Vjrchodi mimo psndelkuapia-ika každý deň, vpřed večer dá­tami o 6. hod.

H Redakcii) a administrácia:

Budapest, Vílí.. Mária ulica 15,

predplatn* t na rok . K SC--na po! roka K 3C • MitvrfrokaKS — na metlaf K 2-n

Do Nemecku a Srbska reíee 24 korún, ? o ostatného cu-ísoíemskt: ž • o Ameriky roCta 32 korun. =

Ročník V. Číslo 105. BUDAPEŠŤ, vo štvrtok, 4. júna Í9!4. Jednotlivé £illa po 6 halieroch.

m-

Slonici e yysohi politika. — Niekoľko zásadných kapitol. —

I, Na Slovensku a v celej riéi rakúsko uhor­

skej badať v posledných mesiacoch zvláštnu zmenu v politike. Driev sme čítávali v ča­sopisoch a revuách viacej-menej pojednáva­nia o tak zvanej drobnej, malej politike. Rôzne vnútorné boje jednotlivých strán, ne-riady úradov, prenasledovania so strany sú­dov, notárske a slúžnovské výčiny atď. nás viac zaujímaly ako všetky múdre reči za­hraničných ministrov, francúzskych a an­glických časopisov, sde monarchiu deíily, najmenej tri razy denne. Málokdo sa valne zaujímal o zahraničnú politiku. Ale dnes ne­počuť inšie, ako diškursy o rusko-rumun­skom sblíženi, o albánsko-talianskom a al-bánsko-rakúskom pomere, o základoch troj-8polku, o stagnácii rakúskej politiky, o šia­lenom pcčinani Tlszu, o staručkom kfáfovi a o podnikavom jeho následníkovi. Kamkoľvek pozřeš, všade vysoká politika.

O krátky čas navštívi cár Mikuláš II., panovník najmocnejšieho štátu európskeho, kráľa rumunského a pri tej príležitosti budú sláviť snáď aj zasnúbenie cárskej dcéry so synom rumunského následníka trónu. Úradné a vládne časopisy s úžasom kritizujú počí­nanie rurffiunr&ýeh ťíípíoaat&v ?. píšu už o tom, že nemecký cisár Vilhelm II. přijde onedlho na návštevu ku nášmu následníkovi trónu Francovi Ferdinandovi do Konopiíťa. Stsysel týchto oznamov je ľahko pochopi­teľný. Clm viac si pripúta Rusko kráľovstvo rumunské, tým užšie spojenstvo a intimnější postup v zahraničnej politike nastane medzi Nemeckom a Rafcúsko-Uhorskom. Čim ne­bezpečnejšie sa budú sťahovať mračná na severe, tým tuhšie sa hodia Rakúšania do náručia nemeckého.

Nemci a Maďari, dosial jedine vládnuce dva národy v monarchii, aspoň tak robia, ako by monarchia svoju existenciu len v spojeni s Nemeckom zachrániť mohla a ako by Rusko doopravdy našu rišu rozdrobiť chcelo. Vládne kruhy pri tom na Nenemcov a Nemaďarov vôbec ohľad neberú. Aspoň na oko nie. A predsa neboli najvyšší politi-kovia monarchie nikdy tak zostrašení ako teraz a nikdy neuvažovali o právach nene-meckých a nemaďarských národov toľko, čo v terajšej dobe. Zdanlivé vflzl v tom protiva. Stáva-li sa trojspolok intímnejším a mohut­nejším, rastie prirodzene vliv a moc Nemcov a Maďarov, ktorí sú najvážnejšími baštami terajšieho stavu a nepriamo sú potisnuté iné národy do úzadia.

Lenže trojspolok octnul sa po udalostiach balkánskych v takom položeni, že samé Ne­mecko sa nemôže uspokojiť čisto majoritným ustanovením smluvy trojspolkovej. Ríš­skym Nemcom nestačí už, keď rakúsko-uhorskf Nemci a Maďari budú vernými prívržencami trojspolku. Im sú treba i Slo­vania rakúiko-uhorskl a Rumuni, lebo v čas potreby nebude rozhodovať formálnosť smluvy trojspolkovej, ale oduševnenie, žertvychtivost, jednotnosť všetkých národov a jednotlivcov našej monarchie, Nemecka a' Talianska.

Zaiste, že ríšski Nemci argurovými očami chránia rakúskych Nemcov a nedovolia ni­kdy, aby sa im krivda diala, ale oni aj vi­dia, že dosavádnou politikou dualistickou naša monarchia nemôže dosť sily vyvinúť. Neni to zaiste náhoda, že sa nemecký cisár v po­

slednej dobe tak ^asto schádza s následní­kom trónu Františkom Ferdinandom, o kto­rom je všeobecne známo, že terajšiu sú­stavu monarchie veľmi nemiluje a že Iste bude sa usilovať jedno-druiié zlepšiť a pre­meniť, akonáhle sadne na cisársko -kráľovský trón. To znamená, že ríšski Nemci nebudú robiť budúcemu panovníkovi žiadnych ťaž­kosti, ak v prospech pevnosti a mohutnosti monarchie a tým i trojspolku zmení jedno-druhé bárs aj v neprospech terajšieho výsadného postavenia Nemcov a Madarov. Každý rozumný politik dnes vidí, že doteraj­šou politikou kráča monarchia ku istému roz­kladu a iredentizmus sa zahosti všade, ak nemaďarské a neneroecké národy nebudú uspokojené aspoň najminimálnejilmi ústup­kami na kultúrnom, hospodárskom a politi­ckom poli. Veď srbský a rumunský ireden­tizmus vlastne už máme na krku, ešte treba Čechov pritlačiť ku zdi a Nemci s Maďarmi sa môžu octnúť v úplnej izolácii.

Takýto konec nemôže si žiadať nik, čo mi­luje habsburgskú monarchiu. Sami Prušiaci — ak totiž nemajú v zásobe nejakú prichy­stanú alebo už hotovú tajnú smluvu s Ru­skom — nemôžu napomáhať nemeckú vlá-dybažnosť, lebo tým sami sebe škodia. Veď oni sú odkázáni na rakúskouhorských Slo­vanov, ako boli odkázaní na slovanskú po­moc proti Napoleonovi,

Teraz už ide otázka len o to, či bude bu­dúci panovník dosť silný a vytrvalý vo svo­jej opravnej práci, či ho iné mocnosti, popri ŕlom a proti nemu na kráľovskom dvore pracujúce, nezahatia, či bude dosť vytrvalý, obozretný, dovedný. Múdry politik musí všetky tieto eventuality do povahy vziať.

Ako videť, nádej pre budúcnosť je pre nás Nemaďarov dosť ružová, nemusíme zú­fať, ale uspoliehat sa slepo a čakať spasenie z vonku, by bolo nemúdro. Aby nás budúce udalosti nepřekvapily, nepripravených a bez­radných nenašly, treba usilovne pracovať a so starým šlendriánem slovenským prestať.

Zo zahraničia. Povstanie v Albánii. Knieža Vilhelm chce zadakovaf.

V kniežacom paláci dračskom pakujú. Knie­ža Vilhelm už vidí, že sa v Albánii udržať nemôže a chce sa vzdať trónu, lebo jeho vlastni poddaní sú pro J nemu, nenávidia ho a veľmoci, ktoré ho posadily na trón albán­sky, sa lea radia a len radia, ale pomoci mu nedávajú. Dráč ohrozujú povstalci a vyjed­návania s nimi sú dosial tiež bezvýsledné.

Panovník na odchode. Paríž, 2. júna. Journal" prináša z Drače

|ento telegram: Knieža Vilhelm chystá sa atiect z Drače do Skadru, kam ho vraj chce odprevadit aj 9000 katolíckych Maliso-rov pod vodcovstvom Siba Dodu. Fakt je, že v Dračí v kniežatskom paláci zimnične — pakujú. Dvaja najvernejší radcovia, ta­lianski kapitáŕl Castaldi a rakúsko-uhorský konzul Buchberger už opustili panovníka a vrátili sa domov. Druhá zpráva oznamuje, že Castaldlho a Buchbergera musel pano­vník prepustiť, lebo Albánci veľmi nenávi­deli týchto dvoch cudzincov a bolo ich tre­ba upokojiť.

Knieža zaďakuje. Berlín, 2. júna. National-Zeítung prináša

tento senzačný telegram: Medzi Rímom a Viedňou sú vyjednávania,

aby panovníka Vllhelma z Albánie odvolali. Cesta dvorného maršala Trothu stoji v spo­jení práve s týmito vyjednávaniami. Zdá sa, že knieža len dotiaľ ostane v Dráči, kým na jeho miesto najdu súceho kandidáta na trón albánsky.

Londýn, 2. júna. Sem prichádzajú zprávy, že knieža Vilhelm Wied je odhodlaný opu­stit Drat a vzdat sa albánskeho trónu.

NaSe lode v Dračí. Dráč, 3. júna. Rakúsko-uborské veľké vá­

lečné lode „Vlrtbus Unttls", „Tegetthof a mZrlnyl" 1. júna došly sem na dlhší pobyt. Na lodiach je všetko v poriadku.

Šijak Je v rukách po­vstalcov.

Dráč, 3. júna. Dňa 31. mája povstalci bez boja obsadili dedinu Šijak. Obyvateľstvo vitalo ich s radosťou a vystrčilo turecké zá­stavy. Na dome, kde sídlil prefekt, tiež veje turecká zástava a býva v ňom vodca po­vstalcov Derviš AU, ktorý povedal:

— My nechceme prelievať krv a len vtedy napádame, keď aj nás napadnú. Ale chceme, aby knieža Vilhelm už raz porozumel, že ho my nechceme a že si ho Albánci nikdy ne­obľúbia. Nechceme, mu nič .urobiť, leri.obrii_ niť chceme vieru svojich predkov a žiada­me, aby knieža hneď opustil našu zem, lebo nepotrebujeme takého panovníka, ktorý z kanónov dá strieľať na naše ženy a deti. My pokojne vyčkáme, čo rozhodne Európa.

Veľmoci sa nevedia dohodnúť.

I Položenie nijako sa nechce vyjasniť. Veľ­moci vyjednávajú medzi sebou, radia sa, jako by sa malo v Albánsku zakročiť,

f ale nemôžu sa dohodnúť. Albánska vlá-

!

da súrne prosila veľmoci, aby čiastku medzinárodnej posádky skadarskej poslaly do Drače na pomoc albánske] žandarmerii

i proti povstalcom, ale veľracci trojdohody sú I proti tomu. Cez Londýn dochádza zpráva, I že posledný pobyt ruského viedenského veľ-| vyslanca Šebeku y Budapešti súvisel práve 1 s touto otázkou. Šebeka pozval do Pešti gr. ;* Berchtold a prosil ho, aby Rusko predo­

strelo veľmociam návrh o vyslaní skadar­skej posádky do Drače, lebo tak pristane na to aj Francia a Angiia. Sebeko vzal žia­dosť v známosť so sľubom, že ju predostre svojej vláde. Z toho, že sa Rakúsko-Uhor­sko s takouto prosbou obrátilo na Rusko, sa súdi, že pomer medzi týmito susednými štá­ty sa polepili.

Vyjednávanie s povstalcami. Dráč, 3. júna. členovia medzinárodnej

kontrolnej komisie odišli včera do Šijaku ku povstalcom, ktori dnes im majú oznámiť svoje požiadavky.

Francúzska vláda zaďakowala. Z Paríža oznamujú, že ministerský predseda Doummergue podai demisiu celej vlády. Prezident Poincaré podržal si rozhodnutie. Pravdepodobne demisiu prijme a s utvore­ním nového kabinetu poverí Vivtantho. Prí­činou vládnej krizy je vlastne otázka, či má Francúzsko podržať trojročnú vojenskú služ­bu a či sa má vrátiť ku sľužbe dvojročnej. Včera zasadnul nový francúzsky snem, na kto­rom Doummergueov kabinet nemá takej silne] väčšiny, že by mohol so zdarom obrániť nový

Strana 2 S L O V E N S K ? D S H N i K Casio 105

branný zákon o trojročnej aktívnej vojenskej službe, ačkoľvek i sám predseda republiky Je prívržencom trojročnej služby v záujme zdatnej obrany Francie. Vláda silnú väčšinu by si len tak mohla zadovážiť na sneme, Je­stli by si vedela získa! socialistov pod ve­dením Jaurésa, ale socialisti a Jaurés práve tým si vydobyli velké víťazstvo pri volbách, že silno agitovali za dvojročnú službu, teda nejaká dohoda s nimi je vláde nemožná. Za takýchto okolnosti Daummergue-ovi ne­pozostávalo iného, Jako s ceiým svojim kabinetem zaďakovat. Položenie Je tým váž­nejšie, že Je verejnou tajnosťou, Jako nalieha Rusko na francúzsku vládu, aby na žiadon pád nezmenšila služobný čas pri armáde, lebo len tak bude Francia disponovať po­trebnou zbrannou mocou voči nepriateľom trojdohody. Menovite na silné zbrojenie Nemecka žiada Rusko, aby a] Francúzsko napnulo svoje sily.

Pasičova vláda zaďakovala. Z Belehradu oznamujú: Sliny odpor opozície proti vládnym predlohám o zvýšení služob­ného času pri vojsku a o nových pôžičkách primal ministerského pred­sedu Paštča, aby navrhnul kráľovi Pe­trovi rozpustiť skupštinu a nariadil nové volby. Kráľ najneskôr včera predpoludním o 10. hod. mal podpísať Paličovi na toto vzťahujúce sa najvyššie rukopisy, poneváč sa to nestalo, Pašíč oznámil kráľovi Petrovi demisiu svojho kabinetu. Kráľ vzal podako-vanie s ľútosťou v známosť a podržal si ďalšie rozhodnutie. Treba poznamenať, že krízu zapríčinil vlastne dôstojnícky sbor srb­skej armády, ktorý po víťaznej vojne začal veľmi prepotentne a požadovsčne vystupo­vať voči občianskym úradom všade sebe arogujúc prednosť. Ačkolvek vláda i celý srbský národ v plnej miere uznáva veľké, ba nehynúce zásluhy armády, predsa v zá­ujme demokracie, rovnosti a štátneho po-riadku_nemô!e ̂ dovoljť^sbysji _vojsko jnješalo do štátnych záležitostí a preto välda expo" nenta a vodcu výšzmienených snáh dôstoj­níckeho sbory, genesála Damjana Popoviča, vodcu povestnej válečnej výpravy cez al­bánske hory ku moru Jaderskému, vojaka chrabrého a všeobecne obľúbeného, ač s ľútosťou, musela poslať do penzie a sú­časne vyriekia, že všade pri kaž-

BESEDNICA Oklamaný klamár. Napísal: Otto Schmeizer.

Finančný minister Kandrin práve sa radil s radcom Trubnikovom, keď sluha doniesol v taške dennú poštu.

— Odpusťte na okamih, — riekol Jeho excelencia k radcovi, ktorý chcejúc odísť práve sa uklonil — snáď sú medzi nimi i také záielitosti, ktoré treba čimskôr zariadiť. Viete, že rád mám poriadok.

Radca si sadol a minister mu oddal listy.

— Ďakujem. Všetko je v poriadku. Ozaj I Miesto hlavného pokladníka pri bernom úrade v Odesse musíme znovu zaplniť. Túto vec nesmieme odkladať. Čo by ste povedali na Panina, nášho správcu colného úradu ? Ne­bol by Panin súci?

— Panin je jeden z našich najlepších úradníkov, ktorého ťažko postrádat. Ale jestli vaša excelencia . . .

— Dobre. Rozmyslím si to. Pripomeňte mi toho týždňa. S Bohom.

Keď radca opustil izbu, minister vyňal z tašky malý lístok a s mrštia c čelo, viac ráz ho prečítal. List obsahoval v niekoľkých riadkoch denuncovanie Panina: Jestli pre­skúmate pokladnicu správcu colného úradu Panina, najdete tam 140.000 rublov deficitu. Každý deň prináša nové ztráty."

Minister srdito pozrel na stôl. Do paroraa s tým zlodejom! Jeden väčší zbojník, ako druhý.

— Pekné prekvapenie. Už vidím, ako cár ~.

de] príležitosti majú prednosť úrady ob- i čianske, zastupujúce národ. Z tohoto vznikly najprv skryté, potom aj zjavné tře­nice, ktorých zručne vyúžitkovala opozícia na sneme a zahatila prácu Pašičove] vláde, j Pašič chcel presadiť svoje radikálnym spô­sobom: rozpustením snemu, ale kráľ Peter váhat a konečne mlčanlivé odoprel svoj sú­hlas. Pašičova vláda stiahla z toho konze­kvenciu a zaďakovala. Riešenie krízy bude ťažká vec: Pašič má veľké zásluhy o mo­hutný rozmach Srbska a bez neho ťažko sa dá myslet ďalšia politika srbského krá­ľovstva, menovite keď ide o sriadenié nových území srbských a o udržanie, čo Srbsko vo vojne získalo. S druhej strany i to sa musí uznať, že Pašičovi ťažko bolo ďalej pracovať, keď sa mu prekážalo v ďa­lekosiahlych plánoch a nenachádzal v skup-štine dostatočnej opory. Každý dobrý Slo­van s ľútosťou vidi odchádzať Pašiča z mi-nisterskopredsednlckeho kresla, lebo Srbsko bude ťažko postrádať muža tak veľkých kon­cepcii jako je on. Želateľné by bolo, aby sa terajšia kríza čimskôr riešila v prospech j všeobecného dobra bratského národa srb akého.

Jeho excelencia vyskočila a rýchlym kro­kom premerala izbu. Myšlienky sa naháňaly v jeho hlave. Už cítil knev cárov, keď po­vie: „To je už tretí pád za rok vo vašom resorte. Kandrin, pri vás deje sa hrozné ho­spodárenie I"

— Nie, to neide takt — zvolal minister. Dolapím tohoto huncúta, ukážem mu, že ja som prefíkanejší.

Zacengal a kázal sluhovi: - r Kozlov nech je naskutku tul O niekoľko minút zjavil sa mladý človek

vyžitej tváre, tmavých kučeravých vlasov a pichľavých oči. Hlboko sa uklonil a ostal stáť vo dverách.

— Pod bližšie — riekol minister, oprúc sa v kresle. — Povedz, poznáš Panina, správ­cu colného úradu?

— Panina, vaša osvietenosť? Poznám. — Či vieš niečo o jeho živote? — Ivan Vasiljevič Panin — riekol pomaly

Kozlov a obzrel sa na povalu — môže byt tak na desať coľov, ako ho Ja taksujem, a potom bude na dvanásť, k e ď . . .

— Počuješ, Kozlov, jestli ma týmito tlá-chaninami chceš mat za blázna, dám fa zbif. Odpovedz mi na krátko, či vieš niečo o Pa-ninovi?

— Nič, vaša excelencia. — Tak počúvaj 1 Teraz Je jedenásť hodín.

Tu máš dvadsaťpäť rubľov. Chod a vyhľadaj Panina na jeho byte, alebo hocikde. Potom ho neztraf s očú. Sledu) ho všade a pozo­ruj, čc robí. Zajtra o tomto čase mi vše­tko dopodrobna a spoľahlivé oznámiš. Roz­umel si?

Í sa vymkne z krážov trojspolku a pridá sa i k Rusku. Veľmi Je zaujímavé, že kráľ Karol

I práve teraz vyznačil nášho bukareštského vyslanca grófa Czernina vysokým rádom Rumunskej hviezdy a že polovládné

i: časopisy rumunské vyznačenie toto odô-| vodňujú tým, Že kráľ Karol tým istým

rádom chce vyznačiť aj ruského vy­slanca a nechcel, aby mu to náš vyslanec — povedzme doprosta — závidel a vysvě­tloval si vyznačenie ruského diplomatu jako demonštáciu proti Rakúsko-Uhorsku. Idú aj chýry, že Sasonov bezprostrednej pred prí­chodom čárovým do Čonstanze přijde do Bukarešti, pobudne tam za deň a bude sa radiť s vládou rumunskou. Náš vysla­nec gróf Czerntn včera odcestoval z Buka-reštu do Viedne, jako sa povráva preto, lebo nechce byť vtedy v Rumun­sku, keď ta přijde cár a Sasonov. Jestli je to pravda, tak to zvláštne svetlo hádže na pomer našej monarchie k Rumunsku a k Rusku, o ktorom bol gr. Berchíoid tvrdil v

í delegáciách, že je nie len uspokojivý, ale i E priateľský.

R u s k o a R u m u n s k o . V európskej dipSomucii s nemalým napnutím očakávajú návštevu tuského cáta v Rumunsku. Čár Mikuláš, ktorého celá rodina i zahraničný minister Sasonov odprevadí na túto vizitu, dľa všetkého 14. júna dôjde na svojej jachte „Standard" do Čonstanze, kde ho uvíta veľmi okázale kráľ Karol s celou svojou ro­dinou. Cárska rodina ráno o 7. hodine vy­stúpi v Constanzi na breh a zostane v me­ste do 10. hod. večer. Pri tejto príležitosti budú veľké dvorné a národné slávnosti. Všetky rumunské časopisy s jasotom rozpi­sujú sa o návšteve cárovej a píšu, že bude pre Rumunsko a pre celý Balkán ešte vý­znamnejšou než bukateštský mlet. Rumunská verejnosť očakáva, ae cár Mikuláš vfznam-

"nfäT^tut^m" pre javTIš vo]é~ sy apatie ~íú"Ra-munsku: že daruje tú časť Bessarabie, kde prevažuje obyvateľstvo rumunské, kráľovstvu rumunskému a že tým sa spečatl spolok s Ruskom. V diplomatických kruhoch troj­spolku, zvlášť vo Viedni so zle tajeným ne­pokojom hľadia v ústrety cárovej návšteve, lebo sa obávajú, že po nej Romania úplne

vuuianc £nuany v uuícuu* V Lučenci, 1. júna 1914.

Odvolávam sa na Vái ctený list so dňa 19. mája — ktorý som ale len dnes dostal — a 8 radosťou Vám oznamujem, čo si žia­date, že som zkúšku čítania a písania už složil dňa 28. mája s dobrým prospechom. Ovšem, keby som bol doma, tiež neviem, ako by bola vypadla, lebo ako som už, bohužiaľ, mockrát čítal v našom milom Den­níku, u nás, poťažne na našom kraji, sa tak slušne nepokračuje, ako tc bolo tuná v Lu­čenci. Zsúšobná komisia pokračovala cel­kom slušne v každom ohľade. Zkúšalo sa na mestskom dome. Najprv sme čítali, potom písali. Učiteľ nám diktoval tak, aby každý mohol dobre porozumět. Ba Jednu vatu opakoval aj "3—4 razy. Zkúšalo sa^ten po maďarsky. Zakiaľ som Ja bol tam, bolo složilo zkúšku asi 70—80, ale ani jeden ne­bol vyhlásený za analfabeta. Ja som myslel, že keď mi budú dávať tak zv. bizonyitvány, že ho ani vari neobdržím, keď počujú, že som z Liptova, ale to nevadilo; ked ma vi­deli plsaf a p-jčuli čítať, vyvalili oči a pri

Voličské zkúšky u Lučenci.

Kozlov sa hlboko uklonil. Minister ne-I dbale kývnul rukou, a špion odišiel.

V určenom čase, na druhý deň ráno, Ko­zlov zjavil $a pred peňažným ministrom. Bol celý vylumpovaný.

— Aké mái chýry? — pýtal sa ho mi­nister.

— Dvadsaťštyri hodín som na nohách. Nech ma Boh zkára, jestli za ten čas hoci na pä? minút cítil sa Panin v bezpečnosti.

— Hovor, ale chráň sa rozprávok! — V colnom úrade som ho nenašiel a

poneváč nebol som istý či vôbec přijde, dal som sa zaviesť na jeho byt a tam som po­čul, že ešte neodišiel.

— Ďalej. — Tak okolo pol jednej vyšiel Ivan Va­

siljevič Panin a na koči šiel k .Tatranov!". Tam raňajkoval . . . — No, čo chceš povedať 8 tým? — Len toľko, že Ivan Vasiljevič Panin

znamenite raňajkoval. Ustrice, šampanské, a Boh vie čo ešte t Ale v kartách nemal šťa­stia.

— A hral sa? — Áno. Hral sa s dôstojníkom Kalasniko-

vom. Ale len pol hodinku. Prehral štyristo rubľov.

Minister, zabudnúc sa, udrel päsťou na slô). Kozlov pokojne pokračoval:

— Okolo tretej: dal doniesť trojku a odi­šiel s jednou dámou.

— S vlastnou ženou? — Áno . . . totižto . . . bez svadby.

Í— A potom? — Potom oba išli na ostrov, tam obedo­

vali, večerali, dali si vyhrávat, fľašky a po-

Cislo 105

tom si asnáď mysleli, že (ako to môže jeden íói vidčki ember vykonať. Ja som ale tomu veľmi rád, že som bol tuná na skúške. Prečo ? Lebo mňa náš hlavný slúžny má tak rád, ako v päte tŕň, a to viem, že je u nás on predsedom zkúšebnej komisie; ten by ma bol istotne doma uznal za analfabeta.

Ján Sochor ml z Vavrišova (L'ptov).

Katastrofa lodi „Empress of Ireland".

Slováci na „Empressi" ? — Kdo zavinil srážku? — Vyšetrovanie. — Obete

Budapest, 3. júna. Celý vzdelaný svet hlboko vzrušený pri­

jíma zprávy o úžasnej katastrofe anglicko-kanadskej veľkej lodi „Empress of Ireland". Všetci panovnici a vlády vyslovili sústrasť nad hrozným nešťastím, ktorému za niekoľko okamihov toľko ľudských životov padlo v obeť.

A medzi obetiami, Jako novšie zprávy oznamujú, má byt aj niekoľko Slovákov. Na otázku nášho zahraničného úradu spoločnosť Canadian Pacific uverejnila, že ešte nevie udať, koľko uhorských a rakúskych štátnych občanov zahynulo pri katastrofe, avšak isté je vraj, že medzi obetami sú l takíto, ľebo a] medzi zachránenými cestujúcimi III. trie­dy jesto 10 uhorských a U rakúskych ob­čanov. Oni desiati zachránení uhorskí pří­slušnici sú títo:

Pavel Machane (Machánek? — Red.) a Ján Slopan z Budapeští, Konštantín Del-mann a Konstantin Delihia z Temešváru, Stefan Sadlok zo Segedlna, Filip Diski z Košíc, Ján Gregovič, Ján Laickic (Lscko-vič?— Red.) a Zeltsavan Selino (Štefan Zelina? — Red.) zo Žiliny a Štefan Pol­iak zo Záhrebu. Týchto cestujúcich parník „Corsica" vezie

teraz do Glasgowa, kde im dá spol. Cana­dian Pacific odev a peniaze, aby mohli od­cestovať domov.

Dľa výšudaných mien súdiac medzi zachrá­nenými sú aj Slováci. Koľko však Slovákov zahynulo pri srážke, vysvitne až pozdejšie, keď budú lajstre cestujúcich sostavené. Je sa čoho obávať, že viaceré slovenské rodiny márne očakávajú domov svojich príbuzných. Kata-

háre třepali o zem a pred pol hodinou sa vrátili. Ja som sedel pri kočišovi. Panin sa trochu opil. Ale ináč je to veľmi štedrý pán, opravdový gavalier, zeman. Prepitné . . .

— Dobre, dosť viem. Teraz sa vyspi. Do zajtra obeda si oddýchni. Potom ti zase dám prácu, o ktorej mi vo štvrtok budeš referovať.

— Pravdaže ukradol peniaze a kradne veselo ďalej, — myslel si minister, keď ostal samotný. Potom dal si zavolať Tribun-kova.

— Počujte, milý Tribunkov, — riekol mu, — tú odesskú záležitosť musíme hneď rie­šiť. Ohľadom Panina, ktorého ste my vy od­porúčali, musim sa osobne presvedčiť, či dobre úraduje. Pri tejto príležitosti môžme aj pokladnicu prezret; je to potrebné pred jeho odchodom. Ale nechcel by som mu dať tak hneďky na známosť. Teda buďte taký dobrý a oznámte mu dôverne môj príchod, aby nič neprekážalo. Myslíte, že Panin za­riadi si veci do utorku?

— Nepochybujem excelencia. — Dobre, tak mu oznámte, že prijdem v

pondelok na poludnie. Len dôverne mu to povedzte, ako by ste to vy hovoril. A po­tom cieľte na odesskč miesto, ale len cieľte.

— Hneď to zariadim. — Ďakujem. — Vo štvrtok zase prišiel Kozlov. — No? — pýtal sa minister. — Práve idem od Panina, vaša excelen­

cia, z colného úradu. Od včera neprestajne pracuje. Nikdy som nevidel takú usilovnosť. Ako sa premenili Ani nezdvihne hlavu z knih! Takého usilovného úradníka niet viac

S L O V E N S K ? D E N N Í K

sttófa neušetrila teda ani náš národ, ktorý tiež utratil svojich synov tam v chladných vinách zálivu sv. Vavrinca.

Kendell a Andersen. Prvý bol kapitářiom utonulej lodi „Em­

press of Ireland", druhý je kapitánem nór­skej nákladnej lodi „Storstad". Oba velitelia teraz sa navzájem obviňujú. Jako z Montre­alu oznamujú, Kendell hovori, že ked z hu­stej hmly zočil vynoriť sa bezprostredne u ľavého boku svojej lodi parník „Storstad", upozornil ho signálmi, aby vyhnul. „Stor­stad" aj odpovedal, bolo však už po­zde a nos „Storstada" vrazil do boku lodi „Empress c f Ireland". Vtedy jemu Ken-delloví prebehla cez modzog myšlienka, že jestli predná časť „Storstadu" zostane v prebitej diere, tak voda nemôže hneď dnu a začas sa môže ranená loď jeho udržať na vode. Preto hned trúbou zavelal na „Stor­stad", aby plnou parou šiel len do predu. Z nórskej lodi mu tiež trúbou odpovedali: „Tak urobíme I" Tu ale „Storstad" predsa neurobil tak, lež zastavil stroje a o chviľu cúval už nazad a tak sa staio, Je cez trhli­nu valila sa voda do lodi, ktorá sa nahla na ľavý bok a potom za desať minút utonula.

Oproti tomuto kapitářl Andersen a jeho oficieri tvrdia: Neni pravda, že by bol „Storstad" po srážke zastavil svoje stroje a potom cúval. Ba naopak: šiel napred, aby svojim nosom zapchal trhlinu, prebitú do boku „Empressu". Aie loď „Empress" šla ďa­lej a odtisla od seba prednú časť nášho parnika. O niekoľko minút sme loď ztratili 8 očú. „Storstad" i ďalej dával trúbou znaky, ale nedostal odpovede. Neskôr však začuli sme zúfalý krik hynúcich, volanie o pomoc. Hneď sme spustili všetky naše člny, aby sme zachránili cestujúcich „Empressu" vzdor tomu, že i naša loď i jej mužstvo tiež na­chádzalo sa v nebezpečenstve. Naše činy zachránili 350 ľudi. -_

iStorstad" v Quebeckú. Norský parnik „Storstad" včera došiei do

Quebecká. Vyšetrujúca komisia hneď vyšia na palubu a zistila, že predok lodi je silno porúchaný. Nos lodi, obrovská kotva a jej mohutná retaz boly ešte samá krv, dôkaz toho, že predok lodi vrazil do kajutl I. triedy a rozmllaždtl tam cestujúcich. „Stor­

na svete. Len večer odišiel na hodinku ku kupcovi Smirnovovi.

— K vlnokupcovi? — Nie, osvietený pane, ku kupcovi so

zbožím. Dal sa oznámiť, a ja som už o štvrť hodiny prv tam bol, skryl som sa pod pí­sací stolík. Vaša osvietenosť totižto musi vedet, že môj bratranec je knibvedúcim u Smirnova . . .

— Dobre. Tak ty si počul ich rozhovor ? — Od slova do slova, vaša excelencia. — Ty si šibal. Hovorí — Len na krátko, Panin si pýtal od Smir­

nova 150.000 rublo v. — Aha I — zvolal minister. — Dal mu

ich? — Nie, totižto áno. Lebo Smirnov mu

nevyplatil obnos, ale mu sľúbil, že ho v utorok osobne . donesie a položí do poklad­nice colného úradu. On počká v predizbe, kým vysoký úradník prezre pokladnicu, a večer si zase vezme peniaze.

Minister sa zasmial. — No, aká falošná Uška 1 Veď mu ja dám.

A potom, čo mu zato sľúbil Panin? — Že predá Smirnove dva domy eráru

a potom, keď Panina preložia do Odessy, aj on prejde ta s obchodom. Totižto Panin precital jeden iist . . .

— Dobre, už viem dosť. Presvedčil si sa o tom, že Smirnov naozaj zanesie peniaze?

— Podali sj ruky a krídla kabátov polo­žili na ne.

— Pekne. Ty mi v utorok ráno hneď oznámiš, či Smirnov už odišiel k Paninovi do úradu. Rozumieš? A pozoruj ich za ten čas.

Strana 3

stád" prístavný úrad sekvestroval, lebo spol. Canadian Pacific žiada od nórskej spo-

Í" ločnosti vynáhradu.

Komisia vypočula dÔ3tojnikov „Storstadu" a z týchto niektorí soznali, že Im kapitán

\ Andersen naložil prísne mlčanie. Výpovede j oficierov v mnohom podvrátily tvrdenia An-| dersonove. Dôstojník Saxe, fctorý stál na

veliteľskom môstku v okamihu sráSky, pod prísahou svedčil, že po srážke stroje „Stor-stada" celou silou nazad pracovaly a to na rozkaz kapitána Andersena.

Vyšetrovanie. Kanadská vláda, jako z Ottavy telegra-

fujú, predostrela snemu návrh zákona, že má byť vyslaná zvláštna komisia na vyše­trenie katastrofy lodi „Empress of Ireland". Vyšetrovanie začne sa 9. júna v Quebeckú.

Obete, mrtví, zachráněni. Dľa zprávy spol. zahynulo pri neštasti

1032 ľudí a 337 bolo zachráněno. Lode do-viezty do Rimouski viac než 300 mrtvých, z ktorých dosiaľ poznali len 99. Pri agnosko-vani odohrávajú sa srdcelomné výjavy. Dvaja otcovia v jednej a tej istej mrtvole pozná­vajú svojho syna a dosiaľ ešte nevedno, či Je vlastne. Medzi mrtvými je miss Jackson Stevardesse, ktorá sa pri katastrofe „Tita-nicu" zachránila. Odtedy sa bála cestovať na lodi a vrátiť sa do Anglie. Až teraz sa osmelila a zahynula.

Utonulú loď chcú rozhodiť dynamitom, lebo jej wrack (pozostatky) hatí plavbu v ústi rieky sv. Vavrinca, potom aby mrtvoly z nej vyšly na povrch a jestli možno, aby sa mo­hli dostať ku veľkému nákladu strieborných prútov, ktoré viezla.

• =

V. sjazd českých prírodo-zpytcov a lekárov v Prahe.

V piatok, dňa 29. mája otvorená bota v Prahe na Karlovom námestí výstava prírodo­vedeckého sjazdu, ktorý sa započal minulú sobotu v prítomnosti 1200 učencov českých a slovanských. Výstava je rozdelená na tri diely, na oddiel lekársky a liečebný, na od­diel knižný a oddiel publikačný.

Sám sjazd bol zahájený v Národnom di­vadle a mal veľmi pôsobivý priebeh. Vysoké úrady boly zastúpené najvyššími úradníkmi.

V utorok ráno o 9. hod. už vedel, že Smirnov deponoval peniaze do Paninove] pokladnice. Hneď šiel do colného úradu s tajomníkom. Panin dni a noci pracoval, aby doniesol všetko do poriadku. Táto hrozná práca bo veľmi zmorila. Zle vyzeral, ale za­to sa tešil, keď mu vysokopostavený šéf podal ruku. Minister dal si predložiť knihy a začal ich prezerať. Tu i tu pýtal sa čosi Panina, na čo on korektne odpovedal. Ko­nečne riekol minister:

— Priatelu, vy ste veľmi bľadý, zle'vyze­ráte. Necltite sa dobre?

— Ach, nič, excelencia, v posledné týž­dne veľmi ma zmorila práca . . . mnohoráz musel som aj v noci pracovať . . .

— Rozumiem. Mnoho ste pracovali. Pre-silili ste sa. Hneď vám pošlem svojho le­kára. Musíte aj o zdravie dbať. Ináče nemu­síte tu zostať. Len jednu formalitu musím ešte dokončiť a v tom mi pomôže aj váš zástupca Panin, urobte mi to k vôli a choďte na čerstvé povetrie. Prechádzajte sa hodinku. Ja sa veľmi bojira o vás.

Paninovi veľmi lichotily ministrové slová. Odišiel bez protivenia sa, pokorne, nič ne­tušiac. Minister na to zavolat dal šéfa a po­kladničnú hetovizefi porovnal s knihami. Všetko sa na vlas srovnávalo.

— Ďakujem — riekol minister — vedel som, že tu je všetko v tom najväčšom po­riadku. Prosím vás — riekol svojmu tajom­níkovi — vezmite peniaze, musíme ich hneď doručiť hlavnej pokladnici. A vy, pane šéf,, opatrite kľúče pokladnice.

Z predizby ozvalo sa kašlanie. Ked ta­jomník zaobalené peniaze strčii do tašky a

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Clsio 105

Cudzozemskí hostia účastníci sjazdu dosta­vili sa i toho roku vo veľkom počte: chýrny učenec profesor V. M. Bechterev z Petro­hradu, T. Bubanovič zo Záhrebu, Bujwid z Krakova, Cvijič z Belehradu, Qrabovski z Lvova, M, K. JokoviČ, N. Kožanin z Bele­hradu, Jarasz z Lvova, Pavlov a M. P. Pro-kunin z Moskvy, Šimek z Jcwa-čity, Škorpil z Varny atď.

Sjazd zaha|il prof. dr. Vejdovský krásnou rečou, načo privítal sjazd starosta mesta Prahy dr. Groš. Menom jednotlivých vede­ckých korporácii, vysokých škôl a spolkov prehovoril! prezident českej Akadémia dr. Anton rytier Randa, za lekársku fakultu kra­kovskej univerzity prof. dr. Wicherkiewicz, za národný ruský komitét Štátny radca prcf. L. M. Pussep z Petrohradu, za belehradskú univerzitu prof. Cvíjič, ďalej hovorili ešte dr. J. Nikolič, dr. M Čačkovič, prof. dr. Vrba, za českú univerzitu rektor prof. Ma­reš, za českú techniku v Prahe profesor dr. Kašpárek za brnenskú českú tech­niku profesor Smrček, za příbramská aka­démiu rektor prof. KObler atď.

Za predsedu sjazdu bol vyvolený polský prcf. Wicherkiewicz, ktorý udelil slovo sláv­nostnému prednášateľovi sjazdu prof. Cao-dounskemu. Rsčnik hovoril na terna: O pří­činách trváni a zániku života.

Sjazd sa roztriedil na 21 sekcii. Slovan­ských hosťov Je prihlásených vyše 60 a prednášok 700. Popoludni počali učenci s meritornou prácou.

* Z reči odzneiých na pražskom prí­

rodovedeckom sjazde upútala pozornosť pred­náška rektora univerzity v Prahe Mareša, ktorý hovoril na terna: Prírodná veda a le­kárstvo. Hovoril, že prírodná veda a lekár­stvo slúži predovšetkým potrebám života. V tom koná veľké veci, uľahčuje životnú prácu, prináša blahobyt, utišuje strasti nemoci, zlep-pšuie životné podmienky.

Ďalej pokračoval uíený profesor takto: Pří­rodní véda, zvláště věda-o životě jako pří­rodním ději, má však také přispívati k bu­dováni názoru světa i života, který by též zavazoval k mravnímu jednáni. Velké úspěchy přírodní vědy ve službě života vzbudily na­ději, že bude možno zbudovati názor světa i života vůbec jen na přírodovědeckém po­znáni, jako na nejpevnějším základě. Avšak

vzal ich pod pazuchu, minister sa rozIúčH so šéfom z colného úradu.

Panin nešiel na čerstvé povetrie, ale si sadol do susedného hostinca a tam pil dobré vino. — Keď videl ministra odisf, celý šťa­stný letel do úradu. Ale ledva vstúpil na prah, keď Smirnov chytil ho za golier.

— Vy ste ma oklamali! Nehanebne ste ma oklamali I

— Čo sa vám robí? Do paromal Pu­stite ma I

—, Minister vzal peniaze... v pokladnici už niet ani kopejky.. . Vyšiel som na mi­zinu . . .

— Co-o-o? Odniesol? — A ja pôjdem k nemu, rozpoviem mu

všetko a budem si pýtať nazad peniaze. — Tak vás dá zavreť, ako blázna, alebo

vás pošle na Sibfr. Oba pozreli jeden na druhého, keď sluha

od peňažného ministerstva' doniesol list s pečaťou ministra. V liste Panina pre chorobu dali do penzie. Prel.: Oravský.

Poslal som už predpiatok?

toto poznáni, založené pouze na smyslech a rozumu, vedlo k dailedku, že život nenl nie původního, nýbrž že vznikl z přírodních příčin a podmínek, a že tudíž nemůíe se povznésti nad přírodní podmínky tím, že by sám skrze ně tvořil něco vyššího a lepšiho. Přírodovědné poznáni, služebné životu, postavilo se tak nad něj. Z tohoto čistě ptirodovědného základu odvozována též ethlka. Ncmůže-li život po­vznésti se nad přírodní podmínky k lepšímu a vyššímu, nemá účelu mimo sebe sama, i má se prostě vyžívat, za podmínek co nej­prospěšnějších. Prospěšnost povýšena tak za ethický motiv, ve smyslu přírodovědné theo-rle, že vývoj života děje se jen dle vlastno­sti, prospěšných sobě samému. Aviak etnika, zbudovaná pouze na smyslovém a rozumo­vém poznáni, nezavazuje, dává pouze návod k jednáni. Nestanov! žádných hodnot, neur­čuje kvalit. Kyality, hodnoty, závaznost, odho­dlanost prýšti z citu a vůle; ty však jsou smy­slovému a rozumovému poznáni samy „temné kvality", které třeba zastíniti světlem rozumu. Proto ukazuje se čistě přírodovědný názor světa i života nedostatečný; neboť pouhá rozumová závaznost radi, především k vla­stnímu prospechu, anebo i ke všeobecnému blahobytu, jako nejjistější záruce blahobytu vlastního. Názor ten, nedbaje citu a vůle, nechává volnost nfzkým citům a pudům, připouští dokonce jejich ospravedlňováni jako přirozených. A tak již lidé, postrašení téměř nákazy mravnosti blahobytné, počínají toužiti po lepších citech a lepši vůli, po vyšší mravní závaznosti. Život nenl pouhý pro­dukt přírodních príčin, nýbrž původní, své-zákonný činitel, upetřebujlci prírodných příčin k vlastnímu tvořeni. Životni tvořeni směruje k budování lepšiho, než jest dáno přírodními prostředky. Hodnoceni, co jest lepši, konají cit a vůle, jako vlastni výraz života; ne smysly a rozum, které naopak rozpouštěj! jakosti ve množství. Tvcřiti lepši, to jest kultura. Kultura zlepšuje cředně přírodní podmínky života; přirodni věda jest tu prvnf kultům! činitel životai. Avšak kultura nemá zůstávati na pouhlm zlepšováni životních podmínek. Život sám má se kulturou činiti lepšími Prvotní city a pudy, buzené bojem o život v těžkých životních podmínkách, mají ustoupiti citům ušlechtilejším a dobré vůli, —f jsou-H již životni podmínky zlepšeny tak, že nenl třeba boje e život, nýbrž životni so­lidárností. Kulturním ideálem nemá býti jen lepši prospěch a lepši využívaní, nýbrž krása ä pravda, tvořici důstojnost lid­ského života. K budováni názoru světa i ži­vota, který by tiž zavazoval k mravnímu jednáni pro důstojnost Života, majf přispívati vědy přírodní a duchové pospolu. Jest si přáti, aby přírodní věda, osvícená filosofi­ckou kritikou poznáváni, vzkvétala, ješto stanoví skutečnost a dle ni též uskutečni­telné možnosti. Nezáleží jen na skutečnosti, jaká jest, nýbrž na pravdě, která býti má; ta však může povstávati jen na pude sku­tečností. Proto má panovati pospolitá sou­činnost mezi vědou přírodní a vědami du­chovnými, v duchu university.

Chýi* n Ik* Budapest, 3. júna.

Otvorenie slovenského muzea v Uh. Hradišti.

Na svlťodusny pondelok raaio Uh. Hra­diště malebnú slávnosť. Metropola morav­ského Slovenska, takzvaného Slovácka, otvá­rala slávnostne svoje slovenské muzeum, na

ktoré je tak pyšná a ktoré skutočne klasicky znázorliuje život slovenský v plne] jeho kráse.

Národný sviatok započalgslávnostným pred­stavením divadelným Bozdčchovho: „Barona Goeríza" v nedeľu večer, a T svätodušný pondelok nasledovalo skutočné otvorenie muzea. Za prítomnosti mnoho hosťov, re­prezentantov a interesentov začala o U. hodine cficielna čiastka na mestskej radnici, jejž sa zúčastnil medzi iným I minister dr. Trnka, potom minister zahraničia gr. Berch-told, zemský hejtman gróf Šerényi, grófka Kbunicová, poslanci dr. Smrček, Seifert, mistr Joža Oprka, Alois Mrštik, zástupci sloven­ských miest a obci na Morave, muzea Mo­ravského, prešporského, Českoslovanskej Jednoty, Mánesa atď. atď.*

Starosta mesta inž. Beneš peknou rečou privítal hostov, opísal úkoly a program mu­zea, na čo predseda muzeálneho kuratória prof. Ján Khéres vyhlásil muzeum za otvo­rené. Nasledovala prehliadka muzea.

Mesto medzi tým oživlo pravým vyvolá' vanlm „bylom, bylom*, ktoré roznášali ku-novski šuhaji pri .honení kráľa" po celom Hradišti, a tak „zahylali" na svätodušný pondelok i najvyšším pánom. O 2. ho­dine započal krásny sprievod sdružených spolkov, banderif, .vození nových šatů". Na slávnosti zahrala mládež ukážky sloven­skej svadby, slovenských hodov, tancov atď. Počasie bolo pekné a tak bolo umožněno ukázať sa slovenskému ľudu v celej kráse.

— Vodca černohorských komitov briga­dier Avro Djemovič zomrel v Berane.

— Sjazd Hhrosrbských speváckych spol­kov bude 8. Júna v Zombore z príležitosti lOročného jubilea srbského akademického spevokolu .Balkan".

— Horvatl v Amerike. V St. Louis sláv­nostne otvorili „Hrvatski Dom". V Áberdee-ne utvorilo sa horvatské podporné druž­stvo za veľkej účasti horvatských prisťaho­valcov.

— Štvrtý rakúsky sjazd protialkoholový bol zahájený na svätodušnú nedeľu v Brne pri účasti veľmi mnoho učených ľudi, poli­tikov a priateľov antialkoholového hnutia. Z prednášok zasluhujú, spomenutia menovite prof. Foustkova: Význam alkoholu pre život národa a prednáška dra Engliša: Alkoholiz­mus a železnice. Prof. Foustkova prednáška sa tak páčila, že ju musel aj po nemecky opakovať, aby aj nemeckí účastníci sjazdu ju rozumeli. Prednáška vyjde tlačou vo veľkom náklade.

— Blaha Lujza, chýrna maďarská herečka, večitá Členkyňa maď. Národného divadla budapeštianskeho, nebezpečne onemocněla a včera Ju museli súrne previezť ná kliniku profesora Tauffera. Stav umelkyne je po­vážlivý.

— Smrf. Predseda debrecínskej kráľ. fa­buly a bývalý predseda ružomberskej kráľ. sedrie Eugen Porubszky dnes zomrel v De­brecíne v 61. roku života.

— Pozvanie na veľkú tanečnú zábavu s divadelným predstavením, ktorú usporiadajú prešporski Slováci dňa 13. júna, v sobotu večer o 8. hodine, v miestnostiach hostinca B. Mttllnera (na Karpatskej ulici). Predstavi sa v národných krojoch: „Strldža zpod há­ja". Obraz zo života so spevami v 3 dej­stvách. Napísal Fr. Urbánek. Po divadle ta­nec. Hudbu obstará kapela Marka Radiča z Búr S v. Jura. Vstupenky dostať: V predpre­daji u pp. Grajciara (Mariánska ulica 6.),

* Ako boli uhorskí Slováci zastúpení a najma naii Muzeálna společnost, nevieme.

Všeobecná banka úč. spol. v Lučenci a mm.Rím. Sobote Účet poštovej sporiteľni v Lučenci 25.664. Číslo telefonu: v Lučenci 65. Účastinná istina K 1,056.200 — Rimavská Sobota 32.813 v Rim. Sobote 59. Reservy „ 160.000*— Prijíma VKLADY na knižky a bežné účty a piati od nich — č i s t ý c h 5 % — t j . 5 korún od 100 korún. — Na žiadosť zaSle cieľom beztrovného zasielania peňazí splatné lístky poštovej sporiteľni. — Vybavuje všetky banková a sporiteľničné obchody. — Zamieňa cudzé peniaze. — Má direktné spojenie s Amerikou. — Assekuruje výhodne proti ohňu, krupobi­tiu, na život ľudský a proti nehodám. 3955

Cisio 105 S L O V E N S K Y DENNÍK Stratu 5

Zedníka (Fridrichova cesta 11.) a Pavúka (KuSer Žigmund ul. 9.) a večer pri poklad­nici. Ceny: I. miesto: v predpredaji K 180, pri pokladnici K 2—, II. miesto: v pred­predaji K 1-20, pri pokladnici K 140, mie-stp na státie v predpredaji 70 bal., pri po­kladnici 80 bal.

— Grófku Tíepolo oslobodili. Z talianskeho mesta Oneglie teiegrafujú, že trestný porotný súd vyhlásil grófku Tiepalova, ktorá bola zastrelila vojaka Polimantiho, sluhu svojho manžela, za nevinnú a hneď ju prepustil na slobodu, Súd odôvodnil výrok tým, že gróf­ka zastrelila Polimantiho v sebaobrane, keď ju vojak v neprítomnosti manželovej chcel v ložnici znásilni?. Pojednávanie trvalo za ityri týždne.

— Z Nemecka do Budapešti na lietadlách. Včera predpoludním preleteli do Pešti pruskí poručicí Hibersen a Mfl'ler nr« tívojplošnom lietadle Albatrosovho modelu. Prileteli z Kälns, odkisf po Ašpre (Aspern, pri Viedni) leteli jednostejné a psenocujúc v Ašprácb, ráno o 6. b. 30 min. vyleteli zas a doleteli do Budspešti o 8. hod. 15. min. Tiež včera predpol. o 10. hod. doletelo na RákoS aj druhé nemecké lietadlo a sice z Berlina, ktoré spravoval ulánsky poručík Wencher. Wencher chce dnes odletět do Teisešváru. Dnes popoludní má doletel z Hannoveru tretí nemecký aeroplan do Pešti v sedle s nemeckými oficiermi Beauíieux om a Falken-bainom.

— Vetroplavec padnul do jazera a utopil sa. Z Milana telegrafná, že najsmelší ta­liansky aviatik Philtppo Cevasco na svojom znovaso8tavenom hydroplane s vefkej výšky spustil sa na jazero Lago Magglore, stroj sa však ponoril a utonul. Mrtvolu neiíssíného aviatika ešte nenašli. Cevasco bol prvý, ktorý nepřetržené zaletel z Oenuy do Rimu a potom s troma cestujúcimi z Milana do Venecie. Teraz sa práve chystal preletel z Genuy do TripolISK ponad Stredozemné more, ale ho v tom smrí prekazila.

Obhajcom slovenského národa a jeho prirodzeného nadania, zástancom jeho priro­dzeného práva na pokojný, hmotný a duševný život, stal sa Angličan Seton Watson-Scotus Viator, ktorý svojim spisom „Národnostní otázka v Uhrách" chcel vzbúriť svedomie celého sveta pre záujem o utlačované Sloven­sko. V českom preklade vyšiel tento spis v nakladateľstve A Píša, Brno, Morava.e Cna "K 8"50. 3341

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Obchodný týždeň. Ako sme už včera písali,

plodinová burza stojí úplne pod vlivom ter­mínovej špekulácie. Minulý týždeň kolporto-valy sa na burze rôzne poplašné chýry o stavu siatin, následkom čoho ceny stúpaly stále a skákavé, menovite ceny pšenice októ­brovej. Ačkofvek úradná zpráva minister­stva orby — v sobotu uverejnená — je hodne nepriaznivá, predsa len vyplýva z nej, že čert nie je taký čierny, akého nám ho pp. burzovní špekulanti malovali. Úradná zpráva je dosf nepriaznivá, ale predsa len kon­štatuje, že raži, ovsa, jačmeňa, kukurice, repy, řepice, luštěnin, chmefu, krme, pastvy atď. atď. bude v celku nadostač, teda o dajakej katastrofe nemôže byt reči. Ovšem, ale pše­nica! — budú kričať špekulanti, bo veď na pr. októbrovej fazule niet na burze, v tej ne­možno spekulovat. O pšenicu sfce sú zna­čné obavy, bo zjavuje sa vo vefkej miere

hrdza, ale vieme, že táto zjavuje sa každo­ročne v miere dosf značnej, ale doslaf narobila vačšieb škod vždy len v októbrovej pšenici. Spoliehame, že jún, najdôležitejší to mesiac, zase napraví, čo zlé počasie dosial zkazilo, že si je aj burza na čistom s touto okolnosťou, dokazuje včerajšie klesanie cien (októbrová pšenica klesla temer jedným sko­kom s K 27.— na K 26 28). Ovšess v mi­nulom týždni

pšenica pod vlivom spomenutých už po­plašných zpráv stúpala v cene, k čomu pri­spel a| naprostý nedostatok nabídky domá-cej pšenice. Ceny stúply priemerne o 20 b, najvyššia docielená cena bola K 2880, a to za pšenicu rumunskú. Vôbec na peštianskej burze obchoduje sa teraz takmer výlučne len s rumunskou pšenicou, kde-tu i s bulharskou. Peštianske mlyny kúpily do­siať 1*3 milióna metrických centov rumunskej pšenice v posledných týždňoch. Celkový obrat za minulý týždeň obnášal 116.000 q-ov. Nová pšenica predáva sa len kde-tu a docieiuje cenu 60 hal. nad kurz októbrový pre dodávku v júli a 30—35 hal. pre dodávku v auguste.

V raži je obchod stále nepatrný, niet ani nabídky, ani poptávky. Lepšie ceny možno docieliť skôr na vidieku. Začiatkom minu­lého týždňa platilo sa za ňu v parite pešť-skej K 1060, neskôr cena klesla, ale kon­com týždňa dosiahla zase predošlej výšky. Aj nová raž sa už predáva kde-tu a piati sa pre dodávku júlová 10 h, pre au­gustovú 25 h pod kurzom raži októbrovej.

Jačmeň sa držf v cene, bo daktoré mlyny ho ešte potrebujú a nabídky niet. Platilo sa za zdravý K 8 05, za horší asi K 8—; i nový jačmeň značený je v tejto cene.

Ovos. V ovsi niet vôbec obchodu, kupuje sa len pre najnutnejšiu spotrebu. Merkan-tiiný stojí K 7.90ažK8.1Ó,primaaž K 8.50, potuchlý je nepredatefný.

Kukurica vykazuje pevné ceny, no, obchod Je nepatrný. Tunajšie pálenice ochotne ku­povaly potuchlú kukuricu, za primerane nižšiu cenu. Za vagónovú kukuricu platilo sa v Pešti K 780 až K 7 90.

Maka. Mlyny opat zvýšily ceny múky o 40 hal. na 50 kg. Uznať treba, že do istej miery sú ku tomu nútené stálym stúpaním cien pšenice, no nesmieme zabúdať, že naj­väčší špekulanti burzovní s pšenicou sú — mlyny. Ale nie snáď iba natofko, nakof-ko to ich obchod vyžaduje, že by teda ku­povaly obilie na termínové, ale skutočné dodanie, lež kupujú i predávajú, pšenicu a prevádzajú aj obchody s .papierovou pše­nicou", tojest čisto len burzovnú hru o diferencie cenové. Spolu nesú teda vi­nu — vari ani nie najmenšiu — na dnešnej drahote pšenice. Je teda až ko­mické, keď ich hlásna trúba, Pester Lloyd, narieka, že je nevysvetliteľná nechuť odbe­rateľov voči nákupu jasennej múky. Roz­umnému človeku musí byť prirodzeným, že pri dnešných cenách — o ktorých vieme, že priliš dlho sa nebudú môcť držať — ku­puje sa len to, čoho je nutne treba. Inak priemerné tarifové značenie za 50 kg s ľ%7 skonta bolo:

Múka pšeničná 0 1 2 3 4 5

Múka ražná 0 0/1 I I/II II

16-70 16-00 15 70 15-40 14 60 Otruby vykazovaly tieto ceny za 50

pšeničné Jemné K 5.90 „ hrubé , 610

ražné „ 6.— (Dokončenie budúcne).

Verejná hovorňa, (Zs obsah redakcia nie le sodpovedaií.

Vyzvanie a protest. S týmto znovu vyzývam p. Ferdiša Jurlgu,

spoluredaktora „Slov. Ludových Novin", aby mi môj asi 135 hárkových strán obsahujúci rukopis „Zásadný boj proti medzinárodnej sociálnej demokracii", ktorý mi 25. mája 1914. z mojeho bytu vzdor mojemu ostrému protestu odniesol, hneď nazpaf poslal; ďalej Čo najrozhodnejšie protestujem proti opísaniu, uverejneniu alebo jakémukofvek upotrebeniu tohoto môjho rukopisu.

V Budapeiti, 1. júna 1914. Ján Damborský,

r. k, katecheta.

Odkazy redakcie. Jozef Hrublk, Petrovec. Vašim menom

podpísanú karotku sme obdržali, jejž obsah sa nám zdá byť podozrivým. Ohláste sa, či ste kartu o dvoch zasnúbeniach do našej redakcie vy zaslali.

Tržné ceny dňa 2. júna. Na plodinové] burze pšenica klesla v cene o

20—30 h, raž o 10 h, ovos o 20 h, ostatné plodiny ostaly nezmenené,

Úradne značené boly plodiny na peštskej burze H 100 kg takto I

Pooaioo. Poiisská:

TI fcg-ová 28-20—28-50 78 , » 2830—2860 79 „ . 2835-28-80 80 . „ -• •-81 . « - • . -

Bcmátska: 77 kg-ová 27-95—28*35 78 79 80 81

2810—2840

Zadunajská: Báčika: TI kg-ová 27-90-28-25 77 kg-ová 2810-2845 78 „ „ 2805-2830 78 , , 2825—2860 ?9 K 81

15-28-50 79 , • •- 80 „ „ • •- 81 , „

Peitianska i 77 kg-ová 2800-2840 78 79 80 81

28-15-28-45 28.20-28-65

Rumunská: TI kg-ová —* '— 78 , „ 27.50—27-70 79 , _• •_ 80 „ , - • ' -81 . , - • •-Raž 1. K 21-10—2135, stredná K 2060-20 80

fačmefi la. 16-00—16-40, stredný K 1560-1590 Ovos Is. K 16-20—17-80, stredný K 15.50—1610 Kukurica uhorská,nová K 1530—1560 Pšeničné otruby jemné K 10 90—11-30

. . hrubé , 11-20-1160 Vajcia (za 10 veftuctov = 1440 kusov):

potiské K 8500-87-00 slovenské K —• •— košíkové 161/. kusov K ľ—.

Ceny cukru v Prahe 29. mája. (Z Ostí n. L.)

Cukor surový, pohotový . . K 21-60—21 80 „ na okt.—dec. . , 21-95—22-15

Tsríné neny vo Viedni 2. júna. Ns viedenskej burze ceny ostaly nezmenené.

Majiteľ a vydavatel: Slevenský Dennik uč. spol, Zodpovedný redaktori Anton itefánek.

ZEMSSfi PgQffiVSLQflá BflHHa BHEI0U8 SPOLEČNOST, založená Živnostenskou bankou v Prahe.

BUDAPEST, V., Ferencz József tér 6. zmenáreň: V., FerenCZ lÓZSef tér 6. (palác .ORESHAM*). *

T.i..r.f>Cké.dP...„imMisTiti«LE". Filiálka v MUNKACI. { ífj=f8 ÚCastínny kapitál ŽIV NO ST E N S KEJ

BANKY V PRAHE je K 80,000.000-a rezervy vyše . . . K 20,000.000--

Telefon i< 131-6S 131—66

. M—TO Účet a uhorskej poštovej spořitelny e. 281Z0. Účet n rakúskej poštovej spořitelny č. 105588.

, Učet o bos. bere. post. spořitelů; t. I18S.

Prijíma vklady pri najvyššom zúročení. Eskoní zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kupa a predaj cudzozemských peňazi, zvláště dol APOV, mor iak o rsab-fov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky 80 zahraničím a Ames-Ikon.

Strana 6 S L O V E N S K Ý O E N N I K ClSlo 105

Flzlkoteraplcký liečebný úataw — ^ ^ — —

D r a EUGENA H O F F M A N N A , BUDAPEST, VI., Vaczl korut BI. Telefon 53-87. Lieči pomocou vody, svetla, Rentgenových pa-pralekov, Švédskej massáže, choroby nervové, žalúdka a čriev, chudnutie pomocou elektriny tiež choroby aesthetické (bolenie hlavy, ne­spavosť a Iné). 4017

ÉgijaáeaeaBi6B^5igiCBgBBá!BBHsi saBasaBBeaessisMBag

| JOZEF SZIGETI I I

I

sklad hodin a Šperkov I

i Budapest, IX., Mester utca 21. i Filiálka: Budapest VIII., Cllôi-út 73. | |

Budičky na vidiek za 3 koruny na dobierku Prijímajú sa aj opravy.

ZENBA. 35-ročný mládenec dobre situovaný s malým niekoľko tisícovým majetkom rád by sa obznámiť cieľom sňatku so slečnou vyše 20-ročnou, ktorá hovorí slovensky a nemecky a má asi 4—5000 korún ho­tových peňazí. Len vážne nabídky ráčte s podobenkou zaslať na adresu tohoto časopisu pod značkou „Samostatný 4069".

Kúpi a predá najlepšie len {en, kdo in-seruja u Slovenskom Denníku. Zkuste a pre­svedčíte sa.

f

MJDOVä BANKA účasL spoi. vo FRAŠTftKU

P i a t i o d VKLADOV 4'|2

0|o-50|o-ov č i s t ý c h .

Vybavuje bankové ob­chody každého druhu.

3957

Pri objednávkach odvolávajte sa na

Slovenský i D e n n í k

®

N a j l e p š i e s t r o j e h o s p o d á r s k e k a ž ­d é h o d r u h u , a k o s p l u h y , s e j a č k y , m l á f a c k y , b e n z i n o v é a p a r n é s l o ž e -n i a , m o t o r y p r e p r i e m y s e l atď* d o d á V á m n a š s k á , k r e s ť a n s k á f i r m a s :s

továreň strojov

S

,^--..- ..""í"J~;."/l H

v,::x,í-: g§r

C E M E N T Á R N E odborne zariadené ako ä všetky stroje, prístroje g potreby k nim, najlep­šej jakosti pri miernych cenách dodáva odborná firma FR. WAWERKA, Lipník n. B. 117. sses

li nuduuuai díva DHUIÍ I IFIKL íl

j Účasíinná istina K 400.000'—. Zásobná základina okrúhle K 90.000 — . j

1 Fillálk-ye v Pezinku a w ffioslre. 1 3 0 Expozitúra i v S o p o r n i . ( 3 0

I M si vkladov IJÍÍ IM inwi i i ?' S

2

| ^ ^ ^ E 3 S S i B 3 ^ S

P Milú

O Z o docielite úsporu

len priamym nákupom dámskych a všetkých prádlových látok u známej

a chválenej firmy G G

S Knihy kupujte g u B u d a p e š t i a n s k e h o n a k l a ­d a t e l s k é h o s p o l k u ú č . s p . B u ­d a p e s t , VI I I . , M á r i a - u . 6. 15.

Žiadajte ai cenník.

E3 Adolf Soumar, n ručná a m8Ch. tkalcovna v Olešnici ~j u Nového Mesta nad Metují, Čechy. EA

E l

Krásne zbytky za továrne ceny stále na sklade. Vzorky zdarma a franko,

4011

i č i s t é h o ú r o k u , ktorý ráta od dňa po vložení až do dňa pred vybratím.

Vybavuje bankové obchody každého druhu, j 2483 I

n®fS5U5ftJ55uaSUSEUS

iUJEHi

TRNAVSKÁ A VIDIECKA LUDOVÁ BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE

(Nagyszombat). Rákócziho ul ica č. 19. Založená r. 1897. (vo v lastnom dome]. Založená p. 1897.

Platí od v š e t k ý c h vk ladov polpiata percenta (4'|2

0|0), 4 k o r u n y 5 0 halie­r o v č isto, s daňou 5°|0-ový ú r o k . :: Dáva p ô ž i č k y na z m e n k y , z a i n t a b u l o v a n é ú p i s y ( o b l i g a t o r ) a v y b a v u j e v š e t k y b a n ­k o v é o b c h o d y s v e d o m i t é , l a c n o a r ý c h l e .

5 a S = i = = j a ä 5 S | t H i l | i 1 a 5 - — « ŕ a ä i 5 S a 3571

USTfiEDHÍ BflHKfl ft ČESKÝCH SPOŘITELEM Velké Nám. ó. 28. Fil iálka v BRNĚ. 3346 Telefon 6. 1277.

Pokladničné hodiny sú dopoludnia od 9 — I. a odpoludnia od 3—5. hod.

Vklady na knižky a účty na 4V|o a ž 5°|0 Ú h r a d y do A m e r i k y prevádzame čo najlacnejšie. Eskont zmeniek. Oddelenie žirové. Prospekt zdarma.

Tlačou Budapeštianskeho nrikladateľského spolku íičaatinárskej spoločnosti, Budapest, VHL, Mária ulica číslo 15.