SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV 3003936

KRÁTKODOBÝ VPLYV VYBRANÝCH PRATOTECHNICKÝCH ZÁSAHOV NA OPUSTENÉ TRÁVNE

PORASTY

2010 Ing. Slávka BAČOVÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

KRÁTKODOBÝ VPLYV VYBRANÝCH

PRATOTECHNICKÝCH ZÁSAHOV NA OPUSTENÉ TRÁVNE PORASTY

Dizertačná práca

Študijný program: 6.1.7 Špeciálna rastlinná produkcia

Školiace pracovisko: Katedra trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín

Školiteľ: prof. Ing. Ján Jančovič, PhD.

Nitra 2010 Ing. Slávka BAČOVÁ

Čestné vyhlásenie Podpísaná Ing. Slávka Bačová vyhlasujem, že som dizertačnú prácu na tému

„Krátkodobý vplyv vybraných pratotechnických zásahov na opustené trávne porasty“

vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

Nitra................................ .................................... Ing. Slávka Bačová

Poďakovanie Touto cestou vyslovujem úprimné poďakovanie môjmu školiteľovi prof. Ing.

Jánovi Jančovičovi, PhD., za odborné vedenie, cenné rady, pripomienky a pomoc

pri získavaní a spracovaní podkladových materiálov potrebných pre vypracovanie

dizertačnej práce.

Zároveň chcem vyjadriť poďakovanie vedeniu a pracovníkom Katedry trávnych

ekosystémov a kŕmnych plodín – Ing. Ľubošovi Vozárovi, PhD., p. Petrovi Znášikovi,

Ing. Petrovi Kovárovi, PhD., Ing. Ľudmile Bistákovej a p. Mariánovi Hallovi za pomoc

pri realizácii pokusov.

Osobitná vďaka patrí mojej rodine, ktorá ma v štúdiu podporovala.

Abstrakt

Aktuálnou úlohou súčasnosti, vyžadujúcou neodkladné a pohotové riešenie je

problematika opustených a nevyužívaných trávnych porastov. Na revitalizáciu porastov

ponechaných úhorom sa predovšetkým v horských oblastiach odporúča sústrediť veľká

pozornosť. Tieto plochy poloprírodných lúk sú pre nedostupnosť terénu a nízku produkčnú

schopnosť nevyužívané a zväčšujú sa čoraz väčším tempom.

V predloženej práci je hodnotený krátkodobý vplyv pratotechnických zásahov

na opustený trávny porast asociácie Lolio-Cynosuretum typicum R. Tx. 1937. Sledovali sa

zmeny vo floristickom zložení, produkcii sušiny, chemickom zložení nadzemnej fytomasy

a agrochemických vlastnostiach pôdy, ovplyvnené obnovením využívania porastu kosením

so zberom fytomasy a mulčovaním, resp. ich kombináciou. Prvé využitie porastu bola kosba

v rovnakom termíne na všetkých variantoch. V druhom využití sa realizovalo kosenie, resp.

mulčovanie v skoršom termíne - po 4. týždňoch, alebo v neskoršom termíne - po 8. týždňoch.

Po dvoch rokoch sa bylinný charakter TP zmenil na trávny, pričom vyššia pokryvnosť

trávnych druhov bola pozorovaná na variantoch kosených v skoršom termíne druhej kosby.

Dvojkosným využívaním porastu a mulčovaním sa v priebehu dvoch rokov porast preriedil,

klesla prezencia bylín a ďatelinoviny z porastu ustúpili. Nekompaktnosť porastu bola

spôsobená výrazným zvýšením podielu prázdnych miest. Vyššia početnosť druhov sa

zaznamenala na všetkých mulčovaných variantoch. Produkcia trávneho porastu bola počas

sledovaného obdobia nízka, pričom najvyššia úroda sušiny sa v druhom roku využívania

porastu dosiahla na variante 3, mulčovanom v neskoršom termíne 2. kosby. V chemickom

zložení sušiny nadzemnej fytomasy nastal po dvoch rokoch využívania porastu, v porovnaní

s intenzívne využívaným a hnojeným porastom z predchádzajúceho obdobia, pokles

koncentrácie všetkých sledovaných organických a minerálnych látok. Opätovným

dvojročným využívaním porastu nenastali v agrochemických vlastnostiach pôdy výrazné

zmeny. Tie možno očakávať v dlhodobom časovom horizonte a za predpokladu obnovenia

aplikácie živín.

Úlohou v nasledujúcom období zostáva nájsť systém revitalizácie opustených

trávnych porastov, ktorým sa na jednej strane zabezpečí dostatočná produkcia porastu

a na druhej strane udržanie a zlepšenie druhovej diverzity trávneho spoločenstva, s cieľom

zachovania jeho stability.

Kľúčové slová: opustený trávny porast, kosba, mulčovanie, revitalizácia, floristické

zloženie

Abstract

The problem of abandoned and not used grasslands is an urgent task requiring

immediate attention and solution. It is highly recommended to pay special attention to

reviving of grasslands which were left to lay fallow, especially in mountainous areas. These

semi-natural grassland areas are not used and grow larger rapidly year by year due to

unaccessibility of the area and low productivity of the meadows .

This thesis evaluates the short - term impact of pratotechnical measures on the

abandoned grassland Lolio-Cynosuretum typicum R. Tx. 1937. The thesis describes the

changes in botanical composition, production of dry matter, quality of the above - the -

ground green mater and the chemical quality of soil. The quality of the soil is influenced by

the renewed use of grassland, cutting, collecting the dry matter, mulching, and the

combination of the above. The first type of the use of the grassland was the cutting of all

variants in the same time period. The second type of the use was cutting and earlier-time

mulching , i. e. after 4 weeks or later – time mulching, i. e. after 8 weeks. After two years the

herbal – type cover turned into grass – type cover, while higher covering ability of various

species of grass was observed with those variants which were cutting in the earlier - time

period of the second cutting. During the time period of two years the grassland thinner due to

the method of two cuttings and mulching. The number of herbs got lower, the clover of

legumes disappeared. The inconsistency of the grassland was caused by blank places whose

number rose. A higher number of species was observed at all mulched variants. During the

observed time period the production of grassland was low. In the second year of the use of the

grassland the highest production of dry matter was reached with variant 3, which was

mulched in the later – time period of the second mowing. There was a lower concentration of

all observed organic and non-organic materials in the chemical composition of the dry matter

of the above - the - ground green matter of the abandoned grassland in comparison with the

intensely used and manured grassland of the former period. The repeated two-year use of the

grassland did not bring about any significant changes in the chemical quality of soil. Changes

can be expected only if the cover is used long - term and if fertilizers are applied.

The task is to find the way of reviving the abandoned grassland. The reviving would

result in higher plant production as well as in maintaining and improving the diversity of

grassland. This will in turn result in preserving their stability.

Key words: abandoned grassland, cutting the grass, mulching, reviving,

botanical composition

Obsah ÚVOD.............................................................................................................................10

1 PREHĽAD POZNATKOV O STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY................ 11

1.1 Postavenie jednotlivých zložiek ekosystému v jeho štruktúre, funkciách, vývoji,

spôsoboch a cieľoch využívania ..........................................................................13

1.2 Produkčná schopnosť a kvalita sušiny nadzemnej fytomasy................................21

1.3 Floristické zloženie TP a jeho zmeny pratotechnickými zásahmi........................25

1.4 Vplyv pratotechnických zásahov na trávny porast...............................................28

1.4.1 Kosenie a pasenie.........................................................................................29

1.4.2 Mulčovanie trávneho porastu.......................................................................34

1.4.3 Hnojenie trávneho porastu...........................................................................37

1.4.3.1 Vplyv prerušovaného hnojenia na trávne porasty.....................................40

1.5 Opustené trávne porasty a ich obnova................................................................42

2 CIEĽ PRÁCE..........................................................................................................48

3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA.................................................49

3.1 Charakteristika experimentálneho stanovišťa......................................................49

3.1.1 Orografické pomery.....................................................................................49

3.1.2 Pôdoznalecká charakteristika územia..........................................................49

3.1.3 Hydrologické pomery..................................................................................50

3.1.4 Agroklimatická charakteristika územia.......................................................50

3.1.5 Fytocenologická charakteristika územia......................................................52

3.2 Charakteristika pokusu.........................................................................................53

3.2.1 Využívanie trávneho porastu od roku 1986..................................................53

3.2.2 Využívanie trávneho porastu od roku 2008..................................................54

3.3 Sledované parametre a analýzy.............................................................................56

3.3.1 Floristická skladba trávneho porastu.............................................................56

3.3.2 Produkčná schopnosť TP a chemické zloženie sušiny..................................57

3.3.3 Agrochemické vlastnosti pôdy.................................................................... .58

3.4 Matematicko – štatistické hodnotenie výsledkov.................................................59

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA....................................................................................60

4.1 Floristické zloženie trávneho porastu...................................................................60

4.1.1 Retrospektívny pohľad na vývoj TP do roku 2007......................................60

4.1.2 Vplyv využívania na druhovú diverzitu trávneho spoločenstva v období

rokov 2008 – 2009........................................................................................68

4.1.2.1 Zmeny v pokryvnosti floristických skupín trávneho porastu.....................69

4.1.2.2 Zmeny v pokryvnosti dominantných druhov tráv, ďatelinovín a bylín

vplyvom rôzneho využívania.....................................................................72

4.1.2.3 Zmeny v početnosti druhov.......................................................................77

4.1.2.4 Podobnosť floristického zloženia trávneho porastu...................................79

4.1.2.5 Diverzita a vyrovnanosť trávneho porastu.................................................83

4.1.2.6 Stabilita trávneho ekosystému...................................................................85

4.1.2.7 Aglomeratívna polytetická klasifikácia porastov......................................87

4.1.2.8 Analýza hlavných komponentov – PCA analýza......................................91

4.2 Produkčná schopnosť trávneho porastu a chemické zloženie sušiny..................93

4.2.1 Produkcia trávneho porastu po obnovení využívania (r. 2008 – 2009).......95

4.2.2 Chemické zloženie sušiny trávneho porastu..............................................103

4.3 Zmeny agrochemických vlastností pôdy...........................................................108

4.3.1 Pôdne pomery opusteného TP po obnovení využívania (r. 2008 – 2009).110

5 ZÁVERY..............................................................................................................116

6 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV V PRAXI A PRE ĎALŠÍ ROZVOJ

VEDNEJ DISCIPLÍNY........................................................................................119

7 POUŽITÁ LITERATÚRA...................................................................................121

PRÍLOHY.............................................................................................................143

Zoznam skratiek a značiek a i. - a iní

a kol. - a kolektív

C - uhlík

Ca - vápnik

Cd - kadmium

CO2 - oxid uhličitý

Cox - organicky oxidovateľný uhlík

Cr - chróm

D - dominancia

dm2.ha-1 - decimetre štvorcové na hektár

DTP - dočasný trávny porast

et al. - et alii

FZ - floristické zloženie

g.kg-1 - gram na kilogram

H - index diverzity

H+ - vodíkový katión

ha - hektár

ISJ - Jaccardov index kvalitatívnej podobnosti

ISJ/G - Gleasnov index kvantitatívnej podobnosti

J - index vyrovnanosti

K - draslík

kg - kilogram

KN - variant kosený v neskoršom termíne 2. kosby

KS - variant kosený v skoršom termíne 2. kosby

Mg - horčík

mg - miligram

MJ - megajoul

mm - milimetre

MN - variant mulčovaný v neskoršom termíne 2. kosby

Mn - mangán

m n. m. - metre nad morom

MS - variant mulčovaný v skoršom termíne 2. kosby

N - dusík

Na - sodík

napr. - napríklad

NEL - netto energia laktácie

NL - dusíkaté látky

NO-3 - dusičnanový anión

Nt - obsah celkového dusíka v pôde

P - fosfor

PCA - Principal Component Analysis

pH - pôdna reakcia

PTP - poloprírodný trávny porast

resp. - respektíve

Sb - biologická stabilita

Sex - antropogénna stabilita

Sle - stabilita pre krajinnú ekológiu

SR - Slovenská republika

s. š - severná šírka

SZ – JV - expozícia severozápadná-juhovýchodná

t.ha-1 - tona na hektár

TP - trávny porast

TS - teplotná suma

TTP - trvalý trávny porast

v. d - východná dĺžka

vs. - versus

°C - stupeň Celzia

10

Úvod

Trávny ekosystém predstavuje neustále sa opakujúci kolobeh vzťahov, v ktorom

sa na jednotlivých cykloch zúčastňujú abiotické a biotické zložky. Trávne porasty

predstavujú otvorenú komunitu rastlín, vyznačujúcu sa rozmanitosťou druhov,

vyskytujúcu sa v danom priestore a čase, v rôznych vývinových štádiách, ovplyvňovanú

širokou škálou faktorov. Jednotlivé komponenty trávneho porastu - trávy, ďatelinoviny

a ostatné lúčne byliny sa navzájom v danom prostredí ovplyvňujú. Vzájomné interakcie

medzi týmito komponentmi môžu byť pozitívne, ale aj negatívne.

Prírodné a poloprírodné trávne porasty v súčasnosti plnia okrem produkčnej

funkcie aj celý rad mimoprodukčných funkcií. Ich existencia je však ohrozená v dôsledku

zníženého chovu hospodárskych zvierat. Predovšetkým porasty nachádzajúce sa

v horských oblastiach sa pre nedostupnosť terénu, ako aj pre rastúcu intenzifikáciu

poľnohospodárskej výroby prestali využívať. Mení sa floristické zloženie porastu,

v ktorom dominujú menej hodnotné trávy a byliny, a zároveň sa postupne rozširujú nálety

drevín. Takto opustený trávny porast nikdy nenadobudne pôvodný stav druhovo bohatých

kvetnatých lúk, využívaných v minulosti. Práve druhová diverzita trávneho spoločenstva

je dôležitá pre udržanie a zachovanie ekologickej stability krajiny. To je možné aspoň

čiastočne dosiahnuť obnovením využívania porastu.

Pratotechnickými zásahmi (kosenie, pasenie, mulčovanie a hnojenie) sa výrazne

mení floristické zloženie trávneho spoločenstva, produkčná schopnosť a chemické

zloženie sušiny, ako aj agrochemické vlastnosti pôdy trávneho stanovišťa. Tieto zmeny

v prvom rade pôsobia na tvorbu koreňovej hmoty, jej množstvo a rozloženie

a v neposlednom rade aj na pevnosť mačiny, od ktorej závisí ďalší vývoj trávneho

porastu. Zmenené podmienky prostredia ovplyvňujú pri jednotlivých druhoch ich životné

stratégie. Niektoré druhy v poraste dominujú pre vyhovujúce podmienky, iné z porastu

ustúpia a objavia sa až po uplynutí účinku rušivého faktora.

Nesprávne využívanie trávneho porastu vedie k postupnej degradácii

a k narušeniu stability trávneho ekosystému. Teoretické poznatky na vyššej vedeckej

úrovni a dlhoročné praktické skúsenosti s využívaním trávneho porastu, sú správnym

krokom k efektívnemu spôsobu zúrodňovania a udržiavania jeho stability tak

v poľnohospodárstve, ako aj v krajinotvorbe.

11

1 Prehľad poznatkov o stave riešenej problematiky

Trávne porasty Európy a zvlášť porasty viazané na horské oblasti sú veľmi

špecifickým biotopom, ktorý sa vytvoril v niekoľko tisícročnej koevolúcii ľudského

hospodárenia a prírodných podmienok (PIENKOWSKI, 1999). Už v neolite sa človek

podieľal na premene krajiny, kde začal získavať pôdu klčovaním lesov. Takto

dochádzalo k ich redukcii, na úkor ktorých vznikali polia, ale aj lúky a pasienky.

Vzniklo mnoho náhradných spoločenstiev, ktoré v krajine nedotknutej človekom

neexistovali (MORAVEC et al., 1994). Tento nový životný priestor však zostal včlenený

do kolobehu prírody, pretože závisí od kolobehu ročných období, od počasia a od iných

prírodných procesov. Vznik kultúrnej krajiny viedol k zväčšeniu druhového bohatstva

i rozmanitosti krajiny (VICENÍKOVÁ a kol., 2006) a podľa BIROŠA (1995) predstavuje

mozaiku ekosystémov, ktoré sú v rôznej miere ovplyvnené človekom.

Trvalé trávne porasty vznikali v priebehu dlhodobého prírodného,

spoločenského a agrárneho vývoja, a zakladali sa predovšetkým v lokalitách s ťažko

mechanizačne využiteľnými a nevyužiteľnými plochami poľnohospodárskej pôdy

v podhorských a horských oblastiach, v inundačných územiach a na malých

a okrajových plochách nevhodných k poľnej výrobe (KVAPILÍK et al., 2002). Ich vývoj

a existencia musia byť chápané ako celok, ktorý je podmienený dokonalým poznaním

biologických nárokov jednotlivých zložiek porastu, ako aj biológie jednotlivých druhov,

reprezentantov skupiny (LICHNER a kol., 1977). Význam trvalých trávnych porastov

úmerne stúpa v horských a podhorských oblastiach, kde sú prirodzenou a rozhodujúcou

krmovinovou bázou. Lúky a pasienky poskytujú pri minime investovanej energie

maximum krmiva s pomerne širokým zberovým obdobím (RYCHNOVSKÁ et al., 1985).

Ich hospodárska funkcia spočíva najmä v zaisťovaní kvalitných glycidobielkovinových

krmív pre prežúvavce (TIŠLIAR a CITAROVÁ , 2004).

Produkčný potenciál trávnych porastov nezávisí len od abiotických

ekologických činiteľov, ale ako výsledok biologického procesu je tiež určovaný

antropogénnymi zásahmi, činnosťou edafónu a predovšetkým floristickým zložením.

Jednou z príčin nízkych úrod trávnych porastov je ich ponechanie na plochách s horšou

pôdou či už v zásobe živín, extrémnom chemizme, alebo s plytkým a málo fyziologicky

účinným pôdnym profilom (LICHNER a kol., 1977).

Trvalé trávne porasty majú tiež veľmi významné mimoprodukčné funkcie

v tvorbe a ochrane krajiny (LICHNER et al., 1983). Podľa JANČOVIČA a VOZÁRA (2004)

12

patria TTP k druhovo najbohatším terestrickým ekosystémom. Sú zdrojom tradičných

druhov, prírodného bohatstva a ekologickej stability krajiny, a svojou rôznorodosťou

predstavujú najvyššiu diverzitu rastlinných druhov na poľnohospodárskej pôde. Slúžia

tiež ako zdroj prírodných rezervoárov, ohrozených a chránených druhov, ekologických

koridorov pre migráciu zvierat, hniezdísk vtákov a refúgií.

V súčasnosti trávne porasty zaberajú značnú časť pevniny (podľa FAOSTATU

3 442 mil. ha, čo predstavuje 26,5 % celkovej súše a 69,34 % poľnohospodársky

využívanej plochy, PANUNZI, 2008). Trvalé lúky a pasienky zaberajú viac ako

¼ poľnohospodársky využívanej pôdy t. j. 531 584 ha (27,4 %), (ZELENÁ SPRÁVA,

2009). Vzhľadom k ich výmere, LICHNER et al. (1983) uvádzajú, že územie SR je

lokalizované z geobotanického hľadiska v lesnom pásme, a preto prírodné trávne

porasty nie sú primárnou rastlinnou formáciou, s výnimkou hôľ a fragmentov stepných

porastov. Podľa RUŽIČKOVEJ a KALIVODU (2007) nie je rozdelenie trávnych porastov

v SR rovnomerné. V nížinných oblastiach je ich veľmi málo, ale niektoré horské obce

hospodária takmer výlučne na nich. Závisí to predovšetkým od klimatických, pôdnych

a reliéfových podmienok každého územia.

Vychádzajúc z poznatku o nepriaznivých hospodárskych podmienkach

v slovenskom poľnohospodárstve, KRAJČOVIČ a kol. (1990) konštatujú, že z hľadiska

stratégie odvetvia lúkarstva a pasienkárstva je potrebné, aby táto skutočnosť nadobudla

v hierarchickom hodnotení poľnohospodárskych kultúr priaznivejšie postavenie

a vyústila tak v optimálny systém diferencovaného obhospodarovania a produkcie krmu

optimálnej kvality, v agroekologických podmienkach Slovenska. MICHALEC,

KANOŠOVÁ a ONDRÁŠEK (2004) uvádzajú, že v posledných rokoch sa o trvalých

trávnych porastoch hovorí ako o časti poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa veľmi málo

využíva. Pritom sa uvádzajú nepodložené informácie o ich využití, predovšetkým

z dôvodov dramatického zníženia stavov dobytka a oviec. Podľa VOZÁRA (2009) nás

však najnovší vývoj vo svetovom poľnohospodárstve núti pozerať sa na trávne porasty

komplexnejšie. Už to nie je iba zdroj fytomasy, ale aj faktor, ktorý špecificky

ovplyvňuje ekologický charakter oblasti a dotvára celkový ráz krajiny. Preto sa kladie

veľký dôraz na dosiahnutie požadovaného množstva objemových krmív s vysokým

kŕmnym efektom na jednej strane, a zároveň na strane druhej optimálne využívanie

pôdneho fondu a zohľadňovanie mimoprodukčných aspektov trávnych porastov

vo vzťahu k životnému prostrediu.

13

1.1 Postavenie jednotlivých zložiek ekosystému v jeho štruktúre, funkciách, vývoji, spôsoboch a cieľoch využívania

Výskum travinného biómu sa v projekte Fort. Collins (DIX et al., 1969; HAKEN,

1990; PIEPER, 1969) sústredil do 5 základných smerov, z ktorých mnohé môžu byť

dodnes pre nás inšpiratívne:

- štruktúry všetkých biotických zložiek – štruktúra biomasy, trofická štruktúra,

druhové zloženie a funkčné skupiny, diverzita, dominancia, komplexnosť;

- funkcie v ekosystéme – tok energie, kolobeh hmoty, riadiace premenné,

kontrolné mechanizmy;

- vývoj ekosystému – evolúcia, sukcesia, rovnovážny stav, adaptívne stratégie;

- reakcie ekosystému na perturbanciu – reštitúcia, resiliencia, adaptačné taktiky

ekosystému;

- spôsob a ciele využívania ekosystému - jednoúčelové vs. mnohoúčelové

využitie,

- produktivita vs. mimoprodukčné

funkcie.

Uplatnenie druhov v rastlinnom spoločenstve závisí od fyziologických

požiadaviek na podmienky prostredia prejavujúce sa určitou ekologickou konštitúciou

daného druhu, ktorá predstavuje určitú variabilitu v rôznych častiach areálu. Presadenie

určitého druhu v rastlinnom spoločenstve závisí od jeho schopnosti tvorby biomasy,

od odolnosti voči nepriaznivým životným podmienkam a nepriaznivému pôsobeniu

ostatných druhov (MORAVEC et al., 1994). Rozhodujúce činitele pri uplatnení druhu

v rastlinnom spoločenstve a jeho konkurenčnej schopnosti sú: selektivita koreňov

pri látkovej premene, forma a výška rastu, možnosť využitia svetla (LICHNER a kol.,

1977). Sledovaním hlavných vlastností rastlín a konkurencie medzi rastlinami navzájom

sa zaoberali MIKULKA et al. (2006). Výsledok konkurencie podľa autorov ovplyvňujú:

rýchle klíčenie a rast v počiatočných fázach vývoja, dĺžka vegetačného obdobia, dĺžka

života, výška rastliny, fixácia oxidu uhličitého, spôsob reprodukcie, regeneračná

schopnosť, rast a aktivita koreňového systému, schopnosť adaptácie na nepriaznivé

podmienky. Z toho vyplýva, že rastliny, ktoré rýchlo obsadzujú nadzemný i podzemný

priestor, rastliny s väčším absorpčným povrchom koreňov, rastliny produkčne

výkonnejšie, rastliny s dobrou regeneračnou schopnosťou mechanicky porušených

nadzemných orgánov, sa konkurenčne veľmi dobre uplatňujú. ODUM (1977) uvádza, že

14

konkurencia (aj predácia) znižujú rýchlosť rastu postihnutých populácií, to však

neznamená, že táto interakcia je škodlivá z hľadiska dlhodobého prežívania, alebo

evolúcie. ODSTRČILOVÁ , KOHOUTEK et al. (2007) zistili, že zvýšený podiel tráv

redukuje podiel ďatelinovín i natívnych druhov. Je to spôsobené vplyvom silnej

konkurenčnej schopnosti vzrastných tráv, pretože lipnicovité majú oproti ostatným

druhom až dvakrát vyšší obsah chlorofylu, čo významne zvyšuje ich konkurenčnú

schopnosť a môžu potlačiť i mladé semenáče drevín. Prakticky každá rastlina tvorí

vo svojom okolí určité biochemické prostredie, priaznivé pre jeden a škodlivé pre iný

druh (GRODZINSKIJ et al., 1987). Už v roku 1937 Hans MOLISCH zaviedol pojem

alelopatia. Pod týmto termínom chápal biochemické vzťahy medzi akýmikoľvek

organizmami, vrátane mikroorganizmov (ČABOUN, 1990; ZACHAR, 2000), ktoré sú

schopné syntetizovať, alebo degradovať toxické látky brzdiace rast rastlín (KOSTREJ

a kol., 1998). Konkurenčný boj rastlín o miesto v danom ekosystéme viedol k tomu, že

niektoré druhy rastlín si vytvorili špecifické látky, pomocou ktorých sa snažia „uhájiť“

svoje miesto v prostredí. V podstate sa jedná o antagonistický vzťah dvoch druhov.

Výsledkom tohto vzťahu je vytesnenie jedného druhu z daného územia iným druhom.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že jedna populácia obmedzuje vylučovanými

látkami druhú populáciu v raste, rozmnožovaní a môže viesť až k jej zániku, pričom

sama nie je nijako ovplyvnená (BLÁHA et al., 2003). Floristické zloženie trávneho

spoločenstva teda závisí aj od alelopatických vlastností rastlín nachádzajúcich sa v tejto

komunite. Ide o alelopatické účinky inhibítorov, alebo stimulátorov (PROŃCZUK, 1986;

KOSTUCH a JANOWSKI, 1998; MOSSOR-PIETRASZEWSKA, 1999). Dobre preskúmané je

alelopatické pôsobenie Elytrigia repens (L.) Desv. na ďalšie zložky porastu známou

i účinnou látkou (agropyrén), ktorá je vylučovaná koreňmi. Na ostatné trávy pôsobí

agropyrén upchávaním cievnych zväzkov, v ktorých sa kumulujú dextrány, takže

negatívny vzťah Elytrigia repens (L.) Desv. k ďalším druhom je výraznejší z tohto

pohľadu, než predstavuje jeho kompetičný efekt, vyvolaný ochudobnením stanovišťa

o vodu a živiny. V trávnych porastoch je alelopatické pôsobenie celého radu druhov

pravdepodobne častejšie, než sa doteraz všeobecne predpokladalo. Alelopatický vplyv

sa prejavuje väčšinou v tzv. inváznom štádiu jednotlivých druhov (KLIMEŠ, 1997).

KAWATE a APPLEBY (1986); BUTA a SPAUDLING (1987); HARKOT a LIPIŃSKA (1996)

ako príklad konkurencieschopnosti uvádzajú Lolium perenne L., ktorý v mnohých

krajinách priraďujú k základným trávnym druhom. Ten oslabuje počiatočný rast

ostatných druhov, ako napr. Poa pratensis L., či Lolium multiflorum Lam., a tým je ich

15

rast pomalší v prítomnosti jeho vlastných exudátov. Interakcie medzi rastlinami sú viac

intenzívne, ak sú geneticky vyrovnané. Podľa MORAVCA et al. (1994), úspech určitého

druhu v medzidruhovej konkurencii závisí od jeho konkurenčných schopností, ktoré sú

určené rýchlosťou využívania zdrojov prostredia (voda, živiny), rýchlosťou tvorby

biomasy, jej dynamikou a spôsobom rozloženia (vzrastová forma). PAGÁČ (1957) sa

vo svojich výskumoch venoval vzájomným vzťahom jednotlivých komponentov

v trávnom spoločenstve. Lolium multiflorum Lam. charakterizuje ako druh s veľkou

konkurenčnou schopnosťou, ktorá sa prejavuje vo všetkých kombináciách v prvom

i druhom roku. V treťom úžitkovom roku po ústupe Lolium multiflorum Lam. sa dobre

vyvíja Poa pratensis L., Bromus inermis Leyss. a Agropyron pectinatum (M. Bieb.) P.

Beauv. Vo štvrtom roku sa okrem spomenutých druhov zlepšuje porast Phleum

pratense L. a čiastočne Festuca rubra L. Z ďatelinovín možno len Medicago sativa L.

hodnotiť ako druh, ktorý tvorí pomerne dobrý porast. Čiastočne sa v treťom a štvrtom

roku uplatňuje Lotus corniculatus L. a Onobrychis viciifolia Scop. V piatom roku sú

porasty menej zaburinené, Lolium multiflorum Lam. sa opäť uplatňuje viac (zo semena).

Bromus inermis Leyss., Poa pratensis L. a Agropyron pectinatum (M. Bieb.) P. Beauv.

zaberajú celý priestor a tvoria monokultúry. Medicago sativa L., Lotus corniculatus L.

a Onobrychis viciifolia Scop. tvoria priemerné porasty.

Jedným z najdôležitejších základov vývinu prirodzených trávnych spoločenstiev

je divergencia medzi fyziologickým a ekologickým optimom jednotlivých druhov

(LICHNER a kol., 1977). Každý druh má vo svojom genetickom kóde zakotvené určité

rozpätie znášanlivosti (amplitúdu tolerancie) voči pôsobeniu určitého ekologického

faktora. Fyziologická amplitúda býva obvykle širšia ako ekologická, ktorá je zúžená

o konkurenciu iných druhov. Rastlinné spoločenstvo predstavuje geometricky členitý

útvar rastlinnej biomasy, ktorá je určitým spôsobom rozmiestnená v priestore

(MORAVEC et al., 1994). Štruktúra spoločenstiev trávnych porastov nie je nikdy celkom

stabilná. Usporiadanie jedincov, populácií, ich hustota, pokryvnosť, veľkosť populácií

i výskyt druhov v cenózach sa stále mení. Jedinci vznikajú, rastú a zanikajú. Tým sa

tvorí nepretržitý, kontinuálny prúd zmien, ktoré sa prejavujú zmenami v priestorovom

usporiadaní (ELLENBERG, 1964 in KLIMEŠ, 1997; SLAVÍKOVÁ , 1986). Podľa

KRAJČOVIČA (1976) trvalé trávne porasty integrujú podmienky stanovišťa a vystupujú

bez väčších antropických zásahov ako komplexné ekologické prostredie.

BRAUN-BLANQUET (1951); KLAPP (1956) a BALÁTOVÁ -TULÁČKOVÁ (1976) uvádzajú,

že odrazom komplexného pôsobenia mnohostranných ekologických faktorov je

16

spoločenstvo rastlín, ktoré podmieňuje produkčnú schopnosť a ich kvalitu, ako aj

schopnosť reagovať na intenzifikačné opatrenia. Vlastnosti prostredia, ktoré sú

pre určitý organizmus či cenózu podstatné, teda pre jeho život nevyhnutné, alebo ho

ovplyvňujú, sa označujú podľa MORAVCA et al. (1994) ako podmienky prostredia, príp.

životné, či ekologické podmienky. U fytocenóz sa ako životné podmienky uplatňujú

i vplyvy, ktoré pre životné funkcie prítomných rastlín nie sú nevyhnutné, ale naopak ich

obmedzujú či narúšajú, avšak pre existenciu danej fytocenózy sú nevyhnutné, napr.

kosenie, pasenie či zošľapovanie. MICHALKO (1972) zaraďuje trávne porasty

k biologicky najaktívnejším a najproduktívnejším fytocenózam s rýchlym výmenným

cyklom a schopnosťou premiestňovať chemické prvky v biosfére. Cyklické zmeny sú

charakteristické pre polydominantné fytocenózy (RABOTNOV, 1974) a prejavujú sa

dočasnou predominanciou určitého druhu, ktorý po niekoľkých rokoch z porastu úplne

vymizne a znovu sa objaví spravidla až po mineralizácii jeho odumretej koreňovej

hmoty. Fytocenózy v prírode neexistujú izolovane, ale opäť ako súčasť vyššieho

systému a to biocenózy. V biocenóze pristupujú aj ostatné zložky, ako zoocenóza

a zložka pôdnych mikroorganizmov (MORAVEC et al., 1994). Fytocenóza predstavuje

v biocenóze prvú energetickú bránu schopnú viazať slnečnú energiu a premieňať

anorganické látky na látky organické (MARGALEF, 1968). Vplyvom tejto premeny

energie predstavuje porast sústavu, ktorá je schopná zväčšovať svoj objem, má svoje

vnútorné energetické pomery, kde pôsobí teplota (ako odraz slnečného žiarenia), tlak

i spotrebiteľ tepla – atmosférické zrážky. Z tohto aspektu sa rastlinný porast javí ako

otvorená termodynamická sústava (KUDRNA, 1979). Z ekologického hľadiska túto

sústavu vzťahov medzi jednotlivými zložkami geobiocenózy, či už biotickými alebo

abiotickými charakterizuje pojem ekosystém (JANČOVIČ, 2006). Štrukturálny vývoj

a stabilita trávneho porastu je daná agroekologickými podmienkami stanovišťa

a následným spôsobom obhospodarovania. Pokiaľ je ekosystém schopný vyrovnávať

zmeny spôsobené dodatkovou energiou vo forme hnojenia, frekvencie kosieb, obnovy

a ďalšími vnútornými činiteľmi a pritom zachovať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie,

potom možno hovoriť o jeho ekologickej stabilite (RYCHNOVSKÁ et al., 1985).

Pre ekologickú stabilitu má rozhodujúci význam znižovanie destabilizujúcich

antropogénnych vplyvov a to i vrátane nečinného porastu ponechaného úhorom.

Dlhodobé pokusy majú pre objasnenie vývoja a stability trávnych porastov mimoriadny

význam, zvlášť pri širokom rozsahu hnojenia dusíkom a využívania. Vysvetľujú zmeny

17

a vývoj floristického zloženia, úrod a kvality, produkčnej účinnosti živín i pôdnych

charakteristík (VELICH, 1986).

JANČOVIČ et al. (2003) definujú prírodné trávne porasty ako zložité ekosystémy

a rastlinné spoločenstvá lúk a pasienkov chápu ako prírodné útvary zložitejších porastov

tráv, ďatelinovín a ostatných dvojklíčnolistových bylinných druhov, spojené

s abiotickým prostredím, vymedzeným najmä klimatickými, geologickými a pôdnymi

činiteľmi. JANČOVIČ (1997) uvádza, že trávny ekosystém je tvorený z niekoľkých

základných subsystémov:

a) abiotické prostredie prezentuje:

- subsystém klimatických (atmosférických) faktorov

- subsystém orografických faktorov – krajina, reliéf, expozícia svahov,

nadmorská výška

- subsystém edafických faktorov

b) biotické zložky sú prezentované:

- subsystém producentov – rastlinných spoločenstiev

- subsystém konzumentov – živočíšnych spoločenstiev

- subsystém deštruentov – rozkladačov odumretej organickej hmoty

podmieňujúcich dynamický kolobeh organických a minerálnych látok v

ekosystéme.

Ekologické faktory určujúce druhovú skladbu lúk a pasienkov možno

z lúkarského hľadiska rozdeliť do dvoch skupín: na faktory, ktoré je možné vplyvom

ľudskej činnosti pozmeniť málo alebo vôbec nie, a na človekom ovplyvniteľné faktory

nestále (REGAL a KRAJČOVIČ, 1963). Ekologické faktory, ktoré sa nedajú výrazne

zmeniť zásahom človeka, sú zhodne podľa mnohých autorov jedným z rozhodujúcich

faktorov konkurencie. Ak na ňu pozeráme ako na fyzikálny proces, potom konkurenciu

možno pokladať za reakciu rastlín na podmienky stanovišťa, zmenené partnermi

v poraste. Niet však zhody v názore na základnú otázku, ktorý konkrétny faktor

prostredia zodpovedá za súčasný stav, ústup alebo rozšírenie určitých komponentov

porastu (GÁBORČÍK, 1979). Väčšina polydominantných trávnych porastov sa vyznačuje

veľkou menlivosťou druhového zloženia a to i bez zásahu človeka (REGAL, 1980).

Výkyvy podmienok medzi ročníkmi spôsobujú aj určité preskupenie najmä v početnosti

i produkčnosti niektorých rastlín pri zachovaní všetkých typických druhov. Tieto

zmeny, ktoré vytvárajú ročné tvárnosti tej istej asociácie, vyplývajú prevažne

z poveternostných výkyvov, kolísania hladiny podzemnej vody, výskytu chorôb,

18

premnoženia škodcov a pod. Na uvedené zmeny rastliny reagujú rôzne, podľa svojho

biologického založenia. Niektoré spomalia svoj vývoj, zoslabnú a dajú možnosť

uplatniť sa iným. Druhé znížia svoje zastúpenie v dôsledku nepriaznivých pomerov

v čase opeľovania, alebo po značnom poškodení škodcami (KRAJČOVIČ a kol., 1968).

Vplyv klimatických faktorov najmä atmosférických zrážok, teploty vzduchu

v porastovej zóne a slnečného svetla sa prejavuje vo vývoji pratocenóz, vo výške

a v rozložení produkcie nadzemnej biomasy, v jej kvalite, v priebehu jej konzervácie

a v následnej nutričnej hodnote, z ktorej v konečnom dôsledku vyplýva produkčná

účinnosť v živočíšnej výrobe (KRAJČOVIČ et al., 1985). Kvalitné trávne porasty sú

existenčne viazané na relatívne vlhšie stanovištia viac ako ostatné poľnohospodárske

kultúry, pričom majú vyššie požiadavky na vodu, ako teplotu (KAŠPER, 1978).

Rozdielne sú požiadavky trávnych porastov na vlahu aj z hľadiska spôsobu ich

využívania. Vysoké lúčne porasty potrebujú na rovnakom stanovišti viac vody ako

nízke pasienkové porasty (KLAPP, 1971). Na lúčnom poraste sa spotreba vody zvyšuje

od začiatku vegetácie, dosahuje maximum v čase steblovania až klasenia, keď sú

prírastky hmoty najväčšie. Po kosbe sa spotreba vody znovu zvyšuje, až dosiahne druhé

maximum v čase intenzívneho dorastania. Pre jednokosné lúky, až na roky s príliš

suchou zimou a jarou, môžu vystačiť na obdobie apríl a máj aj zrážky 60 - 70 mm,

pretože so zimnou zásobou vlahy bude potreba vody krytá na „30 - 50 q sušiny na ha“,

samozrejme, pri intenzívnejšom hnojení. Pre dvojkosné lúky sú už rozhodujúce aj

júnové a júlové zrážky, a to s výdatnosťou aspoň 80 - 90 mm (KRAJČOVIČ a kol., 1968).

DYKYJOVÁ et al. (1989) uvádzajú ako ďalší klimatický faktor slnečné žiarenie, ktoré

podľa nich predstavuje energetický vstup do ekosystému a jeho vstup je nezávislý

na vlastnostiach biotopu a na činnosti organizmov. Komponenty lúčnych

a pasienkových porastov patria do skupiny svetlomilných druhov. Príjem svetla

rastlinami v zapojenom trvalom trávnom poraste závisí od počtu a veľkosti listovej

plochy, od postavenia listov v priestore, ale aj od polohy a sklonu slnka a intenzity

žiarenia.

Z orografických faktorov hlavne nadmorská výška ovplyvňuje produkčnú

schopnosť a kvalitu trávnych porastov. Je v pozitívnej korelácii s úhrnom zrážok,

vzdušnou vlhkosťou a intenzitou slnečného žiarenia. So stúpajúcou nadmorskou výškou

úrodnosť porastov klesá, čo súvisí s kratším vegetačným obdobím a nižšími teplotami

(DYKYJOVÁ et al., 1989). CAPUTA a SCHECHTNER (1970) vo svojich pokusoch sledovali

explozívny rast nadzemnej hmoty trvalých trávnych porastov, ktorý nastal

19

po oneskorenom začiatku vegetácie vo vyšších polohách. Dospeli k názoru, že

na ekvivalentné množstvo sušiny je potrebné menej dní ako v nížinách. Kým

na produkciu 1,5 t.ha-1 sušiny vo výške 430 m n. m. bolo potrebných 45 dní, vo výške

1300 m n. m. len 32 dní, a vo výške 1900 m n. m. už len 13 dní. Toto zrýchlené

narastanie trávnej hmoty kladie vyššie nároky na organizáciu využívania TTP, aby

nedochádzalo k prestarnutiu krmu. DYKYJOVÁ et al. (1989) vo svojich pokusoch

zaznamenali z hľadiska svahovitosti výrazné zníženie primárnej produkcie na svahoch

nad 20˚, čo súvisí s horšími ekologickými podmienkami a s minimálnymi technickými

možnosťami obhospodarovania. KRAJČOVIČ (1976) uvádza, že výrazný pokles

produkcie TTP so zvyšovaním stupňa svahovitosti súvisí najmä s nepriaznivými

vlahovými a pôdnymi podmienkami. Svahové pôdy bývajú spravidla chudobnejšie,

plytšie a náchylné na vodnú eróziu.

DYKYJOVÁ et al. (1989) postupne opisujú vplyvy jednotlivých edafických

prvkov na trávne porasty. Podľa autorov je pôda nositeľkou edafických faktorov.

V porovnaní s ornými pôdami majú mačinové pôdy rad odlišností, ktorými výrazne

ovplyvňujú druhové zloženie, úrody krmovín a kvalitu krmu. Každé rastlinné

spoločenstvo sa vyskytuje pri určitom rozpätí pH, pretože väčšina rastlín je citlivá

na koncentráciu vodíkových iónov. Voda má pre floristické zloženie a primárnu

produkciu jednu z rozhodujúcich úloh. Jej potreba závisí od výšky a zahustenia

povrchovej vrstvy porastu, čím sa znižuje výpar, ďalej závisí od intenzity využívania

(kosenie, pasenie) a od ročného obdobia. Živiny v pôde sú jednou zo základných

podmienok a rozhodujúcim komplexným činiteľom, ktorý v podmienkach dostatku

vlahy určuje konkurenčnú a produkčnú schopnosť porastov a ovplyvňuje pri trávnych

porastoch floristické zloženie. Nepriame pôsobenie živín spočíva v ovplyvňovaní

konkurenčnej schopnosti rôznych druhov a k vytváraniu zmenenej mikroklímy

na určitom stanovišti, v dôsledku čoho niektoré druhy ustupujú, a iné nadobúdajú

prevahu.

K ekologickým faktorom ovplyvniteľným človekom patrí vodný režim, obsah

humusu, fyzikálne vlastnosti pôdy, obsah prístupných živín a niektoré antropicky

vyvolané biotické faktory (intenzita kosenia, pasenia), (RYCHNOVSKÁ et al., 1985).

LICHNER, KLESNIL a HALVA (1983) vyslovili predpoklad, že vplyv jednotlivých

činiteľov na trávny ekosystém nie je rovnocenný, pretože niektoré z nich majú

dominantný charakter (napr. vodný a výživný režim pôdy) a čiastočne môžu prekryť

20

negatívny vplyv ostatných činiteľov. Pri kombinácii niektorých optimálnych stupňov

nastáva kumulatívny produkčný efekt.

Väčšina trávnych porastov vďačí za svoj vznik a existenciu práve biotickým

faktorom. Poľnohospodárska krajina s plochami trávnych porastov a krmovín na ornej

pôde patrí k významným biotopom, kde svoje životné podmienky nachádzajú rôzne

skupiny živočíchov. Najväčšiu ekologickú stabilitu predstavujú trvalé trávne porasty

v podhorskej a horskej oblasti, ktoré tvoria najpestrejšie zastúpenie rastlín, živočíchov

a parazitoidov (RYCHNOVSKÁ et al., 1985). Za biotické faktory možno považovať

pôsobenie organizmov na určitý organizmus, populáciu alebo cenózu (OZENDA, 1982).

Patrí sem vnútrodruhová a medzidruhová konkurencia, zoogamia, zoochória, trofické

vzťahy medzi organizmami, symbióza, pôsobenie človeka a domácich zvierat.

Subsystém producentov trávnych porastov je v miernom klimatickom pásme

tvorený autotrofnými rastlinami, ktoré sú svojimi štrukturálnymi orgánmi a vnútornými

procesmi schopné viazať primárnu slnečnú energiu, transportovať ju, ukladať a znova

utilizovať pre stabilitu ekosystému (JANČOVIČ, 1997). Z ekosystémového hľadiska je

významná tzv. porastová štruktúra trávnych ekosystémov, z ktorej vyplývajú rôzne

funkcie jednotlivých zložiek (KRAJČOVIČ a ONDRÁŠEK, 2002):

� nadzemná fytomasa – hospodárska úroda,

� zóna odnožovania – reziduálna nadzemná fytomasa (strnisko) s mŕtvym

opadom nadzemných častí porastu a vrchná koreňová vrstva (0 – 20 mm)

s prevahou vegetatívnych orgánov rozmnožovania,

� koreňová biomasa do hĺbky 20 – 300 mm.

RYCHNOVSKÁ et al. (1993) sledovali subsystém konzumentov v ekosystéme

trvalého trávneho porastu v Kameničkách. Druhová diverzita hmyzu a ostatných

bezstavovcov ako primárnych konzumentov, bola v sledovanom trávnom poraste malá.

Asi polovica predstavovala fytofágy na úrovni bylín trávneho porastu, približne štvrtina

boli zoofágy (predátory a parazity) a zvyšok saprofágy. Zoofágy, prevažne predátory

dominovali na úrovni povrchu pôdy, a na úrovni koreňov dominovali saprofágy.

Spoločenstvami mikroorganizmov sa zaoberali PAUL a van VEEN (1978),

JENKINSON a LADD (1981). Mikroorganizmy sú dôležitým komponentom aktívnej fázy

ekosystému, aj napriek jeho malej variabilite biomasy. Podľa posledných poznatkov je

jeho funkcia prirovnávaná k akumulácii asimilátov (sinku) a k transformačnému miestu.

Tým sa odumretá organická hmota skôr, či neskôr mení na uhlík. RYCHNOVSKÁ et al.

(1985) vo svojej práci opisujú, že v poloprírodných trávnych ekosystémoch množstvo

21

mŕtveho organického materiálu, ktorý vo forme opadu dostáva pôdna mikroflóra,

zodpovedá typu vegetácie. V agroekosystémoch sa časť produkcie rastlín odoberá

vo forme úrod a viazaný uhlík sa v kolobehu vracia späť do pôdy cez rad medzičlánkov

vo forme hospodárskych organických hnojív.

1.2 Produkčná schopnosť a kvalita sušiny nadzemnej fytomasy

JANČOVIČ (1999a) odlišuje úrodu trávnych porastov od úrody ostatných plodín.

Rozdiely zahŕňajú periodický zber nadzemnej biomasy, zloženie „trávnej“ úrody ako

spoločenstva populácií a druhov, medzi ktorými existuje interakcia v závislosti

od manažmentu s pasúcim sa zvieraťom a fakt, že ekonomická úroda je živočíšny

produkt než uskladnený rastlinný orgán, ako je zrno, alebo hľuza. Trvácnosť trávnych

porastov závisí od udržateľnosti fyziologickej bilancie medzi uložením zásobných

asimilátov a zberanou sušinou.

Prosperita porastu a jeho primárna produkcia nie je iba bezprostredným odrazom

potenciálnej fotosyntézy jeho komponentov. Spravidla ide o limitujúce stanovištné

a porastové faktory, ďalej o rôznu stratégiu rastu a distribúciu asimilátov, ktoré určujú

konečný produkčný efekt porastu. V prírodných porastových podmienkach sa

i za optimálnych okolností pohybuje fotosyntéza vysoko výkonných tráv (Dactylis

glomerata L., Phleum pratense L.) okolo 6 – 7 mg CO2 dm-2.h-2 (GLOSER, 1976).

Sezónny rastový rytmus závisí od zmien teplôt a zrážok počas vegetačnej doby

a od časovej aplikácie dusíkatých hnojív. Čas, kedy rast začína a končí, je podmienený

geografickou polohou stanovišťa (THOMAS et al., 1983). LICHNER a LOBOTKA (1973)

zistili pozitívny vzťah úrody sušiny k dĺžke a výške narastania porastu. V priebehu

narastania trávnatej hmoty, ako sa úroda približuje k maximu, prírastok zelenej hmoty

sa spomaľuje, potom sa spomaľuje zvyšovanie sušiny a po prekročení maxima sa

znižujú úrody stratami narasteného množstva odumretých listov vo vrstve porastu

nad povrchom pôdy a vypadávaním semien. Vychádzajúc z poznatku, že produkcia

sušiny trávneho porastu je závislá od distribúcie a spôsobu využitia asimilátov medzi

nadzemnou a podzemnou časťou trávneho porastu, je podľa KOSTREJA a kol. (1998)

potrebné zohľadniť aj „straty“ sušiny v procese respirácie.

Celkové množstvo trávnej biomasy je primárne determinované priebehom

počasia, druhovým zložením porastu (prípadne odrodovým), spôsobom využívania

a množstvom aplikovaných živín, najmä dusíka (THOMAS et al., 1983). Primárna

22

produkcia sušiny trávneho ekosystému je podľa VOROBEĽA a HARAKAĽA (2002) závislá

od viacerých vonkajších faktorov, vrátane charakteristiky pôdneho substrátu,

prístupnosti vody a minerálnych živín. Produkčná schopnosť trávnych porastov

ovplyvňovaných človekom je závislá od ďalších činiteľov, z ktorých najdôležitejšiu

úlohu zohráva úroveň minerálnej výživy. JANČOVIČ (1991) konštatuje, že vplyvom

hnojenia sa rozšíria prevažne vzrastnejšie druhy. Zvýšia sa úrody a to viac v zelenej

biomase než v sušine. Niekedy však môže vzniknúť situácia, v ktorej sa vplyvom

ústupu niektorých produkčných druhov (ďatelinoviny) dočasne zníži produkcia. Vtedy

sa obyčajne zmenšený počet rastlín na jednotku plochy nestačí nahradiť inými prvkami

úrodnosti. Na vývoj trávnych porastov pôsobí rad faktorov, z ktorých najdôležitejšie

možno považovať podľa rôznych autorov HAKEN (1985); VELICH (1986) vodu

a dusíkatú výživu. Vodný a výživový režim lúk a pasienkov má zásadný význam

produkčný, ale tiež ekologický. Hnojenie ovplyvňuje vodný režim lúk tým, že v prvom

rade zvyšuje efektívnosť využitia vody porastom, ďalej zvyšuje hustotu porastu, a tým

aj množstvo kondenzovanej vody, na suchších stanovištiach prispieva k rozvoju

koreňového systému (VELICH, 1986). Podľa VOZÁRA (2003) produkčná schopnosť

porastov sa dá ovplyvniť predovšetkým hnojením. Aplikácia dusíka zvýšila úrody

sušiny o 255 až 420 % v porovnaní s nehnojeným porastom, pričom najúčinnejšia bola

dávka dusíka na úrovni 240 kg.ha-1. GÁBORČÍK (1988) konštatuje, že okrem vlastných

dávok dusíka má svoju úlohu aj čas aplikácie jednotlivých hnojív, ich forma, spôsob

aplikácie, pomer živín a pod. Na produkciu má významný vplyv aj pôdna reakcia, ktorý

je do určitej miery kladný (REGAL, 1974; LICHNER a kol., 1977). Pri stúpajúcich

hodnotách pH nad požadovanú hladinu však úrody klesajú (SPATZ, 1969).

GLOSER (1976) konštatuje, že množstvo a kvalita úrody na lúkach záleží

od ekologických podmienok a pratotechnických opatrení. Najjednoduchším opatrením

na udržanie produktivity lúk je včasný zber. Bez kosby sa zvyšuje podiel stariny

a znižuje sa vlastná produkcia, kosba vyvoláva regeneráciu porastu a provokuje tvorbu

biomasy, pričom voda a živiny nie sú limitujúcimi faktormi. Horné produkčné limity

lúčnych porastov mierneho pásma sa v poloprírodných typoch pohybujú okolo

10 – 11 t.ha-1. FRAME (1992) vo svojich štúdiách vypočítal produkčný potenciál

trávneho porastu na úrovni 27 – 30 t.ha-1 sušiny nadzemnej hmoty. Treba však

poznamenať, že produkcia tejto úrovne bola dosiahnutá len na veľmi malých

experimentálnych políčkach, keď voda a živiny neboli limitujúcim faktorom. Produkcia

porastov v jednotlivých kosbách vykazuje známu tendenciu: preukazne najvyššiu

23

poskytuje prvá, najnižšiu v závislosti od poveternostných pomerov spravidla tretia

kosba. Dôležitejšie je však podľa JANČOVIČA (1999a) porovnanie rozdielov v rámci

každej kosby v jednotlivých variantoch. FIALA a GAISLER (1999) sledovali produkciu

porastov pri uplatnení rôznych manažmentov využívania. V porastoch ponechaných

úhorom je podiel úrody z celkovej produkcie iba 12 %, podobný podiel je v poraste

mulčovanom jedenkrát až v októbri. Ostatné porasty jedenkrát mulčované, alebo kosené

majú tento podiel približne 16 %. Ďalej sa väčšia časť biomasy presúva do úrody

pri 2 - 3 kosbách, alebo mulčovaní (približne 25 %). Opačná tendencia je pri koreňovej

hmote. Nekosený porast ponechaný úhorom a porasty jedenkrát kosené, alebo

mulčované vytvárajú viac koreňov a premiestňujú do nich viac zásobných látok. Tieto

výsledky dokumentujú prispôsobivosť porastov antropogénnym vplyvom, vytvorením

rovnováhy na inej úrovni pri zachovaní kolobehu živín. Ak sa na problém prebytku

hmoty pozerá z pohľadu zníženia úrody, potom je najúčinnejšie buď nekosiť, alebo

kosiť, resp. mulčovať až v októbri.

RYCHNOVSKÁ et al. (1985) vyslovili predpoklad, že zvyšovanie či znižovanie

úrod je podmienené práve zmenou floristickej skladby, a to nielen floristických skupín,

ale aj jednotlivých druhov rôznych skupín. Trávne porasty totiž predstavujú väčšinou

polydominantné fytocenózy, v ktorých sa uplatňuje veľké množstvo komponentov

s veľmi variabilným podielom. Každoročná menlivosť podielov týchto komponentov

dosahuje v priemere asi 20 – 30 %. Účinky druhovej diverzity na dynamiku populácie

a stabilitu ekosystému (HOLLING, 1973; MAY , 1973; NAEEM et al., 1996; HUGHES et al.,

2007) vedú k poznatku, že väčší počet druhov v rastlinnom spoločenstve vedie k vyššej

dočasnej stabilite v produkcii biomasy (TILMAN et al., 2006). SRIVASTAVA a VELLEND

(2005), ako aj THOMPSON et al. (2005) uvádzajú pozitívny efekt druhového bohatstva

rastlín na produkciu, ktorý je nesporný, aj keď isté pochybnosti sa zväčšujú kvôli

dlhodobej stabilite tohto vzájomného vzťahu a jeho žiadúceho zachovania.

Kvalita krmu z trvalých trávnych porastov je závislá od vývojového štádia

porastu a predovšetkým od ich floristického zloženia. Z tohto pohľadu má veľký

význam zložka dvojklíčnolistových rastlín, pretože práve v nich sa nachádza vysoký

obsah sekundárnych metabolitov. V štruktúre dvojklíčnolistových rastlín je

až 85 % druhov s relatívne vysokými koncentráciami rôznych fenolových frakcií, asi

10 % druhov bohatých na terpény a zvyšok je charakteristický obsahom iných

sekundárnych metabolitov. Pretože bežné laboratórne metódy na určovanie nutričnej

hodnoty a stráviteľnosti krmu nezohľadňujú sekundárne metabolity a ich antinutričnú

24

aktivitu, majú tieto metódy tendenciu nadhodnocovať reálnu kvalitu krmiva z trvalých

trávnych porastov (SCEHOVIC, 1990). V trávnej hmote sa často vyskytujú disproporcie

v jej minerálnom zložení, vyplývajúce z odlišných nárokov rastlín a zvierat

na minerálnu výživu. Tieto rozdiely je možné do určitej hranice zmierňovať

prostredníctvom hnojenia trávnych porastov a formovaním ich floristického zloženia

(LICHNER et al., 1983; VELICH, 1986). Vzhľadom na fyziologické požiadavky zvierat

viacerí autori (KLAPP, 1971; KRAJČOVIČ a kol., 1968; KOVÁČ a kol., 1984; VELICH,

1986) uvádzajú, že kvalitné lúčne seno, ale najmä pasienkový porast ako hlavný zdroj

výživy polygastrických zvierat v horských a podhorských oblastiach, by mal v sušine

obsahovať 2,8 – 3,5 g.kg-1 P; 20 g.kg-1 K; 5 – 7 g.kg-1 Ca; 2,5 g.kg-1 Mg a 2 g.kg-1 Na.

Hnojením sa mení aj kŕmna hodnota porastu, pričom rôzni autori popisujú

pozitívne zmeny vo zvyšovaní obsahu organických živín i minerálnych látok, tak

i negatívne dôsledky, ako zvyšovanie obsahu vlákniny a jej komponentov, nepriaznivý

pomer organických a minerálnych látok v krmive (LABUDA a kol., 1975; LICHNER

a kol., 1973; a i.) až po vážne nebezpečenstvo vyvolané nadmernou koncentráciou

nitrátov v krmive po prehnojení dusíkom (MASARYK, 1972; REGAL, 1974; a i.). Kvalita

sušiny je daná minerálnym aj organickým zložením (LICHNER, 1989). Celkove vplyv

hnojenia na zmeny koncentrácie živín možno hodnotiť nasledovne (LICHNER a kol.,

1977, 1989; GREGOROVÁ a kol., 1992):

a) Obsah živín v sušine trávneho porastu klesá so znižovaním prijateľných živín

v pôde. Môže klesať aj so zvyšovaním úrod, kedy dochádza k tzv.

zrieďovaciemu účinku v narastenej biomase.

b) Nezávisle na floristických zmenách všeobecne platí vo výžive rastlín zákon

minima. Nadpriemerné hnojenie niektorou zo živín vyvolávajúcou zvýšenie

úrod vedie k intenzívnejšiemu odberu ostatných živín z pohotovostných

pôdnych zásob. Dochádza k synergickému účinku. Ostatné živiny sa skôr, alebo

neskôr dostanú do minima. Najprv sa to prejaví v znížení ich koncentrácie

v sušine pod kritickú hranicu, neskôr reguláciou znížením úrod.

c) V pôde a v rastlinách sú medzi prvkami väzby, ktoré majú antagonistický

charakter (K : Na, K : Ca, Ca : Mg). Tieto vzťahy určujú kvantitatívne rozmery

príjmu prvkov rastlinami. To sa týka „luxusného príjmu“, napríklad draslíka,

na úkor iných prvkov. Sem patrí aj chemická sorpcia živín v podmienkach

extrémnej pôdnej reakcie.

25

JANČOVIČ (1999a) vo svojich pokusoch sledoval obsah minerálnych látok v sušine bylín

a tráv. Z chemických analýz vyplýva niekoľko poznatkov. Stupňovanou dusíkatou

výživou zistil zvýšenú koncentráciu dusíka pri všetkých sledovaných bylinách.

Vysokým obsahom dusíka i ostatných sledovaných minerálnych prvkov vynikajú

Lathyrus pratensis L., Lotus corniculatus L., Trifolium pratense L. a Trifolium repens

L. Obsah fosforu v bylinách je možné zvýšiť stupňovanými dávkami priemyselných

hnojív. Obsah draslíka závisí od jeho pôdnej zásoby, hladina vápnika v porovnaní

s inými prvkami kolíše. Obsah sodíka v sušine bylín je veľmi nízky a preukazne sa

nezvyšuje ani po aplikovaní hnojív. Z tráv s vyšším obsahom fosforu v porovnaní

s priemernou hodnotou vyniká Dactylis glomerata L. a Trisetum flavescens (L.) P.

Beauv. Koncentrácia draslíka v sušine je ovplyvňovaná jeho obsahom v pôdnom

prostredí. Okrem Dactylis glomerata L. a Poa pratensis L. sa zistil nízky obsah vápnika

a horčíka v trávach, a to na nehnojených i hnojených porastoch.

Veľký vplyv floristického zloženia na obsah minerálnych látok v sušine sa

potvrdil vo výsledkoch ĎURKOVEJ et al. (2001), ktorí analyzovali vybrané lúčne byliny.

Trávy v porovnaní s dvojklíčnolistovými bylinami obsahovali viac vlákniny

(cca o 25 %), menej N-látok (o 20 – 50 %), fosforu (o 33 %), draslíka (o 46 %), vápnika

(o 28 %), horčíka (o 50 %) a sodíka (o 30 %). Medzi jednotlivými lúčnymi bylinami

však boli zistené veľké rozdiely v kvalitatívnych parametroch. Dôležitým faktorom

ovplyvňujúcim chemické zloženie sušiny je podľa viacerých autorov TRZASKOŚ (1998);

STEINSHAMN et al. (2004); a i. percentuálny podiel tráv a bylín. Značný podiel bylín

významne zvýšil obsah väčšiny minerálnych zložiek v krmive, čo je bežným

významným javom. ZARZYCKI et al. (2005) vo svojich pokusoch zaznamenali, že

prítomnosť značného podielu bylín v danej oblasti zvyšuje obsah hrubého proteínu

a znižuje obsah vlákniny v sene.

1.3 Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny pratotechnickými zásahmi

Trávne porasty sú jedinečnou poľnohospodárskou kultúrou, kde možno nájsť

spontánne bohatstvo a rozmanitosť genofondu. Rôzne lúčne typy majú však rozmanité

druhové bohatstvo (JANČOVIČ, 2006). Trvalé trávne porasty patria k biómom, u ktorých

je zárukou stability a trvale udržateľnej produktivity i v stresových podmienkach ich

vysoká druhová diverzita (KLAPP, 1971; PÖTSCH et al., 1994), ktorá je daná počtom

26

druhov v poraste (VAŘEKOVÁ a SVOZILOVÁ , 2007). Vysoká biodiverzita je spravidla

spojená s relatívne nízkou produktivitou, ktorá je odrazom zásobenosti stanovišťa

prístupnými živinami. Biodiverzita nie je významná iba z pohľadu etického

a estetického, ale dôležitá aj v poľnohospodárstve (NÖSBERGER a KESSLER, 1997).

Za optimálny sa považuje trávny porast v úrode s 50 – 70 % trávnych druhov,

10 – 30 % ďatelinovín, menej ako 30 % ostatných lúčnych a pasienkových bylín

a bez ďalších problematických burín (KLAPP, 1971; PÖTSCH et al., 1994). Floristické

zloženie má pri štúdiu trávnych ekosystémov nezastupiteľnú funkciu, pretože je

odozvou nielen na kvantitatívne, ale aj kvalitatívne zmeny. Význam sledovania vývoja

trávnych porastov nie je iba v zmenách kvality produkcie trávnej hmoty v tej ktorej

kosbe, v tom ktorom roku, ale najmä v trvaní pratotechnického a floristického efektu

a priebehu spätnej sukcesie s postupne sa obnovujúcou dominanciou natívnych druhov

(VOLOŠIN et al., 2002). Floristická kompozícia trávneho porastu je jeho dominantnou

a imanentnou vlastnosťou, podmieňujúcou účinnosť jeho produkčných

a mimoprodukčných funkcií. Prostredníctvom zmien floristického zloženia sa realizujú

všetky pratotechnické opatrenia (najmä výživa a hnojenie), smerujúce k dosiahnutiu

optimálnej produkcie a len k takým zmenám floristického zloženia, ktoré umožnia túto

optimálnu produkciu opakovane dosahovať v časovom horizonte niekoľkých rokov,

bez negatívnych dôsledkov na ekosystém, pri ekonomicky únosnom inpute dodatkovej

energie (VELICH, 1986). S intenzifikáciou využívania trávnych porastov zahŕňajúc aj ich

minerálnu výživu, síce jednoznačne vzrastá produktivita, avšak na druhej strane sa

znižuje biodiverzita tohto ekosystému. Jedným z predpokladov obnovenia biodiverzity

je prerušenie minerálneho hnojenia (OLFF a BAKKER, 1991; GÁBORČÍK, 1997;

MRKVIČKA et al., 1997) s minimalizovaním aj ostatných antropogénnych vplyvov, ale

s takou možnosťou obhospodarovania trávnych porastov, ktorá ich biodiverzitu zachová

(JANČOVIČ, 1996a).

GALVÁNEK a VIESTOVÁ (2006) vyslovili predpoklad, že spôsob

obhospodarovania môže značne ovplyvniť štruktúru porastov, a ak ide o zásahy väčšej

intenzity, výrazne sa prejavia aj zmenou druhového zloženia. Väčšina trávnych porastov

si v našich stredoeurópskych podmienkach vyžaduje pravidelné obhospodarovanie.

Bez neho porasty rýchlo strácajú svoju rozmanitosť a za pár desiatok rokov sa premenia

na les. FIALA a GAISLER (1999) uvádzajú, že k najvýznamnejším zmenám v druhovej

skladbe trávnych porastov dochádza pri rozoraní mačiny a nesprávnej obnove, alebo

pri ponechaní úhorom bez kosenia, alebo pasenia. Najskôr zmeny podmienok narušia

27

vyrovnané medzidruhové vzťahy a tie následne spôsobia vymiznutie druhov, ktoré

zmenu prostredia neznášajú (spravidla sú to krmovinársky kvalitné druhy), v prospech

druhov väčšinou burinových, dobre prispôsobivých a profitujúcich z týchto zmien.

Stupeň prirodzenosti nového (posunutého) ekosystému (jeho stabilitu) možno potom

definovať podľa podielu druhov pôvodných, podielu druhov synantropných

(ruderálnych – nechtiac rozširovaných človekom) a podielu druhov introdukovaných.

GAISLER (2002) počas päťročného výskumu sledoval vplyv rôznych spôsobov

obhospodarovania opusteného trávneho porastu na jeho floristické zloženie.

Na všetkých využívaných variantoch bol zaznamenaný vyšší počet druhov. Najvyšší

nárast druhov oproti kontrole bol na variante s dvojkosným využitím a zberom

fytomasy a variante s trojkosným využitím a ponechaním fytomasy na pokosenej

ploche. Pri viacnásobnom využití sa zvýšil podiel ďatelinovín a to hlavne Trifolium

repens L.

Podľa JANČOVIČA (1999a) floristické zloženie a jeho zmeny sú ovplyvnené

v prvom rade hnojením a intenzitou využívania, ale aj východiskovým zložením porastu

daného stanovišťa. Stupňovaná intenzita hnojenia dusíkom zvyšuje podiel tráv až po ich

úplnú dominanciu, klesá podiel ďatelinovín i ostatných lúčnych bylín. Rýchlosť tohto

procesu je stimulovaná výskytom vyšších produkčných trávnych druhov v pôvodnom

poraste, spomaľovaná výskytom vyšších lúčnych bylín. MRKVIČKA a VESELÁ (2002)

uvádzajú, že druhové zloženie trávnych porastov je v relatívnej rovnováhe

s komplexom stanovištných podmienok a preto umožňuje objektívne zhodnotenie

úrovne základných ekologických faktorov, medzi ktoré patrí aj výživový režim

stanovišťa. Základným pratotechnickým opatrením, ktorého dôsledkom sú floristické

zmeny a zmeny štruktúry porastu s následným dopadom na produkciu sušiny, je podľa

ILAVSKEJ et al. (2002) minerálne hnojenie. HOPKINS a HOLZ (2006) vo svojich prácach

súhrnne konštatujú, že druhová diverzita trávneho porastu, súčasné prezentované druhy,

ich relatívna početnosť a štruktúra mačiny sú z veľkej časti určované:

- živinovým režimom pôdy a jeho modifikáciou v dôsledku dodania

priemyselných hnojív, organických hnojív a vápnenia, vrátane maštaľného hnoja

a močovky od hospodárskych zvierat;

- defoliáciou a iným narušením, hlavne intenzitou a frekvenciou pasenia, alebo

časom a frekvenciou kosenia, a vyvolaním iných prírodných a ekologických

stresov (záplava, sucho, požiar) a ľudských aktivít (kultivácia, prísev mačiny,

odvodňovanie, bránenie, aplikácia herbicídov a i.).

28

Diverzita trávnych porastov je veľmi dôležitá, ale nemožno ju posudzovať

výlučne iba z hľadiska bohatstva floristického zloženia. V trávnom poraste sú žiaduce

druhy s liečivými vlastnosťami, s obsahom vitamínov a živín, s dobrou stráviteľnosťou,

a sú aromatické a chutné. Nežiaduce sú také druhy, ktoré prispievajú malou produkciou

biomasy, nízkym obsahom vitamínov a živín, nízkou stráviteľnosťou organickej hmoty

a pre zvieratá sú bez chuti (KOSTUCH, 1997).

1.4 Vplyv pratotechnických zásahov na trávny porast

Každý trávny porast má snahu prispôsobiť sa podmienkam stanovišťa,

zachovávať svoju prirodzenú štruktúru, vlastnosti a funkcie. Podstatou

obhospodarovania je vyhovieť danému stanovišťu a prispôsobiť mu intenzitu a spôsob

využitia. Obhospodarovanie trávnych porastov – pratotechnika - musí byť v korelácii

so stanovišťom. Jej úroveň zodpovedá produkčným schopnostiam danej lokality a účelu

využitia krmu. Zmena porastu je potom všeobecne, ale zákonite funkciou stanovišťa,

času a spôsobu obhospodarovania – pratotechniky. Rozhodujúcimi faktormi

hospodárskej produkcie trávnych porastov sú: prirodzená úrodnosť pôdy, úroveň

výživy, floristické zloženie, počet a termín kosieb, priebeh počasia na jar a počas

vegetácie, druh, odroda a zloženie miešanky pri obnove, alebo príseve (FIALA , GAISLER

et al., 2002). V ekologicky vhodnom a ekonomicky únosnom obhospodarovaní trávnych

porastov ide v zásade o nájdenie kompromisu medzi biotickým tlakom prírody, ktorým

je dané stanovište charakterizované pôdnymi a klimatickými podmienkami a činnosťou

človeka – spôsoby využívania. Ak človek dodá málo energie, napr. vo forme jednej

kosby, mulčovania, pasenia a nezasiahne do mačiny, zostávajú ekologicky stabilné,

extenzívne kvetnaté lúky a pasienky, alebo porasty bez krmovinárskeho využitia.

Ak dodá viac energie vo forme hnojiva, vyššej frekvencie kosenia, pasenia, prísevov,

obnov a p., potom vznikajú trávne porasty nutrične kvalitnejšie a úrodnejšie, ale

ekologicky labilnejšie (MÍCHAL, 1994).

Tradičnými spôsobmi využitia trávnych porastov sú kosenie a pasenie. Okrem

nich sa v súčasnosti objavujú aj niektoré ďalšie alternatívne postupy, napr. mulčovanie

(GALVÁNEK a VIESTOVÁ, 2006). Spôsob a intenzita využívania TTP ovplyvňuje súčasne

tak druhové zloženie, ako aj produkciu krmu (GRUBER et al., 2002). Určenie intenzity

využívania porastov s použitím rôznych dávok hnojenia je dôležitým predpokladom

pre sledovanie kvality krmív (MIČOVÁ et al., 2004). Rozdielne ekologické podmienky

29

a rôzna úroveň pratotechnických zásahov spôsobuje rozdiely vo floristickom zložení,

v úrodách i v kvalite hospodársky využiteľnej biomasy poloprírodných trávnych

porastov. Zmena jedného z faktorov zákonite vyvolá zmeny ostatných parametrov

(ILAVSKÁ et al., 2002).

1.4.1 Kosenie a pasenie

Kosbou porastu sa naraz a v rovnakej výške odoberá celá hmota aktívnej

asimilačnej plochy, čím sa asimilácia úplne, alebo v podstatnej miere porušuje.

Pri nízkej kosbe sa prechodne zhoršuje mikroklíma porastu v tesnej blízkosti nad pôdou

(GALVÁNEK a VIESTOVÁ, 2006). Pri kosení je potrebné správne určiť optimálny termín

zberu v závislosti od prírastku sušiny a obsahu organických a minerálnych látok. Čas

narastania potrebný na dosiahnutie maximálnej úrody je však veľmi rozdielny a závisí

od podmienok stanovišťa, od klímy, od poveternostných podmienok roka a typu porastu

(LICHNER a LOBOTKA, 1973). Kosenie v čase steblovania, keď nastáva značné zníženie

rezervných látok v koreňoch, môže spomaliť nielen odnožovanie, ale aj zapríčiniť

celkové zoslabnutie rastlín. Preto sa odporúča kosiť neskoršie, a to po vyklasení, v čase

kvitnutia i neskôr, keď si už trávy znovu nahromadia nové rezervné látky. Hoci je

neskoršia kosba výhodnejšia z hľadiska vytvárania rezervných látok, z hľadiska kvality

úrody a hustoty porastu ju nemožno tak priaznivo hodnotiť (KRAJČOVIČ a kol., 1968;

SMELOV, 1947). Dĺžka období medzi kosbami je významný činiteľ, ktorý vplýva

na ďalšiu úrodu. Najdôležitejšie je najmä obdobie medzi predposlednou a poslednou

kosbou. V tomto období si majú správne obhospodarované porasty vytvoriť dostatok

rezervných látok na prezimovanie. S termínom prvej kosby veľmi úzko súvisí

frekvencia kosenia. O počte kosieb rozhodujú predovšetkým biologické vlastnosti

druhov, ktoré sa v zmiešaných porastoch prejavujú podľa ich zastúpenia. Preto počet

kosieb vplýva na rozličné porasty veľmi rozdielne. Ovplyvňuje výšku úrod, mení sa

však aj floristické zloženie porastu, denné prírastky zelenej hmoty v období medzi

kosbami, priemerná úroda na jednu kosbu i obsah a úroda živín (KRAJČOVIČ a kol.,

1968). JEANGROS et al. (1994); NÖSBERGER a RODRIGUEZ (1996) predpokladajú, že

zmeny v druhovom zložení trávneho porastu súvisia s načasovaním a frekvenciou

kosenia, alebo pasenia. Trávne porasty zložené z veľkého počtu druhov podľa

HOLÚBEKA et al. (2005) trpia zvyšovaním frekvencie kosenia menej, ako druhovo

jednoduchšie, zložené prevažne z vysokých tráv s menším podielom listov v prízemnom

30

poschodí. Preto aj nesprávne stanovený počet kosieb, ak sa nerešpektuje druhové

zloženie porastu, môže znamenať pokles úrod. Väčší počet kosieb spôsobuje zmeny

v obsahu organických a minerálnych látok. Zvyšovaním počtu kosieb vzrastá obsah

N-látok o 12 – 34 g na 1 kg sušiny, stráviteľnosť organickej hmoty v porovnaní

s extenzívne využívaným trávnym porastom o 15 % a hodnoty NEL o 1,57 MJ

NEL v kg sušiny. KRAMBERGER a GSELMAN (1997) skúmali účinok frekvencie kosenia

(každé 2, 4, 6, 8, 10, 12 týždne) na výšku úrody a floristické zloženie extenzívne

využívaného trávneho porastu asociácie Arrhenatheretum. Trávny porast bol raz ročne

hnojený minerálnymi hnojivami v dávkach: 180 kg.ha-1 N, 40 kg.ha-1 P a 150 kg.ha-1 K.

Koncom druhého roku výskumu výsledky preukázali, že najvyššia úroda sušiny bola

zaznamenaná pri frekvencii kosenia každých 8 týždňov. Najvyššia priemerná

stráviteľnosť organickej hmoty (68,3 %) a najvyšší priemerný obsah N (32 g.kg-1)

v úrode sušiny bol dosiahnutý pri frekvencii kosenia každé 2 týždne a najnižší (51,1 %

a 20 g.kg-1) pri frekvencii kosenia každých 10 týždňov. Založením pokusu na jeseň

v prvom roku sa počet druhov rastlín postupne znižoval z pôvodných 26 na 19 (kosenie

každé 4 týždne), ďalej na 17 (každé 2 týždne), 15 (každých 6 týždňov), 14 (každých

8 týždňov) a 12 (každých 10 a 12 týždňov) až do jesene druhého roku pokusu.

Porasty s prevahou vysokých druhov tráv a bylín pri troch kosbách

so stúpajúcou intenzitou hnojenia stále výraznejšie predstihujú v úrodnosti porasty

kosené päťkrát. Porasty s prevahou nízkych druhov tráv, ďatelinovín a ostatných bylín

poskytujú spravidla vyššie úrody pri päťnásobnom využívaní. Trojkosným využitím sa

aj v nehnojenom poraste postupom rokov úrody sušiny postupne zvyšovali, čo na jednej

strane spôsobovalo mimoriadne rozšírenie ďatelinovín, a na druhej strane priaznivé

rozdelenie atmosférických zrážok počas vegetácie a hlavne k jednotlivým kosbám

(JANČOVIČ, 1999a). Na variantoch päťkosných mali trávy pravdepodobne v dôsledku

častejšej defoliácie vyššie zastúpenie (ROVAŠ a DRONZEK, 2002). Časté kosenie

spravidla znižuje úrodu sušiny a zvyšuje kvalitu krmu. So stupňovanou frekvenciou

kosenia sa zvyšuje príjem objemového krmu i celkový príjem krmiva v rámci kŕmnej

dávky (GRUBER et al., 2002).

Stále kosenie v senokosnej zrelosti je vhodné pre vzrastnejšie ďatelinoviny

(Medicago sativa L., Trifolium pratense L., Onobrychis viciifolia Scop.) a vysoké trávy

(Arrhenatherum elatius (L.) P. Beauv. ex J. Presl et C. Presl, Phleum pratense L.,

Alopecurus pratensis L., Festuca pratensis Huds. atď.). Preto sa v prirodzených

i umelých ďatelinovinotrávnych miešankách rozširujú vzrastné druhy, kým nízke druhy

31

z cenózy ustupujú, až úplne vymiznú, takže porasty rednú. Pritom na vývoj nízkych

druhov pôsobí nedostatok svetla, pretože vlastné kosenie im neškodí. Naproti tomu

pri neskoršej kosbe dozrievajú mnohé semená burín, ktoré sa tak udržujú v poraste

(KRAJČOVIČ a kol., 1968). Z výsledkov JANČOVIČA (1999a) vyplýva, že vysoké trávy

dominujúce v pôvodnom poraste (Festuca pratensis Huds., Trisetum flavescens (L.) P.

Beauv., Phleum pratense L.), z nehnojeného porastu (variant 1) už pri trojkosnom

využívaní v priebehu rokov ustupovali vzhľadom na dominanciu nízkych trávnych

druhov (Festuca rubra L., Poa pratensis L.). Časté kosenie bez hnojenia viac vplývalo

na vysoké trávy, pretože vyššou úrodou rýchlejšie odčerpajú obmedzené zásoby živín

v pôde a väčším podielom rastlinnej biomasy získanej úrodou z celkového rastlinného

organizmu sú viac vyčerpávané ako druhy nízke, ktorým aj po kosbe zostáva značná

časť asimilačnej plochy. Ďatelinoviny sa pri relatívne intenzívnom využívaní (3-krát)

i na nehnojenom poraste (variant 1) evidentne rozširovali, lebo častou kosbou pri ich

nízkom vzraste (Trifolium repens L., Lotus corniculatus L.) neboli značne vyčerpávané

a sú aj od dusíkatého hnojenia nezávislé.

DIETL (1995) skúmal floristické zloženie lúk na Švajčiarskej planine

pri odlišnom manažmente využívania, a zistil najvyšší počet druhov rastlín (50)

na nehnojených lúkach, ktoré boli kosené jedenkrát neskoro na jeseň. Dve, alebo tri

kosby a hnojenie maštaľným hnojom viedli k zníženiu počtu druhov z 53 na 38. Tento

spôsob využívania podporil asociáciu Arrhenatheretum, ktorá sa objavila už pred 30 až

40 rokmi a dosiaľ bola považovaná za ekologicky hodnotný typ trávneho porastu.

Avšak seno z tejto lúky nespĺňalo požiadavky na výživu vysoko výkonných dojných

kráv. Podľa JANČOVIČA (1999a) je nápadné, že počet rastlinných druhov, ktorý

pretrváva po štvrorročnom hnojení, je pri päťkosnom využívaní vyšší ako pri

trojkosnom. Možno predpokladať, že táto väčšia druhová diverzita sa priaznivo prejaví

v dietetickej hodnote krmív a v prispôsobivosti porastu. Negatívnou stránkou

častejšieho využívania porastu je však horšia denzita, čo odporuje častým predstavám

o priaznivom vplyve častejšieho kosenia na intenzitu odnožovania a zahusťovania

porastu. Zrejme je mortalita mnohých druhov pri tak intenzívnom využívaní väčšia, než

schopnosť prežívajúcich druhov uvoľnené miesta zapojiť, čo môže mať negatívny vplyv

na produkčnú schopnosť viackrát využívaných porastov.

Spásanie, ako priame skrmovanie živých rastlín zvieratami vplýva na porast viac

než kosenie. Pri vlastnom ohrýzaní porastu sa zvyčajne asimilačná plocha nikdy

neodstráni úplne, takže spásané plochy sa skôr zmladzujú než porasty kosené. Vyplýva

32

to aj z toho, že sa spásajú mladé porasty, ktoré majú prevažnú časť listovej plochy

v prízemných vrstvách. Spásaním rastlín v mladšom vývojovom štádiu sa podporuje

intenzívne odnožovanie, ktoré zahusťuje porast a rovnako sa rozširujú nízke,

svetlomilné a výbežkaté druhy rastlín (KRAJČOVIČ a kol., 1968).

Kvalita pasienkového krmu je jedným z rozhodujúcich činiteľov v pasienkovom

odchove zvierat. Rastliny zastúpené v trávnom poraste by mali pasúcim sa zvieratám

zaistiť živiny pre zachovanie a reprodukciu organizmu a ich produkciu (mäso, mlieko,

vlnu, kožu). Obsah živín v poraste závisí od floristického zloženia porastu a jeho

vegetačnej fázy, obsahu živín v pôde, dostupnosti vody a od spôsobu obhospodarovania

porastu (PAVLŮ et al., 2002). V praktických podmienkach je produkčná schopnosť TTP

často podceňovaná, hlavne pri pasení zvierat, a aj z tohto dôvodu sa dostatočne

nevyužívajú. Je to dané aj tým, že pasienky sa často využívajú len ako zelený výbeh,

pretože tam zvieratá nemajú k dispozícii pašu v adekvátnom množstve a kvalite (ŠÚR,

2002). Čerstvá tráva pasienkov má vyšší obsah vody, bielkovín, vitamínov, ale má

výrazne menej vlákniny. Spasené rastliny sú výživnejšie a biologicky hodnotnejšie ako

ich skosené varianty, nakoľko je priaznivejší pomer listov k stonkám a zmes tráv

pasienka poskytuje bohatý obsah karoténov, vitamínov a minerálnych látok. S pasením

spojený výdatný pohyb optimalizuje funkciu a činnosť tráviaceho traktu, zlepšuje sa

prekrvenie nielen svalovej sústavy, ale aj celého organizmu a intenzívnejšia je látková

výmena (MARAČEK, 1999).

Pri pasení sa uplatňuje selektivita. Porasty bohatšie na druhy sú obľúbenejšie

ako monokultúry. Chuť porastu veľmi zlepšuje Trifolium repens L. Z tráv sú to najmä

Lolium perenne L., Festuca pratensis Huds., Phleum pratense L., Poa pratensis L.,

príp. mladá Dactylis glomerata L. Tvrdšie trávy sú menej spásané. Výsledkom

selektívneho spásania sú floristické zmeny. Na pasenie väčšinou reagujú druhy, ktoré

rýchlo regenerujú a po spasení sa vegetatívne rozmnožujú (LICHNER et al., 1983).

HOLÚBEK (1986) uvádza, že štúdie spásania rôznych druhov a odrôd tráv, či jednotlivo

alebo v miešankách, podľa rôznej výšky a skladby pasienkových porastov, zistili

uprednostňovanie určitých druhov rastlín v nasledovnom poradí: Trifolium repens L.,

Festuca pratensis Huds. a Phleum pratense L. O niečo menej sú hodnotené Lolium

perenne L. a Lolium multiflorum Lam. Za najmenej chutné sa považujú: Dactylis

glomerata L. v staršom štádiu, Festuca rubra L. a Festuca arundinacea Shreb.

Obdobie a dĺžka pasenia patrí tiež medzi dôležité faktory. Vyššia druhová diverzita bola

zistená (WANG et al., 2001) pri intenzívnom, ale krátkodobom rotačnom pasení a nižšia

33

diverzita v kontinuálne spásaných oplôtkoch a zvýšenie druhovej diverzity na plochách

s jarným a zimným pasením oviec oproti letnému paseniu a dlhodobému pasienkovému

experimentu (BULLOCK et al., 2001).

Radikálna zmena frekvencie, alebo spôsobu využitia niektorých porastov

spôsobuje nápadnú sukcesiu. Sústavné pasenie pôvodného lúčneho porastu podporuje

rozvoj nižších komprimofilných druhov (Lolium perenne L., Trifolium repens L., Poa

pratensis L., Plantago major L.) a spôsobuje zásadnú zmenu porastového typu

(LICHNER a kol., 1977). Floristické zloženie lúky sa mení nadmerným spásaním:

zo začiatku pozorujeme rozvoj druhov, ktoré sa množia semenami (Anthoxanthum L.,

Cynosurus L.), potom pribúdajú byliny s prízemnou ružicou ako Bellis perennis L. a

Leontodon L., alebo xeromorfné trávy (Nardus L., Festuca ovina agg. L.), a nakoniec

nadmerná pastva podporí druhy nechutné, alebo pichľavé ako Carduus L., alebo

jedovaté (DUVIGNEAUD, 1988). HEJCMAN, GAISLER et al. (2005) sledovali účinok

celoročne prístupného pasenia dobytka, ako alternatívnu formu manažmentu horského

trávneho porastu. Zistili, že pokračovaním pasenia dobytka pri nízkej intenzite je možné

predchádzať vysokým druhom tráv, charakteristickým pre opustené pasienky.

ROGALSKI, KRYSZAK a KLOS (1997) hodnotili vplyv pasenia oviec a dobytka

na floristické zloženie pasienka. Počas troch nepretržitých období výskumu boli

porovnávané dva systémy pasenia oviec a rotačný systém pasenia dobytka na poraste

vysokom 50 a 90 mm. Vo všetkých troch systémoch pasenia sa v poraste znížil podiel

Lolium perenne L., hlavne pri spásaní dobytkom. Následné pasenie oviec na poraste

vysokom 50 mm bolo priaznivé pre vývoj Poa pratensis L. Dactylis glomerata L.

vymizla z porastu spásanom ovcami, zatiaľ čo v poraste spásanom dobytkom sa znížil

podiel Agrostis gigantea Roth. Výsledky mnohých autorov (GIBB a BAKER, 1989;

PARSONS, HARVEY a JOHNSON, 1991; LAIDLAW , WITHERS a TOAL, 1995) s intenzitou

pasenia poukazujú na zvýšenú pokryvnosť Trifolium repens L. pri vyššom pasienkovom

tlaku. Spomína sa tiež rozširovanie vzrastných druhov tráv prispôsobených

nepravidelnej defoliácii pri extenzívnom pasení a rozširovanie rhizomatických druhov

tráv a ďatelinovín pri intenzívnom pasení oviec (HOFMANN et al., 2001). V pokusoch

TURISOVEJ et al. (2007) sa floristickým výskumom na sledovaných lokalitách v okolí

obce Telgárt potvrdilo, že pasenie vo veľkej miere vplýva na zloženie využívaných

plôch. Pri intenzívnom využívaní dochádza k výrazným zmenám vo floristickom

zložení pôvodných lúčnych a pasienkových spoločenstiev. Na monitorovaných

stanovištiach rôzne využívaných človekom sa spomedzi 83 determinovaných taxónov

34

najčastejšie vyskytovali Agrostis capillaris L., Achillea millefolium L., Dactylis

glomerata L., Festuca pratensis Huds. a ďalšie. Odlišnosti vo floristickom zložení

možno pozorovať hlavne pri neprepásanej, dvojkosnej lúke, kde je viditeľne pestrejšia

a mozaikovitejšia štruktúra rastlinného krytu s percentuálne nízkym zastúpením

ruderálnych a na živiny (predovšetkým dusík) náročných druhov. ŠARAPATKA

a ČÍŽKOVÁ (2007) uvádzajú, že na lúčnych porastoch a pasienkoch, kde v priebehu

siedmich rokov dochádzalo k intenzívnejšiemu využívaniu, bolo postupne evidentné

zhoršovanie floristického zloženia rastlinných spoločenstiev. Na pasienkoch prebiehala

degradácia vplyvom silnej eutrofizácie rýchlejšie. Výsledkom boli jednotvárne porasty

s prevahou Trifolium repens L. a Taraxacum sect. Ruderalia auct. non Weber.

Pasenie priaznivo vplýva aj na kvalitu krmu, najmä na obsah živín. Znížená

výroba sušiny sa teda vyrovnáva zvýšeným obsahom živín, takže sa na jednotku plochy

dosahuje pri spásaných porastoch rovnaká, prípadne aj vyššia výroba živočíšnych

produktov, než pri porastoch kosených na zeleno, alebo na seno (KRAJČOVIČ a kol.,

1968).

1.4.2 Mulčovanie trávneho porastu

Mulčovanie predstavuje náhradnú technológiu obhospodarovania trávnych

porastov, ktoré sa nevyužívajú na krmivo. Zachovanie kultúrneho trávneho porastu

a krajiny vyžaduje dodatočnú energiu a schopnosť prispôsobiť ošetrovanie trávnych

porastov podmienkam stanovišťa (FIALA , 2007). Mulčovanie dnes patrí medzi bežné

spôsoby obhospodarovania extenzívnych trávnych porastov. Je pomerne ekonomicky

nenáročné a súčasne rieši problémy s využitím nadbytočnej trávnej biomasy

(RYCHNOVSKÁ et al., 1985). HRABĚ et al. (2006) sa zaoberali problematikou

mulčovania, ktorú možno chápať ako:

a) uvádzanie ornej pôdy do pokoja formou riadeného zeleného úhoru, s využitím

kultúrnych druhov tráv a ďatelinovín,

b) mulčovanie novovysiatych ďatelinovinotrávnych porastov na ornej pôde,

c) mulčovanie nevyužívaných trvalých trávnych porastov,

d) mulčovanie extenzívnych druhov trávnikov.

Trávny porast, na ktorom sa prestane zberať pokosená hmota, sa výrazne mení.

Ubúda z druhovej rozmanitosti, tým sa znižuje jeho ekologická stabilita a pribúdajú

vysoké trávy a burinové byliny (FIALA a GAISLER, 1999). Z hľadiska druhovej diverzity

35

sa v poraste mulčovanom trikrát za vegetáciu počet druhov blížil k hodnotám porastu

trikrát zberanom na seno za vegetáciu. V poraste bez mulčovania a mulčovanom

jedenkrát za vegetáciu sa znížil počet druhov. Dominantné na celej ploche boli:

Trifolium repens L., Festuca rubra L. a Poa pratensis L., lokálne Elytrigia repens (L.)

Desv., Poa trivialis L. a Trifolium repens L. Mulčovanie môže na určitých typoch

porastov a v určitých klimatických podmienkach zabezpečiť zachovanie druhovej

diverzity a súčasne obmedziť rozšírenie drevín na extenzívnych trávnych plochách

(HRABĚ et al., 2006). Zvýšenou frekvenciou mulčovania za rok, sa zvyšuje pokryvnosť

ďatelinovín (predovšetkým Trifolium repens L.), znižuje sa pokryvnosť prázdnych

miest, porast sa zahusťuje a je pevnejší s väčšími protieróznymi účinkami, rovnako sa

zvyšuje aj počet druhov (FIALA , 2007). V priebehu sledovania striedavého

obhospodarovania TTP sa aj v pokusoch GAISLERA a kol. (2006) zistilo postupné

zvyšovanie pokryvnosti ďatelinovín, hlavne Trifolium repens L., na plochách s vyššou

frekvenciou zásahov (dvakrát kosenom a dvakrát, alebo trikrát mulčovanom poraste),

zatiaľ čo na plochách bez obhospodarovania, alebo mulčovaných jedenkrát ročne, sa

pokryvnosť ďatelinovín znížila. Z výsledkov pokusu vyplýva, že pre optimálne

floristické zloženie lúčneho porastu a pre zamedzenie akumulácie stariny bolo

najvhodnejšie dvojkosné využívanie. Pokiaľ nie je možné trávnu hmotu z porastu

pravidelne odstraňovať, možno využiť mulčovanie za predpokladu, že sa uskutoční

aspoň dvakrát ročne väčšinou v júni a v auguste. GAISLER a kol. (2003) uvádzajú nárast

podielu dvojklíčnolistových druhov, hlavne Trifolium repens L., v poraste trikrát ročne

mulčovanom, oproti porastom extenzívne využívaným, alebo nekoseným. Podľa FIALU

(2007) majú frekvencia a termíny mulčovania vplyv na tvorbu floristického obrazu

trávneho porastu. V tomto ohľade je to podobné počtom a termínom kosieb. Ide hlavne

o reakciu na zastúpenie ďatelinovín, hustotu porastu, resp. prázdne miesta

a rozširovanie ostatných dvojklíčnolistových bylín, väčšinou burín. Tomu potom

zodpovedá pokryvnosť skupín tráv. Mulčovaný porast sa správa ako pri zvyšujúcich sa

počtoch kosieb. GAISLER, HEJCMAN a PAVLŮ (2004) skúmali účinok mulčovania

na štruktúru mačiny a druhovú rozmanitosť rastlinstva na poloprírodnej lúke. Variant

mulčovaný jedenkrát v septembri a variant bez obhospodarovania sa rovnako vyvíjali,

čoho výsledkom bolo zvýšenie výskytu Veronica chamaedrys L. a Galium album Mill.

Výskyt Trifolium repens L. sa zvýšil na variantoch po 2. kosbe, po 2. kosbe

bez ponechania biomasy, a trikrát mulčovanom poraste.

36

Úroda nadzemnej rastlinnej hmoty predstavuje iba menšiu časť celkovej ročnej

produkcie biomasy trávneho porastu. Pri poraste ponechanom úhorom je podiel úrody

z celkovej produkcie iba 12 %, podobný podiel je aj pri poraste mulčovanom 1x

v septembri. Ostatné porasty 1 x mulčované alebo kosené majú tento podiel okolo 16 %.

Potom sa väčšia časť biomasy presúva do úrod pri 2 – 3 mulčovaní – okolo 25 %. Vplyv

rôzneho spôsobu obhospodarovania resp. mulčovania, sa prejaví rôznym množstvom

nadzemnej rastlinnej biomasy, ktorá zostáva na ploche a hromadí sa. Pretože súčasne

dochádza k mineralizácii – rozkladu tejto hmoty, je veľmi dôležitý vývoj akumulácie

(FIALA , 2007). Úrody zelenej hmoty mulčovaných variantov boli preukazne nižšie ako

úrody hnojených a kosne využívaných variantov s najvyššou frekvenciou využívania.

Na pôvodný druhovo chudobný trávny porast malo mulčovanie nepriaznivý účinok,

predovšetkým na rastlinnú skladbu (TONN a BRIEMLE, 2008).

Mulčovanie chráni povrch pôdy pred výkyvmi teplôt, čím vytvára pre baktérie

priaznivejšie a stálejšie prostredie, zároveň prináša zdroje fytomasy dostupné

pre rozkladné mikrobiálne procesy (URBANEC et al., 2006). Pri mulčovaní je žiadúce,

aby sa hmota na pokosenej ploche čo najrýchlejšie rozložila, aby čo najmenej

poškodzovala porast a nekontaminovala podzemnú vodu. Najviac nebezpečné produkty

mineralizačného procesu sú dusičnany. Pokiaľ nie sú odplavené povrchovým zmyvom,

infiltrujú sa zrážkovou vodou do rhizosféry. Tu je potom rozhodujúce, či sa vyplavia

ďalej do podzemných vôd, alebo ich porast spätne využije. Ak nie je mačina porušená

orbou, alebo inak nakyprená, aby mohlo dôjsť k prudkej oxidácii a mineralizácii, potom

hustý trávny porast s pomocou mikroorganizmov podstatnú časť NO3- odčerpá. Iba

v krátkom období dozrievania tráv, alebo po kosbách môže byť v pôde v dôsledku

nitrifikácie prebytok dusíka. Tento stav však môže byť kompenzovaný bohatou

floristickou skladbou, keď sa rôzne druhy v danom momente nachádzajú v odlišných

fenofázach a taktiež majú odlišnú dobu dozrievania semien (FIALA a GAISLER, 1999).

Rýchlosť rozkladu mulču je predovšetkým závislá od poveternostných podmienok –

teploty a množstva zrážok (RYCHNOVSKÁ et al., 1985). Vychádzajúc z poznatku, že

v druhej polovici vegetácie je v porovnaní s prvou polovicou obvykle menej zrážok,

možno odôvodniť pomalší rozklad, čo môže spôsobiť zrednutie porastu a ústup nízkych

dvojklíčnolistových druhov. Naopak rýchly rozklad sprístupní veľké množstvo živín,

a tým podporí predovšetkým vyššie druhy tráv, poprípade i burinové dvojklíčnolistové

druhy (HONSOVÁ, 2006). Podľa SVOBODOVEJ et al. (2002) je rýchlosť rozkladu rovnako

závislá na kvalite rozdrvenia a rovnomernosti rozloženia mulču. Problémy môžu

37

spôsobiť predovšetkým rastliny so zdrevnatenými stonkami. MENESES et al. (2004)

vo svojich pokusoch zistili, že vo vegetačnom období dochádza až k trikrát

rýchlejšiemu rozkladu celulózy, ako za rovnaké časové obdobie v zime. Práce, ktoré

boli zamerané na rýchlosť rozkladných procesov v pôde a na povrchu pôdy dokazujú, že

rozklad je rýchlejší na obhospodarovaných, ako na prírodných stanovištiach (RICE

a SMITH , 1983), čo je dôsledok zlepšených fyzikálnych i mikrobiologických pôdnych

charakteristík (RYCHNOVSKÁ et al., 1993). Ďalšie štúdie, ktoré sa zaoberajú rýchlosťou

dekompozície organickej hmoty na lúkach (VELICH et al., 1968; POKORNÁ et al., 1971)

sa prikláňajú k názoru, že rozklad celulózy závisí predovšetkým od poveternostných

podmienok a pôdneho typu. V pokusoch HONSOVEJ et al. (2007) sa najviac celulózy

rozložilo na jedenkrát ročne mulčovaných a dvakrát ročne mulčovaných parcelách.

Na neobhospodarovanom variante sa rozložilo najmenej celulózy, v priemere len 28 %.

Ďalej konštatujú, že vysoká mikrobiologická aktivita v pôde i v zimnom období je

zrejme daná zrážkovým režimom stanovišťa, kedy sa zrážky vyskytujú pomerne často

vo forme dažďu, a snehová pokrývka sa akumuluje len v obmedzenom množstve.

1.4.3 Hnojenie trávneho porastu Dôležitým faktorom, mnohostranne pôsobiacim na trávne porasty, je výživa.

Preto bol účinok dodaných živín už dávno predmetom lúkarského výskumu.

V začiatkoch sa zisťovalo, ktorá živina dáva najlepší efekt zvýšenia úrod. Neskoršie sa

preveroval vplyv ich kombinácie, ale iba s dôrazom na nárast produkcie biomasy.

V ďalšom výskume, v podmienkach intenzívnej výživy trávnych porastov sa

do popredia dostáva otázka kvality dorobenej hmoty, ako predpoklad vysokej produkcie

a dobrého zdravotného stavu zvierat (VOZÁR, 2009). Hnojenie patrí k najúčinnejším

pratotechnickým zásahom. Samostatné intenzívne hnojenie má za následok

preformovanie porastov z hospodársky nehodnotných na kultúrne (RATAJ, 1996).

Na začiatku hnojenia dôjde k podporeniu všetkých druhov rastlín vo fytocenóze, pričom

intenzita rastu bude závisieť od druhu a dávky hnojív (LICHNER, 1989). Výživa sa

prejavuje vo floristickom zložení sledovaného spoločenstva rôznymi smermi.

Samostatné fosforečno – draselné hnojenie podporuje ďatelinoviny. Aplikácia

dusíkatých hnojív zvyšuje dominanciu tráv (VOZÁR, 2009).

MRKVIČKA a VESELÁ (2006) považujú zmeny vo floristickej skladbe lúčneho

porastu za veľmi významné. Pokiaľ sa hnojením vyvoláva pozitívna sukcesia, rozšíria

38

sa produkčné a kvalitné druhy, ustupujú druhy menej úrodné, nekvalitné a zaburinené.

Pri nesprávnej voľbe dávok hnojív môže dôjsť i k negatívnej sukcesii v pestrosti

lúčneho porastu. Čím viac je úroveň hnojenia vzdialená od optima, vo vzťahu k typu

porastu a ekologickým podmienkam stanovišťa, tým rýchlejšie prebieha proces

degradácie porastovej skladby, prejavujúci sa rozširovaním menej kvalitných

ruderálnych a nitrofilných druhov (HRABĚ et al., 2002). V pratocenózach absentujú

v dôsledku intenzívneho hnojenia priemyselnými hnojivami a tiež zvýšenou

frekvenciou využívania produkčné ďatelinoviny, nízke trávne druhy a kvalitné lúčne

byliny (NÖSBERGER a OPITZ von BOBERFELD, 1986; HOLÚBEK, 1991).

HANZES et al. (2002) skúmali vplyv minerálneho hnojenia na floristické zloženie

troch typov trávnych porastov. Z ich výsledkov vyplýva, že na poloprírodnom trávnom

poraste (PTP) vplyvom PK hnojenia už v prvom roku stúpol podiel ďatelinovín

o 12 % v porovnaní s nehnojeným variantom. V poraste dominovala Trifolium repens

L., ktorej podiel stúpol z 33 % na 44 %. Vo variantoch s N (+PK) hnojením boli

v prevahe trávne druhy, ktorých pokryvnosť v poslednom roku výskumu bola na

variante N180 - 89 %. Najvyššie zastúpenie mali Alopecurus pratensis L., Avenula

pubescens (Huds.) Dumort., Trisetum flavescens (L.) P. Beauv. Na dočasnom trávnom

poraste (DTP) bol iniciálny rok špecifický vysokým zastúpením tráv. V prvom roku

vedci nezaznamenali výrazné zmeny podielov floristických skupín podmienené

minerálnym hnojením. Naproti tomu na variante PK stúpol podiel ďatelinovín o 28 %,

pričom v poraste dominovala Trifolium repens L. Na variantoch N90 a N180 vzrástla

pokryvnosť trávnych druhov. Podiel tejto floristickej skupiny bol na variante N180

až 94 %, pri dominancii Dactylis glomerata L. Z floristickej skupiny bylín mali

vo všetkých porastoch najvyšší zaznamenaný výskyt Taraxacum officinale auct. non

Weber., Veronica chamaedrys L. a Achillea millefolium L.

Hnojením sa zvyšuje hustota porastu, čo sa následne prejavuje v úrodnosti

a kvalite krmív (MRKVIČKA a VESELÁ, 2006). Výživa trvalých trávnych porastov

do určitej miery eliminuje rozdiely v ekologických podmienkach a pôsobí ako

významný regulačný faktor úrod sušiny. Vyššia intenzita hnojenia čiastočne

kompenzuje nepriaznivé vplyvy prostredia. V dlhodobom priemere produkujú

nehnojené trvalé trávne porasty 1,53 - 3,42 t.ha-1 sušiny. Pri konštantnom fosforečnom

a draselnom hnojení, so zvyšovaním dávok dusíka vzrastajú úrody sušiny

so znižovaním nadmorskej výšky z 2,40 na 6,03 t.ha-1, v pokusoch so striedavým

využívaním z 3,42 na 7,97 t.ha-1 (HOLÚBEK, 2002). MICHALEC et al. (2007) vo svojich

39

pokusoch zistili, že na zvýšenie produkcie sušiny je dostačujúci pomer NPK živín

1 : 0,15 : 0,4. Pri tomto pomere dávky dusíka 50, 100, 150 a 200 kg.ha-1 zvyšujú

produkciu sušiny v priemere rokov, kosieb a stanovíšť o 0,17; 3,0; 4,6; a 5,2 t.ha-1.

Z pohľadu vplyvu výživy na kvalitu produkcie trávnych porastov sa

zaznamenalo zvýšenie obsahu N-látok v sušine z 12,17 - 15,96 % na nehnojenej

kontrole a na variantoch hnojených najvyššími dávkami dusíka (150 – 300 kg.ha-1) sa

obsah N-látok zvýšil na 17,71 – 20,80 %. Účinok dusíkatých hnojív na obsah N-látok

bol vysoko pozitívny a zo všetkých sledovaných ukazovateľov najvýraznejší. Stúpanie

celkových N-látok v sušine sa viazalo na tvorbu bielkovín, ktoré reprezentovali určujúci

podiel (76,6 – 92,0 %) z celkových N-látok. Nebielkovinový podiel predstavoval

8 – 33 % z celkových N-látok a bol podstatne vyšší v prvej, ako aj v ďalších kosbách.

Každoročným hnojením 30 – 32 kg.ha-1 P sa obsah fosforu v sušine zvyšoval.

Zvyšovaním dávok dusíkatých hnojív dochádzalo k znižovaniu koncentrácie fosforu

v sušine, pritom však koncentrácia fosforu neklesla pod 2,8 mg.g-1 (HOLÚBEK, 2002).

FIALA (2002) sa zmieňuje o nepriamej úmernosti, ktorá existuje medzi zvyšovaním

dávok N a poklesom jeho návratnosti v sušine krmu. Pri pomerne vysokej základnej

produkčnej úrovni na danom stanovišti konštatuje relatívne nízku návratnosť živín.

Návratnosť N klesá so zvyšujúcimi sa dávkami dusíka a je vyššia pri päťkosnom

využití, čo súvisí s vyššou koncentráciou N pri zbere. Naopak návratnosť P a K je

priamo úmerná zvyšujúcim sa dávkam N. Výnimkou je K, ktorý pri najvyššej dávke

300 kg N, pri trojkosnom využití klesá. LICHNER et al. (1983) uvádzajú hodnoty

koncentrácie živín v sene pri strednej intenzite hnojenia lúčneho porastu:

2,5 - 2,8 g.kg-1 P; 20 - 22 g.kg-1 K; 5 - 8 g.kg-1 Ca; a 2 - 3 g.kg-1 Mg. Pri starnutí krmu sa

koncentrácia dusíka, fosforu, draslíka a väčšiny ostatných minerálnych živín vrátane

mikroelementov znižuje, a diferencia medzi druhmi sa zvyšuje. Pri zvýšenom podiele

ďatelinovín a súčasne pri nižšom podiele tráv v krme sa zvyšuje koncentrácia fosforu,

vápnika, horčíka a mierne sa znižuje koncentrácia draslíka. Ak je v poraste zvýšený

podiel ostatných dvojklíčnolistových druhov, zvyšuje sa obsah všetkých sledovaných

parametrov v krme, koncentrácia draslíka a vápnika sa výrazne zvyšuje.

Intenzifikácia hnojenia a využívania TTP má výrazný vplyv aj na agrochemické

vlastnosti stanovišťa (REGAL a KRAJČOVIČ, 1963; VELICH a kol., 1984; FOLKMAN a

JANČOVIČ, 1990) v zmenách pôdnej reakcie, obsahu humusu a prístupných živín, čo sa

odráža často v zníženej produkčnej schopnosti trávnych porastov a niekedy vedie

k narušeniu mimoprodukčných funkcií TTP (VELICH, 1986; FOLKMAN a JANČOVIČ,

40

1990). HABOVŠTIAK a DANIEL (2002) sa vo svojich pokusoch dopracovali k poznatku,

že intenzívne hnojenie trávnych porastov priemyselnými hnojivami v nevhodnej dávke

a v nevhodnom termíne poškodzuje životné prostredie. Limitujúci prvok v pôde, ktorý

vplýval na výšku úrody takmer 50 % je fosfor, ktorým však autori neodporúčajú hnojiť

vo vyšších dávkach ako 20 – 30 kg.ha-1. Draslíkom nie je potrebné hnojiť viac ako

15 – 30 kg.ha-1, pretože rastliny ho dokážu čerpať aj z iných foriem. Intenzívne hnojenie

však spôsobilo 200 – 300 % zvýšenie obsahu Cd, Mn, Cr v pôde. Hnojenie dusíkom

treba uskutočniť včas na jar. HOLÚBEK (2002) zaznamenal, že so zvyšovaním dávok

dusíkatých hnojív stúpli hodnoty aktívnej bilancie dusíka v pôde. Úrodami neodčerpaný

fosfor len veľmi málo (2 – 3 mg.kg-1) zvyšoval hladinu prijateľného fosforu v pôdach.

Pri nepriaznivom pH pôd (4,2 – 4,5) sa prevažná časť úrodou nevyužitého fosforu

deponovala do neprístupných foriem. Stúpajúce dávky dusíkatých hnojív spôsobovali

okysľovanie pôd. Negatívny antropogénny vplyv na pH pôd si vyžaduje adekvátne

postoje k otázkam stabilizácie pôdnej reakcie vápnením na úrovni pH 5,0 – 5,5

v záujme eliminácie degradačného vplyvu na pôdu a trávne porasty z hľadiska

fytocenologického, biotechnologického a efektívneho využitia stúpajúcich dávok živín.

JANČOVIČ (2002) v pokuse pri posudzovaní daného stanovišťa zohľadňoval okrem

ostatných dôležitých agrochemických vlastností pôdy predovšetkým pH. Sledované

stanovište bolo charakteristické kyslou pôdnou reakciou (pH/KCl 4,8). Použité dusíkaté

hnojivá na variantoch N150 a N300 ovplyvnili aktívnu i výmennú pôdnu reakciu.

Intenzívnym rozkladom organických látok, dýchaním koreňov rastlín

a mikroorganizmov vzniká značné množstvo kyselín. Vodíkové ióny (H+) sa vymieňajú

za katióny sorpčného komplexu, ak sú k dispozícii výmeny schopné katióny. Ak pôda

obsahuje uhličitany vo funkcii pufru, pH je stabilnejšia. V pôdnych vzorkách bol pokles

pH na variantoch za celé pokusné obdobie v hodnote 0,3 – 0,5 s výkyvmi v jarnom

a v jesennom období. Aj keď je acidifikácia nevýrazná, je pravidelná a nemožno ju ani

na trávnych porastoch zanedbať.

1.4.3.1 Vplyv prerušovaného hnojenia na trávne porasty

Krátkodobé prerušenie minerálneho hnojenia, prípadne jeho viacročná absencia,

sa na trávnom poraste prejavuje viacerými smermi (MIKOLAJCZAK a GAWECKI, 2002).

Prerušením minerálnej výživy porastov dochádza k zmenám v prísune a odčerpávaní

živín do a z pôdy. To sa následne prejavuje v zmene floristického zloženia porastov,

41

zmene produkcie sušiny a jej chemického zloženia. Vynechanie minerálnej výživy,

so súčasným obmedzením frekvencie využívania porastov (jedna, dve kosby), sa

prejavuje floristickými zmenami, pričom do dominancie sa dostávajú dvojklíčnolistové

druhy (JANČOVIČ, 1996b; GÁBORČÍK, GAJDOŠ a RATAJ, 1997). Po trojročnom prerušení

hnojenia sa zmenila pokryvnosť floristických skupín na všetkých sledovaných

variantoch. Nehnojený porast bol po absencii charakteristický takmer 50 % zastúpením

dvojklíčnolistových druhov s prevahou Leontodon autumnalis L. (25 %), Alchemilla

xantochlora Rothm. (7 %), a Achillea millefolium L. (2,25 %). Z trávnych druhov bol

evidentný ústup Festuca rubra L. (z 26 na 9 %) a zvlášť Festuca pratensis Huds.

(zo 17 na 2,5 %). Zvýšil sa podiel Anthoxanthum odoratum L. (7 %) a Nardus stricta L.

(9 %). Vyše 30 % pokles trávnych druhov sa odrazil na pomerne vysokom podiele

prázdnych miest (20 %) s rozširovaním machu (Polytrichum commune Hedw.), ktorý

mení vlhkostný režim a svojou agresivitou potláča najmä trávy a obmedzuje vnikanie

nových druhov do porastu (VANČUROVÁ a KŮHN, 1966; JANČOVIČ a HOLÚBEK, 1999).

ILAVSKÁ et al. (2003) vo svojich pokusoch potvrdili známy účinok fosforu a draslíka

na floristické zloženie trávneho porastu. PK hnojený variant bol po prvom roku

prerušenia hnojenia charakterizovaný nárastom podielu tráv (o 13 %), na úkor

ďatelinovín. Ich zastúpenie kleslo v porovnaní s posledným rokom aplikácie hnojív

o 14 %. Podiel ostatných bylín sa výraznejšie nezmenil. Vo floristických skupinách sa

zmenilo aj zastúpenie jednotlivých druhov. V skupine tráv zaznamenali nárast podielu

Poa pratensis L., Festuca pratensis Huds. aj Phleum pratense L., naopak kleslo

zastúpenie Avenula pubescens (Huds.) Dumort. Vo floristickej skupine ďatelinovín sa

v porovnaní s posledným rokom hnojenia výrazne zmenil výskyt Trifolium repens L.

a Vicia cracca L. V pokusoch JANČOVIČA, HOLÚBEKA a ŠANTRŮČKA (1999) viedli tri

roky prerušenia PK hnojenia k rapídnemu poklesu ďatelinovín, pričom podiel tráv sa

udržal bez zmien a zvýšilo sa zastúpenie ostatných bylín. Podľa GÁBORČÍKA , GAJDOŠA

a RATAJA (1997) naznačujú dva roky prerušovaného minerálneho hnojenia menšie

zmeny vo floristickom zložení trávneho porastu, ako v úrode sušiny a akumulácii

koreňov. Ďalej predpokladajú, že pôvodné floristické zloženie možno dosiahnuť v dlhej

časovej perióde rokov bez hnojenia trávneho porastu.

Z hľadiska produkčnej schopnosti porastu je dôležité, že dlhodobejšie dusíkaté

hnojenie aj napriek trojročnému prerušeniu podporuje najmä nízku výbežkatú Festuca

rubra L. s malým produkčným potenciálom. Absencia výživy a intenzívne využitie

sformovali porast zložený z nekvalitných hospodársky nežiadúcich druhov, čo

42

poukazuje na nevyhnutnosť hnojenia pri intenzívnom využití sledovaného porastu.

Kladným prvkom bola vysoká vitalita ďatelinovín na variantoch so striedavou

aplikáciou dusíka, kde ani v roku s hnojením N neboli z porastu úplne vytlačené

a v nasledujúcom roku opätovne zvyšovali svoje zastúpenie. Negatívnym javom,

poukazujúcim na oligotrofný charakter stanovišťa a veľký nedostatok fosforu, bolo

výrazné zníženie podielu ďatelinovín pri vynechaní PK hnojenia (VOZÁR, 2009). Podľa

JANČOVIČA (1999b) je možné po krátkodobom prerušení minerálnej výživy (dva - tri

roky) opätovnou minerálnou výživou zvýšiť úrody sušiny v trávnych porastoch.

V pokusoch VOZÁRA (2009) bol nehnojený porast charakteristický veľmi nízkou

produkciou (0,92 - 0,98 t.ha-1 sušiny). Príčiny nízkej produkčnej schopnosti už

pôvodného porastu je potrebné hľadať najmä v agrochemických vlastnostiach pôdy,

na základe ktorých sa sformoval porast z menej výkonných druhov a s nepatrným

podielom ďatelinovín. Táto tendencia sa ešte zvýraznila pravidelným trojkosným

využitím a odberom živín bez ich doplnenia.

Prerušením hnojenia a zmenou frekvencie využívania nastali zmeny

koncentrácie živín v sušine – výrazne sa znížila koncentrácia N-látok a koncentrácia

vlákniny vzrástla. Vyššie hodnoty P sa zaznamenali iba v PK hnojených variantoch.

Koncentrácia K bola veľmi rôznosmerná a koncentrácia Na bola vo všetkých variantoch

na nízkej úrovni. Obsah Ca po prerušení minerálnej výživy sa pohyboval na spodnej

hranici optimálnych hodnôt, zatiaľ čo pri Mg prerušenie hnojenia spôsobilo zvýšenie

jeho koncentrácie v sušine (LIPTÁK, HANZES et al., 2007). Podľa VOZÁRA (2009) sa

naopak každoročným, ale aj prerušovaným PK – hnojením zvyšoval obsah N-látok

v priemere rokov nepreukazne. Striedavou intenzitou hnojenia sa zvýšila koncentrácia

N-látok v porovnaní s nehnojeným variantom len v prípade aplikácie 240 kg.ha-1 N.

Rastúci trend je v súlade so závermi iných autorov (STREŽO, 1988; MICHALEC, 1991;

a i.), ktorí tiež zaznamenali po hnojení dusíkom zvýšenie obsahu N-látok v sušine

trávnej biomasy.

1.5 Opustené trávne porasty a ich obnova

Na Slovensku sa v súčasnosti využíva približne 500 000 ha trávnych porastov.

Z tejto výmery asi 2/5 (200 000 ha) tvoria poloprírodné a prírodné trávne porasty.

Ďalších viac ako 100 000 ha uvedených trávnych porastov sa v súčasnosti nevyužíva

43

a zaraďuje sa medzi „biele plochy“ (GALVÁNEK a VIESTOVÁ, 2006). TÜXEN (1966)

uvádza, že rastlinné spoločenstvo predstavuje len určité vývinové štádium v dlhodobom

procese vývinu, ktoré smeruje späť k lesu; obmedzujú ho však pratotechnické zásahy. Je

to labilné „trvalé spoločenstvo“ a „príklad antropogénnej vegetácie“.

JANČOVIČ a VOZÁR (2004) zaraďujú nevyužívané trávne porasty do kategórie

s rôznym stupňom zárastov drevín či solitérnych stromov a kríkov, a do kategórie

nevyužívaných, často opustených a pustnúcich trávnych porastov na rôznom stupni

extenzifikácie. Inú kategóriu tvoria viaceré typy trvalých trávnych porastov rôznych

vegetačných stupňov, na ktorých postupne bez vplyvu človeka, vylúčením kosenia,

alebo usmerneného pasenia, prebieha prirodzená sukcesia (návrat k lesným formáciám).

Tieto porasty majú tiež svoju agronomickú hodnotu, ktorá sa však z pohľadu časovej

dimenzie postupne vytráca. Opustené trávne porasty v porovnaní s intenzívnejšie

využívanými a primerane hnojenými porastmi sa podľa viacerých autorov (JANČOVIČ,

1982; ŠČEHOVIČ, 1994; JEANGROS a BERTOLA, 1997) vyznačujú vyššou prezenciou

dvojklíčnolistových rastlín s menej hodnotnými trávnymi druhmi. Podobný názor

na opustenie trávnych porastov majú aj SLÁVIKOVÁ a KRAJČOVIČ (1998). Pri opustení

plôch, alebo pri príliš nízkej intenzite využívania, dochádza k spontánnej sukcesii, ktorá

sa prejavuje nástupom drevín, alebo súčasne aj niektorých expanzívnych druhov tráv.

Intenzita a spôsob hospodárenia sa odzrkadľuje v druhovom zložení porastov.

Pri optimálnej intenzite a primeranom spôsobe využitia, alebo pri mozaikovitom

využívaní plôch (so striedaním extenzívnejších a intenzívnejších spôsobov pasenia

a kosenia) sa dlhodobo udržiavajú druhovo bohaté spoločenstvá s mnohými vzácnymi

a ohrozenými, resp. zraniteľnými druhmi. MICHALEC a MAŤUŠOVÁ (2003) určujú

za hlavný dôvod zarastania trvalých trávnych porastov neustále znižovanie stavov

zvierat. Opúšťanie plôch dávajú ďalej do súvisu s väčšími vzdialenosťami TTP

od ustajňovacích priestorov, zvýšenými nákladmi na zber v dôsledku svahovitosti

a zvýšenými nákladmi na pohonné hmoty.

UHLIAROVÁ a ONDRÁŠEK (2004) opisujú fázy zarastania nevyužívaných

trávnych porastov. V prvej sa nadmerne rozširujú niektoré pôvodné druhy. Po troch až

piatich rokoch sú tieto druhy vytláčané jedným, alebo niekoľkými vzrastnými druhmi

tráv alebo bylín, ktoré boli, alebo sú súčasťou pôvodného porastu, alebo sem prenikli

z okolitých lesov a lesných okrajov. Zároveň do porastu prenikajú rôzne druhy drevín.

Tak sa porast cez rôzne krovité štádiá postupne mení na les. PECHÁČKOVÁ a KRAHULEC

(1995) uvádzajú, že lúčny porast najskôr prechádza do degradačnej fázy vysokých tráv

44

a kríkov a záverečná fáza degradačných procesov je poznačená rozšírením náletov

a vytvorením zalesneného kraja. Stupeň sukcesie opustenej lúky závisí od druhového

zloženia lúčneho porastu pred opustením, obsahu živín v pôde a manažmentu

predchádzajúceho využívania porastu (PERSSON, 1984). Pokračovanie sukcesie má

za následok vytvorenie hrubšej vrstvy stariny a niektoré vyššie byliny a trávne druhy

získajú dominanciu a tým zatieňujú nižšie druhy. To vedie k zníženiu druhového

bohatstva pod úroveň mezotrofných a eutrofných pôdnych podmienok (BAKKER, 1998).

V týchto porastoch dochádza k hromadeniu stariny, ktorej veľká vrstva prakticky

znemožňuje klíčenie a vývin väčšiny rastlinných druhov. Mohutná vrstva stariny má

vplyv na zasakovanie zrážkovej vody a jej kvalitu. Na rovinatých pozemkoch,

ponechanie porastu úhorom, môže viesť ku zmene vodného režimu stanovišťa,

k následnému zamokreniu s negatívnymi dopadmi na fyzikálne, chemické a biologické

vlastnosti pôd (GAISLER a kol., 2006).

Druhová diverzita je podľa BAKKERA (1998) často vyššia po opustení porastu

pretože lúčne druhy sú v hojnom zastúpení, pokiaľ niektoré indikátory opustenia iba

získavajú svoj životný priestor. Výsledky mnohých autorov (WILSON a TILMAN , 2002;

LI et al., 2004; SHEA et al., 2004) však poukazujú na zníženie druhovej diverzity

v dôsledku opustenia trávneho porastu. HUHTA (1996) uvádza, že dočasné zvýšenie

druhovej diverzity je spôsobené náletmi imigrujúcich druhov rastlín po opustení

porastu, ktoré sú považované za indikátory pokračujúcej sukcesie. Druhová pestrosť

porastu, ako aj hodnota zachovania životného prostredia sa po opustení porastu znižuje

(TAMM , 1956; HANSSON a FOGELFORS, 2000; WAHLMAN a MILBERG, 2002; LUOTO et

al., 2003).

Pri skúmaní vplyvu opustenia trávnych porastov bolo uskutočnených množstvo

experimentov. Prerušením obhospodarovania sa radikálne mení floristické zloženie

porastov, ubúdajú rastlinné druhy náročné na svetlo s menšou konkurenčnou

schopnosťou, ktoré vyžadujú pre svoj rast pravidelné odstraňovanie nadzemnej

biomasy. Pôvodne druhovo pestré spoločenstvá často po opustení degradujú na porasty

s dominanciou niekoľko málo vzrastných druhov (GAISLER a kol., 2006). Opustenie

pravidelne obhospodarovaných trávnych porastov má za následok vplyv degradačných

procesov na ekosystém, ktorý je charakterizovaný predominanciou niekoľkých druhov,

alebo znížením druhovej diverzity. V rastlinnom spoločenstve predstavujú nezvratné

procesy a zmeny. Opustením porastu boli negatívne ovplyvnené defoliačne citlivé

druhy: Taraxacum officinale auct. non Weber., Trifolium repens L., Lathyrus pratensis

45

L., Plantago major L., Stellaria graminea L., Vicia cracca L. Calamagrostis epigejos

(L.) Roth., Rubus L., Galium album Mill. , Galium verum L., Knautia arvensis (L.)

Coult., Veronica chamaedrys L. pokryvnosť zvýšili (STRÁNSKA, 2004). PAVLŮ,

HEJCMAN, GAISLER et al. (2005) vo svojich pokusoch sledovali zmeny v druhovom

zložení trávneho porastu po prerušení pasenia. Pri nepretržitom pasení zistili vyšší

výskyt Trifolium repens L., Bellis perennis L., Lolium perenne L., Veronica

serpyllifolia L. a Leontodon autumnalis L., zatiaľ čo Dactylis glomerata L., Poa

trivialis L., Aegopodium podagraria L., Alopecurus pratensis L., Holcus mollis L.

a Veronica chamaedrys L. boli viac zastúpené pri rotačnom pasení. Ďalej zaznamenali

po prerušení pasenia zvýšenie počtu vysokých viacročných druhov tráv ako Holcus

mollis L., Dactylis glomerata L., Alopecurus pratensis L.a Elytrigia repens (L.) Desv.

PERSSON (1984); GIBSON a BROWN (1991); SMITH a RUSHTON (1994); HUHTA (1996);

JUTILA (1997) vo svojich štúdiách dospeli k záveru, že manažment pasenia na trvalých

trávnych porastoch má za následok vyššiu druhovú diverzitu rastlinstva, ako opustenie

trávnych porastov. Počet druhov sa zvyšuje pri opätovnom využívaní trávneho porastu

(BOBBINK a WILLEMS, 1993; ZOBEL et al., 1996; PÄRTEL et al., 1998), ale druhové

zloženie porastu sa výrazne neodlišuje (STAMPFLI, 1995; BERLIN et al., 2000). Kosenie

spôsobuje viac zmien v druhovom zložení trávneho porastu ako pasenie, ale tieto zmeny

sú pravdepodobne výsledkom opätovného zavedenia manažmentu využívania

po dvadsiatich rokoch opustenia trávneho porastu (JANTUNEN, 2003). Medzi

jednokosným využívaním a čiastočným opustením porastu neboli zaznamenané žiadne

odlišnosti týkajúce sa druhovej vyrovnanosti, pretože vo floristickom zložení porastu sa

nezistili žiadne signifikantné odchýlky (LÓPEZ a BARTOLOMÉ, 2008). Sedem rokov

odlišného manažmentu kosenia a hnojenia trávneho porastu viedlo k diverzifikácii

lúčnej vegetácie. Následné opustenie porastu nemalo za následok zníženie druhového

zloženia rastlinstva. Na druhej strane prerušenie hnojenia a využívania znížilo

uniformitu trávnych spoločenstiev redukciou počtu druhov s vyšším percentom

pokryvnosti. Tým sa odhalilo, že resiliencia sa môže dosiahnuť po niekoľkých rokoch

krátkym narušením hnojenia a kosenia (PAVLŮ et al., 2007).

Dôležité je však poznamenať, že na nevyužívaných trávnych porastoch je

spontánne produkované podľa stanovíšť, rôzne množstvo rastlinnej biomasy. Táto nie je

využitá, ale naopak je na obtiaž, pretože evidentne zhoršuje vzhľad i funkciu leso-

poľnohospodárskej krajiny. Ide tu v podstate o nájdenie rovnováhy medzi akumuláciou

tejto biomasy a jej rozkladom. To všetko však za podmienky, že mineralizácia

46

organickej hmoty, ani štruktúra výsledného porastu, dlhodobo nenaruší životné

prostredie. Dôležité je aj to, aby voda, prechádzajúca krajinou bola čo najviac zadržaná,

využitá a odtiekla bez škodlivín. Preto je potrebné nájsť modifikovanú pratotechniku,

ktorá by zachovala ekologickú stabilitu trávnych porastov a životného prostredia

(FIALA , 2007).

Obnova trávnych porastov predstavuje najrozšírenejší spôsob introdukcie

kultúrnych druhov na lúčne a pasienkové stanovište. Využíva sa hlavne

po rekultiváciách, dlhodobom obhospodarovaní trávnych porastov spojených so

vznikom terénnych nerovností a po silnej degradácii trávneho porastu v dôsledku

dlhodobého nevyužívania či nerešpektovania zásad pratotechniky, a po vyčerpaní

všetkých konzervatívnych pratotechnických opatrení k opätovnému skultúrneniu

(chemická ochrana, výživa a hnojenie, kosenie), (KOHOUTEK et al., 1998). Obnova

trávnych porastov slúži na skvalitnenie floristického zloženia, produkcie a kvality krmu.

V dôsledku technických možností vývojom nových strojov na spracovanie pôdy a sejbu,

ale aj skladbou nových vyšľachtených druhov vhodných do konkrétnych stanovištných

podmienok sa situácia v posledných rokoch pri obnove trávnych porastov výrazne

zlepšila (NOVÁK in HOLÚBEK et al., 2007). Pokrok v obnove trávnych porastov je

možné dosiahnuť iba štúdiami zmien v druhovom zložení, druhovom bohatstve

a diverzite. To však spôsobuje údajné problémy v monitorovaní úspešnosti účinkov

obnovy. Celkové druhové bohatstvo teda môže zahŕňať aj druhy invázne, ale aj

nepôvodné, pochádzajúce z iných biotopov (PYKÄLÄ , 2007).

Účinné parametre obnovy by sa mali starostlivo navrhovať a koncentrovať

na také typy biotopov a geografické polohy, kde je ich obmedzenie nepriaznivé čo i len

v malom rozsahu. Potenciál obnovy sa zvyšuje v pomerne krátkom čase po opustení

porastu (PYKÄLÄ , 2007). BAKKER (1989); GIBSON a BROWN (1992) uvádzajú, že proces

obnovy rastlinného spoločenstva je vo všeobecnosti veľmi pomalý. K menšiemu, či

väčšiemu zvýšeniu počtu druhov v rastlinnom spoločenstve dochádza obnovou

opustených porastov (KUTILUOTO, 1998; HUHTA et al., 2001; PYKÄLÄ , 2004). Rozsiahle

štúdie názorne poukazujú, že obnova opustených poloprírodných porastov je významná,

ak dokáže zvýšiť rastlinné spoločenstvo, veľkosť populácie vzácnych a ohrozených

druhov na obnovenom stanovišti (ZOBEL et al., 1996; KUTILUOTO, 1998; VINTHER

a HALD , 2001; WILLEMS, 2001).

Efektívnym účinkom obnovy opusteného trávneho porastu môže byť vyrúbanie

stromov a kríkov, s následným obnovením manažmentu pasenia, alebo kosenia

47

(PYKÄLÄ , 2007). Obnova opustených trávnych porastov sa často uskutočňuje výrubom,

alebo vypálením kríkov a stromov, a následne sa obnovuje ich využívanie či už kosením,

alebo pasením hospodárskych zvierat (LINDBORG a ERIKSSON, 2008).

Podľa LINDBORGA a ERIKSSONA (2008) je jedným z možných prijateľných opatrení

obnovy výsev semien zo semennej zásoby populácií, v rámci toho istého regiónu po

ukončení obdobia pasenia. Aj WALKER et al. (2004); LINDBORG (2006) uvádzajú, že

ochranným nástrojom k podpore rozvoja trávnych druhov a obnove typických trávnych

spoločenstiev je výsev trávnych druhov. JANICKA (2007) konštatuje, že mnoho trávnych

porastov má degradovanú mačinu a vyžadujú regeneráciu. Objektívnym zhodnotením úrod

a druhového zloženia mačiny trávnych porastov sa v druhom roku po opätovnom výseve

obmedzila konkurencieschopnosť pôvodnej mačiny v rámci odlišných variantov

využívania. Aplikovanými obnovovacími technológiami sa zvýšila úroda v porovnaní

s úrodou pôvodnej mačiny.

Aktivity súvisiace s obnovou biotopu sa stále viac aplikovali do oblasti životného

prostredia, aby sa zmiernil negatívny antropogénny účinok. Obnovovacie aktivity boli

vykonávané s cieľom podporiť druhové bohatstvo rastlinstva, alebo aspoň zvýšiť

pravdepodobnosť zotrvania niektorých dominantných druhov rastlín. Na rozdiel od

očakávaných výsledkov (ÖCKINGER et al., 2006) nenašli žiadnu výraznú odchýlku

v druhovom zložení porastov medzi nepretržitým obhospodarovaním, opustením

a obnovou trávneho porastu. V závislosti od manažmentu hospodárenia došlo k zníženiu

pokrytia rastlinných druhov a k zvýšeniu pokrytia stromov a kríkov. HELLSTRÖM et al.

(2003) zaznamenali na nevyužívanom poraste pozitívny účinok opätovného pasenia oviec

na druhové zloženie rastlinstva. Naopak, KRAHULEC et al. (2001) zaznamenali negatívne

účinky opätovného pasenia oviec na rastlinnú populáciu alpských lúk, ich manažment

hospodárenia bol tradičnou kombináciou kosenia a pasenia dobytka.

Ako možno pozorovať na základe literárnych zdrojov, názory na účinok obnovy

vplyvom pratotechniky, z hľadiska ovplyvnenia druhovej rozmanitosti trávnych porastov,

sa rozchádzajú. Obnova druhového spoločenstva rastlín, ako aj zachovanie jeho hodnoty

môže zvýšiť dôležitosť účinku kosného využívania porastu na produkciu a tento účinok sa

môže udržať najmenej osem rokov (BULLOCK et al., 2007). HRAZDIRA (1988) vo svojich

experimentoch dokázal význam rýchloobnovy pre zrýchlenú obnovu trvalých i dočasných

trávnych porastov v prípade ich preriedenia, poškodenia nepoľnohospodárskou činnosťou,

ale aj nadmerným pasením. Podľa autora cieľom obnovy je urovnať povrch pôdy a vytvoriť

produkčný porast, ktorý lepšie reaguje na hnojenie.

48

2 Cieľ práce

Cieľom dizertačnej práce bolo posúdenie a zhodnotenie krátkodobého efektu

vybraných pratotechnických zásahov na lúčny porast asociácie Lolio-Cynosuretum

typicum R. Tx. 1937, vedúcich k revitalizácii opustených trávnych porastov.

V práci sme sa zamerali na:

• Vyhodnotenie vplyvu vybraných pratotechnických zásahov na

dynamiku zmien floristického zloženia opustených trávnych

porastov;

• Zmeny v produkčnej schopnosti trávneho porastu a v chemickom

zložení nadzemnej fytomasy

• Prvotné, krátkodobé zmeny agrochemických vlastností pôdneho

substrátu pratotechnickými zásahmi

• Posúdenie stability revitalizovaného trávneho porastu

Sledované pratotechnické zásahy by mali smerovať k obmedzeniu degradácie

nevyužívaného trávneho porastu, k podpore obnovy opustených trávnych porastov, ako

aj k zlepšeniu kvalitatívnych parametrov sušiny.

49

3 Metodika práce a metódy skúmania

Realizácia experimentov prebiehala na dlhodobom lúkarskom pokuse,

založenom v roku 1986 Katedrou trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín na SPU

v Nitre, v nadväznosti na výskumný projekt VEGA 1/0202/08: „Dopad klimatických

zmien v retrospektíve a súčasnosti na niektoré floristicko - produkčné charakteristiky

trávneho ekosystému“.

V rokoch 1986 – 1993 sa porast intenzívne využíval kosením a súčasne sa

realizovalo hnojenie rôznej intenzity. Do roku 2000 sa hnojenie zámerne prerušilo

a manažment využívania nadobudol extenzívnu formu (jednokosné využívanie).

V nasledujúcich siedmich rokoch (2001 – 2007) sa v poraste sledovala prebiehajúca

sukcesia. V rokoch 2008 – 2009 sa obnovilo využívanie dlhodobo opusteného trávneho

porastu.

3.1 Charakteristika experimentálneho stanovišťa 3.1.1 Orografické pomery

Pokusné stanovište je zemepisne charakterizované údajmi s. š = 485̊3� a

v. d = 183̊3�. Nachádza sa v hornom povodí rieky Nitry, v horskej doline Strážovských

vrchov, orientované SZ – JV, na úpätí svahov Malej Magury (1148 m n. m.), vo výške

600 m n. m., v katastri obce Chvojnica. Svahovitosť dosahuje 17 - 20˚. Územie má

charakter vrchoviny až hornatiny. Pokusné stanovište je umiestnené západne až

severozápadne od intravilánu obce a je súčasťou väčšieho územia s poloprírodnými

trávnymi porastmi.

3.1.2 Pôdoznalecká charakteristika územia

Geologická stavba je tvorená kryštalickými horninami Proterozoika

a Kenozoika. Významný je aj výskyt kryštalických bridlíc, ktoré v oblasti Malej

Magury zaberajú asi 50 % plochy kryštalinika.

Pôdny substrát je tvorený zvetralinami žuly, resp. pararuly, na ktorých sa

vytvorila hnedá kyslá, hlinito-piesočnatá pôda (kambizem). Pôdotvorný substrát je

plytký a nakoľko sa nachádza na svahu je ohrozený vodnou eróziou. Agrochemické

50

vlastnosti pôdy pôvodného trávneho stanovišťa založeného v roku 1986 dokumentuje

tabuľka 1.

Tabuľka 1 Agrochemické vlastnosti pôdy pred založením pokusu (rok 1985)

Prístupné živiny v mg.kg-1 Hĺbka (mm)

pH/KCl Humus (g.kg-1)

P K Mg CaCO3

Ntot

(g.kg-1) Cox

(g.kg-1) C : N

0 - 100 4,6 62,0 15,7 120,0 113,7 850,0 4,0 36,0 1 : 9

101 - 200 4,6 42,3 4,3 66,0 91,9 750,0 2,8 24,0 1 : 8

3.1.3 Hydrologické pomery Stanovište patrí do povodia rieky Nitry. Prebytočná voda je do nej z tejto časti

odvádzaná riekou Chvojnicou, ktorá je jej pravostranným prítokom. Pokusná plocha je

drenážovaná miestnymi potokmi, ktoré Chvojnica prijíma z pravej strany. Odtokové

pomery sú priaznivé, čo vyplýva zo zrnitostného zloženia pôdneho profilu, ktorý je

pre vodu dobre priepustný, umožňujúci prebytočnej vode rýchle odtekanie. Následkom

toho je nízka akumulácia vody v pôde. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim

faktorom produkcie nadzemnej hmoty na danom stanovišti sú atmosférické zrážky.

V prípade pravidelnosti sa v porovnaní s obdobím deficitu zrážok, alebo ich

nepravidelnej distribúcie produkcia zvyšuje.

3.1.4 Agroklimatická charakteristika územia

Klimaticky územie leží na rozhraní okrsku mierne teplého, vlhkého,

vrchovinového a okrsku mierne chladného. Dlhodobý priemer ročného úhrnu

atmosférických zrážok dosahuje 848 mm, počas vegetácie spadne približne 550 mm

(tab. 2). Z hľadiska vlahových pomerov je iba niekoľko z 10 rokov (2 – 3)

s nedostatkom vlahy. Priemerný príjem vlahy prevyšuje výdaj prostredníctvom výparu.

Dlhodobý priemer ročnej teploty je v rozpätí 6 – 7 ˚C, za vegetáciu 12 – 13 ˚C (tab. 3).

Tabuľka 2 Priemerné mesačné a ročné úhrny zrážok (r. 1950 – 1980)

Mesiac 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Rok

Zrážky /mm/ 47 47 61 65 80 97 88 80 71 70 80 62 848

51

Tabuľka 3 Priemerné mesačné a ročné teploty (r. 1950 – 1980)

Mesiac 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Rok

teplota /° C/ -3,5 -1,5 2,5 7,5 13,5 15,5 17,5 16,5 12,5 7,5 2,5 -0,5 7,5

Tabuľka 4 Hlavné vegetačné obdobie (TS 10)

Nástup TS 10 Koniec TS 10 TS 10

28. 04. - 02. 05. 02. 10. - 04. 10. 2200 - 2400 °C

Tabuľka 5 Veľké vegetačné obdobie (TS 5)

Nástup TS 5 Koniec TS 5 TS 5

28. 03. - 02. 04. 01. 11. - 02. 11. 2700 - 2800 °C

Zrážky a teploty vo vegetačnom období za sledované obdobie rokov 2007, 2008

a 2009 znázorňujú klimatogramy (obr. 1, 2 a 3). Údaje za vegetačné obdobie sa

zisťovali priamo na lokalite pokusu vždy k stanoveným termínom využívania porastu

(kosba, mulčovanie).

0

30

60

90

IV. V. VI. VII. VIII. IX. X.

mesiac

zráž

ky (

mm

)

0

10

20

30

tepl

oty

(°C)

zrážky teploty

Obrázok 1 Walterov klimatogram – rok 2007

52

0

30

60

90

IV. V. VI. VII. VIII. IX. X.

mesiac

zráž

ky (

mm

)

0

10

20

30

tepl

oty

(°C)

zrážky teploty

Obrázok 2 Walterov klimatogram – rok 2008

0

30

60

90

120

IV. V. VI. VII. VIII. IX. X.

mesiac

zráž

ky (

mm

)

0

10

20

30

tepl

oty

(°C)

zrážky teploty

Obrázok 3 Walterov klimatogram – rok 2009

3.1.5 Fytocenologická charakteristika územia

Pôvodný porast je fytocenologicky charakterizovaný ako Lolio-Cynosuretum

typicum R. Tx. 1937. Z floristických skupín v pôvodnom trávnom poraste dominovali

trávy (73,00 %), ďatelinoviny (2,00 %) a ostatné lúčne byliny (25,00 %). V roku 1993,

po 8 – ročnom intenzívnom využívaní (3 – 4 kosby) klesla pokryvnosť tráv

na nehnojenom poraste (57,00 %), zvýšila sa prezencia bylín (38,00 %) a bezo zmien

zostalo zastúpenie ďatelinovín (2,00 %). V roku 2000 sa k termínu 1. kosby zvýšil

podiel prázdnych miest (var. 5 – 37,50 %) a mierne kleslo zastúpenie bylín

53

(na 16,50 %). Najnižšia pokryvnosť trávnych druhov sa zistila na variante 5 (46,00 %)

a ďatelinoviny z porastu ustúpili.

3.2 Charakteristika pokusu

Pôvodný pokus bol založený blokovou metódou v piatich variantoch a štyroch

opakovaniach s plochou pokusnej parcely 10 m2 a ochranným 0,5 m širokým pásom

(Plán pokusu – obr. 1P - prílohy). Experimenty v predkladanej práci sa realizovali

na variantoch 1 – 5 pôvodného pokusu. Varianty využívania a hnojenia trávneho

porastu od roku 1986 do roku 2007 sú uvedené v tabuľke 6.

Tabuľka 6 Varianty využívania a hnojenia TP v rokoch 1986 – 2007

Dávka živín ročne (kg.ha-1)

Delenie a termíny aplikácie dusíka

(kg.ha-1) Počet kosieb ročne

roky 1986 - 1993 Variant

1986 -1993*

1994 - 2000

2001 - 2007

N P** K** na jar po 1. kosbe

po 2. kosbe

1. (N0) 3 1 0 - - - - - -

2. (PK) 3 1 0 - 35 70 - - -

3. (N60) 3 1 0 60 35 70 60 - -

4. (N120) 3 1 0 120 35 70 60 60 -

5. (N240) 3 1 0 240 35 70 100 80 60

Legenda:

* - aplikácia na jeseň

** - živiny sa aplikovali jednorázovo na jar

3.2.1 Využívanie trávneho porastu od roku 1986

V rokoch 1986 - 1993 bol trávny porast využívaný v seno - kosnej zrelosti (2 - 3

kosby). Súčasne sa v uvedených rokoch vykonával na trávnom poraste manažment

s hnojením rôznej intenzity:

1. (N0) – nehnojená kontrola,

2. (PK) – konštantná dávka P35 a K70 (35 kg.ha-1 P a 70 kg.ha-1 K),

3. (N60) – 60 kg.ha-1 N bola aplikovaná na jar (+PK),

54

4. (N120) – 80 kg.ha-1 N sa aplikovalo na jar, 40 kg.ha-1 N po 1. kosbe (+PK),

5. (N240) – 100 kg.ha-1 N sa aplikovalo skoro na jar, 80 kg.ha-1 N po 1. kosbe a

60 kg.ha-1 N po druhej kosbe (+PK).

Počas rokov 1994 - 2000 bolo hnojenie prerušené a robila sa iba jedna kosba

v čase maximálnej tvorby biomasy podľa metodiky RYCHNOVSKEJ et al. (1987).

V nasledujúcom období do roku 2007 prebiehala v opustenom trávnom poraste

sekundárna sukcesia.

3.2.2 Využívanie trávneho porastu od roku 2008 V roku 2008 a 2009 boli na sledovaných variantoch vykonané nasledovné

pratotechnické zásahy v konkrétnych termínoch ich realizácie (tab. 7, 8).

Tabuľka 7 Realizácia pokusu v roku 2008

Varianty Harmonogram prác Dátum 1. MN - floristická skladba 23. 06. 2008 (predtým N0) - 1. kosba 30. 06. 2008

- mulčovanie 28. 08. 2008 - floristická skladba 03. 10. 2008 - odber pôdnych vzoriek 03. 10. 2008

2. MS - floristická skladba 23. 06. 2008 (predtým PK) - 1. kosba 30. 06. 2008

- mulčovanie 21. 07. 2008 - floristická skladba 03. 10. 2008 - odber pôdnych vzoriek 03. 10. 2008

3. MN - floristická skladba 23. 06. 2008 (predtým N60) - 1. kosba 30. 06. 2008

- mulčovanie 28. 08. 2008 - floristická skladba 03. 10. 2008 - odber pôdnych vzoriek 03. 10. 2008

4. KS - floristická skladba 23. 06. 2008 (predtým N120) - 1. kosba 30. 06. 2008

- 2. kosba 21. 07. 2008 - floristická skladba 03. 10. 2008 - odber pôdnych vzoriek 03. 10. 2008

5. KN - floristická skladba 23. 06. 2008 (predtým N240) - 1. kosba 30. 06. 2008

- 2. kosba 28. 08. 2008 - floristická skladba 03. 10. 2008 - odber pôdnych vzoriek 03. 10. 2008

55

Termíny kosieb a mulčovania sa určovali nasledovne:

1. kosba – III. dekáda júna – na všetkých variantoch

2. kosba – III. dekáda júla - skorší termín

- variant 2. MS (mulčovaný v skoršom termíne 2. kosby)

- variant 4. KS (kosený v skoršom termíne 2. kosby)

2. kosba – III. dekáda augusta – neskorší termín

- variant 1. MN (mulčovaný v neskoršom termíne 2. kosby)

- variant 3. MN (mulčovaný v neskoršom termíne 2. kosby)

- variant 5. KN (kosený v neskoršom termíne 2. kosby)

Z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok sa v roku 2009 oddialili

termíny pratotechnických zásahov.

Tabuľka 8 Realizácia pokusu v roku 2009

Varianty Harmonogram prác Dátum 1. MN - floristická skladba 23. 06. 2009 (predtým N0) - 1. kosba 08. 07. 2009

- mulčovanie 11. 09. 2009 - floristická skladba 27. 10. 2009 - odber pôdnych vzoriek 27. 10. 2009

2. MS - floristická skladba 23. 06. 2009 (predtým PK) - 1. kosba 08. 07. 2009

- mulčovanie 31. 07. 2009 - floristická skladba 27. 10. 2009 - odber pôdnych vzoriek 27. 10. 2009

3. MN - floristická skladba 23. 06. 2009 (predtým N60) - 1. kosba 08. 07. 2009

- mulčovanie 11. 09. 2009 - floristická skladba 27. 10. 2009 - odber pôdnych vzoriek 27. 10. 2009

4. KS - floristická skladba 23. 06. 2009 (predtým N120) - 1. kosba 08. 07. 2009

- 2. kosba 31. 07. 2009 - floristická skladba 27. 10. 2009 - odber pôdnych vzoriek 27. 10. 2009

5. KN - floristická skladba 23. 06. 2009 (predtým N240) - 1. kosba 08. 07. 2009

- 2. kosba 11. 09. 2009 - floristická skladba 27. 10. 2009 - odber pôdnych vzoriek 27. 10. 2009

56

3.3 Sledované parametre a analýzy

3.3.1 Floristická skladba trávneho porastu

Floristické zloženie trávneho porastu sa hodnotilo metódou redukovanej

projektívnej dominancie (v % D) podľa REGALA (1956), v obidvoch sledovaných

rokoch (2008 a 2009) vždy pred 1. kosbou a po 2. kosbe. Pre floristické zhodnotenie

trávneho spoločenstva v aktuálnych rokoch využívania porastu (2008 a 2009) je

nevyhnutné poznať jeho floristickú skladbu v minulom období. Detailný pohľad

na floristické zloženie TP v retrospektíve, ako aj v súčasnosti, je zhrnutý v uvedených

hraničných rokoch využívania porastu v rámci kosieb, a dokumentujú ho tabuľky

1P – 14P (prílohy).

Z floristických zápisov sme v sledovanom období opätovného využívania

porastu (r. 2008 – 2009) vypočítali:

♦ Podobnosť floristického zloženia pomocou indexov podobnosti:

Jaccardov index kvalitatívnej podobnosti podľa vzťahu (MORAVEC et al., 1994):

ISJ = CBA

C

−+ . 100

A – počet druhov v snímku A

B – počet druhov v snímku B

C – počet spoločných druhov

Gleasnov index kvantitatívnej podobnosti podľa vzťahu (MORAVEC et al., 1994):

ISJ/G = ∑ ∑ ∑

∑++ iii

i

cba

c . 100

ci – pokryvnosť spoločných druhov

ai – pokryvnosť druhov prítomných iba v snímku A

bi – pokryvnosť druhov prítomných iba v snímku B

♦ Diverzitu a vyrovnanosť trávneho porastu pomocou indexu:

Shanonov index diverzity (HARPER et al., 1997):

H = -∑=

S

i

Pi1

ln Pi

57

H – index diverzity

S – celkový počet druhov v snímku

Pi – podiel i-teho druhu na snímku

Shanonov index vyrovnanosti (HARPER et al., 1997):

J = S

PiPiS

i

ln

ln1∑

=−

J – index vyrovnanosti

S – celkový počet druhov v snímku

Pi – podiel i-teho druhu na snímku

♦ Stabilitu trávneho ekosystému podľa JURKA (1979):

- stabilita pre krajinnú ekológiu (Sle) vypočítaná ako pomer biologickej stability (Sb)

a antropogénnej (dodatkovej) stability (Sex).

Sle = 2ex

b

S

S

Sb - vypočítaná na základe odhadového hodnotenia vlastností biotopu a rastlinnej

pokryvnosti pomocou päťbodovej stupnice. Súčet indexov vyjadruje hodnotu

biologickej stability.

Sex – vypočítaná na základe odhadového hodnotenia dodatkových energií (mechanická,

chemická a ďalšia) pomocou päťbodovej stupnice. Súčet indexov vyjadruje hodnotu

antropogénnej stability.

3.3.2 Produkčná schopnosť trávneho porastu a chemické zloženie sušiny

Na zistenie produkcie sušiny sa z každého sledovaného variantu zvážila zelená

hmota zo zberovej parcelky veľkosti 5 m2 a po stanovení sušiny sa prepočítala na úrodu

sušiny v t.ha-1.

Sušina sa stanovovala z 0,50 kg vzoriek zelenej hmoty odobranej z jednotlivých

variantov. Po vysušení, zomletí a preosiatí sa vzorky zmiešali a zhomogenizovali.

Z takto pripravenej hmoty sa stanovila sušina (pri 105 °C do konštantnej hmotnosti)

a odobrali sa vzorky na chemické analýzy.

Z odobratých vzoriek sa v sušine stanovila koncentrácia nasledovných

minerálnych prvkov:

� dusík – Kjeldahlovou metódou

58

� obsah dusíkatých látok (NL) podľa vzťahu

NL = N x 6,25

� fosfor – po mineralizácii mokrou cestou fotometricky spektrálnym kolorimetrom

fosfomolybdénovou metódou,

� draslík a sodík – plameňovou fotometriou po mineralizácii mokrou cestou

� vápnik a horčík – komplexometricky titračne

� vláknina Henneberg - Stohmanovou metódou

Chemické zloženie sušiny trávneho porastu sledovaného v rokoch 2008 a 2009

je znázornené v tabuľkách 15P a 16P (prílohy).

3.3.3 Agrochemické vlastnosti pôdy

Na analýzu pôdnych vlastností sa odoberali vzorky v dvoch hĺbkach

(0 – 100 mm, 101 – 200 mm), v jesennom období sledovaných rokov 2007, 2008 a

2009.

Z odobratých pôdnych vzoriek sa robili nasledovné stanovenia:

� pH - výmenné v KCl

� dusík – modifikovanou Kjeldahlovou metódou

� fosfor – Egnerovou metódou pomocou spektrálneho kolorimetra

� draslík – Schachtschabelovou metódou na plamennom fotometri

� horčík a vápnik – atómovou absorbčnou spektrofotometriou na plameňovom

absorbčnom spektrofotometri

� sodík – vo výluhu podľa Riňkinsa

� Cox – titračne podľa Tjurina

Agrochemické vlastnosti pôdy v sledovanom období rokov 2007 až 2009

dokumentujú tabuľky 17P, 18P a 19P (prílohy).

59

3.4 Matematicko – štatistické hodnotenie výsledkov

Pre zhodnotenie výsledkov boli použité nasledovné grafické vyjadrenia a

matematicko - štatistické metódy:

� K porovnaniu floristických snímkov sme použili grafické zobrazenie zostavené

v programe Microsof Office 2003 – MS Excel. Pre štatistické vyjadrenie

porovnania floristického zloženia v rámci rokov, kosieb a variantov sa použila

aglomeratívna polytetická klasifikácia, metóda úplnej cesty (complete – linkage

clustering), ako aj ordinačná metóda – nepriama gradientová analýza (principal

component analysis - PCA metóda) v programe STATISTICA verzia 7.0.

� Produkcia sušiny sa vyhodnotila viacfaktorovou analýzou a obsah živín v pôde

jednofaktorovou analýzou rozptylu s overením hodnovernosti rozdielov

Fisherovým testom pri 95 % hladine pravdepodobnosti (P = 0,05) v programe

STATISTICA verzia 7.0.

60

4 Výsledky a diskusia

Revitalizácia opusteného trávneho porastu pratotechnickými zásahmi by mala

zlepšiť kvalitatívne parametre sušiny, podporiť rozvoj druhového bohatstva trávneho

spoločenstva a zamedziť degradačným procesom na produkčnej a mimoprodukčnej

úrovni.

Každý trávny porast má snahu prispôsobiť sa podmienkam stanovišťa,

zachovávať svoju prirodzenú štruktúru, vlastnosti a funkcie. Podstatou

obhospodarovania je vyhovieť danému stanovišťu a prispôsobiť mu intenzitu a spôsob

využitia (FIALA , GAISLER et al., 2002).

4.1 Floristické zloženie trávneho porastu 4.1.1 Retrospektívny pohľad na vývoj trávneho porastu do roku 2007

Pre posúdenie floristických zmien TP v rokoch 2008 a 2009 je nevyhnutné

retrospektívne zhodnotiť jeho vývoj v priebehu rokov 1986 - 2007. Uvedené zmeny sa

porovnávali a hodnotili na základe pokryvnosti dominantných druhov tráv, ďatelinovín

a bylín, pre získanie obrazu o floristickom zložení porastu v predchádzajúcom období.

Podklady k hodnoteniu historických etáp vývoja floristického zloženia trávneho

porastu pochádzajú z prác FOLKMANA a JANČOVIČA (1990); JANČOVIČA a HOLÚBEKA

(1993); VOZÁRA (2003) a projektov VEGA:

• „Ekologizácia pestovateľských systémov v regiónoch nížin v súlade s trvalo

udržateľným poľnohospodárstvom“. A-61 G 95/5195/189. Čiastková úloha:

Eliminovanie dlhodobej negatívnej antropogénnej záťaže na trávny ekosystém.

• „Trvalo udržateľné využívanie trávnych ekosystémov“ 1/9088/02 (r. 2004).

• „Renovácia zaburinených pasienkových porastov“ 1/2425/05 (r. 2007).

Detailný prehľad vývoja TP od iniciálneho roku založenia pokusu až do začiatku

skúmaného obdobia (r. 2008) je uvedený v tabuľkách 1P – 10P (Prílohy).

Obdobie intenzívneho hnojenia a využívania porastu (1986 – 1993)

V iniciálnom roku založenia pokusu (1986) bolo pôvodné trávne spoločenstvo

floristicky pestré, s výraznou prevahou trávnych druhov. V termíne 1. kosby sa ich

pokryvnosť pohybovala v rozpätí od 57,00 % (var. 4) do 70,75 % (var. 1). Na variante

61

2. v poraste dominovala Festuca pratensis Huds. (33,75 %) so sprievodnou Festuca

rubra L. (19,25 %). Najvyššia prezencia trávnych druhov (82,75 %) sa zaznamenala

pred 2. kosbou na variante 3. Festuca pratensis Huds. s dominanciou 58,00 %

na uvedenom variante predstavovala viac ako 200,00 % -ný nárast v porovnaní

s obdobím pred 1. kosbou. Výrazné zvýšenie podielu Festuca pratensis Huds. sa zistilo

aj na variante 4 (o 17,75 %) a 5 (o 21,50 %). V termíne 3. kosby sa však prítomnosť

trávnych druhov znížila na úroveň z obdobia pred 1. kosbou (var. 3 – 65,00 %)

a prezencia Festuca pratensis Huds. klesla na 30,00 %. Z ostatných trávnych druhov

boli v poraste zastúpené aj Agrostis capillaris L. do 11,75 % (var. 1 – 1. kosba)

a Cynosurus cristatus L. do 13,75 % (var. 3 – 1. kosba). Anthoxanthum odoratum L.

a Poa pratensis L. z porastu po 1. kosbe čiastočne ustúpili, alebo sa vyskytovali iba

sporadicky.

Ďatelinoviny mali najvyšší podiel 5,25 % na variante 2 (1. kosba),

s dominanciou Trifolium pratense L. (4,00 %) a nepatrným zastúpením Trifolium repens

L. (do 1,00 %).

V rámci sledovaných variantov a vykonaných kosieb, podiel ostatných lúčnych

bylín osciloval v rozpätí od 15,50 % (var. 3 – 2. kosba) do 40,75 % (var. 4 – 3. kosba).

Z vyskytujúcich sa bylín bol zaznamenaný väčší podiel pri Alchemilla monticola Opiz

(11,50 % - var. 5) pred 1. kosbou, v termíne 2. kosby mal v poraste najvyššie zastúpenie

Leontodon autumnalis L. (8,75 % - var. 2), ale pred 3. kosbou na variante 4 už

dominovali uvedené druhy rovnakou prezenciou (11,00 %). Z prítomných približne

22 druhov bylín predstavovali ostatné druhy pokryvnosť do 2,00 % (Veronica

chamaedrys L., Potentilla reptans L., Hypericum maculatum Crantz, Cruciata glabra

(L.) Ehrend. a i.), (tab. 1P, 2P, 3P). Najmenej druhov bylín (11) sa vyskytovalo

na variante 5 (2. kosba), s dominanciou Alchemilla monticola Opiz (8,00 %). Trávny

porast bol dobre zapojený bez prázdnych miest, s ich minimálnym výskytom v termíne

2. kosby.

Po osemročnom (1986 - 1993) uplatnení manažmentu intenzívneho hnojenia

a 3-kosného využívania porastu sa do roku 1993 dynamicky zmenila jeho floristická

skladba. Porovnaním nehnojeného variantu s hnojenými variantmi možno pozorovať

vplyv účinku hnojenia rôznej intenzity na zmenu floristického zloženia. V termíne 1.

kosby sa najvyššia pokryvnosť trávnych druhov (76,50 %) zistila na variante 5

(hnojenom dávkou 240 kg.ha-1 N), pred 2. kosbou (86,00 %) a v termíne 3. kosby

jednoznačne predominovali trávy s podielom 91,50 %. Zmenu v pokryvnosti

62

dominantných druhov tráv v rokoch 1986 a 1993 uvádzame na obr. 4. Porast bol

charakteristický majoritnou pozíciou Festuca rubra L. (51,50 % - var. 5), ktorá sa

v termíne 2. kosby zvýšila na úroveň 53,00 % (var. 5) a pred 3. kosbou klesla

na 45,50 % (var. 5). I keď je výbežkatá Festuca rubra L. relatívne menej náročná

na hnojenie dusíkom, jej konkurenčný tlak v príjme živín sa prejavil prioritným

postavením v trávnom spoločenstve. Prezencia vysokých a stredne vysokých druhov

bola nízka v porovnaní s pokryvnosťou Festuca rubra L. Tým sa potvrdzuje vedecky

známy poznatok o vplyve trojkosného využívania na zastúpenie trávnych druhov

v poraste z hľadiska reakcie na zvýšený počet kosieb. Častou frekvenciou kosenia

z porastu ustúpili vysoké druhy v prospech nízkych, ktoré sú zvýhodnené nižšou

lokalizáciou ukladania rezervných látok, ako aj vytvorením väčšieho množstva

prízemných listov (LICHNER a kol., 1977). Podiel Festuca pratensis Huds. sa oproti

roku 1986 na variante 3 znížil na 21,50 % a po 1. kosbe klesol na 16,00 %. Najnižšia

prítomnosť (do 9,50 % - 2. kosba) Festuca pratensis Huds. a Festuca rubra L. sa zistila

na variante 2. Zaujímavá je postupne sa zvyšujúca pokryvnosť Agrostis capillaris L.

po 1. kosbe, s najvyšším podielom 17,50 % na variante 4 v 3. kosbe. Anthoxanthum

odoratum L. opäť po 1. kosbe z porastu ustúpila. Poa pratensis L. sa na variante 5

prezentovala podielom 11,50 % (3. kosba), (tab. 4P, 5P, 6P).

25,50

10,0013,50

21,5014,50

7,50

31,50

23,5027,75

33,75

32,00

51,50

36,50

19,5020,00

7,75

6,75

7,5019,2516,00

0,00

10,00

20,00

30,00

40,00

50,00

60,00

70,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

1986 1993

Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Festuca pratensis Huds. Festuca rubra L.

Obrázok 4 Zmeny v pokryvnosti dominantných tráv (r. 1986-1993), 1. kosba

Paralelne so zvýšeným podielom trávnych druhov nastal pokles až ústup

ďatelinovín hlavne na variantoch hnojených stupňovanými dávkami dusíka. Príčiny

ústupu ďatelinovín z porastu, v dôsledku dusíkatého hnojenia možno odôvodniť

predovšetkým konkurenčným pôsobením floristickej skupiny tráv, ktorá zvyšuje svoju

dominanciu, ale aj narušením symbiotických vzťahov ďatelinovín s hrčkotvornými

63

baktériami, pretože dusíkaté hnojenie znižuje prívod asimilátov z nadzemných orgánov

do koreňov, čím je znížený prívod energie, ktorá je potrebná pre fixáciu atmosférického

dusíka (MIFLIN in CARLSON, 1980). Floristické snímky v rámci kosieb a variantov

poukazujú na pretrvávajúcu dominanciu trávnych druhov, avšak s výnimkou variantu 2

(hnojený fosforom a draslíkom), na ktorom predominovali ďatelinoviny 60,00 % -ným

podielom (2. kosba) so súčasne najnižšou pokryvnosťou trávnych druhov (24,50 %).

Na výraznom zvýšení prezencie ďatelinovín v termíne 2. kosby sa podieľala Trifolium

pratense L. (32,50 % - var. 2) a Trifolium repens L. (22,50 % - var. 2). Táto skutočnosť

potvrdila všeobecne známy poznatok viacerých autorov (VELICH, 1986; LICHNER a kol.,

1977; FOLKMAN a JANČOVIČ, 1991 a i.) o aplikácii PK, ktorá vedie k rýchlemu

postupnému rozširovaniu ďatelinovín, a ich ústupu vplyvom dusíkatej výživy.

Zníženú účasť na pokryvnosti bylinných druhov oproti roku 1986 možno

pozorovať najmä na variante 5. Najvyšší pokles (takmer o 26,50 %) sa zaznamenal

na uvedenom variante v termíne 1. kosby, čo predstavuje zníženie z 32,50 % (r. 1986)

na 6,00 % (r. 1993). FOLKMAN (1981) konštatuje, že na poloprírodnom TP je bylinná

zložka dosť prispôsobivá dávkam dusíka a mierne ustupuje z porastu pri použití

300 kg.ha-1. Na ostatných variantoch bolo zastúpenie bylín v rozpätí od 15,50 %

(var. 2 – 2. kosba) do 42,50 % (var. 1 – 1. kosba), pričom najvyššie podiely sa sledovali

na kosenom a nehnojenom variante 1. Leontodon autumnalis L. jednoznačne dominoval

na variante 1 v obidvoch kosbách (19,00 % a 16,50 %), nakoľko mu vyhovuje

presvetľovanie porastu kosbou. Taraxacum officinale auct. non Weber sa prezentovala

maximálnym podielom 7,50 % (var. 1, var. 3) pred 1. kosbou, avšak v termíne 3. kosby

z porastu ustúpila. Alchemilla monticola Opiz zvýšila svoju pokryvnosť na 8,00 %

po 1. kosbe.

Oproti roku 1986 sa prázdne miesta rozšírili v rámci kosieb a variantov.

Na variante 2 sa prezentovali do 2,00 % (1. kosba). Dobre zapojený porast bol

na uvedenom variante aj v termíne 2. kosby, z dôvodu zvýšeného zastúpenia

ďatelinovín. Skosením nehnojeného variantu sa zredukoval 9,50 %-ný podiel prázdnych

miest na 1,50 %. Najvyššia prezencia prázdnych miest sa zistila na variante 5

(17,50 % - 1. kosba; 10,00 % - 2. kosba). Tento jav je možné vysvetliť tým, že najvyššia

dávka dusíka síce na jednej strane zabezpečila dominanciu trávnych druhov, ale súčasne

znížila bylinnú zložku, a ďatelinoviny takmer ustúpili, čím sa v poraste vytvorili

podmienky pre zvýšený výskyt prázdnych miest.

64

Podľa JANČOVIČA a HOLÚBEKA (1993), uvedené obdobie intenzívneho hnojenia

vysokými, ale i nižšími dávkami dusíka sformovalo floristicky pestrý lúčny porast

na nitrofilné, floristicky zjednodušené trávne spoločenstvo.

Obdobie doznievania minerálneho hnojenia

Uplynutím obdobia viacročnej aplikácie živín a intenzívneho obhospodarovania

sa porast ďalej využíval jednou kosbou bez hnojenia (r. 1994 – 2000).

Účinky hnojenia sa nie vždy prejavia iba priamo na rastlinu, ale majú aj mnoho

vedľajších, druhotných a následných vplyvov. Preto akékoľvek hnojenie pôsobí

priaznivo aspoň na niektoré zložky pratocenózy, a to nielen momentálne, ale aj neskôr,

takže jeho efekt nemožno hodnotiť len jednorázovo (LICHNER a kol., 1977).

V prvom roku absencie hnojenia (r. 1994) si trávne druhy udržali dominantné

postavenie v poraste, i napriek ich klesajúcej pokryvnosti, s výnimkou variantu 5,

na ktorom sa ich podiel zvýšil na 81,00 %, (tab. 4P, 7P). Podobne ako v roku 1993,

trávne druhy sa prejavili vyššou prezenciou na variantoch predtým hnojených

stupňovanými dávkami dusíka, čo potvrdzuje známy poznatok z prác viacerých autorov

(VELICH, 1986; FOLKMAN a JANČOVIČ, 1991; a i.) o stúpajúcom zastúpení tráv

so zvyšovanou dávkou dusíka. Na variante 5 (obr. 5) dominovali Festuca rubra L.

(25,00 %) a Festuca pratensis Huds. (21,00 %). Z ostatných sprievodných trávnych

druhov možno na uvedenom variante sledovať prvotné zvýšenie pokryvnosti Agrostis

capillaris L. (19,50 %). I napriek tomu, že Agrostis capillaris L. je menej náročný

na hnojenie a veľmi dobre znáša intenzívne využívanie, na variante 5 sa zistila jeho

najvyššia prítomnosť. Anthoxanthum odoratum L. (9,50 %) a Nardus stricta L.

(10,00 %) sa prezentovali maximálnym podielom na kontrolnom variante 1. Poa

pratensis L. zvýšila prezenciu (12,00 %) na variante 5, vďaka dobrej konkurenčnej

schopnosti.

Účinok dusíkatého hnojenia spôsobil pokles v zastúpení ďatelinovín, ktorý

pokračoval až do mierneho ústupu z porastu. Najvyššia prezencia ďatelinovín bola

na variante 2 (22,25 %), s dominantným postavením Trifolium pratense L. (12,00 %)

a Trifolium repens L. (7,00 %). Zaujímavosťou je zvýšená prítomnosť ďatelinovín

na variante s dávkou 60 kg.ha-1 N (var. 3) zo 4,00 % (r. 1993) na 12,00 %.

Pokryvnosť ostatných lúčnych bylín vzrástla na všetkých variantoch

a pohybovala sa v rozpätí od 10,00 % (var. 5) do 49,50 % (var. 1). Leontodon

autumnalis L. dominoval na variante 1 (27,50 %), ale na variante 5 bol prítomný už iba

65

0,50 %-ným podielom. Leontodon autumnalis ako svetlomilný druh, neznáša zatienenie,

preto vplyvom vyšších dávok živín z porastu ustupuje, ale častým využívaním sa v

presvetlenom poraste opäť rozširuje (MALOCH, 1952; LICHNER a kol., 1977). Achillea

millefolium L. a Alchemilla monticola Opiz znížili svoje zastúpenie do 2,00 %

na variante 5, i keď dobre reagujú na hnojenie, ale pri vysokých dávkach z porastu

ustupujú. Obdobie predchádzajúceho intenzívneho hnojenia ovplyvnilo pozíciu

ostatných lúčnych bylín, tak z hľadiska početnosti, ako aj pokryvnosti druhov, a to ich

poklesom smerom od kontrolného variantu (var. 1) až po variant hnojený najvyššou

dávkou dusíka (var. 5). Porast bol kompaktný a bez medzerovitosti iba na variante 2 a 4.

Prázdne miesta sa vyskytli na ostatných variantoch do 9,00 %.

3,50 10,00

20,0018,00

21,000,50

11,007,00

11,50 8,00

57,80

15,7512,00

19,0024,2525,00 25,00

32,00

45,50

25,50

0,00

10,00

20,00

30,00

40,00

50,00

60,00

70,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

1994 2000

Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Festuca pratensis Huds. Festuca rubra L.

Obrázok 5 Zmeny v pokryvnosti dominantných tráv (r. 1994-2000), 1. kosba

Sedem rokov pretrvávajúce obdobie doznievajúceho účinku hnojenia (r. 2000)

zanechalo vo floristickom zložení porastu zjavné zmeny. I napriek stálej dominancii

trávnych druhov sa dané obdobie javilo ako najproblematickejšie z dôvodu zvýšeného

podielu prázdnych miest na úkor ďatelinovín a bylín. Trávne druhy si udržali stabilnú

pozíciu v poraste s miernym zvýšením pokryvnosti na všetkých variantoch

(var. 2 – takmer o 24,00 %), ale s výnimkou variantu 5, kde sa pozoroval ich pokles

z 81,00 % (r. 1994) na 46,00 %. Jednostranné aplikovanie 240 kg.ha-1 dávky dusíka

spôsobilo preriedenie porastu ústupom ďatelinovín, avšak nemožno sa stotožniť

s názorom o zvýšení podielu vysokých tráv (FOLKMAN , 1985; VELICH, 1986; JANČOVIČ,

1999b), pretože na sledovanom variante dominovala Festuca rubra L. (25,50 %).

Zaujímavá je najvyššia prezencia trávnych druhov na variante 3 (takmer 77,00 %),

ktorú si udržala aj po kosbe. Festuca rubra L. prevládala podielom 57,80 % (var. 3).

Festucu pratensis Huds. s pokryvnosťou do 11,50 % prevýšil po 1. kosbe Agrostis

66

capillaris L. (18,00 % - var. 1), ktorý sa na hnojených variantoch prezentoval od 6,00 %

(var. 3) do 16,00 % (var. 5). Na živiny menej náročné druhy Cynosurus cristatus L.

a Poa pratensis L. sa vyskytovali iba sporadicky. Nardus stricta L. bola prítomná iba

na variantoch predtým nehnojených dusíkom a jej podiel sa na kontrolnom variante 1

zvýšil z 10,00 % na 16,50 % (tab. 7P, 8P). REGAL a ŠINDELÁŘOVÁ (1970) dokladajú, že

sa objavuje na stanovištiach s dlhodobým nedostatkom živín a je vždy indikátorom

degradačného štádia porastu.

Doznievajúci účinok stupňovaného dusíkatého hnojenia spôsobil ústup až

vymiznutie ďatelinovín z porastu. Prezencia ďatelinovín poklesla z 22,25 % na 2,50 %

na variante 2, s nepatrným zastúpením Lotus corniculatus L. a Vicia cracca L.

(do 0,25 %).

Zaujímavé je zníženie prezencie ostatných lúčnych bylín, tak na kontrolnom

variante, ako aj na hnojených variantoch. Najvyšší pokles pokryvnosti (o 31,50 %)

v porovnaní s rokom 1994 (49,50 %) zistený na variante 1, svedčí skôr o nedostatočnom

kosnom využití, ako o vplyve doznievajúceho účinku predchádzajúceho hnojenia,

nakoľko neklesol výrazne ani počet druhov bylín (22). Zastúpenie bylín sa pohybovalo

v rozpätí od 15,00 % (var. 2) do 27,50 % (var. 4), s dominanciou Acetosella vulgaris

Fourr. (15,00 %). Podiel Leontodon autumnalis L. klesol na 5,00 % (var. 1, 2)

a z ostatných lúčnych bylín sa prezentovali Achillea millefolium L. (0,75 - 7,00 %)

a Alchemilla monticola Opiz (0,25 – 2,00 %).

Veľký podiel prázdnych miest na variante 5 (37,50 %) bol jednak odrazom

extrémne suchého roku 2000, a tým nedostatku atmosférických zrážok, ako aj

doznievajúceho účinku predchádzajúceho hnojenia dusíkom, čo spôsobilo zníženie

počtu druhov s následným poklesom ich pokryvnosti.

Obdobie opustenia trávneho porastu bez využívania

Extenzívnym využívaním a dlhodobou absenciou hnojenia do roku 2000, porast

nadobudol trávno-bylinný charakter. Výrazné zmeny nastali zvýšením podielu

prázdnych miest v neprospech ďatelinovín a bylín, ktoré sú podľa FOLKMANA

a JANČOVIČA (1990) určitým ukazovateľom kultúrnosti stanovišťa. Príčinou ich

zníženej prezencie je podľa autorov nízky obsah fosforu v pôde, a veľká pôdna kyslosť,

ako následok nedostatku živín.

Po sedemročnom vylúčení hnojenia a využívania (roky 2001 - 2007) sa zvýšilo

zastúpenie ďatelinovín, a v poraste získali prevahu ostatné lúčne byliny na úkor tráv.

67

Pokryvnosť trávnych druhov sa pohybovala v rozpätí od 15,00 % (var. 5) do 40,00 %

(var. 4). Znížená prítomnosť tráv sa zistila na variante 5, v minulosti hnojenom

najvyššou dávkou dusíka (240 kg.ha-1 N). Na variante 3 klesol podiel trávnych druhov

(takmer o 53,00 %) v porovnaní s rokom 2000, a taktiež sa znížil podiel Festuca rubra

L. (o 51,80 %). Festuca rubra L. sa najviac rozšírila na variante 2 s podielom 15,00 %,

pričom v predchádzajúcich obdobiach vždy predominovala na variantoch hnojených

dusíkom. Festuca pratensis Huds. dosiahla najvyššie zastúpenie (10,00 %)

na kontrolnom variante 1, avšak vždy s nižšou pokryvnosťou ako Agrostis capillaris L.,

ktorý dominoval na variantoch predtým hnojených dusíkom (obr. 6). V tomto období sa

postupne v poraste vyskytovali vzrastnejšie druhy, ako dôsledok absencie hnojenia

a dlhodobého nevyužívania porastu. Ako uvádzajú aj GAISLER a kol. (2006), pôvodné

druhovo pestré spoločenstvá často po opustení degradujú na porasty s dominanciou

niekoľkých vzrastných druhov. Zaujímavý je ústup Nardus stricta L., ktorá sa ešte pred

opustením porastu prezentovala na variante 1 podielom 16,50 % (tab. 8P, 9P, 10P). Ako

indikátor degradačného štádia porastu sa pre svoju svetlomilnosť nedokázala rozšíriť

a konkurovať bylinným druhom v dobre zapojenom poraste.

Prítomnosť ďatelinovín v roku 2007 sa v porovnaní s rokom 2000 zvýšila

na každom variante. Maximálny podiel (10,00 %) sa zistil na kontrolnom variante

a taktiež aj na var. 2 a 4. Kolísanie pokryvnosti ďatelinovín súvisí s ich životným

cyklom, čo dokladajú vo svojich prácach KRAJČOVIČ a kol. (1968).

Trifolium repens L. dosiahla najvyšší podiel na variante 2 (7,00 %), a rozšírili sa

aj Vicia cracca L. (do 3,00 %), Lotus corniculatus L. a Trifolium pratense L. do 2,00 %.

32,00

4,10

13,00

6,00

15,00

9,00

45,50

57,80

25,0025,50

12,0015,00

6,00

10,50

2,004,008,00

2,505,00

6,80

0,00

10,00

20,00

30,00

40,00

50,00

60,00

70,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2000 2007Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Festuca rubra L. Agrostis capillaris L.

Obrázok 6 Zmeny v pokryvnosti dominantných tráv (r. 2000-2007)

68

V roku 2007 prevládali v poraste ostatné lúčne byliny, čo je podľa JANČOVIČA et

al. (2008) prejavom floristickej degradácie v dôsledku negatívnych vplyvov

na fungovanie porastu. Na variante 5 sa zvýšil podiel bylín takmer o 60,00 %

v porovnaní s rokom 2000. Podľa HRABĚHO a BUCHGRABERA (2004) pokryvnosť

ostatných lúčnych bylín do 50,00 % a viac naznačuje, že dlhšie obdobie bez

primeraného využívania a hnojenia trávny porast destabilizuje, a jeho návrat

do pôvodného stavu je problematický a v krátkodobom časovom horizonte nemožný.

Rozšírili sa byliny nenáročné na hnojenie a burinové druhy so silnou konkurenčnou

schopnosťou. Na kontrolnom variante sa najviac prezentovali Alchemilla monticola

Opiz (19,00 %) a Hypericum maculatum Crantz (12,00 %). Viola arvensis Murray,

charakterizovaná ako menej hodnotná bylina, predominovala na variante 5 (23,00 %).

Na tomto variante sa rozšíril aj krmovinársky hodnotný Leontodon autumnalis L.

(15,00 %) a jedovatý druh Ranunculus acris L. (10,00 %), ktorý sa vyskytuje hlavne

na dusíkom prehnojených stanovištiach. Hypericum maculatum Crantz a Ranunculus

acris L. sú z hľadiska krmovinárskej hodnoty v poraste nežiaduce, nakoľko obsahujú

látky, ktoré sú vo veľkom množstve a pri dlhodobom využívaní toxické (HOLÚBEK et

al., 1997). Z ostatných prítomných druhov sa prezentovali Cruciata glabra (L.) Ehrend.

podielom do 10,00 %, Achillea millefolium L. do 7,00 % (var. 3), Acetosella vulgaris

Fourr. z porastu ustúpila. Trávny porast bol dobre zapojený v dôsledku zvýšenej

pokryvnosti tráv, ďatelinovín a bylín. Výnimku tvoril variant 3, na ktorom sa zistil

10,00 %-ný podiel prázdnych miest.

4.1.2 Vplyv využívania na druhovú diverzitu trávneho spoločenstva v období

rokov 2008 - 2009

V uplynulom období (do r. 2007) vyvolalo opustenie porastu dynamický priebeh

sukcesných zmien, ktorý viedol k postupnej floristickej degradácii. Vylúčením

pratotechnických zásahov porast nadobudol prevažne bylinný charakter na úkor tráv.

Podľa GAISLERA a kol. (2006) sa prerušením obhospodarovania radikálne mení

floristické zloženie porastov, ubúdajú rastlinné druhy náročné na svetlo s menšou

konkurenčnou schopnosťou, ktoré vyžadujú pre svoj rast pravidelné odstraňovanie

nadzemnej biomasy.

Opätovným zavedením využívania (kosenie, mulčovanie) nastali v poraste

zmeny v pokryvnosti floristických skupín aj v dominancii druhov, ktoré sú detailnejšie

zaznamenané v tabuľkách 11P – 14P (Prílohy).

69

4.1.2.1 Zmeny v pokryvnosti floristických skupín TP

Dlhodobo nevyužívaný trávny porast bol charakteristický množstvom stariny

a machu, čo je podľa LICHNERA et al. (1983) dôkazom extenzívneho využívania

a nedostatočného ošetrenia. Starina zabraňuje na jar rýchlemu rozvoju rastlín

zatieňovaním a tepelnou izoláciou, a neskôr môže zhoršovať vlhkostné a vzdušné

pomery v pôde.

V prvom roku realizácie pokusu (r. 2008) sa v období pred 1. kosbou zmenilo

floristické zloženie trávneho porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom na všetkých

sledovaných variantoch. LICHNER a kol. (1977) nepovažujú druhové zloženie porastu

v priebehu rokov na určitom stanovišti za stabilnú a vyrovnanú zložku, nakoľko

v trávnom spoločenstve neustále prebiehajú kvalitatívne a kvantitatívne zmeny,

ako výsledok dynamického vývoja a reakcie na meniace sa podmienky prostredia.

V poraste mala prevahu floristická skupina ostatných lúčnych bylín, i napriek jej

znižujúcej sa pokryvnosti (obr. 7). Podiel tráv mierne vzrástol. Na variante 5 bol oproti

roku 2007 zaznamenaný najvyšší vzostup prezencie tráv (o 28,00 %), a zostup bylín

(o 36,00 %), čím sa dosiahlo takmer vyrovnané zastúpenie trávnej (43,00 %) a bylinnej

zložky (40,00 %) v poraste. Rovnaké zvýšenie prezencie trávnych druhov o 16,50 %

a zníženú prítomnosť bylinných druhov (o 15,50 %) možno sledovať aj na variante 3.

Ďatelinoviny si udržali stabilné miesto, pričom na variante 2 sa zistil ich najvyšší podiel

(12,00 %). Najviac prázdnych miest bolo na variante 5 (10,00 %).

0,0010,0020,0030,0040,0050,0060,0070,0080,0090,00

100,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2007 2008

Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Trávy Ďatelinoviny Ostatné lúčne byliny Prázdne miesta

Obrázok 7 Zmeny FZ TP v rokoch 2007 - 2008

V roku 2008 sa v poraste uplatnil systém 2-kosného využívania (varianty 4, 5)

a jednokosného využívania s mulčovaním (varianty 1, 2, 3), ale v dvoch odlišných

70

termínoch druhej kosby. V jesennom období sa pozorovala predominancia trávnych

druhov, a zároveň významný pokles zastúpenia bylín a ústup ďatelinovín (obr. 8, 9).

Trávne druhy dominovali na 2-kosne využívanom variante 4 (60,25 %), ale ich najvyšší

nárast (takmer o 23,00 % ) sa zistil na mulčovanom variante 2 (obr. 8). Na uvedených

variantoch sa 2. kosba vykonala v skoršom termíne, ako na ostatných. Možno

predpokladať, že zvýšenie prezencie tráv bolo podporené skorším termínom 2. kosby,

ktorou sa zintenzívnilo odnožovanie, tak ako to uvádza vo svojich výsledkoch MALOCH

(1952); na neskosenej lúke je možné kosbou ovplyvniť smer procesu odnožovania

na rozličnej úrovni a opätovne vyvolať zmenšené, či zastavené odnožovanie.

Na 2-kosne využívanom variante 5 (v neskoršom termíne 2. kosby) sa však zaznamenal

približne 30,00 % pokles tráv (13,25 %), a na mulčovanom variante 3 sa ich podiel

znížil o 8,00 % (32,50 %).

Pokryvnosť ďatelinovín klesla na úroveň 3,00 %, pričom v období

pred 1. kosbou sa pohybovala v rozpätí od 5,00 do 12,00 %.

Prezencia ostatných lúčnych bylín prudko klesla zo 40,00 - 54,00 % na úroveň

3,50 - 6,25 %. Na variante 4 bol evidovaný ich najvyšší pokles z podielu 48,25 %

na 5,25 %.

Za negatívny jav v tomto období možno považovať veľmi veľký výskyt

prázdnych miest. V porovnaní s obdobím pred 1. kosbou, prázdne miesta prevýšili

na všetkých sledovaných variantoch 30,00 %, pričom na variante 5 dosiahli podiel

80,00 %. Možno predpokladať, že na uvedenom variante 5 nastali zmeny

v agrochemických charakteristikách pôdneho stanovišťa, ktoré môžu súvisieť

s predchádzajúcim systémom intenzívne hnojeného variantu (najvyššia dávka dusíka

240 kg.ha-1 N). FRYČEK a kol. (1992) uvádzajú, že pokiaľ dusíkaté hnojenie prekročí

160 kg.ha-1, štruktúra porastu je celkom narušená a redukcia floristického zloženia

pravdepodobne súvisí s ochudobnením i ostatných biotických zložiek ekosystému, takže

na príliš hnojených stanovištiach možno očakávať výrazné zmeny vlastnej ekologickej

funkcie. Vyšší výskyt prázdnych miest na variantoch s neskorším termínom 2. kosby

(var. 1 – 50,00 %, var. 3 – 61,00 %, var. 5 – 80,00 %) sa prejavil ako dôsledok

nedostatočnej tvorby nadzemnej hmoty v jesennom období, čo je známy poznatok

o tvorbe úrod vo vegetačnom období v závislosti od dorastania (HOLÚBEK et al., 2007),

ako aj ústupom trávnych a bylinných druhov citlivých na defoliáciu. Nižší podiel

prázdnych miest bol na variantoch 2 (35,50 %) a 4 (34,50 %), na ktorých sa 2. kosba

realizovala v skoršom termíne.

71

Po ročnom využívaní porastu (r. 2009 – 1. kosba) mala prevahu trávna zložka

na všetkých sledovaných variantoch (obr. 8). V porovnaní s obdobím pred 1. kosbou

(r. 2008) sa trávy najviac rozšírili na mulčovanom variante 2 (o 26,00 %), ale

dominovali na kosenom variante 4 (63,25 %). Na variante 5 bol zistený pokles trávnych

druhov na 30,25 %.

Pred 1. kosbou v roku 2009 ďatelinoviny znížili svoje zastúpenie na úroveň

2,25 % (var. 5) a z porastu mierne ustúpili.

Ostatné lúčne byliny sa v termíne 1. kosby prezentovali podielom od 5,25 %

(var. 4) do 10,00 % (var. 5). Prudký pokles ich pokryvnosti pravdepodobne nastal

kosným využitím porastu. Ako uvádzajú MALOCH, 1952; LICHNER a kol., 1977,

v prípade narušenia prostredia sa dominantné druhy nestačia prispôsobiť a využiť

zmenené podmienky prostredia.

V porovnaní s jesenným obdobím (r. 2008) sa prázdne miesta mierne

zredukovali, pričom maximálny výskyt (57,50 %) sa pozoroval na variante 5.

Po dvoch rokoch využívania porastu pratotechnickými zásahmi (kosenie,

mulčovanie), uplatnenými rozdielne podľa variantov a termínov kosieb, porast

nadobudol trávny charakter. Dominancia trávnych druhov sa zistila na variante 4

(69,50 %). Na mulčovanom variante 1 sa znížila prezencia tráv o 10,00 % oproti roku

2008 (2. kosba). Retrospektívnym porovnaním floristického zloženia z obdobia

pred 1. kosbou v roku 2008 a následného využívania porastu do jesene v roku 2009,

možno pozorovať zvýšený podiel trávnych druhov vždy na variantoch využívaných

v skoršom termíne 2. kosby (varianty 2 a 4).

0,0010,0020,0030,0040,0050,0060,0070,0080,0090,00

100,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2008 2009Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Trávy Ďatelinoviny Ostatné lúčne byliny Prázdne miesta

Obrázok 8 Zmeny FZ TP v rokoch 2008 - 2009, pred 1. kosbou

72

Je možné, že presvetľovaním porastu si ďatelinoviny udržali stabilné miesto

v poraste, i keď s nízkou pokryvnosťou do 3,00 % (var. 2).

Prezencia ostatných lúčnych bylín kolísala v rozpätí od 5,50 % na mulčovaných

variantoch (var. 1, 3) a do 8,00 % na 2-kosne využívanom variante 5.

V porovnaní s rokom 2008 sa po 2. kosbe v roku 2009 pokryvnosť prázdnych

miest znížila takmer na všetkých variantoch, najviac na mulčovanom variante 3

(o 18,50 %), avšak opačná tendencia nastala na variante 1, kde sa ich podiel zvýšil

o 10,00 %. Vysokým výskytom (72,50 %) prázdnych miest sa opäť vyznačoval variant

5 s dvojkosným využitím.

0,0010,0020,0030,0040,0050,0060,0070,0080,0090,00

100,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2008 2009Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Trávy Ďatelinoviny Ostatné lúčne byliny Prázdne miesta

Obrázok 9 Zmeny FZ TP v rokoch 2008 - 2009, po 2. kosbe

4.1.2.2 Zmeny v pokryvnosti dominantných druhov tráv, ďatelinovín a bylín vplyvom rôzneho využívania

Priebeh zmien v pokryvnosti dominantných trávnych druhov v rokoch 2008

a 2009 možno sledovať v rámci dvoch kosieb na obrázkoch 10 a 11.

Z floristickej skupiny tráv dominovali v opustenom trávnom poraste (r. 2007)

Festuca rubra L. na variante 2 a Agrostis capillaris L. na variante 3, s podielom

15,00 %. Zmeny v dominancii trávnych druhov sa zistili aj pred 1. kosbou v roku 2008.

Na variante 5 sa zvýšila prítomnosť Festuca rubra L. na 19,50 %, a Agrostis capillaris

L. na 11,50 % (tab. 11P). Festuca pratensis Huds. neprekročila podiel 4,50 % (var. 2).

Uvedené fluktuačné zmeny v dominancii trávnych druhov sú podľa MORAVCA et al.

(1994) podmienené biologickými rytmami rastlín v spojení s cyklickou obnovou

populácií prítomných druhov. Tieto zmeny sú do určitej miery závislé od produkcie

73

semien, ktorá nemusí byť každý rok rovnaká. Obnova populácií podlieha vplyvu

poveternostných podmienok jednotlivých rokov.

Vyššie zastúpenie Anthoxanthum odoratum L. možno pozorovať v rámci variantov

od 4,00 % (var. 2) do 10,50 % (var. 4), zatiaľ čo v roku 2007 neprevýšila podiel 6,00 %

(var. 4). Pre svoju skorosť a nízky vzrast sa vyskytuje i v spoločenstvách konkurečne

silných druhov (REGAL a ŠINDELÁŘOVÁ, 1970). Zaujímavé je i rozšírenie Sieglingia

decumbens (L.) Bernh. na variante 1 (3,00 %) a na variante 5 (1,00 %), ktorý sa

v predchádzajúcom období v poraste nevyskytoval vôbec, alebo iba sporadicky

[od r. 2000 (var. 1 – 6,00 %); r. 2007 (var. 4 – 1,00 %)]. Podiel Nardus stricta L.

vzrástol na 8,50 % (var. 1), pričom v roku 2007 z porastu ustúpil. REGAL

a ŠINDELÁŘOVÁ (1970) opisujú Sieglingia decumbens (L.) Bernh. ako druh s veľmi

slabou konkurenčnou schopnosťou, ktorý sa uplatní iba na extrémnych stanovištiach,

kde sa vyskytujú vyššie druhy tráv. Prítomnosť Sieglingia decumbens (L.) Bernh.

a Nardus stricta L. v poraste indikuje výrazný oligotrofný charakter stanovišťa, a tým

nedostatok živín pre kultúrne trávne druhy.

15,00

5,00

15,00 15,5019,50

5,006,50 7,50 5,50 5,00

8,006,00 9,00 9,50

11,50

30,50

37,50

38,50

45,00

24,00

2,50 4,50 3,50 4,003,00

0,50 0,75 1,00 2,00 0,250,00

5,00

10,00

15,00

20,00

25,00

30,00

35,00

40,00

45,00

50,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2008 2009

Roky a varianty

Pok

ryvn

osť

Festuca rubra L. Agrostis capillaris L. Festuca pratensis Huds.

Obrázok 10 Zmeny v pokryvnosti dominantných tráv (r. 2008-2009), pred 1. kosbou Po pratotechnických zásahoch (jeseň 2008) v poraste dominovali trávy, ktoré

reprezentoval predovšetkým Agrostis capillaris L. s najvyšším podielom 31,75 %

na mulčovanom variante 2 (tab. 12P). Festuca rubra L. sa na pokryvnosti podieľala

najviac 24,50 % (var. 4). Na základe zisteného javu možno predpokladať bližšie

nešpecifikovanú cykličnosť vo vývoji tráv, ktorou opätovne zvýšili svoju prítomnosť

v poraste. KLIMEŠ (1997) uvádza, že cyklické zmeny druhov sú charakteristické pre

74

polydominantné fytocenózy, prejavujúce sa dočasnou predominanciou určitého druhu.

Ten po niekoľkých rokoch z porastu úplne vymizne a znovu sa objaví spravidla až

po mineralizácii jeho odumretej koreňovej hmoty.

Anthoxanthum odoratum L. z porastu ustúpila a Festuca pratensis Huds. sa vyskytla iba

miestami do 1,00 %. Nardus stricta L. z mulčovaného variantu 3 ustúpila a najvyššiu

prezenciu (10,00 %) si udržala na variante 1.

V druhom roku využívania (jar - 2009) možno pozorovať zvýšenú prezenciu

prevládajúceho Agrostis capillaris L., ktorý svoje zastúpenie zvýšil k termínu 1. kosby

na každom sledovanom variante a zvlášť na kosenom variante 4 (45,00 %), (tab. 13P).

Po druhej kosbe však mierne klesol jeho podiel, pričom najvyšší pokles sa pozoroval na

variante 1 (z 30,50 % na 8,50 %). Dominantnú pozíciu si obhájil na variante 2

s 35,00 %-ným zastúpením (tab. 14P). Festuca rubra L. sa v tomto období najviac

prezentovala na variante 3 podielom 7,50 %, ale po skosení porastu už v jesennom

období vykazovala vyššiu pokryvnosť, hlavne na variante 4 (33,50 %). Anthoxanthum

odoratum L., Festuca pratensis Huds. a Sieglingia decumbens (L.) Bernh. po 2. kosbe

z porastu takmer ustúpili.

8,5010,00

17,50

12,50

24,50 16,0019,00

17,50

33,50

6,004,75

11,50

17,50

31,75

20,00

29,50

8,50

35,00 33,5032,50

0,00 1,00 0,00 0,75 0,00 0,501,00

0,00 1,00 0,000,00

5,00

10,00

15,00

20,00

25,00

30,00

35,00

40,00

45,00

50,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2008 2009Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Festuca rubra L. Agrostis capillaris L. Festuca pratensis Huds.

Obrázok 11 Zmeny v pokryvnosti dominantných tráv (r. 2008-2009), po 2. kosbe

Ponechaním porastu bez využívania vzrástol podiel ďatelinovín na 10,00 %

(r. 2007), z ktorých bola najviac zastúpená Trifolium repens L. (var. 2 - 7,00 %).

Z ostatných druhov boli v poraste prítomné Lotus corniculatus L., Trifolium pratense L.

a Vicia cracca L., s pokryvnosťou do 3,00 %.

V termíne 1. kosby v roku 2008 sa na variante 2 zaznamenal 9,50 % -ný podiel

Trifolium repens L. (obr. 12, 13), avšak po 2. kosbe sa udržala iba na úrovni 2,50 %.

75

Na sledovaných variatoch bol zaznamenaný zanedbateľný výskyt ďalších prítomných

druhov ďatelinovín.

0,500,50

6,00

9,50

4,005,50

6,25

0,50 0,50

2,00

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2008 2009Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Trifolium pratense L. Trifolium repens L.

Obrázok 12 Zmeny v pokryvnosti dominantných ďatelinovín (r. 2008-2009), pred 1. kosbou

V druhom roku využívania porastu (jar - 2009), Trifolium repens L. dosiahla

najvyššiu prezenciu (2,00 %) na variante 5, a z ostatných variantov ustupovala.

Po 2. kosbe sa však pozorovalo jej mierne zvýšenie na každom variante v rozpätí

od 1,00 % do 3,00 %. Počas dvoch rokov využívania porastu Trifolium pratense L.

nedosiahla pokryvnosť nad 0,50 %. HOLÚBEK et al. (2007) uvádzajú, že ďatelinoviny sú

menej trváce a majú menší, resp. menlivý podiel, avšak porast je po 2. kosbe bohatší na

ich zastúpenie. LICHNER a kol. (1977) charakterizujú Trifolium repens L. ako

svetlomilný druh s dlhou životnosťou, zvýhodňovaný pravidelným draselným

a fosforečným hnojením, znášajúci intenzívne využívanie, po ktorom rýchlo zmladzuje.

1,000,50

2,50

0,75

0,25

1,00

3,00 3,00

1,00

1,00

2,00

0,00

0,50

1,00

1,50

2,00

2,50

3,00

3,50

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2008 2009Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Trifolium pratense L. Trifolium repens L.

Obrázok 13 Zmeny v pokryvnosti dominantných ďatelinovín (r. 2008-2009), po 2. kosbe

76

V opustenom trávnom poraste (r. 2007) dominovala floristická skupina

ostatných lúčnych bylín, reprezentovaná predovšetkým najvyšším zastúpením Viola

arvensis Murray (23,00 %), Leontodon autumnalis L. (15,00 %), Ranunculus acris L.

(10,00 %) na variante 5 a Alchemilla monticola Opiz (19,00 %) a Hypericum

maculatum Crantz (12,00 %) na variante 1.

Floristický obraz bylinnej zložky porastu sa v termíne 1. kosby (r. 2008) zmenil

v pokryvnosti a dominancii druhov oproti roku 2007. O tom svedčí fakt, že väčšina

polydominantných prírodných trávnych porastov sa vyznačuje veľkou menlivosťou

druhového zloženia, a to aj bez zásahov človeka, pričom zmeny v podieloch

zastúpených druhov môžu byť sezónne, každoročné, cyklické i trvalejšieho charakteru

(LICHNER et al., 1983). Porast bol v sledovanom období druhovo pestrejší ako v roku

2007. Alchemilla monticola Opiz manifestovala svoje zastúpenie (12,50 %)

na variantoch 1 a 3 (obr. 14), Viola arvensis Murray sa prezentovala na variante 4

(12,50 %). Okrem uvedených druhov ostatných lúčnych bylín sa na druhovej

rozmanitosti porastu podieľali aj Achillea millefolium L., Cruciata glabra (L.) Ehrend.,

Pimpinella saxifraga L., Plantago lanceolata L., Potentilla reptans L., Ranunculus

acris L. a i.

V prvom roku využívania porastu (r. 2008) sa vo floristických snímkoch

z jesenného obdobia zaznamenalo radikálne zníženie zastúpenia bylinnej zložky, čím

v poraste znovu prevládali trávne druhy. Najviac rozšírená Alchemilla monticola Opiz

znížila svoju pokryvnosť na 2,00 % (var. 1) a Viola arvensis Murray na 3,50 % (var. 3),

(obr. 15).

4,50

12,50

8,00

12,50

8,009,00

0,750,50

1,50 1,00 1,25

8,50

10,50

7,50

12,50 12,00

2,002,75

1,75

5,00

9,50

5,50

3,50

7,00

4,00

0,75 0,25 0,750,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

12,00

14,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2008 2009Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Alchemilla monticola Opiz Viola arvensis MurrayLeontodon autumnalis L.

Obrázok 14 Zmeny v pokryvnosti dominantných bylín (r. 2008-2009), pred 1. kosbou

77

V druhom roku využívania porastu (r. 2009) sa k termínu 1. kosby zistila

najvyššia prezencia Viola arvensis Murray 5,00 % na variante 5. Nepatrný podiel

v poraste do 1,50 % dosiahli Alchemilla monticola Opiz a Hypericum maculatum

Crantz, ktoré sú známe pozitívnou reakciou na kosné využitie (VELICH, 1986; LICHNER,

1989).

Po 2. kosbe sa najvyšším zastúpením (3,50 %) prezentoval na 2-kosne

využívanom variante 5 Leontodon autumnalis L.; charakteristický pre letno-jesenný

aspekt trávneho porastu (JANČOVIČ, 1999a; LICHNER a kol., 1977).

Z celkového pohľadu na bylinnú zložku porastu je zrejmé, že krátkodobý vplyv

dvojkosného využívania a mulčovania spôsobil výrazné zníženie pokryvnosti

dominantných i sprievodných druhov.

1,00

3,50

1,000,500,50 1,00

1,000,50

2,00 2,00

1,001,001,001,00

0,751,00

3,50

1,50

0,50

2,00

1,00

0,75

1,50

0,00

0,50

1,00

1,50

2,00

2,50

3,00

3,50

4,00

1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.

2008 2009

Roky a varianty

Pok

ryvn

osť v

%

Alchemilla monticola Opiz Viola arvensis MurrayLeontodon autumnalis L.

Obrázok 15 Zmeny v pokryvnosti dominantných bylín (r. 2008-2009), po 2. kosbe

4.1.2.3 Zmeny v početnosti druhov

O zhoršovaní floristickej diverzity, ku ktorému dochádza v dôsledku

intenzívneho hnojenia, sa síce diskutuje pomerne často (RYCHNOVSKÁ et al., 1994),

avšak stále sa pomerne málo vie o priebehu a rýchlosti opačných zmien. Návrat

k pôvodným, druhovo pestrým spoločenstvám na predtým hnojených lokalitách sa

pritom považuje za jeden z najvážnejších problémov súčasnej ekológie (KRIML

a KRÁLOVEC, 2003).

Pre lepšie znázornenie zmien v abundancii druhov sa pestrosť trávneho

spoločenstva hodnotila v čase opätovného využívania porastu (r. 2008 - 2009) a zároveň

sa porovnávala so stavom porastu v období po dlhodobom opustení (r. 2007).

78

Z výsledkov uvedených v tabuľke 9 vyplýva, že v opustenom poraste sa

do termínu 1. kosby v roku 2008 takmer na každom variante zvýšil počet druhov.

Na kontrolnom variante 1 a variante 2 bol zistený najvyšší počet druhov (33)

s počiatočným rozširovaním a nepatrnou pokryvnosťou Briza media L., Deschampsia

cespitosa (L.) P. Beauv., Sieglingia decumbens (L.) Bernh. a Nardus stricta L., ako aj

bylinných druhov (Campanula patula L., Hypochaeris radicata L., Jacea pratensis

Lam., Leucanthemum vulgare Lam., Potentilla erecta (L.) Raeusch. a i.), (tab. 11P).

Najnižší počet druhov (23) bol zistený na variante 3. Pred uplatnením 2-kosného

využívania a mulčovania, výrazne dominovala v poraste bylinná zložka, tak z hľadiska

pokryvnosti, ako aj abundancie druhov.

Následnými pratotechnickými zásahmi získali prevahu trávy, avšak v početnosti

druhov dominovali byliny. Porovnávaním floristických snímkov z jarného obdobia

v rokoch 2008 a 2009 nenastali v početnosti druhov výrazné zmeny. Zaujímavý bol

vývoj trávneho porastu na jednotlivých variantoch v jesennom období. Najvyšší počet

druhov (35) sa dosiahol na mulčovanom variante 1 (v neskoršom termíne 2. kosby), čo

predstavuje v porovnaní s rokom 2008 (jeseň) nárast o 11 druhov. Treba však

poznamenať, že daný počet zahŕňa druhy s veľmi nízkou až nepatrnou pokryvnosťou,

ako napríklad Anthoxanthum odoratum L., Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv.,

Carex sp. L., Cerastium arvense L., Taraxacum officinale auct. non Weber, Thymus

serpyllum L. a i.). Najnižší počet druhov (27) sa zistil na 2-kosne využívanom variante 4

(v skoršom termíne 2. kosby).

Po dvoch rokoch obhospodarovania porastu možno konštatovať, že zvýšenú

abundanciu druhov mohol ovplyvniť aj systém uplatnených pratotechnických zásahov,

čím sa v preriedenom poraste rozšírili svetlomilné druhy priaznivo reagujúce

na defoliáciu (napr. Taraxacum officinale auct. non Weber). Dôkazom je i porovnanie

početnosti druhov bylín opusteného trávneho porastu (r. 2007), ktorá sa pohybovala

v rozpätí od 13 do 17 (dominancia bylín) a počtu druhov bylín (19 – 24) v roku 2009,

v ktorom dominovala trávna zložka.

Najvyšší nárast abundancie (o 13 druhov) sa zistil v porovnaní s opusteným

porastom (r. 2007) na mulčovanom variante 1 (v minulosti nehnojená kontrola), pričom

na ostatných variantoch (v minulosti hnojených) sa ich počet výrazne nezvýšil.

RUŽIČKOVÁ a KALIVODA (2007) uvádzajú, že po zavedení kosby bez hnojenia

na bývalej hnojenej lúke postupne klesá v pôde obsah živín, čo paradoxne znemožnuje

návrat niektorých druhov do porastov. Bez ohľadu na systém aplikácie živín v minulom

79

období, sa zvýšená abundancia pozorovala na všetkých variantoch. Tento jav sa dá

vysvetliť aj možnosťou samovoľného zlepšovania druhovej diverzity, i keď rýchlosť

priebehu týchto zmien nemožno vopred odhadnúť (RYCHNOVSKÁ et al., 1994;

KRIML a KRÁLOVEC, 2003).

Tabuľka 9 Zmeny v početnosti druhov

Rok Kosba Variant Trávy Ďatelinoviny Ostatné lúčne byliny

∑ počet druhov

1. (N0) 5 4 13 22 2. (PK) 6 3 17 26 3. (N60) 5 3 16 24 4. (N120) 8 4 17 29

2007 -

5. (N240) 4 4 15 23 1. MN 9 4 20 33 2. MS 9 4 20 33 3. MN 5 4 14 23 4. KS 6 4 21 31

1. kosba

5. KN 8 3 16 27 1. MN 6 4 14 24 2. MS 5 4 15 24 3. MN 5 3 16 24 4. KS 6 4 15 25

2008

2. kosba

5. KN 7 3 14 24 1. MN 9 3 20 32 2. MS 7 3 18 28 3. MN 5 3 21 29 4. KS 7 3 20 30

1. kosba

5. KN 7 3 18 28 1. MN 7 4 24 35 2. MS 5 4 20 29 3. MN 7 4 19 30 4. KS 4 4 19 27

2009

2. kosba

5. KN 5 4 19 28 1. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 2. MS – mulčovaný variant v skoršom termíne 2. kosby,

3. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 4. KS – kosený variant v skoršom termíne 2. kosby,

5. KN – kosený variant v neskoršom termíne 2. kosby

4.1.2.4 Podobnosť floristického zloženia trávneho porastu

Pre získanie podrobnejšieho prehľadu o floristickej skladbe opätovne

využívaného trávneho porastu (r. 2008 – 2009) sa zhodnotila podobnosť floristických

snímkov pomocou ekologických indexov, a súčasne sa porovnávala s hodnotami

podobnosti jednotlivých variantov opusteného porastu z roku 2007.

80

Pre detailnejšie hodnotenie kvantitatívnej a kvalitatívnej podobnosti

floristických snímkov v rámci kosieb a sledovaných rokov (2007, 2008 a 2009) sa

použili indexy podobnosti:

ISJ – Jaccardov index kvalitatívnej podobnosti

ISJ/G – Gleasnov index kvantitatívnej podobnosti

Podľa MORAVCA et al. (1994), kvalitatívne druhové zloženie vyjadruje druhy,

ktoré dané spoločenstvo tvoria svojimi populáciami. Je to jednoduchý zoznam druhov

bez stanovenia kvantitatívneho zastúpenia, avšak i tak podáva informácie

o ekologických parametroch spoločenstva a o oblasti možného rozšírenia vyplývajúceho

z priesečníku ekologických konštitúcií a geografického rozšírenia prítomných druhov.

Porovnávaním početnosti druhov vo floristickom zložení opusteného trávneho

porastu (r. 2007) s druhmi v poraste po obnovení využívania, sa stanovila kvalitatívna

podobnosť floristických snímkov v rámci termínov využívania, na základe Jaccardovho

indexu (tab. 10).

V poraste bez využívania sa najvyššia hodnota indexu podobnosti (88,00 %)

dosiahla na variante 3 (v porovnaní s variantom 5), s počtom 22 spoločných druhov.

V roku 2008 sa najviac spoločných druhov (28) zaznamenalo pred 1. kosbou

na variante 2 v porovnaní s variantom 1. Po druhej kosbe sa zistila relatívne nízka

podobnosť porastov s najnižšou hodnotou indexu (58,06 %) na mulčovanom variante 2

a kosenom variante 4. V tomto období súčasne klesol aj počet spoločných druhov

na úroveň 18 - 21. Zaujímavá je rovnaká hladina podobnosti (60,00 %) mulčovaných

variantov 1, 2 a 3 s variantom 5, ako aj podobnosť mulčovaných variantov 1 a 2

v porovnaní s variantom 3. BEGON, HARPER a TOWNSEND (1997) však uvádzajú, že

podmienky prostredia sú kolísavé, a preto sa musia meniť i konkurenčné vzťahy

a koexistencia musí súvisieť s rozdielmi v nikách, ktoré by v nemennom prostredí viedli

k vylúčeniu.

V termíne 1. kosby v roku 2009 možno pozorovať v porovnaní s rokom 2008

nezmenenú podobnosť (76,47 %) na mulčovanom variante 1 a 70,59 % -nú podobnosť

na variante 4 s variantom 5. Počet spoločných druhov stúpol na 23 - 27, čím sa druhová

pestrosť značne zvýšila oproti opustenému porastu. Na variante 2 sa dosiahla najvyššia

podobnosť (93,10 %) v rámci celého sledovaného obdobia. Táto tendencia regresu

do pôvodného stavu je síce priaznivá, ale v konečnom dôsledku z krátkodobého

časového hľadiska nemožná (HRABĚ a BUCHGRABER, 2004). Podľa JANČOVIČA et al.

81

(2008) v sledovanom poraste nemusí v ďalšom období nastať aj pozitívny posun

floristickej skladby do pôvodného stavu.

Po dvojročnom obhospodarovaní porastu sa jednotlivé varianty podobali

z kvalitatívnej stránky (ISJ) na 67,57 – 86,67 %. Najviac spoločných druhov (28) sa

zistilo porovnaním mulčovaných variantov 1 a 3.

Tabuľka 10 Jaccardov index kvalitatívnej podobnosti ISJ Spoločné druhy

Rok K Variant 1. 2. 3. 4. 5.

1. (N0) O 20 20 20 20 2. (PK) 71,43 O 23 23 21 3. (N60) 76,92 85,19 O 21 22 4. (N120) 64,52 71,88 65,63 O 21 5. (N240) 80,00 75,00 88,00 67,74 O

2007 - ISJ

Počet druhov

22 26 24 29 23

1. MN O 28 22 26 26 2. MS 73,68 O 21 27 26 3. MN 64,71 60,00 O 22 21 4. KS 68,42 72,97 68,75 O 24 5. KN 76,47 76,47 72,41 70,59 O

2008 1 ISJ

Počet druhov

33 33 23 31 27

1. MN O 18 19 21 18 2. MS 60,00 O 19 18 18 3. MN 65,52 65,52 O 19 18 4. KS 75,00 58,06 63,33 O 18 5. KN 60,00 60,00 60,00 58,06 O

2008 2 ISJ

Počet druhov

24 24 24 25 24

1. MN O 26 25 24 26 2. MS 76,47 O 25 23 27 3. MN 69,44 78,13 O 24 25 4. KS 63,16 65,71 68,57 O 24 5. KN 76,47 93,10 78,13 70,59 O

2009 1 ISJ

Počet druhov

32 28 29 30 28

1. MN O 26 28 25 26 2. MS 68,42 O 26 26 24 3. MN 75,68 78,79 O 25 26 4. KS 67,57 86,67 78,13 O 24 5. KN 70,27 72,73 81,25 77,42 O

2009 2 ISJ

Počet druhov

35 29 30 27 28

K – kosba

1. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 2. MS – mulčovaný variant v skoršom termíne 2.

kosby, 3. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 4. KS – kosený variant v skoršom termíne 2.

kosby, 5. KN – kosený variant v neskoršom termíne 2. kosby

82

Údaje o kvantitatívnom zastúpení jednotlivých druhov poskytujú oveľa

presnejšie informácie o rastlinnom spoločenstve. Toto zastúpenie vyplýva z hustoty

populácií jednotlivých druhov a z veľkosti ich nadzemných orgánov, čím spoločne

určujú zapojenie, pokryvnosť i množstvo biomasy populácií jednotlivých druhov

(MORAVEC et al., 1994).

Na základe pokryvnosti všetkých prítomných druhov v poraste sa v priebehu

sledovaných rokov a kosieb hodnotila a porovnávala kvantitatívna podobnosť

floristických snímkov pomocou Gleasnovho indexu (tab. 11).

Tabuľka 11 Gleasnov index kvantitatívnej podobnosti ISJ/G

Rok K Variant 1. 2. 3. 4. 5. 1. (N0) O 2. (PK) 92,00 O 3. (N60) 96,32 97,37 O 4. (N120) 85,50 89,00 82,63 O 5. (N240) 97,44 92,31 97,30 80,51 O

2007 - ISJ/G

Pokryvnosť celkom

100,00 100,00 90,00 100,00 95,00

1. MN O 2. MS 96,68 O 3. MN 96,07 96,85 O 4. KS 96,39 98,97 96,83 O 5. KN 90,16 96,00 96,72 97,58 O

2008 1 ISJ/G

Pokryvnosť celkom

98,00 97,50 93,00 96,00 90,00

1. MN O 2. MS 86,03 O 3. MN 78,93 91,30 O 4. KS 90,69 96,92 90,19 O 5. KN 75,00 84,91 88,98 88,60 O

2008 2 ISJ/G

Pokryvnosť celkom

50,00 64,50 39,00 65,50 20,00

1. MN O 2. MS 96,86 O 3. MN 95,09 96,66 O 4. KS 95,77 97,27 96,36 O 5. KN 94,63 95,45 95,22 96,89 O

2009 1 ISJ/G

Pokryvnosť celkom

60,00 67,50 67,25 70,00 42,50

1. MN O 2. MS 97,67 O 3. MN 87,69 94,80 O 4. KS 97,02 97,24 93,70 O 5. KN 84,44 95,26 97,65 92,86 O

2009 2 ISJ/G

Pokryvnosť celkom

40,00 67,50 57,50 77,50 27,50

K – kosba

83

Vyhodnotením kvantitatívnej podobnosti sa zistila medzi variantmi vyššia

podobnosť, ako pri kvalitatívnej analýze.

Podobnosť floristických snímkov v opustenom poraste sa pohybovala v rozpätí

od 80,51 % na variante 4 (r. 2007) do 98,97 % na variante 2 (r. 2008 - 1. kosba).

Z uvedeného vyplýva, že v podobnosti variantov neboli z hľadiska pokryvnosti druhov

výrazné rozdiely.

V jesennom období v roku 2008 sa po vykonaní dvoch kosieb a mulčovania,

znížila podobnosť variantov, pričom najväčší pokles z 96,07 % na 78,93 % nastal

na mulčovanom variante 1 v porovnaní s variantom 3.

Z hľadiska kvantitatívnej podobnosti variantov sa porovnávaním obdobia 1.

kosby v rokoch 2008 a 2009 pozorovali iba minimálne rozdiely. Na floristických

snímkoch z jesenného obdobia (r. 2009) sa podobnosť variantov 3 a 4 zvýšila.

V sledovanom období sa zaznamenala najvyššia podobnosť (97,67 %) na mulčovanom

variante 1 v porovnaní s mulčovaným variantom 2, čím sa najviac priblížil pôvodnému

stavu porastu bez využívania na variante 2 (98,97 % - r. 2008 - 1. kosba).

4.1.2.5 Diverzita a vyrovnanosť trávneho porastu

Na regionálnej úrovni je diverzita vzťahovaná k ploche, nadmorskej výške,

indexu vlhkosti a produktivite (SWIFT a ANDERSON, 1994), heterogenite porastu

(TURNER, 1987; KOLASA a PICKETT, 1991), sukcesnému starnutiu a disturbancii

(OSBORNOVÁ et al., 1990; HUSTON, 1994; BAZZAZ , 1996), priestorovej a časovej

premenlivosti, obhospodarovaniu (HERMY, 1994), sezónnym zmenám a pod.

Na lokálnej úrovni vstupujú do otázok diverzity aj prístupné živiny (SCHULZE et al.,

1996), medzi- a vnútrodruhové vzťahy (TILMAN , 1994).

Pre vyhodnotenie diverzity a vyrovnanosti jednotlivých floristických snímkov

z hľadiska pokryvnosti a abundancie druhov sa v rámci sledovaných rokov a kosieb

použil Shanonov index diverzity (H) a vyrovnanosti (J).

V dlhodobo nevyužívanom trávnom poraste sa index diverzity pohyboval

od 2,304 do 2,846. Najnižšia hodnota (2,304) sa zistila na variante 5 (tab. 12). Príčinu

možno hľadať aj v retrospektívnom pohľade na vývoj porastu v predchádzajúcom

období, v ktorom bol variant 5 počas prvej periódy ôsmich rokov intenzívne hnojený

dávkou 240 kg.ha-1 N, čo spôsobilo trvalé narušenie a dlhodobé zníženie druhovej

84

diverzity. Na variante 1 sa dosiahla najvyššia hodnota indexu diverzity 2,846

(v minulosti nehnojená kontrola).

Je zaujímavé, že pratotechnickými zásahmi (kosenie, mulčovanie) značne

poklesol index diverzity, s najnižšími hodnotami na variante 5.

K termínu 1. kosby v roku 2009 si vyššiu diverzitu zachoval mulčovaný variant

1 a kosený variant 2. Na konci sledovaní sa index diverzity znížil na úroveň

0,824 – 1,249. Vyššiu diverzitu si udržal iba variant 2 (1,249) a variant 4 (1,243),

kosené v skoršom termíne 2. kosby, čo mohlo spôsobiť rozšírenie svetlomilných druhov

v poraste, i keď s nepatrnou pokryvnosťou. Naopak nižšie hodnoty diverzity sa zistili

na variantoch charakteristických dominanciou jedného druhu, s menšou abundanciou

a pokryvnosťou ostatných druhov v poraste.

Tabuľka 12 Shanonov index diverzity (H)

Variant Rok K

1. 2. 3. 4. 5. 2007 - 2,628 2,774 2,490 2,822 2,389

1 2,846 2,727 2,462 2,570 2,304 2008

2 1,219 1,251 0,855 1,164 0,625

1 1,331 1,322 1,290 1,250 1,051 2009

2 1,072 1,249 0,979 1,243 0,824 K - kosba

Hodnoty indexu vyrovnanosti sa v opustenom poraste pohybovali k termínu 1.

kosby od 0,797 (var. 5) do 0,911 (var. 2). Najnižšia vyrovnanosť sa dosiahla na variante

5, na ktorom sa zaznamenala aj najnižšia diverzita druhov (tab. 13).

Nízka vyrovnanosť porastu sa po prvom roku obhospodarovania prejavila

na všetkých sledovaných variantoch.

V závere sledovania v roku 2009 pokračovalo znižovanie hodnoty indexu

vyrovnanosti. Vyššie hodnoty možno pozorovať iba na mulčovanom variante 2 (0,487)

a kosenom variante 4 (0,484), ktoré sa využívali v skoršom termíne 2. kosby. Neskorá

kosba na ostatných variantoch pravdepodobne zamedzila rozvoju svetlomilných druhov,

ktoré už nedokázali využiť zmenené podmienky prostredia a udržať si svoju pozíciu

v poraste. I napriek tomu, že počet druhov sa po dvojročnom využívaní zvýšil,

nevyrovnanosť porastu mohla nastať v dôsledku zhoršenej disperzity druhov v poraste.

Nepriamy vzťah medzi počtom druhov a vyrovnanosťou je daný vnútornými

a priestorovými väzbami v spoločenstve (hlavne kompetičnými) a zodpovedá

85

lognormálnej (u druhovo bohatých) či geometrickej (u druhovo chudobných

spoločenstiev) distribúcii (KUČERA, 1997).

Potrebná dĺžka obnovy druhovej pestrosti, s využitím tradičných foriem

obhospodarovania, závisí aj od stupňa degradácie porastu a vyžaduje dostatočne dlhé

časové obdobie (KIZEKOVÁ et al., 2010).

Tabuľka 13 Shanonov index vyrovnanosti (J)

Variant Rok K

1. 2. 3. 4. 5.

2007 - 0,877 0,911 0,818 0,888 0,811

1 0,884 0,896 0,852 0,831 0,797 2008

2 0,530 0,488 0,389 0,454 0,321

1 0,461 0,477 0,489 0,441 0,379 2009

2 0,418 0,487 0,425 0,484 0,358 K - kosba 4.1.2.6 Stabilita trávneho ekosystému

Druhová bohatosť lúk je produktom extenzívneho hospodárenia, ktoré sa

vo svojej historickej forme čoraz menej praktizuje. Vznik rôznych typov druhovo

bohatých lúk sa preto už nikdy nebude opakovať, zmiznuté typy nebude možné

nahradiť. Táto druhová bohatosť nie je hodnota sama pre seba, ale je dôležitá aj

pre stabilitu okolitej intenzívne využívanej krajiny. Najmä ak je viazaná na zachované

abiotické podmienky, ako je čistá voda a pôda (RUŽIČKOVÁ a KALIVODA , 2007). Podľa

MORAVCA et al. (1994) stabilita fytocenóz vôbec neznamená ich absolútnu nemennosť,

ale skôr relatívnu stálosť za daných životných podmienok. Pritom druhové zloženie

porastu sa pohybuje okolo určitého priemeru v čase, v závislosti od kolísania

podmienok prostredia a dynamiky prítomných druhov populácií. BEGON, HARPER

a TOWNSEND (1997) uvádzajú, že stabilita spoločenstva ako taká zrejme neexistuje. Ide

o vlastnosť, ktorá sa mení v závislosti od typu sledovaného spoločenstva a povahy

narušenia.

Stabilita či homeostáza je schopnosť systému zotrvávať vo východzom stave

pri pôsobení niektorého rušivého faktora, alebo sa doň po vychýlení vracať. Návrat

86

do východzieho stavu umožňujú autoregulačné mechanizmy (BREYMEYER, 1980;

SLAVÍKOVÁ , 1986).

Stabilita trávneho ekosystému sa hodnotila kvalitatívnymi znakmi podľa JURKA

(1979) pomocou tzv. biologickej stability (Sb) a tzv. antropogénnej (dodatkovej)

stability (Sex) za obdobie troch rokov (2007, 2008, 2009). Opustenie trávneho porastu

(r. 2007) a jeho následné extenzívne využívanie (2-kosné, mulčovanie) v rokoch 2008

a 2009, predstavuje prelínajúce sa obdobie troch rokov, počas ktorých sa vypočítala

výsledná hodnota ekologickej stability trávneho spoločenstva.

Uvedená odhadová metóda posudzuje trvalý trávny porast na základe

kvalitatívnych znakov, ktoré sú klasifikované päťbodovou stupnicou. Stabilita trávneho

ekosystému sa určovala na základe charakteru trávneho stanovišťa z hľadiska výskytu

druhov; živinového a vodného režimu; druhovej, vertikálnej a ekologicko-štruktúrnej

diverzity; rezistencie voči klimatickým výkyvom, antropogenite a konverzibilite danej

biocenózy na poľnohospodársku kultúru, ako aj možnosti regenerácie a sukcesívnej

reštitúcie za určité obdobie.

Obrázok 16 znázorňuje výsledné hodnoty stability trávneho porastu (Sle)

pre každý sledovaný variant v krátkodobom časovom horizonte troch rokov (začiatok –

rok 2007 a koniec sledovania - rok 2009).

Opustený trávny porast mal v roku 2007 antropogénnu stabilitu Sex = 3

a biologická stabilita (Sb) sa pohybovala v rozpätí od 34 do 41. Vyššia výsledná stabilita

pre krajinnú ekológiu (4,55) sa zistila na variantoch 2 a 4. Dané výsledky korešpondujú

s hodnotami Shanonovho indexu diverzity (tab. 12), ktoré vyjadrujú v sledovanom roku

2007 najvyššiu diverzitu na uvedených variantoch. Naopak nižšie hodnoty stability

trávneho ekosystému sa zaznamenali na variantoch 1 a 3, pričom na variante 5 sa

dosiahla najnižšia stabilita trávneho spoločenstva (3,77). Táto skutočnosť súvisí

s floristickým zložením trávneho porastu, pokryvnosťou a početnosťou jednotlivých

druhov (tab. 9, tab. 10P).

Po dvoch rokoch dvojkosného využívania a mulčovania porastu (r. 2008 – 2009)

nastal značný pokles hodnoty ekologickej stability. I keď sa abundancia druhov oproti

roku 2007 mierne zvýšila (tab. 9), pokryvnosť jednotlivých druhov sa znížila v dôsledku

dominancie Agrostis capillaris L. a zvýšeného podielu prázdnych miest (tab. 13P, 14P).

Rovnako nastal pokles aj v hodnotení indexu diverzity podľa Shanona (tab. 12).

Najnižšia stabilita trávneho porastu sa zistila na variante 5 (1,28), na ktorom sa

zaznamenal takmer 80,00%- ný podiel prázdnych miest. JANČOVIČ et al. (2009) dosiahli

87

počas troch rokov hnojenia porastu vysokou dávkou dusíka (1000 kg.ha-1) veľmi nízku

ekologickú stabilitu (Sle = 0,51). Z výsledkov RYCHNOVSKEJ et al. (1985) vyplýva, že

na neošetrovanom a nekosenom poraste sa zistila výsledná ekologická stabilita 4,80

a na pravidelne kosenom a hnojenom poraste 1,52.

3.774.554.334.554.44

1.281.561.441.561.480.00

0.50

1.00

1.50

2.002.50

3.00

3.50

4.00

4.50

5.00

1. 2. 3. 4. 5.

Varianty

Sle

rok 2007 rok 2009

Obrázok 16 Stabilita trávneho ekosystému po dvoch rokoch využívania (r. 2007 – 2009)

4.1.2.7 Aglomeratívna polytetická klasifikácia porastov

MORAVEC et al. (1994) uvádzajú, že aglomeratívna polytetická klasifikácia sa

najčastejšie využíva pri klasifikácii trávnych porastov. Vychádza z matice podobnosti

(alebo vzdialenosti) medzi snímkami. Pri metóde úplnej cesty (complete linkage,

furthest neighbor) je ďalší snímok pripojený k danému zhluku vtedy, ak je jeho

podobnosť so všetkými snímkami tohto zhluku väčšia, ako podobnosť k inému zhluku,

či snímku.

V prvom roku sledovania floristickej skladby porastu (r. 2007) bol zhlukovou

analýzou vytvorený zhluk variantov 2 a 4 (obr. 17). Jeho súčasťou sú aj varianty 3 a 5,

ktoré sa k nemu pridružili pri hladine podobnosti 21,19. Variant 1 sa výrazne odlišoval

a k zhluku sa pripojil na úrovni 21,95.

88

Str. diagram pro 5 Proměnné

Jednoduché spojení

Euklid. vzdálenosti

var5 var3 var4 var2 var116

17

18

19

20

21

22V

zdál

en. s

poje

ní

Rozvrh zlučovania. Jednoduché spojenie Euklid. vzdialenosti Obj. č. Obj. č. Obj. č. Obj. č. Obj. č.

17,31936 var2 var4 20,68624 var2 var4 var3 21,19954 var2 var4 var3 var5 21,94995 var1 var2 var4 var3 var5

Obrázok 17 Dendrogram klasifikácie variantov - rok 2007 (jeseň)

Po ročnom využívaní porastu (r. 2008 – jeseň) sa vytvorili dva zhluky,

ku ktorým sa pripojil variant 5 pri najvyššej hladine podobnosti 14,72 (obr. 18).

Zaujímavým zistením je veľká podobnosť mulčovaného variantu 2 a koseného variantu

4, na ktorých sa 2. kosba vykonala v skoršom termíne. Na mulčovaných variantoch 1

a 3 sa zachytila určitá podobnosť pri hladine podobnosti 12,67.

V poslednom sledovanom roku (r. 2009 – jeseň) sa floristické snímky

jednotlivých variantov výrazne diferencovali. Sformovali sa dve vetvy zhlukov, ktoré sa

spojili na úrovni 25,09 (obr. 19). Najviac sa floristické zloženie zhodovalo

na variantoch 2 a 3. Tomuto zhluku sa približoval aj variant 4, pri hladine podobnosti

14,98. Osobitný zhluk vytvoril mulčovaný variant 1 a kosený variant 5.

89

Str. diagram pro 5 Proměnné

Jednoduché spojení

Euklid. vzdálenosti

var5 var4 var2 var3 var17

8

9

10

11

12

13

14

15

Vzd

álen

. spo

jení

Rozvrh zlučovania. Jednoduché spojenie Euklid. vzdialenosti Obj. č. Obj. č. Obj. č. Obj. č. Obj. č.

7,949006 var2 var4

12,67443 var1 var3 14,62792 var1 var3 var2 var4

14,71875 var1 var3 var2 var4 var5

Obrázok 18 Dendrogram klasifikácie variantov - rok 2008 (jeseň) Vyhodnotením floristických snímkov za celé sledované obdobie sa zistilo, že

vysokú mieru podobnosti vykazujú varianty 2 a 4, ku ktorým sa pridružuje aj

mulčovaný variant 3. Samostatný zhluk vytvorený na základe podobnosti floristického

zloženia predstavujú varianty 1 a 5.

90

Str. diagram pro 5 Proměnné

Jednoduché spojení

Euklid. vzdálenosti

var4 var3 var2 var5 var10

5

10

15

20

25

30

Vzd

álen

. spo

jení

Rozvrh zlučovania. Jednoduché spojenie Euklid. vzdialenosti Obj. č. Obj. č. Obj. č. Obj. č. Obj. č.

4,514554 var2 var3 13,07904 var1 var5 14,98069 var2 var3 var4 25,08906 var1 var5 var2 var3 var4

Obrázok 19 Dendrogram klasifikácie variantov - rok 2009 (jeseň)

91

4.1.2.8 Analýza hlavných komponentov – PCA analýza

Ordinačné metódy predstavujú matematický postup, umožňujúci usporiadať

spoločenstvá v grafe tak, aby sa blízko seba objavili spoločenstvá s najpodobnejšou

skladbou i relatívnou početnosťou druhov (BEGON, HARPER a TOWNSEND, 1997).

Metóda PCA (Principal Component Analysis) je založená na redukcii

mnohorozmerného „druhového“ priestoru tým spôsobom, že v ňom hľadáme smer

najväčšej variability súboru snímkov, ktoré predkladáme „prvou osou ordinacie“. Druhá

os je kolmá na prvú a rešpektuje ďalší najdôležitejší smer variability. Vzťahy medzi

snímkami (vyplývajúce z ich druhového zloženia) sa snažíme vysvetliť pomocou

vlastností prostredia, teda gradienty v druhovom zložení sa snažíme stotožniť

s ekologickými gradientami (MORAVEC et al., 1994).

Porovnanie a zhodnotenie floristických snímkov z roku opustenia trávneho

porastu (r. 2007) so snímkami z obdobia opätovného využívania porastu (r. 2008 -

2009) je možné znázorniť graficky pomocou nepriamej gradientovej analýzy (obr. 20,

21 a 22).

Floristické zloženie sledovaných variantov je v prípade lineárneho modelu

zobrazené ako priamka vyjadrujúca smer, v ktorom pokryvnosť druhov lineárne rastie.

Príbuznosť jednotlivých floristických snímkov (variantov) je vyjadrená ich

vzdialenosťou v priestore.

Na obrázku 20 sa zistila najväčšia príbuznosť variantov 2 a 4, podobne ako

na dendrograme z roku 2007 (obr. 17). Je možné stotožniť sa s výsledkami

z predchádzajúcej kapitoly, kde sa k zhluku variantov 2 a 4 pridružuje variant 3

pri hladine podobnosti 20,68 a variant 5 pri hladine podobnosti 21,19. Rozdiel týchto

hladín vyjadruje najkratšiu vzdialenosť v podobnosti floristických snímkov 3 a 5, ktorú

predstavujú prelínajúce sa priamky.

V roku 2008 predstavuje najväčšiu variabilitu variant 5 (obr. 18, 21). Odlišnosť

daného variantu od ostatných floristických snímkov vyplýva tak z pokryvnosti, ako aj

abundancie druhov, pričom nemožno vylúčiť najnižšiu druhovú diverzitu (0,625), ktorá

sa zaznamenala po druhej kosbe v roku 2008 (tab. 12).

V poslednom roku sledovania trávneho porastu (r. 2009) sa pomocou nepriamej

gradientovej analýzy zistila najväčšia podobnosť floristických snímkov 2 a 3, rovnako

ako pri zhlukovej analýze (obr. 19, 22).

92

Vzhľadom ku krátkodobému časovému horizontu sledovania trávneho porastu

nastali medzi danými variantmi relatívne malé rozdiely.

Pr ojekce pr oměnných do f akt or ové r oviny ( 1 x 2)

var 1

var 2

var 3

var 4

var 5

- 1. 0 - 0. 5 0. 0 0. 5 1. 0

Fakt or 1 : 72, 17%

- 1. 0

- 0. 5

0. 0

0. 5

1. 0

Fa

kt

or

2

:

9,

95

%

Obrázok 20 Grafický výstup z lineárnej nepriamej gradientovej analýzy

(PCA). Podobnosť floristických snímkov je sledovaná v roku 2007.

Pr ojekce pr om ěnných do f akt or ové r oviny ( 1 x 2)

var 1

var 2

var 3

var 4

var 5

- 1. 0 - 0. 5 0. 0 0. 5 1. 0

Fakt or 1 : 86, 67%

- 1. 0

- 0. 5

0. 0

0. 5

1. 0

Fa

kt

or

2

:

7,

19

%

Obrázok 21 Grafický výstup z lineárnej nepriamej gradientovej analýzy (PCA). Podobnosť floristických snímkov je sledovaná v roku 2008.

93

Pr ojekce pr oměnných do f akt or ové r oviny ( 1 x 2)

var 1

var 2 var 3

var 4

var 5

- 1. 0 - 0. 5 0. 0 0. 5 1. 0

Fakt or 1 : 93, 88%

- 1. 0

- 0. 5

0. 0

0. 5

1. 0

Fa

kt

or

2

:

3,

15

%

Obrázok 22 Grafický výstup z lineárnej nepriamej gradientovej analýzy (PCA). Podobnosť floristických snímkov je sledovaná v roku 2009.

4.2 Produkčná schopnosť trávneho porastu a chemické zloženie

sušiny

„Úroda“ trávnych porastov sa odlišuje od väčšiny plodín v niekoľkých

dôležitých rozdieloch. Tieto zahŕňajú periodický zber nadzemnej fytomasy, zloženie

„trávnej“ úrody ako spoločenstva populácií a druhov, medzi ktorými existuje interakcia

v závislosti od manažmentu s pasúcim sa zvieraťom, a fakt, že ekonomická úroda je

živočíšny produkt, než uskladnený rastlinný orgán, ako je zrno alebo hľuza. Trvácnosť

trávnych porastov závisí od udržateľnosti fyziologickej bilancie medzi uložením

zásobných asimilátov a zberanou sušinou (JANČOVIČ, 1999a).

Celkové množstvo trávnej biomasy je primárne determinované priebehom

počasia, druhovým zložením porastu, spôsobom využívania a množstvom aplikovaných

živín (THOMAS et al., 1983).

V dôsledku značnej variability stanovištných podmienok a druhového zloženia

porastov je rozpätie obsahu živín v sušine trávnych porastov mimoriadne veľké, aké

nenachádzame pri väčšine poľnohospodárskych plodín. Z rozdielneho obsahu

minerálnych živín v jednotlivých druhoch a agrobotanických zložkách porastu vyplýva,

že každá výraznejšia zmena v druhovom zložení porastu sa prejavuje zmenou

chemického zloženia sušiny (LICHNER et al., 1983).

94

Stručný prehľad úrod trávneho porastu do roku 2000 Pre celkové zhodnotenie produkcie sušiny v sledovanom období (r. 2008 - 2009)

je potrebné poukázať na predchádzajúci dlhodobý vývoj produkčnej schopnosti

trávneho spoločenstva, ovplyvnený predovšetkým viacerými pratotechnickými zásahmi,

z pohľadu rôznej intenzity a spôsobu využívania. V dlhodobej retrospektíve uplynulých

rokov (r. 1986 – 2000) obhospodarovania trávneho porastu sa použilo množstvo

odlišných systémov hnojenia podľa jednotlivých variantov, ako aj spôsobov využívania

v rôznych termínoch. Uplatnením odlišných pratotechnických zásahov sa v poraste

zaznamenala okrem dynamických zmien vo floristickom zložení, aj značná variabilita

úrod sušiny a jej chemického zloženia.

Podklady k hodnoteniu predchádzajúceho vývoja úrodnosti trávneho porastu

pochádzajú z prác FOLKMANA a JANČOVIČA (1990); JANČOVIČA a HOLÚBEKA (1993)

a VOZÁRA (2003).

V období intenzívneho hnojenia a využívania (r. 1986 – 1993) bol v rámci

sledovaných variantov zistený vzostup úrod sušiny, determinovaný účinkom živín

aplikovaných každoročne, alebo striedavo s možnosťou využiť ich reziduálny účinok

v následnom roku. So zmenou intenzity hnojenia však úzko súvisí aj zmena systému

využívania, a preto nie je možné tieto prvky od seba oddeľovať, treba ich hodnotiť

vo vzájomnej interakcii (TUREK a KLIMEŠ, 1984; TOMKA a LIHÁN , 1973) a v súlade

so stanovištnými podmienkami (FOLKMAN a JANČOVIČ, 1990). Produkcia sušiny, ako

priemer rokov 1986 až 1993 sa na prvých piatich variantoch pohybovala v rozpätí

od 1,262 t.ha-1 (var. 1) do 4,509 t.ha-1 (var. 5). Pôvodný nehnojený porast (var. 1) bol

charakteristický veľmi nízkou produkciou, pričom príčinu možno hľadať aj

v agrochemických vlastnostiach pôdy a v priebehu poveternostných podmienok

sledovaných rokov. Z osemročných výsledkov vyplýva, že striedavou intenzitou

hnojenia a vynechaním aplikácie dusíka v niektorých rokoch je možné dosiahnuť

rovnaké výsledky v produkcii sušiny, ako pri jeho pravidelnej každoročnej aplikácii, ale

pri nižšej celkovej potrebe dusíka a pri priaznivejšom floristickom zložení porastu

(FOLKMAN a JANČOVIČ, 1990). V poslednom roku hnojenia porastu (r. 1993) sa

najvyššia úroda sušiny (0,805 t.ha-1) dosiahla na variante 5, hnojenom 240 kg.ha-1 N

(tab. 14).

95

Tabuľka 14 Produkcia sušiny trávneho porastu (t.ha-1) v rokoch 1993 a 2000

Rok Variant Produkcia sušiny (1. kosba) v t.ha-1

1. (N0) 0,055 2. (PK) 0,237 3. (N60) 0,520 4. (N120) 0,705

1993

5. (N240) 0,805 1. (N0) 0,215 2. (PK) 0,282 3. (N60) 0,292 4. (N120) 0,227

2000

5. (N240) 0,079

V nasledujúcom období prerušenia hnojenia a jednokosného využívania

(do r. 2000) sa v poraste sledoval doznievajúci účinok hnojenia dusíkom, fosforom

a draslíkom, a jeho vplyv na produkčnú schopnosť porastu. Najnižšia úroda sušiny sa

dosiahla v sledovanom roku ukončenia využívania (r. 2000) na variante 5 (0,079 t. ha-1),

pričom vyššiu produkciu vykazoval nehnojený variant 1 (0,215 t.ha-1). Variant 2

(v minulosti hnojený PK) sa výškou úrody sušiny (0,282 t.ha-1) približoval variantu 3

predtým hnojeným 60 kg.ha-1 (0,292 t.ha-1) a takmer o 0,055 t.ha-1 prevyšoval úrodu

sušiny na variante 4.

Avšak ponechaním porastu bez využívania (r. 2000 – 2007) prebiehali v trávnej

fytocenóze sukcesné zmeny, čím sa z intenzívne hnojeného a produkčného nitrofilného

trávneho spoločenstva vytvoril porast prevažne bylinného charakteru. Tieto zmeny

druhového zloženia sa odzrkadlili aj v produkcii sušiny po opätovnom využívaní

porastu v roku 2008.

4.2.1 Produkcia trávneho porastu po obnovení využívania (r. 2008 – 2009)

Krátkodobý účinok vybraných pratotechnických zásahov (kosenie, mulčovanie)

bez aplikácie živín, ovplyvnil okrem floristickej skladby opusteného trávneho porastu aj

jeho produkčnú schopnosť.

V roku 2008 bol trávny porast využívaný dvojkosne, pričom termín 1. kosby bol

zhodný na všetkých variantoch. Druhá kosba sa realizovala v skoršom termíne v III.

dekáde júla na variantoch 2 a 4, a v neskoršom termíne v III. dekáde augusta

na variantoch 1, 3 a 5.

96

Produkcia sušiny nadzemnej fytomasy trávneho porastu je znázornená v tabuľke

15 podľa sledovaných variantov, v rámci kosieb a rokov využívania. V prvom roku

využívania opusteného porastu (r. 2008) sa dosiahol vyšší podiel úrod sušiny v 1. kosbe,

v súlade s údajmi v literatúre (KLAPP, 1971; KRAJČOVIČ a kol., 1968; a i.). Podobne

FRAME (1992) uvádza, že produkcia porastov v jednotlivých kosbách vykazuje známu

tendenciu: preukazne najvyššiu úrodu poskytuje prvá kosba a najnižšiu v závislosti

od poveternostných podmienok spravidla tretia kosba.

K termínu 1. kosby bol úhrn zrážok za vegetačné obdobie do konca júna

207,00 mm a priemerná denná teplota približne 21,2 °C (obr. 2). Úrody sušiny

v 1. kosbe sa pohybovali v rozpätí od 0,189 t.ha-1 (var. 5) do 0,476 t.ha-1 na variante 2,

čo predstavuje viac ako 60,00 % podiel na celkovej produkcii sušiny.

V skoršom termíne druhej kosby (III. dekáda júla) bol variant 2 mulčovaný

a na variante 4 sa odobrala pokosená hmota. Na uvedených variantoch sa dosiahla

vyššia úroda (0,220 t.ha-1 a 0,231 t.ha-1) ako na variantoch kosených v neskoršom

termíne druhej kosby (III. dekáda augusta), pričom varianty 1 a 3 boli mulčované

a na variante 5 sa odobrala pokosená hmota. Dôležitú úlohu v produkcii sušiny zohráva

i dynamicky sa meniace floristické zloženie porastu. V predchádzajúcej kapitole

hodnotenia trávnej fytocenózy v sledovaných rokoch (2008 - 2009), sa porovnávaním

floristických snímkov z obdobia pred 1. kosbou (2008) a obdobia následného

využívania porastu (jeseň 2009), zistil zvýšený podiel trávnych druhov vždy

na variantoch využívaných v skoršom termíne 2. kosby (varianty 2 a 4). Trávne druhy,

ako dominantná zložka spoločenstva, tvorili prevažnú časť nadzemnej hmoty, čo mohlo

pri absencii vzrastných druhov bylín podporiť zvýšenie produkcie sušiny na uvedených

variantoch.

Relatívne nižšie úrody sušiny na variantoch 1, 3 a 5 možno pripísať neskoršiemu

termínu druhej kosby a nízkemu úhrnu zrážok (112,5 mm), ako aj nerovnomernému

priebehu v tvorbe fytomasy vo vegetačnom období v závislosti od intenzity dorastania

nadzemnej hmoty po kosbách, a s tým súvisiacu intenzitu odnožovania trávnych

druhov. V porovnaní s jarným odnožovaním je intenzita letného až jesenného

odnožovania menšia, a viac závislá od rastových podmienok, predovšetkým od vlahy

a prístupných živín (LICHNER et al., 1983). Všeobecne možno konštatovať, že v roku

2008 sa v rámci kosieb dosiahli najvyššie sumy úrod sušiny (0,696 t.ha-1; 0,703 t.ha-1)

na variantoch 2 a 4, a najnižší súčet úrod (0,312 t.ha-1) na variante 5.

97

Tabuľka 15 Podiel úrod v kosbách na celkovej produkcii

Rok Variant Kosba Termín 2. kosby

Úroda sušiny v t. ha-1

Podiel úrody v kosbách

(%)

∑ úrod v t. ha-1

1 0,298 65,21 1. MN

2 neskorší

0,159 34,79 0,457

1 0,476 68,39 2. MS

2 skorší

0,220 31,61 0,696

1 0,439 71,27 3. MN

2 neskorší

0,177 28,73 0,616

1 0,472 67,14 4. KS

2 skorší

0,231 32,86 0,703

1 0,189 60,58

2008

5. KN 2

neskorší 0,123 39,42

0,312

1 0,169 39,21 1. MN 2

neskorší 0,262 60,79

0,431

1 0,211 77,57 2. MS

2 skorší

0,061 22,43 0,272

1 0,175 34,25 3. MN

2 neskorší

0,336 65,75 0,511

1 0,246 79,61 4. KS

2 skorší

0,063 20,39 0,309

1 0,092 29,02

2009

5. KN 2

neskorší 0,225 70,98

0,317

1. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 2. MS – mulčovaný variant v skoršom termíne 2. kosby,

3. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 4. KS – kosený variant v skoršom termíne 2. kosby,

5. KN – kosený variant v neskoršom termíne 2. kosby

V druhom roku hodnotenia produkčnej schopnosti trávneho porastu (r. 2009) sa

na každom variante vykonali rovnaké pratotechnické zásahy, avšak pri voľbe termínov

kosieb nastal niekoľkodňový posun, z dôvodu nepriaznivých poveternostných

podmienok. Prvá kosba sa uskutočnila začiatkom júla, druhá kosba v skoršom termíne

(III. dekáda júla), a v neskoršom termíne v II. dekáde septembra.

Na všetkých sledovaných variantoch sa zaznamenal pokles úrod sušiny

v porovnaní s rokom 2008. Produkcia v 1. kosbe sa pohybovala v intervale

od 0,092 t.ha-1 na kosenom variante 5 do 0,246 t.ha-1 na variante 4. Vyššie úrody sušiny

sa v 1. kosbe dosiahli na mulčovanom variante 2 (0,211 t.ha-1) a kosenom variante 4

(0,246 t.ha-1). K termínu 1. kosby bol úhrn zrážok za vegetačné obdobie do I. dekády

júla 202 mm a priemerná denná teplota sa pohybovala v rozpätí od 17,6 °C do 21,7 °C,

teda klimatické podmienky sa relatívne zhodovali s obdobím v predchádzajúcom roku

využívania porastu (obr. 3). Na sledovaných variantoch 2 a 4 mohol byť vysoký podiel

98

úrod sušiny v 1. kosbe (takmer 80,00 %) spôsobený aj vyššou pokryvnosťou tráv (var. 2

– 59,75 %; var. 4 – 63,25 %), (tab. 13P).

K II. dekáde septembra bol úhrn zrážok vyšší (120,5 mm), ako v minulom roku

k neskoršiemu termínu 2. kosby, čím sa podporil rast nadzemnej fytomasy v letno-

jesennom období maxima tvorby úrod. Na variantoch kosených v neskoršom termíne 2.

kosby (var. 1, 3 a 5) sa zaznamenali vyššie úrody sušiny, pričom najvyššia úroda

(0,336 t.ha-1) sa dosiahla na mulčovanom variante 3, a možno ju pokladať aj

za najvyššiu dosiahnutú úrodu v sledovanom roku. Štatisticky preukazný rozdiel sa

zistil v rámci rokov 2008 a 2009 na variante 3, mulčovanom v neskoršom termíne 2.

kosby (tab. 16). Z uvedeného vyplýva, že na vyššiu produkciu sušiny v roku 2009

na variantoch 1, 3 a 5 mohol vplývať aj neskorší termín 2. kosby v roku 2008. Úroda

v druhej kosbe dosahovala na uvedených variantoch podiel približne 60,00 – 71,00 %,

z celkovej produkcie sušiny (tab. 15). FIALA a GAISLER (1999) sledovali produkciu

porastov pri uplatnení rôznych manažmentov využívania. V porastoch ponechaných

úhorom zistili podiel úrody v prvej kosbe z celkovej produkcie iba 12,00 %, podobný

podiel aj v poraste mulčovanom jedenkrát až v októbri. Ostatné porasty jedenkrát

mulčované, alebo kosené majú tento podiel približne 16,00 %. Podľa autorov sa väčšia

časť biomasy presúva do úrody pri 2 – 3 kosbách, alebo mulčovaní (približne 25,00 %).

RYCHNOVSKÁ et al. (1985) vyslovili predpoklad, že zvyšovanie či znižovanie úrod je

podmienené práve zmenou floristickej skladby, a to nielen floristických skupín, ale aj

jednotlivých druhov rôznych skupín. Každoročná menlivosť podielov týchto

komponentov dosahuje v priemere asi 20 – 30 %. Účinky druhovej diverzity

na dynamiku populácie a stabilitu ekosystému (HOLLING, 1973; MAY , 1973; NAEEM et

al., 1996; HUGHES et al., 2007) vedú k poznatku, že väčší počet druhov v rastlinnom

spoločenstve vedie k vyššej dočasnej stabilite v produkcii biomasy (TILMAN et al.,

2006). Po dvoch rokoch obhospodarovania porastu možno konštatovať, že zvýšenú

abundanciu druhov mohol ovplyvniť aj systém uplatnených pratotechnických zásahov,

čím sa v redšom poraste rozšírili svetlomilné druhy priaznivo reagujúce na defoliáciu.

Z našich výsledkov o zmenách v početnosti druhov vyplýva, že najvyšší počet druhov

(35) sa dosiahol na mulčovanom variante 1 (v neskoršom termíne 2. kosby, r. 2009), čo

predstavuje v porovnaní s rokom 2008 nárast o 11 druhov. Treba však poznamenať, že

tento počet zahŕňa druhy s veľmi nízkou až nepatrnou pokryvnosťou, ktorá nemala

neovplyvnila výšku úrod sušiny.

99

V roku 2009 sa najvyššia suma produkcie sušiny (0,511 t.ha-1) zistila

na mulčovanom variante 3, na ktorom sa súčasne dosiahol vyšší podiel úrody v termíne

2. kosby (tab. 15).

Tabuľka 16 Viacfaktorová analýza rozptylu pre produkciu sušiny TP

Rok Kosba Termín 2.

kosby Variant Produkcia sušiny (t.ha-1)

1 0.298 fg 2

neskorší 1. MN 0.159 abcde

1 0.476 i 2

skorší 2. MS 0.220 defg

1 0.439 hi 2

neskorší 3. MN 0.177 abcdef

1 0.472 i 2

skorší 4. KS 0.231 defg

1 0.189 bcdef

2008

2 neskorší 5. KN

0.123 abcd 1 0.169 abcde 2

neskorší 1. MN 0.262 efg

1 0.211 cdefg 2

skorší 2. MS 0.061 a

1 0.175 abcdef 2

neskorší 3. MN 0.336 gh

1 0.246 defg 2

skorší 4. KS 0.063 ab

1 0.092 abc

2009

2 neskorší 5. KN

0.225 defg Rozdielne indexy znamenajú štatisticky preukazné rozdiely, (Fisherov test; α = 0,05) 1. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 2. MS – mulčovaný variant v skoršom termíne 2. kosby,

3. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 4. KS – kosený variant v skoršom termíne 2. kosby,

5. KN – kosený variant v neskoršom termíne 2. kosby

Produkcia sušiny nadzemnej hmoty bola počas sledovaných rokov opätovného

využívania opusteného TP (r. 2008 - 2009) oveľa nižšia v porovnaní s predchádzajúcimi

rokmi intenzívneho využívania a hnojenia. O tom svedčí dlhodobá absencia živín

v pôde, ktorá zmenila subsystém edafických faktorov (výživný režim pôdy) trávneho

stanovišťa, čím sa ovplyvnila celá biotická zložka trávneho ekosystému. Podľa

JANČOVIČA (1999b) absencia hnojenia znižuje produkčnú schopnosť trávneho porastu

až na úroveň prírodného produkčného potenciálu.

V prvej kosbe (r. 2008) sa dosiahli najvyššie úrody sušiny (do 0,476 t.ha-1)

v rámci dvoch rokov využívania porastu. Tento fakt nasvedčuje tomu, že nadzemná

hmota sa odobrala prvýkrát po ôsmich rokoch bez využívania porastu. Opustený trávny

100

porast bol dobre zapojený v spodnej vrstve, v dôsledku prítomnosti nižších trávnych

druhov (Festuca rubra L.) a postupného rozšírenia ďatelinovín a nízkych bylín

(Veronica chamaedrys L., Alchemilla monticola Opiz, a i.), ako aj vzrastnejších

trávnych (Agrostis capillaris L., Festuca pratensis L.) a bylinných druhov (Pimpinella

saxifraga L.). Z našich výsledkov vyplýva, že najvyššie úrody sa dosiahli na variantoch

2 a 4, na ktorých si i napriek dominancii ostatných lúčnych bylín ešte stále udržavali

a postupne zvyšovali svoju prezenciu trávne druhy (34,00 – 40,50 %).

Najnižšia úroda sa zistila na variante 5 (0,189 t.ha-1), s najvyšším podielom

prázdnych miest (10,00 %) a súčasne sa zaznamenalo takmer vyrovnané zastúpenie

trávnej a bylinnej zložky v poraste.

V roku 2009 sa skosením porastu bez následného dodania odčerpaných živín

formou priemyselných hnojív, namerali ešte nižšie úrody, čo sa potvrdilo aj štatisticky

preukazným rozdielom v porovnaní s rokom 2008 (tab. 17). Zberom úrody na lúke sa

odoberajú všetky živiny, ktoré sú obsiahnuté v úrode, čím sa pôda ochudobňuje, lebo

nie je ešte pravidlom plná náhrada hnojením (LICHNER a kol., 1977). Podľa JANČOVIČA

(1999a) je možné na nehnojenom poraste pozorovať v priebehu viacerých rokov

postupnú tendenciu zvyšovania úrod, podmienenú hlavne atmosférickými zrážkami

a vysokým podielom ďatelinovín v poraste.

V termíne 1. kosby v roku 2009 dominovala trávna zložka, hlavne na kosenom

variante 4 (63,25 %). Agrostis capillaris L. zvýšil svoje zastúpenie na každom

sledovanom variante a zvlášť na variante 4 (45,00 %). Ďatelinoviny sa prezentovali

v rámci dvoch kosieb nízkym podielom do 3,00 %. Krátkodobý vplyv 2-kosného

využívania a mulčovania spôsobil rapídne zníženie pokryvnosti dominantných

i sprievodných bylinných druhov, ale v abundancii druhov vyvolal mierny vzostup.

Veľmi nízka produkcia sušiny v roku 2009 je výsledkom enormne zvýšeného výskytu

prázdnych miest, ktorý v porovnaní s rokom 2008 prevýšil na všetkých variantoch

30,00 % podiel, pričom po 2. kosbe dosiahol úroveň až 80,00 % (var. 5).

Tabuľka 17 Vplyv roku na produkciu sušiny TP (t.ha-1)

Rok Produkcia sušiny (t.ha-1)

2008 2.784 b

2009 1.840 a Rozdielne indexy znamenajú štatisticky preukazné rozdiely, (Fisherov test; α = 0,05)

101

Výsledky potvrdili, že medzi koseným variantom 5 a ostatnými variantmi bol

v produkcii sušiny preukazný rozdiel (tab. 18). Na uvedenom variante sa dosiahla

najnižšia úroda sušiny (0,629 t.ha-1) v sledovanom období bez ohľadu na rok, kosbu

a jej termín. Z toho vyplýva, že medzi mulčovanými variantmi 1, 2, 3 a koseným

variantom 5 sa zistil preukazný rozdiel, avšak ten sa zistil aj medzi kosenými variantmi

4 a 5. Nie je teda možné jednoznačne potvrdiť, že mulčovanie malo štatisticky

preukazný vplyv na výšku produkcie sušiny trávneho porastu.

Tabuľka 18 Vplyv variantov na produkciu sušiny TP (t.ha-1)

Variant Produkcia sušiny (t.ha-1)

1. MN 0.888 a 2. MS 0.968 a 3. MN 1.127 a 4. KS 1.012 a 5. KN 0.629 b Rozdielne indexy znamenajú štatisticky preukazné rozdiely, (Fisherov test; α = 0,05)

Vyššia úroda sušiny nadzemnej fytomasy sa zaznamenala v 1. kosbe

(2,767 t.ha-1), o čom svedčí aj štatisticky preukazný vplyv kosieb na výšku produkcie

sušiny (tab. 19).

Tabuľka 19 Vplyv kosby na produkciu sušiny (t.ha-1)

Kosba Produkcia sušiny (t.ha-1)

1 2.767 b

2 1.857 a Rozdielne indexy znamenajú štatisticky preukazné rozdiely, (Fisherov test; α = 0,05)

Z hľadiska vplyvu sledovaných spôsobov využívania porastu na výšku

produkcie sušiny, bol dôležitý hlavne termín 2. kosby (resp. mulčovania). Vyššia

produkcia sa zistila na mulčovaných variantoch 1 a 3 a kosenom variante 5 v neskoršom

termíne 2. kosby. Štatisticky preukazný vplyv variantu a kosby sa evidoval iba medzi

variantom 2 (mulčovaný v skoršom termíne) a variantom 3, ako aj medzi variantom 4

(koseným v skoršom termíne) a už spomínaným variantom 3, na ktorom sa dosiahla

najvyššia úroda sušiny 0,513 t.ha-1 (tab. 20).

102

Tabuľka 20 Vplyv sledovaných faktorov na produkciu sušiny (t.ha-1)

Variant Kosba Produkcia sušiny (t.ha-1)

1. MN 0.467 bcd 2. MS 0.687 ef 3. MN 0.614 def 4. KS 0.718 f 5. KN

1

0.281 a 1. MN 0.421 abc 2. MS 0.281 a 3. MN 0.513 cde 4. KS 0.294 ab 5. KN

2

0.348 abc Rozdielne indexy znamenajú štatisticky preukazné rozdiely, (Fisherov test; α = 0,05)

Počas dvoch rokov extenzívneho obhospodarovania trávneho porastu je dôležité

zhodnotiť vplyv vybraných pratotechnických zásahov (kosenie, mulčovanie)

na produkciu sušiny v sledovaných rokoch 2008 a 2009. V druhom roku využívania

porastu sa zistil štatisticky preukazný vplyv mulčovania na variante 3, na ktorom sa

zároveň dosiahla najvyššia úroda (0,511 t.ha-1). Z výsledkov vyplýva, že medzi

uvedeným variantom 3 a mulčovaným variantom 2 (skorší termín 2. kosby), súčasne aj

kosne využívanými variantmi 4 (skorší termín 2. kosby) a 5 sa zistil preukazný rozdiel

v produkcii sušiny trávneho porastu (tab. 21).

Tabuľka 21 Vplyv sledovaných faktorov na produkciu sušiny (t.ha-1)

Rok Variant Produkcia sušiny (t.ha-1)

1. MN 0.457 bcd 2. MS 0.696 e 3. MN 0.616 de 4. KS 0.703 e

2008

5. KN 0.312 ab 1. MN 0.431 abc 2. MS 0.272 a 3. MN 0.511 cd 4. KS 0.309 ab

2009

5. KN 0.317 ab Rozdielne indexy znamenajú štatisticky preukazné rozdiely, (Fisherov test; α = 0,05)

Najvyššia úroda sušiny sa dosiahla v prvej kosbe (1,874 t.ha-1) v roku 2008.

Z tabuľky 22 vyplýva, že interakciou ročníka a kosby sa zaznamenal štatisticky

preukazný rozdiel medzi prvou a druhou kosbou v roku 2008, ako aj následnými dvomi

kosbami v roku 2009.

103

Tabuľka 22 Vplyv sledovaných faktorov na produkciu sušiny (t.ha-1)

Rok Kosba Produkcia sušiny (t.ha-1)

1 1.874 b 2008 2 0.910 a

1 0.893 a 2009

2 0.947 a Rozdielne indexy znamenajú štatisticky preukazné rozdiely, (Fisherov test; α = 0,05)

Na dvojkosne využívaných variantoch s následným odobraním nadzemnej

hmoty sa v roku 2009 namerala najvyššia úroda na variante 4 v 1. kosbe, čo predstavuje

takmer 80,00 % podiel na celkovej produkcii.

Z dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že po dvojročnom využívaní

porastu sa mulčovaním v neskoršom termíne 2. kosby dosiahli vyššie úrody

na variantoch 1, 3 a 5, ako v skoršom termíne. Najvyššia produkcia sušiny sa

zaznamenala na variante 3 (0,336 t.ha-1), pričom vyšší podiel na celkovej produkcii

vykazoval variant 5.

4.2.2 Chemické zloženie sušiny trávneho porastu

Najpresnejšie informácie o obsahu živín v sušine trávnych porastov môžu

poskytnúť chemické analýzy. Tieto však nemožno vzhľadom na rozdielnosť typov

trávnych porastov a ich využitie v praxi zabezpečiť. Obsah živín v krme jednotlivých

druhov, agrobotanických zložiek a celej úrody závisí od obsahu prístupných živín

v pôde a intenzity hnojenia (LICHNER et al., 1983). GLOSER (1976) uvádza, že množstvo

a kvalita úrody na lúkach záleží od ekologických podmienok a pratotechnických

opatrení.

Kvalita sušiny je daná minerálnym aj organickým zložením (LICHNER, 1989).

Minerálne zloženie je rozmanité medzi druhmi a je zvlášť citlivé na rovnováhu medzi

rastom a prijatými živinami, t.j. prostredím a prístupnými živinami (PEARSON a ISON,

1989).

Veľký vplyv floristického zloženia na obsah minerálnych látok v sušine sa

potvrdil vo výsledkoch ĎURKOVEJ et al. (2001), ktorí analyzovali vybrané lúčne byliny.

Trávy v porovnaní s dvojklíčnolistovými bylinami obsahovali viac vlákniny

(cca o 25 %), menej N-látok (o 20 – 50 %), fosforu (o 33 %), draslíka (o 46 %), vápnika

104

(o 28 %), horčíka (o 50 %) a sodíka (o 30 %). Medzi jednotlivými lúčnymi bylinami

však boli zistené veľké rozdiely v chemickej skladbe.

Pre komplexnejšie zhodnotenie chemického zloženia trávneho porastu,

využívaného v rokoch 2008 a 2009, je vhodné porovnať hodnoty chemických analýz

sušiny s hodnotami v období intenzívneho hnojenia a kosného využívania (do r. 1993),

ako aj s obdobím dlhodobej absencie hnojenia a jednokosného využívania porastu

(r. 2000).

Zmeny chemického zloženia sušiny trávnych porastov v sledovaných

hraničných rokoch uvádzame v tabuľke 23.

Dusíkaté látky (NL)

V roku 1986 sa zaznamenala priemerná hodnota koncentrácie NL 166,92 g.kg-1.

V porovnaní s nehnojeným variantom (var. 1) stúpol obsah NL aj na variante 2

(167,70 g.kg-1). Intenzívnym hnojením a trojkosným využívaním sa v priebehu ďalších

rokov zvyšoval obsah dusíkatých látok (NL) v sušine úmerne so stúpajúcou dávkou

dusíkatého hnojenia. Rastúci trend obsahu NL bol v súlade so závermi iných autorov

(STREŽO, 1988; MICHALEC, 1991; a i.), ktorí tiež zaznamenali po hnojení dusíkom

zvýšenie obsahu NL v sušine trávnej fytomasy. V poslednom roku minerálneho

hnojenia (r. 1993) klesla koncentrácia NL v porovnaní s rokom 1986 v priemere

o 19,50 %. V dôsledku prerušenia hnojenia a jeho pokračujúcej dlhodobej absencie sa

v roku 2000 znížil obsah NL o 42,30 %. Podľa JANČOVIČA et al. (2008) sa po prerušení

hnojenia v trávnych porastoch rozširujú trávne druhy menej náročné na dusík (Agrostis

capillaris L., Anthoxanthum odoratum L., Festuca rubra L.), ktoré obsahujú v priemere

od 62 g.kg-1 N-látok (Cynosurus cristatus L.) do 97 g.kg-1 N-látok (Elytrigia repens L.).

Menej využívané trávne porasty bez primeranej výživy v senokosnej zrelosti nespĺňajú

požiadavku herbivorov na obsah NL.

V porovnaní s rokom 1986 po obnovení využívania porastu (r. 2008) mierne

klesla koncentrácia dusíkatých látok o (5,90 %). Najvyššia koncentrácia sa zistila

na kosne využívanom variante 4 (167,27 g.kg-1) a najnižšia (147,20 g.kg-1) na variante

5, využívanom v neskoršom termíne 2. kosby.

105

Tabuľka 23 Koncentrácia organických a minerálnych látok v sušine Koncentrácia organických a minerálnych látok (g.kg-1 )

Využívanie Variant Rok Vláknina NL P K Ca Mg Na

1. (N0) 259,30 140,70 2,09 22,90 7,82 2,23 0,17 2. (PK) 245,90 167,70 2,46 24,10 8,66 2,26 0,17 3. (N60) 249,00 161,70 2,64 23,90 6,41 2,31 0,16 4. (N120) 241,50 168,50 2,71 25,60 7,23 2,27 0,17 5. (N240)

1986

247,30 196,00 2,58 24,90 6,58 2,33 0,10 Ø 248,60 166,92 2,50 24,28 7,34 2,28 0,15

1. (N0) 268,00 94,50 1,31 16,19 14,26 3,05 0,31 2. (PK) 258,00 107,80 1,93 18,88 13,68 2,61 0,31 3. (N60) 243,50 137,70 1,84 19,26 12,65 2,83 0,33 4. (N120) 241,00 168,10 1,65 16,09 9,50 3,27 0,30 5. (N240)

1993

238,70 164,10 1,62 14,06 2,63 3,09 0,31 Ø 249,84 134,44 1,67 16,90 10,54 2,97 0,31 in

ten

zívn

e hn

oje

nie

a v

yuží

van

ie

po

dľa

vari

anto

v

(1986 = 100 %) 100,5 80,5 66,8 69,6 143,6 130,3 206,7 1. (N0) 270,30 105,50 1,88 10,45 8,56 2,71 0,27 2. (PK) 303,70 96,20 1,88 10,85 8,72 2,86 0,31 3. (N60) 252,30 87,50 2,26 8,98 8,88 3,28 0,30 4. (N120) 265,90 88,30 1,88 10,21 9,25 3,51 0,31 5. (N240)

2000

288,90 103,90 3,85 21,59 5,43 3,44 0,30 Ø 276,22 96,28 2,35 12,42 8,17 3,16 0,30

pre

ruše

nie

hn

oje

nia

a

jed

no

kosn

é vy

uží

van

ie

(1986 = 100 %) 111,1 57,7 94,0 51,2 111,3 138,6 200,0 1. MN 248,84 161,34 1,76 17,17 7,99 2,34 0,07 2. MS 246,67 153,73 1,69 16,19 6,28 2,06 0,08 3. MN 243,89 155,41 1,86 16,32 6,37 2,29 0,07 4. KS 254,26 167,27 1,80 14,62 5,74 2,22 0,07 5. KN

2008

256,68 147,20 1,72 15,14 7,10 2,25 0,07 Ø 250,07 156,99 1,76 15,89 6,70 2,23 0,07 (1986 = 100 %) 100,6 94,1 70,4 65,4 91,3 97,8 46,7 1. MN 226,43 125,08 1,39 15,69 7,18 2,29 0,13 2. MS 248,25 135,29 1,52 15,26 5,83 1,92 0,15 3. MN 230,85 118,71 1,55 14,63 6,70 2,43 0,16 4. KS 242,61 132,59 1,53 14,94 6,10 2,21 0,14 5. KN

2009

215,58 121,07 1,49 14,19 6,99 2,36 0,15 Ø 232,74 126,55 1,49 14,94 6,56 2,24 0,14

dvo

jko

sné

vyu

žíva

nie

(+

mu

lčo

van

ie)

(1986 = 100 %) 93,6 75,8 59,6 61,5 89,4 98,2 93,3

Po dvoch rokoch opätovného využívania porastu kosením a mulčovaním sa

koncentrácia NL v priemere pohybovala na úrovni 126,55 g.kg-1 a v porovnaní

s iniciálnym rokom pokusu (r. 1986) bola nižšia o 24,2 %. HOLÚBEK et al. (1996)

uvádzajú, že v krme (paša, seno) trávneho porastu sa požaduje obsah NL na úrovni

150 - 200 g.kg-1. Nízky obsah NL sa dá v tomto období vysvetliť aj nepatrným

zastúpením ďatelinovín, dominanciou Agrostis capillaris L. a bylinných druhov, často

sa vyskytujúcich na opustených trávnych porastoch (Leontodon autumnalis L.) s nízkou

koncentráciou NL v sušine.

106

Vláknina

Koncentrácia vlákniny sa v roku 1986 pohybovala podľa variantov v rozpätí

od 241,50 do 259,30 g.kg-1. Najvyšší obsah vlákniny sa zistil na nehnojenom variante.

Vo vzťahu k obsahu NL v sušine sa pri obsahu vlákniny zaznamenáva nepriamoúmerný

vzťah vzhľadom k stúpajúcim dávkam dusíkatého hnojenia. Čím vyššia je dávka N, tým

nižšia je koncentrácia vlákniny v sušine a priamoúmerne sa zvyšuje obsah NL. Podľa

LICHNERA a kol. (1977) sa obsah vlákniny vplyvom N výživy mení zanedbateľne, ale

môže sa zvyšovať so stúpajúcim podielom tráv. Výsledky VOZÁRA (2003) naopak

poukazujú na vysoké zastúpenie Festuca rubra L. na hnojených variantoch, s veľkým

podielom vegetatívnych odnoží, a z toho vyplývajúci nižší obsah vlákniny, pričom

na nehnojenom variante sa koncentrácia vlákniny zvýšila, najmä rozširovaním

nekvalitných druhov tráv (Nardus stricta L., Sieglingia decumbens L.).

V roku 1993 obsah vlákniny vzrástol iba o 0,50 %. Je zaujímavé, že v porovnaní

s ostatnými variantmi, sa v roku 2000 na nehnojenom variante zistila koncentrácia

vlákniny až 303,70 g.kg-1, čím presahovala požadované hodnoty pre optimálny obsah

vlákniny (180 – 220 g.kg-1) sušiny (JANČOVIČ et al., 2008). Na tomto zvýšení

koncentrácie vlákniny sa mohla podieľať aj floristická skladba, s vyššou prezenciou

Achillea millefolium L. (do 6,50 %).

Po znovuzavedení pratotechnických zásahov sa v prvom roku opätovného

využívania (r. 2008) zistil vyšší obsah vlákniny na kosne využívaných variantoch 4 a 5.

Najvyššia koncentrácia vlákniny sa dosiahla v roku 2009 na mulčovanom variante 2

(skorší termín 2. kosby). V porovnaní s rokom 1986 sa znížil obsah vlákniny o 6,50 %.

V tomto období bol porast charakteristický hodnotnejšími lúčnymi a pasienkovými

rastlinami, ktoré sa zaraďujú podľa HOLÚBEKA et al. (2001) k druhom s priaznivejším

obsahom vlákniny (Alchemilla monticola Opiz, Achillea millefolium L., Taraxacum

officinale auct. non Weber, a i.).

Minerálne látky (P, K, Ca, Mg, Na) v sušine trávneho porastu

Lúčne seno, ale najmä pasienkový porast, ktorý je základným zdrojom výživy

herbivorov v horských a podhorských regiónoch, by mal podľa viacerých autorov

(KRAJČOVIČ a kol., 1968; KLAPP, 1971; VELICH, 1986) obsahovať v 1 kg sušiny:

2,8 - 3,5 g fosforu, 20,0 g draslíka, 5,0 - 7,0 g vápnika, 2,5 g horčíka a 2,0 g sodíka.

Počas osemročnej periódy rokov intenzívneho hnojenia a využívania

(r. 1986 - 1993), kolísal obsah fosforu na jednotlivých variantoch v intervale

107

od 2,09 g.kg-1 (var. 1) do 2,71 g.kg-1 (var. 4), pričom v poslednom roku využívania

(r. 1993) klesla jeho koncentrácia na priemernú hodnotu 1,67 g.kg-1. Zaujímavý je

najvyšší obsah fosforu (3,85 g.kg-1) na variante 5 v období prerušenia hnojenia

(r. 2000), ktorý predstavuje zároveň aj jeho najvyššiu dosiahnutú koncentráciu za celé

obdobie. Na uvedenom variante sa zaznamenala dominancia Festuca rubra L.

(25,50 %) a prítomnosť bylinných druhov (Acetosella vulgaris L., Achillea millefolium

L.), ktoré sú charakteristické vyšším obsahom fosforu v sušine, pričom JANČOVIČ et al.

(2008) uvádzajú, že priemerný obsah fosforu v bylinnej zložke tvorí približne

3,07 g.kg-1.

Opustenie porastu v ďalšej perióde ôsmich rokov (2001 – 2008) spôsobilo

mierne zníženie koncentrácie fosforu na úroveň 1,76 g.kg-1. Následná dvojročná

defoliácia porastu vyvolala takmer 40,00 % pokles obsahu fosforu (1,49 g.kg-1), ktorý

nespĺňal požiadavky optimálnej potreby pre výživu herbivorov.

V tabuľke 23 je uvedený pokles koncentrácie draslíka v sušine nadzemnej

fytomasy v rámci hraničných rokov 1986, 1993, 2000, 2008 a 2009. Najvyšší priemerný

obsah draslíka (24,28 g.kg-1) bol zistený v iniciálnom roku 1986. Na hnojených

porastoch možno pozorovať vyšší obsah draslíka, z dôvodu nižšieho podielu

dvojklíčnolistových rastlín a tzv. luxusného príjmu draslíka výkonnými trávnymi

druhmi (JANČOVIČ et al., 2008). V poslednom roku využívania porastu (r. 2009) klesla

priemerná koncentrácia draslíka na 14,94 g.kg-1. Dominantný Agrostis capillaris L. so

sprievodnou Festuca rubra L. sa mohli podieľať na zníženom obsahu draslíka v sušine,

nakoľko ich priemerná koncentrácia nepresahuje optimálnu hodnotu v sušine trávnej

hmoty 11,58 g.kg-1 (JANČOVIČ et al., 2008).

Obsah vápnika v sušine sa počas osemročnej aplikácie hnojív pohyboval

v rozpätí od 6,41 g.kg-1 (var. 3) do 8,66 g.kg-1 (var. 2). V poslednom roku hnojenia sa

jeho obsah zvýšil približne na 10,54 g.kg-1. Extenzívnym využívaním porastu

a prerušením hnojenia sa stúpla koncentrácia vápnika o 11,30 %. Zaujímavé je zníženie

jeho koncentrácie po dvojročnom využívaní porastu, pričom v roku 2009 sa dosiahol

priemerný obsah vápnika 6,56 g.kg-1, čo predstavuje oproti roku 1986 pokles približne

o 10,60 %.

V roku 1986 koncentrácia horčíka oscilovala na jednotlivých variantoch

v rozpätí od 2,23 g.kg-1 (var. 1) do 2,33 g.kg-1 (var. 5). V poslednom roku využívania

porastu (r. 1993) sa zistil zvýšený obsah horčíka o 30,30 %. V období jednokosného

využívania porastu a prerušeného hnojenia do roku 2000, sa obsah horčíka zvýšil

108

o 38,60 %, avšak po dvojročnom využívaní dlhodobo opusteného porastu sa oproti roku

1986 klesol o 2,20 %. Výsledky chemických analýz z posledných dvoch rokov

využívania porastu (r. 2008 - 2009) v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi naznačujú

kolísavú tendenciu koncentrácie horčíka, v závislosti od predchádzajúceho manažmentu

hnojenia a uplatnenia pratotechnických zásahov na trávny porast.

Obsah sodíka v sušine rastlín predstavuje problém, ktorý vyplýva z rozdielnych

fyziologických požiadaviek na túto živinu pri väčšine rastlín a živočíchov, ktorý sa

na pasienkoch rieši minerálnymi lizmi pre zvieratá (JANČOVIČ et al., 2008). Požiadavka

na obsah sodíka pre potreby herbivorov v kŕmnej dávke (2,00 g.kg-1) sa nedosiahla ani

v rámci intenzívneho hnojenia, opustenia porastu či jeho opätovného využívania.

Dvojnásobne sa zvýšil obsah sodíka v sušine v poslednom roku aplikácie živín (r. 1993)

na 0,31 g.kg-1. Opustením porastu a opätovným dvojkosným využitím v prvom roku

(r. 2008), klesla jeho priemerná koncentrácia na hodnotu 0,07 g.kg-1. V druhom roku

dvojkosného využívania a mulčovania porastu sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom

zdvojnásobil obsah sodíka v sušine (0,14 g.kg-1).

4.3 Zmeny agrochemických vlastností pôdy

FECENKO a LOŽEK (2000) uvádzajú, že úrodou sa z pôdy odoberajú živiny

v určitom pomere v závislosti od množstva úrody a pestovaných plodín. V snahe

zachovať, resp. zvyšovať pôdnu úrodnosť sa musia úrodou odobraté živiny nahradiť

hnojením. Konkrétnym príkladom sú aj intenzívne obhospodarované lúčne porasty,

ktoré sú veľmi náročné na živiny. Ich odber nadzemnou fytomasou kolíše v závislosti

od pôdno-klimatických podmienok, lokality, zloženia porastu, intenzity hnojenia,

frekvencie využívania, termínu zberu a ďalších faktorov. Úrodou 1 t sena odoberie

lúčny porast: 18 – 22 kg dusíka, 2,5 – 3 kg fosforu, 20 – 25 kg draslíka,

6 – 8 kg vápnika, 2 – 3 kg horčíka a 1 – 1,2 kg sodíka.

V komplexe edafických faktorov je kvalita a úrodnosť trávnych porastov

ovplyvňovaná najmä geologických podkladom, pôdnym druhom a typom, pôdnou

reakciou, predovšetkým však vplyvom vodného a živinového režimu pôdy (JANČOVIČ,

et al. 2003, 2007). Pod živinovým potenciálom sa chápe koncentrácia celkového dusíka,

rastlinám prístupného fosforu a draslíka v pôde, ktoré sú za určitých podmienok

využiteľné na tvorbu úrod (PECHOVÁ et al., 2004), pričom hlavnými zdrojmi živín sú

horninotvorné minerály a organické zlúčeniny (FECENKO a LOŽEK, 2000).

109

Stručný prehľad zmien agrochemických vlastností pôdy do roku 2006 Za účelom objasnenia vplyvu opätovného využívania porastu (r. 2008 – 2009)

na agrochemické vlastnosti pôdy je potrebné uviesť stručný popis a históriu pôdnych

pomerov trávneho stanovišťa, ktoré podliehali zmenám pri rôznych systémoch

využívania a hnojenia, od založenia dlhodobého lúkarského pokusu (r. 1986) až

po súčasný stav. Podklady k popisu zmien agrochemických vlastností do roku 2006

pochádzajú z práce JANČOVIČA et al. (2007).

Agrochemické vlastnosti pôdy pred založením pokusu (r. 1985) sú znázornené

v tabuľke 1. V priebehu osemročného hnojenia a trojkosného využívania porastu

(r. 1986 – 1993) sa pôda okyslila na všetkých variantoch hnojenia a v obidvoch

odberových hĺbkach. Pôdna reakcia kolísala v hodnotách silne kyslej, až extrémne

kyslej pôdy (4,6 – 4,1). Mletý vápenec, aplikovaný v roku 1993 (jeseň), však zmiernil

aciditu pôdneho roztoku a absenciou minerálneho hnojenia sa čiastočne inaktivovali

výmenné bázické katióny pôdneho sorpčného komplexu bez ich výraznejšieho pohybu,

čo sa prejavilo zníženou acidifikáciou pôdy (MASARYK, 1978). Ponechaním porastu

bez využívania a minerálneho hnojenia, v pôde doznieval účinok vápnenia a pôdna

reakcia klesla pod 4,00.

Dlhodobé hnojenie a jeho následné dlhodobé vylúčenie sa prejavilo zmenami

organickej hmoty v pôde, ktoré sú čiastočne odlišné v perióde hnojenia a v období jeho

absencie. V roku 1986 bol obsah Cox v 1. odberovej hĺbke na všetkých variantoch

36 g.kg-1, a po osemročnom intenzívnom hnojení a využívaní (r. 1993) sa zvýšila jeho

koncentrácia na 50 g.kg-1. Opustením porastu sa znovu zvýšil obsah Cox tak

na hnojených, ako aj na nehnojenom variante. Podľa KOPČANOVEJ (1980) a VELICHA

(1986), ak v pôdach hnojených variantov zostáva rovnaké množstvo organických látok,

ako v kontrole (Cox, humusové látky), znamená to, že sa zintenzívnili mineralizačné

procesy, ale dynamická rovnováha medzi prísunom a výdajom hmoty a energie sa

v biotope zachovala. Po úplnej absencii hnojenia a redukcii kosieb sa obsah Cox zvýšil,

čo nasvedčuje na hromadenie väčšieho množstva humusu so zvýšenou dynamikou jeho

rozkladu.

V trávnom poraste sa po štyroch rokoch hnojenia minerálnym dusíkom zvýšil

celkový obsah dusíka v obidvoch hĺbkach, ale následnou aplikáciou vápenca (r. 1993)

jeho obsah klesol. V porovnaní s rokom 1986 sa v období jednokosného využívania

bez aplikácie živín (r. 1999) dosiahol takmer rovnaký obsah celkového dusíka v pôde,

110

avšak v 2. odberovej hĺbke jeho koncentrácia vzrástla takmer na 3000,00 mg.kg-1.

V nevyužívanom poraste (r. 2006) sa zaznamenal prudký vzostup obsahu

Nt (4623,00 mg.kg-1) na variante 2 (PK) a variante 5 (N240 – 4350,00 mg.kg-1 ). Tieto

zmeny naznačujú nerovnováhu v príjme a výdaji dusíka v ekosystéme podľa charakteru

meniacich sa pomerov vo floristickom zložení trávneho porastu a jeho nárokmi

na potrebu výživy dusíkom a ostatnými živinami (JANČOVIČ et al., 2007).

Koncentrácia fosforu v iniciálnom roku 1986 dosiahla úroveň 15,70 mg.kg-1

v 1. odberovej hĺbke a 4,00 – 5,00 mg.kg-1 v 2. odberovej hĺbke. V rokoch hnojenia

výrazne poklesol obsah fosforu a v období dlhodobej absencie hnojenia sa

v 2. odberovej hĺbke zistili iba stopy prístupného fosforu v pôde. Po dvanástich rokoch

bez hnojenia porastu (r. 2006) sa nameral vyšší obsah prístupného fosforu, takmer

zhodný s jeho obsahom v roku 1986.

Vplyvom hnojenia (r. 1986 – 1993) sa koncentrácia draslíka v priemere znížila

zo 120 mg.kg-1 (1. odberová hĺbka) na 71,4 mg.kg-1. Výnimku tvoril variant 2,

na ktorom bol v roku 1993 zaznamenaný vzostup obsahu draslíka na 179,00 mg.kg-1

v 1. hĺbke a 202,00 mg.kg-1 v 2. odberovej hĺbke. Následným opustením porastu sa

v roku 2006 zvýšil obsah draslíka na všetkých variantoch a v obidvoch hĺbkach

približne 1,5-krát, čo zrejme súvisí s celkovou úrovňou prístupného draslíka v pôde,

ktorý sa obyčajne dáva do súvisu s obsahom výmenného draslíka (MASARYK, 1978;

FECENKO a LOŽEK, 2000).

4.3.1 Pôdne pomery opusteného porastu po obnovení využívania (r. 2008 - 2009)

Zmenou využívania a druhového zloženia vznikajú zmeny v agrochemických

vlastnostiach pôdy. Zvyšuje sa jej vlhkosť, vymýva sa z nej draslík a vápnik, rastie

podiel surového humusu, klesá nasýtenie sorpčného komplexu, čím sa zhoršujú

mikrobiálne procesy a tým sa spomaľuje rozklad stariny. Znižuje sa stupeň trofie

a stúpa kyslosť pôdy, čo spätne tiež ovplyvňuje druhové zloženie. Tieto zmeny

v druhovom zložení a v pôde sú od miesta po miesto odlišné, závislé od kombinácie

viacerých faktorov a trvajú rôzne dlhé obdobie, ale výsledok je nakoniec rovnaký:

druhovo chudobný monotónny úhor. Degradácia je o to rýchlejšia, o čo je pôvodné

stanovište chudobnejšie na živiny (RUŽIČKOVÁ a KALIVODA , 2007).

Dvojročné uplatnenie pratotechnických zásahov (kosenie, mulčovanie)

na opustené trávne stanovište a zároveň pokračujúca dlhoročná absencia hnojenia

od roku 1993, vyvolali iba minimálne zmeny v agrochemických vlastnostiach pôdy. V

111

jesennom období rokov 2007, 2008, 2009 sa v dvoch odberových hĺbkach stanovila

pôdna reakcia, humus (%), Cox, pomer C:N a koncentrácia N, P, K, Mg, Ca a Na

(tab. 17P, 18P, 19P - prílohy).

V porovnaní s rokom 2007 sa z jesenných pôdnych rozborov v roku 2008 zistili

nepatrné zmeny v pôdnej reakcii, nakoľko v obidvoch odberových hĺbkach iba mierne

klesla hodnota pH z 4,34 – 4,02 na 4,12 – 3,77, čím sa udržala v rozpätí extrémne silnej

pôdnej reakcie. Vyššie hodnoty pH sa zistili na prvých dvoch variantoch v 2. odberovej

hĺbke (var. 1 – 4,34; var. 2 – 4,22, rok 2007). Po ročnom využívaní porastu (rok 2008)

sa pôdna kyslosť znížila na spodnú hranicu 3,77 (var. 5 – 2. hĺbka) a extrémna acidita

pôdneho roztoku v pôdnom sorpčnom komplexe naďalej pretrvávala aj v druhom roku

využívania porastu (r. 2009), pričom sa pohybovala v rozpätí od 3,99 (var. 2 – 1. hĺbka)

do 4,38 (var. 3 – 2. hĺbka). Zvlášť pri aplikácii dusíkatých hnojív a ich stupňovaní súvisí

znižovanie hodnôt pH s pohybom nitrátového dusíka v pôdach, ktorý spôsobuje

okyslenie pôdneho systému odstraňovaním bázických katiónov (Ca2+, Mg2+, K+, Na+),

(JANČOVIČ, 1991).

Obsah organickej hmoty v pôde sa spravidla vyjadruje množstvom celkového

oxidovateľného organického C alebo obsahom humusu (Cox x 1,727) v %. Okrem

obsahu humusu má z hľadiska úrodnosti pôd veľký význam i jeho kvalita, ktorá sa

posudzuje najmä na základe pomeru C : N a CHK : CFK. Priemerný pomer medzi C : N

v humusových látkach je 10 : 1 (FECENKO a LOŽEK, 2000). Prevažná časť dusíka je

viazaná na aromatické jadrá humínových kyselín, fulvokyselín, humínov a ďalších

zložitých organických zlúčenín. Z tohto dôvodu sa obsah celkového dusíka v pôde dáva

často do súvisu s obsahom oxidovateľného uhlíka a vyjadruje sa pomerom C : N.

V pôde žijúce mikroorganizmy vyžadujú pomer C : N okolo 20 - 25 : 1. Ak je tento

pomer vyšší, rozklad organickej hmoty je inhibovaný pôdnymi mikroorganizmami a tie

sa stávajú pre vyššie rastliny neželateľnými konkurentmi o dusík. Nižší pomer znamená

efektívnejšie využívanie dusíka vaskulárnymi rastlinami (REEDER et al., 1998; FECENKO

a LOŽEK, 2000; HARASIMIUK a CYRCZAK, 2004; GHEORGHITĂ, 2005).

Z jesenných analýz v roku 2007 rezultuje najvyšší obsah Cox (52,0 g.kg-1)

na variante 2 (v 1. hĺbke) a na ostatných variantoch bola jeho koncentrácia nižšia.

Po dvojkosnom využití porastu spolu s mulčovaním sa v roku 2008 zaznamenalo

zvýšenie obsahu Cox na každom variante v obidvoch hĺbkach. Na mulčovanom variante

3 vzrástla koncentrácia Cox takmer o 25 g.kg-1 (2. hĺbka). V roku 2009 jeho obsah klesol

takmer na každom variante, výnimku tvoril variant 1, na ktorom sa zvýšila koncentrácia

112

Cox z 52,8 na 58,2 g.kg-1 (v 1. hĺbke) a na variante 5 sa zistil vzostup o 18 g.kg-1

(v 1. hĺbke). Na mulčovanom variante 1 sa znížila koncentrácia Cox, takmer

o 30,00 g.kg-1 (2. odberová hĺbka).

Kvalitu humusu definuje pomer C : N. Z jesenných pôdnych rozborov v roku

2007 je zrejmé, že vyššiu kvalitu humusu s pomerom 8,5 : 1, mala iba pôdna vzorka

kontrolného variantu 1 v 2. odberovej hĺbke. V nasledujúcom roku sa zlepšil pomer

C : N na mulčovaných variantoch 1 a 2 (v 1. hĺbke), ako aj na kosených variantoch

4 a 5. Po dvoch rokoch obhospodarovania (r. 2009) sa v porovnaní s opusteným

porastom (r. 2007) zúžil pomer na všetkých variantoch v 2. odberovej hĺbke, okrem

mulčovaného variantu 1, avšak na kosenom variante 4 sa súčasne v 1. odberovej hĺbke

zistil aj najširší pomer C : N (18,7 : 1), čo svedčí o najnižšej kvalite humusu.

Dusík predstavuje kľúčový prvok spôsobujúci posun v druhovom zložení,

kontrolujúci diverzitu, dynamiku a funkciu mnohých terestrických ekosystémov

(VITOUSEK et al., 1997). V jesennom období roku 2007 sa zaznamenal obsah celkového

dusíka na sledovaných variantoch a v obidvoch odberových hĺbkach v rozpätí

od 3094,00 mg.kg-1 do 4725,00 mg.kg-1. Po ročnom využívaní porastu (r. 2008) sa

obsah celkového dusíka zvýšil. Predovšetkým na variante 5, kosenom v neskoršom

termíne 2. kosby sa stúpla koncentrácia Nt o 2647,00 mg.kg-1 (2. hĺbka). V roku 2009

klesol obsah celkového dusíka na mulčovanom variante 1 oproti roku 2007 takmer

o 1145,00 mg.kg-1. Na ostatných variantoch pokračovalo zvyšovanie jeho koncentrácie,

pričom v porovnaní s pôdnymi vzorkami z opusteného trávneho stanovišťa, najvyšší

nárast nastal na kosenom variante 5 (zo 4557,00 na 6034,00 mg.kg-1).

Súčasťou experimentu bolo aj sledovanie koncentrácie prístupných živín (fosfor,

draslík) v pôde.

Na pôdach bohato zásobených draslíkom predstavuje fosfor najúčinnejšie

melioračné hnojivo. Podporením ďatelinovín zabezpečuje prívod dusíka rastlinám

a jeho bohaté pôdne zásoby v podobe koreňových zvyškov sú po mineralizácii

významným zdrojom výživy rastlín (LICHNER a kol., 1977). Obsah prístupného fosforu

v pôde sa v uplynulom období bez využívania porastu mierne zvýšil. Z jesenných

pôdnych odberov v roku 2007 možno pozorovať iba na variante 2

(v hĺbke 101 - 200 mm) pokles jeho koncentrácie o 5,00 mg.kg-1. Po dvojročnom

využívaní porastu a pokračujúcej dlhodobej absencie hnojenia sa koncentrácia

prístupného fosforu v pôde stabilizovala na všetkých variantoch

na 10,00 – 12,00 mg.kg-1, avšak vyššia koncentrácia (14,00 mg.kg-1) sa zaznamenala

113

na mulčovaných variantoch 2 a 3 v 1. odberovej hĺbke. V pokusoch JANČOVIČA

a HOLÚBEKA (1993) sa zistilo, že nehnojený porast vykazuje vyrovnanejšiu hladinu

koncentrácie fosforu, ale pri použití priemyselných hnojív dochádza za osemročné

obdobie k výraznému zníženiu prístupného fosforu v pôde.

Dynamika draslíka v pôde, a tým aj jeho ponuka rastlinám, je určovaná

v rozhodujúcej miere uvoľňovaním živín v systéme: ílové minerály – pôdny roztok –

korene rastlín (FLOHROVÁ, 1996). V roku 2007 sa v agrochemickom rozbore pôdy

sledoval výrazný pokles koncentrácie draslíka v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Na variante 4 (N120) sa najviac znížil obsah draslíka (o 109 mg.kg-1) v hĺbke

0 - 100 mm. Ako možno vidieť z tabuľky 17P (prílohy), nižšia koncentrácia draslíka

bola vždy v 2. odberovej hĺbke. Po ročnom využívaní porastu sa na všetkých variantoch

zvýšila koncentrácia draslíka, avšak na mulčovanom variante 1 sa zaznamenal jeho

pokles. Najvyššie zvýšenie obsahu draslíka takmer o 60 mg.kg-1 sa zistilo

na mulčovanom variante 3 v odberovej hĺbke 101 - 200 mm. V roku 2009 vzrástla

koncentrácia draslíka. Na mulčovanom variante 2 sa v hĺbke 0 - 100 mm zistil najvyšší

obsah draslíka (210,00 mg.kg-1), avšak najvyšší nárast oproti roku 2007 bol na variante

4 (o 69,00 %).

Štatistické hodnotenie vplyvu ročníka na zmeny v agrochemických vlastnostiach

pôdy je uvedené v tabuľke 24.

Porovnávaním kvality humusu, ktorá je vyjadrená pomerom C : N sa v rokoch

2007 až 2009 nepotvrdil štatisticky preukazný vplyv ročníka.

Na koncentráciu oxidovateľného uhlíka v hĺbke 0 - 100 mm, mal preukazný

vplyv rok 2007, počas ktorého sa v jesennom období nameral najnižší obsah

Cox (47,40 g.kg-1), a v 2. hĺbke sa zistil štatisticky preukazný vplyv roku 2008,

s najvyššou koncentráciou Cox (51,10 g.kg-1).

Extrémna kyslosť pôdy sa zaznamenala v obidvoch odberových hĺbkach v roku

2008 s najnižšou dosiahnutou hodnotou pH (3,93 a 3,90), čím sa potvrdil aj štatisticky

preukazný rozdiel uvedeného ročníka.

Najvyššia koncentrácia celkového dusíka sa namerala v obidvoch hĺbkach

v roku 2008. Preukazný vplyv roku 2008 bol medzi koncentráciami Cox v rokoch 2007,

2009.

Z hľadiska štatistického hodnotenia vplyvu ročníka na obsah fosforu v pôde sa

zistil štatisticky preukazný vplyv roku 2009 na jeho koncentráciu v ostatných

sledovaných rokoch a v obidvoch odberových hĺbkach.

114

V poslednom sledovanom roku sa zaznamenal najvyšší obsah draslíka

175,60 mg.kg-1 v hĺbke 0 – 100 mm. Na obsah draslíka v pôde nemal ročník štatisticky

preukazný vplyv v jednotlivých odberových hĺbkach.

Tabuľka 24 Vplyv ročníka na zmeny agrochemických vlastností pôdy

Cox Nt P K Hĺbka odberu (mm)

Rok g.kg-1

C:N pH/KCl mg.kg-1

2007 47.40 b 11.02 a 4.14 a 4309.20 a 10.00 a 126.25 a 2008 55.80 a 10.53 a 3.93 b 5850.20 b 10.40 a 153.40 ab 0 - 100 2009 57.90 a 10.90 a 4.14 a 4447.80 a 12.80 b 175.60 b 2007 37.10 a 10.44 a 4.14 a 3602.90 a 9.00 a 95.00 a 2008 51.10 b 10.90 a 3.90 b 5154.40 b 8.80 a 117.20 a 101 - 200 2009 31.70 a 10.90 a 4.22 a 3784.80 a 11.60 b 126.80 a

Rozdielne indexy znamenajú štatisticky preukazné rozdiely (Fisherov test; α = 0,05), jednofaktorová analýza rozptylu

Z tabuľky 25 vyplýva, že počas dvoch rokov využívania porastu kosením

a mulčovaním v odlišných termínoch kosieb, mal spôsob obhospodarovania porastu

(varianty) štatisticky preukazný vplyv iba na koncentráciu draslíka v obidvoch

odberových hĺbkach pôdy. V hĺbke 0 - 100 mm sa zistila najnižšia koncentrácia draslíka

na variante 3 (121,83 mg.kg-1), na ktorom bol súčasne zaznamenaný preukazný rozdiel

medzi mulčovanými variantmi 1, 2 a 3. Najvyšší obsah draslíka (154,08 mg.kg-1) sa

nameral v hĺbke 101 - 200 mm na mulčovanom variante 1, ktorý mal štatisticky

preukazný vplyv na koncentráciu draslíka na variantoch 3, 4 a 5.

Tabuľka 25 Vplyv variantov na zmeny agrochemických vlastností pôdy

Cox Nt P K Hĺbka odberu (mm)

Varianty g.kg-1

C:N pH/KCl mg.kg-1

1. MN 54.10 a 10.45 a 4.13 a 4868.83 a 12.00 a 176.58 a 2. MS 53.90 a 10.93 a 4.02 a 5236.33 a 11.33 a 178.08 a 3. MN 50.10 a 11.10 a 4.12 a 4315.83 a 10.33 a 121.83 b 4. KS 52.30 a 10.80 a 4.05 a 4205.00 a 11.00 a 144.75 ab

0 - 100

5. KN 58.00 a 10.80 a 4.06 a 5719.33 a 10.67 a 137.50 ab 1. MN 39.30 a 10.10 a 4.15 a 4392.83 a 10.66 a 154.08 b 2. MS 39.90 a 11.03 a 4.07 a 3926.17 a 10.33 a 125.58 ab 3. MN 43.10 a 10.77 a 4.13 a 4261.00 a 10.00 a 96.58 a 4. KS 36.80 a 10.73 a 4.03 a 4012.50 a 8.66 a 102.92 a

101 - 200

5. KN 40.60 a 11.10 a 4.06 a 4311.00 a 9.33 a 85.83 a Rozdielne indexy znamenajú štatisticky preukazné rozdiely (Fisherov test; α = 0,05), jednofaktorová analýza rozptylu 1. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 2. MS – mulčovaný variant v skoršom termíne 2. kosby, 3. MN – mulčovaný variant v neskoršom termíne 2. kosby, 4. KS – kosený variant v skoršom termíne 2. kosby, 5. KN – kosený variant v neskoršom termíne 2. kosby

115

Vzhľadom na krátkodobý časový horizont dvoch rokov, počas ktorých sa trávny

porast využíval kosením a mulčovaním, nie je dostačujúce posudzovať a hodnotiť vplyv

využívania porastu podľa jednotlivých variantov na zmeny agrochemických vlastností

pôdy. Dôkazom je aj potvrdená štatistická nepreukaznosť vplyvu variantov na zmeny

pôdnych vlastností v obidvoch sledovaných hĺbkach.

O možných zmenách v pôdnych vlastnostiach pri uvedenom manažmente

využívania porastu, sa dá uvažovať iba v dlhodobom časovom horizonte

a za podmienky, že skúmané stanovište oligotrofného charakteru bude mať v budúcnosti

k dispozícii okrem dosiaľ prístupných živín, aj dodané živiny vo forme priemyselných

hnojív.

116

5 Závery

V dizertačnej práci sú zhodnotené dvojročné výsledky (r. 2008 – 2009) reakcie

opusteného, v minulosti intenzívne hnojeného a využívaného trávneho porastu,

na krátkodobé obnovenie využívania kosením a mulčovaním bez aplikácie hnojív.

Na základe nameraných a vypočítaných hodnôt sa posudzovali zmeny

floristického zloženia trávneho spoločenstva z hľadiska podobnosti a diverzity

sledovaných floristických snímkov. Hodnotila sa stabilita trávneho ekosystému,

produkčná schopnosť porastu, chemické zloženie nadzemnej fytomasy a agrochemické

vlastnosti pôdy.

Z dosiahnutých výsledkov vyplývajú nasledovné závery:

1. Pre výsledné zhodnotenie floristických zmien po dvoch rokoch využívania

porastu je dôležitý východiskový stav opusteného trávneho spoločenstva, ktoré

v dôsledku dynamického priebehu sukcesných zmien nadobudlo v minulosti prevažne

bylinný charakter. Uplatnenie pratotechnických zásahov rozdielne, podľa variantov

a termínov kosieb, podporilo v poraste trávnu zložku.

2. Pokryvnosť trávnych druhov sa využívaním porastu zvýšila na variantoch

kosených v skoršom termíne druhej kosby (varianty 2 a 4). Ak v termíne 1. kosby

(r. 2008) v poraste dominovala Festuca rubra L. (var. 5 – 19,50 %), tak po 2. kosbe už

v trávnom poraste prevládal Agrostis capillaris L. (var. 2 – 31,75 %). Jeho najvyššia

prezencia sa zaznamenala pred 1. kosbou v roku 2009 (var. 4 – 45,00 %).

3. Pokryvnosť ďatelinovín po dvoch rokoch využívania porastu poklesla.

Dominujúca Trifolium repens L. znížila svoju prezenciu (na 3,00 %) a Lotus

corniculatus L., Trifolium pratense L., Vicia cracca L. z porastu postupne ustúpili,

alebo sa vyskytovali v nepatrnom zastúpení.

4. Floristická skupina ostatných lúčnych bylín v priebehu sledovaného obdobia

zaznamenala prudké zníženie pokryvnosti. Z dominantného postavenia v termíne 1.

kosby v roku 2008 (40,00 – 54,00 %) ich prezencia klesla na úroveň 5,50 – 8,00 %

(2. kosba – rok 2009). Najrozšírenejšia Alchemilla xantochlora Rothm. so sprievodnými

Leontodon autumnalis L., Hypericum maculatum Crantz a Viola arvensis Murr. znížili

117

svoju pokryvnosť a po 2. kosbe v roku 2009 mal v poraste významnejšie postavenie len

Leontodon autumnalis L. s prezenciou 3,5 % (var. 5).

5. Veľmi veľký výskyt prázdnych miest v trávnom poraste, zistený po dvoch

rokoch kosenia (a mulčovania) možno považovať za negatívny jav tak z hľadiska

floristického zloženia, ako aj z produkčného aspektu. Najvyšší podiel prázdnych miest

(80,00 %) sa zaznamenal v jesennom období prvého roku využívania na variante 5.

Porast sa kosbami preriedil, čím dominantné lúčne byliny a ďatelinoviny reagovali

na zmenené podmienky prostredia prudkým poklesom pokryvnosti.

6. Porovnaním abundancie druhov v opustenom trávnom poraste a v poraste

po dvoch rokoch využívania možno konštatovať, že zvýšený počet druhov

v sledovanom období mohol ovplyvniť systém uplatnených pratotechnických zásahov,

s rozšírením svetlomilných druhov priaznivo reagujúcich na defoliáciu.

7. Najvyššia hodnota kvalitatívnej podobnosti (ISJ = 86,67 %) sa dosiahla

porovnaním počtu druhov na mulčovanom variante 2 a kosenom variante 4 po 2. kosbe

(skorší termín) v roku 2009. Najvyššia hodnota kvantitatívnej podobnosti

(ISJ/G = 97,67 %) sa zistila na mulčovanom variante 1 (neskorší termín 2. kosby)

v porovnaní s mulčovaným variantom 2 (skorší termín 2. kosby), čím sa floristické

zloženie porastu najviac priblížilo k pôvodnému stavu porastu bez využívania

na variante 2 (98,97 % - r. 2008 – 1. kosba).

8. Najvyššiu diverzitu (H = 2,846) vykazoval variant 1 v termíne 1. kosby v roku

2008. Na konci sledovaní sa index diverzity znížil na úroveň 0,824 – 1,249. Vyššiu

diverzitu si udržali mulčovaný variant 2 (H = 1,249) a kosený variant 4 (H = 1,243),

využívané v skoršom termíne 2. kosby. Na uvedených variantoch sa rovnako dosiahli aj

vyššie hodnoty indexu vyrovnanosti (J). Dlhodobé ponechanie porastu bez využívania

(r. 2007) stabilizovalo jeho druhovú diverzitu, ktorá sa v priebehu ďalších dvoch rokov

využívania zvýšila.

9. Stabilita trávneho spoločenstva sa po krátkodobom obnovení využívania značne

znížila v porovnaní s opusteným trávnym porastom. Druhová diverzita sa oproti roku

118

2007 zvýšila, ale pokryvnosť jednotlivých druhov poklesla v dôsledku dominancie

jedného druhu (Agrostis capillaris L.) a vysokého podielu prázdnych miest.

10. Hodnotením trávneho porastu pomocou aglomeratívnej polytetickej klasifikácie

(dendrogramy) a analýzy hlavných komponentov (PCA analýza) sa vzhľadom

ku krátkodobému časovému horizontu (r. 2007 – 2009) zistila nízka variabilita

jednotlivých floristických snímkov.

11. Najvyššia úroda sušiny sa namerala v termíne 1. kosby v prvom roku využívania

porastu. V roku 2009 sa na mulčovanom variante 2 a kosne využívanom variante 4

dosiahla vyššia úroda z 1. kosby, čo sa potvrdilo aj štatisticky preukazným rozdielom

v rámci sledovaných variantov a rokov využívania. Avšak najvyššia úroda sušiny

(0,336 t.ha-1) sa zistila v termíne 2. kosby na variante 3. Jednou z príčin veľmi nízkej

produkcie sušiny v druhom roku využívania bol aj vysoký podiel prázdnych miest

v poraste.

12. Obsah dusíkatých látok v sušine trávneho porastu klesol po dvoch rokoch

opätovného využívania porastu, v porovnaní s intenzívne využívaným a hnojeným

porastom v minulom období. Koncentrácia vlákniny sa znížila, pričom najvyšší obsah

sa nameral na variante 2 (248,25 g.kg-1). Počas dvojročnej defoliácie porastu sa znížila

koncentrácia fosforu takmer o 40,00 % a obsah draslíka o 38,00 %, a klesol obsah

vápnika (o 10,00 %), ako aj horčíka a sodíka.

13. V agrochemických vlastnostiach pôdy nastali po dvojročnom využívaní

opusteného trávneho stanovišťa bez dlhodobej aplikácie živín iba čiastočné zmeny.

Štatisticky preukazný vplyv spôsobu obhospodarovania porastu sa zistil iba

pri koncentrácii draslíka v obidvoch odberových hĺbkach.

119

6 Návrh na využitie výsledkov v praxi a pre ďalší rozvoj vednej disciplíny

� V dizertačnej práci prezentované výsledky dopĺňajú doterajšie teoretické a

praktické poznatky z oblasti riešenia problematiky revitalizácie opustených

trávnych porastov účinkom pratotechnických zásahov, vo vzťahu k produkcii

úrod, floristickým zmenám, chemickom zložení nadzemnej hmoty

a agrochemickým vlastnostiam pôdy.

� Vzhľadom k tomu, že obnova opusteného trávneho porastu predstavuje

dlhodobý, veľmi neistý a pomalý proces, z uvedených dvojročných výsledkov

vychádzajúcich z krátkodobého efektu vybraných pratotechnických zásahov nie

je možné stanoviť jednoznačné závery.

� Nakoľko každý trávny porast predstavuje individuálny ekosystém, ktorý má

svoje špecifiká a históriu, bude potrebné porast sledovať a hodnotiť

v dlhodobom časovom horizonte.

� Z hľadiska ekologického ponímania sledovaného trávneho porastu, ako trávneho

ekosystému, vo vzťahu k zlepšovaniu druhovej diverzity a uchovania

ekologickej stability, sa odporúča pokračovať v kosení dvakrát za vegetáciu,

avšak pre zvýšenie podielu trávnych druhov bude efektnejšie uskutočniť druhú

kosbu v skoršom termíne.

� Mulčovaním porastu v sledovaných rokoch sa nezaznamenali výrazné zmeny

vo floristickom zložení porastu. Možno s ním uvažovať aj v budúcnosti,

v prípade zvýšenia počtu kosieb na tri alebo štyri, v termínoch stanovených

v súlade so sledovaním fenológie vybraných dominantných druhov, avšak

za podmienky opätovného zavedenia systému aplikácie hnojív N, P, K v nízkych

dávkach (ročná dávka dusíka nesmie prevýšiť 60 kg.ha-1). Uvedený spôsob

využívania porastu do budúcnosti prepokladá síce nižšiu tvorbu biomasy, ale

podporenie rastu tráv. Termíny mulčovania je potrebné stanoviť od prvej

polovice júna až do konca augusta, s ohľadom na zvyšovanie druhovej diverzity

revitalizovaného trávneho porastu. Súčasne sa odporúča sledovať rozklad mulču,

jeho dĺžku trvania, ako aj mikrobiologické rozbory organickej hmoty.

� Z hľadiska produkčnej schopnosti sa v priebehu dvoch rokov využívania porastu

zistili nízke úrody sušiny. V druhom roku sa vyššie úrody dosiahli v 2. kosbe

na variantoch mulčovaných v neskoršom termíne. Zvýšenie úrodnosti porastu

120

nie je možné bez aplikácie hnojív, ak sa má v budúcnosti uvažovať o trávnom

poraste využívanom na krmovinárske účely.

� Trávny porast leží v blízkosti zmiešaného lesa. Na jednotlivých floristických

snímkoch možno pozorovať mierny nálet mladých semenáčov. Ak sa porast

ponechá bez využívania, je len otázkou pár rokov, počas ktorých sa postupne

zvýši pokrytie stromov a kríkov a trávny porast sa zmení na les. Pokiaľ sa

uvedený proces prebiehajúcich sukcesných štádií nebude regulovať

pratotechnickými zásahmi, nastúpi v poraste záverečné klimaxové štádium (les).

� Trávne stanovište sa nachádza na svahovitom teréne, čím plní aj

mimoprodukčnú funkciu v krajine. Pevná mačina a hustý pokryv nadzemnej

hmoty zabraňujú vodnej erózii. Pre ťažký prístup a terénne nerovnosti je

v budúcnosti riešenie celoplošnej revitalizácie trávneho porastu ťažkými

mechanizmami z technického hľadiska náročné. Z dôvodu vážneho zásahu

do vytvoreného ekosystému, predstavuje radikálna obnova riziko narušenia

ekologickej stability krajiny, a preto je na danom území nežiadúca.

� Pre detailnejšie skúmanie floristického zloženia trávneho porastu odporúčame

pokračovať v nadväznosti na stanovené ciele a obohatiť ich o sledovanie

fenologických prejavov vybraných dominantných druhov. V dlhodobejšom

časovom horizonte sa môže pozorovať potenciálny ďalší vývoj trávneho

spoločenstva, na základe skúmania semennej produkcie vybraných rastlinných

populácií v asociácii Lolio-Cynosuretum typicum.

� Dosiahnuté výsledky v hodnotení chemického zloženia sušiny nadzemnej

fytomasy trávneho porastu je možné rozšíriť o stanovenie koncentrácie živín

konkrétnych druhov rastlín podľa fenologických fáz.

� Uvedená problematika sa môže v budúcnosti doplniť o výskum koreňovej

biomasy s akcentom na mimoprodukčný význam trávnych porastov v horských

a podhorských oblastiach.

121

7 Použitá literatúra Bakker, J. P. 1989. Nature management by grazing and cuttting. On the ecological

significance of grazing and cutting regimes applied to restore former species rich

grassland communities in the Netherlands. Kluwer Academic Publishers. Dordrecht.

Bakker, J. P. 1998. The impact of grazing on plant communities. – In: Wallis DeVries,

M. F., Bakker, J. P. & Van Wieren, S. E. (eds.), Grazing and conservation management:

137-144. Kluwer Acad. Publ., Dordrecht.

Balátová-Tuláčková, E. 1976. Luční spoločenstva jako indikátory vlhkostních poměrů

stanoviště. In: Sborník: „Kompl. meliorace luk a pastvin”. České Budějovice. s. 70-76.

Bazzaz, F. A. 1996. Plants in changing environment. Linking physiological, population,

and community ecology. – Cambridge Univ. Press, 330 p.

Begon, M. – Harper, J. L. – Townsend, C. R. 1997. Ekologie – jedinci, populace a

společenstva. 1. vydání.Vydavatelství Univerzity Palackého v Olomouci, 1997. s. 197-

278. ISBN 80-7067-695-7.

Berlin, G. A. I. – Linusson, A. C. – Olsson, E. G. A. 2000. Vegetation changes in

semi-natural meadowes with unchanged management in southern Sweden, 1965-1990.

– Acta Oecol. 21: 125-138.

Biroš, V. 1995. Stratégia agrárnej a environmentálnej politiky z pohľadu trvale

udržateľného rozvoja. In : Zborník zo seminára s medzinárodnou účasťou: “Trvalo

udržateľné hospodárenie v kultúrnej krajine”. Nitra, 1995. s. 3-8. ISBN 80-236-0069-9.

Bláha, L. et al. 2003. Rostlina a stres. Praha : VÚRV, 2003. s. 156. ISBN 80-86555-

32-1.

Bobbink, R. – Willems, J. H. 1993. Restoration management of abandoned chalk

grassland in The Netherlands. Biol. Conserv. 2: 616-626.

Braun-Blanquet, J. 1951. Pflanzensoziologie, Wien.

Breymeyer, A. I. – van Dyne, G. M. 1980. Grassland-system, analysis and man

(Interat, biol. prog. IBP-19), Cambridge University Press, Cambridge-London-New

York Rochelle, Melbourne-Sydney, 1980. 950 p.

Bullock, J. M. - Franklin, J. - Stevenson, M. J. - Silvertown, J. 2001. A plant trait

analysis of responses to grazing in a long-term experiment. J. App. Ecol. 38:253-267.

122

Bullock, J. M. – Pywell, R. – Walker, K. J. 2007. Long-term enhancement of

agricultural production by restoration of biodiversity. Journal of Applied Ecology, 44,

6-17.

Buta, J. G. – Spaudling, D. W. 1987. Growth inhibiting compounds in tall fescue

involved in allelopathy of turfgrasses-abscisic acid and phenolics. Proceedings of the

Plant Growth Regulator Society of America, Lincoln, Nebraska, USA. pp. 61.

Caputa, J. – Schechtner, G. 1970. Wachstumsrythmus und stickstoffwirkung auf

natürlichen Beständen der Bergweiden. Das wirtschaftseigene Futter, 16, no. 3, s. 165-

183.

Carlson, P. S. et al. 1980. The biology of crop productivity. New York, London,

Toronto, 1980. s. 255-296.

Čaboun, V. 1990. Alelopatia v lesných ekosystémoch. 1. vyd. Bratislava: VEDA, 1990.

120 s. ISBN 80-224-0136-6.

Dietl, W. 1995. Wandel der Wiesenvegetation im Schweizer Mittelland. Zeitschrift für

Ökologie und Naturschutz, 4: 239-249.

Dix, R. L. - Beidleman, R. G., (eds.). 1969. The Grassland Ecosystem - a Preliminary

Synthesis. Colorado State University. 437 pp.

Duvigneaud, P. 1988. Trvalé louky – definice, floristické složení, struktura. Ekologická

syntéza. Praha : Academia, 1988. s. 178-179.

Dykyjová, D. et al. 1989. Metódy studia ekosystemů. Praha: Academia. 692 s.

Ďurková, E. - Jančovič, J. - Gregorová, H. 2001. Príspevok ku kvalite vybraných lúčnych

bylín. In: Univerzitné krmovinárske dni. Nitra :VES SPU, 2001. s. 56-60. ISBN 80-7137-

890-9.

Fecenko, J. – Ložek, O. 2000. Výživa a hnojenie poľných plodín. Nitra : SPU. 442 s. ISBN

80-7137-777-5.

Fiala, J. – Gaisler, J. 1999. Obhospodařovaní travních porostů pícninářsky

nevyužívaných. Metodiky pro zemědělskou praxi. č. 5. Praha : ÚZPI, 1999. s. 6-30.

ISBN 80-7271-029-X.

Fiala, J. 2002. Vývoj ekologické a výnosové stability polopřírodního travního porostu

při jeho dlouhodobém hnojení a využívaní. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej

konferencie: „Ekológia trávneho porastu VI.” Banská Bystrica : VÚTPHP, 2002.

s. 124-131. ISBN 80-968890-7-9.

Fiala, J. - Gaisler, J. - Komárek, P. - Hrabě, F. 2002. Výnos a kvalita píce z travních

porostů trvalých, přisévaných a dočasných a jejich vliv na některé hydrolimity. In:

123

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Ekológia trávneho porastu VI.“.

Banská Bystrica : VÚTPHP, 2002. s. 204-219. ISBN 80-968890-7-9.

Fiala, J. 2007. Mulčování trvalých travních porostů. In: Zborník príspevkov

z medzinárodnej vedeckej konferencie pri príležitosti 45. výročia a vzniku VÚTPHP:

„Ekológia trávneho porastu VII.“ Banská Bystrica : VÚTPHP, 2007. s. 390-403. ISBN

978-80-88872-69-6.

Flohrová, A. 1996. Důsledky nedostatečného hnojení. Studijní informace 4/1996. Praha

: ÚZPI, 1996. 48 s. ISSN 0862-3562.

Folkman, I. 1981. Stabilita floristického zloženia trávneho porastu pri striedavej

intenzite hnojenia. Rostlinní výroba 27, 1981, č. 11, s. 1165-1172.

Folkman, I. 1985. Zmeny v travinnom ekosystéme pri dlhodobom používaní živín a pri

rôznych frekvenciách využitia. Nitra : VŠP, 1985. 54 s.

Folkman, I. – Jančovič, J. 1990. Uplatnenie stupňovaných a striedavých dávok dusíka

na TTP (záv. správa). Nitra : VŠP, 1990, 70 s.

Folkman, I. – Jančovič, J. 1991. Vplyv striedavej intenzity dusíkatého hnojenia na

stabilitu floristického zloženia trávneho porastu. In: Poľnohospodárstvo, 37, 1991, č.

11-12, s. 913-922.

Frame, J. 1992. Improved grassland management. Farming Press Book, United

Kingdom, Ipswich. 351 s.

Fryček, A. – Královec, J. – Prach, K. 1992. Výsledky dlouhodobého výzkumu výživy

pratocenos z hlediska ekologického a ekonomického. In: Zborník z konferencie:

„Súčasné poznatky v produkcii a využití trávnych porastov”. 7. - 8. V. 1992. Publikácia

č. 5. Banská Bystrica : VÚLP, 1992. s. 145-154.

Gáborčík, Š. 1979. Agrobiologické hodnotenie konkurencie v zložkách trávneho

porastu. Praha : Ústav vědeckotechnických informací pro zemědělství, 1979. 59 s.

Gáborčík, N. 1988. Fyziológia úrody antropogénne ovplyvneného poloprirodzeného

trávneho porastu. Rostlinná výroba 34. s. 125-133.

Gáborčík, N. 1997. Niektoré aspekty prerušenia minerálneho hnojenia trvalých

trávnych porastov. In: Zbor. Ref. Medzin. Ved. Konf. Nitra : SPU, 1997. s. 128-133.

Gáborčík, N. - Gajdoš, M. - Rataj, D. 1997. Interruption of mineral fertilization and

successive changes of grassland. In: Management for Grassland Biodiverzity,

Proceedings of the International Occasional Symposium of EGF. Warzawa-Lomza,

1997. vol. 2, pp. 295-300.

124

Gaisler, J. 2002. The effect of cutting and mulching frequency on botanical

composition and biomass of grassland. In: Multi-Function Grasslands, Quality Forages,

Animal Products and Landscapes. La Rochelle, France : EGF Grassland Science in

Europe, 2002. Volume 7. p. 786-787. ISBN 2-9504110-3-7.

Gaisler, J. - Hejcman, M. - Pavlů, M. 2003. Změny botanického složení trávního

porostu při různé frekvenci disturbance. In: Sborník z medzinárodní konference:

„Ekologicky šetrné a ekonomicky přijatelné obhospodařování trávních porostů“. Praha :

Výzkumný ústav rostlinné výroby, 2003. s. 192-197.

Gaisler, J. – Hejcman, M. – Pavlů, V. 2004. Effect of different mulching and cutting

regimes on the vegetation of upland meadow. In: Plant, soil and environment. vol. 50,

(7): 324-331.

Gaisler, J. – Pavlů, V. – Hejcman, M. 2006. Mulčování travních porostů. Vše pro

trávy a jetelovinotrávy. Praha : VÚRV; Liberec : VSTE, 2006. s. 49-50. ISBN

80-903275-5-9.

Galvánek, D. - Viestová, E. 2006. Vznik a vývoj trávnych porastov na Slovensku.

Bratislava : Príroda. ISBN 80-89133-10-X.

www.daphne.sk/docs/ponuky_07/roz_hosp_luky_A5_web.pdf

Gheorghită, N. 2005. Management of soil C/N ration in sustainable agricultural

systems. In VOŘÍŠEK, K. et al. (eds.) The Role of Long-term Field Experiments in

Agricultural and Ecological Sciences and Practical Solutions for Managing Optimum C

and N Content in Agricultural Siols III. Czech University of Agriculture and Research

Institute of Crop Production, Prague 2006. pp. 74-80. ISBN 80-213-1454-0.

Gibb, M. J. - Baker, R. D. 1989. Effect of changing grazing severity on the

composition of perennial ryegrass/white clover swards stocked with beef cattle. Grass

and Forage Science 44. pp. 329-334.

Gibson, C. W. D. – Brown, V. K. 1991. The effect of grazing on local colonization and

extinction during early succession. J. Veg. Sci. 2: pp. 291-300.

Gibson, C. W. D. – Brown, V. K. 1992. Grazing and vegetation change: deflected or

modified succession?. – J. Appl. Ecol. 29: pp. 120-131.

Gloser, J. 1976. Photosynthesis and respiration of some alluvial meadow grasses;

Responses to irradiance, temperature and CO2 concentration. Acta Sci. Nat. 10 (2),

Brno, 1976. s. 1-39.

Gregorová, H. a kol. 1992. Krmovinárstvo, Nitra : VŠP, 1992, 250 s.

125

Grodzinskij, A. et al. 1987. Eksperimentaľnaja allelopatija. Kiev: Naukova Dumka.

236 s.

Gruber, L. - Steinwidder, A. - Greimel, M. 2002. Vliv obhospodařování travních

porostů na výnos, krmnou hodnotu, produkci mléka a koloběh živin. In: Chov

a šlechtění skotu pro konkurenceschopnou výrobu a obhospodařování drnového fondu.

Rapotín : VÚCHS, 2002. s. 62-68.

Habovštiak, J. – Daniel, J. 2002. Rôzne aspekty dlhodobého hnojenia prírodných

trávnych porastov. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie: „Ekológia

trávneho porastu VI.“ Banská Bystrica VÚTPHP, 2002. s. 173-175. ISBN 80-968890-7-

9.

Haken, D. 1985. Hlavní směry zúrodnení lúk a pastvín. In: Zbor. z Konf. „Zúrodnení

a využití lúk a pastvín“. České Budějovice : ČSVTS, 1985. s. 7-16.

Haken, D. (eds.). 1990. Production and ecological functions of grassland in landscape.

Rostlinná výroba, Praha 36 (5), s. 449-460.

Hansson, M. – Fogelfors, H. 2000. Management of a semi-natural grassland, results

from a 15-years old experiment in southern Sweden. – J. Veg. Sci. 11:31-38.

Hanzes, Ľ. – Ilavská, I. – Britaňák, N. 2002. Vplyv minerálneho hnojenia na

floristické zmeny troch typov porastov. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej

konferencie „Ekológia trávneho porastu VI.” Banská Bystrica : VÚTPHP, 2002. s. 315-

319. ISBN 80-968890-7-9.

Harasimiuk, A. – Cyrczak, M. 2004. Soil – plant relations on sandy grassland in the

middle Vistula River Valley. Miscellanea Geographica 2004 (11) 1:41-50. ISSN 0867-

6046.

Harkot, W. – Lipi ńska, H. 1996. The effect of seedling root exudates of some grass

and clover species on germination of their seeds. In: Conference Proceeding Theoretical

and Practical Aspects of Allelopathy IUNG Pulawy (Eds. Oleszek, W. In Polish, with

English abstract). pp. 147-153.

Hejcman, M. – Gaisler, J. – Auf, D. 2005. Year-round cattle grazing as an alternative

management of hay meadows in the Giant Mts. (Krkonoše) the Czech Republic. In:

Ekológia. Bratislava. vol. 24, no. 4, pp. 419-429.

Hellström, K. – Huhta, A. P. – Rautio, P. – Toumi, J. - Oksanen, J. – Laine, K.

2003. Use of sheep grazing in the restoration of semi-natural meadows in northern

Finland, Applied Vegetation Science 6, 2003. pp. 45-52. Full Test via Cross Ref/View

Record in Scopus/Cited By in Scopus (17).

126

Hermy, M. 1994. Effects of former land use on plant species diversity and pattern in

European diciduous woodlands. – In: Boyle T. J. B. - Boyle C.E.B. (eds.), Biodiversity,

Temperate Ecosystems, and Global Change, Springer-Verlag. pp. 123-144.

Hofmann, N. - Kowarsch, N. - Bonn, S. - Isselstein, J. 2001. Management for

biodiversity and consequences for grassland productivity. Grassland Science in Europe.

6. pp. 113-116.

Holling, C. S. 1973. Resilience and stability of ecological systems. Annual Review in

Ecology and Systematics 4: pp. 1-23.

Holúbek, R. 1986. Nutričná hodnota pasienkových porastov a jej racionálne využitie

dojnicami. In: Celoslovenská konferencia o rozvoji chovu hovädzieho dobytka. Nitra :

SPU, 1986. s. 70-75.

Holúbek, R. 1991. Produkčná schopnosť a kvalita PTP v mierne teplej a mierne suchej

oblasti. Bratislava : Veda, 132 s.

Holúbek, R. 1994. Aktuálne otázky slovenského lukárstva a pasienkárstva. In:

Westaway, Deriková a i. Praktická príručka pre pasienkový systém hospodárenia,

Praha: MSD AGVET, 1994. s. 5-7.

Holúbek, R. et al. 1997. Lúkarstvo a pasienkárstvo. Nitra : VŠP, 1997. 136 s.

Holúbek, R. 2002. Produkčný a nutričný potenciál trávnych porastov Strážovskej

vrchoviny. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Ekológia trávneho

porastu VI.“ Banská Bystrica : VÚTPHP, 2002. s. 59-67. ISBN 80-968890-7-9.

Holúbek, R. et al. 2005. Pasienkárstvo a trávne porasty. Nitra : SPU, 2005. 142 s.

ISBN 80-8069-479-6.

Holúbek, R. – Jančovič, J. – Gregorová, H. – Novák, J. – Ďurková, E. – Vozár, Ľ.

2007. Krmovinárstvo – manažment pestovania a využívania krmovín. Nitra : SPU,

2007. 419 s. ISBN 978-80-8069-911-6.

Honsová, D. 2006. Obhospodařování trvalých trávních porostů v podmínkách

restrukturalizace zemědělství a jejich vliv na půdu a jakost vody. Písemná práce ke

státní doktorské zkoušce. Praha : ČZU, 2006. 51 s.

Honsová, D. – Svobodová, M. Hrevušová, Z. 2007. Vliv obhospodaření lučního

porostu na aktivitu půdní mikroflory. In: Zborník referátov „Súčasnosť a perspektívy

krmovinárskeho výskumu a vzdelávania v multifunkčnom využívaní krajiny“. Nitra :

SPU, 2007. s. 30-32. ISBN 978-80-8069-929-1.

Hopkins, A. – Holz, B. 2006. Grassland for agriculture and nature conservation:

production, quality and multi-functionality. In: Agronomy Research 4 (1), 3-20, 2006.

127

Hrabě, F. – Straka, J. – Rosická L. 2002. Produkční a strukturální změny

polopřirozeného a nově setého lučního společenstva v oblasti CHKO Žďárske Vrchy.

In: „Ekológia trávneho porastu VI.“ 2. zväzok – medzinárodná vedecká konferencia.

Banská Bystrica : VÚTPHP, 2002 s. 220-227. ISBN 80-968890-7-9.

Hrabě, F. – Buchgraber, K. 2004. Pícninářství – travní porosty. Brno : MZLU, 2004.

151 s.

Hrabě, F. – Rosická, L. – Svěráková, J. – Krausová, M. 2006. Problematika

mulčování travních porostů. Vše pro trávy a jetelovinotrávy. Brno : MZLU AF, 2006.

Ústav výživy zvířat a pícninářství. s. 16-17. ISBN 80-903275-5-9.

Hrazdira, Z. 1988. Obnova a prísev trávnych porastov. In: Zborník ČSVTS. Banská

Bystrica, 1988. s. 104-111.

Hughes, A. R. - Byrnes, J. E. - Kimbro, D. L. - Stachowicz, J. J. 2007. Reciprocal

relationships and potential feedbacks between biodiversity and disturbance. Ecology

Letters 10: pp. 849-864.

Huhta, A. P. 1996. Vegetation changes in semi-natural meadows after abandonment in

coastal northern Finland.-Nordic J. Bot. 16: pp. 457-472.

Huhta, A. P. – Rautio, P. – Tuomi, J. – Laine, K. 2001. Restorative mowing on an

abandoned semi-natural meadow: short-term and predicted long-term effects. – J. Veg.

Sci. 12: pp. 677-686.

Huston, M. A. 1994. Biological Diversity. The coexistence of species on changing

landscape. – Cambr. Univ. Press, 682 p.

Ilavská, I. – Rataj, D. – Britaňák, N. – Hanzes, Ľ. 2002. Vývoj ekosystémov

poloprírodných, prisievaných a dočasných trávnych porastov v extrémnych

agroklimatických podmienkach severného Slovenska. In: Zborník: “Ekológia trávneho

porastu VI.” 2. zväzok. Banská Bystrica : VÚTPHP, 10.-11. december 2002. s. 277-

287. ISBN 80-968890-7-9.

Ilavská, I. - Rataj, D. – Hanzes, Ľ. – Britaňák, N. 2003. Floristické zloženie

poloprírodného trávneho porastu po prerušení minerálneho hnojenia. In: Acta

fytotechnica et zootechnica 4. Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae. s. 105-109.

Jančovič, J. 1982. Minerálne látky v trávnych porastoch pri ich intenzívnom hnojení

a využití. Agrochémia 22. Nitra : SPU, 1982. s. 315-317.

Jančovič, J. 1991. Vplyv hnojenia na zmeny úrodnosti prírodných trávnych porastov.

Úroda č. 5, 1991, s. 206-208.

128

Jančovič, J. 1996a. Floristické zmeny dlhodobo hnojeného trávneho porastu po

prerušení hnojenia. In: Zbor. Ref. Medzin. Ved. Konf. Nitra: SPU: s. 174-177.

Jančovič, J. 1996b. Changes in grass phytocenosis after suspension of fertilization. In:

Zeszyty problemowe postepów nauk rolniczych. Zeszyt 442, 1996. pp. 159-168.

Jančovič, J. 1997. Zmeny stability trávnych ekosystémov pod antropogénnym tlakom.

Poľnohospodárstvo. roč. 43, č. 12, s. 917-925.

Jančovič, J. 1999a. Zmeny v trávnej fytocenóze Lolio-Cynosuretum po absencii

hnojenia. In: Monografia „Vybrané biologické, produkčné a kvalitatívne charakteristiky

trávnych porastov zväzu CYNOSURION ovplyvnené hnojením“. Nitra : SPU, 1999.

93 s. ISBN 80-7137-601-9.

Jančovič, J. 1999b. Niektoré aspekty hnojenia trávnych porastov. In: Agrochémia, roč.

3 (39), 1999, č. 1, s. 12-15.

Jančovič, J. – Holúbek, R. 1993. Uplatnenie stupňovaných a striedavých dávok dusíka

na poloprírodnom trávnom poraste: Záverečná správa Nitra : VŠP, 1993, 50 s.

Jančovič, J. – Holúbek, R. 1999. Niektoré parametre vybraných lúčnych rastlín po

dlhodobom hnojení PTP. Rostlinná výroba 54 (2), s. 85-91.

Jančovič, J. – Holúbek, R. – Šantrůček, J. 1999. Floristicko - produkčné zmeny

trávnych porastov po absencii minerálneho hnojenia. Rostlinná výroba. roč. 45, 1999.

č. 1, s. 23-27.

Jančovič, J. 2002. Vplyv hnojenia a využívania na vyplavovanie živín a zmeny

pôdnych vlastností v trávnom ekosystéme. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej

konferencie „Ekológia trávneho porastu VI.“ Banská Bystrica : VÚTPHP, 2002.

s. 138-146. ISBN 80-968890-7-9.

Jančovič, J. - Ďurková, E. - Vozár, Ľ. 2003. Trávne porasty a poľné krmoviny. SPU

v Nitre, 2003. s. 127. ISBN 80-8069-187-8.

Jančovič, J. - Vozár, Ľ. 2004. Čo s TTP, ktoré sa nevyužívajú na kŕmne účely. Naše

pole č. 8, s. 24-25.

Jančovič, J. 2006. Ekológia trávnych porastov. Nitra : SPU, 2006. ISBN 80-7137-399-

08. 80 s.

Jančovič, J. – Vozár, Ľ. – Fillo, M. 2007. Základné agrochemické vlastnosti

kambizeme pod trávnym porastom v dlhodobom pokuse. In: Zborník: „Ekológia

trávneho porastu VII.“ VÚTPHP: Banská Bystrica, 28. – 30. november 2007. s. 328-

332. ISBN 978-80-88872-69-6.

129

Jančovič J. – Vozár, Ľ. – Bačová, S. 2008. Vplyv rôznej pratotechniky na botanické

zmeny trávneho porastu v dlhodobom pokuse. In: Acta fytotechnica et zootechnica. r.

11., č. 3/2008. s. 62-64. ISSN 1335-258X.

Jančovič, J. – Vozár, Ľ. – Bačová, S. 2009. Vplyv vysokej dávky dusíka na floristickú

skladbu trávnej fytocenózy. In: Acta fytotechnica et zootechnica. r. 12, č. 1/2009. s. 17-

19. ISSN 1335-258X.

Janicka, M. 2007. Renovation of meadow swards dominated by short grasses by

overdrilling. In: Permanent and Temporary Grassland. Plant, Environment and

Economy. EGF Volume 12. Grassland Science In Europe. 3-5 september 2007. s. 98-

101. ISBN 9789081100731.

Jantunen, J. 2003. Semi-natural grasslands and their vegetation under different

agricultural practices. Joensuu. University of Joensuu, PhD. Dissertations in Biology

no:17. s. 16.

Jeangros, B. – Berther, V. - Sehovic, J. 1994. Plantes herbacées dicotyledones: une

contribution á la biodiversité de prairies permantes. Revue Suisse d Agriculture.

26: 151-166.

Jeangros, B. – Bertola, C. 1997. Changes during six years in botanical composition,

species diversity and productivity of a permanent meadow after cessation of fertilizer

application and reduction of cutting frequency. In: Management for grassland

biodiversity, Symposium of the European Grassland Federation, Warszawa, s. 75 – 79.

Jenkinson, D. S. – Ladd, J. N. 1981. Microbial biomass in soil: measurement and

turnover. In: Paul, E. A., Ladd, J. N., (eds.): Soil Biochemistry, Vol. 5, Marcel Dekker,

New York, pp. 415-471.

Jurko, A. 1979. Ekologické a socioekonomické hodnotenie vegetácie. Bratislava :

Príroda. 181 s. ISBN 80-07-00391-6.

Jutila H. 1997. Vascular plant species richness in grazed and ungrazed coastal

meadows, SW Finland. – Ann. Bot. Fennici 34: 245-263.

Kašper, J. 1978. Ekológia trvalých trávnych porastov. Študijná správa. Ústav

vědeckotechnických informací pro zemědělství. s. 5-9.

Kawate, M. K. – Appleby, A. P. 1986. The influence of perennial ryegrass residue on

Italian ryegrass establishment and growth. Research Progress Report, Western weed

Science Society. pp. 184-185.

Kizeková, M. – Britaňák, N. – Hanzes, Ľ. – Čunderlík, J. – Martincová, J. –

Ondrášek, Ľ. 2010. Ekologická obnova druhovo botatých lúk a európsky projekt

130

SALVARE. CVRV – VÚTPHP Banská Bystrica. Dostupné na internete [cit. 2010-3-

23]: http://www.agroporadenstvo.sk/rv/krmoviny/salvere.pdf

Klapp, E. 1956. Wiesen und Weiden. Berlin-Hamburg.

Klapp, E. 1971. Wiesen und Weiden. 4. Auf. Berlin-Hamburg, 620 s.

Klimeš, F. 1997. Lukařství a pastvinářství. Ekologie travních porostů. České

Budějovice : JČU, 1997. 142 s. ISBN 80-7040-215-6.

Kohoutek, A. - Fiala, J. – Komárek, P. – Rataj, D. – Tišliar, E. – Michalec, M.

1998. Obnova a přísevy travních porostů. Metodiky pro zemědělskou praxi 3. Ústav

zemědělských a potravinářských informací. Ministerstvo zemědělství ČR. s. 7.

Kolasa, J. – Pickett, S. T. A. 1991. Ecological Heterogenity. – Ecol. Stud. 86,

Springer-Verlag, 332 pp.

Kopčanová, Ľ. 1980. Mikrobiálne procesy v pôdach intenzívne hnojených trvalých

trávnych porastov. In: Zbor. ref. zo seminára „Ekológia trávneho porastu“. Banská

Bystrica : ČSVTS-VÚLP, 1980. s. 78-86.

Kostrej, A. a kol. 1998. Viacročné ďatelinoviny, trávny porast. In: Ekofyziológia

produkčného procesu porastu a plodín. Nitra : SPU, 1998. s. 148 - 155. ISBN

80-7137-528-4.

Kostuch, R. 1997. Floristic diversity of grassland – advantages and disadvantages for

livestock. In: Zborník: „Management for grassland biodiversity. Proceedings of the

International Occasional Symposium of the European Grassland Federation“. Volume

2. Warszawa-Poland. pp. 87-92.

Kostuch, R. – Janowski, B. 1998. Allelopathy and possibility of its utilization in

agroecosystems. Ekoinzynieria 10: pp. 35-39.

Kováč, M. a kol. 1984. Zmeny výživnej hodnoty pasienkového porastu v priebehu

vegetácie. Poľnohospodárstvo, 30, 1984, s. 393-401.

Krahulec, F. – Skálová, H. – Herben, T. – Hadincová, V. – Wildová, R. –

Pecháčková, S. 2001. Vegetation changes following sheep grazing in abandoned

mountain meadows. View Record in Scopus/Cited By in Scopus (22). Applied

Vegetation Science 4. 2001. pp. 97-102.

Kraj čovič, V. 1976. Uplatnenie ekológie pri využívaní trávnych porastov. In: Zborník:

„ Intenzívne obhospodarovanie lúk a pasienkov”. Banská Bystrica : VÚTPHP, 1976. s.

14-29.

Kraj čovič, V. – Lichner, S. – Folkman, I. – Holúbek, R. a kol. 1968. Krmovinárstvo.

Bratislava : Príroda, 1968. 561 s.

131

Kraj čovič, V. et al. 1985. Štúdium štruktúry, funkcií a možností zachovania stability

trávinných ekosystémov pri intenzívnom obhospodarovaní a využívaní. Banská Bystrica

: VÚLP, 1985. 112 s.

Kraj čovič, V. a kol. 1990. Komplexné využitie trávnych porastov v ČSFR. Syntetická

záverečná správa, Banská Bystrica : VÚLP, 1990. s. 110-112.

Kraj čovič, V. – Ondrášek, Ľ. 2002. Štruktúra, funkcie a stabilita lúčno – pasienkových

ekosystémov pri znížených vstupoch. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej

konferencie: „Ekológia trávneho porastu VI.“ Banská Bystrica : VÚTPHP, 2002. s.

104-123. ISBN 80-9688-7-9.

Kramberger, B. – Gselman, A. 1997. The effects of cutting frequency on the yield and

floristic diversity of grassland. In: Zborník: „Management for grassland biodiversity.

Proceedings of the International Occasional Symposium of the European Grassland

Federation“. Volume 2. Warszawa-Poland. pp. 93-96.

Kriml, J. – Královec, J. 2003. Interakce mezi hnojením, produkcí píce a botanickým

složením travního porostu. In: Ekologicky šetrné a ekonomicky přijatelné

obhospodařování travních porostů. Sborník z mezinárodní vědecké konference, Praha 6

Ruzyně : VÚRV, 2003. s. 64-67. ISBN 80-86555-30-5.

Kučera, T. 1997. Vliv reliéfu na diversitu vegetace. [Disertační práce, depon. in knih.

Katedry botaniky. Přírod. Fak. Univ. Karlovy v Praze. 128 p.]. Dostupné na internete:

[cit. 2010-3-23] http://www.usbe.cas.cz/people/kucera/BOP/1_UVOD.pdf

Kudrna, K. 1979. Termodynamické podmínky utváření výnosů polních plodin. Úroda,

10, 1979.

Kutiluoto, R. 1998. Vegetation changes in restored semi-natural meadows in the Turku

Archipelago of SW Finland. – Plant Ecol. 136: pp. 53-67.

Kvapilík, J. - Vaněk, D. - Nová, V. 2002. Trvalé travní porosty a chov přežvýkavců

v ČR, v kandidátských zemích a v EU. In: Sborník z mezinárodní vědecké konference:

„Chov a šlechtení skotu pro konkurenceschopnou výrobu a obhospodařování travních

porostů. Praha, 2003. s. 6-17. ISBN 80-86555-30-5.

Labuda, J. a kol. 1975. Výživa a kŕmenie hospodárskych zvierat. Príroda : Bratislava,

1975. 350 s.

Laidlaw, A. S. - Withers, J. A. - Toal, L. G. 1995. The effect of surface height of

swards continuously stocked with cattle on herbage production and clover content over

four years. Grass Forage Sci. 50: pp. 48-54.

132

Li, J. – Loneragan, W. A. – Duggin, J. A. – Grant, C. D. 2004. Issues affecting the

measurement of disturbance response patterns in herbaceous vegetation – A test of the

intermediate disturbance hypothesis, Plant Ecology 172 (2004). pp. 11-26. Full Text via

CrossRef/ View Record in Scopus/ Cited By in Scopus (10).

Lichner, S. - Lobotka, J. 1973. Využívanie trávnych porastov kosením. Lúky

a pasienky. Bratislava: Príroda, 1973. s. 342, 423.

Lichner, S. a kol. 1973. Štúdium zmien agrobotanickej skladby trávneho porastu a ich

chemického zloženia vplyvom hnojenia. In: Acta fytotechnica et zootechnica, r. 23,

1973, s. 29-49.

Lichner, S. a kol. 1977. Lúky a pasienky. Bratislava : Príroda, 1977. 419 s.

Lichner, S. et al. 1983. Ekologické a biologické základy lúkarstva. Krmovinárstvo.

Bratislava : Príroda, 1983. s. 294-309, 548.

Lichner, S. - Klesnil, A. - Halva, E. 1983. Krmovinárstvo. Bratislava : Príroda, 1983.

548 s.

Lichner, S. 1989. Krmovinárstvo. Nitra : VŠP. 321 s.

Lindborg, R. 2006. Recreating grasslands in Swedish rural landscapes – effects of seed

sowing and management history. Biodiversity and Conservation, 15, pp. 957-969.

Lindborg, R. – Eriksson, O. 2008. Effects of grassland restoration on plant species

richness in Swedish agricultural landscapes. In: Biodiversity and Animal Feed Future

Challenges for Grassland Production. EGF Volume 13, Uppsala Sweden. Grassland

Science in Europe. s. 129-131. ISBN 978-91-85911-47-9.

Lipták, L. – Hanzes, Ľ. – Britaňák, N. – Ilavská, I. 2007. Zmeny chemického

zloženia sušiny TTP po prerušení minerálneho hnojenia. In: Zborník referátov:

„Súčasnosť a perspektívy krmovinárskeho výskumu a vzdelávania v multifunkčnom

využívaní krajiny“. Nitra : SPU, 2007. s. 113-116. ISBN 978-80-8069-929-1.

López i Gelats, F. – Bartolomé, J. 2008. The effects of different kinds of livestock

farming and abandonment on botanical diversity in mountain hay meadows. In:

Biodiversity and Animal Feed. Future Challenges for Grassland Production. EGF 2008.

Volume 13. Grassland Science in Europe. Uppsala Sweden. pp. 138-140. ISBN 978-91-

85911-47-9.

Luoto, M. – Rekolainen, S. – Aakkula, J. – Pykälä, J. 2003. Loss of plant species

richness and habitat connectivity of grasslands associated with agricultural change in

Finland. – Ambio 30: pp. 447-452.

133

Maloch, M. 1952. Krmovinárstvo. Diel I. Lúkarstvo a pasienkárstvo. Základy náuky

o pestovaní lúk a pasienkov. „Oráč“ Roľnícke vydavateľstvo v Bratislave. s. 356-382.

Maraček, I. 1999. Význam pravidelného pohybu a pasenia v prevencii porúch zdravia

a plodnosti dojníc. In: Slovenský chov. Mimoriadna príloha odborného mesačníka pre

chovateľov hospodárskych zvierat a veterinárov. Starostlivosť o zdravie hospodárskych

zvierat, č. 2, s. 12-13.

Margalef, R. 1968. Perspectives in ecological theory. – Chicago et London.

Marhold, K. – Hindák, F. 1998. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska.

Bratislava : VEDA, SAV, 1998. 687 s. ISBN 80-224-0526-4.

Masaryk, Š. 1972. Vplyv stupňovaných dusíkatých hnojív na obsah nitrátového dusíka

v lúčnom sene. Zborník zo sympózia: „Využitie produkčného potenciálu trávnych

porastov“. Donovaly, 1972, s. 87-99.

Masaryk, Š. 1978. Zmeny agrochemických vlastností pôd s trávnym porastom pri

intenzívnom hnojení dusíkom. In: Poľnohospodárstvo, 24 (10) pp. 873-882.

May, R. M. 1973. Stability and complexity in model ecosystems. Princeton University

Press, Princeton, NJ, US.

Meneses, F. L. – Guerovich, M. A. – Mrkvička, J. 2004. Effect of different

management on underground plant biomass production. Pastva v různých ekologických

podmínkách. Praha : Czech university of agriculture, 2004. s. 26-30.

Mi čová, P. - Svozilová, M. - Pozdíšek, J. 2004. Vliv intenzity obhospodařování TTP

na chemické složení a obsah NDF a ADF v píci. In: Pastvina a zvíře. Brno : MZLU,

2004, s. 73-81.

Michalec, M. 1991. Extenzívne a intenzívne využívané trávne porasty v horskej oblasti

vo vzťahu k organickým látkam. In: Vedecké práce, č. 21, Banská Bystrica : VÚLP

1991, s. 11-112.

Michalec, M. - Maťušová, K. 2003. Súčasný stav trávnych porastov vo vybraných

územiach (Kremnické vrchy, Strážovské vrchy, Orava a Poľana), analyzovaný v dvoch

vedecko-technických projektoch a v Európskom projekte IUCN. In: Zborník

z plenárneho zasadnutia: „Perspektívy trvalých trávnych porastov na Slovensku

z pohľadu členov krmovinárskej sekcie“. Banská Bystrica : VÚTPHP, 2003.

s. 9-15. ISBN 80-968978-2-9.

Michalec, M. – Kanošová, K. – Ondrášek, Ľ. 2004. Príspevok k hodnoteniu

súčasného stavu trvalých trávnych porastov. In: Zborník pri príležitosti vstupu

Slovenska do Európskej Únie: „Využitie trvalých trávnych porastov v horských a

134

poľnohospodársky znevýhodnených oblastiach”. VÚTPHP. ISBN 80-968978-6-1. s.

15.

Michalec, M. – Vargová, V. – Kováčiková, Z. 2007. Vplyv dlhodobého hnojenia a

využívania TTP na kvantitatívne a kvalitatívne aspekty produkcie. In: Zborník

príspevkov: „Ekológia trávneho porastu VII.“ Banská Bystrica : VÚTPHP, 2007.

s. 282-288. ISBN 978-80-88872-69-6.

Michalko, J. 1972. Trávinné spoločenstvá – dôležitá zložka systémov biocenóz. In:

Zborník: „Využitie produkčného potenciálu trávnych porastov”. Banská Bystrica –

Donovaly : VÚLP., s. 20–27.

Míchal, I. 1994. Ekologická stabilita. Brno

Mikolajczak, Z. - Gawecki, J. 2002. Sklad botaniczny runi, vo warunkach

umiarkowanego nawozenia oraz skutki po zaprzestanim gospodarowania vo Sudetach.

In: Zborník z medzinárodnej konferencie: „Ekológia trávneho porastu VI.“ Banská

Bystrica : VÚTPHP, 2002. s. 26-33. ISBN 80-9688-7-9.

Mikulka, J. - Chodová, D. - Martínková, Z. 2006. Plevele a jejich regulace [online].

2006 [cit. 2006-4-14]. Dostupné na internete:

http://www.vurv.cz/weeds/cz/druhy/index.html

Molisch, H. 1937. Der Einfluss einer Pflanze auf die andere – Allelopathie. Fisher,

Jena, 1937. pp. 32-45.

Moravec, J. et al. 1994. Fytocenologie. Praha : Academia, 1994. s. 23-276. ISBN

80-200-0128-X.

Mossor-Pietraszewska, T. 1999. Biochemical aspects of ecology. In: Compendium on

Ecology (Eds., J. Strzalko and T. Mossor-Pietraszewska). Wydawnictvo Naukowe

PWN, Warszawa-Poznaň. pp.118-167.

Mrkvi čka, J. – Šantrůček, J. – Veselá, M. 1997. Nevyužívané luční porosty,

botanické složení a koncentrace nitrátového dusíku v lyzimetrických vodách. In: Zbor.

Ref. Medzin. Ved. Konf. Nitra : SPU: 176-181.

Mrkvi čka, J. – Veselá, M. 2002. Vliv intenzifikačních faktoru na druhovou skladbu

lučního porostu. Úroda, 50, 6: 16-17 s.

Mrkvi čka, J. – Veselá, M. 2006. Vliv fosforečno – draselného hnojení na změny

druhového složení lučního porostu. Vše pro trávy a jetelovinotrávy. Olomouc, 2006.

s. 57-59. ISBN 80-903275-5-9.

135

Naeem, S. - Håkenson, K. - Lawton, J. H. - Crawley, M. J. - Thompson, L. J. 1996.

Biodiversity and plant productivity in a model assemblage of plant species. Oikos 76:

pp. 259-264.

Nösberger, J. – Opitz von Boberfeld, W. 1986. Grundfutterproduktion. Berlin,

Hamburg, Verlag Paul Parey, 120 s.

Nösberger, J. – Rodriguez, M. 1996. Increasing biodiversity through management.

Proceedings of the 16th EGF Meeting, Grado, Italy: pp. 949-956.

Nösberger, J. – Kessler, W. 1997. Utilisation of grassland for biodiversity. In:

Zborník: „Management for grassland biodiversity. Proceedings of the International

Occasional Symposium of the European Grassland Federation“. Volume 2. Warszawa-

Poland. pp. 33-42.

Odstrčilová, V. – Kohoutek, A. – Komárek, P. – Nerušil, P. 2007. Vliv intenzity

hnojení a frekvence sečení na botanické složení trvalého travního porostu na fluvizemi

glejové. In: Zborník referátov „Súčasnosť a perspektívy krmovinárskeho výskumu

a vzdelávania v multifunkčnom využívaní krajiny“. Nitra : SPU, 2007. s. 52-58. ISBN

978-80-8069-929-1.

Odum, E. P. 1977. Základy ekologie. Praha : Academia, 1977. 733 s.

Olff, H. – Bakker, J. P. 1991. Long-term dynamics of standing crop and species

composition after the cesssation of fertilizer application of mown grassland. J. Ecol.,

28:1040-1052.

Osbornová, J. – Kovářová, M. – Lepš, J. – Prach, K. 1990. Succession in Abandoned

Fields. – Geobotany 15, Kluwer, 178 p.

Ozenda, P. 1982. Les végétaux dans la biosphère. – Paris.

Öckinger, E. – Eriksson, A. K. – Smith, H. G. 2006. Effects of grassland

abandonment, restoration and management on butterflies and vascular plants. Animal

Ecology. pp. 1143-1157. Full text via Cross Ref/View Record in Scopus/Cited By in

Scopus (12).

Pagáč, P. 1957. Vývin tráv v čistých kultúrach a miešankách. Bratislava. s. 45.

Panunzi, E. 2008. Are grasslands under threat? Dostupné na

http://www.Fao.org/ag/agp/agpc/doc/grass_stats/grass-stats.htm

Parsons, A. J. - Harvey, A. - Johnson, I. R. 1991. Plant-animal interactions in

a continuously grazed mixture. II. The role of differences in the physiology of plant

growth and of selective grazing on the performance and stability of species in a mixture.

J. App. Ecol. 28: 635-658.

136

Paul, E. A. – Veen, J. A. Van. 1978. The use of tracers to determine the dynamic

nature of organic matter. Trans. 11th Inter. Soc. Soil Sci., Edmonton. pp. 61-102.

Pavlů, V. – Gaisler, J. – Hejcman, M. - Pavlů, L. 2002. Studium vlivu pastevního

systému na porost a zvířata. In: Ekológia trávneho porastu VI. 2. zväzok –

medzinárodná vedecká konferencia. Banská Bystrica : VÚTPHP, s. 372-384. ISBN 80-

968890-7-9.

Pavlů, V. – Hejcman, M. – Gaisler, J. et al. 2005. Vegetation changes after cessation

of grazing management in the Jizerské Mountains (Czech Republic), 2005. In: Finish

Zoological and Botanical Publishing Board. Ann. Bot. Fennici 42: pp. 343-349. ISSN

0003-3847.

Pavlů, V. – Gaisler, J. – Pavlů, L. – Hejcman M. 2007. Vliv ukončení sečení

a hnojení na druhové složení podhorského travního porostu. In: „Ekológia trávneho

porastu VII.“ Banská Bystrica : VÚCPHP, 28. – 30. november 2007. s. 289-296. ISBN

978-80-88872-69-6.

Pärtel, M. – Kalamees, R. – Zobel, M. – Rosén, E. 1998. Restoration of species – rich

limestone grassland communities from overgrown land: the importance of propagule

availability. -Ecol. Eng. 10: pp. 275-286.

Pecháčková, S. - Krahulec, F. 1995. Efficient nitrogen economy: Key to the success of

Polygonum bistorta in an abandoned mountain meadow. Folia Geobot. Phytotax., 30:

pp. 211-222.

Pechová, B. – Miklovič, D. – Styk, J. – Torma, S. 2004. Stav živinového potenciálu

poľnohospodárskych pôd Slovenska – z hľadiska potreby hnojenia. Bratislava :

VÚPOP, 2004. 32 s.

Pearson, C. J. – Ison, R. L. 1989. Agronomy of grassland systems. Cambridge

University Press, 1989, 169 s. ISBN 0-521-31009-1.

Persson, S. 1984. Vegetation development after the exclusion of grazing cattle in a

meadow area in the south of Sweden. Vegetatio 55: pp. 65-92.

Pienkowski, M. 1999. Management of grassland ecosystems for conservation of

priority habitats. In: Veen P., Šeffer J. (eds.). Proceedings of the Technical Workschop

on National Grassland Inventory, Royal Dutch Society for Nature Conservation,

DAPHNE – Centre for Applied Ecology. Bratislava, 1999.

Pieper, R. D. 1969. The role of Consumers in a Grassland Ecosystem. In Dix, R. L. et

Beidleman, R. G. 1969: The Grassland Ecosystem – a Preliminary Synthesis. Colorado

State University, 437 pp.

137

Pokorná, S. – Kozáková, J. – Novák, B. 1971. Effect of manuring and fertilizing on

soil mikroflora. In: Studies about humus I., Praha – Ruzyně : VÚRV, 1971. pp. 81-86.

Pötsch, M. E. et al. 1994. Unkrautregulierung am Grünland. Sonderbeil. Pfl.-Artz., 5, s.

1-12.

Prończuk, J. 1986. Genesis of plant cover. In: Plant World (Eds. J. Prończuk).

Paústwowe Wydawnictvo Naukowe, Warszawa, Poland. pp. 419-430.

Pykäla, J. 2004. Immediate increase in plant species richness after clear cutting of

boreal herb-rich forests. – Appl. Veg. Sci. 7: pp. 29-34.

Pykäla, J. 2007. Maintaining plant species richness by cattle grazing: mesic semi-

natural grasslands as focal habitats. Publications in Botany from the University of

Helsinki. pp. 4-37. ISSN: 1238-4577.

Rabotnov, T. A. 1974. Lugovodstvo, izd. Moskov. Univerz., 1974.

Rataj, D. 1996. Trvalé trávne porasty. In: Knotek, S. a kol.: Príručka krmovinára.

Banská Bystrica : VÚTPHP, 1996. 258 s.

Reeder, J. D. – Schuman, G. E. – Bowman, R. A. 1998. Soil C and N changes on

conservation reserve proram lands in the Central Great Plains. Soil & Tillage Research

1998. 3-4: pp. 339-349. ISSN 0167-1987.

Regal, V. 1956. Mikroskopická metoda pro hodnocení kvality pícnin. Rostlinná výroba

č. 6.

Regal, V. - Krajčovič, V. 1963. Pícninářství. Praha : SZN. 474 pp.

Regal, V. – Šindelářová, J. 1970. Atlas nejdůležitějších trav. Státní zemědělské

nakladatelství, Praha. 07-016-04/28. 268 s.

Regal, V. 1974. Ekologické aspekty při intenzifikaci lukařství. Acta Univ. Palack.

Olomouc, FRN – Tom 47, Biologia XV., 1974, s. 241-248.

Regal, V. 1980. Ekologické a biologické základy lukařství. In: Klesnil, A. a kol:

Pícninářství II., Praha : AF VŠZ, 1980. s. 18-49.

Rice, R. W. – Smith, M. S. 1983. Nutrification of fertilizer and mineralized amonium

in no-till and plowed soil. Soil Sci. Soc. Am. Jour. 47. pp. 1125-1129.

Rogalski, M. T. – Kryszak, J. – Klos, M. 1997. Effects of continuous sheep grazing

and cattle rotational grazing on sward floristic composition. In: Zborník: „Management

for grassland biodiversity. Proceedings of the International Occasional Symposium of

the European Grassland Federation“. Volume 2. Warszawa-Poland. pp. 103-107.

Rovaš, M. – Dronzek, T. 2002. Tvorba trávnej biomasy pri rôznej frekvencii

využívania poloprírodných trávnych porastov v horských podmienkach. In: Ekológia

138

trávneho porastu VI., 1. zväzok – medzinárodná vedecká konferencia. Banská Bystrica :

VÚTPHP. s. 176-181. ISBN 80-968890-7-9.

Ružičková, H. – Kalivoda, H. 2007. Kvetnaté lúky – prírodné bohatstvo Slovenska.

Bratislava : SAV, VEDA, 2007. 133 s. ISBN 978-80-224-0953-7.

Rychnovská, M. et al. 1985. Ekologie lučních porostů. Praha : Academia, 1985. 291 s.

Rychnovská, M. et al. 1993. Structure and functioning of seminatural meadows. Praha

: Academia, 1993. pp. 133-136.

Rychnovská, M. – Blažková, D. - Hrabě, F. 1994. Conservation and development of

floristically diverse grassland in Central Europe. In: Grassland and Society. Proceedings

of 15th General Meeting of EGF, Wageningen: pp. 266-277.

Scehovic, J. 1990. Vplyv rôznych rastlinných druhov na chemické zloženie a nutričnú

hodnotu krmiva z prírodných trávnych porastov. Agrochémia, 30, 1990. č. 9, s. 272-

275.

Schulze, E. D. - Bazzaz, F. A. – Nadelhoffer, K. J. – Koike, T. – Takatsuki, S. 1996.

Biodiversity and ecosystem function of temperate deciduous broad-leaved forests. – In:

Mooney H.A., Cushman J.H., Medina E., Sala O.E. et Schulze E.D. (eds.), Functional

Roles of Biodiversity. A Global Perspective. SCOPE 55, p. 71-98, J. Wiley & Sons.

Shea, K. - Roxburgh, S. H. - Rauschert, E. S. J. 2004. Mowing from pattern to

process: coexistence mechanisms under intermediate disturbance regimes, Ecology

Letters 7 (2004), pp. 491-508. Full Text via CrossRef/ View Record in Scopus/ Cited

By in Scopus (49).

Slavíková, J. 1986. Ekologie rostlin. Praha : SPN 1986. 366 s.

Sláviková, D. - Krajčovič, V. 1998. Ochrana biodiverzity a obhospodarovanie trvalých

trávnych porastov. CHKO BR Poľana 2. Bratislava : IUCN. 205 s.

Smelov, S. P. 1947. Biologičeskije osnovy lugovodstva. Moskva 1947.

Smith, R. S. – Rushton, S. P. 1994. The effects of grazing management on the

vegetation of mesotrophic (meadow) grassland in Northern England. J. App. Ecol.

31: pp. 13-24.

Spatz, G. 1969. Einfluss verschiedener Standortfaktoren auf den Ertrag von

Schnittwiesen im bayerischen Grünlandgürtel. Das Wirtschaftseigene Futter, 15, č. 2,

1969, s. 143-160.

Srivastava, D. S. – Vellend, M. 2005. Biodiversity – ecosystem function research: is it

relevant to conservation? Annual Review of Ecology Evolution and Systematics, 36. pp.

267-294.

139

Stampfli, A. 1995. Species composition and standing crop variation in an unfertilized

meadow and its relationship to climatic variability during six years.-Folia Geobot.

Phytotax.30: pp. 117-130.

Steinshamn, H. - Strom, T. - Govasmark, E. - Bakken, A. K. - Hansen, S. 2004.

Mineral content of herbage from organically manaed grasslands as influenced by yield

and botanical composition. Grassland Science in Europe, 9, pp. 996-998.

Stránska, M. 2004. Successional dynamics of Cynosurus pasture after abandonment in

Podkrkonoší. Plant soil environment., 50, 2004 (8): pp. 364-370.

Strežo, P. 1988. Porovnanie rozličných termínov kosby na produkciu a na niektoré

ukazovatele kvality trávnych porastov. In: Vedecké práce VÚLP v Banskej Bystrici.

Bratislava : Príroda, 1988. s. 203-215.

Svobodová, M. et al. 2002. Changes of botanical composition of grass stands under

different types of management. Rostlinná výroba. s. 499-504.

Swift, M. J. – Anderson J. M. 1994. Biodiversity and ecosystem function in

agricultural systems. – In: Schulze E. D. et Mooney H. A. (eds.), Biodiversity and

Ecosystem Function, Springer-Verlag. pp. 15-42.

Šarapatka, B. – Čížková, S. 2007. Diverzita travních porostů v ekologickém

zemědělství ve vztahu k dotační politice. In: „Ekológia trávneho porastu VII.“ Banská

Bystrica : VÚTPHP, 28. - 30. november 2007. s.114-117. ISBN 978-80-88872-69-6.

Ščehovič, J. 1994. Kvalita krmovín z floristicky pestrých lúčnych porastov a problém

jej stanovenia. In: Racionálne využívanie pasienkov a intenzifikácia pasienkárstva,

Nitra : VŠP. s. 71-80.

Šúr, D. 2002. Pasenie jalovíc a jahniat na trvalých trávnych porastoch. Zborník

z odborného seminára: „Produkcia mlieka a mäsa v horských a podhorských oblastiach

Slovenska“. Banská Bystrica: VÚTPHP. s. 56-62.

Tamm, C. O. 1956. Composition of vegetation in grazed and mown sections of

a former hay-meadow. – Oikos 7: pp. 144-157.

Thomas, D. G. M. et al. 1983. Animal Husbandry, Bailliere Tindall, London. 29 s.

Thompson, K. – Askew, A. P. – Grime, J. P. – Dunnett, N. P. – Willis, A. J. 2005.

Biodiversity, ecosystem function and plant traits in mature and immature plant

communities. Functional Ecology, 19. pp. 355-358.

Tilman D. 1994. Community diversity and succesion: the roles of competition,

dispersal, and habitat modification. – Schulze E. D. et Mooney H. A. (eds.),

Biodiversity and Ecosystem Function. Springer-Verlag. pp. 327-344.

140

Tilman, D. - Reich, P. B. - Knops, J. M. H. 2006. Biodiversity and ecosystem stability

in a decade-long grassland experiment. Nature 441: pp. 629-632.

Tišliar, E. - Citarová, E. 2004. Možnosti a predpoklady zlepšovania úrodnosti TTP. In:

Naše pole. r. 10, č. 8. s. 30-31. ISSN 1335-2466.

Tomka, O. – Lihán, E. 1973. 5. Gen. Meeting, Uppsala, 1973. s. 112-123.

Tonn, B. – Briemle, G. 2008. Long-term effects of mulching on botanical composition,

yield and nutrient budget of permanent grassland. In: Biodiversity and Animal Feed

Future Challenges for Grassland Production. EGF Volume 13, Uppsala Sweden.

Grassland Science in Europe. s. 180-182. ISBN 978-91-85911-47-9.

Trzaskoś, M. 1998. ZróŜnicowanie składu botanicznego i wartości paszowej runi łąk

ziołowych nizinnych i podgórskich. Zeszyty Naukowa AR w Krakowie, ser. Sesja

Naukowa 54, pp. 75-85.

Turek, F. – Klimeš F. 1984. Studium vlyvu výživy na kvantitativní a kvalitativní

charakteristiky travních porostů. Praha : VŠZ, 1984. s. 78-80.

Turisová, I. - Pisárová, K. - Tomaškin, J. 2007. Manažment trávno-bylinných

ekosystémov a jeho dopad na biodiverzitu cievnatých rastlín. In: Zborník: „Súčasnosť

a perspektívy krmovinárskeho výskumu a vzdelávania v multifunkčnom využívaní

krajín“. Nitra : SPU, 2007. s. 50-54. ISBN 978-80-8069-929-1.

Turner, M. G. 1987. Landscape Heterogenity and Disturbance. – Ecol. Stud. 64,

Springer-Verlag, 240 pp.

Tüxen, R. 1966. Grundsätze und Methoden der pflanzensoziologischen Systematik.

Pflanzensoziologentagung. Stolzenau.

Uhliarová, E. - Ondrášek, Ľ. 2004. Štúdium stavu trávnych porastov vo vzťahu k ich

funkcii v horskej krajine. In: Publikácia pri príležitosti vstupu Slovenska do Európskej

únie: Využívanie trvalých trávnych porastov v horských a poľnohospodársky

znevýhodnených oblastiach. Banská Bystrica : VÚTPHP, 2004. s. 32-47. ISBN

80-968978-6-1.

Urbanec, J. – Svobodová, M. – Šantrůček, J. 2006. Vliv obhospodařování porostů pri

ukládání půdy do klidu na teplotu půdy. In: Sborník příspěvků z odborného semináře:

„Současná aktuální témata pícninářství a trávnikářství“. Praha: 2006. s. 87-89. ISBN 80-

213-1415-X.

Vančurová, R. - Kůhn, F. 1966. Zemědělská botanika – Systematika rostlin. Praha :

SZN. 488 s.

141

Vařeková, P. - Svozilová, M. 2007. Vliv intenzity pastvy na změny v druhovém

složení porostu. In: Zborník: In: Zborník: Súčasnosť a perspektívy krmovinárskeho

výskumu a vzdelávania v multifunkčnom využívaní krajin. Nitra : SPU, 2007. s. 62-64.

ISBN 978-80-8069-929-1.

Velich, J. a kol. 1984. Výživa a hnojení travních porostů. In: PETŘÍK, M. a kol.:

Krmivová základna I. Intenzívní výroba objemových krmiv. Praha : IVV MZVŽ ČSR,

1984. s. 239-245.

Velich, J. 1986. Studium vývoje produkční schopnosti trvalých lučních porostů a

drnového procesu při dlouhodobém hnojení a jeho optimalizace. Praha : VŠZ. 162 s.

Viceníková, A. a kol. 2006. Biodiverzita travinných ekosystémov. Ochrana

biodiverzity. Nitra : SPU, 2006. s. 5-11. ISBN 80-8069-676-4.

Vinther, E. – Hald, A. B. 2001. Restoration of an abandoned species-rich fen-meadow

in Denmark: changes in species richness and dynamics of plant groups during 12 years.

– Nord. J. Bot. 20: pp. 573-584.

Vitousek, P. M. – Aber, J. D. – Howarth, R. W. – Likens, G. E. – Matson, P. A. –

Schindler, D. W. – Schlesinger, W. H. – Tilman, D. G. 1997. Human alteration of the

global nitrogen cycle: sources and consequences. Ecological Applications 1997 (7) 3:

pp. 737-750. ISSN 1051-0761.

Vološin, J. – Majerník, F. – Zmetáková, Z. 2002. Vývoj ekosystémov

poloprírodných, prisievaných a obnovených trávnych porastov v podhorských

a horských oblastiach. In: Zborník: „Ekológia trávneho porastu VI.“ 2. zväzok. Banská

Bystrica : VÚTPHP, 10-11. december 2002. s. 266-276. ISBN 80-968890-7-9.

Vorobeľ, M. – Harakaľ, V. 2002. Štúdium ekosystémov TTP, PTP, DTP na

Laboreckej vrchovine. In: Zborník: „Ekológia trávneho porastu VI.“ 2. zväzok. Banská

Bystrica : VÚTPHP. s. 288-299. ISBN 80-968890-7-9.

Vozár, Ľ. 2003. Možnosti využitia prerušovaného a striedavého hnojenia dusíkom na

poloprírodných trávnych porastoch. Dizertačná práca. s. 108.

Vozár, Ľ. 2009. Možnosti využitia prerušovanej výživy dusíkom v mätonohovo-

hrebienkovom trávnom poraste. Monografia. Nitra : SPU, 2009. 84 s. ISBN 978-80-

552-0211-2.

Wahlman, H. – Milberg, P. 2002. Management of semi-natural grassland vegetation:

evaluation of a long-term experiment in southern Sweden. – Ann. Bot. Fennici 39: pp.

159-166.

142

Walker, K. J. - Stevens, P. A. - Stevens, D. P. - Mountford, O. J. - Manchester, S. J.

- Pywell, R. F. 2004. The restoration and re-creation of species-rich lowland grassland

on land formerly managed for intensive agriculture in the UK. Biological Conservation,

119, pp. 1-18.

Wang, S. P. - Wang, Y. F. - Chen, Z. Z. - Schnug, E. 2001. The influence of different

grazing systems on plant diversity of an Artemisia frigida community in the Inner

Mongolia steppe, China. Grassland Science in Europe. 6: pp. 123-125.

Wilson, S. D. - Tilman, D. 2002. Quadratic variation in old-field species richness

along gradients of disturbance and nitrogen, Ecology 83 (2002), pp. 492-504. Full Text

via CrossRef/ View Record in Scopus/ Cited By in Scopus (40)

Willems, J. H. 2001. Problems, approaches and results in restoration of Dutch

calcareous grassland during the last 30 years. – Restor. Ecol. 9: pp. 147-154.

Zachar, D. 2000. Alelopatia ako náuka o vzťahoch medzi organizmami. In: Acta

horticulturae et regiotectura. roč. 3, č. 1, s. 24-27.

Zarzycki, J. - Gałka, A. - Góra-DroŜdŜ, E. 2005. Wartość paszowa runi łąk

Pienińskiego Parku Narodowego uŜytkowanych zgodnie z wymogami ochrony

przyrody. Acta Scientiarum Polonorum, Agricultura, 4 (2), pp. 119-132.

Zelená správa 2009. http://www.land.gov.sk/sk/index.php?navID=122&id=1964

Zobel, M. – Suurkask, M. – Rosén, E. – Pärtel, M. 1996. The dynamics of species

richness in an experimentaly restored calcareons grassland. J. Veg. Sci. 7: pp. 203-210.

143

Prílohy

144

Obrázok 1P – Plán pokusu

145

Tabuľka 1P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 1. kosba 1986 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 11,75 10,25 7,00 11,25 8,75 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 0,25 0,50 0,25 1,75 2,00 4. Briza media L. 5. Cynosurus cristatus L. 5,50 3,75 13,75 8,50 9,00 6. Dactylis glomerata L. 0,50 0,50 0,25 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 0,25 0,50 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 32,00 33,75 27,75 23,50 31,50 10. Festuca rubra L. 16,00 19,25 7,50 6,75 7,75 11. Lolium perenne L. 1,50 0,75 1,25 0,75 2,75 12. Nardus stricta L. 2,50 + + 13. Phleum pratense L. + + 14. Poa pratensis L. + + 2,50 2,75 4,25 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv. 0,75 0,50 3,00 1,50 0,25

Trávy spolu 70,75 69,00 64,00 57,00 66,25 17. Lotus corniculatus L. + + + + 18. Trifolium pratense L. 0,75 4,00 1,00 2,00 0,75 19. Trifolium repens L. + 1,00 0,50 1,00 0,50 20. Vicia cracca L. + 0,25 0,25 + +

Ďatelinoviny spolu 0,75 5,25 1,75 3,00 1,25 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. 0,25 0,25 0,50 + 23. Achillea millefolium L. 2,00 2,75 4,00 3,25 2,00 24. Alchemilla monticola Opiz 4,50 2,50 10,00 8,00 11,50 25. Campanula patula L. + + + + 26. Carex sp. L. 27. Carum carvi L. + + + + 28. Cerastium arvense L. + + 29. Crepis biennis L. 0,25 0,25 + + + 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 2,00 1,25 + 0,25 + 31. Daucus carota L. 0,25 + 32. Euphrasia rostkoviana Hayne + + 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 0,75 0,75 0,50 0,50 0,25 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. + + + 40. Leontodon autumnalis L. 6,00 8,00 6,25 10,25 1,75 41. Leucanthemum vulgare Lam. 42. Luzula campestris (L.) DC. 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 46. Plantago lanceolata L. 4,00 3,50 3,50 8,00 6,25 47. Plantago media L. 0,25 + 1,75 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. + 50. Potentilla reptans L. + + + 51. Primula veris L. 52. Prunella vulgaris L. + + 53. Ranunculus acris L. 4,75 5,25 2,75 4,50 3,75 54. Rhinanthus minor L. 0,25 0,25 + + 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. 57. Taraxacum officinale auct. non Weber 3,25 1,25 5,25 4,75 7,00 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 60. Veronica chamaedrys L. + + + + 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray

Ostatné lúčne byliny spolu 28,50 25,75 34,25 40,00 32,50 Prázdne miesta 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

146

Tabuľka 2P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 2. kosba 1986 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 8,75 8,50 1,25 0,50 1,25 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. + + 4. Briza media L. 5. Cynosurus cristatus L. 5,50 6,50 8,50 9,50 5,75 6. Dactylis glomerata L. 0,25 0,25 0,75 3,00 0,50 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 0,25 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 36,25 30,00 58,00 41,25 53,00 10. Festuca rubra L. 17,00 20,00 11,50 14,75 11,75 11. Lolium perenne L. 1,00 0,75 2,25 3,50 12. Nardus stricta L. 1,50 + 13. Phleum pratense L. + + 0,25 14. Poa pratensis L. + 0,75 1,25 0,75 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv. 0,50 0,50 0,75 1,50 1,25

Trávy spolu 70,75 65,75 82,75 74,00 77,75 17. Lotus corniculatus L. + + + 18. Trifolium pratense L. 0,75 3,00 1,00 1,00 0,25 19. Trifolium repens L. 0,25 1,50 0,50 1,00 0,50 20. Vicia cracca L. + + + 0,25 +

Ďatelinoviny spolu 1,00 4,50 1,50 2,25 0,75 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. 0,50 + 0,25 0,50 23. Achillea millefolium L. 3,25 3,50 1,25 1,75 1,00 24. Alchemilla monticola Opiz 4,50 3,00 3,25 5,00 8,00 25. Campanula patula L. + + + 26. Carex sp. L. 27. Carum carvi L. + + + 28. Cerastium arvense L. + 29. Crepis biennis L. + + + 0,25 + 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 1,00 2,00 + 0,50 + 31. Daucus carota L. + 0,25 0,25 + + 32. Euphrasia rostkoviana Hayne + 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz + 0,75 0,50 0,25 0,25 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. + + + 40. Leontodon autumnalis L. 7,00 8,75 4,25 4,50 2,25 41. Leucanthemum vulgare Lam. + + 42. Luzula campestris (L.) DC. 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. + + + 46. Plantago lanceolata L. 4,75 5,00 3,00 6,50 4,00 47. Plantago media L. 0,50 + 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 50. Potentilla reptans L. + 51. Primula veris L. 52. Prunella vulgaris L. + + + 53. Ranunculus acris L. 3,50 3,50 2,25 4,50 2,25 54. Rhinanthus minor L. + + 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. 57. Taraxacum officinale auct. non Weber 3,25 3,00 0,75 0,25 0,50 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. + 60. Veronica chamaedrys L. + + 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray +

Ostatné lúčne byliny spolu 28,25 29,75 15,50 23,75 18,75 Prázdne miesta 0,00 0,00 0,25 0,00 2,75

147

Tabuľka 3P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 3. kosba 1986 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 9,25 8,25 8,75 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. + 0,50 0,75 4. Briza media L. 5. Cynosurus cristatus L. 11,75 12,50 8,75 6. Dactylis glomerata L. 0,50 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. + 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 30,00 23,50 38,25 10. Festuca rubra L. 9,50 9,00 9,50 11. Lolium perenne L. 1,50 0,50 3,00 12. Nardus stricta L. 13. Phleum pratense L. + 14. Poa pratensis L. 1,50 2,00 1,25 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv. 1,00 0,50 +

Trávy spolu 65,00 56,75 70,25 17. Lotus corniculatus L. + + + 18. Trifolium pratense L. 1,25 1,50 0,75 19. Trifolium repens L. + 1,00 0,50 20. Vicia cracca L. + + +

Ďatelinoviny spolu 1,25 2,50 1,25 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. + + 23. Achillea millefolium L. 3,25 3,00 2,25 24. Alchemilla monticola Opiz 8,75 11,00 8,50 25. Campanula patula L. + 26. Carex sp. L. 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. 29. Crepis biennis L. + + + 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 0,50 0,50 0,25 31. Daucus carota L. + + 32. Euphrasia rostkoviana Hayne 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 0,50 0,25 + 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. 0,25 + 40. Leontodon autumnalis L. 7,25 11,00 2,75 41. Leucanthemum vulgare Lam. + 42. Luzula campestris (L.) DC. 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 46. Plantago lanceolata L. 5,75 6,75 4,25 47. Plantago media L. 0,25 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. + + 50. Potentilla reptans L. + + 51. Primula veris L. 52. Prunella vulgaris L. + + 53. Ranunculus acris L. 2,00 4,00 2,00 54. Rhinanthus minor L. + + 0,75 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. 57. Taraxacum officinale auct. non Weber 5,25 4,25 5,25 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 60. Veronica chamaedrys L. 2,50 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray

Ostatné lúčne byliny spolu 33,75 40,75 28,50 Prázdne miesta 0,00 0,00 0,00

148

Tabuľka 4P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 1. kosba 1993 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 0,50 1,50 4,00 3,50 2,50 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 10,00 8,00 5,00 5,50 2,00 4. Briza media L. + + 5. Cynosurus cristatus L. 1,50 6,50 4,00 2,50 0,50 6. Dactylis glomerata L. + + 1,50 0,50 0,50 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 0,50 0,50 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 7,50 14,50 21,50 13,50 10,00 10. Festuca rubra L. 20,00 19,50 25,50 36,50 51,50 11. Lolium perenne L. 0,50 12. Nardus stricta L. 7,50 1,50 13. Phleum pratense L. + + 14. Poa pratensis L. + 2,00 4,50 8,50 8,50 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv. 1,00

Trávy spolu 47,00 54,50 66,50 70,50 76,50 17. Lotus corniculatus L. + 1,00 + + 18. Trifolium pratense L. 1,00 8,50 2,00 + + 19. Trifolium repens L. + 2,00 2,00 + 20. Vicia cracca L. 1,00 + +

Ďatelinoviny spolu 1,00 12,50 4,00 0,00 0,00 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. + 0,50 1,00 1,50 1,00 23. Achillea millefolium L. 4,00 5,50 3,50 6,50 1,50 24. Alchemilla monticola Opiz 4,00 3,50 4,50 3,00 1,50 25. Campanula patula L. 0,50 + + + 26. Carex sp. L. 0,50 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. + + + + + 29. Crepis biennis L. 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 2,50 2,50 2,50 1,50 + 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz + 0,50 0,50 + + 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. + + 40. Leontodon autumnalis L. 19,00 9,00 3,00 2,50 + 41. Leucanthemum vulgare Lam. 1,00 42. Luzula campestris (L.) DC. 0,50 0,50 0,50 + 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 1,00 0,50 1,00 0,50 1,50 46. Plantago lanceolata L. 1,00 1,50 1,00 1,00 47. Plantago media L. + + 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 50. Potentilla reptans L. 51. Primula veris L. + 52. Prunella vulgaris L. + + 53. Ranunculus acris L. 0,50 1,00 1,00 0,50 54. Rhinanthus minor L. + + 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. 57. Taraxacum officinale auct. non Weber 7,50 6,00 7,50 5,00 0,50 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 60. Veronica chamaedrys L. 0,50 + + + 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray

Ostatné lúčne byliny spolu 42,50 31,00 26,00 22,00 6,00 Prázdne miesta 9,50 2,00 3,50 7,50 17,50

149

Tabuľka 5P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 2. kosba 1993 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 13,00 3,00 6,00 12,00 10,50 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 4. Briza media L. 1,00 5. Cynosurus cristatus L. 4,00 1,50 3,00 4,50 5,50 6. Dactylis glomerata L. + 1,00 1,25 1,00 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 0,50 1,00 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 17,00 9,50 16,00 16,50 15,00 10. Festuca rubra L. 26,00 9,00 26,00 30,00 53,00 11. Lolium perenne L. 0,50 1,00 12. Nardus stricta L. 2,50 1,00 + 13. Phleum pratense L. 0,25 14. Poa pratensis L. + + 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Trávy spolu 63,50 24,50 53,50 64,50 86,00 17. Lotus corniculatus L. 0,25 2,50 + 18. Trifolium pratense L. 1,50 32,50 5,50 0,25 + 19. Trifolium repens L. + 22,50 4,00 0,25 20. Vicia cracca L. 0,25 2,50 0,50 + +

Ďatelinoviny spolu 2,00 60,00 10,00 0,50 0,00 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. + + 0,50 2,00 0,50 23. Achillea millefolium L. 4,00 4,00 5,50 4,50 1,50 24. Alchemilla monticola Opiz 3,00 0,50 8,00 7,00 1,00 25. Campanula patula L. 26. Carex sp. L. 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. + 1,50 29. Crepis biennis L. 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 1,00 + 2,50 1,50 + 31. Daucus carota L. + 32. Euphrasia rostkoviana Hayne 1,00 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 0,50 + + + 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. + + 0,50 40. Leontodon autumnalis L. 16,50 6,50 11,00 6,00 0,50 41. Leucanthemum vulgare Lam. 42. Luzula campestris (L.) DC. + 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 0,50 1,00 1,50 2,00 0,25 46. Plantago lanceolata L. 3,50 1,00 1,00 1,50 0,25 47. Plantago media L. + + + + 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 50. Potentilla reptans L. + 0,50 1,00 0,50 51. Primula veris L. + 52. Prunella vulgaris L. 53. Ranunculus acris L. 0,50 2,00 1,50 + 54. Rhinanthus minor L. 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. + 57. Taraxacum officinale auct. non Weber 3,00 1,50 1,00 0,50 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 60. Veronica chamaedrys L. + + 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray

Ostatné lúčne byliny spolu 33,00 15,50 34,00 29,00 4,00 Prázdne miesta 1,50 0,00 2,50 6,00 10,00

150

Tabuľka 6P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 3. kosba 1993 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 17,50 13,50 2. Alopecurus pratensis L. 18,00 15,50 3. Anthoxanthum odoratum L. 4. Briza media L. 1,00 5. Cynosurus cristatus L. 6,00 5,50 6. Dactylis glomerata L. 0,50 + 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. + 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 10. Festuca rubra L. 34,50 45,50 11. Lolium perenne L. 0,50 + 12. Nardus stricta L. 13. Phleum pratense L. 14. Poa pratensis L. 11,50 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Trávy spolu 78,00 91,50 17. Lotus corniculatus L. 18. Trifolium pratense L. 1,00 19. Trifolium repens L. 1,00 20. Vicia cracca L.

Ďatelinoviny spolu 2,00 0,00 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. 0,50 + 23. Achillea millefolium L. 2,25 1,00 24. Alchemilla monticola Opiz 4,50 2,50 25. Campanula patula L. 26. Carex sp. L. 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. 0,50 + 29. Crepis biennis L. 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. 40. Leontodon autumnalis L. 8,50 2,00 41. Leucanthemum vulgare Lam. 42. Luzula campestris (L.) DC. 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 0,50 46. Plantago lanceolata L. 0,75 47. Plantago media L. 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 50. Potentilla reptans L. + + 51. Primula veris L. 52. Prunella vulgaris L. 53. Ranunculus acris L. 0,50 54. Rhinanthus minor L. 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. 57. Taraxacum officinale auct. non Weber + 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 60. Veronica chamaedrys L. 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray

Ostatné lúčne byliny spolu 18,00 5,50 Prázdne miesta 2,00 3,00

151

Tabuľka 7P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 1. kosba 1994 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. + 0,50 3,00 3,00 19,50 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 9,50 6,50 4,25 6,50 1,50 4. Briza media L. 0,50 0,50 + 0,50 5. Cynosurus cristatus L. 3,50 8,75 4,00 5,50 0,50 6. Dactylis glomerata L. + 0,75 1,00 0,50 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 0,50 0,50 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 3,50 10,00 20,00 18,00 21,00 10. Festuca rubra L. 15,75 12,00 19,00 24,25 25,00 11. Lolium perenne L. + 12. Nardus stricta L. 10,00 2,00 13. Phleum pratense L. + + 14. Poa pratensis L. 0,50 1,25 5,00 8,00 12,00 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv. + 0,50 +

Trávy spolu 43,25 42,00 56,50 66,25 81,00 17. Lotus corniculatus L. 1,50 1,00 0,25 18. Trifolium pratense L. 2,00 12,00 7,00 1,25 + 19. Trifolium repens L. + 7,00 3,75 0,25 + 20. Vicia cracca L. + 2,25 1,00 +

Ďatelinoviny spolu 3,25 22,25 12,00 1,50 0,00 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. + 0,75 0,75 2,00 1,50 23. Achillea millefolium L. 3,50 5,50 5,00 7,75 2,00 24. Alchemilla monticola Opiz 5,00 4,50 4,00 4,00 2,00 25. Campanula patula L. + 0,50 + + + 26. Carex sp. L. + + 0,25 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. 0,25 + + 29. Crepis biennis L. + 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 4,00 1,50 3,00 1,00 0,50 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 0,50 0,50 + + + 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. + + + 40. Leontodon autumnalis L. 27,50 11,50 6,50 3,00 0,50 41. Leucanthemum vulgare Lam. 0,25 0,25 + 42. Luzula campestris (L.) DC. 0,50 1,25 1,00 2,00 0,25 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 1,00 0,50 0,50 1,75 2,00 46. Plantago lanceolata L. 1,50 1,50 1,75 1,25 47. Plantago media L. + + + + 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 50. Potentilla reptans L. 0,50 + + 51. Primula veris L. + + + 52. Prunella vulgaris L. + + + + 53. Ranunculus acris L. 1,00 0,75 0,50 0,75 54. Rhinanthus minor L. + 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. + + + 3,50 57. Taraxacum officinale auct. non Weber 2,50 5,00 3,50 5,00 1,00 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 60. Veronica chamaedrys L. 1,75 1,50 1,00 0,25 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray + + + + +

Ostatné lúčne byliny spolu 49,50 35,75 27,50 32,25 10,00 Prázdne miesta 4,00 0,00 4,00 0,00 9,00

152

Tabuľka 8P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 1. kosba 2000 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 2,50 8,00 4,00 2,00 10,50 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 3,00 6,00 2,80 7,00 + 4. Briza media L. 2,00 0,25 5. Cynosurus cristatus L. + 0,50 0,24 + 6. Dactylis glomerata L. + + 0,50 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 4,50 1,50 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 0,50 11,00 7,00 11,50 8,00 10. Festuca rubra L. 25,00 32,00 57,80 45,50 25,50 11. Lolium perenne L. 12. Nardus stricta L. 16,50 7,00 13. Phleum pratense L. 0,24 + 14. Poa pratensis L. + 1,00 0,25 0,50 0,25 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 6,00 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Trávy spolu 55,50 65,50 76,83 67,00 46,00 17. Lotus corniculatus L. 3,00 0,25 + 18. Trifolium pratense L. + 2,50 19. Trifolium repens L. 0,50 2,00 + + 20. Vicia cracca L. + 0,25 +

Ďatelinoviny spolu 3,50 2,50 2,50 0,00 0,00 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. 0,50 0,50 2,00 15,00 9,50 23. Achillea millefolium L. 0,75 2,00 6,50 7,00 6,25 24. Alchemilla monticola Opiz 2,00 1,50 1,50 2,00 0,25 25. Campanula patula L. + + + 26. Carex sp. L. + 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. 29. Crepis biennis L. 0,75 + 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 2,50 0,50 + + 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne + 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 1,50 0,75 0,25 1,25 + 38. Hypochaeris radicata L. + 39. Jacea pratensis Lam. 40. Leontodon autumnalis L. 5,00 5,00 3,00 0,50 41. Leucanthemum vulgare Lam. 0,25 42. Luzula campestris (L.) DC. + 0,50 0,24 + 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 0,50 + + + 0,50 46. Plantago lanceolata L. 0,75 0,75 0,25 0,25 + 47. Plantago media L. + 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 50. Potentilla reptans L. + + + 51. Primula veris L. + + + 52. Prunella vulgaris L. + 53. Ranunculus acris L. 1,75 2,00 2,50 + + 54. Rhinanthus minor L. + + + 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. 57. Taraxacum officinale auct. non Weber 0,25 0,50 0,50 1,25 + 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 60. Veronica chamaedrys L. + 0,25 0,50 0,25 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray 1,50 0,75 + + +

Ostatné lúčne byliny spolu 18,00 15,00 17,24 27,50 16,50 Prázdne miesta 23,00 17,00 3,43 5,50 37,50

153

Tabuľka 9P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – jar 2006 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 4,00 6,00 20,00 10,00 4,00 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 5,00 1,00 1,00 4,00 2,00 4. Briza media L. 1,00 5. Cynosurus cristatus L. + 1,00 + 6. Dactylis glomerata L. + 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 2,00 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 7,00 3,00 1,00 1,00 2,00 10. Festuca rubra L. 7,00 16,00 8,00 9,00 2,00 11. Lolium perenne L. 12. Nardus stricta L. 1,00 1,00 13. Phleum pratense L. 14. Poa pratensis L. 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Trávy spolu 23,00 28,00 30,00 29,00 10,00 17. Lotus corniculatus L. 2,00 1,00 1,00 2,00 1,00 18. Trifolium pratense L. + 1,00 19. Trifolium repens L. 2,00 5,00 2,00 10,00 4,00 20. Vicia cracca L. 3,00 1,00 1,00 1,00 1,00

Ďatelinoviny spolu 7,00 7,00 4,00 14,00 6,00 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. 1,00 1,00 0,50 + 23. Achillea millefolium L. 4,00 4,00 5,00 5,00 3,00 24. Alchemilla monticola Opiz 25,00 7,00 8,00 10,00 8,00 25. Campanula patula L. + + + 26. Carex sp. L. 1,00 27. Carum carvi L. + 28. Cerastium arvense L. + 29. Crepis biennis L. 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne 2,00 3,00 1,00 1,00 33. Galium mollugo L. 1,00 4,00 8,00 2,00 6,00 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 8,00 3,00 1,00 2,00 2,00 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. 40. Leontodon autumnalis L. 10,00 3,00 8,00 12,00 10,00 41. Leucanthemum vulgare Lam. 42. Luzula campestris (L.) DC. 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 1,00 3,00 1,00 4,00 2,00 46. Plantago lanceolata L. 3,00 4,00 2,00 1,00 1,00 47. Plantago media L. 1,00 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 50. Potentilla reptans L. 6,00 1,00 + 51. Primula veris L. 52. Prunella vulgaris L. + 53. Ranunculus acris L. 5,00 5,00 4,00 6,00 8,00 54. Rhinanthus minor L. + + + + 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. + 1,00 1,00 + 2,00 57. Taraxacum officinale auct. non Weber + 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 1,00 1,00 60. Veronica chamaedrys L. 1,00 + + 0,50 + 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray 6,00 12,00 5,00 11,00 20,00

Ostatné lúčne byliny spolu 65,00 55,00 48,00 57,00 64,00 Prázdne miesta 5,00 10,00 18,00 0,00 20,00

154

Tabuľka 10P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – jar 2007 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 6,00 5,00 15,00 12,00 6,80 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 4,00 2,00 1,00 6,00 1,40 4. Briza media L. 3,00 5. Cynosurus cristatus L. 1,00 2,00 + 6. Dactylis glomerata L. 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 1,00 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 10,00 5,00 2,00 2,00 2,70 10. Festuca rubra L. 9,00 15,00 6,00 13,00 4,10 11. Lolium perenne L. 12. Nardus stricta L. 1,00 2,00 13. Phleum pratense L. 14. Poa pratensis L. 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 1,00 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Trávy spolu 30,00 30,00 24,00 40,00 15,00 17. Lotus corniculatus L. 2,00 2,00 1,00 2,00 1,00 18. Trifolium pratense L. 1,00 2,00 + 19. Trifolium repens L. 4,00 7,00 1,00 5,00 2,00 20. Vicia cracca L. 3,00 1,00 1,00 1,00 1,00

Ďatelinoviny spolu 10,00 10,00 3,00 10,00 4,00 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. 1,00 + 1,00 + + 23. Achillea millefolium L. 3,00 5,00 7,00 2,00 4,00 24. Alchemilla monticola Opiz 19,00 6,00 9,00 10,00 9,00 25. Campanula patula L. + + 26. Carex sp. L. 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. 29. Crepis biennis L. 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 2,00 6,00 10,00 3,00 5,00 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne 2,00 2,00 1,00 + 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 12,00 4,00 2,00 2,00 2,00 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. 1,00 40. Leontodon autumnalis L. 8,00 2,00 11,00 15,00 41. Leucanthemum vulgare Lam. 42. Luzula campestris (L.) DC. 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 2,00 4,00 2,00 6,00 3,00 46. Plantago lanceolata L. 1,00 3,00 4,00 1,00 2,00 47. Plantago media L. + 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 50. Potentilla reptans L. 8,00 1,00 1,00 51. Primula veris L. 52. Prunella vulgaris L. 53. Ranunculus acris L. 3,00 3,00 5,00 5,00 10,00 54. Rhinanthus minor L. + + + + 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. + 2,00 2,00 + 1,00 57. Taraxacum officinale auct. non Weber + 8,00 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. + 1,00 60. Veronica chamaedrys L. 1,00 + 1,00 + 1,00 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray 8,00 15,00 6,00 10,00 23,00

Ostatné lúčne byliny spolu 60,00 60,00 63,00 50,00 76,00 Prázdne miesta 0,00 0,00 10,00 0,00 5,00

155

Tabuľka 11P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 1. kosba 2008 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 8,00 6,00 9,00 9,50 11,50 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 6,00 4,00 9,00 10,50 8,00 4. Briza media L. 1,00 1,00 + 5. Cynosurus cristatus L. 0,50 + + + 6. Dactylis glomerata L. 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. + 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 2,50 4,50 3,50 4,00 3,00 10. Festuca rubra L. 5,00 15,00 15,00 15,50 19,50 11. Lolium perenne L. 12. Nardus stricta L. 8,50 3,50 4,00 1,00 + 13. Phleum pratense L. + 14. Poa pratensis L. 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 3,00 + 1,00 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Trávy spolu 34,50 34,00 40,50 40,50 43,00 17. Lotus corniculatus L. 1,50 0,50 + 0,50 + 18. Trifolium pratense L. 0,50 + + 0,50 19. Trifolium repens L. 6,00 9,50 4,00 5,50 6,25 20. Vicia cracca L. 1,50 2,00 1,00 0,50 0,75

Ďatelinoviny spolu 9,50 12,00 5,00 7,00 7,00 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. 0,50 + + + + 23. Achillea millefolium L. 2,00 6,00 3,00 2,50 2,00 24. Alchemilla monticola Opiz 12,50 8,00 12,50 8,00 9,00 25. Campanula patula L. + + + 26. Carex sp. L. 1,50 1,50 0,50 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. 29. Crepis biennis L. 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 2,50 3,50 1,50 2,00 3,00 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne + 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 6,00 4,50 10,50 6,50 2,00 38. Hypochaeris radicata L. + 39. Jacea pratensis Lam. + + 40. Leontodon autumnalis L. 9,50 5,50 3,50 7,00 4,00 41. Leucanthemum vulgare Lam. + + 42. Luzula campestris (L.) DC. 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. 2,00 2,50 3,50 2,00 2,00 46. Plantago lanceolata L. 2,50 3,00 2,00 2,00 3,50 47. Plantago media L. 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. + 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. + + + + 50. Potentilla reptans L. 3,00 1,50 0,50 1,00 + 51. Primula veris L. + + + 52. Prunella vulgaris L. + 53. Ranunculus acris L. 3,50 4,50 2,00 2,50 1,50 54. Rhinanthus minor L. + + 55. Rosa canina L. + 56. Stellaria graminea L. + 57. Taraxacum officinale auct. non Weber + + 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 0,50 + 0,50 + 60. Veronica chamaedrys L. 1,00 0,50 1,00 0,50 0,50 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray 8,50 10,50 7,50 12,50 12,00

Ostatné lúčne byliny spolu 54,00 51,50 47,50 48,50 40,00 Prázdne miesta 2,00 2,50 7,00 4,00 10,00

156

Tabuľka 12P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 2. kosba 2008 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 17,50 31,75 20,00 29,50 8,50 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. + + + 4. Briza media L. + 5. Cynosurus cristatus L. + + 6. Dactylis glomerata L. 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. + 1,00 + 0,75 + 10. Festuca rubra L. 10,00 17,50 12,50 24,50 4,75 11. Lolium perenne L. 12. Nardus stricta L. 10,00 5,50 + 5,50 + 13. Phleum pratense L. 14. Poa pratensis L. 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 6,00 0,50 + 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Trávy spolu 43,50 56,25 32,50 60,25 13,25 17. Lotus corniculatus L. + + + 0,50 + 18. Trifolium pratense L. + + + 19. Trifolium repens L. 0,75 2,50 0,25 1,00 3,00 20. Vicia cracca L. + 0,50 + 0,25 +

Ďatelinoviny spolu 0,75 3,00 0,25 1,75 3,00 21. Acetosa pratensis Mill. 22. Acetosella vulgaris Fourr. + 23. Achillea millefolium L. + 2,50 0,25 0,50 + 24. Alchemilla monticola Opiz 2,00 1,00 0,50 + 0,50 25. Campanula patula L. + + 26. Carex sp. L. + 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. 29. Crepis biennis L. 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 0,25 0,25 0,50 + 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne + + + 33. Galium mollugo L. + 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. + 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz + + + + 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. + + 0,25 40. Leontodon autumnalis L. 1,50 + + 0,75 1,00 41. Leucanthemum vulgare Lam. 42. Luzula campestris (L.) DC. 43. Lysimachia nummularia L. + + 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. + + + + 46. Plantago lanceolata L. 1,00 0,25 0,50 0,75 2,00 47. Plantago media L. + 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. + + + 50. Potentilla reptans L. + 0,50 + + + 51. Primula veris L. 52. Prunella vulgaris L. + + 0,25 53. Ranunculus acris L. + + + 0,25 + 54. Rhinanthus minor L. 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. 57. Taraxacum officinale auct. non Weber + + 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. + + + 60. Veronica chamaedrys L. 1,00 61. Veronica serpyllifolia L. 62. Viola arvensis Murray 1,00 0,75 3,50 1,00 +

Ostatné lúčne byliny spolu 5,75 5,25 6,25 3,50 3,75 Prázdne miesta 50,00 35,50 61,00 34,50 80,00

157

Tabuľka 13P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 1. kosba 2009 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 30,50 37,50 38,50 45,00 24,00 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 3,50 2,00 5,00 5,00 0,50 4. Briza media L. 0,25 + + + 5. Cynosurus cristatus L. + 6. Dactylis glomerata L. 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. 0,25 0,25 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 0,50 0,75 1,00 2,00 0,25 10. Festuca rubra L. 5,00 6,50 7,50 5,50 5,00 11. Lolium perenne L. 12. Nardus stricta L. 10,00 12,00 7,50 5,50 0,50 13. Phleum pratense L. 14. Poa pratensis L. 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 1,50 1,00 + 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Trávy spolu 51,50 59,75 59,50 63,25 30,25 17. Lotus corniculatus L. + 0,50 0,25 0,50 + 18. Trifolium pratense L. 19. Trifolium repens L. + 0,50 + 0,50 2,00 20. Vicia cracca L. 0,25 + + 0,50 0,25

Ďatelinoviny spolu 0,25 1,00 0,25 1,50 2,25 21. Acetosa pratensis Mill. + + 22. Acetosella vulgaris Fourr. + + 23. Achillea millefolium L. 0,25 + + + 24. Alchemilla monticola Opiz 0,75 0,50 1,50 1,00 1,25 25. Campanula patula L. + + 26. Carex sp. L. 0,50 1,00 + 1,00 + 27. Carum carvi L. 0,25 28. Cerastium arvense L. 29. Crepis biennis L. 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. 0,50 + + 0,25 0,75 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne 33. Galium mollugo L. 34. Galium verum L. 35. Geranium pratense L. + 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz 0,50 1,50 0,50 0,25 38. Hypochaeris radicata L. 39. Jacea pratensis Lam. + + 40. Leontodon autumnalis L. 0,75 + 0,25 + 0,75 41. Leucanthemum vulgare Lam. + + + + 42. Luzula campestris (L.) DC. 0,25 0,50 0,25 + 0,25 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. 45. Pimpinella saxifraga L. + + + 0,25 0,50 46. Plantago lanceolata L. + + + + + 47. Plantago media L. 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 50. Potentilla reptans L. 0,25 1,50 + 0,25 0,75 51. Primula veris L. + + + 52. Prunella vulgaris L. + + + + + 53. Ranunculus acris L. + 0,25 0,50 + + 54. Rhinanthus minor L. 55. Rosa canina L. + 56. Stellaria graminea L. + 57. Taraxacum officinale auct. non Weber + + 58. Thymus serpyllum L. 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. + + + 60. Veronica chamaedrys L. + + 0,25 + + 61. Veronica serpyllifolia L. 0,50 0,50 0,50 + 0,50 62. Viola arvensis Murray 4,50 2,00 2,75 1,75 5,00

Ostatné lúčne byliny spolu 8,25 6,75 7,50 5,25 10,00 Prázdne miesta 40,00 32,50 32,75 30,00 57,50

158

Tabuľka 14P Floristické zloženie trávneho porastu a jeho zmeny – 2. kosba 2009 (%)

VARIANTY P. č. DRUH 1. 2. 3. 4. 5.

1. Agrostis capillaris L. 8,50 35,00 33,50 32,50 11,50 2. Alopecurus pratensis L. 3. Anthoxanthum odoratum L. 0,50 + + 4. Briza media L. 5. Cynosurus cristatus L. 6. Dactylis glomerata L. 7. Deschampsia cespitosa (L.) P. Beauv. + 8. Elytrigia repens (L.) Desv. 9. Festuca pratensis Huds. 0,50 1,00 + 1,00 + 10. Festuca rubra L. 16,00 19,00 17,50 33,50 6,00 11. Lolium perenne L. 12. Nardus stricta L. 7,50 3,00 + 2,50 + 13. Phleum pratense L. + 14. Poa pratensis L. 15. Sieglingia decumbens (L.) Bernh. 0,50 + + 16. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Trávy spolu 33,50 58,00 51,00 69,50 17,50 17. Lotus corniculatus L. + + + + + 18. Trifolium pratense L. + + + 0,50 + 19. Trifolium repens L. 1,00 3,00 1,00 1,00 2,00 20. Vicia cracca L. + + + 0,50 +

Ďatelinoviny spolu 1,00 3,00 1,00 2,00 2,00 21. Acetosa pratensis Mill. + 22. Acetosella vulgaris Fourr. + + + + 23. Achillea millefolium L. 1,00 1,00 0,50 + 0,50 24. Alchemilla monticola Opiz + 1,00 1,00 + 0,50 25. Campanula patula L. + 26. Carex sp. L. 0,50 0,50 1,00 27. Carum carvi L. 28. Cerastium arvense L. + 29. Crepis biennis L. 30. Cruciata glabra (L.) Ehrend. + + + + + 31. Daucus carota L. 32. Euphrasia rostkoviana Hayne 33. Galium mollugo L. + + 34. Galium verum L. + 35. Geranium pratense L. 36. Hieracium pilosum Schleich. ex Froel. 37. Hypericum maculatum Crantz + + + + + 38. Hypochaeris radicata L. + 39. Jacea pratensis Lam. + + 40. Leontodon autumnalis L. 2,00 1,00 0,50 1,50 3,50 41. Leucanthemum vulgare Lam. + + + 42. Luzula campestris (L.) DC. + + + + + 43. Lysimachia nummularia L. 44. Pilosella officinarum F. W. Schultz et Sch. Bip. + 45. Pimpinella saxifraga L. + + 0,50 0,50 + 46. Plantago lanceolata L. + 0,50 + + 0,50 47. Plantago media L. + + + + 48. Platanthera bifolia (L.) Rich. 49. Potentilla erecta (L.) Raeusch. 0,50 0,50 + 1,00 0,50 50. Potentilla reptans L. 51. Primula veris L. 52. Prunella vulgaris L. + + + + + 53. Ranunculus acris L. 0,50 1,00 1,50 1,00 0,50 54. Rhinanthus minor L. + 55. Rosa canina L. 56. Stellaria graminea L. 57. Taraxacum officinale auct. non Weber + + + + + 58. Thymus serpyllum L. + 59. Tithymalus cyparissias (L.) Scop. 60. Veronica chamaedrys L. + + 0,50 + + 61. Veronica serpyllifolia L. + + + + + 62. Viola arvensis Murray 1,00 1,00 1,00 1,00 2,00

Ostatné lúčne byliny spolu 5,50 6,50 5,50 6,00 8,00 Prázdne miesta 60,00 32,50 42,50 22,50 72,50

159

Tabuľka 15P Obsah minerálnych látok v sušine rastlinnej hmoty /g.kg-1/ - r. 2008

P K Ca Mg Na NL Vláknina Kosba Variant

g.kg-1

1. 1,67 16,54 6,75 2,07 0,06 154,80 271,75

2. 1,79 16,25 6,35 2,12 0,06 156,02 258,73

3. 1,77 15,19 5,63 2,03 0,06 145,08 266,10

4. 1,80 16,34 6,02 2,17 0,06 159,83 253,98

1

5. 1,61 14,25 5,69 1,95 0,06 138,07 275,43

1. 1,84 17,80 9,22 2,61 0,08 167,87 225,93

2. 1,59 16,13 6,21 1,99 0,10 151,44 234,60

3. 1,95 17,44 7,11 2,54 0,08 165,73 221,68

4. 1,79 12,90 5,46 2,26 0,07 174,70 254,53

2

5. 1,83 16,03 8,51 2,54 0,08 156,33 237,93 Tabuľka 16P Obsah minerálnych látok v sušine rastlinnej hmoty /g.kg-1/ - r. 2009

P K Ca Mg Na NL Vláknina Kosba Variant

g.kg-1

1. 1,38 15,13 5,95 2,08 0,17 127,20 244,53

2. 1,44 14,38 5,44 1,85 0,19 119,13 261,90

3. 1,63 14,25 5,66 2,10 0,20 117,48 258,50

4. 1,37 13,00 5,30 2,08 0,19 124,17 251,93

1

5. 1,51 13,75 6,06 2,25 0,20 124,87 252,05

1. 1,39 16,25 8,41 2,50 0,09 122,95 208,33

2. 1,59 16,13 6,21 1,99 0,10 151,44 234,60

3. 1,46 15,00 7,73 2,76 0,12 119,94 203,20

4. 1,68 16,88 6,89 2,34 0,08 141,01 233,28

2

5. 1,46 14,63 7,92 2,46 0,09 117,27 179,10

160

Tabuľka 17P Agrochemické vlastnosti pôdy v roku 2007

N P K Mg Ca Na Variant

Hĺbka odberu (mm) mg.kg-1

Humus (%)

Cox (g.kg-1)

C : N pH/KCl

0 - 100 4511,50 12,00 168,75 61,50 581,50 22,50 8,87 51,4 11,4 : 1 4,23 1. 101 - 200 4700,50 10,00 156,25 59,00 557,50 20,00 6,87 39,8 8,5 : 1 4,34 0 - 100 4725,00 10,00 156,25 40,00 425,00 21,25 8,97 52,0 11,0 : 1 4,14

2. 101 - 200 3601,50 9,00 93,75 29,00 314,00 21,25 7,01 40,7 11,3 : 1 4,22 0 - 100 3748,50 9,00 87,50 34,00 409,00 24,65 7,40 43,0 11,5 : 1 4,15

3. 101 - 200 3465,00 10,00 68,75 24,00 389,00 24,65 6,26 36,3 10,5 : 1 4,07 0 - 100 4004,00 9,00 106,25 46,50 331,50 25,40 7,32 42,5 10,6 : 1 4,09

4. 101 - 200 3153,50 8,00 93,75 29,50 167,50 33,75 5,67 32,9 10,4 : 1 4,02 0 - 100 4557,00 10,00 112,50 50,50 387,50 18,75 8,30 48,1 10,6 : 1 4,11

5. 101 - 200 3094,00 8,00 62,50 24,00 207,50 21,25 6,16 35,7 11,5 : 1 4,07

161

Tabuľka 18P Agrochemické vlastnosti pôdy v roku 2008

N P K Mg Ca Na Variant

Hĺbka odberu (mm) mg.kg-1

Humus (%)

Cox (g.kg-1)

C : N pH/KCl

0 - 100 5832,00 12,00 163,00 88,00 928,00 25,00 9,11 52,8 9,05 : 1 4,12 1. 101 - 200 4922,00 10,00 118,00 63,00 683,00 27,50 9,27 53,8 10,9 : 1 4,06 0 - 100 6287,00 10,00 168,00 58,00 635,00 20,00 9,83 57,0 9,06 : 1 3,94

2. 101 - 200 4306,00 10,00 135,00 35,00 445,00 22,50 7,79 45,2 10,5 : 1 3,90 0 - 100 4894,00 8,00 138,00 65,00 605,00 20,00 9,59 55,6 11,4 : 1 3,96

3. 101 - 200 5580,00 8,00 128,00 58,00 578,00 25,00 10,48 60,8 10,9 : 1 3,94 0 - 100 5671,00 12,00 153,00 65,00 533,00 17,50 10,25 59,5 10,5 : 1 3,87

4. 101 - 200 5223,00 8,00 105,00 38,00 338,00 17,50 7,50 43,5 8,3 : 1 3,83 0 - 100 6567,00 10,00 145,00 73,00 500,00 22,50 9,30 53,9 8,2 : 1 3,78

5. 101 - 200 5741,00 8,00 100,00 53,00 373,00 20,00 8,97 52,0 9,06 : 1 3,77

162

Tabuľka 19P Agrochemické vlastnosti pôdy v roku 2009

N P K Mg Ca Na Variant

Hĺbka odberu (mm) mg.kg-1

Humus (%)

Cox (g.kg-1)

C : N pH/KCl

0 - 100 4263,00 12,00 198,00 31,00 410,00 80,00 10,03 58,2 13,6 : 1 4,03 1.

101 - 200 3556,00 12,00 188,00 34,00 210,00 48,00 4,20 24,4 6,9 : 1 4,06

0 - 100 4697,00 14,00 210,00 34,00 330,00 58,00 9,10 52,8 11,2 : 1 3,99 2.

101 - 200 3871,00 12,00 148,00 26,00 348,00 43,00 5,84 33,9 8,8 : 1 4,09

0 - 100 4305,00 14,00 140,00 26,00 405,00 65,00 8,89 51,6 12,0 : 1 4,24 3.

101 - 200 3738,00 12,00 93,00 29,00 348,00 38,00 5,53 32,1 8,6 : 1 4,38

0 - 100 2940,00 12,00 175,00 26,00 415,00 70,00 9,49 55,0 18,7 :1 4,18 4.

101 - 200 3661,00 10,00 110,00 26,00 330,00 45,00 5,85 33,9 9,3 : 1 4,25

0 - 100 6034,00 12,00 155,00 29,00 423,00 80,00 12,39 71,9 11,9 : 1 4,28 5.

101 - 200 4098,00 12,00 95,00 26,00 340,00 35,00 5,89 34,2 8,3 : 1 4,33

163

Tabuľka 20P Jednofaktorová analýza rozptylu pre agrochemické vlastnosti pôdy (r. 2007-2009) - Cox (Fisherov test, α = 0,05)

Tabuľka 21P Jednofaktorová analýza rozptylu pre agrochemické vlastnosti pôdy

(r. 2007-2009) – C : N (Fisherov test, α = 0,05) Hĺbka odberu (mm)

Zdroj premenlivosti

Suma štvorcov

Stupeň voľnosti

Priemerný štvorec

F - výpočet

Preukaznosť

Rok 0,652 2 0,326 1,129 0,355339 Chyba 3,466 12 0,289 - - Variant 0,687 4 0,172 0,500 0,736613

0 - 100

Chyba 3,432 10 0,343 - - Rok 0,705 2 0,353 0,751 0,492648 Chyba 5,632 12 0,469 - - Variant 1,877 4 0,469 1,052 0,428349

101 - 200

Chyba 4,460 10 0,446 - - Tabuľka 22P Jednofaktorová analýza rozptylu pre agrochemické vlastnosti pôdy

(r. 2007-2009) – pH (Fisherov test, α = 0,05) Hĺbka odberu (mm)

Zdroj premenlivosti

Suma štvorcov

Stupeň voľnosti

Priemerný štvorec

F - výpočet

Preukaznosť

Rok 0,1470 2 0,0735 6,28 0,013580 Chyba 0,1404 12 0,0117 - - Variant 0,0246 4 0,0062 0,234 0,912692

0 - 100

Chyba 0,2627 10 0,0263 - - Rok 0,2822 2 0,1411 8,44 0,005147 Chyba 0,2006 12 0,0167 - - Variant 0,0310 4 0,0077 0,171 0,948085

101 - 200

Chyba 0,4518 10 0,0452 - -

Hĺbka odberu (mm)

Zdroj premenlivosti

Suma štvorcov

Stupeň voľnosti

Priemerný štvorec

F - výpočet

Preukaznosť

Rok 3,0787 2 1,5393 4,874 0,028222 Chyba 3,7899 12 0,3158 - - Variant 1,0054 4 0,2514 0,4287 0,784951

0 - 100

Chyba 5,8631 10 0,5863 - - Rok 9,9866 2 4,9933 19,6702 0,000163 Chyba 3,0462 12 0,2538 - - Variant 0,6208 4 0,1552 0,125 0,970059

101 - 200

Chyba 12,4119 10 1,2412 - -

164

Tabuľka 23P Jednofaktorová analýza rozptylu pre agrochemické vlastnosti pôdy (r. 2007-2009) - Nt (Fisherov test, α = 0,05)

Hĺbka odberu (mm)

Zdroj premenlivosti

Suma štvorcov

Stupeň voľnosti

Priemerný štvorec

F - výpočet

Preukaznosť

Rok 7267695 2 3633847 6,0227 0,015448 Chyba 7240245 12 603354 - - Variant 4814670 4 1203667 1,2418 0,354074

0 - 100

Chyba 9693270 10 969327 - - Rok 7193407 2 3596703 13,6419 0,000812 Chyba 3163808 12 263651 - - Variant 484516 4 121129 0,1227 0,971059

101 - 200

Chyba 9872699 10 987270 - - Tabuľka 24P Jednofaktorová analýza rozptylu pre agrochemické vlastnosti pôdy

(r. 2007-2009) – P (Fisherov test, α = 0,05) Hĺbka odberu (mm)

Zdroj premenlivosti

Suma štvorcov

Stupeň voľnosti

Priemerný štvorec

F - výpočet

Preukaznosť

Rok 22,933 2 11,467 6,255 0,013776 Chyba 22,000 12 1,833 - - Variant 4,933 4 1,233 0,3083 0,865959

0 - 100

Chyba 40,000 10 4,000 - - Rok 24,400 2 12,200 12,200 0,001284 Chyba 12,000 12 1,000 - - Variant 7,733 4 1,933 0,6744 0,624777

101 - 200

Chyba 28,667 10 2,867 - - Tabuľka 25P Jednofaktorová analýza rozptylu pre agrochemické vlastnosti pôdy

(r. 2007-2009) – K (Fisherov test, α = 0,05) Hĺbka odberu (mm)

Zdroj premenlivosti

Suma štvorcov

Stupeň voľnosti

Priemerný štvorec

F - výpočet

Preukaznosť

Rok 6109,0 2 3054,5 4,1712 0,042137 Chyba 8787,3 12 732,3 - - Variant 7371,6 4 1842,9 2,4492 0,114264

0 - 100

Chyba 7524,6 10 752,5 - - Rok 2660,4 2 1330,2 1,2270 0,327469 Chyba 13009,6 12 1084,1 - - Variant 8866,2 4 2216,5 3,2578 0,059090

101 - 200

Chyba 6803,8 10 680,4 - -

165

Tabuľka 26P Vplyv sledovaných znakov na produkciu sušiny nadzemnej fytomasy (viacfaktorová analýza rozptylu – Fisherov test; α = 0,05)

Zdroj premenlivosti

Suma štvorcov

Stupeň voľnosti

Priemerný štvorec

F -výpočet

Preukaznosť

Absolútny člen 4.271841 1 4.271841 535.8639 0.000000 rok 0.178684 1 0.178684 22.4143 0.000014

variant 0.139431 4 0.034858 4.3726 0.003611 meranie 0.164384 1 0.164384 20.6204 0.000028

rok*variant 0.168628 4 0.042157 5.2882 0.001025 rok*meranie 0.207221 1 0.207221 25.9940 0.000004

variant*meranie 0.194879 4 0.048720 6.1115 0.000341 rok*variant*meranie 0.079792 4 0.019948 2.5023 0.051673

Chyba 0.478313 60 0.007972

166

Opustený trávny porast – rok 2007

167

Varianty 1, 2, 3, 4, 5 – po 1. kosbe r. 2008

168

Floristické zloženie trávneho porastu na variante 2 (MS)– po 1. kosbe v roku 2008

169

Pohľad na mulčovaný variant 2 (MS) – po 2. kosbe v roku 2008

170

Trávny porast po jednoročnom využívaní – pred 1. kosbou v roku 2009

171

Floristické zloženie trávneho porastu na variante 4 (KS) – pred 1. kosbou v roku 2009

172

Floristické zloženie trávneho porastu na variante 4 (KS) – po 1. kosbe v roku 2009

173

Pohľad na trávny porast - jeseň v roku 2009