Sémantický diferenciál

Sémantický diferenciál

• je výskumná metóda zameraná na zisťovanie toho, ako ľudia vnímajú pojmy.

Význam pojmov– Denotatívny (zjavný, všeobecne platný)– Konotatívny (skrytý, subjektívny)

Sémantický priestor – 3 dimenzie

• Dimenzia hodnotenia – aký dojem vyvoláva pojem: dobrý, príjemný, alebo naopak zlý, nepríjemný, odpudzujúci.

• Dimenzia sily – či pôsobí ako dominantný, silný, alebo naopak ako slabý, nevýrazný.

• Dimenzia aktivity – či je pojem vyjadrením dynamiky, aktivity, alebo pôsobí skôr pokojne, pasívne.

Sémantický diferenciál

• sa využíva pri prieskume trhu, zisťovaní verejnej mienky, v reklame.

• V pedagogike – vnímanie pojmov, napr. školský rok, prázdniny, známky, odmeny, tresty a i.

• Porovnať rôzne skupiny respondentov, napr. ženy a muži, deti a dospelí a pod.

• Autor – Charles Osgood. • je štandardizovaná metóda, ale podľa potreby ju môžete

modifikovať. • Pôvodný sémantický diferenciál vytvorený Ch.

Osgoodom tvorí 50 bipolárnych sedemstupňových škál na posúdenie pojmov.

• Forma: podnetové slovo a bipolárne škály

Postup pri tvorbe sémantického diferenciálu

1. Výber pojmov, ktoré chcete hodnotiť. 2. Vyberte vhodný počet stupňov škál, väčšinou sa používa 7 stupňov.

Pre deti je vhodné použiť škálu s menším počtom stupňov, napr. 3-bodovú.

3. Určte vhodné bipolárne adjektíva. V pedagogike sa používa hlavne hodnotiaca dimenzia. Je dôležité, aby adjektíva boli relevantné k pojmu, t.j. musia sa k nemu obsahovo vzťahovať, napr. pre pojem "učiteľ" sú relevantné adjektíva kompetentný – nekompetentný, aktívny – pasívny apod. Osgood navrhuje používať aj vzdialenejšie adjektíva, pretože ide vlastne o projektívnu techniku , napr. sladký – slaný, horúci – studený a pod.

4. Adjektíva usporiadajte do formy bipolárnej škály. 5. Pre porovnanie viacerých pojmov zostaviť dva rovnaké profily. Oba

profily musia obsahovať rovnaké adjektíva, aby ste ich mohli navzájom porovnávať.

Vyhodnotenie

Hodnotenie pojmu robí respondent označením na škále. Vyznačí, do akej miery spája pojem s danými adjektívami. Vyhodnotenie matematicko-štatistickými metódami:

(A) Priemerné hodnoty jednotlivých položiek(B) Priemerné hodnoty jednotlivých pojmov podľa troch dimenzií(C) Znázornenie v trojdimenzionálnom sémantickom priestore(D) Smerodajné odchýlky(E) D-štatistika

(A) Priemerné hodnoty jednotlivých položiek

Priemerné hodnoty – pri každej položke zrátate hodnoty, ktoré uviedli respondenti a vydelíte ich počtom respondentov.

X = priemer

X1 = hodnota prvej položky

X2 = hodnota druhej položky

Xn = hodnota poslednej položkyn = počet respondentov

(B) Priemerné hodnoty jednotlivých pojmov podľa troch dimenzií

• zrátate priemerné hodnoty položiek každej dimenzie a vydelíte počtom položiek v tejto dimenzii.

• čím budú vyššie hodnoty, tým je hodnotenie negatívnejšie. (1 = pozitívne hodnotenie a 7 = negatívne hodnotenie).

• pojem trest na dimenzii hodnotenia bol respondentmi hodnotený výrazne negatívne, pretože dosiahol priemernú hodnotu 6,72.

Položka Priemerná hodnota

č. 1 6,1

č. 5 7,2

č. 6 5,8

č. 8 7,6

č. 13 6,9

(C) Znázornenie v 3D sémantickom priestore

Dimenzia

DIEVČATÁ CHLAPCI

ODMENA TREST ODMENA TREST

• hodnotenia 2 4,2 1,5 6,7

• sily 3,7 5,5 1,2 6,6

• aktivity 3,2 3,6 2,3 6,5

Pojem odmena vnímajú respondenti pozitívne z hľadiska všetkých troch dimenzií. Odmena je chápaná ako dobrý, silný a aktívny pojem. Trest respondenti vnímajú ako zlý, slabý a pasívny pojem. Na základe výsledkov možno povedať, že pojem odmena je respondentmi interpretovaný ako dobrý, do istej miery aj ako silný a aktívny.Najvýraznejšie je negatívne vnímanie chlapcami z hľadiska všetkých troch dimenzií, pojem trest nevnímajú ako dobrý, silný ani aktívny. Dievčatá pojem trest vnímajú priemerne, o niečo pozitívnejšie ako chlapci, ako priemerne dobrý, silný a aktívny.Pojmy odmena a trest vnímajú respondenti ako významovo výrazne odlišné, pretože sú v sémantickom priestore od seba veľmi vzdialené.

(D) Smerodajné odchýlky• do akej miery sú jednotlivé merané hodnoty okolo strednej hodnoty.

Čím je smerodajná odchýlka menšia, tým bližšie sú merané hodnoty ∂ = smerodajná odchýlka

X = priemerná hodnota pojmux1 = hodnota prvej položkyx2 = hodnota druhej položkyxn = hodnota poslednej položkyn = počet položiek okolo strednej hodnoty. Znamená to, že pojem bol

hodnotený všetkými respondentmi podobne, rozptyl bol menší.

(E) D-štatistika

• do akej miery sú skúmané pojmy totožné

D = vzdialenosť medzi pojmamia = pojem 1b = pojem 1

Príklad vyhodnotenia

Cieľ – porovnať, ako vnímajú pojmy "ideálny učiteľ" a "skutočný učiteľ" nasledovné 3 skupiny respondentov:

1. skupina: žiaci vo veku 9-13 (30 respondentov),

2. skupina: rodičia (30 respondentov),

3. skupina: učitelia (30 respondentov).

Dimenzia

IDEÁLNY UČITEĽ SKUTOČNÝ UČITEĽ

hodnotenia sily aktivity hodnotenia sily aktivity

ŽIACI 1,8 1,4 2,2 6,4 5,4 4,4

RODIČIA 2,6 1,8 1,8 4,6 3,2 3,4

UČITELIA 3,4 2,6 2,6 2,8 3,2 3,2

Ideálny učiteľ je vo všetkých troch dimenziách hodnotený žiakmi viac pozitívne na rozdiel od skutočného učiteľa, ktorého vnímajú výrazne negatívne. Rodičia ohodnotili ideálneho učiteľa aj skutočného učiteľa skôr priemerne na oboch dimenziách. Oba pojmy umiestnili v sémantickom priestore blízko seba a vnímajú ich ako priemerne dobré a silné.Najmenšie rozdiely medzi ideálnym a skutočným učiteľom vidno v hodnotení učiteľov, ktorí tieto pojmy chápu ako významovo podobné. Skutočného učiteľa ohodnotili ako pojem dobrý a silný. Naopak, pojem ideálny učiteľ vnímajú ako priemerne dobrý a silný.

IDEÁLNY UČITEĽ SKUTOČNÝ UČITEĽ

Priemerná hodnota

Smerodajná odchýlka

Priemerná hodnota

Smerodajná odchýlka

ŽIACI 1,8 0,77 5,4 2,34

RODIČIA 2,07 0,93 3,73 1,57

UČITELIA 2,8 1,79 3,07 0,99

IDEÁLNY UČITEĽ – SKUTOČNÝ UČITEĽ D

žiaci 15,36

rodičia 9,22

učitelia 7,07

IDEÁLNY UČITEĽ D

žiaci - rodičia 4,24

žiaci - učitelia 7

rodičia - učitelia 6,08

SKUTOČNÝ UČITEĽ D

žiaci - rodičia 8,77

žiaci - učitelia 11,45

rodičia - učitelia 7,21