SLOVENSKÁ ZDRAVOTNÍCKA UNIVERZITA V BRATISLAVE …kniznica.szu.sk/webisnt/fulltext/ZP05910.pdf ·...

SLOVENSKÁ ZDRAVOTNÍCKA UNIVERZITA V BRATISLAVE

Fakulta zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici

Komplexná fyzioterapia pacientov po amputácii dolných kon atín

Bakalárska práca

2011 Karolína Plávková

SLOVENSKÁ ZDRAVOTN KA UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici

Komplexná fyzioterapia pacientov po amputácii dolných kon atín

Bakalárska práca

Eviden né íslo...............................................

Študijný program: Fyzioterapia

Študijný odbor: 7.4.7 Fyzioterapia

Pracovisko (katedra/ústav): Katedra fyzioterapie

Vedúci závere nej práce/školitelia: prim. MUDr. Jozef Hudec, Jana illíková- metodológ

lie ebnej rehabilitácie

Banská Bystrica 2011 Karolína Plávková

Po akovanie

Touto cestou si dovo ujem po akova vedúcim bakalárskej práce pánovi primárovi Jozefovi

Hudecovi a pani Jane illíkovej za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytli pri

vypracovávaní závere nej práce. akujem tiež svojim pacientom za ochotu a trpezlivos pri

spolo nej spolupráci

Obsah

Abstrakt Abstract 0 Úvod ........................................................................................................................................... 101 Amputácie...................................................................................................................................11

1.1. Základné delenie amputácií ............................................................................................ 121.1.1. Amputácie z h adiska ich vzniku poznáme:............................................................ 131.1.2. Amputácie vzh adom na obdobie, v ktorom sa vykonávajú poznáme:................... 131.1.3. Špeciálne druhy amputácii ...................................................................................... 13

1.2. Indikácie k amputáciám: ................................................................................................. 141.3. Kontraindikácie amputácii .............................................................................................. 141.4. Komplikácie amputácií ................................................................................................... 151.5. Starostlivos o amputa ný kýpe .................................................................................... 151.6. Ortopedická protetika...................................................................................................... 161.7. Príprava na protézovanie................................................................................................. 17

2 Fyzioterapia pri amputácii dolných kon atín........................................................................ 192.1. Vstupné vyšetrenie.......................................................................................................... 192.2. Rehabilita ný plán pacienta po amputácii dolných kon atín.......................................... 21

2.2.1. Cie rehabilita nej lie by ........................................................................................ 222.2.2. Rehabilitácia vo v asnom a poopera nom období ................................................. 222.2.3. Nácvik chôdze ......................................................................................................... 222.2.4. Chyby pri chôdzi s protézou.................................................................................... 242.2.5. Nácvik pádu a nácvik vstávania .............................................................................. 25

3 Psychologické aspekty .............................................................................................................. 264 Boles ......................................................................................................................................... 275 Praktická as ........................................................................................................................... 29Odporú ania pre prax................................................................................................................. 55Záver............................................................................................................................................. 56Zoznam použitej literatúry......................................................................................................... 57Prílohy

Abstrakt

PLÁVKOVÁ, Karolína: Komplexná fyzioterapia pacientov po amputácii dolných kon atín.

(Bakalárska práca). Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave. Fakulta zdravotníctva so

sídlom v Banskej Bystrici. Školite : prim. MUDr. Jozef Hudec, NRC Ková ová a Jana illíková,

metodológ lie ebnej rehabilitácie, NRC Ková ová.

Autorka spracovala svoju bakalársku prácu na tému: Komplexná fyzioterapia pacientov po

amputácii dolných kon atín. Cie om bakalárskej práce bolo poukáza na komplexnos

fyzioterapie a následné zaradenie amputovaného pacienta naspä do bežného života.

V teoretickej asti bakalárskej práce sa autorka zamerala na komplexnú fyzioterapiu po

amputáciách na dolných kon atinách, poukázala na psychologické aspekty pacienta a na potrebu

správneho prístupu k nemu. Teoretická as je rozdelená do štyroch kapitol.

V praktickej asti autorka prostredníctvom kazuistík podala kompletný poh ad na priebeh

rehabilita nej starostlivosti amputovaných pacientov. Autorka pri spracovaní bakalárskej práce

použila 20 literárnych prame ov, ktoré boli citované v zmysle platnej normy STN ISO 690.

K ú ové slová:

Fyzioterapia. Amputácia. Dolné kon atiny .Amputa ný kýpe . Kazuistika. Pacient. Literatúra.

Abstract

PLÁVKOVÁ, Karolína: Complex Physiotherapy of Patients after the Amputation of Lower

Limbs. (Bachelor Thesis). Slovak Medical University in Bratislava. Faculty of Public Health in

Banská Bystrica. Supervisor: MUDr. Jozef Hudec, Head of NRC Department, Ková ová, and Jana

illíková, methodologist of medical rehabilitation, NRC Ková ová.

The author wrote her thesis on: Complex Physiotherapy of Patients after the Amputation of Lower

Limbs. Objective of this work was to illustrate the complexity of physiotherapy as well as the

subsequent inclusion of an amputated patient back to normal life.

In the theoretical part , the author focused on a comprehensive physiotherapy after amputation of

the lower extremities, referred to the psychological aspects of the patient and the need for proper

access. The theoretical part is divided into four chapters.

In the practical part the author according to the Casuistics, casts light on the course of

rehabilitation care of the amputated patients. The author of this thesis untilized 20 literature

sources that are cited in accordance with current standards STN ISO 690 .

Key words: Physiotherapy. Amputation. Lower limbs. Amputation stump. Case report. Patient.

Literature.

10

0. Úvod

Jedna zo základných motorických zru ností loveka je chôdza, ktorú si osvojujeme

v prvých troch rokoch života. Chôdza je zautomatizovaná u loveka po celý život. Je

najzákladnejším a najprirodzenejším spôsobom premiest ovania sa vlastnými silami.

Vykonávame ju automaticky, až do chvíle, kým nie je hrubo porušená funkcia dolnej

kon atiny, ktorá nám tento presun umož uje, alebo do chvíle, kedy je dolná kon atina

indikovaná na amputáciu.

Amputácia je mutilujúcim opera ným výkonom, ktorý hlboko zasahuje do kvality života

každého pacienta, ovplyv uje mobilitu pacienta, duševnú rovnováhu, pracovné zaradenie

a spolo enskú aktivitu. Po vykonaní amputácie na dolnej kon atine, lovek stráca

schopnos lokomócie na istý as, o výrazne zníži jeho kvalitu života.

Cie om bakalárskej práce je poukáza na komplexnos fyzioterapie, zabezpe i o

najrýchlejší a najefektívnejší návrat do predchádzajúceho spôsobu života, alebo o

najlepšie zmierni dôsledky poškodenia. Nejedná sa iba o fyzický nedostatok, odzrkad uje

sa to aj na duši loveka a táto porucha je pre neho psychicky náro ná.

Práca pozostáva z teoretickej a praktickej asti. Teoretická as je rozdelená do štyroch

kapitol. V prvej sú charakterizované amputácie, venuje sa ich deleniu,

indikáciám, kontraindikáciám, komplikáciám, starostlivosti o kýpe a ortopedickej

protetike. alšia kapitola sa venuje komplexnej fyzioterapii pri amputácii od v asného

poopera ného obdobia až po následnú dlhodobú rehabilita nú starostlivos . Tretia kapitola

hovorí o psychologických aspektoch, a teda vplyv okolia, rodiny a zdravotníckeho

personálu na psychiku pacienta. V štvrtej kapitole uvádzame druhy bolesti, ktoré sú astou

komplikáciou rehabilita nej lie by. V praktickej asti sú spracované štyri kazuistiky, ktoré

predkladajú kompletný priebeh rehabilitácie a zhodnotia záver rehabilitácie, ktorý bol

u každého pacienta individuálny.

11

1. Amputácie

Amputácia je odstránenie vä šej i menšej asti kon atiny alebo koncového orgánu.

O traumatickej amputácii hovoríme vtedy, ak postihnutý príde pri úraze o istú as alebo

celú kon atinu. Ak je kon atina odstránená v k be ide o exartikuláciu(Hudec,2004).

Amputácia je vážnym mutilujúcim zákrokom. Má anatomický, kozmetický, funk ný,

psychologický, spolo enský, medicínsky a právny charakter. Tento stav je ireverzibilný

a trvalý. Preto by sme mali k nemu pristupova zodpovedne, dodržiava indika né kritériá,

rešpektova vek pacienta a teda aj jeho fyzické schopnosti. Následne myslíme aj na

technické možnosti ortopedickej protetiky. V prvom rade by mala by snaha zachova

kon atinu, pretože amputáciou sa starostlivos o pacienta ešte len za ína(Hudec,2004).

Amputácie môžeme rozdeli na akútne a odložené. Akútne sa vykonajú vtedy, ke sa

kon atina oddelí a zbaví výživy, alebo je zmliaždená tak, že sa už nedá zrekonštruova ,

alebo ak vznikne situácia, ktorá ohrozí život. Tieto amputácie sa vykonávajú rýchlo a o

najjednoduchšie, tzv. gilotínové amputácie. Neskôr sa má vykona amputácia pod a

platných zásad(Hudec,2004).

Naj astejšími amputáciami sú odložené amputácie, ktoré sú plánované. Indikáciami sú

rozsiahle devastácie, závažné postihnutie ciev s nekrózou a gangrénou, infekcie,

osteomyelitídy, poúrazové a kongenitálne malformácie alebo ankylózy

a obrny(Hudec,2004).

Miesto amputácie má by zvolené o najú elnejšie aj vzh adom na d žku, vitalitu a silu

amputa ného kýp a, ale tiež o najvhodnejšie pre stavbu a používanie protézy(Hudec,

2004,s.88). Existujú schémy, ktoré sú najvhodnejšie na vykonanie amputácie. Dbá sa na

anatomické pomery, aby bol dostatok svaloviny, cievneho zásobovania, ale aj dostatok

zdravej, neporušenej kože(Hudec, 2004).

12

1.1. Základné delenie amputácií

a ) transmetatarzálna,

b) transtibiálna,

c) transfemorálna(Ertl,J.,2002).

Vo ba miesta, kde bude amputácia vykonaná, inak povedané výška amputácie,

nepodlieha náhode alebo ubovo nosti. Je nutné sa riadi tým, ako a aký výkonný

kýpe získame. Preto bola vypracovaná amputa ná schéma(Eis,1972).

Obr.1 Amputa ná schéma(zdroj:Brozmanová,1990)

13

1.1.1. Amputácie z h adiska ich vzniku poznáme: a) vrodené - po as vnútromaternicového vývoja nastane spontánne odlú enie

kon atiny,

b) úrazové - po as života môže by pacient amputovaný priamo úrazovým dejom,

c) chirurgické - ak nie je možné kon atinu iným spôsobom zachráni , a teda v prípade,

že je amputácia indikovaná(Brozmanová,1990).

1.1.2. Amputácie vzh adom na obdobie, v ktorom sa vykonávajú poznáme: a) primárne, ktoré sa musia vykona ím skôr od vzniku úrazu alebo prejavu

ochorenia,

b) sekundárne (volené),

c) terciárne ( neskoré)(Brozmanová,1990).

1.1.3. Špeciálne druhy amputácii

• Amputácia palcov nohy môže by úplná alebo sú amputované iba niektoré palce.

Každopádne má najnepriaznivejší dosah strata ve kého palca.

• Málo používaná je amputácia priehlavku pod a Bona – Jägera.

• Amputácia pod a Sharpa je v oblasti metatarzálnych kostí.

• Exartikulácia v Chopartovom a v Lisfrancovom k be narúšajú pozd žnu klenbu nohy.

• Amputácia v oblasti lenku pod a Pirogova a Symea.

• Medzi naj astejšie amputácie patrí amputácia na predkolení, ktorá môže zanecha

krátky, stredný alebo dlhý predkolenný kýpe .

• Exartikulácia v kolennom k be zanecháva plne výkonný náš apný stehnový kýpe ,

ktorý potrebuje špeciálny exartikula ný k b protézy.

• Amputácia v stehennej kosti, kedy je amputa ný kýpe v proximálnej tretine femoru

ozna ujeme ako krátky kýpe , ak je v strednej tretine ako stredný kýpe , ak je v

oblasti distálnej tretiny ako dlhý kýpe . V niektorých situáciách je výhodná amputácia

14

s osteoplastikou patelly pod a Grittiho (Gritti - Stokes). V poslednom ase je už menej

používaná amputácia pod a Callandera vo výške vnútorného kondylu stehnovej kosti.

• Exartikulácia v bedrovom k be vytvára nosný kýpe s oporou v oblasti hrbo a sedacej

kosti. Vykonáva sa oprotézovanie kanadskou protézou.

• Hemipelvektómia je amputácia panvových kostí asti alebo celej polovice panvy.

• Hemikorporektómia predstavuje výkon, pri ktorom sa odstra uje as panvového

prstenca aj s krížovou kos ou(Brozmanová,1990;Hudec,2004,).

1.2. Indikácie k amputáciám:

a) ažké poranenia, úrazy, havárie,

b) gangrény kon atín rôzneho pôvodu, ktoré ohrozujú životaschopnos kon atiny,

c) ažké infekcie nezvládnute né konzervatívnou lie bou,

d) tumory - malígne a benígne,

e) vrodené a získané chyby(Brozmanová,1990).

1.3. Kontraindikácie amputácii

Rozhodnutie vykona amputáciu prichádza asto potom, o všetky ostatné možnosti

boli vy erpané. Je to kone né rozhodnutie, ktoré nemožno zmeni . Poškodená

kon atina je zdrojom choroby pacienta, o vedie k ohrozeniu jeho zdravotného stavu.

Odstránenie tejto kon atiny je nevyhnutné z dôsledku eliminácie systémových toxínov

a záchrany života pacienta. Jedinou kontraindikáciou amputácie je zlý zdravotný stav

pacienta, ktorý narúša schopnos znáša anestéziu a celkový opera ný

zákrok(Ertl,2010).

15

1.4. Komplikácie amputácií

Typickými komplikáciami poopera ného priebehu sú trombóza a embólia, infekcie

a opera ný neúspech. Poopera ný priebeh môžu predlžova zápalové zmeny na

pokožke kýp a, ktoré naj astejšie zdržujú vlastnú rehabilitáciu a pacient nemôže nosi

protézu. Ve mi asté sú fantómové pocity, ktoré sú ale pre pacienta pozitívne v nácviku

chôdze s protézou. Najhoršou komplikáciou je bolestivos v kýpti, ktorá sa môže

prejavova na viacerých miestach kýp a- fantómová boles . Prí inou vzniku týchto

fantómových bolestí je dráždenie dostredivých nervových vlákien, ktoré boli pred

amputáciou v chorobnom ložisku, a preto vyvolali ur ité precitlivenie v príslušných

miestach mozgovej kôry(Lánik,1996;Vojtaššák,1998) .

1.5. Starostlivos o amputa ný kýpe

Kýpe sa po amputácii nejaký as tvarovo mení. Úlohou ošetrovate skej starostlivosti

je nau i pacienta adekvátnej hygiene a starostlivosti o kýpe . Po vybratí stehov sa

kýpe musí bandážova elastickým obväzom minimálne šes týžd ov od amputácie.

Cie om bandážovania je vytvarova ideálny kýpe , ktorý má kónický tvar a primeraný

svalový tonus bez zbyto ného tuku. K starostlivosti alej patrí otužovanie striedavým

prúdom teplej a studenej sprchy. V rámci otužovania opierame kýpe o rôzne mäkké

a tvrdé materiály. Neustálym bandážovaním a jeho otužovaním sa pokožka stane

odolnou, podkožné väzivo spevnie, tuk atrofuje a kýpe dostane kónický tvar. Tento

proces formovania prebehne za 2-3 mesiace, preto sa pacientovi po as tohto obdobia

definitívna protéza nedáva. Definitívna protéza sa pride uje až vtedy, ke je kýpe

stabilný(Hudec,2010;Kolá ,2009;Lánik1996).

Medzi ú inné techniky patrí aj kefkovanie, pomocou ktorého dochádza k obnove

kožnej citlivosti a polohovanie kýp a pomocou tlaku alebo zá aže vreckom s pieskom.

Polohovanie zabra uje kontraktúram, ktoré môžu by následne nepríjemnou

komplikáciou pri stavbe protézy(Hudec,2010;Kolá ,2009; Lánik1996).

16

1.6. Ortopedická protetika

Anatomické defekty, stratené funkcie kon atiny a jej asti nahrádzajú mechanické

pomôcky- protézy. Funk ná náhrada nie je nikdy dokonalá, pretože ani najdokonalejšia

technika nedokáže nahradi zložité fyziologické funkcie živých orgánov. Náhrada

funkcie závisí na technickej dokonalosti protézy, na stave zachovanej kon atiny, na

celkovom fyzickom a duševnom stave pacienta(Koudela,2002).

Každá protéza má tieto základné asti:

a) kýp ovú objímku,

b) diel nahrádzajúci stratenú as kon atiny (vlastnú protézu),

c) záves protézy,

d) pomocné sú iastky a zariadenia protézy,

Jednotlivé diely sú spojené k bmi, ale ich funkcia je limitovaná možnos ami využitia

rozsahu pohybu pacienta(Koudela,2002).

Protézy na dolných kon atinách pod a Sosnu poznáme(Sosna,2001):

- sandálové protézy - exartikula né kolenné protézy

- štítové protézy - stehenné protézy

- predkolenné protézy - exartikula né bedrové protézy

Obr. 2 Protézy dolných kon atín- Nemecko, Brilinger(foto: autorka)

17

Obr.3 Protézy dolných kon atín - pod a výšky amputácie(zdroj: Koudela)

1.7. Príprava na protézovanie

• Kýpe formujeme a otužujeme.

• Na prevenciu kontraktúr polohujeme a vy ahujeme svaly kýp a. Pri stehnovom

kýpti stráca musculus iliopsoas protiváhu, lebo zanikol ah flexorov kolena

a v bedrovom k be môže vzniknú flek ná a abduk ná kontraktúra(Pokorný,1992).

• Kýpe polohujeme do extenzie a addukcie, nepodkladáme ho vankúšmi. Pacient by

nemal dlho sedie . Uprednost ujeme ah na bruchu, ak sa nemôže oto i , tak ah

na boku. Cvi í izometrické s ahy gluteálneho svalstva najmä stabilizátory panvy

a adduktory(Pokorný,1992).

18

• Po amputácii predkolenia je tendencia vzniku flek nej kontraktúry v kolennom

k be. Dolnú kon atinu polohujeme do extenzie. Pacient sa zameria na izometrické

cvi enie musculus quadriceps femoris(Pokorný,1992).

• Pri amputácii v Chopartovom k be vzniká kýpe s narušenou svalovou

rovnováhou, pretože pätová š acha ahá nohu do plantárnej flexie a chýba úpon

š achy musculus tibialis anterior a musculus peroneus brevis a noha sa dostáva do

supina ného postavenia(Pokorný,1992).

• Pacient si má kýpe v rámci hygieny pravidelne po zložení protézy umýva vodou

a najlepšie neutrálnym mydlom.

• Na jazvu po odstránení stehov a zhojení rany aplikujeme mäkké techniky.

• Kýpe otužujeme striedavými sprchami, poklepom a opieraním o rôzne mäkké

a tvrdé materiály s rôznou konzistenciou.

• Po zvládnutí stabilizácie v sede, pacienta o najskôr vertikalizujeme. Pri nácviku

stoja postupujeme pomaly, pacient postupne získa pocit istoty a zbaví sa strachu.

Cvi enia na rovnováhu v stoji volíme pod a aktuálneho fyzického stavu pacienta.

Fyzicky zdatný pacient robí úklony trupu, cvi enia hornými kon atinami a cvi í

s ná iním(Pokorný,1992).

19

2. Fyzioterapia pri amputácii dolných kon atín

Rehabilita ná starostlivos zah a dôkladné vstupné vyšetrenie s následným

vypracovaním rehabilita ného plánu. Vstupné vyšetrenie pacienta s amputáciou

dolných kon atín obsahuje objektívne vyšetrenie, vyšetrenie svalovej hmoty a rozsahu

k bovej pohyblivosti zachovaných k bov, zhodnotenie amputa ného kýp a a hojenie

opera nej rany. Rehabilitácia využíva pozitívny vplyv pohybu na organizmus pacienta

a snaží sa zabezpe i optimálne dávkovanie pohybu vzh adom na stav

pacienta(Janíková,2007).

2.1. Vstupné vyšetrenie pacienta po amputácii zah a:

Anamnézu, ktorú za íname terajším ochorením, kde sa pýtame na sú asné problémy,

ktoré spôsobuje amputácia. Zameriavame sa na priebeh vzniku ochorenia, úrazu,

subjektívne pocity bolesti, zachovanú motoriku a ažkosti, ktoré môžu vzniknú v

dôsledku infekcie, napríklad pocit slabosti, pocit tepla(Janíková,2007).

Nasleduje osobná anamnéza, ktorá poskytuje informácie o doterajších chorobách alebo

úrazoch pacienta.

Rodinná anamnéza je významná hlavne vtedy, ak amputácii predchádza choroba,

napríklad ischémia. Zaujíma nás výskyt ochorení v rodine, prí ina úmrtia rodi ov,

súrodencov, hereditárne choroby, nádorové, kardiovaskulárne a duševné ochorenia.

Pri pracovnej a sociálnej anamnéze zis ujeme charakter práce, pracovné zaradenie,

pracovné podmienky, rizikové vplyvy, intenzitu zá aže, režim práce a odpo inku.

Zaujímame sa aj o sociálne podmienky rodiny.(Taká ,2004).

Lieková anamnéza zaznamenáva všetky lieky, ktoré pacient užíva, alebo požil

v poslednej dobe, používanie zdravotných pomôcok, ale aj požívanie návykových

látok.

20

Napokon alergická anamnéza, ktorá je zameraná na neznášanlivos liekov, niektorých

druhov potravín, ale aj prachu, pe u, peria a pod.(Kaš ák,2005).

Subjektívne a objektívne vyšetrenie pacienta

V subjektívnom vyšetrení nám pacient popíše problémy spojené s amputáciou, ktorými

môžu by napríklad boles , pocit slabosti, stuhnutosti, fantómové pocity a fantómové

bolesti.

V objektívnom vyšetrení hodnotíme trofiku, prekrvenie a teplotu kože, tvar a

pohyblivos jazvy na amputa nom kýpti, svalový tonus a d žku kýp a. Vyšetrujeme

rozsah k bovej pohyblivosti zachovaných k bov kon atiny, svalovú silu kýp a, ale aj

rozsah k bovej pohyblivosti a svalovú silu zdravej kon atiny. Všímame si aj postúru

pacienta, nako ko zmena konfigurácie svalstva môže spôsobi chybné držanie

tela(Véle,2006).

Amputa ný kýpe

Po vykonaní amputácie v ur itej výške pod a postihnutia ostáva zachovaná vä šia

alebo menšia as kon atiny, ktorú nazývame amputa ný kýpe .

Amputa ný kýpe hodnotíme pod a d žky, pohyblivosti a nosnosti. D žkou

amputa ného kýp a sa rozumie vzdialenos od štrbiny posledného zachovaného k bu

až po vrchol kýp a. ím je kýpe dlhší, tým je výkonnejší, je lepšie obopnutý

objímkou protézy, tvorí dlhšiu páku a je treba menej sily k pohybu umelej kon atiny. Z

tohto pravidla sú však výnimky v tom zmysle, že kýpe nesmie by tak dlhý, aby to

prekážalo nosnosti a funk nej schopnosti. Pojem pohyblivos amputovaného kýp a sa

skladá z rozsahu pohybu a zo sily, ktorá pohyb vykonáva. Pod pojmom nosnos a

za ažite nos kýp a rozumieme možnos vzpiera sa o amputa ný kýpe bezbolestne

a bez škôd. Kýpe , o ktorý sa bez problémov dá opiera o podložku sa nazýva

náš apný kýpe (Eis,1972).

Zlá nosnos kýp a je spôsobená:

a) neú elným uložením amputa nej jazvy alebo rozsiahle vtiahnutými, keloidnými

jazvami s prípadnou fistuláciou,

21

b) zlými kostnými jazvami ako osteofytmi na okraji kostného amputa ného kýp a,

nekrózami kostí alebo hrbo atým okrajom kosti a podobne,

c) príliš kónickými kýp ami, vrchol kýp a je málo krytý mäkkými as ami a je zle

prekrvený(Eis,1972).

Krytie amputa ného kýp a mäkkými as ami je jednou z podmienok vhodného a

nosného kýp a. Na kýpti sa hodnotí mohutnos svalovej vrstvy, napätie svalového

tkaniva, elasticita kože a jej prekrvenie. Za najvhodnejší sa pokladá kýpe svalnatý s

istou vlá nou kožou a malou vrstvou podkožného tuku(Eis,1972).

Fyziologické a patologické zmeny amputa ných kýp ov

Zmeny kýp a sú spôsobené postupným miznutím nadbyto ného podkožného tuku,

zlepšovaním obehu, spev ovaním kože a hlavne zmenou v konfigurácii svalstva.

Pri aplikácii prvej protézy je nutné pamäta na to, že amputa ný kýpe sa bude alej

za ažovaním meni . Ak sa amputa ný kýpe pri plnom za ažovaní a pri chôdzi na

protéze po dobu troch týžd ov nemení, považujeme to za definitívne. Neznamená to

ale, že sa amputa ný kýpe už nikdy nebude meni . Kýpe prechádza všetkými

zmenami, ktoré postihujú aj ostatné asti tela amputovaného, a teda priberá a chudne.

Taktiež postupné starnutie loveka má vplyv na tvar amputa ného kýp a.(Eis,1972).

Všetky zmeny, ktoré obmedzujú výkonnos a nosnos kýp a považujeme za

patologické. Sú to zmeny ako okrajové osteofyty, nekrózy kostí, spôsobené niekedy

nešetrnou opera nou technikou, inokedy neznámymi prí inami. Svaly kýp a môžu

atrofova alebo sa retrahova . Môžu vzniknú obehové zmeny, zmeny nervu kýp a-

neuróm. Široké alebo hlboko vtiahnuté opera né jazvy môžu podstatne ovplyvni

aplikáciu protézy. Kontraktúry svalstva sú alšou ažkou prekážkou požívania protézy.

Vznikajú nesprávnym ukladaním kýp a po operácii a nedostato nou rehabilita nou

2.1. Rehabilita ný plán pacienta po amputácii dolných kon atín

Rehabilita ný plán vytvárame na základe získaných poznatkov z vyšetrení pacienta.

Obsahuje starostlivos o amputa ný kýpe , celkovú rehabilitáciu amputovaného

pacienta a nácvik používania protézy(Janíková,2007).

22

2.2.1. Cie rehabilita nej lie by

Cie om rehabilita nej lie by je:

• celkové zlepšenie fyzickej a duševnej kondície pacienta,

• dosiahnutie fyziologického rozsahu k bovej pohyblivosti amputa ného kýp a

a jeho odolnos vo i vonkajším vplyvom ako sú tlak, náraz a za aženie,

• trénovanie stability stoja a chôdze bez protézy s adjuvatikami,

• edukácia pacienta o stavbe protézy, o jej údržbe, obliekanie a jej ovládanie,

• venova sa výcviku chôdze s protézou,

• zdokona ovanie sebesta nosti s protézou aj bez protézy a aktivity denného

života(activity of daily life-ADL)(Hudec, 2010).

2.2.2. Rehabilitácia vo v asnom a poopera nom období

Rehabilitáciu za íname polohovaním a otá aním na lôžku. Zlepší sa tým krvný obeh,

zabráni sa kontraktúram a poprípade dekubitom(Eis,1972).

Na úvod cvi ebnej jednotky robíme prvky dýchacej gymnastiky. Zameriavame sa na

celkové kondi né cvi enie, najmä horných kon atín, pretože sa musia pred pripravi

na chôdzu s adjuvatikami. Dôraz kladieme na silný úchop ruky. Medzi tie dôležité

svaly horných kon atín patria svalové skupiny: depresory lopatky, adduktory,

abduktory, flexory a extenzory ramena, extenzory lak a, extenzory zápästia a flexory

prstov a palca. Intenzívne rezistované cvi enie robíme na nepostihnutej dolnej

kon atine, a to hlavne musculus quadriceps femoris a musculus triceps surae. o sa

týka kýp a, bezprostredne po operácii cvi íme pasívne, postupne aktívne, hlavne

izometrickými cvi eniami. prispievame tým k formovaniu amputa ného kýp a a k

resorpcii edému(Hudec,2010).

2.2.3. Nácvik chôdze

Bezprostredne po amputácii, ako náhle to klinický stav dovolí, pristupuje sa k

vertikalizácii pacienta. Používajú sa rôzne adjuvatiká. Naj astejšie sú to chodítka s

podramennými podporami, bradlové chodníky a u mladších a svalovo pripravených

23

pacientov francúzske barly. Dlhodobé oddychovanie v sede neodporú ame kvôli

možnosti vzniku flek nej kontraktúry. Ako náhle zvládne pacient stoj, je nutné hne

za a s nácvikom rovnováhy. Nasleduje nácvik chôdze(Kolá ,2009).

Nácvik chôdze bez protézy – švihom

Noha a barly by mali tvori rovnostranný trojuholník, musia ma stabilizovanú

základ u. Pacient prenesie hmotnos tela na obidve barly, prudkým pohybom prenesie

telo dopredu a dostupí na zdravú kon atinu. Barly presunie pred seba a postup

opakuje(Pokorný,1992).

Chôdza do schodov

Hmotnos tela spo íva na barlách. Zdravá dolná kon atina vystúpi na schod a

extenduje koleno. Hmotnos tela sa prenesie na zdravú dolnú kon atinu a pacient

pritiahne obidve barly(Pokorný,1992).

Chôdza zo schodov

Hmotnos tela spo íva na zdravej dolnej kon atine. Pacient položí obidve barly na

nižší schod, prenesie na ne hmotnos tela a kýpe prisunie(Pokorný,1992).

Nácvik ovládania a používania protézy

Pacienta u íme ako si má správne nasadi protézu v závislosti od jej typu a druhu

kýp ového lôžka. Najskôr si musí natiahnu pan uchu na kýpe , ktorá môže by

bavlnená alebo to je silikónový liner a potom ho vloži do lôžka objímky. Protéza

nesmie by rotovaná. Orientujeme sa pod a špi ky nohy. Pacient sa postaví, postupne

si zvyká na protézu, musí ju vedie dokonale ovláda . Musí zvládnu pohyby hornými

kon atinami, trupom a pohyby s protézou. Postupne získava stabilitu stoja na protéze.

Od za iatku pacienta korigujeme, dôraz kladieme na správne držanie panvy a presun

hmotnosti tela(Pokorný,1992).

Príprava na státie s protézou

Za íname cvi ením rovnováhy v stoji na zdravej dolnej kon atine s barlami, neskôr

bez nich pri stene, nakoniec bez podpory. V alšom priebehu cvi íme postoj na kýpti,

zo za iatku s barlami, neskôr bez nich. Nakoniec sa pacient u í chodi , a to tak, že pri

stoji na kýpti robí druhou kon atinou kroky dopredu a dozadu. Nasleduje výcvik stoja

s protézou. V prvých d och prikladáme pacientovi protézu len na nieko ko minút, kým

24

leží v posteli. V druhej etape ho na chví u postavíme a vyzveme pacienta, aby skúšal

prenies váhu tela na protézu, zdvihnú ju od podložky a preloži ju kúsok dopredu

alebo dozadu. Pacienti s amputáciou v stehne majú problém prenies váhu na

predsunutú protézu. Zo za iatku dovolíme pacientovi chodi s barlami, o najskôr ale

prechádzame na vychádzkové palice a na výcvik chôdze bez nich. Pacient sa u í

chodi na hladkom rovnom podklade, postupne na drsnejšom a hrbo atejšom povrchu,

chodi do kruhu, do schodov, zo schodov a na šikmých rovinách(Lánik,1996).

Nácvik chôdze s protézou

Balan ný výcvik sa robí najskôr v stoji s protézou, potom prenos váhy tela do strán,

následne úkroky a vykro enie dopredu a dozadu. Nácvikom elevácie panvy na strane

protézy sa umožní zdvihnutie protézy od podložky. Výcvik chôdze sa uskuto uje v

bradlovom chodníku, neskôr za pomoci adjuvatík a potom v teréne(Hudec,2010).

Princíp chôdze spo íva:

• v prenose váhy tela na predsunutú protézu,

• vo flexii v coxe a zárove s flexiou v kolennom k be protézy,

• následným zdvihom protézy nad podložku, švihom dopredu a vykonaním

extenzie v kolennom k be,

• došliapnutím a sú asnou extenziou coxy a kolena po as celej stojnej

fázy(Hudec,2010).

2.2.4. Chyby pri chôdzi s protézou

Pri chôdzi s protézou sa vyskytujú tieto chyby:

• k ovité držanie tela, ktoré vyplýva z neistoty na protéze,

• prílišná anteflexia trupu, ktorej prí inou je zlé nastavenie výšky adjuvatík,

• zvýšenie lumbálnej lordózy v dôsledku flek nej kontraktúry v coxe, obezity,

insuficiencie trupového svalstva, nevhodného lôžka,

• naklá anie trupu na stranu protézy, ktoré je spôsobené abduk nou kontraktúrou,

krátkou protézou a príliš vysokým okrajom protézového lôžka,

25

• prílišný zdvih zachovanej zdravej dolnej kon atiny až výpon na špi ku

následkom príliš dlhej protézy,

• cirkumdukcia, ktorej prí inou je pridlhá protéza, zlé osové nastavenie v

mechanickom kolennom k be, ale aj nesprávne uchytenie protézy k telu,

• nerovnaká d žka a doba kroku zaprí inená flek nou kontraktúrou,

nedostato nou stabilitou kolenného k bu protézy a nesprávnym postavením

protézového lôžka(Hudec, 2010).

2.2.5. Nácvik pádu a nácvik vstávania

Nácvik pádu tvorí významnú sú as nácviku chôdze s protézou. Nemôžeme ho však

nacvi ova u každého pacienta. Rozhodnutie závisí od veku, celkovej kondície

a zdatnosti, svalovej sily a samostatnosti postihnutého(Pokorný,1992).

Pre nácvik pádu platia tieto zásady:

• Pád za íname nacvi ova z nízkych polôh. Pacient dopadá priamo na ruky do

podporu ležmo(Pokorný,1992).

• Pacient padá na jednu hornú kon atinu na vonkajší okraj ruky a cez zohnutý

lake sa prevráti na ramená a na chrbát(Pokorný,1992).

• Ak už pacient zvládne pád z nízkej polohy, tak mu predlžujeme dráhu

pádu(Pokorný,1992).

Nácvik vstávania

Tak ako sa pacient u í pada , má sa nau i s protézou aj vstáva . U íme ho to bez

pomoci a bez podpory. Pacient sa snaží dosta do hlbokého drepu na zdravej

kon atine, z ktorého sa vztý i priamo do stoja. Rukami sa odrazí od zeme, a tým si

pomôže pri vztý ení(Lánik,1996).

26

3. Psychologické aspekty

Vplyv okolia na psychiku pacienta

Pacient je po amputácii vystavený ve kému psychickému tlaku. Amputácia zaprí inila

v jeho živote ve a zmien: zmenu výzoru, pocit, že je pre svoje okolie odpudzujúci,

nastáva zmena v sebesta nosti a v do asnej strate lokomócie. Práve v tomto období,

ke sa pacient postupne zara uje do spolo nosti je dôležitý postoj najbližšieho

okolia(The rehabilitation,2004).

Vplyv rodiny na psychiku pacienta

Mnohí udia s amputáciami vedia málo o tom, ako sa ich život v najbližšej dobe

zmení. preto je potrebné poskytnú informácie pacientovi, ale aj jeho rodine o tom,

ako sa bude ich každodenný život odvíja , aké miesto dostane rehabilitácia, a že je

nevyhnutná spolupráca a spoluú as rodiny na celom rehabilita nom procese. V rodine

sa zmenia úlohy a jej pomoc a podpora pre pacienta v tomto období bude ve mi

potrebná. lenov rodiny treba však upozorni na to, aby pacientovi doma pomáhali

primerane vtedy, ke je to nevyhnutné. astým problémom rodiny býva prehnaná

pomoc, o je z h adiska rehabilitácie nežiaduce(The rehabilitation,2004).

Vplyv zdravotného personálu na psychiku pacienta

Fyzioterapeuti predstavujú ur itým spôsobom zdroj informácií pre pacienta, pretože

majú za úlohu oboznámi ho s vývinom situácie v nasledujúcich d och a s možnos ou

oprotézovania, o mu môže pomôc vies opä samostatný život. Je nevyhnutné bra

do úvahy precitlivenos pacienta, problém v komunikácii, náladovos , pocit, že je

„iný“ spojený s pocitom bezmocnosti, neschopnosti, depresie, pokles sebavedomia...

(The rehabilitation,2004).

27

4. Boles

„Boles je nepríjemný pocit, zaprí inený vonkajším násilím alebo poruchou

anatomicko-fyziologickej štruktúry tkaniva a ústrojenstva. Jej intenzitu a charakter

ur uje sila podnetov, nervové zásobenie príslušnej oblasti, stav centrálnej nervovej

sústavy a vrodená, v tej chvíli vytvorená humorálna nálada.“ (Arnold Jirásek)

Boles po amputácii zah a poopera nú boles , boles po zhojení, boles zaprí inenú

protézou a fantómovú boles . Lie enie týchto druhov bolesti je rôzne, preto je dôležité

ur i špecifický pôvod tohto diskomfortu(The rehabilitation,2004).

Poopera ná boles trvá od jedného do štyroch týžd ov. Zhoršuje sa pohybom

kon atiny, tlakom na kýpe alebo vznikom edému. Dá sa ovláda medikamentózne,

analgetikami. Aby sa opuch znížil, kýpe odporú ame elevova šes hodín denne.

Môžu sa použi elastické bandáže, ktoré kýpe tvarujú(The rehabilitation,2004).

Boles po zhojení je menej obvyklá, ale zato ažšie diagnostikovate ná a lie ená.

Ve mi dôležitá je správna anamnéza, kedy sa pýtame na charakter, intenzitu,

lokalizáciu, trvanie bolesti a faktory, ktoré túto boles potlá ajú alebo znižujú.

Dôkladnou aspexiou (farba, teplota, pohyblivos kože, opuch, deformity kýp a...)

kýpe vyšetríme. Na tlmenie samotnej bolesti sa používajú medikamenty, masáže a

fyzikálna terapia (TENS, ultrazvuk, bioptron)(The rehabilitation, 2004).

Boles zaprí inená protézou je naj astejšie spôsobená mechanicky tlakom protézy na

amputa ný kýpe , kedy môže dôjs k hyperkeratóze, hyperpigmentácii alebo k vzniku

burzitídy. Následkom trenia protézy o kožný kryt vznikajú odreniny a ragády. Ak sa

pokožka zraní, treba sa vyhnú noseniu protézy, až kým sa rana nezhojí. Pacientovi

vysvetlíme dôvod vzniku tejto bolesti a možnos jej predchádzania správnym

používaním protéz( Brozmanová,1990, The rehabilitation,2004).

Fantómová boles je opísaná ako pocit, pri ktorom chýba amputovaná as . Pacient

cíti boles amputovanej asti kon atiny. Je ažké ju lie i , nako ko ide o frustráciu

pacienta. Lie ba tejto bolesti zah a masáže, tapping, kefkovanie, ktoré pacientovi

28

poskytnú uvo nenie. Ú inné je využitie fantómovej gymnastiky, ako prevencia

fantómových bolestí, ktorá sa má za a cvi i od akrálnych astí kon atín. Jedná sa

o cvi enie v predstavách tak, že imaginárne aktivuje svaly a nervy v kýpti(The

rehabilitation,2004).

29

5. Praktická as

Nosnou as ou bakalárskej práce je praktická as , ktorá na základe kazuistík poukazuje

na komplexnú fyzioterapiu po amputácii na dolných kon atinách. Sú v nej predstavení

štyria pacienti, ktorí boli v ase našej spolupráce prijatí do NRC Ková ová. Traja z nich

prišli vo fáze, kedy sa s fyzioterapiou po amputácii ešte len zoznamovali a v tomto ase

boli ešte bez protézy. Štvrtým respondentom bol mladý muž, ktorý už bol vybavený

protézami a to digitálnymi s hydraulickými kolennými k bmi. Tieto špeciálne protézy sú

ve kou výhodou pri bezpe nosti a stabilite, pretože pri extenzii v kolennom k be, je

geometrický zámok úplne uzamknutý. alšou výhodou je, že nastavite ný doraz

za iato nej flexie pôsobí ako tlmi nárazov, o vedie k zníženiu za aženia kýp a,

bedrových k bov a chrbtice. A jedna z alších výhod je efektivita chôdze, na základe

hydraulických k bov, ktoré umož ujú užívate ovi meni rýchlos chôdze a koleno sa

dokáže ve mi rýchlo prispôsobi , prostredníctvom zabudovaného softwaru v om.

S týmto respondentom som sa prvý krát stretla na za iatku novembra a jeho pobyt v NRC

Ková ová sa kon il 12.11.2010. Po as doby jedného týžd a bol sledovaný priebeh

fyzioterapeutického plánu, ktorý potvrdil, že úspech fyzioterapie spo íva v udržaní

aktuálneho fyzického stavu a zvládnutí architektonických bariér na nových protézach.

Kvôli preh adnosti vyšetrení sú vstupné aj závere né vyšetrenia zapisované do jednej

tabu ky, aby bolo možné zhodnoti zlepšenie prípadné nezlepšenie hodnôt už pri prvom

kontakte s respondentami.

30

Kazuistika I

Meno a priezvisko pacienta: J. G.

Vek pacienta: 41 rokov

Pohlavie: muž

Bydlisko: Poprad

Rodinná anamnéza: je bezvýznamná vzh adom k terajšiemu ochoreniu

Osobná anamnéza: pred úrazom neprekonal vážne ochorenia

Pracovná anamnéza: robotník v závode

Sociálna anamnéza: pacient býva s priate kou v rodinnom dome, kde sú

architektonické bariéry

Alergiologická anamnéza: neudáva

Abusus: neudáva

Rehabilita ná anamnéza: pacient nikdy predtým nerehabilitoval. S rehabilitáciou za al

po nehode a následnej operácii d a 1.8.2010 v Poprade

Terajšie ochorenie: pacient zrazený kamiónom na motorke d a 11.7.2010

Diagnóza.:

status post polytraume

status post amputationem femoris supracondylaris l.dx 7/2010

status post luxatio coxae l. sin.

status post luxatio art. HS l. sin.

laesio nervi ischiadici l. sin.

status post fracturam claviculae l. dx.

Rehabilita ná dg.: oslabené a skrátené svalové skupiny dolných kon atín(DKK),

oslabené svalové skupiny horných kon atín(HKK), porucha stereotypu chôdze

Vstupné vyšetrenie: vykonané d a 5.10.2010 - od vykonania amputácie uplynuli 3

mesiace

31

Subjektívne údaje

- fantómové pocity bez teleskopického skratu

- fantómové bolesti PDK, najmä ve er a v závislosti od po asia

- bolesti v L-S oblasti

Objektívne vyšetrenie

- pacient spolupracuje, orientovaný

- presuny, obraty a sed na lôžku zvláda sám

- je sebesta ný,

- kýpe primerane osvalený, kónický tvar, bandážuje sám

- mechanický vozík(MV) využíva na lokomóciu,

- protézu zatia nemá, momentálne používa osmi kový ah na DK. Peroneálna

dlaha je vo výrobe.

Vyšetrenie aspexiou a palpáciou

- jazva po odbere kožného štepu v priebehu ramena z mediálnej strany, 10cm dlhá,

pružná, nelepí, zhojená per primam

- jazva v oblasti brucha, od umbilika po sternum, 12cm dlhá, fixovaná k spodine,

bolestivá

- poopera ná jazva na kýpti, 15cm dlhá, neelastická s prítomnos ou chrasti iek

- mierny opuch kýp a, nedokáže sa na postavi , pre výraznú boles

- hypersenzitivita v oblasti akra a dorsa pedis DK

- hypestéza od patelly distálnym smerom po DK

Stoj:

- pri rebrinách bez protézy, s oporou o HKK

- výpon na špi ku a pätu DK neurobil

- podrep a drep urobil, s výraznou oporou o HKK

- vytrvalos stoja do 10 minút

- stoj bez opory stabilný 1minútu

Hodnotenie stoja zozadu:

- päta vo varóznom postavení

32

- stoj pri extendovanom kolene

- pravá gluteálna ryha nižšie

- hypotrofia mm. glutei l. dx

- pravá spina illiaca posterior superior nižšie

- pravý teil je výraznejší

- pravý kaudálny uhol lopatky je vyššie

- avé plece v elevácii

- mierny úklon trupu doprava

- úklon hlavy vpravo

Hodnotenie stoja zboku:

- viac za ažuje pätu

- iniciálna flexia kýp a 10°

- panva v reklinácii

- mierne zvä šená lordóza v lumbálnej oblasti

- vyhladená thorakálna(Th) kyfóza

- plecia v anteverzii

- hlava mierne predsunutá

Hodnotenie stoja spredu:

- od ah ená predná as chodidla

- pravé koleno v mediálnom postavení


- avé plece v elevácii


Chôdza:

- v bradlovom chodníku(BCH) bez protézy,

- výrazná opora o HKK,

- na DK osmi kový ah,

33

- dvojdobá, tempo primerané, rytmus pravidelný, kýpe nepohyblivý

- vytrvalos 20-25 metrov, potom nutný oddych, po oddychu ešte prejde 15metrov

Tab.1 Meranie d žok a obvodov dolných kon atín

5.10.2010 25.11.2011

l. dex

(cm)

l. sin

(cm)

l. dex

(cm)

l. sin

(cm)

D žky dolných kon atín - umbilikomaledárna - 110 - 110

- anatomická - 86 - 86

- funk ná - 101 - 101

- d žka kýp a 35 - 35 -

Obvody dolných kon atín:

Stehno - od horného okraja patelly (20 cm)

-

51

-

54

- od horného okraja patelly (10 cm)

- 61 - 66

Koleno - 42 42,5

Predkolenie - 13 cm od dolného okraja patelly

- 38 38

lenok - 27 27,5

Obvod kýp a- pod gluteálnou ryhou 58 - 64 -

Tab.2 Hodnotenie rozsahov pohyblivosti horných kon atín

vstupné vyšetrenie: 5. 10. 2010 / závere né vyšetrenie: 25. 11. 2010 PHK HK k b Rovina

Aktívny pasívny aktívny Pasívny S 40-0-160/45-0-175 45-0-170/50-0-180 40-0-70/50-0-105 45-0-10/50-0-130

F 170-0-45/175-0-45 - 45-0-30/160-0-40 90-0-35/95-0-45

RK

R 80-0-30/85-0-50 85-0-40/90-0-60 25-0-35/30-0-40 30-0-40/35-0-40

LK S 0-0-140/0-0-140 - 0-0-140/0-0-140 - ZK S 40-0-60/50-0-60 50-0-65/55-0-70 45-0-60/50-0-60 50-0-65/55-0-70

34

Tab.3 Hodnotenie svalovej sily horných kon atín

vstupné vyšetrenie: 5. 10. 2010 / závere né vyšetrenie: 25. 11. 2010 5.10.2010 25.11.2010 Horné

kon atiny rovina

PHK HK PHK HK S 4+/4+ 3-/3- 5/5 4+/4-

F 4+/4+ 3-/3+ 5/5 3+/4

RK

R 4-/4- 3-/3+ 4+/4+ 3+/3+

LK S 5/5 5/5 5/5 5/5 ZK S 5/5 5/5 5/5 5/5 Sila stisku(kp) 40,5 40 42 42

Tab.4 Hodnotenie rozsahov pohyblivosti dolných kon atín

vstupné vyšetrenie: 5. 10. 2010 / závere né vyšetrenie: 25. 11. 2010 PDK DK k b Rovina

Aktívny pasívny aktívny Pasívny S 5–0–90 / 5-0–95 10-0-110 / 10-0-120 5-0-95 / 5-0-95 10-0-120/10-0-120 BK

F 20-0-15/30-0-20 25-0-20/35-0-25 30-0-20/40-0-25 35-0-20/45-0-30 KK S - - 0-0-110/0-0-120 0-0-115/0-0-125

K S - - 0-40-40/0-40-40 10-0-50/10-0-50

Tab.5 Hodnotenie svalovej sily dolných kon atín

vstupné vyšetrenie: 5. 10. 2010 / závere né vyšetrenie: 25. 11. 2010 5.10.2010 25.11.2010 Dolné

kon atiny rovina

PDK DK PDK DK S 3/4+ 4/4+ 4/5 5/5 BK

F 4/4 4+/4+ 4+/4+ 5/5

KK S - 4+/3+ - 5/4 K S - 0/1 - 0/3

Hodnotenie svalovej sily -abdominálne svaly na stupe íslo 3+

-paravertebrálne svaly na stupe íslo 4

Hodnotenie skrátených svalov

horné trapézy bilaterálne., mm.pectorales, m.quadratus lumborum vpravo, m.illiopsoas

bilaterálne a m.triceps surae l.sin., adduktory BKK vpravo

35

Cie fyzioterapie:

- zlepši celkovú kondíciu pacienta po amputácii,

- zvýši samostatnos v aktivitách denného života(ADL) a v pracovných innostiach,

- edukova pacienta o stavbe protézy, jej údržbe a používaní,

- poda inštruktáž oh adom starostlivosti o kýpe ,

- dosiahnu fyziologický rozsah k bovej pohyblivosti, zvýšenie svalovej sily

a odolnosti kýp a,

- venova sa výcviku a reedukácii chôdze.

Fyzioterapeutický plán

Na základe podrobného vyšetrenia sme si stanovili fyzioterapeutický plán:

- zvä ši rozsah k bovej pohyblivosti

- uvo ni skrátené svaly

- zvýši svalovú silu oslabených svalov

- zlepši trofiku svalstva

- edukácia pacienta oh adom starostlivosti o kýpe

- ergoterapia, nácvik pracovných inností

- reedukácia chôdze

- chôdza v teréne

Fyzioterapeutický program:

- na uvo nenie skrátených svalov sme využili PIR, AGR a polohovanie

- oslabené svalové skupiny sme posilnili izometrickým cvi ením(cv.), aktívnym

asistovaným, aktívnym, rezistovaným s využitím posil ovacích zariadení

a samotnou chôdzou

- zvyšovanie rozsahu k bovej pohyblivosti RK

- mäkké techniky na jazvu v oblasti brucha a kýp a

- uvo ovanie avého lenkového k bu

- využitie analgetického a myorelaxa ného ú inku v podobe parafínových zábalov na

oblas trapézov a aplikácia IP prúdov na L-S oblas

36

- nácvik stoja a chôdze v BCH bez a s protézou, neskôr s dvoma francúzskymi

barlami(FB)

- prekonávanie architektonických bariér a chôdza v teréne

- ergoterapia v keramickej dielni

Priebeh rehabilitácie

- od 25.10.2010 nácvik stoja a chôdze s protézou v BCH a mimo neho pomocou 2FB

- na kýpti vznikol oderok z protézy, preto pri používaní protézy rešpektujeme

limitujúci faktor boles

- vytrvalos chôdze s 2FB 100m, potom nutný oddych a po oddychu ešte prejde 50m

- chôdza stabilná, štvordobá skrížená, tempo primerané, rytmus pravidelný, stredná

báza a kroková asymetria, ktorá vyplýva z toho, že oprotézovanou DK robí dlhší

krok,

- zvládne chôdzu do strán aj dozadu, architektonické bariéry s FB, schody prísuvnou

chôdzou

- pacient udáva boles v RK a v DK po vä šej zá aži a impulzné fantómové

bolesti

Záver rehabilitácie

- mobilný na MV, na presuny kratšej vzdialenosti používa 2FB

- na DK nosí peroneálnu dlahu

- udáva zníženie bolestivosti v oblasti HK aj DK

- vytrvalos chôdze 100m bez nutného oddychu

- využíva štvordobú skríženú chôdzu, tempo primerané, rytmus pravidelný,, stredná

báza a kroková symetria

- prísuvná chôdza po schodoch z prízemia na prvé poschodie, za pomoci 1FB

a pevnej opory zábradlia

- zlepšila sa celková kondícia a vytrvalos chôdze

- komplikáciou rehabilitácie bola boles jazvy a jej okolia, ktoré boli odrené z

protézy a následne sa zapálili a za ali hnisa . Okolie jazvy bolo mierne opuchnuté.

Jazva prekrytá sterilným obväzom

37

Spolupráca dobrá, aktívne pristupoval k plneniu fyzioterapeutického plánu, so svojím

handicapom nebol úplne vysporiadaný, absolvoval psychologickú rehabilitáciu. ( foto

pacienta príloha 2)

38

Kazuistika II

Meno a priezvisko pacienta: M. K.

Vek pacientky: 52 rokov

Pohlavie: žena

Bydlisko: Martin

Rodinná anamnéza: matka lie ená na ischemickú chorobu srdca(ICHS)

Osobná anamnéza: hypertenzia

Pracovná anamnéza: pacientka pracovala ako úradní ka

Sociálna anamnéza: býva v byte s rodinou

Alergiologická anamnéza: neudáva

Abusus: neudáva

Rehabilita ná anamnéza: pacientka nikdy predtým nerehabilitovala

Terajšie ochorenie: 6.9.2010 status post amputationem in crure l. sin(pre uzáver F - B

bypass)

Diagnóza.: stav po opakovanej cievno - chirurgickej operácii na avej dolnej kon atine,

stav po p úcnej embólii, deficit AT III. na chronicky antikoagula nej lie be,

postrombolický syndróm, M. cron. st. p. subtokolektómii

Rehabilita ná dg.: hypotrofia m. QF l. sin, oslabené svalové skupiny trupu a DKK

Vstupné vyšetrenie: d a 20.10.2010- od vykonania amputácie uplynulo 6týž.

Subjektívne údaje

- pacientka udáva fantómové pocity a fantómové bolesti každý de ,

- bolestivos jaziev,

- zníženú kondíciu a celkovú slabos .


- pacientka orientovaná, spolupracuje,

- mobilná na MV, ktorý ovláda sama,

- protézu zatia nemá,

- sebesta ná, presuny, obraty a sed na lôžku zvláda sama.

39


- jazva:- v oblasti umbilika, 7cm, zhojená per primam,

o v oblasti inguiny l.dx 12cm, zhojená per primam a l.sin. 10cm, prilepená,

s prítomnos ou zatvrdliniek

o v oblasti avého femuru po mediálnej strane 21cm, keloidná

- poopera ná v oblasti kýp a 17cm, neelastická

- kýpe primerane osvalený, kónický tvar a na distálnejších miestach

hypersenzitívny

Stoj:

- v BCH, bez protézy, stabilný

- s oporou HKK stoj stabilný, bez opory nestabilný

- výdrž stoja do 5 minút, potom bol nutný oddych pre celkovú slabos v podobe

sedu a potom sa ešte raz postavila na 5min


- päta PDK vo varóznom postavení

- hyperextenzia v kolennom k be

- semiflexia v avom KK

- avá gluteálna ryha je nižšie

- pravá spina illiaca posterior superior je vyššie

- výraznejší teil na pravej strane

- pravé plece je vyššie


- za ažuje viac laterálnu stranu chodidla PDK

- rekurvované koleno na PDK

- kýpe v BK v základnom postavení

- panva je v reklinácii

- výrazná lordóza v lumbálnej(L) oblasti

40

- hypokyfóza v Th oblasti

- plecia sú v anteverzii

- predsun hlavy



- patella je v strednom postavení

- pravá spina illiaca anterior superior je vyššie

- pravé rameno je vyššie


Chôdza:

- v BCH, bez protézy,

- -trojdobá, tempo pomalé a rytmus nepravidelný, kýpe aktívny

- vytrvalos 12m


20.10.2010 14.11.2010

Dolné kon atiny l. dex

(cm)

l. sin

(cm)

l. dex

(cm)

l. sin

(cm)

D žky dolných kon atín:

-umbiliko – malleolárna

100

-

100

-

-anatomická 80 - 80 -

- funk ná 92,5 - 92,5 -

-d žka kýp a - 60 - 60



- od horného okraja patelly (10 cm)

57,5

47,5

52

43,5

57

48,5

52,5

43,5

41

Koleno 38 38 38 38

Predkolenie - od dolného okraja patelly (13 cm)

34 - 39,5 -

lenok 23 - 25 -

Obvod kýp a- od dolného okraja patelly(10cm)

- 38 - 40


vstupné vyšetrenie: 20. 10. 2010 / závere né vyšetrenie: 14. 11. 2010 PDK DK k b Rovina

aktívny pasívny aktívny Pasívny S 5–0–110 / 10-0–115 5-0-1105/ 15-0-120 0-0-100 / 10-0-120 5-0-115/10-0-120 BK

F 20-0-20/30-0-20 30-0-20/35-0-25 25-0-15/30-0-20 35-0-20/35-0-25 KK S 0-0-110/0-0-120 0-0-115/0-0-125 0-0-90/0-0-105 0-0-100/0-0-105

K S 0-0-50/5-0-50 10-0-50/10-0-50 - -


vstupné vyšetrenie: 20. 10. 2010 / závere né vyšetrenie: 14. 11. 2010 20.10.2010 14.11.2010 Dolné

kon atiny rovina

PDK DK PDK DK S 2/3+ 2-/3 3+/4 3+/4 BK

F 3-/3- 2/2 3+/3+ 3/3

KK S 3/3 3/3- 4/3+ 4-/3+ K S 3-/4 - 4/4 -

Hodnotenie svalovej sily

- -abdominálne svaly hodnotíme na stupe íslo 2-

- -paravertebrálne svaly hodnotíme na stupe íslo 3-

Hodnotenie svalovej sily horných kon atín na stupe íslo 4.

Sila stisku pri vstupnom vyšetrení d a 20.10.10 bola:l.dx=24kp a l.sin= 28kp a pri

závere nom vyšetrení zo d a 14.11.10:l.dx = 26kp a l.sin= 30kp


pektorálne svaly, hamstringy, rectus femoris l.sin a m.quadratus lumborum bilaterálne.

42

Cie fyzioterapie a fyzioteraputický plán je uvedený spolo ný pre všetkých pacientov

a je uvedený v kazuistike íslo 1.

Fyzioterapeutický program

- uvo nenie skrátených svalov pomocou PIR a AGR

- posil ovanie oslabených svalových skupín izometrickým cv., aktívnym,

rezistovaným cvi ením, s využitím posil ovacích zariadení a samotnou chôdzou

- mäkké techniky na jazvy v oblasti inguiny l.sin, avého femoru a na kýpti

- elektrogymnastika na m.QF l.sin

- ergoterapia v kraj írskej dielni

- korekcia správneho držania tela

- výcvik stability v stoji, ale aj v sede na balan ných plošinách (fitlopta, bosu,

úse ,..)


- od 23.10.2010 nácvik stoja a chôdze s protézou v BCH

- protéza jej nesedí pevne a cíti sa na nej nestabilne

- po komplexe chodí pomocou 2FB, na dlhšie vzdialenosti používa MV

- fantómové bolesti už nemáva každý de


- pacientka nezvládla chôdzu do a zo schodov, pretože jej protéza nesedela pevne,

cítila sa nestabilne a poci ovala celkovú slabos . Býva v byte s bezbariérovým

prístupom, takže to momentálne nepovažujeme za ve kú prekážku.

V rehabilita nej lie be bude pokra ova aj v mieste bydliska, takže po

nadobudnutí vä šej istoty a hlavne kondície, s nácvikom schodov bude

pokra ova .

- -chôdza: dvojdobá, skrížená, tempo pomalé, rytmus nepravidelný, báza stredná a

kroková asymetria. PDK robí dlhší krok, pretože sa na DK necíti stabilne

- vytrvalos chôdze: 40-50m

- správna korekcia držania tela

43

Pani M.K. bola po as rehabilitácie aktívna a ve mi dobre sa nám s ou spolupracovalo.

Chýbajú jej však nejaké dostupné eduka né materiály po amputácii na DKK, ktorých je

bu ve mi málo alebo nie sú žiadne. (foto pacientky príloha 3)

44

Kazuistika III

Meno a priezvisko: J. .

Vek pacienta: 33rokov

Pohlavie: muž

Bydlisko: Kátlovce

Rodinná anamnéza: bezvýznamná vzh adom k terajšiemu ochoreniu

Osobná anamnéza: neprekonal žiadne vážne ochorenia

Pracovná anamnéza: archeológ

Sociálna anamnéza: pacient žije v rodinnom dome s architektonickými bariérami, spolu

s rodi mi

Alergická anamnéza: neudáva

Abusus: neudáva

Rehabilita ná anamnéza: pacient po úraze rehabilitoval v mieste bydliska a opakovane

v NRC Ková ová

Terajšie ochorenie: 1.5.2008 respondentovi vybuchla mína v rukách

Diagnóza: -status post polytraume

-status post amputationem supracondylaris femoris bilaterálne

-status post amputationem antebrachii distalis l.sin.

Rehabilita ná diagnóza: zlepšenie vytrvalosti chôdze, rekondícia a prekonávanie

architektonických bariér.

Vstupné vyšetrenie: vykonané d a 3.11.2010

Subjektívne údaje

- ob as sa mu vytvárajú oderky z protézy na DK

- udáva fantómové pocity

- fantómové bolesti neprítomné


- protéza na HK

- sebesta ný, presuny, obraty, sed, nasadzovanie protéz zvláda sám

- na dlhšie vzdialenosti používa elektrický vozík, inak chodí pomocou 2FB

45


- jazvy na kýp och DKK a HK sú zhojené per primam, na niektorých miestach sú

prítomné zatvrdlinky

- znížená citlivos na jazvách

- kýpte majú hruškovitý tvar

Stoj

- na kýp och s oporou o PHK stabilný

- na protézach s oporou 2FB a bez opory stabilný

Hodnotenie stoja zozadu: žiadne odchýlky od normy

Hodnotenie stoja zboku: žiadne odchýlky od normy

Hodnotenie stoja spredu: žiadne odchýlky od normy

Chôdza

- pomocou 2FB, na nových digitálnych protézach s hydraulickými k bmi, ktoré má

2mesiace

- pri chôdzi je vidite ný prenos váhy úklonom trupu z jednej DK na druhú

- pri chôdzi zvýraznená hyperlordóza

- stabilná, dvojdobá, skrížená, tempo primerané, rytmus pravidelný, báza stredná,

kroková symetria

- vytrvalos 690m/20min

Chôdza do svahu

- chôdza s 2FB dvojdobá skrížená, tempo primerané, rytmus pravidelný, báza stredná,

d žka kroku rovnaká. Chôdzu do mierneho svahu zvládne aj bez opory 2FB. Súhyby HKK

sú vtedy nekoordinované (foto vi príloha5, obr.5.3)

Chôdza zo svahu

-chôdza s 2FB dvojdobá skrížená, tempo pomalšie, rytmus sa menil po as chôdze, d žka

kroku rovnaká, barly viac vzadu(foto príloha5, obr.5.15,5.16)

Chôdza do schodov

- s oporou 1FB a zábradlia (foto vi príloha5, obr.5.13,5.14)

- s využitím 2FB (foto vi príloha5 ,obr.5.4-5.8)

46

Chôdza zo schodov

- s využitím 1FB a zábradlia: za ínal s vysunutím avej barly na nižší schod, nakro il si

PDK na okraj schodu, prisunul k nej DK a na nižší schod zostúpil najskôr PDK, potom

DK

- s využitím 2FB: obe barly na nižší schod, nakro il si DKK na okraj schodu a potom

vykro il najskôr PDK potom DK(foto vi príloha5,obr.5.9-5.12)


3.11.2010 12.11.2010


(cm)

l. sin

(cm)

l. dex

(cm)

l. sin

(cm)

D žky dolných kon atín – umbilikomaledárna - - - -

- anatomická - - - -

- funk ná - - - -

- d žka kýp a 37 37 37 37


Stehno - od trochantera major (20 cm)

- -

-

-

- od trochantera major (10 cm) - - - -

Koleno - - - -


- - - -

lenok - - - -

Obvod kýp a- pod gluetálnou ryhou 50 50 50 50

47

Tab.10 Hodnotenie rozsahov pohyblivosti horných kon atín

vstupné vyšetrenie: 3. 11. 2010 / závere né vyšetrenie: 12. 11. 2010 PHK HK k b Rovina

aktívny pasívny aktívny pasívny S 40-0-180/50-0-180 - 40-0-180/50-0-180 -

F 180-0-40/180-0-40 - 180-0-40/180-0-40 -

RK

R 90-0-80/90-0-80 - 90-0-80/90-0-80 -

LK S 0-0-120/0-0-130 - 0-0-120/0-0-130 - ZK S 65-0-60/65-0-60 - - -

Tab. 11 Hodnotenie svalovej sily horných kon atín

vstupné vyšetrenie: 3. 11. 2010 / závere né vyšetrenie: 12. 11. 2010 3.11.2010 12.11.2010 Horné

kon atiny rovina

PHK HK PHK HK S 4/4+ 4/4+ 4+/4+ 4+/4+

F 4/4 4/4 4/4 4/4 RK

R 4/4 4/4 4/4 4/4 LK S 4/4 4/4 4/4 4/4 ZK S 4/4 4/4 4/4 4/4 Sila stisku(kp) 39 - 41 -


vstupné vyšetrenie: 3.11.2010 / závere né vyšetrenie: 12.11.2010 PDK DK k b Rovina

aktívny pasívny aktívny pasívny S 5-0-120/10-0-125 10-0-125/15-0-130 5-0-120/10-0-125 10-0-125/15-0-130 BK

F 30-0-0/40-0-15 35-0-5/45-0-20 30-0-0/45-0-10 35-0-5/40-0-10 KK S - - - -

K S - - - -


vstupné vyšetrenie:3.11. 2010 / závere né vyšetrenie: 11.11.2010 .2010 2010 Dolné

kon atiny rovina

PDK DK PDK DK S 4/4+ 4/4+ 5/5 5/5 BK

F 4/4 4/4 4+/4+ 4+/4+

KK S - - - - K S - - - -

48

Hodnotenie svalovej sily: -abdominálne svaly orienta ne hodnotíme na stupe íslo 4

-paravertebrálne svaly orienta ne hodnotíme na stupe íslo 4

Hodnotenie skrátených svalov: mierne skrátenie m.iliopsoas bilaterálne a adduktory

BKK

Cie fyzioterapie

- udrža a zlepši fyzickú kondíciu pacienta

- zlepši vytrvalos chôdze a zlepši prekonávanie architektonických bariér

Fyzioterapeutický plán

- nácvik chôdze architektonickými bariérami

- chôdza v rôznom teréne

- uvo ovanie jaziev na kýp och DKK a HK


- uvo nenie skrátených svalov pomocou PIR a AGR

- na zvýšenie a udržanie svalovej sily izometrické, aktívne a rezistované cvi enia

- mäkké techniky na jazvy na kýp och DKK a HK

- chôdza do svahu a zo svahu

- chôdza po schodoch

- chôdza v teréne s rôznym povrchom


- oderok z protézy na jazve DK stále má

- využíva chôdzu s pomocou 2FB, v prípade nutného rýchleho presunu používa

elektrický vozík

- chôdza dole svahom sa zlepšuje, poci uje viac stability po as chôdze

- skúšali sme chôdzu v tráve, v piesku, po skalkách, na mokrej a suchej ceste. Na

terén s rôznym povrchom reagoval odlišne. Bolo to pre neho o nie o náro nejšie

v porovnaní s rovným terénom.

49


- spolupráca s pacientom ve mi dobrá. Bolo to nie o nové a zaujímavé pre fyzioterapiu,

pretože bol po fyzickej stránke ve mi zdatný aj napriek trojamputácie. Zamerala som sa

na výcvik prekonávania architektonických bariér a udržanie celkovej fyzickej kondície

(foto pacienta príloha 5).

50

Kazuistika IV

Meno a priezvisko: J.P.

Vek pacienta: 67 rokov

Pohlavie: muž

Bydlisko: Nová Ba a

Rodinná anamnéza: otec utrpel IM, matka lie ená na ICSH

Osobná anamnéza: v roku 2008 zlomenina femoru na avej dolnej kon atine

Pracovná anamnéza: pracoval ako robotník, momentálne na dôchodku

Sociálna anamnéza: býva v domove dôchodcov

Alergická anamnéza: neudáva

Abusus: neudáva

Rehabilita ná anamnéza: rehabilitoval z dôvodu zlomeniny stehennej kosti

Terajšie ochorenie: po 2 rokoch od zlomeniny stehennej kosti avej dolnej kon atiny,

v nej za al poci ova boles - vznik osteomyelitídy, z dôsledku oho bola indikovaná

amputácia.

Diagnóza.: -10/2008 status post fracturam pertrochantericam femoris

-11/2010 status post amputationem in femore l.sin propter osteomyelitis

Rehabilita ná diagnóza: oslabené svalové skupiny HKK a DKK, flek né kontraktúry

v BKK a v KK, reedukácia stereotypu chôdze

Vstupné vyšetrenie: vykonané d a 21.2.2011, od amputácie uplynuli 3mesiace

Subjektívne údaje

- pacient udáva fantómové pocity a bolesti avej dolnej kon atiny a jej t pnutie

- pacient nebol oboznámený s tým, že si má po amputácii kýpe bandážova


- pacient orientovaný, spolupracuje,

- mobilný na MV, ktorý sám ovláda,

- pacient sebesta ný, presuny, obraty a sed na lôžku zvláda sám,

51

- samostatné nasadenie protézy nezvláda


- kýpe oválny a slabo osvalený

- jazva v oblasti kýp a keloidná a palpa ne citlivá

Stoj:

- v BCH, bez protézy, stabilný

- opora viac na HKK

- trup v anteflexii

- výdrž stoja bez protézy do 5 minút.

- s protézou v BCH, stabilný

- výdrž stoja s protézou do 10 min


- výrazna opora o HKK

- semiflek né postavenie v KK a v BKK

- avá gluteálna ryha nižšie


- výraznejší teil vpravo

- úklon trupu na pravú stranu


- semiflek né postavenie v KK a v BKK

- vyhladená lordóza v L oblasti

- zvýraznená kyfóza v Th oblasti

- anteflexia trupu a hlavy


- koleno v mediálnom postavení

- pravá spina illiaca anterior superior nižšie

- anteverzia pliec

- avé plece vyššie

52

Chôdza:

- v BCH s protézou

- trojdobá, neskrížená, tempo pomalé, rytmus nepravidelný, báza stredná, dlhšia

stojná fáza na oprotézovanej DK.

- vytrvalos :15m


21.2.2011 18.3.2011


(cm)

l. sin

(cm)

l. dex

(cm)

l. sin

(cm)

D žky dolných kon atín - umbilikomaledárna 119 - 119 -

- anatomická 99 - 99 -

- funk ná 110 - 110 -

- d žka kýp a - 44 - 44



53

-

55

-

- od horného okraja patelly (10 cm) 47 - 49 -

Koleno 41,5 - 42 -


38 - 39 -

lenok 28 - 30 -

Obvod kýp a- pod gluteálnou ryhou - 47 - 48

53


vstupné vyšetrenie:. 21.2.2011 / závere né vyšetrenie: 18.3.2011 PDK DK k b Rovina

Aktívny pasívny aktívny pasívny S 0-20-50/0-10-60 0-15-60/0-15-60 0-30-60/0-20-60 0-20-70/0-15-75 BK

F 5-0-0/10-0-5 10-0-5/15-0-10 5-0-0/10-0-5 10-0-5/15-0-10 KK S 0-20-30/0-15-30 0-15-50/0-10-60 - -

K S 5-0-40/5-0-40 10-0-45/10-0-45 - -


vstupné vyšetrenie: 21.2.2011 / závere né vyšetrenie: 18.3. 2011 21.2.2011 18.3.2011 Dolné

kon atiny rovina

PDK DK PDK DK S 1+/2+ 2/2 2/3 2+/3 BK

F 2-/1+ 2-/2 2+/2 2+/2

KK S 2/2- - 2+/2+ - K S 2+/2+ - 3/3 -

Vyšetrenie svalovej sily – abdominálne svaly na stupe 2

- paravertebrálne svaly na stupe 3

Svalová sila horných kon atín na stupe íslo 4. Jemná motorika je porušená. Sila

stisku pri vstupnom vyšetrení d a 21.2.10:l.dx=10kp a l.sin= 12kp a pri závere nom

vyšetrení zo d a 18.3.11.10 bola :l.dx = 13kp a l.sin=14 kp.


- pektorálne svaly, flexoroy BKK, flexory KK, adduktory BKK

Cie fyzioterapie a fyzioteraputický plán je uvedený spolo ný pre všetkých pacientov

a je uvedený v kazuistike íslo 1.


- uvo nenie flek ných kontraktúr využitím PIR, AGR a polohovaním DKK(flexory

BKK a KK)

- posilnenie oslabených svalových skupín izometrickým, aktívnym, rezistovaným

cvi ením a samotnou chôdzou

54

- mäkké techniky na jazvu kýp a

- termoterapia v podobe parafínových zábalov na trapézy

- korekcia správneho držania tela

- nácvik chôdze v BCH

- ergoterapia v stolárskej dielni

- lie ebná výchova sebest nosti(LVS)- nácvik obúvania protézy

Priebeh rehabilitácie:

- -od 25.2.2011 nácvik stoja a chôdze s protézou v BCH

- vytrvalos : 30m

- semiflek né postavenie v BK amputovanej DK a v KK na zdravej DK

- -fantómové bolesti má stále a po celom dni poci uje únavu a slabos dolných

kon atín.

Záver rehabiltácie:

- mobilný na MV

- vytrvalos chôdze v BCH 40 m/20min

- -chôdza: trojdobá, prísuvná, tempo pomalé, rytmus nepravidelný, báza široká

- dostupuje na celé chodidlo pravej DK, oprotézovanou DK urobí dlhší krok

a pravú DK iba prisunie, z toho vyplýva asymetria kroku

Spolupráca dobrá, vzh adom na vek, fyzickú kondíciu a flek né kontraktúry v BK kýp a

a pravom KK, bol limitovaný pri nácviku chôdze. (foto pacienta príloha 4)

55

Odporú ania pre prax

Na základe výsledkov spolupráce s respondentmi z praktického využitia navrhujeme

nasledovné odporú ania pre prax:

- akceptova pacienta ako jedine nú a individuálnu bytos a pristupova k nemu

s úctou a rešpektom,

- zaobera sa kvalitou života pacientov po amputácii dolných kon atín a poskytnú

im dostato nú pomoc, pochopenie a priestor na sebarealizáciu,

- vytvori eduka né materiály s popisom starostlivosti o amputa ný kýpe ,

zvládania bežných denných inností, pracovných návykov a bezbariérovos ,

- snaži sa o lepšiu integráciu amputovaných pacientov naspä do spolo nosti,

- vytvori pre nich poradenstvo v sociálnej sfére,

- ponúknu možné perspektívy a rekvalifikácie práce,

- odporu i vhodný výber športu,

- na motiváciu viac využíva príklady úspešných amputovaných pacientov

a poskytnú im kontakt na nich.

56

Záver

Amputácia dolných kon atín je zákrokom, ktorý výrazne zasahuje do života pacienta.

Za sú innosti s moderrnými technickými možnos ami ortopedickej protetiky

a fyzioterapie sa tento zásah môže minimalizova , s cie om prinavráti pacienta do

bežného života, o s najmenším možným obmedzením.

Cie om práce bolo poukáza na komplexnos fyzioterapie a zhodnoti jej priebeh po

amputácii na dolných kon atinách. Patrí sem najmä reedukácia lokomócie a následná

resocializácia pacienta. Podmienkou dosiahnutia tohto cie a bolo v prvom rade primerané

vybavenie pacienta zodpovedajúcim typom protézy, vypracovaním stereotypu chôdze,

ktorý sa o najviac podobá fyziologickému a nácvik využívania protézy pri každodenných

innostiach a pri prekonávaní architektonických bariér.

Pacienti prezentovaní v kazuistike boli z h adiska veku, pohlavia, výšky

amputácie, charakteru amputácie a typu protéz rozdielni, a tým ve mi výnimo ní. Pri

každom jedincovi bol potrebný prísne individuálny prístup s akceptáciou jeho životného

štýlu pred amputáciou, jeho o akávaní a zdravotných obmedzení. Úspešnos bola teda

u každého individuálna. K rehabilitácii pristupovali zodpovedne a ve mi dobre sa s nimi

spolupracovalo.

Téma amputácii je stále aktuálna a veríme, že získané poznatky a skúsenosti budú

prínosom hlavne pre zlepšenie celkového stavu a spokojnosti alších pacientov.

.

57

Zoznam použitej literatúry

1) Brozmanová, B. a kol.: Ortopedická protetika. Martin: Osveta, 1990.478s.,ISBN

80-217-0133-1

2) Eis, E.-K ivánek, F.: Ortopedie, traumatológie a ortopedická protetika. Praha:

Avicenum, 1972. 382s.

3) Ertl J. et al.: Amputations of lower extermity (online).USA,2002(cit.2011-3-

15).Dostupné na internete http://www.emedicine.medscape.com/

4) Gúth, A.: Lie ebné metodiky v rehabilitácii pre fyzioterapeutov. Bratislava: Lie reh

Gúth,2004,400s., ISBN80-88932-16-

5) Haladová, E. a kol.: Lie ebná telesná výchova. Martin: Osveta,1991.90s. ISBN80-

217-0311-3

6) Hudec, J. a kol.: Ortopédia a traumatológia. Rehabilita ná klinika SZU NRC

Ková ová v spolupráci s Trnavskou univerzitou, 2004. 97 s.

7) Hudec, J.: Rehabilitácia po amputácii dolných kon atín. Prednáška z predmetu

Fyzioterapia v chirurgii, traumatológii a ortopédii zo d a 7.10.2010

8) Hudec, J.: Amputácie. Prednáška z predmetu traumatológia a ortopédia zo d a

27.10. 2010 a 3.11. 2010

9) Janíková, J.: Využitie fyzioterapie, ergoterapie a psychologické aspekty pri

amputáciách horných kon atín. In: Bakalárska práca, Univerzita Komenského,

Lekárska fakulta.Bratislava,2007

10) Kaš ák, M.: Klinická propedeutika. Martin: Osveta, 2005.90 s. ISBN 80-8063-

215-4

11) Kolá , P. et al.: Rehabilitace v klinické praxi. Praha: Galén, 2009. 713 s., ISBN 978-

80-7262-657-1

12)Koudela,K. et al.: Ortopedie. Plze ,2002(Karlova univerzita Praha, skriptá)

58

13) Lánik, V. a kol.: Lie ebná telesná výchova a rehabilitácia I. Bratislava: Obzor,

1996. 344 s., ISBN neudané

14) Pokorný, F. a kol.: Lie ebná rehabilitácia I. Martin: Osveta, 1992, 165 s., ISBN

80-217-0492-6

15) Pokorný, F. a kol.: Lie ebná rehabilitácia II. Martin: Osveta, 1992.228 s., ISBN

80- 217-0493-4

16) Sosna, A. a kol.: Základy ortopedie. Praha: Triton,2001.175s. ISBN 80-7254-202-8

17) Taká , P.: Klinická propedeutika v rehabilitácii. Trnava,2004 (Trnavská univerzita,

skriptá)

18) The rehabilitation of people with amputations(online).USA,2004(cit.2011-2-

28).Dostupné na internete http:// www.posna.org/news/amputations.pdf

19) Véle, F.: Kineziologie, p ehled kineziologie a patokineziologie pro diagnostiku

terapii poruch pohybové soustavy. Praha: Triton, 2006.375 s. ISBN 80-7254-837-9

20) Vojtaššák, J.: Ortopédia. Slovak Academie Press, 1998. 749 s. ISBN - 80-8890-

800-0

Zoznam bibliografických údajov bol upravený pod a platnej STN ISO 690

Príloha 1: Skupinová lie ebná telesná výchova

Príloha 2: Kazuistika I

Príloha 3: Kazuistika II

Príloha 4: Kazuistika IV

Príloha 5: Kazuistika III

Príloha 6: Úspešní športovci

Príloha 1: Skupinová lie ebná telesná výchova

Obr. 1 Skupinová lie ebná telesná výchova(SLTV) (foto: autorka)

Obr. 2 SLTV (foto: autorka)

Príloha 2: Kazuistika I

Obr. 2.1 pacient J.G.(foto: autorka) Obr. 2.2 pacient J.G.(foto: autorka)

Obr. 2.3 pacient J.G.(foto: autorka, na základe súhlasu pacienta)

Príloha 3: Kazuistika II

Obr.3.1 pacientka M.K.(foto: autorka) Obr.3.2 pacientka M.K.(foto: autorka)

Obr.3.3 pacientka M.K.(foto: autorka, na základe súhlasu pacientky)

Príloha 4: Kazuistika IV

Obr.4.1 pacient J.P.(foto: autorka, na základe súhlasu pacienta)

Obr.4.2 pacient J.P.(foto: autorka) Obr. 4.3 pacient J.P.(foto: autorka)

Príloha 5 : Kazuistika III

Obr.5.1 Obr. 5.2 Obr. 5.3

Obr. 5.4 Obr. 5.5 Obr. 5.6

Obr. 5.7 Obr.5.8 Obr. 5.9

Obr.5.10 Obr. 5.11 Obr. 5.12

Obr.5.13 Obr. 5.14 Obr.5.15

Obr.1-16 pacient J. . pri zvládaní architektonických bariér(foto: Obr. 5.16 autorka, na základe súhlasu pacienta)

Príloha 6: Úspešní športovci

Obr. 6. 1 Obr. 6.2

Obr. 6.3 Obr. 6.4

Obr. 6.5 Obr. 6.6

Obr. 6.7 Obr. 6.8 Obr. 1-8 úspešní športovci s amputáciou na DKK(zdroj: internet)

SLOVENSKÁ ZDRAVOTNÍCKA UNIVERZITA V BRATISLAVE …kniznica.szu.sk/webisnt/fulltext/ZP05910.pdf ·...

Documents

Transcript of SLOVENSKÁ ZDRAVOTNÍCKA UNIVERZITA V BRATISLAVE …kniznica.szu.sk/webisnt/fulltext/ZP05910.pdf ·...