fychoúi mimo londelku a pia­tku každý den, vpredvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a administrácia:

Budapešť, Vlil., Mária úl. č. 15. Milou: Jůissl 11—17.

Predplatn na rok . K 20'— na pol roka K 1C— naštvrfrokaK5"— na mesiac . K1-75

Do Nemecka I Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročnt 32 korún. =

Ročník VI. Číslo 146. BUDAPEŠŤ, v stredu 4. augusta 1915 Jednot l i vé fiísla po 6 K a l .

Stará slovenčina. III..

Každá pracovitosť i geniálnosť ľudská má svoje medze. My sa nemôžeme opierať na analogie české, nemecké, románske, lebo ne­máme ž i a d n e linguisticky závažné písomné pamiatky zo stredoveku. Jozef Škultéty piše v „Slov. Pohľadoch" r. 1881 : „Pádom ríše veľko-moravskej prestala politická samostat­nosť Slovákov v slúčenine národov, ktorá vnikla na územie terajšieho Uhorska, přestaly zároveň všetky zjavy národného života slo­venského. A predsa Maďar, ktorý pomohol Nemcovi . . . srútiť Veľkú Moravu, ktorý potom nepochybné najťažším kameňom bol na hrudi Slováka voľne dýchať prestanúcej, nemal podmienok k duchovnému opanovaniu národa nášho. Toto bezduché uspanie Slo­vákov zavinila tmavá doba stredoveká, v nejž národ ozaj len válečným treskom mohol prejavovať život. A boly to všeliako nepria­znivé časy. Život národa javí sa menovite v literatúre. My nemáme žiadnej literárnej pa­miatky po predkoch svojich, kdežto ťažko je i len dopustiť, že by Slovák v dobe svojej, bárs krátkej neodvislosti n e b o l o d d a l p e r g a m e n t u t v o r b y s v o j h o du­c h a a s p o ň t o h o d r u h u , z a k é h o s t a r é l i t e r á r n e p a m i a t k y p o z o ­s t á v a j ú u i n ý c h n á r o d o v . Udáva sa, že cirkevné knihy slovenské zhorely pri dobytí Nitry Matúšom Trenčianskym, čo je teda pravdepodobnejšieho, ako to, že podo­bný osud, už či tu, či inde, potkal i ostatné literárne pamiatky naše,* pokolenie však,

* Stredovek produkoval úžasné množstvo ruko­pisov, pôvodných 1 prepisov, prekladov, kroník, kúpnych smlúv, diplomov, kráľovských, kniežacích, grófskych ediktov, nariadení, modlitebných knih, traktátov a teologických úvah, privilégií atď, ktoré sa behom storočia roztrúsily po cekj Europe po hradoch, kláštoroch, privátnych domoch, knihov-niach, farách. A tomuto veľkému množstvu musíme ďakovať, ale i láske, s akou opatrovali .famílie", cirkve, kláštory a jednotliví učení mnísi svoje skvo­sty, že sa zachovala mnoho pamiatok z najstarších dôb vzdor tomu, že náboženský fanatizmus, vojny,

ktoré bolo by mohlo aspoň ústne zachovať de-dictvo predkov, latinizmu podľahnuvšie, odvrá­tilo sa od národnej reči a tak i od slávy otcov." Ale my nemôžeme dôvodiť, že naši praot-covia užívali spisovnej reči slovenskej. Oni len hovorili po slovensky (československy, či poľskoslovensky je vedľajšie) a s i c e v m n o h o d i a l e k t o c h v c e n t r á l n u r e č n e s ú s t r e d n e n ý c h , n e k u l t ú r ­nych,* t. j . n e s p i s o v n ý c h . Oni písali snáď cirkevnou slovenčinou, s n á ď s t a r o ­č e š t i n o u * * (a to je najpravdepodobnej­ším), snáď len latinsky, a jestli boly niekde n á b e h y u ž í v a ť d o m á c u r e č , b o l y t o p r í p a d y o j e d i n e l é , č i s t o d i a ­l e k t i c k é a m a l ý s v o j u p r í č i n u s o t v a v i n o m a k o v n e z n a l o s t i s p i s o v n e j r e č i , od l i t e r á t o v a ú s t r e d n ý c h k a n c e l á r i i p o l i t i c ­k ý c h u ž í v a n e j . Ovšem netvrdím, že by na dvore Svätoplukovom alebo Pribinovom sa bola uživala staročeština,. či staroslovan-

ohne, povodne, barbarskí vladári ničili pamiatky neuveriteľným spôsobom. Zkúsený historik stojí preto na stanovisku, že ak národ vytvoril v minu­losti dákusi literatúru, musia sa o tom stopy nájsť, ak doba tvorby nenl príliš ďaleká. Akú peknú sbier-ku knih a pamiatok písomných máme v Čechách až hen z najstaršej doby, ačpráve žiaden tatársky plen, žiadne hordy hunské a maďarské nepustošily české knihy tak, ako protireformácia a podobné udalosti historické. Ovšem možné je, že sa v ar-o l l í v o s h nrrAn mlalrHia .T'AI*.- M-SÍHÉ, nía lrHrt vi** B akou pilnosťou priamo mravenčou prekutávajj už vyše 100 rokov historikovia všetky staré pamiatky, neprechováva mnoho nádeje. Nestranní odborníci neveria na „staroslovenské" rukopisy. „V skutoč­nosti je to len náhoda" — píše Max Miiller (str. 52. — Sv. 1.) — „ak niekdo reč ľudu do písma vloží a učiní takto tvorcom písanej literatúry. Ešte i dnes je väčšina rečí bez písma a nesplodila lite­ratúru." O dákejsi nutnosti, že naši otcovia museli maf tiež svoje pergameny, nemožno hovoriť.

* Výraz tento užívam dľa terminologie M. Hodžu a nie z dákehosi despektu voči mojej materinskej reči.

** Či nenl pravdepodobné, že cirkevné knihy a iné dokumenty, ktoré malý zhoreť pri dobytí Nitry, boly české resp. cirkevnoslovenské? Akým že právom možno tvrdiť, že sa naši predkovia od­vrátili od „národnej reči a tak I od slávy otcov?"

| čina, ač logicky to vylúčené neni. Ak bola j v úžitku akási staroslovenčina, priamo mat-{ ka našej slovenčiny, nuž nemá to pre nás | väčšej ceny, keď že o tom nemáme žiad-; nych priamych ani nepriamych vedomostí, | keď ani historici, ani tradícia ľudová o tom | nič nevedia. Zdravý rozum a historická ana-| logia nás nutká ku myšlienke, že S i o v á c i | po p á d e v e ľ k o m o r a v s k e j r í š i n e-| ž i l i ž i v o t o m k u l t ú r n y m , t. j . po­j í i t i c k ý m a l i t e r á r n y m p o c e l é i s t o r o č i a .

Vlček piše vo svojich „Dejinách lit. slov.", j že „rečový prúd ľudový nevníkajúc do pí­

sem ani kníh, široko tiekol pod ľadom spi-I sovného jazyka a nepremenno vládol živo-j tom, hovorená slovenčina pospolitá u nás ) češtinou zaměněná nebola nikdy" (str. 18.) I Nuž áno, ale to je úkaz všeeuropejský. I ne-I mecké dialekty, ktorých napočítali filolo-! govia dnes 49, i francúzske a úžasné množ-j stvo nordických tiekly a po dnes tečú pod i ľadom spisovných jazykov a žiadon jazyko-| zpytec si netrúfa dôvodiť z existencie dia-j lektov na nutnosť existencie spisovnej reči. j Ovšem ani Vlček to netvrdí, ale naši histo-| rici a filológovia stále fixlujú pojmom starej i slovenčiny.

Na budúcne by bolo dobre pri každej í zmienke slova „staroslovenčiny" a „počešfo-i vania" definovať najsamprv, čo si pod tým j 2. či súhrn všetkých, respektive istej grupy | pred 1000 rokmi jestvujúcich hovorených : dialektov, 3. či ten pôvodný juhoslovanský j Czambelom načknutý jazyk . . . Pri tom ! neslobodno nikdy zabudnúť na distinkciu: \ hovor, či pfsmo. Hovor je na veky nárečový j a písmo buď výrazom nahodilým — na pr. í učený mních piše latinsky, ale gramotným

jednotlivcom svojej cirkvi napíše niečo po slovensky nakoľko vie pololiterárne, alebo cele dialekticky — buď stálym literárnym, obsahujúcim syntesu istej grupy dialektov, gramaticky spracovaným.

Na konec určíme cenu otázky staroslo­venčiny a odčeštenia. Vedecky je temer bez-

B E S E D N I C A . Emil Ravin:

Nenadala odmena. Novela.

I. Stará Margita šťastlivé dosiahla osemde­

siat rokov. Chudá, sohnutá, ako stará vy­schnutá vŕba, s vlnenou šatkou okolo vy-chudlých pliec, slncom a vetrom uhořená, pomrštená tvár, z ktorej vyzeralo dvoje vpadlých, sovým podobných očú — tak ona vyzerala. Bývala v pustej dolinke od dediny vzdialenej, v malom starom domci.

Domec bol chatrný a zodratý. Vakovka odpadaná, na stenách sa ukazovaly veľké a dosť nebezpečné pukliny a iba biedna stre­cha, ako tak sa ešte držala pod pokrievkou snahovou, ktorá na nej temer za polroka ležiavala.

Dievča, menom Borka, ktorú kedysi obec prijala a vychovala a ktoré po grúňoch ovce pásavalo, poskytovalo starej osobe posluhu, akej taká osemdesiatročná stvora potrebo­vala.

Adam, svalovitý paholok mladý, málo zkrotený divoch, obstarával hrubšie práce.

dam bol uhliarom. Na hlave mal husté,

trochu zdivočilé vlasy, na ktorých nosil starý široký klobúk a proti vetru a dažďu kožušek z kozej kože. Bol neobyčajne plachý a to ho, zdánlivé, robilo drsným a divokým. Divá krv predkov jeho kolovala mu v žilách a dodávala mu silu a odvahy. Bol neveľkej postavy, ale mocný a mal dve dôkladné pä­ste. Kdo ho videl, s akým ohňom sekerou staré obrovské stromy rúbal, ten si mohol utvoriť pochop o sile jeho svalov, a ohrom­nej sile utajenej v jeho tele.

V celku však bol on veľmi chudobný če-ľadnlk, ktorému jeho, uhliarske remeslo do­nášalo viac pôstnych dní, ako to kalendár predpisuje, ale pod drsným jeho zovňajškom skrývalo sa dobré, mäkké a citlivé srdce.

U starej Margity, kde Borka šíjala, šaty právala a varievala, pribíjal Adam dosky a laty, ktoré sa tu i tam na starej chalupe poodtrhávaly, alebo nosil z neďalekej studni­ce vo veľkom vedre vodu, obstarával drevo z hory a pri tom sa tiež staral, ale nie ná­hlivo o svoje uhliarske remeslo.

Stalo sa niekedy, že prácu u starej Mar­gity, na podiv pomaly konal, on, ktorý iná-čej so všetkým „v obrátení" hotový býval 1

j To malo svoju príčinu. Ak bola Borka nä-I hodou tiež u starej matky Margity zamest-^ naná, tu sa už Adam nevedel z chalupy

nijak vypratať. A ak aj konečne odišiel, ozý­val sa horou jeho veselý hvizdot, ako by drozdy vyhvizdovaly.

Vďaka týmto dvom „mladým pomocníkom" nebolo starej matke Margite zle, a prežívala i po tých osemdesiatich rokoch tíško a spo­kojne ďalej. Pomáhali jej títo mladí ľudkovia, — čo sa zriedka v živote pridáva, — s úprimnou oddanosťou, hoc aj, — chudobná súc, — za službu túto sa im odmeniť ne­mohla. Borka jej preto pomáhala, že Margi­ta stará a chudobná bola. Ale Adam? Ach, Adam už nebol takým nezištným — ten sa hľadel za svoju posluhu odškodiť z krásnych a jasných očiek Borkiných. Raz večer, bolo to vo fašiangový utorok, pozvala ich stará Margita na večer k sebe. Sľúbila im navariť halušiek a na zapitie vlna. .Oba sa prisľúbili a veľmi sa na túto večeru tešili.

Keď tam spolu všetci traja sedeli, bolo v malej izbici starej Margity milo a veselo. Tu, zrazu, keď pendlové hodiny práve jedenástu odbíjaly, spadla hlava starej Margity na prse a srdce jej, ktoré už od dávna bolo choré, prestalo biť. ,

II. Borka obliekla nebožku, Adam sběhnul do

dediny a kúpil za usporené peniaze truhlu z

cenná, poneváč" nám nedáva dostatočne pev­nú bázu ku reelnému empirickému badaniu. Prakticky je to vec viac než zbytočná. Nas národný život neohrožuje „počeštená" slo­venčina, ani nás neoratuje „odčeštěná" slo­venčina. Ak máme zahynúť národne, je nam to úplne ľahostajné, či s „počeštenou", či s „odčeštěnou", a naopak, ak nám k y n i e ž i v o t , s m e o d h o d l a n í r a t o v a ť , čo s a r a t o v a ť dá. Akým smerom sa bude­me pohybovať, to nám ukáže najbližšia bu­dúcnosť. •£

Politický prehľad. Budapešť, dna 3. augusta.

Politický článok vyšiel v „Národných Novinách" z pera dra Jozefa Pazúrika. Člá­nok má názov: „Ničoho o nás bez nás", a pisateľ v ňom navrhuje národnej strane, aby znovu zahájila svoju činnosť, nie sice medzi ťudom, ale — u vlády. Vychodiac zo stano­viska, že dnes už iný „vetrík duje", a že terajší predseda vlády je štátnikom o mno­ho väčšej koncepcie, než bol Ludvik Kos­suth, ktorý roku 1848 na žiadosti slovenské odpovedal štatáriumom, v júli r. 1849, v Se-gedíne však dal odhlasovať taký zákon, kto­rý národnostiam o mnoho viac práva udelil, ako boly mikulášske žiadosti (memorandum), píše dr. Pazúrik:

„Vodcovstvo našej strany iste dokáže cit a schopnosť k praktickej politike. Uznávame, že uskutočnenie našich národných snáh a ideálov vyžaduje mnoho času a ešte viac práce, že ono môže sa diať len dľa postupu prirodzeného vývinu. Ale už nateraz mali by sme žiadať od vlády splniť body nášho pro­gramu, ktoré môžu byť vybavené minister­ským nariadením, bez zákonodarnej cesty. Také by boly na príklad, v prvom rade, zastavenie všetkých malicherných i väčších sekatúr, prenasledovaní a stíhaní jednot­livcov, ktoré všeobecnému dobru nikdy ne­pi uopí.j, j „._.._.... ..-»«« uiuven-ského jazyka tak v školách, ako pri admini­strácii a pri súdoch; uznanie toho nášho prá­va, aby sme svoj rodný jazyk a našu slo­venskú kultúru slobodne pestovať a vyvino­vat mohli, zpät do života uvedenie zatvore­ných slovenských gymnázií, oživotvorenie Slovenskej Matice a prinavrátenie ich shaba-ných majetkov, a konečne v krajoch Slovák­mi obývaných zaplňovanie všetkých štátnych úradov našimi schopnými ľuďmi, ako i za­bezpečenie na náš národ pripadajúcich man­dátov pri krajinských volbách. Uskutočnenie druhých bodov nášho národného programu, ktoré sa netýkajú direktně a špeciálne nás

ako Slovákov, ale spolu týkajú sa záujmov obyvateľov celej krajiny, menovite otázky administratívne, súdobnfeke, finančné a ná­rodohospodárske, ktoré len zákonodarnou cestou riešené byť môžu, treba odložiť na normálne časy, keď snem zasedať bude."

Gróf Štefan Tisza odcestoval včera ráno do Viedne. Do obedu mal poradu so zahra­ničným ministrom bar. Burianem, po čom bol na výsluchu u kráľa. Po obede radil sa s rakúskym ministerským predsedom a so spoločnými ministrami.

U kráľa boli v nedeľu na výsluchu za­hraničný minister bar Burian a ministerský predseda Rakúska gróf Karol Stiirgkh.

Nemecký jazyk pri rakúskych želez­niciach. Rakúsky minister železníc barón Forster vydal nariadenie, dľa ktorého odte­raz všetci, ktorí konkurujú na postavenie železničného úradníka, sluhu, alebo robotníka musia dokázať, že nemeckú reč ako úradný jazyk armády úplne rozumejú tak v rozho­voroch, ako i na písme. — Nariadenie je odôvodňované tým, že v Haliči a Bukovine mnohí železniční úradníci nemohli sa doro­zumět s vojakmi alebo železničnými úrad­níkmi Nemcami, poslanými ta na výpomoc

Voj Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 2. augusta na po­ludnie :

Naši spojenci mali pri Domaševe, na­proti vtoku Radomky novšie úspechy.

Na západ od Ivangorodu naše sedmo-hradské regimenty vytrhly nepriateľovi v noci osem stupňovité vytvorených vybeto-vaných pozícií, z nich štyri vydobyl sám, zväčša z Rumunov pozostávajúci peší pluk c. 50. Okolo Ivangorodu sa polkruh značne zúžil. 15 oficierov a 2300 mužov sme chytili a ukoristili 29 diel (medzi ni­mi 21 ťažkých), ďalej 11 strojových pu­šiek, jeden veľký sklad na náčinie, mnoho munície a válečného materiálu. Naše vy-probované sedmohradské vojsko môže si tento deň vriadiť medzi najkrajšie dni svo­jej slávnej histórie.

Bezprostredne na východ od Visly jedna z našich divízií útokom zaujala železničnú stanicu v Novo-Alexandrii a na blízku da-koľko pozícií. Nemecké vojsko pri Kurove, kde bolo včera dve nepriateľské čiary za­ujalo, vniklo aj do tretej.

Ďalej na východ až po Wieprz nepria­teľ ešte drží svoje pozície. Medzi Wiep-rzom aBugom pokračujeme v prenasledo­vaní. Naše vojsko, čo medzi Sokalom a Krylovom prešlo cez Bug, postupuje sme­rom na Vladimir-Voliňskij.

Vo východnej Haliči je položenie ne­zmenené.

Podmaršal Hofer. Nemecká úradná zpráva, vydaná 2. au­

gusta : Na východnom bojišti naše vojsko včera

po boji zaujalo Mytavu. Mesto je vo vše­obecnosti nepoškodené. Na východ od Ponieviecu vyvinul sa boj, ktorý sa pre nás utvára prajné. Výšinu 186, dvíhajúcu sa na severovýchod od Suvaliek a na ju­hovýchod od Kaletniku, sme útokom za­ujali. Na severozápad od Lomži naše voj­sko na viac miestach zlomilo húževnatý odpor nepriateľa a dospelo ku rieke Na-revi. Chytili sme 1 oficiera a 1003 mužov. Na ďalšej čiastke fronty, siahajúcej po Vi­slu, sme postúpili. Odovzdali sme 560 za­jatcov, medzi nimi 5 oficierov. Pred Var­šavou je položenie nezmenené.

Na juhovýchodnom bojišti, na priestore susediacom s výšinami pri Podramce za­ujatými 13. júla, vojsko generálobrsta Woyrscha včera za prudkých bojov postú­pilo cez zalesnatený kraj smerom na vý­chod. Ustupujúcemu nepriateľovi chytili sme 1500 mužov a odobrali 8 strojových pušiek. Pred Ivangorodom rakúsko-uhor­ské vojsko malo víťazné boje. Okolo pev­nosti sa polkruh vždy viac zužuje. Pred

. vojskom maršala Mackensena ešte sa drží nepriateľ na vidieku medzi Vislou a kra­jom ležiacim na juhozápad od Lencny. Na východ od Kurova nemecké vojsko malo nové úspechy. Chytilo 600 Rusov. Medzi Lencnom a Zalinom ležiacim na severový­chod od Cholmu, prenasledujúci boj trvá ďalej. Pri Bugu dosiahli sme vidiek ležiaci na ocver od Dubienky. Rakúsko-uhorské vojsko na juhozápad od Vladimíra-Voliň-ského postupuje cez Bug.

Hlavné vodcovstvo.

Novinársky válečný stán, 2. augusta. S mohutným rozmachom postupuje naša ofen­zíva ďalej na priestore medzi Bugom a Vi­slou, kde ešte pred týždňami musela sa drať s kroka na krok napred.

Po poslednej päť dní trvavšej prestávke nová akcia započala sa teprv pred tromi dňami a už docielila úspechov, ktoré pome-

. novať možno skvelými. Celá železničná čiara 1 Lublin - Cholm je v našej moci. Po zaujatí j Lublina nemecké vojsko obsadilo a aj pre-

jedlového nemalovaného dreva. S veľkým ustáváním podarilo sa mu nájsť konečne člo­veka, ktorý mu pomohol starú Margitu po­chovať.

Synovec Margity, ktorého rychtář obce o jej smrti upovedomil, prišiel šťastlivé po po­hrabe. Vošiel do chalúpky zosnulej, meral pohrdavým okom veľmi skrovné a chudobné náradie, jednotlivé núdzne kusy šiat, rozpu­kané, zvaliť sa strojacie steny chalupy a od­cestoval ešte v ten večer nazpäť do mesta, prv ale s hrdopyšnou tvárou osvedčil, že dedictvo, ktoré by mu ani výlohy a výdav­ky, z dedičného práva povstalé, nahradiť ne­mohlo, — nepotrebuje.

A nadutý synovec odišiel a nestaral sa skutočne viac o starú chalúpku, ktorá súdom za „opustenú" vyhlásená bola.

Do týždňa bol domec zapretý, po týždni sa sišla Borka s Adamom v rúbanisku a dievča rieklo:

— Mali by sme sa predsa vecí po starej Margite zaujať a háby, nábytok a izbu do poriadku priviesť.

— Mali by sme, veru — prisvedčil Adam. — Prosila som už — pokračovala Borka

— niektoré ženy z dediny, aby mi přišly pomôcť, ale mi povedaly, že nemajú kedy...

— Dobre; pomôžem ti ja, Borka.

— Pán Boh zaplať, Adamko. Raz, keď vonku hodne sňah padal, dali

sa do práce. Prádlo vyprali, pekne poskla­dali a do truhly odložili; tak aj všetko do­máce náradie, ako i podlahu vydrhli a po­tom keď už všetko v chalupe ako z cukru vyzeralo, zamknul Adam dvere a zaniesol kľúč rychtářovi.

III. Prišla jar a zahnala sňah na vysoké štíty

hôr. Borka vodievala už zase ovečky na pašu do širokých, kvietim voňajúcich strání.

Často sa sišla s Adamom, ale ten chudák bol vždy akýsi smutný... bolo vidno, že ho akési trudné myšlienky sožierajú.

— Ach, , keby stará Margita bola ešte žila! . . .

Tieto slová často opakoval a to vždy so sklopeným zrakom a smutným hlasom.

A keď sa ho Borka šelmovsky a jakosi veselo pýtala:

— Nuž a čože by si potom robil ? Tu milý Adam tak vyzeral, ako by ho

chcelo čosi zadusiť. Stará Margita pobádala totiž Adamovu lá­

sku k Borke, ale vedela, že je pribojazlivý na to, aby sa dievčaťu vyjavil. Týždeň pred smrťou takto k nemu riekla:

— Adam, Adam, ty si veru nešikovný pa-robok! Tak sa ty nikdy neoženíš I

— Nepoviem, že „nie", tetka Margita . . . ale nemám k takým veciam dosť smelosti v sebe.

Stará Margita, ktorá bola ináč energickou a odhodlanou v rozhodovaní sa, umienila si,

: vec túto dobre zakončiť. Preto zavolala v i ten fašiangový utorok na haluškovú večeru... : Lež smrť, nečakaný hosť, prišla pravdepo-| dobne práve v tom okamžení, keď o láske

hovoriť chcela... A teraz sa Adam trápil v i nemom boli, ktorý sa mu čím diaľ ťažším : stával . . . Došlo to s ním tak ďaleko, že j už ani o remeslo nestál. Práca zdala sa [ mu byť tvrdou, namáhavou a otupnou a

deň nekonečne dlhým. Aj stromy, ktoré ) stínal, zdalo sa mu, že trpia pod jeho • sekerou smrteľnú boľasť, práve ako on a j zdalo sa mu, akoby za každým, keď sa : strom s praskotom rútil, dihý boľastný vý-j krik začul, ktorý nachádzal ozvenu v pr-\ siach jeho.

Časom zašiel Adam i na rúbanisko a dí-í val sa na Borku, ktorá v dialke na strmom ; úbočí ovce pásla . . . Pozeral na ňu s tú-) žobným zrakom ako dieťa, ktoré vidí blyštiacu j sa hviezdičku a márne rúčky za ňou vzťahuje. ' (Dokončenie budúcne.)

Číslo 146 S L O V E N S K Ý D E N N l K

šlo cez Cholm. Mesto toto je o veľa menšie ako Lublin, je však nie menej dôležitým že­lezničným uzlom, lebo sa železnica ťahajúca so západu na východ tu spojuje s dvojko-fajnou železnicou čo ide na Brest-Litovsk. Tu vydobytý priestor je tým významnejší a mnohosľubnejšl, lebo tu, na pravom krídle fronty Bug—Visia bol ruský odpor o veľa značnější, ako na odseku západnom. Rusi nielen že vydržali vo svojich pozíciách až do posledného okamihu, ale z pravého bre­hu Bugu vždy s obnovujúcimi bočnými ná­padmi ohrožovali naše na sever postupujúce vojsko. V prenasledujúcich bojoch výkony nášho vojska sú zase celkom mimoriadne. Všetky zprávy zmieňujú sa o nich s úchvat­nou pochvalou.

Namáhavý, sily vyčerpávajúci postup dial sa aj dnes ďalej, a — s výnimkou Zlotej Lipy a Dnjestru, kde bolo ticho — na celej tejto obrovskej fronte, docielené boly zase ohromné úspechy. Mimoriadny význam má zlomenie ruského odporu na spomenutej fronte pri Bugu a náš postup severne od Grubiešova až po Dubienku.

Novinársky válečný stán, 2. augusta. Bo­je, čo malý minulý týždeň vo výsledku za­ujatie Lublina a prekročenie železnice, trva­jú hore vyššie na sever ďalej, kde s obno­venou silou znovu vzplála bitka. Medzi prie­storom ležiacim severne od Lublina a fron­tovým uhlom pri Visle Rusi v nových vo­pred prichystaných pozíciách namáhajú sa zastaviť strmý postup našich vojsk, čo má zjavne ten cieľ, aby odvrátili nebezpečie hro­ziace Ivangorodu od juhu.

Ich odpor je tu o veľa energickejší ako ďalej na východ medzi západným brehom Wieprzu a Bugom, kde ustupovali aj včera. Tu spojenecká fronta tisne sa celou silou do předu a zdarné odráža nepriateľa všade, kde sa postaví na odpor.

Pri haličskej čiastke Bugu ruské pokusy prielomu ochably. To pár sto metrové na­dobudnutie priestoru, čo bolo výsledkom zá­polenia za viac týždňov trvavšieho, stálo toľké obete, že Rusi už nedržia za odporú­čania hodné, v týchto pokusoch pokračovať.

Kodaň, 2. augusta. „Politlken" oznamuje: Telegramy anglických zprávodajcov petro-gradských sú plné obáv pre to veľké nebez­pečie, ktoré hrozí ruskej armáde so strany armády nemeckého generála Bélova. Toto nemecké vojsko stojí teraz okolo Kovna pri Njemene. Anglické zprávy poukazujú aj na to, že Belov má po ruke veľké massy jazde­ctva, ktoré postupujú o veľa rýchlejšie, ako sa predvídalo a preto bolo to so strany rus­kého vodcovstva veľmi múdrym opatrením, že v Poľsku pozdĺž Visly vyprázdni všetky pevnosti, lebo ony beztak nie sú vstave vzdo­rovať modernej artilerii. („Uh. tel. kane")

Haga, 2. augusta. Ruské vyslanstvo v Haa­gu uverejnilo nasledujúce komuniké: „V Poľsku ústup ruského vojska pre nedostatok munície trvá ďalej. Ruská armáda uťahuje sa na čiaru pevností medzi Njemenom a Bugom, ktorý smer už pred vojnou bol ustálený. Pri vypuknutí vojny obrana Poľska na ľavom brehu Visly — včetně aj Varšavu — nebola do plánu vzatá, lebo Poľsko má strategicky veľmi nevýhodnú, vyčnievajúcu polohu, okrem toho zaobkolesuje ho celá sieť nepriateľských železníc, čo jeho obranu veľmi obťažuje. Fakt, že Rusko držalo Poľsko a Halič za 8 mesiacov, je o mnoho viac, ako ruské vod­covstvo úfalo. Ruská armáda uťahuje sa pred 70 nemeckými divíziami pechoty a veľkou rakúsko-uhorskou — aj ťažké delostrelectvo majúcou — armádou na prvú opevnenú obrannú čiaru.

Talianske bojiště. Úradná zpráva, vydaná 2. augusta na po­

ludnie : Na tyrolskej fronte v doline Ledro zá­

padne od Bezzecca prepadli a rozprášili sme jednu nepriateľskú čatu s veľkými ztrátami pre ňu.

t judikarii naše patroly odohnaly dve ateľské pozorujúce čaty, čo sa boly

zahniezdily na výšinách ležiacich severo­západne od Cordona.

Na korutánskom pohraničnom území ne­stalo sa nič významného.

Na severných odsekoch v Prímorí je zväčša ticho. Na pláni trvá delostrelecký boj ďalej. Silné útoky talianske na naše pozície východne od Polazzo sme proti-nápadom úplne odrazili, pri ktorom naša pechota postúpila až za svoje pozície.

Podmaršal Hôfer. Západné bojiště.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 2. au­gusta :

V Argonnských horách sme prekvapu­júcim bodákovým útokom zaujali viac ne­priateľských zákopov, pri čom sme chytili 4 oficierov a 142 mužov a ukoristili 1 strojovú pušku. Vo Vogézach Francúzi večer zase napadli čiaru Schrattmaennle— Barrenkopf. Rozhorčený boj trval celú noc. Nápad sme odrazili. Aj na Lingekopfe ob­novil sa boj. Na viac miestach fronty s úspechom vyhodili sme dakoľko mín. Ju­žne od Bar de Saptu naše delostrelectvo sostrelilo jeden francúzsky balón-captif. Pri Longemeri východne od Gerardmeru jeden z našich letúňov ku sostupu prinú­til jedno francúzske lietadlo.

Hlavné vodcovstvo.

Genf, 2. augusta. Bombardovanie mesta Compiegne ťažkým delostrelectvom nemec­kým zapríčinilo ohromné zdesenie v meste. Tam letujúce rodiny uprchlý do Paríža, kde toto bombardovanie vzbudilo tiež veľkú pa­niku. Vojenskí odborníci sú tej mienky, že tu zase strlelajú doteraz neznáme nemecké delá s ohromnou: nosnosťou, ktoré sú pred francúzskymi letúňmi šikovne ukryté. Pravde­podobné je, že Nemci vezmú pod palbu aj vonkajšie čiastky Paríža, akonáhle na fronte pri Óise nastane nejaký pre nich prajný obrat. S touto možnosťou už teraz treba rá­tať a preto nech sa nik neprekvapí, ak uda­losť táto skutočne nastane. Nemecké granáty v Compiegne zapričinily veľký požiar.

Turecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná 1. au­

gusta : Na dardanelskej fronte významnejšej

udalosti nebolo. Dňa 31. júla jedna z na­šich výzvedných čiat vnikla do nepriateľ­ských zákopov a ukoristila značné množ­stvo" zbrane a streliva. Jeden z našich le­túňov s výsledkom hodil na Tenedos 4 bomby, z ktorých jedna padla na nepria­teľské letiště. Ku prenasledovaniu tohoto vzniesly sa dve nepriateľské lietadlá, kto­ré naň bezvýsledne strieľaly zo strojových pušiek.

Na ostatných frontách niet zmeny. Hlavný stán.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

zo SVETA. Zasadnutie ruskej dumy.

1. augusta zasadla ruská duma, aby po­jednávala tie zákonné návrhy, ktoré jej pre-dostre vláda a ktoré, dľa slov ministerského predsedu Goremyklna, budú súvisef s voj­nou až na jednu, direkt vnútornú otázku: otázku poľskej autonomie, o ktorej vláda má tiež podať predlohu.

O zasadnutí prišla táto zpráva: Zasadnutie zahájil predseda dumy Rodzianko v prítom­nosti všetkých ministrov a celej diplomacie. Povedal, že čím ukrutnejšou sa stáva vojna, tým pevnejšie je odhodlané Rusko spor do prajného výsledku dokončit. K tomu je však potreba shody všetkých vrstiev a najďalší vývin všetkých sil národa. Predseda vyzýva vládu a poslancov, aby určili cestu k tomu

cieľu vedúcu. Pozdravil armádu, ktorá bráni divé nápady nepriateľa hrdinsky a spo­jencov. Vyslovuje vďaku talianskemu ľadu a zmienil sa i o poľských bratoch, ktorí šú nú

| tení znášať veľké navštívenia. (Ohromný pó-! tlesk.) My teraz musíme pracovať dňom i j nocou — hovoril — a dať armáde všetko,

čoho potrebuje. Podmienkou toho je však zmena náhľadov, ba i dosavádnej admini­strácie. Bojujeme do úplného zničenia ne­priateľa. (Pochvala).

Po ňom rečnil ministerský predseda Go-remykln. Dumu preto svolali, aby sa vláda poradila s ňou o prostriedkoch, ktorými nepriateľa možno zničiť a aby informovala poslancov o stave vecí. My sme neboli do-statočno prichystaní v porovnaní s prichy-stanosťou nepriateľa. Musíme napnúť všetky sily. Vláda leň také predlohy predostre pred dumu, ktoré súvisia s válčením. Dnes niet času na programové reči o náprave vnú­torných záležitostí. Avšak kladiem predsa váhu na jednu otázku: na otázku poľskú, ktorá samosebou v úplnosti tiež len v po­koji bude môcť byť riešená. V týchto dňoch je dôležitým, aby poľský národ vedel, že je­ho organizácia je dejinitívne riešená mani­festom, ktorý vydal na začiatku vojny veľký kňaz a hlavný veliteľ armády. Poľský národ, ktorý je rytierskym, verným a hrdinským,

j zasluhuje neohraničenú úctu. Car ma dnes 1 poveril tým, aby som Vám oznámil, že jeho f Veličenstvo poverilo ministerskú radu vypra­

covať návrhy zákonov, ktoré zabezpečia po vojne Poliakom voľný národný, spoločenský a hospodársky život na princípe autonomie pod žezlom ruského cara. I ostatné národy daly prí­klad svojej vernosti preto základnou ideou našej politiky muú byť nestrannosť a dobropraj­nosť voči každému občanovi bez ohľadu na národnosť, náboženstvo a jazyk. (Súhlas.) Spojme sa. Vláda je pevne presvedčená, že

j víťazstvo skôr-n skôr bude predsa len u nás. j Toto presvedčenie prechováva celé Rusko. ! Minister vojny Polivanov predostrel návrh f zákona, ktorým sa organizuje zvláštny ústre-I dný výbor domobrany; pred tento majú prijsf j k pojednávaniu všetky poriadky, porobené

v záujme domobrany. Polivanov v reči svojej spomenul, že Rusko dnes vedie válku s tými štátmi, ktoré oslobodilo zpod jarma Napo­leonovho. Nemecko je dnes s vojenského hľadiska skutočne postavené nad iné štáty, hlavne keď využije bohaté podporné pramene technické a pri tom úplne zabudne na vá­lečné tradície, ktoré boly posiaľ zákonami vojenskej poctivosti u civilizovaných národov. V tomto momente má nepriateľ mnoho sily shromážděné okolo Varšavy, tohoto beztak slabého bodu západných hraníc. Preto snáď prepustíme čiastku tohoto územia nepriateľovi a odstúpime do pozícií, v ktorých sa armáda môže znovu pripraviť na ofenzívu. Toto je koniec, ktorý bude na spôsob roku 1812 zdarným. Varšavu snáď prepustime ne­priateľovi, ako sme prepustili svojho času Moskvu, aby sme zabezpečili výsledné víťazstvo. Takto citia v celom Rusku, kde milujú a ctia si svoju armádu, jejž môžme ďakovať ľvovský víťazný postup a víťazstvá v Haliči i pri Przašniši. Potom sa zmienil o spojeneckých armádach. Oznámil, že naj­bližšie predostre návrhy o povolaní ročníka 1915 a rozličných kategorií rezerv. Ohromný problem zásobenia armády nebol nikdy tak dobre riešený jak teraz. Rusko ešte roky a roky môže viesť vojnu, lebo má i teraz nadbytok úrody. Nepriateľa na každý pád treba zdrviť, lebo ináč vženie celú Európu

f do teutonského jarma. Aby sa tak stalo, j nesmieme zameškať ani jednoho momentu.

Zahraničný minister Sazonov povedal, že v zahraničnej politike bolo od poslednej jeho reči len málo zmien. Taliansko teraz práve tak, ako predtým je v úzkom spojenectve so svojimi spojencami a komplikovaný ústroj od seba oddelených štátov je najlepšie orga­nizovaný k tomu, aby došiel spoločného cie­ľa. Novým spojencom je Taliansko, jehož ľud od dávna usiluje sa o to, aby oslobodil svojich súkmeňovcov zpod cudzieho jarma.

rana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Čislo 146

Víta Taliansko. Keby príklad Talianska boly následovaly l iné národy, to by bolo umož­nilo rýchle dokončenie vojny a kivepre-lievania. So Švédskom je Rusko v priateľ­skom pomere. Anglicko-švédske vyjednáva­nia v záležitostiach obchodu našly bázu do­hody. Tá ohromná spústa válečných pro­striedkov ktoré užíva Nemecko, nestýchajúc sa ani otravovania celých máss našich voja­kov, zničenia pokojných žien, deti a obča­nov i v neutrálnych štátoch vyvolaly úprim­né opovrženie. Za oceánom záležitosť „Lusi-tanie" vyvolala opovrženie. Na Galipoli spo­jenci sa približujú húževnaté k cieľu po zdo­laní ťažkostí prírodných, ktoré Nemci múdre vyúžitkovali. Sazonov poukázal na ten ná­tlak, ktorí robia na Rumunsko nemeckí a rakúsko-uhorskí agenti. Avšak vláda rumun­ská pevne odporuje. Rusi i na ďalej udržujú s Rumunskom priateľský pomer. Srbsko i na ďalšie obete je ochotné. Čierna Horu preto zaujala Skadar, aby zdolala rabovanie albán­skych bánd, ktoré překázaly stravovanie Čier­nej Hory. Z Cetinji oznámili, že hľadajú svo-lenie spojencov. Naši nepriatelia — povedal Sazonov — začali v neutrálnych štátoch otvorenú a tajnú propagandu, aby verejnosť proti nám naštvali. Pomáhajú podkopnú prá­cu v Persku, kde podporujú povstalecké bandy peniazmi i zbraniami. Spojenci proti tomu porobili poriadky.

S laponskom sa sbližujeme. S Čínou sme sa definitívne vyrovnali: 7. júna podpísali sme dohodu, ktorou zovňajšia Mongolia bola uznaná za vazalský štát Číny. Smluvu naj­bližšie uverejníme.

Na konci oznámil ruský zahraničný mini­ster, že vláda nemysli na pokoj, kým ne­priateľa nezničí. U spojencov je to isté pre­svedčenie. Vojna pred rokom nám nanútená také problémy vynorila, o akých sa ešte v júli minulého roku ani nesnívalo. Tieto pro­blémy vyžadujú rozvoj všetkých našich síl, lebo celému Rusku sme zaviazaní problémy tieto uskutočniť. Nemôžeme sa ich vzdať, akékoľvek by boly prechodné pokušenia, ktorými musíme prejsť. Musíme byť pevne presvedčení, že s nepriateľom budeme do víťazstva däle/ bojovať. Dotíaf podržme si pevnú vieru v konečné víťazstvo svojej spra­vodlivej veci.

Cárov manifest. Car upravil na ruskú armádu a flotu ma­

nifest, v ktorom prízvukoval, že ačpráve sa ešte nepodarilo nepriateľa zdrviť, predsa ne­smú utratiť odvahu a smelosť. Rusko bolo už mnohokrát navštívené a predsa vždy vy­šlo z toho posilnené.

Nemci a Poliaci. „Gothenburger Ztg" sa v Berlíne dozvedá,

že tam vôbec nemyslia na nové delenie Poľ­ska, čím by zapríčinili nové ťažkosti národ­né. Píše, že Nemci idú do Poľska skutočne ako osloboditelia Poľska, — ale prirodzene chcú si stvoriť i priaznivejšie hranice.

Pápežova akcia za mier. Kardinál Mercier potvrdil tú zprávu, že

možno očakávať novú akciu pápeža o mier, ktorá bude pozostávať z toho, že pápež za­kročí u všetkých panovníkoch bojujúcich štátov.

Turecko-bulharskó vyjednávania nie sú zkončené.

„Kôlnische Zeitung" oznamuje, že zprávy o turecko-bulharskom dohodnutí, ktoré boly uverejnené po časopisoch nezakladajú sa na pravde. V základe je už shoda medzi Tu­reckom a Bulharskom, ale niektoré Tureckom sľúbené parcielné opravy hraníc nie sú ešte ustálené. Ustálenie týchto závisí od perfekto-vania iných vážnych otázok, ktoré Turecko odrazu chce zariadiť. Tohoto náhľadu sú i Nemci. V Bulharsku zdôrazňujú dôležitosť týchto vyjednávaní.

Ministerská porada v Bukarešti. Dľa „Minervy" na byte Brailana bola mi­

nisterská porada, na ktorej zahraničný mini­

ster Porumbaru podal referát o zahraničnej situácii. Porada sa tiež zaoberala otázkou vývozu obilia, avšak v tejto otázke neprinie­sla rozhodnutie.

Srbsko sa nevzdá Macedonie. Z Nisu telegrafujú: Novinárska kancelária

sděluje, že rozhodnutie ministerskej rady zneje tak, že Srbsko neni ochotné vyhovieť požiadavkom bulharskej vlády v otázke pre­pustenia území.

Dementi bulharskej vlády. Poloúradný časopis „Narodni Pravá" veľ­

mi dôrazne dementuje tú zprávu talianskych časopisov, že medzi Tureckom a Bulhar­skom bolo v platnosti pred vojnou dohod­nutie na vzájemnú neutralitu. Bulharský ča­sopis píše, že keby takáto smluva bola me­dzi obomi štátmi, tak by Bulharsko ne-vyjednávalo na žiaden pád s nepriateľmi Turecka.

Portugalská komora zasedá. Prichádza zvesť, že v portugalskej komore

boly výjavy medzi vládnou stranou a opo­zíciou pri pojednávaní vojenských návrhov. Opozícia musela sa vzdialiť.

ÚSTREDNÁ BiMllil ÚĚ. SPOL V BMPEŠTI, Wi, 3ÓZ5EF RÔH1IT č. 31/a.

kupuje a predáva cenné papiere. Lósy a výherné obligácie aj na splátky.

Úhrady do cudzozemská a zajatcom pre­vádzame spolahlive a rýchle.

Peňažné a právne záležitosti v Amerike obstarávame cestou svojich ústavov.

Chýrni!*,

B

— Čo píšu naši zo zajatia? Pavel Surový* píše rodičom svojim do Kysáču z ruského zajatia z Inze: Robíme tu na jednom majeri. Mesačne máme 6 rublov s 70 kopejok na čaj. Denná naša strava je: ráno čaj s chle­bom; raňajky: mlieko s chlebom; k obedu: hrachová polievka, mäso, kaša a mlieko; k havranke (olovrant): chlieb so soľou a k večeri hrachová polievka, kaša a mlieko.

— Japonská vláda odstúpila, lebo minister vnútra Outa bol obviňovaný z podplatníctva pri volbách. Vyšetrovanie sa vedie proti čle­nom vlády ďalej.

— V Amerike za pokoj. Priatelia mieru v Chicagu budú mať v septembri svoj kongres, ktorého sa súčastní asi desaťtisíc delegátov.

— Zprávodajstvo o zajatých. Predvčerom otvorili v Bukarešti kanceláriu, jejž účelom bude podávať informácie o zajatých v Srb­sku a Rusku.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

Mlynárskeho pomoc- ====-=======:== níks* i:' 'ho. prijme hneď s mesačným platom K 50—6) a celým zaopatrením, Bohumil Bru-npvský. majiteľ mlyna v Častej íCseszte, Pozsony megye.) 4311

Pri objednávkach odvolávajte sa na

Slovenský Denník!

M K H ľudová tata Í

Filiálka g Slovenskom Komlóšl Základný kapitál K 500.000-—. Budapest, dňa 3. augusta

— Zase dodávateľské panamy. Tunajšia polícia zatkla Jána Neumanna a Júliusa Neu­manna lebo dodávali armáde drevené vý- ni 4» J I J J robky špatnej jakovosti. Tým zapríčinili eráru [1911 00 líKlSOOf T 2 0 U U 0 veľkú škodu. — V Trenčíne zatkli tiež nie- . koľko dodávateľov armádnych, ktorí pri do-dávaní dobytka poškodili armádu.

— Sborový veliteľ zomrel na choleru. Z novinárskeho válečného stanu oznamujú, že sborový veliteľ generál jazdectva Emil Zigler zomrel na choleru. On bol jediným dôstoj­níkom vo svojom štábe, ktorý sa nedal za- ! štepif proti cholere.

— Matka šéfa generálneho štábu umrela. Staručká, 90-ročná matka Conrada z Hôtzen- \ dorýu umrela. Lekári jej nemohli pomôcť. Pred smrťou navštívil ju syn i so svo­jim synom, dôstojníkom na severnom bo-

R e z . K 51.000-

íl] 01 2 0

Zaoberá sa všetkými bankový­mi obchodmi. Solídne a slušne pokračuje v každom prípade.

isti.

Inzerujte ^tg lebo reklama je prvou podmienkou obchodu!

V S lovenskom Denníku je inzercia veľmi úspešná a lacná.

Účastinná istina K 400.000*—. Zásobná základina okrúhle K 90.000-—.

| Fil iálkys v Pezinku a v Modre. |j GIB E x p o z i t ú r a i v S o p o r n i . g s ] í

I P i od vkladov p H korfiQovýcb n (polpialoj čistého úroku, ktorý ráta od dňa

• po vložení až do dňa pred vybratím. I H r Vybavuje bankové obchody každého druhu. I

Tlačou knihtlačiarne Budapeštianskeho nakladatefekého spolku účastinárskej spoločnosti, Budapešť, VIII., Maria-a 15.