SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA...
Transcript of SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA...
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A
POTRAVINÁRSTVANÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ
ŠKOLY
1114678
VPLYV EXOGÉNNYCH FAKTOROV NA KVALITU SPERMIÍ
2010 Michal Paško
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA
VPLYV EXOGÉNNYCH FAKTOROV NA KVALITU
SPERMIÍ
BAKALÁRSKA PRÁCA
Študijný program: Aplikovaná biológia
Pracovisko: Katedra fyziológie živočíchov
Vedúci bakalárskej práce: Doc. Ing. Norbert Lukáč, PhD.
Nitra 2010 Michal Paško
Čestné vyhlásenie
Podpísaný Michal Paško vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Vplyv
exogénnych faktorov na kvalitu spermii“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej
literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 20. mája 2010
.............................
Michal Paško
Poďakovanie
Dovoľujem si týmto poďakovať vedúcemu bakalárskej práce Doc. Ing.
Norbetovi Lukáčovi, PhD. a Ing. Eve Tvrdej za cenné odborné rady a pomoc pri
vypracovaní bakalárskej práce, a zároveň chcem poďakovať svojim rodičom, ktorí
ma počas bakalárskeho štúdia podporovali.
Abstrakt
Cieľom bakalárskej práce bolo spracovať informácie o stavbe spermií, procese ich
tvorby, podstate ich pohyblivosti a popísať jednotlivé faktory, ktoré vplývajú na
celkovú kvalitu spermií a ich fertilizačnú schopnosť. V súčasnej dobe vplýva na proces
tvorby, štruktúru a funkciu spermií široké spektrum faktorov, ktoré možno rozdeliť na
exogénne endogénne. Vek a genetická výbava zvieraťa sú najvýznamnejšími
endogénnymi faktormi. Spomedzi exogénnych faktorov majú veľký vplyv na celkovú
plodnosť samcov predovšetkým teplota a výživa. V poslednej dobe sa pozornosť
obracia predovšetkým na možný negatívny vplyv niektorých exogénnych vplyvov, ako
napr. nesprávnou výživou, prudkou zmenou prostredia alebo teploty a v neposlednom
rade aj zvýšenou kontamináciou životného prostredia a zvýšenou expozíciou ťažkými
kovmi. Preto je potrebné uvedomiť si možné riziká prostredia, pôsobením ktorých môže
dôjsť ku zvýšenému výskytu abnormálnych alebo nefunkčných spermií, zníženej alebo
úplne nefunkčnej reprodukčnej schopnosti samcov.
Kľúčové slová: spermie, spermatogenéza, exogénne faktory, fertilizačná schopnosť
Abstrakt (v cudzom jazyku)
The aim of this work was to process information about the sperm cell structure and
genesis, basics of sperm cell movement and the overall quality of semen. We also
described the most important factors which contribute to an overall semen quality and
fertilization capacity. A large scale of factors has an important impact on the sperm
gnesis, structure and function. These factors may be divided into exogenous and
endogenous. Age and genetic disposition of the animal are the most important
endogenous factors. Among exogenous factors, temperature and nutrition influence the
male fertility in a massive way. It has been shown lately, that some of the exogenous
factors, such as wrong alimentation,sudden temperature changes, environmental
pollution and heavy metal toxicity, may have a strong negative impact on male fertility.
Therefore, it ts important to realize and recognize the potential risks which may lead to
increased abnormal sperm formation, loss of sperm function, which can result in a
decreased or even lost male reproduction capacity.
Keywords: sperm cell, spermatogenesis, exogenous factors, fertilization capacity
Obsah
Obsah .................................................................................................................... 6
Obsah skratiek a značiek .................................................................................... 8
Úvod ...................................................................................................................... 9
1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí ........................... 11
1.1 Všeobecná charakteristika samčieho reprodukčného systému .............. 11
1.2 Charakteristika cicavčích spermií ........................................................... 11
1.3 Tvorba spermií (spermatogenéza) ......................................................... 12
1.3.1 Hormonálna kontrola spermatogenézy .......................................... 13
1.4 Stavba spermie ........................................................................................ 15
1.4.1 Hlavička spermie ............................................................................ 15
1.4.2 Bičík spermie .................................................................................. 16
1.4.2.1 Centrioly .................................................................................. 17
1.4.2.2 Segmentované chordy .............................................................. 17
1.4.2.3 Axonéma .................................................................................. 18
1.4.2.5 Hladké chordy .......................................................................... 19
1.4.2.6 Mitochondrie ............................................................................ 20
1.4.2.7 Anulus (Jensenov prstenec) ...................................................... 21
1.4.2.8 Fibrózna (vláknitá) pošva .......................................................... 21
1.4.2.9 Cytoplazmatická kvapka ............................................................ 22
1.5 Mechanizmus pohyblivosti spermie ......................................................... 22
1.6 Faktory vplývajúce na plodnosť ............................................................... 23
1.6.1 Vplyv exogénnych faktorov na stavbu spermie ............................... 24
1.6.1.1 Klimatické faktory vplývajúce na kvalitu spermií .................... 25
1.6.1.2 Vplyv výživy na plodnosť a kvalitu spermií ............................. 27
1.6.1.2.2 Vplyv stopových prvkov na kvalitu spermií ................... 28
1.6.1.2.2.1 Vplyv ťažkých kovov na kvalitu spermií ......... 29
1.6.1.3 Vplyv životného štýlu na plodnosť mužov ................................ 30
2 Cieľ práce ......................................................................................................... 31
3 Metodika práce ................................................................................................. 32
4 Výsledky práce .................................................................................................. 33
Záver ........................................................................................................................ 34
Zoznam použitej literatúry .................................................................................... 35
Zoznam skratiek a značiek
ADP adenozíndifosfát
ATP adenozíntrifosfát
CNS centrálny nervový systém
CO oxid uhoľnatý
DNA deoxyribonukleová kyselina
FSH folikulostimulačný hormón
g gram
LH luteinizačný hormón
μg mikrogram, 10-6 gramu
μm mikrometer, 10-6 metra
mm3 milimeter kubický
nm nanometer, 10-9 metra
Z protónové číslo
°C stupeň Celzia
Úvod
Riadená reprodukcia hospodárskych zvierat predstavuje predpoklad rozvíjania
úžitkovosti hospodárskych zvierat. Jej ciele pre najbližšie obdobie možno zahrnúť do
komplexného štúdia procesu oplodnenia hospodárskych zvierat. Tieto úlohy sú
zamerané do oblasti samčej pohlavnej sústavy.
Samčia pohlavná bunka spermia je však iniciátorom oplodnenia vajíčka. Z
vývojového aspektu spermia je produktom spermatogenézy, ktorá prebieha
v semenotvornom kanáliku semenníka. Na jej formovaní participujú mnohé faktory.
Pohlavné funkcie sú riadené nervovou a endokrinnou zložkou, ktoré prebiehajú v rámci
geneticky fixovaného riadiaceho systému. Tento systém je pod vplyvom vonkajších
a vnútorných faktorov.
Činnosť semenníka treba pochopiť nielen vo funkčnej jednote vlastného orgánu,
ale aj celého organizmu a vonkajšieho prostredia. Hoci semenník ako orgán veľkú
adaptačnú a regeneračnú schopnosť, vlastná spermatogenéza je veľmi senzitívna na
rôzne faktory, ktoré sa ľahko prejavia v porušenej spermatogenéze. Z tohto hľadiska je
spermatogenéza citlivým „barometrom“ na prejavenie sa účinkov rôznych látok
a faktorov, ktoré sa nemusia morfologicky prejaviť na iných orgánoch alebo tkanivách
tela. V súčasnosti môžeme definovať mnohé charakteristické zmeny v ultraštruktúre
spermií. Tieto ako morfologické jednotky majú svoje pomenovania a charakteristiku.
Príčina vzniku niektorých zmien je známa, u iných sa stále pátra po príčinách, ktoré ich
vyvolávajú. Za morfologickými aspektmi sa hľadajú hlbšie príčiny, genetické vzťahy,
vplyvy prostredia a iné.
Všetky vlastnosti ejakulátu sú v značnej miere ovplyvnené tak endogénnymi ako
aj exogénnymi činiteľmi. Rozdiely v ejakulátoch sú nielen medzidruhové, ale sú aj
exogénnymi činiteľmi. Rozdiely v ejakulátoch sú nielen medzidruhové, ale sú aj
rozdiely medzi plemenníkmi toho istého plemena, alebo dokonca rozdiely medzi
ejakulátmi toho istého plemenníka. Rozdielnosť kvantitatívnych a kvalitatívnych hodnôt
je spôsobená predovšetkým individualitou plemenníka, t. j. jeho dedičným založením,
vekom, plemenom a nemenej významné sú vplyvy výživy a ošetrovania plemenníkov,
klímy, frekvencie a techniky odberov ejakulátu po odbere dochádza k zmenám, alebo až
poškodeniu spermií. Zistilo množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú intenzitu metabolizmu
spermií a následne ich fertilizačnú schopnosť. Preto pri vyšetrovaní a ďalšej manipulácii
s ejakulátom musí sa postupovať rýchlo za takých podmienok, aby nedochádzalo
k nadbytočnému odčerpávaniu energie a enzýmov, hromadeniu produktov látkovej
premeny a morfologickým zmenám na spermiách.
Pravidelné vyšetrovanie semena umožňuje včas eliminovať kvalitné a nekvalitné
ejakuláty, ktoré nemajú vyhovujúce fertilizačné vlastnosti. Z tohto hľadiska je
laboratórna kontrola semena dôležitým opatrením na používanie plnohodnotných
ejakulátov pri zabezpečovaní dobrej plodnosti prostredníctvom umelej inseminácie.
Pojem kvalitný ejakulát vyjadruje biologickú plnohodnotnosť, t. j. schopnosť oplodniť
a dať začiatok novému životu. Biologická plnohodnotnosť sa testuje laboratórnymi
metódami pomocou, ktorých sa zisťuje, či vlastnosti ejakulátu (makroskopické,
mikroskopické, fyzikálno–chemické a morfologické) zodpovedajú fertilizačným
požiadavkám.
Účelom kontroly ejakulátu je určiť kvalitu a zistiť jeho vhodnosť na dlhodobú
konzerváciu, určiť schopnosť používania v umelej inseminácii a plodnosť plemenníka.
1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí
1.1 Všeobecná charakteristika samčieho reprodukčného systému
Reprodukčné funkcie samcov zahrňujú tvorbu spermií a ich dopravu do
samičích pohlavných orgánov. Rozdeľujú sa na gonády (semenník), vývodné cesty
semena (prisemenník, semenovod, prídavné pohlavné žľazy) a kopulačný organ (penis;
Kulíšek et al., 1998).
Semenník je párová pohlavná žľaza samca v ktorej dochádza k tvorbe a
produkcii pohlavných buniek – spermií a samčích pohlavných hormónov testosterónu
a androsterónu, ktoré ovplyvňujú diferenciáciu samčích pohlavných orgánov počas
emryonálneho vývoja a vznik sekundárnych pohlavných znakov (Kulíšek et al., 1998).
Z belavej blany prenikajú do parenchýmu semenníka radiálne usporiadané
priehradky – septuli testis, ktoré ho rozdeľujú na lalôčiky - lobuli testis pyramídového
tvaru. Lalôčiky sú vyplnené intersticiálnym tkanivom a stočenými semenotvornými
kanálikmi. V interstíciu sa nachádzajú intersticiálne bunky, Leydigove bunky, cievy,
krvné a lymfatické kapiláry. Hlavnú časť tvoria stočené semenotvorné kanáliky – tubuli
seminiferi contorti, ktoré sú miestom vývoja spermií. Na lamina propria nasadá vlastný
semenotvorný epitel – epithelium spermatogenum, ktorý je viacvrstvový a tvoria ho
spermatogénne elementy a podporné Sertoliho bunky. Spermatogénne bunky sú
početnejšie než Sertoliho bunky a tvoria hlavný typ buniek zárodočného epitelu.
(Kováčik et al. 2009).
1.2 Charakteristika cicavčích spermiíSperma (ejakulát, semeno) je zmes spermií a výlučkov prídavných pohlavných
žliaz. Z ďalších bunkových elementov sa v nej nachádzajú odlúpené epitelové bunky,
leukocyty a i. Množstvo a zloženie ejakulátu je pri jednotlivých cicavcoch odlišné
(Gamčík a Zibrín, 1992).
Spermia je samčia pohlavná bunka. Tvarovo i fyziologicky je prispôsobená na
oplodnenie samičieho vajíčka. Skladá sa z hlavičky a bičíka. Hlavička vznikla z jadra a
má polovičný počet chromozómov, bičík z cytoplazmy spermatídy (Jelínek a Jelínek,
2002).
Spermie vznikajú v semenotvorných kanálikoch semenníka a ich vývoj je zložitý
a dlhý proces. Začína sa obdobiami rozmnožovania, rastu a dozrievania a končí sa
spermiohistogenézou, pri ktorej sa spermie morfologicky dotvárajú. Vývin sa začína
v puberte, pri býkovi už od 7. mesiaca, pri žrebcovi od 12. a pri kancovi a baranovi od
5. mesiaca života. Udržuje sa počas celého obdobia pohlavného života a končí sa až
v starobe (Miholová a Lipský, 1994).
Priemerná dĺžka spermie sa pohybuje od 70 – 75 µm, dĺžka hlavičky 8,5 – 10
µm a jej šírka 4 – 4,25 µm. Z celkovej hmotnosti spermie na hlavičku pripadá 51% a na
bičík 49%. Aktívny pohyb zaisťuje bičík. Skladá sa zo 4 oddielov: centriolový
(implantačný) oddiel, mitochondriový (stredný) oddiel, hlavný a koncový (terminálny)
oddiel. Genetické informácie sú uložené v jadrovej hmote (Lukáč et al. 2007).
1.3 Tvorba spermií (spermatogenéza)Pod pojmom spermatogenéza sa rozumie vývoj samčej pohlavnej bunky
domácich cicavcov. V tomto procese sa relatívne málo diferencované kmeňové bunky
spermatogónia transformujú na spermie. Počas jeho priebehu sa rozlišujú 3 základné
fázy alebo etapy: spermatocytogenéza, meióza a spermiogenéza.
Prvú fázu reprezentujú spermatogóniá tvoriace postnatálne mitotické štádium,
teda fázu množenia, druhú spermatocyty, ktoré sú v meiotickej faze spermatogenézy
alebo fáze zrenia, spermatidy reprezentujú tretiu postmeiotickú fázu spermatogenézy.
(Massányi, 1991).
Spermie sa začínajú tvoriť v čase pohlavnej dospelosti. Tvorba prebieha
v zárodočnom epiteli a opakuje sa cyklicky. Jeden cyklus trvá asi 35 – 50 dní. V stene
semenotvorného kanálika sa nachádzajú bunky štyroch generácií nad sebou, každá
tvorená iným spermatogénnym cyklom. Až pokým nie je u samca dosiahnutá pohlavná
dospelosť, tvoria Sertoliho bunky a nezrelé spermatogónie stenu semenotvorných
kanálikov. Obdobie množenia začína ich mitotickým delením a vznikajú dva typy
buniek:
1) Kmeňové a materské bunky predstavujú spermatogónie. Delením vznikajú dve
nerovnaké bunky. Jedna sa opakovane delí a vznikajú spermatogónie A1, A2, A3,
A 4, intermediárne spermatogónie (IM) a spermatogónie B. Druhá bunka sa
podobá materskej bunke a zostáva na mieste a po určitom období sa v interfáze
rozdelí a začne tak novú vlnu spermatogenézy.
2) Nastáva zväčšenie spermatogónií , začína perióda rastu, absorbujú zásobné látky
a vyvíjajú sa z nich spermatocyty I. rádu (primárne spermatocyty). Meiotickými
deleniami dochádza k ich redukcii, čím začína obdobie zrenia. Prvé meiotické
delenie - vnikajú spermatocyty II. rádu (sekundárne spermatocyty). Druhé
meiotické delenie – vnikajú z každého dve, čiže 4 spermatídy. Nasleduje proces
spermahistogenéza, čo popisuje zložitú premenu spermatíd na spermie.
Spermatídy, ktoré sa už nemôžu ďalej deliť sa premieňajú na spermie. Jadro
spermatídy sa mení na hlavičku spermie a z organel a cytoplazmy vznikajú obaly
hlavičky, kŕčok a bičík (Carola et al., 1995).
Dĺžka spermatogénneho cyklu trvá pri býkovi a baranovi 60 – 70 dní, pri kancovi
50 – 60 dní.
Spermatogenéza prebieha v celom semenotvornom kanáliku nepretržite.
V semenotvornom kanáliku sa vyvíja spermatogénny proces vlnovito a cyklicky, vždy
v určitej časti. Mladé spermie pasívne transportuje prúd tekutiny a kontrakcie tunica
dartos a m. cremaster do chvosta prisemenníka, ktorý pre spermie predstavuje vhodný
rezervoár. Tu sú spermie uložené tesne vedľa seba a vo zvýšenej koncentrácii spermií
v semenníku sa nachádza v hlave prisemenníka 0,16 miliónov, v tele 1 milión
a v chvoste 3,6 milióna spermií v 1 mm3. Pri kancovi je v chvoste prisemeníka
koncentrácia spermií 33 – ráz väčšia než v ejakuláte (Massányi et al., 2002).
1.3.1 Hormonálna kontrola spermatogenézy
Spermatogenéza je pod neustálou endokrinnou kontrolou. V puberte sú
semenníky pod vplyvom zvýšenej produkcie folikulostimulačného (FSH)
a luteinizačného hormónu (LH). Produkcia androgénov býkov začína vo veku 5 – 6
mesiacov a kancov vo veku 3 mesiacov. Pre optimálny priebeh spermatogenézy je
najvýhodnejšie pôsobenie FSH a LH v určitej kombinácii s estrogénmi (Gamčík a
Zibrín, 1992).
Obr. č. 1 Spermatogenéza – diagram vzájomného vzťahu Sertoliho bunky
a vývojových štádií spermií v semenotvornom epiteli kanálika semenníka
(Massányi, 1991)
1.4 Stavba spermie
1.4.1 Hlavička spermie
Úlohou hlavičky je preniesť dedičný materiál lokalizovaný v nukleoplazme.
Hlavička sa skladá z nukleoplazmy (jadro) a štruktúr jadrového pôvodu, akrozomálneho
systému a postakrozomálnej čiapky (Massányi et al., 2002).
Tvar hlavičky spermie je podmienený tvarom kondenzovanej nukleoplazmy.
Výnimku tvorí mierne zdvihnutý a zhrubnutý apikálny okraj podmienený zhrubnutím
akrozómu. Tento útvar, nazývaný „apikálne teliesko", sa zistil pri býkoch, baranoch a
králikoch; hlavičky spermie psa, žrebca a zajaca toto zhrubnutie nemajú. (Gamčík
a Zibrín, 1992).
Nukleoplazma vypĺňa celé jadro hlavičky. Jej štruktúra je homogénna
a kompaktná (Massányi, 1991).
V jadre hlavičiek spermií sa nachádza otcovský dedičný materiál. Jeho obsah
v zrelej spermii predstavuje kondenzovaný chromatín. Od jadier somatických buniek sa
líši polovičným obsahom DNA a chromatín v ultratenkých rezoch nie je usporiadaný do
vláknitej štruktúry, ale tvorí kompaktnú masu (Massányi et al., 2004).
Akrozóm je cytoplazmový útvar ,ktorý pokrýva prednú oblasť hlavičky.
V spermiách domácich cicavcov má tvar váčika s obsahom homogénneho materiálu
nazývaného akrozómová hmota alebo akrozómový matrix. Spomínanú hmotu
ohraničuje vnútorná akrozómová membrána, ktorá leží na strane jadrovej membrány
a vonkajšia akrozómová membrána, ktorú pokrýva cytoplazmatická membrána. Obe
membrány sú uložené vedľa seba a priestor medzi nimi vypĺňa akrozómová hmota.
Akrozóm sa na okraji rozširuje a utvára podklad pre apikálny hrebeň. V akrozóme sa
chemickým rozborom zistili sacharidy, chemicky identifikované ako galaktáza, manóza,
fruktóza, galaktosamín, glukosamín, kyselina sialová. Medzi enzýmy akrozómu patria
hyaluronidáza, akrozín, proakrozín, esterázy, neuromidázy, kyslé fosfatázy, fosfolipáza
A, acylsulfatáza, kyslé proteinázy, kolagenáza (Behre et al., 2000).
Hlavičky spermií býka a barana sú v podstate podobné. Rozdiely sú iba na
bazálnej časti hlavičky a na postakrozómovom zúbkovanom okraji baraních spermií.
Hlavička kančej spermie má výraznejší apikálny hrebeň a celkove objemnejší akrozóm.
Hlavička žrebčej spermie má viac ovoidný tvar, vo väčšine prípadov je asymetrická
(Massányi et al., 2004).
1.4.2 Bičík spermie
V bičíku sa nachádza pohybový aparát spermie. Pohyblivosť spermií je
nevyhnutná na ich distribúciu v samčej pohlavnej sústave a na penetráciu do vajíčka. Aj
keď to nie je jediná vlastnosť potrebná na oplodnenie, dostupnosť jej hodnotenia sa
stala v praxi jedným zo základných selekčných kritérií na hodnotenie kvality ejakulátov
a ich výberu na umelú insemináciu. Z tohto aspektu vyplýva podnet na ďalšie,
detailnejšie štúdium pohybového systému spermií (Massányi, 1991).
Podľa rozloženia niektorých charakteristických útvarov sa bičík rozdeľuje na
centriolový (implantačný) oddiel tzv. kŕčok, mitochondriálny (stredný) oddiel, hlavný
oddiel a koncový (terminálny) oddiel. Takéto označenie dobre vystihuje funkčnú
podstatu jednotlivých častí bičíka, treba však povedať, že tieto oddiely morfologicky
a funkčne netvoria oddelené celky. Na rozdiel od hlavičky sa zdôrazňuje len
cytoplazmatický pôvod bičíka (Gamčík a Zibrín, 1992).
Centriolový oddiel sa v ultraštruktúre javí ako komplikovaná sústava, ktorej
základ tvoria dva centrioly (proximálny a distálny), z ktorých sa v zrelej spermii
zachováva iba proximálny . Ďalej sú to záhyby nadbytočného jadrového obalu a bazálne
telieska. Prednú časť centriolového oddielu tvorí konvexná artikulačná oblasť – hlavica
alebo kapitulum - ktorá zapadá do konkávy bazálnej platne na dne implantačnej jamy
hlavičky. V oblasti kapitula sa pozorovalo splývanie segmentovaných chord medzi
sebou, ako aj vlastnou artikulárnou štruktúrou kapitula. Centriolový oddiel nadväzuje
vzadu na mitochondriálny oddiel bičíka (Massányi et al., 2004).
Mitochondriálny oddiel je charakteristický koncentrický usporiadanými
mitochondriami tesne pod cytoplazmatickou membránou. Je ukončený anulom
(Jesenovým prstencom; Jégou et al., 2000).
Hlavný oddiel nasleduje za anulom. Charakterizuje ho fibrózna pošva
umiestnená okolo osového vlákna (Gamčík a Zibrín, 1992).
Koncový oddiel nepokrýva už fibrózna pošva, ale iba cytoplazmatická
membrána. Jednotlivé zložky tvoria centioly, segmentované chordy, mitochondrie,
anulus, fibrózna pošva, komplex osových vlákien, ktoré majú charakteristické
usporiadanie. V strede bičíka je pár vlákien, ktoré s vláknami vnútorného prstenca
tvoria axonému. Vonkajší prstenec je tiež zložený z 9 vlákien, ktoré sa označujú ako
hladké chordy (Massányi, 1991).
1.4.2.1 Centrioly
Na konci 2. meiotického delenia sa formuje pár centriolov, ktoré sa od seba
neoddeľujú, ale migrujú z oblasti Golgiho komplexu na opačnú stranu bunky, kde sa
umiestnia blízko cytoplazmatickej membrány (Gamčík a Zibrín, 1992).
Z centriolu, ktorý je umiestnený kolmo na povrch bunky, vyrastie axonéma
zložená v strede z 2 mikrotubulov obkolesených 9 dubletami mikrotubulov. Opisovaný
centriol sa nazýva distálny (flagelotvorný) centriol. Na novosformovaných bičíkoch má
cylindrický vzhľad. Jeho stena sa skladá z 9 pravidelne rozložených tripletov
mikrotubulov, z ktorých sa formujú dublety axonémy, a to z jeho subjednotiek A, B
polymerizáciou proteínov mikrotubulov na ich distálnom konci (Jégou et al., 2000).
Platí názor, že centiol je organizačným centrom na formovanie axonémy počas
jej vývoja. Výskumy však vyvrátili klasickú domnienku, že všetky pohyblivé bičíky
musia obsahovať centiol alebo bazálne teliesko, ktoré by vykonávalo funkciu
kinetického centra na reguláciu pohyblivosti. Zistilo sa že, segmenty bičíka oddelené od
hlavičky sú schopné samostatne vyvolať a koordinovať pohyblivosť bičíka (Massányi et
al., 2004).
1.4.2.2 Segmentované chordy
Segmentované chordy sa označujú aj ako segmentované stĺpy (Fawcett, 1975).
Elektrónovo tmavý materiál, podobný materiálu pri proximálnom centiole, sa dá
pozorovať aj pri distálnom centriole, ktorý je základom vzniku periodickej štruktúry
(Massányi, 1991).
Z nej sa vyvinie 9 segmentovaných chord centriolového oddielu, ktoré sa
distálnym smerom pripoja k 9 hladkým chordám. Proximálne sa počet segmentovaných
chord zredukuje na 7. Dve segmentované chordy z každej strany zrastú a utvoria 2
väčšie stĺpy. Ďalších 5 menších segmentovaných chord spolu s 2 väčšími stĺpmi
anteriórne splývajú do kapitula. Niekedy môžeme v tejto časti zistiť ešte ďalšie denzity,
ktoré zodpovedajú segmentovaným chordám (Gamčík a Zibrín, 1992).
Segmentované chordy sú dlhé 1-2 μm. Nepresahujú oblasť kŕčka. Pri ich
zadnom ukončovaní sa voľne stenčujú a šikmo prekrývajú s prečnievajúcimi prednými
koncami 9 hladkých chord, s ktorými sa pevne klinovite spájajú. Chordy
v ultraštruktúre vidíme ako kontinuálny útvar prechádzajúci bičíkom, hoci
segmentované a hladké chordy majú iný pôvod vzniku. Na elektrónograme môžeme
v mieste ich splývania sledovať šikmú líniu sekundárnej fúzie. V pozdĺžnom reze na
segmentovaných chordách sa dajú zistiť priečne prebiehajúce hrubšie tmavé úseky asi
52 nm, ktoré sa striedajú s tenšími bielymi asi 14,5 nm pásmi (Zibrín, 1990).
Ide o celú periódu striedania sa týchto dvoch línií celkovej hrúbky 66,5 nm
v priebehu segmentovania chord. Segmentácia je veľmi pravidelná. V strede bieleho
pásu sa dá rozlíšiť jemná tmavá línia a v tmavom segmente rozoznáme 9-10 pásov.
Svetlé a tmavé pásy sú priečne pruhované elementy longitudinálne orienotvaných
proteínových vlákien makromolekulárnych dimenzií (Fawcett a Phillips, 1969).
Formovanie segmentovaných chord a artikulárnej plochy bičíka sa začína skôr,
ako sa centriol a báza bičíka spoja s hlavičkou spermatidu. Z pozorovaní, že tmavý
materiál, z ktorého sa formujú štruktúry centriolového oddielu, sa akumuluje v stenách
centriolu, a z doteraz zistených poznatkov z oblasti genézy oganel vyplýva domnienka,
že prekurzory, syntetizované v ranom štádiu spermatogenézy pravdepodobne
v ribozomálnom systéme bunky, zhromažďujú a organizujú centrioly. Materiál okolo
stien priečne uloženého centiolu sa reorientuje a spojí sa so vznikajúcimi fibrilami
okolo distálneho centriolu. Fibrily sa predĺžia dopredu a pripoja sa na artikulárnu plochu
kapitula (Massányi, 1991).
1.4.2.3 Axonéma
Axonémou sa označuje skupina fibríl, ktoré prechádzajú bez prerušenia celou
dĺžkou bičíka. Považujú sa za motor spermie (Zibrín, 1990).
Axonéma má charakteristické usporiadanie vlákien. V strede sa nachádza
centrálny pár vlákien, okolo ktorých sa koncentruje 9 dvojitých vlákien tzv. dubletov.
V dubletoch mikrotubulov sa jedno z dvojice vlákien (s tmavým obsahom) s 2
vystupujúcimi výbežkami (ramená) smerujúcimi k susednej dvojici označuje ako
element alebo subjednotka (subfibrila) A. Druhé vlákno má svetlý obsah a označuje sa
ako element alebo subjednotka(subfibrila) B. Na prednej časti bičíka sa ku každej
dvojici mikrotubulov z vonkajšej strany prikladajú hladké chordy. Subjednotka A tvorí
kompletný mikrotubulus, ktorý má v priemere 26 nm, subjednotka B má v reze tvar
písmena C s okrajmi pripojenými k stene subjednotky A . Časť steny podjednotiek
A a B je teda spoločná. Cylindrická stena subjednotky A sa skladá z 13 protofilamentov
(vlákien) hrubých 3,5 nm. Každý protofilament sa skladá s dimérov proteínu rozmeru 8
nm, ktorý sa nazýva tubulín. Elektroforetický sa dá rozdeliť na 2 frakcie tubulínu α a β.
Diméry sú spojené v rade za sebou a tvoria tak protofilamenty. Podjednotka B je
zložená z podobných dimérov tubulínu, ale obsahuje iba 10 protofilamentov (Amelar
et.al., 1980).
V priečnych rezoch axonémy môžeme pozorovať, že sa k podjednotke A
pripájajú 2 rozbiehavé ramienka smerom k nasledujúcemu dubletu. Sú zložené
v podstate z bielkoviny, ktorá sa nazýva dyneín (Pursel et al., 1972).
Ramienka majú enzýmovú aktivitu s obsahom adenozíntrifosfátu a nazývajú sa
dyneínové ramená. Dublety mikrotubulov sú navzájom prepojené molekulami proteínu
nexínu a nazývajú sa nexínové spojky. Od každej subfibrily A smerom do stredu
axonémy prechádzajú radiálne spojky, ktoré sa pripájajú na vlákna závitov okolo
centrálneho páru mikrotubulov. Radiálne spojky oddeľujú 9 rovnakých úsekov na
osovom vlákne. Každý z centrálneho páru mikrotubulov sa skladá z 13 protofilamentov.
Mikrotubuly sú navzájom pospájané mostíkmi, ktoré sú od seba vzdialené asi 3,5 nm
pozdĺž ich osi. Mikrotubuly sú obalené špirálov centrálnej pošvy, ktorú tvoria závity 6
nm hrubých filamentov (Fawcett, 1975).
1.4.2.4 Hladké chordy
V cicavčích spermiách ku každej dvojici mikrotubulov prilieha z vonkajšej
strany na proximálnej časti bičíka jedna hladká chorda. Na priečnom reze v tejto časti
bičíka sa formujú vlákna v usporiadaní 9 + 9 + 2. Hrúbka hladkých chord sa distálnym
smerom zmenšuje, až sa napokon slepo zakončujú. Dĺžka jednotlivých elementov nie je
rovnaká, ani jeden z nich však nedosiahne koniec hladkej časti. Každá z hladkých chord
sa vpredu spája s jednou z 9 segmentovaných chord. Kým medzi dupletmi mikrotubulov
nie sú rozdiely, hladké chordy sa na priečnom reze líšia tvarom a plochou. Chordy
označujeme číslom 1, 5, 6, sú obyčajne najdlhšie a najhrubšie. Zistili sa medzidruhové,
ale aj individuálne rozdiely v ich tvarovaní a dĺžke (Massányi, 1991).
Hladké chordy nie sú homogénne. V strede sa nachádza svetlejšia dreň, ktorú
obklopuje tenká vrstva kôry z tmavšieho materiálu. Kôra tvorí súvislú vrstvu na
abaxiálnej strane, na axiálnej ploche býva prerušená. V matrixe bičíka sa v hmote medzi
hladkými chordami dajú pozorovať okrúhle alebo nepravidelné profily. Tieto štruktúry
sa označujú ako satelitné fibrily (Massányi et al., 2004).
V oblasti terminácie sa hladké chordy približujú, až priľahnú k stene
korešpondujúcej dublety. Hladké chordy 3 a 8 sa pripájajú na fibróznu pošvu v oblasti
pozdĺžnych stĺpov (Gamčík a Zibrín, 1992).
Dĺžka hladkých chord je od momentu ich vzniku rovnaká. Na začiatku sú to
však jemné útvary priložené ku každej dublete, ktoré postupne hrubnú. Ich vznik sa
vysvetľuje tak, že po vyvinutí osového vlákna si jednotlivé dublety mikrotubulov
zachovajú určitú induktívnu a organizačnú kapacitu, vlastnú centriolu, z ktorého vznikli,
a na jej základe sa sformujú hladké chordy zo steny priliehajúcej dublety (Massányi,
1991).
Spermie vodných živočíchov nemajú hladké chordy. Ich vznik sa dáva do
súvislosti s vývojom internej fertilizácie. V zhode zo zvyšovaním počtu mitochondrií
cicavcov oproti vodným živočíchom sa hladké chordy považovali za prídavné
motorické elementy, ktoré majú pomôcť prekonať vyskytujúce sa prekážky v samičej
pohlavnej sústave. Novšie chemické analýzy však ukázali, že neexistuje nijaká súvislosť
medzi akýmkoľvek známym kontraktilným proteínom a zložením hladkých chord.
Obsah ich proteín stabilizujú disulfidové väzby, čím nadobúdajú pasívne elastické
vlastnosti. Ich funkciou je najmä spevniť, resp. elasticky ovinúť bičík. Nadväzne na toto
konštatovanie sa zistilo, že bičíky spermií takých druhov, ktoré majú dlhšie hladké
chordy, sa pri pohybe menej ohýbajú v porovnaní s bičíkmi spermií s kratšími chordami
(Phillips, 1972).
1.4.2.5 Mitochondrie
Mitochondrie sa považujú za metabolické-energetické ústredie bunky. Svojou
činnosťou poskytujú bunke energiu (Gamčík a Zibrín, 1992).
Na bičíku sú uložené v špirále, ktorú na povrchu pokrýva cytoplazmatická
membrána a tesne pod špirálou sa nachádzajú hladké chordy. Tieto topografické pomery
by naznačovali, že mitochondrie sú zdrojom energie pre chordy, ktoré však nie sú
kontraktilné (Phillips, 1972).
V spermii býka sa nachádza 90 mitochondrií sústredených do špirály.
K usporiadaniu mitochondrií do špirály dochádza v posledných obdobiach formovania
sa spermie. Mitochondrie zaujímajú svoje stabilné postavenie v mitochondriálnej špirále
počas vývoja bičíka spermatidu (Gamčík a Zibrín, 1992).
V mitochondriách sa odohrávajú dôležité procesy získavania energie, pričom
prebieha oxidačná fosforylácia, cytochrómový transport elektrónov vodíka, Krebsov
cyklus citrónovej kyseliny a cyklus oxidácie mastných kyselín. Všetkými uvedenými
procesmi sa získava energia ktorá sa deponuje v kyseline adenozíntrifosforečnej (ATP).
Považuje sa za rezervnú látku na akúkoľvek činnosť bunky, pri ktorej je potrebná
energia. Spermie takto získanú energiu využívajú najmä na svoj pohyb (Massányi,
1991).
Mitochondrie ohraničujú dve membrány – vonkajšia a vnútorná. Priehradky –
kristy – mitochondrií (cristae mitochondriales) sú záhyby vnútornej membrány. Medzi
dvoma membránami existuje 8 nm priestor. Priehradky mitochondrií sú tubulárneho
typu. Nie je ich veľa, v priereze mitochondrie môžeme vidieť iba 1 – 2. Zistili sa
degeneratívne zmeny na mitochondriách po inkubácií spermií pri 37 °C. Prejavili sa
znížením denzity mitochondriálnej matrix, rozpadom mitochondriálnych priehradok.
Namiesto nich mitochondrie vypĺňal vláknitý materiál. Niektoré mitochondrie stratili
svoj obsah úplne (Massányi et al., 2004).
1.4.2.6. Anulus (Jensenov prstenec)
Massányi (1991) uvádza, že zrelej spermii na distálnom konci mitochondriálnej
špirály, v mieste pripojenia sa mitochondriálnej špirály do fibróznej pošvy, sa nachádza
kruhový útvar – anulus – ktorý má v reze trojuholníkový tvar. Anulus je dobre viditeľný
už počas poslednej fázy spermiogenézy. Na zrelej spermii sa zachováva iba jeho menšia
časť. Najprv sa táto štruktúra nachádza v blízkosti dvoch centriolov, neskôr skĺzne
pozdĺž bičíka až na miesto ukončenia mitochondriálnej špirály.
1.4.2.7 Fibrózna (vláknitá) pošva
Fibrózna pošva pokrýva celý oddiel bičíka, ktorý je v porovnaní
s mitochondriálnym oddielom tenší a začína sa tesne za anulom (Gamčík a Zibrín,
1992).
Základná štruktúra fibróznej pošvy je v podstate rovnaká ako vo všetkých
spermiách domácich zvierat. Skladá sa z dvoch longitudinálnych elementov, ktoré
prebiehajú paralelne s osovými vláknami bičíka a stoja navzájom proti sebe. Z obidvoch
pozdĺžnych vlákien vystupujú priečne uložené výbežky, ktoré sa nazývajú rebrá. Majú
polkruhovitý tvar a upínajú sa na 2 pozdĺžne stĺpy. Ako sa bičík zužuje, strácajú sa
pozdĺžne vlákna distálnym smerom, zmenšujú sa a rebrá sú jemnejšie. Niekoľko
mikrónov od ukončenia bičíka sa fibrózna pošva končí (Zibrín, 1990).
Fibrózna pošva svojím zložením podporuje pružnosť tej časti bičíka, ktorá je
potrebná na uskutočnenie vlastnej pohyblivosti a udržiava osové vlákno pohromade
(Massányi, 1991).
1.4.2.7 Cytoplazmatická kvapka
Morfologicky sa prejavuje ako lokálne zhrubnutie na bičíku, najčastejšie buď
v oblasti centriolových štruktúr, alebo proximálne od anula. Má cytoplazmatický pôvod
(Massányi, 1991).
Gamčík a Zibrín (1992) označujú toto zhrubnutie za protoplazmatickú kvapku.
Jedným z hlavných znakov spermií, ktoré vstupujú do kanálika prisemenníka,
je posledný zvyšok cytoplazmy spermatidu. Cytoplazmatická kvapka sa počas prechodu
spermie prisemenníkovými kanálikmi normálne posúva – migruje z oblasti
centriolových štruktúr do oblasti anula, kde sa uvoľní, resp. vylúči. Spermie ju počas
transportu prísemenníkom bežne strácajú, hoci ju môžeme nájsť aj na ejakulovaných
spermiách (Massányi, 1991).
Migrácia cytoplazmatickej kvapky je jednou z najväčších zistiteľných zmien počas
dozrievania spermií v prisemenníku. Fakt, že spermie nedosahujú úplnú funkčnú
zrelosť, kým neprejdú kanálikmi prisemenníka, sa spája okrem iného aj s migrovaním
a vylúčením zvyškov cytoplazmy vo forme cytoplazmatickej kvapky. Cytoplazmatická
kvapka vypĺňa priestor na bičíku zvonku od mitochondriálnej špirály, t.j. medzi
mitochondriálnou špirálou a cytoplazmatickou membránou (Zibrín, 1990).
1.5 Mechanizmus pohyblivosti spermie
Spermie sa pohybujú dopredu rotáciou. Hlavička a predná časť bičíka slúžia ako
oporný bod, proti ktorému bičík vyvíja svoju hnaciu silu. Za 1 s môže bičík urobiť asi 3
– 15 otáčok okolo pozdĺžnej osi. Súčasne sa pozdĺž bičíka šíria kontrakčné impulzy.
Vlny, ktoré počas ohybových cyklov vznikajú, sa zvyšujú postupne k distálnemu koncu
bičíka. Hlavička rotuje okolo vlastnej pozdĺžnej osi tak, že všetky elementy bičíka
nevyvíjajú presne pohyb v rovnakej rovine a počas všetkých kontraktilných cyklov.
Spermie s poškodeným pohybovým systémom a energeticky vyčerpané nerotujú
(Gamčík a Zibrín, 1992).
Na základe súčasných ultraštrukturálnych poznatkov o bičíku, ako aj ďalších
experimentov sa utvorila predstava o mechanizme pohyblivosti bičíka. (Massányi,
1991).
Energia na pohyb bičíka sa získava podobnou cestou ako pri iných celulárnych
pracovných procesoch – hydrolytickým štiepením ATP na adenozíntrifosfát (ADP)
a kyselinou fosforečnú (Gibbons a Rowe, 1965).
Susedné dublety mikrotubulov sú spojené výbežkami z vysokomolekulovej
bielkoviny- dyneínu. Mnohé zo závažných údajov o mechanizme pohyblivosti sa
skúmali na cíliách alebo jednoduchších bičíkoch bezstavovcov. Keďže základný
mechanizmus pohyblivosti je rovnaký na všetkých pohyblivých bunkových výbežkoch,
ktoré majú usporiadanú axonému podľa vzorca 9 + 2, získané závery platia všeobecne
aj pre pohyblivosť bičíkov cicavčích spermií. Ak môžu mikrotubuly popri sebe kĺzať
pomocou svojich dyneínových ramien, predpokladáme, že pri správnej postupnosti tejto
aktivity a primeraných tlakových síl v axonéme budú vznikať vlny a následne
charakteristický pohyb pre spermiu (Gamčík a Zibrín, 1992).
Na základe týchto, ako aj ďalších dôkazov sa utvorila teória o kĺzajúcich sa
mikrotubuloch, ktorá sa dnes všeobecne akceptuje. Podľa nej je základom pohyblivosti
bičíka kĺzavý pohyb vedľa seba uložených dvojíc mikrotubulov. Zdrojom energie je
adenozíntrifosfát. Pohybujú sa dyeníové ramená, ktoré sú v skutočnosti molekuly
s adennozíntrifosfatázovou aktivitou. Spojenie susedných dubletov mikrotubulov sa
počas hydrolýzy ATP preruší. Utváraním a prerušovaním dyenínovým môstikov
dochádza k vzájomnému posunu (kĺzaniu) dubletov mikrotubulov. Tým vzniká určité
napätie oproti okolitým dubletom a centrálnemu páru mikrotubulov, čo spôsobuje
ohýbanie sa bičíka. Dynamické zmeny v postupnom slede vyvolávajú kmitanie alebo
vlnovitý pohyb bičíkov. Pohyb bičíka je trojdimenzionálny. Radiálne spojky spájajúce
mikrotubuly s centrálnym párom mikrotubulov pri kĺzaní dubletov spôsobujú otáčanie
bičíka (Massányi, 1991).
1.6 Faktory vplývajúce na plodnosť
Neplodnosť je jeden z hlavných medicínskych a sociálnych záujmov pre riešenie
populačných problémov vyspelých krajín. Aj v dávnych civilizáciách sa problematike
neplodnosti venovala významná pozornosť. V starodávnom Egypte bola neplodnosť
chápaná ako boží trest, ale taktiež bola považovaná za chorobu, ktorá si vyžaduje
osobitnú diagnostiku a liečbu. Ale, v týchto časoch sa veľa nevedelo o anatómii alebo
fyziológii reprodukčnej sústavy, až kým von Leeuwenhoek v roku 1967 pomocou veľmi
primitívneho mikroskopu neobjavil ,, spermatozoid,, tzv. semenné zvieratko. Od tohto
obdobia sa výrazne začína éra bádania fertility samcov. Len počas posledných 20-30
rokov dochádza z neznámych príčin k dramatickému nárastu rôznych dysfunkcií gonád
samcov, čo výrazne vplýva na ich neplodnosť (Behre et al., 2000).
Rozdelenie faktorov:
a) endogénne faktory – genetická výbava, vek, ochorenie,
b) exogénne faktory
- klimatické zmeny,
- výživa (ťažké kovy, mykotoxíny a pod.),
- celkový welfare plemenníkov (manipulácia zaťaženie plemenníkov),
- ostatné: charakterizované u mužov napr.: vplyv fajčenia, znečistenia
ovzdušia, mobilných telefónov.
1.6.1 Vplyv exogénnych faktorov na stavbu spermií
Pri vzniku poškodených spermií sa uplatňuje vplyv celého radu činiteľov
fyzikálno - chemického, toxicko - infekčného, genetického a alimentárneho pôvodu.
V závislosti od miesta a mechanizmu účinku môže nastať úplná porucha produkcie
spermií s následnou aspermiou alebo oligospermiou, prípadne sa zvýši tvorba
defektných spermií (Lukáč et al., 2007).
Na živé organizmy pôsobí prostredie rôznymi toxickými vplyvmi. Dnes
poznáme množstvo látok, ktoré ovplyvňujú reprodukčné schopnosti. Je potreba
vedieť kvalitatívne rozlišovať, ktoré štádiá spermatogenézy sú citlivé na špecifické
látky (Jelínek et al., 2003).
Najsenzitívnejšie sú rýchlo sa deliace spermatogónie. Predpokladá sa, že
bunky, ktoré prešli štádiom syntézy DNA zahŕňajúce spermatocyty a spermatidy, ako
aj základné bunky sú všeobecne menej citlivé. Kmeňové spermatogónie sú stredne
citlivé, ale obdobie trvania infertility a prognóza obnovenia spermatogenézy závisí
od prijatej látky (Meistrich, 1986).
Vplyvom chemického znečistenia na reprodukčnú toxicitu sa zaoberali viacerí
autori ako Courtens et al. (1980), ktorý dokázal poškodenie morfogenézy spermatíd
býkov po podávaní etylénbromidu. K významným záverom dospel vo svojich
výskumoch Evenson (1993b), v ktorých poukazuje na vplyv určitých látok na
spermatogenézu. U myší dochádza vplyvom ureázy k zabráneniu dospievania
spermatocytov v štádiu dcérskych meiotických buniek.
Čo spôsobuje inhibíciu syntézy DNA a zvýšenú tvorbu abnormalít hlavičky.
Iná práca Evensona (1993c) potvrdzuje destabilizáciu chromatickej štruktúry spermií
metyl metánsulfátom. Čo vedie k mutáciám a rozbitiu chromozómov. Posledná práca
Evensona et. al. (1993a) potvrdzuje, že silikón v stredných a vysokých hladinách
ovplyvňuje metabolizmus zinku.
1.6.1.1 Klimatické faktory vplývajúce na kvalitu spermií
Klimatické faktory pôsobia vo svojom súbore cez rad ďalších podmienok
vonkajšieho prostredia, preto je ťažké presne determinovať podiel klímy a vonkajšieho
prostredia na formovaní reprodukčnej kapacity hospodárskych zvierat. Mechanizmy,
ktoré prenášajú klimatické zmeny na úroveň hypotalamu, nie sú ešte presne známe.
Z klimatických činiteľov má vzťah k poruchám plodnosti predovšetkým
podnebie a ročné obdobie, svetlo, teplota, barometrický tlak, ale aj aklimatizácia,
znečistenie prostredia a transport zvierat.
Podnebie a ročné obdobie sú určujúcim faktormi pohlavnej činnosti voľne
žijúcich zvierat, pri ktorých riadia rozvoj a funkciu gonád.
Pri hospodárskych zvieratách, najmä zásluhou domestikácie, je vplyv ročného
obdobia na pohlavnú činnosť málo výrazný. Viac-menej sa zisťujú vplyvy ročného
obdobia na reprodukciu samíc, menej však na reprodukčný priebeh samcov domácich
zvierat. Všeobecne sa pozoruje zníženie libida a kvality ejakulátu v letných mesiacoch.
Najvýraznejšie sa to prejavuje pri baranoch a kancoch, kde okrem poklesu pohlavnej
aktivity zisťujeme aj zhoršenie kvality semena. Optimálna teplota pre reprodukciu
má rozpätie od 4 °C do 16 °C (Bhosrekar, 1991).
Termoregulačný mechanizmus zvierat umožňuje značnú prispôsobivosť na
tepelné zmeny. Plodnosť samcov ovplyvňujú až extrémne nízke alebo vysoké teploty.
Všeobecne možno predpokladať, že nadmerná vysoká teplota má depresívny vplyv na
plodnosť najmä vtedy, ak pôsobí rovnomerne dlhší čas. Vysoká teplota poškodzuje
spermatogénny epitel, vyvoláva jeho degeneratívne zmeny. Pod vplyvom termálneho
stresu vznikajú celkové poruchy látkovej premeny, čo má za následok i potlačenie
produkcie gonadotropných hormónov v prednom laloku hypofýzy. Depresívny vplyv
vysokých teplôt na plodnosť možno pozorovať najmä pri baranoch a kancoch. Podobne
ako pri baranoch, zhoršenie kvality ejakulátu počas horúceho letného obdobia nastáva aj
pri býkoch, kancoch a žrebcoch. Klesajúca krivka plodnosti po letných pripúšťaniach sa
vysvetľuje zhoršením kvality ejakulátu, najmä jeho hustoty, pohyblivosti
a prežívateľnosti. V posledných rokoch sa zistili určité variácie v metabolickej aktivite
spermií, ktoré boli v priamej korelácii s jeho zmrazovateľnosťou (Aalseth a Saacke,
1985).
V našich podmienkach sa vplyvu nízkej teploty na pohlavnú funkciu
hospodárskych zvierat nepripisuje značný význam. Dlhotrvajúca nízka teplota môže
zmeniť niektoré fyziologické funkcie, napr. zvyšuje aktivitu štítnej žľazy , čo spôsobuje
pretučnenie. Mladé býky odchované pri nízkych teplotách dospievajú pohlavne skôr,
ale so zreteľom na chovateľské podmienky. Tento vývoj však nemusí byť vždy
priaznivý (Rob, 1969).
Svetlo je jedným z najdôležitejších činiteľov ovplyvňujúcich plodnosť. Dostatok
svetla má rozhodujúci význam pre nerušený priebeh spermatogenézy. Intenzívnejšie
svetlo oživuje látkovú premenu, činnosť vegetatívneho a hormonálneho systému a takto
sa zúčastňuje na sezónnych variáciách v živote zvierat. Dlhotrvajúci nedostatok svetla,
najmä slnečného žiarenia, znižuje citlivosť pohlavných centier, vyvoláva poruchy
spermatogenézy.
Barometrický tlak vzduchu a vplyv niektorých meteorologických faktorov na
plodnosť samcov našich domácich zvierat sa dosiaľ rovnomerne nehodnotili, k
dispozícii je len málo exaktných pozorovaní. Podobne ako človek, aj zvieratá
podliehajú vo svojich fyziologických funkciách do značnej miery poveternostným
zmenám. Nižší barometrický tlak, časté zrážky a niektoré faktory počasia môžu do istej
miery ovplyvňovať reprodukčné funkcie.
Na náhle zmeny počasia sú najcitlivejšie barany, ale značný vplyv sa dokázal aj
pri žrebcoch. Trvalé priaznivé počasie pôsobí kladne na tvorbu kvalitného semena, kým
premenlivé počasie spôsobuje značné poruchy v spermatogenéze.
Na plodnosť žrebcov vplýva aj prúdenie vzduchu a slnečné škvrny. Tieto faktory
počasia, ktoré pôsobia na pohlavné funkcie, sa uplatňujú prostredníctvom CNS
a hormonálneho systému.
Reakcie plemenníkov na meteorologické vplyvy podmieňujú konštitučné
vlastnosti a závisia od plemennej príslušnosti, od individuálnych vlastnosti, od veku
zvieraťa a od variačných schopnosti organizmu (Rubes et al., 2005).
Vplyv transportu zvierat a aklimatizácie na plodnosť závisí do značnej miery od
stupňa citlivosti a adaptačných vlastností plemenníkov. Aklimatizácia zvierat závisí
v prvom rade od toho, aké veľké sú rozdiely medzi podmienkami prostredia, v ktorom
sa zvieratá odchovali, a medzi novým prostredím. Pri citlivejších zvieratách sa môže
objaviť aklimatizačný stres už pri zmenách režimu zvieraťa, čo môže spôsobiť
porušenie plodnosti na 3-5 mesiacov. Stupeň aklimatizačného stresu podmieňujú: stav
genetických vlôh, konštitúcia, typologické vlastnosti nervového systému, stav
endokrinnej sústavy, vek a stupeň vývoja jedinca. Poruchy plodnosti v dôsledku
aklimatizačného stresu sa najvýraznejšie prejavujú pri baranoch a býkoch v inseminácii,
a to poruchami pohlavných reflexov a často i vážnymi následkami v spermatogenéze
a fertilite. Znižuje sa objem ejakulátu, zhoršuje sa motilita spermií, znižuje sa
koncentrácia a zvyšuje sa obsah morfologicky zmenených spermií. Tento stav sa vo
väčšine prípadov za niekoľko mesiacov upraví. Pri zvieratách slabého nervového typu
vzniká náprava spermiogramu až po dlhšom čase.
Pri súčasnej technológii spracovania semena, najmä býkov, sa odporúča
namiesto presunu plemenníkov importovať alebo presúvať len hlboko zmrazené
semeno.
Vysoký stupeň spriemyselnenia zvyšuje problémy znečistenia prostredia. Dnes
sa vie málo o účinku znečistenia vzduchu na reprodukciu. Známe sú vplyvy CO vo
vzduchu na nízku koncepciu, ďalej vplyvy olova, kadmia a molybdénu, najmä
v baníckych a hutníckych oblastiach, na fertilitu býkov. Nahromadenie insekticídov
a herbicídov, ako aj dezinfekčných prostriedkov v pôde môže byť tiež potenciálnym
nebezpečenstvom pre reprodukčné funkcie. Ich účinky sú buď priame, alebo nepriame,
môžu pôsobiť prostredníctvom zmien metabolizmu, prípadne cestou riadenia
pohlavných funkcií (Gamčík a Zibrín, 1992).
1.6.1.2 Vplyv výživy na plodnosť a kvalitu spermií
Okrem genetických predispozícií výživa a prostredie najintenzívnejšie zasahujú
do sekrécie hormónov, čo súvisí so spotrebou živín počas vývoja a dospievania
zvieraťa. Vyváženosť živín v kŕmnej dávke udržuje fyziologický stav pohlavných
funkcií a zdravotný stav zvieraťa.
Vo výžive samcov používaných na plemenitbu, najmä na umelú insemináciu
majú dôležitú úlohu bielkoviny. Vyrovnaný obsah bielkovín výdatne zlepšuje kvalitu
semena, predovšetkým koncentráciu a rezistenciu spermií.
Prívod bielkovín najlepšie zaručuje dobré lúčne seno, ďatelina a lucerna.
V zimnom období treba kŕmnu dávku doplniť šťavnatými krmivami, napr. kŕmnou
repou a kŕmnou mrkvou.
Prekrmovanie bielkovinami však môže znížiť plodnosť, pohlavnú aktivitu
a množstvo ejakulátu neobyčajne dobre spôsobia bielkoviny živočíšneho pôvodu. Často
sa pozoruje zvýšené percento plodnosti pri podaní mäsovokostnej múčky alebo iných
živočíšnych produktov do kŕmnej dávky.
Zvýšená látková premena, ako dôsledok zvýšenej pohlavnej činností, vyžaduje
biologicky hodnotné bielkoviny. Ide o doplnenie kŕmnej dávky dôležitými
aminokyselinami, najmä tryptofánom, lyzínom a arginínom.
Nedostatok niektorých aminokyselín, najmä tryptofánu, lyzínu, metionínu
a iných, sa odráža v rytmičnosti hypofyzárnej a testikulárnej aktivity a nasledujúcou
depresiou pohlavných reflexov a spermatogenéze.
Nukleoproteidy a lipoproteidy sú potrebné na vývoj spermií a tvorbu sekrétov
prídavných pohlavných žliaz. Prekrmovanie a vysoká hmotnosť plemenníka značne
zaťažujú panvové končatiny a spôsobujú ochorenie kĺbov a šliach. Tieto stavy často
súvisia s útlmom pohlavnej aktivity.
Poruchy plodnosti môže zapríčiniť i disbalancia medzi proteínmi a sacharidmi.
Acidóza plemenných býkov vyvolaná širokým proteínovo- sacharidovým pomerom
vyvoláva fertilizačné poruchy.
Účinok nedostatku minerálnych látok na plodnosť plemenníkov dokázali mnohí
autori. Dôležité je zabezpečiť prívod fosforu. Jeho nedostatok vplýva v prvom rade na
tvorbu ejakulátu, znižuje sa motilita spermií a klesá aj libido (Gamčík a Zibrín, 1992).
1.6.1.2.1 Vplyv stopových prvkov na kvalitu spermií
Stopové prvky zahŕňajú kovy v biologických tekutinách s koncentráciou menšou
ako 1 µg.g -1 hmotnosti tekutiny. Sú súčasťou vitamínov, určujú enzymatickú formu a zúčastňujú
sa skoro všetkých fyziologických procesov. Pri neprítomnosti jedného s minerálov nemôžu
fyziologické funkcie prebiehať kvalitne.
Väčšina stopových kovov sú esenciálne výživové prvky pre človeka ale aj pre zvieratá,
patria sem zinok, kobalt, mangán, selén, molybdén, chróm, nikel, meď a železo.
Stopové prvky sú prítomné v rôznych koncentráciách v rastlinných a živočíšnych
potravinách ako aj v pitnej vode (Massányi et al., 2006).
Medzi významné funkcie stopových prvkov patrí determinácia, mobilizácia a
konštantná väzba na biologické ligandy. Niektoré sú využité pri tvorbe komplexov s
enzýmami alebo nukleovými kyselinami prípadne ligandmi, iné pri elektrických
impulzoch pozdĺž nervových vlákien. Stávajú sa aktivátormi ako aj kontrolórmi
biologických funkcií.
Iná skupina stopových prvkov vytvára pevný statický komplex a stáva sa
integrálnou časťou enzýmov a proteínov. Množstvo biologických systémov je závislé
od denného príjmu stopových prvkov (mangán, meď, zinok; Chaturvedi et al. 2004).
1.6.1.2.1.1 Vplyv ťažkých kovov na kvalitu spermií
Ťažké kovy sú definované ako kovy, ktorých špecifická hmotnosť je väčšia
ako 5 g.cm-3. Niektorí autori za chemicky správnejšie kritérium pre zaradenie kovu
do skupiny ťažkých považujú protónové číslo s hodnotou Z > 20.
Stopové prvky sú nenahraditeľné pre funkčnosť rôznych enzýmov a proteínov.
Medzi najznámejšie stopové prvky uplatňujúce sa v biochémii a fyziológii
reprodukčných funkcii sú zinok, selén, jód, med' a mangán.
Zinkové ióny sa uplatňujú v procesoch delenia, vývoja a diferenciácie buniek,
ale aj pri kontrole expresie génov. Nedostatok zinku spôsobuje poruchy
spermatogenézy, poruchy vývoja embryí a poruchy gravidity. Nepriamy efekt na
plodnosť má zinok prostredníctvom ovplyvňovania imunitných funkcií a metabolizmu
vitamínu A.
Enzýmy obsahujúce selén chránia membrány buniek proti oxidatívnym po-
škodeniam a sú potrebné v metabolizme prostaglandínov a hormónov štítnej žľazy.
Selenoproteíny zabezpečujú stabilitu spermií. Nedostatok selénu sa odzrkadľuje na
kvalite spermií a u samíc môže nedostatok selénu vyvolať zvýšený výskyt
postpartálnych komplikácií (retencia lôžka, metritídy ).
Hormóny štítnej žľazy, ktorých hlavným aktivátorom je jód kontrolujú ovariálne
funkcie, rast semenníkov a vývoj plodu.
Cu/Zn superoxiddismutáza chráni bunku pred poškodeniami kyslíkovými
radikálmi. Nedostatok tohto enzýmu zvyšuje riziko vzniku embryonálnej mortality.
Nedostatok medi výrazne ovplyvňuje vývoj spermií ale pôsobenie vysokých
koncentrácii ovplyvňuje motilitu. (Lukáč et al., 2007).
1.6.1.3 Vplyv životného štýlu na plodnosť mužov
Jednotlivé vplyvy životného štýlu, ktorých výsledný efekt je poškodenie fertility mužov
a ich faktor mechanizmu prezentuje tabuľka č. 2.
Tabuľka č 2. (Agarwal et al. 2009)
Faktor mechanizmu Vplyv životného štýlu
TEPLO
ESTROGÉNY
ANDROGÉNY
ALKOHOL
FAJČENIE
TADALATIL
PREDĹŽENÝ ČAS STRÁVENÝ ZA
VOLANTOM
MOBILNÉ TELEFÓNY
Oblečenie, horúce a termálne kúpele
Antikoncepcia, stav organizmu
Stav organizmu a životný štýl
Viaceré vplyvy
Viaceré vplyvy
Sexuálne vzťahy
Pozorovaný u taxikárov
Poškodenie elektomagnetickými vlnami
2 Cieľ práce
Cieľom predloženej záverečnej práce bakalárskeho štúdia bolo na základe
dostupnej vedeckej literatúry spracovať literárny prehľad z oblasti skúmania kvality
spermií, ich tvorby, stavby a pohyblivosti, ale predovšetkým zameraná na škodlivý
vplyv vonkajších, čiže exogénnych faktorov na celkovú kvalitu spermii. Snažili sme sa
charakterizovať nasledovné oblasti:
- charakteristika cicavčích spermií a jednotlivých štádií spermatogenézy
- vplyv exogénnych faktorov na plodnosť samcov
- charakteristika jednotlivých exogénnych faktorov a ich vplyvu na kvalitu
spermií a spermatogenézu
3 Metodika práce
Pri písaní záverečnej práce sme postupovali nasledovne. Najskôr sme si
zozbierali dôležité informácie z odborných kníh, článkov, časopisov a prípadne
internetu a databáz.
K prvému bodu sme zozbierali informácie o celulárnej a subcelulárnej stavbe
cicavčích spermií, teda ich zloženie a obsah jednotlivých organel, akým spôsobom
alebo mechanizmom vznikajú spermie a čo sú to vlastne spermie.
K druhému bodu sme hľadali informácie o faktoroch vplývajúcich na plodnosť
samcov a kvalitu spermií a ich rozdelenie.
Pri treťom bode sme sa zamerali na vplyv exogénnych faktorov na kvalitu
spermií.
Vo štvrtom bode sme hľadali informácie o vplyve exogénnych faktorov na
ľudské spermie, tieto informácie sme čerpali prevažne z anglických odborných článkov.
Vybrané informácie sme skompilovali do jedného súvislého textu. Zo zistených
informácií sme vyvodili výsledky a závery, ktoré sme popísali v osobitých kapitolách.
.
4 Výsledky práce
Na základe preštudovaných informácií sme dospeli k nasledovným výsledkom:
Samčia pohlavná bunka – spermia sa skladá z hlavičky a bičíka. Hlavička sa skladá
z nukleoplazmy (jadro), štruktúr jadrového pôvodu, akrozomálneho systému
a postakrozomálnej čiapky. V jadre hlavičiek spermií sa nachádza otcovský dedičný
materiál. Jeho obsah v zrelej spermii predstavuje kondenzovaný chromatín. Akrozóm
hlavičky spermie obsahuje sacharidy, chemicky identifikované ako galaktáza, manóza,
fruktóza, galaktosamín, glukosamín, kyselina sialová. Medzi enzýmy akrozómu patria
hyaluronidáza, akrozín, proakrozín, esterázy, neuromidázy, kyslé fosfatázy, fosfolipáza
A, acylsulfatáza, kyslé proteinázy a kolagenáza. Bičík spermie predstavuje pohybový
aparát samčej pohlavnej bunky. Je tvorený centriolovým (implantačným) oddielom tzv.
kŕčok spermie, mitochondriálnym (stredný) oddielom, hlavným oddielom a koncovým
(terminálnym) oddielom. Spermie vznikajú procesom, ktorý nazývame
spermatogenéza.. Začínajú sa tvoriť v čase pohlavnej dospelosti, pričom ich tvorba
prebieha v zárodočnom epiteli a opakuje sa cyklicky. Dĺžka jedného cyklu je asi 35 – 50
dní. V stene semenotvorného kanálika sa nachádzajú bunky štyroch generácií nad
sebou, každá tvorená iným spermatogénnym cyklom. Spermie jednotlivých cicavcov sa
od seba odlišujú tvarom alebo spôsobom spermatogenézy.
Faktory vplývajúce na plodnosť samcov rozdeľujeme na endogénne a exogénne.
Medzi endogénne faktory patria: genetický základ, vek, ochorenia. Exogénne faktory
ovplyvňujúce plodnosť samcov sú: klimatické vplyvy, výživa (definovaná obsahom
všetkých dôležitých prvkov a vyváženosťou energetickej a bielkovinovej skladby).
Vyváženosť živín v kŕmnej dávke udržuje fyziologický stav pohlavných funkcií
a zdravotný stav zvieraťa. Významnými faktormi výživy ovplyvňujúce fertilitu samcov
sú kontaminácie potravy ťažkými kovmi a mykotoxínmi. Medzi ostatné vplyvy
ovplyvňujúce plodnosť zaraďujeme celkový welfare ak ide o hospodárske zvieratá,
manipuláciu a zaťaženie plemenníka. U mužov môže byť narušená plodnosť aj vplyvom
znečistenia ovzdušia industriálnych lokalít, fajčenia cigariet, obezity ale aj používaním
mobilných telefónov.
Záver
Využitím získaných informácií možno vyvodiť nasledovné závery:
- spermatogenéza je zložitý a dlhý proces. Začína sa obdobiami rozmnožovania,
rastu a dozrievania a končí sa spermiohistogenézou, pri ktorej sa spermie
morfologicky dotvárajú na plne fertilnú bunku,
- pre optimálny priebeh spermatogenézy je najvýhodnejšie endokrinné pôsobenie
folikulostimulačného a luteinizačného hormónu v určitej kombinácii
s estrogénmi a androgénmi,
- zvýšená látková premena, ako dôsledok zvýšenej pohlavnej činností si vyžaduje
prísun predovšetkým biologicky hodnotné bielkoviny,
- z makroelementov je esenciálnym fosfor. Jeho nedostatok vplýva na tvorbu
ejakulátu, znižuje sa motilita spermií a klesá aj libido,
- nedostatok zinku spôsobuje poruchy spermatogenézy, deficit selénu sa
odzrkadľuje na kvalite spermií a znížené koncentrácie medi výrazne ovplyvňujú
vývoj spermií,
- zníženie libida a kvality ejakulátov plemenníkov hospodárskych zvierat sú
pozorované v teplých letných mesiacoch. Najvýraznejšie sa tento vplyv prejavuje
u baranov a kancoch, kde okrem poklesu pohlavnej aktivity možno zistiť aj
zhoršenie kvality ejakulátu. Optimálna teplota pre plnohodnotnú pohlavnú
funkčnosť samcov je v teplotnom rozpätí od 4°C do 16°C,
- kmeňové spermatogónie sú na kontamináciu exogénnymi látkami stredne citlivé,
ale obdobie trvania infertility a prognóza obnovenia spermatogenézy závisí od
charakteru, dávky a pôsobenia prijatej cudzorodej látky.
Zoznam použitej literatúry
1. AALSETH, E. P., - SAACKE, R.G.: Morfological change of the acrosome on
motilite bovine spermatozoa due to storrage at 4 °C. J. Reprod. Fert., 74, 1985,
s. 473 – 478.
2. AGARWAL, A. – VARGHESE, A. C. – SHARMA, R. K. 2009. Markers of
Oxidative Stress and Sperm Chromatin integrity. In Molecular Endocrinology,
Methods of molecular Biology. New York: Humana press, 2009. p. 377-402.
ISBN 978-60327-7.
3. AMELAR, R. D. – DUBIN, L. – SCHOENFELD, C. 1980. Sperm motility. In
Fertil. Steril., roč. 34, 1980, s. 197 – 214.
4. BEHRE, H. M. – VAN AHLEN, H. – NIESCHLAG, E. 2000. Andrology: Male
reproductive Health and Dysfunction. Amsterdam: Springer Verlag, 2000. 454 s.
ISBN 3540672249.
5. BHOSREKAR, M. R. 1991. Studies on the effect of deep freezing and seasons
on the leakage of aspartate amino transferase into extracellular medium and
sperm morphology of Murrah Buffalo bulls. In Animal Reproduction, Science,
roč. 3 – 4, 1991, č. 26, s. 219 – 226.
6. CAROLA, R. – VAN WYNSBERGHE, D. – NOBACK, CH. 1995. Human
Anatomy. 3rd edition. New York: McGraw – Hill Inc. New York, 1995. 1120 p.
ISBN 987-0071135405.
7. COURTENS, J. L. 1980. Abnormal spermiogenesis in bulls treated with
ethylene dibromine. An ultrastructural and ultrachemical study. In J. Ultrastr.
Res., roč. 71, 1980, s. 103 – 115.
8. EVENSON, D. P. – JOST, L. K. 1993a. Hydroxyurea exposure alters mouse
testicular kinetics and sperm chromatin structure. In Cell Prolif., roč. 26, 1993,
s. 147 – 159.
9. EVENSON, D. P. 1993b. Effects of methyl methane – sulfonate on mouse
sperm chromatin sructure an testicular cell kinetics. In Envir. and Molecular
Mutagenesis, roč. 21, 1993, s. 144 – 153.
10. EVENSON, D. P. 1993c. Zinc – silicon interactions influencing sperm
chromatin integrity and testicular cell development in the rat as measured by
flow cytometry. In J. Animal Sci., vol. 71, 1993, s. 955 – 962.
11. FAWCET, D. W. 1975. The mammalian spermatozoon. In Dev. Biol., roč. 44,
1975, s. 349 – 436.
12. FAWCET, D. W. – PHILIPS, D. W., 1969: The fine structure and development
of the neck region of the mammalian spermatozoon. In Anat. Rec., roč.165,
1969, s. 153 -184.
13. GAMČÍK, P. – ZIBRÍN, M. 1992. Semeno. In Andrológia a umelá inseminácia
hospodárskych zvierat. Bratislava: Príroda, 1992. 344 s. ISBN 80-07-00540-4.
14. GIBBONS, B. H. – ROWE, A. J. 1965: Dyein: A protein with adenosine
triphosphatase activity from cilia. In Science, roč.149, 1965, s. 424.
15. CHATURVEDI, U. – SHRIVASTAVA, R. – UPERTI, R. 2004. Viral infections
and trace element: A complex interaction. In Current science 2004, roč. 87,
2004, č. 11, s. 1536-1554.
16. JÉGOU, B. – SÁEZ, J. M. – PINEAU, CH. – SAEZ. J. 2000. Testis, Epididymis
and Technologies in the Year 2000. Berlin: Springer Verlag, 2000. 265 p. ISBN
3-40673-458.
17. JELÍNEK, F. – JELÍNEK, K. 2002. Morfologie hospodářskych zvířat. České
Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, 2002. 287 s. ISBN
80-7040-550-3.
18. JELÍNEK, P. – KOUDELA, K. a kol. 2003. Fyziologie hospodářských zvířat.
Brno: MZLU, 2003. 414 s. ISBN 80-7157-644-1.
19. KOVÁČIK, J. – MASSÁNYI, P. – LUKÁČ, N. - KOLESÁROVÁ A. -
CAPCAROVÁ, M. 2009. Fyziológia živočíchov. Nitra: SPU, 2009. 158 s. ISBN
978-80-552-0223-5.
20. KULÍŠEK, V. – HLUCHÝ, S. – UHRÍN, V. 1998. Funkčná anatómia
hospodárskych zvierat. Nitra: SPU, 1998. 245 s. ISBN 80-7114-251-4.
21. LUKÁČ, N. – CIGÁNKOVÁ, V. – FLEŠÁROVÁ, S. – KOVÁČIK, J. –
MASSÁNYI, P. – NAĎ, P. – SKALICKÁ, M. – STAWARZ, R. – TOMAN, R.
– TRANDŽÍK, J., 2007. Stopové prvky a kvalita spermií. 1. vyd. Nitra : SPU,
2007. 118 s. ISBN 978-80-8069-904-8.
22. MASSÁNYI, L. 1991. Funkčná morfológia spermie. 1. vyd. Bratislava : VEDA,
1991. 196s. ISBN 80-224-0149-8.
23. MASSÁNYI, P. – TOMAN, R. – LUKÁČ, N. 2001. Kadmium a funkčné zmeny
spermií. In INFOVET, roč. 8, 2001, č. 6, s. 20.
24. MASSÁNYI, Peter – TRANDŽÍK, Jozef – LUKÁČ, Norbert a i. 2002.
Hodnotenie pohyblivosti spermií komputerovou technikou, Nitra : SPU, 2002. 70
s. ISBN 80-8069-117-7.
25. MASSÁNYI, P. – TOMAN, R. – LUKÁČ, N. – TRANDŽÍK, J. – CHRENEK,
P. – FABIŠ, M. 2004. Fyziológia bunky. Nitra: SPU, 2004. 148 s. ISBN 80-
8069-443-5.
26. MEISTRICH, J. L. 1986. Critical components of testicular function and
sensibility to distrupcion. In Biol. Reprod., roč. 34, 1986, s. 17 – 28.
27. MIHOLOVÁ, B. – LIPSKÝ, D. 1994. Anatómia a fyziológia hospodárskych
zvierat, 4. nezmenené vyd. Bratislava: Príroda, 1994. 416 s. ISBN 80-07-00648-
6.
28. PHILIPS, D. M. 1972. Comparative analysis of mammalian sperm motility. In J.
Cell Biol., roč. 53, 1972, s. 561 – 573.
29. PURSEL, V. G. et al.: Acrosome morphology of boar spermatozoa incubated
before cold shock. In J. Anim. Sci., 34, 1972, s. 278 - 283
30. RUBES, J. – SELEVAN, S. G. – EVENSON D.P. 2005. Episodic air pollution
is associated with increased DNA fragmentation in human sperm without other
changes in semen quality. In Human reproduction, roč. 20, 2005, s. 2776 –
2783.
31. ROB, O. 1969. Studie některých morfologických a spermiologických metód,
některých poruch spermiogenese plemenných býků a laboratorní testace
zmraženého semena vo forme pelet: habilitačná práca. Košice: UVL, 1969. 183
s.
32. ZIBRÍN, M. 1990. Samčie pohlavné orgány. In Veterinárna histológia.
Bratislava: Príroda, 1990. s. 331-338. ISBN 80-07002-49-9.