Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislave FAKULTA...

Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislave

FAKULTA ZDRAVOTNÍCTVA SO SÍDLOM V BANSKEJ BYSTRICI

POH AD VEREJNOSTI NA JEDNOD OVÚ ZDRAVOTNÚ STAROSTLIVOS

Diplomová práca

2013 Bc. Jušková Eva

2

Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave

FAKULTA ZDRAVOTNÍCTVA SO SÍDLOM V BANSKEJ BYSTRICI

POH AD VEREJNOSTI NA JEDNOD OVÚ ZDRAVOTNÚ STAROSTLIVOS

Diplomová práca

Študijný program: Ošetrovate stvo

Študijný odbor: 7.4.1 Ošetrovate stvo

Vedúci závere nej práce/školite : Mgr. Miroslava Ruži ková

Banská Bystrica 2013

Bc. Eva Jušková

3

akujem Mgr. Miroslave Ruži kovej

za cenné rady, pripomienky a odborné

vedenie pri vypracovaní bakalárskej práce.

5

ABSTRAKT

JUŠKOVÁ, Eva: Poh ad verejnosti na jednod ovú zdravotnú starostlivos . (Diplomová

práca). Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave. Fakulta zdravotníctva so sídlom v

Banskej Bystrici.

Školite : Mgr. Ruži ková Miroslava (Stredná zdravotnícka škola Banská Bystrica).

Autorka spracovala diplomovú prácu na tému: Poh ad verejnosti na jednod ovú zdravotnú

starostlivos . Cie om diplomovej práce bolo prezentova všeobecný poh ad na jednod ovú

zdravotnú starostlivos a zisti názor verejnosti na danú formu starostlivosti.

V teoretickej asti diplomovej práce sa autorka venovala histórii jednod ovej zdravotnej

starostlivosti vo svete a na Slovensku, poukázala na sú asný stav a upozornila na výhody

jednod ovej zdravotnej starostlivosti v porovnaní s ústavnou starostlivos ou. Zdôraznila

význam práce sestier a potrebu špecifického prístupu k pacientom v zariadeniach

jednod ovej zdravotnej starostlivosti po as celého periopera ného obdobia. Teoretická

as je rozdelená na 5 kapitol.

V praktickej asti autorka zis ovala a analyzovala názor verejnosti na jednod ovú

zdravotnú starostlivos . Prieskum realizovala metódou dotazníka, ktorý pozostával zo 16

zatvorených otázok. Odpovede respondentov sú spracované formou analýzy, grafickým

znázornením a porovnávané s výsledkami výskumov a prieskumov s podobným

zameraním. Výsledky praktickej asti sú zhrnuté v závere nom vyhodnotení

a v odporú aní pre prax.

Autorka v diplomovej práci použila 53 prame ov, ktoré boli citované v zmysle platnej

normy STN ISO 690.

K ú ové slová: Periopera ná starostlivos . Jednod ová zdravotná starostlivos . Poh ad

verejnosti. Prieskum.

6

ABSTRACT

JUŠKOVÁ, Eva: Public view of one-day health care. (Diploma thesis) Slovak Medical

University in Bratislava. Faculty of Health in Banská Bystrica.

Supervisor: Mgr. Ruži ková Miroslava (Secondary School of Health in Banská Bystrica).

The theme of diploma thesis is: Public view of one-day health care. The aim of the thesis

is to point out the general idea of one-day health care and to find out public`s point of view

towards this form of care.

The thesis is divided into a theoretical and a practical part. The theoretical part is created of

5 chapters. The theoretical part provides a historical overview and a present state of one-

day health care in the world as well as in Slovakia. The attention is drawn towards

advantagesof one-day care in comparison with institutional care. The importance of nurses`

work andthe need for specific approach to patients in the institutions of one-day health care

during the entire perioperative period is also emphasised in this part of the thesis.

The practical part has a character of a research. In this section the author investigated and

analysed public`s opinion on one-day health care. To obtain primary data, an empirical

method of questionnaire was used. The questionnaire consists of 16 closed. The results of

questionnaires are processed by analysis, graphical representation and compared with the

results of research with similar focus.

n the conclusion part the author presents some practical recommendation for nursing work.

To process the diploma work 53 literary sources have been used and cited in accordance

with current standards STN ISO 690.

Keywords: perioperative care, one-day health care, public`s view, research

7

ZOZNAM TABULIEK

Tabu ka 1 Pohlavie respondentov

Tabu ka 2 Vek respondentov

Tabu ka 3 Vyhodnotenie otázky 1
















8

ZOZNAM GRAFOV

Graf 1 Pohlavie respondentov

Graf 2 Vek respondentov

Graf 3 Vyhodnotenie otázky 1
















9

ZOZNAM SKRATIEK

ASA - American Society of Anesthesiologists

ATB - Antibiotiká

EKG - Elektrokardiogram

GIT - gastrointestinálny trakt

JZS - Jednod ová zdravotná starostlivos

MZ SR - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

NHS - Národná zdravotná služba

Všzp - Všeobecná zdravotná pois ov a

10

OBSAH

ABSTRAKT ..................................................................................................................................................... 5

ABSTRACT ..................................................................................................................................................... 6

ZOZNAM TABULIEK ................................................................................................................................... 7

ZOZNAM GRAFOV ....................................................................................................................................... 8

ZOZNAM SKRATIEK ................................................................................................................................... 9

OBSAH ............................................................................................................................................................10

ÚVOD ............................................................................................................................................................. 12

1 SÚ ASNÝ STAV SKÚMANEJ PROBLEMATIKY ............................................................................ 14

2 HISTORICKÝ VÝVOJ ............................................................................................................................15

2.1 Vývoj vo svete .......................................................................................................................................... 16

2.2 Vývoj na Slovensku ................................................................................................................................. 18

3 VYMEDZENIE POJMU ........................................................................................................................... 20

3.1 Materiálno – technické vybavenie ........................................................................................................... 20

3.2 Personálne zabezpe enie .......................................................................................................................... 21

3.3 Rozsah výkonov ....................................................................................................................................... 22

3.4 Platba za výkony ...................................................................................................................................... 23

4 JEDNOD OVÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOS A JEJ VÝHODY ............................................. 24

4.1 Výhody pre pacienta ................................................................................................................................ 24

4.2 Výhody pre verejnos ............................................................................................................................. 26

5 ŠPECIFIKÁ PERIOPERA NEJ STAROSTLIVOSTI ......................................................................... 28

5.1 Predopera ná starostlivos ...................................................................................................................... 29

5.1.1 Vzdialená predopera ná príprava ........................................................................................................... 31

5.1.2 Konzultácia pacienta s lekárom ............................................................................................................. 32

5.1.3 Konzultácia so sestrou ........................................................................................................................... 33

5.1.4 Predopera né interné vyšetrene ............................................................................................................. 34

5.1.5 Anestéziologické predopera né vyšetrenie ............................................................................................ 34

5.1.6 Bezprostredná predopera ná príprava .................................................................................................... 35

5.1.7 Príjem pacienta ...................................................................................................................................... 36

5.2 Intraopera ná starostlivos ..................................................................................................................... 38

5.2.1 Anestéziologická sestra: ........................................................................................................................ 38

5.2.2 Inštrumentárna sestra ............................................................................................................................. 39

5.2.3 Cirkulujúca sestra: ................................................................................................................................. 39

5.3 Poopera ná starostlivos ........................................................................................................................ 39

5.3.1 Bezprostredná poopera ná starostlivos ................................................................................................ 39

5.3.2 Prepustenie pacienta do domácej starostlivosti ...................................................................................... 41

6 PRIESKUM ............................................................................................................................................... 43

6.1 Vymedzenie prieskumného problému .................................................................................................... 43

6.2 Cie prieskumu ....................................................................................................................................... 43

11

6.3 Úlohy prieskumu...................................................................................................................................... 43

6.4 Metóda prieskumu ................................................................................................................................... 44

7.5 Prieskumný súbor .................................................................................................................................... 45

6.6 Analýza výsledkov ................................................................................................................................... 46

6.7 Závere né zhrnutie výsledkov prieskumu.................................................................................................65

6.8 Diskusia ................................................................................................................................................... 72

ODPORÚ ANIA PRE PRAX ...................................................................................................................... 73

ZÁVER ........................................................................................................................................................... 75

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.........................................................................................................76

ZOZNAM PRÍLOH

12

ÚVOD

„Máme šancu lie i pacientov

modernejšie, kvalitnejšie

a efektívnejšie. Urobme to ! “

MUDr. Marian Faktor

Zmena je život. Je neoddelite nou sú as ou nášho žitia. Formuje našu osobnos , náš

charakter a aj uhol poh adu, akým pozeráme na svet. Zmena sa týka všetkých oblastí nášho

života. Ni nie je nemenné. Aj ošetrovate stvo vnímame ako neustále dynamicky sa

rozvíjajúci vedný odbor, ktorý musí zoh ad ova a reagova na nové poznatky v oblasti

medicíny a iných vied, ale aj na zmeny v zdravotnej starostlivosti a na požiadavky

spolo nosti (Schmidtová,2008). Sú asná reforma zdravotníctva prináša mnohé zmeny

v zdravotnej starostlivosti, ktoré sa bytostne dotýkajú nielen práce nás sestier, ale

predovšetkým pacienta. Nie všetky reformné kroky ale verejnos vníma pozitívne. Jednou

z týchto zmien je aj redukcia lôžok zariadení ústavnej starostlivosti a presun financií do

jednod ovej zdravotnej starostlivosti (JZS), ktorá sa z poh adu ministerstva zdravotníctva

javí ako efektívnejšia forma zdravotnej starostlivosti, výhodná nielen pre celý zdravotný

systém ale predovšetkým pre pacienta. My sa však zamýš ame nad tým, i aj široká

verejnos pozitívne vníma jednod ovú zdravotnú starostlivos a i má dostatok informácií

o jej výhodách. Pretože úspech celého zdravotného systému nie je len v rukách nás

zdravotníckych pracovníkov, ale predovšetkým v presved ení celej verejnosti, že daná

forma zdravotnej starostlivosti je vhodná, aj pre nich samotných.

Cie om našej závere nej práce bolo prezentova všeobecný poh ad na jednod ovú

zdravotnú starostlivos a zisti názor verejnosti na danú formu starostlivosti.

V teoretickej asti závere nej práce sme sa venovali vzniku, sú asnému stavu a výhodám

jednod ovej zdravotnej starostlivosti. V tejto asti sme predovšetkým poukázali na

význam správnej fyzickej, ale aj psychickej predopera nej prípravy, ktorá pomáha

pacientovi zvládnu celé periopera né obdobie a následnú rekonvalescenciu. Sú asne by

sme chceli vyzdvihnú význam práce zdravotných sestier pracujúcich v zariadeniach

jednod ovej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú neoddelite nou sú as ou poskytovania

zdravotnej starostlivosti. Praktickú as tvoril prieskum, kde sme pomocou dotazníkovej

metódy zis ovali názor verejnosti na jednod ovú zdravotnú starostlivos a jej výhody pre

13

celú spolo nos . V závere našej diplomovej práce sme zhodnotili výsledky prieskumu a na

základe našich skúseností sme vypracovali odporú ania pre prax.

14

1 SÚ ASNÝ STAV SKÚMANEJ PROBLEMATIKY

Moderná chirurgia a aj celá medicína smeruje k uplatneniu miniinvazívnych metód, ktoré

kladú vysoké požiadavky na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a jej bezpe nosti.

Rozvoj medicíny a technického vybavenia je spojený i s nemalými požiadavkami na

finan né prostriedky, ktoré sú potrebné pre zavádzanie noviniek v medicíne, o logicky

vedie k h adaniu úspor tam, kde je to možné (Czudek,2009). Alternatívy riešenia daného

problému musia by výhodné pre všetky zú astnené strany t.j. pre pacientov,

poskytovate ov zdravotnej starostlivosti aj zdravotné pois ovne.

Jednou z alternatív, ktorá umož uje zníži celkové náklady a pritom je výhodná aj pre

samotného pacienta, je jednod ová zdravotná starostlivos . Táto efektívna forma

zdravotnej starostlivosti vznikla v dôsledku poznania, že až 70 % z celkových nákladov za

hospitalizáciu tvoria prevádzkové náklady, ktoré zah ajú napr. stravu pre pacientov,

prá ov u, elektrickú energiu a odpady. Pri om len 30 % z celkových nákladov predstavujú

výdavky potrebné na samotnú lie bu a ošetrovanie chorých (Všzp,2001).

Výhody jednod ovej starostlivosti vidíme aj na strane pacientov – minimálny pobyt

v zdravotníckom zariadení, vysoká špecializácia lekárov a celého tímu, individuálny

prístup zdravotníckeho personálu, presne plánovaný termín a as operácie, nižšie riziko

nemocni nej nákazy, moderné technologické vybavenie opera nej sály, hotelové prostredie

poopera ných izieb (Sportclinic,2013). o viac si môže pacient pria ?

Napriek všetkým týmto výhodám sa formou jednod ovej zdravotnej starostlivosti na

Slovensku dáva ošetri len 10 – 15 % pacientov, zatia o v zahrani í je to 40 – 90%

operovaných pacientov, ktorých opera ný zákrok si nevyžaduje dlhodobú hospitalizáciu.

Na štandardných oddeleniach našich nemocníc sa poskytuje lie ba, ktorú by bolo možné

absolvova v zariadeniach jednod ovej starostlivosti bez zbyto ných nákladov. Všeobecná

zdravotná pois ov a eviduje cca 30 000 hospitalizácií za rok, ktoré sú kratšie ako 48

hodín. Vo vä šine prípadov bolo možné lie i pacientov formou jednod ovej zdravotnej

starostlivosti (Všzp,2011).

Prí iny sú rôzne. Na jednej strane sú to samotní lekári, ktorí neodporu ia svojim pacientom

túto formu starostlivosti, na druhej strane sú tu pacienti, ktorí z rôznych dôvodov nechcú

alebo nepoznajú výhody jednod ovej starostlivosti.

Napriek tomu, že sú asná redukcia lôžok a transformácia nemocníc viedla k vzniku

mnohých ,,jednod oviek“, ako sa prezývajú zariadenia jednod ovej starostlivosti, denne sa

stretávame s nedostato nou informovanos ou zo strany laickej verejnosti. Úlohou

15

zdravotníckych pracovníkov je zvýši záujem širokej verejnosti o danú formu zdravotnej

starostlivosti. Na to, aby sme túto úlohu mohli splni , musíme my sami pozna a pochopi

výhody jednod ovej zdravotnej starostlivosti. Rovnako dôležité je zisti ako verejnos

vníma túto zdravotnú starostlivos . Danou problematikou sa zaoberajú nie len komer né

periodiká, ale aj odborná verejnos .

Na Slovensku je to predovšetkým prof. MUDr. Peter Labaš, CSc., ktorý sa zaslúžil o vznik

jednod ovej zdravotnej starostlivosti u nás. V odbornej literatúre už v roku 1997

prezentoval vlastné skúsenosti s jednod ovou zdravotnou starostlivos ou. Na základe

svojho výskumu konštatuje, že jednod ová zdravotná starostlivos je efektívny,

spo ahlivý a hlavne ekonomický spôsob lie by prinášajúci najvä šie úspory zdravotníctvu

bez zníženia lie ebného štandardu. V prospech tohto chirurgického trendu sved í 87 %

spokojných pacientov s minimálnym po tom komplikácií (Labaš,1997).

Z novších prác sa danej problematike venuje MUDr. Czudek z eskej republiky. V svojej

knihe Jednodenní chirurgie prezentuje svoj prieskum realizovaný v Centru miniinvazivni

chirurgie Nemocnice Podlesí. Z daného prieskumu nás zaujala hlavne odpove pacientov,

i by jednodennú zdravotnú starostlivos odporu ili svojim známym. Až 100 % opýtaných

odpovedalo „áno“ (Czudek,2009), o potvrdzuje, že daná zdravotná starostlivos je

výhodná predovšetkým pre pacienta a jeho rodinu.

Jednod ovej zdravotnej starostlivosti z poh adu práce sestry sa na Slovensku venuje Doc.

PhDr. Eva Morovicsová, PhD. Zameriava sa hlavne na správnu edukáciu pacientov

a podporných osôb v jednotlivých obdobiach periopera nej starostlivosti, nácviku

potrebných zru ností vo vz ahu k charakteru chirurgického výkonu a v utváraní správnych

postojov k zmene zdravotného stavu a navrhovaným opatreniam. Vyzdvihuje prácu sestry,

ktorá sa aktívne zú ast uje na všetkých spomínaných innostiach (Morovicsová,2008).

V eskej republike sa témou ošetrovate skej starostlivosti v jednod ovej zdravotnej

starostlivosti zaoberá PhDr. Zvoní ková Marie autorka dvoch lánkov: „Jednodenní

chirurgie – p edopera ní p íprava nemocného z pohledu sestry a Jednodenní chirurgie -

poopera ní pé e o nemocného z pohledu sestry“, kde popisuje svoje skúsenosti z oddelenia

jednod ovej chirurgie The Carle Foundation Hospital v Urbana v USA (Zvoní ková,2006).

Naša diplomová práca sa v diskusii najviac opierala o prácu Bohumili Pavlátovej (2010),

ktorá v svojej práci prezentovala ošetrovate skú starostlivos v jednod ovej chirurgiu

z poh adu pacienta a sestry. Svoj prieskum realizovala formou dotazníka v troch

zariadeniach poskytujúcich jednod ovú zdravotnú starostlivos v eskej republike.

Výsledky jej prieskumu sme porovnávali s našimi zisteniami.

16

2 HISTORICKÝ VÝVOJ

Charakter starostlivosti o pacientov po opera ných zákrokoch sa v priebehu vývoja

udstva zna ne líšil. Na za iatku sa o svojich chorých starala hlavne rodina. Boli to práve

rodinní príslušníci, hlavne ženy, ktoré ošetrovali svojich príbuzných. Chorí boli lie ení

predovšetkým v domácich podmienkach. Zámožnejší mali vlastných lekárov.

O chudobných sa starali ich rodinní príslušníci, potulní ránhoji i a lekári s malými

lie ite skými schopnos ami (Jušková,2011). Až v otrokárskej spolo nosti sa zria ujú

lie ebne, domy zdravia a valetudinária, ktoré sa stali základom neskorších nemocníc. Od

tohto obdobia bol chorý po opera ných zákrokoch lie ený prevažne v rôznych typoch

ústavnej starostlivosti, kde sa kládol dôraz hlavne na lie enie ochorenia už menej na

priania samotného pacienta. Rozvíjali sa aj samotné chirurgické odbory a ošetrovate stvo.

Lekári vykonávali oraz zložitejšie operácie, ktoré si vyžadovali a dodnes aj vyžadujú

následnú odbornú starostlivos . Pacienti zostávali v nemocniciach asto krát až do úplného

vylie enia. Bola im poskytovaná vysokokvalitná starostlivos , napriek tomu však strácali

kontakt so svojím prirodzeným prostredím. Pocit izolácie, zmena zaužívaných stereotypov

a odlú enie od rodiny nepriaznivo vplýva na celkový zdravotný stav a tým aj na procesy

hojenia. Posledných 25 rokov patrí v chirurgii jednozna ne rozvoju laparoskopických

a miniinvazívnych opera ných techník. Rozšírením operatívy, vývojom nových

laparoskopických inštrumentov a vylepšovaním prístrojového vybavenia sa zdokonalila

opera ná technika, pribúdali opera né skúsenosti, znížilo sa percento komplikácií

a výrazne sa skrátila doba potrebná na zotavenie chorého po opera nom zákroku, o viedlo

k rozvoju jednod ovej zdravotnej starostlivosti (Marko, 2012).

2.1 Vývoj vo svete

Prvopo iatky jednod ovej starostlivosti siahajú až na za iatok 20 storo ia. Otcom

jednod ovej chirurgie sa stal James Nicoll (1864 - 1921). Bol detským chirurgom v Sick

Children´s Hosptal and Dispensary v Glasgow v Škótsku. Základy jednod ovej zdravotnej

starostlivosti položil už v období rokov 1899 až 1909. Svojich detských pacientov

prepúš al ešte v de operácie do domáceho lie enia. K významnému rozšíreniu

jednod ovej starostlivosti však po tomto období nedošlo. Hlavnou prí inou bol strach

chirurgov z komplikácií, nedokonalá anestézia, analgézia a psychologické zábrany

personálu. Až neúmerné náklady na zdravotníctvo, zvýšený výskyt nozokomiálnych nákaz,

17

zlepšenie technického vybavenia, medicínskych postupov a farmakológie boli hlavným

stimulom redukova hospitalizáciu a po et chirurgických lôžok v USA. To viedlo

k rozvoju jednod ovej zdravotnej starostlivosti, vo svete skôr známej pod názvom one-day

surgery iže jednod ová chirurgia (Janík,2010).

Prvé oficiálne centrum jednod ovej zdravotnej starostlivosti vzniklo v USA vo Phoenixe

štát Arizona v roku 1970, ke dvaja lekári poskytovali v asné, pohodlné a komfortné

chirurgické služby pre pacientov vo svojej komunite, aby ušetrili svojich pacientov od

neosobných bežných nemocníc (Wikipedia,2012).

V Spojených štátoch je týmto typom starostlivosti ošetrených 90 % pacientov

vyžadujúcich plánovanú opera nú starostlivos . Pacienti sú operovaní vä šinou v úzko

špecializovaných centrách, ktoré sú zamerané predovšetkým na zisk a vzájomne si

konkurujú (Hudecová,2010).

V Austrálii je situácia odlišná. Jednod ovú starostlivos poskytujú v centrách ambulantnej

chirurgie v rámci verejných a súkromných nemocníc. Tieto centrá prevládajú nad po tom

samostatných stredísk (Roberts,2005). Zníženie nákladov v spojení s alšími výhodami

pre pacienta a jeho príbuzných vedie k zvýšeniu dopytu po jednod ovej zdravotnej

starostlivosti v Austrálii. Podobne ako v Austrálii je napríklad v Izraeli poskytovaná

jednod ová zdravotná starostlivos prevažne v klasických nemocniciach, ale na

samostatných oddeleniach vytvorených pre prípad vojnového konfliktu alebo prírodnej

katastrofy. V režime jednod ovej zdravotnej starostlivosti sa tu môžu vykonáva iba tie

zákroky, ktorých celkové trvanie nepresiahne jednu hodinu. Je to z dôvodu, aby dané

kapacity mohli by k dispozícii v prípade katastrofy (Malý,2006).

Rozvoj jednod ovej zdravotnej starostlivosti v Európe nastal v 90. rokoch minulého

storo ia.

V severských európskych krajinách je operovaných v systéme jednod ovej starostlivosti

až 70 % , v Nemecku 70 - 80%, v esku okolo 40 % pacientov.

Vo Ve kej Británii NHS predpokladá, že až 70% zo všetkých plánovaných zákrokov je

vykonávaných v režime jednod ovej starostlivosti. Existuje národný online program, ktorý

umož uje, aby sa pacient objednal na termín, kedy chce by operovaný (Roberts,2005).

Zaujímavý je aj systém domácej poopera nej starostlivosti, ktorú zabezpe ujú aj

dobrovo nícke organizácie. Tie pomáhajú pacientom v domácom prostredí a zabezpe ujú

aj starostlivos o deti, ak je operovaný rodi (Czudek,2009).

Dôležitú úlohu v systéme zohrávajú sestry. Pred operáciou objednávajú pacientov,

zabezpe ujú manažment predopera ných vyšetrení, posudzujú zdravotnú spôsobilos

18

pacienta na opera ný zákrok, pri om konzultujú zdravotný stav s lekárom. Po operácii,

okrem samotnej ošetrovate skej starostlivosti, zabezpe ujú aj telefonický kontakt

s pacientom v prípade komplikácií. Práca sestry v systéme jednod ovej starostlivosti je

ve mi náro ná, preto Royal College of Nursing a Britská asociácia jednod ovej chirurgie

aktívne podporujú a presadzujú posilnenie ošetrovate stva v tejto oblasti (Roberts,2005).

2.2 Vývoj na Slovensku

Na Slovensku sa jednod ová zdravotná chirurgia za ala vyvíja od roku 1998.

Hospitalizácia sa výrazne skrátila v dôsledku zavedenia laparoskopických

a miniinvazívnych metód chirurgickej lie by. Za ali vznika prvé centrá jednod ovej

zdravotnej starostlivosti. Pacienti si danú starostlivos museli plne hradi . Od roku 2004

má Slovensko vytvorený aj legislatívny rámec pre vznik jednod ovej zdravotnej

starostlivosti (Maštejová,2007). Vyhláškou MZ SR . 770/2004, ktorou sa ustanovujú

ur ujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení (Vyhláška, 2004). Rozsah

poskytovaných výkonov ur uje odborné usmernenie MZ SR, o výkonoch jednod ovej

zdravotnej starostlivosti, ktoré vstúpilo do platnosti 30. 1. 2006 a zah alo okolo 260

výkonov. Nové odborné usmernenie MZ SR . 12225/2009, zo d a 18. 8. 2009 reguluje

poskytovanie jednod ovej zdravotnej starostlivosti. Obsahuje všeobecné podmienky

poskytovania výkonov pre pacientov a je rozdelené na dospelý a detský vek. Dané

usmernenie obsahuje viac ako 430 výkonov, z toho približne 130 u detí (SME,2009). Jedná

sa o rôzne zákroky v odboroch všeobecná, úrazová, plastická, gastroenterologiská

chirurgia, gynekológia, oftalmológia, otorinolaryngológia, urológia, gastroenterológia

a zubné lekárstvo. Naj astejšie operácie vykonávané v režime jednod ovej zdravotnej

starostlivosti sú o né zákroky, artroskopické a gynekologické zákroky, operácie mandlí,

odstra ovanie benigných nádorov kože i operácie varixov (Všzp,2001). Na Slovensku sa

vykonávajú zákroky v samostatných centrách jednod ovej zdravotnej starostlivosti a tiež

skoro v každej nemocnici poskytujúcej aj ústavnú starostlivos .

Jednod ová zdravotná starostlivos sa postupne rozširuje najmä v dôsledku mnohých

výhod pre pacientov i pois ovne. Navyše je podporovaná vládnym programom

Ministerstva zdravotníctva SR v rámci redukcie lôžok v nemocniciach a presunu

starostlivosti do efektívnejšej jednod ovej zdravotnej starostlivosti (Potocký,2012).

Práca sestry v odboroch jednod ovej zdravotnej starostlivosti je rôznorodá. Zah a

predopera nú prípravu pacienta, ošetrovate skú starostlivos po as hospitalizácie, ale aj po

19

jej ukon ení. Kratšia hospitalizácia neznamená, že ošetrovate ská starostlivos je menej

intenzívna. Naopak, sestra pracujúca v jednod ovej zdravotnej starostlivos musí ma

výborné pozorovacie schopnosti, aby dokázala predvída možné komplikácie a vedela

správne posúdi schopnosti a psychické rozpoloženie pacienta a jeho podporných osôb.

Musí disponova nielen odbornými vedomos ami a zru nos ami ale aj komunika nými

schopnos ami, aby dokázala správne edukova pacienta, a tým predišla možným

komplikáciám.

20

3 VYMEDZENIE POJMU

Jednod ová zdravotná starostlivos predstavuje moderný a efektívny spôsob lie by, ktorej

sú as ou je plánovaný opera ný, prípadne diagnostický výkon spojený s krátkodobou

hospitalizáciou. V praxi sa asto tento typ starostlivosti ozna uje aj názvom ,,jednod ová

chirurgia“, ktorý je odvodený z anglického výrazu „one-day surgery“.

Tieto pojmy ozna ujú postup charakteristický tým, že pacient je operovaný v de prijatia

do zdravotného zariadenia a do 24 hodín je prepustený do domáceho lie enia, pri om

musia by splnené všetky podmienky garantujúce bezpe ný a nekomplikovaný poopera ný

priebeh. Nejde o novú lie ebnú metódu, ale o zmenu v manažmente poopera nej

starostlivosti. Pacient na svojej ceste k uzdraveniu neprejde štandardným nemocni ným

oddelením a nie je tak vystavený riziku nozokomiálnej nákazy. Pri om nie je dôležité i sa

opera ný zákrok vykonáva v klasickej nemocnici v rámci oddelenia jednod ovej

zdravotnej starostlivosti, alebo v samostatnom zariadení vybudovanom pre tieto ú ely

(Plátalová,2010). Napriek tomu, že legislatívne je táto starostlivos zaradená medzi

ambulantnú zdravotnú starostlivos , asto ju vnímame ako ur itý prechod medzi

ambulantnou a ústavnou starostlivos ou. Vyhláška MZ SR z 20.decembra 2004 .

770/2004, ktorou sa stanovujú ur ujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych

zariadení definuje zariadenie jednod ovej zdravotnej starostlivosti ako miesto, ktoré je

ur ené na vykonanie chirurgických výkonov v príslušných špecializa ných odboroch alebo

na vykonanie takých diagnostických a lie ebných výkonov, pri ktorých sa predpokladá, že

zdravotný stav osoby bude vyžadova nepretržitý pobyt osoby na lôžku nepresahujúci 24

hodín (Vyhláška,2004).

3.1 Materiálno – technické vybavenie

Oddelenie jednod ovej zdravotnej starostlivosti, ako popisuje Czudek (2009), by malo by

umiestnené v tichom prostredí, s dobrou dopravnou dostupnos ou a so samostatným

parkoviskom. Napriek tomu, že budova môže by postavená v modernom štýle, musí

sp a základné požiadavky stanovené pre lôžkové zdravotnícke zariadenia. Ideálne

pracovisko jednod ovej zdravotnej starostlivosti má samostatný príjem, opera nú as ,

poopera né izby, ambulantnú a administratívnu as . Takéto zariadenie je prevádzkovo,

medicínsky a ekonomicky najvýhodnejším variantom (Pavlátová,2010).

21

Minimálne personálne a materiálno - technické vybavenie zariadení jednod ovej

starostlivosti je definované vo vyhláške MZ SR . 428/2006 z 12. júna 2006. Tá presne

stanovuje materiálno- technické vybavenie, ktorým musia disponova jednotlivé zariadenia

a základné funk né priestory, medzi ktoré patrí:

a) ambulancia,

b) akáre ,

c) toaleta pre pacientov,

d) toaleta pre personál,

e) recepcia, prijímacia kancelária, ktorá môže by kumulovaná s akár ou,

f) šat a pre pacientov s uzamykate nými príru nými skrinkami,

g) opera ný trakt: - hygienický filter pre pacientov,

- hygienický filter pre personál s toaletou, umývadlom a sprchou,

- predopera ná miestnos s umývadlom,

- miestnos na umývanie rúk personálu nadväzujúca na opera nú sálu,

- miestnos na umývanie nástrojov,

- miestnos na sterilizáciu nástrojov,

- miestnos s výlevkou pre upratova ku,

- opera ná sála,

- istiaca miestnos s výlevkou s prívodom studenej a teplej vody,

h) miestnos na pozákrokové sledovanie pacientov,

i) denná miestnos pre personál,

j) šat a pre personál zvláš pre mužov a pre ženy,

k) skladové priestory

l) priestor na uloženie upratovacích potrieb (Výhláška,2006).

Minimálna plocha opera nej sály je 20m2 a musí sp a prísne hygienické a bezpe nostné

kritéria. Miestnos na pozákrokové sledovanie pacientov musí ma minimálnu plochu

10m2 na jednu poste . Je výhodné ak je miestnos vybavená aj samostatným sanitárnym

zariadením ako je umývadlo, sprcha a WC.

3.2 Personálne zabezpe enie

Minimálne personálne zabezpe enie zariadenia jednod ovej zdravotnej starostlivosti

tvoria:

22

a) lekári so špecializáciou v príslušnom špecializa nom odbore, v ktorom je poskytovaná

JZS,

b) sestry so špecializáciou v špecializa nom odbore ošetrovate ská starostlivos

v odboroch chirurgie, prípadne v iných špecializa ných odboroch, v ktorých je

poskytovaná JZS,

c) sestry so špecializáciou v odbore inštrumentovanie v opera nej sále (Vyhláška,2006),

d) pomocný zdravotnícky personál.

Ak je poskytovaná aj anestéziologická starostlivos , sú as tímu tvorí aj:

a) lekár so špecializáciou v špecializa nom odbore anestéziológia a intenzívna

medicína,

b) sestra so špecializáciou v špecializa nom odbore anestéziológia a intenzívna

medicína.

Vyhláška ur uje aj personálne obsadenie odborných garantov, pri om sa kladie dôraz na

d žku praxe (min. 5 ro ná) a špecializáciu v príslušnom špecializa nom odbore.

Už dané kritéria sú ur itou zárukou profesionálneho poskytovania zdravotnej

starostlivosti. Efektívna jednod ová zdravotná starostlivos je založená na vysokej

odbornosti a skúsenosti všetkých lenov tímu. Je to kombinácia skúseného lekára

v príslušnom špecializa nom odbore, ktorý dokáže uskuto ni rýchly a o najmenej

invazívny zákrok, erudovaného anestéziológa, ktorý zabezpe í nekomplikovaný priebeh

anestézie, minimálny výskyt nežiaducich ved ajších ú inkov anestetík, a profesionálnej

sestry poskytujúcej vysokokvalitnú ošetrovate skú starostlivos a dôležitú edukáciu

pacienta a jeho príbuzných. Poskytovanie jednod ovej starostlivosti je podmienené

aktívnou spoluprácou medzi zdravotníckymi pracovníkmi, pacientom a jeho najbližšími.

Dôležitá je aj spolupráca s rehabilita nými pracovníkmi, prípadne agentúrami domácej

ošetrovate skej starostlivosti (Žiaková,2006).

3.3 Rozsah výkonov

Výkony poskytované v jednod ovej zdravotnej starostlivosti sú presne vymedzené

v Odbornom usmernení Ministerstva zdravotníctva SR . 12225/2009 zo d a 18. 8. 2009.

V om nájdete viac ako 430 rôznych výkonov v odboroch: chirurgia, ortopédia

a traumatológia, plastická chirurgia, gynekológia a pôrodníctvo, oftalmológia,

otolaryngológia, urológia, gastroenterologická chirurgia a gastroenterológia a v

príslušných pediatrických odboroch. Odborné usmernenie stanovuje aj jednotlivé sú asti

23

jednod ovej starostlivosti a osobitné podmienky poskytovania výkonov u dospelých a detí

(Odborné usmernenie,2006).

Poskytovanie výkonov musí by zdravotne indikované. Sú as ou výkonu jednod ovej

zdravotnej starostlivosti je:

a) komplexné vyšetrenie pacienta lekárom, ktorý poskytuje výkon jednod ovej

zdravotnej starostlivosti,

b) poskytnutie výkonu jednod ovej zdravotnej starostlivosti pod a zdravotnej indikácie,

c) poskytnutie anestézie po as výkonu a následné zabezpe enie potrebnej zdravotnej

starostlivosti anestéziológom po anestézii,

d) v indikovaných prípadoch odoslanie odobratého biologického materiálu na

histologické vyšetrenie, záznam o výsledku histologického vyšetrenia v zdravotnej

dokumentácii pacienta a manažment pacienta v prípade onkologicky pozitívneho

histologického vyšetrenia,

e) zdravotná starostlivos súvisiaca s výkonom jednod ovej zdravotnej starostlivosti

v poopera nom období vrátane rád a pou enia pacienta pred jeho prepustením do

domácej starostlivosti,

f) v prípade potreby aj telefonické poskytnutie rady pacientovi po jeho prepustení do

domácej starostlivosti (Odborné usmernenie,2006).

Sestra sa aktívne zú ast uje vo všetkých uvedených innostiach. Jej udský prístup

a profesionálne vystupovanie sa v nemalej miere podie a na obraze jednod ovej

zdravotnej starostlivosti v o iach verejnosti.

3.4 Platba za výkony

Zdravotné pois ovne zazmluv ujú s poskytovate mi viac ako 50 % z celkového po tu

výkonov jednod ovej zdravotnej starostlivosti (Hudecová,2010). To znamená, že vä šia

as opera ných zákrokov je bu plne preplácaná zdravotnou pois ov ou, prípadne as

nákladov preplatí pois ov a a pacient uhradí iba poplatok za nadštandardné služby.

Spravidla táto iastka nepresahuje sumu 30 Eur. Sú však výkony, ktoré pois ovne

nepreplácajú a hradí si ich pacient v plnej miere, ako napríklad korek né operácie

plastickej chirurgie, umelé prerušenie tehotenstva, sterilizácia. Aj ke vä šina zariadení

má cenník zverejnený ma internetovej stránke, prípadne v príjmovej ambulancii, je

potrebné už pri plánovaní opera ného zákroku upozorni pacienta na platbu a spôsob

úhrady.

24

4 JEDNOD OVÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOS A JEJ VÝHODY

Jednod ová zdravotná starostlivos je efektívny, spo ahlivý a hlavne ekonomický spôsob

lie by, ktorý prináša najvä šie úspory zdravotníctvu bez zníženia lie ebného štandardu

(JANÍK,2010). O efektívnej zdravotnej starostlivosti hovoríme vtedy, ak je výhodná pre

pacientov, poskytovate ov zdravotnej starostlivosti, zdravotné pois ovne a štát.

Napriek tomu na alej zostáva ur itou popoluškou medzi ostatnými typmi zdravotnej

starostlivosti. Na to, aby sa dostala do popredia záujmu nielen zdravotníckej, ale aj širokej

verejnosti, musia všetky zainteresované strany pochopi význam a možnosti využitia

jednod ovej zdravotnej starostlivosti v celom zdravotnom systéme.

4.1 Výhody pre pacienta

Pacient je tradi né ozna enie osoby prijímajúcej zdravotnú starostlivos . Zvy ajne sa ním

lovek stáva, ke vyh adá pomoc v chorobe alebo podstúpi chirurgický zákrok. Slovo

pacient pochádza z latinského pôvodu (patiens), o znamená trpezlivos a znášanie

(Kozierová,1995).

Dnes pacient ale neprijíma zdravotnú starostlivos bezvýhradne. Ak mu to zdravotný stav

dovolí, rozhoduje sa spolu so svojím lekárom, akým spôsobom a ako dlho bude lie ený.

Každý má právo rozhodova o svojom zdraví. V minulosti museli by pacienti aj po

menších chirurgických zákrokoch nieko ko dní hospitalizovaní. Boli odtrhnutí od svojej

rodiny, napriek tomu, že nepotrebovali špeciálnu lekársku ani ošetrovate skú starostlivos .

Ak mala sestra na oddelení napr. 20 pacientov v podstate ošetrovala hlavne 4 - 5 chorých

vo vážnejšom zdravotnom stave. Ostatným bola poskytovaná predovšetkým

opatrovate ská starostlivos . Dostávali stravu, lieky, ktoré už dlhodobo užívali aj pred

zákrokom, analgetiká a hlavne sedatíva na spanie, lebo v nemocnici si nedokázali

plnohodnotne odpo inú . Ak im to lekár umožnil, odchádzali cez víkendy na priepustky

domov, kde sa cítili ove a lepšie. Pacienti neboli nau ení odporova systému a preto sa

hospitalizácia na Slovensku stala ,,národným športom“. Zmena poh adu na pacienta a zlé

ekonomické ukazovatele priniesli zmeny v zdravotnej starostlivosti.

Jednod ová starostlivos ma pre pacienta nieko ko výhod:

• pacient má vä šiu možnos výberu – môže si vybra termín opera ného zákroku

a operatéra. akacie doby na opera ný zákrok sú ove a kratšie a vzh adom na vopred

plánované operácie a neprítomnos akútnych príjmov sa nestáva, že by sa musel

25

meni termín opera ného zákroku, ako to býva na bežných chirurgických

oddeleniach,

• znižuje sa stres z hospitalizácie – pacient prichádza na oddelenie tesne pred

opera ným zákrokom a po operácii zostáva na oddelení len pár hodín, kým sa mu

nestabilizuje zdravotný stav a nie je schopný odís .

Oddelenia jednod ovej starostlivosti bývajú zvy ajne moderne a nadštandardne

zariadené (televízor, internet, samostatné toalety a sprchy na izbách), o umož uje

pacientom strávi potrebný as po as hospitalizácie v komfortnom prostredí

nepripomínajúcom klasickú nemocni nú izbu.

Dôležitá je aj prítomnos príbuzných hlavne u detských pacientov, ktorá výrazne

eliminuje strach pacienta a jeho príbuzných,

• minimalizujú sa poopera né ažkosti – v jednod ovej zdravotnej starostlivosti sa

využívajú hlavne endoskopické a miniinvazívne metódy, ktoré minimalizujú ve kos

opera nej rany, a tým znižujú výskyt poopera ných bolestí, adhézií a sekundárneho

hojenia opera nej rany.

Opera né zákroky a celkovú starostlivos vykonávajú lekári a sestry s dlhoro nou

skúsenos ou a pod a platnej legislatívy len so špecializáciou v danom odbore.

Po as anestézie sa využívajú anestetiká s minimálnym výskytom ved ajších

nežiaducich ú inkov a s krátkou dobou celkového pôsobenia,

• eliminuje sa výskyt trombembolického ochorenia – minimálna ve kos opera ných

rán a s tým spojená znížená bolestivos , umož ujú v asnú mobilizáciu a chôdzu,

ktorá je najlepšou prevenciou vzniku príp. komplikácií,

• absencia nozokomiálnych nákaz – je to dôsledok krátkej a výhradne plánovanej

hospitalizácie. Nemocni né nákazy komplikujú svojimi negatívnymi dôsledkami

zdravotnú starostlivos . Zvyšujú chorobnos , úmrtnos , ako aj finan né náklady.

Nepriaznivo ovplyv ujú kvalitu života pacientov. V sú asnosti sa už v niektorých

nemocniciach šíria bakteriálne kmene rezistentné na všetky skupiny klinicky

dostupných antibiotík (Langšádl,2011),

• poopera ná starostlivos v domácom prostredí – je pre pacientov a ich príbuzných

jedno z najdôležitejších kritérií, pre o sa zvy ajne rozhodnú pre túto formu

zdravotnej starostlivosti. Domáce prostredie je pre pacienta menej stresujúce. Má

svoje pohodlie, pokoj a svojich najbližších okolo seba. Rodinní príslušníci dávajú

pacientovi pocit istoty a bezpe ia,

26

• rýchlejší návrat do bežného života – opera né zákroky s minimálny zásahom do

organizmu a výskytom nežiaducich komplikácií pozitívne vplývajú na rýchlejšiu

rekonvalescenciu, o umož uje, aby sa lovek v krátkom období vrátil k svojmu

bežnému životnému štýlu. Pacienti sú schopní už za nieko ko dní vykonáva svoje

obvyklé aktivity a môžu sa vráti do zamestnania, o výrazne ovplyv uje ich

finan nú stabilitu.

Jednod ová zdravotná starostlivos šetrí peniaze nielen vlastným pacientom, ale celému

zdravotnému systému. To, o zdravotné pois ovne ušetria na krátkodobej starostlivosti,

môžu použi na nákladnú lie bu ažko chorých pacientov. Tým je v podstate krátkodobá

starostlivos prínosom pre všetkých pacientov Slovenska.

4.2 Výhody pre verejnos

Jednod ová zdravotná starostlivos je výhodná nielen pre pacienta, ale aj pre celý

zdravotný systém. Jej celkové náklady sa pohybujú okolo 10 % v porovnaní s 90 %

nákladov na hospitalizácie v medicínskych odboroch, v rámci ktorých je možné vykonáva

aj výkony jednod ovej starostlivosti (Hudecová, 2010).

Úspora sa dosahuje hlavne znížením prevádzkových nákladov, ktoré od erpávajú zna nú

as finan ných nákladov na lie bu, pri om je zachovaná kvalita zdravotnej starostlivosti.

Hovorí sa, že nemocni ná izba je ove a drahšia ako hotelová.

Sú asná doba prináša nové poznatky v oblasti medicíny a farmakológie. Do praxe sa

zavádzajú moderné opera né postupy využívajúce najnovšiu prístrojovú techniku, ktorá je

finan ne náro ná. Na to, aby zdravotný systém dokázal preplati nákladnú starostlivos

vážne chorých pacientov, je potrebná úspora finan ných zdrojov. Presun operácií do

režimu jednod ovej starostlivosti by ušetril v rezorte zna né finan né prostriedky, aj

napriek tomu, že samotná existencia jednod ovej zdravotnej starostlivosti je založená

rovnako na najnovších miniinvazívnych postupoch (Maštejová,2007).

Priame náklady na opera ný výkon sú vzh adom na potrebu využitia moderných

technológií nezriedka vä šie. Otázka ekonomickej efektivity je však ove a komplexnejšia.

Menšie poopera né bolesti, menšia kompromitácia funkcií gastrointestinálneho

a kardiopulmonálneho systému, v asná mobilizácia, nižší výskyt komplikácií, kratší pobyt

na lôžku v nemocnici a priaznivejšia rekonvalescencia výrazne znižujú náklady lie by

(Šoltés,2005).

27

Tieto výkony navyše nevyžadujú náro né zabezpe enie po etným zdravotníckym

personálom, iže menší po et zamestnancov dokáže ošetri vä ší po et pacientov

(Maštejová,2007). Zamestnanci v týchto zariadeniach pracujú prevažne v denných

službách a cez pracovné dni, o predstavuje úsporu nielen na platoch zamestnancov, ale aj

alšie úspory na prevádzkových nákladoch.

Krátkodobá hospitalizácia má aj jednu dôležitú výhodu. Znižuje výskyt nozkomiálnych

nákaz. Táto už spomínaná výhoda je rovnako dôležitá nielen pre pacienta, ale šetrí aj

nemalé finan né náklady na následnú lie bu a prevenciu. Nemocni ná nákaza je vážny

epidemiologický problém – aj najlepšie nemocnice majú (pod a výsledkov relevantných

štúdií) okolo 20% nemocni ných nákaz v chirurgických odboroch a približne 10 %

v interných odboroch (Czudek,2009). Na samotnú následnú lie bu sa vynakladajú

obrovské finan né prostriedky.

Práve tak, ako pre zdravotné pois ovne, je jednod ová starostlivos prínosom aj pre

zamestnávate ov, lebo vracia udí skôr do pracovného života (Mašlejová,2005). Pacient

nie je dlhodobo práceneschopný, iže odvádza dávky do zdravotnej a sociálnej pois ovne.

Výsledkom je, že zdravotná pois ov a platí za jednod ovú starostlivos menej, ale dostáva

viac v odvodoch za daného poistenca. Výkony jednod ovej zdravotnej starostlivosti

predstavujú spôsob ako obrazne dosta udí von z nemocníc. Ponúkajú možnos skôr

vylie i chorých a skôr vráti udí na pracoviská (Mašlejová,2003).

28

5 ŠPECIFIKÁ PERIOPERA NEJ STAROSTLIVOSTI

Pod pojmom periopera né obdobie rozumieme as pred, po as a po operácii. Zahr uje tri

fázy: predopera nú, intraopera nú a poopera nú.

Predopera né obdobie sa za ína rozhodnutím pre chirurgický zásah a kon í sa prevozom

pacienta do opera nej sály. V tomto období sa pacient pripravuje fyzicky a psychicky na

operáciu. Dôležitým aspektom predopera nej ošetrovate skej starostlivosti je nau i

pacienta, o má vedie (Kozierová,1995).

Intraopera né obdobie prebieha po as operácie pacienta. Za ína sa prenesením pacienta na

opera ný stôl a kon í sa prevozom na ošetrovaciu jednotku. V opera nej sále sa o pacienta

stará predovšetkým opera ná a anesteziologická sestra.

Poopera ná starostlivos nasleduje po operácii. Vykonáva sa na poopera ných izbách.

V zariadeniach v ústavnej starostlivosti sa kon í prepustením pacienta do domácej

starostlivosti (Jušková,2011).

V jednod ovej zdravotnej starostlivosti mnohokrát pokra uje aj po prepustení. Skrátená

hospitalizácia si vyžaduje špecifický prístup k pacientom. Aktívna spolupráca sestry

s pacientom nielen po as hospitalizácie, ale aj po prepustení pacienta do domácej lie by je

základný predpokladom úspešnej lie by v režime jednod ovej zdravotnej starostlivosti.

Hlavným cie om periopera nej starostlivosti je adekvátne pripravi pacienta na opera ný

zákrok, pomôc mu zvládnu opera nú zá až a u ah i mu rekonvalescenciu.

V rámci jednod ovej zdravotnej starostlivosti sa o akáva zo strany zdravotníckeho

personálu poskytova pacientom kvalitnú ošetrovate skú starostlivos po as celého pobytu

v zdravotníckom zariadení a aj po prepustení do domáceho ošetrenia. Nástroje kvality,

ktoré môže sestra v rámci svojej práce využi sú Mapy starostlivosti. Pomáhajú sestre

správne sa zorientova pri poskytovaní ošetrovate skej starostlivosti a zamera sa na

prípadné odchýlky. V jednod ovej zdravotnej starostlivosti sa využívajú hlavne preto, že

u plánovaného pacienta je diagnóza jasná, proces poskytovanej ošetrovate skej

starostlivosti je rutinný a detaily starostlivosti sa zvä ša opakujú (Lichá,2009).

Dôležitá je aj spolupráca sestry s podpornými osobami, ktoré pomáhajú pacientovi zvláda

poopera né zotavenie v domácom prostredí.

V zariadeniach jednod ovej zdravotnej starostlivosti sú kladené vyššie nároky na

všestrannos sestier. Vzh adom k rýchlej výmene pacientov sú potrebné okrem dobrej

vedomostnej úrovne sestier aj organiza né a psychologicko – komunika né schopnosti

29

(Czudek,2009). Dôležitá je aj schopnos empatie. Vedie sa vcíti do pocitov pacientov

pomáha sestre lepšie pochopi pacienta, a tým odhali možné problémy, s ktorými sa môže

pacient stretnú v periopera nom období.

5.1 Predopera ná starostlivos

Predopera ná príprava pacientov pri plánovaných operáciách sa za ína rozhodnutím

lekára, ktorý ukon il všetky vyšetrenia potrebné k stanoveniu indikácie na operáciu a po

súhlase pacienta s opera ným zákrokom. Práca sestry po as predopera ného obdobia je

zameraná na optimálnu prípravu pacienta pred opera ným zákrokom (Jušková,2011).

V jednod ovej zdravotnej starostlivosti býva dátum operácie asto plánovaný týždne alebo

mesiace dopredu. Výhodou je dostatok asu pre zdravotníckych pracovníkov na dôkladnú

prípravu pacienta nielen po fyzickej, ale aj po duševnej stránke. as poskytuje pacientovi

možnos vyrovna sa z operáciou a pripravi sa na u. Nevýhodou dlhšieho akacieho

obdobia je zvýšená psychická zá až pacienta spôsobená o akávaním operácie a pri jeho

nedostato nej informovanosti aj množstvo skreslených, mylných informácií, ktoré dostáva

od svojho okolia (Jušková,2011).

Úspešný priebeh operácie a poopera nej lie by do istej miery podmie uje správna

predopera ná príprava.

Všeobecná príprava

Zahr uje požiadavky týkajúce sa všetkých pacientov bez oh adu na ochorenie alebo

chirurgický zákrok. Sem patrí interné a anestéziologické predopera né vyšetrenie, duševná

príprava, príprava GIT-u, celková o ista, príprava opera ného po a, podpísanie

informovaného súhlasu s opera ným zákrokom.

Špeciálna príprava

Závisí od zdravotného stavu chorého a druhu opera ného zákroku (Sta ková,1981). Patrí

sem antikoagula ná a ATB lie ba, laváž GIT- u ,ale aj odborné vyšetrenia, napríklad

kardiologické, p úcne vyšetrenie.

Fyzická príprava

Sú as ou fyzickej prípravy pacienta je sledovanie vitálnych funkcií, podávanie liekov

zabezpe ujúcich optimálny celkový zdravotný stav, aplikácia ortográdnej laváže potrebnej

na dôkladné vyprázdnenie riev, ale aj celková o ista pacienta, bandáž dolných kon atín,

príprava opera ného po a a pod. Postup uvedenej prípravy závisí od druhu opera ného

zákroku a celkového stavu pacienta.

30

Psychická príprava

Z h adiska psychickej prípravy pacienta je potrebné pomocou verbálnej a neverbálnej

komunikácie povzbudi chorého a psychicky ho pripravi na opera ný zákrok, pri om je

dôležité akceptova práva pacientov (Jušková,2011).

asto pozorujeme, že psychicky nepripravení pacienti ažšie znášajú miestnu

i celkovú anestéziu a poopera né obdobie. Rozrušenie pacienta zvyšuje hladinu

endogénnych katecholamínov, a tým vyvoláva tachykardiu a hypertenziu, ktoré môžu by

osobitne nebezpe né u kardiakov a hypertonikov (Bohuš,1992). Okrem toho úvod, ale aj

preberanie z anestézie, je u rozrušených pacientov ažký a komplikovaný. Psychická

príprava má by preto neoddelite nou sú as ou celkovej prípravy.

Kvalita psychickej prípravy závisí od:

1. celkového zdravotného stavu pacienta:

a) fyzického - závažnos prejavov ochorenia, celkový fyzický stav pred samotným

predopera ným obdobím,

b) psychického - osobnos pacienta, výskyt psychických ochorení, schopnos reagova na

zá ažové situácie, zmenu,

2. osobnosti sestry - schopnos empatie, komunikatívnos , pozorovacie schopnosti,

psychická rovnováha, vzdelanostná úrove ,

3. asového faktora – v rámci ktorého sa sestra môže venova jednému pacientovi

(Jušková,2011). Jednod ová zdravotná starostlivos poskytuje dostato ný asový

priestor, ktorý by sestra mala využi na dôkladnú prípravu pacienta.

K ú ovú úlohu v psychologickej starostlivosti o pacienta pred operáciou zohráva sestra,

ktorá pri om strávi ve a asu a pacient u nej h adá pomoc, oporu a porozumenie

(Ma ejovská,2009).

Cie om psychickej predopera nej prípravy je optimálne pripravi pacienta na zvládnutie

poopera ného obdobia a eliminova naj astejšie problémy pacienta a to (Jušková,2011):

1. strach a neistota – sú typické pre predopera né obdobie. Každý poci uje ur itú

neistotu, ktorá je prirodzená a nemá význam ju bagatelizova ani spochyb ova emócie

s ou spojené (Verešová,2007).

Samotná anestézia je v mysliach udí spájaná so smr ou, pretože navodzuje stav

bezvedomia, straty kontroly nad vlastným telom a úplné odovzdanie sa do rúk inej osoby.

Pacienti poci ujú aj strach z komplikácií, ako je krvácanie, embólia, boles a tiež

z výsledku operácie (Jušková,2011).

31

Práce klinických psychológov dokazujú, že ak sa nevenuje dostato ná pozornos

primeranému zvládnutiu nadmerného strachu v predopera nom období, môžu sa

v poopera nom období vyskytnú u chorých rôzne komplikácie a psychické problémy

(Morovicsová, 2007). Potrebné je pátra po obavách chorého a poskytnú mu podporu na

zvládnutie daného stavu (Verešová,2007).

2. anticipa ná úzkos – úzkos z o akávania. Ak pacient rozumie tomu, o ho aká,

pozná dôvod operácie a má ur itú perspektívu budúcnosti – dôvod pre o ži , znižuje sa

jeho úzkos a ovplyv uje sa vnímanie bolesti. Z tohto dôvodu je potrebné vedie

rozpozna znaky úzkosti, ktoré sa môžu prejavova ako nepokoj, vyhýbanie sa diskusii,

nepriate stvo navonok vyznievajúce ako neochota spolupracova (Jušková,2011).

Reakciou zdravotníckeho personálu by malo by pochopenie a snaha o zmiernenie úzkosti,

pretože defenzívny postoj by mohol ešte zvýši úzkos (Verešová,2007).

3. nedostatok informácií – vyvoláva u pacientov negatívne emócie ako je úzkos ,

beznádej a bezmocnos . Pacient, ktorý pozná svoje ochorenie, lepšie pochopí význam

lie by a môže aktívne spolupracova . Nedostatkom informácií negatívne pôsobí na

vegetatívny a kardiovaskulárny systém.

Sestra u pacienta pred operáciou môže rieši aj alšie psychické problémy, ako je duševná

tiese , narušené vz ahy v rodine, zmeny nálad, riziko zmeny psychického stavu, strach so

straty zamestnania zmenu osobného výzoru (Jušková,2011).

Predopera nú prípravu môžeme pod a asového harmonogramu rozdeli aj na vzdialenú

a bezprostrednú.

5.1.1 Vzdialená predopera ná príprava

Vzdialená predopera ná príprava je zameraná na celkovú prípravu pacienta na opera ný

zákrok, anestéziu a hospitalizáciu. Za ína sa rozhodnutím pacienta podstúpi opera ný

zákrok. Vzdialená predopera ná príprava má v režime jednod ovej zdravotnej

starostlivosti vo všeobecnosti štyri základné zložky:

• konzultácia s lekárom v príslušnom špecializa nom odbore, príp. lekárom, ktorý

bude vykonáva samotný opera ný zákrok,

• interné predopera né vyšetrenie,

• anestéziologické vyšetrenie,

• konzultácia so sestrou.

32

Predopera nú prípravu je nevyhnutné prispôsobi pacientovi ako jedincovi. Pacientovi je

potrebné popísa celé poopera né obdobie, aby nebol prekvapený situáciou, ktorá je pre

zdravotníckych pracovníkov asto prirodzená a bežná, ale pre pacienta môže by

prekvapujúca až šokujúca (Lichá,2009).

5.1.2 Konzultácia pacienta s lekárom

Každý pacient v režime jednod ovej zdravotnej starostlivosti má by pred plánovaným

opera ným zákrokom dôkladne vyšetrený lekárom, ktorý ho bude operova . Po as

konzultácie má lekár informova pacienta o rozsahu jeho ochorenia, možnostiach

lie by, spôsoboch prevedenia opera ného zákroku, možných komplikáciách a d žke

rekonvalescencie. Rovnako dôležité je pou i pacienta o následných predopera ných

vyšetreniach. Okrem interného a anestéziologického vyšetrenia, ktoré musí absolvova

každý pacient podstupujúci výkon v celkovej anestézie, je pred niektorými výkonmi

potrebné vykona aj špecifické vyšetrenia, napr. Dopplerové vyšetrenie venózneho

systému pred operáciou k ových žíl alebo gynekologické vyšetrenie u žien pred

apendektómiou pre chronické ochorenie apendixu.

Po absolvovaní predopera ných vyšetrení lekár znovu zhodnotí zdravotný stav pacienta a

spôsob opera ného zákroku.

Rozsah opera ného zákroku musí sp a podmienky výkonu v režime jednod ovej

zdravotnej starostlivosti, ktoré sú:

a) minimálne narušenie fyziologických pochodov,

b) trvanie výkonu do 90 minút,

c) nebude potrebná ve ká intervencia v oblasti brušnej alebo hrudnej dutiny,

d) nepredpokladá sa závažné krvácanie (Odborné usmernenie,2009).

Podmienky zaradenia pacienta na jednod ovú anestéziu sú:

a) dobrý zdravotný stav,

b) stabilizované systémové ochorenia (Odborné usmernenie,2009).

Sestra sa aktívne zú ast uje konzultácie lekára s pacientom. Asistuje lekárovi pri vyšetrení

pacienta, prípadne pod a ordinácie lekára odoberá biologický materiál na laboratórne

vyšetrenia. Zaznamenáva pacientovi rozsah potrebných predopera ných vyšetrení a

následnej predopera nej prípravy.

33

5.1.3 Konzultácia so sestrou

Sestra má v predopera nom období dôležitú úlohu. Jej poslaním je pripravi pacienta

nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke na opera ný zákrok. Poskytnutie presnej

informácie a podpora môžu pomôc pacientovi vyrovna sa s ur itými obavami

(Kozierová,1995).

Úlohou sestry v zariadení jednod ovej zdravotnej starostlivosti, príp. v ambulancii

spolupracujúcej s daným zariadením je dôkladne pripravi pacienta na hospitalizáciu,

samotný opera ný zákrok a tiež na poopera ný priebeh jeho lie by.

Pou i pacienta o:

• postupe predopera ných vyšetrení – skontroluje dostupnú lekársku

dokumentáciu, vysvetlí pacientovi potrebu predopera ných vyšetrení, pod a

ordinácie lekára zabezpe í vyšetrenie krvi, prípadne mo u, objedná pacienta na

predopera né vyšetrenia, vysvetlí ich priebeh a poskytne pacientovi adresu

odbornej ambulancie,

• priebehu hospitalizácie – potvrdí miesto, as operácie, as príchodu pacienta na

príjem (napr. jednu hodinu pred navrhnutou operáciou) a miesto, kde sa má

hlási (Kozierová,1995),

• potrebe predopera nej lie by – pod a odporu enia lekára vysvetlí pacientovi,

ktoré lieky a v akom asovom intervale má uži . Rovnako dôležité je pacienta

pou i , ktoré lieky nie je vhodné užíva pred opera ným zákrokom,

• príprave gastrointestinálneho traktu – ak je potrebné vysvetlíme pacientovi

predopera nú prípravu riev, diétne obmedzenia a zákaz jedenia a pitia minimálne

6 hodín pred opera ným zákrokom,

• celkovej o iste tela a príprave opera ného po a – oboznámi pacienta

s nutnos ou dôkladnej o isty tela, príp. vyholením opera ného po a,

• zákaze faj enia tabakových výrobkov a požívaní alkoholických nápojov -

odporú a sa minimálne týžd ová abstinencia,

• materiálnom vybavení – informova pacienta, o si má zo sebou prinies , napr.

oble enie, hygienické potreby, lieky, barle, ortézy,

• vhodnom oble ení, v ktorom pacient pôjde domov - vyhovujúce je vo né

oble enie a obuv, ktorá nenarúša stabilitu,

34

• nutnosti sprievodu pacienta na ceste domov a zabezpe enie dozoru podpornej

osoby v domácom prostredí minimálne do 24 hodín od operácie,

• poplatkoch spojených s opera ným zákrokom a hospitalizáciou – oboznámi

pacienta s cenou a spôsobom úhrady,

• možnom telefonickom, prípadne mailovom kontakte so sestrou v prípade, ak

pacient potrebuje dopl ujúce informácie, chce zmeni , alebo zruši termín

opera ného zákroku.

Je vhodné, ak sa sestra pracujúca v danom zariadení jednod ovej zdravotnej starostlivosti,

telefonicky spojí s pacientom de pred plánovaným opera ným zákrokom. Po as

rozhovoru sestra:

• potvrdí as operácie, nástupu na hospitalizáciu a predpokladanú d žku

hospitalizácie,

• skontroluje, i pacient úspešne absolvoval všetky predopera né vyšetrenia, nemá

akútne ochorenie, dodržiava predopera nú lie bu a pochopil spôsob a význam

predopera nej prípravy,

• odpovie na všetky pacientove otázky oh adom periopera nej starostlivosti

(Czudek, 2009).

Dôkladná predopera ná príprava vo ve kej miere ovplyv uje celé periopera né obdobie,

eliminuje strach pacienta z operácie a kladne vplýva na jeho psychickú pohodu.

5.1.4 Predopera né interné vyšetrene

Pred opera ným zákrokom v celkovej anestézii pacient absolvuje interné predopera né

vyšetrenie, u detí predopera né vyšetrenie príslušného všeobecného lekára pre deti

a dorast. Po as interného vyšetrenia lekár na základe celkového stavu, výsledkov

laboratórnych vyšetrení a EKG posúdi hlavne stav kardiopulmonálnej sústavy vo vz ahu

k opera nej zá aži a v prípade pridružených ochorení odporu í pacienta na alšie špeciálne

vyšetrenia, napr. hematologické, kardiologické, otolaringologické (Olejník,1999).

5.1.5 Anestéziologické predopera né vyšetrenie

Anestéziologické vyšetrenie u pacienta v zariadeniach jednod ovej zdravotnej

starostlivosti prebieha vä šinou v de opera ného zákroku. V prípade, ak má pacient

systémové ochorenie, je vhodné ak absolvuje anestéziologické vyšetrenie hne po

internom vyšetrení. Zamedzí sa tým, zbyto nému akaniu pacienta na opera ný zákrok,

35

ktorý sa pre jeho celkový zdravotný stav nebude da vykona v režime jednod ovej

zdravotnej starostlivosti.

Kontraindikácie na poskytnutie výkonu jednod ovej zdravotnej starostlivosti sú:

a) akútne chirurgické ochorenia a úrazy,

b) as opera ného zákroku dlhší ako 2 hodiny,

c) onkologické ochorenia,

d) významný imunodeficientný stav pacienta, ktorého následkom môže by zlé

hojenie rán v poopera nom období alebo pravdepodobnos komplikovaného

opera ného priebehu,

e) porucha zrážanlivosti krvi,

f) anestéziologický stav - posúdenie pod a kódu ASA: I a II – vhodný pacient pre

jednod ovú zdravotnú starostlivos , III – individuálne posúdenie poskytnutia

výkonu jednod ovej starostlivosti v zariadení jednod ovej zdravotnej starostlivosti,

IV – poskytnutie výkonu jednod ovej zdravotnej starostlivosti len v ústavnej

zdravotnej starostlivosti,

g) predpokladaná náro ná poopera ná starostlivos o pacienta,

h) zlé sociálne podmienky pacienta,

i) závažnejšia mentálna retardácia pacienta,

j) predpokladané rozsiahlejšie chirurgické výkony s možnými významnejšími

krvnými stratami,

k) závažnejšie pozápalové komplikácie v anamnéze pacienta,

l) vekové obmedzenie – novorodenci a doj atá (Odborné usmernenie,2009).

Po as konzultácie anestéziológ zhodnotí výsledky interného predopera ného vyšetrenia,

aktuálny zdravotný stav pacienta, odporu í vhodný spôsob anestézie, prípadne podanie

vhodnej predopera nej lie by, ako premedikácia, ATB, antihistaminiká.

5.1.6 Bezprostredná predopera ná príprava

Bezprostredná príprava na operáciu sa uskuto uje v de operácie a kon í sa odovzdaním

pacienta personálu v opera nej sále (Sta ková,1981).

Úlohou sestry po as tohto obdobia je dokonale pripravi pacienta na samotný opera ný

zákrok a následnú rekonvalescenciu.

36

5.1.7 Príjem pacienta

Príjmová ambulancia

Pacient prichádza na prijatie do zariadenia pod a typu opera ného zákroku nieko ko

minút, príp. hodín pred samotným opera ným zákrokom.

Sestra v príjmovej ambulancii, príp. na recepcii:

• skontroluje a skompletizuje pacientovu dokumentáciu, prípadné odchýlky

skonzultuje s lekárom,

• spíše spolu s pacientom príjmový dotazník obsahujúci identifika né, subjektívne

a objektívne údaje o pacientovi a jeho zdravotnom stave,

• zaznamenáva vstupné údaje pacienta do databázy,

• asistuje operatérovi a anestéziológovi pri príjmovom vyšetrení pacienta a plní,

prípadne zaznamenáva lekárske ordinácie,

• je svedkom pri podpise informovaného súhlasu pacienta s opera ným zákrokom

a hospitalizáciou,

• vysvetlí pacientovi a jeho príbuzným celý postup periopera nej starostlivosti,

• uvedie pacienta na lôžkovú as zariadenia a odovzdá jeho dokumentáciu lekárovi

alebo sestre v lôžkovej asti,

• odprevadí pacientových príbuzných na príslušné miesto, kde môžu aka na

pacienta a vysvetlí im postup a priebeh poopera nej starostlivosti

(Kozierová,1995).

Prístup sestry pri prijatí má ve ký vplyv na psychiku pacienta a jeho príbuzných. lovek

akajúci na opera ný zákrok má strach, ktorý sa postupne zvä šuje. Citlivejšie vníma, o

sa deje okolo neho. Pokojný, trpezlivý a odborný prístup je potrebný na vybudovanie

dôvery pacienta a jeho najbližších. Zmenšuje strach pacienta z opera ného zákroku

(Jušková,2011).

Lôžková as

Pri prijatí na lôžkovú as zariadenia je potrebné pacienta oboznámi s celým postupom

hospitalizácie. Pacient musí by informovaný o tom, aké úkony ho o akávajú, pre o sú

potrebné a kedy sa vykonajú (Kozierová,1995). Sestra odprevadí pacienta do šatne alebo

do izby, kde sa môže pacient preobliec a má možnos hygienickej o isty. Uloží

pacientove cennosti a šperky do trezoru.

37

Následne sestra:

• oboznámi pacienta s priestorovým usporiadaním zariadenia,

• skontroluje o istu, eventuálne pripraví opera né pole (odstráni ochlpenie, naloží

dezinfek ný obklad) z h adiska prevencie infek ných komplikácií,

• zabandážuje pacientovi dolné kon atiny elastickým ovínadlom alebo

antiembolickými pan uchami a podáva preparáty nízkomolekulového heparínu

pod a odporu ení anestéziológa ako prevenciu tromboembolických komplikácií

(Olejník,1999),

• skontroluje vitálne funkcie pacienta,

• aplikuje predopera nú lie bu pod a ordinácií lekára,

• nau í pacienta ako správne dýcha a kaš a ,

• oboznámi pacienta s cvikmi dolných kon atín, postupom obracania, zdvíhania sa

z postele a vysvetlí pacientovi pohybové obmedzenia, ktoré ho akajú

v poopera nom období,

• pou í pacienta o spôsobe, ako zmierni alebo tlmi poopera né bolesti,

• informuje pacienta o diétnych obmedzeniach po operácií,

• vysvetlí pacientovi možnos použitia drenáže, obväzov po operácií

(Kozierová,1995),

• odpovie pacientovi na všetky jeho prípadné otázky a pomocou kontrolných otázok

preverí i pacient správne pochopil spôsob a význam periopera ného postupu,

• pod a ordinácie anestéziológa aplikuje premedikáciu a zaistí bezpe ný prevoz na

opera nú sálu (Véghová,1999),

• pripraví lôžko ( isté, upravené, polohovate né) a kompenza né pomôcky (napr.

orthézy, podložné vankúše, hrazdi ky).

Špecifiká edukácie v jednod ovej zdravotnej starostlivosti spo ívajú aj v tom, že

poskytnutie informácií o celom periopera nom období a osvojenie si zru ností sa musí

zaradi do predopera ného obdobia (Morovicsová,2008).

Okrem fyzickej prípravy pacienta je podstatné nezabúda aj na psychickú podporu

pacienta. Etické požiadavky na správanie a prejav zdravotníckych pracovníkov sú

z h adiska psychologickej prípravy pacienta na operáciu a anestéziu prísne a náro né.

Zdravotníci vždy a za každých okolností musia zachova pokoj, rozvahu a trpezlivos ,

musia vedie láskavo nadviaza kontakt s každým pacientom a venova dostatok

pozornosti jeho ažkostiam a prosbám (Bohuš,1992).

38

Svojím kompetentným a citlivým prístupom sestra musí chráni pacienta, jeho zdravie

a súkromie. Spolo ne s lekárom je zodpovedná za kvalitu predopera nej prípravy, ktorá je

dôležitá pre priebeh opera ného a hlavne poopera ného obdobia (Jušková,2011).

5.2 Intraopera ná starostlivos

Intraopera né obdobie pacient prežíva na opera nom sále. Za ína sa príchodom na

opera nú sálu a kon í sa prevozom pacienta na poopera nú izbu. Za ošetrovanie pacienta

po as intraopera ného obdobia zodpovedá opera ná a anestéziologická sestra

(Jušková,2011). Ich úlohou je pripravi opera ný sál, všetky potrebné pomôcky a prístroje

už pred vstupom pacienta na opera nú sálu, pri om musia dodržiava prísne bezpe nostné

a aseptické podmienky.

Pacient prichádza na opera nú sálu po absolvovaní kompletnej predopera nej prípravy.

Povinnos ou sestry na opera nej sále je pacientovi podrobne vysvetli , ako bude

prebieha bezprostredná predopera ná príprava a o budeme od neho o akáva .

Bezprostredne pred opera ným zákrokom je potrebné akceptova stud pacienta,

predovšetkým pri operáciách na intímnych miestach. Je dôležité správa sa k pacientovi

tak, aby sme ho upokojili a zabezpe ili mu pokojné prostredie až do úplnej straty vedomia

(Jušková,2011).

Práca sestier na opera nej sále si vyžaduje dôslednú organizáciu práce.

5.2.1 Anestéziologická sestra:

• pripravuje pacienta a pomôcky na podanie anestézie,

• asistuje anestéziológovi pri zabezpe ovaní venózneho vstupu, podávaní anestetík,

intubáci a napojení pacienta na anestéziologický prístroj a riadenú ventiláciu,

• monitoruje a zaznamenáva vitálne funkcie,

• aplikuje a zaznamenáva medikamentóznu lie bu pod a ordinácie anestéziológa

a operatéra,

• po operácií sleduje a zaznamenáva stav vedomia pacienta,

• kontroluje priechodnos dýchacích ciest,

• dohliada na bezpe nos pacienta (Kozierová,1995).

39

5.2.2 Inštrumentárna sestra:

• pripraví nástroje a prístroje pod a typu opera ného zákroku,

• umyje si ruky dezinfek ným prostriedkom, preoble ie sa do sterilného odevu

a založí si ochranné pomôcky za prísnych aseptických podmienok,

• podáva sterilné inštrumenty a materiál operatérovi,

• po opera nom zákroku skontroluje po et použitých nástrojov a materiálu,

• zabezpe í odloženie použitých inštrumentov (Kozierová,1995).

5.2.3 Cirkulujúca sestra:

• pomáha pri polohovaní pacienta na opera ný stôl,

• pomáha pri zarúškovávaní pacienta a asistuje chirurgovi a inštrumentárke pri

obliekaní sterilných pláš ov,

• asistuje inštrumentárnej sestre

• otvára sterilné balí ky tak, že inštrumentárka z nich môže vybera sterilný materiál,

• pripravuje biologické vzorky na transport do laboratória,

• nastavuje svetlá v opera nej sále,

• pripraví inštrumenty na sterilizáciu,

• obstaráva alší materiál a vybavenie (Kozierová,1995).

5.3 Poopera ná starostlivos

Poopera né obdobie sa za ína skon ením opera ného zákroku a anestézie. Zvy ajne sa

kon í prepustením pacienta do domácej starostlivosti. V jednod ovej zdravotnej

starostlivosti niekedy pokra uje aj po prepustení pacienta prostredníctvom telefonického

kontaktu pacienta s lekárom, príp. sestrou. Úlohou poopera nej starostlivosti je zníženie

nepriaznivých prejavov opera nej zá aže anestézie na minimum (Šaržíková,1995).

5.3.1 Bezprostredná poopera ná starostlivos

Prvé minúty po opera nom zákroku býva pacient v starostlivosti anestéziológa

a anestéziologickej sestry. Až po úplnom prebratí pacienta a stabilizácií vitálnych funkcií

býva pacient preložený na lôžkovú as . Sestra po preložení pacienta na izbu:

40

• sleduje stav vedomia pacienta,

• monitoruje a zaznamenáva vitálne funkcie,

• kontroluje a upravuje správnu polohu pacienta na posteli,

• priebežne hodnotí stav opera nej rany, príp. drenáži,

• aplikuje medikamentóznu lie bu pod a ordinácie lekára,

• spolu s pacientom posudzuje a zmier uje pacientovu boles ,

• sleduje perorálny príjem, výskyt nevo nosti, zvracania,

• nepriaznivé zmeny v zdravotnom stave oznamuje lekárovi (Kozierová,1995).

Po operácii pacienta najviac trápi:

1. poopera ná boles - povinnos zbavi pacienta bolesti je základnou úlohou medicíny

a ošetrovate stva, úlohou lekára a sestry (Zacharová,2008). Poopera né bolesti dráždia

mozgovú kôru a celý nervový systém, o môže vplýva na vnútorné orgány (Verner,1957).

Prežívanie bolesti je u každého loveka iné. Bolo vedecky dokázané rozdielne prežívanie

bolesti medzi rôznymi rasami, pohlavím a dokonca rozdielnou farbou vlasov. Najhoršie

prežívajú boles udia s ryšavými vlasmi (Jušková,2011) Niekedy jedinci prejavujú boles

fyziologicky i vo svojom správaní, ale telesné príznaky bolesti môžu chýba . V takých

prípadoch vzniká tendencia k spochyb ovaniu intenzity bolesti (Verešová,2007).

Intenzívne vnímanie bolesti poci ujú hlavne pacienti po nedostato nej predopera nej

príprave.

2. prežívanie zvýšeného poopera ného strachu – vzniká následkom nedostato nej

predopera nej prípravy a vyskytuje sa najmä u úzkostných pacientov. Prejavuje sa

prítomnos ou atomického vedomia, ke sa pozornos chorého orientuje na vnútorné

procesy a opera nú ranu. Môže spôsobova poruchy vylu ovania, zvracania a pod.

(Morovicsová, 2009).

3. deficit sebaopatery – strata sebesta nosti sa vyskytuje v bezprostrednom poopera nom

období, ke je pacient závislý od sestry pri uspokojovaní svojich biologických potrieb.

Prejavuje sa odmietaním pomoci, bagatelizovaním problémov a odmietaním príjmu

tekutín a stravy. Podcenenie týchto príznakov môže spôsobi zhoršenie zdravotného stavu.

(Jušková,2011)

4. nedostatok vedomostí - každý pacient, aj ke je po relatívne ahkom opera nom

zákroku, by mal by informovaný lekárom o priebehu opera ného zákroku a následnej

rekonvalescencii.

41

5. nevo nos a zvracanie – faktory, ktoré ovplyv ujú nevo nos a zvracanie, sú boles ,

výber anestéziologickej techniky a liekov, typ operácie, rýchle zmeny polohy, náchylnos

na zvracanie, nízky tlak krvi, obezita, fáza menštrua ného cyklu a vysoké hladiny

estrogénov (Firment,1999).

V poopera nom období sa u pacientov môže vyskytova aj únava, nedostatok náhradných

aktivít, narušený obraz tela, neschopnos plnenia sociálnych rolí, strata sebaúcty, strach

z budúcnosti. Úlohou sestry v poopera nej starostlivosti je sústavné sledovanie fyzického

aj psychického stavu pacienta, eliminácia negatívnych vplyvov a aktívne riešenie

problémov pacienta (Jušková,2011).

Pre vä ší pocit istoty a bezpe ia pacienta je vhodné, ak jeho najbližší môžu by s ním od

prvej chvíle, ako je preložený z opera nej sály na izbu. Je dôležité zapoji príbuzných do

procesu starostlivosti o pacienta. Sestra musí dba na to, aby lenovia rodiny pochopili

ochorenie, proces lie by a dôsledky, ktoré s tých dvoch faktorov pre funkciu rodiny

vyplývajú. Zárove posudzuje, i je rodina schopná po skon ení hospitalizácie zabezpe i

kontinuálnu starostlivos a dozor v domácom prostredí (Kozierová,1995).

Pri vzniku komplikácií je potrebné preloži pacienta do takého zariadenia, kde je možne

riešenie vzniknutých problémov. Spôsob, ako rieši vzniknuté komplikácie, a miesto, kam

pacienta preloži , musí by dopredu zmluvne dohodnuté. V zariadení jednod ovej

zdravotnej starostlivosti by nemala by poskytovaná starostlivos , ktorá patrí svojím

charakterom do ústavnej starostlivosti (Czudek,2009).

5.3.2 Prepustenie pacienta do domácej starostlivosti

Po stabilizácii zdravotného stavu a kontrole pacienta anestéziológom a operatérom môže

by pacient po nieko kých hodinách prepustený do domácej lie by. Podmienky

prepustenia pacienta zo zariadenia jednod ovej zdravotnej starostlivosti po výkone

(posúdi operatér) a po podaní celkovej anestézie (vyhodnocuje anestéziológ na základe

klinického stavu, druhu výkonu , priebehu anestézie a alších skuto ností) sú:

• stabilizované vitálne funkcie (po as jednej hodiny po preložení do prebúdzacej

miestnosti, musia by primerané veku a zhodné s hodnotami pred anestéziou),

• pacient musí by orientovaný osobou, miestom a asom primerané k veku,

v prípade potreby konfrontovaný so sprievodcom,

• opera ná rana bez patologického vzh adu,

• schopnos pohybu (pacient musí demonštrova pohybovú aktivitu primeranú veku),

42

• schopnos preh ta tekutiny,

• neprítomnos nevo nosti, zvracania,

• neprítomnos respira nej tiesne, dyspnoe, cyanozy a laryngeálneho kaš a,

• neprítomnos anestéziologických komplikácií a komplikácií v súvislosti

s poskytnutým výkonom jednod ovej starostlivosti

• pacient sa dokáže spontánne vymo i ,

• pacient má dostato nú analgéziu,

• pacient má zabezpe ený odvoz, doprovod a domácu starostlivos po as 24 hodín

od opera ného zákroku (Odborné usmernenie,2009).

Povinnos ou lekára je informova pacienta o priebehu opera ného zákroku, o d žke

poopera nej rekonvalescencie, následnej kontrole a o obmedzeniach, ktoré si vyžaduje

priaznivé hojenie opera nej rany.

Pred prepustením pacienta by si sestra mala overi jeho rozsah informácií o dodržiavaní

nevyhnutných opatrení poopera ného lie ebného režimu, ktoré je vhodné doloži aj

písomne. Tieto informácie by mali by stru né, jasné a zrozumite né (Morovicsová,2008).

Úlohou sestry je vysvetli a zaznamena pacientovi a jeho príbuzným:

diétne obmedzenia,

rozsah fyzickej aktivity,

spôsob tlmenia poopera nej bolesti,

špeciálne obmedzenia vyplývajúce z typu opera ného zákroku,

postup starostlivosti o opera nú ranu,

medikamentóznu lie bu pod a ordinácie lekára,

termín a miesto následnej poopera nej kontroly,

telefónne íslo pre prípad výskytu komplikácií a dohodnutej telefónnej kontroly.

Pre vä ší pocit istoty pacienta a príbuzných je v zariadeniach jednod ovej zdravotnej

starostlivosti 24 hodinová telefonická služba v prípade možných komplikácií pacienta

v domácom prostredí. Ideálne je, ak má pacient k dispozícii aj telefonický kontakt na

svojho operatéra.

43

6 PRIESKUM

Praktickú as našej diplomovej práce sme uskuto nili formou prieskumu. Prieskum je

druh empirického výskumu a využíva sa na jednorazové zis ovanie ošetrovate ského,

zdravotného, i profesionálnemu javu, o ktorom si potrebujeme utvori názor

(Farkašová,2006).

Témou našej diplomovej práce je poh ad verejnosti na jednod ovú zdravotnú starostlivos ,

ktorú vnímame ako ú inný, moderný a všeobecne prospešný spôsob zdravotnej

starostlivosti, ktorý je na Slovensku doteraz málo využívaný. Našim prieskumom sme sa

snažili zmapova názory a skúsenosti širokej verejnosti na daný spôsob zdravotnej

starostlivosti.

6.1 Vymedzenie prieskumného problému

Na základe teoretických východísk sme sa pokúsili zisti :

„Aký je poh ad verejnosti na jednod ová zdravotnú starostlivos .“

6.2 Cie prieskumu

V súvislosti s našim prieskumom sme si stanovili tieto základné ciele:

1. zozbiera potrebné informácie od respondentov, prostredníctvom ktorých získame

relevantný poh ad verejnosti na jednod ovú zdravotnú starostlivos .

2. zmapova , i sa udia už stretli s pojmom jednod ová zdravotná starostlivos

a majú dostatok informácii o danej forme zdravotnej starostlivosti, príp. i už

využili jej služby.

3. posúdi , i má verejnos záujem o jednod ovú zdravotnú starostlivos .

4. zisti , do akej miery verejnos vníma výhody tejto starostlivosti pre samotného

pacienta a pre spolo nos .

5. porovna výsledky nášho prieskumu s výsledkami prieskumov uverejnenými

v dostupnej literatúre.

6.3 Úlohy prieskumu

Hlavnými úlohami prieskumu sú:

1. formulova a vymedzi prieskumný problém,

44

2. preštudova a spracova dostupnú literatúru k téme jednod ovej zdravotnej,

starostlivosti a jej výhod pre spolo nos ,

3. výber vhodnej metódy prieskumu – dotazník,

4. vytvori dotazník k dane téme,

5. stanovi si vzorku prieskumu,

6. diseminova prieskumné dotazníky verejnosti,

7. zozbiera dotazníky od verejnosti,

8. analyzova získané informácie z dotazníkov distribuovaných verejnosti,

9. porovna aktuálny prieskum s výsledkami odborných prác s podobným zameraním,

10. interpretova výsledky nášho prieskumu v diskusii.

6.4 Metóda prieskumu

Prieskum bol realizovaný prostredníctvom empirickej metódy anonymného dotazníka,

ktorý sa radí k explora ným výskumným metódam získavania informácií prostredníctvom

subjektívnych odpovedí skúmaných osôb – respondentov. Metóda dotazníka je založená na

otázkach a metodicky je príbuzná metóde priameho ústneho rozhovoru (Farkašová,2006).

Dotazník bol vytvorený na základe nami stanoveného prieskumného problému. Zamerali

sme sa na získanie relevantných údajov o poh ade verejnosti na jednod ovú zdravotnú

starostlivos a jej výhody. V úvode dotazníka sme najprv oslovili respondentov,

charakterizovali sme náš prieskumný zámer a poskytli sme potrebné pokyny k jeho

vyplneniu. Štruktúra stanovených otázok v dotazníku pozostávala z dvoch astí. Prvá as

bola zameraná na demografické údaje ako pohlavie a vekové zloženie. Druhú as

dotazníka tvorilo 16 polytonických a štruktúrovaných otázok, pomocou ktorých sme sa

snažili získa informácie od respondentov k vymedzenému prieskumnému problému.

Jednotlivé dotazníky boli distribuované elektronickou poštou a prostredníctvom osobných

kontaktov aj za pomoci podporných osôb z radov širokej verejnosti. Prieskum prebiehal v

období od 1. 11. 2012 do 1. 2. 2013. Výsledky boli spracované formou analýzy -

kvantitatívne prostredníctvom absolútnych ísel, percentuálnym výpo tom a grafickým

znázornením. Naše výsledky boli porovnávané s výsledkami podobných prieskumov

uverejnených v dostupnej literatúre.

45

6.5 Prieskumný súbor

Prieskumný súbor tvorilo 150 oslovených respondentov, pri om sa prieskumu zú astnilo:

• 55 mužov, o predstavuje 36,67 % z celkového po tu respondentov,

• 95 žien o predstavuje 63,33 % z celkového po tu respondentov.

Z daného súboru bolo :

• 11 respondentov do veku 20 rokov, o predstavuje 7,33 % z celkového po tu

respondentov


respondentov,


respondentov,


respondentov,


respondentov,

• 13 respondentov od veku 61 rokov a viac, o predstavuje 8,67 % z celkového po tu

respondentov.

Všetkým respondentom boli poskytnuté informácie potrebné na vyplnenie dotazníka.

Zo 150 distribuovaných dotazníkov bola návratnos 150 vyplnených dotazníkov, o

predstavuje celkových 100%.

46

6.6 Analýza výsledkov

Demografické údaje

Tabu ka 1 Pohlavie respondentov

Možnosti n %

muž 55 36,67

žena 95 63,33

Spolu 150 100%

Graf 1 Pohlavie respondentov

47

Tabu ka 2 Vek respondentov

Možnosti n % do 20 rokov 11 7,33 do 30 rokov 31 20,67 do 40 rokov 41 27,33 do 50 rokov 32 21,33 do 60 rokov 22 14,67 61 rokov a viac 13 8,67 Spolu 150 100%

Graf 2 Vek respondentov

48

Otázka 1

Boli ste už niekedy hospitalizovaný/á po opera nom zákroku?


Možnosti n % áno, hospitalizácia trvala nieko ko dní 77 51,33 áno, hospitalizácia trvala nieko ko hodín 23 15,33 nie, po opera nom zákroku nebola potrebná hospitalizácia 6 4,00nie, ešte som nebol operovaný 44 29,33 Spolu 150 100


49

Otázka 2

Stretli ste sa s pojmom jednod ová zdravotná starostlivos , príp. jednod ová chirurgia?


Možnos n % áno, viem o to znamená 117 78,00 áno, po ul som o tom, ale nemám bližšie informácie 24 16,00nie, nikdy som o tom nepo ul 4 2,67 nie, ale chcel by som o tom vedie nie o viac 5 3,33 Spolu 150 100


50

Otázka 3

Nachádzajú sa vo vašom okolí zariadenia jednod ovej zdravotnej starostlivosti?


Možnosti n % áno, viem, kde sa nachádzajú 127 84,67 áno, ale neviem, kde sa nachádzajú 3 2,00 neviem o nich 5 3,33 nie, u nás ni podobné nie je 15 10,00

Spolu 150 100


Nachádzajú sa vo vašom okolí zariadenia jednod ovej zdravotnej starostlivosti?

51

Otázka 4

Boli ste operovaný/á v zariadení jednod ovej zdravotnej starostlivosti?


Možnosti n %

áno, bol/a som spokojný/á 49 32,67 áno, nebol/a som spokojný/á 0 0,00 nie, ale mám naplánovanú operáciu 7 4,67 nie, nemám žiadne problémy 94 62,67 Spolu 150 100


52

Otázka 5

Má pacient právo slobodne si vybra formu zdravotnej starostlivosti, ktorou bude lie ený?


Možnosti n % áno, ale musí s tým súhlasi jeho lekár 87 58,00 áno, v prípade nesúhlasu s rozhodnutím svojho lekára môže konzultova svoj zdravotný stav aj s inými lekármi

56 37,33

nie, o spôsobe lie by rozhoduje zásadne jeho lekár pod a vlastného uváženia

7 4,67

nie, o spôsobe lie by rozhoduje lekár na základe predpisov ur ených zdravotnou pois ov ou

0 0,00

Spolu 150 100


53

Otázka 6

Vybrali by ste si jednod ovú zdravotnú starostlivos , ak by vám to odporu il váš lekár?


Možnosti n % áno, vyhovujú mi jej výhody 106 70,67 asi áno, ale nemám dos informácií o danom type starostlivosti

14 9,33

neviem, ešte som o tom nepremýš al 25 16,67 nie, chcem by operovaný v klasickej nemocnici 5 3,33 Spolu 150 100


54

Otázka 7

o by vás najviac ovplyvnilo, aby ste sa rozhodli pre jednod ovú starostlivos ?


Možnosti n % kratšie akacie doby na zákrok 53 35,33 kratšia doba hospitalizácie 57 38,00 nadštandardná starostlivos 25 16,67 výber operatéra 15 10,00 Spolu 150 100


55

Otázka 8

Ako sú, pod a vás, hradené operácie v týchto zariadeniach?


Možnosti n % všetky náklady si hradí pacient sám 10 6,67 náklady prepláca pois ov a 17 11,33 as nákladov hradí pois ov a, ostatné pacient 49 32,67

v závislosti od druhu opera ného zákroku, náklady hradí pacient alebo pois ov a

74 49,33

Spolu 150 100


56

Otázka 9

Boli by ste ochotný/á priplati si za nadštandardnú starostlivos ?


Možnosti n % áno, zdravie je prednejšie ako peniaze 43 28,67 áno, ale suma nesmie prekro i moje finan né možnosti 77 51,33 nie, platím si predsa zdravotné poistenie a starostlivos o pacienta musí by vždy kvalitná

25 16,67

nie, nemôžem si to dovoli 5 3,33 Spolu 150 100


57

Otázka 10

Ako dlho by ste chceli by po opera nom zákroku hospitalizovaný/á?


Možnosti n % o najdlhšie, kým by som sa necítil/a úplne zdravý/á 33 22,00

dlhšie, doma by sa nemal kto o m a postara 10 6,67 o najkratšie, nemám rád/a nemocni né prostredie 90 60,00

kratšie, doma by sa o m a postarali lepšie 17 11,30 Spolu 150 100


58

Otázka 11

Pre koho je, pod a vás, výhodná skrátená doba pobytu v zariadeniach jednod ovej

zdravotnej starostlivosti?


Možnosti n % pre pacienta - pre priaznivejšie podmienky dolie enia v domácom prostredí

96 64,00

pre zdravotnú pois ov u - ušetrí as nákladov na lie bu 38 25,33 pre súkromných lekárov - možnos vä šieho zárobku 8 5,33 pre zamestnávate a - skráti sa doba PN 8 5,33 Spolu 150 100


59

Otázka 12

Vedeli by sa vaši najbližší postara o vás po operácii?


Možnosti n % áno, vedeli by sa o m a postara 94 62,67 neviem, možno by to zvládli 44 29,33 nie, nezvládli by to 2 1,33 nie, nemal by sa o m a kto postara 10 6,67 Spolu 150 100


60

Otázka 13

Vedeli by ste sa vy postara o svojho príbuzného po operácii?


Možnosti n % áno, som zdravotnícky pracovník 25 16,67 áno, asi by som to zvládol 100 66,67 neviem, asi by som to nezvládol 25 16,67 ur ite nie 0 0,00 Spolu 150 100


61

Otázka 14

Aké je, pod a vás, prístrojové vybavenie v zariadeniach jednod ovej starostlivosti?


Možnosti n % kvalitnejšie a modernejšie ako v štandardnej nemocnici 121 80,67 rovnaké ako v štandardnej nemocnici 20 13,33 na vybavení nezáleží, robia sa tam len malé zákroky 7 4,67 horšie ako v štandardných nemocniciach 2 1,33 Spolu 150 100


62

Otázka 15

Akú starostlivos , pod a vás, poskytujú zdravotné sestry v zariadeniach jednod ovej

starostlivosti?


Možnosti n % sestry poskytujú nadštandardnú ošetrovate skú starostlivos 43 29,05sestry sú ústretovejšie ako v štandardnej nemocnici 84 56,76správajú sa rovnako ako sestry v štandardnej nemocnici 22 13,51sestry sa o svojich pacientov nezaujímajú 1 0,68 Spolu 150 100


63

Otázka 16 Kde by, pod a vás, mali by hospitalizovaní pacienti v režime jednod ovej zdravotnej starostlivosti?


Možnosti n % môžu leža na štandardnom oddelení medzi ostatnými pacientmi

94 62,67

môžu leža na štandardnom oddelení, ale na samostatných izbách

29 19,33

nemali by by v styku s pacientmi z chirurgického oddelenia 8 5,33 mali by by operovaní v samostatných klinikách 19 12,67 Spolu 150 100


64

6.7 Závere né zhrnutie výsledkov prieskumu

Na základe vymedzenia prieskumného problému, sme prostredníctvom dotazníkov

zis ovali, aký má verejnos poh ad na jednod ovú zdravotnú starostlivos , jej výhody pre

pacienta a celú spolo nos . Stanovili sme si nieko ko cie ov a ich splnenie prezentujeme

zistenými výsledkami:

Cie íslo 1: zozbieranie potrebných informácií od respondentov, prostredníctvom

ktorých sme získali relevantný poh ad verejnosti na jednod ovú zdravotnú starostlivos .

Daný cie sme splnili. Našimi dotazníkmi sme oslovili 150 respondentov rôznych

vekových skupín a pohlavia. Respondenti odpovedali na 16 štruktúrovaných otázok

týkajúcich sa ich názoru na jednod ovú zdravotnú starostlivos .

Cie íslo 2: zmapovanie, i sa udia už stretli s pojmom jednod ová zdravotná

starostlivos a majú dostatok informácii o danej forme zdravotnej starostlivosti, prípadne i

už využili jej služby. Cie sme splnili.

Na splnenie tohto cie a sme využili otázky . 2, 3, 4, 14, 15 a 16. Prostredníctvom týchto

otázok sme zistili, že vä šina respondentov (78,00%) sa už stretla s pojmom jednod ová

zdravotná starostlivos , pri om má dostato né množstvo informácií o danej starostlivosti,

84,67 % respondentov vie kde sa nachádzajú dané zariadenia a 32,67 % opýtaných už bolo

operovaných v režime jednod ovej starostlivosti. Všetci operovaní respondenti vyjadrili

svoju spokojnosti so starostlivos ou.

Cie íslo 3: posúdenie, i má verejnos záujem o jednod ovú zdravotnú starostlivos sme

splnili. Tento cie sme zis ovali otázkami íslo 6, 7, 8, 9,10, 11a 12. Skonštatovali sme, že

pacienti majú záujem o jednod ovej zdravotnú starostlivos . Až 70,67 % respondentov by

si vybralo danú starostlivos a 80 % opýtaných by si priplatilo aj za nadštandardné služby.

Len 3% respondentov by chcelo by operovaných v klasických nemocniciach.

Cie íslo 4: zistenie do akej miery verejnos vníma výhody tejto starostlivosti pre

samotného pacienta a pre spolo nos sme skúmali otázkami . 7,11,12,13,14,15 a 16. Cie

sme splnili. Jednod ovú zdravotnú starostlivos vä šina opýtaný vníma ako výhodu na

strane pacienta (64%), pre priaznivejšie podmienky dolie enia v domácom prostredí.

Respondenti ocenili hlavne kratšiu d žku hospitalizácie (38,00 %) a kratšie akacie doby

na zákrok (35,33 %).

Cie íslo 5: porovnávanie výsledkov nášho prieskumu s výsledkami uverejnenými

v dostupnej literatúre. Daný cie sa nám podarilo splni len iasto ne. V odbornej literatúre

sme nenašli prieskum, ktorý by posudzoval jednod ovú zdravotnú starostlivos z poh adu

65

verejnosti. Dostupné prieskumy sledovali spokojnos z jednod ovou zdravotnou

starostlivos ou predovšetkým z poh adu pacientov, prípadne sestier. Išlo o prieskumy

MUDr. Czudeka zverejnené v jeho knihe Jednodenní chirurgie a prieskum Bohumily

Pavlátovej ako sú as jej práce na tému: Ošetrovate ská pé e v jednodenní chirurgii

z pohledu klienta a sestry. Na základe týchto prieskumov sme následne hodnotili aký má

poh ad na danú starostlivos pacient, ktorý bol operovaný v režime jednod ovej zdravotnej

starostlivosti a široká verejnos , ktorá sa len iasto ne stretla s týmto pojmom a nemá

jasnú predstavu o danej zdravotnej starostlivosti.

6.8 Diskusia

V sú asnosti je téma jednod ovej zdravotnej starostlivosti a jej výhod asto sklo ovaná v

rámci celkovej reformy zdravotníctva a h adania možností úspor finan ných nákladov

v zdravotníctve. O výhodách jednod ovej zdravotnej starostlivosti sa v odbornej, hlavne

medicínskej literatúre hovorí už nieko ko desiatok rokov. Do povedomia verejnosti na

Slovensku sa však tento pojem dostal až posledných 10 rokov. Prostredníctvom

dotazníkov ur ených širokej verejnosti sme sa v snažili zmapova do akej miery sa

jednod ová zdravotná starostlivos udomácnila v povedomí verejnosti.

Oslovili sme 150 respondentov, pri om nášho prieskumu sa zú astnilo 63,33 % žien

a 36,67 % oslovených mužov. Vekové rozloženie prieskumnej vzorky je spracované

v tabu ke .2 a grafe . 2. Najviac oslovených respondentov 27,33 % bolo vo veku od 31

až do 40 rokov, 21,33 % do veku 50 rokov a 20,67 % do 30 rokov. udia daných

vekových skupín, pod a našich skúseností, naj astejšie využívajú služby jednod ovej

zdravotnej starostlivosti, predovšetkým pre malý výskyt pridružených ochorení a asto krát

aj pre pracovné zaneprázdnenie, ktoré im nedovo uje by dlhodobo práceneschopní. Na

druhej strane oproti ostatným vekovým skupinám bývajú relatívne lepšie finan ne

zabezpe ení, o im umož uje vyžíva aj výhody nadštandardných služieb. Ostatné vekové

skupiny boli zastúpené v priemere od 7,33 % do 14,67 %.

Diskusia k otázke 1:

Z odpovedí vyplynulo, že až 51,33 % opýtaných bolo po operácii hospitalizovaných dlhšie

ako nieko ko dní. 29,33 % respondentov uviedlo, že ešte neboli vôbec operovaní, o dané

percento dlhodobo hospitalizovaných ešte zvyšuje v porovnaní so zákrokmi, kde si

opera ný zákrok nevyžadoval hospitalizáciu (4,00 %), prípadne bola potrebná len

66

nieko kohodinová hospitalizácia (15,33 %). Daná skuto nos korešponduje

s uverejnenými výsledkami, ktoré uvádzajú, že na Slovensku sa v režime jednod ovej

zdravotnej starostlivosti uskuto ní v priemere len 10 - 15 % opera ných zákrokov, pri om

až 75 % zákrokov, uskuto nených v zariadeniach ústavnej starostlivosti v rámci

hospitalizácie dlhšej ako 48 hodín, bolo možné realizova efektívnejšou formou

jednod ovej zdravotnej starostlivosti (Všzp,2011).


V odpovediach na danú otázku uviedlo 78,00 % respondentov, že sa už stretli s pojmom

jednod ová zdravotná starostlivos , pri om v podobnom prieskume uskuto nenom

v eskej republike rovnako odpovedalo 73,70 % opýtaných (Pavlátová,2010). Vä ší

rozdiel s uvedeným prieskumom sme zaznamenali v skupine respondentov, ktorí sa ešte

nestretli s daným pojmom. V našom prieskume to bolo spolu 6 % opýtaných, z toho 3,33

% respondentov uviedlo, že má záujem získa bližšie informácie o danej téme.

V prieskume realizovanom v eskej republike 26,3 % respondentov nepoznalo pojem

jednod ová zdravotná starostlivos .


U respondentov sme zis ovali, i sa v ich okolí nachádzajú zariadenia poskytujúce

jednod ovú zdravotnú starostlivos . 84,67 % respondentov, iže nadpolovi ná vä šina

z opýtaných vie, kde sa nachádzajú dané zariadenia, 2,00 % respondentov nepoznajú

presnú polohu týchto zariadení, len 3,33 % opýtaných nevie, i sú v ich okolí podobné

zariadenia a 10,00 % udí je presved ených, že v ich okolí sa nenachádzajú zariadenia

poskytujúce jednod ovú zdravotnú starostlivos . Pod a Národného centra zdravotníckych

informácií bolo v roku 2011 na Slovensku evidovaných 312 zariadení poskytujúcich

jednod ovú zdravotnú starostlivos , z toho po tu je najviac v Košickom kraji – 65,

Bratislavskom kraji – 50, v Žilinskom kraji – 41, Prešovský kraj – 38, v Nitrianskom kraji

– 35, Tren ianskom kraji a Banskobystrickom kraji – 32, najmenej zariadení jednod ovej

zdravotnej starostlivosti sa nachádza v Trnavskom kraji, pri om na Slovensku sa pod a

Štatistického úradu SR nachádza 138 miest. Pri tomto po te na jedno mesto v Slovenskej

republike pripadajú viac ako dve zariadenia poskytujúce jednod ovú zdravotnú

starostlivos .

67


V otázke sme chceli od respondentov vedie , i už boli operovaní v zariadeniach

poskytujúcich jednod ovú zdravotnícku starostlivos . 32,67 % respondentov bolo

operovaných v týchto zariadeniach a vyjadrili svoju spokojnos s danou starostlivos ou, o

predstavuje 100 % z operovaných pacientov, lebo nikto z opýtaných, ktorý už absolvovali

opera ný zákrok v režime jednod ovej zdravotnej starostlivosti nevyjadril nespokojnos s

poskytnutou starostlivos ou. o je pozitívnejší výsledok ako v porovnávanom prieskume

Palátovej, kde uvádza, že 11,7 % opýtaných vyjadrilo svoju nespokojnos .


V otázke zameranej na slobodný výber formy zdravotnej starostlivosti sa 58,00 %

respondentov vyjadrilo, že pacient si síce môže vybra formu zdravotnej starostlivosti, ale

musí s tým súhlasi jeho lekár, s výberom formy zdravotnej starostlivosti zo strany

pacienta súhlasí aj 37,33 % respondentov, pri om dané percento opýtaných vie, že pacient

má právo sa slobodne rozhodnú pre formu starostlivosti, ktorou bude lie ený a v prípade

nesúhlasu s rozhodnutím svojho lekára môže konzultova svoj zdravotný stav s inými

odborníkmi. Prekvapujúca bola odpove 4,67 % respondentov, ktorí uviedli, že o spôsobe

lie by pacientov rozhoduje len lekár. Z odpovedí našich respondentov vyplynulo, že

vä šinu pacientov ovplyv uje predovšetkým ich lekár, ktorý rozhoduje o forme zdravotnej

starostlivosti. Na danú skuto nos upozor uje aj MUDr. Czudek vo svoje knihe

Jednodenní chirurgie, kde hovorí, že:,, Ve kú rolu pri rozhodovaní pacienta, i si zvolí po

operácii klasickú hospitalizáciu alebo nie, hrá predovšetkým postoj odosielajúceho lekára.“


Na otázku, i by si respondenti vybrali jednod ovú zdravotnú starostlivos , 70,67 %

opýtaných by si zvolilo jednod ovú starostlivos pre jej výhody, ako napr. krátka

hospitalizácia, minimálna akacia doba na opera ný zákrok a 9,33 % respondentov by sa

rozhodlo pre túto formu starostlivosti, ak by malo viac informácií. Len 3,33 %

respondentov by si v prípade operácie vybralo klasickú ústavnú starostlivos .

V porovnávanom prieskume sa 68,5% respondentov vyjadrilo pre jednod ovú zdravotnú

starostlivos a až 18,4 % opýtaných by si radšej zvolilo starostlivos na klasickom

chirurgickom oddelení (Pavlátová,2010).

68


V odpovediach na otázku ,, oby Vás najviac ovplyvnilo, ak by ste si zvolili jednod ovú

zdravotnú starostlivos ?“ najviac respondentov (38,00 %) ocenilo kratšiu dobu

hospitalizácie. Táto skuto nos je základným kame om, na ktorom stojí jednod ová

zdravotná starostlivos . Pacient nie je vystavený násilnej zmene stereotypov, nemusí sa

pozera na zlý zdravotný stav iných pacientov, na ich smr a prežíva , o to vä ší strach

o svoj vlastný život. Doma je najlepšie. Ak je domáca starostlivos dostato ne

zabezpe ená, pacient sa po opera nom zákroku zotavuje v domácom prostredí omnoho

rýchlejšie ako v zdravotníckom zariadení (Czudek,2009). 35,33 % respondentov uviedlo

ako výhodu kratšiu akaciu dobu na opera ný zákrok. Pacienti jednod ovej zdravotnej

starostlivosti zvy ajne akajú na opera ný zákrok len nieko ko dní, pri om v zariadeniach

ústavnej starostlivosti mnohokrát pacient aká na plánovanú operáciu aj nieko ko

mesiacov.

Nadštandardnú starostlivos by uvítalo 16,67 % opýtaných a výber operatéra 10,00 %.


Otázka bola zameraná na spôsob úhrady opera ných výkonov a pobytu v zariadeniach

jednod ovej zdravotnej starostlivosti. Najviac respondentov (49,33 %) uviedlo, že daná

zdravotná starostlivos je uhrádzaná v závislosti od druhu opera ného zákroku, pri om

náklady hradí pacient alebo zdravotná pois ov a. 32,67 % opýtaných je presved ených

o spoluú asti pacienta a pois ovne, 11,33 % si myslí, že náklady prepláca pois ov a.

Naopak o výhradnom uhrádzaní nákladov zo strany pacientov je presved ených len

6,67 % opýtaných. V skuto nosti zdravotné pois ovne na Slovensku preplácajú ve kú as

výkonov v režime jednod ovej zdravotnej starostlivosti, samozrejme z výnimkou zákrokov

v odbore plastická chirurgia, pokia nejde o výkony zo zdravotných dôvodov. Za

nadštandardné služby si však vo vä šine zariadení musí pacient priplati .


V otázke sme nadviazali na tému poplatkov za jednod ovú zdravotnú starostlivos . V tejto

otázke sme sa respondentov pýtali, i by si boli ochotný priplati za nadštandardnú

starostlivos . Vä šina z respondentov sa vyjadrila, že nemá problém si priplati za

nadštandardnú starostlivos , z toho 51,33 % len do výšky svojich finan ných možností

a pre 28,67 % respondentov je zdravie dôležitejšie ako peniaze. 16,67 % opýtaných by

nebolo ochotných si priplati za nadštandardnú starostlivos z dôvodu, že si platia

69

zdravotné poistenie a kvalitnú starostlivos vnímajú ako samozrejmos . 3,33 %

respondentov nemá finan né možnosti, ktoré by im dovo ovali si zaplati nadštandardnú

starostlivos . Pod nadštandardnou starostlivos ou rozumieme starostlivos , ktorá nie je

zahrnutá v Zákone . 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe

verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti. K nadštandardnej starostlivosti patrí napríklad rýchlejšie a

prednostné ošetrenie, šetrnejší spôsob opera ného zákroku, ktorý neprepláca zdravotná

pois ov a, výber stravy, komfortnejšie ubytovanie.


Prostredníctvom otázky íslo 10 sme u respondentov zis ovali ako dlho po opera nom

zákroku by chceli by hospitalizovaní. Nadpolovi ná vä šina (60,00 %) sa vyjadrila, že

hospitalizácia by na nich pôsobila stresujúco, preto uprednost ujú možnos dolie i sa

v domácom prostredí. 11,30 % respondentov je presved ených, že rodinní príslušníci sa

o nich vedia lepšie postara ako v nemocnici. Naproti tomu až 22,00 % opýtaných by

chcelo by lie ených do úplného vyzdravenia v ústavnej starostlivosti. Až o 6,67 %

respondentov by sa doma nemal kto o nich postara . Toto, z nášho poh adu, pomerne

vysoké íslo nás núti zdôrazni skuto nos , že pokia pacient nemá nikoho, kto by sa

o neho dokázal postaral, nie je vhodným kandidátom pre jednod ovú zdravotnú

starostlivos . Nerešpektovanie tejto podmienky môže v niektorých prípadoch vážne

ohrozi zdravotný stav, príp. život pacienta. Na túto skuto nos musíme pacienta

upozorni už pred samotným opera ným zákrokom. Je vhodné, ak pacient ešte pred

samotným prijatím do zariadenia jednod ovej zdravotnej starostlivosti potvrdí prítomnos

osoby, ktorá mu poskytne starostlivos v domácom prostredí aj písomnou formou.


V otázke sme sa našich respondentov spytovali na ich názor, pre koho je pod a nich

výhodná skrátená doba pobytu po opera nom zákroku v zariadeniach jednod ovej

zdravotnej starostlivosti. Najviac opýtaných (64,00 %) si myslí, že skrátenie pobytu

v nemocnici je výhodné predovšetkým pre pacienta. Úsporu asti nákladov potrebných na

lie bu vníma 26 % respondentov ako výhodu na strane zdravotnej pois ovne. 5%

opýtaných predpokladá, že kratšia doba hospitalizácie je výhodná pre súkromných lekárov

a taký istý po et aj pre zamestnávate ov.

70

Dôležitým aspektom pri zavedení jednod ovej zdravotnej starostlivosti do zdravotného

systému je finan ná oblas . To znamená, že objem pe azí, ktorý dostane poskytovate od

zdravotnej pois ovne za daný výkon, musí pokry jeho reálne náklady. Na druhej strane

musí by cena za výkon výhodná aj pre samotné zdravotné pois ovne. Tieto aspekty by

však nemali by prioritné, lebo jednodenná zdravotná starostlivos si nekladie za cie len

získa enormné úspory na poli zdravotnej starostlivosti. Hlavným cie om je rýchlejší

návrat pacienta do normálneho života, k jeho rodine a práci, o je ve kou as ou populácie

vnímané a hodnotené ve mi pozitívne, z daného dôvodu je jednod ová zdravotná

starostlivos výhodná aj pre celú spolo nos (Czudek,2009).


Na túto otázku nadpolovi ná vä šina, a to 62,67 % respondentov, odpovedalo, že ich

najbližší by sa o nich vedeli postara , 29,33 % opýtaných nevedelo, i by túto

starostlivosti ich najbližší zvládli. Len 1,33 % opýtaných si myslí, že ich príbuzní by to

nezvládli a o 7% respondentov sa nemá kto postara . V eskej republike a vo viacerých

zahrani ných štátoch existuje pre pacientov, o ktorých sa nemá kto postara , služba

domácej starostlivosti - home care. Táto starostlivos je dôležitou sú as ou dobre

fungujúceho systému jednod ovej zdravotnej starostlivosti, preberá zodpovednos za

pacienta po prepustení z nemocnice, zais uje kontrolu a spolupracuje s jeho rodinou

(Czudek,2009). Je to obdoba našej domácej ošetrovate skej starostlivosti, ale úzko

špecializovaná na poopera nú starostlivos po zákrokoch jednod ovej zdravotnej

starostlivosti. S touto službou sme sa na Slovensku zatia nestretli. Postupným rozvojom

jednod ovej zdravotnej starostlivosti sa však predpokladá rozšírenie záujmu domácej

ošetrovacej starostlivosti aj o jednod ovú zdravotnú starostlivos .


Otázka íslo 13 korešpondovala s predchádzajúcou otázkou. Spytovali sme sa

respondentov, i by sa oni sami vedeli postara o svojich príbuzných. Až 66,67 %

respondentov sa vyjadrilo, že by sa dokázali postara o svojich príbuzných. Ak k tomuto

íslu pripo ítame 16,67 % zdravotníckych pracovníkov, vychádza nám, že nadpolovi ná

opýtaných by zvládla túto starostlivos . 16,67 % respondentov nevie, i by sa dokázali

postara o svojich najbližších. Nikto s opýtaných nebol presved ený o tom, že by

nezvládol danú starostlivos .

71

Predpokladáme však, že vä šina respondentov, ktorí nevedeli, i sa dokážu postara

o svojich najbližších, si nedokázala predstavi , aká starostlivos by ich akala. Pacient

prepustený po opera nom výkone musí by orientovaný v ase a priestore, má

stabilizované vitálne funkcie, vie sa samostatne pohybova , prijíma tekutiny bez nauzey

a zvracania a nesmie krváca . Vä šina prepustených pacientov nepotrebuje špeciálnu

ošetrovate skú starostlivos . Úlohou podpornej osoby je zabezpe i prevoz pacienta

domov, dohliada , i pacient dodržiava poopera ný režim a i sa u neho nevyskytli

komplikácie. V prípade komplikácii kontaktuje príslušné zdravotnícke zariadenie. MUDr.

Czudek vo svojej knihe Jednodenní chirurgie uvádza výsledky viacerých celosvetových

výskumy, ktorých výsledkom bol minimálny výskyt poopera ných komplikácií po

výkonoch jednod ovej starostlivosti. Naj astejšie komplikácie, ktoré udávali pacienti, boli:

boles , nevo nos a zvracanie. Po zhodnotení prieskumu prebiehajúceho v rokoch 2003

a 2004 až 100% pacientov bolo spokojných s poopera ným priebehom (Czudek,2009).


Prostredníctvom danej otázky sme zis ovali, akú majú respondenti predstavu o kvalite

prístrojového vybavenia zariadení poskytujúcich jednod ovú zdravotnú starostlivos . Až

80,67 % respondentov sa vyjadrilo, že pod a nich majú dané zariadenia kvalitnejšie

a modernejšie prístrojové vybavenie ako štandardnej nemocnici. Iba 1,33 % opýtaných

predpokladá horší štandard prístrojového vybavenia.

Predpokladom vzniku jednod ovej zdravotnej starostlivosti bolo využívanie najnovších

opera ných metód, ktoré si vyžadujú vysokokvalitné a moderné prístrojové vybavenie.

Kvalita prístrojovej techniky mnohých zariadení poskytujúcich jednod ovú starostlivos

asto krát prevyšuje bežný štandard (Hudecová,2010).


V otázke sme zis ovali, aký má verejnos názor na prácu sestier v zariadeniach

jednod ovej starostlivosti. 56,00% respondentov predpokladá, že sestry v týchto

zariadeniach sú ústretovejšie ako v štandardných nemocniciach. 28,67 % si dokonca myslí,

že tieto sestry poskytujú nadštandardnú starostlivos . Len jeden respondent (0,68 %) sa

vyjadril, že sestry sa o svojich pacientov nezaujímajú, pri om do dotazníka dopísal, že na

to nemajú as. V prieskume Pavlátovej (2010) uviedlo svoju spokojnos s prístupom

sestier až 78 % opýtaných pacientov jednod ovej zdravotnej starostlivosti, 10,5 % udalo

bežný prístup a 1,3 % respondentov nebolo spokojných s prístupom sestier.

72


Na otázku: „Kde by pod a vás mali môžu by hospitalizovaní pacienti v režime

jednod ovej zdravotnej starostlivosti?“ až 62,67% respondentov uviedlo, že daní pacienti

môžu leža na štandardnom oddelení medzi ostatnými pacientmi. Samostatné kliniky by

uvítalo len 12,67 % opýtaných.

Pod a príru ky Národnej zdravotnej služby vydanej vo Ve kej Británii sa neodporú a

hospitalizova pacientov v režime jednod ovej zdravotnej starostlivosti spolu s pacientmi

ústavnej starostlivosti, pre astý výskyt nemocni ných nákaz. Najefektívnejším spôsobom

hospitalizácie daných pacientov sa javia samostatné zariadenia, s vlastnou recepciou,

oddelením aj opera nou sálou.

73

ODPORÚ ANIA PRE PRAX

Napriek nesporným výhodám, ktoré má jednod ová zdravotná starostlivos , Slovensko

výrazne zaostáva nielen európskym, ale aj za svetovým priemerom. Dôvod vidíme hlavne

v nedostato nej informovanosti verejnosti a niekedy aj samotných zdravotníckych

pracovníkov. Na základe našich skúseností by sme sestrám pracujúcim v zariadeniach

jednod ovej zdravotnej starostlivosti odporú ali:

• zlepši informovanos verejnosti o výhodách jednod ovej starostlivosti

prostredníctvom:

• lánkov v miestnych a celoštátnych periodikách,

• informa ných brožúr adresovaných širokej verejnosti, ktoré sú dostupné

v priestoroch všeobecných a špecializovaných ambulancií,

• televíznych a rozhlasových príspevkov,

• internetových portálov,

• preh bi spoluprácu so sestrami pracujúcimi v špecializovaných a vo všeobecných

ambulanciách pomocou:

• odborných prednášok, seminárov a kongresov,

• návštev jednod ových zdravotníckych zariadení spolupracujúcich

s danými ambulanciami,

• zabezpe enia spätnej väzby od pacientov po opera ných zákrokoch.

• zvýši vzájomnú spoluprácu sestier pracujúcich v zariadeniach jednod ovej

zdravotnej starostlivosti :

• prostredníctvom vzájomnej výmeny skúsenosti na seminároch

organizovaných jednotlivými zariadeniami,

• pri tvorbe odbornej literatúry týkajúcej sa jednod ovej zdravotnej

starostlivosti,

• pri vytváraní štandardov a máp ošetrovate skej starostlivosti.

• neustále zlepšova poskytovanie ošetrovate skej starostlivosti v jednotlivých

zariadeniach jednod ovej zdravotnej starostlivosti pri om, je dôležité:

• poskytova komplexnú ošetrovate skú starostlivos založenú na najnovších

poznatkov v medicíne a ošetrovate stve,

74

• nezabúda na správnu prípravu pacienta a jeho najbližších na opera ný

zákrok a poopera nú starostlivos ,

• aktívne spolupracova s pacientom a jeho rodinou po as celého

periopera ného obdobia, dba na spätnú väzbu,

• podie a sa na vypracovaní máp a štandardov ošetrovate skej starostlivosti,

• neustále si zvyšova vedomostnú úrove ,

• zapája sa do publika nej innosti,

• organizova odborné semináre prezentujúce výsledky ošetrovate skej

starostlivosti a výhody jednod ovej zdravotnej starostlivosti,

• vytvára informa né materiály týkajúce sa jednod ovej zdravotnej

starostlivosti pre širokú verejnos ,

• poskytovaním vysokokvalitnej starostlivosti šíri dobré meno zariadení

jednod ovej zdravotnej starostlivosti.

75

ZÁVER

„ Bez inov zostáva aj najkrajšia myšlienka bezcenná.“

Mahátma Gándí

Práca sestry v zariadeniach poskytujúcich jednod ovú zdravotnú starostlivos je asto

nedocenená. Priamo nezachra uje životy ani nezmier uje ažké utrenia. Napriek tomu má

nezastupite né miesto v systéme zdravotnej starostlivosti. Pomáha pacientovi prekonáva

strach z operácie, zmier uje poopera né ažkosti, u ah uje rekonvalescenciu a urých uje

návrat loveka do jeho bežného života. Viac ako po fyzickej stránke je táto práca náro ná

na psychiku. astá zmena pacientov a rôznorodos opera ných zákrokov si od sestry

v jednod ovej zdravotnej starostlivosti vyžaduje ve a teoretických znalostí, praktických

zru ností a hlavne organiza ných schopností. Z tohto dôvodu chceme našu diplomovú

prácu venova všetkým sestrám pracujúcim v zariadeniach jednod ovej zdravotnej

starostlivosti, aby sme vyzdvihli význam a dôležitos ich povolania.

Cie om našej závere nej práce bolo prezentova všeobecný poh ad na jednod ovú

zdravotnú starostlivos , poukáza na jej výhody a zisti názor verejnosti na danú formu

zdravotnej starostlivosti. Jednod ová zdravotná starostlivos predstavuje moderný

a efektívny spôsob lie by, ktorý je prospešný nie len pre samotného pacienta a jeho rodinu,

ale šetrí aj finan né náklady potrebné na lie bu iných závažných ochorení a vracia loveka

rýchlejšie do bežného života, o je výhodné pre celú spolo nos . Opera né výkony

jednod ovej zdravotnej starostlivosti tvoria široké spektrum prevažne endoskopických

a miniinvazívnych výkonov vo vybraných medicínskych odboroch. Minimálny zásah do

organizmu znižuje výskyt nežiaducich komplikácií, umož uje skráti d žku hospitalizácie

do 24 hodín a urých uje návrat pacienta do domáceho prostredia medzi svojich najbližších.

Napriek tomu je nutné si uvedomi , že úspešnos jednod ovej zdravotnej starostlivosti

nezáleží na technickom prevedení operácie, na spôsobe vedenia anestézie alebo na

nadštandardnom vybavení poopera nej izby, ale predovšetkým na psychickom a sociálnom

postoji pacienta a jeho rodiny k danej forme zdravotnej starostlivosti, na ich presved ení,

že tento spôsob zdravotnej starostlivosti je potrebný a pre nich výhodný (Czudek,2009).

My sestry sa v nemalej miere podie ame na celkovom obraze jednod ovej zdravotnej

starostlivosti v o iach verejnosti. Záujem o pacienta, o jeho potreby, ve ký rozsah

vedomostí a odborných zru ností je základným kame om, na ktorom sa stavia dobré meno

nielen jedného zdravotníckeho zariadenia, ale aj celého systému zdravotnej starostlivosti.

76

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. BABJAK, L. 2006. Jednod ová chirurgia vo svete a u nás. In Medical practice, 2006,

ro .1, . 8, s. 24.

2. BOHUŠ, O. a kol. 1992. Anesteziológia, resuscitológia a invazívna starostlivos .

Martin : Osveta, 1992. 410 s. ISBN 80 - 217 - 0436 – 5.

3. CZUDEK, S. a kol.2009. Jednodenní chirurgie, One day surgery. Praha : GRADA,

2009. 117 s. ISBN 978-80-247-1786-9.

4. DEPARTMENT OF HEALTH. 2002. Day surgery: Operational guide. London :

Department of Publications [online]. 2002. 40 s. [cit. 2012.12.10.]. Dostupné na

internete:<http://health.cat/open.php?url=http://www.wales.nhs.uk/sites3/Documents/5

30/day%20surgery%20-%20operational%20guide.pdf.

5. FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2001. Ošetrovate stvo – teória. Martin : Osveta, 2001. 134 s.

ISBN 80 - 8063 - 086 – 0.

6. FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2006. Výskum v ošetrovate stve. Martin : Osveta, 2006. 87 s.

ISBN 80 - 8063 - 228 – 6.

7. GULÁŠOVÁ, I. 2005. Strach pred operáciou. In Sestra, ISSN 1335-9444, 2015, ro . 4,

. 11, s.36.

8. HUDECOVÁ, D. 2010. Záujem o jednod ovú chirurgiu rastie. Kde je výhodná? In

Pravda, ISSN 1335 – 4050, 2010, ro . 20, .166, s. 13-15.

9. JANÍK, B. 2010. Jednod ová stále iba sedem percentná. In Zdravotnícke noviny, ISSN

1335-4477, 2010, ro .7, . 7, s. 6-7.

10. JANÍK, B. 2011. Jednod ová starostlivos bude prioritou. In Zdravotnícke noviny,

ISSN 1335-4477, 2011, ro .12, . 26, s. 5.

11. JUNAS, J. - BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M. 1987. Dejiny medicíny a zdravotníctva.

Martin : Osveta, 1987. 568 s. ISBN 70-098-85.

12. JUŠKOVÁ, E. 2011. Etické a psychologické ošetrovate skej starostlivosti o pacientov

v periopera nom období : Bakalárska práca. Banská Bystrica : SZU FZ, 2011. 59 s.

77

13. KOZIEROVÁ, B. - ERBOVÁ, G. - OLIVIEROVÁ, R. 1995. Ošetrovate stvo:

koncepcia, ošetrovate ský proces prax 1. Martin : Osveta 1995. 836 s. ISBN 80–217–

0528-0.

14. KOZIEROVÁ,B. - ERBOVÁ, G. - OLIVIEROVÁ, R. 1995. Ošetrovate stvo:

koncepcia, ošetrovate ský proces prax 2. Martin : Osveta 1995. 1474 s. ISBN 80–217–

0528-0.

15. KUBICOVÁ, . a kol. 2000. Chirurgické ošetrovate stvo. Martin : Osveta, 2000. 120 s.

ISBN 80–8063–049–6.

16. LABAŠ, P. 1997. One Day Surgery – vlastné skúsenosti. In Rozhledy v chirurgii, ISSN

0035-9951, 1997, ro . 76, . 5, s. 262-264.

17. LABAŠ, P. 2002. One Day Surgery – jednod ová chirurgia. In Zdravotnícke noviny,

ISSN 1335-4477, 2002, ro .7, . 11, s. 2.

18. LANGŠÁDL, L. 2011. Sestra a infekcie spojené so zdravotnou starostlivos ou. In

Sestra, ISSN 1335-9444, 2011, ro . 10, . 2, s.22-24.

19. LICHÁ, Z. 2009. Manažment periopera nej starostlivosti v jednod ovej zdravotnej

starostlivosti : Bakalárska práca. Banská Bystrica: SZU FZ, 2011. 59 s.

20. MA EJOVSKÁ, M. – RYBÁROVÁ, D. 2009. Strach u pacientov pred operáciou. In

Sestra a lekár v praxi, ISSN 1335- 9444, 2009, ro . 8, . 5- 6, s. 26 – 24.

21. MALÝ, T.2006. Zkušenosti s jednodenní chirurgii. In Léka ské listy, ISSN 0044-1996,

2006, .14, s.28-29.

22. MARKO, . a kol. 2012. Moderné trendy v diagnostike a lie be kolorektálnych

ochorení. Banská Bystrica : MARKO BB spol., 2012. 232 s. ISBN 978–968076–5–9.

23. MARKO, . a kol. 2012. Minimálne invazívna chirurgia a endoskopia. Banská

Bystrica : MARKO BB spol., 2012. 525 s. ISBN 978–968076–6–6.

24. MAŠLEJOVÁ, V. 2003. Ako dosta pacientov z nemocníc? In Zdravotnícke noviny,

ISSN 1335-4477, 2007, ro . 8, . 6, s. 2.

25. MAŠLEJOVÁ, V. 2007a. Jednod ová chirurgia má ve ké plány do budúcnosti. In

Zdravotnícke noviny, ISSN 1335-4477, 2007, ro . 8, . 8, s. 4.

78

26. MAŠLEJOVÁ, V. 2007b. Jednod ová chirurgia je prínosom pre štát, ale hlavne pre

pacienta. In Zdravotnícke noviny, ISSN 1335-4477, 2007, ro . 12, . 24, s. 3.

27. MOL AN, T. 2005. Operácia varixov dolných kon atín v rámci jednod ovej chirurgie.

In Zdravotnícke noviny, ISSN 1335-4477, 2005, ro . 10, . 40, s. 21-22.

28. MOROVICSOVÁ, E. 2008. Význam edukácie v jednod ovej chirurgii. In Revue

ošetrovate stva, sociálnej práce a laboratórnych metodík, ISSN 1335-5090, 2008,

ro .14, . 2, s. 87 – 89.

29. MOROVICSOVÁ, E.2009. Psychologické problémy chirurgickej lie by. In Sestra

a lekár v praxi, ISSN 1335- 9444, 2009, . 5-6, s. 20- 21.

30. MUSILOVÁ, M. a kol.1993. Vybrané kapitoly z ošetrovate stva. Martin : Osveta,

1993. 226 s. ISBN 80-217-0573-6.

31. Národné centrum zdravotníckych informácií, 2011. Chirurgická a jednod ová

starostlivos v SR Bratislava. In Národné centrum zdravotníckych informácií [online].

2011 [cit.5.1.2013]. Dostupné na internete:

<http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2011/zs1210.pdf.

32. OLEJNÍK, J. a kol.1999. Periopera ná lie ebná starostlivos . Bratislava : Ebner, 1999.

234 s. ISBN 80-968184-7-3.

33. Odborné usmernenie MZ SR o výkonoch jednod ovej zdravotnej starostlivosti. 2009.

Bratislava. In Vestník MZ SR, 30.8.2009, ro . 54, iastka 33-39, s.278-292.

34. PAVLÁTOVÁ, B.2010. Ošetrovatelská pé e v jednodenní chirurgii z pohledu klienta

a sestry : Bakalá ská práce. Olomouc : UP FZV, 2010. 84 s.

35. POTOCKÝ, E. 2012. Redukcia nemocni ných lôžok [online]. Bratislava In Slovenský

rozhlas, 2012 [ cit. 18.12.2012]. Dostupné na internete:

<http://www.rozhlas.sk/redukcia-nemocnicnych-lozok?l=l&i= l&c=41759&p=.

36. PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE. 2012. Jednod ová starostlivos

má stúpajúci trend. In Právo a manažment v zdravotníctve [online]. 2012 [cit.

29.03.2012. Dostupné na internete:

<http://www.pravovzdraravotnictve.sk/sk/spravodajstvo/jednodnova-starostlivost-ma-

stupajuci-trend.s-380.html.

79

37. ROBERTS.2005. Day Surgery Centres In Australia Planning And Design [online].

Melbern : The Australian Academy of Medicine & Surgery [cit. 2012.12.10.].

Dostupné na internete:

<http://www.aams.org.au/contents.php?subdir=library/history/day_surgery/&filename

=mar_05.

38. SCHMIDTOVÁ, Z. a kol. 2008. Vybrané odbory ošetrovate stva. Martin : Osveta,

2006. 150 s. ISBN 978-80-8063-295-3.

39. SLOVÁKOVÁ, V. a kol. 2000. Predopera ná a poopera ná starostlivos . In s.

rehabilitácia, 2000, ro . 33, . 3, s.181-184

40. SME. sk. 2009. Slovensko výrazne zaostáva v jednod ovej chirurgii [online]. In

SME.sk, 2009 [cit. 14.1.2013]. Dostupné na internete:

< http://primar.sme.sk/c/5014131/slovensko-vyrazne-zaostava-v-jednodnovej-

chirurgii.html.

41. SPORTCLINIC. 2013. Jednod ová ambulantná starostlivos [online]. In SportClinic,

2013 [cit. 18.2.2013]. Dostupné na internete:

< http://www.sportclinic.sk/jednodnova-starostlivost.html.

42. STA KOVÁ, M. 1981. Teória ošetrovania chorých. 2. vyd. Martin : Osveta, 1981.

304 s. ISBN 70-039-81.

43. ŠOLTÉS, M. – PAŽINKA, P. 2005. Aktuálne otázky miniinvazívnej chirurgie. Svidník

: Nemocnica Košice-Šaca a.s., 2005. 135 s. ISBN 80-968832-0-8.

44. ŠARDÍKOVÁ, . 1995. Poopera ná ošetrovate ská starostlivos . In s. revue

profesionálnej sestry, 1995, ro . 2, . 1, s.6-7.

45. VEREŠOVÁ, M. a kol. 2007. Psychológia. Martin: Osveta, 2007. 192 s. ISBN 80-

8063-239-1.

46. VŠZP, a. s.2011. Zmeny v nemocniciach – vyššia kvalita pre pacienta [online].

Bratislava. In Všeobecná zdravotná pois ov a, 17.06.2011 [cit. 18.1.2013]. Dostupné

na internete: <http://www.vszp.sk/o-nas/informacie-media/tlacove-spravy/17-06-2011-

zmeny-nemocniciach-vyssia-kvalita-pacienta.html.

80

47. VYHLÁŠKA MZ SR .770/2004, ktorou sa ustanovujú ur ujúce znaky jednotlivých

druhov zdravotníckych zariadení. 2004 [online]. Bratislava: Ministerstvo zdravotníctva

SR. 2004 [cit. 1.2.2013]. Dostupné na internete: <http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kot

va=k1&skupina=1.

48. VYHLÁŠKA MZ SR .428/2006 o minimálnych požiadavkách na personálne

zabezpe enie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych

zariadení. 2006 [online]. Bratislava : Ministerstvo zdravotníctva SR. 2006 [cit.

18.1.2013]. Dostupné na internete: <http://www.bozpo.sk/public/legis/zdravie/06_428.pdf.

49. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2011. Všeobecné charakteristiky za rok 2011

[online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2011 [cit. 5.1.2013].

Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213.

50. WIKIPEDIA. 2012. Outpatient surgery [online]. In Wikipedia.org. [cit. 2012.12.10.].

Dostupné na internete:<http://en.wikipedia.org/wiki/Outpatient_surgery.

51. ZDRAVIE. sk. 2009. Pacienti budú môc viac využíva jednod ovú chirurgiu [online].

In Zdravie.sk, 2009 [cit. 4.2.2013]. Dostupné na internete:

<http://www.zdravie.sk/clanok/39461/pacienti-budu-moct-viac-vyuzivat-jednodnovu-

chirurgiu.

52. ZVONÍ KOVÁ, M. 2006. Jednodenní chirurgie- poopera ní pé e o nemocného

z pohledu sestry. In Diagnóza v ošet ovatelství, 2006, ro . 2, . 10, str. 401.

53. ŽIAKOVÁ, M. 2006. Sie „jednod oviek“ sa rozrastá. In Zdravotnícke noviny, ISSN

1335-4477, 2006, ro . 11, . 24, s. 8.

ZOZNAM PRÍLOH

1. Dotazník

2. Naj astejšie opera né výkony jednod ovej zdravotnej starostlivosti

3. Pokyny pre pacienta jednod ovej zdravotnej starostlivosti

4. Pokyny pre osobu sprevádzajúcu pacienta jednod ovej zdravotnej starostlivosti

5. Prepúš ací dokument

6. Doporu enia pred operáciou v celkovej anestézii na pracovisku jednod ovej

chirurgie

7. Doporu enia po operácii v celkovej anestézii na pracovisku jednod ovej

chirurgie

Príloha 1 DOTAZNÍK Vážení respondenti, som študentkou Fakulty ošetrovate stva SZU so sídlom v Banskej Bystrici. Dovo ujem si Vás požiada o vyplnenie dotazníka, ktorý je sú as ou našej závere nej práce na tému: Poh ad verejnosti na jednod ovú zdravotnú starostlivos . Dotazník je anonymný, získané údaje použijeme výlu ne pre potreby prieskumu praktickej asti tejto práce. Otázky si, dôkladne pre ítajte a zakrúžkujte iba jednu možnos , ktorá najviac vystihuje Váš osobný názor.

Eva Jušková

pohlavie

o muž o žena

vek

o do 20 rokov o do 30 rokov o do 40 rokov o do 50 rovov o do 60 rokov o od 61 rokov a viac

1. Boli ste už niekedy hospitalizovaný/á po opera nom zákroku ? A/ áno, hospitalizácia trvala nieko ko dní B/ áno, hospitalizácia trvala nieko ko hodín C/ nie, po opera nom zákroku nebola potrebná hospitalizácia D/ nie, ešte som nebol/a operovaný/á 2. Stretli ste sa s pojmom jednod ová zdravotná starostlivos , príp. jednod ová chirurgia? A/ áno, viem o to znamená B/ áno, po ul som o tom, ale nemám bližšie informácie C/ nie, nikdy som o tom nepo ul D/ nie, ale chcel by som o tom vedie nie o viac 3. Nachádzajú sa vo Vašom okolí zariadenia jednod ovej zdravotnej starostlivosti ? A/ áno, viem kde sa nachádzajú B/ áno, ale neviem, kde sa nachádzajú C/ neviem o nich D/ nie, u nás ni podobné nie je 4. Boli ste operovaný/á v zariadení jednod ovej zdravotnej starostlivosti ? A/ áno, bol/a som spokojný/á B/ áno, nebol/a som spokojný/á C/ nie, ale mám naplánovanú operáciu D/ nie, nemám žiadne problémy

5. Má pacient právo slobodne si vybra formu zdravotnej starostlivosti, ktorou bude lie ený? A/ áno, ale musí s tým súhlasi jeho lekár B/ áno, v prípade nesúhlasu s rozhodnutím svojho lekára môže konzultova svoj zdravotný stav aj s inými lekármi C/ nie, o lie be rozhoduje zásadne jeho lekár pod a vlastného uváženia D/ nie, o lie be rozhoduje lekár na základe predpisov ur ených zdravotnou pois ov ou 6. Vybrali by ste si jednod ovú zdravotnú starostlivos ak by Vám to odporu il Váš lekár ? A/ áno, vyhovujú mi jej výhody ( krátkodobá hospitalizácia, minimálna akacia doba na zákrok, at .) B/ asi áno, ale nemám dos informácií o danom type starostlivosti, C/ neviem, ešte som o tom nerozmýš al D/ nie, chcem by operovaný v klasickej nemocnici 7. o by Vás najviac ovplyvnilo, ak by ste sa rozhodli pre jednod ovú starostlivos ? A/ kratšie akacie doby na zákrok B/ kratšia doba hospitalizácie C/ nadštandardná starostlivos D/ výber operatéra 8. Ako sú, pod a Vás, uhrádzané operácie v týchto zariadeniach ? A/ všetky náklady si hradí sám pacient B/ náklady prepláca pois ov a C/ as nákladov hradí pois ov a, ostatné pacient D/ v závislosti od druhu opera ného zákroku, náklady hradí pacient alebo pois ov a 9. Boli by ste ochotný/á priplati si za nadštandardnú starostlivos ? A/ áno, zdravie je prednejšie ako peniaze B/ áno, ale suma nesmie prekro i moje finan né možnosti C/ nie, platím si predsa zdravotné poistenie a starostlivos o pacienta musí vždy kvalitná D/ nie, nemôžem si to dovoli 10. Ako dlho by ste chceli by po opera nom zákroku hospitalizovaný/á ? A/ o najdlhšie, kým by som sa necítil/a úplne zdravý/á B/ dlhšie, doma by sa nemal kto o m a postara C/ o najkratšie, nemám rád/a nemocni né prostredie D/ kratšie, doma by sa o m a postarali najlepšie 11. Pre koho je, pod a vás, výhodná skrátená doba pobytu v zariadeniach jednod ovej zdravotnej starostlivosti? A/ pre pacienta - pre priaznivejšie podmienky dolie enia v domácom prostredí B/ pre zdravotnú pois ov u - ušetrí as nákladov na lie bu C/ pre súkromných lekárov - možnos vä šieho zárobku D/ pre zamestnávate a - skráti sa doba PN

12. Vedeli by sa vaši najbližší postara o vás po operácii? A/ áno, vedeli by sa o m a postara B/ neviem, možno by to zvládli C/ nie, nezvládli by to D/ nie, nemal by sa o m a kto postara 13. Vedeli by ste sa Vy postara o svojho príbuzného po operácií ? A/ áno, som zdravotnícky pracovník B/ áno, asi by som to zvládol C/ neviem, asi by som nezvládol D/ ur ite nie 14. Aké je, pod a Vás, prístrojové vybavenie v zariadeniach jednod ovej starostlivosti? A/ kvalitnejšie a modernejšie ako v štandardnej nemocnici B/ rovnaké ako v štandardnej nemocnici C/ na vybavení nezáleží, robia sa tam len malé zákroky D/ horšie ako v štandardných nemocniciach 15. Akú starostlivos , pod a Vás, poskytujú zdravotné sestry v zariadeniach jednod ovej starostlivosti? A/ sestry poskytujú nadštandardnú ošetrovate skú starostlivos B/ sestry sú ústretovejšie ako v štandardnej nemocnici C/ správajú sa rovnako ako pacientov štandardných nemocniciach D/ sestry sa o svojich pacientov nezaujímajú 16. Kde by, pod a Vás, mali by hospitalizovaní pacienti v režime jednod ovej zdravotnej starostlivosti? A/ môžu leža na štandardnom oddelení medzi ostatnými pacientmi B/ môžu leža na štandardnom oddelení, ale na samostatných izbách C/ nemali by by v styku s pacientmi z chirurgického oddelenia D/ mali by by operovaní v samostatných klinikách

akujeme za spoluprácu

Príloha 2 (Národné,2011) NAJ ASTEJŠIE OPERA NÉ VÝKONY JEDNOD OVEJ ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Špecializa ný odbor Výkony Chirurgia

extirpácia nádorov kože, podkožia, svalov, lymfatických uzlín, benígneho nádoru prsnej ž azy, gangliómu, operácie prietrží so a bez sie ky, varixov, hemoroidov, análnych fisúr a fistúl, transrektálna polypektómia, laparoskopická chlecystektómia a apendektómia (chronické och. apendixu), vytvorenie, rekonštukcia alebo zrušenie arteriovenóznej fistuly

Ortopédia a traumatológia

artroskopické výkony v ramennom, lak ovom, kolennom a lenkovom k be, operácie instability kolena, opera ná

repozícia jednoduchých zlomenín v celkovej anestézii, extrakcia osteosyntetického materiálu, operácia syndrómu karpálneho tunela, polllex saltans, hallux valgus, Dupuytrenovej kontraktúry, tenolýza

Plastická chirurgia korekcia ušníc, vie ok, pier, nosa, tváre, jaziev, p s, augmentácia, liposukcia, extirpácia nádorov kože, podkožia, svalov, lymfatických uzlín, benígneho nádoru prsnej ž azy, gangliómu, operácie šliach a útlakových syndrómov,

Gynekológia a pôrodníctvo

dilatácia a kyretáž, konizácia cervixu, excízia z vulvy, ablácia cervikálneho polypu, operácia Bartolinskej ž azy, hysteroskopia, amniocentéza, punkcia ovariálnych cýst a ovariálneho folikulu za ú elom získania oocytu, umelé prerušenie tehotenstva, laparoskopická sterilizácia, adhéziolýza, ovariálna cystektómia, ablácia endometriotických ložísk, uretrálna suspenzia, gynekologické vyšetrenie v narkóze

Oftalmológia operácia sivého zákalu s implantáciou umelej šošovky, sekundárnej katarakty, glaukómu, strabizmu, pterýga laserové operácie rohovky, plastické operácie mihalníc, fotodynamická terapia sietnice,

Otorinolaryngológia adenotómia, tonzilektómia, tonzilotómia, mikrochirurgické výkony na hrtane, septoplastika, turbinoplastika, endoskopická sínusová chirurgia, operácia malého tumoru na tvári a krku, aurikuloplastika, operácie prínosových dutím,

Urológia operácie fimózy, parafimózy, frenuloplastika, varikokély, hydrokély, spermatokély, orchidopexia retinovaného hmatného semenníka, vazektómia, diagnostická cystoskopia, zavedenie a odstránenie endoprotézy, divulzia uretry, extrakorporálna litotrypsia, uretrálna suspenzia

Gastroenterologická chirurgia a gasroenterológia

papilosfinkterotómia a odstránenie konkrementov zo žl ových ciest alebo pankreatického vývodu, endoskopická polypektómia a endoskopická mukózna resektia v tráviacom trakte, endoskopické vyšetrenie v celkovej narkóze a zavedenie drenáže žl ových ciest alebo pankreasu,

Príloha 3 (Czudek,2009) POKYNY PRE PACIENTA JEDNOD OVEJ ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI S oh adom na všetky dôsledky beriem na vedomie, že:

2. Zabezpe ím kompetentnú a spo ahlivú osobu, ktorá ma bude, po splnení

všetkých prepúš acích kritérií, sprevádza po as cesty na vopred ur ené

miesto ubytovania (trvalé bydlisko, hotel) a zárove podpíše moje

prevzatie.

3. Miesto môjho ubytovania po prepustení z nemocnice nebude vzdialené viac

ako jednu hodinu autom od zariadenia jednod ovej zdravotnej

starostlivosti.

4. Po dobu 36 hodín od prepustenia nebudem:

- obsluhova elektrické prístroje,

- šoférova motorové vozidlo,

- pracova vo výškach,

- podpisova právne dokumenty a ani vykonáva iné právne úkony,

- používa alkoholické nápoje a lieky, ktoré neodporu il lekár pri

prepustení.

5. Po prepustení zo zariadenia budem užíva lieky ordinované lekárom.

6. V prípade, že to bude vyžadova môj zdravotný stav, budem

hospitalizovaný v štandardnom zariadení poskytujúcom ústavnú

starostlivos .

Meno a priezvisko:............................................ Dátum:........................ Podpis pacienta: .........................................................

Príloha 4 (Czudek,2009) POKYNY PRE OSOBU SPREVÁDZAJÚCU PACIENTA JEDNOD OVEJ

ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

S oh adom na všetky možné dôsledky beriem na vedomie, že:

1. Po prepustení pacienta, ktorý splnil všetky prepúš acie kritéria podpíšem jeho

prevzatie a budem ho sprevádza na vopred ur ené miesto (bydlisko, hotel)

2. Budem doh ada na pacienta celú noc po zákroku.

3. Dohliadnem na dodržiavanie doporu eného poopera ného režimu.

4. V prípade zhoršenia zdravotného stavu pacienta budem kontaktova

zdravotného pracovníka zariadenia jednod ovej zdravotnej starostlivosti na

telefónnom ísle ..............................................................................................

Dátum: ..........................................

Meno, priezvisko a íslo ob ianskeho preukazu sprevádzajúcej osoby:

................................................................................................................................................

Podpis: ....................................................................................................................................

Príloha 5 (Czudek,2009) PREPÚŠ ACÍ DOKUMENT Meno, priezvisko, titul: ..........................................................................................................

Rodné íslo: ...........................................................................................................................

Bydlisko: ................................................................................................................................

Opera ný zákrok: ...................................................................................................................

Kritéria prepustenia:

Pacient je orientovaný asom, miestom a osobou: áno - nie

Pacient sa vie bez alebo s minimálnou pomocou obliec áno - nie

Pacient je schopný istej chôdze áno - nie

Pacient prijíma tekutiny a je schopný prehltnú doporu ený liek áno - nie

Pacient sa vymo il áno - nie

Pacient nekrváca z opera nej rany a ani sa nepredpokladá výskyt krvácania áno - nie

Pacient má zachované obranné reflexy dýchacích ciest áno - nie

Pacient má dostato nú analgéziu áno - nie

Pacient má vitálne funkcie v norme áno - nie

Pacient nepoci uje nauzeu a zvracanie áno - nie

Pacient má lekárom predpísané a doporu ené lieky minimálne na 24 hod. áno - nie

Pacient má telefónne íslo v prípade konzultácií áno - nie

Pacient a jeho doprovod majú podpísané dokumenty „Pokyny pre pacienta jednod ovej

zdravotnej starostlivosti“ a „Pokyny pre osobu sprevádzajúcu pacienta operovaného v

zariadení jednod ovej zdravotnej starostlivosti“ áno - nie

Doporu ená lie ba: ................................................................................................................

................................................................................................................................................

Doporu ené analgetika v prípade bolestí................................................................................

.................................................................................................................................................

Telefónne íslo v prípade konzultácií...................................................................................... Dátum:...................................

.................................................................. ....................................................................... Podpis a pe iatka lekára Podpis pacienta ................................................................................................................................. Meno, priezvisko a íslo ob ianskeho preukazu sprevádzajúcej osoby

Príloha 6

DOPORU ENIA PRED OPERÁCIOU V CELKOVEJ ANESTÉZII NA PRACOVISKU JEDNOD OVEJ CHIRURGIE – GYNPOR Slia

Doporu enia pred operáciou:

• absolvujte potrebné predopera né vyšetrenia pod a doporu enia Vášho ošetrujúceho lekára (krvné vyšetrenia, interné predopera né vyšetrenie)

• pokia máte alergiu na lieky a potraviny, zistite si presne na ktoré

• ak máte akútny zápal dýchacích ciest (teplota, kaše , nádcha), užívate antibiotiká –

je potrebné plánovaný opera ný zákrok v celkovej anestézii preloži minimálne 14 dní od ukon enia príznakov

• de pred operáciou jedzte len ahko strávite né jedlá

• ak nemôžete z rôznych dôvodov zákrok absolvova , prosím informujte nás

telefonicky Doporu enia v de operácie:

• nejedzte a nepite 6 hodín pred operáciou (prevencia zvracania a vdýchnutia zvratkov)

• aspo 6 hodín pred operáciou nefaj ite

• ak užívate dlhodobo lieky (na vysoký tlak krvi, srdce, štítnu ž azu, astmu, alergiu),

je vhodné uži ich aspo 3 hodiny pred zákrokom s malým množstvom istej vody (do 1 dcl)

Tesne pred operáciou:

• vyberte si zubné protézy, kontaktné šošovky, odložte okuliare, na úvacie pomôcky

• šperky a piercing je vhodné pred operáciou odloži

• v ústach nemôžete ma cukrík ani žuva ku

Príloha 7

DOPORU ENIA PO OPERÁCII NA PRACOVISKU JEDNOD OVEJ CHIRURGIE GYNPOR Slia

Doporu enia po operácii:

• po zákroku budete sledovaná/ý na lôžku minimálne 2 hodiny v závislosti na type zákroku

• po 1 – 2 hodinách v závislosti na type zákroku môžete pi po malých množstvách

tekutiny a po 3 hodinách už aj jes ahko strávite nú stravu

• pri prepustení dostanete prepúš aciu správu s telefonickým kontaktom a doporu enie, aké lieky máte užíva ( od bolesti, z dôvodu opera ného zákroku )

• dopredu si dohovorte doprovod dospelej osoby na cestu zo zdravotníckeho

zariadenia a jej prítomnos v domácnosti do 24 hodín po anestézii

• po zákroku v celkovej anestézii nesmiete riadi motorové vozidlo, pracova vo výškach, obsluhova stroje a nie je doporu ené podstupova žiadne právne úkony do 36 hodín

• do 24 hodín po anestézii sa môže astejšie vyskytnú boles hlavy a pocit na

zvracanie

• je bežné, že po dobu jedného týžd a po výkone sa rýchlejšie unavíte, nieko ko dní môžete poci ova škrabanie v krku, bolesti svalov, pri náhlej zmene polohy sa môže objavi pocit závratu, nieko ko dní môžete ma emo nú labilitu

• kontrola cestou Vášho lekára je doporu ená do 3 pracovných dní

Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislave FAKULTA...

Documents

Transcript of Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislave FAKULTA...