Smernica SEVESO III

Prezentácia upravená podľa výsledkov z 1. čítania v Európskom parlamente

Cieľom v súčasnosti platnej smernice 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (ďalej len „smernica SEVESO II) je predchádzať vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou veľkých množstiev nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na ľudí a životné prostredie. Frekvencia veľkých havárií sa v období rokov 2000 až 2008 znížila asi o 20 %. Tento fakt naznačuje, že smernica plní svoje ciele. Navyše skutočnosť, že prístup SEVESO sa napodobňuje na celom svete, potvrdzuje jej úspešnosť.

Dôvodom revízie smernice SEVESO II

je zosúladenie legislatívy so zmenami v právnych predpisoch EÚ v oblasti chemických látok, predovšetkým s nariadením (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (ďalej len nariadenie „CLP“).

Časový priebeh prípravy smernice SEVESO III

Európska komisia v decembri 2010 predstavila návrh nového právneho predpisu

V januári 2011 sme vypracovali „Predbežné stanovisko SR“ a uplatnili sme niektoré výhrady a pripomienky

Pôvodný návrh smernice bol predmetom diskusií na 5. stretnutiach Pracovnej skupiny Rady pre ŽP (WPE). Výstupom bol nový dokument.

8.4.2011 PRES HU uviedlo revidovaný text, ktorý sa prediskutovával na ďalších rokovaniach WPE

1.7.2011 nastúpilo PL PRES a na 7. rokovaniach sa ČŠ venovali hlavne kľúčovým problematickým otázkam ako: rozsah pôsobnosti smernice, výnimky, informovanie verejnosti, kontroly, sprístupnenie informácií a dôvernosť.

Počas PRES PL WPE prerokovala 2 kompromisné návrhy, poslednýkrát na rokovaní 24.-25.11.2011. Počas tohto zasadnutia WPE preskúmala aj 145 pozmeňujúcich návrhov Výboru pre ŽP, verejné zdravie a bezpečnosť potravín EP.

V novembri 2011 sa uskutočnil neformálny trialóg, kde bol predložený kompromisný návrh textu smernice, v ktorom už boli zahrnuté aj niektoré pripomienky EP. Toto stretnutie určilo niekoľko kľúčových politických a technických otázok.

S ohľadom na výsledok rokovania trialógu PRES PL pripravilo revidované kompromisné znenie, s ktorým však niekoľko delegácií ČŠ nesúhlasilo a PRES PL nedostalo mandát na ďalšie rokovania s EP.

Rok 2012 – DK PRES

Podarilo sa pripraviť znenie návrhu smernice, ktoré prešlo v prvom čítaní EP.

Text smernice bol následne preložený do všetkých jazykov EÚ a 24. mája 2012 bol upravený do konečnej podoby.

Zmeny v SEVESO III

Dôležitými navrhovanými zmenami sú posilnené ustanovenia týkajúce sa

• prístupu verejnosti k informáciám o bezpečnosti,

• účasti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti, ako aj

• zdokonalený spôsob zberu, riadenia, dostupnosti a zdieľania informácií.

Zmeny v SEVESO III

V návrhu sa tiež

• stanovujú prísnejšie normy pre vykonávanie inšpekcií zariadení s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a presadzovanie stanovených pravidiel.

Zmeny v SEVESO III

Ďalšie zmeny sú

• technické úpravy zahŕňajúce zjednodušenia, ktorými sa zníži zbytočná administratívna záťaž.

Na základe povahy a rozsahu zmien v porovnaní so súčasnou smernicou sa navrhuje nová smernica SEVESO III

Druh a časový priebeh rozhodovacieho procesu v Európskych spoločenstvách a Európskej únii

Smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. mája 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou. Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od 1. júna 2015. Smernica 96/82/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. júna 2015.

Legislatívne dopady

• Po nadobudnutí účinnosti predmetnej smernice sa predpokladá novelizácia

• zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• vyhlášky č. 489/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• vyhlášky č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a o havarijnom pláne v znení neskorších predpisov,

• ďalších súvisiacich predpisov (napr. zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov).

Ekonomické dopady

Implementácia smernice sa dotkne v určitej miere súkromného sektoru a dajú sa predpokladať určité finančné náklady hlavne u podnikov, ktoré vzhľadom na miernu úpravu pôsobnosti smernice spadnú do jej pôsobnosti.

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá prevencie závažných havárií s prítomnosťou i nebezpečných látok a obmedzovania ich následkov na ľudské zdravie a životné prostredie s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany v celej Únii konzistentným a účinným spôsobom.

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na podniky (zadefinované v článku 3 ods. 1.)

„podnik“ je celá oblasť pod riadením prevádzkovateľa, v ktorej sú nebezpečné látky prítomné v jednom alebo viacerých zariadeniach, vrátane spoločných alebo súvisiacich infraštruktúr alebo činností; podniky sú buď podniky nižšej alebo vyššej úrovne;

Rozsah pôsobnosti

Smernica sa neuplatňuje na: a) vojenské podniky, zariadenia alebo skladovacie zariadenia; b) Nebezpečenstvo vyvolané ionizujúcim žiarením vychádzajúcim z látok; c) prepravu nebezpečných látok a priamo súvisiace dočasné skladovanie na

ceste, železnici, vnútrozemských vodných cestách, po mori alebo leteckou dopravou vrátane nakládky a vykládky a dopravy do iných prostriedkov prepravy a z nich v dokoch, prístavných hrádzach alebo zoraďovacích nádražiach mimo podnikov v rámci pôsobnosti tejto smernice;

d) prepravu nebezpečných látok v potrubiach vrátane čerpacích staníc mimo podnikov v rámci pôsobnosti tejto smernice;

e) využitie (prieskum, ťažba a spracovanie) minerálov v baniach, lomoch alebo prostredníctvom vrtov

f) prieskum a ťažbu minerálov vrátane uhľovodíkov na mori; g) skladovanie plynu v pobrežných podzemných úložiskách, kde sa tiež

vykonáva prieskum a ťažba minerálov, vrátane uhľovodíkov; h) skládky odpadu vrátane podzemných skládok odpadu

s výnimkou -

Bez ohľadu na body (e) a (g), pod smernicu spadajú

podzemné zásobníky plynu v prírodných vrstvách, zvodnených vrstvách a bývalých baniach a pri chemickom a tepelnom spracovaní a skladovaní súvisiaceho s týmito operáciami, (keď sa vyskytujú nebezpečné látky);

a prevádzkové zariadenia na zneškodňovanie hlušiny, vrátane odkalovacích nádrží, ktoré obsahujú nebezpečné látky, najmä pri spojení s chemickým a tepelným spracovaním minerálov

Vymedzenie pojmov

Vymedzujú sa základné pojmy použité v smernici. V porovnaní so smernicou 96/82/ES by sa mali zdôrazniť tieto zmeny:

• vymedzenie pojmov „podnik“ a „prevádzkovateľ“ sa objasnilo a pojem „prevádzkovateľ“ sa lepšie zosúladil s vymedzením tohto pojmu v smernici o priemyselných emisiách,

• dopĺňajú sa definície rôznych druhov podnikov v rozsahu pôsobnosti smernice a „inšpekcií“. Uvádzajú sa aj definície pojmov „verejnosť“ a „dotknutá verejnosť“ v súlade s právnymi predpismi EÚ, ktorými sa vykonáva Aarhuský dohovor,

• vymedzenie pojmu „zariadenie“ sa spresňuje, aby bolo jasné, že sú zahrnuté aj podzemné zariadenia.

Posúdenie nebezpečenstva závažnej havárie

pre konkrétnu látku alebo zmes

Ak sa členský štát domnieva, že nebezpečná látka alebo zmes nepredstavuje riziko vzniku závažnej havárie, oznámi to Komisii spolu so sprievodným zdôvodnením vrátane informácií , ktoré obsahujú:

• kompletný zoznam vlastností potrebných na posúdenie potenciálu látky spôsobovať fyzické, zdravotné alebo environmentálne poškodenie;

• fyzikálne a chemické vlastnosti

• vlastnosti spôsobujúce nebezpečnosť pre zdravie a fyzikálnu nebezpečnosť (napríklad reaktivita, horľavosť, toxicita spolu s ďalšími faktormi, napríklad spôsob prenikania do tela, pomer zranení k úmrtnosti a dlhodobé účinky a iné relevantné vlastnosti);

• vlastnosti spôsobujúce nebezpečnosť pre životné prostredie (napríklad ekotoxicita, perzistentnosť, bioakumulácia, potenciál dlhodobého prenosu v životnom prostredí a iné relevantné vlastnosti);

• klasifikáciu látky alebo zmesi podľa klasifikácie EÚ ak je dostupná;

• informácie o špecifických prevádzkových podmienkach látky (napríklad teplota, tlak a ostatné relevantné podmienky), za ktorých sa látka alebo zmes skladuje, používa a/alebo môže byť prítomná v prípade predvídateľnej mimoriadnej prevádzky alebo v prípade nehody, napríklad požiaru.

Po posúdení Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na vylúčenie príslušnej látky alebo zmesi z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Oznámenie

V tomto článku sa povinnosti súvisiace s informáciami, pokiaľ ide o oznámenia stanovené v článku 6 smernice 96/82/ES, rozširujú o povinnosť zahrnúť informácie o susedných podnikoch, ktoré sú potrebné na účely článku 8 v súvislosti s reťazovými reakciami, a to bez ohľadu na to, či sa na tieto podniky vzťahuje smernica alebo nie. Od prevádzkovateľov sa bude vyžadovať, aby svoje oznámenia aktualizovali aspoň raz za päť rokov.

Lehoty

Oznámenie sa zasiela príslušnému orgánu v termínoch:

• Nový podnik – v primeranom čase pred začiatkom prevádzky, alebo pred zmenou vedúcou k zmene v zozname VNL

• Všetky ostatné podniky – maximálne 1 rok odo dňa, kedy sa začne pre podnik uplatňovať táto smernica

Program prevencie závažných havárií

Príslušný článok v smernici 96/82/ES sa mení a dopĺňa tak, aby sa objasnilo, že všetky podniky musia mať program prevencie závažných havárií (PPZH) primeraný nebezpečnosti. Objasňuje sa aj rozsah PPZH a jeho vzťah k systémom riadenia bezpečnosti (SMS)

Zavádzajú sa nové ustanovenia, ktorými sa vyžaduje, aby bol PPZH dostupný v písomnej forme, aby sa poslal príslušnému orgánu a aby sa aktualizovala aspoň raz za päť rokov v súlade s navrhovanou frekvenciou aktualizácie oznámení podľa článku 6.

Lehoty

• Nový podnik – v primeranom čase pred začiatkom prevádzky, alebo pred zmenou vedúcou k zmene v zozname VNL

• Všetky ostatné podniky – maximálne 1 rok odo dňa, kedy sa začne pre podnik uplatňovať táto smernica

Domino efekt

Tento článok sa vzťahuje na tzv. domino efekt. Zachováva sa v ňom povinnosť príslušných orgánov určiť podniky, ktoré sa nachádzajú v takej blízkosti pri sebe, že sa zhoršujú následky závažnej havárie. Text sa však objasňuje, aby bolo zrejmé, že sa tieto ustanovenia vzťahujú na podniky nižšej úrovne aj na podniky vyššej úrovne a že kľúčovým cieľom je zabezpečiť, aby si prevádzkovatelia vymieňali informácie so susednými podnikmi vrátane podnikov mimo rozsahu pôsobnosti smernice.

Bezpečnostná správa

V tomto článku sa zachováva ústredná požiadavka, aby podniky vyššej úrovne vypracovali bezpečnostnú správu.

Obsah správy o bezpečnosti je uvedený v prílohe II a zostáva v podstate nezmenený.

Lehoty

Bezpečnostná správa sa príslušnému orgánu zašle v termínoch:

• nový podnik – v primeranom čase pred začiatkom prevádzky alebo pred zmenou vedúcou k zmene v zozname VNL

• existujúce „vyššie“ podniky maximálne do 1 roka po vstupe smernice do platnosti

• ostatné podniky – maximálne 2 roky

Zmena zariadenia podniku alebo skladovacieho zariadenia

V tomto článku sa od prevádzkovateľov vyžaduje, aby aktualizovali svoje systémy a postupy riadenia, a najmä svoj program prevencie a bezpečnostnú správu v prípade významných zmien v rámci ich podniku.

Havarijné plány

Zachovávajú sa požiadavky týkajúce sa havarijného plánovania v prípade podnikov vyššej úrovne predtým stanovené v článku 11 smernice 96/82/ES, s dvoma menšími úpravami: požaduje sa, aby bola verejná konzultácia o vonkajších havarijných plánoch v súlade so zásadami príslušných ustanovení smernice 2003/35/ES, ktorými sa vykonáva Aarhuský dohovor, a aby sa objasnilo rozdelenie povinností medzi prevádzkovateľov a príslušné orgány v súvislosti s preskúmaním, testovaním a aktualizáciou vnútorných a vonkajších havarijných plánov.

Havarijné plány

V prílohe IV sa uvádzajú informácie, ktoré musia obsahovať plány, a sú v nej prevzaté požiadavky stanovené v zodpovedajúcej prílohe k smernici 96/82/ES, s určitými zmenami a doplneniami .

Lehoty

na predloženie havarijných plánov:

• nový podnik – v primeranom čase pred začiatkom prevádzky alebo pred zmenou vedúcou k zmene v zozname VNL

• existujúce „vyššie“ podniky maximálne do 1 roka po vstupe smernice do platnosti

• ostatné podniky – maximálne 2 roky

Územné plánovanie

V porovnaní so smernicou 96/82/ES je článok v podstate nezmenený s výnimkou menších zmien v záujme objasnenia, že cieľom je chrániť životné prostredie, ako aj ľudské zdravie a že to platí pre všetky podniky, zabezpečiť ďalšie opatrenia ako napr. dodržanie bezpečnostných vzdialeností, chrániť obzvlášť citlivé oblasti z prírodného hľadiska alebo prírodné oblasti osobitného významu a pokiaľ možno zabezpečiť zjednotenie postupov územného plánovania s postupmi podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a podobných právnych predpisov a umožniť, aby príslušné orgány mohli od podnikov nižšej úrovne vyžadovať poskytnutie dostatočných informácií týkajúcich sa rizík na účely územného plánovania.

Informácie pre verejnosť

K hlavným zmenám patrí rozšírenie informácií o základné informácie v prípade všetkých podnikov (názov, adresa a činnosti), ktoré sa poskytujú Komisii podľa článku 19 súčasnej smernice, ale sa nezverejňujú, a v prípade podnikov vyššej úrovne zhrnutie scenárov závažných havárií a kľúčových informácií z vonkajšieho havarijného plánu a bez toho, aby sa vylúčili iné formy komunikácie, povinnosť zabezpečiť, aby boli tieto informácie neustále k dispozícii pre verejnosť online a aby sa zadávali do centrálnej databázy na úrovni Únie.

Verejná konzultácia a účasť verejnosti na rozhodovaní

• plánovanie nových podnikov

•podstatné zmeny v podniku

•nový vývoj okolo podniku, ak by sa malo zvýšiť riziko ZPH

Verejnosť musí byť informovaná verejnými vyhláškami alebo inými vhodnými prostriedkami vrátane elektronických médií.

Dotknutá verejnosť musí mať možnosť vyjadriť sa.

Informácie, ktoré musí po závažnej havárií poskytnúť prevádzkovateľ, príslušný orgán, členský štát Prevádzkovateľ musí okamžite informovať príslušné orgány. Keď zistí dodatočné informácie, svoje hlásenie aktualizuje. Príslušný orgán zabezpečí všetky opatrenia (kontrola, zber informácií o príčinách havárie, informovanie dotknutej verejnosti).

Členské štáty oznámia Komisii závažnú haváriu do 1 roka. Oznámenie sa môže oneskoriť jedine ak je to nevyhnutné z dôvodu súdneho konania.

Príslušný orgán

Zavádza sa požiadavka, aby členské štáty s viac ako jedným príslušným orgánom určili jeden z nich, ktorý by viedol koordinačné činnosti. Zároveň sa v ňom stanovujú opatrenia na spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a Komisiou.

Zákaz prevádzky

Štát môže zakázať prevádzku v podniku aj v prípade, že prevádzkovateľ v stanovenej lehote nepredložil oznámenie, bezpečnostnú správu, ale inú informáciu požadovanú podľa tejto smernice.

Kontroly

Na všetky podniky sa majú vzťahovať plán kontrol. Informácie o kontrolách musia byť poskytnuté verejnosti.

Podniky vyššej kategórie – 1 rok / 3 roky

Podniky nižšej kategórie – 3 roky / 1 rok

Závery kontroly musí oznámiť príslušný orgán prevádzkovateľovi do dvoch mesiacov po inšpekcii

Mimoriadne kontroly

Mimoriadne kontroly sa vykonávajú s cieľom čo možno najskôr vyšetriť závažné sťažnosti, závažné havárie, prípady bezprostrednej hrozby závažnej havárie a prípady nedodržania ustanovení tejto smernice.

Príslušný orgán oznámi prevádzkovateľovi do štyroch mesiacov po každej kontrole závery kontroly.

Ak sa pri kontrole zistí, že došlo k závažnému porušeniu ustanovení tejto smernice, do šiestich mesiacov sa vykoná ďalšia kontrola.

Kontroly sa pokiaľ možno koordinujú s kontrolami podľa iných právnych predpisov a v prípade potreby sa s nimi kombinujú.

Informačný systém a výmena informácií

Tento článok sa týka dostupnosti informácií o podnikoch a závažných haváriách, ktoré má k dispozícii Komisia. Hlavnou zmenou je zlepšenie a posilnenie ustanovení súčasnej smernice rozšírením súčasnej databázy systému Seveso na získavanie informácií o podnikoch (SPIRS) tak, aby obsahovala informácie pre verejnosť uvedené v článku 13 a prílohe V a aby táto databáza bola prístupná pre verejnosť.

Zverejňovanie informácií a dôvernosť

stanovujú sa nové pravidlá dôvernosti, ktoré vychádzajú zo smernice 2003/4/ES, ktorou sa vykonávajú ustanovenia Aarhuského dohovoru týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, v rámci ktorých sa výraznejšie zdôrazňuje otvorenosť a transparentnosť a zároveň nezverejnenie informácií v náležite opodstatnených prípadoch, keď sa z bezpečnostných dôvodov vyžaduje dôvernosť.

Informácie pre Komisiu

• Členské štáty predložia Komisii každé štyri roky správu o implementácii tejto smernice v elektronickej podobe.

• Zverejní sa názov podniku, jeho adresa a činnosť jeho zamerania

• Na základe týchto údajov Komisia zriadi databázu a bude ju stále aktualizovať

Prístup k spravodlivosti

Členské štáty zabezpečia, aby:

a) žiadateľ, ktorý požaduje informácie podľa článku 13 ods. 2 písm. b) alebo c) (BS resp. VNL) alebo článku 21 ods. 1 tejto smernice, (tieto info nie sú celé sprístupnené)mohol v súlade s článkom 6 smernice 2003/4/ES požiadať o preskúmanie konania alebo nečinnosti príslušného orgánu v súvislosti s takouto žiadosťou;

b) dotknutá verejnosť mala vo svojom príslušnom vnútroštátnom právnom systéme prístup k postupom preskúmania.

Zrušenie smernice SEVESO II a platnosť smernice SEVESO III

Smernica 96/82/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1.júna 2015

Smernica SEVESO III nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Prílohy

• Príloha I Zoznam nebezpečných látok

• Príloha II Údaje, ktoré treba zohľadniť v správe o bezpečnosti

• Príloha III Informácie o systéme riadenia a organizácii podniku

• Príloha IV informácie pre havarijné plány

• Príloha V informácie pre verejnosť

• Príloha VI – kritériá na oznámenie havárie

Ďakujem za pozornosť

RNDr. Tatiana Danečková

Odbor environmentálnych rizík a biologickej bezpečnosti

MŽP SR

Nám. Ľ. Štúra 1

812 35 Bratislava

Email: tatiana.daneckova@enviro.gov.sk

Tel. : +421 905 669 683

mailto:tatiana.daneckova@enviro.gov.sk