SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

2122278

REGULÁCIA ZABURINENOSTI V PORASTOCH KUKURICE

SIATEJ HERBICÍDMI

2011 Jana Balcová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

REGULÁCIA ZABURINENOSTI V PORASTOCH KUKURICE

SIATEJ HERBICÍDMI

Diplomová práca

Študijný program: Výţiva a ochrana rastlín

Študijný odbor: 4173800 Rastlinná produkcia

Školiace pracovisko: Katedra udrţateľného poľnohospodárstva a

herbológie

Školiteľ: Ing. Štefan Týr, PhD.

Nitra 2011 Jana Balcová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu na tému: "Regulácia zaburinenosti

v porastoch kukurice siatej herbicídmi" vypracovala samostatne, neporušila som

autorský zákon a pouţitú literatúru som uviedla na príslušnom mieste.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 20. apríla 2010 ____________________________

Jana Balcová

Poďakovanie

Ďakujem vedúcemu diplomovej práce Ing. Štefanovi Týrovi, PhD. za odbornú

pomoc, cenné rady, ktoré mi poskytol pri vypracovaní záverečnej práce.

Taktieţ vďaka patrí aj mojej rodine na poskytnutej podpore a trpezlivosti počas

štúdia.

Abstrakt

V technológii pestovania kukurice siatej sa nedá vyhnúť aplikácii herbicídnych

prípravkov, ktoré v súčasnej dobe predstavujú najúčinnejšie opatrenie na reguláciu

zaburinenosti. Reguláciu zaburinenosti je potrebné vykonať na základe dôslednej

evidencie potenciálnych a aktuálnych druhov burín v poraste kukurice siatej. Na

základe literatúry a dosiahnutých výsledkov v praxi, aplikované preemergentné

a postemergentné herbicídy sú schopné regulovať všetky vyskytujúce sa druhy burín

v poraste kukurice siatej. V pokusoch v poraste kukurice siatej boli evidované tieto

druhy burín: Chenopodium album, Amaranthus retroflexus, Echinochloa crus – galli,

Persicaria maculosa, Fallopia convolvulus, Avena fatua, Tripleurospermum

perforatum, Convolvulus arvensis, Elytrigia repens, Cirsium arvense. Z dosiahnutych

výsledkov, je moţné konštatovať, ţe aplikované prípravky mali dobrý aţ výborný

účinok na buriny a pestovanú plodinu. Najvhodnejšia voľba prípravkov bola: Laudis

2,25l∙ha-1

na variante 1; MaisTer 0,15kg∙ha-1

na variantoch 2 a 4; Adengo 0,4l∙ha-1

na

variante 3.

Kľúčové slová: kukurica siata, regulácia zaburinenosti, herbicídy, aplikácia herbicídov,

buriny, burinové druhy.

Abstract

The technology of production of corn can not be avoided applying herbicidal

preparations, which currently reperesent the most effective solution to control the weed.

Weed control should be undertaken on the basis of consistent evidence of potencial and

current weed species in maize crop. Based on literature and the results achieved in

practice, applied pre – emergently and post-emergently herbicides are capable of

controlling all weed species occuring in the maize crop. In experiments in maize crop

have been recorded following weed species: Chenopodium album, Amaranthus

retroflexus, Echinochloa crus-galli, Persicaria maculosa, Fallopia convolvulus, Avena

fatua, Tripleurosperma perforatum, Convolvulus arvensis, Elytrigia repens, Cirsium

arvense. The results obtained, it can be concluded that the applied preparations were

good to excellent effects on weeds and crop grown. The most appropriate herbicid

option was: Laudis 2,25l·ha-1

on variant 1; MaisTer 0,15kg∙ha-1

on variant 2 and 4;

Adengo 0,4l∙ha-1

on variant 3.

Keywords: maize, weed control, herbicides, herbicide application, weeds, weed species

1 Obsah

Obsah ...........................................................................................................................6

Úvod .............................................................................................................................8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ................................................9

1.1 Definície burín ...................................................................................................9

1.2 Biológia burín .................................................................................................. 10

1.2.1 Šírenie burín a zdroje zaburinenia ............................................................. 12

1.3 Škodlivosť burín ............................................................................................... 15

1.4 Uţitočnosť burín .............................................................................................. 17

1.5 Regulácia zaburinenosti .................................................................................... 18

1.5.1 Opatrenia regulácie zaburinenosti .............................................................. 18

1.6 Chemická regulácia zaburinenosti .................................................................... 21

1.7 Výskyt burín v porastoch kukurice siatej .......................................................... 24

1.8 Charakteristika významných burín v kukurici siatej ......................................... 27

1.8.1 Jednoročné ozimné : .................................................................................. 27

1.8.2 Jednoročné jarné – skoré : ......................................................................... 28

1.8.3 Jednoročné jarné – neskoré :...................................................................... 30

1.8.4 Trváce plytšie zakoreňujúce ...................................................................... 34

1.8.5 Trváce hlbšie zakoreňujúce ....................................................................... 35

1.9 Aplikácia herbicídov v porastoch kukurice siatej .............................................. 36

1.10 Herbicídne prípravky v kukurici siatej .............................................................. 39

1.11 Poškodenie kukurice siatej herbicídmi - fytotoxicita ......................................... 40

2 CIEĽ PRÁCE ....................................................................................................... 42

3 MATERIÁL A METODIKA ............................................................................... 43

3.1 Druh, miesto a rok zaloţenia pokusu ................................................................ 43

3.2 Varianty pokusu ............................................................................................... 43

3.3 Charakteristika podmienok pokusu ................................................................... 44

3.3.1 Klimatické a meterologické podmienky pokusného stanovišťa .................. 44

3.3.2 Pôdna charakteistika pokusného stanovišťa ............................................... 48

3.3.3 Charakteristika pouţitej odrody ................................................................. 49

3.3.4 Charakteristika pouţitých herbicídov......................................................... 49

3.3.5 Postup práce .............................................................................................. 52

4 VÝSLEDKY A ICH HODNOTENIE ................................................................. 57

4.1 Rok pokusu 2009 .............................................................................................. 57

4.1 Rok pokusu 2010 .............................................................................................. 64

4.2 Stav a zaburinenosť porastov kukurice siatej za dva roky spolu ........................ 71

5 DISKUSIA ............................................................................................................ 76

6 ZÁVER ................................................................................................................. 78

6.1 Návrh na vyuţitie výsledkov v praxi ................................................................. 79

7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY .............................................................. 80

8 PRÍLOHY ............................................................................................................ 84

8

2 Úvod

Z vývoju výmery osevných plôch vyplýva, ţe plodina minulosti, súčasnosti a určite

aj budúcnosti – kukurica siata má celosvetový význam.

Kukurica siata má vysokú biologickú hodnotu a miesto vo výţive ľudí a zvierat.

Poskytuje energeticky vysoko koncentrované glycidové krmivo, vhodné na kŕmenie

všetkých druhov hospodárskych zvierat, preto je jednou najzákladnejšou zloţkou

kŕmnych zmesí.

Kukurica je dôleţitá surovina v spracovateľskom potravinárskom priemysle najmä

v škrobárenskom, tukovom, liehovarníckom, mlynárenskom, chemickom

a farmaceutickom priemysle.

Kukurica je plodina s veľkým celosvetovým významom a dôleţitým segmentom

trhu pre výrobcov agrochemikálií – pesticídov. K najvýznamnejším nákladovým

poloţkám patria prostriedky vynaloţené na ochranu kukurice proti burinám. V súčasnej

dobe sa na reguláciu škodlivých činiteľov vykladá veľké mnoţstvo energie

a prostriedkov.

Kukurica je širokoriadková plodina, citlivá na zaburinenie a pestovatelia, ktorí

podceňujú túto vlastnosť nemôţu počítať s vysokými úrodami. Preto je zavádzanie

nových trendov v pestovaní a vývoj nových účinných látok výrazne orientovaný práve

na túto plodinu.

V súčasnej dobe je v SR registrované mnoţstvo prípravkov, ktoré pokrývajú takmer

celé spektrum burinových druhov v kukurici, z ktorých si pestovateľ môţe vybrať ten

správny prípravok s ohľadom na termín aplikácie a konkrétne burinové spektrum, ktoré

sa vyskytuje v jeho poraste.

Pestovanie kukurice je v podmienkach Slovenska vysoko intenzívne, čo znamená,

ţe pre zaistenie úrod kvalitnej siláţnej hmoty s vysokým podielom zrna je potrebné

vytvoriť i zodpovedajúce podmienky – okrem kvalitných hybridov kukurice a dobre

zásoby ţivín, si pestovateľ musí zvoliť kvalitnú a účinnú reguláciu zaburinenosti,

predovšetkým od vzchádzania do zapojenia porastu kukurice, kedy konkurenčný tlak

burín býva limitujúcim faktorom vývoja kukurice.

9

3 Prehľad o súčasnom stave riešenej probletiky

3.1 Definície burín

Buriny sú odvekými sprievodcami kultúrných plodín, preto sú aj neoddeliteľnou

súčasťou agrofytocenózy obrábaných pôd. Je moţné konštatovať, ţe v súčasnosti sa či

uţ v zahraničí, alebo u nás doma, najmä na väčších pozemkoch nevyskytujú

bezburinové monokultúry poľných plodín (Demo, 1994).

Buriny sú divorastúce alebo spoločenstvá rastlín, ktoré tvoria podsústavu prírodného

prostredia alebo pestovaných plodín a kultúr (Kollár, 1988)

Pojem buriny sa menil podľa rozvoja teoretických a praktických poznatkov

o poľnohospodárstve a ţivotnom prostedí.

V našich najstarších literárnych prameňoch o burinách Mehler (1795) definuje

burinu takto: „Pod slovom buriny rozumie poľnohospodár tie rastliny, ktoré na ujmu

ním úmyselne pestovaných, uţitočných „skrotených“ rastlín proti jeho vôli a bez jeho

námahy na poliach divo rastú a šíria sa a dobrým rastlinám potravu odoberajú a ich

ničenie mu spôsobuje mnohé ťaţké práce a výdavky“.

Buriny sú rastliny, ktoré pri väčšom výskyte zniţujú úrody pestovaných

poľnohospodárskych plodín. Súťaţia s plodinou o zdroje ako je svetlo, voda, ţiviny,

čím redukujú konečnú úrodu (Djalović, Milošev, 2008) .

V rastlinnej výrobe sa z uvedených aspektov preto chápe ochrana proti burinám

z hľadiska výrobného zamerania širšie, alebo uţšie. Napríklad v beţnej praxi sú ako

poľné buriny v plodinách povaţované spravidla beţne sa vyskytujúce divo rastúce

druhy (horčica roľná, ovos hluchý, pichliač roľný a iné). Avšak v šľachtiteľskej

a semenárskej praxi sú neţiaducimi burinami okrem uţ spomínaných tieţ neţiaduce

prímesi iných druhov, alebo odrôd kultúrnych rastlín (napr. raţ v pšenici, ovos

v jačmeni a iné) (Černuško, 2000).

Za buriny podľa stanov Európskej spoločnosti pre výskum burín (European Weed

Research Society – EWRS ) ,, sa povaţuje kaţdá rastlina, ktorá prekáţa cieľom

a poţiadavkám človeka.’’ (Líška, 1996).

Vyuţívaním priamej chemickej metódy na reguláciu zaburinenosti je potrebné pri

voľbe herbicídu vţdy vychádzať z najväčšieho druhového zastúpenia burín

10

3.2 Biológia burín

Vzťahy biologických vlastnosti burín k moţnostiam ich regulácie a ich hlbšie

poznanie sú jedným zo základných predpokladov účinných a ekonomicky efektívnych

metód ich riešenia. (Todorović, Boţić, 1995).

Černuško (1997) uvádza ţe z hľadiska pôsobenia burín v poraste sú veľmi

dôleţité tie vlastnosti, ktoré zvýhodňujú burinu oproti pestovaným plodinám.Jedná sa

hlavne o prispôsobivosť burín k zhoršením stanovištným podmienkam, konkurencie

schopnosť, spôsob rozmnoţovania,zachovania ţivotaschopnosti rozmnoţovacích

orgánov v pôde, etapovité vzchádzanie burín a pod.

Buriny rastú v spoločenstve s kultúrnou rastlinou. Niektoré burinové druhy

sa vyskytujú vo všetkých plodinách , niektoré sú charakteristické iba pre jeden druh

plodiny resp. skupinu plodín . Základné charakteristiky burín sú :

− veľká reprodukčná schopnosť,

− prispôsobivosť burín k zhoršeným stanovištným podmienkam,

− periodickosť vzchádzania (Todorović, Boţić, 1995).

Väčšina burín vyprodukuje veľké mnoţstvo semien. V tabuľky sú mnoţstvá

semien niektorých druhov burín (Todorović, Boţić, 1995):

Tab. 1

[Množstvo semien na jednej rastline niektorých druhov burín]

Vedecký názov Slovenský názov Mnoţstvo semien

na jednej rastline

Galium aparine Lipkavec obyčajný 550

Cuscuta epithymum Kukučina 3 000

Matricaria chamomilla Rumanček kamilkový 6 000

Stellaria media Hviezdica prostredná 15 000

Cirsium arvense Pichliač roľný 35 000

Chenopodium album Mrlík biely 800 000

Amaranthus retroflexus Láskavec ohnutý 100 000 000

Dôleţitou v1astnosťou semien burín je dormancia - obdobie pokoja po dozretí.

Dormancia umoţňuje zachovať semenám dlhodobú ţivotnosť v pôde aj za

11

nepriaznivých podmienok. Známa je tieţ sezónnosť a1ebo periodickosť v klíčení

semien burín. Niektoré klíčia len na jar, iné len na jeseň. Len pri málo druhoch klíčia

počas celého roka (Konstantinović, 2008).

Voda má z vonkajších podmienok klíčenia nezastupiteľnú funkciu. Zohráva

dôleţitú úlohu pri napučiavaní a klíčení semien. Dôleţité je celkové mnoţstvo vody

potrebné pre napučiavanie semena, ale tieţ rýchlosť, akou je voda semenom prijímaná.

Potrebné mnoţstvo vody je rôzne a závisí od druhu buriny a od individuálnych

vlastností semien.

Vzduch je dôleţitý najmä pri klíčení, kedy semená burín intenzívne dýchajú.

Vtedy potrebujú primeranú výmenu vzduchu, t.j. prebieha výmena CO2 za vzdušný

kyslík. Intenzívna výmena plynov je moţná predovšetkým pri plytkom uloţení semien v

pôde, ale za predpokladu dostatku vlahy.

Teplota sa obyčajne pri klíčení uplatňuje v rámci tzv. teplotnej amplitúdy (od

minima, pri ktorom semená začínajú klíčiť, cez optimum aţ k maximu, pri ktorého

prekročení semená neklíčia). Väčšina semien burín však klíči pri teplote kolísavej.

Tab. 2

[Minimálne teploty pôdy (°C) pre vyklíčenie niektorých druhov burín

(Černuško, 2000)]

Druhy burín Biologická skupina Minimálne teploty (°C)

Peniaţtek roľný ozimné 2-4

Hluchavky ozimné 4-6

Ovos hluchý skoré jarné 1-2

Reďkev ohnicová skoré jarné 2-4

Horčica roľná skoré jarné 2-4

Moháre neskoré jarné 10-15

Svetlo zohráva tieţ dôleţitú úlohu pri klíčení. Citlivosť voči pôsobeniu svetla

(kladná alebo záporná) je druhovou vlastnosťou. Podľa citlivosti na pôsobenie svetla pri

klíčení môţeme buriny rozdeliť do týchto skupín:

12

neutrálne – ktoré klíčia pri dostatku ale aj nedostatku svetla, sem patrí

väčšina druhov burín,

klíčiace lepšie v tme, napr. púpava lekárska, štiavec a i.,

klíčiace lepšie na svetle, napr. veronika poľná, láskavec ohnutý, kapsička

pastierska, ţltnica maloúborová, (Kojić, Stanković, 1992).

3.2.1 Šírenie burín a zdroje zaburinenia

Medzi najdôleţitejšie faktory ovplyvňujúce výskyt burín zaraďujeme

predovšetkým pôdu, osivá a sadivá, hospodárske hnojivá, závlahovú vodu a neobrábané

a nedostatočne obrábané pozemky. Z týchto zdrojov sa môţu buriny šíriť priamym

spôsobom, balisticky alebo pomocou vetra, vody, ţivočíchmi i človekom. (Fábri, 1999;

Černuško, 2000).

Najväčším zdrojom zaburinenosti je pôda a v nej nachádzajúce sa ţivotaschopné

semená a časti burín – generatívne a vegetatívne orgány rozmnoţovania. Podľa

Boreckého (1994) bolo v konvenčne vyuţívanej pôde do hĺbky 50 mm aţ 300 miliónov

semien a plodov burín na ha. Z toho neporušených bolo 50 miliónov semien, so 40%-

nou úspešnosťou klíčenia z vrchnej vrstvy 200-250 mm (Fábri, 1999; Černuško, 2000).

Je potrebné regulovať potenciálnu a aktuálnu zaburinenosť uţ na začiatku

vegetačného obdobia, predchádzať hromadnému vypadávaniu semien burín (Demo,

Hričovský, 2002).

Ďalším významným zdrojom zaburinenosti je povaţované osivo a sadivo.

Povolené prímesi semien burín v osivách nie sú významné iba počtom, ale najmä

druhovým zastúpením. Nebezpečné sú tie druhy semien a plodov burín, ktoré

sa na predmetnom stanovišti nevyskytujú a osivom sa môţu zavliecť z iných oblastí.

Semená tzv. karanténnych druhov burín sa nesmú v osive vyskytovať. Pri výbere osiva

je dôleţité zohľadniť aj prímesi semien burín a nepouţívať také, ktoré by mohli byť

zdrojom neţiaducich druhov burín.

Moţným zdrojom zaburinenosti sú hospodárske hnojivá. Po skrmovaní

zaburineného porastu hospodárskymi polygastrickými zvieratami sa môţu semená burín

dostať do maštaľného hnoja alebo hnojovice. Ak hnoj nebol správne uskladnený

a neprešiel procesom vyzrievania, následným hnojením kultúrnych plodín sú buriny

systematicky zanášané na obrábané pozemky (Fábri, 1999). Mnoţstvo ţivotaschopných

13

orgánov rozmnoţovania burín v hnojivách závisí od pouţitého materiálu na ich

prípravu, od uskladnenia a vyzrievania. Obmedzenie počtu semien burín v

hospodárskych hnojivách spočíva okrem výberu materiálu v jeho správnom vyzrievaní

a ošetrovaní tak, aby na hnojisku nedozrievali semená burín (Konstantinović, 2008).

Váţnym zdrojom zaburinenosti môţu byť neobrábané a nedostatočne obrábané

pozemky, odkiaľ sa môţu dozreté rozmnoţovacie orgány burín šíriť na záujmové

územie. Prevencia spočíva vo včasnom ošetrení takýchto plôch (Černuško, 2000). Je

moţné rozlišovať výrazné zastúpenie burín na ornej pôde, ktorá sa pravidelne obrába,

a zastúpenie burín, ktorých zvýšený počet je viazaný na trvalé porasty (Fábri, 1999).

Regulácia burín na nepoľnohospodárskych plochách je pomerne sloţitým

problémom. Rosiahle plochy ţelezníc, plochy v prístavoch a manipulačných skladoch

bývajú pravidelne ošetrované herbicídmi. Pouţívané sú totálne, spravidla perzistentné

herbicidy v podstatne vyšších dávkach ako v poľnohospodárstve. Tieto plochy sú

zdrojom rezistentných populácií burín, ktoré sa nasledne môţu rozširovať

na poľnohospodárku pôdu. Najväčším problémom je ich šírenie po ţelezniciach a tým aj

po celej krajine. K rýchlemu šíreniu burinovných druhov dochádza v posledných rokoch

predovšetkým vedľa diaľníc, predovšetkým sú to buriny rozširujúce sa anemochorne

napr.starčeky, zlatobyľ, podbeľ lekársky. Pomocou týchto komunikácií sa šíria i ďalšie

druhy burín napr. púpava, láskavce, stavikrvy, mrlíky, jeţatky, moháre, a i. Vzhľadom

na budovanie čoraz viacej nových ďialníc , môţe sa predpokladať, ţe šírenie burín

pomocou nich bude nadobudať stále väčší význam (Mikulka, Štrobach, 2008).

Závlahová voda z povrchových nádrţí môţe byť tieţ určitým zdrojom

zaburinenosti. Buriny sa ňou môţu šíriť aj z väčších vzdialeností povodia. Ochrana proti

tomu je veľmi obtiaţne (Černuško, 2000). Počas závlahovej sezóny sa vodou môţe

kontaminovať pôda aţ 77 rozdielnymi druhmi semien burín. Odstránením semien zo

závlahovej vody filtráciou a regulovaním burín v okolí vodných nádrţí sa môţu semená

burín v závlahovej vode efektívne redukovať (Fábri, 1999).

Pestovatelia často pouţívajú vlastné osivá, z ktorých sú spravidla menej výkonné

a menej konkurencieschopné porasty. Tieto osivá sú často nedostatočne vyčistené a sú

tak zdrojom niektorých druhov burín.

Aj napriek tomu, ţe produkcia maštaľného hnoja klesá, zvyšuje sa zaburinenosť

našich polí tým, ţe starostlivosť oň výrazne poklesla. Jeho neošetrovanie spôsobuje,

ţe na hnojiskách a ich okolí sa premnoţujú mnohé buriny, ako sú: láskavec ohnutý,

14

mrlíky, lobody a ďalšie, ktorých semená sú potom spolu s ním vyváţané na polia.

Významne sa zvýšil podiel plochy poľnohospodárskej pôdy, pri ktorej je zníţená

starostlivosť o reguláciu, či potláčanie rozvoja burín, resp. je veľa pozemkov bez

akejkoľvek starostlivosti, ktoré sa tak stávajú významným zdrojom zaburinenosti

susedných pozemkov (Smatana, Týr, 2005).

Podľa Mikulku (2001) existuje celý rad spôsobov a ciest šírenia burín z takýchto

plôch. Najnebezpečnejšími sú tie buriny, ktoré majú vysoký rozmnoţovací potenciál

(vytvárajú obrovské mnoţstvo diaspór za vegetáciu) a majú schopnosť šíriť sa vetrom

na veľké vzdialenosti. Do tejto skupiny patrí veľa jednoročných i trvácich druhov bylín

ale i drevín. Tieto rastliny osídľujú pri vhodných podmienkach priľahlé plochy v smere

vetra a rýchlo obsadia voľný priestor. Sem patrí predovšetkým breza biela, mlieč roľný,

mlieč bylinný, pichliač roľný, podbeľ liečivý, vratič obyčajný, starček obyčajný a ďalšie

burinové druhy. Majú schopnosť rýchlo osídliť neudrţiavané plochy, na ktorých sa

veľmi rýchlo rozširujú a sú schopné následne zaburiňovať priľahlé okolie. Tlak

generatívnych diaspór je veľmi silný a spôsobuje nárast nákladov spojených s

reguláciou zaburinenosti na priľahlých plochách.

Do ďalšej skupiny patria buriny, ktoré sú zavlečené do okolia prostredníctvom

naţiek uchytených o zviera. Po uvoľnení semien sú schopné v priaznivých

podmienkach rýchlo vyklíčiť a vytvoriť nové rastliny. Pretoţe sa jedná o rastliny s

vysokou konkurenčnou schopnosťou, rýchlo sa v poraste presadia. Sú to napríklad

bodliak ovisnutý, bodliak obyčajný, boľševnik obyčajný.

Neustále máme nízke stavy pernatej zveri, či uţ je to z dôvodu niţšej

starostlivosti o ňu alebo z dôvodu sťaţených podmienok pre jej ţivot.

Nevyuţívame regulačne pôsobiaci účinok osevných postupov, čo vedie k mimoriadne

zvýšenému premnoţeniu burín. Často si neuvedomujeme to, ţe súčasný vysoký výskyt

niektorej resp. niektorých burín je následok nevhodného ošetrenia nie predplodiny, ale

pred predplodiny (Smatana, Týr, 2005).

15

3.3 Škodlivosť burín

Škodlivý vplyv jednotlivých burinových druhov v porastoch kultúrnych plodín

je rozdielny. Z toho aspektu sú jednotlivé druhy burín hodnotené a triedené tzv.

kategorizácia škodlivosti (Černuško, 2000 ) (Černuško, Líška, Týr, 1997).

Na vyjadrenie škodlivého vplyvu burín sa vo všeobecnosti pouţíva pojem

zaburinenosť a hranica prekročenia jej hospodárskej významnosti sa nazýva prah

škodlivosti, pričom rozoznávame:

biologický prah škodlivosti – je definovaný ako počet a vývinový stupeň

burín, po prekročení ktorého sa významne zniţujú úrody pestovaných

plodín,

ekonomický prah škodlivosti – je taká hodnota spoločenstva burín, po

prekročení ktorej vzniká väčšia škoda ako sú náklady na jej odstránenie.

Z hľadiska ohrozenia plodiny v určitých ekologických podmienkach rozdeľuje

EWRS buriny do skupín škodlivosti (Líška, 2002):

1. buriny veľmi nebezpečné (+++) sú zvyčajne rastliny mohutného vzrastu, hlboko

koreniace a pre plodinu predstavujú váţne nebezpečenstvo uţ pri malej početností. Je

im potrebne venovať zvýšenú pozornosť a pri ich premnoţení uplatňovať radikálne

(mechanické, chemické), alebo kombinované zásahy. Patria sem tieto druhy burín:

metlička obyčajná, ovos hluchý, jeţatka kuria, pupenec roľný, pýr plazivý, iva

voškovníkovitá, pichliač roľný, lipkavec obyčajný, horčica roľná a iné.

2. buriny nebezpečné (++). Buriny tejto skupiny sú stredného vzrastu a pri normálnej

zaburinenosti nepredstavujú v dobre zapojených porastoch potenciálne

nebezpečenstvo pre pestovanú plodinu. Aţ po premnoţení (prekročení ekologického

a ekonomického prahu škodlivosti) sa zvyšuje stupeň ich škodlivostí na úroveň burín v

prvej skupine a je potrebné urobiť radikálny zásah. Patria sem tieto druhy burín:

hviezdica prostredná, stavikrv vtáčí, baţanta ročná, kapsička pastierska, peniaţtek

roľný, moháre a iné.

3. buriny menej nebezpečné (+). Do tejto skupiny patria druhy menšieho vzrastu,

nachádzajú sa v prízemnej vrstve porastu, ktoré sa menej premnoţujú a ktoré pri

beţnom výskyte nepredstavujú váţne nebezpečenstvo pre kultúrne rastliny.

16

Špeciálne regulačné zásahy nie sú potrebné, stačí beţná agrotechnika a dobre

zapojený, kompletný porast kultúrnej plodiny v dobrom kondičnom a zdravom

stave. Patria sem tieto druhy burín: veronika poľná, čistec ročný, stoklas obilný,

vika chlpatá, jarmilka jarná a iné.

Všeobecne moţno povedať, ţe buriny zniţujú úrodnosť pôdy, t.j. jej schopnosť

poskytovať pestovaným kultúrnym plodinám vodu, ţiviny, dostatočný priestor pre ich

rast a vývoj (Černuško, 2002).

Škodlivosť burín z hľadiska prehľadnosti je moţné rozdeliť do týchto oblastí:

škodlivosť burín vo vzťahu k pôdnemu prostrediu,

škodlivosť burín vo vzťahu k pestovaným kultúrnym rastlinám.

Keď zosumarizujeme všetky moţné negatívne vlastnosti burín na okolie ,

najčastejšie sa vyznačujú týmito :

− zniţujú úrodu pestovaných plodín a zvyšujú náklady poľnohospodárskej výroby na

ich elimináciu,

− buriny zaberajú nadzemný a podzemný priestor , zatieňujú plodiny,

− odčerpávajú vodu a minerálne látky z pôdy,

− zniţujú teplotu pôdy,

− odčerpávaním vody zniţujú klíčivosť.

Zistené bolo ţe zaburinená pôda obsahuje aj do 25 % menej pôdnej vlhkosti ako

nezaburinená.

− tým ţe sa spotrebujú veľké mnoţstvá vody, buriny intenzívnejšie dýchajú a zvyšujú

vlhkosť vzduchu v poraste .Zvýšením vlhkosti sa stvárajú podmienky pre výskyt chorôb

a infekcií (Kojić, Šinţar, 1985),

− výskyt na lúkach a pasienkoch spôsobuje znehodnotenie krmiva , lebo niektoré buriny

sú jedovaté napr. Senecio jacobea, čeľaď Ranunculaceae atď. Prítomnosť niektorých

aromatických druhov burinového cesnaku (Allium spp.) v krmive môţe vyvolať kaz

mlieka,

− predstavujú konkurenciu pestovaným plodinám,

17

− výskyt alelopatii napr. Abutilon theophrasti – Podslnečník Teofrastov môţe vyvolať

veľké škody na úrode sóje. Koreňový exudát niektorých rastlín (Thymus serpyllum)

môţe zamedziť klíčeniu semena.

Nepriama škodlivosť burín sa prejavuje najmä tým, ţe určité druhy burín sú

hostiteľmi choroboplodných zárodkov, škodcov kultúrnych rastlín, sťaţujú obrábanie

pôdy, ošetrovanie a zber kultúrnych rastlín, znehodnocujú rastlinné produkty (Djalovic,

Milošev, 2011).

Na silnejšie zaburinených pozemkoch sa ťaţšie vykonávajú jednotlivé pracovné

operácie základného a predsejbového obrábania pôdy, ako aj ošetrovanie počas

vegetácie. Mnohé operácie je potrebné opakovať resp. korigovať ďalšími

agrotechnickými zásahmi, čo má nepriaznivý vplyv na zvyšovanie nákladov na

jednotku plochy, prípadne na finálny výrobok, ale aj fyzikálnych vlastností pôdy (Líška,

2002).

Na burinách ţijú v rôznych vývojových etapách mnohé choroby, z ktorých sú

neskôr prenášané na kultúrne rastliny. V ostatnom čase je poukazované na to, ţe mnohé

buriny môţu byť ohniskom výskytu vírusových ochorení kultúrnych rastlín. Prenos je

buď priamym dotykom alebo a to je oveľa častejšie, hmyzom (Černuško, 2000).

Mnohé buriny slúţia ako potrava a úkryt ţivočíšnych Škodcov, ktoré sa po

dosiahnutí dospelostí, alebo po prekonaní nepriaznivých podmienok sťahujú rôznymi

spôsobmi a cestami na kultúrne rastliny(Líška, 2002).

Černuško (2000) uvádza, ţe niektorí významný škodcovia obilnín a iných

kultúrnych rastlín z čeľade Poaceae preţívajú na pýre plazivom (napr. zelenuška

ţltopása, byľomor obilný, hrbáč obilný, bzučka jačmenná) podobne ovos hluchý je

medzi hostiteľom háďatka repného, a iných škodcov.

3.4 Uţitočnosť burín

Zdá sa byť paradoxné , ţe buriny môţu byť i uţitočnými pre človeka a ţivotné

prostredie. plochy ktoré človek obrába majú hlavne redukovanú diverzitu flóry

a fauny. Buriny sa povaţujú za cenných indikátorov stavu biodiverzity , lebo

predstavujú zdroj potravy a úkryt pre zver ţijúcu na ornej pôde (Konstantinović,

2008).

18

I napriek nesporne škodlivosti burín treba pri ich hodnotení vychádzať

z novších pohľadov na význam burín v agrofytocenóze. Viaceré buriny poskytujú

pastvu pre včely (horčica roľná , reďkev ohnicová, ...), môţu byť dobrým krmivom

hlavne v mladšej rastovej fáze (mlieč roľný , púpava lekárska).

Niektoré druhy burín sa zbierajú ako liečivé rastliny a koreniny, alebo môţu

zúţiť ako lákadlo pre škodcov (Djukić, Janjić, 1995) .

Nedocenená je aj ich ekologická funkcia na tvorbe a ochrane ţivotného

prostredia. Buriny sú súčasťou zelene a prispievajú k protieróznej ochrany pozemkov.

(Černuško, 2000 )

Konstantinović (2008) ukazuje na to , ţe koncepcia o škodlivosti a uţitočnosti je

relatívna. V daných podmienkach určitý druh sa môţe hodnotiť aj ako uţitočný, a tieţ

ako škodlivý . Ako napr. Lolium temilentum môţe ohroziť porasty pestovaných plodín

a zároveň môţe byť aj hodnotným krmivom pre dobytok .

3.5 Regulácia zaburinenosti

Cieľom regulácie zaburinenosti je udrţanie burín pod prahom ekonomickej,

hospodárskej a ekologickej škodlivosti. Regulácia burinových druhov musí byť

riešená komplexne, zo širšieho hľadiska (Fábry, Brunclík, 2000). Základným

predpokladom regulácie je vytvoriť vhodné podmienky pre dobrý rast a vývoj

pestovanej plodiny, a tým zlepšiť jej konkurenčnú schopnosť na úkor burín,

dodrţiavanie zásady striedania plodín, v likvidácii ohnísk zaburinenia, v dodrţaní

zásad agrotechniky i v čistote osiva.

3.5.1 Opatrenia regulácie zaburinenosti

Pre racionalizáciu práce na úseku ochrany rastlín proti škodlivému vplyvu burín

je potrebné uplatniť ucelený systém, ktorý pozostáva z diagnózy a prognózy

zaburinenosti a vlastných regulačných opatrení (Černuško, 2000).

Reguláciu zaburinenosti je potrebné robiť ako komplex agrotechnických

opatrení počas celého postupu a mal by spočívať v nasledovnom :

diagnóze zaburinenosti, tj. poznaní burín ako škodlivých činiteľov

prognóze zaburinenosti následnej plodiny

19

vlastnej regulácii zaburinenosti, vrátane preventívnej ochrany a priameho

regulačného zásahu (Černuško, Borecký, 1993) .

Podľa Černuška, Líšku a Boreckého(1994) sa regulácia zaburinenosti uskutočňuje

týmito opatreniami :

1) Preventívne opatrenia.

2) Nepriame opatrenia.

3) Priame opatrenia.

Sústavu týchto opatrení Černuško (2000) rozdelil na tieto zloţky:

a) Preventívne opatrenia – Majú za úlohu zamedziť zanášaniu semien a iných

rozmnoţovacích orgánov burín na poľnohospodársky obhospodarované pozemky

z rozličných zdrojov a zniţovať mnoţstvo ţivotaschopných orgánov burín v pôde,

najmä týmito opatreniami:

pouţívaním čistých osív a sadív,

voliť vhodný termín a spôsob zberu pestovaných plodín

ošetrovaním hospodárskych hnojív (maštaľný hnoj, komposty a pod.),

aby sa nestali zdrojom zaburinenosti

likvidáciou burín na neobrábaných pozemkoch,

zniţovaním potenciálnej zaburinenosti obrábaných pozemkoch

rozličnými zásahmi.

b) Nepriame opatrenia – sem zaraďujeme tieto opatrenia:

striedanie plodín podľa agrotechnických zásad,

zabezpečenie optimálnej výţivy rastlín,

pestovanie najvhodnejších odrôd a hybridov,

zaloţenie výkonného porastu kvalitným osivom, v optimálnom termíne

v poţadovanej hustote atď.

c) Priame opatrenia – patria sem činosti, ktorými sa buriny ničia priamo:

mechanické obrábanie pôdy,

chemické opatrenia - aplikácia herbicídov v rozličných termínoch,

20

biologické opatrenia – vyuţitie bioagens (rastlín a ţivočíchov), na

reguláciu burín,

ostatné – fyzikálne operácie (plameňom), sterilizácia, nastielanie

(rastlinným materiálom, fóliou).

Mechanické metódy – dôleţitým opatrením je predsejbová príprava pôdy,

ktorou sú značne potlačené nielen jarné neskoré a ozimné buriny, ale sú zasiahnuté i

niektoré trváce buriny. Veľmi účinným optrením na regulaćiu zaburinenosti je

podmietka a orba. Na pozemkoch pravidelne podmietaných býva spravidla menej burín

ako na pozemkoch nepodmietaných. (Smatana, 2001). Podmietka umoţňuje zaklopenie

vypadnutých semien a poškodenie trvácich burín ako je pýr plazivý, pichliač roľný,

čistec bahenný, mlieč roľný a pod. Súčasne zabraňuje stratám pôdnej vlhkosti a

umoţňuje klíčenie burín z povrchových vrstiev pôdy (Mikulka, Kneifelová, 2005).

Vynechanie podmietky, resp. jej zníţená kvalita, vedie k rozmnoţovaniu takmer

všetkých druhov burín. Okrem toho to výrazne vedie k zvýšenému zaburiňovaniu pôd a

plodín kultúrnymi rastlinami, ako sú ozimné obilniny a kapusta repková pravá

(Smatana, Týr, 2005).

Ako to uvádza Smatana (2001), na pozemkoch zaburinených prevaţne

jednoročnými burinami je vhodnejšia plytšia podmietka do 0,06 – 0,08 m, na

pozemkoch zaburinených prevaţne trvácimi burinami sa odporúča podmietať hlbšie do

0,08 - 0,12 m, resp. robiť opakovanú podmietku. Podľa Smatanu a Týra (2005),

skrátená predsejbová príprava pôdy, hlavne k jarinám, často nezabezpečuje dostatočné

mechanické ničenie ozimných burín, ktoré tak netradične zaburiňujú jariny (ruman,

parumanček, starček, lipkavec, metlička). Vynechaním mechanického ošetrovania

porastov v priebehu vegetácie spravidla podporujeme rozvoj tých druhov burín, ktoré

práve v plodine rastú

Chemické metódy – V súčasnosti zaburinenosť najvýznamnejšie ovplyvňuje

pouţívanie herbicídov. Aj pri ich pouţívaní sa často dopustíme významných chýb, ktoré

nemajú odborný charakter, ale sú to chyby vyplývajúce z nevyhnutnosti. Niekedy

môţeme povedať, ţe herbicíd pouţívame na "hasenie ohňa", čiţe len na eliminovanie

toho najdôleţitejšieho burinového pôsobenia, ktoré by nás pripravilo o takmer celú

úrodu. Z takéhoto pouţívania herbicídu ale vyplýva takmer pozitívny vplyv na rozvoj

21

ďalších burín. Pouţitý herbicíd je často aplikovaný uţ v nevhodnom termíne pri

zníţenej účinnosti, často má úzke spektrum činnosti a pod. (Smatana, Týr, 2005).

Pre nadmerné šírennie niektorých druhov burín na ornej pôde je potrebné

cieľavedome a racionálne pouţívať vhodné herbicídy na ich ničenie (Demo, 1991).

Podľa Týra (1997) sa pouţívajú ako herbicídy také chemické látky, ktoré slúţia

na likvidáciu, resp. na spomalenie vývinu rastlín. Pouţívanie herbicídov

poľnohospodárskej výrobe je dôleţitou súčasťou pestovateľských technológií

obmedzovania ručnej práce na zamedzednie zníţeniu úrody a kvality produktov.

Biologické opatrenia – predstavujú biologický boj proti burinám, vyuţívajú sa

v menšom rozsahu vo výrobnej praxi, nakoľko sú obmedzené na určité druhy burín,

najmä sú viac závislé od poveternostných podmienok a učinkujú pomalšie v porovnaní

s mechanickými a chemickými metódami (Fábry- Brunclík, 2000).

Základom biologického spôsobu ničenia burín je,ţe sa umelo rozmnoţia určité

choroby alebo škodcovia a potom sa nimi infikujú príslušné buriny (Hraško, 1993).

Ostatné – fyzikálne opatrenia – v širom slova zmysle sa definujú ako spôsob

regulácie zaburinenosti pri vyuţívaní účinkov fyzikálnych činiteľov (tepla, vlhkosti,

infra a ultrazvuku, silových polí – gravitačné, elektrické, magnetické, elektromagnetické

ţiarenie, laseru atď. V niektorých prípadoch dochádza k vzájomnému prelínaniu

rôznych foriem fyzikálnych metód (Fábry, Brunclík, 2000).

3.6 Chemická regulácia zaburinenosti

Podľa Černuška, Líšku a Týra (1997) herbicídy sú chemické látky, ktoré sa

pouţívajú na reguláciu zaburinenosti resp. likvidáciu neţiadúcej vegetácie. Aby sme

herbicídy správne pouţívali , je treba poznať ich vlastnosti, účinok na buriny

i pestované rastliny.Herbicídy sa rozdeľujú z viacerých hľadísk a moţnosti aplikácie.

Herbicídy, ako umelo vyrobené látky, sú väčšinou pre človeka a ostatné ţivočíchy

škodlivé. Preto uţ pri ich výrobe a registrácii na povolenie, sú toxikologicky

posudzované a patrične označené v zmysle zákonných ustanovení a smerníc rezortných

ministerstiev. Kaţdý, kto tieto látky pouţíva, je povinný ich pouţívať len v nevyhnutne

potrebnej miere a vyvarovať sa ich tam, kde ich moţno nahradiť neškodnými alebo

aspoň menej škodlivými látkami. Musí urobiť vo svojej kompetencii všetky opatrenia

22

potrebné na ochranu pred škodlivými účinkami týchto látok na zdravie ľudí,zvierat

a rastlín(Černuško, Líška, Týr 1997).

Masove sa začali pouţívať herbicídy aţ od 2. svetovej vojne. Spočiatku sa

vyuţívali len v niektorých plodinách, dnes sa uţ nimi ošetruje takmaer 100% ornej pôdy

s výnimkou plôch s ekologickým systémom pestovania a plôch v ochranných pásmach

zdroju pitnej vody. Herbicídy ovplyvnili väčšinu technológií pestovaných rastlín. Bez

herbicídneho prípravku nie je prakticky moţné pestovať plodiny. Poľnohospodári sa

však nevyrovnali s radom chýb pri ich aplikácii, ktoré následne komplikujú reguláciu

burín na poľnohospodárskej pôde (Mikulka, Štrobach, 2008).

Široké spektrum dostupných herbicídov umoţňuje poľnohospodárom zvoliť

optimálnu kombináciu proti širokému spektru burín.Spoľahlivý účinok herbicídov je

však ovplyvňovaný radom agroekologických či ľudských faktorov ,preto k úplnej

spokojnosti poľnohospodárov dochádza u menej neţ tretiny aplikácií. Dostupné sú

herbicídy pre ničenie jednoročných dvojklíčnolistových burín, jednoročných

jednoklíčnolistových burín, trvácich burín, výdrolu niektorých kultúrnych rastlín atď.

Aplikovať ich je moţné pred sejbou, po sejbe pred vzídením a po vzídení (Mikulka,

1996) .

Vyuţívaním priamej chemickej metódy na reguláciu zaburinenosti je potrebné

pri voľbe herbicídu vţdy vychádzať z najväčšieho druhového zastúpenia burín, aby sa aj

pri minimálnej dávke dosiahol maximálny účinok, a tým aj ekonomický a ekologický

efekt (Fábri, Brunclík, 2000).

Pre racionálne rozhodovanie o pouţití herbicídov na reguláciu zaburinenosti je

potrebné stanoviť čo najpresnejšiu prognózu zaburinenosti a riadiť sa príručkami na

ochranu rastlín. Pouţitie herbicídov pri ich správnej aplikácii má tieto výhody :

Zjednoduchšenie pestovateľských technológií.

Zníţenie počtu mechanických operácií pri obrábaní pôdy a ošetrovaní

rastlín.

Uľahčenie zberu rastlín a ich pozberovej ú pravy.

Zamedzenie strát na úrodách a zvýšenie kvality produktov.

Zvýšenie produktivity práce.

Zníţenie nákladov na výrobu.

Pri nesprávnom pouţívaní môţe mať aplikácia herbicídov tieto nevýhody:

23

Ako cudzorodé látky pôsobia nepriaznivo na jednotlivé zloţky ţivotného

prostredia (znečistenie povrchových i spodných vôd).

Sú to látky škodlivé pre ţivočíchy, čím ohrozujú ich zdravie a ţivot.

Môţu poškodiť pestované rastliny a zníţiť úrody a kvalitu produktov.

Zanechávajú reziduá v pôde a v rastlinách, čím ich znehodnocujú.

Zvyšujú výrobné náklady (Černuško, Líška, Týr, 1997).

Herbicídy môţeme rozdeliť podľa účinných látok, rozsahu účinku, spôsobu

účinku na rastliny, fyzikálnej úpravy, toxicity, účinku na včely, na lovnú zver, na

ryby a vodné ţivočíchy a triedy horľavosti. Herbicídy sa rozdeľujú z viacerých hľadísk

a moţností ich aplikácie:

a) podľa účinných látok,

b) podľa rozsahu účinku na rastliny:

neselektívne – totálne – učinkujú na všetky druhy rastlín,

selektívne – učinkujú na jeden druh alebo skupinu rastlín,

c) podľa spôsobu účinku na rastliny:

kontaktné – dotykové,

systémové – translokované:

listové,

pôdne – koreňové.

Aplikáciu herbicídov v praxi môţeme rozdeliť podľa viacerých kritérií:

podľa toho, na ktorú časť rastliny sa herbicídy aplikujú na listové a koreňové,

podľa spôsobu rozmiestnenia postrekovej zmesi na plošnú, lokálnu, pásovú,

podľa termínu aplikácie predsejbovú (PPI), pri sejbe resp.po sejbe pred

vzídením preemergentnú (PRE) a po vzídení postemergentnú (POST) a skorú

postemergentnú (ePOST),

Podľa charakteru aplikovanej látky na postrek,

Podľa miešania prípravkov na:

- delenú aplikáciu (DA) - dvoj a viacnásobná aplikácia toho istého prípravku po

uplynutí určitého časového intervalu podľa návodu,

24

- tank mix (TM) - ošetrenie zmesou dvoch alebo viac prípravkov pripravenou podľa

návodu v nádrţi postrekovača,

- knôtovú aplikáciu (KN) - na prerastené buriny v porastoch pestovaných plodín

niţšieho vzrastu (repa, zemiaky),

- podlistovú aplikáciu (PL) - usmernená aplikácia do spodných častí rastlín (vinič

hroznorodý, ovocné stromy (Hraško, 1993).

3.7 Výskyt burín v porastoch kukurice siatej

V porovnaní s inými plodinami je pri kukurici siatej škodlivosť spôsobená

burinami pomerne vysoká (Líška, Černuško, Týr, 1996).

V ostatnom období došlo k zmene aktuálnej zaburinenosti porastov kukurice

siatej. Podľa výskumu katedry udrţateľného poľnohospodárstva a herbológie, FAPZ,

SPU v Nitre, najpočetnejšie zastúpenie burín v sledovaných porastoch mala biologická

skupina jarné neskoré (64 - 90%), konkrétne druhy : láskavec ohnutý, mrlík biely, mrlík

hybridný, horčiak štiavolistý, jeţatka kuria a trváce hlbšie zakoreňujúce druhy: pichliač

roľný,pupenec roľnýa vesnovka obyčajná (Týr, Smatana, 2006).

Ako širokoriadková plodina kukurica nie je väčšiu časť vegetačnej doby

schopná sama regulovať buriny. Naviac sa v poslednej dobe v kukurici rozširujú

burinové druhy známe skôr z teplejších oblastí. Niektoré z nich sú dokonca jedovaté

a ich prítomnosť znehodnocuje krmnú hodnotu siláţe (napr. durman obyčajný, ľuľok

čierny), alebo chuť siláţe (mrlíky). U kukurice na zrno znehodnotenie jedovatými

a ďalšími burinami nehrozí, ale bezburinový porast je zárukou dobrej úrody,

nekomplikuje zber a nenavyšuje vlhkosť a náklady na dosúšanie (Djukić, Stevović,

Janjić, 2009). Burinové spektrum v kukurici zahŕňa niekoľko rozdielnych skupín burín :

jarné skoré druhy ohrozujúce rané vývojové fázy kukurice, druhy s vyššími nárokmi na

teplo zaburiňujúce kukuricu v neskoršej fáze a spôsobujúce znehodnotenie siláţe

a druhy trvácich burín konkurujúce kukurici behom celého vegetačného obdobia. Aby

sa porast zdarne vyvíjal, je treba ho udrţiavať v bezburinnom stave predovšetkým

v období po vzchádzaní. V tejto fáze uplatňujú svoju škodlivosť jarné skoré druhy

burín, ktorým chladnejšie počasie na rozdiel od kukurice vyhovuje.

Z dvojklíčnolistových burín sú to lipkavec obyčajný , horčica roľná, stavikrvy a z tráv

ovos hluchý a pýr plazivý. V druhej vlne zaburinenosti nastupujú teplomilnejšie druhy:

25

mrlíky, lobody, láskavce a jedovaté ľuľok čierny a durman obyčajný. Dominantné

druhy sú predovšetkým prosovité trávy: jeţatka kuria, moháre, ktoré kukurici veľmi

konkurujú (Kalabus, Třebová, 2006).

Kukurica je teplomilná obilnina, vysokého vzrastu, stredne silne olistená

vysievaná v 2. etape jarných prác. V období sejby a vzchádzania býva pôda pomerne

málo prehriata, čo podmieňuje pomalý počiatočný vývin kukurice a jej slabú

konkurenčnú schopnosť voči burinám. Aj v neskoršom období vegetácie je pokryvnosť

kukurice slabá a vzchádzajúce buriny majú dostatok svetla pre svoj rast a vývin. Buriny

v kukurici odoberajú nielen vodu,ţiviny a svetlo ale aj zanechávajú porast oslabený

a neschopný konkurencie voči nim. Z toho dôvodu je potrebné aby porast bol bez burín

hlavne v prvých 40- 50 dní po jeho vzídení (Líška, Otepka, Ţembery, 2003).

Podľa Soukupa (2006) kukurica je typickým predstaviteľom plodín u ktorých,

najlepšie môţu uplatniť svoj potenciál škodlivosti jednoročné jarné neskoré buriny.

Z tejto skupiny prakticky vo všetkých oblastiach môţeme počítať s výskytom mrlíka

bieleho a horčiaka broskyňolistého.Vedľa nich sa zvláštne vyskytujú aj prezimujúce

a jarné skoré druhy burín vo včas vysiatych porastoch kukurice, z nich v poslednej dobe

zaznamenávame zvýšený výskyt prstovky krvavej, harmančekovitých burín a lipkavca

obyčajného. Pokiaľ ide o zaburinenosť kukurice týmito dvojklíčnolistovými burinami,

uspokojivé výsledky sa môţu dosiahnuť i beţnými najlacnejšími prípravkami.

V niţších polohách sa uţ k spomenutým rozšírením druhom pripájajú ešte

teplomilnejšie druhy burín – láskavec ohnutý a zelenoklasý, jeţatka kuria, moháre,

loboda rozloţitá, ľuľok čierny, baţanka ročná,durman obyčajný a iné.Tieto buriny

vzhľadom na ich neskoršie vzchádzanie podstatne komplikujú ochranu kukurice,

pretoţe kladú väčšie nároky na výber prípravku a na rozhodnutie o termíne aplikácie.

Musí byť totiţ zohľadnený nielen spektrum burín, ale aj časová dynamika vzchádzania

burín, ktorá u tejto skupine burín do značnej meire závisí nielen od ich vlastností, ale

i od poveternostných podmienok.

Podobný ţivotný cyklus majú i ďalšie cudzie expanzívne buriny – podslnečník

Theofrastov, burinové formy prosa siateho, prstovka krvavá, basia metlovitá. Kladú aj

podobné nároky z hľadiska ochrany. Pri rozhodovaní o spôsobe a termíne aplikácie

ochrany nastáva najzloţitejšia a finančne najnáročnejšia situácia v porastoch kukurice

zaburinených trvácimi burinami – pýrom plazivým, pichliačom roľným, ktoré

regenerujú a vzchádzajú pomerne dlho po výseve kukurice.V dobe najvhodnejšieho

26

termínu zásahu proti trvácim burinám nastáva kritické obdobie z hľadiska škodlivosti

jednoročných burín, zvlášť pri silnejšom výskyte. Veľké zberové straty a problémy

v pestovaní kukurice môţu spôsobiť i zaburiňujúce kultúrne rastliny – slnečnica a repka

(Djukic, Janjic, Moisuc, 2004).

Podľa Líšku (2002) pre porasty kukurice sú najvýznamnejšie buriny zo skupiny

jarné neskoré, ktoré vzchádzajú pri vyšších teplotách a dostatku svetla. Patria sem:

láskavce, mrlíky, lobody, jeţatka kuria, moháre, horčiaky, baţanka ročná, durman

obyčajný, a i. Z trvácich druhov burín Líška uvádza : pichliač roľný, pupenec roľný, pýr

plazivý. Z ostatných burín su tu aj ozimné – parumanček nevoňavý, rumany, lipkavec

obyčajný, z jarných skorých – horčica roľná, pohánkovec ovíjavý, ktoré sa vďaka

zjednoduchšením technológiam predsejbovou prípravou pôdy úplne nezlikvidujú.

Ako uvádzajú Týr a Vereš (2011) v poslednej dekáde v oblastiach pestovania

kukurice sa zvýšil výskyt parazitickej buriny v kukurici Cuscuta spp.

Výskyt burín v porastoch kukurice je do značnej miere ovplyvnený

poveternostnými podmienkami stanovišťa. V suchých podmienkach, resp. v suchých

oblastiach je klíčenie a vzchádzanie burín z vrchných vrstiev pôdy značne obmedzené

a populačná hustota burín je nízka. Naopak, vo vlhkých a chladnejších podmienkach

početnosť burín získava dominanciu, pričom kukurica ako teplomilná rastlina zaostáva

vo vývine a burinové spoločenstvá ju potláčajú (Týr, Otepka, 2001).

27

Tab. 3

[Spektrum burín vyskytujúcich sa v kukurici siatej uvádza Týr (2003)]

Biologická skupina Druhy burín podľa hospodárskej významnosti

jednoročné ozimné parumanček nevoňavý, rumany a fialky

jednoročné jarné skoré ovos hluchý, horčica roľná, iva voškovníkovitá, pohánkovec

ovíjavý, podslnečník Theofrastov, konopnica napuchnutá

jednoročné jarné neskoré láskavce, horčiaky mrlíky, lobody, moháre, jeţatka kuria,durman obyčajný, ambrózia palinolistá, baţanka ročná,

ľuľok čierny, mlieč zelinný,proso rozpadavé

dvojročné a trváce bolehlav škvrnitý, bodliak ovisnutý

trváce plytko zakoreňujúce pýr plazivý

trváce hlboko zakoreňujúce pichliač roľný, pupenec roľný, praslička roľná

výmrv kapusta repková pravá, slnečnica ročná

3.8 Charakteristika významných burín v kukurici siatej

3.8.1 Jednoročné ozimné :

Parumanček nevoňavý – Tripleurospermum perforatum

Čeľaď : Astrovité – Asteraceae

Biologická skupina: Jednoročné ozimné

Výskyt: Je domácim druhom v Európe a mierne v Azii. Nachádzame ho na celom území

Slovenska, od níţin aţ po horské oblasti. Znáša všetky podmienky od suchých

piesočnatých pôd aţ po vlhké a ţivinami bohaté oblasti. Preferuje pôdy s nízkym

obsahom vápnika Zaburiňuje v podstate všetky plodiny predovšetkým ozimné obilniny,

repku, repu cukrovú, zemiaky a viacročné krmoviny a menej jariny.

Popis rastliny: Táto rastlina je od bázy chocholíkovito rozkonárená s priamou stonkou,

má jednoduchý kolovitý koreň. Plodom je trojrebrová naţka, jedna rastlina môţe dať 50

000 naţiek. Semená majú nepravidelnú dormanciu a v pôde si zachovávajú klíčivosť 6

rokov. Vzchádza počas celého roka. Šíri sa aj osivom, hospodárskými hnojivami

a vodou (Janjic, Djukic, Stevovic, 2008).

28

Peniaţtek roľný – Thlaspi arvense

Čeľaď : Kapustovité – Brassicaceae


Výskyt: V Európe s výnimkou arktického pásma, je zdomácneným druhom v severnej

Ameriky. U nás sa vyskytuj na celom území od níţin aţ po horské oblasti. Rastie na

poliach, záhradach, na okraji ciest, rumoviskách. Vyhovujú mu pôdy bohaté ţivinami

a humózne, obvykle slabo kyslé. Zaburiňuje všetky plodiny a hlavne okopaniny,

zeleninu, repku ozimnú, ale je konkurenčné významný aj na začiatku vegetácie obilnín.

Patrí medzi menej nebezpečné buriny. Najviac škodí v zavlaţovanje zelenine na

poliach, v záhradach a v skleníkoch. Hostí početné choroby a škodcov kapustovitých

rastlín

Popis rastliny: Stonka je 0,40 – 0,60m vysoká od dolnej tretiny vetvená, listý sú

s úzkými špicatými uškami a obíjmajú stonku. Kvitne od apríla do septembra. Plodom

je šešuľa s 10 semenami. Na jedenej rastline dozrieva 500 – 2000 semien. Hlavným

zdrojom šírenia je vysemeňovanie na stanovišti (Kohaut, 2001).

Kapsička pastierska – Capsella bursa- pastoris

Čeľaď : Kapustovité - Brassicaceae


Výskyt: pôvodne iba v Stredomorí, ale dnes je rozšírená takmer po celom svete. U nás

sa vyskytuje vo všetkých výrobných oblastiach a na všetkých pôdach. Hojne sa

vyskytuje na piesočnatých aţ hlinitých pôdach, humóznych, výţivnych a vlhkých.Rastie

na poliach, záhradach, na okraji ciest, rumoviskách,v skleníkoch, na kompostových

naváţkach. Na poliach je najviac rozšírená v okopaninach.

Popis rastliny: Priama jednoduchá alebo rozkonárená byľ 0,20-0,50m vysoká dolu

riedko chlpatá striedavé, od 5-7 listu podlhovasté a postupne nepravidelne laločnaté.

Súkvetie tvorí hustý priamy strapec. 2000 aţ 7000 semien na jednej rastline (Kohaut,

2001).

3.8.2 Jednoročné jarné – skoré :

Ovos hluchý – Avena fatua

29

Čeľaď : Lipnicovité – Poaceae

Biologická skupina: Jednoročné jarné-skoré

Výskyt: Uprednostňuje vápenaté, vlhké, ťaţké ílovité a hlinité pôdy. Zaburiňuje hlavne

jarné obilniny, zemiaky, strukoviny a kukuricu

Popis rastliny: Na jar klíčiaca rastlina je veľmi podobný ovsu siatemu. Zrná môţu

vyklíčiť z hĺbky aţ 20 cm. Výrazným rozoznávacím znakom je chlpatý okraj čepele

listu. Kaţdá rastlina tvorí cca 150 – 500 semien, ktoré zostávajú dlho ţivotaschopné (

Kohaut, 2001).

Drchnička roľná – Anagallis arvensis

Čeľaď : Prvosienkovité - Primulaceae


Výskyt: Pôvodom je tento druh zo Stredomoria, ale dnes je hojný po celej Európe,

v západnej a strednej Ázii. Na Slovensku je hojný hlavne v teplejšich oblastiach. Rastie

ako burina v poli, záhrade, vo viniciach, na pôdach kyslých aţ neutrálnych.

Popis rastliny: Jednoročná rastlina s poliehavou stonkou, hranatou a vetvenou. Listy sú

vajcovitého tvaru , horné listy sú uţšie. Kvety sa nachádzajú v úţľabí listu, ţiarivo

červenej alebo azúrovo-modrej farby. Plodom je tobolka.

Pohánkovec ovíjavý – Fallopia convolvulus

Čeľaď : Stavikrvovité – Polygonaceae


Výskyt: Je rozšírený na celom území Slovenska. Vyskytuje sa aj na tásaditých aj na

kyslých pôdach prevaţne na piesočnatých a piesočnato-hlinitých pôdach. Je škodlivý vo

všetkých záhradníckych plodinách, v trávnikoch a okrasných rastlín. Vzhšadom na jeho

popínavý charakter jedná sa o konkurenčne veľmi schopný druh buriny. Ovíjavé stonky

spôsobujú za vlhkých podmienok políhanie kultúrnych rastlín a zberové straty. Je

hostiteľom rôznych viróz.

Popis rastliny: Rastlina je vysoká 1m, poliehavá alebo ovíjavá rastlina s hranatou

byľou.Vzchádza z hĺbky 90mm. Semená majú klíčivosť 5 – 10rokov. Škodí v jarinách ,

30

v strukovinách, v ľane, v maku, v repe a v kukurici. Zdrojom zaburinenosti je

vysemeňovanie na stanovišti ale aj zaburinené a nevyčistené osivo hlavne u obilnín.

Stavikrv vtáčí – Polygonum aviculare

Čeľaď : Stavikrvovité – Polygonaceae


Výskyt: Rozšírený po celom svete s výnimkou tropických oblastí. U nás sa vyskytuje od

níţin aţ po horské oblasti. Dáva prednosť kyprým, vlhkým, na dusík bohatým pôdam.

Rastie na rumoviskách , poliach, záhradach, trávnikoch, vedľa ciest. Na poliach sa

vyskytuje vo všetkých plodinách v prízemnej vrstve. Patrí medzi mierne škodlivé

druhy.

Popis rastliny: Stonka rastliny je silno rozvetvená , poliehavá, často vytvára husté

koberce. Listy sú kópijovité alebo čiarkovité. Na jednej rastline dozrieva spravidla

150-200 naţiek.

3.8.3 Jednoročné jarné – neskoré :

Láskavec ohnutý – Amaranthus retroflexus

Čeľaď : láskavcovité – Amaranthaceae

Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré

Výskyt: pochádza zo severnej Ameriky a koncom 19.storočia bol zavlečený do

všetkých teplejších oblastí. Vyskytuje sa na kyprých pôdach, priepustných, a na pôdach

bohatých na dusík,dobre spracovaných. V poslednom období sa stáva silnou

konkurenčnou burinou.

Popis rastliny: Koreňový systém je kolovitý, preniká do hĺbky 2,2 m. Stonka je

rozkonárená, s krátkými chĺpkami, bledozelená vysoká 1 – 1,5m. Listy sú striedavé,

kosoštvorcovo vajcovité. Súkvetie tvoria paklasy. Semená su lesklé, čiernej farby

a v pôdy si zadrţiavajú klíčivosť 10 a viacej rokov. Vyskytuje sa v poraste repy,

kukurice, strukovín, zemiakoch a jarných obilnín.Rastlina sa môţe vyuţívať ako krmivo

(Djukic, Janjic, Stevovic, 2008),( Procházka, 2008).

Ľuľok čierny – Solanum nigrum

31

Čeľaď : Ľuľkovité – Solanaceae


Výskyt: Nachádza sa v celej Európe, okrem najsevernejších oblastí, a na Slovensku sa

vyskytuje na celom území hlavne v teplejších oblastiach. V chladnejších oblastiach

rastie vzácne.

Popis rastliny: Rastlina tmavozelenej farby, priama alebo poliehavá vysoká 0,10-0,70m.

Koreňový systém kolovitý s mnoţstvom bočných korienkov. Stonka je slabo fialovej

farby. Listy sú dlho stopkaté, deltovito vajcovité na okraji zúbkaté. Súkvetím sú kvetné

vrcholíky. Zaburiňuje zemiaky, zeleninu, repu, kukuricu, hrach a iné plodiny. Klíčivosť

v pôde je 10-15 rokov. Ľuľok čierny patrí medzi nebezpečné buriny, je hostiteľom

chorôb a škodcov ľuľkovitých rastlín.

Ambrózia palinolistá – Ambrosia artemisiifolia

Čeľaď : Astrovité- Asteraceae

Biologická skupina: Jednoročné jarné – neskoré - karanténna

Výskyt: Pôvod má v juţnej Amerike, odkiaľ je šírená dopravnými prostriedkami

a poľnohospodárskou technikou. Na obrábanej pôde sa zistila v roku 1985 v kukurici

siatej. Dorastá do výšky 2m, a je rozšírená v teplejších oblastiach Slovenska

a zaburiňuje okopaniny a riedke porasty hustosiatych obilnín.Veľmi nebezpečná burina

(Kohaut,2001).

Durman obyčajný – Datura stramonium

Čeľaď : Ľuľkovité – Solanaceae


Výskyt: U nás sa rozširuje v teplejších a najteplejších oblastiach. Zodpovedajú mu

piesočnaté a hlinité pôdy, hlboké, vlhké a výţivné. Zaburiňuje kukuricu, ďalšie

okopaniny a zeleninu.(Líška, 1995)

Popis rastliny: Durman je 0,5-1m vysoká rastlina, koreňový systém kolovitý a silne

vyvinutý, stonka je priama rozkonárená, listy sú postavené striedavo,oválneho

vajcovitého tvaru,na vrchu sú zašpicatené s tmavšou a výraznou ţinatinou. Kvety su

biele alebo fialové lievkovitého tvaru. Plod je pukajúca tobolka. Semeno je srdcovitého

32

tvaru a je toxické.Veľký počet semine aţ 5000 na jednej rastline.Je to veľmi nebezpečná

burina (Procházka, 2010).

Horčiak obyčajný – Persicaria maculosa

Čeľaď : Stavikrvovité –Polygonaceae


Výskyt: Vyskytuje sa na pôdach s dobrou štruktúrou, vlhkých a bohatých na ţiviny.

Zaburiňuje jarné obilniny, repu cukrovú, kukuricu, strukoviny a zemiaky.

Popis rastliny: Na jednej rastline sa tvorí asi 200 – 800 hladkých, čierných ,lesklých

semien.

Mrlík biely – Chenopodium album

Čeľaď : Mrlíkovité – Chenopodiaceae


Výskyt: Rozšírený je na celom území Slovenska a zaburiňuje všetky kultúrne plodiny.

Popis rastliny: Vzchádza veľmi nepravidelne, z hĺbky 20mm. Má malé lesklé semená

čiernej farby, so ţivotaschopnosťou viac ako 40 rokov. Rastlina je vysoká 0,10-1,50m,

stonka je priama alebo poliehavá, s hranatou byľou. Rastlina je silne pomúčená.

Koreňový systém siaha do hĺbky 15-20cm, dobre rozvetvený s koreňovými vláskami.

Jedna rastlina vyprodukuje 5-6 tisíc naţiek,ktoré si udrţujú klíčivosť aj 40 rokov.

(Kohaut, 2001).

Jeţatka kuria – Echinochloa crus – galli



Výskyt: Nachádzame ju v teplejších oblastiach Slovenska, a v plodinách : okopaninách,

olejninách, kukurici a v zelenine.

Popis rastliny: Rastlina je vysoká 0,30-0,70m, tmavozelenej farby, je to trsnatá tráva so

zväzkovitým koreňovým systémom.Listy sú drsné a ţilkované. Čepeľ listu je ţilkovaná

s chlpami na okraji, ušká a jazýček jej chýbajú čo je dôleţitým rozpoznávacím znakom

(Salavová, 2008).

33

Mliečnik kolovratcový – Tithymalus helioscopia

Čeľaď : Euphorbiaceae – Mliečnikovité


Výskyt: Európa, Ázia, severná Afrika. Zavlačený bol do severnej Ameriky, Austrálie.

Na Slovensku sa vyskytuje na celom území, najviac na úrodných pôdach. Je to

svetlomilný druh a najčastejšie zaburiňuje plodiny, ktoré nevytvárajú zapojené porasty

(okopaniny, zeleniny). Jedná sa o menej významný druh z hľadiska škodlivosti. Je

jedovatý.

Popis rastliny: Druh s jednoduchým kolovitým koreňovým systémom, stonka 0,10-

0,40m vysoká, zelená alebo tmavofialová. Listy sa smerom k vrcholu zväčšujú.úlodom

je tobolka. Na rastline sa vytvára 500 semien s dlhou dormanciou. V uľahnutej pôde si

udrţuje klíčivosť niekoľko rokov. Semená sú z pukavých toboliek vymršťované do

okolia.

Mlieč zelinný – Sonchus oleraceus



Výskyt: Kosmopolit domáci v Európe, západnej a severnej Ázii. U nás všeobecne

rozšírený druh prevaţne na rumoviskách a záhradach, hlavne na hnojených úrodnych

pôdach. Na intenzívne obrábaných pozemkoch sa vyskytuje ojedinele. Vyšší výkyt je

v trvácich porastoch. Nebezpečný je v zelenine a v ovocných výsadbach. Veľmi

dynamický rast má v letných mesiacoch.

Popis rastliny: Stonka 0,10-1,0m vysoká,dutá nahore ţľaznate chlpatá, kolovitý koreň.

Listy sú mäkké sivozelené, kvety sú sýtoţltej farby. Plodom sú naţky. Rozmnoţuje sa

výlučne generatívne. Na jednej rastline sa vytvára 4000-5000 naţiek.

Mohár zelený – Setaria viridis



34

Výskyt: Domáci je v Európe, v Ázii a severnej Afriky. Zavlečený je do severnej

Ameriky. U nás sa vyskytuje zvlášť v teplých oblastiach, na ľahkých pôdach, poliach,

viniciach a zaburiňuje okopaniny a zeleninu.

Popis rastliny: Hustotrsnatý druh buriny, steblo je priame často poliehavé 0,10-0,50m

vysoké. Listová čepeľ je plocha na okraji drsná, na konci ma jazýček ale ušká chýbajú.

Rozmnoţuje sa výlučne generatívne. Hromadne klíči neskoro na jar.

Mohár sivý – Setaria glauca



Výskyt: Je to kosmopolit v teplom a miernom pásme. U nás rastie roztrúsene v celom

štáte, prevaţne v teplejších níţinách. Rastie na poliach, záhradach, viniciach, na holých

miestach v trávnikoch. Zaburiňuje hlavne jednoročné širokoriadkové plodiny. V teplých

oblastiach môţe byť nebezpečnou burinou. Mladé rastliny môţu byť skrmované.

Popis rastliny: Steblo poliehavé, rozvetvený koreňový systém, pošvy hladké končiace sa

jazýčkom, ušká chýbajú. Listové čepele na líci drsné. Súkvetím je klas, hustý, valsovitý.

Klásky šedivozelenej farby. Rozmnoţuje sa semenami.

3.8.4 Trváce plytšie zakoreňujúce

Pýr plazivý – Elytrigia repens


Biologická skupina: Trváce plytšie zakoreňujúce

Výskyt: Na našom území je známa uţ dlhú dobu, vyskytujúca sa na celom území a vo

všetkých plodinách.

Popis rastliny: Je to trávovitá burina, sýtozelenej farby s hladkým holým steblom

s bielými semenami, ktoré si udrţujú klíčivosť aţ 10 rokov. Pýr vzchádza po celý rok.

Významné je jeho rozširovanie podzemnými oddenkami (Mikulka, Štrobach, 2008).

Hrachor hľuznatý – Lathyrus tuberosus

Čeľaď : Bôbovité – Fabaceae

35

Biologická skupina: Trváce plytšie zakoreňujúce

Výskyt: U nás sa hojne vyskytuje v teplých oblastiach, vedľa poľných ciest, násypoch,

vedľa tratí. Preferuje teplé, slnečné stanovište. Zaburiňuje hlavne obilniny. Ide o menej

významný druh.

Popis rastliny: Niţšia aţ stredne vysoká, trváca, voňavá burina. Korene sú dlhé, tenké

s hnedými hľúzkami. Stonky sú popínavé alebo poliehavé. Kvety sú zvonkovitého

tvaru, voňavé ruţovofialové. Plodom sú nepukavé struky. Rozmnoţuje sa i generatívne

i vegetatívne. Na jednej rastline dozrieva viac ako 100 semien (Mikulka, Štrobach,

2008).

3.8.5 Trváce hlbšie zakoreňujúce

Pichliač roľný – Cirsium arvense


Biologická skupina: Trváce hlbšie zakoreňujúce

Výskyt: Dlhodobo známa burina na Slovensku, a jeho výskyt stále stúpa. Vyskytuje sa

o všetkyćh plodinách.Výskyt je ohniskový. Rastie na pôdach humóznych, vápenatých,

hlinitých, piesočnatýh a ílovitých pôdach.

Popis rastliny: rastlina v prvom roku vytvára iba listovú ruţicu a v ďalšom fertilnú

stonku so súkvetím , ktorá dorastá do výšky 1,6m. Hlavný koreň rastie do 2m hĺbky.

Z hlavného koreňa vyrastajú koreňové výhonky z ktorýh vyrastajú nadzemné byle.

Majú vysokú regeneračnú schopnosť. Listy sú v tvare prízemnej ruţice s ostňami

(Mikulka, Štrobach, 2008).

Vesnovka obyčajná – Cardaria draba

Čeľaď : Kapustovité – Brassicaceae


Výskyt: Pôvodne bola rozšírená len v Stredomorí ale dnes uţ zdomácnená po celom

svete, vyskytujúca sa v teplejších oblastiach, rastie na okraji ciest, vedľa tratí,

rumoviskách, v sadoch, chmeľniciach a vo vinohradoch. Predovšetkým na suchých

stanovištiach. Zaburiňuje všetky jednoročné a viacročné plodiny. V súťasnosti sa na

36

poliach vyskytuje ojedinele, častejšia je v ovocných sadoch, chmeľniciach

a vinohradoch.

Popis rastliny: Hlbokokoreniaci, chlpatý, výbeţkatý druh s bohato rozvetveným

koreňovým systémom. Stonky sú vysoké 0,20-0,50m, hustoolistené. Kvety sú v podobe

hustých chocholíkov. Rozmnoţuje sa aj generativne aj vegetatívne (Mikulka, Štrobach,

2008).

Pupenec roľný – Convolvulus arvensis

Čeľaď : Pupencovité – Convolvulaceae


Výskyt: pochádza zo Stredomoria , u nás sa vyskytuje vo všetkých pestovaných

plodinách. Škodí v jednoročných a trvácich porastoch, v sadoch, viniciach a záhradach.

Patrí medzi eľmi nebezpečné druhy burín. Spôsobuje poliehanie obilnín, vytvára

povlaky na ovocných kroch, škôlkach, zhoršuje kvalitu a zber plodín.

Popis rastliny: Trváca, výbeţkatá, hlbokokoreniaca, veľmi úporná burina s ovíjavými

alebo poliehavými stonkami. Kvety sú jednotlivé a vyrastajú na dlhých stopkách

v úţľabí listov s lievkovitou korunou. Plodom je tobolka, ktorá obsahuje 4 semená.

Rozmnoţuje sa i generatívne i vegetatívne. Semená klíčia a rastliny vzchádzajú z hĺbky

0,06m (Mikulka, Štrobach, 2008).

3.9 Aplikácia herbicídov v porastoch kukurice siatej

Ochrana proti burinám je zaloţená na rôznych kombináciach herbicidov, len niekoľko

prípravkov z pestrej ponuky je schopné regulovaať celé spektrum burín v tejto plodine

(Kalabus, Třebová, 2006).

Aplikácia herbicídov v kukrici je moţné rozdeliť do niekoľkých termínov (Týr,

Smatana, 2006) :

1) PPI ( presowing) – predsejbová aplikácia, ktorú potrebujeme vykonať so

zapracovaním do pôdy ,pri príprave osivového lôţka.

2) PREEM ( preemergentná) – po sejbe, ale pred vzídením burín a porastu

kukurice.

37

3) E – POST ( early- post) – skorá postemergentná aplikácia herbicídov

v kukurici

4) POST ( postemergentná) – klasická postemergentná aplikácia počas

vegetácie, cielene na vzídené buriny.

Ţiaduce je, aby sa ochrana realizovala v podobe skorej postemergentnej a klasickej

postemergentnej aplikácie z toho dôvodu, ţe sú cielené na konkrétne sa vyskytujúce

druhy burín v porastoch kukurice.

Podľa Soukupa (2006) z ekonomických dôvodou by malo byť snahou

jednorázové ošetrenie herbicídmi, v jednom aplikačnom termíne. Výnimkou sú porasty

kukurice silne zaburinené ako jednoročnými, tak trvácími burinami, kde je rozdielnosť

v časovaní ochrany príliš veľká vzhľadom k dobe výskytu a škodlivosti jednotlivých

burín. Klasická herbicídna ochrana v kukurici spočíva v pouţití preemergentných

pôdnych herbicídov.

Dôvod je však viacej historicky ako pestovateľsky zdôvodnený. Prakticky aţ do

80.rokoch minulého storoťia neboli k dispozícii postemergentné herbicídy

s dostatočným spektrom účinnosti, s výnimkou kontaktných a tzv. rastových herbicídov

(MCPA a 2,4-D), ktoré za nepriaznivých podmienok pomerne často spôsobovali

fytotoxicitu (Janjić, 2005).

Ako výhodu preemergentného aplikačného termínu Soukup (2006) uvádza

určitý pocit istoty od začiatku vegetácie. Rastúce ceny preemergentných herbicídov

tento ,,luxus’’ opakovania zásahu neumoţňia, a pokiaľ je pouţitá preemergentná

aplikácia, mala by poskytnúť komplexnú ochranu (s výnimkou trvácich burín).

Nevýhodou pôdnych herbicídov je veľká závislosť na vlastnostiach pôdneho prostredia,

ktoré ovplyvňuje sorpciu herbicídu, jeho pohyblivosť a rýchlosť degradácie.

Podľa Karkulína a Týra (2004) preemergentná aplikácia herbicídov do kukurice

vyraďuje buriny z konkurencie o vodu, ţiviny a svetlo uţ od prvopočiatku. Ďalšou

výhodou je pomerne vysoká tolerancia kukurice k tejto aplikácii.

Zamedzenie konkurenčného vplyvu burín behom kritického obdobia kukurice -

4 aţ 6 listov môţeme dosiahnúť ako preemergentnou aplikáciou herbicídov (pokiaľ

budeme mať istotu, ţe nedôjde k zlihaniu účinnosti herbicídu), tak postemergentnou

aplikáciou (ktorá by mala byť uskutočnená po úplnom vzídení burín, ale nie však neskôr

keď uţ začnú uplatňovať svoj konkurenčný vzťah), poprípade je moţné oba termíny

kombinovať. Veľkou výhodou postemergentnej ochrany je, ţe umoţňuje lepšiu

38

cielenosť na buríny – umoţňuje výber čo najvhodnejšej kombinćie herbicídov. Jej

hlavým nedostatkom je to, ţe postemergentné herbicídy sú spravidla nákladnejšie a tieţ

si nemôţu dovoliť zlihanie, pretoţe buriny v tomto období veľmi rýchlo získajú

dominanciu nad kukuricou, a pretoţe opravní zásah je riskantný z dôvodu pokročilej

rastovej fáze kukurice a jej poškodeniu herbicídom.

Všeobecne Soupek (2006) konštatuje, ţe vo vyšších polohách, kde má kukurica

pomalší počiatočný rast a kde sa nevyskytuje neskoré a nepravidelné vzchádzanie

teplomilných resp.trvácich burín, je vhodnejšie zvoliť preemergentný herbicíd, ktorý

zaistí dlhodobú ochranu od sejbe po zapojenie porastu kukurice. Postemergentné

heicídy sú v týchto oblastiach účelné pri niţšej úrovni zaburinenosti jednoročnými

burinami, pri očakávanom výskyte trvácich burín a pri neskoršej sejbe kukurice.

V niţšich polohách býva naopak výhodnejšia postemergentná ochrana, pretoţe

umoţňuje jednak jednorázove zasiahnuť ako skoré tak i neskoré buriny,a navyše

eliminuje vplyv pôdneho prostedia, ktoré je v týchto oblastiach z dôvodu častejšícj

prísuškov, vyššej sorpcie a biologickej aktivity pôdy častým dôvodom zlihania

preemergentných herbicídov.

Týr a Smatana (2006) ako výhodu postemergentných prípravkov uvádzajú

nenáročnosť na prácu súpravy strojov ako aplikácie ppi a preem herbicídnych

prípravkov.

Pripomínajú na reálnu skutočnosť čo s týka ochrany kukurice na Slovensku, kde je 50%

plôch kukurice ošetrovaných predsejbovo, 48% postemergentne a 2% plôch nie je

vôbec ošetrených proti burinám. A pouţívanie herbicídov v súčasnosti preto povaţujú

ako beţnou praxou v ochrane proti burinám. Poľnohospodárski odborníci, ktorí pracujú

s istotou, postrekujú iba niektoré pozemky dvakrát, ostatné iba jedenkrát, a autori

konštatujú, ţe reálne je moţné túto ochranu presunúť na termín postemergentný.

V poľnohospodárskej praxi uvádzajú ešte pár odporúčaní:

V suchom roku: cielene plánovať aplikáciu – vynechať ppi a preem aplikáciu

a zabezpečiť spoľahlivú a kvalitnú účinnosť e-post aplikovaných prípravkov.

Vo vlhkom roku: cielene naplánovať e-post aplikáciu tam, kde je to moţné,

pouţiť vlastnú post aplikáciu, aby neprerástli buriny do vyšších rastových fáz (3.-4.

list).

Potrebné je pripomenúť si, ţe e-post aplikáciou sa nedá nahradiť tradičná preem a post

aplikácia na celej výmere kukurice. Tento spôsob je najspoľahlivejším doplnkom

39

štandardných technológií v suchom roku pri ničení burín v kukurici pri najniţších

nákladoch na hektár.(Týr, Karkulín, 2004).

3.10 Herbicídne prípravky v kukurici siatej

Ponuka herbicídov z rôznych skupín je i pri zákaze pouţívania atrazínu viac neţ

dostatočná, ale tým zvyšujúce sa nároky na rozhodovacie schopnosti a vzniká

nebezpečie voľby nevhodného alebo zbytočne nákladného herbicídu. Pre pestovateľov

sú najdôleţitejšími vlastnosťami herbicídov jeho biologická účinnosť a selektivita.

Herbicídy pouţívané v kukurici sú veľmi rozlišné a patria do niekoľkých chemických

skupín so špecifickým mechanizmom účinku. Ten je dôleţitý jednak z hľadiska rastovej

fázy buriny, a jednak z hľadiska antirezistentnej stratégie (Jursík, 2006).

Preemergentné prípravky

Z triazínov zostáva naďalej registrovaný terbuthylazin, ktorý je obsiahnutý

v prípravku Click 500 SC, ktorý sa vyuţíva hlavne do kombinácii s inými

herbicídmi.Moţno ho pouţiť aj samostatne. Ku starším účinným látkam patrí aj

acetochlor obsiahnutý v prípravkoch Trophy a Guardian Safe Max, ktoré sú cenovo

výhodné a majú pomerne široké spektrum účinnosti na jednoročné dvojklíčnolistové

a trávovité buriny. Nevýhodou je menšia účinnost na neskoršie vzchádzajúce buriny. Na

pozemkoch kde je vyššia úroveň zaburinenia Soupek (2008) odporúča Merilin 750 WG

preemergentný prípravok buď jednotlive alebo do kombinácií (Soukup, 2006).Prípravok

s úč. látkou isoxaflutole,učinkuje na jednoročné dvojklíčnolistové a do značnej miere aj

na trávovité buriny, hubí jeţatku kuriu, moháre, výdrv prosa, ovos hluchý, mrlíky,

láskavce,rumany, ľuľok, durmany a ďalšie. Merilin 750 WG v kombnácii s pr´pravkami

na báze acetochlóru pôsobí tieţ na ambróziu, durman a vykazuje zlepšný účinok na

výdrv slnečnice a lipkavec. Tieţ na preemergentnú aplikáciu Kulhánek (2006) odporúča

náhradné prípravky namiesto zakázaného atrazínu Stomp a Frontier proti širokému

spektru jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových burín. Sú tu ešte napr : Afalon 45

SC, Callisto 480 SC (účinný aj na jeţatku), Lasso, Dual, Lumax obsahujúci 3 úč.látky

mesomitrone, metolachlor, terbuthylazine ukazuje perfektnú účinnosť voči jeţatke,

moháru sivému, láskavcovi, mrlíku,peniaţku roľnému, pohávkovcu ovíjavému,lipkavcu

a fialkam. Môţe byť vhodná aj taká stratégia následného postemergentného ošetrenia

40

po preemergentnom. Preemergntné ošetrenie v takom prípade plní akúsi poistku

v ochrane proti burinám ( Jursík, 2008).

Postemergentné prípravky

Ako druh postemergentnej aplikácie- e –Post aplikácia prípravkom Grid pôsobí

na jeţatku, moháre a ine trávovité buriny. Hubí široké spektrum dvojklíčnolistových

burín láskavce, mrlíky, stavikrvy, výdrv repky a slnečnice. Ako klasické

postemergentné herbicídy sa pouţívajú predovšetkím sulfonylmočovinové prípravky.

Za tým čo thifensulfuron (prípravok Refine), tritosulfuron (Arrat) pôsobí na

dvojklíčnolistové buriny, foramsulfuron + iodosulfuron (Maister), nicosulfuron

(Milagro, Epilog) a rimsulfuron (Titus plus WG, Grid) vykazujú vysokú účinnosť na na

burinové trávy, predovšetkým jeţatku kuriu a pýr plazivý. Účinnosť všetkých

sulfonylmočovinových hebicídov klesá s rastúcou fázou burín. V neskorších rastových

fázach je pre dosiahnutie dostatočnej účinnosti na dvojklíčnolistové buriny

(predovšetkým trváce druhy) nutná kombinácia TM s rastovými herbicídami – Lontrel,

Banvel, Esteron, Starane. V neskorších fázach na preriasle buriny napr. mrlíky, ľuľok

čierny vysokú účinnosť vykazuje prípravok Pardner. Extrémne zaburinenie preriaslými

burinami je však vhodnejšie riešiť TM kombináciou prípravkov Maister + Pardner.

(Jursík, 2010).

3.11 Poškodenie kukurice siatej herbicídmi - fytotoxicita

Neovplyvniteľné faktory, ako sú napríkad chlad, teplo, sucho alebo zamokrenie

pôdy, prakticky pri všetkej činnosti nemôţeme vylúčiť. Ale napríklad z kategórie

ovplyvniteľných je to moţné. Jedným s týchto ovplyvniteľných faktorov je riziko

poškodenia kukurice postemergentnými herbicídmi. S blíţiacim sa obdobím výsevu

kukurice vstupuje stále viac do popredia voľba najvhodnejšieho spôsobu ochrany

porastu proti burinám. Čo sa týka preemergentnej a postemergentnej ochrany, oba

spôsoby majú svoje klady a zápory a záleţí iba na pestovateľovi ako dokáţe klady

vyuţívať vo prospech úrody.

Všeobecne panuje názor ţe je postemergentné ošetrenie drahšie. Je to otázna a

relatívna vec, pretoţe sa s postemergentnou aplikáciou viaţe likvidácia pýru plazivého a

pichliača roľného. Pokiaľ sa bude porovnavať porovnateľné likvidáciu jednoročných

41

burím-preemergentnou aplikaciou (preemergentné herbicidy nezlikvidujú trváce

buriny) tak bude finančný rozdiel zanedbateľný, a naopak výhodnejší pre

postemergentné herbicídy.

Aplikácia postemergentnych herbicídov by mala byťukončená do fáze 6. listu

kukurice.Pri opozdení sú mladé rastlinky vystavené stresu, ktorý ma za následok

v lepšom prípade iba spomalenie či zastavenie rastu kukurice na určitú dobu, v horšom

nenávratné poškodenie rastlín kukurice. Cieľom preemergentnych aplikácií je zaistiť

čistý porast uţ od vzchádzania kukurice. Rizik je pri horšej predsejbovej príprave pôdy

alebo pri nevhodných vlahových podmienkach, kedy je účinok aplikovaných

preemergentných prípravkov zníţený a musí následne dochádzať k opravám

postemergentnými prípravkami. Takýto postup nielen výrazne zvyšuje náklady, ale

súčasne i riziko poškodenia kukurice stresom vyvolaným neskorou aplikáciou rastových

herbicídov. Kukurica je najcitlivejšia na stres vo fáze formovania vegetačného vrchola,

tj. medzi 5. aţ 12. listom. Vo fáze 5.-8. listu dochádza k zakladaniu maximálneho počtu

radov zŕn na šúľku.

Pri postemergentnom ošetrení rastlina kukurice musí metabolizovať účinnú látku.

Pokiaľ odbúrávanie účinnej látky nie je dostatočne rýchle, začne tlmiť vývoj zárodkov

zŕn na šúľku. Postemergentné herbicídy na báze solí a derivátov fenoxykyselín (2,4-D,

MCPA, dicamba) sú razantnejšie k rastlinám kukurice. Pri nich platí podmienka skorej

aplikácie, inak pri ich neskoršej aplikácii dochádza k poškodeniu. Pri ich oneskorenej

aplikácii dochádza nie len k redukcii počtu zŕn na šúľku, ale i k poškodeniu koreňového

systému rastlín kukurice. Takýmito chybámi sa pripravujeme o poţadovanú úrodu

biomasy( siláţ) ale i o podiel šúľkov, resp. úrodu zrna (Bosák, 2006).

42

4 CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce bolo sledovať a zhodnotiť reguláciu zaburinenosti

kukurice siatej herbicídmi. Sledovali sme účinok herbicídov: Laudis®, MaisTer

® a

Adengo® na početnosť jednotlivých burín a súčasne aj ich vplyv na úrodu kukurice

siatej hybridu 36.06. Pokusy boli realizované na pozemku Dolná Malata v preibehu

rokov 2009 – 2010.

43

5 MATERIÁL A METODIKA

5.1 Druh, miesto a rok zaloţenia pokusu

Regulácia zaburinenosti v poraste kukurice siatej herbicídmi bola riešená

v poľných maloparcelových pokusoch počas dvoch rokov (2009, 2010), na

experimentálnej báze Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, na pozemkoch

Dolná Malanta.

5.2 Varianty pokusu

Technológia pestovania kukurice siatej v roku 2009:

a) predplodina: pšenica letná forma ozimná,

b) orba: hlboká dňa 3.12.2008,

c) predsejbová príprava pôdy: smykobrány + kombinátor,

d) hnojenie: bez hnojenia,

e) termín sejby: 21.04.2009,

f) aplikácia herbicídov: podľa variantov,

g) zber: 17.10. 2009,

h) sledovaná odroda (hybrid) kukurice siatej: LG 36.06,

i) výmera pokusnej parcely: 30 m2.

V roku 2009 boli vykonané aplikácie herbicídov v termínoch :

V1: Laudis OD 2,25 lha-1

21.5.2009

V2: Laudis OD 2,25 lha-1

29.5.2009

V3: Laudis OD 2,25 l.ha-1

8.6.2009

V4: MaisTer + Istroekol 0,15 kg + 2 l.ha-1

21.5.2009

V5: neošetrená parcela – kontrola

Technológia pestovania kukurice siatej v roku 2010:

a) predplodina: pšenica letná forma ozimná,

b) orba: hlboká dňa 17.12.2009,

c) predsejbová príprava: smykobrány + kombinátor

44

d) hnojenie: bez hnojenia

e) sejba: 27.04.2010

f) aplikácia herbicídov: podľa variantov

g) zber: 12.10.2010

h) sledovaná odroda (hybrid) kukurice siatej: LG 36.06

i) výmera pokusnej parcely:30 m2

V roku 2010 boli vykonané aplikácie herbicídov v termínoch :

V1: Laudis OD 2,2l ∙ha 9.6.2010

V2: MaisTer + Istroekol 0,15kg + 2l∙ha 9.6.2010

V3: Adengo SC 0,4l ∙ha 3.5.2010

V4: Adengo SC 0,4l ∙ha 13.5.2010

V5: neošetrená parcela – kontrola

5.3 Charakteristika podmienok pokusu

5.3.1 Klimatické a meterologické podmienky pokusného stanovišťa

Podkladové údaje pre charakteristiku poveternostných podmienok sme získali

z Katedry biometeorológie a hydrológie, FZKI, SPU v Nitre.

V rámci agroklimatickej rajonizácie má územie, kde bol pokus realizovaný,

nasledovné členenie :

-makrooblasť – teplá, s teplotnou sumou t10°C v rozpätí 2400 – 3100°C,

-oblasť – prevaţne teplá, s priemernou teplotnou sumou t10°C v rozpätí 2800 –

3000°C,

-podoblasť – veľmi suchá, s hodnotou klimatického ukazovateľa zavlaţovania za VI. a

VIII. mesiace KVI.-VIII. = 150 mm,

-okrsok – prevaţne miernej zimy s priemerom absolútnych miním Tmin = –18 aţ –21°C.

Dolná Malanta so zemepisnou šírkou 48°19´ a zemepisnou dĺţkou 18°07´ sa

nachádza v severovýchodnej časti Podunajskej níţiny v časti Nitrianskej pahorkatiny.

Nadmorská výška je 172,5 m. n. m. Priemerný ročný úhrn zráţok (1951 – 1980) je

532,5 mm, za vegetačné obdobie 309,4 mm. Priemerná ročná teplota je 9,7°C (1951 –

45

1980) a za vegetačné obdobie 16,3°C. Priemerné teploty a úhrny zráţok uvádzajú

nasledovné tabuľky .

Tab. 4

[Priemerné teploty a charakteristika obdobia v roku 2009]

Rok 2009 t [ºC]

Normál 1961-1990

Dt [oC] Charakteristika

I. -2,3 -1,7 -0,59 normálny

II 1,0 0,7 0,29 normálny

III 5,1 5 0,13 normálny

IV 14,3 10,4 3,93 mimoriadne teplý

V 16,0 15,1 0,91 normálny

VI 18,4 18 0,40 normálny

VII 22,2 19,8 2,43 veľmi teplý

VIII 20,8 19,3 1,48 teplý

IX 14,7 15,6 -0,88 normálny

X 10,1 10,4 -0,30 normálny

XI 6,2 4,5 1,67 teplý

XII 0,9 0,1 0,75 normálny

rok 10,61 9,7 0,91 teplý

46

Tab. 5

[Priemerné úhrny zrážok a charakteristika obdobia v roku 2009]

Rok 2009 Z [mm]

Normál 1961-

1990 % n Charakteristika

I. 41,7 31 135 vlhký

II 53,8 32 168 veľmi vlhký

III 52,0 30 173 veľmi vlhký

IV 20 39 51 suchý

V 39 58 67 suchý

VI 81,1 66 123 normálny

VII 94,1 52 181 veľmi vlhký

VIII 26,1 61 43 veľmi suchý

IX 47,2 40 118 normálny

X 27 36 75 normálny

XI 55 55 100 normálny

XII 47,5 40 119 normálny

rok 584,5 539 108 normálny

47

Tab. 6

[Priemerné teploty a charakteristika obdobia v roku 2010]

Rok 2009 t [ºC]

Normál 1961-

1990 Dt [oC] Charakteristika

I. -2,8 -1,7 -1,1 normálny

II 0,2 0,7 0,5 normálny

III 5,3 5 0,3 normálny

IV 10,6 10,4 0,2 normálny

V 15,1 15,1 0,0 normálny

VI 20,1 18 2,1 veľmi teplý

VII 23,0 19,8 3,2 mimoriadne teplý

VIII 19,5 19,3 0,2 normálny

IX 14,0 15,6 -1,6 studený

X 7,8 10,4 -2,6 veľmi studený

XI 7,6 4,5 3,1 veľmi teplý

XII -2,3 0,1 -2,2 studený

rok 9,9 9,7 0,2 normálny

48

Tab. 7

[Priemerné úhrny zrážok a charakteristika obdobia v roku 2010]

Rok 2009 Z [mm]

Normál 1961-

1990 % n Charakteristika

I. 44,4 31 143 vlhký

II 7,2 32 23 normálny

III 20,6 30 69 normálny

IV 95,3 39 244 mimoriadne vlhký

V 157,1 58 271 mimoriadne vlhký

VI 158,3 66 240 mimoriadne vlhký

VII 51,9 52 100 normálny

VIII 103,3 61 169 veľmi vlhký

IX 76,7 40 192 veľmi vlhký

X 28,7 36 79 normálny

XI 72,6 55 132 vlhký

XII 52,7 40 132 vlhký

rok 868,8 539 161 veľmi vlhký

5.3.2 Pôdna charakteistika pokusného stanovišťa

Pokusné stanovište je na hnedozemi, vytvorenej na proluviálnych zaúrašovaných

sedimentoch. Pôdny profill hnedozeme má 3 genetické horizonty ( Ap, Bt, C), z ktorých

hlavným diagnostickým horizontom je luvický Bt horizont vzniknutý v dôsledku

iluviálnej akumulácie translokovaných koloidov. Stratifikácia pôdneho profilu:

humusový horizont (A), pod ním luvický horizont (Bt), pod ním prechodný horizont

(Bt ∕C ) a pod ním je ôdotvorný substrát C.

Skúmaná hnedozem je v podorničí ílovitá. Merná hmotnosť je v rozpätí 2600-

2630 kg∙m-3 a objemová motnosť v rozmedzí 1350-1440 kg∙m-3. Orničná časť profilu

je mierne zhutnená (pórovitosť, P= 45-48%) a podorničie je utlačené (P=42%). Pôda

má vysokú kapilárnu nasiakavosť (36-40%), maximálnu kapilárnu vodnú kapacitu(30-

34%) aj retenčné vodnú kapacitu(27-30%). Obsah humusu v ornici je stredný (2,16%).

Pôdna reakcia je kyslá aţ slabo kyslá pH 5,03-5,69 (Hanes, 1993).

49

5.3.3 Charakteristika pouţitej odrody

LG 36.06

Pouţitá odroda je kombinovaný hybrid vhodný na pestovanie na zrno, siláţ aj

vlhké zrno. Registrovaný bol v roku 1998 ako skorý hybrid s FAO asi 300. Suma

efektívnych teplôt pre dosiahnutie poţadovanej úrody sa pohybuje v rozmedzí 1650 -

1740°C za vegetačné obdobie. Vyuţitie hybridu je v prechodnej a kukuričnej výrobnej

oblasti. Dosahuje veľmi dobré úrody zrna, v pokusnom období dosiahla priemer 12,22

t∙ha-1

, čo je 104,4% priemeru kontrolných odrôd. Jeho charakteristikou je dlhoročná

spoľahlivosť v najrozličnejších pestovateľských podmienkach stredné aţ vyššie

rastliny,veľmi vyrovnané nasadenie šúľka s dobrým ozrnením, výborná tolerancia sucha

a chladu, rýchly rast a veľmi dobrý zdravotný stav počas celej vegetácie (Banič, 2004).

Odporúčaný výsevok pre normálne podmienky je 75 000-80 000 zŕn∙ha-1

, a v horších

podmienkach sa odporúča zvýšiť na 80 000-85 000 zŕn∙ha-1

. V našom prípade výsevok

bol 81 000 zŕn∙ha-1

.

5.3.4 Charakteristika pouţitých herbicídov

Laudis® OD

Postrekový, postemergentný, selektívny, systémový herbicíd vo forme olejovej

disperzie pre riedenie vodou s účinnou látkou tembotrione . Účinná látka tembotrione

narúša tvorbu katotenoidov. Blokovaním biosyntézy karotenoidov je narušený ochranný

štít v listoch pred škodlivým UV ţiarením, čo spôsobuje rozklad chlorofylu a následné

viditeľné vybielenie a zasychanie burín. Laudis OD účinkuje predovšetkým cez listy,

preto by mali byť buriny pri aplikácii dostatočne vzídené, tak aby následne

nedochádzalo uţ k ich početnejšiemu vzchádzaniu. Účinná látka tembotrione je po

ošetrení veľmi rýchlo prijímaná burinami a systémovo rozvádzaná v rastlinných

pletivách, predovšetkým smerom k rastovým vrcholom. Citlivé rastliny viditeľne vednú.

Laudis OD nemá pôdnu reziduálnu účinnosť. Dáţď 1hodinu po aplikácii nezniţuje

účinok prípravku.

Prípravok Laudis OD spoľahlivo účinkuje proti celému radu dvojklíčnolistových

a jednoročných a jednoklíčnolistových burín v kukurici. Citlivé buriny: láskavce,

horčiaky, stavikrv vtáči, mrlíky, pichliač roľný, voškovníky, podslnečník Theofrastov,

loboda konáristá, ambrózia palinolistá, ibištek trojdielny, baţanka ročná, kapsička

50

pastierska, peniaţtek roľný, ľuľok čierny, lipkavec, konopnica napuchnutá, výmrv

slnečnice, hluchavky, horčica roľná, reďkev ohnicová, durman obyčajný, hviezdica

prostredná, výmrv repky, štiavec kučeravý, jeţatka kuria, proso siate, moháre. Stredne

citlivé dvojklíčnolistové buriny sú parumanček nevoňavý, pohánkovec ovijavý a fialka

roľná. Buriny by mali byť pri aplikácii uţ čo najviac vzídené. Dvojklíčnolistové druhy

sú najspoľahlivejšie ničené v rastových fázach do 8 pravých listov a jednoklíčnolistové

druhy do vytvorenia 1–2 odnoţí, okrem ovsa hluchého, ktorý je dostatočne citlivý do

začiatku odnoţovania. Pri neskoršej aplikácii môţu byť buriny prerastené a účinnosť

môţe byť niţšia. Najlepšia účinnosť sa dosiahne pri aplikácii na mladé, aktívne rastúce

buriny pri priaznivých podmienkach pre rast a vývoj rastlín. Najvhodnejším termínom

pre ničenie pichliača roľného je od fázy prízemnej ruţice aţ do výšky 0,15–0,20 m.

Na pozemkoch silno zaburinených pohánkovcom ovíjavým odporúčame pouţiť

kombináciu s prípravkom Pardner 22,5 EC v dávke 0,7 l.ha-1

. Laudis sa v tejto

kombinácii pouţije v dávke 1,6–2 l∙ha-1

podľa rastových fáz burín a výskytu pichliača.

Proti pichliaču je potrebné v kombinácii aplikovať Laudis v dávke 2 l.ha-1

. Dávka vody

by mala byť pouţitá v rozmedzí 200–400 l.ha-1

.

Adengo® SC

Postrekový herbicídny prípravok vo forme tekutého dispergovateľného

koncentrátu s účinnými látkami thiencarbazone-methyl a isoxaflutole. Účinné látky

prípravku Adengo SC, sú absorbované klíčiacimi burinami, korienkami a hypokotylom

vzchádzajúcich burín a listami a koreňmi mladých burin po vzídení. V priaznivých

vlahových podmienkach buriny väčšinou nevzídu vôbec alebo vzídu vybielené a

následne odumierajú. Prípravok pôsobí aj na buriny rezistentné k triazínovým

herbicídom. isoxaflutole a thiencarbazone-methyl sa vyznačujú malým pohybom v

pôde. Prípravok má v pôde reziduálny účinok počas 7 - 8 týţdňov, preto v priaznivých

vlahových podmienkach zabraňuje rastu burín aţ do zapojenia porastov kukurice.

Silné zráţky a chladné počasie v období klíčenia a vzchádzania môţu zvýšiť

citlivosť kukurice na prípravok.

Citlivé buriny: durmany, láskavce, mrlík biely, mrlík hybridný, stavikrv vtáči,

horčiak obyčajný, podslnečník Theofrastov, iva voškovníkovitá, voškovník obyčajný,

ambrózia palinolistá, baţanka ročná, ibištek trojdielny, výmrv repky, výmrv slnečnice,

51

pohánkovec ovíjavý, pupenec roľný, kapsička pastierska, peniaţtek roľný, horčica

roľná, prýštec, konopnica napuchnutá, lipkavec obyčajný, hluchavky, rumančeky,

ruman roľný, perovec sivý, ľulok čierny, hviezdica prostredná, veroniky, fialky, mlieče,

čistec roľný, zemedym lekársky, portulaka zeleninová, jeţatka kuria, proso siate,

moháre, prstovka krvavá a ovos hluchý. Pri skorej postemergentnej aplikácii potláča v

raste vzídený pýr plazivý, pichliač roľný a prasličku roľnú.

Adengo SC je potrebné pouţiť preemergentne alebo skoro postemergentne

najneskôr do 3 listov kukurice. Pre dosiahnutie spoľahlivej reziduálnej účinnosti je

potrebná dostatočná vlhkosť pôdy. V prípade sucha po sejbe kukurice je vhodné

aplikáciu vykonať aţ po jej vzídení. Vzídené citlivé dvojklíčnolistové buriny sú ničené

do rastovej fázy 4 pravých listov. Citlivé jednoklíčnolistové buriny sú ničené do

rastovej fázy 3 listov. Odporúčaná dávka vody je 200 - 400 l.ha-1

.

MaisTer ®

Postrekový postemergentný selektívny systémový herbicíd vo forme vo vode

dispergovateľných granúl s účinnými látkami formasulfuron a iodosulfuron-methyl.

Účinné látky prípravku MaisTer, patria do skupiny sulfonymočovín. Ich mechanizmom

účinku je inhibícia enzýmu acetolaktát syntetázy. Ošetrené citlivé buriny prestávajú rásť

ihneď po aplikácii, prestávajú konkurovať kukurici, objavujú sa na nich chlorózy,

nekrózy a postupne počas 2-4 týţdňov odumierajú. Účinné látky sú prijímané najmä

listami.

Prípravok má v závislosti na dávke reziduálnu účinnosť 2 - 3 týţdne. Teplo,

vyššia vzdušná vlhkosť a vlhká pôda v období aplikácie účinok urýchľujú. Sucho a

ďalšie nepriaznivé podmienky pre rast účinok spomaľujú.

MaisTer poskytuje najširšie spektrum účinnosti spomedzi všetkých súčasne

pouţívaných herbicídov v kukurici. V dávke 0,15kg∙ha-1

spoľahlivo ničí väčšinu burín v

kukurici. Z jednoročných jednoklíčnolistových burín ničí jeţatku kuriu, moháre, proso

siate poľné, ovos hluchý a lipnicu ročnú. Z dvojklíčnolistových burín ničí láskavce,

mrlíky, lobody, horčiaky, stavikrvy, durman obyčajný, podslnečník Theofrastov, ivu

voškovníkovitú, voškovníky, výmrv slnečnice, lipkavec obyčajný, baţanku ročnú,

rumančekovité buriny, hluchavky, horčicu, lýrovku obyčajnú, kapsičku pastiersku,

ľuľok čierny, ţltnicu pŕhľavolistú, peniaţtek roľný, ţltnicu maloúborovú, hviezdicu

prostrednú, nezábudku roľnú, veroniky, reďkev ohnicovú, fialky, výmrv repky,

52

zemedym lekársky a ďalšie. Z trvácich burín ničí pichliač roľný, pýr plazivý, povoju

plotnú a palinu dračiu. Menej citlivý je pupenec roľný a pohánkovec ovíjavý.

MaisTer aplikujte vţdy v zmesi s 2 l∙ha-1

oleja Istroekol v rastovej fáze 2 - 6 listov

kukurice. Pri neskoršej aplikácii môţu byť buriny prerastené a účinok nemusí byť

spoľahlivý, navyše sa zvyšuje citlivosť kukurice na prípravok. Najlepšia účinnosť sa

dosiahne pri aplikácii na mladé, aktívne rastúce buriny pri priaznivých podmienkach pre

ich rast. Dvojklíčnolistové buriny sú najcitlivejšie od vzídenia do 6 listov, neskôr

účinnosť najmä pri nepriaznivých podmienkach u menej citlivých burín môţe klesať.

Jednoklíčnolistové buriny sú najcitlivejšie od vzídenia do konca odnoţovania. Pýr by

mal byť v rastovej fáze 3 - 6 listov (výška 0,10 – 0,15 m). Najvhodnejším termínom na

ničenie pichliača roľného je od rastovej fázy prízemnej ruţice aţ do výšky 0,10 – 0,15

m. Pri silnom výskyte pohánkovca ovíjavého odporúčame kombináciu s prípravkom

Pardner 22,5 EC v dávke 0,75 l∙ha-1

. Uvedenú kombináciu neodporúčame pouţiť pri

silnom výskyte pichliača.

MaisTer neodporúčame aplikovať na porast poškodený škodcami alebo vplyvom

nepriaznivého počasia (mráz, ľadovec a pod.). Prípravok pouţite len 1 krát za

vegetáciu! Dáţď 90 minút po aplikácii nezniţuje účinnosť prípravku. Odporúčaná

dávka vody pri aplikácii prípravku MaisTer je 200 - 400 l∙ha-1

. Pri aplikácii nesmú byť

zasiahnuté susedné plodiny ani kultúry.

5.3.5

5.3.6 Postup práce

Na pokusných parcelách bola v rokoch 2009 – 2010 vykonaná tradičná príprava

pôdy pre vytvorenie vhodných podmienok pre sejbu, ošetrovanie a následné

vzchádzanie plodiny, v našom prípade kukurice siatej. V sledovaných rokoch sme

zasiali odrodu kukurice LG 36.06. V rámci osevného postupu ako predplodina počas

týchto dvoch sledovaných rokoch bola pšenica letná forma ozimná, po ktorej sme

vykonali podmietku a následne jej ošetrenie, ako je uvedené v technológii pestovania

v rámci kapitoli 4.2. Pred aplikáciou a stanovených termínoch po aplikácii sa zisťovali

nasledovné ukazovatele.

Zisťovalo sa:

Stav porastu a burín pred ošetrením

53

Zaburinenosť porastov sa hodnotila podľa Hosnedla (1979). Daný autor uvádza

stupne zaburinenosti S1 – S6 , ale pri realizácii pokusov sme pouţili upravenú stupnicu

S1 – S4, vzhľadom k jej funkčnosti (Týr, 1997).

Účinok pôsobenia herbicídov sa hodnotil podľa medzinárodnej Bonitačnej stupnice

EWRS. Štatistické vyhodnotenie získaných údajov sme vykonali pomocou programu

Excel.

Okrem účinku herbicídu na buriny sa posudzoval aj ich prípadný negatívny vplyv

na kukuricu siatu – fytotoxicita.

Účinok herbicídov na buriny sa vyhodnocoval výpočtom podľa Abottovho vzorca.

Abottov vzorec pre výpočet účinnosti pouţitých herbicídov:

C – T

U (%) = ––––– x 100

C

Keď je: U – účinok herbicídov v %.

C – počet ţivých burín v neošetrenom poraste (kontrola).

T – počet ţivých burín po regulácií zaburinenosti.

Pri aktuálnej zaburinenosti je dôleţité poznať aj vývojové fázy kultúrnych rastlín,

ktoré uvádzame v tabuľke podľa EWRS:

54

Tab. 8

[Rastové fázy burín podľa EWRS(European Weed Research Society)]

Dvojklíčnolistové Jednoklíčnolistové

A - klíčiace semeno, minimálne sa

vytvoril koreň, alebo preráţa cez

pôdu jeho zahnutý klíček

A - vzchádzanie, koleoptyle preráţa povrch

pôdy

B - fáza 1. listu

B - klíčiaca rastlina sa vyrovnala a

vytvorila dva klíčne listy

C - fáza 2 listov

D - fáza 3 listov

C - prvý list (alebo pár listov) sa

vytvárajú, klíčne listy sú ešte zrejmé

E - začiatok odnoţovania

F - hlavné odnoţovanie

D - sú vyvinuté dva, alebo viacej listov,

alebo praslenov listov ich počet

môţe byť uvedený číslom za

písmenom, napr. D4 rastliny, ktoré

vytvárajú listovú ruţicu sa označujú

D (R)

G - ukončené odnoţovanie

H - začiatok steblovania

I - fáza 1.kolienka, moţno ho nahmatať

J - fáza 2 kolienok

E - väčšina kvetov je ešte v pukoch K - objavenie sa posledného listu

L - fáza jazýčka

F - väčšina kvetov je rozkvitnutá M - otváranie poslednej listovej pošvy

N - začiatok

G - rastliny a plody O - koniec

P - začiatok kvitnutia

H - rastliny odumierajú nie však

pouţitím herbicídov!

Q - koniec kvitnutia

R-W - tvorba zŕn - plná zrelosť

Vo zvláštnych prípadoch je potrebné prihliadať k tomu, ţe ešte podstatná časť rastlín nevzišla,

ale skoro vzíde. V takýchto prípadoch sa pre dvoj i jednoklíčnolistové rastliny pouţíva

symbol „OA“.

55

Pre hodnotenie účinku herbicídov na buriny a poškodenie kultúrnych rastlín

herbicídmi sme pouţili bonitačnú stupnicu EWRS (European Weed Research Society)

Tab. 9

[Bonitačná stupnica EWRS časť.1]

Stupeň pokryvnosti

burín Účinnok prípravku na buriny

% Hodnota Príznaky na rastlinách % Hodnota Slovami

0 1 Porast bez ţivých burín 100,0 1 výborný

2,5 2 Ojedinele ešte ţivé buriny 97,5 2 veľmi dobrý

5,0 3 Malé mnoţstvo ešte ţivých burín, silné

poškodenie burín 95,0 3 dobrý

10,0 4 Časť burín ešte ţivých, zreteľné

poškodenie burín 90,0 4 uspokojivý

15,0 5 Ešte zreteľné poškodenie burín 85,0 5 dostatočný

25,0 6 Poškodenie burín nedostatočné 75,0 6 nedostatočný

35,0 7 Nepatrné poškodenie burín,

z veľkej časti ešte rastú 65,0 7 slabý

67,5 8 Nevýznamné poškodenie, buriny sa

vyvíjajú takmer normálne 32,5 8 veľmi slabý

100,0 9 Ţiadne poškodenie, buriny rastú ako na

nepoškodenej parcele 0 9 ţiadny

56

Tab. 10

[Bonitačná stupnica EWRS časť.2]

Účinok prípravku na kultúrne rastliny ( fytotoxicita )

Príznaky na rastlinách % Hodnota

bez akéhokoľvek poškodenia 0 1

jednotlivé listy nepatrne poškodené 2,5 2

ojedinele poškodené listy i nepatrné zabrzdenie rastu 5,0 3

väčšina listov poškodená, zreteľné zabrzdenie rastu 10,0 4

silné poškodenie listov, ktoré ešte neodumierajú avšak badať zabrzdenie 15,0 5

rastu celá rastlina poškodená 25,0 6

čiastočne odumretie listov 35,0 7

listy odumreli, čiastočne odumierajú celé rastliny 67,5 8

rastliny odumreté 100,0 9

57

6 VÝSLEDKY A ICH HODNOTENIE

Kukurica siata pomerne citlivo reaguje na zaburinenie predovšetkým v skorých

fázach, lebo má dlhý časový intervál od sejby po vytvorenie zapojeného porastu.Vo

väčšine burinového spektra v kukurici siatej prevládajú buriny zo skupiny jarné

neskoré a tieţ aj niektoré trváce buriny.

6.1 Rok pokusu 2009

Z hľadiska poţiadaviek kukurice siatej na poveternostné podmienky je sledovaná

oblasť na jej pestovanie vyhovujúca. Výška úrody kukurice závisí okrem

agrotechnických zásahov hlavne od rovnomernosti rozdelenia abiotických činiteľov

v priebehu roka a hlavne počas vegetačného obdobia.

Rok 2009 bol z hľadiska poveternostných podmienok pomerne priaznivý. Počas

vegetácie bol úhrn zráţok 334,5mm. Na začiatku vegetácie v mesiacoch február a marec

teploty sa pohybovali v normále, kým zráţok bolo vo väčšom mnoţstve ako by si to

pestovaná plodina vyţadovala.

Príliš vlhké mesiace február a marec v určitej miere brzdia priebeh jarných prác

a následne aj sejbu kukurice. V roku 2009 kukurica sa vysievala 21.apríla. Nadbytok

zráţok vo februári a marci čiastočne vyrovnal mesiac apríl (29mm) a máj (30mm).

Z hľadiska teplotných hodnôt mesiac apríl bol označený ako mimoriadne teplý a máj

ako normálny a z hľadiska zráţok charakterizované ako suché mesiace, čo priaznivo

vplývalo na prehrievanie pôdy a dobré vzchádzanie teplomilnej kukurice, ktorá má na

začiatku vegetácie malý príjem vody. Tieto vysoké teploty začiatkom mája umoţnili

rovnomerné vzchádzanie kukurice.

Za rozsah kritických mesiacov z hľadiska potreby vlahy pre kukuricu moţno

vyznačiť jún, júl a august-obdobie 10 dní pred a 25 dní po metaní. Teplé počasie trvalo

naďalej aj v nadchádzajúcich mesiacoch.

Teploty v júni boli označené za normálne, kým júl bol veľmi teplý a august

teplý. Čo sa týka zráţok v júli nedostatok zráţok zle ovplyvňuje kvitnutie tj. opeľovanie

a následné ozrnenie šúľku kukurice. Avšak mesiac júl bol charakterizovaný ako veľmi

vlhký a napršalo dostatok zrášok, čo nekomplikovalo vývoj tohto úrodotvorného prvku.

V júli napršalo v priemere 94,1mm, čo napomáhalo akumuláciu ţivín v zrne tj.

58

úrodotvorný prvok-hmotnosť 1000 zŕn. Zráţky v júli prospešne vplývali na rast a vývoj

kukurice, kým v auguste nie, pretoţe bol charakterizovaný ako veľmi suchý napršalo

iba v priemere 26,1mm. Môţeme konštatovať, ţe deficit zráţok v týchto mesiacoch

nebol veľký ale rozdelenie zráţok bolo nerovnomerné a teploty nadpriemerné čo

urýchľovalo predčasný nástup obdobia metania.

59

Tab. 11

[Druhové zastúpenie burín a ich počet na m2 deň pred aplikáciou]

Zaradenie do systému

Hron – Vodák (1959)

P. č. Druh buriny

Početné zastúpenie burín vo variantoch

1 2 3 4 5

kontrola

Ozimné

1. Thlaspi

Arvense 1,66 1,33 1,66 1,33 1,66

2. Capsella

bursa pastoris 1,66 1,66 1,00 1,33 2,00

Jarné skoré 3. Anagalis

Arvensis 1,00 0,33 1,33 0,66 2,00

Jarné neskoré

4. Amaranthus

retroflexus 5,33 4,33 6,00 5,66 7,00

5. Chenopodium

Album 25,33 24,66 16,33 28,00 30,66

6. Chenopodium

hybridum 3,00 2,66 3,33 3,33 3,33

7. Persicaria

maculosa 3,00 3,33 4,00 3,66 4,00

8. Tithimalus

Helioscopia 0,33 0,33 0,33 0,66 1,00

9. Sonchus

oleraceus 0,33 0,66 0,66 0,33 1,00

10. Datura

stramonium 1,66 1,33 1,00 1,66 2,00

11. Echinochloa

crus-galli 5,00 4,66 5,33 4,33 5,66

12. Setaria

viridis 3,00 3,33 3,00 2,33 3,66

13. Setaria

pumila 0,66 0,66 0,66 0,33 1,00

Trváce plytšie zakoreňujúce

14. Elytrigia

repens 2,33 2,66 3,00 2,00 4,00

Trváce hlbšie zakoreňujúce

15. Cardaria

draba 1,00 1,33 1,66 1,00 2,00

16. Convolvulus

arvensis 3,66 4,33 4,66 4,00 5,33

60

Aj nasledujúce mesiace pred zberom boli normálne a teplé, a zrno kukurice

pokračovalo v dozrievaní. September bol z hľadiska zráţok a teplôt normálny, a tieţ aj

október, čo napomáhalo stratu vody zo zrna. Zber sme realizovali ručne dňa 17.10.2009,

kedy zrno obsahovalo pribliţne 21 % vody. Zaburinenosť kukurice bola prvýkrát

sledovaná jeden deň pred prvou aplikáciou herbicídov, kedy sme zistili nasledovné

zastúpenie a početnosť burín na m2 podľa variantov.

Zaburinenosť kukurice sme hodnotili po kompletnom vzídení všetkých burín,

kedy kukurica bola vo fáze BBCH 11,16,17,18 v závislosti od variantov. Rastové fázy

burín v čase hodnotenia zaburinenosti boli rozdielne v závislosti od variantov ako je to

uvedené v tabuľke 17 v kapitole Prílohy.

Účinok herbicídnych kombinácií na buriny a ich početnosť po aplikácii sme

hodnotili 3 týţdne po vykonanej aplikácii, kde sme zistili nasledovný stav ako je

uvedené v tabuľke č.12

Z tohto stavu po aplikácii môţeme konštatovať výbornú účinnosť herbicídu vo

variante 1, kde bol aplikovaný prípravok Laudis postemergentne a porast kukurice

zanechal bez výskytu ţivých burín (viď obr. 1). Rovnaký stav bol aj vo variante 4 s

prípravkom MaisTer, kde pri hodnotení účinku prípravok bol hodnotený hodnotou 1

ako výborný a buriny z porastu kukurice zlikvidované. Vo variante 2 kde sme aplikovali

prípravok Laudis postemergentne dňa 29.05.2009 (viď obr. 2) účinnosť bola slabšia na

trváce buriny Elytrigia repens, Cardaria draba a Convolvulus arvensis, kde nové

jedince dokázali znovu obrastať a preto je prípravok ohodnotený hodnotou 3. Tieţ aj vo

variante 3 sa objavil problém opätovnej zaburinenosti (viď obr. 3) trvácími burinami

Elytrigia repens, Cardaria draba a Convolvulus arvensis, s tým ţe ešte pribudla aj

zaburinenosť jarnými neskorými druhmi Sonchus oleraceus a Datura stramonium. Na

tomto variante bol aplikovaný prípravok Laudis postemergentne 8.6.2009.

61

Tab. 12

[Účinnosť herbicídov na buriny a početnosť burín na m2 3 týždne po aplikácii]



P. č. Druh buriny

Účinok herbicídov vo variantoch

1 2 3 4 5

kontrola

Ozimné

1. Thlaspi

arvense 1 1 1 1 9

2. Capsella

bursa-pastoris 1 1 1 1 9

Jarné skoré 3. Anagallis

arvensis 1 1 1 1 9

Jarné neskoré

4. Amaranthus

retroflexus 1 1 1 1 9

5. Chenopodium

album 1 1 1 1 9

6. Chenopodium

hybridum 1 1 1 1 9

7. Persicaria

Maculosa 1 1 1 1 9

8. Tithymalus

Helioscopia 1 1 1 1 9

9. Sonchus

Oleraceus 1 1 2 1 9

10. Datura

Stramonium 1 1 2 1 9

11. Echinochloa

crus-galli 1 1 1 1 9

12. Setaria

Viridis 1 1 1 1 9

13. Setaria

Pumila 1 1 1 1 9


14. Elytrigia

Repens 1 2 3 1 9


15. Cardaria

Draba 1 2 3 1 9

16. Convolvulus

Arvensis 1 2 3 1 9

Celková účinnosť na variante 1 1-2 1-3 1 9

62

Obr. 1

[Početné zastúpenie burín vo variante 1 v roku 2009]

Obr. 2


0

2

46

8

10

12

1416

18

20

22

2426

28

30

3234

ks.m

-2

druhy burín

Početné zastúpenie burín vo variante 2 Thlaspi arvense

Capsellabursa pastoris

Anagalis arvensis

Amaranthus retroflexus

Chenopodium album

Chenopodium hybridum

Persicaria maculosa

Tithimalus helioscopia

Sonchus oleraceus

Datura stramonium

Echinochloa crus-galli

Setaria viridis

Setaria pumila

Elytrigia repens

Cardaria draba

Convolvulus arvensis

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

28

30

32

34

ks.m-2

druhy burín



Anagalis arvensis


Chenopodium album


Persicaria maculosa


Sonchus oleraceus

Datura stramonium


Setaria viridis

Setaria pumila

Elytrigia repens

Cardaria draba


63

Obr. 3


0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

28

30

32

34

ks.m

-2

druhy burín



Anagalis arvensis


Chenopodium album


Persicaria maculosa


Sonchus oleraceus

Datura stramonium


Setaria viridis

Setaria pumila

Elytrigia repens

Cardaria draba


Obr. 4


0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

28

30

32

34

ks.m

-2

druhy burín



Anagalis arvensis


Chenopodium album


Persicaria maculosa


Sonchus oleraceus

Datura stramonium


Setaria viridis

Setaria pumila

Elytrigia repens

Cardaria draba


64

Obr. 5


6.2 Rok pokusu 2010

Rok 2010 bol z hľadiska poveternostných podmienok menej priaznivý. Všeobecne

bol to veľmi vlhký rok. Priemerné úhrny zráţok v tomto roku boli 868,8mm. Stabilne

teploty a zráţky na jar umoţnili vykonať jarné predsejbové práce.

Mesiace február a marec boli z hľadiska zráţok a teplôt normálne. Mesiac apríl

bol charakterizovaný ako normalny s teplotou 10,6˚C, a zráţkovo mimoriadne vlhký

s priemerným úhrnom 95,3 mm.V nasledujúcich mesiacoch sa vlhkost zvyšuje takţe,

zráţky merajú v máji ako mimoriadne vlhkom 157,1mm a v júne tieţ 158,3mm.

Nevýhodou vlhkých mesiacov na začiatku vegetácie je nedostatočné prehriatie pôdy a

neskoré vzchádzanie kukurice ako teplomilnej plodine, a jej malej

konkurencieschopnosti voči burinám, ktoré ju prerastajú. V nasledujúcich mesiacoch

poţiadavky na vodu stúpajú a zráţky sú dobre vítané. Optimálne mnoţstvo vlahy pre

kukuricu siatu by malo byť pribliţne 70-80 mm v júni, 100-120 mm v júli a 70-80 mm

v auguste. V 2010 roku júl je mesiac s maximálnými priemernými ročnými teplotami

(23˚C) a normalizovanou vlhkosťou na ozdiel od ostatných veľmi vlhkých mesiacov.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

28

30

32

34

ks.m

-2

druhy burín

Početné zastúpenie burín vo variante 5 (kontrola) Thlaspi arvense


Anagalis arvensis


Chenopodium album


Persicaria maculosa


Sonchus oleraceus

Datura stramonium


Setaria viridis

Setaria pumila

Elytrigia repens

Cardaria draba


65

Naopak mesiac august sa vyznačoval normalnou hodnotou teplôt, a veľkou vlhkosťou

(napršalo 103,3 mm)

V septembri došlo k zníţeniu teplôt, bol charakterizovaný ako studený a veľmi

vlhký, čo nepriaznivo vplývalo na dozrievanie zrna a tým aj úrodu. Behom mesiaca

napršalo 76,7 mm a priemerné teploty boli 14,0˚C .Obdobie zberu - október bol

charakterizovaný ako veľmi studený s priemernými teplotami iba 10,4˚C a normálnym

úhrnom zráţok, čo nenapomáhalo stratu vody zo zrna kukurice.

Zber bol vykonaný ručne dňa 12.10.2010 pri vlhkosti zrna 25 %.

Zaburinenosť kukurice bola prvýkrát sledovaná jeden deň pred prvou aplikáciou

herbicídov, kedy sme zistili nasledovné zastúpenie a početnosť burín na m2

podľa

variantov(viď tabuľku 13).

66

Tab. 13

[Druhové zastúpenie burín a ich počet na m2 deň pre aplikáciou]



P. č. Druh buriny

Početné zastúpenie burín vo variantoch

1 2 3 4 5

kontrola

Ozimné

1. Thlaspi

arvense 4,33 3,33 4,00 4,66 5,66

2. Tripleurospermum

perforatum 4,00 5,66 4,33 3,66 6,00

Jarné skoré

3. Anagallis

arvensis 1,33 1,66 1,00 1,33 2,00

4. Fallopia

convolvulus 4,33 6,00 5,00 4,00 7,60

5. Polygonum

aviculare 5,00 5,66 4,33 6,66 9,33

6. Avena

fatua 3,66 4,66 4,00 5,00 6,66

Jarné neskoré

7. Amaranthus retroflexus 5,00 6,00 4,66 8,00 11,00

8. Chenopodium album 11,66 9,66 13,66 16,66 23,00

9. Chenopodium hybridum 5,33 4,66 5,00 4,00 6,00

10. Persicaria maculosa 4,00 4,66 5,33 5,66 8,00

11. Solanum

nigrum 0,33 1,00 1,66 1,33 2,00

12. Persicaria

lapathifolia 1,66 1,33 1,33 1,00 2,00

13. Setaria spp. 1,66 3,33 4,66 3,00 5,00

14. Echinochloa crus-galli 7,33 10,00 7,00 6,33 11,66


15. Lathyrus

tuberosus 0,33 1,66 0,66 1,33 2,00


16. Cardaria

draba 2,00 1,66 2,33 1,33 3,00

17. Convolvulus

arvensis 1,66 2,33 3,66 3,00 4,00

18. Cirsium

arvense 2,00 3,33 4,66 3,66 5,00

67

Porast kukurice v čase hodnotenia početnosti burín bol vo fáze 4 aţ 8 listov.

Buriny boli v čase sledovania zaburinenosti v rozdielnych rastových fázach v závislosti

od sledovaného variantu ako to uvádza tabuľka číslo 18 v kapitole Prílohy.

Hodnotenie účinnosti herbicídov v poraste kukurice siatej v roku 2010 sme

vykonali 3 týţdne po prvej aplikácii herbicídov, kedy sme zistili nasledovný stav:

Z nameraných hodnôt vyplýva výborná účinnosť prípravkov MaisTer vo

variante 2 (viď obr. 7), Adengo (PREE) vo variante 3 (viď obr. 8) a Adengo (POST) vo

variante 4 (viď obr. 9) kde boli zničené všetky buriny ktoré sa tam vyskytovali pred

aplikáciou herbicídov. Úspešne boli zlikvidované aj trváce aj jednoročné buriny. Vo

variante 1 (viď obr. 6) sme zaznamenali slabšiu účinnosť prípravku Laudis,

aplikovaného postemergentne 9.6.2010, na trváce druhy burín Lathyrus tuberosus a

dosť slabá bola jeho účinnosť aj na trváce hlbšie zakoreňujúce druhy: Cardaria draba,

Convolvulus arvensis a Cirsium arvense. Na neošetrených variantoch 5 nebolo ţiadne

poškodenie a buriny sa vyvíjali normálne(viď tabuľku 14 a obr. 10).

68

Tab. 14

[Účinnosť herbicídov na buriny a početnosť burín na m2 3 týždne po aplikácii]



P. č. Druh buriny

Účinok herbicídov na buriny

1 2 3 4 5

kontrola

Ozimné

1. Thlaspi

arvense 1 1 1 1 9

2. Tripleurospermum

perforatum 1 1 1 1 9

Jarné skoré

3. Anagallis

arvensis 1 1 1 1 9

4. Fallopia

convolvulus 1 1 1 1 9

5. Polygonum

aviculare 1 1 1 1 9

6. Avena

fatua 1 1 1 1 9

Jarné neskoré

7. Amaranthus retroflexus 1 1 1 1 9

8. Chenopodium album 1 1 1 1 9

9. Chenopodium hybridum 1 1 1 1 9

10. Persicaria maculosa 1 1 1 1 9

11. Solanum

nigrum 1 1 1 1 9

12. Persicaria

lapathifolia 1 1 1 1 9

13. Setaria spp. 1 1 1 1 9

14. Echinochloa crus-galli 1 1 1 1 9


15. Lathyrus

tuberosus 2 1 1 1 9


16. Cardaria

draba 3 1 1 1 9

17. Convolvulus

arvensis 3 1 1 1 9

18. Cirsium

arvense 3 1 1 1 9

Celková účinnosť na variante 1-3 1 1 1 9

69

Obr. 6


0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

ks.m

-2

druhy burín

Početné zastúpenie burín vo variante 1

Thlaspi arvense

Tripleurospermum perforatum

Anagalis arvensis

Fallopia convolvulus

Polygonum aviculare

Avena fatua


Chenopodium album


Persicaria maculosa

Solanum nigrum

Persicaria lapathifolia

Setaria spp.


Lathyrus tuberosus

Cardaria draba


Cirsium arvense

Obr. 7


0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

ks.m

-2

druhy burín

Početné zastúpenie burín vo variante 2

Thlaspi arvense


Anagalis arvensis


Polygonum aviculare

Avena fatua


Chenopodium album


Persicaria maculosa

Solanum nigrum


Setaria spp.


Lathyrus tuberosus

Cardaria draba


Cirsium arvense

70

Obr. 8


0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

ks.m

-2

druhy burín

Početné zastúpenie burín vo variante 3Thlaspi arvense


Anagalis arvensis


Polygonum aviculare

Avena fatua


Chenopodium album


Persicaria maculosa

Solanum nigrum


Setaria spp.


Lathyrus tuberosus

Cardaria draba


Cirsium arvense

Obr. 9


0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

ks.m

-2

druhy burín

Početné zastúpenie burín vo variante 4Thlaspi arvense


Anagalis arvensis


Polygonum aviculare

Avena fatua


Chenopodium album


Persicaria maculosa

Solanum nigrum


Setaria spp.


Lathyrus tuberosus

Cardaria draba


Cirsium arvense

71

Obr. 10


6.3 Stav a zaburinenosť porastov kukurice siatej za dva roky

spolu

V sledovaných rokoch boli vytvorené pomerne kompletné porasty kukurice siatej

v dobrom výţivnom a zdravotnom stave, okrem v roku 2009, kde bol zdravotný stav

narušený a porast bol poškodený kukuričiarom koreňovým a víjačkou kukuričnou.

Priaznivejšie klimatické podmienky boli v roku 2009 a menej priaznivejšie v roku 2010

v dôsledku nadbytku pôdnej vlhkosti. Priemerné ročné úhrny zráţok za rok 2010 boli

868,8 mm a v roku 2009 584,5 mm, ktorý bol z hľadiska zráţok normálny. Teplejší a

pre pestovanie kukurice vhodnejší bol rok 2009.

V roku 2009 sme na všetkých variantoch zaznamenali 16 burinových druhov,

z ktorých sa pri hodnotení najviac vyskytovali: Chenopodium album, Amaranthus

retroflexus , Echinochloa crus - galli , Convolvulus arvensis, Persicaria maculosa a

Elytrigia repens. Aplikácia herbicídov upravila stav burín na prijateľnejší, lebo

herbicídne zásahy boli vykonané v správnej rastovej fáze burín a v správnej aplikačnej

dávke. V roku 2009 bolo správnejšie pouţiť postemergentnú aplikáciu herbicídov

z hľadiska pôdnej vlhkosti, lebo rok 2009 bol normálny a suchší ako 2010. Naopak

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

24

26

ks.m

-2

druhy burín

Početné zastúpenie burín vo variante 5 (kontrola)Thlaspi arvense


Anagalis arvensis


Polygonum aviculare

Avena fatua


Chenopodium album


Persicaria maculosa

Solanum nigrum


Setaria spp.


Lathyrus tuberosus

Cardaria draba


Cirsium arvense

72

v roku 2010 bol výhodnejší z hľadiska pouţitia preemergentných pôdnych herbicídov,

ktoré zabránili vzchádzanie semien z pôdnej zásobe.

V roku 2010 oproti roku 2009 nebol zaznamenaný výskyt Capsella bursa pastoris,

Tithymalus helioscopia, Sonchus oleraceus, Datura stramonium. V roku 2010 oproti

roku 2009 pribudli niektoré iné burinové druhy: Fallopia convolvulus, Polygonum

aviculare , Avena fatua, Solanum nigrum, Persicaria lapathifolia, Lathyrus tuberosus a

Cirsium arvense.

Oproti roku 2009, v 2010 roku najväčšie zasúpenie mali Chenopodium album,

Amaranthus retroflexus, Polygonum aviculare, Persicaria maculosa, Echinochloa crus

- galli, Fallopia convolvulus, Avena fatua, Tripleurospermum perforatum. V roku 2010

sme na všetkých variantoch zaznamenali 18 burinových druhov (tabuľka 14).

V roku 2009-2010 boli zničené všetky buriny okrem niektorých trvácich druhov,

ktorých ničenie bolo dosť problematické vzhľadom aj na poveternostné podmienky,

najmä v roku 2010. Z dôvodu veľkých zráţok v máji a v júni bola počiatočná účinnosť

herbicídov výborná (hodnoty 1-2), okrem aplikácie prípravku Laudis 9.6.2010, kde

buriny opätovne obrastali.

Pri zbere kukurice sme zisťovali hmotnosť úrody kukurice siatej v obidvoch

rokoch podľa variantov a získané hodnoty sú nasledovné:

Tab. 15

[Úrody kukurice siatej 17.10.2009]

Varianty Prípravok

Úroda kukurice siatej podľa

variantov pri vlhkosti 14%

(kg.ha

-1)

V1 Laudis 5100

V2 Laudis 4900

V3 Laudis 4890

V4 Maister 4800

V5 Kontrola 2535

73

Obr. 11

[Úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14%vlhkosti rok 2009]

Úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14% vlhkosti (kg .ha-1)

5100

4900

2535

48004890

y = -1100,4Ln(x) + 5498,6

R2 = 0,4245

r=0,65

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

9000

10000

11000

12000

13000

Laudis Laudis Laudis Maister Kontrola

Pripravok

kg

. ha

-1


variantov pri vlhkosti 14% (kg.ha-1)

Log. (Úroda kukurice siatej podľa

variantov pri vlhkosti 14% (kg.ha-1))

Legenda:

y – rovnica regresie

R2 – determinačný koeficient

r – korelačný koeficient

Hodnotenie závislosti:

r < 0,3 – slabá závislosť

0,3 < r < 0,5 – mierna závislosť

0,5 < r < 0,7 – význačná závislosť

0,7 < r < 0,9 – veľká závislosť

0,9 < r – veľmi vysoká závislosť

Závislosť úrody kukurice siatej od pouţitia herbicídov hodnotíme na základe

štatistických výsledkov ako význačnú. Pouţitými herbicídnymi prípravkami sa

významne zvyšujú hodnoty úrod kukurice siatej.

74

Tab. 16

[Úrody kukurice siatej 12.10.2010]

Varianty Prípravok Úroda kukurice siatej podľa variantov

pri vlhkosti 14% (kg.ha-1)

V1 Laudis 10320

V2 Maister 7856

V3 Adengo 9756

V4 Adengo 9710

V5 Kontrola 4870

Obr. 12

[Úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14%vlhkosti rok 2010]

Úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14%vlhkosti (kg .ha-1)

4870

97109756

7856

10320

y = -2007,4Ln(x) + 10424

R2 = 0,3264

r=0,57

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

9000

10000

11000

12000

13000

Laudis Maister Adengo Adengo Kontrola

Pripravok

kg

. ha

-1


variantov pri vlhkosti 14% (kg.ha-1)


variantov pri vlhkosti 14% (kg.ha-1))

Legenda:

y – rovnica regresie

R2 – determinačný koeficient

r – korelačný koeficient

V roku 2010 závislosť úrody kukurice siatej od pouţitia herbicídnych prípravkov

môţeme na základe štatistických údajov hodnotiť ako význačnú závislosť. Pouţité

herbicídy významne zvýšili úrody kukurice siatej.

75

Obr. 13

[Úroda kukurice siatej podľa variantov za roky 2009 a 2010]

Primerná úroda kukurice siatej podľa variantov pri 14% vlhkosti (kg.ha -1)

3702,5

6328

6302,5

y = -2107,8Ln(x) + 6703,2

R2 = 0,6026

r=0,78

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

Laudis MaisTer Kontrola

kg

. ha

-1

Úroda kukurice siatej podľa variantov

pri 14% vlhkosti (kg.ha-1)


variantov pri 14% vlhkosti (kg.ha-1))

Pri vyhodnotení štatistických údajov za roky 2009 a 2010 sme zistili vysokú

závislosť úrody od aplikácie herbicídov v kukurici siatej . Prípravky, ktoré boli

pouţívané v oboch rokoch veľmi významne sa podieľali na zvyšovaní úrody kukurice

v rokoch 2009 – 2010.

76

7 DISKUSIA

Snahou pestovateľa by malo byť vytvorenie čo najvhodnejších podmienok pre

dobrý rast a vývoj kukurice siatej, čo zaistí následne vysokú úrodu kukurice (Bosák,

2006). Potvrdil sa uţ všeobecne známy poznatok viacerých autorov a ich vedeckých

výsledkov, ţe buriny zniţujú úrody poľnohospodárskych plodín vo všeobecnosti o 8 aţ

20 % pri nesprávnej ochrane proti nim. Vďaka ich lepšej adaptabilite a schopnosti lepšie

vyuţívať ţiviny a pôdnu vlahu silne konkurujú rastlinám kukurice, rýchlejšie rastú a

oberajú porast kukurice o priestor, čo sa v konečnom dôsledku prejaví na úrode

(Mikulka, 2007).

Súhlasíme s tvrdením autorov Týra a Smatanu (2006), ţe v ostatnom období došlo

k zmene aktuálnej zaburinenosti porastov kukurice. Podľa výskumu Katedry

udrţateľného poľnohospodárstva a herbológie, SPU v Nitre, urobeného v ostatných

rokoch, najpočetnejšie zastúpenie mala v poraste kukurice biologická skupina jarné

neskoré (64 – 90 %), a to druhy Amaranthus retroflexus, Chenopodium album,

Chenopodium hybridum, Persicaria maculosa, Echinochloa crus – galli a trváce hlbšie

zakoreňujúce Cirsium arvense, Convolvulus arvensis a Cardaria draba.

Mikulka (2008) uvádza poznatok, ţe herbicídy ovplyvnili väčšinu technológií

pestovania rastlín. Bez herbicídnych prípravkov prakticky nie je moţné úspešne

pestovať kultúrne plodiny. Súhlasíme s týmto poznatkom, avšak nepopierame názor

Smatanu (2006), ţe poţitie herbicídov je najúčinejší spôsob ničenia burín, ale nemal by

byť jediným.

Autor Soukup (2006) uvádza, ţe klasická ochrana kukurice spočíva v pouţití

preemergentných herbicídov, ktoré zabezpečujú bezburinový pozemok práve v skorých

rastových fázach, keď kukurica pomerne citlivo reaguje na zaburinenie. Takéto riešenie

zaburinenosti s preemergentnými herbicídmi odporúča pouţiť iba za vhodných

vlhkostných podmienok. Na tento poznatok sa nadväzuje na výskum Smatanu a Týra

(2006), ktorí uvádzajú ţe účinnosť preemergentných herbicídov prejaví iba pri dobrej

kvalite obrábania pôdy a vhodných vlhkostných pomeroch tj.ich účinnosť je vo veľkej

miere závislá od poveternostných podmienok, ktoré nemôţeme ovplyvniť. Znamená to,

ţe aplikácia preemerentných herbicídov v suchom roku bude menej účinná. Naopak, vo

vlhkom roku môţeme očakávať ich výbornú účinnosť. S týmto tvrdením súhlasíme aj

na základe našich pokusov, kde sme v roku 2010 preemergentne aplikovali prípravok

77

Adengo (0,4l ∙ha-1

) a úspešne ochránili porast kukurice od skoro na jar vzchádzajúcich

(Anagallis arvensis, Polygonum aviculare, Avena fatua) burín a následne aj od neskoro

vzchádzajúcich – jarných neskorých burín. Autori Soukup a Jursík (2008) uvádzajú

preemergentnú aplikáciu herbicídov najmä na pozemkoch so silným výskytom

jednoročných burín, kde hrozí veľká konkurencia burín uţ na začiatku vegetácie

kukurice.

Svoboda (2010) konštatuje, ţe kukurica je citlivá najmä vo fáze 6 listov, kedy sa

tvoria základy všetkých ostatných listov a základy šúľkov. V tomto období zároveň

prebieha tvorba počtu radov a počtu zŕn v riadku, a akýkoľvek stres spôsobený burinami

alebo nešetrný zásah herbicídov a prejav fytotoxicity nenávratne zniţuje úrodu.

Situácia je komplikovanejšia z hľadiska voľby spôsobu a termínu aplikácii ak máme

porast silne zaburinený trvácimi druhmi, kde uţ preemergentné herbicídy majú slabý

účinok. Tu majú výhodu uplatnenia postemergentné herbicídy. Mikulka (2008) uvádza,

ţe u trvácich druhov je dôleţité aby bol vytorený dostatočný počet výhonkov (Elytrigia

repens) alebo listových ruţíc(Cirsium arvense).

Výhody postemergentných herbicídov boli prezentované viacerými autormi:

Mikulka (2006) uvádza ako výhodu moţnosť voľby prípravku podľa skutočného

výskytu burinových druhov a intenzity výskytu, a tým sa vyvarovať zbytočných

aplikácii. Ako rizik uvádza väčšiu pravdepodobnosť fytotoxicity pri postreku za

nevhodných podmienok alebo nevhodnej rastovej fáze.

Suchánek (2009) v tomto prípade postemergentnej ochrany, ako účinné riešenie

uvádza v podobe komplexného herbicidu MaisTer, s čím naplno súhlasíme a v našich

pokusoch aj v roku 2009 aj 2010 uvádzame jeho výbornú účinnosť na všetky druhy

burín vyskytujúcich sa v tých dvoch rokoch.

Pri zbere úrody sme zaznamenali výrazný rozdiel medzi hmotnosťami úrody

kukurice v ošetrených variantoch a kontrolnych variantoch. Vyššie úrody kukurice a

menší počet burín sa dosiahol pri variantoch ošetrených herbicídmi. Pri neošetrených

kontrolnych variantoch úrody kukurice boli výrazne niţšie a väčšia početnosť burín .

Z týchto dosiahnutych výsledkov vyplýva, ţe naplno súhlasíme s pouţívaním

herbicídov ako jedným z dôleţitých činiteľov v regulácii burín v porastoch kukurice.

78

8 ZÁVER

Na základe preštudovanej literatúry a získaných výsledkov na maloparcelových

pokusoch je moţné urobiť nasledovné závery.

1. Pôdno – poveternostné podmienky boli primerané na zaloţenie

výkonných porastov kukurice siatej

2. Porasty povzchádzali kompletne s počtom rastlín v priemere 8

rastlín na m2 za dva roky.

3. Regulácia zaburinenosti v kaţdom roku sa konala na základe

dôsledne stanovenej zaburinenosti štyrmi herbicídnymi

prípravkami a ich účinok na dané buriny a kukuricu siatu bol

hodnotený pomocou bonitačnej stupnice EWRS

4. Všetky prípravky mali dobrý aţ výborný účinok na vyskytujúce

sa buriny ako aj na kukuricu . V sledovaných variantoch neboli

zistené príznaky fytotoxicity.

5. V roku 2009 sme pred ošetrením herbicídmi na všetkých

variantoch zaznamenali 16 burinových druhov, z ktorých sa pri

hodnotení najviac vyskytovali: Chenopodium album, Amaranthus

retroflexus , Echinochloa crus - galli , Convolvulus arvensis,

Persicaria maculosa a Elytrigia repens.

6. V roku 2010 pred aplikáciou prípravkov sme na všetkých

variantoch zaznamenali 18 burinových druhov. Najväčšie

zasúpenie mali Chenopodium album, Amaranthus retroflexus,

Polygonum aviculare, Persicaria maculosa, Echinochloa crus -

galli, Fallopia convolvulus, Avena fatua, Tripleurospermum

perforatum.

7. Zo sledovaných prípravkov výborný účinok v roku 2009 mal

prípravok Laudis (POST) vo variante 1 v dávke 2,25l∙ha-1

.

Výborný účinok v roku 2009 ako aj 2010 mal však prípravok

MaisTer (POST), ktorý si v dávke 0,15 kg∙ha-1

úspešne poradil so

všetkými vyskytujúcimi burinami.

8. V roku 2009 sa vzhľadom na poveternostné podmienky voľba

postemergentných herbicídov ukázala ako správnejšia.

79

9. V roku 2010 okrem prípravku MaisTer, ako veľmi účinný sa

ukázal prípravok Adengo (PREE) v dávke 0,4l∙ha-1

vo variante 3,

keďţe bol rok 2010 s väčším úhrnom zráţok

10. Získané hodnoty úrod počas dvoch rokov ukazujú na to, ţe

prípravky, ktoré sme aplikovali významne zvýšili úrody kukurice

siatej. Najvyššie priemerné úrody za dva roky boli pri prípravku

MaisTer 6328 kg∙ha-1

11. Z celkového hľadiska sa dá konštatovať, ţe najúčinnejší na široké

spektrum burín je prípravok MaisTer a ţe regulácia zaburinenosti

herbicídmi je najúčinnejšie riešenie proti burinám v porastoch

kukurice siatej na lokalite Dolná Malanta.

8.1 Návrh na vyuţitie výsledkov v praxi

Vykonávať evidenciu zaburinenosti resp. úspešne odhadnúť prognózu

zaburinenosti následnej plodiny

Správne zvoliť spôsob regulácie burín v kukurici s prihliadnutím na všetky

faktory, ktoré môţu aplikáciu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť

Herbicídne prípravky striedať a spolu miešať viacej účinných látok, ak je

moţné

Dodrţiavať dávky prípravkov stanovené výrobcom

80

9 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY

1. Banič, V. 2004. Odporúčania pre výber hybridov. In Naše pole, roč.5, 2004, č.1,

s.24

2. Borecký, V. 1994. Vplyv rôznych agrotechnických opatrení na zaburinenosť

a úrody pestovaných plodín.: Kandidátska dizertačná práca. Nitra: VŠP, 1994.

3. Bosák, M. 2006. Stres ovlivňuje vývoj kukuřice. In Úroda, roč.9, 2006, č.4, s.26-27

4. Černuško, K. 2000. Buriny v semenárskej praxi. Nitra: VŠP. 2000, 95 s. ISBN 80-

7137-778-3.

5. Černuško, K. 2000. Zaburinenosť pestovaných plodín je stálym problémom. In Naše

pole, roč. 4, 2000, č. 1, s 22-23.

6. Černuško, K.- Líška, E. – Týr, Š. 1997. Buriny a čo s nimi. Nitra NOI 1997, s. 108

ISBN 80-85330-39-3.

7. Černuško, K. 2002. Expanzia hospodársky významných burín a ich eliminácia.In

Naše pole, roč.6, 2002, č.8, s.26-27

8. Demo, M. 1991. Ekologické zásady hospodárenia na pôde. Nitra: VES VŠP, s. 326

ISBN 80-7137-009-6.

9. Demo,M. 1994. Biologické aspekty regulácie zaburinenosti polí obrábaním pôdy.

Nitra: VŠP, 1994. 100 s. ISBN 80-7137-152-1.

10. Demo,M. – Hričovský,I. 2002. Trvalo udrţateľné technológie v záhradníctve. Nitra:

SPU, 2002. s.187. ISBN 80-8069-056-1

11. Djalović,I. – Milošev,D. 2011. Long-term yield stability in maize cropping. In 10.

Alps-Adria Scientific Workshop. Opatija, Croatia, 2011, s.109-112

12. Djukić, D. - Janjić, V. – Stevović,V. 2008. Krmne i otrovne biljke. Novi Sad:

Poljoprivredni fakultet, 2008. s 123-156. ISBN 86-82107-80-5

13. Djukić, D. - Stevović,V - Janjić, V. 2009. Proizvodnja stočne hrane na oranicama

i travnjacima. Novi Sad: Poljoprivredni fakultet, 2009. s.505-555. ISBN 978-86-

87611-03-0

14. Fábri, A. 1999. Odkiaľ "prichádzajú" buriny. In Naše pole, roč. 3, 1999, č. 9, s. 13.

15. Fábri, A. - Brunclík, P. 2000. Komplex činností na poznanie burín a reguláciu

zaburinenosti. In: Naše pole, roč. 4, 2000, č. 2, s. 34-35.

16. Hanes,J. 1993. Charakteristika hnedozemnej pôdy na výskumno – experimentalnej

báze AF VŠP Nitra, Dolná Malanta, 1993. s.29. ISBN 80-7137-097-5

81

17. Hess, M. 1997. Weed Research. European Weed Research Society ,n.37, s.435-439

18. Hraško,J. 1993. Sústavy hospodárenia na pôde. Nitra: VŠP,1993. s.180. ISBN 80-

7137-093-2

19. Janjić,V. 2005. Fitofarmacija. Beograd-Banja luka: Poljoprivredni fakultet, 2005.

s.369-470. ISBN 978-86-87611-93-7

20. Jursík,M – Soukup. 2008. Moţnosti herbicídní regulace zaplevelení v kukuřici. In

Agromanuál, roč.3, 2008, č.4, s.10-13

21. Jursík,M – Soukup. 2010. Místo a mechanizmus účinju herbicídů a projevy jejich

působení na rastliny. In Agromanuál, roč.5, 2010, č.7, s.17

22. Jursík,M – Soukup. 2010. Důleţité aspekty regulace plevelů v kukuřici 1.část In

Agromanuál, roč5, 2010, č.3, s.22

23. Jursík,M. 2010. Regulace plevelů v kukuřici. In Farmař, roč.16, 2010, č.2, s.20

ISBN 1210-9789

24. Jursík,M – Soukup. 2010. Důleţité aspekty regulace plevelů v kukuřici 2.část. In

Agromanuál, roč.5, 2010,č.4, s.18

25. Týr,Š. – Karkulín,D. 2004. Zaburinenosť kukurice siatej – herbicídna regulácia. In

Agro, ochrana, odrůdy, roč.9, 2004, č.5, s.12

26. Kalabus, J. – Třebová, M. 2006. Regulace plevelů v kukuřici, sóji luštinaté

a cukrovce. In Rostlinolékař, roč.17, 2006, č.3, s.15

27. Kohaut, P. 2007. Buriny v kukurici. In Naše pole , roč.9, 2007, č.3 , s. 41-43

28. Kohaut, P 2001. Kukurica, buriny- Príručka na ochranu rastlín, 2001,Agroservis,

s.2-56. ISBN 80-967812-7-8

29. Kohaut, P. 2001. Buriny Slovenska. In Naše pole, roč.5, 2001, č.2, s.99 ISBN 80-

968553-0-1

30. Kojić, M. – Šinţar, B. 1985 . Korovi. Beograd , Naučna knjiga , 1985, s. 72, 151-

164, 177-180, 202-263

31. Kojić, M. – Stanković, A. – Čanak, M. 1992 .Korovi – biologija i suzbijanje. Novi

Sad , Institut za zaštitu bilja , s. 3-199

32. Kollár, B. 1988. Poľnohospodárske sústavy. Nitra: VES VŠP, 1988, s. 342. ISBN

85-711-88.

33. Konstantinović, B. 2008. Korovi i njihovo suzbijanje. Novi Sad: Poljoprivredni

univerzitet u Novom Sadu,2008, s. 5-140 ISBN 978-86-7520-152-6.

34. Kulhánek, I. 2006. Spolehlivé herbicidní ošetření kukuřice bez atrazinu. In Úroda,

roč.15, 2006, č.4, s.23

82

35. Líška,E. 1996. Buriny – biológia a ich regulácia. Nitra: VŠP, 1996, s.83-100

36. Líška, E. – Čerunško, K. – Hunková, E. – Otepka, P. 2002. Biológia burín. Nitra:

VŠP, 2002, 216s. ISBN 80-8069-011-4.

37. Líška, E. – Hunková, E. – Otepka, P. – Ţembery, J. 2003. Buriny (biológia a ich

regulácia). Nitra: ÚVTIP Agroservis, 2003, s.23-56. ISBN 80-89088-24-4

38. Mikulka, J – Śtrobach, J. 2008. Metody regulace vytrvalých plevelů na zemědělskej

půde šetrné k ţivotnímu prostředí. Praha: Výzkumný ústav rostlinné výroby

Ruzyně, 2008. s.27-43

39. Mikulka, J. - Kneifelová, M. 2005. Vplyv striedania plodín a spôsobov spracovania

pôdy na zaburinenie. In: Naše pole, roč. 9, 2005, č. 2, s. 38-39

40. Mikulka, J. 2007. Výskyt burín v závislosti od klimatických podmienok. In: Naše

pole, roč.2007, č.2, s. 62

41. Mikulka, J. 1996. Systém hubení plevelů v cukrovce a kukuřici. Praha. Výskumný

ústav rostlinnej výroby Ruzyně, 1996, s.22-27.

42. Procházka, P. 2008. Jednoleté plevelné trávy v kukuřici. In Agromanuál, roč.3,

2008, č.4, s.9

43. Procházka, P. 2010. Jak proti durmanu obecnému. In Agromanuál, roč.5, 2010, č.3,

s.34

44. Salavová, R. 2008. Výnimočné riešenie v ochrane kukuřice. In Agromanuál, roč.3,

2008, č.4, s.14-15

45. Smatana, J. - Týr, Š. 2006. Zniţovanie úrod poľnohospodárskych plodín pri

súčasnom stave zaburinenia. In: Naše pole, roč. 9, 2005, č. 2, s. 14-15

46. Suchánek, J. 2010. Objevte Laudis efekt na svém poli. In Agromanuál, roč.5, 2010,

č.3, s.26

47. Svoboda, L. 2010. Herbicidní ošetrené kukuřice. In Agromanuál, roč.5, 2010, č.3,

s.22-24

48. Todorović, J. – Boţić, D. 1995. Opšte ratarstvo . Banja Luka – Beograd

:Poljoprivredni fakultet, 1995, s.281-302

49. Týr, Š. 1997 . Vplyv sústav hospodárenia na zaburinenosť porastov pestovaných

plodín. Dizertačná práca. Nitra: SPU, 1997. s. 186

50. Týr, Š. – Vereš, T. 2011. Temporal dynamics of weed infestation in the forage crops

in the years 2000-2010. In Research Journal of Agricultural Science, Nitra, 2011,

č.43

83

51. Týr, Š. – Smatana, J. 2006. Ochrana proti burinám v porastoch kukurice. In Naše

pole, roč.8, 2006, č.6, s.24-27

52. Týr, Š. – Otepka, P. 2001. Moţnosti herbicídnej ochrany kukurice siatej. In Naše

pole, roč.5, 2001, č.1, s.24-25

84

8 PRÍLOHY

Tab. 17

[Zoznam burín v poraste kukurice siatej v roku 2009 a ich rastové fázy pri

hodnotení zaburinenosti vo variantoch]

Zoznam burín pred aplikáciou

Rastová fáza

V5

Rastová fáza

V1,V4

Rastová fáza

V2

Rastová fáza

V3

Amaranthus

retroflexus

0A - A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Chenopodium

album

0A - A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Chenopodium

hybridum

0A - A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Persicaria

maculosa

0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Anagalis

arvensis

0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Cardaria

draba

0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Convolvulus

arvensis

0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Thlaspi

arvense

0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Capsella

bursa pastoris

0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Tithymalus

helioscopia

0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Sonchus

oleraceus

0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) - F

Datura

Stramonium

0A – A D 4 - 6 D (R) D (R) – F

Elytrigia

repens

0A E –G G – J H – K

Echinochloa

crus-galli

0A C – E E - G G - J

Setaria

viridis

0A C – E E – G G – J

Setaria

pumila

0A C – E E - G G - J

85

Tab. 18

[Zoznam burín v poraste kukurice siatej v roku 2010 a ich rastové fázy pri

hodnotení zaburinenosti vo variantoch]

Zoznam burín pred aplikáciou Rastová fáza

V1,V2

Rastová fáza

V3,V4

Rastová fáza

V5

Amaranthus

retroflexus

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Chenopodium

album

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Chenopodium

hybridum

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Persicaria

maculosa

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Anagalis

arvensis

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Cardaria

draba

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Convolvulus

arvensis

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Thlaspi

arvense

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Cirsium

Arvense

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Solanum

nigrum

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Fallopia

convolvulus

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Persicaria

lapathifolia

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Lathyrus

Tuberosus

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Polygonum

Aviculare

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Tripleurospermum

perforatum

D6 - D (R) 0A D3 - 6

Setaria spp. E - J 0A D - G

Echinochloa

crus-galli

E - J 0A D - G

Avena

fatua

E - J 0A D - G

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA...

Documents

Transcript of SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA...