SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

1132144

RIEŠENIE PROBLÉMOV V ULI ČNEJ ZELENI

2011 Jana Šimončičová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

RIEŠENIE PROBLÉMOV V ULI ČNEJ ZELENI

Bakalárska práca

Študijný program: Biotechnika parkových a krajinných úprav

Študijný odbor: 4121700 Krajinná a záhradná architektúra

Školiace pracovisko: Katedra biotechniky parkových a krajinných

úprav

Školiteľ: doc. Ing. Daniela Bartošová Krajčovičová, PhD

Nitra, 2011 Jana Šimončičová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Jana Šimončičová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Riešenie problémov v uličnej zeleni“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej

literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 23. mája 2011

Jana Šimončičová

Poďakovanie

Touto cestou by som chcela poďakovať mojej školiteľke doc. Ing. Daniele

Bartošovej Krajčovičovej, PhD. za odborné vedenie a pripomienky pri vypracovaní

mojej bakalárskej práce. Ďalej Ing. Marii Šefčíkovej za pomoc a cenné rady.

Zároveň by som chcela poďakovať svojím najbližším za ich podporu.

Abstrakt

V bakalárskej práci sú definované problémy uličnej zelene, jej funkcia a pozitívne

a negatívne vplyvy na život obyvateľov mesta. Cieľom práce je navrhnúť vhodné

technické opatrenia na zlepšenie súčasného stavu uličnej zelene. Výsledkom práce je

charakteristika záujmového územia a jeho pôdne a klimatické podmienky. Po

zhodnotení súčasného stavu zelene je na modelovej ulici navrhnutá sadovnícko-

architektonická úprava vhodných vegetačných prvkov. Ďalej je definovaný postup

riešenia a založenia tejto úpravy a nasledovná údržba.

Kľúčové slová: uličná zeleň, verejný priestor, mestská zeleň

Abstract

In this bachalor thesis is defined problem of street greenery, its function and its

positive and negative impacts on the life of citizens. the aim of this work is propose

appropriate technical measures to improve the current stage of street greenery. The

result is summary of characteristics of the investigated area with its soil and climatic

conditions. After assessing the current stage of greenery, model street is designed with

appropropriate vegetation elements using landscaping-architectural adaptation method.

Morover, it is defined and established procedure for resolving this mater with relative

maintenance.

Key words: street greenery, public area, city greenery

Obsah

Úvod..................................................................................................................................7

1 PREHĽAD LITERATÚRY.....................................................................................8

1.1 Ulica...................................................................................................................8

1.1.1 Rozdelenie ulíc...........................................................................................8

1.2 Ulica zo sadovníckeho hľadiska...... .................................................................9

1.3 Uličná zeleň.....................................................................................................10

1.3.1 Systém uličnej zelene...............................................................................11

1.4 Pozitívne vplyvy uličnej zelene... ...................................................................14

1.4.1 Ovplyvnenie mikroklímy..........................................................................14

1.4.2 Hygienické vplyvy....................................................................................14

1.4.3 Ochrana stanovišťa...................................................................................15

1.5 Negatívne vplyvy uličnej zelene.......................................................................15

1.5.1 Poškodenie stavieb koreňovým systémom...............................................15

1.5.2 Ohrozenie dopravnej bezpečnosti.............................................................16

1.5.3 Alergénne vplyvy......................................................................................17

1.6 Stresové faktory ovplyvňujúce uličnú zeleň.....................................................17

1.6.1 Klimatické zmeny.....................................................................................18

1.6.2 Nevhodné pôdne podmienky pôdy...........................................................18

1.6.3 Mechanické poškodenia uličnej zelene.....................................................19

1.6.4 Imisné zaťaženie uličnej zelene................................................................21

1.6.5 Posypová soľ.............................................................................................21

1.7 Inžinierske siete.................................................................................................22

1.8 Choroby a škodcovia stromov v uliciach miest..................................................23

2 CIEĽ PRÁCE..........................................................................................................24

3 METODIKA PRÁCE.............................................................................................25

3.1 Charakteristika záujmového územia..................................................................25

3.1.1 Mesto Nitra...............................................................................................25

3.1.2 Vývoj zelene v meste Nitra......................................................................25

3.1.3 Klimatické podmienky mesta Nitra.........................................................26

3.1.4 Pôdne podmienky mesta Nitra.................................................................26

3.2 Inventarizácia zelene.........................................................................................27

4 VÝSLEDKY PRÁCE..............................................................................................31

4.1 Popis riešenej ulice.............................................................................................31

4.1.1 Štefániková trieda......................................................................................31

4.1.2 Zeleň na riešenej ulici................................................................................31

4.2 Návrh riešenia zelene na Štefánikovej triede -1 ................................................33

4.2.1 Postup realizácie návrhu............................................................................34

4.2.2 Údržba v nasledujúcich rokoch..................................................................34

4.3 Návrh riešenia zelene na Štefánikovej triede -2 ................................................34

4.3.1 Postup realizácie návrhu.............................................................................35

4.3.2 Údržba v nasledujúcich rokoch.................................................................36

Diskusia...........................................................................................................................37

Záver...............................................................................................................................38

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................39

Prílohy.............................................................................................................................41

7

1 Úvod

Uličná zeleň sa vyvíjala súbežne so vznikom a vývojom uličného priestoru. Na

uliciach sa vytvorilo prostredie značne odlišné od prírodného prostredia takmer vo

všetkých parametroch, technických, biologických a sociologických. V priebehu tohto

vývoja vznikli pevné vzájomné väzby medzi biotickou a abiotickou zložkou mesta.

Tieto väzby je aj v dnešnej dobe potrebné rešpektovať, ale aj prispôsobiť súčasným

nárokom a požiadavkám.

Zeleň v uliciach má významnú funkciu. Ide predovšetkým o funkciu dopravno-

bezpečnostnú, psychologickú, estetickú a hygienickú. Dôležité je aby zeleň všetkého

druhu bola nielen zachovaná, ale aby sa zachoval aj vzťah človeka k zeleni.

Nesprávne zmýšľanie ľudí je, že zeleň je schopná rásť na akomkoľvek mieste ,

ktoré jej vymedzíme. Problémom v uličnej zeleni sú stresové faktory, ktoré na ňu

vplývajú. Ide predovšetkým o to, že pevné nečistoty v ovzduší upchávajú prieduchy

listov, plynné naleptávajú pletivá, deficit vlahy, nedostatok živín a neprevzdušnená

pôda spôsobujú obmedzený rast. Tieto deficity sú spôsobené nepriepustnými

asfaltovými a vydláždenými plochami v okolí výsadby. Deficit vlahy je spôsobený aj

vyššou teplotou vnútri mestskej zástavby. Ďalším rizikovým faktorom je používanie

posypových solí v zimnom období. Výsadby drevín v uliciach sú obmedzené

inžinierskymi sieťami, ktoré či už sú vedené nad zemou alebo pod zemou, môžu

obmedzovať zeleň v raste.

Táto práca poukazuje na možné riešenia už definovaných problémov, či už

prispôsobením súčasnej výsadby alebo novo založenou výsadbou.

8

1 PREHĽAD LITERATÚRY

1.1 Ulica

Ulice miest spĺňali vždy v prvom rade komunikačnú funkciu. Okrem toho , že

spájali dôležité funkčné celky, členili zástavbu na menšie jednotky a domové bloky.

Ulice mali rôzny význam. Najvýznamnejšími sa stali ulice, cez ktoré prechádzali

diaľkové komunikácie, alebo ulice tvoriace prepojenie centra mesta – námestia

s diaľkovou cestou, ktorá prechádzala mimo mesta. Z uvedeného dôvodu tieto ulice

mali veľký význam najmä pre kupcov a obchodníkov, ktorí si pozdĺž týchto

komunikácií skupovali pozemky a stavali svoje obydlia. Z vnútorných mestských

komunikácií sa za významnejšie dajú pokladať ulice okružné, obiehajúce okolo

námestia. Tu sa nachádzajú domy ostatných remeselníkov a poľnohospodárov. Ak bolo

mesto opevnené, medzi hradbami a poslednými objektmi domovej zástavby vznikla

hradbová ulička, ktorá sprístupňovala hradby z každého vnútorného bodu. Okrem

uvedených ulíc mesto obsahovalo i priečne ulice ako spojnice medzi námestím

a okružnými ulicami a medzi námestím a najvýznamnejšími baštami mestského

opevnenia ( Vodrážka, 2004 ).

Pre súčasnú ulicu je charakteristické to, že pozostáva z dopravného a pridruženého

priestoru. Vlastnú vozovku tvoria jazdné, parkovacie, zastavovacie a núdzové pásy.

Pridružený priestor tvoria ochranné pásy, chodníky, cyklistické pásy alebo pásy zelene.

Na odvádzanie povrchovej vody slúži priečny sklon vozovky.

Vybavenie cestnej komunikácie ako uličná zeleň a údržbové príslušenstvo

zaraďujeme do pomocných súčastí (Marek a kol., 1979).

1.1.1 Rozdelenie ulíc

1. Jednosmerné,

2. Obojsmené,

3. Bulváry,

4. Pešie zóny.

9

Bulváry

Parkové pásy bývajú umiestnené uprostred veľmi širokej ulice, na nábrežiach riek

alebo jazier. Bulvár je súvislí pás zelene so stromami, krami alebo kvetinami doplnený

odpočívadlami a plochami na hry detí . Má samostatnú sieť komunikácií a vytvára

podmienky na krátkodobú rekreáciu (Nagyová, Pallaghyová, 2009).

Pešie zóny

Pešia zóna je územie, kde má motorová doprava zamedzený vstup. (Autá majú

povolený vjazd iba vo vymedzených hodinách a na osobitné povolenie.) Pešie zóny sa

zriaďujú v atraktívnej časti mesta, aby sa vytvorila psychická a fyzická pohoda ľudí.

Atraktívnosť pešej zóny vytvárajú historické budovy, rozličné urbanisticko –

architektonické diela, malé obchody, odpočinkové priestory a kaviarne s možnosťou

stretávania sa a vytvárania spoločenských kontaktov.

Ozeleňovanie peších zón sťažujú nepriaznivé činitele podobne ako ozeleňovanie

ulíc. V týchto priestoroch najviac využívame mobilnú zeleň. Okrem nej používame tzv.

vertikálnu zeleň, t. j. zeleň na konštrukciách. Sú to popínavé a previsnuté rastliny, ale aj

letničky vysadené do konštrukcií. Na vhodných miestach možno použiť solitérny strom,

skupiny stromov a krov. Na väčších peších zónach to môže byť aj plocha trávnika,

kvetinové záhony alebo parčík (Nagyová, Pallaghyová, 2009).

1.2 Ulica zo sadovníckeho hľadiska

Hlavná úloha sadovníckych úprav v uliciach je sprístupnenie zelených plôch,

prípadne ich ulica rozčleňuje. Pri väčšine úprav ide o účelové ulice, ktoré nás majú

previesť sadovníckou úpravou, umožniť spojenie medzi významnými miestami

a niekedy môžu nahrádzať aj verejné miestne komunikácie.

Ak je ulica príliš úzka poškodzuje sa zeleň v ich tesnej blízkosti, naopak zasa ak sú

zbytočne široké, zvyšujú sa náklady na údržbu. Vysádzajú sa kry na husto aby sa

zabránilo priechodom mimo vyznačené priechody. Tam, kde to veľkosť pása pripúšťa

sa vysádzajú stromy do stromoradia (Ružičková a kol., 1980).

10

1.3 Uličná zeleň

Základnou zložkou uličnej zelene sú stromy a ich porasty, kry, kvetiny a trávnik.

K týmto vegetačným prvkom môžeme pričleniť aj úpravy terénu, prírodné úpravy

a prírodné vodné plochy (Ružičková a kol., 1980).

V poslednom desaťročí nastal veľký ,,bum“ v prestavbe ulíc a námestí

v slovenských mestách. Uličný priestor sa často prestavuje totálne. Nemá na to vplyv

iba módna vlna výstavby peších zón, ale tento trend si vyžiadala už neúmerne vysoká

motorizácia miest. Pokiaľ sme chceli v mestách zachrániť aspoň čiastočne historicky

cenné objekty (exhaláty, ktoré ničia slohové fasády, zvuková vlna, ktorá spôsobuje

trhliny na budovách), bolo nevyhnutné vylúčiť dopravu z centier miest a vysunúť ju do

obvodových ulíc mesta. Uličné priestory vybudované v 50-tych, 60-tych rokoch už dnes

nevyhovujú súčasnému stupňu motorizácie, ktorá v posledných dvoch desaťročiach ale

najmä v posledných 5-6-tych rokoch nadobudla nebývalé rozmery. Slovenské mestá,

podobne ako aj iné európske mestá, vznikali v stredoveku a ich rozloha rástla postupne

od centra mesta smerom k okraju. Ulice miest boli dimenzované na konskú dopravu

a bolo tu pomerne málo priestoru pre veľké plochy zelene. Stromy boli vysádzané po

okrajoch ulice v zelených pásoch alebo priamo do otvorov v dlažbe. Na rozdiel od

novobudovaných miest amerických alebo aj niektorých veľkomiest európskych ako je

Viedeň, Paríž, Moskva, kde bolo v 19. storočí nevrhnuté veľkorysé urbanistické

koncepcie s trvalými plochami zelene, s uličnými bulvármi podľa vzoru veľkolepých

klasicistických záhrad, naše slovenské mestá takéto plochy zelene nemajú, takže pri

prestavbe dopravy a ulíc, nie je z čoho ukrajovať.

V uličných priestoroch našich miest, ktoré vznikali v 19. stor. už pôvodná výsadba

stromov väčšinou neexistuje, a postupne miznú aj výsadby stromov zo začiatku tohto

storočia. Neustálou prestavbou inžinierskych sietí, výstavbou elektrických a telefónnych

vzdušných vedení, ale aj kladením podzemných inžinierskych sietí a káblov, boli

stromy pravidelne narušované, takže trpel nielen ich estetický vzhľad ale hlavne ich

zdravotný stav.

Prestavba ulice a rozšírenie vozovky sa deje vo väčšine prípadov na úkor plôch

zelene. V snahe zachrániť zeleň aspoň čiastočne a ponechať v uliciach stromy, vedie

často ku kompromisom, ktorých dôsledok nedokážeme vždy domyslieť, alebo pokiaľ aj

predvídame následné problémy s údržbou zelene, nemáme dostatok finančných

prostriedkov urobiť také opatrenia, ktoré by zeleň ochraňovali.

11

Ďalšími problémovými plochami sú parkovacie plochy. Technicko-hospodárske

ukazovatele, ktoré sa používali pri navrhovaní vonkajších priestorov, boli aj v minulosti

prispôsobované európskym normatívom, ale z dôvodov finančných boli parkovacie

plochy iba ideovo naplánované, v skutočnosti nedobudované. typickou ukážkou bola

výstavba parkovacích plôch v sídliskových útvaroch, kde boli naplánované podzemné aj

nadzemné hromadné garáže a tiež parkovacie plochy na teréne. Väčšina podzemných

a nadzemných parkovísk nebola dodnes postavená, parkovacie miesta chýbajú a budujú

sa provizórne parkoviská alebo sa jednoducho parkuje na zeleni.

Parkovanie v centrálnych zónach miest sa v európskych mestách rieši podzemným

alebo nadzemným parkovaním. Parkoviská sú vybudované pod námestiami alebo sú

postavené nadzemné poschodové garáže. Na verejných priestoroch sa nad parkoviskami

bežne zakladajú plochy zelene, ktoré musia mať iné parametre ako obyčajné plochy

zelene na rastlom teréne. je to tzv. zeleň na konštrukciách so špeciálne upravenými

priestormi na prežitie zelene, osobitne stromov ( Krajčovičová, 1999).

Uličná zeleň by mala plniť funkcie dopravno – bezpečnostnú, vodiacu

a hygienickú. Estetická funkcia je až na štvrtom mieste.

1.3.1 Systém uličnej zelene

Do systému uličnej zelene môžeme zaradiť:

1. Stromoradia,

2. Vyvýšené záhony drevín a bylín,

3. Zelené pásy pod stromami,

4. Bodové výsadby drevín,

5. Kvetinové záhony,

6. Mobilné nádoby,

( Krajčovičová, 2010, nepublikované ).

Stromoradia

Stromoradia sú významné prírodné prvky uličných priestorov, ktoré spájajú

jednotlivé plochy vegetácie do ucelených systémov uličnej zelene. Pre úspešné

12

pestovanie stromov v uliciach je dôležitá správny výber sortimentu drevín (Vreštiak,

1994).

Stromové výsadby v bulvároch sú charakteristické ako široké ulice so stromoradím.

Zelený pás bulvára rozdeľuje jazdnú dráhu na dve strany. Jeho stredom môže

prechádzať široký chodník, ktorý je možné lemovať po oboch stranách stromoradím

(Hurych, 1985).

Stromoradia sa môžu vysádzať len na uliciach, kde je vzdialenosť medzi stavebnými

čiarami minimálne 12 m. Z toho vozovka nesmie byť užšia ako 6 m. Pri týchto

parametroch vysádzame stromoradie iba jednostranne – na slnečnú stranu. Použitie

stromov na výsadbu určuje výška zástavby. Pri nízkej zástavbe volíme druhy s riedkou

korunou a jemnou štruktúrou, pri vysokej zástavbe použijeme stĺpovité odrody. Stromy

sa vysádzajú buď samostatne v dlažbe, alebo do zeleného pásu. Pri prvom spôsobe

musíme ponechať okolo stromu dostatočne veľkú voľnú plochu, ktorú treba zároveň

chrániť proti ušľapávaniu železnou mrežou. Na výsadbu vyberáme nenáročné dreviny,

ktoré sú odolné voči nepriaznivým činiteľom a rýchlo sa regenerujú (Nagyová,

Pallaghyová, 2009).

Technické predpisy na výsadbu stromoradí:

Priemerná šírka chodníka na výsadbu stromov s malými korunami je 4 m (3,5 – 5

m). Vzdialenosť najbližšieho stromu od rohu ulice a od vjazdu k budovám je minimálne

2,5 m, od osvetľovacích stožiarov 4 m a od okien domov 5 m. Inžinierske siete –

vzdialenosti: kanalizácia 1,5 m, teplovody a plynovody 2 m, vodovodné potrubie

a elektrické káble 1 m. Výška kmeňa stromu má byť najmenej 3 m. Vzdialenosť

stromov v rade 8 – 15 m. V úzkych uliciach sa vysádza stromoradie iba na jednu stranu

- slnečnú (Nagyová, Pallaghyová, 2009).

Vyvýšené záhony drevín a bylín

Slúžia na vytváranie stupňov a okrajové zabezpečenie dláždených plôch. Slúžia ako

bariéra proti zhutňovaniu terénu chodcami, alebo automobilmi. Tieto vyvýšené záhony

je možné realizovať z rôznych materiálov (lomový kameň, tehla, betónové prvky...)

13

Zelené pásy

Zelené pásy v uličnom priestore tvoria vysadené stromy na okraji chodníkov,

zelené trávnaté pásy deliace smery vozovky, prípadne kvetinové a iné kombinované

zelené plochy v priečnom profile ulice. Vždy musíme vedieť, na aký účel zelený pás

slúži, či je deliaci, okrasný alebo rekreačný pás. Zriaďovanie zelených pásov závisí od

spôsobu a výšky zástavby okolo ulice, šírky uličného priestoru, šírky predzáhradok,

šírky chodníka ulice, pouličných zariadení a povrchovej úpravy chodníka a vozovky.

Keď je uličná šírka menšia ako 15 m vysádzanie stromov neprichádza do úvahy. Až pri

šírkach väčších ako 25 m môžeme vysádzať stromoradie (Svetlík, 1976).

Bodová výsadba drevín

Bodovú výsadbu drevín v uličnom priestore môžu tvoriť jeden až tri jedince

vysadené pri sebe, (strom alebo ker) bez vzájomného prepojenia, bez zreteľného vnútra

porastu a okrajového plášťa (lemu).

Kvetinové záhony

Najväčšími problémami pri zakladaní kvetinových záhonov v sadovníckych

úpravách v uličnom prostredí je množstvo namáhavej práce, ktorá sa nedá v plnej miere

nahradiť mechanizáciou ako pri ošetrovaní alebo zakladaní trávnikov, krov a pod. Preto

sortiment je väčšinou obmedzený iba na niektoré druhy trvaliek, letničiek, dvojročiek a

cibuľovín (Rózová, 2001).

Mobilná zeleň

V uliciach miest sa občas nachádzajú plochy, kde nie je možné uplatniť žiadne

sadovnícke výsadby na bežnom teréne. Zeleň pestovaná v nádobách mimo prirodzeného

pôdneho profilu je vhodná pre dopravne vysoko zaťažené prostredie. Je to z dôvodu

hustej zástavby, alebo z dôvodu nevyhovujúcich pôdnych podmienok. Pre mobilnú

zeleň je podstatný výber stanovišťa. Iné nároky sú napríklad v nových obytných

súboroch, iné v centrálnych peších zónach alebo na miestach, kde je nutné usmerniť

automobilovú dopravu. Preto v určitých prípadoch stačí nádoby z pohľadového betónu.

Mobilná zeleň slúži nielen k použitiu vegetácie v týchto priestoroch, ale aj k iným

účelom, predovšetkým k vymedzeniu plôch s rôznou funkciou, ako zábrana alebo

14

usmerneniu pohybu a pod. Všetky výsadby je však nutné v tomto prípade považovať za

dočasné, časom prerastú, prípadne dôjde k zmene vlastností vegetačného substrátu a je

nutná nová výsadba alebo výmena nádob.

Pri výbere typu nádoby je vždy najväčším problémom skĺbenie charakteru a tvaru

materiálu s okolitým prostredím. Zásadné je potom usporiadanie a veľkosť objemu

vegetačnej vrstvy podľa nárokov vysadzovaných rastlín. Príliš malý objem rýchlo

vysychá, v lete sa silno prehrieva a v zime premŕza. To vyžaduje veľmi starostlivý

výber rastlín a zvýšené nároky na údržbu (Kolařík, 2000).

1.4 Pozitívne vplyvy uličnej zelene

Zo skutočnosti, že ľudia zeleň v mestskom prostredí vysádzajú, chránia a vyžadujú,

vyplýva, že je ich okolo seba potrebujeme. Pozitívne pôsobenie uličnej zelene môžeme

rozdeliť do nasledovných skupín.

1.4.1 Ovplyvňovanie mikroklímy

Mikroklíma stanovišťa je ovplyvňovaná predovšetkým tienením a výparom vody.

Koruna dospelého stromu môže dosahovať priemetu aj niekoľko desiatok metrov. Pri

dobrej vitalite (hustom olistení) dochádza v letnom období k zatieneniu celej plochy

pred priamym slnečným žiarením. Okrem zníženia zahrievania spevnených povrchov

chodníkov a domov toto tienenie veľmi pozitívne vnímajú i ľudia.

Druhým faktorom je transpirácia – výpar vody. Napríklad odrastený strom za deň

vyparí niekoľko sto až niekoľko tisíc litrov vody. To má za následok znižovanie

teplotných maxím v jeho okolí a zvyšovanie relatívnej vzdušnej vlhkosti. U parkových

plôch je možné v letnom období zaznamenať dokonca tzv. gradientový vietor – teda

prúdenie chladného vzduchu z parku do ulice. Zvýšená relatívna vlhkosť opäť

umožňuje ľuďom lepšie znášať horúce letné dni. ( Kolařík, 2000)

1.4.2 Hygienické vplyvy

Ide o typ pôsobenia, ktorý má priamy pozitívny vplyv na zdravie ľudí. Z tohto

pohľadu je najdôležitejším vplyvom lapanie prachových častíc. V tomto smere sa

najlepšie uplatňuje zeleň s veľkými, na spodnej strane ochlpenými listami a s hustím

olistením. V literatúre sa uvádzajú hodnoty až štvornásobného zníženia podielu

15

prachových častíc v uliciach s porastom zelene oproti uliciam bez zelene. Je však nutné

uviesť, že sedimentácia prachu na listoch drevín je iba dočasná. Iba trávna mačina je

schopná viazať prach trvalo.

Pozitívnym vplyvom je i vylučovanie biologicky aktívnych látok priaznivo

pôsobiacich na ľudský organizmus. Jedná sa predovšetkým o reaktívne kyslíkaté látky

a látky s bakteriostatickými účinkami.

Za istých okolností je vegetácia schopná znižovať i hlučnosť prostredia. Musí sa

však jednať o nízko zakonárené porasty, najlepšie v kombinácií s krovitým porastom.

Aj v tomto prípade sú potrebné niekoľkometrové vegetačné pásy.

Medzi vplyvy súvisiace s ľudským zdravým je nutné zaradiť aj vplyvy estetické.

Vidieť stromy okolo seba je jedna z ľudských potrieb, ktorá sa môže prejaviť

v psychické kondícií obyvateľov mestských ulíc. ( Kolařík, 2000)

1.4.3 Ochrana stanovišťa

Od nepamäti boli stromy okolo domov a chalúp vysadzované ako ochrana proti

úderu blesku. Dnes túto funkciu plnia hromozvody, ale ochrana domov v blízkosti

rastúcimi stromami ostáva. U stromov s hladkou borkou ( napr. u bukov) navyše

v prípade úderu blesku len výnimočne dochádza k poškodeniu živých pletív. Elektrický

výboj väčšinou zíde po mokrej kôre do pôdy bez zasiahnutí kambia.

( Kolařík, 2000)

1.5 Negatívne vplyvy zelene

Z hľadiska obyvateľov mesta uličná zeleň môžu pôsobiť i rušivo. Jedná sa

predovšetkým o nasledujúce skupiny vplyvov.

Všetky tieto oblasti je nutné sledovať jak pri bežnej inventarizácií stromov, tak

(predovšetkým) pri navrhovaní pestovateľského zásahu.

1.5.1 Poškodenie stavieb koreňovým systémom

V rámci tohto bodu je možné sledovať dva rôzne zdroje problémov. Prvým z nich

je skutočné vrastanie koreňov do základov stavieb. Pretože sú koreňové exudáty kyslé,

v prípade nevhodnej výsadby stromov (predovšetkým rýchlo rastúcich) v blízkosti

16

budov môže skutočne dôjsť k prerastaniu koreňov cez základy domov do pivničných

priestorov. Obdobný jav pozorujú i správcovia podzemných vedení – predovšetkým

kanalizácie a vodovodnej siete. Obecne možno povedať, že vrastanie koreňov do

stavieb je riešiteľné dvoma spôsobmi.

1. Vysadzovanie stromov v dostatočnej vzdialenosti od budov – čo je však

v stiesnených pomeroch miesť a obcí často ťažko riešiteľné.

2. Inštaláciou protikoreňových barier. Tieto bariéry sú dnes k dispozícií od niekoľkých

výrobcov a záruka proti prieniku koreňov sa udáva rádovo v desiatkach rokov.

Druhý vplyv, ktorý môže mať na svedomí deštrukciu stavieb v okolí stromov, je

rast na tzv. objemovo nestálych pôdach. Jedná sa predovšetkým o vrstvy ílu, ktoré majú

značnú schopnosť objemových zmien v stave suchom a nasýtenom vodou (100 až 300

%). V prípade, že na tejto vrstve stoja budovy s plytko založenými základmi, je možné,

že v období zrážkového deficitu stromy z časti podložia odčerpajú také množstvo vody,

že dojde k poklesu základu a k rozlámaniu budovy.

Rizikové stanovište je treba sledovať zo zvláštnym dôrazom. Spôsob hodnotenia

podobných stanovíšť je s cela bežnou praxou vo Veľkej Británií i v USA (tzv. risk of

subsidance). U nás s podobným spôsobom hodnotení stromov začíname.

( Kolařík, 2000)

1.5.2 Ohrozenie dopravnej bezpečnosti

Problematika dopravnej bezpečnosti je diskutovaná medzi sadovníkmi

a arboristami už dlhšiu dobu. Prostý pád stromu alebo i len jeho malej časti preto môže

spôsobiť značné škody na zdraví i na majetku. K pádu stromu môže prísť buď

zlomením (odlomením časti koruny či celého kmeňa) alebo vyvrátením. Oba tieto

parametre sme v súčasnej dobe už schopný kontrolovať s vysokou spoľahlivosťou.

K dispozícií máme ako metódy vizuálne ( však s obmedzenou schopnosťou výpovede),

tak i metódy prístrojové.

Niektoré defekty dopravnej bezpečnosti sme schopný riešiť väzbami a podperami,

príp. miernou redukciou koruny. Všetky tieto zásahy sú veľmi náročné a realizátorom

musí byť vždy preškolený odborník.

17

Kontrola a zaisťovanie dopravnej bezpečnosti sa postupne stáva bežnou súčasťou

arboristickej praxe. Väčšinu prípadov zlyhania stromov sme v súčasnej dobe už

schopný vopred odhaliť ( Kolařík, 2000).

K ohrozeniu dopravnej bezpečnosti dochádza aj výsadbou drevín na nevhodné

stanovište, čím dochádza k nedostatočnému výhľadu motoristov.

1.5.3 Alergénne vplyvy

Niektoré dreviny vykazujú alergénne vplyvy na citlivé osoby. Jedná sa

predovšetkým o:

- peľové alergie (Betula sp., Corylus sp., Alnus sp., uvádzaná je často rada ďalších

druhou)

- kontaktná alergia (napr. Rhus toxicodendron – u nás rastie iba v arborétach)

- alergénne vplyvy zo semien (Populus sp.) či listov (Platanus x acerifolia)

U nás sú najrozšírenejší alergie peľové. U zdravého človeka imúnny systém

rozpozná peľ na sliznici ako neškodnú látku a nereaguje. U ľudí a alergiou sa ale začnú

vytvárať obranné látky (imunoglobuliny typu E), ktoré následne vyvolajú produkciu

agresívnej látky – histamínu. Ten vyvoláva známi opuch slizníc – symptóm peľovej

alergie. Časť týchto problémov je možné riešiť – napr. výsadbou nekvitnúcich

kultivarov či tvarovaním stromov (Kolařík, 2000).

1.6 Stresové faktory ovplyvňujúce uličnú zeleň

Existencia každého organizmu je zásadne ovplyvňovaná jeho okolím – prostredím

v ktorom žije. Mestská ulica je (obecne povedané) umelým prostredím, ktoré si ľudia

vytvárajú pre uľahčenie svojho života. Aj napriek svojej dôležitosti je dnes zeleň skôr

,,trápená“ a predpokladá sa, že bude schopná žiť na miestach, ktoré jej vymedzíme. Pri

rešpektovaní životných nárokov zelene sme naozaj schopní odpovedajúce prostredie

vytvoriť. Je treba venovať dostatočnú pozornosť analýze stresových vplyvov, ktoré tu

pôsobia.

Najdôležitejšie stresové faktory sú rozpísané podobnejšie v nasledujúcich

podkapitolách.

18

1.6.1 Klimatické zmeny

Pokiaľ porovnávame mikroklímu veľkého mesta s okolitou krajinou, nachádzame

pomerne výrazné rozdiely. Pretože sú základné fyziologické procesy zelene

s klimatickými vplyvmi veľmi úzko zviazané (predovšetkým transpirácia a teda i príjem

vody, dýchanie a fotosyntéza), tieto zmeny sa následne prejavujú aj na ich kondícií.

V rámci klimatických zmien uličného prostredia sú najvýznamnejšie tieto:

Tepelná bilancia- mestské uličné prostredie má oproti okolitej krajine zvýšenú

priemernú teplotu. Dôsledkom sú napríklad vyššie vodné straty pri otvorení prieduchov

v listoch.

Vlhkosť vzduchu- je v mestskej ulici znížená predovšetkým z dôvodov

prevažujúcich spevnených povrchov (asfalt, betón, dlažba...). Vegetačné porasty, ktoré

sú schopné vodu aktívne čerpať z pôdy a vyparovať, sú zastúpené minimálne. Znížená

vlhkosť vzduchu zvyšuje vodné straty listov.

Kontaminácia vzduchu – jedná sa predovšetkým o zvýšený podiel prachových

častíc v dôsledku automobilovej dopravy. Zvýšený je i podiel chemických častíc, a to

jak anorganických, tak i organických. Dôsledkom môžu byť napríklad priame

naleptávanie pokožky listov a upchávanie prieduchov.

Ovplyvnenie veterného prúdenia – predovšetkým typom zástavby. V uliciach sa

zrýchľuje veterné prúdenie, zvyšuje sa vplyv turbulencií . To môže mať vplyv jak na

fyziologické procesy (zvýšený výpar vody), tak i na statické pomery stromov v oboch

parametroch ( odolnosť proti vyvráteniu i zlomeniu).

Klimatické zmeny sú jedným z hlavných dôvodov, prečo z mestského prostredia

postupne miznú domáce dreviny a sú nahradzované druhmi introdukovanými ( Kolařík,

2000).

1.6.2 Nevhodné pôdne podmienky

Pôdne pomery ovplyvňujú možnosť rastu zelene v celku zásadne - omnoho viac

než vplyvy pôsobiace v nadzemnej časti rastliny. Situáciu komplikuje i fakt, že

pedologická analýzy často uniká pozornosti i pri rozsiahlejších prieskumoch. Pritom sa

nejedná len o kvantitatívnu dostupnosť priestoru pre vývoj koreňového systému, ale aj

o kvalitu disponibilnej pôdy.

Uličné pôdy sa vyznačujú predovšetkým nasledujúcimi parametrami:

19

Výrazné zhutnenie – pravidelný pohyb osôb a vozidiel spôsobuje zhutňovanie

pôdy. Znižuje sa podiel pórov, v ktorých sa v pôde drží voda a vzduch. Zmenšuje sa

fyziologicky aktívna hĺbka pôdy, znižuje sa schopnosť pôdy prijímať vodu a zásobovať

ňou rastliny v období sucha.

Minimálny prekorenite ľný priestor – je daný obecnými priestorovými

problémami historických miesť. Isté možnosti dáva využitie zhutnitelných substrátov

pod chodníkmi a okrajmi vozoviek. V našich podmienkach je ale využitie týchto

substrátov vo fáze experimentov.

Zmenená pôdna reakcia – reakcia pôdnych roztokov (pH) má vplyv na jej

štruktúru a predovšetkým na sprístupnenie živín a výmenu iónov. Ovplyvňuje ju

i životaschopnosť mykoríznych húb. Zatiaľ čo bežné hodnoty pH pôd v našich

zemepisných šírkach sa pohybujú v mierne kyslej oblasti, uličné pôdy majú často

(predovšetkým z dôsledkov častého solenia) reakciu neutrálnu až zásaditú.

Kontaminácia pôd – dosahuje vysokých hodnôt predovšetkým v dôsledkov

zimného solenia a uniku oleja a PHM z automobilov. Nezanedbateľný je aj vplyv psích

výkalov. Môže dochádzať aj k únikom zemného plynu z podzemných vedení.

Skladba horizontov – na rozdiel od ,,rastlej“ pôdy, ktorá je členená na rôzny počet

horizontov ( líšiacimi sa skladbou i fyziologickou využiteľnosťou), je mestská pôda

predovšetkým antropogenného pôvodu. Celkom minimálne tu prebieha proces

humifikácie, teda návrat odčerpaných živín späť do pôdy.

Pohyb hladiny spodnej vody – sú spôsobený predovšetkým stavebnou činnosťou.

Pri niektorých druhoch stromov (napr. duby) s cela zásadne ovplyvňuje možnosť

prežitia.

Eliminovať tieto vplyvy je veľmi obtiažne. Pri novo vysadených drevinách sa snažíme

zlepšiť ich životné podmienky aspoň rámcovou výmenou pôdneho substrátu vo

výsadbovej jame. Podobné pokusy u urastených stromoch sú v dôsledku rozsiahleho

prekoreneného priestoru a vznikajú poranenia koreňov väčšinou nemožné. Často sme

nútený dávať prednosť len druhom, ktoré aspoň rámcovo znášajú tieto zhoršené

podmienky ( Kolařík, 2000).

20

1.6.3 Mechanické poškodenia uličnej zelene

Poranenia vznikajú samozrejme predovšetkým ľudskou činnosťou. Akékoľvek

poranenie zelene otvára bránu prienikov patogénnych organizmov. Reakcia na

poranenie vyžaduje vynaloženie energetických zásob, ktoré by inak boli použité

napríklad pre vývoj listov či hrúbkového prírastku. Pokiaľ je zeleň fyziologicky

oslabená a nie je schopná na poranenie reagovať, môže táto infekcia v horizonte

niekoľkých rokov spôsobiť jej statické zlyhanie.

Poranenia vznikajú v troch základných oblastiach.

Koreňový systém – k poraneniu koreňového systému dochádza buď priamo

(výkopy, rekonštrukcie chodníkov a pod.) alebo nepriamo (fyziologické oslabenie).

Nemožnosť priamej kontroly stupňa infekcie je dôvodom obecného zanedbávania

významu tohto typu poranenia. Výsledkom môže byť akútne vyvrátenie stromu.

Kmeň – býva často poškodzovaný v najcitlivejšom mieste, na koreňových

nábehoch. Zhoršená vitalita stromov má za následok nedostatočnú reakciu – jak

v oblasti vývoja obranných zón proti postupu infekcie (CODIT), tak i v oblasti vývoja

reakčného dreva. Nedostatočná tvorba symptómov môže sťažiť aj vizuálnu kontrolu

prevádzkovej bezpečnosti.

Koruna – je poškodzovaná buď automobilovou dopravou ( v dôsledku

nedostatočnej podjazdovej výšky) alebo nekvalifikovanými pestovateľskými zásahmi .

Najdrastickejším zásahom do koruny stromov je tzv. zmladzovanie, alebo radikálne

zosadzovanie primárnej koruny uličnej zelene. Okrem vzniku poranenia je na viac

redukovaná plocha listového aparátu a zeleň je tak ďalej oslabovaná fyziologicky.

V oblasti poškodenia zelene existuje ešte špecifická oblasť vandalizmu. Často býva

vyvolaná nekvalitná práca arboristov (stromy bez odpovedajúcej starostlivosti, výsadba

na nevhodné stanovište, používanie mladých stromov pre výsadbu na frekventované

miesta a pod.), ale stretávame sa aj s vplyvmi, ktoré ovplyvniť nemôžeme (riešenie

susedských sporov a pod.). Všeobecne v tejto oblasti môžeme hodnotiť vzťah

obyvateľov miest ku svojmu okoliu, vzťah k hodnotám a k práci ostatných ľudí. Vzhľad

zelene rastúcej v ulici vypovedá veľa o jeho obyvateľoch. O ich ochote starať sa o svoje

okolie, financovať starostlivosť, rešpektovať nároky ostatných (nielen ľudí). Stav

stromov vždy odráža permanentný záujem. Na rozdiel od trávnikov, kvetín či

technického vybavenia nie je možné starostlivosť o stromy riešiť jednorazovým

zásahom (Kolařík, 2000).

21

1.6.4 Imisné zaťaženie uličnej zelene

Kvalitu životného prostredia výrazne narušujú emisie alebo látky znečisťujúce

ovzdušie ( polutanty), ktoré možno rozdeliť na kategórie (Smith, Dochinger,1976):

I. Časticové

A) Tuhé (organické, anorganické, rádioaktívne, kovové, nekovové)

1. viditeľné

2. neviditeľné

B) Tekuté

II. Plynné:

A) Primárne (emitované priamo do atmosféry)

1. Anorganické

a) Oxidy (síry, dusíka, uhlíka)

b) Halogény (fluoridy, chloridy)

c) Rádioaktívne

d) Iné (hydrogén-sulfidy, amónne látky)

2. Organické

a) Uhľovodíky

b) Aldehydy a ketóny

c) Merkaptány

B) Sekundárne

a) Ozón

b) Peroxyacetylnitrát a jeho homológy.

Polutanty sú výslednicou sociálno-ekonomickej aktivity človeka a jeho spoločnosti,

pričom ich hlavným zdrojom je priemysel, doprava a bývanie (Smolík 1983, Supuka,

1980).

1.6.5 Posypová soľ

Posypová soľ pôsobí na uličnú zeleň ako priamym kontaktom, tak i kontamináciou

pôdy zasolením, kde spôsobuje zvýšenie pH a zhoršuje štruktúru pôdy. Znášanlivosť

22

jednotlivých druhov voči účinkom solí je rozdielna. Je tu možnosť použitia MgCL2 -

nemá tak negatívne účinky ako NaCl (Štěpán, 2003).

Následkom posýpania ulíc soľou sa zastavuje v mestskej pôde nitrifikácia na úrovni

nitridov, mikroorganizmy, ktoré by nitrifikáciu dokončili neznášajú tak vysoký

osmotický tlak. Solenie okrem toho znamená záťaž chloridmi a sodíkom, čo vedie

k relatívnemu nedostatku draslíka (Lisický, 1987).

Ochrana proti posypovým soliam

Proti pôsobeniu solí je možné pri realizácií výsadieb alebo pri údržbe drevín

realizovať tieto opatrenia:

- zvýšené obrubníky stromových mís;

- odvedenie vody do dobre fungujúcej kanalizácie;

- ochranné demontovateľné mantinely a iné dočasné zábrany.

- každoročne vymenený mulč (najlepšie z kôry ihličnatých stromov) (Štěpán, 2003).

Opatrenia pri zasolení výsadieb

- výmena hornej vrstvy pôdy,

- aplikácia iontomeničov (sádra, draselné a horečnaté hnojivá),

- vyplavenie solí vodou

(Štěpán, 2003).

1.7 Inžinierske siete

Inžinierske siete sú najväčším obmedzujúcim faktorom, ktoré nikým

neusmerňované vytvorili hustú pavučinu, v ktorej sa ťažko hľadajú priestory pre

umiestnenie stromov (Balko, 1994).

Inžinierske siete v obytných súboroch by sa mali riešiť tak, aby sa vytvorili reálne

predpoklady na zakladanie ucelených plôch zelene s množstvom výsadby hlavne trvalej

vysokej stromovej zelene. Vzdušné vedenie inžinierskych sietí sa odporúča viesť po

obvodoch voľných priestranstiev tak, aby tieto priestranstvá mohli byť využité na

tvorbu ucelených plôch zelene bez možností vzájomnej kolízie najmä so stromovou

23

zeleňou. Podzemné komunikácie taktiež viesť po obvodoch budov v záujme vyhnutia sa

kolízii sietí s koreňovými sústavami drevín (Supuka, 1987).

Dreviny, hlavne v mestskom prostredí sú najviac vystavené mechanickým

poškodenia. Preto je potrebné pri výsadbe s týmto počítať. K poškodzovaniu drevín

dochádza aj vtedy, keď výsadba nerešpektuje minimálne vzdialenosti od inžinierskych

sietí. V prípade opravy sú výsadby likvidované alebo poškodené. Preto je potrebné

rešpektovať nasledovné vzdialenosti: od teplovodu, plynovodu a elektrického vedenia -

2m, od kanalizácie a vodovodu – 1m (Rózová, 2001).

1.8 Choroby a škodcovia zelene v uliciach miest

Príčinou zlého zdravotného stavu a zlej vitality uličnej zelene môže byť aj to, že je

často napádaná a poškodzovaná biotickými činiteľmi akými sú choroby a škodcovia.

Útoky chorôb a škodcov sa objavujú vo väčšine prípadov pri drevinách, ktoré sú

oslabované tlakom svojho civilizačného prostredia ( plynné a tuhé emisie, intoxikácia

pôd, zmeny makro aj mikroklimatických podmienok atď.) ( Machovec, 1997).

Uličné stromoradia majú špecifické spektrum živočíšnych škodcov, ktoré sa vytvára

potravovými vzťahmi a skladbou rastlinného spoločenstvá v susedstve stromoradí.

V mestských stromoradiach prevládajú spravidla škodcovia okrasných drevín, menej

lesných a ovocných drevín ( Šedivý, 1995)

Hubové choroby napádajú korene, konáre a asimilačné orgány. Pôvodcovia

ochorenia infikujú hostiteľské dreviny cez rany, ktoré vznikli po krupobití, mrazové

trhliny, otvory, ktoré robia vtáci pri vyberaní potravy, často sú stromy odierané pri

údržbe cestných komunikácií, pri kosení trávy, reze stromov a podobne ( Juhasová,

1994).

Preventívne a ochranné opatrenia proti chorobám a škodcom: zásadou tohto spôsobu

napadnutých stromov alebo častí stromov, na ktorých sa nachádzajú vegetatívne

a generatívne orgány húb a sú zdrojom ďalšej infekcie ( medzi hostiteľské dreviny pri

hrdziach, minuloročné opadnuté listy, uschnuté a usychajúce konáre). Mechanické

ochranné opatrenia proti drevokazným hubám spočívajú v prevencii a v predchádzaní

vzniku poranenia. Medzi metódy mechanického ničenia živočíšnych škodcov rátame

vyhľadávanie, zber a ničenie ( Hrubík, 1991).

24

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom bakalárskej práce je definovať problémy súvisiace s existenciou zelene

v uliciach a navrhnúť technické opatrenia, ktoré by tento stav mohli zlepšiť. Na

modelovej ulici navrhnúť sadovnícko-architektonickú úpravu vhodných vegetačných

prvkov.

25

3 METODIKA PRÁCE

3.1 Charakteristika záujmového územia

3.1.1 Mesto Nitra

Mesto Nitra sa rozprestiera medzi masívom Zobora (587 m) a vrchmi (Kalvária 215

m, Šibeničný vrch 218,5 m). Jej zemepisná poloha je 48° 18´ severnej šírky a 18° 14´

dĺžky. Nitra je súčasťou juhozápadného Slovenska Toto územie možno považovať za

časť Tribečského pohoria oddeleného riekou Nitrou od hlavného masívu. Rozloha

mesta predstavuje 108 km2 Katastrálne územie mesta Nitra meria 4 083 ha, z toho

zastavané plocha meria 194 ha. Nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí od 138 do

587 metrov nad morom. Počet obyvateľov je 82 661 (k 1.1. 2010). Nitra je v súčasnosti

piatym najväčším mestom na Slovensku. Je centrom hospodárstva, kultúry, cirkvi

a športu Nitrianskeho kraja a vďaka výstavisku Agrokomplex aj medzinárodným

výstavným centrom. V severných častiach Ponitria je však ovplyvnená intenzívnou

priemyselnou výrobou. Stopy pôsobenia priemyselných exhalátov sa objavujú i na

lesných porastoch Zobora. Napriek týmto negatívnym vplyvom sa Nitra radí medzi

zdravé mestá Slovenska. Je známa svojimi príjemnými klimatickými podmienkami

s veľkým počtom slnečných dní.

Majestátny Zobor pozostáva zo žulového jadra a vápencového obalu. Nachádza sa

4 km na sever od Nitry. Zo skalného je výhľad na Požitavie, Ponitrie a strednú časť

pohoria Tríbeč. Výborný rozhľad je i z južného predvrcholu, zvaného Pyramída (553

m). Prírodná rezervácia Zoborská lesostep s početnými povrchovými krasovými javmi

patrí k najteplejším a najsuchším lokalitám Slovenska. Rastie tu množstvo vzácnych

rastlín. Napríklad Poniklec veľkokvetý, Kamzičník podlhovastolistý, Hadomor rakúsky,

Peniažtek slovenský, Pakost lesklý a Jasenec biely. Na Zobore sa vyskytujú i závraty

a jaskyne ( napr. povesťami opradená Svoradová jaskyňa na Zobore).

3.1.2 Vývoj zelene v meste Nitra

Možno predpokladať, že história mestskej zelene sa začala písať v 10. storočí

benediktínskymi mníchmi. Na ich pozemkoch v roku 1690 vznikla známa Kláštorná

záhrada Kamadíkovcov. Zo začiatku 19. storočia sú na území mesta známe viaceré

pravidelné záhrady (Biskupská, Seminárska, Františkánska, mestská), žiaľ všetky

26

postupne zanikli a výraznejšie neovplyvnili ďalší vývoj zelene mesta. Za

najvýznamnejší mestotvorný činiteľ z pohľadu tvorby zelene až po dnešnú dobu je

nutné považovať prírodné osobitosti tohto územia, predovšetkým mendrujúci tok rieky

Nitry, Zoborský masív a ostatné vyvýšeniny, ktoré dali základ existujúcej sústave

zelene mesta. asi od začiatku 18. storočia po úprave koryta rieky Nitry sa postupne

začal budovať koridor zelene, začínajúci veľkou plochou zelene Sihoť, skultivovaný

koncom minulého storočia, neskoršie rozšírený o Nový park, pokračujúci bohatou

pobrežnou vegetáciou s Brezovým hájom, sídliskovou zeleňou Chrenovej, zeleňou

areálov SPU a Agrokomplexu. Žiaľ, na tento mohutný pobrežný vrch, Párovské háje,

Dvorčiansky les a pod (Gajdoš, 1990).

3.1.3 Klimatické podmienky mesta Nitra

Územie Nitry spája z hľadiska teplotného do oblasti teplej, podoblasť mierne suchá

s miernou zimou. Poloha a nížinný charakter sa podieľajú na tom, že patrí medzi

najteplejšie a zároveň najsuchšie oblasti Slovenska. Priemerná januárová teplota na

rovine je 1 až -2 °C, priemerná júlová teplota je viac ako 20°C, priemerný ročný úhrn

zrážok predstavuje 550 – 600 mm.

3.1.4 Pôdne podmienky mesta Nitra

V Nitre a jej okolí sa vyskytuje pôda glejová na aluviálnych vápenatých až

nevápenatých náplavoch. Pre tento pôdny proces je charakteristická vysoká hladina

podzemnej vody. Charakteristickou črtou glejového procesu je produkcia železa

a mangánu, špecifické podmienky pre tvorbu ílu.

Zo zrnitostného hľadiska ide o ťažké pôdy. Rozdielny obsah ílu v rôznych

horizontoch pôdneho profilu je odrazom sedimentačného pôdotvorného substrátu

a celkového vývoja pôdy.

Obsah humusu v humusovom horizonte sa pohybuje od 2,2 – 2,8 % a preto je

možné považovať tieto pôdy za stredne humózne. Objemová hmotnosť v orničnej vrstve

sa pohybuje okolo 1,15 g.cm-1. Pórovitosť je 42 - 45 %

27

3.2 Inventarizácia zelene

Podstatou inventarizácie drevín je zhodnotenie ich súčasného stavu. Toto

zhodnotenie je dôležité pri rozhodovaný o ďalších činnostiach týkajúcich sa

inventarizovaných drevín. Na zhodnotenie drevín bola použitá metóda inventarizácie

a klasifikácie drevín podľa Machovca ( 1997). Potrebné je zisťovať tieto hodnoty:

Druhové určenie

Každá hodnotená drevina musí byť rodovo a druhovo správne určená a písaná

latinským názvoslovím. Na základe presného druhového určenia sa riešia hlavné

prestavbové zásahy zameriavaných porastov.

Priemer kmeňa

Meria v prsnej výške, t.j. v 1,3 m nad zemou. Pokiaľ sa merať nedá v tejto výške

(napríklad strom je rozvetvený nižšie), meria sa tam, kde je to možné. Táto skutočnosť

sa však musí uviesť v tabuľke. Najčastejší spôsob meranie obvodu kmeňa je pomocou

krajčírskeho metra, alebo vysúvateľného kovového metra. Obvod kmeňa je zároveň

potrebný pre výpočet spoločenskej hodnoty drevín (podľa Zákona o ochrane prírody

a krajiny, č.287/1994 Z.z. a č. 543/2002 Z.z.) hlavne vtedy, ak sú dreviny navrhnuté na

výrub. Kategorizácia podľa priemeru kmeňa je nasledovná:

0-5 cm 5-10 cm 10-20 cm 20-40 cm 40-60 cm

60-80 cm 80-100 cm viac ako 100 cm

Priemer koruny

Meria sa ako pôdorysný priemet koruny na terén. Dôležité je, aby bol priemer

koruny meraný podľa vetví, ktoré zasahujú najďalej. Meria sa v dvoch na seba kolmých

smeroch. Ich aritmetický priemer udáva hodnotu priemeru kruhu, ktorý koruna stromu

teoreticky zaberá. Rozmedzia priemeru koruny sa určujú nasledovne:

0-2 m 2-4 m 4-6 m 6-8 m 8-10 m 10-15 m

15-20 m 20-25 m 25 m a viac

28

Výška

Výška dreviny sa zisťuje najlepšie pomocou Blume-Leisovho výškomera. V praxi

postačí, keď sa výšky drevín vyjadrujú v rozmedzí 5 m:

0-5 m 5-10 m 10-15 m 15-20 m 20-25 m 25-30 m 30-35 m 35-40 m.

Niekedy sa pri mladých porastoch do výšky 5 m osvedčuje ich členenie po 1 m.

Určenie vekovej kategórie

Zisťovanie veku drevín býva niekedy veľmi obtiažne. Napriek tomu je tento údaj

veľmi potrebný. Najjednoduchšie je ak máme k dispozícií údaje o dobe založenia

porastu. Tieto údaje nie sú vo väčšine prípadov k dispozícii. Ako pomerne presnú

metódu môžeme využiť pne po vyrúbanom poraste, na ktorých sa dá pomocou

letokruhov vek priamo odpočítať. Je možné použiť aj metódu odpočítania ročných

prírastkov. V tomto prípade je potrebné postupovať od vrcholu koruny smerom

dovnútra. Vek drevín je možné získať aj porovnaním veľkosti dreviny rovnakého druhu,

ktorá rastie neďaleko za rovnakých podmienok. Táto metóda vyžaduje však dosť veľké

skúsenosti, a predsa len nie je až taká presná. Zoradenie do vekových kategórií vyzerá

nasledovne:

0-20 rokov (0-10, 10-20) 20-40 rokov 40-60 rokov 60-100 rokov

100 a viac rokov

Sadovnícke hodnotenie

Sadovnícke hodnotenie je vyjadrenie kvality drevín podľa stupňa ich účinnosti ako

funkčné a účelové zložky prírodnej časti životného prostredia. Ide o kritéria, ktoré

nebolo možné vyjadriť nameranými hodnotami. Sadovnícka hodnota drevín sa určuje

v nasledovnej podobe:

5 bodov – najhodnotnejšie dreviny

Tieto dreviny sú absolútne zdravé a nepoškodené. Tvarom aj celkovým habitusom

koruny zodpovedajú danému druhu. Sú veľkostne už plne rozvinuté, ale ešte v plnom

raste a zavetvené až k zemi. Tieto dreviny by sa mali vo všetkých prípadoch zachrániť.

29

4 body- veľmi hodnotné dreviny

Ide o dreviny zdravé, iba veľmi málo porušené, alebo poškodené. Mali by

dosahovať približne polovicu tých rozmerov, ktoré sú maximálne schopné na danom

stanovišti vytvoriť. Dreviny musia mať predpoklad pre svoj rozvoj pre niekoľko

desaťročí. Aj tieto dreviny je potrebné v maximálne možnej miere chrániť. Ich

odstránenie navrhujeme iba vo veľmi výnimočných prípadoch.

3 body – dreviny priemernej hodnoty

Ide o dreviny zdravé, iba málo preschnuté bez chorôb a škodcov. Dreviny sa môžu

od pôvodného typu tvarovo podstatne líšiť. Patria sem dreviny vysoko vyvetvené,

dreviny s jednostrannou ale stabilnou korunou, dreviny tvarovo aj vzhľadovo typické,

ale doposiaľ menšieho vzrastu. Aj tu musí byť predpoklad dlhodobého vývoja. Veľmi

často, tvoria základný materiál z ktorého je možné postupne vymodelovať kvalitnejšie

porasty. Tieto dreviny sa ponechávajú k ďalšiemu vývoju. Dreviny sa odstránia pokiaľ

to vyžaduje zámer alebo výchovné opatrenie.

2 body – dreviny podpriemernej hodnoty

Patria sem dreviny poškodené alebo veľmi vysoko vyvetvené, výrazne

preschýnajúce bez predpokladu obrastania. Dreviny staré, duté a málo vitálne. Patria

sem predovšetkým dreviny, pri ktorých sa nepredpokladá zlepšenie ich kvality a počíta

sa z ich postupným odstráneným. Výnimky tvoria iba dreviny mimoriadnej

dendrologickej hodnoty (unikáty).

1 bod – dreviny nevyhovujúce

Tieto dreviny sú veľmi silne poškodené, choré a silne napadnuté škodcami najmä

takými, kde hrozí nebezpečenstvo ich rozšírenia na ostatné porasty. Ďalej dreviny

odumierajúce a odumreté a dreviny, ktoré ohrozujú bezpečnosť návštevníkov. Patria

sem aj dreviny, ktoré svojou existenciou výrazne znižujú kvalitu prostredia cennejších

exemplárov. Do tejto kategórie zaraďujeme dreviny bez akýchkoľvek predpokladov pre

ďalší vývoj. Tieto dreviny je nevyhnutné okamžite alebo v čo najkratšom čase

odstrániť.

30

Systém značenia drevín

Pre ľahšie orientovanie v plánoch boli vypracované farebné systémy pre označenie

jednotlivých kategórií. Ich prehľad ukazuje nasledujúca tabuľka:

Tab. č. 1. Farebné značenie inventarizovaných drevín

Sadovnícka hodnota Farebné označenie

5 bodov Červená

4 body Modrá

3 body Zelená

2 body Hnedá

1 bod Žltá

Okrem uvedených hodnôt je možné priamo z plánu vyčítať aj to či ide o dreviny

ihličnaté, alebo listnaté. Stredy ihličnatých drevín sa označujú trojuholníkmi, stredy

listnatých drevín krúžkami a stredy kríkov bodkami.

31

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Popis riešenej ulice

4.1.1 Štefániková trieda

Riešená ulica sa nachádza v centre mesta Nitry. Ide o veľmi frekventovanú ulicu

cez ktorú prejde počas dňa množstvo ľudí. Ulica je prejazdná dopravou v oboch

smeroch. Súčasťou riešenej ulice s názvom Štefániková trieda je pešia zóna, ktorá končí

na Svätoplukovom námestí. Na južnej strane pokračuje táto ulica na mestskú časť

Krškany. Vybraná časť riešenej ulice začína križovatkou ulíc Štefániková trieda

a Štúrová ulica, a končí na začiatku pešej zóny. Západnú stranu ulice lemuje pomerne

široký asfaltový chodník pre peší pohyb, ktorý je prerušovaný pásmi zámkovej dlažby.

Táto časť riešenej ulice je slnečná len na poludnie. V ranných a poobedňajších hodinách

priestor zatieňujú okolité budovy. Nachádza sa tu obchodný dom Tesco, ktorý je

centrom záujmu prichádzajúcich ľudí. Druhý bod záujmu je budova VÚB banky. Na

východnej strane ulice sa nachádza zastávka mestskej hromadnej dopravy a množstvo

menších predajní a služieb. Obe strany ulice spájajú dva prechody pre chodcov.

4.1.2 Zeleň na riešenej ulici

Riešená uličná zeleň sa nachádza pred budovou VÚB banky. Ide o sedem stromov

druhu Catalpa bignonioides, ktoré boli na toto stanovište vysadené pred približne

dvadsiatimi rokmi s čoho niektoré už boli odstránené a nahradené novými jedincami.

Ani v súčasnej dobe však nemajú dostatočne vhodné pestovateľské podmienky. Stromy

trpia nedostatkom živín a pôsobením automobilových emisií a posypových solí. Tieto

stromy majú príliš nízko založenú korunu, pravdepodobne nebola dodržaná pri výsadbe

podchodná výška kmeňa. V okolí kmeňov je umiestnená ochrana kmeňa s kovových

tyčí veľkosti 50x50 cm, ktoré majú chrániť kmeň pred mechanickým poškodením, ale

niektoré z nich sú poškodené a nespĺňajú svoju funkciu. Povrchová úprava mreží je

neošetrená, hrdzavá, neestetická. V spodnej časti koruny sa nachádzajú suché konáre,

pravdepodobne z nedostatku slnečného osvetlenia a dôvodu nevykonávania

presvetlovacieho rezu. Stromoradie pôsobí neesteticky a nekoncepčne. V riešenom

území sa nachádza aj približne deväť metrový Fraxinus excelsior, ktorý je vysadený

v tesnej blízkosti vozovky, s čoho vyplýva že je zaťažovaný pôsobením posypových

32

solí. Okolo jeho kmeňa sa nachádza voľná pôda o rozmeroch 1x1 m, ktorá je zarastená

burinou. Podobne ako spomínané stromoradie, ani tento strom nemá vhodné stanovište

a pestovateľské podmienky a estetickou hodnotou nezodpovedá umiestneniu na hlavnej

ulici v centre mesta.

Obrázok č. 1: Súčasný stav uličnej zelene

Obrázok č. 2 : Súčasný stav uličnej zelene

33

4.2 Návrh riešenia zelene na Štefánikovej triede - 1

V tomto návrhu je ponechaná pôvodná výsadba stromov. Pod týmito stromami

bude vytvorený záhon na úrovni terénu, široký 3 m a dlhý 40 m. Záhon bude slúžiť aj

ako zábrana pre chodcov, ktorý v týchto miestach prechádzajú cez vozovku mimo

vyznačených prechodov.

Na záhone bude vysadený Euonymus fortunei ´Blondy´, ktorý bude vytvárať

zapojený porast. Tento elegantný nízky vždyzelený krík dorastá do výšky 50cm. Farba

listov je tmavo zelená s výraznou žltou škvrnou a je vhodný aj do polotieňa. Záhon

bude namulčovaný drvenou borovicovou kôrou, ktorá zabráni zarastaniu burín

a zvýšenému odparovaniu vody.

Mreže, ktoré boli umiestnené okolo stromov budú odstránené pretože pôsobia

neesteticky z dôvodu neošetrovania a nie je predpoklad, že kmene stromov budú

mechanicky poškodzované, keď budú umiestnené v záhone.

Okolie stromu Fraxinus excelsior bolo riešené doplnením stromovej mreže

z liatiny. Okolie stromu bude taktiež ošetrené mulčom z borovicovej kôry.

Obrázok č.3. Návrh riešenia súčasného stavu uličnej zelene

34

4.2.1 Postup realizácie návrhu

- Geodetické vytýčenie záhonu,

- Odstránenie spevnených plôch,

- Vystriekanie okolitých spevnených plôch a daného stromoradia. Prúdom vody

zmyjeme možné usadené nánosy posypových solí.

- Výmena pôdy. Vymenená pôdy je ošetrená a odburinená, s pridanými výživnými

látkami. Pôdu je potrebné vymeniť približne do hĺbky 50-60 cm.

- Výsadba pôdopokryvných drevín. Do zarovnanej pôdy vysadíme dreviny v spone

50x50 cm, aby čo najskôr vytvorili zapojený porast.

- Rozloženie mulčovacej kôry,

- Závlaha.

4.2.2 Údržba v nasledujúcich rokoch

- Rez stromov: Presvetlovací rez – Spočíva v odstraňovaní suchých alebo krížiacich sa

konárov, alebo takých, ktoré prekážajú premávke.

- Pridávanie mykoríznych prípravkou do koreňovej sféry.

- Údržba pôdopokryvných drevín spočíva v pravidelnom reze. Režeme krovinorezom

podľa potreby. Tiež je potrebné každoročné prihnojovanie.

- Doplňovanie mulču a odburiňovanie,

- Zálievka podľa potreby

4.3 Návrh riešenia zelene na Štefánikovej triede - 2

Druhý návrh bude riešený vo forme vyvýšeného záhona, ktorý bude ohraničený

kamenným múrikom vo výške 30 cm.

Do takto pripraveného priestoru budú vysadené alejové stromy druhu Tilia cordata

´Rancho´ . Tento strom vyrastajúci do výška 10 m a šírky 6m, vytvára vajcovito-

kuželovitú korunu sviežo zelenej farby. Na jeseň sa listy sfarbujú do žlta. Znáša uličné

prostredie.

Ako podrastovú drevinu by sme mohli tiež použiť Euonymus fortunei ´Blondy´.

35

Medzi niektoré tieto zvýšené záhony boli navrhnuté drevené lavičky na kamennom

múriku.

Obrázok č. 4. Návrh výsadby zelene na riešenej ulici

4.3.1 Postup realizácie návrhu

- Odstránenie súčasných drevín,

- Odstránenie spevnených plôch ,

- Geodetické vytýčenie záhonu, ( vytýčenie miest určených na výsadbu)

- Výmena pôdy. Vymenená pôdy je ošetrená a odburinená, s pridanými výživnými

látkami. Pôdu je potrebné vymeniť približne do hĺbky 50-60 cm.

- Realizácia kamenného múrika. Múrik je zhotovený zo železobetónovej konštrukcie zo

základmi v hĺbke 50-60 cm a obložený lomovým kameňom.

- Výsadba škôlkarských výpestkov. Musia byť zdravé, bez chorôb, škodcov a bez

mechanického poškodenia s výškou okolo 3 m. Vysádzame odrastené stromy

s obvodom kmeňa okolo 20 cm s koreňovým balom. Vysádzať budeme v jarnom alebo

v jesennom období. Vyhĺbime jamu, ktorá bude 1,5 násobok objeme koreňového

systému. Do tejto jamy vložíme ešte pred výsadbou kotviace koly, aby sme neporušili

36

koreňový systém. Vložíme strom a zasypeme kvalitnejšou vrstvou pôdy obsahujúcou

hnojivo a zalejeme. Množstvo vody je približne 50-100 l vody na jeden strom.

- Po vysadený treba spraviť redukčný rez koruny, aby sme zabránili nadmernému

výparu vody. Týmto rezom sa tiež podporí rast koreňového systému. Po výsadbe

zalejeme dávkou 50 – 100 l vody

- Výsadba pôdopokryvných drevín. Do zarovnanej pôdy vysadíme dreviny v spone

50x50 cm, aby čo najskôr vytvorili zapojený porasť.

- Rozloženie mulčovacej kôry

- Po výsadbe výdatne zalejeme.

4.3.2 Údržba v nasledujúcich rokoch

- Rez stromov: Presvetlovací rez – Spočíva v odstraňovaní suchých alebo krížiacich sa

konárov, alebo takých, ktoré prekážajú premávke.

- Pridávanie mykoríznych prípravkou do koreňovej sféry.

- Zálievku dodržiavame po dobu minimálne 2-3 roky ( 50-100 l vody, podľa veľkosti

koruny)

- Kotviace koly po 3 rokoch odstránime.

- Údržba pôdopokryvných drevín spočíva v pravidelnom reze. Režeme krovinorezom

podľa potreby. Tiež je potrebné každoročné prihnojovanie, odburiňovanie, a dopĺňanie

mulčovacej kôry

Diskusia

37

Na riešenej ulici dochádza k zasoleniu pôdy pôsobením posypových solí.

Posypová soľ pôsobí na uličnú zeleň ako priamym kontaktom, tak i kontamináciou

pôdy zasolením, kde spôsobuje zvýšenie pH a zhoršuje štruktúru pôdy. (Štěpán, 2003)

Preto v návrhu riešenia zelene na Štefánikovej triede bol navrhnutý vyvýšený záhon

ako ochrana proti tomuto problému, ktorý sa vyskytuje v uliciach miest.

Proti pôsobeniu solí je dobré vykonať, pri každoročnej údržbe drevín výmenu

mulču. (Štepán, 2003)

Tento vyvýšený záhon je pokrytý mulčom z borovicovej kôry a pri každoročnej

údržbe bude vymenený, aby sa zabránilo pretrvávaniu solí v okolí vysadených drevín.

38

Záver

Mestské prostredie je príliš vzdialené prostrediu v ktorom zeleň prirodzene rastie.

V súčasnosti sa v uliciach miest nachádzajú rôzne úrovne zelene. Vplyvom nesprávnej

údržby sa znehodnocuje pôvodný zámer záhradného architekta. Pre vývoj zelene je jej

údržba rovnako dôležitá ako samotná realizácia. Priestoru v meste je málo a preto by

sme mali dbať na kvalitu prostredia a zelene vôbec.

Hlavným cieľom práce je definovať nedostatky týkajúce sa zakladania a údržby

uličnej zelene a navrhnúť optimálne riešenie týchto nedostatkov. Výsledkom tejto prace

je návrh uličného priestoru na vybranej riešenej ploche.

Ulice budúcnosti by mali byť nielen miestom cez ktoré človek prechádza ale aj

priestor pre oddych.

39

Zoznam použitej literatúry

BALKO, Z. 1994. Zabezpečenie, výsadba a údržba alejových stromov. In: Stromy

v uliciach miest. Nitra: SPU, 1994. s. 22-25

GAJDOŠ, P.: Človek a prostredie: Rastlinstvo. Nitra: MsNV, 1990.s. 22-29.

HRUBÍK, P. 1991. Hmyzí škodcovia. In SUPUKA, J. 1991. Ekologické princípy tvorby

a ochrany zelene. Bratislava: Veda, 1991. s. 267-273. ISBN 80-224-0128-5.

HURYCH, V. 1984. Sústava zelene. In: Sadovníctvo. Státní zemědělské nakladatelství

Praha, 1984, s. 248

HURYCH, V. 1985. Sadovníctvo 1. Bratislava: Príroda, 1985. 416 s.

JUHASOVÁ, G. 1994. Ochrana alejových stromov. In Stromy v uliciach miest, Nitra:

VŠP, 1994, s. 33.

KOLAŘÍK, Jaroslav. 2000. Ošetřování stromú krok za krokem(1). In: Zahrada-Par-

Krajina, roč. 11, 2000, č. 3, s. 20.

KOLAŘÍK, Jaroslav. 2000. Ošetřování stromú krok za krokem(2). In: Zahrada-Par-

Krajina, roč. 11, 2000, č. 4, s. 20-21.

KOLAŘÍK, Jaroslav. 2000. Ošetřování stromú krok za krokem(3). In: Zahrada-Par-

Krajina, roč. 11, 2000, č. 5, s. 20-21.

KRAJČOVIČOVÁ, Daniela. 1999. Stromy v uličnom priestore v dotyku

s komunikáciou, chodníkom a parkoviskom. In: Zborník zo seminára Pestovanie

a ochrana rastlín v mestskom prostredí, ošetrenie chránených a pamätných stromov.

Nitra: Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, pobočka biológie drevín, 1999, s. 97-99.

KRAJČOVIČOVÁ, Daniela. 2008. Hodnotenie drevín. In: Špeciálne sadovnícke

úpravy. Nitra, 214 s. ISBN 978-80-552-0032-3

MACHOVEC, J. 1997. Špeciálne sadovnícke úpravy. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 1997. s. 69.

MAREK, M.- CHOCHOĽ, Š. – ZELINA, J. 1979. Cestné staviteľstvo 1. Bratislava:

Alfa, 1979. 476 s.

NAGYOVÁ, E., PALLAGHYOVÁ, Z. 2009. Zeleň vo verejných priestoroch miest. In:

Sadovnícka tvorba. Vydavateľstvo Príroda, Bratislava: 2009, s. 99. ISBN: 978-80-07-

01785-6

40

LISICKÝ, M. 1987. Funkcie zelene v mestách. In: Ochrana prírody. Univerzita

Komenského, Bratislava. 1987, s.141.

RATAJ, V. – Rybanská, M. – Jureková, Z. – Boreková, B. 2004. Metodika písania

záverečných prác na SPU v Nitre: VES SPU, 2004, 77 s. ISBN80-8069-328-5

REŠOVSKÁ, Zdena. 1994. Súčasné problémy stromov v uliciach miest. In: stromy

v uliciach miest. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 1994, s. 4-5.

RUŽIČKOVÁ, J. a kol. 1980. Sadovníctvo. Bratislava: Príroda, 1980. 284 s.

RÓZOVÁ, Z. 2001. Zakladanie a ošetrovanie vegetácie. SPU, Nitra, 2001, 123 s. ISBN:

80-7137-935-2

SUPUKA, Ján. 1987. Normatívy zelene a oceňovanie stromov v sídlach. Veda,

Bratislava, 1987, 179 s.

SUPUKA, Ján a kol. 1991. Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. Bratislava:

Slovenská akadémia vied. 1991. 324 s. ISBN 80-75915-8-1.

SVETLÍK, Ján. 1976. Plánovanie a výstavba miest a obcí. Alfa, 1976, s. 166, 195

ŠEDIVÝ, J. 1995. Škúdci uličných a silničních stromoradí. In Záhrada – Park –

Krajiny, 1995. s. 76.

ŠTĚPÁN, V. 2003. Stromy v ulicích a na parkovištích. Plzeň, 2003, 56 s.

VODRÁŽKA, P. 2004. Premeny mestského parteru. In:Premena funkcií. Vydavateľstvo

spolku architektov Slovenska, Bratislava, 2004, s. 25

VREŠTIAK, P. 1994. Sortiment stromov pre uličné stromoradia. In: Stromy v uliciach

miest. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 1994, s. 6-15

Internetové zdroje:

Všeobecné informácie o meste Nitra. Dostupné na internete: < http://www.nitra.sk

Všeobecné informácie. Dostupné na internete:

< http://www.uzemnyplan.sk/članok/ulica-nielen-ako-dopravna-kategoria

41

Prílohy

- inventarizačná tabuľka

- výkresy:

- Výkres č.1 Širšie vzťahy

- Výkres č. 2 Funkčno-priestorová analýza

- Výkres č.3 Súčasný stav

- Výkres č.4 Inventarizácia zelene