Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry ... · Slovenská technická...
Transcript of Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry ... · Slovenská technická...
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry,
Ústav obytných a občianskych budov
KONCEPCIA VNÚTORNÝCH PRIESTOROV
SEMINÁRNA PRÁCA
KOSTOL DVOCH SŔDC, JUBILEJNÁ KAPLNKA V RÍME
Bc. Branislav Tandara 2.roč. Ing. štúdia
ÚVOD
Pre sprasovanie architektonickej štúdie som si vybral dva objekty – Kostol dvoch sŕdc v Liptovských
Sliačoch a Jubilejnú kaplnku nachádzajúcu sa v Ríme. Oba tieto objekty majú spoločný prvok v
inšpirácii návrhu, nakoľko vychádzajú z idey lode.
Prvý z objektov – Kostol dvoch sŕdc vychádza z myšlienky archy, čo sa odráža tak v tvarovom,
materiálovom, ako aj funkčnom vyhotovení, kde sa spája viacero druhov materiálových resp.
tvarových foriem do jedného harmonického celku.
Druhý z objektov bol inšpirovaný ideou plachetnice, t.j. čistými a jednoduchými tvarmi. Základná
myšlienka je taktiež viditeľná v materiálovej, tvarovej a funkčnej čistote.
I.
KOSTOL NAJSVATEJŠIEHO SRDČA JEŽIŠOVHO A NEPOŠKVRNENÉHO SRDCA PANNY MÁRIE
Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie zvaný aj Archa Locus alebo
Kostol dvoch sŕdc je kostol nachádzajúci sa v Liptovských Sliačoch.
A utormi sú :
Ing. arch. Peter Abonyi, Ing. arch. Jozef Hýravý , Ing. Vladimír Konfál.
Poloha:
Liptovské Sliače
Zrodenie
Myšlienka postaviť nový kostol v Liptovských Sliačoch pochádza od miestnych katolíckych kňazov Jozefa
Kútnika-Šmálova a Ladislava Hanusa. V obci pôsobil štrnásť rokov ako farár Andrej Hlinka. Celá
stavba bola postavená svojpomocne z prostriedkov občanov a darcov. Občianske a cirkevné
spoločenstvo je teda zároveň investorom, dodávateľom, aj užívateľom stavby. Na vstupné
zoznamovacie stretnutie v lete roku 1999 prijali pozvanie aj umelci zo Slovenska, Maďarska, Poľska,
Česka, Talianska a Francúzska.
Exteriér
Kostol má zvonku tri vlastné tváre. Tri štýly, každý s autonómnou výpoveďou. Idúc cez dolnú bránu
privíta nás prvá tvár tvarovou a materiálnou bohatosťou. V eklektike sa objavuje „bok archy“.
Pestrosť objemov a tvarov, priamkových, či krivkových mierne potiera dva vstupy s bežnými
dverami. Pred nimi je vytvorené celkom príjemné miesto na pobudnutie. Južná modrá tvár kostola je
striedma. Dominuje farba a najväčší kľud tvarov a významov na tomto objekte. Tretia biela tvár,
tvorená ako kompozičná hra línií a plôch nás vovedie opäť do bohatstva materiálov, povrchov, tvarov,
ale aj rôznych znakov a ich významov.
Za zmienku tiež stojí vstupná brána, akýsi portál, zhotovený z masívneho dreva a kováčskej ocele, ktorý
významovo(ako jediný prvok aj kompozične) oddeľuje areál kostola od okolitej prírody.
Interiér
Interiér sa snaží priniesť zhromaždeným veriacim vlahu a osvieženie, kľud, kresťanský pokoj. Uplatňuje
centralitu objemu vrcholiacu vo svetlíku. Zároveň sa rozvíja i pozdĺžne smerovanie. Vnemov je však
viac v drobnom detaile, v častiach priestoru a vo výtvarných dielach. Množstvo symbolov, významov,
zaujímavých farieb, tlmeného i priameho svetla.
Sakrálne je niečo iné ako všednosť dňa,preto napriek mystériu, tajomstvu od ktorého akoby odstupujeme
a zároveň nás láka, kostol má poskytovať duchovnú istotu.
Archa túto atmosféru ponúka svojím spôsobom. Potvrdzuje symboly ich zdvojenosťou. Napríklad
vertikálny exteriérový Kristov kríž a Kristov monogram. Kruhová línia kupoly a vedľa nej kruhová línia
svetelných bodov.
Vnútorný vzkriesený Kristus, prítomný i neprítomný pri dreve svojho kríža a neďaleký korpus Krista. Inou
istotou je vnášaná estetika ale vždy v malej čiastke kostola lebo celok oplýva viacerými postupmi.
Nemožno nespomenúť pravdivosť v snahe umelecky stvárniť všetky štruktúry priestoru až po textílie.
Oltár a ambona sú zvláštnymi a presvedčivo vypovedajúcimi prvkami. Kompletné výtvarné dotvorenie je
na Slovensku skôr ojedinelé. Kostol v Sliačoch je kostolom dvoch sŕdc: Krista a Márie. Archa priniesla to,
čo mnohým kostolom na Slovensku chýbalo. Symboliku, ktorá je tu zreteľná i nezreteľná, tradičná, i taká,
čo je na hranici prijateľnosti.
Konštrukcia
Konštrukcia kostola v Liptovských Sliačoch plne vychádza z architektonického konceptu a pri jej vytváraní
bola v prvom rade zohľadňovaná tvarová náročnosť priestorového riešenia prienikov hlavnej hmoty s
prístavbami a vstavbami ako aj prieniky strešnej konštrukcie so zvislými konštrukciami. Z hľadiska
definovania, konštrukčné riešenie je stavba kombináciou stenového a skeletového stĺpového systému.
Dominantným priestorom kostola je hlavná loď, zo severozápadu ohraničená pôdorysne zvlnenou
dvojitou stenou, ktorá so stojkami z oceľových valcovaných profilov vytvára zvislý nosný systém, na
ktorých je uložená pôdorysne kruhová, v priereze šošovkovitá strecha. Na oceľových stĺpoch uložený
pôdorysne polkruhový, stupňovitý železobetónový chórus, ktorý pokračuje rampou, oblúkovito sa
zvažujúcou k sanktuáriu. Stupňovitá stena od severu, ktorá nad strechou kostola vytvára zvonicu, je
zdvojená z dvoch murív s vnútorným medzipriestorom, kde je umiestnené rebríkové schodisko ku
zvonom a k vedľajšiemu oceľovému schodisku, končiacom pri vonkajšom nerezovom kríži.
Strešná konštrukcia hlavnej lode je tvorená drevenými, fošnovými, zbíjanými väzníkmi, v strede lode
uchytávaných na oceľový priehradový zrezaný kužeľ. Vstupná časť kostola je riešená v tvare boku
drevenej lode, ktorej reminiscencia je odrazená i v interiéri kostola tvarom stupňovitej chórusovej
rampy. Obdobne ako je to v hlavnej lodi, strešnú a stenovú konštrukciu vytvára sústava vodorovných
nosníkov – väzníc, na ktoré je uchytávaný vonkajší strešný a stenový záklop a zo strany interiéru sústava
drevených vodorovných nosníkov, na ktoré sú uchytávané podhľady a interiérové úpravy steny. Drevený
antický chrám je vstavbou do hlavnej lode a dispozične tvorí cez siluetu Krista vstupný priestor do
chrámu v pokračovaní kaplnkou a na poschodí v nadväznosti na chórus miesto pre spevokol a miestnosť
pre farskú radu. Konštrukcia chrámu je materiálový hybrid. Strop a strecha nad chrámom je stolársky
vyrobená konštrukcia gréckeho chrámu, podľa dielenskej dokumentácie architekta Abonyiho.
Idea
Ideová myšlienka stavby kostola je symbol lode – archy, ktorej bok ľudia našli uprostred polí na
sliačanskom Ararate a k nej dostavili kostol. K hlavnej pôdorysnej časti kruhovej lode sú konštrukčne i
dispozične „pristavené“ ďalšie časti stavby, a to sanktuárium vo forme polkužeľovitej apsidy, vstupná časť
kostola v tvare boku lode s nástupným mostíkom na loď prepájajúci exteriér s interiérom, pod ktorým je
umiestnená spovedelnica. Vstavaný „drevený grécky chrám“ na prízemí slúžiaci ako adoračná kaplnka, na
podlaží v pokračovaní chóru ako miesto pre spevokol a miestnosť pre farskú radu.
Realizácia
Statik a konštruktéri sa v plnej miere podriadili výtvarnému riešeniu architektov, hľadali spôsoby a
formy riešenia, a na kompromisy pristupovali až po vyčerpaní, v danej situácii všetkých riešení. Statika,
ako technická disciplína v stavebníctve, tu nebola ako slúžka technológie a nepodriaďovala sa diktátu
stavebných firiem, ale bola tvorivou a koncepčnou partnerkou architektonickému a výtvarnému návrhu
stavby, a dotvárala stavebné diely až do ich konečného efektu. Pre vyriešenie problému na stavbe bo
väčším prínosom na stavbe naškicovaný detail riešenia konkrétnemu pracovníkovu a s následným
vysvetlením, ako dopredu v kancelárii rozpracovaný nákres. Týmto spôsobom tím projektantov a
realizátorov fungoval počas celej doby výstavby, t.j. päť rokov. To znamená, že počas výstavby bol
projekt živý a priebežne aktualizovaný, samozrejme pri dodržiavaní architektonickej línie.
II.
KOSTOL DIO PADRE MISERICORDIOSO
Autor: Richard Meier, John Eisler
Poloha: Via F. Tovaglieri, Tor Tre Teste, Rím, Taliansko
Tri roky po plánovanom termíne dokončenia bol za účasti pápeža Jána Pavla II slávnostne otvorený kostol
od Richarda Meiera, ktorý v roku 1996 porazil vo verejnej súťaži architektov Tadao Ando, Gunthera
Behnischa, Santiaga Calatravu, Petera Eisenmana, Franka Geryho. Kostol stojí v pomerne novej obytnej
štvrti desať kilometrov za Rímom. Tradičnej bielej Meierovej estetike dominujú tri prefabrikované
betónové oblúky (vysoké od 56 do 88 stôp) pripomínajúce lodné plachty. Biela farba betónu bola
docielená pridaním 2600 ton mletého bieleho mramoru z Carrary. Aby biela ostala bielou, tak spoločnosť
Italcenemti vyvinula špeciálny druh bieleho cementu. Na betónových plochách z tohto cementu sa
neusadzujú škodlivé látky, ale oxidujú na uhľovodíky a povrch tak ostáva čistý, čo je v Ríme sužovanom
smogom a prachom neoceniteľné plus. Inžinieri strávili desiatky tisíc hodín nad projektom, kde vymýšľali
posuvné bednenie, mechanizmus na dvíhanie dvanástich tonových prefabrikátov a prepletali stavbou
kilometre oceľových tiahel. A to všetko len kvôli trom bielym plachtám.
Kostol na ceste do tretieho tisícročia
Charakteristickou vlastnosťou tohto kostola je jeho mnohovýznamovosť. Návštevník kostola väčšinou
obdivuje architektúru a konštrukciu kostola, ktorá z neho vytvára umelecké dielo. Nie menší význam pre
pozorovateľa má aj duchovný a liturgický význam stavby. Začnem u tvaru kostolnej lode, ktorá pripomína
skutočnú loď - „ Petrovu loď“. V kresťanskej tradícii predstavuje kostol loď božieho pokoja vedení Petrom,
pápežom.
Tento kostol, ktorý si pápež Ján Pavol II prial ako spomienku na jubilejný rok 2000 mal podľa jeho autora
zobrazovať kostol ako loď brázdiacu moria do tretieho tisícročia a v prenesenom slova zmysle – vďaka
svojej polohe – loď všeobecného kostola, ktorá priplávala do miestnej štvrte. Tri plachty ktoré preklenujú
hlavnú kostolnú loď a bočnú kaplnku symbolizujú Svätú trojicu a najväčšia z plachiet má predstavovať
Božiu ochranu nad kresťanskou spoločnosťou. Hoci je väčšina horizontálnych a vertikálnych plôch
zasklená, tak do kostola nesvieti žiadne priame slnečné svetlo s jedinou výnimkou letného poludnia, kedy
malým oknom nad presbytériom preniká dovnútra zväzok lúčov, ktorý osvetľuje krucifix.
Oltár preberá znovu tvar lode. Leží naviac v rozpore so zvyklosťami na západe, čo je u klasických
kostolov obvyklé miesto pre sakristiu. Táto tu býva preto, že slnce predstavuje v kresťanskej symbolike
Ježiša ako svetlo sveta a oltár sa smeruje k východu, aby sa zdôraznilo miesto, kde je prítomný Ježiš
behom eukaristie rovnako ako na východe vychádza slnko. V prípade tohto kostola je na východe predok
lode tak povediac špic lode, zatiaľ čo oltár sa nachádza na jej zadnej časti, kde inak býva motor lode.
Eukaristia je motor, ktorý dáva loď do pohybu. Keď sa človek zúčastní liturgickej bohoslužby, tak má
vďaka komletne presklenej streche rovnako ako prednej presklenej prednej fasáde a zadnej fasáde pocit,
že sa modlí pod šírym nebom priamo k Bohu.
Sanktuárium nie je očividne umiestnené centrálne, pretože je v pravom rohu kaplnky. Ani nie tak
z dôvodu, že by nebolo dôležité, práve naopak, z hlavnej lode je lepší výhľad.
Aj keď ide o moderný kostol, tak v určitom zmysle predsa len sleduje klasický obraz religióznej stavby,
zvlášť tej gotickej – svojou výškou, štíhlym priečelím s postrannou zvonicou. Päť zvonov bolo ručne
odliatych v Agnone.
Nad liturgckým priestorom je možné obdivovať krucifix zo 17 storočia. Obrazové a sochárske znázornenia
v celom kostole sú pojaté veľmi stroho. Strohosť v obrazovom stvárnení a architektúre vystihujú vlastnosť
celej stavby. Rozhodnutie vytvoriť na okraji Ríma takéto stavebné dielo malo nakoniec za následok
zhodnotenie celého okrajového územia. Stavba zanecháva svoju stopu nielen v návštevníkoch, ale aj
obyvateľstve tejto prímestskej štvrti.
Keď sa človek zúčastní bohoslužby tak má vďaka kompletne presklenej streche rovnako ako sklenenej
prednej – východnej fasáde a zadnej – západnej fasáde pocit, že sa modlí pod šírym nebom priamo
k Bohu.
Zoznam použitej literatúry:
ASB, December 12/2000, vydavateľstvo JAGA 2000
Cena Dušana Jurkoviča 2002, vydavateľstvo Projekt, 06/2002
www.archiweb.cz
www.wikipedia.sk