SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA

Evidenčné číslo 2123453

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2011 Jozef Kohút, Bc

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA

VPLYV STAVEBNO-KONŠTRUKČNÝCH RIEŠENÍ

PODLAHOVÝCH KONŠTRUKCIÍ PRE DOJNICE NA

KVALITU A BEZPEČNOSŤ CHOVNÉHO PROSTREDIA

Diplomová práca

Študijný program: Spoľahlivosť a bezpečnosť technických systémov

Študijný odbor: 2386800 Kvalita produkcie

Školiace pracovisko: Katedra stavieb

Školiteľ: Ing. Jana Lendelová, PhD.

Nitra 2011 Jozef Kohút, Bc.

Zadávací protokol

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Jozef Kohút vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému „ Vplyv

stavebno-konštrukčných riešení podlahových konštrukcií pre dojnice na kvalitu

a bezpečnosť chovného prostredia“ vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej

literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 20. apríla 2011 Jozef Kohút

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem veľké poďakovanie Ing. Jane Lendelovej, Phd., za

pomoc pri odbornom vedení, cenné rady pri vypracovaní diplomovej práce, za ochotu

a venovaný čas pri získavaní cenných informácií.

Abstrakt

Témou diplomovej práce sú vplyvy stavebno-konštrukčných riešení pre dojnice na

kvalitu a bezpečnosť chovného prostredia na základe poznania súčasného stavu

technických poznatkov a aktuálnej legislatívy. Práca sa zaoberá rozborom podkladov

pre priemyselné podlahy a poľnohospodárske podlahové konštrukcie podľa noriem. Bol

spracovaný rozbor podlahových konštrukcií v obci Oponice v objekte č. 1 a č. 2.

Technika prostredia pre chov zvierat je v súčasnosti problematika technologicko-

stavebného zabezpečenia optimálnej mikroklímy v chove zvierat s dôrazom na ochranu

prostredia. Podlahy v ustajňovacích objektoch predstavujú veľmi dôleţitú úlohu pri

bezpečnosti a chovu zvierat. V hnojnej chodbe prechádza v stanovených časových

intervaloch automatická lopata. Po zotretí exkrementov je podlahová nášľapná vrstva

čistá, čo zniţuje nebezpečnosť šmyku dojníc.

V objektoch boli sledované podlahové nášľapné vrstvy z gumového protišmykového

materiálu, avšak v objekte č.1bola gumová protišmyková vrstva nahradená ryhovaným

betónom.

Nesprávny návrh podlahovej nášľapnej konštrukcie pre dojnice môţe viesť k

poraneniam, alebo k strate na úhyne dojníc. Preto je bezpečnosť veľmi dôleţitá.

Jednotlivé pozorovania boli urobené v určitých dňoch a za určitý časový interval

a následné vyhodnotenie ktoré nám ukázali, či daná podlahová nášľapná vrstva spĺňa

dané kritériá. Názorné obrázky z daných situácií, sa nachádzajú vo vlastnej práci.

Výsledky boli pozitívne, avšak v daných prípadoch, kde dojnice leţali mimo boxu, je za

následok staroba dojníc a ich naučenie sa neleţať v hnojnej chodbe, ale v boxe.

KLÚČOVÉ SLOVÁ :

podlahové konštrukcie, konštrukčné poţiadavky, bezpečnosť podlahových konštrukcií,

legislatíva podláh,

Abstract

The theme of this thesis, the effects of construction and design solutions for

dairy quality and safety of rearing environment on the basis of knowledge of the current

state of technical knowledge and current legislation. This work deals with analysis of

materials for agricultural and industrial flooring floor structure according to the

standards. Analysis was prepared floor construction in the village Oponice in the house

no. 1 and no. 2. Technology environment for breeding of animals is at present the issue

of technological and construction ensure optimal microclimate in animal husbandry

with emphasis on environmental protection. The floors in the living quarters objects

represent a very important role in safety and animal husbandry. The Dung corridor

passes within specified time intervals automatic bucket. After the floor is wiped away

excreta clear wear layer, which reduces the hazard of skidding cows.

The objects were observed flooring wear layers of rubber slip-resistant, but in

the house no1.was slip rubber layer replaced by a grooved concrete.

Floor design wrong tread design for dairy cows may lead to injury or loss of the

death of cattle. Therefore, security is very important. Individual observations were made

on certain days and for a time interval and a subsequent evaluation showed us that

whether the flooring wear layer meets the criteria. Illustrative pictures of those

situations are in their own work. The results were positive, but in those cases where the

cows were lying outside the box, is the effect of age cows and their learning is not

located in Dung corridor, but in boxing.

KEYWORDS:

floor construction, design requirements, safety floor construction, flooring legislation,

OBSAH:

ÚVOD.............................................................................................................................10

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE................................................................11

1.1 ROZDELENIEPODLAHOVEJ KONŠTRUKCIE............................11

1.2 VLASTNOSTI PODLAHOVÝCH KONŠTRUKCIÍ.........................12

1.2.1 Mechanické vlastnosti podláh................................................12

1.2.2 Fyzikálne vlastnosti podláh....................................................12

1.2.3 Tepelný odpor........................................................................13

1.2.4 Tepelná prijímavosť...............................................................13

1.2.5 Tepelná prijímavosť podláh na teréne...................................13

1.2.6 Základné vrstvy podlahy........................................................14

1.3 SPRÁVNY NÁVRH A REALIZÁCIA PRIEMYSELNEJ

PODLAHOVEJ KONŠTRUKCIE.......................................................18

1.3.1 Výber, rozbor a príprava podkladu........................................19

1.4 VLASTNOSTI PODLAHOVÝCH KONŠTRUKCIÍ.........................23

1.4.1 Rozdelenie podlahových konštrukcií......................................23

1.4.2 Technika prostredia...............................................................24

1.4.3 Význam stavby a jej vlastnosti................................................25

1.4.4 Funkcia stavby a technických prostriedkov v chove zvierat..26

1.4.5 Podlahy v ustajňovacích objektoch........................................28

1.4.6 Podlahy pre poľnohospodárske objekty.................................29

1.4.7 Podlaha boxu.........................................................................29

1.5 KONŠTRUKČNÉ RIEŠENIE PODLÁH V USTAJŇOVACÍCH

OBJEKTOCH PRE HOVADZÍ DOBYTOK......................................35

1.5.1 Vyvýšený box..........................................................................35

1.5.2 Prehĺbený ležiskový box podstielaný......................................37

1.6 LEGISLATÍVA......................................................................................38

1.6.1 Vyhláška 532/2002 Z.z (stav k 2008-01-25)...........................38

1.6.2 Vyhláška 230/1998 Z.z. O chove hospodárskych zvierat.......40

2 CIEĽ PRÁCE.....................................................................................................42

3 METODIKA PRÁCE........................................................................................43

3.1 TEORETICKÁ ČASŤ...........................................................................43

3.2 PRAKTICKÁ ČASŤ..............................................................................43

4 VLASTNÁ PRÁCA...........................................................................................45

4.1 INŠTALÁCIA PODLAHOVEJ KRYTINY V STAJNI.....................47

4.2 NEDOSTATKY......................................................................................51

4.3 POSÚDENIE RIZIKA...........................................................................55

4.4 VYHODNOTENIE POZOROVANÍ A MERANÍ.............................57

5 DISKUSIA.........................................................................................................60

ZÁVER...........................................................................................................61

POUŢITÁ LITERATÚRA..............................................................................62

PRÍLOHY......................................................................................................64

10

ÚVOD :

Vnútorné prostredie ustajňovacích objektov má významný vplyv na produkciu

a zdravie zvierat. Charakterizujeme ho rôznymi činiteľmi, z ktorých najdôleţitejšie sú

veľkosť priestoru, jeho usporiadanie a vybavenie, kvalita vzduchu, intenzita

prirodzeného a umelého priestoru, jeho obvodových konštrukcií objektu a podlahové

konštrukcie.

V súčasnej dobe civilizačnými vplyvmi dochádza k narastaniu teploty

a teplotným rozdielom počas roka. Tento trend umocňuje vysušovanie krajiny, a tým aj

ovzdušia. Podlahová konštrukcia spadá do fázy prijímania teploty od spodnej vrstvy

ktorá ovplyvňuje zdravie zvierat.

Ďalším dôleţitým faktorom, ktorý významne ovplyvňuje úţitkovosť zvierat, je

aj spôsob ich ustajnenia. Pre ustajnenie hovädzieho dobytka sa odporúča čo

najjednoduchší systém, ktorý zabezpečí, aby zvieratá dosiahli čo najlepšiu produkciu pri

ich maximálnom moţnom komforte. Musia byť rešpektované predovšetkým priestorové

poţiadavky zvierat s ohľadom na ich prirodzené potreby. Podlahová konštrukcia je

jedným z najdôleţitejších prvkov pre chov dobytka.

Zákon č. 90/1998 Z.z. v znení č. 264/1999 Z.z. preberá všetky podstatné

ustanovenia smernice č. 89/106/EHS. Tento zákon spolu s postupovým preberaním

európskych noriem do sústavy STN vytvoril zákonný podklad na jednotné

posudzovanie stavebných výrobkov. V súlade s touto smernicou by sa stavba mala

navrhnúť a realizovať tak, aby pri rešpektovaní hospodárnosti bola vhodná na

zamýšľané vyuţitie a aby súčasne splnila základné poţiadavky, ktorými sú mechanická

odolnosť a stabilita, poţiarna bezpečnosť ochrana zdravia, ochrana proti hluku,

bezpečnosť pri pouţívaní, ( DAHLSVEEN, T. et al. , 2008 ).

11

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE

1.1 ROZDELENIE PODLAHOVEJ KONŠTRUKCIE

1) podľa pouţitia v jednotlivých druhoch stavieb:

• podlahy v bytových stavbách

• podlahy v občianskych budovách

• podlahy v priemyselných budovách

• podlahy v poľnohospodárskych budovách

2) podľa počtu vrstiev:

• jednovrstvové

• dvojvrstvové

• viacvrstvové

3) Podľa druhu nášľapnej vrstvy:

• drevené podlahy

• Keramické podlahy

• mazaniny, potery, stierky

• podlahové povlaky

• špeciálne podlahy

4) Podľa druhu podkladu:

• na upravený terén

• na zeminu stabilizovanú zhutňovaním

• na valcovaný štrk, štrkopiesok

• na betónovú mazaninu

• na stropnú nosnú konštrukciu

12

1.2 VLASTNOSTI PODLÁH

Moţno ich zatriediť do týchto základných skupín:

- mechanické

- fyzikálne

- chemicko – fyzikálne

- vzhľadové

1.2.1 Mechanické vlastnosti podláh

1. Obrusnosť STN 731324 ovplyvňuje ţivotnosť podlahy a jej hygienické

a vzhľadové vlastnosti. Obrusnosť sa meria viacerými metódami. Skúškou

obrusnosti sa zisťuje úbytok hmotnosti, alebo hrúbky, alebo oboch parametrov

na skúšobnej vzorke. Pevnosť sa posudzuje najmä pre mazaniny a cementové

potery, pri ktorom dôjde k mechanickému porušeniu vzorky. Niekedy je nutné

skúmať odolnosť proti nárazu stanovením rázovej práce potrebnej k porušeniu

vzorky.

2. Odolnosťou proti dynamickému namáhaniu je zisťovaná odolnosť proti vrypu

alebo odolnosťou proti dynamickému prerazeniu. Pruţnosť sa meria odolnosťou

proti porušeniu celistvosti pri namáhaní ohybom.

3. Tvrdosť povrchu – odolnosť povrchu poteru proti vtlačeniu telesa (napr. proti

vtlačeniu oceľovej guličky).

1.2.2 Fyzikálne vlastnosti:

- Hmotnosť zisťujeme výpočtom z objemovej hmotnosti pouţitých materiálov.

- Nepriezvučnosť : Podľa normy STN 730532 meriame v laboratóriách alebo na

stavbe. Meriame index vzduchovej nepriezvučnosti Rw (dB) a index krokovej

nepriezvučnosti Ln,w (dB).

- Elektrická vodivosť : dotykovú plochu nahradzujúcu bosé nohy, zo zinku, medi

alebo

mosadze s priemerom 245 alebo 276 mm poloţíme na podlahu, zaťaţíme 70 kg

a pripojíme na elektrickú sieť.

13

- Vlhkosť : skúškou zisťujeme hmotnosť s presnosťou 0,1 g, potom vzorku

vysušíme do ustálenej hmotnosti pri teplote 105 aţ 110 C. Hmotnostný rozdiel

prepočítame na objemové percento vlhkosti. Vlhkosť moţno zisťovať

karbidovou skúškou, elektrickými vlhkomermi.

- Nasiakavosť : meriame na 5 vzorkách, najmä pri dlaţbách. Vysušená vzorka sa

ponorí do vody + 20 °C, potom vodu mierne zahrievame a nechá sa 4 hodiny vo

vare. Po pomalom ochladení sa dlaţdice vytiahnu a váţia sa s presnosťou na 1 g

(Chmúrny,2003).

1.2.3 Tepelný odpor : je veličina, ktorou sa zabezpečuje poţadovaná tepelná ochrana

stavebných konštrukcií, striech a podláh. Táto ochrana sa v našich aj

zahraničných technických normách posudzuje ako kriteriálna veličina.

Kvantitatívna hodnota (veľkosť) tejto veličiny sa predpisuje v technickej norme

alebo v smernici pre projektovanie. Označuje sa termínom normalizovaná

hodnota termínom normalizovaná hodnota tepelného odporu so symbolom Rn.

Stavebná konštrukcia vyhovuje z hľadiska tepelného odporu, ak vypočítaná

hodnota tepelného odporu je väčšia, nanajvýš sa rovná poţadovanej hodnote Rn

(R>Rn). Keď platí nerovnosť R

14

Podlahová konštrukcia vytvára povrchovú časť horizontálnych konštrukcií alebo

stropov. Zhotovuje sa spravidla ako viacvrstvová konštrukcia, (Horniaková, 1997).

Podlaha a strop vytvárajú jednoliaty konštrukčný prvok, ktorý v stavbe pôsobí naraz a

jednotne. Teda ani pri hodnotení a posudzovaní parametrov podláh a stropov nemoţno

posudzovať jednotlivé časti samostatne. Podlahy spolu so stropom zabezpečujú

vzduchovú nepriezvučnosť, kročajovú nepriezvučnosť, tepelnú izoláciu proti priľahlým

priestorom a minimálnu odnímateľnosť tepla. (Chmúrny, 2003).

Najväčší vplyv na voľbu vrstiev (ich hrúbok a materiálov) majú akusticko-fyzikálne

a tepelno-fyzikálne parametre. Vzhľadom na to, ţe podľa polohy podlahy a stropu v

objekte sa mení ich kvantitatívna hodnota (akusticko-fyzikálne a tepelno-fyzikálne

parametre), delíme podlahové a stropné konštrukcie takto (Adamská, 2009) :

- podlahová a stropná konštrukcia medzi miestnosťami bytu a miestnosťami iných

bytov

- podlahová a stropná konštrukcia medzi miestnosťami bytu a pivničnými

priestormi

- podlahová a stropná konštrukcia bytu na prírodnom teréne

1.2.6 Základné funkčné vrstvy podlahy sú:

- nášľapná vrstva

- roznášacia vrstva

- tepelnoizolačná alebo zvukoizolačná vrstva

- vodoizolačná vrstva

15

Podlahová konštrukcia sa v beţnej praxi nesprávne nazýva nášľapná vrstva. Podlahová

konštrukcia leţí na vodorovnej nosnej konštrukcií pri druhom a vyššom nadzemnom

podlaţí. Zvýšené nároky na konštrukcie podláh vyplývajú z tlaku nárokov na

energetickú hospodárnosť budov. Treba pritom splniť niektoré dôleţité podmienky ako

je zabezpečenie tepelnej pohody, ( na všetkých miestach vnútorných povrchov musí byť

povrchová teplota vyššia ako teplota rosného bodu) zabezpečiť čo najmenšie straty tepla

a spotrebu tepelnej energie na vykurovanie a zabezpečiť poţadovaný tepelný odpor Rn

podlahovej konštrukcie na teréne pre jednotlivé teplotné pásma. Experimentálne

meranie potvrdzujú, ţe priebeh teploty na povrchu podlahy závisí od teploty

vonkajšieho vzduchu, ale aj od prídavnej izolácie podlahy, od prúdenia vzduchu nad

podlahou a pod. Podlahy uloţené na teréne moţno definovať ako konštrukcie uloţené

na hornej ploche podkladu, podkladová vrstva má zabrániť kapilarite, čo spĺňa 100 aţ

200 mm hrubozrnného štrku s priemerom zŕn 70 aţ 80 mm. Nebezpečenstvom je aj

premŕzanie pôdy, výška hladiny podzemnej vody, vlhkosť pôdy a pod. Tepelné mosty

ktoré vznikajú nesprávnym riešením konštrukcie styku podlahy, terénu a obvodovej

konštrukcie, môţeme odstrániť prídavnou izoláciou z vnútornej alebo vonkajšej strany,

respektívne vo vnútri základu (Zajac, 2005).

Roznášacia vrstva podlahovej konštrukcie nad nosnou vrstvou sa navrhuje podľa

poţiadaviek, ktoré sú kladené na konkrétnu podlahu. Skladá sa z kombinácie

nasledovných vrstiev ako sú stierkové a vyrovnávajúce vrstvy, prípadne spádová vrstva

(Puškár, A.et al. 2008)

Tepelnoizolačná vrstva sa uplatňuje, ak horizontálna konštrukcia oddeľuje dva

priestory s rôznou vnútornou teplotou, príp. pri podlahe na teréne. Kladie sa pod

roznášajúcu vrstvu, v podobe tepelnoizolačných dosiek s malou tepelnou vodivosťou.

Zvukovoizolačná vrstva sa kladie pod roznášajúcu vrstvu a má za úlohu tlmiť krokový

zvuk a súčasne prispievať k tlmeniu zvuku, ktorý sa šíri vzduchom. Ich ukončenie pri

priľahlých vertikálnych konštrukciách má byť vyvedené nad úroveň roznášacej vrstvy

podlahy, aby podlaha nadobudla charakter "plávajúcej podlahy".

16

Vodoizolačná vrstva podlahy sa uplatňuje väčšinou pri podlahách na teréne, príp. v

kúpeľniach a WC. Podklad pod vodorovnú izoláciu tvorí podkladový betón s hrúbkou

80 aţ 100 mm uloţený na pôvodnú priepustnú zeminu, alebo na vrstvu štrku s hrúbkou

250 mm, ak je zemina nepriepustná. Na podklad spĺňajúci poţiadavky sa zhotoví

povlaková hydroizolácia podľa druhu aplikovaných pásov a pokynov výrobcu. Izolácia

sa chráni ochrannou vrstvou z cementovanej mazaniny v hrúbke asi 20 mm, alebo sa na

ňu pokladajú vrstvy podlahy. Príklad skladby hydroizolačnej sústavy v podlahe na

teréne je uvedený na obrázku č. 1a keď je zemina priepustná na obrázku č. 1b, keď je

zemina nepriepustná. Najprv sa vytvorí štrkové lôţko, ktoré sa dostatočne zhutní.

Izolácie stavieb bez podzemného podlaţia sa robia spojitou vodorovnou izoláciou

podlahy a stien, na ktoré sa vytiahnu aţ do výšky min. 300 mm nad úroveň terénu. Ak

to nie je moţné, kombinuje sa vodorovná izolácia so zvislou. V zásade ide o vylúčenie

zmáčania zvislej steny nad úrovňou chodníka odstrekujúcou daţďovou vodou alebo

topiacim sa snehom ( Adamská, 2009).

Obr.: 1a, 1b Konštrukčné riešenie spodnej stavby a jej ochrana proti

zemnej vlhkosti podľa Adamskej 2009

17

1 nášľapná vrstva

2 betónová mazanina

3 separačná vrstva

4 tepelná izolácia

5 hydroizolácia

6 vyrovnávajúci poter z cementovej malty

7 podkladový betón

8 štrkové lôţko

9 pôvodná zemina

Styk konštrukcie podlahy a vertikálnej konštrukcie je jedným z podstatných detailov. Po

obvode miestnosti musí byť podlaha od steny oddelená dilatačnou škárou 15 - 20 mm,

vyplnenou pruţným materiálom. Monolitické vrstvy podlahy nesmú objemové zmeny

prenášať do obvodových stien. Dilatačná škára musí byť prekrytá soklovou lištou, ktorá

je pripevnená len k stene (Chmúrny, 2003).

Kaţdá priemyselná podlaha sa skladá v zásade z dvoch častí:

- nosnej vrstvy (väčšinou vystuţenej betónovej dosky), ktorej úlohou je prenášať,

resp. rozdeľovať statické či dynamické zaťaţenia,

- obrusnej vrstvy, ktorá chráni podlahové plochy pred dôsledkami fyzikálneho či

chemického namáhania. Okrem toho musí táto vrstva v kaţdom prípade spĺňať

všetky prevádzkové poţiadavky.

Kaţdá časť má teda svoju presne definovanú funkčnú oblasť. To znamená, ţe

priemyselná podlaha môţe byť kvalitná len vtedy, ak nosná i obrusná vrstva spolu

spĺňajú všetky poţiadavky. V zásade sa vţdy pracuje s rovnakým základným systémom

(monolitickým nosným betónom), napriek tomu sa však priemyselná podlaha vyrába na

mieru (Kurcab, 2008).

http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=634&pr=0.1&wid=363&tstamp=1298481291&pid=977&cd=311311a7e0583596288291b01a25e772&f=1

18

1.3 SPRÁVNY NÁVRH A REALIZÁCIA PRIEMYSELNEJ

PODLAHOVEJ KONŠTRUKCIE

Pri projektovaní alebo realizácii kvalitnej a súčasne hospodárnej priemyselnej podlahy

sa musia zohľadniť najmä dva faktory:

- prevádzkové poţiadavky,

- výber, analýza a príprava vhodného podkladu.

Prevádzkové požiadavky

Dôleţité druhy namáhania a poţiadavky, ktoré sa kladú na priemyselné podlahy:

- mechanické zaťaţenie,

- chemické vplyvy,

- tepelné vplyvy,

- klimatické namáhanie (najmä na vonkajších plochách),

- úprava povrchu,

- štruktúra povrchu,

- bezpečnosť,

- údrţba a ošetrovanie,

- komfort.

javascript:void(0)javascript:void(0)

19

1.3.1 Výber, rozbor a príprava podkladu

Významným faktorom pre výber vhodnej obrusnej vrstvy je druh existujúceho

alebo budúceho podkladu a jeho stav. Kaţdá obrusná vrstva môţe byť totiţ kvalitná len

do tej miery, nakoľko kvalitná je jej nosná vrstva. Ak je nosná vrstva, resp. podklad

nevhodný, nemoţno ho nahradiť ani tou najlepšou a najdrahšou obrusnou vrstvou.

V priemyselnej výstavbe sa pouţívajú najmä tieto nosné vrstvy (podklady) – betón,

cementový poter a poter z tvrdých látok.

Obr.2 Priemyselná podlaha, (Kurcab,2008)

javascript:void(0)

20

- poloha podkladu – vo vnútornom priestore, vystavené poveternostným

vplyvom, na zemi bez izolácie (nebezpečenstvo stúpajúcej vlhkosti, vzniku

tepelných mostov);

- vlastnosti podkladu – vek podkladu (v novostavbe), domová vlhkosť, vlastnosti

povrchu (nasiakavý, drobivý, vysušený), pevnosť v tlaku, odtrhová pevnosť,

tvrdosť povrchu;

- druh znečistenia – prach a cementové mlieko, oleje a mazadlá, kyseliny a lúhy,

farby a plasty, palivá a riedidlá;

- druh poškodenia – trhliny zo zmrašťovania, prelomenia a dutiny, hĺbka drsnosti

a obrusovanie, poškodené škáry, zlomené hrany.

Pri konštrukčnom riešení spodnej stavby je dôleţité poznať priebeh teplôt v podzákladí

ako súčasť vstupných čiastkových okrajových podmienok pre tepelno-technické

výpočty (RUSNÁK, A. et al., 2006)

Keďţe veľká časť povrchových porúch vyplýva z nesprávneho vyhotovenia podkladu,

je dôleţité urobiť jeho rozbor a posúdenie ešte pred nanesením povrchovej vrstvy.

Okrem toho kaţdý dodávateľ zodpovedá nielen za svoju prácu, ale aj za to, ţe práca

vykonaná pred ním spĺňa konkrétne poţiadavky. Ak sa na predchádzajúcej ploche zistili

nedostatky, treba o tom okamţite písomne informovať objednávateľa ( Kurcab, 2008).

http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=634&pr=0.1&wid=363&tstamp=1298481291&pid=977&cd=311311a7e0583596288291b01a25e772&f=1

21

Správny návrh podlahy

Prevádzkov

é

poţiadavky

a vplyvy

Mechanick

é zaťaţenie

Chemické

vplyvy

Tepelné

straty

Bezpečnos

ť

Estetik

a

Komfor

t a

údrţba

Typy

náterov

a vrstiev

Impregnácia / Krycia vrstva / Náter / Povlak / Poter

Pripravený

podklad

Správne pripravený podklad je dôleţitou súčasťou kaţdej podlahy

Príprava

podkladu

Poţiadavky – v závislosti od stravu a miesta pouţitia – Základná vrstva /

Vyrovnávacia vrstva, Oprava

Brokovanie / Leštenie

Podklad /

nosná

vrstva

Cementov

ý poter

Magnezitov

ý poter

Náter

z umelej

ţivice

Liaty

asfalt

Dlaţba

Betón

Tab.: 1 upravené podľa Kurcaba 2008

Odporúča sa takisto vyhodnotiť vysušenie, vlhkosť, tvrdosť povrchu, trhliny a dutiny,

znečistenie. Rovnako dôleţité je stanovenie drsnosti, teploty, vlhkosti vzduchu

a rosného bodu. Príprava povrchu je dôleţitým krokom pred nanesením krycej vrstvy,

ktorá zabezpečí funkčnosť priemyselnej podlahy. Odborné ošetrenie výrazne zlepší jej

odtrhovú pevnosť. Podklad sa najprv vyčistí aţ po zdravé jadro. V závislosti od hĺbky

drsnosti sa povrch ešte vyrovná, jeho profil sa opraví alebo vyplní. V oblasti

priemyselných podláh sa na finálnu úpravu pouţíva najmä bezprašné vysokotlakové

abrazívne čistenie vodou pod tlakom asi 160 000 000 Pa. Nečistota odstránená prúdom

vody sa odsáva (spolu s vodou) a vo vhodnej recyklačnej jednotke sa znovu separuje.

javascript:void(0)

22

Pri výrobkoch z tekutých ţivíc moţno hovoriť o podlahových systémoch. V závislosti

od špecifickej oblasti pouţitia, napr. v dielňach, skladoch chemikálií alebo

v polovodičovom priemysle, sa pouţívajú špeciálne, vzájomne zosúladené a vyskúšané

výrobky – od náhrady betónu aţ po zapečatenie, či uţ má podlaha odolávať

chemikáliám, alebo má preklenúť trhliny. Kaţdý systém má v konkrétnej oblasti

pouţitia svoju špecifickú funkciu. Všetky ovplyvňujúce faktory musia byť spojené do

jedného celkového systému. Kaţdý z faktorov si však vyţaduje starostlivé zváţenie

z hľadiska vhodnej obrusnej vrstvy v špeciálnej oblasti pouţitia, v súvislosti

s vyskúšaným a pripraveným podkladom (Kurcab, 2008).

Obr.: 3 Teplotné zaťaženie podlahovej

krytiny v dôsledku čistenia horúcou parou

(teplotný šok) (Kurcab, 2008).

Obr.: 4 Aplikácia priemyselného

podlahového povlaku na báze

epoxidových živíc (Kurcab, 2008).

javascript:void(0)javascript:void(0)

23

1.4 PODLAHY USTAJŇOVACÍCH PRIESTOROV

Podlahami ustajňovacích priestorov rozumieme celistvé plochy komunikácie.

1.4.1 Rozdelenie podláh :

Podľa účelu podlahy : - box

- leţisko

- chodby

- ostatné plochy

Podľa druhu nášľapnej vrstvy:

- mazaniny a potery

- matrace

- podstielky

- rošty

- dlaţba

Podľa tepelno – izolačných vlastností:

- zateplené

- nezateplené

Podľa sklonu:

- vodorovné

- spádové

24

1.4.2 Technika prostredia pre chov zvierat v podmienkach SR a jej ďalšie smerovanie

Optimalizácia mikroklímy v modernom chove hospodárskych zvierat ma viacero

aspektov. Významnými faktormi ktoré nie vţdy sú docenené sú i mikroklimatické

podmienky chovu zvierat. Vo výrazne diferencovanom vonkajšom prostredí je celý rad

vplyvov ktoré menia svoje funkčné závislosti odvodené od priebehu klimatickej a

sezónnej periodicity. Vlastná tvorba, optimalizácia celého procesu je potom v zásade

podmienená a odvodená z poţiadavky modifikovať vonkajšie klimatické pomery

v celok rozsahu, podľa poţiadaviek pre jednotlivé druhy a kategórie zvierat, na ich

fyziologicko-produkčné parametre (Šotník, 2004).

V súčasnosti k problematike technologicko-stavebného zabezpečenia optimálnej

mikroklímy sú na programe dňa i otázky spojenie so zabezpečením welfare v chove

zvierat a otázky spojené s ochranou prostredia ako dôsledok chovu zvierat. Jeho

intenzifikácia je spojená so zvýšenou záťaţou na jednotku plochy. Aj keď v uvedenej

oblasti sa u nás pomery výrazne zmenili ako dôsledok zníţenia stavov základných

druhov HZ vo veľkovýrobe, i celkovo niţších početných stavov v rámci SR (Šotník,

2004).

Priemyselné podlahy sú ucelené systémy koncipované pre konkrétne prevádzkové alebo

špecifické poţiadavky objektu. Rovnaký význam ako prevádzkové poţiadavky má aj

výber, resp. dôkladné preskúšanie a príprava podkladu. Tu treba zohľadniť početné

faktory, pretoţe betón alebo cementový poter sa v jednotlivých objektoch líšia.

Nasiakavosť, znečistenie, vytvrdzovanie – to sú iba niektoré z vlastností, ktoré sa pri

aplikácií musia brať do úvahy. Aj podklady, ako napr. potery z anhydrtitu, magnezitu,

liateho asfaltu či drevené, resp. oceľové plochy, môţu mať kryciu vrstvu z epoxidových

ţivíc. Preto sa odporúča podklad preskúšať a jeho povrch starostlivo pripraviť (Kurcab,

2008)

Vonkajšia klíma rozhoduje v zásade o podmienkach efektívnej tvorby maštaľnej

mikroklímy, resp. o podmienkach jej modifikácie, ako rozhodujúceho ekonomického

kritéria. Vysoká podmienenosť celého procesu je daná i klimatickým pásmom.

Nachádzame sa v oblasti s kontinentálnou klímou, s veľkými výkyvmi teplôt vzduchu v

25

porovnaní letného a zimného funkčného obdobia - sezóny. Celkový rozdiel je aţ 50÷60

K ak berieme ako hraničné teploty od -25 °C do 30°C aţ +35°C. Stále preto platí

zásada, ţe o kvalite mikroklímy v prvom rade rozhoduje vlastná stavba (Šotník, 2004).

Význam konštrukcie objektu

Základným a prvotným prostriedkom na úpravu maštaľného prostredia je konštrukcia

samotného objektu pre zvieratá, pouţitá skladba materiálov a dimenzie konštrukčných

prvkov, ich tepelné a izolačné vlastnosti. Z hľadiska prevádzkového optima sú vhodné

objekty s vyváţenou tepelnou bilanciou v zimnom období, čím je zabezpečená i stabilita

parametrov vnútorného prostredia v letnom a prechodných obdobiach (Šotník, 2004).

Úţitkové podlahy v priemysle nie sú len stavebné plochy, ako napr. stropy alebo steny.

Sú to systémy, ktoré sú okrem statického zaťaţenia namáhané aj výrobnými procesmi.

Okrem toho musia priemyselné podlahy spĺňať rad prevádzkových poţiadaviek, ako

napr. protišmykovú bezpečnosť, preklenovanie trhlín, poţiarnu bezpečnosť, schopnosť

odvádzania elektrického náboja, estetický vzhľad, jednoduchú údrţbu a ošetrovanie a

dlhú ţivotnosť aby sa zabezpečila ich funkčnosť (Kurcab, 2008).

1.4.3 Význam stavby a jej vlastností na výslednú tvorbu mikroklímy

Rozhodujúcou a v moderných stavbách nie vţdy docenenou je tepelná akumulácia

konštrukčnej sústavy, z nej sa odvíjajú nároky na kompenzáciu-modifikáciu vonkajších

mikroklimatických prvkov a ich časový priebeh resp. ich posun vo vnútornom priebehu

samostatne v zimnom a v letnom funkčnom období a ich vzájomnej väzby.

V moderných objektoch pre humánne účely sa tým buď zvyšujú prevádzkové náklady

ak chceme dodrţať optimálne parametre, alebo je stavba z uvedeného pohľadu

hodnotená ako nezdravá, resp. s nemoţnosťou zabezpečenia optimálnych

mikroklimatických kritérií /pre všetkých/. V poľnohospodárskych budovách, resp. i

iných výrobných objektoch sa potom problémy kumulujú z pohľadu optimálnych

pracovných podmienok, resp. nie sú dodrţané poţadované technologické kritéria na

prostredie, resp. fyziologicko-produkčné aspekty chovu zvierat, ktoré majú rovnako

26

veľký ekonomický dopad na plusy resp. i mínusy. Uvedený rozpor sa môţe prejaviť i

v potravinárskych objektoch s predpísanými vnútornými mikroklimatickými

parametrami pri ich nedostatočnej úprave (Šotník, 2004).

V modernom chove zvierat so zámerom šetrenia investičných prostriedkov sú však

zámerne vyuţívané stavby jednak tepelne neizolované, resp. i otvorené objekty.

K uvedenému špecifickému zameraniu sa musí zákonite prispôsobiť i vybavenosť takto

riešených objektov so špeciálne riešenými, izolovanými napájacími a vetracími

systémami, ich regulačnými prvkami. Zásada optimalizácie prevádzky takýchto

objektov je v zime regulovaná prevádzka, ale nie s ich maximálnym uzatvorením -

”utesnením”. Naproti tomu v lete s maximálne moţným otvorením, avšak pri zamedzení

vzniku prievanu, ktorý je rovnako i v chove zvierat neţiaduci a škodlivý.

Základné zdôvodnenie procesu modifikácie

1.4.4 Funkcia stavby a technických prostriedkov v chove zvierat

V sledovanom funkčnom období je cielený priebeh základom pre kontrolu

mikroklimatických parametrov a výsledky porovnávacích testov s ich predpokladaným

definičným rozsahom. Hlavne sa jedná o nasledovné parametrické vyjadrenie teplotno-

vlhkostného reţimu. Stanovenie prípustných odchýliek v danom stavebnom a

technologickom riešení a moţnosti prípustnej tolerancie voči fyziologickým

poţiadavkám organizmov. Tieto by nemali na ne pôsobiť negatívne jednak voči

stanoveným normatívom pre zachovanie komfortných kritérií a tým zabezpečenie

poţadovaného produkčného potenciálu vhodnými, fyziologický prípustnými

parametrami. Pochopiteľne by nemali vznikať stavy vnútorného mikroklimatického

prostredia, ktoré spôsobia ujmu na zdravotnom stave resp. majú taký priebeh, ţe

spôsobia aţ situácie spôsobujúce úhyn chovaných mladých zvierat, resp i zvierat

zaradených v produkčných chovoch. Tu sú spravidla menšie nároky na presný priebeh

tepelno-vlhkostného reţimu Avšak tolerancia organizmov má svoje špecifické medze a

27

kritéria nie je moţno jednoducho bagatelizovať ako v dolnej tak i hornej kritickej

teplote.

Optimálne je ak stavebné a technologické riešenie, prevádzkový reţim modifikačnými

funkčnými zariadeniami zabezpečí sezónne optimálne a celoročne vyrovnaný priebeh

vnútorných parametrov v oblasti termo -neutrálnej zóny. (Šotník, 2004).

V súčasnosti sa často vyuţívajú i riešenia bez dosiahnutia optimálneho reţimu, ktorý

ešte umoţní prevádzku i v podmienkach fyziologickej tolerancie organizmov v danom

prostredí a technologickú funkčnosť systému pri jeho novo prevádzkovaných

technológiách s parametrami prostredia mimo rámec optima, ale s efektívnym

produkčným potenciálom. Ako príklad sú tepelne neizolované stavby, resp.

modernizácia klasických i tepelne izolovaných stavieb a ich prevádzkové vyuţitie

v reţime otvorených stavieb s ohľadom na moţnú technologickú prestavbu a vylepšené

technológie prevádzky. A to mechanizácie základných postupov s maximálnym

vylúčením manuálnej obsluhy v rámci celého chovateľského zámeru a výroby

v porovnaní s klasickými objektmi a ich nedokonalej resp. nízkej úrovne technologickej

vybavenosti (Šotník, 2004).

Základné opatrenia platné pre účelové stavby

Jedná sa o tie typy stavieb, ktoré je potrebné stavebno-technicky zabezpečiť pri

tepelnom deficite. V zásade sa má riešiť zlepšenie tepelnej bilancie, alebo deficit vykryť

prídavným vykurovaním, respektívne prevádzkovým vyuţitím zariadení na spätné

získavanie tepla. Straty tepla treba definovať jednak ako základné - prestupom tepla

konštrukčnými prvkami a tepelné straty vetraním a výmenou vzduchu. Tieto dominujú

pri zvýšených kritériách na teplotnú pohodu v odchove a pri ich vysokom zaťaţení,

biologickej záťaţi. Nasledujúca súvaha je buď ”prebytok tepla” stanovený z tepelnej

produkcie, spravidla je to deficit tepla, ktorý treba eliminovať (Šotník, 2004).

28

1.4.5 Podlahy v ustajňovacích objektoch

Podlahy ustajňovacieho objektu predstavujú veľmi dôleţitú konštrukčnú časť

ustajňovacích objektov, ktorú zvieratá neopúšťajú pri svojich pohybových aktivitách a

leţaní v bezprostrednom telesnom kontakte. Ako významná časť obalového plášťa

podlahy ovplyvňujú tvorbu ţivotného prostredia, od ktorého je vo veľkej miere závislá i

celková úţitkovosť ustajnených zvierat. Je preto nevyhnutné, aby sa ich navrhovaniu

venovala patričná pozornosť zo stavebno-technického, zootechnického aj

ekonomického hľadiska. Podlahy patria k najviac namáhaným konštrukciám objektu,

ich ţivotnosť je obmedzená a v určitých intervaloch ich treba opraviť alebo úplne

vymeniť. Správny návrh a kvalitné vyhotovenie podlahovej konštrukcie podstatne

ovplyvňuje hygienu prostredia, bezpečnosť a zdravotný stav zvierat. Významnú úlohu

pre pohodlie zvierat v modernom ustajnení zohráva najmä stavebno-konštrukčné

riešenie. Zvieratá pri odpočinku dávajú prednosť mäkkému a suchému lôţku. Samotný

konštrukčný návrh podlahy musí vyhovieť aktuálnym hygienickým a

tepelnotechnickým poţiadavkám. Konštrukčné riešenia podláh v ustajňovacích

priestoroch sa líšia svojou skladbou, geometriou tvaru i povrchovou úpravou, pretoţe

priamo súvisia s konkrétnou technológiou chovu. Podlahové konštrukcie by mali

všetkými svojimi parametrami zabezpečiť dodrţiavanie platných technických a

technologických predpisov a súčasne zabezpečovať podmienky komfortného ustajnenia

a welfare zvierat (Hurta, 2009).

29

1.4.6 Podlahy pre poľnohospodárske objekty

Objekty pre poľnohospodársku výrobu predstavujú nespočetné mnoţstvo

prevádzok, a teda aj poţiadaviek na podlahy. Prístrešky pre poľnohospodársku techniku,

opravárenské dielne, garáţe a pod. sa svojím charakterom pribliţujú priemyselným

prevádzkam.

Úplne iná je prevádzka v chovoch dobytka alebo hydiny. Podlahové konštrukcie

musia byť trvácne, odolné proti obrusu a mechanickému poškodeniu. Preliačiny

v chodbách, alebo prepadnuté miesta podlahy sú zhromaţdiskami nečistôt, a teda sú

potenciálnymi nosičmi infekcií a nákaz ustajneného dobytka. Podlahy musia byť

v miestach, kde sa zhromaţďujú výkaly, vţdy vyspádované a nemali by byť stupňovité,

aby nedošlo k poraneniu dobytka. Odvádzacie struţky a kalištia musia byť v miestach

prechodov prekryté protišmykovou úpravou.

V stajniach sa poţaduje teplá podlaha, nenasiakavá, v stykových škárach

upravená tak, aby boli vodotesné. Povrch pevných podláh musí byť z maštaľných

dlaţdíc, alebo upravený ryhovaním, poprípadne pokryté protišmykovými gumovými

rohoţami. Podlahy si vyţadujú vysoko kvalitné podkladové vrstvy, aby sa zamedzilo

prenikaniu hlodavcov do objektu ustajnenia (ZAJAC, A. et al. .2006).

1.4.7 Podlaha boxu

Podstielané leţiskové boxy môţu byť vyvýšené s rovnou podlahou alebo prehĺbené so

stelivovým prahom. Podlaha boxu by mala byť 0,2 m vyššie, ako je podlaha pohybovej

chodby za boxom.

Vyvýšenie by nemalo byť väčšie ako 0,3 m, nieţe by to kravy nedokázali prekonať, ale

starším kravám by sa mohli o hranu boxu udierať vemená, čo by mohlo viesť k

problémom. Toto zvýšenie je potrebné preto, aby sa do nich nedostával hnoj počas

vyhrňovania.

V prednej časti boxu, v priestore pre drţanie hlavy pri leţaní a na manipuláciu pri

líhaní a vstávaní, sa robí hrudná doska. Spolu s kohútikovou zábranou vymedzuje

kravám dĺţku boxu pre leţanie. Výška hrudnej dosky musí kravám umoţniť drţať hlavu

pri leţaní nad ňou. Maximálna výška hrudnej dosky od podlahy boxu nesmie byť vyššia

30

ako 0,3 m, postačuje však výška 0,1 m. V prípade, ţe sa hrudná doska robí betónová,

kotvia sa v nej bočné zábrany boxov (obr. 5).

Kravy uprednostňujú mäkkú, nešmykľavú podlahu s dobrými izolačnými

vlastnosťami. Všetky tieto poţiadavky splňuje podstielanie. V našich podmienkach sa

najviac vyuţíva slama. Môţe sa však pouţiť aj iný podstielací materiál. Hrúbka

slamnatého lôţka by mala byť minimálne 0,15 m, aby vytvárala dobre formovateľné

lôţko s dobrou izoláciou. Pre tento účel najlepšie vyhovujú boxy s prehĺbenou podlahou

(obr. 6). Do zadnej časti boxu sa robí stelivový prah, ktorý s hrudnou doskou vytvára

prehĺbený priestor pre slamnaté lôţko. Výška stelivového prahu má byť na úrovni

podlahy boxu, teda vo výške 0,2 m od podlahy pohybovej chodby. Stelivový prah na

vrchu by nemal byť širší ako 0,1 m. Betónový stelivový prah je vo forme lichobeţníka

so základňou 0,2 m (obr. 5). Stelivový prah bráni vyhrňovaniu podstielky z boxu, takţe

nie je treba do neho podstielať veľké mnoţstvo. V kaţdom prípade je treba podstielať

toľko slamy, aby bola podlaha podstielky zarovno so stelivovým prahom (2 kg na kus a

deň). V opačnom prípade sa z neho vyhrnie podstielka a v boxe vznikne vanička, do

ktorej si kravy neradi líhajú. Boxy je najlepšie podstielať 2-krát denne, vţdy po vyhrnutí

hnoja z chodieb. Často krát sa uplatňuje podstielanie 1-krát denne vyššou dávkou

podstielky, s vyhŕňaním 2-krát denne. V takomto prípade sa po podstlatí vyhrnie z boxu

prebytok podstielky a produkuje sa pri prvom vyhŕňaní hnoj s veľkým mnoţstvom

slamy, pri druhom vyhŕňaní sa uţ do chodieb slama z boxov nevynáša a produkuje sa

tekutý hnoj bez slamy. Ako podstielka do prehĺbených leţiskových boxov sa poţívajú aj

piliny alebo piesok. Aby sa udrţala táto podstielka v boxe, neposúvala sa a nevynášala

sa do pohybových chodieb, môţu sa do prehĺbenej časti boxu ukladať celé alebo

rozrezané pneumatiky, ktoré udrţujú rozloţenie podstielky v boxe (obr. 6). Výška

pneumatík musí byť o niečo menšia ako hrúbka podstielky. Vtedy je moţné vyuţívať v

maštali technologické systémy pre produkciu hnojovice. Pri takomto systéme produkcie

hnojovice sú najslabším článkom technologického systému čerpadlá na hnojovicu.

Piesok, ktorý sa dostáva z boxov do hnojovice, derie čerpací mechanizmus a jeho

ţivotnosť je veľmi krátka. Pri pilinách zase čerpací mechanizmus poškodzujú zbytky

dreva po spracovaní. Slama a piliny sú organické materiály. Keď sú podstlaté v boxe, na

ich konci sa do nich dostávajú výkaly a moč s mnoţstvom baktérií, ktoré sa v

priaznivých podmienkach rýchlo mnoţia. Vzniká potom nebezpečie infekcie vemena,

keď si kravy v boxe ľahnú. Piesok, ako anorganický materiál, sa v zahraničí pre

podstielanie osvedčil. V poslednom období sa začali ako anorganický materiál namiesto

31

podstielky vyuţívať matrace, plnené alebo gumové. Plnené matrace sú bývajú 80-100

mm potiahnuté nepremokavým obalom, plnené gumovou drvinou (obr. 7). Matrac je

tvorený z prešitých, plnených pásov, ktoré zabezpečujú, ţe drvina sa v matraci

neposúva (obr.8). Upevňuje sa na podlahu vyvýšeného boxu. Na matrac sa pridáva malé

mnoţstvo vápenca alebo mletej slamy, aby sa jeho povrch udrţal v suchom stave a bol

nešmykľavý. Môţe sa však prevádzkovať aj bez tohto prídavku (Brestenský, 2005).

V poslednej dobe sa do prehĺbených leţiskových boxov ako podstielka začala

vyuţívať odseparovaná hnojovica (obr. 9). Presušená hnojovica s obsahom sušiny

vyšším ako 30 % je vhodným materiálom na podstielanie. Tento materiál sa pred

podstielaním môţe miešať s mletým vápencom v pomere 3:1. Vápenec zvyšuje obsah

sušiny v kale a dezinfikuje ho. Po naplnení boxov po úroveň stelivového prahu sa

podstiela 0,5-0,8 kg na kus a deň. Pri tomto spôsobe podstielania sa aplikuje systém

odstraňovanie hnoja na hnojovicu. Časť podstielky do boxov sa vţdy z nich vyhrnie do

chodieb a zahusťuje hnojovicu. Aby sa zabránilo upchatiu kanálov na odvod hnojovice

z maštale, je potrebné na ich začiatok priviesť odseparovanú tekutú časť hnojovice

(fugát), ktorou sa kanál podľa potreby prepláchne. Zriedka sa vyuţívajú aj podstielané

boxy s rovnou podlahou. V týchto boxoch nič nebráni vyhrňovaniu podstielky z boxu

do pohybových chodieb pri migrácii kráv, preto je do nich treba podstielať väčšie

mnoţstvo podstielky. V takýchto prípadoch sa odporúča podstielať 4 kg slamy na kus a

deň v dvoch dávkach (ráno a večer). V pohybových chodbách sa produkuje slamený

hnoj, s ktorým sa dobre manipuluje (Brestenský, 2005).

32

Obr.5: Prehĺbené podstielané ležiskové boxy, (Brestenský, 2005)

Obr. 6 Presúvanie piesku v prehĺbenom ležiskovom boxe bránia pneumatiky,

(Brestenský, 2005)

33

Obr. 7: Ležiskové boxy s plnenými matracmi, (Brestenský,2005)

Obr. 8: Plnené pásy s prekrývacou plachtou plnených matracov, (Brestenský, 2005)

34

Obr. 9: Podstielanie separovaným kalom, (Brestenský, 2005)

35

1.5 KONŠTRUKČNÉ RIEŠENIEPODLÁH V USTAJŇOVACÍCH

OBJEKTOCH PRE HOVADZÍ DOBYTOK

Voľné ustajnenie sa vyuţíva v dnešnej dobe na chov dojníc najčastejšie. Pohodlie

a komfort im zabezpečujú leţiskové boxy. Dva typy 1 vyvýšené boxy

2 prehĺbené boxy

1.5.1 Vyvýšený ležiskový box (obr. 10)

Horná úroveň podlahy je o 200 mm vyššia ako niveleta hnojnej chodby. Výška

vychádza zo schopnosti zvieraťa prekročiť danú prekáţku z hnojnej chodby do leţiska.

Obr. 10 Vyvýšený ležiskový box s rovnou podlahou

36

Podlaha v leţiskovom boxe je väčšinou 2 – 4%. Hrudná doska sa nachádza v prednej

časti pod sklonom 45 – 60°. Dĺţka leţiskovej časti je minimálne 1850 mm od zadnej

hrany boxu. U menších zvierat je moţné zmeniť dĺţku na 1800 mm. Ak je podstielaná

aj pohybová chodba, tak dochádza k zníţeniu znečisťovania.

Obr. 11 Vyvýšený ležiskový box s plneným matracom

37

Prehĺbené boxy (obr. 12) sú pouţívaným typom najmä kvôli konštrukcií stelivového

prahu. ktorý zabraňuje vyhŕňaniu podstielky z boxu. Hrúbka prehĺbenej časti by mala

byť od 150 – 200 mm. Pre dokonalé vyuţitie boxov je ich správne navrhnutie rozmerov

podľa telesného rámca zvierat. Musia byť riešené tak, aby zabezpečovali maximálnu

pohodu pri leţaní. Pri zlom navrhnutí boxov si zvieratá hľadajú inú alternatívu na

leţanie a to napríklad v hnojnej chodbe. A v takom prípade sa kravy nadmerne

znečisťujú.

Obr. 12 Prehĺbený ležiskový box podstielaný

38

Konštrukcia boxov podlieha neustálym inováciám. Príklad navrhovaných parametrov

dĺţky, šírky boxu a umiestnenia kohútikovej zábrany uvádza Graf 1.....

0

500

1000

1500

2000

2500

3000

500 600 700 800

Hmotnosť zvierat m, kg

Par

ame

tre

bo

xu, m

m

Celková dĺžka boxuvrátane priestoru prepohyb hlavy

Dĺžka boxu od zadnéhoprahu po hrudnú dosku

Šírka boxu

Výška kohútikovejzábrany

Graf 1. Odporučené parametre ležiskových boxov

39

1.6 LEGISLATÍVA

1.6.1 Vyhláška 532/2002 Z.z (stav k 2008-01-25)

Podľa zákona 532/2002 Z.z (stav k 2008-01-25) 32 musí podlaha spolu so stropom

mať účel miestnosti v poţadovanom rozsahu statické parametre, odolnosť proti nárazu

a trvalej deformácií, krokovú nepriezvučnosť tepelnoizolačnú schopnosť,

odnímateľnosť tepla podľa účelu miestnosti, svetelnotechnické parametre a tieţ aj

vyhovujúce materiálové vlastnosti stanovené STN. Povrchové úpravy stavebnej

konštrukcie musia mať poţiadavky poţiarnej bezpečnosti. Podlahy vo verejnej budove

musia mať protišmykovú úpravu povrchu so súčiniteľom šmykového trenia podľa STN.

Podlahy spádované a podlahy s mokrým procesom musia byť vodotesné

s protišmykovou úpravou. Inštalácia uloţená v podlahe nesmie narušiť vlastnosti

podlahy.

Podľa 53 poľnohospodárska budova a sklad, stajňa a maštaľ musia spĺňať hygienické

a veterinárne poţiadavky, poţiadavky poţiarnej bezpečnosti, bezpečnosti práce

a technických zariadení a poţiadavky na energetickú úspornosť. Pri stavbe na chov

hospodárskych zvierat sa musia určiť ochranné pásma, poţadovaný stav vnútorného

prostredia sa určí podľa tepelnotechnických vlastností konštrukcie na základe tepelnej

bilancie stavby zahŕňajúce biologickú produkciu tepla, vodných pár a plynov. Ďalej sa

musí určiť stav vnútorného prostredia, kde sa zvieratá musia chrániť pred priamym

pôsobením vetra, zráţok slnečného ţiarenia, musí sa zaistiť zdravotná neškodnosť

povrchu kaţdej stavebnej konštrukcie a technologického zariadenia, s ktorými

prichádzajú zvieratá do styku. Pre stavbu pre väčší počet hospodárskych zvierat sa musí

vybudovať oplotenie a systém filtrov proti vneseniu nákazy, zaistiť náhradný zdroj

energie, ak ide o stavbu pre hydinu, prasce a dojnice.

40

1.6.2 Vyhláška 230/1998 Z.z. O chove hospodárskych zvierat

Vyhláška 230/1998 Z.z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o chove

hospodárskych zvierat a o usmrcovaní jatočných zvierat národnej rady slovenskej

republiky č. 115/1995 Z.Z. o ochrane zvierat, ustanovuje podľa druhej časti o chove

hospodárskych zvierat a prvej hlave hovädzí dobytok § 4 dennú kontrolu, pri ktorej sa

sledujú pohyby a postoj hovädzieho dobytka, príjem krmiva a preţúvanie, stav výkalov,

srsti, koţe, očí, uší, chvosta, končatín a paznechtov. Podľa §5 ustajňovacie priestory na

chov hovädzieho dobytka sa zhotovujú a udrţiavajú tak, aby zabezpečovali hygienické

podmienky chovu a obmedzovali moţnosť poranenia zvierat. Ustajnenie hovädzieho

dobytka musí umoţniť zvieratám dostatočnú voľnosť pohybu a odpočinok. Prostriedky

na viazanie (napríklad reťaze a popruhy) nesmú spôsobiť zvieraťu zranenie a nesmú ho

obmedzovať vo vykonávaní základných biologických potrieb. Podlaha ustajňovacieho

priestoru nesmie byť šmykľavá a musí umoţňovať odvod vody a odstraňovanie výkalov

a moču. Rošty alebo iné perforované podlahy musia zodpovedať hmotnosti zvierat

a veľkosti nášľapnej plochy ich paznechtov. Rošty musia byť pevne zabudované a

poloţené rovno.

Podľa §6 maštale s voľným ustajnením hovädzieho dobytka musia mať fixačnú

uličku, pútaciu zábranu alebo iné funkčné zariadenie s rýchlym ovládaním, aby sa dalo

manipulovať so zvieratami, ktoré sa podrobujú ošetreniu, vyšetreniu alebo testu.

Maštale musia mať oddelený ustajňovací priestor na ošetrovanie a liečenie chorých

alebo poranených zvierat. Automatizované systémy podávania krmiva riadené

počítačom majú poskytovať chovateľovi dostatok informácií o mnoţstve a kvalite

skonzumovaného krmiva. Podstielané ustajňovacie priestory musia mať trvalo dostatok

suchej podstielky, ktorú treba denne dopĺňať.

§9 sa nachádzajú podmienky starostlivosti o kravy a jalovice kde dojnice sa

spravidla ustajňujú v leţiskových boxoch, kŕmnoleţiskových boxoch, v kotercoch

a v stojiskách s priväzovaním. Musia mať počas celého roka moţnosť výbehu. Rozmery

leţiskového boxu musia zodpovedať telesným rozmerom dojníc. Leţiskové boxy nesmú

umoţňovať zvieratám otáčať sa v nich, vchádzať do nich opačne alebo vchádzať do

nich dvom zvieratám naraz. Stojiskami s priväzovaním sú dlhé stojisko, v ktorom

priestor na leţanie a na pohyb hlavy pri líhaní je súčasťou stojiska a kŕmny ţľab

s poţľabnicou je najviac 500 aţ 600 mm nad úrovňou stojiska, stredne dlhé stojisko,

v ktorom časť priestoru na pohyb hlavy je nad ţľabom a výška poţľabnice je najviac

41

300 mm, krátke stojisko, v ktorom na strane stojiska je iba priestor na leţanie a priestor

na pohyb hlavy je v priestore na kŕmenie, na kŕmenie sa pouţíva prejazdný kŕmny stôl

s poţľabnicou z mäkkého ohybného materiálu a poţľabnica je najviac 300 mm nad

úrovňou stojiska. Pri voľnom ustajnení s kŕmnoleţiskovými boxami platia rovnaké

podmienky kŕmenia. Voľné kotercové ustajnenie sa skladá z leţiska a z kŕmniska, ktoré

majú rozmery podľa telesného rámca zvierat. Ak je súčasťou koterca aj pohybový

priestor, jeho plocha môţe byť menšia aţ o 20 %. Pri voľnom kotercovom ustajnení

nesmie počet zvierat prevyšovať počet miest na leţanie a kŕmenie. Dĺţka stojiska

a leţiska musí umoţniť zvieraťu pohodlne stáť a leţať. Leţiskové a kŕmnoleţiskové

boxy a stojiská s priväzovaním im musia umoţňovať prirodzené pohyby pri vstávaní

a líhaní. Dojnice a jalovice sa nesmú ustajniť na celoroštovej podlahe. Miesto na leţanie

má mať plnú podlahu pokrytú slamou alebo iným vhodným materiálom na podstielanie.

Pri ustajnení v stojisku s priväzovaním sa na usmerňovanie zvierat nesmú pouţívať

ostré alebo zahrotené nástroje, ani elektrické zariadenia. Pouţívať usmerňovač pohybu

okrem elektrických ohradníkov pri pasení je neprípustné. Dlhodobo uväzovať kravám

chvost je neprípustné. Výnimku môţu povoliť veterinárny lekár. Na dojenie moţno

pouţiť len také postupy a zariadenia, ktoré nespôsobia poranenie vemena. Pri dennej

kontrole sa skontroluje aj stav vemena a pohlavných orgánov. Plocha individuálneho

boxu má mať najmenej 20 m2 na jednu dojnicu. Ak sa spolu telí viac zvierat v jednom

koterci, leţiskomá mať najmenej 10 m2 na jednu dojnicu. Šírka koterca je najmenej

štyri metre.

42

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce bolo

- Hodnotiť vplyv stavebno-konštrukčných riešení

podlahových konštrukcií v ustajňovacích objektoch pre

dojnice na kvalitu a bezpečnosť chovného prostredia na

základe poznania súčasných technických poznatkov

a aktuálnej legislatívy

43

3 METODIKA PRÁCE

Na základe cieľa práce bola vypracovaná metodika práce, ktorá pozostáva z teoretickej

a praktickej časti :

1.3.1 Teoretická časť

- Získavanie informácií o súčasnom stave vo vybraných poľnohospodárskych

objektoch v obci Oponice, základné informácie o podlahových konštrukciách,

- Získanie informácií o podlahových nášľapných vrstvách

- Spracovanie prehľadu o konštrukčných riešení podláh,

1.3.2 Praktická časť

Miesto pozorovania: Vysokoškolský poľnohospodárky podnik – farma dojníc Oponice.

Sledované objekty: Ustajňovacie objekty dojníc č. 1 a č. 2.

Pracovné pomôcky: Digitálny fotoaparát, stopky, zápisník, formuláre a pero.

Pracovný postup:

- Počas štyroch prípravných pozorovaní bol robený všeobecný prieskum udalostí

v identických ustajňovacích objektoch, zistené ich konštrukčné riešenia

a selektované odlišnosti vo finálnom vyhotovení podlahových konštrukcií.

- Spôsob ďalších pozorovaní v objekte č. 1 bol zrkadlovo zopakovaný následne

v objekte č. 2 s pravidelným striedaním dopoludnia a popoludní.

- Pozorovanie vţdy začínalo počas dojenia, kedy boli zvieratá premiestňované zo

svojej sekcie do dojárne a následne z dojárne do maštale. Počas tzv. „naháňania

zvierat“ boli sledované všetky incidenty spojené so zvládaním rôznych typov

povrchov, nútenému pohybu v ţiadanom smere a tesnej prítomnosti ostatných

zvierat v preháňacej uličke.

- Dopoludňajšie a popoludňajšie pozorovacie pozorovania zvierat v beţnom

reţime vo vlastnom ustajňovacom priestore boli uskutočnené vţdy 1 hodinu po

skončení dojenia (v tomto čase bolo vysledovaných najviac pohybových zmien

44

súvisiacich s kŕmením, pohybom zvierat medzi kŕmiskom, napájacími miestami,

odpočinkovým priestorom, so zalíhaním zvierat do boxov a ich opúšťaním).

- Merania sa uskutočňovali vţdy tým istým pozorovateľom v tom istom šedom

oblečení so zhodným spôsobom zápisu z rovnakého pozorovacieho miesta bez

rušenia dojníc.

- Správanie pri napájacích ţľaboch bolo popisované súčasne s udalosťami

v priebehu sledovania celej skupiny pri kŕmení, pohybe a zalíhaní

- Vysledované riziká boli spoločne vyhodnotené s následnou interpretáciou pre

chovateľa.

45

4 VLASTNÁ PRÁCA

Prostredie zvierat pri chove sa začalo človekom cieľavedome tvoriť pri domestikovaní

zvierat. Človek zabezpečoval veľa prirodzených potrieb ako je potrava, voda, ochrana

pred nepriazňou počasia ako aj bezpečnosti podlahových konštrukcií, pričom sa dbalo

na zlepšenie niektorých vlastností, ako je produkcia a plodnosť zvierat. Bezpečnosť

v súčasnej dobe pre voľne ţijúce zvieratá je dôleţitá z hľadiska úrazovosti, šmyku, či

strate zvierat. Chovateľské prostredie vytvára welfre, ktorý zabezpečuje fyziologické

potreby potrebné na zachovanie ţivota zdravia a potreby zvierat pre zaistenie psychickej

pohody.

OPONICE

Farma dojníc v Oponiciach je po rekonštrukcii vybavená má modernou technikou

a v horizontálnych konštrukciách bolo realizovaných mnoho inovatívnych návrhov.

1. Objekt č. 1

Obr. 13 Oponice

46

Ak by sme mali v stajni podobné mäkké terénne podmienky ako v prírode, bolo by to

pohodlnejšie a zdravšie pre zvieratá. Kravy vyuţívajú podlahu 24 hodín denne pri

leţaní, státí a pri pohybe. Okrem klasických podlahovín (zväčša betón, výnimočne boxit

alebo asfalt) sa v ustajňovacích priestoroch vyuţívajú aj inovované náhradné materiály,

ktoré sa svojimi vlastnosťami lepšie pribliţujú podmienkam v prírode. Jedná sa hlavne

o rôzne gumové a recyklované materiály, ktoré hrajú dôleţitú úlohu nielen

v odpočinkových priestoroch, ale aj v pohybových chodbách a v dojárňach.

Obr. 14 Schéma významu kvality podláh

Gumené podlahy pre kaţdý priestor v maštali sú vyvinuté špeciálne tak, aby vyhovovali

rôznym poţiadavkám a optimálne sa prispôsobili potrebám zvierat. V objekte č. 1 bola

pouţitá protišmyková podlahová nášľapná vrstva pohodlná pre paznechty na súvislých

pevných podlahách hnojných chodieb so šípovou lopatou a mobilným zhrňovačom.

Podlahová vrstva je vyrobená spôsobom puzzle a preto sú spoje presné. Hĺbka týchto

krytín je 20 mm. Puzzlové spoje kompenzujú tepelné rozpätie. Čistenie lopatou sa

47

v praxi osvedčilo. Podľa vyjadrenia odborných pracovníkov je moţné na mieru

prispôsobiť všetky typy šípových lopát. Na rohoţiach je moţné jazdiť s vozidlami, ktoré

majú vhodné pneumatiky so zodpovedajúcim tlakom max. 40 000 Pa.

Mäkké gumové podlahy sú dopĺňané s cielenými „zónami oderu“, podobne ako

v prírode, kde piesočnatý povrch vytvára rovnováhu medzi zrohovatením a oderom.

Jednotlivé zóny zabezpečujú cielený oder, kde je moţná jeho regulácia. Podporuje

prirodzenú rovnováhu medzi keratinizáciou a oderom, prispieva k podpore správneho

tvaru paznechtov. V celej maštali je ideálna mäkkosť a protišmykovosť, čo prispieva

k lepšej bezpečnosti zvierat.

4.1 INŠTALÁCIA PODLAHOVEJ KRYTINY V STAJNI

Pôvodne boli na podlahách iba betónové a keramické povrchové úpravy, pristieľalo sa

slamou. Keramické tvárnice sa zachovali uţ iba v niektorých spodných vrstvách

pôvodných leţísk, pri prestavbe farmy v minulom roku však boli zrekonštruované

všetky podlahové konštrukcie, kde základ tvoril betón a cementový poter. Leţiská boli

riešené formou dvoch alternatív – ako vyvýšené, s gumovými matracmi (v dvoch zo

štyroch nových sekcií) a zvyšok tvoria prehĺbené leţiská s betónovým stelivovým

prahom a hrudnou doskou dvoch konštrukčných typov.

Protišmykové a mäkké gumové rohoţe boli aplikované predovšetkým na silne

frekventovaných častiach ako prechodové chodby, pri napájačkách, čistiacich kefách.

48

Obr. 15 Plocha pre dojnice

Pre dojnice s voľným ustajnením boli v leţiskách vo vybranej sekcií pouţité gumové

matrace ideálnej mäkkosti s troma konštrukčnými vrstvami: horná vrstva – z lisovanej

recyklovanej dobre čistiteľnej gumy, potom recyklovaná penová tepelná izolácia

a špeciálna formovaná dolná gumová vrstva (obr. 15). Matrace vyhovujú pre všetky

zaťaţenia, pritom sú rozmerovo stabilné a trvalo mäkké. Mäkkosť povrchu a hlavne na

okrajoch zabezpečuje správnu polohu pri leţaní a zvyšuje odolnosť proti šmyku.

Elastický povrch je príjemný a pohodlný pre koţu. Integrovaný spád v zadnej časti

podporuje samočistenie. Sklon na zadnej hrane šetrí kĺby čiţe v komforte neprekáţa pri

leţaní ţiadna hrana. Kvôli úplnému uzatvoreniu sa na spodnú stranu dostane minimálne

mnoţstvo nečistôt.

49

Obr. 16 Podlahová vrstva, guma

Pre spríjemnenie zvierat a pohodlnú zmenu polohy pri leţaní bola pouţitá elastická

hrudná doska z gumy (obr. 16). Príjemné mäkké prírodné podmienky dovolia leţať

s natiahnutou prednou končatinou. Elastická guma chráni karpálne kĺby pri vstávaní.

Výhodou systému je jednoduchá montáţ bez ohľadu na vzdialenosti medzi zábranami.

50

Obr. 17 Dojnica má vyloženú nohu na hrudnej doske

2. Objekt č. 2

Obr. 18 Oponice 2

51

Obr. 19 Profil gumy pre prispôsobenie tvaru tela dojníc

V objekte č. 2 sa nachádzali inovačné krídelkové profily, ktoré zabezpečujú maximálnu

mäkkosť a tieţ sa dokonale prispôsobujú tvaru tela. Moderné 60 mm hrubé celogumové

matrace pri vstávaní vyuţívajú pruţenie krídelko (obr. 19). Elastický povrch je príjemný

a pohodlný pre koţu zvieraťa. Samočistenie podporuje integrovaný spád v zadnej časti.

Sklon na zadnej hrane šetrí kĺby.

Obr. 20 Pruženie gumy

52

V celej maštali je ideálna mäkkosť a protišmykovosť. Pri pouţití tejto podlahovej

krytiny bolo posledné ošetrovanie paznechtov pred 4 mesiacmi. Zvláštnosť tejto

podlahovej krytiny spočíva v korunde, ktorý je druhý najtvrdší minerál po diamante. Je

odolný proti kyselinám a zásadám. Povrch s korundom podporuje oder paznechtov.

4.2 NEDOSTATKY

Kvalita, pohodlie mäkkosť zabezpečuje, ţe zvieratá si občas ľahnú tam, kde by nemali

(obr. 21). Staršie zvieratá sa ťaţko učia, ţe v hnojnej jame nemôţu leţať preto, lebo

v hnojnej jame sa pohybuje automatická lopata.

Obr. 21 Nesprávne ležanie v hnojnej chodbe

53

Zvieratá sa pri ukladaní k leţaniu v boxe často veľa krát dostávajú do problému, ţe

nevedia zdvihnúť zadné nohy do boxu (obr. 22). Vtedy nastáva etapa v ktorej zviera

skúša vyloţiť správne zadnú nohu do boxu. Výsledok bol cca 20 neúspešných pokusov

za hodinu. Stalo sa, ţe dojnica zunovala a odišla k napájačke, alebo si ľahlo z polovice

v boxe a v druhej polovice teľa v hnojnej jame (obr. 23).

Obr. 22 Pokus o ľahnutie do boxu

Obr. 23 Ležanie pol tela v hnojnej chodbe a pol tela v boxe

54

Obr. 24 Dojnica leží v mieste napájačky

55

4.3 POSÚDENIE RIZIKA

Vo farme v Oponiciach boli pozorované dojnice vo viacerých fázach ich kaţdodenného

ţivota.

Počet meraní Meraný čas Výsledok

Dojnica leţí

v hnojnej chodbe

(obr.21)

30

60 min/meranie

Spolu

1486 min, pričom

v boxoch za tú istú

dobu pozorovania

leţali dojnice

13855 min korektne

Pokusy o ľahnutie

dojnice do boxu

(obr. 22)

30

60 minút

V texte, str. 53

Dojnica

v nesprávnej polohe

(obr. 23)

30

60 minút

Spolu 461 min

Dojnica leţí

v mieste napájačky

(obr. 24)

30

60 minút

Spolu 287 min

Tab.2 Meranie

Výsledky merania ukázali, ţe leţiace dojnice v hnojnej chodbe za pozorovania, leţali do

momentu, kedy sa spustila automatická pohybujúca sa lopata na odhŕňanie hnoja, alebo

vstala sama od seba. Pribliţný čas leţania všetkých zvierat v hnojnej chodbe bolo

priemerne 33,6 minút na kaţdú sledovanú hodinu, pričom v šiestich pozorovaniach táto

udalosť nebola zaznamenaná.

Pokusy o správne ľahnutie jednej dojnice do boxu bolo počas pozorovania

zaujímavé v tom, ţe dojnica sa nevedela zorientovať a nevedela správne zaľahnúť do

boxu. Počas pozorovania 60 minút, dojnica zdvihla zadnú nohu aj 20 krát (obr. 22).

Výsledok bolo buď správne leţanie boxe, alebo dojnicu to omrzelo a odišla

k napájačke.

56

Počas pozorovania sme zistili, ţe dojnice si ľahnú občas aj do nesprávnej polohy, kde

zadné nohy majú v hnojnej chodbe a predné nohy majú v boxe. Takýmto leţaním

dochádza k značnému znečisťovaniu vemena a hlavne zadných končatín, čo spôsobuje

ďalšie nehygienické podnety.

Ďalším odhaleným zlozvykom zisteným počas pozorovania bolo počas pozorovania

leţanie v mieste, kde je napájačka pre dojnice. Nevýhoda je, ţe dojnice sa nedostanú

k napájačke, alebo sa snaţia dostať bliţšie k napájačke, a vtedy môţe prísť nebezpečnej

situácii. Celková identifikácia rizík je uvedená v tab. 3.

OHROZENIE PRÍČINA PREJAV DôSLEDOK OPATRENIA

Skrat

Chyba izolácie

Iskrenie

zadymenie

Nefunkčnosť

Kvalita

izolácie,

kontrola,

revízia

Pohyb stroja

Obsluha

kvalita

výrobkov

Poškodenie

konštrukcie

Nefunkčnosť

Školenia,

predpisy,

nastavenie

automatiky

Poškodenie

podlahy

Zlá kvalita

výrokov

Diery, pukliny

Ohrozenie aţ

smrť dojníc

Lepšia kvalita

materiálov,

izolácie proti

vlhkosti

Šmykľavá

podlaha

Voda,

námraza

Zranenie

dojníc

Ohrozenie aţ

smrť dojníc

Protišmyková

podlahová

konštrukcie

Zaseknutie

stroja

Dojnica leţí

v hnojnej

chodbe

Stroj sa

zastaví

Nefunkčnosť

Opatrenie je

veľmi

komplikované

z dôvod, ţe

dojnice si

ľahnú

z vlastnej vôle

Tab. 3 Identifikácia rizík

57

4.4 VYHODNOTENIE POZOROVANÍ A MERANÍ

Podlahová nášľapná vrstva z gumového materiálu výrazne zlepšuje pohodlie

a zabezpečuje bezpečnosť dojníc. Avšak pri pozorovaní sa zistilo, ţe dojnice majú

v korektnom správaní odchýlky od beţných zvykov pri správnom reţime objektu (obr.

xy).

0

100

200

300

400

500

600

700

1. p

oku

s

3. p

oku

s

5. p

oku

s

7. p

oku

s

9. p

oku

s

11

. po

kus

13

. po

kus

15

. po

kus

17

. po

kus

19

. po

kus

21

. po

kus

23

. po

kus

25

. po

kus

27

. po

kus

29

. po

kus

Dĺžka ležania v boxe

Dĺžka ležania v hnojnej chodbe, min

Dĺžka ležania pri napájačke, min

Dĺžka nesprávneho ležania v boxe (zadné nohy v chodbe), min

Obr. 25 Odchýlky od bežných zvykov pri správnom režime

Z hodnotenia pozorovaní je zrejmé, ţe dojnice leţali korektne spolu 13 855 min za

sledované obdobie 30-tich pokusov. Minimálne bola zaznamenaná doba leţania 321

minút, maximálne 622 min na všetky ustajnené dojnice v sekcii. Keďţe spolu ich bolo

v čase pozorovania 45 ks, v prepočte na deň a jednu dojnicu by vychádzala doba leţania

7,6 hodiny, čo je málo. Sledovanie však neprebiehalo v nočnej dobe, kedy väčšina

zvierat odpočíva. Veľkú časť leţania (10,7%) však dojnice leţali v hnojnej chodbe, čo

spôsobuje veľké znečistenie brucha a vemena. Tento zlozvyk má u starších zvierat

58

zrejme dôvod v pôvodnom ustajnení, mladé jedince sa podľa slov chovateľa odučili

tomuto zalíhaniu za niekoľko dní. Do chodby zalíhali aj zvieratá s pokročilým stupňom

ochorenia končatín, ktorým sa nepodarilo „zdolať“ 200 mm vysokú prekáţku

k vyvýšenému leţisku, alebo mali problém s obnaţeným stelivovým prahom.

Veľké nebezpečenstvo bolo zistené aj pri preháňaní zvierat do dojárne, kedy na kaţdú

skupinu zvierat (45 – 48 ks) pripadali 3 aţ 4 váţne pošmyknutia pri presune cez

betónové časti uličiek, ktoré sú uţ pri minimálnom znečistení kopytami prechádzajúcich

zvierat veľmi klzké oproti gumovým chodbám. Počas núteného presunu zvierat do

dojárne a z dojárne sa striedajú tak rozdielne povrchy podláh, ako je čistá gumená rohoţ

a znečistený tvrdý betón, prípadne je situácia zhoršená kombináciou zmien v smere

uličky. Zvieratá sa tu dostávajú do nebezpečenstva, kde najväčším rizikom je

rozčesnutie panvy, alebo pristupenie vemena inou dojnicou (pri páde po pošmyknutí).

Okrem toho pri páde zvieraťa s ochorenou končatinou, je v šmykľavom prostredí veľmi

obtiaţne vstať, pretoţe podloţka nemá dostatočný koeficient trenia a okoloidúce

zvieratá neposkytnú potrebný kľud k „zloţitému menévru“ vstávania.

Na základe opakovaných meraní a pozorovaní boli v sledovaných ustajňovacích

objektoch vytypované nasledovné riziká:

1/ riešenie konštrukčných parametrov leţísk umoţňujúce riziko skracovania dĺţky

leţania a riziko vzniku mastitíd - ochorení mliečnej ţľazy. (Jedná sa o pozíciu šijovej

zábrany, umiestnenie a konštrukcia hrudnej dosky, tvar a parametre stelivového prahu,

šírka a dĺţka boxu.)

2/ riešenie striedania typu navrhnutej nášľapnej vrstvy v pohybových chodbách

a preháňacích uličkách ako rizikový faktor ochorenia končatín z dôvodu úrazov pri

pošmyknutí, páde a zatlačení inými zvieratami (napr. v preháňacích chodbách)

3/ poruchy pri reţime čistenia hnojných chodieb - riziko dlhšieho a väčšieho

znečistenia nôh, státia v infekčnom prostredí, zanášanie exkrementov do boxov

a zalíhanie do znečistených boxov (podpora ochorenia paznechtov, vredových ochorení,

dermatitídy, resp. samotné úrazy v prostredí pracujúceho vyhŕňacieho zariadenia)

59

4/ nízky sklon podlahy v prechodnej uličke s napájacím zariadením s rizikom

ušmyknutia, nakoľko moč neodteká z priestoru, ktorý je obyčajne mimo dosahu

mechanizmu na odpratávanie exkrementov hlavne pri betónových povrchoch.

Všetky sledované riziká, ktorým bola práca venovaná, boli skúmané základnými

výskumnými metódami, ktoré boli vyuţité k selektovaniu nebezpečenstiev a ich

základnej analýze. Ďalšie spresnenie výsledkov je moţné získať

celodennými dlhodobými pozorovaniami, čím je moţné skvalitniť nielen štatistické

výstupy, ale aj hodnotné interpretácie pre chovateľa. Uvedená problematika sa týka

porovnania nových a zatiaľ u nás málo preskúmaných druhov podlahovín, a preto

následné výsledky kontinuálnych kamerových záznamov s presným vzájomným

porovnaním môţu osloviť aj ďalších slovenských farmárov.

60

5 DISKUSIA

Vplyv stavebno-konštrukčných riešení podlahových konštrukcií pre dojnice má veľký

význam na kvalitu chovného prostredia. Ovplyvňuje viacero faktorov s priamym

dopadom na produkčné parametre dojníc. Jedným z nich je napríklad „Index pohybu“,

alebo „Stupeň krívania“, ktorý podľa Holmesa (2008) má priamy vplyv na straty

v dojivosti – zvieratá s najhorším, piatym stupňom krívania môţu zníţiť produkciu

mlieka aţ o 36%. Ďalším dôleţitým parametrom ovplyvňujúcim dojivosť je komfort pri

odpočinku, resp. dĺţka leţania dojníc. Podľa rôznych autorov vysokoprodukčné dojnice

leţia denne 11 aţ 13 hodín (Tucker et al., 2004, Haley, et al., 2001 a ďalší). Pritom

kaţdá hodina skrátenia leţania predstavuje úbytok 1,7 kg mlieka na deň (Grant, 2007).

Posledné výskumy poukazujú aj na dôleţitosť dodrţania priestorových parametrov

a hustoty obsadenia maštalí, pretoţe v opačnom prípade taktieţ dochádza ku

skracovaniu doby leţania, nakoľko sú zvieratá vyrušované (Fregonesi et al., 2007; Hill

et al., 2007; Krawczel et al., 2008).

Dôleţitou zásadou pri návrhu podlahových konštrukcií je dodrţať bezpečnosť a kvalitu

podláh podľa noriem a zákonov stanovených podmienkami a poţiadavkami. Ďalšou

nezadbateľnou zásadou je dodrţanie technologických procesov pri samotnej realizácií

podkladov. Podľa Zajaca (2006) podlahové konštrukcie musia byť trvácne, odolné proti

obrusu a mechanickému poškodeniu. Preliačeniny priestoroch pohybu či čakania

dobytka alebo prepadnuté miesta podlahy sú zhromaţdiskami nečistôt a infektov, a teda

podlahy musia byť v miestach, kde sa zhromaţďujú výkaly, vţdy vyspádované a nesmú

byť stupňovité, aby nedošlo k poraneniu dobytka. Odvádzacie kanály musia byť

v miestach prechodov prekryté protišmykovou úpravou.

Aj keď kaţdá realizácia podlahovej konštrukcie je jedinečná a v celom svojom rozsahu

aplikovateľná, vţdy sa nájdu nedostatky. Realizáciou podláh a následným skúmaním

vlastností týchto podláh, zistíme, čo treba zlepšiť. Podľa snimkov z digitálneho

fotoaparátu je jasne vidieť, ţe pri pozorovaní dochádza občas k stavu nebezpečnosti.

Podľa najvhodnejšieho riešenia vieme spracovať a vykonať jedinečnú podlahovú

konštrukciu na základe zistení predchádzajúcich výsledkov. Na trhu je mnoţstvo firiem,

ktoré ponúkajú širokú škálu svojich materiálov či výrobkov pre rôzne situácie, no pri

výbere aj tej najmodernejšej ponuky je potrebné odsledovať konkrétne dopady na

vlastnom stáde a prostredníctvom pozorovaní a meraní eliminovať zbytok rizík pre

ustajnené zvieratá.

61

ZÁVER

Diplomová práca sa zaoberá kvalitou a bezpečnosťou podlahovej nášľapnej vrstvy.

V práci sú rozpísané priemyselné a poľnohospodárske podlahové konštrukcie,

rozdelenie podlahových konštrukcií pre dané objekty potrebné pre správne navrhnutie

podlahovej nášľapnej vrstvy. Jednou z dôleţitých prvkov podlahovej vrstvy je

bezpečnosť, čiţe šmykľavosť dojníc. Gumová nášľapná vrstva je odolná voči

nepriaznivým účinkám ako je napríklad voda, námraza, či výkaly z dojníc. Guma je

sama od seba pruţná elastická a dobre pôsobí na celé telo dojníc, preto si občas ľahnú

dojnice do hnojnej chodby, ale zväčša iba tie, ktoré sú vekovo staršie a ťaţko si zvykajú

na to, aby v hnojnej chodbe neleţali.

Pri pozorovaní dojníc, sa dojnice na podlahe správali veľmi spokojne, keďţe ide

o pohodlie ich celého teľa. Pri napájačkách je ryhovaný betón, kde ryhy by mali

odvádzať prebytočnú vodu do hnojnej chodby, ale problém je ten, ţe dojnice našpinili

na ryhovaný betón a tým pádom zabránili odteku vody do hnojnej chodby. Zvýšila sa

nebezpečnosť šmyku pri napájaní. Čistenie ryhovaného betónu teda musí byť čistené

ručne za pomoci zamestnanca poľnohospodárskeho druţstva.

Pri pozorovaní napájajúcich sa dojníc sa zistilo, ţe dojnice pri napájaní sa za čas

5 minút, 2 krát pošmykli pri neočistení ryhovaného betónu. Dojnice, ktoré si nesprávne

ľahnú do boxu, alebo si neľahnú na správne miesto a ľahnú si do hnojnej chodby, sú

veľmi znečistené, čo nepriaznivo reaguje na ich výdatnosť a zdravie dojníc.

Podlahová nášľapná vrstva sa chová inak ako je v lete a inak v zime. V zime je

podlaha klzká, namrznutá, a teda je väčšia pravdepodobnosť vzniku urázovosti, ako

v lete. Preto treba dbať na čisté hnojné chodby, a taktieţ čisté boxy.

62

POUŢITÁ LITERATÚRA

1 ADAMSKÁ, G., et al. 2009, Konštrukcie pozemných stavieb 1, Spodná stavba

2009, vydanie : Bratislava 2009. ISBN 978-80-227-3054-9

2 BRESTENSKÝ V., 2005, Prostredie chovu a aktivity kráv, Nitra [online] 2005,

9, s. 48-49, Dostupné na internete : http://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky2.pdf

3 DAHLSVEEN, T., et al. 2008, Energetický audit a certifikácia budov, Bratislava

2008. Str. 13. ISBN 978-80-8076-063-2

4 Fregonesi, J. A. – Tucker, C.B. – Weary, D. M. 2007. Overstocking reduces

lying in Dairy Cows. J. Dairy Sci. 90: 3349-3354

5 GREŠKO, D. et al., 2007, konštrukcie pozemných stavieb, Poruchy

a rekonštrukcie III, vydanie : Bratislava 2007. ISBN 978-80-227-2588-0

6 Grant, R. 2007. Taking advantage of natural behavior improves dairy cow

performance. Pages 225-236 in Proc. Western Dairy Management Conf., Reno,

NV.

7 Haley, D. B. - Passillé, A.M. - Rushen, J. 2001. Assessing cow comfort: Effect

of two floor types and two tie stall designs on the behaviour of lactating dairy

cows. Appl. Anim. Behav. Sci. 71: 105 – 117

8 Hill, C. T. – Krawczel, P.D. – Dann, H.M. – Ballard, C.S. – Hovey, R.C. –

Grant, R. J. 2007. Effect of stocking density on the short term behavior of dairy

cows. J. Dairy Sci. 90 (Suppl. 1.):244

9 HORNIAKOVÁ, L., et al., 1997, Konštrukcie pozemných stavieb I.2.

prepracované vydanie : Bratislava 1997. ISBN 80-967095-4-2

10 CHMÚRNY, I.,: TEP 2002 Tepelná ochrana budov transparentnými

konštrukciami. In: Stavebná ročenka 2002

11 CHMÚRNY TEP 2002, 1.Tepelno technické vlastnosti stavebných konštrukcií

12 Krawczel, P. D. – Mooney, C.S. – Dann, H. M. – Carter, M. P. – Butzler, R. E. –

Ballard, C.S. – Grant, R.J. 2008. Effect of alternative models for increasing

stocking density on the lying behavior, hygiene, and short-term productivity of

lactacing Holstein Dairy Cattle. J. Dairy Sci. 91 (Suppl. 1.):401

13 PUŠKÁR, A., et al. 2008, Konštrukcie pozemných stavieb vydanie : Bratislava

2008. ISBN 978-80-227-2994-9

http://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky2.pdfhttp://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky2.pdf

63

14 Správny návrh a realizácia priemyselnej podlahy, Bratislava. 2008 [online]

Nitra, Dostupné na internete: http://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-

prvky/vodorovne-konstrukcie/spravny-navrh-a-realizacia-podlahoveho-systemu-

v-priemysle-1359.html

15 STN 73 0540, 2002 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií

a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 1-4, STN 74 4505 – Podlahy

16 STN 73 1324, 1971 Stanovenie obrusnosti betónu

17 STN 74 4507: 1981 Skúšobné metódy podláh. Stanovenie protikĺznych

vlastnosti povrchu podláh

18 STN 73 0532 Akustika. Hodnotenie zvukovoizolaćných vlastností budov

a stavebných konštrukcií. Poţiadavky

19 Technika prostredia pre chov a zvierat v podmienkach SR a jej ďalšie

smerovanie, Nitra. 2004 [online] Nitra, Dostupné na internete:

http://www.agroporadenstvo.sk/zv/ostatne/tech_prostredia,htm?start

20 Tucker, C.B. – Weary, D.M. – Rushen, J. – Passillé, A.M. 2004. Designing

better Environments for Dairy Cattle to Rest. Advances in Dairy Technology

(2004) Volume 16, p. 39.

21 Vyhláška 532/2002 Z.z. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky z 8.júla

2002

22 Vyhláška 230/1998 Z.z. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky z 9. Júna

1998

23 ZAJAC, J., et al. 2005, Podlahy a dlaţby, Bratislava 2005 ISBN :

80-237-2253-7

24 ZÁKLADNÉ POŢIADAVKY, [online] 2009 [cit. 2009-03-16], Dostupné na

internete : http://www.stavba-online.sk/podlahy-a-dlazby/podlahy-a-dlazby-

zakladne-poziadavky/

http://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/vodorovne-konstrukcie/spravny-navrh-a-realizacia-podlahoveho-systemu-v-priemysle-1359.htmlhttp://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/vodorovne-konstrukcie/spravny-navrh-a-realizacia-podlahoveho-systemu-v-priemysle-1359.htmlhttp://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/vodorovne-konstrukcie/spravny-navrh-a-realizacia-podlahoveho-systemu-v-priemysle-1359.htmlhttp://www.agroporadenstvo.sk/zv/ostatne/tech_prostredia,htm?starthttp://www.stavba-online.sk/podlahy-a-dlazby/podlahy-a-dlazby-zakladne-poziadavky/http://www.stavba-online.sk/podlahy-a-dlazby/podlahy-a-dlazby-zakladne-poziadavky/

64

PRÍLOHY

V prílohách sú uvedené nasledovné obrázky :

Príloha č. 1 Pohľad na ležiace dojnice v Oponiciach

Pohľad na ležiace dojnice

Príloha č. 2 Pohľad na stojace dojnice pri boxoch

Príloha č. 3 Napájanie dojníc

Príloha č.4 Automatická čistiaca lopata

65

Príloha č. 1

Pohľad na ležiace dojnice v boxoch

Pohľad na ležiace dojnice

66

Príloha č. 2

Pohľad na stojace dojnice pri boxoch

Pohľad na stojace dojnice pri boxoch

67

Príloha č. 3

Pohľad na napájanie dojnice

Pohľad na napájanie dojnice

68

Príloha č. 4

Pohľad na automatickú čistiacu lopatu

Pohľad na automatickú pohybujúcu sa lopatu