číslo 2916. 07. 2017

týždenníkročník XXVIII.cena 1,00 eur

Rozhodla som sa pre charitu

ISSN

133

7-05

29

názov rubriky2 zrno 29/2017 aktuálne

Kardinál Joachim Meisner mal rád Slovensko

Vo veku 83 rokov, 5. júla 2017, zomrel kardinál Joachim Meisner, emeritný arcibiskup Kolína nad Rý-nom, v bavorskom meste Bad Füs-singu.

Kardinál Meisner pochádzal z Wroclawi, metropoly Dolného Sliezska, kde sa narodil 25. decem-bra 1933. Po kňazskej vysviacke, v roku 1962, začal svoje kňazské pô-sobenie v diecéze Erfurt, na území vtedajšieho Východného Nemecka. V roku 1975 sa stal pomocným bis-kupom apoštolskej administratúry Erfurt-Meiningen. V roku 1980 ho sv. Ján Pavol II. vymenoval na čelo Ber-línskej diecézy, ktorá pokrývala úze-mia na východ i na západ od Berlín-skeho múru. Sídlo biskupa Meisnera bolo vo východnej časti mesta, no mohol navštevovať i Západný Ber-lín. V rokoch 1982 – 1989 bol pred-sedom Berlínskej biskupskej kon-ferencie. V roku 1983 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála. Za ko-línskeho arcibiskupa metropolitu bol menovaný 20. decembra 1988. Arci-diecézu Kolín spravoval viac ako 25 rokov, až do 28. februára 2014, keď pápež František prijal jeho zrieknutie sa úradu.

V roku 1999 bol kardinál Meisner predsedajúcim delegátom Druhé-ho špeciálneho zasadnutia Biskup-skej synody, zameraného na Euró-pu. Na zasadnutí sa zaoberali novo vzniknutými podmienkami v Európe, ktoré nastali po rozpade totalitných režimov, a novými pastoračnými vý-zvami a tiež hovorili o procese zjed-nocovania Európy. V roku 2005 priví-tal v Kolíne pápeža Benedikta XVI. na 20. svetových dňoch mládeže s vyše miliónovou účasťou. Ako kardinál sa zúčastnil na dvoch konkláve: v roku 2005 a v roku 2013.

V osobne podpísanom telegrame, adresovanom kolínskemu arcibisku-povi Rainerovi Woelkimu, Svätý Otec František píše:

„S hlbokým pohnutím som prijal správu, že kardinála Joachima Meis-nera si Boh milosrdenstva náhle a ne-očakávane povolal z tejto zeme. Som nablízku Vám a všetkým veriacim Ko-línskej arcidiecézy v modlitbe za zo-snulého duchovného pastiera.

Kardinál Meisner sa s hlbokou vie-rou a úprimnou láskou k Cirkvi veno-val ohlasovaniu Dobrej zvesti. Nech ho Kristus Pán odmení za jeho verné a neohrozené zasadenie sa za dob-

ro ľudí východu i západu a nech mu dá účasť na spoločenstve svätých v nebi.

Zo srdca udeľujem apoštolské po-žehnanie všetkým, čo si v modlit-be a obete spomínajú na zosnulého pastiera.“

Nemecký kardinál bol známy ako priateľ a veľký podporovateľ Cirkvi na Slovensku. Viac ako 50 rokov na-vštevoval najmä Spišskú diecézu, kde si obľúbil najmä Levoču a Vy-soké Tatry. S biskupom Mons. Fran-tiškom Tondrom ho spájalo dlho-ročné priateľstvo. V roku 2006 mu mesto Levoča udelilo čestné občian-stvo. Kardinál Meisner štedro pod-poril výstavbu Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Tomáš Marko

Konferencia Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme

„Vojny, terorizmus či násilné presíd-ľovanie, ktoré stále viac zabraňujú ale-bo prinajmenšom silne podmieňujú i snahy o spoluprácu, nie sú osudo-vou nevyhnutnosťou, ale skôr výsled-kom konkrétnych rozhodnutí,“ píše pri príležitosti otvorenia 40. plenárnej konferencie Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme v posolstve pápež František.

Na otváraciu ceremóniu prišiel pá-pežov list prečítať kardinál Pietro Paro-lin. Vatikánsky štátny sekretár zároveň oznámil, že Svätý Otec prijal pozva-nie generálneho riaditeľa FAO, Josého Graziana da Silvu, a rímske sídlo osob-ne navštívi pri príležitosti Svetového dňa výživy 16. októbra. Tohtoročná téma sa zameriava na stratégie, ako „Zmeniť budúcnosť migrácie“.

Svätý Otec František chce symbo-licky prispieť na program medziná-rodnej organizácie, a to prispením na osivo pre rodiny v poľnohospo-dárskych oblastiach, ktoré postihli konflikty alebo veľké suchá. Ako vo svojom posolstve vysvetlil, týmto gestom chce povzbudiť jednotlivé vlády k väčšej solidarite s núdznymi. Ide tiež o gesto, ktoré dopĺňa už exis-tujúcu pomoc Cirkvi chudobným.

Pápež tiež upozornil na to, že po-moc voči chudobným krajinám sa na-priek „opakovaným výzvam“ stále viac zmenšuje. Hlad a podvýživa sú pod-ľa jeho slov „nielen prírodnými alebo štrukturálnymi fenoménmi určitých geografických oblastí, ale sú dôsled-kom komplexnejšieho stavu zaosta-losti, spôsobeného zotrvačnosťou

mnohých a egoizmom malej skupi-ny ľudí“.

Rozvojová agenda 2030, s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť, sa podľa pápežových slov nesmie ďa-lej odkladať. „Jedine úsilie autentic-kej solidarity dokáže priniesť riešenie na vysoké počty podvyživených ľudí a tých, ktorým je odopierané to naj-potrebnejšie pre život,“ skonštatoval pápež František na záver svojho po-solstva a uistil o angažovanosti Cirkvi v tejto veci: „Pre FAO a všetky inštitú-cie medzinárodného spoločenstva je to veľmi veľká výzva. Výzva, v presa-dzovaní ktorej je Cirkev v prvej línii.“

Pápežovo posolstvo si na inaugu-račnej ceremónii vypočuli ministri poľnohospodárstva členských krajín Organizácie pre výživu a poľnohos-podárstvo, ktorej cieľom je zabezpe-čiť dostatok potravy a pitnej vody pre obyvateľov rozvojových krajín.

zdroj radiovatican.va

Nemocnica Bambino Gesù sa ponúkla prijať malého Charlieho

Po výzve Svätého Otca, v prípade 10-mesačného chlapčeka Charlieho Garda, ponúkla pomocnú ruku det-ská nemocnica Bambino Gesù. Chlap-ček bojuje v londýnskej nemocnici s ťažkou genetickou chorobou. Leká-ri, napriek nevôli rodičov, rozhodli ne-chať dieťa zomrieť prerušením výživy a hydratácie.

Riaditeľka nemocnice Bambino, Gesù Mariella Enocová, sa informo-vala o možnostiach presunu malého Charlieho do Ríma. Uvedomuje si, že prípad je beznádejný a že neexistujú účinné terapie, ale reagovala na slová pápeža Františka, ktorý pripomenul: „Chrániť ľudský život, predovšetkým vtedy, keď je zranený chorobou, je povinnosťou lásky, ktorú Boh zveruje každému jednému z nás“.

Gesto riaditeľky smeruje na uvoľne-nie napätia, ktoré vzniklo medzi ro-dičmi a anglickými lekármi.

Pomoc a solidaritu malému Char-liemu Gardovi vyjadril aj americký prezident Donald Trump. „Ak môže-me pomôcť, urobíme to s radosťou,“ napísal na Twitteri, keď odpovedal na prosbu rodičov, ktorí vyjadrili túžbu absolvovať ďalšiu experimentálnu liečbu v USA, na ktorú sa im podari-lo vyzbierať 1,4 milióna libier. Naďa-lej pokračujú modlitbové iniciatívy za malého Charlieho.

Podľa radiovaticana.va

zrno 29/2017 3recenziakatechéza

Vydáva: Michal Vaško – Vydavateľstvo n Sídlo vydavateľa – Adresa redakcie: Košická 44, 080 01 Prešov n IČO vydavateľa – 31 291 228 n Distribúcia, objednávky, zmeny odberu časopisu: VMV Prešov, telefón: 051–7742 763 n Predplatné: ročné 40 eur (pol ročné 25 eur), pre dôchodcov 32 eur je možné uhradiť poukážkou alebo prevodom (ne zabudnite oznámiť adresu) na číslo účtu Michal Vaško – Vydavateľstvo, 0502424153/0900, variabilný symbol 111. V prípade, že chce te poslať finančný dar na podporu časopi su, uveďte variabilný sym bol 777. n IBAN: SK 84 0900 0000 0005 0242 4153 n Tlačená verzia: ISSN: 1337–0529 n Evidenčné číslo EV 641/08 n Telefón: 051–7742 763 n E-mail: zrno@vmv.sk n Internet: http://www.vmv.sk n Redakcia: Daniela Hochrunová, Zuzana Barillová n Grafická úprava: redakcia n Tlač: Michal Vaško – Vydavateľ stvo, Košická 44, 080 01 Prešov, tel./fax: 051–7742 763, e-mail: vmv@vmv.sk n Foto do týždňa: archív n Foto správy: archív n Zamyslenia na každý deň: Jozef Slávsky n Na titulnej strane: Mgr. A. Hovancová, Foto: Tomáš Marko

Pre učeníka je Ježiš vždy na prvom mieste

Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu, 2. júna 2017.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná liturgia nám prináša posledné výroky prejavu o misijnom poslaní v 10. kapitole Matúšovho evanjelia. Ježiš nimi poučuje dvanástich apoštolov v okamihu, keď ich po prvýkrát vysiela na misiu do dedín Galiley a Ju-dey. Ježiš v tejto záverečnej časti zdôrazňuje dva aspek-ty, ktoré sú podstatné pre život učeníka-misionára. Tým prvým je, že učeníkovo puto s  Ježišom je silnejšie ako akékoľvek iné puto. Druhým aspektom je, že misionár neprináša seba samého, ale Ježiša, a skrze neho lásku nebeského Otca. Uvedené dva aspekty navzájom súvi-sia, pretože čím viac je Ježiš stredom učeníkovho srdca a  života, tým viac z  tohto učeníka „presvitá“ Ježišova prítomnosť. Oba aspekty idú ruka v ruke.

Ježiš hovorí: «Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden...» Otcovská láska, nežnosť matky, vrúcne priateľstvo medzi bratmi a sestrami, to všetko je veľmi dobré a oprávnené, nemôže to mať ale prednosť pred Kristom. Nie preto, že by Kristus chcel, aby sme ne-mali srdce či aby sme boli nevďační, práve naopak. Byť učeníkom si vyžaduje mať v  prvom rade vzťah s  maj-strom.

U akéhokoľvek učeníka – či už je to laik, laička, kňaz, biskup – ide o tento prednostný vzťah. Azda prvá otáz-ka, ktorú by sme mali klásť kresťanovi, je táto: „Stretá-vaš sa s Ježišom? Prosíš Ježiša?“ – Vzťah. Mohla by sa tu takmer parafrázovať Kniha Genezis: Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k Ježišovi Kristovi a budú jedným telom.

Kto sa nechá pritiahnuť k Pánovi Ježišovi týmto pu-tom lásky a života, stane sa jeho reprezentantom, jeho „vyslancom“, najmä čo sa týka spôsobu bytia, spôsobu života. A to až do tej miery, že sám Ježiš, keď vysiela uče-níkov na misiu, hovorí im: «Kto vás prijíma, mňa prijíma.

A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal».

Potrebné je, aby ľud mohol vnímať, že pre tohto uče-níka je Ježiš skutočne „Pán“, že je skutočne stredom jeho života, že je pre neho všetkým. Nezáleží na tom, či má potom učeník – tak ako každá ľudská bytosť – aj svoje limity a či schybí, len aby mal dostatok pokory si to pri-znať. Dôležité je, aby učeník nemal dvojtvárne srdce. To je nebezpečné.

„Som kresťan, som Ježišov učeník, som kňaz, biskup“ – a pritom mám dvojtvárne srdce? Nie, takto to nejde. Učeník nesmie mať srdce dvojtvárne, ale jednoduché a  jednoliate; srdce, ktoré nesedí na dvoch stoličkách, ale je úprimné samo k sebe i k ostatným. Dvojtvárnosť nie je kresťanská. Preto Ježiš prosí Otca, aby učeníci ne-prepadli duchu tohto sveta. Buď si s Ježišom, s jeho du-chom, alebo si s duchom tohto sveta.

Skúsenosť nás kňazov nás učí jednu veľmi peknú, veľ-mi dôležitú vec: je to práve táto pohostinnosť voči svä-tému veriacemu Božiemu ľudu, je to práve ten «pohár studenej vody», o ktorom dnes hovorí Pán v Evanjeliu, podaný s vrúcnou vierou, ktorý ti pomáha byť dobrým kňazom! Aj v misii je prítomná istá vzájomná recipro-cita: ak všetko zanecháš kvôli Ježišovi, ľudia v tebe roz-poznávajú Pána; ale súčasne ti pomáhajú, aby si sa dennodenne obracal k nemu, obnovoval sa a očisťoval z kompromisov a aby si prekonával pokušenia. Čím bliž-šie je totiž kňaz k Božiemu ľudu, tým bližšie sa bude cítiť k Ježišovi; a čím bližšie je kňaz k Ježišovi, tým bližšie sa bude cítiť k Božiemu ľudu.

Panna Mária osobne zažila, čo to znamená milovať Ježiša v nadobudnutí odstupu od seba samej, dajúc tak rodinným vzťahom nový zmysel na základe viery v ne-ho. Nech nám svojím materským príhovorom pomáha byť slobodnými a radostnými misionármi Evanjelia.“

Zdroj radiovaticana.va

zrno 29/2017 rozhovor4

Výjazdové akcie transfúznej stanicealebo Krv z mobilnej transfúznej staniceTerénny odber krvi môže zabezpečovať len dobre zaučený tím transfuziológov. Vedúcim tímu je lekár. Lekárka z oddelenia hematológie a transfúzie vo Svidníku, MUDr. Mária Kandrová, vypomáhala košickým kolegom na jednom z mnohých výjazdov mobilnej transfúznej stanice. Opýtali sme sa jej, aké sú jej skúsenosti z takýchto akcií.

Je nejaký rozdiel pri darovaní kr-vi na oddelení a pri mobilnej am-bulancii?

Postup musí byť zachovaný rov-naký. Darca by mal dodržať odpo-rúčaný režim pred darovaním, t.j. byť najedený, ale má to byť ľah-šia strava, dostatočný pitný režim, je dosť dôležité, aby bol darca od-dýchnutý. Alkohol, cigarety treba vylúčiť aspoň od večera predchá-dzajúceho dňa. Pri príchode každý záujemca vypíše dotazník. Nasle-duje zaevidovanie, vyšetrenie kr-vi a vždy musí lekár vyšetriť aj dar-cu, zhodnotiť jeho zdravotný stav, určiť, či môže darovať krv alebo nemôže. Najdôležitejšie je to, aby darca spĺňal kritériá, to znamená, že musí byť úplne zdravý, nemô-že mať žiadne infekčné ochorenia, musí mať dobré hodnoty hemoglo-bínu. Pre ženy je to kritérium 125 gramov na liter krvi, pre mužov je 135 g/l.

 Zaujíma ma, či príde veľa nevhod-ných darcov. A ak už darca príde, ale je vyradený, aké bývajú dôvo-dy vyradenia?

Úspešnosť je pomerne vysoká, väčšina ľudí, ktorí prídu, môžu krv darovať. Samozrejme sú ľudia, kto-rí nevedia, ako to chodí, alebo si zle naštudujú prospekty a naprí-klad užívajú lieky, takže potom mu-sia byť vyradení. Menšia časť sú anemickí pacienti, ktorí nespĺňajú kritériá kvôli nízkej hladine hemo-globínu, z takéhoto dôvodu sú čas-tejšie vyradené ženy. U mužov sú skôr iné dôvody, napríklad užíva lieky, alebo má nejaké ochorenie alebo často sa u mladých chlapcov stáva, že sa napr. korčuľujú a rozbi-jú si koleno a prídu na odber. Ale ak majú čerstvú ranu alebo ranku, sú vyradení. Rana musí byť zaho-jená. Tiež platí, že krv nemôže da-rovať ten, kto si dal v priebehu po-sledného polroka urobiť tetovanie alebo, dnes moderný, piercing, kto bol na akupunktúre. Darca nesmie

Tím košickej mobilnej transfúznej stanice

Krátko pred darovaním krvi

mať herpes, kútiky, lebo to sú všet-ko infekčné ochorenia, a to všetko my sledujeme, lebo u chorého pa-cienta to môže spôsobiť, ako som spomínala, veľké problémy. Kvôli tomu je to také prísne.

 

Počula som, že dnešné dievčatá majú v priemere nižšie hodnoty hemoglobínu ako napr. generácie predtým. Je to pravda?

Nepovedala by som, že je to pravda. Napríklad, môžu mať nižší hemoglobín aj preto, že športujú.

zrno 29/2017rozhovor 5

Športom sa totiž ten hemoglobín odbúrava. Železo, ktoré je staveb-ným prvkom pre naše červené kr-vinky, erytrocyty, v kostnej dreni, je aj stavebným prvkom pre svalo-vú hmotu. Môže sa stať, že tá dis-tribúcia železa športovaním v tele sa trošku zmení. Preto sa odporú-ča, pre športovcov, aby neprišli da-rovať krv po nejakom extrémnom športovom výkone, lebo tie hodno-ty hemoglobínu môžu byť skresle-né, znížené, lebo sa aktívnym špor-tom odbúrali. Ale nepovedala by som, že generácia sa zmenila. Skôr sa tie zvyky menia.

 Ako je to s užívaním liekov?

Sú lieky, ktoré môže užiť darca pred darovaním, napr. pri ochorení

štítnej žľazy môže do určitej dávky užiť liek, tiež lieky od tlaku sa môžu užívať. Veľkým rizikom sú ale anti-histaminiká, teda lieky proti alergii. Tie musí darca vynechať minimál-ne tri dni pred darovaním krvi a ak príde na darovanie, musí byť bez príznakov alergie. Treba myslieť aj na to, že krv potom nejde zdra-vým ľuďom, ide chorým ľuďom a tí chorí ľudia majú zníženú imunitu. Ten darca, ktorý je relatívne zdravý, to tak nevníma, ale ak by to zatajil a my by sme krv podali nejakému chorému človeku, mohla by pre-puknúť nejaká alergická reakcia, ktorá by mohla pacientovi poško-diť alebo ho dokonca usmrtiť. Čiže alergik musí byť bez klinických prí-znakov a bez liečby, a preto sa od-porúča, ak chce ísť alergik darovať krv, musí ísť mimo sezónu.

 Prečo nie je vhodné jesť ťažké jedlá pred darovaním?

Neodporúča sa jesť mliečne jedlá, syry, jedlá s vysokým obsa-hom tuku preto, lebo tuky, lipidy idú potom do krvnej plazmy a tá je potom kalná. Odporúča sa ľah-ká strava, ale aj sladké pečivo, aby darca mal dosť energie a necítil sa vyčerpaný.

 Čo je potrebné zabezpečiť pri mo-bilnom výjazde?

Pri mobilných výjazdoch musí byť zabezpečená vhodná  miest-nosť. V zime má byť táto miestnosť vykurovaná a v lete v nej nesmie byť horúco, aby darcom nebolo zle.

Musí byť čistá, osvetlená a v blíz-kosti musí byť voda a toaleta. Na-pokon aj každý darca pred odbe-rom si umýva ruky a lakťovú jamku dezinfekčným mydlom, takže je potrebné, aby v blízkosti miestnos-ti boli hygienické zariadenia. Lôž-ka máme vlastné. Od organizátora stačí, aby boli zabezpečené stoly a stoličky pre darcov.

 Pomáhajú takého výjazdové ak-cie?

Samozrejme, také akcie, kde prí-du ľudia darovať krv, to všetko po-máha, lebo každá kvapka krvi je dôležitá, krvi nikdy nie je dosť. Do terénu chodíme pomerne často, tento mesiac sú napríklad výjazdy každý pracovný deň.

 A čo sa týka krvných skupín?

Všetky sú dôležité, lebo vždy ide o pacienta, ktorý danú krv potre-buje, a tak sú všetky dôležité, nedá sa povedať, že táto je najdôležitej-šia, niektoré sú zriedkavejšie, ale dôležité sú všetky.

 A kde všade chodíte na výjazdy?

Je to pestré. Pozývajú nás rôzne firmy, obce alebo sme súčasťou na rôznych akciách, alebo ako teraz, v rámci pomoci onkologickým pa-cientom. Jednoducho, kde sa tí ľu-dia dohodnú, tak tam prídeme. Sa-mozrejme, že miesto pre mobilnú stanicu na odber musí spĺňať určité kritériá, ako som už spomínala, aby sme mohli rozložiť veci a zariade-nia, aby tí darcovia mali potrebný komfort.

 Predpokladám, že ste vo svojom povolaní spokojná. Čo je na ňom pre vás také najzaujímavejšie?

Samozrejme, že ma baví mo-ja práca, nemenila by som. A čo je najzaujímavejšie, to sa nedá presne určiť. Ja robím, okrem transfuzioló-gie, ešte v hematologickej ambu-lancii. V rámci hematológie mám na ambulancii väčšinou neonkolo-gických pacientov, napr. anemic-ké syndrómy a pod. Každým dňom vždy príde niečo zaujímavé, často nové, čo treba riešiť, vyhodnotiť. Zaujímavé sú jednoducho tie kaž-dodenné výzvy.

 

ĎAKUJEM ZA ROZHOVORPRIPRAVILA

DANIELA HOcHRUNOVá

Vzorky darcov sú presne označené

MUDr. M. Kandrová (vľavo) vypomáha kolegom z Košíc

zrno 29/20176 aktuálne

400-té výročie Vincentínskej spoločnostiV Ríme sa bude v októbri konať veľká jubilejná oslava Vincentínskej spoločnosti, na ktorej prisľúbil účasť aj Svätý Otec.

Sekretár provinciála v Bratislave a  člen provinciálnej rady, otec Emil Hoffman z Misijnej spoloč-

nosti sv. Vincenta de Paul, vysvetlil, prečo je pre Vincentínov práve ten-to rok jubilejný : „Rok 1617 bol kľú-čovým v živote sv. Vincenta. Sv. Vin-cent, podobne ako mnohí iní svätí, prechádzal svojím osobným obráte-ním, konverziou. V roku 1614 urobil taký osobný úkon v nemocnici v Pa-ríži, že celý svoj život zasvätil službe

chudobným. V roku 1617 asi na dvoch miestach mu Boh ukázal, k  akému dielu ho volá.“ Išlo o jedno miesto na severe Francúzska, neďaleko Paríža, kde vyspovedal istého sedliaka, ktorý roky v rámci svätej spovede zamlčo-val hriechy. Sv. Vincent ho vyspove-dal, pričom sedliak začal hovoriť, že keby sa nebol vyspovedal, tak by bol určite zatratený. Toto považoval za znak toho, že ho pán Boh volá k to-muto dielu. Na inom mieste, 25. ja-nuára 1617, vyhlásil v kostole kázeň o generálnej spovedi. Potom druhá udalosť bola v  auguste 1617 roku chatione, pri Lione. Pôsobil tam ako farár síce krátku dobu, ale tam mal skúsenosť s  charitatívnou službou. V jednej rodine boli všetci chorí. Sv.

Vincent ich chcel povzbudiť, a tak sa išiel jedno odpoludnie pozrieť na tú rodinu. Videl, že mnoho ľudí prichá-dza a prináša rôzne dary. Videl, že je tu veľa lásky, ale že je zle zorganizo-vaná, a takto vlastne prišiel nato, že je potrebné zorganizovať charitatív-nu službu.

Uplynulo teda 400 rokov od začiat-ku charizmy sv. Vincenta. Do Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul patrí 225 rôznych vetví, s  cca 3 miliónmi členov. Medzi najvýznamnejšie patrí Spoločnosť dcér kresťanskej lásky, Spoločnosť milosrdných sestier sv. Vincenta zo Satumáre, ale aj laické Panny kresťanskej lásky, Spolky sv. Vincenta, mládež a pod… Vincentská charizma oslovuje ľudí rôznych veko-vých kategórií, pričom nejde o kult, ale vždy je tu služba.

Sv. Vincent povedal, že chudobní sú našimi pánmi a učiteľmi, ale služba chudobným nie je dielom charitatív-nej lásky, alebo niečo dobrovoľné. Je to dielo spravodlivosti, lebo chudob-ní sa stali naším dedičným podielom a práve preto my im musíme slúžiť. charizma Vincenta vychádza z textu Lukášovho evanjelia: „ Poslal ma hlá-sať evanjelium chudobným“. A  po-tom aj konkrétna služba z 25 kap. od Matúša: „...čokoľvek ste urobili, resp. neurobili, niektorému z  týchto mo-jich najmenších bratov, ani mne ste neurobili.“ Čokoľvek je teda v  pro-spech chudobných, zapadá do vin-centskej charizmy. Otec Emil Hoff-man povedal: „Je dôležité v dnešnej dobe dať tomu pánovi „nikto“ meno, hlas. A osloviť nielen miestne cirkev-né spoločenstvá.“

28. júna tohto roka boli zástupcovia vincentskej rodiny v Bruseli, v Európ-skem parlamente, kde predstavili na-liehavosť pomoci ľuďom bez domo-va, bez strechy, bez mena, bez tváre, aby sa zapojili nielen laici, nielen ľu-dia s malým či minimálnym vplyvom, ale aj tí, možno povedať, najvplyv-nejší v svetskom ponímaní a aby sa im pomohlo.

Slovenskí vincentíni počas minulé-ho obdobia neslobody pracovali ako diecézni kňazi, od roku 1990 sa vytvá-rajú komunity od východu – Košice Bijacovce cez Banskú Bystricu, až po Bratislavu, kde sa venujú rôznym sku-pinám veriacich. Najviac rozvinutá je spolupráca v Bratislave, kde spolupra-cuú s nízkorozpočtovou nocľahárňou De Paul. V spolupráci s ďalšími orga-nizáciami poskytujú ubytovanie zhru-ba pre 200 ľudí bez domova. Rovna-ko majú aj misijný potenciál, a to na Ukrajine, v Hondurase, ale aj v Euró-pe. Pomáhajú v misijných alebo cha-ritatívnych dielach.

Tento rok mnohí veriaci putovali aj do Paríža na miesta späté so živo-tom sv. Vincenta. V domácnosti Svä-tého Otca v Dóme sv. Marty tam pria-mo slúžia, o dóm sa starajú sestričky, vincentky.

Sv. Vincent pripomína slová Pána Ježiša: „chudobných budete mať stá-le medzi sebou.“ Ale človek má mať oči otvorené a ak môže pomáhať, má sa snažiť mu pomôcť, aj keď neurobí veľké veci.

SPRAcOVALA DH

Modlitba za chudobného, ktorý čaká Ó, Bože, veľkodušné útočisko trpiacich a chudobných, vypočuj modlitbu,

ktorou ťa prosíme za tých, čo trpia. Upokoj a poteš chorých a zranených, starých a zomierajúcich. Daj im a tým, čo ich opatrujú, múdrosť, trpezlivosť, takt a súcit. Vnukni im myšlienky, ktoré vedia pozdvihnúť, slová, ktoré vedia posvietiť a lásku, ktorá poteší. Odporúčame ti ustrašené srdcia a srdcia od-bojné, ranené pokušeniami, mučené vášňami, zranené a znásilnené zlobou ľudí. Daj nám, Pane, svojho Ducha Lásky, pochopenia a obety, aby sme vedeli účinne pomôcť tým, ktorých stretávame a ktorí trpia. Pomôž nám odpove-dať na ich prosbu, lebo je to tvoja prosba. Amen (Vincentínska modlitba)

Citáty sv. Vincenta de Paul:

Nestačí mať lásku v srdci a na perách. Musí prejsť do činov, lebo iba vtedy je dokonalá, keď v srd-

ciach tých, ktorých milujeme, vzbudzuje lásku.

Ak vám napadne, že nie ste na nič súci, povedzte si: Tým lepšie, lebo Boh má vo zvyku používať

tie najneschopnejšie nástroje na-to, aby vykonal veľké veci.

Citáty sv. Vincenta de Paul:

Ponechajme sa úplne Božej prozreteľnosti. Tá zariadi všetko

tak, ako potrebujeme.

cirkev býva prirovnávaná k veľ-kej žatve, ktorá potrebuje robot-níkov – ale robotníkov, ktorí sku-

točne pracujú.

zrno 29/2017 7reflexia

Boží hnev v Knihe Zjavenia apoštola JánaV tomto zamyslení sa chcem zamerať na Boží hnev. Boh nie je bohom hnevu ani násilia, ani bohom strachu. Boh sa na hriešnikov hnevá s láskou. Boh pri svojom hneve nikdy svoju lásku neumenšuje, ani ju nikomu neodníma. Boží hnev je reakciou nato, čo zle vykonal človek. V Starom zákone nájdeme na mnohých miestach Boží hnev pre hriechy ľudí, ale netreba zabúdať, že Boh stále preukazoval svoje milosrdenstvo (Ex 34,7).

Apoštol Pavol v Liste Efezanom vyznáva, že Boh je milosrdný a  láskavý: „Ale Boh, bohatý na

milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení a s ním nás vzkrie-sil a daroval nám miesto v nebi v Kris-tovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi ” (Ef 2,4-7).

Kniha Zjavenia sv. Jána nie je knihou Božieho hnevu, násilia, pomsty alebo katastrofických hrôz, ako si to možno niektorí myslia. Zaujímavú interpretá-ciu podáva biblista Pavol Farkaš: „Kto by chcel v knihe zdôrazňovať a vidieť jedine opis katastrofických hrôz, to-mu treba pripomenúť, že takpovediac prvé, ale aj posledné slovo svätopis-ca, je blahoslavenstvo (makarizmus), prísľub blaženosti: Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú (1,3) blahoslave-

ný, kto zachováva prorocké slova tejto knihy (22,7). Zjavenie sv. Jána teda nie je «apokalypsou» v modernom slova zmysle, neohlasuje a ani nepredpo-kladá na prvom mieste «apokalypsu konca sveta», čiže nejakú kataklizmu. ”

Katechizmus katolíckej cirkvi takto definuje hnev: „Hnev je túžba po pom-ste. Tužiť po pomste, aby sa spôsobilo zlo tomu, koho treba potrestať, je ne-dovolené. Ale je chvályhodné uložiť zadosťučinenie, aby sa napravili chyby a zachovalo dobro spravodlivosti. Ak hnev zachádza až do vedomej a dob-rovoľnej túžby zabiť blížneho, alebo ho ťažko zraniť, závažne protirečí lás-ke; je smrteľným hriechom. Pán hovorí: Pred súd pôjde každý, kto sa na svoj-ho brata hnevá (Mt 5,22).” (porov. KKc 2302). Boh netuží po pomste tak, ako je to uvedené v definícii, pretože, ako som už spomenul, Boh sa na hriešni-kov hnevá s láskou, nikdy nie bez lásky. Boží hnev je spravodlivý a svätý, jeho

cieľom je upozorniť na zlé konanie člo-veka, ktorý hreší a porušuje Božie pri-kázania. Boží hnev vždy prichádza na hriešnikov, ktorí sa nechcú odvrátiť od zlej cesty a zločinných skutkov.

Na záver ponúkam obraz, kde vidí-me anjela, ktorý má v ruke zlatú čašu plnú Božieho hnevu, ktorú vylieva na zem. „A nastali blesky, burácanie, hr-menie aj veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi – také veľké bolo zemetrasenie ” (Zjv 16,17-18). Na obraze vidíme, ako pa-dajú ťažké veľké krúpy a zem je totál-ne zničená. Nech je pre nás tento ob-raz siedmej čaše vážnym varovaním pre všetkých veriacich aj neveriacich, aj tých, čo páchajú neprávosť a poru-šujú Božie prikázania. Nech je pre nás Boží hnev varovaním, aby sme z náš-ho života odstraňovali to, čo je v Bo-žích očiach zlé.

TExT A ILUSTRácIA: ŠTEFAN KÓNYA

zrno 29/20178 aktuálne

V Nitre – zasvätenie Slovenska

Slávnostnú svätú omšu v Nitre na Svätoplukovom námestí na sviatok sv. cyrila a Metoda celebroval za prí-tomnosti viacerých biskupov a nie-koľko tisícového zástupu veriacich reykjavický biskup, Mons. Dávid Bar-timej Tencer, ktorý pochádza zo Slo-venska. Hlavným odkazom jeho prí-hovoru bola aktualizácia zasvätenia Slovenska Božskému Srdcu Ježišov-mu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré bolo vykonané v roku 1947 na Starých Horách.

Biskup Tencer zaujal veriacich už od prvého slova. Veľmi prístupným spôsobom vysvetlil podstatné veci viery a  života kresťanského spolo-čenstva. Svojimi vtipnými prirovna-niami i hlbokými úvahami ľudí rozo-smial aj roztlieskal.

„Súčasťou tejto sv. omše je aj na-še obnovenie zasvätenia, ktoré vy-konali otcovia biskupi v júli 1947 na Starých Horách. Pochádzam z Ban-skobystrickej diecézy a  Staré Ho-ry dôverne poznám, tak som si to skúsil predstaviť, ako to tam vtedy vlastne bolo. Predstavil som si, ako k oltáru kráčajú cirkevní hodnostári v  krásnych rúchach. Boli tam urči-te aj nejaké medaily, zástavy, ľudia v  krojoch, každá farnosť sa hrdila tým, že prišla na svoju púť,“ prihovo-ril sa veriacim biskup Dávid Bartimej Tencer. „Ak by to naše obnovenie zasvätenia malo znamenať návrat k tomuto, ja by som si dovolil nesú-hlasiť, a asi by som tam nešiel. Ani keby to malo byť dnes tu, tak ja by som asi neprišiel. Ja by som sa ne-rád vracal a myslím si, že v tomto mi dáte všetci za pravdu.“ Ako príklad na vysvetlenie použil kroje. Povedal, že je veľmi pekné v nich ľudí vidieť, ale asi za čudnú by títo ľudia pova-žovali predstavu, že by v nich mali ísť zajtra do práce, napríklad do po-kladne v Tescu. „Prosím, nerozmýš-ľajme takto, neobnovujme naše za-svätenie tak, aby sme sa vrátili do 6. júla 1947. Mám problém so slovom obnoviť. Keď som mladým ľuďom na Islande povedal o tom, že sa chy-tám na túto púť na Slovensko a pri-pravujem si takúto kázeň, hneď mi

pomohli – navrhli slovko aktualizá-cia. Krásne slovo,“ pokračoval biskup Tencer. „My nejdeme obnoviť niečo a vrátiť sa do roku 1947, ale my to nádherné zasvätenie z  toho roku aktualizujeme. Robíme ho novým, účinným pre tento čas. Ľudia žijú ra-di dnes, nie včera.“ Dodal, že nejde o žiadne slovíčkarenie. Aktualizácia nie je len nové slovo, ale nový osob-ný postoj každého z nás. Zasvätením chcú dnes ľudia prisľúbiť Pánu Bohu, že budú žiť v kresťanskom súčasnom svete a súčasným spôsobom. Naše kresťanstvo nemá byť oblečené do kroja, ale má zachutiť aj tým ľuďom, ktorí s vierou až tak veľa nemajú.

Biskup Tencer vyzdvihol význam slova „zježišovenie“, ktoré v  roz-hovore s  Karlom Čapkom povedal prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Takto výstižne pomenoval kresťan-stvo. Toto slovo, podľa Tencera, ani netreba preložiť. Znamená prítom-nosť Ježiša a viery v našich životoch a  v  našich srdciach. „Na sviatok sv. cyrila a Metoda opakujeme: Dedič-stvo otcov zachovaj nám, Pane. No nestačí toto dedičstvo len zachová-vať, ale aj zveľaďovať. Každý kresťan by sa mal snažiť o to, aby aj v jeho živote nastalo zježišovenie,“ pokra-čoval hlavný celebrant.

„To, že sme veriaci, nie je len tak, je to veľký dar od Pána Boha, za ktorým je ale aj veľa ľudského úsilia. Boh pô-sobí cez cirkev a cirkev, to sme my, ľudia. Každý z nás má niesť kúsok tej svojej zodpovednosti na svojich ple-ciach a nespoliehať sa, že ju za neho ponesie niekto iný.“

Na záver slávnosti pri eucharis-tickej adorácii v  modlitbe zasväte-nia oslovili biskupi všetkých veria-cich, predstaviteľov verejnej sféry, príslušníkov náboženských a  ná-rodnostných menšín a  všetkých spoluobčanov: „V  tejto modlitbe sa chceme obrátiť na túto Kristovu lásku, zosobnenú v  jeho Božskom Srdci. V  storočnici fatimského zja-venia, na príhovor Panny Márie, mu chceme zveriť celý náš národ, všetkých obyvateľov našej vlasti v  tejto vážnej chvíli našich národ-ných i osobných dejín.”

Na moravskom Velehrade bolo oznámenie menovania nových pomocných biskupov

Na Velehrade sa slávili od 4. do 5. júla tri veľké udalosti: Dni ľudí dob-rej vôle 2017, Národná cyrilometod-ská púť 2017 a 110. plenárne zasad-nutie Českej biskupskej konferencie. Na slávnostnej svätej omši 5. júla sa zúčastnilo okolo 30 tisíc veriacich a predsedal jej kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov. Vo svojej homílii vyzdvihol význam a  svedectvo sv. cyrila a  Metoda. „Vzdávame úctu týmto dvom svätým gréckym misionárom, ktorým sa po-darilo odovzdať vašim predkom nový život evanjelia spôsobom tak účin-ným, že sa stal zásadným nielen pre vás, ale pre všetky slovanské národy, ba pre celú Európu,“ povedal a pripo-menul, že práve preto pápež sv. Ján Pavol II. slovanských vierozvestcov neváhal vyhlásiť za patrónov Európy. Kardinál Ouellet poukázal na múd-rosť a  kreativitu solúnskych bratov: „S veľkou tvorivosťou využívali nové prostriedky. Využívali odvážne metó-dy, s neochvejnou trpezlivosťou viedli dialóg v prostredí, ktoré nebolo vždy pokojné.“

Prefekt Kongregácie pre biskupov potom pripomenul historickú návšte-vu pápeža Jána Pavla II. na Velehrade po páde komunistického režimu na jar roku 1990. „Doputoval sem, aby Európe znovu predstavil celé dedič-stvo týchto mierotvorných budo-vateľov cirkvi a aby povzbudil duše slovanských národov k  obrane ich náboženskej a kultúrnej identity, kto-rá bola po dlhú dobu podrobovaná skúške,“ uviedol M. Oullet a pokračo-val: „Radujme sa zo spoločnej oslavy týchto dvoch zásadných postáv. Ra-dujme sa z toho, že žijeme v slobode, v ktorej môžeme s nadšením pokra-čovať v plodnom odovzdávaní Kris-tovho evanjelia.“

K  rastu Božieho kráľovstva, ktoré sv. cyril a Metod hlásali, môže pod-ľa hlavného celebranta prispieť kaž-dý človek: svojou vierou a skutkami milosrdenstva, výchovou detí, spra-vodlivosťou a bojom proti korupcii, pomocou utečencom a chorým, pria-teľstvom a umeleckou tvorivosťou.

Slávnosti sv. Cyrila a Metoda

zrno 29/2017 9aktuálne

„Svätí cyril a  Metod, ktorých si dnes pripomíname, ako nosné stĺpy európskej civilizácie, nás nabádajú, aby sme hľadali nové prostriedky a  nový zápal k  novej evanjelizácii Európy,“ zmienil a dodal: „Dnes viac ako inokedy je dôležité predkladať hodnoty evanjelia rečou, ktorá bu-de zrozumiteľná, aby jej každý poro-zumel, vo svojom vlastnom jazyku, svojím srdcom.“

Česká republika, ktorá „pozná ri-ziko sekularizácie a  relativizmu,“ si podľa neho nesmie nechať vziať ná-dej. „Drahí bratia a  sestry, vaša tak početná prítomnosť dnes tu napĺňa srdce radosťou a  jasne ukazuje, že hodnoty, ktoré svätí cyril a  Metod priniesli, a  aj dnešná cirkev hlása, vám nie sú cudzie. Stotožňujem sa s nimi, chcite byť ich odvážnymi ší-riteľmi v tomto svete, v tejto Európe, v tomto národe.“

Dobrú správu, najmä pre olo-mouckú arcidiecézu, potom prinie-sol apoštolský nuncius v SR, Giusep-pe Leanza, ktorý oznámil, že pápež František menoval nových pomoc-ných biskupov, Mons. Jozefa Nuzíka a P. Antonína Basler.

Katarínka slávila deň otvorených dverí

Zrúcanina kostola a kláštora sv. Ka-taríny sa nachádza v chránenej kra-jinnej oblasti Malé Karpaty, medzi obcami Dechtice a Naháč. Projekt na záchranu kláštora vstupuje už do 23. sezóny, počas ktorej sa dobrovoľníci aktívne venujú záchrane historickej pamiatky.

Katarínka sa tešila 5. júla najväčšie-mu podujatiu v roku. Pútavý program počas Dňa otvorených dverí na Kata-rínke prilákal viac ako 1000 návštev-níkov z rôznych kútov Slovenska. Po-zornosť organizátorov sa sústredila najviac na vežu, ktorú dobrovoľníci z Katarínky sprístupnili širokej verej-nosti. Veža bola počas podujatia a za účasti pozvaných hostí slávnostne požehnaná.

Hlavný program začal svätou omšou medzi múrmi kostola, kto-rú celebrovali františkáni Felix Mária z Bratislavy a Miroslav Kováč z Dech-tíc. Nasledovalo divadelné predsta-venie, ktoré opisovalo zaujímavosti a historické znalosti o kostole a kláš-tore sv. Kataríny Alexandrijskej. Náv-števníci si ďalej mohli pochutiť na

občerstvení, ktoré pripravili prítom-ní dobrovoľníci z Katarínky. Program pokračoval obľúbeným turistickým sprevádzaním a pre najmenších bo-li pripravené tvorivé cechy a dielne.

Levoča privítala seniorov na púti

Okrúhle výročie dvadsiatej púte oslávili kresťanskí seniori v deň sviatku sv. cyrila a Metoda s rekordnou účas-ťou. celebrantom a kazateľom sláv-nostnej svätej omše ku cti sv. cyrila a Metoda bol dekan, farár a rektor le-vočských bazilík, Mons. František Dlu-goš. V kázni ocenil evanjelizačnú mi-siu starších ľudí v súčasných rodinách i  spoločnosti: „Mnohí z vás zasievali zrnká i korene cyrilo-metodskej tradí-cie a odkazu vierozvestov vo svojich rodinách. Išli ste príkladom statočných svedkov viery v ťažkej dobe nábožen-skej neslobody. Hoci žijeme časy od-kliatej cirkvi, stále potrebujeme vzory kresťanských čností práve z vašich ra-dov. Sviatok svätých cyrila a Metoda je sviatkom celého Slovenska. Je to svia-tok našej živej pamäti, sviatok vďač-nosti za život národa po tisíc rokov.“

TOMአMARKO

Veža na Katarínke

zrno 29/201710 téma

Moja cesta k tým, ktorí potrebujú pomocDom Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi, na sídlisku medzi panelákmi, pôsobí ako oáza alebo ostrov. Je to iný domov ako tie domy okolo neho. Prijali sme pozvanie k pani riaditeľke Mgr. Alexandre Hovancovej, ktorá sa práve vrátila z dovolenky a napriek tomu si pri tých všetkých starostiach našla na nás dostatok času. Jej vitalita a pútavé rozprávanie, ktoré striedalo radosť a miestami aj slzy, bolo veľmi silné. Tak vstúpte s nami do iného sveta, ktorý je krásny, aj keď pravdivo bolestný.

Bolo vaším snom takéto povolanie?O svojom živote som mala úpl-

ne inú predstavu. Venovala som sa profesionálne volejbalu a moja vízia o svojom živote bola, že budem štu-dovať ekonomiku a aj som ju odiš-la študovať do Košíc. Pridružili sa mi však zdravotné problémy a mo-ja profesionálna volejbalová karié-ra sa skončila a ovplyvnila aj moje štúdium. Bola som v tom čase viac doma a rozmýšľala som, čo budem robiť. Vedela som aj o možnosti štu-dovania sociálnej práce, aj keď to určite nebola moja ideálna predsta-va. Od počiatku som však bola voči tomu skepticky nastavená a v škole som prvá zdvihla ruku hore, keď sa nás pýtali, kto je tu kvôli titulu.

Kedy sa to zmenilo?Dostala som možnosť študovať na

škole, s ktorou som sa prvý semester, alebo až rok, vôbec nestotožňovala. V druhom ročníku k nám prišla pred-nášať Mgr. Marta chabadová, ktorá pracuje pre Spišskú katolícku chari-tu, kde pôsobí v sociálnom poraden-stve. Keď začala hovoriť o tom, čo všetko charita robí, ako som tam se-dela na tej stoličke, neskutočne to na mňa zapôsobilo. Mne sa vždy páčilo pomáhať bezdomovcom, chudob-ným, ale vôbec som nemala pred-stavu, že tieto veci sa robia aj u nás, v Spišskej Novej Vsi. Marta chabado-vá ma vtedy zavolala k sebe na prax. Bolo to veľmi zaujímavé a ja som cí-tila, že nechcem ostať len pri pozretí a „odchodení“ nejakých zariadení.

Onedlho som mala napísať pro-jekt, no netušila som, ako by mal byť zameraný. Bolo však práve pred Via-nocami, keď sa pripravovala akcia: „Daruj Vianoce.“ Opýtala som sa Mar-ty chabadovej, akému zariadeniu v Spišskej Novej Vsi by som to mohla venovať. Poradila mi Dom sv. Jozefa.

Rozmýšľala som teda, že hoci cez Vianoce je všetko prioritne viazané na deti, ja svoj projekt venujem ne-zvyčajne – matkám. Prepojila som to s pečením medovníkov na Základnej škole Hutníckej, kde som niekedy uči-la, a s bezdomovcami mesta Spišská

Nová Ves. Deti s pomocou mojej ma-miny napiekli medovníky matkám a ich deťom a ony zasa bezdomov-com. Pre mňa, bez toho, aby som to nadnášala, to boli jedny z najkrajších Vianoc, ktoré som zažila práve v tom-to Dome. Vtedy by mi určite nikdy v živote nenapadlo, že by som sa tu mohla dostať na pozíciu riaditeľky.

Potom som absolvovala ďalšie štú-diá sociálnej práce v Nitre, kde som sa zapájala do všetkých aktivít, čo ma veľmi bavilo. Raz to boli bezdo-movci, potom chudobní, drogovo závislí a pod.

A čo bolo po ukončení štúdia?Rozhodovala som sa, že po ukon-

čení štúdia ostanem na škole a uro-bím si aj doktorandské štúdium a všetko aj k tomu smerovalo.

Dostala som možnosť pracovať v detskom hospici. Bolo mi ľúto, že táto oblasť na Slovensku nie je do-statočne známa, a zvlášť na východe.

Svoje nadšenie pomáhať som zdie-ľala aj s Martou chabadovou. Ma-la som milión nápadov, ale chápala som, že sa ľahko zrealizovať nedajú. Pred šiestimi rokmi mi sprostredko-vala stretnutie s dvoma pánmi, je-den sa mi predstavil ako Generálny sekretár slovenskej katolíckej cha-rity a druhý, pán Vilček, ako Diecéz-ny riaditeľ spišskej katolíckej chari-ty, ktorým som nadšene a uvoľnene prezentovala svoje nápady a vízie. Nevedela som ani, či som vhodný kandidát na nejakú podobnú prácu. Ale na druhý deň mi pán riaditeľ Vil-ček telefonoval, že mi môže na čias-točný úväzok ponúknuť prácu. Vo vedomí, že to bude síce málo peňazí, ale vo viere, že ma moji rodičia ma-jú radi a budú ma podporovať robiť to, čo ma baví, prijala som túto po-nuku. Tým, že som taká akčná, do-stala som prácu v novinách v basket-balovom portáli a písala som články. Pred rokom si ma zavolal Generálny

Označenie NTS na chodbe prešovskej nemocnice

Pani riaditeľka Mgr. A. Hovancová

zrno 29/2017 11téma

sekretár, či by som v tomto Dome sv. Jozefa mohla byť zástupkyňou. Pred dvoma mesiacmi som sa stala riadi-teľkou. Bolo to na mňa rýchle, ale na druhej strane, keď človek dostane možnosť viesť štyri zariadenia, je to obrovská príležitosť.

Ako vnímate prácu s  nevyliečiteľne chorými deti? Iste je to náročné.

chcela som sa venovať starostlivos-ti o nevyliečiteľne choré deti a niečo podobné máme aj my, v našom det-skom domove – starostlivosť o de-ti s ťažkým zdravotným postihnutím a ošetrovateľskou starostlivosťou. Tu sa niekedy pohybujeme medzi živo-tom a smrťou. Je to náročná práca. Ale zvládam to, lebo som so svojou prácou stotožnená, zmierená a nede-sia ma zlé sny o chorých deťoch a po-dobne. Verím, že musia byť ľudia na tomto svete, ktorí majú poslanie slú-žiť aj takto chorým deťom a aj slúžiť chcú. Skôr ma ubíja legislatíva, a tie-to podobné veci, ako samotná práca s ľuďmi s ťažkým zdravotným postih-nutím. Táto služba ma nevyčerpáva a nezaťažuje. Nikdy nevieme, kde raz budeme a ako skončíme.

Otázok postihnutia fyzického či mentálneho, chudoby a podobných sa netreba báť, je to súčasťou našej spoločnosti a ja si nechcem zatvá-rať oči pred realitou. Neodsudzujem tých, ktorí tieto problémy nevidia, ale nemali by sme brániť tým, ktorí túto službu robiť vedia. V prvom ra-de zamestnancom Katolíckej charity, a určite aj iných organizácií, lebo celé to stojí na týchto dobrých ľuďoch, pri možnostiach, ktoré my máme a po-núkame a ktoré sú síce skromné, ale tí ľudia tu nachádzajú nejakú inú for-mu svojho obohatenia sa. Neexisto-vala by Katolícka charita, keby títo ľu-dia nevedeli, prečo sú tu a čo im táto práca dáva. Málokto môže o svojej práci povedať, že pomáha tak, ako pomáhajú títo ľudia. Ja si svoje veľké a malé sny plním tu.

A ako sa cítite na pozícii riaditeľky?Tým, že som dostala obrovskú

možnosť od pána riaditeľa Vilčeka, cítim obrovský záväzok. Keď sa ma niekto opýta, aké to je byť riadite-ľom, poviem, že byť riaditeľom ne-znamená mať moc, ale obrovský zá-väzok. Hlavne v tom, že keď mi zvoní mobil v noci alebo skoro ráno, mod-lím sa, aby to nebola zlá správa. Dosť

Jarka, najstaršia z detí detského domova

Deti z detského domovapokračovanie na strane 14

zrno 29/201712 reflexia

Mučiaci mučeník

Nedávno som zažil situáciu, po ktorej všetci túžime: „Byť v správnom čase na správnom

mieste.“ Odhliadnuc od toho, že každý čas a každé miesto, kde sa nachádza-me, sú v istom zmysle správne, občas sa nájdeme v okolnostiach, ktoré za-sahujú do života prvoplánovo pozi-tívne. Takouto situáciou bolo pre mňa divadelné predstavenie „Mučeník“. Moravskoslezské divadlo v Olomouci nedávno hosťovalo v  Bratislavskom SND. Hra zobrazovala príbeh dospie-vajúceho chlapca, ktorý sa rozhodol nasledovať učenie Ježiša Krista v radi-kálnej forme doslovného nasledovania biblických textov. Nie však všetkých. Obišiel state hovoriace o  láske a od-pustení a vybral si miesta extrémnych životných rozhodnutí, bez ohľadu na reč obrazov. Bol fanatickým vyznáva-čom Biblie. V ničom sa nelíšil od fana-tického vyznávača Islamu. Podobne, ako islamskí extrémisti, aj on šiel až za hranicu fyzického zbavenia sa, pre ne-ho nepohodlnej osoby, učiteľky bioló-gie. V jeho postojoch a rečiach zaznie-val fanatizmus v  podobe extrémov bez akéhokoľvek stredu, manipulácia a klamstvo. Bolo tiež veľmi zaujímavé pozorovať ostatné postavy, ich reakcie ponúkajúce konformizmus, oportuniz-mus a nekritickosť. Vrcholom hry bolo stotožnenie ateistickej učiteľky bioló-gie s Ježišom Kristom. Divadelná hra má viacero rezov: psychika detí z roz-bitých rodín, situácia školstva, ktoré je pedagogickým prostredím pre takéto deti a mládež, ľudia hľadajúci správny osobný postoj…

Počas takmer celej divadelnej hry som bol nervózny. Najskôr som pred-pokladal, že kvôli tomu, že moje for-málne oblečenie nekorešponduje s divadelným predstavením s prvkami nonkomformizmu. Alebo že v prostre-dí SND na mňa doliehala atmosféra sta-rej hereckej generácie, ktorá neočaká-vane narazila na štýl „nuovo“, na ktorý som nebol pripravený.

V závere divadelnej hry som si uve-domil, že moja nervozita bola dôsled-kom iného nárazu: videl som, ako hrozne môže byť skreslené posolstvo Biblie a Ježiša Krista, ak sa z neho vy-tratí duch, ktorý ho robí podstatným: duch lásky a odpustenia, duch inklúzie. Bola to nervozita teológa a pastiera, ktorý pred sebou vidí symboly zneuži-tia kresťanstva v dejinách jeho exis-tencie, nevynímajúc súčasné zlyhania

jednotlivcov i  štruktúr, vrátane svo-jich vlastných. Vo fanatizme hlavného predstaviteľa som vnímal postoje nie zriedka prítomné v postojoch kresťa-nov: „...takto a  inak nie; buď to bude takto, alebo to bude celé zlé. A aby to tak nebolo, musíme to zastaviť po dobrom, alebo, ak treba, ohňom a me-čom…“ V minulosti bola takáto dik-cia legitímnym prejavom kresťanskej cirkvi: od popravy prvého heretika až po upálenie poslednej bosorky. Dnes sa to deje subtílnejšie, už sa pri vyhráž-kach netrasie krabičkou so zápalkami: vydiera sa ekonomickými sankciami voči nekonformistom, siahnutím na ich reputáciu, vyobcovaním z komu-nity, braním súhlasu k vyučovaniu či pastierskej službe… (alebo aspoň sú-kromným pohŕdaním a uspokojením, že som lepší, lepšia, než tamten, tam-tá, oný, oná). Nemyslím si, že anarchia bez rešpektovania pravidiel je normál-nym a potrebným postojom a že cirkev by mala byť platformou pre chápanie a  podporovanie individualistických postojov. Vnútorný nepokoj ma ne-zasiahol kvôli zápasu o prioritizáciu „môjho dobra“ a „nášho dobra“. Bol som napätý kvôli tomu, že som videl, ako sa kresťanstvo môže zaobísť bez Ježiša Krista a zmeniť sa na ideológiu obdobnú bojovnému islamu v súčas-nosti alebo nacizmu a  komunizmu v nedávnej minulosti. Že je toto prirov-nanie neprimerané? Je až zarážajúce, že totalitárne systémy používajú tie is-té prostriedky na riadenie jednotlivca a spoločnosti. Čím sa od seba líšia vy-hlášky socialických a nacistických záko-nov a niektoré kánony cirkevného prá-va, vyhrážajúce sa trestami, v prípade cirkvi aj večnými? Čím sa od seba líšili väzenské cely a vypočúvacie miestnos-ti gestapa, štátnej bezpečnosti a cirkvi? Vo všetkých sa zabraňovalo ľuďom na-rušovať status quo, vplývať na svoje okolie, vo všetkých sa vypočúvalo nie-len kladením otázok, ale tiež kladením mučiarenských nástrojov na telo a do tela vypočúvaných. Vždy s pohnutím sledujem v televízii rozprávania väzne-ných a mučených kresťanov počas to-talitárnych režimov, úprimne vnímam a prejavujem svoj súcit s osudmi ses-try Zdenky či Titusa Zemana a všetkých obetí totalitárneho režimu v našej kra-jine i vo svete. No vždy mi v súvislosti s nimi zabliká červené svetielko, ktoré akoby chcelo pripomenúť, že utrpenie týchto nevinných ľudí je ozvenou utr-

penia tisícok nevinných ľudí, ktorí trpeli v totalitárnych pomeroch cirkvi počas mnohých storočí jej existencie. Nie je to potvrdením fyzikálneho zákona za-chovania energie, ktorý je obohatený o jej pozitívnosť aj negatívnosť? Čo zo seba vyšleš, to sa ti aj vráti.

Moja nervozita mala dôležitú pod-statu: ako kresťan a teológ, ktorý sa hlá-si k cirkvi, som reprezentantom cirkvi nielen v  jej pozitívnych konotáciách, v súvislosti s  tým, že reprezentujem jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú cirkev. Kardinál Ratzinger raz pozna-menal, že k týmto atribútom by sa mal pridať ešte jeden: „hriešnu“.

Náraz dobra a zla sa odohráva vo vnútri tej istej osoby. Tá robí vlastné rozhodnutia ako svojprávna osoba a zároveň je determinovanou obeťou, existuje v pokrivených vzorcoch, kto-rými nasiakla najčastejšie v disfunkč-nom prostredí raného detstva. Tento náraz zasiahol aj mňa, kresťana, re-prezentujúceho cirkev aj s  jej dlhým chvostom temnoty, ktorá v nej zápasí so svetlom a dobrom. Tento zápas je poznamenaný nielen v mojej osob-nej histórii, v histórii jednotlivca, ale aj v histórii cirkvi, ktorej sme súčasťou. Ide iba o históriu? Vari všetko zlé zosta-lo uzamknuté v minulosti? To by bola predstava naivného rojka alebo šikov-ného manipulátora. I keď sa súčasný-mi dobrými rozhodnutiami oddeľuje-me od zlých rozhodnutí v minulosti, stále sú našou súčasťou. Výkal sa však môže stať hnojivom, negatívne zále-žitosti sa môžu premeniť na prameň dobra. „Kde sa rozmnožil hriech, ešte viac sa rozmnožila Božia milosť.“ (Rim 5,20). Kľúčom k tejto premene je po-kora. Tej nás chcú vyučovať bolestivé udalosti, ako vlastné zlyhania, neúspe-chy, skúsenosti obetí nespravodlivos-ti a všetko, čo vnímame ako opak „byť v správnom čase na správnom mieste“. Retrospektíva procesu vyučovania po-kore nás môže priviesť k poznaniu, že ak by som vtedy, keď sa dialo niečo zlé, „nebol v nesprávnom čase na nespráv-nom mieste“, dnes by som sa nedostal „v správnom čase na správne miesto“.

Keď som sa po skončení divadla ob-zeral po hľadisku, nevidel som tam žiadneho cirkevného reprezentanta. Keď som sa v diskusii, ktorá nasledo-vala po predstavení, spýtal, či vyvolala táto hra, ktorá je podstatne zasadená do kresťanského prostredia a  jazyka, nejakú reakciu zo strany cirkvi, dostal som od režiséra negatívnu odpoveď. Logicky dôvodil, že v Čechách je cir-kev a kresťanstvo už tak nepodstatné,

zrno 29/2017 13reflexia/aktuálne

že diskusiu vyvoláva skôr problema-tika detí žijúcich v disfunkčných rodi-nách, problematika školského prostre-dia a spôsoby náboru nových členov extrémistických skupín zo vzťahovo a hodnotovo narušeného prostredia.

Vnímal som, že sa čosi podstatného vytratilo: komunikácia cirkvi a spoloč-nosti. A čo ak sa nevytratila? Možno vlastne v našich stredoeurópskych po-meroch ani nenabrala podstatné roz-mery (s výnimkou Nežnej revolúcie). cirkev zostala zacyklená vo svojom veľ-kopanskom postoji vlastníčky pravdy o živote, ktorej je jednoduchšie skráš-ľovať sklenník, do ktorého sa odobrala bývať, než vystúpiť zo seba a konfron-tovať svoju existenciu s prostredím, do ktorého je Kristom poslaná, aby tam existovala. cirkev sa zmenila na fabri-ku, ktorá vyrába soľ, farbí ju, dochucuje, používa rôzne obaly, niektorí labužníci dokonca pozorujú, ako to je, keď sa soľ sype do rán, iní sa podobajú kucháro-vi, ktorý chce dosoľovať včera vyliatu polievku… cirkev (v našom geopo-litickom kontexte) akosi pozabudla zaoberať sa zemou, priestorom, do ktorého treba prisypávať soľ, aby bo-lo jedlo chutné, príjemné, primerane

zakonzervované, povedané jazykom obchodníka: vyvíja produkt bez toho, aby bola v kontakte s trhom.

Hoci sa v  závere večera dostavilo uspokojenie z toho, že som prišiel na pôvod svojej nervozity, odchádzal som z divadla smutný. Bol som v hľadisku sám, kto sa pozeral na hru „Mučeník“ ako kresťan, teológ, farár. Divadlo sa nehralo v ateistických Čechách, čo by vysvetľovalo absenciu kresťanskej ro-viny diskusie o hre. Hralo sa to v Brati-slave, v ktorej je koncentrovaná znač-ná sila kresťanských aktivít a intelektu; v tej Bratislave, kde pochodujú desiat-ky tisíc kresťanov, aby demonštrovali svoje etické presvedčenia na uliciach, ktoré sú počas pochodu ich ulicami: bezpečným korytom, ktorým sa môže presýpať soľ, mysliac si, že transparent-mi a heslami spôsobia preniknutie soli do zeme. Ovocie života ukáže, či je ten-to spôsob dobrý a „Ježišovský“.

Keď som vychádzal z divadla, oslovil ma mladý muž: „Viete, aj ja som bol po-čas divadla nervózny. A myslím, že z to-ho istého dôvodu, ako vy.“ Po krátkom rozhovore sme sa rozlúčili. Už som ne-bol smutný. Už nie som smutný.

AUTOR: JURAJ BEZMOcNý

Kríza v Katare a tamojší kresťania

Spor v  Perzskom zálive medzi Katarom a  susednými krajinami, na čele so Saudskou Arábiou, už vplýva aj na katolícku komunitu.

Štvorica arabských krajín – Bahrajn, Egypt, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty zverej-nili 22. júna svoje požiadavky a da-li Kataru desať dní na ich splnenie. Ultimátum neskôr ešte o dva dni predĺžili. Svojimi požiadavkami podmienili ukončenie diploma-tickej krízy. Tieto arabské krajiny 5. júna zaradili Katar medzi krajiny podporujúce terorizmus. Prerušili s ním diplomatické styky a zavied-li voči tejto krajine pozemnú, ná-mornú i leteckú blokádu.

Túto malú, ale bohatú krajinu, okrem iného, obviňujú, že podpo-ruje teroristické organizácie. Medzi požiadavkami bolo napr. vypovedať z krajiny tureckých vojakov, zatvoriť televíziu al-Džazíra, obmedziť vzťa-hy s Iránom. Katar odmieta obvine-nia a v 13 požiadavkách nenaznačil, žeby chcel svoju politiku zmeniť.

V krajine mnoho ľudí prišlo o prá-cu, situácia vyvoláva neistotu z bu-dúcnosti. Z  krajiny odchádzajú ľudia. Apoštolský vikár severnej Arábie, Mons. Ballin, povedal, že odchádzajú aj kresťania, ktorí sa, as-poň v blízkej budúcnosti, nemienia vrátiť. „Snažíme sa pomôcť tým, čo zostávajú, i keď to nie je jednodu-ché, lebo potreby sú veľké a ovzdu-šie neistoty tomu nijak nepomá-ha… Prosím vás preto, aby ste sa za nás modlili, aj za desiatku kňazov, ktorí každý deň pracujú v kontakte s komunitou,“ povedal Mons. Ballin.

Katolícku komunitu v  Katare tvorí približne 300-tisíc veriacich. Rozdeľujú sa do štyroch rítov: latin-ského, maronitského, sýrsko-mala-barského a sýrsko-malankarského. V roku 2004 Katolícka cirkev vybu-dovala kostol Ružencovej Panny Márie na pozemku, ktorý získala od katarského emira. Ide od 7. sto-ročia o prvú kresťanskú svätyňu na tomto území.

SPRAcOVALA DH

Európsky informačný portál o migrácii„S láskou a povzbudením som na-

blízku tým inštitúciám, združeniam a jednotlivcom, ktorí sa múdro otvá-rajú voči zložitému migračnému fe-noménu s adekvátnymi opatreniami na podporu, vydávajúc tak svedectvo o tých ľudských a kresťanských hod-notách, ktoré sú základom európ-skej civilizácie.“ To sú slová pápeža Františka, ktorými sa v  liste obracia na riaditeľa tlačovej agentúry ANSA Luigiho contu.

Talianska informačná agentúra sa v  uplynulých dňoch podieľala na spustení portálu infomigrants.net s anglickou, francúzskou a arabskou jazykovou verziou. Ide o  webovú stránku, ktorá ponúka migrantom spoľahlivé informácie. Odborné štú-die totiž ukazujú, že vo väčšine prípa-dov sa pre migrantov stávajú jediným zdrojom informácií obchodníci s ľuď-mi a pašeráci.

„Rád by som vyjadril svoje úprim-né uznanie za dôležitú iniciatívu a že-lám si, aby na jednej strane zlepšila integráciu týchto ľudí, ktorí majú po-vinnosť rešpektovať zákony prijíma-júcich krajín, a na druhej strane, aby

vyvolala v spoločnosti obnovu úsilia o autentickú kultúru prijatia a soli-darity,“ uvádza v  posolstve pápež František a dodáva, že „prítomnosť toľkých bratov a sestier, ktorí zažíva-jú tragédiu migrácie, je príležitosťou pre ľudský rast, stretnutie a dialóg medzi kultúrami s cieľom šíriť pokoj a bratstvo medzi národmi.“

Na záver svojho listu Svätý Otec František píše: „Uisťujem vás o svo-jej modlitbe, vyprosujúc ochranu Boha, otca všetkých, aby sprevádzal cestu tých, ktorí sú nútení opustiť vlastnú krajinu kvôli vojnovým kon-fliktom, teroristickým útokom, hladu či represívnym režimom. Kiežby títo migranti pod každým nebom stretli bratov a sestry, ktorí sa s nimi podelia o chlieb a nádej na spoločnej ceste.“

Nový spravodajský portál bude spolupracovať s tromi hlavnými eu-rópskymi informačnými zdrojmi: France Médias Monde, Deutsche Welle a s talianskou agentúrou AN-SA. Projekt spolufinancuje Európ-ska únia.

ZDROJ RADIOVATIcANA.SK

zrno 29/201714 téma

sa mi zmenil život, lebo tej práci sa potrebujete oddať nie na 100%, ale ešte na viac, do úzadia idú záľuby, priatelia, rodina. Verím však, že je to správna voľba. To všetko ovocie nie je moja zásluha. To je zásluha ľudí, ktorí pracujú v sociálnych službách. Najmä financovanie, s ktorým sa bo-

Pani riaditeľka s jedným z drobcov

ríme, je veľmi podhodnotené. Preto hovorím, že nemusíme charitu vy-kresľovať krajšiu než je, ale stačí ju len prezentovať takú, aká je.

Kto vám pri tom pomáha, keď nie-kedy ľudia ani peniaze nestačia?

Ide hlavne o dobrovoľníctvo, kto-

ré je vzácnym darom v tomto Dome. Väčšinou sú to študenti stredných škôl, a to nielen dievčatá, ale aj chlap-ci. Nikdy by mi nenapadlo, že študen-ti strednej školy, ktorí majú po matu-rite, sa tešia, že celé leto budú tráviť tu, s deťmi z detského domova, alebo v zariadení núdzového bývania, kde máme maličké deti, ktorým sa tre-ba cez leto venovať, alebo v dennom pobyte, kde sú tiež deti. Myslím si, že dobrovoľníctvo je cesta, veľká cesta na obohatenie života týchto detí, ale taktiež aj na čiastočnú výpomoc stá-lym zamestnancom, lebo táto práca je náročná a na niečo navyše tu nie je čas. Naši zamestnanci to „navyše“ aj robia, ale keď si uvedomíte, koľko je detí a koľko zamestnancov, tak uvidí-te, ako sa tu robia zázraky. Uvedomila som si, že tu sú deti, ktoré, ak neboli v nemocnici, ani neopustili budovu Domu v kočiari na prechádzku. Nie je tu tá možnosť, pretože keď vám vyj-de jeden zamestnanec na osem de-tí, tak on nemôže ísť len s jedným na prechádzku. To, že naše deti nemajú túto možnosť, ma trápilo viac ako čo-koľvek ostatné.

Niekedy by človek povedal, že rozprávanie o tom je zbytočné. Ale dodnes si pamätám na prvý rozho-vor, ktorý som dala do médií. Bol veľ-mi krátky, len pár slov. Keď si odo mňa pýtali číslo účtu, povedala som, že ja chcem ľudí, dobrovoľníkov. A odozva na ten článok bola veľmi veľká – od mladých ľudí, cez rodi-ny, po starých ľudí. Jeden dôchodca sa nám ponúkol, že bude ochotný ich voziť k lekárovi a podobne. Je to krásne, keď vidíte, že ľudia sú ochot-ní dať aj z toho mála, čo majú. Jeden starší pán z Oravy mi raz pred Via-nocami volal, že nedokáže prestať myslieť na jedno dievčatko v tomto Dome. Porozprával sa so svojím sy-nom a svojimi vnukmi a oni sa vzdali všetkých vianočných darčekov, aby tie peniaze dali tomuto dievčatku. Neviem dodnes, kto je ten pán. Toto sú tie malé zázraky, ktoré zažívame.

Máme tu päť detí, ktoré potrebo-vali senzor dýchania, ale dostali sme ich len pre tri deti. Už ani neviem, že kde všade som o tom rozprávala, ale jeden senzor som kúpila sama s tým, že ďalší kúpim o mesiac zo svojich peňazí. Nikdy nezabudnem, ako som tu potom v nedeľu prišla a pred dve-rami som si našla odkaz, že je to pre mňa. A bol tam senzor dýchania. Ne-tuším, kto ho priniesol, ale verím na zázraky.

Detská izba

dokončenie zo strany 11

zrno 29/2017 15téma

Máme veľkú podporu od mesta. Pán primátor je vždy ochotný, do-stali sme výťažok zbierky z vianoč-ného punču a podobne, správca kú-paliska dal našim mamičkám voľný vstup, najznámejšia cukráreň v mes-te matkám s deťmi umožnila celé le-to mať zadarmo zmrzlinu, bol nám venovaný výťažok z plesu z hotela Metropol, a tak podobne. Možno je to chyba, ale ja nedokážem pýtať pe-niaze, a preto som si myslela, že sa na túto prácu nehodím. Boh ale drží nad týmto Domom svoju ruku. Keď chceme dať týmto deťom niečo na-vyše, dá sa to jedine takýmto spôso-bom. Rada by som podporila aj na-šich zamestnancov aspoň vďakou, lebo oni si to zaslúžia najviac.

Nedávno sme mali krst našich de-tí. Vyslovila som pochopenie, že ne-môžem od nich žiadať, aby si vza-li niektoré dieťa za svoje krstné a ja môžem byť krstná mama všetkým šiestim, aby som ich nezaťažila. Na-pokon mi skoro neostalo žiadne die-ťa, lebo si ich zamestnanci a jedna dobrovoľníčka rozobrali. Všetci im kúpili zo svojich malých peňazí ne-jaké oblečenie. Na začiatku, keď sme otvárali detský domov, sme nemali lepšie oblečenie a naši zamestnanci nosili po svojich deťoch.

Pomáhajú aj moji spolužiaci zo zá-kladnej a strednej školy, ktorí ma sí-ce nevideli 15 rokov, ale teraz nám darujú 2%, ďalej sú to moji učitelia a žiaci stredných škôl a mnohí iní, ktorí ponúkajú seba a chcú aj oni troškou prispieť. Niekto pošle pe-niaze, niekto príde a povozí dieťa v kočiari, iný prinesie múku a cesto-viny. V tejto spoločnosti je to mož-no najmenej, ale pre nás vzácne, ho-ci je mnoho zbierok. Ľudia sú podľa mňa radi, keď vedia, na čo sa použijú ich peniaze, a ja sa im vôbec neču-dujem. Tu to môžu vidieť, náš Dom má otvorené dvere. Ktokoľvek mô-že prísť a vidieť, do čoho sa preklo-pil jeho dar. Keď ideme s dieťaťom do nemocnice, tak nikto nemá po-cit, že je to dieťa práve z charity, lebo možno by mali ináč vyzerať. A vte-dy reagujem: „Ani jedna z týchto ve-cí nie je kúpená.“ Za posledných se-dem mesiacov sme nemuseli kúpiť žiadne oblečenie a naše deti nenosia vyblednuté pyžamká. Vďaka komu-nite matiek, ktoré nám posielajú ob-lečenie, sú naše deti krásne. Robíme, čo môžeme, aby sme im umožnili lepšie žiť. Ich diagnózy nie sú na ich ďalšie roky vyhliadkovo veľké. Mô-

Terasa pri Dome sv. Jozefa

Výstižný citát

žeme hromžiť a povedať, že to nie je fér, alebo sa postaviť k tomu tak, že z každého dňa urobíme krásny deň. Myslím si, že našim zamestnanom sa v tom vo veľkej miere darí.

Verím, že tento Dom je zázračný. Každý, kto do neho príde, mi povie,

že nikdy by neveril, koľko ťažkých a smutných osudov ukrýva. Keby som rozmýšľala nad matkami v na-šom dome, ktoré tu našli bývanie, alebo nad nevyliečiteľne chorými a zomierajúcimi deťmi, ktoré majú ťažké diagnózy, neviem, či by som

zrno 29/201716 téma

dni a noci nepreplakala. Naozaj je to smutné. Ale potom si poviem to, čo ma naučili v hospici: „Pozerajte sa len na ten nasledujúci deň a z tých malých skladačiek si urobte radosť.“ A tak si naozaj veľakrát poviem, čo sa nám podarilo. A to mi dáva si-lu. Zomrelo nám v Dome už jedno dievčatko. Plakali sme úplne všet-ci. Myslela som si: „Nebudeme sa te-raz všetci tváriť, že je to prirodzené.“ Jednoducho, bolo to pre nás veľmi ťažké. Ale kým sme my tri dni plaka-li, zavolali mi, že majú pre nás nové dievčatko. Bola som z toho zhroze-ná, že jedno za jedno. Veď to je straš-né. No prišlo k nám jedno nádher-né, usmiate, krásne dievčatko, ktoré nám robí obrovskú radosť. Uvedomi-la som si, že my sme tu pre tie deti. Prichádza mi na myseľ citát z jednej knihy: „Keď kladieme otázku Pre-čo práve ja?, tak by sme si mali po-vedať: „A prečo nie práve ja? A kto? Moja mama, otec, kamarát, známa, suseda?“ Keď sa pozriem okolo se-ba, vidím, že tie ťažkosti s chudobou a chorobami tu sú. Bojím sa, že budú ešte vo väčšej miere, ale táto práca ma dojíma a prináša radosť.

Čo tento zázračný Dom skrýva pod svojou strechou?

Dlhé roky tu bol domov sociálnych služieb pre deti a starších s kombi-novaným mentálnym a fyzickým po-stihnutým. Taktiež sa tu nachádzalo zariadenie pre matky v núdzi, najmä pre mladé, tehotné mamičky. Potom tu bol denný pobyt v rámci domova sociálnych služieb, ako denný stacio-nár pre deti aj dospelých.

Pred niekoľkými rokmi by sme si ani nepomysleli, že charita bude mať detský domov. Ale pred dvoma rokmi sa zmenila legislatíva a deti do osemnásteho roku nemajú mož-nosť byť v dennom celoročnom po-byte. Dáva to logiku. Lebo keď máte dieťa a dáte ho na celoročný pobyt a končí to tým, že ho nevidíte me-siace, tak asi potom naozaj patrí do detského domova a nie do celoroč-ného pobytu. Na druhej strane, nikto nemá právo vyčítať rodičovi postih-nutého dieťaťa, ako rieši tú situáciu. Nikto nemá na to právo, pretože sta-rostlivosť o tieto deti je veľmi nároč-ná a každý z nás sme iný. Niekomu by také dieťa prekážalo už hodinu,

a niekto to zvládne. Ja rodičom po-stihnutých detí nikdy nebudem vy-čítať akékoľvek ich rozhodnutie. Nik-to nevie, aké to je mať takéto dieťa. Často sa pozerá len na to, že rodič dá dieťa preč. Ale je potrebné pozrieť sa na to aj z druhej strany a zamys-lieť sa, že deťom v takomto zariade-ní môže byť dobre. Je v spoločnosti detí a svojich rovesníkov, kde denne majú aktivity a rôzne iné možnosti, ktoré by nedal dieťaťu ani vlastný ro-dič. Tu sa to od našich zamestnancov vyžaduje. Deti v takomto Dome mô-žu byť šťastné, pričom veľa ľudí si to ani neuvedomuje. Niekto povie, že nič nenahradí rodičovskú lásku. To je pravda. Ale aj ten rodič nedokáže byť na 100% oddaný svojmu dieťaťu, ktoré je v takomto ťažkom zdravot-nom stave. Deti u nás majú celý rad terapií a zručností. Ak by toto nejaký rodič zvládal, tak by sa mu mala ce-lá spoločnosť poďakovať. Väčšina ro-dičov, ktorí majú deti u nás, to takto aj vníma. Aby sme im dali čo najviac, tak ich privádzajú k nám.

Vrátim sa späť k myšlienke detské-ho domova. Keďže nemôžeme mať deti do 18 roku v celoročných poby-toch, tak vznikla myšlienka, aby sa zriadil detský domov. charita aj tu iš-la do niečoho výnimočného a zria-dila domov pre deti s ťažkým po-stihnutím. Takýchto zariadení je na Slovensku málo, keďže financovanie je tu také, ako pre zdravé deti. Je lo-gické, že práca s chorými deťmi je omnoho náročnejšia a nákladnejšia. Ale tu sme pred otázkou: „Keď nie ro-dič a nemocnica, tak kto?“ V našom Dome sú deti, ktoré majú veľmi ťaž-ké kombinované postihnutia. Máme tu aj chlapčeka, ktorý vyzerá na pol roka, no má tri roky a nemal už tri ro-ky žiť vôbec. celý život bojuje, potra-vu prijíma sondou, je slepý a hluchý a neexistuje lekárske vysvetlenie, že žije. Máme napr. chlapčeka s Dawno-vým syndrómom, ktorý mal tri týžd-ne, keď sem prišiel. V nemocnici nám vraveli, že, bohužiaľ, ani operácia ne-bude nutná, keďže je tam už nezvrat-ný stav. Ale keďže stále žil, musel ísť do Bratislavy, do Kardiocentra, a tam sa pán doktor opýtal: „To vy ste z tej charity?“ „áno.“ „Tak ja nebudem hľa-dať žiadne medicínske vysvetlenie.“ Srdce sa dieťaťu zacelilo a našťastie má len Dawnov syndróm. A doktor to považuje dodnes za zázrak.

Pokračovanie nabudúceTOMአMARKO

Pošta pre rodičov

zrno 29/2017 17úryvok

Žijem stále vo vyhnanstve, sám v  sebe. Väčšina sa  k  tomu ne-priznáva. Je to však ľudský údel.

Jedni by chceli iným nahovoriť, že sa dá žiť v psychických dimenziách ko-lektívne, poniektorí by to chceli i sebe nahovoriť. Obe kategórie chcú v sebe iba prehlušiť 2000 rokov v každej duši rezonujúcu Kristovu výzvu: „Duc in al-tium!“ – Zamier na hlbinu...“ (Lk 5, 4).

Život nás iba rozváža po mori nepo-znaných vlastných hĺbok, ponad úska-lia vôľou nestmelenej nemohúcnosti. Faktické i kultúrne dejiny sú väčšinou pamiatkami slabosti, pomníkmi naštr-benosti a biedy.

Ľudská samota je mrazivá predsieň nadprirodzena. Dielo alebo čin, kto-rých zárodky nepochádzajú z nadpri-rodzena, majú preto tak málo vnútor-nej sily a samočinnej presvedčivosti, že potrebujú všelijakú vonkajšiu pomoc.

A tu pramení všetka lož, diploma-cia, úskoky a zločiny v medziľudských vzťahoch. Všetko, čo nemá východisko a cieľ v Absolútne, počnúc malým na-riadením v úzkom pracovnom okruhu až po vysokú politiku, od remeselného výrobku až po umelecký výtvor, má „otca lži“ za kmotra.

Dôvera je základom každej spoloč-nosti a základom pracovnej morálky. Bez nej by sme sa báli ísť k holičovi pod britvu, báli lekára, kuchára, strojvodcu; bol by to rozklad. A pracovná morálka sa zakladá na tom, že si každý každého uctí osobne i jeho výkon. Univerzitný profesor si váži a ctí zametača ulice, le-bo vie, že svoju prácu robí čo najlepšie a najsvedomitejšie a zametač si uctí profesora, lebo vie, že svojím vyspe-lým umom dáva všetkým, i  jemu, to najlepšie, čo môže a tvorí v tom istom pokornom postoji ako on. Vzájomne sa podporujú, vzájomne si podmieňu-jú a skvalitňujú život. Medzi kresťanmi s rovnakým nadprirodzeným určením sa tento úctivý a bratský pomer len utvrdzuje.

Spoločnosť, ktorá si myslí, že môže budovať trvalý stav bez týchto zák-ladov, zakrátko zbadá, že nik nikomu

neverí, že nikomu sprvu na nikom, potom na ničom nezáleží, že degra-dáciou vzájomných ľudských vzťahov a poprehadzovaním hierarchie hodnôt dochádza i k diskvalifikácii výrobných hodnôt, lebo tie nie sú autonómnou oblasťou. Veď všetko, čo prichádza do styku s človekom, neostáva vo svojej materiálnej determinácii, ale je ovplyv-nené, mení sa a prenáša i do ľudskej sféry a spolu s človekom i do mimoľud-skej sféry, do celokozmickej ekonomi-ky vykúpenia a zavrhnutia.

Naše storočie malo už pri svojom vstupe do existencie na čele asymet-rické vrásky, lebo nevedelo, či sa má báť o  to, čo pominie, alebo či nemá mať strach, že to, čo by mohlo prísť, nepríde. A malo neujasnené obavy, či sa – aspoň v niektorých štrukturálnych črtách – neodoberá budúcnosť a ne-nastupuje niečo minulého.

Určitý obmedzený druh spoločen-ských, politických a psychologických zvrhlostí sa ťahá všetkými dejinnými obdobiami. Paleta dejinných a poli-tických podlostí má – alebo snáď len používa – málo obmien a nuáns. Vždy nové intrigánstva a cigánstva strieda-jú staré, od starého Grécka po dnešok; politické a skutočné vraždy, sexuálna politika svetového meradla, zrady, vý-meny politických garnitúr vždy v me-ne tej istej hlúposti alebo lži; zdanlivo revolučné rozmachy so žalúdočným horizontom, vychodiace z filozofické-ho resentimentu a sentimentálnej his-torickej falše, ktoré končia buď fakticky na vlastných šibeniciach, alebo v prie-pasti neujasnených koncepcií prázd-nych hláv a plných vreciek.

Prečo to všetko? Kto už raz definitív-ne zastaví tento kolotoč nerozriešiteľ-nej hlúposti, poháňaný neúprimnos-ťou všetkých vekov? Naposledy zaznel ľudu úprimný hlas z Vrchu blahosla-venstiev. Zo všetkých ostatných tribún sveta sa od tých čias viac alebo menej luhalo. Už len zlomky a úlomky úprim-nosti sú žiarami vo svetovej vyhni tmy.

Človek sa až pýta, či je úprimnosť vô-bec ešte možná vo vzťahu medzi ľuď-mi a národmi.

Často počuť: Všetko je všetkým. ce-lý život, všetko dozrievanie je len po-stupným vnikaním do nej, postupné jej odhaľovanie.

Od chvíle prvej stvoriteľskej Vôle do zakľúčenia behu vekov jestvuje jediná vzájomne súvisiaca a sa podmieňujú-ca spleť vzťahov a pôsobení sveta vi-diteľného a neviditeľného, hmotného a duchovného.

Život človeka i sveta je napnutý pov-raz medzi vznikom a zánikom, medzi večným áno a večným nie. Žiť zname-ná ísť. Stáť sa nedá. Ide o to: kde ísť a ako ísť? Vzdať sa pravdivosti a úprim-nosti je rozkývanie rovnováhy. Ale aj smrť – aj mravná – je pevný bod, o kto-rý sa možno zachytiť. Ba táto smrť má aj zábradlia pseudoistoty, pseudopravdy, pseudomravnosti, pseudoporiadku.

Pre toho, pre koho môže jestvovať len jedno Absolútno, jedno Nekoneč-no, jeden absolútny Boh, pre toho je všetko otvorené: absolútne hodno-ty „počtových daností“, vedeckého usmernenia, politicko-spoločenských efemérností; pre toho je všetko len akoby nedoznaná úplata lži alebo as-poň polopravdy.

Žijeme „ako keby“, robíme „ako keby“ a hynieme „ako keby“.

Úprimnosť je pokora. Pokora je bôľ-na len pre tých, čo sa proti nej vypínajú. Tak ako utrpenie prestáva byť utrpe-ním u tých, ktorým je sladké, ako sv. Te-rezke, tak bude úprimnosť slasťou pre svet zbavený sebeckosti v  ľudských, národných a svetových reláciách.

Len tam, kde idú ciele nad človeka, cesty života sa označujú inými smerov-kami ako míľovými kameňmi záujmu.

PAVOL STRAUSS

List o úprimnostiPrinášame vám úryvok z knihy Život je provizórium, ktorej autorom je MUDr. Pavol Strauss, lekár, chirurg, ale aj filozof a mysliteľ, osobnosť, ktorú predošlý režim nechcel počuť.

MUDr. Pavol Strauss (1912 – 1994)vynoril sa ako nový, pozoruhodný autor po druhej svetovej vojne. Svojimi originálnymi knihami Všetko je rovnako blízke i ďaleké (1947) a Mozaika nádeje (1948) sa hneď zaradil medzi slovenskú literárnu a mysliteľskú elitu.

No pofebruárová totalita ho – ako konvertitu, kresťanského humanistu a demokrata – umlčala na celé desaťročia, s výnimkou krátkeho uvoľnenia, keď mu vyšli hudobnícke Zápisky diletanta (1968) a lekárske Zákruty bez ciest (1971). Jeho rukopisné práce sa mohli slobodne uverejňovať až po defi nitívnom páde totalitného režimu, jeho ideológie a cenzúry.

Nestihol vydať všetko, čo napísal. Až teraz, posmrtne, bolo možné pristúpiť k súbornému vydaniu Straussových literárnych a mysliteľských diel.

Pripravovaná desaťzväzková edícia jeho známych i neznámych, nepublikovaných prác – esejí, denníkov, memoárov, aforizmov, refl exií, slovenských i nemeckých básní, prekladov je pozoruhodná rozsahom i umeleckou kvalitou Straussovej tvorby.

Tento komplet pripravovaný pri príležitosti blížiacej sa autorovej storočnice (roku 2012) predstaví ho ako všestranného autora európskeho formátu, vzdelaného kritického mysliteľa a prenikavého intelektuála s kresťanským svetonázorom. Jeho diela môžu pomáhať prekonávať šíriaci sa nihilizmus a dehumanizáciu človeka, kultúry, spoločnosti 21. storočia. On nielen postuluje, ale sám prináša – ako spisovateľ a mysliteľ – do modernej slovenskej literatúry nové pozitívne a humanistické perspektívy.

V rámci súborného vydania Straussových diel pripravujeme zväzky

S výhľadom do nekonečna

Hudba plaší smrť

Rekviem za neumieranie

Skalpelom i perom

Ozveny vnútorných hlasov

Aforistické iskrenie

Život je provizórium

Slovenské básne

Nemecké básne

Preklady7Pavol STRAUSS

StraussPavol

Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov 2011

Zobrané literárne a mysliteľské diela 7

ŽIVOT JE PROVIZÓRIUM

ISBN 978-80-7165-840-5

Pavol Strauss

zrno 29/201718 duchovné zamyslenia

17. 07. 2017pondelok

Peter povedal (Ježišovi): „Pozri, my sme opustili všetko

a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“

Mt 10, 34 – 11, 1Ex 1, 8 – 14. 22; Ž 124

Sv. Andrej-Svorad a Benedikt, pustovníci

Bohuslav

Ježiš si svoje skúsenosti s  hlásaním svojej ponuky nenechával pre seba. V závere 10. kapitoly Matúšovho evanjelia sú tieto skúsenosti pozbierané od výzvy Nebojte sa! cez upozornenia o nepokojoch aj uprostred vlastnej rodiny až po identifikáciu poslaného s poslaným (por. Mt 10, 26 – 42). Uče-níkom sa pri priamej identifikácii: Kto vás prijíma, mňa prijíma, a skrze mňa Boha, lepšie dýchalo. Rokmi sa táto identifikácia pre niektorých kresťanov stala zárukou, ba až akousi bohorovnosťou s automatickým patentom na pravdu. Toto Ježišovo uistenie však nemá byť lacnou istotou, že zvestovateľ bude vždy prijímaný s božskými poctami. Naopak, je to výzva byť ostraži-tým, aby sa z Ježišovej ponuky nestala naša vlastná ponuka, ktorá tú Ježišo-vu len karikuje. Ľahko sa totiž môže stať, že nepokoj, ktorý rozdeľuje dvoch proti trom, nemusí byť nutne spôsobený prijímateľmi, ale zvestovateľmi. Tými, čo sa ľahko nechali uchlácholiť oným: Kto vás prijíma, mňa prijíma.

Rozsievač na loďkeJežiš opustil kvôli zástupu „pevnú pôdu pod nohami“ a vydal sa na neisté vlny mora. Sám v loďke. Začal hovoriť v podobenstvách, a tak poslucháči zrejme čakali niečo o mori a loďke. Možno boli prekvapení, že Ježiš hľadiaci do morskej vody začal hovoriť o rozsievačovi a zrnkách. Ale „moment prekvapenia“ je jedným zo silných stránok podobenstva.

Žiadny dobrý hospodár zbytoč-ne neplytvá obilím. Ani tým na siatie. Radšej trikrát meria a len

raz seje. Zásada: „Ani zrno nazmar,“ ktorá zdobila alegorické vozidlá po-čas sviatku práce, nie je novodobým výmyslom. Ježišov rozsievač je buď amatér, alebo rozšafne rozhadzuje zrná halabala na medze, cesty, ska-liská či do tŕnia.

PolemikaBiblista Joachim Jeremias sa snaží

ježišovské rozsievanie rehabilitovať tvrdením, že „to, čo sa javí západné-mu mysleniu ako zlé hospodárenie, je skrátka v palestínskych podmien-kach bežným zvykom.“ Základná vec je tá, že v Palestíne nasledovala orba až po siatí, dá sa teda predpokladať, že sa rozsievač zamýšľal vrátiť a zaorať semená do pôdy. Ale, ako ďalší bib-lista Daniel J. Harrington zdôrazňuje, „náš text vôbec nenaznačuje taký po-stup a nehovorí nič o rozsievačovom návrate na pole. Rozsievačovu már-notratnosť možno najlepšie vysvet-liť ako súčasť „nezvyčajnej“ povahy tohto príbehu, ktorý slúži na upúta-nie pozornosti čitateľa a vytvára tlak a napätie.“

Podobenstvo a preháňanieTermín „podobenstvo“ má totiž

v semitských jazykoch niekoľko výz-namov, od „príbehu“ až po „hádanku“. Veľmi výstižne podobenstvo definuje charles Harold Dodd ako „metaforu alebo prirovnanie vzaté z prírody či

každodenného života, ktoré upúta poslucháča svojou živosťou či zvlášt-nosťou a ponechá jeho myseľ v takej miere pochybností o  jeho presnom použití, aby ho povzbudilo k  aktív-nemu premýšľaniu.“ Ježiš na loďke sa snaží aktivovať myseľ a srdce po-slucháčov, preto občas použije hy-perbolu, čiže akési preháňanie. A tak sa roztopašný rozsievač stáva hádan-kou: „Je to vymyslená postava, alebo je Ježišov Boh skutočne márnotratný vo vysielaní signálov voči ľuďom?“ Podobne prehnaná sa môže zdať aj stopercentná úroda, ktorú Ježiš spo-mína vo finále podobenstva. Žiadne pole neprináša stopercentnú úrodu a každý dobrý hospodár to vie a po-číta so stratami. Lenže podobenstvo je o „tajomstvách nebeského kráľov-stva“ (por. Mt 13, 11), a tie majú na-priek podobnosti s rozsievačskou čin-nosťou trochu iné zákony. Keď Ježiš hovorí vo svojej reči o urobení niečo-ho navyše (por. Mt 5, 38 – 42), potom je evidentné, že nebeské kráľovstvo môže a má priniesť aj viac ako stoper-centnú úrodu.

Kvet v bodľačíPodobenstvo o rozsievačovi, či skôr

o zrnku, ktoré „padá, kam chce“, je už notoricky známe. Napriek tomu je vždy oslovujúce, a to vždy po novom. Ježiš toto podobenstvo (naň celkom nečakane) vysvetlil a rozšifroval svoje slová. Tak sa ľudia snažia vmestiť do ním vytvorených skupiniek. Niektorí sa nájdu na kraji cesty, iní na skalnatej

pôde a zase iní v tŕní. Ruku na srdce, pri čítaní tohto podobenstva je člo-vek skôr kritický ako by si veľkolepo priznával, že nejakým spôsobom pri-niesol úrodu. Pravda však je, že roz-sievač nepríde na pole s jedným jedi-ným zrnkom. Rozseje ich desaťtisíce. Aj do sŕdc každého človeka. Preto sa nedá jednoznačne povedať, do kto-rej „kolónky“ podobenstva jednotli-vý človek patrí. Sú zrná, ktoré veľmi rýchlo vezmú skazu, a zrná, ktoré pri-nesú úrodu. A to na poli srdca jedi-ného človeka. „Ježiš sa počíta s tým, že mnohé jeho slová v nás padnú na skalnatý úhor a uschnú. Keď však do seba nahliadneme hlbšie, objavíme aj vo svojej vlastnej duši kus úrodnej pôdy, ktorý prijíma Božie slovo a ne-sie plody,“ pripomína Anselm Grün. A  zdôrazňuje, že na toto podoben-

zrno 29/2017 19duchovné zamyslenia

18. 07. 2017utorok

Potom (Ježiš) začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac

zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti Korozain! Beda ti Betsaida!“

Mt 11, 20 – 24Ex 2, 1 – 15a; Ž 69

Bl. Peter Pavol GojdičKamila

Evanjeliá zaznamenávajú iba jeden Ježišov plač nad mestom, a to nad Je-ruzalemom (por. Lk 19, 41 – 44). Avšak čo iné ako vnútorný plač sú výčitky ďalším mestám? Ježiš im navonok robí výčitky, ale vnútorne plače. Nie sú to však lamentácie nad tým, že vydal zbytočné množstvo „zázrakovej ener-gie“. Je to nárek nad nevyužitými príležitosťami. Rozsievač z podobenstva nemá problém rozsievať aj márnotratne (por. Mt 13, 1 – 23). Je mu však ľúto, že si to skoro nikto nevšimne. „Príležitosť zaklope na dvere len raz,“ hovorieval otec majora Majora v Hellerovej knihe Hlava xxII. V mestách, nad ktorými Ježiš roní vnútorné slzy, sa príležitosti opakujú nespočetne-krát, a nik si ich ani nevšimne. Všetci prídu, vidia, zatlieskajú, uznanlivo potľapkajú Ježiša po pleci a vrátia sa domov po starej ceste. Ako potom môže odpovedať Boh, keď sa ho obyvatelia týchto miest opýtajú: „Kde si bol, keď sme ťa tak veľmi potrebovali?“ Snáď iba: „Bol som v mnohých prí-ležitostiach, ale vy ste si to vôbec nevšimli.“

stvo sa možno pozerať aj pozitívne a  optimisticky: „Ježiš použil obraz skalnatej pôdy aj pozitívne. Hovorí o skale, na ktorej máme vystavať dom svojho života (por. Mt 7, 24 – 25).“ Ak sa na to pozrieme optimisticky, kraj cesty môže byť znamením, že človek je na najlepšej ceste vydať sa na cestu, že je na ceste za hľadaním a pravdou. Preto ho rozsievačove zrná ani nemô-žu nájsť inde. A bodľačie? Aj v ňom občas vykvitne kvet, z ktorého sme prekvapení. Možnože božský rozsie-vač nie je až taký márnotratný, ako sa na prvý pohľad a počutie môže zdať. Nešetrí svojim slovom a posiela ho aj tam, kde by ho ľudia nikdy nečakali. Aby aj v situáciách, ktoré vonkoncom nepredpokladajú Božie účinkovanie, mohli nájsť Boha. Skrátka osamelý klas obilia, ktorý predsa len vzišiel na kraji cesty, si veľkohospodár ani ne-všimne. Ale tulákovi alebo nebeským vtákom môže zachrániť život. A prá-ve o týchto bezstarostných vtákoch hovoril Ježiš jedno zo svojich veľkých podobenstiev (por. Mt 6, 26).

Dych vyrážajúce slováZ  tohto pohľadu môžu byť oveľa

znepokojujúcejšie ako podobenstvo o rozsievačovi slová, ktoré Ježiš ho-vorí svojim žiakom osamote. Hovorí, že im je dané poznať tajomstvá ne-beského kráľovstva a sú blahoslave-ní, pretože vidia to, čo vidia (por. Mt 13, 11. 16 – 17). O ostatných sa však Ježiš vyjadruje nelichotivo, až nepo-chopiteľne: „Im hovorím v podoben-stvách, lebo hľadia, a nevidia, počú-vajú, a nepočujú, ani nechápu“ (por. Mt 13, 13). Zatiaľ ide o pravdivé, aj keď nepríjemné konštatovanie. Dych vy-ráža až „recyklovanie“ Izaiášovho vý-roku: „Lebo otupelo srdce tohoto ľu-du: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli,

aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť“ (por. Iz 6, 9 – 10; Mt 13, 15). Sám Ježiš delí skupinu ľudí na tých, ktorí sú vnútri, a tých, ktorí stoja vonku. Tí vnútri sú blahoslavení, a tí vonku sa svojou ne-chápavosťou stávajú neschopnými uzdravenia. To je dosť ostré rozdele-nie. Čo tým Ježiš, ktorý priťahuje a vy-zdvihuje outsiderov, myslí? A nemý-li sa trochu v charakteristike svojich učeníkov? Nepriznáva im až príliš veľ-ké dary, ktorými reálne nedisponujú? Aj preto sa biblisti domnievajú, že tá-to stať je reflexiou situácie ranej cirkvi, ktorá musela bojovať o uznanie svo-jej legitimity a riešila otázku, prečo sa niektorí ľudia nepriklonili k  Ježišov-mu posolstvu. Neexistuje však žiad-ny argument ťažkého kalibru, ktorý by jednoznačne vyvrátil, že by tieto slová nemohli pochádzať od Ježiša.

Na dosah rukyTak ako padnutie zrna na skalu

možno vidieť podľa Anselma Grüna pozitívne a  optimisticky, môžeme optimisticky vnímať aj tieto Ježišo-ve slová. Učeníci v čase, keď im Ježiš z loďky rozprával podobenstvo o roz-sievačovi a zrnách, ešte vôbec netuši-li, aké veľké dary sa mihajú okolo ich životov. To, po čom túžili mnohí pro-roci a králi, majú skutočne na dosah ruky. V Ježišovi Kristovi sa im pomaly otvárajú aj tajomstvá nebeského krá-ľovstva. Nič na tom nezmení ani fakt, že to zatiaľ nevnímajú. Všetko im však dôjde vo chvíli, keď Ježiš odíde a oni budú odkázaní na seba a na Ducha Svätého, ktorého im Ježiš pošle, aby im pripomenul všetko (por. Jn 14, 26). Vtedy pochopia, „čo počuli, čo na vlastné oči videli, na čo hľadeli a čoho sa ich ruky dotýkali“ (por. 1 Jn 1, 1), a toto pochopenie im zmení životy.

StenaJežiš hovorí: „Neprišiel som svet

odsúdiť, ale spasiť“ (por. Jn 12, 47b). Preto ani reinterpretácia Izaiášovho proroctva nie je fatálnym odsúdením tých, ktorí síce počúvajú ostošesť, ale nič nechápu. Ježiš zrejme hovorí o ľu-ďoch, ktorí naozaj zatiaľ nie sú schop-ní pochopiť jeho slová. Snáď každý pozná situácie, v ktorých musel dôjsť až na hranicu, prípadne spadnúť až na dno, aby sa mohlo začať niečo nové. Ježišove slová narážajú u týchto ľudí na zvláštnu pancierovú ulitu a odrá-žajú sa späť. Ľudia síce načúvajú, ale nejaká prekážka im bráni naplno sa otvoriť tomu, čo počúvajú. Kým sa-mi nepochopia, že sa musia najprv zbaviť tejto prekážky, závory, mreže, ktorú si možno sami vložili medzi se-ba a reálny život, nemôžu byť uzdra-vení. Nemôžu byť uzdravení preto, lebo si sami nepripúšťajú, že sú ne-mocní. Možno preto Ježiš volí nad-nesené podobenstvá, aby ich trochu šokoval, prebudil, inicioval. Aby pou-kázal za zvláštnu stenu, ktorá odde-ľuje tých, čo sú veľmi blízko, chcú sa stretnúť, a predsa nie sú schopní. Od-sunutie tejto steny v živote je ťažšie ako v Pošte pre teba. Aj keď aj tam je to niekedy dosť ťažké.

A mimochodomJežiš teda evidentne provokuje,

znepokojuje, prebúdza. Práve preto, aby mohol uzdraviť.

A mimochodom, tí, čo čakali, že Je-žiš z loďky porozpráva nejaké podo-benstvo o mori, rybároch a  rybách, sa nakoniec predsa len dočkali. Svoj blok podobenstiev zakončil podo-benstvom o „rybárskej sieti“ (por. Mt 13, 47 – 50). Ktoré je tiež istým spô-sobom provokujúce.

JOZEF SLáVSKY

zrno 29/201720 duchovné zamyslenia

20. 07. 2017štvrtok

Ježiš povedal: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

Mt 11, 28 – 30

Ex 3, 13 – 20; Ž 105

21. 07. 2017piatok

Ježiš povedal (farizejom): „Syn človeka je pánom

aj nad sobotou.“

Mt 12, 1 – 8

Ex 11, 10 – 12. 14; Ž 116

22. 07. 2017sobota

Mária povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi,

kde si ho položil a ja si ho vezmem.“

Jn 20, 1 – 2. 11 – 18Pies 3, 1 – 4a; Ž 63

Sv. Oľga, kňažnáIľia, Eliáš

Sv. Vavrinec z BrindisiDaniel

19. 07. 2017streda

Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto

veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich

maličkým.“

Mt 11, 25 – 27Ex 3, 1 – 6. 9 - 12; Ž 103

Sv. Zlatica (Aurea)Dušana

Sv. Mária MagdalénaMagdaléna

Ježiš prišiel na zem, aby ukázal, aký Boh je, aspoň čo do miery ľudského pochopenia. „Kto vidí mňa, vidí Ot-ca,“ povedal (por. Jn 14, 9). Vnímanie Boha by bez Ježišovej misie na zemi bolo úplne iné. Ježiš pri odhaľova-ní Božej podstaty nesortíroval ľudí. Pod vrch, na ktorom ohlásil svoju „vrcholovú reč“, mohli prísť farize-ji aj rybári, bohatí aj žobráci. Všetci počuli tie isté slová, ale nie všetci si ich v  živote „rozmenili na drob-né“. Mudrci a  mudrlanti nezniesli, že im Boha predstavuje bosý neab-solvent prestížnej školy, obyčajný

Uprostred dovoleniek veľmi dobre padnú slová o odpočinku. cestovné kancelárie núkajú osvedčené recepty, ako zrelaxovať. Ale aj keď telo oddy-chuje pod palmou a s ouzom v ruke, duša môže byť v  napätí. Ježiš však ponúka odpočinok práve pre ňu. Ne-hovorí ako mnohé slogany, že prob-lémy treba hodiť za hlavu. Hodiť ich za hlavu ešte neznamená, že zaniknú. Iba sa odsunú. Ježiš totiž neponúka život bez problémov, jariem a  bre-mien. Tí, ktorí sa k nemu pridajú, ne-budú oslobodení a nebudú mať ani

menšie problémy. Všetko zostane tak, ako je, iba s jednou veľkou vý-nimkou, že lodné kufre svojich prob-lémov už človek nemusí niesť sám. Veľká časť ťažoby problémov spočí-va v tom, že človek by ich chcel mať v rukách a riešenie vidieť na gýčovi-tom horizonte zapadajúceho slnka. Lenže všetko je inak a aspoň náčrt riešenia nikde. V tej chvíli ostávajú len dve cesty – zúfalstvo, alebo viera v toho, kto drží všetky osudy vo svo-jich rukách. Istejších ako sú tie ľud-ské. Ježiš ponúka druhú možnosť.

Sobota bola ustanovená preto, aby Ži-dia nezabudli, že „boli otrokmi v Egyp-te a Boh ich odtiaľ vyviedol pevnou rukou“ (por. Dt 5, 15). Je to teda deň pripomienky slobody. To, ako si sobo-tu neskôr vysvetľovali niektorí rabíni, je rukolapným príkladom toho, ako sa „deň slobody“ môže stať „dňom ot-roctva“. Na začiatku je krásna idea. Tá sa uzákoní a po čase sa z nej stane ot-roctvo. Tak už to chodí. Dodnes. Ježiš a učeníci robia v sobotu to, čo „neslo-bodno“. Čo „neslobodno“ v „deň slobo-dy“? Ježiš uzdravil v sobotu mnoho ľu-

dí. Provokoval? Nemohol uzdravovať v utorok? Alebo skôr vôbec neriešil, aký deň vlastne je? Keď išlo o oslo-bodenie človeka, nehľadel do kalen-dára. A keby aj výslovne provokoval? Nebola by to „svätá provokácia“, kto-rá mala poukázať na to, ako sa človek nechal literou zákona vyšinúť zo ži-vota? Dodnes sme v područí všelija-kých podružných zákonov, ktorých zmysel sa stratil, alebo ho dávno ne-chápeme. Bolo by skvelé, keby aspoň niekto občas slobodne urobil niečo, čo „neslobodno“.

Mária Magdaléna je do Ježiša zamilo-vaná. To je normálne. Je to muž, „v kto-rom niet lesti“, terapeut, ktorý jej vrátil zmysel života. Ona bola jednou z má-la ľudí, ktorí v noci jeho smrti nespali. Hľadala ho, čakala naň. Ale ešte stále rozmýšľala zvláštnym spôsobom. Mys-lela si, že si ho môže privlastniť. Buď ho bude vlastniť záhradník, ona ale-bo niekto iný. Podobne chcela Ježiša vlastniť počas jeho života jeho rodina (por. Mt 12, 46 – 50). Aj preto Márii Je-žiš hovorí: „Už ma nedrž.“ Jej láska k Je-žišovi zatiaľ nie je „to pravé orechové“.

Aj po svojom zmŕtvychvstaní na ňu Ježiš pôsobí ako terapeut. Akoby chcel povedať: „Jedno ti ešte chýba“ (por. Mk 10, 21). A tým je láska, ktorá dáva slobodu. Skutočná láska nikdy nemôže niekoho vlastniť. Naopak, láskou sa stáva až vtedy a práve pre-to, že druhému dáva slobodu. Mária musí Ježiša pustiť, aby mohol dokon-čiť to, čo začal, a to je dar vzkriesenia pre všetkých. Mária, ktorá oznamuje: „Videla som Pána,“ je iná Mária ako tá, ktorá prišla do záhrady.

tesár z  Nazareta. Okrem toho im vyhovoval obraz Boha, ktorý sami razili – Boha, ktorý funguje ako au-tomat na kávu, teda systémom „má dať – dal“. Ježišov Boh sa im vymy-kal z rúk a utekal z väzenia, do kto-rého ho vsadili. „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec“ (por. Jn 6, 44), povedal Ježiš práve mudrlantom. Lenže ani maličkých k  sebe nepritiahol Otec násilím. Ježišov Boh priťahuje slobodných ľudí, a teda maličkých. A v tom je ten zásadný háčik.

zrno 29/2017 21

Pozorne si prečítajte poučenie o správnom používaní lieku obsiahnuté v písomnej informácii pre používateľov lieku, ktorá je pribalená k lieku. Vydavateľ Vaša Lekáreň, družstvo, neručí za chyby a zmeny cien, ktoré vznikli v tlači.

MIMORIADNA AKCIAVAŠA LEKÁREŇ

— AKCIA JÚL —

Panthenol Spray 130 g

UniGel® PRVÁ POMOC

Daylong™ kids SPF50+ 150 ml

Cemio KAMZÍK® Letná edícia 60+30 kapsúl

15.90€18,40 €

5.90€7,57 €

21.00€27,69 €

JC: 140,00 €/l 4.70€6,00 €

JC: 36,15 €/kg

Imodium® tvrdé kapsuly, 20 tvrdých kapsúl

5.90€6,87 €

Pozorne si prečítajte poučenie o správnom používaní lieku obsiahnuté v písomnej informácii pre používateľov lieku, ktorá je pribalená k lieku. Vydavateľ Vaša Lekáreň, družstvo, neručí za chyby a zmeny cien, ktoré vznikli v tlači.

VAŠA LEKÁREŇ

Claritine® 10 mg 10 tabliet

GS Laktobacily Forte 21 60 + 20 kapsúl

Hylak® forte 30 ml

MOBIVENAL® micro 60 + 10 tabliet

PANTHENOL Omega Chladivá pena 150 mlOlynth® HA nosová roztoková aerodisperzia 10 ml

4.20€5,06 €

5.20€6,33 €

JC: 34,67 €/l

4.40€5,37 €

4.00€5,08 €

12.50€15,10 €

9.60€13,18 €

Pozorne si prečítajte poučenie o správnom používaní lieku obsiahnuté v písomnej informácii pre používateľov lieku, ktorá je pribalená k lieku. Vydavateľ Vaša Lekáreň, družstvo, neručí za chyby a zmeny cien, ktoré vznikli v tlači.

VAŠA LEKÁREŇ

Claritine® 10 mg 10 tabliet

GS Laktobacily Forte 21 60 + 20 kapsúl

Hylak® forte 30 ml

MOBIVENAL® micro 60 + 10 tabliet

PANTHENOL Omega Chladivá pena 150 mlOlynth® HA nosová roztoková aerodisperzia 10 ml

4.20€5,06 €

5.20€6,33 €

JC: 34,67 €/l

4.40€5,37 €

4.00€5,08 €

12.50€15,10 €

9.60€13,18 €

inzercia

LEKÁREŇ RÁZUSOVA Rázusova 16949 01 NitraTel.: 037/ 32 44 111

LEKÁREŇ DAMIŠpitálska 13949 01 Nitra

Tel.: 037 / 654 53 18Tel.: 037 / 651 44 72

zrno 29/201722 oddych

Spravodlivému človeku prospievajú aj tvrdé rany nepriateľov. Práve tým, že škodia, pomáhajú. Je tomu tak, ako ke-by dážď drahokamov … (tajnička)

Ignác z LoyolyPo vyškrtaní všetkých výrazov zostane 56 písmen tvoriacich tajničku, ktorá je pokračovaním hesla osemsmerovky

Autor: Z. Barillová

O S E M S M E R O V K A

BEZBOŽNÍK BOHáČ DETEKTOR FLAUTA FLINTA KAKTUS KALAMáR KOČIKáREŇ MASÍV OBRANA PAPIER PRASIATKO PROcEDÚRA REKREácIA REVÍZOR ROZUM SEZÓNA SLOVNÍK STRUNA SUSEDA ŠOFÉR ŠPERK TEPLOMER

UcHOLAK UKáŽKA VAJÍČKO VEĽKOMESTO VZDIALENOSŤ ŽIAČKA

Tajnička z č. 27/2017: Lepšie je nevedieť nič, ako pokladať za pravdu to, čo pravdou nie je. Výherca: Rodina Vasiľova, Vranov n/T. Blahoželáme! Výhercu odmeníme knižným darom. Svoje odpovede na osem-smerovku z tohto čísla posielajte spolu s Vaším menom, priezviskom a adresou na adresu Vydavateľstva Mi-chala Vaška alebo e-mailom na zrno@vmv.sk do 21. 07. 2017.

P R O c E D Ú R A S P U S T O

R V Š R R R E M O L P E T I L

A Z V á E E I N A Z I c U A T

S D K M K O V ý N S U S E D A

I I A A R B T Í Ó M Í M O K B

A A K L E R S S Z O H V A Í T

T L T A á A L P E O I L J N E

K E U K c N O A S M R Š J Ž M

O N S Ž I A V P A J O I T O E

K O T á A T N I L F Ľ K A B V

Č S R K K U Í E É B Z R Ľ Z á

Í Ť U U Č A K R O T K E T E D

J c N K A L O H c U N P E B V

A J A Š I F á Í M P O Š K L A

V D O M Ž Č K O Č I K á R E Ň

zrno 29/2017 23film

Náboženské programySlovenského Rozhlasu

05.20 Zamyslenie na každý deň

16. 07. 2017 (NEDEĽA)08.00 Hosť nedeľného rána Rozhovory Š. Chrappu o uda-

lostiach posledného týždňa09.05 Kresťanská nedeľa Rímskokatolícka sv. omša z Ka-

tedrály sv. F. Xaverského v  B. Bystrici. Celebruje: Ľ. Grega

10.05 Encyklopédia spravodlivých Red. D. Mozolová.22.20 Opri sa o mňa

23. 07. 2017 (NEDEĽA)08.00 Hosť nedeľného rána Rozhovory Š. Chrappu o uda-

lostiach posledného týždňa09.05 Kresťanská nedeľa Evanjelické služby Božie z Dol-

ného Sŕnia, káže Mgr. Pavel Čer-naj − námestný farár

10.05 Encyklopédia spravodlivých Red. D. Mozolová

Rádio Slovensko

15. 07. 2017 (SOBOTA)06.05 Ekuména vo svete17.05 Viera v živote Aktuálne udalosti zo života ve-

riacich ľudí17.50 Ekuména vo svete

16. 07. 2017 (NEDEĽA)06.51 Z duše09.00 Kresťanská nedeľa Ggréckokatolícka sv. omša

s homíliou v rusínskom jazyku, o. Mgr. R. VACO.

17.05 Duchovné horizonty17.50 Rádio Vatikán

22. 07. 2017 (SOBOTA)06.05 Ekuména vo svete17.05 Viera v živote Aktuálne udalosti zo života ve-

riacich ľudí17.50 Ekuména vo svete

23. 07. 2017 (NEDEĽA)06.51 Z duše09.00 Kresťanská nedeľa Evanjelické služby Božie z Dol-

ného Sŕnia, káže Mgr. Pavel Čer-naj − námestný farár

17.05 Duchovné horizonty17.50 Rádio Vatikán

16. 07. 2017 (NEDEĽA)07.00 Krajina duše

23. 07. 2017 (NEDEĽA)07.00 Krajina duše

Rádio Devín

Rádio Regina

Sledujte hlboký a inšpiratívny prí-beh o rodine, priateľoch a pre-dovšetkým výzvach, ktorým

musíme v priebehu života, v tomto neustále sa meniacom a kompliko-vanom svete, čeliť. Tom je americký doktor, ktorý prichádza do francúz-skeho mesta St. Jean Pied de Port, aby prevzal ostatky svojho syna, kto-rý zomrel v búrke, počas cesty do Santiaga, púte známej tiež ako cesta svätého Jakuba. Tom sa však rozhod-ne na počesť svojho syna túto púť za svojho potomka dokončiť. Netuší však, aký to bude mať dopad na jeho typický kalifornský život, ktorý skôr pripomína veľmi tesnú bublinu. Ne-skúsený Tom tiež zisťuje, že na tejto ceste rozhodne nebude sám, čoskoro sa stretáva s pútnikmi z celého sve-ta, z ktorých každý rieši svoje vlastné problémy a každý hľadá vo svojom živote nejaký vyšší zmysel.

Komédia/ Dráma/ RomantickýUSA/Španielsko 2010, 123 min.

Réžia: Emilio EstevezScenár: Emilio Estevez

Kamera: Juan Miguel AzpirozHudba: Tyler Bates

Hrajú: Martin Sheen, Emilio Este-vez, Deborah Kara Unger, Tchéky Karyo, James Nesbitt, Yorick van

Wageningen, Renée Estevez, ánge-la Molina, Simón Andreu, carlos Le-al, Matt clark, Spencer Garrett, An-

tonio Gil-Martinez, Víctor Molero, Manuel calvo

The Way

Uvedenú publikáciu si môžete objednať na adrese: Michal Vaško – Vydavateľstvo, Košická 44, 080 01 Prešov, telefón: 051/7710 097; mobil: 0918 595 005, e-mail: vmv@vmv.sk

Veselo:…

chuck Norris vydržal v non-stop bare do záve-rečnej.

…Dve susedy ohovárajú tretiu:– Neverili by ste, aká je to neporiadna gazdiná!– Nevravte, ako to viete?– Koľkokrát si k nej idem niečo požičať, nikdy to nemá!

…Príde pani do banky a chce zaplatiť šek. Poklad-ník jej hovorí:– Zabudli ste podpis.– A ako sa mám podpísať?– Tak ako na pohľadnici.Pani zoberie pero a pod-píše sa:– S láskou Mária.

…V parku sedí babka. Okolo ide robotník:– Babi, tá lavička je čerstvo natretá!– Ako, prosím?

– Na zeleno!…

– Pán doktor, pomôžte, čmeliak ma uhryzol do prsta!– Kľud, hneď naň dám mastičku.– Veď uletel, ako ho chy-títe?– Ukážte miesto, kde vás uhryzol.– Pod stromom v parku.– Vy mi nerozumiete, kam vás konkrétne uhryzol?– Do prsta!– No a ktorý to bol?– Neviem, všetky čmeliaky vyzerajú rovnako!

…– Pán doktor, nevidím do diaľky.– Tak sa pozrite hore na oblohu. Čo tam vidíte?– Slnko.– No a to by ste chceli vidieť ešte ďalej?

…– Drahá, pobozkajme sa!– Ty blázniš, tu na ulici?

Niekto nás uvidí!– Ale kdeže, neuvidí. Toto je slepá ulica.

…Lord Norton usporiadal slávnosť. Jeden z hostí si založil servítku za golier. Lord zavolal lokaja:– James, povedzte tomu zadubencovi, aby si dal servítku na kolená ako os-tatní. Ale urobte to taktne.James prišiel k hosťovi a pýta sa:– Pane, želáte si oholiť alebo ostrihať?

…2. svetová vojna, sovietski vojaci v zákopoch. Veliteľ zrazu vyskočí na zákop a velí:– Orly, vperjod!!!Vojaci sa s výkrikom „hu-ráá“ ženú vpred a veliteľ sa ešte vracia do zákopu skontrolovať, či sa niekto neulial. Vidí tam dvoch vojakov, ako hrajú karty.– A vy ne orly? ! – zreve na

nich.– Net, my ne orly, my ľvi. Ja Lev Ivanovič i on Lev Nikolajevič.

…Ďaleko, východne od Moskvy, na Sibíri, ruskí drevorubači rúbu drevo. Ivan hovorí:– Voloďa, počul som, že v Los Angeles si drevorubač za týždeň zarobí na auto.– Ivan a kde je to Los Angeles?– Tak 8000 kilometrov odtiaľto na východ.– A prosím ťa, načo je komu v takej diere auto?

…Telefonuje Angličan s oby-vateľom Moskvy.Angličan: – Že vraj je u vás -60 stupňov.Rus: – Ale kde, u nás je -30.Angličan: – Ale na cNN hlásili -60!Rus: – Ahaaa, tak to mysleli asi vonku.

…

Život je pRovizóRiumPavol Strauss

Kniha Život je provizórium je jednou z kníh z de-saťzväzkovej edície známych i neznámych, nepub-likovaných prác Pavla Straussa. Autor sa v ňom

predstavuje ako všestranný spisovateľ európskeho for-mátu, vzdelaný kritický mysliteľ a prenikavý intelektuál s kresťanským svetonázorom. Jeho myšlienky napomáhajú prekonávať šíriaci sa nihilizmus a dehumanizáciu člove-ka, kultúry a spoločnosti, do slovenskej literatúry vniesli pozitívne a humanistické perspektívy.

Tento diel obsahuje, okrem iného, aj pozoruhodné me-ditácie Pavla Straussa. Takou „naj“ je jeho interpretácia Apoštolského vyznania viery, ktoré autor takpovediac pretlmočil pre súčasného, moderného človeka.

Pavol Strauss (1912 – 1994) sa ako autor objavil po druhej svetovej vojne a svojimi dielami sa hneď zaradil medzi slovenskú literárnu a mysliteľskú elitu. Po februá-ri 1948 však pre totalitu nebol žiadaný. Je práce sa mohli uverejňovať až po zmene režimu, po roku 1989.

tvrdá väzba, 17 x 23,5 cm, 362 strán, cena pre čita-teľov Zrna 12,00 €

MUDr. Pavol Strauss (1912 – 1994)vynoril sa ako nový, pozoruhodný autor po druhej svetovej vojne. Svojimi originálnymi knihami Všetko je rovnako blízke i ďaleké (1947) a Mozaika nádeje (1948) sa hneď zaradil medzi slovenskú literárnu a mysliteľskú elitu.

No pofebruárová totalita ho – ako konvertitu, kresťanského humanistu a demokrata – umlčala na celé desaťročia, s výnimkou krátkeho uvoľnenia, keď mu vyšli hudobnícke Zápisky diletanta (1968) a lekárske Zákruty bez ciest (1971). Jeho rukopisné práce sa mohli slobodne uverejňovať až po defi nitívnom páde totalitného režimu, jeho ideológie a cenzúry.

Nestihol vydať všetko, čo napísal. Až teraz, posmrtne, bolo možné pristúpiť k súbornému vydaniu Straussových literárnych a mysliteľských diel.

Pripravovaná desaťzväzková edícia jeho známych i neznámych, nepublikovaných prác – esejí, denníkov, memoárov, aforizmov, refl exií, slovenských i nemeckých básní, prekladov je pozoruhodná rozsahom i umeleckou kvalitou Straussovej tvorby.

Tento komplet pripravovaný pri príležitosti blížiacej sa autorovej storočnice (roku 2012) predstaví ho ako všestranného autora európskeho formátu, vzdelaného kritického mysliteľa a prenikavého intelektuála s kresťanským svetonázorom. Jeho diela môžu pomáhať prekonávať šíriaci sa nihilizmus a dehumanizáciu človeka, kultúry, spoločnosti 21. storočia. On nielen postuluje, ale sám prináša – ako spisovateľ a mysliteľ – do modernej slovenskej literatúry nové pozitívne a humanistické perspektívy.

V rámci súborného vydania Straussových diel pripravujeme zväzky

S výhľadom do nekonečna

Hudba plaší smrť

Rekviem za neumieranie

Skalpelom i perom

Ozveny vnútorných hlasov

Aforistické iskrenie

Život je provizórium

Slovenské básne

Nemecké básne

Preklady 7

Pa

vo

l S

TR

AU

SS

StraussPavol

V y d a v a t e ľ s t v o M i c h a l a V a š k a P r e š o v 2 0 1 1

Z o b r a n é l i t e r á r n e a m y s l i t e ľ s k é d i e l a7

ŽIVOT JE PROVIZÓRIUM

ISBN 978-80-7165-840-5