Slovensko - European Commission › education › sites › education › files › ...2 SLOVENSKO...
Transcript of Slovensko - European Commission › education › sites › education › files › ...2 SLOVENSKO...
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2018
Vzdelávanie a odborná príprava
Slovensko
Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).
Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.
© Európska únia, 2018Opakované použitie je povolené len s uvedením zdroja. Politiku opätovného použitia dokumentov Európskej únie upra-vuje rozhodnutie 2011/833/EÚ (Ú. v. EÚ L 330, 14.12.2011, s. 39).Na akékoľvek použitie alebo reprodukciu fotografií alebo iného materiálu, ktorý nie je predmetom autorského práva EÚ, je potrebné povolenie priamo od držiteľov práv.
SK BOOK ISBN 978-92-79-89856-3 ISSN 2466-9989 doi: 10.2766/220746 NC-AN-18-025-SK-CSK PDF ISBN 978-92-79-89859-4 ISSN 2466-9997 doi: 10.2766/299883 NC-AN-18-025-SK-N
Europe Direct je služba, ktorá vám pomôže nájsť odpovede na vaše otázky o Európskej únii.
Bezplatné telefónne číslo (*):00 800 6 7 8 9 10 11
(*) Za poskytnutie informácií sa neplatí, podobne ako za väčšinu hovorov (niektorí mobilní operátori, verejné telefónne automaty alebo hotely si však môžu účtovať poplatok).
SLOVENSKO 1
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
1. Kľúčové ukazovatele
Zdroje: Eurostat (podrobnejšie informácie sú uvedené v oddiele 10); OECD (PISA).
Poznámky: údaje sa týkajú váženého priemeru EÚ, vzťahujú sa na rôzny počet členských štátov v závislosti od zdroja;
d = vymedzenie sa líši, 12 = 2012, 13 = 2013, 15 = 2015, 16 = 2016.
V prípade mobility absolventov s kreditmi získanými v zahraničí priemer EÚ vypočítava GR pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru podľa krajín, z ktorých sú údaje k dispozícii; v prípade mobility absolventov s akademickým titulom získaným
v zahraničí priemer EÚ vypočítava Spoločné výskumné centrum (JRC) na základe údajov Eurostatu a OECD.
Ďalšie informácie sú uvedené v príslušnom oddiele prvého zväzku (ec.europa.eu/education/monitor).
Graf 1. Pozícia vo vzťahu k účastníkom s najlepšími výsledkami (vonkajší okruh) a najhorším výsledkami (stred)
Zdroj: Výpočty GR pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru na základe údajov Eurostatu (VZPS 2017, UOE 2016) a OECD (PISA
2015). Poznámka: všetky výsledky sú zaznamenané medzi maximom (najlepšie dosiahnuté výsledky, ktorým zodpovedá
vonkajší kruh) a minimom (najhoršie dosiahnuté výsledky, ktorým zodpovedá stred grafu).
2014 2017 2014 2017
6.7% 9.3% 11.2% 10.6%
26.9% 34.3% 37.9% 39.9%
77.4% 13 76.5% 16 94.2% 13 95.5% 16
28.2% 12 32.1% 15 17.8% 12 19.7% 15
27.5% 12 27.7% 15 22.1% 12 22.2% 15
26.9% 12 30.7% 15 16.6% 12 20.6% 15
ISCED 3 – 8 (spolu) 72.7% 81.5% 76.0% 80.2%
3.1% 3.4% 10.8% 10.9%
: 11.9% 16 : 3.1% 16
: 0.1% 16 : 7.6% 16
4.1% 3.8% 16 4.9% 4.7% 16
ISCED 1 – 2 €4 606 €4 960 15 €6 494 d : 15
ISCED 3 – 4 €4 894 €5 379 15 €7 741 d : 15
ISCED 5 – 8 €8 290 €11 987 15 €11 187 d : 15
6.7% 9.3% 10.4% 9.6%
: : 20.2% 19.4%
26.7% 34.3% 38.6% 40.6%
: : 34.3% 36.3%
68.3% 80.7% 70.7% 74.1%
76.7% 82.1% 80.5% 84.9%
Slovensko Priemer EÚ
Referenčné hodnoty ET 2020
Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve
(od 4 rokov po vek začatia povinnej školskej dochádzky)
Osoby s predčasne ukončeným vzdelávaním a odbornou prípravou (vo
veku 18 - 24 rokov)
Dosiahnuté terciárne vzdelanie (vo veku 30 - 34 rokov)
Podiel 15-ročných mladých ľudí s
nedostatočnými výsledkami:
v čítaní
v matematike
v prírodných vedách
Miera zamestnanosti čerstvých
absolventov podľa úrovne vzdelania
(vo veku 20 – 34 rokov so
vzdelaním ukončeným 1 až 3 roky
pred referenčným rokom)
Účasť dospelých na celoživotnom
vzdelávaní (vo veku 25 – 64 rokov)ISCED 0 – 8 (spolu)
Ostatné kontextové indikátory
Investície do vzdelávania
Verejné výdavky na vzdelávanie
ako percentuálny podiel HDP
Výdavky na verejné a
súkromné inštitúcie na
študenta v € PPS
Absolventi s akademickým titulom
získaným v zahraničí v rámci mobility
(ISCED 5 – 8)
Absolventi s kreditmi získanými v
zahraničí v rámci mobility
(ISCED 5 – 8)
Miera zamestnanosti čerstvých
absolventov podľa úrovne vzdelania
(vo veku 20 – 34 rokov so
vzdelaním ukončeným 1 až 3 roky
pred referenčným rokom)
ISCED 3-4
ISCED 5-8
Vzdelávacia mobilita
Osoby s predčasne ukončeným
vzdelávaním a odbornou prípravou
(vo veku 18 - 24 rokov)
narodené v krajine
narodené v zahraničí
Osoby s dosiahnutým terciárnym
vzdelaním (vo veku 30 - 34 rokov)
narodené v krajine
narodené v zahraničí
Osoby s predčasne
ukončeným vzdelávaním a
odbornou prípravou
Dosiahnuté terciárne
vzdelanie
Miera zamestnanosti
čerstvých absolventov podľa
úrovne vzdelania
Účasť dospelých na
celoživotnom vzdelávaní
Vzdelávanie a starostlivosť v
ranom detstve
Nedostatočnými výsledkami v
čítaní
Nedostatočnými výsledkami v
matematike
Nedostatočnými výsledkami v
prírodných vedách
Cieľ EÚ Priemer EÚ Slovensko
2 SLOVENSKO
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
2. Hlavné body
Medzi dosiahnutými stupňami vzdelania existujú veľké rozdiely. Sociálno-ekonomické
prostredie v ktorom sa nachádzajú študenti má obrovský vplyv na ich produktivitu.
Napriek neustálemu hospodárskemu rastu investície do vzdelávania sú výrazne pod
priemerom v porovnaní s investíciami OECD a EÚ Nedávno bola navrhnutá nová
Stratégia v oblasti vzdelávania.
Vysokoškolské vzdelávanie by sa malo zmodernizovať a posilniť svoje postavenie na
medzinárodnej úrovni.
Napriek postupnému zlepšovaniu postavenie učiteľov a vysokoškolských profesorov je
relatívne nízke, najmä pokiaľ ide o finančne ohodnotenie pedagógov.
V školách by mal byť vyhradený väčší priestor na výučbu občianskej výchovy.
3. Investície do vzdelávania a odbornej prípravy
Celková hodnota finančných prostriedkov investovaných do vzdelania je nízka, ale výdavky na študenta sú porovnateľne s ostatnými stredoeurópskymi krajinami Výdavky ako podiel HDP sa od roku 2014 do roku 2016 znížili, keďže pri zvyšovaní nominálnych výdavkov na vzdelávanie sa neudržal krok s prudkým rastom v širšom hospodárstve. Podľa údajov o výdavkoch verejnej správy podľa funkcií (COFOG) Slovensko v roku 2016 investovalo do vzdelávania 3,8 % svojho HDP
(priemer EÚ: 4,7 %). To je menej ako v Českej republike (4,5 %), Maďarsku (4,9 %) alebo Poľsku (5,0 %). Výdavky na vzdelávanie ako podiel z celkového verejného rozpočtu sú takisto pod priemerom EÚ a predstavujú 9,3 % oproti 10,2 % v roku 2016. Čo sa týka výdavkov na žiaka v štandarde kúpnej sily (PPS) za rok 2014 (pozri graf 2) je však profil Slovenska veľmi podobný iným stredoeurópskym krajinám, ako napríklad je Česká republika a Poľsko, ale na druhej strane je výrazne nižší ako priemer EÚ 28 (Eurostat, 2018).
Vzhľadom na stály hospodársky rast a rozvoj, v budúcnosti vznikne priestor na výrazne zvýšenie investícii v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Napriek tomu, že v národnom programe
reforiem na rok 2018 sa uznáva nedostatočná výška platov slovenských učiteľov v porovnaní s ich kolegami a pomerne nízke všeobecné investície do vzdelávania v porovnaní s priemerom OECD, nebolo navrhnuté žiadne podstatné zlepšenie (vláda Slovenskej republiky, 2018). Slovenské hospodárstvo je dnes dostatočne silné na to, aby poskytlo viac zdrojov na odmeňovanie učiteľov. Plánované zvyšovanie platov o 10 % v rokoch 2019 a 2020 je takmer dvojnásobne vyššie ako predpokladané zvýšenie priemernej mzdy v rámci hospodárstva. Avšak takýto vývoj a progres na Slovensku by mal byť viditeľný a podporovaný aj po roku 2020. Zo štrukturálnych a investičných
fondov EÚ (EŠIF) sa na vzdelávanie poskytuje značná podpora, avšak realne výsledky musia byť viditeľne aj v praxi. Pozitívnejšou správou je, že 11. mája 2018 vláda oznámila nové investície do ubytovania pre študentov (50 miliónov EUR počas dvoch rokov), ktoré okrem iného žiadal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (MŠ, 2018).
Graf 2. Ročné výdavky na vzdelávacie inštitúcie na žiaka v EUR v PPS za rok 2014 (spolu, s verejnými inštitúciami úrovne ISCED 1 – 2)
Zdroj: Eurostat, 2018. Online Informačný kód: educ_uoe_fini04.
SLOVENSKO 3
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
Vzhľadom na aktuálne administratívne nastavenie efektívna koordinácia je komplikovaný proces. Financovanie vzdelávania je na Slovensku veľmi zložité, pričom verejné výdavky na vzdelávanie sú v kompetencii i) ministerstvo školstva vo výške 35,7 %;
ii) ministerstvo vnútra (Eurydice, 2018) zodpovedá za 30,5 % a iii) samosprávne orgány (regiónov, miest a obcí) spravujú zostávajúcich 33,8 %. Ministerstvo vnútra a jeho krajské úrady v krajine okrem financovania stanovujú aj dôležité právne predpisy týkajúce sa školstva. Následne Slovensko prejavilo iniciatívu o racionalizáciu výdavkov na vzdelávanie a zvýšenie efektivity jednotlivých investícii. V roku 2017 Ministerstvom školstva a Ministerstvom financií spolu s EK na podporu štrukturálnych reforiem a MMF bola vykonaná revízia výdavkov a následne vládou SR bola prijata záverečná správa (Ministerstvo financií Slovenskej republiky, 2017). Vykonávanie opatrení
je podporovane monitorovacím úradom vlády, ktorý pripravuje správu, ktorá bude zverejnená spolu so štátnym rozpočtom na rok 2019.
Slovensko prijalo nový národný program reforiem v oblasti vzdelávania. Ministerka školstva v súlade s programovým vyhlásením vlády z roku 2016 predložila Národný program
rozvoja výchovy a vzdelávania (2018 – 2027) založený na inkluzívnom a spravodlivom vzdelávacom modeli, v ktorom sú úvedene jasné opatrenia v oblasti vzdelávania a odhad finančných potrieb. Ministerka predstavila program verejnosti 25. mája 2018 a neskôr aj príslušné
dvojročné akčné plány, ktoré zahŕňajú výrazné dodatočné finančné prostriedky na ďalšie rozpočtové obdobie. Dokument, ktorý ministerka predstavila, je tým správnym krokom pre školstvo, avšak dokument nesplňa očakavania vzdelávacieho spločenstva. (MŠ, 20181). Vláda schvalila strategiu dňa 27. júna 2018.
4. Výchova k občianstvu
Výchova k občianstvu je riadená komplexnými usmerneniami. Organizačne pokyny tykajúce sa výchovy k občianstvu sú uvedené v príručke, ktorú pre školy každoročne vypracováva Ministerstvo školstva. V školskom roku 2015/20116 v príručke boli uvedené nasledovne okruhy: ľudské pravá, pravá dieťaťa, diskriminácia, národnostné menšiny a cudzinci. Tak isto v príručke sú
uvedene podrobne inštrukcie a návrhy tykajúce sa občianskej výchovy. Ministerstvo zmenilo aj štátne vzdelávacie plány (tzv. štátne vzdelávacie programy), na ktorých sú založené školské
vzdelávacie programy (MŠ, 2017). Cieľom vzdelávacích plánov je „zvýšenie pozornosti a zabezpečenie výučby [...] smerujúcej k efektívnej a cielenej prevencii prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie“ (MŠ, 2017).
Tvorba politiky pre výchovu k občianstvu na školách je viac založená na dôkazoch. Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV) a Univerzitou Komenského vykonala v školskom roku 2016/2017 prieskum na zistenie vzťahu medzi vedomosťami získanými v príslušných stredoškolských predmetoch a postojmi stredoškolákov k demokratickým hodnotám (ŠŠI, 2017). V súčasnosti sa realizuje nový vedecký projekt ŠŠI a SAV s názvom Intervencie na zmiernenie predsudkov voči stigmatizovaným menšinám, ktorý pomáha pri vytváraní nových nástrojov pre učiteľov. Školy však majú napriek tomu pocit, že stále chýbajú
opatrenia na podporu výučby na posilnenie kritického myslenia a kybernetickej a mediálnej gramotnosti (SAV, 2018).
5. Modernizácia školského vzdelávania
Za posledných niekoľko rokov predčasného ukončenia školskej dochádzky má stúpajúce tendencie. Z najnovších údajov vyplýva, že miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa v roku 2017 zvýšila na 9,3 % zo 7,4 % v roku 2016. Napirek tomu že stale nie je splnený cieľ v rámci EÚ do roku 2020 (10%), už v roku 2017 percenta prekročili vnutroštátny cieľ - 6%. Údaje tykajúce sa konkrétne rómskeho obyvateľstva momentálne nie sú k dispozícii, ale pri porovnaní východného Slovenska kde Rómovia sú v hojnom počte je miera predčasného ukončenia školskej
dochádzky 14,7%, zatiaľ čo na západnom Slovensku je to 4,7% z čoho vyplýva že najväčší problém s predčasným ukončením školskej dochádzky máju pravé Rómovia. (Eurostat, 2018). V rokoch 2018 a 2018 bola vykonaná revízia výdavkov zameraná na zlepšenie politiky, venujúcej sa začleneniu skupín postihnutých chudobou a sociálnym vylúčením.2. Slovensko by malo prijať
1 https://www.minedu.sk/ministerka-skolstva-predstavila-vychodiska-pre-narodny-program-rozvoja-vychovy-a-vzdelavania/. 2 Viac informácií na https://goo.gl/WAERBY.
4 SLOVENSKO
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
cielenejšie opatrenia zamerane na riešenie nedostatočných výsledkov vzdelávania vrátane predčasného ukončenie školskej dochádzky znevýhodnených študentov, najmä v prípade Rómov. Pripravuje sa nový program na spojenie odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a dokončenia
úrovne ISCED 2, ktorý by mal byť zavedený od nasledujúceho školského roka a mal by byť zameraný na žiakov, ktorí by potenciálne mohli predčasne ukončiť vzdelávanie na základnej škole (vláda Slovenskej republiky, 2018). V oblasti poskytovania vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) stále existuje veľa nedostatkov. V roku 2016 bola miera účasti na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve na úrovni 76,5 % – zatiaľ čo priemer EÚ 28 je na úrovni 95,3% – a od roku 2013 sa nezlepšila.
V dôsledku čoho v uvedenom programovom vyhlásení vlády z roku 2016 bol stanovený cieľ – dosiahnuť do roku 2020 podiel zapísaných deti vo veku od 4 rokov na úrovni 95%. Z vnútroštátnych údajov o počte zapísaných detí je viditeľný aj rozdiel medzi západom a východom Slovenska, pričom najnižšiu mieru v krajine dosahujú dva východné kraje: Košický 72,84 % (najnižšia úroveň) a Prešovský 81,31 % (druhá najnižšia úroveň) (vláda Slovenskej republiky,
2018). Slovensko však ďalej modernizovalo svoje právne predpisy o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve a rozširuje svoje zariadenia starostlivosti o deti. Na konci roka 2017 sa opäť
novelizoval zákon č. 448/2008 o sociálnych službách. Hlavnou zmenou je povinná registrácia detských jasieľ a poskytovateľov iných služieb do 30. júna 2018 (Eurydice, 2018). V súčasnom programovom období EŠIF by sa okrem toho mohlo vytvoriť takmer 10 000 miest, v dôsledku čoho by sa dopyt vyrovnal ponuke; pre nedostatok miesta nemôže predškolské zariadenia navštevovať 8 000 až 10 000 detí.
Dochádzka v oblasti vzdelávania a starostlivosť v ranom detstve je najnižšia v okresoch najvyšším podielom sociálne znevýhodnených osôb. Na zvýšenie počtu zapísaných detí – najmä detí z menej majetných rodín – sa rozširujú bezplatné miesta v škôlkach tak, aby od septembra 2018 zahrnuli všetky deti zo sociálno-ekonomicky narušených rodín (vláda Slovenskej republiky, 2018). Toto opatrenie vítajú rómski aktivisti a splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ktorý odhaduje, že v súčasnosti je v škôlkach zapísaná len jedna tretina rómskych detí. V roku 2018 bolo Slovensku v rámci európskeho semestra doručené odporúčanie pre jednotlivú
krajinu „zlepšiť kvalitu a inkluzívnosť vzdelávania, a to aj zvyšovaním účasti rómskych detí na
hlavnom prúde vzdelávania už od raného detstva“ (Rada Európskej únie, 20183). Nedostatočné výsledky v nedávnych vnútroštátnych testoch poukazujú na významné rozdiely vo vzdelávaní. Ministerstvo školstva testovalo žiakov základných škôl (piaty ročník) z matematiky a slovenského jazyka. Výsledky testov potvrdili veľké rozdiely medzi najviac a najmenej rozvinutými regiónmi Slovenska. V teste z matematiky dosiahli žiaci vnútroštátny
priemer 64,7 % a v teste zo slovenského jazyka a literatúry 62,8 %. Najhoršie výsledky v rámci krajiny boli zaznamenané v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Žiaci z Bratislavy naopak dosiahli najvyšší výsledok. Výsledky testov žiakov zo znevýhodnených skupín boli približne polovičné v porovnaní s ich rovesníkmi zo sociálne zvýhodneného prostredia (MŠ, 2017). A napokon, slovenskí žiaci sa umiestnili hlboko pod priemerom v prieskume spoločného riešenia problémov Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA), ktorý bol nedávno
zverejnený (OECD, 2017). Existujú niektoré opatrenia na podporu spravodlivosti a začlenenia, chýba im však hormadný prístup. Ku kľúčovým iniciatívam zameraných na zlepšenie školských výsledkov patria: i) projekt „Škola otvorená všetkým“ financovaný z Európskeho sociálneho fondu (ESF), ktorý je
zameraný na inkluzívne vzdelávanie a lepšie kompetencie zamestnancov v základných a materských školách, ako aj v špecializovaných inštitúciách, ktoré poskytujú školám pedagogicko-
psychologické poradenstvo; ii) projekt „V základnej škole úspešnejší“, ktorého cieľom je väčšia integrácia žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami do hlavného vzdelávacieho prúdu a iii) projekt na podporu mimoškolských činností na základných školách (Eurydice, 2018). Na záver uvádzame, že proces zameraný na zlepšenie situácie v prípade neplnenia povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov EÚ, pokiaľ ide o segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní.
3 Viac informácií na http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9449-2018-INIT/sk/pdf.
SLOVENSKO 5
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
Napriek postupnému zvyšovaniu platov zostáva povolanie učiteľa pomerne neatraktívne. Na západnom Slovensku, najmä v Bratislave, zostávajú platy učiteľov aj napriek nedávnemu zvyšovaniu mimoriadne. v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Odborári požadovali aj zvýšenie
súčasných veľmi nízkych miezd všetkých kategórií pomocných a podporných zamestnancov škôl. Záväzkom nového programového vyhlásenia vlády by malo byť zabezpečenie postupné zvyšovanie miezd, ktoré by však stále zostávali pod úrovňou pôvodného cieľa, aby učitelia do roku 2020 dostávali ekvivalent 80 % platov absolventov s vysokoškolskou kvalifikáciou. V národnom programe reforiem z roku 2018 sa uvádza, že platy učiteľov patria k najnižším v OECD, aj keď v rokoch 2016 a 2017 sa tento rozdiel vďaka zvyšovaniu platov učiteľov znížil. Vláda plánuje zvýšenie platov učiteľov o 10 % v roku 2019 a o 10 % v roku 2020. V súlade s vyhlásením vlády sa
v roku 2019 plánuje aj zvýšenie platu začínajúcich učiteľov o 9,5 %. Ministerstvo školstva pripravuje aj návrh nového zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorým sa majú nahradiť súčasné pravidlá týkajúce sa kvalifikačných požiadaviek, kariérneho postupu a kontinuálneho profesijného rozvoja (Eurydice, 2018).
Tabuľka1: Vzdelávanie v jazykových školách – akčný plán na obdobie 2017 až 2020
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nedávno uverejnilo akčný plán, v ktorom sú opisané
jednotlivé opatrenia pre jazykové vzdelávanie. Plán zahŕňa tieto kľúčové oblasti:
– modernizácia vzdelávacieho programu pre jazykové školy,
– štandardizácia štátnych jazykových skúšok,
– revízia osvedčenia o jazykovom vzdelaní,
– novelizácia vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 321/2008 o jazykovej škole.
Ďalšie informácie na https://www.minedu.sk/data/files/7342_akcny_plan_2017_2020.pdf.
Digitálne vzdelávanie je dôležité vzhľadom na prebiehajúce technologické zmeny, nedostatok špecialistov v oblasti IKT a všeobecne nízku úroveň digitálnych zručností.
Republiková únia zamestnávateľov a IT Asociácia Slovenska žiadali lepšie digitálne vzdelávanie. Realizujú sa dve dôležité iniciatívy:
1. Národný projekt podporovaný z ESF s názvom IT Akadémia — vzdelávanie pre 21. storočie,
ktorý sa začal realizovať v novembri 2017 a ktorého cieľom je pripraviť mladých ľudí na potreby vedomostnej spoločnosti a pracovných miest v oblasti IKT. Na projekte sa zúčastňuje minimálne 300 základných škôl, 200 stredných škôl a 5 vysokých škôl. Projekt je modelom spolupráce medzi školami a podnikmi pôsobiacimi v oblasti IKT, keďže každú činnosť podporuje špecialista zo spoločnosti pôsobiacej v oblasti informačných technológií.
2. V septembri 2017 začala pracovať Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania, ktorá mobilizuje verejné a súkromné subjekty, ako aj neziskový sektor na zlepšenie
digitálnych zručností obyvateľstva (Eurydice, 2018).
6. Modernizácia vysokoškolského vzdelávania
Úroveň dosiahnutého terciárneho vzdelania na Slovensku sústavne rastie a rýchlo
dobieha zvyšok EÚ. V roku 2017 dosiahol vnútroštátny podiel absolventov terciárneho vzdelávania 34,3 % zatiaľ čo priemer EÚ bol na úrovni 39,3 %. Rozdiel priemeru medzi Slovenskom a EÚ 28 sa od roku 2007 postupne znižoval z 15,3 percentuálneho bodu na 5,6 percentuálneho bodu o desať rokov neskôr. Stále však existujú veľmi veľké regionálne rozdiely (pozri graf 3), najmä medzi Bratislavou a zvyškom krajiny. Najvyšší kontrolný úrad vo svojej nedávnej správe dospel k záveru, že verejné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sú výrazne
podfinancované, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru, konkrétne ubytovanie študentov. (NKÚ, 2018). Slovensko uvažuje o novej politickej iniciatíve a v rokoch 2017 – 2018 realizovalo s podporou Európskej partnerské poradenstvo o možnej budúcej reforme štruktúry riadenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s partnermi z Estónska, Írska, Poľska, Rakúska a Európskeho združenia univerzít. Podnikateľská sféra zároveň dôrazne presadzuje zavedenie profesijne orientovaných študijných odborov s kratším cyklom. Tento názor zdieľajú aj zamestnávatelia, ktorí
stále viac apelujú na zavedenie profesijne orientovaných bakalárskych programov. Spoločnosť
6 SLOVENSKO
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
Volkswagen a Slovenská technická univerzita v tejto súvislosti dokončili prvý semester nového profesijne orientovaného bakalárskeho študijného programu so špecializáciou na automobilový priemysel. Ide o štvorročný študijný program s jednoročnou odbornou prípravou na pracovisku.
Graf 3. Obyvateľstvo vo veku 30 až 34 rokov podľa dosiahnutej úrovne vzdelania (ISCED 5 – 8) v regiónoch úrovne NUTS 2 na Slovensku v % za obdobie 2012 – 2016.
Zdroj: Eurostat, 2018. Online informačný kód: edat_lfse_12.
Slovenský parlament schválil novelu zákona o vysokých školách a nový zákon o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania4. Zákonom o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania sa zavádza: i) úplne nový systém akreditácie, ktorý bude riadiť nezávislá Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy; ii) zjednodušený postup pre nábor
docentov a zahraničných profesorov; iii) nový systém hodnotenia výskumných a tvorivých činností
vysokých škôl; iv) zníženie počtu vysokých škôl alebo univerzitných študijných odborov a v) nový bakalársky študijný program „interdisciplinárne štúdiá“ pre študentov, ktorí sa zatiaľ nerozhodli pre budúce smerovanie svojej kariéry. Študenti si zároveň budú môcť predĺžiť obdobie bezplatného štúdia o jeden rok, ak absolvujú odbornú stáž v zahraničí alebo pobyt v rámci programu Erasmus+ (Eurydice, 2018).
7. Modernizácia odborného vzdelávania a prípravy
Slovensko pokračuje v zlepšovaní kvality a relevantnosti OVP z hľadiska potrieb trhu práce, najmä prostredníctvom odstraňovania prekážok rozsiahlejšieho zavádzania
systému duálneho vzdelávania. Výsledky OVP na stredných školách sa naďalej zlepšujú, pričom miera zamestnanosti čerstvých absolventov OVP v roku 2017 dosiahla 81,6 %, čo je výrazne viac ako priemer EÚ ktorý je na úrovni 76,6 %. Hlavným vývojom v oblasti politiky OVP bola novela zákona o OVP z roku 2015, ktorá nadobudla účinnosť v septembri 2018. Novelou sa zavádzajú stimuly na podporu spolupráce medzi školami a podnikmi. Na podporu spolupráce škôl a podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) v systéme duálneho vzdelávania sa napríklad:
i) zrušilo znižovanie finančných prostriedkov pre školy v dôsledku presunu praktického vzdelávania
do podnikov a ii) upustilo od administratívnych požiadaviek spojených s pripravenosťou podnikov (priestory, vybavenie a zamestnanci) na poskytovanie praktického vzdelávania. Okrem toho sa zjednotili vzdelávacie plány žiakov v duálnom systéme a žiakov mimo duálneho systému, aby podniky mohli prispôsobiť poskytovanie praktických zručností ich potrebám.
Zmeny týkajúce sa odbornej prípravy zamestnancov zahŕňajú: i) zavedenie pozície „hlavného inštruktora“ na zlepšenie výkonu inštruktorov a spolupráce medzi školou a podnikom; ii) objasnenie rozdielu medzi výchovným poradcom a kariérovým poradcom a iii) poskytnutie voľného dňa učiteľom, ktorí pracujú ako výchovní poradcovia, na zlepšenie poradenstva, spolupráce zamestnancov a spolupráce medzi školami a podnikmi. Novelou uvedeného zákona o OVP sa ďalej
4 Viac informácií na http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/963.
20
25
30
35
40
45
50
55
60
65
2012 2013 2014 2015 2016
Bratislavský kraj
Západné Slovensko
Stredné Slovensko
Východné Slovensko
SLOVENSKO 7
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
zaviedli: i) „vstupné kvóty“, ktorými sa predpisuje počet študentov v jednotlivých študijných odboroch na základe potrieb regionálneho trhu práce; ii) právo ministerstva školstva zmeniť rozhodnutia samosprávnych krajov krajiny o kvótach a iii) priame financovanie zo štátneho
rozpočtu pre podniky, ktoré poskytujú požadovaný počet hodín odbornej prípravy.
Tabuľka 2: Vďaka projektu financovanému z ESF získavajú študenti odbornú prax
Štátny inštitút odborného vzdelávania zriadil systém duálneho vzdelávania OVP na zvýšenie šancí budúcich absolventov na získanie zamestnania, prostredníctvom ktorého môžu študenti
získať odborné vzdelanie v profesijnom prostredí.
V školskom roku 2017/2018 bolo zapojených 998 študentov a 380 zamestnávateľov. Cieľom je, aby do roku 2020 vyučovalo 700 odborne pripravených inštruktorov 12 000 študentov. Inštruktori majú pre úspech projektu kľúčový význam, keďže zodpovedajú za kvalitu odbornej
prípravy, ktorá sa poskytuje študentom.
Projekt, ktorý je založený na podobnom modeli využívanom v Rakúsku a Nemecku, odporúčali zahraničné obchodné komory a priemyselné združenia pôsobiace na Slovensku. Projekt je
spolufinancovaný z ESF.
Ďalšie informácie: http://www.dualnysystem.sk/Aktualita.aspx?ArticleId=53.
8. Podpora vzdelávania dospelých
Nové dôkazy z prieskumu vzdelávania dospelých (AES) a prieskumu ďalšej odbornej prípravy (CVTS) stavajú vzdelávanie dospelých na Slovensku do novej perspektívy. V roku 2015 dosiahla účasť na odbornej príprave na pracovisku 56,8 %, čo bolo vysoko nad priemerom EÚ ktorý je na úrovni 40,8 % (CVTS). Účasť dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave v roku 2016 bola 46,1% (AES), čo je mierne nad priemerom EÚ (45,1 %). Podľa
výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) má zároveň Slovensko jednu z najnižších mier
vzdelávania dospelých v EÚ, ktorá v roku 2017 dosahovala 3,4 %. Možným vysvetlením tejto nezrovnalosti by mohol byť fakt, že VZPS zachytáva len úzke spektrum činností. Referenčné obdobie je okrem toho kratšie (štyri týždne v porovnaní s jedným rokom v prípade AES a CVTS). Súbežne s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov čelí Slovensko aj nedostatočnej miere zamestnanosti osôb s nízkou kvalifikáciou (38,8 % v roku 2017 – druhá najnižšia miera v EÚ). Avšak v roku 2017 bol podiel pracovníkov s nízskou kvalifikáciou len 8,6%, čo je štvrtý najnižší
podiel v EÚ. Nevyužitý potenciál tejto skupiny je zjavne prekážkou ďalšieho hospodárskeho rastu a začlenenia. Integrácii osôb s nízkou kvalifikáciou na trhu práce by mohli napomôcť cielené opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu v súlade s odporúčaním Rady o cestách zvyšovania úrovne zručností.
Na podporu celoživotného vzdelávania sú vyčlenené cielené finančné prostriedky z ESF. V súčasnosti sa pripravuje národný projekt v hodnote niekoľkých miliónov eur na zavedenie systému uznávania riadne potvrdených znalostí získaných prostredníctvom neformálneho
vzdelávania a informálneho učenia sa. Projekt by sa mal začať realizovať do konca roka 2018. Jeho úspech bude závisieť od miery praktickej spolupráce medzi ministerstvom školstva, ministerstvom
práce a úradmi práce vo všetkých kľúčových činnostiach projektu. Slovensko vykonalo inštitucionálnu reformu v oblasti vzdelávania dospelých a presunulo zodpovednosť za riadenie celoživotného vzdelávania a vzdelávania dospelých z Národného ústavu celoživotného vzdelávania na Štátny inštitút odborného vzdelávania. Hlavným dôvodom tejto zmeny je sústredenie všetkých
európskych projektov súvisiacich s OVP na jednom mieste.
Viaceré opatrenia by mali pomôcť zvýšiť flexibilitu a schopnosť reakcie systému vzdelávania a odbornej prípravy. V októbri 2017 bola slovenská národná sústava kvalifikácií priradená k európskemu kvalifikačnému rámcu (EKR) a vláda schválila priraďovaciu správu v novembri 2017. Týmto úkonom sa stanovuje komplexný rámec zahŕňajúci všetky úrovne (spolu osem) a druhy kvalifikácií v oblasti formálneho vzdelávania a odbornej prípravy vrátane čiastkového rámca pre odborné kvalifikácie (Cedefop, 2018b). Okrem toho, Európske stredisko pre
rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) poskytuje Slovensku usmernenia a technické poradenstvo, pokiaľ ide o spôsoby zlepšenia jeho riadenia zručností, ako aj ich predvídania
8 SLOVENSKO
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
a zosúlaďovania. Táto činnosť sa začala v roku 2017 a zahŕňa určenie výziev a nedostatkov špecifických pre danú krajinu, ako aj a politických riešení na dosiahnutie efektívneho systému riadenia zručností (Cedefop, 2018a).
9. Odkazy
Cedefop (2018a), Governance of EU skills anticipation and matching systems: in-depth country reviews: background report for Slovakia (Riadenie systémov EÚ na predvídanie a zosúlaďovanie zručností: podkladová správa o Slovensku) (návrh), 90 s.
Cedefop (2018b), Overview of national qualifications framework developments in Europe 2017 (Prehľad vývoja národných kvalifikačných rámcov v Európe za rok 2017), http://www.cedefop.europa.eu/en/publications-and-resources/publications/8608.
Cedefop ReferNet (2018), Slovakia: 2018 update of VET policy developments in the deliverables agreed in the 2015 Riga conclusions (Slovensko: aktuálne informácie o vývoj v oblasti politiky OVP v roku 2018, pokiaľ ide o výsledky dohodnuté v záveroch z Rigy v roku 2105) (v príprave).
Odporúčanie Rady z 13. júla 2018, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2018 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2018, http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9449-2018-INIT/sk/pdf. Európska komisia/EACEA/Eurydice (2017), Citizenship Education at School in Europe (Výchova k občianstvu na školách v Európe) – 2017. Správa siete Eurydice. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.
Eurydice (2018), Eurypedia, National Education Systems – Slovakia (Eurypedia, vnútroštátne vzdelávacie systémy – Slovensko), https://eacea.ec.europa.eu/national-policies/eurydice/content/slovakia_sk?2nd-language.
Goliaš, P. et al. (2017) Demokraciu na Slovensku ohrozuje populizmus a korupcia. Správa o stave a vývoji demokracie na Slovensku: Neriešenie problémov a zneužívanie moci otvárajú brány extrémizmu. Bratislava, INEKO 2017, http://www.ineko.sk/file_download/1079 (úplné znenie v slovenskom jazyku), http://www.ineko.sk/file_download/1080 (skrátené znenie v anglickom jazyku).
Vláda Slovenskej republiky (2016), Programové vyhlásenie vlády na roky 2016 – 2020, http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2016-2020/?pg=2 (zhrnutie v slovenskom jazyku),http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf (úplné znenie v slovenskom jazyku), http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf (aktualizované znenie rekonštruovanej vlády).
Hanusová, Z. Cirkevné gymnáziá otvoria triedy na poslednú chvíľu. Denník Postoj, 12. apríla 2018, https://www.postoj.sk/32307/cirkevne-gymnazia-otvoria-triedy-na-poslednu-chvilu.
Hanus, M. Prečo sú v skutočnosti osemročné gymnáziá problém, Denník Postoj, 18.1.2018, https://www.postoj.sk/29962/preco-su-v-skutocnosti-osemrocne-gymnazia-problem.
Denník Hospodárske noviny (17. januára 2018), Beblavý: Zatvárajú slovenský Harvard. Opozícia kritizuje obmedzovanie gymnázií v Bratislave .
Koník, J. (2016) Ak by volili iba stredoškoláci, vyhrali by Boris Kollár a Marian Kotleba, Denník N, 19. februára 2016, https://dennikn.sk/377268/by-volili-iba-stredoskolaci-vyhrali-by-boris-kollar-marian-kotleba/.
Ministerstvo školstva (2014), Zisťovanie kvalifikovanosti pedagogických zamestnancov a odbornosti vyučovania podľa stavu k 31. 1. 2014, https://www.minedu.sk/data/files/4172.pdf (podrobné údaje).
Ministerstvo školstva (2017a), Analýza zaškolenosti detí v materských školách, aktualizované a schválené pod číslom 2017/99: 3-10A0 v septembri 2017.
Ministerstvo školstva (2017b), Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2017/2018, http://www.minedu.sk/data/att/11847.pdf.
Ministerstvo školstva (2018), Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV, 2018 – 2027), http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-218955?prefixFile=m_.
SLOVENSKO 9
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2018), Národný program reforiem Slovenskej republiky 2018, spolu s úplným súborom sprievodných dokumentov predložených vláde, http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27418 (v slovenskom jazyku).
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2017), Revízia výdavkov na vzdelávanie. Záverečná správa, https://goo.gl/WZa3ga (v slovenskom jazyku).
Slovak Spectator (18. januára 2018) Education Ministry wants to double quotas for eight-year secondary grammar schools (Ministerstvo školstva chce zdvojnásobiť kvóty pre osemročné gymnáziá), https://spectator.sme.sk/c/20740418/education-ministry-wants-to-double-quotas-for-8-year-secondary-grammar-schools.html.
Štátna školská inšpekcia (2017), Správa o stave výchovy a vzdelávania v školskom roku 2016/2017, https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/.
Štátna školská inšpekcia (2018), Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2016/2017, Bratislava, november 2017, https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/velka_sprava/sprava_16_17_2.pdf.
Tlačová správa Najvyššieho kontrolného úradu (16. apríla 2018), https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Najvy%C5%A1%C5%A1%C3%AD+%C3%BAstavn%C3%AD+%C4%8Dinitelia+s%C3%BA+op%C3%A4%C5%A5+informovan%C3%AD+o+najnov%C5%A1%C3%ADch+a+z%C3%A1sadn%C3%BDch+zisteniach+slovensk%C3%BDch+kontrol%C3%B3rov/d6138b97-21f8-4c41-8dcd-8192a449d651.
10. Príloha I: Zdroje kľúčových ukazovateľov
Ukazovateľ Online údajový kód Eurostatu
Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku edat_lfse_14 + edat_lfse_02
Dosiahnuté terciárne vzdelanie edat_lfse_03 + edat_lfs_9912
Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve educ_uoe_enra10
Nedostatočné výsledky v čítaní, matematike a prírodovedných predmetoch
OECD (PISA)
Miera zamestnanosti čerstvých absolventov edat_lfse_24
Účasť dospelých na vzdelávaní trng_lfse_03
Verejné výdavky na vzdelávanie ako percento HDP gov_10a_exp
Výdavky na verejné a súkromné inštitúcie na študenta educ_uoe_fini04
Vzdelávacia mobilita:
absolventi s akademickým titulom získaným v rámci mobility
absolventi s kreditmi získanými v rámci mobility
Výpočet JRC na základe údajov Eurostatu/UIS/OECD
educ_uoe_mobc02
10 SLOVENSKO
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2018 — Analýza krajiny Október 2018
11. Príloha II: Štruktúra vzdelávacieho systému
Zdroj: Európska komisia/EACEA/EURYDICE, 2017. Štruktúra európskych vzdelávacích systémov v rokoch 2017/2018:
Schematické diagramy. Skutočnosti a číselné údaje, sieť Eurydice. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.
Pripomienky a otázky k tejto správe sú vítané a možno ich zaslať e-mailom: [email protected]
AKO ZÍSKAŤ PUBLIKÁCIE EÚ
Bezplatné publikácie:• jeden kus: prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu);• viac kusov alebo plagátov/máp: na zastúpeniach Európskej únie (http://ec.europa.eu/represent_sk.htm); v delegáciách, ktoré
sídlia v nečlenských krajinách EÚ (http://eeas.europa.eu/delegations/index_sk.htm); kontakto-vaním služby Europe Direct (http://europa.eu/europedirect/index_sk.htm);
na bezplatnom telefónnom čísle 00 800 6 7 8 9 10 11 (v rámci EÚ) (*).
(*) Za poskytnutie informácií sa neplatí, podobne ako za väčšinu hovorov (niektorí mobilní operátori, verejné telefónne automaty alebo hotely si však môžu účtovať poplatok).
Platené publikácie:• prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu).
NC-AN
-18-025-SK-N
ISBN 978-92-79-89859-4