UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH

FILOZOFICKÁ FAKULTA

Substitúcia a umelecký preklad

Matúš JARABA

BAKALÁRSKA PRÁCA

2009

UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH

FILOZOFICKÁ FAKULTA

Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie

Substitúcia a umelecký preklad

BAKALÁRSKA PRÁCA

Matúš Jaraba

Vedúci bakalárskej práce: doc. PhDr. Marián Andričík, PhD.

Košice 2009

Analytický list

Autor: Matúš Jaraba

Názov práce: Substitúcia a umelecký preklad

Jazyk práce: slovenský

Typ práce: Bakalárska práca

Počet strán: 41

Akademický titul: Bakalár

Univerzita: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Fakulta: Filozofická fakulta (FF)

Katedra: Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie

(KSSFK)

Študijný odbor: Slovenský jazyk a literatúra - Neslovanské jazyky a literatúra

Študijný program: Slovenský jazyk a literatúra - Britské a americké štúdiá

Mesto: Košice

Vedúci záv. práce: doc. PhDr. Marián Andričík, PhD.

Dátum odovzdania: 30. apríl 2009

Dátum obhajoby: 29. 06. - 03. 07. 2009

Kľúčové slová: preklad, umelecký, substitúcia

Názov práce v AJ: Substitution and artistic translation

Kľúčové slová v AJ: translation, artistic, substitution

Abstrakt v SJ

Práca sa zaoberá problematikou substitúcie v umeleckom preklade. V prvej časti je

sústredená pozornosť na umelecký preklad, v rámci ktorého hlavná časť práce bliţšie

definuje samotnú substitúciu. Objektom skúmania sú dôvody, prečo prekladateľ pri

prekladoch umeleckých diel vyuţíva substitučné postupy, pričom veľká pozornosť je

venovaná rozmanitým podobám substitúcie v slovenských a českých prekladoch.

Prevaţne ide o preklady umeleckých diel anglicky píšucich autorov. Prínosom práce je

ucelený pohľad na substitúciu ako jedného z prekladateľských postupov umeleckého

prekladu.

Abstrakt v AJ

The thesis deals with the substitution in artistic v translation. The first part is

focused on artistic translation within which the main part of the thesis defines

substitution itself. Subject to review are the reasons why the translator uses substitution

procedures when translating literary works, while a great attention is devoted to various

forms of substitution in the Slovak and Czech translations. Primarily the thesis deals

with translations of literary works by authors who write in the English language. The

benefit of this work is a comprehensive view of the substitution as one of the translation

processes of artistic translation.

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, ţe som celú bakalársku prácu vypracoval samostatne s pouţitím

uvedenej odbornej literatúry.

Košice 30. apríl 2009

..........................................

vlastnoručný podpis

Poďakovanie

Moja vďaka patrí docentovi PhDr. Mariánovi Andričíkovi, PhD., za jeho cenné

rady a podnetné pripomienky pri písaní tejto práce.

Obsah

Zoznam obrázkov ........................................................................................................... 7

Úvod ................................................................................................................................. 8

1 Umelecký preklad...................................................................................................... 9

1.1 Moţnosti prekladu ................................................................................................. 9

1.2 Preklad ako proces ............................................................................................... 10

1.3 Ekvivalencia a posun ........................................................................................... 13

2 Substitúcia ................................................................................................................ 15

2.1 Substitúcia a umelecký preklad ........................................................................... 15

2.1.1 Podoby substitúcie ....................................................................................... 16

2.1.2 Negatíva substitúcie ..................................................................................... 17

2.2 Substitúcia a lexikálna rovina .............................................................................. 17

2.2.1 Substitúcia vlastných mien .......................................................................... 18

2.2.1.1 Analýza .............................................................................................. 19

2.2.2 Substitúcia frazeologických jednotiek ......................................................... 20

2.2.2. 1 Analýza .............................................................................................. 20

2.2.3 Substitúcia mier dĺţky, plochy a iných ........................................................ 23

2.2.3. 1 Analýza .............................................................................................. 24

2.3 Substitúcia a syntaktická rovina .......................................................................... 27

2.3.1 Analýza ........................................................................................................ 28

2.4 Substitúcia v poézii .............................................................................................. 29

2.4.1 Veršové systémy .......................................................................................... 29

2.4.1.1 Analýza .............................................................................................. 30

2.4.2 Eufonická organizácia básne ........................................................................ 31

2.4.2. 1 Analýza .............................................................................................. 34

3 Záver ......................................................................................................................... 36

Textové pramene ........................................................................................................... 37

Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 39

Prílohy ............................................................................................................................ 41

FF KSSFK

7

Zoznam obrázkov

Obr. 1 Základná schéma literárnej komunikácie ....................................................... 10

Obr. 2 Rozšírená schéma literárnej komunikácie ...................................................... 10

Obr. 3 Miesto prekladateľa v literárnej komunikácii ................................................. 11

FF KSSFK

8

Úvod

Mnohí z nás si neuvedomujú dôleţité postavenie umeleckého prekladu v domácej

literatúre. Bez umeleckého prekladu by sa len málokto mohol konfrontovať s dielami

takých velikánov, ako sú napríklad Shakespeare, Hemingway alebo Remarque. Niekto

by mohol namietať, ţe preklad je zbytočný, a ţe treba siahnuť po pôvodnom

umeleckom texte. Je pravda, ţe v súčasnosti sa cudzojazyčná gramotnosť zvyšuje, no

nie všetci čitatelia majú jazykové kompetencie, ktoré by im umoţnili prečítať si

originál. Nás preklady cudzojazyčnej literatúry vţdy fascinovali. Príčinou bol azda

vysoký záujem o cudzie jazyky. Cudzí jazyk sa časom stal záľubou, pričom sa nám

otvoril priestor na porovnanie pôvodných umeleckých textov a ich prekladov. Práve

tieto skutočnosti nás viedli k výberu témy pre bakalársku prácu.

Cieľom práce je zadefinovať substitúciu v rámci umeleckého prekladu, určiť

dôvody prečo prekladateľ vyuţíva substitúciu, a analýzou prekladov exemplifikovať

rozmanité podoby substitúcie.

Práca je rozdelená do dvoch kapitol. V prvej kapitole predkladáme základy

umeleckého prekladu – venujeme sa prekladateľskému pesimizmu a optimizmu,

prekladu ako procesu, ekvivalencii a posunu v preklade. Obsah prvej kapitoly slúţi ako

oporný materiál pre druhú, hlavnú kapitolu, ktorá sa zaoberá samotnou substitúciou.

V jednotlivých častiach druhej kapitoly sa zaoberáme konkrétnou problematikou

substitúcie – vyčleňujeme substitúciu v rámci prekladateľského procesu, odpovedáme

na otázku, prečo prekladateľ vyuţíva tento pracovný postup. Veľká pozornosť je

venovaná rôznym podobám substitúcie.

Prínosom bakalárskej práce má byť ucelený pohľad na substitúciu ako jedného

z pracovných postupov umeleckého prekladu.

FF KSSFK

9

1 Umelecký preklad

1.1 Možnosti prekladu

Kým prejdeme ku špecifikám umeleckého prekladu, nastoľme si základnú otázku

týkajúcu sa moţnosti prekladu: Je preklad vôbec moţný? Podobným spôsobom začína

svoju Poetiku umeleckého prekladu Anton Popovič, podľa ktorého je otázka moţnosti

prekladu tradičným „sizyfovským“ problémom teórie prekladu (Popovič, 1971, s. 13).

Na jednej strane je prítomný prekladateľský pesimizmus, ktorý hovorí o tom, ţe

preklad nie je moţný. Napríklad Ján Vilikovský (Vilikovský, 1984, s. 10) menuje

niekoľkých autorov, ktorí vyjadrili nemoţnosť prekladu, medzi nimi aj Danteho, autora

Boţskej komédie, ktorý hovorí: „...to, čo bolo zladené putom Múz, nedá sa preloţiť

z jedného jazyka do druhého tak, aby to nestratilo všetku krásu a súlad,“ (Vilikovský,

1984, s. 10) ďalším „pesimistom“ je Cervantes, ktorý prirovnáva preklad k flámskemu

gobelínu obrátenému naruby: „postavy síce poznať, ale sú plné nití, ktorý ich zakrývajú,

a nemajú tú hladkosť a farbu ako na líci,“ (Vilikovský, 1984, s. 10-11) nasleduje Croce,

ktorý odôvodňuje nemoţnosť prekladu tým, ţe to, čo uţ dostalo svoj výraz a tvar,

nemôţe sa znova formulovať v inom jazyku: „Kaţdý preklad umenšuje a znehodnocuje

výraz, alebo vytvára nový, keďţe vracia pôvodný výraz do taviaceho téglika a zmiešava

ho s osobnými dojmami takzvaného prekladateľa. V prvom prípade výraz ostáva ten

istý ako v origináli, ale je uţ zmenený, viac-menej nedostatočný, čiţe vlastne uţ nie je

tým výrazom; v druhom prípade pôjde o dva výrazy, ale s dvoma rozličnými obsahmi“

(Vilikovský, 1984, s. 10). Rôznosť jednotlivých jazykov a kultúr. To sú fenomény,

ktoré niekedy vyvolávajú práve prekladateľský pesimizmus. Ak sa pristavíme pri

jednotlivých jazykoch sveta, podľa Vilikovského netreba byť veľmi vzdelaným

lingvistom, aby sme si uvedomili, ţe jednotlivé jazyky odráţajú skutočnosť rozdielnym

spôsobom, ţe medzi týmito jazykmi neexistuje priamočiara korešpondencia a javy,

ktoré jeden jazyk pokladá za totoţné, sa v inom striktne odlišujú (Vilikovský, 1984, s.

11).

Na druhej strane proti prekladateľskému pesimizmu stojí v opozícii prekladateľský

optimizmus – „...dôvera v moţnosť komunikácie prostredníctvom prekladu“ (Popovič,

1971, s. 13). Prečo je preklad moţný? „Logicky je preklad moţný, pretoţe existuje od

nás nezávislá objektívna realita a postupy vnímania a myslenia, ktoré sú odrazom, sú

spoločné pre celý ľudský rod,“ píše Vilikovský a dodáva: „Lingvisticky je preklad

FF KSSFK

10

moţný, pretoţe prvky oznámenia formulovaného v akomkoľvek jazyku sa dajú zistiť

analýzou a reprodukovať prostriedkami iného jazyka“ (Vilikovský, 1984, s. 16). Podľa

Vilikovského je preklad v zásade moţný, pretoţe jazyk vystupuje ako nositeľ

informácie o mimojazykovej skutočnosti (Vilikovský, 1984, s. 21).

Uzavrime túto časť s konštatovaním, ţe prekladateľ sa pri umeleckom preklade

stretáva s prípadmi nepreloţiteľnosti, ktoré predstavujú neuralgické miesta a s ktorými

musí prekladateľ, či chce, alebo nechce, neustále zápasiť.

1.2 Preklad ako proces

Pri výklade prekladateľského procesu budeme vychádzať z faktu, ţe medzi

autorom a čitateľom dochádza k literárnej komunikácii, pričom základnou

komunikačnou schémou je reťazec expedient – oznámenie – percipient:

Obr. 1 Základná schéma literárnej komunikácie

„Ak podávateľ komunikuje v inom jazyku, musí tu vystupovať tretí člen, ktorý

prevedie oznámenie z jedného jazyka do druhého, ak má byť takáto komunikácia

úspešná, musí spĺňať jednu podmienku: oznámenie v prijímateľovom jazyku musí

znamenať to isté ako oznámenie pôvodné,“ (Vilikovský, 1984, s. 18) berúc do úvahy

túto citáciu, je uvedená schéma literárnej komunikácie pre objasnenie prekladateľského

procesu, dovolíme si tvrdiť, len čiastočná, pretoţe nezobrazuje spomínaného tretieho

člena, ktorý figuruje ako sprostredkovateľ oznámenia medzi expedientom a

percipientom. A. Popovič (Popovič, 1971, s. 28) nám ponúka nasledujúcu schému:

Obr. 2 Rozšírená schéma literárnej komunikácie

Táto schéma je vlastne modifikáciou vyššie uvedenej základnej schémy literárnej

komunikácie expedient – oznámenie – percipient. Tu si môţeme dopomôcť citátom od

Vilikovského: „Preklad je druhotnou, odvodenou formou literárnej komunikácie.

Nevytvára novú reťaz, ale predlţuje uţ existujúcu líniu“ (Vilikovský, 1984, s 53). Čo je

dôleţité, na pozadí druhej, nazvime ju ad hoc Popovičovov schémou, sme schopní

FF KSSFK

11

pochopiť a hlbšie analyzovať celý proces prekladu. Pristúpme teda k analýze

jednotlivých členov Popovičovej schémy literárnej komunikácie:

Za expedienta povaţujeme autora pôvodného umeleckého textu, ten sa „usiluje

sprostredkovať isté poznatky, myšlienky, city, a dosahuje to tým, ţe sa orientuje na

záţitkovú kvalitu – uprednostňuje konkrétne, „ţivé“ vyjadrenie“ (Vilikovský, 1984, s.

57).

Text1 je pôvodný umelecký text, ktorý vzniká odrazom a subjektívnym

pretvorením objektívnej skutočnosti (Levý, 1998, s. 45). Autorom takéhoto textu je

vyššie uvedený a zadefinovaný expedient. Keďţe sa v takomto texte autor usiluje

sprostredkovať poznatky, myšlienky, city, ide o výtvor s estetickou funkciou

(Vilikovský, 1984, s. 53). Pôvodný umelecký text vzniká v určitom kontexte – čase,

priestore, kultúre, spoločenských podmienkach a i. Jazyk v ktorom je pôvodný

umelecký text napísaný sa nazýva v preklade východiskovým jazykom – jazykom,

z ktorého sa prekladá.

Prekladateľ je percipientom a zároveň expedientom. Percipientom, pretoţe

prijíma pôvodný umelecký text, no prekladateľ je nielen „sémantickým“ čitateľom,

ktorého zaujíma obsah – o čom to dielo je, ale aj „semiotickým“ čitateľa, ktorý na dielo

nazerá ako je napísané. Podľa Vilikovského sa prekladateľ líši od pôvodného čitateľa

vyššou mierou intelektualizovaného vnímania a oveľa menšou spontánnosťou

(Vilikovský, 1984, s. 92). Prekladateľ je expedientom, pretoţe „preklad je tvorba textu“

(Popovič, 1975, s. 15). Prekladateľ kreuje nový text – preklad, pričom počíta, alebo

lepšie povedané, mal by počítať s budúcim „virtuálnym čitateľom,“ (Popovič, 1971, s.

29) ktorému sa tento text dostane neskôr do rúk. Obrazová dokumentácia vyzerá

nasledovne:

Obr. 3 Miesto prekladateľa v literárnej komunikácii

FF KSSFK

12

Miesto prekladateľa v takejto schéme dobre vystihuje Popovič, ktorý ho

charakterizuje ako komunikátora, ktorý zlučuje v jednej osobe percipienta

cudzojazyčnej správy dekódovateľa, zároveň kódovateľa a expedienta správy v inom

jazyku (Popovič, 1971, s. 159).

„Úlohou prekladateľa je reprodukovať literárne dielo v inom jazyku tak, aby

zachoval jeho estetický charakter a pôsobenie na čitateľa v odlišnom literárnom

a kultúrnom kontexte“ (Vilikovský, 1984, s. 91). Takáto úloha v sebe skrýva nespočetne

veľa práce, teda ak má byť výsledok prekladateľovej činnosti hodný svojho originálu.

Prekladateľovu činnosť, vlastný proces prekladateľa Vilikovský rozdeľuje na tri fázy

(Vilikovský, 1984, s. 96-117):

A. Interpretácia

B. Koncepcia

C. Reprodukcia originálu

V prvej fáze sa prekladateľ snaţí interpretovať pôvodný umelecký text, aby ho

mohol adekvátne podať svojmu potenciálnemu čitateľovi. „Prekladateľ si vyhodnocuje

text ako umelecké dielo, hľadá jeho základnú ideu, sleduje vytváranie umeleckých

obrazov a stopuje, ako sa odráţa v narábaní s jazykom. V tejto fáze pristupujú

k čitateľskej autopsii vedomosti získané zo sekundárnych prameňov: literárnohistorické

a kritické práce pomáhajú verifikovať vlastné poznanie, osvetľovať generačné a ţánrové

súvislosti; historické práce dokresľujú epochu vzniku diela, ozrejmujú dobové naráţky

a súvislosti, spresňujú obraz reality, ktorú dielo odráţa; komentáre a textová kritika

odhaľujú súvislosti textologické“ (Vilikovský, 1984, s. 97). Podľa Vilikovského

chápeme interpretáciu ako súbor postupov, ktoré pomáhajú odhaľovať významový

invariant pôvodného textu (Vilikovský, 1984, s. 103). Môţeme konštatovať, ţe

interpretácia je nesporne dôleţitou súčasťou prekladateľskej činnosti, ak nie

najdôleţitejšia. Takisto povaţujeme za potrebné podotknúť, ţe „autor prekladu má na

svojich pleciach navyše nemalú zodpovednosť – svoj text neponúka jednému čitateľovi,

ale celej kultúrnej verejnosti, pre ktorú je často práve jeho preklad jedinou šancou

oboznámiť sa s tvorbou toho-ktorého autora“ (Andričík, 2004, s. 43).

V druhej fáze si prekladateľ na základe interpretácie formuje koncepciu, ľudovo

povedané, pýta sa ako bude pôvodný umelecký text prekladať. Prekladateľ premýšľa

ako odraziť v preklade to, čo zistil pri interpretácii pôvodného umeleckého textu,

napríklad ako zachovať invariant originálu. Okrem toho nazerá komu bude preklad

FF KSSFK

13

adresovaný. V koncepcii hrá svoju rolu aj prekladateľský postoj, ktorý je v podstate

produktom prekladateľových individuálnych názorov a dobového nazerania na preklad

(Vilikovský, 1984, s. 107)

V poslednej fáze prekladateľovej činnosti dochádza ku samotnej kreácii nového

textu – prekladu. Autor prekladateľ reprodukuje pôvodný umelecký text, pričom by mal

dbať nielen na jeho obsahovú, ale aj formálnu stránku. Viac pozornosti venujeme tejto

fáze v druhej kapitole našej práce.

Dostávame sa k výsledku prekladateľovej činnosti, ktorý v našej schéme

predstavuje Text2. Preklad môţeme charakterizovať ako odraz v krivých zrkadlách.

V takomto odraze ostáva niečo rovnaké (invariant originálu) a niečo sa posúva. Na to,

čo sa v preklade posúva, zameriavame sa v nasledujúcej kapitole.

Percipient je čitateľ, ktorému je preklad určený a nemal by byť prekladateľom

nikdy podceňovaný, keďţe „překlad funguje ve spoločnosti teprve tehdy, kdyţ se čte“

(Levý, 1998, s. 50).

1.3 Ekvivalencia a posun

Prekladateľ pri reprodukcii pôvodného umeleckého textu hľadá takzvané

prekladové ekvivalenty, ktoré moţno definovať ako prostriedky jedného jazyka, ktoré

sú nositeľom rovnakej informácie ako prostriedky iného jazyka (Vilikovský, 1984, s.

32).

Vilikovský (1984, s. 42-43) sa pri výklade posunu v preklade odvoláva na

Popoviča, ktorý rozoznáva štyri typy posunov:

1. Konštitučný posun je nevyhnutný posun, ku ktorému dochádza v dôsledku

rozdielov medzi oboma jazykmi (originálu a prekladu). Sem patrí napríklad reprodukcia

anglického systému gramatických časov v slovenčine, alebo naopak vidových

príznakov v angličtine.

2. Individuálny posun vzniká v dôsledku individuálnych odchýlok, ktoré sú

motivované výrazovými sklonmi či idiolektom prekladateľa.

3. Tematický posun vzniká náhradou reálií, výrazových spojení a idiómov

originálu prvkami domácimi. Tento postup favorizuje konotáciu na úkor denotácie

a spravidla sa označuje ako substitúcia.

4. Ku negatívnemu posunu dochádza v dôsledku nepochopenia originálu. Zväčša

býva motivovaný prekladateľovou neznalosťou jazyka alebo nerešpektovaním pravidiel

FF KSSFK

14

ekvivalencie a prejavuje sa nesprávnym prekladom alebo štýlovým ochudobňovaním

originálu. Popovič takýto posun nazýva „prekladateľčinou“ (Popovič, 1971, s. 159).

FF KSSFK

15

2 Substitúcia

Substitúciu definujeme ako náhradu, nahradzovanie, zastupovanie (Ivanova-

Šalingová – Maníková, 1979, s. 829). Pomocou slovníka cudzích slov sme teda

zodpovedali najzákladnejšiu otázku, čo je to substitúcia. Nás však bude zaujímať

definícia substitúcie v rámci umeleckého prekladu.

2.1 Substitúcia a umelecký preklad

Ak chceme substitúciu vymedziť v rámci umeleckého prekladu, musíme sa vrátiť

k prekladateľskému procesu, ktorý sme podľa Vilikovského (1984, s. 96-117) rozčlenili

na tri základné fázy:

A. Interpretácia

B. Koncepcia

C. Reprodukcia originálu

Nás zaujíma predovšetkým posledná fáza – reprodukcia originálu. V nej

Vilikovský (1984) vyčleňuje dve skupiny postupov, ktoré prekladateľ pri reprodukcii

originálu vyuţíva:

„Prvú skupinu tvorí reprodukcia všeobecného významu na základe ustálených

pravidiel ekvivalencie funkčnej a sémantickej. Tu ide o preklad vo vlastnom zmysle

slova. Najmä pri prozaických textoch zasahuje tento postup väčšinu rozsahu textu“

(Vilikovský, 1984, s. 118).

„Do druhej skupiny patria prípady, keď jazykové prostriedky originálu či

opisované javy nemajú v cieľovom jazyku priame ekvivalenty, alebo keď sa funkcia

a výrazová hodnota ekvivalentu líši od originálu. V takýchto prípadoch prekladateľ

v súlade s vlastnou koncepciou a interpretáciou autorského zámeru siahne po

pragmatickej náhrade takéhoto prvku prvkom domácim, neraz aj ad hoc vytvoreným.

Takéto postupy moţno súkromne označiť ako substitúciu“ (Vilikovský, 1984, s. 118).

Zaradenie substitúcie v prekladateľskom procese nám teda dáva odpoveď na

otázku, čo je substitúcia v umeleckom preklade: substitúcia je jeden z pracovných

postupov, ktorý prekladateľ vyuţíva vo fáze reprodukcie pôvodného umeleckého textu.

Takisto nám Vilikovský napovedá, prečo prekladateľ substitúciu vyuţíva. Vráťme sa

však späť na začiatok práce, kde sme hovorili o tom, ţe prekladateľ sa pri umeleckom

FF KSSFK

16

preklade stretáva so situáciami nepreloţiteľnosti, ktoré predstavujú neuralgické miesta,

s ktorými si musí prekladateľ, či chce alebo nechce, nejakým spôsobom poradiť. Podľa

Popoviča moţno takéto situácie rozdeliť na jazykové a tematické prípady:

„V jazykovom systéme moţno ako miesta veľmi citlivé na adekvátnosť prekladu

označiť napr. niektoré gramatické kategórie: kategóriu slovesného času

(plusquamperfectum, druhé futurum v latinčine, francúzštine, angličtine), minulé časy

vôbec v týchto jazykoch, kategóriu určitého a neurčitého člena, ďalej deminutíva,

hypokoristiká, fonologické pomery v texte, rytmus, prozódiu, metrum, pravopisnú

grafiku ap.“ (Popovič, 1971, str. 13).

„Tematické danosti, ktoré sa vzpierajú preloţiteľnosti, zasa súvisia s príslušným

typom kultúry, so stupňom technického rozvoja a pod. (technické termíny, miery, váhy,

názvy mincí, zbrane, jedlá, nápoje, hudobné nástroje, spoločenské skupiny, názvy

spoločenských zábav, filozofické termíny, tematické alúzie atď.“ (Popovič, 1971, s. 13-

14).

Práve uvedené prípady nepreloţiteľnosti predstavujú dôvody, prečo prekladateľ

vyuţíva pri preklade substitučné postupy. Substitúcia je východisko z núdze, ku

ktorému sa prekladateľ uchyľuje, keď nie je moţný preklad vzhľadom na úzku závislosť

umeleckého prvku na jazyku alebo na cudzích historických skutočnostiach (Levý, 1998,

s. 118-119). Podľa Vilikovského dochádza pri substitúcii k náhrade časti textu (slovo,

fráza, veta) výrazom domácim; kritériom ekvivalencia je zhodnosť funkcie oboch

prvkov, pričom jazyková zloţka výrazu sa spravidla povaţuje za sekundárnu.

Ekvivalencia sa teda docieľuje pragmaticky, na základe situačnej a kontextovej

analógie“ (Vilikovský, 1990, s. 124).

Pokladáme za dôleţité zdôrazniť, ţe prekladateľ siaha po substitúcii nielen v

prípadoch nepreloţiteľnosti, ktoré sme uviedli, ale vyuţíva substitúciu so zámerom

historizovať alebo modernizovať pôvodný umelecký text vzhľadom na to, ţe medzi

originálom a prekladom často vzniká rozdiel čo do času, kultúry, priestoru a pod (napr.

Jana Kantorová-Báliková nahrádza pôvodný slovosled Blakových básní inverziami).

2.1.1 Podoby substitúcie

Substitúciu môţeme sledovať na jednotlivých jazykových rovinách: napríklad na

zvukovej (eufonická substitúcia), lexikálnej rovine (substitúcia frazeologických

jednotiek), syntaktickej rovine (napríklad substitúcia slovosledu). Nesmieme zabúdať na

FF KSSFK

17

štylistickú rovinu, ktorá je „špecifická v tom, ţe nemá osobitný súbor prostriedkov,

nemá vlastný inventár prvkov. V skutočnosti má najbohatší inventár, ktorý tvoria prvky

ostatných rovín jazykového systému. Štylistická rovina si ich prepoţičiava od ostatných

rovín jazykového systému, no v jej ,prostredí„ sa hodnotia ako štylémy“ (Findra, 2004,

s. 13). To znamená, ţe substitúciu na lexikálnej alebo syntaktickej rovine moţno

hodnotiť ako substitúciu na štylistickej rovine.

2.1.2 Negatíva substitúcie

Uviedli sme, ţe pri substitúcii dochádza k náhrade časti textu domácim výrazom.

Vzhľadom na takúto skutočnosť vyuţívaním substitúcie pri preklade dochádza k

posunom voči pôvodnému umeleckému textu. Podľa Levého je sporný spôsob a rozsah

pouţívania substitúcie. „Bez tohoto pracovního postupu se překladatel úplně neobejde

nikdy, ale jeho zneuţívání vede k adaptaci a aktualizaci. Hodnoty obecné i zvláštní jsou

nedílnou součástí uměleckého díla, a proto plnohodnotná je substituce jen tehdy, podaří-

li se zachytit oba momenty. Není-li to moţné, pak méně poruší dílo ztráta zvláštního

neţ ztráta obecného, jiţ proto, ţe obecné je těsněji spjato s významem a překladatelova

práce je vázána na sdělitelnost“ (Levý, 1998, s. 119).

2.2 Substitúcia a lexikálna rovina

V predošlej kapitole sme uviedli, ţe realizácia substitúcie v umeleckom preklade

prebieha na rôznych jazykových rovinách. Nás bude pre teraz zaujímať rovina

lexikálna.

Lexikálnu rovinu predstavuje slovná zásoba daného jazyka, ktorá je „z hľadiska

myslenia a dorozumievania najpodstatnejšia súčasť jazyka“ (Ondruš – Sabol, 1987, s.

211). „Poznanie, kultúra a estetika spoločnosti sa odráţa predovšetkým v slovnej zásobe

jazyka. Pretoţe poznanie, kultúra, ideológia a estetika spoločnosti sa neustále rozvíja,

zdokonaľuje, mení sa aj slovná zásoba jazyka“ (Ondruš – Sabol, 1987, s. 26). Slovná

zásoba jednotlivých jazykov je rôzna, keďţe poznanie, kultúra, ideológia a estetika sú

iné napríklad vo Veľkej Británii, iné na Slovensku a iné v Španielsku. Takýto rozdiel sa

bezpochyby odráţa aj v slovnej zásobe. Preto prekladateľ neraz musí lexikálne jednoty

spätá s tou ktorou kultúrou substituovať lexikálnymi jednotkami domácej kultúry, teda

kultúry, do ktorej pôvodný umelecký text prenáša.

Substitúciu v lexikálnej rovine môţeme sledovať predovšetkým v próze, keďţe jej

rozsah oproti poézii je vo väčšine prípadov v nepomere. Stačí porovnať rozsah, v akom

FF KSSFK

18

sa realizuje tradičný epický ţáner román (zvyčajne niekoľko sto strán) v porovnaní so

ţánrovou formou poézie sonetom. Na ploche románu sa teda slovná zásoba jazyka

odráţa vo väčšom rozsahu, pričom v prípade sonetu je autorov výber lexikálnych

jednotiek limitovaný na štrnásť veršov. To znamená, ţe prekladateľ bude substituovať

väčší počet lexikálnych jednotiek v próze ako v poézii.

Čo prekladateľ substituuje na lexikálnej rovine? Sú to napríklad vlastné mená (sem

môţeme zaradiť rôzne „nymá“ ako napríklad antroponymá, toponymá, hydronymá,

oronymá, etnonymá, chrematonymá a iné), ďalej metrické sústavy, azda

najzaujímavejšia je substitúcia frazeologických jednotiek.

2.2.1 Substitúcia vlastných mien

Andričík (2004, s. 60-62) uvádza vo svojej publikácii K poetike umeleckého textu

básničku, ktorá figuruje v diele Alica v krajine zázrakov od anglického spisovateľa

Lewisa Carrolla (uvádzame len prvú strofu básne):

How doth the little crocodile

Improve his shining tail,

And pour the waters of the Nile

On every golden scale.

Český preklad od Aloysa a Hany Skoumalovcov:

Na Berounce pod Tetínem

krokodýl se vyhřívá,

hoví si v tom proudu línem

jako kláda neživá.

Ako si môţeme všimnúť, v pôvodnom texte sa nachádza vlastné meno

(hydronymum) „the Nile“ v preklade „Níl“. Český preklad nahradzuje názov rieky „the

Nile“ českým „Na Berounce pod Tetínem“. Práve takúto substitúciu hodnotíme ako

substitúciu vlastných mien. Veľmi časté bývajú v prekladoch substitúcie antroponým.

Napríklad Vilikovský (1984, s. 114) spomína „preklad“ mien James – Diego – Jakub.

Levý k substitúcii antroponým prezentuje zaujímavú myšlienku: „Při překladu jde

přirozeně jen o význam, jenţ má platnost v celku díla, nikoliv o významovost absolutní:

nebudou se překládat jména, která sama o sobě mají sice sémantický obsah (König,

FF KSSFK

19

Pokorný), ale takový, který není součástí významové výstavby díla“ (Levý, 1998, s.

116).

2.2.1.1 Analýza

Zaujímavý príklad substitúcie vlastných mien, konkrétne antroponyma, môţeme

nájsť v preklade príbehu How the Tortoise Became (Ako sa zrodila kortynačka), ktorý je

súčasťou knihy anglického spisovateľa Ted Hughesa How the Whale Became and Other

Stories (Ako sa zrodila veľryba a iné príbehy). O slovenský preklad tejto knihy sa

postaral Marián Andričík.

V spomínanom príbehu vystupuje postava – zviera, ktorej meno je Torto.

‚Well, Torto,‘ said God kindly, ‗would you like a skin yet?‘

(Ted Hughes, How the Tortoise Became)

Vlastné meno Torto vychádza z anglického slova Tortoise, čo v preklade znamená

korytnačka. Ak by prekladateľ postupoval pri vytváraní tohto vlastného mena

v slovenskom preklade rovnako, ako to robí autor pôvodného textu, vzniklo by zo slova

korytnačka slovo „koryt“. Prekladateľ vyuţíva substitúciu a pôvodné meno Torto

nahradzuje vlastným menom Corrito. Na konci príbehu slovenského prekladu

prekladateľ píše:

―Corrito – rapavé koryto.‖

(Ted Hughes, Ako sa zrodila korytnačka, prel. Marián Andričík)

Zdá sa, ţe menu Torto by malo v slovenskom preklade zodpovedať meno Koryto.

Andričík nás ale v rozhovore upozornil, ţe slovo Torto v anglickom jazyku neexistuje a

v diele teda vystupuje s nádychom exotického. Práve v dôsledku toho sa rozhodol za

meno Torto substituovať Corrito, ktoré podľa autora prekladu spomínaný nádych

exotického v povedomí slovenského čitateľa zachováva.

Domnievame sa, ţe takýto spôsob substitúcie je oprávnený, vzhľadom na to, ţe

autor sa snaţí v preklade zachovať exotický pôvod vlastného mena Torto aj v preklade.

FF KSSFK

20

2.2.2 Substitúcia frazeologických jednotiek

„Frazeologická jednotka (frazeologizmus) je ustálené slovné spojenie, ktoré sa

vyznačuje obraznosťou a nerozloţiteľnosťou svojho významu, ako aj expresívnosťou“

(Mlacek, 1984, s. 48).

„Častou chybou, ktorej sa dopúšťa prekladateľ, je nepostrehnutie ustáleného

slovného spojenia ako frazeologickej jednotky a jeho doslovný preklad“ (Kot, 1996).

Frazeologické jednotky, ktoré sú úzko späté s určitou kultúrou, nie je moţné doslovne

prekladať, pretoţe by stratili svoj význam. Prekladateľovi pri preklade neostáva nič iné,

ako cudzojazyčné frazeologizmy substituovať. Prekladateľ môţe pôvodnú

frazeologickú jednotku nahradiť takou, ktorá spĺňa vo východiskovom jazyku rovnakú

funkciu, teda nahradí pôvodnú frazeologickú jednotku frazeologickým ekvivalentom

domácej tradície. Na druhej strane, prekladateľ môţe frazeologizmus nahradiť

nefrazeologickým ekvivalentom. Napríklad anglické „make up one‟s mind nahradí ako

„rozhodnúť sa“, alebo „red light district“ ako „mestská štvrť s verejnými domami“

(Kvetko, 1991, s. 8). Nesmieme však zabúdať na výnimky, keď prekladateľ nie je

nútený vyuţiť substitučnú metódu. Ako príklad uvádzame frazeologizmy, ktoré Jozef

Mlacek vymedzuje ako frazeologizmy prevzaté z antiky, zo starovekých gréckych

a rímskych dejín a z gréckej i rímskej mytológie: Achillova päta, Damoklov meč,

trojský kôň a iné (Mlacek, 1984, s. 83). Takéto frazeologizmy sú ukotvené v povedomí

azda väčšiny svetových kultúr a ich význam je všeobecne známy, preto prekladateľ

nemusí spomínanú skupinu frazeologizmov pri preklade substituovať.

2.2.2. 1 Analýza

Analýzu substitúcie frazeologizmov sme uskutočnili v dvoch dielach. Prvým bol

román Zbohom zbraniam (A Farewell To Arms) od amerického spisovateľa a nositeľa

Nobelovej ceny Ernesta Hemingwaya. Druhým dielom bol román Kto chytá v žite (The

Catcher in The Rye) od amerického spisovateľa J. D. Salingera. V analyzovaných

dielach sme našli niekoľko frazeologických jednotiek. Ako vzorky vyberáme úryvky,

v ktorých sme identifikovali idiomatické spojenia. V analýze uvádzame analyzované

texty vţdy v tomto poradí: 1. pôvodný umelecký text, 2. slovenský preklad, 3. český

preklad. Pre lepšiu orientáciu označujeme jednotlivé frazeologizmy farebne.

Ako prvý príklad substitúcie frazeologizmov uvádzame úryvok z románu Zbohom

zbraniam:

FF KSSFK

21

For a while, with the brandy, I rowed easily and steadily. Then I began

to catch crabs and soon I was just chopping along again with a thin

brown taste of bile from having rowed too hard after the brandy.

(Ernest Hemingway, The Farewell to Arms)

Chvíľu, s brandy v sebe, som vesloval zľahka a plynule. Potom som začal

zaberať naprázdno, potom som iba plieskal o vodu, v ústach som mal

slabú hnedú chuť žlče od toho, že som po koňaku tak prudko vesloval.

(Ernest Hemingway, Zbohom zbraním, prel. Alfonz Bednár)

Chvilku jsem, s brandy v žaludku, vesloval bez námahy a pravidelně. Pak

jsem začal zabírat na prázdno a brzo jsem už jen tak pleskal do vody, v

ústech slabou hnědou chuť žluče od toho, jak jsem po té brandy moc

rychle vesloval.

(Ernest Hemingway, Sbohem, armádo!, prel. Josef Škvorecký)

V úryvku sme vyznačili „to catch crabs“. Podľa frazeologického slovníka (Kvetko,

1991, s. 116) „to catch a crab“ znamená: nešikovno (hlboko) zaveslovať, zaryť veslom

do vody. „To catch a crab“ je teda idióm spojený s veslovaním. Ak by prekladateľ

nepovaţoval „to catch crabs“ za frazeologické spojenie a preloţil túto časť textu

doslovne: „chytať kraby“, dopustil by sa fatálnej chyby a negatívneho posunu

v preklade. Alfonz Bednár i Josef Škvorecký substituujú tento idióm frázou „zabrať

naprázdno“. Nás zarazil fakt, ţe frazeologický slovník (Kvetko, 1991) výklad „zabrať

naprázdno“ nepozná. Vyhľadali sme teda idióm v Oxfordskom slovníku anglického

jazyka, ktorý takúto interpretáciu idiómu „to catch a brab“ spomína.

Na ďalšiu exemplifikáciu substitúcie frazeologizmov sme vybrali tri úryvky

z románu Kto chytá v žite.

Prvý úryvok:

Boy, did she hit the ceiling when I said that. I know I shouldn‘t‘ve said it,

and I probably wouldn‘t‘ve ordinarily, but she was depressing the hell

out of me.

(Jerome David Salinger, The Catcher in the Rye)

FF KSSFK

22

Ľudia, tá div nevyskočila z kože, keď som jej to povedal. Viem, že som to

nemal povedať a za normálnych okolností by som to ani nebol povedal,

ale strašne ma to otrávilo.

(Jerome David Salinger, Kto chytá v žite, prel. Viera Marušiaková)

Páni, ta vám vyskočila až do stropu, jak jsem to řek. Já vím, že jsem to

neměl říkat, a asi bych to taky normálně neřek, ale já z ní byl pekelně

deprimovanej.

(Jerome David Salinger, Kdo chytá v žitě, prel. Luba a Rudolf Pellarovi)

Zvýraznené „hit the ceiling“ v doslovnom preklade znamená „udrieť strop“. Podľa

frazeologického slovníka sa tento frazeologizmus zhoduje so slovenským: ísť sa

rozpučiť, ísť z koţe vyletieť (od zlosti) (Kvetko, 1991, s. 90). Substitúcia amerického

frazeologizmu „hit the ceiling“ slovenským „nevyskočila z koţe“ teda korešponduje

s výkladom uvedeným v slovníku. České „vyskočila aţ do stropu“ predstavuje skôr

doslovný preklad ako substitúciu.

Druhý úryvok:

―Holden. . . One short, faintly stuffy, pedagogical question. Don‘t you think

there‘s a time and place for everything? Don‘t you think if someone starts

out to tell you about his father‘s farm, he should stick to his guns, then get

around to telling you about his uncle‘s brace?‖

(J. D. Salinger, The Catcher in the Rye)

―Holden... Jednu malú, dosť nezáživnú pedagogickú otázku. Nemyslíš, že

všetko má svoj čas a miesto? Nemyslíš, že ak ti niekto začne rozprávať

o otcovej farme, tak sa má držať tejto témy a až potom prejsť na ujcov

ortopedický stroj?‖

(J. D. Salinger, Kto chytá v žite, prel. Viera Marušiaková)

„Holdene… Jednu malou, poněkud malichernou pedagogickou otázku.

Nemyslíš, že všechno má svůj čas a svoje místo? Nemyslíš, že když ti

někdo začne vykládat o farmě svého otce, tak se má držet věci, a teprve

potom přejít k opěrnému přístroji svého strýčka?―

(J. D. Salinger, Kdo chytá v žitě, prel. Luba a Rudolf Pellarovi)

FF KSSFK

23

V úryvku sme vyznačili „stick to his gun“ v doslovnom preklade „drţať sa jeho

zbrane“. Podľa frazeologického slovníka je „stick to one‟s gun” frazeologizmus, ktorý

sa pouţíva v hovorom styku. Slovník uvádza k tomuto anglickému frazeologizmu

nasledujúce slovenské ekvivalenty: drţať sa svojho (presvedčenia), drţať sa veci;

(ob)hájiť, (u)brániť, (u)drţať si pozíciu (Kvetko, 1991, s. 230). Slovenské „sa má drţať

tejto témy“ a české „tak sme má drţet věci“ korešpondujú s výkladom v slovníku. Ani

jeden z prekladateľov sa teda nedopustil chyby a substituoval anglické „stick to his gun“

správne.

Tretí úryvok:

"Go home, Mac, like a good guy. Go home and hit the sack."

(J. D. Salinger, The Catcher in the Rye)

„Choď pekne domov, ako sa na dobrého chlapčeka patrí. Choď pekne

domov a vyspinkaj sa.―

(J. D. Salinger, Kto chytá v žite, prel. Viera Marušiaková)

„Běž domů, Františku, a buď hodnej chlapeček. Běž domů a hajdy na

kutě.―

(J. D. Salinger, Kdo chytá v žitě, prel. Luba a Rudolf Pellarovi)

„hit the sack“ v doslovnom preklade „udrieť do vreca“. Frazeologický slovník

uvádza k uvedenej frazeologickej jednotke tieto slovenské ekvivalenty: dať si šlofíka,

dať si veršík, zaliezť pod perinu, ísť spať (Kvetko, 1991, s. 250). Marušiaková

substituuje frazeologickú jednotku „hit the sack“ slovenským „vyspinkaj sa“. Českí

prekladatelia nahradili pôvodný frazeologizmus českým „hajdy na kutě“.

V analýze sme zistili, ţe frazeologické jednotky sú skutočne úzko späté s kultúrou,

v ktorej vznikli. Ich doslovný preklad nie je moţný, prekladatelia museli siahnuť po

substitučnej metóde a nahradiť pôvodné frazeologizmy domácimi ekvivalentmi. Za

menšiu výnimku moţno povaţovať „hit the ceiling“ – „udrieť do stropu“, ktoré by sme

v konečnom dôsledku mohli preloţiť aj doslovne, pričom by tento frazeologizmus svoj

význam nestratil.

2.2.3 Substitúcia mier dĺžky, plochy a iných

V cudzojazyčnom umeleckom texte sa prekladateľ veľakrát stretáva s rôznymi

mierami dĺţky, hmotnosti, objemu a podobne. Miery. ktoré sa vyskytujú v cudzej

kultúre, však nemusia byť prítomné v domácej kultúre, do ktorej je preklad smerovaný a

FF KSSFK

24

ktorá potom takéto miery môţe pokladať za cudzie elementy v texte. Niekedy sa cudzie

miery ponechávajú v preklade, niekedy sa nahradzujú. Je substitúcia cudzích mier

mierami domácej kultúry oprávnenou, alebo ide o chybný krok prekladateľa?

Nazdávame sa, ţe substitúcia cudzích mier nie je chybou. Pokúsime sa obhájiť svoje

tvrdenie.

Ak prekladateľ nahradí cudziu mieru mierou, ktorá sa vyuţíva v domácej kultúre,

neurobí tak ţiadnu väčšiu chybu. Práveţe, takýto postup prekladateľa povaţujeme za

opodstatnený, pretoţe ako sme naznačili v úvodnej časti práce, prekladateľ sa snaţí

preniesť originál do domácej kultúry, ktorá nemusí mať bliţšie spojenie s cudzou

kultúrou, nie to ešte s jej mierami.

2.2.3. 1 Analýza

Ako príklad substitúcie metrických sústav nám môţe slúţiť dielo amerického

spisovateľa F. Scotta Fitzgeralda The Great Gatsby (Veľký Gatsby), ktoré z anglického

originálu do slovenčiny preloţil Ján Vilikovský:

Only Gatsby, the man who gives his name to this book, was exempt from

my reaction—Gatsby, who represented everything for which I have an

unaffected scorn. If personality is an unbroken series of successful

gestures, then there was something gorgeous about him, some

heightened sensitivity to the promises of life, as if he were related to one

of those intricate machines that register earthquakes ten thousand miles

away.

(F. Scott Fitzgerald, The Great Gatsby)

V tomto úryvku registrujeme mieru dĺţky míľu, ktorá sa pouţíva napríklad v

Spojených štátoch amerických:

…ten thousand miles away.

Ak by prekladateľ nepouţil substitučnú metódu, preklad by vyzeral takto:

…desaťtisíc míľ.

Takýto preklad nepredstavuje pre prekladateľa väčší problém, no pre čitateľa môţe

míľa ako miera dĺţky spôsobovať nemalé problémy. Na jednej strane môţe byť čitateľ,

ktorý takúto mieru pozná, no nie je s ňou úplne stotoţnený, nevie si ju previesť na

dĺţkovú mieru, ktorú pozná zo svojej kultúry, tým si nevie predstaviť vzdialenosť, ktorú

FF KSSFK

25

míľa v umeleckom texte reprezentuje. Na druhej strane, v krajnom prípade sa môţe

stať, ţe čitateľ sa s takouto mierou nikdy v ţivote nestretol a dáva si otázku, čo vlastne

slovo míľa znamená. Môţeme konštatovať, ţe v spomínanom krajnom prípade

spôsobila by takáto dĺţková miera u čitateľa nemalé problémy pri recepcii textu.

Pravdaţe, niekedy je čitateľ schopný dedukovať význam slova z kontextu.

Ján Vilikovský pri reprodukcii Veľkého Gatsbyho vychádzal pravdepodobne

z rovnakých úvah, ktoré uvádzame v našej práci. V preklade teda vyuţíva substitučnú

metódu a nahradzuje míle kilometrami:

Iba na Gatsbyho, na človeka, po ktorom je pomenovaná táto kniha, sa

moja reakcia nevzťahovala - na toho Gatsbyho, ktorý stelesňoval všetko,

čím neskrývane pohŕdam. Ak osobnosť je nepretržitým sledom úspešných

gest, potom na Gatsbym bolo čosi veľkolepé, vyznačoval sa akousi

zvýšenou citlivosťou k prísľubom života, akoby bol spriaznený s jedným z

tých zložitých prístrojov, ktoré zaznamenajú zemetrasenie na desaťtisíc

kilometrov.

(F. Scott Fitzgerald, Veľký Gatsby, prel. Ján Vilikovský)

Ak sme pozorní, všimneme si, ţe prekladateľ nahradil míle kilometrami, no

neskonvertoval hodnotu, v tomto prípade desaťtisíc. Nemal by prekladateľ predsa

skonvertovať míle na kilometre? Načrime do matematiky. Jedna míľa predstavuje

pribliţne 1,6 kilometra, teda desaťtisíc míľ je pribliţne šestnásťtisíc kilometrov. Urobil

prekladateľ niekde chybu? V tomto prípade ani tak nie. Desaťtisíc tu skôr slúţi na

zobrazenie veľkej vzdialenosti a tých šestnásťtisíc kilometrov by mohlo pôsobiť

u čitateľa ako rušivý element.

Niekedy je však skonvertovanie jednotiek dôleţité. Opäť si pomôţeme príkladom

z Veľkého Gatsbyho, kde rozprávač opisuje miesto svojho pobytu:

I lived at West Egg, the—well, the less fashionable of the two, though

this is a most superficial tag to express the bizarre and not a little

sinister contrast between them. My house was at the very tip of the egg,

only fifty yards from the Sound, and squeezed between two huge places

that rented for twelve or fifteen thousand a season. The one on my right

was a colossal affair by any standard—it was a factual imitation of some

Hotel de Ville in Normandy, with a tower on one side, spanking new

FF KSSFK

26

under a thin beard of raw ivy, and a marble swimming pool, and more

than forty acres of lawn and garden. It was Gatsby‘s mansion.

(F. Scott Fitzgerald, The Great Gatsby)

Slovenský preklad:

Býval som na Západnom vajci, na tom - skrátka, na tom menej

elegantnom, hoci to je len veľmi povrchná nálepka na vyjadrenie

bizarného a nemálo pochybného kontrastu medzi nimi. Môj dom stál na

samom konci vajca, iba päťdesiat metrov od prielivu, stisnutý medzi dva

obrovské baraky, ktoré určite vyšli na takých dvanásť - pätnásť tisícok

ročne. Ten napravo odo mňa bol podľa akýchkoľvek meradiel kolosálny -

skutočná imitácia akejsi radnice v Normandii mala na boku novú vežu,

pod riedkymi fúzikmi vyhúkajúceho brečtana, mramorový bazén a

pätnásťhektárový trávnik a záhradu. To bola Gatsbyho vila.

(F. Scott Fitzgerald, Veľký Gatsby, prel. Ján Vilikovský)

V úryvku si môţeme všimnúť anglickú dĺţkovú mieru yard:

only fifty yards from the Sound,

slovenský preklad vyzerá nasledovne:

iba päťdesiat metrov od prielivu,

Ďalej je v texte prítomná anglická plošná miera aker:

more than forty acres of lawn and garden.

v slovenskom preklade:

pätnásťhektárový trávnik a záhradu.

Ako si môţeme všimnúť, Vilikovský substituuje yard metrom, no hodnota

päťdesiat ostáva rovnaká. Prejdime teda opäť k matematike. Jeden yard predstavuje

pribliţne rovnakú vzdialenosť ako jeden meter, preto Vilikovský hodnotu

neskonvertoval, ale ponechal ju tak. No v prípade plošnej miery aker dochádza k úplnej

substitúcii, prekladateľ nahradil a príslušne skonvertoval aker na hektár, pričom jeden

aker predstavuje pribliţne 0,40 hektára. Ak by prekladateľ hodnotu štyridsať ponechal,

údaj štyridsať hektárov by bol voči originálu výrazne skreslený a prekladateľ by sa

dopustil chyby. Pozornému čitateľovi určite neušlo, ţe prekladateľ neskonvertoval

FF KSSFK

27

miery úplne presne, keďţe 40 x 0,40 rovná sa 16. Vilikovského pätnásť však

nepredstavuje aţ taký veľký posun voči originálu, z prekladateľovej strany išlo skôr o

„okrúhlejšie“ číslo a tieţ platí, ţe prekladateľ „Metrické soustavy bude také jinak

převádět v beletrii a jinak v literatuře věcné: ve vědeckém díle musí přepočítávat

matematicky (10 yards - 9 metrů, resp. 9,14 m), kdeţto v beletrii přibliţně (ten yards -

deset metrů)“ (Levý, 1998, s. 135).

Súhrnne moţno skonštatovať, ţe ak sa uţ prekladateľ rozhodne substituovať

cudziu metrickú sústavu metrickou sústavou domácej kultúry, mal by byť dôsledný

a vyhnúť sa zbytočných chýb, ktoré by mohli vyvolať zbytočný posun prekladu voči

originálu. Substitúciu cudzích metrických sústav hodnotíme ako nevynútenú. Je len na

prekladateľovi, či zvolí ich substitúciu alebo preklad.

2.3 Substitúcia a syntaktická rovina

„Syntaktickú rovinu jazyka tvorí mnoţina gramatických konštrukcií (syntagiem,

viet, súvetí, zloţených súvetí), ktoré – podobne ako morfologické prostriedky – majú

bilaterálnu povahu: konštituujú ich formálne, výrazové prvky (zvukovo-intonačná

štruktúra, realizácia konštrukcií pomocou gramatických tvarov) a obsahové prvky

(významová, sémantická náplň gramatickej konštrukcie)“ (Ondruš – Sabol, 1987, s.

188).

Kaţdý jazyk má svoju špecifickú syntax, ktorá sa odlišuje od syntaxe iných

jazykov (napr. anglický jazyk nepozná jednočlenné slovesné vety, ktoré sú v slovenčine

a češtine samozrejmosťou (Dušková, 2006, s. 368)). Odlišností medzi syntaxou

jednotlivých jazykov moţno nájsť niekoľko (napr. úplnej syntaktickej komparatistike

češtiny a angličtiny sa venuje Libuše Dušková vo svojej publikácii Mluvnice současné

angličtiny na pozadí češtiny).

Ako sme uviedli v predošlých kapitolách, práve odlišnosti sú pri preklade parketou

substitúcie a to platí aj pre syntaktickú rovinu jazyka. Napríklad anglický prekladateľ by

musel pri preklade slovenského diela nahradiť jednočlennú slovesnú vetu „Prší!“

anglickým „It‟s raining.“.

FF KSSFK

28

2.3.1 Analýza

Doposiaľ sme skúmali podoby substitúcie v prozaických textoch. Aby sme

neostali nič dlţní dramatickému textu, vybrali sme na analýzu substitúcie na

syntaktickej rovine Shakespearovho Hamleta v slovenských a českých prekladoch.

Zamerali sme sa na slovosled viet.

Pôvodných umelecký text:

MARCELLUS

O, farewell, honest soldier:

Who hath relieved you?

Slovenský preklad Hamleta od Jozefa Kota:

MARCELLUS

Zbohom, Francisco; kto vystriedal ťa v stráži?

Slovenský preklad od Ľubomíra Feldeka:

MARCELLUS

Zbohom, chrabrý vojak. Kto ťa vystriedal?

Český preklad od Josefa Jiřího Kolara:

MARCEL

S Bohem, čestný vojíne. Kdo vás vystřídal?

Český preklad od Františka Nevrlu:

MARCELLUS

Buď zdráv, počestný muži!

Kdo střídal tě?

Anglické „Who hath relieved you?“ predstavuje typickú opytovaciu vetu

v anglickom jazyku. Doslovný preklad „Kto vystriedal ťa?“ je však pre slovenčinu a

češtinu príznačný – predstavuje inverziu slovosledu, keďţe slovenský, respektíve český

ekvivalent je „Kto ťa vystriedal?“ – „Kdo tě vystřídal?“. Kotov a Nevrlov preklad

FF KSSFK

29

doslova ponechávajú pôvodný slovosled anglickej otázky. Feldek aj Kolar substituujú

pôvodný anglický tvar otázky slovenským, respektíve českým tvarom.

2.4 Substitúcia v poézii

V predošlých kapitolách sme nahliadli predovšetkým na problematiku substitúcie

na lexikálnej a čiastočne syntaktickej rovine v prozaických a dramatických textoch.

Substitúcia na uvedených jazykových rovinách je bez pochyby prítomná aj v prekladoch

poézie, spomeňme si na báseň z diela Alica v krajine zázrakov, ktorú uvádzame v rámci

substitúcie na lexikálnej rovine. Poézia sa však od prózy či drámy odlišuje, „poézia je

tým literárnym druhom, v ktorom sa z celej sféry literatúry najväčšmi uplatňuje

literárnosť, konvenčnosť, t. j. úsilie priradiť výpovedi najväčšie kvantum svojských,

poetologických prvkov, stmeliť hutné sémantické posolstvo rytmom, niekedy aj rýmom,

ďalšími eufonickými prvkami (aliteráciami, asonanciami, anaforami), obraznosťou,

strofikou, na malom priestore koncentrovane exponovať myšlienku a jej štylistické

vyjadrenie“ (Slobodník, 1990, s. 43). Uvedené vymedzenie poézie oproti iným

literárnym druhom nám napovedá, ţe substitúcia bude mať v prekladoch poézie svoje

špecifické podoby.

2.4.1 Veršové systémy

Existuje niekoľko veršových systémov, ktoré sa navzájom odlišujú podľa prvku

verša, ktorý je nositeľom primárneho rytmicko-metrického impulzu (Harpáň, 2004, s.

144).

V rámci veršových systémov môţeme vyčleniť prípady, kedy prekladateľ

substituuje celý veršový systém iným, to znamená, ţe napríklad časomerný veršový

systém nahradí sylabickým, tonickým, alebo sylabotonickým veršovým systémom. Ako

príklad takejto substitúcie uvádza Slobodník V. Turčányho, ktorý „pri preklade

Ovídiových Premien nahradzuje pôvodné riešenie sylabotonickým veršom so strohou

rýmovou schémou aa bb“ (Slobodník, 1990, s. 55). Iným prípadom je substitúcia, ktorá

sa udeje v rámci veršového systému. Slobodník uvádza ako prípad takejto substitúcie

preklad Ovidiovho Umenia milovať, v ktorom V. Mihálik zachoval štruktúru časomiery,

„prirodzene s tou zmenou, ţe opozíciu gréckych a latinských dlhých a krátkych slabík

nahradila opozícia prízvučných a neprízvučných slabík (Slobodník, 1990, s. 55). My

sme sa v analýze zamerali na rytmickú substitúciu v rámci sylabotonického veršového

systému.

FF KSSFK

30

2.4.1.1 Analýza

Naša metodika pri exemplifikovaní rytmickej substitúcie bude nasledovná: najprv

rytmicky rozanalyzujeme prvú strofu anglickej básne od Williama Blaka The Garden of

Love (Záhrada lásky), následne jej slovenský a český preklad. Potom porovnáme

pôvodný umeleckého text s jeho prekladmi. Prízvučné slabiky označujeme veľkým

tlačeným X. Neprízvučné slabiky označujeme malým tlačeným x.

I went to the Garden of Love,

x X x x X x x X

And saw what I never had seen;

x X x x X x x X

A Chapel was built in the midst,

x X x x X x x X

Where I used to play on the green.

x x X x X x x X

(William Blake, The Garden of Love)

Raz šiel som lásky záhradou

x X x X x X x x

a videl čudné premeny.

x X x X x X x x

Tam v strede stála kaplnka,

x X x X x X x x

kde hrával som sa v zeleni.

x X x X x X x x

(William Blake, Záhrada lásky, prel. Jana Kantorová-Báliková)

Kdys lehl jsem si nad břehem,

x X x X x X x x

kde láska spala

x X x X x

a žalost sítin šelestem

FF KSSFK

31

x X x X x X x x

tam lkala, lkala.

x X x X x

(William Blake, Zahrada lásky, prel. Jaroslav Skalický)

Blakova báseň Záhrada lásky je napísaná v sylabotonickom veršovom systéme.

Kaţdý verš je zloţený z ôsmich slabík. Tri slabiky sú vţdy prízvučné. W. Blake vyuţil

pri výstavbe verša amfibrachické (U – U) a anapestické (U U –) stopy.

Slovenský aj český prekladateľ ostali pri preklade v sylabotonickom veršovom

systéme, nesubstituujú ho iným. Zmeny sme zaznamenali v rámci metrického pôdorysu

básne.

V prípade slovenského prekladu, Kantorová-Báliková zachováva pôvodný

osemslabičný verš s tromi prízvučnými slabikami. Mení sa však stopová organizácia

verša. Kantorová-Báliková vyuţíva namiesto amfibrachu a anapestu jamb (– U).

Český preklad zachováva počet slabík (osem) v prvom a treťom verši. Skalický

však nahradzuje pôvodný druhý a štvrtý verš päťslabičným veršom s dvoma

prízvučnými slabikami. Rovnako ako v slovenskom preklade, mení sa stopová

organizácia verša. Skalický pri preklade vyuţil podobne ako Kantorová-Báliková

jambickú stopu.

2.4.2 Eufonická organizácia básne

Eufónia „sa zakladá na zámernom, príznakovom vyuţívaní a organizácii

zvukových kvalít hlások a slov, čím sa dosahuje emocionálne a expresívne zafarbenie

textu. Eufonickosť literárneho textu moţno dosiahnuť opakovaním tých istých

a príbuzných hlások, ale aj zvláštnou organizáciou rozdielnych hlások (napr.

pravidelným striedaním otvorených a zatvorených samohlások). Eufónia je dôleţitým

činiteľom rytmickej a metrickej výstavby verša; aj rým je vo svojej podstate eufonický“

(Harpáň, 2004, s. 82-83). Tak ako to napovedá nadpis kapitoly, nás bude zaujímať

eufonická organizácia básne. Ako príklad Slobodník (1990, s. 81) uvádza báseň

Miroslava Válka Bubnovanie na opačnú stranu, ktorá je excelentnou ukáţkou

príznačnej eufonickej organizácie básne, kde okrem iného hláskové zoskupenia s „b“

evokujú zvuk, ktorý vzniká pri údere na bubon:

Bubny prešli stáročiami,

FF KSSFK

32

bubon veštil budúcnosť,

bubny vzbúr a búrky bubnov pod nebom,

bumerang bubnov ženúci stáda k hradbám,

buldogy bubnov proti rabom,

batoľa bubnov, teda kolembám...

(Miroslav Válek, Bubnovanie na opačnú stranu)

Vráťme sa k hlavnej téme našej práce: ako súvisí substitúcia s eufonickou

organizáciou básne? Pri preklade niektorých básní prekladateľ nie je schopný zachovať

pôvodnú zvukovú organizáciu, keďţe je veľakrát „neopakovateľné spätá

s fonematickým repertoárom kaţdého jazyka a pri preklade do iných jazykov je

moţnosť jej prenosu značne obmedzená, niekedy celkom vylúčená“ (Slobodník, 1990,

s. 81), preto musí prekladateľ niekedy rezignovať a eufonické riešenie básne celkom

odsunúť, alebo sa pokúsiť o inú konkretizáciu zvukovej organizácie pôvodného textu,

„t. j. musí vytvoriť „svojimi“ fonémami analógiu zvukového eufonického obrazu básne

pôvodiny. V takom prípade autor evokuje prostriedkami svojho jazyka atmosféru, akú

chcel navodiť autor originálu. Dôleţité je, aby úsilie o uchovanie atmosféry

neznamenalo narušenie významových pokynov originálu“ (Slobodník, 1990, s. 87).

O spomínanú „inú konkretizáciou zvukovej organizácie pôvodného textu“ sa môţe

prekladateľ pokúsiť nahradením pôvodných hlások, respektíve hláskových skupín

hláskami alebo hláskovými skupinami východiskového jazyka, ktoré svojou zvukovou

kvalitou evokujú rovnakú, alebo aspoň podobnú atmosféru, akú chcel navodiť autor

pôvodného umeleckého text. Takéto nahrádzanie hlások, respektíve hláskových skupín

nazývame eufonická substitúcia. Slobodník (1990, s. 87-88) ponúka ako príklad

eufonickej substitúcie Válkov preklad Verlainovej básne Jesenná pieseň (Chanson

d‘automne):

Les sanglots longs

des violons

de l‘automne

blessent mon couer

d‘une languer monotone.

(Paul Verlaine, Chanson d’automne)

FF KSSFK

33

Doslovný preklad: Dlhé vzlyky huslí jesene rania moje srdce jednotvárnou

clivotou.) Pôvodný text obsahuje veľmi exponované vyuţitie nosoviek „an“ a najmä

„on“ (zvýraznené ţltou farbou): Les sanglots longs des violons de l‘automne blessent

mon couerd‘une languer monotone.

Slovenský preklad M. Válka:

Ten nárek zlý,

keď do huslí

jeseň kvíli,

skľučuje,

srdcu je

zle v tej chvíli.

(Paul Verlaine, Jesenná pieseň, prel. Miroslav Válek)

Slobodník (1990, s. 88) uvádza, ţe nosovky sa zo slovenčiny vytratili pribliţne

v čase, keď sa uskutočnila systémová zmena „g“ na „h“. O tom, ţe nosovky

v slovanských jazykoch svedčia boli, svedčia slová prevzaté z maďarčiny. Napríklad

naše niekdajšie „golenb“ znive v maďarčine „galamb“, teda so zjavnými stopami

nosovky. Monotónnosť, evokáciu jesenného smútku, akú navodzuje francúzsky text,

vyuţil Miroslav Válek inak. Exponoval eufonickú skupinu „li“, ktorá plní v texte

prekladu rovnakú úlohu a aj kvantitatívne je takmer ekvivalentná originálu. Pôvodný

umelecký text obsahuje päť nosoviek, v slovenčine ich Válek substituuje štyrmi

spojeniami „li“. Slobodník (1990, s. 88) dodáva, ţe líniu „i“, ktorá vyvoláva predstavu

o clivom tóne huslí a vôbec jesennej nálade, v slovenskom texte posilňujú kľúčové

slová „kvíli“ a „chvíli“, cez ktoré – ako sa nazdáva Slobodník – dospel Válek

k básnickému riešeniu strofy: najmä slovo „kvíli“ má výraznú a smútok vyvolávajúcu

zvukovú „zostavu“. „Porovnaním významového jadra originálu sa prekladu svedčí

o tom, ţe M. Válek nevybočil zo sémantického priestoru francúzskej strofy“

(Slobodník, 1990, s. 88).

FF KSSFK

34

2.4.2. 1 Analýza

Podobným spôsobom ako Slobodník (1990) analyzuje báseň Paula Verlaina,

analyzovali sme prvú a časť tretej strofy básne Havran (The Raven), ktorej autorom je

americký spisovateľ Edgar Allan Poe. Prekladov Poovho Havrana je niekoľko. My sme

na analýzu vybrali slovenský preklad od Jany Kantorovej-Bálikovej, v ktorom moţno

poukázať na niekoľko prípadov eufonickej substitúcie. Kvôli lepšej orientácii

označujeme so sebou súvisiace zoskupenia hlások v texte farebne. Ako prvú uvádzame

prvú strofu:

Once upon a midnight dreary, while I pondered weak and weary,

Over many a quaint and curious volume of forgotten lore,

While I nodded, nearly napping, suddenly there came a tapping,

As of some one gently rapping, rapping at my chamber door.

`'Tis some visitor,' I muttered, `tapping at my chamber door –

Only this, and nothing more.

(Edgar Allan Poe, The Raven)

Slovenský preklad od Jany Kantorovej-Bálikovej:

Bola polnoc – čas zlý, krutý – a ja slabý, pochudnutý

študoval som staré spisy v hrubých zväzkoch zviazané

Sadal na mňa opar driemot, odo dvier však zaznel klepot,

tichý klepot z nočných temnôt, tajuplné ťukanie.

„Nejaký hosť,― snažil som sa vysvetliť to ťukanie,

„iba hosť, a nič viac nie.―

(Edgar Allan Poe, Havran, prel. Jana Kantorová-Báliková)

V prvom verši pôvodného textu sledujeme zoskupenie hlások „eary“ (vo

fonetickej transkripcii [iri], v texte vyznačené ţltou farbou). Toto zoskupenie vytvára

v rámci verša vnútorný rým. Kantorová-Báliková v slovenskom preklade Havrana

substituuje pôvodné hláskové zoskupenie „eary“ zoskupením hlások „utý“. Druhý verš

sa rýmuje so štvrtým, piatym a šiestym veršom (v texte vyznačené zelenou farbou).

Anglické rýmové slová lore, door, more obsahujú účinné zoskupenie hlások „or“ (vo

FF KSSFK

35

fonetickej transkripcií [ór]). Prekladateľka opäť substituuje: „or“ v druhom verši

nahrádza „né“, v štvrtom, piatom a napokon šiestom verši „nie“. „Odo dvier zaznieva

klepot“, Poe dosiahol zvukový efekt klopania na dvere slovami napping, tapping

a rapping, ktoré sú zakončené na „ping“ (vo fonetickej transkripcii [piɳ]). Takéto

zakončenie hodnotíme ako príznačné, pretoţe evokuje zvuk vznikajúci pri klopkaní.

Kantorová-Báliková nahradzuje „ping“ zoskupením hlások „ot“. Dôleţitá je hlavne

plozíva „t“, ktorá podobne ako anglické „ping“, evokuje zvuk klopkania.

Celkovo hodnotíme preklad Jany Kantorovej-Bálkovej ako orientovaný na

sémantickú stránku (Andričík, 2004, s. 13). Zvuková stránka prekladu je akosi v úzadí,

čo môţeme pozorovať hlavne na strate hlásky „r“, ktorá je preexponovaná v celej

Poovej básni Havran a dodáva jej pochmúrnu atmosféru.

Pokračujeme v analýze. V prvom verši tretej strofy básne Havran moţno sledovať

aliteračné opakovanie hlások „s“:

And the silken sad uncertain rustling of each purple curtain

(Edgar Allan Poe, The Raven)

Slovenský preklad:

Tajomný šum šarlátových záclon ma však obral o dych,

(Edgar Allan Poe, Havran, prel. Jana Kantorová-Báliková)

Aliteračným opakovaním „s“ Poe evokuje šušťanie záclon. V origináli umocňujú

šušťanie záclon slová „uncertain“ [ansétn] a „rustling“ [rasliɳ]. Kantorová-Báliková

substituuje pôvodné „s“ v celom verši mäkkým „š“. V aliterácii sú slová „šum

šarlátových“. Šušťanie záclon v slovenskom preklade umocňuje slovo „však“.

Substitúciu aliterácií, respektíve náhradu pôvodného „s“ mäkkým „š“ moţno

hodnotiť ako veľmi dobrú. Prekladateľka zachováva pôvodné zvukové vyznenie verša.

Takisto môţeme povedať, ţe „š“ v preklade ešte väčšmi umocňuje zvuk šušťania ako

„s“ v pôvodnom umeleckom texte.

FF KSSFK

36

3 Záver

Vo fáze reprodukcie pôvodného umeleckého textu prekladateľ vyuţíva rôzne

pracovné postupy. Jedným z týchto postupov je aj substitúcia, pri ktorej dochádza

k nahradeniu pôvodnej časti textu výrazom domácim, ktorý spĺňa rovnakú alebo

podobnú funkciu ako výraz pôvodný.

Prekladateľ vyuţíva substitúciu v prvom rade, ak sa v pôvodnom umeleckom texte

nachádzajú prípady nepreloţiteľnosti. Takisto však siaha po tomto pracovnom postupe

so zreteľom historizovať alebo modernizovať pôvodný umelecký text, pričom pôvodný

text nemusí obsahovať ţiadne nepreloţiteľné situácie.

Analýzou slovenských a českých prekladov anglickej a americkej literatúry sme sa

dopracovali k exemplifikácii rôznych podôb substitúcie. Na lexikálnej rovine sme

poukázali na substitúciu vlastných mien, frazeologických jednotiek a metrických sústav.

Na rovine syntaktickej to bola substitúcia slovosledu. V závere práce sme upozornili na

rytmickú a eufonickú substitúciu, ktorá je charakteristická predovšetkým pre poéziu.

Môţeme konštatovať, ţe substitúcia je v umeleckých prekladoch bohato

zastúpená. V práci sme uviedli len niektoré jej podoby. Ďalší výskum týkajúci sa

problematiky substitúcie by mohol pokračovať v magisterskom štúdiu a vyústiť vo

forme diplomovej práce, ktorá by čo najpregnantnejšie zachytávala čo najväčší počet

rôznych podôb substitúcie v umeleckých prekladoch cudzojazyčnej literatúry.

FF KSSFK

37

Textové pramene

BLAKE, W. The Garden of Love [online]. 2009 [cit. 2009-03-15]. Dostupné na

internete: <http://rpo.library.utoronto.ca/poem/2898.html>.

BLAKE, W. 1976. Záhrada lásky. Preloţila Jána Kantorová. Bratislava: Tatran 1976.

121 s.

BLAKE, W. 1994. Snoubení nebe a pekla. Preloţili Jaroslav Skalický a Otto F. Babler.

Liberec: DAUPHIN 1994. 207 s.

FITZGERALD, F. S. The Great Gatsby [online]. aktualiz. 1. júna 2007 [2009-03-15].

Dostupné na internete: <http://ebooks.adelaide.edu.au/f/fitzgerald/f_scott/gatsby/>.

FITZGERALD, F. S. 2005. Veľký Gatsby. Preloţil Ján Vilikovský. Bratislava: Petit

Press 2005. 221 s.

HEMINGWAY, E. 1966. A Farewell To Arms. New York: Charles Scribner's Sons

1966.

HEMINGWAY, E. 1973. Zbohom zbraniam. Preloţil Alfonz Bednár. Bratislava:

Slovenský spisovateľ 1973.

HEMINGWAY, E. 1958. Sbohem, Armádo!. Praha: SNKLHU 1958. 300 s.

HUGHES, T., MORRIS, J. 2008. How the Whale Became and Other Stories. London:

Frances Lincoln Children's Books 2008. 96 s.

HUGHES, T. 2007. Príbehy o stvorení. Preloţil Marián Andričík. Levoča: Modrý Peter

2004. 216 s.

POE, E. A. The Raven [online]. aktualiz. 4. októbra 2007 [cit. 2009-04-13]. Dostupné

na internete: <http://www.heise.de/ix/raven/Literature/Lore/TheRaven.html>.

SALINGER, J. D. 1951. The Catcher in the Rye. London: Hamish Hamilton 1951. 256

s.

SALINGER, J. D. 2000. Kto chytá v ţite. Preloţila Viera Marušiaková. Bratislava:

Slovenský spisovateľ 2000. 167 s.

SALINGER, J. D. 2000. Kdo chytá v ţitě. Preloţili Luba a Rudolf Pellarovi. Praha:

Volvox Globator 2000.

SHAKESPEARE, W. Hamlet [online]. 2009 [cit. 2009-04-13]. Dostupné na internete:

<http://www.william-shakespeare.info/act1-script-text-hamlet.htm>.

FF KSSFK

38

SHAKESPEARE, W. 1994. Hamlet. Preloţil Jozef Kot. Bratislava: HEVI 1994. 196 s.

SHAKESPEARE, W. 2006. Hamlet. Preloţil Ľubomír Feldek. Bratislava: Ikar 2006.

182 s.

SHAKESPEARE, W. Hamlet. Preloţil František Nevrla. [cit. 2009-04-13]. Dostupné na

internete: <http://www.phil.muni.cz/kapradi/hotove_texty/Nevrla_Ham.pdf>.

SHAKESPEARE, W. Hamlet, princ Dánský. Preloţil Josef Jiří Kolar. [cit. 2009-04-0].

Dostupné na internete:

<http://www.phil.muni.cz/kapradi/hotove_texty/Kolar_Ham.pdf>.

FF KSSFK

39

Zoznam použitej literatúry

ANDRIČÍK, M. 2004. K poetike umeleckého prekladu. Levoča: Modrý Peter 2004. 112

s.

DUŠKOVÁ, L. et al. Mluvnice současné angličtiny na pozadí češtiny. Praha: Academia

2006. 673 s.

ECO, U. 1994. The Limits of Interpretation. Bloomigton and Indianapolis: Indiana

University Press 1994. 295 s.

FELDEK, Ľ. 1997. Z reči do reči. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1977. 200 s.

FINDRA, J. 2004. Štylistika slovenčiny. Martin: Vydavateľstvo Osveta 2004. 232 s.

HARPÁŇ, M. 2004. Teória literatúry. Bratislava: TIGRA 2004. 283 s.

KOT, J. 1996. Projekt výučby teórie a praxe prekladu v Jazykovej škole [online]. Júl

1996 [cit. 2009-03-10] Bratislava. Dostupné na internete:

<http://www.1sjs.sk/files/documents/vyucba_prekladu.doc>.

KRÁĽ, Á., SABOL, J. Fonetika a fonológia. Bratislava: Slovenské pedagogické

nakladateľstvo 1989. s. 392.

KVETKO, P. 1991. Anglicko-slovenský frazeologický slovník. Bratislava: Slovenské

pedagogické nakladateľstvo 1991. 599 s.

LEVÝ, J. 1998. Umění překladu. Praha: Ivo Ţelezný 1998. 386 s.

MLACEK, J. 1984. Slovenská frazeológia. Bratislava: Slovenské pedagogické

nakladateľstvo 1984. 159 s.

ONDRUŠ, Š., SABOL, J. 1987. Úvod do štúdia jazykov. Bratislava: Slovenské

pedagogické nakladateľstvo 1987. 339 s.

Oxford English Dictionary crab, n.1. [cit. 2009-04-27]. Dostupné na internete:

<http://dictionary.oed.com/cgi/entry/50052922?query_type=word&queryword=crab&fi

rst=1&max_to_show=10&sort_type=alpha&result_place=1&search_id=evzY-Tr5xuM-

11764&hilite=50052922>.

POPOVIČ, A. 1971. Poetika umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran 1971. 168 s.

POPOVIČ, A. 1975. Teória umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran 1975. 293 s.

SLOBODNÍK, D. 1990. Teória a prax umeleckého prekladu. Bratislava: Slovenský

spisovateľ 1990. 220 s.

FF KSSFK

40

IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. 1979. Slovník cudzích slov A/Z.

Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1979.

ŠRUBAŘ, P. O Rýmech [online]. akualiz. v novembri 2008 [cit. 2009-03-12]. Dostupné

na internet: <http://rymy.cz/rymy.htm>.

VAJDOVÁ, L. 2007. Myslenie o preklade. Bratislava: Kaligram, 2007. 184 s.

VILIKOVSKÝ, J. 1984. Preklad ako tvorba. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1984.

240 s.

ZAMBOR, J. 2000. Preklad ako umenie. Bratislava: Univerzita Komenského

v Bratislava, 2000. 240 s.

FF KSSFK

41

Prílohy

Príloha A: CD médium – bakalárska práca v elektronickej podobe