 1956 kedy bol meacutediom čiacuteslo jedna a politickeacute spraacutevy sprostredkuacuteval najryacutechlejšie a najširšiemu okruhu ľudiacute Televiacutezne vysielanie v Maďarsku bolo v tom čase iba v plienkach ndash prveacute skuacuteshyšobneacute vysielanie v uzavretom okruhu sa uskutočnilo len 16 decembra 1954 z budapeštianskej budovy Vyacuteskumneacuteshyho uacutestavu poštoveacuteho na Gyaacuteliho ulici Prvou udalosťou vysielanou pre široshykuacute verejnosť z prenosoveacuteho voza bolo slaacutevnostneacute prvomaacutejoveacute zhromaždenie a slaacutevnostnyacute prejav v roku 1957 na Naacuteshymestiacute hrdinov ktoryacute zohral vyacuteznamshynuacute uacutelohu aj v politickej karieacutere Jaacutenosa Kaacutedaacutera Po prvyacutech nesmelyacutech krokoch nasledoval dynamickyacute rozvoj techniky a o desať rokov neskocircr sa už pripravoshyvalo vysielanie vo farbe8

Televiacutezne vysielanie na baacuteze mashyďarskej pošty sa dlhuacute dobu realizovalo v raacutemci jednej organizačnej jednotky paralelne s rozhlasovyacutem vysielaniacutem pod naacutezvom Maďarskyacute rozhlas a televiacutezia Vysielanie mohli sledovať predplatiteshylia ktoryacutech počet postupne raacutestol hoci nie rovnomernyacutem tempom Kyacutem Mashyďarskyacute rozhlas založenyacute v roku 1925 sa v novembri 1959 mohol pochvaacuteliť

7 POLGAacuteRAndraacutesAzandaliacutetoacuteteacuteveacutehellip[Iluzionistickaacuteteleviacuteziahellip]InKORENYJaacutenosHECKENASTGaacuteborPOLGAacuteRAndraacutes A Magyar Televiacutezioacute toumlrteacutenete kezdetektől ndash napjainkig [DejinyMaďarskejteleviacutezieodpočiatkovdodnes]BudapestAjtoacutesiDuumlrerKoumlnyvkiadoacute1995s136

8 KORENYJaacutenosAmagyarteleviacutezioacutezaacutestoumlrteacutenete[DejinyMaďarskejteleviacutezie]InKORENYJHECKENASTGPOLGAacuteRA A Magyar Televiacutezioacute toumlrteacutenete kezdetektől ndash napjainkigs11ndash1247


DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 64 270818 1237


2 098 721 predplatiteľmi Maďarskaacute teshyleviacutezia s kratšou minulosťou ich mala iba 34 3959 Počty predplatiteľov jedshynotlivyacutech meacutediiacute sa v prvej polovici roku 1968 zvyacutešili na 2 501 255 respekshytiacuteve 1 282 6610 Počuacutevanie rozhlasoveacuteho vysielania bolo ešte staacutele prevažujuacutece a v tom čase aj docircležitejšie avšak pomashyly začalo dosahovať svoje hranice ndash doshykaacutezalo raacutesť už len o čosi viac než 16 pričom viac než 74shypercentnyacute naacuterast počtu predplatiteľov televiacutezie ukaacutezal jednoznačnyacute smer vyacutevoja oboch meacutediiacute V tom čase ešte vyacuterazne pretrvaacuteval zvyk spoločneacuteho sledovania televiacutezneho vyshysielania čo znamenaacute že vysielanie sleshydovalo oveľa viac ľudiacute ako naznačoval absoluacutetny počet predplatiteľov

Okrem zmeny počtu predplatishyteľov došlo aj k ďalšiacutem vyacuteznamnyacutem zmenaacutem V roku 1960 bol zavedenyacute paumlťdňovyacute vysielaciacute tyacuteždeň z ktoreacuteho sa až do druhej polovice 80 rokov zachovala pondelňajšia prestaacutevka vo vysielaniacute Čoraz častejšie sa hlaacutesilo televiacutezne spravodajstvo ktoreacuteho vyshysielaciacute čas sa v roku 1961 ustaacutelil na 1930 hod11 a na celeacute desaťročia predshyurčil režim dňa divaacutekov zaujiacutemajuacutecich sa o spravodajstvo Politika si veľmi ryacutechlo uvedomila možnosti televiacutezie Maďarskaacute televiacutezia bola ešte v štaacuteshydiu experimentaacutelneho vysielania ale 31 decembra 1957 o polnoci už vyshysielala novoročnyacute priacutehovor predsedu prezidiaacutelnej rady a prezidenta MĽR Istvaacutena Dobiho12 V marci 1959 teleshyviacutezne kamery po prvyacutekraacutet nakruacutecali

v parlamente v decembri tohto roku sa odvysielal 20shyminuacutetovyacute zostrih zo VII kongresu MSZMP a v marci 1961 z budovy televiacutezie na Naacutemestiacute slobody Jaacutenos Kaacutedaacuter predniesol prejav pri priacuteshyležitosti letu Gagarina do vesmiacuteru Vo februaacuteri 1963 prehovoril Istvaacuten Dobi v suacutevislosti s vyslovene politickou udalosťou a to (siacutece uacuteplne formaacutelnyshymi) voľbami ktoreacute však mohli sledoshyvať rozhlasoviacute posluchaacuteči aj televiacutezni divaacuteci Rok 1968 nepriniesol novinky len z toho hľadiska že sa zvyacutešil počet propagandistickyacutech relaacuteciiacute analyzujuacuteshycich popularizujuacutecich a vysvetľujuacuteshycich novyacute hospodaacutersky mechanizmus ale aj tyacutem že 1 januaacutera sa Jaacutenos Kaacutedaacuter vyjadril k politickyacutem teacutemam priamo na mikrofoacuten dvoch veľmi spoľahlivyacutech reporteacuterov Kaacuterolya Megyeriho a Gyoumlrshygya Szepesiho13 O rok neskocircr konal podobne aj predseda vlaacutedy Jenő Fock

Na televiacutezne relaacutecie dohliadali nieshylen spoľahliviacute redaktori ale aj Oddeleshynie pre agitaacuteciu a propagandu Uacutestredshyneacuteho vyacuteboru MSZMP14 Docircslednaacute kontrola sa ešte vyacuteraznejšie prejavovala v priacutepade relaacuteciiacute politickeacuteho charakteshyru Veľmi trefne na to poukaacutezal autor podrobnej štuacutedie15 ktoryacute analyzoval programovuacute politiku televiacutezie a uvieshydol že v porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecimi rokmi naozaj došlo k zmene ktoraacute bola badateľnaacute predovšetkyacutem v tom že proshytokolaacuterne vystuacutepenia vystriedali vyjadshyrenia v suacutevislosti s politickyacutemi zaacuteležishytosťami Tento proces sa dotyacutekal najmauml druhej liacutenie politickej elity v štuacutediu

sa začali objavovať pracovniacuteci nižšej a strednej uacuterovne riadenia podnikov zaacutestupcovia ministrov aj ministri ndash čiže už nie členovia straniacuteckeho aparaacutetu ale predstavitelia vlaacutednej sfeacutery Tieto bdquovyshyjadrenia sa však vaumlčšinou držali vopred napiacutesaneacuteho scenaacutera neboli spontaacutenne a vaumlčšina relaacuteciiacute pocircsobila kvocircli piacutesomne vypracovanyacutem odpovediam na otaacutezky reporteacuterov neprirodzene a kŕčovitoldquo16 Straniacutecke vedenie teda televiacuteziu jedshynoznačne považovalo za naacutestroj proshypagandy a jej oživenia Avšak vystuposhyvanie na obrazovke a vyjadrenia v žishyvom vysielaniacute predsa len skryacutevali isteacute minimaacutelne rizikaacute Zle gestikulujuacuteceho nevkusne oblečeneacuteho či streacutemovaneacuteho politika navyše s vyacuteraznou rečovou vashydou si divaacuteci určite zapamaumltali darmo sa kontrolovalo 100 všetkyacutech odvyshysielanyacutech obsahov Na povrch sa jedshynoducho dostali takeacute viditeľneacute ľudskeacute vlastnosti ktoreacute mohli na ľudiacute urobiť oveľa hlbšiacute dojem ako siloushymocou presadzovaneacute politickeacute odkazy

LAJOS FEHEacuteR A ČESKOSLOVENSKAacute KRIacuteZA Diplomovanyacute učiteľ latinčiny a dejepisu Lajos Feheacuter predtyacutem ako sa na jeseň 1956 vďaka docircvere Jaacutenosa Kaacutedaacutera stal členom (spočiatku Dočasnyacutem referenshytom) Politickeacuteho byra reorganizovanej Komunistickej strany Maďarska prashycoval viac než 15 rokov ako novinaacuter17 Pochaacutedzal z roľniacuteckej rodiny a udržiaval priateľskeacute vzťahy s mnohyacutemi intelektushyaacutelmi spisovateľmi a novinaacutermi podposhy

9 LEacuteVAIB A raacutedioacute eacutes televiacutezioacute kroacutenikaacuteja 1945 ndash 1978s227 10 LEacuteVAIB A raacutedioacute eacutes televiacutezioacute kroacutenikaacuteja 1945 ndash 1978s344 11 LEacuteVAIB A raacutedioacute eacutes televiacutezioacute kroacutenikaacuteja 1945 ndash 1978s249 12 Experimentaacutelnevysielanieteleviacutezie Petőfi Neacutepe 28thinsp12thinsp1957s4 13 LEacuteVAIB A raacutedioacute eacutes televiacutezioacute kroacutenikaacuteja 1945 ndash 1978s220228249267333 14 OddeleniepreagitaacuteciuapropagandusamozrejmenedohliadalolennateleviacuteziualeajnacelkoveacuteinformovanieverejnostiMaďarskobolo

siacutecesuacutečasťousovietskehotaacuteboraalekontrolamaďarskejtlačesanezabezpečovalabezprostrednezMoskvyPlneniepolitickyacutechpožiadaviek MSZMPvjednotlivyacutechmasovokomunikačnyacutechinštituacuteciaacutechvpodstatezabezpečovalabudapeštianskacentraacutelastranyVsuacutevislostismaďarskou tlačouporoku1956pozriTAKAacuteCSRoacutebert Politikai uacutejsaacutegiacuteraacutes a Kaacutedaacuter-korban Hatalom eacutes uacutejsaacutegiacuteraacutes viszonya 1956 ndash 1988 [Politickaacutežurnalisti-kavkaacutedaacuterovskejeacutereVzťahmociažurnalistiky1956ndash1988]BudapestNapvilaacutegKiadoacute2012

15 HORVAacuteTHEdinaAMagyarTeleviacutezioacuteműsorpolitikaacutejandash1968[ProgramovaacutepolitikaMaďarskejteleviacutezie ndash1968] Muacuteltunk2008č 3s187ndash199 16 HORVAacuteTHE AMagyarTeleviacutezioacute műsorpolitikaacutejandash1968s196 17 Životnuacutedraacutehu LajosaFeheacuterasomspracovalpodľaPAPPIstvaacuten Feheacuter Lajos Egy neacutepi kommunista politikus paacutelyakeacutepe [LajosFeheacuterTrajektoacuteria

ľudovo-komunistickeacutehopolitika] BudapestndashPeacutecsAacuteBTLndashKronosz2017



DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 65 270818 1237

Siacutedlo maďarskej televiacutezie (1973) (Zdrojwwwfortepanhu)

rujuacutecimi opozičneacute strany pocircsobiace za Horthyho eacutery vraacutetane Strany nezaacutevisshylyacutech maloroľniacutekov a Sociaacutelnodemokrashytickej strany Otvorene sympatizoval s ideoloacutegiou ľudoveacuteho hnutia ktoreacute sa ujalo riešenia otaacutezky pocircdy a sociaacutelnych probleacutemov chudobneacuteho roľniacutectva Po 2 svetovej vojne pracoval po boku Imre Nagya v agraacuternom tyacuteždenniacuteku Komushynistickej strany Maďarska Szabad Foumlld (Slobodnaacute zem) a potom kraacutetky čas v reshydakcii hlavnyacutech straniacuteckych noviacuten Szashybad Neacutep (Slobodnyacute ľud)

Feheacuter bol od roku 1962 podpredshysedom vlaacutedy a čoskoro sa stal znaacutemym ako podporovateľ hospodaacuterskych reshyforiem Spolu s tajomniacutekom UacuteV Rezshyső Nyersom a predsedom vlaacutedy Jenő Fockom patril medzi tyacutech ktoriacute Jaacutenosa Kaacutedaacutera presvedčili o nevyhnutnosti zaviesť novyacute hospodaacutersky mechanizshymus Baliacutek opatreniacute zmierňujuacuteci priacutesshyne zaacutesady centraacutelne plaacutenovanej ekonoshymiky vstuacutepil do platnosti až 1 januaacutera 1968 ale Feheacuter sa už aj predtyacutem zaoshyberal reformami v oblasti poľnohosshy

podaacuterstva Je docircležiteacute spomenuacuteť že v obdobiacute 1965 ndash 1974 staacutel na čele tzv Branneacuteho vyacuteboru vlaacutedy ktoryacute rozhoshydoval o docircležityacutech otaacutezkach ozbrojeshynyacutech siacutel a poriadkovyacutech orgaacutenov ako aj o hospodaacuterskych otaacutezkach suacutevisiashycich s obranou štaacutetu Medzi jeho uacuteloshyhy patrilo napriacuteklad riadenie priacuteprav na hroziacu vojnu Feheacuter dostaacuteval zaacutepisnice zo zasadnutiacute Staacutelej komisie Rady vzaacutejomnej hospodaacuterskej pomoci (RVHP) pre spolupraacutecu v zbrojaacuterskom priemysle dohliadal na činnosť Vyacuteboshyru vlaacutedy pre zbrojaacutersky priemysel a zuacuteshyčastňoval sa na vyhodnocovaniacute vojenshyskyacutech cvičeniacute vojsk krajiacuten Varšavskej zmluvy V tejto suacutevislosti udržiaval dobreacute vzťahy s niektoryacutemi členmi soshyvietskeho vojenskeacuteho vedenia ndash napriacuteshyklad v januaacuteri 1963 sprevaacutedzal maršala Andreja Grečka počas jeho naacutevštevy v Maďarsku18 a ako uacutečastniacutek protifashyšistickeacuteho odboja počas 2 svetovej vojny sa o Červenej armaacutede vyjadroshyval vždy s veľkyacutem rešpektom Suacutehrnne mocircžeme konštatovať že Feheacuter bol reshy

Portreacutet Lajosa Feheacutera olejomaľba (1987) (ZdrojCollectionofMuseumofSaacuterreacutet)

formistom a zaacuteroveň ortodoxnyacutem koshymunistickyacutem politikom kyacutem v oblasti poľnohospodaacuterstva ndash a hospodaacuterstva vocircbec ndash jednoznačne podporoval inoshyvaacutecie reformu plaacutenovanej ekonomiky a spolupraacutecu so zaacutepadnyacutemi partnermi v oblasti bezpečnostnej politiky suacutehlashysil so sovietskou liacuteniou

Lajos Feheacuter sa zaujiacutemal predoshyvšetkyacutem o otaacutezky poľnohospodaacuterstva Zahraničnyacutem veciam sa venoval len okrajovo ndash prejavoval o ne zaacuteujem najmauml v prvej polovici 70 rokov Pred rokom 1968 dvakraacutet navštiacutevil Českoshyslovensko Prvyacute raz v decembri 1958 keď delegaacuteciu veduacutecich straniacuteckych a štaacutetnych predstaviteľov Maďarska na Hradčanoch prijal Antoniacuten Novotnyacute V delegaacutecii boli zastuacutepeniacute samiacute docircleshyžitiacute ľudia predseda vlaacutedy Ferenc Muumlnshynich tajomniacutek UacuteV Gyoumlrgy Marosaacuten ktoryacute sa tom čase jednoznačne poshyvažoval za druheacuteho najdocircležitejšieho človeka po Jaacutenosovi Kaacutedaacuterovi minisshyter vnuacutetra Beacutela Biszku a Lajos Feheacuter19 O sedem rokov neskocircr staacutel Feheacuter už na

18 MagyarNemzetiLeveacuteltaacuterOrszaacutegosLeveacuteltaacutera(ďalejMNLOL)Budapešťfond(ďalejf)MDP-MSZMP M-KS288f5cs29ReferaacutetLajosaFeheacutera

onaacutevšteveAndrejaGrečkavMaďarskuZaacutepisnicazozasadnutiaPolitickeacutehobyraMSZMPz22thinsp1thinsp1963SovietskymaršalAndrejGrečkobol vrokoch1960ndash1967hlavnyacutemveliteľomspojenyacutechozbrojenyacutechsiacutelkrajiacutenVaršavskejzmluvyaodroku1967ministromobranyZSSR

19 StraniacuteckaavlaacutednadelegaacuteciaMaďarskejľudovejrepublikypricestovalado Prahy Uacutej Szoacute 11thinsp12thinsp1958s1ndash2


DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 66 270818 1237


čele delegaacutecie oveľa menšieho politicshykeacuteho vyacuteznamu ktoraacute vycestovala do Československa pri priacuteležitosti oslaacutev 20 vyacuteročia oslobodenia Českoslovenshyska spod nemeckej okupaacutecie20 Tieto dve naacutevštevy poukazovali na vyacuterazneacute prechodneacute ochladenie maďarskoshyčesshykoslovenskyacutech vzťahov

Kyacutem v roku 1958 nastuacutepili do lieshytadla najvyacuteznamnejšiacute predstavitelia maďarskej strany po Kaacutedaacuterovi v roku 1965 Feheacutera sprevaacutedzala iba predsedshyniacutečka Republikovej rady maďarskyacutech žien tajomniacutek straniacuteckeho vyacuteboru malej Novohradskej župy hraničiacej so Slovenskom a maďarskyacute veľvyslashynec v Prahe Zloženie delegaacutecie okrem toho jasne odraacutežalo aj stav maďarskej a československej vnuacutetornej politiky kyacutem koncom roka 1958 sa v obidvoch krajinaacutech dostaacuteval do popredia ideoloshygickyacute boj proti revizionizmu o sedem rokov neskocircr sa v Maďarsku začala priacuteshyprava reformy ale Antoniacuten Novotnyacute sa čoraz urputnejšie držal moci Vlaacutedy oboch krajiacuten sa opaumlť na kraacutetku dobu zosynchronizovali v januaacuteri 1968 keshyďže zvoleniu Alexandra Dubčeka sa spočiatku Jaacutenos Kaacutedaacuter vyslovene poshytešil lebo sa domnieval že mocircže ziacutesshykať docircležiteacuteho vonkajšieho spojenca na podporu vlastnej vnuacutetropolitickej liacutenie Tento paralelnyacute vyacutevoj však neshytrval dlho naacutestupom Pražskej jari sa Československo stalo vlajkovou loďou reformnej iniciatiacutevy vyacutechodneacuteho bloshyku a maďarskeacute straniacutecke vedenie staacutelo už o niekoľko mesiacov na opačnej strane

Lajos Feheacuter prvyacutekraacutet prehovoril o otaacutezke Československa na zasadnutiacute Politickeacuteho byra MSZMP 2 apriacutela 1968 a podporil stanovisko Jaacutenosa Kaacutedaacutera Podstatou jeho vyjadrenia bolo že je nevyhnutneacute bojovať suacutečasne proti naacuteshyvratu stalinizmu a proti revizionizmu

bdquoZdaacute sa že naacutevrhy tyacutekajuacutece sa boja na dvoch frontoch už schvaacutelili teraz ich začnuacute už aj intenziacutevne realizovať K tomu im vieme poskytnuacuteť kolektiacutevnu pomocldquo 21 V noci z 20 na 21 augusta 1968 si z členov politbyra vzal službu v budapeštianskej centraacutele strany praacuteve Feheacuter Maacutetyaacutes Szűroumls ktoryacute bol v tom čase mladyacutem diplomatom si na udalosshyti spomiacutena takto bdquoPovedal chlapci ja si teraz zdriemnem aj tak bude ako bude informujte zobuďte ma až potom [hellip] Vtedy sme už vedeli o čo tu ide ale neshymuseli sme ho budiť lebo akcia prebehla hladko Hneď raacuteno ho informovali že z maďarskej strany sa to stalo tankovaacute jednotka bez probleacutemov vošlaldquo 22 Na druhyacute deň 22 augusta Politickeacute byro MSZMP pod vedeniacutem Jaacutenosa Kaacutedaacuteshyra ndash zosuacuteladene s ostatnyacutemi krajinami zuacutečastnenyacutemi na intervencii ndash zostavili operatiacutevnu skupinu ktorej členmi boli minister vnuacutetra Beacutela Biszku štaacutetny tashyjomniacutek Uacutestredneacuteho vyacuteboru pre zahrashyničneacute veci Zoltaacuten Komoacutecsin tajomniacutekUacutestredneacuteho vyacuteboru zodpovednyacute zazaacuteležitosti agitaacutecie a propagandy Aacuterpaacuted Pullai predseda vlaacutedy Jenő Fock a podshypredseda vlaacutedy zodpovednyacute za ozbroshyjeneacute sily Lajos Feheacuter Kyacutem prviacute traja z uvedenyacutech politikov sa zvyčajne zarashyďujuacute k ortodoxneacutemu komunistickeacutemu kriacutedlu vedenia strany verneacuteho Moskve Fock a Feheacuter sa považujuacute za reformisshytov Vpaacuted do Československa však konshyfikt medzi veduacutecimi predstaviteľmi maďarskej strany nevyvolal ndash nedošlo medzi nimi k žiadnej vecnej diskusii

O udalostiach v Československu a uacutelohe maďarskyacutech vojsk v prvyacutech dňoch po intervencii vedeli aj členoshyvia uacutestredneacuteho vyacuteboru maacutelo o širokej verejnosti ani nehovoriac Kaacutedaacuter na spoločnom zasadnutiacute vyacuteboru a rady mishynistrov 23 augusta 1968 za zatvorenyacutemi dverami cynicky poznamenal bdquoAj polishy

tickeacute byro čakalo na spraacutevy Kyacutem neprišli pozitiacutevne spraacutevy nemali sme veľmi o čom informovaťldquo 23 Maďarskyacute predseda strashyny určite dobre vedel že skocircr či neskocircr bude o tom musieť informovať nielen členov UacuteV ale aj maďarskeacute obyvateľstvo a zrejme duacutefal že sa politickaacute situaacutecia začne nejako vyviacutejať Kvocircli nerovnovaacutehe siacutel stojacich proti sebe nebol uacutespech voshyjenskeacuteho vpaacutedu ani na okamih otaacutezny Avšak skutočnosť že vedenie Komushynistickej strany Československa intershyvenciu odsuacutedilo a žiadalo odsun vojsk spocircsobila komplikaacutecie Keď Alexandra Dubčeka a jeho druhov počas politickeacuteshyho uvaumlznenia v Moskve zlomili a donuacuteshytili aby v raacutemci sovietskoshyčeskoslovenshyskej dohody akceptovali fakt okupaacutecie a vzdali sa odporu zmenil sa aj vnuacutetroshypolitickyacute postoj Jaacutenosa Kaacutedaacutera

Jaacutenos Kaacutedaacuter sa medzi 24 ndash 26 aushygustom 1968 zdržiaval v Moskve spolu so Zoltaacutenom Komoacutecsinom a Jenő Focshykom a aktiacutevne sa zuacutečastňoval rokovania veduacutecich predstaviteľov piatich štaacutetov zashypojenyacutech do vojenskej intervencie ktoreacute sa konalo paralelne so bdquospracovaniacutemldquo predstaviteľov československej vlaacutedy V procese rokovania Kaacutedaacuter v protiklade s radikaacutelnejšiacutemi hlasmi argumentoval v zaacuteujme zachovania praacutevoplatnej vlaacutedy Československa a bol proti zostaveniu novej vlaacutedy Jaacutenosa Kaacutedaacutera po naacutevratena letisku viacutetali Lajos Feheacuter a Aacuterpaacuted Pulshylai v sprievode sovietskeho veľvyslanca v Budapešti Fiodora Titova24 Feheacuter sa teda mohol dozvedieť medzi prvyacutemi čo sa vlastne stalo počas tyacutech napaumltyacutech dniacute ndash a možno už vtedy v Kaacutedaacuterovej hlashyve skrsla myšlienka že svojmu suacutedruhoshyvi prideliacute v raacutemci ofciaacutelneho vysvetľoshyvania vpaacutedu do Československa určituacute uacutelohu Nie je znaacuteme kedy padlo rozshyhodnutie o tom že k obyvateľom krajiny na vlnaacutech rozhlasu a televiacutezie prehovoriacute Lajos Feheacuter Dňa 27 augusta 1968 zasashy

20 MNLOLfMDP-MSZMPM-KS288f5cs365ReferaacutetLajosaFeheacuteraonaacutevštevestraniacuteckejavlaacutednejdelegaacutecievPraheZaacutepisnicazozasadnu-tiaPolitickeacutehobyraMSZMPz11thinsp5thinsp1965Maďarskaacutedelegaacuteciaodcestovaladovlasti Uacutej Szoacute 11thinsp5thinsp1965s2

21 FeheacuteroveprejavycitovaneacutepodľaHUSZAacuteRT 1968 Praacutega ndash Budapest ndash Moszkvas62 22 RozhovorsMaacutetyaacutesomSzűroumlsom1991s149 23 PozriMNLOLfMDP-MSZMPM-KS288f4cs94Zaacutepisnicazospoločneacutehozasadnutiavyacuteboruaradyministrovz23thinsp8thinsp1968 24 MaďarskaacutestraniacuteckaavlaacutednadelegaacuteciasavraacutetilazMoskvy Neacutepszabadsaacuteg 28thinsp8thinsp1968s1



DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 67 270818 1237

dalo Politickeacute byro MSZMP a dokoncaaj Uacutestrednyacute vyacutebor mal bdquoinformatiacutevnu schocircdzuldquo za uacutečasti členov vlaacutedy a ďalšiacutech pozvanyacutech hostiacute25 Veľa času na priacutepravu nezostalo keďže Feheacuterov prejav bol zashyznamenanyacute už 29 augusta26 ndash čiže nevyshystuacutepil v živom vysielaniacute Bolo potrebneacute sa poponaacutehľať aj preto aby noviny mohli už 30 augusta uverejniť podloženuacute spraacuteshyvu o prejave ndash a k tomu bolo potrebneacute prejav vopred nahrať

Bolo by zaujiacutemaveacute naacutejsť odpoveď na dve docircležiteacute otaacutezky Po prveacute prečo si Kaacutedaacuter vybral praacuteve Lajosa Feheacutera a po druheacute prečo sa mal prejav odvysielať dvojmo ndash v rozhlase aj v televiacutezii Jedshynyacutem z docircvodov vyacuteberu rečniacuteka mohlo byť to aby vedenie strany mohlo ukaacuteshyzať docircležituacute osobnosť ktorej docircverujuacute aj Sovieti To že predtyacutem mohla mať priacutepadneacute pochybnosti o spraacutevnosti vojenskej intervencie nebol probleacutem Podľa spomiacutenania druhej vyacuteznamnej veduacutecej osobnosti reformistov Rezső Nyersa boli v juacuteli 1968 okrem neho proti tomuto riešeniu tajomniacutek UacuteV za oblasť kultuacutery Gyoumlrgy Aczeacutel a Feheacuter a Fock ndash aspoň sa tak vyjadrovali v suacuteshykromnyacutech rozhovoroch medzi sebou27 Ak tomu tak aj bolo posledniacute dvaja z uvedenyacutech sa aj napriek tomu dostashyli do uacutezkej skupiny ktoraacute sa vytvorila okolo Kaacutedaacutera počas intervencie Feheacuter tak dostal možnosť nielen odčiniť svoje predchaacutedzajuacutece zavaacutehanie ale v jeho prospech hovorilo aj to že poshyčas ťažkyacutech rokovaniacute v Moskve zostal doma takže pokyny Sovietov nedostal z prvej ruky Nemocircžeme vyluacutečiť ani to že Feheacuter duacutefal že mu z prejavu vyplyshynie nejakyacute politickyacute prospech Možno si myslel že ak v ťažkyacutech časoch preshyukaacuteže svoju vernosť a podujme sa na tuacuteto nevďačnuacute uacutelohu posilniacute svoju neskoršiu rokovaciu poziacuteciu v oblasti

Jaacutenos Kaacutedaacuter hovoriacute s reporteacutermi na masovom zhromaždeniacute v roku 1960 (Zdrojwwwfortepanhu)

svojho užšieho zaacuteujmu čiže v oblasti poľnohospodaacuterstva

A na zaacutever tu je ešte jeden parashydoxnyacute docircvod ktoryacute však zapadal do Kaacutedaacuterovej koncepcie Prvyacute tajomniacutek ktoryacute sa najmauml po roku 1956 vysloshyvene vyhyacutebal otvorenyacutem konfiktom mal zaacuteujem na tom aby informovashynie verejnosti vzbudilo čo najmenej pozornosti bolo čo najnenaacutepadnejšie a podľa možnosti sa vyhlo zjavneacutemu stotožňovaniu sa s udalosťami Na tuacuteto uacutelohu sa mohol zdať najvhodnejshyšiacutem takyacute človek ktoreacuteho rečovyacute prejav mali probleacutem sledovať aj jeho najbližšiacute Lajos Feheacuter mal už od mladosti probshyleacutemy s vystupovaniacutem na verejnosti Hovoril extreacutemne ryacutechlo brblal neshyartikuloval a zle intonoval robil neshymiestne pauzy vo vetaacutech a pokračoval až po naacutedychu Tento štyacutel vysvetľovali raz priacuteliš veľkyacutem emocionaacutelnym napaumlshytiacutem inokedy nahromadenyacutem stresom

či vrodenou rečovou vadou Nech už to malo akyacutekoľvek docircvod rečovyacute preshyjav Feheacutera bol ndash odhliadnuc od jeho dialektu ndash skutočne naacutepadnyacute a mimoshyriadne rušivyacute28 Ak si teda Kaacutedaacuter stanoshyvil za cieľ dosiahnuť aby prejav vysvetshyľujuacuteci vpaacuted do Československa urobil čo najmenšiacute dojem a bol čo najmenej pamaumltihodnyacute sotva by bol na to našiel vhodnejšieho kandidaacuteta ako bol Feheacuter

Forma a čas vysielania Feheacuterovho prejavu mocircže čiastočne suacutevisieť s jeho politickyacutem charakterom Nahraacutevka odvysielanaacute v rozhlase a televiacutezii v piashytok večer o siedmej hodine vypovedala o tom že dosah na čo najvaumlčšiacute počet ľudiacute bol skutočne docircležityacutem cieľom ale nie za každuacute cenu V tom čase ešte rozshyhlas počuacutevalo oveľa viac ľudiacute ako sledoshyvalo televiacuteziu najmauml na vidieku ndash v obshyciach a menšiacutech mestaacutech odrezanyacutech od informaacuteciiacute Feheacuter bol zvyknutyacute praacuteshyve na vidiecky priestor ktoryacute dobre ho

25 MNLOLfMDP-MSZMPM-KS288f5cs469Zaacutepisnicazozasadnutia PolitickeacutehobyraMSZMPz27thinsp8thinsp1968MNLOLfMDP-MSZMPM-KS 288f4cs95ZaacutepisnicazozasadnutiaUacuteVMSZMPz27thinsp8thinsp1968

26 ZaacuteznamprejavusanachaacutedzavarchiacutevezvukovyacutechzaacuteznamovMaďarskeacutehorozhlasupodnaacutezvom Rozhlasovyacute a televiacutezny prejav Lajosa Feheacutera 19680829dĺžka20minuacutetElektronickyacutelistpracovniacutečkyNadaacutecienapodporumediaacutelnychslužiebaspraacutevymajetkuJuditStettnerautorovi

27 HUSZAacuteRT Beszeacutelgeteacutesek Nyers Rezsővels353 28 PozriprejavnaletnomkongreseMSZMP1957[online][cit2018-04-25]Dostupneacutezhttpadatbazisokonlinehuadatbazisorsos-es-kazet-

tas-hangszalagok-adatbazisaadatlap324


DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 68 270818 1237


poznal lebo často navštevoval roľniacutecke družstvaacute štaacutetne majetky poľnohosposhydaacuterske školy a potravinaacuterske podniky O priorite rozhlasu vypovedaacute aj skushytočnosť že prejav začali vysielať o 1900 hod na stanici Kossuth K tomu nebolo potrebneacute ani zmeniť pocircvodnyacute program vysielania a Feheacuter mohol dostať priestor v raacutemci Večernej kroniky ktoraacute bola podľa prieskumu z roku 1964 najviac počuacutevanou rozhlasovou relaacuteciou29 To čiastočne suacuteviselo s tyacutem že taacuteto relaacutecia mala charakter suacutehrnneacuteho spravodajshystva a čiastočne aj s tyacutem že bola zaradeshynaacute do druheacuteho najviac počuacutevaneacuteho čashysoveacuteho paacutesma medzi 18 a 21 hodinou sedelo pri rozhlasovyacutech prijiacutemačoch viac ľudiacute (127 ) ako raacuteno medzi 6 a 8 hodinou (105 ) Viac ľudiacute sledovalo rozhlasoveacute vysielanie stanice Kossuth len tesne popoludniacute medzi 12 ndash 14 hoshydinou (167 )30

V priacutepade televiacutezneho vysielania však bola štruktuacutera sledovanosti inaacute večer medzi 20 a 22 hodinou bola sleshydovanosť 454 a v paacutesme neskoro poshypoludniacute medzi 18 a 20 hodinou dosashyhovala len 105 Ešte obľuacutebenejšie boli soboty a nedele kedy sledovanosť stabilshyne dosahovala viac než 50 31 Na prvyacute pohľad by sa mohlo zdať že vedenie strany neuvažovalo racionaacutelne lebo Feheacuterov prejav nezaradilo do prograshymoveacuteho paacutesma s najvyššou sledovanosshyťou Mocircžeme však tušiť že to ani nebolo cieľom divaacutekov by zaručene popudzoshyvalo keby sa namiesto tradičnej sobotshyňajšej detektiacutevky museli pozerať na strashyniacuteckeho politika v sivom saku ktoryacute je navyše zlyacutem rečniacutekom Praacuteve preto by vyacuteber času vysielania mohol naznačoshyvať že siacutece chceli osloviť naraz veľa ľudiacute

ale takyacutem spocircsobom aby im veľmi neshynarušili zaužiacutevanyacute životnyacute režim Mohli by sme si položiť aj logickuacute otaacutezku načo bol vocircbec potrebnyacute televiacutezny prejav Odshypoveď mocircžeme naacutejsť v sociologickom prieskume z roku 1966 ktoryacute skuacutemal zvyky dedinskeacuteho obyvateľstva v oblasti sledovania televiacutezie Stanovilo sa 9 vyacuteshyskumnyacutech otaacutezok z ktoryacutech jedna zneshyla bdquoVysielanie Československej televiacutezie maacute dosah aj na uacutezemie Maďarska a preshyto je potrebneacute zistiť jeho rozsah intenzitu a obsahldquo 32 Z tohto docircvodu sa v raacutemci prieskumu zameriavali na obyvateľov dediacuten v župaacutech Novohrad a Komaacuterno ležiacich v maďarskoshyčeskoslovenskom pohraničiacute Prieskum priniesol zaujiacuteshymaveacute zistenia napriek tomu že iba 23 respondentov vedelo po česky alebo po slovensky viac ako 25 opyacutetanyacutech pravidelne sledovalo program Českoshyslovenskej televiacutezie33 V priacutepade hushydobnyacutech alebo športovyacutech programov jazykovaacute barieacutera až tak nezavaacuteži ale toto zistenie bolo predsa len zaujiacutemaveacute Nemocircžeme vyluacutečiť že Československaacute televiacutezia poskytovala o invaacutezii informaacuteshycie ndash najmauml veľavravneacute fotografe a to bolo v protiklade s uacutemyslami maďarskeacuteshyho politickeacuteho vedenia To jednoznačne potvrdzuje vyacuteznam odvysielania prejashyvu aj v televiacutezii

DIPLOMATICKAacute AFEacuteRA V SUacuteVISLOSTI S FEHEacuteROVYacuteM PREJAVOM Lajos Feheacuter nebol spomedzi členov Poshylitickeacuteho byra MSZMP prvyacute kto preshyhovoril Istvaacuten Szirmai vystuacutepil s prejashyvom už 27 augusta ale jeho prejav sa ešte niesol v duchu staryacutech komunisshytickyacutech riacutetov a komunikaacutecie Byacutevalyacute tashy

jomniacutek UacuteV pre oblasť ideoloacutegie vyjadshyril svoj naacutezor v XII Budapeštianskomobvode v Kultuacuternom dome Aacuterpaacuteda Szakasitsa pred robotniacutekmi jedneacuteho z vyacuteznamnyacutech priemyselnyacutech zaacutevodov hlavneacuteho mesta ndash Maďarskyacutech opticshykyacutech zaacutevodov (MOM) pred žiakmi škocircl ktoryacutem nariadili uacutečasť a pred členmi miestneho vyacuteboru a straniacutecshykeho aparaacutetu34 Szirmai hovoril priashymo pred robotniacutekmi v raacutemci osobnej naacutevštevy a o tejto udalosti informoshyvali naacuterodneacute aj župneacute denniacuteky Jeho prejav obsahoval len jeden zaujiacutemavyacute moment ktoreacuteho vyacuteznam vyvrcholil v prejave Lajosa Feheacutera Szirmai v suacutelashyde so skutočnosťou povedal že bdquourčitaacute skupina veduacutecich predstaviteľov Českoshyslovenska [hellip] požiadala o pomoc ndash vraacuteshytane vojenskej ndash paumlť bratskyacutech štaacutetovldquo35

Takyacuteto priacutestup k udalostiam by bol postačujuacuteci v 50 rokoch ndash a snaacuteď ešte aj v prvej polovici 60 rokov Ale v roku 1968 už bolo potrebneacute o čosi viac Szirshymaiho prejav a s niacutem suacutevisiace spraacutevy sa mocircžu chaacutepať skocircr ako akeacutesi ryacutechle hasenie požiaru ako signaacutel Navyše tento už postaršiacute straniacutecky pohlavaacuter (zomrel o rok neskocircr) už vocircbec nemal takuacute moc ako v obdobiacute 195758 ndash na politickej sceacutene v tom čase už pocircsobishylo najmenej 6 ndash 7 vplyvnejšiacutech členov politbyra Preto nie je naacutehodneacute že 30 augusta 1968 si čitatelia Esti Hiacuterlap Magyar Nemzet a Neacutepszabadsaacuteg ako aj čitatelia Deacutelmagyarorszaacuteg v župe Csonshygraacuted Dolgozoacutek Lapja v župe Komaacuterom a Dunaacutentuacuteli Naploacute v župe Baranya mohli prečiacutetať stručnyacute oznam o večershynom prejave Lajosa Feheacutera v televiacutezii

Teoreticky sa zdalo všetko v najlepshyšom poriadku ale vtom nastala nečakashy

29 LEacuteVAIB A raacutedioacute eacutes televiacutezioacute kroacutenikaacuteja 1945 ndash 1978s289 30 BAacuteCSKAIErikaLAacuteSZLOacuteGyoumlrgy A raacutedioacute eacutes televiacutezioacute műsorainak fogadtataacutesaacuteroacutel [Orecepciirozhlasovyacutechateleviacuteznychprogramov] Budapest

MagyarRaacutedioacuteeacutesTeleviacutezioacuteToumlmegkommunikaacutecioacutesKutatoacutekoumlzpont1971s9Uacutedajeodzrkadľovalisituaacuteciuvprvejpoloviciroku1970 31 BAacuteCSKAIELAacuteSZLOacuteG A raacutedioacute eacutes televiacutezioacute műsorainak fogadtataacutesaacuteroacutels17a19 32 HARANGILaacuteszloacuteVITAacuteRZoltaacuten Televiacutezioacute falun [Televiacutezianadedine]BudapestNeacutepműveleacutesiPropagandaIroda1967s25 33 HARANGIL VITAacuteRZ Televiacutezioacute faluns111a113 34 bdquoTerazjeradnačeskoslovenskyacutechsuacutedruhochhelliprdquoValneacutezhromaždenievMOM Dolgozoacutek Lapja 28thinsp8thinsp1968s1ndash2 35 SzirmaiIstvaacutennakazMSZMPPolitikaiBizottsaacutegatagjaacutenakbeszeacutedeaMOMnagygyűleacuteseacuten[PrejavIstvaacutenaSzirmaiačlenaPolitickeacutehobyra

MSZMPnavalnomzhromaždeniacuteMOM]In Magyar Kuumllpolitikai Eacutevkoumlnyv 1968 [Ročenkamaďarskejzahraničnejpolitiky1968]Budapest Kossuth1969s264ndash265



DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 69 270818 1237

Veduacuteci predstavitelia MSZMP v roku 1964 Prvyacute zľava L Feheacuter nad červenou hviezdou J Kaacutedaacuter (Zdrojwwwfortepanhu)

naacute diplomatickaacute udalosť Ladislav Vince radca československeacuteho veľvyslanectva v Budapešti zavolal Jenő Randeacutemu veshyduacutecemu tlačoveacuteho odboru Ministerstva zahraničnyacutech veciacute Maďarska a 1600 hod sa aj stretli36 Išlo o to že Maďarskaacute tlačovaacute agentuacutera zverejnila prejav Lajosa Feheacutera s nasledujuacutecou vetou bdquoSledujuacutec udalosti poslednyacutech tyacuteždňov v Českosloshyvensku naše vojskaacute vstuacutepili do krajiny na zavolanie istej skupiny čestnyacutech veduacutecich osobnostiacute vernyacutech socializmuhellipldquo 37 Radca Vince vyjadril pobuacuterenie a oznaacutemil že zvolaacute verejnuacute tlačovuacute konferenciu na protest proti Feheacuterovmu vyhlaacuteseniu Odvolal sa na to že proti podobnyacutem vyacuteshyrokom Istvaacutena Szirmaia už protestoval aj veľvyslanec Puacutečik u Zoltaacutena Komoacutecshysina tajomniacuteka UacuteV MSZMP zodpovedshyneacuteho za zahraničneacute veci

Treba sa zamyslieť aj nad tyacutem preshyčo taacuteto formulaacutecia vyvolala protest ofshy

ciaacutelnych československyacutech uacuteradov veď Vasil Biľak a jeho suacutedruhovia vo vlaacutede skutočne poslali pozvaacutenku Brežnevoshyvi a počas moskovskyacutech rokovaniacute sa aj Gustaacutev Husaacutek spraacuteval ako človek ktoryacute by v buduacutecnosti po konsolidaacutecii situaacutecie mohol byť jednyacutem zo spojenshycov Sovietov Čiže maďarskiacute politici dostali do nepriacutejemnej situaacutecie praacuteve tyacutech o ktoryacutech sa teoreticky chceli opierať a to bez toho aby ich priamo pomenovali V českej a slovenskej sposhyločnosti bol však odpor proti vpaacutedu vojsk krajiacuten Varšavskej zmluvy takyacute silnyacute a prudkyacute že sa nikto neodvaacutežil ndash prinajmenšom v tyacutech dňoch ndash verejshyne sa stotožňovať s okupantmi Nie je znaacuteme na koho pokyn konali českoshyslovenskiacute diplomati možno išlo jednoshyducho len o praobyčajneacute vlastenectvo a ľudskeacute pobuacuterenie mimo raacutemca dipshylomatickej činnosti Poukazuje na to aj

skutočnosť že keď veduacuteci odboru Jenő Randeacute pohrozil radcovi Vinceovi ktoshyryacute chcel zvolať tlačovuacute konferenciu že ho daacute vyhostiť z krajiny diplomat poshyvedal bdquoAspoň sa budem mocirccť stretnuacuteť so svojou dceacuterkouldquo Randeacute v tejto veci konzultoval aj s Feheacuterom ktoryacute mu povedal že v texte nedošlo k zmene Tlačoveacute konferencia sa napokon nekoshynala a Feheacuterov prejav doboveacute noviny zverejnili vo vyššie uvedenom zneniacute Cieľom členov maďarskej vlaacutedy zrejshyme bolo takto zmenšiť svoju zodposhyvednosť a spoluvinu V tom čase ešte nebolo v ich zaacuteujme aby nehovorili o pozvaniacute alebo o vnuacutetornej iniciatiacuteve

ODKAZ PRIacuteHOVORU Z formy a obsahu prejavu Lajosa Feheacuteshyra38 je zrejmeacute že bol jednoznačnyacutem odshykazom pre maďarskuacute verejnosť a v obshylasti zahraničnej politiky zašiel len tak ďaleko ako to bolo nevyhnutneacute Feheacuter sa v tejto role neciacutetil doma ndash neveľmi rozumel špecifkaacutem televiacutezneho vystuacuteshypenia Priacuteznačnyacutem spocircsobom až trikraacutet použil oslovenie bdquomiliacutevaacuteženiacute moji poshysluchaacutečildquo čiže v hlave sa mu vybavovali ľudia sediaci pri rozhlasovyacutech prijiacutemashyčoch Svoj prejav formaacutelne zdocircvodnil otaacutezkami s ktoryacutemi sa na neho obracali čomu tiacute ktoriacute boli čo len trošku inforshymovaniacute neuverili veď Feheacuter predtyacutem vystupoval na verejnosti vyacutehradne len vo veciach poľnohospodaacuterstva a preto bolo vysoko nepravdepodobneacute že by sa v suacutevislosti s vaacutežnou politickou kriacutezou niekto obracal praacuteve na neho

Počas vystuacutepenia sa snažil odposhyvedať na štyri otaacutezky ktoreacute si saacutem poshyložil 1 Bolo nevyhnutneacute aby vojskaacute piatich socialistickyacutech krajiacuten zasiahli

36 VsuacutevislostisudalosťamijezatiaľznaacutemalenspraacutevaRandeacutehostanoviskoČeskoslovenskazatiaľnepoznaacutemePrivyacutekladesaopierame oMNLOL fOLXIX-J-A-jškč27čj00313511-1968SpraacutevaJenőRandeacutehoIstvaacutenoviKatonaovinaacutemestniacutekariaditeľaOdboruagitaacutecieapropagaacutecie UacuteVMSZMPz31thinsp8thinsp1968

37 OdpovedesuacutedruhaLajosaFeheacuteranaotaacutezkyvsuacutevislostisudalosťamivČeskoslovensku Neacutepszabadsaacuteg 31thinsp8thinsp1968s3 38 CelyacutetextprejavupozriFeheacuterLajosnakazMSZMPPolitikaiBizottsaacutegatagjaacutenakaMinisztertanaacutecselnoumlkhelyetteseacutenekvaacutelaszaiacsehszlovaacutek

esemeacutenyekkelkapcsolatoskeacuterdeacutesekre[OdpovedeLajosaFeheacuteračlenaPolitickeacutehobyraMSZMPapodpredseduprezidiaacutelnejradynaotaacutezky suacutevisiacesudalosťamivČeskoslovensku]In Magyar Kuumllpolitikai Eacutevkoumlnyv 1968 [Ročenkamaďarskejzahraničnejpolitiky1968]Budapest Kossuth1969s265ndash269FEHEacuteRLajosRaacutedioacute-eacutesteleviacutezioacutenyilatkozatacsehszlovaacutekiaikeacuterdeacutesről[Rozhlasovyacuteateleviacuteznyprejavkotaacutezke Československa]InFEHEacuteRLajos Agraacuter- eacutes szoumlvetkezeti politikaacutenk 1965 ndash 1969 [Našaagraacuternaadružstevnaacutepolitika1965ndash1969] Budapest Kossuth1970s210ndash216


DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 70 270818 1237


v bratskom Československu 2 Čo roshyzumieme pod politickyacutem riešeniacutem sishytuaacutecie 3 Čo znamenaacute heslo naacuterodnej jednoty 4 Prečo sa od juacutena zmenilo stanovisko MSZMP

Nevyhnutnosť intervencie Feheacuter odocircvodnil tyacutem že bolo potrebneacute zashybraacuteniť pravicoveacutemu odklonu a bojovať proti kontrarevolučnyacutem silaacutem a impeshyrializmu Nebolo to však nič viac než zvyčajneacute propagandistickeacute fraacutezy ktoreacute odzneli až niekoľkokraacutet Avšak tomu že bdquospojeneckeacute vojskaacute nechceli zasashyhovať to toho ako naši československiacute priatelia riešia svoje vnuacutetorneacute zaacuteležishytostildquo neuveril ani ten najzaslepenejšiacute komunista To bolo takeacute nezmyselneacute vyhlaacutesenie ndash už len v zmysle formaacutelnej logiky ndash že nie je celkom jasneacute prečo sa dostalo do textu Feheacuter ho dokonshyca aj zopakoval bdquoNechceme zbraňami ovplyvňovať vyacutevoj vnuacutetorneacuteho procesu v Československuldquo To v danej situaacutecii neznamenalo nič ineacute ako to že nechcuacute vojenskuacute diktatuacuteru zavedenuacute baacutebkoshyvou vlaacutedou ale chcuacute suacutečasnuacute vlaacutedu donuacutetiť k takej politike ktoruacute agresori považujuacute za vhodnuacute

Feheacuter potom prešiel k vysvetľovashyniu udalostiacute československej vnuacutetornej politiky a robil to v plnej miere v suacutelade s kaacutedaacuterovskou logikou V zmysle toho bol boj proti starej nespraacutevnej sektaacutershyskej vlaacutede za rešpektovanie socialistickej zaacutekonnosti a zohľadňovanie naacuterodnyacutech špecifiacutek spraacutevny ale to všetko mocircže spraacutevne fungovať len vtedy bdquoak je strana jednotnaacute a stojiacute na princiacutepoch demokrashytickeacuteho centralizmu a uplatňuje ich ak udiera nielen vľavo ale aj vpravoldquo Inyacutemi slovami kaacutedaacuterovskaacute mocenskaacute konshyštrukcia je jedinou spraacutevnou a logickou cestou a akyacutekoľvek odklon od nej maacute za naacutesledok narušenie jednoty strany ideshyologickyacute chaos bezbrehuacute demokraciu a v konečnom docircsledku posilňovanie reakčnyacutech siacutel Za tyacutem nasledovala jedna

z kľuacutečovyacutech viet prejavu z ktorej mohli maďarskiacute rozhlasoviacute posluchaacuteči aj teleshyviacutezni divaacuteci mnoheacute pochopiť bdquoV Česshykoslovensku sa pravici reakčnyacutem silaacutem podarilo vytvoriť oveľa silnejšiacute praacutevny zaacuteklad ako u naacutes koncom leta ndash začiatshykom jesene 1956ldquo Čiže Feheacuter tyacutem vlastshyne povedal že sme zabraacutenili začiacutenajuacutecej kontrarevoluacutecii ale bežnyacute maďarskyacute televiacutezny divaacutek si z toho mohol vydedushykovať len to že Čechoslovaacuteci stroskotali na tom istom ako my Maďari

Potom sa Feheacuter pokuacutesil čeliť nemashylej vyacutezve ndash skutočnosti že Česi a Sloshyvaacuteci okupaacuteciu takmer jednomyseľne odmietli a že v tejto veci sa vytvorila už takmer naacuterodnaacute jednota To celeacute však bolo dobreacute len na to aby Maďashyrov opaumlť upozornil bdquoTakaacute naacuterodnaacute jednota je len pozlaacutetka Podobnaacute ako taacute ktoruacute sme aj u naacutes zažili v 1956 keď kontrarevolucionaacuteri demonštrujuacuteci na peštianskych uliciach vykrikovali že sbquosrdcia desiatich milioacutenov Maďarov bijuacute spolulsquo Ale tyacutech desať milioacutenov zahŕňashylo aj všetkyacutech reakcionaacuterov a ostatneacute podobneacute živly taacuteto naacuterodnaacute jednota bola v skutočnosti sbquonaacuterodnou jednotou kontrarevoluacutecielsquo ktorej vyacutesledkom bol uacutepadok totaacutelny rozkol a katastrofaldquo Feheacuter sa snažil pocircsobiť ako reaacutelny poshylitik dokonca trocha zahral aj na city keď povedal že kyacutem sa susedia puacutešťajuacute do riskantneacuteho dobrodružstva u naacutes doma je všetko v poriadku

Asi najzaujiacutemavejšou časťou Feheacuteshyrovho prejavu bola taacute keď hovoril o uacuteloshyhe meacutediiacute Mocircže sa chaacutepať aj ako odposhyveď na otaacutezku prečo vedenie MSZMP považovalo za docircležiteacute aby jedenz členov UacuteV prehovoril k maďarskeacutemu ľudu v rozhlase a zaacuteroveň aj v televiacutezii bdquoĽudia vravia že maďarskeacute meacutediaacute neinshyformovali o udalostiach dostatočne ryacutechshyloldquo ndash začal Feheacuter ndash bdquodostala sa ku mne aj sťažnosť že Maďarskyacute rozhlas a televiacutezia neposkytovali dostatok informaacuteciiacute Malo

to predovšetkyacutem technickeacute priacutečiny Bolo prerušeneacute telefonickeacute spojenie s Prahou Nemohli sme predsa nezodpovedne zverejňovať faacutemy Preto v tyacutechto dňoch mnohiacute počuacutevali zaacutepadneacute nepriateľskeacute raacuteshydiaacuteldquo Čiže potlačenie Pražskej jari veľmi ryacutechlo vyuacutestilo do komunikačneacuteho suacuteshyperenia v ktorom maďarskeacute straniacutecke vedenie videlo určituacute hrozbu Pravdeshypodobne aj dobovaacute štaacutetna bezpečnosť priacutesne sledovala posluchaacutečov vysielania Raacutedia Slobodnaacute Euroacutepa BBC a RTL a pochopila že mlčanie vo svete čoraz docircležitejšiacutech elektronickyacutech meacutediiacute znashymenaacute obrovskuacute nevyacutehodu V roku 1951 sa v raacutemci ochrany maďarskeacuteho štaacutetu zriadilo samostatneacute oddelenie na sledoshyvanie zaacutepadnyacutech rozhlasovyacutech staniacutecUacuterad na ochranu štaacutetu v nasledujuacutecich rokoch uzatvoril bilateraacutelne dohody s československyacutemi poľskyacutemi a bulharshyskyacutemi uacuteradmi o vyacutemene informaacuteciiacute ziacutesshykanyacutech pri sledovaniacute zaacutepadnyacutech rozhlashysovyacutech staniacutec V roku 1955 socialistickeacute krajiny zriadili spoločnyacute orgaacuten rozhlashysovej kontrarozviedky so siacutedlom vo Varšave39 V roku 1956 sa organizaacutecia maďarskej rozhlasovej kontrarozviedky dočasne rozpadla ale čoskoro bola opaumlť uvedenaacute do činnosti a až do konca roku 1980 priebežne sledovala maďarskyacutech posluchaacutečov rozhlasovyacutech staniacutec Sloshybodnaacute Euroacutepa Hlas Ameriky a BBC40

Realita sa samozrejme nedala poshyprieť ndash vojenskuacute intervenciu a pošliashypanie praacuteva malej krajiny na sebaurshyčenie nebolo možneacute odčiniť žiadnym iluzionistickyacutem trikom Preto Feheacuteroshyvi zostal jedinyacute vyacuterazne obmedzenyacute prostriedok ndash pomerne nekultuacuternym spocircsobom hanobiť zaacutepadneacute mediaacutelshyne produkty Ako naacutezornuacute ukaacutežku tu uvaacutedzame haacutedam najostrejšiu a najshyimpertinentnejšiu časť celeacuteho prejavu bdquoSamozrejme cieľom lživej zaacutepadnej propagandy je nielen to aby sa pokuacutesishyla socialistickeacute štaacutety postaviť proti sebe

39 BORVENDEacuteG ZsuzsannaABMII16(Raacutedioacuteelhaacuteriacutetoacute)Osztaacutely[ABMII16oddelenie(rozhlasovejkontrarozviedky)]InCSEH GergőBendeguacutez OKVAacuteTHImre eds A megtorlaacutes szervezete A politikai rendőrseacuteg uacutejjaacuteszervezeacutese eacutes műkoumldeacutese 1956 ndash 1962 [OrganizaacuteciarepresaacuteliiacuteReorganizaacutecia

ačinnosťpolitickejpoliacutecievrokoch1956ndash1962]BudapestAacutellambiztonsaacutegiSzolgaacutelatokToumlrteacutenetiLeveacuteltaacuterandashLrsquoHarmattanKiadoacute 2013s341ndash342 40 Navyacuteznamsledovaniarozhlasovyacutechposluchaacutečovpoukazujeajtožetyacutemtojavomsazaoberaloviacerovzdelaacutevaciacutechpublikaacuteciiacuteurčenyacutechpre

štaacutetnubezpečnosťAacutellambiztonsaacutegiSzolgaacutelatokToumlrteacutenetiLeveacuteltaacutera(ďalejAacuteBTL)fVizsgaacutelatidosszieacutek[Vyšetrovaciespisy]A-20031-4Hlaacutese-niaslužbysledovaniarozhlasuA-212725KomisiapreSlobodnuacuteEuroacutepuaRaacutedioSlobodnaacuteEuroacutepaA-3511Hlaacutesenieočinnostihodnotiacej aanalyzujuacutecejRaacutedioSlobodnaacuteEuroacutepa



DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 71 270818 1237

a uvoľniť dokonca naštrbiť ich jednotu Sluacuteži aj na to aby maskovala paacutechnuce hnijuacutece rany na tele imperializmu akou je už niekoľko rokov zuacuteriaca vietnamshyskaacute vojna ktoruacute Američania začali bez toho aby ju vypovedali izraelskaacute agshyresia podnecovanie štaacutetnych prevratov a povstaniacute v najrocircznejšiacutech častiach sveta proti pokrokovyacutem naacuterodom či naacuterodom ktoreacute sa chcuacute vydať cestou pokrokuldquo

V zaacuteverečnej časti prejavu zmeshynu postoja MSZMP ndash čiže prečo sa z odporcov invaacutezie stali jej podporoshyvatelia ndash zdocircvodnil otrepanou fraacutezou že stanovisko strany je staacutele rovnakeacute zhoršila sa len situaacutecia v Českoslovenshysku Preto československaacute vlaacuteda ndash čiže Dubček a jeho suacutedruhovia po naacutevrate z Moskvy ndash nemaacute inuacute možnosť ako bojovať bdquona dvoch frontochldquo Smerom von to znamenalo že MSZMP na čele s Jaacutenosom Kaacutedaacuterom československyacutech suacutedruhov podporiacute za predpokladu že buduacute politizovať tak ako oni Po aushyguste 1968 sa už samozrejme nedalo politizovať ako predtyacutem Smrteľnuacute radu utrpeli nielen československeacute reformy ale pomaly začala erodovať aj kaacutedaacuterovskaacute centraacutelna politika A čo odkaacutezal Lajos Feheacuter lepšie povedaneacute jeho uacutestami Jaacutenos Kaacutedaacuter maďarskeacutemu ľudu bdquoMy Maďari však musiacuteme pokrashyčovať v našej každodennej normaacutelnej budovateľskej činnostildquo To sa samoshyzrejme dalo chaacutepať ako cuacutevnutie zo strachu triezve rozmyacutešľanie alebo hoci aj ako zbabelyacute oportunizmus Rozhlashysoviacute posluchaacuteči a televiacutezni divaacuteci svoj naacutezor na tuacuteto otaacutezku nemohli verejne vyjadriť ešte dve desaťročia

V neverejnom politickom priestore však hlas maďarskej verejnej mienky zaznieval Hoci vyacuteskum tejto probleshymatiky je ešte len v počiatočnom štaacutediu oplatiacute sa spomenuacuteť aspoň dva priacutepady V poslednyacutech augustovyacutech dňoch roku 1968 mladiacute robotniacuteci rozhodili na najshy

L Fereacuteh sa prihovaacutera uacutečastniacutekom valneacuteho zhromaždenia roľniacuteckeho družstva v roku 1972 (Zdrojwwwfortepanhu)

frekventovnejšiacutech verejnyacutech priestranshystvaacutech Budapešti letaacuteky ktoryacutemi protestovali proti sovietskej okupaacutecii a uacutečasti krajiny na intervencii Intenshyziacutevnym paacutetraniacutem sa podarilo odhaliť ich identitu a na jar 1969 boli odsuacutedeniacute na niekoľkomesačneacute vaumlzenie41 Dňa 20 januaacutera 1969 sa v zaacutehrade Maďarskeacuteho naacuterodneacuteho muacutezea s vyacutekrikom bdquonech žije Jaacuten Palachldquo podpaacutelil 17shyročnyacute učeň Saacutendor Bauer ktoryacute tyacutemto činom proshytestoval proti sovietskej okupaacutecii Mashyďarska a Československa Mladyacute muž utrpel ťažkeacute popaacuteleniny ktoryacutem o tri dni neskocircr v nemocnici podľahol42 Odhliadnuc od tyacutechto odvaacutežnych ale izolovanyacutech akciiacute ndash podľa našich suacuteshyčasnyacutech vedomostiacute ndash maďarskaacute spoločshynosť vzala invaacuteziu do Československa a uacutečasť Maďarska na nej na vedomie s mrazivyacutem mlčaniacutem

ĎALŠIE OSUDY PREJAVU Maďarskeacute denniacuteky 31 augusta 1968 zverejnili prejav vaumlčšinou v plnom rozsahu na poprednom mieste odshyvolaacutevajuacutec sa na ofciaacutelnu spraacutevu Mashy

ďarskej tlačovej agentuacutery Hodnotenie ani komentovanie prejavu sa až na jeshydinuacute vyacutenimku nekonalo Zaujiacutemavyacutem spocircsobom praacuteve v denniacuteku Magyar Nemzet ndash relatiacutevne najmenej lineaacuternom denniacuteku doby ktoryacute sledoval ofciaacutelne stanoviskaacute strany s relatiacutevne najvaumlčšiacutem odstupom sa objavila zmienka o odshyvysielanom obsahu Tento časopis bol plaacutetkom satelitnej organizaacutecie Hazafas Neacutepfront ktoraacute bola mimo MSZMP ale ofciaacutelnu politiku podporovala a v tom obdobiacute nemala žiadnu vlastnuacute obsashyhovuacute naacuteplň ani aktivity Vo vydaniacute z 1 septembra uzrel svetlo sveta istyacute pubshylicistickyacute člaacutenok bez uvedenia autora v ktorom staacutelo bdquoNaše vyacutesledky potvrshydzujuacute ndash ako povedal Lajos Feheacuter ndash že tento boj docircsledne vybojovanyacute na dvoch frontoch ndash spoliehajuacutec sa na ľud komushynistov a pomoc bratskyacutech socialistickyacutech štaacutetov ndash vedie k viacuteťazstvu socializmu a mierovyacutech siacutelldquo 43 Okrem tejto jednej referencie som o Feheacuterovom prejave neshynašiel žiadnu inuacute zmienku a zatiaľ ešte nepoznaacuteme ani reakcie ktoreacute vyvolal u cieľoveacuteho publika čiže v kruhu rozshy

41 FARKASGyoumlngyi bdquoNem tetszik nekuumlnk ez a rendszer Tenni keacutene valamitldquo Roumlpceacutedulaacutezoacute fiatalok 1968 nyaraacuten [bdquoNepaacutečisanaacutemtentosysteacutem MalibysmeniečorobiťldquoMlaacutedežrozhadzujuacutecaletaacutekyvlete1968][online][cit2018-06-26]Dostupneacutezhttpwwwbetekintohusitesde-faultfilesbetekinto-szamok2018_2_farkaspdf

42 PremateriaacutelpolitickeacutehopolicajneacutehovyšetrovaniavsuacutevislostivtyacutemtopriacutepadompozriAacuteBTLfVizsgaacutelatidosszieacutekV-1578541 43 Konsolidaacutecia anaacuterodnaacutejednota Magyar Nemzet 1thinsp9thinsp1968s3


DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 72 270818 1237


Busta Saacutendora Bauera (Zdrojwwwwikimediaorg)

hlasovyacutech posluchaacutečov a televiacuteznych divaacutekov Duacutefajme že spraacutevy agentov štaacutetnej bezpečnosti naacutem o tom prezrashydia viac Preskuacutemanie tyacutechto zdrojov si však ešte vyžaduje ďalšiacute vyacuteskum

V každom priacutepade na horizonte ofciaacutelnej maďarskej zahraničnej politishyky bol prejav Lajosa Feheacutera v podstate jedinyacutem prejavom ktoryacute prezentoval

a sumarizoval stanovisko strany a vlaacutedy Jeho text bol zaradenyacute aj do Ročenky maďarskej zahraničnej politiky44 Taacuteto verzia textu sa zhoduje s verziou ktoruacute podľa spravodajstva MTA zverejnil Neacuteshypszabadsaacuteg čiže sa v ňom nachaacutedzala aj naraacutežka na pozvanie voči ktoreacutemu mali československiacute diplomati vyacutehrashydy V denniacutekoch bola taacuteto časť textu dokonca vysaacutedzanaacute kurziacutevou čiacutem sa ešte zdocircraznil priacuteslušnyacute obsah Vyacuteznam Ročenky maďarskej zahraničnej politishyky zvyšovalo aj to že po prvyacutekraacutet vyšla praacuteve v roku 1969 a určityacutem spocircsobom prispela k vaumlčšej otvorenosti zahraničshynej politiky a lepšiemu priacutestupu k inforshymaacuteciaacutem Keďže išlo o vyacuteber do ročenky sa dostali najdocircležitejšie texty ktoreacute sa považovali za smerodajneacute aj z politicshykeacuteho hľadiska takže mocircžeme praacutevom predpokladať že prejav Lajosa Feheacutera sa v tom čase považoval v plnej miere za smerodajnyacute Situaacutecia sa však relatiacutevshyne ryacutechlo zmenila veď zo zbierky prejashyvov Feheacutera ktoraacute vyšla v roku 1970 už časť bdquona pozvanie istej skupiny čestnyacutech veduacutecich osobnostiacute vernyacutech socializmuldquo chyacutebala Intervenciu odocircvodňoval sashymotnou situaacuteciou Tyacutemto riešeniacutem sa zahmlila taacuteto mimoriadne docircležitaacute kashy

pitola potlačenia československej kriacutezy Nevie sa či išlo o cenzuacuteru samocenshyzuacuteru alebo splnenie určitej požiadavky z československej strany ndash ako ani to či by nebolo spraacutevnejšie hovoriť skocircr o falšovaniacute z mocenskyacutech docircvodov Prishyklaacuteňame sa skocircr k naacutezoru že aj Lajosovi Feheacuterovi mohlo byť jasneacute to čo Jaacutenos Kaacutedaacuter považoval sa mimoriadne docircleshyžiteacute ostrie konfiktov čo najviac otupiť nehovoriť o nich chuacutelostiveacute zaacuteležitosti nechať upadnuacuteť do zabudnutia

Domnievam sa že histoacuteria prejavu Lajosa Feheacutera prezraacutedza veľa o tom akyacute vyacuteznam mala Pražskaacute jar a intershyvencia ktoraacute ju potlačila aj pre maďarshyskuacute vnuacutetornuacute politiku Vedenie strany si muselo na sprostredkovanie staryacutech obsahov vytvoriť novuacute komunikačnuacute strateacutegiu To si vyžadovalo sofstikovashynuacute mocenskuacute hru ktoruacute Jaacutenos Kaacutedaacuter znaacutemy ako skvelyacute šachista realizoval z jeho vlastneacuteho hľadiska veľmi muacutedshyro Docircležitou fguacuterkou tejto partie ndash ak nie kraacuteľom tak aspoň daacutemou ktorou možno pohybovať určityacutemi smermi a ktoraacute v určityacutech situaacuteciaacutech urobiacute krok aj sama ndash bol Lajos Feheacuter

Preklad do slovenskeacuteho jazyka Anna Antalovaacute

Istvaacuten Papp bull Missing Words Radio and Television Speech of Lajos Feheacuter on Invasion to Czechoslovakia Te author deals with a speech of one of leading functionaries of the Hungarian Socialist Workersacute Party in which Feheacuter as the frst representative of the Hungarian regime informed ofcially about the participation of Hungarian Army in occupashytion of Czechoslovakia Apart from the analysis of the speech and its impact the author pays attention also to the position of Lajos Feheacuter in the party structure as well as the task Hunagrian media played in the information policy of the regime Te speech was written with the then ideological phrases emphasising the decision for a military intervention was made because of the threat of the ldquocountershyrevolutionrdquo in Czechoslovakia It is rather peculiar that Jaacutenos Kaacutedar decided to give this task to Lajos Feheacuter the contribution has been searching answers what were the reasons for such a decision Te reader shall fnd also information about the intervention of the Czechoslovak Embassy in Budapest against that speech especially against those parts of the speech where Feheacuter mentioned contribution of local collaborators in the decision to stop the process of regime democratisation in Czechoslovakia deploying military power

Istvaacuten PAPP PhD (1979) Maďarskyacute historik Vyštudoval histoacuteriu a politickeacute vedy titul PhD obhaacutejil v roku 2007 Pocircsobil v Uacutestave dejiacuten literatuacutery Maďarskej akadeacutemie od roku 2005 pracuje v Historickom archiacuteve štaacutetnobezpečnostnyacutech služieb Predmetom jeho vedeckeacuteho vyacuteskumu suacute osudy maďarskeacuteho poľno-hospodaacuterstva po roku 1956 a histoacuteria maďarskej Štaacutetnej bezpečnosti 1956 ndash 1962 Publikoval viacereacute vedeckeacute štuacutedie v Maďarsku aj v zahraničiacute

44 FeheacuterLajosnakazMSZMPPolitikaiBizottsaacutegatagjaacutenakaMinisztertanaacutecselnoumlkhelyetteseacutenekvaacutelaszaiacsehszlovaacutekesemeacutenyekkelkapcsola-toskeacuterdeacutesekres265ndash269


KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 73 270818 1237

JAacuteN SUacuteTOR A VYHLAacuteSENIE NAacuteČELNIacuteKOV ŠTB Z AUGUSTA 1968 DANIEL HALČIacuteN

Mocenskyacute posun v komunistickej strane s priacutechodom Alexandra Dubčeka do funkcie prveacuteho ta-jomniacuteka Uacutestredneacuteho vyacuteboru Komunistickej strany Československa (ďalej UacuteV KSČ) spocircsobil že aj v Štaacutetnej bezpečnosti (ďalej ŠtB) sa analogicky k politickyacutem pruacutedom vo vedeniacute komunistickej stra-ny začali vytvaacuterať skupinky bdquoprogresiacutevnychldquo priaznivcov bdquonoveacuteho socializmuldquo Tiacuteto priacuteslušniacuteci bez-pečnosti sa dostaacutevali do sporov s dogmatikmi ktoriacute nesuacutehlasili s tyacutem že by komunistickaacute strana mala ustuacutepiť od uacuteplnej kontroly spoločnosti Tento konflikt mal nielen ideologickyacute ale aj mocenskyacute a nacionaacutelny rozmer Jednou z hlavnyacutech postaacutev v raacutemci skupiny tzv progresiacutevneho kriacutedla ŠtB bol aj pplk Jaacuten Suacutetor naacutečelniacutek odboru boja proti vnuacutetorneacutemu nepriateľovi a suacutečasne zaacutestupca naacutečelniacute-ka Spraacutevy ŠtB v Zaacutepadoslovenskom kraji Rozhorčenie ktoreacute intervencia vojsk Varšavskej zmluvy (ďalej VZ) vyvolala v spoločnosti vo vedeniacute komunistickej strany a tiež v časti ŠtB viedli k formulo-vaniu Vyhlaacutesenia naacutečelniacutekov ŠtB v ktorom sa naacutečelniacutecky stav ŠtB v kraji pod vedeniacutem Jaacutena Suacutetora ostro vymedzil voči vstupu vojsk VZ a nazval ho okupaacuteciou

Jaacuten Suacutetor sa narodil 26 juacutela 1926 v Levoči Otec Jaacuten pochaacutedzal z Leshyvoče v čase prvej svetovej vojny žil

a pracoval v Maďarsku a na Slovensko sa vraacutetil po poraacutežke Maďarskej reshypubliky raacuted1 S povesťou bdquomaďaroacutenaldquo a komunistu však mal probleacutem ziacuteskať zaacutekazky pre svoju maluacute truhlaacutersku dielňu v ktorej ako živnostniacutek zashymestnaacuteval tovarišov a učňov Finančnaacute situaacutecia sa v rodine nezlepšila ani po priacutechode do obce Hrabušice v okrese Spišskaacute Novaacute Ves kde dielňu začiatshykom 30 rokov zastihla hospodaacuterska kriacuteza a častyacutem hosťom sa stal exekuacutetor Matka Anna sa starala o dve deti a roshydinnyacute dom s veľkou zaacutehradou

Jaacuten Suacutetor absolvoval ľudovuacute školu a neskocircr dochaacutedzal do 12 kilometrov vzdialenej meštianskej školy v Spišskej

Novej Vsi V dňoch keď nemal peniaze na vlak musel tuacuteto cestu prejsť pešky V ďalšom štuacutediu z fnančnyacutech docircvodov nepokračoval a začal sa učiť stolaacuterskeshymu remeslu v otcovej dielni Ako doshyspievajuacuteci chlapec pomaacutehal povstalcom a neskocircr donaacutešal šatstvo či potraviny členom Okresneacuteho revolučneacuteho vyacuteboru v Spišskej Novej Vsi ktoriacute sa schovaacutevashyli v lesoch pri Hrabušiciach2 V horaacutech vyacutechodneacuteho Slovenska napokon našiel spolu s otcom uacutekryt aj on V čase priacuteshychodu frontu sa tak vyhol povolaniu do zbrane vyhlaacutesenom Hlinkovou gardou

Po oslobodeniacute obce sa vraacutetil do Hrabušiacutec kde začiatkom februaacutera pomaacutehal spoločne s otcom zakladať miestnu organizaacuteciu Komunistickej strany Slovenska (ďalej KSS) a vstuacutepil do miestnych miliacuteciiacute ktoreacute komunisticshy

kaacute strana zakladala podľa sovietskeho vzoru a presadzovala ako novuacute bezpečshynostnuacute zložku zabezpečujuacutecu verejnyacute poriadok namiesto zrušenyacutech formaacuteciiacute žandaacuterstva a poliacutecie3 V marci 1945 nashyrukoval do armaacutedy a u pešieho praacuteporu 6 v Levoči sluacutežil do konca vojny4

Zo sociaacutelneho hľadiska sa situaacutecia rodiny po vojne vyacuterazne zlepšila Otec dostal od štaacutetu štedruacute zaacutekazku na stavshybu sociaacutelnych domov a množstvo praacutece si okrem prijatia ďalšiacutech stolaacuterov vyžashydovalo aj pomoc syna ktoryacute v rokoch 1947 a 1948 suacutečasne pracoval aj ako pomocnyacute uacuteradniacutek Okresnej naacuterodnej poisťovne Spišskaacute Novaacute Ves Komunisshytickyacute prevrat vo februaacuteri 1948 umožnil aby otec zanechal živnosť a zabezpeshyčoval rodine existenciu ako vyacuteznamshynyacute miestny funkcionaacuter komunistickej

1 Maďarskaacuterepublikaraacuted(ďalejMRR)ndashštaacutetnyuacutetvarexistujuacuteciod21thinsp3do 1thinsp9thinsp1919PoboľševickomRuskuišloodruhyacuteštaacutetsovietskehotypu vEuroacutepePoporaacutežkeMRRrozpuacutetalirocircznepolovojenskeacuteadobrovoľniacuteckeoddielytzvbdquoBielyterorldquozameranyacuteprotikomunistomapredstavite-ľomMRR

2 ArchiacutevUacutestavupamaumltinaacuteroda(ďalejAUacutePN)Bratislavafond(f)PSSVIII škatuľačiacuteslo(škč)7Personaacutelnyspis(ďalejPS)JaacutenaSuacutetora(1926) Životopisz13thinsp12thinsp1954

3 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Životopisz13thinsp12thinsp1954 4 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)ZvlaacuteštnydotazniacutekMinisterstvavnuacutetraz13thinsp12thinsp1954


KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 74 270818 1237

Daniel Halčiacuten bull Jaacuten Suacutetor a Vyhlaacutesenie naacutečelniacutekov ŠtB z augusta 1968

strany Postupne sa stal predsedom Po absolvovaniacute kurzu ho preradili miestneho naacuterodneacuteho vyacuteboru predseshy na Slovensko Ako referent III odboshydom jednotneacuteho roľniacuteckeho družstva ru Krajskej spraacutevy MV (ďalej KS MV) a sudcom z ľudu na okresnom suacutede5 Bratislava pracoval na problematike

Jaacuten Suacutetor sa podobne ako jeho otec tzv trockistov11 Podieľal sa napriacuteklad angažoval v obecnyacutech štruktuacuterach na rozpracovaniacute priacutepadu bdquoOPOZIacuteCIAldquo komunistickej strany ako tajomniacutek ktoryacute na uacuterovni strany riadil tajomniacutek a desiatkar6 miestnej organizaacutecie KSS UacuteV KSS Pavel Daacutevid Akcia ktoraacute V roku 1948 ho dodatočne povolali na okrem ineacuteho sledovala zastrašenie reshyzaacutekladnuacute vojenskuacute službu ktoruacute pocircshy formne zmyacutešľajuacutecich osocircb z prostredia vodne neabsolvoval v docircsledku konca komunistickej strany a ľavicovyacutech inshy2 svetovej vojny Dva roky odsluacutežil telektuaacutelov skončila obvineniacutem a odshyvo Vojenskej nemocnici v Košiciach suacutedeniacutem piatich osocircb12 a v priebehu marca až augusta 1949 Po necelyacutech troch rokoch v služobshyabsolvoval aj poddocircstojniacutecku školu nom pomere ho nadriadeniacute hodnotishy

Po ukončeniacute zaacutekladnej vojenskej funkcionaacuteri komunistickej strany ofshy li ako teoreticky a politicky zdatneacuteho služby pracoval ako radovyacute referent ciaacutelne bez naacuteboženskeacuteho vyznania priacuteslušniacuteka schopneacuteho samostatne rieshyna Povereniacutectve informaacuteciiacute v Bratishy Na zaacuteklade žiadosti ho 1 februaacutera šiť prideleneacute priacutepady Naopak upozorshyslave a navštevoval sedemmesačnuacute 1955 prijali na ministerstvo vnuacutetra (ďashy ňovali na jeho prehnaneacute sebavedomie Uacutestrednuacute robotniacutecku školu ministershy lej MV) Po roku a pol praacutece na Spraacuteve ktoreacute daacuteval najavo doberaniacutem si koleshystva informaacuteciiacute v Čelakoviciach7 Od kaacutedrov MV v Prahe ho začiatkom aushy gov13 Znalosti marxizmushyleninizmu roku 1951 pracoval na Uacutestrednom vyacuteshy gusta 1956 vyslali do desaťmesačneacuteho ideologickeacute presvedčenie a zaacutesluhy na bore KSS (ďalej UacuteV KSS) ako referent odborneacuteho kurzu v Uacutestrednej škole MV spracovaniacute vyššie spomiacutenaneacuteho priacutepashyškolskeacuteho oddelenia V nasledujuacutecom F E Dzeržinskeacuteho v PraheshyVeleslaviacuteshy du ho predurčovali na karieacuterny postup roku si doplnil maturitneacute vzdelanie ne9 Zastaacuteval funkciu staršieho bdquoučebshy Disponoval navyše dobryacutemi organizačshyna Pedagogickom gymnaacuteziu a v roku neldquo a pocircsobil aj ako redaktor školskeacuteho nyacutemi schopnosťami administratiacutevnymi 1954 absolvoval dvojmesačnyacute kurz na časopisu Študijnuacute laacutetku zvlaacutedol v plshy zručnosťami znalosťou gramatiky a štyshyVojenskej politickej škole v Bratislave8 nom rozsahu a v zaacutevere štuacutedia dosiahol listiky V kolektiacuteve menej vzdelanyacutech Od roku 1952 bol podobne ako ostatniacute podľa hodnotenia vyacuteborneacute vyacutesledky10 mladyacutech priacuteslušniacutekov pochaacutedzajuacutecich

5 SudcascivilnyacutemzamestnaniacutempocircsobiaciakosuacutečasťsenaacutetusudcovOkresnyacutesuacutedsaskladalzpredsedusudcovzpovolaniaasudcovzľudu SudcovzľudupovolaacutevalOkresnyacutenaacuterodnyacutevyacutebornadobuštyrochrokovPrisudcochzľudusavyžadovala bdquoštaacutetna spoľahlivosť a oddanosť myšlienke ľudovo demokratickeacuteho zriadenialdquo

6 Veduacutecidesiatkynajmenšiaorganizačnaacutejednotkamasovyacutechorganizaacuteciiacute 7 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Naacutevrhnaprepožičanie štaacutetnehovyznamenaniabdquoZazaacutesluhyovyacutestavbuldquosuacutedrpplkJaacutenovi

Suacutetoroviz2thinsp1thinsp1967 8 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)PersonaacutelnaevidenčnaacutekartapriacuteslušniacutekaMV 9 PocircvodneUacutestrednaacuteškolaMinisterstvanaacuterodnejbezpečnostivPrahezrozhodnutiaKlementaGottwaldaneskocircrpremenovanaacutenaUčilišteFE

DzeržinskeacutehoPoslaniacutemškolybolovybudovaťčeskoslovenskuacutebezpečnosťpodľavzorusovietskejČekyŠtudovalituveduacutecekaacutedrebezpečnost-neacutehoaparaacutetu

10 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Školskyacuteslužobnyacuteposudokzo7thinsp7thinsp1956 11 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)SlužobneacutehodnoteniekptJaacutenaSuacutetorazadobuod1thinsp10thinsp1955do1thinsp10thinsp1957Českosloven-

skyacuteštaacutetnyrežimv50rokochminuleacutehostoročiaoznačovalakobdquotrockistovldquoľavicovyacutechintelektuaacutelovkritizujuacutecichpolitickuacutepraxstalinizmu 12 Skupinuosocircb rozpracovanyacutechvakciibdquoOpoziacutecialdquotvorilinajmaumlfilozofKarolTerebessylekaacuterMichalTušerabankovyacuteuacuteradniacutekJozefOndrušaro-

botniacutekJozefMičudiacutekTiacutetopriateliasavsuacutekromnyacutechrozhovorochvyjadrovalikmožnejreformestraniacuteckehoaparaacutetukritizovalipomaluacutedesta-linizaacuteciurozširovalimedziseboupraacutecejuhoslovanskyacutechkomunistickyacutechteoretikovMTušerapomaacutehalkomunistomvaumlznenyacutemzpolitickyacutech docircvodovarozširovalletaacutekypožadujuacuteceodstuacutepenievtedajšiehovedeniaKSČVaugustezatklimenovanyacutechspolusbyacutevalyacutemvojenskyacutemproku-raacutetoromAntonomRašlompriateľomMTušeruPočaspriacutepravysuacutednehoprocesubolovyšetrovanyacutech18členovKSSaviaceroumelcovainte-lektuaacutelovProcessakonal11ndash14thinsp12thinsp1957askončilsaodsuacutedeniacutemspomiacutenanejpaumlticeosocircbPozriMARUŠIAKJurajNiektoreacutepriacutepadypolitic-kyacutechperzekuacuteciiacuteasnahyorehabilitaacuteciuobetiacutepolitickyacutechprocesovvdruhejpolovici50rokovInMARUŠIAKJuraj Slovak politics 1956ndash1960 s15ndash16[online][cit2018-04-12]Dostupneacutezhttpswwwresearchgatenetpublication278028471_Slovak_politics_1956_-_1960_in_

Slovak

13 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)SlužobneacutehodnoteniekptJaacutenaSuacutetorazadobu1thinsp10thinsp1955do1thinsp10thinsp1957

Pplk Jaacuten Suacutetor (ZdrojAUacutePN)

UPN_2_2018_Skindd 75 270818 1237

KARIEacuteRY ŠTB


Osobnaacute evidenčnaacute karta J Suacutetora (ZdrojAUacutePN)



KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 76 270818 1237


z robotniacuteckeho prostredia sa preto doshykaacutezal osobnostne presadiť14

V decembri 1957 ho menovali do funkcie zaacutestupcu naacutečelniacuteka 1 oddeleshynia III odboru KS MV v Bratislave no už v auguste 1958 sa stal predsedom Celouacutetvaroveacuteho vyacuteboru KSS (ďalejCUacuteV KSS) pri KS MV Bratislava15 Z titulu svojej funkcie zabezpečoval fungovanie straniacuteckych vyacuteborov na spraacuteve a veduacutece postavenie komunisshytickej strany Podieľal sa na riešeniacute kaacutedrovyacutech otaacutezok a na straniacuteckej vyacuteshychove priacuteslušniacutekov16 Pocircsobil tiež ako sudca z ľudu V maacuteji 1957 bol členom senaacutetu Vojenskeacuteho obvodneacuteho suacutedu v Bratislave ktoryacute prejednaacuteval priacutepad štyroch priacuteslušniacutekov Okresneacuteho odshydelenia MV Baacutenovce nad Bebravou obžalovanyacutech zo zničenia kaplniek v okrese použiacutevania fyzickeacuteho naacutesilia na občanoch a zneužiacutevania praacutevomoshyci verejneacuteho činiteľa17 V roku 1959

bol tiež menovanyacute sudcom z ľudu pre Vyššiacute vojenskyacute suacuted v Trenčiacutene18

Začiatkom roku 1962 sa po štvorshyročnej straniacuteckej praacuteci vraacutetil k slushyžobnej činnosti Po schvaacuteleniacute v byre Krajskeacuteho vyacuteboru KSS (ďalej KV KSS) ho v marci 1962 ustanovili do funkcie zaacutestupcu naacutečelniacuteka KS MV v Bratislashyve a zaacuteroveň uvoľnili z funkcie predseshydu CUacuteV KSS pri KS MV Doplnil tak trojčlenneacute vedenie spraacutevy ktoruacute vieshydol pplk Ferdinand Mĺkvy19 druhyacutem zaacutestupcom naacutečelniacuteka bol Michal Kashysan20 neskoršiacute naacutečelniacutek Spraacutevy ŠtB Bratislava S Ferdinandom Mĺkvym mal v tom čase veľmi dobreacute vzťahy na rozdiel od Michala Kasana ktoryacute neshyvychaacutedzal ani s naacutečelniacutekom spraacutevy21 Ako zaacutestupca naacutečelniacuteka KS MV riadil odbor sledovania odbor operatiacutevnej techniky a odbor spojenia22

Od apriacuteli 1963 do juacutela 1964 študoval ročnuacute operatiacutevnu školu KGB v Moskve23

a keďže kvalifkačnyacutem predpokladom na zastaacutevanie miesta zaacutestupcu naacutečelniacuteshyka KS MV bolo ziacuteskanie vysokoškolshyskeacuteho praacutevnickeacuteho vzdelania v roku 1964 zahaacutejil aj externeacute štuacutedium praacuteva na Univerzite Komenskeacuteho v Bratislave V roku 1965 po desiatich rokoch v slushyžobnom pomere mu prepožičali medaishylu Za zaacutesluhy o obranu vlasti

Jeho služobneacute hodnotenia vyshyznievali pozitiacutevne bdquoK plneniu uacuteloh ktoreacute vyplyacutevajuacute z jeho doterajšej funkshycie pristupuje zodpovedne O praacuteci na pridelenyacutech pracoviskaacutech maacute veľmi dobryacute prehľad Praacutecu spraacutevne organishyzuje a usmerňuje Pod jeho riadeniacutem sa skvalitnila organizaacutecia a najmauml vyacutesledshynosť praacutece na odbore operatiacutevnej techshyniky odbore sledovania a raacutedioshykonshytrarozviedke K raacutedovyacutem orgaacutenom a podriadenyacutem naacutečelniacutekom je priacutesny pričom však jeho priacutestup k pracovniacuteshykom a k ich vyacutechove je taktnyacuteldquo 24

14 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Naacutevrhnaustanoveniedofunkciezaacutestupcunaacutečelniacutekaoddeleniazo16thinsp11thinsp1957 15 NajvyššiacutestraniacuteckyuacutetvarnaKSMV BratislavaZdružovalariadilstraniacuteckeorganizaacutecienaKSMVCUacuteVKSSpodliehalHlavneacutemuvyacuteboruuacutetvaro-

vyacutechorganizaacuteciiKSČpriMV 16 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Straniacuteckyposudokzo4thinsp1thinsp1961 17 AUacutePNfPSS IIškč116PSFrantiškaVargu(1922)Všetciobvineniacutebolinapriekichvineodsuacutedeniacuteibanapodmienečneacutetrestyneskocircram-

nestovaniacutehromadnouamnestiouprezidentarepublikyz1thinsp12thinsp1957 18 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)ZaacuteznamopriebehuslužobnejdobypriacuteslušniacutekaNB 19 FerdinandMĺkvy(1920ndash2000)vykonaacutevalvrokoch1961až1968funkciu naacutečelniacutekaKSMVBratislavaneskocircrpremenovanuacutenaKrajskuacutespraacutevu

Zborunaacuterodnejbezpečnosti(ďalejKSZNB)BratislavaNeskocircrpocircsobilakonaacutečelniacutekazaacutestupcanaacutečelniacutekacivilnejobranynaSlovenskuViac kjehoosobepozriMEDVECKYacuteMatejSIVOŠJergušJAŠEKPeter V stopaacutech železneacuteho Feacutelixa Štaacutetna bezpečnosť na Slovensku v rokoch 1945 ndash 1989BratislavaUacutestavpamaumltinaacuteroda2012s178

20 MichalKasan(1924ndash2008)pocircsobilvofunkciizaacutestupcunaacutečelniacutekaKSMV Bratislavadoroku1963PokonfliktochsnaacutečelniacutekomKSMVFerdi-nandomMĺkvymbolkmaacuteju1963prevelenyacutenanaacutečelniacuteckypostnaOkresnomoddeleniacuteMVBratislavandashVidiekOd1thinsp3thinsp1969bolvymenovanyacute zanaacutečelniacutekaSpraacutevyŠtBKSZNBvBratislave(od1thinsp1thinsp1976SpraacutevyZNBhlmestaBratislavyaZaacutepadoslovenskeacutehokraja)kdevtejtofunkcii pocircsobilaždoroku1983ViackosobeMichalaKasanapozriHALČIacuteNDanielMichalKasannaacutečelniacutekŠtBvZaacutepadoslovenskomkrajiPamaumlť naacuterodaroč132017č3s70ndash78

21 AUacutePNfPSS VIIIškč68PSMichalaKasana(1924)ZaacuteznamrozhovorumedzinaacutečelniacutekompplkFerdinandomMlkvyacutemakptMartinom VeselovskyacutempriacuteslušniacutekomIodbSpraacutevykaacutedrovMV

22 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)SlužobneacutehodnoteniemjrJaacutenaSuacutetorazadobuod11thinsp2thinsp1963do31thinsp3thinsp1965Kvnuacutetornej organizaacuteciiKSMVpozriKVAPILOVAacuteIvaOrganizačniacutevyacutevojSNBv60letechsezaměřeniacutemnajehoveřejněbezpečnostniacutesložkuPriacutelohač7In Sborniacutek Archivu Ministerstva vnitra č 32005s109[online][cit2018-04-12]Dostupneacutezhttpswwwabscrczdatapdfsborniksbor-nik3-2005sbornik3pdf

23 Odpolovice50rokovbolivysielaniacutenajednoročneacutekurzyvovyššejškolevSovietskomzvaumlze(ďalejZSSR)priacuteslušniacutecinaacutečelniacuteckehostavuŠtB alebopriacuteslušniacutecizaradeniacutevkaacutedrovyacutechrezervaacutechprenaacutečelniacuteckefunkcievraacutemciŠtBJednotliveacuteosobynavrhovalovedeniespraacutevŠtBaschvaľo-valoichkoleacutegiumMVCieľomškoleniabolooboznamovaniesasmetoacutedamipraacutecesovietskychbezpečnostnyacutechorgaacutenovVraacutemcikontrarozvied-kysapočetfrekventantovpohybovalokolotridsaťosocircbpreSlovaacutekovbolovyčlenenyacutechpaumlťmiestPozriMEDVECKYacuteMSIVOŠJJAŠEKP V stopaacutech železneacuteho Feacutelixa s91ndash94

24 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Naacutevrhnaustanoveniedofunkcienaacutečelniacutekakontrarozviednehoodboruasuacutečasnezaacutestupcu naacutečelniacutekaSpraacutevyŠtBz19thinsp5thinsp1966



KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 77 270818 1237

Po reorganizaacutecii uacutetvarov ZNB Suacuteshytor od 1 juacutela 1966 prevzal funkciu zaacutestupcu naacutečelniacuteka Spraacutevy ŠtB KS ZNB Bratislava a suacutečasne aj funkciu naacutečelniacuteka jej II ndash kontrarozviedneho odboru V raacutemci tzv jednotnej konshytrarozviedky zodpovedal ako naacutečelshyniacutek II odboru za celuacute šiacuterku zamerania kontrarozviedky na uacutezemiacute Bratislavy a Zaacutepadoslovenskeacuteho kraja Išlo o boj proti rozviedkam zaacutepadnyacutech štaacutetov ochranu socialistickej ekonomiky a priemyslu a tiež o sledovanie osocircb podozrivyacutech z protištaacutetnej politickej činnosti tzv vnuacutetorneacutemu nepriateľovi V roku 1967 mu prezident republiky na naacutevrh naacutečelniacuteka KS ZNB F Mĺkveshyho pri priacuteležitosti 22 vyacuteročia osloboshydenia prepožičal vyznamenanie Za zaacutesluhy o vyacutestavbu25

Do sľubne rozbehnutej karieacutery Jaacutena Suacutetora zasiahla Pražskaacute jar Zashyčiatkom januaacutera 1968 bol do funkcieprveacuteho tajomniacuteka UacuteV KSČ zvolenyacute Alexander Dubček ktoryacute nahradil nepopulaacuterneho Antoniacutena Novotneacuteshyho V apriacuteli vlaacuteda prijala tzv Akčshynyacute program KSČ ktoryacute si dal za cieľ demokratizaacuteciu a liberalizaacuteciu tzv reaacutelneho socializmu (vaumlčšiu slobodu tlače možnosť vlaacutedy viaceryacutech straacuten a postupnuacute federalizaacuteciu štaacutetu a i) Dochaacutedzalo k suacutednym rehabilitaacutecishyaacutem ľudiacute postihnutyacutech režimom najmauml v obdobiacute jeho tzv zakladateľskeacuteho obshydobia t j v rokoch 1948 až 1953 Meacuteshy

diaacute prinaacutešali priacutebehy perzekvovanyacutech osocircb vznikli združenia politickyacutech vaumlzňov ako KAN (Klub angažovanyacutech nestraniacutekov) debatovalo sa o obnoveshyniacute sociaacutelnej demokracie vaumlčšia uvoľshynenosť sa prejavovala v umeniacute životshynom štyacutele obyvateľov

Liberaacutelne zmeny v spoločnosti sa dotkli aj Štaacutetnej bezpečnosti Novyacute mishynister vnuacutetra Josef Pavel26 začal presashydzovať postupneacute oslabovanie represie a kontroly voči občanom kritickyacutem k režimu a perspektiacutevne sa uvažovashylo aj o uacuteplnom upusteniacute od kontroly spoločnosti bezpečnosťou Uacutetvary ŠtB pracujuacutece na uacutesekoch vnuacutetorneacuteho neshypriateľa sa mali zrušiť Politickeacute trestneacute činy ktoreacute neboli spaacutechaneacute v spolushypraacuteci s cudzou mocou už nemala riešiť Štaacutetna ale Verejnaacute Bezpečnosť (ďalej VB)27

Štaacutetna bezpečnosť sa mala po noshyvom zamerať na ochranu proti vonshykajšiacutem hrozbaacutem akou bola napriacuteklad špionaacutež na činnosť nepriateľskyacutech zahraničnyacutech centier tiež na trestneacute činy vlastizrady podvracania repubshyliky a poškodzovania štaacutetov svetovej socialistickej suacutestavy ak boli spaacutechaneacute v spojeniacute s cudzou mocou a tiež na problematiku ochrany štaacutetneho tajomshystva Pripravovala sa aj buduacuteca organishyzačnaacute štruktuacutera a naacuteplň praacutece buduacuteceshyho slovenskeacuteho ministerstva vnuacutetra

Tieto plaacuteny sa nepodarilo nikdy realizovať ŠtB neustaacutele využiacutevala asshy

poň časť agentuacuternej siete na kontrolu cirkvi bdquobyacutevalyacutech ľudiacuteldquo členov klubu byacutevalyacutech politickyacutech vaumlzňov Kshy231 zhromažďovala tiež spraacutevy o politicshykyacutech naacutezoroch pracovniacutekov zaacutevodov a podobne28 Zmeny zavedeneacute Joseshyfom Pavlom však stačili na radikaacutelne zmenšenie agentuacuternej siete spoluprashycovniacutekov ŠtB ktoriacute sa už nemuseli obaacutevať represie zo strany bezpečnosti ak by odmietli spolupraacutecu29 Približshyne od marca 1968 prestali priacuteslušniacuteci Spraacutevy ŠtB vykonaacutevať previerku korešshypondencie a odbor sledovania prakticshyky zastavil svoju činnosť30 V auguste 1968 začala tiež inšpekcia MV preveshyrovať konanie ŠtB voči osobaacutem z radov inteligencie a niektoryacutem rehabilitovashynyacutem osobaacutem31

Zmeneneacute pomery mali svojich priaznivcov aj medzi členmi bezpečshynosti ktorej priacuteslušniacuteci sa podieľali na tvrdom potlaacutečaniacute odporcov režimu v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute bdquoProgreshysiacutevnildquo priacuteslušniacuteci ŠtB kritizovali naacuteshyčelniacuteka KS ZNB Ferdinanda Mĺkveho zaacutestupcu naacutečelniacuteka Spraacutevy ŠtB Mishychala Dudaacuteša32 a okruh ľudiacute im bliacutezshykych Považovali ich za priacutevržencov režimu Novotneacuteho vyčiacutetali im napr nespraacutevne zameranie a metoacutedy praacutece po vnuacutetornyacutech baacutezach (ako napriacuteklad akcie konaneacute proti funkcionaacuterom KSS osobaacutem z oblasti kultuacutery a okolo roku 1964 proti niektoryacutem rehabilitoshyvanyacutem osobaacutem) a objavila sa dovtedy

25 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Naacutevrhnaprepožičanie štaacutetnehovyznamenaniabdquoZazaacutesluhyovyacutestavbuldquoz2thinsp1thinsp1967 26 JosefPavel(1908ndash1973)Pokomunistickomprevratevroku1948saPavelakonaacutemestniacutekministravnuacutetraačlenkomisieprebezpečnosťpri

UacuteVKSČpodieľalnarepresiaacutechvočiodporcomrežimuVraacutemciprocesusRudolfomSlaacutenskyacutembolPavelvroku1950zadržanyacuteaneskocircrodsuacutede-nyacutena22rokovtrestuodňatiaslobodyNajvyššiacutesuacutedhozbavilobvineniacutevroku1955Dňa8thinsp4thinsp1968sastalministromvnuacutetraavtejtofunkciisa pokuacutesiloreformubezpečnostnyacutechzložiekPovstupevojskbol31thinsp8thinsp1968donuacutetenyacuteodstuacutepiťzfunkcieViackosobeJosefaPavlapozriGRE-GORMichalJosefPavelajehopaacuted Pamaumlť naacuterodaroč62010č4s82ndash86

27 GREGORMJosefPavelajehopaacuteds84 28 AUacutePNPersonaacutelnyspisJaacutenaSuacutetoraInšpekcianaacutečelniacutekaHlavnejSpraacutevyŠtB(ďalejHS-ŠtB)MinisterstvavnuacutetraSlovenskejsocialistickejrepubli-

ky(ďalejSSR)ZaacuteznamzpohovoruspplkJaacutenomSuacutetoromzo17thinsp12thinsp1969 29 SpraacutevaŠtBBratislavevroku1968ziacuteskaladevaumlťavroku1969jedenaacutesťtajnyacutechspolupracovniacutekovčoznamenaloznačnyacuteuacutebytokoprotipočtu

101tajnyacutechspolupracovniacutekovzarok1967PozriArchiacutevbezpečnostniacutechsložek(ďalejABS)PrahafStatisticko-evidenčniacuteodborIIdiacutel(A312) invč155ŠtatistickeacuteuacutedajekčinnostispraacutevŠtBzaobdobie1960ndash1972

30 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Zaacutepiszpohovorunapiacutesanyacutedňa26thinsp11thinsp1969spplkMichalomHerdom 31 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)ZaacuteznamzpohovoruspplkJUDrBohuslavomValteromz28thinsp11thinsp1969 32 Od1thinsp5thinsp1966saMDudaacuteš(1923)stalnaacutečelniacutekomSpraacutevyŠtBBratislavaVobdobiacuteod1thinsp3thinsp1969až31thinsp10thinsp1973bolzaacutestupcomnaacutečelniacutekaHS-ŠtB

MVSSRViackosobeMichalaDudaacutešapozriSIVOŠ Jerguš34rokovvŠtBPortreacutetMichalaDudaacuteša Pamaumlť naacuterodaroč72012 č2s79ndash87


KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 78 270818 1237


skryacutevanaacute averzia voči obsadzovaniu veduacutecich poziacutecii v bezpečnosti na Sloshyvensku českyacutemi priacuteslušniacutekmi33 bdquoProgshyresiacutevnaldquo skupina tiež mala pocit že im Mĺkvy zakazuje sa politicky prejavoshyvať a že od nich očakaacuteva iba plnenie straniacuteckych priacutekazov

Jaacuten Suacutetor hoci bol naacutečelniacutek konshytrarozviedneho odboru bol opatrnyacute stuacutepenec noveacuteho smerovania v čom sa odlišoval od svojho nadriadeneacuteho Ferdinanda Mĺkveho ktoryacute bol stuacuteshypencom tvrdeacuteho represiacutevneho režimu praktizovaneacutemu v predchaacutedzajuacutecich obdobiach V služobnom hodnoteshyniacute z 22 januaacutera 1970 ktoreacute spracoval zaacutestupca naacutečelniacuteka HSshyŠtB MV SSR pplk Michal Dudaacuteš a zaacutestupcovia naacuteshyčelniacuteka II odboru Spraacutevy ŠtB Bratislashyva pplk Bohuslav Valter a mjr Rudolf Bakoš sa uvaacutedza bdquoV obdobiacute po roku 1968 ako naacutečelniacutek II odboru Spraacutevy ŠtB vo viaceryacutech vystuacutepeniach odsuacutedil nespraacutevne formy a metoacutedy služobnej a straniacuteckej praacutece podľa neho poplatnej vtedajšiemu služobneacutemu a straniacuteckemu vedeniu V suacutelade s vtedajšou koncepshyciou vyplyacutevajuacutecou z Akčneacuteho plaacutenu suacutehlasil s potrebou orientaacutecie praacutece na nepriateľskeacute zahraničie a suacutehlasil s podshystatnyacutem obmedzeniacutem praacutece na uacuteseku vnuacutetorneacuteho spravodajstvaldquo 34

Na druhej strane ako neskocircr v raacutemci normalizačnyacutech previerokkonštatoval aj naacutečelniacutek HSshyŠtB pplk Ondrej Dovina35 Suacutetor v tom čase tiež vystupoval proti bdquočinnosti protisociashylistickyacutech elementov organizovanyacutech

Naacutevrh na vyznamenanie J Suacutetora medailou Za zaacutesluhy o obranu vlasti (ZdrojAUacutePN) v klube Kshy231 SONOĽP [Slovenskej

33 Vpolovici50rokovobsadiliosobyčeskejnaacuterodnostipaumlťzošiestichpostovnaacutečelniacutekovKSMVTentostavbolzapriacutečinenyacutenedocircverouveduacutecich priacuteslušniacutekovMVaŠtBkpriacuteslušniacutekomslovenskejnaacuterodnostiatiežnedostatkompriacuteslušniacutekovpolitickyaodbornevyhovujuacutecichpreriadiace postySlovaacutecivŠtBbolikompromitovaniacutepolitickyacutemiprocesmivpredchaacutedzajuacutecichrokoch(naprprocesOValaacutešekaspol)viaceroslovenskyacutech veduacutecichpriacuteslušniacutekovŠtBmuselozoZNBodiacutesťprepodozrenieztrestnejčinnostialeboprepocircsobenievbezpečnostnyacutechzložkaacutechpredchaacute-dzajuacutecichrežimovSlovaacutecizačaliobsadzovaťriadiacefunkcievŠtBažpoabsolvovaniacuteškocirclKGBvZSSRPozriMEDVECKYacuteMSIVOŠJJAŠEKP V stopaacutech železneacuteho Feacutelixas93ndash94

34 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)SlužobneacutehodnotenienapplkSuacutetoraJaacutenaz22thinsp1thinsp1970 35 OndrejDovina(1925ndash2011)Od1thinsp5thinsp1966pocircsobilakonaacutečelniacutekS-ŠtBKošiceDňa1thinsp2thinsp1969bolmenovanyacutezanaacutečelniacutekaHS-ŠtBSSROd

1thinsp7thinsp1974do30thinsp4thinsp1984pocircsobilakoprvyacutezaacutestupcanaacutečelniacutekaHlavnejspraacutevyrozviedky(IspraacutevaFederaacutelnehoministerstvavnuacutetraodroku 1979akoIspraacutevaZNB)Od1thinsp5thinsp1984aždo30thinsp6thinsp1987pocircsobilakostaršiacutereferentšpecialistana1oddeleniacuteorganizačneacutehoaoperačneacuteho odboruSpraacutevyZNBhlmBratislavyaZaacutepadoslovenskeacutehokrajaKosobeOndrejaDovinupozriŽAacuteČEKPavelDovinaOndrej(Andrej)InBAacuteR-TAMilanakol Biografickyacute slovniacutek naacutečelniacuteků operativniacutech spraacutev Staacutetniacute bezpečnosti v letech 1953ndash1989 PrahaAcademiaUacutestavprostudium totalitniacutechrežimů2017s234ndash240



KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 79 270818 1237

organizaacutecii na ochranu ľudskyacutech praacutev] i inyacutech i proti činnosti či nečinnosti vteshydajšieho vedenia MV v čele v Pavlomldquo36

Rozdielne politickeacute postoje viedli postupne k vzaacutejomneacutemu odcudzeniu sa Suacutetora a Mĺkveho dvoch dovtedy dlhoročnyacutech priateľov Suacutetor sa v krushyhu svojich bliacutezkych spolupracovniacutekov sťažoval na neznesiteľneacute pomery meshydzi niacutem a naacutečelniacutekom KS ZNB37 Suacutetor na druhej strane medzi ostanyacutemi priacutesshylušniacutekmi Spraacutevy ŠtB budil dojem amshybicioacutezneho funkcionaacutera so zaacuteujmom obsadiť riadiace funkcie na KS ZNB ktoreacute zastaacutevali Mĺkvy alebo Dudaacuteš Progresiacutevna skupina na Spraacuteve ŠtB mala tiež zaacuteujem obsadiť riadiace poshyziacutecie na novo vytvorenom slovenskom ministerstve vnuacutetra

V noci z 20 na 21 augusta 1968 vstuacutepili na uacutezemie Československej socialistickej republiky (ďalej ČSSR) vojskaacute štaacutetov VZ Z rozhodnutia vedeshynia ZSSR mali zvraacutetiť spoločenskyacute vyacuteshyvoj v ČSSR a zabraacuteniť potenciaacutelnemu oslabeniu vyacutechodneacuteho bloku V prieshybehu 21 augusta obsadili celeacute uacutezemie republiky Dubčeka Černiacuteka a Smrshykovskeacuteho zatkli okupačneacute jednotky a odviezli do Moskvy O deň neskocircr sa 22 augusta konal v Prahe mimoriadny XIV zjazd KSČ ktoryacute odsuacutedil okupaacuteshyciu a požadoval naacutevrat internovanyacutech predstaviteľov štaacutetu

Jaacutena Suacutetora zastihla invaacutezia sposhyjeneckyacutech vojsk na dovolenke v Mashy

ďarsku Suacutetor ktoryacute sa o udalostiach dozvedel z maďarskeacuteho rozhlasu sa do ČSSR vraacutetil v nedeľu 25 augusta 1968 keď na hraniciach otvorili jeshyden z hraničnyacutech prechodov38 Suacutetor sa z maďarskeacuteho rozhlasu dozvedel aj ďalšiu zaacutesadnuacute informaacuteciu a to spraacutevu o označeniacute jeho priamych nadriadeshynyacutech M Dudaacuteša a F Mĺkveho v českoshyslovenskom rozhlase ako zradcov

Ešte pred Suacutetorovyacutem priacutechodom do praacutece 24 alebo 25 augusta 1968 sa konala veľmi emotiacutevna porada ndash aktiacutev ktorej sa zuacutečastnili funkcioshynaacuteri CUacuteV KSS naacutečelniacuteci odborov a samostatnyacutech oddeleniacute ŠtB a VB predsedovia Zaacutekladnej organizaacutecieKSS pri ŠtB a VB v Bratislave a funkshycionaacuteri vaumlznice v Bratislave Ferdishynand Mĺkvy a Michal Dudaacuteš mali na stretnutiacute vysvetliť medializovaneacute informaacutecie39 o pomoci okupačnyacutem jednotkaacutem Rozhorčeneacutemu publiku však nevedeli podať uspokojiveacute odshypovede40

Suacutetor sa po priacutechode na pracoshyvisko 26 augusta stretol s Ferdinand Mĺkvym ktoryacute nepriacutejemnuacute situaacuteciu riešil tyacutem že Suacutetora požiadal o zashystupovanie uacutedajne vaacutežne choreacuteho naacuteshyčelniacuteka Spraacutevy ŠtB Michala Dudaacuteša Na pracovisku vlaacutedla mimoriadne rozhorčenaacute emocionaacutelna naacutelada poshydobnaacute naacutelade medzi civilnyacutem obyvashyteľstvom Mnohiacute priacuteslušniacuteci ŠtB najshymauml tiacute patriaci k bdquoprogresiacutevnymldquo skushy

pinaacutem boli z intervencie vydeseniacute a nahnevaniacute Nebolo tiež jasneacute ako sa situaacutecia vyvinie a nikto nechcel byť označenyacute za zradcu suacutečasnej vlaacuteshydy tyacutem že by priacutechod vojsk schvaľoshyval

Skupinky priacuteslušniacutekov ŠtB ktoriacute nesuacutehlasili s Dubčekovou politikou a priacutechod vojsk skocircr viacutetali na zaacutepashydoslovenskej ŠtB samozrejme existoshyvali (označovaniacute ako bdquokonzervatiacutevcildquo a bdquorusoflildquo) avšak v tomto obdobiacute sa otvorene neprejavovali

V neprehľadnej situaacutecii sa Suacutetor rozhodol riadiť oficiaacutelnym dokushymentom straniacuteckeho vedenia ndash Vyacuteshyzvy Zaacutepadoslovenskeacuteho krajskeacuteho vyacuteboru KSS a kontrolnej a reviacuteznej komisie KV KSS všetkyacutem občanom kraja Straniacutecke orgaacuteny v ňom vyshyzyacutevali k ignorovaniu priacuteslušniacutekov intervenčnyacutech vojsk k rešpektovashyniu legitiacutemne zvolenyacutech predstavishyteľov štaacutetnych a straniacuteckych orgaacuteshynov a k prepusteniu internovanyacutech funkcionaacuterov Dubčeka Svobodu Černiacuteka Smrkovskeacuteho a ďalšiacutech Priacuteslušniacuteci ZNB a armaacutedy sa vyzyacuteshyvali k tomu aby odmietli rozkazy vojakov a ochraňovali českoslovenshyskyacutech občanov Tento dokument tiež označil intervenciu za bdquostrašnuacute agreshysiu ktoraacute šliape všetky ľudskeacute praacuteva a medzinaacuterodneacute dohody a ktoraacute vrhaacute do zaacutehuby celeacute socialistickeacute ekonomicshykeacute hnutieldquo41

36 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)StanoviskoknaacutevrhuopatreniacutevočisuacutedruhompplkJaacutenoviSuacutetorovipplkJozefoviDaškovi amjrŠtefanoviMartiškovizo16thinsp2thinsp1970

37 FerdinandMĺkvymalnapriacutekladSuacutetorovivyčiacutetaťprogresiacutevnenaacutezoryjehošvagraazakazovalmuudržiavaťstykysozamestnancamiUacuteVKSSaKV KSSkdemalSuacutetorveľakontaktovAUacutePNPersonaacutelnyspisJaacutenaSuacutetoraZaacuteznamzpohovoruspplkJUDrValteromBohuslavom

38 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)VyjadreniekprehlaacuteseniunaacutečelniacutekovSpraacutevyŠtBvaugustovyacutechdňoch1968z16thinsp9thinsp1969 39 VtlačiarozhlaseboliryacutechlomedializovaneacuteinformaacuteciežeMĺkvyaDudaacuteš pomaacutehaliokupačnyacutemjednotkaacutemnapriacutekladčlaacutenoksnaacutezvombdquoMĺkvy

nepresvedčilldquovmimoriadnomvydaniacute Večerniacuteka z25thinsp8thinsp1968 40 Intervenciuspojeneckyacutechvojsktotižnapriacutekladsprevaacutedzalpokusprosovietskychsympatizantovopučprotidubčekovskeacutemuvedeniu

stranyorganizovanyacutenaacutemestniacutekomministravnuacutetraplkViliamomŠalgovičompplkJosefomRiplomapplkBohumiacuteromMolnaacuterom do

ktoreacutehosazapojilajFerdinandMĺkyNajehopokyndvajapriacuteslušniacutecizaacutepadoslovenskejŠtB(naacutečelniacutekOddeleniaŠtBNitramjrEmilBelan

anaacutečelniacutekodboruvyšetrovaniamjrFrantišekGreguš)odcestovalidoPrahypodlegendouprerokovaniaakčneacutehoplaacutenukontrarozviedky kdepotompomaacutehalizadržaťpredseduČeskejnaacuterodnejradyČestmiacuteraCiacutesařaCiacutesařbolpotomkraacutetkyčasdržanyacutevbudove ŠtBvBartolo-mejskejulicivPrahePozriŽAacuteČEK PavelKomunisteacute nezvedajiacuteprstnyacutebržpěst Paměť a dějiny Revue pro studium totalitniacutech režimůroč 2 2008 č2s18ndash37

41 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)VyacutezvaZaacutepadoslovenskeacutehokrajskeacutehovyacuteboruKSSakontrolnejareviacuteznejkomisieKVKSSvšet-kyacutemobčanomkrajaz23thinsp8thinsp1968


KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 80 270818 1237


V deň priacutechodu do praacutece 26 aushygusta 1968 zvolal Suacutetor poradu všetshykyacutech naacutečelniacutekov zaacutepadoslovenskejSpraacutevy ŠtB Poradu začal tyacutem že je šokovanyacute bdquookupaacuteciouldquo pretože ako komunista nechaacutepe ako jeden soshycialistickyacute štaacutet mocircže obsadiť inyacute soshycialistickyacute štaacutet ďalej sa vyjadril že doteraz neboli zrušeneacute českoslovenshyskeacute vlaacutedne a straniacutecke orgaacuteny a preshyto sa treba podľa nich riadiť Uznaacuteval jedine legaacutelny vysielač cez ktoryacute sa prihovaacuteral prezident Svoboda Preshyhlaacutesil že sa neprepožičia k tomu aby zradil naacuterod Ďalej informoval že naniektoryacutech okresnyacutech uacutetvaroch ŠtB (Komaacuterno Noveacute Zaacutemky Levice Nitshyra Topoľčany) požadovali maďarskeacute kontrarozviedne orgaacuteny informaacutecie o agentuacuternej sieti tzv byacutevalyacutech ľushyďoch v kraji prepustenyacutech priacuteslušshyniacutekoch a podobne preto nabaacutedal naacutečelniacutekov odborov a oddeleniacute aby mali pod kontrolou všetkyacutech opeshyratiacutevnych priacuteslušniacutekov a znemožnili im styk s intervenčnyacutemi vojskami Na zaacutever svojho priacutehovoru chcel odjednotlivyacutech naacutečelniacutekov ŠtB ich stashynovisko k situaacutecii42 Suacutetorov prejavmal na naacutečelniacutekov ŠtB silnyacute vplyv pretože v jeho osobe išlo nielen o vyshysokeacuteho riadiaceho priacuteslušniacuteka ŠtB aletiež o dlhoročneacuteho predsedu CUacuteV KSS ktoryacute v minulosti pracoval naUacuteV KSS kde mal veľa znaacutemych od ktoryacutech mohol mať viac informaacuteciiacute ako mali osoby na porade43 Naacutečelniacuteci pravdepodobne potrebovali niekoho kto by im povedal ako sa majuacute v tashykejto neprehľadnej a dramatickej sishytuaacutecii zachovať tak aby im ich postoj nebol vyčiacutetanyacute

V duchu vystuacutepenia Jaacutena Suacutetora sa postupne vyjadrili všetci priacutetomniacute naacutečelniacuteci Dohodli sa na koncipovaniacute verejneacuteho vyhlaacutesenia ktoreacute by represhyzentovalo jednotnyacute postoj naacutečelniacuteckeshyho stavu a ktoreacute by sa dalo k dispoziacutecii

Tzv vyhlaacutesenie naacutečelniacutekov ŠtB Bratislava z 26 augusta 1968 (ZdrojAUacutePN)

rozhlasu Naryacutechlo spiacutesaneacute vyhlaacutesenie 1 Od samotneacuteho začiatku hanebshymalo nasledovnuacute podobu nej okupaacutecie našej vlasti vojskami

Varšavskej zmluvy postavili sme sa VYHLAacuteSENIE pevne a rozhodne za legaacutelnu vlaacutedu Nadvaumlzujuacutec na doterajšie vyhlaacuteshy našej Republiky za UacuteV KSČS na

senia ZNB Bratislava a strn organishy čele so s DUBČEKOM a za naacutešho zaacutecii opaumltovne a docircrazne my naacutečelniacuteci prezidenta s SVOBODU zložiek ŠTB Bratislava v mene svojom a v mene svojich podriadenyacutech jedshy 2 V touto rozhodnutiacute zotrvaacuteme za noznačne vyhlasujeme každyacutech okolnostiacute a suacutečasne ubezshy

42 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)OdpoveďnaotaacutezkydaneacutekomisiouktoraacuteprešetrujeprehlaacutesenienaacutečelniacutekovSpraacutevyŠtB z26thinsp8thinsp1968

43 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)VyjadrenieSuacutedrHoraacutekaLadislavapredseduUacutestredneacutehovyacuteboruSlovenskeacutehoodboroveacuteho zvaumlzupracovniacutekovbezpečnostnyacutechaozbrojenyacutechzložiekvBratislave



KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 81 270818 1237

pečujeme celyacute naacuteš ľud že sa nepreshypožičiame k žiadnym represaacuteliaacutem smerujuacutecim k podpore okupantov

3 I za cenu obetiacute odmietneme plshyniť priacutekazy okupačnyacutech jednotiek a zradcov naacuteroda Sami sa pričiniacuteshyme o likvidaacuteciu a paralyzovanie činshynosti kolaborantov a provokateacuterov

4 Poskytneme naše sily vedomosti a materiaacutelne prostriedky k podpore činnosti Slobodneacuteho vysielača a zaacuteshyroveň mu vrele ďakujeme za zaacuteslužshynuacute činnosť v prospech socialistickej vlasti Prosiacuteme pracovniacutekov Slobodshyneacuteho vysielania aby sa s docircverou obracali na naacutes s cieľom preverovashynia spornyacutech spraacutev

5 Ubezpečujeme všetok naacuteš ľud že uposluacutechneme len rozkazy naacutešho najvyššieho veliteľa armaacutedneho geshyneraacutela s SVOBODU priacutekazy našej strany na čela suacute s DUBČEKOM a rozkazy vlaacutedy na čele suacute s Ing ČERNIacuteKOM

Naacutečelniacuteci a straniacutecke organizaacutecie zložiek ŠTB Bratislava 44

Schocircdzku naryacutechlo ukončili po tom ako sovietske tanky obkolesili bushy

dovu a svoje hlavne namierili na oknaacute budovy Vyhlaacutesenie sa stihlo rozniesť na okresneacute oddelenia ŠtB so žiadosťou o podpis a priacutekazom nespolupracovať s intervenčnyacutemi jednotkami Po porashyde naacutečelniacutekov sa konala bdquovšeplenaacuterna schocircdzaldquo CUacuteV KSS kde Suacutetor okrem ineacuteho uviedol bdquoTak jak každyacute z naacutes suacuteshydruhovia mali sme tie najvrelejšie vzťashyhy k SSSR Slzy som mal v očiach keď skončila porada v Bratislave45 a povedal som si zviacuteťazil zdravyacute rozum Dnes toto stanovisko suacutedruhovia nemaacutem Maacutem to stanovisko ako maacute 99 naacutešho obyvashyteľstva našej republiky Toto stanovisko vyjadrili aj naacutečelniacuteci jednotlivyacutech oddeshyleniacute a odborov ŠtB a sme rozhodnutiacute aby bolo jasneacute každeacutemu plniť budeme priacutekazy jedine s Svobodu legaacutelnej vlaacuteshydy a s Dubčeka Žiadne ineacute a nikoho rozkazy plniť nebudeme Toto stanovisshyko sme rozhodnutiacute oznaacutemiť Mestskeacutemu vyacuteboru strany Dohodli sme sa že bushydeme podporovať všetkyacutemi prostriedkashymi ktoreacute maacuteme k dispoziacutecii na štaacutetnej bezpečnosti Mestskyacute vyacutebor strany To suacutedruhovia chceme aby naša verejnosť vedela že komunisti na ŠtB suacute jednotne so všetkyacutemi našimi občanmildquo 46

Na druhyacute deň 27 augusta 1968 sa konalo aj mimoriadne zasadanieCUacuteV KSS pri KS ZNB Bratislava tyacuteshykajuacutece sa nevyjasnenyacutech kontaktov

a postojov Michala Dudaacuteša a Ferdishynanda Mĺkveho pred a po priacutechode vojsk VZ na československeacute uacutezemie Na zasadnutiacute zuacutečastneniacute prijali uzneshysenie v ktorom odporučili naacutemestshyniacutekovi ministra vnuacutetra Jaacutenovi Majeshyrovi dočasne pozastaviť vyacutekon funkshycie F Mĺkvemu a M Dudaacutešovi List s textom uznesenia bol naacutesledne Jaacuteshynovi Majerovi zaslanyacute ďalekopisom47 Suacutetor patril k skupine priacuteslušniacutekov ktoraacute toto uznesenie vypracovala48

Kraacutetku dobu po tyacutechto udalostiach poveril vtedajšiacute naacutemestniacutek ministra vnuacutetra JUDr František Vašek49 Suacutetora vedeniacutem Spraacutevy ŠtB (minister vnuacutetra Josef Pavel dočasne pozastavil činnosť naacutečelniacutekovi Spraacutevy Michalovi Dudaacuteshyšovi) a zaacuteroveň mu dal priacutekaz preveriť činnosť naacutečelniacuteka oddelenia ŠtB Nitra Emila Belana v Prahe počas prvyacutech momentoch intervencie50 Z pocircsobeshynia Jaacutena Suacutetora je možneacute spomenuacuteť aj viacereacute ineacute momenty keď sa otvorene postavil proti intervencii Napriacuteklad po jednaniacute s priacuteslušniacutekom maďarskej bezpečnosti pplk Szaboacuteom z Oblastshyneacuteho kapitanaacutetu v Gyoumlri ktoreacute sa koshynalo kraacutetko po vstupe vojsk na maďarshyskej hranici tomuto Suacutetor a naacutečelniacutek KS ZNB Pavel Grlickyacute odmietli podať ruku napriek osobnej znaacutemosti s tyacutem že okupantovi sa ruka nepodaacuteva51

44 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)VyhlaacutesenienaacutečelniacutekovS-ŠtBBratislavazodňa26thinsp8thinsp1968 45 SuacutetormalpravdepodobnenamyslibdquoBratislavskuacutedeklaraacuteciuldquoktoruacutepodpiacutesalipredstaviteliaZSSRNemeckejdemokratickejrepublikyPoľska

MaďarskaBulharskaaČSSR3thinsp8thinsp1968vBratislaveSignataacuterisavnejprihlaacutesilikpolitickejaideologickejjednotevyacutechodneacutehobloku 46 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)NaacutevrhnaprepustenieJaacutenaSuacutetorazoslužobneacutehopomerupriacuteslušniacutekaMVz31thinsp7thinsp1970 47 AUacutePN fPSSVIII škč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Naacutevrhnaprepustenie JaacutenaSuacutetorazoslužobneacutehopomerupriacuteslušniacutekaMVz31thinsp7thinsp1970Jaacuten

Majer(1923)bolod21thinsp6thinsp1968naacutemestniacutekministravnuacutetraJosefaPavlapre VBod23thinsp8thinsp1968prevzaldočasnefunkciuprveacutehonaacutemestniacuteka

ministravnuacutetradoktorejbolneskocircrmenovanyacute10thinsp9thinsp1968Vroku1969bolmenovanyacutedofunkcieštaacutetnehotajomniacutekaMVVobdobiacutepoauguste

1968označovalvstupvojskzaokupaacuteciuavyzyacutevalpriacuteslušniacutekovVBabynespolupracovalisokupačnyacutemivojskamiNeskocircrponaacutestupenoveacuteho

ministravnuacutetraJanaPelnaacuteřavšakpresadzovalnormalizačnuacutepolitiku napriacutekladvroku1969sastalveduacutecimkoordinačneacutehoštaacutebupre bezpeč-nostneacuteopatreniaprotibdquokontrarevolučnyacutemaprotisocialistickyacutemsilaacutemldquoVroku1970bolzasvojučinnosťapostojevrokoch1968a1969vyluacute-čenyacutezkomunistickejstranyaprepustenyacutezoslužiebZNBPozriSIVOŠ JergušMajerJaacutenInKALOUSJanakol Biografickyacute slovniacutek představitelů

ministerstva vnitra v letech 1948ndash1989 Ministři a jejich naacuteměstciPrahaUacutestavprostudiumtotalitniacutechrežimů2009 str120ndash123 48 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)KaacutedroveacuteVyhodnoteniepplkSuacutetoraprevojenskuacutespraacutevu 49 FrantišekVašek(1924)nastuacutepildofunkcie10thinsp9thinsp1968VofunkciinaacutemestniacutekaministravnuacutetrapreŠtBnahradilViliamaŠalgovičaOdmaacuteja

1969prešlapodjehopraacutevomocnovovytvorenaacuteFederaacutelnaspraacutevaspravodajskejslužbyaochranyštaacutetnehotajomstvaVofunkciiskončil k31thinsp10thinsp1969zdocircvodujehopodielunapolitickyacutechprocesochv50rokochPozriKALOUSJanVašekFrantišekInKALOUSJakol Biografic-kyacute slovniacutek představitelů ministerstva vnitra v letech 1948ndash1989s194ndash196

50 EmilBelan(1925)sapodieľalna internaacuteciipredseduČeskejnaacuterodnejradyČestmiacuteraCiacutesařaSuacutetorBelanavypočulspolusoŠtefanomMartiškomBelan

počasrozhovoruobjasnilpriebehaokolnostiinternaacutecie CiacutesařaSuacutetornakoniecnapriekVaškovmuodporučeniuneodvolalEmilaBelanazfunkcie 51 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)VyacutepiszozaacuteznamuzpohovoruspplkJaacutenomBzduškomnaacutečelniacutekomO-ŠtBvTrnave


KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 82 270818 1237


List pre naacutemestniacuteka MV Jaacutena Majera (ZdrojAUacutePN)

zariadenia Zamestnanci rozhlasu sa baacuteli že suacute odpočuacutevaniacute a odmietali preto v danyacutech priestoroch zasadať Priacuteslušniacuteci VI odboru nenašli v budoshyvaacutech nijakeacute odpočuacutevacie zariadenia Mjr Vasil Lutaacuteš53 ktoryacute bol pri uacutekone priacutetomnyacute neskocircr pri pohovoroch s inshyšpekciou HSshyŠtB naznačoval že priacutesshylušniacuteci vykonaacutevajuacuteci kontrolu v skushytočnosti nemali zaacuteujem naacutejsť v budove rozhlasu odpočuacutevacie zariadenia bdquoPri odchode z jednej a druhej budovy tak ako som pozoroval chovanie s z technishyky mal som takyacute dojem že i keby niečo našli oznaacutemia že tam nič nie je Keďže existoval vzaacutejomnyacute suacutelad a dodržala sa vzaacutejomnaacute dohodaldquo 54

Dňa 27 augusta 1968 sa z Moskvy vraacutetila štaacutetna delegaacutecia dvadsiatich najshyvyššiacutech predstaviteľov ČSSR ktoriacute s vyacuteshynimkou člena predsedniacutectva UacuteV KSČ Františka Kriegla podpiacutesali tzv Mosshykovskeacute protokoly v ktoryacutech odmietli zaacutevery XIV mimoriadneho zjazdu KSČ (odmietnutie intervencie) a akceptovashyli priacutetomnosť intervenčnyacutech vojsk na teritoacuteriu ČSSR K bdquoVyhlaacuteseniu naacutečelniacuteshykov ŠtBldquo sa neskocircr nikto zo signataacuterov radšej nevracal S odstupom kraacutetkeho času bolo zrejme že jeho tvorcovia odhadli veľmi zle ďalšiacute vyacutevoj situaacutecie v Československu Bolo evidentneacute že obdobie bdquoPražskej jarildquo s uvoľneniacutem pomerov v spoločnosti sa skončilo a že pomery sa postupne vraacutetia ku kontrole spoločnosti bezpečnosťou Na žiadnejporade Spraacutevy ŠtB sa o bdquoVyhlaacuteseniacuteldquo neshyhovorilo a nijakyacute bod z vyhlaacutesenia sa nerealizoval

Vedenie Spraacutevy ŠtB a vedenie Na požiadanie riaditeľa rozhlashy niacuteci skontrolovali priestory českosloshy II odboru pod vedeniacutem Jaacutena Suacutetora

su Andreja Sarvaša52 dal v septembri venskeacuteho rozhlasu a televiacutezie či tam reagovalo na zmenu situaacutecie a uryacutechshy1968 priacutekaz naacutečelniacutekovi odboru sprashy vojaci sovietskej armaacutedy po svojom lene vypracovalo noveacute zameranie praacuteshyvodajskej techniky aby jeho priacuteslušshy odchode nezanechali odpočuacutevacie ce Toto noveacute zameranie predniesol

52 AndrejSarvašboloblastnyacuteriaditeľČeskoslovenskeacutehorozhlasunaSlovenskuvrokoch1967ndash1970PointervenciivojskVZvroku1968umožnil v rozhlase odvysielať vyhlaacutesenie Alexandra Dubčeka a prezidenta Ludviacuteka Svobodundash Vyacutezva všetkeacutemu ľudu československej republiky a Vyhlaacutese-nie predsedniacutectva UacuteV KSSPoobsadeniacutebudovyrozhlasunaZochovejulici21thinsp8thinsp1968sapodieľalnaimprovizovanomtzvštafetovomvysielaniacute rozhlasuPozriHORSKYacuteŠtefanbdquoProtizdvihnutyacutemhlavniamldquoOdpovedetyacutemčostojapredpamaumltnoutabuľounabratislavskommagistraacuteteIn LONDAacuteKOVAacuteElenaed Rok 1968 Novinaacuteri na Slovensku BratislavaHistorickyacuteuacutestavSAV2008s146

53 VasilLutaacuteš(1930)bolvtomčasenaacutečelniacutek8oddeleniaIIodboruktoryacuterozpracovaacutevaloblasťkultuacuteryškolstvaSlovenskuacuteakadeacutemiuviedaza-hraničnyacutechštudentov

54 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)ZaacuteznamovyacutepovedismjrVasilomLutašomz10thinsp12thinsp1969



KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 83 270818 1237

Jaacuten Suacutetor (ZdrojAUacutePN)

naacutečelniacutek Spraacutevy ŠtB na celokrajovej porade 3 septembra 1968 Noveacute zashymeranie praacutece pre II odbor SpraacutevyŠtB znamenalo naacutevrat k činnosti ŠtB ako politickej poliacutecie Smernice obsashyhovali aj zameranie praacutece po vnuacutetorshynyacutech problematikaacutech Spomiacutenali sa v nich bdquoprotisocialistickeacute živlyldquo ktoreacute využiacutevali demokratizačnyacute proces na leshygaacutelnu aktivizaacuteciu čo by sa im nemalo umožniť Za nebezpečnyacute okruh osocircb ktoreacute bolo treba kontrolovať sa mali považovať byacutevaliacute politickiacute vaumlzni orgashynizaacutetori protištaacutetnych skupiacuten agentuacutera nepriateľskyacutech rozviedok a recidivisshyti so sklonmi k vyacutetržniacutectvu Začať sa malo s vysadeniacutem agentov do emigshyrantskyacutech centier najmauml separatisticshykyacutech a cirkevnyacutech Malo sa zabraacuteniť provokaacuteciaacutem voči vojskaacutem VZ napr aj šiacutereniu letaacutekov pretože by to Sovieti mohli použiť ako zaacutemienku na predĺžeshynie pobytu vojsk Z novyacutech smerniacutec vyshyplyacutevala aj povinnosť nadviazať kontakt s veduacutecimi predstaviteľmi zaacutevodov vyshysokyacutech škocircl meacutediiacute a rocircznych inštituacuteciiacuteUacutečelom bolo zaistiť aby zo strany tyacutechshyto inštituacuteciiacute nedochaacutedzalo ku konaniu

v rozpore s Moskovskyacutemi dohodami (napr organizovanie demonštraacuteciiacute provokaacuteciiacute rozširovaniu protiokupačshynyacutech letaacutekov) ktoreacute by mohlo napaacuteshychať ďalšie politickeacute škody55

Aktiacutevne na uacuteseku bdquovnuacutetorneacuteho neshypriateľaldquo sa začalo pracovať približne až od novembra 196856 Pocircsobenie Jaacutena Suacutetora vo funkcii zastupujuacuteceho naacutečelshyniacuteka Spraacutevy ŠtB bolo veľmi kraacutetke po naacutestupe noveacuteho ministra vnuacutetra Jana Pelnaacuteřa sa mesiac po svojom odvolaniacute vraacutetil do funkcie Michal Dudaacuteš57

V nasledujuacutecich mesiacoch až do februaacutera 1969 sa Suacutetor na pracovisku zdržiaval iba veľmi maacutelo a od februaacutera do konca juacutena bol na dovolenke z docircshyvodu štuacutedia na Praacutevnickej fakulte UK (štuacutedium uacutespešne ukončil v roku 1969) V osobnyacutech rozhovoroch sa Suacutetor so svojiacutem zaacutestupcom Bohuslavom Valteshyrom58 vracali k vtedy už politicky veľmicitliveacutemu bdquoVyhlaacuteseniu naacutečelniacutekov ŠtBldquo z augusta 1968 a skuacutemali či by neboshylo vhodneacute zvolať všetkyacutech naacutečelniacutekov podpiacutesanyacutech pod bdquoVyhlaacuteseniacutemldquo a deshymonštratiacutevne tento dokument odvolať Suacutekromne takuacuteto možnosť konzultoval aj s naacutečelniacutekom HSshyŠtB Ondrejom Doshyvinom ktoryacute sa však vyjadril že to nie je potrebneacute pretože bdquoVyhlaacutesenieldquo nikdy nebolo ofciaacutelne zverejneneacute59

V oktoacutebri 1969 však Ondrej Dovishyna začal kritizovať signataacuterov bdquoVyhlaacuteshysenialdquo za to že sa od listu nedištancoshyvali To viedlo k tomu že niektoriacute z pocircshyvodnyacutech signaacutetorov boli nuacuteteniacute napiacutesať stanovisko v ktorom bdquoVyhlaacutesenieldquo odshysudzovali Nakoniec 9 oktoacutebra 1969 saacutem Suacutetor na členskej schocircdzi II zaacutekshyladnej organizaacutecie KSS vyhlaacutesil že sa za tento dokument hanbiacute a navrhol ho zrušiť rovnako ako boli zrušeneacute strashy

niacutecke dokumenty na zaacuteklade ktoryacutech bdquoVyhlaacutesenieldquo vzniklo Tiež odporučil aby sa radoviacute členovia KSS od bdquoVyhlaacuteshysenialdquo dištancovali keďže hoci o ňom nevedeli bolo napiacutesaneacute aj v ich mene60

Ceremoniaacutelne odvolaacutevanie predshychaacutedzajuacutecich postojov a okataacute sebashykritika však nemohli zachraacuteniť karieacutery straniacuteckym funkcionaacuterom ktoriacute sa v auguste 1968 otvorene vymedzili proti intervencii V naacuteslednyacutech normashylizačnyacutech previerkach stratila členstvo v KSS a všetky spoločenskeacute privileacutegia vyplyacutevajuacutece z tohto členstva približne tretina členov komunistickej strany

Čistky sa pochopiteľne tyacutekali aj ŠtB a signataacuteri bdquoVyhlaacutesenialdquo boli v popreshydiacute zaacuteujmu normalizačnyacutech komisiiacute Represia ako prveacuteho z nich postihla Jaacutena Suacutetora K 31 oktoacutebru 1969 mu bol ako prveacutemu z funkcionaacuterov KS ZNB pozastavenyacute vyacutekon služby pre nejasnuacute politickuacute činnosť v roku 1968 V priebehu jednej hodiny musel odoshyvzdať agendu služobnyacute preukaz zbraň a opustiť budovu KS ZNB Až do doby jeho prepustenia zo služieb MV mushysel byť doma k dispoziacutecii vyšetrovacej skupine ktoraacute prešetrovala jeho bdquokonshytrarevolučnuacuteldquo činnosť61 Vyšetrovashycia komisia dospela 27 januaacutera 1970 k politicky nevyhnutneacutemu zaacuteveru Jaacuten Suacutetor zodpovedal podľa jej naacutelezu za vznik bdquoVyhlaacutesenia naacutečelniacutekov ŠtB z 26 augusta 1968ldquo jeho distribuovanie na podriadeneacute uacutetvary SshyŠtB Bratislava ďalej bol spoluzodpovednyacute za naacutevrh na odvolanie Michala Dudaacuteša a Fershydinanda Mĺkveho z funkciiacute a za neshyzabraacutenenie protisovietskej naacutelady na pracovisku Vo svojom zaacutever navrhla komisia pplk Jaacutena Suacutetora prepustiť zo služieb MV SSR62

55 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)VyjadrenieVasilaLutašakporadekonanejnaIIodboreSpraacutevyŠtBdňa3thinsp9thinsp1968abesedou vkultuacuternychaškolskyacutechinštituacuteciaacutechod4do14thinsp9thinsp1968zo4thinsp5thinsp1970

56 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)VyacutepoveďJaacutenaKlesniakanaacutečelniacuteka10oddeleniaIIodboruS-ŠtBBratislavaz13thinsp11thinsp1969 57 SIVOŠJ34rokovvŠtBPortreacutetMichalaDudaacutešas85 58 BohuslavValter(1927)bolvobdobiacuteod1thinsp7thinsp1966do31thinsp5thinsp1970zaacutestupcomnaacutečelniacutekaIIodboru 59 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)ZaacuteznamzpohovoruInšpekcienaacutečelniacutekaHS-ŠtBMVSSRsJaacutenomSuacutetoromzo17thinsp12thinsp1969 60 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)SuacutetordiskusnyacutepriacutespevoknačlenskejschocircdziIIZO-KSSz9thinsp10thinsp1969 61 AUacutePNfPSS VIIIškč71Rehabilitačnyacutespis(ďalejRS)JaacutenaSuacutetora(1926)Žiadosťoobčianskurehabilitaacuteciuzo17thinsp1thinsp1990 62 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)SpraacutevaovyacutesledkochprevierkynegatiacutevnychpostojovniektoryacutechpriacuteslušniacutekovŠtBvroku1968

anaacutevrhynaopatreniez27thinsp1thinsp1970


KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 84 270818 1237


Dňa 13 apriacutela 1970 bolo Suacutetorovi na pohovore so zaacutestupcom naacutečelniacuteka HSshyŠtB mjr Jozefom Vavrom63 oznaacutemeneacute že v juacuteli bude zo služieb ZNB prepusteshynyacute pre svoje postoje v roku 1968 s tyacutem že ak chce mocircže k jeho uvoľneniu priacutesť aj skocircr Naacutevrh na prepustenie podalnaacutečelniacutek Spraacutevy ŠtB pplk Michal Kashysan 30 juacutena 1970 a suacutehlasil s niacutem plk Ondrej Dovina dňa 9 juacutela 197064 Zo služobneacuteho pomeru bol Jaacuten Suacutetor preshypustenyacute k 31 juacutelu 1970 kaacutedrovyacutem rozshykazom ministra vnuacutetra SSR č 212 ndash 70 zo 14 juacutela 197065 Suacutetorovi boli tiež odshyňatie štaacutetne a vojenskeacute vyznamenania

Ku dňu prepustenia si vo svojich 44 rokoch odsluacutežil 15 rokov a 6 mesiacov dosiahol hodnosť podplukovniacutek Od 1 novembra 1969 do 1 juacutela 1970 mu plat kraacutetili o 50 percent66 V roku 1970 ho tiež vyluacutečili z komunistickej strany

Vyluacutečeniacute z KSČ a prepusteniacute zo ZNB boli aj ostatniacute iniciaacutetori bdquoVyhlaacuteshysenialdquo (okrem Jaacutena Suacutetora išlo napriacuteshyklad o naacutečelniacuteka I odboru vnuacutetorneacuteho spravodajstva Hlavnej spraacutevy ŠtB pplk Jozefa Daška a zaacutestupcu naacutečelniacuteka II odboru Spraacutevy ŠtB Bratislava mjr Štefana Martišku) Zvyšniacute naacutečelniacuteci ŠtB boli straniacutecky potrestaniacute a preložeshyniacute na nižšie poziacutecie67

Po prepusteniacute zo služieb ministershystva vnuacutetra si Jaacuten Suacutetor nemohol naacutejsť zamestnanie zodpovedajuacutece jeho vzdeshylaniu Zamestnať ho postupne odmietshylo celkom šesť rocircznych podnikov Nashykoniec sa zamestnal v Naacuterodnom podshyniku Benzinol ako kontroloacuter čerpaciacutech staniacutec v Zaacutepadoslovenskom kraji68

Na pracovisku musel vypracovaacutevať ktoreacute riaditeľ zaacutevodu raz mesačne odoshy cestovnyacute pas a stal sa objektom sledoshyzaacuteznamy o svojej každodennej činnosti vzdaacuteval na KS ZNB Uacuteradne mu odňali vania priacuteslušniacutekov XII spraacutevy ZNB

63 MjrJozefVavro(1926ndash1992)bolzaacutestupcanaacutečelniacutekaslovenskejcentraacutelyštaacutetnejbezpečnostindashHS-ŠtBMVSSROndrejaDovinuViedolprevier-kovuacutekomisiuHS-ŠtB ktoraacutevyšetrovalačinnosťslovenskyacutechpriacuteslušniacutekovŠtBpočaskriacutezoveacutehoobdobiaroka1968atiežvyšetrovaliaokolnosti

bdquoVyhlaacutesenianaacutečelniacutekovŠtBldquoOd1thinsp7thinsp1974pocircsobilakozaacutestupcanaacutečelniacutekaXIIspraacutevyZNB(SpraacutevakontrarozviedkyvBratislave) od1thinsp6thinsp1979do

31thinsp7thinsp1986akonaacutečelniacutekXIIspraacutevyZNBPozriSIVOŠ JergušKarieacuteryvŠtBndashJozefVavro Pamaumlť naacuteroda roč72001č3 s89ndash96 64 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)ZaacuteznamspohovoruspplkJaacutenomSuacutetoromz13thinsp4thinsp1970Naacutevrhnazrušeniezbaveniavyacuteko-

nuslužbyodnaacutečelniacutekaS-ŠtBplkJUDrKasanaz30thinsp6thinsp1970 65 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)RozhodnutieMVSSRo priznaniacutepriacutespevkuzaslužbuz14thinsp9thinsp1970 66 AUacutePNfPSS VIIIškč71RSJaacutenaSuacutetora(1926)ZaacuteznamzrehabilitačneacutehokonaniakonaneacutehovBratislavedňa8thinsp11thinsp1990 67 MEDVECKYacuteMSIVOŠJJAŠEK P V stopaacutech železneacuteho Feacutelixa s115 68 AUacutePNfBA-SRrč16thinsp643ač72thinsp713Spravodajskyacutespis(ďalejSR)JaacutenaSuacutetora(ŠEacuteF)Naacutevrhnazavedeniezvaumlzkuprevierkysignaacutelukrycieho

menabdquoŠEacuteFldquo

Zaacuteznam vystuacutepenia J Suacutetora na členskej schocircdzi II ZO-KSS 9 oktoacutebra 1969 (ZdrojAUacutePN)



KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 85 270818 1237

Sledovali ho priacuteslušniacuteci 1 oddelenia II odboru (pravica) a tiež niektoriacute zamestshynanci zaacutevodu Od roku 1975 ho ŠtB evishydovala ako nepriateľskuacute osobu s kryciacutemmenom bdquoŠEacuteFldquo V roku 1979 ŠtB zistila že Suacutetor sa naďalej styacutekal s osobami ktoreacute boli vyluacutečeneacute z KSS pre svoje poshystoje z rokov 1968 a 1969 medzi nimi aj s byacutevalyacutemi priacuteslušniacutekmi ZNB69 Za uacutečelom preverenia Suacutetorovej činnosti a kontroly jeho stykov bol na jeho osobu v roku 1979 zavedenyacute signaacutelny zvaumlzok70

Podľa hlaacutesenia z roku 1981 išlo o skshylamaneacuteho človeka ktoryacute sa už neusishyloval o vraacutetenie členstva v KSS dokonca sa vyjadril že by ho odmietol aj keby mu ho ponuacutekli nakoľko už bdquosa nechcel k ničomu zavaumlzovaťldquo pravdepodobne si však už veľmi dobre uvedomoval nereaacutelnosť takejto možnosti Neusiloval sa však ani o nijakyacute odpor proti norshymalizačneacutemu režimu a vyjadroval že všetci prepusteniacute komunisti si zodpovshyedne plnia svoje povinnosti do ničoho sa nezapaacutejajuacute a snažia sa byť užitočniacute pre spoločnosť k čomu sa tiež hlaacutesil71

V roku 1985 klasifkovala ŠtB Jaacutena Suacutetora ako nepriateľskuacute osobu III kategoacuterie72 čiacutem sa označovali bdquoproshytisocialistickyldquo zameraneacute osoby zaushyjiacutemajuacutece vyčkaacutevacie stanovisko ktoreacute by sa v priacutepade mimoriadnych udalostiacute mohli zapojiť do protištaacutetnej činnosti

Ukončenie jeho perzekuacutecie prishyniesli až spoločenskeacute zmeny po roku 1989 v čase keď už mal 63shyročnyacute 31 augusta 1990 pocircsobil v hodnosti Federaacutelne ministerstvo vnuacutetra po Jaacuten Suacutetor bliacutezko do starobneacuteho docircshy plukovniacuteka ako konzultant odbornej preskuacutemaniacute jeho priacutepadu v roku 1991 chodku Dňa 1 februaacutera 1990 sa Jaacuten komisie pri Vnuacutetornej a organizačshy zistilo že spĺňa podmienky ktoreacute stashySuacutetor vraacutetil do služieb MV kde až do nej spraacuteve Federaacutelneho ministerstva novil zaacutekon o mimosuacutednych rehabilishyodchodu do starobneacuteho docircchodku vnuacutetra73 taacuteciaacutech Ukončenie jeho služobneacuteho

69 Napriacutekladišlo obyacutevaleacutehopredseduCUacuteVKSSŠtefanaMarchaliacutena(1926)aleboSuacutetorovhozaacutestupcuvovedeniacuteIIodboruSpraacutevyŠtBŠtefana Martiška(1925)ObajapatrilivdňochpoinvaacuteziikukritikomFMĺkveacutehoaMDudaacutešaNamimoriadnejschocircdziCUacuteVKSS27thinsp8thinsp1968Marchaliacuten navrholspracovaťnaacutevrhnaodvolanieMĺkvehoaDudaacutešaktoryacutepotomsspolusŠMartiškomodnieslidoPrahykdeotomtonaacutevrhujednali snaacutemestniacutekomministravnuacutetraJaacutenomMajeromPozriAUacutePNfPSSVIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)Zaacuteznamzpohovorunapiacutesanyacutedňa 17thinsp12thinsp1969spplkJaacutenomSuacutetorom

70 AUacutePNfBA-SRrč16thinsp643ač72thinsp713SRJaacutenaSuacutetoraNaacutevrhnazavedeniezvaumlzkuprevierkysignaacutelukryciehomenabdquoŠEacuteFldquoSignaacutelnyzvaumlzokndash zvaumlzokzavedenyacutezauacutečelompotvrdeniaalebovyvraacuteteniabdquosignaacuteluldquotjinformaacutecieonepriateľskejčinnostiosoby

71 AUacutePNfSpraacutevakontrarozviedky (XIIspraacutevaZNB)čjKR-0011AN-1981Tyacuteždennaacuteinformaacuteciač13SoštbsituaacuteciivraacutemciSSRzaobdobie od30thinsp3do6thinsp4thinsp1981

72 PozrizaacutepisJaacutenaSuacutetorapodregistračnyacutemčiacuteslom16thinsp643vregistračnyacutechprotokolochagentuacuternychaoperatiacutevnychzvaumlzkovŠtaacutetnejbezpečnosti Dostupneacutezhttpswwwupngovskregprozobrazphptyp=kraj amp kniha=66 amp strana=64 amp zaznam=60485

73 AUacutePNfPSS VIIIškč7PSJaacutenaSuacutetora(1926)PersonaacutelnaevidenčnaacutekartapriacuteslušniacutekaMV

Naacutečelniacutek HS-ŠtB pplk Ondrej Dovina odporučil prepustiť zo služieb MV Jaacutena Suacutetora a jeho dvoch spolupracovniacutekov (ZdrojAUacutePN)


KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 86 270818 1237


pomeru z roku 1970 považovalo mishynisterstvo za prejav politickej perzeshykuacutecie resp postupu porušujuacuteceho všeobecne uznaacutevaneacute ľudskeacute praacuteva a slobody74 Jeho prepustenie bolo priamym naacutesledkom odmietaveacuteho poshystoja k invaacutezii vojsk VZ

Jaacutena Suacutetora možno označiť za veľshymi rozporuplnuacute osobu V obdobiacute pred spoločenskyacutem odmaumlkom spojenyacutem s priacutechodom Alexandra Dubčeka zoshysobňoval vzoroveacuteho priacuteslušniacuteka Štaacutetshynej bezpečnosti ideologicky pevneacuteho ochotneacuteho podieľať sa na represii voči kritikom vtedajšieho režimu V tomshyto prostrediacute sa mu podarila aj veľmi uacutespešnaacute karieacutera po dvoch rokoch od svojho vstupu do služieb MV už pocircsobil v riadiacich funkciaacutech a to na oddeleniach venujuacutecich sa boju

s vnuacutetornyacutem nepriateľom Na druhej strane sa po apriacuteli 1968 zaradil medzi priaznivcov noveacuteho smerovania bezshypečnosti menej politickeacuteho a represhysiacutevneho

Rozporuplne sa daacute vniacutemať aj jeho kraacutetke pocircsobenie na čele zaacutepadosloshyvenskej ŠtB po auguste 1968 Vyhlaacuteshysenie naacutečelniacutekov ŠtB mohlo pocircsobiť v histoacuterii ŠtB naozaj neobvykle preshytože veduacuteci predstavitelia organizaacutecie ktoraacute dlheacute roky udržiavala obyvashyteľstvo v strachu sa v ňom zaviazali obyvateľstvo chraacuteniť pred okupantmi zo spojeneckeacuteho taacutebora a ich domaacuteshycimi pomocniacutekmi Takeacuteto smerovanie bdquoMeča a štiacutetu stranyldquo však nemalo naacuteshydej na dlhšie trvanie bdquoVyhlaacutesenieldquo neshybolo nikdy zverejneneacute v meacutediaacutech po paacuter dňoch putovalo do šupliacuteka a zaacutepashy

doslovenskaacute ŠtB sa v oblasti vnuacutetorneacuteshyho spravodajstva čoskoro vraacutetila k obshyvyklej praxi komunistickej politickej poliacutecie

Jaacuten Suacutetor a viaceriacute jeho kolegovia za svoje postoje a činnosť po auguste 1968 nakoniec zaplatili tyacutem že sa stali obeťou represie organizaacutecie z ktorej sami vzišli

Dosiahnuteacute hodnosti 1 2 1955 kapitaacuten 1 7 1960 major 9 5 1965 mimoriadne podplukovniacutek 1 2 1990 plukovniacutek

Oceneniamedaile 1961 Za službu vlasti 1965 Za zaacutesluhy o obranu vlasti 1967 Za zaacutesluhy o vyacutestavbu75

Daniel Halčiacuten bull Jaacuten Suacutetor and Proclamation of State Security head ofcers in August 1968 Tis contribution deals with the career of colonel Jaacuten Suacutetor State Security ofcer especially with his activities in 1968 Jaacuten Suacutetor was born into a lefshyoriented family during WW2 he helped together with his father members of the District Revolutionary Committee in Spišskaacute Novaacute Ves who were hiding in surrounding forests In 1955 he worked as countershyinshytelligence agent with the Regional Administration of the Ministry of Interior Bratislava He worked on case monitoring the group of lefshyoriented intellectuals called ldquoOPPOSITIONrdquo that led to 5 people sentenced at the court Jaacuten Suacutetor an intelligent man with good organisation skills was successful in his career From 1957 he was the deputyshychief of the 1st Department within the Section of Political Intelligence and in the years 1958 ndash 1962 as a chairman of the Communist Party of Slovakia Committee active in the unit by the Regional Administration of the Ministry of Interior Bratislava From 1962 he worked as deputyshychief of the Regional Administration of the Ministry of Interior Bratislava and afer June 1966 as the chief of the Section of Countershyintelligence within the State Security Administration in West Slovakia region In the period of the soshycalled Prague Spring was a cautious supporter of liberalisation changes in the State Security Afer the Warsaw Pact armiesacute invasion in August 1968 he replaced Michal Dudaacuteš for one month the regional State Security Administration Chief who was discredited in media Together with majority of State Security Administration chiefs he signed a bitter declaration against intervention military units Afer it was clear that the political situation development would be directed against the previous liberalisation policy together with his colleagues they prepared new perspective the State Security should focus on renewing also monitoring the soshycalled internal enemy the activities that were suspended for some time Later he disavowed from his attitudes from August 1968 Despite of that he was excluded from the from the National Security Corps in 1970 and deprived of the membership in the Communist Party He was monitored by the State Security till the fall of the Communist regime

Mgr Daniel Halčiacuten (1980) Absolvent politoloacutegie na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave Pracuje v Sekcii dokumentaacutecie Uacutestavu pamaumlti naacuteroda Zameriava sanarekonštrukciuorganizačnejapersonaacutelnejštruktuacuteryŠtaacutetnejbezpečnostivkrajochaokresochnauacutezemiacuteSlovenska

74 FederaacutelneministerstvovnuacutetravydaloJaacutenoviSuacutetoroviosvedčeniežehozoslužobneacutehopomeruprepustilizdocircvoduuvedeneacutehovsect 21ods1 zaacutekonačiacutesloč871991ZbomimosuacutednychrehabilitaacuteciaacutechPozriAUacutePNfPSSVIIIškč71RSJaacutenaSuacutetora(1926)Osvědčeniacutepodlesect 22 odst1zaacutekonačiacutesloč871991Sbomimosoudniacutechrehabilitaciacutech



ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 87 270818 1237

ECHO BRATISLAVSKYacuteCH VYSOKOŠKOLAacuteKOV ROZHOVOR S POLITOLOacuteGOM MICHALOM HORSKYacuteM

PATRIK DUBOVSKYacute

Študenti humanitnyacutech odborov Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave v polovici 60 rokov minuleacuteho storočia svojimi naacutezormi a tvorbou predbiehali obrodnyacute proces o 3 ndash 4 roky Haacutedam najvaumlčšiacutem docirc-kazom toho je priacutebeh študentskeacuteho vysokoškolskeacuteho časopisu Echo

Echo sa zrodilo ako cvičnyacute časoshypis posluchaacutečov katedry novishynaacuterstva na Filozofckej fakulte

UK (FF UK) v Bratislave (1963 ndash 1964) Prveacute čiacuteslo vyšlo 8 apriacutela 1964 s bdquonadtishytulomldquo Mladyacute novinaacuter a s uacutevodniacutekom pod naacutezvom Konečne V čele redakcie bol študent žurnalistiky Peter Zeman priacutespevky piacutesali aj ďalšiacute posluchaacuteči

Už prveacute dve čiacutesla časopisu ktoreacute s mesačnou periodicitou vyšli v naacuteklashyde 200 kusov mali ohlas a tak bdquoechaacuterildquo pripravili pred praacutezdninami rozšiacutereneacute tretie čiacuteslo v naacuteklade 2 000 kusov ktoreacute kolportovali medzi bratislavskyacutemi vyshysokoškolaacutekmi Povolenie na vydaacutevanie tak veľkeacuteho naacutekladu a na jeho kolporshytovanie však nemali takže tlačiareň nebola ochotnaacute ďalej tlačiť nepovoleneacute noviny a fakulta zaacuteroveň odmietla fshynancovať naacuteklad ktoryacute nezodpovedal cvičneacutemu časopisu

Myšlienka študentskeacuteho časopisu však nezanikla pretože Peter Zeman pokračoval v uacutesiliacute ziacuteskať opraacutevnenie na jeho vydaacutevanie O časopis sa zasadila i mlaacutedežniacutecka organizaacutecia a po opashykovanyacutech apeloch napokon v novemshybri 1965 Vysokoškolskyacute okresnyacute vyacuteshybor Československeacuteho zvaumlzu mlaacutedeže (ČZM) povolenie ziacuteskal a Echo sa tak podarilo obnoviť

Prveacute čiacuteslo už pod inovovanyacutem naacuteshyzvom Echo bratislavskyacutech vysokoškolaacuteshykov vyšlo 20 januaacutera 1966 zľudovenyacute naacutezov Echo však zostal Časopis začal vychaacutedzať už ako dvojtyacuteždenniacutek zvaumlčshyša na šiestich stranaacutech a taktiež vo vaumlčšom naacuteklade medzi 5 000 až 10 000 kusmi Redaktori a spolupracovniacuteci Uacutevodnaacute strana prveacuteho čiacutesla Echa z 8 apriacutela 1964 (Zdroj Echo)


ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 88 270818 1237

Patrik Dubovskyacute bull Echo bratislavskyacutech vysokoškolaacutekov Rozhovor s politoloacutegom Michalom Horskyacutem

neskocircr skupina vysokoškolaacutekov ndash kolshyporteacuterov predaacutevali noviny sami keďže ofciaacutelna Poštovaacute novinovaacute služba rozshyširovanie odmietla

Noviny svojiacutem menom formaacutelne zaštiacutetil Vladimiacuter Kačaacuteni asistent na Filozofckej fakulte UK neskocircr tuacuteto rolu predsedu redakčnej rady vykonaacuteshyval Jaacuten Škovran Peter Zeman v tom čase už slovenskyacute redaktor celoštaacutetneshyho časopisu Student v tiraacuteži fgurovať nemohol ndash nadšencom ktoriacute sa pustili do tvorby noviacuten však pomaacutehal Peshyter Zeman sa k šeacutefredaktorstvu vraacutetil v roku 1968 Vyacutekonnyacutem redaktorom sa stal posluchaacuteč flozofe Martin Buacuteshytora do okruhu spolupracovniacutekov spočiatku patrili Oľga SuchalovaacuteshyBedshynaacuterovaacute Ladislav Volko Jana Madunicshykaacute neskocircr sa k redakčneacutemu kruhu ako vyacuterazneacute osobnosti pridali Peter Hershymann a Michal Horskyacute vyacutetvarnyacutem reshydaktorom bol Ivan Marko fotografaacutem

sa venovala Milota Havraacutenkovaacute autorshysky sa v Echu proflovali Milan Zemko Ivan Marton Martin Porubjak Zuzashyna Szatmaacutery Oľga Keltošovaacute a ďalšiacute

V tretej faacuteze vydaacutevania časopisu ktoreacuteho hlas naplno zaznel v buacuterlivom spoločenskom a politickom dianiacute po januaacuteri 1968 sa jeho vyacutekonnyacutem redakshytorom stal Michal Horskyacute ktoryacute tak bol akoby rehabilitovanyacute za predošleacute vyluacutečenie z redakcie Naďalej s redakshyciou spolupracovali Peter Hermann a Ivan Marton autormi člaacutenkov boli aj Drahoslav Machala Štefan Moravčiacutek Miroslav Pius Ľuboš Juriacutek Juraj Jakushybovič Ľuboš Zeman naďalej prispieshyvali Milan Zemko Martin Porubjak a Martin Buacutetora ktoryacute medzičasom prešiel do redakcie Kultuacuterneho života

Noviny si už v rokoch 1966 ndash 1967 ziacuteskali popularitu a naacutezorovou jedishynečnosťou i redakčnyacutem spracovaniacutem a svojiacutem proreformnyacutem zameraniacutem

vyvolaacutevali kritickeacute reakcie u konzershyvatiacutevnej časti KSS Totiž napriacuteklad Martin Buacutetora ani Michal Horskyacute neboli členmi KSS a oboch už vtedy postihli zaacutekazy nariadeneacute Vysokoškolshyskyacutem vyacuteborom KSS v suacutečinnosti so štaacutetnym Tlačovyacutem dozorom To bolo tiež priacutečinou že Echo bratislavskyacutech vysokoškolaacutekov v roku 1967 naraacutežalo na prekaacutežky takže posledneacute čiacuteslo po prieťahoch vyšlo v Košiciach V roku 1968 po naacutestupe československej jari činnosť redakcie Echa nabrala znova na obraacutetkach

V tomto kritickom roku ale i v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute Echo vyniklo svojou odvahou originalitou a bystrosťou analyacutezy Je znaacuteme svojimi dialoacutegmi s osobnosťami ako prof Ota Šik1 Zora Jesenskaacute2 Anton Hykisch3 Ivan Deacuterer4 ale aj s kritikmi režimu ako boli Ivan Kliacutema5 Ludviacutek Vaculiacutek6

a Pavel Kohout7 a tiež s kresťanmi Vyacuteshy

1 OtaŠik(1919ndash2004)počasdruhejsvetovejvojnyvstuacutepildoKSČnaacuteslednebolvaumlznenyacutevnacistickomkoncentračnomtaacuteborePočaskomunis-tickeacutehorežimupocircsobilakoekonoacutemneskocircrriaditeľEkonomickeacutehouacutestavuČSAVakočlenUacuteVKSČaodroku1964malnastarostiekonomickeacute reformyOdroku1968bolpodpredsedomvlaacutedypreekonomickeacutereformyčovzbudilokritikuMoskvyPookupaacuteciiemigrovaldoŠvajčiarska kdedlhodobopocircsobilakoprofesorekonoacutemievStGallen

2 ZoraJesenskaacute(1909ndash1972)bolaslovenskouspisovateľkouprekladateľkouliteratuacuteryzviaceryacutechjazykovpublicistkouliteraacuternoukritičkou knižnouredaktorkouPracovalavženskomspolkuŽivenaPocircsobilavMartineavBratislaveVroku1967ziacuteskalatitulzasluacutežilaacuteumelkyňaKriti-zovalaokupaacuteciuČeskoslovenskazačobolapočasnormalizaacutecieprenasledovanaacuteavyluacutečenaacuteztvoriveacutehodiania

3 AntonHykisch(1932)slovenskyacutespisovateľadramatikautorliteratuacuterypredetiamlaacutedežpolitikadiplomatZapokusouacuteteknaZaacutepadbol komunistamiperzekvovanyacuteAkoekonoacutempracovalvoviaceryacutechfunkciaacutechpostupnesaprepracovalnavyacuteznamneacutehospisovateľatzvgeneraacutecie 1956JehodielakomunistiodmietalinopostupnesapresadiliuverejnostiPocircsobiliakoredaktorčeskoslovenskeacutehorozhlasuaponovembri 1989akoriaditeľvydavateľstvaMladeacuteletaacuteneskocircrakoveľvyslanecSRvKanade

4 IvanDeacuterer(1884ndash1973)pochaacutedzalzuvedomelejslovenskejrodinyvyštudovalpraacutevovBudapeštiNeskocircrpocircsobilvredakciinoviacuten Slovenskyacute hlaacutesnikzačobolprenasledovanyacuteVroku1918bolspolutvorcomasignataacuteromMartinskejdeklaraacutecieneskocircrposlancomNaacuterodneacutehozhro-maždeniaapracovalnaMinisterstvesplnoumocouprespraacutevuSlovenskaDoroku1938pracovalvoviaceryacutechministerskyacutechfunkciaacutechvlaacutedy ČSRBolčlenomČSSDstranyrobotniacuteckejistyacutečasjejpodpredsedomPočasprotifašistickeacutehoodbojabolnacistamivaumlznenyacutePovojnesastal čestnyacutempredsedomStranypraacuteceapocircsobilajakopredsedaNajvyššiehosuacuteduKomunistihoprenasledovaliarokvaumlzniliJeautorompamaumltiacute snaacutezvomAntifierlingerIIIalaureaacutetomRadurepublikyaRaduTGMasaryka

5 IvanKliacutema(1931)českyacutespisovateľliteraacuternyredaktorpublicistaadisidentjedenznajprekladanejšiacutechčeskyacutechautorovlaureaacutetCenyFranza KafkuCenyFerdinandaPeroutkuCenyKarlaČapkaaCenyMagnesiaLiteraAkodieťažidovskeacutehopocircvodubolvaumlznenyacutevnacistickomkoncen-tračnomtaacuteboreBolčlenomKSČzktorejbolvroku1967resproku1970vyluacutečenyacuteapočasnormalizaacuteciesanemoholtvorivouplatniťPubli-kovalpretovsamizdatochavexilovyacutechvydavateľstvaacutechPoroku1989spoluzaložilObecspisovateľovabolpredsedomčeskeacutehoPenklubu

6 LudviacutekVaculiacutek(1926ndash2015)začiacutenalakojedenzBaťovyacutechbdquomladyacutechmužovldquoPoskončeniacuteVysokejškolypolitickejasociaacutelnejbolredaktorom

Rudeacuteho praacutevaneskocircr Lidovyacutech noviacuten ačeskoslovenskeacutehorozhlasuVstuacutepildoKSČ novroku1967malnaIVzjazde spisovateľovkritickyacuteprejav zaktoryacutebolzKSČvyluacutečenyacuteVroku1968vydalmanifestbdquo2000slovldquo čohozanormalizaacuteciestaacutelomožnosťďalejverejne tvoriťNeemigrovalale

založilsamizdatoveacute vydaacutevaniekniacutehsnaacutezvom Edice petlice apodpiacutesalChartu77Je laureaacutetomŠtaacutetnejcenyzaliteratuacuteruaRaduTGMasaryka 7 PavelKohout (1928)vmladostizačiacutenalakopresvedčenyacutekomunistaačlenUacuteVČZMakoajUacuteVZvaumlzučeskoslovenskyacutechspisovateľovapiacutesal

apracovalvduchukomunistickejideoloacutegieSvojprerodzakončilkritickyacutemvystuacutepeniacutemnaIVzjazdečeskoslovenskyacutechspisovateľovvroku 1967kdeprečiacutetalkritickyacutelistAlexandraSolženicynazačobolstraniacuteckypotrestanyacuteVroku1968savšakstalosobnosťoutzvPražskejjarino užvroku1969bolzKSČajZvaumlzučeskoslovenskyacutechspisovateľovvyluacutečenyacuteV70rokochbolijehodielacenzurovaneacuteaKohoutstaacutelprizrode Charty77Vroku1978horežimpustildoRakuacuteskanozabraacutenilimuvnaacutevrateVroku1980ziacuteskalPavelKohoutrakuacuteskeobčianstvo



ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 89 270818 1237

borneacute politickeacute i historickeacute uacutevahy piacutesal Milan Zemko jeden z jeho člaacutenkov prelomil tabu spojeneacute so vznikom ČSR v roku 1918 V Echu vychaacutedzali skveleacute reportaacuteže o nonkonformnyacutech podujashytiach napr Pochod na Deviacuten a Bradlo Medzinaacuterodnyacute seminaacuter redaktorov vyshysokoškolskej tlače vo Vshyklube či uacutevahy ako Jedinyacute cieľ ČSFSR8 Demokracia a tolerancia Probleacutem opoziacutecie u naacutes Demokracia pod psa či Besedy k SNP Jeden z uacutevodniacutekov v roku 1966 napiacutesal Gustaacutev Husaacutek9 a dal mu naacutezov O hľashydaniacute pravdyhellip

Dňa 30 juacutena 1968 uprostred akceshylerujuacuteceho času vyšlo posledneacute regushylaacuterne čiacuteslo Echa so sloganom Dovideshynia v septembri Redakcia doplnila žeshylanie bdquoVšetkyacutem vernyacutem čitateľom Echa prajeme na praacutezdniny veľa siacutel v boji proti konzervatiacutevcom v ich rodnyacutech mestaacutech a dedinaacutechldquo No toto želanie sa zruacutetilo v noci z 20 na 21 augusta 1968 Ku cti redakcii Echa sluacuteži že už 30 augusta vychaacutedza Echo okuposhyvanyacutech vysokoškolaacutekov v podstate už ako samizdat V hektike dniacute a naacuteraste naacutesilia okupantov ako aj servilnosti kolaborantov sa redakcia ešte vzopaumlla a pripravila ironicky nazvaneacute čiacuteslo Echo oslobodenyacutech vysokoškolaacutekov Toto vydanie Echa však bdquodobrovoľneldquo rukami Michala Horskeacuteho a Baltazaacutera Dubeňa10 skončilo v Dunaji Po okushypaacutecii si redaktori veľmi ťažko hľadali adekvaacutetne zamestnanie Peter Zeman naveľa ziacuteskal praacutecu vo vydavateľstve Šport Michal Horskyacute sa zamestnal v Pamiatkovom uacutestave Martinovi Buacuteshytorovi sa podarilo umiestniť ako doshy

kumentaristovi vo Vyacuteskumnom uacutestashyve praacutece a po odmietnutiacute hlasovať na verejnej schocircdzi uacutestavu za Antichartu zakotvil ako socioloacuteg a pracoval v proshytialkoholickej poradni No ako sa nashypokon vyjadril prvyacute šeacutefredaktor Echa Peter Zeman bdquoBoli to kraacutesne študentshyskeacute časy plneacute nadšenialdquo

ZAHATENAacute GENERAacuteCIA Možno konštatovať že redaktorov Echa spaacutejala počas ich novinaacuterskej tvorby pred rokom 1968 spoločnaacute reashylita a keďže svoje vysokoškolskeacute štuacutediaacute viacshymenej končili v kritickom obdoshybiacute rokov 1968 ndash 1970 bdquopostihlaldquo ich podobnaacute realita i po ukončeniacute štuacutedia a hľadaniacute si profesijneacuteho uplatnenia Biľag bdquoechaacuteraldquo prakticky vaumlčšine z nich zahatal adekvaacutetne odborneacute zuacuteročenie ich štuacutedia a to na dlhyacutech dvadsať rokov ich produktiacutevneho veku Možno tak hovoriť o bdquozahatenej generaacuteciildquo slovenshyskyacutech a českyacutech mladyacutech intelektuaacutelov spisovateľov historikov žurnalistov socioloacutegov ndash a to nielen tyacutech ktoryacutech Michal Horskyacute menuje v tomto rozhoshyvore seba nevyniacutemajuacutec Tieto strateneacute dve dekaacutedy rokov 1969 ndash 1989 ktoreacute taacuteto generaacutecia vysokoškolaacutekov obrodshyneacuteho procesu prežila za onou bdquohaťouldquo bola ich osobnaacute tragickaacute realita tzv normalizaacutecie ale i trageacutedia a strata sloshyvenskej spoločnosti Spoločnaacute realita ich však spojila počas novembrovyacutech zmien roku 1989 a udalostiach nasleshydujuacutecich kedy sa zasa viaceriacute z nich zapojili do praacutece Verejnosti proti naacuteshysiliu (VPN) a do reforiem politickyacutech a štaacutetnych inštituacuteciiacute respektiacuteve stali sa

Historik Milan Zemko (Zdrojwwwaktualitysk)

aktiacutevnymi členmi ponovembrovyacutech zaacutekonodarnyacutech exekutiacutevnych telies a odbornyacutech a umeleckyacutech inštituacuteciiacute demokratizujuacutecej sa spoločnosti

Peter Zeman (1942) vyštudoval žurnalistiku na FF UK v Bratislave V rokoch 196364 a 1968 bol šeacutefreshydaktorom časopisu Echo bratislavskyacutech vysokoškolaacutekov Počas okupaacutecie od roku 1968 ho UacuteV KSČ zaradil medzi exponentov a predstaviteľov pravice Počas normalizaacutecie po prvotnyacutech ťažshykostiach sa zamestnal vo vydavateľstve Šport Od roku 1990 bol predsedom Slovenskeacuteho syndikaacutetu novinaacuterov (SSN) V tom istom roku bol kooptoshyvanyacute do Snemovne ľudu Federaacutelneshyho zhromaždenia za Verejnosť proti naacutesiliu (VPN) Od septembra 1990 do maacuteja 1991 bol ako nominant koashyliacutecie VPN Kresťanskodemokratickeacute hnutie (KDH) a Demokratickaacute strana (DS) riaditeľom Slovenskej televiacutezie Z funkcie abdikoval a stal sa riaditeľom Tlačoveacuteho a informačneacuteho odboru

8 Československaacutefederatiacutevnasocialistickaacuterepublika 9 GustaacutevHusaacutek(1913ndash1991)komunistickyacutefunkcionaacuterpolitikaštaacutetnikČlenKSČodroku1933ČlenVilegaacutelnehoUacuteVKSSaSNRVroku1945

povereniacutekvnuacutetraneskocircrpovereniacutekdopravyatechnikyVrokoch1946ndash1950predsedaZborupovereniacutekovasuacutečasnepovereniacutekpocircdohos-podaacuterstva(1948)apovereniacutekvyacuteživy(1949)Vrokoch1949ndash1950riaditeľSlovenskeacutehouacuteraduprevecicirkevneacuteČlenpredsedniacutectvaUacuteVKSS (1945ndash1950)UVKSČ(1949ndash1951)poslanecNaacuterodneacutehozhromaždenia(1945ndash1951)ačlenSNR(1945ndash1950)Vroku1951zatknutyacute avprocesestzvslovenskyacutemiburžoaacuteznyminacionalistami(1954)odsuacutedenyacutenadoživotieVroku1960prepustenyacutezvaumlzbyaotrirokyrehabi-litovanyacuteVroku1968sastalpodpredsedomvlaacutedyČSSRa1tajomniacutekomUacuteVKSS(1968ndash1969)Vrokoch1969ndash19871(generaacutelny)tajomniacutek UacuteVKSČavrokoch1975ndash1989prezidentČSSR

10 BaltazaacuterDubeň(1937)staacutelnačeleVysokoškolskeacutehovyacuteboruČSMakovydavateľa Echa odroku1966aspolupracovalsredakciouaždoukonče-niavydaacutevanianoviacutenBolčlenomKSSapopolitickejzmenevroku1968poslancomSNRpofederalizaacuteciiČSSRbolodjanuaacutera1969poslancom FZVmaacuteji1970natentopostpodpolitickyacutemtlakomrezignovalPoroku1989bolvdruhejvlaacutedeVladimiacuteraMečiaraodjuacutena1992štaacutetnym tajomniacutekomMinisterstvaškolstvaSR


ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 90 270818 1237


Uacutevaha o kontroverznyacutech teacutemach ndash Echo z decembra 1966 (Zdroj Echo)

Ministerstva medzinaacuterodnyacutech vzťahov SR V roku 1996 sa vraacutetil do SSN a stal sa jeho tajomniacutekom

Martin Buacutetora (1944) vyštudoval flozofu a socioloacutegiu na FF UK v Brashytislave V rokoch 1966 ndash 1967 bol reshydaktorom respektiacuteve vyacutekonnyacutem reshydaktorom časopisu Echo bratislavskyacutech vysokoškolaacutekov V rokoch 1967 ndash 1969 pracoval v redakciaacutech Refex a Kultuacutershyny život po okupaacutecii bol v politickej neshymilosti režimu Do roku 1977 pracoval ako dokumentarista vo Vyacuteskumnom

uacutestave praacutece a keďže v tomto roku odmietol hlasovať za odsuacutedenie Charshyty 77 (za tzv antichartu) bol z praacutece vyhodenyacute V rokoch 1977 ndash 1988 tak mohol pracovať v Protialkoholickej poradni ako terapeut a socioloacuteg Poshypri tom pocircsobil medzi nezaacutevislyacutemi socioloacutegmi a spisovateľmi kritickyacutemi voči komunistickeacutemu režimu V roku 1989 bol jednyacutem zo spoluzakladateľov hnutia VPN členom Koordinačneacuteho centra VPN a na jar roku 1990 redakshytorom a spoluautorom programu VPN

Šanca pre Slovensko V rokoch 1990 ndash 1992 pracoval ako poradca českosloshyvenskeacuteho prezidenta Vaacuteclava Havla a riaditeľ Sekcie pre ľudskeacute praacuteva Kanshycelaacuterie prezidenta V rokoch 1993 ndash 1998 pocircsobil na Katedre politoloacutegie Trnavskej univerzity V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Inštituacutetu pre verejneacute otaacutezky (IVO) kde pracoval aj po roku 2003 V rokoch 1999 ndash 2003 pocircsobil ako veľvyslanec SR v USA Od roku 2014 pracoval ako poradca prezidenta SR Andreja Kisku

Milan Zemko (1944 ndash 2015) vyshyštudoval flozofu a histoacuteriu na FF UK v Bratislave Počas štuacutedia vstuacutepil do KSS no kvocircli kritike okupaacutecie Českoshyslovenska bol z nej v roku 1968 vyluacutečeshynyacute ako aj v roku 1970 z postgraduaacutelshyneho štuacutedia na FF UK Odvtedy nemoshyhol publikovať až do konca 80 rokov 20 storočia kedy pracoval v redakcii Slovenskyacutech pohľadov Po novembri 1989 do roku 1990 pocircsobil na FF UK v roku 1990 bol kooptovanyacute resp bol za VPN zvolenyacute za poslanca Slovenshyskej naacuterodnej rady (SNR) a stal sa jej podpredsedom Organizoval seminaacutere o kontroverznyacutech teacutemach slovenskyacutech dejiacuten Ako politik sa priklonil k rozshydeleniu ČSFR Od roku 1992 do roku 1993 pracoval v Politologickom kabishynete SAV Od roku 1993 do roku 1997 pracoval ako riaditeľ odboru vnuacutetornej politiky kancelaacuterie prezidenta SR Mishychala Kovaacuteča Potom pracoval v Hisshytorickom uacutestave SAV kde sa zaoberal politickyacutemi dejinami Československa a Slovenska v rokoch 1918 ndash 1945 V rokoch 2001 ndash 2005 bol členom predsedniacutectva SAV Milan Zemko je dvojnaacutesobnyacutem laureaacutetom Ceny SAV Je autorom viaceryacutech historickyacutech popularizačnyacutech a politologickyacutech odshybornyacutech publikaacuteciiacute a štuacutediiacute

Martin Porubjak (1944 ndash 2015) vyštudoval dramaturgiu a divadelnuacute vedu na Divadelnej fakulte VŠMU Naacuteshysledne pocircsobil v Divadle na Korze Po jeho zrušeniacute za silnejuacutecej normalizaacutecie v roku 1971 pracoval v Uacutestave slovenshyskej literatuacutery SAV neskocircr v Umenoshyvednom uacutestave SAV a v Osvetovom uacutestave v Bratislave Zasluacutežil sa o rozvoj ochotniacuteckeho divadelniacutectva na Sloshy



ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 91 270818 1237

vensku a malyacutech javiskovyacutech foriem Niekoľko rokov mal zakaacutezaneacute publikoshyvať Od roku 1983 sa do divadelniacutectva vraacutetil a pocircsobil v Divadle SNP v Martishyne Bol autorom mnohyacutech divadelnyacutech hier a prekladov hier ako aj flmovyacutech scenaacuterov a televiacuteznych inscenaacuteciiacute a o divadelniacutectve aj publikoval Sposhylupracoval s viaceryacutemi divadlami na Slovensku v Rakuacutesku a v Česku ako aj na divadelnyacutech festivaloch v Nemecshyku Pracoval i ako divadelnyacute a flmoshyvyacute režiseacuter Od roku 1990 pracoval ako dramaturg v SND i ako pedagoacuteg na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislashyve a uvaacutedzal divaacutekom dovtedy zaznaacuteshyvanyacutech autorov Martin Porubjak bol spoluzakladateľom VPN a v rokoch 1991 ndash 1992 bol podpredsedom vlaacutedy SR Bol aktiacutevnym členom umeleckeacuteho hnutia Zachraacuteňme kultuacuteru

Poslednyacutem vyacutekonnyacutem redaktorom Echa v roku 1968 bol Michal Horskyacute (1943 ndash 2018) ktoryacute vyštudoval hisshytoacuteriu a flozofu na Filozofckej fakulte Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave V rokoch 1966 ndash 1968 ako vysokoshyškolaacutek pracoval v redakcii časopisu Echo slovenskyacutech vysokoškolaacutekov Činshynosť v tomto časopise ho po okupaacutecii uvrhla do nemilosti husaacutekovskeacuteho reshyžimu V rokoch normalizaacutecie Michal Horskyacute pracoval v Slovenskom uacutestave pamiatkovej starostlivosti a ochrany krajiny Spolupracoval napriacuteklad na suacutepise pamiatok na Slovensku Zuacuteshyčastňoval sa aktiviacutet Stromu života na Klaacuteštorisku v Slovenskom raji Počas Nežnej revoluacutecie pocircsobil v Koordinačshynom centre VPN a v občasniacuteku Verejshynosť V roku 1990 bol šeacutefom volebnej kampane VPN V rokoch 1990 ndash 1992 sa za VPN stal poslancom Snemovne naacuterodov Federaacutelneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a pracoval ako člen uacutestavshynoshypraacutevneho vyacuteboru FZ V roku 1992 patril k zakladateľom Trnavskej unishyverzity (TU) v Trnave a do roku 2006 prednaacutešal na Katedre politoloacutegie TU Spolupracoval s Nadaacuteciou Milana Šishymečku v Bratislave Neskocircr v rokoch 2008 ndash 2009 pocircsobil ako politoloacuteg na Univerzite sv Cyrila a Metoda v Trnashyve Posledneacute dve desaťročia sa venoval politickej publicistike V roku 2016 mu

Michal Horskyacute ako hosť diskusneacuteho večera UacutePN (FotoUacutePN)

vyšla kniha Politickeacute hry Niekoľko roshykov sa u Michala Horskeacuteho v Trnave stretaacutevali politici politoloacutegovia a hisshytorici na neformaacutelnych stretnutiach V decembri 2015 bol politoloacuteg Michal Horskyacute hosťom diskusneacuteho večera UacutePN na teacutemu November 1989 a VPN Zomrel 18 marca 2018 v Trnave

Čo si M Horskyacute myslel o bdquočasoch Echaldquo prinaacuteša nasledujuacuteci rozhovor ktoryacute s niacutem nahral Uacutestav pamaumlti naacuteroshyda na sklonku jeho života

V akej politickej a spoločenskej atmosfeacutere a stave vysokoškolskeacuteho života vzniklo Echo Echo bratislavskyacutech vysokoškolaacutekov maacute svojho duchovneacuteho otca v cvičshynom časopise študentov Katedry novinaacuterstva Filozofckej fakulty UK z roku 1964 Ako sa vyviacutejala politickaacute atmosfeacutera v krajine tak sa rozhodla Komunistickaacute strana Slovenska pre bdquovypuacutešťanie ventilov a paryldquo a to aj kvocircli naacutezorom mladyacutech ľudiacute Docircshysledkom i symbolom toho bol vznik Echa Stalo sa to spoločne so vznishykom Vysokoškolskeacuteho vyacuteboru ČSM resp ČZM (Československyacute svaz mlaacutedeže Československyacute zvaumlz mlaacuteshydeže) ktoryacute na tuacute dobu bol pozitiacutevne a progresiacutevne noacutevum pretože sa rozbil myacutetus o jednotnej mlaacutedežniacutecshykej organizaacutecii Dnes mladiacute ľudia si

ťažko vedia predstaviť že v tom čase ak niekto povedal že je za to aby v raacutemci ČZM bol federatiacutevny Zvaumlz učňovskej mlaacutedeže alebo napr Zvaumlz vysokoškolskej mlaacutedeže tak toho považovali za rozbiacutejača revizionistu Doba až v druhej polovici 60 rokov dospela do štaacutedia že ČZM sameacute a jeho uacutestredneacute orgaacuteny samozrejme na pokyn komunistickej strany zashyložili a začali prevaacutedzkovať osobitneacute vyacutebory pre vysokoškolaacutekov V roku 1965 vznikol v Bratislave aj Vysokoshyškolskyacute klub (Vshyklub) kde boli tie najparaacutednejšie tancovačky Okrem Vshyklubu vznikol aj študentskyacute podshynik služieb ESO kde sa študent alebo študentka mohli prihlaacutesiť na jeden deň na upratovanie a mohli si privyshyrobiť peniažky

Kto bol s vami v kolektiacuteve ktoryacute rozbiehal Echo a ako sa začalo proflovať Echo sa nieslo v jednom veľkom bashyliacuteku spomenutyacutech zmien a novyacutech inštituacutetov vysokoškolaacutekov Treba poshyvedať že na začiatku v raacutemci Vysokoshyškolskeacuteho vyacuteboru boli povereniacute dvaja ľudia aby pretransformovali ročniacuteshykoveacute noviny Katedry žurnalistiky na Echo Tie prveacute najťažšie a najzložishytejšie kroky v roku 1966 urobili Peter Zeman posluchaacuteč 3 ročniacuteka vtedajšej


ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 92 270818 1237


katedry žurnalistiky a Martin Buacutetora posluchaacuteč 3 ročniacuteka katedry flozofe a histoacuterie Tiež je priacuteslovečneacute že pocircshyvodne cvičnyacute časopis vysokoškolskyacutech žurnalistov sa postupom času a zmeshynou atmosfeacutery v krajine menil na takuacute drobnuacute študentskuacute opozičnuacute revoltu Echo bolo takpovediac bdquoosobnostneacuteldquo staacutelo za niacutem veľa osobnyacutech postojov redaktorov a autorov člaacutenkov Ak mocircshyžem trochu odbočiťhellip V 60 rokoch sa komunisti triedili na komunistov tzv slušnyacutech ktoriacute často zakryli aj opozičneacute aktivity nestraniacutekov a revolshytu ako aj na tzv stalinčiacutekov ktoriacute na Slovensku bezmedzne podporovali Uacutestrednyacute vyacutebor KSS v čele ktoreacuteho

v tej dobe staacuteli suacutedruhovia ndash proreforshymne orientovanyacute Alexander Dubček11

i dogmatik Vasil Biľak12 Proti tejto mocnosti sa okrem niektoryacutech žurnashylistov spisovateľov a ďalšiacutech umelcov postupne grupovala malaacute skupinka študentov bdquoGeneraacutecie 60ldquo ktoraacute mala niekoľko ohniacutesk Jedno ohnisko bolo nepochybne najpolitickejšie ndash Echo Druheacute ohnisko ktoreacute sa usilovalo o uacuteplne inuacute divadelnuacute kultuacuteru bolo baacutejne Divadlo na Korze ktoreacute našshylo v Echu bdquotribuacutenuldquo na pravidelneacute uverejňovanie recenziiacute a člaacutenkov od Milana Lasicu Juacuteliusa Satinskeacuteho Stana Dančiaka či Mariaacutena Labudu K tomuto sa pridaacutevali vysokoškolaacuteci

predovšetkyacutem humanitnyacutech odborov Univerzity Komenskeacuteho a tiež mladiacute literaacuteti spisovatelia baacutesnici predoshyvšetkyacutem generaacutecia Osamelyacutech bežcov ktoraacute sa koncom 60 rokov etablovala v časopise Mladaacute tvorba

Predsa len bol tu komunistickyacute režim Išlo o nejakuacute predzvesť bliacutežiaceho sa obdobia reforiem alebo istuacute schizofreacuteniu doby a ľudiacute To bola proste sila ktoruacute z pozadia nepriamo istyacutem spocircsobom podposhyrovali aj zreleacute osobnosti ktoreacute inshytegroval Kultuacuterny život spisovatelia ako Mňačko13 baacutesnici ako Vaacutelek14 či Novomeskyacute15 a povedzme politici 60

11 AlexanderDubček(1921ndash1992) komunistickyacutefunkcionaacuterapolitikDoKSČvstuacutepilvroku1939aodroku1951bolveduacutecimtajomniacutekomOV

KSSvTrenčiacuteneZačalpracovaťvaparaacuteteUacuteVKSSaneskocircrsastalveduacutecimkrajskyacutemtajomniacutekomKSSvBanskejBystrici okremtohobolvrokoch

1951ndash1955ajposlancomNZVapriacuteli1955hozvolilizačlenaUacuteVKSS vroku1958ajzačlenaUacuteVKSČNaacutesledne sastalveduacutecimtajomniacutekomKV

KSSvBratislaveavroku1960ajtajomniacutekomUacuteVKSČpre priemyselabolznovazvolenyacutedoNZPonezhodaacutechsprvyacutemtajomniacutekomUacuteVKSČA NovotnyacutembolpremiestnenyacutedofunkcietajomniacutekaUacuteVKSS vroku1963sastalprvyacutemtajomniacutekomUacuteVKSSVjanuaacuteri1968bolzvolenyacutezaprveacuteho

tajomniacutekaUacuteVKSČastalsahlavnoutvaacuteroudemokratizačneacutehoprocesuvČeskoslovenskuPointervenciivojskVaršavskejzmluvydoČSSRbol zatknutyacuteapremiestnenyacutedoMoskvykdeabsolvovaltzvmoskovskeacuterokovaniaVapriacuteli1969rezignovalnafunkciuprveacutehotajomniacutekaanahradilho

GHusaacutekDubčekeštepolrokazastaacutevalpostpredseduFZ novzdalsačlenstvavUacuteVKSČPokraacutetkompocircsobeniacutevofunkciiveľvyslancavTureckuho

vroku1970vyluacutečilizKSČNastuacutepilakomechanizaacutetordoštaacutetnychlesov kdepracovaldoroku1985Vdecembri1989sastalpredsedomFZana

jarroku1992predsedomSociaacutelnodemokratickejstranySlovenskaDňa1thinsp9thinsp1992priautohavaacuteriiutrpelzranenia ktoryacutem7thinsp11thinsp1992podľahol 12 VasilBiľak(1917ndash2014)slovenskyacutekomunistickyacutepolitikaideoloacutegPočasSNPbolzranenyacuteVroku1945vstuacutepildoKSČAbsolvovalVysokuacuteško-

lupolitickuacuteUacuteVKSČastalsačlenomUacuteVKSČiUacuteVKSSZkrajčiacuterasavštruktuacutereKSČprepracovalnaposlancaSNRneskocircrNZrespporoku1969 FederaacutelnehozhromaždeniaPocircsobilivZborepovereniacutekovavovlaacutedeČSSRBiľakbolpolitickyprosovietskyorientovanyacutečoprejavilvroku1956 počasmaďarskeacutehopovstaniarespvroku1968vČeskoslovenskuPočasobrodneacutehoprocesubolzaacutestancomkonzervatiacutevnejprotireformnej politikyBolspolusignataacuterompozyacutevacieholistuprevojskaacuteVaršavskejzmluvynazastavenieobrodneacutehoprocesuSpolupodieľalsanavypraco-vaniacute Poučenia z kriacutezoveacuteho vyacutevoja v strane a v spoločnosti po XIII zjazde KSČPoroku1968bolzaacutestancombrežnevovskeacutehodogmatizmuPočas normalizaacuteciedoroku1988boltajomniacutekomUacuteVKSČVdecembri1989bolVBiľakvyluacutečenyacutezKSČOdroku1991boltrestnestiacutehanyacutezaporuše-niezaacutekonaoochranemieruvsuacutevisesinvaacuteziouaokupaacuteciouČeskoslovenskavroku1968ktoraacutemalazanaacutesledokvyšestoobetiacuteVroku2011 bolsuacutednyproceszastavenyacuteaVBiľaknebolnikdypotrestanyacute

13 LadislavMňačko(1919ndash1994)vyučilsazapredavačavlekaacuterni počasrežimu1SRbolvaumlznenyacutevkoncentračnomtaacuteboreabolipartizaacute-nomnaValašskuNeskocircrsavypracovalnakritickeacutehoaodvaacutežnehonovinaacuteraaspisovateľa zvyacuterazňovalsociaacutelneamoraacutelne aspektyživota Pracoval v Rudom praacuteve Pravde a Kultuacuternom životeVroku1967bolzaproizraelskeacutepostojezbavenyacutečeskoslovenskeacutehoobčianstvaavroku

1968muselemigrovaťkvocirclisvojejkritikeokupaacutecie ČeskoslovenskaŽilvIzraeli prednovembrom1989vRakuacuteskukdeziacuteskalobčianstvo PopaacutederežimusavraacutetilnaSlovenskoJeautoromkritickyacutechdielakonapriacuteklad Smrť sa volaacute Engelchen Ako chutiacute moc Agresori a Suacutedruh Muumlnchhausen

14 MiroslavVaacutelek(1927ndash1991)vyacuteznamnyacuteslovenskyacutebaacutesnikpublicistaaprekladateľneskocircrkomunistickyacutepolitikSpoluzakladateľliteraacuternych časopisov Mladaacute tvorba a RomboidVstuacutepildoKSČaneskocircrpracovalakotajomniacutekresppredsedaZvaumlzuslovenskyacutechspisovateľovOdroku 1969bolministromkultuacuterySSRačlenomUacuteVKSSPočasnormalizaacuteciekuktorejsapolitickyhlaacutesilpocircsobilajakoposlanecFZneskocircrSNRAko baacutesnikmalvyacutehradykniektoryacutemaspektomnormalizačnejpolitikynoakopolitikjuudržovalMVaacutelekzožalkritikuzaspoluuacutečasťvkomisii ktoraacuteriadilazaacutesahprotiSviečkovejmanifestaacuteciivBratislavevmarci1988Prednovembrom1989eštezastaacutevalfunkciupredseduZvaumlzučesko-slovenskyacutechspisovateľovVaacutelkovedielaboliprekladaneacutedoviaceryacutechjazykov

15 LadislavNovomeskyacute(1904ndash1976)baacutesnikkomunistickyacutefunkcionaacuterapolitikČlenKSČodroku1925ČlenVilegaacutelnehoUacuteVKSSaSNRVro-koch1945ndash1950povereniacutekškolstvaaosvetyVroku1951zatknutyacuteaobvinenyacuteztzvburžoaacuteznehonacionalizmuAkosvedokvystupoval vprocesesRudolfomSlaacutenskyacutemaspolVroku1954vprocesesGHusaacutekomodsuacutedenyacutena10rokovvaumlzeniaVroku1955muboltrestpreruše-nyacuteaneskocircrbolpodmienečneprepustenyacuteVroku1963rehabilitovanyacutePocircsobilvUacutestaveslovenskejliteratuacuterySAVSlovenskomzvaumlzespisovate-ľovabolpredsedomMaticeslovenskej



ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 93 270818 1237

Akadeacutemia vied ktoraacute presadzovala to čo jej na vtedajšej Hlbokej ulici (siacutedlo UacuteV KSS) signalizovali čo mocircžu a čo nemocircžu Veci sa hyacutebali aj v našom okoliacute a študenti v nich mali svoje slovo V Prahe opakovane dochaacutedzalo k zraacutežkam medzi študentmi a bezpečshynosťou najvypuklejšie sa to prejavilo na jeseň 1967 počas tzv Strahovskyacutech udalostiacute alebo počas sprievodov štushydentov k soche K H Maacutechu na pražshyskom Petřiacutene V Poľsku v roku 1968 vzniklo mohutneacute vysokoškolskeacute hnushytie jednyacutem z predstaviteľov ktoreacuteho bol neskoršiacute liacuteder demokratickej oposhyziacutecie Adam Michnik16 V zaacutepadnom Nemecku bol jednyacutem z liacutedrov radishykaacutelnej ľavice Rudi Dutschke17 ktoryacute sa stal idolom aj časti vyacutechodonemecshykyacutech vysokoškolaacutekov a na ktoreacuteho bol spaacutechanyacute aj atentaacutet V tomto hodnotovoshyideovom pruacutedeniacute sa ocitlo aj Echo ktoreacute v roku 1968 bolo pri niekoľkyacutech vyacuteznamnyacutech demonštraacuteciaacutech na podporu obrodshyneacuteho procesu Organizačne sa Echo podieľalo na stretnutiacute vysokoškolaacuteshykov v Parku kultuacutery a oddychu kde vystuacutepil aj Gustaacutev Husaacutek vtedajšiacute podpredseda vlaacutedy s pamaumltnou vetou že hranice majuacute byť otvoreneacute a nie zatvoreneacute ktoruacute o rok na to zmenil na vyacuterok bdquoHranice nie suacute žiadne korzoldquo V raacutemci tyacutechto udalostiacute prirodzene Echo vydalo niekoľko nie bezvyacuteznamshynyacutech člaacutenkov ktoreacute zaregistrovala celaacute vtedajšia publicistickaacute spoločnosť

Mali ste nejakeacute vyhraneneacute ideoveacute pozadie viacuteziu pri tvorbe Echa Suacutečasniacuteci naacutem často klaacutedli otaacutezku

rokov medzi nimi aj Gustaacutev Husaacutek tak tu bolo more amorfnyacutech ľudiacute plus akej hodnotovej orientaacutecie a akej V tej dobe keď ste došli do Bratislavy menšia časť inštituacuteciiacute predovšetkyacutem ideoloacutegie sme sa v tej dobe pridŕžali

16 AdamMichnik(1946)historikaodroku1989spoluzakladateľašeacutefredaktorpoľskeacutehodenniacuteka Gazeta WyborczaPočaskomunistickeacutehoreži-muvPoľskubolakojehooponentšesťrokovvaumlznenyacuteVroku1976spoluzakladalRaduobranyrobotniacutekovaneskocircrbolosobnosťounezaacutevis-lyacutechodborovSolidaritaVroku1989sastalčlenomprveacutehopostkomunistickeacutehopoľskeacutehoparlamentuJeautoromniekoľkyacutechkniacutehktoreacutevyšli ajvslovenskomprekladevovydavateľstveKalligramVroku2003dostalRadTGMasarykaIIItriedy

17 RudiDutschke(1940ndash1979)boljednyacutemznajznaacutemejšiacutechvodcovštudentskeacutehohnutia60rokov20storočiavNSRVrokoch1961ndash1966 študovalsocioloacutegiunaSlobodnejuniverzitevZaacutepadnomBerliacuteneZaložilradikaacutelnuskupinu Subverziacutevna akciazoskupilokolosebaextreacutemne ľavicovyacutechštudentovaorganizovalprotestneacuteapacifistickeacuteakcieakongresyVroku1968prežilatentaacutetnasvojuosobuNeskocircrsakontaktoval svyacutechodonemeckyacutemidisidentmiZaujiacutemalsaoprocesčeskoslovenskejjariNapokonpocircsobilakodocentsocioloacutegievDaacutenskuCelyacuteživotzastaacute-valnekonvenčneacuteaextreacutemneľavicoveacutenaacutezoryapostojeZomrelnapretrvaacutevajuacutecenaacutesledkyatentaacutetuzroku1968ako39-ročnyacute

Titulnaacute strana Echa s člaacutenkom Milana Zemka k vyacuteročiu vzniku ČSR z 28 oktoacutebra 1966 (Zdroj Echo)


ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 94 270818 1237


čo sme stavali ako alternatiacutevu ideoshy internaacutete Mladaacute garda v prvej poloshy a protestovali proti pokusu ministra loacutegii komunistickej strany Treba poshy vici 50 rokov ndash vyšli v pyžamaacutech na obrany Alexeja Čepičku19 odobrať pravde povedať že (rozhodne o sebe sviečkovyacute sprievod okolo internaacutetu vysokoškolaacutekom vyacutenimku o skraacutetenej to povedať mocircžem hoci som bol v tej dobe posluchaacuteč 3 ročniacuteka histoacuterie a flozofe) o ideoloacutegiaacutech sme nemali vaumlčšina z naacutes ani šajnu ale vedeli sme že maacuteme vnikať do priestorov ktoreacute suacute zakaacutezaneacute Jednyacutem takyacutem priacutekladom kde sa to mimoriadne podarilo je praacuteve člaacutenok priateľa Milana Zemka ktoryacute napiacutesal v roku 1966 a je to pozitiacutevny člaacutenok o vzniku ČSR To bola takaacute senzaacutecia že ako jedineacute noviny v Československu sme sa odvaacutežili venovať založeniu štaacutetu Len pre zaujiacutemavosť spomeniem že v pražskyacutech Literaacuterniacutech novinaacutech ktoreacute patrili k najprestiacutežnejšiacutem pubshylicistickoshykultuacuternym tyacuteždenniacutekom vyšla noticka ktoruacute v tej dobe napiacutesal historik Jaacuten Mlynaacuterik18 že je hanbou že v Československu sa nikto nevenoshyval tomuto daacutetumu Takže prirodzene sme zabalili Echo a poslali do redakcie Literaacuterniacutech noviacuten ktoreacute o paacuter dniacute nashypiacutesali ospravedlňujuacuteci oznam že suacute kdesi na Slovensku akeacutesi študentskeacute noviny ktoreacute sa tomu venovali To je jeden z množstva priacutekladov akou cestou sme sa vlastne uberali a za to sme samozrejme niesli aj svoje docircshysledky Moc sa braacutenila Pozruacutec spaumlť popravde treba povedať že aj v tej dobe sme si ako mladiacute ľushydia uvedomovali že v tzv slovenskej dubčekovskej predaugustovej totalite si mocircžeme dovoliť oveľa viac než naši predchodcovia Často sme mali debaty napriacuteklad o tom ako naši predchodcovia ndash študenti vysokoshyškolaacuteci ktoriacute byacutevali na vychytenom Echo zo 6 apriacutela 1968 so zdravicou Dominikovi Tatarkov (Zdroj Echo)

18 JaacutenMlynaacuterik (1933ndash2012)absolvovalFFUKvPrahevstuacutepildoKSČado roku1969prednaacutešalhistoacuteriunaVŠMUvBratislaveaAMUvPrahe ProtestovalprotiokupaacuteciiatakmuselodiacutesťzmiestapedagoacutegaavyluacutečilihozKSČPracovalakokulisaacuteraleiakokuričJesignataacuteromCharty 77VedeckejhistorickejpraacutecisavenovalnaďalejVroku1981horežimuvaumlznilaorokprinuacutetilemigrovaťMlynaacuterikpotomžilvNemeckuaako historikiautorpracovalpreRFEHlasAmerikyBBCaDeutschlandfunkMlynaacuterikjeplodnyacutemhistorikomprepracovalsanauznaacutevaneacutehokritika totalitnyacutechpraktiacutekvčeskoslovenskyacutechdejinaacutechakoajeditorahistorickeacutehospracovanianiektoryacutechosobnostiacutedejiacutenaliteratuacuteryVexilepub-likovalpodpseudonymomDanubiusPoroku1989savraacutetildoČeskoslovenskabolposlancomFZzaVPNastalsadocentomdejiacutennaFFUK vPrahePorozdeleniacuteČSFRpracovalakopredsedaZvaumlzuSlovaacutekovvPrahe

19 AlexejČepička(1910ndash1990)odroku1929bolčlenomKSČPočasProtektoraacutetuČechyaMoravabolvaumlznenyacutevnacistickomkoncentračnom taacuteborePoroku1945člentvrdeacutehojadraKSČazaťpredseduKSČKlementaGottwaldaneskocircrčlenUacuteVKSČPocircsobilakoministerspravodlivosti aministerobranyakoajpredsedaŠtaacutetnehouacuteraduprevecicirkevneacutePredrastickeacuteaprotipraacutevnepraktikybolporoku1956odvolanyacutezfunkciiacute avroku1963zKSČvyluacutečenyacuteJespoluzodpovednyacutezapolitickeacuteprocesyaneľudskeacutehrocirczy50rokovvČSR



ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 95 270818 1237

Echo zo 6 apriacutela 1968 s fotografiou lanami strhnutej sochy Stalina (Zdroj Echo)

vojenskej prezenčnej službe Tento akt u vtedajšej politickej moci koshymunistov vyvolal obrovskeacute represie a dvanaacutesť z našich predchodcov vyleshytelo z vysokyacutech škocircl No v tyacutech ďalšiacutech rokoch sa postupne otvaacuteral priestor slobody a mladiacute ľushy

dia sa v celosvetovom meradle buacuterili voči zavedeneacutemu establishmentu po druhej svetovej vojne Napriacuteklad spomenuteacute spraacutevanie mnohyacutech neshymeckyacutech študentov bolo reakciou na konzervatiacutevnu politiku Konrada Adenauera20 ktoraacute okrem toho že

vybudovala skveleacute hospodaacuterske zaacuteshyklady Nemeckej spolkovej republiky a okrem toho že integrovala novyacute štaacutet do samostatneacuteho demokratickeacuteho habitu vo vnuacutetri viedla silnuacute naacuteboshyžensky orientovanuacute politiku Podobne politika de Gaullovcov ktoriacute neboli žiadni tolerantniacute pravičiari bola čiastočnyacutem podhubiacutem prečo sa aj mnohiacute francuacutezski študenti orientovali doľava Takže tieto tendencie sa stretaacutevali a vyuacutestili do toho že v roku 1967 po trochshyštyroch rokoch existencie Echa si naraz strana s vlaacutedou všimli že to Echo im nejako uniklo A tak moc to zariadila tzv pseudodemokratickou cestou že vydavateľstvo a tlačiarne Pravda ktoreacute na tuacute dobu vydaacutevali a tlačili mesačne desiatky periodiacutek oznaacutemili maleacutemu Echu že nemajuacute papier ani kapacity Bolo naacutem celkom jasneacute o čo ide a oni tiež vedeli že my to vieme ale zmobilizovali sme sa zverejnili sme tuacuteto spraacutevu napr aj prostredniacutectvom Kultuacuterneho živoshyta a dostali sme ponuku ndash tlačiarne v Košiciach

To vtedy bolo možneacute len tak skuacutesiť vydať noveacute čiacuteslo nepohodlneacuteho časopisu na druhej strane republiky Košice sa vždy počas komunistickeacuteshyho režimu snažili niečo inak urobiť ako v Bratislave Takže košickiacute pashypalaacuteši netušili o čo ide ale vedeli že je to proti bratislavskyacutem papashylaacutešom a ponuacutekli naacutem pomoc Tam sme zobrali septembroveacute čiacuteslo 1967 A na jeseň 1967 sme našli pochoshypenie u Košičanov ktoreacute však tiež nebolo bez komplikaacuteciiacute Keď sme do tlačiarniacute zaslali naše rukopisy tak kniacutehtlačiari a sadzači rukopisy rozchytali a čiacutetali ich ako bestselshyler napiacutesanyacute v cudzej krajine ndash čo všetko sa v tej Bratislave piacutesať mocircže a čo všetko v Košiciach nie Malo to

20 KonradAdenauer(1876ndash1967) jedenznajvyacuteznamnejšiacutechnemeckyacutechkonzervatiacutevnychakresťanskyacutechpolitikovvrokoch1917ndash1933a1945 pracovalakoprimaacutetorKoliacutenanadRyacutenomPonaacutestupeAHitlerabolzbavenyacutevšetkyacutechfunkciiacuteJezakladateľomKresťansko-demokratickejuacutenie (CDU)ktorejpredsedalvrokoch1949ndash1966Vrokoch1949ndash1963zastaacutevalpostkancelaacuteranemeckejvlaacutedyZasluacutežilsaopovojnovuacuteobnovu NemeckaiovstupNSRdoNATO


ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 96 270818 1237


Buacutetora To sme ešte netušili že raz priacutede doba keď sa tento spisovateľ ocitne na indexe a bude mať zaacutekaz hovoriť o čomkoľvek

Daacute sa akosi obrazne povedať že zdochyacutenajuacuteci kocircň ešte mohol raz nebezpečne kopnuacuteť no o paacuter tyacuteždňov sa už oň nik nezaujiacutemal Veci sa diali čiacuteslo vyšlo jedineacute miesto desiatich ale malo to predsa len svoje docircsledky lebo decembrovaacute redakčnaacute rada sa pod tlakom z Vysokoškolskeacuteshyho vyacuteboru KSS nezhodla na ničom inom len na tom že ma vyhodili z redakcie Skončilo to takyacutemto drobshynyacutem eventomudalosťou vzhľadom na to že o paacuter mesiacov neskocircr boli vyhadzovaneacute stovky redaktorov Tashykže Echo aj tyacutemto naznačilo buduacuteci vyacutevin v slovenskej spoločnosti Doba bežala ďalej my ako redakčnyacute kruh sme sa stretaacutevali a často sme rozviacutejali klebety z druhej ruky čo by bolo keby Dubček porazil Novotneacuteho a sniacutevali sme o tom čo by sme ako prveacute dali do noviacuten a vaumlčšina z naacutes sa zhodla na tom že najlepšiacute symbol paacutedu komushynistickej ideoloacutegie marxizmushyleninizshymu tvrdej a neskocircr maumlkšej totality je demontovanaacute socha Stalina pod vstupom do Bratislavskeacuteho hradu opantanaacute železnyacutemi lanami ktoraacute desaťročia staacutela v strede Bratislavy A hneď v prvom čiacutesle na prvej strashyne sme uverejnili ležiaceho Stalina omotaneacuteho tyacutemi železnyacutemi lanami A čo maacutelokto z naacutes tušil (ale stalo sa

Posledneacute slobodneacute Echo z 30 juacutena 1968 na titulnej strane rozhovor s Ivanom Deacutererom (ZdrojEcho) to skutočnosťou) je to že na jar 1968 Vysokoškolskyacute vyacutebor KSS Echo bdquorehashybilitovalldquo a tiacute čo ma vyhadzovali ma

takeacute docircsledky že celuacute jeseň žiadne vyšiel napriacuteklad aj rozsiahly rozhoshy znovu prijali a stal som sa vyacutekonnyacutem čiacuteslo Echa nevyšlo Trikraacutet sme ho vor s Dominikom Tatarkom21 ako redaktorom Echa prerobili až sme nakoniec vydashy prepis besedy s niacutem na Filozofickej Redakcia ma vyslala do Prahy kde li dvojčiacuteslo v decembri 1967 kde fakulte UK ktoryacute urobil Martin som v apriacuteli 1967 robil kraacutetke rozshy

21 DominikTatarka(1913ndash1989)v rokoch1934ndash1938vyštudovalodborčeštinandashslovenčinandashfrancuacutezštinanaFFKUvPraheanaacutesledneacutedva rokyštudovalnaSorbonnevPariacutežiPočasdruhejsvetovejvojnyvstuacutepildoKSČazapojilsadoSNPTvorboupatriacutedookruhumodernejsloven-skejproacutezyVenovalsareflexiidruhejsvetovejvojnyfašizmuanaacutesiliaNeskocircrsavenovalviacuteziisociaacutelnespravodliveacutehosvetanaprvkolektivizaacute-ciiKeďprecitoldozrievavkritickompoňatiacutekomunizmuadefinitiacutevnesapriklaacuteňakhodnoteslobodyDoroku1963bollojaacutelnyrežimupracoval vrocircznychfunkciaacutechvžurnalistikeliteratuacutereafilmeVroku1969ziacuteskaltitulzasluacutežilyacuteumelecapracovalakošeacutefredaktor Literaacuterneho životaPo odstaveniacuteDubčekavystuacutepilzKSČaprotiokupaacuteciiaodvtedybolvnemilostinormalizaacuteciePodpiacutesalChartu77knihymuvychaacutedzalivexilovyacutech vydavateľstvaacutechapublikovalvsamizdatochKoncom80rokovbolčlenomHnutiazaobčianskuslobodu(HOS)Vroku1990ziacuteskalinmemo-riamNaacuterodnuacutecenuSRaRadTGMasarykaItriedyavroku1996RadĽudoviacutetaŠtuacuteraItriedyinmemoriamPoTatarkovijepomenovanaacute literaacuternaCenaDominikaTatarkuktoraacutesaudeľujeza bdquovyacutenimočneacute dielo humanistickej tradiacutecieldquo



ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 97 270818 1237

Titulnaacute strana Echa z 30 augusta 1968 ako samizdat (Zdroj Echo)

hovory s v tej dobe najpopulaacuternejshyšiacutemi spisovateľskyacutemi osobnosťami Československa ktoreacute sa už na jeseň 1967 na 4 zjazde československyacutech spisovateľov otvorene a na plneacute uacutesta postavili proti novotnovskej totalite Paacuteni Kliacutema Kohout Vaculiacutek naozaj

na paacuter vetaacutech demaskovali falošnosť predošleacuteho režimu novotnovskej koncepcie destalinizaacutecie ktoruacute preshytiahol o celeacute desaťročie na rozdiel od komunistov v Maďarsku Poľsku a prostredniacutectvom nich sme aj jasshynyacutem spocircsobom naznačili akuacute ideovuacute

orientaacuteciu buduacute mať najbližšie čiacutesla časopisu bratislavskyacutech vysokoškolaacuteshykov V tom čase autorom preslaacutevenej fotografe J Stalina bol Miroslav Tuleja Spolu so mnou sa na tvorbe časopisu najmauml od momentu keď som sa stal vyacutekonnyacutem redaktorom obrovskyacutem spocircsobom podieľal poshysluchaacuteč 4 ročniacuteka žurnalistiky Peter Hermann Počas celeacuteho roku 1968 sa noviny zameriavali na ochranu ľudshyskyacutech praacutev a pokiaľ sa noveacute vedenie štaacutetu postavilo na stranu demokracie tak redakcia za niacutem staacutela Ale samoshyzrejme vychaacutedzali aj člaacutenky kritickeacute voči nemu Venovali sme sa aj teacuteme opoziacutecie ten posun bol vyacuteraznyacute Tak ako sa v 60 rokoch noviny usilovali v obzvlaacutešť zaacutevažnyacutech rubrikaacutech doshystať na straacutenku noviacuten bdquoburžoaacuteznych nacionalistovldquo tak v roku 1968 sme už urobili ten skok že sme napriacuteklad navštiacutevili v Prahe Ivana Deacuterera mishynistra sociaacutelnej demokracie v časoch prvej republiky

Mysleli ste si že to vydržiacute že ide o nezvratnyacute proces Stretaacutevali sme sa okrem inyacutech osobnostiacute napriacuteklad aj sa s exshyposhyvereniacutekom a jednyacutem z takpovediac zakladateľov československej pubshylicistiky archeoloacutegom profesorom[Štefanom ndash pozn P D] Janšaacutekom22 ku ktoreacutemu sa mi viažu dve spomienshyky Prvou z nich je že ako v mladosti spoluautor časopisu Pruacutedy staacutel pevne na obhajobe československej vzaacutejomshynosti a štaacutetu a zaacuteroveň v tej plejaacutede osobnostiacute s ktorou sme sa stretaacutevali to bol jedinyacute politik ktoryacute už v apriacuteli maacuteji v neformaacutelnych rozhovoroch u neho v byte naacutem hovoril bdquoChlapci neblbnite Rusi naacutes obsadialdquo A my v naivite sme sa smiali a hovorili bdquoAle kdežeby To už nie je 1956 v Maďarshysku už je Euroacutepa inde V 1968 aby naacutes Rusi okupovali najmauml keď tam

22 ŠtefanJanšaacutek(1886ndash1972)bolslovenskyacutearcheoloacutegspisovateľdiplomatarchitektafotografEštezaRakuacuteskondashUhorskapublikovalv Ľudo-vyacutech novinaacutechkritizovalrežimzačobolosemmesiacovvaumlznenyacuteVroku1914ukončilVysokuacuteškolutechnickuacutevBrnePovznikuČSRpracoval naMinisterstvesplnoumocouprespraacutevuSlovenskaiakoexpertvpovojnovyacutechrokovaniachrespvslovensko-maďarskejdelimitačnejkomi-siivrokoch1938ndash1939Poroku1945bolčlenomZborupovereniacutekovapodporovalčeskoslovensko-francuacutezskevzťahyPatrilkzakladateľom archeoloacutegienaSlovenskuJeautoromviaceryacutechštuacutediiacuteaodbornyacutechpublikaacuteciiacutezhistoacuteriedejiacutenčeskoslovenskejdiplomacieaarcheoloacutegie


ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 98 270818 1237


maacuteme suacutedruha Dubčeka kdežebyldquo No paacuten profesor Janšaacutek sa len nad nami pousmial ako nad politicky nie celkom zrelyacutemi mladyacutemi mužmi a o paacuter tyacuteždňov sa ukaacutezalo že nie my a s nami drvivaacute vaumlčšina občanov našej republiky ale jedinci akyacutemi bol paacuten prof Janšaacutek spraacutevnym spocircsoshybom identifkovali ruskuacute imperiaacutelnu tradiacuteciu a koloniaacutelnu politiku ktoruacute dodnes mnohiacute naši vyacuteznamniacute činiteshylia nie suacute v stave pochopiť Prirodzene že popri poslednom jarnom čiacutesle Echa sme v tej dobe praacuteve končili vysokeacute školy zobrali sme diplomy a rozišli sme sa do domovov s tyacutem že ešte sme nemali reaacutelne zamestnania ale vedeli sme že v Echu budeme pokračovať Stalo sa však to čo sme my nedomysleshyli a nespraacutevne identifikovali Ešte o 2200 hod 20 augusta 1968 sme boli s priateľmi u Malyacutech františkaacuteshynov popiacutejali sme burčiak a rozpraacuteshyvali o tom akeacute suacute možnosti naacutešho štaacutetu

Lenže o paacuter hodiacuten sa situaacutecia diametraacutelne otočila Čo sa dialo v redakcii Echa Ešte sme ani domov nedošli a na ulishyciach nočnej Bratislavy naacutes vystriedali okupačneacute tanky Bol to takyacute šok že naacutem trvalo 24 hodiacuten kyacutem sme zistili že sa musiacuteme zmobilizovať a protesshytovať proti tomuto ako inak našimi novinami A tak bez dohody a bez zmluvy na kolene v byte priateľov spolu s Martinom Buacutetorom ktoryacute staacutel pri zrode ale aj zaacuteniku Echa spolu s ďalšiacutemi kolegami (ktoriacute však neskocircr nechceli byť menovaniacute a len preto ich nemenujem) sme sa rozhodli vydať osobitneacute čiacuteslo namiesto Echa bratishyslavskyacutech vysokoškolaacutekov vyšlo Echo okupovanyacutech vysokoškolaacutekov Niektoreacute

člaacutenky suacute nadčasoveacute ale všetky suacute piacutesaneacute s uacuteprimnyacutem presvedčeniacutem i keď sme už predpokladali že za toto raz bude každyacute z naacutes ťažko pykať Tak sme tie člaacutenky jednoducho nepodpishysovali

Vplyacutevala na vašu snahu politickaacute situaacutecia tesne po auguste 1968 a ako O paacuter dniacute neskocircr sa naši staronoviacute suacutedruhovia bdquovybralildquo do Moskvy kde debatovali a podpisovali moskovskeacute protokoly Zo Slovenska sa do deshylegaacutecie dodatočne dostal aj suacutedruh Husaacutek a celaacute krajina ozaj hrdinskyacutem spocircsobom klaacutedla nenaacutesilnyacute odpor Daacute sa povedať že tak ako Brežnevovi23 chlapci dokonale po vojenskej straacutenshyke a nasadeniacutem 600shytisiacutec okupantov zvlaacutedli vojenskuacute časť okupaacutecie avšak absoluacutetnym faskom pre okupantov staacutele viac a viac sa vyviacutejala politickaacute situaacutecia a to praacuteve pre suacutedržnosť občanov Bratislavy Prahy a vlastne všetkyacutech mestečiek a miest Českosloshyvenska Celeacute sa to zvonku zdalo ako patovaacute situaacutecia my sme pripravovali mimoriadne čiacuteslo Echa Keď sa naša delegaacutecia vraacutetila z Moskvy a suacutedruha Husaacuteka podpredsedu vlaacutedy a vtedy veľkej naacutedeje slovenskeacuteho naacuteroda sa novinaacuteri na jednom z briacutefngov pyacutetali (viem o tom z druhej ruky osobne som sa ho nezuacutečastnil) v čom vlastne ustuacutepila československaacute delegaacutecia soshyvietskym suacutedruhom tak Husaacutek iste v najlepšom presvedčeniacute minimalishyzovať tie hrocirczy ktoreacute naacutes čakali poshyvedal bdquoDovedna suacutedruhovia nechceli nič naopak ďalej podporujuacute obrodnyacute proces akuraacutet keby sme vedeli zakaacutezať noviny Kultuacuterny život lebo je to plashytforma kontrarevoluacutecie a študentskyacute časopis Echoldquo Zaskočeniacute novinaacuteri sa ani tak nezadivili nad tyacutem koľko maacutelo sovietski suacutedruhovia žiadajuacute ale

zdesili sa nad tyacutem že chaacutepu Kultuacuterny život ako platformu kontrarevoluacutecie ale niektoriacute sa pyacutetali čo je to Echo Na to buduacuteci generaacutelny tajomniacutek mal povedať že sovietski suacutedruhovia dobre vedia čo to je Tyacutem skončila histoacuteria Echa

Dosť prudkyacute paacuted Čo sa dialo naacutesledne Po tomto tlačovom vystuacutepeniacute samoshyzrejme vydavateľ ČZM rešpektoval vyjadrenie vtedajšieho podpredsedu vlaacutedy Husaacuteka Nedalo sa nič robiť vraacutetili sme sa na sekretariaacutet spolu s predsedom a v tej dobe poslancom za mlaacutedežniacutecku organizaacuteciu [Baltazshyaacuterom Dubňom ndash pozn P D] ktoryacute celeacute roky držal politicky na svojich pleciach všetky tie vyacutevrtky ktoreacute Echo robilo ndash napriacuteklad keď niektoryacute suacutedruh od neho žiadal aby vyhodil toho či onoho tradovalo sa že mal notes a hovoril bdquoDobre suacutedruh ja to urobiacutem len mi nadiktujte presne že akoldquo A všetci suacutedruhovia sa kruacutetishyli nevedeli ako to vyhodenie majuacute navrhnuacuteť ndash takže spolu s niacutem sme sa vybrali naložili sme druheacute vydanie Echa oslobodenyacutech vysokoškolaacutekov do jeho bdquoembeacutečkyldquo ktoruacute ako poslanec dostal na poukaz od straniacuteckeho veshydenia a hodili sme skoro celeacute vydanie čiacutesla do Dunaja pri zaacutekrute do Karloshyvej Vsi Symbolickeacute bolo že tie veľkeacute ťažkeacute baliacuteky sa napili vodou furt sa však kruacutetili a nechceli odiacutesť A nastala doba temna

Skončili ste s touto novinaacuterskou praacutecou alebo boli pokusy nadviazať na vaacutes Za ideoveacute pokračovanie Echa 60 roshykov možno považovať časopis Refex ktoryacute už vydaacuteval novozaloženyacute Zvaumlz vysokoškolaacutekov Slovenska Po troch

23 LeonidIljičBrežnev(1906ndash1982)politickyacutevodcaKomunistickejstranyZSSRodroku1964doroku1982ZastaacutevalpostGeneraacutelnehotajom-niacutekaUacuteVKSSZapredseduPreziacutediaNajvyššiehosovietuZSSRPracovalvpolitickejspraacuteveČervenejarmaacutedyziacuteskalhodnoťgeneraacutelmajoraBol bliacutezkymspolupracovniacutekomvtedajšieholiacutedraKSSZNSChruščovanovroku1964sapodieľalnajehoodstaveniacutePouchopeniacutemocipostupne prebudovalsovietskyrežimnaneostalinskyacutecentralizovanyacutespodporouarmaacutedyaKGBBrežnevmaacutepodielnadiplomatickyuacutespešnyacutechroko-vaniachKBSEvHelsinkaacutechvroku1975inadohodaacutechozniacuteženiacutestavustrategickyacutechzbraniacuteSALTHegemonistickaacutepolitikaBrežnevaaZSSRsa ukaacutezalapočasinvaacutezieaokupaacutecieČSSRvroku1968respvroku1979AfganistanuTentodruhpolitikysasformulovaldotzvBrežnevovejdok-triacutenyktoraacuteumožňovalazasahovaťvspojeneckyacutechkrajinaacutechZSSRkdebolohrozenyacutesocializmusPočasjehovlaacutedyrozvojspoločnostivZSSR stagnovalaocitolsavkriacuteze



ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 99 270818 1237

Titulnaacute strana posledneacuteho čiacutesla Echa zo 6 septembra 1968 ktoreacute redakcia dobrovoľne zničila (Zdroj Echo)

koch sa za naacutestupcu Echa hlaacutesilo noveacute vtedajšie študentskeacute hnutie ktoreacute začalo vydaacutevať noveacute Echo a dych mu vydržal niekoľko veľmi pozitiacutevnych novinovyacutech vydaniacute No a na zaacutever Nežnej revoluacutecie v novembri 1989 ma v januaacuteri 1990 prizval jeden z autorshyskeacuteho kruhu byacutevaleacuteho Echa Eugen Gindl do redakcie noviacuten VPN a tam som pomaacutehal vydaacutevať občasniacutek Veshyrejnosť

Akeacute boli ďalšie osudy redaktorov Echa a jeho nasledovniacutekov Peter Zeman otec celeacuteho Echa ktoryacute bol predtyacutem vyhadzovanyacute a perzekshyvovanyacute sa stal najskocircr poslancom Federaacutelneho zhromaždenia a potom riaditeľom Slovenskej televiacutezie no z tejto funkcie po niekoľkyacutech meshysiacoch abdikoval Ďalšiacute z autorov Martin Buacutetora sa najskocircr objavil v koshyordinačnom centre VPN a bdquona tribuacuteshyneldquo a potom v kancelaacuterii prezidenta V Havla24 v suacutečasnosti paacutena prezishydenta A Kisku Najuacutespešnejšie obdoshybie činnosti Martina Buacutetoru však nie je podľa mocircjho naacutezoru ani Echo ani radenie prezidentom ale predovšetshykyacutem naplnenie funkcie veľvyslanca v USA keď sa rozhodovalo o tom či sa Slovensko vyhrabe z čiernej dieshyry v Euroacutepe či ho bude akceptovať Euroacutepska uacutenia aj NATO Počas tzv normalizaacutecie sme sa tak trochu poshyrozchaacutedzali aby sme sa znovu stretli počas Nežnej revoluacutecie To je v kraacutetshykosti histoacuteria tyacutech najvplyvnejšiacutech členov širšieho redakčneacuteho kruhu časopisu Echo a bdquoprednormalizačshyneacuteholdquo slovenskeacuteho vysokoškolskeacuteho časopisu samotneacuteho

čiacuteslach plnyacutech cenzuacuternych zaacutesahov sa že takyacuteto časopis vydaacutevať nechceme redakcia a jej prispievatelia rozhodli a prestali sme ho vydaacutevať Po 20 roshy Ďakujeme za rozhovor

24 VaacuteclavHavel(1936ndash2011)spisovateľdramatikspoluzakladateľahovorcaCharty77disidentaliacutederpolitickyacutechzmienvnovembri1989 vPraheaponovembrovyacuteprezidentČeskoslovenskaaČROdmladostisaorientovalnadivadelnuacuteadramatickuacutetvorbualiteraacuternučinnosť aprispievaldosamizdatovVroku1975napiacutesalkritickyacutelistprezidentoviGHusaacutekoviOkremspoluautorstvaCharty77pocircsobilajvoVyacutebore naobranunespravodlivostiacutehanyacutech(VONS)avHnutiacutezaobčianskuslobodu(HOS)Vroku1989bolspoluiniciaacutetorompetiacuteciesnaacutezvom Několik větHavelakopolitickyacutevaumlzeňstraacutevilpaumlťrokovvovaumlzeniacuteVnovembri1989boljednyacutemzhlavnyacutechliacutedrovNežnejrevoluacutecieaObčianskehofoacutera vPraheVdecembri1989bolvoFZzvolenyacutezaprezidentaČeskoslovenskaporozdeleniacuteČSFRvjanuaacuteri1993zaprezidentaČRHaveljeauto-romviaceryacutechesejiacutedramatickyacutechdielakniacutehadržiteľomviaceryacutechštaacutetnychaliteraacuternychcien



UPN_2_2018_Skindd 100 270818 1237

JUacuteLIUS DEacuteRER (1895 ndash 1963) SPRAVODLIVYacute MEDZI NAacuteRODMI Z RADOV EVANJELICKEJ CIRKVI AUGSBURSKEacuteHO VYZNANIA NA SLOVENSKU PAVOL MAKYNA

Aj v tomto čiacutesle časopisu Pamaumlť naacuteroda pokračujeme v prezentovaniacute priacutebehov osobnostiacute z radov druhej najpočetnejšej cirkvi na Slovensku ndash Evanjelickej cirkvi augsburskeacuteho vyznania I tiacuteto hr-dinovia ziacuteskali za svoje konanie v prospech svojich bliacutežnych ocenenie od štaacutetu Izrael a radia tak Slovaacutekov medzi naacuterody s najvaumlčšiacutem počtom osocircb ocenenyacutech uvedenyacutem titulom Veď v obdobiacute ho-lokaustu riskovali to najcennejšie čo mali ndash svoje životy ale i životy svojich bliacutežnych

Juacutelius Deacuterer sa narodil 23 maacuteja V obdobiacute preshy1895 v rodine evanjelickeacuteho učishy nasledovania Židov teľa z Liptovskeacuteho Svaumlteacuteho Petshy na Slovensku viedol

ra kde začal navštevovať i ľudovuacute evanjelickyacute kňaz Juacuteshyškolu Neskocircr pokračoval v Liptovshy lius Deacuterer dievčenskyacute skom Hraacutedku Medzi rokmi 1905 ndash internaacutet a sirotinec 1906 študoval na evanjelickom lyacuteceu v Modre Medzi deťmi v Kežmarku a do roku 1913 v Brashy sa nachaacutedzali i takeacute tislave kde i uacutespešne zmaturoval ktoreacute mali židovskyacute V teologickom štuacutediu pokračoval na pocircvod no všetky boli Teologickej akadeacutemii v Bratislave1 evidovaneacute ako kresshyV roku 1917 bol ustanovenyacute za kňashy ťania Po vypuknutiacute za v Balaacutežskych Ďarmotaacutech a ďalšie SNP a okupaacutecii Sloshy2 roky pocircsobil ako kaplaacuten v Modre venska nemeckyacutem popri osobnosti faraacutera Samuela Zoshy vojskom sa rozbehla cha V priebehu rokov 1919 ndash 1935 druhaacute vlna deportaacuteshybol Juacutelius Deacuterer zborovyacutem faraacuterom ciiacute Židov počas ktoshyv Dačovom Lome V poslednom rej Nemci prehľadali uvedenom roku sa vraacutetil do Modry i byt Juacuteliusa Deacuterera zo svojho pocircsobenia v oblasti Hontu vedľa sirotinca Tesne a Novohradu kde sa aktiacutevne angashy predtyacutem ešte stihol žoval i v Republikaacutenskej strane poľshy poslať maleacuteho syna za nohospodaacuterskeho a maloroľniacuteckeho svojou dceacuterou ktoraacute ľudu2 Ako kňaz považoval za svoju praacuteve učila aby mohshypovinnosť zastaacutevať si prostredniacutecshy la varovať a pomocirccť deťom židovskeacuteshy Nemci pri docircslednej prehliadke chyshytvom regionaacutelnej i celorepublikoshy ho pocircvodu pred nebezpečenstvom tili vej politiky chudobnyacutech a v ťažkyacutech Niektoreacute z nich sa vraacutetili priacuteliš skoro Znaacutemy je i priacutepad štvorročneacuteho žishypodmienkach žijuacutecich ľudiacute3 zo svojho uacutekrytu v kriacutekoch a tak ich dovskeacuteho dievčatka ktoreacuteho zaacutechranu

Juacutelius Deacuterer (Zdrojwwwecavsk)

1 PredchodcasuacutečasnejEvanjelickejbohosloveckejfakultyUniverzityKomenskeacutehovBratislavevrokoch1882ndash1919 2 ZnaacutemaajakoAgraacuternastrana 3 KRAJČIacuteRLukaacuteš50vyacuteročieuacutemrtiaJuacuteliusaDeacuterera(1895ndash1963)InPODOLANPetered Historia Nova 6BratislavaFilozofickaacutefakultaUK

2013s166ndash168ViacinfoŠEFRANKOMartined Juacutelius Deacuterer ndash Pamiatka najsmutnejšiaLiptovskyacuteMikulaacutešTranoscius2012200s


Pavol Makyna bull Juacutelius Deacuterer (1895 ndash 1963) Spravodlivyacute medzi naacuterodmi z radov Evanjelickej cirkvi augsburskeacuteho vyznania na Slovensku


UPN_2_2018_Skindd 101 270818 1237

na konci roku 1944 ponuacutekol jej rodishyčom neznaacutemy muž Až po skončeniacute vojny sa rodičia tohto dievčatka doshyzvedeli že ich dceacutera prežila v evanjeshylickom sirotinci v Modre4

Ďalšie židovskeacute dievča priviedli do sirotinca jeho rodičia Len o paacuter dniacute neskocircr boli jej rodičia chyteniacute deportovaniacute a nikdy sa už nevraacutetishyli Juacutelius Deacuterer sa po vojne postaral o to aby toto dievča absolvovalo strednuacute školu Zachraacuteneneacute dievča neskocircr dosvedčilo ďalšiacutech šesť priacuteshypadov pomoci deťom i dospelyacutem žishydovskeacuteho pocircvodu ktoreacute sa ukryacutevali v uacutestave

Suacute znaacuteme i ďalšie priacutepady Nežidov zachranenyacutech J Deacutererom a ďalšiacutemi osobami pracujuacutecimi v sirotinci Za tuacuteto pomoc ziacuteskal Juacutelius Deacuterer vyshyznamenanie od československej vlaacutedy v roku 1947 V obdobiacute komunistickeacuteshyho režimu mu bola zakaacutezanaacute kňazskaacute Evanjelickyacute sirotinec v Modre (Zdrojwwwsirotinecsk) činnosť a ďalej pracoval ako stavebnyacute robotniacutek Zomrel počas Vianoc v roku 1963 a pochovanyacute je na cintoriacutene pri Kozej braacutene v Bratislave Počas hoshy vuacuteshyGruumlnwaldovuacute Janu GraacutefovuacuteshyTanshy skutky ho štaacutet Izrael ocenil 2 juacutena lokaustu zachraacutenil sestry Gertruacutedu nerovuacute a množstvo ďalšiacutech znaacutemych 1996 in memoriam titulom Spravodlishya Vieru Kaufmanoveacute Ditu Zuumlssoshy i neznaacutemych osocircb Za svoje hrdinskeacute vyacute medzi naacuterodmi5

Pavol Makyna bull Vladimiacuter Kuna (1904ndash1996) Righteous among the Nations within Members of the Evangelical Church of the Augsburg Confession in Slovakia Te ldquoRighteous among the Nationsrdquo is the title granted to nonshyJews who contributed to saving Jews in the period of the Holocaust by their behaviour Tey risked not only their own lives but also lives of their families to help ofen people unknown to them without any fnancial gain expected in return Many representatives of the Evangelical Church of the Augsburg Confession were among them among almost 580 people from Slovakia given this award

Mgr Pavol Makyna PhD (1987) Histoacuteriu vyštudoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave kde v suacutečasnosti pracuje ako odbornyacute asistent Aktuaacutelne pocircsobiacute ako vedeckyacute pracovniacutek Sekcie vedeckeacuteho vyacuteskumu Uacutestavu pamaumlti naacuteroda kde sa zaoberaacute židovskyacutem holokaustom Vo svojej činnosti

sa venuje i regionaacutelnym dejinaacutem mesta Puacutechov a historickyacutem otaacutezkam vzaacutejomneacuteho pocircsobenia človeka a životneacuteho prostredia Publikoval via-cero vedeckyacutech štuacutediiacute odbornyacutech a popularizačnyacutech člaacutenkov Je autorom niekoľkyacutech vyacutestav zameranyacutech na regionaacutelne dejiny a spoluautorom expoziacuteciePuacutechovskeacutehomuacutezea

4 YadVashemndashPamaumltniacutekobetiacuteholokaustu[online][cit2017-10-29]Dostupneacutezhttpdbyadvashemorgrighteousfamilyhtmllangua-ge=en amp itemId=4044254

5 MEŠŤAN Pavolakol Encyklopeacutedia Spravodlivyacutech medzi naacuterodmi Zvaumlzok I A ndash LBratislavaSNMndashMuacutezeumžidovskejkultuacutery2017 s59ndash61


PRIacuteBEHY

UPN_2_2018_Skindd 102 270818 1237

ANNA MALAacute (1940) ORAL HISTORY ndash SVEDKOVIA Z OBDOBIA NESLOBODY

Anna Malaacute rodenaacute Bonkovaacute sa narodila 3 juacutena 1940 ako najstaršia zo siedmich suacuteroshy

dencov Otec bol baniacutekom a matka sa starala o deti a domaacutecnosť Anna preshyžila detstvo i mladosť v podtatranskej obci Hocircrka kde začala navštevovať aj zaacutekladnuacute školu Po piatom ročniacuteku pokračovala v štuacutediu v neďalekom Poshyprade Ako prvaacute sa spomedzi suacuterodenshycov vydala a odišla z rodneacuteho domu no často chodila pomaacutehať starnuacutecim rodičom Postupne mali s manželom šesť detiacute a keď trochu odraacutestli Anna sa zamestnala vo Svite

V roku 1968 však do života celej rodiny Bonkovej zasiahla trageacutedia bdquoPrišiel ten nešťastnyacute rok šesťdesiashyty ocircsmy kedy sme nechceli veriť čo sa staloldquo V noci z utorka 20 augusta na stredu 21 augusta 1968 dorazili do podtatranskeacuteho regioacutenu prveacute tanky intervenčnyacutech vojsk štyroch štaacutetov Varšavskej zmluvy Taacuteto intervencia sa nezaobišla bez straty na ľudskyacutech žishyvotoch a množstva zranenyacutech osocircb na strane civilneacuteho obyvateľstva Z doteshy nyacute mladiacutek vaacutešnivyacute futbalista a vyučeshy ta vybral domov k rodičom do Hocircrky rajšiacutech vyacutesledkov vyacuteskumu tejto probshy nyacute strojnyacute zaacutemočniacutek bdquoMal aj priateľku Nakoľko ale tanky intervenčnyacutech vojsk lematiky je znaacutemych 37 priacutepadov uacutemrshy z Dobšinej kam chodili opravovať stroje zahatali hlavneacute cesty chlapi sa rozhodshytia osocircb na uacutezemiacute Slovenska ktoryacutech na piacutelu ale to sme sa dozvedeli až po li iacutesť domov inou trasou ako zvyčajne smrť priamo suacutevisela s priacutechodom jeho smrtildquo spomiacutena Anna a to cez Bardejov Staruacute Ľubovňu až bdquospojeneckyacutechldquo vojsk a ich pobytom Jozef pracoval vo vtedajšej Piloimshy dorazili do Popradu bdquoVšetci sme sa čushyna Slovensku Celkovo bolo v raacutemci pregne v Krajnej Poľane (okrese Svidshy dovali Neverili sme že by bol praacuteve on Československa usmrtenyacutech viac ako niacutek) a v čase augustovyacutech udalostiacute tam v Poprade Veď vždy chodievali druhou 100 osocircb a približne 500 ich bolo zrashy chodil na tyacuteždňovky Keď sa dopočul stranouldquo hovoriacute jeho sestra Aj ona nenyacutech1 Jednou z obetiacute bol aj Annin o priacutechode vojakov spolu s partiou s deťmi prežiacutevala veľkyacute strach Byacutevali brat Jozef Bonk2 Bol to devaumltnaacutesťročshy svojich kolegov sa v stredu 21 augusshy pri hlavnej ceste a okoloiduacutece hučiashy

1 BližšiepozriBAacuteRTAMilanCVRČEKLukaacutešKOŠICKYacutePatrikSOMMERViacutetězslav Oběti okupace Československo 21thinsp8ndash31thinsp12thinsp1968Praha Uacutestavprostudiumtotalitniacutechrežimů2008PEJČOCHIvoTOMEKProkop Černaacute kniha sovětskeacute okupace Sovětskaacute armaacuteda v Českosloven-sku a jejiacute oběti 1968ndash1991ChebSvětkřiacutedel2015PEJČOCHIvoTOMEKProkop Okupace 1968 a jejiacute oběti Noveacute pohledy na invazi armaacuted Varšavskeacute smlouvy do Československa roku 1968 počaacutetek okupace a jejiacute obětiPrahaVojenskyacutehistorickyacuteuacutestav2017 Oběti okupace [online] [cit2018-07-04]Dostpneacutezhttpswwwustrcrczuvodsrpen-1968obeti-okupace

2 Podrobnejšie pozrihttpswwwupngovskskanna-mala-1940

Anna Malaacute počas nataacutečania svedectva (FotoUacutePN)


Anna Malaacute (1940) bull Oral history ndash Svedkovia z obdobia neslobody

PRIacuteBEHY

UPN_2_2018_Skindd 103 270818 1237

Pohreb Jozefa Bonka (ZdrojUacutePN)

ce tanky boli pre človeka ktoryacute zažil druhuacute svetovuacute vojnu jednou veľkou nočnou morou bdquoV noci sme vocircbec neshyspali Cez deň sme ani von nevychaacutedzashyli Baacutela som sa o deti Bolo to strašneacute A ešte aj teraz keď si na to spomeniem je mi ťažko To sa nedaacute zabudnuacuteťldquo

V Poprade ľudia stavali barikaacutedy a všemožne sa snažili sťažiť prechod tankov cez mesto Haacutedzali na ozbrojeshynyacutech vojakov kamene tehly všetko čo bolo po ruke bdquoA hoci generaacutel Svoboda veľmi prosil ľudiacute aby nerobili niečo zleacute aby prichaacutedzajuacuteci vojaci nemali docircvod strieľať mnohiacute nepočuacutevlildquo Vojaci na vyacutestrahu strieľali do vzduchu no keď jeden z nich ktoreacuteho uacutedajne zasiahla padajuacuteca tehla streľbu nezvlaacutedol okoshylo bežiaci Jozef Bonk sa už pred jeho guľkou nestihol ukryť do bezpečia Strela do brucha zasiahla pečeň a hoci sa Jozefa pokuacutešali zachraacuteniť zraneshyniam podľahol bdquoRaneniacute boli viaceriacute ľushydia Len brat tak že to dostal cez pečeň a vykrvaacutecal Bola mu ihneď poskytnutaacute pomoc Neďaleko lekaacuterne ho tam zaraz ratovali no paacuten lekaacuternik hovoril že on nič nezmocircže a tak s bratom utekashyli na polikliniku Na poliklinike sa paacuten doktor pozrel čo je dali ho na nosidlaacute

na naacutekladneacute auto a utekali s niacutem do nemocnice do Spišskej Soboty Ale ako naacutem povedal sanitkaacuter v Spišskej Sobote že už mu len na naacutedvoriacute oči zatlačil že bol mŕtvyldquo tlačia sa Anne slzy do očiacute pri spomienke na tragickeacute okamihy

Tuacuteto smutnuacute spraacutevu sa Jozefova rodina dozvedela až o niekoľko hodiacuten neskocircr Uverili až keď v maacuternici videli mŕtve telo svojho draheacuteho O dva dni neskocircr sa konal pohreb na ktoryacute prišshylo množstvo ľudiacute V smuacutetočnom dave sa vyniacutemal transparent s naacutepisom bdquoJa nevinnyacute zomrel som rukou sovietskeho vojakaldquo Celyacute priebeh poslednej rozluacutečkybol samozrejme monitorovanyacute Štaacutetnou bezpečnosťou bdquoHelikopteacutera lietala ponad naacutes paacuten faraacuter sa baacutel Bol len pod daacuteždnishykom Dozvedeli sme sa že v autaacutech boli aj nejakiacute tajniacute Všetko sledovalildquo hovoriacute Anna Spomiacutena tiež že pohrebu sa zuacuteshyčastnil aj rodaacutek zo Spišskeacuteho Štiavnika dokumentarista Martin Slivka ktoryacute všetko flmoval Svoje zaacutebery odovzdal jednej znaacutemej a taacute ich postuacutepila ďalšiacutem meacutediaacutem Takto sa smutneacute novinky o jedshynej z prvyacutech obetiacute augustovyacutech udalostiacute dostali až za hranice železnej opony

Mnohiacute ľudia podporili smuacutetiacu rodinu aj fnančne za čo bol zhotovenyacute

pomniacutek zosnuleacuteho Jozefa Bonka Podshyľa Anninyacutech slov mal za Dubčekovej vlaacutedy zasadať aj vojenskyacute suacuted a všetko čo sa stalo vyšetriť avšak po naacutestupe obdobia tzv normalizaacutecie boli pozoshystaliacute oboznaacutemeniacute s obvineniacutem že ich bliacutezky bol kontrarevolucionaacuter Hoci nič z toho nebola pravda mali priacutekaz mlčať o tom čo sa v osudnyacute augustovyacute deň udialo Dokonca im komunistickiacute funkcionaacuteri braacutenili uctiť si Jozefovu pamiatku na mieste trageacutedie a prishynajmenšom sa snažili u nich vzbudiť strach z možnyacutech naacutesledkov ak by sa nedržali bokom bdquoViem že som bola sledovanaacute keď som daacutevala kytičku na to miesto Keď som kytičku položila dole a prešla paacuter metrov ďalej videla som ako eštebaacuteci kopli do tej vaacutezičky aleshybo ako bola vyhodenaacuteldquo Anna sa teda rozhodla že si v zaacuteujme rodiny bude bratovu pamiatku uctievať len v suacutekshyromiacute bdquoPovedala som si že to nechaacutem tak maacuteme to vo svojom srdci a vieme ako sa veci stali a ako veľmi naacutes to boliacuteldquo

Vďaka občanom mesta Poprad rodine Bonkovej i Svetoveacutemu zdrushyženiu byacutevalyacutech československyacutech politickyacutech vaumlzňov bola na mieste Jozefovej smrti umiestnenaacute pamaumltnaacute tabuľa Hoci bola viackraacutet odstraacutenenaacute a znovu nainštalovanaacute dnes ju možno naacutejsť na hradbaacutech kostola sv Egiacutedia v Poprade v tomto zneniacute bdquoV noci z 20 na 21 8 1968 vtrhla na uacutezemie Českoshyslovenska Sovietska okupačnaacute armaacuteda a armaacutedy Varšavskeacuteho paktu Uacutesilie Čechov a Slovaacutekov o reformu komushynistickeacuteho systeacutemu bolo zarazeneacute Poshyčet obetiacute vpaacutedu komunistickyacutech armaacuted do ČSSR v auguste 1968 mŕtvych 90 ťažko zranenyacutech 302 ľahko zranenyacutech 532 intervenovanyacutech zadržanyacutech a unesenyacutech 172 Na tomto naacutemesshytiacute dňa 21 8 1968 o 13 hodine vojaci sovietskych vojsk nachaacutedzajuacuteci sa na tankoch č 622 a 638 spustili streľbu do protestujuacutecich občanov Pri streľbe bol usmrtenyacute 19shyročnyacute Jozef Bonk ťažko zranenyacutech bolo 6 osocircb a ľahko 8 osocircbldquo

Priacutebeh pamaumltniacuteka spracovala na zaacuteklashyde zaznamenaneacuteho svedectva

Mgr Jana Spevaacutekovaacute


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 104 270818 1237

PETER SOKOLOVIČ KAPITOLY Z DEJIacuteN TRNAVY V ROKOCH 1938 ndash 1948 Trnava Univerzita sv Cyrila a Metoda v Trnave 2017 230 straacuten

Po roku 1989 vyšlo množstvo historicshykyacutech praacutec venujuacutecich sa dejinaacutem miest na Slovensku Išlo jednak o zborniacuteky z konferencii venovanyacutech tejto probleshymatike jednak o samostatneacute odborneacute monografe pozostaacutevajuacutece z pera viashyceryacutech historikov Bolo to samozrejme spocircsobeneacute okolnosťou že v dobe koshymunizmu siacutece vychaacutedzali mnoheacute praacutece zaoberajuacutece sa mestami ale boli poshyznačeneacute totalitnou ideoloacutegiou Predoshyvšetkyacutem obdobie 20 storočia sa v nich uacutečelovo deformovalo a prispocircsobovalo požiadavkaacutem komunistickej strany s poukaacutezaniacutem na uacutelohu strany a jej predstaviteľov v dejinaacutech konkreacutetnych miest Trnava ako jedno z najvyacuteznamshynejšiacutech slovenskyacutech miest sa taktiež stalo viackraacutet predmetom historickeacuteshyho vyacuteskumu a spracovania jeho dejiacuten V tejto oblasti je potrebneacute oceniť preshydovšetkyacutem praacutecu dlhoročneacuteho riaditeshyľa archiacutevu v Trnave Jozefa Šimončiča pod ktoreacuteho vedeniacutem vzniklo viacero historickyacutech praacutec venujuacutecich sa messhytu Ako sme ale zmienili vyššie boli do roku 1989 poznačeneacute komunistickou ideoloacutegiou Po tomto roku bola v poshyslednom čase ndash v roku 2010 ndash vydanaacute reprezentatiacutevna monografa mesta Trshynavy zachytaacutevajuacuteca ale len obdobie do

roku 1945 Na kapitole venovanej 20 storočiu pracovali Marta Dobrotkovaacute a praacuteve autor recenzovanej knihy Peter Sokolovič Druhyacute diel tyacutechto pripravoshyvanyacutech kniacuteh do dnešneacuteho dňa nevyšiel K praacutecam ktoreacute boli vydaneacute po roku 1989 a zaoberali sa Trnavou patriacute jedshynoznačne aj zborniacutek Trnava v rokoch 1939 ndash 1989 z rovnomennej konfeshyrencie ktoruacute usporiadal Uacutestav pamaumlti naacuteroda v roku 2012 Zborniacutek zostavil taktiež Peter Sokolovič vtedajšiacute prashycovniacutek Uacutestavu pamaumlti naacuteroda Z uveshydeneacuteho vyplyacuteva že autor sa tejto teacuteme dejinaacutem mesta Trnavy v 20 storočiacute veshynuje pomerne dlho a vyčerpaacutevajuacutecim spocircsobom

Predkladanaacute kniha si nedaacuteva za cieľ podať kompletnuacute histoacuteriu Trnavy v sleshydovanyacutech rokoch Aj z toho docircvodu je zvolenyacute naacutezov kapitoly aby sa poukaacuteshyzalo na nekompletnosť problematiky Autorovyacutem cieľom sa stalo bdquopodať obshyraz dejiacuten mesta nezaťaženyacute ideoloacutegiou ktoraacute by znemožňovala objektiacutevne nashyzeranie na jedno z najzaujiacutemavejšiacutech no zaacuteroveň najkontroverznejšie vniacutemanyacutech obdobiacute našich novodobyacutech dejiacutenldquo Treshyba suacutehlasiť s tvrdeniacutem že v minulosti nebola daneacutemu obdobiu a rozpracovashynyacutem teacutemam venovanaacute naacuteležitaacute pozorshynosť resp sa poddaacutevali klamlivo Autor knihu rozdelil na tri hlavneacute kapitoly podľa chronologickeacuteho princiacutepu ndash Trshynava na sklonku Československej repubshyliky Trnava v rokoch 1 Slovenskej reshypubliky a Trnava v rokoch 1945 ndash 1948 Pisateľ spraacutevne poukaacutezal že v minulom režime niektoreacute udalosti celkovo zmizli z dejiacuten resp aj osobnosti Praacuteve toto bol docircvod ktoryacute ho viedol k napiacutesaniu recenzovanej praacutece Ako saacutem priznaacuteva zaacuteklad monografe tvoria jeho predchaacuteshydzajuacutece štuacutedie tyacutekajuacutece sa Trnavy ktoreacute obohatil o noveacute poznatky a spracovashynia Zaacutemerom sa tak nestalo podanie uceleneacuteho obrazu dejiacuten mesta Trnavy v danom obdobiacute ale poukaacutezať na najshyviac zaznaacutevaneacute kapitoly dejiacuten mesta keďže daneacute obdobie je jedno z najkonshytroverznejšiacutech v dejinaacutech Slovenska charakterizovaneacute mimo ineacuteho trojnaacuteshysobnou zmenou režimu

V prvej kapitole Trnava na sklonku Československej republiky sa nachaacutedza

viacero podkapitol v ktoryacutech sa autor venoval obdobiu rokov 1938 ndash 1939 do vzniku Slovenskeacuteho štaacutetu Plasticshykyacutem spocircsobom opiacutesal vzostup Hlinkoshyvej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) ktoraacute v tomto roku aktivizovala svoje snaženie o autonoacutemiu Poukaacutezal na neochotu centraacutelnej pražskej vlaacuted plshyniť špecifckeacute slovenskeacute požiadavky čo nakoniec viedlo k radikalizmu predoshyvšetkyacutem mladej generaacutecie a k naacuterastu preferenciiacute HSĽS ktoraacute sa stala veduacuteshycou silou za autonoacutemiu Slovenska aj na uacuterovni mesta Trnavy Dokazuje to aj volebnyacute vyacutesledok v obecnyacutech voľshybaacutech v maacuteji 1938 keď HSĽS dokaacutezala ziacuteskať 3 277 hlasov z celkovyacutech 12 057 čo viedlo k jej veduacutecemu postaveniu v raacutemci mesta Značnuacute pozornosť aushytor venoval aj konštituovaniu Hlinshykovej gardy (HG) keď dokazuje že praacuteve v Trnave vznikla prvaacute skupina Hlinkovej gardy na Slovensku Tento spolok vznikol od začiatku ako spolok politickyacute čo viedlo k uacutezkej spolupraacuteshyci miestnej skupiny HG s miestnymi predstaviteľmi HSĽS To sa prejavilo aj pri okolnostiach oslaacutev 700 vyacuteročia udelenia mestskyacutech praacutev Trnave Autor sa ale nevyhyacuteba ani paacutelčivyacutem otaacutezkam ako bolo napriacuteklad postavenie českej menšiny v Trnave po ziacuteskaniacute autonoacuteshymie prvyacutem protižidovskyacutem akciaacutemv meste naacutesledneacutemu vysťahovaniu Žishydov po Viedenskej arbitraacuteži a v decemshybri 1938 protižidovskyacutem akciaacutem ktoreacute vyvrcholili požiarmi synagoacuteg v Trnave Zvlaacuteštnu pozornosť venoval aj evakushyaacutecii uacuteradov z uacutezemiacute odstuacutepenyacutech Mashyďarsku keďže na zaacuteklade Viedenskej arbitraacuteži sa Trnava stala hraničnyacutem okresom čo viedlo k naacuterastu slovenshyskoshymaďarskyacutech probleacutemov

Druhaacute kapitola Trnava v rokoch 1 Slovenskej republiky mapuje obdobie 1939 ndash 1945 Autor sa venuje už obdoshybiu tesne pred vznikom štaacutetu čiže tzv Homolovmu puču ktoryacute sa vyacuterazne prejavil aj v samotnej Trnave Praacuteve HG a aj Freiwillige Schutzstafel sa angažoshyvali proti tomuto puču a nepokoje trvali aj po priacutechode českyacutech četniacutekov z Brna Vznik Slovenskeacuteho štaacutetu bol v meste celkovo prijatyacute s nadšeniacutem aj keď v nashysledujuacutecich dňoch podľa autora začali


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 105 270818 1237

represiacutevne opatrenia voči trnavskyacutemŽidom a Čechom Veľkuacute pozornosť Sokolovič venuje uacutelohe gardy v meste ktoraacute sa mala stať oporou režimu a sluacuteshyžiť pri rozličnyacutech okolnostiach napriacuteshyklad v dobe tzv Malej vojny vykonaacutevať straacutežnu a poriadkovuacute činnosť a pod Po vzniku Slovenskeacuteho štaacutetu nastalo obshydobie upevňovania režimu čo viedlo aj k odsunu časti českyacutech zamestnancov z Trnavy Na druhej strane sa rozviacutejal slovenskyacute kultuacuterny spolkovyacute život čo vhodnyacutem spocircsobom pribliacutežil na priacuteklashyde Matice slovenskej Hlinkovej mlaacuteshydeže ale aj aktiviacutet saleziaacutenov v Trnave Spolu s tyacutem sa rozviacutejali aj nemeckeacute spolky keďže v Trnave značnuacute časť obyshyvateľstva tvorili Nemci Autor neobišiel ani stavebnyacute rozmach v meste ktoryacute praacuteve v tomto obdobiacute dosahoval konshyjunktuacuteru keď sa budovala kanalizaacutecia vodovod štadioacuten a pod Druhaacute podkashypitola tejto časti monografe sa venuje tragickej oblasti slovenskyacutech dejiacuten ktoshyryacutemi boli perzekuacutecie voči židovskeacutemu obyvateľstvu Zameral sa v nej na arishyzaacutecie židovskeacuteho majetku keď v Trnashyve vlastnili Židia až 600 domov a ich majetok vzbudzoval rozličneacute aj nekaleacute machinaacutecie zo strany veduacutecich predshystaviteľov To samozrejme viedlo k vzaacuteshyjomneacutemu obviňovaniu sa z obohacoshyvania Pribliacutežil aj transporty v ktoryacutechboli odsunutiacute trnavskiacute Židia na uacutezemie Generaacutelneho gouvernementu Do tejto podkapitoly zaradil pisateľ aj nepokoshyje ktoreacute prepukali medzi umiernenyacutem a radikaacutelnym kriacutedlom v HSĽS a mali odozvu aj v Trnave Veľkuacute pozornosť veshynoval otaacutezke odboja v Trnave a odchoshydu jej vojenskej posaacutedky do povstania V tejto časti vyvracia niektoreacute zastaraneacute naacutezory historikov predovšetkyacutem z obshydobia komunizmu ktoriacute navyšovali počet odiacutedenyacutech do povstania aby zdocircshyraznili ich uacutelohu Pokuacutesil sa zachytiť aj samotneacute pocircsobenie vojakov trnavskej posaacutedky na povstaleckom uacutezemiacute aj keď len stručnou formou Prirodzene s odchodom posaacutedky do povstania suacuteshyvisel aj priacutechod nemeckej armaacutedy do Trnavy To viedlo k vytvaacuteraniu Pohoshytovostnyacutech oddielov (PO) HG v Trnave a ich naacutesledneacutemu nasadeniu Na zaacuteklashyde spomienok samotnyacutech priacuteslušniacutekov

POHG dokazuje že tiacuteto vykonaacutevali viac menej len straacutežnu a poriadkovuacute službu nepodieľali sa na nemeckyacutech represaacuteshyliaacutech voči slovenskeacutemu obyvateľstvu V zaacutevere kapitoly zachytil oslobodenie Trnavy dňa 1 apriacutela 1945

Poslednaacute kapitola Trnava v rokoch 1945 ndash 1948 sa zameriava na obdoshybie ľudovodemokratickeacuteho režimu v Československu a uchopenie moci komunistami vo februaacuteri 1948 Poukashyzuje predovšetkyacutem na vyrovnaacutevanie sa s minulyacutem režimom keď od oslobodeshynia mesta moc prevzali miestny naacuterodshynyacute vyacutebor a okresnyacute naacuterodnyacute vyacutebor kde sa od počiatku presadili vo zvyacutešenej miere priacutevrženci komunistov napriek snahaacutem Demokratickej strany Tyacutem paacutedom sa Komunistickaacute strana Slovenshyska pokuacutešala už od roku 1945 ovlaacutednuť spoločenskyacute a politickyacute život v Trnave Zaujiacutemavyacutem priacutespevkom kapitoly suacute osudy niektoryacutech exponentov byacutevaleacuteshyho režimu po vojne keď Sokolovič vyacuteshyberovo zachytil jednak tyacutech ktoriacute boliacute postihovaniacute retribučnyacutem suacutednictvom v Československu a jednak niekoľko osocircb ktoryacutem sa podarilo ujsť do zashyhraničia a tam vyviacutejali svoje ďalšie akshytivity Autor nemohol obiacutesť ani otaacutezku riešenia nemeckej a maďarskej otaacutezky po vojne na uacuterovni Trnavy Rozobral ju na zaacuteklade otaacutezok štaacutetneho občianshystva štaacutetnej a politickej spoľahlivosti preverovania verejnyacutech zamestnancov ich prepuacutešťania a nakoniec konfškaacuteshycie majetkov Nakoniec sa suacutestredil na pribliacuteženie udalostiacute ktoreacute predshyznamenaacutevali komunistickyacute prevrat vo februaacuteri 1948 Išlo o jesennuacute kriacutezu na Slovensku ktoraacute prirodzenyacutem spocircsoshybom vzhľadom na poľnohospodaacutersky charakter okolia mesta zasiahla v plnej miere aj Trnavu Už pred touto kriacutezou mali v mestskom zastupiteľstve prevashyhu komunisti ale naacutesledne dochaacutedza k defnitiacutevnemu ovlaacutednutiu mestskyacutech uacuteradov komunistickou stranou Zaacutever udalostiacute vrcholiaci februaacuterovyacutem pushyčom už len potvrdil každodennuacute realishytu pre Trnavu ktoraacute sa naacutesledne štyridshysať rokov odohraacutevala v meste Kapitolu a zaacuteroveň knihu neuzavrel len samotshynyacutem februaacuterovyacutem prevratom ale poshyzornosť venoval aj budovaniu ľudovyacutech

miliacuteciiacute v meste resp vzniku akčneacuteho vyacuteboru ktoryacute po februaacuteri prevzal moc Taacuteto kontinuaacutelne prešla do ruacutek dočasshynej mestskej spraacutevnej komisie Autor sa mierne dotkol aj otaacutezky unifkaacutecie spolkoveacuteho života v meste po februaacuteri 1948 zriaďovania pracovnyacutech taacuteborov a vytvaacuteraniu represiacutevneho aparaacutetu štaacuteshytu Tyacutem svoju knihu ukončil

Predloženaacute publikaacutecia predstavuje uacutespešnyacute pokus pribliacuteženia tohto zloshyžiteacuteho a kontroverzneacuteho obdobia pre obyvateľov mesta Trnavy Primaacuterne je samozrejme určenaacute pre historickuacute obec o čom svedčiacute aj bohatyacute poznaacutemshykovyacute aparaacutet ale množstvo zaujiacutemavyacutech poznatkov si v nej naacutejde aj laickyacute čitateľ Naacutezvom a zdocircvodneniacutem v uacutevode sa aushytor vyhol podaniu celistvej fresky živoshyta mestskej spoločnosti v Trnave čo je ale trochu na škodu Preferoval by som celistvejšiacute text snažiaci sa v plnej miere zachytiť všetky aspekty vyacutevoja v meste Tyacutem spocircsobom by bola kniha ešte viac priacutenosnaacute a priacuteťažlivaacute aj pre laickeacuteho čitateľa Takto to vyznieva do určitej miery disharmonicky ako suacutebor štuacutediiacute pričom niektoreacute informaacutecie sa opakujuacute Nie je to nejakaacute vaacutežna chyba skocircr odshyporuacutečanie do buduacutecnosti aby sa autor naďalej venoval tejto teacuteme a pokuacutesil sa ju komplexne spracovať Autor sa neshyvyhol ani drobnyacutem preklepom ale to nijako neznižuje kvalitu monografe Skocircr iduacute na uacutekor nepozornosti keďže suacute naozaj minimaacutelneho rozsahu

Suacutečasťou praacutece je samozrejme aj zoshyznam použityacutech prameňov a literatuacutery ktoreacute svedčia o rozhľadenosti a širokom archiacutevnom vyacuteskume autora k danej teacuteme Dokaacutezal efektiacutevne a zrozumiteľne využiť bohateacute archiacutevne pramene nezashybuacutedajuacutec ani na odbornuacute literatuacuteru či už staršieho alebo novšieho daacuteta ktoreacute mu umožnili napiacutesať podnetnuacute a priacutenosnuacute praacutecu Monografa prinaacuteša množstvo viac či menej znaacutemych informaacuteciiacute ktoreacute autor publikoval už vo svojich predchaacutedzajuacutecich praacutecach Zaacuteroveň ju obohatil o novyacute archiacutevny vyacuteskum čo nasvedčuje že danej teacuteme sa naďalej veshynuje Samozrejme v publikaacutecii takeacutehoto rozsahu nebolo možneacute zachytiť všetky aspekty vyacutevoja mesta Trnavy v sledoshyvanom obdobiacute preto ju pokladaacutem za


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 106 270818 1237

predstupeň ďalšej praacutece Monografa zaujme aj laickeacuteho čitateľa svojou zrozushymiteľnosťou a prehľadom pričom v prshyvom rade predstavuje sumaacuter doterajšiacutech poznatkov o Trnave v sledovanom obshydobiacute obohateneacute o noveacute poznatky Celshykovyacute obraz Trnavy si ale bude vyžadovať praacutecu vaumlčšieho rozsahu kde sa autor zameria vo vaumlčšej miere aj na hospodaacutershyske kultuacuterne a spoločenskeacute pomery

Martin Garek

EDUARD LAUFER EDO SPOMIENKY EDUARDA LAUFERA ALIAS TEOFILA GULU NA ROKY 1939 AŽ 1945 PREDOVŠETKYacuteM NAJEHO ZAacuteCHRANU ŽIDOV V KEŽMARKU A OKOLIacute Kežmarok ViViT 2015 118 s

Počas holokaustu a deportaacuteciiacute židovskeacuteshyho obyvateľstva zo Slovenskej republiky do koncentračnyacutech a vyhladzovaciacutech taacuteborov v rokoch 1942 resp 1944 ndash 1945 pomerne značnyacute počet obyvateshyľov Slovenska ukryacuteval židov alebo im pomaacutehal zo Slovenska utiecť Riskovali pritom prezradenie alebo odhalenie Hlinkovou gardou (HG) alebo neskocircr Gestapom a Wehrmachtom čo malo za naacutesledok zavraždenie alebo deportoshyvanie tyacutechto židov a mnohokraacutet zabitie alebo trest smrti pre pomaacutehajuacutecich

Pri počte deportovanyacutech židov zo Slovenska viac ako 70 000 v rokoch

1942 a 1944 ndash1945 je ťažko povedať koľkyacutem židom takto pomohli no istyacute nemalyacute počet možno dedukovať z počtu ľudiacute zo Slovenska ocenenyacutech titulom bdquoSpravodlivyacute medzi naacuterodmildquo a priacuteslušnyacutech štatistiacutek K januaacuteru 2018 takto ocenenyacutech zo Slovenska bolo 575 ľudiacute Slovenskaacute republika tak patriacute ku krajinaacutem s najvaumlčšiacutem podielom takyacutechto zaacutechrancov v pomere k počshytu obyvateľstva Vaumlčšina priacutepadov zaacuteshychrany židovskyacutech spoluobčanov je z miest obciacute a regioacutenov s vtedy vyššiacutem počtom židov alebo kde prebiehali poshyčetneacute arizaacutecie Ale tiež z komuniacutet kde prezraacutedzali a odhaľovali skryacutevajuacutecich sa židov a tyacutech čo im pomaacutehali

Takuacuteto draacutemu v Kežmarku a okoliacute v rokoch 1942 ndash 1945 opisuje vo svoshyjom bdquoZaacutezname svedectvaldquo z roku 1964 spiacutesanom v Izraeli slovenskyacute žid Edushyard Laufer ktoryacute si v roku 1939 zmenil meno na Teofl Gula Tento zaacuteznam vyšiel knižne pod titulom Edo Sposhymienky Eduarda Laufera alias Teofla Gulu na roky 1939 až 1945 predovšetshykyacutem na zaacutechranu Židov v Kežmarku a okoliacute o vyše 50 rokov symbolicky v kežmarskom vydavateľstve Vivit (v preklade bdquoŽijeldquo) v roku 2015 Autor zaacuteznam spiacutesal pre izraelskeacute muacutezeum holokaustu Jad Vašem v Jeruzaleme

Priacutebeh Eda Laufera širšie zachytaacuteva obdobie od marca 1939 kedy sa Laufshyer po naacutesilnom rozdeleniacute ČSR a vzniku Slovenskeacuteho štaacutetu vracia z Prahy na Sloshyvensko do Nitry a vzaacutepaumltiacute utekaacute do Kežshymarku až do roku 1945 kedy Červenaacute armaacuteda oslobodzuje Kežmarok i obsashydzuje Slovensko Laufer sa vracia do Prashyhy no koncom roku 1948 emigruje do Izraela Zaacuteznam vtedy v roku 1964 už bezmaacutela 70shyročnyacute bdquoEdoldquo Laufer napiacutesal jednoduchyacutem jazykom a štyacutelom no o to dramatickejšiacutem s priacuteznačnou dynamishykou pre bdquopriacutebehyldquo v ktoryacutech išlo či ide mnohokraacutet o život o zaacutechranu životov inyacutech resp o tento život sa prichaacutedza

Draacutema jeho života podľa jeho bdquoZaacuteznamuldquo začiacutena v decembri 1939 Vtedy pri obrane svojej manželky Heleshyny ndash Ley rod Rosenbergerovej ktoruacute za porušenie zaacutekazu priacutestupu židov na trh pred 1000 hod napadol priacuteslušniacutek HG zabije tohto gardistu a utekaacute z Nitry na

vyacutechodneacute Slovensko Priateľ Samuel Brody mu zaobstaral bdquoaacuterijskeacuteldquo doklashydy na meno nezvestneacuteho Teofla Gulu a Laufer aby čo najviac odvraacutetil riziko prezradenia vstuacutepil do HG a sprvoti sa zamestnal u členov HG Po rocircznych peripetiaacutech začiacutena pracovať vo vedeniacute menšieho podniku vo fliaacutelke handraacutershyskej frmy dr Pažitneacuteho v Kežmarku Tajne navštevuje svoju rodinu v Baacutenovshyciach nad Bebravou Byacuteva v podnaacutejme u žida Hammerschlaga

Dostaacuteva sa tak do spleti často bishyzarnyacutech vzťahov s arizaacutetormi i takyacutemi ktoriacute sa nimi stali po dohode so židovshyskyacutem vlastniacutekom daneacuteho majetku (nashypriacuteklad s Martinom Šilonom ktoryacute mu najviac pomaacutehal pri zaacutechrane židov) gardistami tzv ekonomicky docircležityacutemi židmi slovenskyacutemi Nemcami jednoshyduchyacutemi slovenskyacutemi sedliakmi a obshychodniacutekmi ktoriacute mu niekoľkokraacutet poshymohli pri zaacutechrane židov rovnako ako napr zaacutestupca okresneacuteho veliteľa žanshydaacuterstva Vondraacutek ofcier českej naacuterodshynosti No časom od apriacutela 1942 sa dostaacuteshyva i do situaacuteciiacute kedy bezprostredne pred jeho očami odvaacutedzajuacute židov vlakovyacutemi transportmi podľa dobovej propagandy bdquona praacuteceldquo no popravde do vyhladzovashyciacutech taacuteborov Treblinka a Majdanek aleshybo po okupaacutecii Slovenska ich mnohyacutech popravujuacute nemeckeacute jednotky

Preto od jari 1942 sa Laufer alias Gula rozhoduje pre často riskantnuacute a životne nebezpečnuacute pomoc takyacutemshyto židom uvedomujuacutec si zaacuteroveň že to nepocircjde bez informaacuteciiacute a plaacuteshynov o ich zaisťovaniacute transportoch činnosti HG či neskocircr nemeckyacutech orgaacutenov a jednotiek Preto finguje lojalitu k HG zuacutečastňuje sa ako člen HG už ako Teofil Gula jej rokovaniacute stretaacuteva sa s gardistami platiacute pitky v kežmarskej krčme bdquoU Dolfiholdquo predstiera antisemitizmus Niekeshydy tak paradoxne vyvolaacuteva odpor u židov či tolerantnyacutech Slovaacutekov no dokaacuteže balansovať medzi tyacutemito dvoma bdquotaacutebormildquo a pomerne dlhuacute dobu prakticky až do konca vojny spolu s priateľmi ako Rusiacuten LachSlovaacutek Martin Šilon Kočiš (pravyacutem židovskyacutem menom Mendlovič) Mashyjerniacutek (brat Mendloviča) sa mu dariacute


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 107 270818 1237

zachraňovať židovskeacute rodiny alebo jednotlivcov

Kniha jedinečne zachytaacuteva niekeshydy až neuveriteľnyacute sled udalostiacute ktoreacute mohla vygenerovať len vojna v Eushyroacutepe tragicky namixovanaacute s rasovou a naacuteboženskou neznaacutešanlivosťou neshynaacutevisťou a tuacutežbou po cudzom majetku Pritom tieto mnoheacute sceacuteny na pokraji prezradenia a rizika smrti sa odohraacuteshyvajuacute v malyacutech bytoch v uacutezkych uličshykaacutech na kontrolovanyacutech cestaacutech prakshyticky pod staacutelym nebezpečenstvom očiacute udavačov V tomto svetle odvaacutežne kroshyky bdquoEdaldquo niekedy vyznievajuacute ako sled štatisticky vysoko nepravdepodobne uacutespešnyacutech skokov do tmy

Priacutebeh je i docirckazom že vo vypaumltyacutech situaacuteciaacutech a veľkej tuacutežbe pomocirccť dokaacuteshyže človek s dobryacutemi priateľmi prekonať pocit nebezpečenstva i reaacutelne naacutestrahy bdquoopačnej stranyldquo a často zrealizovať neshypredstaviteľneacute činy No zaacuteroveň aj bez istoty uacutespechu keď v zlomku minuacutety sa staacuteva bezmocnyacutem bdquoholyacutem v tŕniacuteldquo a často svedkom zmaru svojej snahy až po civenie na nezmyselnuacute a hroznuacute smrť toho komu chcel pomocirccť (napr transport s rabiacutenom Nathanom a učishyteľom Gruumlnburgom s niekoľkyacutemi jeho žiakmi a ďalšiacutemi neznaacutemymi židmi ktoryacutech nemeckiacute vojaci v celkovom počte 40 odviezli na smrť zastreleniacutem)

V takomto prostrediacute a vo vedomiacute že je hľadanyacutem sa žid Lau fer ako bdquokresťanldquo Gula napriacuteklad staacuteva birmovnyacutem otcom a ide aj na spoveď len aby neprezradil svoju identitu Z tohto mikrosveta hoshydiacuten razom vpadaacute do neuacuteprosnosti a mashykrosvet dniacute keď sa v maacuteji 1942 na zasadshynutiacute HG dozvedaacute napriacuteklad o rozhodshynutiacute deportovať všetkyacutech židov z Kežshymarku a v priebehu kraacutetkeho času obiacutede vaumlčšinu kežmarskyacutech židovskyacutech rodiacuten a varuje ich pred nebezpečenstvomV tomto čase cez Žilinu odchaacutedzajuacute transporty s 3 000 židmi do Poľska

V tejto situaacutecii a za pomoci niekoľshykyacutech Slovaacutekov sa odhodlaacuteva Edo ukryacuteshyvať viaceryacutech židov vo svojom byte preshysviedčať orgaacuteny o docircležitosti niektoryacutech židov pre svoj podnik voziť ich priateľov mimo Kežmarok alebo ku koncu vojny ukryacutevať v bunkri v lese ktoryacute vybudoval s priateľom nežidom a ďalšiacutemi Slovaacutekshy

mi či v tajnej časti stajne v Mlynčekoch (napr rodina Goldmannovaacute primaacuter kežmarskej nemocnice dr Fried s manshyželkou a ďalšiacute) No niekedy nepomohlo ani podplaacutecanie gardistov a človeka či rodinu odviedli do transportu V tomto rozpoloženiacute naďalej predstiera spolupraacuteshycu s HG a zuacutečastňuje sa aj jednaniacute o arishyzaacuteciaacutech po odchode transportov len aby ziacuteskal informaacutecie a upevnil si svoju fashylošnuacute identitu V takejto situaacutecii sa skushytočnyacute Teofl Gula objavuje doma v Kežshymarku a bdquoEdovildquo sa s vypaumltiacutem siacutel dariacute ho prehovoriť podplatiť a presvedčiť že je priacuteslušniacutekom tajneacuteho odboja pod jeho menom no i vyhraacutežať sa že ho zabijuacute ak ho prezradiacute

Na prelome rokov 19441945 suacute transporty obnoveneacute a nebezpečenstvo zosilneneacute priacutetomnosťou nemeckyacutech jedshynotiek a gestapa Edo upozorňuje kežshymarskyacutech židov na priacutechod nemeckyacutech jednotiek určenyacutech na boj s partizaacutenmi Odvažuje sa na krkolomneacute pokusy zaacuteshychrany až tak že napriacuteklad v gardistickej uniforme odprevaacutedza židov na maďarskeacute hranice inyacutem vybavuje falošneacute doklady a pracovneacute povolenia vo svojej frme či popred siacutedlo gestapa vo voze odvaacuteža žishydov do hocircr alebo pred očami nemeckyacutech vojakov odprevaacutedza židovku s dieťaťom ako svoju fktiacutevnu manželku mimo messhyta A to všetko pod ofciaacutelne vyhlaacutesenou hrozbou trestu smrti za pomoc židom a partizaacutenom počas vrcholne nebezpečshynyacutech raziiacute HG a gestapa po židovskyacutech bytoch a obchodoch Niekedy až v zuacutefalshystve pred bliacutežiacimi sa raziami predstiera nenaacutevisť voči židom pred nimi samyacutemi aby ich zdesenyacutech naacutesledne v priebehu paacuter hodiacuten vyviedol z mesta do hocircr alebo do bunkra

Situaacutecia graduje nebezpečenstvo tejto praacutece narastaacute až na dotyk keď sa vo vedľajšom dome pri Edovej frme usadiacute gestapo No i v takejto situaacutecii sa Edo pokuacuteša podplatiť jedneacuteho gestapaacuteka aby prepustil jemu znaacutemeho žida Heinshyricha Matznera No ten neveriacute že ho predsa len nezabijuacute a nechce odiacutesť no o paacuter dniacute ho znovu chytiacute gestapo V tejto zuacutefalej situaacutecii Edo navštevuje šeacutefa Karshypatonemeckej strany a za vysokyacute uacuteplashytok chce zachraacuteniť mladeacuteho Matznera Plaacuten vychaacutedza no Matzner sa znovu

zdraacuteha odiacutesť z vaumlzenia a tak opustiť svoshyju rodinuhellip a je onedlho vyvezenyacute do koncentračneacuteho taacutebora avšak našťastie sa mu v Poľsku podariacute ujsť Ostatnaacute jeho rodina je vyvezenaacute do Auschwitzu

Počas raziiacute je Edo svedkom že niektoriacute Kežmarčania udaacutevajuacute nemecshykyacutem jednotkaacutem uacutekryty židov alebo zo strachu vyzraacutedzajuacute židov ktoryacutech sami ukryacutevajuacute (napr arizaacutetor Smandra) Kniha však opisuje aj odvahu niekoľshykyacutech kežmarskyacutech Slovaacutekov (napriacuteshyklad arizaacutetor Martin Šilon) kresťanov a antifašistov ktoriacute pomaacutehajuacute Edovi alebo sami pomaacutehajuacute niekoľkyacutem takto vyzradenyacutem židom ako aj inyacutech židov ktoriacute pomaacutehali pri zaacutechrane

Edo si uvedomuje že nedokaacuteže zachraňovať niektoryacutech čo si zaumieshynil a je často svedkom ich odvlečenia alebo smrti pred vlastnyacutemi očami (nashypriacuteklad rodina Zinslerovyacutech ndash stariacute rodičia a otec so synom pričom matshyku s dceacuterou Edo zachraacutenil odvozom mimo mesta) Často však z nemožshynosti pomocirccť Edo sa zdrvenyacute zatvaacutera vo svojom byte no o kraacutetky čas zasa vyraacuteža do uliacutec či krčiem zisťovať inforshymaacutecie o plaacutenoch HG alebo gestapa

Taacuteto šialenaacute špiraacutela sa zrazu zastashyvuje a Eda zatkne gestapo Zmlaacutetia ho ako už odhaleneacuteho žida Laufera a spolu s inyacutemi čakaacute v kutici na smrť Z diaľky počuť dunenie frontu a mnoheacute nemecshykeacute rodiny opuacutešťajuacute Kežmarok Nemeckeacute jednotky sa balia ešte popravujuacute partishyzaacuteni podnikajuacute sporadickeacute uacutetoky v okoliacute Edo napne posledneacute sily a dobityacute a krvashyvyacute s veľkyacutem šťastiacutem objavuje zabudnutyacute komiacuten cez ktoryacute sa s vypaumltiacutem siacutel predeshyrie na strechu zoskočiacute z nej a na pokraji smrti sa odtackaacute do bunkra v lese

Front prechaacutedza mestom i okoliacutem a počas potyacutečok sa Edovi ešte podariacute zachraacuteniť niekoľkyacutech vojakov zo zajashytia ustupujuacutecej nemeckej jednotky Po priacutechode Červenej armaacutedy a českosloshyvenskeacuteho vojska doň vstupuje a maacute na starosti pomoc vracajuacutecim sa utečenshycom a deportovanyacutem

16 maacuteja 1945 sa Eduard bdquoEdoldquo Laufer so svojiacutem oddielom konskyacutech povozov zuacutečastnil defleacute prezidenta Beshyneša v Prahe Potom šiel hľadať svoju rodinu do Baacutenoviec nad Bebravou ale


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 108 270818 1237

dozvedel sa že miestni tesne pred fronshytom všetkyacutech židov povraždili Tak sa Edo Laufer znova v roku 1945 oženil a to s vdovou po priateľovi V roku 1947 sa prihlaacutesil do vojenskej brigaacutedy byacutevashylyacutech židovskyacutech vojakov Hagana Moc v krajine však preberajuacute komunisti a zashyčiacutenajuacute perzekvovať aj svojich vojnovyacutech spojencov Edo Laufer sa koncom roka 1948 rozhodol odiacutesť do Izraela Tu začal pracovať na poli neskocircr sa presťahoval do mesta Netanja pracoval ako robotshyniacutek a v roku 1964 spiacutesal svoj bdquoZaacuteznamldquo

Počet vyše osemdesiat Eduardom bdquoEdomldquo Lauferom zachraacutenenyacutech ľudiacute sa daacute do istej vysokej miery verifkovať podľa sujetu knihy Vydavateľ knihy tiež uvaacutedza počet takto zachraacutenenyacutech bdquookolo 80 osocircbldquo (s 6) ktoryacute prevzal z vyjadrenia zapisovateľa Zhrnutia (nečitateľnyacute podpis ndash s 7 a 8) ktoryacute sa nachaacutedza aj v originaacuteli tohto zhrnutia s naacutezvom Zusammenfassung (s 8)

Eduard Laufer piacuteše (s 118) že poshymohol či presnejšie zachraacutenil 80 rodiacuten z ktoryacutech sa 30 usadilo v Izraeli a 50 v zahraničiacute Ťažko tento uacutedaj kriticky vyhodnotiť možno bdquoEdoldquo myslel 80 rodiacuten ktoreacute z onyacutech osemdesiatich zashychraacutenenyacutech neskocircr vzišli

No čiacutesla nie suacute až tak rozhodujuacutece keďže celaacute draacutema a odvaha Eda sa neshysie v duchu myšlienky bdquoKto zachraacutenil jeden život zachraacutenil celyacute svetldquo Edo Laufer minimaacutelne jeden život vzal Deshysiatky inyacutech zachraacutenil Kniha sa čiacuteta tak trochu ako priacutebeh bdquoslovenskeacuteholdquo Osshykara Schindlera z Kežmarku A je tak svedectvom absurdnosti doby a ľudiacute na Slovensku rokov 1939 ndash 1945 Nie je to vedeckeacute dielo a je mu možneacute vyshytknuacuteť neoveriteľnosť mnohyacutech uacutedajov ba aj celkoveacuteho počtu zachraacutenenyacutech No i svedectvaacute vyacutepovede či Oral Hisshytory suacute vhodnyacutem a vďačnyacutem zdrojom poznania o tejto absurdnej dobe ktoraacute plodila často neuveriteľneacute priacutebehy a neshypredstaviteľnyacutech akteacuterov Takyacutemi ľuďmi hrdinami a priacutebehom bdquoEdo Gulaldquo a jeho pomocniacuteci ndash židia i nežidia ndash bol a boli

Patrik Dubovskyacute

MAREK ŠVEHLA MAGOR A JEHO DOBA Praha Torst 2017 672 straacuten

Kniha Magor a jeho doba1 siacutece vyšla už pred paacuter mesiacmi ale jej vyacuteznam a presahy znesuacute aj neskoršiu refexiu Novinaacuter a reporteacuter Marek Švehla (tyacuteždenniacutek Respekt) napiacutesal nebyacutevashyluacute kroniku o živote veľkej osobnosti českeacuteho kultuacuterneho života druhej poshylovice 20 storočia ndash charizmatickom Ivanovi Martinovi Jirousovi zvanom aj Magor Obsahovo rozsiahla knishyha je však aj o dobe ktoruacute legendaacutershyny Magor žil ktoruacute ovplyvnil a ktoraacute brutaacutelne vstupovala do jeho života M Švehla so suvereacutennou bravuacuterou namashyľoval monumentaacutelnu historickuacute fresku s množstvom postaacutev udalostiacute osudov i nad raacutemec biografe hlavnej postavy Kniha je napiacutesanaacute so zmyslom pre deshytail i veľkuacute plochu ponuacuteka sucheacute fakty aj čtiveacute ľudskeacute priacutebehy Autor je osobnyacute až intiacutemny ale nenakuacuteka voyersky do 13 komnaacutet (hoci iste by bolo o čom) piacuteše s pokorou nezuacutečastneneacuteho pozoshyrovateľa obdivovateľa ktoryacute však držiacute spraacutevny odstup Napriek tomu ndash spraacuteshyva o Magarovi a jeho dobe sa čiacuteta ako napiacutenavaacute detektiacutevka Z pohľadu socioshylogickej metodoloacutegie (lebo aj tak sa daacute kniha nazerať) ide o sprostredkovanuacute oral history maleacute dejiny na pozadiacute veľshykyacutech dejiacuten ktoreacute však v tomto priacutepashy

de nepredstavuje vzopaumltie ale najmauml zaacutepas totalitneacuteho režimu o eliminaacuteciu všetkeacuteho v čom zaciacutetil ohrozenie svojshyho monopolu moci

Uacutevodom trochu obligaacutetnej chronoshyloacutegie Ivan Jirous sa narodil v Humpolshyci v roku 1944 v rodine kde nechyacutebal klaviacuter a rozsiahla knižnica ako konštishytučneacute znaky istej vzdelanostnej uacuterovne V rodine ktoraacute mala v naacutezore na koshymunistov absoluacutetne jasno A to nielen ideologicky ale aj na zaacuteklade osobnyacutech skuacutesenostiacute komunistickyacute puč ndash nazyacutevashynyacute aj bdquoviacuteťaznyacute februaacuterldquo ndash zmaril naacutedeje pani Jirousovej na rozbehnutie krajčiacutershyskeho saloacutenu Podobne ako v mnohyacutech inyacutech priacutepadoch jej komunisti zobrali tovar zakaacutezali praacutecu i zamestnancov len pocircžičku jej nechali a roky ju museshyla splaacutecať z mizerneacuteho socialistickeacuteho platu Navyše jej sestra bola odsuacutedenaacute v jednom z vedľajšiacutech procesov s Mishyladou Horaacutekovu na 10 rokov a Ivan si z detstva odniesol silnuacute spomienku na dlheacute viacutekendoveacute cesty na naacutevštevu tety do vaumlzenia A podobne ako ineacute deti tej doby aj Ivan a jeho sestra dobre vedeli že inak sa hovoriacute doma a inak na verejshynosti To bolo kreacutedo politickej socialishyzaacutecie tej doby (žiaľ nielen tej)

Napriek tomu že Humpolec je maleacute mestečko až po maturitu poskyshytovalo Ivanovi dostatok intelektuaacutelnej potravy a podnetov ndash aj napriek tomu že jeho apetiacutet po knižkaacutech i umeniacute bol nesmierny Po maturite študoval dejishyny umenia na Karlovej univerzite Najshyskocircr si ale musel odpracovať rok bdquovo vyacuterobeldquo aby ako dieťa živnostniacutekov očistil svoj nevhodnyacute kaacutedrovyacute profl

Ivan nasaacuteval Prahu so všetkyacutem čo mu vedela v ranyacutech 60 rokoch ponuacutekshynuť Štuacutedium zaberalo staacutele menej času o to viac sa zuacutečastňoval na živote pražshyskej intelektuaacutelnoshyumeleckej smotaacutenshyky ktoraacute s naacutedejou kraacutečala v uacutestrety liberalizaacutecii pomerov Zaacuteroveň prishyspieval do avantgardneacuteho časopisu Vyacutetvarnaacute praacutece V tyacutech rokoch stretol aj manželku Věru kolegyňu z bdquovyacuteškyldquo spoločne zdieľali fascinaacuteciu všetkyacutem novyacutem revolučnyacutem čo sa vtedy valishy

Vskraacutetenejpodobebolarecenziapublikovanaacutevdenniacuteku Sme podnaacutezvom Vtedy v socialistickom Československu [online][cit2018-06-09] Dostupneacutezhttpskomentaresmeskc20802099vtedy-v-socialistickom-ceskoslovenskuhtml

1


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 109 270818 1237

lo z domaacutecej i zahraničnej umeleckej sceacuteny A hoci už vtedy poliacutecia priacutesne trestala nosenie dlhyacutech vlasov Ivan noshysil vlasy nakraacutetko ostrihaneacute a bdquonejevil znaky nějakeacuteho rebelstviacute Spiacuteš tendenci k ironii vyacutesměchu okaacutezaleacutemu nezaacutejmu nebo jemneacutemu cynismuldquo (s 68)

Zaacutesadnou iniciaacuteciou jeho ďalšieho pocircsobenia bolo zoznaacutemenie sa s kapeshylou Primitives Group Hudba sa stala novou domeacutenou jeho zaacuteujmu a psyshychedelickyacute sound začal spaacutejať so silnou vyacutetvarnou performance zložkou

K pražskej jari mal Jirous postoj ktoryacute sa medzi vtedajšou kultuacuternou elishytou veľmi nenosil ndash nechcel mať nič sposhyločneacute s reformou komunistickej strany Podľa neho ndash kyacutem monopol komunisshytov ako prapocircvod zla nie je odstraacutenenyacute nie je o čo staacuteť Po auguste 1968 sa veľmi kriticky vyjadroval na adresu tyacutech ktoriacute sa rozhodli republiku opustiť V docircsledshyku emigraacuteciiacute de facto zanikli aj Primitishyves Group ale to už na sceacutenu prichaacutedzali Plastic People of the Universe

V tieni nadchaacutedzajuacutecej normalizaacuteshycie začiacutena Jirous intenziacutevnu a osudovuacute spolupraacutecu s Plastikmi Odmieta brať na vedomie signaacutely zužovania priestoru pre nezaacutevisluacute kultuacuteru a horuacutečkovito prishychaacutedza s ďalšiacutemi a ďalšiacutemi umeleckyacutemi i organizačnyacutemi naacutepadmi Novuacute situaacuteshycie glosuje nasledovne bdquoNaacuterod možnaacute na kolenou je ale my neldquo (s 102)

Do toho prichaacutedzajuacute prveacute signaacuteshyly novyacutech poriadkov ndash tajnaacute domovaacute prehliadka likvidaacutecia časopisu Vyacutetvarshynaacute praacutece staacutele komplikovanejšie podshymienky pri tzv prehraacutevkach (spomeňte si na flm Muzika podľa poviedky Petra Pišťanka) ktoreacute umožňovali nezaacutevisshylyacutem kapelaacutem akuacuteshytakuacute existenciu Avshyšak Jirous tvrdohlavo odmieta akceptoshyvať noveacute pravidlaacute hry ndash ako zdatnyacute mashynažeacuter kreatiacutevny improvizaacutetor a v tom čase ešte aj vyacutebornyacute komunikaacutetor dokonca v uacuteradniacuteckoshykomunistickom newspeaku bojuje ako lev za každyacute koncert Plastikov Inyacutemi slovami hľashydaacute kam až siahajuacute hranice možneacuteho ndash bdquoDělal tak vlastně to co celyacute život snažil sa testovat hranice psanyacutech i nepsanyacutech pravidel kolem sebeldquo (s 186) Napriacuteklad v 1971 uzatvaacuteral zmluvu nie na konshycert ale na sceacutenickeacute predstavenie s vyacuteshy

tvarnyacutemi prvkami V čase keď už Plasshytici nemali uacuteradneacute povolenie a on len neplatnuacute legitimaacuteciu zvaumlzu vyacutetvarnyacutech umelcov organizoval koncerty v menshyšiacutech mestaacutech kde kultuacuterni referenti ešte neboli celkom zorientovaniacute čo sa v raacutemci obnovovania poriadku smie a čo nie Na takto praacutecne zorganizovashyneacute koncerty sa potom vypravili desiatshyky maacuteničiek z Prahy a prvyacute koncert bol spravidla aj poslednyacute nezriedka s poshystihmi pre miestnych organizaacutetorov

Boli to však nerovneacute preteky ndash slučka normalizaacutecie sa zaťahovala a režim začal daacutevať jasne najavo že kultuacuteru spontaacutennej rockovej hudby a chovanie z ktoreacuteho ciacutetiť vzdor voči pravidlaacutem nehodlaacute trpieť

Ešte v roku 1973 sa mohlo zdať že nepolitickeacute hoci poloshylegaacutelne hushydobneacute produkcie nemocircžu režimu vashydiť natoľko aby siahol k policajnyacutem a suacutednym represiaacutem a pokazil životy desiatkam mladyacutech ľudiacute Po koncerte neďaleko Českyacutech Budejoviacutec to viashyceryacutem urobil ndash vyhodenie zo školy odsuacutedenie hoc aj len na paacuter mesiacov znamenalo koniec akyacutemkoľvek životshynyacutem ambiacuteciaacutem bdquoVďačnyacutemldquo naacutestrojom postihu bol široko rozkročenyacute paragshyraf 202 ndash bdquovyacutetržniacutectvoldquo do ktoreacuteho sa zmestilo čokoľvek čo sa predstaviteshyľom moci nepaacutečilo

V tyacutech rokoch sa Jirous staacuteva dushyšou nielen jednej kapely ale akyacutemsi neofciaacutelnym liacutedrom spiritus movens celej undergroundovej kultuacutery Jeho Spraacuteva o třetiacutem českeacutem hudebniacutem obshyrozeniacute (1975) sa popri Havlovom otvoshyrenom liste Husaacutekovi z toho isteacuteho roku či neskoršej Moci bezmocnyacutech i texte Vaacuteclava Černeacuteho O povaze naši kultury staacuteva zaacutesadnou vyacutepoveďou o povahe doby manifestom bdquodruhej kultuacuteryldquo jasnyacutem odmietnutiacutem tej prvej ofciaacutelnej Na otaacutezku ndash čo je unshyderground ndash Magor v spraacuteve odpoveshydaacute bdquohellipneniacute vaacutezan na určityacute uměleckyacute směr nebo styl je to duchovniacute pozice intelektuaacutelů a umělců kteřiacute se vědome kriticky vymezujiacute vůči světu ve ktereacutem žijiacute Je to vyhlaacutešeniacute boje establishmentu zavedeneacutemu zřiacutezeniacuteldquo (s 287) Manifest undergroundu odmietnutie bdquoprvej kultuacuteryldquo sa šiacuteril na tuacute dobu obvyklou

cestou obetaviacute sympatizanti a sympashytizantky ho ndash podobne ako ineacute neofshyciaacutelne texty zakaacutezaneacute knihy a pod ndash ťukali do stroja na tenkeacute prieklepoveacute papiere cez desať kopiraacutekov Posledneacute koacutepie boli sotva čitateľneacute

V polovici 70 rokov začala ŠtB ľudiacute okolo undergroundu vyšetrovať bdquozda nejde o organizovaneacute seskupeniacute osob provaacutedějiacuteciacute nepřaacutetelskou činnost proti ČSSRldquo (s 262) Bol to jeden z prvyacutech zlomovyacutech bodov husaacutekovskeacuteho režishymu na ceste k veľkyacutem politickyacutem proshycesom proti disentu ndash najmauml ľuďom okolo Charty 77 Vyacuteboru na obranu neshyspravodlivo stiacutehanyacutech (VONS) z prosshytredia tajnej cirkvi či mnohyacutem ďalšiacutem bdquonepriateľom socializmuldquo Proces so štyrmi obžalovanyacutemi ndash evanjelickyacutem kňazom a pesničkaacuterom Svaumltoplukom Karaacuteskom hudobniacutekmi Brabencom a Zajiacutečkom a Jirousom sa konal na jeshyseň 1976 Marek Švehla veľmi podrobshyne rekonštruuje praacuteve tento bdquomodeloshyvyacuteldquo proces v ktorom sa režim napriek docirckaznej nuacutedzi napriek tomu že pozishytiacutevne vyjadrenie na texty Plastikov dal saacutem Jaroslav Seifert (neskocircr signataacuter Charty 77 a ešte neskocircr ndash 1984 ndash laushyreaacutet Nobelovej ceny za literatuacuteru) že svedkovia zmenili vyacutepovede v prospech obvinenyacutech nekašlal a všetkyacutem obvineshynyacutem bdquonaparilldquo mnohomesačneacute nepodshymienečneacute tresty Jirousovi najviac ndash 18 mesiacov v druhej naacutepravnovyacutechovnej skupine Priestor slobody zanikol reshyžim si vykoliacutekoval bdquosvojeldquo uacutezemie

Proces však mal aj zaacutesadnyacute nezashymyacutešľanyacute efekt ndash kriminalizaacutecia Plastishykov spojila prostredia ktoreacute dovtedy spolu nekomunikovali ndash intelektuaacutelsky disent reprezentovanyacute predovšetkyacutem Vaacuteclavom Havlom a undergroundovuacute subkultuacuteru Havel neskocircr spomiacutena že na pozadiacute zaacutežitku z procesu keď videl akeacute rocirczne skupiny sa stretli na chodshybaacutech suacutedu PrahashyZaacutepad aby vyjadshyrili svoj odmietavyacute postoj k režimu si uvedomil že všetci sme na jednej lodi a je nutnaacute širšia opozičnaacute platforma Jej zhmotneniacutem sa stala Charta 77 ktoshyrej spoločnyacutem menovateľom rocircznych naacutezorovyacutech pruacutedov ndash od liberaacutelnych intelektuaacutelov cez katoliacuteckych kňazov a flozofov kultuacuterny underground až


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 110 270818 1237

po bdquošesťdesiatosmičkaacuterovldquo bol odpor proti režimu

Magor sedel v base a milioacuteny ľudiacute si žili svoj normalizovanyacute život Poriadok bol obnovenyacute mechanizmy ako ľudiacute skrotiť ako z nich urobiť bdquorukojemniacuteshykov štaacutetuldquo ktoreacute takyacutem jasnyacutem a presshynyacutem perom popiacutesal Milan Šimečka fungovali Vyacutemenou za bdquodržať hubu a krokldquo na verejnosti sa tvaacuteriť že všetshyko je OK že bdquovlak ide ďalejldquo režim poshynuacutekol ľuďom pomerne pohodlnyacute život bez konkurenčneacuteho tlaku bez zodposhyvednosti s možnosťou riešiť ofciaacutelnu nedostatkovosť cez tolerovaneacute neforshymaacutelne siete a ešte dal ľuďom sebavedoshymyacute pocit ako v tom bdquodobre vedia choshydiťldquo Navyše im ponuacutekol sociaacutelne teplo pocit družnosti zo spoločnyacutech brigaacutedvyacuteletov ROH či oslaacutev MDŽ Mnohiacute na tie roky dnes s nostalgiou spomiacutenajuacutehellip

Proces s Plastikmi sprevaacutedzala obrovskaacute kampaň ofciaacutelnych meacutediiacute Signataacuteri Charty 77 boli neskocircr oznashyčeniacute ako bdquostroskotanci a samozvancildquo underground si vysluacutežil naacutelepku bdquovyacuteshytržniacuteci a podvodniacutecildquo Obraz opityacutech zdrogovanyacutech bdquovlasatcovldquo ktoriacute hrashyjuacute čudnuacute hudbu sa širokej verejnosshyti podsuacuteval celkom bez probleacutemovŠvehla tiež popisuje ako obnovenie poriadku fungovalo v každodennom živote Napriacuteklad redaktor obľuacutebeneacuteho mlaacutedežniacuteckeho tyacuteždenniacuteka Mladyacute svět ktoryacute sa autorsky podieľal na nechutnej diskreditačnej kampani proti undershygroundu na otaacutezku bdquoprečoldquo po rokoch hovoriacute bdquoMěl jsem maleacute děti a rozdělanyacute baraacutek Jak jsem měl řiacutect neldquo (s 356)

Po procese s undergroundom nasleshydovali ďalšie vyacutesluchy represie proceshysy znaacutema akcia bdquoAsanaceldquo ktoraacute mala brutalitou fyzickyacutem naacutesiliacutem šikanovashyniacutem prinuacutetiť prominentnyacutech disidentov k emigraacutecii V nemaacutelo priacutepadoch uacutespešshyne Aj v druhej polovici 80 rokov kedy sa zdalo že režim už melie z posledneacuteshyho staacutele fungovali vyacutesluchy na ŠtB zashytyacutekanie a odsuacutedenia Reakciou režimu na vyacutezvu bdquoTAK DOSTldquo bolo opakovaneacute zatknutie Jirousa A tak ho november 1989 zastihol vo vaumlzbe Samozrejme trvalo len niekoľko dniacute kyacutem sa stal suacuteshy

časťou veľkej eufoacuterie slobody Slobodneacute roky využil cestovaniacutem vystuacutepeniami autorskyacutemi čiacutetačkami trochu ho laacuteshykala aj politika a dokonca kandidoval za obskuacuterne strany Jeho elektrizujuacuteca charizma vraj fungovala naďalej bol žishyvou legendou ale staacutele viac bolo vidno aj inuacute tvaacuter ndash podraacuteždenosť agresivitu nespoľahlivosť a nezriedka to všetko sprevaacutedzal majster alkohol Zomrel v roku 2011 V rocircznych bdquonaacutepravnoshyvyacuteshychovnyacutech zariadeniachldquo socialistickeacuteho Československa straacutevil vyše osem rokov

Čiacutetajuacutec Švehlov pomniacutek Magoroshyvi a jeho suacuteputniacutekom sa nedaacute vyhnuacuteť premyacutešľaniu o dvoch veciach ndash vlastshynej generaacutecii a Magorovej dobe v sloshyvenskej časti republiky K tomu prveacuteshymu každaacute generaacutecia rada sama o sebe povie bdquostratenaacuteldquo Je to takeacute prehodenie zodpovednosti na bdquookolnostildquo dejiny režimy Aj my narodeniacute plusmiacutenus v polovici 50 rokov sme sa ciacutetili strashytene Naši o približne dekaacutedu staršiacute kamaraacuteti sa stihli nadyacutechnuť sloboshydy ktoruacute priniesli bdquozlateacute šesťdesiateldquo Iste o to mocnejšia bola facka ktoruacute dostali v roku 1968 My sme vtedy mali primaacutelo rokov aby sme si odshyniesli čo by sa dalo nazvať osobnou nesprostredkovanou skuacutesenosťou so slobodou Keď sme trochu doraacutestli pochopili sme že všetko čo stojiacute za to bolo k dispoziacutecii v minulosti A tak sme na mladyacutech ľudiacute ktoriacute spravidla žijuacute v rytme suacutečasnosti a pozerajuacute do buduacutecnosti žili veľmi atypicky Pozeshyrali sme sa do minulosti priacutetomnosť sme do veľkej miery ignorovali ndash disko bolo priacuteliš povrchneacute jazz rock nie dosť politickyacute punk do socialistickeacuteho Česshykoslovenska nedorazil Zhaacuteňali sme stareacute bdquoreviacutečkaldquo (Revue svetovej literatuacuteshyry) kde ešte stihli vyjsť napriacuteklad preshyklady beatnikov viseli na programoch flmovyacutech klubov a bežali na každeacuteho Passoliniho striehli na prohibita alebo staacuteli celuacute noc pred antikvariaacutetmi keď sa v nedeľu vo vyacuteklade objavil ndash asi uacuteplne nedopatreniacutem ndash Kafa či Joyce Ale nakoniec sme sa ešte v pomerne použiteľnom veku dočkali slobody A všeličo sa o sebe dozvedeli V neshy

čakane širokej ponuke životnyacutech draacuteh sme sa mohli rozhodnuacuteť kde chceme žiť a čo chceme robiť

Taacute druhaacute teacutema ndash a piacutesal o nej v suacuteshyvislosti so Švehlovou knihou aj Marshytin M Šimečka1 ndash je zložitejšia Českoshyslovensko bola siacutece jedna republika ale z mnohyacutech hľadiacutesk o i aj z hľadiska rozsahu a intenzity disentu to boli dva svety Iste je veľa objektiacutevnych faktorov ktoreacute robili zo Slovenska bezzubuacute časť socialistickeacuteho Československa asynshychronnaacute modernizaacutecia spocircsobila že na Slovensku neboli 50 a 60 roky vniacutemaneacute ako civilizačnyacute uacutepadok praacuteve naopak ndash ako obdobie materiaacutelneho rozkvetu no a čo už tam po slobode keď si mocircžem postaviť novyacute bdquoštvorecldquo Slabšie represie po roku 1968 vyvolali aj slabšiu rebeacuteliu Veľkaacute časť protirežimoveacuteho protestu bola suacutestrednaacute v katoliacuteckom disente Pre občiansky disent sa sformoval inyacute modus prežitia ako v Česku bdquomaumlkšiacuteldquo model odporu suacutestredeneacuteho do bdquošedej zoacutenyldquo I keď samozrejme neplatiacute to všeobecne lebo mnohiacute odporcovia reshyžimu tvrdo pociacutetili že aj slovenskaacute ŠtB vie riadne znepriacutejemniť život a aj strčiť do basy Slovenskyacute občiansky disent mal svojich ndash aj tragickyacutech ndash hrdinov Len škoda že spory priamych akteacuterov kto bol vaumlčšiacute disident alebo neskocircr vaumlčšiacute revolucionaacuter likvidujuacute eacutetos aj toho čo by sme mohli a mali držať a pestovať v pamaumlti naacuteroda Navyše bez odborneacuteshyho historickeacuteho spracovania Magorovej doby na Slovensku sme všetci ukraacuteteshyniacute o to aby sme sa mohli viac ciacutetiť suacuteshyčasťou československeacuteho kultuacuterneho a občianskeho disentu a dnešniacute mladiacute nečiacutetali Švehlovu knihu ako spraacutevu z Marsu Aj preto tento text venujem pamiatke kamaraacutetov ktoryacutech srdce bilo undergroundovo Tomaacuteš Petřivyacute spisovateľ signataacuter Charty 77 (1955 ndash 1986) Igor Kalnyacute vyacutetvarniacutek (1957 ndash 1987) Vladimiacuter Raacutechel Archleb baacutesshynik (1953 ndash 2007) Oleg Pastier baacutesnik a vydavateľ samizdatovyacutech časopisov Kontakt Fragment K neskocircr Fragment (1952 ndash 2018)

Oľga Gyaacuterfaacutešovaacute

ŠIMEČKAMartinM Magorov neuveriteľnyacute priacutebeh [online][cit2018-06-09]Dostupneacutezhttpsdenniknsk957898magorov-neuveritelny-pribeh 1


UacutePN INTERNE

UPN_2_2018_Skindd 111 270818 1237

VYacuteSTAVA bdquoALEXANDER DUBČEK ndash ĽUDSKAacute TVAacuteR POLITIKYldquo V NEMECKOM LIPSKU

V priestoroch Novej radnice v neshymeckom Lipsku si mohli obyvashytelia a naacutevštevniacuteci pozrieť vyacutestavu bdquoAlexander Dubček ndash ľudskaacute tvaacuter politikyldquo Pri priacuteležitosti 50 vyacuteroshyčia udalostiacute Pražskej jari a invaacutezie vojsk Varšavskej zmluvy do Českoshyslovenska ju pripravil Honoraacuterny konzulaacutet SR v Lipsku v spolupraacuteci s Veľvyslanectvom SR a Slovenskyacutem inštituacutetom v Berliacutene Suacutečasťou suacute dve vyacutestavy Ministerstva zahraničshynyacutech veciacute a euroacutepskych zaacuteležitostiacute SR konkreacutetne dokumentaacuterna vyacutestashyva bdquoAlexander Dubček ndash vyacuteznamnaacute osobnosť modernyacutech dejiacuten Slovenshyska a euroacutepskej politikyldquo z autorskej dielne Odboru kultuacuternej diplomacie a obce Uhrovec a vyacutestava fotografiiacute bdquoAlexander Dubček ndash ľudskaacute tvaacuter politikyldquo ktoruacute poskytol Odbor veshyrejnej diplomacie

Na uacutevod slaacutevnostnej vernisaacuteže 16 apriacutela 2018 prehovorili honoshy

Sprava honoraacuterny konzul SR v Lipsku Albrecht Tintelnot veduacuteca oddelenia zahraničnyacutech vzťahov Lipska Gabriele Goldfuss predsedniacutečka Spraacutevnej rady UacutePN Andrea Kluknavskaacute riaditeľ Sekretariaacutetu UacutePN Jerguš Sivoš riaditeľka Slovenskeacuteho inštituacutetu v Berliacutene Viera Polakovičovaacute a riaditeľ Sekcie vedeckeacuteho vyacuteskumu UacutePN Peter Jašek (FotoStefanieBose)

raacuterny konzul SR Albrecht Tintelnot a riaditeľka medzinaacuterodnyacutech vzťashyhov mesta Lipsko Gabriele GoldfuszligPredsedniacutečka Spraacutevnej rady Uacutestavu pamaumlti naacuteroda Andrea Kluknavskaacute vystuacutepila s prednaacuteškou o uacutelohe Aleshyxandra Dubčeka v československej spoločnosti a vyzdvihla jeho docircležishytosť v obdobiacute tzv Pražskej jari a neshyskocircr po roku 1989 kedy sa vraacutetil do vysokej politiky

Za Veľvyslanectvo SR a Slovenshyskyacute inštituacutet v Berliacutene sa vernisaacuteže zuacutečastnila riaditeľka Viera Polakoshyvičovaacute

Kultuacuterny program podujatia zashybezpečili slovenskaacute študentka hry na fagot v Lipsku Denisa Beňovskaacute a jej juhokoacuterejskaacute spolužiačka hraacutečka na klarinet Ji Euin Kim

Na podujatiacute sa zuacutečastnili aj ďalshyšiacute predstavitelia mesta Lipsko a zaacuteshystupcovia kultuacuternych a akademicshykyacutech inštituacuteciiacute

VO VARŠAVE SA STRETLI ZAacuteSTUPCOVIA PORADNYacuteCH ORGAacuteNOV ENRS Členovia poradneacuteho vyacuteboru a vedeckej rady Euroacutepskej siete Pamaumlť a solidarishyta (ENRS) sa 26 a 27 apriacutela stretli na rokovaniacute vo Varšave ENRS vznikla na zaacuteklade iniciatiacutevy ministrov kultuacutery Nemecka Maďarska Poľska a Slovenshyska v roku 2005 a od roku 2009 je v jej štruktuacuterach Slovensko zastuacutepeneacute proshystredniacutectvom Uacutestavu pamaumlti naacuteroda

Na rokovaniacute sa za Slovensko zuacuteshyčastnila aj predsedniacutečka Spraacutevnej rady UacutePN Andrea Kluknavskaacute ktoraacute je členkou Riadiaceho vyacuteboru ENRS a poslanec Naacuterodnej rady SR Jaacuten Budaj ako člen poradneacuteho vyacuteboru

Počas prveacuteho dňa rokovaniacute sa koshynalo plenaacuterne zasadnutie poradneacuteho vyacuteboru a vedeckej rady v raacutemci ktoshyreacuteho pracovniacuteci Sekretariaacutetu ENRS pripravili prehľad aktiviacutet Siete a priacuteshytomniacute členovia prediskutovali ťažiskoshyveacute projekty ENRS na rok 2018 Medzi

projektmi Siete najviac rezoshynovala medzinaacuterodnaacute vyacutestava o docircsledkoch prvej svetovej vojny sympoacutezium euroacutepskych pamaumlťovyacutech inštituacuteciiacute v Bushykurešti vedeckaacute konferencia Genealoacutegia pamaumlti vo Varšashyve ako aj projekt o naratiacuteve spoločnyacutech euroacutepskych dejiacuten Medzi spoločnyacutemi projektmiUacutePN a ENRS je aj každoročnyacute multižaacutenrovyacute Festival slobody ktoryacute sa toho roku bude konať už tradične v novembri

Popri konkreacutetnych projektoch Siete na najbližšie obdobie priacutetomniacute diskutoshyvali aj o otaacutezkach strednodobeacuteho rozshyvoja ENRS vraacutetane možnosti prijiacutemashynia novyacutech členskyacutech štaacutetov Euroacutepsku sieť Pamaumlť a solidarita v suacutečasnosti tvoriacute paumlť štaacutetov okrem Slovenska aj Nemecshyko Maďarsko Poľsko a Rumunsko Roshy

Rokovanie Euroacutepskej siete Pamaumlť a solidarita vo Varšave (FotoAgnieszkaSzybowska)

kujuacuteci zaacuteroveň vytipovali ťažiskoveacute vyacuteshyročia nadchaacutedzajuacutecich rokov ktoreacute by mali byť refektovaneacute v aktivitaacutech ENRS na najbližšie obdobie Medzi nimi maacute vyacuteznamneacute miesto najmauml 30 vyacuteročie paacutedu komunistickyacutech režimov v štaacuteshytoch strednej a vyacutechodnej Euroacutepy ktoreacute si pripomenieme na jeseň 2019


UacutePN INTERNE

UPN_2_2018_Skindd 112 270818 1237

VYacuteROČNEacute STRETNUTIE ZAacuteSTUPCOV EUROacutePSKEJ SIETE UacuteRADOV SPRAVUJUacuteCICH PIacuteSOMNOSTI TAJNEJ POLIacuteCIE V SOFII Zaacutestupcovia inštituacuteciiacute ktoreacute tvoria Euroacutepsku sieť uacuteradov spravujuacutecich piacuteshysomnosti tajnej poliacutecie sa 23 a 24 apshyriacutela stretli v bulharskej Sofi Keďže Bulharsko prebralo v roku 2018 predshysedniacutectvo v raacutemci Siete hosťujuacutecou inštituacuteciou bola bulharskaacute Komisia pre spriacutestupňovanie dokumentov a oznashymovanie priacuteslušnosti bulharskyacutech obshyčanov k Štaacutetnej bezpečnosti a spravoshydajskyacutem službaacutem Bulharskej naacuterodnej armaacutedy Podujatie bolo zaacuteroveň suacutečasshyťou bulharskeacuteho predsedniacutectva Rady Euroacutepskej uacutenie

Program rokovaniacute sa začal naacutevšteshyvou archiacutevu bulharskej partnerskej inshyštituacutecie v mestečku Bankya Hostitelia uacutečastniacutekom ukaacutezali priestory archiacutevu a zaacuteroveň pribliacutežili ich pracovneacute metoacutedy pri spriacutestupňovaniacute dokumentov byacutevashylyacutech bulharskyacutech bezpečnostnyacutech zloshy

Uacutečastniacuteci vyacuteročneacuteho stretnutia Euroacutepskej siete uacuteradov spravujuacutecich piacutesomnosti tajnej poliacutecie v Sofii (FotoKomisiaprespriacutestupňovanie dokumentovaoznamovanie priacuteslušnosti bulharskyacutechobčanovkŠtaacutetnejbezpečnosti aspravodajskyacutemslužbaacutemBulharskej naacuterodnejarmaacutedy)

žiek V raacutemci ukaacutežky archiacutevnych fondov a zbierok predstavili priacutetomnyacutem aj spocircshysob evidencie tajnyacutech spolupracovniacutekov

a pribliacutežili spoločenskeacute diskusie o tejto problematike v Bulharsku

Po prehliadke archiacutevu nasledovalo kraacutetke pracovneacute stretnutie zaacutestupcov partnerskyacutech inštituacuteciiacute na ktorom sa diskutovalo o prehĺbeniacute vzaacutejomnej spolupraacutece

Stretnutie pokračovalo 24 apriacutela konferenciou v raacutemci ktorej pozvaniacute hostia referovali o spocircsoboch využitia archiacutevov komunistickyacutech tajnyacutech služieb odbornou aj širokou verejnosťou Paneshylisti vo svojich priacutespevkoch venovali poshyzornosť najmauml tomu ako sa dokumenty z tyacutechto archiacutevov využiacutevajuacute v procese vyrovnaacutevania sa s komunistickou minushylosťou a vo vzdelaacutevacom procese

Bulharskiacute organizaacutetori zaacuteroveň prisľuacutebili zorganizovať druheacute stretnushytie v jeseni počas ktoreacuteho odovzdajuacute predsedniacutectvo Siete Slovensku

V BUKUREŠTI SA KONAL 7 ROČNIacuteK SYMPOacuteZIA EUROacutePSKYCH PAMAumlŤOVYacuteCH INŠTITUacuteCIIacute

Zaacutestupcovia Uacutestavu pamaumlti naacuteroda sa 15 minus 17 maacuteja 2018 zuacutečastnili symshypoacutezia pamaumlťovyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute v rumunskej Bukurešti zorganizovala Euroacutepska sieť Pamaumlť a solidarita pod naacutezvom Afer the Great War Challenshyges for Europe (Po Veľkej vojne Vyacutezvy pre Euroacutepu)

Cieľom podujatia ktoreacuteho sa zuacuteshyčastnilo viac než 150 reprezentantov pamaumlťovyacutech inštituacuteciiacute diplomatov a historikov z rocircznych euroacutepskych štaacuteshytov bola diskusia o tom ako suacute v suacuteshyčasnosti refektovaneacute docircsledky prvej svetovej vojny pre euroacutepsky kontinent ako aj porovnanie historickyacutech naratiacuteshyvov jednotlivyacutech štaacutetov pri interpretaacuteshycii povojnoveacuteho usporiadania Euroacutepy Ťažiskom programu boli paneloveacute diskusie pozvanyacutech hostiacute pričom Sloshyvensko v nich zastupoval veduacuteci kashytedry histoacuterie Univerzity Pavla Jozefa Šafaacuterika v Košiciach a člen Spraacutevnej rady UacutePN Martin Pekaacuter V diskusiaacutech

vystuacutepili aj ďalšiacute renomovaniacute euroacutepski historici napriacuteklad profesorka Anne Deighton z University of Oxford proshyfesor Joumlrn Leonhard z Universitaumlt Freishyburg či profesor David Reynold z Unishyversity of Cambridge

Keďže cieľom organizaacutetorov bolo aj podporiť nadvaumlzovanie medzinaacuteshyrodnyacutech kontaktov medzi inštituacuteshyciami zaradili do programu kraacutetke prezentaacutecie ktoryacutemi mohli jednotliveacute pamaumlťoveacute organizaacutecie predstaviť vlastshyneacute projekty Sympoacutezium tak vytvorilo ideaacutelne podmienky pre noveacute kontakty a rozvinutie spolupraacutece s partnerskyacuteshymi inštituacuteciami v zahraničiacute

Suacutečasťou programu bola aj naacutevshyšteva Palatul Parlamentului tzv Pashylaacutecu ľudu pre ktoreacuteho vybudovanie zdemoloval rumunskyacute komunistickyacute režim časť historickeacuteho centra mesta a vysťahoval desaťtisiacutece ľudiacute Na jeho stavbe sa podieľali vojaci aj vaumlzni avshyšak pred revoluacuteciou v roku 1989 nebol

Panelovaacute diskusia na ktorej sa zuacutečastnil člen SpR UacutePN Martin Pekaacuter (FotoEuroacutepskasieťPamaumlťasolidarita)

dokončenyacute V suacutečasnosti je druhou najvaumlčšou administratiacutevnou budovou na svete a siacutedli v ňom rumunskyacute parlashyment či muacutezeaacute (vraacutetane Muacutezea komushynistickeacuteho totalitarianizmu)

Viac o sympoacuteziu Euroacutepskej sieshyte Pamaumlť a solidarita ktoreacute sa od roku 2012 konaacute každoročne vo vyshybranom euroacutepskom meste naacutejdeshyte na webe ENRS httpenrseusk news1826shytheshy7thshyeuropeanshyrememshybranceshysymposiumshyhasshyfnished



prezentuje verejnosti zrenovovanuacute tematickuacute webovuacute straacutenku www21august1968sk Popri rozsiahshy


a osobnostiacute spojenyacutech na Slovensku s rokom 1968 naacutejdu zaacuteujemcovia na straacutenke aj bohateacute audioshy




necenzurovaneacute informaacutecie o vyacutevoji situaacutecie v obsadenom štaacutete Osobitnuacute časť webstraacutenky tvoria aushy





o protiokupačneacute letaacuteky mimoriadne vydania noviacuten z celeacuteho Slovenska a najmauml dokumenty z proveshy



1





PAM

AumlŤ N

AacuteRO

DA

2

bull 20

18UacuteS

TAV

PAM

AumlTI N

AacuteRO

DA

AUGUST 1968

Obalka_UPN_2_2018_2indd 1 270818 1236

-

-

-

-

-

NO

VAacute

KN

IHA

UacuteP

N Uacutestav Pamaumlti naacuteroda

Bratislava 2018

ISBN 978-80-89335-83-1



PETER JAŠEK (zost)

Zborniacutek Svetovyacute kongres Slovaacutekov v zaacutepase proti komunistickeacutemu režimu predstavuje prostred niacutectvom vedeckyacutech štuacutediiacute a spomienok akteacuterov doteraz nespracovanuacute problematiku strešnej slovenskej exilovej organizaacutecie ktoraacute vznikla v roku 1970 s cieľom zjednotiť slovenskyacute politickyacute exil a pomocirccť Slovaacutekom v zaacutepase proti komunistickeacutemu režimu a za naplnenie samourčovacie

ho praacuteva Je vyacutestupom z rovnomennej vedeckej konferencie ktoruacute UacutePN usporiadal v roku 2015 a ktoraacute sa stretla s veľkyacutem zaacuteujmom širokej verejnosti Zborniacutek obsahuje celkovo 10 štuacutediiacute analyzujuacutecich širokuacute škaacutelu aktiviacutet kongresu od rokovaniacute s poprednyacutemi svetovyacutemi politikmi a vydaacutevania memoraacutend cez jeho naacuteboženskuacute politiku kon

takty so slovenskyacutem disentom českyacutem exilom či Raacutediom Slobodnaacute Euroacutepa až po pocircsobenie vyacuteznamnyacutech slovenskyacutech intelektuaacutelov v exile v radoch kongresu Osobitnaacute štuacutedia sa venuje jedneacutemu z kľuacutečovyacutech Generaacutelnych zhromaždeniacute SKS v Riacuteme v roku 1975 ako aj zhodnoteniu vyacute

znamu aktiviacutet kongresu v kontexte studenej vojny V zborniacuteku nechyacutebajuacute ani spomienky štyroch predstaviteľov kongresu vraacutetane spomienok byacutevaleacuteho generaacutelneho tajomniacuteka Dušana Toacutetha Uacutevodnyacutem slovom doň prispela aj dceacutera zakladateľa a najvyacuteznamnejšej osobnosti kongresu Šte

fana B Romana Ann ktoraacute sa v minulosti podieľala na aktivitaacutech kongresu Zborniacutek predstavuje odrazovyacute mostiacutek na ceste k docirckladneacutemu zmapovaniu dejiacuten kongresu a je prvou publikaacuteciou ktoraacute sa venuje dejinaacutem tejto kľuacutečovej slovenskej exilovej inštituacutecie

1

2

pamat-naroda-02-2018

PN__2_2018_9

3



prezentuje verejnosti zrenovovanuacute tematickuacute webovuacute straacutenku www21august1968sk Popri rozsiah-


a osobnostiacute spojenyacutech na Slovensku s rokom 1968 naacutejdu zaacuteujemcovia na straacutenke aj bohateacute audio-




necenzurovaneacute informaacutecie o vyacutevoji situaacutecie v obsadenom štaacutete Osobitnuacute časť webstraacutenky tvoria au-





o protiokupačneacute letaacuteky mimoriadne vydania noviacuten z celeacuteho Slovenska a najmauml dokumenty z prove-



Obalka_UPN_2_2018_2indd 2 270818 1236

VYacuteSTAVA UacuteSTAVU PAMAumlTI NAacuteRODA

AUGUST 1968

NAacuteDEJE A VYTRIEZVENIA

Tematickaacute vyacutestava prinaacuteša zaacuteujemcom komplexnyacute pohľad na priacutečiny priebeh a docircsledky invaacutezie vojsk

Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 Jednotliveacute panely mapujuacute rozdelenie sveta na

demokratickyacute Zaacutepad a komunistickyacute Vyacutechod vlaacutedu komunistickeacuteho režimu od krvavyacutech 50 rokov cez

destalinizaacuteciu a bratislavskeacute predjarie až po rok 1968 V ďalšej časti sa naacutevštevniacuteci mocircžu zoznaacutemiť

s tyacutem čo vlastne bol socializmus s ľudskou tvaacuterou ako naň reagoval Sovietsky zvaumlz a ďalšie štaacutetny Var-

šavskej zmluvy kto sa podieľal na kolaboraacutecii akyacute bol priebeh vojenskej invaacutezie a jej docircsledky Osobit-

neacute panely suacute venovaneacute obetiam invaacutezie problematike federalizaacutecie a miestu augusta 1968 v pamaumlti

slovenskeacuteho naacuteroda

Popri paneloch na naacutevštevniacutekov čakajuacute aj bohateacute audiovizuaacutelne materiaacutely vraacutetane autentickyacutech do-

bovyacutech videozaacuteznamov svedectiev pamaumltniacutekov a faximile protiokupačnyacutech letaacutekov Vyacutestava bude

v priestoroch Slovenskeacuteho rozhlasu na Myacutetnej ulici priacutestupnaacute pre verejnosť do 14 septembra 2018

UPN_2_2018_Skindd 1 270818 1236

NA UacuteVOD








OBSAH

UPN_2_2018_Skindd 2 270818 1236

ŠTUacuteDIE




DOKUMENTY


MATERIAacuteLY


KARIEacuteRY ŠTB


ROZHOVORY




PRIacuteBEHY


104 RECENZIE






























ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 3 270818 1236









ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 4 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 5 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 6 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 7 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 8 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 9 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 10 270818 1236














ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 11 270818 1236









ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 12 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 13 270818 1236












červenec 1968 s166


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 14 270818 1236














ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 15 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 16 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 17 270818 1236










ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 18 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 19 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 20 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 21 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 22 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 23 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 24 270818 1236









dxdoiorg101017CHOL9780521837217004







ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 25 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 26 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 27 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 28 270818 1236









6



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 29 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 30 270818 1236



















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 31 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 32 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 33 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 34 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 35 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 36 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 37 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 38 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 39 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 40 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 41 270818 1236


















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 42 270818 1236








ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 43 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 44 270818 1236


















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 45 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 46 270818 1236



















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 47 270818 1236








ald_Winciorek







ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 48 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 49 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 50 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 51 270818 1236


















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 52 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 53 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 54 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 55 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 56 270818 1236












DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 57 270818 1236











DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 58 270818 1236













DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 59 270818 1236

DOKUMENT








DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 60 270818 1236










MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 61 270818 1236













MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 62 270818 1236










6



MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 63 270818 1237











DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 64 270818 1237














DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 65 270818 1237












DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 66 270818 1237













DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 67 270818 1237













DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 68 270818 1237














DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 69 270818 1237












DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 70 270818 1237















DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 71 270818 1237











DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 72 270818 1237













KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 73 270818 1237














KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 74 270818 1237












Slovak



UPN_2_2018_Skindd 75 270818 1237

KARIEacuteRY ŠTB





KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 76 270818 1237




















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 77 270818 1237

















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 78 270818 1237











KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 79 270818 1237




















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 80 270818 1237












KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 81 270818 1237






















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 82 270818 1237












KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 83 270818 1237














KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 84 270818 1237















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 85 270818 1237












KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 86 270818 1237















ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 87 270818 1237










ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 88 270818 1237





















ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 89 270818 1237












ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 90 270818 1237











ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 91 270818 1237










ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 92 270818 1237






















ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 93 270818 1237








ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 94 270818 1237







ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 95 270818 1237








ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 96 270818 1237









ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 97 270818 1237








ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 98 270818 1237












ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 99 270818 1237








UPN_2_2018_Skindd 100 270818 1237











UPN_2_2018_Skindd 101 270818 1237










PRIacuteBEHY

UPN_2_2018_Skindd 102 270818 1237










PRIacuteBEHY

UPN_2_2018_Skindd 103 270818 1237












RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 104 270818 1237









RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 105 270818 1237








RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 106 270818 1237


Martin Garek












RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 107 270818 1237
















RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 108 270818 1237













1


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 109 270818 1237














RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 110 270818 1237












UacutePN INTERNE

UPN_2_2018_Skindd 111 270818 1237

















UacutePN INTERNE

UPN_2_2018_Skindd 112 270818 1237


































1





PAM

AumlŤ N

AacuteRO

DA

2

bull 20

18UacuteS

TAV

PAM

AumlTI N

AacuteRO

DA

AUGUST 1968

Obalka_UPN_2_2018_2indd 1 270818 1236

-

-

-

-

-

NO

VAacute

KN

IHA

UacuteP


Bratislava 2018

ISBN 978-80-89335-83-1



PETER JAŠEK (zost)






1

2


PN__2_2018_9

3

UPN_2_2018_Skindd 1 270818 1236

NA UacuteVOD








OBSAH

UPN_2_2018_Skindd 2 270818 1236

ŠTUacuteDIE




DOKUMENTY


MATERIAacuteLY


KARIEacuteRY ŠTB


ROZHOVORY




PRIacuteBEHY


104 RECENZIE






























ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 3 270818 1236









ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 4 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 5 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 6 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 7 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 8 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 9 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 10 270818 1236














ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 11 270818 1236









ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 12 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 13 270818 1236












červenec 1968 s166


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 14 270818 1236














ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 15 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 16 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 17 270818 1236










ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 18 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 19 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 20 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 21 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 22 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 23 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 24 270818 1236









dxdoiorg101017CHOL9780521837217004







ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 25 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 26 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 27 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 28 270818 1236









6



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 29 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 30 270818 1236



















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 31 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 32 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 33 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 34 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 35 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 36 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 37 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 38 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 39 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 40 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 41 270818 1236


















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 42 270818 1236








ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 43 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 44 270818 1236


















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 45 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 46 270818 1236



















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 47 270818 1236








ald_Winciorek







ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 48 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 49 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 50 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 51 270818 1236


















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 52 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 53 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 54 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 55 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 56 270818 1236












DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 57 270818 1236











DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 58 270818 1236













DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 59 270818 1236

DOKUMENT








DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 60 270818 1236










MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 61 270818 1236













MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 62 270818 1236










6



MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 63 270818 1237











DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 64 270818 1237














DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 65 270818 1237












DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 66 270818 1237













DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 67 270818 1237













DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 68 270818 1237














DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 69 270818 1237












DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 70 270818 1237















DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 71 270818 1237











DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 72 270818 1237













KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 73 270818 1237














KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 74 270818 1237












Slovak



UPN_2_2018_Skindd 75 270818 1237

KARIEacuteRY ŠTB





KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 76 270818 1237




















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 77 270818 1237

















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 78 270818 1237











KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 79 270818 1237




















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 80 270818 1237












KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 81 270818 1237






















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 82 270818 1237












KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 83 270818 1237














KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 84 270818 1237















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 85 270818 1237












KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 86 270818 1237















ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 87 270818 1237










ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 88 270818 1237





















ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 89 270818 1237












ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 90 270818 1237











ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 91 270818 1237










ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 92 270818 1237






















ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 93 270818 1237








ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 94 270818 1237







ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 95 270818 1237








ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 96 270818 1237









ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 97 270818 1237








ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 98 270818 1237












ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 99 270818 1237








UPN_2_2018_Skindd 100 270818 1237











UPN_2_2018_Skindd 101 270818 1237










PRIacuteBEHY

UPN_2_2018_Skindd 102 270818 1237










PRIacuteBEHY

UPN_2_2018_Skindd 103 270818 1237












RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 104 270818 1237









RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 105 270818 1237








RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 106 270818 1237


Martin Garek












RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 107 270818 1237
















RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 108 270818 1237













1


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 109 270818 1237














RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 110 270818 1237












UacutePN INTERNE

UPN_2_2018_Skindd 111 270818 1237

















UacutePN INTERNE

UPN_2_2018_Skindd 112 270818 1237


































1





PAM

AumlŤ N

AacuteRO

DA

2

bull 20

18UacuteS

TAV

PAM

AumlTI N

AacuteRO

DA

AUGUST 1968

Obalka_UPN_2_2018_2indd 1 270818 1236

-

-

-

-

-

NO

VAacute

KN

IHA

UacuteP


Bratislava 2018

ISBN 978-80-89335-83-1



PETER JAŠEK (zost)






1

2


PN__2_2018_9

3


OBSAH

UPN_2_2018_Skindd 2 270818 1236

ŠTUacuteDIE




DOKUMENTY


MATERIAacuteLY


KARIEacuteRY ŠTB


ROZHOVORY




PRIacuteBEHY


104 RECENZIE






























ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 3 270818 1236









ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 4 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 5 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 6 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 7 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 8 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 9 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 10 270818 1236














ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 11 270818 1236









ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 12 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 13 270818 1236












červenec 1968 s166


ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 14 270818 1236














ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 15 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 16 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 17 270818 1236










ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 18 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 19 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 20 270818 1236
















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 21 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 22 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 23 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 24 270818 1236









dxdoiorg101017CHOL9780521837217004







ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 25 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 26 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 27 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 28 270818 1236









6



ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 29 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 30 270818 1236



















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 31 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 32 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 33 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 34 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 35 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 36 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 37 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 38 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 39 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 40 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 41 270818 1236


















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 42 270818 1236








ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 43 270818 1236











ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 44 270818 1236


















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 45 270818 1236













ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 46 270818 1236



















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 47 270818 1236








ald_Winciorek







ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 48 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 49 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 50 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 51 270818 1236


















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 52 270818 1236















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 53 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 54 270818 1236












ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 55 270818 1236

















ŠTUacuteDIE

UPN_2_2018_Skindd 56 270818 1236












DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 57 270818 1236











DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 58 270818 1236













DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 59 270818 1236

DOKUMENT








DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 60 270818 1236










MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 61 270818 1236













MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 62 270818 1236










6



MATERIAacuteLY

UPN_2_2018_Skindd 63 270818 1237











DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 64 270818 1237














DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 65 270818 1237












DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 66 270818 1237













DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 67 270818 1237













DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 68 270818 1237














DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 69 270818 1237












DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 70 270818 1237















DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 71 270818 1237











DOKUMENTY

UPN_2_2018_Skindd 72 270818 1237













KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 73 270818 1237














KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 74 270818 1237












Slovak



UPN_2_2018_Skindd 75 270818 1237

KARIEacuteRY ŠTB





KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 76 270818 1237




















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 77 270818 1237

















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 78 270818 1237











KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 79 270818 1237




















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 80 270818 1237












KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 81 270818 1237






















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 82 270818 1237












KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 83 270818 1237














KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 84 270818 1237















KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 85 270818 1237












KARIEacuteRY ŠTB

UPN_2_2018_Skindd 86 270818 1237















ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 87 270818 1237










ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 88 270818 1237





















ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 89 270818 1237












ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 90 270818 1237











ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 91 270818 1237










ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 92 270818 1237






















ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 93 270818 1237








ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 94 270818 1237







ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 95 270818 1237








ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 96 270818 1237









ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 97 270818 1237








ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 98 270818 1237












ROZHOVORY

UPN_2_2018_Skindd 99 270818 1237








UPN_2_2018_Skindd 100 270818 1237











UPN_2_2018_Skindd 101 270818 1237










PRIacuteBEHY

UPN_2_2018_Skindd 102 270818 1237










PRIacuteBEHY

UPN_2_2018_Skindd 103 270818 1237












RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 104 270818 1237









RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 105 270818 1237








RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 106 270818 1237


Martin Garek












RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 107 270818 1237
















RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 108 270818 1237













1


RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 109 270818 1237














RECENZIE

UPN_2_2018_Skindd 110 270818 1237












UacutePN INTERNE

UPN_2_2018_Skindd 111 270818 1237

















UacutePN INTERNE

UPN_2_2018_Skindd 112 270818 1237


































1





PAM

AumlŤ N

AacuteRO

DA

2

bull 20

18UacuteS

TAV

PAM

AumlTI N

AacuteRO

DA

AUGUST 1968

Obalka_UPN_2_2018_2indd 1 270818 1236

-

-

-

-

-

NO

VAacute

KN

IHA

UacuteP


Bratislava 2018

ISBN 978-80-89335-83-1



PETER JAŠEK (zost)






1

2


PN__2_2018_9

3

SVETOVÝ KONGRES SLOVÁKOV V ZÁPASE PROTI ......Fabian Chupáč TLAČ Ultra Print, s.r.o. Printed...

Documents

Transcript of SVETOVÝ KONGRES SLOVÁKOV V ZÁPASE PROTI ......Fabian Chupáč TLAČ Ultra Print, s.r.o. Printed...