Slovensko, Európaa svet budúcnosti

Programový dokument k aktuálnym otázkam EÚ

Pre Slovensko je strategicky najdôležitejšou otázkou dneška byť súčasťou EÚ, byť konštruktívne spolupracujúcou krajinou pri hlbších integračných procesoch a taktiež jednoznačne sa vymedziť proti všetkým procesom, tak vnútorným, ako aj vonkajším, ktorých cieľom je rozbíjať úniu.

Podporujeme integráciu EÚ a miesto Slovenska v integračnom jadre ako historickú príležitosť, ktorá rozhodne o budúcnosti Slovenska na dlhé desaťročia, podobne ako to bolo v roku 2004, keď sme do únie vstupovali. Naša názorová jednoznačnosť v otázkach európskej integrácie je podporená aj kompetentnosťou a jasnou predstavou o tom, ako majú Slovensko a EÚ čeliť aktuálnym výzvam.

Stojíme na križovatke a v tejto súvislosti je práve preto potrebné upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré pre Slovensko predstavujú populistické strany. Tie v záujme rastu svojich preferencií neváhajú podkopávať zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky. EÚ je pre ne častým a obľúbeným terčom pri frustrácii z pozícií v rámci slovenskej vnútropolitickej súťaže.

V základných zahraničnopolitických otázkach sa, žiaľ, na Slovensku stráca konsenzus medzi politickými stranami. Slovensko momentálne nemá kľúčovú politickú silu, ktorá by, ako to bolo v rokoch 1998 − 2004, mala za prioritu jednoznačné miesto Slovenska v užšom integračnom prúde EÚ. Takouto silou chce byť Most-Híd.

Napriek početným chybám a nedostatkom, ktoré EÚ ako každá politická i ľudská inštitúcia má, budeme v prvom rade hľadať riešenia na prehĺbenie spolupráce v mnohých oblastiach. Jedine spolupráca môže tieto chyby odstrániť. Zároveň vieme, že akékoľvek súčasné problémy sa zďaleka nepribližujú vážnosti rizík, ktorým by sme museli čeliť v prípade dezintegrácie Európy. Európa je pod tlakom, ktorému vieme oveľa efektívnejšie čeliť spolu než samostatne, preto je úzka spolupráca nevyhnutná. Most-Híd sa ani v najkritickejších momentoch nepridal a ani sa nepridá k populistickej vlne, ktorej cieľom je šíriť a zneužívať strach ľudí a hľadať vinníkov našich domácich problémov v Bruseli, USA či v zahraničných mimovládnych organizáciách.

Sme presvedčení, že úlohou slovenských politikov, mienkotvorných médií, vzdelávacích inštitúcií a občianskej spoločnosti je neustále zvyšovať pozitívne povedomie o Európskej únii. Napríklad aktivitami medzi mladými ľuďmi, vzdelávaním v školách, na sociálnych sieťach i v médiách. Aj v eurovoľbách v roku 2019 máme príležitosť pretaviť zvýšený záujem mladých ľudí i celkovej populácie o spoločenské dianie aj do volebnej účasti. Ide o spoločný záujem všetkých demokratických politických strán.

Most-Híd preto prichádza s pozitívnou a progresívnou víziou Slovenska v Európskej únii, jasne a konkrétne pomenúvajúc priority, riziká i návrhy na opatrenia, ktoré by Slovenská republika mala presadzovať v súvislosti s tvorbou a implementáciou európskych politík doma aj pri spoločnom európskom stole.

Program je rozdelený do dvoch základných častí. V prvej, stručnejšej, pomenúvame tri základné priority Slovenskej republiky z hľadiska európskej politiky ako najzásadnejšie úlohy, ktoré pred Slovenskom či Európskou úniou v tejto oblasti stoja. V druhej, ktorá tvorí podstatnú časť tohto dokumentu, ponúkame súbor konkrétnych návrhov a opatrení, rozdelených do tematických okruhov, ktoré podľa nás prispejú k cieľu urobiť Európsku úniu lepšou, prínosnejšou a efektívnejšou v budúcnosti. Tento programový dokument považujeme za základ, ktorý prinášame do spoločenskej, odbornej i politickej diskusie o tom, akú úniu si predstavujeme a ako má vyzerať budúcnosť Slovenska v nej. Predkladáme ho ako otvorený dokument, s cieľom neustále na ňom pracovať, aktualizovať ho a zlepšovať tak, aby čo najlepšie odrážal ambície Slovenska a vôľu k čo najlepšej budúcnosti pre jeho občanov.

Most-Híd považuje za základné priority pre Slovensko v súčasnosti najmä:

A. Upevnenie záklAdnej zAhrAničnopolitickej orientácie SlovenSkej repUbliky

• Ako na tom sme?

Slovenská republika je súčasťou strednej Európy, kde na seba často narážali záujmy veľmocí a kde sa viedli mnohé vojny, v ktorých Slovensko bolo len hračkou v rukách silných. Súčasný stav, keď sme členmi Európskej únie a NATO, nám najlepším možným spôsobom garantuje stabilitu, bezpečnosť a prosperitu. Únia nám prináša vplyv, práva a príležitosti, ktoré by sme inak nemali. V rámci EÚ sa Slovensko stalo rovnocenným partnerom krajín, ktoré dnes spolu s nami tvoria najväčšiu obchodnú veľmoc na svete a zdieľajú spoločné hodnoty, akými sú sloboda, demokracia či solidarita.

• Akým hrozbám čelíme?

Napriek tomu sme svedkami rôznych rozvratných trendov, spochybňovania nášho členstva v EÚ a NATO, ako aj liberálnodemokratických hodnôt. Na tieto účely sú zneužívané aj nové informačné kanály, najmä internet a sociálne siete. Tieto fenomény majú schopnosť rozložiť našu spoločnosť, ako aj celú Európsku úniu. Je našou povinnosťou čeliť im prostredníctvom všetkých nástrojov, ktoré majú štáty a Európska únia k dispozícii.

• čo treba robiť?

Potrebujeme neustále posilňovať naše ukotvenie v rodine demokratických krajín v Európskej únii aj v NATO verbálne, ale aj podporou každej rozumnej aktivity vedúcej k efektívnejšej spolupráci, či už v ekonomickej, alebo v bezpečnostnej oblasti. Zároveň treba aktívne bojovať proti propagande všetkého druhu tak, aby nepravdivé, falošné správy, ktorých cieľom je spochybniť našu geopolitickú orientáciu a šíriť nenávisť, xenofóbiu, rasizmus, mali čo najmenej priestoru zasahovať do myslenia najmä mladých ľudí.

b. dobUdovAnie Spoločného trhU eUrópSkej únie

• Ako na tom sme?

Medzi hlavné ciele, pre ktoré po druhej svetovej vojne vznikli Európske spoločenstvá, patrí ekonomická spolupráca a zavedenie spoločného trhu medzi krajinami Európy. Toto opatrenie v tej dobe vytvorilo v západnej Európe dovtedy zmietanej neustálymi konfliktmi a krízami nebývalé obdobie mieru, stability a prosperity. Po rozšírení EÚ o ďalšie európske krajiny v roku 2004 a neskôr sa podarilo vytvoriť ekonomický priestor, ktorý je jedným z najsilnejších na celom svete. Súčasťou tohto priestoru je aj Slovensko.

• Akým hrozbám čelíme?

V čase stále sa globalizujúcej ekonomiky, vzostupu ďalších veľkých hráčov v iných častiach sveta, je dobudovanie spoločného trhu a ďalšie posilnenie hospodárskej a menovej únie absolútnou nevyhnutnosťou, ak má Európa obstáť v globálnej súťaži. Zavedením spoločnej meny euro sa táto integrácia ešte viac prehĺbila. Ekonomická kríza, ktorá sa začala v roku 2008, však poukázala na nevyhnutnosť vytvorenia ďalších stálych mechanizmov, ktoré môžu euru a krajinám eurozóny pomôcť predchádzať ďalším krízam, prípadne ich čo najrýchlejšie prekonať. Bez hlbšej integrácie vo fiškálnej oblasti len ťažko možno vytvoriť stabilný menový systém, ktorý v budúcnosti odolá ďalším možným otrasom.

• čo treba robiť?

Slovenská republika by mala podporiť a nemala by brániť žiadnym rozumným aktivitám, ktoré budú ďalej prehlbovať hospodársku, menovú a fiškálnu integráciu Európskej únie. Zároveň potrebujeme jasné rozdelenie právomoci medzi úniu a národné štáty. Brexit nám ukazuje, aké ťažkosti môže mať aj silná krajina, ktorá sa rozhodla opustiť priestor spoločného trhu. Takéto dosahy by boli ešte tvrdšie pre malú a otvorenú ekonomiku, akú má Slovensko.

c. zAchovAnie A rozšírenie SchengenU

• Ako na tom sme?

Voľný pohyb osôb bez hraničných kontrol je popri spoločnom trhu výhodou, ktorú bezprostredne pociťujú všetci občania Slovenskej republiky cestujúci v rámci schengenského priestoru. Okrem bežného cestovania má voľný pohyb tovaru bez kontrol obrovský hospodársky význam. Ak by sa opätovne z nejakého dôvodu zaviedli plné hraničné kontroly, malo by to obrovský dosah na ekonomiky všetkých zúčastnených krajín, ako aj na slobodu a voľnosť pohybu, na ktorú sme si tak rýchlo zvykli.

• Akým hrozbám čelíme?

Utečenecká kríza v rokoch 2015 a 2016 ukázala, že únia nemá k dispozícii dostatočne účinné nástroje na ochranu vonkajších hraníc a nedokáže dostatočne pružne reagovať na vonkajšie ohrozenia. Takýto stav viedol k reálnym ohrozeniam a k radikalizácii časti politického spektra. Využili to rôzni populistickí a extrémistickí politici na to, aby šírili strach, nenávisť a predsudky. Zároveň volali po kontrole hraníc aj vo vnútornom priestore Schengenu. V reakcii na túto situáciu niektoré krajiny čiastočne obnovili kontroly na svojich hraniciach.

• čo treba robiť?

Slovenská republika by mala zásadne presadzovať zachovanie schengenského systému, jeho rozšírenie o Rumunsko a Bulharsko, ktoré už splnili všetky podmienky, podporovať ďalšie aktivity smerujúce k posilneniu vonkajšej ochrany hraníc spoločnými silami EÚ a prijať na úrovni EÚ také opatrenia, ktoré by zamedzili členským štátom svojvoľne obnovovať hraničné kontroly medzi vnútornými hranicami štátov EÚ, ako sa to deje v súčasnosti. V odôvodnených a vo výnimočných prípadoch bezpečnostnej hrozby by si členská krajina mohla uplatniť hraničné kontroly na nevyhnutne dlhý čas, nie však ako trvalý nástroj proti hrozbe druhotných pohybov usadených migrantov. Preto podporujeme návrh Európskej komisie, aby o dočasných hraničných kontrolách spolurozhodovali európske orgány a aby na zaistenie bezpečnosti členské štáty využívali operatívne pohraničné policajné kontroly, cezhraničnú policajnú a spravodajskú spoluprácu a výmenu informácií a najmä zdieľané európske bezpečnostné databázy. Musíme si uvedomiť, že každé euro vynaložené na ochranu vonkajších hraníc a na zdieľanie bezpečnostných informácií v súčasnosti nám ušetrí násobne vyššie náklady v budúcnosti a že je to investícia do bezpečnosti našich občanov.

Preto ponúkame návrhy a opatrenia, ako urobiť Európsku úniu lepšou, efektívnejšou a prínosnejšou, a to v týchto oblastiach:

1. obrAnA A bezpečnoSť

Obrana a bezpečnosť sa stala aj v dôsledku utečeneckej krízy, teroristických útokov, agresívneho pôsobenia Ruska a nárastu populistických a extrémistických politických síl kľúčovou politickou témou. Most-Híd bude v tejto oblasti presadzovať riešenia, ktoré budú pomáhať posilneniu a zefektívneniu obrany nášho kontinentu, boju proti novým hybridným hrozbám, boju proti terorizmu a ochrane spoločných vonkajších hraníc EÚ. Zároveň veríme, že na otázku migrácie sa treba pozerať bez hystérie a predsudkov. Na zachovanie stability v únii musíme zabrániť podnecovaniu negatívnych emócií založených na prirodzenom ľudskom strachu z neznámeho a sústrediť sa na racionálne riešenia migrácie.

Most-híd preto najmä v oblasti obrany a bezpečnosti:

• podporuje zapojenie sa Slovenskej republiky do Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO), ktorá je základom pre ďalšie posilňovanie európskej obrany;

• bude podporovať, aby sa Slovenská republika zapojila do projektov v oblasti spoločného obstarávania obranných systémov, spoločného výskumu a vývoja. Povedie to k zvýšeniu transparentnosti pri zbrojárskych nákupoch, ale aj k ušetreniu značných finančných prostriedkov;

• bude presadzovať, aby predtým, ako Slovensko pristúpi k nákupu obranných systémov, zakaždým najprv preskúmalo možnosti spolupráce s inými členskými štátmi a možnosti, ktoré nám dáva spoločné obstarávanie v rámci EÚ alebo aj NATO;

• bude podporovať spoločné nasadenie jednotiek EÚ v konfliktných oblastiach, ktorých destabilizácia by mohla viesť aj k ohrozeniu bezpečnosti Európskej únie. Takýmto príkladom je Afrika, ktorej problémy sa nám môžu zdať vzdialené, ale majú potenciál spustiť novú utečeneckú vlnu a ďalšiu krízu v rámci EÚ;

• podporuje ďalšie posilnenie spoločnej ochrany vonkajších hraníc EÚ. Vonkajšie hranice môže EÚ chrániť lepšie spoločnými silami. Len tak predídeme ďalším krízam, ktoré hrozia napríklad v súvislosti so situáciou v Afrike;

• v prípade migrácie z iných krajín jednoznačne podporuje zavedenie miest prvého kontaktu ešte mimo hraníc EÚ, kde by ľudia utekajúci pred násilím, vojnou, bezprávím boli identifikovaní, a aby sa zabránilo zneužitiu ľudí v tejto ťažkej situácii zo strany teroristov a pašerákov;

• podporuje aktívnu účasť Slovenska na účinných riešeniach migrácie vrátane pomoci krajinám, ktoré sú najviac vystavené riziku migrácie a znášajú najväčšiu záťaž. Takisto podporuje snahy Európskej únie poskytovať čo najúčinnejšiu a všestrannú rozvojovú pomoc pre krajiny pôvodu utečencov či ekonomických migrantov, najmä v Afrike a v oblastiach vojnových konfliktov, aby sa pre nich vytvorila perspektíva dôstojného života vo vlastnej krajine;

• podporuje vytvorenie spoločnej politiky Európskej únie v oblasti azylovej politiky založenej na solidarite a dobrovoľnosti a na rešpektovaní potrieb utečencov, ktorá prinesie dlhodobé riešenia a zabráni takým krízam, ako sme zažili v rokoch 2015 a 2016. Potrebujeme aj spoločný systém integrácie prijatých utečencov do spoločností, v ktorých chcú nájsť svoj nový domov. Tento systém bude pomáhať tým, čo našu podporu potrebujú, ale zároveň zabráni jeho zneužívaniu, najmä však bude pôsobiť preventívne proti vytváraniu get a radikalizácii ľudí žijúcich v nich. Most-Híd podporuje zjednotený európsky systém legálnej migrácie, založený na potrebách jednotlivých členských štátov, za jeho hlavný nástroj považujeme existujúci, no málo využívaný európsky systém modrej karty, pričom zdôrazňujeme potrebu pružnejšieho vybavovania záujemcov, aby sa znížil tlak nelegálnej, nekontrolovanej ekonomickej migrácie z tretích krajín;

• bude podporovať posilnenie spolupráce medzi policajnými a spravodajskými zložkami, aby sa účinnejšie predchádzalo teroristickým útokom a cezhraničným zločinom. Podporuje posilnenie spravodajskej jednotky EÚ a Europolu v záujme efektívnejšej spolupráce členských štátov a zabezpečenia lepšej ochrany občanov EÚ pred terorizmom a cezhraničným zločinom. Podporuje bezodkladnú implementáciu a využívanie Schengenského informačného systému a ostatných zdieľaných bezpečnostných a policajných databáz, schválených Európskym parlamentom;

• bude presadzovať, aby Slovenská republika podporovala návrhy súvisiace so zriadením Úradu európskeho prokurátora a s posilnením jeho kompetencií. Je to dôležité na to, aby sa dôkladne vyšetrila korupcia pri využívaní európskych fondov, cezhraničných podvodoch na DPH a aby sa vyšetrili aj teroristické činy. Tak ako je PESCO základom spolupráce v oblasti obrany, môže byť Úrad európskeho prokurátora základom spolupráce EÚ v oblasti spravodlivosti;

• v rámci nových bezpečnostných hrozieb je veľkým rizikom hybridná vojna a s ňou spojená propaganda a šírenie nenávisti, preto bude Most-Híd podporovať, aby sa na úrovni celej EÚ zaviedli štandardy na boj s propagandou a nenávisťou na sociálnych sieťach tak, aby sociálne siete na úrovni celej EÚ boli zodpovedné za obsah, ktorý sa dostáva k používateľovi, a chránili ho tak od dezinformácií a prejavov nenávisti,

rasizmu, xenofóbie a ďalších nebezpečných javov. Taktiež sa budeme usilovať o užšiu celoeurópsku spoluprácu v boji proti kybernetickým zločinom a hrozbám.

2. poSilnenie Menovej A rozpočtovej SpolUpráce

Euro je druhou najsilnejšou menou na svete a spoločný európsky hospodársky priestor jedným z najprosperujúcejších miest na zemi. Nedávna kríza však odhalila viaceré nedostatky vo fungovaní eurozóny a jasne ukázala, že potrebujeme silnejšie spoločné nástroje na jej ochranu. Most-Híd považuje vzhľadom na stabilitu eura tri podstatné veci – dokončenie bankovej únie, zriadenie Európskeho menového fondu a vytvorenie stabilizačných nástrojov na zvládnutie krízových situácií. Zároveň je ochotný podporiť väčšiu fiškálnu integráciu v rámci spoločného trhu, v tejto téme však zdôrazňuje potrebu dobudovania jednotného trhu vrátane bankovej únie a kapitálového trhu ako nevyhnutnej podmienky na začatie užšej integrácie vo fiškálnej oblasti.

z týchto dôvodov Most-híd v tejto oblasti:

• považuje za dôležité na posilnenie spoločnej meny aj posilnenie a prehĺbenie bankovej únie. V tejto oblasti treba ešte viac a jednoznačnejšie posilniť jednotný mechanizmus dohľadu nad bankami v rámci EÚ, jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, ako aj prepracovať a zefektívniť jednotný súbor pravidiel bankovej únie. Bude podporovať aj vytvorenie Európskeho systému ochrany vkladov;

• podporuje vytvorenie únie kapitálových trhov. Je to dôležité z viacerých hľadísk – zníženie bankového financovania v eurozóne a lepšia dostupnosť zdrojov pre malé a stredné podniky. Absencia pružného a jednotného kapitálového trhu v rámci EÚ je aj dôvodom toho, že väčšina nových spoločností v oblasti inovatívnej ekonomiky sa dnes zakladá v USA a nie v EÚ. Preto bude podporovať všetky opatrenia vedúce k jeho posilneniu a väčšej flexibilite;

• v rámci držby štátnych dlhopisov sú potrebné dva nástroje: koncentračné limity a rizikové váhy, prípadne aj všeobecne vyššie kapitálové požiadavky na krytie rizík. Navrhujeme to preto, aby sa oddelili od seba riziká štátnych dlhopisov a riziká v bankovom sektore. Tieto opatrenia treba uskutočniť hlavne teraz, v relatívne dobrých časoch, keď na to ako eurozóna máme;

• bude podporovať vytvorenie Európskeho menového fondu na základe štruktúry Európskeho stabilizačného mechanizmu (eurovalu). Tento fond by mal podobne ako existujúci euroval pokračovať v pomoci krajinám eurozóny, ktoré sa dostanú

do finančných ťažkostí, ale už bez účasti Medzinárodného menového fondu. Euroval ukázal svoje opodstatnenie a napriek mnohým kuvičím hlasom bol úspešný. Všetky krajiny, s výnimkou Grécka, ktorým bola poskytnutá pomoc, postupne získali prístup na finančné trhy a vystúpili zo stabilizačných programov;

• tieto zásadné opatrenia treba podľa Mostu-Híd uskutočniť čo najskôr a využiť na to súčasný ekonomický rast všetkých krajín EÚ a nízku nezamestnanosť tak, aby v prípade ďalšej krízy mohla byť EÚ jednotnejšia, efektívnejšia, zodpovednejšia, flexibilnejšia a akcieschopnejšia;

• bude podporovať väčšiu fiškálnu integráciu Európskej únie a väčšie právomoci orgánov Európskej únie na kontrolu hospodárenia jednotlivých členských štátov. Ak chce prežiť, eurozóna v prvom rade potrebuje dobudovať svoju základnú infraštruktúru a jasne stanoviť rozdelenie kompetencií medzi európskymi inštitúciami a národnými orgánmi;

• bude podporovať vytvorenie inštitútu spoločného ministra financií Európskej únie. Tak ako má EÚ spoločného predstaviteľa pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku, ako bude mať európskeho prokurátora, tak by mala mať aj osobu zodpovednú za spoločnú hospodársku a fiškálnu politiku. Európsky minister financií by mal mať na starosti nástroje na európskej úrovni, ale nemal by zasahovať do národných politík, ak tie budú v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami;

• z ďalších nástrojov, ktoré treba podľa Mostu-Híd zvážiť, je posilnenie národných fiškálnych inštitúcií a strednodobých fiškálnych rámcov, centrálny mechanizmus na zdieľanie rizík, napríklad zaistenie v nezamestnanosti alebo fond na dobré časy, podpora štrukturálnych reforiem cez európske nástroje, ako je napríklad reforma spoločného európskeho rozpočtu.

3. eUrópSky rozpočet 2020

V časoch, keď sa rozhoduje o budúcnosti Európskej únie, treba venovať pozornosť aj príprave dlhodobého rozpočtu Európskej únie po roku 2020. Nový finančný rámec na roky 2021 − 2027 musí byť moderný, aby umožnil efektívne napĺňať priority Európskej únie po roku 2020 a zároveň aby rešpektoval aj záujmy členských štátov EÚ. Pri téme európskeho rozpočtu si Most-Híd uvedomuje aj problémy, ktoré na Slovensku nastali v súvislosti s čerpaním štrukturálnych fondov, či už ide o nedostatočne rýchle a pružné čerpanie, prehnane vysokú byrokratickú záťaž prijímateľov, alebo podozrenia z netransparentného prideľovania finančných prostriedkov a korupcie. Zároveň sme si vedomí, že nový viacročný finančný rámec môže byť pre Slovenskú republiku posledným,

v ktorom sa bude môcť uchádzať o dotácie na znižovanie regionálnych rozdielov, ako to bolo doteraz. Preto sme presvedčení, že Slovensko potrebuje nové nastavenie čerpania finančných prostriedkov, aby ich dokázalo využiť efektívne, spravodlivo a transparentne.

preto v tejto oblasti bude Most-híd presadzovať tieto skutočnosti:

• Most-Híd považuje za prvoradú úlohu, aby rozpočet EÚ vyvážene zohľadňoval celoeurópske, ale aj slovenské záujmy.

• Ani v oblasti rozpočtu sa už EÚ nesmie deliť na starú a novú Európu, nikto, kto má záujem o plnohodnotnú integráciu a je súčasťou Európskej menovej únie, nesmie byť ukrátený o nič oproti ostatným.

• Za kľúčové oblasti v rozpočte považuje Most-Híd bezpečnosť a obranu vrátane ochrany vonkajších hraníc EÚ, podporu vzdelávania, posilnenie konkurencieschopnosti Európy cez podporu digitálnej ekonomiky a inovácií. Budeme jednoznačne trvať na dostatočnom rozpočte pre politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Tieto základné politiky však musia byť zjednodušené a efektívnejšie. V tejto oblasti však Slovensko musí urobiť zásadné reformy na národnej úrovni tak, aby sa európske financie využívali čo najlepšie v prospech všetkých občanov Slovenska.

• Most-Híd sa bude zasadzovať za to, aby bol európsky rozpočet pripravený včas, aby nedochádzalo k zdržaniam a odkladom projektov financovaných z prostriedkov EÚ v takých kľúčových oblastiach, ako je podpora podnikania, energetika, zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálna oblasť.

• V oblasti vzdelávania treba v rámci príprav rozpočtu klásť dôraz na program Erasmus+, aby sa na ňom mohlo zúčastniť ešte viac mladých ľudí ako doteraz, ako aj na vzdelávanie v rámci politiky kohézie.

• V rámci efektívnejšieho využívania štrukturálnych fondov bude Most-Híd ponúkať konkrétny plán, aby sa tieto eurofondy vyčerpali naozaj zmysluplne a načas. Preto by malo Slovensko v rámci EÚ pri čerpaní eurofondov presadzovať tieto opatrenia:

- zvýšiť podiel malých projektov s nízkym rozpočtom a s veľmi jednoduchou administratívou a s ľahšou kontrolou čerpania;

- eurofondy by mali byť zamerané tak, aby naplnili konkrétne potreby, napríklad škôl, univerzít, vedeckých pracovísk, miest a obcí, kde od vypísania výzvy po poskytnutie samotnej dotácie uplynie len pár týždňov;

- pri veľkých projektoch obmedzovať, resp. úplne vylúčiť z podpory také sektory, v ktorých je deformované konkurenčné a podnikateľské prostredie. Namiesto nich zamerať podporu na veľké infraštruktúrne projekty celoštátneho alebo európskeho významu, ako sú napríklad diaľnice či železnice, rovnako investície s pákovým efektom, teda také, čo dokážu pritiahnuť ďalšie investície zo súkromného sektora, a, samozrejme, inovatívne sektory s vysokou pridanou hodnotou, vedu a výskum;

- sústrediť sa na menej oblastí, do ktorých budeme smerovať prostriedky zo štrukturálnych fondov, so stanovením priorít, na ktoré sa chceme zamerať. Silnejším kritériom by mala byť maximalizácia pridanej hodnoty, aby realizované projekty prinášali dodatočný úžitok v budúcnosti;

- zamerať sa na veľké európske projekty a fondy, najmä v oblasti vedy, životného prostredia či energetickej efektívnosti, ktoré nie sú viazané na jednotlivé členské štáty, ale sa o ne uchádzajú subjekty z celej únie spoločne. Treba podporovať slovenské subjekty a poskytnúť im všetku potrebnú asistenciu a súčinnosť tak, aby sa podarilo zvýšiť ich konkurencieschopnosť a úspešnosť v zapájaní sa a získavaní prostriedkov z celoeurópskych projektových výziev;

- rozšíriť dvojkolovosť podávania projektov, ktorá sa v niektorých oblastiach, kde bola zavedená, ukazuje ako efektívny nástroj na úsporu finančných prostriedkov pre uchádzačov. Posudzovanie projektov v dvoch kolách, teda najprv projektových zámerov a až následne celých projektov, prispeje aj k transparentnosti procesu prideľovania dotácií, najmä pri posilnení účasti zahraničných posudzovateľov už vo fáze projektového zámeru;

- zjednodušiť proces verejného obstarávania, ktorý sa pre slovenské subjekty ukazuje ako najzdĺhavejšia a byrokraticky najnáročnejšia súčasť riešených projektov;

- zabezpečiť elektronizáciu celého systému podávania projektov i komunikácie s riadiacim orgánom podobne, ako to je pri veľkých programoch na úrovni celej EÚ (napr. Horizont 2020), kde v priebehu celého procesu žiadania, implementácie ani kontroly subjekt nepríde do kontaktu s papiermi, s nijakým fyzickým formulárom, podpisom či pečiatkou.

4. kohéziA, zAMeStnAnoSť A SociálnA SpolUprácA

Problematika rozdielnej ekonomickej úrovne jednotlivých členských štátov, resp. regiónov je jednou zo základných oblastí, v ktorých pretrváva členenie na starých a nových členov EÚ. Slovensko za posledné roky dosiahlo pokrok, no v dnešnej situácii je na stole i otázka, ako má vyzerať spoločný európsky sociálny systém. Dorovnávanie životnej úrovne jednotlivých krajín nie je možné robiť administratívnymi úkonmi. Most-Híd považuje za hlavný nástroj dobudovanie jednotného trhu, až na ňom možno stavať v ďalšom kroku spoločné pravidlá v sociálnej politike.

v tejto oblasti bude Most-híd presadzovať tieto skutočnosti:

• Vytvorenie spoločných flexibilných štandardov pre pracovný trh EÚ. EÚ v súčasnosti brzdí rôzna miera štandardov ochrany pracovníkov a rôzne flexibilný pracovný trh, ktorý je aj prekážkou plne rozvinutej menovej a fiškálnej únie. Jednotné štandardy, ktoré by prispeli k flexibilite pracovného trhu vo všetkých členských štátoch EÚ, by pomohli únii ako ekonomickej veľmoci obstáť v globálnej súťaži s ďalšími hráčmi.

• Vytvorenie podmienok pre väčšiu mobilitu pracovných síl v rámci EÚ. Zvykli sme si pozerať sa na sťahovanie za prácou ako na niečo negatívne. Sťahovanie za prácou však nie je vyslovene negatívne. EÚ práve brzdí v globálnej konkurencii nedostatočná mobilita pracovných síl. V rámci EÚ iba 4 % občanov pracujú v inom štáte ako v tom, v ktorom sa narodili. Na rozdiel od USA, kde až 30 % obyvateľov pracuje v inom štáte, ako je ich domovský.

• Pri riešení mobility pracovnej sily treba zároveň hľadať také opatrenia, aby bola mobilita na prospech všetkých zúčastnených a prispievala k obohateniu EÚ ako celku a jej jednotlivých členských štátov.

• Paralelne so spružnením a s mobilitou pracovných síl treba vytvoriť rovnováhu medzi trhom a sociálnou ochranou. EÚ by mala zaviesť základné sociálne štandardy platné pre všetky členské krajiny, samozrejme s tým, že výšky jednotlivých sociálnych dávok, poistení, minimálnych miezd by mali byť v kompetencii jednotlivých členských štátov. Základom EÚ je sociálne trhové hospodárstvo, a tak treba stanoviť základné pravidlá, aby bol vysoký štandard sociálnej ochrany občanov zabezpečený v každej členskej krajine EÚ.

• Až dve tretiny všetkých zamestnancov v rámci EÚ zamestnávajú tzv. malé a stredné podniky. EÚ by preto mala žiadať od členských štátov, aby ich daňové a sociálne systémy nebrzdili iniciatívu malých a stredných podnikateľov a živnostníkov, ale práve

naopak, aby im uľahčovali rozvoj podnikania. To je najlepší sociálny recept pre ľudí, ktorých tieto podniky zamestnávajú alebo ktorí sa živia ako živnostníci.

• Veľmi negatívny dosah v rámci EÚ má takzvaná čierna práca, keďže sa z nej neodvádzajú dane ani odvody, a ľudia, ktorí sú jej obeťou, nemajú základný sociálny štandard, nehovoriac o narušení princípov pracovného trhu. Most-Híd bude preto podporovať legislatívu Európskeho parlamentu, ktorý vytvoril európsku platformu, slúžiacu na prevenciu, boj a odrádzanie od práce načierno.

• Most-Híd podporuje vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorého cieľom je podporovať fungovanie spravodlivého pracovného trhu a sociálnych systémov. Európska komisia by mala navrhnúť celoeurópske pravidlá na dôstojné pracovné podmienky vo všetkých typoch pracovných pomerov vrátane práce sprostredkovanej online platformami.

5. ochrAnA Menšín

Strana Most-Híd považuje za jednou z hlavných európskych hodnôt rôznofarebnosť kultúr, etník, národov a národností. Rešpektovaním, zachovaním a ochranou týchto hodnôt Európska únia žije desaťročia v mieri, vo vzájomne výhodnej spolupráci a vďaka tomu je stále atraktívna pre nových uchádzačov o členstvo. Naším cieľom je zlepšiť kvalitu života vyše 40 miliónom občanov EÚ, ktorí sa hlásia k národnostným menšinám s právami na rôznej úrovni na vzdelávanie, kultúru či používanie jazyka.

Most-híd bude na európskej úrovni v rámci tejto oblasti presadzovať:

• V rámci európskej integrácie a vytvárania spoločných štandardov EÚ strana Most-Híd s podporou Európskej ľudovej strany a väčšiny frakcií v Európskom parlamente presadzuje vytvorenie európskych minimálnych štandardov práv pre národnostné menšiny v oblasti kultúry, vzdelávania a používania jazyka v zmysle prijatých Kodanských kritérií, ktoré však doteraz nie sú súčasťou európskeho práva, pričom navrhujeme zachovať rozhodovacie právomoci členských štátov, čo sa týka adresátov týchto práv.

• Európske minimálne štandardy nezasahujú do oblasti politických a teritoriálnosa-mosprávnych menšinových práv, ktoré takisto ostávajú vo výlučnej kompetencii členských štátov s rešpektovaním rozhodnutia Európskeho súdu o kompetenciách EÚ.

• Chceme, aby vznikli minimálne európske právne štandardy na základe najlepšej praxe v členských krajinách a aby nebolo možné znižovať či odňať doteraz získané práva v prípade zmeny politických pomerov v členskej krajine.

• Most-Híd v návrhu myslí aj na milióny občanov EÚ, ktorí žijú vo viacnásobnom menšinovom postavení ako etnikum či telesne postihnutí a vytvára aj pre nich garancie zachovania kultúrnej identity.

6. ochrAnA životného proStrediA

Zmena globálnej klímy je popri neistom bezpečnostnom prostredí jednou z najväčších hrozieb dneška. Zároveň sú tieto hrozby vzájomne previazané, keď zmena klímy napríklad na africkom kontinente môže viesť k vážnym bezpečnostným hrozbám spojeným s nelegálnou migráciou, terorizmom a ozbrojeným konfliktom v susedstve EÚ. EÚ síce nie je najväčším znečisťovateľom ovzdušia, môže však sama ísť príkladom a využiť všetky nástroje diplomacie a zahraničnej politiky, ktoré má na to, aby tlačila na krajiny, ktoré zásadne znečisťujú životné prostredie, prispievajú ku globálnej zmene klímy, vďaka čomu trpia nevinní ľudia na celom svete.

Most-híd bude na európskej úrovni v rámci ochrany životného prostredia presadzovať:

• Aby oblasť životného prostredia bola v prvom rade v kompetencii Európskej únie ako celku. Ochrana životného prostredia sa týka celého sveta a kontinentu. Nerovnováha alebo katastrofa v jednom členskom štáte môže mať dosah na množstvo iných štátov, preto rozhodovanie na úrovni EÚ považujeme za efektívnejšie ako na úrovni členských štátov.

• Most-Híd podporí všetky rozumné a ambiciózne politiky EÚ v oblasti energetiky a ochrany klímy do roku 2030 a bude podporovať rozvoj nového a integrovanejšieho mechanizmu EÚ na podporu obnoviteľných energetických technológií.

• Slovenská republika musí presadzovať, aby EÚ v takej vážnej veci, ako sú klimatické zmeny, hovorila jedným hlasom, a tak si udržala svoje postavenie lídra v oblasti boja proti klimatickým zmenám.

• Keďže ochrana životného prostredia by mala byť prvoradou, politika v oblasti klimatických zmien musí byť začlenená do všetkých ďalších politík EÚ a únia musí vopred vo svojich plánoch a prognózach predvídať škody, ktoré budú spôsobené

nevyhnutnými negatívnymi dôsledkami globálnej zmeny klímy podľa jednotlivých klimatických scenárov.

• EÚ musí byť zároveň lídrom v oblasti ekologických inovácií a zabezpečiť, aby sa pokračovalo v riadnych investíciách do výskumu a vývoja v oblasti životného prostredia. Výskum a vývoj v oblasti zelených technológií by mal byť podporovaný centrálne na úrovni Európskej únie.

• Životné prostredie, príroda a chránené územia sú naším spoločným dedičstvom kontinentu, preto by mala mať Európska komisia k dispozícii ráznejšie a efektívnejšie nástroje na postihovanie členských štátov, ktoré ničia životné prostredia a chránené oblasti na svojom území, ako to bolo napríklad nedávno v prípade Poľska a ťažby dreva v Bielovežskom pralese alebo neekologickej ťažby dreva v iných členských štátoch EÚ.

• Most-Híd bude podporovať reformu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) s cieľom ešte viac znížiť podiel skleníkových plynov v atmosfére. Podporuje cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 najmenej o 40 % v porovnaní s úrovňou roku 1990. Vzhľadom na to, že pri dosahovaní tohto cieľa bude EÚ ETS najdôležitejším nástrojom, je potrebné jeho zefektívnenie vrátane odstránenia veľkého nadbytku emisných kvót, ktorý sa nahromadil v systéme, a zabezpečenia väčšej odolnosti tohto systému voči nerovnováham medzi ponukou a dopytom.

• V súvislosti s ochranou ovzdušia a klímy podporuje Most-Híd znižovanie závislosti od fosílnych palív. V Slovenskej republike sa budeme zasadzovať o dodržanie záväzku na útlm baníctva na Hornej Nitre. Na druhej strane však budeme presadzovať vytváranie takých programov a riešení na celoeurópskej úrovni, ktoré budú slúžiť ako kompenzácia ľuďom, žijúcim v regiónoch, kde podstatnú časť pracovných miest vytvárala práve ťažba fosílnych palív.

• Kvalita ovzdušia je jednou z oblastí, v ktorej Slovensko najviac zaostáva za vyspelými krajinami Európskej únie. Len samotné znečistenie ovzdušia u nás spôsobuje viac ako 5 000 predčasných úmrtí za rok. Sme presvedčení, že tomuto problému treba venovať zvýšenú pozornosť a prijímať opatrenia, akým je napríklad vytváranie nízkoemisných zón vo veľkých mestách, podporované príslušnou legislatívou aj z úrovne Európskej únie.

• Oveľa väčšiu pozornosť bude aj z hľadiska surovinovej bezpečnosti Európskej únie potrebné venovať problematike vody a vodných zdrojov. V mnohých častiach sveta sa voda stáva vzácnym statkom, jej nedostatok spôsobuje nedostatok potravy, hygieny, šírenie chorôb a môže prispieť k novej migračnej vlne. Ochrana vodných zdrojov by mala mať zásadnejší význam v rámci celoeurópskej legislatívy. Podzemné vodné

zdroje, podobne ako ovzdušie, nepoznajú hranice, preto by nemali byť vo výlučnej kompetencii národných štátov.

• Klimatické zmeny v rámci celej Európy spôsobujú rôzne negatívne javy, ako napr. zintenzívnenie povodňovej aktivity. Preto by sme sa okrem ochrany vodných zdrojov mali venovať v rámci európskych projektov protipovodňovým aktivitám, ako sú meliorácie vodných tokov. Potrebné je prijať aj opatrenia a ciele na zastavenie odlesňovania, ktoré je hrozbou nielen z hľadiska kvality ovzdušia, ale i erózie pôdy.

• Most-Híd podporuje všetky rozumné opatrenia a aktivity vedúce k zlepšeniu výkonu Slovenskej republiky v recyklácii odpadov. Slovensko výrazne zaostáva za cieľom recyklovať 50 % všetkého odpadu do roku 2020. Zároveň budeme presadzovať európske riešenia v tejto oblasti, ako napr. program na podporu triedenia odpadu v každej obci EÚ. Rovnako treba z úrovne EÚ legislatívne obmedziť používanie plastových obalov, napríklad vyššími daňami a poplatkami, a zvýhodňovať tých, čo používajú ekologické a vratné obaly.

7. zAhrAničná politikA eú

V súčasnom svete plnom hrozieb a globálnej nestability je čoraz dôležitejšie, aby v oblasti zahraničnej politiky EÚ postupovala spoločne. Z hľadiska záujmov EÚ považujeme za najdôležitejšie vzťahy s týmito hráčmi a regiónmi mimo EÚ: so Západným Balkánom, s Ukrajinou, Ruskou federáciou, Kaukazom, Blízkym východom, Afrikou, ako aj vzťahy s naším najbližším spojencom − so Spojenými štátmi americkými.

v tejto oblasti bude Most-híd presadzovať tieto skutočnosti:

• Balkán je neoddeliteľnou súčasťou Európy, napriek tomu býva zdrojom najväčšej nestability na kontinente. V Moste-Híd sme presvedčení, že integrácia krajín Západného Balkánu do EÚ prinesie konečne stabilitu a minimalizuje riziko konfliktov. Považujeme za potrebné vyjasniť vzťahy Srbska a Kosova, zabezpečiť čo najrýchlejšiu integráciu Srbska a Čiernej Hory do EÚ a v strednodobej až dlhodobej perspektíve aj integráciu Macedónska, Bosny a Hercegoviny, Albánska i Kosova.

• Jedným z najväčších susedov EÚ je Ukrajina, momentálne postihnutá ozbrojeným konfliktom a agresiou zo strany Ruskej federácie. Preto by EÚ mala neustále aktívne vyvíjať tlak na dodržiavanie Minských dohôd, podporovať územnú celistvosť a integritu Ukrajiny, podporovať reformy a hospodársky rozvoj a v dlhodobejšej perspektíve aj riadne členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Podpora Ukrajiny a jej členstva v EÚ

je v neposlednom rade aj jedným z prvoradých geopolitických záujmov Slovenskej republiky.

• V nestabilnom regióne Kaukazu by podobne ako v prípade Ukrajiny mala EÚ naďalej uznávať a trvať na územnej celistvosti a integrite Gruzínska, podporovať reformy a hospodársky rozvoj tejto krajiny a jej budúce členstvo v Európskej únii. Zároveň by EÚ mala byť nápomocná pri rozvoji demokracie a hospodárstva ďalších krajín v regióne, a to Arménska i Azerbajdžanu. Rovnako je žiaduca väčšia iniciatíva v mierových rokovaniach s cieľom vyriešiť problém Náhorného Karabachu.

• EÚ by sa mala usilovať o štandardné vzťahy s Ruskou federáciou v ekonomickej oblasti, zároveň by však mala trvať na sankciách, dokiaľ ruská strana neukončí svoju agresívnu vonkajšiu politiku, do ktorej rátame aj šírenie protieurópskej propagandy, vedenie hybridnej vojny, podnecovanie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a narušenie územnej celistvosti Ukrajiny, Gruzínska a Moldavskej republiky. V týchto oblastiach by malo byť Rusko jednoznačne označené za agresora a zároveň by EÚ mala vytvoriť čo najväčší diplomatický tlak na zmenu ruskej konfrontačnej politiky.

• Na Blízkom východe by EÚ mala podporovať kroky vedúce k mierovému procesu v Sýrii a humanitárne akcie v Sýrii a v Iraku tak, aby zmiernila možnú migračnú vlnu. Zároveň by mala podporovať mierový proces medzi Izraelom a Palestínou a zdržať sa krokov, ktoré by zbytočne pomáhali eskalácii napätia v regióne.

• Afrika môže byť v budúcnosti vzhľadom na klimatické zmeny obrovským zdrojom nestability pre európsky kontinent. Preto by EÚ mala podporiť všetkými prostriedkami – diplomatickými, vojenskými, ekonomickými i humanitárnymi – čo najväčšiu stabilitu na tomto kontinente. Nehovoriac o tom, že mnohé krajiny EÚ ako bývalé koloniálne mocnosti by mali cítiť záväzky za stav tohto kontinentu.

• Po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA sa vzťahy medzi starým a novým kontinentom stali menej vypočítateľnými. Napriek tomu si musíme uvedomiť, že EÚ nemá v súčasnom svete silnejšieho spojenca, ako je USA. Preto budeme podporovať spoluprácu v rámci NATO, dodržiavanie spojeneckých záväzkov, akými sú výdavky na obranu, a podporovať rozvoj voľného obchodu medzi EÚ a USA.

www.most-hid.sk