L. MULLER S. J.

ROSTE NEBESÁ

1947

Petra - Prešov_

S povolenlm prešovského biskupakého ordinaršátuzo dňa 17. lX. 1947 -pOd-č. 2485/1947

'Názov knihy v póvodine: »Müller Lajos S. J.:Harmatozzatok egclm

Kniha vyšla v roku 1939nákladom Korda R. T.Budapešt, - s povolením ostrihomského arci­biskupakého ordinariátu zo dňa 20. IX. 1938.

Tlačila kníhtlačiareň Nam. družstvo v Prešove

Prvá nedeľa adventná.

l.

Sv. Ján Krsłiłeľ v púšłi.Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

»V "tom čase vystúpil Ján Krstitel na Júdskejpúšti a takto kázal: Kajaj-te sa. lebo sa priblížilakráľovstvo nebeskélaaO)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dej. Brelirieky Jordán. neďaleko od mesta Jericha, Rovi­na; úrodná a prekvitajúca krajina, preslávenábalzamom, .pelmami, ružami. :Na juhu olovnatoolesklá hladina .Mŕtveho mora. Na obzorc hory.

:Na :brehu rieky, v ostrej zákmte, celý tibor.Siatre a c-hatrčc; okolo nich ludia a tažné zvie»ratá. !Na druhom brehu podobný tábor.

Toto je miesto, kde Jún knti'l a kázal.Až sem sa dostal kedysi Mojžiš so svojim ná­

rodom -izi-aelským. Vyàtúpil .na horu Nélbo a rozo

(1) Mt 3. l. 2.

lúčil sa so zasl'úbenou zemou, na ktorú jehonoha nemala vkročiť. ?Na tom brehu postavilJoz-ua z 12 kameňov pomnik zázračnćho .priechocdu cez rieku. Súsedný Gilgal bol miestom prvéhooddychu vybraného národa.

Tu teda u v takom prostredi hlása posledný anajväčší .prorok veľký advent.. príchod Mesiáša.červánky blížiaceho sa Král'ovstva.

Všimnime si postavy veľkého kazatel'a. Jc vy­soký; mohutné. svalnaté ramená. Každý pohybprezrádza šľachetnost, úprimnosť a svätú prís~nosť. Nápad-ná je jeho chudoba. Na pleci hrubýplášť; 'pod .ním oblek z tavej .srsti, .prepásaný re­menom. Je bosý, v rukách má palicu, o ktorúsa opieta a ktorou občas - v zápale reči - ajpohrozi. Tu jeho podlhlá a nažltlá tvár zčerve­ná. v očiach' sa zaiskri '- a jeho čierny-mi vlasmivetrik si pohráva. 'Róznorodí poslucháči zbožncho počúvajú. Je' tam .prostý -ľudz Júdei a Gall­lei, roľnlci, horskí pastieri, honci' tiav, vojacirímskej armády i takí, čo sú v službách Herode­sovýoh. Ále sú i vznešenl; jemné dámy v poho­dvlných kreslách. prinesených služobnictvom.

Trocha nabok .pozornú, pritom však odmie­tavá skupina farizejov. saducejov a kňazov. Po­hrdavo. s iron-ioký-músmevom dlvajú sa na :hlú­py národ« a v reči kazatel'ovej hľadajú slovlč-kO.výraz, do čoho by sa mohli zadrapiť.

Hlas a spôsoby ročníka sú na pohľad surové.a predsa podmaňujúce a milé. Rozpráva akos deťmi. Reč jeho skladá sa z dvoch časti. Vprvej hlása potrebu pokán-ia, lebo blíži sa Krú­lovstvo božie, ale i súd božl. Občas neľútostnepokarhá to tvrdoh-lavć vreteničie plemeno, ktoré- lebo vraj pochádza od Abraháma - nemá či­niť pokánie. A tu hrozivým pohľadom sa obraciak -farizejom a kňazom. V druhej časti oznamujepríchod Mesiâša. ktorý .má krstiť nie vodou. aleDuchom svätým a ktorému on nie je hoden roz­viazať remienok na obuvi.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím Pána, abysom sa vedel na jeho milostiplný príchod dôstoj­ne pripraviť.

1. Ján v púšti.

Ján celou svojou povahou, svojímkonaním ukazuje, ako sa treba na pri­chod Pána pripraviť.

V prvom rade utiahne sa do púšte, dosamoty. Duch svätý !ho tam zavolal:»Odvediem (ho) na púšť a budem (mu)do srdca hovoriť.«(z).

Ako ho zavolal? Vo sne, vonkajšímči vnútorným hlasom? Raz alebo viac

(3) 02 2, 14.

razy? Nevieme: »Máme rozličné daryDucha«.(3)

Je nepochybne, že toto povolanie uJána sa už v mladosti prejavuje; zane­cháva rodičovský dom, zrieka sa vše­tkých svetských radosti, ba ani z bliz­kosti svojho pribuzného Ježiša sa nete­šil.: nepoznal ho osobne.(*)

Len ako 30-ročný poznáva toho, prektorého toľko a tak nezištne pracoval.'Sv. Ján je tak ideálom veľkých osobno.stí, ktoré za svoju prácu nežiadajú od­menu. .2 Na svoju činnosť dlho sa pripravujea cvičí sa pod vedením Svätého Duchav duchovnom živote. Len po takejtopríprave vystupuje verejne.

Bol plný milosti, a to je tajomstvom.jeho príťažlivosti.

Vystúpil vtedy, 'keď to Boh chcel azaoberal sa tými dušami, ktoré mu Bohposlal. Hlásal nie seba, ale Krista. Sámsa utiahol do pozadia. »On - vravi ­sa musí zvel'ad'ovať. mňa však ubú­dat«.(5)

“rám" 12,8 .°':J 3, .(s) sĚŠIŠn. Jn 1. si.) n 3'”

Hlavnou liečivou a 'výchovnou silousamoty je mlčanie. ~

Nech pre mňa mlčí svet, nec'h mlčiapríbuzní, všetky stvorenia, nech mlčízvedavost'. Vnútorné a vonkajšie mlča­nie - samotasrdca.Túto samotu- ho.ci nesnadno - môžeme zachovať i vosvete, v zamestnaní. Svet mi môže vy­brať z ruky ruženec, modlitebnú knihu,ale v srdci môžem byť 5 Ježišom 0 sa­mote. »Chcem, aby si sa podobala ma­lému slimákovi - povedal Ježiš ctihod­nej Armele, - ktorý svoj dom stále sosebou nosí, a keď sa potk-ne, utiahne sado svojho domčeku.« Naším domomnech je božské srdce Ježišovo.

2. Ján činí a hlása pokánie.

Ešte sme nepočuli, čo sv. Ján hlása,ale vidíme, čo robí. Aj tým prezradzujeduševnú shodu s Ježišom: »Konal a učil0d počiatku.«(°)

Ako každý pravý reformátor a apoš­tol , činí najprv pokánie, chcejúc urobiťzadosť božskej spravodlivosti. Apoštolto potrebuje, ak nie pre iné, tak pre is­

(0) sa: 1.'"1,

totu duše, »aby som a'zda nebol' za­vrhnutý, hoci som iným kázal blaho­ZYeSť«.(7)

Kto chce za Krista a za duše praco­vať, sám musí byť nevinný a kajúcny.Tieto dve veci žiadon svätý tak doko­nale nespájal, ako svätý Ján. Taký boluž od mladosti. »Nosil rúcho z t'avejsrsti a kožený pás mal okolo bedier. Zapokrm mal kobylky a poľný med.«(“)Ale i toho bolo tak málo, že podľa slovSpasitel'ových: »Prišiel Ján, ktorý ne­jedol ani nepil.«(°) Tak činil ten, ktorýbol už pred narodením posvätený.(l°) Ačo ja, hriešny, mám robiť? Koľko je le­nivosti, nedbalosti a hriechu v mojomživote od mladosti. A ked' do nebies»nevojde nič nečistého, ani tí, čo pášuohavnosti a lož«,(“) ako mám prísť naVianoce k jasliam Ježišovým, k PanneMárii a sv. Jozefovi s nečistým srdcom?Ako ponesiem Ježiša do sŕdc veriacich?

3. Ako činíť pokánie?Kajat' sa znamená toľko, ako zaprieť

seba samého. nechať sa u-križovaf....__.___

(7 l Kor 9, 27. (1°) Srovn. U: 1. 41.3 Mt 3. 4. (11) Zjv. 21. 27.

(9) Mt 11, 18.

10

a) V prvom rade trpezlivo mám zná­šať všetko, čo na mňa Boh d0pustil.Dobré dieťa otcovi i za bitku ruku po­bozká.

b) Povinnosti svojho povolania mámkonať so zvýšenou horlivost'ou.

c) Nemám sa vyhýbať príležitostiamsebazaprenia, ktoré sa mi v spoločen~skom živote, v rodine, pri jedle, pri prá­ci alebo v nemoci naskytujú.

d) Všetko toto mám dovŕšit' seba­ovládaním, skúmajúc, čo je Bohu naj­milšie, lebo za to ma Boh duševnou úte­chou odmení. Mám sa zriecť všetkého,čo by mohlo mat' za následok výčitkysvedomia.

A všetko má byť d0plnené »Roráta»mia, adven'tnými modlitbami. Tak sapripravím na milostiplné Vianoce.

Shováram sa s Bohom. Prosím odneho milosti, aby som sa na jeho na~rodenie a na svoje duchovné znovuzro­denie pobožne pripravil.

»Daj, Pane, aby sme našli tvoje milo­srdenstvo a dôstojne sa pripravili nablížiaci sa sviatok nášho vykúpenia.«

11

Prvý týždeň adventný. Pondelok.

il.

Kázanie svätého Jána I.Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

„Vtedy putoval k nemu Jeruzn-lem, celé .ludskea celé okolie Jordána. Dávali sa .mu krstit' v ric­ke Jordáne, .pričom vyznávali svoje hriechy. Kedvidel, ako prichádzajú k nemu mnohí farizcji asaduceji na krst, hovoril i'm: Vretenilčie pleme­no. ktože vám ukázal. ako uniknúť prichádzajú­cemu hnevu? Prinášajte teda ovocie Opravdivć­ho pokán-iaJO)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto: ako v pre­došlom rozjünaní. Predstavim si, ako by som te­raz. úplne zblízka .pozoroval účinok Jánovho ká­zania. Ľudí sa zmocnil plač a húfne idú k roční­kovi. Dav sa tlači okolo kameňa, na ktorom Ján- ako na kazateľnici- stoji.

Sú tu vojaci, mýtn-ici. Zždia. Arabi a pohani.»Čo máme teda činiť?c volajú,Ján odpovedá krát­kymi, 'pri'liehavými vctami-. -Nežiada mnoho, lenčo je potrebné. Ked' vidí, že je to bohatý, od­povie: »Kto má dva obleky, nech dá tomu, ktonemá. a kto má potraviny, nech urobi podob­

.(1)Mt 3. H.

.19

ne.«(') Mýtn-ikom odpovedá: »Nevyberajte viac.ako vam určilim?) Vojakom, strachujúcim sao svoje spasenie. predpisuje: :Nerobte nikomunašiiie. ani zlomyseľne nevydierajte. ale uspokoj­te sa so svojím žoldom.c(*) _

A to, čo plati pre všetkých: »Každý nech vy­zná svoje hriechy a nech prijme krst pokánia.m(°)lebo to je tá. 'podľa vôle božej potrebná pripra­v-ana prijatie milosti, ktoré Mesiàš rozdáva. Pre­vážna väčšina ochotne sa riadi poduľaslov Jáno­vých. ktorý svoje stádo. ako pastier, cez brodyprevádza. Stoja v rade vo vode Jordána, čaka­j-úc, kým ich Ján. po jednom pokrsti.

Tretie prípravné cvičenie. -Proslm iPána. abymi dal pravého ducha pokánia.

1. úprimne vyznanie hriechov.

Pozrime sa na vzrušenie, vládnuce nacelom okolí. Vráťme sa v duchu do týchčasov. Akési vzrušcné očakávanie ona­novalo mysle. Každý tuší, že sa blížisplnenie túžob Izraela, že prišla »plnosťčasu.«(°)

Ešte i pohanskí Rimani-apovrávajú, že

(à) Lk 3, 11. žñ) Srovn. Mt 3, o.(s) u; 3, 13. 6) Gal. 4. 4.(4) Lk- 3. 14.

13

svet sa blíži k akémusi obratu, ktoréhopríčina bude niekde na východe. v Ju­dci. (Svetonius, Tacitus.) Táto zmenabola -pre Zidov - v dôsledku politické­ho útlaku so strany rímskeho imperia akrutého Herodesa - tým žiaducnejšia.A hl'a, náhle sa zjavuje celkom mimo­riadna postava, v ktorej ako by sa zno­vu ozývali dávno onemelí proroci. Od­tiaľ ten ohromný dojem, ktorý vzbudi­Io Jánovo vystúpenie.

Každý cíti potrebu, pripraviť sa naveľkú svetovú premenu vyznaním hrie­chov (spoveď) a pokánim.

Pre mňa dnes svätého Jána Krstiteľapredstavuje Cir'kev. 1 vo mne žije túhapo vykúpeni, veď som tiež otrokomsvojich chýb, vášni a zlozvykov. Ad­vent Ježiša Krista je mi veľkou náde­jou. že sa oslobodím. Sám Ježiš ma ideoslobodiť a vykúpiť. A to za cenu koľ­kých obeti! Ctihodná Mária Agreda vi­dí malého Ježiša už v, jasliach krvou sapotiť. V jeho túžbe tak to aj bolo. A čopotom nasledovalo, to viem. Koľko vy­trpel Ježiš za moje spasenie. Vďačnpst'a láska je druhou príčinou. aby som išielza jeho volanim a pobožne sa pripravilna jeho narodenie, ktoré v,Eucharistii

14

neustále pokračuje a ktoreho vo svä­tom prijimani stávam sa účastníkom.

Ako sa na to pripravoval l'ud? Cožiadal Ján Krstiteľ? Vyznanie hrie­chov.

Na čo ma povzbudzuje božia milosť?Na čo povzbudzovala svätých?__Sväte'­ho Augustina? Vyznali svoje hriechypred celým svetom. Ale úprimne. nič saneospravedlňovali, nič neokrášľovali.Nepovedali: »Trocha som sa odklonilod pravdy,« ale »lúhal somla Nespove­dali sa, že »bol som menej krotký,« ale»správal som sa hrubo a urážlivo.«

A vyznávali hriechy i mimo spovedi.­Sv. Augustín zanechal svoje slávne»Vyznania«, napísané pre celý -svet. Ajmy odhaľme ochotne svoju dušu. hlav­ne pred kompetentnými, keď to od náspredpis požaduje.

'Keď sa hnisavá rana otvorí, hnis vy­tečie, zmiernia sa bolesti a zdravie sanavráti.

Ešte i pohanský Platón cítil nevyhnu~tel'nosť samoobžaloby, »aby nákaza ne­spravodlivosti (hriechu) nezakorenilav duši a nezapríčinila nevyliečitel'né210.1

lĎ'

2. Pokorně prijatle !tm-hmla.

Slová Já-nove zner občas naozajtvrdo. Všetci mlčali. Ešte i farizeji a sa.duceji. Nik sa neprotiví. Každý cíti, žerečník m-ápravdu a že jeho ústami sámPán Boh hovorí. Aj my máme na-pomeěnutia 'v duchu po-kánia prijímať, hlavneked' počujeme. čo v duchu i tak cítimea uvedomujeme si, že karhanie si zaslú­žíme. A keď sme ho azda teraz neza­slúžili. zaslúžili sme ho iste v minulosti.Keby sme svoju minulosť lepšie pozna­li. mali by sme o sebe istotne horšíumienku. Tak rozmýšľali svätí a spoluso sv. Pavlom považovali sa za najväč­šíeh =hriešnikov.(') Čudovali sa, že ichešte zem trpí na svojom -povrchu a žeslnko im ešte neodoprelo svoje lúče.Ked' si na niečo sťažovali. tak iba na to.že »môj predstavený ma nepozná. šetríma a preceňuje.« Ba mnohí sami vyvo­lávali na seba karhaníe. To je to. čo od­straňuje z našej duše hnis; čo uzdravu­je. čo odháňa »maličké lítšky, ktoré ško-.du robia na vinicíach.«()

(7) Srovn. 1 Tím 1.15. (0) .Pics 2.15.

16

3. e Opravdivěhopokánia.Ján nenrestáva zdôrazňovať: »Priná­

ajt-e teda ovocie Opravdivého poká­ia.«(°) »Sekera je už nriložená na kore­e stromov. Každý strom, ktorý nerodíobré ovocie, sa vyt-ne a hodí do oh­a«.(l°) Na tieto slová sv. ná-než Gregoroznamenáva: »Priateľ (J'án) ZeníchovKristov) nie na to nás nanomína, abyme prinášali ovocie nokánia. ale 'abyrne prinášali o n r a v di v e ovocie po­ánia.« To je veľký rozdiel. Aby sme toznali. máme vedieť, že iné je nolože­ie toho. kto zakázané ešte nikdy ne­robil: taký nec'h užíva dovolené rado­Ei.Ale kto ie obvinený z ťažkých prie­tunkov proti čistote. ten nech si odo­rie i dovolené radosti v takej miere.akei užíva] nedovolené.Ďalej, v inej miere má nrinášať dobré

vocie ten. kto menei alebo viacej hre­il. reto nech sa každý noráta so svo­Ím svedomím a na budove svoiej dušeeeh vybuduje tým viacej. čím viacejrúcal v doterajšom svoiom živote.A okrem toho Boh čaká iné od svet­

k-ejosoby a iné od cirkevnej alebo od

(9) U: 3. 18. (1°) 1.1: 3, 9.

17

rehol'nika. Ved »Cirkev je kajúci sveta rehol'a kajúca Cirkev.«

Hlavne v posvätnom čase čakáBoh hojnejšiu úrodu. Nesmieme sa te­da uspokoiiť s tým, že žijeme v stavemilosti - čo je bezpochyby najhlavnej­šie a nutné - ale všetky naše úsiliamáme sústrediť na zúročenie daru milo­sti. Bývajú náhle premeny, náhle sply­nútia s Bohom, ako obrátcnie sv. Pavla.alebo pokánie Márie Magdalény. Sú toako by vel'rieky, valiace sa 'do mora. Alei malý potôčik nájde si cestu k moru. Nato myslí sv. František Salézsky, keď ho­vori: »Choďme vždy napred. Klad'mcjednu nohu stále pred druhú, a určitedôjdcme k cieľu.« To nech je naše .po­kánie. Máme sa pustiť po tejto cesteenergicky, bez-zastávky, stále vpred.

Aj takí svätí, ktorí boli vždy nevinní,ako sv. Terezka, sv. Alojz, hovoria osvojom »pokáni«. Myslia tu na dobu,kedy ich úsilie k svätému životu nabralorozmachu. Keby sa to nebolo stalo, Bohvie. čo by z nich bolo bývalo. Keď Bohniekoho povolá, a ten sa nest-ane svä­tým. ťažko povedať, či vôbec bude spa­sený.

18

Ďalším ovoclm únia je »ľútostl-vća pokomé srdce,« 1) ktoré si máme za.chovať. »Rana pokánia nech je stálerozjatrená - napomina nás sv. Augus­tín - aby nikto. i keď sa cíti byť spra-.vodlivý, nezomrel bez pokánia.« Onsám, na smrteľnej posteli, čítal žalmypokánia. spísanć na stenu. V duchu po­kánia mám prijímať všetky údery astrádania. svoje, svojej rodiny, vlastia celého sveta. Boh vo svojej milostičasto premeňuje peklo, ktoré som si za­slúžil ja. moji spoluobčania. na drobnéutrpenie na zemi. Kde by sme boli beztakých úderov? So skrúšeným a pokor­ným srdcom mám isť k jasličkám. lebosrdce. ktoré tam bude tlcť. bude prenik­nuté tými samými pocitmi. Prišiel. »abyzbavil svoj ľud od hriechu.«('2) A to sanestane bez pokánia.

Rozhovor s Ježišom. Prosim 'bo-žskć­ho Záhradnika, aby strom môjho živo­ta tak pestoval, aby v advente pri­niesol sladké ovocie pokánia a skutoč­ného polepšenia.

»Vzbuď, prosíme Pane. moc svoju apridi, aby sme boli tvojou pomocou a

(11) z 50, 1. (12) Mt 1. 21.

19

tvojou ochranou zachránenl od nebez­pečenstiev. ktoré nám z našich hriechovhrozia.« (Cirkevná modlitba.)

Prvý týždeň adventný. Utorok.

lll.

Kázanie sväiého Jána Il.Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

»Hlas volajúceho v púšti: Pripravte cestu nPáno­vi. rovnými urobte jeho chodníky. Každá doli­na nech sa vyplni a každý vrch a kopec nech sasnlžis'o)

Druhé prípravné cvičenie. Ako v predošlej me­ditácii.

Tretie prípravné cvičenie. lProsim si ducha po­kory a odovzdanosti do vôle božej.

l. Každá dolina nech aa Vyplni.

Dolinou rozumieme malomysel'nosť anedôveru v duchovnom živote.

'ľúto dolinu máme bezpodmienečnevyplniť. keď sa chceme dostať k jaslič­

[75-14: 3. 4-5.

20

::rsv a-v srdci Pánovom nájsť útočištea pomoc.

Małomysel'nosť je najväčšou a najne­beZpečnejšou chorobou ľudského srdca.Je' to nie iné, ako zúfalstvo v malommeradle. '

a) Jednou z príčin malomyseľnosti jekaždopádne hriech. Kto sa prehrešil,ten sa u'krýva, ako prarodičia, aleboKain a Judáš, lebo »väčšia je moja ne­právosť, než aby som zasluhoval od­pustenia.«(2) Avšak liekom tu je nie ma­lovernosť a nedôvera, ale úprimne po­kánie. Mnohí sa stanú malomyseľnýmipreto, lebo upadajú stále do tých istýchhriechov a chýb. Na tom predsa nie jenič nezvyklého. Tie isté okolnosti vy­volávajú tie isté chyby. ľ'lčed' mámemnoho chýb, máme i mnoho možností.ako ,sa ich zbaviť a ako uprosiť _toSrdce, ktoré až vášnivo rado odpúšťa.Ked' teda l'utujeme svoje chyby, mámesa aj tešiť, že sme dali Ježišovi_.príleži­tosť učiniť to, čo tak rád robí, t. j. svo­jou vlastnou krvou poumývať našu po­špínenú dušu.

(3) Gn 4, 13.

ls) Castou príčinou malomyseľnosti jeduševná lenivosť, pohodlnosť. Malomy­seľnosť nás totiž zbavuje námahy. leboveď všetko je i tak dlaromné.

Malovernosť a malomysel'nosť v du­chovnom živote je ako krtok v záhrade:Poodhryzuje korene čností. Kvety do­konalého duchovného života kvitnú lenv jasnom podnebí smelého, nádejiplné­ho, radostného ducha. V zamračenom.sychravom podnebí malovernosti a ma­lomysel'nosti nekvitne nič pekného. vel“­kolepého. 'Ked' chceme dolinu. ktoránás delí od jasli. vyplniť. musime vprvom rade skorigovať svoje predsta­vy o Bohu, ktorý ie svätý a spmvodliový, ale v prvom rade milosrdný. ktorý»miluje duše«(°) a je hotový odpúšťaťaž 77-ráz. t. j. vždycky.(*)

Keď sme boli »neláskaví. nesmierliví.ohovárační. 'samopašnL nemilosrdní. ne­dobri. zradni. nerozvážni. nadutía. zja­vila sa nám »dobrora a láska Spasiteĺo­va«(“) a ten nás zachránil.

(1') Múd 11. 27. m Tim. 3, 3.(') Srovn. Mt 18, 22.

22

Nemáme ted-a zúfať. Ked' sm zhrešil.„vstanem a pôjdem k svoimu Otco­vi«.(6)

c) V terajších časoch častou príčinoumalomyselnosti a zúfalstva _sú slabénervy. Ale i v takom pripade najviacmôže urobiť -- okrem zdravej životo­správy - silná vôľa. opierajúca sa 0články viery. Duša, slobodná vôľa mávždy dosť sily, aby nás povzniesla nadslabé fyzikum a udržala nás na hladine.Vtedy so svätým Augustínom máme siopakovať: »Dúfam i proti nádejila Ale.ho s Jóbom: »Hoc ma aj zabije. v ňombudem dúfať.«(7) A tak sa stane pocitmalomysel'nosti podstatou Bohu milejčnosti.

2. Každý vrch a kopec nech sa sníži.

Vrchy a kopce v duchovnom živou:znamenajú pýchu.

Niet vrchu a kopca Bez doliny a na­opak. Práve tak v duchovnom životeniet malomysel'nosti bez oýchy. A po­kora sa druží vždy s veľkomyseľnosfoua neobmedzenou dôverou.

(45) Ut 15, 18. (1) .lób 13. 15.

23

Ťažko rozhodnúť, čo je väčšou pre»kážkou na ceste k jasličkám, či dolinyalebo vrchy. Len to je isté, že keď mamevyplniť doliny, musime snížit vrchy akopce.

Pozorujme s toho stanoviska svoj du­chovný život. Čoskoro prídeme na to,že najviac chýb a hriechov pochádza zpýchy. My sme vlastne sami tá hora,ktorá nás delí od Ježiša, od svätého ži­vota. Preto, že sme vo vlastných očiach»hory«, sťažujeme sa, že iní nás nevidia,že ešte väčšie hory nás zatieňujú; a pre- _to sme .podráždení, urazení. Preto smetak nepristupní. Hory - okrem vášni­vých horolezcov - každý obchádza.

A okrem toho hory, i keď ich vidnozd'aleka, sú holé a neúrodné. Koľkomrakov na nich dolieha. a koľkým búr­kam sú vystavené. Úrodu, kvety radostia pokoja prinášajú len doliny.

Na ceste ku Kristovi nie je väčšejprekážky. ako strmé hory pýchy, »Bohsa pyšným protiví. ale .pokorným dávamilosť.«(”)

Protiví sa im. nie aby bábelská vežadosiahla až k nebu.(°) Nechá ich upad­

(3) 1 P: 5, 5. (9) Srovn. Gn ll, 4. 6.

24

míť do najnižších a najpro-tivneišich pp­kušení a hriechov, aby aspoň tak; vy»triezveli. Pokušeniam-proti čistote vel'­mi často predchádza pýcha a samolú­bosť. Len sa poobzerajme a učme sa . ..aspoň na škode iných. V_ »Snížme« teda v sebe tie vrchy a kop­ce a bud'me maličkí. Clovek musí byťnajprv malý, aby sa mohol stať. veľkýma svatým.

Sme príliš veľkí a preto sa nemôžemevhlbiť do Krista a stať sa tak veľkýmiapoštolmi. Aby sme vedeli rozdávať Je­žiša. musime- sa stať malými partikula­mi, hostiami, malými obeťami. Pozrimena Krista v jasličkách, v tabernákule.aký je maličký, nepatrný. Preto sa mó­že dostať do každej duše a - naplniacju - môže ju celkom premeniť.

3. Spôsob pokory.

Pozoruíme náš božský vzor. Ježiša.Un nás, starých, posiela do školy k ma­lým deťom, aby sme sa od nich naučilizákladné č_nosti. menovite pokoru.(1°i .

Pozrime sa na dieťa, aké je nepatrné- hlavne ked' je chudobné- a aké vie

'(10) Srovn. Mt. 18. 3»

25

byť vd'ačné, veselé, akou maličkosťouho možno potešiť. Chodí po priamychcestách, nepozná politiku.

Ú'primnosť dieťaťa - ako vraviaFrancúzi - je priamo hrozná. Málo sastará o seba a nezaoberá sa stále svo­jim zbožňovaným ja. Neurazí sa a ne­sťažuje si. ked je odsunuté. Cíti sa dob­re tam. kde má matku, ktorú si cení viacako kráľovnú. Urobi všetko. čo mu roz­kážu. Je milé aj vo svojich handričkách.

Taký vzor nám postavil Kristus. nieslovom. ale vlastným príkladom. Učmesa na tom príklade a chod'me po rovnejceste pokory. menovite v dobe, keď po­živame - či už v rodine ałebo v reholi- nesmierne dobrodenic. byt' vychová­vanými.

Aké ideálne. spokojné a šťastlivé bu.de toto obdobie nášho života! Ale pri­sľubme ráz na vždy, že proti obidvomrušiteľom pokoja. proti malomyseľno­sti a pýche budeme živelne bojovať. Užaj preto, lebo toto sú tie najväčšie pre.kážky na ceste do Kráľovstva.

Rozhovor s Ježíšom. Porovnám svojesrdce so srdcom Ježišovým a prosim.aby ho učinil podobným svojmu.

26

Prvý týždeň adventný. Streda.

IV.

Kázanie sväłého Jána l".Prvé priprevné cvičenie. Text sv. evanjelia:

»Pripravte cestu Pánovi, rovnými urobte jehochodníky... čo je krivć. nech sa vyrovná a čoje hrbolatć. nech sa stane rovnou cestou. A vše­tci ľud-ia uvidia spisu božiu.«=(1)

Druhé pripravné cvičenie. Miesto a dej akov prípravných cvičeniach prvých dvoch meditácit.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím od Boha mi~losť svätej prostoty a dobrého úmyslu.

l. Rovné cesty.

Ježíš Kristus, môj božský vzor. cho­dieval vždy po rovných cestách. Rovnábola cesta od Otca po jasle, potom cezEgypt, Nazaret a verejné účinkovanieaž po Kalváriu. Kde že by mohla viestrovná cesta. ak nie na Kalváriu . . . a od­tiaľ do nebies?

»Ako hrdina... má bežať cestou. Odkončin nebies jeho východ a až ku ichkončinám jeho obeh.«(*) Odkiaľ tá vy­trvalosť na pred-savzatej rovnej ceste?

0) U( 3. 4. 5. (1) 2 18. 6.

27

Veď äni na okamih sa neodklonil' odsvojho vodidla, odvôle Otcovej, ani navlas. »V hlave knihy je písané o mne,aby som činil vô'ľu tvoju.«(3) Tieto slo­vá 'žalmu sv. Pavol vkladá priamo do.úst Ježišových. Celý život Ježišov jeotvorená kniha, ktorej obsahom jes'plňovanie vôle Otcovej. »Mojím po­krmom je, činiť vôľu Toho, ktorý maposlal a tak vykonať jeho dielo.«(4)Tak­to, podľa vlastných slov Kristových. vňom vôľa Otcova stala sa telom akrvou; tak ako pokrm .prejde do našejfyzickej súcnosti, a v nás ako by ožil:myslí, cíti a vníma. Preto i k nemu mô­že viesť len jediná cesta, cesta vôle bo­žej; cesta rovná -a nie hrbolatá. Každáiná 'cesta nie je rovná. a .po nej ísť jedaromná strata času. I._p_otakej cestemožno niekedy kráčať veľkým krokom.ale nie k pravému cieľu, teda bezús-peš­ne.

2. Moja cesta.

Poobzerám sa po svojich cestách:_'ľo-_súdim, či sú naozaj rovné, či je mi na:ozaj vôľa božia vodidlom vo všetkom,mzna(4) 1:1 4, 34. "­

28

a) Moja práca v povolaní od rána dovečera. Ci hľadim výlučne len na Boha?Či sa mi nevlúdi do mysli občas vedo­má alebo polovedomá myšlienka: Akosa to bude páčiť iným, či so mnou budúSpokojni? Ked' sa dôraz na toto presu­nie, to už nie je rovná cesta. Ktorá jeteda rovná cesta? Pracujem pred Bo­hom a za Boha. a nepozerám ani vpra­vo. ani vľavo. Ne'hl'adám nič iné, akopáčiť sa Bohu.

b) Ked' som v niečom urobil chybu,keď sa mi niečo nepodarí. opanuje manespokojnosť. rozladenie? Prečo? Zato, 'že mi niečo vytýkali? Cítim sa =byťpokorený? Toto je vedľajšia cesta.hrbolatá. A rovná cesta? »Mea culpa.«Ľutuiem. že som urobil chybu. inokedysi dám lepší pozor. A potom veselo na»pred.

0) Miešam sa do mnohých vecí. všeli­čo ma zaujíma. mnohé by som chcel na­praviť, reformovať. zmeniť. a vlastnema do toho nič nie je, len ma to odvá­dza od vlastnej práce a povolania. 1 toje často vedľajšia, krivá cesta. Čo ne­vládzem zmeniť, ponechám na Boha,čo sa mi vidí nesprávne. prenechám tobož. Srdcu a sám si zachovám pokj.

d) Veľmi sa starám o svoju budúc­nosť. Aká bude. ako sa utvári? I to jevedľajšía. nie rovná cesta. A rovná ces.ta? Každý deň vykonám. čo mi je ulo­žené. tak v duchovnom živote ako v po­volaní. 0 iné sa postará niekto povola­nejší. menovite Ježiš.

e) Buďme rovní a priami aj voči'kaž­dému stvoreniu. Nech naše srdce ne­li-pne na žiadnom stvorení. Nestoji toza to! Buďme opatrní. Vo všetkom hľa­dajme Boha. aj v duchovnom otcovi.

Zachovajme si čistotu srdca. Akostrela vo vzduchu. nech letí naša duša.ponad všetky stvorenia, k Stvoritel'ovi.

f) Ale buďme rovní a priami aj vočisebe samým. Nijaké prestrelky a vý­strednosti. Buďme takí. akými nás Bohstvoril. Ťažkosti. vyplývajúce z povahy.temperamentu. chyby, čo sa stále opa­kujú, znášajme trpezlivo, s pokorou.Ale poznajme i to, čo je v nás dobré.cenné, aby sme to využili na slávu bo­mu.

3. Moja modlitba.

Obzvlášť 31mám rozvážiť. či sa držímrovnej cesty v modlit'be. Lebo to môžebyť príčinou mnohých neúspechov.

30Ž

Sv. Katarína zo Sieny opýtala sa razPána. prečo je to. že Boh sa voľakedy:často zjavoval patriarchom. prorokom.prvým kresťanom. a teraz to už nerohí.Odpoved' hola nasledujúca: »Lebo títoprichádzali ku mne 8 prostým. detskýmsrdcom a pokorne čakali na vysvetle­nie. A oheň milosti zasiahol ich tak sil­ne, ako zasiahne zlato pri tavení. Rukaumelcova našla v ich srdci napnutć plat.no. na ktoré bez prekážky bolo možnénapísať zákon lásky. Terajší kresťaniasprávajú sa pri modlitbe tak, ako kebysom ich nevidel. nepočul. Všetko chcúrozpovedat' a urobiť sami. Preto sútak zancprázdnení. roztržiti: nemožnona nich zapôsobiť.« I to je teda vedlaj­šia cesta: Prehnané úsilie v modlitbevšetko sa chcieť dozvedieť. precítit' apochopiť: o prítomnosti Boha. o jehospokojenosti s nami chcieť získať ruko­la-pné dôkazy. Choďme teda k Bohupriamo. ako strela.

Choďme k Ježišovi prosto. jednodu­cho. Ísť k Ježišovi prosto znamená tol­ko, a-ko vidieť ho takým, aký skutočneje. Hovorme s ním tak bezprostredne,ako dieťa hovorí s matkou. Učme sa odsvätých. Malá sv. Terezka hovorí Je­

81

žišovi: »Co keby si ty bol malá Terezkaa ja by som bola Ježiš?« »Prečo nedovo.liš - vravela Margita Alacoque Pánovi- aby som bola ako obyčajná rehoľni­ca? Snasiteľu môj. ak ma odtiaľ vyho­dia. ty budeš na vine!« A keď v akejsinepríjemnej situácii Ježiš svätej Veľ­kej Terezke povedal: »Vidíš, tak ja za­obchádzam so svojimi priateľmiu. onaodnovedala: »Však preto ich máš takmálo!«

To nebola smelosť, ale úprimná pros­tota. Ponrobujme ,aj my s detskou jed­noduchosťou odriekať Otčenáš. Uvidí­me, akć to je, ani sa nenazdáme.

Nič nie 'je jednoduchšie, ako shová­rať sa s Bohom. Veď On vie. čo chce­me povedať. Prečo teda hľadáme slová.formy? »Pri modlitbe nehovorte mnoho,ako pohani. Myslia totiž. že budú vypo­čutí pre svoje mnohé hovorenie.«(“) Akoniec-koncov. čože máme pýtať odBoha. než to, aby sme ho mohli milovaťa iných získavať. To ostatné môžemesmelo prenechať jemu.

Kiež by sme sa raz nadýchali čistéhovzduchu tabernákula a pochOpili život

(5) Mt -6, 7.

32

modlitby a sebaobetovania, akým žijesrdce Ježišovo pod vidom chleba a vína.

Spoime sa s Ježišoml On je živá mod.litba. Tak sa naučíme ísť po rovnej ces­to v modlitbe a vo všetkom.

Rozhovor s Pánom: Prosim od nehotoho ducha. ktorý naplnili sv. Terezku.ked' napísala: »Predstav si. že Ježiš Kri­stus stoji pred tebou. Roznrávaj sas nim a daj. aby jeho svätá' ľudskosť ťarozohriala. Predostri mu svoje potreby.posťažuj sa mu. podeľ sa s nim o svojeradosti. Tu netreba naučených modli­tieb. Jednoduchými slovami povedz, čochceš. čo ti je potrebné. To je pravácesta. ako dosiahnuť rýchleho pokro­ku.« Tak sa -pomodlímaj ja...Prvý týždeň adventný. Štvrtok.

V

Kázanie svätého Jána IV.Prvé prípravné cvičenie. Jónovo vystúpenie a

jeho úspechy vzbudin pozornosť židovskýchúradných kruhov. :Preto :poslali k nemu kňazova .levitov. aby sa ho spýtali: Kto si .ty?c(1) Her-úho na zodpovednost“. akým právom krsti. keď

(1) Ja l. 19.

s 83

nie je Mcslú'à. .lan odpovedá: »Ja kruhu vodcu.ale mcdzi vami lo ten. ktorého vy nepoznàtomől

Druhé prtpravvnć cvlćenle. Ako v prvýchdvoch meditáciach.

Tretie prípravné cvičenie. Prosim si živú vic­ru a milosť. byť rád ukrytý.

l. Srdce Ježišovo rado sa ukrýva.

.lán už v svojei prípravnej misijnejkázni poukazuje na tú charakteristickúvlastnosť -hožského Srdca. že sa radoukrýva.

Od' tej doby.“ čo sa Za nami zavrelybrány raia. Boh sa utiahol do mrakov..Svet po ňom túži už 4000 rokov a modlísa: »Rosu dajte nebesá a oblaky pršteSpravodlivéhoxľ') On však ostáva »ne­známym Bohom«.(*) »Veru ty si Bohskrytý, Bo'h izraelský, Spasiteľ«(°) hlásao ňom Prorok. -~

Toto inkognito zachováva podľa mož.nosti aj stelesnené Slovo. Už 30 rokovchodí po zemi. a hľa. sotva kto ho po­zna.

(9) Ja l. 26. (6) !z 45, :5.(3) I: 45. 8.(4) Sk 17. 21

34

»V ňom bol život, a ten život bol svet~lom ľudí. A toto svetlo svieti vo tme. notma ho neprijala.«(°)

I svätý Jozef dozvedá sa iba od anje­la. že »medzi vami je ten. ktorého vynepoznáte.«(")

»Do svojho vlastného prišiel a jehovlastní ho nepoznali.«(°) Zivým sve­dectvom toho sú jasle. maštal'. Anjeli.pastieri a traja králi upozorňujú sícena neho. ale len práve aby o jeho prí­chode bola podaná vôbec nejaká zprá­va. Ci to svet vezme na vedomie. o tosa už vôbec nestará. Ponáhľa sa doústrania v Egypte, v Nazarete. Ci trebaväčšieho inkognita. ako keď Stvoriteľoblečie si remeselnícku 'zásteru a konátie najhrubšie práce? Ale ani pri verej­nom účinkovani nehľadápopularitu. Zá­zraky robi 3 tak jemným taktom. žesám so svojou božskou mocou ostávavždy v pozadí. Dôkazom toho je i pri­pad, ked' piatimi chlebami a dvoma ry­hami kráľovsky pohostí 5000 mužov.okrem žien a deti. Ked sa za ním vrhnúpotom do Kapernauma a nájdu ho tam.

(0) Jn 1. 4. 5. (8) .In 1, _11.(7) Ja l. 26.

'35

poznamenáva: »Veru, veru, hovorimvám, nehl'adáte ma -preto, že ste videlidivy, ale že ste jedli z chlebov a nasýtiliste sa.«(“)

Jeho božstvo ich veľmi nezaujimalo.Izrael nechcel takého Mesiáša.

I pred svojimi učenikmi ostal zväčšautajený. Ešte i pri .poslednej večeri, te­da na sklonku života. je nútený pove­dať: »Taký dlhý čas som s vami, a ne­poznali ste ma.«(”)

Táto skrytosť Ježišova bola skúšob­ným 'kameňom pre národ, ale veľkýmponaučenim pre všetkých. Boh na tejtozemi je vždy skrytý a, podľa svätéhoPavla, je pre nás vždy tajomstvom:

a) svojou pomalosťou. Pomalosť jejedna z najcharakteristickejších vlast­ností Stvoritel'a. A kde že by sme bolibez toho? Boh je pomalý, lebo nemápríčiny snechať, veď je večný. My spe­cháme, lebo cítime, že sa pominieme aže život je tak krátky. Súrime milosti,ale tie sa nenáhlia. Boh je pre nás ta­jomstvom. _

b) svoiou nejasnosťou. Chceli by smeho vidieť, že je naozaj s nami, že v

m Jn 6, %. (1°) Ju 14, 9.

36

utrpeniach, pokušeniach nestratili smejeho milosť. Občas sa nám zablýsk­ne v duši, ale prv, než by sme sapresvedčili, že je to naozaj On, už sazahalí do mrakov, ako mesiac na oblo­he. Niekedy počujeme ako by na polovyslovené slová; ale či to naozaj On po­vedal? V duchovnom živote láka násstále ďalej a ďalej, a keď sme už prinies­li nie jednu obetu, ako by sa nás prísneopýtal: »Čo tu chceš, keď som ťa nevo.lal'ťccNiekedy, keď sme to ani nečakali,sa s nami mazlí, a inokedy aj ne-patrnéchyby prísne karhá. Samá nejasnosť, sa­mé tajomstvá! Z toho všetkého vidímeiba toľko, že božie cesty sú nevyspyta­teľné. náš rozum to nemôže pochopiť.Neostáva nám nič iné, ako živá viera,pokora a trpezlivosť.

2. Prečo sa Ježiš ukrýva?

Svetská sláva nebola by mu bývalana škodu, tým menej, lebo ak niekomu.tak jemu v prvom rade patrí. A predsa'sa ukrýva:

a) aby za mňa usmieriĺ Otca za hrie­c'hy, urážky, pochádzajúce od túhy vy­niknúť. Táto túha bola tá. čo vlákala do

37

pasti našich prarodičov. Zlý duch imsľubova-l:»budete. ako bohovia.«(“)

b) lebo svojou tajomnosťou chcel násliečiť.A liekom mi bude. keď sa budemsnažiť byť tak skrytý, tak ponížený, akoon bol.

Mám dosť príčin, aby som ten liekusilovne bral. Veď vidím, že i maléuznanie, malá sláva ako ma opája, akoma vynáša z rovnováhy a ako ohrožujemoje slabé čnosti. A preto dobre si za­pamätám: »Ak sa sám oslavujem, mojasláva nestojí za nič!«(”) Ked' to môžepovedať o sebe Ježiš, tým skôr to mô.žem povedať ja.

3. Najväčšie tajomstvo.

Slová sv. Jána: »Medzi vami je ten.ktorého vy nepoznátc.«(") mohly bybyť napísané na každé tabernákulum.Sv. Tomáš Aquinský napísal o Bucha­ristii:

»Drevo kríža ukrylo tvoje božstvo. tusa ukrýva i tvoja ľudskosť.« Ukrývajú­ce sa Božstvol Ako málo ľudí vie o te­

m) 0 3. 5. na(12) June. 54. ( H" 1' 2°'

bel Pomyslime len na milióny pohanov.na odpadlíkov a chladných katolíkov!Tí poslední, keď o ňom niečo aj vedia,ako málo to ukazujú. Ale aj my, kebynaša viera bola živšia. s akou úctou bysme vstupova-li do chrámu božie'ho. -dokaplnky. Aké hrobové ticho by sme tamzachovali a ako ťažko by nám bolo od­vrátiť pozornosť od tabernákula.

Čo, keby sme vedeli. že o niekoľkodní budeme pozvaní pred skutočné jas­le Ježišove. že ho uvidime a budeme homôcť k sebe privinúť, s akou netrpezli»vosťou, s akým vzrušením by sme oča.kávali ten deň! Aká by to bola pre násudalosť! A prečo nás necháva tak chlad.nými blízkosť Ježišova v tabernákulu.myšlienka na dnešné alebo zajtrajšie sv.prijímanie?

»Medzi vami je ten, ktorčho vy ne­poznáte.« Toto mám povedať s prerů­žajúcou silou živej viery všetkým, čo súmi sverení, ktorým chcem pomôcť. Ziváviera zapaľuje. »Viera je od hlása.nia.«(") Dobré slovo má často prekva.pujúci účinok.

(u) 'Rím 10. !7.

Rozhovor s Pánom. Prosim od nehomilosti: byť .tá-d v pozadí, odkiaľ ne­chcem nikdy .pr-estúpíť, iba .pre dobroveriacich.

Prvý týždeň achnmý. Piatok.

VI.

Ján Krsłiłel' a Ježiš.Prvé prtpravune cvičenie. Dej. Ján práve kůže.

Pred nim dav poslucháčov. Náhle prestane a dl­va sa jedným smerom. Je úplné ticho. Ktosi sablíži popri rieke. Už je celkom blizko. už ho ajvidíme. .le to postava mc veľmi vysoka. štíhla.'rany- tvári sú spokojné a prezrádzajú mnoho ahlboko mysliaceho človeka. Krásna, .podlhovastátvár je naklonena malo do predu. Je holohlavý.Zvlnené, zlatohnedě, podľa nazaretskej módy vprostriedku rozčesanć vlasy splývajú mu na ra­mená. Vysoké čelo, súmerne rysy tvári predsta­vujú' najčistejšie tvary :ľudskej krásy. bez raso~vých príznakov. Jemná, mäkká brada siaha muna prsia. - Vrchný ěat má biely. vlnený. so si­roky'mi rukávmi.

Jemný, pritom však mužný zjav. Dokonaláľudskú krasa. Jan sa pozerá so zjavným zaľúbe­nim na svojho svätého príbuzného. ktorý ho no­

49

dávno poctil tým, že z jeho nik prijal krst pokáonia. Pozdvihnutou palicou ukazuje -na prichádza-vjúceho a - prerušiacdlhé mlčanie- nahlas, abyho každý počul, zvolá: »HvľaBaránok boži. ktorýsnima hriechy sveta! To je ten. o ktorom sompovedal: Po mne prichádza muž. ktorý .ma pred­stihol. pretože bol prv než jas: Ján svedčí d'a-leja hovorí: »Uzrcl som Ducha sostupovat s nebaako holu-bicu a spoči'nút .na ňom... A ja somvidel a dosvedčujem, že on Je Syn Bon-„(1)

Ked neskôr Jánovi učeníci zo žiarlivosti muoznamovali: »UučiteL -ten, ktorý 'bol u teba nadruhom ibrehu Jordána a ktoremu sa ty vydalsvedectvo. h-l'a ten tiež krst! a všetci idú k ne­mu.« odpovedá:

»Nikto 31 nič nemôže vziat. ak sa mu neda-los neba. Vy sami ste svedkami, že som povedal:Nie som Kristus, len som bol .pred ním poslaný.Kto má nevestu, je ženich, a ženíchov priateľ. čopri ňom stoji a čuje ho, veľmi sa raduje Jeho hla­su. A tato radosť sa mi splnila. On sa musí zveľa­ďovať o. mňa ubúdatmť)

Druhé prípravné cvičenie. Predstavim si miestodruhej meditáciu:.

Tretie prípravné cvičenie. Prosim si od Bohatakú túhu a 'lásku k blížiacemu sa Spasiteľovi.

(1) Ja 1. 29.-31. (9) Jn 3, 26.-30.

4.1

akú mal a akú sa snažil vrbudiť v iných .lánKrstiteľ.

l. ženích.

Aké mal jemné a vášnivo milujúcesrdce tento syn púšte, ten tvrdý kajúc­nik. Keď je reč o Ježišovi, z jeho srdcanajkrajšia báseň vyviera. Svet nepoznásvätých, nepozná bohatý svet ichsrdca... Závidel by im radosti čistejlásky.

Hl'a Ján svojho svätého synovca na.zýva »ženíchom«, ktorý prišiel na so­báš s nesmrteľnou dušou.

Vynasnažím sa dobre poznať tohoZenícha, oceniť jeho skvelé vlastno­sti... Starejší, priatel' ženíchov mi hopredstavuje.

Pôvodcom mu je večný Otec. . . »Pri­šiel shora, je nedo všetkých.«(“) Krv be­rie z nejčistejšej krvi najsvätejšej Pan­ny. Telo mu Duch svätý formuje...Medzi jeho predkami je básnik Dávida múdry Šalamún.

Krása jeho tela a duše je neprekona­teľná: jeho vidina už pred stáročiaminadchla žalmistu:

(°) Ju 3. 31.

»Preteká moje srdce krásnym slovom,vyspievam svoje diela o kráľovi. Môjjazyk je pero pisára, ktorý rýchlo píše.Spanilejší si nad synov ľudských, roz­liata je ľúbeznosť v ústach tvojich. Pre­to ťa Boh požehnal na veky.c(*)

Bohatstvo? Jeho je nebo i zem, sovšetkými hmotnými i duchovnými po­kladmi. Všetky hviezdy nim svietia,každá duša jeho odráža.

Jeho štedrosť, všemohúcnosť, vernosťpredstihuje všetky predstavy. »Takýje môj milý a ten je môj priateľ, dcéryjeruzalemské (duše).«(°)

2. Nevesta.

Je to v prvom rade spoločenstvo du­ší, Cirkev. Dalej všetky duše po jednej,hlawne duše jemu zasvätené. teda ajtvoja.

Áno. tak je to. vzdor tvojej mizerno­sti. nevernosti a nevd'ačnosti. Dosved­čujú to neomylné, stále pravé doku­menty Písma. Boh ti to dáva na vedomiev mnohých obrazoch a podobenstvách.Ale každé podobenstvo je ďaleko od

(4) z 44. 1-3. (°) Pics 5. 16.

4..

skutočnosti. Posväcujúcou milosťou sipredchnuty' Duchom svätým. zaradenýmedzi :príbuzných Boha.' Dáva nám to na vedomie Duch svä­tý: »Riekol som: Bohovia ste vy a sy­novia Svrchovaného všetci.«(“) Aj po­mysliet' si to. je hrozné... Ale nech ťaposmeľuje láska Božského Srdca. jehonekonečné milosrdens-tvo. Ked' t'a razBoh miluje. tak ťa miluje nekonečne,inakšie nemôže. Láska ho priviedla nazem. aby bol s nami. aby nás vyhľadalu našiel. Podstatou lásky je výmenastatkov. Čo mi dáva? Poklady prírody.milosti a slávy.

A čo žiada odo mňa? Všetky mojetrápenia. smrť. To všetko berie na se­ba. aby mi uľahčil...

Ci môžem byť i po tom všetkom ma­loverny'? Prečo? Pre svoju ničotnosť?Ved' on to dobre pozná. »Sestra naša jemaličká- hovori vo Speve spevov ­čo učmíme s našou sestrou?«(") a od­poveď: Budeme ai my mali, ako ona.aby sa nebála. Snížime sa k nej. aby smeju pozdvřhli k sebe.

(°) z 01. 6. (7) Pln 8. 0.'

l(

3. Priateľ ženichov.

To je Ján. Akým pekným rysom jehopovahy jc nežistnosť, i čo by len beztieňa žiarlivosti. Ked' počuje o Ježišo­vých úspechoch, hovorí: »Zeníchovpriateľ, čo stojí a čuje ho, velmi sa ra­duje jeho hlasu. A táto radosť sa misplnila.«(“) 'Kolko sa napracoval, aké malúspechy a teraz prichádza ten, čo po­sbiera ovocie a jeho zatlačí do pozadia.A on sa raduje, lcbo vie. že »On sa mu­sí zveľaďovat' a mňa musi ubúdat'.«(")Aká dokonalá pokora! Aká impozantnáćnosťl Veru. zaslúžil si pochvalu, odktorej väčšiu sotva nájdeme v evanje­liu: »Načože ste teda vyšli? Aby stevideli proroka? Áno, hovorím vám, eštei viac, ako proroka.«(1°)

Tešme sa aj my z Kristových úspe­chov. Dajme vd'aku Bohu, že teraz. vadvente mnohé duše nájdu cestu kuK-ristovi.

Ale tešme sa aj z úspechov svojichbratov. Kiež by sa stali všetci svätýmia veľkými apoštolmi. Len v jednom ne­chcem, aby ma predstihli, v láske ku

(3) 11133, 29. (1°) Mt ll. 9-10.

GB

Krtstovi. Budem na tom. aby táto láskabola vždy beZpodmienečná. nezištné,ozajstná láska snúbenecká. Túto láskuvzbudím v sebe dnes viac ráz a vyznámju Ježišovi.

Rozhovor s Pánom: Obetujem sa musaprosím i svätého Jána Krstiteľa. abyma zaviedol k svätćmu Srdcu Ježišovamu po jeho ceste, po ceste pokory anezištnej lásky.

Prvý týždeň adventný. Sobota.

.VII.

Kráľovsłvo Krisłovo l.(Podľa duchovných cvičení.)

To, čo sv. Já-n. predchodca Mesiášov. hláan apripravoval. t. j. Kráľovstvo Kristovo, v podsta­te nie je nič iné. ako plán a životné dielo Ježi­šovo. Toto veľdielo Kristus svojim stelesnenímzačína a soslanłm Ducha svätého dokončuje. Onpredstupuje .teraz pred naše rozjímajúce oči.

On teraz preberá úiohu svojho veľkého pred­chodcu a sám kresli .pred nami plán svojho, t. .i­božieho Krúľovatva. Vzorom a .plánom je -muvlastne On sám.

46

0d narodenia až po nanebevstúpenie jo ottlenodostížným vzorom a predsa možno ho napo­dobnif v ľudskom vydaní. Ved' každý jeho pohybie volaním: »Nasleduj malm(1)

Zavŕšenlm každej našej meditáciu: mú-byt' te­da: rUčitel'. budem ťa nasledovať. kam len pó­jdešmĺz)

Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanlelia:..T-ak chodil Ježiš .po všetkých mestách a dedinokách. vyučoval ich v symagógach. hlása-1 evanjeolium o kralovstvo a uzdravoval všetky chorobya všetky neduhy.a(3)

Druhé prípravné cvičenie. :Pozerám v duchuna Ježiša. ako neúnavno a hor-livo hlása Slovospasenia a verbuje duše .pre avoie zemské i no­beské královsrvo.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím sPána, abysom neostal hluchý na jeho volante. ale aby somho telom i dušou nasledoval a bol účastníkomJeho veľkého ponujatia.

l. Podobenstvo.

Svätý Ignác. ktorého geniálna myš­lienka bude nám v tomto roznímaní vo­didlom, podobenstvom nás presviedča,ako je rozumné. dôstojne a nutné. aby

(1) Lk 9. 59. (3) Mt 9. 35.(9) Mt 8. 19.

~47

sme sa úplne oddali dielu Kristovmu.aby sme jeho kráľovstvo v prvom radev sebc samých vybudovali.

Predstavme si pozemského kráľa. za.konite zvoleného ľudom. Bohom vyvo­ieného, ktorý je svojimi schOpnostami.svojim prikladným životom ako bypredurčený. aby vládol. Je to stelesneoný génius. charakter, čnosť a láska.

Táto vynikajúca a ideálna osobnosť.za ktorú nie je možné sa nenadchnúť.vyhlási veľké ťaženie. cieľom ktorého jezaložiť kráľovstvo. také, .akým si Zidiapredstavovali kráľovstvo Mesiáša, ale­bo aké mal pred očami Karol Veľký.V tomto kráľovstve práva božie majúbyť na ]00 percent uplatnené. a každý,podľa svojich zásluh. má užívať výho­dy kresťanskei civilizácie. V tom pod­ujatí kráľ sľúbi víťazstvo každému, ktozvíťaziť chce, a odmenu každému -po­dľa zásluhy.

Jedinou podmienkou ie iba to, že no­čas ťaženia nik sa nebude mať lepšie.ako kráľ sám. ktorý bude vždy v čelesvoiich bojovníkov. Aká ťažká a predsaaká krásna podmienka! I Henrich IV.pri Fontain-ł'rancaise len to žiadal' odsvojho štábu a od svojich vojakov:

48

»Rnbte tak. ako mňa viditeluOdpoved so strany múdrych a 'drieč»

nych poddaných nemôže byť než»Anok

Ale i to »Ano« môže byt' odstupňova­ne. tak ako v láske, vo veľkodušnostiJedno srdce predstihuje druhé.

A to je práve v pláne božom to naj­krajšie. Necháva široké .pole veľkoduš­nosti. Sú v kráľovstve božom poctivéduše. ale sú i hrdinovia. Tým prvýmpostačí, ked urobia svoiu povinnosť, tidruhí sú hotoví na všetko, čo môžu vy.konať v záujme veľkého cieľa. ba eštenaviac.

Podľa sv. Ignáca. všetci poddaní, ma­júci iba štipku rozumu, prihlási-a sa doslužby kráľovei. Ak by to neurobili. istcby oľutovali. Ved' krutý nepriateľ, protiktorému treba bojovať, je im stále v pä­tách a keď ich uremôže. otroctvo i han­ba bude im údelom: a naopak, ked' sadajú do boja po boku kráľovom. ako

lijeho vojaci. kynie im sloboda a blah0«~yt.Naozaj. zdravý rozum pripúšťa len

jedno riešenie.Ale hrdinské duše, ktoré 'sa láskou

staly hrdinskými, nepočítajú. Podují­

4 49

majú sa na všetko bezpodmienečne apráve preto zvíťazia. i proti očakávaniu.

A čo by som ja odpovedal? Co mojesrdce?_ Odpoveďou som dlžný nielenkráľovi z podobenstva. alc tým viacejskutočnému Kráľovi . . .

2. Aplikácia podobenstva.

Ked' som pochopil a uznal, ako je dô­stojne. spravodlivé a krásne, aby v po­dobenstvc za daných okolnosti. každýpoddaný sa bezpodmienečne zúčastnilveľkého podujatia, tým viac mám takurobiť na výzvu skutočného Kráľa. Je­žiša Krista.

Ci Ježiš nie je kráľom v každom ohl'a­de? Či mu Boli nedal »národy za de­dičstvo a do vladárstva končiny?«(*)

On je to, čo »na plášti okolo bediermal napisane meno: Kráľ kráľov a Pánpánov.«(°) »Jeho kráľovstvo sa neskon­cí.«

Ale i ako človek!

v'.Je synom víťaznej Panny, ktorá po­&'113138hlavu hada. Ktorej podobu 5 ml".

0) z' 2. s. 9. o(5) Zjv 19, 15, l ) H 1. 33.'

50

kou láskou kreslil Duch svätý na strán­kach Starého zákona, ktorej pristanúvšetky vznešené tituly loretánskej litá­nie, pred ktorou sa i anjelské sbor_vpo­klonia: »Ave gratia plenal«(7) Na kohopadne iba lúč milosti. je krásny, a onaje milosti plná!

A jej Syn? Tu naša fantázia nemôžepreháňať. Padnime pred ním iba na ko­lená, ako traja králi: »Poďte. klaňajmesa (mu).«(°) On je silný a veľký. V ru­ke drží celý svet a vymeriava kroky ča­sov. On nezomrie, nezabudne 'sa naň:»Kráľ vekov, nesmrteľný, neviditeľ­ný.«(“) Aké srdce, aký duch, aký cha­rakter! Porovnajme ho s kráľom nášhopodobenstva. Kde je' ten za ním? Akýnádherný bol Adam pred hriechom!Aký pekný, dobrý, múdry, silný, svätýa milosti plný. Ale nekonečne väčší jedruhý Adam. Pri .tom slnku ten prvý jeiba ohničkom.

Je mojim Bohom a podľa jeho vlast­ných slov súčasne i priateľom a bra­tom, »ktorý si ma zamiloval a seba sa­mého vydal v obeť za mňa.«('°)

' (7) Lk x, 23. (m Tim 1, 17.(a) z 94, 6. (to) Gal 2, 20.

51'

'A pretože ma miluje, vol'á ma po me­ne: »nasleduj mal«(“)__ '

Pozval ma pri .narodení v krste, priprvom sv. prijímaní, pri birmovani, keďústami biskupovými povedal: »Ozna­čujem ťa znakom kríža.« A' potom pri­padne pri vysviacke. pri vstupe do re­hole. Hotové vodopády milosti. Koľkopreddavkov, koľko záloh, aby som pat­ril len jemu, aby som ho nasledoval, abysom sa mu zasvätil.

Rozhovor s Pánom. Pevne sľubujem.že ho budem verne nasledovať.

Druhý týždeň adventný. Nedeľa.

VIII.

Kráľovstvo Krisłovo ll.Prípravné cvičenia ako v predošlom mjímani.

l. Podobenstvo.

Nakrátko si znovu predstavíme vzne­šenú postavu kráľa z podobenstva. Ta­ký panovník nikdy ani nežil. Lebo vdejinách nenájdeme panovnika. ktoré­

(u) U: 9. 59.

52

ho by sme mohli parovnať s ideálnouosobnosťou Spasiteľovou. Je múdrejšíako Salamún, krajší ako Dávid, pobož­nejší ako sv. Václav, čiste.jši než kráľEduard. Keby ho Otec nebol uro-bilkrá»l'om, .- jeho charakter, jeho vlastnostiboly by ho ním iste urobily. "

Počujem výzvu královu, ktorá je takpovzbudzujúca. Vidím účinky tej vý­zvy. Pred očima defilujú mi križiackevojská. Ako málo mohol sľúbit' takýPeter z Damiánu. sv. Bernard, a hľa.aký účinok! Keď sa ozvaly fanfáry.oznamujúce, že prichádza veľký voj­vodca Bernard, nebolo dosť 'červenejlátky na-križe, tol'kí sa hlásili.

Pomyslime na naše oslobodzovacieboje...

2. O čo viac.

A pozrime sa na božského Kráľa, Je­žiša Krista.

O čo viac si zaslúži, ba priamo vyža­duje, nadšenie a lásku.

O čo viac vzbudzuje túhu, isť za ním,nasledovať ho cez všetky prekážky. Po­kúsme sa uvol'nit' energiu, skrývajúcusa v slovách »Quanto magis - o čoviaç«.

a) Aké ohromnvé nadšenie vie vyvo.lat' človek, v ktorom jeho národ vidísplnenie svojich túžob. svojich ideálov!Stane sa pojmom, ako filozof Platón ale­bo Sokrates. K jeho menu viažu briež­denie novei éry, doby pokroku. civili­zácie.. A naozaj. koľko je takých osobností.ktoré uvolňujú energiu. driemajúcu vjednotlivcovi. 'ako ľudský um núti n'e­patrný kúsok uhlia, aby žiaril. svietil.poháňal stroje, prenášal myšlienky.

Ale všetky tieto postavy, hoci všetkyvedno vzatć. nemožno ani zďaleka pri­rovnať ku Kristovi.

On sa stal skutočným medzníkomsvetových dejín a jeho nadčasová po­stava siaha do večnosti.

Teda o čo viac ie to on. ktorého savyplatí milovať a nasledóvaťl

Toto »o čo viac« dalo apoštolom od­danosť. martýrom hrdinstvo, vyznava­čom a pannàm vytrvalosť.

Niekoľko prirovnaní zo života azdato osvetlí ešte viac.

b) Aká krásna vec je napríklad pria­teľstvo na zem-i.

Pomvslime si na lásku. ktorá nútalaDávida k Jonatánovi, alebo ktorú spá­

54

jala srdce sv. Františka Salézskeho asvätej Františky de Chantal. ktorýčhduše - podľa videnia sv. Vincenta dePaul. ako dve ohnivé gule sa po smrtispojily. A čo je to proti priatelstvu .le­žiša Krista? Pekne to napísal kresťan­ský Mudrc: »Keď Ježiš je prítomný.všetko ide dobre. a nič sa nevidí ťaž­ké... Blahoslavená hodina, ked' Ježišvolá k veselosti. Co nám môže dať svetbez Ježiša? Byť s .ležišom, to je sladkýraj. Keď Ježiš je s tebou. nija'ký nepria­teľ ti neuškodí. Kto našicl Ježiša. na­šiel poklad, poklad nad všetky poklady.

Teda: »O čo viaclac) Ako vic milovať matka svoje dieťa!

A s akou starostlivosťou myslí otec naosud svojho dieťaťa! Keď rodič môžezabudnúť na svoje dieťa, »ja nezabud­nem na teba,«(') hovori Pán. Euchari­stia je toho zárukou.

Teda o čo viac zasluhuje Kristus, abysme ho nasledovali.

d) Popri ňom vyblednú krásy mno.hými tak zbožňovanej prírody.

Tam sú hviezdy. Aká krásna je trblie­tajúca sa zorničkal O čo 'krajší je však

(1) [z 49, 15.

ten. ktorý o sebe hovori: »Ja som...jasná hviezda-žornica.«(”)

Apoštol Pavel videl všetky krásy sú­časného sveta. Videl nádheru boho­služieb stareho zákona. videl Rím. Até­ny. umelecké diela klasickej kultúry.Ale keď sa na jeho nebi zjaví táto hviez­da, na všetko zabúda a hovoríz'»Pre ne­ho som všetko stratil a všetko pokla.dám za neužitočné smetie, len aby somzískal Krista a mohol žiť v ňom.«(”)

Teda: O čo viac Ježiš. než ktokoľvekiný na_svete!

e) Od hviezdy je jasnejšie slnko. Alei slnko je *hotová noc v porovnanis tým. ktorý právom tvrdí o sebe: »Jasom svetlo sveta. Kto mňa nasleduje.nebude kráčať vo tme. ale bude maťsvetlo života.«(*) O svätom Jánovi sväcté Písmo hovorí: »On sám nebol svet­lom. ale mal svedčiť o svetle... ktoréosvecuje každého človeka, prichádzajú­ceho na tento sveta:

Teda: O čo viac Kristus. než čo'kol'­vek na svete.

f) Pekná je kvetina, okúzli nás far­

(3) Zjav 22. 16. (4) Jn 8. 12.(3) Flip 3. 8. (3) Jn l. 8. 9.

G!-cz

bu, vôňou. Ale Ježiš je tá najkrajšiakvetina, aká len vykvitla na zemi, kraj­šia, než l'alia, čo »Ani Salamún vo vše­tkej svojej nádhere nebol tak zaodetý.ako jediná z nich.«(“)

Teda: O čo viac OnlVieme, čo je to, prameň v púšti, stud­

ňa v trópoch. Za tieto sa mnoho ráz bo­jovalo so zbraňou v ruke.

Ale Ježiš je prameň, z ktorého »pote­čú rieky živej vody.«(7) On je »prame­ňom vody, prúdiacej do večného živo­ta,«(°) ktorý svoláva smädné duše: »Akniekto smädí, nech príde ku mne a nechsa napije.«(”)

Teda: »Quanto magis!« O čo viac Je­žiš, než všetky zemské radosti.

3. „Kto chce za mnou ísť, nech vezmesvoj kríž.” (1°)

Kto že by si nevybral Krista, kto byho nenasledoval. keby to nebolo Spoje­né s nosením kríža? Ale to je nevyhnut­né. »Nech si nik nežiada, aby mu bololepšie, ako mnel« Každá práca, a vprvom rade boj, je spojená s námahou,

(O) Mt 6, 29. t (9) Jn 7, 37.

8 Jn 7, as. (10) L1: 9, 23.3 J-n 4, 14.

57.

s utrpenim, strádaním a nebezpečen­stvom, čo je pre našu pýchou soslabe­nú prírodu veľmi nesnadné.

Nik by sa neodhodlal do boja, kebyho tak milý a prívetivý vojvodca nepo­vzbudzoval a neoduševňoval. Preto jetak dôležité. aby sme ho poznali, aby to»o čo viae« nás priamo omámilo. Ježišto vedel veľmi dobre, preto ide prvý a­nevolá »napred!« ale »za mnou!«

Odhodlám sa teda zavčasu, vystavimv sebe Kristovo Kráľovstvo podľa jehoplánu a nezľaknem sa strmej cesty. poktorej on ide predo mnou so svojím krí­žom. od narodenia až po Kalváriu.

Rozhovor s Pánom. Sľúbim a prisa­hám, že pôjdem pod jeho zástavou. kto­rú nikdy nezradim. '

Druhý týždeň adventný. Pondelok.IX.

Kráľovsłvo Krisłovo III.Prípravné cvičenia ako v predošlých rozilma­

nlacli.I.

»Predstavme si pozemského. Bohomvyvoleného kráľa. ktorému všetky kres­

58

ťanskć kniežatá a národy sú povinnéúctou.« Potiaľ sv. lgnác, ktorý je synomsvojho veku. Narodil sa práve na kon­ci stredoveku (1491). Je ešte presiaknu­ný rytierskymi ideamí, vzácnym to de­dičstvom križiackych ťažení.

V stredoveku platilo skoro -za dogma,že na zemi majú byť len dve mocnár­stva: cirkevné a svetské. To prvé, cir­kevné, predstavuje pápež, ako Kristovnámestník, a to druhé, svetské, rímskycisár. ktorému Boh dal moc, aby bolochrancom Cirkvi.

Ostatní králi, kniežatá, grófi a barónisú mu poddaní. Na to- asi myslel i Na­poleon, ked sa roku 1804 dal pápežomPiom Vll. korunovať za cisára. Co zna­menal cisár v stredoveku, ukazujú kri­žiacke vojny. Ked sa raz cisár ozval avyhlásil, že ide znovuzískať Svätú zem.celá Europa VZplanula nadšením. Po ce­lom kontinente sa ozývalo; »To je vôľabožia.« A muž sa vyprošťuje z náručiamanželky, otec-zanecháva plačúce die­ťa, ženích nevestu, pripína si kríž a ide.A bolo to predsa odvážne podujatie.s malými výhľadmi na úspech.

To mal asi na mysli sv. lgnác. ked na»písal toto známe podobenstvo.

59

II.

Teraz prehlbím aplikáciu podoben­stva.

Predstavím si, ako predvoláva Spasi­teľ rad-radom 'svojich verných =pOdda­ných. I mňa zavolá, aby ma zasvätil dosvojich .plánov, aby ma vyzval k spolwpraci

Ešte neviem, o čo ide, ale už som sarozhodol; nech je to čokolvek, čo odomňa žiada môj dobrotivý božský král.na všetko som hotový. »Učitel', budemt'a nasledovať, kam len pôjdeš.«(')

Však mám na to dosť príčin, a on vše­tky práva. Veď

a) som jeho stvorením a beZpodmie­nečným majetkom. A nad to, keď sombol stratený, vlastnou krvou ma vykú­pil: Je mojím dvojnásobným majite­ľom... b) Jeho vlastnosti: génius a hrdina vjednej osobe. Jeho nepriatelia mnohoráz tak argumentujú. že jeho obraz --­evanjelistami nakreslený - je tak nád-iherný, tak nedostižný, že taký človeknemohol vraj jestvovať. Obráťme ten­

'(1)' Mt e._ po.

60

to 'argument proti nim: Obraz Ježiša vevanjeliu je tak veľkolepý. že ho' ne­mohla vytvoriť' fantázia niekoľkých nc.vzdelaných rybárov: oni len kontrovali.čo videli.

c) Jeho milosti a dobrodenia. ktorémi poskytuje priródzeným i nadpriro­dzeným spôsobom.

d) A nakoniec: Predstavme si tentoprípad. Generál zradil kráľa. Vec sa vy»javí. zradcu vrhnú do žalára, kde čakána ortiel.

V tom sa otvoria dvere žalára. vstuo-puje sám kráľ. Generál - hovorí -~tvoj čin je hnusný. ale poznám tvojeslabosti. Čo by si povedal. ak by som tinavrátil hodnosť i zbraň? Môj 'kráľ ­odpovedá generál - potom som celýtvoj, telom i dušou...

Či je to nie môj prípad? Ci som tonedostal od svojho kráľa po toľkýchzradách a urážkach?

Povolanie.

Pri-šiel rad na mňa. Púšťaiú ma k bož­skému kráľovi. Trasúc sa doiatím pa­dám na kolená: »Tu som. lebo si ma vo.

61'

[al, Hovor. Pane. počúva tvoj služob­nikým

A Pán sa ozval: Chcem si podmaní!!celý svet. premôcť všetkých nepriate­ľov, ja »ktorý hovorim spravodlivosťa som obranca ku vyslobodeniu.«(3)

Urob to. Pane. ved' na to máš právoa bude to osožné i tvojim nepriateľom.Ale povedz mi. kde sú. aby som s nimiza Teba a s Tebou bojoval . . .

Tých nepriateľov nehľadvaj' vonku.nemvsli na svet. na zlého ducha. Ti tineuškodila bez tých, čo sú v tebe. Pra­vým nepriateľom ti je tvoja pýcha. tvo­jj smfvseľnosť.tvoje svetské. požívačnčia' tvoja nezriadená sebaláska. To sú i'moji nepriatelia. lebo ja som Cistora apravda. Mne síce neuš-kodia. ale tebamôžu zničiť. uchvátiť a odtrhnúť odomňa. Oni sú pôvodcovia tvojich hrie­chov. Tých treba premôcť a zničiť. Ne­boj sa. sľúbil som. že som s tebou.

Akože. Pane? Nerozumiem. Tv chcešbojovať proti tým, čo Tebe - ako sárnvraviš - Čistote _a Pravde. - škodiťnemôžu? Tak draho chceš platiť za vi­fazstvo?

_(/3)_l K: 3. 9.. (a) '1.2 63, 1.

62

Stojime tu pred pravdou. žlarivou ačistou!

»Ci Mesiášovi nebolo treba toto trpieťa tak vojsť do svojej slávy?«(*)

Prečo »bolo treba?« Ci ho niekto nú­til? Ba nie! Veď on »miesto radosti.ktorá bola pred ním (teda dobrovoľne).trpel na kríži, nedbajúc potupy.«(°)

Urobil to. aby ma vykúpil? Veď nato bola by mu stačila kvapka krvi. je­diná slzal

Bola to azda prehnaná láska. to čoapoštol ako »Božie bláznovstvo«(°) spo.mitm? Azda. Ale potom je to naozajdostatočná príčina. aby sme jeho láskuopätovali. napodobňovali! »Božie bláz­novstvo je múdrejšie, než ľudia.«(")

Boh vie dobre, čo robí. Vidi a so súci­tom sa diva na naše slabiny. Dedičnýhriech spôsobil na ľudskej duši ranu pý­chy a smyselnosti. Preto má horúčku.preto sa zmieta. __

Keby človek aspoň poznal a nezata­ioval svoju chorobu. Keby sa chcel' lie.čiť! Homeopatia tu nepomôže. iba opearàcia, železo; teda pokora, sehazapre_

v) Lk 24. 26. (o) l Kor 1. 25.(°) Zid 2. 2. . (7) 1 Kor 1. 25.

63

nie. Ale chorý o tom nechce ani počuť.A čo. keby »lekáraox Snasitel'a videl ibav nádhere a sláve? Ani by neuveril. že jeto chorOha.

Božský Spasiteľ Operáciu prevádzanajprv na sebe. aby pacienta presvedčil.že pokora. čistota. sebazaprenie, utrpe­nie. je nevyhnutne potrebné. aby ho po.smelil. Hl'a, ja som to vydržal. daj sai ty do toho!

Za panovania cisára Claudia senáto­ra Pocta odsúdili na smrť a ortiel smrtimal nad sebou sám vykonať. Senátor vá­ha. bojí sa. Tu jeho manželka. Arria.vezme meč. Dichne si ho do srdca. vy­tiahne a podáva manželovi: »Summe.non doletla - »Ben nebolíla

Tak mi podáva Kristus vlastnou krvouskrvavený meč nokorv, sebazaprenia.aby ma povzbudil: »Ber. nebolílor

Na to nemôže hvť inej odoovedi. akoodhodlať sa. že pôjdem za Kristom. bu­dem ho nasledovať od narodenia až pohrob a veľký boj so sebou samvm hrdin­sky dohojujem. Toto odhodlanie nechnie je iba romantickou fantáziou. alenech mi prejde do krvi. do živého. Ved'na pokoru. na sebazaprenie mám dosť

'64

príležitosti v každom povolaní. vždya všade.

Rozhovor s Pánom. Prosím si od ne.ho milosti. aby som mohol vykonať vše­tko. na čo ma svedomie. láska a milosťv súvislosti s týmto rozjímanim po­vzbudzuie.

Druhý týždeň adventný. Utorok.

X.

Kráľovstvo Krisłovo IV.Priprm-'né cvičenia, ako u predošlých rozjímaní.

l. Odhodlanie.

Znovu sn premyslím podobenstvo.aby ako v2pružina. zakotvená do toho»o čo viac.« dobre zapôsobilo. A tátoúvaha určite vyvolá odhodlanie.

Otázka je, aké to odhodlanie bude.či bude dosť veľkorysć?

Odhodlanie môže byť obyčajné. kto­rć ,ie - podľa sv. lgnáca - samozrej­mým požiadavkom zdravého rozumu. amôže byť veľkorysć. hrdinslcć. ktoré jevýslednicou nadšeného srdca.

65

Preberme rad-radom obidve možno­sti:

Obyčajne' odhodlanie. Sv. Ignác topovažuje za .tak samozrejmé, že sas tým ani dlho nezdržiava. Ide ďalej. 'zahlasom srdca, za veľkým. hrdinskýmodhodlaním.

My. však nespechajmc.a) Čo je to obyčajné odhodlanie? ]

ono obsahuje beZpodmienečné podra­denie sa Stvoriteľovi. Znamená odo­vzdanie sa do vôle božej. Požaduie ver­né a presné plnenie povinností a pred­pisov.

bl To je síce iba defenziva. obrannépostavenie proti hriechu. ale i to je užúctyh'odná výška, na “ktorú sa len za 'ce­nu nemalého sebazaprenia dostaneme..le však strategickým zákonom, že ktosa chce iba brániť a nikdy neútočí. svojepostavenie ťažko podrží. Kto 'ide na­príklad v jedení a pití až na hranicustriedmosti, ľahko ju prekročí.

Preto obyčajné a hrdinské odhodla­nia líšia sa ani nie tak v podstate, akov intenzite a motívoch, ktorými bolyvyvolané.

66

To prvé má pôvod v rozume, to dru­hé v srdci, a preto pracuje s väčšlm elá­nom.

Zastavme sa tu na okamih. Či v boiiproti pýche a smyselnosti som posluš­ný rozumu? Či neostávam časom zabojovou čiarou? Nech odpovie Prorok.:»Naše neprávosti rozmnožily sa predtebou a naše hriechy svedčia protinám.«(1)

cl Bráňme sa tak, aby to nepodlomi~lo naše odhodlanie a dôveru.

Navzdory všetkým slabostiam a Oparkujúcim sa chybám, nemáme sa zriect'vyšších ašpirácií, tým menej, lebo keďsa nedostaneme do oblasti čistej lás­ky a veľkodušnosti. na stanovisku zdra.vého rozumu sa dlho neudržíme

Mnohých z nás už samo povolanie.rehoľné sľuby zaväzuiú na vcľkorysé.hrdinské odhodlanie.

2. Hrdinskě odhodlanie.“

Čo je to hrdinské odhodlanie? Ide tu0 ofenzívu. to jest o prud'kú reakciu, otuhý, dobrovoľný a vytrvalý boj_protioôžitkárstvu, proti pyšnému, sebecké

(1) !2 59, 12.

mu a svetskćmu »ja«, ktoré žije -- hociutiahnuté -- v každom z nás. a stále­nâs znepokojuie.

Čo znamená tento boi špeciálne umňa? U mňa. ktorý som povolaný aprípadne rehoľnvm sľubom i zavaaza­ný k dokonalosti?

a) Reagovať. bojovať so smyselným“im, znamená, odonierať si nie len zlo.alebo čo je nebeZpečné, či prilišné, alei nevinné radosti, ked' to nie je potreb­nć. Nielen pokorne prijímať nepríjem­nosti trápenia a strádania. ktoré mi Bohnosiela - to by bolo obyčajné odhod­lanie - ale žiadať si a vyhľadávať to.od čoho sa moja príroda odťahuje. Nie­len prenasladovať v sebe každú nedba­losť- to je len obyčajné odhodlanie­ale isť smelo ďalej a podujať sa i naťažšie veci, pokiaľ to noslušnosť a vvš­šie záujmy dovoľuiú.

b) Začať ofenzívu proti nyšnému»iu znamená nie iba hlušiť jeho požia­alavkv, čičíkať cborobné ambície. ale ­nokial' je to možné a dovolené - úto­čiťna vrodenú pýchu. Ešte precíznejšie:

l. Pyšnć »jaazvo mne je panovačné atvrdohlavć. Nestačí. potlačiť v sebekaždý vonkajší i, vnútorný odpor proti

68

autorite. nestačí iba pasívne sa podči­mit'autorite v duchovnom živote, v štúvdiach. v administratívnych veciach.. ne­kritizovať. ncvyhýbať sa napomenu­tia-m.To by bolo iba obyčajné odhodla­me.

Vel'korysć, hrdinské odhodlanie pre­chádza do útoku. Vyhľadáva, aby hokritizovali, aby mu boly chyby vytknu­té. hlási sa k poslušnosti, i keby to boloponlžujúce, ba práve preto.

2. Pyšné »jim je citlivé a pOpudlivć.Postači azda nepripustiť v sebe pomsty­chtivosť, znechutenie, keď bola ranenñnaša samoláska? Niel To je len obyčai­nć odhodlanie. Hrdinskć odhodlanie satu prejaví tak, že sa človek nielen ženevyhýba. ale priamo vyhľadáva príle.žitosf, kde ho pokorujú. Tak premálmodpor a antipatiu, ktorá obyčajne mi2~ne. ked' niekoho dobre poznáme.

3. Pyšné »jaa býva závistlivć a pano­vačnć. Proti tomu hrdinsky bojovat ne.znamená iba druhého povýšeneckym.opovržlivým vystatovaním sa neuràžat'.ale znamená byť k nemu úslužný. Zna­mená podvolit' sa každému, dopriať muprednosti a ceniť každého na Viac akoseba. Znamená nie striasť so seba' kaše»

bil

dú nepríjemnost', ale na0pak, brať ju naseba, aj od iných, tak ako Kristus, kto­rý povedal: »Ja som však medzi vamitaký, ako čo obsluhujealz)

Hrdinské odhodlanie znamená vstú­pit' do radu alebo spoločnosti s takýmduchom, s akým prišiel Kristus na svet:»Syn človeka neprišiel na to, aby sadal vysluhovat', ale aby sám slúžiliným.«(3)

To by bolo to hrdinské odhodlanie asúčasne i .príprava na odhodlanie ešteväčšie, t. j. aby sme boli hotoví - kebynás tým Boh chcel vyznamenat' - zaneho i život položiť.

Bez tohoto odhodlania všetko rozjl­manie o Kristu-Kráľovi je iba román.bez každého účinku na duchovný život.

3. Pohnútky.

Zatiaľ si všimnime len dvoch pohnú­tok:

a) Čest'.Pred KristomaKráľom rOZprestiera sa

zem s dvoma miliardami duší. Medzitými koľko je kresťanov, 'koľko kato­

(2) Ut 22. 27. (3) Mt zo, 28.

70

likov, koľkí boli povolaní na zvláštnuslužbu Bohu, na dokonalý život?

Ked' ma Boh tak vyznamenal, že sommedzi tými najvybranejšími, či by boločestné, keby som sa tomu svojou leniovosťou, pohodlnosťou vyhnul? -Kde žemám hľadať česť a slávu, ak nie v tom,

i/ĺenasledujem Krista a bránim jeho die­0.

b Každá iná sláva bola by mi iba han­ou.b) Či môžem zaprieť, že ma Ježiš mi~

luie viac, ako mnohé státisice? Ved' midal viac dobra, ako mnoh'ým dovedna.

A čo. keď sa ma opýta ako sv. Petra:»Miluješ ma väčšmi, ako títo?«(*l_

Za daných okolnosti bolo by haneb~né odpovedať len ako zradou zahanbe­ný Peter odpovedal. U neho to bolo po­chopiteľne: »Hej, Pane, v_1_eš,že ťa milu­jem.ą(“)

My sa s tým nemôžeme uspokojiť.My, ktori sme dostali viac ako iní, má­me ho milovať viac ako priemerný kres­ťan, oddane, veľkodušne a hrdinslký homame nasledovať.

(*) Ju 21. 15. (6) .In 21, 15.

71

' Keď král' Dávid uteka] pred .svojímnevd'ačným synom Absolonom. išiels nim a_icudzinec Etai. Kráľa doja-la od­danost' cudzinca, keď on bol nútenýutekať pred vlastným synom. Odhova­ral ho, aby neišiel, ved jemu nič nehro­zí. Na čo Etai klasicky odpevdá: »Akožije Pán, a žije môj pán. kráľ: že naktoromkoľvek mieste budeš. Dane...tam bude ai tvoj služobnřk.«(°)

A ja? Nie cudzinec. ale toľkvmi ti.tulmi jeho vlastný, vidím Pána vystu.povat' na Golgotu. či ostanem doma?Alebo budem ho nasledovať. ale len na.toľko. nakoľko je to nevyhnutné?

Rozhodnutie.

Svätý lgnác zavedie ma pred nebeskýtrón. zdôrazňuiúc tak vážnosť chvíle ajej možné dôsledky pre večnosť. Tu sarozhodnem 3 konečnou platnosťou. PredBohom slávnostne vyhlasujem, že od»teraz viac ako kedykoľvek predtým.odovzdám sa do jeho vlastníctva a dá­vam sa mu k dispozícii. Prijímam ne­úprosný boj so svojou pýchou a smy­

(3) 2 Kr. 15. 21.

72

selnosťou ako s najväčšími mojimi i je­'ho nepriatel'mi.

Podujimam sa. na pokoru a chudobu.ak ma na to Boh vyznačí. Idem za Jehosynom na Kalváriu, lebo nikdy viac ne­chcem. aby sa mi vodilo lepšie. ako ic.mu.

Rozhovor s Pánom. Opakujem tomrozhodnutie a obetuiem sa mu, ďaku­júc za doterajšie milosti a prosim odneho milosť vytrvalosti.

Druhý týždeň adventný. Streda.

Xl.

Kráľovsłvo Krisłovo V.Pripravné cvičenia ako v predošlých meditá­

ciách. Premynllm si aj podobenstvo podľa jed~ného z rozjeimaní o Kráľovstvo Kristovom(l-lĺll). V tomto rozjimani rozvod-iemc si ďalšiepohnútky.

l. Nasledovať Krista sa patrí.

Koľko vzdychov išlo do neba a koľkoslz padlo na zem, až konečne, po 4000rokoch, Boh splnil túhu StáľOČĺa soslalsvojho jednorodenćho Syna na zem.

73

Nebo bolo zatvorené. Milióny duší,i tie najlepšie a najšľachetnejšie bolyz neho vytvorené. -Vedomosti o Bohuboly aj u vyvolenćho národa kusć a ne­úplnć, poňatia o dokonalosti a svätostiživota nejasné. Milióny pohanských ná­rodov, medzi nim i naši predkovia, tá­pajú v úplnej temnote.

Dobre to charakterizuje rozhovormedzi Sokratom a jeho žiakom Alcibia­dom, asi 400 rokov pred Kristom. akoho Platón podáva:

»Otče - hovorí Alcibiades - .po­vedz, ako si máme ctit' božstvo.« Načomajster: »Priateľu. to by len ono samomohlo povedať. Musíme počkať, kýmtá najvyššia Bytost' nepošle nám mudrcas neba, aby nás poučil.« A žiak smutneodpovedá: »Kiež by prišiel ešte za môj­ho života, tak rád by som ho videlk

ooqg,Aristoteles. jeden z najvacsnch mys­liteľov (384-322 pr. Kr.) umierajúc hoovoril: »V pochybnostiach som žil, v po.chybnostiach umieram, lebo neviem.kam idem. Ty najvyššia Bytost', zmiluj.sa nado mnoula

Či nie sú pol'utovaniahodné tie skveléduše? Keby boli poznali Krista. boli byho iste s nadšením nasledovalila

74

A hl'a, Kristus je tu, otvoril nebo,ukázal správnu cestu a ja váham. Nieveľmisom ochotný nasledovať ho a kedáno, i to len pokial' je to nevyhnutné. Jeto rozumné, nie je to zbabelost'?

Nie, patrí sa, aby som Kristovo po­zvanie prijal, pevne sa odhodlal. °

2. Nasledovanie Krista je pomerne ľahké.

Hlavne dve okolnosti činia ho ta­kvm: _ ,

a) Jeho nasledovanic je spOJenc s gu­ševným uspokojením a útechouzmurntesnejšie ho nasleduieme, tým vacsra Jenaša útecha.

Je osudným omylom, keď si niektomyslí - a myslia tak často i duše, kto­rć by rady boly dokonalé, - že nasle­dovanie Krista je samć odriekanie. sa­mý kríž. Dôkazom toho je život toho,ktorého máme nasledovať. l Pán Ježiš.pri všetkom svojom utrpení a odrieka­ní mal svoje čisté a nevýslovné radosti.

Prí-.chodom na tento svet dáva sa doboja so smyselnost'ou a pýchou. Čakáho tu tŕnistá cesta, ohudoba a utrpenie,ale popri tŕni nechýbajú i ruže. Sá'm sa,ice hlboko pokorí, ale jeho slávu hlá­

75

sajú anjeli. Za chudobu je odškodne­ný pokladmi srdca svojej panenskejMatky. Svet ním opovrhuje. ale elitaľudstva, svätý Jozef. krotkí pastieri.mudrci z východu sa mu klaňajú.

Aj vo vyhnanstve tešil sa jednodu­chćmu, ale pokojnému rodinnému ži­votu.

Na prahu svojho apoštolskćho účin­kovania 40 dní sa postí, modlí sa, je po­kúšaný, ale hned' na to prichodia anje­li, slúžia mu, nakŕmia ho a chválospevymu sprevajú.

Ba ani ťažká a namáhavá apoštolskápráca nebola bez radosti. Boly tu prívjemné chvíle v dome Lazára, bola tu od­danosť a láska ľudu. I pokroky apošto-'lov ho istotne potešily.

Na hore Tábor cele' nebo sa mu od­krýva.

Nezúfaime teda! Dajme sa bezpod­mienečne za Kristom a náš život nebo.ae len sar-ná horkost'.

Nemohol klamať ten. ktory povedal:»MOJe jarmo je _totíž_príjemne a m0]_ebremeno ľahké.«(') Jediná kvapka bomskej útechy nahradí všetky svetské ra­

m .-“r 11. 30.

Zł?

'sti. ktorých sa zriekamc, ked' ideme.Kristom

Príjemné je plakať už aj preto, že ne­môžeme Ježiša dosť milovať. Ešte pri­ixemncjšie, byť napilneny útechou jeholásky.

Svätci. ako napríklad sv. FrantišekKav., prosia Pána Boha, aby miernilsvoje útechy. lebo klesajú pod nimi.

Cirkev martýrov nerobi výčitky Kris­tovi, že jej deti pre neho toľko vy­trpia. ale na0pak. mal'uje ho. ako Orfca.na múry katakomb. lebo jeho srdce jetá harfa. čo obmäkčí kamene a zkrotídivé šelmy.

Keby bolo nasledovanie Krista samáhorkosť, táto záhada by sa nedala psy­chologicky vysvetliť. Hrozba a strachtaké účinky nemôžu vyvolať. Pekne ho­vorí sv. Augustín: »Ovce vábiš zelenour'atolvesťou. dieťaťu ovocie ukazuješ. Ateba čo tiahne? Láska Prečo? Lebo .iesladká. Človek ide za tým, čo sa mu za­ľúbin

Láska Ježišova bola tým 'čarovnýmnápojom, ktorý mnohých omámil a oniho nasledovali do púšte, na apoštolskćcesty, na popravisko.

77_

Svätá Paula a jej dcéra Eustachia,vznešené Rimanky, zriekajú sa veľko­mestskej nádhery a pohodlia a idú doBetlehema, po stopách božského Voj­vodcu, -po stopách chudobného, pokor­ného Ježiša. A 'ked' Paula prišla na mie­sto, kde Kristus začal svoj boj, keďprvý raz po'bozkala jasle, ktoré bolyvtedy ešte v Betleheme chránené, zvo­lala: »Boh mi bol milostivý, keď svoli-l.aby som pobozkala tie jasle, kde onspočinul, v jaskyni, kde Panna poprvýraz sa modli'la k svojmu Dieťaťu. To jemi miestom oddychu, dom môjho Párna.« A bola tu 20 rokov, v boji so smy~selnosťou, pýchou a sebeckosťou, postopách Krista Kráľa.

Čo ju tu viazalo? Nie násilie. ale slad­ké okovy: Láska.

Co ukladá i dnes na mnohých dobro­voi'né okovy bezženstva, čo za nimi za­tvára zámky klauzúry? Sladká vlasť:Láska. Miluj a všetko pochopíš, všetkoti bude ľahkél

b) Nasledovanie Krista usnadňuje inádej na hojnú odmenu. »Budeš mat'poklad v nebi.«(2)

(2) Mt 19, 21.

78

äko by som videl pred sebou Spasi­pila, nesúceho ťažký kríž. Nebo satvára, a on sa obracia ku mne a *hovo­_: »Dieťa moje, nasleduj ma. Cesta jeFrátka a tvoje budú všetky radosti ne­bies, pozri... tvoji bratia sú už tam,kývajú ti palmovými vetvami. Nebuďnehodným potomkom toľkých svätýchpredkovl«

Keby sme to všetko videli na vlastnéoči, či by sme sa neodhodlali? A či nieje istejšie to, čo hovorí viera, než to, čonaše klamné smysly?

3. Nasledovanie Krista je nutné.

a) Kristus je pravdomluvný. A hovo­ri: »Kto chce za mnou ísť, nech zapriesám seba, vezme každodenne svoj kríža nasleduje ma.«(3) »Kto nenesie svojkríž a nenasleduje ma, »nemôže byť mo­jím učeníkom.«(*) Križom nášho povo­lania, našou naivdôležitejšou úlohou je.snažiť sa k dokonalosti, čo je ale ne­mysliteľné bez neustáleho boja proti ne­zriadenej sebaláske, proti pýche a smy­selnosti.

(3) L'k 9, 23. (*) Lk 14, 27.

79

b) Kristus je nekonečne dobrý. Mioiuje nás omnoho viac, než aby požadooval nepotrebné, zbytočné operácie. To.čo od nás žiada, je nutné, keď nie v zá­ujme nášho spasenia. určite v záuimedokonalosti.

Rozhovor s Pánom. ZopaŘujem pred­savzatie predošlého rozjimania.

Druhý týždeň ndventý. štvrtok.

XII.

Kráľovstvo Krisłovo VI.Prípravné cvičenia ako u predošlých rozjicmaní.Toto rozjímanie shrñuje a prehibuje látku do­

terajšich rozjfrnani o Kristovorn kráľovstve.

l. Kristova osobnosť.

Podívajme sa ešte raz na osobnosťnášho vynikajúceho kráľa, Ježiša Kris­ta. Je taký, akého si len nadšený. poláske túžiaci duch môže vybásniť.

Ci necítime, že potrebujeme niekoho.kto by nás okúzlil, kto by uspokojil na­šu obrazotvomosť?

A hl'a, to je Ježiš!

80

S kým by sme ho mohli porovnať?*'to by ho vedel nahradiť? Jeho. pvla­

Éřáranad zemskými kráľmi... kto 'nás miloval a svojou krvou vykúpilag

Je veľký, vznešcný a predsa tak milýa prívetivý. A to práve potrebuje srdcečloveka.

»Na hlave mnoho korún. . . a na pláš­ti okolo bedier mal napísané meno:Kráľ kráľov a Pán pánov.«(”)

»Ja som Alfa a Omega, prvý i posled­ný, počiatok i koniec. Ja Ježiš... .iasom koreň i rod Dávidov, jasná hviez­da - zornica.«(3)

Pomyslime si na 44. žalm. Túto krá­ľovskú hymnu i židovské nodanie naMesiáša vzťahovalo.

V tej obraznei svadobnej piesni „ieshrnutý popis Mcsiáša. p'lán jeho krá­ľovstva. _

Už sám prolog aký je nádherný: »Pre­tek-á moje srdce 'krásnym slovom, vv­spievam svoje dielo o kráľovi.«(')

Nasleduje popis: »Spanilejši si nadsynov ľudských. rozliata je ľúbeznosť

(1) Zjv 1. 5. (3) Zjv 22. 13. 16,(2) Zjv 19. 12. io. (4) z 44. 2,

6 8-1

v ústach tvojich. Preto t'a Boh požehnalna veky.«(°)

»Prepáš svoj meč, najsilnejši.«(°) Si­Iou toho hrdinu je však nie strach aleláska a krása.

»Vystúp, 'zdarile pokračuj a krá­l'ujl«(7)

Toto sú základné kamene Mesiášov­ho kráľovstva. .

»Ostré sú tvoje strely - národy podtebou padnú - do sŕdc kráľových ne­priateľov (vni'kajú).«(°) Sú to stre'ly lás­ky a milosti. čo zranily srdce Šaulovona ceste do Damašku. čo zranin srdciaapoštolov, sv. Magdalény a odvtedysrdcia miliónov.

Nie div. že si podmaňuje duše.»Kráľovské dcéry v tvojej sláve«

alebo podľa hebrejskćho textu: »Sú me­dzi tvojimi drahokamy.«(°)

»Kráľovná (Cirkev), stojí na pravicitvojej, v odeve zlatotkanom, oblečenáv pestrej kráse.«('°) Pestré farby svä­tosti a čností na ruchu Cirkvi splývajúzlatom lásky.

(°) 2 44. 3. (3) z 44. 6.(6) z 44, 4. (9) z 44, 10.(7) 2 44. s. (10) z 44. 10.

83

Kto že by sa nenadchnul za tak milé­ląo a mocného kráľa, ktorý je nie cudzí.ale ten, »ktorý nás miloval a svojoukrvou vykúpil.u(“)

A u nás, Slovanov, nenašiel by nadše­né srdcia? Ano, aj my sme milovaliKrista. Dokazujú to naše dejinv.

I 'Kristus nás miloval. Dal nám svät­cov. Za tisíc rokov nedal nám zahynůt'.Aká škoda, že milióny našich bratov saodtrhli od Krista. od Cirkvi. od ktorejtoľko dostali!

Máme dosť roboty, aby sme to vše­tko zpät získali.

2. Plán.

Plán. na prevedenie ktorého nás Kris­tus vybral a povolal, ie veľkou a vzne­šenou úlohou. To isté, čo i samotnémuKristovi je povolanim a cielom: Jehosláva skrze spasenie duší. Keď sme užv sebe hriech, vášne a neporiadok pre­mohli a prijali sme Kristovo kráľov­stvo, hranice tohto kráľovstva trebanám rozšíriť, a to prácou, námahou.obeťami a keď treba i vlastnou krvou...

(11) Zjv i, 5.

83

Máme byť rybármi duši. Katolíckaakciu z tórie presadiť do praxe.

Či je nečo šl'achetncišie. veľkolenej­šie a slávneišie, ako hlásať slávu bOŽIUa spasenie duší?

Aký šťastlivý by bol svet, keby už te­raz prijal Kristovu náuku. jeho _zákony,keby sa podrobil jeho láske a všetci líyholi verní údovia Cirkvi!

Lebo. nezabúdajme, jediným a výluč­nym predstaviteľom a stelesnením Kris­tových myšlienok je Cirkev katolícka.

3. Katolícka Cirkev.

Aké nádherné a skvelé to kráľovstvo!

lľliet viac takého štátu. nebolo a nebu­ce. 'Pozrime na cirkevnú dynastiu. na

slávnych' panovníkov. pápežov. .Ai ne­priateľ. keď je len málo objektívny, ho­vorí o nich len s uznaním. Koľko mar­týrov', koľko sväteov a mudrcov sedelouž na Petrovej stolici a plnilo úlohuKristovho námestníka. .

Aká dokonalá je ústava, organizáciatoho kráľovstva, aké vynikajúce sú jejinštitúcie. aké výsledky, aké dejiny!

84

Podívajme sa na mapu a sledujmevývoj, prácu a výsledky Cirkvi v zá­ujme ľudstva, pre jeho časné a večnédobro.

A pozrime na nebo a divajme sa napokračovanie Cirkvi vo večnosti. Sláv­na krajina, Kráľovstvo Kristovol Akonádherné je zúčastniť sa v tvojomšírení, v tvojich bojoch a viťazstvách.

Koľkí už polievali toto pole svojimpotom a krvou!

Ale ostalo ešte dost' práce i ore nás.Pozrime opäť na mapu. Koľko tam eštetemných škvŕn. Koľko práce, koľko po­tu, prípadne i krvi bude treba ešte naodstránenie tých temných škvŕnl

A táto práca je spasitel'ná. Čaká násza to vavrin a koruna, v pomere k vy­konanej práci.

Keď sme už niečo i doteraz~ obetova­li. stálo to za to. Keď tak urobíme v hu­dúcnosti, vyplatí sa. Každý náš vkladje krytý Kristovým bohatstvom. jehomocou, dobrotou jeho Srdca.

Kto za Král'ovstvo pracovať, obeto­vať túži, »po dobrom diele túži.a(")__

(13) Tím 3, l.

Rozhovor s Pánom. Zapakujem svo­je odhodlanie, menovite 'čo sa týka apo­štolskej práce. Energiu, nashromažde­mi za týchto rozjímaní som rozhod­nutý využiť. Po celý život budem na­sledovať Krista Kráľa, jeho priklad bu­de mi vodidlom: »Učiteľ, budem ťa na­sledovať. kam 'len pôjdeš.«(*3)

Druhý týždeň adventný. Piatok.

Xlll.

Vłelenie.Obraz sveta bez Krista.

(Kontemplácia.)Ked' sme už v duchu počuli misijunó kázne sv.

.Mna Krstiteľa a rozjim-anim o Kristovom Krú­ľovstve sme sa aspoň v hrubých rysoch .pripravi­li na príchod Mesiáša. prejdeme na štúdium veľ­kého tajomstva vtelenia. Uvĺižime, akým; ne­smiernym dobrodením pre ľudstvo, teda i prenás, je -to, že druhú osoba Božská .prijala ľudskúprírodu. stala sa pre nás človekom. Zivo to pre­cítime. keď si predstavíme, čo by nás bolo će­__-_

(1') Mt 8, 19.

86

halo. keby po páde prarodićov a po vyhnani z ra.]a nebolo by nasledovalo vtelenie.

1. Osoby.

Predo mnou celá zemegula. Na nejplno ľudí. Všetko padlý svet, ktorýpredpokladá, že Mesiáš nepríde a vte­lenie sa neus-kutoční. Prvý Adam žijev svojich potomkoch, ale ten druhý ne­prišiel a nepríde. °

Len dve veci sú isté: Za prvé, nebu­de pre nás nebo, stratili sme večné hla­ženstvo, nikdy neuvidime Boha. Zadruhé: Peklo je neodvratnć. Nie preto.ako by sme si ho dedičným hriechom ajmy priamo zaslúžili, ale preto, lebohriech vytvoril také mravné položenie.že v boji proti vášni, bez božej milosti,väčšina ľudstva by žila a zomrela vsmrteľnom hriechu a klesla by do prie­pasti večného trestu.

Preto hovorí sv. lgnác: »idú, klesajúnezadržitel'ne do priepasti.« (Dušev.cvičenia.)

A aký je celkový obraz toho bezná~dejného sveta. Poskladáme si ho z týchsinutných obrázkov, ktoré nám posky­tuje staroveké i moderné pohanstvo,

S7

odpadlictvo. bezbožn-íctvo, anarchia.Ale i tak ešte vždy to nebude ten pravýobraz, lebo bez vtelenia všetko by boloešte temnejšie. Staré i moderné pohan.stvo, i keď nič nevie alebo nechce ve­dieť o vtelení, nemôže sa vyhnúť jehoúčinkom. Od kresťanskej morálky, odkresťanských sviatkov nik sa nevie od­pútať.

Ale na to nehl'ad'me. Predstavme sitento svet úplnc -bez Krista, svet, kto­rý sa stal výlučnou korisťou hriechu aváŠní.

Ako film, rozvíja sa pred nami tentoobraz:

Ľudské rasy: bieli, čierni, žlti, červe­ni, ale všetci otrávcní spoločným pô­vodom. Všetko -potomci Adamovi,

Kainovým znamením na čele.Rozdiely v civilizácii: divosi, barba.

ri, kočovníci. A na druhej strane civili­zovaní, v prepychu, so svojím priemy­slom, umením, politikou. Tam šiatre.chatrče, brlohy, tu Memphis, Babylon,Atény, Rím, Londýn, Paríž. Ale všadekorupcia, tu v drsnejšom, tam v jem­nejšom vydaní.

Rozdřely v majetku: Niektorí bohatí,v bl-.íł-.obyte, a milióny v opovržcni.

88

chudobni. vykor'ist'ovani. Ale všetci súntroci, otroci vášní. hriechu. satana.

Sú rozdiely vo vzdelaní, nadaní. v po­vahe. alc všetci sa shodujú: sú slepí, ne­poznajú pravdu. neschOpni k dobrému.náchylní k zlému.

Strieda sa vojna a mier. sloboda aotroctvo. láska a nenávisť. zdravie achoroba. so všetkými bolesťami a zú­falstvom. »Po radosti naposledy bývažalost'.«(')

Tu nárek. tam smiech. ale koniec vše­tkého »plač a škrípanie zubov.c<(”)

Ľudia rôzneho veku. Načo že sa na­rodili? Aj tento najväčší dar boži zme­nil hriech na nešťastie.

»Lepšie sa nenarodit'. a ked' sme sa užnarodili. dobre rv zomricť«, hovorigrécky básnik. » o by nám bolo -pro­spelo, že sme sa narodili. keby sme nc­'noli vykúpení«. hovorí Cirkev na bielusobotu.

Je to veru pestrý, alc smutný sprie­vod. Niektorí bežia ako blázni, iní satackajú, plazia. ale všetci do priepasti.do smrti, do zatratenia.mI 0) Pris 14. 13. (2) U; l3."'28.

89

2. Slová.

Všetky tie postavy sú hercami tragé­die ľudského pokolenia. Rozprávajú.

Ale i tu sú rozdiely. Od akademickyuhladených rečí až po úroveň a frazeo­login pokútnych krčiem a výčapov.

Drsné slová kliatby počujeme všakjednako z úst vzdelaných l nevzdela­ných. slovom, písmom. v knihách. no­vinách i v salónoch.

Dobre tu pristane: »Ako môžete ho­voriť dobré veci. keď sami ste zlí? Le­bo čím je srdce naplnené. tým hovoriaaj ústa... Zlý človek zo zlej pokladni­ce vynáša zlé veci.«(“)

3. Skutky.Co robia? Podľa sv. lgnáca bijú. tlčú

a zabíjajú sa navzájom. .le to krutý boj.bez primena. Ak sa občas i šetria, je tolen taktika a jemnejšie vydanie sebec­tva. Toto je ten do života prenesenýdarwinizmus, rasový výber. Silnejší, ži­votaschopnejší ostáva. slabší hynie.

Celý svet je klam a násilie. Ktorýsiromán z minulého storočia hovorí odvoch teroristoch, ktori súc prenasledo­

(3) Mt 12. 35.

90

vani, sadajú na loď. Loď sa však potOpia jeden sa zachytí plávajúceho brvna:ten druhý vyčerpaný pripláva. odsotípriateľa od brvna, ale zakrátko i sámzahynie . . .

To je verný obraz boja o život. Ktoiný, ak nie Kristus. môže skrotiť vášne?Veď aj náš svet je akosi taký. A čo bybolo. keby nebolo evanjelia. keby -nebo­lo Krista?

A aký bol svet. kým ešte Mesiáš ne­prišiel. hoci ho čakali? Prorok Izaiáš takho opisuje: »Niet pravdy ani milosrden­stva ani poznania Boha na zemi. Lebozlorečenie a lož a vražda a krádež a cu­dzoložstvo sa rozmnožilý a krv po krvisa vylieva.«(*)

Svätý Pavol(°), ale i svetski spisovate­lia podávajú výstižný obraz mravnejskazy súčasných pohanov.

A pritom všetkom- nezabúdajme­tento svet je ovplyvňovaný JežišomKristom. Co by bolo bez neho?

A celkový dojem? »Ľúto mi je zástu­pu.«(°)

S akou ľútosťou hľadi Svätá Trojica

0) 02 4. 1. 2. (“) Mk 8, 2.(') Rím 1, 26.

91

na svoje dielo, na ľudské pokolenie, ked'vidí »veľkú slepotu a ako umierajú aklesajú do pekla«. (Duchov. cvičenia.)

Teda to je koniec všetkého. Peklo.večné zatratenie. Tam smeruje všetkaľudská námaha. všetky výplody ľudské­ho umu. nadania a vytrvalosti. Pomys­líme si na dejiny klasických národov.Perly sa stanú korisťou svíň.~(7

Ci neotrasie mojou apoštolskou du­šou záhuba toľkých duši? Keď sa ničiaknižnice. múzeá. vzdelaného človekauchváti hrôza: Aká stratal Akć skvostysú však dušel Pre icdinú dušu - hovo­ri sv. Karol Boromejský - vyplatí sazaložiť biskupstvo.

Čo by som citil. keby sa predo mnouniekto ut0pil alebo uhorel? Co kebymladý človek. ktorý sa otrávil. predomnou sa svijal v bolestiach a s pokri­venou tvárou predo mnou by umieral?

A spása duší by ma nezaujimala?To bol obraz ľudstva bez Krista.

'IIZátokontemplácia nech vo mne VY­vo a:a) hnus voči hriechu. ktorý ie pričio

nou katastrófy. Hriech je ako bomba.

(7) Srovn. Mt 7. 6.

92

naplnené hrôzami časného a večnéhonešťastia.

b) ľútosť voči modemému ľudstvo.ktoré si nevie ccniť Krista a jeho Krá­ľovstvo, ale obracia sa roti nemu. Apoš.tolskou horlivosťou snažím sa houprosiť.

c) správne hodnotenie všetkých dob­rodení, vyplývajúcich z vtelenia.

d) vďačnosť k druhej Osobe sv. Tro.jice, ktorá sa nad nami zmilovala a stá­la sa človekom..

e) náladu »rorátov«, túžbu po Kristo»vi, ktorá nech sa prejaví v častom du­chovnom a skutočnom sv. prijímaní.

Rozhovor s Pánom. Hocktorá ad­ventná pieseň s refrćnom: »Pridi Spasi­tel'uia:

Druhý týždeň adventný. Sobota.XIV.

Sv. Trojica sa rozhodne o vielem'.(Pokračovanie predošlého rozjimania.)

l. Božská.komnná rada.

Vráťme sa ďaleko za hranice času. dotci dobv. ktorú Prorok nazýva »dni vcč.nosti.«(')"Fi-Mier: s. 2.

93

Svet ešte nie je, ani nebo a zem. Boh.ktorý »jediný je nesmrteľný a prebývav neprístupnom svetle«,(3) je sám. Svä­tá Trojica je sama, vo vlastnej spoloč­nosti, sebe úplne dostačujúcej a blaže­nej. Tri Osoby a predsa jeden Boh.

Pokusme sa predstaviť si Svätú Tro­jicu. ako žije, ako panuje v úplnej ne­odvislosti a neprístupnei sláve. Rozumsa nám zatemní. keď sa k nej bližime.

Boh nie je odkázaný na nikoho a nanič. Ked' tvorí. tvorí nie preto. aby nie­čo získal. ale aby dával. Jestvovanie ale­bo nejestvovanie stvorenia nemôžeovplyvňovať jeho blaženstvo, ktoré jenekonečné a večné. ako on sám.

I keď to neviem pochOpiť, verím. le­bo to z poimu Božstva priamo anlýva.

Co vidí Boh?Vidí. ako výron jeho nezištnej láskyr

stvoril človeka. aby sa s ním vo večnomblaženstve podelil.

Druhé. ešte intenzívnejšie vznlanutielásky. toto zhýčkané stvorenie. človeka.pozdvihne do nadnrirodzenej hodnosti.zapojí ho do božskćho pribuzenstva. auspôsobí ho vidieť Boha.

(7)] Tim 6, 16.

94

Ale Boh vidi odveky aj to zúfalé po­stavenie, do ktorého hriech prvých ro­dičov a osobné hriechy človeka dovedú.Vidi zneuznanú svoju dobrotu, vidí, akosa mu rúcajú plány, rozvrátené slobod­nou vôľou človeka. tou slobodnou vô~l'ou, na ktorej jeho šťastie v prvom ra­de sa malo zakladať.

Čo spraví Boh, ako sa rozhodne? Máustúpiť od stvorenia človeka? Alebo.keď ho už stvoril, má zničiť ten never­ný ľudský rod? Mohol by to urobiť.Ved' počuje. ako ho behom storočí člo­vek znevažuje, kritizuje, preklína za to.že bol stvorený.

Istá moderná básni'čka tak píše:»Kto vie? Čo keby sme ho vedeli takrozhnevat', aby v svojom hneve rozdrvilzem na kúsky? Vtedy by naša trúfalost'aspoň tých, čo sa ešte nenarodili, za­chránila, aby sa nemuseli narodiť a myby sme nad ním zvíťazili. lebo svojímzahynutim by sme ho prinútili, aby užraz skončilo: (Mme Ackermann: Poesi­es phylosophiques.)

Alebo má nechať ist' všetko svojoucestou a vášňami skorumpovaný človeknech sa len rúti do záhuby?

Či má snáď pomýšl'at' na nápravu? Má

95

sa rozhodnúť na nový. ešte mohutnejäívýron lásky.

A hľa. on sa rozhoduje na to posledone.

»Vykúpme človeka, získajme Zpät, čobolo stratené. Pozdvihnime oadnuvšie­ho človeka a prijmime od neho zadosť~učinenie.«

Tým bolo v zásade rozhodnuté. Aspôsob?

Boh sa môhol uspokojiť aj so zadosť­učinením konečnej hodnoty, akú môžestvorenie samo poskytnúť. Tým by,pravda. nekonečná urážka nebola býva­la odčinená, lebo urážka nekonečnejBytosti ic nekonečná - ale to ostatné.čo ešte chýbalo. mohol odpustiť. Neum.hi] to. žiadal zadosťučinenie nekonečneihodnoty.

Ale ako to stvorenie urobi? Veď nato nestačí. »Ako sa to stane?«(°)

Na rozriešenie gordiíského nzla bolotreba božskei múdrosti: Zadováži si za­rlosťučinenie tak. aby sa súčasne i jehomilosrdenstvo Dreiavilo: rozhodne sapre vtelenie druhei hožskei Osoby, prevteienie Syna.

(3) H: I. 34.

2. Bohočlovek.

Boh sa stava človekom. Vezme na sc­ba ľudskú prírodu. Bude z nášho rodu.jeden z nás. Stane sa druhým Adamom.To čo prvý Adam pokazil. ten druhý,Bohočlovek. v mene nás všetkých na­praví.

Bohočlovek! Aké krajnostil Nepo­chopiteĺné Božstvo a človek. rozumnézviera, spojí sa do jedného. nerozlučné~ho zajac:. »Alfa a Omega«(*) s jednejstrany a »Ecce Homo:: s druhej stranyje v očiach Boha jedno. nerozlučné na:vaky. Bohočlovck je odteraz základ­ným kameňom -božských plánov. V ňomsa všetko spája. »Všetko má v ňom svo­je bytie.«(“)

Toto je »Mysterium Christi« - Kris­tovo tajomstvo.«(“)

„Tajomstvo, skryté od vekov v Bohu.Stvoriteľovi všetkých vecí.«(7) Pán vStarom zákone sa nie bez príčiny sťažu­je: »Hľadal som... muža, ktorý byspravil hradbu a postavil sa na odpor

(4) .Zjv 1. a. (6) E 3. 4.(0) Ko! 1. 17 (7) Ef 3.. 9.

mne za zem, aby som ju neskazil. alenenašiel som ho.<

»Nenašiel takého človeka a preto hostvoril. »Ecce Homo.«(”)

Osobný Boh a skutočný človek. Ob~Llivujem ho, klaniam sa mu.

3. Vzťahujem pravdu na seba.

a) Uchváti ma údiv. Ako sa Boh sní­žil, bez toho. aby sa bol ponížil a dege­neroval. Aká mezaliancia medzi bož­ským kráľovičom a otrokyňou, ľudskouprírodou. Nekonečný rozdiel v hodno­s-ti a predsa splynutie dokonalejšie akov manželstve. splynutie až po iednuosobu.

Snúbcnka. ľudská príroda zhrešila.bola neverná, a božský Zeních prichá»slza. abv ,iu znovu ziskal.

b) Aká hojnost'. aká záplava dobrotya lásky! »0. neocenitel'ná láska; aby sivykúpil sluhu, Syna si dal na smrt'.«(Exultet). Evanjelský hospodár (Otecnebeský) posiela svojich sluhov (proro­kov) k nájomníkovi vi-niee (k Židom)aby vybrali, čo mu patri. Nájomníci

(s) Ez 22. 30. (9) Ju 19, 5.

98

však »pochytali jeho sluhov. jednéhozbili, iného usmrtili a iného zas ukame­ňovali . .. Naposledy poslal k nim svoj­ho syna. lebo si myslel: Oproti môjmusynovi azda len budú uctiví.«(1°) Ne­beský Otec jasne vidí, že s tým nemož­no rátať. Aleved" on ho ani nie pretoposiela, aby vybral nájomné. lež aby hovlastnou krvou zaplatil.

»Obety a dary si nechcel, ale si midal telo. V obetách zápalných a za hrie­chy nemal si zaľúbenie, preto som po­vedal: Hľa. tu som!«(“)

Láska triumfuje. »Nikto nemôže väč­šmi milovať.«(12) A Boh sa stal smrteľ­ným, aby mohol »dušu položiť«.(“)

Keď Boh tvorí, vrhá na nás svetlosvojej tvári. lebo v tvorení ho pozná­vame. Keď nás posväcujúcou milosťoupoxzdvihuje do stavu nadprirodzeného,dáva už zo svojho, ale ked' sa vtel'uje.celý sa obetuje. Čo mohol urobiť viac?

»0, šťastlivý hriech, ktorý bol hodnýna tak vznešeného Vykupiteľa«, spievaCirkev (Exultet) na Veľkú noc.

0) Rozhodnutie. dekrét, ktoré Sväté

(1°) Mt 21. 37. (12) .In 15, 13.(11) Zid 10, 5. (13) Ju 10, 1-5.

99

Trojica vyniesla vo večnosti o vteleni.znamená nesmierne mnoho i pre jed­notlivca. Pomyslime si, čo by bolo bý­valo zo Šaula 'bez v-telenia? Bezvýznam­ný židovský remeselník. A čím sa stalskrz Krista? Apoštolom národov. nadhrobom 'ktorého pnie sa najkrajší snáďkostol sveta. Čo by bolo bývalo zosv. Františka z Assisi? Jednoduchýobchodník, ktorý s veselými kumpánmisi pospevujúc bol by prežil svoj život!A čím ho urobil Kristus? Veľkým svä­tým, zakladateľom rehole. A čo by bolozo sv. lgnáca, sv. Františka Xavérske­ho? Z prvého vojak prázdneho života.z druhého zpupný slávybažný profesor.A z nás?

A zo mňa? Cim by som bol bez Kris­ta? 'Otrokom vášní, bludným synomStvoriteľa. A čo som s Kristom? Vykú­pená duša, majiteľ milosti, chrám S_v.Ducha. živý stánok boží a po smrti ob ­vatel' neba . . . To všetko je už moje, 0 omňa závisí. „

A každý z nás kol'kými osobitnýmidarmi sa môže pochváliť. darmi. ktoré.hv sme neboli dostali bez Krista, bezvtclenia.

100

Teraz je na mne rad, aby som sa po­ďakoval, aby som každodennými dob­rými skutkami splácal svoju dlžobu,svoju vd'aku.

Rozhovor 3 Najsväłejšou Trojicous Otcom, Synom a Duchom svätým.Aspoň v duchu zaspievam »Te Deum«ako vdaku Bohu a končím: »V Tebe.Pane, som dúfal, nebudem zahanbenýna veky, Amen.«

Tretí týždeň adventný. Nedeł'az

XV.

Prevedenie božského dekrétu.(Pokračovanie predošlého rozjtmania.)

1. Osoby.

Prišla konečne »plnosť časuą'ť), ke'd'prišiel rad na prevedenie božského de­krétu. Nasleduje tretie dejstvo. Aleaky to rozdiel .proti predchádzajúcimdvom.

Prvý obraz predstavoval ľudský rod.1 pri svojej mizernosti už svojim poč.

(1) Gal 4. 4.

101

tom ako aj duševnými a fyzickými sila:mi impozantnédielo. Druhý obraz zná­zorňoval najsvätejšiu Trojicu v jej ne­pristupnej božskej samote, ako sa roz­hoduje o n-ajdôležitejšej udalosti sve­tových dejín. Tretie dejstvo predstavu­je mladé dievča, ako sa s anjelom roz­práva. Krátky rozhovor, nič viac.

Miesto. Malá. temná izbička, jedno­duchá, ale čistá, v zabudnutom. opo­vrhovanom gali-lejskom mestečku. oktorom sa hovori: »či môže z Nazaretupochádzať niečo dobrého?«(2)

Účinkuiúci. Anjel Gabriel. Dvojná­sobne veľký, lebo je to archanjel a po­tom posol boži v svetobornom poslaní.A čo robí? Slúži. »Poslal Boh anjelaGabriela,«(”) a on pokorne poslúcha.Pozdravuje akési židovské dievča. Po­kora! Pokloni sa. alebo »Slovo sa stalotelom.«(*) Pokora!

Toto bolo skúšobným kameňom an­jelského sveta. Na tom sa zlomilahrdosť a pýcha Luciferova i jeho spo­ločníkov. Nechceli sa pokloniť Slovu.ktoré sa stalo telom, ktoré - podľa

(2) .In l. 46. (4) J-n 1. 14.(3) Lk 1, 26.

102

svojej prírody - dostalo sa akosi podhodnosť anielov.

A Mária? Vieme o nej veľmi málo.Ale to stačí. Sv. Ignác hovorí, *že ako­náhle sa dozvedela o božskom rozhod­nutí a vyznamenaní, ktorého sa jej do­stalo, »pokorí sa a dáva chválu Bohu.«(Exercície.)

Prečítajme si slová, ktoré napísal sv.Lukáč o zvestovaní.(“)

Ako by sme cítili omamnú vôňu duše,ktorá je po duši Bohočloveka najvyni­kaiúcejšia. A v tejto duši teraz trojná­sobnć vzrušenie prebieha. Zľakne sa pripozdrave, bojí sa o svoje -panenstvo adokončuie poslušnosťou. ked' povie»staň sa!«

To prvé a posledné vyjadruje poko­ru, to prostredné dýcha l'aliovou vôňoučistoty.

Dokonalá čistota. dokonalá pokora.Dvojitý výhonok duše-kvetiny. Stala saprvým. najmilším a naidokonalejšímu'čeníkom toho Kráľa. ktorý sostupujcso svojho trónu na zem. aby premoholdvoch, veľkých nepriateľov: pýchu asmyselnost'.

76) U: 1, 26-38.

108

Tretím účinku-júcim je Slovo,-ktoré sastalo telom. Ono je tou hybnou pákou\o všetkom. Jeho vtelenie je tajom~stvom pokory a ponizenosn. Svätý Pa­vel hovorí: »On, hoci bol Božej priro­dzenosti, nemyslel si, že sa musí pri­držiavat' svojej rovnosti s Bohom, ležpozbavil sa jej, prijal na seba prirodze­nost' sluhu.. . uponižil sa a bol posluš­ný až po smrť, a to po smrť na kríži.«(“)

Prečo neprišiel ako silný, kvitnúcimladík, tak ako Adam vyšiel z rúk Stvo.riteľových? „

V prvom rade z lásky: Chcel 'b 1!cel.kom naším. Nie iba človekom, aře čloovekom z nášho rodu, z našej krvi. »Akeďže dietky majú prirodzenosť krvi atela, tak isto aj on ju vzal na seba,«(")hovori sv. Pavel. Stáva sa Synom Má.­rie, deväť mesiacov v jej lone a potomv náručí ako. dieťa. Aká to láska a sú­časne i pokoral

Áno, pokora.Mária už vyriekla: »Staň sa!« Svätý

Duch formuje telo Pána z krvi čistejPanny vdyciiuje mu dušu plnú milosti.a s týmto telom, s .touto dušou spája sa

(0) Fi] 2, 6-8. (7) Zid 2, 14.

104

Slovo. Malý domček v Nazarete stávasa vznešenejším, ako chrám v Jeruzale­me. 'Mária stáva sa svätostánkom preEmanuela, čo znamená »S nami Bohlu

Ci?môžemať Boh nádhernejšie dielo, nežtoA nik si toho ani nepovšimne.V Nazarete ide jednotvárny, malo­

mestský život nerušene ďalej. Jeruza­lem, Rím, hlavné mesto sveta,_nevedia,čo sa stalo. 1 sám Jozef sa to dozvedáneskoršie. Len svätá Alžbeta sa dozve­dá o tajomstve vnuknutím Svätého Du­cha, a Panna Mária uverila. »Blahosla­vená, ktorá uverila.«(°)

Ziadon hluk, žiadne znamenie. BožieSIOvo ukrýva nie iba svoju vznešenost'a slávu, ale i ten fakt, že sa ukrýva. »Ve­ru tv si Boh skrytý, Boh izraelský.«(°)

2. Ovocie vtelenia.

Nič tak dobre nevvstihuje účinky\'telenia, ako slová Proroka: »A hľa,dom bol naplnený slávou Pánovou.a(1°)Áno, naplnila sa ľudská prirodzenosťJežišova. ktorú Slovo s ňou spojené po­

(8 -Lk '1. 45. (m) Ez 43. 5.( ) !z 45, 1.5.

IUĎ

m-azalo križmou božstva a korunovalokorunou slávy.

Naplnilo sa milosťou lonn Panny, le­ho vtelením stalo sa miestom deia naj­väčšieho najspasitel'nejšieho tajomstva.

Sám Boh sa naplnil slávou. Áno. vte­lenie zväčšilo a rozšírilo slávu hožiu,ktorá sa nikde tak skvele neprejavuie.ako práve v tajomstvc vtelenia. Zaskve­la sa tu božia 'všemohúcnost'. múdrosť.dobrota, spravodlivosť a milosrdenstvo.A keď sa to všetko človek dozvie. po­vstane na chválu Boha: »Vd'aky Tivzdávame, pre vclkú slávu 'l“voju.«(Glória.)

Od okamžiku vtelenia sám Bohočlo­vek je v čele tých, čo sa Bohu modlia.Bohu sa modlí nielen stvorenie, ale sámBoh. ktorý prináša žertvu nekonečnejhodnoty. Preto vtelenie je medzníkomi pre samého Boha.

Ai človek sa naplní slávou, leboa) stali sme 'sa pokrvnými Pána Bo­

ha. Jeden z nás. ľudí, sedí *na božo-mtróne, spolu s Otcom i Duchom. ktorísa s ním .delia o slávu.

b) nesmierne sme zbohatli. Tým, žesa Kristus stal človekom. otvoril pre náspramene nadprirodzeného života a hoj­

106

nosť milosti, na ktoré máme právo, kýmsi Kristom spojení ostaneme.

c) vtelením Boh prestal byť pre náscudzou, nedostupnou hytost'ou. na kto­rú sotva smieme vzhliadnut'. Na'p'lňujenás útechou, že Bohočlovek je ako my;o čo viac, ako my, za to i on len Rohumôže ďakovat'. Ježiš to dobre vie a pre­to vie sa k nám snížit', pozná a delí sas -nami vo všetkých našich utrpeniach,okrem hriechu. Na jeho sväté Srdcemôžeme sa teda vždy spoľahnúť.

Rozhovor s Bohom. so svätou Troji­cou, s vteleným Slovom a s Pannou Má­riou, žiadajúc od nich čokoľvek podľamyšlienok a citov tohto rozjímania.menovite. aby sme sa nadchli na čím

Ivernejšie nasledovanie stelesnenéhnana.

Tretí týždeň adventný. Pondelok.

XVl

Vtelenie.(Súhrn podľa P. Bernarda S. J.)

Roziímanvie o vtelení je jedno z najdôleži'tei­ších. Ukazuie nám. čo .je človek bez Boha -a

107

s druhej strany poukazuje na milosrdevnstvoBohaOtca. na pokoru Syna, na lásku Svätého Duchaa na čnoati Panny Márie.

Prvé prípravné cvičenie. Predstavhn si. 'ako naNajsväteñia Trojica diva na zem. na .ľudsképo­kolem'e. ktoré sa neodvratne rúti do priepasti ..Dalej. ako sa rozhodne, aby sa druhá božskáOsoba stala človekom Nakomec. ako prichá­dza anje'l Gabriel. aby splnil svoje poslanie.

Druhé prípravné cvičenie. .Predstavím si. akoby z vtáčej perspektívy. zemegu-I'ua na nej ma­lý domček v Nazaretc.

Tretie prípravné cvičenie. Prosim od Boha mi­losti, aby som dobre poznal svojho Pána a Kral­lo. aby som ho tým viac milovat a nasledovaťmohol. Kladiem si otázku: Koho treba zachráoniť? Kto bo zachráni?... Pomocou koho za­chráni? '

l. Koho treba zachrániť?

Ľudský rod. V akom položcni sú l'u­dia, a to všetci, i tí, čo žili v dobe vtelc~nia, pred ním a čo len prídu? Prejdcmv mysli celé dejiny ľudstva po celej ze­meguli.

Aká to pestrosť farieb. Tu bicli, tamčierni. žlti. hnodí . .. Tu pokoj, tam voj­na, tu plačú, tam sa smejú. Jeden.. v

108

utrpení druhý v radosti, ten je :du ',iný nemocný, svija sa vbolestiach. ~sú slobodní, iní v otroctve, jedni pre.cujú, iní leňošia, títo sú chudobnf. tamtibohatí, jedni sa rodia, ini umierajú.

Dívam sa nie iba na zovñajšok, ale ido duši. Všade hriech a neresti. A pretozúfalstvo, pochybnosť, nešťastie, pove­ry, bezbožnosť. Sebectvo, závisť, pýcha.cudzoložstvo.

Aké že je postavenie ľudí a) v inte.lektuálnom. 1))v mravnom a c) v sociáLnom ohľade?

So stránky rozumovej najväčšie súmedzery ohľadne hlavných právd. Bo­ha. nesmrteľnosti. V mravnorn ohľadevšade úpadok. Na poli sociálnom ­otroctvo. Postavenie žien a detí v staru­veku je známe.

Dar reči je na to, aby sme Boha chvá­lili. A od ľudí čo počujeme? Počnjemeazda, že »Chváľte Pána všetky náro­dy?«(') Nie! Za to však nádavky, lúha­me. nrcklínanic. vaselné slová a pies­ne. Hnusi

Skutky?

(1) 2 116, l.

Koľko nespravodlivosti! De'iny ve.dia o nich málo. Mnoho sa robi v taj~nosti, len Boh im bol svedkom a anjeli.Koľko špínv.

Ked' o tom rozmýšľam. tri veci nemô­žem pochopiť:

a) Zaslepenosť ľudí. ako sa rútia doskazy.

b) Strašné bremeno, ktoré berú nasvedomie.

c) Nešťastie, ktoré si pripravujú.Naozaj, »Hriech bied-nvmi 'činí náro­

dy.«(2)Ani dnešný svet neposkytuje iný ob­

raz. Poobzeraj sa vo veľkomeste. Na­stúp do vlaku. alebo na parník. Pozri sana davy, čo idú za pôžitkom. ako nahá­ňajú fantom blaženosti

V salóne námorného parníka hráorchester, páry tancujú. Pod nimi more,krútňavy. Toto je obraz ľudstva: Ta­nec smrti nad krútňavou, nad peklom.A akí sú všetci nešťastni. Poobzerajsa na takom nástupišti. Pozorui muž­ských. Všetko nevľúdne, mrzuté, nadu­té. Tým *by chceli imponovať. 'Oči súzrkadlom duše. Akej? Po roky bez svia­

(2) Pris. 14, 34.

110

tostí, stále v smrteľnom hriechu. To ječlovek bez Krista

A ja? Aký by som bol úbohý bezKrista!

Keď to uvážime, aspoň čiastočne Do­chopíme veľkú milosť vykúpenia a bu­deme sa snažiť využiť dobro, ktoré prenás z vykúpe-nia nlvnie.

2. Kto zachráni?

Obratim sa teraz od zeme k nebe­siam. Tam vidím najsvätejšiu Trojicu.na nebeskom tróne. Anjeli sa jej klaňa­jú. Padám na kolená a modlím sa Bohu.ktorý sa díva na zemeguľu, na ľudstvoa »ľutuje ho«,(3) tak ako pri potope.Ale teraz už nevraví »vyhubím«. ale»zachránimla

Predstavím su veľkú korunnú radu,súboj božských vlastností. Svätosť ho­vorí: Hnusí sa mi ten rod, ktorý sa odomňa odvrátil. Nepoznàvam človeka,stvoreného na môj obraz. Milosrden­stvo odvetí: Práve preto, že je tak mi­zerný, hriešny, treba ho zachrániť. Nato spravodlivosť: Ziadam prísnu odpla­tu, zadosťučinenie. Tu sa ohlási múd­

(3) Gen. 6, 6.

111

rost'. Slovo, 'ktoré našlo a navrhuje zá­zz'ačnć riešenie: Zadosťučiniť môže len.Boh, ale zudosťučinenie má dať človek.Dobrouvý Otec prijíma, Duch láskyzpečatí veľkoduš-ný návrh a ponúkaspoluúčinkovanie.

3. Pomocou koho zachráni?

Dívam sa na sväté osoby. Nazaret -­dom sv. Jozefa - Panna Mária. naša§?ani,ako iu sv. Ignác nazýva. Aká čis­tota. láska. pokora.

Mária sa práve modlí. oči :klopenćzruky složenć... nobožnosť, skromnosť'.

To ie modlitba!Ziaví sa aniel a pozdraví: Ave Maria!(Jim si zaslúžila Mária také vyzname­

nanie, čím upútala na seba pozornosť?a) Bola pannou v tom naidokonalei­

Šom smvsle slova. .le hotová zriecť sa i'mdnosti Matky Boha. kehv sa to neda­ío srovnať so sľuhom čistoty. I ja si tupnpomemem môi prípadnú sľub čisto.ty a zistím. s akou serióznosťnu zacho­vávam pravidlá. klauzúru. určené zaochranný val tohto sľubu.

b) Bola pokorna. So strachom priil­ma pozdrav. Nesiaha obidvoma rukami

112

po ponúknutei hodnosti. I potom sa na­zýva slúžkou Pánovou a hneď na tospechá. aby svoiei príbuznel. Alžbete.poslúžila.

Áno. pokora a ćistota sú čnosti. ktoréupútaiú pozornosť Boha i na nás.

c) Múdrosť. Skúma v duchu anieiskýpozdrav a návrh. lebo dobre vne. že meje všetko zlato. čo sa biyští. Len ked' sapresvedčí. že pozdrav ie od Boha a 'žeICÍ čistota ostane nedotknutà. svoľujes krásnymi siovami poslušnosti: „Hra,slúžka Pánova.«(*)

'I'ým prejavuje: Odovzdanosť (io vôlebožej. Lebo to je smerodatné a nie vlast­ný prospech. ĎIalej silného ducha. Nel'a­ká sa, keď sa jej, aSpoň v hrubých ry­soch, zjaví pred očami všetko. čo jes materstvom božim spojené: Kríž. Gol­gota.

1 z toho si môžem odvodiť dôsledkypre svoje povolanie.

Rozhovor so svätúmí osobami. Daku~jem, prosím a sľubüjem. že veľké milo­sti vtelenia. hlavne svratosti. v prvomr'ade Eucharistiu. ktorá mi vteleniezprostredkuje. vvužiiem na snásu duše.

(4) U; 1, 3-8.

8 118

XVII.

Čas vłelenia.Prvé prlprwne cvičenie. »Keď však pnšh

plnosť časovBoh poslal svojho Syna, zrodeného'm ženanP)

Druhé prlprevné cvičenie. Predstavlm 31 Naj­svätejšiu Troiícu vo svouei sláve na nebi. Okolonej gloriola v d-úihových farbách, symbol to mi­lnSrdcnsrvn. Pred ňou ľudské pokolem'e. krvaca'túco z pcspočetných mn, padá na kolená a prosín .milosrdenstvo

Tretie príprwne cvičenie. Prosim Pána Boha.aby som, poznavší jeho milosrdenstvo, vzplanulk nemu povďačnOu láskou. ktorú nech po celýzivot zachováva

1. 8011 odkladá vteleníe.

Behom tisícročí koľko vzdychovsa vznàša do neba. koľko sĺz padá nazem a súri tak príchod 'Mesiášm ktorehoBoh už v rali prisľúbil. Ten však nepri­chádza.____.

(a) Gal 4. 4.

114

a).Tak to chcela božská. spravodli­vosť. Clovek nech vidí. čo spravil“. kedsa od Boha .odvrátil, »Vedz, aké zlé ahorké je, že si opustil Pána Boha svoioho«(') Nech človek pocíti iarmo pekel­né. Nech sa presvedčí. že bez Boha ničnespraví.

A naozaj. Vidim tu nesmiernu teles­nú i duševnú biedu. v ktore] sa nevy­kúpený ešte človek starého zákona vá­l'a. Nesmiem však preháňať. Božia mi­losť i vtedy účinkovala, pravda v zmen­šencj miere. Ale človek dobrei vôle m0­]101si zachrániť dušu, i ked' len s veľkounámahou. '

b) Odklad si žiadala i božská múd­rosť. Keby bol Vykuniteľ prišiel hned'po hriechu, tak ako to čakali prarodi­čia, človek by si nikdy nebol uvedomilnásledky, nebol by cítil potrebu božskeipomoci. Dejiny ho však dobre poučily.Koľko slz sa za ten čas naplakalo. kol'­ko krvavých vojen, koľko biedy, ne­moci. plaču a strádanial A koniec vše­tkého: Smrť. hrob, návrat do zeme:»Navrátiš sa do zeme. z ktorei si vzatý.lebo prach si a v prach sa navrátiš.«(°)

m Jer. 2, 19. (°) Gen 3. 19.

1.16

To je to nešťastie. ktoré hriech. uràž_ka Boha znamená;

Boh čakal. ale nie až do konca sveta.lebo ved vtedy by už bolo neskoro! Ne­bolo by už dosť času. aby ovocie vykú­penia dozrelo a mv aby sme ho ochut­nali. Prišiel uprostred vekov, aby - sťa.slnko - zasvietil.

Preto Boh i nás často neooreši hneďpo hriechu a pokáni. Čaká, aby sme ma­lí čas pocítiť horkost' hriechu. Ale nene­cháva nás dlho o samote. Vrati sa. pote­ši a táto útecha ožiari nielen pritom­nost'. ale i smutnú minulosť.

2. 'Panna Mária urýchľuje vtelenie.

Modlitby, slzy a vzdychy. „rorát_\-'«starozákonných svätcov nemohli pri­volať Mesiáša. Tu však prišla PannaMária. Podľa katolíckeho podania onato bola, čo urýchlila príchod Spasiteľa.Ako zornička na. nebi. tiahla za sebouSlnko pravdy.

Jej pokora pohnula Boha, aby dal mi­losti. jej láska zmäkčila božsk'ě srdce.jej čistota, ako by magnet pritiahla Vy­kupiteľa.

116

l pred tým videl svetčnosti, obdivo­val vieru Abrahámovu, krotkosť Abelo­vu. roztomilosf Dávidovu, pokoru Este­rinu. smelost' a dôveru Juditinu atd'.Ale také čnosti, takú absolútnu panen­skú čistotu svet ešte nevidel. To bolonajväčším výplodom čnostného životastarého zákona, jeho koruna a pečať,predobraz a ideál čnostného života no­vého zákona.

Boh. čo stvoril .nebesá so sbormi an­jelov. hviezdne sústavy. svetlo, na ze­mi kvetnaté polia, tienisté lesy, tajom.né hlbiny vôd a zasnežené vrcholy. nieje uclrvátený toľkou krásou. Ale čistá.žiarivá, milostiplná duša Panny houchvátila a pritiahla na zem. Z tak čis­tel kľVlešte aj Boh rád berie telo. A dotých čias, kým na zemi nájde čisté du­še. rád tu aj ostane. medzi nami. a ne­oľutuje. že prišiel. Nemusí si sťažovať.ako kedysi pri potope: »Neostane duchmôj v človekovi naveky, pretože je te­lo.«(*)

Cnosti Panny Márie nachádzajú mno­hých následovníkov a vytvárajú dušeanjelske. A medzi nami pod závojom

(4) Gen 6, 3

H7

Eucharistie, ostáva ten, »ktorý pasiemedzi ľaliami.«(“)

Budem na tom, aby sa pokochal i vmojom srdci, v mojej duši...

3. Slovo je stredobodom časov.

Siovo. vteleny Boh., je stredobodomsveta, stredobodom ćasoy. Celý vesmírje zariadeny pre neho, podľa neho saorientuje a riadi, na jeho slávu sa vy­tvara a vyvíja.

Pred ním všetko naň čaká, po ňom tú­ži a jeho predobrazy v tisícoch podo­bách vytvara. Sv. Augustín píše: »Sta­rý zákon v svoiich útrobách nosil Kris­ta.« Nasíed-ujúce časy dívajú sa na Kris­ta s nadšením, s povd'ačnosťou, s mod­litbou. Sväté Písmo nazýva ho »uholnýkamen.«(°') Sam Kristus srovnava sas kameňom a tvrdí: »kto padne na tenkameň, dolame sa; na koho on padne.toho rozdrvt.«(") '

Teda i ja 'som iba pre neho. Pre nehsom sa narodil, pre neho žiiem. Každámoja myšlienka, každé slovo, každýmôj čin má smerovať k nemu ako ku

( Pjes 2. 16. (7) Mt 21, 44.( L: 2, 20.

118

konečnému cieľu. V ňom sa má všetkosústrediť. Od útať sa od kráľa je neroz­um, katastro a.

Rozhovor s Parrnou Máríou a s vtele­ným Slovom. Precítim, čím je pre mňaSyn Márie, Ježiš Kristus. On je mi vše­tko. Odporúčam sa mu 1( službám aždo smrti, verne, podľa jeho vôle a po­dľa plánu. ktorý mi on určil.

Tretí týždeň adventný. Streda.XVIIl.

Anjelský pozdrav I.Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia: »V

šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela dogalilejského mesta. ktoré sa volalo Nazaret. kPanne, zasnůbenej mužovi z rodu Dávidovho.menom Jozef. Meno Panny bolo Mária. Keď vo­.:na k nej anjel, povedal:. Jdravas, milosti plna,Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami.c

Ked' 'to počula. zarazila sa nad jeho rečou arozmýšľala. čo znamená tento pozdrav. Anjeijej povedal: »Neboj sa Mária. lebo si našla mi­losť u !Bohai Hl'a počneě v živote a porodiš 5)'­na a nazveš ho menom Ježiš. On bude voiiký aSypom Najvyüidlo sa bude volať. Pán Boh mu

11.

DdOV-zdátrón jeho otca ll'nída. Kráł'ovať budcnad Jakubovým rodom naveky a jeho kráľov­stvo sa neskoočto:

Mária však povedala anjelovi: »Ako sa to Sta­ne. keďže ja muža neznám?« A-njel-jej odpove­dal: ..Duch svätý sostúpi na teba a moc najvyš­šieho t'a zatieni a preto aj to sväté. čo sa z tebanarodí. Synom Božím sa bude volať. Hll'a Alžbe­ta. tvoja příbuznâ. tiež počala syna vo svojejstarobe. a je už v šiestom mesiaci tá. ktorú na­zývali nepiodnou. Lebo 'Bohu nijaká vec nie icnemožná.«

Odpovedala Mária: »Hl'a slúžk-a .Pánova 50m.staň sa podľa tvojho slow-ah -- Tu odišiel odnej anjel.«(1)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dei: Nazovret. Asi na 20 mil od Jcruzalema, rovnako ďale­ko od Ga'lilejského mora 1 od hory Tábor, najuhu od mesta. Mestečko leží v ~úbočí. medzdstromami. Mesto uzavreté.. s výhlľadomjba nan-ebo, ako by n'ú'ti'lo k rozjí-maniu. Sv. Hicronýmprirovnáva ho k ruži, ktorá sa k .nebo vypína.Slmo Nazaret znamená kveti-nu. ratOICsť­

V malom domčeku s orientůlskou strechou vi­dím modlíacu sa Pannu. ako sa rozpráva o an­jelom.

(1) M( 1. 26-38.

120

Tretie pripratme' cýičeunie.Prosím od Boha mi'hstĺ, 'aby som mohol našiedovať čnosti, dcryva­moc sa v tomto tajomstvo a aby som z nich as­poň jednu, ktorá ma najviac ucbváti, si s milos­ťou hožou osvojil.

1. Čo predchádzalo zmjelskému pozd'ravu?

Utiahnime sa nepozorovaní do kútamalej izbičky v Nazarete, aby sme od­dane prežili dej. ktorý sa tam odohrá­va.

Zaujíma nás, lebo ide o všetko ľud­stvo, i o nás.

Skromné, pokorné dievča okl'aklok modlitbe. Nie je ešte ani lo-r čné. Pocelej bytosti rozlieva sa jas anjelskejčistoty. Nesrovnateľná krása. Vidnona nej, že hovorí s Pánom, ktorého pri­zomnost' úplne preciťuje. Izba ]e jedno­duchá, chudo'bná, ale čistá a vkusnezariadená.

Zdá sa, že pozornosť nebies je sústre­dená na túto izbičku a na modliacu sav nej Pannu. Naisvätejšia Trojica dívasa na ňu so zjavným zaľúbením. BohOtec vndí v nei najskveleišie stvorenie.Syn svoju budúcu matku, Duch svätýsnúbenku. Pán zavolá anjela Gabriela.

121

.ktorý s najväčšou pokOrou, akoby tra­su'c sa predstúpi.

A. trikrát svätý Boh sa ozval: »Chod'.môj sluha, k Panne, ktorá sa tam mod­lí. Povedz jej, že ju pozdravujemlc

Je to vec nevídanà, ktorá udiví celénebo. Veď dosiaľ sa nikdy nestalo,aby oh dal pozdravovať stvorenie.

»Povedz jej, že je plná- mmou milos­t'ou a že ja som s ňou. O ýtaj sa jej, čije ochotná stať sa Mat _ou Mesiáša,ktorého som svetu prisl'úbih:

A anjel, dojatý dôležitosťou poslania.odchádza na zem.

2. Anjelský pozdrav.

Izba svätej Panny náhle sa rozžiari unaplnl nebeskou vôňou. Zjavuje sa an­jel v bielom rúchu. pokloni sa dievčaťu.pohrúženému do modlitby a s .nevýslov­nou úctou pozdravuje svoju budúcukráľovnú.

A teraz slovo za slovom si nremvs­lím evanjelium. uvedené v prípravnomcVičení: »Neboj sa Mária... lebo Bohunijaká .vec nie je nemožná.à'(')ah-'__

(7) 1.1: 1. 30. 37.

'122

Čaká t'a vznešené poslanie, .mnohostarostí a utrpenia, ale neboj sa. Bohunijaká vec nie je nemožná. S ťažkýmpovolanim. vyznamenaním spája saimnoho obeti. Ale neboj sa. . . Boh bu­de pri tebe. »Pán s tebou.a(3)

Kto dá povolanie. dá aj milosti. Smeslabí, ale nebojme sa. Bohu nijaká vecnie Je nemožná. '

Teraz je rad _na-svätej Panne, aby od­povedala, prijala povolanie, prinieslaobetu, alebo -- abv odmietla... Celý svet čaká so zatajeným dychom.ako sa rozhodne, ako rozhodne o osudeľudstva. Boh je hotový s plánom. jehoprevedenie však od jediného slova svä­tej Panny závisí.

Prećistá Panna. neváhajl Pomysli si,že slovom »stan sa!« vyslobodiš milió­,_ny,otvoríš im nebo... Brána "nebeská.zmiluj sa nad nami! '

»Mária však odpovedala ....«(*) Coodpovedala? Áno. či nie? -. ľ' »Mária však odpovedala: »Hľa slůžka

Pánova som, staň sa mi podľa tvojhosloval«(°) V tom okamihu otvárajú sa

(a) Lk 1, 28. U) Lk I. 57.(5) !ak l. 38.

123

brány nebeské a Mária priiíma do svol­ho loha 'vtelenć Slovo. "

Niekde ďaleko otriaslo sa nebo. Sva­tá Panna to nepočuje Ďakuje Bohu. da­vajúc tak príklad, čo máme l'Oblt DOsvätom prijímaní. Duša Je] umlkneš?Slovo sa stalo telom a prebývalo medz:nami.« ”)

»Tu (odišiel od ne! anjel.«(7)

3. Dôsledky.

a) Kedysi. keď zem, \ chaoticko-mstave ešte. bola »pustá a prázdna,«(3)Duch Boží sa vznášal nad ñou. A tu od­znelo veľké »Piata a Pán svojou tvoročou silou urobil poriadok a zúrodnílsvet.

Ten istý Duch svätý vznáša sa opät­nad útrobami Panny. Znovu zaznievato »Fiat - staň sa«. ale teraz z úst Pan­ny a láska božia vytvára dielo eštes'zncšencjšie, nádhernejšie: Boh sa stá­va človekom. Prvý raz zatlklo za násbožské srdce. teraz už súčasne i ľudské.Pokloňme sa mu v duchu. Dosiaľ o

(°) .In l. 14. (") Gen l. 2.(7) U( 1. 38.

124

tom nik nevie, my sa mu však klaniame.spolu so svätou Pannou.

b) Druhé. čo si máme vziať k srdcu.je pokora, ktorú Bohočlovek vtelenimprejavuje. Ten, ktorý o sebe bol pove­dal: »Som, ktorý som«,(“) stáva sa človvekom. Človekom, na ktorého pristane:»Moje bytie ako nič pred tebou.«('°)

Boh berie na seba našu. ľudskú miro­dzenost'. Spája sa nielen s ľudskou du­šou, ale i s telom. s tým krehkým asmrteľným telom. Sväté Písmo ako bytoto zdôrazňovalo slovami: »Slovo sastalo telom.«(“) Boh vo svojej pokorcnevzal na seba také telo. aké kedysi vy­šlo z rúk Stvoritel'ových, ale »v tele. no­dobnom hriešnemu. poslal svojho 55'.na.«(") „Toho, ktorý nepoznal hriech.urobil za nás hriechom.«("')

Ci mohol íst' ešte ďalej. aby zdôraznilpotrebu pokory?

Keď som sa rozhodol íst' za Kristom.musím ho nasledovať i v tejto základ­nej čnosti. »Učitel, budem ta nasledo­vať, kam len pôjdeš.«(")

0') Ex 3. H. “2) Rím 8. 3.(m) 2 38, 6. (m) 2 Kor 5. 21.(") .ln l, l4. ("l Mt 8. 0.

Pokorný človek je súčasne i úprimný.čistý a miluje chudobu. Miluje Boha asvojho bližného.

c) Tretie, čo mám v tomto rozjímaniuvážit', je odpoveď, akú dám na otázku,aké miesto má zaujať Panna Mária vmojom srdci? »Svätá Panna, akou po­chvalou mám ťa zahrnúť? Ved' ty si no­sila Toho, ktorého nemôžu pojat' nebe­sá.« Vidím, ako si ťa ctí Boh, a či aj jaťa ctím nadostač? Vidím tvoje čnosti,pokoru, čistotu, poslušnosť. Ci ťa na~sledujem? Vidím. aké si priniesla obe­ty v svoj0m povolaní. lebo veľké povo­lanie, veľká obeta. Či mi tu svedomienič nevytýka? Príroda sa vždy protiví,ale ja vytrvám na strane milosti.

Rozhovor najprv so svätou Pannou.Pripomeniem si slová antifony:

l( tebe voláme - hriešni synovia Evy.Potom sa obrátim k .ležišoviz

Kriste, Ty si král' slávy.Ty si Otcov Syn od večnosti.Ty si sa podujal vykúpiť človeka.A neváhal si vstúpiť do života Panny.Ty si zlomil osteň smrtiA otvoril si veriacim kráľovstvo ne­heské. (Te Deum.)

136

A. k nebeskému Otcovi, ktorý »takMilovalsvet, že dal svojho jedn'orodeo

nho Svna, aby nik. kto v neho uverl.0N95"'4DE. Q A

..s

_Nal_coniecďakujem Duchu svätému,ktorý práve oplodnením svätej Pannystal sa naozaj Parakletom. Utešiteľom.

Tretí týždeň adventný. Štvrtok.

XIX.

Anjelský pozdrav H.(nPOSlal 'Boh anjela Gabriela. . k Panne.«(')

Prvé a druhé pri " 'pravné cwčeme, ako -' ­došlom rozlímani. ' \ pre

Tretie pripravime cvičenie. Prosím si mřloati.aby. som Sl cenil svoje povolanie, stav. kde mabolia Prozretel'nosf, ktorá »dosahuje od konca dokonca a riadi všetko,«(3) postavila

l. Milost' povolania.

»Miluješ všetko, čo je - hovorí Pís­mo o Bohu -- a nemáš v nenávisti ničo­ho. čo si stvoril. lebo ničoho si nestvo­r'rlv nenávisti.«(')

(1“) Jn 3. 16. (z) Múd 8. l.(1) 'Lk 1, 26. 27. (3) Múd 11, 25.

Preto Boh každému stvoreniu vyzna­čí alebo ponúkne také miestoaleho po­stavenie v spoločenstve, kde najlepšie.najsnadnejšie dosiahne vytknutého cie­l'a. t. j. šťastia jednotlivca a celého spo­ločcnstva.

Toto vyznačenie, čo tiež povolanimnazývame. deje sa obyčajne vštepenímurčitých vlastností, vlôh a schOpností.

Na povolania najvýznamnejšie, akona kňazské. rehol'né. Boh_ povolávazvláštnymi, vonkajšími i vnútornýmimilosfami. Pannu Máriu povolal pro­stredníctvom anjela. aby sa stala mat­kou Bohočloveka.

Kto dostal toto vznešené povolanie?Chudobné, hoci z kráľovskćho rodu po­chádzajúce, ale schudohnelć, skrom­né, nenatrné l4-lS-ročné dievča. ktorév svojej jednoduchosti žilo v malomodl'ahlom mestečku a slúžilo Bohu.

Ani v nazaretskej spoločnosti nehra­!a úlohu. l tu sa stratila medzi ostatný­mi. Nuazaretčania ako by s ooovrženímsa pýtajú »Či jeho matka nevolá sa 'Má­ria?«(') A Boh predsa práve ju povolá­va, lebo »moje myšlienky nie sú myš­

(') Mt !3, 55.

128

Eten y vaše ani cesty vaše cesty mo.je.: ) Koľko slávnych žien bolo v radeToho dievčaťa: Rebeka, Judita, Estera.

uzanna a iné. Ale pri každej z nich_ uch svätý Opakoval. »Ani tú si nevy.volil Pán.«(°) Tak sa míňaly stáročia. ažBoh povedal Gabrielovi: »Vstaň. leboto je ona.«('l Povedz jej: »Zdravas, mi­losti plná.«(°)

A keď skúmame, prečo Boh práveMáriu povolal, nájdeme, že ona najver­nejšie spolupôsobila s milosťou, i kedkonečná pričina ostáva tajomstvom bo­žej múdrosti a lásky. Keď myslíme napovolanie, či už na povolanie PannyMárie. alebo na svoje, musíme s údi.vom zvolať: »O hlbka bohatstva a múd­rosti a vedomosti Božej! Aké nevysny­tatel'né sú jeho súdy a nepochopitel'néjeho cesty.«(°)

Neostáva, než modliť sa a ďakovať.Tak to spravila i Panna Mária. keď

iej odznelo z úst veľké Magnifikat.2. Moje povolanie.

1 na mňa myslel Boh od vekov a určilmi povolanie. »Večnou láskou miloval

(6) Iz 55, s. (0) 1 K: 16, s. (7) l Kr 16, 12.(9) 1.1: 1. 28. (9)Rim 11, 33.

.9 129

som ťa, preto som ťa v milosrdenstVek sebe pritiahol.«(1°)

Pritiahol ma Boh k sebe, ked' ma po­volal na kresťaanskú, katolícku vieru.

Z po] druhej miliardy ľudí, žijúcichna zemi tejto milosti dostalo sa sotvaštvrtine. A medzi katolíkmi koľkí do­stali tú milosť, čo ja?

Tu nech si každý rozváži, aké vzne­šené je povolanie každého z nás a kol'­kých milostí je prameňom. Vznešené jepovolanie kňaza. ktorého Stvoriteľ, Vy­kúpiteľ a Posvätiteľ do svojej práce taktesne zapojil, že ho učinil svojím o­slom na zemi, druhým Kristom. Ve 'kéje poslanie rehoľníka. ktorého Bohz hlučného, rozbúreného mora životado prístavu kláštora zaviedol, kde ­podľa sv. Bernarda - »čistejšie žijú aked chybujú, ľahšie sa očistia, smelšiespočinú, sú účastní hojnejšej rosy ne­beskej a odmena ich bude hojnejšia.«

Ako rehoľník, alebo rehoľníčka do­stávam od Boha ctihodné povolanie byťvychovávateľom jeho detí, ošetrovate­ľom jeho rán, lebo keď ošetrujem bliž­ného v chorobe, v nešťastí, ked konám

(1°) Jer 31. 3.

130

' aritatívnu činnosť, tu platí: »Čo stednému z týchto mojich bratov-urobili.

mne ste urobili.«(“)ĺ vo svete sú vznešené povolania. Či

nie je takým povolanie rodičov, pro­stredníct'vom ktorých obstaráva Bohzákladné kamene pre budovu svoihočasného i večného kráľovstva? Každépovolanie možno učiniť vznešeným.keď bude predchnuté apoštolským du­chom a príkladným životom. Sú svätciz každého povolania.

Gréckokatolícky rehol'ník v Optinev tom videl svoje povolanie, že po de­saťročia trpezlivo ležal v nemocničnejposteli' A naozaj, ľudia z d'alekých kra­jov chodievali k nemu -- učiť sa trpez­livosti v chorobe. Či to nebolo vznešenépovolanie?

Nemám si lámať hlavu, ako by somho zmenil. ale mám sa snažiť vyplniť hočo najdokonalejšie a využiť. na Spásusvoju a svojich bližných.

3. Súdy božie a súdy svetské.

»Otče, svet t'a nepoznal«(12) a pretosvet nepozná ani súd Boha, jeho mys­

(u) Mt 45. 40. (12) .In 17. 25.

131

líenky a vól'u a stavia sa proti nemu.Koľkí rodičia snažia sa, iskru povolaniaza kňaza, do rehole u svojich detí uha­siť. Mladíci, chystajúci sa do rehole, nakol'kć prekážky narážajú vo svete. Bai sama príroda sa často protiví. Vo sve­te nemožno žiť Bohu celkom oddane,bez toho, aby sa nesplnilo proroctvo sv.Pavla: »všetci, čo chcú nábožne žiť vKristu Ježišovi. 'budú prenasledova­ní.«(")

Nepozastavujem sa však na tom anebojím sa! »Neboj sa Mária, lebo sinašla milosť u Boha!«(“) »Blahoslaveníste, keď vás ľudia nenávidia a keď vásvylučujú a potupujú... Radujte sa vten deň a plesaite, vaša odmena je totižhojná v nebi.«(")

Dobre charakterizuje Prorok synovsveta, ked' im vytýka: »zlému rečiete

' dobré a dobrému zlé.. . kladiete tmu zasvetlo a svetlo za tmu . . . pokladáte hor­ké za sladké a sladké za horké.«('°)

Svet o-povrhoval i tou, ktorú Boh naj­vyššie nostavil, najviac si cenil a za svo­ju matku vyvolil. Ale Panna Mária tým

(13) 2 Tím 3, 12. (15) Lk 6, 22. 23.(14) Lk l, 30. (1°) lz 5, 20.

182

nič nestratila. Jej postačilo, že »našlamilosť u Boha« a Opovrhla svetom, kto­rého »sm 'šľanie telesné 'e Bohu ' ­

Ani my nedajme nič na svet, na jehomienku, úsudky, táranie, lebo »niktonemôže dvom pánom slúžiť.«(“')

Uspokojme sa s tým, že sme v milo­sti u Boha, že jemu slúžime a preňhožijeme. Boh nás uchovaj, aby sme z ho­riacej žertvy, ktorú sme raz na oltárboží položili, žiadali hoci čo Zpät, alebodokonca vzali...

Pustim sa do práce ešte dnes, abysom talent povolania čo najlepšie zúro..kovaL

Rozhovor s Pánom. Obnovím si lás­ku k svojmu povolaniu. Vznešené po­volanie Panny Márie, ktoré práve ad­vent oslavuje a za ktoré Cirkev v »Ro­rátacho: ďakuje, nech ožiari i moje po­volanie a nech mu vráti tú svätú glazú_ru, ktorou ho kedysi moje ideálne smýš­l'anie ohtiahlo.

(17) Rím 8, 7.(19) Mt 6, 24.

1.3.?

Tretí' týždeň adventný. Piatok.

XX.

Anjelský pozdrav III.(.Milostimám)

A)Prvé a druhé prípravné cvičenie ako v XVlll.

rozjímani.Tretie prípravné cvičenie. Prosim od Boha mi­

losti, aby som si posväcujúcu milost nadovšetkocenil.

Predstavme si, ako hovorí anjel Gab­riel Panne Márii tieto tajomné slová:»Zdravas, milosti plná«(2) Cuduje sapritom i sám archanjel a je uchvátený.Je uchvátený, i keď bohatý prameň mi­losti u Boha vidí neustále._ Ani on netušil, že stvorenie unesietoľko milosti. Je mu to nepochopitel'nétým viac, že táto duševná oáza kvitnena púšti, hriechom vypálenej. A nadto,Boh tento »rozkošný raj«(3) zasadil dosrdca takého nepatrného dievčaťa. Atoto srdce, tá duša, je naozaj plná milo­

(1) Lk !. 28. (3) Gen 2, s.(3) Lk 1. 28.

134

sti. Milosť ju celú preniká. Svätý Duchsa v nej vznáša ako v nebi. Povzbudzu­je svätú Pannu, aby jej spolupôsobenímtento kráľovský príbytok urobil čo naj­krajším. A táto panenská duša, akokvetina, šíri nebeskú vôňu. žiari a akomagnet priťahuje duše.

Vábi, zohrieva a ožaruje i moiu dušua ja v svätom nadšení volám: Zdravas!»Zdravas, milosti p~lná.«(*)

2. Poklad pokladov,

Co Pannu Máriu činí tak krásnou.blaženou a bohatou, to je posväcujúcamilosť. Pripomeniem si všetko, čo sv.Cirkev o tomto poklade učí. Je to poprvé nadprirodzený dar. Presahuje tedavšetko, čo len môže príroda poskytnúť..le cennejšia, ako všetky poklady sveta.ako krása, blahobyt, česť alebo sláva.Na tento poklad človek si nemôže činit'nároky, lebo je nadprirodzený, prevy­šuje nielen ľudskú prírodu, ale prevy­šuje všetky stvorenia. I pre Pannu Má­riu je to nadprirodzený dar. Vieme ibaz viery, že stvorenie je vôbec schopné

f 'o . _.k|

(*) U: 1, 28.

136

prijať_takýto_ božský dar, presahujúcivšetky predstavy.

'Je to naozaj dar Boží. Veď neomylnýBoli, prostrednictvom prvého pápeža,svätého Petra, neomylne dáva nám navedomie, že posväcujúcou milosťouVstupujeme s ním, so Stvoriteľom, doprílvuzenského sväzku, lebo stávame saňou »účastnými na božskej prirodzeno­sti.«~(°)Dostávame v nej čosi z božské­ho života, akúsi duševnú vlastnosť, kto­rá nás uspôsobí na božský život.

Cez posväcujúcu milosť už v zarodkudostávame schOpnosť vidieť Boha. maťho l žiť v jeho spoločnosti. Milosť po­sväcuiúca uspôsobí nás činiť to, čo Bohčiní od vekov a čo ho robí blaženym.Dušan v posväcujúcej milosti bude razSpasiteľom takto posúdena: »Vojdi doradosti svojho Pánal«(°) Do radosti,ktorá i Boha dokonale uspokojí. Aká toradosťl

I ia môžem byť majiteľom toho po­kladu, je to dokonca, mojou povinno­sťou, povolanim. Milosť. ktorú smestratili v raji, vrátil nám Spasiteľ. Pretoho čakám, túžim po ňom v advente

(s) 2 Pt l, 4. (5) Mt 25. 23.

186 . .

Matka milosdenstva, matka milosti miiu daruje. Ved ona jediná ju nestratila,ani po páde Adamovom: Ona je nepo­škvrnená, milosti plná. Ked o nej SvätéPísmo predsa tvrdí, že »našla milosť uBoha«, to podľa sv. Bernarda znamená,že našla to, čo nie ona. ale čo sme mystratili. A ona je tak dobrotivá. Je ho­tová vrátiť nám stratenú milosť. Aj siju vypýtam, aby milosť, ked' som iustratil, bola mi vrátená. a keď ju mám,aby sa zväčšila. »Matka Božia, pros zanas hriešnych.«

3. Znaky božského života.

Zivot je tajomstvo. Aj prirodzený ži­vot. »lgnoramus et ignorabimus,« hovo­rí o ňom Raymond du Bois. O čo viacto môžeme povedať o živote. akým žijeBoh v nás.

I keď nepoznáme podstatu života, \'16­me, v čom sa prejavuje. Posväcujúcoumilosťou stávame sa spravodlivými predBohom, ňou sa nám odpúšťajú hriechy,jej prítomnosť činí nás Bohu milými,svätými. „

Posväcujúca milosť je ten skutočnýživot. Bez nej sme duševné mŕtvoly.

18.7.

Posväcujúcou milosťou ozdobená dušaje nadprirodzeným odrazom božskejpodstaty.

Posväcujúca milosť uspôsobuje násna vytváranie hodnôt, ktorými si zaslu­hujeme večné blaženstvo. I .keď je nášúčinok nie viac, ako ohár vody, poda­ný bližnému z lásky, posväcujúca mi­iosť dodáva mu nadprirodzenej hodno­ty. a stane sa hodným odmeny vencomspravodlivosti, »ktorý mi v onen deň dáPán, spravodlivý Sudca.«(°)

Milosť posväcujúca rozšíri dušu. túnepatrnú rakovinu, aby stačila prijaťmore blaženosti, poťažne aby sa v ňomcelá ponorila. Ňou Boh »ostáva vo mnea ja v ňom.«(°)

Vzbud'me v sebe horúcu túžbu po mi­losti, ved' to je účelom božského adven­tu, aby sme »mali život, a prehojne homali.«(“')

Kto mi však pomôže načriet' živej vo­dy Kristovej, ak nie sprostredkovateľ­ka milosti, Panna Mária, na ktorú mô­žeme vzťahovať slová Písma: »Z jehoplnosti sme my všetci obsiahli a to mi­

(7) Srovn. Mi: 9. 40. (2') Ja 6, 57.(3) 2 Tim 4. s. (1 ) Ju 10, 10.

138

losť za milosťou,«(“) a to v tom 'sr'r-i'ysle,že z »jeho« plnosti i oria bola plná mi­losti.

Rozhovor v prvom rade s »milosti­plnou« Pan-nou. Prosím ju, aby ma na­učila vážiť si milosti, aby ma naučilachrániť v sebe stav milosti a zbožne hozväčšovať. '

Tretí týždeň adventný. Sobota.

XX]

AnjeISký pozdrav IV.(»Milost~i plnñť-(l)

. B)

Prvé a druhe prípravne cvičenie ako priXVLITI.rozjimani. '

Tretie prípravné cvičenie. Prosím od Bohamilosti. aby som si posväcujúcu milosť úzkostli­vo chránil a snažil sa iu v sebe :-oz-množiť.

l. Vernost' Panny Márie k milosti.

Čím je nám mesiac za tmavej noçi,plesnivec na strmých skalách, tým Je

(11) Jn 1, 16. (1) :Lk l, 28.

139

popri nekonečnej spravodlivosti Bohasprostredkujúca moc Panny Márie.

A čomu môže d'akovať Mať Božia tú­to výsadu? Jedine tomu. že bola vernámilosti.

Nezabúdajme, že i jej vernosť bolavystavená ťažkej skúške. na ktorej všakskve'le obstála.

Lucifera Boh na čelo anjelské'ho svetapostavil. žiadal však pokoru. Lucifer'neobstál, padol a strhol za sebou časťanjelského sveta.

Adama Boh na čelo l'udsrva postavila žiadal poslušnosť. Adam bol neverný.svojim pádom strhol do priepasti mili­ardy potomkov.

Panna Mária bola postavená nad vše­tky stvorenia, vyššie než Lucifer, vyš­šie než Adam. A preto jej skúška bolatým ťažšia. Ona však obstála a urobilatak šťastnou nielen seba, ale i všetkýchnás. »Hl'a, odteraz blahoslaviť ma budúvšetky pokolenia.«(=)

Táto skúška bola prevedená v malejnazaretskej izbičke.

Anjel s neba zjavuje sa Márii v plnejnebeskej sláve, pokloní sa a ponúka jej

P) U: -1, 43.

149

tu najväčšiu poctu. A svätá Panna jeopatrná, stará sa v prvom rade o svojupanenskú čistotu. Anjel jej dá na ve­domie, že do jej rúk je vložený osudcelého ľudst-va, a ona sa predsa »slúžokou«(°) nazýva.

Smelo môžeme tvrdiť. i keď Pan­na Mária bola milosti plná bez svojejzásluhy, ostala takou len svoiou vernovsťou.

Gratulujem svätej Panne k vernosti.akej v dejinách niet páru.

2. Moja vernosť k milosti.

Či moja vernosť k Bohu. k jeho milo­sti je dosť únosná, či vydržím pri skúš~ke? Je to otázka, ktorá sa mojei več­nosti dotýka. Som si vedomý, o čo ide.

Keď som v milosti. som spravodlivý,som krásny, žijem. môžem si zaslúžit'nebo, môžem uzrieť Boha.

Keď som stratil milosť. som Bohomodsotený, odporný, duševná mŕtvola.Podl'a sv. Tomáša, všetko, čo sa odvrá­tilo od nekonečnej krásy, stáva sa ne­konečne odporné.

O) Lk 1, 35.

141

.V stave nemilosti nie som schopnýzaslúžiť si nebo. »A čo by som rozdalvšeťko svoje imanie, ba čo by som svooje telo vydal do múk ohňa... nič by mito neosožilo.«(*) »Ničím by som ne­bol.«("')

Bez posväcujúcej milosti neviem sadržať Boha. I keby ma Boh vpustil doneba, bez milosti bol by som ako slepýna výstave obrazov. Avšak bez milostiBoh ma pošle ta, kde »bude plač a š-krí­panie zubmi.«(°)

Koľko ráz ma stavia život na rázces­tie. Buď. alebo! Vernosť, alebo zrada.Som ako voja-k na fronte. Cítim blízkosťnepriateľa, zlého ducha. sveta. vlastné­ho tela... Hlava sa mi zatočí, padám.Na druhei strane však aniel-strážca manapomína, poukazuje na cenu milosti anásledky jej stratv.

Kiež by ma v takom okamihu naplni­la sila. ktorá by ma povzbudzovala akosv. Ľudovíta, 'ktorý v kritických chví­ľach vravieval: radšej zomrieť ako dob­rý -krest'an, než žiť bez milosti.«

»Ako z-mija- hovorí sv. Ján Zlato­ústy' - obetuje nepriateľovi celé telo,

(4:) 1 Kor13, 3. (6) 1 Kor 13, 2. (6) Mt 13, 42.

142

len aby jej hlava ostala, tak aj my, od­hoďme radšej celé telo. všetko, čo jenám milé, len aby milosť ostalan

3. čo robiť?

a) »Buďte teda rozvážni a bedlivo samodlite!«(7) napomína nás Apoštol.Rozvážna bdelosť. Nesmieme zabudnúťani na okamih. že »tento poklad mámev hli-nených nádobách.«(°)

Tu niet výnimky. Sv. Augustín hovo~rí: »Niet ta'kého hriechu, ktorého saktokoľvek d0pustil, i 'keby bol čo akýhrozný a odporný, aby ho i druhý ne­spravil, ak ho (svojou milosťou) neza­drží ten, čo stvoril človeka::

Kto v krehkej nádobe drahocennýolej po klzkei ceste, alebo poklady cezles. plný zlodejov, prenáša, dobre uro­bí, keď bude opatrný.

Toto je základný kameň múdrostia zdravej sebalásky.

I ked' sa pokušitel k Panne Márii anipriblížiť nemohol, ona sa predsa skrom.ne. íednoducho oblieka, krásu svoiu zá»vojom zakrýva, miluje samotu. K Alž­

' (7) 1 Pt 4. 7. (s) 2 Kor 4, 7.

143

bete nejde po hradskej, ale tichýmchodníkom cez horu.

A ja, plný hriešnych náklonnosti. nie»len že neobchádzam, ale priamo vyhľa­dávam zlú spoločnosť, divadlo. biograf,zábavy, odkiaľ koľko ráz poškvrnený,bez milosti, ako duševný žobrák prichá­dzam.

b) Opatrnosť však bez modlitby ne­stačí. Podľa sv. Cypriána »sme veľmitrúfalí a nepoznáme svoju slabosť, ak simyslíme, že z pokušenia bez modlitbyso zdravou dušou sa dostaneme.« »Bezmodlitby - hovorí sv. Augustín - anibiť sa .nemožno, nie to zvíťaziť.«

»Predstupujme teda s dôverou predt-vár milosti, aby sme obsiahli milo­srdenstvo a našli milosť i pomoc v pra­vom čase.«(')

Rozhovor s Pánom a jeho svätouMatkou. Do ich rúk vkladám svoi naj­väčší poklad, posväcujúcu milosť a pro­sím, aby ma chránili od nerozumnéhokonania. od akého nás i Kristus varuie:»Nehádžte svoje perly pred svine, abyich azda nepošliapaly svoiimi noha­m1.«

(0) Zid 4. 16. (10) Mt'7, 6.

14.4

štvrtý týždeň 'adventný. Neďel'a.

XXII.

Anjelský pozdrav V.(oPán s tebou.c(1)

AlPrvé a druhé prípravné cvičenie ako pri XVI'II.

rozjllmanl.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím Ježiša Kris~ta, aby som mohol ostat' s ním v najtesn-eišomspojeni.

l. Boh a stvorenia.

Slová »Pán s tebou«(1) majú pre každéstvorenie hlboký význam.

Pán Boh, ktorý všetky stvorenia svo­jou tvorivou silou z ničoho priviedolk bytiu, všetko aj udržuje, aby nekleslodo prázdna.

Boh je teda všade, kde niečo vôbecie. On dáva stvoreniu súcnosť. silu astále s ním spolupôsobí,

»Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo jev ňom, a tak je Pán neba i zeme... sám

(1) LI: l, 28.

' 10 145

ďáva všetkým život, dýchanie a vše­tko.a(*)

Pre každé stvorenie platí teda »Páns tebou.«(3) Ale táto prítomnosť Božiaje u rôznych stvorení rôzna, podľa to­ho, akou dokonalosťou Boh stvorenieobdaril.

Prítomnosť Božia je značnejšia u rast­Iín. než u kameňov. Rastliny dostaly odBoha nielen viac krásy, ale dostaly i ži­vot. Ešte výraznejšia je prítomnosť Bo­'ha u zvierat. lebo do istej miery cítia apoznávajú.

Ďaleko väčšia je prítomnosť Boha učloveka. lebo ten bol stvorený na obrazboží a obdarený rozumom a slobodnouvôl'ou. l z vlastnej nrirodzenosti dalBoh človeku niečo, ked' ho učinil posvàlcujúcou milosfou svojím príbuzným

Celkom zvláštnym snôsobom, nadkaždé pomyslenie, je Boh prítomný usvätej Panny, ktorej túto okolnosť anjelslovami »Pán s tebou«(_*)zdôraznil.

Prítomnosť Boha u Panny Márie Dre­vyšuje iba jeho prítomnosť u Ježiša

ärista, 'ktorý je už sám božskou Oso­ou.

(2) sk 17. 24. 25. (a) Lk l, 28. (4) Lk 1, 28.

' 146

Stupeň prítomnosti Boha úzko súvisí,alebo je azda totožný, s láskou, akouBoh stvorenie miluje, lebo je podstaotou lásky, že hľadá čo najtesnejšie spo­jenie s milovanou bytosťou.

Aký podivný a múdry je plán sveta,zakladajúci sa na láske! »A my sme po­znali a uverili v lásku, ktorú má Bohk nám.«(°)

Dajme chválu Bohu, že na tej nádher­nej stupnici, siahajúcej až k Bohu, vy­značil nám tak popredné miesto.

'2. Boh a Panna Mária.

Slová anjela Gabriela »Pán s te­bou«(”) svätý Augustín pri výklade sv.evanjelia doplňuje: »Pán s tebou. viacako so mnou. lebo ti naplňuje nielen du­šu, ale i telo.«

Svätý Bernard s údivom hovorí onádhernom tajomstve: »Boh je 5 Má­riou celkom zvláštnym snôsobom, lebospojil sa nielen s jej vôľou, ale i s te­lom. Z jei krvi, z jej podstaty formujejediného Krista, ktorý nie je ani výluč­ne z Boha, ani výlučne z Panny a predsa

(5) 1 11) 4, 16. (o) Lk l, 28.

147

patrí celý Bohu a celý Panne. A nie súto dve osoby, ale spoločné dieťa obi­dvoch.« Panna Mária to svätej Brigitesama povedala: »Akoby sme (s Bohom)boli jedno srdee.«

Svätá Bohorodička, ako jedinečne sav tebe splnin slová: »Pán s tebou!«(')Kým si ho pod srdrom nosila. dych,teplo i telo božského plodu bolo jedno3 tvojim. Spoločný bol váš pohyb i vše­tko. takže mohla si povedať so sv. Pav­lom: »nežijem už ja, ale žije vo mneKristus.«(3) Žije skrze mňa.«( )

«Kto ma stvoril. spočinul v mojomstánku.«('°)

Teraz už viac ako doteraz tuším ­lebo pochOpiť to nevládzem - aká ieveľká tvoja sláva, Panna Mária.

3. Boh a ja.

Boh je i pri mne, áno, a to veľmi in­tenzivnym snôsobom. Bol so mnou a jas ním od vekov. O tom ma sám ubezpe­čuie slovami: »Večnou láskou milovalsom fa.«(“)

(7) Lk 1, 23. (10) Sir 24. 12.(5) GII 2. 20. (11) Jer 31, 3.(9) Jn 6. .

148

Čím som bol od vekov? ldeou, myš­lienkou Boha, s ktorou sa s láskou za­oberal, ani matka, s dieťaťom v náručí.Od narodenia čím že som, než stelesne­nou myšlienkou Boha.

Mojou minulosťou i prítomnosťou jeBoh. Na rukách ma nosí a nemôže sama zriecť. bez toho, aby ma súčasne ne­zničil.

A moja budúcnosť? Vlieva sa do Bo­ha. V ňom budem naveky, či už odme­nený, alebo potrestaný. »Pán s tebou.«Nebolo by teda prirodzené, keby somsa u Boha cítil cudzo, keby som na nehonemyslel. Boh je nám živlom. v ktorom»žijeme, hýbeme sa a sme.«(“)

Zvláštnym spôsobom je u mňa Bohsvojou prítomnosťou v Eucharistii. »Páns vami«, hlása večná lampa. PrítomnosťBoha v Eucharistii stáva sa mi celkomosobnou v svätom prijímaní a môžempovedať Kristovi, že »si ma zamilovala seba samého vydal v obeť za mňa.«(“)

»Ostaňte v tejto mojej láske«(“) vy­zýva nás Kristus. Chcem mu byť po­slušný a nielen že si zachovám posvä­

(13) Sk 17. 28. (14) Ju 15, 9.(18) 0.1 2. zo.

149

cujúeu milosť, ale budem ho nasledovaťvo všetkom, lebo s ním chcem byť naveky. To nech mi pripomína každé»Domin-us vobiscumk( každé »Pán s va­mĺĺa

Rozhovor s Pánom. Prosím ho spoluso žalmistom: »Neodvrhuj ma od tvárisvojej a neodnímaj mi Ducha svojhosvätého,«('°) lebo mojou horúcou túž­bou je »Esse cum Christo - Byt' 5 Kris­tom«, teraz i naveky.

Štvrťý týždeň adventný. Pondelok.

XXIII.

Anjelský pozdrav VI.(mPán s tebou.cn(1)

B)

Prvé a druhé .prípravné cvičenie, ako v xv-m.rozjimaní.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím od Bohaúčinnú vieru v Eucharistiu. ako v neustále saopakujúce vtelenie.

(1°) 2 50. 13. (1) 1.1: 1. 28.

150

1. „Ako sa to stane?"(2)

Tajomstvo vtelenia núti nás k poko­re a úcte. V srdci sa nadchneme, ale roz­um sa pochybovačne pýta: »Ako sa tostane'ťccA práve preto, že toto tajom­stvo presahuje rozum a poteší srdce, jenajvd'ačnejšou temou na kontempláciu.

Poznaly to všetky mysticky a kon­templativne zalozene duse, v prvom ra­de sv. bernard, ktorý na prave s toutootázkou so zalubou zaoberal. ťobožnýúdiv vyvoláva v duši sv. bernarda zdan­live protiklady:

Vtelene Slovo, nesmierna rozsiahlost',vmestní sa do nepatrných jaslí, doútrob Panny. Výška. ktora sa k námSľllŽlla,hlbka, ku ktorej rovná cesta ve­die. Slovo, ktoré nehovorí. svetlo, ktorésa neblyští, voda, ktorá je smädná,chlieb, ktorý hladuie. Moc, ktorú spra­vujú (sv. Jozef a Panna Mária), múd­rosť, ktorú poučujú. Boh, ktorý, zatiaľčo ho krmia, sám krmí anjelov, plačúcedieťa, ktoré potešuje. Sama veselosť asmúti, dôvera, bojí sa, spasenie - trpí,život, čo umiera, strach, čo posilňuje,

(2) 'luk l. 34­

161

utrpenie, čo oslobodzuie. smrť. čo oži­vuje.

»Ako sa to stane?« Veru, je to neslý­chaná, nepoehopitel'ná novina, ktorúsami anjeli nemôžu pochopiť. Či nie nato myslí Prorok, keď hovorí: »stvorilPán, novú vec na zemi, žena 0'bkl'ú_čimuža (t. j. bude ho mať v útrobách).«(")Je to naozaj novina, ktorú i Cirkev ob­divuje, keď spieva: »Ktorá si bola mat­kou svojho Boha, rodičkou Stvoritei'a«a podľa latinského textu »natura miran­te - na obdiv prirodv.«

A svätá Panna ani na okamih nepo­chybuje. Slová »Ako sa to stane?« niesú u nej výrazom pochybnosti, ale vý­razom strachu o panenskú čistotu. Onasi nezasluhovala výčitky, ako apoštoli.ktorých Ježiš »po.karhal... pre ich ne­veru a tvrdost' srdca, lebo neuverili.«(')

Panna Mária poznala Písmo. vedela ozázračnej plodnosti Sáry, Anny, mat­ky Samsonovej. V žalmoch často spie­vala pieseň svojho praotca Dávida:»(Boh) činí, že neplodná býva v domeako matka dietok, veseliac sa.«(°) Ani

(°) Jet 31. 22. (5) z 113, 9.(t) M1: 16. 14.

152

proroctvo .Izaiášovo nebolo jej iste ne­známe: »Hľa, panna počne a porodí sy­na.«(°) Ona »zachovala tieto zvestr apremýšľala o nich.«(7) Vedela, že »Bohunijaká vec me je nemožná.«(”) Oslávmetúto vieru Panny Márie spolu so svätouAlžbetou: »Blahoslavená, ktorá uverí­la.«(°)

Vzbud'me v sebe vieru, že-Boh, kto­rému »nijaká vec nie je nemožná,«(1°)a ktorý vtelenie urobil skutkom, usku­točňuje i Opätovné vtelenie v Eucha­ristii.

2. Viera v Eucharistiu

Eucharistia je, p0pri tajomstve vte­lenia, najdôležitejším skúšobným kame­ňom kresťanskej viery. Koho viera priskúške na tomto kameni obstojí, ten bezťažkosti uverí všetko ostatné, čo kato­lícka Cirkev učí. A naopak, v Eucha­ristii slávi viera svoie triumfy. MilosťBožia je tak silná, že pod jej Vplyvomelita ľudstva i toto tajomstvo -- ktoré­mu všetky naše smysly tak prudko od­porujú - vedela prijať. Už toto je sa­

(5) 12 7, 14. U: 1. 45.7) 1.1: 2, 19. ?3) Lt l, 378) Lk l. 37.

168

mo v sebe skutočným zázrakom.Eucharistia je ako by delidlom du­

chov.Tí, čo nevládzu povzniesť sa k Eucha­

ristii, a pochOpit', že »Duch oživuje, te­10 nič neosoži«(“) a v svojom hmotár­skom srdci stále Opakujú, že »tvrdá jeto reć, kto ju môže pocuvať'ť«(“) tí saodtrnnú od Krlsra, ako bnuona kométaod smka a zakratko i na bona zabudnú.ľrestanu byt kresťanml.

A naopak, tym, Co sa pokorne poklo­nia pred tajomstvom bucnanstle,zaswe­ti »svetlo, ktoré osvecuje každého člo­veka, pnchádzajúceho na tento svet.«(“')Tí nájdu pramen, ktorý osvieži, oheň,čo zonreje, llek, ktory ich vyheči. Ti naotázku »Ci však to uverlt', žeby boh pre­býval s ľuďmi na zemi?«(“) odpovedia:»Už verlme meren pre tv01e slova, alesami... Vleme,že tento je naozaj Spa­siteľ sveta.«t“')

3. živá viera.

Sľub Pána Ježiša, že kto prijíma jehotelo a krv, »ostáva vo mne a ja v

(u) Jn 6, 64. (13) Jn 6. 61. (13) Jn l. 9.(1*) 2 Km 6. 18. (15) Jo 4, 42.

164

ňom,«('°) u Panny Márie splnil sa v ta.jomstve vtelenia. Pokiaľ bol Spasiteľ uíej srdca, prenikol ju celú svojou milo­sťou. A naopak, Panna Mária bola celáv svojom Synovi mysl'ou, srdcom a du­šou. To nemožno p0pierať.

U nás toto tajomstvo pokračuje cezsv. prijímanie. »Ostáva vo mne a ja vňom.« Aj fyzicky tak dlho, kým sa svä­té spôsoby vo mne nestrovia. Ale du­ševná prítomnosť Boha má trvať v náspo celý deň, po celý ŽlVOt,stále. Fyzic­ká prítomnosť Spasiteľova u mňa mábyť spojená so živou vierou. BeZpro­stredne po sv. prijímaní pred každýmkresťanom mal by sa zapáliť oheň več­nej lampy, a neskôr, tento plameň ­živá viera a láska má nahradiť.

Keď svätú Pannu zlatým domom na­zývam. i ja mám byť takým zlatým do­mom. keď sa dávam Bohu za príbytok.

Dnešný deň nech mi bude dňom ži­vei viery, lebo tak prežitý deň bude minajlepšou prípravou na zaitrajšie sv.prijímanie. A tak nech sa to opakujestále... lebo tak »hromadiac čnosť na

(1“) Ja, 6, 57.

' 155

čnost' i'dú po ceste a uvidia Boha na Sio­ne.a

Rozhovor s Bohom a s Pannou Má­riou. Prosím Pannu Máriu, aby jej ma­terské city vytvorin vo mne toho pra­vého eucharistického ducha. ktorý po~

lÍostáva z viery, čistoty a nezištnei lás­.yoEucharistický duch spája ma 5 Pre­

čistou Pannou, lebo z jej srdca vzišlakrv, ktorá sa stane i mojim telom akrvou v svätom priiímaní.

Štvrtý týždeň adventný. Utorok.

XXIV.

Anjelský pozdrav VII.(zDuch svätý sestrúpi na tebe.cu(1)

Prvé a druhé prípravné cvičenie. ako priXVJH. roziímanl.

Tretie prípravné cvičenie. ProstredníctvomPanny Márie vyprošujem si nežnú vieru v Sväté­ho Ducha.

(1) LR. l, 35.

166

1. Duch svätý a Matka Beňa.

I ked' sú diela Najsvätejšej Trojicenavonok spoločné, jednotlivé účinkypripisujú sa, podľa svojej povahy, rôz­nym osobám.

Keďže Duch svätý reprezentuje iás­ku, preto i najväčšie dielo lásky, vtele­nie, pripisujeme Svätému Duchu. Tak sastal Duch svätý ako by ženíchom Pan­ny Márie. On to bol, ktorý spôsobil, žeSyn, od vekov zrodený od Otca, akočlovek .narodil sa z Panny Márie. Ked'sa Panna Mária obáva o svoju panen­skú čistotu, anjel ju uspokojuje: »Duchsvätý sostúpi na teba a moc Najvyššie­ho ťa zatieni, a preto to sväté, čo sa zteba narodí, Synom Božím sa bude vo­lať.«(2)

Kedysi, na počiatku, Boh povedal:»Učiňme človeka.«(3) Teraz Duch svä­tý hovori Panne Márii: Učiňme človeka!Ja svojou tvorivou silou stvorím naj­krajšiu ľudskú dušu, ozdobím ju draho­kamami milosti a spojím ju so Slovom.A ty, Panna Planien, dáš svoju panen­skú krv, aby som z nej vytvoril pre du.

' (2) 1.1: 1. 35. (a) Gen 1. 26.

'157

šu, spojenú so Slovdm, tel'o, pribytok,chrám,_zo všetkých najnádhernejši.

Toto spoluúčinkovanie vytvorilo me­dzi Pannou Máriou a Svätým Duchompomer, ktorý - v súhlase s ľudskýmipredstavami - k pomeru medzi snú­bencami prirovnávame. Oprávňuje násna to sám Boh, ked' v Piesni piesníspieva hymnu svojho zasnúbenia s omi­lostenou dušou.

2, Svadobné dary.

Keby slnko svoju životodarnú silu sú­stredilo len na jednu jedinú kvetinu, čoby to bola za nádherná kvetina! Ako bysa musela vyvíjať kvetina, pre ktorúBoh stvoril zvláštne slnko!

A na druhej strane, aké možnosti, akúkapacitu by musela mať taká kvetina,aby vládala- využiť všetku energiuslnka!

Toto rovnanie umožní azda, abysme nahliadli do skvelej duše PannyMárie, aby sme pochopili veľkosť láskySvätého Ducha.

Pred Svätým Duchom od vekov sa ry­suje obraz jeho snúbenky Panny Márie.Jednotlivé náčrtky ukladá, ako do alba,do Svätého Písma. Už na prvú stranu

158

lůiktuie meno »Zeny«. ku ktorei had ne»má pristupu a ktorej krásu nič nezatieoni.(*)

Predstavuje svoju snúbenku ako reb­rík. siahajúci do neba, po ktorom Bohsostupuje. ako prút Áronov, ktorý, od­rezaný od koreňa, predsa rozkvitne. Juvidíme v ružovom kriku Moižišovom.ktorý horel a predsa nezhorel. vo vlneGedeonovej, ktorá ostala suchá. i ked'všetko ostatné pokryla rosa. Poznávameju v Eve. v matke všetkých živých. vSáre, Judite, Estere, z ktorých každámala po jednom ryse z budúcej »Ženyn

Prišiel čas. aby »Creator Spiritus ­Tvoriaci Duch« stvoril si snúbenku.Najprv ju prirodzenými darmi zahrňu­je: Dáva íei krásu. vznešenosť, um.srdce. charakter. akých nebolo. ani ne­bude. Tak sa to patrilo pre živé taherná­kulum. Obdarúvava iu i darmi ducha.dáva iei nadmieru milosti, oslobndzuieiu - iedinú zo všetkých - od dedíčnć­ho hriechu. Ani to však nestačilo: Uro­bil iu pokladnička svoiích milosti. zplpnsti ktorei všetci čerpáme. Lehdved', podľa svätých Otcov, neprichádza

(4) 'Srvn. 'Gen 3. 14.

159

milosť s neba, ak nie prostredníctvomPanny Márie.

Ňou sa šíri Cirkev, kajajú sa hriešni­ci. prestávajú kacírstva, rodia sa svätí.

3. Úcta k Svätěmu Duchu.

Ucta k Svätému Duchu a k Panne Má­rii úzko súvisí. Duch svätý nám odoo~rúča, našepkáva úctu k Panne Márii anaopak, Panna Mária ožívuie duše svo­.iich ctitel'ov lúčami božského slnka.Preto' ctitelia Panny Márie v duchov­nom živote rýchlejšie napreduíú, stáva­jú sa dokonalejšími. Svätý Ján Berch­ma'n povedal: »Od tej doby, čo ctímPannu Máriu silneišie. moja cesta k do­konalosti nahrala švihu.«

Pri krste, birmovke, prípadne v kňaz­sk-om svätení. Duch svätý ma svoioupečaťou označil. To ie mimoriadnv titulna hoinosť milosti. Panna Mária mi ur­čite pomôže tým. že ma privedie k ob­zvláštnej úcte Svätého Ducha­

Musím však Svätého Ducha v prvomrade sám dobre poznať. Musím študo­vať jeho náuku, teologiu. rozširovať úctuk nemu. ved' koľkí- nie iba oohani ­mohli by mi povedať, ako Efezani sv.

160

Ř'ávlovi: »Ani sme nepočuli o tom. či jeDuch svätý.«(°)

Pri prijímaní a vysluhovanĺ sviatostívždy mám myslieť na toho. kto nimiúčinkuje a svojimi rečami, tvrdohlavos­ťou nikdy sa nemám protiviť SvätémuDuchu, lebo: »Kto by hovoril proti Du­chu svätému, tomu sa neodpüstí ani vtomto ani v budúcom veku.«(°)

Buďme nástrojom, hodne reprezen­tujme krotkosť Ducha-Utešiteľa. »Ne­zarmucujte Svätého Ducha Božieho,ktorým ste označení ako pečaťou predeň vykúpenia! Odstráňte Zpomedzi se­ba všetku rozhorčenosť a prhkosť, hne­vy a zrady, rúhania a všetku zlosť!«(")

Rozhovor so Svätým Duchom a jehosnúbenkou Pannou Máriou.

Milosrdná sestra B. Katarína LabouréZóé 27. nov. 1830 pozorovala, že naprsteňu, ktorý Duch svätý dával na ru­ku Panny Márie, niektoré drahokamynelesknú sa tak, ako ostatné, čo jej bolotakto vysvetlené: Nelesknúce sa draho­kamy reprezentujú tie milosti, o ktoréľudia obyčajne nežiadajú.

(5) Sk 19, 2. (1) Ef 4, 30, 31.(6) Mt 12, 32.

11 1.61

Skúmam, rozmýšľam, či si nenechá­vam ujsť také milosti, ktoré 'by som napríhovor Panny Márie ľahko mohol do.stať. Prosím Svätého Ducha, aby mi ich- prostrednictvomPanny Márie- da­roval.

Štvrtý týždeň adventný. Streda.

XXV.

Anjelský pozdrav VIII.:ul-HaAlžbeta, tvoja príbuzná tiež porodí syna

vo svojej starobcmG)

Prve' a druhé prípravné cvičenie, ako priXVIH. rozjímeni.

Tretie pripravtne' cvičenie. Od Panny Márieprosim si milosti, aby som s Cirkvou vždy' spolu­nl'til.

l. Úlohu zázrakov.

Ked' Sára, manželka Abrahámova po­čula, že má v. svojej starobe porodit' sy­na, usmiala sa, lebo neverila. Na to juBoh pokarhal slovami: »Či je niečo Bo.­hu nesnadného?«(2)

(1) Lk I. 36. 3 (2) Gen 18, 14.

162

Keď Zachariáš pochybuje, že Boh muv jeho veku dá potomka, je potrestanýnemotou: »A hľa, budeš nemý a nebu­deš môcť hovoriť až do dňa, keď savšetko toto stane, lebo si neveril mojimslovám.«(“)

Ale nie tak Panna Mária. Ona si za­slúžila pochvalu sv. Alžbety: »Blaho­slavená, ktorá uverila.«(4)

Dobrotivý Boh vneru obyčajne zá­zrakmi podporuje, usnadňuje, upevňu­je a odmeňuje. Tak to bolo i v prípadePanny Márie, keď jej poukázal na zá­zračnú plodnosť svätej Alžbety. Pretoi Cirkev sa svetu zázrakmi predstavuje.»Svoiu pravdu Boh zázrakmi robi po­choniteľneišou. A naiviac zázrakov r0~bi, bezpochyby, na príhovor Panny Má­rie. Aj prvý zázrak na svadbe v Káneurobil na jej žiadosť, keď mu povedala:»Nemajú vino.«(°)

Pomyslime si na bezpočetné pútnic­ké miesta, plné dokladov o zázrakoch,ktoré sa staly na príhovor Panny Márie.A tieto doklady v koľkých dušiach no­vzbudzujú usinajúcu vieru a pobožnost'.Na takom pútnickom mieste, ako na­

(3) U: 1. 20. m Lk 1, 45. (5) Jn 2, 3.

163

priklad v Lurdoch, ako by sme sa dosta­li do nadzemskćho ovzdušia, ako by smechodili po Svätej zemi evanjelia, ktorábola svedkom toľkých zázrakov Páno­vých. Cítime tu bezprostredný dotykruky Panny Márie. ktorý zahoji ranytelesn'i i duševné.

Iden. i j... aby sa Panna Mária dotklamilostivc i mojej duše.

2. Zázraky a nevemý svet.»Vzdelaný«, »osvietený« svet trpí až

chorobným odporom k zázrakom. Vy­smeje, odmietne ešte i možnost' zázra­kov. odkazujúc ich do ríše povery. Aprečo? Či Boh, ako Stvoritcľ, nie je nadvšetkými prírodnými zákonmi a - ked'je na to príčina - nemôže urobit' vý­nimku? Ved' tak robí každý rozumnýzákonodarca, ked je to potrebné. A čiBoh niekedy zázrak nepotrebuje? Ved'bez zázraku ako bv nás uisti-l, že 3 na­mi on hovorí, on oznamuje svoiu vôľu?Zázrak je tá pečať, ktorou Boh opečiat­kuje svoje listy k nám, ktorou overu­je svoje akty. Preto robii zázraky Kris­tus, preto sprevádzali apoštoli a ichnáslednici svoje kázanie zázrakmi. Boloto nutné hlavne zpočiatku, ked' 'mladá

164

sadenica evanjelia potrebovala hodnevlahy a zalievania. Ale napr. v Lurdochdeje sa nie menej zázrakov i teraz, predočami a kontrolou vzdelaného sveta.

Boh robí zázraky výlučne len preto,aby overil svoju Cirkev: Námaha inýchvyznaní v tom smere bola vždy márna.

A čo na to neverný svet? »Čo si po­čať s týmito ľuďmi? Známe je, že sa . ..stal zázrak, zjavný všetkým... a ne­môžme ho poprieť.«(°)

Hľadajú kľukaté vysvetlenia, vhodnéiba na učičíkanie svedomia

Ja však dakujem Bohu, že môžem byťčlenom jeho zázrakmi overenej Cirkvia môžem požívať úplnú a dokonalú isto­tu pravdy.

3. Moje stanovisko.

Je .na čase, aby som zrevidoval svo­je stanovisko voči zázrakom, svojekresťansko-katolícke smýšľanie, lebo jeisté, že tieto dve veci úzko súvisia.

Žijem v ovzduší, plnom nevery a po­chybnosti. Podvodní »okultisti«, »jasno­vidci«, vykladači karát zarábajú majet­ky, ale skutočné zázraky sa a priori od»mietajú, alebo prijímajú s rezervou.

(°) Sk 4, 16.

106

Áno, ľahkovernost' je hriechom. alei prílišný kriticizmus je nerozum.

Veď to predsa nie je .ničmimoriadne­ho, ked' v božskom ovzduší Cirkvi sta_ne sa tu a tam zázrak. Aká nevďačnosťa škoda bola by popierat' hodnovernost'zázrakov len preto, aby sme sa ukazo­vali vo svetle »pokrokovosti«. Či by ne­bolo škoda odhodiť pravé perly len pre­to, že nájdu sa i falošné.

Svedčilo by to, že mi už chybuje vnú­torné spolucítenie s Cirkvou, Cirkevnésmýšľanie, ktoré podľa Duševných cvi­čeni, poznám podľa týchto znakov:

a) »Keď odložiac každú osobnú mien­ku, som vždy hotový podrobiť sa pô­vodnej, katolíckej hierarchii Cirkvi svä­tej, snúbenky to Kristovej.

b) Keď chválim inštitúciu sv. spove­di red kňazom a časté sv. prijímanie.

03 Keď odporúčam denné počúvaniesv. omše, dlhé obrady, cirkevné spevya modlitby.

d) Ked si vážim reholí, sv. celibáta keď panenstvo považujem za dokona­lejšie ako manželský život.

e) Keď schval'ujem nasledovanieevanjelských rádzlchudobu, čistotu, po­slušnosť.

.166

f) Keď chválim úctu sv. relikvií, vzý­vanie na pomoc svätých, v prvo radePannu Máriu, odpustky, púte, páleniekadidla a sviečok v kostole, cirkevnérúcho a obrady.

3) Keď vychvaľujem pôsty, vonkaj­šie i vnútorné znaky pokánia.

h) Keď schvaľujem stavbu kostolova ich výzdobu.

i) Ked' schvaľujem a obhajujem Cir­kevné zákony a predpisy. (Zákaz a vý­strahu pred smiešaným manželstvom-)

j) Keď nešpehujem za cirkevnouvrchnosťou,ale - keď je to možné ­obrátim sa tam, kde prípadné chybymôžu napraviť, alebo zamedziť.

k) A nakoniec, keď ma vedie skôrláska, ako strach, ale zato neopovrhu­jem svätým strachom od pekla. ktorýma môže v ťažkom pokušení zachrániťod zlého.

Dobre sa pozriem do toho zrkadla,ktoré mi veľký autor Duševných cviče­ní predkladá. Azda si budem nútenýpriznať, že ovzdušie, otrávené protes~tantizmom mi tiež poškodilo a v svojichsvetonázoroch už nie som stopercentnýkatolík.

Potom mi neostáva než polepšiť sa a

167

modliť sa so slepcom z Jericha: »Daj.Pane, aby som videl!«(7)

Keď chcem pomáhať iným, najprv samusím sám vyliečiť a splniť vyzvaniežalmistu:

»Oslavujte Pána a vzývajte jeho me­no! Hlásajte národom jeho dielo.«(°)

Rozhovor s Pánom. Ďakujem mu zasvetlo, za ktorým idem, za pokoj, ktorýmám v živote i smrti, ako sv. Terezka,ktorá umierajúc tak sa posmeľovala:»Čo sa bojíš, Tereza? Si predsa dieťa­ťom Cirkvi.« P. Albán Sto-le na náhro­bok dal si napísať slová: »Kto je takšťastlivý, že sa môže katolíkom nazý.vať, nech sa za mňa pomodlí Otčenášio:

Štvrtý týždeň adventný. štvrtok.

XXVI.

Anjelský pozdrav IX.(»H!ľaslúžika Pánova som, staň sa mi podľa tvoj­

ho slova.c(1)

Prvé a druhé prípravné cvičenie. ako v XV-Illrozjfrnant.

'(7) Lt 18. 41. (8) 2 m. 1, 2. (x) Lk 1, za

'168

Tretie prípravné cvičenia. Prosím Väemohú­coho, aby som sa podľa príklad:) Panny .Máriecelkom odovzdal do vôle Božej.

l. Slúžka Pánova.

»Slúžkou nazývajú teba| ktorá si bolavybraná za Mat'ku Božiucx, diví sa sv.Ambruš. Ducha. odsudzujúceho každévelikášstvo a pýchu, ducha, ktorý mábyť raz živiteľom jej budúceho Syna,'dostala Mária od Svätého Ducha. Onanebola taká, ako tí, čo »radi majú...pozdravy na námestiach a oslovovanieod ľudí: učiteľa?)

U Panny Márie meno »slúžka«, ktorési dala, -nevyplývalo z predstieranejskromnosti, ale z precíteného .pomeruk Bohu, z ochoty, .podriadiť sa jeho vôli.

»Staň sa mi podľa tvoj'ho slovala, tobolo jej zásadou a vodidlom. Preto za.necháva rodičovský dom a ide slúžiť dochrámu, čo asi zodpovedá za našich po­merov kláštornému životu. 1 s Jozefomsa len preto zasnúbila, lebo vycítila, žeje to vôľa božia a ona je iba »slúžkaPánova.«

(3) Mt 23. 6. 7.

109

Preto :pracovala v svojej nazaretslkejdomácnosti, v tom smysle prijala smrťsv. Jozefa i rozlúčku so Synom, keď hopovolanie od nej odvolalo. A útechouvo vdovstve a opustenosti bolo jej:»Slúžka Pánova som.«

Preto vydržala i pri krí'ži, neklesla, le­bo mala vieru; preto ostala i po nane­bevstúpení ešte dlhé noky na zemi vhorúcej túžbe po svojom Synovi, leboslú'žke patrí sa trpezl-ivo čakať, kým juPán zavolá.

Bola hodnou matkou toho, ktorý osebe bol povedal: »Nesostúpil som pre­to s neba, aby som konal svoju vôľu, alevôľu toho, ktorý ma poslal.«(3)

I ona mohla smelo povedať: »Mojímpokrmom je, činit' vôľu toho, ktorý maposlal.«(*) A práve -preto i o nej možnopovedať: »Bola poslušná až po smrť . ..preto ju Bo'h povýšil.«(5)

2. „'Iij služobníksom ja”. (“)

Áno, som ti słuhom. Pane. A to z via­cerých príčin. Máš teda právo ž-iadat'odo mňa, aby som splnil tvoju vôľu.

(3) 1:1 6, 38. \ (5) Srovn. Fil. 2, 8. 9.

(4) Jn 4, 34. g (6) "8, 125.

170

Som tvojim stvorenim a závisím odteba v narodení i v živote. Bez tvojejvôle ani vydýchnut' nemôžem. Akostvorenie, som ti beZpodm-ienečnýmmajetkom. Čo len chceš, môžeš so mnouurobiť, nikomu si zato nie zodpovedný.A ja nemám oproti tebe 'žiadnych práv.

A aký si .ku mne dobrý, teraz i v mi­nulosti. Moje bytie je ako vešiak, kto­rý si stvoril, aby si mal kde složit' svojedobrodenia. Pritom i sám vešiak, mojejestvovanie, je tvojim dobrodenim.

Ked' som bol pre teba stratený, odkú­pil si ma, a to za vyso'kú cenu krvi vlast­ného Syna. A keď som upadol, koľko rázsi ma pozdvihol, privinul k sebe a vrátilmi všetky stratené milosti, postavenie ihodnost'.

Okrem týchto všeobecných mám ajčiste osobné príčiny, -prektoré máš prá­vo žiadať odo mňa osobitné služby: Do­stal som kňazské svätenie, pripadne .po­volanie na rehoľný život. A vtedy »je­ho požehnanie ako rieka sa rozlialo«(7)na mňa a »mieru« dobrú natlačenú, na­trasenú, pretekajúcu«(°) dal si mi dodaru.

(7) Sir 39, 27. (3) Ltk 6. 38.

171

Na koho, ak nie na mňa sa vzťa'hujúslová: »Ty si rozkázal svoje prikázaniaostríhať usilovne.«(”)

3. „čas konania je, Pane.”(w)Tak ako Panna Mária nielen slovom

a v teórii bola slúžkou, ale bola ňou sku.točne, i pre mňa prišiel »čas kona­nia«,(“) čas práce. Mojou prácou mábyť v -prvom rade splnenie božích pri­kázaní. Mám ich splniť všetky, bez vý­nimky, lebo »kto všetky zákony zacho­vá a proti jednému hreší, zhrešil protivšetkým.«(”) Daromná je moja chudo­ba, keď nie som trpezl-ivý, daromná čis­tota bez poslušnosti, nespasi ma pobož­nosť, ked' hreším jazykom.

Ďalej mám plniť povinnosti, vyplýva­júce z povolania. T0 je vlastne to naj­dôležitejšie, čo odo mňa Boh čaká. Ne­môže byť Bohu milá modlitba, pre ktorúzanedbám povinnosti povolania.

Nesmiem zabúdať. že mi Boh svojuvôľu nie priamo ro-Zkazmi, ale riadenímmôjho osudu oznamuje.

Údery, ktoré nás stíhajú, Boh dopúš­ťa, veď keby chcel, mohol by ich odvrá­

(9) z 118. 4. 1° z 118, !26.(13) z 118. 136. ”Š Jak 2, 10.

179

tiť. ae 'to napríklad prenasledovanie,'ohováranie a vôbec veci. závislé na slo­bodnej vôli človeka, ktoré z hriechu azo zlej vôle vyplývajú.

Iné. ako živelné pohromv, chudobu,nemoci a predčasnú smrť Boh priamodopúšťa. A tu sa máme odovzdať cel­kom do jeho vôle podľa princípu: »Čonemôžem zmeniť, prenechám na sta­rosť Bohu.«

Tu treba často bojovať, než sa našavznieraiúca sa vôl'a nenoddá a kým ne­pobozkáme v našom záujme trestajúcunás ruku.

Ťažko je niekedy presvedčiť seba sa­mého, že »tým čo milujú Boha vše­tk_v veci sú na osoh.«(13)

Vredy si máme snomenúť na »Slúž­ku Pánovu«. ktorá za každých okolno­stí bola medzi tým-i. čo »uveríli v lás­ku«(“) a i keď sa zdalo. že celý svet sana ňu rúti, dúfala a nesklamala sa.

Rozhovor s Pánom a so Slúžkou Pá­novou. Prosím, aby mi pomohli odo­vzdať sa celkom do vôle božej, aby manaučili veriť, že po zamračenom adven­

' (13) Rím s. 28. (14) 1 Ja 4. 16.

173

te prídu radostné Vianoce, po veľkompiatku vz'kriesenie a po tuzemskomutrpení víťazstvo a spasenie. A preto:»Veselit' sa budeme podľa (počtu) týchdní, v ktorých si nás -ponižoval, a podľatých liet, v ktorých sme zažili zlé.«(15)

Štvrtý týždeň adventný. Piatok.

XXVll.

„Pán ponižuje a povyšuje"l')Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

»K-ed'jeho matka Mária bola zasnúbená s Joze­fom, prv ako by sa boli sišli, vyšlo najavo, -žepočala z Ducha svätého. Keďže jej muž Jozef bolspravodlivý a nechch ju vystaviť potupe, za­umien-íl si ju tajne prepustiť. Ked' sa teda s tým­to svojim úmyslom zapodieval, h-ľa anjel Pánasa mu zjavil vo sne a hovoril: Jozef, syn Dávi­dov, neboj sa vziať si Máriu za ženu. lebo čo sav nej počalo. je z Ducha svätého.m(2)

Druhé prípravné cvičenie Mária už pred' zve­stovanim bola zasnúbená s Jozefom. I keď saešte nesišlá, podľa židovských zákonov boli po­

/

(16) z 89, 15. 5 (2) Mt 1. 18-21.(1) l Kr 2. 7.

174

vinn'í vzájomnou vernost'ou. ako manželia. Ne­verné-ho, ako cudzoložnika, ukameňovali.

Predstavím si Máriu v jej domove a Jozefa idielni pri práci. V obidvoch sa odohráva tuhýboj, čo sa i navonok prejavuje.

Tretie prípravné cvičenie. Prosim Všemohú­ceho, aby mi dal silu. obstáť na skúške, ktorejma Boh podrobuje. dalej múdrosť a súc'it s trpia­cum.

l. čistota Panny Márie.

Nadišiel čas, keď Panna Mária maladokázať, že je dievkou (slúžkou) Páno­vou nielen slovom, ale i skutkom. Okol­nosti ju postav-ily pred otázku, “ktorávyžadovala nadľuds'kých sil.

Eftaiova dcéra, ako každá Zidovka,plakala, že bude ako panna -poc-hovaná.Prv, než by ju otec, podľa svojho ne­rozunmého sľubu, obetoval, prosila:»Nechaj ma za dva mesiace obchádzaťhory a oplakávať svoje -panenstvo.«(3)

Ale Máriu už vopred zasvätil jej že­nich, Duch svätý, do smyslu evanjeliaz nej narodriť sa majúceho dieťaťa. Ona- jediná v :starom zákone - poznalauž tú pravú perlu, ktorú ked' niekto ná­

(3) Sdc ll, 37.

175

jde(,4)lde.predá celý majetok a kúpi siuVidím Máriu na úsvite jej mladosti,

ako odchádza do chrámu. sťa čistý ba­ránok do dutiny skalnej.

Jej horúcou túžbou je, byť medzitými, ktorí »nebudú sa ženiť ani vydá­vať, ale budú podobní anjelom Bo­ži~m,«(°)ktorí svoje telo dajú »v živú,svätú a Bohu ľúbeznú obeť.«(“) Koľkoradosti jej asi priniesla táto úp'lná odo­vzdanosť Bohu, jej panenská čistota!

Pre ňu odev panenskej čistoty nie jesvieracou kazajkou, ale nosí ho ako naj­väčší dar, za ktorý ďakuje Bohu. »Ra­dujem a veselím sa v Pánovi a duša mo­ja plesá v Bohu mojom, lebo ma oblie­kol do rúcha spasenia a odevom spra­vod-livosti ma priodial, ako nevestu,okrášlenú ozdobami.«(

Prosím Pannu Máriu, aby i vo mnerozžala lásku k čnosti čistoty, aby sompochopil a precítil mienku najlepšiehoznalca, Ducha svätého. »Niiaká cena ne­vyváži zdržanlivú dušu.«(°) Lebo veďpanenský život, hlavne pre toho, 'kto

(4) Srvn. Pics 2, A4. (7) !Z 61, 10.(5) Mt 22. 30. (s) Sir 26, 20.(0) Rím !2, l.

176

žije vo svete, má mnoho prekážok,mnoho nepriateľov.

Prvého, to-ho najväčšieho nosíme vsvojom tele a v krvi: ten nám zámenouza čistotu, za skromnosť raj na zemiponúka.

Na tom sa zakladá bojový plán sata­na i sveta. O. aká šťastná je duša, ktorátu nepozná kompromis. Šťastlivý, ktosvoje telo, smys-ly a obrazotvornosť nauzde udrží. To'h-ominie hanba, výčitkysvedomia, spojené s hriechom. Tí súspokojní a dostávajú sa do dôvernéhopomeru so Srdcom Je'žišovým a raz vnebi, spolu s Pannou Máriou budú na­sledovať »Baránka všade, kam ide«(9)a zaspievajú pieseň, ktorú »nikto sa ne­mohol naučiť.«(1°)

Zistím, či vo veci čistoty nerobímústupky, či na nej nie je kaz, za ktorýiba záhuba nasleduje.

2. Mária sa odovzdáva do vôle Božej.

Na čistom, blankytnom nebi sbiera­jú sa mračná. Božia prozretel'nosť dalana javo Márii, že podľa odvekých -plá­nov Božích, má sa zasnúbiť. Mária,

(9) -Zjv 14, 4. (1°) Zjv 14, 3.

12 177

slúžka Pánova, v duchu sa otrasie, aleverí a uspokojí sa. Tento pomer budepomerom dvoch čistých l'alií.

Neskôr, pri zvestovaní dozvedá sa, žejej bola ponúknutá hodnosť Matky Bo­žej. »Ako sa to stane?«(“) pýta sa,strachujúc sa o svoju čistotu. Anjel jupoteší. Slúžka Pánova verí a uspokojísa.

Keď sa vrátila od sv. Alžbety, »vyšlonajavo, že počala.«(") Svätá Panna do.teraz mlčala, ve-diac že »taj-nosť kráľovudobré je ukrývať.«(13)

Má mlčať i 'pred svojím snúbencom?Či jej uverí? A či vôbec má právo mie­šať sa do Božích plánov, predchádzať»času. ktorý určil Otec?«(“)

A Mária mlčí, i ked' jej ide o česť, oživot.

Kiež by sme sa i my naučili radšejmlčať, než hovoriť a brániť sa. Kiež bysme riešenie veľkých problémov prene­chávali Bohu.

3. Márie múdro usudzuje.Mária vidí na tvári vrele milovaného

snú-benca žial' a starosť. Jozef bojuje tu­(11) U: 1. 34. ' (13) Tob 12. 7.(12) Mt 1, 18. (14) Gal 2. 4.

178

hý duševný boj: Či by som sa bol skla­mal? O nevinnosti Márie nemôže všakpochybovať, ale fakty ako by boly proti.Čo asi tainých slz vyronil. čo sa natrápila namodlil! Ked' svoj sväzok s Máriounezruší, dostane sa do vprotivy so záko­nom. keď ju prepustí, noruší zákon lás­ky. Volí nakoniec strednú cestu: »Za­umienil si ju tajne pre-pustiť.« aby junevvstavil notupe.

Mária vidí tento duševný boj: Nemćústa Jozefove ako by hovorily: »Mrúmoie oči za výrokom tvojim, hovoriac:kedv ma notešíš?«(“)

Ale neodsudzuje Jozefa, nerobí muvýčitky, nepýta sa: Teda nochybuješ?A či som si od teba nezaslúžila dôvery.alebo asnoň únrimného slova?

'Keď sa vžiieme do Jozefovei situácie.nútení sme obdivovať jeího múdrosť, po.zomnsť a Iáskavosť.

Boh sa nakoniec zmiloval a noslal an­_ie|as odkazom: ».Iozef. svn Dávidov. ne­boi sa vziať si Máriu za ženu. lebo čo sav nei počalo, je z Ducha svätého::

Tým sa všetko vysvetlilo, Jozef ra­dostne padá k nohám Márie, odprošuje

(16) z 118. 82.

179

ju, volá ju, ako manželku, k sebe a ctisi ju ako živé tabernákulum. »Dobrý jePán k dúfaj'úci-m v neho a k duši. hľa.dajúcej ho.«(1°)

Rozhovor s Pánom. Prosim od nehomilosti k tým skvelým čnostiam, ktoréPanna Mária i sv. Jozef preukázali. Pro­sím si svätú striezlivosť v úsudku: Rad­šej nech sa sto ráz zmýlim, súdiac lepšie.než aby som raz posúdil bližnćho hor­šie ako si zaslúži.

Predvečer vianoc. 24. decembra.

XXVIII.

Cestou do Betlehema.Prvé .prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia;

»V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augustapopísať celý svet... Každý išieldo svojho mes­ta, aby sa dal zapísať. Vybral sa teda aj Jozefz galilejského .mesta -Nazaretu do Juds'ka. do mes­ta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, keďže po~chádzal z domu a rodu Dávidovho. aby sa dalzapísať s Máriou. svojou sn-úbenicou, ktorá bolav požehnanom stave. Keď tam boli. nadišiel čas,aby porodila. I porodila svojho prvorodeného Sy­

(16) ]or 3, 25. Y

180

na. zavmula ho a uložila v jasliaeb; v hospodetotiž nebolo pre nich miesta.a(1)

Druhé prípravné cvičenie. Predstavím si cestuz Nazareta do Betlehema. Je to cesta asi-na 3-4dni, vedúca rovinou Ezdrelon. horami Smmáriea Judska a nížinnouRefaim. \Po ceste karavána zakaravánou. Mnohí idú peši, hoci v Judsku. máslo­kto nemá somára. Neúmorné. trpezlivé zviera.s mailom sa uspokojí a nesie svojho gazdu i a ná­kladom.

Pútnici sa občas zastavía. Pri pramení, v tieni.Večer sa rozložia v predmestí, postavia stany aráno, za spevu žalmov o Jeruzaleme, pokračujú vceste. Tak cestuje i Jozef s Máriou.

Tretie prípravné cvičenie. -ProsímPána. aby ná­lada. ktorá vyžarovala z jeho srdca a naplnila srdcejeho :Matky a sv. Jozefa, i -moje srdce posvätila.

l. Svätá l'ahostajnost' Márie í Jozefa.

To, čo geniálny pôvodca Duehovnýchcvičení o svätej ľa-hostajnosti učí, nád­herne sa uskutočňuje v chovaní PannyMárie a sv. Jozefa. Pre-dstavmc si ichpostavenie i okolnosti pred veľkou ro­dinnou udalosťou.

Boh ako by na ich starosti nebralohľad. Neradí sa s nimi, iba rozkazuje.

(1) Lk 2. 1-7.

181

Keby sme sa na to ľudským okom dí­vali, povedali by sme, že je priamokrutý a vrtošivý. Oni však nereptajú,ale podrobujú sa. Vrchnosť nech mysli,poddaný je na to, aby poslúchal.

Boh s nimi nakladá - tentoraz pro­stredníctvom pohanskej svetskej vrch­nosti - ako so šac'hovými figúrkami.Oni však dobre vedia, že otázka: »Pre­čo vám Boh zakázal?«(2) pochádza odzmije a i teraz obyčajne ňou býva na­šeptávaná. - A či ja ju často nenadha­dzujem tomu, ktorý má právo so mnoudisponovať a mne rozkazovať?

V Betleheme všade sú odmietaní, nik­ti ich nechce prijať na noc. Nemuselato byť neochota. Ved' mesto bolo plnécudzincov, privedených sem cisárskymrozkazom. A konečne nik nevedel, ktosú, čo sú. A oni mlčia. A tak ostáva ibamaštaľ, aby Baránok boží tam s~patrilsvetlo sveta. Také sú cesty Prozreteľno­sti a »blahoslavený, kto sa na mne ne­pohorší.«(3)

Syn Boží pochádza teda z maštale,tam sa narodil. Nech sa len Židia po­

(z) Gen 3, 1- (s) Mt' lt. 6'. '

182

horšujú a nech sa čudujú poharri. Ježišsa za to nehanbí, naopak, sám to' tak za­riaďuje. My však bývame 'hrdí na svojpôvod, na svojich slávnych príbuzných,a ked je náš pôvod jednoduchý, starost­livo to zatajujeme. »Moje myšlienky niesú myšlienky vaše; ani cesty vaše cestymoje.«(4)

2. Pokora.

Najvy-ššej potec'he predchádza naj­hlbšie pokorenie. V duhcovnom životečasto tak býva. »Mocný... navnivočo'brátil pyšných... a povýšil pokore­ných«(5), hovorila Mária Alžbete, a ktovie. ktoľko ráz si to odvtedy opakovala.Ona vedela, že bez poníženia niet -po­kory. Tak ju naučil rozmýšľať božskýObyvateľ jej života. Od nej sa to i Jo­zef naučil.

Preto nereptajú, neodvolávajú sa nato, alebo ono, lebo: Taká je vôľa božia- hovoria si v duchu - a bude to naslávu božiu i naše spasenie.

Preto žiari nad betlehemskou jasky­ňou a nad jej obyvateľmi nebeská žiara,

(t) !2 55. 8. (5) Lk 1. 51. 52. „

183

preto sú títo ľudia v maš'tali najšťastnej.ší na celom svete.

Preto sa chystajú anjeli na najkrajšiuserenádu, aby zaspievali najkrajšiu anajradostnejšiu pieseň, akú kedy zempočula.

Krútňavy pokory, osvetlené lúčamislávy poukazujú na vkus a -na smýšľa­nie Boha.

3. Túžby Panny Márie.

Božské Dieťa už pred svoji-m narode­ním oznámilo Matke svoje smýšľanie,

svloje city, z ktorých najvzácnejším jetú a.a) Svätá Panna túži dať svetu Spasi­

tel'a. Vie dobre, že v sebe nosí výkupnúcenu sveta, vie, že v nej sa skrýva bo­žia múdrosť, ktorá »osvecuje každého

,človeka,«(“) a želá si, aby už svietila.Ohce dať Ježiša všetkým, nikomu 'honechce odoprieť. _

Aká nesmierna je láska svätej Panny!Ba či tuši, že toho, ktorého najväčšmimiluje, vydáva na utrpenie a na smrť?Áno. A o to väčšia a hrdinskejšia je jejmaterská dobrota.

(5) Jn l, 9.

184

Svätá Pan-na, .podaj i mne svoj-ho Sy­na a mňa jemul Nech bude mojím svet­lom a životom! Bez neho som chudob­ný, sirota, som medzi tými, čo »sediavo tme a v tôni smrti.«(7)

b) Panna Mária túži vidieť Ježiša. Vi­dieť to, čo »mnohí poroci a spravodlivižiadali si vidieť . . . ale neuzreli«,(°) toho,ktorého »sami anjeli túžia . . . uzrieť.«(°)

Či i vo mne horí túžba, uvidieť Ježi­ša? Alebo ma to necháva chladným? Čiho vyhľadávam v Eucharistii? A či tú­žim vidieť ho zoči-voči raz na nebi?

Zivot svätých, všetkých, čo milovaliPána, v tejto túžbe celý sa rOZplýva.Sv.Terezka, keď bila hodina, mnohorázzvolala: Teš sa, lebo o hodinu si bližšiek Bohu!

Pane Ježišu, »túžba vŕškov več­ných,«(1°) udržuj vo mne nádejnú túž­bu za tebou, ktorá nech zahluší vo mnekaždú pozemskú túžbu.

0) Mária túži slúžiť svojmu Synovi,ako matka dieťaťu, ako stvorenie Stvo­riteľovi. A keďže ona jediná je matkousvojho Stvoriteľa, táto túžba u nej ras..tie až k nebesiam. S radosťou sa na ňu

(7) HC 1. 79- (9) l Pt l, 12.(a) M't 13, 17. (10)' Gen 49. 26

185

diva nebeský Otec, kochá sa v nej, spo­lu so Synom i Duchom svätým.

l ja si prosím aspoň kvapku z tohomora, aby som i ja túžil, Bohu čo,naj­vernejšie slúžiť; slúžiť mu v mojich bliž­ných, v chorobe, chudobe, lebo veď »čoste jednému z týchto mojich najmenšíchbratov urobili, mne ste urobili.«(“)

Rozhovor s Pánom a s presvätou Pan­nou. Prosím od Pána, prostredníctvomsvätej Panny, toho ducha, ktorý ju naceste do Betlehema naplňoval. Aby somsa pokorne podriadil božs'kej Prozreteľ­nosti, aby som túžil Bohu verne slúžiť.V tom smere urobím i praktické pred­savzatie.

Vianoce. 25. decembra.XXIX.

Narodenie Pána nášhoJežiša Krista I.

(Podľa: Mesehler, Exertitien.)

l. Roku 749. od založenia Ríma') Ju­dea, krajina Herodesova, ktorého veľ­

(11) Mt 25. 40. z _') Terajší náš letOpočet pochádza od mnícha

Dyoniaia Exegia zo VI. storočia. Exenius sa. po­

186

kým nazývali, preživala nemalé vzru­šenie.

Cisár Augustus, ktorému vtedy i Jud­sko bolo podčinené, nariadil súapis vše.­tkých poddaných. Nariadenie prišlo ido Nazareta. Zidovski vlastenci zúria,že cudzia nadvláda sa Opäťzamiešala dozáležitostí vlasti. Ale v jednom nazaret­skom domčeku vec chápu celkom inak­šie, hoci splnenie rozkazu práve u nichje spojené s mimoriadnymi ťažkosťa­mi . . .

Oni si už zvykli vo všetkom, v dob­rom i zlom, vidieť predovšetkým dieloProzretelnosti a vedia, že »tým, čo mi­lujú Boha, všetky veci sú na osoh.«(*)

Pripravia sa podľa svojich skrotmnýchmožnosti na cestu do Betlehema, kde.ako potomci kráľa Dávida prislúchajú akde sa preto majú prihlásiť k súpisu.

Po ceste karavána za karavánou, vše­tko vzrušené a netrpezlivé. Nie tak tiedve osoby 2 nazaretské-ho domčeku.

Žena. ktorú muž Máriou nazýva, sedína mezkovi, tvár má pod závojom. Muž.ktorého zas žena Jozefom volá, je asi

dla neskorších výskumov, zmýlil o 4 roky. takžeJežiš sa narodil vlastne v 4. roku ,pred 'Kristomm

(1) Rím 8', 28.

187

30-ročný, vážny, dobrosrdečný a pria.teľský.

Vetrík nadzdvihol závoj Márie; za­zreme :panenskú tvár, malé červené ús­ta, jemné ťahy a veľké modré oči. Zla.tožlté vlasy splývajú jej na ramená. Zcelého zjavu, nevýslovne pekného a mi­lého, žiari čistota.

Skromnost' a vyrovnanosť odlišuje ichod ostatných cestujúcich. A kto že sútí dvaja pocestní? Živé tabernákulumPána ide po ceste a nik si ho nevšíma.

2. Došli do Betlehema, malého mes­tečka na juh od Jeruzalema, medzi hora­mi Judska. Ulice sú plné cudzincov,každý dom a hostinec preplnený.Skromní pocestní darmo sa dopytujú.všade odmietavá odpoveď. Oni pocho­pia, na všetko .pristanú. Z núdze, v kto­rej však riadenie Prozreteľnosti a plányBožie Spatrujú, utiahnu sa do jasky-nnej

maštali v pred-mestí, aby tam prenoco.va l.3. Narodenie Pá-na pre Matku Božiu

nebolo iste neočakávané, ale výsledkomhorúcich túžob a modlitieb, aby čímskôr spatrila Božieho Syna. Keď jej lás­ka a túžba vyvrcholila, zázračne - beznarušenia jej panenského života - ako

188

čistý, dnes napadnutý sneh našlo sa prinej novorodeniatko, Syn Boží.

Rímske Martyrologium udalosť, kto­rá sa stala medzníkom svetových dejín.nasledovne opisuje:

»25. decembra, roku 5199 od stvore­nia sveta, 2957 od potopy sveta, 2015 odnarodenia Abraháma, 1032 od odchod-uMojžiša a židovského národa z Egypta,v 65. sedemročí od proroka Daniela, 191od Olympiády, 752 od založenia Ríma, v42. roku panovania Octaviána Augusta,keď na zemi pokoj vládol, Ježiš Kristus,večný Boh, Otcov Syn, chcejúc svojímsvätým príchodom zachrániť svet, po­čatý od Ducha svätého v deviatom me­siaci

v Judskom Betleheme z Panny Márieako človek sa zrodil.«

Pokľaknime aj my a spolu so šťastli­vou Bohorodičkou vzhliadnime na Die­ťa. Ako sa díva na Matku, ako k nejrúčky naťahuje, ako by prosil o pomoca podporu ten, na svete tak opustenýBoh.

Aj sa rozplakal. Podívajme sa na je­ho slzy, počujme jeho plač! Lebo Ježišnie tak plače, ako iné dieťa a nie preto.

189

"Iné dieťa plače, lebo cíti ťarchudedič­ného hriechu, on plače, aby nás od ťar­chy hriechu oslobodil.

Iné dieťa plače, lebo oplakáva svojunemohúcnosť a slabosť, on plače, lebomy sme tak nemohúcni a slabí.

On plače, lebo mv neplačeme, hoci bysme mali prečo. Plače pre nás a za nás.

A či nás tie slzv nenaplnia hanbou.žial'om. bolesťou? Ostaneme bezcitni avysmejeme svoiím životom tieto bož­ské. za nás preliate slzy?

' Tie slzy zmäkčin by i srdce z kame­naA medzitým Spasitel' tam v iaslíčkách

začína svoie spasitel'né dielo, odhavu­je Offertórium na oltári lásky. Malé.úzke jasličkv ako lw ho svieralv v horlí­vnsti za slávu Otcovu, keď hovori:»Krstom mám lwť pokrstem'r, a ako maúzkosť sviera. kým to nevykonám.«(')

Láskavou starostlivosťou ohiíma Mat­ku i sv. Jozefa. ale mvslí i na nás. nasvoiich budúcich soolumracovnílcov. Vjeho duševnom živote niet detinskei ne­vedomosti. ale moc i v slabosti a veľko­lepá činnosť v nemohúcnosti.

(a) Lk 12, 50. -,›

190

Už tam, v jasličkách, trpí za nás, učínás a miluje.

Rozhovor s Ježišom v jasličkách.Uvážim, čo by som povedal tam prítom­nému Ježišovi, Panne Márii a sv. Joze­fovi. Čo by som nedostal od toho milé­ho, štedrého Dieťaťa? Prosím si hlavnečnosť pokory a čo z -nej vyplýva: detin­skú prostotu a oddanosť. Ved' i on tam,v jasličkách, je stelesnená oddanosť . ..Oddanosťou začína, ňou 'pokračuje pocelý život a ňou raz dokoná na kríži . . .

26. decembra.

XXX.

Narodenie Pána JežišaKrisła II.

(Aplikácia smyslov.)

Prvé prípravné cvičenie. Text av. evanielia:.A toto Slovo sa stalo telom a prcbýva-lo medzinami.c(1)

Druhé prípravné cvičenie. .Miesto a dej akov predošlom rozjimaní. ,Predstava si jaskyňuna predmesti; 38 stôp dlhú, 15 stôp širokú a 9

(1) .in l, 11.

1.91

stôp vysokú maštal' pre dobytok. Na východenie je sice nezvyklé, ked' pocestný v take] mač­tell prenocuje. ale pre svätú Rodinu. v položenl.v akom bola. taký nocl'ah je predsa nepohodlný.

Tretie-,prípravné cvičenie. 'Prosím Pána Ježiša.aby okolnos'ti, za akých sa ako človek .narodil,boly .mi vzorom pre moje duševné znovuzrode­nie.

1. Zrak.

Predo mnou tmavá jaskyňa, v nei do­bytok. Jasle sú pripevnené k múru.Prorok hovorí o volovi a oslovi. Možno.že ide o zvieratá svätej Rodiny: osol,čo Ich niesol a vôl na zaplatenie dane.Ze tu človek chybuje, toho nemýmisvedkami sú iba zvieratá. »Do svoiho

lvlastného prišiel a vlastní ho neprija­1.«Zvieratá ohrievajú plien'kami ovin-u­

té Dieťa, Slovo, ktoré sa stalo telom aktorým »povstalo všetko, _ čo povsta­lo«,(3) Kráľa kráľov, Pána časov a več­nosti. Aký je neoatrný! 'Kto by pove­dal, že je tak veľký, nesmierny, neko­nečný a neprístupný. Hľa, tu je, malič­ký, každému .prístupný, i mne. Vábi ma

(3) Ja 1, 11. (3) .In 1. 3.

192

jeho krása. neodpudzuje chudobu. na­opak.

Dieťatko, brat môj. ľúbim ťa, žehnámti, modlím sa ti.

Mária i Jozef sú tiež -pohrúžení vmodlitbu. Vítajú Spasiteľa v mene vše­tkých stvorení. Je potešitel'nél že ľud­ský rod práve nimi je zastúpený. Ozaj­stná polnočná omša. Oltárom sú jasle.na nich je obeta.

V meste všetko spí, alebo sa zabava.Je noc. 0 beata nox! Šťastlivá noc, kto­rá si toľké svetlo priniesla. Zasvieť i mnedo duše a po tej -pozemskej nocí prebud'ma na večné svetlo.

Pri tejto nočnej pobožnosti duša sami dôverou naplní...

2. Sluch.

Vo vnútri: Plač. Sotva sa narodil, užbojuje s utrpením, už ho bodlo žihadlohriechu, tŕnie nerestí. Za nás trpí! Jehoplač i moje slzy účinnými robí, a to mateší.

Vonku: Tí-šina. Príroda mlčí, svätýmdojatím.

Hore: Anjelský spev. Krásne meló­die. Noc ich udivene počúva. Čo je v

13 193

tých akordoch? Modlitba, láska. po­zdrav. To sa vzbudzuje i vo mne. Počú­vam: »Sláva Bohu na výsostí . . .«(*)

3. Chuť.

Je tu čosi nevýslovne sladké. ale i hor­ké. Ochutnávam to. To milé dieťa hor­ko plače. Plače, lebo trpí. Znáša násled­ky chudoby. Za mňa plače. aby mi slzypokánia osladil.

Božskć Dieťa ochutnáva panenskémlieko Matky. i .pre neho je Máriazdrojom života. Krmí toho. čo sám krmicelý svet. Aká to nenáročnost' a skrom­nosť! Poďakujcm sa Panne Márii. žechová nám božského Baránka. -Keď prisvätom prijímaní ústa k ranám Ježišo­vým priložím, ochutnám .panenské mlie­ko Márie, ktoré sa v krv Ježišovu zme­nilo, a z neho čerpám večný život. Ave!

4. čuch.

Božskć dieťa dušu mi láskou a čisto­tou navonia. Vôňa čnosti sála tuzkaž­de] bytosti. Len moje srdce Šĺľlnečistý

(*) L'k 2. 14.

194

zápach. Niel Bude alabastrovou nádo­bou, ktorú rozbijem, ako kedysi Mag­daléna, a jej obsah. vo-ňavý olej pobož­nosti a lásky, k nohám Dieťaťa vyle­jem. Bude kadidlom. z ktorého modlit~by, ako dym, až k nemu vystúpia. Pri­,imi, o Pane, prijmi . ..

5. Hmat.

Ohmatávam v duchu kamenné stenyjaskyne. Sú vlhké, tvrdé, studené. lzem je vlhká. hrbolatá. Jasle neotesané.slama v nich pichl'avá, závoj Márie za­slzený. Rúčky Dieťaťa premrznuté. Kiežby som ho k sebe mohol privinúť, zo­hriať ho na svojom srdci!

Spravim to. Ako by mi ho sama Má­ria -nodávala. ako svätému Stanislavo­vi. Ale či by sa Ježiš na mojom srdci na­ozaj zohrial? Či by ho ešte viac ne­chladilo toto sebecké srdce, chladné kbližnému a tým i k nemu?

Prosim Božské srdce. nec'h ma zohre­je. Chystám sa k sv. prijímaniu, chys­tám v duši postieľku pre BetlehemskéDieťa.

Zivou vierou. nádejou ju vysteliem.láskou zohrejem a prenesiem ho z jaslí

195

do nej, do svojho srdca. Ako uspávan­ku ďakovnú pieseň mu zaspievam a so­trvám pri ňom v tichosti. Panna Máriaa svätý Jozef mi pomôžu.

27. decembra.XXXl.

Narodenie Pána JežišaKrista III.

Prve' prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia: nlporodila svojho prvorodeného syna, zavinwla hodo plienok a uložila v iasliach: v hospode totižnebolo pre nich miesta.a(1)

Druhé prípravné cw'čenie. Miesto a dej ako vdruhom prípravnom cvičení predošlého rozjlma­ma.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím -Pàna Ježiša.aby som ho v tajomstve vtelenia čím -lepšie po­znal, poľúnbil a verne ho nasledoval

l. Kedy sa narodil?

Narodil sa, keď »prišla olnosť ča­sov«,(2) keď »nadišiel čas«,(3) v časenajväčších nedostatkov a chudoby. Zdá

m u: 2. 7. (z) Gal 14. 4. (v) Lk 2. 7.

196

sa to náhodilé, ale bolo to podľa božíchplánov.

Ježiš sa narodil, ked' prišla plnosť ča~sov, ktorú i anjelské sbory netrpezlivočakaly, aby medzery v ich radoch, čopýcha narobila, sa vyplnily.

Keď nadišiel čas, po ktorom dušespravodlivé toľké roky túžily, ktorýproroci ospevovali, po ktorom »všetkostvorenie spoločne vzdýchalo a spoloč­ne sa svíjalo v bolestiach.«(*)

2. Kto sa narodil?

Narodilo sa svetlo sveta, pohrúženéhodo tmy nevedomosti a bludu, Zivor vosvete, kde hriech všetko u-dusil. Naro­dil sa Kráľ sveta, spútaného Luciferom.

Ano, narodil sa Kráľ slávy, čo navrá­ti slávu Bohu, narodil sa Kráľ pokoja,ktorý dá pokoj ľuďom dobrej vôle.

3. Ako sa narodil?

Kráľ slávy, svetlo sveta a Zivot, na­rodil sa ako chudobné dieťa. Zastavmesa tu na okamih a pozrime sa, aký jepomer Ježiša k chudobe.

(4) Rím B, 22.

197

Narodenie je jeho prvým vystúpe.ním na zemi. Pri vtelení počuli sme ibatep jeho srdca, ale teraz ho tu vidímecelého.

Od prvého vystúpenia mnoho závisí.My si pri prvom vystúpení na novompôsobisku dávame vždy dobrý pozor,veď .prvé dojmy, tak dobré ako zlé.dlho ostanú, sú nám akousi navštíven­kou.

Ježiš vystupuje svojím narodením nakatedru sveta. Ako?

.Cas. Noc. Ako 'každá noc. Ziadnesvetlo, iba hviezdy na nebi a začadenýIampáš v maštali. Ziadne oslavy, ako topri narodení pozemského kráľa býva.

Miesto. Nie palác, ani nie kaštieľ, baani nie obyčajný obytný dom, ale ­maštaľ. Ani to nie panská, moderná,ale taká východná, núdzová, vypožiča­ná maštaľ.

Strava. Ako každého smrteľníka: ma­terské mlieko a krv chudobnej matky.

Odev: Plienky a handry. To je jehokráľovský plášť. Chudoba.

Lôžko. Jasle, tvrdé a nepohodlné, vy.požičané. To je trónom Kráľa kráľov.

A sám Kráľ? Plačúce dieťa.

198

Ba či sme sa neprerátali. ked' sme prirozjímani o Kráľovi kráľov tak nadšenesľúbili: »Učitel', budem t'a nasledovať,kam len pôjdeš.«("') Ci nás toto prvé je­ho vystúpenie nezarazilo? 'Keby nás vo­lal do boja, do arény, aby sme predzrakmi tisícov s dravou zverou bojovalia potom z ruky anjela palmu víťazstvaprijali... azda by sme sa nadchli. aletakto . . .

Silnému, dobre urastlému chlapovinič nie je protivnejšie, ako slabosť. ne­mohúcnosť, plač. A hl'a, tu je náš vzor,dieťa: »Veru vravím vám, ak sa neobrá­tite a nebudete ako deti, nevôjdete dokráľovstva nebeského.«(“)

Ked teda naše rozhodnutie, íst' zaKristom, berieme vážne, nežiadajmc.aby nám bolo lepšie, ako Jemu.

Naopak, tešme sa, keď na nás ťarehachudoby dolieha. Divni dobrovoľníchudobní, ktorí sa boja núdze!

Priehod'me v duchu často 'k jaslič­kám, hlavne ked' zbadáme, že nám po­vyrastaly nároky. Poodtínajme ich po­dl'a miery, ktorú tu yidíme.

(5) -Mt 8, 19. (0) Mt 18, 3.

199

Porovnajme' náš byt, našu izbu. stra­vu, odev. Porovnajme svoj oblek s jehoodevom. Veď naším módnym žurná_lom má byť predsa evanjelium.Porovnajme svoje lôžko s jasliamiVšetko poodtínajme podľa miery jaslí.maštale a plienok. A keď vidíme, že je tocelkom nemožné, redukujme aspoň 'poožiadavky, primerane k nášmu postave­mu.

Svätý lgnác napísal do pravidiel: Ichodev, lôžko. strava nech budú ako sapatrí chudobným.

Keď sme urobili chybu, lekárom nechje nám Ježiš. Láska k nemu nech budenožom, čo poodtína všetko zbytočné.slama a plienky nech nám budú obvà­zom na rany, čo chuddba utrpela.

Nikdy nehľadajme, čo by sa ešte -da­lo srovnat' s chudobou, ale hľadajme.čo by sme ešte mohli - bez narušeniavyšších záujmov - postrádať.

4. Prečo sa narodil chudobný.

Na to nesmrteľríý autor Duševnýchcvičení tak odpovedá:

Stalo sa tak preto, aby po toľkomutrpení, hlade ;a smäde, po horúčave azime,. po toľke'j nespravodlivosti a po.

200

tupenł zomrel nakoniec na kríži .Ia tovšetko pre mňa. Dlhým Opakovanímslova »po« sv. lgnác ako by nám chceldať času všetko toto vychutnať, roz­vážiť a keď sme sa už rozohriali, udriekladivom... a toto všetko pre mňa.

Tu niet iného východiska, ako obno­viť rozhodnutie, že pôjdem za Kristom,za každých okolností, po cestách-neces­tách a budem ho nasledovať.

Rozhovor s Pánom. Prosim a sľubu­jem všetko, podľa tohto rozjímania.Pevne sa rozhodnem, v chudobe, s bo­žou pomocou verne nasledovať Krista.Nebudem lipnúť na nijakom stvorení,redukujem požiadavky, a následkychudoby radostne budem znášať. Uspo­

na sebe, aby sa chudobným viacU. 0.

28. decembra.XXX] l.

Pasiieri pri jasliach.Ked' sa Kristus narodil, v blízkosti

Betlehema pastieri pásli svoje stáda.Tu sbierala kedysi .pramať Pánova,

Ruth, klasy, tu pásol Dávid, ba i sámpatriarcha Jakub svoje stádo.

201

Tu nocovali v túto svätú noc pastie­ri. Povečerali, pomodlili sa a políhali.Len jeden ostal na stráži.

Je práve polnoc. Strážca ide prebudiťnasledujúceho, aby ho vymenil.

Ešte raz sa .poobzerá.A zbadá niečo celkom nezvyklé. Na

východe, nad k0pco-m, zdvíha sa osvet­lený mrak, spúšťa sa dolu, približujesa. Pod mrakom je svetlo, ako vo dnc.

Odbehne. »Vstávajte!«Psi zavijú, stádo sa p0plaší, ľudia sa

chytajú zbraní.Svetlo došlo až k pastierom. Hviez­

dy pri ňom celkom vybledly. Mrak jestále svetlejší a zo stredu toho svetlanáhle sa vynorí postava, prekrásny mla­dík, ovenčený gloriolou, v bielom rúchu.ktoré oslepuje. Rysy tvári jemné, výrazpriateľský, milý, pritom však vzneše­ny.

Pastieri nepochybujú, že je to zjave­nie. Bude to anjel, ak nie sám Jehova.

Mladík sa ozval: »Nebojte sa!« Toich uspokojilo. »Nebojte sa! Hľa, veľkúradosť vám zvestujem . . . dnes sa vám vmeste Dávidovom narodil Spasiteľ, Me­siá-ša Pán. A t'oto vám bude znamením:

202

Nájdete nemluvniatko, zavinutě doplienok a uložené v jasliach.«(1)

Pastieri .poch0pili, že sa narodil dáv­no očakávaný Mesiáš a oni sú pozvaní,aby sa mu poklonil. Na to anjel roz­prestrel krídla, vzniesol sa do výšky,kde sa náhle zjavuje spústa jemu po­dobných a vytvoria kordon až po brá­ny nebeské a spievajú: »Sláva na výsos­tiach Bohu a na zemi pokoj ľudom dob­rej vôle.«(2)

Oči -pastierov, nadšených takou nád­herou, sú priamo zaslepené.

Keď sa Zjavenie skončilo a prestalspev anjelov, pastieri prichodia pomalyk sebe; bez slova sa na seba dívajú. Je­den sa nakoniec ozval:

To bol akiste Gabriel, posol Boží. ­Nik HCOÓIpOVCdá.

Kristus sa narodil - hovorí druhý.Poďme do Betlehema.

A stádo? - pýta sa tretí.Pán sa oň postará - hovoria skoro

naraz - my len pôjdeme.Dochádzajú k jaskyni. Vchod je za­

tarasený. Skromne zaklopú. VychádzaJozef a priateľsky sa ich opýta, čo chcú?

(1) 1.1( 2. 10. 12. (3) Lk 2. 14.

203

'Pastieri porOZprávajú, že mali zjave­nie a že ich sem anjel poslal, aby sa po­klonili Dieťaťu, čo sa.tu narodilo.

Radostne, ďakujúc Bohu. počúva .Jo­zef tieto reči. Tvár sa mu rozžiari, keďhovorí: Tam je.

Pastieri vchádzajú. Pri svetle lampá­ša pozerajú na Dieťa s údivom, s vie­rou, hoci Dieťa sa nijako nelíši od iných,

Kde má matku?Mária sa zjaví, jednoducho. skrom­

ne ale nie v rozpakoch.Pastieri ju pozdravujú hlbokým úklo­nom.

Mária sa poďakujc za pozdrav, opä­tuje ho a berie Dieťa na ruky. Pastierisa rozostavia do kruhu.

To je Mesiáš - hovorí jeden. Me­siáš - Opakujú ostatni.

Pokľaknú a ú'primne sa pomodlia.

Potom nevyberanými slo-vami poroz­právajú, čo videli, ako sa imOZJavih an­jeli; čo im povedali a ako spievali. Ma­ria počúva, všetko si zapamata. _ Jek nim veľmi milá. Azda im Dieťa aj naruky dala, aby ho privinuli k sebe, po­bozkaü. f

'204

Radosť všetkých je nevýslovnà. Vše­tci ďakujú Bohu a chvália Všemohúce­0Pri rozlúčke pobozkajú okraj odevu

Márie a pýtajú sa, či môžu prísť ai dru­hý raz.

Odišli. Ale na túto návštevu nikdynezabudli, každému o nej rozprávali av hodinu smrti bola im útechou a náde­JOU.

Pannu Máriu to všetko tak hlboko do­jalo, že o tom neprestajne uvažovala.»Mária si však zachovala tieto zvesti apremýšľala o nich v svojom srdci.«(°)

Keď nám ešte ostáva čas, pozrime sa.ako rozjímala Panna Mária.

l. O čom rozjímala? Ľahká odpoveď.O Ježišovi. Pozorovala do najmenšíchpodrobností všetko, čo na ňom videla,čo o ňom počula a sama skúsila. Pozo­rovala ten nedostižný ideál a všetko sausilovala obrátiť v prosnech duše. To jejholo každodenným chlebom.

Ani u mňa nemôže byť inakšie. Pan­na Mária. nauč ma nožívať tento bož­ský chlieb nielen v Eucharistii, ale i \­každodennom rozjímaní!

(a) Lk 2, 19.

205

II. Ako rozj imala?a) Všetko, čo pozorovala, dobre si

vštepila do srdca. Nerozjímala tak po­vrchne, nedbalo ako azda ty.

b) »Premýšľala v svojom srdci«, stáleopakovala a -porovnávalaz Čo povedalanjel mne, čo pastierom. čo Zachariá­šovi?

Tak sa stala jej viera, jej duchovnýživot »duchovnou bohoslužbou«.(*) Po­rovnala veľkosť a bohatstvo Boha s ma­ličkosťou a chudobou Dieťaťa. nebo5 maštaľou, jasličky s ncbeským tró­nom, dobytok s anjelmi. A vzplanulav nej láska, obdiv. Jej rozjímanie vy­vrchoľovalo v nadšení.

Keď vzala Dieťa na ruky, porozprá­vala sa s Otcom: »Pane Bože zástupov.vyslyš modlitbu moju... Pohľad natvár pomazaného svojho!«(5)

I ja sa pokúsim tak rozjímať. VšetkySVOJCsmysly sústrcdím na jasličky apoviem: »Poďme, klaňajme sa (mu)!«(“)Poprosím svätú Pannu, »Vežu zo slo­novej kosti«, aby ma naučila rozjímaftak, ako ona rozjímala.

(4) Rím 12, 1. (6) z 94. o.

(5) z 83. 9. 10. Á)206

III. Ovocie rozjímania Panny Márie.a) Každá jej práca vyplývala z mod­

!it-by.b) Ježiša vždy lepšie poznala a vrúc­

nejšie milovala.c) Nahromadila nesmierne poklady,

z ktorých štedro dávala a-poštolom,evanjelistom, Cirkvi a dáva i dnes kaž­dému, kto sa k nej obráti. Stala sa takživou »Archou úmluvy.«

Rozhovor s Pánom a so svätou Pan­nou. Prosím ju, aby mi vylíčila svojedojmy o svätej noci vianočnej. [ ja jejrozooviem, čo ma najviac uchvátilo.Nakoniec obraciam sa k Otcu nebes­kému: »Všemohúci Bože, daj tým. kto­rých svetlo tvojho vteleného Slova ožia­rilo, aby v ich skutkoch žiarilo to sam'csvetlo, čo žiari vierou v ich srdci.«

29. decembra.XXXlIl.

Pasłieri pri jasliachPrvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

»A boli v tom kraji na poli pastieri, ktorí v no­ci strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich anjelPánov a sláva Pánova rich ožiarila, takže sa veľ­

207

mi aľakli.Ale anjel im povedal; Nebojte ul Hk.veľkú radosť vám zvestujem, která bude všetké­mu ľudu, lebo dnes sa vám v meste Dúvidovomnarodil Spasite'ľ,Mesiúš a Pán... Chytro sa vy­brali :: našli Máriu. Jozefa a nemluvniatko, vlo­žené v jasliach.e(1)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dej akov predošlom rozjimani.

Tretie pripravné cvičenie. Prosim vtelené Slo­vo. aby mi dalo zo správania sa pastierov čo naj­viac si prisvojiť.

l. Správanie sa anjelov.

a) Anieli sostupujú s neba, aby sapoklonili Kristovi. A

Môžeme si predstaviť ich údiv. keďvideli, ako sa Boh nokoril.

Nenasledujú však svojich pyšnýchdruhov, ale túžia sostú-niť na zem a po­kloniť sa mu. Nebeský Otec vydal roz­kaz: »Nech nadnú nred ním na kolenávšetci anieli boži!«(') '

Bez výnimky, všetci.Pozrime. ako sostupujú v nádhernom

sprievode k maštali, k iasličkám. S akou

Éctřm, pokorou a bázňou Božou to ro­la

(1) 1.1: 2. 8-16. (2) Zid l, 6.

208

Serafíni, podľa mena »planúcia uzná­vajú, že v porovnaní s horúcou láskouDieťaťa sú veru studení. Cherubíni, t. j.»vedomosťami naplnení« vyhlasujú saza nevedomých, keď na vtelenú Múd­rosť pohľadnú. A poklonia sa mu všetkySbory.

Drahý Ježišu! Ako sa teším, že teba,tak hlboko pokoreného Boha, vidím vtoľkej sláve. Túžim pokloniť sa ti spoluso svätými duchmi.

A ja s akou úctou sa k tebe približu­jem pri každodennej sv.. omši, sv. priji­maní, pri adorácii?

b) Anjeli spechajú hlásať Krista.Komu v prvom rade? Ku komu ich

sväté Srdce Ježišovo posiela? Koho vo­lá k sebe prvého?'Chudobných, jednoduchých, pracovi­

tých pastierov.Pastier národov. súčasne i obetný

Baránok za spásu sveta. nie bez príčinysa naíprv pastierom ohlásil.

Vidí v nich pastierov svojho ľudu.kňazov a tých, ktorí sa s nimi v aooš­tolskej nráci delia. mužských a žen­ských rehol'níkov.

Krásne hovorí sv. Ambruš: »Či nevi­diš rodiacu sa Cirkev? Kristus prichá­

14 209

dza na svet a pastieri začínajú bedliť. ..Tak je to v poriadku. Pastieri, čo ichbedliť dobrý Pastier naučil.«

Stádo znamená l'ud, noc svet a pastie­ri predstavujú kňazov (a ich pomoc­níkov).

Pastieri sú najbližší k srdcu dobréhoPastiera.

A čím si toto vyznamenanie zaslúžili?Tým, že sú chudobní, ponížení, skrom­ní, pracovití a bdelí vo svojom povola­ní.

Tu mi treba hľadať príčinu, keď sa miKristus len málokedy zjaví a len občasma zavolá.

Z druhej strany však, aké je to pote­šitel'né! Jednoduché. onovrhované,zdánlive podradné postavenie, ale dob­re snlnené, bolo vyznamenané. Netrebavynikať vo svete. aby si ma Boh všimol.

Anielskć posolstvo neišlo k bohatým.k vel'kňazom.

Z príkladu anjelov i ja čerpám túhua odhodlanie, byť hlásatel'om Kristo­vým. Veď som pozemským anjelom.

Aká to radosť. aká to sláva, oznamo­vať radostnú zvesť spasenial Spolu

210

s Prorokom prosim: »Hľa, tu som, pošlima!«(3)

Da] mi Bože krídla anjelov, aby somtvoge posolstvo zaniesol 'hoci na krajsve a. . .

2. Správanie sa pastierov.

a) Po ceste tam. V mnohom nám dá­vajú príklad:

1. Horlive spolupracujú s milosťou.Vec nenechávajú len tak. Idú keď bolizavolaní, lebo »nie tí sú spravodlivi, čozákon počúvajú, ale iba tí budú ospra­vedlnení, čo ho plnia.«(*)

2. Sú poslušní. Nedostali priamy roz­kaz, len im bolo naznačené »nájdete ne­mluvniatko«. A oni pochopili.

Poslušní sú, i za cenu obeti. Pre Ježi­ša zanechávajú stádo, zárobok, výživu.

3. Chytro sa vyberajú. Neodkladajúna zajtra, na neurčito, čo im bolo milos­ťou nadiktované. Sv. Béda hovorí:»Chytro idú pastieri, lebo Krista ne­smieme lenivo hľadať. Mnohí nenájduKrista, lebo sú leniví, lenivo idú zaním.«

(3) 12 6. 8. (4) »km 2, 13.

211

.4. Svorne sa vyberajú a nechodia porôznych cestách. »Povedali si...: Zá­jdeme až do Betlehema a... cbytro savybrali«(°) všetci.

Akým smutným zjavom je nesvor­nosť, keď jednotlivcov nie Duch svätý.ale vlastné záujmy vedú po rôznychcestách.

b) U jaslí.l. Modlia sa, vďaku vzdávajú a pro­

sia novorodeného Krista. aby sa zmi­loval a začatú prácu dokončil. I samisa mu ponúkajú na pomoc.

2. Neprišli asi 5 holými rukami. pa­mätliví súc na slová Písma: »Nech saneukáže pred Pánom prázdny.«(°)

Obetovali mu zo svojej chudoby. Niemnoho, ale zo srdca. Ako to však Ježišprijal! Ani my nepristupujme s holýmirukami k Pánovi pri sv. prijímaní, k ol­táru. Den-né sebazeprenia sú tie najkraj­šie. Ježišovi najmlšie dary.

Pozrime sa ešte raz na rozlúčku pas­tierov s Ježišom. Ako mu bozkajú rúč­ky', plienky, šaty Panny Márie a akí na­tešení sa vracajú k svojmu povolaniu.I Boh od nás často žiada. aby sme sa

_.__ (

(a) Lťz. 15. (a) o: 16. na

212

žriekli ďalších radosti rozjimania a vráptili sa k svojmu povolaniu. Niekedy ­ako sa hovorí -. kvôli Bohu musíme Bo­ha zanechať.

Pastieri, ked sa vrátili k svojmu stá­du, boli natešení, lebo videli Ježiša. Vše­tko ostatné stratilo pred nimi význam.I oni pocítili to, čo sv. lgnác vyjadrilslovami: »Nenávidím zem, keď sa nanebo dívam.«

Našli Ježiša a v ňom všetko. Pekneto povedal sv. Tomáš Kempenský: »Ktonašiel Ježiša, dobrý poklad našiel. Nietchudobnejšieho od toho, kto postrádaJežiša. Je najbohatší, kto je zadobres Ježišom.«

Počúvajme pastierov, s akou prosto­tou, bezprostrednou, pritom však vzne­šenou láskou chvália Boha, ktorý takmiloval tento svet. ROZprávajú sa a ro­zoberajú do najmenších podrobnostívšetko, čo videli a počuli.

A čím viacej hovoria o Ježišovi, týmväčšia je ich láska k nemu. S akou úctouhovoria o Bohorodičke, o dobrotivomJozefovi. »Čím fie srdce naplnené, to ho­voria aj ústa.«()

(7) Mt 12. 34.

213

Ked' i“v nás žije láska ku 'Kristbvi, imy radi hovoríme o tom. Keby sme boliusilovní a šikovní, túto lásku tak v sebe,ako i v bližných mohli by sme ešte stup­ňovat

Prečo je to, že pomerne tak málomyslíme na Krista, tak málo o ňom ho­voríme? Keby sme to častejšie robili,veselšie by sme išli za svojou prácou.boli by sme silnejší.

Rozhovor s pastiermi. Opýtam sa ich:»Koho ste videli, pastieri? PorOZprávąj­te, čo ste videli, kto sa vám zjavil.«»Novorideniatko a anjeli, velebiaci Bo­ha. Matka, čo Kráľa porodila a materskéradosti so slávou panenstva sjednotila,ktorej nebolo a nebude rovnej.«

Potom blahoželám pastierom, tešímsa s nimi a rozprávam s nimi., menovitednes, o Ježišovi, radostne, s nadšením asvojou radosťou budem aj iným príkla­dom.

30. decembra.XXXIV.

„A toto vám bude znamením“.Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

»Anjel im povedal: Hla, veď-ku radosť vám zves­

214

tujemjktorá búde všetkému iľudu, lebo dnes savám v meste Dávidovom narodil Spasitel', Me­siáš a Pán. A toto vám bude znamením: Nájdetenemluvniatko, zavinuté do plienok a uložené vjasliac-h.«(1)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dej, akov XXXll. rozjimaní.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím Pána, aby»znamenie«, ktoré svojím narodením dáva, i jasom pochOpil a na svoj duševný prospech obráti-l.

1. „Toto vám bude znamením.”

Podľa reči anjela, detstvo, jasle,plienky, sú znamenia, podla ktorých po­známe pravého Mesiáša. Ako výmluv­ná je to reč! Zidia nechceli takého Me­siáša. Urážalo ich to. Pohani s opovrže­ním sa odvracajú od Boha, ktorý sa vmaštali narodil, ktorý je handrami ovi­nutý a v jasliach uložený. A práve totosú znamenia, že prišiel Vykupiteľ, ozaj­stný Lekár. Lebo svet je nezdravý. Pre­čo? Tri veci mu zaškodily: pýcha, hmo­társtvo a smyselnosť ho otrávily. A takči mohol sa skutočný Lekár zjaviť inak­šie, než v znamení, čo tak výrazne sym­

(') U; 2. 10-12.

216

bolizuje potrebné lieky: pokoru, chudo­bu a sebazaprenie.

V tomto rozjímaní preberieme tieto

tiri lieky podrobnejšie, ved' sa i nám zí­(U.Svojim príchodom na tento svet Spa­

siteľ dve veci mal vykonať:Mal sa stať obetou za hriechy, kto­

rých sa človek následkom pýchy, hmo­társtva a smyselnosti dopustil. A Ježišdokonale splnil túto úlohu. Jeho zna­menia dokazujú, že bol naozaj obetou.l svätí otcovia jasličky za oltár a Ježi­ša v nich za obetu pokladajú. »Obety adary si nechcel, ale dal si mi telo. Vobetách zápalných a za hriechy nemalsi záľuby, preto som povedal: »Hľa, tusom!«(2) Pekne to povedal Tertulián:»Sotva čo opustil lono Panny, stáva saobetou za nás.« A sv. Ján Zlatoústy:»Neverte, že Baránolc sa obetoval ibaposledným činom svojho života. Keď ži­vot obetou chcel zakončit', obetou ho ajzačinal.«

Už v jasličkách okúsil oheň, ktorý honakoniec zápalnou obetou urobil. Ne­skôr to svojim ućeníkom prezradil, ho­

(2) Zid 10, 8. 9.

216

voriac: »Krstom (krvi) mám byt po­krstený a ako ma (úzkosť) sviera, kýmsa to nevykoná.«(3)

Je to výzva aj pre mňa, aby somvzbudil v sebe túžbu za Ježiša čo naj­viac obetovať. A keď azda teraz ešteako to Novorodeniatko, nemôžem účin­kovať navonok, prinášam obeť modlit­by a sebazaprenia, čo je pre získaniemilosti veľmi dôležité.

2. „Toto vám bude znamením.”

Ale Ježiš nechcel sa za nás len obeto­vať, chcel nás tiež povzniçsť - ako svojobraz - na výšku svojho povolania.Aby sme sa - idúc po stonách Kristo­vých - stali svätými a dokonalými, mu­sime prekonať troje prekážok: nezria­dené lipnutie na pozemskýeh veciach,náchylnosť k pôžitkárstvu a nezriadenúlásku k voľnosti..

a) Náš božský Lekár svojím príkla­dom, svojou láskou, trhá okovy, ktorénás pútajú k zemi.

Opustená maštal' v predmestí, plien­ky, handry! Lôžko: Jasle, vypožičanouslamou vystlané. To sú znamenia. Či ne­

(3) Lk 12. 50.

217

vysmieVajú shon za časným dobrom“, zamajetkom? Veru mnohí - aj duchov­né osoby - často posudzujú ľudí po'dla majetku. Či by nemali - ak sú dô­sledni - alebo opovrhnúť Ježišom, ale­bo zriecť sa svojich zásad? Také zjavyvyskytovaly sa aj u prvých kresťanov.Už svätý apoštol Jakub spozoroval, žekeď sa zjaví na shromaždení (Bohosluž­be) bohatý so zlatými prsteňmi na ru­kách, všetci vstávajú a ponúkajú mumiesto, ale chudobného strkajú do kúta,a len-len že ho nevykážu. »Či to nerobíterozdiely medzi sebou a neusudzujete po­dľa zlých zásad? . .. Či Boh tých, čo súv očiach sveta biedni, nevyvolil, aby bo­li bohatí vo viere a dedičia kráľovstva,ktoré prislúbil tým, čo ho milujú?«(")

Mám si teda zvyknúť, aj v chudob­nom, ba práve v chudobnom vidieť ob­raz boží a jeho dieťa. Mám si zvykať nanenáročnosť, akú Ježiš v Betleheme pre­ukazovaL

b) U_ Ježiša vidíme ďalej anjelskúčistötů. Zivotný program sám si stano­vil, a hl'a, ako ďaleko je od neho všetko,čo by len zďaleka mohlo vyvolať smy­

(4) Jak 2, 4. 5.

218

selnosť. Odmieta pohodlie, parenisko tosmyselnosti. Jeho spoločnosť? PannaMária, svätý Jozef a anjeli. Poukazujetak na prostriedky, ktorými si čistotuuchováme; sú to sebazaprenie, duchchudoby, nežný príbuzenský pomerk Panne Márii a svätému Jozefovi, kto­rým aj Boh svojho Syna do opaterysveril.

c) A nakoniec obdivujme a usilujmesa napodobňovať Ježišovu poslušnosť.Pre dieťa, menovite pre nemluvniatko,poslušnosť je samozrejmá vec. Ale preNemluvňa, ktoré od začiatku vládnebožským a ľudským rozumom, je tohrdinská obeta a čnosť.

V klauzúre jaslí, poviazaný, ako by nanemohúcnosť odsúdený, začína svojupozemskú púť a poslušne ju končí nakríži.

Rozhovor s Pánom. Sv. Františekz Assisi strávil raz Vianoce v neveĺkejjaskyni pri meste Greccio. Jaskyňu sitak zariadil, že bola verným obrazombetlehemskej maštale. Jasličky boly ol­tárom, na ktorom aj polnočnú sv. omšuodbavovali. Mal tam '1 sošku Nemluv­niatka. Keď ju raz - podľa legendy ­

219

z jaslí' vyberal, socha ožila a pohladilaho po tvári.

Pri sv. omši, po evanjeliu, obliekol sidiakonské rúcho a s hlbokým vzdy­chom, priamo padajúc pod ťarchouzbožnosti, s radosťou vyzýva! veria­cich, aby si hľadali nadzemské poklady.

Bolo to kázanie o Kráľovi, ktorý sav meste Dávidovom narodil. Kolkorázchcel vypovedať slovo »Ježiš«, vzplanu­la v ňom láska a nemohol povedať iba»betlehemské dieťa«. A slovo Betlehemznelo mu z úst tak milo, ako by to ba­ránok vypovedal. A keď občas slovo Je­žiš predsa vyriekol, bolo mu vidieť natvári, ako ho to slovo blaži.

l ja sa vynasnažím pohovoriť s Pánomo ponaučeniach, vyplývajúcich z tohtorozjímania a urobím dobré predsavza­tie na tento deň, na celý život.

31. decembra.XXXV.

O večnosti.Prvé prípravné cvičenie. Text sv. Písma: ›Be­

rie sa človek do domu svojej večnosti.«(1)

(1) Ku 12. 5.

220

Druhá pdprevnd cvicenie. Posledný deň pomi­ñajlúceho sa roku často prirovnávame k milov­nilku na ceste k večnosti. Vymaňme sa na chvíľuz dravého prúdu času a oddychnime si.

Ked' sa poobzerám, všade narážam - ako ke­dysi prorok Ezechiel - na samé kosti,(2) všadecintorín, popol, nezvratné to dôkazy ľudskej po­minuteľnosti. Pozemský život vlieva sa do nc­konečného mora večnosti.

Tretie prípravné Cvičenie. Prosim Pána, abyma v tento deň presvedčil o nutnosti, zasvätiť saBohu.

S myšlienkoo večnosti úzko sú spiate tietootázky:

1. Je večnosť?

Ako je pravda, že je Boh, práve takje pravda, že je aj večnosť, večný život,absolútna spravodlivosť.

Daromne sa stavajú proti tomu - vovlastnom záujme - ľudské vášne, már­nc je každé mudrovanie. Keď zavriemoči, od toho slnko neprestane svietiť.Márne strkám hlavu do piesku, večnosťma raz predsa dohoní.

»Boh ide po svojej večnej ceste múd­rosti, spravodlivosti a lásky. Anjeli pa­

(3) Srovn. Ez 37, l.

221

dajú. duše sa potápajú, ale nárek za.tratených nezahluší spev blažených:Svätý, svätý, svätý... (Heitinger).

Čo zdravý rozum vyžaduje, to zjave­nie nepochybne dosvedčuje:

»Verím v život večný.«

2. Čo je večnosť?

Vcčnost' je stála prítomnosť, večne' te­raz. Podľa klasickej definície Boeti-.i»večnosť je súčasné, úplné a nediclncvládnutie nekonečne dlhým životom.«Stála prítomnosť, stále teraz, v ktoromduša odrazu prežije, alc'bo pretrpí celúvečnosť.

Trocha názornejšie mohli by smeazda povedať: Večnosť je nekonečnáreťaz; každé očko reťazi znamená - po­vedzme miliardu rokov. Keď niekoľkomiliárd odoberieme, reťaz sa neskráti,ak pridáme, nepredlží sa. Môžeme po­vedať, že človek v hodinu smrti vstúpildo večnosti, ale nemožno povedať, že'byz nej doteraz niečo odbudol. »Keďstrom padne na sever alebo na juh, takostane.«(°)

(3) 'Kaz ll, 3.

Málokedy sa' stane. aby strom, ktorýraz padol na sever, búrka milosti obrá­tila na juh. Istý svätý pri myšlienke, žesmrťou vstúpi raz do večnosti a jehoosud bude tým spečatený, tak zmera­vel, že ani hlavu nevedel otočiť. Iný svä­tý, keď raz pokúšajúceho satana odhá­ňal slovami: »Odstún satan, ktoréhoBoh zatratil na celú večnosť«, dostal odsatan'a cynickú odpoveď: »Ty úbožiak,vieš ty vôbec. čo je večnosť'?«

3. Aká bude moja večnosť?

Dvojaká môže byť. Alebo večná ra­dosť, večné blaženstvo, 'bez každej sto­py bolesti, smútku. strachu či neistoty,alebo - večné muky a beznádejné zú­falstvo bez každej útechy.

Či už k jednému, alebo druhému, alek jednému sa istotne blížim. a to veľmirýchlo. Je to myšlienka, ktorou by samal každý cez svoj kraťučky život nai­viac - mohli by sme povedať- výluč­ne, zaoberať a tak všetko »sub specieaeternitatis« robiť. Preto sv. Terezkauž v detstve so svojím bratom tak roz­nrávala: »Večnosť? Večná radosť. ale­bo večné mukyla: Preto si zvolil sv.

223

Alojz za heslo: »Co mi to 0802! pre več­nosť?« Preto je tak nesmierne dôležitýosud každého jednotlivca, každej duše,že pre jedinú dušu vyplatilo -by sa zalo­žiť zvláštne biskupstvo.

Preto prišiel Syn hoží na tento svet,preto trpel a umrel na kríži, preto zalo­„žil Cirkev. A bol by to celkom určiteurobil aj pre jednú jedinu dušu.

4. Moja večnosť závisí od tuzemskéhoživota.

To je nesporné. Každá moja myšlien­ka, dobrá, alebo zlá, každé slovo, každýčin je semeno, ktoré do pôdy života za­sejem. Mizne, ale v hodinu smrti, pri sú­de sa všetko zjavi a nasleduje ma ne­odvratne. »Ich skutky sú s nimi.«(*)

Dobré slovo, myšlienka, krátka mod­litba, malá úsluha, sebazaprenie, to vše­tko sú diela okamihu, ale ich hodnotaje nekonečná. Keď' sa protivím pokuše­niu, keď sa modlím. hedlím, trpím alebopracujem a som poslušný, to všetko prevečnosť robím. A naOpak, hriech jednejsekundy môže mi celú večnosť pokaziť.._

(4) Zjv 14, 13.

224

5. 60 je večnosť v pomeru k zanokćmuživotu?

Písmo Starého zákona, keď vypočíta­va patriarchov, pri každom udáva stá­ročný vek a u každého končí slovami:»A umrel.« »A bolo všetkých dní Ma­tuzálemových 969 rokov a umrel.«(°)A čo to je, ten príslovečný vek k več­nosti? Zivot - pokiaľžijeme - vidí sanám niekedy dosť dlhý, ale po milió­noch rokov bude to len okamih. Co ječasné, je tak krátke, ako by už bolo po­minulo.

6. Svoj život mám pre večnosť obetovať.

Áno, za blaženú večnosť. Sv. Ján Zla­toústy v knihe Barlaam a Jozafát uvá­dza túto legendu: 'Ktorýsi národ veľmisi vážil svojich kráľov, ktorí však vlád­li vždy iba za rok a po roku odchádzalido vyhnanstva na osamelý ostrov. Väč­šina kráľov preto po celý rok hýrila azabávala sa. Iba jeden z nich bol múd­ry. Ten rok svojho panovania tak vy­užil, že ostrov, na ktorý sa po roku maldostať, svojou kráľovskou mocoupo celý rok zveľad'oval, takže stal sa

(5) Gen 5. 27.

M '325

nie miestom vyhnanstva. ale zemskýmrajom.

Tento kráľ nežil prítomnosti, ale bu­dúenosti. Tak máme robiť aj my. Dobresa postarať o večnosť.

Nikdy nesmiem zabúdať, že to, čoma dnes na okamih blaží, môže ma na­veky trápiť vo večnosti, a naopak, čoma teraz trocha potrápi, vo večnosti bu­de mi blaženstvom.

7. Čo mám teda robiť?

Urobím predsavzatic, že budúci rokprežijem svätejšie, mimoriadne sväto.Vezmem si k srdcu radu sv. TomášaKempenského: Pracuj, píš, čítaj, budposlušný, modli sa, mužne znášaj biedua utrpenie.« Sv. Hyeroným hovorí;»Ziadna práca nie je dosť tvrdá, nijakýčas nie je dosť dlhý, ked' nimi več­nosť môžeme zaslúžiť.« Lessius nás taknapomína: »Myšlienkou večnosti každýdeň sa máme zapodievať, lebo ňou sanajľahšie prekonáva pokušenie: ona násnajbezpečnejšie zachráni od hriechu.«

Rozhovor s Pánom. Obraciam sa kmalému Ježišovi, ku Kráľovi večnosti,ktorý sa preto narodil, aby ľudské duše

226

drahocennć to perly, pre večnosť za­chránil. Potom sa obrátim k Otcu ne­beskému modlitbou:

»Všemohúci Bože, ako narodený Spa­sitel' sveta stal sa zdrojom nášho zno­vuzrodenia, tak nech nám bude aj dar­com nesmrteľnosti. Amen.«

1. januára.

XXXVl.

Nový ro k.(Oktáva Vianoc.)

Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:»Po ôsmich dňoch, ked' bolo treba obrezat' chlap­čeka, nazvali ho menom Ježiš, ktorým ho bolu-nj-elnazval skôr, ako počal v živote.«(1)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dej. Betle­hemská jaskyňa - maštal', kde svätá Rod-ina stu­rozákonný obrad, spojený s udelením mena, od~bavuje.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím Pána, abysom ho i v tomto tajomstvo -lepšie poznal, viacpoľúbil a na jeho nasledovanvie sa od|hodlal.

(1) Lk 2, 21.

227

1. Kto sa podrobil ohľadu?

Maličké, nevinné dieťa, náš božskýKráľ, na ktorého nasledovanie sme saradostne podujali.

»Učiteľ, budem t'a nasledovať. kamlen pôjdeš.«(2)

Pozrime sa na neho zblízka.a) Jeho ľudská príroda, spojená

s Božstvom. V ňom je všetko nekoneč­ne hodnotné a schOpné nekonečnejzásluhy.

Jeho ľudská prirodzenost' je ako byna zem pričarovaný raj.

b) V tomto raji nachádzam aj pra­meň, božské Srdce. z ktorého voda ži­vota vyteká a dáva mu možnosť neko­nečnej zásluhy.

c) V jeho srdci drahocenná božskákrv. Naozaj drahocenná, má znameni­té vlastnosti a silu.

1. I doteraz nás umýva, nie od teles­ných nečistôt, ale od škvŕn na duši.

2. Smieruje. Áno, smieruje nás s Bo­hom, keď ju pri svätej omši ako žertvuobetujeme. Smieruie nás s bližnými, keďnás s nimi v svätom prijímaní spája.Ale smieruje nás i so sebou samými. le­

(2) Mt s. 19.

228

bo keď sme ju prijali, vchádza nám dožil a dodáva nám sily, pozdvihnúť sanad ľudskú prírodu, premôct' vášne ažiť v čistote a pokoji.

3. Tá svätá krv nás i teraz posväcujea zabezpečuje nám večný život.

2. Ježiš za nás svoju krv vylieva.

Tvrdá smluva starého zákona, ktorúBoh s vybraným národom zaviazal, užod malého dieťaťa. keď dostávalo meno,krv požadovala. A Ježiš nechcel byt'výnimkou. Prečo?

a) Lebo Otec dal príkaz: »Aby svo­jou vlastnou krvou posvätil ľud.«(3)Svet bol vo veľkom nebeZpečenstve.ľudstvo sa rútilo do priepasti, ale Bohsa rozhodol, že ako výkupné prijme 'krvvlastného Syna.

Srdce Ježišovo horí túžbou zavďačit'sa Otcovi a navrátiť, čo 'bolo stratené.Nevie sa dočkať konca svojho pozem­ského života a spechá pri prvej príleži­tosti obetovať svoju krv aspoň čiastoč­ne. Vylieva za nás svätú svoju krv, kto­rú len nedávno od Panny Márie dostal.

b)' Lebo sa chcel ako dieťa zákona na­

(3) 75d 0. 22.

229

rodiť. »Bože môj, chcem a zákon tvojjej v mojom srdci.«(*) Rozhodol sa,.žebude pokorný a poslušný až do krvipre­lievania, až do smrti. Z poslušnostizrie'ka sa krvi.

c) Lebo tým chce vyhlásiť všeobecnýzákon sebazapierania. Zidovský obradobrezania je totiž toho výrazom. SvätýŠtefan, prvý mučeník jasne hovorí: »Vytvrdošijní a neobrezaní čo do srdca auší, vždy sa protivíte Duchu sväté­mu.«

Toto, od židovských chlapcov záko­nom božím požadované krviprelieva­nie, ktorému sa aj Ježiš, ako zákonodar­ca, dobrovoľne podriadil, je v úplnomsúhlase s programom Kristovho Krá­ľovstva. Je to so strany Kristovej Opä­tovná výzva, aby sme svojho božské­ho kráľa v *boji proti pýche, sebectve asmyselnosti až po krviprelievanie nasle­dovaü.

Trojnásobný sľub je ozajstným vy­povedaním vojny tomuto trojnásobné­mu nepriateľovi. Je to ozajstné krvipre­lievanie, na ktoré sa niektorí z nás eštev mladosti. pri skladaní sľubov, podu­

(4) z 39, 9. (5) Sk 7, 51.

230

jali. Zopakujme tento sľub, obnovme siho v prvý deň roku.

3. Dostáva meno Ježiš.

a) »Nazvali ho menom Ježiš.«-(”)Mal už meno: »Slovo«, »Syn boží«. To

vyjadrovalo jeho -božský pôvod, bož­skú prirodzenost'. Teraz dostáva novémeno: Ježiš. Toto už i na jeho ľudskúprirodzenosť poukazuje a znamená: Bohje pomoc, spása.« A on vtelenim prišielnám na pomoc, stal sa nám spasením.oslobodením od hriechu a jeho násled_kov.

Je to slávne meno. Boh ho najprv Má­

riil, potom Jozefovi a nimi aj nám vyja­vr .Je to meno, ktoré si Pán vlastnou

krvou zaslúžil. A=byho dostal, musel sapodrobiť prvému krviprelievaniu, ktorévšak bolo iba úvodom ďalšieho prena­sledovania, osočovania, 'bičovania, tŕnimkorunovania, falošného o'bviňovania anakoniec ukrižovania.

»Uponížil sa a bol poslušný až posmrť na kríži. Preto ho Boh pov'šil adal mu meno nado všetky mená.«( ) To­to meno pre Ježiša znamenalo len upo­

(a) Lk 2, 21. (7) Fil 2, 8. 9.

23!

niženie, utrpenie. Iba zmŕtvychvstanieho raz ovenčí gloriolou.

b) »Ktorým ho bol anjel nazval«.(°)Meno, čo bolo od vekov v srdci Otca ne­beského, prvý raz anjel vyslovil a námho oznámil. Preto je tak sväté a veľké.

lYiem to a použijem to v duševnej bor­c.

4. Dieťa odovzdali matke.

Po skončení obradu plačúce dieťaodovzdali matke. Veď je ono matkinoa svojich bratov, ktorými sme my. »Le­bo malučký narodí sa nám a syn danýje nám.«(°) Vrátia ho matke, ktorá pla­če spolu s ním. Vrátia jej Baránka. Máuž meno, ktorým ho storáz, tisíc ráz vo­lá, nahlas i potichu. Vrátia ho, aby honakŕmila, aby mal viac krvi, aby ju mo­hol za nás obetovať.

Berme účasť v bolesti Panny Márie.Aké je to kruté pre matku, vidieť krvi­prelievanie svojho dieťaťa. A to je iba»initio dolorum - začiatok bolestí.«

Či vidí Matka svojím duševným zra­kom i pokračovanie a koniec, či vidipred sebou aj kríž? Keď jej ho opäťpo­

0') LI: 2. 21. (9) 12 9, o.

282

ložia do náručia. ale neživého. Ci 'toMatka Spasiteľova tuši-la? Jej účasť navykúpení je úmerná účasti na utrpení.

Ale utrpenie Panny Márie mieša sa is radosťou. Prvý raz odznelo drahocen»né meno Ježiš. Zákonité meno Dieťaťa,ktoré mu dal »otec«, zástupca jeho ne­beského Otca.

Panna Mária cíti silu tohto mena. Lenčo vypovedala meno Ježiš, iej utrpeniesa zmiernilo a preniká ju akási sila.

Rozhovor s troma svätými osobami as Otcom nebeským. Poďakujem sa zatoto meno, ktoré pre mňa znamená ra­dosť, slávu a silu. Sľubujem, že sa donového roku pustím v tom mene, podzástavou tým menom označenou . ..Meno Ježiš dnes i vždy budem s útcoua pobožne vyslovovať, ako skutočnú,najkratšiu ale i najkrajšiu modlitbu.

Najsv. mena Ježiša. 2. januára.

XXXVII.

Meno Ježišovo.Prvé prípravné cvičenie. Text svätého Písma:

»A daň mu meno, nado všetky mená.c(1)

(1) Fill 2. 9.

238

Druhé' prípravné cvičenie. Predstavtm mi. akooznamuje anjel Jozefovi: »A ty mu dáš meno Je­žiš. lebo On vyslobodi svoj ľud z jeho hrie­ChOV.a(2)

Tretie prípravné cvičenie. Prosím Pána. abysom jeho meno so svätým Pavlom v srdci, myslia na ústach nosil po celý život.

1. Meno Ježišovo je svetlo.

Keď ho hlásajú, vrhá svetlo do duší.Pre apoštolov, v prvom rade pre sv.Pavla, meno Ježiš je fakl'ou, ktorou zaží­hajú svetlo viery.

Moc toho mena pociťujú i jeho ne­priatelia. Tí sa od ničoho tak neboja,ako od mena Ježiš. Apoštolom pohrozili»a prikazovali, aby vôbec nekázali a ne­vyučovali v mene Ježišovom.«(3)

Ale. nemohli ich zastrašiť. Tí ďalejhlásajú meno Ježišovo a keď zato bolivyšľahaní, »odchádzali z rady natešeni.že ich uznali za hodných. trpieť potu­penie pre meno Ježišovo.«(*) Svätý Pa­vol v svojich 14 listoch, ktorými svet idoteraz poučuje, 2l9 ráz spomína menoJežiš.

(2 Mt 1. 21. (4) Sk 5. 41.(aš Sk 4, 17. 18.

234 ­

V tom pokračujú i duchovní nástup.covia apoštolov.

Svätý František Xaverský ponáhl'asa, beží, aby toto meno doniesol k po­hanom a tým menom zažal v nich svet­Io viery. Obličaj mu zažiari, oči sa za~slzia, keď si na meno Ježiš iba pomyslí.»Zivot mi je ťarchou- píše - a radšejby som chcel zomrieť, než vidieť, akopotupujú meno Ježišovo, bez toho, abysom to mohol zabrániť.«

A úspech sa skutočne dostavuje. V ti­sícoch VZplanulo svetlo viery a nespo­četní našli pri svetle mena Ježišovhocestu spasenia. Svetlo je však potrebnénielen pohanom. Kolko ráz sa i v mojejduši zatemní. Sužuje ma neistota a ne­viem si rady. Koľkokrát mi upadá duchviery, 'keď neviem srovnať svoje činys vierou. V takom položení meno Ježi­šovo zapáli mi nové svetlo. Ak mám si-']u Opakovať, keď treba i sto ráz: Ježiš,Ježiš, na nebi mojej duše istotne zasvie­ti -božské Slnko.

2. Meno J ežišovo je pokrmom.

Je pokrmom, ktorý občerství, posíliducha, keď si naň len pomyslíme. Kŕmirozum,lebo pripomína, čím je nám 'Je'.

'335

žiš, za čo mu vďačíme a čo od neho mô­žeme čakať. Ale síli aj vôľu, ked' ukazu­je, čo možno od neho a skrz neho zís­kať. Ježiš sám vyhlásil: »Čokoľvek bu­dete prosiť v mojom mene, urobím.«(“)

Svätý Peter bol povedal: »Každý, ktobude vzývať meno Pánovo, bude spase­ný.«(°)

Meno Ježiš má v sebe akúsi tajomnúsilu. Každý, ked v pokušení meno .le­žiš ústami alebo v srdci vypovie, hned'pocíti, že je silnejší. Meno Ježiš priamozázračne krotí vášne a odháňa zléhoducha. Kristus nie nadarmo povedal:»V mojom mene budú vyháňať zlýchduchov.«(7)

Hlavne v boji o sv. čistotu je menoJežiš zdrojom zázračnej sily. Zatiaľ čobez neho boj je.priamo beznádejný,meno Ježiš nepriateľa hneď odzbrojí.Kto je tým menom vyzbrojený, nepad­ne. Proti nemu je zlý duch ako uviaza­ný pes: Breše ale neuškodí.

3. Meno Ježišovo je liekom.

V nešťastí alebo smútku je ako bal­zam na rany. Keď toto meno vyslovi­

(ą .in 14. 13. ("l Sk 2. 21. (7) Mk 16. !7.

236

me, rozrazime mračná a uspokojlme sa.Podľa sv. Bernarda od toho mena

krajšie ani vysloviť, ani počuť, ba anipomyslieť nemožno.

To, čo cíti väzeň, keď sa železná brá­na žalára otvorí a vstupuje osloboditeľ.prinášajúci omilostenie, čo cíti strosko­tanec, čakajúci na kúsku brvna spasenie,keď vidí blížiacu sa loď, ktorá ho idezachrániť, to cítime i my, koľko ráz me­no Ježiš na pomoc voláme. Okovy pa­dajú a stroskotancovi mora života Ježi­vošo meno prináša spásu.

Takou, doteraz azda neznámou a ne­využitou pokladnicou je nám meno Je­žišovo. Ďakujem za to a vynasnažím savyužiť milosti, utajenej v tomto mcne.

Rozhovor s Pánom. Vďaku ti vzdá­vam, Pane, z plného srdca a chválimmeno tvoje naveky, lebo si dobrý, mi­lostivý a milosrdný k tým, čo tvoje me­no na pomoc volajú.

Všemohúci, večný Bože, ktorý si násstvoril a výkúpil, vzhliadni láskavo natúto spásonosnú obetu, ktorú tvojejVýsosti v česť mena Pána Ježiša Kristaprinášame, a spolu s ňou i na naše srdciaa celý život. Vlej nám do sŕdc milosti adaj. aby sme sa tešili, že sme v slávnom

237

mene Ježišovom na večné spasenie vy­-značení a nim je naše meno do knihyvečného života zapísané.

3. januára.

XXXVIII. ť

Ježiš -- nemluvniałko I.Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

»Dnes sa vám narodil Spasiteľ.«(1)Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dej. V

betlehemskej maštali podľa rozjímani-a o pas~tieroch pri jasliach.

Tretia prípravné cvičenie. Prosim Pána, abytajomstvo jeho narodenia vystupňovalo vo mneradostn-ú lásku a oddanosť k nemu.

l. Narodenie Ježiša Krista je. pre každéhoradostnou udalosťou.

a) Poďte k jasličkám spravodliví!»Venite fídelesl« Svätý svätých, .hľa,došiel. Narodila sa Nevinnosť, Posluš­nosť, Čistota a Láska. Tu pred nami jenáš vzor, model. »Spravodlivý nech len

(1) Lk 2. 11.

238

koná spravodlivosť a svätý nech sa lenposväcuje.« )

Pre umelca je potešením, vidieť ume­lecké dielo, učiť sa na ňom a tak sa zdo­konaľovať. Umelec odchádza za ume­ním do ďalekých krajov. Vedátor je ne­únavný v svojom bádaní.

Aj duša. idúca za dokonalosťou, mu­si byť neúnavná. [de k jasličkám, lebotam leží ten nedostižný um_eleca súčas­ne i umelecké dielo, od ktorého doko­nalejšie ani Boh nestvoril.. Toto je kni­ha kníh, obsahujúca všetky- poklady ve­dy a múdrosti. Poďme spravodlivi, ide­me ho obdivovať a učiť sa.

b) I hriešny nech sa poteší. Narodilosa mu vykúpenie, narodila sa mu nádeja lekár jeho nemoci. '

c) 1 trpiacemu sa pri jasličkách uľaví.Malé ručičky snímajú kríže, alebo ichaspoň uľahčia a rany ošetria.

d) Poteší sa i chudobný a sirota.Chudobnému sa v ňom bohatstvo naro­dilo, sirote mať, brat a všetko.. .

V mene tých všetkých sa pod'akujem,tým viac, že z každého z nich i ja mám

(2) Zjv 22, 11.

2.39

niečo v sebe a tak môžem všetkých doistej miery zastupovať.

S božského Dieťaťa prenesiem svojzrak na Matku božiu, na jeho prvého anajdokonalejšieho nasledovníka, na zá­chranu hriešnikov, potešenie smútia­cich, na dobrotivú Matku chudobných aosirotených. I jej ďakujem a prosím.aby mi pomohla poďakovať svätej Tro.jim.

2. Malý Ježiš je zdrojom nádeje.

»Narodil sa nám«. Môžem teda pri­stúpiť k jasličkám s plnou dôverou abez strachu. Boh už nie je taký tajom­ný a neprístupný. ako ho žalmista opisu­je: »Oheň ho predchádza a spaľuie vô­kol jeho protivníkov. Hory roznlývajúsa ako vosk pred Pánovou tvárou: predPánovou tvárou celá zem.«(°_)

Nie! Pred tvárou toho božského Die­ťaťa sa iba srdcia rozplývajú. Kto hv sahál dieťaťa. Veď ono nehrozí. ale plače.Zenské a detské slzy sú hrozné. ale niestrach. ale lásku a sústrasť vzbudzuiú.A keď sa ešte dozviem, že toto Dieťaplače za mňa! Neprichádza ako sudca.

(3) Z 96 3. 4.

240

lež ako pomocník. Jeho slzy sú mi naj­viac krotkou výčitkou, ale prezrádzajú,že je mi ochotný odpustiť a napraviť to,čo mi práve vyčíta. Dieťa sa žiada naruky a každý ho rád privinie. Hl'a, že­ních nášho srdca, a žiada si to srdce.Dôverujem Ježišovi i čo sa týka minulo­sti, prítomnosti a budúcnosti. A že Je­žiš, to božské Dieťa je stále ten istý, čobol, to dokazuje jeho neustála pŕítom­nosť v Eucharistii, pri svätej omši a vsvätom prijímaní.

3. Volá ma, aby som sa mu celý odovzdal.

»Narodil sa nám.« Dieťa je náchylnérozdávať. S naivnou ľahkomyseľnosťou,s úsmevom rozdáva všetko, čo mu prá­ve do rúk príde. Božské Dieťa ide ešteďalej: dáva. i seba samého. Nám sa na­rodil. »Je môj a ja som jeho.«(*)

Naozaj, som jeho. Cítim, že on mne aja som sa jemu narodil a mojím cieľomje, aby som bol celkom jeho.

On pre mňa zanechal nebo i rodičov­ský dom. Odložil pre mňa plášť nebes­kej slávy a ja som sa pre neho sproti­

(*) Pics 2. !6.

!6 241.

vilsatanovi, svetu a'všetkej svetskejnádhere. On opovrhol pre mňa svet­ským dobrom. ja, asnoň v duchu, sa ichzriekam. On sa zriekol slobody, dal saplienkami ovinúť, ja kladiem ruky dookôv pravidiel a predpisov. Jeho ovinu­la Mária, urobila ho ako by otrokomlásky, a ja sa mu prostredníctvom Pan­ny Márie celý odovzdávam.

Rozhovor s Pánom vvkonám podľasv. Hieronýma, ktorý z láskv k Ježišo­vi do Betlehema sa presťahoval.

Tieto dni strávim aj ja - aspoň vduchu - v Betleheme. Vynasnažím sa- vykonávajúc svoju prácu - svätúRodinu ako slúžka obslúžiť. Odplatounech mi je, že Ježiša môžem občas k se­be privinúť. V takom naixnom, ale po­božnom a čarovnom duchu. ktorý jevlastný veľkým svätým. ako sv. Ber~nardovi, alebo -Bonaventúrovi, s Ježiš­kom v rukách vykonám rozhovor. ko­lokvium sv. Hieronýma:

»Koľko ráz len vidím toto miesto (bet­lehemskú jaskyňu), srdce sa mi s ma­lým Ježišom rozpráva:

- Pane Ježišu, ako tvrdo ležíš premoje blaho. Ako že sa odvďačím?

242

4- Nič si nežiadam. Zaspievaj: SlávaBohu na výsostiach a teš sa! Ešte hor»šie mi bude na hore Olivetskej a na kri­21.

- Milé dieťa, musím ti niečo dat',všetko svoje zlato.

- Veď celé nebo i zem je moja.všetko zlato a striebro, nič nepotrebu­jem. Daj to chudobným a ja to tak be­riem, ako by si mne dával.

- Urobím to s radosťou, ale i tebechcem niečo dať.

- Keď si taký veľkodušný, poviemti, čo mi máš dať: Daj mi svoje hriechy.zlé svedomie, tvoje zatratenie.

- A čo s tým urobíš?- Vezmem to na ramená a to bude

moje kniežatstvo, ako Izaiáš bol pove­dal: »A kniežatstvo je položené na je­ho ramená.«(°)

- O, milé Dieťa, končím dojatý ­myslel som, že to chceš, čo je vo mnedobré, a ty pýtaš čo je nedobré. Vezmito teda a ja sa oslobodim od hriechu abudem mať život večný.

(5) iz 9. 0.

248

. 4. januára.XXXIX.

Ježiš - nemluvniałko II.Prve' prípravné cvičenie. Text sv. písma: »Vo

všetkom sa musel stať podobným svoji-m bm~(0111.41)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dei podlavianočného rozjlmenia.

Tretie prípravné cvičenią Prosim Pána, abysom v škole. ktorú pre mňa v jasličkách otvára.bol jeho verným a učcnlizvým žiakom.

l. Ježiš v jasličkách učí pokore.

Ježiša na svet jeho Srdce priviedlo.Kto niekoho miluje, usiluje sa mu byťpodobný, lebo vie, že len tak sa priblížimilovanej osobe. Podľa starého latin­ského príslovia »podobný podobnémusa teší.« Preto Ježiš v svojej nekonečnejláske musel sa stať »podobným svojimbratom.«(”) ,

My sme mali, trpiaci a chudobní. Pre­to sa i on stáva malým, trpiacim a chu­dobným.

(1) ma 2. 17. (3) zu 2. 17.

244

a) Stáva sa malým a tým sa nesmiet­ne pokorí. Uvážme, čím je. odkial'akam prišiel.

Je večný. »Ty, Pane, na počiatku ze­mi si dal základy, dielom tvojich rúk súnebesá. Tie sa pominú, ale ty osta­neš.«(3)

Je nekonečný. Svojou prítomnosťoucelý svet zaplňuje.

A porovnajme toto všetko s niekoľ­ko dni starým, v jasliach utiahnutýmdeckom, ležiacim na slame. Všetkejslávy ho pozbavila láska. »Vo všetkommusel sa stat' podobným svojim bra­tom.«(*)

b) Kupec, »keď našiel vel'mi cennúperlu, odišiel, predal všetok svoj ma­jetok a kúpil si ju.«(°")Tou perlou je po­kora, to jest dobrovoľné, úplné a bez­podmienečné podriadenie sa vôli bo­žej. Uznanie svojej ničotnosti a nena­trnosti. Pokora je Bohu milá a vzácnačnost'. lebo po'korou vzdávame Bohujemu patriacu úctu. Avšak málo ľudípozná tú perlu, lebo pýcha, pomijajúcanádhera, lesk a sláva ich zaslepila.

(3) Zid l. 10. 11. (5) Mt 13. 45.(*) Zid 2. 17.

245

"Turpríehádza Syn 'boží.ťStáva sa ma­lým~a nepatrnýrn. Neprichádza akoprvý Adam v mužnom veku, lež ako­dieťa. Ukazuje mi, aký mám byť. akosa mám ponížit' a ako sa mám odovzdaťdo opatery tých, ktorým ma Boh sve­ril: svojich predstavených a duchovné­ho otca.

I ja mám bvt' podobný svojmu malé­mu bratovi, Ježišovi, ako i on sa stalpodobným mne.

2. Ježiš v jasliach učí trpezlivosti.

a) Boh na nebi je nekonečne blažený.Na nikoho a na nič nie je utisnutý. lsvojich anjelov zaplavil nekonečnoublaženost'ou. Ale vidí, že my tu na ze­mi trpíme. L'úbi nás, ako svojich bratov,a preto »musel sa stať podobným svo­jim bratom.«()

b) Boh vidí, že ľudia nepoznajú ce­nu utrpenia, nepoznajú »poklad, skrytýna poli«.(7) Utekajú od neho, ako odnajväčšieho zla. A veru, pre človeka,ktorý padol, toto je ten najpotre'bn'ejšíliek, najväčšie dobro. Preto prichádza.aby ho okúsil, ba celkom, v_y,pil,.až do

(0) Zid 2, 17. (7) Mut 13. 44.

246

d'na. Pre mňa už len posledné kvapkyostanú. Čo mám na to povedať? Ak niepre iné, tak z lásky, musím sa stať po­dobným svojmu malému bratovi.

3. Ježiš v jasliach učí chudobe.

a) Boh je nekonečne bohatý, je Stvo~ritel'om a majiteľom všetkých pokla­dov. »Tvoja je, Pane, velebnosť, moci isláva, i víťazstvo; tebe patrí chvála, le­bo všetko, čo je na nebi i na zemi, jetvoje.«(°). Boh vidí našu chudobu, ľúbi nás a

chce nám byť podobný. Prichádza tedana zem, medzi nás. Vidím ho v maštali.na vypožičanej slame. Ten bohatý Bohstáva sa chudobným, lebu »musel sastať podobným svojim bratom.«(”)

b) Príčinou najväčšieho úpadku bý­va lipnutie k zemskému dobru, k 'hmo­te. Toto je koreňom všetkých sociál­nych nespravodlivostí a biedy. Hrozba»Beda vám boháčom, lebo máte svojuútechu«,('°) nepomáha. Boh preto sia­ha k účinnejšiemu prostriedku, k láske.Prichádza na zem. aby dal príklad.

(9) 1 Km 29. 11. (10) Lk o. 24.(9) Zid 2. 17.

247'

»'Chudobný som a v námahách od svoojej mladosti.«(“)

Už teraz, v jasličkách, bez slov, alepríkladom hlása: »Blahoslavení chudob­ní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebes­ké.«(12)Už v jasličkách nakazuje: »Ve­ru, vravím vám, niet nikoho, kto opustildom, alebo ženu, alebo brata, alebo ro­dičov, alebo deti pre kráľovstvo božiea nedostal by mnoho ráz viac v tomtočase a v budúcom veku večný život.«(l3)

Čo na to odpoviem?Presvedčím seba samého a nad­

chnem sa: musím sa stať podobnýmsvojmu nebeskému bratovi. Poohľad­nem sa, čoho by som sa mohol pre ne­ho odriect'. Odteraz v odriekaní nebu­dem vidiet' nepríjemnost', ale skutočnébohatstvo. »Však znáte milosť Pána na­šeho Ježiša Krista, že hoci bohatý, stalsa .pre vás chudobným, aby ste sa vyjeho chudobou stali bohatými.«(“) Taksi získam jeho Srdce, jeho lásku, ktoráje viac hodná, ako všetky poklady sve.ta.

(11) Z 87, 16. (13) Ut 18, 29.(13) Mt 5, 3. (1*) 2 Kor 8, 9.

“8

Rozhovor s Pánom. rosím od nehotie tri, jemu tak milé čnosti: pokoru,trpezlivosť a ducha chudoby. S tohoohľadu sa sám preskúmam a urobímpredsavzatie, že všetko nepotrebné roz­dám chudobným a so všetkým, čomám, budem hospodáriť nie ako s vlast­ným majetkom, lež ako s dobrom chu­dobných v -Kristu, to jest šetrne aúsporne.

5. januára.

XL.

Malý Ježiš a Eucharisłía.Prvé príprav-né cvičenie. Text sv. Písma: »Die­

t'a sa nám totiž narodí, syn nám bude daný.«(1)Druhé .prípravné cvičenie. |Pred mojim dušev­

ným zrakom tabernákulum sa zvoľna mení v jas­!ičky a pod priehł'adným závojom Eucharistie vi­dím malého Ježiša.

Tretie prípravné cvičenie. Prosim Pána, abyEucharistia, sprítomnené to vtelenie. vzbudila vomne a ustálila mdostnú náladu Vianoc. a nechmi bude etá=lou školou, kde sa pôjdem učiť č-no­

(1) !z 9, 6.

cti' večného detstva. Lebo podľa 'slov .Kvieto­vých: :Ak sa neobrâtite a.nebudete ako deti,nevojdete do kráľovstva nebeského.c(3)

Malý Ježiš a Eucharistia.

Je milou a vdačnou úlohou, medzi ta­jomstvom vtelenia a medzi Oltárnousviatosťou hľadať znaky podobnosti atie pre duševné dobro usilovať sa vy­užiť.

Ze i sám Ježiš rád to robieva, vidnoz početných zázrakov eucharistických.

I.

Prvá vec, spoločná božskému Dieťa­t'u a Eucharistii je mladosť.

Je síce pravda, že Dieťa, uložené v jas­ličkách, je ako Boh od vekov, lež ako člo­vek má iba niekoľko dní. Keď mu bolo8 dní, dostal meno, keď mu bolo 40. ro­dičia ho v chráme dbetovali.

A Eucharistia? _Hoci je tak stará, ako Cirkev sama, a

bude jestvovať, kým svet svetom bude,každodennou konsekráciou zachovávamladosť, mohli by sme. povedať detin­skú útlosť. Sotva čo sa - na slová kňa­

(9) M't 18. 3.

zove - narodí, po 8-10 minútovom ži­vote vstupuje do hrobu, do srdca ve­riacich a spolu so svätými znakmi zani.ká jej pozemský život. 1 v tabernákulunajviac 3-4 týždne ostane, lebo podľaprísneho predpisu má byť vymenená.Jej pozemský život je teda sama mla­dosť. Nechce starnuť, nechce byť dlhov studenom kalichu. Teplé srdcia ju pri­ťahujú, za nimi túži. Ježiš v Eucharistiisa teší, keď prichodí mnoho ľudí,mnohodetinských sŕdc, aby sa kaílch vyprázd­nil a on sa pre nás mohol znovu naro­diť. Rád ostáva mladý, on, večný Synvečného Otca, ktorému je »tisíc rokov,ako jeden den.«(3)

Il.

Druhým spoločným rysom božskéhoDieťaťa a Eucharistie je detinská jem­nosť a útlosť.

Cirkev to nie nadarmo tak zariadila.že na vtelenie i na sviatok Božieho Te­la predpisuje tú istú prefáciu, podľaktorej »je správne a spásonosné vzdá­vať vďaku Pánovi, lebo tajomstvo Slo­va, ktoré sa telom stalo, dodáva dušev­ným očiam našim nového svetla. .. Boh

(0) 2 ?1: 3, 8.

261'­

sa ním stal viditeľným a roznecuje lásoku k veciam neviditeľným.«

Ako by sme sa nenadchli láskou kbožskému Dieťaťu, ktoré Panna - po~dľa prefácie o Panne Márii - »od Du­cha svätého počala a bez ujmy slávne­ho panenstva oslnila tento svet svet­lom večným.«

Dieťa, ktoré Duch svätý, to nekoneč­né more krásy, z krvi Panny vytvoril,musí byť nekonečne krásne a milé.Božská čistota a večné svetlo. V ňomnekonečná krása božia, anjelmi obdi­vovaná, skrýva sa pod závoj dieťaťa astáva sa ešte výraznejšou.

A v Eucharistii?l tu sa ukrýva tajomná velebnosť

Spasiteľova pod nepatrné spôsoby chle­ba a vína.

Je to velebné a núti nás to na kolená,ked Pán Ježiš v Eucharistii, v zlatej,drahokamy ozdobenej monštracii, vzáplave svetla je vyložený, keď ho bla­hovonný dym kadidla a spev veriacich„Svätý, svätý, svätý« obklo“uje. A távelebnosť je predsa tak milá, tak bez­prostredná, že nezastrašuje, ale naopak,priťahuje. I to najplachejšie dieťa žiada'

25.2

sa k Ježišovi v Eucharistii, díva sa naneho, dobre sa cíti pri ňom.

III.

Malé dieťa nazývame n'emluvniat­kom. A ako to pristane Ježišovi v obi­dvoch tajomstvách.

Božské Dieťa po celú svoju mladosťmálo hovorí, je nemluvné. Ústa inýchdetí Boh mnoho ráz zázrakom otvoril,aby ho velebily. »Z úst detí a nemluv­niat pripravil si slávu,«(*) hovorí žalmis­ta. Ale Ježiš nebol takým zázračnýmdieťaťom. On, ako každé iné nemluvňa,nehovorí; je tichý ako baránok, 'keď sitvrdý zákon vo veku 8 dní žiada jehokrvi. Len jeho slzy volajú do neba o mi­losrdenstvo.

Nehovorí, ked' na rukách Matkinýchprijíma poklonu mudrcov z východu.Len múdrym pohľadom díva sa na sym­bolické dary, na zlato, kadidlo a myrhu;jeho pohľad ako by hovoril: Ľúto 'mije.

Nehovorí, keď ho starý Šimeon stre­táva, ale jediným pohľadom privádzastarecké srdce do vytrženia.

(4) z 8, 3.

253

0d detstva až do 30 rokov v evanje­liu nenájdeme slová, ktoré by' bol Ježišako Mesiáš pre-riekol, okrem slovv chráme, vo veku 12 rokov, ale i tu nieako dieťa, ale ako Boh prehovoril.

A božs'ké Dieťa Eucharistie?V oltárnej sviatosti je ešte viac ne­

mluvňa, ako v detstve pozemného živo­ta. Okolo tabernákula je niekedy tak ti­cho, že je to priam skúška pre vieru.

Ale toto mlčanie je iba zdanlivé a do­časné. Keď máme trpezlivosť vyčkať,božské Dieťa za krátko preruší mlčaniea dá sa do 'kontaktu s rozjímavou amodliacou sa dušou. Začne hovoriť, ti­cho, ale srozumiteľne, v troch jazykoch.Hovorí medzinárodnou rečou lásky, re..čou svätého Písma a nakoniec rečou pri..váłneho Zjavenie.

Božské Dieťa hovorí medzinárodnýmjazykom lásky. A láska, 'ktorú on zpodsvätých znakov hlása, je láskou, ktorása slovami ani vypovedať nedá. Naj­vyšší stuneň lásky práve to charakteri­zuje. že človek zamlkne. ako by zmera­vie. Stáva sa to v extázii. Takou ext1a~tickou láskou je Eucharistia, ktorá všakhovorí, a to nahlas, takže jej slová pre­nikajú aj kovovou stenou tabernákula,

'254

ba často ešte tvrdšou stenou ľudskéhosrdca, stenou, ktorú vytvorily túžby avášne. A nie je to divné. Veď pod spô­sobami chleba a vín-ahorí tá najžhavej­šia láska, klope tam Srdce, ktoré lás­kou celý svet objír'na. Či môže pritomsrdce ľudské ostať studené?

I keď sme nie schopní, v tichej extávze tráviť pred Oltárnou sviatosťou celénoci. ako sv. František Xaverský, alebosv. Margita Alacoque. i keď neskladá­me hneď ódy a chválospevv, porozu­míeme reč lásky, ktorou Boh z tabe_r~nákula roznráva. Poznáme to pri ná­všteve Oltárnej sviatosti, keď 00-krát­kej trpezlivosti v spoločnosti IKristovejzačíname sa dobre cítiť. Čím dalej tamostaneme, tým viac sa nám srdce zo­hreje, oči sa zarosia. božský mier a si­la nás naplní. Mier, ktorý i sám bv násmohol presvedčiť o prítomnosti Pána.Sila ducha sa nám obnoví, občerství as novou chuťou dáme sa na ďalšiu púťpo krížoveí ceste života. ktoránás tamvonku čaká. Ešte ai kleslá duša. ako du­ša Phoenixova, vstáva odtiaľ občerstve­ná, lebo iu vzkriesila láska. Počula z ta­bernákula hlas Pánov: Tu som, nebojsa. A to stačilo. -~._

25.5

Keď už toto tajomné rnlčanie a roz­jímanie takou rečou hovorí a tak vie za­páliť srdce, o 'koľko jasnejšia bude rečbožského Nemluvniatka. keď pred Eu­charistiou s veľknihou lásky, so svätýmpísmom v ruke prikľakneme.

Často čítame a modlíme sa so žalmis­tom: »Ignitum eloquium tuum vehemen­ter et servus tuus dilexit illud - čiste­n'ý v ohni je výrok tvoi dokonale: a tvojslužobník ho miluje.«(°) Lebo oheň hre­je a srdce rado teplotu.

A v svätom Písme skutočne nachá­dzame oheň. Nech čítame krásne a stá­le časové dejiny starého zákona. alebožalmy či knihy Nového zákona. všetkoje preniknuté ohňom láskv a všade saozýva: »Večnou láskou miloval som ťa;preto som ťa z milosrdenstva k sebepritiahol.«(“) Aký 'blažený pocit preni­ká dušu, keď počuje hlas proroka: »Čimôže žena zabudnúť na svoje nemluv­niatko. aby sa nezľutovala nad svnomsvojho života? A kebv ona zabudla, janezabudnem na teba.«(')

Ked' Pieseň Šalamúnovu podľa výkla­du svätých otcov na seba vzťahuieme,“753-2 118, 140. (7) I: 49 15. na.

(0) Jer 31, 3.

368

určite pocítime pravdivosť slov, že »Ig­nitum eloquium tuum vehementem

Avšak božské Dieťa hovori k nám ajrečou súkromných re'velácií, rečou, kto­rú iba s vybranými hovorí. Veď skorovšetko, čo im bolo povedané, platí prekaždú dušu.

Či slová, ktoré sv. Margita Alacoquepočula: »Hľa Srdce, ktoré ľudí tak milo­valo . . .« nevzťahujú sa na každého?

Rozhovor s Pánom. Vvkonám ho po­dľa piesne sv. Tomáša Aquinského»Ave verum,« ktorú Mozart tak nád­herne zhudobnil:

Ave, ave verum corpus,natum de Maria Virgine,vere passum immolatumin cruce pro homine.

Cuius latus perforatumunda fluxit et sanguine.Esto nobis praegustatumin mortis examine.

1'( 257

6. januára.

XLI.

Zjavenie Pánovo.l. Povolanie mudrcov z východu.

Chaldejská púšť. Tichá sviatočnánoc. Na nebi hviezdy.

Knieža ktorejsi krajiny - sväté Pís­mo ho mudrcom nazýva - ctitel' pra­vého Boha, akých bolo i medzi pohan­mi nemálo, dívajúc sa na nebo spozo;roval hviezdu neobyčajnej veľkosti ajasu. Tá hviezda ako by ho volala.

Poznáva v nej - bezpochyby účin­kom milosti - hviezdu. o ktorei kedysiBalám bol povedal: »Vyjde hviezda zJakuba a povstane berla z Izraela... ZJakuba ten bude, ktorý má nanovať«,(1)a vydá sa so svojím sprievodom na ces­tu. Po ceste stretáva ešte dvoch podob­ných pútnikov, nesúcich tiež pozdravysvojich poddaných novorodenému Krá­ľovi, ktorého Boh poslal. aby sjednntilnárody.

(1) Nm 24, 17-19.

258

Aká mohla byť ich radosť. ked sa do.zvedeli, že sú všetci účastni rovnakéhopovolania.

2. Cesta.

Pred nami púšť. Brieždi sa. Na vý­chode akési svetlo sa zjavuje, jasnejšiezorničky. Ako by svetlomet, hviezda,ktorá sa na zem spustila.

Zo tmy sa ťavy, kone vynárajú. Po­čuť hlas zvončekov, samotu púšte aký­si spev oživuje.

Sú to mudrci z východu; už týždne,možno i mesiace na cestách. Hviezdaich doviedla cez Jordán. U Jericha savšak stratila. Divili sa, ale nezúfali. Do­pytovali sa o novonarodenom Kráľovi.ľudia však nechápali. Poslali ich ďalejna západ.

3. V Jeruzaleme.

Príchod pútnikov do Jeruzalema, ichpočet, zvieratá a výstroj vzbudzuje po­zornosť. Pútnici sa po novorodenomKráľovi dopýtujú, ale ľudia sa tu nielenčudujú, ale i nastrašia, lebo dobre vediao krutej a krvilačnej povahe žiarlivého

259

Herodesa, ktorý už nie jedného s cestyodstavil.

Odkazujú ich do kráľovského paláca.Príchod vznešených hostí budí i tu roz­ruch, ale otázka, kde je novorodenýKráľ, ktorému sa prišli pokloniť, zapô­sobí ako hrom z neba.

Treba to hlásiť kráľovi. Ale kto sa od­váži?

Ked' sa starý tyran dozvedel, o čo ide.zbledol, zachvel sa ani pavúk, keď cítikorisť.

Ale premáha sa, skrýva vzrušenie.Dáva roz'kazy na dôstojne ubytova~

nie hostí a hneď je hotový prijať ich.Sotva sa usalašili, už ich aj volajú a od­vádzajú do skvelej, zlatýrn lustromosvetlenej siene.

Vo dverách zjnavujesa chudá, chorob­ná postava kráľova v purpurovom rú­chu, zlatým opaskom prepásaná. Pri­chádza pomaly, celou váhou sa na pali­cu opiera.

Taký bol ten »Veľký« Herodes. Cho­robami zničené telo, zločinrni zahlušenćsvedomí-e, ale nadaný. Aj cisári si hovážili.

260

Teraz je 67-ročný, ale 'drží sa trónt'ížiarlivou krutosťou. Usadne na trón ..apodozrievavo sa poobzerá. ­

Tak sa stretáva nevinná, skoro detin­ská poctivosť so stelesnenou podlosťou,lžou a krutosťou.

S vyumelkovanou prívetivosťou vy­pytuje sa o ceste pútnikov. Keď sa hopýtajú na dieťa, tvár sa mu zachmúri.Azda sa mu tiene vlastných detí, čo ichdal povraždiť, zjavily. Ale zakrývavzrušenie a pýta si odklad. Tuší, že' tobude niečo s Mesiášom a hneď v nocisvoláva radu.

'Keď sa bol dozvedel, že podľa proro­ka, Mesiáš sa má v Betleheme narodiť,prepúšťa mudrcov a posiela ich do Bet­lehema, aby sa všetko podozvedali :akeď nájdu dieťa, aby mu to bezodklad­ne hlásili. Lebo i on sa mu vraj chce po­kloniť, urobiť .ho svojim nástupcom.

4. V Betleheme.

Sotva mudrci vyšli z mesta, hviezdasa im opäť zjavila a doviedla ich do Bet­lehema, do domu, kde už svätá Rodinabývala.

Boli iste prekvapení. keď novorodené­ho kráľa nenašli v paláci, ale v obyčaj­

261

nom' domčeku. Ale _nepohoršili sa.“ OSpasiteľovi sveta mali jasnejšie pred­stavy než Židia.

Ked' sa Mária dozvedela o vysokejnávšteve, so vznešeným kľudom a ne­výslovnou jemnosťou vzala Dieťa na ru­ky; mudrci, s'viat-očne vystrojení s vý­chodnou obradnosťou vstupujú.

Mária sedí v závoji, so Synom v ná­ručí

Mudrci vystierajú koberec a vykla­dajú svoje symbolické dary. Potom sapoklonia Dieťaťu a s úctou, pokorne as dôverou sa mu, spolu so svojím ľu­dom, obetujú.

Kto vie, čo cítili v tom okamihu.Mudrci podávajú dary Dieťaťu. A

ono - ako by žehnajúc- vystiera rúč­ky, a žiarivým pohľadom múdro a dob­rotivo díva sa na kľačiacich mudrcov,na ich dary, ale i na celý svet, na poha­nov. Pozrelo sa so zaľúbením na dary,hlavne na myrhu, ktorú mu v zlatej ná~do'be podali. Všetko rozumelo, všetkoopätovalo milosťou. Matka iste dovoli­la, aby mu rúčku pobozkali, azda im hoaj podala.

26.2

A potom sa porozprávali.Zpod závoja občas sa zjavila tvár

Panny, a jej krása a pokora vznešenýchhostí hlboko dojala.

Pýtali sa na okolnosti narodenia no­vého Kráľa. A Mária ochotne odpove­dá, kráľovsky vznešene, a predsa vl'úd­

Ťak učila- teraz poprvýłraz- 2 po­hanov sa tvoriacu Cirkev. Nou sa svet­lo viery dostalo na ďaleký východ.

Rozlúčka bola pohnutá. Mudrci pla­kall, keď seba, svoju vlasť a národ Má­

riilobetovali a svätú Rodinu k sebe vo­la i. ~Mária dala im na pamiatku závoj, aby

sa podelili.Hostia sa vracajú do stanov, aby tam

prenocovali. Vo sme ich anjel napome­nul, aby sa nevracali k Herodesovi. Aráno sa pobrali inou cestou.

Všetko, čo videli a prežili, bolo imbohatou odmenou za všetky útrapy anebezpečenstvá cestovania. Dožili sacieľa svojho života.

Než by sme toto tajomstvo podrob­ne prebrali, teraz len niekoľko bodovvezmeme do úvahy.

263.

Toto tajomstvo je do istej miery ta­jomstvom šťastných sklamaní.

a) ('30 čakali dobrí mudrci? Akistekráľovský palác, komfort, skvelé priví­tanie a okázalé slávnosti.

A čo našli? O novorodenom Kráľovini'k nevie. Nik sa oň nestará, dlho hohľadajú. A nakoniec našli ho. Azda užmalo i rok. Ale kde ho našli? V malom,jednoduchom domčeku. Aké to skla­manie! A predsa! I keď boli na veľkéveci pripravení, skutočnosť všetko pre­konala.- Hľadali zemského a našli nebeského

Kráľa. Hľadali panovnika, ktorý svojľud blaženým urobi na zemi, a našli to­ho, čo dáva večné blaženstvo. Hľadaličloveka a našli Boha. Šťastlivé sklama­nie!

b) 1 my sme na tom často tak v svo­jom povolaní. Často sa sklameme. Hľa­dáme mnoho útechy alebo časné rados­ti a nenachádzame. Sklamali sme sa. Apredsa! Až keď sa daromné túžby roz­plynú, až vtedy poznáme skutočnú cenupovolania, cenu duchovného života.

Vtedy uznáme, že sme les pre stromynevideli. Naše povolanie dáva nám vy­

264

hody, na aké sme nerátali, na aké smeani nemysleli.

Vyliečili sme sa, azda za cenu bolest­ných Operácií, zo sebeckej samolásky,poznali sme nekonečnú cenu krížov akeď sa závoj zemských túžob r02ply­nul, až vtedy badáme večný náš cieľ,ku ktorému nás povolanie istotne dove­die. Sklamali sme sa, ale šťastlivo. Do­stali sme viac, ako sme čakali.

Rozhovor s Pánom. Pýtam si totošťastlivé sklamanie dnešnou cirkevnoumodlitbou: »Bože, ktorý si dnes jedno­rodeného svojho Syna hviezdou prive­deným pohanom zjavil, dovol láskave,aby sme my, ktorí sme t'a už vierou svo­jou poznali, priamo videli tvoju velehu.Skrze Pána nášho...

0*.

Poznámka: V nasledujúcich rozjima'niach po­kračujeme až do nedele po zjaveni. Potom pre­jdeme na nasledujúci sväzok. Rozjimenia, urče­né na ostatné dlni oktúvy v príslušnou:: rok-u vy­stanúr '

N5­

Oktáva zjavenia. Druhý deň.XLII.

Mudrci z východu ll.Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

»Keď sa teda narodil Ježiš v judskom Betlehemeza čias krá-ľaHerodesa, hła mudrci prišli do Je­ru-zale-maz Východných krajín a pýtali sa: Kdeje novonarodený král' židovský? Videli sme to­tiež jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mupokloniť. Ked' to .kráľ Herodes počul, z-arazil sanad tým a celý Jeruzalem s ním. Dal svolať vše­tkých veľkňazov a. zákonnilcOv ľudu a vyzveda-lsa od nich. kde sa má Mesiáš narodil”. Oni muodpovedali: V judskom Betleheme, lebo tak na­pisal prorok: Ty Betlehem. judská zem. medzipoprednými mestami Judska, kedže z teba vy­jde vojvodca, ktorý má qpasiť môj ľud izrael­aký. Tu Herodes dal si potajomky predvolaťmudrcov a usilovne sa vyzveda-l od nich o čase,kedy sa im hviezda zjavila. Potom ich poslal doBetlehema a povedal: Id'te a usilovne sa dopy­tujte na dieťa. Ked' ho nájdete, oznámte mi, abysom sa mu i ja šiel pokloniť. Ked' vypočuli krá­I'a, vydali sa na cestu. A hl'a, hviezda, ktorúuzreli na východe, š-la pred nimi, až prišla a za-:stavila sa, kde bolo dietatko. l vošli do domu,

266

našli dieťatko s Múriou, jeho' matkougpaglli- n!tvar a klaňali sa mu.c(1)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dei. akou predošlého rozjimania.

Tretie prípravné cvičenie. Vidiac łáaku Ježišo­vu k ľuďom dobrej vôle, prosim jeho božskéSrdce, aby sa mi zjavilo, zapáůilo i moje srdcea vzbudilo vo mne horúcu túžbu, .nasledovať ho.

l. Povolanie mudrcov.

Božia láska už odo dávna myslela natieto šľachetné duše a rozhodla sa. žeich povolá na život, potom - milosťou- na pravú vieru a večné spasenie. Ano,zpomedzi toľkých miliónov. A prečopráve ich? »Nevyspytateľné sú jeho sú­dy a nepochOpiteľné jeho cesty.«(2)

Povolal ich z pohanského sveta a uká­zal tak, že Doklady vtelenia nie sú lenpre potomkov Abrahámových, 5 ktorý­mi Boh smluvu zaviazal, ale pre všetkynárody.

Preto zasvätila Cirkev, zväčša 2 po­hanského sveta utvorená, tento deň ešteskôr, než Vianoce. Preto sa vo vďa­ke Pánovi rozplýva duša, ktorej predo

(1) Mt 2. 1-11. (2) Rím 11. 33.

267

kov Boh' v osobe mudrcov na katolíckavieru povolal. Už vtedy sa nám zjavilahviezda Spasenia. Vtedy sme - podľaslov pápeža sv. Leva - »vstúpili doimania nehynúceho dedičstva.«

2. Ako boli povolaní?

Zjavenie sa hviezdy bolo pre nichprostriedkom milosti. Sami sa prizná­vajú: »Videli sme totiž jeho hviezdu navýchode.« Všetci sú učenci, hlavne vhvezdárstve zbehlí. Zjaví sa im hviezda,ktorá nielen že je nová, ale neriadi sapodľa hvezdárskych zákonov. Balámo­vo proroctvo im pripomína: »Vyjdehviezda z Jakuba.«(3) Medzitým i mi­losť urobila svoje. Pôso-'bi na dušu,utvrdzuje ju; povzbudzuje vôl'u, aby to,čo ako spásonosné poznali, aj vykonali.

l Ježiš myslí na nich a pozpruje prá­cu milosti. Či nájde poslušné srdcia?Tak, ako my odprevádzame v duchudôležitý spis, či vykoná svoje poslanie.Ako sa teší srdce Spasiteľovo, že mi­losť dopadla na úrodnjj pôdu. Pozoruje,ako sa mudrci chystajú na c_estu,nešet­

(8) 'Nm 24. 17.

268

riac obetí, len aby sa k nemu dostali apriniesli mu svoje dary. Radostne uzná'­va obete, ktoré prinášajú. Hľa, títo ľu­diac, hoci zatiaľ pohani, idú za 'hlasompovolania. Nedbajú, že tým sa azdastanú pred svetom smiešn mi, že tostojí mnoho peňazí a náma' y, ba že jeto za vtedajších pomerov i životu ne­bezpečné. Sama cesta je veľmi zdlhavá.Ak prišli z Perzie. museli ísť asooñ 71mesiace, ked' z Chaldejska, 60 dní.

Oni však nedhajú. Nedbali. že ichazda nazvú exaltovanými alebo neuve­ria v ich dobrý úmysel. Čosi im všaknašepkáva: »Buďte veľkodušnil«

Či ja tiež nepočujem občas volanie:Buď veľký duchom! Odváž sa a 'kona_í.čo ti milosť prikazuje! I keď ťa ľudiaposúdia. azda sa i vvsmeíú. Čo sa sta­ráš 0 ľudí? Či ťa oni budú súdiť? Prvouregulou duchovného života -- hovorísv. Ján Berchmans ~ je, nastarať sa omienku sveta.«

Musíme tiež uvaZIť, že nasledovaniehlasu milosti pre mudrcov z vvchoduneznamenalo povinnosť, íba radu. Ne­ndvolávalo sa na svedomie. iba na lás­ku.

209

_.Boh niektoré veci prikazuíe, alebo za~kazuje, ale o mnohé iba prosí a 'odvolá­va sa na lásku.

Môžeme si však pomyslieť, aké smut­né by to bolo bývalo pre malého Me­siáša, keby boli mudrci len mudrovali.ale nakoniec doma ostali.

A ja koľkoráz som mu spôsobil takýzármutok? Koľkoráz sa mi zjavilahviezda, v napomenutí predstaveného,duchovného otca. vo výčitke alebo rade.Pri modlitbe. nri roziímani koľko rázma zasiahol lúč milosti. ktorý ma nazlenšenie, na dokonalosť povzbüdzoval.Videl som hviezdu. ale nešiel som. Vá­ham a brodím v .močiari lenivosti.

A ako by mi nomohlo, kebv som sarozhodol: »Videl som ieho hviezdu aprišiel som.«

3. Zmiznutíe hviezdy.

Evanjelium nehovorí, že bhvnezda mudreov z východu stšle hdd?­prevadzala. Ani toho nebolo treba. Ved'oni dobre vedeli, kde leží Júdsko. novýto domov synov Jakubový'ch. Cez tovšak,_ked: sa nad nimi v noci zastavila.bola im utechou. A potrebovali útechu,

270

aby ich na ďalšie sklamania pripravila.Úlohou myšlienok a pocitov, ktorýminás Prozretel'nosť občas poteší, je, abysme boli pre dni zúfalstva a beznádejno­sti posilnení. Zo svetla a tepla, ktorénás vtedy zasiahne, čerpáme na dni stu­denej noci.

Keď si v nešťastí na chvíle útechy po­myslíme, hneď sme silnejší a nepadá­me do zúfalstva. Veď Boh sa nemenía keď sa i ukryje, i vtedy sa na nás lás­kavo usmieva, ako slnce, ktoré i podmrakom svieti.

Vidíme to u mudrcov. Kým boli v Je­ruzaleme. hviezda, tento prostriedok aobraz milosti. sa im neukázal. Bola topre nich ťažká skúška.

Zmiznutie hviezdy malo dve príčiny.Za prvé bolo zbytočné, aby hviezdaukazovala cestu tam, kde ju Boh úrad­ne, v svnaeóee sám ukazuie. A skutoč­ne. mudrci dostávaiú tu správny návod,kde maiú hľadať Spasiteľa.

Ani pre nás nie sú potrebné súkrom­né ziavenia, keď je tu neomylná Cir­kev, ktorá nás povedie istejšie než mi­mmiadne »hviezdy«.

Po druhé toto nevďačné a l'ahostaínémesto nebolo hodné milosti, aby ho Rok

271

na príchod'Mesiáša ešte aj mimoriad­nymi prostriedkami upozorňoval. Týmby bol ich zodpovednosť a trest ibazväčšoval.

Mimoriadna milosť bola len pre po­božných mudrcov z východu rezervo­vana.

Akonáhle opustili Jeruzalem, hviezdasa im opäť zjavuje a vedie ich k vytýče­nému cieľu. Teraz už »išla pred nimi«,(*)ukazujúc. že ich vytrvalosť bude odme­mená a »zastavila sa. kde bolo dieťatko.«Ukázala im skromný domček. Tým Bohpodonrel vieru mudrcov, ktorá malabyť ďalšej skúške podrobená, lebo ved'novorodený Pán neba a zeme býva vmalom domčeku, matkou je mu chu­dobná žena remeselnika. Čo na to domapovedia, keď to počujú?... Pre takýzážitok bolo veru škoda tolkej námahy.Ale duše mudrcov boly. už podmanené

milosti. V ich očiach malý domčeknebeskou gloriolou ovenčený a v maloDieťaťu Spasiteľa sveta poznávajú.

Pokľaknime s nimi i my pred bož­ským Dieťaťom, ktoré sa i na nás, z Eu­charistie práve tak diva. Nehovorí ústa­mi. ale srdcom. Dajme mu svoje srdce.

(4) 11': 2. 9.

372

Rozhovor s Pánom. Poďaku'jen'i sa zamilosť, že som bol povolaný k viere ana službu Bohu. Obnovím v sebe duchpovolania. Urobím predsavzati'e; žekaždý, hoci len náznak milosti, budemverne nasledovať.

Oktáva zjavenia. Tretí deň.XLlll.

Mudrci z východu lll.Prípravné cvičenia, ako v predošlom rozjimani.

l. Šťastlivý odchod.

Duševná pohotovosť. dispozicia, sakou sa mudrci z východu na cestu vy­dali, ostane večným vzorom pre každé­ho, čo sa na cestu pokánia, na cestu do­konalosti a svätosti odhodlali. 'Odložiacvšetky neodôvodnené pochybnosti astarosti, spoliehajú sa jedine na božiuProzretel'nosť, na hviezdu milosti. Ne­hovoria. ako lenivý: »Lev je vonku, naprostred ulici mohol by som byť zabi­tý«,(1) nevyhovárajú sa na rôzne ne­bezpečenstva. ktoré azda ani nejestvu­jú, len aby sa nemuseli vydať na cestu.

(1) Pri: 22. 13.

18 278

Nerozhodný nevie si uvážiť, že v nečin­nosti a prilišnej opatrnosti skrýva saviac nebeznečenstva, ako v odhodlano­sti. Zbabelý sa raz presvedčí, že »utekápred levom a stretne ho medveď.«(2)

Koľko povolaní, koľko kariér zničilauž lenivosť a zbabelosť. Len ked' sa námhviezda stratila, až vtedv plačeme nadpremárneným životom. Kto sa v dob­rom úmysle na veľkú a múdru vec pod­ujme, ten nikdy neobanuie, hlavne ked'sa na vybojovanie svätosti podujal. Tustretne sa s vôľou Božou, a smelo ideza heslom: »V tebe, Pane, dúfam. nebu­dem zahanbený na veky«.(3) Na týchsa splnia slová Mojžišove: »Pán všakšiel pred nimi, aby im ukazoval cestu,vo dne v stlpe oblakovom. v noci v stlpeohnivom, aby im bol vodcom na ceste vobidvoch časoch. Nikdy nezmizol ob­lakový stĺp vo dne. ani ohnivý stĺp v no­ci pred ľudom.«(4)

2. Šťastné pokračovanie.Mudrci, pretože sú múdri, neodboču­

jú s cesty ani napravo, ani naľavo, aleidú stále po ceste, ktoru 1m hviezda

(2) Am 5, 19. (4) Ex !3. 21. 22.(3) Z 30. l.

274

ukazuje a tak sa určite približujúk cie­ľu. Vedia a cítia, že každé odbočeniebolo by len stratou času.

I mne dal Boh svetlo, ktoré ma vedie,a to štvoraké. Prvé je zdravý cit, ďalejsvetlo viery, vnuknutie a nakoniec ve­denie predstavených, duchovného otca.To je mi hviezdou, ktorú mám nasledo­vať. Bárs by som ju bol nasledoval oddetstva! Ako ďaleko by som už bol za­šiel. Aspoň odteraz chcem byť medzimúdrymi a rozumnými.

3. Skúška.

Neprotiví sa plánom Prozreteľnosti.ha naopak, je s nimi v úplnom súhlase,že Boh, bez toho, aby sa od vyvolenýchodvrátil, podrobuje ich skúškam. Takouskúškou bolo pre mudrcov z východuzmiznutie hviezdy. I ked »nevyspyta­teľné sú (Božie) súdy a nepochopitel'néjeho cesty«,(“) aspoň čiastočne azda po­ch0píme jeho myšlienky a ciele. Boliodňal hviezdu, aby

a) ukázal, že on je bezpodmienečnýmpánom milosti a útechy.

(5) Rím 11. 33.

276

b). I ked' občas odberie útechu, to lenpreto, aby nás pozbavil samoľúbosti,ktorá sa i do duchovného života často\'kráda, a vybraných pripravil na úte~ehu tým väčšiu.

c) Chcel ukázať, že i tí, čo ich Bohmimoriadnou milosťou sprevádza, utis­nuti sú na vedenie. Aj vybraní sú po­vinní, mimoriadne milosti, ktorých saim dostalo, dat' pod kontrolu duchovnć~ho vodcu.

d) Zmiznutic hviezdy vyžadovala siaj božia sláva. Tak boli mudrci prinúte­ní zastaviť sa u Hcrodesa a tak sa vy­plnily plány, 'ktoré mal Otec so Synom

alktoré nakoniec na jeho slávu sa obrá­ti v.

A mudrci, naplnení hožou milosťou.na skúške obstáli. Neprišli do rozpakov.Keď sa im nebeské svetlo stratilo, hľa­dajú pomoc u ľudí, a nájdu ju. Král' azákonnici, ktorí sami zaprcli Mesiáša.iných však k nemu priviedli, sú akoznačky po ceste. Ukazujú cestu iným.samy sú však nehybnć.

Či nie som takou nehybnou značkoupri ceste i ja?

276

Či sa nemám obávať spolu so šv. Pav.lom, »aby som azda nebol zavrhnutý,hoci som iným kázal.«(°)

l nevesta Piesne Šalamúnovej, keď ne­nachádzala ženícha. rozhoduje sa:»Vstanem a pochodím mesto . . .: Či stenevideli toho, ktorého moja duša milu­je?« pýta sa od strážcov. »Sotva som odnich odišla - rOZprávaďalej - našlasom toho, ktorého miluje moja duša.«(7)

Tými strážcami, majstrami duchov­ného života sú svätí, Cirkvou kontrolo­vaní teologovia, askcticki spisovateliaa duchovní vodcovia. l najdokonalejšieduše žiadajú si vedenia. Svätá Terezkaveľmisa starala. aby jej duchovné dcérymaly príležitosť, vo veci duchovného ži­vota dobrú radu si vyžiadať.

Rozhovor s Pánom. Prosím od nehorozhodnost', akú mudrci z východu pre­ukázali, aby som s nimi po správnej ces­to mohol pokračovať a aby som priskúškach života vždy obstál. Pevne sarozhodnem, že každé vnuknutie posluš­ne budem nasledovať a riadiť sa podľapokynov duchovného vodcu.

(i) 1 Kar 9, 27. (7) Pics 3. 2. 3. 4.

'277

MV! 218m ŠtvrtýdenXLIV.

Mudrci z východu IV.Prve prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

»Padli na 'tvár a -lolaňali sa mu. :Potom otvorilisvoje pokladnice a ,podali mu dary: zlato. ka-did­-lo a myrhu.«(1)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dej ako vrozji-mąni na sviatok zjavenia.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím od Pánazbožného ducha a milosti, aby som mu dary. kto­rým boly dary mudrcov symbolom. bol hodný'odovzdať. ­

1. Poklona mudrcov.

Predstavím si, ako sa mudrci z výcho.du klaňajú Dieťat'u. Podľa Východnýchzvykov celi sa vrhajú na zem. Zovňaj­šia poklona, ktorá však vnútornú odda­nosť vyjadruje. To mal asi na mysli žal­mista, 'ked napísal: »Pred ním sa klaňat'budú Etiopski; a jeho nepriatelia (poha­ni) budú lízať prach zeme.«(2) Niestrach, ktorý voči najhlavnejšej Bytostinebol by neodôvodnený, ale vďaka a

(1) !Mt 2, 11. (2) z 71, 9.

278

nádej Vrhá ich na zem. »Hľa, Boh jeSpasiteľ môj, dúfať budem a nebudemsa báť: lebo moja sila a moja chvála jePán, a stal sa mi spasením. Načierať bu­dete vody v radosti z prameňov Spasi­tel'ových.«(3) Ešte raz si premyslímhrdinstvo, ktoré mudrci preukázali,kým sa sem dostali a obdivujem ich vie.ru. Z toho vidím, že viera je naozaj da­rom od Boha, a to darom najcennejším,aký Boh dáva svojim vyvoleným. Akýbystrý je zrak viery! Vidí a poznávaSpasiteľa na kríži i v Eucharistii. Lenduch pokorný, hotový pokloniť sa Stvo­riteľovi, môže prijať taký dar. Pokoraa bystrý zrak, hľa, ako úzko súvisia.

Pokorné a poslušné dieťa otec vyvo­die na vysokú horu, odkiaľ všetko uvi­dí a pokochá sa v nádhernej krajine.Neposlušné a spupné dieťa doma necháa ono nič nevidí.

Bezprostrednou odmenou pre mu­drcov bol pokoj a útecha. I oni mohlipovedať: »Nasýtim sa, keď sa zjavítvoja sláva.«(*) V starom zákone zjave­nie sa anjela bolo hrozné, lebo podľa ľu­dovej mienky znamenalo smrť. Ale zja­

(3) 12 1.2 2. 3. (4) Z 16. 15.

279

v'em'esa Boha bolo priamo strašné. Po­myslím na horu Sinai. 5)

Blízkosť Boha naplňuje mudrcov stra­chom, ale láskavosť Dieťaťa ich okúzli.Ako dobre im bolo, keď sa mu poklo­nili. Sv. František 'Borgia, ešte ako svet»ská osoba, žiadal sv. lgnáca, nech mu odBoha len tolko vyprosi, aby mu bolo do­volené v neprestajnej prítomnosti Bohabyt' neustále skloneným.

Keby i moje srdce bolo tak prosté,naplnené vierou a pokorou, s akou tú­hou by sa blížilo k eucharistickému Die­ťaťu, ako vďačne a dlho by pri ňomsotrvalo. Potom i ja by som, spolu sožalmistom »sedemkrát cez deň chvá­lu«(“) vzdával Bohu pri jeho oltári,

2. Dary -mudrcov.

Na východe pred veľkého pána niktonepredstúpi bez darov. l Boh si to takžiadal: »Neukážeš sa pred mojou tvá­rou prázdny.«(7) l mudrci cítili potrebu,svoju oddanosť preukázať darmi. Aleich dary sú jemnejšie, ako surové daryZidov. »Kráľovia z Tarzu a ostrovy obe­

(5) Srovn. Ex 19. (0) Z 118, 164. (7) Ex 23. 15.

280

tovať budú dary: kráľovia Arabov a Sá­ba budú nosiť pocty. A klaňat' sa mubudú všetci králi zeme.«(°)

Môžeme si predstaviť, aké milé bolytieto dary Ježišovi. Ten, ktorý dar chu­dobnej vdovy tak radostne prijal a kto­rý si obctu Abelovu pre dobrý úmyseltak vysoko cenil, so zadosťučinením vi­del dary pohanských kniežat, ktoré mus takou láskou a oddanosťou ponúkli.Lebo cena daru a obete nezávisí na vel'­kosti, ale na úmysle, s akým sú dávané.

Cenu darov zväčšoval ich mystickývýznam. Starý kresťanský básnik bolnapísal: »'Kadidlo, zlato a myrhu priná­šajú do daru, čo patrí kráľovi, človekua Bohu.«

Zlato mohlo znamenať daň, daň lás­ky, ktorou boli dlžní svojmu Kráľovi.Kadidlo, ako symbol modlitby, vyjad­rovalo ich vzťah k Bohu. A myrha. :akoslza stromu, pripomínala ich sebazaprc­nie, obetu.

Rehoľníkovi zlato pripomína chudo­bu, svet, ktorého sa pre lásku k Bohuodriekol, myrha je mu symbolom čisto­ty a stáleho boja s ľudskou prírodou .1

(9) Z 71. 10-11.

281

kadidlo symbolom svätej poslu'šnosti.lebo ním sa stane blahovonnou obetou.

V daroch mudrcov môžeme vidieťsymbolickú obetu Ježišovi - kráľovi,veľkňazovi a človeku.

Preberme tieto symboly rad-radoma aplikujme ich na seba. A nasledujúcvnuknutie srdca, obetujme sa aj my, ato bezpodmienečne.

3. čím sa odvd'ačí Ježiš?

Darmi, a to omnoho cennejšími a vzác­nejšimi. Lebo Boh sa nedá prekonať voveľkodušnosti. Podáva im zlato múdro­sti. »Lebo všetko zlato s ňou (s múdro­st'ou) porovnané, je ako drobný pie­so'k.«(°)

Oboznamuje ich s hlbokými tajom­stvami kresťanskej viery, dá im poznaťcenu večnosti, za ktorú je hodno vzdaťsa všetkého, aj života.

Za kadidlo dáva im milosť pobožno­sti a horlivosti, azda i mysticizmu. Zamyrhu lásku ku krížu, ducha sebazapre­nia a kajúcnosti a podľa niektorých islávu mučenícku.

Mudrci poznali Dieťa i jeho Matku,

(9) Múd 7. 9.

282

azda ho i objali a vybozkali. čo ani anojelom nie je dožičené.

Aké je dobré, slúžiť Bohu a úplne samu odovzdaťl

A ja čo dám Bohu? Čo môžem v svo­jej chudobe?

Mnoho, veľmi mnoho. Môžem mu dat'srdce a lásku, svoju slobodu i čas. Kaž­dý okamih života. Odmenou mi budevečnosť.

Rozhovor s Pánom. Bude to Opäť se­baobetovanie, ale také, čo neostane lenpri slove, ale čo prejde do praxe. Čo bysom mohol dat' dnes? Azda práve časby som si mohol lepšie zadeliť a využiť,a namiesto prázdnych slov, urobiť, čourobit' treba. A čo urobím, urobim bez­chybne, poriadne. Veď v tom, čo dnesurobim, Bohu sa chcem obetovať.

Oktáva zjavenia. Piaty deň.XLV.

. . lMudrCI z vychodu V.,

Prípravné cvičenia, ako u predošlých rozjimani.

1. Toto tajomstvo preslávi Ježišovu silu.

Slávne je to tajomstvo a poukazujena moc, ktorou Ježiš vládne na nebi i na

288

zemi. Už teraz sa splňuje, čo Ježišpredpovedal, ked' sa lúčil s týmto sve­tom: »Daná je mi moc na nebi i na ze­mi.«(1)

Na zemi. Lebo svojou milosťou pod­maňujc si kniežatá; kniežatá, čo vládnuvojskom podmanuje si on, malé Dieťa.»A sú mu poddaní anjeli, mocnosti amoci.«(2)

Ukáže svoju moc i na nebi. Stvorilčarokrásnu hviezdu, ktorá je tak mno~hovravná. Pripomína Pána, Stvoriteľa.

Hviezda je na to, aby vo tme svietila.A Ježiš? »Ja som svetlo sveta. Kto mňanasleduje, nebude kráčať vo tme. alebude mať svetlo života.«(“)

Hviezda je sprievodcom na cestách.na mori. Tým je Ježiš pre duše, idúce zavečnosťou.

Hviezda sa nám zdá maličká, je všaknesmierna. Taký je aj Kristus. .le malý,menovite v Eucharistii.

Hviezda pôsobí na zem. V prvom ra­de ju priťahuje. Tak pôsobí i Ježiš svo­jou milosťou a láskou. Prosím ho, nechpre mňa taký ostane pre celý život.

(1) Mt 28. 18. (3) Jn 8. 12.(2) 1 Pt 3. 22.

284

2. Preslávi Ježišovu múdrosť.

Vyjaví Ježišovu múdrosť. Mudrci samu klaňajú a zriekajú sa tak múdrostitela a krvi. Pútnici z východu nejdú zapozemským, ale za nebeským svetloma klaňajú sa nebeskei múdrosti. Je toobdivuhodná Múdrosť. Veď vieme, akosa každý. i kresťan, čo do školy doko­nalosti chodí, pridržiava svoiho roz­umu, svojej múdrosti a ako beží za zem­ským majetkom, za pôžitkom. A tu sapohani klaňajú Ježišovi, tomu stelesne­němu vzoru chudoby a sebazaprenia.

Preto. lebo človek je otrokom svojichtúžob, Ježiš chudobu urobil vzácnou,opovrhnutic slávnym. utrpenie príjem­ným.

A v osobe Herodes-.1 u v Židoch za­hanbuje súčasne politiku a machináciesveta. Používa ich na šírenie svojho me­na.

V tajomstve božieho detstva, tam priiasličkách i ja sa mám učiť pravei múd­rosti, ktorú Boh v chudobe. pokore asebazaorení ukrýva. »Otče, ukryl si tie­to veci nred múdrymi a obozretnými. amaličkým si ich vyjavil.«(*)

(*) U; !0. 21.

285

l ja musím raz uznať nerozumnosť abezúčelnosť svetskej samolásky. Akokrásne hovorí Mudrc: »Márnosť nadmárnosť, všetko márnosť,«(“) vyjmúcmilovať Boha a jemu slúžiť. Pravoumúdrosťou je, starať sa o večné blažen­stvo.

Márne je hľadať bohatstvo sveta anaň sa spoliehať. márne je túžiť za vy­sokým postavením. Márne je nasledo­vať túžby tela, za ktorými prichádzatvrdý trest. Márne je, žiadať si dlhý ži­vot a o svätý život tak málo sa starať.Márne je myslieť na prítomnosť a zabú­dať na budúcnosť. Márne je, milovať, čochytro pominie a nestarať sa o večnúblaženosť.

Daj, Pane, aby som »pravidlami« a»zákonmi« svetskej múdrosti zo srdca0povrhnul a tvoju múdrosť aby somcelou dušou miloval a nasledoval.

3. Preslávi Ježišova dobrotu.

Toto tajomstvo vyjaví Ježišovu ne­konečnú dobrotu. Len čo prišiel na svet,už koná dobro. Už zachraňuje duše,chudobné i bohaté, vznešené i jednodu­

(6) Kaz 1. 2.E.

286

Che, mudrcov i neučených. každého je­mu primeraným spôsobom. Za jedm'rmanjela, za druhým hviezdu posiela. Za­volá si pastierov, aby mu priviedli celéstáda. V osobe mudrcov pohanov z tie­ne smrti vyslobodzuje. A v starom Si­meonovi predpovedá. že ku konci časovaj oči Izraela sa otvoria a »potom budespasený celý.«(°)

bdivuiem dobrotu Boha, ktorá vše­tko obsiahne. Modlím sa, aby jeho vô­l'a »všetkých ľudí spasiť a priviesť k jas­nému poznaniu pravdy,«(7) nestroskota­la na ľudskej svojhlavosti.

Poobzerám sa po zemeguli, kde hviez­da ešte tol'kým nezasvietila. Budem natom. »aby sa konaly proshv. modlitby,orodovania a vďaky za všetkých l'u­dí«.(°) za navrátenie zpohanštelých ná­rodov. ktorých osud je ešte zúfalejšínež tých, ktorí nravdu ešte nikdv ne­poznali. Rozhodnem sa. že v záuimemisii a v záujme premoženia moderné­ho ateizmu urobim všetko. čo je v mo­jich silách.

Rozhovor s Pánom. Rozooviem mu,ako sa spolieham na jeho moc, na jeho

(G) Rím 11, 26. (3) l Tim 2. l.(7) Tim 2, 4.

287

múdrOsť a lásku. Na tom chcem i ja 'b.u~dovať. Urobim všetko, čo je v mojichsilách a ostatné ponechám na Boha.

Oktáva zjavenia. šiesty deň.XLVl'.

Mudrci z východu VI.Prvé a druhé pripravnć cvičenie, ako v pre­

došlom rozjimaní.Tretie prípravné cvičenie. Prosim Pána, aby

jeho výzva nenamzila u -mňa na huluché uši, ležaby som ho oc-ho'tne a nadšene nasledoval.

l. Vidím Krista, večného Kráľ .

Skutočne, toto tajomstvo vyzdvihujeKristovo '-Král'ovstvo. Mudrci prichá­dzajú do Jeruzalema s otázkou: »Kde jenovorodený kráľ židovský?«(1)

Ich dary vyjadrujú tú istú vieru. I He­rodes im tak rozumel a bojí sa o trón.

Ježiš je skutočný Kráľ, už tam v jas­ličkách a ostane kráľom na veky. Vlád­ne nad prírodou. Hviezdou, ktorú jehoruka riadi, predvoláva svojich podda­ných. Vládne nad duchmi: Za pastiermi

(1) Mt 2, 2.

anjelov posiela. Je pánom sŕdc, čo si ichvybral a svojimi nepriateľmi opovrhne.Rozhoduje o osude národov. Niektoréprostrednictvom mudrcov z východupovoláva, iné, ako Zidov, zavrhuje.

Pokloňme sa tejto tajomnej a hroznejvelebnosti, v ktorej rukách je. i nášosud.

2. „Vidíme celý svet, ktorý -- a to každéhoz nás osobitne - k sebe volá”.

Prostredníctvom prorokov, svätéhoPísma, anjelov a pastierpv, ktorí »uvi­deli a verZprávali, čo im bolo poveda­né o tomto dieťatku«,(2) povoláva Zi­dov; osobitne, prostredníctvom mu­drcov, volá i Herodesa a skrz hviezduvolá celý pohanský svet.

K tomu sa pridružuje vnútorná mi­losť, ktorou každého 'osobitne volá.Každćho volá tak, ako je to pre nehopajprimeranejšie a ako si to zaslúžil.Tak mudrcov, zbehlých v hvezdárstve,hviezdou, Židov prostrednictvom anje­lov zavolal.

I mňa povolal a stále ma volá na do­konalosť, podľa toho, ako som prípra~

(2) Lk 2, 17.

19 ?.89

vený prijať jeho pozvanie, jeho milosti.Vážna, vel'mi vážna vec Je toto vola­

nie, či povolanie.

'3. „To je moja vôľa, aby som si podmaní]celý svet, všetkých nepriateľov a tak vošiel

do svojho kráľovstva.”Kristus chce panovať. Panuje a bude

panovať na veky. Šťastlivý, kto sa po­drobí jeho milosti a láske a nie iba pali­ci. Kristus premohol pohanov, ale pre­mohol i Zidov, ktorých trestá nevido­mosťou a necháva ich hynúť. I nadomnou zvíťazí, ak ešte nezvíťazil. Aleako? Od toho závisí, ako splním pod­

miřzrłky,ktoré mi dal vtedy, ked' ma za­vo a .

4. Kto chce so mnou ísť, so mnou sa musítrápiť a tak ma raz nasledovať i v sláve­

Kto sa chce dostať k Ježišovi, musíprekonať mnohé prekážky. Skúsili to imudrci z východu.

a) Zanechali - aspoň na čas - svojdomov, rodinu i pohodlie; azda už vdosť vysokom veku podstúpili nesnad­nú cestu, plnú prekážok a nepohodlia.Hmotný osoh im nekynul, tým viacejútrap, pripadne neúspech či zahanbenie.

290

b) 1 nebezpečenstva neboly vylúčené.Veď nechýbalo mnoho a sotva by bolivyšli živí z Jeruzalema . ..

c) Zjav novorodeného Kráľa volalich do boja s najväčším nepriateľom.s pýchou. Oni, mudrci, možno i králi,bohatí a vznešení, mali sa pokloniť chu~dobnému dieťaťu. Veru, za takých okol­ností dosť sa treba so sebou nabojovať,aby sme nasledujúc Učiteľa v utrpení.mohli ho nasledovať i v sláve.

5. Každý, 'kto má zdravý rozum, podujnnesa na to.

I z toho vidno, ako málo ľudí mázdravý rozum, zdravý úsudok. Hviezdumnohí videli, i silu milosti určite pocíti­li; obdivovali senzačný zjav, porozprá­vali o ňom, ostali však doma.

Nemali zdravý úsudok.Iní 0 veci vážne rozmýšľali. Ale ťaž­

'kostil Museli by zanechať teplotu a po­hodlie domova. l svätí sa mnoho rázťažko rozhodovali, ale nakoniec išli. Tívšak väčšinou odpadli, ukázali sa akozbabelci.

Nemali dobrý úsudok.

291

lní zas, ako Herodes a Zidia, pre svo­ju neprávosť, pýchu a hmotárstvo, za­preli povolanie, udusili ho.' Tí mali najmenej dobrého úsudku.

Nepoznali, že ísť za povolaním je tonajväčšie šťastie, najväčšie vyznamena­nie.

Len málo bolo odvážnych a udatných.Nie div. že i teraz je tak málo vyvo­

lených.

6. Obetovanie sa.

Mudrci z východu išli. a to nie hoc­ako, ale s nadšením a »vyznamenali savo službe Kristovi.«

a) Aké skvelé obety priniesli za Kris­ta. Rodnú zem, rodinu, pokoj, česť predľuďmi, ba skoro i život obetovali. lchvel'kodušnosť urobila vyznavačmi, apoš­tolmi, skoro mučeníkmi.

b) Ako idú za povolaním? S vierou,s kráľovskou rozhodnost'ou. »Videlisme totiž jeho hviezdu na východe aprišli sme.«(3) Hneď, bez váhania.

0) V porovnaní s nami, ako málo pri­čin mali na to, aby išli za Kristom.

P) '-Mt 2, 2.

292

7. Na mudrcoch z východu vidíme, že čím jeniekto vel'kodušnejší v'pomere k Bohu, týmviac vel'kodušnosti akúsi od Boha a jeho

útrapy budú odmenené.

l. Aké to bolo pre nich zadosťučine­nie. že starostlivosť Prozreteľnosti ichstále sprevádzala. Všetko im ide po ru­ke, len aby sa dostali k cieľu. Sám cy~nický Herodes a židovská rada ukazu­jú cestu. Veľkodušný môže sa na Bohavždy spoľahnúť.

2. Potom »našli Dieťatko s Máriou.jeho matkou.«(") Tým je všetko pove­dané. Dostali dar kresťanskej viery, apoznávajú to, čo v nej je najkrajšie.najveľkolepejšie, poznávajú Dieťa a je­ho matku. Prišli ako pohani a vrátili saako stlpy rodiacej sa Cirkvi.

3. lch liturgia v Cirkvi je najstaršia,najveľkolepejšia. Cez ich oktávu kňaz.reprezentant Cirkvi, padá na kolenáako oni »padli na tvár a klaňali samu.«(°)

Na ich počesť bol vystavaný dóm vKolíne. kde sú ich ostatky. "Koruna, 'kto­

(*) Mt 2. H. (6) M( 2, 11.

2.93

rá ich tam zdobí, je len slabým odles­kom ich nebeskej slávy.

Rozhovor s Pánom. Blahoželám Ježi­šovi a Panne Márii, že si tak skvelé du­še podmanili. Ďakujem i mudrcom z vý­chodu, že sa i za mňa poklonili Ježišovi.lm môžem ďakovať, že sme sa mohlistať kresťanmi a že sme nastúpili namiesto vybraného národa.

Odovzdám sa veľkodušne a definitíwne božskému Srdcu a sľúbim, že celýsvoj život zasvätím výhradne a beZpod­mienečne jeho službe.

Oktáva Zjavenie. Siedmy deň.

XLVII.

Mudrci z východu VII.Prvé prípravné cvičenie. Text sv. evanjelia:

niKed'vo sme dostali napomenutie. aby sa nevra­celi k Herodesovi. inou cestou sa vrátili do svo­jej kra'jiny.«(1)

Druhé prípravné cvičenie. Miesto a dej. akoprvý deň sviatku.

(1) Mt 2. 12.

Tretie prípravné cvičenie. Prosím si, od Pánaducha poslušnosti. ktorý ma najbezpečnejšíe po­vedie a ochráni od chýb a nebezpečenstva.

l. Vzájomné poučenie.

Za svojho pobytu v Betlehememudrci udržiavali asi častejšie kontaktso svätou Rodinou. Každodenne navšte.vovali božské Dieťa a tešili sa spoloč­nosti Márie a Jozefa. Hlavne s Nemluv­niatkom sa dobre porozumeli. Vítaloich vždy s úsmevom a na dušu z nehovždy pokoj prechádzal.

Ked' potom ostali samotní, Jozef aMária porozpovedali si svoje zážitky.Obdivovali vieru, prostotu a dôverumudrcov. Bolo to i pre nich ponauče­ním, aby Boha čím viacej ľúbili, bolimu verní, lebo veď oni dostali od Bohaviac ako mudrci.

A naopak, ani mudrci nehovorili oinom, než o tom, čo u svätej Rodiny vi­deli a skúsili. dechovali nebeské po­vetrie malého domčeku a cítili, ako saduševne pretvárajú a ako sa stávajúinými ľuďmi. Ani my pri dobre odbavo­vaných exercíciách.

Tak sa máme i my dobrým príkladomvzájomne povzbudzovat'.

295

Môžeme sa učiť nielen od svätých,ale i od prostých veriacich. »Hľadajmeto, čo vedie k pokoju a je nám na vzá­jomné povzbudenie.«(2) Ale nezabúdaj­me na slová apoštolove: »Všetko mož­no, ale nie všetko osoží.«(3) Aj u dob­rých veci mám byť opatrný, aby somnebol na pohoršenie. Toto je veľmi dô­'ležité, hlavne u tých, čo ich Boh akosviecu, »aby svietila všetkým«(*) posta­vil, t. j. pre cirkevné osoby a pre pred­stavených vôbec.

2. Rozlúčka.

Nadišiel posledný večer. Mudrci sosvojím Sprievodom lúčia sa od svätejRodiny, lebo druhý deň včas ráno dajúsa na cestu. Môžeme si predstaviť, akédojímavé bolo toto lúčenie. Mudrci pla­kali ako deti. Obetovali svoje krajinya_volali svätú Rodinu k sebe.

l-Mária a Jozef sa dojatím rOZpIaka­li. A malý Ježiš ako by bol povedal:Veď my sa ešte uvidíme. Mudrci boz­kávali Závoj, čo od Márie na pamiatkudostali, aby sa podelili. Veď čo iné immohla dať?_---J›_

(2) Rím ]4, ]9. (3) l Kor 10. 23. (4) Mt 5. [5.

296

Vrátili sa do svojich stanov a políha­li. Divný sen mali. Všetci jednaký, abyboli istí o jeho božskom pôvode. Bohich skrz anjela napomenul, »aby sa ne­vracali k Herodesovi«.(°)

e ako preformovala a zdokonaliladuše mudrcov návšteva u svätej Rodi­ny, vidno z toho, ako »slepo« poslúcha­jú. Vedia iba to, že toto napomenutieje od Boha, a to stačí. Nemudrujú, nc­špe'kulujú, hoci všetky Opatrenia naZpiatočnú cestu už urobili, vedeli už,kde a kedy dójdu, kde prenocujú.

Bola to prinajmenšom nezdvorilost'.že sa k Herodesovi nevrátili. Išlo im tiežo česť: Keď sa totiž do Jeruzalema ne­vrátia, každý si pomyslí, že ich cestakončila fiaskom, že boli iba dobrodruž­ní snílkovia. A s druhej strany, ako byim bolo lichotilo, keby boli mohli jeru­zalemskému ľudu oznámiť, že objaviliim Vykupitela. Mohli si tiež pomyslieť.že je to v súhlase s božimi plánmi, veďBohu akiste záležan na tom, aby sa ľudo príchode Mesiáša dozvedel. I zlý duchsa istotne ozval a odporúčal, aby sa po­dla svojho rozumu riadili. Avšak mu­

(5) Mt 2. !2.

297

drci s poslušnosťou,- ktorá by i nejed­nému rehoľníkovi mohla byť ku cti ­konali podľa rozkazu, lebo na BohabeZpodmienečne spoliehali.

Dobre urobili! Veď oni o všetkom ne­vedeli a nemohli poch0piť, prečo Bohtak, a nie inak prikázal. Boh im všetkonezjavil, aby ich zásluha, ale i odmena,hola tým väčšia.

'Keby sa boli vrátili, boli hy padli dopasti: Herodes by ich bol istotne po­chytal, azda i povraždil, len aby Zprávuo prichode Mesiáša udusil.

_ toho plynie i pre nás poučenie:»Mne pridržať sa Boha je najlepšie; naPána Boha skladať svoju nádej.«(")

3. Pohľad do minulosti.

Vidím, ako snuje Herodes, ten pre­kliaty pavúk svoju pavučinu. Jeho plá­ny sú, podľa ľudských výpočtov, reálne.Ak nič nadprirodzeného nezasiahne, do­stane sa mu krvi Novorodeného. AleBoh vie, že slová jeho úst »sú neprávosťa podvod... na neprávosť mysli on(Herodes) na svojej loži.«(") »Pán známyšlienky ľudské.«(°)

(0) z 72, 28. (7) z 35. 4. 5. (a) z 93, 11,

298

A kde že je už Herodes so svojimiplánmi? »Nepriatelia Boží sotva že za­čínajú byť ctení a vyvyšovaní, miznú,ako dym, tak zmiz'nú.«(”)

Dívam sa na Ježiša. Nemá vojsko,aby sa postavil proti kráľovi, aby saubránil. Len slabá ruka Márie a svätéhoJozefa sú mu ochranou. Je však spokoj­ný. »Budem spat' v pokoji a si odpoči­vať, lebo ty, Pane, v nádeji si ma posta­vil.«(“)

Dívam sa konečne i na mudrcov. l onisú spokojní, lebo vedia a cítia, že Bohje s nimi. »Pán ma vodí a nebudem maťnedostatku... Vodí ma po spravodli­vých cestách... Keby som aj chodilprostred tône smrti, nebojím sa zlého.lebo ty si so mnou. Tvoj prút a palicatvoja mi dávajú potešenie.«(“)

Mudrci sú plní radosti. Na to, čo pre­žili, nikdy nezabudnú.

l ja mám byť plný radosti, získanejzo' svätého prijímania. Plný radosti,vd'ačnosti a túžby, aby som mohol Je­žiša zajtra opäť vyhľadať a prijať. O čosom šťastneiší od mudrcov: oni Ježiša

(9; z 36. 20. ('1) z 22, 1. 4.(' ) z 4. o. 10.

299

v celom živote len raz - dva razy pri­jali.

Rozhovor s Pánom Ježišom. Ďakujemmu za útechu a pomoc, ktorú trom mu­drcom preukázal a ktorou svoje srdcei mne vyjavil. Odovzdávam sa doochrany toho Srdca, sľubujúc mu ver­

nłosť na celý život, do posledného dy­:c u.

0 B 5 A H:

Prvý týždeň adventný.

Nedeľa. Sv. Ján Krstitcľ v púštiPondelok. Káza-nie sv. Jána. l.Utorok. Kázanie sv. Jána. lil.Streda. Kázanie sv. Jána. JH.Štvrtok. Kázanie sv. Jána. IV.Piatok. Ján iKrstiteľ a JežišSobota. Kráľovstvo Kristovo l.

Druhý týždeň adventný.Nedeľa. Kráľovstvo Kristovo. ll.Pondelok. Kráľovstvo Kristovo III.Utorok. Kráľovstvo Kristovo. IV.Streda. Kráľovstvo Kristovo. V.Štvrtok. Kráľovstvo Kristovo VI.Pĺatok. Vtelenie. Obraz sveta :bez Krista. .Sobota. Sv. Trojica sa .rozhodne o vtelení.

Tretí týždeň adventný.Nedeľa. Prevedenie božskóho dekrétu.Pondelok. Vtelenie.

Strana5

122027334046

52586573808693

101

!07

StranaUtorok. Cas vtelenia. . . . . 114

Streda. Anjelský pozdrav. l. . . [19Štvrtok. Anjelský pozdrav. ll. . . [27Piatok. Anjelský pozdrav. lll. . . !.34Sobota. Anjelský pozdrav. lV. . . 139

Štvrtý týždeň adventný.

Nedeľa. Anjelský pozdrav. V. . . . !45Pondelok. Anjelský pozdrav. Vl. . . . 150Utorok. Anjelský pozdrav. Vll. . . 150Streda. Anjelský pozdrav. VIII. . . 162Štvrtok. Anjelský pozdrav. IX. . . . 1.68Piatok. »Pán ponížených povyšuje.« . . 17424. decembra. .Predvečcr Vianoc. Cesta do

Betlehema. . . . . . . ISO25. decembra. Vianoce. Narodenie Pána

Ježiša Krista. I. . . . . . !Bú26. decembra. Vianoce. Narodenie Pána

Ježiša Krista IJ. . 19]27. decembra. Vianoce. :Narodenie !Pána

Ježiša 'Krista 1:11. . . . . 196

28. decembra. Pastieri pri jasliach. I. . . 20!29. decembra. Pastieri pri jasliach. ll. . 20730. decembra. »A toto vám bude zna~

menim.« . . . . . . . 21431. decembra. 0 večnosti. . . . 2201.jamuára. 'Nový rok. . . . . 2272. januára. Najsv. Mena Ježiša. . . 2363. januára. Ježiš - nemluvniatko. l. 238

Strana4. januára. Ježiš - nemluvniatko Il. - 2445. januára. Malý Ježiš a Eucharistía. ~ 2496. januára. Zjavenie Pánovo. - . . 258

Oktáva zjavenia.

Druhý deň. Mudrci z východu. lll. . . 266Tretí deň. Mudrci z východu. JH. . . 273Štvrtý deň. Mudrci z východu. JV. . . 278Piaty deň. Mudrci z východu. V . . 283Šiesty deň. Mudrci z východu. Vl. . . 288Siedmy deň. Mudrci z východu. VII. . '204

L. MULLER S. J.

Rozjímania

Usporiadanie a preklad:SOCII ANONYMI

Škola kríža

(Popoloc- Veľkí sobota)