STREDOVEK/FEUDALIZMUS

44. SŠO ranofeud. Bulharský štát – ÚO – chán – dedičná, 1vý syn, božský pôvod moci, naj↑ veliteľ vojska, naj↑ zákonodarca, naj↑sudca a naj↑ kňaz; chánova rada – radila, boiladi, kavchán – takmer spoluvládca; ľudové zhromaždenia – pasívne, len pre oznámenia panovníka; MS – decentralizácia a dualizmus – lebo Bulharsko = prabulharské družiny + slovanské kmene, centralizmus len okolo sídelného mesta, na okraji kmenoví náčelníci ako autonómne orgány;

45. SŠO Bulharsko rozvinutý feudalizmus – ÚO – panovník = knieža – neskôr cár a samovládca - naj↑ veliteľ vojska, zákonodarca a sudca, rešpektoval palácovú radu; palácová rada – veľa veľkých bojarov; úradníci – kavchán - naj↑ úradník, zahraničné styky, posolstvá, niekedy vojenské velenie; MS – centralizovaná napriek odporu náčelníkov; oblasť = komitát – na čele komit; tarchani – vojenské velenie; sadii – súdili; všetci menovaní cárom; oblasti sa delil i na župy – mestá a   dedinské   občiny – na čele župan – civilný správca aj vojenský veliteľ;

46. SŠO Bulharska 2hý štát – ÚO – cár a samovládca – moc neobmedzená, zohľadňoval mienku fedálov, dedičná f, maloletý – regentská rada s vdovou; bojarská rada – veľký bojari a patriarcha, radila vo vnútornej aj zahraničnej politike, keď treba volila cára; úradníci – menoval cár z bojarov; veľký logotét – 1vý minister a spolupracovník cára; protovestiar – min. financií; veľký vojvoda – zástupca cára vo vojenskom velení; protostrator a správca koniarne všetci títo = veľký bojari + člen. bojar. rady; protokaliot – cárov pobočník a ochranca; epikernik a stolník – hostiny; veľký primikjur – palácový maršal; existovalo veľa funkcionárov len ako nositeľov titulov; ľudové zhromaždenie – len formálne bez významu; MS – Bulharsko sa delilo na chory – na čele duk – volala sa podľa mesta kde mala admin. centrum; chory na župy – katepanikiony – na čele katepan; nižšie jednotky – mestá – na čele duk s primeranou právomocou + vojenský veliteľ s miestnou posádkou; najnižšia admin. jednotka – dedina – na čele kňaz al. starosta ; primikjur – finančné f; mali istú samosprávu – no kontrola z   ústredia;

47. právo feudálneho Bulharska – nejednotné, prabulhars. vs. slovanské; rozdiely zanikali počas centralizácie a splývania obyvateľstva; po prijatí kresťanstva – preniká byzantské právo; Formy práva – obyčajové právo + zákony + akty panovníkov; 2 druhy cisárskych listín – 1. ktorými sa priznávali privilégiá cudhím kupcom – simple rozkazy; 2. ktorými sa poskytovalo vlastníctvo 1dnej al. viac dedín feudálom = ako slávnostné posolstvá – chrysobuly = zlatá pečať; právne pamiatky – Prvý bulharský štát – 5 pamiatok – Krumove zákony – najstaršie, 9st, trestnoprávny charakter, len tieto – krádež /zlámanie nôh/, ukrývanie zlodejov /konfiškácia majetku/, krivé obvinenie /vyrezanie jazyka/, nedostatočné podporovanie žobrákov a opilstvo /zničenie viníc/; Ekloda – 8st, z Byzancie, krátky zborník obsahujúci najdôležitejšie ustanovenia Jusitiniánksej kodifikácie + novšie ustanovenia pre hospod. život; Roľnícky zákon – 8st, trestnoprávne ustanovenia na ochranu súkr. vlastníctva pôdy; Novokanon – zbierka predpisov svetského a cirkevného práva – platil ako Kormčaja kniga celý stredovek; Zákon sudnyj ľudma – zmiernenie trestných sankcií Eklogy, hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy; Obdobie byzantskej nadvlády – platilo právo Byzancie, zákony

cisárov macedónskej dynastie - Baziliky, Epanagoga, Pira – rozhodnutia byznatských súdov; Druhý bulharský štát – prednadvládne + nové zbierky; Syntagma Mateja Vlastara – 1335, zborník cirkevného práva pre prax + občianske a trestné; Zákonník Štefana Dušana; Odpovede pápeža MIkuláša na otázky Bulharov – prameň poznania spôsobu života a sšo z 9.st; Odvetvia práva – Vecné právo – občinové vlastníctvo = spoločné, zadrugové = obrábaná pôda a nehnut aj hnut, súkromné = v mestách; feudálne vlast = s ním spojené oprávnenia a ich podmienky; Záväzkové právo – záväzky zo zmlúv /kúpna zmluva, zámena, nájomná z, pracovná z, z o diele, darovacia z, pôžička, vypožičanie, úschova, príkazná z, z o združení/ a protiprávnych činov, nájom – chemisti /polovica úrody/ a mortiti /desatina/. Rodinné právo – pohanské manželstvo – muž nad ženou, mnohoženstvo, kresťanské manž – cirk. právo, žena lepšie ako predtým /vlastný majetok, obaja rozvod/; otcovská moc – veľká – i mrzačiť a dať do otroctva – neskôr nie;Dedičské právo – závet a zákon /keď nebol závet/; Trestné právo – krvá pomsta, odveta a pokonávka, vytlačené štát. aparátom – 1. tr. činy proti štátu – útek z boja, odmietnutie boja, útok na panovníka, opadnutie od nábož, heréza, 2. proti osobnosti – usmrtenie človeka, úmyselné a z nedbalosti, činy proti pohlavnej mravnosti; 3. proti majetku – krádež; tresty – trest smrti /sťatie, upálenie/, zmrzačovacie /zlámanie nôh, odťatie rúk, nos , uši, jazyk, zohavenie tváre/, telesné a potupné /znamenie, bitie, ostrihanie/, majetkové /pokuty/, cirkevné /pôst/;

48. SŠO Ranofeudálne Rusko – ÚO – knieža = veľké knieža – dedičné, vnútorná a zahran politika + naj↑ veliteľ vojska; kniežacia rada – menovalo ju knieža; MS – samostatné kniežatstvá sa zmenili na admin-terit jednotky – na čele kniežatá /vyberali dane pre knieža/ al. námestníci – poverení admin. právomocou a   vyberaním daní; najnižšia jednotka = občina – kompetencia prechádza na ÚO

;49. SŠO Rusko za feudálnej rozdrobenosti – ÚO – ako také neboli, len jednotlivé kniežatstvá – na čele knieža = v niektorých veľké knieža /+údelné kniežatá/; cez tatársku nadvládu menované chánmi Zlatej hordy jedno “veľké knieža Vladimírske a celej Rusi” – pripájal si na čas k svojim doménam mestu Vladimir a jeho územie + naj↑ vojenské velenie a súdna moc; údelné kniežatá – nezávislé na veľkom, museli pomáhať vo vojne; kniežacia rada – zo staršej družiny, knieža s nimi dumalo; správa jednotlivých častí kniežacích domén – knieža poverilo bojarov = kniežací dvor – jeho funkcionári – dvoreckij = staral sa o kniežací palác, 2 voj. velitelia – vojavoda a koňušij; strážca = vyhotovoval písomnosti; sluhovia = stolník, čašník; veče = zhromaždenie obyv. sídelného mesta – hlavne bojari a mešťania, rokovalo s kniežaťom za akých okolností je schopné ho prijať za vládcu – občas ho vyhnalo; MS – kniežatstvá na oblasti – na čele námestníci – vyberali naturáliá pre svoje živenie;

50. SŠO cez tatársku nadvládu ÚO – po vytvorení jednotného štátu = veľké knieža, radil sa s dumou – členovia bojaru; ÚŠS rozdelená na úseky –puť – na čele putnyj. za Ivana III prešlo velenie na prikazy – na čele bojari; obsadzovanie funkcií – zásada mestničestva = rodová šľachtická hierarchia; djaci – pisári – bežná agenda – boli významným činiteľom v   ŠS; MS – námestníci menovaní kniežaťom – admin, jurisdikcia, dane; Ivan III – presná výška komrlenia;

51. SŠO za budovania centralizmu – hlava = samodržavný cár – kult cára, všetci úradníci = nevoľníci a všetci ostatní = siroty; klananie a uvádzanie svojich mien v zdrobneninách; bojarská rada /duma/ – radil sa

s ňou cár, rozhodol sám; neskôr len s blízkou dumou; oddelila sa súdna komora – rozhodnutia ako záväzné precedenty; ústredné orgány riadiace ŠS = puti – na čele bojari, neskôr prikazy = 40 – každý predstavoval jednotlivý rezort – avšak nepresne rozdelená kompetencia – na čele prikazu bojar s pomocníkmi djacmi, neskôr len djaci; poddjaci – kancelárske práce; MS – krajina na guby – na čele vojvoda – voj, súdna a fiskálna kompetencia; pod ním gubný starosta – s ním djak, šaľovaľnici a kancelária ; okrem vojvodu všetci volení; posilnenie ústrednej správy kontrolou miestnej – zrušenie komrlenia;

52. SŠO Ruského impéria a absolutizmu – ÚO – cár – absolutista, od 1721 – imperátor, normy, nechal vládnuť iné osoby, dedičná funkcia v dynastii Romanovcov podľa prvorodenstva; vládny senát – zastupoval cára v neprítomnosti; návrhy zákonov, súdny orgán, 10 členov, + generálny prokurátor – stál na čele kancelárie senátu; bojarská duma – formálne nezrušená ale bezvýznamná; kolégiá – zriadil Peter I, na čle prezident, nahradili prikazy, najvýznam. = kolégium zahran. vecí, vojenské, financií a spravodlivosti; duchovné kolégium; MS – krajina na 8 gubernií – gubernátor; 1719 gubernie sa na dištrikty; katarína II 1775 reorganizácia – 50 gubernií s 300 000 obyvateľmi; gubernie na ujezdy s 30 000; na čele gubernie – generálny gubernátor s gubernskou vládou; na čele ujezdu kapitán; dvorania v miestnej správe – vzrástla ich úloha; 1785 – reorganizácia miestnej samosprávy – obyvatelia mesta = mestské spoločenstvo volili starostu mesta a poslancov mestskej rady; samospráva kozákov bola redukovaná – snažila si zachovať nezávislosť; súdnictvo – sa oddelilo, 3inštančné;

53. SŠO v Rusku v rozklade feudalizmu – ÚO – cár – samodržavný panovník, naj↑ zákonod. aj výkonný orgán, povinný vyznávať pravoslávne náboženstvo; štátna rada – rokovala o štátnych záležitostiach, vojna a mier, sa na 5 departmentov; štátny senát - naj súdny orgán od 19steho stor; 1802 namiesto kolégií 8 ministerstiev – na čele každého minister; MS – gubernie ujezdy na volosti; po zrušení nevoľníctva – viac samosprávy; zemstvá na úrovní gubernií a ujezdov /1864/ miestne záležitosti – mestá, komunikácie, nemocnice; ujezdné i gubernské zemstvá volili svoje výkonné orgány – ujezdné vedenia – predseda; 1870 – reorganizácia mesetských rád – Mestská rada = poslanci – výkonný orgán = mestské vedenia – na čele starosta;

54. Právo Ruska – ranofeud. štát = obyčajové právo; feudálna rozdrobenosť = obyčajové právo + kniežacie normy – ustavy a uroky; centralizmus – nariadenia ústrednej správy – ukazy; abosolutizmus – reglamenty a ordinácie; právne pamiatky – zmluvy – s Byzanciou - povesti vremennych let; za Jaroslava múdreho – zbierka obyč. práva = Ruská pravda – 2 časti – Pravda Jaroslava a Pravda Jaroslavičov + predpisy trestného práva; vo feudálnej rodrobenosti – Široká pravda – 2 časti – ustava veľkého kniežaťa Jaroslava o súdoch a a ustava Vladivira; požívala sa Ekloga a Novokanony; vytváranie centralizmu – význam listín veľkého kniežaťa – Psovská /občianske, trestné právo, vzťahy medzi nevoľníkmi a feudálmi/, Novgorodská, Sudebnik /úprava sústavy štátnej správy/; 17stor – vzrast pr. noriem – zborník pr. predpisov – Sobornoje uloženie – právo štátne, vecné, trestní a procesné; Absolutistická monarchia – potreba normatívne podchytiť zmeny - kt. nastali v spoločnosti a ekonomike po vydaní Soborného uloženia – kodifikačná komisia – nesplnila úlohu; 19.ste stor – Nikolaj I – kodifikácia v 2 etapách – Úplná zbierka všetkých zákonov a Zbierka platných zákonov = 15 zväzkov /štátne určujúce zákony, štátne ochranné zákonny, občianske určujúce zákony a občianske zákony; Odvetvia práva – Vecné právo – prvé obdobie – pozemky patr ili kniežaťu –

poskytoval ich členom družiny, feudal. rozdrobenosť - dané do vlastníctva za protiplnenie = votčina; jej protiklad = pomestie; kategorizácia votčín – rodové, nadobudnuté, vyslúžené a kniežacie; 1714 – zákon – pôda sa stala vlastníctvom statkárov; slobodní roľníci – len orná pôda, povinnosti – dane + barščina /panské/; rozklad feudal. – vec držať, užívať ju a disponovať s ňou večne a dedične; Záväzkové p – prvé obdobei - naturálne + obligačné právo zámena, kúpna zmluva, pôžička, zakupničenstvo = ručenie vlastnou osobou, úschova, pracovná zmluva; neskôr nájomná zmluva; Rodinné – muž hlava rodiny – neobmedzená moc nad manželkou a deťmi, ovlyvnené kresťanstvom, Dedičné p – závet a zákon /synovia pred dcérami/, odúmrť – dedil feudál; trestné p – krvná pomsta – nahradená pokutou – za usmrtenie, poranenie, zmrzačenie; kolektívna zodpovednosť občiny; svojpomoc; feudálna rozdrobenosť – velezrada, tč proti náboženstvu, ublíženie na tele, krádež, podpaľačstvo, usmrtenie; tresty – smrti, zmrzačovacie, pokuty, vydanie napospas; centralizmus – trestala sa korupcia; účasť na súboji; tresty – drastické – zmrzačujúce / odrezanie jazyka, ruky/, deportovanie na Sibír, nútené práce; Procesné p – spočiatku – verejné a ústne, dôkazy – svedkovia, ordálie, prísahy; centralizmus – ruský a inkvizičný proces; ruský – iniciatíva štátu, dôkazy – listiny; inkvizičný – tajný, písomný, mučenie;

55. SŠO ranofeudálne Poľsko – panovník = knieža – kráľ – všetky atribúty tohto obdobia, dedičný; kniežacia rada – otázky správy štátu, z naj↑ duchovnej a svetsekj feudality; najvyšší uradníci – vojvoda; kancelár – písomná agenda; pokladník; purkrabí – správca financií; komorník – správca statkov; stolník; čašník; MS – opevnenia – grody – najmä vojenské účely, na čele náčelníci /neskôr ako kasteláni/; pomocníci – sudca, vyberač daní; ľudové zhromaždenia – schádzali sa zriedka; Súdnictvo – súd kniežaťa – pre feudálov, duchovenstvo a slobodných; zemepanské – pre nevoľníkov;

56 Poľsko feudálna rozdrobenosť – ÚO – najvyššie knieža – prvé spomedzi rovných, zastupovalo štát navonok, naj↑ veliteľ vojska, menoval cirkev. hodnostárov; údelné kniežatá – nezávislé, zákodarná kom; ústredné úrady – osobitne v každom údele, naj↑ knieža vo svojom; úrady – vojvoda, kancelár a komorník + podkomorník; 13st – maršál; sudca, podsudca; wiece aj naďalej ale charakter zjazdu feudálov; MS – zákl. jednotka hradský obvod – na čele < B>kastelán – pod ním veliteľ vojska, hradný sudca, hospodársky správca tieto po vplyvom feudálov ústredná moc zriadila inštitúciu starostov – menoval ich a odvolával kráľ, trestnoprávna jurisdikcia; Súdnictvo – sudcovia – orgány kniežat; na vidieku – hradní sudcovia nad slobodnáým obyvateľstvom; zemepáni nad nevoľníkmi; wiece – kniežatá súdili po krajine so sprievodom;

57. SŠO Poľsko stavovská monarchia – ÚO – kráľ – široká komp len za prvých 2 kráľov Vladimíra Lokietka a Kazimíra Veľkého, ich ástupcovia obmedzení právami vydobytými feudálmi, od personálnej únie s Litvou – kráľ= veľké knieža Litvy; kráľovská rada - naj ústredný a miestny úradníci, cirkevný hodnostári, aj rozhodujúci orgán; kráľovská kancelária – listiny a dipl. korešp; štátna pokladnica – spravoval podskarbí; maršálek – na čele kráľ. dvora; valný snem – všetci feudáli, len podľa potreby; MS – krajina na vojvodstvá – vojvoda; pod nimi kastelánie – kastelán; starosta – predstavoval kráľ. moc, správa kráľ. majetkov; snemíky – orgány feudál. samosprávy;

58. SŠO Poľsko šľachtická dem – kráľ – obmedzený, zákony so súhlasom snemu, povinný vypočuť sťažnosti obyvateľov na starostov, Henrykove články redukovali moc kráľa na minimum – nemohol vojnu a mier, musel zvolávať

snem pravidelne; ústredné orgány – kancelár – aby akty vydávané kráľom neodporovali feudálnym zákonom; zemský podskarbí – financie, zodpovedný snemu; veľký korunný hetman - naj veliteľ žoldnierskeho vojska; korunný insignátor – štátny žalobca; Valný sejm – snem bol naj zákonodarný orgán, 1505 – Radomská konštitúcia – vymedzila jeho štruktúru a kompetenciu, skaldal sa z hornej komory = senát a   dolnej komory = poslanecká snemovňa ; volil kráľa, vojna a mier, kontrola financií; od Henrykovych článkov 1573 – kontroloval kráľa cez senátorov; zásada jednomyseľnosti; konfederácie – zhromaždenia feudálov, ktoré sa zvolávali v čase keď trebalo neodkladné rozhodnutie – jednoduchá väčšina; sejmiky – miestne orgány šľachty, schádzali sa pred a po zasadaní valného sejmu; MS – okres - naj jednotka – svoj vlastný sejmik - na čele kastelán; okresy vojvodstvá s vojvodom – vojenská, policajná a súdna komp; Súdnictvo – 2inštančné; súd hradného starostu – pre TČ šľachty, obyvateľov miest a poddaných; zemské súdy – občiankse veci šľachty; mestské súdy – v mestách so samposrávou; zemepanské súdy – TČ poddaných; Odvolacie inštancie – súdy sejmikov, dvorský súd; naj súd = kráľovský súd – pre korunu a šľachtu – toto prešlo na súd sejmu;

59. Právo Poľsko – Formy práva – Raný F – obyčajové právo + normy vydávané panovníkom – ústne, prameňom poznania sú kroniky, Dagome Iudex – odovzdal ním Mešek I Poľsko pod ochranu pápeža; Feud. rozdrobenosť –obyč. právo + normatívne akty kniežat – štatúty a privilégiá – zemské privilégiá = knieža pre celé stavy; kánonické právo + nemecké; Stav. monarchia – normy kráľa = štatúty a privilégia; uznensenia sejmov a sejmikov – vplyv feudálov na riadenie štátu; 14 – 15 stor. mestské knihy; šlachtická daň - naj význam – uznesenia sejmov - časovo obmedzené a neobmedzené; + štatúty a privilégia + obyč. právo + súdne precedenty; Právne pamiatky – feud rozd. – Kaiaga Elblaska – obyč pr severného Poľska – vydali nemci, normy trestného práva; stav. mon. – Vyslicky štatút – 1368 Kazimír Veľký – zbierka štatútov – tendencie an odstránenie partikularizmu, správne a trestne pr.; Košické privilégium 1574 – Ludovít Uhorský /Anjou/, pre poľských feudálov – nemuseli nič len vojenskú povinnosť a malú daň; šlacht dem. – Nieszawske štatúty; pokusy o kodifikáciu – odpor šlachty; zbierka procesných predpisov – Formula processus; Odvetvia – Vecné právo – rozdiely v triedach, vlastnícke pr. k pôde len magnáti, drobná šľachta – držba – 14stor. sa zmenila na vlastníctvo; zákazy výhodné pre feudálov /zákaz na spásu duše/; 1576 – feudálov právo vlastniť nerastné bohatstvo; úplne vlastníctvo – slobodný sedliaci a mestá; nediel – vlast. rodu – podiel osobám; Záväzkové právo – najskôr kúpna zmluva, najom a pôžička – pôda, dobytok – platba v natur. al. prácou; nájomnán zmluva – neschopnosť platiť– znevoľnovanie; 16st – hypotéka; Rodiné právo – podľa kanonu, muž nad ženou, nerozlučiteľnosť, obyčaj výkupu, veno ako vlastníctvo ženy; Dedičské právo – feudál – rodový majetok /na synov zo zákona/ nadobudnutý majetok /testovacia sloboda/ a služobný majetok /podľa udelovacej listiny/;slobodný ludia – nediel + malá testovacia sloboda; nevolníci – hnuteľnosti – na potomkov; manželka len doživotné zaopatrenie; viac zákon ako test, neskôr test podporovala cirkev – pôda na spásu duše; Trestné právo – triedna nerovnosť – nevolníci = prísnejšie; aj zásada kolektívneho ručenia občiny – za vraždu na území pokuta; Tresty – smrti /rozsekanie alebo vyhladovanie/ zmrzačovacie /oči a zuby/, pokuty; 15st odňatie slobody /väzeň vydržal mesiac/; pokora – len feudáli – kľačať pred rakvou; Procesné právo – iniciatíva poškodeného; TČ proti štátu a   cirkvi – od štátu; neskôr väčšina od štátu; predvolanie – ak 3x neprišiel kontumačný rozsudok + pokuta; dôkazy výpoveď obvineného, svedkov, prísaha, svod, ordálie – železo al súboj; potom listiny a ohliadky; odvolanie;

60. SŠO Franská ríša – UO – kráľ = široká moc, naj veľitel, sudca, menoval úradníkov, razil peniaze, bral dane; neskôr obmedzený šlachtou; decentralizácia – viac kráľovstiev na území; kráľovská rada – radila, dvoja šlachta; marcové tábory – ako kmeňové zhromaždenie, vojenská prehliadka + zákony + opatrenia; všeobecné zhromaždenia – dvojo hodnostárov; Úradníci – majordom – správca paláca, 1vý minister, jurisdikcia nad osobami na dvore, správa kráľ. majetku, regent, jeho moc rástla – 751 – majordom Pipin Krátky – zvolený za kráľa – zrušil funkciu majordoma; senešal – správa osobných vecí kráľ; maršálek – veliteľ jazdy; komorník – majetok hnuteľný + pokladnica; dvorský gróf – rástol pozrušený majordoma; referendár – listiny – pod ním pisári a kancelárie; arcikaplán – za karolovcov – viedol kráľ kanceláriu; MS – ríša na grófstva – gróf – admin voj a súd; sadsebarón; vojvoda - nad 2 – 12 grófstvami – voj komp; grófstva na stotiny – stotník; zhromaždenie stotiny – súdny orgán; naj - občina – starosta – zhromaždenia; pohraničie – marky – vojenské + poľnohosp. – marggróf; kráľovský vyslanci – kontakt medzi centrom a zvyškom; Súdnictvo – nerovnosť – dvor = súdil majordom; súd stotiny – 7 rachinburgov na čele s tunginom; postupne jurisdikcia na grófov, margrófov a kráľa; cirkevné súdy – pre duchovných, zmiešané súdy - pre svetských;

61.Právo Franské – formy práva a právne pamiatky – prežitky, obyčaj + normy, + vplyv rímskeho práva; personálny princíp = tradičné obyčaje kmeňov; Obyčajové právo – babrbarské pravdy – alemanská, bavorská, sálska, saská; Lex Salica – súdne obyčaje – 5-6st; normy kráľov - + kráľ. rada; normy = edikty, dekréty, predpisy, za karolovcov – kapitulárie; nevzniklo jednotné právo; odvetvia – vecné – vlastník bol – kto ovláda, užíva al obrába, toto = Gewere; orná pôda /dedičné prídely jednotlivých rodín/ vs. hnuteľnosti; Rodinné právo – veľká rodina, hlava nad manželkov, deťmi a ostatnými, ich zástupca a ručiteľ; proti štát aj cirkev lebo znemožnovala odúmrte; manželstvo najskôr dohoda medzi rodmi /muž nad ženou/ al. únos nevesty /svojprávna alebo pod mocou svojej pôvodnej rodiny/; vplyv cirkvi a rím. práva zmeny súhlas strán, verejné uzavretie, nerozlučiteľnosť, koakvizícia; Dedičské právo – otázka dedenia sa stala aktuálnou až po rozpade veľkej rodiny; zo zákona, potom zo závetu; zo zákona synovia ak nie občina neskôr aj dcéry; Trestné právo – pozostatky 1pospolného zriadenia – trestná moc hlavy rodiny nad ostatnými členmi, krvná pomsta pokonávka ako pokuta triedna diferenciácia; kolektívna zodpovednosť; činy kt. stíhal štát – zrada, zbabelosť, proti náboženstvu; tresty – smrti, zmrzačovacie a telesné, odňatia slobody, konfiškácia majetku, pokuty a vyhnanstvo, postavenie mimo zákona; pri treste ohľad na spoločenské postavenie páchateľa; Procesné právo – zo súkromnej iniciatívy; dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi – svedkovia, spoluprísažníci, prísaha ako prísny formálny akt; ordálie;

62. SŠO Nemecko 10 – 13 stor. – ÚO – kráľ – titul cisár – voliteľná – od Ota menovanie; dvorská rada – hofrat – poradný orgán; úradníci – nadväzovali na Franskú ríšu – kancelár – tajomník; falcgróf a maršálek; zjazdy feudálov – ovládané kniežatami ríšsky snem tu zástupcov aj mestá; MS – mestá po duchovnými feudálmi – ich orgány – ministerstvá; 13st – staré biskupské mestá slobodu autonómne republiky – moc v rukách obchodníkov a úžerníkov; Súdnictvo – vrchnostenské / a /, mestské a cirkevné; príslušnosť determinovaná miestne a   osobne , vecne; naj súd – kráľ ; svojpomoc – resp. pästné právo ;

63. SŠO Nemecko 13 – 17 stor. – ÚO – cisár – volení kurfirstami – volebné podmienky = volebné kapitulácie = základ nemeckého štátneho práva; Reichstag = Ríšsky snem – 3 kolégiá – kurfirstov; ostatných kniežat,

grófov a slobodných pánov; zástupcov miest; ríšsky komorný súd – súdil podľa rímskeho práva; ríša nemala stále vojsko, nebola jednotná; Orgány jednotlivých nemeckých krajín – Krajinské snemy = stavovské zhromaždenia – tri stavy = duchovenstvo, rytierstvo a mešťania – obracali sa na panovníka vo forme petícií; malý, neskôr význam; Mestá – krajinské /kniežacie – obmedzená samospráva, odvádzali dane kniežatám/, ríšske /závislé od cisára, časom samostatnosť – vlastný súd, vojsko a razili mince – Augsburg, Brémy, Hamburg/ a slobodné / ako ríšske + menej povinností – Worms/;

64. SŠO Nemecko absolutizmus – ÚO – cisár – obmedzený v dôsledku Wesfálskeho mieru, musel zachovávať Zlatú bulu 1356 a zákony, dôležité otázky s kurfirstami, stavy účasť na sneme, zakázaná dedičnosť, jeho oprávnenia len formálne; Ríšsky snem – bezvýznamný /wesf. mier, vládci krajín mali suveréne postavenie/; Ríšsky komorný súd – úplne pozbavený mici; Orgány jednotlivých nemeckých krajín – panovníci – nezávislí, suverénny, veľa práv; Krajinské snemy – iba formálne /Brunšvik../;

65. Prusko – absolutizmus, rozvinnutý byrokratizmus, malicherná reglementácia verejného a súkromného života poddaných a policajný režim /svojvoľné zatýkanie, konfiškácie, diskriminácia inovercov, perzekúcia spisovateľov/; Fricdrich II ho vyhlasoval za “osvietenský”/haha/, dobudoval prísne centralizovaný štát; ÚO – kráľ – člen kúrie kurfirstov; tajná rada – tri departemetní – zahraničné veci, vnútro a spravoslivosť – podliehali jej tri dierektóriá – financií, vojenstva a domén; MS – založená na šľachtickej samospráve – volili krajinských radcov podriadení ústrednej moci; Fridrich II menoval do úradov aj šľachticov z iných oblastí;

66. Rakúsko – policajný štát – Jozef II – náboženská znášanlivosť /tol. patent 1781/, zrušil veľa kláštorov, dorzor nad cirkevnou správou, zrušil nevoľníctvo – avšak nedokonale; Šlachta = vládnuca trieda, slabá buržoázia; panovík pomerne pevná moc+ potláčal podrobené národy – Maďarov a Slovanov; ÚO – nestále, tajná rada – centralizovala štátnu správu nahradená svojimi orgánmi – komisiami, deputáciami a konferenciami – najvýzn. tajná konferencia – neskôr na užšiu /zahran. politika/ a širšiu /vnútorná správa/; za Márie Terézie – koncertácie – účasť náčelníkov úradov nahradené štátnou radou; domáca dvorská a štátna kancelária – zahran. politika; dvorská komora – financie; dvorská vojnová rada – vojenstvo; MS- Rakúsko na provincie – miestodržiteľ – volený miestnym stavovsko-zastupiteľkým orgánom; Uhorsko na komitáty – komitátne zhromaždenia – predstavitelia privilegovaných stavov; mestá – volení starostovia a mestské rady; obce – občinový starostovia a dôverníci;

67. Constitutio Criminalis Carolina - hlavne na zastrašenie ako súčasť zostreného triedneho boja – Karol V 1532 – prvá časť – procesné predpisy, druhá – trestné činy a tresty; krutosť – tresty smrti – obesenie, utopenie, upálenie, sťatie mečom al. sekerou, rozštvrtenie, zakopanie zaživa; zmrzačovcie tresty – nos a uši, jazyk, prsty, ruky; TČ- zrada/muž rozštvrtiť, žena utopiť + vláčenie na popravisko a štípanie kliešťami/ a previnenie proti náboženstvu /trest smrti al vyrezanie jazyka/; krádež /trest smrti/; Proces –inkvizičný – tajný, písomný, prezumpcia viny, dôkaz – priznanie /mučením/, 3 druhy rozsudkov – oslobodzujúci, odsudzujúci a ponechávajúci v podozrení; nemala celoríšsku platnosť;

68. Právo Nemecko – partikularizmus; feudáli – lénne právo ; mestský obyv – mestské pr ávo; poddaný – dvorské právo; nevoľníci – služobné právo; recepcia rím. práva – prostriedok na zjednotenie krajiny pre panovníkov, odôvodnenie nárokov na zvrchovanosť nad feudálmi a pápežom; feudáli – pre nich to boli normy uľahčujúce vykorisťovanie poddaných a nevoľníkov; meštianstvo – pre hospodársky rozvoj; Domáce právo – sa rozvíjalo oddelene v jednotlivých krajinách; celoríšske normy – len sporadicky; Formy práva – najprv obyčajové + rozhodnutia súdov, cisárske konštitúcie /Constitutio Criminalis Carolina/, privilégiá /Privilegium Fridericianum inus a Maius 1156/, buly /Zlatá bula sicílska/ a majestáty /Rudolfa II/; dekréty, mandáty /banský poriadok/, reskripty /o trestaní kacírstva/; edikty, patenty /o zrušení nevoľníctva, tolerančný patent/ a pragmatické sankcie; Právne pamiatky – Saské zrkadlo – zborník obyčajového práva východného Sasa – dve časti – krajinské právo /štátne, občianske a trestné pr/ a lénne právo /vzťahy medzi feudálmi/; požadovalo obmeczenie cisárove moci zo strany feudálov + právo súdiť cisára + odpor k pápežovi ako 1vej osobe; v meste Magdeburg ako základ práva; Švábske zrkadlo – 1273 – pramene – Alemanská a Bavorská pravda, rímske a kánonické pr, z biblie; vzťahy medzi cisárom a pápežom; Constitutio Criminalis Carolina< /B> – hlavne na zastrašenie ako súčasť zostreného triedneho boja – Karol V 1532 – prvá časť – procesné predpisy, druhá – trestné činy a tresty; krutosť – tresty smrti – obesenie, utopenie, upálenie, sťatie mečom al. sekerou, rozštvrtenie, zakopanie zaživa; zmrzačovcie tresty – nos a uši, jazyk, prsty, ruky; TČ- zrada/muž rozštvrtiť, žena utopiť + vláčenie na popravisko a štípanie kliešťami/ a previnenie proti náboženstvu /trest smrti al vyrezanie jazyka/; krádež /trest smrti/; Proces –inkvizičný – tajný, písomný, prezumpcia viny, dôkaz – priznanie /mučením/, 3 druhy rozsudkov – oslobodzujúci, odsudzujúci a ponechávajúci v podozrení; nemala celoríšsku platnosť; v Prusku – Všeobecné krajinské právo – zákonník – občianske, štátne, správne a trestné právo; pramene – Justin. kodif, Saské zrkadlo; upevňoval feudalizmus + buržoázne úpravy; zakotvoval samovládu kráľa a policajný režim – obmedzenia slobody; Constitutio Criminalis Theresiana; Všeobecný súdny poriadok, trestný zákonník 1787 – bez trestu smrti; Trestný poriadok – inkvizícia bez mučenia; Všeobecný občiansky zákonník – občianske právo, ustanovenia o štátnom obč; Vecné právo – lénny systém, väčšina pôdy feudálna, delené vlastníctvo – možno odovzdať časť léna inej osobe; vlastníctvo slobodných roľníkov – k lesajúca tendencia; slobodné mestá – stúpajúca; Rodinné právo – silný vplyv cirkvi a muž nad ženou; uzvretie podľa kán. pr; nerozlučiteľnosť; Dedičské právo – závet dlho neznámy; ženy najskôr nededili neskôr mestské práva a dedili; dedil aj poručiteľ; závet – po recepcii rím. páva – cirkev – snaha obohatiť sa na majetku veriacich;

69. SŠO Francúzsko feudálna rozdrobenosť – ÚO – kráľ – dedičný; iba formálne; fakticky len na svojich panstvách – paríž a orlean. kraj – aj tu bojoval s veľkými feudálmi; Kráľovský dvor – príslušníci ústredného štátneho aparátu – ministeriáli a radcovia; neskôr – kráľovská rada – ministeriáli; veľký senešal – financie; konektábl – vojsko; kancelár – na čele kancelárie ; komorník – pokladnica a dvor; nemuseli byť šľachtici; Ľudovít IX. – kráľova kúria na dve komory – účtovná a  súdna /parlament/, jej činnosť spočívala na ministeriáloch a legistoch – snaha aplikovať normy a zásady rímskeho práva; generálne kúrie – dvojo feudálov, zvolával kráľ, otázky vnút. i zahran. politiky; MS – kráľ. domény na obvody s prevotmi – admin, súd a voj. právomoc; neskôr vyššie jednotky – spojené obvody s bailliovia – inšpekcia činnosti prevotov; senešali – správa nových území; Súdnictvo –nejednotná; svetské súdy – dvojstupňové - a ;

neskôr stredný súd; Cirkevné súdy – súd biskupa = 1 inštancia; súd arcibiskupa = 2 inštancia; 3 prímasa; 4 pápeža; nielen pre duchovných aj pre laikov spojených s cirkvou;

70. SŠO Francúzsko – Stavovská monarchia –ÚO - kráľ – upevnil sa, dôležité otázky centrálne; delil sa o moc so stavovským orgánom – avšak nerovnováha; zachovali sa orgány z roztrieštenosti + generálne stavy = vyššie duchovenstvo, svetská šľachta, tretí stav = mestský patriciát volení priamo, neskôr nepriamo, zvolávaní pre nové dane; každý gen. stav rokoval osobitne; každý stav mal jeden hlas; protiváha stavov a kráľa kolísala; notábli – miesto gen. stavov = princovia, dvorani; MS- ako predchádajúce obdobie; mestá – mešťanosta al. konzul; Súdnictvo – kráľ odňal feudálom a dal bailliom, prevotom a senešalom, najÓ súd – parížsky parlament – 3 komory; kráľovský prokurátor – zastupoval kráľa ako žalobca;

71. SŠO Francúzsko absolutizmus – ÚO – kráľ – upevnená – hlavne voči stavom, zákony, kontrola miestnej správy, justícia, vytvorila sa armáda a vojnové ľodstvo; kráľovská rada – byrokratický orgán, /za Richelieua/ jej predseda = kancelár, 4 členovia = štátni tajomníci – odvetvia štátnej správy neskôr ako ministri a prvý minister; Generálne stavy – stratili svoj význam; len zriedka sa schádzali – 1614 – 1789 prestávka /1789 -burž. rev/; MS – seniorie sa zmenili na provincie – kráľovskí úradníci neskôr guvernér = voj. veliteľ v provincii, pod ním – bailiovia, prevoti a senešali; intendant – admin. súd a fin moc + kontrola; provinčné generálne stavy – obmedzované byrokratickými orgánmi; magistratúry – tiež obmedzované; Súdnictvo – 1536 zrušená juisdikcia barónov, obmedzený parlament – odopreté právo remonštrácie kráľ. nariadení;

72. Právo Francúzsko – rozdrobenosť = partikularizmus, personálny princíp pred teritoriálnym, juh – oblasť písaného práva, sever – obyčajové pr; stav. mon – unifikácia a systematizácia; normy kráľov – ordonancie, edikty, deklarácie = výklad zákonov; recepcia rím. práva;11 – 12 stor – príručka rím. práva; mestské pr + kánon. pr; abolutimus – ordonancie, rímske právo – vyhovovalo kapitalizmu; 1673 – Savaryho zákonník – obchodný život; Námorný zákonník – z inic. Colberta; Čierny kódex – postavenie otrokov v kolóniách; Vecné právo – k pôde – podľa hierarchie; kráľ – v zmysle práva na podstatu veci; ostatní – len držba feudáli – benefícium a léno; vlastníci – cirkev, neskôr mestá; zachované občinové vlastníctvo – lesy, pasienky; rozvoju vlastníctva výrobných prostriedkov zabraňovala existencia cechov a ich obmedzení; na vidieku dával kráľ povolenia – čím dával aj monopol; Záväzkové právo – význam mestské práva + rím. pr; Rodinné – vplyv cirkvi, nerovnoprávnosť - muž mohol ženu aj biť; nerozlučiteľnosť; Dedičské pr – na juhu – závet; na severe – obmedzené; majorát – starší descenden ti – muži; Trestné pr – najskôr – normy “barbarských právd” – svojpomoc, postupne záležitosť štátu; prvoradý účel trestov = zastrašovanie – pred vzburou, neposlušnosti voči vrchnosti, zrada a kacírstvo; stav. mon – normy = ordonancie, rím a kán právo; kráľ ako ochranca poriadku; nový pojem urážka veličenstva – trestaní aj príbuzní; 1357 Veľká ordonancia – vynútil si ju tretí stav – nedávať milosť osobám TČ vraždy, znásilnenia, podpaľačstva a porušenia “božieho mieru”; no pri sedliackom povstaní neboli feudáli zodpovední za masakry; Procesné – spoločné črty súdov 1.rozdroben – zo súkromnej iniciatívy; 2. kráľ postupne obmedzoval jurisdikciu feudálov; 3. konanie najskôr verejné a ústne neskôr tajné a inkvizičné; 4. ordálie a súboj 5. útrpné právo pri vypočúvaní;

73. SŠO Anglicko pre vpádom Normanov – ÚO – kráľ – volelný dedičný; naj veliteľ vojska, sudca, na čele štátnej správy, najskôr len pokuta za usmrtenie kráľa - neskôr aj pojem zrada; rada - naj orgán – z arcibiskupov, biskupov, opátov, grófov, hodnostárov dvora, 30 – 100 členov, dôležité otázky; MS - naj jednotka = občina – staršina; = stotina – starosta; naj = grófstvo – ealdorman – volený neskôr šerif; občinové zhromaždenie – slobodní občania; stotinové zhrom – zástupcovia občín; zhromaždenie grófstva – 12 naj osobností grófstva; ich hlavnou funkciou bolo súdnictvo;

74. SŠO Anglicko od normanského dobytia po stavovskú monarchiu – ÚO – kráľ – ako predtým, dedičný, silná moc; normanská šľachta sa bála odporu podrobených ľudí a preto podporovala kráľa; kráľ. kúria = naj orgán, dvojo naj feudálov + úradníci; trojaké zjazdy – feudálny /všetci – dôležité otázky/, ako súd naj inštanice a   orgán fin. správy /užší kruh – spory medzi vazalmi, odvolania/, ako naj aministr. orgán /kráľ. radcovia – otázky št. správy/; Sieň šachovej dosky – stály fin. orgán menovaný kráľom; Úradníci - sudca, kancelár, /komorník od kráľa; MS – zachovala sa sústava občín, stotín a grófstiev /pozri 73/, význam úrad šerifa; Súdnictvo – spojené s administratívou; súdy stotín a grófstiev; veľkostatkárske = maniorálne kúrie – zástupca lorda – stuart pre poddaných; feudálne kúrie – pre feudálov; skrátené súdnictvo – od Wiliama Dobyvateľa – bez súdu neposlúchnutie kráľ. príkazov, uväznenie kráľ. sluhov; Henrich II – slobodní ľudia obžalovaní a vypočúvaní porotcami;

75. SŠO Anglicko – Stavovská monarchia – kráľ – jeho moc obmedzená listinou slobôd, zákonodarstvo – parlament, výkonná moc – obmedzený vo fin. otázkach, súdnictvo – nemohol zasahvať do feud. súdov, 25 barónov ktorí dozrali či zachováva chartu; Všeobecná rada kráľovstva – najvýznam – arcibiskupi, opáti a baróni neskôr ako parlament – 27 členov, z toho 15 = rada pätnástich – kráľova rada; Parlament – pôvodne orgán šľachty, členovia – peari; 1265 povolaní aj rytieri; 1352 – dve komory – horná snemovňa /lordov – arcibis, bisk, opáti, baróni/ a dolná snemovňa /obcí – zástupcovia grófstiev a miest; kompetencia – zákonodarstvo /zákony nezávisle od kráľa/, financie /jeho súhlas k zavedeniu nových daní a ciel/ a súdnictvo / horná s – delikty spáchané pearmi a politické trestné činy/; parlament ako gen. stavy vo Franc. ale tu rytieri + buržoázia pokope; kráľ. kúria – zmeny v dôsledku parlamentu - na kráľ. radu – poradný a výkonný orgán, súd kráľ. stolice – trestné veci, súd verejných občianskych vecí – občianske súd, súd siene šachovej dosky – fin. veci; MS – grófstva – šerif = policajný orgán, ostatné právomoci – samosprávne orgány; Mestá na privilegované /kráľovskou listinou/ a neprivilegované; meststá samospráva – mayor, Londýn – Lord Mayor; Súdnictvo – mierové súdy – občianske a ľahšie trestné veci; štvrťročné súdy – ťažšie TČ; Porota – Veľká /skúmala žalobu/ a malá /vyniesla rozsudok/; Súdy vyššej inštancie – súd kráľ. stolice, súd verejných občianskych vecí, súd siene šachovej dosky, aj snemovňa lordov – TČ členov parlamentu; Prípady bez precedentu – súd spravodlivosti – kancelársky súd;

76. SŠO Absolutistická mon – ÚO – zmeny – kráľ – skutočná hlava štátu, ordonancie, hlava anglikánskej cirkvi – neskôr jej správca; Tajná rada – lord kancelár, lord pokkladník /financie/, kráľov tajomník..; zahran.

styky a koloniálna politika, neskôr pri nej užšia rada 20osôb; Vysoká komisia – kvôli vzniku anglik. cirkvi – boj proti heréze a úchylkám od cirkevných pravidiel; Parlament – zachovaná štruktúra aj oprávnenia, znášal zásahy kráľa do financií; MS – spätosť št. moci s cirkvou a posilnenie ústrednej kontroly nad samosprávou; nová jednotka – cirkevná obec – na čele duchovná osoba;lord lieutenant – predstaviteľ kráľa v grófstve; Súdnictvo – Hviezdna komora – mimoriadny kráľ. súd pre vzburu, nedovolené zhromažďovanie a polit. spolčovanie, 7 členov z Tajnej rady; Mierové Súdy – vyšetrovanie všetkých trestných činov;

77. Magna Charta Libertatum – za kráľa Jána Bezzemka, je dôsledkom boja šľachty proti snahe kráľa o absolutizmus, proti stupňovaniu fin. požiadaviek a obmedzovaniu slobôd; Odpor šľachty podľa vzoru kontinentu – Ján Bezzemok ju proti sebe pobúril konfiškáciami jej pôdy, ukladaním dávok mestám mestá a šľachta dovtedy rozdielne sa proti nemu spojili; Baróni odmietli zaplatiť štítovné za neúčasť na neúspešnej vojne proti Filipovi II a pronútili kráľa podpísať Veľkú listinu slobôd; Ustanovenia – 1. žiaden slobodný byvateľ nemohol byť zatknutý inak len podľa práva a súdený len seberovnými, 2. nová daň len so súhlasom všeobecnej rady kráľovstva, 3. ak ju kráľ poruší mohli naňho vyvíjať násilie; najviac dosiahli baróni – kontrola nad kráľom; cirkev –sloboda pri obsadzvoaní cirk. úradov; mestá – len nedotknuteľnosť ich dovtedajších práv; nevoľníci nezískali nič; Význam charty – všeobecná rada kráľovstva ktorá sa schádzala v mene charty sa stala zárodkom parlamentu – protiváha panovníka a paralyzoval jeho samovládu; tiež však upevňovala triednu nerovnosť,

78. Právo Anglicko – najskôr – obyčajové právo – partikularizmus /angl = 7 štátov + právo nájazdíkov/; po normanoch – pre celú krajinu, tvorba práva na zákl. praxe kráľ. súdov = všeobecné právo /Common Law/ - prekonával sa partikularizmus a obyčj. právo sa z ich praxe menilo na záväzné; zákony – kráľ – menší význam; stav. mon – štatúty a ordonancie /kráľ + parlam./ súhrn = štatutárne právo; právo spravodlivosti – tvorili ho súdy spravodlivosti; Právne pamiatky – Zákonník kráľa Alfréda – 9 – 10 stor – najstarší, zákl pr. predpisy z anglosaských štátikov; Pojednanie o zákonoch a obyčajach Anglicka – Autor právnik Ranulf Glenville – všeobecné právo + rím + kán; Bractonov zborník; Najvýznamnejšia je Magna Charta Libertatum / ot. 77/; Odvetvia práva – Vecné – pôda = majetok koruny, ostatní len léno alebo držba; tri režimy – baróni čo ju dostali a museli niečo za to plniť, roľníkom na hospodárenie a obhospodarovanie vilanmi; zverené vlastníctvo – správa majetku fiktívnym vlastníkom podľa pokynov skutočného vlastníka; Rodinné – kánonický vplyv, muž hlava, otcovská moc; Dedičské – pôda – prechádzala na osobu ktorej bol poručiteľ podrobený a pozostalí si ju mohli vyžiadať; neskôr majorát – na najstaršieho mužského dediča; testovanie zakázané; Trestné právo – najskôr – pokuta podľa postavenia usmrteného vrátane kráľa; po normanoch – zmätok v práve, bohatí sa vykúpili a chudobní trestali smrťou; 12 stor – kruté tresty – rozštvrtenie, roztrhanie na kusy, mrzačenie; stav. mon – TČ proti kráľovi; ťažké TČ – felona – každý ktorý sa trestal stratou majetku, neskôr aj zrada, vražda, znásilnenei, lúoež, podvod; neskôr v   14st tri kategórie – zrada, ostatné ťažké TČ a prie stupky; 14st – represálie voči poddaným; absoluitzmus – trestný čin je iba ten, ktorý je uvedený v zákone; Procesné – najskôr ordálie rozpáleným železom, presné zásady

procesu, symbolické úkony; za henricha II vyšetrovanie porotcami; absolut. – inkvizičné metódy pred tribunálom Hviezdnej komory, mučenie;

OBČIANSKY ŠTÁT/NOVOVEK A NAJNOVŠÍ VEK/

79. Situácia v oblasti vzťahov medzi kráľom a parlamentom v Anglicku v   I. polovici 17. storočia : bezprostredné príčiny revolúcie: najprv rovnaké záujmy anglickej koruny, novej buržoázie a novei šľachty. Tieto záujmy boli: - boj proti Španielsku, proti rímsko - katolíckej cirkvi, - proti rodom, kt. stali proti vláde Tudorovcov. rovnováha triednych síl sa narušila rýchlym vzostupom buržoázie, bola potreba dať ju naspäť; Absolutistická a reakčná politika kráľa - udeľovanie ciel, daní, chce mať výnos z obchodov - posilňuje svoju pozíciu na úkor parlamentu. Všetky rozhodnutia, kt. spravil mali pomôcť buržoázii a zasiahnuť parlament -ten sa bráni; Jakub I. - rok 1625 - pokus vládnuť absolutistický bez parlamentu - zrušenie privilégií. Karol I. - rok 1628 - najprv chcel urobiť to isté, čo Jakub 1., ale potom bol donútený v tom roku podpísať Petition of Rights — Petícia práv: 1.Kráľ nesmie vyberať dane a iné dávky bez súhlasu parlamentu, 2. Žiaden podanní nesmie byt zaistený, odsúdený ani väznený bez riadneho súdneho výroku, 3. Vojaci a námorníci nemajú byť násilne ubytovaní v súkromných domoch 4. Žiadalo sa zrušenie súdov Hviezdnej komory a Vysokej komisie - Karol 1. prijal a dostalo to silu zákona; 1629 - K. l sa rozhodol vládnuť bez parlamentu - rozpúšťa ho a je to obdobie bezparlamentnej vlády (16291640); Potom i ch napadli Škóti, on požaduje finančné zdroje, ale parlament chce po ňom, aby sa zodpovedal, za tých 11 rokov za to, čo urobil; nedostal finančné zdroje a tak zase rozpustil parlament - Krátky parlament - 5.5. / 640, ale aj tak ho potom musel zvolať, lebo to bol nevyhnutné; nábožensko - politické tendencie v revolúcii: neboli politické strany, len akési hnutia, kt. sa grupovali okolo nábož. skupín. puritáni — chceli očistiť anglikánsku cirkev a boli proti absolut. v štáte a cirkvi, Presbyteri - praví a umiernení, mest. buržoázia a nová šľachta, Independenti - radikálni a doľava, remeselníci, obeh., robot., pozem. vlast, Leverelli - najradikálnejší a moc doľava, burcovali ľud. masy, chcel soc. reformy, Diggeri - dedinská chudoba a remeselníci, užívanie pôdy a zruš súk. vlast.; Dlhý parlament: zase zvolanie parlamentu a to dlhého - neúspech kráľ. politiky parlament odsudzuje ľudí z obdobia bezparlamentnej vlády; parlament chce rešpektovanie starých výsad, tradícií a práv - podanie lordov a poslancov kráľovi o slobode prerokúvania otázok v parlamente— 16. 1. 1641; kráľ nemohol – súhlasiť al. nesúhlasiť so snemovňami; obmedziť slobodu slova; boli to výhody - rozšírenie výsad parlamentu a zvýraznenie rešpektovania buržoáznych slobôd. Požado vali: -výlučnosť pre obe snemovne zákonodarnej iniciatívy, samosprávu, rokovací poriadok parlamentu; Parlament bol proti anglikánskej cirkvi – vylúčil ich z hornej snemovne; leto 1642 - stret vojakov kráľa a parlamentu; pomer parlamentu k armáde - presbyteri a independenti /vojaci/ sa chceli skráľom dohodnúť, ale Leverelli nie vydávajú tkv. Dohoda Ľudu - návrh novej ústavy 8. 10. 1647 -v ktorej požadovali: vyhlásenie suverenity ľudu, volebné právo, rovnomerné rozdelenie mandátov, funkčné obdobie 2 roky pre zastupiteľský orgán /mal ustanoviť Štátnu radu/ mal byť jendokomorový (odstránenie Hornej snemovne) - nie je zmienka o úprave kráľ. povinností; nakoniec došlo k očisteniu parlamentu od presbyterov a tak sa volal - parlamentný chvost — len independenti obdobie republiky - Rozhodnutie Dolnej snemovne - Kráľ sa bude zodpovedať za velezradu a ľud je zdrojom všetkej moci. Ale ak sa

ľud bude priečiť tomu, čo mu potom jeho zastupitelia vybavia v parlamente, nesie následky za svoje konanie; zrušená monarchia a Horná snemovňa; A. vyhlásené za republiku; bohatí sa učičíkaní, užívajú si svoje bohatstvo, ale nižšie vrstvy sa domáhajú svojich práv - podnecujú ľud. - masy - chcú soc. reformy; bol rozpustený Parlamentný chvost a nastupuje a bol Malý parlament -6.6. 1653- skončil - nastupuje Rada armády na čele s Cromwellom - obdobie protektorát

80. Obdobie protektorátu v   Anglicku - dominantné postavenie armády; protektorát vyjadrený v Listine o vláde- akási predstava ústavy; lord protektor - naj vládny a výkonný orgán; Štátna rada – právo menovať Crom. nástupcu, parlament = demokratická pozlátka; nové volebné obvody a volebné právo; prehlbujúce sa triedne rozpory a potreba ústavy; nová ústava- Ponížená prosba a rada — chcela oslabenie armády a posilnenie parlamentu; funkcie Lorda protektora – doživotná; tí, čo profitovali z revolúcie užívali plody toho čo mali, vládnuce vrstvy sa snažili upokojiť situáciu a ľudové masy tlačili na soc. reformy , armáda sa obohacuje o pozemky - tak sa vládnuce vrstvy chcú dohodnúť s porazenými silami - reštaurácia monarchie a Convention Parliament - Stuartovci znova zasadajú na trón - 25.4. 1660;

81. Zákonodarstvo anslic kei protifeudálnei revolúcie: úpravy v ekonomike - dve hlavné oblasti: 1. agrárne zákonodarstvo – roľníci s feudálnymi bremenami; konfiškácia a predaj – majetku angl. cirkvi, kráľ. koruny a prívržencov kráľa – vlastníctvo tak prešlo na nové revolučné sily; kapitalistické tendencie + feudálne prežitky /viazanosť roľníkov/ = črty ang. bur. revolúcie; 2. zákonodarstvo týkajúce sa obchodu a priemyslu = koniec feudálnym prežitkom a návrat k kapitalistickým tendenciám; zákon o zveľadovaní a úprave obchodu Comonwealthu ( 1650 ) vznikla stála komisia ako poradný orgán parlamentu a Štátnej rady; stála komisia- urobiť z anglická mocnosť l. triedy a koloniálnu veľmoc; nepriateľ bolo – Holandsko - - - Zákon o plavbe /dovážať zo sveta a z väčšiny krajín európy len na angl. lodiach/ - Hol. sa zaoberalo len dopravou, málo výrobou a   tak bolo vyradené ;

82. Obdobie reštaurácie Stuartovcov : Karol l. povolaný na trón a vydáva tzv. Bredskú deklaráciu – musel šľachte a buržoázii potvrdiť výdobytky revolúcie - ponechanie konfiškovaných vecí - rojalistov, koruny a cirkvi – avšak - obnova pôvodných vecí - volebný systém, volebné okruhy, obnovené grófstva, vrátili sa biskupi i Druhý dlhý parlament (1661 - l679) - toryovia /prívrženci/a whigovia /opozícia kráľa/ - tí dosiahli vydanie - Habeas Corpus Act -nemôže byť nikto väznený bez psíomného súhlasu sudcu – no zákon bol odvolateľný;

83. Budovanie konštitučnej monarchie v Anglicku : Jakuba II. - absolutistická vláda, ohrozoval šľ. a burž. – musel utiecť; povolaný Viliam Oranžský a jeho žena Mária - legalizovanie zhodenia Jakuba II. /Dolná snem – že opustil krajinu čím porušil zmluvu s ľudom/ a nových panovníkov; musel sa zaviazať Vilo, že bude robiť iba Všetko to, čo mu

parlament dovolí – obmedzená jeho moc; zákony bez súhlasu Vila - Zákon o právach - Bili of rights (1689 ) - kráľ len to, čo je v zákonoch, petície, dane – parl, Zákon o nástupníctve na trón (l 701) oba základ pre vytvorenie konštitučnej monarchie a kompromis medzi buržoáziou a šľachtou; anglickí statkári - kap. syst. poľnoh; šľachta – rozvoj priemyslu; ekonomické záujmy oboch vrstiev- buržoázie aj šlachty = rovnaké; rovnomerné rozvrstvenie síl v   parlamente - deľba moci - spomínal aj Lock a   Montesquie ;

84. Vývoj najvyšších štátnych orgánov po buržoáznej revolúcii : Kráľ - právomoci silne obmedzené; nenesie zodpovednosť za činy svojich ministrov; kráľ nemá zodpovednosť, ale vláda, ministerské kontrasignácie; kabinet - vláda = najskôr Tajná rada /favoriti kráľa/, neskôr jej užší výbor = kabinet; Vilo obsadil všetky št. úrady whigmy – vzniká systém straníckych vlád; pojem vláda = nejasný; pojítko medzi členmi kabinetu /vlády/ slabé; na čele kabinetu – kráľ; vznik kabinetu = o slabenie moci kráľa a kabinet = nástroj buržoázie; po odstúpení kráľa hannoverskej dynastie - hodnosť 1. ministra - Róbert Walpole – ustálil sa zvyk že kabinet, kt. nemá väčšinu v Dolnej snemovni musi podať demisiu = parlamentný systém; Parlament - zosilnenie jeho moci; právnik Blackstone - ” Komentár k zákonom Anglicka "- parlament môže robiť všetko, čo nie je fyzicky nemožné. — všemocnosť parlamentu; 3 stavy - duchovní lordi, svetskí lordi, zástupcovia obcí - zasadajú v Dolnej snemovni + suverenita parlamentu; H.S - menovaní, D.S – volení; volebné právo = majetkový cenzus, volebné právo rôzne upravené viazané na mestskú daň al. mestské nehnut. a slobodný pani; hnilé mestá – právo vysielať zástupcov do parlamentu – výhoda pre šľachtu – aj keď mesto zaniklo a ostalo len napr. šľacht. parkom; parlament – whigovia - bohatá statk. šlachta a obchodníci a toryovia- vyššia šlachta;

85. Zmeny v systéme štátnych orgánov vo V.B. v 19. storočí : Zmeny v postavení Hornej a dolnej snemovne: patrí sem aj reforma z roku 1911, kt. upravovala vzťahy medzi Hornou a Dolnou snemovnňou - úprava vzťahov medzu nimi z hľadiska prijímania a schvaľovania zákonov - stačí len podpis panovníka – aj keď horná odmietna; 1888 Reformy v oblasti miestnej správy: rozšírila sa mestská samospráva na grófstva - má administratívne práva, reforma miestnej správy bola rozšírená aj na vidiecke administratívne jednotky – volené rady - v rukách buržoázie. vytvorenie nových ústredných orgánov: zosilnenie administratívneho aparátu a nové ústredné orgány: Kabinet: - 5 štátnych sekretariátov 1867- vnútorných vecí, zahraničných vecí, kolónií, Indie a vojny správy: pôvodne poradná činnosť, potom samostatné kolegiálne orgány - ministri: ministerstvo: obchodu – na departmenty, štatistiky a práce, železníc, obchodného loďstva, financií, dozor nad prístavmi, poľnohosp - komisári pre výkup desiatkov a pre sceľovanie pôdy, pre samosprávu - kontrola nad komunálnou slraostlivosťou a chudobných, dozor nad zdrav, políciou, školstva - dozor nad vyučovaním;

86. Vývoj štátnej organizácie a právneho poriadku vo V.B. v L polovici 20. storočia - nevýhody buržoáznej revolúcie: triedna obmedzenosť a zotrvávanie feudálnych prežitkov; obmedzenie volebného práva: D.S - volená, H.S. - dediční členovia - peérovia. Pre D.S:- volebné právo pred rokom 1914 obmedzené. Nemali volebné právo - čo bývali v podnájme a ženy.

Mali tvz. dvojnásobné volebné právo – virilné právo — mohol voliť vo viacerých obvodoch – keď tam mali majetok al. vyšli univerzitu; právomoc kráľa: kráľ vykonával svoju právomoc skrz tajnú radu naj súd pre cel é impérium; ústava a zákony: ani písaná ústava ani kodifikácia práva, ústava = všetky zákony čo sa používali od ranného stredoveku a boli schválené kráľom a jeho radou v parlamente;

87. Organizácia správy britských kolónií: vzťah ku kolóniám: kapitalistický rozvoj - briti z toho ťažili - prudký rozvoj v kolóniách, čo odtiaľ plynulo...; kolónie v hosp. a ekonomickom područí - briti ich vycuciavali; keď hrozilo odtrhnutie zase si ich pripútali novými vzťahmi – pevne organizovaný politický celok - kolonizačné pripútanie a imperialistické tendencie; Organizačné formy vlády: každé britské panstvo mimo veľkej británie = kolónia; Kolónie: korunné /zák. a výk. moc – guvernér/ samosprávne /akýsi parlamentný režim, domínie/, kolónie, v kt. sa delil guvernér o   zák. a   výk. moc s radou , a kolónie kde členov rady menovala koruna; India: zánik východoindickej spoločnosti a jej výsostné práva prevzala britská koruna; India = Britská India a indické protektoráty - bol tu generálny guvernér ako miestokráľ - naj orgán správy a vojen. veliteľ; rada – zák. a výk. orgán; Britská India — sa skladá z provincií - guvernér spolu s s radou existoval aj kancelár pre Indiu v Londýne; Indický národný kongres - indická buržoázia - chcela nejaké miesta v správe –dostala málo. Protektorát — štáty predtým samos. s vlastnou správou a br. koruna tu získala výsostné práva;

88. Všeobecná charakteristika a pramene anglického práva : anglický právny systém sa odlišoval od iných právnych systémov, bol iný ako kontinentálny právny systém: po ang. búrz. rev. sa nevytvoril nový právny poriadok- staré právo pre nové podmienky vládnucej vrstvy; dôležitá úloha sudcu- vytváranie precedensov; ang. právo sa vyvíjalo samostatne - len malý vplyv rímskeho práva; ang. právo - prílišný formalizmus a archaičnosť; neuskutočnila sa kodifikácia práva — boli tu pokusy ale márne na začiatku; pramene ang. práva common law - všeobecné právo – precedensy, písomné záznamy ( reports )... actio - writs – prísnosť práva , skutkový stav - silný formalizmus; equity — spravodlivosť - ak sa ľudia nemali na koho obracať tak naňho - kancelársky súd - Court of Equity – kancelár = cirkevný hodnostár - podľa osob. názorov; CL + CoE = nezrovnalosti vychádza zákon ( Judicature Act) - zrušenie tých súdov založený 1 = Supreme Court — ale nie zlúčenie oboch právnych pohľadov; štatutárne právo - do 17. stor – zákon = normy všeobecne upravujúca život jednotlivca; zákon = súdne rozhodnutia – judicium; aj potom – najprv common law a zákon len ako doplnok; 1. zbierka platných zákonov.- 1870, skoknčená 1901;

89. Anglické vecné a záväzkové právo : práva k majetku - vecné vlastníctvo a osobné vlastníctvo; vecné vlastníctvo - právo k pôde, listinné právo k pôde a predmety spojené s pôdou. Kráľ je vlastníkom pôdy - lord paramount - ostatní len držba – léno; osobné vlastníctvo - hnuteľné veci a pôvodné práva na vydanie veci - autorské právo, patentné právo; Záväzkové právo - záväzky: zo zmlúv a protiprávneho konania; - zo zmlúv: formálna písomná zmluva - pečiatky - pokiaľ išlo o zmluvy práva k nehnuteľnosti alebo pôžička; obyčajová zmluva - obojstranný súhlas + uvedenie dôvodu - ako v reálnej zmluve; - napadnuteľné boli zmluvy – bez dôvodu, omyl, podvod a

donútenie. Povinnosť plnenia bola prísna. Kedy sa oslobodilo od plnenia... pre nejestvovanie, pre náhodný zánik, nevznikol konkrétne určený predmet, pre smrt' a chorobu;

90. Anglické rodinné a dedičské právo:- rodinné právo: upravovalo ho kanonické právo - cirkevný sobáš - potom aj civilný sobáš; uzavretie manželstva – navždy; rozvod od stola a lôžka, potom ľahšie pre muža ako ženu; majetkové pomery – muž s majetkom ženy, od 1870 žena s vlastným;otcovská moc - do 21. roku dieťaťa, otcova starosť - v prípade smrti matka; nemanželské dieťa – dieťa nikoho – živí ho len matka – neskôr alimenty; Dedičské právo - dedenie zo zákona rozlišuje sa - pozemkové vlastníctvo /bližšie príb. vylučuje vzdialenejšie, muž ženu a starší mladšieho/ a dedenie iných vecí; dedenie zo závetu: testovacia sloboda – nad 21 rokov a nechať komukoľvek, písomná forma a dvaja svedkovia;

91.Anglické trestné právo - chýba trestný zákonník - feudálne prežitky; pokusy o kodifikáciu práva boli- ale stroskotali; právo na základe ktorého sa súdilo, vyhovovalo vládnucej triede, lebo rozhodnutia sa dali ovplyvniť ako zákony; 1861 - Konsolidačné zákony — zhrnutie jednotlivých trestných činov - toto právo sa vytváralo na základe všeobecného a štatutárneho práva - velezrada, ostatné zločiny, priestupky -platia staré štatúty ako za feudalizmu;tresty - smrti, nútené práce, odňatie slobody, bičovanie, pokuty;

92. Vývoj anglických kolónií na území Severnej Ameriky, vzťahy medzi nimi a metropolou do vyhlásenia nezávislosti : správa amerických kolónií pred revolúciou: 13 amer. kolónií do roku 1776 pod správou Anglicka; na jednej strane patrili ang. korune na druhej strane súkromným vlastníkom a obchodným spoločnostiam; spravované na základe charty, každá kolónia mala svoju vlastnú ústavu - chartu - bol tu guvernér a zastupitelský koloniálny orgán - všetko pod patronátom koruny; ked to bol vlastník - tak on menoval guvernéra kolónie sa chceli osamostatnit; velký hosp., priem., a ekonóm, vývoj - kapitalistické výrobné vzťahy; Anglicko spravilo celý rad zákonných obmedzení aby sa neodtrhli - závislosť od Anglicka - napriek tomu tu bol prudký rozvoj - vytváranie národného trhu a národného štátu; počas anglicko - francúzkej vojny - sa konal zjazd zástupcov 13 amer. kolónu v Albanv v roku 1754 — upevnenie jednoty kolónií a zabezpečenie max. dosiahnutej samosprávy; vytvorilo sa národnooslobodzovacie hnutie severoamerického národa; sloboda myslenia - prevzali od starousadlíkov; hosp. a politický útlak zo strany Anglicka - zákon o kolkovnom, zákon o vzbure z roku 1765; OBRANA AMERIKY - I. kongres vo Filadelfii -5.9. 1774 - bojkot anglického tovaru, II. kongres vo Filadelfii— 15.5. 1776 - prerušenie všetkých stykov s Anglickom, utvorenie slobodných amer. kolónií na republikánskom základe + domobranecké vojsko -jeho organizácia - buržoázia - hnacia sila, drobní farmári - rozhodujúci vplyv - americký ľud; 4.7. 1776 - Vyhlásenie nezávislosti vo Filadelfii — Declaration of Independence — odtrhnutie od Ang. deklarovalo sa - rovnosť všetkých ľudí, suverenita národa právo na život, slobodu, štastie – nescudziteľné a právo na revolúciu

93. Konfederácia 13 amerických štátov z rohu 1777: slobodné americké kolónie - právne postavenie a vzájomný pomer kolónií - Konfederačné články -15.11.1777 a platnosť 1781 ,13. amer. kolónií vstúpili do priateľského zväzku - zostali im suverenita, právny systém, jurisdikcia, práva, sloboda, nezávislosť; medzinárodný zväz 13 štátov; jediný spoločný orgán – kongres –nemal však donucovaciu moc voči štátom žiadne výkonné orgány; uzavretie mieru s Anglickom v roku 1783; boli tu v USA však ťažké hosp. pomery a brzdenie kapitalistického rozvoja - bola potreba vytvorenia nadnárodného orgánu nad kolóniami; každá kolónia mala síce svoju ústavu: občianske práva - ( prirodzené právo ), organizácia štátnej moci - (trojrozdelenie moci), ustanovenia prechodné a záverečné; 94. Ustáva USA z roku 1787: zjednotenie kolónií a zjednotenie plantážnikov a buržoázie a vyslali svojich zástupcov do konventu- pripravili návrh ústavy. Konventu v roku 14. 5. 1787 predsedal (George Washington vo Filadelfii a prijali novú ústavu z roku 1787. Bola oveľa viac byrokratická a boli tu centralistické tendencie. Zakotvovala troj zloženie moci:zákonodarná moc: Kongres - 1. snemovňa reprezentantov a 2. senát, volebné právo ( kto ho mal kto nie + kompetencie a podmienky v snemovi a senáte ) výkonná moc: prezident, viceprezident, Kabinet. Právo prezidenta - patronáž a právo veta, zvolávať kongres na mimoriadne zasadnutia; súdna moc: najvyšší federálny súd a miestne súdy; neskôr aby ustáva zakotvovala aj občianske pravá sa dobrali zákon o pravách - Bill of rights - 25.9. 1789 a 15.12. 1791 – sloboda slova. tlače, svedomia, zhromažďovania; černosi a indiáni nemali pravá až neskôr; štruktúra orgánov jednotlivých štátov závisí od ich ústav; organizácia miestnej samosprávy – upravujú ju zákony jednotlivých štátov – prevažne grófstvo a volená rada;

95. Otázka otroctva v USA a jej vývoj do roku 1862: otázka otroctva - Sever bol proti a Juh bol za otroctvo – bola to otázka politická, hospod. aj mocenská; kompromis – kongres mal vydať zákaz obchodu s otrokmi v roku 1808; Mason Dixon Line - štáty slobodné a otrokárske a v 7 štátoch bolo do roku 1790 zrušené otroctvo; na juhu – pestovanie bavlny a otrokárstvo ako zdroj príjmov; veľkí farmári a priemyselníci chceli zrušiť otroctvo hlavne z hosp. príčin /+ mravných/ - potrebovali prac. sily, kt. boli na juhu; Rozpory po kúpe Lousiiany dočasne urovnané Missourským kompromisom z roku 1820 prijaté Missouri ako otrok. štát a Maine ako slobodný; zakázané otrok. na sever od Lousiany, o juhu sa nehovorilo = tichý súhlas; posledný pokus o urovnanie sporov – 1850; otázka ochranných ciel – S chránil priemysel a obchod proti cudzej konkurencii, J – pestoval bavlnu pre Britániu – nemal záujem na ochranných clách, po zavedení ciel = vážne rozpory;

96. Občianska vojna v USA (1861 - 1865) jej príčiny a dôsledky : Boj republikánskej a demokratickej strany, vyhrali republikáni vo volbách 1860 - prezident Abrahám Lincoln - nechcel zrušit úniu, preňho bola otázka otroctva druhoradá; 17.1.1. 1860 sa odtrhli Južná Karolína + 10 štátov od únie; vytvorili Konfederované štáty americké -v meste Montgomery 1861 - na čele Jeferson Davison- chceli trvalé zavedenie otroctva a pokračovať v tom; S. chcel len aby prestali a nechali status quo všetko tak, a le J. štáty sa priečili a tak vzniká občianska vojna - trvala štyri roky a vyhral Sever – prevaha síl /23 št. proti 11/ Vyhlásenie o oslobodení 1862 – Lincoln; XIII. dodatok k ústave zakazuje šírenie otroctva; XVI. a XV. dodatok k ústave — nemá byt žiadaná rasová, pletova a farebná

diskriminácia; Postavenie černochov po občianskej vojne: dostali politické aj občianske práva; zastávajú vysoké úrady Čierne kódexy — pán živiť černochov a učiť ich čítať a písať – možno ich používať na prácu + mierne telesné tresty; tuláci poslaní na nútené práce; veľa štátov – zákaz manželstva medzi čiernymi a bielymi; oddelené vagóny vo vlaku; terorizmus proti nim – lynčovanie davom – sudca lynč

97. Vývoj USA od skončenia občianskej vojny po II. sv. vojnu : Hospodárske pomery - prudký rozvoj kapitalizmu, spojenie S. a J. prudký rozvoj a to v oblasti - priemyslu, dopravy a obchodu ( uhlie, nafta, zem. plyn ). spojenie rozsiahlych území - doprava - /. transkontinentálna železnica - spojila V. a Z; rozvoj poľnohosp. - priem, robotníci - výroba poľnohosp. produktov pre nich - Zákon o domovinách = Homestead Act - poľnohosp. majúci málo peňazí mali prístup k pôde ( asi 65 Ha ) a potom ju dostali po piatich rokoch do osobného vlastníctva; priemyslená koncentrácia - horizontálna a vertikálna k; 1872 - rozvoj: Standard Oil Company - Rocefeller, Carnegie - ocel, Morgan -financie, Dupont de nemrous - strelivo...; Územná expanzia USA - 1867 kupuje USA od Ruska Aljašku potom sa dostáva do stretu záujmov so Španielskom o Kubu; využili národnooslobodzovací boj tak sa začala - Span.- USA vojna (1898 ), kde nakoniec USA vyhralo a Špan. stráca nielen Kubu, ale aj Portoriko Cuamu a Filipíny; spor USA a VB o Panamu, vyhráva USA; pripojenie ďalších štátov: S. a J. Dakota, Montana, fVahington, Idaho, Wyoming, Utah, Oclahoma, Nové Mexico, Arizona. - 48 štátov; Sociálne pomery - prisťahovalectvo - najprv dobré podmienky, ale potom sa to zhoršilo, lebo už neboli v 70. a 80. rokoch 19. stor žiadne miesta, len podradné práce v hutách, baniach, lesoch a tak ...- prisťahovalci sú donútení robiť to - časom ich nazývajú že ohrozujú americký ľud a nastáva veľké prenasledovanie prisťahovalcov - Know Nothing ( Neviem Nič ), Americké ochranné združenie (American Protective Association ) a Ku - Klux –Klan; je tu boj medzi amer. chudobou a vládnucimi - potom boj medzi farmármi a priemysleníkmi - farmári sú závislí od bankového kapitálu; priemyselníci – len svoje záujmy /clá/ - ale nič pre farmárov - vzniká z toho veľké farmárske povstanie - (grangeri) + povstanie farmárov - dlžníkov - (greenbackkari – papierové peniaze klesli o 50% a oni nimi chceli platiť dlhy, ale vláda na tlak bánk ich sťahovala pridali sa robotníci - greenbackerská robotnícka strana - zanikli a vzniikla - Ľudová strana ( 1892 ) - boj proti monopolom — proletariát a soc. strana - Eugen DeBs — vydanie zákona o obeh. činnosti vykonávanej podnikmi; protitrustový zákon Shermana; vládny systém USA v r. 1865 – 1918 - nebol tu feudalizmus, bola tu len buržoázia a kapitalizmus; volebné právo mali najprv len starousadlíci, ale potom si ho získali aj ostatní; miestne súdy a miesta -volené, ale po prijatí Civil Service Act ~ 1883 - musel mať každý kvalifikáciu; rastie hustota obyvateľstva, spoločnosť sa vyrovnáva; prechod k imperializmu - rovnaká buržoázia, rovnaký centralizmus, rovnaká byrokracia - ako v Európe -prechod od federácie k unitárnemu štátu; Systém politických strán - dve búrz. strany - tory a whig - potom - federalistická antifederalistická; nakoniec - demokratická a republikánska; Demokratická - založená 1824 - farmári, plantážnici, skupina južnej buržoázie ... voľby v roku 1844,1852 a 1856 vyhrali - prehrali volby roku 1860 - Lincoln — Republikánska strana; Demohratická strana bola oslabená - mala prívržencov ale boli tu rozkoly; organizácia: konajú sa celoštátne konvetny ( zjazdy ), kandidáti na prezidenta a viceprezidenta; ústredný výbor strany na čele s predsedom - propagácia volebných programov - funkcionári srany ( aktivisti), združení v kluboch (

ringoch ) - org. a agit. činnosť. Politický agenti ( bossovia ) – monopoly; Republikánska strana: založen a v roku 1854. má tiež monopol - buržoázia S. a farmári, priemysleníci, v roku 1860 zvítazila a jej prezident Abrahám Lincoln. Uskutočnila po volbách diktatúru buržoázie a mala motto: ” Vysoké ceny smerujú k vysokým mzdám, nízke ceny sú nízke mzdy " s organizácie: -// - čo demokratická strana; vzrast kapitalizmu - kapitalisti financovali kapitál oboch strán a vláda šikovne využívala boj týchto strán; Odborové revolúcie: koniec 18. stor povaha cechu; polovica 19. stor - zväzy - trade – union; bolo to však pololegálne - potom všák vo viacerých krajinách zrušené zákony proti zväzom; po obč. vojne – proletariát; šesdesiate roky - 30 celoštátnych zväzov - medzi nim aj Národný zväz robotníkov — Lspojenie s I. inlernacion.; 1869 - Rad rytietov práce - nekvalifikovaní robotníci; 70 - roky - boj za 8 - hodinový pracovný čas; nevraživost medzi amer. a prisťahovalcami, bielymi a čiernymi; robotnícka aristokracia; Americká federácia práce —A FL - 1881 - cechový princíp. Černosi a nekval. robotníci ale aj ženy mládež do AFL. - Priemyselní robotníci sveta — IWW — 1905 - zúčastnilii sa De Leon, e. Debs B. Haywood výrobný princí; Nekvalif. málo kvalif. robotníci - triedny boj - tri prúdy - revolučný, reformistický a anarchosyndikalistický - roku 1908 sa ho zmocnili anarchosyndikalisti;

98. Právo USA : - pramene a formy práva - anglické všeobecné právo; ľudové právo - malo biblické základy - v puritánskych rodinách- vplýval aj napr. Napolenonský kodex; pramene práva - ústava ,zákony, common Law C.L. = anglo - americké právo + procesné pravidlá – rozhodnutia; celoštátny a vlastný systém + District of Columbia; vlastnícke právo - personál = hnuteľnosti a reál – pôda; záväzkové právo - zmluvy -ak sa nepriečili dobrým mravom a verejnému blahu a neboli proti zákonu; rodinné právo - povolenie úradníka, alebo len tak, alebo bez súhlasu, zánik - rozvod a smrt cirkevný sobáš aj civilný; rovnaké práva, rovnoprávny ale žena nemohla mat živnosť a bola obmedzená v niektorých majetkovoprávnych veciach;

99. Fungovanie systému štátnych orgánov vo Francúzku pred r. 1789; absolutizmus Ľudovíta XIV. - absolutistická feudálna monarchia; rozvíjajúce sa kapitalistické výrobné vzťahy - hosp. a polit. vzťahy sa rozvíjajú; rozvíjajú sa aj výrobné sily - ale stál im v rozvoji - administratívny aparát ( zákony a nariadenia), provincie (nejednotné spravované a izolované), colné priehrady, rôznosť mier váh a právnych poriadkov , zásahy koruny; meštiactvo nemalo dobré postavenie aj keď malo kapitál, pôdu, obchod, vysokovzdelaní ľudia - nemali politické postavenie a práva - nazývali sa tretí stav – oni a buržujci chceli odstránenie feudalizmu; kríza absolut. monarchie - vyčerpaná štátna pokladnica + dlhy - finančný bankrot Turgot - záchrana monarchie - rozšírenie kapitalizmu - 1. odstránenie obmedzení obilného trhu, 2. zrušenie colných poplatkov, 3. zdanenie priv. stavov cestným mýtom, 4. zrušenie nátur, povinnosti roľníkov, 5. zrušenie cechových korp. a  poriadkov – na nátlak privilegovaných stavov zrušenie reforiem; avšak kríza - zdanenie tretieho stavu sa nedalo zväčšiť - riešením by bolo zdaniť privileg. vrstvy; daňové zrovnoprávnenie - tretieho stavu a privil. vrstiev - postavili sa proti nej lebo nebola schopná im zabezpečiť vykorisťovanie štátu; úroda roku 1788 bola zlá a bol hlad a cholera - kráľ pod tlakom ľud. más zvolal 8.8. 1788 dekrétom generálne stavy — zdvojnásobenie počtu tretieho stavu;

100. Vývoj a činnosť zákonodarného zboru do prijatia ústavy z roku 1791 - hádali sa o hlasovaní v Generálnych stavoch ( GS ) - Tretí stav ( TS) tvrdil, že chce hlasovat na základe hláv a priv. vrstvy ( PV ) chceli hlasovat na základe stavov. TS odchádzajú a odtŕhajú sa - vytvárajú Národné zhromaždenie -17. 6. 1788 - zídu sa vždy keď to bude potrebné a prijmú ústavu a budú mat pevné základy; kráľ vyzval PS aby sa pridali k Národné zhr. ( NZ ) a potom sa volali - Ústavodárne zhormaždenie ( UDZ) kráľ kuje pikle - zhromažďuje vojsko aby násilím donútil TS stavy a PV robia obštrukcie – ale parížsky ľud zachráni Nár. zhromaždenie - ľud dobyl bastilu; 14.7.1789 Augustové dekréty z roku 1789: ľudové rev. hnutie ohrozovalo pôdu, povstanie sa rozšírilo na vidiek; šlachta sa spojila s buržoáziou, chceli to riešiť najprv cestou násilia ale potom zvolili cestu ústupkov feudálnych povinnností - výsledkom boli tieto dekréty - boli zrušené daňové oslobodenia a prijalo sa daňové zrovnoprávnenie; rušilo sa: vrchnostenske dávky za náhradu, vrch. roboty, právo odúmrte a bremená majúce charakter osobný; Deklarácia práv človeka a občana: 26.8. 1789 – ľudia sa rodia slobodní a rovnoprávni pred zákonom – sloboda, vlastníctvo, bezpečnosť a odpor proti útlaku, sloboda náboženstva, slova a tlače; nedotknuteľnosť súkr. vlastníctva; volonté generále; Volebné právo:22.12. 1789 nový volebný poriadok – odporoval deklarácii, volebne pravo bolo - aktívne aj pasívne; aktívne mal: Francúz, 25 r., trvalý pobyt, určitý plat, nesmel byt služobný pomer, nesmel byt zapísaný v garde; voľby boli dvojstupňové, volenie bolo sekundárne - voliči - zástupcovia - poslanci vylúčenie ludi z politického života; Úprava cirkevných záležitosti: 2.12. 1789 - zasiahli hosp. ciele katolíckej cirkvi - majetky cirkvi k dispozícii národu; reorganizácia katolíckej cirkvi - zrušenie mníšskych radov, civilná organizácia duchovenstva, znížil sa počet biskupstiev a farností; La Chapierov zákon:1791 -pozbavoval robotníkov slobody spolčovania, organizovania a zhromažďovania;

101. Deklarácia práv človeka a   občana - vypracovaná pod vplyvom osvietenskej filozofie najmä prirodzenoprávnej teórie ľudia sú rovnoprávni a slobodní pred zákonom od narodenia; sloboda slova, tlače, písma, presvedčenia; cieľom každého spoločenského zriadenia je zachovanie prirodzených a nepremlčateľných ľudských práv – sloboda, vlastníctvo, bezpečnosť a odpor proti útlaku; sloboda = všetko čo neškodí druhému; zdrojom všetkej zvrchovanej moci je ľud; všeobecná vôľa – volonté generále; nedotknuteľnosť sukr. vlastníctva; zvýraznila zásady buržoáznej demokracie - občianske práva tak aby mali sympatie ľudových más;

102. Francúzka ústava z roku 1791 - ústava z roku 3. 9. 1791 - dva ciele buržoázie - aby sa šľachta nevrátila k moci a ľud nebol zrovnoprávnení; v ústave dve nezlúčiteľné zásady – Rusóova suverenita ľudu a Montaignova deľba moci; Zákon. moc – Nár. zhromaždenie, výkon. moc - kráľ, súdna – sudcovia; kráľ utiekol aby našiel pomoc v cudzine a potlačil revolúciu; Zákon. moc: Národné zhrom - dva roky, jednokomorové, voľby nepriame, zachovával sa majetkový cenzus, NZ bolo nezávisle od kráľa; Výkonná moc: kráľ, kt. sa riadil ústavou a mal ratifikačné právo + menov al ministrov + spolupodpísanie aktov; Miestna správa - 83 departmentov obvod kantón obec - Na čele departmentu bola 36 - členná rada ( 2 roky ) + Rada menovala 8 členné direktórium a tvorilo výkonný výbor rady - prokurátor

bdel nad dodr. zákonov; Jurisdikcia: kantón - zmierovací sudca ( 2 roky ), obvod - tribunál, department - kasačný súd; význam ústavy - ustáva zakotvila konštitučnú monarchiu- bola to buržoázna ústava = moc + výhody + rovnosť so šľachtou a majetkový cenzus pred ľudom; Revolúcia z 10. augusta 1792 - volby do Zákonod. NZ r. 1791 – zišlo sa – dôležité úlohy – roľníci nespokojní s feudálnymi bremenami – zhoršenie situácie – vojna F. a európy – vydané dekréty – kráľ ich neschválil – krajina proti kráľovi – zhromaždenie nerozhodné – ľud zakročil – monarchia zvrhnutá; Zák. NZ zvolalo Národný konvent – odhlasovalo zosadenie kráľa; buržoázia + ľud = typ. znak revolúcie;

103. Girondistický konvent a jeho činnosť: Vznik Národného konventu — 20. 9. 1792 - zišiel sa keď bola revolúcia dost ohrozená - vplyv girondistov; girondisti – pravica - zastupovali buržoáziu kt. sa chceli chrániť pred obmedzeniami požadovanými ľudom ... boli proti zásahom kontrarevolúcie jakobini – ľavica /za ľudové vrstvy/ boli za kontrarevolúciu republikáni - stred – močiari; konflikty medzi girondistami a jakobínmi – prvé uznesenie - zrušenie kráľovstva a vznik republiky; pod vplyvom girondistickej politiky - inflácia, znehodnotenie meny, soc. a polit. následky - búria sa robotnícke vrstvy - robotnícka a roľnícka kríza; ustanovený Revolučný tribunál - kontroloval každý prečin proti kontrarevolúcii; Výbor pre verejné blaho - urýchľovať adm. činnosť Dočasného výkonného výboru - národná obrana v súrnych veciach; konvent odhlasoval aj mimoriadne hosp. opatrenia - max. ceny obilia a múky, vypísanie pôžičky l miliardy kt. mala byť vynútená od všetkých bohatých občanov; girondisti sa chceli zbaviť jakobínov, ale ti sa opierali o ľud a tak došlo k ľud. povstaniam keď zvrhli girondistov -31.5. -2.6.1793 Jakobini boli pri moci;

104. Jakobínsky kovent a jeho činnosť: = jakobínsky konvent = naj fáza francúzskej buržoáznej revolúcie – vláda ľudu = demokratické prvky; nebezpečenstvo - zvnútra i zvonka a tak sa musel opierať o ľud a ľudové masy; tri zákony: zákon o predaji pôdy emigrantov, zákon o rozparcelovaní pôdy medzi každú osobu a zákon o zrušení feudálnych povinností; Ústava z roku 24. 6. 1793: DPCAO bola tu oveľa širšia : spoločné blaho, právo na vzdelanie, prácu a soc. podporu, právo na vzburu, volebné právo -(21 r. francuz, ani m. cenzus ani nie také, voľby priame a sudcov aj úradníkov), tvorba zákonov - NZ - jednokomorové, Výkonný výbor = vláda – podriadený NZ; ustáva bola prijatá ale !!! – zakotvovala buržoáznu demokraciu + zvýraznila zvrchovanosť ľudu = liberálny charakter - nebola uvedená do života – kontrarevolúcia nebola zlomená; aj po nastolení vlády jakobínov ostáva Teror — hrozivá vlna teroru - v departmentoch nepokoje, girondisti podnecovali vzbury; “zbesilí”= ľudové masy kt. chceli zlepšiť svoj stav – jakobíni prijali niekt. ich požiadavky 5. septembra 1793 - predložili petíciu v kt. žiadali nastolenie teroru v provinciách – bol nastolený politický /zákon o podozrivých osobách/, hospodársky /zákon o max. cenách/ a náboženský /sloboda vyznania + zmena v admin . aparáte + zmena kalendára, kult pravdy a rozumu/ teror; Organizácia revolučnej vlády: konvent mal čakať čo sa bude diať lebo – nechceli uviesť ústavu lebo by skrachovala a tak počkali do skončenia vojny; dekrét 4.12.1793 - provizórna ustáva počas vojny; kluby - vláda v rukách ludi; sansculoti – ľudová koalícia – remes. a robot; Orgány vlády za Jak. diktatúry – Konvent /zák. a výkonná moc/; pod ním – 1. Výbor pre verejné blaho /kontrola admin. činnosti výkonnej vlády, vonk. a vnút. obrana krajiny, dohľad nad úradmi a úrad. osobami, armáda + loďstvo = menoval naj funkcie/ - pod ním Komisári konventu a Miestne revolučné výbory, 2. Výbor pre verejnú

bezpecnosť; 3. Revolučný tribunál; Príčiny porážky jakobínskej revolúcie: pokiaľ bolo čo likvidovať tak sa likvidovalo a ľudí spájal tento boj buržoázia + ľudové masy, ale keď nebolo čo tak sa to rozpadlo; jakobini - likvidovali feudálne zriadenie, interventi utrpeli porážku a boli vyhlásené zásady buržoáznodemokratického štátneho zriadenia; hegemón teda odchádza a rozpúšťajú sa ľud. masy; Buržoázia sa bála o svoj majetok – preto bola proti ďaľšej revolúcii – bála sa ľudových más preto sa postavila proti jakobínom - zánik jakob. diaktatúry 9 thermidoru roku II;

105. Thermidoriánsky konvent a jeho činnosť - Buržoázia upevnila svoju moc rozklad revolučnej moci vyhnaní jakobíni z konventu Výb or pre ver. blaho - len vojen. veci + diplomacia; hlad a zla úroda - nepokoje ludu - 20.5 1795 - Národná Garda ich potlačila; /

106 Ústava 5. fructidoru 3teieho roku republiky/ Nová ústava 22.8.1795 = krok späť; vypustil sa základný článok z deklarácie PCAO - sloboda rovnosti ľudí pred zákonom; zato - hosp. sloboda kt. vyhovovala burž; volebné právo viazané na majetkový cenzus; Zákonodarná moc - Rada starších + Rada 500; Výkon. moc – Direktórium - podriadených 6 ministerstiev;

107.Obdobie vlády direktória vo Francúzku - Buržoázia si musela upevniť postavenie - avšak chaos - mena klesala, hosp. a soc. kríza, finanč. problémy – buržoázia bojovala proti feudálom i ľudu; zdraženie potravín a veľká nezamestnanosť - ľudové povstanie - tzv. sprisahanie rovných - Grakchus Babeuf – žiadal riešenie problému: sociálnej báze - vlast. pôdy malo patriť ľudu – spoločné sklady – rozdeľovanie potravín; politická báza - diktatúra menšiny – nová spoločenská organizácia; komunizmus 1796 sprisahanie rovných bolo krvavo potlačené; Direktóriu sa nepodarilo zaviesť pokoj v krajine, hrozila občianska vojna; dve skupiny si želali stabilizáciu spoločnosti - zámožní roľníci a obchodná buržoázia = stali sa piliermi cisárstva a konzulátu; populárny armádny generál Napoleon Bonaparte využil nálady týchto skupín a urobil prevrat pomocou armády a budoval režim založený na diktatúre;

108. Obdobie Konzulátu vo Francúzku: Bonaparte ako konzul, zriadila sa Konzulská výkonná komisia; zrušilo sa Direktórium a ústava roku 1795; legalizovanie ústavy konzulskej roku 1799; výkonná moc = traja konzuli na 10 rokov, 1. konzul = Bonaparte – vládol vlastne sám – nariadenia s mocou zákona + dvaja ako poradcovia; Zákonodarná iniciatíva išla od konzula cez štátnu radu, tribunál a zákonod. výbor – nakoniec schválenie Ochranným senátom; nariadenia kt. menia štátne zriadenia - senatuskonzulty –z rokov 1802 a 1084 - tieto aj ústava prijaté národným plebiscitom; 1802 - doživotná hodnost konzula + menovanie svojho nástupcu; 1804 – Napoleon uznaný za cisára + dedičnosť trónu; základy kapit. štátu založené za revolúcie – no uskutočnenie za Napoleonovho konzulátu a cisárstva; K aj C – diktatúra veľkoburžoázie;

109. Obdobie l. cisárstva vo Francúzku: zákl. normy štátu - ústava z roku 1799, + akty - 1802 a 1804; Orgány: Štátna rada – zostavovala občiansky zákonník a návrhy zákonov; senát - ochrana osobnej slobody občanov a tlače; adm. aparát - centralizácia, podriadený štátnej rade, prefekt -

menovaný vládou, orgánom vlády v departmente, vymáhal dane, kontroloval políciu, tlač, bol členom generálnej rady departmentu a dozeral na jej činnosť – veľká právomoc; úprava kat. cirkvi - konkordát – Fran. sa vzdalo mnohých pozícií, kt. si vybojovalo od cirkvi v revolúcii v prospech slobody myslenia ale pápež si nebude nárokovať na majetky skonfiškované v revolúcii, arci a biskupov menuje cisár kompromis buržoázie a cirkvi;

110. Francúzky občiansky zákonník z roku 1804 rozvoj kapitalistických výrobných síl - veľký majetok búržoázie - musela byť ochrana ich majetku aj po stránke právnej; oni najviac revolúciu získali, boli piliermi pre Napoleona - tak začal upravovať občianske zákonodarstvo; Musel však najprv urobiť dve úlohy: 1). zničiť staré feudálne inštitúcie - roľník ostal osobne slobodný, 2). odstrániť feudálny partikularizmus; Občiansky zákonník z roku 1804 — Code Napoleon - vypracovanie až za cisárstva - komisia - vypracovanie - Ob. z. - neskoršie sa prerokoval návrh a Štátna rada ho schválila - bol prijatý zákonod. zborom - nakoniec bol odhlasovaný Napolenom a vznikol Code Napoleon hlavné zásady: formálna právoplatnosť /kapitalista – robotník = kupujúci – predávajúci; zastieranie vykorisťovania/ posvätnosť súkromného vlastníctva / vlastník volne disponoval svojim majetkom a každého vylúčil z tohto pôsobenia/ zmluvná sloboda /rozvoj slobody obchodu a podnikania - rovnosť aj roľníkov aj kapitalistov/; Rozdelenie a obsah kanónov: úvodný článok - o spôsobe uverejnenia, účinnosti a použití zákona; 1.kniha: o osobách a rodinnoprávnych vzťahoch, právna subjektivita – len fyzické osoby; rodinnoprávne vzťahy - moc muža nad deťmi a ženou, nad majetkom, povinnosť poslúchať – muž ochraňovať, sobáš – obligatórny občiansky, rozvod – žena len keď si muž ubytoval doma milenku, otcovská moc, kódex nemanželské deti nechránil; 2.kniha - úprava vecného práva - sloboda vlastníctva, neobmedzená moc nad vecou - aj obmedzenia; “najúplnejšie oprávnenie” – na začiatku = neobmedzená moc obmedzenia – susedské právo, vyvlastnenie – “na verejnú potrebu” – avšak slúžilo v prospech veľkých podnikov kt. získavali na úkor drobných vlastníkov – vznikali mestá, komunikácie – tomuto slúžilo vyvlastnenie; 3. kniha - záväzkové a dedičské právo - záväzky: zo zmlúv, akoby zmlúv, z protiprávneho konania, akoby z protiprávneho konania - zmluvná sloboda; len na úrovni dvoch rovnocenných subjektov, inak všetko určovali bohatší; dedičstvo - zo zákona a zo závetu - podľa závetu pre najbl. príbuzných ak nebol závet tak zákon – najbližší ako prví; Význam Code Napoleon: 1. buržoázny zákonník - posvätnosť vlastníckeho práva - jasnosť, logickosť, ochrana záujmov;

111. Francúzky občiansky súdny poriadok z roku 1806 – opieral sa o staršie ordonancie z feudalizmu – najmä o ordonanciu v obč. súdnom konaní; Súdne konanie - formálnosť, účasť advokátov, zdĺhavé konanie, veľké náklady - len pre majetných; verejné a na zásade ústnosti; Organizácia súdnictva - zmierovací sudca = naj orgán – drobné občianske a trestné záležitosti; tribunal civil – závažnejšie občianskoprávne veci – 1. inš; 2. inš - apelačný súd; naj inš pre celú krajinu - kasačný súd – vracal veci na prejednanie ak bol porušený zákon pri jednaní;

112. Francúzky obchodný zákonník z roku 1087 buržoázia – dualizmus práva - občianske a obchodné; Občianske právo - vzťahy medzi príslušníkmi akejkoľvek vrstvy bez ohľadu nato, či sú bohatí alebo utláčaní; Obchodné právo - upravuje vzťahy len medzi príslušníkmi vládnucej triedy - vzťahy medzi obchodníkmi; Tento dualizmus bol aj v tomto obchodnom zákonníku z

roku 1087 - vychádza zo starších nariadení - ordonancie o obchode z roku 1673 a 1681 o obchodnej moreplavbe; 4 knihy - 1. pravidlá o obchodníkoch, burzách, sprostredkovateľoch, a zmenkách; 2. právna úprava námor. obchodu; 3. insloventnosť; 4. obchodné súdne konanie; upravuje inštitúcie obchodného práva je len doplnkom občianskeho zákonníka.

113. Francúzky terestný zákonník z roku 1810 - Zákonník bol už počas revolúcie; presný zoznam skutkových podstát + výklad zákonných pojmových znakov + presne určené a vopred stanovené tresty pre činy, ktoré sudca len vyslovuje; tento buržoázii nevyhovoval preto bol vydaný Code Penal 1810 - kladie sa dôraz najmä na ochranu štátnych inštitúcií a osôb - velezrada, úklady proti štátu a panovníkovi, amnestia udeľovaná panovníkom a 36 prípadov trestu smrti; 4 knihy - 1. o trestoch, 2. o páchateľoch, 3. o zločinoch a prečinoch 4. priestupky; 3 kategórie protiprávnych činov: zločiny, prečiny a priestupky - vzťahuje sa to aj na rozdelenie súdov; zločiny – úmyselné TČ s difamujúcimi trestami - rozhoduje porota; prečiny – nápravné tresty - súdny dvor; priestupky – jednoduché policajné tresty - zmierovací sudca; Zavinenie — v úmysle a nedbalosti dôvody vylučujúce vinu - omyl, nedospelosť, duš. choroba, neodolateľný nátlak; do 13. roku života - len výchovné opatrenia; do 15. roku - osobitné súdy pre mladistvých; Zákonníkom si buržoázia upevnila svoju moc – je tu mnoho ustanovení proti robotníckemu hnutiu; krok späť – pranier, pravá ruka otcovrahom;

114. Ústavný vývoj od pádu Napoleona po vznik republiky roku 1848 po porážke Napoleona búrž. sa zmieruje s feudálnou šľachtou – ale zachováva si aj všetky výhody vydobyté v revolúcii – dohoda ústava vydaná Ľudovítom XVIII - 14.6. 1814 - Ústavná listina; ústava hovorila o panovníkovi ako o kráľovi z ” božej milosti " – mal celú výkonnú moc; zákon. moc = kráľ + 2kom. zákonodarný zbor; Zloženie panskej snemovne = prevaha feudálnej šľachty a kráľ. moci toto zdôraznila ústava aj tým, že zákonod. moc – len kráľ; ústava – zabezpečovala moc veľkoburžoázie + odškodné šľachte za moc stratenú v revolúcii; ústava – rovnosť obč. pred zákonom a všeob. povinnosť znášať verej. bremená, posvätnosť súkr. vlastníctva – i na tie kt. boli skonfiškované v rev. cirkvi; boj cirkvi a šľachty za náhradu majetku; 1825 – kráľ dal odhlasovať odškodnenie 1 mil frankov v prospech šľachty buržoázia sa postavila proti kráľ to teda zrušil; revolučné hnutie roku 1830 - 1848 -ukončení vlády Bourbonovcov; Júlová monarchia – 1830 -1848 – hlavná sila - masy v júlovej revolúcii ich výsledky si prisvojili veľkopriemyselníci a bankári upevnili svoju moc a vylúčili šľachtu a cirkev; na trón dosadili - Ľudovíta Filipa Orleánskeho – prijal 7.8. 1830 - revidovaná ústava - neboli v nej nejaké odlišn ézmeny ako od tej predošlej - ostal 2komorový systém, kráľ. moc je vôle ľudu - pritom ľudom sa rozumelo bohatíí, buržoázia chcela zvrchovanosť ľudu aby mohla obmedziť kráľ.moc aby sa kráľovstvo mohlo stať zbraňou šľachty;

115. Ústavný vývoj Francúzka od vzniku 2. republky po pád 2. cisárstva 1848 - pád monarchie ako dôsledok februárovej revolúcie; dočasná vláda - vzišla z predtaviteľov revolúcie 2 robotnícky ministri vo vláde sa najskôr odrážali pozostatky zrev. hnutia vydali zákon o aktívnom volebnom práve - muž, francúz, 21 r., rob. trieda aj roľníci mali práva voliť; Národné zhromaždenie – vzniklé zvolieb malo vypracovať ústavu –

jeho zloženie ukázalo že buržoázia sa dostáva k moci - aj za existencie všeob. volebného práva zostavená potom čisto burž. vláda; robotníci boli oklamaní v júli 1848 povstali ale búrz. ich krvavo potlačila potom Ústavodarné NZ prijalo Ústavu 2. franc. republiky - neobmedzila v. volebné .p. len ho pozmenila – na základe čoho môže byť občan pozbavený práva voliť a byť volený; Prezident – a jeho vláda – neobmedzený pán – pod ním veľký št. aparát a armáda; Ústavodarné nár. zhrom – hlavná úloha = nepripustiť robotníkov k moci 1850 - bol vydaný nový voleb. zákon – musel byť trojročný pobyt na tom istom mieste všetko namierené proti robotníckrej triede; Buržoázia sa opierala o armádu a štátnu mašinériu pod diktatúrou ľudovíta Bonaparteho; Ústavodarné zhrom. si vytvorilo podmienky pre vlastný zánik 14. 1. 1852 Bonaparte vyhlásil Novú ústavu = zdanie ústavnosti avšak cisárska moc do rúk prezidentovi – na 10 rokov; prehlásený za cisára Napoleona III. – nastáva druhé cisárstvo – Francúzsko-pruská vojna a odstránenie monarchie na vojne mali rovnaký záujem obe strany aj keď Bismarck /francúz/ vyprokoval urážku v tlači; Napoleon vojnou odvracal pozornosť od hosp. ťažkostí krajiny; vojna skončila víťazom Pruska, kapitulácia francúzskej armády vyvolala pád vlády i celého systému cisárstva – 1870 parž. ľud odzbrojil armádu a políciu a < B>vyhlásil republiku; výsledky ľudovej revolúcie si prisvojila buržoázia vytvorením vlády tzv. národnej obrany;

116. Ústava 3. francúzskej republiky orleanisti - sa zriekli reštaurácie monarchie nechali odhlasovať zákon o septenáte 20.11.1873 - Mac Mahon sa stal prezidentom na 7 r; Legitimisti – priznávali len osobná moc M.Mahonovi, orleanisti – vyhlásil septenát nezávislí od prezidenta; monarch. koalícia – sa rozdelila a stratila tým moc; NZ - prijalo návrh poslanca Wallona- prezidenta volí posl. snemovňa a senát jednoduchou väčšinou; snemovňa + senát = nár. zhromaždenie; prijali aj Ústavu z roku 1875 - nepísaná a tuhá – nedala sa meniť obyčajnými zákonmi,ale len na základe zákonov prijatých podľa osobitných ustanovení; ústavné zákony: l .zákon o organizácii senátu; 2. zákon o organizácii verejnej moci 3. zákon o vzájomnom pomere verejných moci (doplnené zákony z roku 1875 = organické zákony o voľbe senátorov a psolancov/; Zákonodarný zbor - 2 komorový - senát a snemovňa poslancov - ako NZ volili na schôdzi prezidenta republiky; keď sa chceli zísť museli ako dôvod udať revíziu zákonov; Ústavné zákony - upravovali systém orgánov štátnej moci, neboli tu polit. práva ani základné práva občanov ani zvrchovanosť ľudu; podobala sa táto ústava na belgickú ústavu - kt. hovorila o parlamentnej monarchii - konštitučný kráľ; platila až do zániku 3. republiky do kapitulácie Farnc. pred Hitlerom roku 1940; revidovaná dva razy - význ. ako revízia republ. vládnej formy;

117. Systém najvyšších štátnych orgánov 3. franc. republiky a jeho vývoj do roku 1940 Prezident - Volili ho obe komory NZ na dobu 7 r. Prezident - každý francuz - okrem členov bývalých panov.rodin; hlava výkon. moci - bol obmedzení ministrami, všetko spolupodpisovali - nebol osobne zodpovední; a formálne nemohol byť zosadený NZ; mohol byť obžalovaní pre velezradu od P Snemovne a súdil by ho senát strata úradu v tomto pripade podobal sa konstitu. panovníkovi ako v Anglicku, Belgicku; bez spolupôsobenia ministrov konal v dvoch prípadoch: 1. ked poveroval niekoho zostavením vlády, 2. keď dával ministrom rady ako spravovať štátne záležitosti; rozsaha moci záležal na jeho osobnosti, schopnostiach a skúsenostiach; Senát: organický zákon — 300 členov - volení voleb.

zbormi v departmentch. Členovia VZB - poslanci dep., členovia generálenj rady dep., členovia okres. rád, delegáti voleni vo vnútri každého departmentu; funk. obd. 9 r.- každý rok sa obmieňala 1/3 senátu v priebehu 3 rokov; dost právomoci okrem financii mal dve naviac: súhlas alebo nesúhlas s rozpustení poslan. snemovne, súdenie tazkych zločinov;druhoradé postvenie voči PS lebo nemohlo ju kontroloval; Poslanecká snemovna - funk. obd. 4 roky 5 mesiacov v roku zasadat; zvolával ju predseda PS; vytvárali sa komisie – sem menosvali jednotl. politic. strany svojich poslancov; komisie - návrh sem prichadzal mohli ho rnenit; zákonodarná funkcia, kritika výkonných orgánov, porážka vlády; poslanec mohol mať dotaz k hocakému aktu nejakého poslanca; Vláda: - poslancov al. senátorov; ministerský predseda - utvoril vládu - vyberal si svojich spolupracovníkov; rôzny počet ministerstiev asi 12; min. schôdzky - kabinetná rada - bežná politika, ministerská rada - dôležitejšie polit. otázky; moc vlády okliesnená silnou byrokraciou;

118. Vývoj v Nemecku v   1. polovici 19. stor. /+ 119 a   120/ vývoj hosp. a politický bol v Nemecku úplne odlišný ako v iných absolutistických krajinách ako napr.v Anglicku alebo Francúzku.; úplný hosp. a polit. rozklad nastal po uzatvorení Westfalského mieru 1648 ; Nemecko bolo rozdrobené 300 malých štátikov –nebola absolut. mon. kt. by ho zjednotila; rozvoj kapitalistických síl – podnecoval hnutie za zjednotenie nejaké pokusy;

119.Rýnsky spolok bola tu Svätá rímska ríša národa nemeckého - bránila rozvoju kapitalizmu; roku 1806 prichádza Napoleon - napoleonské vojny - ríša bola zrušená - zanikla, kral bol zosadený a Napoleon ovládol toto územie - zjednotil územia na J. a na Z. a vytvoril Rýnsky spolok roku 1811. Vzniklo tak aj k ráľovstvo - bavorské, wurttenburské, saské, badénske, hesenske...- pod protektorstvom Napoleona sa zjednotila väčšina nemeských drobných štátikov a kniežactiev - roku 1811 - uskutočnili sa reformy - rozvoj kapitalizmu - zrušilo sa nevoľníctvo a feudálne privilégiá + administratívne a finančne reformy, zaviedol sa Napolenov Codex; po porážke Nepoleona sa Rýnsky spolok rozpadol;

120. Nemecky spolok -po porážke Fran. sa vypracoval návrh na zavedenie konštitučného zriadenia – chceli vytvorenie spolkového štátu -Nemecko so silnou ústrednou vládou; Matternichovi sa podarilo vytvorit volný spolok štátov - bol kancelárom Rakúska a tak si zaručilo fakticku moc R. nad Nemeckom; roku 1815 - bol vytvorený Nemecký spolok - vyhlásený za ” medzinárodný spolok suverénnych kniežat a slobodných miest Nemecka; cielom spolku bolo - vnútorná i vonkajšia bezpoecnost Nemecka a udržanie nezáivslosti a nedotknutelnosti jendotlivých nemseckych statikov; spoločným organom bolo spolkové zhromazdenie - zástupcovia jednotlivých zemských panovníkov - zákony sa rijamiali 2/3 vacsinou a ústavne zákony jednomyselne; delegáti sa riadili pokynmi svojich panovnikov; spolok nemal spoločný súdny organ, spoločnú diplomaciu a spoločnú armádu; spolkové akty - upravovali vnútorne zriadenie nem štátikov a práva šľachty; nové ústavy len v niektorých štátikoch;

121 . Frankurtský snem a ústava z roku 1849 liberálna buržoázia sa zišla 5.3.1848 - Heidelberg - výsledkom týchto porád bolo aby sazástupcovia celého Nemecka sa zišli vo Frankfurte a prerokovali otázku volieb do

Nemeckého parlamentu; tak sa tam zišli 31.3. - 4.4. 1848 - utvorili predbežný parlament – uznesenie na volby do Nem nár. zhrom na základe v.v.p; väčšina v parlametne bola liberálna buržoázia a parlament začal svoju činnost 18.5.1848 - vyhlasil sa za zákonodarný orgán a chcel vytvorit dočasnú vládu kt. mala nahradit spolokove zastaralé zriaddenie; vláda mala byť zvolaná z členov zhromaždenia a mala jej byť vyjadrená dôvera a byť zodpovedná parlemantu; ale niektorí s tým neboli spokojní a tak návrh bol stiahnutý; na úrad ríšskeho správcu bol zvolený rakúsky arcivijvoda Ján a dočasnú vládu vytvorili predstvitelia liberálnej búrz; panovník mal stále dominantné postavenie a krajina jednotná nebola - nemohla dobre pôsobiť na medzianrodnom poli lebo nebola zjedotena; Franfurtsky parlament prijal 27.3.1849 - Ustáva nemeckej rise - ako spolkový štát - Ríšsky snem mal dve snemovne - snemovna štátu a snemovňa ludu; cisár mal suspenzivne veto; ustava nevstúpila do života - ?. a Rakúsko a Prusko odvolali svojich zástupcov a parlament bol nepružný - bol násilne rozpustený;

122. Severonemecký spolok - Vytvorenie severonemeckeho spolku:Bismark videl nepriatela v Rakúsku a tak podporoval vojnu medzi Rakúskom a Pruskom roku 1866 – prusi vyhrali a R. stratilo svoj vplyv; zjednotenie vzali do rúk pruskí junkeri - zjednotili Nemecko pod svojou záštitou a získali nove územia; Severonemecký spolok bol vytvorený pod panovaním Pruska; SNSp. sa skladal z štátikov na S. od rieky Mohanu. - Prusko 19 kniezastiev a tri hanzovne mesta, neboli tam Rakúsko a juhonemecke štáty; Ústava SNSp. - návrh robil Bismarc sám - neboli v nej zmienky o suverenite ani obcianskych právach; nadobudla platnost 1.7.1867 - federatívny štát skladal sa z členských štátov - vláda = spolkove prezídium a spolková rada; zákon. moc - ríšsky snem bol volený na základe vsoeb. tajn,e priame hlas. prava; prednostne pravo Pruská v spolku; výkon. moc - spolkový kancelár menoval ho pruský kráľ = prezident spolku;

123. Ústava Nemeckej ríše z roku 1871: - vypracovaná na základe ústavy SNSp. a zmluvy z roku 1867 a zmluvy medzi SNSp. a Juhonemeckými mestami; navrhoval ju Bismarc a prijal ju ríšsky snem; Nemecko bolo spolkovým štátom . malo suverenitu; ludia mali čast obcianskycch práv . Bola tu čiastočná samoastatnost každého štátu - vlastne zákonodarstvo + vlády + zakony + krajinské snemy + zachovavanie domácich dynastií; risa mala tvk: ” Kompetenz -Kompetenz - mohlo na základe riskeoh pravá menit ústavy aj zriadenie statu.- rísske pravo menilo krajinské pravo; všetky pokusy o včlenenie občianskych práv aj zo strany cirkvi boli zbytočne; Cisár - naj. velitel vojska + mohlo odvolat r. kancelára len jemu sa zodpovedal; risky kancelár — hlava riskeho administratívneho aparátu + štátni sekretári mu boli podriadení + vystupoval ako risky minister na zasadaniach spolkovej rady + vlády + mal sa zodpovedat len cisarovi ale udržal si aj podporu spolkovej rady - táto bola vyjdarenim nemeckého partikularimzu; Spolková rada – zákonodarstvo; zastupcovia vlád všetkých nemecjych štátov + prerokovávala a schvalovala zakony kt. boli od Ríšskeho snemu; rada mohla zasadať vždy, ale snem len keď rada; Ríšsky snem - mal malý význam, navrhoval zákony a dal ich schváliť spolkovej rade ale určoval dane; členovia voleni podlá vseobecneoho volebného hlasoacieho práva; Zvlastnoti Nemecka ako spolkového statu - Prusko malo 17 hlasov v rade a tým mohlo zamedzit každej ústavnej zmene zástupcom P. patrilo veto proti zmenám zákonov o vojenských záležitostiach o clach a spotrebných daniach. 1.cisárom Nemecka bol pruský kráľ;

124. Najvýznamnejšie opatrenia Bismarka vo vnútornej politike bismarckova éra - je charakteristická dvoma vecami: Kultúrny boj a zákon proti socializmu. Vydával zákony a nasadzoval policajtov; Kultúrny boj:...cirkev sa obávala o svoje práva lebo Bismark začal jednocovat nemecko a bála sa o svoje privilégia a tak začala Bismarkovi oponovat politicky. Vytvotorila politickú stranu s nazvom Katolícky stred — boj proti nadvláde; Bismarck jejvypovedal boj; proticirkevne zákony - 1. proti zneužívaniu kázní na polit. účely – kazateľnicový paragraf; 2. jezuiti - vyhnal ich + zákaz šírenia na školách, 3. májové zákony - menovanie hodnostárov štátom + siahnutie na príjmy cirvki, 4. zavedenie občianskeho sobášu; potom sa to skončilo a tato strana sa stala bismarkouvou oporou; výnimočný zákon proti socializmu:Bismark + katolícki stred - zastavili vplyv soc. demokratov /jediná strana proti nemu/; bol zákon odhlasovani a všetko bolo namierenene proti soc. demokratom - zrušené organizácie, všetko čo bolo ich; založila sa ilegálna organizácia - Sociálny democrat — aj tak to moc nepomohlo ale nechcel poti nim pouzit krajne prostrdieky a tak nakoniec v roku 1890 odstupil Bismark lebo vyhrali soc. demnokrati;

125. Nemecký občiansky zákoník z roku 1896 - bol odhlasovaný 1.7.1896 a do platnosti vstúpil 1.1.1900; nemohol najprv výsť kvôli hosp. dôvodom, zlej ekonomickej situácii; v n. statikoch boli veci ako zákonníky ale to si vztahy medzi občanmi upravoval každý statík sám; Nevyhovovalo to kodif ikácii celého Nemeckého štátu. Najviac sa mu podobalo badenske krajinské pravo - z roku 1809 - preklad fran. obč. zak; ostatne kodifikácie ako napr. Pruské kraj. pravo - silne feudálne prezit; bola tu naozaj potrba vydat jednotný občiansky zákonník aj ked došlo ku kodifikácii obč. zak. - aj tak vztahy v jednotlivých sttatoch si upravili oni sami - napr. polovné a rybolovné pŕaov, vodné p. a zabezpečili sa len privilégia slachty; reč zákonníka je však velmi tazko zrozumiteľná, tazka neprehladna - špeciálna terminológia bol prístupný len vrstvám právnikov a vzdelaným ľudom; bolo tu pokrytectvo a nejasne formulácie - nedal sa pochopit obsah - sudca môže pravo vykladat tak ako to vyhovuje vládnucej triede - kaučukové pravidlá; 5 kníh – obsahuje 1. kniha - všeobecná cats: osoby, právne úkony, lehoti, vykonávanie a zabezp. práv; osoby - fyzické osoby - dospelost 21 r., niekedy od 18 r. (právne nespôsobilý konat ak je ozraty, chorý a marnot- právnické osôb.- spolky a ústavy 2.kniha - venuje sa záväzkovému právu - zmluvné pomery a záväzkové vzťahy. Zmluva nesmela narusovat dobré mravy - zmluva nesmela využíval neznalých maloletých lahkomyselných lebo bola neplatná. slúžila vládnucej triede + zmluvy im vyhovovali Pracovná zmluva - je velmi široko rozvedená ale pracujúci nemá zidane prava aby nezatazoval zametsnavatela - nemá ani pravo na odpočinok ... len odvykla odmena pre pracujúceho 3. kniha - vecné právo - držba, vlastníctvo .. absolútna manipulácia s vecou - rozlišovanie na hnutelný a nehnutelní - nehnut. žapsiom pod pozemkovej knihy pri hnut. len súhlas oboch strán.4. kniha - venuje sa právu rodinnému - dovŕšenie veku o mužov - 21 r. a u žien - 16 r. môže aj skôr aj je tehotná sa vydať. občianska forma uzavretia manželstva; nadvláda muža; muž o všetkom rozhoduje aj pobyt - majetok podlieha mužovi a žien vedie len domácnosťrozvod - len také dôvody aké sú ustanovene v zákonníku - žaloba sa poďva 6 mesiacov hned ako vnzikol dôvod na rozvod ked sa podá po leohte rozvod aj žaloba je neplatná. rodičovská moc nad deťmi - ak umrie otexc matka vychováva die'ta ale aj v takom rpípade tuje porucník – 5.kniha - dedičské právo - podlá zákona a závetu - dedit podlá zákon sa dá mneobmedzene - príbuzní dedia ak nie sú tí tak tí čo sú najbližší. Dedilo sa aj zo závetu, ale mali prednost zase rodinní prílsussníci;

126. Nemecký obchodný zákonník z roku 1897 schválený bol 10.5. 1897 _a ucinnost nadobudol 1.1. 1900 -je len akymsi doplnení občianskeho zákonníka; upravuje len obchodné inštitúcie a osobité pravidla pre obchodníkov; delenie teda dualizmus pravá aj v Nemecku na obchodné a občianske svedči o sile kapitálu kt. mal v obchodných inštitúciách; 4. knihy - 1. kniha - všeobecné pravidlá - obchodník v obchoddnom evvgistre, firma, obeh. knihy, zametstanci, sporostredokovatelia, 2.kniha - obchodné spoločnosti - verejná spolocnost, komanditná spolocnost a akciová spolocnost, neuskutočnila sa tu úprava sr.o. firmy, ale upravuje ju zákonník z roku 1892 - neručia úradníci svojim majetkom -3.kniha - obchodné zmluvy - zmluvy - kúpna , komisionárska a zasielateľská, 4 kniha - námorný obchod - námorná obeh. plavba;

127. Pracovné zákonodartsvo a soc. zubez. v Nemecku v druhej polovici 19. storočia kapitalizmus - spremyselnenie ~ vzrats robotníkov a vrstvy a vplyvu proletaratu ~ ale boli tažke podmienky - nebola úprava pracovného času ani zabezpečenie prípadov choroby invalidity staroby Živnostenský zákon z roku 1869 - postavenie pomocníkov tovaristvo učňov atk...- volná dohoda - kapitalisiti si dikaotovali mzdové a pracovné podmienky; Živnostenský zákonník - 1.novelizácia - 1878 - nesmeli ju zamestnat 3 týždne po pôrode; tehotné nechránil; po banickom štrajku roku 1891 -2 novelizacia Zivnostenského zákona - pracovne podmienky - pracovný čas + mdzy + tresty + vypovedné lehoty + zmluvná sloboda; začalo aj soc. zabezpečenie - O povinnom poistení, zákon o úrazovom positeni, úprava poistenia pre prípad invalidity staroby;

128. Tretsné právo v Nemecku druhej polovici 19. storočia kodifikácia trestného pravá v Nemecku rokoch - 1838 – 1869 - osobitné miesto má pruský tretsny zákonník . 1851 - vzor bol podlá Code Napolen tretsneho zákonníka - boli tam požiadavky buržoázie a slúžil na vývin nemeckeho trestného prava; trojdelenie - priestupky + prečin +zlocin; po vytvorení severonemeckého spolku – návrh na spolkový trestný zákonník - búrlivá debata okolo trestu smrti za velezrady - najprv ho nepriajli ale potom na vela hej - boli donútený inak sa trest smrti zrušil - boli rozšírene poľahčujúce okolnosti , doživotne nútene práce, súkr. vlast chránené; prijatý roku 1870 ako Trestný zákonník pre Nemecku ríšu;

129. Weimarská ústava konali sa voľby do Národného zhromaždenia - kde sa stretli všetky strany bývalého Nemecka (nove názvy) Buržoázne strany ziskali 56 % hlasov; Ustáva Nemeckej ríše — 31.7.1919 — schválená ustavodarnym národným zhromaždením ukotvila buržoáznu republiku + panstvo buržoazie; tri základné črty - nastolenie dikatury velkoburzoazie a junkerov + silné postavenie prezidenta - silná právomoc + dôsledne uplantenie delby moci; bolo tu však: sloboda vyznania, zhromazdovania, a aj všeobecných priamych tajných rovných volebných práv; ustáva potvrdila existenciu robotickych rad - len urovnanie sporov medzi zamestancmi a zamestavatelmi; nedostatok: delba moci obmedzovala zákonodarnú moc – správa a justícia obmedzovali zákonodarnú moc – parlament; podlá ústavy Nemecko bolo spolkovým štátom s 18 krají; Rišsky prezident - v.h.p - 7r, reprezentoval navonok, vyhlasoval zákony, zvolával a rozpustal snem, menoval a odvolával rišskeho kancelára, rišskych ministrov, bol najvelitelom branej moci - cl. 48. ústavy mu dovoloval v pripade ohrozenia

verejného poriadku siahnut na ozbrojenú moc; Rišsky snem - v.h.p. - 4r., Mandáty podlá zásady pomerného zastúpenia - paralyzovaný silným postavením prezidenta, ten ho holo kedykolvek odvolat. Rišska rada - skladala sa zo zastupcou jednotlivých krajinych vlád a nebola volenym organom; proti prílišným centralizačnym snahám - mala zakon. moc teda pravo veta v oblasti zákonov odhasovanych v riskom sneme Riska vláda - závislá od dôvery ríšskeho snemu a riskeho prezident; rišsky snem+ prezident menovali rišskeho kancelára a ten mal zostavit vládu takže ta bola do značnej miery závislá; Rišsky sud - mohol odopriet hocičo zákonodarcovi kt. vydal zlý zákon kt.bol protiústavný, dodržiaval zákonnost; Ustáva zabezpečovala pravo krajin na vlastne krajinské vlády + krajinské snemy - vydávanie zákonov tykajicuch sa miestnych otazkok;

130. Systém štátnych orgánov, spôsob jeho fungovania a právny poriadok v Nemecku v období fašizmu - nemecky imperializmus - na zrútenie a tak sa dokončovalo; nemecky proletariát - jediná cesta formou burzoaznodemokratickej rovelucie - revolučná demokracia prevezme celu moc - revolučný proletariát; Kiele - vzbura námorníkov a robotníkov v pristave - založili sa robotinicke a vojenské rady - členovia všetky vsrtsvy obyvatelstva + podnikatelia; spartakovci - predvoj revolúcie lebo chápali politiku tých čias - generálny štrajk a ozbrojené povstanie - vláda sa ododvzala soc. demokratovi Fridrichovi Ebertovi - vytvoril vládne kolégium riskeho kancelára - 3 soc. demokrati + 3 nezávislí; Rada ľudovych zmocnencov - jej vykon rada sa stala nositelkou ústrednej moci - odsúhlasili to vojenské a robotinicke rady; ich úlohou bol čisto soc. program - zrušenie výnimočnéh o stavu, cenzúry a celadny poriadok, sloboda zhromaždovania, sloboda tlače a pracovná ochrana. 8 - hod. prac. čas; socializačna komisi - na psotupne znárodnenie - priemyslu pozemkov a reforma na odbúranie statného aparátu; stretli sa ... rady a dohodli sa o parlamentnej demokracii - konali sa volby - príprava parlamentarizmu vznikli: Brémska republika rád, Bavorská republika rád, Rýnsko – westfásko; obdobie fašistickej diktatúry: uchopenie vlády nacistami: - likvidácia risskeho snemu lebo dodržiaval ústavnost a zákonnost; zmocnovaci zákon mu nechceli odhlasit - nemal potrebnú väčšinu - neuspel ani u katolíckeho centra ani bavorskej ludovej strany; podporoval ho prezident Heindenburg; volby roku 1933 - nacisti neuspeli najpelsie ale vydali dva zákony: zákon likvidujúci zhromazdovaciu slobodu a zakázalo celú protifasitstickú tlač; aké také postavenie komunistickej strany; nacisti nedosiahli však v parlament potrebnú väčšinu pre schválení zákona - začal H, vyjdenavat s vodcami centra a nakoniec ho prijali; nastolenie fašistickej dikatury: zákon o odstránení núdze národa a štátu - H. sa stal diktátorom - dal zrusit Wemiarsku ústavu a moc r. snemu; zákon o novej výstavbe ríše - vláda vydávala aj ústavne zákony; nástupníctvo po prezidentovi - priajti zákon - zákon o hlave štátu - stal sa nim Hitler ako spojenie r. prezidenta s r. kancelárom likvidácia obecnej samosprávy a podsriadenie oblastnej samospravy centru; zákon proti znovuzalozeniu politických strán - nesmeli sa zakladat nove strany, všetko proti politickým stranám; zákon o krajinských zatupitelsťvach - výkonná moc v krajinách priemiestnenena na miestodrzitelov, potom zkaon o novej výstavbe rise - kde došlo k zrušeniu úpravy v krajinach a poslinila sa ústredná

vláda; f. organizácia hospodárstva: - Generálna rada nemecckeho hospodárstva - na centralizaciu a znarodenie hospodarstva; podriadiť hosp. zbrojnemu priemyslu; Rohmova kríza - nacistická slachta sa domáha aby nacisti splnili svoje sluby kt. mali plynut z novej politiky, dochádza k bojom medzi velkokapitalmi a nacistami - rozklad vo fasisitckej strane končí to vraždami opozície; organizácia hosp. v záume monopolov - zákon o restitucii a organickej štruktúre nemeckého hospodsrtva - rozdelil hosp. na 6 skupín: obchod, remesla, priemysel, banky, poistovnictvo, energentika, - a spravovali to jeho rišsky hospodári pod vladou min.hosp.. Ríšska hosp. komora -pridelovanie štatných objednávok podnikom -štvorročný pian, socialsiticke predpisy; odstránenie soc. vymoženosti pracujúcich: odstránenie -8 - hod. prac. čas , poisetenia, zníženie miezd, zákon o regulacii pracovných síl – zakazovalo sa robotníkom zmenit povolanie - závodné rady nahradené dovernickymi radami - určovali zlozenie rad; zákon o riadení národnej prace - nadvláda podnikatelov v závodoch zákon o dedičných rolnickych dvoroch - aby sa usadlosti na vidieku nedelili; Norimberské zákony: 1935 - Norimberské zákony - zákon o vlajdk a štatnom znaku - hákový kríž všade aj na vlajke; zákon o ríšskom občianstve - pravý občan je ten kto je nemec arijec alebo druhovo druhovo príbuznej krvi; zákon o nemeckej krvi a cti – arijcia durhovo prib. krv + zákonné podklady proti židom – šovinizmus a antisemitizmus; Priprava na rozpútanie sv. vojny – nemecký imperialzmus- odmietanie Weimarskej zmluvy, hitler začal zbrojiť; zákon o zriadení generálneho zmocnenca pre vojnové hospodárstvo – zbrojil, naháňal vojakova azháňal financie;

131.Systém štátnych orgánov a   právo Talianska v   období fašizmu – Hospodárska kríza a ekon a pol. nestabilita ; na dvere búcha proletariát a prediera sa; húfne sa zaberá pôda – roľníci zaberajú bohatým ; strany – socialistická strana Talianska – nevedela analyzovať právnu situáciu v krajine ; katolícka ľudová strana + buržoázny liberáli proti nim išla a oni boli oslabení; bývalí frontoví vojaci – Bojový zväz – demobilizovaní vojaci + dôstojnícici + lumpproletariát+ živly maloburž. + statkárski synovia = štrajkokazi – rozbíjali sekretariáty odborov. organizáciií a boli proti štrajkujúcim robotníkom; na čele sa postavil Benito Mussolini – talianska fašist,. strana – demogagický a revolučný program = strana žiadala = zvolanie ústavodarného NZ + odstránenie kráľovstva + zrušenie 2-kom. parlamentu; 8-hod. prac. čas, vypísanie dane z kapitálu a konfiškácia vojenských ziskov, zrušenie vojen. prezenč. služby a vytvorenie talianskeho impéria; Komunistická strana talianska – proti fašizmu – na čele Togliatti; obdobie fašistick. režimu - urobil rozbroje v meste , kráľ ho poveril zostavením vlády, ale fašizmus ešte nemohol presadiť; aktivizujú sa Čierne košele – stranícke milície; Zmocňovací Zákon 1922 , nový volebný zákon 1923 – fašisti aj komunisti v parlamente- komunisti vytvorili Aventínsku opozíciu – chceli usvedčiť fašistov z ohavných činov – zabitý poslanec Mateotti fašistami odpor proti fašistom, ale už sa nedajú odvrátiť; kráľ nezbavil Mussolliniho moci. Totalitný režim – platila ˇUstava 1862 – aspoň základné slobody a deľba moci; ale prišli zmeny – 2 zákony – 1. o neobmedzenej moci hlavy vlády – Mussoll. sa stal hlavou vlády – zákonodarca – parlament nemal nič, 2. zákon – posilnenie exekutívy vlády; vláda mohla uzatvárať medzinárodné zmluvy bez parlamentu; fašizmus – zákony – zrušená tlačová sloboda – prenasledovaní Židia; Mechanizmus fašistic. diktatúry – Dekrét o reforme politic. správy – mal odstrániť poslednú buržoáziu z parlamentu; namiesto parlamentu – snemovna a Komora talianskych zväzov a korporácií; veľká fašistická rada – práva – zostavovať kandidátne listiny , menovať členov fašistickej strany, rozhodovať o ústave, navrhovať ministrov; Fašistický korporatívny systém –

policajný prefekt= kontrola odborových organizácií; zákony obmedzujúce slobodu odborov – rozpustenie odborov , zotročenie pracujúcich v Charte práce – zmluvy len so syndikátmi, nie s odbormi; 1930 sa vytvorila Národná rada korporácií; najvyššie orgány syndikátov – konfederácie- akože odbory – povinnosť pre robotníkov sa tu združovať; dohoda fašizmu s cirkvou – Lateránske zmluvy a Konkordát – pápež nebude narúšať fašizmus a oni ho budú rešpoektovať a dajú mu územia;

132. Príčiny , priebeh a   výsledky Nizozemskej revolúcie v   16.st. – polit. zriadenie – abdikácia Karola V. 1555; Nizozemsko sa stáva súčasť. Španielska kde vládol Filip II.; 17 provincií- v dnešnom Beneluxe; miestodržitelia, finančná a tajná rada, štátna rada, úradníci a volené korporácie; v každej provincii bol stavovský orgán a miestodržiteľ – radili sa rokovali – všetci sa stretli na generálnych snemoch; príčiny vzniku revolúcie _ koniec samostatnosti v Nizozemsku, prišlo sem vojsko a krajina bola spravovaná kráľovými prívržencami, boj proti kacírom – za kresťanstvo; kráľ im robil zle – nezaplatil dlhy voči bankárom, zvýšil clo na vlnu, peniaze rozdával na vojny – chcel ju ekonomicky vyždímať; postoje obyvateľstva voči Španie lom – reakčná politika kráľa spôsobila – stagnáciu obchodu pracovných príležitostí, nezamestnanosť, pozastavenie manufaktúr, zvýšenie cien,, zlý kapitál; úspech majú kalvinistickí kazatelia i keď proti nim ide cirkev – anabaptisti; spojenie buržoázie so šľachtou – báli sa ľudových más – zvláštnosť tejto revolúcie; najprv sa šľachta postavila proti kráľovi ako Spolok šľachty, poslala mu petíciu, potom šľachta sa spojila s buržoáziou – Formálna dohoda o spoločných akciách – 1566 – neuspeli a tak bojujú proti kráľovi ; priebeh revolúcie – 14.08.1566 – všeobecné ľudové povstanie – obrazoborectvo – zničenie kostolov a obrazov; šľachta a buržoázia podliehajú, lebo sem vtrhli španielske vojská – vojvoda z Alby zaviedol veľký teror; aktivizujú sa morskí gezi- oslobodili Holansko – na severe oslobodenie; na juhu sa šľachta a katolícke duchovenstvo spojili s konzervatívnymi buržujcami a boli ochotní podrobiť sa španielskemu rkáľovi – potlačili demokratické hnutie; Ultrechtská únia – zo 7 provincií Nizozemska ; vytvorenie Republiky spojených provincií – tu zvíťazila revolúcia a narodnooslobodzovacia vojna na severe; charakteristika revolúcie – 1. úspešná buržoázna revolúcia v Európe;

133. Vývoj Španielska medzi 1. a   2. svetovou vojnou – počas 1. vojny = neutralita , potom rozvoj robotníckeho hnutia a monarchia je otrasená; kráľ Alfonz XIII. odovzdal moc s&nb sp;pomocou cirkvi, generality a buržoázie moc generálovi Primovi de Rivera – nastolil vojenskú fašistickú diktatúru, parlament rozohnaný; Riverova diktatúra podľa talianskeho vzoru – syndikáty s povinným členstvom a tiež sa vytvoril fašistický korporat. systém; zvolaná národná rada – toto gesto fašistickej vlády nezachránilo diktatúru – zosilnelo republikánske hnutie a Rivera 1930 odstúpil; voľby 1931 vyhrali republikáni a socialisti – vyhlásená II. republika – ale nesplnené úlohy buroáznodemokratickej revolúcie – zrušené ústavné slobody; Ľudový front – vydal demokratické zákony; medzitým generál Franko - uskutočnil puč a nastolil fašistický režim – jediná strana = Falanga;

134. Vývoj Japonska medzi 1. a   2. svetovou vojnou – Japonsko sa zmenilo z feudálnej krajiny na konštitučnú monarchiu – vydaná ústava z r. 1889 –

základy parlamentného systému ; 1919 celý rad štrajkov , reforma volebného práva, majetkový census znížený; 1923 zemetrasenie v Japonsku – vláda využíva diktatúru proti pokrokovým silám – vyhlásené stanné právo, ochrana verejnej bezpečnosti – všade polícia; 1925 pod tlakom más vládnúca trieda vydáva nový volebný zákon – zrušil majetkový census aj vekový; 1931 vzrast fašizácie – mladé kapitalistické koncerny = fašistická klika ; počas útokov na Čínu – niekoľko pokusov o vojenskú diktatúru – zákon o všeobecnej národnej mobilizácii – militarizácia hospodárstva, ustanovenie cenzúry, zákaz legálnej opozície – moc v rukách militaristov; Združenie na pomoc trónu – 1942 – mala zjednotiť parlament; Japonská ústava -. kompromis medzi monarchiou a buržoáziou – skladala sa zo starých japonských predpisov, systém zastupiteľských orgánov a práva občanov prevzaté z anglic. práva; povinnosti z pruského; štátny rozpočet a financie z francúzskeho; cisár – výkonná moc – svätý a nedotknuteľný, zákonodarná moc len so súhlasom parlamentu; parlament – dve komory – horná a dolná snemovňa – obe zákonodarné, nebola poslanecká imunita; podľa nemeckého práva – 1888 – trestný zákonník; 1898 občiansky zákonník a 1899 obchodný zákonník;

135. Vznik a   podstata fašizmu a   jeho prejavy v   oblasti štátnych orgánov a   právneho poriadku – povojnová hospodárska a ekonomická kríza, kt. sa rozvinula ako kríza kapitalizmu; vzrastala nezamestnanosť a postavenie robot. triedy sa neustále zhoršovalo; zakladanie fašistických organizácií – finančný kapitál a hnutie monopolov; buržoázia nachádza východisko práve vo fašit. metodách aby sa jej podarilo zvládnuť ten nápor; reakčné polit. opatrenia – fašizácia a fašist. diktatúry; kde boli veľké vzbury a nepokoje sa uplatnili – väčšinou puč – niekde išli pomali v zemnej reforme ; imperializmus – prechádza do fašizmu – pripravuje sa pôda pre fašizmus; monopoly už nevedia tlačiť na buržoáziu a tak idú za fašizmom; víťazstvo fašizmu je slabosť robotníckej triedy ktorá je pod vplyvom sociálnych demokratov – nie je pevne organizovaná; Dimitrov – fašizmus je vláda samotného finančného kapitálu, je to organizovanie teroristic. zúčtovania s robot. triedou a revoluč. časťou roľníctva a inteligencie, je to šovinizmus najhrubšieho kalibru – nenávisť k iným národom; je to vystriedanie formy triedneho panstva otvorenou teroristickou diktatúrou;