r, t, ferrtok •

H ( « rak M k- M Má raka .»*••

ř Mnufcn M ••rii*. tab rafeter, AaMriky 4 dok. Tt c ,

•Matné endíosemgio M ftwiky.

Predptateá M M M • • b o t ň a j i i e é i a t o )•»

pre Bakun-Ukonko rota 4 kor., pro Nemecko 4 aazfcf,

Bsako S rok., Ameriku 1 d. M i , ostatné eudaoaemiko 4 fc.

Jadnotttra ébda predávaj* aa I po 10 k, potto* IS k.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Sobota, 4. marca 1916. Číslo 27. (9.)

Naše deti. Cieže sú to deti pod too našou pecou? To BÚ moje, tvoje, čo som vychovala,

Kým si bol na vojne. Cím si ich chovala, ked si nič nemala? Medovou kasičkou, borúcon slzičkou,

tak som ich chovala! Vera, vera, tak aa akaiuje, že koľkokoľvek

otcov-voj ako y nepoznajú, keď sa vrátia domov, vlastné deti. Dajedni ad už pol drahá roka v zajatí a jestli by — do Pane Bože nedaj — mali byC tam eite za toľko oasa, neveľmi sa priznajá k svojim dietkam a dietky k nim. Veď sú i také dietky, ktoré narodily sa po odchode otcovom, ktorých oteo nikdy nevidel,

medom. Privykáme na kasička, ktorú sme tej ceny, ktorej pripisovali pevnostiam. Možno, poču-predtým dávali kurenoom a kadičkám, ba!jeme, že Francúzi stratili mnoho mnžov a kanónov, i mladým telcom: na jačmennú kasička, hoci f ale i to je isté, ie istota všeobecnej línie nenie otvo­sa niektorí i posmievajú, že človek od nej ;raná. Ztráta pravého brehu Maase bola by arci bo-bľačí. Ale len by elte bola: budú radi, že | l e s t n á > a l e nie vitálneho významu. Co chvíľa poéu-budú mdet jačmeň nie v podobe piva, ale v j i e m e ° n o y e J °*»nzíve v Champagni. Francúzi písali, podobe kasičky užívať. Psota naučí nielen i e f o r t Do»a«»»ont W odzbrojený. Nemci zaujali opu-húst, ako hovorí porekadlo, ale i jesť. Pravda, B t e n é m Ú r y * j , , ...... i, . . . « _ _ » A 3 Bosendal, 29. februára. .Havre Eclair" pise: dáva sa podpora, i tá síce všelijakým s p o s o - f . , . . . . , . M , . . . . . . . . , . , , \ , ,. ' / ..f „. f Anglické Bily musia ísť do akcie pri verdunskej borbe, bom ide: darmo je, ladia sme a tak prijímači Ť a i k 0 B ( o f f e n z l v y % , ^ ^ MŮ& n m ^ R u ( j k o

osôb, ale nech je ako chce, či menšou, či m u B Í u d rjet, aby nás osvobodilo od tlaku. Na anglickú výdatnú pomoc čakáme.

Lugano, 29. februára. Na ministerskej rade Son-nino hovoril, ie 4 plnky, ktoré boly poslané do Dráče, vyplnily úplne svoju úlohu. Vláde ide teraz o Valonu, ktorá bude silne bráněná.

Amsterdam, 28. februára. Nemeckú poBádku par-níka „Westburn" areBtovali, lebo potopila parník v neutrálnych vodách.

Viedeň, 28. februára. Angličania okolo Ypresu Bhromažďajú veľké masBy diel a bombardujú nemecké pozície. Do Calais doplávalo mnoho dopravných lodí

väčšou podporou dnes sa deti nenasýtia. Ktoré majú rozumnú, striezlivú matku, tie sú opa­trené, zvláště po dedinách, kde sa urodilo niečo na poli a dalo sa v jaseni kúpiť na

k srdou neprivinul, a i tie, ktoré boly na 0hlieb, tie majú nielen kasička, ale i chlebí-svete niekoľkomesačné, za 2—8 roky odrastú, ček a po troche omasty. A zasa pri neróz-otoovia ich nepoznajú a budú sa tiež musieť umnej, ako sa posmešne hovorí, rozšafnej opytovať svojich manželiek: Cieže sú to deti m a t k e , jestli tá matka rada sa fintí, pripra-pod tou našou pecou? A nad príchodom man- Luje hostinky, alebo obtiera sa okolo nešťastnej želovým uradostnená maaželka-matka odpovie: besnioe, deti sa dosť nahladujú a sú otrhané, To sú moje, tvoje, čo som vychovala, kým si f bosé. bol na vojne! Pravda, bude i tak, že niektorá I Najlepšie poznať, ako. ktoré deti sú opa-1 s vojskom a vojenným materiálom. Angličania pripra-od hanby a straohu neopováží sa odpovedať: J trené, po výplate podpory. Matky rozídu sajvujú veľkú offensfvo, aby Francúzom pomohli pri to sú moje, tvoje! ale dúfame, keď mužoviaJp o „klepoch a kupujú rozličné potrebné i ne- Verdune. bojujú, životy nasádzajú, o hlade, smäde sa potrebné veci, kde niet v dome: múku, kašu J Viedeú, 28. februára. V Londýne jedonáBÍ ob-trápia, v cudzom svete rozličné súženia sná j g t f 0 vu, omastu; tamtá na áaSooky, alebo ho-f c h o d l i í a h firiem m a s e ,° b r é D y í a í f 0 r i f t m a d s i n i m í

šajú, že ženy nezapomenu na povinoú vernosť ; t 0 vó šatoôky, na obuv. Pravda, i takýchfF a b e r a 8 t o I l w e r k ' a na príkaz Boží, ved majú doat na hlave, j e a t o koľkokoľvek, ktoré kupujú na seba,f ViedeĎ, 28. febrnára. Predaj obilia do Rakúska i pleciach. Mnohá príde sa požalovať, ako b e B ô o h 0 by mohly byt, alebo do aeba, čo( 8 N e m e c k a * R o m á n i e i d e r i a d n e - 7 0 0° ™k«»ky<* » mnoho starostí; deti vedia, že otca niet doma, otravuje telo i dušu. Nedávno jedna prišla k o í 6 0 0 0 n e m e 6 k * c b V 82°n 0 V bol° P 0 B l a n é C M b r a n i c e -prevádzajú svoje. Možno, že sú tie deti nič m n e , í e b y c h c e i a d e f o m kúpiť ^Jo na č í l ^ 1 ^ . ^ ' . ^ ľ f ' J ^ M ľ P ? K T Í

nie horšie, ako ked bol doma oteo, ale vtedy [ t a n i e , a b / B a m a l y , ô o h o p L i ť a pri čom fc~£LJľltf l l ^ n M ^ " otec konal prácu von z doma, matka bola v j ^ f c í ) a l som jej, čo som mal pri ruke. | B° "*** ^ ^ ° ^ dome, v izbe pn deťoch, mala času obriadiť.Tá isto lepší dar doniesla deťom, ako taká ich, pobaviť, rozsúdiť ich malé rozopre. Dnes p a rádnica, ktorá aapcháva deťom i svetu oši musí sa starať i o to, čo sa robí vonku, treba;o akríkmi, alebo vezme domov toho tekutého, sa krútiť okolo dvora, záhrady i poľa, a deti j B a t racenia, aby aa neotravovala len aama, ale f ostávajú samotné bez dozoru, bez opatery. \ d a l a i d e ( o m o b l Í B n ú f t e j d o b r o t y < L ^ t o f c o p o , e p ô e n i e ^ B a y l i ? o m F r a n c i e a g e n e _ Hie div, ked sa vráti domov nezvyklou prá-j M a t k y > m a t k y , teraz celá zodpovednosť za rála Sarraila. cou unavená matka a počuje krik, žaloby, í i v o t y i d u 8 e d i e t o k i e ž í n a v á g ! Ked ste Koppenhagen, 29. februára. Novoje Vremä píie, nezbedy dietok, ztratí trpělivost, často t r e s c e ' B p o m s manželmi, zodpovednosť sa delí na?že víade na Bvete cítit úbytok pracovných síl. Ked bez príčiny, často prehľadí, kde by nemala.[obidvoch. Otcovia dietok vrátia sa alebo ne-j>nó nie, táto kalamita páchne mierom. Je to ťažká veo byť otcom i matkou v jednej I vrátia; jestli aa i vrátia, prejde čas, kým aa! Stockholm, 29. febrnára. Švôdäko-finakó hranice osobe; i dietky cítia, že je vojna. Poznám j v ž i j a d o 8 V O j i o b otoovskýoh povinností. Pred obsadily ruBké vojská. síce i takú matku, ktorá má deväť dietok, * kýmkoľvek by ate sa maly zodpovedať za to, Stockholm, 28. februára. Parník „Knippla" z Gôter-väčšíoh-menšíoh, býva dost daleko od dediny, fo0 B t e vykonaly alebo nevykonaly s dietkami b o r 8 n J u ž n e o d F a l a t e r bo narazil na mínu a klesol. ale zato stačí s nedele na nedeľu prísť do Mojimi, pamätajte na svedomie a chovajte M n í a t v o "'hranili, chráma a doma je všetko sporiadané, dietky d i e t k v Amsterdam, 29. februára. Z Londýna píšu: An-

Lngano, 29. februára. „Corriere delia Sera" piSe: Pomery medzi Gréckom a spojenci sa následkom vizity Saraila velmi polepšily. Hovoria o rozpustení komory a utvorení prechodného ministerstva Zaimis

-ktoré by urovnalo chodník Venizelosovi. „Embros*

medovou kasičkou, horúcou slzičkou. Michal Bodický.

Svetová vojna.

glický vojenný úrad stiahol nazad všetky urlauby. I čast ženatých bola povolaná k vojsku.

Washington, 29. februára. Nemecko Ba drží zá­sady, že ozbrojené lode obchodné majú byt napadnuté bez oslovenia. Amerika protestuje.

Ženeva, 29, februára. Briand osvedčil, že naj-1 B e r l í n > 2 8- februára. „Reichsanzeiger" uverejňuje Jeden z našioh vojakovj oteo siedmich a ? Y y š i l T a r m á d e 8 Ú v J e d n o m ÍBlí> i e »<* "« nepre- z á k a z> k t o r y bade momentánne platný: zakazujú sa

či vari ôsmich dietok, prišiel na niekoľko dní ̂ ^ ° at^eacm * Verduna bude postarané. výrobky ozdobného záhradníctva, mandaríny, ananáse a „fronta" domov a zadivil aa, že ieho žena í L n g » B 0 ' 2 9* f e b r u í r a ' B i t k a P r i V e r d a n e sa roz- k »^" . ozdobnéperie, hodvábne a polohodvabné obleky, telesne slabá, chorľavá osoba ako riadi ^ í Si™J«- Bojovný front obsahuje 40 kilometrov. Nemci potové kožušiny, filmy, obrazy, drahé kamene, zlaté

opatrené; ale takých je málo, čo by si tak vedely poradiť. Táto matka tak hovorí, že v chráme nadobúda sily, aby mohla vykonať všetko, či pri dietkach, či pri dome. Každá matka nevie, že pokoj daše je najlepším pomocníkom i pri telesnej práoi.

opatruje deti, dom i malé hospodárstvo, role | U 8 t a V Í Č n e P°8 Í B , 8 J d V Ž d y n o * é a n o ' é vojská k útokom t V s b o r n é Šperky, písacie perá, perly, obrobené, statok opatrený, deti zaodiaté, na-! n a d I a d s k * m ' j nástroje.

Paríž, 29. februára. Základný tón všetkých novín ] Ženeva, 28. februára. Francúnke noviny prípo­je, dôveru zadržat. [míňajú, že generál Joffre krátko po vypuknutí vojny

ľ \u " . . f " e m / už málo; Haag, 28. febrnára. ,TimeB- píše o bitke pri [počítal so ztrátou Verdunn. Plukovník Rouaset píše jeBto, lebo naši roľníoi veľmi aa apáštajú vče- j Verdune: 25 nemeckých divízií koncentrovali, Beaelerjv .Liberie", že francúzBke veliteľstvo je pokojné. Na línov a ženičky radšej sladia cukrom, ako je kommandantom. Verdun nemá od časov Lticichu^ rezervy ešte ani nečiahlo.

chované. Mohol aa opýtať: Cím si ich oho-| i f

vala.

Stockholm, 28. februára. Nemci is Joffreovej veľkej offensívy stratili mnoho territoria — pri Ver-dune chcú v«c napravit.

Londýn, 87. februára. Nemecko varuje svojich ladí pred anglickými papierovými peniazmi, lebo ie nemôžu byt iba falsifikáty. „Wolff" poznamenáva, že anglických bankoviek vôbec v Nemecka niet

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 1. marca.

Západné bojiště: Delostrelecká činnosť bola i včera na mnohých miestach fronta velmi živá, najmä na nepriateľskej strane. Na niekolkých miestach chcel nepriatel, pravda, len oklamat. Ale v území Yaery, v Ghampagni, ako i medzi Moson a Moseloa, zdalo sa. že nepriatel vynasnažaje sa urobit nám vážnu škoda; nedotiahol ciela.

V boji povetrnom bol jeden anglický letún pri Menine přemožený. Ladí jeho sme zajali.

Obranné delá aostrelily dva francúzske letúny. Letún, riadený pornčíkom Kúhnom, prinútil vo­

jenský transportný vlak zastat hodením pumy na trati Bósancon-JuBsey; zo svojho gulometa úspešne atrielal na vystupujúce transportné mužstvo.

Východné a balkánske bojiště: Nič, čo by malo zvláštnejší význam. — Najvyššie kommando.

Zpráva nemeckého admirálneho štába. 1. marca. Naše podvodné lodky utopily dva francúzske po­

mocné križiaky, z ktorých každý mal po štyri delá, pred Le Havre, a jeden ozbrojený anglický strážny parník v ústí Temže.

Na Stredozemnom mori, ako z Paríža úradne oznámili, utopený bol francúisky pomocný križiak „La Provence", ktorý išiel s vojenským transportom 1800 chlapov do Salónik. Zachránilo sa vraj len 696 ladí.

Francúzska vojenBká loď, utopená 8. februára pri sýrskom pobreží, nebola, ako udáva správa vrátivšej sa podvodnej loďky, lod „Suffren", ale pancierový križiak .admiral Charmer." — Náčelník admirál-aeho štábu.

Haag, 29. februára. Minister zahraničných diel dneB na sneme osvedčil:

Môžem s najväčšou určitosťou uistiť, že medzi Hollandskom a Nemeckom niet nijakého tajného spolku a nikda ani nebolo podobného, že tiež niet nijakej dohody alebo dohovoru, ani nebol nikda urobený pokos začat v tej veci vyjednávanie.

Dňa 3. augusta 1914 — hovoril ďalej minister — oznámil mi ústne nemecký poslanec s naloženia svojej vlády, že Nemecko bude šetriť neutralitu Hol-landska, jestli Hollandsko ostane neutrálnym. I v Ber­líne hollandskému poslancovi bolo to velmi určite povedané. Osvedčenie s nemeckej Btrany Anglii, že sdali sme Hollandsku svoje slávne slovo" nemôže Ba

BESEDNICA. O mravcoch.

Pre naša odrasteuejšia, vedoehtivú mládež napísal Albert MartiS.

Životadárné lúče slnka nezadlho zobudia prírodu. Keď chladný plášť zimy zmizne B povrchu zeme, ťahá náB von, von zpomedzi štyroch stien do krásnej prí­rody tak starších, ako i mladších. Mládež číta z otvo­renej knihy-prírody o múdrych a večne trvajúcich zákonoch, ktoré sám Tvorca- Boh napísal. Každý je šťastný, kto sa naučí z tej knihy čítať. Vyčíta z nej nekonečnú lásku Toho, ktorý nielen stvoril, ale i udržuje svoje tvorby, ak sa neprotivia jeho múdrym zákonom; — čo sa im protiví, vezme predčasná skaza, zahynie. r Večne spravedlivému zákona vôle Božej sa pod­robuje najnepatrnejšia rastlinka, i najmenšia zvieratko, len koruna tvoratva, na obraz Boží stvorený človek, mnoho ráz zohaví, ničí v prírode to, čo mnohým po­tešenie podáva. Ci je nie zohysdenie prírody, keď pažravec-človek dá mladý, pekný les sničit, aby zbo­hatol? A pripomeniem aspoň jednu zákony prírody ničiacu činnosť mládeže, tej mládeže, ktorá by sa mala tešiť, radovať zo života veselého vtáčika, neúnavne pracujúceho mravčeka atd., a ona čo robí? Ničí, šliape životy, a to robí zo zábavy, nerozmýšleno, surové.

Príklad. Stehovavé, spevavé vtáčky v jaseň sa pohnú od nás do teplejších krajov, a na ich dlhej cesto im človek nástrahy kladie. Musia sa na jar sua, dla večných zákonov prírody, tou istou nebezpečnou «-estou navrátiť. I prídu, i založia si B radostným spevom

teda vzťahovať na dohodu, ale len na toto jedno­stranné určité slávne vyhlásenie s nemeckej Btrany. Hollandská vláda nezriekla sa v ničom svojho svo­bodného konania.

Lugano, 1. marca. Dnešné talianske noviny velmi zdržanlivé píšu o verdunských bojoch.

„Corriere delia Sera" píše: Boj trvá a znaky ukazujú, že bude ešte ohnivější. V Paríži prevažuje mienka, že položenie v sobotu začalo sa poprávať; ale ešte nesmie sa veriť, že by prestávka znamenala oBlabautie bojov. Strašná tragédia ešte neblíži sa ku koncu.

Botterdam, 1. marca. Od Ypernu a Yserského kanálu tiež dňom i noeon počať kanónovú streľbu.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 1. marca.

Západné bojiště: Položenie vo všeobecnosti je nezmenené.

Na yserskom území nepriatelova činnosť je hlavne delostrelecká.

Východné bojiště: Na severnej časti frontu delostrelecké bojemiesty

au živšie. Od Mitavy na severo-západ v povetrnom boji premohli Brne nepriatelského létána.

Úradná správa nášho generálneho štábu. Dňa j 2. marca.

Zvláštnej udalosti niet nikde. Námestník šéfa ge- f nerálneho štábu v. HOfer, polný maršalleutnant.

Boje o Verdun. „Times" oznamujú z Paríža: Všetky vedomosti s frontu potvrdzujú, že i strašný

oheň artillerie za offenzivy v Ghampagni bol len há­dzaním petard v porovnaní B pekelnou střelbou kanó­novou pod Verdunom. Palbu nemeckej ťažkej artil­lerie podporovaly náboje z mažiarov kalibru 305 a 42 centimetre. Celé okolie je zorané a nikto by ho ani nepoznal.

Strelecké zákopy a polné forty obracaly sa v prach, povstávaly pahorky a hlboké rozpadliny. Nikda ešte nebola armáda tak pripravená do bitky a artil-leriou tak zaopatrená, ako nemseká pod Verdunom.

.Morning Post" o nemeckej offensive vo Fran cúzsku píše:

Musíme uznať, ie nemecká offenzí a je hrozná a nebezpečná.

Teraz Nemci podujíroejú vo Francúzsku to isté, čo Ba dialo v Haliči, a na počiatku vojny v Belgii. Chcú vydobyť silnú pozíciu, ktorá je kľúčom pre ďalší pochod, — vydobyť Bhromaždením velkých vojsk, spra­vovaných s celou aknrátnostou a energiou nemeckého vojenského intellektu... I čas BÍ Nemci príhodný vybrali. Vo Flandrii ani ladia ani kone nemôžu sa hnúť v bahne: preto Nemci spoliehajú sa na to, ie odtial bezpečne môžu odobrať hlavné Bily a obrátiť ich ta, kde sú pohyby vojska nehatene.

hniezdočko, domček, v ktorom BÍ majú nádejnú mlaď vychovať. V takom hniezdočku až i nasadne matka-samička; nežne BÍ prehŕňa pod sebou vajíčka, chráni ich pred chladom, vlhkosťou, šteboce, Bhovára aa už i B vajíčkami. Samček-otec pilne nosí pokrm svojej vernej družke, a ked ju nasýti, sadne BÍ neďaleko hniezďočka a vyspevuje, svojím nežným spevom osla­vuje Toho, ktorý ma život daroval a každodenne mu stôl s pokrmom prikrýva; svojím spevom lahodí uchu nepokazených lodí.

Ale naraz stane sa velká premena tam, kde ve­selosť, radost panovaly. Samička-raatka čaká na svojho verného druha, čaká, že jej podá obvyklý pokrm; na­slúcha, kde spieva, ale darmo čaká, darmo naslúcha celý deň a potom i drahý jej svitne bez pokrma, bez spevu svojho milého druha. Hlad a láska k druhovi ja vyženie z hníezdočka; letí sem, letí ta, hladá, volá toho, ktorý ja tak verne opatroval; narieka, volá, ale darmo, on nechodí. Dtrápeaá, lačná, hnaná ku svojmu plodu, sadá BÍ do hniezdočka a zas len čaká a na­slúcha slabá, lačná. I vyletí, i hladá toho, na ktorom visí B celou svojou bytnostou, a pri tom zobne tam, zobne tu, ale to je nie dostatočný pokrm: materinská láska ju ženie do hniezda. Sadí, čaká, naslúcha; telo jej chladne, vajíčka pod ňou mrznú; nevládze si ich prevrátiť; slabým hláskom naposledy zašepse: Poď, milý; poď, hyniemt

Samičku-matku najdú citní, dobrí India na hniezde zmeravenú, chladnú a pri nej niekolko milosrdných hrobárikov-chrobáčkov. I zaslzia sa im oči nad amrtou vernej matky, ktorú pripisujú nejakej chorobe. Ale keby tí dobrí ladia vedeli, kto tú hrozná smrť za­príčinil, odvrátili by sa od surovca, mladého poľovníka, ktorý, chtiac svojim nerosvážnym a neamyselným,

Pravoty a súdy v dávnej minulosti' Ako ľudsky a spravedlivé súdi sa v naše časyt

na akom vysokom stopni stojí dnes BÚdobnietvo, vidieť na porovnaní s minnlými časmi, ked panovala suro-vost a svévola. Kaď ľudský rozum nevedel rozhodnúť nad vinou alebo nevinou obžalovaného, podrobili ho próbam, ktoré tak velmi charakterizovaly germánske súdobníctvo oproti staršiemu rimanskémn.

Predovšetkým treba spomenúť vodné a ohňové próby. Bozoznávali chladnú a horúca vodnú próbu. Na chladnej vodnej próbe hodili upodozrievaného do chladnej vody, čo bola hodne hlboká: ak vyplával mali ho za vinného, ak sa topil, vyhlásili ho za ne­vinného a rýchle ho vytiahli s vody. O mnoho horšia bola próba s horúcou vodou. Obžalovaný totiž musel s kotla vriacej vody vytiahnuť ta hodený kameň; vo­lali to „in den Keisel greifen" (do kotla) siahnuť). Kameň ako slepačie vajce obyčajne visel na motúze, a sudca ponoril ho tak hlboko, ako bolo určené. Cím väčšie bolo podozrenie, tým hlbšie musel obžalovaný siahať. Ked bol kameň vyňatý, obarenú ruka obvia­zali a zapečatili; iba o tri dni ja sudca pozrel, či sa už hojí; ak áno, tak nevinnosť bola dokázaná. Ohňová próba bola v tom, že z krádeže upodozrievaný — ak nebolo iných dôkazov — musel strčiť ruku do ohňa. Nepochybovalo sa, že Boh ruku nevinného zachráni. Ale tejto próby málokedy upotrebúvali.

Častejšia, ale málo čo nebezpečnejšia bola próba B „voskovou košeľou". Túto próba pretrpel v prítom­nosti križiackych spolubojovníkov Peter BartolomeuB, ktorý bol našiel svätú kopia v tábore pri Arke. V križiackom vojsku povstaly totiž dve strany, jedna s nich pochybovala o pravosti kopie, a preto ohňová próba mala rozhodnut. D re hranice z olivových polien, štyri metre vysoké, postavili tak blízko jednu ku drahej, že medzi nimi bola len polmetrová medzierka. Križiaci v kruhu obstúpili hranice. Ked oheň tak divo blčal, že sa až na 7 metrov výšky vznášal, šiel Peter pomalým krokom cezeň. Zdanlivé neporušený prešiel a požehnával ľud kópiou. V divom stisku rútil sa pobožný národ naňho, odtrhnúť si kúsok z jeho šiat, ako divo­tvornú relikviu. O dvanásť dní žatým umrel; jedni vraveli, že na popáleniny, drobí, že pre ublíženia, ktorých sa ma dostalo v tlačenici po ohňovej próbe.

Tretí spôsob ohňovej próby bol: bosými nohami kráčať po deviatich do ierava rozpálených radliciach. Túto próbu obyčajne podstupovaly obviňované ženy. V severnom Nemecku, ba i v Švédska a Anglicka bola táto próba v úžitku menovite v otázke cudzo­ložstva. Komu ohnivé lemeše popálily nohy — bol bez milosrdenstva na smrť odsúdený.

Najobyčajnejšia ohňová próba bolo nosenie žera­vého železa. Obžalovaný musel kus žeravého železa na istú diaľku zaniesť. Boli to sväčša chlapi, čo túto próba konali, avšak ani zákon, ani obyčaj nevynímala a — — — — ^ • — — — n surovým chúťkam vyhovieť, zastrelil ohavnou sbrojou, flobertkou, opatrovníka, otca, aamčeka, len preto za­strelil, aby sa mohol, zdvihnúc ho na dlani, tešiť so smrteľných kŕčov nevinného, božieho tvora, ktorého potom odhodí. Milosrdní hrobárikovia doletia a po-hrobia, toho, ktorý sa životu radoval, a ničiac škodný hmyz, ľuďom na cjsoh bol.

Tak vidíme, že v ľahkomyseľnosti a zo surovej passie namierený výstrel nezničil len speváka-otca, ale celú rodinu, a to je neľudský, zverský čin, ne­hodný rozumného človeka, koruny božieho tvorstva.

Naše záhrady, lesy pustnú, milého spevu vese­lých vtáčkov zriedkavejšie a zriedkavejšie počujeme; hmyz BB rozmáha, ničí rastlinstvo, tak že sa pomaly ani selené, oku lahodiacej, nedostane, a to zapríčiňujú ohavné flobertky. Preto vy, nepokazení, odhovárajte citnejších, lepších od tej surovej a škodnej zbroje, flobertky, a B hnasoboa sa odvracajte, alebo i vrch­nosti zalajte tých, ktorí sú Btrastne oddaní sprostej zbroji. Budete zo skutku mat radosť, ked v mene krásy, prírody zodvihnete svoj hlas proti surovosti.

Nepokazená, citná mládež najde v prírode Bto a sto užitočných zábav.

Poďme teda i my do hája, lesíka, lesa, už čo máme z nich po rnke. Vyhliadnime si mladých poľov­níkov s flobertkami; poprosme ich, aby tú mrzkú zbraň doma nechali, lebo že im inú zábavu poskyt­neme.

Už cestou do lesa najdeme prvé kvietky jara, obzrime si ich, poBhovárajme sa o nich, k akému druhu patria, aké listy, korienky mBJú, atd. Tam vi­díme kvitnúcu vŕba, topoľ s kystkami, i o nich si pohovorme. Najdeme shrobáčika, chytme a obzrime si ho a ustalme, k akej rodine patrí; dohoňme mo-

d nej ženy. Rozhodujúci výrok bol iba po vykonaní Sieho súdu vyneBený, ale tiei len o pár dní. Raka

totiž obviaiali, zapečatili a o tri dni jn sudca pre­hliadol. Najmenšia stopa popáleniny dokazovala víno obžalovaného.

Vodné a ohňové próby tvořily osobitnú, od iných líšiacu sa grappa božích súdov. Tieto majú — mimo próby v chladnej vode — spoločnú vlastnost, že pod­mieňujú nejaký zázrak.

Drahú gruppa tvořily súboje a tahanie žrebov (lósov). Nemci rozoznávali dvojaké súboje: súboje ze­manov a súboje obecných svobodných, tíúdobné súboje zemanov na cisárskom dvore v plnom brnení, často i na vrchových koňoch, onedlho přeměnily Ba na oby­čajné súboje rytierske v .čestných záležitostiach" a takto přešly ? podobe „duellov" i do naiej doby.

Myšlienka o .božom súde" v týebto súbojoch skoro vyhasla. Významnejšie boly súboje obecných slobodných pred grófskymi súdmi. Bojovníci smeli len remenné a plátené šaty obliect. Hlava a nohy boly holé, na rukách len tenké rukavičky. Bojovali len mečom a bránili sa len okrúhlym itítom t kože, na ktorom iba prostredný hrb bol zo želesa. Pravidlo bolo, že len pri rovnakých podmienkach sa môže bojovať. Ak mal obžalovaný na pr. len jedno oko, muselo byt jedno oko protivníkovo už pár dní pred súbojom tiež zaviazané. Bývalo, že i žena mohla aúbojovat. Boly všelijaké predpisy pre ženské súboje. Jeden E nich dOBlovne takto zneje: Mužský stojí v širokej jame po pás, má v pravej ruke kyjak, ktorým bojuje proti ženskej; ale nesmie z jamy vyskočit, ani za ženskou utékat, ináče by bol pova­žovaný za přemoženého. Zanská má v ruke prak, v ňom párfuntový kameň uviazaný, týmto dobíja do chlapa. Ak sa ženská môže mužskému za chrbát dostatí usiluje SB chytit ho za hlava'a dusiť; ak mužský lyparíruje úder praku kyjakom, a prak sa otočí okolo kyja, ženská má vtedy možnost vytrhnut chlapovi kyjak z ruky. Ale ak vyparíroval úder lávou, slo­bodnou rukou, a prak sa okrútil okolo raky, vtedy chlap môže ženskú strhnut do jamy.

Kresťanskí kňazi, ktorí zatracovali súboje, hľa­deli na miesto súbojov iné próby uvádzať. Taká bola na pr. krížová próba. Žalobník a obžalovaný museli a vystretými rukami pred krížom stáť; kto dlhšie vy­držal bez pohybu, toho bola pravda i právo.

Božský súd so žrebom je v starom frízskom zákonníku takto opísaný: Ak vraha, čo niekoho zabil nemohli vypátrať, vtedy ten, čo mohol žiadať od­škodné, mal právo sedem ladí, ktorých upodozrieval vybrať a ich z vraždy obviňovať. Každý z týchto mohol sa dvanástimi sprlsažnými" pomocníkmi (sved­kami) zpod obžaloby očistiť. Fotom šli všetci do ko­stola, kde na oltáre ležaly dve paličky. Jedna z nich mala podoba kríža. Tieto žreby zavinuli do vlny a

kňaz vial jeden z nich • oltára. Ak vytiahol paličku a krížikom, tak boli všetci nevinní, v opačnom prí­pade bol vinník medzi nimi. Každý z týchto siedmich musel potom Bpravit podobnú paličku a svojím znakom ju označit Cí žreb vytiahli na ostatok, ten musel zaplatit odškodné.

Konečne za .boží súd* považovali i súd rakva* Aby vraha vypátrali, všetkých upodozrievaných pre­viedli popri mrtvole a nútili ieh dotknúť sa jej. Oča­kávali, že rany znova začnú krvácať, ako sa ich vražedlník dotkne.

Boly to ozaj barbarské pravoty a súdy I

Chýraik. f Alžbeta, rumunská ovdovela královna, ráno 2.

marca umrela. V literatúre bola známa pod menom Carmen Sylva.

Mŕtvy vojak na dovoleni. Nemeebé noviny pri­nášajú zprávu: Tu i tu predsa sa len stane niečo ve­selého i v týchto smutných časiech. Nemecký vojak Franc Weiser z Mubldorfu je od Ď. februára doma na dovolení. Jedného dňa, ked náš ifaBtný vojak s po­žehnaným apetítom práve sedel pri rodičovskom stole, vstúpil do izby listár a oddal rodičom list, v ktorom stálo, že ieh milý syn Franc na bojišti ranený do srdca hrdinskou smrťou umrel za vlasť a bol B vo­jenskou počestnosťou pochovaný I — Chudák „mŕtvy" jednako len musel 24-ho zasa kn svojmu pluku na­rukovať.

* Lattná opatrovnická. Vo väčších nemeckých novinách sa zjavil nasledovný oznam: „Chorľavá pani, potrebujúca dobrej opatery, hladá spoločnieu, ktorá by i v domácnosti pomáhala Musí byt domácka, milá, navyknutá včas vstávať, príjemná a driečna, musí ve­dieť dobre opatrovať. AntialkoholiBtka. Platu nedostane, ale celé zaopatrenie a veľmi pekné bývanie." O pár dní pani dostala veľký kôš B nápisom: nPoeor! Ne-hadeafl" Ked otvorila kôš, našla v ňom mačku, na chvoste s nasledovným písmom 1 .Milostpaní I Čítal som Váš oznam, a teší ma, že Vám môiem zadovážit takú spoločnieu, akú hľadáte. Je veľmi domácna, za­včasu vstáva, je veľmi prijemná a driečna. Je už matkou viacerých detí, preto má veľkú zkušenost pri opatrovaní chorých a je úplnou abstinentkou. Platu nevyžaduje, len dobré zaobchádzanie a pekný byt."

* Originálne kartičky na chlieb. Z Kufateinu oznamujú: V Zillertále sú v obehu zvláštne karotky na chlieb Kým totiž došly novo objednané karty, obec vydávala rukou písané poukážky. V nedostatku papieru predstavenstvo obee upotrebilo na tento cieľ Btaré lichvacie paBsy. akých je v tcm kraji hojnosť. Istý starý pán dostal poukážku, na ktorej bol takýto lichotivý nápis: .Sivý vo!"; pani B dcérou dostaly takúto poukážku: .Stará krava s teľaťom." Zas iní dostali karty s takýmito nápismi: .Strakatý baren", „Ryš vý junec", .Biela jalovica", atd, na čom sa páni občania výborne zabávali.

* Traja Učenci. „Gazette Lodzba" 16. februára podáva túto historku:

Bola raz vedecká spoločnosť, ktorá poslala do krajov horúceho pásma troch učencov: Nemca, Fran­cúza a Poliaka, ktorí mali život slonov základne vy-skúmať a výsledky svojich štúdií vo vedeckom diele spracovať.

Nuž nemecký učenec po návrate do svojej vlasti vydal veľmi tlsté, trojsväzkové dielo pod názvom:

Obyvateľstvo po vojne. V peštianskych novinách štatistik dr. E. P. píše:

V cudzozemskú neprestávajú myslieť o tom, ako Ba bude po vojne obyvateľstvo množit a vyvinovat. Z&mýiľajú podporovať narodené deti, matby-rodičky i množiace sa rodiny; len sa obávajú, že od otcov, střápaných telesne i duchovne, od materí v núdzi a nepokojoch nervové oBlabn&tých budú prichodiť na svet deti slabé, života neschopné. Že by sa po vojne nepoměrné zväčšil počet pôrodov, také očakávanie pokladajú za mýlka. Nemecko-francúzska vojna bola v rokoch 1870—71. V Nemecku 1870-ho priemerný počet pôrodov činil 38.3, 1871-ho 33*8, 1872-ho 39-8. Ako vidno, roku 1872 nenahradila sa ujma 1871-ho; a vtedy nedoráňalo aa toľko mužských, ako v terajšej vojne.

Od nás sťahuje sa obyvateľstvo do Ameriky a deti nám velmi mrú: od nás teda očakáva Ba, že bu­deme sa starat o to, aby nám za more menej ľudí odchodilo a deti naše aby menej mřely. Z Uhorska od roka 1880 do 1910 vysťahovalo Ba 1,792.000 ľudí., A„ ». p. « . t M P„ í f a t o p,,*™... * . H Ä ™ á » S Ä Ä Ä praví, najmä v pomere k Amerike, nuž sťahovanie j veľavýznamne dielo, ale mimo učencov nik mu neroz­môže byt od doterajšieho ešte väčšie. A úmrtnosť detí? umel. Z 1000 narodených detí u nás za rok umiera 212, L . u

F r a n c ó , z n e b ? 1 ¥we »*«•*»*• M i e 9 t ° bachratej „ . s . o n n „ . . «_- *. •. j . Mknihy napísal famoznu be3edmcu, pod názvom:

v Rakúska 209, v Nemecku leo 170. Deti sa rodia, S Ľ elephant et ses amours." (Slon a jeho ľúboBtné ale sa treba postarat, aby boly zachované životu... j pomery" a dielo sa všeobecne páčilo. Predovšetkým treba mat takéto veci na smerodajných Poľský učenec ešte so svojaj cesty poslal článok miestach stále na pamäti. K h C P 8 " 1 1 0 *"""* 9 ^ ° ^ •S ,°n * ^ ^

Nové manželstvá vo L'vove roku 1915. V meste! Lvove roku 1915 boly 2074 sobáše. Podlá nábo- í Najlepšia zbraň proti drahote nápojov sú Grolichovské ženstva: 543 rímsko-katolícke, 157 grécko- katolícky ch, sybstande. Každý si môže sám zhotovit íop litrov rozličného, in „„„.,;„i;„i,v„.», n . : . : . , L ' I . 4;A„„„u**.u _ uxx chutného domáceho nápoja. Substancie k tomu stoja franko-10 evanjelických. Najviac bolo židovských Bobášov: , a n e n a d o b i e r k u l e n ÉUo n firmy: Ján Grolich, drogéria 1364. — Zaujímavé je portaviť tu, Že obyvateľstvo k anjelovi, Brno 626 (Morava). mesta Lvova podľa náboženstva skladá sa takto: Bolavé sú otlaky a ich odstránenie je opravdovým do-rímsbych katolíkov 51 percentOV, gréckych katolíkov brodením. Ale ich neodstraňujme nožom, lebo toto môže maC 18 percentOV, evanjelikov (Nemcov) l1/. percenta, za následok otrávenie krvi, lež lanko a rýchle Feller-ovým Židov 27 Dercentov flajstrom na otlaky. Len 1 korunu stojí a mnoho tisíc listo-

* . nosov, žandárov, turistov najlepšie ho odporúča. Ani bolenie ^™"H?'i í hlavy, ani migréna nás netrápi, jestli Feller-ov bolesť-utišu­

júci, ochladzujúci, dobre činiaci migrénový kolík upotrebúvame. Stojí len 80 halierov. Proti meneniu sa v očiach a proti bo­leniu očú odporúča sa posilňujúca, zapálenie odstraňujúca, bolest utišujúca vodka na oči, ktorA stojí 1 korunu. Pravé ob-

Naši priatelia poľovníci zatúžia po flobertkách,

života. Naslúchame, dych sa nám kráti, niečo nás nesie

hore, hore k výšinám nadzemským; k nášmu sluchu doráža jemný, milý hlas tam z ústrania. Túžobne ticho znie hlaB a dvíha sa hore, hore, smútok mizne, radosť rastie v hlase, zdá sa ti, že srdiečko pevca od túžob pukne; preto ani ty nedýchaš; dve, tri tóniny zvrtnú spev v trilkovanie a po speve nastane rado­stné, uspávajúce ticho. Umelec-pevec-slávik dosiahol cieľa, jeho drožka si sadne k nemu a hladká mu

122 (Záhrebská stol.).

týla a ustalme jeho meno; čo ho i nechytíme, určime to sa mieša ostrý hvizd pinkavky. Kencert končí pia mu rod, a poshorájme sa o živote jeho húsenice. nisaimo, odspievané žlto-zeleným drobným čížikom Blížime sa k lesu, prestupujeme potok, tu medzi ZaBtaneme, naslúchame lesnej harmónii. Disso štrkom vajcovitej, okrúhlej atd. podoby shliadneme nancia neruší život; všetko Ba teší a raduje z nového jednajme len u lekárnika E. v. Feliera, štubica, Centrála č kamienky, pohovorme si, akým spôsobom sa tak vy- * hladily, zaokrúhlily a určíme, ku ktorým drahom kameňa patria.

Z lesa zaváňa sviežosť rozvíjajúcich sa pcbov, a medzi tú vôňa sa nám primieša zápach hniloby lan akého listia, konárikov, hynnvších stromov; ale i tento rozklad nás osviežuje, nášmu čuchu je príjemný, ako vôňa hnby, ktorú načneme, a v ušiach sa nám za­staví spev koncertujúceho vtáctva.

. tu i^r^a^s^^js^ tSFĽTíS^JEza 8epcá 8i °nehy

vylíčením smútku, škody, boleBti nevinných tvorov. n Ú C eU á!£ 8 ' ž y ° t D * c h rado8^aoh- . ktoré im výstrelm zapričnia. n m u ^ a l v o r o v ' Všetko utíchlo po speve umelca slávika, všetko

v**AnLa A u T 7 J A , v J. č a k á t e a 8 P e T > ž e •» obaovl. Nasledu e rozruch, dis t- o f t m e d 0 chrámu prírody, do lesa; hrud sa „onancia: škrrŕk, škrŕŕkl Malé údy lesných pevcov

nám napla! povetrím kyslíkom presýteným; nad nami prebehne mráz; všetko sa skrýva pred dravcom ja-v konároch zahrbúta divý holub a na susednom buka sa nám prijemne zasmeje hrdlička; pred nami vyletí čierny drozd, zahvízdne a ztratí sa v kriakoch, tam neďaleko v kriakn iste najdeme jeho hniezdo, obzrieme si ho a obdivujeme jeho zručnosť, ako uhádol bez kružidla pravý kruh urobiť, bez mazačky hniezdo vy­hladit.

Kráčame naplnení akousi tajnostnou slasťou do lesa dalej. Počujeme klopanie, to klope malý alebo veľký datel, hľadajúc červiaka-drevokaza, a ked ho už dostihne, vytiahne si ho rohovou kvačičkou, ktorú na konci jazyka mu matka príroda darovala. Do ušú nám doráža spev pestrého stehlíka, a ked lepšie naslú­chame, počujeme spev jemný, tichý konôpky a medzi

strabom, lebo s tým chodí smútok-Smrt; zakŕka pa žravý ba vran; zakváka pahltná, sivá vrana a medzi to sa mieša rapotanie krvožíšnivej straky: tichosť, pustota zavládne v lese. A mladý poľovník si vzdychne a rečie!

— Škoda mi flobertky, na tých ukrutníkovi — Už na týcb, áno I prisvedčime mu. Kráčajme lesom od rána do večera a pri každom

kroku najdeme nové a nové dojmy zo života zvierat, rastlín a nerastov. Zastavme Ba pri hniezde lesných mravcov.

(Dokončenie.)

Fellerov ľubovonný, občerstvujúci, bolesti ulavujúd

JELSA-FLUID" zástavu j &

hlavybôle.; 12 fľašiek franko 6 K. U Eugena V. Felller, lekárnika,! Stubica, Centrála č. 122 (Záhrebská st). Viac ako 100.000,

poďakovacích listov a lekárskeho odporúčania.

Inserujte

„Národných Novinách."

Spolkové zprávy. M u z e á l n a s l o v e n s k á s p o l o č n o s ť .

Clenovské príspevky poslali pt. pp.: Michal Kellenbergcr 6 k. Ján Olejček 18 k. Turčiansky Sv. Martin, 3. marca 1916.

Za pokladníka: Jotef Škultéty,

podpredseda,

M u z e á l n e j s l o v e n s k e j s p o l o č n o s t i poslali pt.:

Jozef Olejček predplatného 6 k. Michal Eellenberger pre základinu na plat ku-

fltOBa 2 k. Turčiansky 8v. Martin, 3. marca 1916.

Za pokladníka: Josef Škultäp,

podpredseda.

„ Ž i v e n a " , s p o l o k s l o v e n s k ý c h ž i e n , usporiada pri spoluúčinkovaní

tnrčiansko B v. martinského Slovenského Spevokola dika 5. m a r c a 1916

vo dvorane „Domu" v Turčianskom Sv. Martine • prospech Č e r v e n é h o K r í ž a

Prosím pánov na bojišti, ktorí fotografujú, tiež i tých, ktorí majú zbytočné íotografiie, ako vlastne portréty, rnmy, lesné partie, sákopy atá*.; prosím i tých, ktorí majú fotografie našich v boji padlých hrdinov, • naznačením ieh narodenia a dátumu smrti, tiež i naiich T boji vysnačenysh hrdinov B odznakom vyznamenania. Ci neboli by tak láskaví poslat foto­grafie pre môj album, ktorý by časom pripadol nášmu Mníeumu. AdreBsa:

Marienka Eupčoková, nunželka lekára.

Kissács. (BácB m.)

Verejná hovorňa. Poďakovanie.

Všetkým ct priateľom a známym, ktorí nám z príležitosti odumretia našej vrelomilovanej deéry, matky, Bvokry a starej matky, niekdy

Karolíny Kohúth r. Košina svoju sÚBtrast či ústne alebo písomne vyslovili, ako i tým, ktorí ju na večný odpočinok na poslednej ceste osobne odprevadili, vzdávame týmto naše srdečné vďaky. Odmen im to Pán všetkým přebohaté I

Mošovce, 2. marca 1916. Trúohliaoa rodina.

PROGRÁMM: 1. Trenčianske piesne Ján Meličko

spieva ženský sbor. 2. Hatha RázuB

predneaie si. Olga Matulová. 8. Egmont Beethoven

na klavíri prednesú si. L. Stodolová a p. V. Hru­šovský.

4. Vnučka. Komédia v jednom dejstve od V. Krylova. Preložil A. Halaša.

Osoby: Tobiáš Dobručký z Dobruče... p. J. Gašparík. Olga, jeho dcéra si. A. Gašparíková. Alojzia, sestra neb. ženy Dobru­

čkého si. O. Halamova. Dnchoúka, starena s dediny... p. A. Tnrzová. Peter, alnha p. J. Stepita. Zuzka, umývačka si. A. Galandová.

Deje sa na dedine v Dobruči. 6. Hraj, musika, hraj Dvořák

spieva ienBký sbor. 6. Matky a vojna Herceg

prednesie si. Olga Šimková. 7. Trávnice. Na cymbale prednesie si. A. Šimkc-

Klanicová. 8. Dr. Elvira Zelinková. Veselohra v jednom dejstve

od E. Tordai Grailovej. Osoby:

Dr. Elvira Zelinková si. M. Mikytová. Eulalia Mopslhei ma vá de Mopsl-

heim si. M, Soltéaová. Sadlonka p. A. Tnrzová. Žofka, jej dcéra M.v Daxner. Judka, slúžka si. E. Simko-KlanicOvá. i Horenoaová si. A. Hurbanova, Viera Ružičková si. O. Šimková. Pomýlená si. K. Kulfanová. Paula Hrdličková p. E. Straková. Pokorná, gazdiná u Zeliokovej si. Ž. Lehotská.

9. Živý óbras. Začiatok o 8. hodine večer.

• i

Vstupné: Kreslo K 3'—, I. miesto K 2'—, II. mieBto; K 1*50. Miesto na státie K 1'—, galleria na sedenie i

K 150, galleria na státie 80 halierov. VBtupenky dostat u kupca p. M. Ursinyho a večer pri'

— Nadplatky sa s poďakovaním prijmú

Poďakovanie. Všetkým cteným priatelom a známym, ktorí nad

smrtou našej milovanej matky, starej matky a svokry

Rozálie Košina r. Kováčik nim či ústne, či listovné svoju sústrasť vyslovili, ako aj zosnulú spolu B nami na poslednej jej cests ed-prevadit BÍ nestažovali, vyslovujeme svoju najardeJ-nejšiu vďaku.

V Turčianskom Sv. Martine, 3. marca 1916. Jozef K o š i n a

B rodinou.

JLlfsJŠCwlľl odporúčajú ako v ý t e č n ý prostriedok proti k a š l u

aiser rsní Karamel!

MHliony ffi$fich'

zachrípnutie, zašliamova-nie, katarrh, boľavé hrdlo, somársky kašeľ, tiež ako ochrana proti prechladnu­tiu, preto sú velmi vítaná kaž­

dému vojakovi! notariat. uhodnover. lekárskych a privát­

nych vysvedčení zaručujú istý výsledok.

Bonbony k jedlu chut povzbu­dzujú a príjemne chutnajú.

Paklik po 20 a 40 hal., dóza 60 hal. Dostat v drogériách

a v každej lekárni.

6100

a. M £ s o • o 2 P* í u M 03 2

Ž KS sSíJŕ!

• pH ít

é* M

a

O eo

mrazu a nepohode vzdorujúce, garanto­vané v rozličnom vyvedeni majú vždy

na sklade

SGHULZ-OYsté parotehliame * £ f f i £ ř v Suéanoch (Smwcsány) Turč. stol.

A m e r i k u „Národnle Noviny1'

možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m P a p á n e k , K o v á č <k C o . , kníhkupectvo

886 Milwaukee Ave., Chicago, 111. za cenu 4 doll. 75 oentov ročne, sobotňajšie I doll. 25 oentov ročne.

J X T o t l f X ' y J . O O : cajgové K 4-—, silné cvernové K 6'—, z čertovej kože 6-6—7 kor., zamatové 8—10 kor. Najmenšia objednávka troje jnohavíc*

S v i a t o č n ý p a n s k ý o b l e k , áeviot alebo kamgarn, 26—30—36 kor.

M i e r a S šírka chrbta, dĺžka rukáva s pleca na dol, objem pŕs a pásu, dĺžka v rozkroku. — Vzorky, cenník nepýtajte, len si objednajte smelo a budete s tým spokojní.

G á b o r G u s t á v , E u n t a p o l c z a (Gômôr m.).

ÍOO l i t r o v občerstvujúceho, smäd uha­šuj úceho, výborného, domáceho n á p o j a môže si každý sám zhotovit • nepatrným výdavkom. Stále na sklade příchutě: anana­sová, jabíčková, grenadine, malinová, poma­rančová, marinkov*, višňová a hrušková.Tieto domáce nápoje môžu sa pit v lete chladné,

v zime horúce, miesto rumu a pálených nápojov. Substancie rozposielam franko na dobierku za E 650 s potrebnými návodmi. Pri 6. takých dávkach priložím 1 dávku zdarma. Neocenitelné pre oekonomie, fabriky, väčšie domácnosti, dielne atd., lebo sa z toho robotníctvo neopije, ale občerství

a neutratí na práceschopnosti. J á n G ŕ r o l l o l l , drogéria k anjelovi,

B r n o #336 (Morava).

Malý oznamovatel. J K / t o ? bladá službu, postavenie,

alebo chce tieže niekým ob­sadit,

k t o potrebuje robotníkov, l e t o hladá prácu, l e t o chce prenajať alebo dat

niečo do prenájmu, l e t o hladá alebo ponúka

stravu, byt,

l e t o zamýšla niečo predal, alebo kúpiť,

J t t o mieni sa niekde usadil ako remeselník, hostinský, obchodník a nevie prime-merané miesto,

l e t o by sa rád oženit alebe vydat,

l e t o hladá akúkolvek po­trebnú vec alebo článok,

n e c h použi je k t o m u cieľu

„ I A L U H O OZNÄMOYÄTEEÄ" Národních Moifii a výsledok oznamovania má istý.

Cena petitového riadku 8 halierov, hrubou tlačou 18 hal. Inzerát v malom oznamovateli je najmenej 1-koránový,,

Hradám

E dobrej rodiny do svojho obchodu s miešaným to­varom.

HL*. Ursiny v Turčianskom Sv. Martine.

O b o h o d v e d ú c i Následkom nárokovania k

vojsku nášho obchodvedúceho, Potravný spolok v Kláštore (Znióváralja) prijme do svojho obchodu obchodvedúceho, pod nasledovnými podmien­kami: počiatočný ročítý plat 1000 kor., bytné 120 kor. a 7,% * tržoby, ktorej minu­lého roku bolo 117.000 kor.; vyžaduje sa znalost slovenskej, maďarskej a nemeckej reči, viest obchodné knihy a kor-rešpondenciu a 100 kor. kau­cie. Prínlasy, spolu s vysved­čeniami, treba zaslat správe tohože spolku a miesto možno hned zaujat.

Trávnice, 100 slovenských radových

piesni. Na klavír pristr. M. Francises. Cena L a 2. sofi. spoln K 6'—

poštou K 6-80. Vydal

Kníhtlač, účasL spolok T Turčianskom Sv. Martina.

Povesti z Tatier od Tetmajera.

Sv&iok L Cena S L 5 0

S*&sok n . Cena S 1-80

Vydal

KniMlafiiarsky úflast spolok Y Turčianskom SY. Martine.

KnOitlačiarsky účastinársky spaSok v Turčianskom Sv. Martine"

v y d a l ä" o d p o r ú č a " n a s l e d o v n é

"~~Ti5fflsIyf Sobrane Diela Mmíď M m Tyanaiék

Vychádzajú vo svazkoch 16—30-hárkových. 'Dosial vyšle 13 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotli­vých sv&zkov s udaním obsahu a cien dľa nášho sonant a kníh.

H v i e z d o s l a v , S o b r a n é S p i s y B á s ­nické. Sv&zok L Oddiel epický. 2-hé vydanie. Broi. E 8*40

viazaný so slatorezom > S'60 Sväzok II. Oddiel lyrický. Drahé vydanie. Broi. . K 4'—

viazaný so slatorezom „ ('60 Sväzok ŮL Oddiel epický. Broi, K i ­

n u , so slatorezom » S'6Q 8vážok IV. Herodes a Herodias. Broš » S'—

viazané so slatorezom » 4'SKÍ

Sobrané Spisy Martina Kukučina* Vychádzajú v svftzkoch 16—20-hárkových. Podrobný so­znam dosial vyšlých 5. sv&zkov s uvedením obsahu dlt nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých sv&zkov: broširovoných . . K za­viazaných „ 3'SC

Prostonárodné slovenské povestí. Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena l sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu K 4"&0

í l n n r o í l í c 5 Historický román z časov Nerona, od tyUO V a U l S r H. Sienkiewicza. Prelozil Pavel Halaša.

8 svazky s krásnymi illustrádami. Broširované . K 9- -viazané » 19'—

Spevy Sama Chalnpkn. Ž S Ä / K Ä . 8 - 6 0

» p l » y b á s n i o J t & . Sv. L broi. K 1-60, viaž. K «•*).

> * -, »tô

viazaný so slatorezom

Sládkovia Andrej, Sv&zok H. Broširovaný . •

viazaný . . .

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 4 0 h a l i e r o v v i a c ,

ako sú horeudané normál ie ceny.

25 » » b « a b i n « e z > á t o v r e d a k o i a s m i e j e z o d p o v e d n á . •nflMU BHMiMMaasaH

Zodpovedný redaktor: Sv«toaár Hwrbam. Majitel a vydavatel: Consortium ?&rel Ä « d r « ä XUtea a nákladom Esíhtlaflařskeb© úfostimarsksho spclke v Tariisnekoia Sv. Mgřtiae.

Spol.