SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

MOŽNOSTI FINANCOVANIA PODNIKOVÝCH POTRIEB

PROSTREDNÍCTVOM ÚVEROVÝCH PRODUKTOV

VYBRANEJ BANKY

Diplomová práca

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: 3. 3. 16. Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra financií

Školiteľ: Ing. Zuzana Čierna, PhD.

Nitra 2010 Miroslava Ďuricová, Bc.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Miroslava Ďuricová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

,,Možnosti financovania podnikových potrieb prostredníctvom úverových produktov

vybranej banky“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

Miroslava Ďuricová V Nitre .......................... .......................................

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Zuzane Čiernej, PhD. za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Moje poďakovanie patrí aj pani Ing. Monike Václavovej za ochotu pri poskytovaní

písomných a ústnych informácií.

V Nitre.............................

ABSTRAKT

Bankovníctvo má v sústave ekonomických inštitúcií spoločnosti špecifické

postavenie. Skúmanie jeho vývoja poukazuje na to, že patrí azda medzi najstaršie formy

organizovanej ekonomickej činnosti. Slovenské bankovníctvo prešlo v posledných rokoch

dynamickou premenou. Od roku 1990 sa na Slovensku a aj v Českej republike začala

formovať dvojstupňová banková sústava pozostávajúca z centrálnej banky a komerčného

bankovníctva, podstatou ktorého je prijímanie vkladov (pasívne operácie) a poskytovanie

úverov (aktívne operácie). Centrálna banka je v bankovom systéme jednotiacim prvkom,

ktorý pomocou pravidiel regulácie činnosti obchodných bánk stimuluje bankový systém

a zvyšuje jeho efektívnosť. Centrálna banka povoľuje činnosť obchodných bánk

a vykonáva nad nimi dohľad. Komerčné banky peniaze nerozdávajú, ale požičiavajú.

Z tohto dôvodu majú záujem poskytovať peniaze teda iba takým subjektom, ktoré sú

schopné v stanovenom termíne tieto peniaze aj s úrokom splatiť. Banky sú podnikateľské

subjekty, ktorých konečným zmyslom existencie je dosahovať zisk. Jednou z prakticky

najväčších bariér, ktorú bolo a je potrebné aj v súčasnosti prekonávať, je nedostatok

vlastných finančných zdrojov na pokrytie rôznorodých podnikateľských zámerov. Podniky

sa preto obracajú na banky so žiadosťou o poskytnutie úveru. Úverové obchody

predstavujú jednu z najzávažnejších oblastí činnosti bánk. Patria tiež k najrizikovejším

obchodom a zodpovednosť akou banky pristupujú k príprave týchto obchodov, výrazne

ovplyvňuje ich celkovú obchodnú úspešnosť. Cenu, ktorú musí podnikateľský subjekt

zaplatiť komerčnej banke za poskytnutie peňažných prostriedkov prostredníctvom úveru,

označujeme ako úrok. Cieľom diplomovej práce bolo bližšie popísať a charakterizovať

možnosti financovania podnikateľských potrieb prostredníctvom úverových produktov

vybranej banky. Zvolili sme si Československú obchodnú banku, a. s., ktorá od 1. januára

2008 pôsobí na slovenskom bankovom trhu ako samostatný právny subjekt. Pre širokú

paletu služieb a rôznych druhov úverov, ktoré poskytuje banka svojim klientom, sme sa

rozhodli zamerať našu pozornosť predovšetkým na malé a stredné podniky. V súčasnosti

jedným zo základných predpokladov presadenia a udržania sa na bankovom trhu je

poskytovanie čo najkvalitnejších bankových služieb. Silné konkurenčné prostredie

a neustále sa zvyšujúce požiadavky klientov, nútia komerčné banky neustále inovovať

a prispôsobovať produkty a služby potrebám svojich klientov. Záverom možno

skonštatovať, že vďaka dlhoročnej tradícii v oblasti financovania firemnej a korporátnej

klientely v kombinácii s medzinárodných know-how člena KBC Group, poskytuje ČSOB,

a. s. široký rozsah finančných služieb na vysokej úrovni a pri maximálnej efektívnosti. Na

trhu úverov si banka udržiava štvrté, resp. piate miesto. Objem celkových poskytnutých

úverov sa počas analyzovaných rokov 2006-2009 z roka na rok zvyšuje. Ukazovateľ čistý

zisk zaznamenáva tiež medziročné nárasty. Výnimkou boli posledné dva roky, kedy

hodnota zisku poklesla a to predovšetkým v dôsledku krízy. Cieľmi, resp. určitými víziami

banky do budúcna je tvorba a rozvíjanie dlhodobých a obojstranne výhodných klientských

vzťahov, silná orientácia na zákazníka, profesionalita, rásť rýchlejšie ako konkurencia a to

vďaka kvalifikovanému a motivovanému tímu pracovníkov. ČSOB, a. s. je spoľahlivým

partnerom pre významné spoločnosti so slovenským i medzinárodným kapitálom.

Kľúčové slová:

bankovníctvo, banková sústava, banka a klient (podnikateľská sféra – malé a stredné

podniky), aktívne a pasívne operácie, úver a úrok, konkurencia a trh.

ZUSAMMENFASSUNG

Das Bankwesen hat im System der ökonomischen Institute der Gesellschaft eine

spezifische Lage. Die Forschung seiner Entwicklung zeigt, dass es zu den ältesten Formen

der organisierten ökonomischen Tätigkeit gehört. Das slowakische Bankwesen hat sich in

den letzten Jahren dynamisch verändert. Seit 1990 begann sich in der Slowakei und auch in

der Tschechischen Republik ein zweistufiges Banksystem zu bilden. Das System besteht

aus der Zentralen Bank und aus dem Kommerzbankwesen, dessen Substanz die Annahme

von Anlagen (passive Operationen) und die Kreditgewährung (aktive Operationej) ist. Die

Zentralbank ist im Banksystem das unifizierendes Element, das mit der Hilfe von

Tätigkeitsregulationregeln der Kommerzbanken das Banksystem stimuliert und erholt

seine Wirksamkeit. Die Zentralbank gestattet die Tätigkeit von Kommerzbanken und

macht über diesen die Aufsicht. Die Kommerzbanken verteilen das Geld nicht, sondern sie

vorstrecken es. Aus diesem Grung haben sie die Interesse das Geld nur solchen Subjekten

zu leisten, die fähig sind dieses Geld im bestimmenen Termin zurück zu zahlen. Die

Banken sind Unternehmersubjekte, deren Ziel ist, das Gewinn zu haben. Einer von größten

Hindernissen die zu überwinden waren und auch heute noch zu überwinden sind, ist der

Mangel von eigenen finanziellen Quellen für die Finanzierung von verschiedenen

Unternehmerplänen. Die Unternehmen widmen sich deswegen an die Banken mi dem

Gesuch ihnen einen Kredit zu gewehren. Die Kreditenhandel stellen die wichtigsten

Tätigkeiten der Banken dar. Sie gehören auch zu den Handeln mit dem größten Risiko und

die Verantwortlichkeit mit der die Banken zur Vorbereitung von diesen Handeln zutreten

beeinflusst wesentlich ihre Handelsgedeihlichkeit. Den Preis, der der Unternehmersubjekt

einer Kommerzbank für die Gewährung von finanziellen Mitteln bezahlen muss,

bezeichnen wir als der Zins. Das Ziel der Diplomarbeit war die Möglichkeiten des

Finanzierens der Unternehmerbedürfnisse durch Kreditprodukte der ausgewählten Bank

näher zu beschreiben und charakterisieren. Wir haben die Tschechoslovakische

Kommerzbank (ČSOB) gewählt, die seit dem 1. Januar 2008 auf dem slowakischen Markt

als selbstständiger Subjekt tätig ist. Wir haben uns entscheiden unsere Aufmerksamkeit vor

allem auf kleine und Mittelgroße Betriebe einzustellen. Die Grundvoraussetsung wie sich

heute auf dem Market durchzusetzen und auf dem Markt zu bleiben ist die Gewährung der

möglichst besten Dienstleistungen. Die große Konkurenz und die immer größere

Ansprüche von Kunden, zwingen die Kommerzbanken immer zu inovieren und die

Produkte und Dienstleistungen den Bedürfnissen ihrer Kunden anzupassen. Am Ende kann

man feststellen dass dank der langjährigen Tradition im Bereich des Finanzieren der

Finanzklientel und in der Kombination mit dem internationalen Know – how des KBC

Group Mitgliedes, gewährt ČSOB einen breiten Umfang von finanziellen Dienstleistungen

auf dem hohen Niveau und bei der höchsten Wirksamkeit. Auf dem Kreditenmarkt behält

die Bank den vierten oder fünften Platz. Der Umfang von gewährten Krediten erhöht sich

während der analysierten Jahren 2006 –2009 vom Jahr zu Jahr. Das Kennziffer reines

Gewinn zeigt auch den Anwachs. Ausnahme waren die letzten zwei Jahren, wann das

Gewinn wegen der Krise gesunken ist. Das Ziel der Bank für die Zukunft ist die

Entwicklung der beiderseiting vorteilhaften Beziehungen zu den Kunden, die Orientierung

an den Kunden, Professionalität und schneller als die Konkurens zu wachsen und das dank

des hochgqualifizierten Teams der Mitarbeiter. ČSOB ist ein zuverlässiger Partner für

bedeutende Gesellschaften mit dem slowakischen und internationalen Kapital.

Schlüsselwörter:

das Bankwesen, das Banksystem, die Bank und die Kunde (kleine und Mittelgroße

Betriebe), aktive und pasive Operationen, der Kredit und der Zins, die Konkurenz und der

Markt.

OBSAH

ÚVOD..................................................................................................................................10

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ ...12

1. 1 Bankovníctvo, banková sústava, banky...................................................................12 1. 2 Úver .........................................................................................................................17 1. 3 Charakteristika jednotlivých druhov úverov, úrokové sadzby ................................19

1. 3. 1 Druhy úverov ....................................................................................................20 1. 3. 2 Faktoring, forfaiting, lízing..............................................................................23 1. 3. 3 Úrok .................................................................................................................25

2 CIEĽ PRÁCE...................................................................................................................28

3 METODIKA PRÁCE ......................................................................................................30

4 VLASTNÁ PRÁCA ........................................................................................................33

4. 1 Charakteristika ČSOB, a. s. .....................................................................................33 4. 1. 1 História a súčasnosť.........................................................................................33 4. 1. 2 Finančné ukazovatele.......................................................................................34 4. 1. 3 Vývoj úverového portfólia...............................................................................38 4. 1. 4 Vývoj kontokorentného a investičných úverov ...............................................40

4. 2 Cudzie zdroje financovania podniku .......................................................................42 4. 2. 1 Živnostníci a malé firmy..................................................................................42 4. 2. 2 Stredné firmy ...................................................................................................47 4. 2. 3 Veľká korporátna klientela ..............................................................................48

4. 3 Podmienky a postup poskytovania úveru ................................................................49 4. 3. 1 Základné podmienky poskytnutia úveru..........................................................49 4. 3. 2 Postup poskytovania úveru ..............................................................................50

4. 4 Praktické príklady....................................................................................................52 4. 4. 1 Povolené prečerpanie účtu ...............................................................................53 4. 4. 2 Malý investičný úver .......................................................................................54

4. 5 Finančná kríza..........................................................................................................57 4. 6 Ciele a zámery banky do budúcnosti .......................................................................61

ZÁVER ................................................................................................................................62

POUŽITÁ LITERATÚRA ..................................................................................................68

PRÍLOHY ............................................................................................................................73

ZOZNAM SKRATIEK

CB – centrálna banka

CF – cash flow

CP – cenný/é papier/e

CZ – celková zadĺženosť

ČSOB, a. s. – Československá obchodná banka, akciová spoločnosť

EIB – Európska investičná banka

EÚ – Európska únia

Fa - faktúra

FO – fyzická osoba

HDP – hrubý domáci produkt

KB – komerčná banka

MaSP – malé a stredné podniky

MIÚ – malý investičný úver

NH – Národné hospodárstvo

ORSR – Obchodný register Slovenskej Republiky

PO – právnická osoba

PPA – Pôdohospodárska platobná agentúra

PPÚ – povolené prečerpanie účtu

ROA – rentabilila celkových aktví

ROE – rentabilita vlastného imania/kapitálu

RPÚ – rýchly podnikateľský úver

SS – stupeň samofinancovania

VH – výsledok hospodárenia

ŽRSR – Živnostenský register Slovenskej Republiky

10

ÚVOD

Vývojom ľudskej spoločnosti sa postupne prehlbovali teoretické poznatky

v ekonomickej vede, čo podmienilo tvorbu nových vedných disciplín. Významné miesto

v rámci ekonomickej vedy patrí finančnej vede.

Finančný svet je neviditeľný svet, v ktorom dochádza k prerozdeľovaniu bohatstva

a chudoby medzi ľuďmi. Z princípu nemôže platiť, že by všetci bohatli – potom by nikto

nepracoval, ale každý by bol na finančnom trhu.

Finančný trh predstavuje vrchol ostatných trhov. Neexistuje ekonomický subjekt, ktorý by

sa nenachádzal buď na strane ponuky alebo na strane dopytu po niektorom z bohatého

množstva finančných nástrojov. Významné postavenie a úlohy v tomto dianí má

bankovníctvo, banková sústava, banky či samotné bankové operácie.

Bankovníctvo patrí k jedným z najvýznamnejších odvetví národného hospodárstva.

Umožňuje efektívne využívať dočasne voľné peňažné prostriedky všetkých hospodáriacich

jednotiek a riešiť úverom prechodnú potrebu peňažných prostriedkov podnikov a

jednotlivcov, hospodárne vykonávať platobný styk tak vo vnútri hospodárstva, ako aj vo

vzťahoch so zahraničnými subjektami a poskytovať služby spojené s peňažným kapitálom.

Rozvinutá banková sústava je nevyhnutnou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky.

Vzťah ekonomiky a bankovej sústavy je obojstranný. Do roku 1990 u nás existoval

jednostupňový bankový systém, v ktorom mala monopolné postavenie ,,monobanka“

uskutočňujúca v podstate všetky bankové operácie. K 1. januáru 1990 došlo k oddeleniu

,,emisnej“ a ,,úverovo – obchodnej“ činnosti centrálnej banky. Štátna banka

československá sa rozdelila na tri právne a ekonomicky samostatné subjekty. Základom

reformy bol teda vznik dvojstupňového bankového systému. V roku 1993 sa federácia

rozdelila na dva samostatné štáty, čím zanikla ŠBČS. Jej funkcie na Slovensku začala plniť

Národná banka Slovenska. Jej postavenie a činnosť vymedzuje zákon č. 566/1992 Zb.

o NBS. Komerčné banky a ich činnosť zase upravuje zákon č. 483/2001 Zb. o bankách.

Otázka prvenstva je zaujímavá v každom odbore ľudskej činnosti. odpoveď na ňu

nevypĺňa totiž len ľudskú zvedavosť, ale zároveň môže byť i akýmsi predobrazom ďalších

osudov, a to v zmysle starej pravdy, že v zárodku všetkého sa dajú nájsť aj prvky či signály

pre jeho budúcnosť. Platí to aj pokiaľ ide o taký fenomén akým je banka. Pri kolíske

každej z nich je totiž ,,sudička“, ktorá predznačuje jej ďalšie osudy. Táto sudička má

podobu veľkosti kapitálu, s ktorým banka vzniká, schopnosti a vedomosti a praktické

11

skúsenosti osobností, ktoré stoja pri jej zrode, ciele, pre ktoré vzniká. Na ďalšie osudy

banky má vplyv aj jej lokalizácia a určite aj priestorové vybavenie a politické a dobové

okolnosti.

Banky začali vznikať približne v 17. storočí, keď sa rozvoj tovarovej výroby dostáva do

takej etapy, že pre jej plynulosť je nevyhnutná určitá minimálna výška peňazí. Vlastník

týchto peňazí sa vyčleňuje ako špecializovaný podnikateľ – banka.

Banka je podnik, ktorý nakupuje vklady a takto získané peniaze znovu investuje do

pôžičiek a do cenných papierov. Banka teda naakumuluje kapitál, k čomu využíva pasívne

bankové operácie a tieto naakumulované zdroje sa snaží zhodnotiť prostredníctvom

aktívnych bankových obchodov. Okrem už spomínaných obchodov, vykonávajú banky aj

radu ďalších služieb: emitujú platobné karty, uskutočňujú nákup a predaj devíz a valút

a cenných papierov, poskytujú informačnú a konzultačnú a poradenskú činnosť. Dobré

služby banky, čo znamená spoľahlivé, rýchle, presné a dôverné, vytvárajú jej imidž a sú

základom pre dôveru verejnosti. Úloha bánk spočíva v uspokojovaní subjektov na jednej

strane a na strane druhej v dosahovaní vlastných cieľov – zisk, rentabilita, likvidita.

Ekonomicky silný subjekt, ktorého reprodukčné parametre sa pohybujú za hranicou,

resp. na hranici samofinancovania, obstaráva zdroje predovšetkým tzv. interným spôsobom

(z prebytku vytvorených aktív). Ostatné podnikateľské subjekty, ktoré sa nevyznačujú

touto schopnosťou a majú pritom ekonomicky zaujímavé zámery či projekty, sú viac –

menej odkázané na externé financovanie svojich potrieb.

Najčastejšie používaným cudzím zdrojom financovania je úver. Úver predstavuje zmluvný

vzťah medzi veriteľom (bankou) a dlžníkom (v našom prípade podnik). Výnosnosť alebo

straty jednotlivých komerčných bánk z nesplácania úverov a úrokov v konečnom dôsledku

ovplyvňujú rentabilitu celého bankového sektora. Práve úverové alebo kreditné riziko je

považované za najdôležitejšie finančné riziko.

Cenou úveru je úrok. Úrok je nutné posudzovať z dvoch hľadísk:

- z hľadiska veriteľa je úrok odmena za dočasné poskytnutie peňazí niekomu inému,

- z hľadiska dlžníka predstavuje úrok cenu za získanie peňažných prostriedkov.

Diplomová práca sa zameriava práve na priblíženie problematiky bankových úverov.

Cieľom bola charakteristika Československej obchodnej banky, a. s. ako subjektu, ktorý

patrí k najvýznamnejším na Slovensku v bankovej sfére a tiež charakteristika úverových

produktov, ktoré poskytuje svojim klientom. Keďže je to problematika veľmi rozsiahla,

hlavnou oblasťou nášho záujmu boli úverové produkty pre podnikateľskú sféru, konkrétne

pre malé a stredné podniky.

12

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A

V ZAHRANI ČÍ

1. 1 Bankovníctvo, banková sústava, banky

Bankovníctvo je jedným z významných odvetví národného hospodárstva. Umožňuje

efektívne využívať dočasne voľné peňažné prostriedky všetkých hospodáriacich jednotiek

a riešiť úverom prechodnú potrebu peňažných prostriedkov podnikov a jednotlivcov,

s maximálnou hospodárnosťou vykonávať platobný styk tak vo vnútri hospodárstva, ako aj

vo vzťahoch so zahraničím a poskytovať služby spojené s peňažným kapitálom. Bez

bankovníctva nie je možná ani dnešná moderná mena.

Ako sa píše v knihe ,,Finančný manažment“ , ktorej autorom je Krá ľovič, J. (2006),

kapitálový trh predstavuje mechanizmus a inštitúcie, kde sa stretáva ponuka dlhodobo

uvoľneného kapitálu a dopyt po tomto kapitále. Účastníkmi kapitálového trhu môžu byť

jednotlivci, spoločnosti, medzinárodné a nadnárodné organizácie, vlády jednotlivých

krajín, banky.

Podľa Hrvoľovej, B. (2001) k nástrojom kapitálového trhu patria:

1. strednodobé a dlhodobé úvery, ktoré poskytujú banky alebo iné finančné

inštitúcie,

2. finančný lízing a forfaiting,

3. strednodobé a dlhodobé cenné papiere (ďalej len ,,CP“), ktoré možno

rozdeliť na dlhové CP (obligácie, hypotekárne záložné listy, vkladové listy)

a majetkové CP (akcie, podielové listy).

Daxnerová, O. (2002) vysvetľuje bankovú sústavu ako súhrn všetkých bankových

inštitúcií a vzťahov medzi nimi. Ide o štruktúru, členenie a vzájomné vzťahy medzi

ekonomicky činnými komerčnými bankami a centrálnou bankou. Banková sústava je

súčasťou finančnej sústavy štátu, je spojovacím článkom medzi ekonomickou makrosférou

(štátom) a mikrosférou (podnikmi), podmieňuje na jednej strane rozvoj ekonomiky a na

druhej strane rozvoj ekonomiky spätne vplýva na rozvinutosť bankovej sústavy.

Serenčéš, P. (2008) si pod bankovým systémom predstavuje sústavu bánk

pôsobiacich v hospodárstve. Bankový systém a jeho sústava sú neodmysliteľnou

súčasťou finančného trhu. Na finančnom trhu pôsobí ako sprostredkovateľ medzi stranou

ponuky a stranou dopytu po dočasne voľných prostriedkoch.

13

Bankový systém podľa Serenčéša, P. (2008) spravidla tvoria nasledovné inštitúcie,

inštitúty a vzťahy:

� spravidla centrálna banka, obchodné banky, nebankové účelové finančné

inštitúcie, podporujúce výkon obchodných bánk,

� súbor zákonov, rozhodnutí, vyhlášok a nariadení,

� súbor bankových obchodov (produktov) a finančno-ekonomické kategórie

bankového sektora,

� vzťahy medzi CB a obchodnými bankami, a nebankovými finančnými

inštitúciami,

� vzťahy medzi obchodnými bankami a nebankovými finančnými

inštitúciami,

� vzťahy bankového sektora k štátu, domácnostiam, firmám a zahraničiu.

Podľa Hontyovej, K. (2005), banková sústava zabezpečuje fungovanie peňažného

trhu. V každej vyspelej trhovej ekonomike sa banková sústava skladá z dvoch okruhov –

centrálna banka1, komerčné (obchodné) banky. Centrálna banka je inštitúcia, ktorú

zriaďuje štát. Dôležitým predpokladom efektívneho fungovania centrálnej banky je jej

nezávislosť od vlády a politickej moci. Miera tejto nezávislosti môže byť v rôznych

krajinách rôzna a tým je dané aj postavenie a funkcie CB. Komerčné banky vykonávajú:

� aktívne bankové operácie (poskytujú úvery a pôžičky),

� pasívne bankové operácie (prijímajú vklady peňazí),

� komisionárske – sprostredkovateľské operácie (vedenie účtov, prevody

depozitných peňazí z účtu na účet, zmenárenské služby, spravovanie

cenných papierov).

Podľa Árendáša, M. (2005), banková sústava predstavuje systém špeciálnych

bankových inštitúcií v NH, zaoberajúcich sa bankovými operáciami. Banková sústava

môže byť na rôznom stupni rozvoja, pričom vo všeobecnosti ju delíme na jednostupňový

bankový systém – všetky operácie uskutočňuje centrálna banka, pričom môžu existovať aj

komerčné banky, a dvojstupňový bankový systém – existuje jedna centrálna banka a väčšia

skupina komerčných bánk.

Banka je špecifickou organizáciou, ktorá vznikla v procese deľby práce a svojou činnosťou

sa špecializuje na sústreďovanie, rozdeľovanie, sprostredkovanie peňažných, platobných

a úverových operácií pre svojich klientov. Medzi ciele bankového podnikania môžeme

1 Centrálnou bankou SR je Národná banka Slovenska, ktorá vznikla súčasne so vznikom SR – 1. januára 1993

14

zaradiť dosahovanie maximálneho zisku, uspokojovanie potrieb svojej klientely, podpora

podnikateľských aktivít v určitých oblastiach a zabezpečenie bankovej likvidity

a optimalizácia rizika bankového podnikania.

Balko, L. (2000) charakterizuje bankový systém ako súhrn bánk, ktoré pôsobia

v určitom teritóriu, spravidla v určitej krajine, ich vzájomné väzby a väzby k okoliu.

Pod bankou si predstavuje inštitúcie, ktoré obchodujú s peniazmi. Základnými operáciami,

ktoré vykonávajú, sú operácie depozitné – zhromažďovanie vkladov – a úverové –

poskytovanie úverov. Poskytujú služby podnikateľskému sektoru, samosprávnym

orgánom, obyvateľstvu, skrátka všetkým právnickým a fyzickým osobám.

Parkin, M. (2003) definuje centrálnu banku ako banku bánk, ako verejnú ,,autoritu“,

ktorá reguluje a kontroluje množstvo peňazí v obehu, dozerá nad komerčnými bankami.

Husár, J. (2003) je názoru, že bankový systém vytvárajú organizácie, ktoré sa

rozlišujú podľa druhu aktív, ktoré majú a tiež podľa spôsobu regulácie. Obchodná

banka je banka, ktorá má licenciu na vykonávanie bankových operácií.

Ako uvádza Bartošová, V. (2002), bankovú sústavu v trhovej ekonomike tvoria

centrálna banka a obchodné (komerčné) banky. Banku považuje za podnikateľský subjekt,

ktorého podstatou činnosti je zhromažďovanie prebytočných prostriedkov (úspor)

a hospodárenie s nimi za účelom dosiahnutia zisku. Banky vykonávajú aktívne (poskytujú

úvery), pasívne (prijímajú vklady, vydávajú obligácie a akcie) sprostredkovateľské

operácie (zmenárenské a depozitné obchody, poradenská a konzultačná činnosť).

Šlosár, R. (2002) pod pojmom peňažné ústavy rozumie všetky inštitúcie, v ktorých

sú hlavným predmetom peňažné operácie. Patrí sem nielen celá banková sústava, ale aj

špeciálne druhy sporiteľní, poisťovne. Banka je špecifická organizácia, ktorá vznikla

v procese deľby práce a rozvoja trhového hospodárstva a svojou činnosťou sa špecializuje

na sústreďovanie, rozdeľovanie a sprostredkovanie peňažných, platobných a úverových

operácií pre svojich klientov.

Izakovič, O. (2006) považuje za hlavných aktérov na finančnom trhu banky. Banky

uskutočňujú aktívne operácie – poskytovanie úverov a tiež pasívne operácie – prijímanie

vkladov. Medzi sprostredkovateľské operácie patrí napr. poradenská činnosť.

Medzi finančných sprostredkovateľov patria podľa Chovancovej, B. (2002)

depozitné inštitúcie (komerčné banky, sporiteľne, úverové družstvá,); zmluvné inštitúcie

(penzijné fondy, poisťovne); investičné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia

(finančné spoločnosti, vládne úverové agentúry).

15

Samuelson, P. (2000) je názoru, že bankové peniaze a mnohé ďalšie finančné služby

poskytujú v súčasnosti finanční sprostredkovatelia. Ide o inštitúcie, ktoré prijímajú vklady

od jednej skupiny a následne ich požičiavajú iným skupinám. Najdôležitejšou skupinou

finančných sprostredkovateľov sú obchodné – komerčné banky. Všetci finanční

sprostredkovatelia sa správajú veľmi podobne ako iné podniky. Budujú sa preto, aby

svojim majiteľom prinášali zisk.

Horvátová, E. (2000) tvrdí, že základným cieľom komerčnej banky je snaha

o dosahovanie maximálneho zisku (maximalizácia trhových cien akcií banky) pri

dodržiavaní zásad stability a bezpečnosti z hľadiska rizík bankového podnikania.

Vymedzenie pojmu banka z nášho legislatívneho hľadiska zahŕňa nasledujúce

charakteristiky:

1. banka je právnická osoba so sídlom v danej krajine,

2. má povolenie pôsobiť ako banka (bankovú licenciu),

3. prijíma vklady a poskytuje úvery.

Medzi úlohy resp. funkcie banky môžeme zaradiť:

a) prijímanie vkladov,

b) poskytovanie úverov,

c) vykonávanie platobného styku,

d) ovplyvňovanie emisií úverových peňazí,

e) zabezpečovanie finančného sprostredkovania.

Chovancová, B. (2006) charakterizuje banku ako finančnú inštitúciu špecializovanú

na obchody a operácie s peniazmi, na finančné sprostredkovanie peňažných a kapitálových

operácií. Charakteristickou črtou banky je na jednej strane prijímanie vkladov v rôznej

podobe a na druhej strane poskytovanie úverov. Banka teda zhromažďuje od prebytkových

subjektov dočasne voľné finančné zdroje, ktoré potom rozdeľuje medzi deficitné subjekty.

Samuelson, P. (2000) označuje banku ako finančného sprostredkovateľa, ktorý na

jednej strane prijíma vklady, resp. úspory a na druhej strane poskytuje za určitý poplatok

úvery, pôžičky. V oboch prípadoch môžu byť klientmi tak FO ako i PO.

Pod pojmom banka si Ručinský, R. (2002) predstavuje špecializovaný podnik,

orientovaný na obchodovanie s kapitálom a s ním spojenými službami. Vytvára

predpoklady pre ekonomický rast a to prostredníctvom poskytovania úverov na efektívne

projekty s únosnou mierou rizika. Vyššou úrokovou mierou z vkladov ovplyvňuje

sporivosť obyvateľstva. Banka je finančným sprostredkovateľom (medzi veriteľom, ktorý

16

má zdroje a dlžníkom, ktorý ich potrebuje). Podľa nášho zákonodarstva musí mať formu

akciovej spoločnosti.

Collin, P. (2005) charakterizuje banku ako obchodnú spoločnosť, ktorá uschováva

pre svojich klientov peniaze, poskytuje úvery za úroky a vo všeobecnosti s peniazmi

obchoduje. Centrálna banka je hlavná, vládou kontrolovaná inštitúcia v krajine, ktorá

zastrešuje všetky finančné záležitosti, vydáva valuty a devízy, dozerá nad komerčnými

bankami. Komerčná banka je taktiež finančnou inštitúciou, ktorá ponúka bankové služby

širokej verejnosti.

Pilbeam, K. (2006) definuje banky ako inštitúcie, ktoré prerozdeľujú peňažné

prostriedky medzi jednotlivými subjektami. Komerčné banky vykonávajú ,,nákup“ –

vklady a ,,predaj“ – úvery prostriedkov.

Sojka, M. (2004) konštatuje, že vedľa centrálnej banky sú hlavnou zložkou bankovej

sústavy práve komerčné banky. Banky majú povahu súkromných firiem, usilujúcich sa

o maximalizáciu svojho zisku. Ten vytvárajú predovšetkým z rozdielu medzi prijímanými

úrokmi z poskytovaných úverov a platenými úrokmi z vkladov svojich klientov.

Longenecker, J. tvrdí, že komerčné banky poskytujú kapitál jednotlivcom a

spoločnostiam, pričom počiatočný kapitál prichádza do bánk práve od týchto subjektov vo

forme vkladov. Ak subjekty spĺňajú podmienky, banka na základe uzatvorenia zmluvy

smie peniaze požičať.

CB sa podľa Eppinga, CH. (2001) snaží o to, aby sa ekonomika neodchyľovala zo

správneho kurzu. Sleduje rôzne ekonomické ukazovatele (napr. objednávky výrobných

podnikov, spotrebné úvery, zamestnanosť a i.) a to všetko v snahe nedopustiť prehriatie

ekonomiky. Zisteným aktuálnym situáciám potom prispôsobuje ponuku peňazí a úrokové

miery s cieľom udržovať správny smer a tempo vývoja ekonomiky.

Bankové podnikanie je spojené s rôznymi finančnými rizikami (predovšetkým

úverové riziko a trhové riziko). Keďže všetky finančné riziká by mali byť pokryté

vlastným kapitálom banky, jedno z najdôležitejších regulačných opatrení podľa

Petrjánošovej, B. (2002) je stanovenie kapitálovej primeranosti.

Hall, R. a Liebermann, M. (2002) definujú komerčnú banku jednak ako súkromnú

spoločnosť, ktorá zabezpečuje služby pre verejnosť a jednak ako finančného

sprostredkovateľa – obchodnú firmu, ktorá sa špecializuje na zhromažďovanie peňažných

prostriedkov z domácností a firiem, ktorých príjmy presahujú ich výdavky a zameriavajú

tieto zásoby na domácnosti a firmy (a niekedy aj vládu), ktorých výdavky prevyšujú

príjmy.

17

1. 2 Úver

Pri založení podniku vlastníci (vlastník) uskutočnia vklad kapitálu, s ktorým začínajú

hospodáriť. V prípade vzniku dodatočnej potreby kapitálu na zabezpečenie podnikania,

dochádza k vzniku kapitálového vzťahu – podnik si požičiava peňažné prostriedky od

banky – požičiava si úver. Je nesporné, že práve úvery zohrávajú v procese alokácie

peňažných prostriedkov významnú úlohu.

Vyriešiť otázku financovania podnikateľskej činnosti znamená podľa Miži čkovej, Ľ.

(2007), vyriešenie nasledovných okruhov otázok:

- zaobstaranie počiatočného kapitálu,

- efektívne využívanie finančných zdrojov,

- štruktúra vstupov do výroby a výstupov, ich finančná náročnosť,

- tok peňazí do podniku a z podniku, rozdiel medzi nimi – CF predstavuje

vlastný zdroj financovania,

- rozdelenie VH, dane, odvody, rozvoj podniku, požiadavky spoločníkov.

Malé a stredné podniky tvoria dôležitú súčasť ekonomiky. Ich financovanie je

v súčasnosti v popredí záujmu bánk. A práve v tomto segmente vidia banky potenciál

svojho ďalšieho rastu, dodáva Nováková, J. (2002).

Predpokladom pre rozhodnutie, či je účelné podnik úverovať, sú pre banky

a obchodných veriteľov podľa Petersona, P. – Fabozziho, J. (2003) dôkladné informácie

o finančnom postavení podniku. Pri poskytovaní úverov sa finančnou analýzou bežne

overuje, či je podnik schopný hradiť úroky a splátky.

V knihe ,,Podnikové hospodárstvo“, ktorej autorom je Bielik, P. (2008), sa

kapitálovou štruktúrou podniku rozumieme štruktúra zdrojov, z ktorých majetok podniku

vznikol. Vlastný kapitál nie je stálou veličinou, ale kolíše podľa výsledkov hospodárenia.

Ak dosahuje podnik zisk, vlastný kapitál rastie, na druhej strane ak je podnik stratový,

kapitál klesá. Cudzí kapitál je dlhom podniku, ktorý podnik musí v určenej dobe splatiť.

Podľa tejto doby rozlišujeme krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery.

Baran, D. (2003) tvrdí, že úverový vzťah znamená presun majetku, spravidla

v peňažnej forme (pri poskytovaní dodávateľského a obchodného úveru môže ísť aj

o tovarovú formu). Po uplynutí dohodnutej lehoty dochádza k spätnému pohybu tohto

majetku v peňažnej forme. Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích

externých zdrojov.

18

Miháliková, A. (2002) si pod úverom predstavuje využívanie dočasne voľných

peňažných prostriedkov podnikateľských subjektov, štátu a obyvateľstva na financovanie

dočasných potrieb iných subjektov. Banka tu vystupuje ako sprostredkovateľ pohybu

kapitálu raz ako dlžník, inokedy ako veriteľ.

Ako tvrdí Bielik, P. (2001), problematika financovania potrieb podniku cudzími

zdrojmi má v podnikoch mimoriadny význam. Podnikateľ, resp. podnik je trvalo

konfrontovaný s ekonomickým prostredím, ktoré ho nabáda k aktivite prejavujúcej sa

v neustálom hľadaní nových možností financovania tak svojich krátkodobých, ako

i dlhodobých potrieb. Cudzie zdroje financovania môžeme rozdeliť na bankové úvery,

obchodné úvery a emitované dlhopisy.

Ako uvádza Árendáš, M. (2005), operácie, ktoré banka realizuje môžeme rozdeliť na

pasívne a aktívne. V prípade pasívnych ide o sústreďovanie zdrojov v podobe vkladov.

Aktívnymi operáciami sa rozumie predaj nakúpených peňazí klientom vo forme

rôznych druhov úverov a pôžičiek. Medzi najbežnejšie krátkodobé úvery patrí napr.

kontokorentný úver a medzi strednodobé a dlhodobé investičný alebo hypotekárny úver.

Medzi novšie formy môžeme zaradiť faktoring, forfaiting, leasing.

Vlachynský, K. (2006) charakterizuje úver ako ekonomický vzťah medzi veriteľom

a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t.j.

s podmienkou návratnosti. Vznik tohto vzťahu má charakter zmluvy. Veriteľ dáva

dlžníkom k dispozícii istú hodnotu v peniazoch, resp. v tovare, a stará sa o správu dlhu.

Dlžník sa zaväzuje splatiť svoj dlh v dohodnutom termíne a forme (spravidla

v peniazoch), ako aj platiť príslušný úrok. Úvery sa členia v podstate na dve skupiny: prvú

skupinu tvoria krátkodobé úvery, pri ktorých doba splatnosti nepresahuje 1 rok; druhú

skupinu tvoria strednodobé a dlhodobé úvery. Za dlhodobé úvery sa považujú

finančné zdroje získané na dobu prekračujúcu 4 až 7 rokov2. Ako strednodobé sa

charakterizujú úvery s lehotou splatnosti pod touto hranicou, pokiaľ prekračujú 1 rok.

Koščo, T. (2004) delí úvery z hľadiska ich doby (lehoty) splatnosti na krátkodobé a

dlhodobé. Tak v kategórii krátkodobých, ako aj dlhodobých úverov existujú

ich rôzne formy. Medzi krátkodobé úvery patrí kontokorentný, preklenovací, avalový,

úver. Dlhodobými úvermi sú napr. hypotekárny, investičný a emisný úver.

Súhrnným pojmom ,,krátkodobé úvery“, označuje Koščo, T. (2006) finančné zdroje,

ktoré získava podnik úverovou formou s lehotou splatnosti do 1 roka. Ako strednodobé sa

2 Táto časová hranica nie je jednotne akceptovaná, je daná praxou bánk v jednotlivých krajinách

19

charakterizujú úvery s lehotou splatnosti od jedného do štyroch rokov. Za dlhodobé sa

považujú finančné zdroje získavané podnikmi úverovou formou na dobu prekračujúcu 4 až

6 rokov.

Grúň, L. (2003) tvrdí, že úver existuje vo všetkých spoločensko-ekonomických

útvaroch, kde funguje tovarová výroba a rozvinuté tovarovo-peňažné

hospodárstvo. Definícií úveru ako ekonomického a právneho inštitútu je celý rad, napr.

1. vzťah vznikajúci pri odovzdaní hodnoty niekomu inému na dočasné

použitie,

2. forma návratnej redistribúcie dočasne alebo trvale uvoľnených tovarových

alebo peňažných fondov,

3. požičanie peňazí bankou (veriteľom) klientovi (dlžníkovi) za určitú cenu –

úrok.

Svitek, M. (2008) pod pojmom úver rozumie poskytnutie peňažných prostriedkov zo

strany jednej osoby (tzv. veriteľa) do určitej sumy v prospech inej osoby (tzv. dlžníka) s

podmienkou, že dlžník poskytnuté prostriedky po čase vráti a aj zaplatí úroky alebo inú

náhradu.

Kubančoková, J. (2001) delí zdroje financovania na:

� vlastné zdroje: zisk, odpisy;

� cudzie zdroje: dotácie, zálohy odberateľov a úvery (krátkodobé, dlhodobé);

� osobitné formy financovania: faktoring, forfaiting a leasing.

Úver považuje za peniaze požičané od peňažného ústavu alebo inej firmy (napr.

dodávateľa) na kratšiu alebo dlhšiu dobu (návratné peňažné vzťahy).

Úver podľa Longeneckera, J. predstavuje predaj – požičiavanie na základe dôvery.

Predávajúci poskytuje kupujúcemu peňažné prostriedky, pričom ten sa zaväzuje ich splatiť.

Poskytuje ich buď jednotlivcom alebo spoločnostiam, organizáciám.

1. 3 Charakteristika jednotlivých druhov úverov, úrokové sadzby

Úvery môžeme členiť z rôznych hľadísk. Podľa doby splácania rozlišujeme

krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery. Z hľadiska použitia úverových prostriedkov

rozlišujeme úvery na nehnuteľnosti, spotrebné a poľnohospodárske úvery, úvery na nákup

CP a z hľadiska zaručenosti – zabezpečenia úveru rozlišujeme zabezpečené úvery, záloha

(hmotná, nehmotná) a záruka (osobná, hmotná).

20

1. 3. 1 Druhy úverov

Horvátová, E. (2000) člení úvery na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.

Krátkodobé a strednodobé úvery predstavujú najviac početnú skupinu úverov, ktoré banky

poskytujú. Patria k nim:

- kontokorentný úver,

- eskontný úver,

- spotrebný úver,

- lombardný úver: poskytuje sa na CP (keď banka prijíma do zálohu cenné

papiere. CP v zálohu môžu byť majetkové a dlhové, zmenky), tovar (keď

banka prijíma do zálohu tovar), pohľadávky, vkladné knižky, drahé kovy,

práva (životné poistky, autorské práva),

- akceptačný a avalový úver (pri akceptačnom a avalovom úvere banka

neposkytuje klientovi úver v peňažnej forme, ale poskytuje svoje dobré

meno na to, aby sa jeho prostredníctvom získali peňažné prostriedky).

Účelom použitia dlhodobého úveru je spravidla financovanie investícií, obstaranie

základného majetku, výnimočne aj krátkodobého majetku, financovanie potrieb štátu,

transformácia štátneho dlhu a financovanie potrieb miestnej správy. Medzi dlhodobé úvery

zaraďujeme:

- emisnú pôžičku (zdroje, ktoré sa získavajú pri emisnej pôžičke, nevstupujú

do súvahy banky, banka plní len sprostredkovateľskú funkciu. Všeobecne

existujú dva základné spôsoby emisie a predaja CP, a to emisia: vlastná –

emitent predáva CP sám a opčná – predajom CP emitenta sa poverí banka

alebo iný subjekt),

- úverový úpis alebo záväzkovú listinu (z hľadiska doby splatnosti úveru sa

často považuje úverový úpis za alternatívu emisnej pôžičky. Záväzková

listina však nie je CP, je iba dôkazom o existencii pohľadávky banky voči

dlžníkovi),

- hypotekárne a komunálne úvery.

Koščo, T. (2006) uvádza, že charakteristickou črtou obchodného úveru je, že

prostriedky sa poskytujú v naturálnej forme. Dodávateľ dodá odberateľovi tovar alebo

službu s tým, že odberateľ zaplatí po uplynutí dohodnutej lehoty. Obchodný úver je

historicky najstaršou formou úveru, je typickým krátkodobým úverom. Kontokorentný

úver poskytuje banka na kontorokentnom účte, ktorý je kombináciou bežného a úverového

21

účtu. Je osobitný v tom, že saldo na ňom môže byť kreditné, nulové alebo debetné. Tento

úver poskytujú banky len dobre hospodáriacim podnikom. Za určitú modifikáciu

kontokorentného úveru môžeme považovať úver revolvingový. Banka ho poskytuje tiež len

dobrým podnikom, ktoré v istých dohodnutých intervaloch opakovane žiadajú o úver na

rovnaké účely. Keď je úver zaručený konkrétnym obchodovateľným majetkom dlžníka

(lombardom), nadobúda charakter lombardného úveru. V prípade, že dlžník neplatí svoje

záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, môže banka lombard speňažiť a z výnosu uhradiť

svoju pohľadávku vrátane úrokov. Bankové záruky preberá banka len za prvotriednych

klientov. V týchto prípadoch neposkytuje banka priamo peňažné prostriedky, ale zaručuje

sa za isté záväzky klienta. Záruky môžu byť priame alebo nepriame. Všetky spomínané

úvery sa zaraďujú medzi krátkodobé. Ďalej uvedené úvery patria medzi strednodobé alebo

dlhodobé. Dodávateľské úvery sú úvery strednodobého charakteru, ktoré poskytujú

dodávatelia strojov a zariadení odberateľom v tovarovej forme. Poskytujú sa v dvoch

formách:

� pri uzavretí kontraktu prechádza zariadenie do vlastníctva odberateľa, ktorý

sa zaväzuje uhradiť ho dodávateľovi postupnými splátkami;

� podmienený predajný kontrakt: dodávateľ zostáva vlastníkom zariadenia až

do zaplatenia poslednej splátky odberateľom.

Finančné úvery sa poskytujú a prijímajú v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy

medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom.

Ako píše Beňová, E. (2007) vo svojej knihe, rozlišujeme dlhodobé, strednodobé a

krátkodobé úvery. Do prvej skupiny patria termínované pôžičky (poskytujú sa

na financovanie rozvoja podniku, pričom tento zdroj sa môže použiť aj na financovanie

prevádzkových potrieb; v podstate ide o investičný úver); stavebné pôžičky; revolvingové

úvery; exportný úver (banka ho poskytuje na zahraničnú pohľadávku exportéra);

dodávateľské úvery (poskytujú ich výrobcovia strojov a zariadení v tovarovej forme);

lízing, forfaiting a franchising a iné. Medzi krátkodobé úvery patria obchodný úver;

preddavky (tie poskytuje odberateľ dodávateľom); komerčné papiere (splatnosť 1 až 9

mesiacov); krátkodobé účelové rezervy; kontokorentný úver; lombardný úver; zmenkové

a eskontné úvery a pod.

Podstatou kontokorentného úverovania, ako tvrdí Bielik, P. (2001), je, že podnik

disponuje zvláštnou formou bežného účtu, tzv. kontokorentom. Kontokorentný účet je

v podstate zmiešaný kreditno-debetný účet.. Kreditná strana účtu predstavuje depozitom

(vklad). V prípade, že si podnik vyberie z účtu viac, než má uložené, dostane sa do debetu.

22

Znamená to, že musí platiť banke úroky, lebo si od nej vlastne vypožičal úver. Vzhľadom

na riziko, ktoré je spojené s týmto úverom, vyžaduje banka od svojich klientov zloženie

určitých záruk a splnenie niektorých podmienok – môže to byť napr. záloha cenných

papierov (a ostatných hnuteľných vecí) alebo ručenie tretích osôb. Revolvingový úver je

typický krátkodobý bankový úver, ktorý komerčná banka poskytuje na základe jednej

zmluvy, a to opakovane do určenej hladiny mesačného úverového rámca.

Koščo, T. (2004) pod avalovým úverom rozumie úver, pri ktorom poskytuje banka

záruku, že v prípade platobnej neschopnosti, túto zmenku jej majiteľovi preplatí. Cieľom

preklenovacieho úveru je preklenúť časové obdobie medzi súčasnou aktuálnou potrebou

finančných zdrojov a ich očakávanou tvorbou v neskoršom období. Podstatou zmenkového

eskontného úveru je, že banka odkupuje od zákazníka krátkodobé CP pred dňom ich

splatnosti. Väčšinou sa jedná o nákup zmeniek. Konsolidačný úver by mal vyviesť za

stanovený čas podnik zo situácie tesne predchádzajúcej jeho bankrotu.

Ručinský, R. (2002) definuje lombardný úver ako úver, ktorý je zaručený zálohou

hnuteľných vecí. Poskytuje sa do výšky 60 – 90 % hodnoty hnuteľnosti. Ide o úver

s pevnou sumou a pevným termínom splatenia. Pri ručiteľských úveroch vystupuje banka

ako ručiteľ a zaväzuje sa zaplatiť záväzok, ak sa klient dostane do finančnej tiesne.

Hypotekárny úver je dlhodobý úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky, maximálna

dĺžka splatnosti je 30 rokov; je zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti.

Spotrebný úver je klasická banková pôžička. Rozdelenie úverov je podľa toho, či banka od

klientov vyžaduje informácie, na čo peniaze z úveru použijú, alebo nie. Ak banka

požičiava bez toho, aby musel klient zdôvodniť účel požičania peňazí, hovoríme

o bezúčelovom spotrebnom úvere. Naopak, ak musí klient zdokladovať použitie peňazí,

ide o účelový spotrebný úver.

Bartošová, V. (2002) rozumie pod krátkodobými úvermi úvery, ktoré sú viazané na

krytie prechodného nedostatku finančných prostriedkov. Kontokorentný úver – jeho

základom je kontokorentný účet, ktorý je kombináciou vkladového a úverového účtu. Ak

sú výdavky väčšie ako príjmy, hovoríme, že účet sa dostáva do debetu a dochádza

k poskytnutiu kontokorentného úveru. Banky ho poskytujú len dobre hospodáriacim

podnikom. Zmenkový úver – rozhodujúca je zmenka. Podľa spôsobu jej použitia môže

byť: eskontný, akceptačný a avalový. Lombardný úver – tento sa poskytuje na základe

zástavy hnuteľného majetku (cenné papiere, cennosti, pohľadávka atď).

Strednodobé a dlhodobé úvery sa poskytujú na realizáciu väčších investičných akcií. Majú

tiež viacero foriem. Emisné pôžičky – emitent vydáva menšie alebo väčšie množstvo

23

obligácií, ktoré odkupuje banka, resp. ich rozpredáva. Pri pôžičke na úverový úpis sa medzi

bankou a dlžníkom uzatvára zmluva obsahujúca určité podmienky. Hypotekárny úver je

poskytovaný na zástavu nehnuteľnosti. Keďže je viazaný na trhovú hodnotu nehnuteľnosti,

ide o dobre zabezpečený úver. Spotrebiteľský úver je zase poskytovaný FO

a domácnostiam na nákup spotrebných predmetov, má krátkodobý i dlhodobý charakter.

Kudzbel, M. (2000) radí medzi krátkodobé a strednodobé úvery okrem iných aj

akceptačný a avalový úver; medzi dlhodobé reálne úvery a komunálne úvery, úvery

zabezpečené emisiou dlhopisov. Pri akceptačnom úvere vypíše dlžník zmenku na banku.

Banka, ktorá zmenku akceptuje sa tým zaväzuje, že v lehote splatnosti zaplatí nominálnu

hodnotu zmenky. Banky akceptujú iba zmenky prvotriednych klientov. Okrem akceptácie

zmenky môže banka aj avalovať zmenku. Za splnenie záväzku zaplatiť zmenkovú sumu je

zodpovedná v rovnakej miere ako ten, kto zmenku vystavil. Banka sa zaručuje opäť iba za

svojich najlepších klientov. Reálne úvery, nazývané aj termínované úvery, sa poskytujú na

obdobie dlhšie ako 2 roky. Realizujú sa nimi dlhodobé investičné zámery. Komunálne

úvery slúžia na realizáciu investičných zámerov na komunálnej úrovni.

Izakovič, O. (2006) uvádza, že spotrebné úvery sú určené predovšetkým na nákup

spotrebného tovaru. Môže to byť financovanie bytových úprav, nákup elektrospotrebičov,

auta a pod.. Spotrebné úvery môžu byť účelové a bezúčelové. Hypotekárne úvery sú

špeciálne úvery zamerané na riešenie bytovej otázky. Je možné ich použiť na kúpu bytu –

domu, na dostavbu, stavebné úpravy. Tento druh úveru je nutné zabezpečiť

nehnuteľnosťou.

Šlosár, R. (2002) definuje revolvingový úver ako úver, ktorý možno automaticky

obnovovať. To znamená, že tento úver má určenú hornú hranicu (maximálnu výšku úveru),

ale nie je ohraničené, koľkokrát za sebou môže túto hodnotu úveru zákazník dostať. Inak

povedané, po splatení prvého úveru môže dlžník okamžite (a to niekoľkokrát za sebou)

čerpať úver znovu až do určenej hornej hranice.

1. 3. 2 Faktoring, forfaiting, lízing

Faktoring patrí do skupiny tzv. finančnoúverových obchodov. Jeho podstatou je, že

banka alebo iná špecializovaná spoločnosť – faktor – odkúpi pohľadávky od pôvodného

veriteľa. Faktoring sa využíva pri odkúpení krátkodobých pohľadávok. Podobným typom

finančnoúverových obchodov je forfaiting. Ten sa však realizuje pri odkúpení

24

strednodobých alebo dlhodobých pohľadávok. Lízing znamená prenájom konkrétnych

druhov majetku organizácie nájomcom, ktorý ich používa za odplatu podľa zmluvne

dohodnutých podmienok.

V praxi sa vyvinuli dva druhy lízingových zmlúv:

� finančný lízing: dlhodobý, ktorý pripomína úverovú zmluvu. V priebehu

zmluvne dohodnutého základného obdobia prenájmu nemožno lízingovú

zmluvu zrušiť,

� operatívny (prevádzkový) lízing: krátkodobý, pri ktorom sa zariadenie

postupne prenajíma viacerým záujemcom na kratší čas, spravidla od 1

týždňa do 1 roka. Obidve strany môžu zmluvu kedykoľvek zrušiť.

Pauhofová, I. (2007) považuje faktoring za jednu z najprogresívnejších foriem

financovania a krytia rizík, ktoré vyplývajú z medzinárodného obchodu. Faktoring je

forma financovania spojená s predajom pohľadávky bez spätného postihu veriteľom

s cieľom včasného a riadneho inkasa a zaplatenia. Forfaiting je forma strednodobého

a dlhodobého financovania, ktorej predmetom je spravidla vývoz strojov, zariadení alebo

investičných celkov.

Sipko, J. (2000) charakterizuje faktoring ako formu financovania, ktorá je spojená

s predajom pohľadávky bez spätného postihu veriteľom s cieľom včasného a riadneho

inkasa a zaplatenia, a to bez regresu z hľadiska insolventnosti alebo platobnej nevôle

dlžníka z pohľadu veriteľa, alebo s odkupom záväzku dlžníka špecializovanou finančnou

inštitúciou, uskutočneným z iniciatívy a na návrh veriteľa z pohľadu dlžníka. Forfaiting je

forma strednodobého a dlhodobého financovania, ktorej predmetom je spravidla

vývoz strojov, zariadení alebo investičných celkov pričom predávajúci (vývozca)

poskytuje kupujúcemu (dovozcovi) dodávateľský úver na 2 až 8 rokov v rámci

dodávateľskej zmluvy.

Podľa Dufalu, V. (2006) znamená faktoring odkúpenie krátkodobých pohľadávok

faktorom – bankou z iniciatívy majiteľa pohľadávky (veriteľ ), bez jeho spätného postihu

v prípade nesolventnosti dlžníka. Predmetom forfaitingu sú zase strednodobé a dlhodobé

pohľadávky. Najčastejšie sa využíva pri odkupovaní pohľadávok spojených

s dodávateľským úverom. Leasing je prenájom predmetov na vopred dohodnutú dobu za

dohodnuté nájomné. Predmetom prenájmu môžu byť hnuteľné aj nehnuteľné veci. Leasing

je forma získania a používania tovaru, pri ktorom pravidelnými splátkami platíme za právo

využívať určitý predmet, ktorého majiteľom je leasingová spoločnosť.

25

Árendáš, M. (2005) pod pojmom faktoring rozumie odkúpenie krátkodobých

pohľadávok bankou od svojich klientov, forfaiting zase predstavuje odkúpenie

strednodobých a dlhodobých pohľadávok. Lízing je prenájom investičných zariadení,

predmetov dlhodobej spotreby, za vopred dohodnuté nájomné na určitú alebo neurčitú

dobu.

Ručinský, R. (2002) definuje faktoring ako odkúpenie krátkodobých pohľadávok

faktorom z iniciatívy majiteľov pohľadávok bez spätného postihu. Ide vlastne o predaj

pohľadávky veriteľom faktorovi. Ako faktor môže vystupovať banka alebo špecializovaná

spoločnosť na vykonávanie faktoringových služieb. Forfaiting ako pojem sa používa na

odkúpenie pohľadávok splatných v určitom budúcom termíne. Týka sa to pohľadávok,

ktoré vznikajú z titulu dodávok tovaru alebo služieb. Lízing znamená prenájom

investičného majetku jedným podnikateľom (prenajímateľom) druhému podnikateľovi

(nájomcovi) na vopred stanovenú relatívne dlhú dobu. Predmetom prenájmu môžu byť

veci hnuteľné (stroje, dopravné prostriedky), ale aj nehnuteľné.

Faktoring je podľa Pauličkovej, A. (2007) výraz znamenajúci odkúpenie

pohľadávok od dodávateľa (výrobcu), ktoré má za dodaný tovar alebo službu,

faktoringovou spoločnosťou. Spoločnosť zaoberajúca sa faktoringom berie na seba riziko

nezaplatenia pohľadávok, za čo požaduje odmenu, ktorá je stanovená v zmluve. Pri

forfaitingu banka ako špecializovaná organizácia odkúpi dlhodobú pohľadávku za úplatu.

1. 3. 3 Úrok

Úrok je suma, ktorú je povinný zaplatiť dlžník veriteľovi. Je aj dôchodkom pre

majiteľa peňažného kapitálu, výnosom pre vlastníka peňazí.

Šíbl, D. (2002) charakterizuje úrok ako peňažnú čiastku, ktorú je dlžník povinný

zaplatiť za poskytnutie úveru, a to buď na základe dohody s veriteľom alebo podľa

platných právnych predpisov. Úrok je cena, za ktorú veriteľ dáva svoje peňažné

prostriedky dlžníkovi na používanie počas dohodnutej doby.

Pod pojmom úroková miera si Vincúr, P. (2001) predstavuje cenu peňazí, resp. cenu

za službu peňazí. Vysoké úrokové miery lákajú cudzí kapitál na investovanie, domácemu

kapitálu sťažujú investovanie, bránia zvyšovaniu exportu. Nízke úrokové miery umožňujú

ľahšie realizovať investície domácim investorom, znižujú investičné náklady, ľahšie sa

tvoria rozpočtové zdroje a podporujú export produkcie.

26

Úrok je podľa Sedláka, M. (2007) významná ekonomická kategória. Je to platba

spojená s úverovým vzťahom. Má charakter odmeny veriteľovi za to, že sa vzdal okamžitej

spotreby a namiesto toho poskytol svoje peniaze na dočasné použitie inému subjektu.

Charakterizuje sa aj ako cena používania peňazí.

Hrvoľová, B. (2001) definuje úrok ako cenu úveru. Je to cena, ktorú musia dlžníci

zaplatiť veriteľom za vzácny, požičaný peňažný kapitál na vopred dohodnuté obdobie.

Výška úroku je výsledkom vzťahu medzi dopytom a ponukou peňazí, ale aj dôsledkom

monetárnej politiky CB.

Úrokom rozumie Pauličková, A. (2007) sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť

veriteľovi z jeho pohľadávky. Je stanovený určitým percentom z dlžnej sumy za určité

obdobie, najčastejšie za rok. Je cenou peňazí, ktorá sa utvára na trhu a ktorá vyjadruje

vzťah k aktuálnemu dopytu a ponuke peňazí.

Holková, V. (2003) si pod úrokovou mierou predstavuje ročný výnos z požičaných

zdrojov, vyjadrený v percentách. Je to ukazovateľ, ktorý vyjadruje stupeň zhodnotenia

pôžičkového kapitálu. Predstavuje cenu, ktorá sa platí za využitie peňažného kapitálu

počas určeného obdobia, spravidla za rok.

Úrok je podľa Ayersa, R. (2004) peňažná suma platená dlžníkom veriteľovi ako

kompenzácia za využívanie dočasne voľných peňažných prostriedkov.

Fabová, Ľ. (2004) interpretuje úrok ako cenu za poskytnutie kapitálu, resp. ako

úrokovú sadzbu, ktorá ho ovplyvňuje. Úrok podľa nej patrí medzi najdôležitejšie nástroje

riadenia KB. S predlžovaním lehoty splatnosti a zvyšovaním sumy riziko rastie, a preto aj

úrok býva spravidla vyšší pri dlhodobých úveroch a vyšších sumách.

Samuelson, P. (2000) charakterizuje úrok ako určitú cenu, poplatok za vypožičané

peniaze, ktorý sa platí počas držby peňazí, zvyčajne je vyjadrený percentuálne.

Mankiw, N. (2008) definuje úrok ako:

- cenu, ktorá sa platí za peňažné prostriedky poskytnuté bankou FO alebo PO,

- cenu za ,,držané“ peniaze,

- odmenu pre veriteľa.

Úrok je podľa Collina, P. (2005) platba platená za vypožičané peniaze, vypočítaná

ako percento z požičaného kapitálu.

Baránik, M. (2002) pod pojmom úrok rozumie odmenu, ktorú treba zaplatiť

vlastníkovi peňazí za to, že sa ich vzdáva a preberá na seba určitú mieru rizika.

Husár, J. (2003) charakterizuje úrok ako časť výnosu výroby, ktorú dostane majiteľ

kapitálu za spolupôsobenie tohto kapitálu na výrobe statkov.

27

Výška úroku závisí od viacerých faktorov:

� dopyt a ponuka na trhu,

� vývoj ukazovateľov devízového kurzu a inflácie,

� výška rizika bankového podnikania,

� menová politika CB.

V súčasnosti poskytujú jednotlivé komerčné banky rôzne úverové produkty a to

nielen PO (podnikom), ale aj FO (domácnostiam).

Najznámejšie členenie úverov je členenie na krátkodobé úvery (s dobou splatnosti do 1

roka), strednodobé a dlhodobé úvery (s dobou splatnosti nad 1 rok).

Komerčné banky peniaze nerozdávajú, ale požičiavajú. Z tohto dôvodu majú záujem

poskytovať peňažné prostriedky iba takým subjektom, ktoré sú schopné v stanovenom

termíne tieto peniaze aj s úrokom splatiť.

28

2 CIEĽ PRÁCE

S rozvojom finančného trhu rastie aj význam bankovníctva a tiež obchodných –

komerčných bánk. Bankovníctvo je fungujúcou a ziskovou oblasťou podnikania, ktorá hrá

kľúčovú úlohu pri rozvoji nielen slovenskej ekonomiky.

V súčasnej podnikateľskej praxi sa mnoho podnikov obracia práve na banky so žiadosťou

o poskytnutie úveru. Poskytovanie úverov patrí do kategórie aktívnych obchodov a je

jednou z prioritných aktivít, ktoré banky vykonávajú v rámci svojej činnosti. Opakom

aktívnych obchodov sú pasívne, t.j. prijímanie vkladov.

Bankové úvery predstavujú najbežnejšie a najčastejšie používaný cudzí zdroj

financovania potrieb podniku. Pod úvermi rozumieme návratný peňažný vzťah dlžníka

a veriteľa, resp. využívanie dočasne voľných peňažných prostriedkov. Cenou úveru je

úrok.

Podnikateľský subjekt využíva tieto prostriedky na prevádzkovanie alebo rozširovanie

svojej činnosti, na rôzne rekonštrukcie, modernizáciu, udržanie si doterajších alebo pre

získanie nových zákazníkov.

Cieľom každej banky je získať čo najviac klientov, ponúknuť im kvalitné služby za

výhodné ceny, a tým maximalizovať svoj zisk. Dôležitým faktorom pre získanie novej

klientely je široká paleta poskytovaných produktov a služieb, marketingová komunikácia

a v neposlednom rade imidž banky.

Hlavným cieľom diplomovej práce bolo analyzovať jednotlivé druhy úverov

vo vybranej komerčnej banke so zameraním sa na úverové produkty poskytované

podnikateľskej sfére. Konkrétne úvery, ktoré by boli vhodné pre živnostníkov, malé

podniky a stredné podniky.

Za účelom dosiahnutia stanoveného cieľa, boli zostavené nasledovné čiastkové ciele:

- charakteristika vybranej komerčnej banky,

- zhodnotenie vývoja vybraných finančných ukazovateľov a úverových produktov

vybranej banky,

- ponuka jednotlivých úverov komerčnej banky a ich charakteristika,

- charakteristika základných podmienok pri poskytovaní úveru a úročenie,

- charakteristika procesu získania úverového produktu,

29

- praktické príklady,

- návrhy na zefektívnenie úverovej politiky uplatňovanej vo vybranej banke.

Cieľu diplomovej práce bola prispôsobená aj samotná štruktúra. Banku a jednotlivé

ukazovatele sme sledovali a analyzovali v období od roku 2006 do roku 2009.

Objektom skúmania bola Československá obchodná banka, a.s., ktorá síce nepatrí

medzi najväčšie banky na slovenskom trhu, ale má v rámci bankového sektora významné

miesto. Banka poskytuje spoľahlivé služby a moderné produkty, kladie výrazný dôraz na

celkovú spokojnosť klientov, ktorú sa snaží dosiahnuť vývojom nových produktov

a pochopením potrieb zákazníka.

30

3 METODIKA PRÁCE

Metodický postup bol zvolený na základe cieľa, ktorý je v danej diplomovej

práci sledovaný.

Diplomová práca pozostáva z teoretickej a praktickej časti. V teoretickej časti ,,Prehľad

o súčasnom stave riešenej problematiky“ sú uvedené názory domácich i zahraničných

autorov, ktoré boli získané preštudovaním literatúry z oblasti bankovníctva a financií. Ide

predovšetkým o základnú charakteristiku banky, bankových úverov, ich foriem

a úrokových sadzieb. Praktická časť ,,Výsledky práce“ je rozdelená do troch samostatných

podkapitol. V prvej podkapitole je charakterizovaná vybraná komerčná banka - ČSOB, a.

s., jej vývoj a história. Druhá a tretia podkapitola popisujú úverové produkty, ktoré

v súčasnej dobe poskytuje banka svojim klientom. Jedná sa o úvery, ktoré sú určené pre

živnostníkov, malé podniky a stredné podniky. Záver obsahuje komplexné zhrnutie

výsledkov na základe získaných poznatkov, údajov a informácií z danej oblasti.

Postup pre vypracovanie práce a splnenie stanoveného cieľa pozostáva z

nasledujúcich krokov:

- oboznámenie sa s danou problematikou, jej významom a obsahom,

- vypracovanie rešerše k danej problematike,

- štúdium dostupnej domácej i zahraničnej literatúry,

- zhromažďovanie a selekcia údajov a informácií potrebných pre spracovanie

vlastnej práce,

- stanovenie cieľa práce, pre splnenie ktorého boli vypracované čiastkové ciele,

- analýza údajov,

- textové, tabuľkové a grafické spracovanie získaných údajov,

- zhodnotenie dosiahnutých výsledkov a formulovanie návrhov na využitie

výsledkov.

V diplomovej práci boli použité rôzne metódy skúmania, ako analýza odbornej

a vedeckej literatúry, zhotovenie rešerše, metóda analýzy, syntézy, selekcie, komparácie

a riadeného rozhovoru.

Analýzu odbornej a vedeckej literatúry, zhotovenie rešerše, sme využili pri spracovaní

prvej kapitoly ,,Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky“.

31

Metóda analýzy – predstavuje myšlienkové rozčlenenie celku na jednotlivé časti, súvislosti

alebo vlastnosti. Metóda sa použila v rámci celého rozsahu diplomovej práce, najmä pri

charakteristike úverových produktov banky.

Metóda syntézy – slúži ako nástroj poznania skúmaného objektu; znamená myšlienkové

spojenie jednotlivých prvkov, skutočností alebo vlastností do celku. Metóda bola využitá

pri písaní kapitoly ,,Záver“.

Metóda selekcie – je metóda výberu podľa vopred stanovených kritérií. Využíva sa pri

literárnych prameňoch súvisiacich so skúmanou problematikou, faktografických údajoch

pre spracovanie.

Metódu indukcie (postupujeme od osobitného k všeobecnému) a dedukcie (metóda

logického odvodzovania záveru zo všeobecných poznatkov) sme využili pri hodnotení

vývoja úverovania a finančných ukazovateľov.

Primárnou metódou získavania informácií boli konzultácie, ktoré boli poskytnuté

pracovníkom banky a ktoré prebiehali formou riadeného rozhovoru. Riadený rozhovor

umožňuje získať informácie na základe vopred pripravených otázok kladených pri

komunikácii.

Uvedené metódy navzájom súvisia, dopĺňajú sa a majú spoločnú nadväznosť pri

spracovaní práce.

Podkladové údaje, poznatky a informácie použité pri spracovaní diplomovej práce,

boli získané z knižných publikácií domácich i zahraničných autorov, odborných publikácií

– zborníky vedeckých prác, bankový časopis Biatec.

Materiály sú taktiež čerpané z výročných správ ČSOB, a. s, interných podkladov,

z informačných letákov a brožúr vydaných bankou, internetovej stránky – www.csob.sk,

z rôznych iných webových stránok internetu a periodík. Použité údaje boli spracované

textovo, v tabuľkách a znázornené graficky.

Výpočet ukazovateľov, analyzovaných v práci:

ROE - rentabilita vlastného kapitálu, (1)

- čistý zisk/vlastný kapitál,

ROA - rentabilita celkového kapitálu, (2)

- čistý zisk/celkový kapitál

CZ - celková zadĺženosť, (3)

- cudzie zdroje/celkové aktíva,

32

SS - stupeň samofinancovania, (4)

- vlastný kapitál/celkové aktíva.

Grafický priebeh riešenia rovníc (1) a (2) vidíme na grafe 2 a grafický priebeh riešenia

rovníc zobrazuje graf 3.

V práci sme jednu samostatnú podkapitolu venovali praktickým príkladom, kde sme sa

na rôznych spoločnostiam, ktoré pôsobia v rozličných oblastiach, pokúsili vysvetliť ako

funguje – aký je postup – samotné poskytnutie úveru. Zamerali sme sa na kontokorentný

a malý investičný úver.

Výsledky diplomovej práce by mali prispieť k informovanosti potenciálnych klientov

pri výbere vhodného typu úveru a tak isto môžu slúžiť ako východiskový materiál

v súvislosti s ďalším riešením danej problematiky vo vyučovacom procese

33

4 VLASTNÁ PRÁCA

V súčasnej podnikateľskej praxi sa mnoho podnikov obracia na banky so žiadosťou

o poskytnutie úveru. Banka ako veriteľ požičiava peniaze, za čo dostáva odmenu v podobe

úroku. Správne odhadnutie klienta, jeho podnikateľského plánu a posúdenie jeho

schopnosti splácať v budúcnosti úver je pre banka životne dôležité. Záleží od toho

úspešnosť banky, ktorá verí, že požičané prostriedky sa jej včas vrátia.

4. 1 Charakteristika ČSOB, a. s.

4. 1. 1 História a súčasnosť

Československá obchodná banka je univerzálnou bankou s vyše štyridsaťročnou

tradíciou, poskytujúcou služby pre všetky segmenty klientely: fyzické osoby, malé

a stredné podniky, firemní klienti, finančné trhy a privátne bankovníctvo.

Banka obsluhuje približne 3 200 000 klientov. Väčšina z nich, asi 3 milióny, sa nachádza

v Českej republike a zvyšok na Slovensku. Prevádzkuje asi 210 pobočiek v Česku a vyše

90 pobočiek na Slovensku.

ČSOB, a. s. bola založená štátom v roku 1964 a vo vtedajšom Československu mala

zaisťovať financovanie zahraničného obchodu a dohľad nad pôžičkami v zahraničných

menách z medzinárodných trhov.

Po nežnej revolúcii v roku 1989 rozšírila svoje služby aj na služby pre novovznikajúce

podnikateľské subjekty a fyzické osoby a podstatne rozšírila sieť svojich pobočiek.

V júni 1999 sa uskutočnila privatizácia a vlastníkom sa stala belgická KBC Bank. Tá patrí

medzi najväčšie a najsilnejšie finančné skupiny v Európe. Vznikla začiatkom roka 2005

ako výsledok fúzie medzi KBC Bank a Insurance Holding Company a jej materskou

spoločnosťou Almanij. Sústreďuje sa na bankopoisťovacie aktivity so zameraním na

obyvateľstvo, malé a stredné podniky a privátne bankovníctvo.

Na Slovensku začala svoju činnosť 1. januára 1993 ako pobočka zahraničnej banky a od 1.

januára 2008 pôsobí na našom území ako samostatný právny subjekt. Patrí medzi

najmladších , ale zároveň medzi najsilnejších a najvýznamnejších hráčov na bankovom

trhu.

34

Obr. 1 Bývalé logo IstroBanky Obr. 2 Súčasné logo IstroBynky

Zdroj: http://marketer.hnonline.sk Zdroj: http://marketer.hnonline.sk

1. júla 2009 nastalo právne zlúčenie dvoch spoločností – ČSOB, a. s. a ISTROBANKA.

Zlúčenie oboch bánk je súčasťou procesu fúzie, ktorý by mal byť ukončený v roku 2010.

4. 1. 2 Finančné ukazovatele

ČSOB, a. s. zaznamenáva napriek silnej konkurencii na slovenskom bankovom trhu

vynikajúce výsledky vo viacerých ukazovateľoch.

Cieľom samotnej existencie banky, tak ako ktoréhokoľvek iného podnikateľského

subjektu, je dosahovať zisk. Pokiaľ by banka neprodukovala kladný výsledok

hospodárenia dlhšie časové obdobie, jej vlastníci – akcionári, by svoj kapitál umiestnili do

iných odvetví, kde sa budú ich prostriedky zhodnocovať.

V tabuľke a grafe 1 vidíme, že Československá obchodná banka, a. s. počas troch

sledovaných rokov dosiahla kladný výsledok hospodárenia, hoci od roku 2007 s klesajúcou

tendenciou. Rok 2009 bol stratový. Za zlomový rok sa považuje práve rok 2007, kedy sa

výsledok hospodárenia oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o viac ako 766 mil. Sk, ale

nasledujúce roky už klesal. Pokles zisku v roku 2008 a strata v roku 2009 boli zapríčinené

jednak finančnou krízou, ale predovšetkým zvýšenou tvorbou opravných položiek.

Čisté úrokové výnosy, ktoré vyčíslime ako rozdiel medzi úrokovými výnosmi a nákladmi,

dosahovali z roka na rok vyššiu hodnotu. Najvyšší medziročný nárast, ktorý bol

zaznamenaný v roku 2009, predstavoval čiastku 1,85 mld. Sk.

Čistý výnos z poplatkov a provízií, ktorý je výsledkom rozdielu výnosov a nákladov na

poplatky a provízie, rovnako ako predchádzajúci ukazovateľ medziročne rástol. Hodnota

tohto ukazovateľa najviac vzrástla v roku 2007 a to o necelých 330 mil. Sk.

Aj v oblasti prevádzkových výnosov zaznamenáva banka z roka na rok nárasty. Najväčší

podiel na tomto raste majú práve čisté úrokové výnosy (ich podiel na výnosoch je

v jednotlivých rokoch vyšší ako 55 %) a čisté výnosy z poplatkov a provízií (podiel na

výnosoch je v každom roku viac ako 13 %).

35

Prevádzkové náklady medziročne vzrastali. Hlavný dopad na ich rast mali predovšetkým

zvýšené administratívne náklady a náklady na mzdy z dôvodu zvýšenia počtu

zamestnancov súvisiaceho s osamostatnením ČSOB na Slovensku. Pod nárast sa podpísali

aj náklady na informačné technológie a výdavky súvisiace s prípravami na

implementáciu eura.

Tab. 1 Ukazovatele banky (v tis. SK)

31. 12. 2006 31. 12. 2007 31. 12. 2008 31. 12. 2009 Úrokové výnosy 6 283 781 8 904 919 9 779 351 7 960 916 Úrokové náklady 4 277 554 5 755 148 5 654 288 1 984 731 Čisté úrokové výnosy 2 006 227 3 149 771 4 125 063 5 976 185 Prevádzkové výnosy 3 605 323 5 381 846 6 226 200 6 826 973 Prevádzkové náklady 2 302 811 3 228 965 4 014 651 4 334 559 Výnosy z poplatkov a provízií

819 320 1 247 310 1 450 084 1 361 635

Náklady na poplatky a provízie

112 309 210 372 403 778 446 587

Čistý výnos z poplatkov a provízií

707 011 1 036 938 1 046 306 915 047

Opravné položky 402 292 507 065 818 523 2 038 716 Čistý zisk/strata za účtovné obdobie

666 220 1 433 054 1 118 819 - 494 910

Zdroj: konsolidované výročné správy ČSOB, a. s. 2006, 2007, 2008, 2009 Pozn.: prepočítavací kurz 30,126 SKK/1€

Graf 1 Výsledok hospodárenia po zdanení ČSOB, a. s. (v tis. Sk)

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

666 220

1 433 054

1 118 819

-494 910

-500 000

0

500 000

1 000 000

1 500 000

31.12.2006 31.12.2007 31.12.2008 31.12.2009

obdobie

Výsledok hospodárenia po zdanení v tis. Sk

36

Ukazovatele rentability dávajú do pomeru výsledok hospodárenia – už očistený o

daň - k určitému základu. Rentabilita (ziskovosť, výnosnosť) vypovedá o schopnosti tvoriť

vyššie výnosy ako sú náklady na dosiahnutie týchto výnosov.

K najzákladnejším ukazovateľom patrí rentabilita vlastného kapitálu (ROE – Return of

Equity), ktorá vypovedá o výške zhodnotenia práve vlastného kapitálu. Ukazovateľ hovorí

o tom, koľko halierov výsledku hospodárenia je podnik – banka schopná vyprodukovať z 1

koruny vlastného kapitálu. Ako vidno v tabuľke 3, najvyššia hodnota ROE bola dosiahnutá

v roku 2006, kedy 1 koruna vlastného kapitálu priniesla 0,87 korún zisku.

Rozdiel v hodnotách tohto ukazovateľa v jednotlivých rokoch, ako aj v hodnotách

ukazovateľa vlastné imanie je spôsobený prípravou a následne vznikom samostatnej banky

ČSOB, a. s. na Slovensku k 1. januáru 2008.

Rentabilita aktív (ROA – Return of Assets) predstavuje výsledný efekt dosahovaný z

celkového kapitálu. Hodnota ukazovateľa vypovedá o tom, koľko halierov čistého zisku

pripadá na 1 korunu celkových aktív. Počas sledovaného obdobia sa ROA pohybovala

v rozmedzí 0,50 – 0,76 % a najvyššiu hodnotu dosiahol ukazovateľ v roku 2007.

Tab. 2 Ukazovatele pre výpočet: ROE, ROA, CZ, SS (v tis. SK)

Roky

Položka

2006 2007 2008 2009 Zisk po zdanení 666 220 1 433 054 1 118 819 - 494 910 Vlastné imanie 770 148 5 609 421 15 944 037 18 221 229 Cudzie zdroje 132 972 296 182 259 307 204 321 067 156 453 325 Celková aktíva 133 742 444 187 868 728 220 265 104 174 674 554

Zdroj: konsolidované výročné správy ČSOB, a. s. 2007, 2008 Pozn.: prepočítavací kurz 30,126 SKK/1€

Tab. 3 Rentabilita vlastného imania a rentabilita aktív, CZ, SS v % Zdroj: vlastné výpočty

Roky

Ukazovateľ v %

2006 2007 2008 2009

ROE po zdanení 86,51 25,55 7,02 -2,72

ROA po zdanení 0,50 0,76 0,51 -0,28 Celková zadĺženosť 99, 42 97, 01 92, 76 89,57 Stupeň samofinancovania 0, 58 2, 99 7, 24 10,43

37

Graf 2 ROE a ROA pred zdanením v %

Ukazovatele ROE a ROA po zdanení

7,02-2,72

86,51

25,55

0,760,5

0,51 -0,28-5

15

35

55

75

95

2006 2007 2008 2009

obdobie

hodn

ota

v %

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

Ďalšou skupinou ukazovateľov, sú ukazovatele zadĺženosti, ktoré slúžia na

monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku – vlastných a cudzích. Medzi tieto

ukazovatele patria celková zadĺženosť, ktorá hovorí o tom, koľko % z celkových aktív

tvoria cudzie zdroje a stupeň samofinancovania, ktorý udáva koľko % z aktív je pokrytých

z vlastných zdrojov. Súčet percentuálnych hodnôt koeficientov je 100 %.

Celková zadĺženosť banky bola najvyššia v roku 2006 – 99,42 % a rozdiel oproti roku

2009 je 9,85 %. Na druhej strane stupeň samofinancovania v jednotlivých rokoch rástol.

V roku 2009 predstavovali cudzie zdroje 89,57 % % a vlastné zdroje 10,43 %.

Graf 3 Celková zadĺženosť a stupeň samofinancovania v %

Celková zad ĺženos ť a stupe ň samofinancovania

99,42 97,0192,76 89,57

0,58 2,99 7,24 10,43

0

20

40

60

80

100

120

2006 2007 2008 2009

obdobie

hodn

ota

v %

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

Čistý zisk sa používa preto, že ide o časť bilančného zisku, ktorú môže podnikateľský

subjekt považovat’ za “svoju”.

38

4. 1. 3 Vývoj úverového portfólia

ČSOB, a. s. ponúka široký sortiment úverových produktov, ktoré dokáže prispôsobiť

potrebám a požiadavkám svojich klientov.

Napriek silnej a rastúcej konkurencii, si banka už po viaceré roky udržiava piatu, resp.

štvrtú pozícii na trhu poskytnutých úverov. Na základe tabuľky 4 a grafu 4 možno

konštatovať, že v roku 2006 dosiahla banka 7,9 % - ný podiel a v roku 2009 to bol 9,5 % –

ný podiel, čo predstavuje nárast o 1,6 %. Svoju pozíciu na slovenskom bankovom trhu si

ČSOB, a. s. z roka na rok upevňuje a získava si stále viac a viac nových klientov,

výnimkou bol rok 2007, kedy podiel na trhu úverov oproti predchádzajúcemu roku mierne

poklesol.

Tab. 4 Vývoj trhového podielu ČSOB, a. s. na trhu úverov

2006 2007 2008 2009

podiel na trhu úverov 7,9 % 7,3 % 7,5 % 9,5%

poskytnuté úvery spolu 49, 08 mld. Sk 72, 3 mld. Sk 77, 8 mld. Sk 84,35 mld. Sk

Zdroj: konsolidované výročné správy ČSOB, a. s. 2006 – 2009, vlastné prepočty Pozn.: prepočítavcí kurz 30,126 SKK/1€

Graf 4 Trhový podiel ČSOB, a. s. v %

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

Z tabuľky 5 a grafu 5 môžeme skonštatovať, že celkový objem poskytnutých úverov

za sledované obdobie 2006 – 2009 každoročne rástol. Ukazovateľ nadobudol v roku 2009

Trhový podiel ČSOB, a. s.

9,5%7,5%7,3%7,9%

0,00%

2,00%

4,00%

6,00%

8,00%

10,00%

2006 2007 2008 2009

obdobie

podi

el v

per

cent

ách

39

hodnotu viac ako 99,75 mld. Sk, čo predstavuje oproti roku 2006 nárast o necelých

27,37 mld Sk. Avšak sú skupiny klientov, pri ktorých bol zaznamenaný iba pokles –

finančné korporácie (výnimkou bol rok 2009) a skupiny, ktoré zaznamenávajú z roka na

rok iba rast, ako napr. nefinančné korporácie a obyvateľstvo. Pri ostatných skupinách je

vývoj poskytnutých úverov premenlivý.

Celkový objem poskytnutých úverov možno rozčleniť do troch skupín - na úvery

poskytnuté fyzickým osobám, úvery poskytnuté právnickým osobám a úvery pre verejný

sektor. Počas všetkých štyroch rokov bol najvyšší objem úverov poskytnutý nefinančným

korporáciám, ktorých percentuálny podiel na celkových úveroch sa pohybuje nad 60 %. Za

nefinančnými korporáciami nasleduje obyvateľstvo s podielom viac ako 22 %. Najväčší

rozdiel vo výške poskytnutých úverov môžeme vidieť práve pri už spomínanej skupine

obyvateľstvo, kde v roku 2009 nastal nárast oproti predchádzajúcemu

roku o 11,99 mld. Sk. Na druhej strane, najnižšia hodnota úverov, bola za celé obdobie

poskytnutá poisťovacím korporáciám a penzijným fondom.

Banka z dôvodu pochybností o dôveryhodnosť svojich klientov, vytvorila v roku 2008

a rovnako aj v roku 2009, vyššiu hodnotu opravných položiek.

Graf 5 Poskytnuté úvery ČSOB, a. s. (v mld. Sk)

49,086

72,385 77,886

99,754

0

20

40

60

80

100

31.12.2006 31.12.2007 31.12.2008 31.12.2009

obdobie

Poskytnuté úvery v mld. Sk

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

40

Tab. 5 Vývoj úverov poskytovaných ČSOB, a. s. podľa klientských skupín (v tis. Sk)

2006 2007 2008 2009

Nefinančné korporácie 33 875 906 47 139 504 47 687 128 60 040 304

Obyvateľstvo 11 111 980 19 825 020 25 313 534 37 307 857

Finančné korporácie 7 538 084 755 381 435 288 553 776

Živnostníci 1 340 725 5 367 493 5 259 694 4 930 029

Verejná správa 205 261 1 918 887 1 243 800 977 197

Zahraničie ( nerezidenti ) 102 204 1 136 576 2 343 766 2 631 385

Neziskové inštitúcie slúžiace Prevažne domácnostiam

47 538

221 244 218 631 828 133

Poisťovacie korporácie a penzijné fondy

132 45 113 331

Úvery poskytnuté klientom 54 221 830 76 364 150 82 501 954 107 269 012

Opravné položky k úverom poskytnutým klientom

5 135 735

3 978 270 4 615 841 7 514 810

Úvery poskytnuté klientom spolu

49 086 095 72 385 880 77 886 113 99 754 202

Zdroj: konsolidované výročné správy ČSOB, a. s. 2007, 2008, 2009 Pozn.: prepočítavací kurz 30,126 SKK/1€

4. 1. 4 Vývoj kontokorentného a investičných úverov

Banka poskytuje svojim podnikateľským subjektom viaceré typy úverov. V rámci

práce sa však konkrétne zameriavame na kontokorentné a investičné úvery.

V rokoch 2006 až 2009, ako dokazuje tabuľka 6, existovali pri kontokorentných úveroch

dve možnosti jeho zabezpečenia. Jednou z možností bolo zabezpečenie prostredníctvom

blanko zmenky, pri ktorej bola minimálna výška úveru 20 000 Sk a maximálna

3 000 000 Sk. Pri druhej možnosti – zabezpečenie nehnuteľnosťou – bola minimálna výška

úveru opäť 20 000 Sk a maximálna bola 5 000 000 Sk. Od roku 2010 je minimálna výška

kontokorentného úveru 1 700 €, t. j. 51 214 Sk a maximálna výška je 270 000 €, t. j.

8 134 020 Sk, pričom tu je už potrebné zabezpečenie úveru nehnuteľnosťou.

Kurz použitý pri prepočte eur na slovenské koruny je 30,126 SKK/1€.

41

Tab. 6 Kontokorentný úver (v Sk)

rok 2006 - 2009

zabezpečenie úveru minimálna výška maximálna výška

blanko zmenkou 20 000 3 000 000

nehnuteľnosťou 20 000 5 000 000

Zdroj: interné informácie banky

Výška úrokovej sadzby pri kontokorentnom úvere dosahovala do roku 2006 hodnotu

7,75 %. Od nasledujúceho roku až doteraz sa úroková sadzba pohybuje v rozpätí

7,25 % až 12,15 %.

Tak ako pri kontokorentnom úvere, tak aj pri investičných úveroch existovalo

v rokoch 2006 – 2009 zabezpečenie úveru blanko zmenkou a nehnuteľnosťou. Z tabuľky

č. 7 vidno, že dolná hranica úveru pri blanko zmenke bola 50 000 Sk a maximálna výška

bola 3 000 000 Sk. Pri zabezpečení úveru nehnuteľnosťou, bola minimálna výška opäť

50 000 Sk a maximálna 10 000 000 Sk. Od roku 2010 je minimálna výška investičného

úveru 4 000 € t. j. 120 504 Sk a maximálna výška, pri ktorej je potrebné zabezpečenie

nehnuteľnosťou, je 340 000 €, t. j. 10 242 840 Sk.

Tab. 7 Investičné úvery (v Sk)

rok 2006 - 2009

zabezpečenie úveru minimálna výška maximálna výška

blanko zmenkou 50 000 3 000 000

nehnuteľnosťou 50 000 10 000 000

Zdroj: interné informácie banky

Pri investičných úveroch rozlišuje poskytnutie úveru bez dokladovania – s úrokovou

sadzbou max. 8 % (vo výnimočných prípadoch) a poskytnutie úveru s vydokladovaním

účelu, na ktorý sa úver použije. Existujú tri možnosti:

� obstaranie nehnuteľnosti – 4 %,

� obstaranie automobilu – 6, 5 %,

� obstaranie technológie – 7 %.

Úroková sadzba sa skladá z dvoch častí, z marže (stanovuje si ju obchodná banka)

a euriboru (stanovuje centrálna banka).

42

4. 2 Cudzie zdroje financovania podniku

Československá obchodná banka, a. s. poskytuje úvery fyzickým osobám

(jednotlivcom, domácnostiam) a právnickým osobám (živnostníci a malé firmy, stredné

firmy, veľké firmy, bytové družstvá a spoločenstvá vlastníkov bytov a správcovské

spoločnosti, finančné inštitúcie, municipality).

Ďalej sa budeme zameriavať iba na podnikateľskú sféru, konkrétne na živnostníkov a malé

firmy, stredné firmy, veľké firmy.

4. 2. 1 Živnostníci a malé firmy

Živnostníkom a malým firmám s ročným obratom do 1,7 milióna € /

51 214 200 Sk ponúka banka nasledujúce možnosti financovania prevádzkových

a investičných potrieb:

- prevádzkové úvery: povolené prečerpanie účtu, rýchly podnikateľský úver,

preklenovací poľnohospodársky úver, úver pre zdravotníkov, firemná kreditná

karta,

- investičný úver: malý investičný úver.

Prevádzkové úvery

1. Povolené prečerpanie účtu

� je ideálnym prostriedkom na financovanie prevádzkových potrieb

- s povoleným prečerpaním účtu získa podnik finančné prostriedky na krátkodobé

preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami (prostriedky sú k dispozícii

kedykoľvek a na akýkoľvek účel),

� úverový limit je poskytnutý na dobu neurčitú

- čerpá sa len toľko, koľko aktuálne podnik potrebuje,

- úroky sa platia len zo skutočne vyčerpanej sumy a len počas lehoty čerpania

prostriedkov,

- v čase žiadosti o úver nemusí byť podnik klientom ČSOB.

Podmienky poskytnutia

� aktívne podnikanie minimálne 2 roky,

43

� nie sú proti podniku vedené žiadne súdne spory a nemá záväzky po lehote

splatnosti voči štátnym inštitúciám,

� spĺňa ostatné podmienky stanovené bankou.

2. Rýchly podnikateľský úver

� určitá alternatíva povoleného prečerpania účtu,

� nie je potrebné hmotné zabezpečenie – formou blankozmenky

- poskytuje sa na akýkoľvek účel a na dobu neurčitú,

- čerpá sa len toľko, koľko podnik v danom období potrebuje,

- úroky sa platia zo skutočne vyčerpanej sumy,

- v čase podania žiadosti nemusí byť podnik klientom banky.

Podmienky poskytnutia � nie sú proti podniku vedené žiadne súdne spory a nemá záväzky po lehote

splatnosti voči štátnym inštitúciám,

� spĺňa ostatné podmienky stanovené bankou.

Napriek tomu, že povolené prečerpanie účtu a rýchly podnikateľský úver sú takmer totožné

typy úverov, existujú medzi nimi určité rozdiely:

- povolené prečerpanie účtu

� výkazy sa predkladajú za obvyklých podmienok,

� úročenie: 7, 25 % až 12, 15 %.

- rýchly podnikateľský úver

� výkazy sa predkladajú za posledné 3 mesiace,

� úročenie: 12, 5 %.

3. Preklenovací poľnohospodársky úver

� s týmto typom úveru je možné bez problémov prekonať neľahké obdobie zakladania

úrody a zberových prác,

� je určený poľnohospodárom a pestovateľom na prekonanie časového nesúladu medzi

podaním žiadosti a vyplatením podpory z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA)

- je poskytovaný v Sk na preklenutie obdobia dočasného nedostatku finančných

prostriedkov,

- princíp úveru spočíva vo vyplatení peňazí bankou skôr, než získa dotáciu od PPA. Celý

úver (istinu, úroky i spracovateľský poplatok) sa pritom spláca až z vyplatenej priamej

platby,

44

� vyplatenie až 100% výšky úveru hneď po jeho schválení

- bezúčelové použitie prostriedkov,

- finančné prostriedky už pred predložením Žiadosti do PPA,

- jednorazové alebo postupné čerpanie i splácanie úveru,

- splatnosť úrokov a poplatku až z poskytnutej podpory,

- nenáročná administratíva.

Podmienky poskytnutia

� podnik aktívne vykonáva podnikateľskú činnosť minimálne dva roky,

� v minulom dotačnom roku bola vyplatená podpora z PPA.

Základné podklady

� doklad oprávňujúci fyzickú osobu podnikať v poľnohospodárstve alebo

doklad osvedčujúci existenciu právnickej osoby nie starší ako tri mesiace,

� daňové priznanie a účtovné výkazy za posledné 2 ukončené účtovné

obdobia,

� žiadosť a Identifikačný list za minulý dotačný rok spolu s rozhodnutím o

žiadosti dokumentujúcim schválenú výšku podpory z PPA,

� žiadosť a Identifikačný list na príslušný dotačný rok s potvrdením o ich

prijatí do PPA,

� štruktúra požadovaných priamych platieb.

3. Úver pre zdravotníkov

� poskytuje sa zdravotníckemu sektoru, ale je ideálnym riešením aj pre tých, ktorí svoju

odbornú prax ešte len začínajú (praktickí lekári, odborní lekári, stomatológovia,

lekárnici),

� poskytuje sa formou povoleného prečerpania účtu, stačí ak má dotyčná firma

podpísanú zmluvu aspoň s 1 zdravotnou poisťovňou viac ako 6 mesiacov a prijíma

úhrady od poisťovne na svoj bežný účet,

� úverový limit poskytnutý na dobu neurčitú

- úverový limit použiteľný na akýkoľvek účel,

- bez potreby hmotného zabezpečenia,

- čerpá sa len toľko, koľko aktuálne podnik potrebuje,

- úroky sa platia len zo skutočne vyčerpanej sumy a len počas lehoty čerpania

prostriedkov.

45

Podmienky poskytnutia:

� nie sú proti firme vedené žiadne súdne spory a nemá záväzky po lehote

splatnosti voči štátnym inštitúciám,

� spĺňa ostatné podmienky stanovené bankou.

Základné podklady:

� doklady o povolení vykonávať lekársku prax,

� daňové priznania klienta za predchádzajúce 2 ukončené účtovné obdobia,*

� finančné výkazy za predchádzajúce 2 ukončené účtovné obdobia,*

� podpísaná zmluva aspoň s 1 zdravotnou poisťovňou,

� výpisy z bežného účtu za posledných 6 mesiacov, z ktorých je zrejmé,

preplácanie faktúr zdravotnými poisťovňami, príp. faktúry zo zdravotných

poisťovní.

* ak podniká podnik menej ako 1 rok, uvedené podklady sa nepredkladajú

4. Firemná kreditná karta

� je určená pre podnikateľov a malé firmy a ich zamestnancom v zahraničí i na území

Slovenska na:

- platby za tovar u obchodníkov, na čerpacích staniciach, v hoteloch, zmenárňach a pod.,

- výber hotovosti prostredníctvom bankomatov alebo na prepážkach bánk a zmenární,

- platby za poštovú, telefonickú, internetovú rezerváciu alebo objednávku,

Obr. 3 Firemná kreditná karta

Zdroj: http://www.csob.sk/zivnostnici-male-firmy

� spoločnosť môže mať neobmedzený počet firemných kreditných kariet

- limit karty pre jedného držiteľa je min. 500 € / 15 063 Sk, max. 7 000 € / 210 882 Sk,

minimálna splátka 5 % čerpanej čiastky (min. 15 € / 451,89 Sk),

- bezúročné obdobie 45 dní s voliteľným dňom splatnosti ,

- bezpečnosť proti zneužitiu platobnej karty je zabezpečená prostredníctvom používania

PIN alebo overovaním podpisu,

� spôsob splácania

- formou vami zvolených splátok alebo zaplatením celej vyčerpanej sumy,

46

- osobne vkladom hotovosti v ktorejkoľvek pobočke ČSOB,

- telefonicky (ČSOB Linka 24) alebo elektronicky (ČSOB Internet Banking 24),

- prevodným alebo inkasným príkazom z účtu vedeného v akejkoľvek banke na

Slovensku.

5. Impulz

� produkt dostupný iba v pobočkách bývalej Istrobanky,

� určený pre malých a stredných podnikateľov podnikajúcich minimálne 2 roky,

� úver až do výšky 70 000 € / 2 108 882 Sk,

� úročenie od 7,25 %.

6. Miliardová pomoc podnikateľom

� produkt dostupný iba v pobočkách bývalej Istrobanky,

� úver do výšky 1 700 000 € / 51 214 200 Sk,

� úročenie od 7,25 %.

Investičný úver

Malý investičný úver

� je určený fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám na financovanie ich

investičných potrieb, napr. na kúpu, modernizáciu a opravy hnuteľných vecí, na

zaobstaranie nových technologických zariadení, prípadne na kúpu, modernizáciu alebo

rekonštrukciu nehnuteľností,

� splatnosť až 15 rokov

- s dokladovaním alebo bez dokladovania účelu čerpania,

- jednorazové alebo postupné čerpanie úveru,

- v čase podania žiadosti o úver nemusí byť podnik klientom ČSOB.

Podmienky poskytnutia:

� aktívne podnikanie minimálne 2 roky,

� nie sú proti podniku vedené žiadne súdne spory a nemá záväzky po lehote

splatnosti voči štátnym inštitúciám,

� spĺňa ostatné podmienky stanovené bankou.

47

4. 2. 2 Stredné firmy

Do tejto skupiny patria spoločnosti s obratom od 1 659 695, 94 € / 50 mil. Sk do

33 193 918, 87 € / 1 mld. Sk. Typy úverov:

- biznis úver na mieru, úvery zo zdrojov EIB, preklenovací poľnohospodársky úver,

leasing (finančný a operatívny), factoring, obchodné (dokumentárny akreditív,

dokumentárne inkaso, banková záruka, forfaiting) a špecializované financovanie (exportné

financovanie, financovanie nehnuteľností, projektové financovanie, postúpenie

pohľadávok).

1. Biznis úver na mieru

� výška úveru, podmienky a poplatky sa stanovujú individuálne,

� biznis úver na mieru môže mať podobu:

a) kontokorentného úveru

- banka ho poskytuje povolením debetného limitu k bežnému účtu klienta,

- čerpanie úveru: automaticky po jeho schválení,

- úročenie úveru: skutočne čerpaná suma úveru,

- splácanie úveru: priebežne, ako prichádzajú platby v prospech bežného

účtu.

b) revolvingového úveru

- poskytovaný za účelom opakujúcej sa potreby financovania obežných aktív,

- limit je dohodnutý zvyčajne na obdobie jedného roka,

- ČSOB poskytuje úver s pravidelnou reguláciou podľa vývoja objektu

úverovania alebo bez regulácie.

c) účelového splátkového úveru

- úver poskytovaný na presne vymedzený účel (napr. kúpa, rekonštrukcia,

modernizácia nehnuteľného majetku, kúpa strojov, technológie).

Jednotlivé typy úverov môžu byť poskytnuté v EUR alebo cudzej mene.

2. Úvery zo zdrojov EIB

� poskytnutie tohto úveru je podmienené splnením špecifických podmienok stanovených

EIB:

48

a) investičné úvery

- podiel zdrojov EIB môže dosiahnuť najviac 50 % celkových nákladov na projekt.

Celkové náklady na projekt na financovanie výstavby, nákupu, obnovy či rozšírenia

hmotného alebo nehmotného majetku nesmú presiahnuť 25 mil. € (viac ako 753 mi. Sk).

V prípade MaSP môže podiel úveru zo zdrojov EIB dosiahnuť až 100 % výšky úveru

poskytnutého ČSOB, najviac však 12, 5 mil. € (viac ako 376 mil. Sk).

b) pracovný kapitál

- úvery poskytované na financovanie záväzkov z obchodného styku, ako napr. platby za

suroviny a iné vstupy do výroby, prácu, zásoby a financovanie obchodných pohľadávok.

� splatnosť úverov nie menej ako 2 roky a nie viac ako 12 rokov,

� oprávnenými žiadateľmi sú:

- malé a stredné podniky podľa definície EIB (menej ako 250 zamestnancov),

- veľké podniky (menej ako 3 000 zamestnancov),

- obce, spoločnosti alebo iné verejné právne subjekty s investíciami zameranými

na jednu z nasledovných oblastí: životné prostredie, rozvoj vedomostnej ekonomiky,

racionálne využívanie energie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie.

3. Leasing

� výhody leasingu:

- klient nemusí vynaložiť jednorazovo často vysoké čiastky na kúpu majetku,

- platby za prenájom sú rozložené v čase,

- klient môže lepšie plánovať hotovostné toky.

4. 2. 3 Veľká korporátna klientela

Spoločnosti s obratom nad 1 mld. Sk / 33 mil. € a zahraničné spoločnosti zaraďujeme

práve do tejto skupiny. Možnosti financovania ich potrieb:

- úvery (pri zostavovaní ponuky sa vychádza z konkrétnych finančných potrieb

klienta. Financovanie sa môže realizovať rôznymi spôsobmi: kontokorentný úver,

revolvingový úver, účelový splátkový úver, úvery zo zdrojov EIB),

- leasing (finančný a operatívny),

- factoring,

49

- obchodné financovanie (dokumentárny akreditív, dokumentárne inkaso, banková

záruka, forfaiting),

- špecializované financovanie (exportné financovanie, financovanie nehnuteľností,

projektové financovanie, postúpenie pohľadávok, fondy z EÚ).

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o výške jednotlivých typoch úverov:

Tab. 8 Výška jednotlivých úverov banky ČSOB, a. s. (v €) Úvery Min. / Základná výška Maximálna výška

Povolené prečerpanie účtu 1 700 270 000

Rýchly podnikateľský úver 1 700 270 000 Úver pre zdravotníkov 700 x Preklenovací poľnohospodársky úver 1 660 x Malý investičný úver 4 000 340 000 Impulz 7 000 70 000 Miliardová pomoc podnikateľom 70 000 1 700 000

Zdroj: internetová stránky ČSOB, a. s.

4. 3 Podmienky a postup poskytovania úveru

Banka neposkytuje úvery automaticky každému subjektu, ktorý má o určitý úverový

produkt záujem. S poskytnutím úveru totiž podstupuje určité riziko.

4. 3. 1 Základné podmienky poskytnutia úveru

Pri poskytovaní jednotlivých úverových produktov, musia byť splnené určité

podmienky a zásady, napr.:

- aktívne podnikanie minimálne 2 roky,

- nie sú proti podniku vedené žiadne súdne spory a nemá záväzky po lehote

splatnosti voči štátnym inštitúciám,

- spĺňa ostatné podmienky stanovené bankou.

Zoznam predkladaných dokladov:

� výpis z ORSR / ŽRSR nie starší ako 3 mesiace,

� daňové priznanie:

- podniky, ktoré vykonávajú svoju činnosť krátke obdobie, min. jeden rok,

predkladajú posledné priznanie,

50

- podniky, ktoré existujú už dlhšiu dobu, sú povinné predložiť priznanie za posledné

2 zdaňovacie obdobia,

� finančné výkazy - pri podvojnom účtovníctve: výkaz ziskov a strát, súvaha,

- pri jednoduchom účtovníctve: výkaz o majetku, výkaz

záväzkoch, výkaz o príjmoch a výdavkoch,

- podniky, ktoré vykonávajú činnosť minimálne jeden rok, sú povinné predložiť

aktuálne finančné výkazy,

- podniky, ktoré existujú dlhší čas a nemajú žiadne problémy, predkladajú výkazy za

posledné 2 zdaňovacie obdobia a tie podniky, ktoré majú určité problémy, musia

predložiť výkazy za posledných 6 mesiacov,

� doklad o zaplatení dane,

� potvrdenie o podaní daňového priznania a daňových nedoplatkoch,

� čestné vyhlásenie klienta o bezdlžnosti,

� pri PPÚ – výpisy z účtu z iných bánk za posledných 6 mesiacov – v prípade

žiadateľa, ktorý nemá v ČSOB vedený účet min. 6 mesiacov alebo aktívnejšie

využíva účet v inej banke,

� pri RPÚ výpisy z účtu z iných bánk / banky za posledné 3 mesiace,

� pri MIÚ – účelovom, dokladovanie účelu (Fa, kúpne zmluvy),

� prípadne ďalšie doklady podľa požiadaviek banky.

4. 3. 2 Postup poskytovania úveru

Pri poskytovaní úveru berie banka na seba určité riziko, preto je nutné dôkladné

vyhodnotenie žiadateľa o úver – banka posudzuje tzv. bonitu dlžníka (hospodárska

spôsobilosť žiadateľa), finančnú situáciu podniku a to:

- analýzou minulej, súčasnej a budúcej tvorby vlastných zdrojov,

- analýzou ziskovosti,

- zisťovaním rozsahu už poskytnutých alebo požadovaných úverov (teda

zadĺženosť),

- posudzovaním efektívnosti využitia úveru.

Konkrétnu výšku úrokovej sadzby z povoleného úveru určuje samotná banka

a prihliada pritom na:

- celkovú hospodársku situáciu podniku a platobnú schopnosť,

51

- riziká v návratnosti úveru,

- efektívnosť úverovaného objektu.

Začiatok pri poskytovaní úveru je jednoduchý. Je to moment, kedy klient dospeje

k rozhodnutiu, že na financovanie určitej činnosti alebo na získanie predmetu potrebuje

úver. Koniec je však rozličný pre klienta a banku. Klient považuje za koniec podpísanie

úverovej zmluvy a získanie peňazí. Pre banku pokračuje proces až do úplného splatenia

úveru. Samotný priebeh poskytnutia úveru môžeme rozdeliť do 5 etáp:

1. predstavenie klienta,

2. žiadosť klienta o úver,

3. preskúmanie žiadosti o úver,

4. zhodnotenie,

5. sledovanie a kontrola.

1. predstavenie klienta

� banka by nemala vstupovať do zmluvných vzťahov s ľuďmi z ktorých nemá dobrý

pocit,

� banka skúma, prečo ju vôbec klient požiadal o daný úver, či napr. nebol predtým

odmietnutý inou bankou,

� cieľom vstupného pohovoru je:

- získať základné informácie o klientovi a o jeho predstave o spoluúčasti banky na

jeho aktivitách,

- požiadať klienta o predloženie potrebných dokladov (účtovné výkazy, daňové

priznanie atď.),

- oboznámiť klienta so základnými podmienkami poskytnutia úveru.

2. žiadosť o úver

� podáva sa písomnou formou na predtlačenom formulári banky,

� žiadosť musí obsahovať určité náležitosti, napr. názov a sídlo organizácie, predmet

podnikania, suma požadovaného úveru,

� k žiadosti sa väčšinou prikladajú aj rôzne prílohy, napr. výpis z obchodného

registra, zakladacia listina.

3. preskúmanie žiadosti o úver

� keď je žiadosť podaná, je potrebné preveriť všetky informácie, ktoré sa jej týkajú,

prípadne vyhľadať ďalšie súvisiace údaje,

� pred uzavretím úverového obchodu banka preveruje:

52

- schopnosť klienta využiť úver efektívne (naplniť základnú filozofiu podnikania –

dosiahnutie zisku),

- súlad žiadosti o úver s internými predpismi banky, pokiaľ ide o účel, výšku a

trvanie úveru.

4. zhodnotenie

� po zhromaždení všetkých dostupných informácií sa uskutočňuje zhodnotenie

návrhu. Prevažne sa to robí v dvoch etapách:

a) zhodnotenie uskutočniteľnosti plánu (ak už samotný návrh nie je životaschopný,

nemá vôbec zmysel pokračovať ďalej),

b) kritický odhad možných komplikácií (pravdepodobnosť výskytu takýchto udalostí

a ich prípadný vplyv na postavenie banky).

� ak nič nestojí v ceste, nasleduje uzavretie úverovej zmluvy. Je to základný

dokument úverového obchodu a jeho používanie upravuje Obchodný zákonník.

Zmluva musí byť vyhotovená v písomnej forme a musí obsahovať presné

označenie zmluvných strán, sumu úveru s uvedením meny, dátum poskytnutia

úveru, druh úveru, účel, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, spôsob

čerpania a splácania úveru, termíny splácania úveru, úrokov a konečný termín

splatnosti, úrokovú sadzbu, postup pri nesplnení podmienok zmluvy a sankčné

podmienky.

5. sledovanie a kontrola

- je veľmi nepravdepodobné, že očakávania klienta sa budú uskutočňovať presne podľa

plánu a preto je potrebné, aby banka pravidelne kontrolovala vytýčený program klienta.

Čím skôr sa odhalia problémy, tým väčšie budú šance na ich zvládnutie a poskytnutie

praktických rád klientovi, čo vlastne ochraňuje postavenie aj samotnej banky.

4. 4 Praktické príklady

Prostredníctvom troch fiktívnych spoločností sa pokúsime popísať ako funguje

samotné poskytovanie úverov v praxi. Pri jednotlivých posudzovaných podnikoch budeme

brať do úvahy v rámci finančných výkazov len posledný rok, t. j. rok 2009.

V prílohách sú uvedené finančné výkazy všetkých troch firiem.

Analyzované spoločnosti, pričom každá z nich pôsobí v inej oblasti:

- poľnohospodárske družstvo (rastlinná výroba),

53

- Slnečnica, a. s. ( firma zaoberajúca sa výrobou a následne aj predajom

olejov),

- Spojovateľ, a. s. (spoločnosť, ktorá vyvíja aktivity v oblasti

telekomunikácií).

4. 4. 1 Povolené prečerpanie účtu

Všetky tri podniky si podali v auguste roku 2009 v Československej obchodnej banke,

a. s. žiadosť na získanie – v tomto prípade – kontokorentného úveru. Zároveň museli

splniť všeobecné podmienky, ktoré boli bližšie popísané v podkapitole 4. 3. 1.

V prvom kroku, banka na základe predložených dokumentov vyhodnotila jednotlivé

spoločnosti nasledovne:

- poľnohospodárske družstvo bolo zaradené do skupiny B, tzn. že môže získať úver,

a výška úrokovej sadzby bola stanovená na úroveň 9,25 %,

- Spojovateľ, a. s. bol tiež zaradený do skupiny B s úrokovou sadzbou vo

výške 9,25 %,

- Slnečnicu, a. s. banka začlenila do vyššej skupiny – do skupiny A a výška úrokovej

sadzby je 7,75 %.

Kategória A – klient je evidentne schopný splácať záväzky na základe

predvídateľných príjmov.

Kategória B – vykazuje podobné charakteristiky ako prvá kategória. Napríklad príjmy

môžu mať cyklický charakter.

Kategória C – klient je finančne stabilný, ale niektoré výsledky jeho činnosti nie sú

uspokojivé. Možno očakávať hladké splácanie, nie je však isté.

Kategória D – vyskytuje sa značný počet neuspokojivých aspektov. Dostatok zdrojov na

splácanie nie je pravdepodobný a možno očakávať potrebu realizovať zaistenie.

Kategória E – zaistenie, čistá hodnota aj peňažné toky sú nedostatočné. Možno očakávať

čiastočnú alebo úplnú stratu.

Výška úrokovej sadzby závisí od toho, do ktorej skupiny banka ten - ktorý podnik zaradí.

Čím vyššia skupina, tým nižšia úroková sadzba. Dokazuje to aj zaradenie našich

spoločností.

V rámci druhého kroku sa stanovuje úverový limit a to na základe dosiahnutého ročného

obratu. Obrat firiem je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

54

Tab. 9 Ročné obraty podnikov za rok 2009 (v Sk)

Spoločnosti Tržby za predaj tovaru

Tržby z predaja vl. výrobkov a služieb

Ročný obrat

Slnečnica, a. s. 7 969,5 12 150 869,5 12 158 839

Spojovateľ, a. s. 6 300 24 755 500 24 761 800

Poľnohospodárske družstvo 55 504 82 552 138 056

Zdroj: výročné správy jednotlivých firiem Pozn.: prepočítavací kurz 30,126 SKK/1€

Podľa výšky ročných obratov patria všetky tri spoločnosti medzi malé firmy, pretože ročný

obrat nepresahuje hranicu 50 000 000 Sk.

V poslednom – treťom kroku, stanovuje banka už konkrétnu mesačnú výšku

kontokorentného úveru, ktorú môže podnik čerpať. Postup je veľmi jednoduchý, pretože

stačí, ak sa výška obratu vydelí počtom mesiacov, t.j. dvanástimi a vyjde nám:

- Slnečnica, a. s.: 12 158 839 / 12 = 1 013 236, 583 Sk

- Spojovateľ, a. s.: 24 761 800 / 12 = 2 063 483 Sk

- Družstvo: 138 056 / 12 = 11 504, 67 Sk

Vo väčšine prípadoch sa výška úveru zaokrúhľuje buď smerom nadol alebo nahor.

V prípade firmy Slnečnica by výsledná výška úveru mohla byť 1 017 000 Sk, pri

spoločnosti Spojovateľ môže dosahovať úver hodnotu 2 067 000 Sk a pri

poľnohospodárskom družstve to môže byť suma 140 000 Sk.

Ak nastane situácia, že podnik nebude úver čerpať, úroky musí aj napriek tomu platiť a to

vo výške 6, 64 %.

Stálym, bonitným klientom má banka právo po rozhovore s riaditeľom pobočky, poskytnúť

zľavu z úrokovej sadzby. Táto zľava sa poskytuje v rozmedzí 0, 25 až 0, 30 %.

Ak by sme predpokladali, že podnik Spojovateľ je stálym klientom banky, tak rozdiel

medzi úrokmi pred a po odpočítaní 0, 25 % zo sadzby, by za celý rok počas čerpania úveru

činil:

24 761 800 * 9, 25 % = 2 290 466, 5 Sk 24 761 800 * 9 % = 2 228 562, 0 Sk

rozdiel: 61 904, 5 Sk.

4. 4. 2 Malý investičný úver

V druhom prípade budeme síce opäť pracovať s tými istými spoločnosťami, ale teraz

budú jednotlivé firmy žiadať banku o poskytnutie investičného úveru.

55

Ide o tieto spoločnosti:

- poľnohospodárske družstvo (rastlinná výroba),

- Slnečnica, a. s. (firma zaoberajúca sa výrobou a následne aj predajom

olejov),

- Bábovka, s. r. o. (výroba a predaj pekárenských produktov).

Rovnako ako pri predchádzajúcom type úveru – pri kontokorentnom úvere – tak aj tu je

základom pre získanie úveru podanie žiadosti a splnenie základných podmienok.

Pri investičnom úvere si sám podnik stanoví výšku úveru, o ktorú má záujem a počet

rokov, počas ktorých chce daný úver splácať. Úroková sadzba pozostáva z dvoch častí:

- marža, ktorú si stanovuje samotná banka,

- bribor, ktorý zase stanovuje centrálna banka. Rozlišujeme trojmesačný bribor

(3M), ktorého výška sa pohybuje približne na úrovni 0, 66 % (+ / -) a ročný bribor

(12 M) s výškou okolo 1, 22 % (+ / -).

Výška úroku sa počíta zo zostatku. Jednotlivé mesačné splátky úveru nemôžu prekročiť

10 % ročného obratu. Ak sa tak stane, existujú dve možnosti:

a) úver sa danému podniku neposkytne, resp. sa poskytne v nižšej sume,

b) splácanie úveru sa rozloží na dlhšie obdobie, než bolo to pôvodné.

Ak podnik nespláca úver v dohodnutom termíne, platí úroky z omeškania a to vo výške

20 % z dlžnej čiastky. Na druhej strane, ak chce spoločnosť splatiť úver skôr, platí 2 %

z nesplatenej istiny.

Podniky požiadali banku o rôznu výšku úveru pri rozdielnej dobe splatnosti a

na rozličné účely.

Tab. 10 Poskytnutie úveru vo výške 60 000 Sk úver úrok doba splatnosti mesačná splátka konečná suma úveru

60 000 Sk 4, 7 % 2 roky 2 500 Sk 62 979, 61 Sk 60 000 Sk 4, 7 % 4 roky 1 500 Sk 65 838, 91 Sk

Zdroj: údaje a prepočty banky

Tab. 11 Poskytnutie úveru vo výške 100 000 Sk úver úrok doba splatnosti mesačná splátka konečná suma úveru

100 000 Sk 7, 3 % 3 roky 2 778 Sk 111 413, 27 Sk 100 000 Sk 7, 3 % 5 rokov 1 667 Sk 118 815, 83 Sk

Zdroj: údaje a prepočty banky

56

Mesačná splátka úveru je v oboch prípadoch (úver vo výške 60 000 Sk aj vo výške

100 000 Sk) u jednotlivých spoločností nižšia ako 10 % ročného obratu, tzn. že jeden aj

druhý úver môže byť poskytnutý každej z firiem.

Tab. 12 Poskytnutie úveru vo výške 400 000 Sk úver úrok doba splatnosti mesačná splátka konečná suma úveru

400 000 Sk 4, 66 % 2 roky 16 667 Sk 419 694, 62 Sk 400 000 Sk 4, 66 % 4 roky 8 334 Sk 438 591, 95 Sk

Zdroj: údaje a prepočty banky

Tab. 13 Poskytnutie úveru vo výške 700 000 Sk úver úrok doba splatnosti mesačná splátka konečná suma úveru

700 000 Sk 5, 22 % 4 roky 14 584 Sk 775 654, 34 Sk 700 000 Sk 5, 22 % 7 rokov 8 334 Sk 831 261, 88 Sk

Zdroj: údaje a prepočty banky

Úver v hodnote 400 000 Sk pri dobe splatnosti 4 roky a úver 700 000 Sk s dobou splatnosti

7 rokov môžu získať všetky tri podniky. Problém nastáva pri ďalších variantoch. Úver vo

výške 400 000 Sk pri splatnosti 2 roky a úver 700 000 Sk pri 7 rokoch nemôže ako jediné

zo spoločností získať poľnohospodárske družstvo. Dôvod je ten, že mesačná splátka

presahuje 10 % ročného obratu. Družstvo má teda dve možnosti:

a) v banke ČSOB tento úver nedostane a pôjde do inej banky, v ktorej si podá žiadosť,

b) úver 400 000 Sk mu v danej banke bude poskytnutý, ale pri dlhšej dobe splatnosti –

min. 3 roky a hodnota 700 000 Sk mu bude zase poskytnutá pri splatnosti najmenej

5 rokov.

Tab. 14 Poskytnutie úveru vo výške 1 000 000 Sk úver úrok doba splatnosti mesačná splátka konečná suma úveru

1 000 000 Sk 8, 22 % 3 roky 27 778 Sk 1 128 525, 33 Sk 1 000 000 Sk 8, 22 % 10 rokov 8 334 Sk 1 420 372, 32 Sk

Zdroj: údaje a prepočty banky

Ani v tomto prípade nezískajú daný úver všetky tri firmy. Úver vo výške 1 mil. Sk so

splatnosťou 10 rokov môže byť poskytnutý družstvu, podniku Slnečnica a aj podniku

Bábovka. Avšak úver so splatnosťou 3 roky môže získať len jediná spoločnosť a to

57

Slnečnica. Bábovka má možnosť splácať úver min. 4 roky alebo odísť ku konkurenčnej

banke a družstvo ak úver chce, tak ho musí splácať až 7 rokov.

Pri všetkým možnostiach je preukázané, že čím dlhšie obdobie budú firmy úvery splácať,

tak tým viac na tom prerobia. Preto je pre spoločnosť veľmi dôležité, aby si zvážila svoje

možnosti, aby zvážila pre a proti a následne sa správne rozhodla aká výška úveru je pre ňu

tá najideálnejšia, tá, ktorá jej nespôsobí či už finančné alebo dokonca existenčné

problémy (pri nesplácaní úveru), aby sa správne rozhodla aj pri stanovení počtu rokov, na

ktoré chce uzavrieť s bankou úverovú zmluvu.

4. 5 Finančná kríza

Svetová finančná kríza vypukla začiatkom druhej polovice roka 2007 a to v dôsledku

negatívneho vývoja na trhu subprime hypoték v Usa (morálny hazard pri poskytovaní

úverov, neúnosné zadlžovanie sa, špekulácie na finančných trhoch, nedostatočná

regulácia). Faktory krízy môžeme vo všeobecnosti rozdeliť nasledovne:

1. makroekonomické vplyvy

- uvoľnené globálne makroekonomické, menové a finančné podmienky. Tie podporili

chuť investorov, finančných inštitúcií a dlžníkov podstupovať riziká, dosahovať

vysoké výnosy a zadlžovať sa,

2. mikroekonomické vplyvy

- neobozretnosť a podvodné praktiky finančných inštitúcií pri poskytovaní úverov

v rámci amerického sektora rizikových hypoték (čo by sa dalo sčasti pripísať na

vrub nedostatočného dohľadu zo strany zodpovedných inštitúcií USA, a sčasti aj

široko prevládajúcim očakávaniam, že rast cien domov bude pokračovať),

- chyby v riadení rizík, najmä nedostatočné vyhodnotenie a riadenie likvidity

a reputačného rizika,

- zanedbávanie previerok spoločností investormi, prílišné spoliehanie sa na ratingy

agentúr, nesprávne vyhodnocovanie dostupných informácií investormi,

- povinne zverejňované informácie finančných inštitúcií nepoukazovali dostatočne

jasne na riziká spojené s ich súvahových a mimosúvahovými položkami.3

3 TİZSÉR, T.: Ponaučenie zo súčasnej finančnej krízy, In.: BIATEC : odborný časopis. Národná banka Slovenska : roč. 16, č. 8 ( august 2008 ), s. 15 – 19, Bratislava, 2008.

58

Bankový sektor Slovenskej republiky a kríza

V roku 2008 kríza pokračovala a spôsobovala výrazné globálne turbulencie

a predovšetkým na prelome tretieho a štvrtého štvrťroka nabrala ešte viac na vážnosti a to

až do tej miery, že ohrozovala funkčnosť svetového finančného systému.

Dopad tejto fázy krízy na domáci finančný sektor bol v porovnaní s inými rozvinutými

krajinami podstatne slabší. Dokumentuje to aj viacero pozitívne sa vyvíjajúcich

ukazovateľov, napr. stále dostatočne vysoký zisk bankového sektora, rast poskytovaných

úverov. Dôvodom tohto miernejšieho dopadu boli pomerne silná previazanosť sektora na

domácu ekonomiku a len zanedbateľný podiel aktív voči zahraničiu.

Tab. 15 Ukazovatele za bankový sektor (v mld. Sk) 31. 12. 2006 31. 12. 2007 31. 12. 2008 30. 06. 2009 Čistý zisk bankového sektora 17, 8 17, 47 16, 60 8, 405 Aktíva bankového sektora 1 409 1 648, 5 1 656, 2 1 671,36 Úvery poskytnuté klientom spolu

668, 07 812, 325 1 053, 27 958,22

Podnikové úvery 352, 5 423 482, 22 449,91 Zdroj: publikácie NBS – Analýza slovenského finančného sektora 2006 – 2009

Graf 6 Čistý zisk bankového sektora (v mld. Sk)

8,405

16,6

17,47

17,8

0 5 10 15 20

hodnota v mld. Sk

31.12.2006

31.12.2007

31.12.2008

30.6.2009

obdo

bie

Zisk bankového sektora

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

Čistý zisk bankového sektora, ako dokumentuje tabuľka 15 a graf 6, v roku 2006

dosiahol hodnotu 17, 8 mld. Sk a v nasledujúcich rokoch klesal, pričom v roku 2009 bol

len 8, 4 mld. Sk, čo predstavuje pokles o viac ako 52, 8 %. Hlavnými dôvodmi poklesu

59

zisku v roku 2009 sú nižšie tempo úverovania, výpadok devízových príjmov, zvýšená

tvorba opravných položiek (príprava na budúci rast zlyhaných úverov).

Najväčšia časť aktív sektora je umiestnená v úveroch poskytovaných podnikom. Na strane

aktív sa finančná kríza začala výraznejšie prejavovať v poslednom štvrťroku 2008

a začiatkom roku 2009. V dôsledku zhoršovania ekonomických ukazovateľov (pokles

HDP, rast zamestnanosti) a najmä perspektívy ich ďalšieho vývoja, banky pristúpili

k sprísňovaniu úverových štandardov a začali sa správať konzervatívnejšie.

Podnikové úvery, ako zobrazuje tabuľka 15 a graf 8, boli v najvyššej hodnote poskytnuté

v roku 2008 a to v objeme 482, 22 mld. Sk. Po ,,vypuknutí“ krízy, banky pri poskytovaní

úverov veľkým podnikom, zo začiatku nemenili svoje štandardy. Pre malé a stredné

podniky dokonca úverové štandardy zmierňovali a to z dôvodu konkurenčného tlaku zo

strany ostatných bánk. Koncom roku 2007 pristúpili banky k sprísneniu úverových

podmienok pre veľké podniky. Situácia pre MaSP sa zatiaľ nemenila. V druhom polroku

2008 sa banky začali správať pri poskytovaní úverov opatrnejšie a to bez ohľadu na to,

o aký typ podniku sa jednalo. Banky kládli väčší dôraz na istotu návratnosti peňažných

tokov, pokles doby splatnosti, prísnejšie požiadavky na zabezpečenie úverov. Rovnaký

scenár bol aj v roku 2009. Banky zaznamenali pokles dopytu po úveroch a to v dôsledku :

- zníženia ekonomickej aktivity v zahraničí a na Slovensku,

- výrazné obmedzenie investičných projektov,

- celkový nárast neistoty, čo brzdí ochotu podnikov zadlžovať sa.

Graf 7 Úvery poskytnuté klientom spolu v mld. Sk

668,07812,325

1 053,27958,22

0

200

400

600

800

1000

1200

hodnota v mld. Sk

31.12.2006 31.12.2007 31.12.2008 30.6.2009

obdobie

Úvery poskytnuté klientom

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

60

Graf 8 Podnikové úvery v mld. Sk

Podnikové úvery

449,91482,22423

352,5

0

100

200

300

400

500

600

31.12.2006 31.12.2007 31.12.2008 30.6.2009

obdobie

hodn

ota

v m

ld. S

k

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

ČSOB, a. s. na Slovensku a vplyv krízy

Pri Československej obchodnej banke v prípade ukazovateľa čistý zisk, môžeme

hovoriť o rovnakom priebehu vývoja, ako tomu bolo v rámci celého bankového sektora.

Najvyššiu hodnotu dosiahol zisk v roku 2007 (1, 43 mld. Sk) a následne z roka na rok

klesal. Príčiny poklesu výsledku hospodárenia:

- spomalenie rastu tempa úrokových príjmov,

- zvýšená tvorba opravných položiek,

- úbytok devízových príjmov.

Pri ukazovateli poskytnuté úvery zaznamenávala banka, aj napriek existujúcej kríze,

nárast. Rovnako zvyšovala aj svoj podiel na trhu, ktorý v roku 2009 predstavoval približne

9,5 % (môžeme to pripísať napríklad poklesu úrokových sadzieb).

Tak ako bankový sektor, aj samotná banka v čase finančnej krízy pristúpila k štruktúre

financovania svojich klientov viac konzervatívnejšie. Podmienky financovania začali byť

prísnejšie než tomu bolo po minulé roky:

- skrátenie doby splatnosti úverov,

- sprísnenie požiadaviek na zabezpečenie úverov,

- viac vlastných zdrojov u žiadateľov o existujúcich, resp. potenciálnych klientov,

- detailnejšie posudzovanie žiadateľov o úver.

Banka začala orientovať svoju pozornosť na stredne veľké a menšie projekty v dobrých

lokalitách s dostatočným podielom vlastných zdrojov investora v projekte. Pri veľkých

61

projektoch z dôvodu diverzifikácie rizika preferuje spolufinancovanie projektu súčasne

s ďalšími bankami. V tomto trende pokračuje aj v súčasnosti.

Do budúcnosti možno rátať s tým, že úverové podmienky sa o niečo ,,uvoľnia“, ale aj

napriek tomu budú jednotlivé banky, nielen Československá obchodná banka, opatrnejšie

pri posudzovaní a rozhodovaní sa o tom, komu úver poskytnúť, v akej výške, na aký účel

a pri akej dobe splatnosti. Znížia tak riziko a obavy z rastu nesplatených a zlyhaných

úverov.

4. 6 Ciele a zámery banky do budúcnosti

Na tento rok, t. j. na rok 2010 si banka ČSOB, a. s. stanovila nasledovné ciele a tým

najvhodnejším spôsobom sa bude snažiť aj o ich reálne dosiahnutie. Tými cieľmi sú:

� posilniť, resp. udržať už niekoľko rokov piate, resp. štvrté miesto na

slovenskom bankovom trhu,

� rásť rýchlejšie ako konkurencia vďaka kvalifikovanému a motivovanému

tímu profesionálov,

� aktívne pracovať v oblasti ľudských zdrojov a firemnej kultúry

- zvyšovať kvalifikáciu, schopnosti a poznatky zamestnancov,

- dosiahnuť zvýšenie efektivity a kvality práce,

� dostatočná kapitálová primeranosť (stály prebytok vkladov nad úvermi),

� tvorba a rozvíjanie dlhodobých a obojstranne výhodných klientských

vzťahov,

� najlepšie riešenia potrieb klientov – silná orientácia na zákazníka,

� zvyšovať ponuku, ale predovšetkým kvalitu jednotlivých služieb (kvalita je

viac ako kvantita),

� kreativita v oblasti ponúkaných služieb,

� aktivity zameriavať aj do oblasti energetiky a obnoviteľných zdrojov

energie, ako biomasa, slnečná, vodná, prípadne veterná energia.

Komerčné banky plnia dnes v každom ekonomickom systéme nezastupiteľnú úlohu.

Podobne ako iné formy podnikania, ich základným motívom je dosahovanie zisku. Tomuto

cieľu je podriadená celá ich činnosť, ktorá je zameraná hlavne na uspokojovanie potrieb

svojej klientely a podporu podnikateľských aktivít. Preto zdravý a dôveryhodný bankový

systém je jednou zo základných podmienok efektívneho fungovania každej ekonomiky.

62

ZÁVER

Finančný sektor má v každej ekonomike, a teda aj v ekonomike Slovenska kľúčové

postavenie. Zmyslom jeho existencie a jeho ekonomickým poslaním je predovšetkým

umožňovať tok peňažných prostriedkov, a to akumuláciou a distribúciou dočasne voľných

peňazí a zabezpečovaním bezporuchového platobného styku. Kvalita a spoľahlivé

fungovanie sektora a v rámci neho bánk podstatne ovplyvňujú finančnú i celkovú

ekonomickú stabilitu štátu.

Funkčnosť finančného a bankového sektora treba chápať ako nedeliteľnú časť celej

ekonomiky, kde finančné inštitúcie a banky sú zrkadlom jej reálneho stavu, stability

a plynulého chodu finančných tokov, bez ktorého hospodárstvo nemôže fungovať.

Doterajší vývoj finančného sektora na Slovensku možno charakterizovať ako proces

postupnej transformácie a približovania podmienok jeho fungovania k stavu vo vyspelých

trhových ekonomikách. Dominantné postavenie v ekonomike Slovenskej republiky má

predovšetkým bankovníctvo.

Usporiadanie bankových systémov jednotlivých krajín je podmienené historickým

a ekonomickým vývojom, zvyklosťami a tradíciami. Banková sústava v trhových

ekonomikách býva väčšinou dvojstupňová. Prvý stupeň tvorí centrálna banka a druhý

stupeň tvoria komerčné banky.

Banka je špecifickou organizáciou, ktorá vznikla v procese deľby práce (rozvoj

trhového hospodárstva). Význam banky spočíva v tom, že:

- je sprostredkovateľom (presun peňažných prostriedkov od subjektov, ktoré ich

majú prebytok k subjektom, ktoré ich majú nedostatok),

- vytvára predpoklady pre ekonomický rast (napr. tým, že vyberá najvhodnejších

klientov),

- ovplyvňuje sporivosť ekonomických subjektov (cez výšku úrokových sadzieb).

Medzi bankami a ich klientmi je obojstranný vzťah. Na jednej strane sú banky závislé na

svojich klientoch a na strane druhej klienti môžu rozvíjať svoje aktivity len za aktívnej

finančnej spoluúčasti úverových zdrojov svojich bánk.

Predkladaná diplomová práca sa venuje práve problematike bankových úverov a ich

analýze v Československej obchodnej banke, a. s. Našu pozornosť sme zamerali na

finančné potreby podnikateľskej sféry, konkrétne na malé a stredné podniky.

63

V prvej podkapitole v rámci vlastnej práci sme charakterizovali samotnú banku

ČSOB, a. s. Banka bola založená v roku 1964 ako akciová spoločnosť. Je členom KBC

Group. Od 1. januára 2008 pôsobí na území SR ako samostatný právny subjekt. ČSOB, a.

s. patrí medzi popredné banky na našom bankovom trhu.

Je moderná, klientsky orientovaná banka s dlhoročnou tradíciou. Produkty a služby, ktoré

banka ponúka, vyjadrujú jej reakciu na súčasné a očakávané zmeny. Vychádza pritom

z orientácie na klienta, ale nezabúda ani na vlastný motív – dosahovanie zisku.

V minulosti sa banka orientovala predovšetkým na úverovanie veľkých podnikov.

Postupne však svoju pozornosť začala upriamovať aj na malé a stredné podniky, keďže pre

ekonomiku každej krajiny majú tieto podniky veľký význam. Nielenže vytvárajú pracovné

príležitosti, prispievajú k rozvíjaniu konkurenčného prostredia, ale sú aj flexibilné

a schopné dostatočne rýchlo sa prispôsobovať (novým) požiadavkám trhu.

V práci sme sa venovali aj analyzovaniu vývoja hodnoty čistého zisku, bilančnej

sumy, poskytnutých úverov, celkovej zadĺženosti a ďalších ukazovateľov banky

ČSOB, a. s.. Môžeme konštatovať, že všetky tieto ukazovatele nadobúdajú z roka na rok

v sledovanom období 2006 – 2009 rastúcu tendenciu. V dôsledku finančnej krízy celý

bankový sektor a tiež jednotlivé banky, zaznamenali pri jednotlivých ukazovateľoch oproti

predchádzajúcim rokov pokles hodnoty.

Československá obchodná banka, a. s. v roku 2009 dosiahla prevádzkový zisk

cca 82,7 mil. € (2 492 mil. Sk), ktorý odzrkadlil pretrvávajúcu stabilnú výkonnosť banky.

Výslednú hodnotu čistého zisku však výrazne ovplyvnili dva faktory. Prvým faktorom boli

zvýšené rizikové náklady banky, ktoré si vyžiadali tvorbu opravných položiek

v objeme necelých 67,7 mil. € (2 039 mil. Sk). Rizikové náklady rástli v súvislosti

s obozretným prístupom banky k hodnoteniu kreditného rizika, i vzhľadom na svetovú

ekonomickú krízu. Ďalším faktorom bola tvorba rezerv vo výške 29,3 mil. €

(882,7 mil. Sk). Čistý hospodársky výsledok bol z tohto dôvodu znížený o tieto vplyvy. Po

zohľadnení opravných položiek a rezerv hospodársky výsledok po zdanení

predstavoval stratu vo výške 16,4 mi. € (494 mil. Sk).

Na vývoj prevádzkových nákladov vplývalo na konci roku 2008, ale predovšetkým v roku

2009 spojenie ČSOB a Istrobanky. Z tohto dôvodu vzrástol objem personálnych nákladov

(súčasť prevádzkových nákladov) najmä na prevádzku dvoch rôznych bankových

systémov a väčšej pobočkovej siete.

64

Celkové prevádzkové výnosy v roku 2009 zaznamenali oproti roku 2008 mierny nárast (o

19,9 mil. €, t. j. 600 tis. Sk), čo v roku hospodárskej krízy a výpadkov príjmov

z devízových operácií môžeme považovať za relatívne veľký úspech.

Z výsledkov diplomovej práce môžeme tiež skonštatovať, že Československá obchodná

banka a. s. ponúka širokú škálu úverových produktov. V roku 2006 dosiahli celkové úvery

poskytnuté klientom hodnotu 1,63 mld. € (49 mld. Sk). V roku 2009 to bolo až 3,33 mld. €

(99 mld. Sk), čo predstavuje než dvojnásobok hodnoty z roku 2006.

Z celkového objemu tohto ukazovateľa poskytla banka počas jednotlivých rokov najviac

úverov nefinančným korporáciám. Ich percentuálny podiel na celkových úveroch sa

pohyboval vždy nad 60 %. Za touto skupinou klientov nasleduje obyvateľstvo s podielom

viac ako 22 %.

V podkapitole 4. 2 Cudzie zdroje financovania podniku sme popísali jednotlivé

úverové produkty, ktoré banka poskytuje svojim klientom. Do skupiny živnostníkov

a malých firiem zaraďujeme spoločnosti s obratom do 1,7 mil. € (viac ako 51 mil. Sk).

Úvery, ktoré banka poskytuje týmto klientom, členíme na prevádzkové a investičné. Druhú

skupinu tvoria stredné firmy s obratom od 1 659 695 € (50 mil. Sk) do 33 193 918 €

(1 mld. Sk). Klienti majú možnosť výberu z viacerých typov úverov, napr. biznis úver na

mieru (môže mať formu kontokorentu, revolvingového alebo účelového úveru),

preklenovací poľnohospodársky úver, úvery zo zdrojov EIB a iné. Treťou, poslednou

skupinou je veľká korporátna klientela s obratom nad 1 mld. Sk /33 mil. €. Možnosti

financovania sú podobné ako pre stredné firmy.

Z úverového portfólia banky je pre tých, ktorí si potrebujú čo najrýchlejšie požičať peniaze

zaujímavým produktom kontokorent prípadne kreditná karta. Minimálna výška

kontokorentného úveru je 1 700 € (51 214 Sk) a maximálna výška je 270 000 €

(8,1 mil. Sk). Banka vybaví poskytnutie v priemer za niekoľko hodín, resp. 1 až 2 dni.

Limit karty pre jedného držiteľa je minimálne 500 € (15 tis. Sk) a maximum je 7 000 €

(210 tis. Sk). úroková sadzba oboch typov úverov sa pohybuje v rozmedzí

7,25 % - 12,15 %. V prípade poskytovania investičného úveru banka sleduje účelovosť,

teda či bol úver použitý na ten účel, na ktorý bol poskytnutý. Vybavenie tohto druhu úveru

trvá 3 – 4 dni. Výška úrokovej sadzby je 4 až 7 %.

Z dôvodu zmien na finančnom trhu, pristupuje aj ČSOB, a. s. k štruktúre financovania viac

konzervatívne. Podmienky financovania sú prísnejšie než v predošlých rokoch. Banka sa

sústredí na stredne veľké a menšie projekty v dobrých lokalitách s dostatočným podielom

65

vlastných zdrojov investora. Pri veľkých projektoch z dôvodu diverzifikácie rizika

preferuje spolufinancovanie projektu súčasne s ďalšími bankami.

Jednou z prakticky najväčších bariér, ktorú bolo a je potrebné aj v súčasnosti

prekonávať je nedostatok vlastných finančných zdrojov na pokrytie rôznorodých

podnikateľských zámerov podniku.

Činnosť banky v oblasti poskytovania úverov je veľmi opatrná a to najmä z dôvodu, že

podstupujú riziko nesplatenia pohľadávok zo strany klienta. Ide o úverové – bonitné riziko.

Výška tohto rizika závisí od:

- celkovej situácie v ekonomike (s rastúcou kolísavosťou, nestálosťou rastie aj cena

úveru),

- lehoty poskytnutého úveru (s rastúcou dĺžkou úverového obdobia rastie cena

úveru),

- konkrétneho bankového klienta (veriteľ skúma dôveryhodnosť klienta).

Keďže banka pri poskytovaní úverov podstupuje určité riziko, v samostatnej podkapitole

sme pozornosť venovali aj tomuto problému.

Pri rozhodovaní či poskytnúť, resp. neposkytnúť úver, postupuje preto banka veľmi

obozretne. Pri poskytovaní úveru sa musia dodržiavať určité zásady. Medzi tieto zásady

patrí návratnosť, zaručenie, účelovosť a efektívnosť.

Aj samotný proces získania úveru môžeme rozčleniť do niekoľkých krokov. Prvý krok má

podobu úvodnej schôdzky – vstupného pohovoru. Banka získava základné informácie

o klientovi, oboznamuje ho s podmienkami nadobudnutia úveru, aké doklady bude od neho

požadovať. Potom klient podáva písomnú žiadosť. Druhým krokom je posúdenie úverovej

schopnosti, dôveryhodnosti a hospodárskej situácie klienta. Treťou etapou je podpísanie

úverovej zmluvy, ktorá musí obsahovať stanovené náležitosti, ako napr. druh a suma

úveru, úroková sadzba a iné. Počas štvrtého kroku kontroluje banka či sa dodržiavajú

stanovené podmienky úverovej zmluvy. Posledným piatym krokom je splatenie úveru

a úrokov a následne uvoľnenie záruk.

V práci sme na praktických príkladoch uviedli postup získania úveru. Vytvorili sme si

tri fiktívne podniky, ktoré žiadajú o povolené prečerpanie účtu a tri spoločnosti, ktoré si

podali žiadosť na získanie kontokorentného úveru.

Ako prvé pri kontokorente, musia firmy predložiť banke všetky potrebné dokumenty.

Banka ich preskúma a zaradí jednotlivé firmy do jednej z piatich skupín a na základe toho

im stanoví výšku úrokovej sadzby. Následne sa určí výška úveru (podľa ročného obratu)

a mesačné splátky.

66

Banka má stanovené, že v prípade nečerpania úveru sa platí úrok vo výške 6,64 %

a bonitným klientom môže poskytnúť z úrokovej sadzby zľavu 0,25 – 0,30 %.

V prípade MIÚ musia podniky predložiť opäť všetky potrebné doklady, ktoré od nich

banka žiada. Firmy banke oznámia na aký účel potrebujú úver (je možné požiadať aj

o neúčelový úver, pri ktorom je vyššia úroková sadzba), o akú výšku úveru majú záujem

a ako dlho chcú úver splácať. Banka im vypracuje návrh. V prípade, že mesačná splátka je

vyššia ako 10 % ročného obratu, sa spoločnosti musia rozhodnúť medzi 2 možnosťami:

- úver si v danej banke vezmú, ale budú ho splácať dlhšie obdobie,

- alebo podnik môže požiadať o ten istý úver v konkurenčnej banke.

Ak firmy úver získajú, budú ho čerpať a platiť úroky. V prípade, že podniky nesplácajú

úver v dohodnutom termíne, platia úroky z omeškania vo výške 20 % z dlžnej sumy. Na

druhej strane, ak chcú splatiť úver skôr, platia 2 % z nesplatenej istiny.

Pre jednotlivé spoločnosti je preto veľmi dôležité, aby si zvážili, ktorý úver je pre ne

vhodný a vyhovuje ich požiadavkám, aby sa správne rozhodli na koľko rokov uzatvoria

s bankou úverovú zmluvu. Tiež je potrebné dobre si premyslieť o akú výšku úveru podnik

banku požiada a to z toho dôvodu, aby spoločnostiam nevznikali prípadné ďalšie náklady,

napr. v súvislosti s neschopnosťou úver splácať.

V závere práce sme sa venovali aj finančnej kríze. Ekonomickú a finančnú krízu

vnímame od začiatku druhej polovice roku 2007. Reálne dopady krízy však Slovensko

a bankový sektor začali pociťovať až koncom roka 2008, ale predovšetkým v roku 2009.

Pokles HDP, rast nezamestnanosti, spomalenie rastu príjmov a následne spotreby, pokles

zisku podnikov a tiež bánk a celého bankového sektora, prísnejšie podmienky

a konzervatívnejší prístup pri poskytovaní úverov zo strany bánk oproti predchádzajúcim

rokom. Toto všetko je dôsledok krízy.

A kedy sa kríza skončí? Nájsť odpoveď na túto otázku je veľmi ťažké a komplikované.

Existujú názory, že dôsledky vzniknutej globálnej ekonomickej a finančnej krízy budeme

pociťovať – najmä Európa – ešte dlho po roku 2010. Zotavovanie hospodárstva bude

krehké a pomalé. Čiastočne možno aj preto, lebo sme závislí od exportu do USA a Ázie,

a tiež v dôsledku zvyšovania nezamestnanosti, ktoré budú brzdiť rast spotrebiteľských

cien.

V roku 2008 vyvrcholili prípravy banky a celej finančnej skupiny na novú menu.

Program prechodu na euro bol najväčší projekt, ktorý banka realizovala v posledných

rokoch. Jeho príprava sa začala už v roku 2006 a bolo do nej zapojených niekoľko

67

projektových tímov. Aj v tejto oblasti si banka počínala dobre a konverzia všetkých

systémov ČSOB Finančnej skupiny na euro bola úspešne a včas ukončená.

Zo získaných poznatkov z teoretickej a praktickej časti diplomovej práce, pre ďalší

rozvoj a upevňovanie pozície Československej obchodnej banky, a. s. odporúčame:

- neustále monitorovať konkurenčné prostredie, identifikovať aktuálne potreby

ekonomických subjektov a následne prichádzať na trh s novými a zaujímavými

úverovými produktmi,

- klásť dôraz na vybudovanie dlhodobých a vzájomne výhodných vzťahov

s klientmi,

- interným, ako aj externým pracovníkom banky poskytovať možnosti zvyšovania

ich kvalifikácie,

- robiť rôzne marketingové analýzy a prieskumy a tak získavať subjektívne pohľady

na poskytované produkty a služby,

- venovať pozornosť poradenskej činnosti a individuálnemu prístupu ku každému

klientovi,

- aj naďalej ponúkať spoľahlivé a moderné produkty a služby s dôrazom na kvalitu

a nie kvantitu,

- oslovovať nových klientov cez rôzne komunikačné kanály, napr. prostredníctvom

reklamy,

- pre efektívnejšie využívanie finančnej pomoci z EÚ zlepšiť informovanosť

žiadateľov.

Banky, rovnako aj Československá obchodná banka, a. s., sa v posledných rokoch

orientujú na nové príležitosti už nielen na bankovom, ale aj na lízingovom,

faktoringovom či poistnom trhu. Postupne sa rozširuje ponuka ich finančných služieb

a zvyšuje sa aj kvalita.

Vďaka dlhoročnej tradícii v oblasti financovania firemnej a korporátnej klientely na

slovenskom trhu v kombinácii s medzinárodným know - how člena KBC Group poskytuje

banka široký rozsah finančných služieb na nadštandardnej úrovni a pri maximálnej

efektívnosti. Je spoľahlivým partnerom pre významné spoločnosti so slovenským

i medzinárodným kapitálom. Jej cieľom – okrem dosahovania zisku – je vytvoriť jednu

z najstabilnejších a najperspektívnejších bánk na Slovensku.

68

POUŽITÁ LITERATÚRA

ÁRENDÁŠ, Marko. 2005. Makroekonómia. Nitra: SPU, 2005. 380 s. ISBN 80-8069-

524-5

AYERS, Ronald and coll. 2004. Economics explore & apply. New Jersey: Pearson

Prentice Hall. 2004. 736 s. ISBN 0-13-016410-0

BALKO, Ladislav. 2000. Bankové právo. Bratislava: ELITA, 2000. 231 s. ISBN 80-

8044-069-7

BARAN, Dušan. 2003. Kapitálový trh a podnikové financie. Bratislava: Slovenská

technická univerzita, 2003. 169 s. ISBN 80-227-1856-4

BARÁNIK, Michal a kol. 2002. Základy makroekonómie. Bratislava: IRIS, 2002. 236

s. ISBN 80-89018-45-9

BARTOŠOVÁ, Viera a kol. 2002. Všeobecná ekonomická teória I. časť –

Makroekonómia. Žilina, 2002. 201 s. ISBN 80-7100-963-9

BEŇOVÁ Elena a kol. 2007. Financie a mena. Bratislava: Iura Edition, 2007. 391 s.

ISBN 978-80-8078-142-2

BIELIK, Peter. 2008. Podnikové hospodárstvo. 2. vyd. Nitra: SPU, 2008. 319 s. ISBN

978-80-552-0010-1

BIELIK, Peter. 2001. Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU, 2001.

270 s. ISBN 80-7137-861-5

COLLIN, Peter Hodgson. 2005. DICTIONARY OF BANKING AND FINANCE. Third

Edition. London: A & C Black Publishers, 2005. 383 s. ISBN-10:0 7136 7739 2

DAXNEROVÁ, O ľga. 2002. Bankovníctvo a poisťovníctvo. Zvolen: Technická

univerzita, 2002. ISBN 80-89029-35-3

DUFALA, Václav a kol. 2006. Financie a mena ( vybrané problémy). Banská Bystrica:

Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, 2006. 176 s. ISBN 80-8083-275-7

EPPING, Charles Randy. 2001. Beginner`s quide to the world economy. New York:

Vintage Books, A Division of Random House Inc., 2001. ISBN 80-7178-825-2

FABOVÁ, Ľudmila. 2004. Úroková politika komerčných bánk na Slovensku. In.: Biatec,

roč. 12, 2004, č. 11, s. 16 – 18

GRÚŇ, Ľubomír a kol. 2003. Finančnoprávne inštitúty. Bratislava: EUROUNION,

2003. 252 s. ISBN 80-88984-49-1

HALL, Robert – LIEBERMANN, Marc. 2002. Macroekonomics: Principles and

Applications. Thomson South – Western Publisher, 2002. ISBN 0-324-15182-9

69

HOLKOVÁ, Vieroslava a kol. 2003. Mikroekonómia. Bratislava: SPRINT, 2003. 320 s.

ISBN 80-89085-26-1

HONTYOVÁ, Kajetana a kol. : 2005. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava:

EKONÓM, 2005. 181 s. ISBN 80-225-1938-3

HORVÁTOVÁ, Eva. 2000. Bankovníctvo. Bratislava: Súvaha, 2000. 320 s. ISBN 80-

88727-42-1

HRVOĽOVÁ, Božena. 2001. Analýza finančného trhu. Bratislava, SPRINT, 2001. 373. s.

ISBN 80-88848-86-5

HUSÁR, Jaroslav. 2003. Aplikovaná makroekonómia. Bratislava: SPRINT, 2003. 379 s.

ISBN 80-89085-11-3

CHOVANCOVÁ, B. a kol. 2002. Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie.

Bratislava: EUROUNION, 2002. 584 s. ISBN 80-88984-31-9

CHOVANCOVÁ, Božena a kol. 2006. Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie.

Bratislava: Iura Edition, 2006. 612 s. ISBN 80-8078-089-7

IZAKOVI Č, Ondrej. 2006. Breviár investovania a finančných služieb. Bratislava, 2006.

172 s. ISBN 80-969066-1-5

KOŠČO, Tibor. 2004. Financie a mena. Nitra: SPU, 2004. 116. s. ISBN 80-8069-386-2

KOŠČO, Tibor a kol. 2006. Podnikové financie. Nitra: SPU, 2006. 194 s. ISBN 80-8069-

725-6

KRÁĽOVIČ, Jozef a kol. 2006. Finančný manažment. 2 prepracované a doplnené vyd.

Bratislava: Iura Edition, 2006. 455 s. ISBN 80-8078-042-0

KUBANČOKOVÁ, Jana. 2001. EKONOMIKA pre 3. ročník SPŠ stavebných – Podnik

a jeho činnosti. Bratislava: Proxima Press, 2001. ISBN 80-85454-31-9

KUDZBEL, Marek. 2000. Bankovníctvo. Bratislava: Marada, 2000. 126 s. ISBN 80-

968458-0-2

LONGENECKER, Gooderl Justin and coll. 2000. Small – Business Management.

Seventh Edition = Copyright by South – Western Publishing Co, ( ca. 2000 ). 710 s. ISBN

0-538-07263-6

MANKIW, Gregory Nicholas. a coll. 2008. Macroeconomics. New York: Worth

Publishers, 2008. 632 s. ISBN-10:0–7167-7369-4

MIHÁLIKOVÁ, Anna a kol. 2002. Teória finančných a menových vzťahov. Bratislava,

2002. 350 s. ISBN 80-7160-171-3

MIŽI ČKOVÁ, Ľudmila a kol. 2007. Podnikanie malých a stredných podnikov. Nitra:

SPU, 2007. 110 s. ISBN 978-8069-877-5

70

NOVÁKOVÁ, Jana. 2002. Riadenie úverových obchodov orientovaných na malé

a stredné podniky, In.: Zborník anotácií z medzinárodnej vedeckej konferencie – mena,

bankovníctvo, finančné trhy: 7. – 8. 11. 2002. Bratislava, 2002. ISBN 80/225/1626/X

PARKIN, Michael. 2003. Economics: Sixth Edition. USA: Addison Wesley. 2003. 860 s.

ISBN –201-77026-1

PAUHOFOVÁ, Iveta. 2007. Megatrendy a finančné trhy v 21. storočí. Bratislava:

SPRINT, 2007. 207 s. ISBN 978-80-89085-90-3

PAULI ČKOVÁ, Alena. 2007. Malý finančný slovník pre konateľov s. r. o. Bratislava,

2007.

PETERSON, Pamela – FABOZZI, Frank. 2003. Financial Management and Analysis,

John Wiley & Sons. 2003.

PETRJÁNOŠOVÁ, Božena. 2002. Trhové riziko, kapitálová primeranosť a zmeny

v systéme vedenia účtovníctva bánk, In.: Zborník anotácií z medzinárodnej vedeckej

konferencie – mena, bankovníctvo, finančné trhy: 7. – 8. 11. 2002. Bratislava, 2002. ISBN

80/225/1626/X

PILBEAM, Keith. 2006. International finance: Third Edition. Hampshire: Palgrave

MacMillan, 2006. 497 s. ISBN:10-4039-4837-2

RUČINSKÝ, Rastislav. 2002. ABC o financiách. Košice: ORIENS, 2002. 243 s. ISBN

80-88828-26-0

SAMUELSON, Anthony Paul and coll. 2000. Ekonómia: 16 vydanie. Bratislava: ELITA,

2000. 820 s. ISBN 80-8044-059-X

SEDLÁK, Mikuláš a kol. 2007. Podnikové hospodárstvo. Bratislava: Iura Edition, 2007.

227 s. ISBN 978-80-8078-093-7

SERENČÉŠ, Peter. 2008. Financie a mena: Tretie nezmenené vydanie. Nitra: SPU, 2008.

181 s. ISBN 80-8069-768-X

SERENČÉŠ, Peter. 2008. Bankové operácie. Nitra: SPU, 2008. 274 s. ISBN 978-80-

8069-993-2

SIPKO, Juraj. 2000. Medzinárodný platobný styk. Bratislava: ELITA, 2000. 367 s. ISBN

80-8044-072-7

SOJKA, Milan a kol. 2004. Malá encyklopedie moderní ekonomie: 5 vydání. Praha:

Libra, 2004.277 s. ISBN 80-7277-258-9

SVITEK, Martin. 2008. Finančné nástroje podľa IFRS/IAS. Bratislava: Iura Edition,

2008. 339 s. ISBN 978-80-8078-188-0

71

ŠÍBL, Drahoš. 2002. Veľká ekonomická encyklopédia: výkladový slovník A-Ž. ďalšie

rozšírené vydanie. Bratislava: SPRINT, 2002. 967 s. ISBN 80-89085-04-0

ŠLOSÁR, Rudolf a kol. 2002. Výkladový slovník ekonomických pojmov. 3 upravené vyd.

Bratislava: MEDIA TRADE, 2002. 318 s. ISBN 80-08-03334-7

TİZSÉR, Tomáš. 2008. Poučenie zo súčasnej finančnej krízy, In.: BIATEC : odborný

časopis. Národná banka Slovenska : roč. 16, č. 8 ( august 2008 ), s. 15 – 19, Bratislava,

2008.

VINCÚR, Pavol a kol. 2001. Hospodárska politika. Bratislava: SPRINT, 2001. 396 s.

ISBN 80-88848-67-9

VLACHYNSKÝ, Karol a kol. 2006. Podnikové financie. Bratislava: EKONÓM, 2006.

482 s. ISBN 80-8078-029-3

INTERNETOVÉ ZDROJE

ČSOB Finančná skupina – profil spoločnosti ( o nás ). 2010. [cit. 2010-02-25]. Dostupné

na: <http://www.csob.sk/o-nas>.

ČSOB Finančná skupina – výročné správy – Výročná správa z roku 2007. 2010. [cit. 2010-

02-26]. Dostupné na: <http://www.csob.sk/Files/Documents/FinSkupina/Vyrocne_spravy

/Vyrocna_sprava_2007.pdf>.

ČSOB Finančná skupina – výročné správy – Výročná správa z roku 2008. 2010. [cit. 2010-

02-26]. Dostupné na: <http://www.csob.sk/Files/Documents/FinSkupina/Vyrocne_spravy

/vyrocna_sprava_annual_report_2008.pdf>.

Priebežná účtovná závierka za dvanásť mesiacov končiacich 31. decembra 2007 zostavená

podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva v znení prijatom Európskou

úniou. 2006. [cit. 2010-02-26]. Dostupné na: <http://csob.sk/Files/Document/FinSkupina/

Fin_udaje/Priebezna_uctovna_zavierka_za_12mesiacov_konciacich_31122007.pdf>.

ČSOB Finančná skupina – firmy. 2010. [cit. 2010-02-27]. Dostupné na:

<http://www.csob.sk/zivnostnici-male-firmy>, <http://www.csob.sk/stredne-firmy>, <http:

www.csob.sk/velka-korporatna-klientela>.

72

Bankový sektor na Slovensku vs. finančná a hospodárska kríza. 12. november 2009

[online] Bratislava: Inštitút finančnej politiky, Ministerstvo financií SR. [cit. 2010-03-08].

Dostupné na: <http://www.financie.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=7423&docum

entId=3932>.

Istrobanka upraví svoje logo. 14:26 29. 7. 2008. [cit. 2010-03-18]. Dostupné na:

<http://marketer.hnonline.sk/c1-26111740-istrobanka-upravi-svoje-logo>.

ČSOB Finančná skupina – firmy. 2010. [cit. 2010-03-19]. Dostupné na:

<http://www.csob.sk/zivnostnici-male-firmy-firemna-kreditna-karta>.

Publikácie NBS – Analýzy slovenského finančného sektora – Ročná analýza 2006, 2007,

2008 a polročná analýza 2009. [cit. 2010-03-19]. Dostupné na:

<http://www.nbs.sk/sk/publikacie/publikacie-nbs/analyzy-slovenskeho-financneho-

sektora>.

ZHODNOTENIE VÝVOJA BANKOVÉHO SEKTORA NA SLOVENSKU V OBDOBÍ 2001 –

2007, Martin KRAČINOVSKÝ. 2007. [cit. 2010-03-19]. Dostupné na:

<http://www3.ekf.tuke.sk/konfera2008/zbornik/files/prispevky/kracinovsky.pdf>.

ČSOB Finančná skupina – zverejňované informácie – Konsolidovaná účtovná závierka

k 31. 12. 2009. 2010. [cit. 2010-02-26]. Dostupné na:

<http://www.csob.sk/Files/Documents/FinSkupina/Fin_udaje/Konsolidovana_uctovna_zav

ierka_k_31122009.pdf>.

73

PRÍLOHY

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha č. 1 – Poľnohospodárske družstvo, majetok spolu

Príloha č. 2 – Poľnohospodárske družstvo, vlastné imanie a záväzky spolu

Príloha č. 3 – Poľnohospodárske družstvo, výkaz ziskov a strát

Príloha č. 4 – Slnečnica, a. s., majetok spolu

Príloha č. 5 – Slnečnica, a. s., vlastné imanie a záväzky spolu

Príloha č. 6 – Slnečnica, a. s., výkaz ziskov a strát

Príloha č. 7 – Bábovka, s. r. o., majetok spolu

Príloha č. 8 – Bábovka, s. r. o., vlastné imanie a záväzky spolu

Príloha č. 9 – Bábovka, s. r. o., výkaz ziskov a strát

Príloha č. 10 – Spojovateľ, a. s., majetok spolu

Príloha č. 11 – Spojovateľ, a. s., vlastné imanie a záväzky spolu

Príloha č. 12 – Spojovateľ, a. s., výkaz ziskov a strát

Príloha č. 13 – výpočet úrokov z MIÚ, 60 000 Sk, 4,70 %, 2r.

Príloha č. 14 – výpočet úrokov z MIÚ, 60 000 Sk, 4,70 %, 4r.

Príloha č. 15 – výpočet úrokov z MIÚ, 100 000 Sk, 7,30 %, 3r.

Príloha č. 16 – výpočet úrokov z MIÚ, 100 000 Sk, 7,30 %, 5r.

Príloha č. 17 – výpočet úrokov z MIÚ, 400 000 Sk, 4,66 %, 2r.

Príloha č. 18 – výpočet úrokov z MIÚ, 400 000 Sk, 4,66 %, 4r.

Príloha č. 19 – výpočet úrokov z MIÚ, 700 000 Sk, 5,22 %, 4r.

Príloha č. 20 – výpočet úrokov z MIÚ, 700 000 Sk, 5,22 %, 7r.

Príloha č. 21 – výpočet úrokov z MIÚ, 1 000 000 Sk, 8,22 %, 3r.

Príloha č. 22 – výpočet úrokov z MIÚ, 1 000 000 Sk, 8,22 %, 10r.

Príloha č. 23 – Trhové podiely bánk na úveroch v roku 2006 v %

Príloha č. 24 – Trhové podiely bánk na úveroch v roku 2007 v %

Príloha č. 25 – Trhové podiely bánk na úveroch v roku 2008 v %

Príloha č. 1 – Poľnohospodárske družstvo, majetok spolu Majetok spolu

Označenie Text číslo riadku 2008 2009

Spolu majetok r.002 + r.003 + r.032 + r.062 001 276 856 271 432

A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie (353) 002 0 0

B. Neobežný majetok r.004 + r.013 + r.023 003 149 432 144 816

B. I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r.005 až 012) 004 0 0

B. I. 1. Zriaďovacie výdavky (011) - /071, 091A/ 005 0 0

2. Aktivované náklady na vývoj (012) - /072, 091A/ 006 0 0

3. Softvér (013) - /073, 091A/ 007 0 0

4. Oceniteľné práva (014) - /074, 091A/ 008 0 0

5. Goodwill (015) - /075, 091A/ 009 0 0

6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok (019, 01X) - /079, 07X, 091A/ 010 0 0

7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok (041) - 093 011 0 0

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok (051) - 095A 012 0 0

B. II. Dlhodobý hmotný majetok súčet (r.014 až r.022) 013 132 240 127 624

B. II. 1. Pozemky (031) - 092A 014 0 7 504

2. Stavby (021) - /081, 092A/ 015 83 392 76 792

3. Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí (022) - /082,092A/ 016 12 272 6 920

4. Pestovateľské celky trvalých porastov (025) - /085, 092A/ 017 0 36 208

5. Základné stádo a ťažné zvieratá (026) - /086, 092A/ 018 0 0

6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok (029, 02X, 032) - /089, 08X, 092A/ 019 0 0

7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok (042) - 094 020 36 576 200

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok (052) - 095A 021 0 0

9. Opravná položka k nadobudnutému majetku (+/- 097) +/- 098 022 0 0

B.III. Dlhodobý finančný majetok súčet (r.024 až 031) 023 17 192 17 192

B.III. 1. Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe (061) - 096A 024 0 0

2. Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom (062) - 096A 025 0 0

3. Ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely (063, 065) - 096A 026 17 192 17 192

4. Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku (066A) - 096A 027 0 0

5. Ostatný dlhodobý finančný majetok (067A, 096, 06XA) - 096A 028 0 0

6. Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok (066A, 067A, 06XA) - 096A 029 0 0

7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok (043) - 096A 030 0 0

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok (053) - 095A 031 0 0

C. Obežný majetok r.033 + r.041 + r.048 + r.056 032 126 792 126 320

C.I. Zásoby súčet (r.034 až r.040) 033 30 240 58 624

C.I. 1. Materiál (112, 119, 11X) - /191, 19X/ 034 6 432 6 192

2. Nedokončená výroba a polotovary (121, 122, 12X) - /192, 193, 19X/ 035 3 520 10 288

Majetok spolu

Text číslo riadku 2008 2009

3. Zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok 12X - 192A 036 0 0

4. Výrobky (123) - 194 037 19 504 38 560

6. Tovar (132, 13X, 139) - /196, 19X/ 039 776 3 576

7. Poskytnuté preddavky na zásoby (314A) - 391A 040 0 0

C.II. Dlhodobé pohľadávky súčet (r.042 až 047) 041 40 712 30 696

C. II. 1. Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 311A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 042 40 712 30 696

2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) - 391A 043 0 0

C.III. 1. Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 313A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 049 0 0

2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) - 391A 050 0 0

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) - 391A 051 0 0

4. Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) - 391A 052 0 0

5. Sociálne zabezpečenie (336) - 391A 053 0 0

6. Daňové pohľadávky (341, 342, 343, 345) - 391A 054 0 992

7. Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) - 391A 055 0 0

C.IV. Finančné účty súčet (r.057 až r.061) 056 55 840 36 008

C.IV. 1. Peniaze (211, 213, 21X) 057 5 824 2 456

2. Účty v bankách (221A, 22X +/- 261 058 50 016 33 552

3. Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok 22XA 059 0 0

4. Krátkodobý finančný majetok (251, 253, 256, 257, 25X) - /291, 29X/ 060 0 0

5. Obstarávaný krátkodobý finančný majetok (259) - 291 061 0 0

D. Časové rozlíšenie r.063 až 064 062 632 296

D. 1. Náklady budúcich období (381, 382) 063 632 296

2. Príjmy budúcich období (385) 064 0 0

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 2 – Poľnohospodárske družstvo, vlastné imanie a záväzky spolu Vlastné imanie a záväzky spolu

Text číslo riadku 2008 2009

Spolu vlastné imanie a záväzky r.066 + r.086 + r.116 065 276 856 271 432

A. Vlastné imanie r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.085 066 233 752 233 520

A. I. Základné imanie súčet (r.068 až 070) 067 31 480 29 400

A. I. 1. Základné imanie (411 alebo +/- 491) 068 31 480 29 400

2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely (/-/ 252) 069 0 0

3. Zmena základného imania +/- 419 070 0 0

A. II. Kapitálové fondy súčet (r.072 až 077) 071 226 208 225 904

A. II. 1. Emisné ážio (412) 072 0 0

2. Ostatné kapitálové fondy (413) 073 226 048 225 736

3. Zákonný rezervný fond (Nedeliteľný fond) z kapitálových vkladov (417, 418) 074 0 0

4. Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (+/- 414) 075 0 0

5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín (+/- 415) 076 160 168

6. Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení (+/- 416) 077 0 0

A.III. Fondy zo zisku súčet (r.079 až r.081) 078 1 880 1 872

A.III. 1. Zákonný rezervný fond (421) 079 0 0

2. Nedeliteľný fond (422) 080 1 880 1 872

3. Štatutárne fondy a ostatné fondy (423, 427, 42X) 081 0 0

A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov r.083 až 084 082 -27 200 -25 816

A.IV.1. Nerozdelený zisk minulých rokov (428) 083 17 096 18 480

2. Neuhradená strata minulých rokov (/-/ 429) 084 -44 296 -44 296

A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie /+-/ r.001 - (r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.086 + r.116) 085 1 384 2 160

B. Cudzie zdroje z r.087 + r.091 + r.102 + r.112 086 39 152 35 456

B.I. Rezervy súčet (r.088 až r.090) 087 0 0

B.I. 1. Rezervy zákonné (451 A) 088 0 0

2. Ostatné dlhodobé rezervy (459A, 45XA) 089 0 0

3. Krátkodobé rezervy (323, 32X, 451A, 459A, 45XA) 090 0 0

B.II. Dlhodobé záväzky súčet (r.092 až r.101) 091 17 784 17 784

B.II. 1. Dlhodobé záväzky z obchodného styku (479A) 092 0 0

2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky (476A) 093 0 0

3. Dlhodobé záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (471A) 094 0 0

4. Ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku (471A) 095 0 0

5. Dlhodobé prijaté preddavky (475A) 096 0 0

6. Dlhodobé zmenky na úhradu (478A) 097 0 0

7. Vydané dlhopisy (473A /-/ 255A) 098 0 0

8. Záväzky zo sociálneho fondu (472) 099 0 0

9. Ostatné dlhodobé záväzky (474A, 479A, 47XA, 372A, 373A, 377A) 100 17 784 17 784

10. Odložený daňový záväzok (481A) 101 0 0

B.III. Krátkodobé záväzky súčet (r.103 až r.111) 102 21 368 17 672

B.III. 1. Záväzky z obchodného styku (321, 322, 324, 325, 32X, 475A, 478A, 479A, 47XA) 103 15 416 12 264

Vlastné imanie a záväzky spolu

Text číslo riadku 2008 2009

2. Nevyfakturované dodávky (326, 476A) 104 0 0

3. Záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (361A, 471A) 105 0 0

4. Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku (361A, 36XA, 471A, 47XA) 106 0 0

5. Záväzky voči spoločníkom a združeniu (364, 365, 366, 367, 368, 398A, 478A, 479A) 107 1 264 1 640

6. Záväzky voči zamestnancom (331, 333, 33X, 479A) 108 0 0

7. Záväzky zo sociálneho zabezpečenia (336, 479A) 109 744 976

8. Daňové záväzky a dotácie (341, 342, 343, 345, 346, 347, 34X) 110 1 552 128

9. Ostatné záväzky (372A, 373A, 377A, 379A, 474A, 479A, 47X) 111 2 392 2 664

B.IV. Bankové úvery a výpomoci súčet (r.113 až r.115) 112 0 0

B.IV. 1. Bankové úvery dlhodobé (461A, 46XA) 113 0 0

2. Bežné bankové úvery (221A, 231, 232, 23X, 461A, 46XA) 114 0 0

3. Krátkodobé finančné výpomoci (241, 249, 24X, 473A, /-/255A) 115 0 0

C. Časové rozlíšenie súčet (r.117 až r.118) 116 3 952 2 456

C. 1. Výdavky budúcich období (383) 117 3 952 2 456

2. Výnosy budúcich období (384) 118 0 0

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 3 – Poľnohospodárske družstvo, výkaz ziskov a strát Výkaz ziskov a strát

Označenie Text číslo riadku 2008 2009

I. Tržby za predaj tovaru (604) 01 53 552 55 504

A. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (504) 02 45 416 46 992

+ Obchodná marža r.01 - r.02 03 8 136 8 512

II. Výroba r.05 + r.06 + r.07 04 95 024 108 376

II. 1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb (601, 602) 05 101 224 82 552

2. Zmena stavu vnútroorganizačných zásob (+/- účtovná skupina 61) 06 -6 200 25 824

3. Aktivácia (účtovná skupina 62) 07 0 0

B. Výrobná spotreba r.09 + r.10 08 77 400 81 792

B. 1. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok (501, 502, 503) 09 55 912 61 008

2. Služby (účtovná skupina 51) 10 21 488 20 784

+ Pridaná hodnota r. 03 + r.04 - r.08 11 25 760 35 096

C. Osobné náklady (súčet r.13 až r.16) 12 30 776 38 288

C. 1. Mzdové náklady (521, 522) 13 22 720 28 264

2. Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva (523) 14 0 0

3. Náklady na sociálne zabezpečenie (524, 525, 526) 15 7 832 9 648

4. Sociálne náklady (527, 528) 16 224 376

D. Dane a poplatky (účtovná skupina 53) 17 5 872 6 256

E. Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku (551) 18 14 160 13 000

III. Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu (641, 642) 19 4 928 3 448

F. Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu (541, 542) 20 2 152 1 384

IV.

Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z hospodárskej činnosti a účtovanie vzniku komplexných nákladov budúcich období (652, 654, 655) 21 1 168 0

G. Tvorba rezerv na hospodársku činnosť a zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období (552, 554, 555) 22 1 552 0

V. Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z hospodárskej činnosti (657, 658, 659) 23 0 0

H. Tvorba opravných položiek do nákladov na hospodársku činnosť (557, 558, 559) 24 0 0

VI. Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (644, 645, 646, 648) 25 28 248 28 464

I. Ostatné náklady na hospodársku činnosť (544, 545, 546, 548) 26 304 6 672

VII. Prevod výnosov z hospodárskej činnosti (-)(697) 27 0 0

J. Prevod nákladov na hospodársku činnosť (-)(597) 28 0 0

*

Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti r.11 - r.12 - r.17 - r.18 + r.19 - r.20 + r.21 - r.22 + r.23 - r.24 + r.25 - r.26 + (-r.27) - (-r.28) 29 5 288 1 408

VIII. Tržby z predaja cenných papierov a podielov (661) 30 0 0

K. Predané cenné papiere a podiely (561) 31 0 0

IX. Výnosy z dlhodobého finančného majetku r.33 + r.34 + r.35 32 0 0

IX. 1. Výnosy z cenných papierov a podielov v ovládanej osobe a v spoločnosti s podstatným vplyvom (665A) 33 0 0

2. Výnosy z ostatných dlhodobých cenných papierov a podielov (665A) 34 0 0

3. Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku (665A) 35 0 0

Výkaz ziskov a strát

Označenie Text číslo riadku 2008 2009

X. Výnosy z krátkodobého finančného majetku (666) 36 0 0

L. Náklady na krátkodobý finančný majetok (566) 37 0 0

XI. Výnosy z precenenia cenných papierov a výnosy z derivátových operácií (644, 667) 38 0 0

XII. Výnosové úroky (662) 40 48 48

XIII. Kurzové zisky (663) 42 0 0

O. Kurzové straty (563) 43 0 0

N. Nákladové úroky (562) 41 1 352 272

M. Náklady na precenenie cenných papierov a náklady na derivátové operácie (564, 567) 39 0 0

XIV. Ostatné výnosy z finančnej činnosti (668) 44 0 0

P. Ostatné náklady na finančnú činnosť (568, 569) 45 3 792 3 816

XV. Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z finančnej činnosti (674) 46 0 0

Q Tvorba rezerv na finančnú činnosť (574) 47 0 0

XVI. Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti (679) 48 0 0

R. Tvorba opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti (579) 49 0 0

XVII. Prevod finančných výnosov (-)(698) 50 0 0

S Prevod finančných nákladov (-)(598) 51 0 0

*

Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti r.30 - r.31 + r.32 + r.36 - r.37 + r.38 - r.39 + r.40 - r.41 + r.42 - r.43 + r.44 - r.45 + r.46 - r.47 + r.48 - r.49 + (-r.50) - (-r.51) 52 -637 -505

T. Daň z príjmov z bežnej činnosti r.54 + r.55 53 1 1

T. 1. - splatná (591, 595) 54 1 1

2. - odložená (+/- 592) 55 0 0

** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti r.29 + r.52 - r.53 56 23 -330

XVIII. Mimoriadne výnosy (účtovná skupina 68) 57 178 600

U. Mimoriadne náklady (účtovná skupina 58) 58 0 0

V. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti r.60 + r.61 59 28 0

V. 1. - splatná (593) 60 28 0

2. - odložená (+/- 594) 61 0 0

* Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti r.57 - r.58 - r.59 62 150 600

Z. Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom (+/- 596) 63 0 0

*** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (+/-)r.56 + r.62 - r.63 64 173 270

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 4 – Slnečnica, a. s., majetok spolu Majetok spolu

Text číslo riadku 2008 2009

Spolu majetok r.002 + r.003 + r.032 + r.062 001 9 325 046,5 9 653 714

A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie (353) 002 0 0

B. Neobežný majetok r.004 + r.013 + r.023 003 4 015 833,5 3 727 941

B. I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r.005 až 012) 004 5 064,5 13 268,5

B. I. 1. Zriaďovacie výdavky (011) - /071, 091A/ 005 0 0

2. Aktivované náklady na vývoj (012) - /072, 091A/ 006 0 0

3. Softvér (013) - /073, 091A/ 007 5 064,5 13 268,5

4. Oceniteľné práva (014) - /074, 091A/ 008 0 0

5. Goodwill (015) - /075, 091A/ 009 0 0

6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok (019, 01X) - /079, 07X, 091A/ 010 0 0

7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok (041) - 093 011 0 0

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok (051) - 095A 012 0 0

B. II. Dlhodobý hmotný majetok súčet (r.014 až r.022) 013 2 955 414 2 650 683

B. II. 1. Pozemky (031) - 092A 014 560 241,5 558 764,5

2. Stavby (021) - /081, 092A/ 015 1 458 457 1 335 453

3. Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí (022) - /082,092A/ 016 900 648 681 730

4. Pestovateľské celky trvalých porastov (025) - /085, 092A/ 017 0 0

5. Základné stádo a ťažné zvieratá (026) - /086, 092A/ 018 0 0

6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok (029, 02X, 032) - /089, 08X, 092A/ 019 13 674,5 6 426

7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok (042) - 094 020 22 393 68 309,5

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok (052) - 095A 021 0 0

9. Opravná položka k nadobudnutému majetku (+/- 097) +/- 098 022 0 0

B.III. Dlhodobý finančný majetok súčet (r.024 až 031) 023 1 055 355 1 063 989,5

B.III.1. Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe (061) - 096A 024 1 021 230 1 053 993,5

2. Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom (062) - 096A 025 0 0

3. Ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely (063, 065) - 096A 026 34 125 9 996

4. Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku (066A) - 096A 027 0 0

5. Ostatný dlhodobý finančný majetok (067A, 096, 06XA) - 096A 028 0 0

6. Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok (066A, 067A, 06XA) - 096A 029 0 0

7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok (043) - 096A 030 0 0

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok (053) - 095A 031 0 0

C. Obežný majetok r.033 + r.041 + r.048 + r.056 032 5 306 833 5 920 848,5

C.I. Zásoby súčet (r.034 až r.040) 033 2 793 388,5 3 272 132,5

C.I.1. Materiál (112, 119, 11X) - /191, 19X/ 034 2 276 043 2 297 473,5

2. Nedokončená výroba a polotovary (121, 122, 12X) - /192, 193, 19X/ 035 210 441 752 202,5

3. Zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok 12X - 192A 036 0 0

4. Výrobky (123) - 194 037 259 959 222 386,5

5. Zvieratá (124) - 195 038 0 0

6. Tovar (132, 13X, 139) - /196, 19X/ 039 1 333,5 21

7. Poskytnuté preddavky na zásoby (314A) - 391A 040 45 612 49

C.II. Dlhodobé pohľadávky súčet (r.042 až 047) 041 7 546 0

C. II. 1. Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 311A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 042 0 0

2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) - 391A 043 0 0

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) - 391A 044 0 0

4. Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) - 391A 045 0 0

5. Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) - 391A 046 0 0

6. Odložená daňová pohľadávka (481A) 047 7 546 0

C.III. Krátkodobé pohľadávky súčet (r.049 až 055) 048 1 861 170,5 2 078 625,5

C.III.1. Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 313A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 049 1 835 582 1 897 073,5

2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) - 391A 050 0 0

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) - 391A 051 0 0

4. Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) - 391A 052 0 0

5. Sociálne zabezpečenie (336) - 391A 053 0 0

6. Daňové pohľadávky (341, 342, 343, 345) - 391A 054 24 811,5 180 813,5

7. Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) - 391A 055 777 738,5

C.IV. Finančné účty súčet (r.057 až r.061) 056 644 728 570 090,5

C.IV.1. Peniaze (211, 213, 21X) 057 2 338 3 738

2. Účty v bankách (221A, 22X +/- 261 058 558 131 436 149

3. Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok 22XA 059 0 0

4. Krátkodobý finančný majetok (251, 253, 256, 257, 25X) - /291, 29X/ 060 84 259 130 203,5

5. Obstarávaný krátkodobý finančný majetok (259) - 291 061 0 0

D. Časové rozlíšenie r.063 až 064 062 2 380 4 924,5

D. 1. Náklady budúcich období (381, 382) 063 2 173,5 4 924,5

2. Príjmy budúcich období (385) 064 206,5 0

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 5 – Slnečnica, a. s., vlastné imanie a záväzky spolu

Vlastné imanie a záväzky spolu

Text číslo riadku 2008 2009

Spolu vlastné imanie a záväzky r.066 + r.086 + r.116 065 9 325 046,5 9 653 714

A. Vlastné imanie r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.085 066 5 731 915 5 789 343

A. I. Základné imanie súčet (r.068 až 070) 067 2 172 009 2 172 009

A. I. 1. Základné imanie (411 alebo +/- 491) 068 2 172 009 2 172 009

2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely (/-/ 252) 069 0 0

3. Zmena základného imania +/- 419 070 0 0

A. II. Kapitálové fondy súčet (r.072 až 077) 071 2 224 078,5 2 366 875

A. II. 1. Emisné ážio (412) 072 0 0

2. Ostatné kapitálové fondy (413) 073 2 224 078,5 2 366 000

3. Zákonný rezervný fond (Nedeliteľný fond) z kapitálových vkladov (417, 418) 074 0 0

4. Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (+/- 414) 075 0 0

5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín (+/- 415) 076 875 875

6. Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení (+/- 416) 077 0 0

A.III. Fondy zo zisku súčet (r.079 až r.081) 078 431 354 440 982,5

A.III.1. Zákonný rezervný fond (421) 079 420 000 434 402,5

2. Nedeliteľný fond (422) 080 0 0

3. Štatutárne fondy a ostatné fondy (423, 427, 42X) 081 11 354 6 580

A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov r.083 až 084 082 588 521,5 342 307

A.IV.1. Nerozdelený zisk minulých rokov (428) 083 588 521,5 342 307

2. Neuhradená strata minulých rokov (/-/ 429) 084 0 0

A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie /+-/ r.001 - (r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.086 + r.116) 085 315 952 467 169,5

B. Cudzie zdroje z r.087 + r.091 + r.102 + r.112 086 3 547 855,5 3 796 579,5

B.I. Rezervy súčet (r.088 až r.090) 087 155 897 203 472,5

B.I.1. Rezervy zákonné (451 A) 088 0 0

2. Ostatné dlhodobé rezervy (459A, 45XA) 089 0 0

3. Krátkodobé rezervy (323, 32X, 451A, 459A, 45XA) 090 155 897 203 472,5

B.II. Dlhodobé záväzky súčet (r.092 až r.101) 091 10 962 85 942,5

B.II.1. Dlhodobé záväzky z obchodného styku (479A) 092 0 0

2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky (476A) 093 0 0

3. Dlhodobé záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (471A) 094 0 0

4. Ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku (471A) 095 0 0

5. Dlhodobé prijaté preddavky (475A) 096 0 0

6. Dlhodobé zmenky na úhradu (478A) 097 0 0

7. Vydané dlhopisy (473A /-/ 255A) 098 0 0

8. Záväzky zo sociálneho fondu (472) 099 10 962 16 842

9. Ostatné dlhodobé záväzky (474A, 479A, 47XA, 372A, 373A, 377A) 100 0 0

10. Odložený daňový záväzok (481A) 101 0 69 100,5

B.III. Krátkodobé záväzky súčet (r.103 až r.111) 102 751 502,5 785 683,5

B.III.1. Záväzky z obchodného styku (321, 322, 324, 325, 32X, 475A, 478A, 479A, 47XA) 103 569 432,5 662 032

2. Nevyfakturované dodávky (326, 476A) 104 13 086,5 3 367

3. Záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (361A, 471A) 105 0 0

4. Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku (361A, 36XA, 471A, 47XA) 106 0 0

5. Záväzky voči spoločníkom a združeniu (364, 365, 366, 367, 368, 398A, 478A, 479A) 107 588 805

6. Záväzky voči zamestnancom (331, 333, 33X, 479A) 108 45 696 47 908

7. Záväzky zo sociálneho zabezpečenia (336, 479A) 109 27 177,5 29 106

8. Daňové záväzky a dotácie (341, 342, 343, 345, 346, 347, 34X) 110 95 522 42 465,5

9. Ostatné záväzky (372A, 373A, 377A, 379A, 474A, 479A, 47X) 111 0 0

B.IV. Bankové úvery a výpomoci súčet (r.113 až r.115) 112 2 629 494 2 721 481

B.IV.1. Bankové úvery dlhodobé (461A, 46XA) 113 908 386,5 564 910,5

2. Bežné bankové úvery (221A, 231, 232, 23X, 461A, 46XA) 114 1 721 107,5 2 156 570,5

3. Krátkodobé finančné výpomoci (241, 249, 24X, 473A, /-/255A) 115 0 0

C. Časové rozlíšenie súčet (r.117 až r.118) 116 45 276 67 791,5

C.1. Výdavky budúcich období (383) 117 18 490,5 19 670

2. Výnosy budúcich období (384) 118 26 785,5 48 121,5

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 6 – Slnečnica, a. s., výkaz ziskov a strát Výkaz ziskov a strát

Označenie Text číslo riadku 2008 2009

I. Tržby za predaj tovaru (604) 01 32 557 7 969,5

A. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (504) 02 31 311 7 738,5

+ Obchodná marža r.01 - r.02 03 1 246 231

II. Výroba r.05 + r.06 + r.07 04 12 083 981 12 665 856

II. 1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb (601, 602) 05 12 051 742,5 12 150 869,5

2. Zmena stavu vnútroorganizačných zásob (+/- účtovná skupina 61) 06 24 440,5 504 647,5

3. Aktivácia (účtovná skupina 62) 07 7 798 10 339

B. Výrobná spotreba r.09 + r.10 08 9 822 743 10 467 369,5

B. 1. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok (501, 502, 503) 09 8 987 615 9 515 313,5

2. Služby (účtovná skupina 51) 10 835 128 952 056

+ Pridaná hodnota r. 03 + r.04 - r.08 11 2 262 484 2 198 717,5

C. Osobné náklady (súčet r.13 až r.16) 12 1 071 794,5 1 105 629

C. 1. Mzdové náklady (521, 522) 13 770 696,5 801 136

2. Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva (523) 14 0 0

3. Náklady na sociálne zabezpečenie (524, 525, 526) 15 264 708,5 271 355

4. Sociálne náklady (527, 528) 16 36 389,5 33 138

D. Dane a poplatky (účtovná skupina 53) 17 31 164 26 015,5

E. Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku (551) 18 495 491,5 448 903

III. Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu (541, 542) 19 788 711 738 097,5

F. Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu (541, 542) 20 7 097 723 659 596

IV. Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z hospodárskej činnosti a účtovanie vzniku komplexných nákladov budúcich období (652, 654, 655) 21 809 081 1 076 033

G. Tvorba rezerv na hospodársku činnosť a zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období (552, 554, 555) 22 865 249 1 102 094

V. Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z hospodárskej činnosti (657, 658, 659) 23 256 508 35 871,5

H. Tvorba opravných položiek do nákladov na hospodársku činnosť (557, 558, 559) 24 200 168,5 15 715

VI. Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (644, 645, 646, 648) 25 96 341 111 041

I. Ostatné náklady na hospodársku činnosť (544, 545, 546, 548) 26 193 571 130 056,5

VII. Prevod výnosov z hospodárskej činnosti (-)(697) 27 0 0

J. Prevod nákladov na hospodársku činnosť (-)(597) 28 0 0

* Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti r.11 - r.12 - r.17 - r.18 + r.19 - r.20 + r.21 - r.22 + r.23 - r.24 + r.25 - r.26 + (-r.27) - (-r.28) 29 645 963,5 671 751,5

VIII. Tržby z predaja cenných papierov a podielov (661) 30 132 881 0

K. Predané cenné papiere a podiely (561) 31 307 065,5 0

IX. Výnosy z dlhodobého finančného majetku r.33 + r.34 + r.35 32 94,5 17 500

IX. 1. Výnosy z cenných papierov a podielov v ovládanej osobe a v spoločnosti s podstatným vplyvom (665A) 33 0 17 500

2. Výnosy z ostatných dlhodobých cenných papierov a podielov (665A) 34 0 0

3. Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku (665A) 35 94,5 0

L. Náklady na krátkodobý finančný majetok (566) 37 0 0

XI. Výnosy z precenenia cenných papierov a výnosy z derivátových operácií (644, 667) 38 6 944 0

M. Náklady na precenenie cenných papierov a náklady na derivátové operácie (564, 567) 39 19 862,5 0

XII. Výnosové úroky (662) 40 15 872,5 13 160

N. Nákladové úroky (562) 41 131 561,5 79 492

X. Výnosy z krátkodobého finančného majetku (666) 36 0 0

XIII. Kurzové zisky (663) 42 71 414 84 294

O. Kurzové straty (563) 43 55 128,5 82 369

XIV. Ostatné výnosy z finančnej činnosti (668) 44 41 762 3 409

P. Ostatné náklady na finančnú činnosť (568, 569) 45 104 279 30 229,5

XV. Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z finančnej činnosti (674) 46 0 0

Q Tvorba rezerv na finančnú činnosť (574) 47 0 0

XVI. Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti (679) 48 219 789,5 39 067

R. Tvorba opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti (579) 49 42 000 24 129

XVII. Prevod finančných výnosov (-)(698) 50 0 0

S Prevod finančných nákladov (-)(598) 51 0 0

*

Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti r.30 - r.31 + r.32 + r.36 - r.37 + r.38 - r.39 + r.40 - r.41 + r.42 - r.43 + r.44 - r.45 + r.46 - r.47 + r.48 - r.49 + (-r.50) - (-r.51) 52 -171 139,5 -58 789,5

T. Daň z príjmov z bežnej činnosti r.54 + r.55 53 158 872 145 792,5

T. 1. - splatná (591, 595) 54 113 869 148 942,5

2. - odložená (+/- 592) 55 45 003 -3 150

** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti r.29 + r.52 - r.53 56 315 952 467 169,5

XVIII. Mimoriadne výnosy (účtovná skupina 68) 57 0 0

U. Mimoriadne náklady (účtovná skupina 58) 58 0 0

V. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti r.60 + r.61 59 0 0

V. 1. - splatná (593) 60 0 0

2. - odložená (+/- 594) 61 0 0

* Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti r.57 - r.58 - r.59 62 0 0

Z. Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom (+/- 596) 63 0 0

*** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (+/-)r.56 + r.62 - r.63 64 315 952 467 169,5

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 7 – Bábovka, s. r. o., majetok spolu

2008 2009 SPOLU MAJETOK r. 002+r. 003+r. 032+r. 062 1 194 122 179 727 A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie 2 0 0 B. Neobežný majetok r. 004+r. 013+r. 023 3 14 115 18 465 B.I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r. 005 až 012) 4 806 525 B.I. 1. Zriaďovacie náklady 5 0 0 2. Aktivované náklady na vývoj 6 0 0 3. Softvér 7 428 147 4. Oceniteľné práva 8 0 0 5. Goodwill 9 0 0 6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok 10 0 0 7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok 11 378 378 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok 12 0 0 B.II. Dlhodobý hmotný majetok sú čet (r. 014 až 022) 13 11 403 9 146 B.II. 1. Pozemky 14 1 186 1 186 2. Stavby 15 688 647 3. Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 16 9 529 7 313 4. Pestovateľské celky trvalých porastov 17 0 0 5. Základné stádo a ťažné zvieratá 18 0 0 6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok 19 0 0 7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok 20 0 0 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok 21 0 0 9. Opravná položka k nadobudnutiu majetku 22 0 0 B.III. Dlhodobý finan čný majetok sú čet (r. 024 až 031) 23 1 906 8 794 B.III. 1. Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe 24 1 656 8 544

2. Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom 25 0 0

3. Ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely 26 0 0 4. Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku 27 0 0 5. Ostatný dlhodobý finančný majetok 28 250 250 6. Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok 29 0 0 7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok 30 0 0 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok 31 0 0 C. Obežný majetok r. 033+r. 041+r. 048+r. 056 32 175 015 157 419 C.I. Zásoby sú čet (r. 034 až 040) 33 9 498 8 431

C.I. 1. Materiál 34 2 206 0 2. Nedokončená výroba a polotovary 35 6 867 8 431

3. Zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok 36 0 0

4. Výrobky 37 0 0 5. Zvieratá 38 0 0 6. Tovar 39 425 0 7. Poskytnuté preddavky na zásoby 40 0 0 C.II. Dlhodobé poh ľadávky sú čet (r. 042 až 047) 41 153 258 C.II. 1. Pohľadávky z obchodného styku 42 0 0 2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 43 0 0 3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku 44 0 0 4. Pohľadávky voči spoločníkom , členom a združeniu 45 0 0 5. Iné pohľadávky 46 0 0 6. Odložená daňová pohľadávky 47 153 258 C.III. Krátkodobé poh ľadávky sú čet (r. 049 až 055) 48 164 707 148 057 C.III. 1. Pohľadávky z obchodného styku 49 159 162 147 632 2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 50 0 0 3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku 51 0 6 700 4. Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu 52 0 0 5. Sociálne zabezpečenie 53 0 0 6. Daňové pohľadávky 54 5 508 0 7. Iné pohľadávky 55 37 358 C.IV. Finan čné účty sú čet (r. 057 až 061) 56 657 673 C.IV. 1. Peniaze 57 634 605 2. Účty v bankách 58 23 68

3. Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok 59 0 0

4. Krátkodobý finančný majetok 60 0 0 5. Obstarávaný krátkodobý finančný majetok 61 0 0 D. Časové rozlíšenie r. 063 a r. 064 62 4 992 3 843 D. 1. Náklady budúcich období 63 839 532 2. Príjmy budúcich období 64 4 153 3 311 Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 8 – Bábovka, s. r. o., vlastné imanie a záväzky spolu 2008 2009 SPOLU VLASTNÉ IMANIE A ZÁVAZKY r. 066+r. 086+r. 116 65 194 122 179 727 A. Vlastné imanie r. 067+r. 071+r. 078+r. 082+r. 085 66 57 426 61 855 A.I. Základné imanie sú čet (r. 068 až 070) 67 21 300 21 300 A.I. 1. Základné imanie 68 21 300 21 300 2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely 69 0 0 3. Zmena základného imania 70 0 0 A.II. Kapitálové fondy sú čet (r. 072 až 077) 71 267 520 A.II.1. Emisné ážio 72 0 0 2. Ostatné kapitálové fondy 73 0 0 3. Zákonný rezervný fond /Nedeliteľný fond/ z kapitálových kladov 74 267 267 4. Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov 75 0 0 5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín 76 0 25300 6. Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení 77 0 0 A.III. Fondy zo zisku sú čet (r. 079 až 081) 78 3 993 3 993 A.III.1. Zákonný rezervný fond 79 3 993 3 993 2. Nedeliteľný fond 80 0 0 3. Štatutárne fondy a ostatné fondy 81 0 0 A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov r. 083+r. 084 82 24 648 26 285 A.IV.1. Nerozdelený zisk minulých rokov 83 24 648 26 285 2. Neuhradená strata minulých rokov 84 0 0 A.V. Výsledok hospodárenia za ú čtovné obdobie + - 85 7 218 9 757 B. Záväzky r. 87+r. 91+r. 102+r. 112 86 134 379 115 267 B.I. Rezervy sú čet (r. 088 až 090) 87 2 430 4 172 B.I. 1 Rezervy zákonné 88 0 0 2. Ostatné dlhodobé rezervy 89 0 0 3. Krátkodobé rezervy 90 2 430 4 172 B.II. Dlhodobé záväzky sú čet (r. 092 až 101) 91 3 167 959 B.II.1. Dlhodobé záväzky z obchodného styku 92 0 0 2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky 93 0 0 3. Dlhodobé záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 94 0 0 4. Ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku 95 0 0 5. Dlhodobé prijaté preddavky 96 0 0 6. Dlhodobé zmenky na úhradu 97 0 0 7. Vydané dlhopisy 98 0 0 8. Záväzky zo sociálneho fondu 99 357 284

9. Ostatné dlhodobé záväzky 100 2 810 675 10. Odložený daňový záväzok 101 0 0 B.III. Krátkodobé záväzky sú čet (r. 103 až 111) 102 83 561 58 585 B.III.1. Záväzky z obchodného styku 103 70 693 45 936 2. Nevyfaktúrované dodávky 104 185 995 3. Záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 105 0 0 4. Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku 106 0 0 5. Záväzky voči spoločníkom a združeniu 107 96 16 6. Záväzky voči zamestnancom 108 2 594 1 219 7. Záväzky zo sociálneho zabezpečenia 109 1 990 955 8. Daňové záväzky a dotácie 110 499 300 7 133 9. Ostatné záväzky 111 3 010 2 331 B.IV. Bankové úvery a výpomoci sú čet (r. 113 až 115) 112 45 221 51 551 B.IV.1. Bankové úvery dlhodobé 113 0 0 2. Bežné bankové úvery 114 45 221 51 551 3. Krátkodobé finančné výpomoci 115 0 0 C. Časové rozlíšenie sú čet (r. 117 a 118) 116 2 317 2 605 C. 1. Výdavky budúcich období 117 0 50 2. Výnosy budúcich období 118 2 317 2 555 Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 9 – Bábovka, s. r. o., výkaz ziskov a strát 2008 2009 I. Tržby za predaj tovaru (604) 1 4 108 63 A. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (504) 2 3 219 34 + Obchodná marža r. 01-r. 02 3 889 29 II. Výroba r. 05+r. 06+r. 07 4 234 809 249 119 II. 1. Tržby z predaja vl. výrobkov a služieb (601, 602) 5 231 902 247 555 2. Zmena stavu vnútroorganizačných zásob (+/- učt. skup.61) 6 2 907 1 564 3. Aktivácia (učt. sk. 62) 7 0 0 B. Výrobná spotreba r. 09+r. 10 8 173 359 195 212

B. 1. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladov. dodávok (501,502,503) 9 67 871 48 838

B. 2. Služby (učt. sk. 51) 10 105 488 146 374 + Pridaná hodnota r. 03+r. 04-r. 08* 11 62 339 53 936 C. Osobné náklady sú čet (r. 13 až 16) 12 43 711 31 847 C. 1. Mzdové náklady (521, 522) 13 30 931 22 628 2. Odmeny členom štatutárnych orgánov spoločnosti a družstva (523) 14 1 440 1 140 3. Náklady na sociálne zabezpečenie (524, 525, 526) 15 10 518 7 511 4. Sociálne náklady (527, 528) 16 822 568 D. Dane a poplatky (učt. sk. 53) 17 867 1 061 E. Odpisy dlhodobého nehmotného a hmotného majetku (551) 18 6 759 5 660 III. Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu (641, 642) 19 1 245 3 187

F. Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a materiálu (541, 542) 20 0 2 661

IV. Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (644, 645, 646, 648, 655, 657) 25 1 068 1 197

G. Ost. náklady na hospodársku činnosť (543, 544, 545, 546, 547, 548, 549, 555, 557) 22 2 572 2 747

V. Prevod výnosov z hospodárskej činnosti (-) (697) 23 0 0 H. Prevod nákladov na hospodársku činnosť (-) (597) 24 0 0 * Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 25 10 743 14 344 VI. Tržby z predaja cenných papierov a podielov (661) 26 0 0 I. Predané cenné papiere a podiely (561) 27 0 0

2008 2009 VII. Výnosy z dlhodobého finan čného majetku r. 29+r. 30+r. 31 28 0 0

VII. 1. Výnosy z CP a podielov v dcérskej UJ a v spoločnosti s podstatným vplyvom (665A) 29 0 0

2. Výnosy z ostatných dlhodobých cenných papierov a podielov (665A) 30 0 0

3. Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku (665A) 31 0 0 VIII. Výnosy z krátkodobého finančného majetku (666) 32 0 0 J. Náklady na krátkodobý finančný majetok (566) 33 0 0

IX. Výnosy z precenenia cenných papierov a výnosy z derivátových operácií (664, 667) 34 0 0

K. Náklady na precen. cenných papierov a náklady na derivátové operácie (564, 567) 35 0 0

L Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku +/- 565 36 0 0

X Výnosové úroky (662) 37 64 113 M Nákladové úroky (562) 38 1 303 1 622 XI. Kurzové zisky (663) 39 23 89 N. Kurzové straty (563) 40 79 221 XII Ostatné výnosy z finančnej činnosti (668) 41 0 0 O Ostatné náklady na finančnú činnosť (568, 569) 42 205 268 XIII Prevod finančných výnosov (-) (698) 43 0 0 P. Prevod finančných nákladov (-) (598) 44 0 0 * Výsledok hospodárenia z finan čnej činnosti 45 -1 500 -1 909 R. Daň z príjmov z bežnej činnosti r. 47+r. 48 46 2 025 2 678 R. 1. -splatná (591, 595) 47 2 014 2 784 2. -odložená (+/- 592) 48 11 -106 ** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti r. 25+r. 45-r. 46 49 7 218 9 757 XIV Mimoriadne výnosy (účt. skup. 68) 50 0 0 S. Mimoriadne náklady (účt. skupina 58) 51 0 0 T. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti r. 53+r. 54 52 0 0 T. 1. -splatná (593) 53 0 0 2. -odložená (+/- 594) 54 0 0

* Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti r. 50 - r. 51 - r. 52 55 0 0

U Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom (+/- 596) 56 0 0

*** Výsledok hospodárenia za ú čtovné obdobie (+/-) r. 49+ r. 55 - r. 56 57 7 218 9 757

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 10 – Spojovateľ, a. s., majetok spolu 2008 2009 SPOLU MAJETOK r. 002+r. 003+r. 032+r. 062 1 19 412 200 17 972 700 A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie 2 0 0 B. Neobežný majetok r. 004+r. 013+r. 023 3 1 411 500 1 846 500 B.I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r. 005 až 012) 4 80 600 52 500 B.I. 1. Zriaďovacie náklady 5 0 0 2. Aktivované náklady na vývoj 6 0 0 3. Softvér 7 42 800 14 700 4. Oceniteľné práva 8 0 0 5. Goodwill 9 0 0 6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok 10 0 0 7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok 11 37 800 37 800 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok 12 0 0 B.II. Dlhodobý hmotný majetok sú čet (r. 014 až 022) 13 1 140 300 914 600 B.II. 1. Pozemky 14 118 600 118 600 2. Stavby 15 68 800 64 700 3. Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 16 952 900 731 300 4. Pestovateľské celky trvalých porastov 17 0 0 5. Základné stádo a ťažné zvieratá 18 0 0 6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok 19 0 0 7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok 20 0 0 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok 21 0 0 9. Opravná položka k nadobudnutiu majetku 22 0 0 B.III. Dlhodobý finan čný majetok sú čet (r. 024 až 031) 23 190 600 879 400 B.III. 1. Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe 24 165 600 854 400

2. Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom 25 0 0

3. Ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely 26 0 0 4. Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku 27 0 0 5. Ostatný dlhodobý finančný majetok 28 25 000 25 000 6. Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok 29 0 0 7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok 30 0 0 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok 31 0 0 C. Obežný majetok r. 033+r. 041+r. 048+r. 056 32 17 501 500 15 741 900 C.I. Zásoby sú čet (r. 034 až 040) 33 949 800 843 100

C.I. 1. Materiál 34 220 600 0 2. Nedokončená výroba a polotovary 35 686 700 843 100

3. Zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok 36 0 0

4. Výrobky 37 0 0 5. Zvieratá 38 0 0 6. Tovar 39 42 500 0 7. Poskytnuté preddavky na zásoby 40 0 0 C.II. Dlhodobé poh ľadávky sú čet (r. 042 až 047) 41 15300 25 800 C.II. 1. Pohľadávky z obchodného styku 42 0 0 2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 43 0 0 3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku 44 0 0 4. Pohľadávky voči spoločníkom , členom a združeniu 45 0 0 5. Iné pohľadávky 46 0 0 6. Odložená daňová pohľadávky 47 15 300 25 800 C.III. Krátkodobé poh ľadávky sú čet (r. 049 až 055) 48 16 470 700 14 805 700 C.III. 1. Pohľadávky z obchodného styku 49 15 916 200 14 763 200 2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 50 0 0 3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku 51 0 6 700 4. Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu 52 0 0 5. Sociálne zabezpečenie 53 0 0 6. Daňové pohľadávky 54 550 800 0 7. Iné pohľadávky 55 3 700 35 800 C.IV. Finan čné účty sú čet (r. 057 až 061) 56 65 700 67 300 C.IV. 1. Peniaze 57 63 400 60 500 2. Účty v bankách 58 2 300 6 800 3. Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok 59 0 0 4. Krátkodobý finančný majetok 60 0 0 5. Obstarávaný krátkodobý finančný majetok 61 0 0 D. Časové rozlíšenie r. 063 a r. 064 62 499 200 384 300 D. 1. Náklady budúcich období 63 83 900 53 200 2. Príjmy budúcich období 64 415 300 331 100 Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 11 – Spojovateľ, a. s., vlastné imanie a záväzky spolu 2006 2007 SPOLU VLASTNÉ IMANIE A ZÁVAZKY r. 066+r. 086+r. 116 65 19 412 200 17 972 700 A. Vlastné imanie r. 067+r. 071+r. 078+r. 082+r. 085 66 5 742 600 6 185 500 A.I. Základné imanie sú čet (r. 068 až 070) 67 2 130 000 2 130 000 A.I. 1. Základné imanie 68 2 130 000 2 130 000 2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely 69 0 0 3. Zmena základného imania 70 0 0 A.II. Kapitálové fondy sú čet (r. 072 až 077) 71 26700 52000 A.II.1. Emisné ážio 72 0 0 2. Ostatné kapitálové fondy 73 0 0

3. Zákonný rezervný fond /Nedeliteľný fond/ z kapitálových kladov 74 26 700 26 700

4. Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov 75 0 0 5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín 76 0 25300 6. Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení 77 0 0 A.III. Fondy zo zisku sú čet (r. 079 až 081) 78 399 300 399 300 A.III.1. Zákonný rezervný fond 79 399 300 399 300 2. Nedeliteľný fond 80 0 0 3. Štatutárne fondy a ostatné fondy 81 0 0 A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov r. 083+r. 084 82 2 464 800 2 628 500 A.IV.1. Nerozdelený zisk minulých rokov 83 2 464 800 2 628 500 2. Neuhradená strata minulých rokov 84 0 0 A.V. Výsledok hospodárenia za ú čtovné obdobie + - 85 721 800 975 700 B. Záväzky r. 87+r. 91+r. 102+r. 112 86 13 437 900 11 526 700 B.I. Rezervy sú čet (r. 088 až 090) 87 243 000 417 200 B.I. 1 Rezervy zákonné 88 0 0 2. Ostatné dlhodobé rezervy 89 0 0 3. Krátkodobé rezervy 90 243 000 417 200 B.II. Dlhodobé záväzky sú čet (r. 092 až 101) 91 316 700 95900 B.II.1. Dlhodobé záväzky z obchodného styku 92 0 0 2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky 93 0 0 3. Dlhodobé záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 94 0 0 4. Ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku 95 0 0 5. Dlhodobé prijaté preddavky 96 0 0 6. Dlhodobé zmenky na úhradu 97 0 0 7. Vydané dlhopisy 98 0 0 8. Záväzky zo sociálneho fondu 99 35 700 28 400

9. Ostatné dlhodobé záväzky 100 281 000 67500 10. Odložený daňový záväzok 101 0 0 B.III. Krátkodobé záväzky sú čet (r. 103 až 111) 102 8 356 100 5 858 500 B.III.1. Záväzky z obchodného styku 103 7 069 300 4 593 600 2. Nevyfaktúrované dodávky 104 18 500 99 500 3. Záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 105 0 0 4. Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku 106 0 0 5. Záväzky voči spoločníkom a združeniu 107 9 600 1 600 6. Záväzky voči zamestnancom 108 259 400 121 900 7. Záväzky zo sociálneho zabezpečenia 109 199 000 95 500 8. Daňové záväzky a dotácie 110 499 300 713 300 9. Ostatné záväzky 111 301 000 233 100 B.IV. Bankové úvery a výpomoci sú čet (r. 113 až 115) 112 4 522 100 5 155 100 B.IV.1. Bankové úvery dlhodobé 113 0 0 2. Bežné bankové úvery 114 4 522 100 5 155 100 3. Krátkodobé finančné výpomoci 115 0 0 C. Časové rozlíšenie sú čet (r. 117 a 118) 116 231 700 260 500 C. 1. Výdavky budúcich období 117 0 5000 2. Výnosy budúcich období 118 231 700 255 500 Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 12 – Spojovateľ, a. s., výkaz ziskov a strát

Výkaz ziskov a strát v tis. SKK 2008 2009 I. Tržby za predaj tovaru (604) 1 410 800 6300 A. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (504) 2 321 900 3400 + Obchodná marža r. 01-r. 02 3 88 900 2900 II. Výroba r. 05+r. 06+r. 07 4 23 480 900 24 911 900 II. 1. Tržby z predaja vl. výrobkov a služieb (601, 602) 5 23 190 200 24 755 500 2. Zmena stavu vnútroorganizačných zásob (+/- učt. skup.61) 6 290 700 156 400 3. Aktivácia (učt. sk. 62) 7 0 0 B. Výrobná spotreba r. 09+r. 10 8 17 335 900 19 521 200

B. 1. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladov. dodávok (501,502,503) 9 6 787 100 4 883 800

B. 2. Služby (učt. sk. 51) 10 10 548 800 14 637 400 + Pridaná hodnota r. 03+r. 04-r. 08* 11 6 233 900 5 393 600 C. Osobné náklady sú čet (r. 13 až 16) 12 4 371 100 3 184 700 C. 1. Mzdové náklady (521, 522) 13 3 093 100 2 262 800

2. Odmeny členom štatutárnych orgánov spoločnosti a družstva (523) 14 144 000 114 000

3. Náklady na sociálne zabezpečenie (524, 525, 526) 15 1 051 800 751 100 4. Sociálne náklady (527, 528) 16 82200 56800 D. Dane a poplatky (učt. sk. 53) 17 86700 106 100 E. Odpisy dlhodobého nehmotného a hmotného majetku (551) 18 675 900 566 000 III. Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu (641, 642) 19 124 500 318 700

F. Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a materiálu (541, 542) 20 0 266 100

IV. Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (644, 645, 646, 648, 655, 657) 25 106 800 119 700

G. Ost. náklady na hospodársku činnosť (543, 544, 545, 546, 547, 548, 549, 555, 557) 22 257 200 274 700

V. Prevod výnosov z hospodárskej činnosti (-) (697) 23 0 0 H. Prevod nákladov na hospodársku činnosť (-) (597) 24 0 0 * Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 25 1 074 300 1 434 400 VI. Tržby z predaja cenných papierov a podielov (661) 26 0 0 I. Predané cenné papiere a podiely (561) 27 0 0

2008 2009

VII. Výnosy z dlhodobého finan čného majetku r. 29+r. 30+r. 31 28 0 0

VII. 1. Výnosy z CP a podielov v dcérskej UJ a v spoločnosti s podstatným vplyvom (665A) 29 0 0

2. Výnosy z ostatných dlhodobých cenných papierov a podielov (665A) 30 0 0

3. Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku (665A) 31 0 0 VIII. Výnosy z krátkodobého finančného majetku (666) 32 0 0 J. Náklady na krátkodobý finančný majetok (566) 33 0 0

IX. Výnosy z precenenia cenných papierov a výnosy z derivátových operácií (664, 667) 34 0 0

K. Náklady na precen. cenných papierov a náklady na derivátové operácie (564, 567) 35 0 0

L Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku +/- 565 36 0 0

X Výnosové úroky (662) 37 6400 11300 M Nákladové úroky (562) 38 130 300 162 200 XI. Kurzové zisky (663) 39 2300 8900 N. Kurzové straty (563) 40 7900 22100 XII Ostatné výnosy z finančnej činnosti (668) 41 0 0 O Ostatné náklady na finančnú činnosť (568, 569) 42 20500 26800 XIII Prevod finančných výnosov (-) (698) 43 0 0 P. Prevod finančných nákladov (-) (598) 44 0 0 * Výsledok hospodárenia z finan čnej činnosti 45 -150 000 -190 900 R. Daň z príjmov z bežnej činnosti r. 47+r. 48 46 202 500 267 800 R. 1. -splatná (591, 595) 47 201 400 278 400 2. -odložená (+/- 592) 48 1100 -10600

** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti r. 25+r. 45-r. 46 49 721 800 975 700

XIV Mimoriadne výnosy (účt. skup. 68) 50 0 0 S. Mimoriadne náklady (účt. skupina 58) 51 0 0 T. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti r. 53+r. 54 52 0 0 T. 1. -splatná (593) 53 0 0 2. -odložená (+/- 594) 54 0 0

* Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti r. 50 - r. 51 - r. 52 55 0 0

U Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom (+/- 596) 56 0 0

*** Výsledok hospodárenia za ú čtovné obdobie (+/-) r. 49+ r. 55 - r. 56 57 721 800 975 700

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Príloha č. 13 – výpočet úrokov z MIÚ, 60 000 Sk, 4,70 %, 2r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE 1/rok T1 60 000,00 0,00 60 000,00 4,70 242,83 2/rok T1 2 500,00 57 500,00 4,70 217,70 3/rok T1 2 500,00 55 000,00 4,70 222,60 683,13 4/rok T1 2 500,00 52 500,00 4,70 205,63 5/rok T1 2 500,00 50 000,00 4,70 202,36 6/rok T1 2 500,00 47 500,00 4,70 186,04 594,03 7/rok T1 2 500,00 45 000,00 4,70 182,13 8/rok T1 2 500,00 42 500,00 4,70 172,01 9/rok T1 2 500,00 40 000,00 4,70 156,67 510,81 10/rok T1 2 500,00 37 500,00 4,70 151,77 11/rok T1 2 500,00 35 000,00 4,70 137,08 12/rok T1 2 500,00 32 500,00 4,70 131,53 420,38 2208,35 1/rok T2 2 500,00 30 000,00 4,70 121,42 2/rok T2 2 500,00 27 500,00 4,70 100,53 3/rok T2 2 500,00 25 000,00 4,70 101,18 323,13 4/rok T2 2 500,00 22 500,00 4,70 88,13 5/rok T2 2 500,00 20 000,00 4,70 80,94 6/rok T2 2 500,00 17 500,00 4,70 68,54 237,61 7/rok T2 2 500,00 15 000,00 4,70 60,71 8/rok T2 2 500,00 12 500,00 4,70 50,59 9/rok T2 2 500,00 10 000,00 4,70 39,17 150,47 10/rok T2 2 500,00 7 500,00 4,70 30,35 11/rok T2 2 500,00 5 000,00 4,70 19,58 12/rok T2 2 500,00 2 500,00 4,70 10,12 60,05 771,26

1/rok T3 2 500,00 0,00 4,70 0,00 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 14 – výpočet úrokov z MIÚ, 60 000 Sk, 4,70 %, 4r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE 1/rok T1 60 000,00 0,00 60 000,00 4,70 242,83 2/rok T1 1 250,00 58 750,00 4,70 222,43 3/rok T1 1 250,00 57 500,00 4,70 232,72 697,98 4/rok T1 1 250,00 56 250,00 4,70 220,31 5/rok T1 1 250,00 55 000,00 4,70 222,60 6/rok T1 1 250,00 53 750,00 4,70 210,52 653,43 7/rok T1 1 250,00 52 500,00 4,70 212,48 8/rok T1 1 250,00 51 250,00 4,70 207,42 9/rok T1 1 250,00 50 000,00 4,70 195,83 615,73 10/rok T1 1 250,00 48 750,00 4,70 197,30 11/rok T1 1 250,00 47 500,00 4,70 186,04 12/rok T1 1 250,00 46 250,00 4,70 187,18 570,52 2537,66 1/rok T2 1 250,00 45 000,00 4,70 182,13 2/rok T2 1 250,00 43 750,00 4,70 159,93 3/rok T2 1 250,00 42 500,00 4,70 172,01 514,07 4/rok T2 1 250,00 41 250,00 4,70 161,56 5/rok T2 1 250,00 40 000,00 4,70 161,89 6/rok T2 1 250,00 38 750,00 4,70 151,77 475,22 7/rok T2 1 250,00 37 500,00 4,70 151,77 8/rok T2 1 250,00 36 250,00 4,70 146,71 9/rok T2 1 250,00 35 000,00 4,70 137,08 435,56 10/rok T2 1 250,00 33 750,00 4,70 136,59 11/rok T2 1 250,00 32 500,00 4,70 127,29 12/rok T2 1 250,00 31 250,00 4,70 126,48 390,36 1815,21

1/rok T3 1 250,00 30 000,00 4,70 121,42 2/rok T3 1 250,00 28 750,00 4,70 105,10 3/rok T3 1 250,00 27 500,00 4,70 111,30 337,82 4/rok T3 1 250,00 26 250,00 4,70 102,81 5/rok T3 1 250,00 25 000,00 4,70 101,18 6/rok T3 1 250,00 23 750,00 4,70 93,02 297,01 7/rok T3 1 250,00 22 500,00 4,70 91,06 8/rok T3 1 250,00 21 250,00 4,70 86,00 9/rok T3 1 250,00 20 000,00 4,70 78,33 255,39 10/rok T3 1 250,00 18 750,00 4,70 75,89 11/rok T3 1 250,00 17 500,00 4,70 68,54 12/rok T3 1 250,00 16 250,00 4,70 65,77 210,20 1100,42

1/rok T4 1 250,00 15 000,00 4,70 60,71 2/rok T4 1 250,00 13 750,00 4,70 50,26 3/rok T4 1 250,00 12 500,00 4,70 50,59 161,56 4/rok T4 1 250,00 11 250,00 4,70 44,06 5/rok T4 1 250,00 10 000,00 4,70 40,47 6/rok T4 1 250,00 8 750,00 4,70 34,27 118,80 7/rok T4 1 250,00 7 500,00 4,70 30,35 8/rok T4 1 250,00 6 250,00 4,70 25,30

9/rok T4 1 250,00 5 000,00 4,70 19,58 75,23 10/rok T4 1 250,00 3 750,00 4,70 15,18 11/rok T4 1 250,00 2 500,00 4,70 9,79 12/rok T4 1 250,00 1 250,00 4,70 5,06 30,03 385,62

1/rok T5 1 250,00 0,00 4,70 0,00 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 15 – výpočet úrokov z MIÚ, 100 000 Sk, 7,30 %, 3r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE 1/rok T1 100 000,00 0,00 100 000,00 7,30 628,61 2/rok T1 2 778,00 97 222,00 7,30 571,72 3/rok T1 2 778,00 94 444,00 7,30 593,69 1794,02 4/rok T1 2 778,00 91 666,00 7,30 557,63 5/rok T1 2 778,00 88 888,00 7,30 558,76 6/rok T1 2 778,00 86 110,00 7,30 523,84 1640,23 7/rok T1 2 778,00 83 332,00 7,30 523,83 8/rok T1 2 778,00 80 554,00 7,30 506,37 9/rok T1 2 778,00 77 776,00 7,30 473,14 1503,34 10/rok T1 2 778,00 74 998,00 7,30 471,45 11/rok T1 2 778,00 72 220,00 7,30 439,34 12/rok T1 2 778,00 69 442,00 7,30 436,52 1347,31 6284,9

1/rok T2 2 778,00 66 664,00 7,30 419,06 2/rok T2 2 778,00 63 886,00 7,30 362,73 3/rok T2 2 778,00 61 108,00 7,30 384,13 1165,92 4/rok T2 2 778,00 58 330,00 7,30 354,84 5/rok T2 2 778,00 55 552,00 7,30 349,21 6/rok T2 2 778,00 52 774,00 7,30 321,04 1025,09 7/rok T2 2 778,00 49 996,00 7,30 314,28 8/rok T2 2 778,00 47 218,00 7,30 296,82 9/rok T2 2 778,00 44 440,00 7,30 270,34 881,44 10/rok T2 2 778,00 41 662,00 7,30 261,89 11/rok T2 2 778,00 38 884,00 7,30 236,54 12/rok T2 2 778,00 36 106,00 7,30 226,97 725,4 3797,85 1/rok T3 2 778,00 33 328,00 7,30 209,50 2/rok T3 2 778,00 30 550,00 7,30 173,46 3/rok T3 2 778,00 27 772,00 7,30 174,58 557,54 4/rok T3 2 778,00 24 994,00 7,30 152,05 5/rok T3 2 778,00 22 216,00 7,30 139,65 6/rok T3 2 778,00 19 438,00 7,30 118,25 409,95 7/rok T3 2 778,00 16 660,00 7,30 104,73 8/rok T3 2 778,00 13 882,00 7,30 87,26 9/rok T3 2 778,00 11 104,00 7,30 67,55 259,54 10/rok T3 2 778,00 8 326,00 7,30 52,34 11/rok T3 2 778,00 5 548,00 7,30 33,75 12/rok T3 2 778,00 2 770,00 7,30 17,41 103,5 1330,53

1/rok T4 2 770,00 0,00 7,30 0 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 16 – výpočet úrokov z MIÚ, 100 000 Sk, 7,30 %, 5r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE 1/rok T1 100 000,00 0,00 100 000,00 7,30 628,61 2/rok T1 1 667,00 98 333,00 7,30 578,25 3/rok T1 1 667,00 96 666,00 7,30 607,65 1814,51 4/rok T1 1 667,00 94 999,00 7,30 577,91 5/rok T1 1 667,00 93 332,00 7,30 586,70 6/rok T1 1 667,00 91 665,00 7,30 557,63 1722,24 7/rok T1 1 667,00 89 998,00 7,30 565,74 8/rok T1 1 667,00 88 331,00 7,30 555,26 9/rok T1 1 667,00 86 664,00 7,30 527,21 1648,21 10/rok T1 1 667,00 84 997,00 7,30 534,30 11/rok T1 1 667,00 83 330,00 7,30 506,92 12/rok T1 1 667,00 81 663,00 7,30 513,34 1554,56 6739,52

1/rok T2 1 667,00 79 996,00 7,30 502,86 2/rok T2 1 667,00 78 329,00 7,30 444,73 3/rok T2 1 667,00 76 662,00 7,30 481,91 1429,50 4/rok T2 1 667,00 74 995,00 7,30 456,22 5/rok T2 1 667,00 73 328,00 7,30 460,95 6/rok T2 1 667,00 71 661,00 7,30 435,94 1353,11 7/rok T2 1 667,00 69 994,00 7,30 439,99 8/rok T2 1 667,00 68 327,00 7,30 429,51 9/rok T2 1 667,00 66 660,00 7,30 405,52 1275,02 10/rok T2 1 667,00 64 993,00 7,30 408,55 11/rok T2 1 667,00 63 326,00 7,30 385,23 12/rok T2 1 667,00 61 659,00 7,30 387,60 1181,38 5239,01

1/rok T3 1 667,00 59 992,00 7,30 377,12 2/rok T3 1 667,00 58 325,00 7,30 331,16 3/rok T3 1 667,00 56 658,00 7,30 356,16 1064,44 4/rok T3 1 667,00 54 991,00 7,30 334,53 5/rok T3 1 667,00 53 324,00 7,30 335,20 6/rok T3 1 667,00 51 657,00 7,30 314,25 983,98 7/rok T3 1 667,00 49 990,00 7,30 314,24 8/rok T3 1 667,00 48 323,00 7,30 303,76 9/rok T3 1 667,00 46 656,00 7,30 283,82 901,82 10/rok T3 1 667,00 44 989,00 7,30 282,81 11/rok T3 1 667,00 43 322,00 7,30 263,54 12/rok T3 1 667,00 41 655,00 7,30 261,85 808,20 3758,44

1/rok T4 1 667,00 39 988,00 7,30 251,37 2/rok T4 1 667,00 38 321,00 7,30 217,58 3/rok T4 1 667,00 36 654,00 7,30 230,41 699,36 4/rok T4 1 667,00 34 987,00 7,30 212,84 5/rok T4 1 667,00 33 320,00 7,30 209,45 6/rok T4 1 667,00 31 653,00 7,30 192,56 614,85 7/rok T4 1 667,00 29 986,00 7,30 188,50

8/rok T4 1 667,00 28 319,00 7,30 178,02

9/rok T4 1 667,00 26 652,00 7,30 162,13 528,65 10/rok T4 1 667,00 24 985,00 7,30 157,06 11/rok T4 1 667,00 23 318,00 7,30 141,85 12/rok T4 1 667,00 21 651,00 7,30 136,10 435,01 2277,87 1/rok T5 1 667,00 19 984,00 7,30 125,62 2/rok T5 1 667,00 18 317,00 7,30 107,71 3/rok T5 1 667,00 16 650,00 7,30 104,66 337,99 4/rok T5 1 667,00 14 983,00 7,30 91,15 5/rok T5 1 667,00 13 316,00 7,30 83,71 6/rok T5 1 667,00 11 649,00 7,30 70,86 245,72 7/rok T5 1 667,00 9 982,00 7,30 62,75 8/rok T5 1 667,00 8 315,00 7,30 52,27 9/rok T5 1 667,00 6 648,00 7,30 40,44 155,46 10/rok T5 1 667,00 4 981,00 7,30 31,31 11/rok T5 1 667,00 3 314,00 7,30 20,16 12/rok T5 1 667,00 1 647,00 7,30 10,35 61,82 800,99

1/rok T6 1647 0,00 7,30 0 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 17 – výpočet úrokov z MIÚ, 400 000 Sk, 4,66 %, 2r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE 1/rok T1 400 000,00 0,00 400 000,00 4,66 1605,11 2/rok T1 16 667,00 383 333,00 4,66 1438,99 3/rok T1 16 667,00 366 666,00 4,66 1471,35 4515,45 4/rok T1 16 667,00 349 999,00 4,66 1359,16 5/rok T1 16 667,00 333 332,00 4,66 1337,59 6/rok T1 16 667,00 316 665,00 4,66 1229,72 3926,47 7/rok T1 16 667,00 299 998,00 4,66 1203,83 8/rok T1 16 667,00 283 331,00 4,66 1136,94 9/rok T1 16 667,00 266 664,00 4,66 1035,55 3376,32 10/rok T1 16 667,00 249 997,00 4,66 1003,18 11/rok T1 16 667,00 233 330,00 4,66 906,10 12/rok T1 16 667,00 216 663,00 4,66 869,42 2778,7 14596,94 1/rok T2 16 667,00 199 996,00 4,66 802,54 2/rok T2 16 667,00 183 329,00 4,66 664,47 3/rok T2 16 667,00 166 662,00 4,66 668,78 2135,79 4/rok T2 16 667,00 149 995,00 4,66 582,48 5/rok T2 16 667,00 133 328,00 4,66 535,02 6/rok T2 16 667,00 116 661,00 4,66 453,03 1570,53 7/rok T2 16 667,00 99 994,00 4,66 401,25 8/rok T2 16 667,00 83 327,00 4,66 334,37 9/rok T2 16 667,00 66 660,00 4,66 258,86 994,48 10/rok T2 16 667,00 49 993,00 4,66 200,61 11/rok T2 16 667,00 33 326,00 4,66 129,42 12/rok T2 16 667,00 16 659,00 4,66 66,85 396,88 5097,68

1/rok T3 16 659,00 0,00 4,66 0,00 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 18 – výpočet úrokov z MIÚ, 400 000 Sk, 4,66 %, 4r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE 1/rok T1 400 000,00 0,00 400 000,00 4,66 1605,11 2/rok T1 8 334,00 391 666,00 4,66 1470,27 3/rok T1 8 334,00 383 332,00 4,66 1538,23 4613,61 4/rok T1 8 334,00 374 998,00 4,66 1456,24 5/rok T1 8 334,00 366 664,00 4,66 1471,34 6/rok T1 8 334,00 358 330,00 4,66 1391,51 4319,09 7/rok T1 8 334,00 349 996,00 4,66 1404,46 8/rok T1 8 334,00 341 662,00 4,66 1371,01 9/rok T1 8 334,00 333 328,00 4,66 1294,42 4069,89 10/rok T1 8 334,00 324 994,00 4,66 1304,13 11/rok T1 8 334,00 316 660,00 4,66 1229,70 12/rok T1 8 334,00 308 326,00 4,66 1237,24 3771,07 16773,66

1/rok T2 8 334,00 299 992,00 4,66 1203,8 2/rok T2 8 334,00 291 658,00 4,66 1057,1 3/rok T2 8 334,00 283 324,00 4,66 1136,92 3397,82 4/rok T2 8 334,00 274 990,00 4,66 1067,88 5/rok T2 8 334,00 266 656,00 4,66 1070,03 6/rok T2 8 334,00 258 322,00 4,66 1003,15 3141,06 7/rok T2 8 334,00 249 988,00 4,66 1003,15 8/rok T2 8 334,00 241 654,00 4,66 969,70 9/rok T2 8 334,00 233 320,00 4,66 906,06 2878,91 10/rok T2 8 334,00 224 986,00 4,66 902,82 11/rok T2 8 334,00 216 652,00 4,66 841,33 12/rok T2 8 334,00 208 318,00 4,66 835,93 2580,08 11997,87

1/rok T3 8 334,00 199 984,00 4,66 802,49 2/rok T3 8 334,00 191 650,00 4,66 694,62 3/rok T3 8 334,00 183 316,00 4,66 735,61 2232,72 4/rok T3 8 334,00 174 982,00 4,66 679,51 5/rok T3 8 334,00 166 648,00 4,66 668,72 6/rok T3 8 334,00 158 314,00 4,66 614,79 1963,02 7/rok T3 8 334,00 149 980,00 4,66 601,84 8/rok T3 8 334,00 141 646,00 4,66 568,39 9/rok T3 8 334,00 133 312,00 4,66 517,69 1687,92 10/rok T3 8 334,00 124 978,00 4,66 501,51 11/rok T3 8 334,00 116 644,00 4,66 452,97 12/rok T3 8 334,00 108 310,00 4,66 434,62 1389,1 7272,76

1/rok T4 8 334,00 99 976,00 4,66 401,18 2/rok T4 8 334,00 91 642,00 4,66 332,15 3/rok T4 8 334,00 83 308,00 4,66 334,30 1067,63 4/rok T4 8 334,00 74 974,00 4,66 291,15 5/rok T4 8 334,00 66 640,00 4,66 267,41 6/rok T4 8 334,00 58 306,00 4,66 226,42 784,98 7/rok T4 8 334,00 49 972,00 4,66 200,53 8/rok T4 8 334,00 41 638,00 4,66 167,08

9/rok T4 8 334,00 33 304,00 4,66 129,33 496,94 10/rok T4 8 334,00 24 970,00 4,66 100,20 11/rok T4 8 334,00 16 636,00 4,66 64,60 12/rok T4 8 334,00 8 302,00 4,66 33,31 198,11 2547,66

1/rok T5 8 302,00 0,00 4,66 0 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 19 – výpočet úrokov z MIÚ, 700 000 Sk, 5,22 %, 4r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE 1/rok T1 700 000,00 0,00 700 000,00 5,22 3146,50 2/rok T1 14 584,00 685 416,00 5,22 2882,17 3/rok T1 14 584,00 670 832,00 5,22 3015,39 9044,06 4/rok T1 14 584,00 656 248,00 5,22 2854,68 5/rok T1 14 584,00 641 664,00 5,22 2884,28 6/rok T1 14 584,00 627 080,00 5,22 2727,8 8466,76 7/rok T1 14 584,00 612 496,00 5,22 2753,17 8/rok T1 14 584,00 597 912,00 5,22 2687,61 9/rok T1 14 584,00 583 328,00 5,22 2537,48 7978,26 10/rok T1 14 584,00 568 744,00 5,22 2556,50 11/rok T1 14 584,00 554 160,00 5,22 2410,60 12/rok T1 14 584,00 539 576,00 5,22 2425,39 7392,49 32881,57 1/rok T2 14 584,00 524 992,00 5,22 2359,84 2/rok T2 14 584,00 510 408,00 5,22 2072,26 3/rok T2 14 584,00 495 824,00 5,22 2228,73 6660,83 4/rok T2 14 584,00 481 240,00 5,22 2093,39 5/rok T2 14 584,00 466 656,00 5,22 2097,62 6/rok T2 14 584,00 452 072,00 5,22 1966,51 6157,52 7/rok T2 14 584,00 437 488,00 5,22 1966,51 8/rok T2 14 584,00 422 904,00 5,22 1900,95 9/rok T2 14 584,00 408 320,00 5,22 1776,19 5643,65 10/rok T2 14 584,00 393 736,00 5,22 1769,84 11/rok T2 14 584,00 379 152,00 5,22 1649,31 12/rok T2 14 584,00 364 568,00 5,22 1638,73 5057,88 23519,88

1/rok T3 14 584,00 349 984,00 5,22 1573,18 2/rok T3 14 584,00 335 400,00 5,22 1361,72 3/rok T3 14 584,00 320 816,00 5,22 1442,07 4376,97 4/rok T3 14 584,00 306 232,00 5,22 1332,11 5/rok T3 14 584,00 291 648,00 5,22 1310,96 6/rok T3 14 584,00 277 064,00 5,22 1205,23 3848,3 7/rok T3 14 584,00 262 480,00 5,22 1179,85 8/rok T3 14 584,00 247 896,00 5,22 1114,29 9/rok T3 14 584,00 233 312,00 5,22 1014,91 3309,05 10/rok T3 14 584,00 218 728,00 5,22 983,18 11/rok T3 14 584,00 204 144,00 5,22 888,03 12/rok T3 14 584,00 189 560,00 5,22 852,07 2723,28 14257,6

1/rok T4 14 584,00 174 976,00 5,22 786,52 2/rok T4 14 584,00 160 392,00 5,22 651,19 3/rok T4 14 584,00 145 808,00 5,22 655,41 2093,12 4/rok T4 14 584,00 131 224,00 5,22 570,82 5/rok T4 14 584,00 116 640,00 5,22 524,3 6/rok T4 14 584,00 102 056,00 5,22 443,94 1539,06 7/rok T4 14 584,00 87 472,00 5,22 393,19 8/rok T4 14 584,00 72 888,00 5,22 327,63

9/rok T4 14 584,00 58 304,00 5,22 253,62 974,44 10/rok T4 14 584,00 43 720,00 5,22 196,52 11/rok T4 14 584,00 29 136,00 5,22 126,74 12/rok T4 14 584,00 14 552,00 5,22 65,41 388,67 4995,29

1/rok T5 14 552,00 0,00 5,22 0 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 20 – výpočet úrokov z MIÚ, 700 000 Sk, 5,22 %, 7r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE 1/rok T1 700 000,00 0,00 700 000,00 5,22 3146,50 2/rok T1 8 334,00 691 666,00 5,22 2908,46 3/rok T1 8 334,00 683 332,00 5,22 3071,58 9126,54 4/rok T1 8 334,00 674 998,00 5,22 2936,24 5/rok T1 8 334,00 666 664,00 5,22 2996,65 6/rok T1 8 334,00 658 330,00 5,22 2863,74 8796,63 7/rok T1 8 334,00 649 996,00 5,22 2921,73 8/rok T1 8 334,00 641 662,00 5,22 2884,27 9/rok T1 8 334,00 633 328,00 5,22 2754,98 8560,98 10/rok T1 8 334,00 624 994,00 5,22 2809,35 11/rok T1 8 334,00 616 660,00 5,22 2682,47 12/rok T1 8 334,00 608 326,00 5,22 2734,43 8226,25 34710,4 1/rok T2 8 334,00 599 992,00 5,22 2696,96 2/rok T2 8 334,00 591 658,00 5,22 2402,13 3/rok T2 8 334,00 583 324,00 5,22 2622,04 7721,13 4/rok T2 8 334,00 574 990,00 5,22 2501,21 5/rok T2 8 334,00 566 656,00 5,22 2547,12 6/rok T2 8 334,00 558 322,00 5,22 2428,70 7477,03 7/rok T2 8 334,00 549 988,00 5,22 2472,20 8/rok T2 8 334,00 541 654,00 5,22 2434,73 9/rok T2 8 334,00 533 320,00 5,22 2319,94 7226,87 10/rok T2 8 334,00 524 986,00 5,22 2359,81 11/rok T2 8 334,00 516 652,00 5,22 2247,44 12/rok T2 8 334,00 508 318,00 5,22 2284,89 6892,14 29317,17 1/rok T3 8 334,00 499 984,00 5,22 2247,43 2/rok T3 8 334,00 491 650,00 5,22 1996,10 3/rok T3 8 334,00 483 316,00 5,22 2172,51 6416,04 4/rok T3 8 334,00 474 982,00 5,22 2066,17 5/rok T3 8 334,00 466 648,00 5,22 2097,58 6/rok T3 8 334,00 458 314,00 5,22 1993,67 6157,42 7/rok T3 8 334,00 449 980,00 5,22 2022,66 8/rok T3 8 334,00 441 646,00 5,22 1985,20 9/rok T3 8 334,00 433 312,00 5,22 1884,91 5892,77 10/rok T3 8 334,00 424 978,00 5,22 1910,28 11/rok T3 8 334,00 416 644,00 5,22 1812,40 12/rok T3 8 334,00 408 310,00 5,22 1835,35 5558,03 24024,26

1/rok T4 8 334,00 399 976,00 5,22 1797,89 2/rok T4 8 334,00 391 642,00 5,22 1590,07 3/rok T4 8 334,00 383 308,00 5,22 1722,97 5110,93 4/rok T4 8 334,00 374 974,00 5,22 1631,14 5/rok T4 8 334,00 366 640,00 5,22 1648,05 6/rok T4 8 334,00 358 306,00 5,22 1558,63 4837,82 7/rok T4 8 334,00 349 972,00 5,22 1573,12 8/rok T4 8 334,00 341 638,00 5,22 1535,66

9/rok T4 8 334,00 333 304,00 5,22 1449,87 4558,65 10/rok T4 8 334,00 324 970,00 5,22 1460,74 11/rok T4 8 334,00 316 636,00 5,22 1377,37 12/rok T4 8 334,00 308 302,00 5,22 1385,82 4223,93 18731,33 1/rok T5 8 334,00 299 968,00 5,22 1348,36 2/rok T5 8 334,00 291 634,00 5,22 1226,32 3/rok T5 8 334,00 283 300,00 5,22 1273,43 3848,11 4/rok T5 8 334,00 274 966,00 5,22 1196,10 5/rok T5 8 334,00 266 632,00 5,22 1198,51 6/rok T5 8 334,00 258 298,00 5,22 1123,60 3518,21 7/rok T5 8 334,00 249 964,00 5,22 1123,59 8/rok T5 8 334,00 241 630,00 5,22 1086,13 9/rok T5 8 334,00 233 296,00 5,22 1014,84 3224,56 10/rok T5 8 334,00 224 962,00 5,22 1011,20 11/rok T5 8 334,00 216 628,00 5,22 942,33 12/rok T5 8 334,00 208 294,00 5,22 936,28 2889,81 13480,69 1/rok T6 8 334,00 199 960,00 5,22 898,82 2/rok T6 8 334,00 191 626,00 5,22 778,00 3/rok T6 8 334,00 183 292,00 5,22 823,90 2500,72 4/rok T6 8 334,00 174 958,00 5,22 761,07 5/rok T6 8 334,00 166 624,00 5,22 748,97 6/rok T6 8 334,00 158 290,00 5,22 688,56 2198,6 7/rok T6 8 334,00 149 956,00 5,22 674,05 8/rok T6 8 334,00 141 622,00 5,22 636,59 9/rok T6 8 334,00 133 288,00 5,22 579,80 1890,44 10/rok T6 8 334,00 124 954,00 5,22 561,67 11/rok T6 8 334,00 116 620,00 5,22 507,30 12/rok T6 8 334,00 108 286,00 5,22 486,75 1555,72 8145,48

1/rok T7 8 334,00 99 952,00 5,22 449,28 2/rok T7 8 334,00 91 618,00 5,22 371,97 3/rok T7 8 334,00 83 284,00 5,22 374,36 1195,61 4/rok T7 8 334,00 74 950,00 5,22 326,03 5/rok T7 8 334,00 66 616,00 5,22 299,44 6/rok T7 8 334,00 58 282,00 5,22 253,53 879 7/rok T7 8 334,00 49 948,00 5,22 224,52 8/rok T7 8 334,00 41 614,00 5,22 187,05 9/rok T7 8 334,00 33 280,00 5,22 144,77 556,34 10/rok T7 8 334,00 24 946,00 5,22 112,13 11/rok T7 8 334,00 16 612,00 5,22 72,26 12/rok T7 8 334,00 8 278,00 5,22 37,21 221,6 2852,55

1/rok T8 8 278,00 0,00 5,22 0 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 21 – výpočet úrokov z MIÚ, 1 000 000 Sk, 8,22 %, 3r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE

1/rok T1 1 000 000,00 0,00 1 000 000,00 8,22 7078,33 2/rok T1 27 778,00 972 222,00 8,22 6437,73 3/rok T1 27 778,00 944 444,00 8,22 6685,09 20201,15 4/rok T1 27 778,00 916 666,00 8,22 6279,16 5/rok T1 27 778,00 888 888,00 8,22 6291,85 6/rok T1 27 778,00 861 110,00 8,22 5898,60 18469,61 7/rok T1 27 778,00 833 332,00 8,22 5898,60 8/rok T1 27 778,00 805 554,00 8,22 5701,98 9/rok T1 27 778,00 777 776,00 8,22 5327,77 16928,35 10/rok T1 27 778,00 749 998,00 8,22 5308,74 11/rok T1 27 778,00 722 220,00 8,22 4947,21 12/rok T1 27 778,00 694 442,00 8,22 4915,49 15171,44 70770,55

1/rok T2 27 778,00 666 664,00 8,22 4718,87 2/rok T2 27 778,00 638 886,00 8,22 4084,61 3/rok T2 27 778,00 611 108,00 8,22 4325,63 13129,11 4/rok T2 27 778,00 583 330,00 8,22 3995,81 5/rok T2 27 778,00 555 552,00 8,22 3932,38 6/rok T2 27 778,00 527 774,00 8,22 3615,25 11543,44 7/rok T2 27 778,00 499 996,00 8,22 3539,14 8/rok T2 27 778,00 472 218,00 8,22 3342,52 9/rok T2 27 778,00 444 440,00 8,22 3044,41 9926,07 10/rok T2 27 778,00 416 662,00 8,22 2949,27 11/rok T2 27 778,00 388 884,00 8,22 2663,86 12/rok T2 27 778,00 361 106,00 8,22 2556,03 8169,16 42767,78 1/rok T3 27 778,00 333 328,00 8,22 2359,41 2/rok T3 27 778,00 305 550,00 8,22 1953,48 3/rok T3 27 778,00 277 772,00 8,22 1966,16 6279,05 4/rok T3 27 778,00 249 994,00 8,22 1712,46 5/rok T3 27 778,00 222 216,00 8,22 1572,92 6/rok T3 27 778,00 194 438,00 8,22 1331,90 4617,28 7/rok T3 27 778,00 166 660,00 8,22 1179,68 8/rok T3 27 778,00 138 882,00 8,22 983,05 9/rok T3 27 778,00 111 104,00 8,22 761,06 2923,79 10/rok T3 27 778,00 83 326,00 8,22 589,81 11/rok T3 27 778,00 55 548,00 8,22 380,50 12/rok T3 27 778,00 27 770,00 8,22 196,57 1166,88 14987

1/rok T4 27770 0,00 8,22 0 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 22 – výpočet úrokov z MIÚ, 1 000 000 Sk, 8,22 %, 10r.

Výpočet úrokov z MIÚ

mesiac/rok čerpanie splátka zostatok ÚS úroky/MAE úroky/QAE úroky/YAE

1/rok T1 1 000 000,00 0,00 1 000 000,00 8,22 7078,33 2/rok T1 8 334,00 991 666,00 8,22 6566,48 3/rok T1 8 334,00 983 332,00 8,22 6960,35 20605,16 4/rok T1 8 334,00 974 998,00 8,22 6678,74 5/rok T1 8 334,00 966 664,00 8,22 6842,37 6/rok T1 8 334,00 958 330,00 8,22 6564,56 20085,67 7/rok T1 8 334,00 949 996,00 8,22 6724,39 8/rok T1 8 334,00 941 662,00 8,22 6665,40 9/rok T1 8 334,00 933 328,00 8,22 6393,30 19783,09 10/rok T1 8 334,00 924 994,00 8,22 6547,42 11/rok T1 8 334,00 916 660,00 8,22 6279,12 12/rok T1 8 334,00 908 326,00 8,22 6429,43 19255,97 79729,89

1/rok T2 8 334,00 899 992,00 8,22 6370,44 2/rok T2 8 334,00 891 658,00 8,22 5700,67 3/rok T2 8 334,00 883 324,00 8,22 6252,46 18323,57 4/rok T2 8 334,00 874 990,00 8,22 5993,68 5/rok T2 8 334,00 866 656,00 8,22 6134,48 6/rok T2 8 334,00 858 322,00 8,22 5879,51 18007,67 7/rok T2 8 334,00 849 988,00 8,22 6016,50 8/rok T2 8 334,00 841 654,00 8,22 5957,51 9/rok T2 8 334,00 833 320,00 8,22 5708,24 17682,25 10/rok T2 8 334,00 824 986,00 8,22 5839,53 11/rok T2 8 334,00 816 652,00 8,22 5594,07 12/rok T2 8 334,00 808 318,00 8,22 5721,54 17155,14 71168,63

1/rok T3 8 334,00 799 984,00 8,22 5662,55 2/rok T3 8 334,00 791 650,00 8,22 5061,28 3/rok T3 8 334,00 783 316,00 8,22 5544,57 16268,40 4/rok T3 8 334,00 774 982,00 8,22 5308,63 5/rok T3 8 334,00 766 648,00 8,22 5426,59 6/rok T3 8 334,00 758 314,00 8,22 5194,45 15929,67 7/rok T3 8 334,00 749 980,00 8,22 5308,61 8/rok T3 8 334,00 741 646,00 8,22 5249,62 9/rok T3 8 334,00 733 312,00 8,22 5023,19 15581,42 10/rok T3 8 334,00 724 978,00 8,22 5131,64 11/rok T3 8 334,00 716 644,00 8,22 4909,01 12/rok T3 8 334,00 708 310,00 8,22 5013,65 15054,30 62833,79 1/rok T4 8 334,00 699 976,00 8,22 4954,66 2/rok T4 8 334,00 691 642,00 8,22 4421,90 3/rok T4 8 334,00 683 308,00 8,22 4836,68 14213,24 4/rok T4 8 334,00 674 974,00 8,22 4623,57 5/rok T4 8 334,00 666 640,00 8,22 4718,70 6/rok T4 8 334,00 658 306,00 8,22 4509,40 13851,67 7/rok T4 8 334,00 649 972,00 8,22 4600,72 8/rok T4 8 334,00 641 638,00 8,22 4541,73

9/rok T4 8 334,00 633 304,00 8,22 4338,13 13480,58 10/rok T4 8 334,00 624 970,00 8,22 4423,75 11/rok T4 8 334,00 616 636,00 8,22 4223,96 12/rok T4 8 334,00 608 302,00 8,22 4305,76 12953,47 54498,96 1/rok T5 8 334,00 599 968,00 8,22 4246,77 2/rok T5 8 334,00 591 634,00 8,22 3917,60 3/rok T5 8 334,00 583 300,00 8,22 4128,79 12293,16 4/rok T5 8 334,00 574 966,00 8,22 3938,52 5/rok T5 8 334,00 566 632,00 8,22 4010,81 6/rok T5 8 334,00 558 298,00 8,22 3824,34 11773,67 7/rok T5 8 334,00 549 964,00 8,22 3892,83 8/rok T5 8 334,00 541 630,00 8,22 3833,84 9/rok T5 8 334,00 533 296,00 8,22 3653,08 11379,75 10/rok T5 8 334,00 524 962,00 8,22 3715,86 11/rok T5 8 334,00 516 628,00 8,22 3538,90 12/rok T5 8 334,00 508 294,00 8,22 3597,87 10852,63 46299,21 1/rok T6 8 334,00 499 960,00 8,22 3538,88 2/rok T6 8 334,00 491 626,00 8,22 3143,13 3/rok T6 8 334,00 483 292,00 8,22 3420,90 10102,91 4/rok T6 8 334,00 474 958,00 8,22 3253,46 5/rok T6 8 334,00 466 624,00 8,22 3302,92 6/rok T6 8 334,00 458 290,00 8,22 3139,29 9695,67 7/rok T6 8 334,00 449 956,00 8,22 3184,94 8/rok T6 8 334,00 441 622,00 8,22 3125,95 9/rok T6 8 334,00 433 288,00 8,22 2968,02 9278,91 10/rok T6 8 334,00 424 954,00 8,22 3007,97 11/rok T6 8 334,00 416 620,00 8,22 2853,85 12/rok T6 8 334,00 408 286,00 8,22 2889,98 8751,80 37829,29 1/rok T7 8 334,00 399 952,00 8,22 2830,99 2/rok T7 8 334,00 391 618,00 8,22 2503,74 3/rok T7 8 334,00 383 284,00 8,22 2713,01 8047,74 4/rok T7 8 334,00 374 950,00 8,22 2568,41 5/rok T7 8 334,00 366 616,00 8,22 2595,03 6/rok T7 8 334,00 358 282,00 8,22 2454,23 7617,67 7/rok T7 8 334,00 349 948,00 8,22 2477,05 8/rok T7 8 334,00 341 614,00 8,22 2418,06 9/rok T7 8 334,00 333 280,00 8,22 2282,97 7178,08 10/rok T7 8 334,00 324 946,00 8,22 2300,08 11/rok T7 8 334,00 316 612,00 8,22 2168,79 12/rok T7 8 334,00 308 278,00 8,22 2182,09 6650,96 29494,45 1/rok T8 8 334,00 299 944,00 8,22 2123,10 2/rok T8 8 334,00 291 610,00 8,22 1864,36 3/rok T8 8 334,00 283 276,00 8,22 2005,12 5992,58 4/rok T8 8 334,00 274 942,00 8,22 1883,35 5/rok T8 8 334,00 266 608,00 8,22 1887,14 6/rok T8 8 334,00 258 274,00 8,22 1769,18 5539,67 7/rok T8 8 334,00 249 940,00 8,22 1769,16 8/rok T8 8 334,00 241 606,00 8,22 1710,17

9/rok T8 8 334,00 233 272,00 8,22 1597,91 5077,24 10/rok T8 8 334,00 224 938,00 8,22 1592,19 11/rok T8 8 334,00 216 604,00 8,22 1483,74 12/rok T8 8 334,00 208 270,00 8,22 1474,20 4550,13 21159,62

1/rok T9 8 334,00 199 936,00 8,22 1415,21 2/rok T9 8 334,00 191 602,00 8,22 1268,72 3/rok T9 8 334,00 183 268,00 8,22 1297,23 3981,16 4/rok T9 8 334,00 174 934,00 8,22 1198,30 5/rok T9 8 334,00 166 600,00 8,22 1179,25 6/rok T9 8 334,00 158 266,00 8,22 1084,12 3461,67 7/rok T9 8 334,00 149 932,00 8,22 1061,27 8/rok T9 8 334,00 141 598,00 8,22 1002,28 9/rok T9 8 334,00 133 264,00 8,22 912,86 2976,41 10/rok T9 8 334,00 124 930,00 8,22 884,30 11/rok T9 8 334,00 116 596,00 8,22 798,68 12/rok T9 8 334,00 108 262,00 8,22 766,31 2449,29 12868,53 1/rok T10 8 334,00 99 928,00 8,22 707,32 2/rok T10 8 334,00 91 594,00 8,22 585,59 3/rok T10 8 334,00 83 260,00 8,22 589,34 1882,25 4/rok T10 8 334,00 74 926,00 8,22 513,24 5/rok T10 8 334,00 66 592,00 8,22 471,36 6/rok T10 8 334,00 58 258,00 8,22 399,07 1383,67 7/rok T10 8 334,00 49 924,00 8,22 353,38 8/rok T10 8 334,00 41 590,00 8,22 294,39 9/rok T10 8 334,00 33 256,00 8,22 227,80 875,57 10/rok T10 8 334,00 24 922,00 8,22 176,41 11/rok T10 8 334,00 16 588,00 8,22 113,63 12/rok T10 8 334,00 8 254,00 8,22 58,42 348,46 4489,95

1/rok T11 8254 0,00 8,22 0 Zdroj: interné údaje banky a vlastný prepočet

Príloha č. 23 – Trhové podiely bánk na úveroch v roku 2006 v %

Trhové podiely bánk na úveroch v roku 2006

22,8%

4,6 %

6,3 %

10,9 %

7,9 %13,3 %

18,5 %

15,7 %

Tatra banka Slovenská sporiteľňa VÚBUniCredit ČSOB PSSDexia ostatné

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

Príloha č. 24 – Trhové podiely bánk na úveroch v roku 2007 v %

Trhové podiely bánk na úveroch v roku 2007

17 %

18,2 %

19 %

3,8 %

4,7 %

14,4 %9,9 %

7,3 %

5,7 %

Tatra banka Slovenská sporiteľňa VÚBUniCredit ČSOB PSSDexia OTP ostatné

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

Príloha č. 25 – Trhové podiely bánk na úveroch v roku 2008 v %

Trhové podiely bánk na úveroch v roku 2008

17,7 %

16,7 %8,2 %

7,5 %

5,4 %

18,4 %

17,1 %

3,8 %

5,2 %

Tatra banka Slovenská sporiteľňa VÚBUniCredit ČSOB PSSDexia OTP ostatné

Zdroj: vlastné grafické spracovanie údajov

Príloha č. 26 – Organizačná štruktúra ČSOB, a. s. k 31. decembru 2008 Zdroj: http://www.csob.sk/Files/Documents/FinSkupina/Vyrocne_spravy/vyrocna_ sprava_annual_report_2008.pdf

Generálny riaditeľ

Vnútorný

audit

Kancelária gen. riaditeľa

Compliance Public

Relations

Retailová distribúcia

Bankové a investičné

produkty

Firemné bankovníctvo

Ľudské zdroje

a manažment majetku

Riadenie financií a rizík

Marketing retail. segmentu

Retail.podpora a riadenie projektov

Externí partneri

Interná distribučná sieť

Priamy predaj

Privátne bankovníctvo

Riadenie poboč. siete Retail

Interné agentské siete

Spracovanie transakcií fin. trhov

Úvery

Platby

Riadenia aktív a pasív

Podpora segmentu firem. bankovníctva

Veľká korporátna klientela

Stredný korporát

Finančné trhy

Ľudské zdroje ICT

Manažment majetku

Organizácia

Integračná kancelária

Interná komunikácia

Manažment nákupu

Finančné riadenie

Právna divízia

Riadenie rizík