Stupne efektívnosti nákladov na výrobu

Proporcionálne náklady

- rastú priamo úmerne s objemom produkcie a možno ich charakterizovať vzťahmi:

AVC

AVC3

AVC2

AVC1

Q

Q

VCAVC

QAVCVC

pp

pp

AVC3

Q

VC VC3

VC2

VC1

AVC1AVC2

Fixné nákladyV rámci určitého rozsahu výroby zostávajú nemenné. Z dostatočne dlhodobého hľadiska sa menia skokovo.

FC1

FC2

FC3

Q

FC AFC

QAFC1

AFC2

AFC3

0AFClim

Q

FCAFC

Q

Z uvedených rovníc vyplývajú ekonomické pravidlá

1. Zníženie jednotkových fixných nákladov zodpovedajúce konštantnému zvýšeniu výroby s rastúcou úrovňou produkcie klesá.

2. Pre rovnaké zvýšenie objemu produkcie je úspora jednotkových fixných nákladov vyššia pri nižšej úrovni produkcie.

3. S rastom fixných nákladov na výrobu rastú jednotkové fixné náklady. Pre konštantné zvýšenie objemu produkcie sú však úspory jednotkových fixných nákladov pri vyšších fixných nákladoch vyššie.

4. Z tohto dôvodu je potrebné venovať vyššiu pozornosť využitiu výrobných kapacít u drahších technológií ako u lacnejších, nakoľko prináša väčšie zníženie jednotkových fixných nákladov a tým aj vyššie relatívne úspory fixných nákladov

Rozdielne zníženie jednotkových nákladov pre rôzne úrovne produkcie

AFC

AFC1

AFC2

Q1Q2

AFC

Nižšia úroveň produkcieAFC

Q4Q3

AFC 3

AFC 4 AFC

Q

Vyššia úroveň produkcie

(Q2 – Q1) = (Q4 – Q3)

(AFC1 – AFC2) > (AFC3 – AFC4)

Relatívnu zmenu fixných nákladov pre produkciu porovnateľného obdobia Q1 vypočítame:

101 Q Q

ΔFC AFCAFC

QiFCFCFC

1

Q

QQ

Q

FC

Q

FC

Q

ΔFC

0

11

01

Ak iQ >1, potom < 0 ide o relatívnu úsporu fixných nákladov.

Ak iQ<1, potom > 0 ide o relatívne prekročenie fixných nákladov.

Čím väčší bude index produkcie, tím bude väčšia i relatívna úspora fixných nákladov.

Q

FCΔ

Q

FCΔ

Nadproporcionálne náklady

Q

VC

Q

FC

Q

TC p

AVCAFCATC

AVCATClimQ

Nadproporcionálne náklady vzniknú zlúčením dvoch nákladových druhov a to nákladov proporcionálnych a nákladov fixných. Matematicky ich možno vyjadriť:

Celkové nadproporcionálne náklady:TC = FC + VCp

Priemerné nadproporcionálne náklady:

Vývoj nadproporcionálnych nákladov

Nadproporcionálne celkovénáklady

Nadproporcionálne jednotkové náklady

Nadproporcionálne náklady vykazujú s rastom objemu výroby rastúcu efektívnosť danú vyšším produkčným využitím fixných nákladov.

ATCTC

Q Q

AVC FC

TC

ATC

AVC

Podproporcionálne nákladyPodproporcionálne celkové náklady

TR

TR (1-v)

ATC

Q

- FC

0Q

ATCAVC

Podproporcionálne jednotkové náklady

AVCATClim

AFCAVCATC

Q

FC

Q

VCATC

Q

ATC

)1(

)1(

vTRVC

FCvTRFCVCATC

Metódy proporcionovania nákladov na výrobu

1. Porovnávanie dynamiky tržieb a nákladov

2. Porovnávanie skutočných a prijateľných variabilných nákladov

c1c2

Prírastok tržieb vplyvom vyššej ceny

T

Q Q

Bod zvratu na základe porovnávania dynamiky tržieb a nákladov

Pre stanovenie minimálneho objemu produkcie je treba vymedziť funkciu tržieb a funkciu nákladov. Zjednodušene možno definovať tržby ako funkciu ceny a objemu produkcie v naturálnych jednotkách.

QPTR T2

T1

T1

T2

Bod zvratu(Break-even point) zisk

VN

FC

QQ0

TR,TC

TR P,ATC

PATCAVC

QQ0

Bod zvratu

Bod zvratu pre nulovú rentabilitu výrobyBod zvratu je bod, v ktorom podnik dosahuje nulovú rentabilitu výroby, vtedy keď tržby za vyrobené výrobky sa rovnajú nákladom na túto produkciu.

AVCP

FCQ

QAVCFCQP

TCTR

0

00

TC

Bod zvratu pre minimálnu rentabilitu výroby

TR

VC

TCFC

QQ0

Q(min)

TR,VN

P,AC

P

AVCATC

AFC

Q0 Q

)π(AVCP

FCQ

QπQAVCFCQP

ΠTCTR

minmin

min

min

Q(min)

Bod zvratu na základe porovnania skutočných a prijateľných variabilných nákladov

TR,TC

Objempožadovaného

zisku

TR

Prijateľné proporcionálnenáklady

Prijateľný variabilný náklad

Skutočný variabilný náklad

Objem dodatočného zisku

Q

Nereálne štádiumprodukcie

Stádiumnerentab.produkcie

Štádium rentabilnejprodukcie

Vplyv daní na bod zvratu

Zdanenie nemá na bod zvratu vplyv. To vyplýva z rovnice:

Bod zvratu pre nezdanený zisk = Bod zvratu pre zdanený zisk.

t)(1)AVC(P

t)(1FC

AVCP

FCQ

minmin

Bod zvratu pre cash flow

Bod zvratu

TRTC

VC a FC bez odpisov

FC

TR,TC

Celkové odpisy

FC - Odpisy

Bod zvratu pre cashflow

Q

Predpokladajme:

FC = 1500 tis. Sk

Odpisy =1 mil. Sk

AVC = 50 Sk

P = 250 Sk. Bod zvratu pre cash flow potom bude:

Bod zvratu pre cash flow je snahou vyjadriť taký bod zvratu, v ktorom by boli iba tie náklady (fixné a variabilné), ktoré súvisia s výdajovou zložkou, to znamená, že do fixných nákladov nie sú zahrnuté odpisy.

AVCP

OdpisyFCQ

ksAVCP

OdpisyFCQ 2500

50250

10000001500000

Bod zvratu pre prevádzkový cash flow

Prevádzkový cash flow (Operating Cash flow – OCF) je v tomto prípade definovaný ako zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) +odpisy.Bod zvratu je daný:

Predpokladajme, že podnik potrebuje uhradiť prevádzkový cash flow vo výške zisku pred úrokmi a zdanením EBIT = 200 000 Sk a odpisy vo výške 300 000 Sk. FC bez odpisov = 200 000 Sk, P = 1000 Sk/ks a AVC = 800 Sk.

AVCP

odpisyFCOCFQ

ksAVCP

odpisyFCOCFQ 3500

8001000

200000500000

Účtovný bod zvratu (Accounting Break Even Point)

V tomto prípade prevádzkový cash flow je rovný odpisom.Bod zvratu vypočítame z rovnice:

Po úprave:

AkFC = 1500 tis. Sk Odpisy = 1 mil. SkAVC = 50 SkP = 250 SkPotom účtovný bod zvratu bude:

AVCP

FC

AVCP

odpisyFCOdpisyQ

ks750050250

15000000Q

AVCP

odpisyFCOCFQ

Finančný bod zvratu (Financial Break Even Point)

Pre tento bod zvratu predpokladajme, že čistá súčasná hodnota je rovná nule. Bod zvratu vypočítame z rovnice:

kde OCF* je výška prevádzkového CF, pre ktorý je čistá súčasná hodnota nulová.

AVCP

odpisyFCOCFQ

*

Ak investičný projekt predpokladá dobu životnosti investície5 rokov. Kapitálové výdaje na investície činia 5 mil. Sk. Požadované percento zúročenia investície je 10 %, FC = 500 tis. Sk, AVC = 50 Sk a P = 250 Sk.

Ročný CF z investície v Sk bude:

Ročný CF z investície pri úrokovej miere 10 % je 1319 tis. SkBod zvratu:

987318110,1)(1

0,10,1)(10005000

5

5

ks095950250

9873181000500Q

Bod zvratu pre nelineárnu funkciu tržieb a nákladovTC,

TR

Q0 QOPT Q0Q

TC

TR

Množstevné zľavy, zmeny cien a iné deformácie spôsobujú nelineárny priebeh nákladov a výnosov. U nelineárnej funkcie nákladov a výnosov môžu byť dva, alebo viac bodov zvratu.

Bod zvratu spojený s ukazovateľmi nákladovosti

nTR,TC

TR

TCBod zvratu

FN

T0 T

1ATCAVC

T0 T

Nákladovosť je daná pomerom nákladov a výnosov:

TR

VCFCn

Bod zvratu pre agregované údaje s použitím ukazovateľa nákladovosti

Nákladovosť fixných, variabilných nákladov je daná:

0nlimTR

FCn

TR

TR

VCn

Odtiaľ nákladovosť celkových nákladov: (VC)nTR

FCn

Ich vyjadrením je rovnoosá hyperbola s limitou: (VC)TR

nnlim

Za týchto predpokladov je bod zvratu definovaný rovnicou: n = 1Pre objem tržieb, kde n < 1 je výroba rentabilná a pre objem tržieb, kde n > 1 je výroba nerentabilná. Bod zvratu vypočítame podľa vzťahu:

)(0 1 VCn

FCT

Bod zvratu spojený s ukazovateľmi nákladovosti pre minimálnu rentabilitu výroby

U tohto bodu zvratu sa modifikuje funkcia tržieb na funkciu nákladov podľa vzťahu VN = (1-v)*T.

Bod zvratu môžeme potom vypočítať z rovnice:

v1

TCTR

TCv)(1TR

(min)

(min)

)1((min))( vTRnFCTC VC

Potom platí:

)((min) )1( VCnv

FCTR

Výkony podniku pre predpokladaný minimálny zisk sú rovné podielu fixných nákladov a rozdielu nákladovosti produkcie zabezpečujúcej minimálny zisk a nákladovosti variabilných nákladov.

Ak FC = 500 000 Sk a nákladovosť variabilných nákladov n = 0,6. Požadovaná minimálna výnosnosť je 8 %. Bodzvratu pre minimálnu výnosnosť bude:

15625006,0)08,01(

500000

)(1(min)

pnv

FNT

Definícia prevádzkovej páky

Prevádzková páka (Operating leverage – OL) vyjadruje, ako sa zmení zisk z bežnej činnosti pred zdanením a úrokmi (EBIT), ak

dôjde k zmene celkových tržieb (Total revenues - TR).

01

01

TRTR

EBITEBITOL

Stupeň prevádzkovej páky

Stupeň prevádzkovej páky (Degree of operating leverage – DOL) je definovaný ako relatívny prírastok EBIT-u zodpovedajúci relatívnej zmene tržieb.

Substitúciou relatívnych zmien za indexy dostaneme:0

01

0

01

0

0

TR

TRTREBIT

EBITEBIT

TR

TREBIT

EBIT

DOL

1

1

1

1

0

1

0

1

TR

EBIT

i

i

TR

TREBIT

EBIT

DOL

Príklad:

Predpokladajme, že tržby za minulý rok dosiahli tržby 10 000 Sk, v porovnaní s aktuálnym obdobím došlo k nárastu tržieb o 4 000 Sk. Zisk pred zdanením a úrokmi (EBIT) dosiahol za minulé obdobie 800 Sk a vzrástol na 1 000 Sk v súčasnom sledovanom období. Vypočítajte prevádzkovú páku a stupeň prevádzkovej páky, výsledky interpretujte!

Prevádzková páka vyjadruje, že každé zvýšenie tržieb o 100 Sk, by prinieslo zvýšenie zisku pred zdanením a úrokmi o 5 Sk.

05,04000

200

01

01

TRTR

EBITEBITOL

pokračovanie príkladu:

Stupeň prevádzkovej páky vypovedá o tom, že ak sa zvýšia tržby o 100 %, potom zisk pred zdanením a úrokmi vzrastie o 62,5 %.

625,04,0

25,0

00010

4000800

200

0

0

TR

TREBIT

EBIT

DOL

Prevádzková páka v prípade rovnorodej resp. homogénnej produkcie

Homogénnou resp. rovnorodou produkciou je taká produkcia, pri ktorej dochádza k výrobe iba jedného druhu výrobku. Výnimku môžu tvoriť typy výrob, kedy dochádza k výrobe viacerých druhov výrobkov avšak vyjadriteľných v tých istých výrobných jednotkách. Stupeň prevádzkovej páky rovnorodej produkcie vychádza z hodnôt ukazovateľov základného obdobia a predpokladá ich nemennosť aj pri odhade do budúcnosti. Predpokladá teda, že tržby sa budú vyvíjať proporcionálne k cene a objemu produkcie v naturálnych jednotkách a takisto variabilné náklady sa budú vyvíjať proporcionálne k jednotkovým variabilným nákladom a objemu produkcie v naturálnych jednotkách. Hodnota fixných nákladov zostáva nezmenená.

1. Prevádzková páka v prípade proporcionálnych tržieb a proporcionálnych nákladov

Ide o najjednoduchší prípad prevádzkovej páky.

- prevádzková páka je v tomto prípade rovná výnosnosti produkcie.

p

AVCp

QQp

QQAVCp

TRTR

EBITEBITOL

O

O

)(

)()(

1

1

01

01

Prevádzková páka v prípade homogénnej produkcie

TR, VC

AVC

p

OL

VC

TR

QQ0 Q1

Stupeň prevádzkovej páky možno v tomto prípade vyjadriť:

V prípade proporcionálnych nákladov a tržieb je stupeň prevádzkovej páky rovný jednej, pretože index EBIT-u sa rovná indexu tržieb.

1)(

)(

)()(

0

01

0

01

0

01

0

01

0

0

Q

QQQ

QQ

Qp

QQpQAVCp

QQAVCp

TR

TREBIT

EBIT

DOL

Príklad:Predpokladajme nasledovné údaje o výrobe daného výrobku v Sk.

p0 = 8 AC0 = 6

TR0 = 8000 TR1 = 9600

EBIT0 = 2000 EBIT1 = 2400

Z hodnoty prevádzkovej páky vyplýva, že každé zvýšenie tržieb o 100 Sk, vyvolá nárast zisku pred zdanením a úrokmi o 25 Sk.

25,08

68

p

AVCpOL

pokračovanie príkladu:

Z hodnoty stupňa prevádzkovej páky vyplýva, že jednopercentný nárast tržieb vyvolá proporcionálny nárast EBIT-u práve o jedno percento.

12,0

2,0

8000

16002000

400

0

0

TR

TREBIT

EBIT

DOL

2. Prevádzková páka v prípade proporcionálnych tržieb a nadproporcionálnych nákladov

Pre výpočet prevádzkovej páky v prípade rovnorodej produkcie vychádzame z predpokladu, že fixné náklady, jednotková cena a jednotkové náklady sa so zmenou objemu produkcie nemenia. Ak platí že:

)(

)()(

)(

)(

01

0101

11

00

11

00

QQpTR

AVCpQQEBITEBITEBIT

FCAVCpQEBIT

FCAVCpQEBIT

QpTR

QpTR

2. Prevádzková páka v prípade proporcionálnych tržieb a nadproporcionálnych nákladov

Potom:

p

AVCpOL

FCQAVCp

QAVCp

Qp

QQpFCQAVCp

QQAVCp

TR

TREBIT

EBIT

DOL

0

0

0

01

0

01

0

0

)(

)()(

)(

)()(

Príklad:Predpokladajme nasledovné údaje o výrobe daného výrobku v Sk. p = 10 AVC = 4,2 FC = 5 000

Q0 = 1000 Q1 = 1400

TR0 = 10 000 TR1 = 14 000

EBIT0 = 800 EBIT1 = 3 120

Z hodnoty prevádzkovej páky vyplýva, že každé zvýšenie tržieb o 100 Sk, vyvolá nárast zisku pred zdanením a úrokmi o 58 Sk.

58,010

2,410

p

AVCpOL

pokračovanie príkladu:

V relatívnom vyjadrení by nárast tržieb o jedno percento, priniesol zvýšenie EBIT-u o 7,25 %. Inými slovami, ak tržby vzrastú z 10 000 Sk na 14 000 Sk

potom EBIT vzrastie o 

SkEBITEBITEBIT 3120232080001

25,7

10000

4000800

2320

0

0

TR

TREBIT

EBIT

DOL

4,010000

4000

0

TR

TR

SkEBITDOLTR

TREBIT 2320800)25,74,0(0

0

3. Vzťah prevádzkovej páky a bodu obratu

Bod obratu určuje taký objem produkcie, pri ktorom dosiahnuté výnosy (v užšom poňatí tržby), pokryjú celkové náklady na výrobu daného výrobku a dosiahnutý zisk bude rovný nule. Každý vyšší objem výroby bude zabezpečovať kladný výsledok hospodárenia – zisk a naopak každý nižší objem produkcie stratu. Z toho vyplýva, že faktory, ktoré ovplyvňujú bod obratu, budú ovplyvňovať taktiež aj silu prevádzkovej páky.

Graf 2: Silná prevádzková páka

TR, C

p

Silná prevádzková páka

TC

TR

Q

FCAVC

p - AVC

Graf 3: Silná prevádzková páka

ACp, π

p

Q

AVC

AFC

ATC

π

Graf 4: Slabá prevádzková páka

TR, C

p

Slabá prevádzková páka

TC

TR

Q

FC AVC

p - AVC

Graf 5: Slabá prevádzková páka

ACp, π

p

Q

AVC

AFC

ATC

π

Z uvedených skutočností a grafov vyplýva:

- ak predpokladáme lineárny vývoj tržieb a proporcionálne náklady, potom aj prevádzková páka bude mať v závislosti na tržbách lineárny vývoj

- čím je rozdiel medzi jednotkovou cenou a jednotkovými nákladmi väčší, tým silnejšia je prevádzková páka a teda zvýšenie objemu produkcie o jednu jednotku vedie k zvýšeniu zisku o viac ako jednu jednotku. Naopak menší rozdiel medzi jednotkovými nákladmi a jednotkovou cenou je prejavom slabšej prevádzkovej páky

-výška fixných nákladov ovplyvňuje bod obratu priamo, silu prevádzkovej páky nepriamo. Čím vyšší je stupeň automatizácie a mechanizácie v podniku, tým nižší je podiel ľudskej práce, čo vedie k znižovaniu mzdových – variabilných nákladov. Tým vzrastá rozdiel medzi cenou a jednotkovými nákladmi a prevádzková páka sa stáva silnejšou.

- čím silnejšia je prevádzková páka, tým vyššia je aj dynamika rastu jednotkového zisku

V prípade rôznorodej produkcie, nie je možné sčítať skutočné objemy produkcií jednotlivých druhov výrobkov v naturálnych jednotkách. Najčastejšie sa preto pristupuje k ich vyjadreniu v peňažných jednotkách, resp. tržbách.

Prevádzková páka v prípade rôznorodej resp. heterogénnej produkcie

EBIT

FC

EBIT

FCEBIT

TCTR

VCTRDOL

1

Stupeň prevádzkovej páky vyjadruje pomer fixných nákladov k zisku pred zdanením a úrokmi. Vysoká hodnota tohto pomeru naznačuje silnú prevádzkovú páku. Naopak nízky pomer fixných nákladov k zisku pred zdanením a úrokmi je signálom slabšej prevádzkovej páky. Z toho vyplýva, že čím nižšia bude výška fixných nákladov, tým je prevádzková páka slabšia. Ak by fixný náklad bol nulový, prevádzková páka by sa rovnala jednej. Index rastu tržieb by sa rovnal indexu rastu zisku a prevádzkový efekt by bol nulový.

Prevádzková páka v prípade rôznorodej resp. heterogénnej produkcie

Príklad:

Na základe troch variantov fixných nákladov si overíme závislosť stupňa prevádzkovej páky od výšky fixných nákladov.

FC1 = 400 FC2 = 200 FC3 = 0 EBIT = 400

2400

400111

EBIT

FCDOL

Zvýšenie tržieb o 10 %, by znamenalo dvojnásobné zvýšenie EBIT-u o 20 %.

5,1400

200112

EBIT

FCDOL

Zvýšenie tržieb o 10 %, by znamenalo zvýšenie EBIT-u o 15 %.

1400

0113

EBIT

FCDOL

Zvýšenie tržieb o 10 %, by znamenalo práve také isté zvýšenie EBIT-u o 10 %.

Pre základné vyjadrenie prevádzkovej páky sme predpokladali, že cena, jednotkové variabilné náklady a fixné náklady sa nemenia. V praxi tieto podmienky nebývajú splnené. Popri fixných nákladoch sa môžu vyskytovať aj polofixné náklady, ktoré zostávajú nemenné iba pre časť vytvorenej produkcie, avšak v hodnotenom období sa môžu niekoľko krát zmeniť. Takisto lineárny priebeh tržieb môže byť v praxi narušený v dôsledku poskytovaných zliav na odber určitého množstva, v dôsledku zmien cien atď. Množstvo faktorov môže spôsobiť aj zmenu jednotkových variabilných nákladov ako napr. zmena technológie výroby, zmena pracovnej doby atď. Každý z týchto faktorov ovplyvňuje aj prevádzkovú páku a v dôsledku každého z faktorov, krivky tržieb, nákladov a ceny nebudú mať lineárny priebeh.

Všeobecný tvar prevádzkovej páky

Graf 6: Polofixné náklady

FC

Q

Fixné náklady

polofixné náklady1

polofixné náklady2

polofixné náklady3

Graf 7: Všeobecný (nelineárny) tvar prevádzkovej páky

TR, C

p

Polofixné náklady

TR

Q

FC AVC

TC

Prevádzková páka

Zvyšovanie objemu produkcie pri nezmenených nákladoch vedie k proporcionálnemu rastu objemu zisku, ide o tzv. efekt z rozsahu výroby (zákon výnosnosti produkcie). Zvyšovanie objemu produkcie na druhej strane vedie k relatívnej úspore fixných nákladov (zákon zhromadňovania produkcie).

Vzťah prevádzkovej páky a úspor z rozsahu produkcie

FCQAVCp

QAVCp

Qp

QQpFCQAVCp

QQAVCp

TR

TREBIT

EBIT

DOL

0

0

0

01

0

01

0

0

)(

)()(

)(

)()(

- efekt z rozsahu výroby

- relatívna úspora fixných nákladov

- celková zmena zisku

Stupeň prevádzkovej páky teda súhrnne vyjadruje efekt z rozsahu výroby a relatívnu zmenu fixného nákladu.

Vzťah prevádzkovej páky a úspor z rozsahu produkcie

)()( 01 QQAVCpEBITQ

)1( QQ iFCFC

QQ FCEBITEBIT

Pri analýze bodu obratu a výpočte prevádzkovej páky sme vychádzali z predpokladu, že objem zisku je možné ovplyvňovať zmenou variabilných nákladov, ceny a objemom produkcie. Pri analýze finančnej páky budeme analyzovať vplyv štruktúry kapitálu na zisk. Kapitálovou štruktúrou sa rozumie pomer vlastného a cudzieho kapitálu a cieľom analýzy je nájdenie optimálnej kapitálovej štruktúry.

Finančná páka podniku

Finančnou pákou (Financial leverage – FL) nazývame takú zmenu zisku pripadajúceho na akciu, ktorá bola vyvolaná použitím cenných papierov s pevnými platbami k financovaniu podniku. Ide teda o vzťah medzi ziskom pred úrokmi a zdanením (EBIT) a ziskom na akciu (Earnings per share –EPS). Finančnú páku však možno používať aj v podnikoch, ktoré nie sú akciovými spoločnosťami. V takom prípade je definovaná ako vzťah medzi ziskom po zdanení a vlastným kapitálom.

Definícia finančnej páky

kapitálvlastný

zdanenípoziskROE

akciímnožstvo

zdanenípoziskEPS

akciimnožstvo

kapitálvlastnýROEEPS

V závislosti na veľkosti zisku po zdanení môže finančná páka pôsobiť pozitívne a zvyšovať zisk na akciu alebo negatívne, ak zisk na akciu znižuje. Negatívny vplyv finančnej páky nastáva vtedy ak zisk na akciu je čiastočne alebo úplne odčerpaný na zaplatenie úrokov z cudzieho kapitálu.

Pozitívny resp. negatívny vplyv finančnej páky potom možno vyjadriť nasledovne:

výsledný zisk je nulový a a teda aj zisk na akciu bude nulový, finančná páka nemá žiadny vplyv

Vplyv finančnej páky

0

100

kapitálcudzí

iEBIT

výsledný zisk je kladný a a teda aj zisk na akciu bude kladný, finančná páka má pozitívny vplyv

výsledný zisk je záporný a a teda aj zisk na akciu bude záporný, finančná páka má negatívny vplyv

Vplyv finančnej páky

0

100

kapitálcudzí

iEBIT

0

100

kapitálcudzí

iEBIT

Stupeň finančnej páky (Degree of financial leverage – DFL) možno definovať ako relatívnu zmenu zisku na akciu (EPS) vyvolanú relatívnou zmenou zisku pred úrokmi a zdanením (EBIT).

V prípade nulového zadĺženia podniku, kedy je k financovaniu využívaný výlučne vlastný kapitál, EPS = EBIT a stupeň finančnej páky = 1

Stupeň finančnej páky

0

01

0

01

0

0

EBIT

EBITEBITEPS

EPSEPS

EBIT

EBITEPS

EPS

DOL

Bod obratu finančnej páky nastáva, keď miera zisku pred zdanením a úrokmi je rovná úrokovej sadzbe. Vychádzame pritom z už známych vzťahov:

V tomto prípade finančná páka nepôsobí.

V tomto prípade finančná páka pôsobí kladne.

V tomto prípade finančná páka pôsobí záporne.

Bod obratu finančnej páky

100

i

kapitál

EBIT

100

i

kapitál

EBIT

100

i

kapitál

EBIT

Finančná páka umožňuje posúdiť rôzne varianty financovania podniku - kapitálovej štruktúry, z hľadiska výnosnosti jednotlivých foriem kapitálu a podstúpeného rizika. Prostredníctvom finančnej páky môže podnik ohodnotiť alternatívne finančné zdroje a riziko, ktoré je s týmito alternatívami spojené.

Celkové riziko podniku možno rozdeliť na riziko podnikateľské a finančné.

Finančná páka a riziko

Podnikateľské riziko súvisí s odvetvím, v ktorom firma podniká, súvisí iba s použitím vlastného kapitálu, bez použitia cudzieho kapitálu. Je to napr. riziko spojené s mierou inflácie, situáciou na trhu, hospodárskou politikou štátu, vývojom úrokových sadzieb, technickým rozvojom. Toto riziko závisí na množstve faktorov ako zmeny dopytu, zmeny cien vstupov aj realizovaných produktov, takisto stupeň prevádzkovej páky.

Finančné riziko súvisí s rôznymi spôsobmi financovania podniku, resp. investície.

Finančná páka a riziko

Väčší stupeň prevádzkovej páky predstavuje väčší prírastok zisku pred zdanením a úrokmi vyvolaný rastom tržieb. Väčší stupeň finančnej páky zasa znamená dosiahnutie väčšieho zisku na akciu. Prevádzková páka je ovplyvňovaná najmä výškou a štruktúrou aktív a ich efektívnym využitím. Finančná páka je ovplyvňovaná štruktúrou pasív – pomerom vlastného a cudzieho kapitálu. Ak podnik využije vyšší stupeň prevádzkovej a finančnej páky, potom pri rovnakej zmene tržieb, môže dosiahnuť vyšší výnos na akciu. Na tomto princípe je založená celková páka podniku. Zvyšovanie stupňa prevádzkovej a finančnej páky nie je v praxi jednoduché, spravidla platí, že čím je vyšší stupeň prevádzkovej páky, tým rizikovejšie je zvyšovať finančnú páku.

Celková páka

Celková páka (Total leverage – TL) spája účinky prevádzkovej a finančnej páky a vyjadruje závislosť zisku na akciu na celkových tržbách podniku.

Prevádzková páka ovplyvňuje EBIT, ktorý je vstupným faktorom pre vyjadrenie finančnej páky transformovaný na zisk na akciu (EPS) resp. zisk po zdanení na korunu vlastného kapitálu (ROE).

Definícia celkovej páky

TR

EPSTL

Stupeň celkovej páky (Degree of total leverage – DTL) je definovaný ako relatívny prírastok zisku na akciu (resp. zisku po zdanení na korunu vlastného kapitálu) zodpovedajúci relatívnej zmene tržieb.

Stupeň celkovej páky

0

0

TR

TREPS

EPS

DTL

Stupeň celkovej páky je daný súčinom stupňa prevádzkovej a finančnej páky.

Stupeň celkovej páky umožňuje spoločne posúdiť efekt prevádzkovej a finančnej páky na celkový zisk na akciu. To sa využíva pri investovaní, pri výpočte zisku na akciu pre predpokladaný objem tržieb atď.

Stupeň celkovej páky

0

0

0

0

EBIT

EBITEPS

EPS

TR

TREBIT

EBIT

DOL

DFLDOLDTL