Školenie vyhotovovateľov LHP k PP HÚL 2008 1. – 2. apríl 2009

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Podrobn zisovanie stavu lesa

33 vyhlky . 453/2006 Z. z. o hospodrskej prave lesov a o ochrane lesa

Ods. (1) Podrobn zisovanie stavu lesa je zisovanie dajov najm o hospodrskom tvare lesa, prevdzkovom sbore, expozcii a sklone ternu, vmere, veku lesnho porastu, zakmenen, zsobe dreva v lesnom poraste a dajov o drevine, ktormi s zastpenie, stredn vka, stredn hrbka, bonita, zsoba dreva, pokodenie a fenotypov hodnota; tieto daje sa pouij na vyhotovenie opisu dielcov a s podkladom na podrobn plnovanie.

Ods. (2) Podrobn zisovanie stavu lesa sa vykonva pre dielce, iastkov plochy, porastov skupiny a ete.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Vymedzenie rozsahu a spsobu zisovania stavu lesa

Podrobn zisovanie stavu lesa sa vykonva pre dielce, iastkov plochy, porastov skupiny aete (v svislosti zo zisovanm stavu lesa a plnovanm vJPRL alej len porast).

Pri opise porastov sa zisuje skuton stav lesa, ktor sa vstine vyjadruje pomocou alfanumerickch dajov vaktualizovanom zpisnku. Tieto charakteristiky sa mu doplni slovnm opisom stavu porastu. Realizuje sa spravidla pomocou kdovacieho ka popr. doplnkom vonm textom k opisu porastu.

Pri podrobnom zisovan stavu lesa sa okrem dajov zistench priamo vterne, vyuij aj dostupn daje z predchdzajceho LHP vrtane dajov lesnej hospodrskej evidencie, odporania a vsledky komplexnho zisovania stavu lesa a alch zisovan ako aj ostatn informcie vyuiten pre podrobn plnovanie.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Vymedzenie rozsahu a spsobu zisovania stavu lesa

Predmetom zkladnho zisovania a opisovania stavu lesa v poraste s daje:

prevzat z komplexnho zisovania stavu lesa, prpadne aktualizovanzisovan resp.vypotan priamo pri opise porastu svyuitm dostupnch dajov zpredchdzajceho LHP adajov lesnej hospodrskej evidenciedaje zlesnckeho mapovania, ktor maj bezprostredn vplyv na navrhovan hospodrske opatrenia: zisovanie vmery (plochy) v kadej samostatne opsanej JPRL vrtane et svnimkou porastovch zvykovdaje zinch zdrojov, ako napr. zna rekrecie, zaradenie porastu do jednotlivch kategri chrnench zem s prslunm stupom ochrany prrody, ochrann psmo vodnch zdrojov, lesncky obvod, vskumn a monitorovacie plochy popr. alie potrebn daje

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Zsady a postupy zisovania dajov o stave lesa

Poet stanov pri opise porastu

V jednotlivch porastoch sa porastov veliiny zisuj na 6 12 stanoviiach, ktor treba rozmiestni v JPRL rovnomerne v rovnakch odstupoch, aby reprezentovali vetky zkladn stanovitn a porastov charakteristiky a ich premenlivos po celej ploche porastu. Doln hranica rozptia plat pre porasty rovnomerne zakmenen a rovnomerne zmiean, horn hranica pre porasty nerovnomerne zakmenen a nerovnomerne zmiean. V porastoch malch vmer, spravidla do 1 ha a v drobnolesoch do 0,30 ha sa poet stanov me v zvislosti od rozrznenosti porastu zni na 1 6.Odstupov vzdialenos (s) stanov sa vypota na zklade plochy porastu a potu stanov.

Rozmiestnenie stanov po poraste sa riadi objektvnym tatistickm vberom.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Plocha porastu

V kadom poraste, a po rove porastovej skupiny aete, sa uvdza jeho vmera v ha na 2 desatinn miesta. Je to prevzat azaokrhlen vmera porastu zplochovej tabuky, kde sa uvdza v m2.

V etovch porastoch sa plochy jednotlivch et potaj nasledovne:

set zakmenen eti vporaste je = 1 Vmera JPRL sa medzi ete rozdel merne zakmeneniu jednotlivch eti poda vzorca:


set zakmenen eti < 1

Vmera JPRL sa medzi ete rozdel poda vzorca:

Zrozdelenia plch medzi ete vyplva, e redukovan holina sa v zsade prisudzuje prvej eti. Ak vyhotovovate LHP posdi stav porastu tak, e je iadce prisdi redukovan holinu inej eti ako prvej, me vtomto zmysle pravu plch prslunch eti vykona.


suma zakmenen eti > 1Vmera JPRL sa medzi ete rozdel poda vzorca:

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Spsob obhospodarovania

Spsob obhospodarovania charakterizuje zmer hospodrenia smerujci k zmene tvaru (prevody), drevinovho zloenia (premeny) a formy hospodrskeho spsobu (prebudovy), prpadne bliie charakterizuj tvar lesa a hospodrsky spsob (u vberkovch porastov). Vyhotovovate LHP vychdza z nvrhu vo vstupoch KZSL. Na zklade zistenho stavu v JPRL alebo formulcie cieov me tento atribt aktualizova.Spsob obhospodarovania:s - stredn (zdruen) lesp - porast v prevode z tvaru lesa nzkeho na vysokv - vberkov porast alebo porast v prebudove na vberkov lesr - rchlorastce drevinyb - porast bez zsahui - intenzvnejie vyuvanie plochyz - akceptovanie prirodzenho zmladeniae - energetick porasty

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Vek porastu

Vek porastu je mimoriadne vznamn dendrometrick veliina, ktor je kvantitatvnou mierou asu v rastovom procese. zko s nm svisia aj ostatn porastov veliiny. Je to vstupn daj najm pri: bonitovanie lesnch drevn,urovanie zsoby,vpoet prrastkov,rozdelenie lesa na ete,plnovanie hospodrskych opatren,regulciu aieb,in (napr. oceovanie lesnch porastov, prognzovanie, rzne ekonomick analzy a pod.)


Vlesnch porastoch sa zisuje skuton vek porastu, ktor sa ur na zklade veku strednch kmeov jednotlivch drevn vporaste. V porastoch starch ako 10 rokov sa zaokrhuje s presnosou na 5 rokov.

V porastoch zaloench sadbou sa do veku porastu nezapotava vek sadenc. Vnimku tvoria porasty rchlorastcich drevn (topoov a vbov porasty), kde sa do veku zapotava aj vek sadenc.

V porastoch rchlorastcich drevn a v porastoch prvho vekovho stupa sa vek zisuje najm na zklade dajov LHE a uvdza sa s presnosou na 1 rok.


Metdy urovania veku jednotlivch drevnOdtanie praslenov (smrek, jeda, borovica do 20-30 rokov) od vrcholca a po zem, k omu sa prid poet rokov (obvykle 2-5), poas ktorch bol nasaden prv praslen, resp. poet rokov potrebn k tomu, aby strom dosiahol vku k najposlednejiemu praslenu (v zvislosti od dreviny a bonity stanovia).Odtanie ronch kruhov na poch zrbanch stromov k potu rokov zistench na pni sa pripota poet rokov, ktor strom potreboval km dosiahol vku pa (2-5 rokov v zvislosti od dreviny a bonity stanovia). Ke sa v poraste nenachdzaj erstv pne, je potrebn zohadni aj vek pa as vykonania aby.Spotanie ronch kruhov na vvrte odobratom zo stojaceho strednho kmea vo vke 1,3 m k potu ronch kruhov zistench na vvrte sa pripota poet rokov, ktor dan strom potreboval na dosiahnutie vky navtavania (zvis od dreviny a bonity stanovia, spravidla 8-12 rokov).


Metdy urovania veku porastuAktualizcia veku porastu pvodnho LHP o poet rokov platnosti LHP.Prevzatie veku zaloenia porastu z dajov LHEOdvodenie veku porastu na zklade zistenho veku strednho kmea dreviny Ak sa skuton vek vporaste zastpenej dreviny vznamne odliuje od priemernho veku uvdzanho pre JPRL (napr. vek pre JPRL je 110 rokov av zastpen drevn sa nachdza breza svekom 60 rokov) auveden skutonos nebola vyrieen vytvorenm samostatnej ete, je potrebn pre tto drevinu uvdza skuton vek zisten pri opise porastu (urenie bonity, zsoby dreviny). Ak rozdiel strednch vekov jednotlivch drevn vporaste presahuje 20 rokov, porast sa pope ako etov. Pri rznovekom poraste, kde nie je mon uri hranicu vekovo odlinch skupn, sa ur priemern plon vek. Rznovekos porastu je mon vyjadri selne vekovm rozptm v opise porastov, alebo slovne v doplnu k textu opisu.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Zakmenenie a zpoj porastu

Zakmenenie je relatvnou mierou hustoty porastu audva stupe vyuitia produknho priestoru porastu stromami. Zisuje sa vo vetkch porastoch okrem holiny.

Dendrometricky je definovan ako pomer skutonej hodnoty porastovej veliiny (potu stromov, kruhovej zkladne alebo zsoby) na 1 ha k normovanej hodnote tej istej porastovej veliiny poda rastovch tabuliek (pri danom veku a bonite), ktor slia ako miera plnho zakmenenia. Pln zakmenenie (1,00) charakterizuje tak stav porastu, ke stromy plne vyuvaj rastov priestor. (poda modelu rastovch tabuliek).

V praxi sa najastejie pouva urenie zakmenenia poda kruhovej zkladne alebo poda zsoby porastu. Urenie zakmenenia poda potu stromov je vhodn najm v monokultrach achtench topoov, ktor sa zakladaj a pestuj v pravidelnch sponoch a zakmenenie poda potu stromov tu vyjadruje stupe plnosti tohto pravidelnho rozmiestnenia stromov.


Prakticky sa zakmenenie uruje:

Odhadom na zklade okulrneho posdenia hustoty porastu poda medzier v korunch stromov.Ur sa ako podiel posudzovanho potu stromov na stanoviti a stu posudzovanho potu stromov a chbajcich stromov do plnho zakmenenie poda vzorca

kde :m poet posudzovanch stromov na stanoviskuk poet stromov chbajcich do plnho zakmenenia.


VpotomZakmenenie sa vpotom uruje v tch porastoch, kde sa stav lesa zistil priamym meranm (priemerkovanie naplno popr. reprezentatvnymi metdami, kedy s k dispozcii skutone nameran porastov veliiny).V porastoch achtench topoov, plant vianonch stromekov a zaloench a odrastench kultr sa za pln zakmenenie povauje stav s poadovanm pravidelnm sponom. Zakmenenie porastu sa zist poda podielu chbajcich jedincov k plnmu potu stanovenmu na ha porastovej plochy.Nerovnomernos zakmenenia sa vyjadr slovne v texte aj s jeho prpadnou lokalizciou. Set zakmenen vo viacetovch porastoch me by aj v ako 1,0 z dvodu, e v prslunej eti sa uvdza vdy jej skuton zakmenenie.

V porastoch na exponovanch stanovitiach a v oblasti hornej hranice lesa sa v opise porastu uvedie aj prirodzen zakmenenie, ktor predstavuje dosiahnuten pln zakmenenie na danom stanoviti z dvodu, e redukovan holina sa povauje za sas porastu ako neproduktvna holina, ktorej zalesnenie nie je eln.


Zpoj ako pomer plochy pokrytej korunami stromov k celkovej ploche porastu sa udva v opise iba vtedy, ak je tento daj potrebn pre zvraznenie stavu porastu a urenie hospodrskych opatren, hlavne vo vberkovch porastoch a v porastoch v prebudove na les vberkov. Vyjadruje sa slovne:

zpoj prehustl - pri ktorom dochdza k vzjomnmu prenikaniu vetv korn susediacich stromov,zpoj uvonen - pri ktorom sa vetvy stromov nedotkaj, ale vzjomne sa ete ovplyvuj,zpoj medzernat - pri ktorom do medzier medzi korunami, by bolo mono umiestni niekoko stromov prslunej vrstvy,riedina.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Expozcia asklon ternu

ExpozciaVyjadruje zkladn orientciu svahu ternu JPRL (na rovni porastovej skupiny ako priemern expozcia vetkch ast porastovej skupiny) k svetovm stranm. Expozcia sa uvedie skratkami S, SV, V, JV, J, JZ, Z, SZ aR (rovina).Ke je EXP ="R" potom sklon = 0

Sklon ternu Vyjadruje prevldajci/typick spd ternu v JPRL (na rovni porastovej skupiny). Sklon ternu sa uvdza v % (100% = 45 stupov) so zaokrhlenm na 5 %, ako priemern sklon v poraste. Uruje sa meranm v smere hlavnho spdu. Ke je sklon = 0 potom EXP ="R.

Vek rozdiely v expozcii a sklone v rmci porastu je potrebn zvrazni v slovnom opise porastu ich lokalizciou, prpadne rozptm hodnt.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Nadmorsk vkadaj o nadmorskej vke sa uvdza ako rozptie nadmorskch vok (od-do), v ktorch sa prslun JPRL nachdza.

daje o nadmorskch vkach sa odvodia zvrstevnc prslunej lesnckej mapy na rovni iastkovej plochy.

daje orozpt nadmorskch vok sa udvaj vdesiatkach metrov (napr. 480 790).

Vo viacetovch JPRL sa daje orozpt nadmorskch vok zapu do prvej ete ado nasledujcich et sa automatizovane prepu.

Pre porastov zvyky sa daje o rozpt nadmorskch vok neudvaj.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Ochrann psmo vodnho zdroja

Ochrann psmo vodnho zdroja psmo vymedzen na zklade rozhodnutia prslunho OS na ochranu vdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodrenskch zdrojov, ktor sa vyuvaj (ochrann psmo vodrenskch zdrojov) alebo psmo vymedzen na ochranu prrodnho lieivho zdroja a prrodnho minerlneho zdroja.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Ochrann psmo vodnho zdroja

KdTextText v istopise LHPaOPVZ I. stupeOchrann psmo vodrenskho zdroja I. stupeOP vodrenskho zdroja I. st.bOPVZ II. stupeOchrann psmo vodrenskho zdroja II. stupeOP vodrenskho zdroja II.st.cOPVZ III. StupeOchrann psmo vodrenskho zdroja III. stupeOP vodrenskho zdroja III.st.dOPLMZ I. stupeOchrann psmo prrodnho lieivho alebo minerlneho zdroja I. stupeOP prr. lie. alebo minerl.zdroj I. st.eOPLMZ II. stupeOchrann psmo prrodnho lieivho alebo minerlneho zdroja II. stupeOP prr.lie. alebo minerl.zdrojaII.st.fOPVZ II. stupe + OPLMZ I. stupeOP vod.zdroja II.st., v poraste prr.lie. alebo minerl.zdrojgOPVZ II. stupe + OPLMZ II. stupeOP vod.zdroja II.st., OP lie. alebo minerl.zdroja II. stupehOPVZ III. stupe + OPLMZ I. stupeOP vod.zdroja III.st., v poraste prr.lie. alebo minerl.zdrojiOPVZ III. stupe + OPLMZ II. stupeOP vod.zdroja III.st., OP lie. alebo minerl.zdroja II. stupe

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Ternny typKlasifikcia ternu na zklade jeho sklonu a priechodnosti pre kolesov traktory. Ternny typ je uren na zklade kombincie automatizovanho zaradenia JPRL do agregovanho sklonu ternu a vyhotovovateom plnu posdenej priechodnosti ternu za uritch klimatickch podmienok.

Priechodnos ternu: Priechodn tern tern na nosnom podlo, na ktorom mu pracova kolesov traktory za kadch podmienok. Vekos prekok do 0,5 m (skaly, jamy) vo vzdialenosti vej ako 5 m od seba.Priechodn tern za uritch klimatickch podmienok tern na nosnom podlo len za uritch klimatickch podmienok (sucho, zamrznut tern), na ktorom mu pracova kolesov traktory. Vekos prekok do 0,5 m (skaly, jamy) vo vzdialenosti vej ako 5 m od seba.Nepriechodn tern tern na nenosnom podlo, na ktorom nemu pracova kolesov traktory. Sem patr aj nosn tern s prekkami menmi resp. vmi ako 0,5 m vo vzdialenosti menej ako 5 m od seba.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Pribliovacia vzdialenosdaj priemernej pribliovacej vzdialenosti zo stredu JPRL po drhe pribliovania a po najbliie odvozn miesto.

daj je uren s presnosou na desa metrov a zapsan v metroch.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Stupe ohrozeniaStupe ohrozenia charakterizuje intenzitu psobenia kodlivch initeov na JPRL a odolnos porastu tejto JPRL voi nim. Ide teda o urit prognzu vvoja zdravotnho stavu prslunej JPRL na najblich 10 rokov. Stupe ohrozenia sa hodnot stupnicou 0 a 4 odvodenou zo stupnice medzinrodnho monitoringu.

0neohrozen porastypravdepodobnos neiaduceho vvoja 0 %1mierne ohrozen porastypravdepodobnos neiaduceho vvoja < 10 %2stredn ohrozen porastypravdepodobnos neiaduceho vvoja 11 50 %3silne ohrozen porastypravdepodobnos odumierania a rozpadu 51 90 %4vemi silne ohrozen porastypravdepodobnos odumretia a rozpadu > 90 %

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Stupe ohrozenia

daje stupa ohrozenia sa vrmci prieskumu ekolgie lesa nezisuj aneaktualizuj celoplone vo vetkch JPRL (alej len porast), ale len vporastoch, ktor boli objektmi ekologickho prieskumu. Vprpadoch, ke tieto daje neboli ekolgom aktualizovan, boli prevzat neaktualizovan zpredchdzajceho LHP. Ztohto dvodu pri opise porastov a nvrhu plnu hospodrskych opatren poas vonkajch prc pri podrobnom zisovan stavu lesa je potrebn vbliie pecifikovanch prpadoch venova pozornos daju stupa ohrozenia, ako identifiktoru modelu hospodrenia.

Podrobn postup aktualizcie stupa ohrozenia lesa vyhotovovateom pri podrobnom zisovan stavu lesa je uveden v prlohe . 11 k PP HL 2008.


Urenie resp. aktualizcia stupa ohrozenia je nevyhnutn najm v nasledujcich prpadoch:nov porasty pribudli zKN vdsledku zmeny druhu pozemku, nov porasty pribudli vdsledku zmien stavu lesa (napr. pri vzniku novch mladch porastovch skupn). nsledkom nepriaznivch initeov, nevhodnho drevinovho zloenia, alebo truktry porastu s viditen prejavy ich pokodenia, straty stability resp. odolnosti, aleboje nsledne trvalo znen zakmenenie pod 0,7 a je ohrozen dosiahnutie cieov hospodrenia, alebo vnich vznikol dvod na predpis odlinch hospodrskych opatren oproti benm porastom a po ich predasn obnovu. vnepokodench predrubnch porastoch so zastpenm smreka nad 80 %, vktorch nsledkom doterajieho vvoja vznikla naliehav potreba vchovnho zsahu. Ide hlavne oporasty:


prehustl so strednou hrbkou d1.3 15 cm, sprevahou jedincov so skrtenou korunou pod vky stromu,prehustl so strednou hrbkou d1.3 < ako 15 cm, sprevahou jedincov so skrtenou korunou pod vky stromu,vktorch vprpade nevykonania vchovnho zsahu hroz, e vvoj porastu bude smerova k jednmu z vyie uvedench stavov a djde kzneniu statickej stability porastu a tm sa zvi riziko vzniku nhodnej aby.existuje zven nebezpeenstvo, e sa vdanom poraste nedosiahnu ciele hospodrenia. V hospodrskych lesoch patr k cieom obnova porastu vurenej rubnej dobe (RD) aobnovnom drevinovom zloen (OZ) podamodelu hospodrenia. Vostatnch kategrich lesa patr khlavnm cieom najm zabezpeenie trvalho plnenia poadovanch funkci lesa.


Prklady porastov, ktorch hospodrsky stav (prrodn pomery, stabilita, vhodnos drevinovho zloenia, odolnos) si vyaduje overenie aich zaradenie do tretieho stupa ohrozenia - silne ohrozen porasty:predrubn rovnovek porasty so zastpenm smreka nad 50 % s trvalo znenm nerovnomernm zakmenenm pod 0,7 v dsledku vetrovej alebo snehovej kalamity, obhryzu zverou, lpania, psobenia podkrneho hmyzu, pokodenia asimilanch orgnov apod.predrubn rovnovek porasty, vktorch je viac ako 30 % stromov vne oslabench hnilobou, lpanm, ktor u strom nie je schopn zavali. Vprpade niieho zakmenenia sa % pokodench stromov potrebn pre zaradenie do tohto stupa primerane zniujepredrubn rovnovek sm porasty s prebiehajcou krovcovou kalamitou aj vprpade, e ete maj pln zakmenenie.porasty s priemernou defoliciou nad 60 % spsobenou dlhodobm psobenm imisi alebo sucha resp. s defoliovan hmyzom, vetrom alebo inm kodlivm initeom anie je predpoklad ich nslednej regenercie.


porasty, vktorch nsledkom vyie uvedench vplyvov je predpoklad alej kalamitnej aby, nsledkom ktorej nastane trval pokles zakmenenia pod 0,7,silne prerieden porasty so zakmenenm 0,5, vktorch sa zsadne zhorili podmienky pre obnovu,porasty mladn aobnovovanch presvetlench porastov na junch svahoch najm prvho adruhho vegetanho stupa sviditenmi znakmi pokodenia suchom,ihlinat porasty vpsme ohrozenia imisiami C avyom bez ohadu na sasn stav pokodenia,predrubn porasty vchovne zanedban ato aj bezprostredne po vykonan vchovnho zsahu (prethlen, a ohnut jedince a do doby ich stabilizcie hodnot sa ich momentlny stav)


vporastoch svskytom nepecifickho hynutia (ltnutia) smreka (zatia identifikovan na Kysuciach, Orave aSpii),nepokoden porasty vbezprostrednej blzkosti ohnsk alokalt vznamnch kodcov (podkrny hmyz , zver ..),porasty so sstavnm vskytom kd antropognneho pvodupri holinch stupe ohrozenia vyjadruje ohrozenie budcej kultry alebo nrastu. Na holinch nepresahujcich parametre maloplonho holorubu sa uvedie stupe ohrozenia 2, u holn presahujcich stanoven parametre stupe 3Ak pokodenie porastu vzniklo nsledkom extrmne silnho vetra, prpadne aj inho jednorzovho kodlivho initea aje predpoklad, e ostvajci porast je schopn odolva benm nepriaznivm vplyvom, zarad sa do stupov ohrozenia 1, alebo 2.Do tvrtho stupa ohrozenia vemi silne ohrozen porasty sa zaradia porasty svraznm pokodenm azlm hospodrskym stavom, nsledkom ktorho je relny predpoklad, e vpriebehu 10 rokov zanikn - pokles zakmenenia na 0,3 amenej.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009vporastoch svskytom nepecifickho hynutia (ltnutia) smreka (zatia identifikovan na Kysuciach, Orave aSpii),porasty so sstavnm vskytom kd antropognneho pvodupri holinch stupe ohrozenia vyjadruje ohrozenie budcej kultry alebo nrastu. Na holinch nepresahujcich parametre maloplonho holorubu sa uvedie stupe ohrozenia 2, u holn presahujcich stanoven parametre stupe 3Do tvrtho stupa ohrozenia vemi silne ohrozen porasty sa zaradia porasty svraznm pokodenm azlm hospodrskym stavom, nsledkom ktorho je relny predpoklad, e vpriebehu 10 rokov zanikn.


Spsob zznamu znenia RD v programe LHPTAX v slade s modelmi.Program umouje zznam znenia rubnej doby v odvodnench prpadoch a v slade so schvlenmi modelmi hospodrenia. Po prepojen databzy LHP s modelmi hospodrenia je mon zni RD resp. OD (v slade s modelmi). Po optovnom prepojen databzy LHP s modelmi hospodrenia, sa daje zmenenej RD u nemenia, ostvaj zapsan tak, ako boli naeditovan, menia sa len prpadn zmenen modelov veliiny.

Pri vetkch vpotoch (etty, ukazovatee, vhady) sa do vpotov berie daj z obrazovky zmenen RD.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009

Na zznam zmeny RD sli v reime editcia tlaidlo ! pri texte OD.Objav sa nov as obrazovky s dajmi modelovch velin a monosou zznamu zmeny RD resp. OD so tandardnm zznamom, kde je mon upravi daje RD v slade s databzou modelov. Pokia daj zmenenej RD resp. OD nie je v slade s modelmi, objav sa upozornenie Zvolen RD je mimo rozsah modelovch dajov a zznam takhoto daja nie je mon. Odshlasenie zmenenho daja RD resp. OD je stlaenm tlaidla x na pravom hornom rohu obrazovky zznamu zmeny RD. A potom nasleduje ukonenie reimu EDITCIA.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Spsob zistenia zsoby v poraste

Zaznamenva sa metda pouit pre zistenie zsoby lesnho porastu.

Kd spsobu zisovania zsobNzov spsobu zisovania zsob1rastov tabuky nediferencovan na zsobov rovne2rastov tabuky diferencovan na zsobov rovne3priemerkovanie naplno4psov skusn plochy5kruhov skusn plochy6stromov rozostupy7relaskopick metda8spotavanie stromov a vberov meranie na taxanch lnich9abov vsledky z LHE10ostatn netandardn tatistick metdy11odhad12aktualizcia zsob13vzornkov metda (strednho kmea)14in metdy povolen protokolom

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Kalamita

Pri opise porastu sa okrem dajov zsoby ijcich stromov zisuje aj objem dreva suchrov resp. stojaceho alebo leiaceho dreva - kalamita, ktor je mon naplnova do aby (na spracovanie) alebo ponecha bez zsahu.

Pod termnom kalamita sa v rmci vyhotovovania LHP pre ely podrobnho zisovania stavu lesa pre drevinu chpe objem hrubiny dreva, ktor ukonilo ivotn cyklus, nebude sa na nej kumulova prrastok a je vyuiten po spracovan aspo na sortiment palivo: - objem stojacich suchrov,- zlomov bez dostatku vegetanch orgnov na preitie, - vvratov aostatnho leiaceho dreva vporaste.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Kalamita

Do objemu dreva kalamity sa v slade s kritriami a indiktormi trvalo udratenho hospodrenia v lesoch poda certifikanch schm nezaha objem odumretho dreva vo forme kmeov (stojace mtve drevo) a kld (leiace mtve drevo), ktor je ivotnm prostredm pre irok spektrum organizmov, ktor s poas aspo asti svojho ivotnho cyklu viazan na mtve alebo odumierajce stromy a po humifikcii je aj dleitou zlokou lesnej pdy drevo nevyuiten po spracovan aspo na sortiment palivo: . Do zsoby dreviny na 1 ha sa zsoba kalamity nezapotava. Stojace a leiace kalamitn drevo (kalamita) sa vLHP uvdza ako osobitn daj - poda drevn. V prpade, e sa v JPRL nachdza kalamita dreviny, ktor nie je v zastpen, zapisuje sa obdobne ako drevina bez zastpenia (zaznamenvaj sa daje strednho kmea - odhadnut vka, hrbka, zsoba, at.).V prpade plonho vskytu kalamity sa tto zaznamenva v LHP osobitne ako et 9 na samostatne popsanej JPRL.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Drevina a jej zastpenie

Zoznam lesnch drevn aich skratiek pouvan pri opise porastov je uveden vprlohe PP . 18.Pre krovit dreviny - baza ierna (BZ), drie obyajn (DR), hloh jednosemenn (HJ), hloh obyajn (HO), sa taxan veliiny vopise porastov avplne hospodrskych opatren neuvdzaj. Tieto dreviny je mon svojim kdom zapsa vdoplnku kslovnmu opisu porastu avdoplnku kplnu hospodrskych opatren. Zastpenie drevn sa uruje ako % plon podiel, ktorm sa drevina svojou redukovanou plochou podiea na celkovej redukovanej ploche porastu.

kde Pred.dreviny je plocha redukovan dreviny a Pred je celkov redukovan plocha porastu.Rovnocenne sa zastpenie dreviny vypota aj ako podiel zsoby dreviny k celkovej zsobe porastu.


Zastpenie drevn v poraste sa zisuje poda ich plonho podielu a vyjadruje sa v percentch:

v porastoch, kde sa porastov zsoba dreva zisuje priamym meranm, sa zastpenie drevn vypota ako podiel redukovanch plch zastpench drevn na redukovanej ploche porastu (s presnosou na 1%),zmeranm kruhovej zkladne jednotlivch drevn ako podiel kruhovej zkladne dreviny ku kruhovej zkladni porastuv ostatnch porastoch odhadom.Pri odhade sa zastpenie drevn uruje s presnosou na 5 %. Zisuje sa na jednotlivch stanovitiach vporaste, ktorch poet je v rozsahu 612, v zvislosti poda variability zastpenia drevn. Zastpenie drevn v poraste sa potom vypota ako aritmetick priemer zastpen zistench na jednotlivch stanovitiach.


V poraste sa uvdza maximlne 8 najviac zastpench drevn. Mlo zastpen, hospodrsky vznamn, alebo vzcne dreviny, sa udvaj s presnosou na 1 %. Bez percentulneho zastpenia sa uvedie mlo zastpen drevina iba vtedy, ke je predpsan na abu. V slovnom opise porastu sa mu uvies ojedinele vyskytujce sa dreviny. Odpora sa dreviny vporaste uvies zostupne poda percenta zastpenia.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Stredn hrbka a stredn vka dreviny stredn kme

Stredn porastov veliiny sa uvdzaj pre vetky zastpen dreviny, vrtane dreviny bez percentulneho zastpenia, ke je predpsan na abu.

Hrbka strednho kmeaAk sa zsoba zisovala priamym meranm, stredn hrbka sa ur vpotom pomocou venho kvadratickho priemeru alebo pomocou Weiseho percenta spresnenho Halajom (1963) a upraven Vankom (1983):pre rozdelenie pravostranne asymetrick 52 %,avostranne asymetrick 60 %,symetrick 55 %,klesajce 68 %.Takto vypotan stredn hrbka sa potom uprav vpotom na zklade objemu strednho kmea.

V ostatnch prpadoch sa stredn hrbka ur ako je aritmetick priemer hrbok odhadnutch strednch kmeov.


Stredn kme dreviny v poraste sa odhadne pomocou hrbkovho rozptylu zo sboru desiatich okolitch stromov na stanoviti poda Weiseho pravidla, poda ktorho stredn hrbka sa pribline rovn hrbke iesteho stromu v porad od najtenieho po najhrub resp. piateho stromu v porad od najhrubieho po najten.

Problmom je niekedy identifikcia strednho kmea na opisovom stanovisku. Weiseho pravidlo je pouiten iba vtedy, ak je porast viac-menej rovnorod ana stanovisku je dostaton poet stromov jednej dreviny so zkonitm (vraznm) hrbkovm rozdelenm. Vzmieanch porastoch je mon stredn kme uri aj pomocou hornho kmea (priemeru z10 % najhrubch kmeov na opisovch stanovitiach).

Hrbka strednho kmea sa meria vo vke 1,3 m nad zemou a udva sa od 6 cm vrtane so zaokrhlenm na cel centimetre.


Vka strednho kmeaStredn vka dreviny sa pri opise porastu zisuje ako aritmetick priemer z meran na jednotlivch stanovitiach v poraste pre odhadnut stredn kmene.

Vky jednotlivch strednch kmeov sa meraj na 1 meter. Vka do 0,5 m sa udva v programe LHPTAX ako -1.

V porastoch, v ktorch sa zsoba zisovala priamym meranm, sa stredn vka dreviny, uren pri zisovan stavu lesa spresn poda vky urenej pomocou vkovej krivky dreviny alebo zatrieovacieho grafikonu JOK.

V istopise LHP sa stredn vky do 1 m uved so zaokrhlenm na pol metra a od 1 m zaokrhlen na hodnoty celch metrov.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Absoltna bonita dreviny

Ukazovate produktvnosti dreviny na danom stanoviti. Je to absoltna vkov bonita uren na zklade skutonej strednej vky dreviny a jej veku poda rastovch tabuliek drevn.V programe LHPTAX je hodnota bonity pre konkrtnu drevinu uren na zklade dajov veku dreviny a strednej vky automatizovane matematickmi funkciami, poda ktorch boli kontruovan Rastov tabuky hlavnch drevn (Halaj a kol.). V nich s stredn vky udvan s presnosou na desiatky centimetrov. Z tchto tabuliek boli potom odvoden rastov tabuky I. as s vkami na cel metre. Z uvedenho dvodu vychdzaj v niektorch prpadoch rozdielne bonity z programu a platnch rastovch tabuliek. Potrebn je v kadom prpade prija automatizovane vypotan bonitu a zsobu ako sprvnu..


V mladch vvojovch tdich lesnch porastov, v ktorch sa ned uri bonita pomocou rastovch tabuliek, odvod sa tto poda najblich starch porastov rovnakho drevinovho zloenia a rovnakho alebo blzkeho lesnho typu.

Bonita kosodreviny sa udva poda jej vitality a zdravotnho stavu tromi stupami:najlepia 30,stredn 20,najhoria 10.


Algoritmus urenia bonity v druhch aalch etach v mladch lesnch porastochV 2., resp. 3. eti v prpade ak drevina s danm vekom a vkou ete nem zsobu, program uruje bonitu poda nasledovnej schmy:


Z toho vyplva, e sa bonity preberaj z prvej ete. Ak bude nsledne zmenen bonita v prvej eti avdruhej, resp. tretej bola prebrat, bud prebrat bonity aj do alch et. Ak nie je mon prebera bonitu zhornej ete (napr. odlin dreviny), bonita dreviny sa zadva manulne aodvod sa poda najblich starch porastov rovnakho drevinovho zloenia a rovnakho alebo blzkeho lesnho typu.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Pokodenie drevn

Pokodenie imisiamiPokodenie imisiami sa udva v desiatkach percent poda rozsahu straty asimilanch orgnov alebo zmeny ich sfarbenia v jednotlivch, prpadne agregovanch stupoch pokodenia.Defolicia sa odhaduje v percentch straty asimilanch orgnov s presnosou na 5 %. Pre alie vyhodnotenie sa pouvaj bu absoltne hodnoty defolicie alebo hodnoty defolicie vyjadren v stupoch pokodenia, poda nasledujcej tabuky:

V LHP sa pri podrobnom zisovan stavu lesa odhaduje % defolicie dreviny v dvoch dajoch: pokodenie imisiami 2 strata asimilanch orgnov 26 60%pokodenie imisiami 3+4 strata asimilanch orgnov > 61%

Stupe pokodenia% defolicieSlovn popis stupa pokodenia0010bez defolicie 11125slabo defoliovan 22660stredne defoliovan 36199silne defoliovan 4100mtve


Pokodenie pre sortimentciuPokodenie kmeov pre sortimentciu sa udva vdesiatkach percent ako podiel potu pokodench kmeov zcelkovho potu kmeov. Stanovuje sa poda tchto vonkajch znakov pokodenia:hniloba przemku, vek hniloba po hriach, ktor sa alej roziruje po kmeni,starie (nad 5 rokov) mechanick pokodenie kmeov, przemkov, koreovch nbehov a povrchovch koreov po predchdzajcich abch a pribliovan dreva,mrazov trhliny a vek rakovinov deformcie,silnejia spla kry,silno zhrubnut przemok kmea ako dsledok rozsiahlej vntornej hniloby,star obhryz a lpanie zverou.

Neuvdza sa u borovc, duba, hraba, brestov, agta a cera.


Pokodenie ostatnmi kodlivmi initemi (druh, rozsah, intenzita)

Druh (skupina) kodlivch initeov (poda ka kodlivch initeov - prloha PP . 34) sa vporaste uvdza len ten, ktor rozhodujcou mierou ovplyvuje hospodrenie v poraste (rozhodujca skupina kodlivch initeov spsobujcich pokodenie dreviny, ktor hlavnou mierou ovplyvuj obhospodarovanie).

Rozsah pokodenia sa uvdza v desiatkach percent.

Aby bola informcia ozistenom druhu kodlivho initea pln, zisuje sa aj dsledok jeho psobenia na drevinu, ato vyjadrenm intenzity pokodenia dreviny v10 %. Prklad: vJPRL je 80 % jedincov dreviny smrek (rozsah pokodenia) pokodench obhryzom (druh pokodenia), priom priemern intenzita pokodenia smreka je 20 %.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Kvalitatvne triedy kmeov

Pre ely sortimentanho lenenia zsob acelkovho objemu plnovanej aby v LHP sa pri opise porastov v kadej JPRL s udvanou zsobou zcelkovho potu kmeov odhadne percentulny podiel vemi kvalitnch kmeov (A) a kmeov podpriemernej kvality (C). Odhadnut podiel sa pre jednotliv dreviny zape v 10%.

Hodnotenie sa vykon nezvisle na pokoden, ktor je samostatnm vstupnm argumentom. V porastoch, kde ete nie s vyisten kmene, sa odhadne len trieda C. Trieda A bude ma nulov hodnotu. Trieda B bude tvori doplnok do 100 %.

Pri urovan podielu kvalitatvnych tried a podielu pokodenia pre sortimentciu je potrebn zohadni aj spracovaten suchre a spracovaten kalamitn drevo.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Kvalitatvne triedy kmeov

Hodnotenie sa vykon poda vonkajch (viditench) znakov. Pre ely zaradenia drevn do kvalitatvnych tried A resp. C je potrebn hodnoti kme do vky nasadenia koruny, priom je rozhodujca spodn 1/3 vky celho kmea. Podiel kmeov priemernej kvality (B) sa dopota ako doplnok do 100%.

Kme vysokej kvality A zdrav, rovn, netoivho rastu, ovlny, bez loklnych tvarovch deformci, iba s nepatrnmi technickmi chybami. Prpustn s len tenk konre, resp. zdrav hre do 1 cm. Z hadiska cieovej upotrebitenosti zodpoved kvalitovm poiadavkm na vberov sortimenty najvyej kvality.Kme nzkej kvality C s vekmi technickmi chybami, znane zavetven, toivho rastu, s rznymi deformciami, kriv. Pripaj sa zdrav hrub konre resp. hre bez obmedzenia vekosti, nezdrav hre priemernej vekosti. Z hadiska cieovho upotrebenia je vhodn na priemyseln spracovanie.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Korunovos, fenotypov hodnota, fenotypov zatriedenie

KorunovosKvalita koruny strednho kmea dreviny v poraste (korunovos) sa ur na zklade posdenia pomeru dky koruny kvke stromu a na zklade tvaru a rky koruny. Zkladn prvky pre odvodenie kvality koruny s vnasledovnch tabukch:Hospodrske lesy a lesy osobitnho ureniaPomer dky koruny k vke stromu

Idelny dka koruny dreviny je cca 1/3 z vky stromuPrimerandka koruny dreviny je cca je 1/2 z vky stromuNzky alebo vysok(nie idelny resp. nie primeran)dka koruny dreviny je cca menej ako 1/3 z vky stromu resp. viac ako 1/2 vky stromu


seln vyjadrenie kvality koruny

Tvar a rka korunyPomer dky koruny k vke stromuIdelnyPrimeranNzky alebo vysokZo vetkch strn rovnako, nie prli rozloito vyvinut s jemnejm vetvenm0,20,61,0Z jednej strany slabo vyvinut alebo viac koat 0,61,01,4Vemi netvrna, extrmne slabo alebo extrmne koato vyvinut 1,01,41,8


Ochrann lesyPomer dky koruny k vke stromu

seln vyjadrenie kvality koruny

Idelny dka koruny dreviny je cca 1/3 a 1/2 z vky stromu Primerandka koruny dreviny je cca 2/3 z vky stromu Nzky alebo vysok(nie idelny resp. nie primeran)dka koruny dreviny je cca menej ako 1/3 z vky stromu resp. viac ako 2/3 vky stromu

Tvar a rka korunyPomer dky koruny k vke stromuIdelnyPrimeranNzky alebo vysokZo vetkch strn rovnako, nie prli rozloito vyvinut s jemnejm vetvenm0,30,91,5Z jednej strany slabo vyvinut alebo viac koat 0,91,52,1Vemi netvrna, extrmne slabo alebo extrmne koato vyvinut 1,52,12,7


Fenotypov kategrie, fenotypov zatriedenieFenotypov kategria dreviny uveden vLHP (A, B, C, D) sa uruje na zklade fenotypovej hodnoty dreviny urenej vyhotovovateom LHP po zohadnen jej pokodenia a kvality kmeov.Fenotypov hodnota v zmysle 2 ps. h) zkona . 217/2004 Z. z. je komplexn seln vyjadrenie kvality koruny, tvrnosti kmea a produknej schopnosti dreviny v lesnom hospodrstve.

Fh = Ko + Tv + Pr

Fh-fenotypov hodnota drevinyKo-kvalita koruny dreviny (korunovos)Tv-tvrnos kmea drevinyPr-produkn schopnos dreviny


Fenotypov hodnota dreviny bez ohadu na jej pvod sa vypota v lesoch hospodrskych a lesoch osobitnho urenia ako set hodnt selnho vyjadrenia kvality koruny, tvrnosti kmea a produknej schopnosti dreviny. Fh = Ko + Tv + PrV lesoch ochrannch sa fenotypov hodnota dreviny, bez ohadu na jej pvod, vypota ako set hodnt selnho vyjadrenia kvality koruny a produknej schopnosti dreviny. Fh = Ko + Pr

Rozptie fenotypovej hodnotyFenotypov kategria dreviny0,0 2,0A2,1 3,0B3,1 4,0C4,0 +D


Pre zaradenie jednotlivch drevn do fenotypovch kategri nesm by prekroen maximlne aminimlne podiely negatvnych fenotypovch zloiek (pokodenie pre sortimentciu apodiel kvalitatvnych tried A,C) uveden vnasledovnej tabuke:

Ak s prpustn hodnoty pre drevinu prekroen, drevina sa prerauje okategriu niie.

Fenotypov kategria drevinyPokodenie pre sortimentciu v %Kvalitatvne triedy v %ihlinatlistnatACmax.max.min.max.A10203010B20301030C405050

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009% z umelej obnovy

Podiel zastpenia dreviny dosiahnut umelm zalesnenm v porastoch s vekom do 20 rokov.daj sa odhaduje pri podrobnom zisovan stavu lesa na podklade LHE s presnosou na p percent.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Vek dreviny, tvar drevinyVek drevinyAk sa skuton vek dreviny vzastpen vznamne odliuje od priemernho veku uvdzanho pre JPRL (napr. vek pre JPRL je 110 rokov av zastpen drevn sa nachdza aj drevina breza svekom 60 rokov) auveden skutonos nebola vyrieen prostrednctvom rozdelenia lesa vytvorenm samostatnej ete, je potrebn z dvodu presnejieho zistenia skutonho stavu porastu, najm zsoby dreviny, pre tto drevinu v kolnke vek dreviny zapsa jej skuton pri opise zisten vek.

Tvar, vznik drevinyAk charakter (vznik) dreviny zastpenej vporaste nezodpoved prevaujcemu hospodrskemu tvaru lesa urenmu pre JPRL, potom z dvodu presnejieho zistenia skutonho stavu porastu, najm zsoby dreviny, je potrebn pre tto drevinu v kolnke tvar dreviny zapsa jej skuton pri opise zisten vznik resp. tvar (V alebo N).

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Pvod drevinyPre vetky lesn dreviny navrhnut ako zdroj reproduknho materilu apre dreviny vobnovench astiach lesnch porastov resp. pokia je pvod dreviny znmy sa na zklade odbornm lesnm hospodrom predloench podkladov opvode zastpench drevn zaznamenva vLHP ich pvod, ktor me by:Autochtnny - drevina vporaste pochdza zprirodzenho zmladenia, alebo bola zaloen umelo zreproduknho materilu generatvneho pvodu zozbieranho ztoho istho porastu alebo semennho zdroja, alebo zautochtnnych porastov asemennch zdrojov vbezprostrednom susedstve,Miestny - drevina vporaste bola zaloen umelo zreproduknho materilu pochdzajceho ztej istej semenrskej oblasti,Neautochtnny - drevina vporaste bola zaloen umelo zreproduknho materilu pochdzajceho zinej semenrskej oblasti,Neznmy - drevina vporaste bola zaloen umelo zreproduknho materilu pochdzajceho zneznmych zdrojov.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Pvod dreviny

Pvod dreviny sa vLHP oznauje nasledovne:

Vprpade ak OLH poadovan daje nepredloil, pre drevinu (dreviny) sa uvedie pvod neznmy - (D).

PvodOznaenieAutochtnnyAMiestnyBNeautochtnnyCNeznmyD

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Zisovanie zsob

33 ods. 3, 4, 5 vyhlky453/2006 Z. z. o hospodrskej prave lesov a o ochrane lesa

Zsoba dreva v lesnom poraste sa poda kategrie lesa, hospodrskeho tvaru lesa, hospodrskeho spsobu a stavu lesnho porastu zisujev hospodrskych lesoch vysokch s hospodrskym spsobom podrastovm a hospodrskym spsobom holorubnm,v nehomognnych lesnch porastoch, v ktorch sa plnuje obnovn aba, matematicko-tatistickmi reprezentatvnymi metdami alebo celoplonm priemerkovanm, prpadne kombinciou priemerkovania a vberovho merania s presnosou +/-15 % a spoahlivosou 95 %,v homognnych, ako aj systematicky rozpracovanch lesnch porastoch s plnovanou obnovnou abou metdou rastovch tabuliek diferencovanch poda zsobovch rovn (alej len "diferencovan rastov tabuky") s presnosou +/-15 % a spoahlivosou 95 %; ak ide o matematicko-tatistick reprezentatvne metdy, intenzita a rozsah vberu sa uruj tak, aby sa dosiahla presnos +/-15 % a spoahlivos 95 %; me sa poui aj celoplon priemerkovanie,


v lesnch porastoch s plnovanm dokonenm obnovy poas platnosti plnu celoplonm priemerkovanm alebo matematicko-tatistickmi reprezentatvnymi metdami s presnosou +/-10 % a spoahlivosou 95 %,v ostatnch lesnch porastoch s vym vekom ako vek zaatia obnovy (alej len "rubn porast"), v ktorch sa neplnuje obnovn aba metdou diferencovanch rastovch tabuliek alebo matematicko-tatistickmi reprezentatvnymi metdami s presnosou +/-15 % a spoahlivosou 95 %,v ostatnch lesnch porastoch metdou rastovch tabuliek poda dreviny, bonity a veku (alej len "rastov tabuky"),

v hospodrskych lesoch vysokch a lesoch osobitnho urenia vysokch s hospodrskym spsobom vberkovm a hospodrskym spsobom elovm matematicko-tatistickmi reprezentatvnymi metdami s presnosou +/-15 % a spoahlivosou 95 %, ktormi sa zisuje aj hrbkov truktra lesnho porastu; me sa poui aj celoplon priemerkovanie,


v lesoch osobitnho urenia vysokch s hospodrskym spsobom podrastovm, hospodrskym spsobom elovm a hospodrskym spsobom holorubnmv rubnch porastoch, v ktorch sa neplnuje obnovn aba alebo sa plnuje aba v menom rozsahu ako 20 % zo zsoby dreva v lesnom poraste, metdou rastovch tabuliek,v rubnch porastoch s plnovanou obnovnou abou vo vom rozsahu ako 20 % zo zsoby dreva v lesnom poraste metdou diferencovanch rastovch tabuliek alebo matematicko-tatistickmi metdami s presnosou +/-15 % a spoahlivosou 95 %,v rubnch porastoch s plnovanm dokonenm obnovy poas platnosti plnu matematicko-tatistickmi metdami s presnosou +/-10 % a spoahlivosou 95 %,v ostatnch lesnch porastoch metdou rastovch tabuliek


v ochrannch lesoch metdou rastovch tabuliek.v lesoch hospodrskeho tvaru lesa nzkeho a v lesoch pri prevode lesa nzkeho na les vysok metdou rastovch tabuliek alebo odvodenm z predchdzajcich abovch vsledkov; kategria lesa a hospodrsky spsob sa nezohaduj,v topoovch a vbovch lesnch porastoch hospodrskeho tvaru lesa vysokho metdou rastovch tabuliek alebo metdou porastovho vzornka poda potu stromov na hektr a objemu strednho kmea; kategria lesa a hospodrsky spsob sa nezohaduj, v energetickch porastoch odvodenm z predchdzajcich abovch vsledkov alebo odhadom poda druhu dreviny a kvality stanovia.


V odvodnench prpadoch, najm ak sa nedosiahne presnos a spoahlivos zisovania poda odseku 3, sa v pokynoch na vyhotovenie plnu me uri in spsob zisovania.Zsoba dreva v lesnom poraste sa zisuje v m3 od 7 cm hrbky bez kry meranm hrbky stromov s krou vo vke 130 cm nad zemou a vky stromov poda zvolenej metdy tak, aby sa dosiahla presnos a spoahlivos zisovania poda odsekov 3 a 4.


Odlin spsob zisovania zsob

Zisovanie porastovch zsob vo vetkch porastoch so stupom ohrozenia 3. a 4. pomocou rastovch tabuliek.

Zdvodnenie: Stupe ohrozenia lesa Vyjadruje prognzu ohrozenia lesnho porastu na decnium ako odhad vsledku psobenia komplexu vntornch a vonkajch faktorov (odolnostn potencil vs. stanovitn dispozcia). Je vyjadren pre vetky porasty, porastov skupiny a ete. Vzahuje na konkrtny porast lesnch drevn. Uplatuje sa pri prepojen s rmcovm plnovanm. Stupe ohrozenia 3 predstavuje silne ohrozen porasty s pravdepodobnosou odumierania a rozpadu 51-90% v rmci decnia a stupe ohrozenia 4 vemi silne ohrozen porasty s pravdepodobnosou odumretia a rozpadu vou ako 90%.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Zisovanie zsobV predmetnom zem dynamika hynutia lesnch porastov v stupni ohrozenia 3 resp. 4 je tak, e presnos a spoahlivos zisovania zsob nespa poiadavky vyhlky . 453/ 2006 Z. z. o hospodrskej prave lesov ao ochrane lesa - v ase urovania zsob (opisu porastov) je podiel ijcich stromov diametrlne odlin ako v neskorom obdob resp. k 01.01.2009; aj s ohadom na potrebn odpoet zsob cez evidovan kalamitu suchre.Navrhovan odlin spsob zisovania zsob je v slade s 33 ods. 4 vyhlky a dotka sa lesnch porastov zaradench vyhotovovateom LHP do stupa ohrozenia 3 resp. 4 ako odvodnen prpady zisovania zsob v JPRL, v ktorch sa nedosiahne ich presnos a spoahlivos: 33, ods. (3), psm. a) bod 1. 33, ods. (3), psm. a) bod 2. 33, ods. (3), psm. a) bod 3. 33, ods. (3), psm. a) bod 4. 33, ods. (3), psm. c) bod 2. 33, ods. (3), psm. c) bod 3.

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009Zmieanie drevn pri opise porastu

V opise porastov je potrebn strune charakterizova ich vntorn horizontlnu a vertiklnu vstavbu. Ope sa najm horizontlne rozmiestnenie drevn, kde sa rozliuje zmieanie:jednotliv,hlkovit (do 0,01 ha),skupinovit (nad 0,01 0,20 ha),ostrovekovit (nad 0,20 do 0,50 ha)plon (nad 0,50 ha)

kolenie vyhotovovateov LHP k PP HL 20081. 2. aprl 2009

akujem za pozornos.

Školenie vyhotovovateľov LHP k PP HÚL 2008 1. – 2. apríl 2009

Documents

Transcript of Školenie vyhotovovateľov LHP k PP HÚL 2008 1. – 2. apríl 2009