SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Katedra výživy ľudí

Stravovacie zvyklosti vo vybraných skupinách obyvateľov a odraz úrovne životného štýlu na ich zdraví

Autoreferát dizertačnej práce

na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor vo vednom odbore: 41-04-9 Všeobecná zootechnika

Mgr. Viliam Harasník

Nitra, 2007

1

Dizertačná práca bola vypracovaná v dennej forme doktorandského štúdia na Katedre výživy ľudí Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Doktorand: Mgr. Viliam Harasník Katedra výživy ľudí Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Vedúci dizertačnej práce: doc. MUDr. Jaroslav Daniška, CSc. Katedra výživy ľudí Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Oponenti: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc. Katedra biochémie a biotechnológie Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská Poľnohospodárska Univerzita v Nitre prof. Ing. Štefan Hraška, DrSc. Katedra biológie a genetiky Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

prof. MUDr. Anna Líšková, PhD. Ústav klinickej mikrobiológie Fakultná nemocnica v Nitre Autoreferát bol odoslaný dňa ....................... Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra výživy ľudí, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Obhajoba doktorandskej dizertácie sa koná dňa ...................... o ............ h pred komisiou pre obhajobu dizertačných prác vedného odboru 41-04-9 Všeobecná zootechnika, na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov, SPU v Nitre.

Miesto konania: Katedra výživy ľudí Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra

Miestnosť: ................................

S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore: 41-04-9 Všeobecná zootechnika.

prof. Ing. Daniel Bíro, PhD.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

2

ABSTRAKT

Cieľom práce bolo sledovať a zhodnotiť stravovacie zvyklosti a životný štýl vo

vybraných skupinách obyvateľov Slovenska, s dopadom na zdravie. Štúdie sa zúčastnilo

6217 osôb zo všetkých krajov SR - mužov bolo 2853 (45,9 %) a žien 3364 (54,1 %), s

priemerným vekom 48,7 ± 9,91 rokov. V menšom súbore osôb (n = 817), sme vykonali

aj biochemické vyšetrenia, pozostávajúce zo sledovania kompletného lipidového profilu

a hladiny glykémie zo séra. Výber účastníkov bol náhodný, štúdia sa charakterizuje ako

randomizovaná a retrográdna. Z objektívnych vyšetrení sa ako najzávažnejší javí vysoký

výskyt nadhmotnosti a obezity rovnako u mužov ako i žien, a tiež vysoké hodnoty tlaku

krvi (hypertenzie) najmä u mužov. Ženy mali celkovo vhodnejšie stravovacie zvyklosti ako

muži, s výnimkou menej častej konzumácie rýb a strukovín a častejšej konzumácie sladkostí,

zároveň menej fajčili a konzumovali aj menej alkoholu. Muži naopak, disponovali lepšími

výsledkami v oblasti pohybových aktivít, v hodnotách celkového cholesterolu a v stresovej

expozícii, stravovali sa však horšie ako ženy. U skúmaných biochemických ukazovateľov

sa priemerné hodnoty nachádzali v norme. Najhoršie výsledky sme zistili u osôb s nižším

typom vzdelania, u fajčiarov, obéznych a najmä u osôb pohybovo inaktívnych.

ABSTRACT

The aim of this study was to monitor and evaluate nutritional habits and lifestyle

quality of selected groups in Slovak population, with impact on health. This project was

carried out throughout Slovakia and 6217 respondents took part in it, 2853 were men

(45.9 %) and 3364 women (54.1 %), respectively. Average age was 48.7 ± 9.91 years.

In a small group of people (n = 817), biochemical examinations were executed, whereby

complete lipid profile and levels of glycemia in blood serum were studied. Sample

participants in this survey were accidental, study defined as randomised and retrograde.

The high incidence of obesity, alike in men and women, and the unfavourable blood

pressure values in men, are the most severe factors from the objective examinations.

Woman should have in the aggregate suitable nutritional habits against men, apart from less

frequent consumption of fish and legumes, and frequent consumption of sweets with equally

less smoking and alkohol intake. Men have better result in the physical activity, in total

cholesterol values and in stress exposition, but their consumption was far worse than women.

Average attributes examinated biochemical indicators in normal values zone. The worth

results from objective examinations were found in persons with elementary education,

in smokers, obese persons and mainly in physicially non-active persons.

3

OBSAH

Úvod ..................................................................................................................................4

Cieľ práce .........................................................................................................................5

Materiál a metódy............................................................................................................ 5

Výsledky práce a návrhy opatrení .................................................................................7

Záver ...............................................................................................................................19

Použitá literatúra ...........................................................................................................20

Publikované práce súvisiace s problematikou ............................................................22

ÚVOD V súčasnosti mnohí ľudia považujú zdravie za jedno z najväčších hodnôt svojho

života. Ak vezmeme do úvahy, že zdravie neznamená iba neprítomnosť choroby, ale aj

úplnú telesnú a duševnú pohodu, potom môžeme lepšie chápať jeho skutočný význam.

K jeho dosiahnutiu je potrebná nielen výborná lekárska starostlivosť, ale predovšetkým

prevencia. V tom zmysle najmä prevencia pred chronickými, civilizačnými ochoreniami.

K faktorom prevencie patrí správna výživa, primeraná telesná i duševná aktivita a zdravý

životný štýl, ktorý je v súlade s osobným presvedčením a zvykmi. Chronické ochorenia

nemôžu byť vyliečené, alebo aspoň uspokojivým spôsobom „držané na uzde“, pokiaľ

postihnutí nezmenia spôsob svojho stravovania, resp. nezvolia dočasne upravenú formu

výživy. Absencia jediného riešenia stanovujúceho „ideálnu“ skladbu výživy zapríčiňuje,

že ju nemožno jednoznačne formulovať, pretože názory na to aká má byť, podliehajú

neustálemu vývoju. Realizácii aspoň tých najjednoduchších princípov správnej výživy

bráni fakt, že jej význam na strane jednej, a negatívny dopad nevhodnej výživy na strane

druhej, je laickou aj odbornou verejnosťou značne podceňovaný. Stravovacie zvyklosti

sú neoddeliteľnou súčasťou životného štýlu a významnou mierou ovplyvňujú aktuálny

zdravotný stav obyvateľov. Ich rozmanitosť je determinovaná zvyklosťami etnika daného

regiónu i mnohými ďalšími faktormi. Nevhodné stravovacie zvyklosti, charakterizované

nedostatkami najmä v oblasti kvality, kvantity, nepravidelnosti stravovania a zložením

stravy, predstavujú dôležitý rizikový faktor vzniku mnohých civilizačných ochorení.

Časť výskumnej problematiky bola tiež realizovaná na úrovni samostatnej vecnej etapy,

a to v rámci projektu VEGA 1/2321/05 „Stravovacie zvyklosti a životný štýl vybraných

skupín obyvateľstva SR vo vzťahu k morbidite a mortalite a možnosti ich ovplyvnenia“.

Projekt bol koordinovaný riešiteľským kolektívom Katedry výživy ľudí SPU v Nitre.

4

CIEĽ PRÁCE

- analyzovať dostupnú literatúru z oblasti humánnej výživy s ohľadom na aktuálne

trendy v realizácii racionálnej výživy a jej vplyvu na zdravotný stav ľudí,

- zistiť aké konkrétne stravovacie zvyklosti a životný štýl sa realizujú u vybraných

skupín obyvateľov SR, následne ich analyzovať, a tiež vyšetriť podľa možností

čo najväčší počet respondentov formou biochemického skríningu,

- sledovať a zhodnotiť zdravotný stav, nutričné faktory a faktory životného štýlu,

spojené so vysokým rizikom prevalencie civilizačných ochorení, uviesť rizikové

faktory vplývajúce na výživu a životný štýl s dopadom na zdravie obyvateľov,

- porovnať a zhodnotiť konkrétne stravovacie zvyklosti a životný štýl obyvateľov

medzi jednotlivými regiónmi (kraje) Slovenska a zistiť tiež výskyt protektívnych

a rizikových faktorov v jednotlivých vekových skupinách, u mužov i u žien,

- poukázať na dôležitý význam prevencie ako najúčinnejšieho spôsobu znižovania

výskytu chronických civilizačných ochorení v slovenskej populácii, a predložiť

návrhy odporúčaní aplikovateľných v rámci racionalizácie stravovacích návykov

a životného štýlu tak, aby viedli k obmedzeniu progresie morbidity a mortality.

MATERIÁL A METÓDY

Pri exploratívnom získavaní prvotných údajov zo sledovania nutričných faktorov,

zdravotného stavu a aj životného štýlu, sme použili dotazníkovú metódu a biochemický

skríning. Výskum sme uskutočnili v období rokov 2004-2007, v kooperácii s kolektívmi

Katedry ošetrovateľstva FSVZ UKF v Nitre a Doliečovacieho oddelenia FN v Nitre.

Koordinácia jednotlivých pracovných činností a etáp výskumu bola organizovaná na

Katedre výživy ľudí, Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, SPU v Nitre.

Anamnestický dotazník obsahoval nasledovné časti:

Osobná anamnéza: Zisťovali sa osobné údaje (pohlavie, vek, rodinný stav, vzdelanie),

regionálna príslušnosť, zdravotný stav, pracovné zaradenie, finančný príjem, prevalencia

ochorení a aplikovanie alternatívnych spôsobov výživy.

Antropometrické merania: Body mass index (BMI) bol počítaný ako pomer hmotnosti

v kg a výšky vyjadrenej v m² (zisťovaný bol pre určenie miery nadhmotnosti a obezity).

Index-WHR bol počítaný ako pomer obvodu pása a obvodu bokov. Tlak krvi bol meraný

ortuťovým tlakomerom, štandardným spôsobom (v mmHg).

5

Nutričná analýza: Zisťovaná bola spotreba potravín, frekvencia ich konzumácie a druh

vybraných potravín. Príjem energie a nutrientov bol určený z dietetickej časti dotazníka,

obsahujúceho 107 konkrétnych potravín a potravinových skupín. Frekvencia konzumácie

bola vyjadrená 5 kategóriami: nikdy, n-krát denne, týždenne, mesačne, ročne. Nutričné

faktory a energetický príjem boli porovnávané s odporúčanými výživovými dávkami pre

obyvateľstvo SR, v percentuálnom vyjadrení vo forme úhrady OVD (Vestník MZ SR,

1997, 8. verzia OVD) na základe nutričného záznamu (z konzumu vybraných potravín

a nápojov) spracovaného v programe ALIMENTA 4.3e (Výskumný ústav potravinársky).

Nutričné straty pri spracovaní potravy boli zohľadnené. Okrem uvedeného boli sledované

napríklad aj zmeny a dynamika v rámci stravovacích zvyklostí respondentov.

Faktory životného štýlu: Sledovala sa oblasť pohybových aktivít v rámci voľného času

(frekvencia a druh telesnej aktivity) a postoje k vlastnému zdraviu ako aj životospráve.

Okrem mapovania pohybových aktivít sa v tejto časti dotazníkového výskumu zisťovalo

tiež používanie suplementov (doplnkov výživy), fajčenie, zmeny stravovacích návykov

a životosprávy, dĺžka spánku, stresová expozícia a spôsob trávenia voľného času.

Biochemické merania: Krv bola odoberaná nalačno, štandardnou metódou. Odber krvi

bol dobrovoľný (poskytlo ju 13,14 % zo všetkých 6217 respondentov). V tejto vzorke

respondentov (n = 817) sme vyšetrili kompletný lipidový profil (hladiny krvných tukov)

a tiež glukózu. Hodnoty celkového cholesterolu, HDL-cholesterolu, LDL-cholesterolu,

triglyceridov (TAG) a glukózy v sére, boli určované spolu automatickým analyzátorom

Olympus AU 640 (Wako Pure Chemical, Japan) štandardnými laboratórnymi metódami.

Princíp metódy stanovenia sledovaných ukazovateľov spočíval v použití komplexného

systému reagencií (iba pre diagnostické použitie in vitro). Analyzovalo sa teda len sérum

spôsobom tzv. mokrej chémie. Vyšetrenia boli zamerané najmä na výskyt rizikových

faktorov chronických neinfekčných ochorení. Postup tejto časti výskumu bol odvodený

od inštrukcií strediska CDC (Centre of Disease Control, USA).

Štatistické vyhodnotenie: Studentov t-test, Chi-kvadrát test (χ²), regresná a korelačná

analýza, párový t-test, Kruskal-Wallisov test a multifaktoriálna analýza, pri ktorej sme

súčasne použili metódu logistickej regresie, v štatistickom programe STATISTICA 6.0.

Získané výsledky sme porovnávali a hodnotili ako na základe pohlavia, (komparáciou

mužov a žien) a v prípade, že zistené rozdiely boli významné, tak aj na základe veku

(jednotlivé vekové kategórie sme stanovili takto: 18-24 rokov, 25-34 rokov, 35-44 rokov,

45-54 rokov, 55-64 rokov, 65-74 rokov, a 75 rokov a viac).

6

VÝSLEDKY PRÁCE A NÁVRHY OPATRENÍ

Stravovacie zvyklosti (nutričná analýza): V sledovanom súbore sme zistili, že bežnú

stravu konzumuje až 92,13 % zo všetkých respondentov, čo je v porovnaní s výsledkami

BADALÍKA (2000), viacej o 0,33 %. Ostatní respondenti (7,87 %), konzumovali stravu

výberovú (t.j. diétnu, resp. dispenzorom prispôsobenú individualite jednotlivca); tento

rozdiel bol štatisticky vysoko signifikantný (P < 0,000001).

Najčastejšie vyskytujúcou sa alternatívnou formou výživy bolo vegetariánstvo (4,84 %)

pred redukčnými diétami (0,87 %) a delenou stravou (0,68 %). Zostupne podľa poradia

nasledovalo vegánstvo (0,63 %), makrobiotika (0,53 %) a ostatné formy výživy (0,32 %).

Alternatívne smery a diéty vo výžive aplikovali respondenti žijúci v mestách (65,3 %) a

osoby mladších vekových skupín (vo veku menej ako 40 rokov). Viac ako ⅔ tvorili ženy

čo je štatisticky významne častejší podiel oproti mužom (P < 0,0001). Konštatujeme, že

alternatívne trendy výživy sú v našom výbere slovenskej populácie značne preferované,

otázne je, či sa skutočne aplikujú, alebo ide len o formálnu príslušnosť k týmto trendom.

Mäso konzumovalo minimálne 4-5-krát za týždeň 47,3 % osôb (54,6 % mužov a

39,5 % žien), v priemernom množstve až 206 gramov za deň. V porovnaní so štúdiou

JURKOVIČOVEJ (2005), sme zistili o 7,8 % menej tých probandov, ktorí konzumovali

mäso v tejto frekvencii. Zistili sme, že priemerná celková spotreba mäsa v sledovanom

súbore zodpovedala odporúčaným dávkam potravín (ODP SR), zriedka ich len mierne

prekračovala. Z hľadiska jednotlivých druhov mias, až takmer ¾ respondentov (74,5 %)

preferovala hydinu pred bravčovým (38,6 %) a hovädzím (9,2 %) mäsom. Konzumácia

rýb bola nedostatočná, napriek tomu, že je známy ich priaznivý účinok na zdravie. Sú

zdrojom omega-3 mastných kyselín (najmä ryby morské). Až 58,4 % probandov (52,7 %

mužov a 63,2 % žien) uviedlo, že ryby nekonzumuje vôbec. Odporúčaný konzum dvoch

porcií rýb týždenne, spĺňalo iba 8,5 % respondentov (častejšie mužov). Na celkovom

poklese v spotrebe rýb podľa našich zistení, majú najväčší podiel ženy, ktoré zo svojich

pozícií v konzumácii ustúpili len v poslednom období. DANIŠKA (2000) konštatuje, že

konzumáciou rýb, zvlášť rýb olejovitých ako sú sardinky či makrely, možno dosiahnuť

významný zdravotný benefit. Morské ryby sú zdrojom omega-3 mastných kyselín, ktoré

sa zjavne ukazujú byť prospešné najmä pre zdravé srdce, a to kvôli ich antiflogistickým

(protizápalovým) a vazodilatačným vlastnostiam, udržiavajúcim plynulé prúdenie krvi.

Najčastejšie používanou tepelnou úpravou pokrmov bolo dusenie (32,4 %) pred

varením (25,1 %), pečením (19,6 %), vyprážaním (17,8 %), a ďalšími spôsobmi (0,9 %).

7

Preferencia dusenia, ktorú sme zistili v našom súbore je nepochybne pozitívnym javom,

avšak častý konzum jedál tepelne upravených pečením ako aj vyprážaním, sa z hľadiska

hromadenia možných karcinogénov v prepálených tukoch, javí ako veľmi nepriaznivé.

Nedávno objavená rakovinotvorná zlúčenina akrylamid, sa podľa niektorých výskumov

radí k potenciálne najrizikovejším pre zdravie ľudí preferujúcich tepelné spracovanie

potravín (formou pečenia a vyprážania) bohatých na proteíny i sacharidy (mäso, pečivo).

Rôzne druhy obilninových (pekárenskych) výrobkov, konzumovali respondenti v

priemernom množstve 243 g denne. Zaznamenali sme štatisticky signifikantný rozdiel

medzi konzumom nevhodného bieleho pečiva, oproti nutrične a zdraviu prospešnejším

druhom výrobkov ako sú celozrnné a grahamové, v ich neprospech (P < 0,0001).

Vajcia konzumovalo 64,1 % respondentov v počte najviac 2 kusy, a to v deň ich

spotreby vo frekvencii 1-3-krát týždenne. Táto spotreba korešponduje s ODP SR (2000),

ktorá sa pohybuje na úrovni 201 kusov na obyvateľa za rok. Podľa autorov pyramídy

výživy (WILLETT et al., 2003), jedno až dve vajcia denne srdcu ani cievam neuškodí.

Konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov denne (v priemernom objeme 225 ml)

uviedla viac ako tretina (38,4 %) osôb. Mlieko vôbec nekonzumuje 30,1 % respondentov.

Najčastejšiu konzumáciu mlieka udávali vekové skupiny mladšie ako 40 rokov, rovnako

u mužov ako aj u žien, a najnižšiu osoby stredného veku (45-54-roční, častejšie ženy).

Podľa obsahu tuku, sledovaní respondenti najviac preferujú mlieko polotučné (55,6 %),

pred nízkotučným (32,5 %) a plnotučným (11,9 %). Syry a tvarohy preferovalo 28,8 %

respondentov (väčšina z nich s frekvenciou 2-3-krát týždenne), v priemernom množstve

21,6 g za deň, čo je nepriaznivé aj v porovnaní s výsledkami JURKOVIČOVEJ (2005).

Slovensko patrí v spotrebe syrov podľa ÚVZ SR (2006), medzi najhoršie v porovnaní

so štátmi EÚ-25. Jogurty resp. termixy a ďalšie mliečne výrobky, konzumuje až 42,1 %

respondentov, väčšina z nich najčastejšie s frekvenciou 4-5-krát týždenne v priemernom

množstve 167 gramov denne. Toto zistenie spolu s častou konzumáciou kyslomliečnych

výrobkov, sa javí ako jedno z mála priaznivých pri hodnotení tejto skupiny nutrientov.

Rozdiel medzi krajom s najnižším a najvyšším podielom osôb nekonzumujúcich mlieko

a mliečne produkty (BB - 19,8 % vs NR - 37,9 %), bol až 2-násobný. Celkovo môžeme

príjem mlieka a mliečnych výrobkov v sledovanom súbore hodnotiť ako nedostatočný,

na riziká takéhoto trendu poukazujú ako GINTER (2004), tak aj BÉDEROVÁ (2004).

Z tukov a olejov boli v súbore najčastejšie používané a konzumované rastlinné

oleje. Až 84,5 % osôb ich používalo vo frekvencii ≥ 2-3-krát týždenne, bez výrazných

rozdielov medzi vekovými skupinami a pohlavím. Voľba rastlinného oleja na tepelnú

8

úpravu pokrmov je však z dôvodu tepelnej nestability a tvorby zdraviu škodlivých látok

pri vysokých teplotách nesprávna. Bravčovú masť, ktorá má vyššiu tepelnú stabilitu,

používa v „teplej kuchyni“ (najmä pri vyprážaní) len 7,9 % sledovaných respondentov.

Medzi tukmi používanými na priamy konzum dominovali u sledovaných osôb rastlinné

margaríny (59,4 %), čo je v porovnaní so zisteniami JURKOVIČOVEJ (2005), takmer

identický údaj. Klasické maslo (vyrobené z mlieka) konzumovalo 28,3 % respondentov

(s frekvenciou ≥ 4-5-krát do týždňa), v priemernom množstve 17,6 gramov za deň.

Komparáciu medzi jednotlivými krajmi charakterizovali minimálne odlišnosti, uvedieme

len, že najvyššiu spotrebu tukov na priamy konzum, sme zistili v Trenčianskom kraji.

Čo sa týka kompozície konzumovaných lipidov konštatujeme, že sledovaná populácia

má značne prekročený energetický príjem SFA (o 2,8-5,3 % v porovnaní s OVD SR) a

tiež nedostatočný energetický podiel PUFA (6,6 %). V štúdii JAKOBSEN et al. (2003)

je uvedené až 36 % zvýšenie rizika ischemickej choroby srdca, ak sa zvýši energetický

príjem SFA o 5,0 %. Na zabránenie deficitu podľa KUDLÁČKOVEJ (2003), postačuje

prijímať kyselinu linolovú v množstve 2-3 % z celkovej energie.

V súčasnosti ešte stále počuť mylné prehlásenia, že za väčšinu civilizačných ochorení je

zodpovedná konzumácia nasýtených (živočíšnych) tukov. Skutočnou príčinou je však

nadmerná konzumácia jednoduchých sacharidov a taktiež i trans-mastných kyselín (ide

predovšetkým o niektoré lacné stužené pokrmové tuky a margaríny a tiež takmer všetky

komerčné druhy cukrárenských výrobkov). Ďalšou príčinou veľkého významu, je zmena

pomeru omega-3 k omega-6 mastným kyselinám, veľmi nevhodne v prospech omega-6

mastných kyselín, prítomných v rastlinných olejoch (okrem olivového).

Sladkosti konzumovalo vo frekvencii ≥ 4-5-krát týždenne 41,3 % respondentov

(mužov 28,7 % a žien 52,1 %) v priemernom množstve 89 gramov za deň. Konzumáciu

sladkostí uprednostňovali častejšie ženy z mladších vekových kategórií (< 35 rokov).

KAMENSKÝ (2005) uvádza, že odporúčané výživové dávky vo vzťahu k sladkostiam,

sa u obyvateľov SR prekračujú len o 2,2 %, ÚVZ SR (2006) uvádza spotrebu vysokú.

Strukoviny nekonzumuje vôbec, resp. ich prijímajú len vo frekvencii ≤ 1-3-krát

mesačne 56,7 % respondentov. Zistili sme takmer 2-násobne vyšší počet respondentov,

ktorí nekonzumujú strukoviny vôbec v porovnaní so štúdiou JURKOVIČOVEJ (2005),

ktorá zaznamenala len 28,9 % takýchto osôb (z celkového počtu 16907 respondentov).

Konštatujeme, že konzumácia strukovín bola v sledovanom súbore veľmi nedostatočná,

čo samozrejme nestačí na plnenie odporúčanej výživovej dávky. Táto spotreba by bola

pravdepodobne ešte nižšia, keby neexistovali školské a podnikové jedálne.

9

Hodnotením spotreby ovocia a zeleniny u sledovaného počtu respondentov sme zistili,

že len 34,8 % osôb konzumuje ovocie každý deň v priemernom množstve 132 gramov,

čo je o 20,5 % menej ako v svojej štúdii uvádza JURKOVIČOVÁ (2005). Veľmi nízky

príjem ovocia sme zistili u mužov stredného veku (40-59 rokov). Zistili sme významný

rozdiel v porovnaní s OVD SR (2000) → 132 g/deň vs 265 g/deň (P < 0,00001).

Čo sa týka zeleniny 45,9 %, respondentov uviedlo, že ju prijíma denne v priemernom

množstve 187 g, čo je o 4,1 % viac v porovnaní so štúdiou JURKOVIČOVEJ (2005).

Potvrdili sme štatisticky významný rozdiel v porovnaní s OVD (2000) → 187 g/deň vs

350 g/deň (P < 0,0001). Hoci sa odporúča konzumovať aspoň 5 porcií ovocia a zeleniny

denne (> 500 g), viac ako ½ probandov (54,1 %), nekonzumuje ani jednu porciu denne!

Podľa údajov ÚVZ SR (2006) sa SR v spotrebe ovocia a zeleniny radí medzi krajiny

s dlhodobo nízkym príjmom. V spotrebe ovocia pozorujeme klesajúci trend, v spotrebe

zeleniny mierny nárast, pričom za pokles spotreby ovocia ako aj za nárast spotreby

zeleniny, sú podľa našich zistení zodpovední najmä muži.

V komparácii medzi jednotlivými krajmi SR sme zistili, že najvyšší priemerný denný

príjem ovocia vykazujú respondenti Prešovského kraja, kde ho konzumuje až 53,4 %

(48,9 % mužov a 57,2 % žien), a najnižší respondenti Banskobystrického kraja, kde ho

denne konzumuje len 38,1 % (34,2 % mužov a 41,6 % žien). Najvyšší priemerný denný

príjem zeleniny sme zistili u respondentov Košického kraja, kde ju preferovalo 50,7 %

(44,1 % mužov a 56,3 % žien). Najnižšiu priemernú spotrebu zeleniny sme zistili u osôb

Žilinského kraja, kde ju konzumovalo len 37,5 % (32,9 % mužov a 41,3 % žien).

Výsledkom takmer všetkých vedeckých štúdií, ktoré sa zaoberali problematikou príjmu

ovocia a zeleniny v humánnej výžive je konštatovanie, že: čím vyššia bola konzumácia

čerstvého ovocia a zeleniny v danej populácii, tým vyššia je kvalita jej zdravia a vyšší je

tiež priemerne dosahovaný vek.

V príjme nealkoholických nápojov boli najčastejšie preferované minerálne vody

(61,3 % osôb) pred čajmi, tie uprednostňovalo 58,2 % respondentov. Príjem sladených

nealkoholických nápojov (limonády, ovocné šťavy, nápoje typu Cola) prijímalo denne

17,4 % respondentov, pričom ich výrazne preferovali najmä mladšie vekové skupiny

(do 35 rokov to bolo až 66,2 % osôb). Pitná voda sa z pitného režimu ľudí vytratila. Čo

sa týka množstva prijatých tekutín, zistili sme, že väčšina respondentov, t.j. 51,2 %

(53,7 % mužov a 49,1 % žien) prijíma denne 1,5 až 2,0 litra tekutín. Požadovaný príjem

na úrovni 2,0 až 2,5 litra, sme zistili len u 18,6 % osôb (20,3 % mužov a 17,2 % žien).

Absolútne nedostatočný denný príjem tekutín (menej ako 1,0 liter), bol u 9,1 % osôb vo

10

významnom zastúpení starších osôb. Podľa viacerých odporúčaní je optimálny príjem

tekutín 2,0 - 2,5 litra na osobu/deň. Zistili sme štatisticky signifikantný rozdiel medzi

osobami s optimálnym príjmom tekutín (t.j. 2,0 litra a viac) oproti probandom s nízkym

príjmom tekutín (t.j. pod 2,0 litra), v ich neprospech (23,1 % vs 76,9 %; P < 0,00001).

Celkovo môžeme pitný režim hodnotiť ako nedostatočný u väčšiny respondentov. U starších

osôb môžeme hovoriť dokonca o zanedbanom pitnom režime, nakoľko neprijímajú častokrát

ani len 1,0 liter tekutín. Negatívne však môžeme hodnotiť pitný režim aj u mladších osôb, z

dôvodu preferencie sladených nealkoholických nápojov v ich spotrebe.

Príjem alkoholu vo frekvencii viac ako 1-krát týždenne sme zistili u 35,3 % osôb

(štatisticky významne častejšie v prospech mužov → 49,7 % vs 23,2 %; P < 0,0001). Medzi

jednotlivými druhmi alkoholických nápojov prevládalo pivo pred vínom a destilátmi. Spotreba

v jednotlivých krajov SR dokumentuje, že alkohol najčastejšie konzumujú respondenti

Banskobystrického kraja, nakoľko „len“ 42,9 % osôb uviedlo, že ho nekonzumuje vôbec,

resp. ho prijíma iba vo frekvencii menej ako 1-krát do týždňa. Naopak, relatívne najnižší

príjem alkoholu sme zaznamenali u osôb z Prešovského kraja, kde až 60,1 % uviedlo, že

alkohol nekonzumuje vôbec, resp. ho prijíma vo frekvencii menej ako 1-krát do týždňa.

Podľa GAZIANA et al. (2000) by sa príjem alkoholu mal obmedziť len na jeden

nápoj denne u žien a dva nápoje u mužov. V tomto zmysle je jeden alkoholický nápoj

definovaný ako 45g destilátov, 150g vína a 360g piva. Takýto striedmy príjem alkoholu

pravdepodobne znižuje markery zápalu vrátane C-reaktívneho proteínu, čo vysvetľuje

časť jeho kardioprotektívnych účinkov. V boji proti nepriaznivým účinkom alkoholu nie

je však vhodné propagovať koncept miernej konzumácie alkoholu ako prevencie!

V sledovanom súbore až 54,6 % uviedlo, že svoje pokrmy solí primerane, a že

ich pri následnom konzume už ďalej neprisáľa (P < 0,05). Veľmi často svoje pokrmy

dosoľuje až 19,4 % osôb. Z niektorých ďalších štúdií, ktoré sa zaoberali monitorovaním

spotreby soli v slovenskej populácii, bolo v štúdii BIELIKOVEJ (2001), zaznamenané

veľké prekračovanie odporúčaných denných dávok v konzumácii soli, a to až o 350 %!

Svoje pokrmy a nápoje sladí až 53,1 % osôb. Potvrdili sme, že v našom súbore

rovnako často sladia muži ako i ženy vo všetkých vekových skupinách, výnimkou neboli

ani osoby s diabetes 2. typu. V klinickej štúdii, ktorú uskutočnili VOLEK et al. (2005),

na obéznych pacientoch zistili, že za ich vysokú hmotnosť nie sú zodpovedné tuky, ale

sacharidy. Pacientom, ktorým bola podávaná diéta s reštrikciou jednoduchých cukrov, sa

podarilo znížiť svoju hmotnosť preukazne lepšie ako pacientom, ktorým bola podávaná

nízkolipidová diéta. Diéta s reštrikciou cukrov je podľa autorov tejto štúdie aj zároveň

prevenciou pred rozvojom metabolického syndrómu.

11

Osobná a lekárska anamnéza: Hodnotením vlastného zdravotného stavu, polovica zo

všetkých respondentov, 49,3 % (52,3 % mužov a 46,7 % žien) uviedla že je uspokojivý.

Ako neuspokojivý hodnotilo svoj zdravotný stav 36,2 % osôb (29,2 % mužov a 42,4 %

žien), takmer ⅔ z nich bolo z vekovej kategórie > 50 rokov. Za veľmi dobrý považuje

svoj zdravotný stav 14,5 % osôb (18,5 % mužov a 10,9 % žien). Potvrdilo sa, že muži

majú tendenciu preceňovať svoj zdravotný stav na strane jednej, a výrazne podceňovať

zdravotné dôsledky, najmä obezity a hypertenzie na strane druhej.

Najčastejšie vyskytujúcim sa ochorením v sledovanom súbore bola hypertenzia

(44,2 %) pred obezitou (17,5 %), diabetes mellitus (6,22 %), ostatnými KVCH okrem

hypertenzie (4,91 %), nádorovým ochorením (4,48 %), osteoporózou (3,76 %) a ďalšími

neinfekčnými ochoreniami (2,31). Podiel osôb bez ochorenia predstavoval 16,1 %.

Vyšetrením krvného tlaku sme zistili priemerné hodnoty na úrovni 133,8 / 82,4

mmHg (u mužov 137,1 / 84,6 u žien 131,9 / 81,5 mmHg). V priemerných hodnotách tlaku,

v zastúpení vysokých hodnôt v sledovanom súbore, v jednotlivých vekových skupinách

ako i krajoch SR, dosiahli horšie výsledky muži. Systolický i diastolický tlak krvi stúpal

s vekom rovnako u mužov i u žien, ale vo všetkých vekových skupinách boli priemerné

hodnoty oboch zložiek tlaku krvi nižšie u žien. Optimálny tlak krvi (< 120 / < 80 mmHg)

malo len 26,3 % respondentov (19,1 % mužov a 32,4 % žien). Vysoký krvný tlak - t.j.

hypertenziu (≥ 140 / ≥ 90 mmHg) malo 44,2 % osôb (52,3 % mužov a 37,6 % žien), čo len

potvrdzuje rastúci trend výskytu hypertenzie v slovenskej populácii, ako to dokumentujú

aj viaceré ďalšie štúdie a projekty z posledných rokov (KESHSR, PROGRESS).

Zistili sme vyššiu prevalenciu hypertenzie u mužov i žien, ktorá signifikantne korelovala

v závislosti od veku (korelačné koeficienty: r = 0,97 vs r = 0,89), vzostup prevalencie

hypertenzie vekom bol takmer lineárne závislý. Porovnaním s podobnými štúdiami majú

ale priemerné hodnoty tlaku krvi v našom súbore mierne klesajúce tendenciu, tá je však

výraznejšia u žien. U mužov sme nútení poukázať na jeho nárast, pri adjustovaní k veku

je dokonca štatisticky významný. Naše analýzy tiež potvrdzujú, že v mladších vekových

skupinách je vyšší výskyt hypertenzie u mužov, vo vyšších vekových skupinách u žien.

Z pohľadu regionálnej komparácie, najvyšší podiel respondentov s priemerným krvným

tlakom 140 / 90 mmHg a vyšším, sme zistili v Nitrianskom kraji u 51,8 % (66,3 % mužov

a 32,9 % žien), naopak najnižší podiel osôb s tlakom krvi 140 / 90 mmHg a vyšším, sme

zistili v Trenčianskom kraji u 37, 4 % osôb (56,2 % mužov a 43,8 % žien).

Hodnotením BMI (index telesnej hmotnosti) sme zistili, že 58,7 % respondentov

(61,7 % mužov a 55,9 % žien; P < 0,001), malo hodnotu BMI vyššiu ako 25 kg/m2

12

(v pásme nadhmotnosti ich bolo až 41,2 % a v pásme obezity 17,5 %), čím sa uvedené

ukazovatele zdravia radia k najčastejšie sa vyskytujúcim rizikovým faktorom, ktoré sme

zistili vo vybranej vzorke populácie Slovenska. Nadhmotnosťou / obezitou trpia rovnako

muži aj ženy. Z porovnania podľa pohlavia malo nadhmotnosť 45,9 % mužov a 36,7 %

žien (P < 0,0001); obezitu malo 15,8 % mužov a 19,2 % žien (P ≥ 0,05). V porovnaní

so štúdiou JURKOVIČOVEJ (2005) na vzorke 15097 respondentov, sme zistili pokles

nadhmotnosti a obezity súhrnne o 4,8 %. Naproti tomu ŠIMONČIČ et al. (1999) zistili,

že nadhmotnosť u obyvateľov SR dosahuje len 31,2 % respondentov a obezita 18,4 %,

čo je oproti našim zisteniam výrazný pokles, zvlášť negatívnym sa javí naše zistenie

vyššieho podielu mužov s nadhmotnosťou o 14,7 % v komparácii s uvedenou štúdiou.

Značne nižší podiel osôb s BMI vyšším ako 25 kg/m2, zistili oproti našim výsledkom aj

SNINČÁK et al. (2004), pričom uvedený rozdiel činil až 12,0 % (46,7 % vs 58,7 %).

Porovnaním optimálnych hodnôt BMI k vysokým, sme zistili významný rozdiel

(P < 0,001). V celom súbore bola zistená priemerná hodnota BMI na úrovni 26,5 kg/m2

(u mužov 27,1 a u žien 25,9 kg/m2). Iba 41,3 % všetkých respondentov malo BMI nižší

ako 25 kg/m2, celkovo však osôb s normálnou hmotnosťou (po selekcii osôb s asténiou)

bolo len 35,7 %, s častejším zastúpením žien (39,3 % vs 31,8 %; P < 0,001).

BMI sa tiež mierne zvyšoval s pribúdajúcim vekom vo všetkých vekových kategóriách,

s výnimkou najvyššej (> 75 rokov), a to viac u mužov ako u žien. Uvedená sila vzťahu

bola pomerne tesná a priama (u mužov r = 0,82; u žien r = 0,67). V žiadnej z vekových

kategórií, okrem najmladších žien (< 25 rokov) nebola priemerná hodnota BMI v pásme

normy. U mužov sa pohybovala hodnota stredného BMI v pásme nadhmotnosti dokonca

vo všetkých vekových skupinách. U respondentov (mužov aj žien) vo vekovej skupine

55 až 64-ročných, priemerné BMI takmer spĺňalo kritériá pre obezitu.

Konštatujeme, že najväčšou príčinou výskytu nadhmotnosti a obezity, je nedostatočná

mimopracovná pohybová aktivita. Ak porovnáme naše výsledky s výsledkami ostatných

prác a projektov vykonaných v SR, musíme potvrdiť pretrvávajúci vysoký podiel osôb s

výskytom nadhmotnosti / obezity v slovenskej populácii, no zároveň však prehlasujeme,

že uvedený stav sa za posledné roky stabilizoval a už sa výraznejšie nezvyšuje.

Komparáciou jednotlivých krajov SR sme zistili, že najvyššie priemerné BMI mali muži

(27,1) a ženy (26,2) v Nitrianskom kraji - zároveň výskyt nadhmotnosti / obezity v tomto

kraji činil 66,5 %. Naopak, najnižšie BMI s hodnotou 25,7 kg/m2 sme zistili u mužov

Bratislavského kraja, výskyt nadhmotnosti / obezity v tomto kraji bol 52,3 %, a u žien

Žilinského kraja s 24,3 kg/m2. Iba v tomto kraji mala väčšina žien normálnu hmotnosť.

13

Faktory životného štýlu: V sledovanom súbore sme zistili 25,3 % fajčiarov, ktorí fajčia

denne (31,5 % mužov a 19,2 % žien; P < 0,001). Nefajčilo 57,2 % respondentov. Najviac

fajčiarov sa nachádzalo medzi respondentmi stredného veku (u 45-54-ročných). Fajčiari

sa vyskytovali vo vyšších vekových skupinách menej ako v nižších (vo veku > 55 rokov

to bolo len 30,8 % probandov). Nepriaznivým zistením bola značná prítomnosť fajčiarov

v najnižších vekových skupinách (19-24 a 25-34 rokov) a mladých fajčiarok vo fertilnom

veku (v najmladšej vekovej skupine bol ich počet dokonca vyšší oproti mužom).

JURKOVIČOVÁ (2005) sledovaním 16907 osôb v SR zistila, že podiel fajčiarov v tejto

vzorke predstavuje 20,1 % (24,6 % mužov a 17,6 % žien), čo je o 5,2 % osôb menej ako

v našom súbore. Správa MZ SR (2004) uvádza 24,4 % mužov a 17,7 % fajčiacich žien,

čo taktiež menej oproti našim zisteniam (v prípade mužov až o 7,1 %).

Výskyt fajčiarov stúpal štatisticky signifikantne s narastajúcim vekom, priamo s vysokou

mierou závislosti (koeficienty korelácie: muži r = 0,98; ženy r = 0,96). Pri jednotlivých

krajoch SR sme najvyšší podiel fajčiarov zistili v Bratislavskom kraji (28,7 %) a najnižší

v Banskobystrickom kraji (21,5 %). Nami zistené údaje potvrdzujú, že podiel fajčiarov

v súbore je ešte stále vysoký, pričom jednoznačný nárast oproti zisteniam ďalších štúdií

sme zistili najmä u žien, u mužov konštatujeme len mierne zvyšujúci sa trend fajčenia.

Ďalej sme zistili, že primeranej mimopracovnej fyzickej aktivite (t.j. minimálne

2-3 hodiny týždenne, alebo 3-4-krát týždenne po 30 až 45 minút), sa venuje len 29,6 %

respondentov (mužov 35,7 % a žien 24,8 %; P < 0,001). Žiadnu telesnú aktivitu sme

zistili u 42,5 % osôb (33,9 % mužov a 51,6 % žien; P < 0,0001), z čoho viac než ⅔ ako

dôvod uviedlo nedostatok času. Najvyššiu telesnú aktivitu mali osoby nižších vekových

skupín, a to ako muži tak aj ženy (70,3 % z celkového počtu malo menej ako 40 rokov).

Zistili sme rozdiel medzi osobami s dostatočnou a žiadnou telesnou aktivitou (P < 0,01).

Častejšie aplikovaná pohybová aktivita bola u mužov než u žien, s tesnou priamou silou

vzťahu (r = 0,52 vs r = 0,46). Vo vzťahu k veku sme štatistickú významnosť nepotvrdili.

V porovnaní medzi jednotlivými krajmi SR sme zistili, že najviac pohybovo aktívnych

osôb bolo v Trenčianskom kraji, kde 34,6 % osôb (41,5 % mužov a 27,8 % žien) uviedlo,

že pohybové aktivity vykonáva v časovom intervale ≥ 2-3 hodiny týždenne a iba 36,1 %

osôb bolo fyzicky inaktívnych (29,5 % mužov a 42,7 % žien). Naopak, najvyšší podiel

pohybovo inaktívnych, sme zaznamenali v Nitrianskom kraji, kde až 53,2 % (40,6 %

mužov a 65,7 % žien) uviedlo, že nevykonáva žiadnu pohybovú aktivitu, a len 24,4 %

probandov (32,8 % mužov a 19,1 % žien) uviedlo, že mimopracovné pohybové aktivity,

reálne vykonáva v optimálnom časovom intervale ≥ 2-3 hodiny týždenne.

14

V porovnaní so štúdiou JURKOVIČOVEJ (2005), monitorujúcou 9983 respondentov,

sme nezaznamenali výraznejšie rozdiely. Výskyt primerane pohybovo aktívnych osôb,

bol o 3,1 % vyšší ako v našom súbore a počet telesne inaktívnych bol takmer rovnaký.

Zhodne s JURKOVIČOVOU (2005) konštatujeme, že bez dostatočnej telesnej aktivity

strácajú zmysel aj výživové opatrenia, to platí rovnako pre mužov i ženy každého veku.

EVANS et al. (2000) konštatujú, že v USA sa približne 12,0 % úmrtí ročne, pripisuje

pohybovej inaktivite. Z piatich veľkých celonárodných prieskumov SHERMAN (2002)

zistil, že len 14 % respondentov v USA má dostatočne intenzívnu a pravidelnú fyzickú

aktivitu vo voľnom čase (t.j. 30-45 minút minimálne 3-krát týždenne). V súčasnosti sa

odporúča, aby každý dospelý človek vykonával primeranú pohybovú aktivitu (strednej

intenzity) s dosiahnutím 60-75 % maximálnej pulzovej frekvencie (MC´KENNA, 2002).

Z rôznych druhov telesnej aktivity je podľa BABINSKEJ (1999), najvhodnejšia aeróbna

(beh, plávanie, bicyklovanie). Anaeróbna záťaž, pri ktorej treba prekonať väčší odpor sa

z pohľadu zdravotných benefitov považuje za menej vhodnú. GILLMAN et al. (2001)

uvádzajú, že z celkovej týždennej fyzickej aktivity, ktorú vykonáme, by sme aeróbnym

cvičeniam mali venovať takmer ⅔ všetkého času, a anaeróbnym ⅓ z celkového času.

V sledovanom súbore až 52,3 % osôb (50,6 % mužov a 54,1 % žien; P ≥ 0,05)

uviedlo, že stresovým situáciám bývajú vystavení veľmi často, a to ako v zamestnaní tak

aj v súkromí. Len 18,7 % respondentov (23,1 % mužov a 14,9 % žien) uviedlo, že stresu

nebývajú vystavení vôbec. Zistili sme, že najčastejšie bývajú stresom vystavené staršie

ženy (až ½ všetkých žien mala > 55 rokov), pred osobami v strednom veku. Počet osôb,

ktoré nie sú vystavené takmer žiadnym stresovým faktorom je oproti tomu veľmi nízky.

Rozdiel medzi počtom osôb so stresovou záťažou a počtom osôb bez stresovej záťaže,

bol štatisticky vysoko signifikantný v ich neprospech (52,3 % vs 18,7 %; P < 0,00001).

V štúdii ŠARMÍROVEJ et al. (2003), hodnotiacej 1503 slovenských respondentov bolo

zistené, že 59,3 % osôb je vystavených vysokej stresovej záťaži, čo je o 7,0 % viac, ako

sme zistili v našom súbore. V uvedenej štúdii sa tiež uvádza, že stresová záťaž stúpala

s vekom, najväčšia záťaž bola v najvyšších vekových skupinách u oboch pohlaví.

Väčšina respondentov hodnotila svoju životosprávu ako uspokojivú (častejšie

muži). K pozitívnym zmenám v rámci životosprávy sa však prihlásilo len 20,9 % mužov

a žien, ktorí pristúpili na konzum zdraviu protektívnej stravy. Iba 15,4 % respondentov

priznalo, že ich životospráva je zlá. Napriek závažným nedostatkom v životospráve malo

až ½ osôb pocit, že žije zdravo (a to dokonca i mnohí fajčiari a osoby s nadhmotnosťou).

Potvrdzuje sa, že väčšina obyvateľov si neuvedomuje závažnosť aplikovania nevhodných

prvkov vo svojej životospráve pričom podceňujú dôsledky ich prejavu na svojom zdraví.

15

Biochemické vyšetrenia: V menšom súbore vyšetrených probandov (n = 817) sme zistili

strednú hladinu celkového cholesterolu 4,97 mmol/L; u mužov (n = 342) 5,12 mmol/L

a u žien (n = 475) 4,83 mmol/L. Vysoké hladiny cholesterolu (> 6,20 mmol/L) malo

13,9 % osôb. Vyšetrená skupina respondentov dosahovala väčšinou pásma normálnych

hodnôt. Priemerná hladina TCH bola v porovnaní so štúdiou JURKOVIČOVEJ (2005),

nižšia o 0,20 mmol/L. V tejto štúdii (n = 1586) bola stredná hladina TCH 5,17 mmol/L.

Podobne aj v komparácii so štúdiou GINTERA (1999), sa na vzorke 1862 osôb, zistila

priemerná hladina TCH 5,79 mmol/L, čo je približne o 15 % vyšší priemer ako v našom

súbore. Naopak, v Správe o zdravotnom stave obyvateľov SR z roku 2004 sa konštatuje,

že hladina celkového cholesterolu na Slovensku v poslednom období významne klesá,

čo korešponduje aj s našimi zisteniami. Preukazne vysoká hladina TCH bola zistená len

u mužov s nižším typom vzdelania (P < 0,01); u žien sme tento trend nepozorovali.

Priemernú hladinu HDL sme zistili na úrovni 1,36 mmol/L (muži 1,24 mmol/L;

ženy 1,45 mmol/L). Nízke hladiny HDL (pod 1,03 mmol/L) malo 19,4 % respondentov.

Pri komparácii so štúdiou JURKOVIČOVEJ (2005), na vzorke 1586 respondentov, sme

zistili nižšiu priemernú hladinu HDL o 0,13 mmol/L. Tiež sme zistili vyšší podiel osôb

s rizikovou hladinou HDL (< 1,03 mmol/L) o 6,2 %. V porovnaní s údajmi programu

CINDI (1998), sme však zistili vyššiu priemernú hladinu HDL o 0,06 mmol/L, vďaka

vyšším hodnotám nameraných u žien. Naše výsledky vykazujú v porovnaní s viacerými

štúdiami mierny nárast strednej hladiny HDL, dokonca u žien strednú hodnotu hladiny

HDL považujeme za takmer ideálnu. Preukazne nízke hodnoty HDL boli zistené len

u mužov, ktorí sa identifikovali ako pohybovo inaktívny (P < 0,001).

Vo vyšetrenom súbore sme zistili priemernú hladinu LDL na úrovni 2,99 mmol/L

(muži 3,04 mmol/L; ženy 2,96 mmol/L). Rizikové hladiny LDL (≥ 3,4 mmol/L) malo až

33,7 % respondentov (35,9 % mužov a 32,3 % žien; P ≥ 0,05).

V porovnaní so štúdiou JURKOVIČOVEJ (2005) v súbore 1586 osôb, sme zistili vyššiu

strednú hladinu LDL o 0,28 mmol/L. Nezistili sme však žiadne rozdiely v podiele osôb

s rizikovými hodnotami LDL (t.j. ≥ 3,4 mmol/L) oproti jej zisteniam (33,7 % vs 33,5 %).

Štatisticky významné rozdiely v strednej hodnote, sme pri pohlaví nezistili. Preukazne

vyššiu hladinu LDL sme zistili iba u mužov a u pohybovo inaktívnych osôb (P < 0,001).

Vo vyšetrenom súbore sme zistili priemernú hladinu triglyceridov 1,50 mmol/L

(muži 1,65 mmol/L; ženy 1,38 mmol/L). Rizikové hladiny triglyceridov (> 1,9 mmol/L)

malo 19,3 % respondentov (26,8 % mužov a 10,6 % žien; P < 0,0001). Strednú hodnotu

hladiny TG môžeme u žien považovať za takmer ideálnu.

16

V porovnaní so štúdiou JURKOVIČOVEJ (2005), sme zistili vyššiu priemernú hladinu

triglyceridov o 0,17 mmol/L. Zistili sme i vyšší podiel osôb nachádzajúcich sa v pásme

rizikových hodnôt TG (> 1,9 mmol/L) o 4,5 % oproti jej údajom. V porovnaní s ďalšími

podobnými štúdiami, poukazujú naše zistenia na relatívne významný pokles priemernej

hladiny triglyceridov u vyšetrenej časti slovenskej populácie. Preukazne vyššia hladina

triglyceridov bola zistená u obéznych a pohybovo inaktívnych osôb (P < 0,01).

Priemernú hladinu glukózy v krvnom sére bola zistená na úrovni 5,02 mmol/L

(muži 4,96 mmol/L; ženy 5,06 mmol/L; P ≥ 0,05). Vysoké (rizikové) hladiny glukózy

(> 6,0 mmol/L) malo 28,3 % respondentov (26,4 % mužov a 29,6 % žien; P ≥ 0,05).

V porovnaní so štúdiou KUDLÁČKOVEJ (2003), sme nezistili rozdiely v priemernej

hladine glukózy (menej ako 0,10 mmol/L), a ani v podiele osôb s rizikovými hodnotami

glykémie. Zistili sme však vyššiu priemernú hladinu glukózy v porovnaní s výsledkami

štúdie CINDI (1998), a to o 0,16 mmol/L. Zvýšené sérové koncentrácie glukózy, ktoré

sme zistili u časti sledovaných osôb, indikujú rizikové faktory najmä pre srdcovocievne

ochorenia (hyperinzulinémia, aterogenná dyslipidémia, hypertenzia, obezita). Vo výžive

väčšiny vyšetrených respondentov boli obsiahnuté sacharidy s vysokým glykemickým

indexom, produkujúce ich rýchlu absorpciu a tým nerovnomerné postprandiálne píky

krvnej glukózy, ako aj horšiu udržateľnosť inzulínovej senzitivity.

Optimálny príjem a racionálna skladba konzumovaných potravín (najmä tukov a

sacharidov) sa odzrkadľujú v priaznivých lipidových ako aj glykemických parametroch.

Respondenti orientujúci sa na zdraviu protektívne potravinové varianty, mali preukazne

priaznivejšie hodnoty biomarkerov zdravia (TCH, LDL, TG a taktiež aterogenný index)

a vyšší obsah látok s antisklerotickým účinkom (HDL, PUFA radu n-3 a vitamíny C a E).

Napriek mnohým poznatkom nadobudnutým pri riešení problematiky, ktorú v uvedenej

práci predkladáme, si ale neustále kladieme otázku: Aká je to racionálna výživa? Ktorá

z teórií deklarovaných vedeckými ústavmi je skutočne správna? Má pravdu JENKINS,

s objavom vzťahu medzi rastúcim výskytom obezity a diabetu, a potravy kde obsiahnuté

sacharidy pôsobia na hladinu cukru v krvi a následne inzulínu rôznym spôsobom? Alebo

je to presne naopak, pretože existuje ešte ďalší fenomén - inzulínový index, ktorý túto

situáciu značne komplikuje? Je ideálnym výživovým štýlom vegetariánstvo, teda výživa,

v ktorej prevažujú komplexné sacharidy, alebo strava s vysokým podielom proteínov,

ktorých zdrojom sú prevažne mliečne výrobky a ryby, tak ako ju formuloval WILLETT?

Je snáď ideálnou výživou strava s dominantnou reštrikciou jednoduchých cukrov, ktorá

je podľa VOLEKA preukazne úspešnou v prevencii rozvoja metabolického syndrómu?

17

Ďaleko jednoduchšia bude odpoveď z opačného konca - čo nie je ideálna (neracionálna)

výživa. Nie je ňou výživa charakteristická nadbytkom saturovaných živočíšnych tukov,

prebytkom jednoduchých cukrov (najmä sladkostí) a v posledných rokoch aj konzumom

módneho rýchleho občerstvenia, čiže trendov, ktoré sme zistili aj v našej práci.

Návrhy opatrení: Existuje viacero úrovní riešenia problému aplikácie správnej výživy

a životného štýlu. Celospoločenská, dlhodobá snaha o akceptovanie zdravej životosprávy

ako samozrejmej súčasti života ľudí znamená, že módne musí byť nefajčiť, byť štíhly,

športovať, jesť zdravo a starať sa o svoje fyzické a duševné zdravie. Ani nami hodnotené

nutričné profily a životný štýl slovenskej populácie, nemusia viesť nevyhnutne k obezite,

hypertenzii či nadlimitným koncentráciám lipidov v krvnom sére.

Úlohou spoločnosti by malo byť: zabezpečenie informovanosti spotrebiteľa, čím

sa aspoň čiastočne budú reflektovať vhodné stravovacie návyky, označovanie nutričných

hodnôt potravín (riadená labelizácia), zavedenie náuky o výžive ľudí do škôl, preferencia

a dotácia zdraviu prospešných potravín, kontrolná činnosť vo vzťahu k hygiene potravín,

propagácia a zavádzanie programov typu „Zdravá výživa pre zdravé srdce“.

Úlohou médií môže byť: poskytnutie priestoru na vedecké argumentácie, podpora

mediálnej gramotnosti spotrebiteľov, zvlášť detí a mládeže (nežiadúci vplyv reklamy).

Úlohou jednotlivca by malo byť: vytvorenie osobnej filozofie, snaha o primeranú

nutričnú znalosť získanú osobným štúdiom, využitie služieb poradenstva zdravej výživy.

Rešpektovať by sa mali aj odborné závery o nutričných a režimových opatreniach, tiež

akceptovanie všetkého pozitívneho, čo vychádza z dielní vedeckých kapacít. Na druhej

strane však bude stále potrebné riadiť sa „zdravým sedliackym rozumom“. Skúsenosť

mnohých generácií nám slúži ako ukážka toho, že nevyhnutná je predovšetkým primeraná

fyzická aktivita (keď už nekosíme rozsiahle plochy lúk, musíme si nájsť zodpovedajúcu

náhradnú aktivitu). Rovnako tak je potrebné odporúčať ľuďom zdravú racionálnu výživu

aspoň takou formou, aby sa človek dokázal orientovať v záplave reklamou podporených

diétnych rád a odporúčaní. Dosiahnuté výsledky tiež potvrdzujú, že zdraviu protektívna

orientácia životosprávy, sa stáva významným objektivizujúcim činiteľom pri hľadaní

spôsobov ďalšej racionalizácie výživy. Za veľmi dôležité sa preto ukazuje zameriavať

na organizovanie nutričného poradenstva, s cieľom podporiť alimentárne zdravie u osôb

s ich najvyšším deficitom. Hodnotením stravovacích zvyklostí a biomarkerov zdravia v

súbore, poukázalo na reálnu opodstatnenosť existencie viacerých zdravotno-nutričných

intervenčných projektov, ktoré sa realizovali v SR, a ktorých najväčší prínos spočíval

v prevencii zdravotných komplikácií a objasnení interakcií medzi sledovanými faktormi.

18

ZÁVER

V práci sme analyzovali stravovacie návyky a úroveň životného štýlu vybraných

osôb SR. Všeobecne nepriaznivé hodnoty sledovaných ukazovateľov mali respondenti s

nedostatočnou resp. žiadnou telesnou aktivitou, vyskytoval sa medzi nimi aj vyšší počet

osôb s hypertenziou a nadhmotnosťou. Uvedené zistenia identifikujú najmä staršie osoby

(prevažne mužov) ako rizikovú skupinu, čo nám potvrdzujú tiež hodnoty BMI stúpajúce

s vekom. Výsledky objektívnych vyšetrení mali horšie tiež respondenti s nižším stupňom

vzdelania, fajčiari a osoby pochádzajúce z vidieka.

Štatisticky významnú závislosť sme preukázali:

- medzi zvyšujúcim sa vekom a vyššou prevalenciou artériovej hypertenzie,

- medzi vyšším vekom a častejším výskytom vyššieho BMI (nadhmotnosti),

- medzi nižším typom vzdelania a vyšším výskytom nadhmotnosti / obezity,

- medzi bývaním na vidieku a vyššou prevalenciou hypertenzie, priemernou

hladinou celkového cholesterolu a triglyceridov a nižšou stresovou záťažou,

- medzi mužským pohlavím a vyšším výskytom hypertenzie a fajčenia,

- medzi ženským pohlavím a nízkou mimopracovnou pohybovou aktivitou,

- medzi artériovou hypertenziou a vysokou (intenzívnou) stresovou záťažou,

- medzi vyšším BMI (nadhmotnosťou) a nedostatočnou pohybovou aktivitou, ako

aj vyššou priemernou hladinou celkového cholesterolu a LDL-cholesterolu,

- medzi pohybovou inaktivitou a vyšším výskytom hypertenzie, fajčenia, vysokou

hladinou celkového cholesterolu a nižšou priemernou hladinou HDL-cholesterolu,

- medzi fajčením a vyšším výskytom artériovej hypertenzie.

Z objektívnych vyšetrení sa nám ako najzávažnejší javí vysoký výskyt nadhmotnosti

a obezity rovnako u mužov ako aj u žien, a tiež vysoké hodnoty tlaku krvi (hypertenzie)

u mužov. Nepriaznivé hodnoty ukazovateľov lipidového profilu a glykémie, boli oproti

optimálnym hodnotám zistené len vo vyšších vekových kategóriách, u oboch pohlaví.

V regionálnej komparácii sme zaznamenali najlepšie výsledky u respondentov Trenčianskeho

a Bratislavského kraja, naopak najhoršie výsledky sme evidovali u respondentov Nitrianskeho

a Banskobystrického kraja. Zároveň konštatujeme, že nedisponujeme dostatočnou evidenciou

údajov, aby sme mohli nami prezentované konštatovanie prehlásiť za absolútne smerodajné.

Uvedené zistenia by mali viesť k prehodnoteniu kvality ako aj intenzity prevencie, keďže

takmer všetky rizikové faktory, ktoré sme sledovali, patria medzi ovplyvniteľné.

19

POUŽITÁ LITERATÚRA

1. ALEXANDER, C. M. – LANDSMAN, P. B. – TEUTSCH, S. M. et al. 2003. NCEP defined metabolic syndrome, diabetes, prevalence of coronary heart disease among participants age 50 and older. In Diabetes, vol. 52, 2003, no. 3, p. 1210-1214.

2. BABINSKÁ, K. 1999. Zdravotný stav obyvateľov Slovenska a riziko chronických neinfekčných chorôb. Bratislava : ročenka VÚVĽ, 1999. s. 1-117.

3. BADALÍK, L. – KRIŠTŮFEK, P. – HONZÁTKOVÁ, Z. 2000. Stratégia zdravie pre všetkých v 21. storočí a jej ciele. In Medicínsky Monitor, 2000, no. 1, p. 39-40.

4. BIELIKOVÁ, M. 2001. Životný štýl mládeže v jednotlivých krajoch SR. 1. vydanie. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2001. 61 s. ISBN 80-7098-284-5.

5. CALLE, E. – THUN, J. – PETRELI, M. et al. 1999. Body-mass index and mortality in cohort of adults. In New England Journal of Medicine, 1999, no. 34, p. 109.

6. DANIŠKA, J. 2000. Klinické aspekty výživy ľudí. In Výživa a zdravie, roč. 45, 2000, č. 2, s. 34-37.

7. EVANS, D. – MURAY, C. – LAUER, J. 2000. Comparative efficiency of national health systems in producing health : 191 countries analysis. WHO : Geneva, 2000.

8. FEINMAN R. D. – MAKOWSKE, M. 2003. Metabolic Syndrome and Ketogenic Low-carbohydrate diets in Medical School Biochemistry curriculum. In Metabolic Syndrome and Related Disorders, 2003, no. 1, p. 189-198.

9. GAZIANO, J. M. et al. 2000. Alcohol consumption and mortality in the Physicians Health Study enrollment cohort. In Jour of American College Cardiology, vol. 35, 2000, no. 1, p. 96-105.

10. GILLMAN, W. – TENNSTEDT, S. – GLANZ, K. – MARCUS, B. 2001. Physical activity with dietary behaviors among adults. In Preventive Medicine, 2001, no. 32.

11. GINTER, E. – ROVNÝ, I. 1999. Hladina celkového cholesterolu u dobrovoľníkov na celom území Slovenska. In Journal of Cardiology, roč. 8, 1999, č. 3, s. 9-14.

12. HOOPER, L. 2001. Dietetics guidelines: right diet in secondary prevention of the cardiovascular disease. British Dietetic Asociation. In Journal of Human Nutrition, vol. 68, 2001, no. 14, p. 297-305.

13. CHUDÍKOVÁ, K. 2005. Zdravá výživa pre zdravé srdce. (Nutrično-intervenčný projekt pre Slovensko). In Výživa a zdravie, roč. 49, 2005, č. 1, s. 10.

14. JENKINS, D. A. – WOLEVER, T. M. – VENKETESHWER, R. et al. 1993. Effect on blood lipids of very high intakes of fiber in diets low in saturated fat and the cholesterol. In New England Journal of Medicine 1993, no. 329, p. 21-26.

15. JURKOVIČOVÁ, J. 2005. Vieme zdravo žiť? Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave 2005. 166 s. ISBN 80-223-2132-X.

16. KAMENSKÝ, G. 2005. Kardiovaskulárne ochorenia a paradox obezity. In Journal of Cardiology, vol. 14, 2005, no. 4, p. 151-153.

17. KUDLÁČKOVÁ, M. – KRAJČOVIČOVÁ, M. – BLAŽÍČEK, P. – PAUKOVÁ, V. 2003. BMI a plazmatické hladiny nutrientov. In Čas Slov Gastroenterol Hepatol, roč. 57, 2003, č. 2, s. 52-56.

20

18. LAROSA, J. – FRY, A. – MUESIN, R. – ROSING, D. 1990. Efects of high-protein, low-carbohydrate dieting on plasma lipoproteins and body weight. In Journal of American Dietetics Association, vol. 77, 1990, no. 3, p. 264-270.

19. MC´AULEY, K. A. – HOPKINS, C. – SMITH, K. J. – TAYLOR, R. W. 2005. Comparison of high-fat and high-protein diets with a high-carbohydrate diet in the insulin-resistant obese women. In Diabetologia, vol. 48, 2005, no. 1, p. 8-16.

20. MC´KENNA, J. – HENDERSON, L. – BAIC, S. 2004. A survey to assess physical activity promotion by registered dietitians. In Jour of Human Nutrition Dietetics, vol. 95, 2004, no.17, p. 63-69.

21. NORDSTROM, C. – DWYER, K. – MERTZ, N. B. et al. 2001. Work-related stress and early atherosclerosis. In Journal of Epidemiology, 2001, no. 12, p. 180-185.

22. POEHLMAN, T. – HORTON, E. S. 1999. The impact of food intake and exercise on energy expenditure. In Nutrition Review 1999, no. 47, p. 129-137.

23. PRENTICE, A. – JEBB, S. 2004. Energy intake and physical activity interactions in homeostase weight regulation. In Nutrition Reviews, vol. 63, 2004, no. 7, p. 98-104.

24. REAVEN, P. – PARTHASARATHY, S. – GRASSE, B. et al. 1991. Feasibility of using oleate rich diet to reduce the susceptibility of LDL to oxidative modification in humans. In American Journal of Clinical Nutrition 1991, no. 54, p. 701-706.

25. REILLY, H. M. – MARTINEAU, K. – MORAN, A. – KENNEDY, H. 1995. The Nutritional screening - evaulation and implementation of a simple nutritional risk score. In Journal of Clinical Nutrition, 1995, no. 58, p. 269-273.

26. SCHAEFER, E. – AUGUSTIN, J. L. et al. 2000. Lack of efficacy food-frequency questionaire in assessing dietary intakes in subject who consuming diets of known composition. In American Journal of Clinical Nutrition, 2000, no. 62, p. 746-751.

27. SHERMAN, D. – CEBULLA, L. – BALADY, G. J. 2002. Exercise and physical activity. In : Textbook of cardiovascular medicine. Second edition. Ed.: Topolon E. Journal, 2002. Philadelphia, Lippincott, Williams, Wilkins, 2210 p.

28. SNINČÁK, M. – BALAŽOVJECH, I. et al. 2004. Klinicko-epidemiologická štúdia hypertenzie a ostatných rizikových faktorov koronárnej aterosklerózy v Slovenskej republike v rokoch 2001-2003. In Journal of Cardiology, vol. 13, 2004, no. 3, 68 s.

29. ŠARMÍROVÁ, M. 2003. Florabus a stravovacie zvyklosti Slovákov. In Lekárske listy, 2003, č. 42, s. 18-19. In Zdravotnícke noviny, roč. 8, 2003, č. 42.

30. ŠIMONČIČ, R. 1999. Trendy výživy obyvateľov SR a zvláštnosti niektorých skupín populácie. Nitra : Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, 1999. s. 147-156.

31. TREMBLAY, A. – DESPRES, J. P. – LE BLANC, C. et al. Effect of intensity and physical activity on body fatness and fat distribution. In American Jour of Clinical Nutrition, 1990, no. 51, p. 153-157.

32. VOLEK, J. – FEINMAN, R. 2005. Carbohydrate restriction improves the features of Metabolic Syndrome. Metabolic Syndrome may be defined by the response to carbohydrate restriction. In Journal of Nutrition & Metabolism, 2005, no. 2, p. 31.

33. WILLETT, W. C. – STAMPFER, M. 2003. Pyramida zywieniowa w przebudowie. In Swiat Nauki, vol. 3, 2003, no. 12, p. 57-64.

21

PUBLIKOVANÉ PRÁCE SÚVISIACE S PROBLEMATIKOU

HARASNÍK, V. – CHLEBO, P. – ŠRAMKOVÁ, K. – MRÁZOVÁ, J. 2007. Stravovacie zvyklosti a niektoré ukazovatele životného štýlu vo vybraných skupinách obyvateľov SR. In Public Health Martin 2007. Celoslovenská vedecká konferencia vo verejnom zdravotníctve; 25.-26. apríla 2007. Martin : Ústav verejného zdravotníctva pri JLF UK v Martine. Elektronický konferenčný zborník [CD-ROM] s. 35-41.

HARASNÍK, V. – MARCINKOVÁ, M. – SLIVKOVÁ, J. – ČIŽMÁROVÁ, M. 2007. Sledovanie stavu výživy a biomarkerov zdravia vo vzťahu ku kardiovaskulárnemu riziku medzi vybranými skupinami obyvateľov SR. In VII. Celoslovenský seminár z fyziológie živočíchov. Zborník z vedeckého seminára s medzinárodnou účasťou; 23.-24. mája 2007, Nitra : SPU, Fakulta biotechnológie a potravinárstva. s. 72-78. ISBN 978-80-8069-886-7-0.

HARASNÍK, V. – SLIVKOVÁ, J. – MARCINKOVÁ, M. – ČIŽMÁROVÁ, M. 2007. Hodnotenie sérových koncentrácií biochemických ukazovateľov nutričného stavu a zdravia k úrovni životného štýlu slovenskej populácie. In VII. Celoslovenský seminár z fyziológie živočíchov. Zborník z vedeckého seminára s medzinárodnou účasťou; 23.-24. mája 2007, Nitra : SPU, Fakulta biotechnológie a potravinárstva. s. 78-85. ISBN 978-80-8069-886-7-0.

CHLEBO, P. – ŠRAMKOVÁ, K. – HARASNÍK, V. – ČIŽMÁROVÁ, M. 2007. Stravovacie zvyklosti SR vo vzťahu k osteoporóze. In XXII. Zoborský deň a V. Západoslovenské dni o osteoporóze. Zborník prác z medzinárodnej vedeckej konferencie, 15.-16. marca 2007. Nitra : SPU, Katedra výživy ľudí : Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor v Nitre : Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť, 2007. s. 40-48. ISBN 978-80-8069-894-2.

DANIŠKA, J. – ŠRAMKOVÁ, K. – HARASNÍK, V. 2007. Kontroverzie výživy. (Benefit a riziko). In XXII. Zoborský deň a V. Západoslovenské dni o osteoporóze. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie, 15.-16. marca 2007. Nitra : SPU, Katedra výživy ľudí FAPZ, Nitra : Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor n. o. v Nitre : Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť SLS, 2007. s. 26-28. ISBN 978-80-8069-894-2.

HARASNÍK, V. 2006. Hodnotenie benefitov a rizík alternatívnych spôsobov výživy v životospráve vybranej časti populácie Slovenska. Nitra : FAPZ, SPU, 2006. Vedecká konferencia doktorandov s medzinárodnou účasťou, konaná pri príležitosti 60. výročia založenia Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov. In Zborník z vedeckej konferencie doktorandov FAPZ. Európsky týždeň vedy, 24. november 2006. s. 80-82. ISBN 80-8069-782-5.

22

HARASNÍK, V. 2005. Manažment stravovacích zvyklostí. In Mladá veda 2005. Fakulta ekonomiky a manažmentu, SPU, Nitra : Medzinárodná vedecká konferencia mladých vedeckých pracovníkov a doktorandov. Račkova dolina, 1.-2. december 2005. Nitra : SPU, 2005. s. 77-81. ISBN 80-8069-673-X. HARASNÍK, V. – ŠRAMKOVÁ, K. – DANIŠKA, J. – KOPČEKOVÁ, J. 2006. Hodnotenie stravovacích návykov a životného štýlu vo vybraných skupinách populácie východného Slovenska. In Výživa a potraviny pre tretie tisícročie - Výživa a nádorové ochorenia. Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, 23.-24. november 2006, SPU, Nitra : Liga proti rakovine, 2006. s. 88-91. ISBN 80-8069-775-2.

SEDLÁČKOVÁ, V. – DANIŠKA, J. – CHLEBO, P. – ŠRAMKOVÁ, K. – HARASNÍK, V. 2006. Vzťah medzi výživou, stravovacími návykmi a nádorovým ochorením u vybraných onkologických pacientov Nitrianskeho kraja. In Výživa a potraviny pre tretie tisícročie - Výživa a nádorové ochorenia. Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, Nitra, 23.-24. november 2006, SPU, Nitra : Liga proti rakovine, 2006. s. 203-214. ISBN 80-8069-775-2.

HARASNÍK, V. – DANIŠKA, J. – ŠRAMKOVÁ, K. 2006. Komparácia stravovacích návykov vybraných skupín obyvateľov severného a južného Slovenska. In Podpora zdravia - 20 rokov od Ottawy po Bangkok. 2. konferencia SAVEZ s medzinárodnou účasťou, 21.-22. september 2006. Košice : Zborník abstraktov, s. 18.

HARASNÍK, V. – ŠRAMKOVÁ, K. – KOPČEKOVÁ, J. 2006. Monitoring stravovacích zvyklostí a životného štýlu u vybraných skupín obyvateľstva západného Slovenska. In Podpora zdravia - 20 rokov od Ottawy po Bangkok. 2. konferencia SAVEZ s medzinárodnou účasťou, 21.-22. 9. 2006. Košice : Zborník abstraktov, s. 19.

DANIŠKA, J. – CHLEBO, P. – HARASNÍK, V. – ŠRAMKOVÁ, K. 2006. Stravovacie zvyklosti slovenskej populácie a ich dopad na zdravotný stav. In Výživa - základní nástroj prevence. Výživa a zdraví 2006. Celostátní konference s mezinárodní účastí, Teplice 19.-21. září 2006. Ústí nad Labem : Krajská hygienická stanice se sídlem v Ústí nad Labem : Zdravotní ústav v Ústí nad Labem, 2006. [CD-ROM] s. 66-74.

HARASNÍK, V. – ŠRAMKOVÁ, K. – DANIŠKA, J. 2006. Manažment spoločného stravovania. In Manažérske a marketingové prínosy vedy a výskumu v edukácii na vysokých školách. Vedecký seminár s medzinárodnou účasťou : Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU, 9. február 2006, SPU, Nitra. ISBN 80-8069-687-X. HARASNÍK, V. – MURA, L. 2005. Marketingovo - manažérske prístupy k produktom zdravej výživy a biopotravinám. In Faktory podnikovej úspešnosti v podmienkach Európskeho agrárneho trhu. Vedecký seminár s medzinárodnou účasťou, 20.-22. 9. 2005. Nitra : Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU, Nitra. 2005. ISBN 80-8069-615-2.

23