ročník XIV · 2011-07-13 · podielu k BSM? K histórii, pojmu a účelu odklonu v trestnom...

Aký je vzťahobchodnéhopodielu k BSM?

K histórii, pojmua účelu odklonuv trestnom konaní

Vyporiadaniehodnoty členskéhopodielu v konanío zrušenie spoločnéhonájmu družstevnéhobytu manželov

Úrok z omeškaniapodľa Obchodnéhozákonníka

Právny charakterfinančnéholeasingu

ročník XIV20083

advo

káci

esl

oven

skej

advo

káci

e

bulle

tin

slov

ensk

ejbu

lleti

n

————————————————————————————————————————

————————————————————————————————————————

JUDr. Juraj Kolesár

JUDr. Miloš Bárta

JUDr. Alena Mátejová————————————————————————————————————————

————————————————————————————————————————

JUDr. Ernest Valko, PhD.

(1. časť)JUDr. Andrea Tomlainová, PhD.

(Nad jedným rozhodnutím)JUDr. Jolana Fuchsová, JUDr. Peter Kerecman

Mgr. Stanislav Demčák

JUDr. Jaroslav Klátik

JUDr. Marek Števček, PhD.

JUDr. Juraj Ďurovčík————————————————————————————————————————

————————————————————————————————————————

pre advokátov a koncipientov v roku 2008

za obdobie od 16. januára do 15. februára 2008

za obdobie od 16. januára do 15. februára 2008————————————————————————————————————————

————————————————————————————————————————

JUDr. Rudolf Manik, PhD.

KTUÁLNE

2 Vyhlásenie Revíznej komisie SAK2 Česť a svedomie sa stratili

3 Zaujíma niekoho problematika povinnej obhajoby?

4 Medzinárodné únosy detí a advokáti

DBORNÉ PRÍSPEVKY

6 Aký je vzťah obchodného podielu k BSM?

9 Úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka

14 Vyporiadanie hodnoty členského podieluv konaní o zrušenie spoločného nájmudružstevného bytu manželov

21 Právny charakter finančného leasingu

25 K histórii, pojmu a účelu odklonu v trestnom konaní

30 Do vašej knižnice:Komentár k českému autorskému zákonu

30 prináša

& PRÁVY

33 Zo zasadnutia Predsedníctva SAK33 Výzva advokátom33 Pýta(j)te sa predsedníctva34 Spoločná tlačová beseda advokátov a notárov34 Štipendium pre mladých advokátov

a advokátskych koncipientov36 Medzinárodná asociácia mladých právnikov

a jej aktivity36 Zo zasadnutia Stáleho výboru CCBE37 Podujatia organizované SAK

38 Zmeny v zozname advokátov

40 Zmeny v zozname advokátskych koncipientov

AUJÍMAVOSTI

43 Slovenkí povereníci a ministri spravodlivostiz radov advokácie v rokoch 1938 – 1989

A

O

SAK S

Z

Bulletin advokacie

Obsahbulletin slovenskej advokácie 3/2008

Milí čitatelia,

náš bulletin v tomto roku zmenil svoju tvár,formát a čiastočne aj obsahovú náplň.

V prvom vynovenom čísle sme uverejnili dotazník v snahedozvedieť sa, aké sú Vaše reakcie na úroveň bulletinu. Žiaľ,odozva na túto aktivitu Redakčnej rady bola takmer nulová.

Bez Vašej pomoci nevieme posúdiť, čo by bolo vhodnéa potrebné v Bulletine zmeniť, zlepšiť, vynoviť alebo doplniť.Bulletin neslúži len na publikovanie odborných článkov, ale zá-roveň plní funkciu informačnej platformy pre potreby orgánovSlovenskej advokátskej komory. Preto sme Vám v dotazníku dalipriestor aj na hodnotenie činnosti orgánov komory a na pod-netné návrhy na zlepšenie práce komory v prospech všetkýchadvokátov.

Členovia Redakčnej rady sami vykonávajú advokáciu. Pohy-bujú sa v prostredí, v ktorom sa stretávajú s inými kolegamia mnohokrát sa v ústnej podobe dozvedajú rôzne názory naodbornú a obsahovú úroveň nášho časopisu, ako aj rôzne hod-notenia činnosti orgánov komory.

Ubezpečujem Vás, že pri stretnutiach s kolegami som sámčasto vystavený množstvu otázok, ktoré sa snažím zodpovedaťa ich obsah preniesť na príslušný orgán komory. Bol by som rád,keby ste môj príhovor brali ako výzvu a v akejkoľvek podobeposlali Redakčnej rade Vaše podnety, názory, prípadne vyslovilikritické slová na adresu Bulletinu, jeho náplne, resp. činnostikomory ako takej.

Naším cieľom je neustále zvyšovať úroveň nášho časopisua zlepšovať jeho obsahovú stránku. Bez Vás to však nejde. Jedi-ne čitateľ môže objektívne zhodnotiť celkovú úroveň časopisu,ktorý dostáva do rúk.

Želám Vám veľa úspechov vo Vašej práci a množstvo príjem-ných čitateľských zážitkov pri listovaní a čítaní nášho časopisu.Celá Redakčná rada sa teší na Vašu odozvu.

JUDr. Ondrej Mularčíkčlen Redakčnej rady

Bulletinu slovenskej advokácie

VyhlásenieRevíznej komisie SAK

Vážené kolegyne a kolegovia,keď sa Vám dostane do rúk tretie číslo Bulletinu slovenskej advo-kácie, nie je veľmi vzdialený dátum 30. apríl 2008, ktorý znamenápre nás advokátov posledný deň splatnosti príspevku na činnosťSAK a príspevku do sociálneho fondu. Revízna komisia Sloven-skej advokátskej komory sa rozhodla upozorniť Vás na tento deňa najmä dôsledky, ktoré podľa zákona o advokácii a internýchpredpisov SAK nesplnenie povinnosti vyvolá.

Revízna komisia nechce spochybňovať, že advokáti dobre po-znajú zákon o advokácii a interné predpisy. Avšak okolnosť, žemnoho advokátov si v roku 2007 povinnosť v určenej lehote ne-splnilo, zdôvodňuje jej rozhodnutie obsah relevantných predpi-sov v ich úplnom znení pripomenúť.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o advokácii je advokát povinný riad-ne a včas platiť príspevok na činnosť komory a vykonávať ďalšieplatby určené predpisom komory, uznesením konferencie advo-kátov (§ 68), prípadne prostredníctvom komory (§ 70) v rámci jejprávomoci.

je príspevok na príslušný rok splatný vopred, naj-neskôr do 30. apríla kalendárneho roka. Nezaplatenie príspevkuna činnosť v určenom termíne, v tomto roku do 30. apríla 2008,bez vážneho dôvodu je závažné porušenie povinnosti advokáta.Ak nebude príspevok zaplatený do troch mesiacov od jeho splat-nosti – do 30. júla 2008 – je nesplnenie príspevkovej povinnostidôvodom na začatie disciplinárneho konania.

je príspevok splatný najneskôr do 30. apríla príslušného roka. Ne-zaplatenie príspevku v určenom termíne bez vážneho dôvodu jezávažným porušením povinností advokáta. Ak príspevok nebudezaplatený do jedného mesiaca od jeho splatnosti – do 31. mája2008 – je nesplnenie príspevkovej povinnosti dôvodom na zača-tie disciplinárneho konania.

Advokát je podľa § 25 Advokátskeho poriadku povinný do-držiavať predpisy a uznesenia schválené konferenciou advokátova uznesenia predsedníctva, pokiaľ mu boli oznámené. Uzneseniakonferencie a predsedníctva sa považujú za oznámené, ak bolidoručené advokátovi alebo uverejnené v publikačnom prostried-ku komory.

Po konferencii advokátov, ktorá sa konala v dňoch 15. a 16. jú-na 2007, revízna komisia SAK zistila z údajov ekonomického od-boru SAK, že k 31. augustu 2007 si povinnosť zaplatiť príspevokna činnosť SAK a do sociálneho fondu nesplnil značný počet ko-legov, ktorí sa tým dopustili disciplinárneho previnenia, pretožepodľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii je zavinené porušenie po-vinnosti disciplinárnym previnením advokáta.

Podľa § 3 Disciplinárneho poriadku SAK je revízna komisia po-vinná vykonať šetrenie o každom disciplinárnom previnení advo-káta, o ktorom sa dozvie. Ak revízna komisia zistí, že sa advokátdopustil disciplinárneho previnenia, predseda RK SAK podá návrhna začatie disciplinárneho konania, čím plní povinnosť uloženúv § 5 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK. Predseda RK SAK pretov súlade s predpismi SAK podal disciplinárnej komisii SAK návrhy

Na základe Uznesenia konferencie advokátov o príspevkuna činnosť SAK

Podľa Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde

Všetky vyššie uvedené predpisy boli uverejnenév publikačnom prostriedku komory

a distribuované každému advokátoviv mesiaci október 2007.

Predpisy slovenskej advo-kácie – stav k 1. júlu 2007

na začatie disciplinárnych konaní pre nezaplatenie príspevkov.Revízna komisia SAK v rámci kontroly plnenia uznesení konferen-cie advokátov, ktorá je uložená v § 73 ods. 1 písm. a zákona o ad-vokácii, bude povinná rovnako postupovať aj v roku 2008, a pretopovažovala za vhodné – aj keď kancelária SAK už listom všetkýmadvokátom pripomenula ich povinnosti v roku 2008 a termínysplatnosti boli uverejnené aj v čísle 1-2/2008 Bulletinu slovenskejadvokácie – upozorniť ešte i na dôsledky neplnenia povinností.

Členovia revíznej komisie považujú za správne kolegov advo-kátov upozorniť i na to, že ak advokát z rôznych dôvodných prí-čin nemôže v určenej lehote splniť povinnosť zaplatiť príspevokna činnosť SAK, Predsedníctvo SAK podľa § 4 ods. 1 Uzneseniakonferencie advokátov o platení príspevku na činnosť SAK napísomnú odôvodnenú žiadosť advokáta – doručená najneskôrmesiac pred splatnosťou príspevku – môže rozhodnúť o znížení,odpustení alebo predĺžení termínu splatnosti príspevku.

Členovia revíznej komisie považujú za správne kolegov advo-kátov upozorniť i na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. f zákona o ad-vokácii, podľa ktorého, toho, kto je v omeškaní so zaplatením prí-spevku na činnosť komory o viac ako šesť mesiacov a príspevoknezaplatil ani do jedného mesiaca po tom, čo ho komora vyzvalana zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia, ko-mora zo zoznamu advokátov vyčiarkne.

Revízna komisia SAK predpokladá, že vyššie uvedené upozor-nenia na termíny splatnosti príspevkov sú pre väčšinu advokátovuž neaktuálne, lebo si svoju príspevkovú povinnosť splnili. Záro-veň tiež predpokladá, že tí, ktorí tak ešte nestihli urobiť, príjmuupozornenie revíznej komisie s porozumením, dôsledkom ktoré-ho bude bezodkladné splnenie povinností uložených stavovskýmipredpismi.

Schválené na zasadnutí RK SAK 14. februára 2008

Česť a svedomiesa stratili

„Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu,nič iné len pravdu a vedome nič nezamlčím.“ Takto má podľa Trest-ného poriadku, § 265 ods. 2 veta druhá, znieť prísaha, ktorú skladásvedok v konaní na súde predtým, než podá svoju svedeckú výpo-veď.

Volanie po tom, aby predtým, než sa pristúpi k samotnému vý-sluchu svedka bolo nejakým formálnym a slávnostným spôsobomdeklarované, že svedok si je vedomý dôležitosti svedectva, bolouž dávno. Za všetky tieto volania spomeňme napríklad argumen-ty Vladimíra Matherna uvádzané v jeho monografii Dokazovaniev československom trestnom procese (Obzor 1984) kde, odvo-lávajúc sa na ďalšie diela, uvádza: „Pociťuje sa najmä nedostatokurčitej dôstojnej (slávnostnej) formy sľubu svedka, že bude hovoriťpravdu“ (s. 157). Odvoláva sa napokon na notoricky známe sľubyči prísahy známe z minulosti na našom území, či súčasnosti v za-hraničí. Argumentácia bola jasná, pri príprave nových trestnýchkódexov sa hľadala len optimálna forma i obsah. Úvahy sa rôznili,navrhovaná bola prísaha či sľub postojačky či použijúc pritomnejaký predmet, ktorý zvýrazní slávnostnosť a vážnosť chvíle.

Zaujímavé sú zahraničné úpravy. Uvádzam z vlastnej skúse-nosti napríklad úpravu kanadskú, kde svedok stojí, zriadenec mupodá knihu, na ktorú položí ruku. Aby bolo zadosťučinené všet-kým občanom, používa sa termín „Holly book“, Svätá kniha, (Bib-lia, Korán) a pokiaľ je občan neveriaci, použije sa ústava. Či sa ešte

2

AKTUÁLNEbulletinslovenskej advokácie3/2008

niekde používa zažatie sviečok, postavenie krucifixu, zdvihnutáruka, neviem.

Mimochodom, zriadenec. Je to osoba osobitnej justičnej strá-že, ozbrojená a v nažehlenej uniforme, ktorá stojí počas konaniapri dverách, asistuje sudcovi a okrem iného má úlohu zvolávať –povstaňte, prichádza (odchádza) súd. Skúšam nájsť niekedy po-dobnosť v našich súdnych sieňach, ale akosi sa mi to nedarí.

Volanie po slávnostnom začiatku výsluchu svedka bolo vysly-šané. V dôvodovej správe k ustanoveniu citovanému v úvode sao.i. dočítame: „Zavádza sa preto nový inštitút – prísaha svedka.Ním by sa mala dosiahnuť väčšia vierohodnosť svedeckej výpo-vede (...) pretože svedok, ktorý nehovoril pravdu (...) mohol by sapotrestať výrazne prísnejšie, ako keby išlo o nepravdivú výpoveďbez prísahy. Zákon predpokladá určitú slávnostnosť presne vy-medzeným textom (...) Postojačky bude skladať prísahu len sve-dok.“ Skrátil som celé znenie dôvodovej správy, prečo tam súslová česť a svedomie, zákonodarca nevysvetľuje. Zo samotnéhozákona tiež nevyplýva, že by svedok mal stáť. Skutočné skladanieprísahy je ponechané na sudcovi, či presnejšie predsedovi sená-tu. A tak sa v súdnych sieňach stretávam s vykonaním prísahy odskutočne dôstojnej až po paškvil.

Od prijatia rekodifikovaného Trestného poriadku uplynuli dvaroky. O novelizácii sa už len nehovorí, ale dosiahla úroveň zmienv jednotlivých paragrafoch. Mojím cieľom nie je diskutovať o nut-nosti zmien či o ich znení. Chcem len upozorniť na malý detailuvedený v bode 304 dôvodovej správy k aktuálnej novele Trest-ného poriadku. Podľa navrhovaného paragrafovaného znenia sanavrhuje upustiť od povinnosti prísahy pred svedeckou výpove-ďou a zaviesť súdu možnosť vzatia svedka do prísahy. V zmyslenavrhovaných zmien prísaha bude znieť: „Prisahám, že budemvypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič nezamlčím.“Prečo česť a svedomie zmizli v tomto návrhu, o tom ani slovo.Zrejme počas dvoch rokov došlo v našej justícii k takým zmenám,že česť a svedomie v súdnej sieni stratili svoje opodstatnenie. Nuž,a justícia býva odrazom spoločnosti.

JUDr. Juraj Kolesáradvokát

Otázka znie: „Aké problémy kvária obhajcov, ktorí sa na výko-ne povinnej obhajoby podieľajú?“

Odpoveď nájdeme pri konfrontácii jej stavu s platnou vyhláš-kou Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách ad-vokátov za poskytovanie právnych služieb. Treba povedať, že odroku 1989 táto vyhláška prešla určitým vývojom, čo vidieť pri ichporovnaní tak, ako nadobúdali účinnosť. Prvá bola Vyhláška Mi-nisterstva spravodlivosti SR č. 240/1990 Z. z. o odmenách a náhra-dách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, ďalšia vyhláškač. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie práv-nych služieb a posledná vyhláška č. 655/2004 Z. z. s tým istýmnázvom. Medzi jednotlivými vyhláškami neboli veľké rozdiely.

Pri porovnaní v súčasnosti platnej vyhlášky s praxou nájdemeniekoľko problémových miest, na ktoré chcem upozorniť.

Pre obhajcu je najdôležitejšie ustanovenie vyhlášky o úkonochprávnej služby za výkon ktorých je odmeňovaný. Tieto sú uvedenév ustanovení § 14 v platnej, vyššie citovanej vyhláške.

V praxi sa vyskytujú problémy s úkonom, ktorý je uvedený podpísmenom a) – „prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajobyvrátane prvej porady s klientom“. Z gramatického výkladu tohtoustanovenia vyplýva, že prakticky ide o tri činnosti obhajcu:

, a .Súdy (týka sa to aj ďalších orgánov trestného konania), pri prizná-vaní odmeny za tento úkon často rozhodujú rozdielne. Stáva sa,že nepriznávajú odmenu vtedy, ak absentuje jedna z uvedenýchčinností, pričom majú aj rozdielny výklad na ich obsah.

je zrejme činnosť obhajcu po prevzatíopatrenia súdu o ustanovení advokáta za obhajcu , ktorýbez meškania neoznámi súdu zákonné dôvody, pre ktoré vo vecinemôže byť činný ako obhajca a následne je súdom od tejtopovinnosti oslobodený. je závislá od vzťahuadvokáta k predmetnej veci, jeho erudície a skúseností.

V poslednom čase je rozdielny pohľad na úkon. Súdy viackrát zaujali stanovisko, že preštudova-

nie trestného spisu je súčasťou prípravy obhajoby a v prípadoch,ak obhajcovia tento úkon účtovali samostatne v zmysle § 14 ods. 5citovanej vyhlášky (tento úkon nie je samostatne uvedený v § 14ods. 1 cit. vyhl.), im odmenu za úkon nepriznali. Svedčí o tom i dis-kusia v dvoch minuloročných číslach Bulletinu slovenskej advo-kácie v rubrike Pýta(j)te sa predsedníctva. Na otázku advokátkyz praxe či je správne, že za úkon „nahliadnutie do spisu“ nedostalaodmenu s odôvodnením, že nejde o úkon právnej pomoci, ktorýje uvedený v advokátskej tarife, predsedníctvo uviedlo, že preštu-dovanie alebo nazretie do vyšetrovacieho spisu je zahrnuté v úko-ne „prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klien-tom“ (§ 14 ods. 1 písm. a advokátskej tarify). Advokát z praxe nauvedené stanovisko reagoval nesúhlasne z dôvodov, že advokátisú často ustanovení za obhajcov alebo náhradných obhajcov

počas trestného konania, kedy už obsah trestného spisu jerozsiahly. Takéto prípady sa najčastejšie vyskytli v agende Najvyš-šieho súdu SR a jestvujú jeho rozhodnutia o priznaní odmenyadvokátom za preštudovanie trestného spisu ako za samostatnýúkon. Vykonať preštudovanie trestného spisu od obhajcu vyžadu-je, aby si vyžiadal súhlas od sudcu, išiel do trestnej kancelárie pre-študovať spis, o čom kancelária vyhotoví záznam, ktorý založí dospisu a kópiu odovzdá advokátovi. Ten ju použije pri vyúčtovaníodmeny za vykonanú obhajobu. Ide o rozsiahlu a náročnú činnosťadvokáta, ktorá si zasluhuje, aby tento úkon bol pri novelizácii ad-vokátskej tarify uvedený v § 14 ods. 1 písm. ch.

Nemožno zakrývať, že pri začatí tvorenia tohto príspevku naj-väčšie problémy mali ustanovení obhajcovia s uhradením odme-ny za vykonanú obhajobu. V poslednom štvrťroku minulého roka

pre-vzatie obhajoby príprava obhajoby prvá porada s klientom

Prevzatie obhajoby

Príprava obhajoby

preštudovanietrestného spisu

ex offo

exoffo

Zaujíma niekohoproblematikapovinnej obhajoby?

Na úvod môjho príspevku chcem jeho názov spresniť:

Odpovedám „nie“, aspoň tak tomu bolo do začatia písania toh-to príspevku v septembri 2007. K tomuto záveru, ktorý ma nepre-kvapuje, som dospel po zvážení svojich skúseností a poznatkov,ako aj z obsahu Bulletinu slovenskej advokácie. Problematika ob-hajoby nie je atraktívna. Obhajcovia, ktorí povinnú obha-jobu vykonávajú, sa tým nechvália, pretože – povedané slovamijedného skúseného advokáta – „z odmien za povinnú obhajobuv trestnom konaní sa nedá uživiť“. O nechuti právnikov k tejtoagende nedávno svedčil aj argument komerčných právnikov, ktorísa nechceli zlúčiť s advokátmi preto, lebo „budú musieť robiť úko-ny povinnej obhajoby“.

Napriek týmto skutočnostiam je problematika povinnej obha-joby neoddeliteľnou súčasťou trestného práva a pokiaľ bude exis-tovať, budú aj advokáti, ktorí ju budú musieť vykonávať.

Zaujímaniekoho z vedenia slovenskej advokácie problematika povin-nej obhajoby?

ex offo

3


sa v médiách otvorila rozsiahla diskusia o tom, že štát má dlh vočiadvokátom vo výške mnohých miliónov slovenských korún. V dis-kusii odzneli mnohé protichodné názory. Rozhodujúce slová zrej-me vyslovil minister spravodlivosti SR Štefan Harabin vyhlásením,že nárok advokátov je zákonný a štát je povinný dlhy uhradiť. Ak-tívne inicioval ministra spravodlivosti predseda SAK JUDr. Detvai.Cenné je, že neostalo pri slovách, ale už v decembri 2007 viaceríadvokáti pocítili na svojich bankových účtoch, že ich príjem narás-tol o odmeny, ktoré často viac rokov meškali. Minister spravodli-vosti SR tak ukázal, že preňho je zákon prvoradý.

Napriek tomu je zarážajúca nečinnosť súdov a to už pri pre-vzatí faktúry obhajcu na vyplatenie odmeny za vykonanú obha-jobu . Niekedy súdom trvá aj niekoľko rokov, kým vyho-tovia jednoduché uznesenie. Vo vlastnej praxi evidujem takétoprípady. Všetky sťažnosti a žiadosti o odstránenie prieťahov bolizbytočné.

Podobné prípady sa vyskytujú aj v spisoch z bývalých súdov,kde agenda prešla na iné súdy, napr. Malacky – Bratislava IV, Pe-zinok – Bratislava III a pod.

Sú však situácie, že trestné konanie je prerušené, resp. je vyda-ný príkaz na zatknutie obvinenej osoby. To znamená, že vo vecisa nekoná niekedy dlhý čas, i viac rokov, alebo sa nekoná vôbec,pretože hľadaná osoba sa nenájde, prekážka v pokračovaní ko-nania sa nedá prekonať a pod. Advokát v takejto situácii údajnenemá nárok na úhradu odmeny i nákladov, pričom sa často stáva,že ide o väčšie sumy. V týchto prípadoch by bolo možné uvažo-vať o tom, že po uplynutí určitej doby, napríklad troch rokov odprerušenia konania, by mal obhajca právo na uplatnenie trov ob-hajoby.

V ustanovení § 14 ods. 2 advokátskej tarify, kde sa hovorí o po-užití odmeny vo výške jednej polovice základnej tarifnej odmeny,vidím nelogické odlišovanie odmeny za úkon v súvislosti s verej-ným a neverejným zasadaním súdu. Napríklad v konaní na Najvyš-šom súde SR, pri rozhodovaní o podanom mimoriadnom oprav-nom prostriedku sa rozhoduje na verejnom zasadaní, pričom zatento úkon je iba polovica odmeny za úkon, hoci ide o náročnejšiekonanie, než je odvolanie alebo obnova konania, ktoré sú uvede-né v § 14 ods. 2e advokátskej tarify. Tieto rozdiely by sa mali od-strániť tak, aby za úkony súvisiace s verejným zasadaním súdu malobhajca nárok na odmenu za celý úkon, za úkon v súvislosti s ne-verejným zasadaním súdu, iba polovicu odmeny za úkon.

Pri vyplácaní odmien obhajcom v praxi súdov vyvoláva prob-lémy ustanovenie § 558 Trestného poriadku, podľa ktorého sauznesenie o priznaní odmeny musí doručiť odsúdenej osobe a ažpo právoplatnosti tohto uznesenia môže byť odmena vyplatená.Súdy často nemôžu uvedené uznesenie odsúdenej osobe doru-čiť, pretože opustila svoje trvalé bydlisko alebo pracovisko, zdržu-je sa na neznámom mieste, nezanechala žiadne informácie o tom,kde sa bude nachádzať, často odchádza do cudziny za prácoualebo ďalšou existenciou, možno už nežije a pod. Takejto osobenemožno doručiť rozhodnutie o priznaní trov a nákladov obhajco-vi. Postup súdov je potom spravidla taký, že spis založia a odmenuobhajcovi nevyplatia.

Takýto postup považujem za nesprávny a často arogantný vo-či obhajcovi, ktorý vo veci vynaložil nemálo práce, bez ktorej bysúd vôbec nebol funkčný. V súčasnosti, kedy celé súdne konaniesmeruje k rýchlemu právoplatnému ukončeniu veci, prijal záko-nodarca mnohé účinné ustanovenia, aby súdom pomohol pre-konať prekážky, kedy občan umelo bráni pokračovať v konaní.V trestnom konaní existuje konanie proti ušlému. Napriek tomu,že ide o konanie, v ktorom sa páchateľ nachádza na neznámommieste, v jednom prípade ma súd požiadal, aby som klientovi,

ex offo

ktorého som nepoznal a nevidel, doručil uznesenie o priznaníodmeny. Myslím si, že v takýchto prípadoch treba posudzovaťv zmysle § 65 ods. 3 Trestného poriadku a použiť inštitút tzv. „ná-hradného doručenia“.

Nemožno súhlasiť so záverom, že advokát pre nejakú technic-kú prekážku nedostane odmenu za vykonanú prácu a za vynalo-žené náklady.

Bol by som rád, keby advokáti vykonávajúci povinnú obhajobumoje pohľady rozšírili, prípadne ich pripomienkovali.

Na záver niekoľko odporúčaní vedeniu slovenskej advokácie:– k problematike povinnej obhajoby po diskusii zaujať stano-

visko,– po oboznámení sa s výsledkami diskusie o problémoch

nutnej obhajoby v Trestnom poriadku a ad-vokátskej tarife tieto využili,

– vo výchove advokátskych koncipientov zaradiť prednáškuo aktuálnych otázkach výkonu povinnej obhajoby a zaradiťaj do otázok advokátskych skúšok.

JUDr. Miloš Bártaadvokát

de lege ferenda

Medzinárodnéúnosy detía advokáti

Globalizáciou ľudskej spoločnosti dochádza čoraz častejšie k uza-tváraniu manželstiev medzi príslušníkmi rôznych štátov. Pri medzi-národných manželstvách alebo partnerstvách je však potrebnézdôrazniť, že partneri pochádzajú z rôznych kultúrnych a sociál-nych prostredí, čo môže mať za následok vznik konfliktov spoje-ných s rozdielnymi predstavami o manželskom a rodinnom živote,v prípade detí aj s ich výchovou a vzdelávaním.

Tieto sociálne konflikty často vedú k právnym sporom, ktorésú zložitejšie, ak je ich účastníkom aj dieťa. Pri rozchode partne-rov dochádza neraz k situácii, že sa jeden z partnerov rozhodnevrátiť do štátu svojho pôvodu. Pokiaľ pri takomto návrate je pre-miestnené aj dieťa bez súhlasu druhého partnera, rodiča aleboosoby, ktorá má k dieťaťu opatrovnícke práva, z medzinárodno-právneho hľadiska je takáto situácia posudzovaná a definovanáako občiansky únos dieťaťa.

Postup pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťa-ťa upravujú mnohostranné medzinárodné dohovory, ktorými jeSlovenská republika viazaná alebo právne akty ES/EÚ. V niekto-rých štátoch takýto postup rodiča alebo osoby, ktorá má k dieťaťuopatrovnícke práva, môže napĺňať aj skutkovú podstatu trestné-ho činu únosu dieťaťa.

V roku 2001 sa Slovenská republika stala zmluvnou stranoudvoch multilaterálnych dohovorov, ktoré upravujú medzinárodnéúnosy detí a právo styku v občianskom konaní:

Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodnýchúnosov detí (ďalej len „dohovor o únosoch“) platný od 1. februá-ra 2001, publikovaný ako Oznámenie MZV SR č. 119/2001 Z. z.

1

2

�

1 Len pre zmluvné strany nižšie uvedených dohovorov.2 Dohovor bol podpísaný v mene ČSFR dňa 28. 12. 1992

a záväznosť podpisu bola uznaná pre Slovenskú republikuod 1. 1. 1993. Národná rada SR vyslovila súhlas s jeho ratifi-káciou uznesením č. 906/2000 zo dňa 15. 6. 2000.

4


ných dohovorov a nariadení ES/EÚ možno skonštatovať, že odroku 2002 sa desaťnásobne zvýšil počet prípadov únosov detí,ktoré riešilo centrum.

Ako ukazuje štatistický prehľad v poznámke pod čiarou, stáleprevažujú prípady únosov detí zo Slovenskej republiky do zahra-ničia. Postupne však rozpadajúce sa partnerské vzťahy majúvplyv aj na nárast počtu prípadov medzinárodných únosov detína územie Slovenskej republiky. Sú to prevažne matky, štátne ob-čianky SR s výraznými rodinnými väzbami na našom území a čas-to aj s trvalým pobytom na území SR. Odchodom zo zahraničia sizväčša riešia manželské alebo partnerské konflikty.

Primárnou úlohou centra v zmysle dohovoru o únosoch jeplnenie povinností nezávislého ústredného orgánu s dôrazom naochranu práv dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené ale-bo je zadržiavané v druhom zmluvnom štáte. Centrum má pretoprijímať primerané opatrenia na jeho ochranu priamo alebo pros-tredníctvom iných orgánov. K povinnostiam ústredného orgánupatrí aj komunikácia a prípadná spolupráca s únoscom za účelomzmierlivého riešenia problémov pre dosiahnutie dobrovoľnéhonávratu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu.

v konaní o návrat dieťaťa do štátu jeho ob-vyklého pobytu v zahraničí je zabezpečiť komplexné právne služ-by pre žiadateľa s obvyklým pobytom v zahraničí v spoluprácis centrom pri plnení úloh vyplývajúcich z vyššie uvedených do-hovorov a nariadenia Brusel II bis.

Centrum naďalej bude poskytovať právnu pomoc a zastupovaťžiadateľov zo Slovenskej republiky, ktorým boli deti neoprávnenepremiestnené alebo sú zadržiavané v zahraničí, ak títo o právnupomoc centrum požiadajú.

Na základe vyššie uvedeného stručného opisu postaveniaa kompetencií centra s dôrazom na úlohy advokáta vo vzťahu kuklientom zo zahraničia v procese občianskoprávnych únosov de-tí, dovoľujeme si požiadať advokátov zapísaných v zozname ad-vokátov na území SR so skúsenosťami v oblasti medzinárodnéhoa rodinného práva, s aktívnou znalosťou cudzích jazykov, abyv prípade záujmu poskytovať právne služby, zaslali profil svojejadvokátskej kancelárie v anglickom, nemeckom alebo francúz-skom jazyku na adresu Slovenskej advokátskej komory. Výhodousú praktické skúsenosti advokáta v tejto oblasti. Záujemcov pro-síme o doručenie profilu v lehoteTíto advokáti budú zapísaní do databázy advokátov pre zastupo-vanie žiadateľov zo zahraničia vo veciach upravených dohovoromo únosoch a nariadením Brusel II bis vedenej v centre. Databázabude zaslaná partnerským zahraničným ústredným orgánom.

JUDr. Alena Mátejováriaditeľka

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládežeŠpitálska 8, P. O. Box 57, 814 99 Bratislavae-mail:

7

Úlohou advokáta

najneskôr do 15. apríla 2008.

Kontakt:

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranudetí a mládeže

[email protected]

Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajú-cich sa starostlivosti o deti a obnove starostlivosti o deti (ďalej len„Európsky dohovor“) platný od 1. septembra 2001, publikovanýako Oznámenie MZV SR č. 366/2001 Z. z.

V súlade s ustanovením článku 6 dohovoru o únosoch a s usta-novením článku 2 Európskeho dohovoru, vláda SR určila Cent-rum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len„centrum“) ako ústredný orgán SR na vykonávanie úloh, ktoré súústredným orgánom uložené každým z týchto dohovorov.

Pre Slovenskú republiku sa vstupom do EÚ v oblasti medziná-rodných únosov detí a úpravy práva styku stali priamo záväzné:

Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o prá-vomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciacha vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťommanželov, platné do 28. februára 2005;

Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manžel-ských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, kto-rým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariade-nie Brusel II bis“) s platnosťou od 1. marca 2005.

Centrum plní aj úlohy ústredného orgánu SR v súlade s usta-novením článku 56 písm. a), b) a e) nariadenia Brusel II bis.

Ústredné orgány zmluvných štátov vyššie uvedených dohovo-rov a členských štátov EÚ uplatňujúcich nariadenie Brusel II bis,navzájom spolupracujú a informujú sa o postupoch na dosiahnu-tie cieľov v nich určených.

V súlade s čl. 1 cieľmi dohovoru o únosoch sú:a) okamžitý návrat dieťaťa neoprávnene odňatého alebo zadr-

žiavaného v niektorom zmluvnom štáte, ab) dodržiavanie opatrovníckych práv a práva styku v ostatných

zmluvných štátoch.Ústredné orgány prijímajú všetky primerané opatrenia na zhro-

maždenie a výmenu informácií týkajúcich sa situácie dieťaťa, prí-slušných konaní alebo rozhodnutí o dieťati neoprávnene pre-miestnenom alebo zadržanom v inom zmluvnom (členskom)štáte, poskytnutie poradenstva a pomoci nositeľom rodičovskýchpráv a povinností a uľahčenie dosiahnutia dohody medzi niminapríklad mediáciou či inými metódami.

Centrum prijíma najmä opatrenia na zabránenie ďalšej ujmydieťaťa alebo poškodenia záujmov zainteresovaných osôb v sú-vislosti s jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním.V spolupráci s ďalšími orgánmi centrum prijíma opatrenia na zis-tenie aktuálneho pobytu dieťaťa, pri prešetrení sociálnej situáciedieťaťa, na zabezpečenie jeho dobrovoľného návratu, prípadnena začatie súdneho alebo správneho konania s cieľom nariadiťnávrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. V rozsahu svojejpôsobnosti centrum poskytuje informácie všeobecnej povahyo právnom poriadku SR a informácie týkajúce sa vykonávania do-hovorov a právnych aktov ES/EÚ v oblasti občianskoprávnychúnosov detí.

Na základe niekoľkoročných skúseností centra s riešením prí-padov občianskoprávnych únosov detí v zmysle vyššie uvede-

�

�

�

3

4

5

6

7 Kým v roku 2002 centrum riešilo 7 prípadov medzinárodnýchúnosov detí zo SR do zahraničia a 3 prípady zo zahraničia naúzemie SR, v roku 2005 centrum riešilo 37 prípadov medzi-národných únosov detí zo SR do zahraničia a 15 prípadovzo zahraničia na územie SR. V roku 2007 to bolo 73 prípadovmedzinárodných únosov detí zo SR do zahraničia a 30 prípa-dov zo zahraničia na územie SR.

3 Dohovor bol v mene SR podpísaný dňa 2. 3. 2000.Národná rada SR vyslovila súhlas s jeho ratifikáciouuznesením č. 1275/2001 zo dňa 27. 2. 2001.

4 Uznesenie vlády SR č. 858/1997;Uznesenie vlády SR č. 1071/2000.

5 Okrem Dánska.6 § 74 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej

ochrane detí a o sociálnej kuratelea o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5


Odborná literatúra v poslednom období nastoľuje problematikuobchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzenýmv spojitosti s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov (BSM).

Cieľom tohto článku bude nielen poukázať na názory odbornejliteratúry a judikatúry vyššie nastolenej otázky, ale aj reagovať načlánok JUDr. Mareka Tomašoviča s poukazom na vývoj právnych

názorov, ktoré prevlá-dali na vzťah obchod-ného podielu a BSM.Najviac sa budem ve-novať podľa môjho ná-zoru spornej právnejsituácii nadobudnutiaobchodného podielujedným z manželovv spoločnosti s ruče-ním obmedzeným po-čas trvania manželstva(uzavretím spoločen-skej zmluvy alebo zmluvy o prevode obchod-

ného podielu) z prostriedkov BSM a následku tohto úkonu právevo vzťahu k BSM. Používam odkazy na českú odbornú literatúrua judikatúru z dôvodu rovnakej právnej úpravy BSM do prijatianovely č. 91/1998 Sb., ktorá v Českej republike zrušila inštitútBSM a zaviedla nový právny inštitút „společné jmění manželů“.

Právna úprava inštitútu BSM, ktorý má deklarovať rovné po-stavenie manželov v manželstve v otázkach majetkových nebolaprakticky dotknutá žiadnou významnou legislatívnou zmenou odjeho zavedenia v súčasne platnom Občianskom zákonníku (zákonč. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“), s vý-nimkou novely č. 509/1991 Zb. účinnou od 1. 1. 1992. Táto nove-la rozšírila okruh vecí, ktoré nepatria do BSM, nezmenilo sa všakponímanie jeho predmetu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť jeto judikatúra, ktorá nahrádza pasivitu zákonodarcu a reaguje napotreby súčasnej doby. Jedným z príkladov takejto činnosti judi-katúry je výklad vzťahu obchodného podielu a BSM.

Predpokladom vzniku BSM ako osobitnej formy vlastníctva jeuzavretie manželstva, pričom logickým následkom zániku man-želstva bude aj zánik BSM. Rozsah BSM je vymedzený v ustano-vení § 143 OZ. Spôsob a zásady vyporiadania BSM v prípadezániku manželstva upravujú ustanovenia § 149 a § 150 OZ. Právev súvislosti s vymedzením predmetu BSM v nadväznosti na jehovyporiadanie vznikali v judikatúre a v odbornej literatúre rozdiel-ne právne názory na vzťah obchodného podielu a BSM.

Čo je obchodný podiel? Na účely spoločnosti s ručením obme-dzeným je obchodný podiel legálne definovaný v Obchodnom

1

Aký je vzťah obchodného podielu k BSM?

zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v zneníneskorších predpisov – ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) a tov ustanovení § 114 ods. 1. Vychádzajúc z príslušných ustanoveníObchodného zákonníka môžeme konštatovať, že obchodný po-diel sa vyjadruje v peniazoch, má majetkový aspekt a je súborommajetkových a nemajetkových práv a povinností. Tento súbor práva povinností ako celok predstavuje nielen mieru účasti spoločníkana čistom obchodnom imaní, ale súčasne aj mieru jeho účasti nariadení a kontrole spoločnosti. Nevyjadruje teda hodnotu toho,čo spoločník v spoločnosti vlastní. Vlastníkom majetku je spoloč-nosť a nie spoločník. Obchodný podiel v súlade s § 114 ods. 1 Ob-chodného zákonníka predstavuje účasť, akou sa spoločník podie-ľa na majetku spoločnosti. Táto účasť prostredníctvom obchodné-ho podielu ovplyvňuje „život“ spoločníka v spoločnosti. Obchod-ný podiel je majetkovou hodnotou, ktorú získava spoločník odspoločnosti ako protiplnenie za prevzatie vkladu do spoločnosti.Majiteľom vkladov spoločníkov sa stáva spoločnosť. Z uvedenéhovyplýva, že bez vkladu nemôže vzniknúť spoločníkovi účasť naspoločnosti, teda nemôže sa stať majiteľom obchodného podielua vykonávať komplex práv a povinností, ktoré sú späté s obchod-ným podielom. Medzi práva a povinnosti majetkovej povahy patrínapr. povinnosť splatiť vklad, právo na vyplatenie podielu na zisku,právo na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku a medzi prá-va a povinnosti nemajetkovej povahy patrí napr. právo hlasovať navalnom zhromaždení, právo na informácie. Spoločným menova-teľom týchto práv a povinností je, že všetky musia vyplývať z účastispoločníka na spoločnosti a preto práve oni (práva a povinnosti)túto účasť reprezentujú. To je aj elementom vytvárajúcim ich jed-notu. Z tohto hľadiska môžeme potom hovoriť o obchodnom po-diele ako o jednotnom majetkovom práve, ktoré je zároveň akocelok spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Majetkové prá-vo však nemožno zo súboru uvedených práv vyčleniť ako právosamostatné. Jednotlivé práva však môžu byť samostatným pred-metom právnych vzťahov iba vtedy, ak sú sami o sebe spôsobilýmpredmetom právnych vzťahov. Predmetom samostatnej dispozí-cie môže byť napr. právo na výplatu konkrétneho podielu na ziskupotom, čo o ňom rozhodlo valné zhromaždenie a čo sa teda stalopohľadávkou spoločníka proti spoločnosti.

Ako poníma vzťah obchodného podielu a BSM odborná lite-ratúra a judikatúra? Dovolím si tvrdiť, že v judikatúre a aj v odbor-nej literatúre prevažoval názor, že obchodný podiel nepatrí doBSM a v prípade zániku BSM sa vyporiadávala iba hodnota toho,čo jeden z manželov vynaložil na nadobudnutie obchodnéhopodielu z majetku patriaceho do BSM. V tomto prípade išlo spra-vidla o sumu ekvivalentnú výške vkladu do základného imaniaspoločnosti s ručením obmedzeným alebo odplate za prevod ob-chodného podielu v už existujúcej obchodnej spoločnosti, ktorá

2

3

4

1 Tomašovič, M.:In: Justičná revue, 6 – 7/2007, s. 805 – 817.

2 Ovečková, O.: In: PaP 12/2000, s. 14.3 Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 3. 3. 1998, sp. zn. 2 Odon 46/97.4 Štenglový, I. – Plíva, S. – Tomsa, M. a kol.: 9. vydání, Praha C. H. Beck 2004, s. 362 – 363.

Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové účasti v právnickýchosobách.

Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Obchodní zákonník. Komentář.

JUDr. Ernest Valko, PhD.Advokát v Bratislave a Prahe. Pôsobí ajako rozhodca Rozhodcovského súduSlovenskej obchodnej a priemyselnejkomory a správca v konkurznom kona-ní, reštrukturalizačnom konaní alebokonaní o oddĺžení. V minulosti pôsobilako predseda Ústavného súdu ČSFR,podpredseda Snemovne ľudu Federál-neho zhromaždenia ČSFR a ako členRady pre vysielanie a retransmisiu.Prednášal na PF Trnavskej univerzity.

JUDr. Ernest Valko, PhD.

6

ODBORNÉ PRÍSPEVKYbulletinslovenskej advokácie3/2008

sa vyporiadala v prípade zániku BSM. Tieto právne názory vychá-dzali z toho, že inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manže-lov podľa súčasnej právnej úpravy (§ 143 OZ) je charakterizovanývecno-právnou povahou, vzhľadom na to, že do bezpodielovéhospoluvlastníctva patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníc-tva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže vzniknúť lenk veciam, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve. Obchodný po-diel nemôže byť predmetom BSM, okrem iných dôvodov už pre-to, že nie je predmetom vlastníctva a nespadá pod vymedzenieBSM v § 143 OZ. V právnej a rozhodovacej praxi súdov tak akouvádza česká judikatúra nebolo pochýb o tom, že obchodný po-diel v spoločnosti s ručením obmedzeným nemohol byť v BSMmanželov, s tým, že spoločníkom bol výhradne ten z manželov,ktorý bol zmluvnou stranou spoločenskej zmluvy. Obchodnýpodiel nemôže byť predmetom vlastníctva, teda ani spoluvlast-níctva vrátane spoluvlastníctva bezpodielového (teraz „společné-ho jmění manželů“). Do bezpodielového spoluvlastníctva man-želov však patria výnosy z obchodného podielu. K takémutozáveru sa priklonila aj odborná literatúra, podľa ktorej obchodnýpodiel zrejme nemožno považovať za predmet vlastníctva, a tedaza vec v právnom zmysle. Z rozsahu BSM vyplýva, že jeho reži-mu nemôžu podliehať hodnoty, ktoré nie sú hmotné a nie sú ve-cami podľa súčasnej občianskoprávnej teórie. Nezostáva preto,než prijať záver o právach a iných majetkových hodnotách, ktorésú v zmysle § 118 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov,že pokiaľ sú nadobudnuté niektorým z manželov počas trvaniamanželstva, tvoria súčasť oddeleného majetku každého z man-želov. Do BSM naproti tomu vstúpia výnosy z takéhoto majetkuza predpokladu, že budú vyplatené.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného niet pochybností, že obchod-ný podiel je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahova je majetkovou hodnotou. Patrí však obchodný podiel aj do BSMa teda zmenilo sa ponímanie rozsahu BSM vo vzťahu k obchod-nému podielu oproti vyššie uvádzaným právnym názorom judi-katúry a odbornej literatúry?

Na túto otázku sa pokúsim hľadať odpoveď v rozhodnutí Naj-vyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil právny názor,že ak jeden z manželov počas trvania manželstva nadobudnez prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctvamanželov obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedze-ným, stáva sa takto získaný majetok (hodnota takéhoto podielu)zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhod-nutia uviedol, že predmetom BSM môžu byť okrem vecí aj právaalebo iné majetkové hodnoty. Spoločným atribútom všetkého,čo patrí do BSM je majetková hodnota, hodnota, ktorú možnovyjadriť peniazmi, hodnota, s ktorou je možné disponovať a pre-vádzať ju na iné osoby. Obchodný podiel je majetkovým právom

5

6

7

8

9

10

11

12

oceniteľným v peniazoch, je hodnotou, ktorá je obchodovateľná.Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že majetok (hodnotaobchodného podielu) sa zo zákona stáva súčasťou BSM. V záve-re sa najvyšší súd vysporiadal aj s otázkou komu a za akú cenu saobchodný podiel v prípade vyporiadania BSM súdom prikazuje.Podľa jeho názoru súd rozhodujúci o vyporiadaní BSM prikazujeobchodný podiel len tomu z manželov, ktorý je spoločníkomobchodnej spoločnosti. Cena obchodného podielu by mala byťustanovená tzv. obvyklou cenou (všeobecnou alebo trhovou).

Obdobný názor zdieľa aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorývo svojom rozhodnutí posudzoval vzťah obchodného podieluk BSM pred prijatím novely č. 91/1998 Sb., ktorá pojmovo bližšievymedzila rozsah toho, čo môže patriť do „společného jměnímanželů“. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, žepredmetom BSM mohli byť len veci, zatiaľ čo spoločné majetko-vé práva, pohľadávky a záväzky účastníkov sa vyporiadavali (prinedostatku právnej úpravy) analogicky podľa právnej úpravy vy-poriadania BSM. Tieto spoločné majetkové práva, či pohľadávkyalebo dlhy sa potom rovnako ako veci patriace do BSM manželov,pokiaľ existovali v čase vyporiadania manželov prikazovali tomu,ktorému účastníkovi, pričom sa do výroku o vyporiadaní podielupremietla čiastka, ktorú je ten ktorý účastník v tejto súvislosti po-vinný nahradiť druhému. Podľa názoru Najvyššieho súdu ČR nieje pochybnosť o tom, že obchodný podiel ako peniazmi oceniteľ-ný a prevoditeľný súbor práv a povinností vyplývajúci z účastispoločníka v obchodnej spoločnosti predstavuje jednak majetok,ktorý je spôsobilým predmetom vyporiadania podľa ustanoveníupravujúcich „společné jmění manželů“, ako aj majetok, či majet-kové právo, ktoré je možné vyporiadať v rámci konania o vyporia-danie BSM. Ďalej vyvodil, že obchodný podiel nadobudnutý jed-ným z manželov z prostriedkov patriacich do BSM je spoločnýmmajetkovým právom oboch manželov a bolo by podľa jeho názo-ru nelogické a nezodpovedalo by ani rozumnému prístupu k veci,pokiaľ by mal súd v konaní o vyporiadaní BSM k problematikepráv k obchodnému podielu pristupovať inak, ako je tomu v kona-ní o vyporiadaní „společného jmění manželů“. V tejto súvislostiodkázal na judikát interpretujúci nové ustanovenia „společnéhojmění manželů“, podľa ktorého „Ak jeden z manželov počastrvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do „spo-lečného jmění manželů“ obchodný podiel v spoločnosti s ruče-ním obmedzeným, stáva sa tým získaný majetok (hodnota takéhopodielu) zo zákona súčasťou „společného jmění manželů“. Záro-veň odkázal na doplňujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,podľa ktorého obchodný podiel v spoločnosti s ručením obme-dzeným nadobudnutý jedným z manželov počas trvania manžel-stva zo spoločných prostriedkov, sa stáva súčasťou „společnéhojmění manželů“. Súd, ktorý rozhoduje o vyporiadaní „společnéhojmění manželů“ neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale

13

14

15

5 Patakyová, M. a kol.: , 1. vydanie, C. H. Beck 2006, s. 271.6 R 42/19727 Weinhold, D. : In: Právní rádce 5/1995, s. 16.8 Rozsudok Krajského súdu v Ostrave zo dňa 30. 7. 2003, sp. zn. 22 Ca 290/2002.

In: Sbírka Orac – daňová, zošit 6 – 7/2004, s. 1781.9 Rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 20. 7. 2004, sp. zn. 2 Afs 32/2003 – 58.

10 Patakyová, M.:In: Ars Notaria 4/2003, s. 20, obdobne aj Dědič, J. : . Prospektrum 1997, s. 331.

11 Pokorná, J. : In: Právní rádce 4/1995, s. 9.12 Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 168/2005, In: Zo súdnej praxe č. 3/2007, s. 82.13 Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 103/2005 z 31. 1. 2006.14 Rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cz 10/1966, In: Zbierka rozhodnutí a stanovísk, ročník 1966.15 Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 700/2004, In: Právni rozhledy č. 22/2004, s. 843.

Obchodný zákonník, komentár

Obchodní podíl a akcie.

Obchodný podiel – niektoré legislatívne a aplikačné problémy z pohľadu činnosti notárov.Obchodný zákonník. Komentář

Další poznámky k obchodnímu podílu a bezpodílovému spoluvlastníctví manželů.

7


Aký je vzťah obchodného podielu k BSM?Autor analyzuje problematiku obchodného podielu vo vzťahuk bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov. Poukazuje na dok-trinálny a forenzný vývoj v nahliadaní na obchodný podiel v spo-ločnosti s ručením obmedzeným. Rozoberá úvahy o skutočnosti,že v prvopočiatkoch najmä doktrinálne rozbory nezaraďovali ob-chodný podiel do masy patriacej do BSM. Postupným vývojomvšak najmä forenzné doktríny predovšetkým Najvyššieho súduČR ako aj Ústavného súdu ČR, ku ktorým sa pripojuje aj NS SRskonštatovali, že obchodný podiel síce patrí iba manželovi, ktorýje spoločníkom obchodnej spoločnosti, ale v rámci vyporiadaniazaniknutého BSM je nutné k nemu prihliadnuť, a to v rámci širšie-

RESUMÉ

obchodný podiel. Obchodný podiel môže byť prikázaný iba spo-ločníkovi obchodnej spoločnosti. Z vyššie uvedeného súd vyvo-dil, že tiež obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedze-ným nadobudnutý jedným z manželov počas trvania manželstvazo spoločných prostriedkov ešte pred 1. 8. 1998 (teda pred účin-nosťou uvádzanej novely, ktorá zaviedla nový právny inštitút„společné jmění manželů“), sa stal majetkovou hodnotou, ktorása v rámci konania o vyporiadanie BSM prikazuje účastníkovi,ktorý je spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti.

Citované rozhodnutia nepochybne predstavujú prielom v po-nímaní vzťahu obchodného podielu a BSM. V rozhodnutí českéhonajvyššieho súdu je možné vidieť previazanosť s novou legislatív-nou úpravou „společného jmění manželů“. V rozhodnutí sloven-ského najvyššieho súdu však takáto väzba chýba. Z uvedenéhodôvodu je argumentácia postavená na použití analógie. Napokon,Najvyšší súd SR sa nie úplne vysporiadal s argumentáciou použi-tou v dovolaní. Nie je totiž zrejmé, akým rozsahom práv a povin-ností disponuje za trvania manželstva manžel, ktorý nie je spoloč-níkom vo vzťahu k spoločnosti, resp. či je možné hovoriť o odde-lení právneho postavenia manžela spoločníka od manžela, ktorýspoločníkom nie je, ako upravuje ust. § 143 ods. 2 Občianskehozákonníka platného v ČR, podľa ktorého

.Pokiaľ neplatí oddelenie právneho postavenia tak, ako je uvedenévyššie, možno hovoriť o spolumajiteľstve týchto manželov k ob-chodnému podielu za trvania manželstva? Bude sa na dispozícius obchodným podielom aplikovať ust. § 145 ods. 1 druhá veta OZ?Na tieto otázky odpoveď nie je daná.

Na základe uvedeného okruhu nezodpovedaných otázok vy-slovujem názor, že sa treba prikloniť k stanovisku, ktoré vychádzaz výslovnej českej právnej úpravy a odlíšiť právne postaveniespoločníka obchodnej spoločnosti, ktorým podľa môjho názoruje len manžel, ktorý sa podieľa na základnom imaní spoločnostivkladom do majetkovej hodnoty obchodného podielu, ktorá bymala patriť do BSM. Práve tento prístup uplatnený zákonodarcomv Českej republike odstraňuje právnu neistotu, ktorá by mohlavo vzťahu manželov k spoločnosti vzniknúť. V súvislosti s vyššieuvedeným potom platí, že vzťah manžela spoločníka k obchodnejspoločnosti budú bez ďalšieho upravovať normy Obchodného

16

„staneli se jeden z man-želů za trvání manželství společníkem obchodní společnosti nebočlenem družstva, nezakládá nabytí podílu, včetně akcií, ani nabytíčlenských práv a povinností členů družstva, účast druhého manželana této společnosti nebo družstvu, s výjimkou bytových družstev“

zákonníka a bude rešpektovať význam a účel jednotného kom-plexu práv a povinností spätých s obchodným podielom, ktorébudú patriť výlučne manželovi spoločníkovi, pričom vzťah me-dzi manželmi k obchodnému podielu bude upravovať OZ. Abytento spôsob oddelenia právneho postavenia k začleneniu ob-chodného podielu do BSM mal právny zmysel, bude manželaspoločníka pri zaobchádzaní s obchodným podielom obme-dzovať ustanovenie § 145 ods. 1 druhá veta OZ práve z dôvodupodradenia tohto vzťahu špeciálnej právnej úprave OZ, tzn. budesa vyžadovať súhlas manžela, ktorý spoločníkom v obchodnejspoločnosti nie je. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek progre-sívnosti tohto rozhodnutia je veľmi úzko späté len s problema-tikou vyporiadania BSM a nerieši okruh otázok, ktoré sú spätés právami a povinnosťami vyplývajúcimi z obchodného podielupočas existencie manželstva. Pričom a to je nóvum oproti doterazpoužívanému spôsobu vyporiadania BSM, sa nevyporiadava ibahodnota vkladu manžela spoločníka do obchodnej spoločnostizo spoločného majetku manželov, ale hodnota obchodného po-dielu, ktorý sa oceňuje všeobecnou cenou.

Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu obchodného podielu k BSMdošlo k zmene ponímania toho, čo je súčasťou BSM a čo nie.Súčasťou BSM je podľa vyššie uvedenej judikatúry obchodný po-diel, avšak, podľa môjho názoru, komplex práv a povinností vyplý-vajúci z obchodného podielu patrí iba manželovi, ktorý je spoloč-níkom. Odbornou literatúrou zastávaný právny názor, že obchod-ný podiel nie je vecou (v jej užšom ponímaní) a nie je ani výhradnemajetkovým právom (v zmysle širšieho ponímania veci), nemôžebyť predmetom vlastníctva, t. j. ani predmetom bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov, však nemožno ho považovať bezzmeny právnej úpravy BSM za úplne prekonaný aj napriek exis-tencii vyššie citovaných súdnych rozhodnutí. Zmenu v ponímanípredmetu BSM vo vzťahu k obchodnému podielu treba vnímaťako prostriedok na zabezpečenie ochrany majetkových záujmovmanžela, ktorý nie je spoločníkom, v prípade zániku manželstvapri vyporiadaní BSM. V tejto súvislosti treba upozorniť, že aj na-priek tomuto úmyslu a výraznému posunu v ponímaní rozsahupredmetu BSM bude legislatívna zmena súčasnej právnej úpravynevyhnutná. Dúfam, že tento článok podporí záujem o diskusiuk tejto, podľa môjho názoru, dôležitej téme.

Záver

17

�

16 Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1781/2004 zo dňa 30. 5. 2005.17 Patakyová, M. a kol.: , 1. vydanie, C. H. Beck 2006, s. 271.Obchodný zákonník, komentár

ho vyporiadania je nutné ho zahrnúť do BSM. K tomuto náhľadusa pripája aj autor tohto článku.

The author analyses the issue of the ownership interest in relationto the marital property. He points to the doctrinal and case-lawdevelopments in the understanding of the ownership interest ina limited liability company. In the beginning mainly doctrinal ana-lyses did not include the ownership interest in the marital proper-ty. However, as the time passed, case-law doctrines, mainly those

What Is the Relationship Between the Ownership Interestand Marital Property?

SUMMARY

8


of the Supreme Court of the Czech Republic as well as those ofthe Constitutional Court of the Czech Republic, to which the Sup-reme Court of the Slovak Republic adheres, observed that theownership interest is held solely by a spouse who is a companymember in a limited liability company, however, in the course ofthe disposition of the marital property a due account must betaken of the existence of this ownership interest in its wider con-text, and the ownership interest must me included in the maritalproperty. The author also shares this view.

Der Autor analysiert die Problematik des Geschäftsanteils im Ver-hältnis zur ehelichen Gütergemeinschaft. Er führt auf die doktri-

Zum Verhältnis des Geschäftsanteils zur Gütergemeinschaft

ZUSAMMENFASSUNG

näre und forensische Entwicklung in den Anschauungen auf denGeschäftsanteil an einer Gesellschaft mit beschränkter Haftungauf. Er analysiert die Überlegungen zur Tatsache, dass anfänglichinsbesondere in den doktrinären Analysen der Geschäftsanteil indie zur Masse gehörende Gütergemeinschaft nicht einbezogenwurde. Durch fortschreitende Entwicklung ist insbesondere inden forensischen Doktrinen vor allem in denen des OberstenGerichtes sowie des Verfassungsgerichtes der Tschechischen Re-publik und auch des Oberstgerichtes der SR festgestellt worden,dass obwohl der Geschäftsanteil nur demjenigen Ehegattengehört, der Gesellschafter der betreffenden Gesellschaft ist, beiAuseinandersetzung der aufgehobenen Gütergemeinschaft istallerdings auch dieser Geschäftsanteil zu berücksichtigen. ImRahmen einer breiteren Auseinandersetzung ist der Geschäfts-anteil auch zur Gütergemeinschaft mitzuzählen. Zu dieserAnschauung schließt sich auch der Autor dieses Artikels an.

Úrokzomeškaniapodľa Obchodného zákonníka1. časť

JUDr. Andrea Tomlainová, PhD.

V súvislosti s citovaným ustanovením vzniká v prvom rade otáz-ka, či stanovuje úrok z omeškania rovnaký počas celej doby trva-nia omeškania so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,alebo stanovuje úrok z omeškania, ktorý sa bude počas doby trva-nia omeškania meniť v určitých časových intervaloch. Hoci slovnéspojenie „ k omeškaniu“ môže na prvý pohľad vyvolávať do-jem, že sa tu má na mysli jednorázový okamih, v ktorom„došlo k omeškaniu“ (čo by znamenalo, že počas celej doby trva-nia omeškania sa bude apli-kovať úrok z omeš kaniav rovnakej výške), domnie-vam sa, že to tak nie je, a toz nasledujúcich dôvodov:

(i) ak je dlžník v omeška-ní so splnením svojhozáväzku, je v omeškaní každý deň trvania tohto omeškania,a teda je možné tvrdiť, že každý deň trvania tohto omeška-nia „došlo k omeškaniu“ so splnením záväzku,

(ii) ak by zákonodarca chcel vyjadriť, že rozhodujúci pre výpo-čet úrokov z omeškania má byť okamih, kedy došlo prvýkrátk omeškaniu, bol by to jasne uviedol použitím slovného spo-jenia „v ktorom došlo k omeškaniu“,

(iii) ak zákonodarca v iných prípadoch chcel vyjadriť, že roz-hodujúci pre výpočet úrokov z omeškania je jednorázovýokamih, v ktorom došlo k omeškaniu, tak to aj vý-slovne uviedol.

došloprvýkrát

prvýkrát

prvýkrát3

V slovenskej právnej teórii ani praxi nie je ustálené jednotné stano-visko, aký úrok z omeškania je povinný platiť dlžník, ktorý je v ome-škaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vyplývajú-ceho z obchodno-záväzkového vzťahu, ak úrok z omeškania nie jedohodnutý v zmluve. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zá-konníka, totiž pripúšťa viaceré výklady, a preto v praxi vznikajúproblémy s odpoveďou na otázku, aký úrok z omeškania je veriteľoprávnený požadovať od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splnenímpeňažného záväzku vyplývajúceho z obchodno-záväzkovéhovzťahu. Cieľom tohto článku je poukázať na uvedené do úvahy pri-chádzajúce výklady § 369 ods. 1 ObchZ, argumenty „za“ a „proti“v súvislosti s týmito výkladmi ako aj na Smernicu 2000/35/ES.

Ustanovenie § 369 ods. 1 ObchZ v súčasnosti znie: „Ak je dlžníkv omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určenév zmluve, inakNárodnej banky Slovenska

Základ-ná úroková sadzba Národnej banky Slovenska

.“

1

2

Úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObchZ– jednotný (rovnaký) alebo meniaci sa

počas doby omeškania

o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzbauplatňovaná kalendárnym

dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.platná ka-

lendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohtopolroka

pred prvým

v prvý

1 Zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „ObchZ“.2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES z 29. 6. 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných

transakciách, ďalej len „ Smernica 2000/35/ES“.3 Napr. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, znie:

„Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňuomeškania s plnením peňažného dlhu.“

2)

JUDr. Andrea Tomlainová, PhD.je advokátka pôsobiacav Bratislave v advokátskejkancelárii VALKO & PARTNERS.

9


(iv) ustanovenie § 369 ods. 1 ObchZ treba vykladať v súladeso Smernicou 2000/35/ES (tzv. nepriamy účinok), z ktorejznenia čl. 3 ods. 1 (d) („Členské štáty zabezpečia, aby výš-ka úroku z omeškania (zákonná sadzba), ktorú je dlžník po-vinný zaplatiť, sa rovnala hodnote úrokovej sadzby uplatňo-vanej Európskou centrálnou bankou na jej poslednú hlavnúrefinancujúcu operáciu vykonanú pred prvým kalendár-nym dňom zvýše-nej minimálne o sedem percentuálnych bodov (marža),pokiaľ nie je v zmluve určené inak. Pre členský štát, ktorýsa nezúčastňuje tretej etapy hospodárskej a menovej únie,je vyššie uvedená referenčná sadzba zhodná so sadzboustanovenou jeho národnou centrálnou bankou. V obochprípadoch sa

.“) podľa môjho názoru vyplýva, že táto sta-novuje výšku úroku z omeškania tak, aby každý príslušnýkalendárny polrok omeškania zodpovedala tam uvedenýmkritériám, t. j. predpokladá zmenu výšky úroku z omeškaniakaždý príslušný kalendárny polrok omeškania.

4

5

príslušného polroka (referenčná sadzba)

referenčná sadzba platná v prvý kalendárnydeň príslušného polroka použije počas nasledujúcich šies-tich mesiacov

V tejto súvislosti treba poukázať na stanovisko príslušnej sekcieEurópskej komisie uverejnené na jej webstránke, kde sa uvádza:

Na základe indi-viduálnej žiadosti o výklad Smernice 2000/35/ES právnik prísluš-nej sekcie Európskej komisie zaslal odpoveď, v ktorej uviedol:

6 7

8

„Len jedna sadzba sa aplikuje na omeškanie – to je sadzba plat-ná pre polrok, do ktorého spadá deň splatnosti.“

len jedna „zákonná sadz-ba“, ktorou je sadzba platná vo vzťahu ku dňu splatnosti.

nepripúšťa výklad, v zmyslektorého by sa „zákonná sadzba“ mala meniť každý polrok:

príslušného polroka

referenčná sadzba platnáv prvý kalendárny deň príslušného polroka použije počas nasle-dujúcich šiestich mesiacov

posledná veta upravuje len to, ako často úroková sadzba mábyť aktualizovaná, avšak bez toho, aby to malo ten význam, žeaktuálny „zákonný úrok“ musí byť prepočítavaný každý polrok

„Počas celej doby omeškania sa aplikujeZnenie

čl. 3 (1)(d), najmä zvýraznená časť,„... sa

rovnala hodnote úrokovej sadzby uplatňovanej Európskou centrál-nou bankou na jej poslednú hlavnú refinancujúcu operáciu vykona-nú pred prvým kalendárnym dňom (referenč-ná sadzba)...“ Je možné súhlasiť s tým, že znenie nie je veľmi jasnéa posledná veta („V oboch prípadoch sa

.“) môže byť mätúce. Podľa môjho ná-zoru

.“

4 Nepriamy účinok práva ES na právne poriadky členských štátov spočíva v povinnosti eurokonformného výkladu vnútroštátnehopráva členských štátov; členské štáty a ich orgány majú povinnosť

, t. j. Nepriamy účinok býva tiež označovaný ako pasívny účinok, princíp Von Colson(podľa judikátu, ktorý tento princíp po prvýkrát konštatoval), konzistentný výklad, eurokonformný výklad, lojálny výklad, harmo-nický výklad a pod. Štátne orgány majú povinnosť eurokonformne vykladať svoje právo v najvyššej možnej miere, za predpokla-du, že a)

b) štátny orgán má povinnosť vykladať právo v medziach svojej diskrečnej právomoci, c); to však neznamená, že by obdobne nemohlo

dôjsť k inému – nepriamemu – zhoršeniu právneho postavenia tretích osôb, d) nepriamy účinok nesmie vyústiť do porušeniavšeobecných právnych zásad právnej istoty a neretroaktivity (Tichý, L. – Arnold, R. – Svoboda, P. – Zemánek, J. – Král, R.:

, C. H. BECK 2004, s. 300 – 301).5 Ide o oficiálne slovenské znenie čl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES uverejnené v Mimoriadnom vydaní Úradného vestníka

Európskej únie 2004 (ďalej len „Vestník ES“), kapitola 17, zv. 1, str. 226 – 229. Oficiálne slovenské znenie čl. 3 ods. 1 (d) Smernice2000/35/ES zodpovedá zneniu čl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES uverejnenému aj v iných oficiálnych jazykoch Európskejúnie: čl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES uverejnené vo Vestníku ES č. L 200: „Member States shall ensurethat the level of interest for late payment ('the statutory rate'), which the debtor is obliged to pay, shall be the sum of the interestrate applied by the European Central Bank to its most recent main refinancing operation carried out before the first calendar dayof the half-year in question ('the reference rate'), plus at least seven percentage points ('the margin'), unless otherwise specifiedin the contract. For a Member State which is not participating in the third stage of economic and monetary union, the referencerate referred to above shall be the equivalent rate set by its national central bank. In both cases, the reference rate in force on thefirst calendar day of the half-year in question shall apply for the following six months.“ čl. 3 ods. 1 (d) Smernice2000/35/ES uverejnené vo Vestníku ES č. L 200: „Die Mitgliedstaaten stellen folgendes sicher Die Höhe der Verzugszinsen("gesetzlicher Zinssatz"), zu deren Zahlung der Schuldner verpflichtet ist, ergibt sich aus der Summe des Zinssatzes, der von derEuropäischen Zentralbank auf ihre jüngste Hauptrefinanzierungsoperation, die vor dem ersten Kalendertag des betreffendenHalbjahres durchgeführt wurde, angewendet wurde ("Bezugszinssatz"), zuzüglich mindestens 7 Prozentpunkten ("Spanne"),sofern vertraglich nichts anderes bestimmt ist. Für Mitgliedstaaten, die nicht an der dritten Stufe der Wirtschafts- und Währungs-union teilnehmen, ist der Bezugszinssatz der entsprechende Zinssatz ihrer Zentralbank. In beiden Fällen findet der Bezugszins-satz, der am ersten Kalendertag in dem betreffenden Halbjahr in Kraft ist, für die folgenden sechs Monate Anwendung.“

čl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES uverejnené vo Vestníku ES č. L 200: „Les États membres veillent ŕ ceque le taux d'intéręt pour retard de paiement ("taux légal") que le débiteur est obligé d'acquitter corresponde au taux d'intérętde la principale facilité de refinancement appliquée par la Banque centrale européenne (BCE) ŕ son opération de refinancementprincipal la plus récente effectuée avant le premier jour de calendrier du semestre en question ("taux directeur"), majoré d'unminimum de sept points ("marge"), sauf dispositions contraires figurant dans le contrat. Pour un État membre qui ne participepas ŕ la troisičme phase de l'Union économique et monétaire, le taux de référence visé précédemment est le taux directeuréquivalent fixé par sa banque centrale. Dans les deux cas, le taux directeur en vigueur le premier jour de calendrier du semestreen question par la banque centrale s'applique pendant les six mois suivants.“

6 European Commission – Enterprise and Industry, Internal market and simplification.78 V angl. „legal officer“.

vykladať svoje národné právo tak, aby bol dosiahnutý cieľ nor-my „vo svetle textu a cieľa normy smernice“.

národnú normu je vôbec možné vyložiť v súlade so smernicou, t. j. nejde o celkom protichodný národný predpis; povinnosťeurokonformného výkladu nesiaha až k povinnosti výkladu contra legem, akokoľvek Súd už aj takú interpretáciu v mene l'effet utilev minulosti nepriamo požadoval tým, že stanovil povinnosť neaplikovať odporujúci národný predpis, aby výsledok smernice bol do-siahnutý, nepriamy účinok nesmie vyústiťdo uloženia priamej povinnosti jednotlivcovi (podobne ako u priameho účinku)

http://ec.europa.eu/enterprise/regulation/late_payments/index.htm

Evrop-ské právo

Anglické znenie

Nemecké znenie

Francúzske znenie

10


S uvedeným názorom príslušnej sekcie Európskej komisie, resp.jej právnika, si dovolím nesúhlasiť, pretože, ako som už uviedlavyššie, podľa môjho názoru z čl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ESnaopak vyplýva, že tento stanovuje výšku úroku z omeškania tak,aby každý príslušný kalendárny polrok omeškania zodpovedalatam uvedeným kritériám, t. j. predpokladá zmenu výšky úrokuz omeškania každý príslušný kalendárny polrok omeškania. Z ni-čoho totiž nevyplýva, že by „príslušný polrok“ mal byť chápaný akopolrok, v ktorom došlo k omeškaniu. Európsky zákono-darca nepoužil výraz „príslušný polrok, v ktorom došlok omeškaniu“ (nepoužil dokonca ani výraz „polrok, v ktoromdošlo k omeškaniu“); európsky zákonodarca v prvej vete čl. 3ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES hovorí o tom, že pre výpočetúroku z omeškania je rozhodujúca „úroková sadzba uplatňovanáEurópskou centrálnou bankou ... pred prvým kalendárnym dňom

“ (bez toho, aby ďalej bližšie špecifikoval „prí-slušný polrok“) a v tretej vete toho istého článku uvádza „refe-renčná sadzba platná v prvý kalendárny deňpoužije počas nasledujúcich šiestich mesiacov“. Zo znenia čl. 3ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES je tak možné vyvodiť, že podpojmom sa má na mysli „

. Pritom podľa môjho názoru už zo samotnej prvej vety čl. 3ods. 1(d) Smernice 2000/35/ES je možné vyvodiť, že úrok z omeš-kania sa má meniť každý polrok, pretože vyžaduje, aby každý prí-slušný polrok (omeškania) výška úrokovej sadzby zodpovedalatam uvedeným kritériám, t. j. aby každý polrok (omeškania) výškaúroku z omeškania sa rovnala hodnote úrokovej sadzby uplatňo-vanej Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) na jej po-slednú hlavnú refinancujúcu operáciu (ďalej len „HRO“) vykona-nú pred prvým kalendárnym dňom tohto príslušného polroka(omeškania). V súlade s tým je následne tretia veta čl. 3 ods. 1 (d)Smernice 2000/35/ES, z ktorej vyplýva, že referenčná sadzbaplatná v prvý kalendárny deň príslušného polroka (omeškania) sa

na výpočet úroku z omeškania počas nasledujúcich šies-tich mesiacov, t. j. počas príslušného polroka (omeškania). Je zrej-mé, že v tretej vete čl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES sa hovorío tom, počas akého obdobia má byť referenčná sadzbaa nie o tom, ako často má byť referenčná sadzba aktualizovaná(ako to uvádza právnik príslušnej sekcie Európskej komisie) alebomenená. Ďalej treba uviesť, že ak vychádzame z toho, že cieľomSmernice 2000/35/ES je odvrátenie trendu, v zmysle ktorého saoneskorená platba v dôsledku nízkych sadzieb úrokov z omeška-nia, resp. zdĺhavých konaní o náhradu štátu stáva finančne atrak-tívnym pre dlžníkov, a aby dôsledky vyplývajúce z oneskorenýchplatieb odrádzali od oneskorených platieb (viď preambula Smer-nice 2000/35/ES), potom v súlade s týmto cieľom je, aby sa úroko-vá sadzba pravidelne menila a odrážala vždy reálnu ekonomickúsituáciu, a nie, aby úrok z omeškania sa po celú dobu omeškania(čo môžu byť roky) nemenil a bol stanovovaný podľa úrokovejsadzby, pre ktorej výpočet je rozhodujúci okamih prvého dňaomeškania. Okrem toho, ak by sa aj prijal názor právnika príslušnejsekcie Európskej komisie, že posledná veta čl. 3 ods. 1 (d) Smerni-

prvýkrátprvýkrát



príslušný polrok príslušný polrok omeška-nia“

použije

použitá

ce 2000/35/ES vyjadruje len to, ako často sa má referenčná sadz-ba aktualizovať, tak aj tak je možné zastávať stanovisko, že úrokz omeškania sa má meniť každý príslušný polrok omeškania, pre-tože to podľa môjho názoru vyplýva už z prvej vety čl. 3 ods. 1 (d)Smernice 2000/35/ES.

V súvislosti s uvedeným výkladom čl. 3 ods. 1 (d) Smernice2000/35/ES podávaným príslušnou sekciou Európskej komisie,resp. jej právnikom, však treba uviesť, že jedinou inštanciou s prá-vomocou vykladať komunitárne právo a dohliadať na jeho správ-nu aplikáciu s konečnou platnosťou je Európsky súdny dvor(ďalej len „ESD“). To znamená, že hoci výklad podávaný prísluš-nou sekciou Európskej komisie (resp. jej právnikom) môže byť ur-čitým vodítkom pre výklad čl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES,v žiadnom prípade nejde o výklad záväzný pre vnútroštátne orgá-ny (ako pritom vyplýva z nižšie uvedeného, stanoviská právnikovpríslušnej sekcie Európskej komisie, sú problematické aj v súvis-losti s inými otázkami).

To znamená, že podľa môjho názoru by § 369 ods. 1 ObchZaj vzhľadom na tzv. nepriamy účinok Smernice 2000/35/ES malbyť vykladaný tak, že tento stanovuje úrok z omeškania, ktoréhovýška sa bude počas trvania omeškania meniť v pravidelných ča-sových intervaloch, a to každý kalendárny polrok trvania omeška-nia. Rovnaký názor pritom zastáva aj slovenská právna teória.

V každom prípade však vzhľadom na to, že jediným orgánom,ktorý môže rozhodnúť, ako je potrebné vykladať čl. 3 ods. 1 (d)Smernice 2000/35/ES (t. j. či ako ustanovenie, v zmysle ktoréhosa má aplikovať jednotný úrok z omeškania počas celej dobytrvania omeškania, ako to robí príslušná sekcia Európskej komisie,resp. jej právnik, alebo ako ustanovenie, v zmysle ktorého sa máúrok z omeškania meniť každý kalendárny polrok trvania omeš-kania) je len ESD, o možnosti aplikácie tzv. nepriameho účinkučl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES v naznačenom smerev spojitosti s § 369 ods. 1 ObchZ je možné uvažovať až po roz-hodnutí ESD v rámci konania o predbežnej otázke podľa čl. 234Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“),že čl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES je potrebné vykladať tak,že úrok z omeškania sa má meniť každý kalendárny polrok trva-nia omeškania. Vzhľadom na uvedené rôzne názory na výkladčl. 3 ods. 1 (d) Smernice 2000/35/ES je totiž zrejmé, že tu nejdeo , kedy je výklad komunitárneho práva taký jasný,že nenecháva žiadny priestor rozumným pochybnostiam, pokiaľide o spôsob, akým má byť komunitárne právo vykladané, a kedynetreba žiadať o výklad komunitárneho práva ESD.

Z § 369 ods. 1 ObchZ je zrejmé, že výška úroku z omeškania zá-visí od výšky základnej úrokovej sadzby Národnej banky Sloven-ska (ďalej len „NBS“). Základná úroková sadzba NBS je nástro-jom menovej regulácie pre obchody vykonávané NBS a je ňou

9

10

11

„acte claire“

Výška úroku z omeškaniapodľa § 369 ods. 1 ObchZ

9 Tichý, L. – Arnold, R. – Svoboda, P. – Zemánek, J. – Král, R.: , C. H. BECK 2004, s. 281.10 Viď napr. Ovečková, O. a kol.: IURA EDITION, s. 896c – 896d, kde sa uvádza: „Smernica

v tomto smere požaduje celkom jednoznačne, aby sa úroková sadzba menila dvakrát ročne, a to vždy k prvému dňu kalendárne-ho polroka s tým, že táto úroková sadzba bude záväzná po celý tento polrok. To je zmysel smernice, a tak treba aj právnu úpravuvykladať.“

11 Účelom konania o predbežnej otázke je Spoločenstva a zároveň jednotuprávneho poriadku Spoločenstva. Ak by spoločné pravidlá Spoločenstva členských štátov podliehali kontrole národných súdov,boli by vykladané a interpretované rôznym spôsobom od jedného štátu k druhému a jednotná aplikácia práva Spoločenstva vovšetkých štátoch by tak bola ohrozená.

Evropské právoObchodný zákonník – komentár.

zabezpečiť jednotnú interpretáciu a aplikáciu práva

11


úroková sadzba NBS pre 14 dňové . Základná úro-ková sadzba NBS je určovaná rozhodnutím Bankovej rady NBSa zverejňuje sa vo Vestníku NBS.

V súvislosti s otázkou, výška základnej úrokovej sadzby NBSplatná ku ktorému dňu má byť rozhodujúca pre výpočet úrokuz omeškania za príslušný kalendárny polrok omeškania, do úvahyprichádzajú tieto výklady § 369 ods. 1 ObchZ:

(i) Počas príslušného kalendárneho polroka omeškania sa bu-de aplikovať úrok z omeškania o 10 % vyšší než je základnáúroková sadzba NBS uplatňovaná

príslušného kalen-dárneho polroka omeškania.V prípade aplikácie tohto výkladu by síce bolo možné tvrdiť,že je v súlade s prvou vetou § 369 ods. 1 ObchZ – „... uplat-ňovaná

...“, avšak, potom by sa vô-bec neuplatnila druhá veta § 369 ods. 1 ObchZ – „... platná

, sa použijepočas celého tohto polroka.“

(ii) Počas príslušného kalendárneho polroka omeškania sa bu-de aplikovať úrok z omeškania o 10 % vyšší než je základnáúroková sadzba NBS uplatňovanápríslušného kalendárneho polroka omeškania.V prípade aplikácie tohto výkladu by síce bolo možné tvrdiť,že je v súlade s druhou vetou § 369 ods. 1 ObchZ – „... plat-ná sa použijepočas celého tohto polroka.“, avšak v tomto prípade by sana druhej strane vôbec neuplatnila prvá veta § 369 ods. 1ObchZ – „... uplatňovaná

(iii) Počas príslušného kalendárneho polroka omeškania sa bu-de aplikovať úrok z omeškania o 10 % vyšší než je základnáúroková sadzba NBS uplatňovanákalendárneho polroka predchádzajúceho príslušnému ka-lendárnemu polroku omeškania.V prípade aplikácie tohto výkladu by bolo možné tvrdiť, žeje v súlade s prvou vetou § 369 ods. 1 ObchZ – „... uplatňo-vaná

(§ 369 ods. 1 ObchZ totiž ne-stanovuje, kedy konkrétne pred prvým kalendárnym dňomkalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu – deňpred, pol roka pred... atď. mala byť uplatňovaná základnáúroková sadzba NBS), a súčasne aj v súlade s druhou vetou§ 369 ods. 1 ObchZ – „... platná

sa použije počas celého tohto polroka.“(základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárnydeň kalendárneho polroka predchádzajúceho kalendárne-mu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počascelého kalendárneho polroka predchádzajúceho kalendár-nemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu a zároveň tátozákladná úroková sadzba NBS sa použije na výpočet úrokov

Repo tendre

kalendárnym dňom kalendárneho pol-roka, v ktorom došlo k omeškaniu

kalendárny deň kalendárneho polroka ...

kalendárny deň kalendárneho polroka

kalendárnym dňomkalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.“

kalendárnym dňom kalendárneho polroka,v ktorom došlo k omeškaniu...“

kalendárny deň ka-lendárneho polroka

naposledy pred (t. j.deň pred) prvým kalendárnym dňom

pred prvým

v prvý

v prvý kalendárny deň

v prvý

pred prvým

v prvý kalendárny deň

pred prvým

v prvý

z omeškania počas kalendárneho polroka, v ktorom došlok omeškaniu, ako základná úroková sadzba „uplatňovanápred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka,v ktorom došlo k omeškaniu“).

Problém s výkladom § 369 ods. 1 ObchZ vzniká v dôsledkutoho, že NBS vždy tú základnú úrokovú sadzbu, ktoráje , t. j. určená Bankovou radou NBS a zverejnená vo Vest-níku NBS. Pritom nie je možné, aby sa úrok z omeškania súčasnevypočítaval aj podľa základnej úrokovej sadzby

kalendárnym dňom príslušného polrokaomeškania ako aj podľa základnej úrokovej sadzbykalendárny deň príslušného polroka omeškania. Samozrejme,v praxi sa môže stať, že základná úroková sadzba NBS bude rov-naká tak v deň kalendárnym dňom kalendárnehopolroka, v ktorom došlo k omeškaniu, ako kalendárny deňkalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, kedy by vý-počet úroku z omeškania mohol byť v súlade tak s prvouako s druhou vetou § 369 ods. 1 ObchZ. Treba však uviesť, žeustanovenie § 369 ods. 1 ObchZ (ako aj každého iného právne-ho predpisu) je potrebné vykladať tak, aby pravidlo z neho vy-plývajúce pre stanovenie výšky úroku z omeškania bolo rovnaképre každý prípad, t. j. aj pre prípad, keď základná úroková sadzbauplatňovaná NBS je iná v deň kalendárnym dňomkalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu a inákalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeš-kaniu. To znamená, že výklad § 369 ods. 1 ObchZ nemôže byťvždy iný v závislosti od toho, aký je daný skutkový stav. Aj v prípa-de, ak základná úroková sadzba uplatňovaná NBS je rovnaká takv deň kalendárnym dňom kalendárneho polroka,v ktorom došlo k omeškaniu ako kalendárny deň kalendár-neho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, výklad § 369 ods. 1ObchZ musí byť rovnaký, ako v prípade, ak tomu tak nie je.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že každé ustanovenieprávneho poriadku treba vykladať súčasným použitím existujú-cich metód výkladu, a to výkladu jazykového, historického vý-kladu, logického výkladu a výkladu systematického.

Pokiaľ ide o jazykový výklad, z vyššie uvedeného je zrejmé, žegramatickému zneniu § 369 ods. 1 ObchZ najviac zodpovedá vý-klad uvedený vyššie sub (iii).

Pokiaľ ide o historický výklad, treba poukázať na to, že zneniedruhej vety § 369 ods. 1 ObchZ, ktorým mala byť úprava v ObchZdaná do súladu so Smernicou 2000/35/ES, účinné od 1. 2. 2004do 31. 7. 2005 bolo „Základná úroková sadzba Národnej bankySlovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka,

, sa použije počas celého tohto pol-roka“ a až novelou zákonom č. 315/2005 Z. z. , ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení ne-skorších predpisov, došlo k zmene, ktorou boli vypustené slová„ “ Znenie § 369 ods. 1 ObchZ účin-né od 1. 2. 2004 do 31. 7. 2005 totiž obsahovalo úpravu, v zmyslektorej prvá veta („... uplatňovaná

uplatňujeplatná

platnej (uplatňo-vanej NBS)

platnej

de facto

kalendárnym dňom

pred prvýmv prvý

pred prvýmv prvý

pred prvýmv prvý

pred prvýmv prvý

v ktorom došlo k omeškaniu

v ktorom došlo k omeškaniu.

pred prvým

12

13 14 15

16

12 V rámci jazykového výkladu sa zisťuje zmysel jednotlivých slov z hľadiska poznatkov sémantických a lexikálnych a objasňuje sazmysel slov a viet podľa gramatických, morfologických a syntaktických pravidiel.

13 Historický výklad používa metódy porovnávania neskoršej a skoršej normy a porovnávanie návrhu záko-na s konečným znením zákona, ktorý schválil príslušný orgán. Historický výklad sa uskutočňuje so zreteľom na , čižedôvod, vonkajší podnet prípravy a prijatia právnej normy, prípadne na , účel, cieľ právnej normy (pritom sa môže prihlia-dať na dôvodové správy, osnovy zákona, verejné diskusie, na ktorých základe bol normatívny akt prijatý).

14 Logický výklad objasňuje význam právnych noriem pomocou pravidiel formálnej logiky.15 Podľa systematického výkladu normu nie je možné poznať, skúmať a vyložiť izolovane, ale len v súlade s inými právnymi normami,

v súvislostiach celého právneho systému.16 Viď zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(lex posterior) (lex prior)occasio legis

ratio legis

12


kalendárneho polroka,kalendárny deň kalen-

dárneho polroka,v absolútnom rozpore,

roz-hodujúca základná sadzba NBS platná v prvý deň kalendárnehopolroka predchádzajúceho kalendárnemu polroku, v ktorom došlok omeškaniu.“

v ktorom došlo k omeškaniuv prvý

v ktorom došlo k omeškaniu

...“) a druháveta § 369 ods. 1 ObchZ („... platná

, sa použije počascelého tohto polroka.“) boli čo spôsobova-lo ešte väčšie výkladové problémy.

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 315/2005 Z. z., ktorýmdošlo k zmene druhej vety § 369 ods. 1 ObchZ „Odstraňuje savýkladový problém s formuláciou druhej polovice prvej vety s for-muláciou druhej vety. Pre výpočet úrokov z omeškania bude

To znamená, že aj historickému výkladu najviaczodpovedá výklad uvádzaný vyššie sub (iii).

Pokiaľ ide o logický výklad nie je jasné, ktorý princíp alebozásada logického výkladu by sa mali v danom prípade aplikovať,a ktorého aplikáciou by bolo možné dospieť k výkladu inému,ako je ten, ktorý najviac zodpovedá gramatickému zneniu § 369ods. 1 ObchZ (sub iii)).

Tiež pri systematickom výklade nie je mi známa iná normaslovenského právneho poriadku, v súvislosti s ktorou by bolopotrebné vykladať § 369 ods. 1 ObchZ inak ako výkladom, ktorýnajviac zodpovedá gramatickému zneniu § 369 ods. 1 ObchZ(sub iii)).

To znamená, že použitím existujúcich výkladových metód bybolo možné zastávať názor, že samotnému zneniu § 369 ods. 1ObchZ zodpovedá najviac výklad, v zmysle ktorého sa v prípadeomeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku alebo jehočasti vyplývajúceho z obchodného záväzkového vzťahu budeaplikovať úrok z omeškania o 10 % vyšší než je

.

Vzhľadom na existenciu Smernice 2000/35/ES je však ďalejpotrebné posúdiť, či neprichádza do úvahySmernice 2000/35/ES v spojitosti so

(čo by znamenalo, že vyššie cit, čl. 3 ods. 1 (d)Smernice 2000/35/ES bude priamo aplikovateľný pre subjektypráva Slovenskej republiky a bude sa prednostne aplikovať pred§ 369 ods. 1 ObchZ) alebo Smernice2000/35/ES (čo by znamenalo, že výkladom § 369 ods. 1 ObchZvo svetle textu a cieľov Smernice 2000/35/ES, je možné dospieťk inému výkladu § 369 ods. 1 ObchZ, ako je naznačený vyššie).

základná úroko-vá sadzba NBS uplatňovaná v prvý kalendárny deň kalendár-neho polroka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemupolroku omeškania

Smernica 2000/35/ES

tzv. priamy účinokzásadou prednosti komu-

nitárneho práva

tzv. nepriamy účinok

17

18

�

17 Priamy účinok znamená schopnosť komunitárnej normy ovplyvňovať právne postavenie subjektov práva členských štátovpriamo – bez prostredníctva recepcie týchto noriem vnútroštátnym právnym aktom. Toto ovplyvnenie znamená z rôznych uhlovpohľadu nasledujúce: za určitých podmienok a) orgány členských štátov sú povinné normy aplikovať aj bez ich transpozíciedo národného práva cestou prijatia vnútroštátnych právnych aktov, b) komunitárne právo zakladá priamo práva, výnimočne ajpovinnosti subjektov práva členských štátov. Druhy priameho účinku podľa subjektov právneho vzťahu: vertikálny v. horizontálnyúčinok. Vertikálny účinok sa týka vzťahu jednotlivec – členský štát. Umožňuje jednotlivcom dovolať sa práv voči členskému štátua jeho orgánom. Zmyslom vertikálneho účinku je sankcionovať členský štát za porušenie práva ES (napr. nevykonanie smernice).

pripustilpri primárnom práve, pretože

Podľa Súdu má komunitárna norma priamy účinok, ak umožňuje štátnemu orgánu stanoviť existenciupráv a povinností v konkrétnej riešenej veci, konkrétne, ak spĺňa dve všeobecné podmienky: norma musí byť a)(6/64 Costa);

na konkrétny prípad (41/74 Van Duyn, 389/95 Klattner); a súčasne b) úplná a právne dokonalá,(6/64 Costa, 246-249/94 Cooperativa Agricola Zootecnica S. Antonio),

teda „nie je obmedzená žiadnou podmienkou, ani podriadená čo do výkonu či účinkov zásahu orgánu Spoločenstva či člen-ského štátu“ (28/67 Molkerei Zentrale), napr. lehotou k vykonaniu národným právom a pod. , alebo

(100 & 101/89 Kaefer).

Možnosť priamej aplikácie smernice – pri splnení vyššie uvedených všeobecnýchpodmienok – môže nastať len pri splnení ďalších špecifických troch podmienok: a)

ktorým sa smernica stáva bezpodmienečnou (ak nie je daná ešte ďalšia podmienka – 8/81 Becker). Ide teda o sankciuza nevykonanie smernice včas alebo riadne, b)

c) pri porušení ochrany dobrej viery (373/97 Diamantis),c) aplikácia priameho účinku má viesť ku zlepšeniu právneho postavenia beneficientov smernice(Tichý, L. – Arnold, R. – Svoboda, P. – Zemánek, J. – Král, R.: , C. H. BECK 2004, s. 286, 289 – 292, 295 – 297).

18 Ďalšou aplikačnou zásadou, vymedzujúcou vzťah komunitárneho práva k právnemu poriadku členských štátov, je jeho prednosťpred národným právom (6/64 Costa), ktorú Súd nazýva „základnou zásadou prednosti komunitárneho právneho poriadku“(34/73 Variola). Táto zásada sa uplatní v prípade, kedy pri aplikácii práva pred štátnym orgánom

Aplikácia zásady prednostimá v praxi najmä nasledujúce dôsledky: a)

b) odstránenie kolidujúcej normy, c) nemožnosť platne prijímať nové národné legislatívne akty, nezluči-teľné s komunitárnym právom, d) nemožnosť preskúmavať platnosť komunitárnych aktov z dôvodu ich rozporu s akýmkoľvekvnútroštátnym, hoci ústavným pravidlom (Tichý, L. – Arnold, R. – Svoboda, P. – Zemánek, J. – Král, R.: ,C. H. BECK 2004, s. 308 – 310).

Horizontálny účinok umožňuje dovolať sa práv plynúcich z komunitárneho práva medzi jednotlivcami navzájom. Súd hopri smerniciach ho zásadne odmieta, nechce pripustiť, aby nevykonaná smernica mohla založiť

povinnosť jednotlivcovi.jasná a presná

dostatočná presnosť je daná vtedy, ak je norma natoľko jasná, že je ju možné aplikovať bez ďalšieho alebo s použitímobvyklých výkladových postupovnevyžadujúca vykonávaciu úpravu a bezpodmienečná

ak nemá členský štát žiadnumieru uváženia Norma nie je nepodmienečná, ak poskytuje veľkú mieru uváženia členskému štátu(6&9/90 Frankovich) alebo sa pri transpozícii od nej (t. j. smernice) členský štát môže odchýliť a nejde o minimálne odchýlky aleboo voľbu z alternatív predvídaných smernicou.

márne uplynutie lehoty na vykonanie smer-nice,

nedochádza k negatívnemu ovplyvneniu právneho postavenia tretích osôb(221/88 Busseni), a to buď ba) priamym uložením povinnosti jednotlivcovi; ESD zastáva stanovisko, že z nevykonanej smernicemôže jednotlivcovi plynúť len právo, nie povinnosť. Z tohto dôvodu napr. odmietol ako priamy horizontálny účinok možnostidovolávať sa nevykonanej smernice medzi jednotlivcami navzájom,

dôjde k stretu pôsobnosti normynárodnej s normou komunitárnou. Konflikt noriem je teda predpokladom aplikácie zásady prednosti.

povinnosť národného sudcu ponechať národnú normu, ktorá odporuje norme komu-nitárnej, neaplikovanú,

Evropské právo

Evropské právo

13


Úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka

Late Payment Interest under the Commercial Code

V slovenskej právnej teórii ani praxi nie je ustálené jednotné sta-novisko na otázku, aký úrok z omeškania je povinný platiť dlžník,ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jehočasti vyplývajúceho z obchodno-záväzkového vzťahu, ak nie jedohodnutý v zmluve. Autorka v článku poukazuje na možné vý-klady § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú úrokz omeškania, argumenty „za“ a „proti“ v súvislosti s týmito vý-kladmi, ako aj na možnosť rôznych výkladov Smernice Európske-ho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES z 29. 6. 2000 o boji protioneskoreným platbám v obchodných transakciách a možnostiaplikácie jej „priameho účinku“ a „nepriameho účinku“.

There is no settled opinion presented by legal theory and practicein Slovakia as to what late payment interest must be paid by thedebtor who is in a delay with the performance of his financialobligation or a part thereof in the context of commercial relations,if such late payment interest is not agreed by virtue of contract. Theauthor points to possible interpretations of Article 369(1) of the

RESUMÉ

SUMMARY

Commercial Code that apply to the payment interest, "pros" and"cons" of such interpretations, as well as to possible different inter-pretation of Directive 2000/35/EC of the European Parliamentand of the Council of 29 June 2000 on combating late payment incommercial transactions, and possible application of its "directeffect" and "indirect effect".

Weder in der slowakischen Rechtstheorie noch in der Rechts-praxis ist eine einheitliche Stellungnahme zur Frage, welchen Ver-zugszins der Schuldner, der mit der Erfüllung seiner Geldverbind-lichkeit oder eines Teils von dieser in Verzug geraten und der auseinem Geschäftsschuldverhältnis resultiert, zu zahlen verpflichtetist, sofern dieser im Vertrag nicht vereinbart worden ist. Die Auto-rin deutet im Artikel auf mögliche Auslegungen des § 369 Abs. 1des Handelsgesetzbuches, durch den der Verzugszins geregeltwird sowie auf Argumente "für" oder "gegen" im Zusammenhangmit diesen Auslegungen, sowie auf mögliche diverse Auslegun-gen der Richtlinie Nr. 2000/35/EG des Europäischen Parlamentsund des Rates vom 29.06.2000 zur Bekämpfung des Zahlungsver-zuges im Geschäftsverkehr und auf mögliche Anwendung ihrer"direkten" oder "indirekten" Auswirkung.

Verzugszins gemäß Handelsgesetzbuch

ZUSAMMENFASSUNG

Vyporiadanie hodnotyčlenského podieluv konaní o zrušeniespoločného nájmu družstevného bytu manželov(Nad jedným rozhodnutím)

JUDr. Jolana Fuchsová, JUDr. Peter Kerecman

Úvod

Problematika zrušovania spoločného nájmu družstevného bytumanželov a rozhodovanie o tom, kto z rozvedených manželovbude určený za jediného nájomcu a člena bytového družstva jev praxi frekventovaným typom súdneho konania, ktoré vyvolávaviaceré otázky. Navyše, ide o citlivú a často existenčnú otázkuúčastníkov takéhoto konania.

Nie je pritom výnimočné, že k rozhodovaniu súdu v takomtokonaní dochádza aj po uplynutí troch rokov od právoplatnostirozsudku o rozvode manželov. Pomerne časté je, že ten z man-želov, ktorý sa po rozhodnutí súdu nestane výlučným nájomcombytu a členom družstva a má byt vypratať po zabezpečení byto-vej náhrady, sa v čase rozhodovania súdu vo vypratávanom byteuž fakticky nezdržiava. Svoju bytovú otázku bol nútený predbež-ne a dočasne vyriešiť inak, najmä v záujme predchádzania ďalším

1

konfliktom medzi účastníkmi. V dôsledku toho druhý účastník,ktorého súd určil jediným nájomcom a členom družstva, nie jefakticky ničím nútený druhému manželovi zabezpečiť súdom ur-čenú bytovú náhradu, resp. urobiť tak bez zbytočného odkladu.Samotný výrok rozsudku súdu o tom, že jeden z manželov má bytvypratať po zabezpečení bytovej náhrady, ukladá totiž povinnosťiba vypratávanému manželovi z bytu sa vysťahovať po uplynutílehoty plynúcej od zabezpečenia bytovej náhrady. Naopak,neukladá povinnosť oprávnenému manželovi túto mu zabezpečiťa tobôž nie v presne stanovenej lehote, čím nie je ani exekučnýmtitulom pre povinného manžela na domáhanie sa zabezpečeniabytovej náhrady. Vzniká stav charakteristický svojou nespravodli-vosťou voči tomu z rozvedených manželov, ktorý má byt vyprataťa má mu patriť bytová náhrada, keď túto nespravodlivosť v platnejprávnej úprave vyvažuje iba právo manžela, ktorý má byt vypra-tať, do času zabezpečenia bytovej náhrady byt užívať.

1 Napr. : Fuchsová, J.:In: Bulletin slovenskej advokácie, č. 3/2006, s. 41 a nasl., Kerecman, P.:

In: Justičná revue, č. 3/2006,s. 498 – 506.

Zrušenie práva spoločného nájmu c/a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Niektoré problémy rozhodovania o zrušení spo-

ločného nájmu družstevného bytu manželov a vyporiadaní hodnoty členského podielu.

14


Práve túto otázku sa pokúsilo vyriešiť zásadne novým spôso-bom nižšie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu a naň nad-väzujúce rozhodnutie súdu dovolacieho. Zmysel rozhodnutiaodvolacieho súdu spočíva v tom, že podľa v ňom vyslovenéhoprávneho názoru

a to vždy,

Odvolací súd predmetným uznesením zrušil prvostupňový rozsu-dok a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu, ktorý na-padnutým rozsudkom zrušil spoločný nájom bytu manželmi, jedi-nou nájomkyňou a členkou družstva určil žalobkyňu s tým, že ža-lovanému uložil povinnosť vypratať byt do 15 dní od zabezpečenianáhradného bytu. Prvostupňový súd rozhodoval o žalobe po uply-nutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manžel-stvo účastníkov rozvedené (žalobkyňa podala žalobu osem rokovpo právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov)a v situácii, keď sa neviedlo konanie o vyporiadanie bezpodielo-vého spoluvlastníctva účastníkov a toto nebolo vyporiadané anidohodou.

Odvolací súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí poukázal naj-prv na to, že

a

a následne uviedol:

2

3

v konaní, v ktorom sa zrušuje spoločný nájommanželov k družstevnému bytu je súd povinný okrem zrušeniaspoločného nájmu bytu a určenia, kto bude byt ďalej ako člendružstva užívať (a kto má byt vypratať po zabezpečení byto-vej náhrady), rozhodnúť aj o vyporiadaní hodnoty členskéhopodielu a teda zaviazať manžela, ktorý je určený jediným ná-jomcom bytu na finančné (alebo vecné) plnenie druhémumanželovi

pričom tak je povinný súd rozhodnúť aj bez návrhu niektoréhoz účastníkov konania na vyporiadanie hodnoty členského po-dielu v bytovom družstve.

ak rozhoduje po uplynutí troch rokov odprávoplatnosti rozvodového rozsudku a bezpodielové spoluvlast-níctvo účastníkov nebolo vyporiadané dohodou a ani sa nevedieo jeho vyporiadanie samostatné konanie začaté v zákonnej lehote,

„samostatné rozhodovanie súdov o zrušení práva spo-ločného nájmu bytu spravidla predchádza vyporiadaniu bezpodie-lového spoluvlastníctva a pri vyporiadaní sa potom členský podielurčí tomu, kto zostal ďalším nájomcom družstevného bytu a jedi-ným členom družstva“ „hodnota členského podielu sa v takomprípade vyporiada v rámci vyporiadania bezpodielového spolu-vlastníctva“ „Pokiaľ však nebol podaný návrhna vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v lehote trochrokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode a v uvedenej lehote ne-došlo ani k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manže-lov dohodou, platí nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľazásad uvedených v § 149 ods. 4 OZ, t. j. že ohľadne hnuteľných vecísa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bez-podielového spoluvlastníctva užíval ako vlastník pre potrebu svoju,svojej rodiny a domácnosti a o ostatných hnuteľných a nehnuteľ-ných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podielyoboch manželov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatnýchmajetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Členskýpodiel z titulu spoločného členstva manželov v bytovom družstveje takým spoločným majetkovým právom, a tak analogicky aj pretoto právo platí režim podielového spoluvlastníctva“.

Podstata rozhodnutiaa argumentácia odvolacieho súdu

Preto potom keďže

“. Odvolací súd z odvolania žalovaného zistil, že prvo-stupňový rozsudok napadol pretože mu v skutočnosti ide o vy-poriadanie majetkovej hodnoty – členského podielu v bytovomdružstve po zániku jeho členstva v bytovom družstve, ktorá zod-povedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu z trhovej ceny bytuv čase rozhodovania. Ak sa prvostupňový súd s predmetom ko-nania nevysporiadal aj z hľadiska takéhoto právneho posúdeniaveci, neostalo iné, než je-ho rozhodnutie zrušiť.

Súčasne odvolací súdzdôraznil, že výrok, kto-rým ukladá súd žalované-mu povinnosť byt vypra-tať v lehote po tom, čomu bude zabezpečenýnáhradný byt,

, ale

Ako uviedol odvolací súd, iná situácia by nastala, ak by bolapovinnosť zabezpečiť byt povinnému manželovi uložená v dô-sledku vyporiadania podielového spoluvlastníctva k členskémupodielu. Takáto náhrada za vyporiadanie

„so zrušením podielového spoluvlastníc-tva je zo zákona spojené aj jeho vyporiadanie, ak k rozhodovaniuo zrušení práva spoločného nájmu bytu manželov k družstev-nému bytu dochádza v čase, keď už ohľadne

platí zákonnádomnienka podľa § 149 ods. 4 OZ, t. j., že je v podielovom spolu-vlastníctve rozvedených manželov, je zároveň s rozhodnutímo tom, kto z nich ostane členom družstva,aj o vyporiadaní tohto členského podielu (§ 142 OZ per ana-logiam)

iba „stanovuje podmien-ku

s jehosúhlasom môže byť alternatívne prisúdená aj povinnosť zabez-pečiť odstupujúcemu manželovi byt (resp. členský podiel v byto-vom družstve ako majetkové právo k bytu) v príslušnej hodnote

už nemusela byť aktuálna, resp. moh-la by byť aktuálna len do doby, kým nie je poskytnutá náhradaz vyporiadania členského podielu

členského podieluako spoločného majetkového práva manželov

potrebné rozhodnúť

neukladápovinnosť oprávnené-mu manželovi náhrad-ný byt zabezpečiť

„Zabezpe-čenie náhradného bytuoprávneným manželomnie je jeho vynutiteľnou právnou povinnosťou, a preto nemož-no v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu ani sta-noviť lehotu, v ktorej má byť náhradný byt zabezpečený.“

na realizáciu jeho prá-va domáhať sa splneniapovinnosti žalovanéhobyt vypratať“.

„môže byť prisúdená vofinančnom vyjadrení, čo v prípade výplaty umožňuje odstupujúce-mu manželovi zabezpečiť si primeranú bytovú náhradu, ale

.To by už išlo o uloženie povinnosti z vyporiadania členstva, ktoré jev tomto prípade zo zákona spojené so zrušením práva spoločnéhonájmu družstevného bytu a tak pre splnenie tejto povinnosti by bo-lo potrebné tomu z manželov, ktorý ostáva členom družstva, uložiťprimeranú lehotu (§ 160 ods. 1 OSP). Potreba zabezpečovania byto-vej náhrady v intenciách § 5 zák. č. 189/1992 Zb. by v prípade také-hoto vyporiadania členstva

. Vyporiadanie členského podie-

2 Uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn. 11 Co 87/04-81 zo dňa 4. 11. 2005.3 Uznesenie Navyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 56/2005 zo dňa 23. 6. 2005. S odstupom času, ktorý uplynul od napísania tohto

článku do jeho uverejnenia je potrebné poukázať na skutočnosť, že novátorský právny názor vyslovený v rozoberanom rozhod-nutí krajského súdu sa opäť objavil v inej právnej veci, ktorá bola rozhodovaná tým istým senátom Krajského súdu v Košiciacha je obsiahnutý v zrušujúcom uznesení tohto súdu sp. zn. 1Co 375/2006 z 26. októbra 2006.

JUDr. Jolana Fuchsová

JUDr. Peter Kerecman

Advokátka, interná doktorandkana katedre Ústavného a správnehopráva Univerzity Pavla Jozefa Šafá-rika v Košiciach.

Advokát, člen Tlačovej rady Sloven-skej republiky, spolupracuje dlho-dobo s poradňou Pomoc obetiamnásilia, člen Amnesty International.Napísal tri knihy a cca 50 odbornýchčlánkov. Za publikačnú činnosť v ča-sopise Justičná revue dostal v roku2007 cenu Karola Planka. Je exter-ným poradcom Ústavného súdu SR.

15


lu v bytovom družstve ako majetkového práva vo vlastníctve totižsubsumuje aj vyporiadanie užívacieho práva k družstevnému bytu“.

žiadny

Pre úplnosť treba dodať, že proti tomuto uzneseniu podalažalobkyňa dovolanie s odôvodnením, že v konaní došlo k proces-ným vadám zakladajúcim zmätočnosť rozhodnutia odvolaciehosúdu, najmä podľa § 237 písm. e) OSP, podľa ktorého dovolanie jeprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa ne-podal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.Za zásadnú považovala dovolateľka otázku, či je možné považo-vať konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bytu rozvede-ných manželov, ktoré prebieha po uplynutí zákonnej lehoty podľa§ 149 ods. 4 OZ, za analogické ku konaniu o zrušenie a vyporiada-nie podielového spoluvlastníctva, čo znamená, že nemožno roz-hodovať iba o zrušení spoluvlastníctva, ale musí sa zo zákona roz-hodnúť aj o jeho vyporiadaní. Dovolateľka v tejto súvislosti uvied-la, že odvolací súd prehliadol, že predmet konania bol vymedzenýjej návrhom, ktorým ale nežiadala vyporiadať podielové spolu-vlastníctvo účastníkov, a preto pokiaľ sa odvolací súd vecou za-oberal aj z hľadiska tohto vyporiadania, prekročil ňou vymedzenýrámec prejednania veci a vo veci vyporiadania konal napriek to-mu, že v tomto smere nebol podaný návrh na začatie konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však dovolanie navrhova-teľky odmietol a meritom veci sa nezaoberal. K otázke namieta-ného prekročenia právomoci odvolacieho súdu konať vo veci,v ktorej nebol, hoci mal byť, podaný návrh na začatie konania,uviedol, že nepochybne jednou zo základných zásad občianske-ho sporového konania je zásada dispozičná, ktorá spočíva v tom,že procesná iniciatíva patrí účastníkom konania. Súd, až na prípa-dy uvedené v zákone (viď § 81 ods. 1 OSP), nezačína konaniez vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka (§ 79 ods. 1 OSP),ktorý je označovaný ako návrh (žaloba).

Dovolací súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,že podaným návrhom je síce viazaný, ale môže prekročiť návrhyúčastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, vtedy, ak sakonanie mohlo začať aj bez návrhu alebo z právneho predpisuvyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153ods. 2 OSP), avšak v zmysle § 237 písm. e) OSP je dovolanie prí-pustné iba vtedy, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hocibol podľa zákona potrebný. Toto ustanovenie podľa dovolaciehosúdu dopadá na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozho-dol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienokkonania vyplývajúca z § 79 ods. 1 OSP – nebol podanýnávrh na začatie konania vo veci neuvedenej v § 81 ods. 1 OSP.O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vte-

dy, ak chýba návrh ako procesný úkon, ktorým sa začína konanie.Ak však účastník návrh na začatie konania podal a súd by prisvojom rozhodovaní prekročil hranice vymedzené ustanovením§ 153 ods. 2 OSP, t. j. priznal by žalobcovi viac alebo niečo inénež bolo požadované, nemá tento vadný postup súdu za násle-dok zmätočnosť rozhodnutia v zmysle § 237 písm. e) OSP. Totopochybenie súdu môže založiť (len) tzv. inú vadu konania, ktorámá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (a je samostat-ným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP),na vadu takejto povahy ale dovolací súd prihliada len vtedy, akje dovolanie prípustné, avšak v prejednávanej veci o taký prípadnešlo, takáto vada prípustnosť dovolania ale sama osebe neza-kladá, uzatvára najvyšší súd.

Rozoberané rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré bolo nepo-chybne motivované snahou o spravodlivé a hospodárne riešeniepráv medzi účastníkmi, vyvoláva však viacero otázok, pričomodpovedá iba na niektoré z nich. Prvým problémom je, či jesúd povinný rozhodovať vždy v konaní o zrušenie spoločnéhonájmu bytu a spoločného členstva v bytovom družstve, ak roz-hoduje po troch rokoch od zániku manželstva rozvodom a BSMúčastníkov nebolo vyporiadané dohodou a ani sa nevedie o jehovyporiadanie konanie pred súdom, aj o vyporiadaní hodnotyčlenského podielu, resp. či takto môže, alebo musí postupovaťiba vtedy, ak sa účastník domáha aj vyporiadania hodnoty podie-lu. Druhým problémom v takýchto prípadoch je formuláciapetitu návrhu a výroku rozsudku.

Odpoveď na prvú otázku je zrejmá (v zhode s diskutova-ným odvolacím rozhodnutím) – nepochybne aspoň v prípade,ak podá jeden z účastníkov takýto návrh, súd takto postupovaťmôže a o takomto návrhu rozhodnúť musí. V tejto časti niet dô-vodu s diskutovaným rozhodnutím sa plne nestotožniť.

Otázkou ale ostáva, či môže (resp. dokonca musí) súd rozhodo-vať o vyporiadaní hodnoty členského podielu aj vtedy, keď takétorozhodnutie nežiada vydať žiaden z účastníkov. Pripomeňme, žeodvolací súd v uvádzanom rozhodnutí kladnú odpoveď na tútootázku odôvodnil najmä (a v zásade iba) nevyhnutnosťou analo-gickej aplikácie § 142 OZ. Tento argument však nemusí presvedčiť.

V prípadoch spoločného nájmu rozvedených manželov k druž-stevnému bytu, keď obaja manželia sú členmi družstva, otázku

O správnosti názoruvysloveného v rozhodnutí odvolacieho súdua jeho dôsledkoch

A)

B)

A)

4

4 Obsah jednotlivých pojmov, s ktorými pracuje toto súdne rozhodnutie bol v zásade už ustálený súdnou praxou a teóriou práva:predstavuje a označuje (najmä majetkovú) účasť člena v družstve a z nej plynúce práva a povinnosti.

je právny vzťah člena k družstvu. Členstvo v družstve nemožno zamieňať s členským podielom a ani s právami a povin-nosťami člena družstva. Členstvo v družstve ako také nemožno prevádzať a prechádzať môže na inú osobu iba v prípade, ak takstanovuje zákon (§ 706 ods. 3 OZ, § 707 ods. 2 druhá veta OZ). Ak dôjde k prevodu členského podielu z prevodcu na nadobú-dateľa, členstvo prevodcu v družstve zaniká a členstvo nadobúdateľa vzniká. Každý člen družstva má jediný členský podiel, akmajú manželia spoločné členstvo, potom majú aj oni iba jediný členský podiel a majú ho spoločne. Medzi osobami sa prevádzačlenský podiel, ktorého zložkou sú aj práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve. súsúborom práv a povinností, ktoré má člen k družstvu a naopak, tvoria obsah členstva v družstve. Ako také však nemajú majetko-vú hodnotu. Peniazmi oceniteľné sú veci, práva a iné majetkové hodnoty. Preto je v peniazoch oceniteľný iba členský podielv družstve, ktorý má právnu povahu inej majetkovej hodnoty. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom sú vo svojom súhr-ne nemajetkovou zložkou členského podielu, jeho obligatórnou neoddeliteľnou súčasťou. Preto predmetom právnych vzťahovmôže byť zo všetkých uvedených pojmov iba členský podiel, ktorý v sebe zahŕňa aj súbor všetkých členských práv a povinností,ten je aj aktívom dedičstva (a nie jeho zostatková hodnota alebo členské práva a povinnosti). Tomuto názoru neodporuje ani niecelkom presné a terminologicky vo vzťahu k pojmom používaným v občianskom zákonníku nesúladné ust. § 230, či § 226 ods. 1písm. d.) ObchZ. K tomu viac napr.: Dvořák, T.:

In: Soudní rozhledy, č. 12/2001, s. 413 a nasl.

Členský podiel Členstvov družstve

Členské práva a povinnosti

K judikatuře určujíci výši přiměřené náhrady pri zániku společného členstvív bytovém družstvu.

16


zrušenia spoločného nájmu bytu manželov a zániku spoločnéhočlenstva manželov v bytovom družstve upravuje § 705 ods. 2 OZ,podľa jeho druhej vety

.

dňom právoplat-nosti výroku o zrušení spoločného nájmu bytu manželov a určeníosoby, ktorá bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu.

Rovnako nepochybné je i to, že členský podiel družstevnéhobytu patrí do aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov,a preto finančné vyrovnanie jeho hodnoty je prioritne vecou vypo-riadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samostatnérozhodovanie súdov o zrušení práva spoločného nájmu bytu spra-vidla predchádza vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctvaa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa potomčlenský podiel prikáže do výlučného vlastníctva toho, kto zostalnájomcom bytu a členom družstva. Hodnota členského podielusa vyporiada v rámci celého bezpodielového spoluvlastníctva.Ak však návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctvav zákonnej trojročnej lehote nebol podaný na súd a nedošlo anik vyporiadaniu dohodou, platí nevyvrátiteľná domnienka vypo-riadania podľa zásad uvedených v ustanovení § 149 ods. 4 OZ,ako poukazuje i odvolací súd v citovanom rozhodnutí. Vo vzťahuk členskému podielu družstevného bytu ako k majetkovému právupotom skutočne platí, že sa stáva podielovým spoluvlastníctvom,pričom podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké, ostáva te-da spoločný s tým rozdielom, že sa podriaďuje režimu obdobneplatnému pre veci v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb.Znamená to, že ak bývalí manželia, na ktorých sa vzťahuje zákon-ná domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ chcú zrušiťa vyporiadať ich spoločné právo k členskému podielu družstevné-ho bytu, a nevedia sa na zrušení a vyporiadaní tohto podielovéhospoluvlastníctva dohodnúť, malo by sa postupovať podľa § 142ods. 1 OZ. Podľa prvej vety tohto ustanovenia

Ak nebol podaný návrh na zrušenie spolu-vlastníctva účastníkov k členskému podielu, nemožno podielovéspoluvlastníctvo ani zrušiť, ani vyporiadať.

Predmet konania v diskutovanej veci bol vymedzený návrhomnavrhovateľky, ktorá žiadala iba to, aby súd zrušil spoločný nájomúčastníkov k družstevnému bytu a určil žalobkyňu za jeho jedinúnájomkyňu, ktorá bude ako člen družstva ďalej byt užívať. Žalo-vaný s návrhom nesúhlasil a svoj procesný postoj formuloval ažv odvolaní, v ktorom, ako to zistil odvolací súd, „ako laik žiadalurčiť lehotu, v ktorej mu má navrhovateľka zabezpečiť bytovú ná-hradu“, za ktorú považoval, keby „byt bol na jeho mene“, z čohoodvolací súd odvodil, že odporcovi v skutočnosti ide „o vyporia-danie majetkovej hodnoty“.

Pokiaľ opomenieme časť argumentácie odvolacieho súdu,z ktorej vyplýva, že širokou interpretáciou laického odvolaniaodporcu je možné dospieť k záveru (podľa názoru autorov člán-ku nie je takáto rozširujúca interpretácia prijateľná), že odporcasám akýmsi vzájomným návrhom (navyše vznesením až v odvo-lacom konaní v rozpore s § 216 ods. 1 OSP, požaduje zrušeniea vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k členskému podie-lu družstevného bytu (že tu bol akýsi návrh, na základe ktoréhobolo možné konať aj o zrušení a vyporiadaní podielového spolu-vlastníctva k členskému podielu družstevného bytu), ostane časťargumentácie odvolacieho súdu, že v danej situácii ide o analó-

„v ostatných prípadoch spoločného nájmudružstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedo-hodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom,kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým

aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve“

„ak nedôjde k doho-de, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie niektoré-ho spoluvlastníka súd“.

zanik-ne

na návrh

Súd vý-rokom svojho rozsudku nezrušuje spoločné členstvo manželovv bytovom družstve, ktoré zaniká zo zákona

giu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, čoznamená, že nemožno rozhodovať iba o zrušení spoluvlastníctva,ale musí sa zo zákona rozhodnúť aj o jeho vyporiadaní. Odvolacísúd odvodzuje svoju právomoc prekročiť návrh a prisúdiť viac,než čoho sa navrhovateľka domáha tým, že ide o prípad, kedyz právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahumedzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 OSP). To isté vyplýva aj z ustano-venia § 206 ods. 2 OSP vo vzťahu k prieskumnej právomoci od-volacieho súdu, teda pri riešení otázky, kedy nie je odvolací súdviazaný rozsahom podaného odvolania a môže prvostupňovérozhodnutie preskúmať aj nad rámec podaného odvolania.

Podľa § 153 ods. 2 OSP

. O prípad, že z práv-neho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medziúčastníkmi môže ísť iba vtedy, ak takýto predpis existuje a sta-novuje pre daný prípad určitý spôsob vyrovnania vzťahu medziúčastníkmi. Je pravdou, že „spôsobom vyrovnania vyplývajúcimz právneho predpisu“ možno rozumieť nie len a typicky prípadyvyporiadania náhrady škody upravené právnymi predpismi preprípad škôd spôsobených niekoľkými škodcami (R 1/1975) aleskutočne aj prípady vyporiadania podielového spoluvlastníctva,bezpodielového spoluvlastníctva, či určenia, kto z nájomcov bu-de po zrušení spoločného nájmu byt ďalej užívať a to aj v prípadebytu družstevného.

Vzťah k diskutovanému prípadu by malo toto ustanovenie všakiba vtedy, ak by skutočne bolo namieste analogicky aplikovať ust.§ 142 OZ. Neexistuje totiž zákonné ustanovenie, z ktorého byvyplývalo, že konanie o zrušenie a vyporiadanie práva spoločnéhonájmu družstevného bytu je z hľadiska požiadavky vyporiadaniapovinne spojené s vyporiadaním podielového spoluvlastníctvak členskému podielu družstevného bytu. V súvislosti so zrušenímpráva spoločného nájmu a zánikom spoločného členstva v byto-vom družstve treba za vyporiadanie týchto práv v zmysle zákonapovažovať iba určenie, kto z rozvedených manželov sa stane vý-lučným nájomcom bytu a výlučným členom družstva. Zákon žiad-nu ďalšiu požiadavku v súvislosti s vyporiadaním týchto spoloč-ných práv neuvádza. Rozvedeným manželom preto zostáva stálezachované právo domáhať sa zrušenia a vyporiadania spoločnýchpráv k členskému podielu súdnou cestou.

Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ však v tomto prípade nemožnoanalogicky aplikovať už len preto, že nedochádza výrokom roz-sudku k zrušovaniu podielového spoluvlastníctva (spoločné člen-stvo zaniká zo zákona v nadväznosti na rozhodnutie o tom, ktozo spoločných nájomcov bude ďalej byt ako jediný člen družstvaužívať), ale iba k rozhodnutiu, že členský podiel pripadne tomuz manželov, kto sa stal jediným členom družstva momentom zá-niku spoločného členstva bez možnosti vydania iného rozhod-nutia obdobne ako je tomu v konaní o vyporiadanie spoluvlast-níctva bezpodielového. Preto nie je možné a ani nutné súčasnespoločné práva manželov k členskému podielu vyporiadať.

V prípade, ak spoločné členstvo manželov v byto-vom družstve zanikne zo zákona, je naopak pravidlom, že vypo-riadanie členského podielu sa vykoná v samostatnom konaní –po zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v družstvesmrťou jedného zo spoločných nájomcov a členov družstva,v konaní dedičskom, prípadne, ak sa dedičia nedohodnú v dedič-skom konaní v samostatnom konaní začatom na návrh jednéhozo spoludedičov, tak ako je to popísané vyššie.

„súd môže prekročiť návrhy účastníkova prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak konanie mohlozačať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitýspôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi“

Ust.§ 142 ods. 1 OZ ráta s vyporiadavaním spoluvlastníkov len v prípa-de zániku podielového spoluvlastníctva jeho zrušením výrokomrozsudku súdu.

17


Nemožno sa preto stotožniť s názorom vysloveným odvolacímsúdom v diskutovanom rozhodnutí o analógii medzi konanímo zrušenie práva spoločného nájmu bytu rozvedených manželov,ktoré prebieha po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 149 ods. 4 OZa konaním o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.Nemožno preto ani rozhodovať v konaní o zrušenie spoločnéhonájmu k družstevnému bytu manželov aj o vyporiadaní hodnotyčlenského podielu, ak takýto návrh nepredložil súdu niektorýz účastníkov.

Prijatie tohto názoru nadmerne nesťažuje ani postavenie účast-níkov konania a nie je ani v rozpore s princípom spravodlivostisúdneho konania. Ktorýkoľvek z účastníkov sa môže v budúcnostivyporiadania hodnoty podielu domáhať samostatnou žalobou,bez časového obmedzenia, prípadne minimálne vo všeobecnejtrojročnej premlčacej lehote plynúcej od právoplatnosti rozhod-nutia o zrušení spoločného nájmu manželov k družstevnému by-tu, v dôsledku ktorého zaniklo aj spoločné členstvo manželov v by-tovom družstve a členský podiel pripadol druhému z manželov,ak by sme jeho nárok nekvalifikovali ako nárok na zrušenie a vypo-riadanie podielového spoluvlastníctva, ale iba ako bežné majetko-vé právo, ktoré možno po prvý raz uplatniť v deň nasledujúci potom, čo členský podiel pripadol druhému rozvedenému manže-lovi a išlo by o „právo na vyrovnanie“.

Bez ohľadu na to, k akému názoru sa v tejto otázke prikloníďalšia súdna prax, z uvedeného vyplýva minimálne záver, že v ko-naní o zrušenie spoločného nájmu manželov k družstevnému by-tu a ich spoločného členstva možno súčasne jedným rozhodnu-tím rozhodnúť i o vyporiadaní hodnoty členského podielu a tominimálne v prípade, ak súd rozhoduje po uplynutí troch rokovod zániku manželstva rozvodom a ak žiaden z účastníkov nepo-dal súdu návrh na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlast-níctva a ani sa na vyporiadaní nedohodli a v konaní o zrušeniespoločného nájmu k družstevnému bytu, vydanie takéhoto roz-hodnutia navrhne aspoň jeden z účastníkov. To však vyvolávazasa ďalšie vyššie uvedené otázky.

Dôsledky všetkých vyššie naznačených problémov sa pre-javia pri formulovaní výroku rozsudku. Pre zjednodušenie použi-me modelový prípad, ktorý bude zrejme v praxi najčastejší, tedaprípad, keď sa navrhovateľ domáha žalobou zrušenia práva spo-ločného nájmu bytu a určenia, že navrhovateľ bude jediným ná-jomcom bytu, ktorý bude tento ako člen bytového družstva uží-vať, uloženia povinnosti odporcovi byt vypratať v lehote plynúcejod právoplatnosti rozsudku (teda bez povinnosti zabezpečovaťbytovú náhradu) a náhrady trov konania a odporca síce súhlasíso zrušením spoločného nájmu bytu účastníkov, i s tým, aby boljediným nájomcom bytu určený navrhovateľ, avšak iba pod pod-mienkou, že mu navrhovateľ vyplatí finančnú náhradu v konkrét-nej výške a uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

Prvou a zásadnou je otázka, ako procesne kvalifikovať popísa-ný návrh odporcu, ktorého obsahom je, aby súd rozhodol o zruše-ní spoločného práva manželov k členskému podielu a tento vypo-riadal tak, že odporcovi prizná nárok na zaplatenie polovice jehohodnoty, čo zodpovedá bežnému návrhu na zrušenie a vyporia-danie podielového spoluvlastníctva. Za súčasného stavu neosta-ne zrejme iné, než tento posúdiť ako vzájomný návrh. Neposúdiťpodanie odporcu takto by bolo možné zrejme iba vtedy, ak by súdvychádzal z toho, že ide o prípad podľa § 153 ods. 2 OSP, o čomsme však už vyššie uviedli, že takýto názor sa nejaví správnym.

Vráťme sa však k formulácii výroku rozsudku. Ten by mal znieťzrejme nasledovne:

B)

„ Súd právo spoločného nájmu bytuúčastníkov k ...izbovému bytu č. ... nachádzajúceho sa na ... poscho-dí bytového domu na ulici ... č. ... v ... a jediným nájomcom bytu,

I. zrušuje

ktorý bude ako člen družstva ďalej byt užívať, navrhovateľa.Súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k členskému

podielu v bytovom družstve ... so sídlom ..., tento do vý-lučného vlastníctva navrhovateľa a ukladá navrhovateľoviodporcovi na vyporiadanie jeho hodnoty ...,– Sk do ... dní od právo-platnosti rozsudku. Odporca nárok na bytovú náhradu.

Odporca je povinný byt č. ... nachádzajúci sa na ... po-schodí bytového domu na ulici ... č. ... v ... do ... dní od zaplateniaodplaty za vyporiadanie hodnoty členského podielu. Žiadenz účastníkov nárok na náhradu trov konania.“

zrušuje spoločný nájombytu manželmi a určuje jediného nájomcu, ktorý bude ako člendružstva byt ďalej užívať

Druhý výrok, zrušuje podielové spoluvlastníctvok členskému podielu,

„ Súdprávo spoločného nájmu bytu účastníkov k ... izbovému bytu č. ...nachádzajúceho sa na ... poschodí bytového domu na ulici ... č. ....v .... a jediným nájomcom bytu, ktorý bude ako člen družstva ďalejbyt užívať

navrhovateľa. Súd ukladá navrhovateľoviodporcovi na vyporiadanie hodnoty členského podielu ...,– Skdo ... dní od právoplatnosti rozsudku“

Tretí výrok odporca nemá nárok na by-tovú náhradu

určujeII. zrušuje

prikazujezaplatiť

III. nemáIV. vypratať

V.nemá

I. zrušuje

a ktorému pripadne členský podiel v bytovom druž-stve, určuje II. zaplatiť

Pokiaľ ide o prvý výrok, ktorým súd

, tento vychádza z ust. § 705 ods. 2 OSPdruhá veta a je v praxi obvyklý, osvedčený a otázky v zásade ne-vyvoláva.

ktorým súdprikazuje ho do výlučného vlastníctva jed-

ného z účastníkov konania. Vychádzajúc z názoru odvolaciehosúdu v diskutovanej veci, by musel byť súčasťou rozsudku, preto-že bez neho by toto spoločné majetkové právo účastníkov k člen-skému podielu naďalej trvalo a nebolo by ho teda možné bez je-ho zrušenia vyporiadať bez ohľadu na to, že súd prvým výrokomurčil jedného z účastníkov za jediného nájomcu bytu, ktorý budeako člen družstva byt ďalej užívať. To platí bez ohľadu na zánikspoločného členstva manželov v bytovom družstve, ku ktorémudochádza v zmysle § 705 ods. 2 druhá veta OZ právoplatnosťouprvého výroku rozsudku. Inak samotná štruktúra tohto výroku vy-chádza z bežnej praxe pri zrušovaní a vyporiadavaní podielovéhospoluvlastníctva k hnuteľným, či nehnuteľným veciam alebo ma-jetkovým právam.

Treba podotknúť, že vzhľadom na rozhodovaciu prax v dedeníčlenského podielu viacerými dedičmi popísanú nižšie, rovnakýcieľ by bolo možné dosiahnuť aj úpravou výroku prvého a vypus-tením výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva k členské-mu podielu. Prvý a druhý výrok by potom zneli:

. Tento prístup je založenýna osobitosti charakteristík členského podielu ako majetkovéhopráva, v prvom výroku spája riešenie všetkých otázok spojenýchs nájmom bytu, členstvom v bytovom družstve a členským podie-lom a druhým výrokom už iba ukladá jednoducho formulovanúpovinnosť na plnenie. Takéto znenie výrokov je navyše menej ťaž-kopádne ako prvá alternatíva a prax ho už prijala v súvislosti s rie-šením situácie vzniknutej potvrdením členského podielu viace-rým dedičom, keď k tomuto takisto svedčia dedičom práva vyjad-rené v zlomkoch. Navyše povaha konania o zrušenie spoločnéhonájmu k družstevnému bytu a určenie jediného nájomcu a členadružstva, je mimoriadne blízka nižšie popisovanému konaniuo pripadnutie členského podielu (a bližšia než konanie o zrušeniea vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), práve z hľadiskajeho predmetu a účelu, keď v oboch konaniach ide o to, aby bo-lo určené, kto z viacerých osôb, ktorým svedčí spoločné právok členskému podielu vyjadrené zlomkom bude jediným nájom-com družstevného bytu, jediným členom bytového družstvaa bude mu patriť celý členský podiel.

, ktorým sa konštatuje, že, je potrebný, aby sa vyčerpal celý predmet konania

18


a vylúčila sa tým do budúcna možnosť podania žaloby odporcomo určenie, že jeho povinnosť vypratať byt je viazaná na povinnosťnavrhovateľa zabezpečiť mu bytovú náhradu, aj vzhľadom na to,že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dohody podľa hmotné-ho práva, že odporcovi nárok na bytovú náhradu patriť nebude.

je konštruovaný s ohľadom nauž vyššie uvedenú potrebu viazať začiatok plynutia lehoty pre vy-pratanie odporcu na splnenie povinnosti navrhovateľa, ktorá mubola uložená druhým výrokom.

Obsah bude zrejme závisieť odkonkrétnych okolností. Súd pravdepodobne zohľadní najmä sku-točnosť, že rozhodnutie v danej veci je na prospech oboch účast-níkov, nebude vychádzať zo zásady úspechu a zrejme zohľadníexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré budepovažovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu práveuvedenú skutočnosť. Z hľadiska by zrejmenávrh odporcu na zrušenie spoločného majetkového práva a vy-platenie odplaty za vyporiadanie hodnoty členského podielu malv takomto prípade poplatkovej povinnosti podliehať a jeho výškaby sa mala určiť obdobne ako v konaní o zrušenie a vyporiadaniepodielového spoluvlastníctva (§ 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch a pol. č. 1 písm. a Sadzobníka).

Užitočným sa na tomto mieste javí pripomenúť aj vývoj súd-nej praxe týkajúcej sa iných problémov súvisiacich s členskýmpodielom – rozhodovania o nadobúdaní členského podielu de-dičmi v prípadoch, keď členský podiel nepatrí pozostalému man-želovi. Rozhodovacia prax prešla vývojom a došlo k jej zmenám.Zo skorších rozhodnutí totiž vyplývalo, že „do aktív dedičstva poporučiteľovi, ktorému patrí právo osobného užívania bytu staveb-ného bytového družstva, patrí len

a nie hodnota bytu“ (R 55/1977). Vychádzajúc zrejmez uvedeného rozhodnutia bolo ešte aj v polovici deväťdesiatychrokov konštatované, že „ak nedôjde medzi dedičmi k dohodeo vyporiadaní dedičstva, ktorého predmetom je

v stavebnom bytovom družstve podľa§ 482 OZ, pokiaľ členský podiel nepatrí pozostalému manželovi(§ 707 ods. 2 OZ), súd rozhodne o vyporiadaní

tak, že potvrdí jej nadobudnutie(§ 484 veta prvá OZ)“ a to bez toho, aby sa

rozhodlo o prechode členstva v bytovom družstve a o spoloč-nom nájme, pretože ani spoločný nájom a ani spoločné členstvonemôže vzniknúť dedičom, ktorí nie sú manželia. Inak povedanév tomto prípade členský podiel patrí viacerým dedičom v podie-loch, avšak žiaden z nich napriek tomu nie je členom družstva

Predposledný výrok o vyprataní

výroku o náhrade trov konania

poplatkovej povinnosti

zostatková hodnota členskéhopodielu

zostatková hod-nota členského podielu

zostatkovej hod-noty členského podielu podľadedičských podielov

a ani nájomcom družstevného bytu a to až do času, kým sa nevy-rieši, komu pripadne členský podiel ako celok, pretože až týmtookamihom bude zrejmé, kto sa stane členom družstva a komubudú patriť členské práva a povinnosti člena bytového družstva.V odôvodnení toto rozhodnutie ďalej dodáva pre prípad, že me-dzi dedičmi nedôjde k dohode o tom, na ktorého z nich prejdúčlenské práva k bytu a jeho nájom ani po právoplatnom skončenídedičského konania, bude na niektorom z dedičov, aby „podalna súde návrh v sporovom konaní na

a stane sa nájomcom bytu po poručiteľovi a aké práva z takéhotovyporiadania vzniknú tým dedičom, ktorým nepripadne členskýpodiel a na ktorých neprejde nájom tohto bytu“ (R 98/1998).V obdobnej veci rozhodovanej neskôr, na základe žaloby, ktorousa dedič proti ostatným dedičom domáhal určenia, že celý člen-ský podiel pripadne jemu, dovolací súd však už uvažuje pri vypo-riadavaní nárokov takýchto dedičov o „členskom podiele“ a jehohodnote, keď uvádza, že „všeobecnou hodnotou

v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danommieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu po-rovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku apod.“ (R 40/2002)

Podobne sa vyvíjala judikatúra aj v Českej republike, kde dis-kusiu na tieto témy v zásade ukončilo rozhodnutie občiansko-právneho kolégia NS ČR, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k po-tvrdeniu nadobudnutia členského podielu podľa výšky podielovna dedičstve viacerým dedičom a nedôjde k dohode medzi nimi,môže ktorýkoľvek z dedičov podať

, pri prejednávaní ktorej súd rozhodne, ko-mu z dedičov pripadne členský podiel a súčasne o tom, že tentodedič, ktorý členský podiel získa, je povinný ostatným dedičomvyplatiť hodnotu členského podielu (Cpjn 3795/95). Česká od-borná literatúra neváha nazvať stav vytvorený potvrdením dedič-stva členského podielu viacerým dedičom v zlomkoch „spoloč-ným vlastníctvom členského podielu“.

Všimnime si, že na rozdiel od iných otázok, platí v uvedenejrozhodovacej praxi v podstate zhoda v tom, že dedič si má podaťv takýchto prípadoch proti ostatným dedičom, ktorí nadobudliv podieloch vyjadrených zlomkom členský podiel „žalobu o pri-padnutie členského podielu“ a teda nie žalobu o zrušenie a vy-poriadanie podielového spoluvlastníctva k nemu. Rozdiel medzioboma postupmi spočíva v tom, že postup považovaný súdmidoposiaľ za správny nevyžaduje osobitným výrokom zrušiť spo-ločné vlastníctvo, ale iba jediným výrokom „určiť“, komu z účast-níkov podiel ako celok a s ním spojené práva „pripadne“.

vydanie rozhodnutia o tom,komu z týchto viacerých dedičov pripadne členský podiel v celosti

členského po-dielu

„osobitnú žalobu na pripadnu-tie členského podielu“

5

6

5 Křeček, S.: Linde, Praha, 2001, s. 55 a nasl.6 Pokiaľ ide o rozhodnutia slovenských súdov, nemožno nespomenúť názor, podľa ktorého

(Rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 98/2003, In. : ZSP č. 1/2004, str. 10 a nasl.)Z českých rozhodnutí sa zasa žiada poukázať na vec, ktorá je veľmi podobná diskutovanému rozhodnutiu a v ktorej bolo judi-kované:

(Rozsudok NS ČR z 31. 3. 2004, sp. zn. 22 Cdo 2565/2003, In.: Právní rozhledy, č. 12/2004, str. 476 a nasl.)Pre úplnosť sa žiada dodať, že v tejto veci bolo uložené, ako to vyplýva zo znenia výroku rozsudku, peňažné plnenie žalobcovi„na vyporiadanie podielu“ a rozsudok prvostupňového súdu obsahuje potom iba výrok o zrušení spoločného nájmu a určeníjediného nájomcu bytu, ktorý bude tento ako člen družstva užívať a výrok o finančnom plnení (a samozrejme rozhodnutieo trovách konania). Odvolací súd k tomuto rozsudku vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí uviedol, že právoplatnosťouvýroku o zrušení spoločného nájmu bytu účastníkov a určení, že jediným nájomcom sa stáva žalobca, zaniklo ich spoločnéčlenstvo v družstve a súčasne vzniklo žalovanej a to zaplatením náhrady podľa § 142 ods. 1 OZv spojení s § 853 OZ. S týmto názorom sa potom stotožnil aj súd dovolací.

Aktuální otázky bytového práva v praxi soudu.„pri rozhodovaní súdu o zrušení

spoločného nájmu družstevného bytu a o jeho ďalšom nájme podľa § 705 ods. 2 druhá veta a ods. 3 OZ súd nerozhodujeo finančnom vyporiadaní členského podielu bytu“

„ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k vyporiadaniuv stavebnom bytovom družstve medzi manželmi dohodou a ani za týmto účelom nezačalo konanie na súde, potom sa na totovyporiadanie použije ust. § 149 ods. 4 OZ o vyporiadaní tzv. ostatných majetkových práv manželom spoločných, pričom totoprávo sa vyporiada podľa zásad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom sa vychádza z rovnakých podielovúčastníkov“

právo na vyrovnanie podielov

členského podielu

19


Záver

Súdna prax prináša nepochybne množstvo rozhodnutí, ktoré súzásadne novátorské v porovnaní s obdobnými prípadmi z minu-losti. Je to dôsledok zmeny spoločenských pomerov a vývoja spo-ločnosti a vzťahov v nej, ktoré upravuje právo v situácii, keď práv-ne normy nedokážu tieto zmeny v danom čase zohľadniť. Je pretopochopiteľne úlohou súdov, aby reagovali v prípadoch, keď natieto zmeny nereaguje zákonodarca.

Množstvo právnych otázok vyvolaných prijatím názorov ob-siahnutých v diskutovanom rozhodnutí ostáva však bez odpove-de. Riešením tejto situácie by bola iba zmena právnej úpravy, kto-rá by jednoznačne vyriešila otázky vyvolané nastolením týchtoproblémov, počínajúc poplatkovou povinnosťou a končiac for-

muláciou petitov žalôb a výrokov rozhodnutí. V týchto súvislos-tiach je však namieste pre prípad zmeny právnej úpravy zvážiť, čiby nebolo vhodné bez rozdielov upraviť prípady zrušovania spo-ločného nájmu manželov k družstevnému bytu tak v čase preduplynutím trojročnej lehoty ako aj potom s cieľom dosiahnúť stav,keď zo zákona bude súd povinný v každom konaní o zrušeniespoločného nájmu manželov k družstevnému bytu rozhodnúť ajo tom, komu z účastníkov pripadne členský podiel ako aj o povin-nosti finančného plnenia na vyrovnanie tomu účastníkovi. Je lensamozrejmé, že v tomto kontexte by potom už nebol dôvod zotr-vať na striktnom súčasnom zabezpečovaní bytovej náhrady vy-pratávanému manželovi. Takéto riešenie by zosúladilo právnuprax s vývojom a potrebami spoločnosti. �

Vyporiadanie hodnoty členského podielu v konanío zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu manželov(Nad jedným rozhodnutím)

The Value of a Share in a Cooperative Housing Corporationin the Proceedings Concerning the Terminationof the Proprietary Lease of the Cooperative ApartmentOccupied by Spouses as Joint Tenants (Over One Decision)

Diskutovaným rozhodnutím odvolacieho súdu bol vyslovený ná-zor, podľa ktorého v konaní, v ktorom sa zrušuje spoločný nájommanželov k družstevnému bytu je súd povinný okrem zrušeniaspoločného nájmu bytu a určenia, kto bude byt ďalej ako člendružstva užívať (a kto má byt vypratať po zabezpečení bytovejnáhrady), rozhodnúť aj o vyporiadaní hodnoty členského podielua teda zaviazať manžela, ktorý je určený jediným nájomcom bytuna finančné (alebo vecné) plnenie druhému manželovi a to vždy,ak rozhoduje po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozvodo-vého rozsudku a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov nebo-lo vyporiadané dohodou a ani sa nevedie o jeho vyporiadanie sa-mostatné konanie začaté v zákonnej lehote. Súd je tak povinnýrozhodnúť aj bez návrhu niektorého z účastníkov konania na vy-poriadanie hodnoty členského podielu v bytovom družstve. Za-tiaľčo samotná možnosť rozhodovania súdu v konaní o zrušeniespoločného nájmu družstevného bytu aj o vyporiadaní hodnotyčlenského podielu je nesporná, nemožno súhlasiť s tým, že súd jepovinný takto postupovať aj bez návrhu niektorého z účastníkov.Bezvýhradné prijatie názoru obsiahnutého v diskutovanom roz-hodnutí otvára nový okruh problémov.

The court of appeal in its decision took the view that in the pro-ceedings concerning the termination of the proprietary lease ofthe cooperative apartment occupied by spouses as joint tenants,the court must (in addition to terminating such proprietary lease)rule who will occupy the apartment as a member of the cooperati-ve housing corporation (and who must vacate the apartment afterthe appropriate substitute accommodation has been arranged).Moreover, the court must also determine the value of the of theshare in the cooperative housing corporation, and oblige thespouse who is to become the sole occupant of the apartment toprovide financial settlement (or any other settlement) to the otherspouse as a compensation; the court shall do so always if it makesits judgement more than three years after the divorce court orderbecame final and the marital property was not distributed by the

RESUMÉ

SUMMARY

spouses' agreement provided that there is no pending litigationinitiated within the statutory period seeking the distribution anddivision of the marital property. The court is thus obliged to ruleeven of its own motion on the value of the share in the cooperativehousing corporation. The author does not contest the powers ofthe court to rule on the termination of the proprietary lease of thecooperative apartment occupied by spouses as joint tenants andon the value of the share in the cooperative housing corporation,however, he does not agree with the obligation imposed on thecourt to do so even of its own motion. Unconditional acceptanceof the appellate court's position presented in its decision causesa number of problems.

Durch die diskutierte Entscheidung des Berufungsgerichtes ist eineAnsicht ausgesprochen worden, nach der im Verfahren wegen derAufhebung der gemeinschaftlichen Genossenschaftswohnungs-miete der Ehegatten das Gericht verpflichtet ist, nebst der Auf-hebung der gemeinschaftlichen Miete und der Feststellung, wer dieWohnungalsMitgliedderGenossenschaftweiternutzenkann(undwerdieWohnung,nachdemfür ihneineErsatzwohnungbeschaffenwurde, zu räumen hat) auch über die Auseinandersetzung desMitgliedsanteilswertes zu entscheiden und somit denjenigen Ehe-gatten/-in, der als alleiniger Wohnungsmieter bestimmt wird, zurfinanziellen(odermateriellen)LeistungandenanderenEhegatten/-in jeweils zu verpflichten, wenn nach Ablauf von drei Jahren abRechtskraft des Scheidungsurteils entschieden wird und die Güter-gemeinschaft der Parteien einvernehmlich nicht auseinander-gesetztwordenwarundes istwegenihrerAuseinandersetzungkeinin gesetzlicher Frist eingeleiteter Prozess anhängig. Das Gericht istdemnach verpflichtet, auch beim ausgebliebenen Antrag einer vonden Prozessparteien auf die Auseinandersetzung des Wertes desGeschäftsanteiles an der Wohnungsgenossenschaft, zu entschei-den. IndemdieEntscheidungskraftdesGerichtes imProzesswegenderAufhebungdergemeinschaftlichenMietederGenossenschaftswohnung und auch die Auseinandersetzung des Mitgliedsanteils-wertes unumstritten ist, man kann damit nicht einverstanden sein,dass das Gericht verpflichtet ist, auch ohne Beantragung einer derParteien derart vorzugehen. Eine vorbehaltlose Aufnahme derAnschauung, die in der erörterten Entscheidung enthaltenen ist,eröffnetsomiteinenneuenProblemkreis.

Auseinandersetzung des Mitgliedsanteilswertesim Verfahren wegen Aufhebung der gemeinschaftlichenMiete der Genossenschaftswohnung der Ehegatten(Zu einem Bescheid)

ZUSAMMENFASSUNG

20


Vývoj právneho poriadku Slovenskej republiky nereflektuje zvý-šený nárast konsenzuálnych právnych vzťahov založených leasin-govými zmluvami. Chýbajúcu právnu úpravu finančného leasingunahrádza rozsiahly súbor zmluvných práv a povinností kontrahen-tov, ktorý je imanentnou súčasťou prakticky každej leasingovejzmluvy vo forme všeobecných zmluvných podmienok poskyto-vateľa leasingu. Pri právnej analýze finančného leasingu je pre-dovšetkým potrebné vyhnúť sa nesprávnemu určeniu právnychnoriem, ktoré sa majú na finančný leasingový vzťah aplikovať.

Špecifickosť finančného leasingu sa prejavuje rozdielnymi ná-zormi na podstatu leasingovej zmluvy, ktorou sa vytvára. Tá sa kla-sifikuje ako kúpna zmluva, zmluva o obstaraní obchodu, zmluvaúverová, zmluva zmiešaná, zmluva alebo zmluva ná-jomná, resp. obvykle atypická nájomná zmluva. Názorová roz-dielnosť v otázke právnej podstaty finančného leasingu sa pravi-delne vyskytuje v laických, ale aj odborných kruhoch. V Českej re-publike sa charakterom leasingovej zmluvy zaoberal Najvyšší súdČR, ktorý v rozhodnutí z 11. 1. 2000, sp. zn. 32Cdo 22299/98-136vyjadril právny názor: „

. V roku 2003 Najvyšší súd ČR v rozhodnutí z 25. 11.2003, sp. zn. Cdo 888/2002 podal odlišný právny názor spočíva-júci v určení charakteru leasingovej zmluvy, ako zmluvy zmiešanej,pozostávajúcej z nájomnej zmluvy a zmluvy o kúpe prenajatejveci:

Súhrnnou abstrakciou uvedeného možno určiť tri smery posudzo-vania právneho charakteru leasingovej zmluvy, a to ako:

a) zmluvy podliehajúcej právnej úprave zmluvy o kúpeprenajatej veci,

b) zmluvy zmiešanej,c) zmluvy inominátnej.Slovenská odborná právnická obec zastáva názorovo podobné

stanoviská, pričom po primeranej lustrácii odborných publikácií,článkov a zverejnených rozhodnutí súdov Slovenskej republikymožno konštatovať, že prevažuje tendencia podriadiť leasingovývzťah pod právnu úpravu nájomnej zmluvy resp. zmluvy o kúpeprenajatej veci.

sui generis

Leasingovú zmluvu, uzatvorenú medzi pod-nikateľmi, ktorá nie je zmluvou o kúpe prenajatej veci podľa ust.§ 489 a nasl. ObZ, je nutné posudzovať ako zmluvu nepomenovanú(inominátnu)“

„Podstatou leasingovej zmluvy je prenájom konkrétnej vecina dopredu stanovené obdobie a za dohodnuté splátky, pričom sú-časťou zmluvy býva aj dohoda o možnosti kúpy prenajatej veci.“

1

2

Právny charakterfinančného leasingu


Osobne sa prikláňam ku klasifikácii leasingovej zmluvy akozmluvy inominátnej, na ktorú sa ustanovenia o nájomnej zmluvea zmluve o kúpe prenajatej veci nedajú aplikovať. Poukazujem pri-tom najmä na ekonomický charakter a účel finančného leasingu.

Finančný leasing je záväzkovo-právnym vzťahom medzi poskyto-vateľom a prijímateľom leasingu. Podstatou je dočasné užívaniepredmetu leasingu s cieľom nadobudnúť ho do vlastníctva po spl-není podmienok leasingu. Osobitne dôležitým aspektom je to, žena strane prijímateľa leasingu existuje vôľa predmet leasingu uží-vať, ale aj vôľa nadobudnúť ho do svojho vlastníctva. Počas trva-nia leasingového vzťahu je prijímateľ leasingu povinný platiť lea-singové splátky. Vystupuje pritom v pozícii ekonomického vlast-níka, ktorý vec užíva, ale zároveň znáša všetky riziká a povinnostis tým spojené. Predovšetkým znáša nebezpečenstvo vznikuškody na predmete leasingu, udržiava ho na svoje náklady, hradívšetky výdavky spojené s jeho užívaním, náklady na jeho opravua pod. Súčasťou leasingovej zmluvy je dohoda zmluvných stráno možnosti (niekedy aj povinnosti) kúpy predmetu leasingu pouhradení všetkých leasingovýchsplátok. Na základe toho má pri-jímateľ leasingu po splnení pod-mienok leasingu možnosť (nie-kedy aj povinnosť) nadobudnúťpredmet leasingu do svojho vlast-níctva zaplatením dohodnutej pe-ňažnej sumy (tá je v symbolickejvýške, pretože obstarávacia cenapredmetu leasingu bola už uhra-dená leasingovými splátkami).

Nie vždy je poskytovateľ leasingu pred uzatvorením leasingo-vej zmluvy vlastníkom predmetu leasingu. Musí preto vynaložiťvlastné finančné prostriedky na obstaranie predmetu leasingu,ktorý bude následne užívať prijímateľ leasingu. Do vzájomnýchzmluvných vzťahov preto vstupujú tri osoby, a to dodávateľ (vý-robca) predmetu leasingu, poskytovateľ leasingu a prijímateľ lea-

Ekonomický charakterfinančného leasingu

1 Rozehanlová, N.: In: Právnik, 1992, č. 2, s. 143.2 Ovečková, O.: IURA EDITION, Bratislava 2005, s. 313:

Vojto, J.: In: Justičná revue, roč. 44, č. 8 – 9/1992, s. 31:

Grúň, L.: In: Justičná revue, roč. 56, č. 2/2004, s. 182:

Napr. rozsudky OS Žilina z 22. 3. 2006, sp. zn. 10Cb/202/2005; OS Galanta z 25. 5. 2006 sp. zn. 10Cb 5/2006;OS Dunajská Streda z 6. 12. 2005 sp. zn. 11Cb 147/2005 a ďalšie uverejnené na

Leasingová smlouva z pohledu mezinárodního práva obchodního.Obchodný zákonník 2 komentár.

Leasingové vzťahy v obchodnom práve.

Leasing a čo o ňom vieme.

„Zmluva o kúpe prenajatej veci máv reálnej praxi rôzne názvy a veľmi rôznorodý je aj obsah (predmet) tejto zmluvy; prax často túto zmluvu nazýva leasingovouzmluvou alebo zmluvou o finančnom leasingu.“

„Finančný leasing sa niekedyvymedzuje aj tak, že je to prenájom, v ktorom prenajímateľ prenáša...“

„Ide o trojstranný vzťah medzi prenajímateľom,nájomcom a dodávateľom. Nájomca náhradou za voľné užívanie zariadení platí prenajímateľovi (vlastníkovi tohto zariadenia)stanovené nájomné (splátky) počas dohodnutého obdobia.“

www.justice.gov.sk

Mgr. Stanislav DemčákAbsolvent Právnickej fakul-ty Univerzity Komenskéhov Bratislave z r. 2007 je ad-vokátskym koncipientomv advokátskej kanceláriiJUDr. František Sedlačko,s. r. o. v Bratislave.

21


singu. Dodávateľ a poskytovateľ leasingu uzatvárajú kúpnu zmlu-vu, ktorej predmetom je odplatný prevod vlastníckeho právak predmetu leasingu. V tejto zmluve zároveň poskytovateľ leasin-gu splnomocní prijímateľa leasingu na prevzatie predmetu leasin-gu od dodávateľa a na uplatňovanie všetkých práv vyplývajúcichz kúpnej zmluvy, okrem práva od tejto zmluvy odstúpiť. Prijímateľleasingu tak vstupuje do všetkých práv, ktoré má poskytovateľ lea-singu voči dodávateľovi z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Poskytova-teľ leasingu pritom nemá záujem na trvalom zachovaní svojhovlastníckeho práva. Jeho snaha smeruje k zhodnoteniu finančnýchprostriedkov, ktorými „úveroval“ obstaranie predmetu leasingu.Výška leasingových splátok je preto kalkulovaná vzhľadom na ná-vratnosť investície a cena leasingu sa určuje navýšením obstaráva-cej ceny predmetu leasingu.

Finančný leasing je ekonomickou službou a svojou konštruk-ciou sa blíži k zmluve o úvere. Uzatvára sa však jednoduchšie, beznutnosti zabezpečovania zmluvného vzťahu vedľajšími záväzko-vo-právnymi vzťahmi. Vlastnícke právo poskytovateľa leasingu jetotiž samo o sebe vhodným zabezpečovacím prostriedkom plne-nia povinností leasingového prijímateľa. Ten sa v prípade porušo-vania zmluvných ustanovení vystavuje riziku vypovedania aleboodstúpenia od leasingovej zmluvy zo strany poskytovateľa leasin-gu a následného uplatnenia jeho práv reivindikačnou, eventuálnenegatórnou žalobou.

Leasingová zmluva nie je typickou občianskoprávnou ani ob-chodnoprávnou zmluvou. Je však pravidelne charakterizovanáako zmluva zmiešaná, ktorá vzniká kombináciou dvoch pome-novaných zmlúv, prípadne kombináciou typickej pomenovanejzmluvy a atypickej nepomenovanej zmluvy. Konkrétne ide o kom-bináciu nájomnej zmluvy a zmluvy o kúpe prenajatej veci. Argu-menty svedčiace pre použitie týchto inštitútov sa opierajú o záver,že nájom a kúpa prenajatej veci sú svojím obsahom a účelomfinančnému leasingu najbližšie. Odplatné užívanie predmetu lea-singu je potom nájmom a odplatné nadobudnutie vlastníckehopráva k nemu kúpou prenajatej veci. Nájom a kúpu prenajatej vecina jednej strane a finančný leasing na strane druhej však trebaposudzovať komplexne. Pri podrobnom skúmaní podstaty, práva povinností účastníkov uvedených zmluvných vzťahov možnodospieť k zásadným rozdielom, ktoré medzi nimi existujú. Priklá-ňam sa preto k názoru, že ekonomická rozdielnosť dotknutýchinštitútov spôsobuje neudržateľnosť právneho názoru o možnostiaplikácie ustanovení o nájomnej zmluve a zmluve o kúpe prena-jatej veci na finančný leasing.

Pre vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmieša-nej zmluvy je predovšetkým rozhodujúci obsah tejto zmluvy. Ažnásledne, ak nie je určitá otázka medzi účastníkmi vôbec dohod-nutá, použijú sa zákonné ustanovenia, ktoré upravujú obsahoma účelom najbližší záväzkový právny vzťah. V prípade vzniku spo-ru medzi účastníkmi finančného leasingového vzťahu (vyskytnu-tie sa vady na predmete leasingu, jeho zničenie a pod.) sa častojedna zo zmluvných strán snaží dovolať aplikácie ustanovenío nájomnej zmluve resp. o kúpe prenajatej veci a to najmä pririešení sporných otázok. Koná tak vtedy, ak zmluvné strany v lea-singovej zmluve niektoré práva, ktoré upravuje príslušné ustano-venie zákona neupravili vôbec. Domnievam sa, že v takomtoprípade možno demonštrovať nevhodnosť stotožňovania nájmua kúpy prenajatej veci s finančným leasingom.

Ustanovenia o nájomnej zmluvea leasingový vzťah

Podstatu nájomného vzťahu (s výnimkou nájmu bytu) charak-terizujú ustanovenia § 663 až § 684 a § 721 až § 723 OZ. Ob-chodný zákonník neobsahuje vo svojej tretej časti samostatnúúpravu nájomnej zmluvy, a preto sa aj na nájomný vzťah medzipodnikateľmi (resp. subjektmi podľa § 261 ods. 2 ObZ) týkajúcisa ich podnikateľskej činnosti alebo medzi osobami, ktoré si re-žim Obchodného zákonníka zvolili na základe dohody o podria-dení ich záväzkového vzťahu Obchodnému zákonníku použijúv zmysle § 1 ods. 2 ObZ identifikované ustanovenia Občianske-ho zákonníka.

Podľa § 664 OZ:

Za predpokladu klasifikácie leasingovej zmluvy ako zmluvyzmiešanej pozostávajúcej z nájomnej zmluvy a zmluvy o kúpeprenajatej veci by ustanovenie § 664 OZ ukladalo poskytovateľo-vi leasingu povinnosť udržiavať predmet leasingu na svoje nákla-dy v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, čoje v hrubom rozpore so samotnou podstatou finančného leasin-gu. Povinnosť udržiavať predmet leasingu nenesie poskytovateľleasingu, ale jeho prijímateľ. Ten sa správa ako oprávnený vlastníkpredmetu leasingu, pričom znáša nebezpečenstvo vzniku škodya povinnosti súvisiace s jeho užívaním a udržiavaním (uhrádzaniea zabezpečovanie opráv a údržby predmetu leasingu príp. uplat-ňovanie práv zo zodpovednosti za vady u dodávateľa).

V nájomnom vzťahu má nájomca relatívnu istotu, že predmetnájmu bude po celý čas nájmu spôsobilý na dohodnuté alebo ob-vyklé užívanie primerané povahe a určeniu veci. Finančný leasin-gový vzťah však túto istotu logicky neprináša. Ak by totiž vo finanč-nom leasingu bola zahrnutá povinnosť leasingového poskytova-teľa udržiavať predmet leasingu v stave vhodnom na dohodnutéalebo obvyklé užívanie, bol by poskytovateľ leasingu nútený tútoskutočnosť zohľadniť pri kalkulácii výšky jednotlivých leasingo-vých splátok. Tie by následne dosiahli takú hodnotu, ktorá by od-radila prijímateľov leasingu a orientovala by ich skôr na možnostiúverových produktov. Poskytovateľ leasingu pritom nemá záujeminvestovať svoje prostriedky na zaobstaranie veci, ktorú reálnenepotrebuje a nechce ju vlastniť. Jeho vlastnícke právo slúži ibaako zabezpečovací prostriedok finančného leasingového vzťahu.

Podľa § 673 OZ:

Ustanovenie § 673 OZ oprávňuje prijímateľa leasingu neplatiťleasingové splátky v prípade, ak sa na predmete leasingu vyskyt-nú vady, ktoré nespôsobil, a pre tieto vady nemôže užívať pred-met leasingu dohodnutým spôsobom, resp. primerane povahea určeniu veci. V prvom rade je potrebné uvedomiť si rozdielmedzi nájomným a leasingovou splátkou. Nájomné zodpovedáodplate za možnosť užívať predmet leasingu. Leasingová splátkazodpovedá odplate za možnosť užívať predmet leasingu, splácaťjeho obstarávaciu cenu a možnosť nadobudnúť ho po splnenípodmienok leasingu do vlastníctva. V druhom rade poukazujemna to, že riziko vzniku vád na predmete leasingu znáša výhradneprijímateľ leasingu. Poskytovateľ leasingu v tomto smere nie jenositeľom žiadnej povinnosti, pričom právo uplatňovať zodpo-vednosť za vady na predmete leasingu u dodávateľa prenáša pria-mo na prijímateľa leasingu. Ten je preto pri vyskytnutí sa vady napredmete leasingu povinný naďalej platiť leasingové splátky, pri-čom zodpovednosť za vady uplatňuje u dodávateľa a nie u posky-tovateľa leasingu.

„Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatúvec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, aleboak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto sta-ve ju na svoje náklady udržiavať.“

„Nájomca nie je povinný platiť nájomné, po-kiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívaťdohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodolprimerane povahe a určeniu veci.“

22


Poukazujem aj na ustanovenie § 680 ods. 1 OZ upravujúce zá-nik nájomnej zmluvy zničením prenajatej veci. Leasingový vzťahby mal teda zaniknúť súčasne so zánikom predmetu leasingu.V skutočnosti však nedochádza k zániku leasingovej zmluvy, a týmani k zániku leasingového vzťahu. Leasingová zmluva ostáva účin-ná a prijímateľ leasingu je povinný aj naďalej platiť leasingovésplátky hoci predmet leasingu už nemôže užívať. K zániku povin-ností z leasingového vzťahu dôjde finančným vysporiadaním vzá-jomných záväzkov medzi poskytovateľom leasingu a prijímateľomleasingu.

V dôvodovej správe k Obchodnému zákonníku je pri ustanovení§ 489 ObZ vyjadrený zámer zákonodarcu poňať úpravu leasin-govej zmluvy do úpravy zmluvy o kúpe prenajatej veci. Zákono-darca pritom zrejme nedostatočne zohľadnil osobitosti leasin-govej zmluvy.

Podľa § 489 ObZ:

V zmysle § 489 ObZ sa pre vznik zmluvy o kúpe prenajatej ve-ci vyžaduje existencia nájomného vzťahu. Zmluva o kúpe prena-jatej veci ako samostatná zmluva bez existencie predchádzajúcejzmluvy vytvárajúcej nájomný vzťah prakticky neexistuje. Aby bo-lo možné kúpiť prenajatú vec, treba ju najskôr prenajať. Nájomako právny inštitút podmieňuje existenciu zmluvy o kúpe prena-jatej veci. Skutočnosť, že v prípade leasingového vzťahu nemož-no ani analogicky hovoriť o nájomnom vzťahu odôvodňuje závero nevhodnosti aplikácie ustanovení zmluvy o kúpe prenajatej ve-ci na leasingový vzťah.

Ako ďalší argument možno použiť ustanovenie § 493 ods. 2ObZ, ktoré je kogentné a od ktorého sa zmluvné strany nemôžuodchýliť. Podľa citovaného ustanovenia nebezpečenstvo škodyna veci prechádza na kupujúceho vznikom kúpnej zmluvy v zmys-le § 492 ObZ. Základnou črtou leasingového vzťahu je však to,že nebezpečenstvo škody prechádza na prijímateľa leasingumomentom prevzatia predmetu leasingu a nie až vznikom kúpnejzmluvy a následným nadobudnutím vlastníckeho práva k nemupo zaplatení ceny leasingu. Argumentácia založená na aplikáciiustanovení o zmluve o kúpe prenajatej veci na leasingovú zmlu-vu nenachádza jednoznačnú oporu v objektívnom práve a presamotnú existenciu leasingu je likvidačná. Žiadny poskytovateľleasingu by nevstúpil do leasingového vzťahu za predpokladu,že nebezpečenstvo škody na veci prejde na prijímateľa leasinguaž po úplnom zaplatení leasingových splátok.

Jedným z možných argumentov proti posudzovaniu leasingo-vej zmluvy ako zmluvy zmiešanej je aj silná ekonomická jednot-nosť a previazanosť vzájomných vzťahov účastníkov finančnéholeasingu. Je potom komplikované rozdeliť leasingový vzťah na ná-jom a kúpu prenajatej veci, ak im finančný leasing svojou ekono-mickou podstatou nezodpovedá.

Vzhľadom na to, že pri leasingovej zmluve možno len s ťaž-kosťami aplikovať ustanovenia o nájme resp. kúpe prenajatej vecioveľa presvedčivejším sa javí záver o inominátnom charaktereleasingovej zmluvy, ktorá je vyjadrením zmluvnej voľnosti kontra-hentov slobodne si určovať obsah svojho záväzku.

Zmluvnú voľnosť upravuje § 2 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého siúčastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a po-

Ustanoveniao zmluve o kúpe prenajatej veci

a finančný leasingový vzťah

„Zmluvou o kúpe prenajatej veci si stranydojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca jeoprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počasplatnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.“

vinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslov-ne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že saod neho nemožno odchýliť. Účastníci občianskoprávnych a ob-chodnoprávnych vzťahov si tak môžu určovať obsah svojich zá-väzkov odlišne od pomenovaných súkromnoprávnych zmlúv.Priestor na to im v rovine občianskeho práva poskytuje § 51 OZ,podľa ktorého:

V rovine obchodného práva je to ustanove-nie § 269 ods. 2 ObZ, podľa ktorého:

V súlade s uvedenými ustanoveniami nezáleží na tom,či zmluvné strany výslovne označia uzatvorenú zmluvu ako inomi-nátnu. Rozhodujúcim je obsah tejto zmluvy. Odchýlenie sa zmluv-ných strán finančnej leasingovej zmluvy od pomenovaných zmlúvneodporuje ani obsahu ani účelu zákona a je odôvodnené eko-nomickým prínosom pre oboch účastníkov finančného leasingo-vého vzťahu. Výhody plynúce pre prijímateľa leasingu, ktorému jeumožnené ekonomicky vlastniť predmet leasingu a požívať úžitkyspojené s jeho prevádzkovaním, sú vyvážené tvorbou zisku nastrane poskytovateľa leasingu. Benefit z leasingového vzťahu jetak obojstranný.

Pri názorovom tvrdení o inominátnom charaktere leasingovejzmluvy treba predovšetkým brať ohľad na to, že žiadna leasingo-vá zmluva nevyčerpáva podrobne práva a povinnosti zmluvnýchstrán, čiže nie je obsahovo perfektná. Je preto dôležité hľadaťustanovenia zákona, ktorými sa leasingová zmluva následne spra-vuje. Na mieste je preto použitie .

Všeobecne je upravená v občianskom právev § 853 ods. 1 OZ podľa ktorého:

Špeciálnym ustanovením je § 491 ods. 2OZ, ktoré sa aplikuje na záväzkové právne vzťahy vzniknuté zozmlúv, ktoré nie sú v zákone ako zmluvné typy upravené (inomi-nátne zmluvy). Podľa § 491 ods. 2 OZ:

Zákon pritom nestanovuje ďalšie pomocné kritériá(okrem obsahu a účelu), ktorými sa dá blízkosť vzťahov určiť.Absolútna väčšina leasingových zmlúv podlieha úprave Obchod-ného zákonníka, či už na základe zákona alebo dohody zmluv-ných strán. Preto treba poukázať na možné problémy spojenés použitím analógie pri nepomenovanej leasingovej zmluve pod-liehajúcej režimu Obchodného zákonníka. Ten obsahuje úpravuanalógie v ustanovení § 269 ods. 1 ObZ, podľa ktorého:

Ustanovenie § 269 ods. 1 ObZ pred-pokladá to, že analogicky sa ustanovenia druhej hlavy tretej častiObchodného zákonníka aplikujú len na tie zmluvy, ktoré obsa-hujú podstatné časti pomenovaných zmlúv upravených v základ-nom ustanovení tej-ktorej zmluvy. Obsah a účel leasingovej zmlu-vy nezodpovedá žiadnemu základnému ustanoveniu pomenova-ných zmlúv upravených v Obchodnom zákonníku. Každá pome-novaná obchodnoprávna zmluva sa v podstatných častiach líšiod leasingovej zmluvy a nezodpovedá jej charakteru. Samotnádikcia § 269 ods. 1 ObZ potom vylučuje analogickú aplikáciuustanovení upravujúcich typické pomenované obchodnoprávnezmluvy na finančný leasing. Je však otázkou či vylučuje aj apliká-

„Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie jeosobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu aleboúčelu tohto zákona.“

„Účastníci môžu uzavrieť ajtakú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účast-níci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie jeuzavretá.“

analogia legisanalogia legis

„Občianskoprávne vzťahy, po-kiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spra-vujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahomaj účelom im najbližšie.“

„Na záväzky vznikajúce zozmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona,ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva ne-určuje inak.“

„Ustano-venia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúvsa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami za-hŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovenípre každú z týchto zmlúv.“

23


Právny charakter finančného leasinguTémou článku je absencia právnej úpravy finančného leasingua s tým spojené aplikačné problémy. Autor sa snaží poukázať naexistenciu odlišných právnych argumentov, stanovísk a spôsobovurčenia relevantných právnych noriem regulujúcich finančnýleasingový vzťah. Názorovo pritom inklinuje k jednej z možnýchalternatív, obhajobou ktorej sa snaží objasniť komplikovanosťekonomickej a právnej podstaty finančného leasingu.

RESUMÉ

Legal Background of Financial LeasingThe author deals with the absence of provisions that would governfinancial leasing and with practical problems thereto related. Hepoints to the existence of different legal arguments, positions andways of determining relevant legal rules that might apply to finan-cial leasing and relations arising out of it. He prefers one of thealternatives through which he aims to explain the complexity ofeconomic and legal background of financial leasing.

SUMMARY

ciu ustanovení osobitnej časti záväzkového práva podľa Občian-skeho zákonníka v zmysle § 491 ods. 2 OZ. Prikláňam sa k ná-zoru, že použitím argumentu pri výklade ust.§ 269 ods. 1 ObZ možno dospieť k záveru, že pokiaľ toto ustano-venie vylučuje použitie osobitnej časti obchodného záväzkovéhopráva, tým viac vylučuje použitie akýchkoľvek iných ustanoveníupravujúcich typické zmluvy v Občianskom zákonníku.

Použitie analógie v inominátnych vzťahoch je zároveň spoje-né s rozšírením práv jednej zmluvnej strany a na to nadväzujúcimrozšírením povinností druhej zmluvnej strany. Je otázne, či tozodpovedá vôli účastníkov zaväzkovoprávneho vzťahu slobodneurčiť obsah svojich práv a povinností. Potrebu použitia analógiev tomto prípade nemožno obhajovať ochranou účastníka zmluv-ného vzťahu. Tá je zabezpečovaná prostredníctvom ustanovenío neplatnosti právnych úkonov, ktoré svojím obsahom alebo úče-lom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrýmmravom (§ 39 OZ), resp. odmietnutím právnej ochrany výkonupráva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodnéhostyku (§ 265 ObZ). Vhodnosť použitia analógie zrejme budezávisieť od konkrétnych okolností prípadu.

Leasingový vzťah predstavuje odchylnú úpravu od typickýchpomenovaných zmlúv upravených v Občianskom zákonníkuresp. v Obchodnom zákonníku. Leasingová zmluva by mala byťv prevažnej miere posudzovaná ako inominátna zmluva, ktoránepodlieha právnemu režimu zmluvy o kúpe prenajatej veci aniinej zmluvy výslovne upravenej v Občianskom alebo Obchod-nom zákonníku a nie je ani zmiešanou zmluvou pozostávajúcouz typických občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zmlúv.Ako zmluva nepomenovaná sa riadi predovšetkým ustanovenia-mi leasingovej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami tretej častiObchodného zákonníka. Úprava práv a povinností zmluvnýchstrán v leasingovej zmluve nie je v rozpore s platnou právnouúpravou, ani ju neobchádza. Je potom v súlade so záujmamistrán, aby svoje práva a povinnosti upravili určito a čo možnonajpodrobnejšie, aby vylúčili vznik prípadných problémov spo-jených so vznikom zmluvou neupravenej situácie.

Leasingová zmluva je typickým príkladom zmluvy, pri ktorej ne-má prijímateľ leasingu možnosť individuálne ovplyvniť obsah vo-pred pripraveného návrhu na jej uzavretie. Leasingový prijímateľje z povahy svojho postavenia slabšou zmluvnou stranou. Jehoochrana je preto v záujme vyrovnania prirodzene vzniknutej ne-rovnováhy, ktorá v prípade, keď nie je regulovaná, zvýhodňujeposkytovateľa leasingu, najmä vzhľadom na jeho väčšie skúsenos-ti s predajom, znalosťou problematiky, fakticky lepšou znalosťou

a maiori ad minus

Záverom o spotrebiteľských zmluvách

práva a pod. Do 1. 1. 2008 leasingová zmluva nepožívala ochranupodľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskýchzmluvách. Z dikcie § 52 ods. 1 OZ účinného do 31. 12. 2007(„Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dieloalebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákonaa zmluva podľa § 55...“) totiž nebolo možné odvodiť, že leasingovázmluva patrí medzi spotrebiteľské zmluvy.

Znenie v súčasnosti účinného § 52 ods. 1 OZ:

vytvára priestor pre ochra-nu leasingového prijímateľa na základe ustanovení o spotrebiteľ-ských zmluvách.

Ochrana spotrebiteľa sa zabezpečuje najmä neplatnosťou ne-prijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ide napr. o usta-novenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosťoboznámiť pred uzavretím zmluvy, ustanovenia, ktoré vylučujúalebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednostiza vady alebo zodpovednosti za škodu, ustanovenia, ktoré opráv-ňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľavypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej vý-povednej lehoty, ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jed-nostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnuté-ho v zmluve, ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorýnesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu akosankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v prípade čiastoč-ného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa ne-primerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa do-máhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotre-biteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, obmedzujúzodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostred-kovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvomsprostredkovateľa v osobitnej forme a pod.

Pri vytváraní leasingového vzťahu má leasingový prenajímateľtendenciu zabezpečovať plnenie povinností poskytovateľa leasin-gu rôznymi zmluvnými povinnosťami. Vzniká tak zdanlivý nepo-mer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Je to odô-vodnené skutočnosťou, že sa predmet leasingu na začiatku tohtovzťahu dostáva do osobnej dispozície prijímateľa leasingu za po-merne nízku časť jeho obstarávacej ceny, čo vytvára zvýšené rizi-ko existencie podvodov a pokusov o zneužitie finančného leasin-gu k bezdôvodnému obohateniu. Neprijateľné podmienky sú de-monštratívne uvedené v § 53 ods. 3 OZ. To znamená, že súd môžeako neprijateľné podmienky posúdiť aj iné ustanovenia zmluvy,ktoré upravujú práva a povinnosti zmluvných strán. Bude pretonesporne zaujímavé sledovať, aký postoj zaujme judikatúra k prí-padnému nepomeru medzi právami poskytovateľa leasingu a pri-jímateľa leasingu a kde vznikne hranica, ktorá určí čo je a čo už nieje neprijateľnou podmienkou.

„Spotrebiteľ-skou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorúuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

�

24


Der Rechtscharakter von FinanzleasingDas Thema dieses Artikels ist die fehlende Regelung von Finanz-leasing und die damit verbundenen Anwendungsprobleme. DerAutor versucht, auf das Vorhandensein von abweichenden Rechts-

ZUSAMMENFASSUNG beweisgründen, Stellungnahmen und die Feststellungsart relevan-ter Rechtsnormen, über die das Finanzleasingverhältnis geregeltwird, hinzuweisen. Anschauungsweise neigt er dabei zu einer dermöglichen Alternativen und er versucht durch ihre Verteidigung,die Kompliziertheit der Wirtschafts- und Rechtsgrundlage beimFinanzleasingzu interpretieren.

S pojmom sa odborná, ale i laická verej-nosť stretla v rámci rekodifikácie Trestného poriadku a tiež v sú-vislosti so zavedením dohodovacieho konania do slovenskéhotrestného procesu. Tento pojem však nie je nový a o jeho významea zaradení do právnych poriadkov jednotlivých krajín sa hovorilona mnohých medzinárodných konferenciách a seminároch dávnopred uskutočnením rekodifikácie slovenského trestného práva.Rekodifikácia Trestného poriadku sledovala najmä zrýchlenie,zhospodárnenie a zjednodušenie trestného konania. Rátala pri-tom s tým, že prostredníctvom odklonov sa vyrieši až 80 % trest-ných vecí, čím by došlo k podstatnému odbremeneniu trestnéhosúdnictva. Cieľom článku nie je chrarakterizovať jednotlivé inšti-túty zaradené pod tento trestno-procesný termín, ale bližšie vyme-dziť ich pojem, účel, význam pre slovenské trestné konanie, načrt-núť ich históriu v slovenskom trestnom konaní a s ohľadom na re-kodifikáciu ich podľa postupu v aplikácii rozdeliť.

Česko-slovenskí predstavitelia – odborníci na trestné právo malimožnosť sa oboznámiť s účelom odklonu a myšlienkami zavede-nia odklonu do vtedajšieho česko-slovenského trestného proce-su už pred novembrom 1989. Tiež boli oboznámení s výsledkamivýskumu o otázke nestíhania a odklonu, ktoré boli prezentovanéna seminári v Helsinkách, ako aj s rezolúciou Medzinárodnej spo-ločnosti pre trestné právo (AIDP) v Káhire. Tieto dva dokumentysvojím obsahom vyzývali jednotlivé vlády, aby v rovine

zvážili využitie odklonov v praxi príslušných orgánov.So zavedením odklonov sa rátalo predovšetkým z dôvodu

, abysa nemusel domáhať svojich práv v procesne náročnom súdnomprejednaní veci. V našich podmienkach sa konali diskusie o pod-mienečnom zastavení trestného stíhania, ale i o otázke vyrovna-nia sa medzi páchateľom a poškodeným bez toho, aby sa naria-

odklon v trestnom konaní

de legeferenda

Historický exkurz k odklonuv slovenskom trestnom procese

1

rých-lejšieho a efektívnejšieho uplatnenia práv poškodeného

K histórii, pojmu a účeluodklonu v trestnom konaní

JUDr. Jaroslav Klátik

dilo hlavné pojednávanie. I otázka zmieru tak predstavovala od-chýlku od tradičného priebehu trestného konania v hľadaní no-vých ciest boja s kriminalitou.

Prvým odklonom do česko-slovenského trestného procesu za-vedeným . Jeho zavedenie úzkosúvisí s prijatím zák. č. 150/1969 Zb. o prečinoch. Od tohto dátu-mu bol do trestného konania zavedený nový spôsob prejednaniaveci pred súdom – konanie pred samosudcom. Zákonná úpravatrestného rozkazu, zavedená do Trestného poriadku novelouč. 48/1973 Zb. sledovala najmä zjednodušenie, zhospodárneniea urýchlenie trestného konania, čí mpredstavoval tento trestno-proces-ný inštitút odklon od spravidla pro-cesne náročného hlavného pojed-návania. Zrušený bol zákonomč. 178/1990 Zb. a znovuzavedenýdo slovenského trestného proce-su zákonom č. 247/1994 Z. z.Týmto zákonom – novelou k Trest-nému poriadku s účinnosťou

bol spolu s týmto trestno-procesným inštitútomzavedený do slovenského trestného procesu ďalší odklon v trest-nom konaní – .O podmienečnom zastavení trestného stíhania sa diskutovalo užzačiatkom osemdesiatych rokov, predovšetkým v súvislosti s no-velizáciou trestnoprávnych predpisov. V jeho prípade sa diskusiaorientovala predovšetkým na riešenie problémov uplatňovaniazodpovednostných systémov za delikty, ktoré sú vzhľadom na níz-ky stupeň spoločenskej nebezpečnosti na rozhraní trestne stíha-ných deliktov a priestupkov, resp. morálnych a spoločenských po-kleskov. O osem rokov po zavedení podmienečného zastaveniatrestného stíhania bol zavedený novelou č. 422/2002 Z. z. s účin-nosťou v poradí tretí odklon v trestnom konaní– . Jeho zavedením sa sledovalo najmä uprednostnenie sú-kromného záujmu pred verejným, pretože išlo o ďalšie rozšírenie

v roku 1973 bol trestný rozkaz

od1. októbra 1994

podmienečné zastavenie trestného stíhania

od 1. októbra 2002zmier

2

JUDr. Jaroslav KlátikAbsolvent Právnickej fakul-ty Univerzity Komenskéhov Bratislave. Pôsobí ako od-borný asistent na Právnickejfakulte Univerzity MatejaBela v Banskej Bystrici.

1 Porovnaj: Nezkusil, J.: In: Karlovarská právní revue, VŠ Karlovy Vary, o. p. s. , 2005, ročník 1, č. 2, s. 45.2 Pozri napr.: Benčík, M.: In: Právník, č. 3/1982, s. 224

a nasl.; Benčík, M.: In: Funkcie trestného zákonodar-stva, PÚMS SSR, Bratislava, 1983, s. 104 a nasl.; Kokavec, D.:

In: Diferenciace trestní odpovědnosti, Univerzita Karlova, Praha, 1983, s. 208 a nasl.;Čič, M.: In: Diferenciace trestní odpovědnosti, Univerzita Karlova,Praha, 1983, s. 65.

Odklon v trestním řízení.Zdokonaľovanie nášho trestného zákonodarstva a drobná delikvencia.

Drobná delikvencia (podstata, právna úprava, úvahy ).K otázke diferenciácie trestnej zodpovednosti z hľadiska

právnej úpravy drobnej delikvencie.Úvaha o problémoch diferenciácie trestnej zodpovednosti.

de lege ferenda

25


možností zohľadnenia záujmu poškodeného predovšetkým o ná-hradu škody a odstránenie škodlivých následkov trestného činu,ak súčasne na trestnom postihu páchateľa štát nemá verejný záu-jem. Sledovalo sa i zrýchlenie a zjednodušenie práce orgánov čin-ných v trestnom konaní a posilňovanie depenalizácie nášho trest-ného konania, nie však dekriminalizácie, pretože aj keby došlok schváleniu zmieru, skutok stále vykazuje znaky trestného činu.

Začiatkom devädesiatych rokov sa začalo diskutovať o tzv. do-hodovacom konaní, o inštitúte, ktorý predstavuje odchýlku odspravidla procesne náročného hlavného pojednávania, čím bybolo možné odbremeniť trestné súdnictvo od dokazovania vyko-návaného v konaní pred súdom. Cieľom zavedenia tohto inštitútubolo okrem iného najmä to, aby čas, ktorý uplynie od spáchaniatrestného činu po právoplatné odsúdenie páchateľa bol čo naj-kratší. Rekodifikácia Trestného poriadku takzaviedla ďalší odklon v slovenskom trestnom konaní –

. V súvislosti s postihom najzávažnejšejtrestnej činnosti spáchanej najmä organizovaným zločinom a dô-kaznou núdzou, v ktorej sa orgány činné v trestnom konaní a súdnachádzajú, a v nadväznosti na inštitút tzv. korunného svedka –spolupracujúceho obvineného, ktorý bol do trestného konania za-vedený zákonom č. 457/2003 Z. z. bol rekodifikáciou Trestnéhoporiadku s účinnosťou od spolu s konaním o do-hode o vine a treste zavedený i ďalší odklon v trestnom konaní –

. Inštitút korunného svedka upravuje postup orgánovčinných v trestnom konaní a súdu u osoby, ktorá sa podieľala napáchaní závažných trestných činov, avšak dobrovoľne sa rozhodlapre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom.Tento odklon sa týka presne vymedzených trestných činov a nad-väzuje na už zavedený inštitút zastavenia trestného stíhania spolu-pracujúceho obvineného. Zákonodarcovia týmto inštitútom sle-dovali najmä to, aby voči osobe, ktorá sa podieľala na páchaníurčených trestných činov nebolo trestné stíhanie zastavené defini-tívne a vytvorila by sa prekážka , ale dala by sa spolu-pracujúcemu obvinenému možnosť, aby v skúšobnej dobe doká-zal, že nebude v páchaní trestných činov pokračovať, pričom bymusel aktívne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konanía súdom. Tým, že sa inštitút podmienečného zastavenia trestnéhostíhania spolupracujúceho obvineného týka presne vymedzenýchtrestných činov a špeciálne určenej osoby, robí z neho i špecifickýodklon, resp. odklon iba v prípade spolupracujúcej osoby.

Pôvodný zámer, aby sa odklony využívali v prípade menej zá-važných trestných činov pozmenila rekodifikácia Trestného po-riadku zavedením dvoch ďalších odklonov do trestného konania– dohodovacieho konania a podmienečného zastavenia trestné-ho stíhania spolupracujúceho obvineného. Tieto odklony sa môžuaplikovať i v prípade závažných zločinov, pričom účel, ktorý odklo-ny v trestnom konaní sledujú v ich prípade zostáva zachovaný.

3

4

5

6

dňa 1. januára 2006konanie

o dohode o vine a treste

1. januára 2006

podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúcehoobvineného

rei iudicatae

Charakteristikaodklonu v trestnom konaní

Teória trestného práva procesného vymedzuje štyri základnéfunkcie prípravného konania, ktorými sú:

a) – vyhľadávaním sa odhaľujú latentnétrestné činy a latentné dôkazy;

b) – zabezpečujú sa dôkazy, ktoré byv dôsledku zničenia alebo znehodnotenia nebolo možnévykonať v konaní pred súdom;

c) – zabraňuje sa tomu, aby pred súd bolipostavené osoby, u ktorých nie je podozrenie z trestnej čin-nosti dostatočne odôvodnené;

d). V súvislosti s tou-

to funkciou je z hľadiska zaťaženia súdnictva v kontexte s ná-rastom kriminality tendencia

. Na riešenie týchto problémov v slovenskom súdnic-tve sa využívajú formy spomínaných odklonov, ktoré umož-ňujú odklonenie od bežného spôsobu trestného konania.

Definícia odklonu vychádza predovšetkým z rezolúcie Medzi-národnej spoločnosti pre trestné právo (AIDP) a helsinského se-minára o odklone. Podľa týchto materiálov pripravených v osem-desiatych rokoch sa odklonom rozumie odchýlka od typickéhopriebehu trestného procesu, t. j. priebehu, ktorý spravidla môžeskončiť rozhodnutím súdu o vine obvineného, resp. obžalované-ho. V zmysle tejto definície išlo o mimosúdne vybavenie trestnejveci, ktoré má svoje opodstatnenie skôr, než trestný súd rozhod-ne rozsudkom o vine obžalovaného a uložení trestu a predpokla-dá spravidla

.Ako uvádza Alexander Nett

.Pavel Šámal charakterizuje odklony nasledovne:

Oldřich Suchý rozumie odklonom

vyhľadávacia funkcia

zabezpečovacia funkcia

verifikačná funkcia

„odklon alebo diversion predsta-vuje formu mimosúdneho vybavenia veci, ktorej účelom nie je po-trestanie páchateľa v tradičnom slova zmysle, ale právna formariešenia určitého konfliktu, ktorý vyústil do trestného činu“

„Odklony (di-version) s kontradiktórnym súdnym prejednaním (hlavným pojed-návaním) bezprostredne súvisia, pretože umožňujú súdu, aby totonáročné prejednanie v tých veciach, kde je jeho prevedenie nutné,mohol previesť bez toho, že by mohlo dôjsť k pohlteniu súdnehotrestného systému.“ „... odklony umožňujú odchýlenie od bežnéhospôsobu trestného konania, a to buď k určitému skrátenému či su-márnemu konaniu (summary proceedings) najčastejšie za využitiatrestného rozkazu, alebo k vybaveniu štátnym zástupcom či sú-dom, ak nedospeje k vysloveniu viny a tým k uloženiu klasickejtrestnej sankcie, alebo dokonca k mimosúdnemu vybaveniu veciv rámci iného typu konania (napr. v správnom konaní).“

„odchýlku od typického, tra-dičného priebehu trestného konania. Je to v podstate mimosúdne

odklonná funkcia – predstavuje možnosť vybavovaniatrestnej veci mimo konania pred súdom

racionalizovať trestné súd-nictvo

podrobenie páchateľa určitej forme mimotrestné-ho pôsobenia

7

8

9

10

3 Pozri napr. Delmas-Marty, M. – Spencer, J. R.: Cambridge University Press, 2002,s. 642 a nasl., pozri aj: Fico, R.: In: Justičná revue, č. 6 – 7/1991, s. 37 a nasl.;pozri tiež: Fico, R.: In: Justičná revue, č. 1/1991, s. 41 a nasl.

4 Ivor, J. – Záhora, J.: Bratislava : IURA EDITION, 2005, s. 139.5 Pozri § 218 ods. 1 Trestného poriadku.6 Pozri § 215 ods. 3 Trestného poriadku.7 Bližšie: Ivor, J. a kol.: Bratislava : IURA EDITION, 2006, s. 547.8 Nezkusil, J.: In: Karlovarská právní revue, VŠ Karlovy Vary, o. p. s., 2005, Ročník 1, č. 2, s. 33 a nasl.9 Nett, A.:

In: Časopis pro právní vědu a praxi, č. 1/1995, s. 95.10 Šámal, P.: In: Justičná revue, 52, 2000, č. 1, s. 88;

Šámal, P.: Praha : CODEX Bohemia, 1999, s. 184.

European criminal procedures.Vyjednávaná spravodlivosť.

Poroty v anglo-americkom systéme práva.Repetitórium rekodifikovaného trestného práva.

Trestné právo procesné.Odklon v trestním řízení.

Odklon v trestním řízení jako prostředek řešení trestně právní problematiky AIDS.

Kontradiktornost trestího řízení.Základní zásady trestního řízení v demokratickém systému.

26


vybavenie trestnej veci, majúce svoje miesto skôr než trestný súdrozhodne rozsudkom o vine obžalovaného a uložení trestu a pred-pokladá prípadné podrobenie sa páchateľa určitej forme mimosúd-neho pôsobenia, či už štátneho alebo spoločenského.

„odklony a alternatívy umožňujú ukončiť trestné stí-hanie iným spôsobom než uložením trestu, a pokiaľ je neodkladnétrest uložiť, ponúkajú iné, alternatívne sankcie namiesto nepod-mienečného trestu odňatia slobody. Takto možno riešiť hlavne prí-pady menšej závažnosti, kedy ustupuje záujem štátu na potrestanípáchateľa a je daná prednosť kompenzácii škody a inej ujmy, ktorábola spôsobená obeti trestného činu“

Alternativní řešení trestných věcív praxi

„odklony od trestného stíhania patria vôbec medzi alterna-tívy k trestaniu a nie medzi zjednodušené dôkazné konanie. Ich vý-znam spočíva v tom, že umožňujú vybaviť špecifickým procesnýmpostupom mimo hlavného pojednávania vec, ktorá by inak muselabyť prejednaná na hlavnom pojednávaní“.

„Z požiadavky prítomnosti obvineného pred súdom Trestnýporiadok stanovuje viaceré výnimky. Vo všetkých týchto prípadochvšak platí, že obvinený sa sám dobrovoľne vzdáva práva prejedna-nia veci súdom za jeho prítomnosti. Konkrétne ide najmä o prípadyalternatívnych spôsobov konania a rozhodovania, pre ktoré je cha-rakteristická skutočnosť, že trestná vec je skončená bez toho, aby savykonalo rigorózne zložité hlavné pojednávanie, čo má za následokaj rýchlejšie skončenie veci. Z toho dôvodu sa pre alternatívne spô-soby konania a rozhodovania používa pojem „odklony“, keďže ideo odklon od klasického, štandardného spôsobu konania v trestnýchveciach.“

– odklonom v trestnom konaní sa rozumie trestnoprocesnýspôsob, ktorým sa umožňuje odklonenie od prejednaniatrestnej veci na hlavnom pojednávaní mimosúdnym, menejformálnym alternatívnym procesným postupom na rozdiel odspravidla náročného súdneho konania, ktoré sa po vykonanídokazovania končí rozhodnutím súdu o vine a treste.

– odklon v trestnom konaní možno charakterizovať ako alter-natívny trestnoprocesný spôsob riešenia trestnej veci s cie-ľom odľahčiť preťaženosť trestných súdov, ušetriť obvinené-ho traumy z prejednania veci na hlavnom pojednávaní, zvýšiťvýchovný účinok na obvineného, neformálne riešenie vlast-nej konfliktnej situácie a posilnenie postavenia poškodeného.

– odklon je osobitný spôsob vybavenia trestnej veci prokurá-

“Zdeňka Adamová a Vladislav Větrovec odklony charakterizujú

nasledovne:

.Trojica autorov publikácie

Alexander Sotolář, František Púry a Pavel Šámal pozname-návajú:

Peter Štifr, spoluautor komentára k Trestnému poriadku, k § 2ods. 7 týkajúceho sa zásady zákonného trestného procesu uvá-dza:

Ako sa mnohí autori zhodli a ako tiež vyplýva z káhirskej rezo-lúcie, o odklon ide predovšetkým v prípade mimosúdneho vyba-venia trestnej veci.

V podmienkach slovenského právneho systému možno od-klon v trestnom konaní charakterizovať nasledovnými definíciami:

11

12

13

torom a v prípade vydania trestného rozkazu samosudcom,ktorí sa na základe svojho fakultatívneho uváženia rozhodnúvybaviť trestnú vec skôr, ako by sa nariadilo procesne nároč-né hlavné pojednávanie.

– odklony v trestnom konaní predstavujú trestnoprocesné in-štitúty, aplikáciou ktorých dochádza k rýchlosti, efektívnosti,hospodárnosti a celkovému zjednodušeniu trestného kona-nia.

odklony v trestnom konaní,odklony od súdneho konania.

de lege lata

– podmienečné zastavenie trestného stíhania (§§ 216 – 217 TP),– podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúce-

ho obvineného (§§ 218 – 219 TP),– zmier (§§ 220 – 227),– trestný rozkaz (§ 353),– konanie o dohode o vine a treste, ďalej aj „dohodovacie

konanie“) (§§ 232 – 233, §§ 331 – 335, vyhláška MS SRč. 619/2005 Z. z.).

Pokiaľ ide o pojem niektorí autoriich nazývajú aj V tom prípade by sato vzťahovalo len na inštitúty, o ktorých by rozhodol prokurátorv prípravnom konaní bez toho, aby podal obžalobu alebo návrhna dohodu o vine a treste, o čom by sa rozhodovalo v konanípred súdom.

Odklon teda predstavuje alternatívu k hlavnému pojednáva-niu, a okrem dohody o vine a treste a trestného rozkazu aj alterna-tívu k trestu odňatia slobody. Tiež je výrazom diferenciácie trestnejzodpovednosti a súčasne aj výrazom diferenciácie a racionalizá-cie trestného stíhania. Odklony v trestnom konaní

, ktoré zahŕňa nielen alternatívne tresty, ale i tzv. hmotno-právne alternatívy k potrestaniu páchateľa, pričom prichádza doúvahy aj na hlavnom pojednávaní.

Použitím odklonu ide o tzv.za porušenie všeobecne záväzných predpi-

sov a obvineného nezbavuje trestnej zodpovednosti za spáchanýtrestný čin. Trestná politika Slovenskej republiky pri využití odklo-nov pritom dbá na

, ktoré boli v dôsledku spáchania trestného činu na-rušené. Vychádza z toho, že k naplneniu zmyslu trestnej spravod-livosti netreba za každú cenu vykonanie formálneho trestného ko-nania, ktoré sa končí rozhodnutím o vine a treste. Prínosom odklo-nov je, že znižujú zaťaženie trestných súdov nielen v oblasti drob-nej kriminality, ale i závažnej kriminality. Tým, že sa trestná vec vy-rieši bez nariadenia hlavného pojednávania má vplyv i na

, teda menšie využitie verejnýchfinancií.

V slovenskom trestnom procese sa medzi odklonyv trestnom konaní zaraďuje:

14

15

nemožno ob-sahovo zhodovať s termínom „alternatívne riešenie trestnýchvecí“

efektívnu reakciu slovenskéhotrestného súdnictva

dostatočnú ochranu právnych a spoločen-ských vzťahov

lacnejšívýkon trestnej spravodlivosti

Trestno-procesné inštitútyako odklony

11 Adamcová, Z. – Větrovec, V.: In: Právo a rodina, č. 1/2002, s. 1.12 Sotolář, A. – Púry, F. – Šámal, P.: Praha : C. H. Beck, 2000, s. 35.13 Minárik, Š. a kol.: Bratislava : IURA EDITION, 2006, s. 35.14 Suchý, O.: In: Trestní právo, Orac, 1991, č. 3, s. 248.15 Medzi odklony však podľa názoru niektorých odborníkov možno zaradiť i osobitné spôsoby trestného konania. Je to dané najmä

tým, že tieto spôsoby umožňujú odchýlenie, resp. odklonenie od všeobecného spôsobu úpravy trestného konania, t. j. odklone-nie sa od štandardného hlavného pojednávania. V prípade týchto osobitných spôsobov (konania proti mladistvému, konaniaproti ušlému) sa však vykoná súdne konanie. Taktiež sa ich aplikácia nezhoduje s definíciou odklonov, keďže v tomto prípade ideo obligatórne prejednanie trestných vecí v súdnom konaní, kým v prípade odklonov ide o odchýlenie sa od súdneho prejednaniatrestnej veci. Osobitné spôsoby konania tak mnohí považujú za odklony z toho dôvodu, že pred rekodifikáciou boli inštitúty –podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier zaradené v Trestnom poriadku do časti upravujúcej osobitné spôsoby kona-

Odklony a alternativy v trestním řízení.Alternativní řešení trestních věcí v praxi.

Trestný poriadok. Stručný komentár.Odklon v trestním řízení.

27


Zákonnou úpravou má k podmienečnému zastaveniu trest-ného stíhania blízko najmä

ktoré sa týka definitívneho zastavenia trestnéhostíhania v prípade spolupracujúceho obvineného. Tento inštitútsa niekedy omylom označuje za odklon v trestnom konaní, pre-tože po splnení podmienky spolupráce sa trestné konanie zastavídefinitívne. Svojou povahou majú blízko k odklonom i zastavenietrestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. d) TP s poukazom na§ 9 ods. 1 písm. f) TP a odloženie veci podľa § 197 ods. 1 písm. c)TP s poukazom na § 9 ods. 1 písm. f) TP. V prípade týchto trestno-procesných inštitútov ide o usporiadanie vzájomných vzťahovmedzi obvineným a poškodeným so zreteľom na ich príbuzen-ské vzťahy a obdobné vzťahy, keď na trestné stíhanie sa vyžadujesúhlas poškodeného a takýto súhlas nebol daný alebo vzatý späť.Tieto inštitúty možno označiť ako svojou povahou blízke odklo-nom v trestnom konaní.

je snaha o racionalizáciu trestného súdnictvavzhľadom na celkovú zaťaženosť trestných súdov v dôsledku ná-rastu kriminality.

odklonov je osobitný spôsob vybaveniaveci v trestnom konaní, v rámci ktorého sa má dosiahnuť odklo-nený postup od štandardného, spravidla zdĺhavého trestného stí-hania a tým zabezpečenie rýchlejšieho a efektívnejšieho vyba-venia k tomu vhodných vecí, ktoré nevyžadujú z hľadiska účelutrestného konania prejednanie veci na hlavnom pojednávaní.Účelom odklonu v trestnom konaní je i

, pokiaľ si nárokuje náhradu škody. Poškode-ný tak môže procesne menej náročným spôsobom vyjadriť svojepožiadavky, ale i osobné pocity. Pre mnohých, ktorí boli po-škodení v dôsledku trestnej činnosti má využitie odklonu aj

(napr. keď sa nebudú musieť na hlavnompojednávaní stretnúť „tvárou v tvár“ s obvineným).

odklonu je tiež zjednodušenie a zhospodár-nenie trestného procesu, čo nakoniec bolo cieľom aj rekodifiká-cie Trestného poriadku. Aplikáciou odklonu sa sleduje, aby došlok väčšiemu nápravnému alebo preventívnemu účinku, než by tobolo trestom odňatia slobody alebo procesne náročným dokazo-vaním na hlavnom pojednávaní. Použitím odklonu možno zabrá-niť i tomu, aby trestný proces spôsobil určitú ujmu páchateľovi,poškodenému alebo jeho príbuzným v takom rozsahu, ktorý nieje úmerný účinku vyplývajúcemu z verejne vyhláseného rozsud-ku. Významný cieľ jeho použitím je, že tento alternatívny spôsobriešenia trestnej veci sa považuje za tzv. prostriedok, ktorým do-chádza k znižovaniu nákladov celého trestného konania.

Cieľom predkladaného legislatívneho návrhu Trestného poriadkubolo vytvorenie legislatívnych predpokladov na operatívnejší,pružnejší proces objasňovania a odhaľovania kriminality a jej pá-

zastavenie trestného stíhania podľa§ 215 ods. 3 TP,

Účel odklonu v trestnom konaní

Rekodifikácia Trestného poriadkua jej vplyv na triedenie odklonov

Účelom odklonov

Základným účelom

zlepšiť procesné posta-venie poškodeného

psy-chologický význam

Cieľom aplikácie

16

chateľov, spravodlivý a včasný súdny proces, ktorého výsledkomje spravodlivé potrestanie páchateľov a jeho rozsiahly výchovnýúčinok, ďalej potreba poskytnúť zvýšenú ochranu poškodenému,posilnenie jeho procesného postavenia v trestnom konaní nielenz hľadiska jeho aktivity pri vykonávaní dôkazov, ale tiež v rozšíreníjeho možnosti disponovať s trestným stíhaním v zákonom vyme-dzených prípadoch. V snahe priblížiť Trestný poriadok k budúce-mu relatívne zjednotenému zneniu európskeho trestného právaprocesného mal náš trestný proces ostať naďalej v základnej cha-rakteristike kontinentálny, avšak s výraznými prvkami kontradiktór-nosti. Prvky kontradiktórnosti mali byť obsiahnuté do takej mierya rozsahu, aby nenarušili jeho základný kontinentálny charakter,ale prispeli k zrýchleniu a zefektívneniu konania. K tomu podľatohto návrhu mali viesť aj tzv. odklony, umožňujúce buď vybave-nie veci v prípravnom (predsúdnom) konaní, alebo vybavenie vecisúdom mimo procesne náročného hlavného pojednávania.

Zavedenie dvoch nových trestnoprocesných inštitútov do slo-venského trestného procesu (podmienečné zastavenie trestnéhostíhania spolupracujúceho obvineného, dohodovacie konanie)viedlo predovšetkým ku skvalitneniu ochrany základných ľud-ských práv a slobôd, jej systémovosti, operatívnosti a efektívnosti.Nová právna úprava niektorých inštitútov prispela i k procesu sta-bilizácie súdnictva v trestnej oblasti, prostredníctvom ktorej do-chádza k obmedzeniu prieťahov v trestnom konaní.

Tvorcovia nových trestnoprávnych kódexov predpokladali, žepribližne 80 % trestných vecí, o ktorých by sa inak rozhodovalo nahlavnom pojednávaní, budú ukončené niektorým z odklonov, te-da budú vybavené na prokuratúre.

Rekodifikácia Trestného poriadku umožnila rozdeliť odklonyv trestnom konaní do troch skupín:

Do prvej skupiny sú zaradené inštitúty, ktoré sa uplatniav tých prípadoch, keď trestný čin je najmä konfliktom medziobvineným a poškodeným, pričom záujem na urovnaní ichvzájomných vzťahov má prednosť pred záujmom štátu naodsúdení páchateľa. Tieto odklony sú tak aj procesnou alter-natívou k potrestaniu páchateľa. Hlavným účelom tejto sku-piny odklonov je zabezpečiť lepšie uplatnenie práv poško-deného, ktorý má možnosť zbaviť sa právnej neistoty a pá-chateľ sa aktívne zúčastňuje na odstraňovaní následkovsvojho protiprávneho konania. Táto skupina odklonov sme-ruje k naplneniu účelu trestného konania nielen jednoduch-ším, reparačným, ale zároveň výchovným spôsobom. Patrísem: podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier.

Touto skupinou vytvoril zákonodarca procesné podmienkyalternatívneho skončenia trestnej veci v prípadoch trest-ných činov, ktorými bol vo vysokej miere dotknutý verejnýzáujem a záujem štátu na objasnení takýchto činov (najzá-važnejších foriem trestnej činnosti) a zistenie alebo usved-čenie ich páchateľov prevyšuje záujem trestne stíhať a po-stihnúť takého obvineného, ktorý sa významnou mierou pri-

1. Odklony v dôsledku presadenia zásady oportunity a re-paračného prvku:

2. Odklony v dôsledku zásady oportunity a spolupráce s or-gánmi činnými v trestnom konaní:

nia. Odklonom v trestnom konaní sa rozumie fakultatívne rozhodnutie prokurátora odchýliť sa od bežného spôsobu trestnéhokonania, teda od podania obžaloby na súd a vec sa pokúsiť vybaviť mimosúdne. Trestný rozkaz je taktiež zaradený medzi osobit-né spôsoby konania v súvislosti s konaním pred sudcom pre prípravné konanie a samosudcom. I na základe týchto okolností súkonania proti mladistvým, ušlému, pred sudcom pre prípravné konanie a samosudcom omylom označované za odklony v trest-nom konaní. Aby išlo o odklon, musí sa inštitút aplikovať v prípravnom konaní, alebo v súdnom konaní bez nariadenia hlavnéhopojednávania (§ 331, § 353 TP).

16 Dielo cit. v pozn. č. 1, s. 37.

28


K histórii, pojmu a účelu odklonu v trestnom konaní

History, Understanding and Purpose of the Conceptof Diversion in the Criminal Justice Process

Autor sa v príspevku zaoberá pojmom, účelom a významom od-klonu v trestnom konaní, s ktorým sa mohla odborná, ale i laickáverejnosť stretnúť najmä v rámci rekodifikácie Trestného poriad-ku a tiež v súvislosti so zavedením dohodovacieho konania dotrestného procesu. Tento pojem však nie je nový a o jeho význa-me a zaradení do právnych poriadkov jednotlivých krajín sa ho-vorilo na mnohých medzinárodných konferenciách a seminárochdávno pred uskutočnením rekodifikácie slovenského trestnéhopráva. Cieľom článku nie je charakterizovať jednotlivé trestno-procesné inštitúty zaradené pod tento termín, ale bližšie charak-terizovať pojem a význam odklonu ako celku zahrňujúceho päťtrestno-procesných inštitútov.

The author deals with the understanding, purpose and meaningof a diversion in the criminal justice process that the professionaland lay public may have encountered mainly in the context ofreforms of the Criminal Procedure Code, and also in connectionwith the introduction of plea-bargaining to the Criminal Proce-dure Code. However, this concept is not new and it had been

RESUMÉ

SUMMARY

widely discussed at a number of international conferences andseminars long before the reforms of criminal laws applicable inSlovakia took place. The article does not aim to describe indivi-dual procedural con-cepts of criminal law that are covered by thisterm, but rather to describe the term and the meaning of the di-version in the criminal justice process as a whole consisting offive procedural concepts.

Der Autor widmet sich dem Begriff und dem Zweck der Abweich-ung im Strafverfahren, mit der sich die Fach- und Laienöffentlich-keit insbesondere bei der Rekodifizierung der Strafgerichtsord-nung und auch im Zusammenhang mit der Einführung von Eini-gungsverfahren in den Strafgerichtsprozess treffen könnte. DieserBegriff ist allerdings nicht neu und über seine Bedeutung undEinbeziehung in die Rechtsordnungen einzelner Länder ist beivielen internationalen Konferenzen und Seminaren schon längstvor der zustande gekommenen Rekodifizierung des slowakischenStrafrechtes gesprochen worden. Das Ziel des Artikels ist nicht dieCharakterisierung einzelner Strafprozessinstrumente, die unterdiesen Begriff fallen, sondern die Charakterisierung des Begriffsund der Bedeutung der Abweichung als Gesamtheit, unter diefünf strafrechtliche Prozessinstrumente fallen.

Zur Geschichte, zum Begriff und zum Zweckder Abweichung im Strafverfahren

ZUSAMMENFASSUNG

činil o ich objasnenie, zistenie alebo usvedčenie. V tomtoprípade ide o alternatívu k potrestaniu páchateľa, ktorý jespolupracujúcim obvineným. Patrí sem: podmienečné za-stavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Konanie o dohode o vine a treste spolu s trestným rozka-zom, tvoria tretiu skupinu odklonov. Tieto trestno-procesnéinštitúty však nie sú alternatívou potrestania, pretože kona-nie vyústi do uloženia trestu. Trestný rozkaz umožňuje sa-mosudcovi, resp. i sudcovi pre prípravné konanie zjednodu-šiť postup súdu vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne jed-noduchšie. Tým, že proti trestnému rozkazu nebol podanýodpor, obvinený sa vedome vzdal svojho práva na rovnosťzbraní v kontradiktórnom súdnom konaní. Rovnako, ak saobvinený prizná k trestnému činu, uzná vinu v celom rozsa-hu s cieľom uzavrieť návrh na dohodu o uznaní viny a prijatítrestu, aby sa tak vyhol procesne náročnému hlavnému po-jednávaniu, vzdáva sa svojho práva na rovnosť zbraní spra-vodlivého procesu.

, medzi ktorémožno zaradiť podmienečné zastavenie trestného stíhania,podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujú-ceho obvineného, zmier a konanie o dohode o vine a tres-te podľa § 232 a 233 TP a vyhlášky č. 619/2005 Z. z. Kona-nie o aplikácii týchto inštitútov začína prokurátor na zákla-de vlastného uváženia s cieľom, aby bol dosiahnutý účeltrestného konania.

Trestný rozkaza dohoda o vine a treste po doručení návrhu prokurátora

3. Odklony v dôsledku vedomého vzdania sa práva na rov-nosť zbraní spravodlivého procesu:

Z hľadiska rozhodovania v určitom časovom úseku trestné-ho konania možno odklony rozdeliť na:

1. Odklony aplikované v prípravnom konaní

2. Odklony aplikované v konaní pred súdom.

na súd v zmysle § 331 až 335 TP sú odklonmi, ktoré sa apli-kujú v súdnom konaní bez nariadenia hlavného pojedná-vania, trestný rozkaz v konaní pred samosudcom a dohodao vine a treste pred predsedom senátu. Za odklon apliko-vaný v konaní pred súdom sa považuje trestný rozkaz ajvtedy, keď je vydaný sudcom pre prípravné konanie podľa§ 348 ods. 1 písm. a) TP v súvislosti s aplikáciou ustanove-nia § 204 ods. 1 TP, keďže súdnictvo vykonávajú nezávisléa nestranné súdy i prostredníctvom sudcu pre prípravnékonanie, ktorým je sudca súdu prvého stupňa.

Do tejto skupiny možno zaradiť podmienečnézastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenietrestného stíhania spolupracujúceho obvineného a zmier.Týmito trestno-procesnými inštitútmi po nadobudnutí prá-voplatnosti uznesenia dochádza k alternatívnemu skonče-niu trestnej veci, t. j. alternatíve k akejkoľvek trestnej sankcii,na základe čoho sa považujú za tzv. procesné alternatívyk potrestaniu páchateľa.

Sem možno zaradiť konanie o dohode o vine a treste,ktoré sa považuje za odklon v prípade akýchkoľvek trest-ných činov. Ide o dohodu o vine a treste, ktorá sa v zmysle§ 334 ods. 4 TP potvrdí a rozsudkom sa obvinenému stano-ví trest odňatia slobody. Ak ide o dohodu o upustení od po-trestania a v prípade mladistvého o podmienečné upuste-nie od potrestania podľa § 232 ods. 3 TP je dohoda o vinea treste alternatívou k potrestaniu páchateľa. Procesnoualternatívou nie je ani trestný rozkaz, ktorý má v zmysle§ 353 ods. 6 TP povahu odsudzujúceho rozsudku a je nímstanovený trest v zmysle § 353 ods. 2 TP.

17

Z hľadiska alternatívneho skončenia trestnej veci:1. Odklony, ktoré sú procesnou alternatívou k potrestaniu

páchateľa.

2. Odklony, ktoré nie sú alternatívou k potrestaniu pácha-teľa.

�

17 Pozri § 10 ods. 2 a 3 TP.

29


———————————————————————————————————————Telec, I. – Tüma, P. 1. vydání.Praha : C. H. Beck, 2007, 974 strán. ISBN: 978-80-7179-608-4———————————————————————————————————————

Vydavateľstvo C. H. Beck je známe a etablované aj v Slovenskejrepublike, predovšetkým širokým výberom titulov odbornej litera-túry, kvalitným spracovaním a praktickou využiteľnosťou pre širo-ký okruh čitateľov. Nemalú pozornosť pritom venuje komentáro-vej literatúre, ktorá je pre praktikujúceho právnika de facto v akej-koľvek stavovskej profesii či povolaní neoceniteľnou pomôckou.Dobre známy „šedý“ rad komentárov je veľmi obľúbený i na Slo-vensku.

Práve „šedý“ rad komentárov je základom novej edície vyda-vateľstva, tzv. „veľkých komentárov“. Ide o ešte podrobnejší, ve-decký rozbor jednotlivých inštitútov, ich „upozadenie“ v kontextehistorického vývoja či aktuálnych komunitárno-právnych súvislos-tí. Prvým komentárom z novej edície je práve komentár k Autor-skému zákonu z pera uznávaného odborníka, profesora Ivo Telca,a mladého nádejného autora z Masarykovej Univerzity v Brne,Pavla Tümu. Prečo padla voľba práve na Autorský zákon, je po-merne jasné. Právo duševného vlastníctva je jeden z najdynamic-kejšie sa rozvíjajúcich právnych odvetví, vo veľkej miere akcen-tovaný aj v práve Európskej únie. „Šedý“ komentár profesora Telca

Autorský zákon. Komentář.

Do vašej knižnice:Komentárk českému autorskému zákonu

Bulletin advokacie prináša

z roku 1997 je už dávno rozobratý, a – ako samotní autori pri-znávajú – nový, veľký komentár práve z tohto diela vychádza.Prehlbuje ho však predovšetkým vo sfére európskeho práva.

Rozbor jednotlivých paragrafov českého Autorského zákonaje veľmi podrobný a hlboký – len pre ilustráciu jeden konkrétnypríklad. Ustanovenia § 2 Autorského zákona s rubrikou „autorskédielo“, je komentované na vyše sedemdesiatich stranách (!). Ne-pochybne, medzi kvantitou a kvalitou neplatí automaticky priamaúmera, avšak pre toto dielo platí bezo zvyšku. Výklad je systema-tický, podrobný, doplnený o súvisiace predpisy komunitárnehopráva, dokonca o vybrané technické normy. Veľmi podrobný jei výber literatúry k jednotlivým ustanoveniam – z pochopiteľnýchdôvodov je výber volený tak z českej ako i zo slovenskej odbornejliteratúry.

Komentár dopĺňa niekoľko praktických príloh, prehľadov me-dzinárodných dohovorov, testov pojmových znakov diela a pod.Summa summarum, komentár k Autorskému zákonu, napriek sku-točnosti, že ide o českú právnu úpravu, by nemal chýbať v knižnicižiadneho advokáta, ktorý sa zaoberá autorským právom, a to pre-dovšetkým pre vhodne skĺbenú vedeckú hĺbku výkladu a jehopraktickú využiteľnosť.

JUDr. Marek Števček, PhD.advokát

com stredisku ČAK v Prahe od 4. 2. 2008 a pobočke v Brne. Pri-náša ďalšie informácie, odborné state (medzinárodné únosy detí,história advokácie), personálie a zaujímavosti z prostredia advo-kácie a práva.

Uverejňuje posledné materiály z Konferencie o nezávislosti jus-tície ako predpokladu spravodlivého procesu, ktorá sa konala v ok-tóbri 2006 v Prahe. Ide o 2 referáty zahraničných hostí, vystúpenieministra spravodlivosti ČR a diskusné príspevky viacerých reno-movaných advokátov z ČR a SR k otázkam nezávislosti advokáta.

prof. JUDr. Pavel Šámal, Ph.D.sudca Najvyššieho súdu a učiteľ na katedrách trestného právaPrávnické fakulty UK Praha a Právnické fakulty ZČU Plzeň

Hospodárske trestné činy tvoria významnú oblasť kriminalityi keď azda nie počtom, ale skôr svojou špecifickosťou a spoločen-skou závažnosťou. Navyše, v posledných rokoch došlo v tejto ka-tegórii k viacerým legislatívnym zmenám a je preto logické, že dy-namickým vývojom je poznamenaná aj súvisiaca judikatúra. Autorstate prednesenej v rámci XVI. karlovarských právnických dní sazamýšľa z hľadiska legislatívneho aj aplikačnej praxe nad účin-

Aktuálne otázky a judikatúra k trestnému činuzneužívania informácií v obchodnom styku

Vyberáme z dvojčísla 1–2/2008

V úvodníku JUDr. J. Všetečka, predseda sekcie verejného právaČAK komentuje zavedenie talárov preadvokátov v ČR. Príslušné rozhodnutie prijalo PredstavenstvoČAK na decembrovej schôdzke 2007 (zatiaľ bez špecifikácie).

Časť čísla venovaná aktuálnym témam prináša správu o sláv-nostnom vyhlásení víťazov súťaže „Právnik roka 2007“ a odovzdá-vaní cien sv. Yva. Na galavečere v hotelovom komplexe Bobycent-rum v Brne sa zúčastnilo okolo 2 tisíc právnikov z ČR. Pripravuje sasúťaž „Právnik roka 2008“.

Číslo ďalej uverejňuje prehľad domácej i zahraničnej judikatú-ry, odbornej literatúry na knižnom trhu (zákon o ústavnom súdes komentárom, rovnosť a diskriminácia, korupcia v medzinárod-nom, európskom a českom práve a pod.). Publikuje stĺpček K. Čer-máka . Prináša infor-mácie o činnosti advokácie v severočeskom regióne, oboznamujes výsledkami z disciplinárnej praxe a závermi rokovaní Predsta-venstva ČAK v decembri 2007 a v januári 2008 (taláre, novela zá-kona o advokácii, identifikačné karty advokátov, novela advokát-skeho poriadku a pod.).

Informuje o činnosti CCBE v roku 2008, o dianí v európskompráve a európskej advokácii. Uvádza program prednášok a se-minárov pre advokátov a koncipientov vo Vzdelávacom a školia-

Rozhodnuté: do talárov!

Kvalita života (paradoxy a absurdity doby)

30


nosťou právnej úpravy trestného činu zneužívania informácií v ob-chodnom styku. Venuje pozornosť výkladu jeho znakov, vrátanejudikatúry. Trestný zákonník upravuje dve skutkové podstaty zne-užívania informácií, tzv. (§ 128 ods. 1 ) a tzv.

(§ 128 ods. 2). Predmetom rozboru je iba , skut-ková podstata obsiahnutá v odseku 2 § 128 z dôvodu, že

sa v súdnej praxi vyskytuje len celkom výnimočne. Záro-veň sa posudzuje možnosť súbehu s ďalšími trestnými činmi podľaTrestného zákonníka, najmä s porušovaním povinností pri sprá-ve cudzieho majetku (§ 255), s poškodzovaním veriteľa (§ 256)a s porušovaním pravidiel hospodárskeho styku (§ 127).

Súčasnú zákonnú úpravu a vymedzenie tzv. nepo-važuje autor za celkom vyhovujúcu. sa preto pri-hovára za užšie a presnejšie pojmové vymedzenie trestného činuzneužívania informácií v obchodnom styku. Cieľom je dosiahnuť,aby sa trestný postih vzťahoval len na skutočne závažné prípa-dy porušenia zákazu konkurencie alebo zneužitia postaveniav dvoch alebo viacerých podnikateľských subjektoch.

JUDr. Ing. Jan Kopřiva, advokát

Článok sa zaoberá prípadom, keď advokát – spoločník s. r. o.vykonáva pre túto spoločnosť advokáciu ako podnikateľ – fyzic-ká osoba; právne poradenstvo riadne fakturuje a vykázané príjmyzdaňuje podľa zákona o daniach z príjmov (§7) ako príjmy z pod-nikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Najvyšší správny súd ČR v rozpore so stanoviskom ČAK všakrozhodol, že uvedený príjem advokáta treba považovať za príjemzo závislej činnosti a zdaňovať ho podľa § 6 ods. 1 písm. b) záko-na, teda vyššou sadzbou (rozhodnutie č. 6 Afs 9/2003-59).

Autor s týmto postupom súdu nesúhlasí, poukazuje na nekon-cepčnosť rozhodnutia a uvádza viaceré dôvody na podporu svoj-ho stanoviska.

Mgr. Lucie Štursová, advokátska koncipientka

Ustanovenie druhej vety § 456 Občianskeho zákonníka kon-štruuje pravidlo, že ak nemožno zistiť subjekt na úkor ktorého bo-lo bezdôvodné obohatenie získané, musí sa vydať štátu. V súčas-nej odbornej literatúre prevažuje názor, že ide o prekonanú úpra-vu, ktorá by sa do budúceho Občianskeho zákonníka už nemalazaraďovať. Autorka však zastáva opačné stanovisko a prihovárasa za zakotvenie uvedeného inštitútu aj do rekodifikovaného Ob-čianskeho zákonníka. Na podporu svojho názoru uvádza niekto-ré plauzibilné argumenty.

JUDr. Hana Nová, sudkyňa Obvodného súdu pre Prahu 8

Oblasť výživného patrí k obávaným témam pre všetkých zú-častnených – rodičov, sudcov i advokátov. Za základný dôvod saoznačuje nedostatočnosť právnej úpravy. Autorka načrtáva exis-tujúce problémy a naznačuje možnosti ako v určitých prípadochpreklenúť stav nejednotného a rozdielneho rozhodovania. Za-oberá sa predpokladmi vzniku vyživovacej povinnosti, poukazujena právne základy, z ktorých prax vychádza, na spôsob plneniavyživovacej povinnosti, najmä pokiaľ ide o jej rozsah kde vznikajúnajpálčivejšie problémy. Osobitnú pozornosť venuje vyživovacejpovinnosti sociálne slabých osôb, novým úpravám o životnoma existenčnom minime, otázkam materiálnej núdze a možnostíposkytovania dávok potrebným osobám.

insider trading self-trading selftrading

insidertrading

selftradinguDe lege ferenda

Zdanenie advokátov – spoločníkov za výkon advokácie pres. r. o. vo svetle rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu

Význam ustanovenia § 456 druhej vetyObčianskeho zákonníka

Vyživovacia povinnosť obávaná aj zanedbávaná

Cieľom článku nie je vyčerpávajúci výklad, ale len rámcová cha-rakteristika súvisiacej problematiky. Nie sú v ňom zahrnuté napr.veci týkajúce sa konania o výživnom s cudzím prvkom, výkon roz-hodnutí a pod.

JUDr. Ladislav Jouzaprávnik Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR

Jednou z významných zmien, ktoré priniesol nový Zákonníkpráce je použiteľnosť niektorých ustanovení Občianskeho zákon-níka na pracovnoprávne vzťahy. Zámerom je eliminovať nadby-točné dublovanie právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníkaa Zákonníka práce. Týka sa to niektorých všeobecných inštitútov,ako je napr. vymedzenie právneho postavenia subjektov, spôsobi-losť na právne úkony, zastúpenie, bezdôvodné obohatenie, trva-nie a obsah záväzkov, zabezpečenie práv a povinností, úprava dôba lehôt atď. Aplikácia vybraných ustanovení Občianskeho zákon-níka sa zakladá na princípe delegovanej pôsobnosti, tzn. že jumožno vykonať len v prípade, ak Zákonník práce na tieto ustano-venia výslovne odkazuje.

Autor rozoberá jednotlivé prípady aplikácie Občianskeho zá-konníka na pracovnoprávne vzťahy a porovnáva obidve úpravytam, kde sú rozdielne.

JUDr. Stanislav Myslil, CSc., JUDr. Ing. Richard Myslil, advokáti

Autori poukazujú na to, že jednou z príčin pomalosti v občian-skoprávnom konaní v ČR je zastaraný spôsob doručovania písom-ností účastníkom konania. Žaloba predložená súdu v predpísa-nom počte výtlačkov sa potom doručuje žalovanému a ostatnýmúčastníkom na vyjadrenie, často so značným oneskorením (§ 79OSP). Osobitným problémom je doručovanie príloh, ktoré sa sú-du nemusia predkladať v rovnakom počte ako rovnopisy žaloby(zmluvy, faktúry, korešpondencia a pod). S tým vznikajúce zbytoč-né prieťahy v konaní by sa mohli odstrániť tak legislatívnou úpra-vou civilného procesu ako aj administratívnou praxou súdov. Cie-ľom je také riešenie, aby podania na súd s kópiami rovnopisov ža-loby a všetkých podkladov sa zasielali tiež protistrane (ostatnýmúčastníkom). Na origináli pre súd by bolo oznámenie, že sa takstalo.

Ako príklad autori uvádzajú súdnu prax v Rakúsku a v Nemec-ku a prax rozhodcovských orgánov v ČR.

JUDr. Václav Vlkadvokát, predseda výboru pre vonkajšie vzťahy ČAK

Na príkladoch niektorých článkov v Bulletine advokácie saautor zamýšľa nad spôsobom písania o práve. Vyjadruje presved-čenie, že pri výklade právnej normy treba na prvé miesto postaviťjej ideový zmysel a príslušný inštitút vykladať v jeho súvislostiach.Dôraz by sa nemal klásť na citáciu judikatúry, či na znenie právne-ho predpisu, ale na všeobecne platné postuláty a závery. V práv-nych predpisoch by mal autor hľadať iba podporu pre svoje argu-menty a názory. Zmienka o premlčaní v bezdôvodnom obohatenísa v príspevku používa len ako príklad a podnet na vyslovenievšeobecných poznatkov a prístupov k metóde výkladu práva prijeho popularizácii.

JUDr. Juraj Ďurovčíkkancelária SAK

Princíp delegácie Občianskeho zákonníkav pracovnoprávnych vzťahoch

Doručovanie písomnosti protistranev občianskom súdnom konaní

O premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia– metóda výkladu

Spracoval:

31


32

bulletinslovenskej advokácie3/2008 SAK SPRÁVY&

INZERCIAsa v elektronickej verzii nezobrazuje

Členovia Predsedníctva SAK sa stretli napravidelnom zasadnutí v Bratislave 14. feb-ruára 2008.

Na úvod rokovania určili JUDr. Hrežďo-viča za overovateľa zápisnice. PredsedaSAK JUDr. Detvai informoval prítomnýcho poverení JUDr. Bušovej zastupovanímpredsedu RK SAK na zasadnutiach P SAK.

Predsedníctvo SAK UznesenieP SAK č. 3/14/2007 ods. 2 písm. b) a c )z 9. novembra 2007 o uverejňovaní opisovzápisníc zo zasadnutí P SAK na webovejstránke komory v sekcii prístupnej pre advo-kátov a advokátskych koncipientov s odka-zom na prílohu a kanceláriu ko-mory uverejniť na webovej stránke komoryv sekcii prístupnej pre advokátov a advokát-skych koncipientov z februárového zasad-nutia P SAK iba informácie, ktoré sa objaviav Bulletine slovenskej advokácie.

Podľa programu Predsedníctvo SAK pre-rokovalo návrh JUDr. Oleja na členov Komi-sie pre regionálnu činnosť a po diskusiischválilo návrh JUDr. Gerega, že členoviaKomisie pre regionálnu činnosť nemôžu byťevidovaní v záznamoch Ústavu pamäti ná-roda.

JUDr. Havlát informoval o ďalšom postu-pe pri realizácii Advokátskej poisťovne a na-vrhol JUDr. Rehákovú za členku poisťovacejkomisie. Predsedníctvo SAK jeho návrh

.Členovia P SAK prerokovali a

návrh na zmenu Skúšobného poriadku Slo-venskej advokátskej komory.

V rámci ekonomických otázok Predsed-níctvo SAK rozhodovalo o žiadostiach o od-

zrušilo

poverilo

schváliloneschválili

Nadácia slovenskej advokáciesplnila podmienku

na prijímanie 2% podielu zaplatenej dane z príjmu

, Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO 30 789 630i pre tento rok na zápis do registra určených právnických osôb

za zdaňovacie obdobie roku2007.

Nadácia slovenskej advokácie je registrovaná Rozhodnutím Ministerstva vnútraSlovenskej republiky zo dňa 9. novembra 2001 pod číslom 203/Na-96/630.

Prosíme advokátov, aby si splnili svoju stavovskú česť a pri daňových prizna-niach prispeli na činnosť nadácie.

Ďakujeme.

pustenie príspevkov na činnosť komory,pokút z omeškania z titulu neskorej úhradypríspevku na činnosť komory, resp. penález omeškania z titulu neskorej úhrady prí-spevku do sociálneho fondu za rok 2007.

Predsedníctvo SAKinformácie ekonomického odboru

a) o stave refundácie finančných pros-triedkov zo strany Ministerstva práce,sociálnych vecí a rodiny SR v súvislos-ti s projektom „Európsky advokát“;

b) o platbách nájomného za prenájompriestorov SAK v roku 2007;

c) o stave pôžičiek poskytnutých zo so-ciálneho fondu advokátov k 31. de-cembru 2007 s pokynom, že ak siadvokáti, ktorí vykazujú nedoplatok,svoje povinnosti voči komore nespl-nia, kancelária komory bude od nichnedoplatky vymáhať súdnou cestou,

d) o prehľade poplatkov za používanieslužobných telefónov v roku 2007.

Predsedníctvo SAK Uznesenieo podmienkach započítania inej právnejpraxe do praxe advokátskeho koncipienta,ktoré je uverejnené v čiastke 12 VestníkaSlovenskej advokátskej komory.

JUDr. Michalková informovala o stavesúdnych konaní, ktorých účastníkom je Slo-venská advokátska komora.

Predsedníctvo SlAKinformácie riaditeľky odboru medzinárod-ných vzťahov Mgr. Marečkovej aúčasť zástupcov SAK na plánovaných zahra-ničných cestách. Zároveň poverilo odbormedzinárodných vzťahov, aby spolupraco-val so Vzdelávacím kolégiom pri spracovaní

vzalo na vedomie

schválilo

vzalo na vedomie

schválilo

Zo zasadnutiaPredsedníctva SAK

Výzvaadvokátom

návrhu programu pre delegáciu kolegovz Walesu v prípade, ak by sa zúčastnili naniektorom zo vzdelávacích podujatí organi-zovaných komorou.

Predsedníctvo SAK podľa predloženýchmateriálov prerokovalo žiadosti o zápis ad-vokátskych koncipientov do zoznamu advo-kátskych koncipientov, o vykonanie zmien vzápisoch koncipientov v dôsledku zmenyzamestnávateľa a o vyčiarknutie zo zozna-mu advokátskych koncipientov v dôsledkuskončenia pracovného pomeru u advokáta,žiadosti advokátskych koncipientov o zapo-čítanie inej právnej praxe do praxe advokát-skeho koncipienta, žiadosti o zápis do zo-znamu advokátov, informácie o pozastave-ní výkonu advokácie, o zrušení pozastave-nia výkonu advokácie, o vyčiarknutí zo zo-znamu advokátov, žiadosti advokátov o zá-pis do zoznamu usadených euroadvokátov,zahraničných advokátov, spoločností s ruče-ním obmedzeným, verejných obchodnýchspoločností a komanditných spoločností, in-formácie o zmenách právnej formy obchod-ných spoločností a o pristúpení spoločníkova o vyčiarknutí z uvedených zoznamov.

Členovia P SAK sa dohodli, že ďalšie za-sadnutie Predsedníctva SAK sa uskutočnív Bratislave .

PhDr. Naďa Ondrišová

7. marca 2008

Spracovala:

Môže sa absolvent písomnej časti advokát-skej skúšky zúčastniť na ústnej časti v inomako určenom termíne bez opakovania písom-nej časti?

K. S., advokátska koncipientka

Vzhľadom na znenie § 9 prvej vety Skúšobné-ho poriadku nie je možné absolvovať samo-statne len ústnu časť v inom ako určenomtermíne konania advokátskych skúšok. Podľacitovaného ustanovenia, ak kandidát odstúpiod skúšky do času, ako mu pri ústnej častiskúšky bola položená prvá otázka, nebudeklasifikovaný. Advokátska skúška je považo-vaná za jednu skúšku ako celok. Na písomnúčasť a ústnu časť sa delí len podľa formy jejvykonania. Z týchto dôvodov ju nemožnodeliť medzi jednotlivé termíny. Jediným prípa-dom, kedy nemusí uchádzač opakovať časťskúšky, je, ak v jednom termíne prospelaspoň z jedného celého skúšobného pred-metu, teda aj z písomnej a ústnej časti.

Pýta(j)te sapredsedníctva

33


Slovenská advokátska komora a Notárskakomora SR zvolali na 14. februára 2008 spo-ločnú tlačovú besedu, aby reagovali na ná-vrh novely Občianskeho zákonníka z dielneMinisterstva spravodlivosti SR. Cieľom ná-vrhu je zavedenie objektívnej zodpoved-nosti advokátov a notárov za spisovanieprávnych listín o prevodoch nehnuteľností.Obe komory s návrhom súhlasia pod pod-mienkou, že advokáti a notári budú mať vý-lučné právo vyhotovovať zmluvy o prevodenehnuteľností. Svoj názor prezentovali ajv rámci pripomienkového konania na Minis-terstve spravodlivosti SR, ktoré zatiaľ neroz-hodlo, či ich pripomienky bude akceptovať.

Na tlačovej besede prezident Notárskejkomory SR JUDr. Miroslav Duriš a členkapredsedníctva Slovenskej advokátskej ko-mory JUDr. Darina Michalková vysvetľovali,prečo považujú za nevyhnutné, aby advo-káti a notári mali spomínanú kompetenciu.Podľa platného zákona o advokácii, resp.Notárskeho poriadku majú obe profesieoprávnenie spisovať listiny o právnych úko-noch. Žiadne iné osoby, t.j. ani realitné kan-celárie, nemajú oprávnenie poskytovaťprávne služby za odmenu. ZástupcoviaNárodnej asociácie realitných kanceláriíSlovenska tvrdia, že navrhovanou novelouzákona by sa im znížil zisk. Ak pracovnícirealitných kancelárií poskytujú právne služ-by za odmenu, ide o trestný čin nedovole-ného podnikania, pretože podľa zákonač. 586/2003 Z.z. o advokácii právne službyza odmenu na území Slovenskej republiky,do ktorých patrí aj spisovanie listín o práv-nych úkonoch, poskytujú advokáti, notári,patentoví zástupcovia, daňoví poradcoviaa súdni exekútori. Citovaný zákon zmenilzákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

Od 10. do 12. apríla 2008 sa vo Viedni budekonať

zameraný na sú-visiacu komunitárnu úpravu a jej národnúimplementáciu, ďalší legislatívny vývoj a skú-senosti Európskej komisie, regulátorov a ad-vokátov v danej oblasti. Podrobný program

seminár na tému Aktuálny vývoj v te-lekomunikačnom práve

podnikaní a stanovil, že živnosťou nie jeposkytovanie právnych služieb za odmenu.Zástupcovia komôr na tlačovej besede zá-sadne nesúhlasili s tým, aby advokáti a notá-ri zodpovedali za škodu spôsobenú neplat-nosťou zmluvy celým svojím majetkom, aleostatné osoby by mali oprávnenie vyhotoviťzmluvu bez takejto objektívnej zodpoved-nosti. Jednoznačne by šlo o diskrimináciutýchto dvoch profesií.

Stanovisko oboch profesijných komôrpodporili Dr. Paolo Pasqualis, odborník premedzinárodné otázky Rady notárstiev EU(CNUE), bývalý podpredseda Talianskej no-társkej rady a Dr. Roberto Barone, poradcapre medzinárodné vzťahy Talianskej notár-skej rady so sídlom v Ríme, odborník premedzinárodné otázky Rady notárstiev EU

nájdete na .

zoštipendijnému programu DAV-Fördervereinfür Freie Advokatur in Mittel- und Osteuro-pa e. V., zriadeného nemeckou komorouDeutscher Anwaltverein. Žiadosti o štipen-

www.aija.org/uploads/events/Pre tento seminár je možné získať štipen-dium na krytie účastníckeho poplatku

Spoločná tlačová besedaadvokátov a notárov

Štipendiumpre mladých advokátova advokátskych koncipientov

(CNUE). Podelili sa o skúsenosti z Talian-ska, kde podobný zákon platí už dávnejšie.Po nadobudnutí jeho účinnosti sa v značnejmiere znížil počet podvodov v súvislostis prevodom nehnuteľností.

Minister spravodlivosti SR Štefan Hara-bin v reakcii na tlačovú besedu uviedol,že zúčastnení nájdu spoločnú reč, ak budevýsledkom rokovaní stopercentná ochranaobčanov pred podvodmi pri prevode ne-hnuteľností. Zdôraznil, že očakáva tlak rôz-nych inštitúcií a firiem, záujem občana všakpovažuje za prvoradý. Občan musí mať isto-tu, že pri tak vážnom kroku, ako je prevodnehnuteľností, nepríde o majetok.

JUDr. Michalková upozornila aj na nevy-hnutnú zmenu katastrálneho zákona tak,aby bola katastrálnemu úradu uložená po-vinnosť zapísať do poznámky skutočnosť,že zmluvu o prevode nehnuteľností vypra-coval advokát alebo notár. Bez uvedenejzmeny nie je možné advokátovi alebo notá-rovi uložiť objektívnu zodpovednosť za spí-sanie zmluvy. –dm–

dium v angličtine s pripojeným štrukturova-ným životopisom treba adresovať predse-dovi DAV-Förderverein für Freie Advokaturin Mittel- und Osteuropa e. V. na adresu:

Mgr. Tomáš Rybár, advokátnárodný reprezentant AIJA

a zástupca SAK v AIJA

DAV - Fördervereinc/o Dr. Ernst GieseGiese & Partner v.o.s.Ovocný trh 8, 117 19 Prahae-mail: [email protected]

34

Účastníci tlačovej konferencie (zľava): JUDr. Rudolf Durdík – notár, Dr. Paolo Pasqualis– odborník pre medzinárodné otázky Rady notárstiev Európskej únie (CNUE),

Dr. Roberto Barone – poradca pre medzinárodné vzťahy Talianskej notárskej radyso sídlom v Ríme, JUDr. Darina Michalková – členka Predsedníctva Slovenskej advokát-

skej komory, JUDr. Miroslav Duriš – prezident Notárskej komory Slovenskej republiky


35



Medzinárodná asociáciamladých právnikova jej aktivity

Zo zasadnutiaStáleho výboru CCBE

Rok 2007 bol pre Medzinárodnú asociáciumladých právnikov (AIJA) rokom ďalšiehorastu a rozširovania sa na skutočne globálnuorganizáciu mladých advokátov a právnikov.Najmä pokračuje napĺňanie strategickýchcieľov rozširovania členskej základne z jej zá-padoeurópskeho jadra aj do regiónov stred-nej a východnej Európy, Ameriky a Ázie.

Prejavom tohto trendu je aj čoraz viacaktivít v našom regióne. V apríli 2007 sav Prahe uskutočnilo vôbec prvé regionálnestretnutie členov AIJA z regiónu stredneja východnej Európy. Na stretnutí sa zúčast-nilo viac slovenských právnikov aj vďaka šti-pendijnému programu Deutscher Anwalt-verein, ktorý umožnil účasť niektorým advo-kátskym koncipientom bez úhrady účastníc-keho poplatku. Seminár sa venoval viace-rým témam relevantným pre náš región,napr. manažment advokátskych kanceláriía ich rastu, budovanie vzťahu s klientmi,

špecifiká obchodných rokovaní v našom re-gióne a vplyv anglosaských právnych systé-mov a angličtiny na právo v tomto regióne.Stretnutie bolo tiež fórom na neformálnuvýmenu skúsenosti a vytváranie osobnýchkontaktov pre účastníkov.

Pravidelným vyvrcholením každoroč-ných aktivít AIJA je výročná konferencia,ktorá sa v roku 2007 uskutočnila v Toronte.V bohatom programe si účastníci mohli vy-brať zo širokého spektra tém a workshopov,napríklad k problematike dočasného pride-ľovania zamestnancov, právneho zastupo-vania private equity klientov, riešenia kon-fliktu záujmov, či environmentálnej zodpo-vednosti. Kongres je tiež miestom rokovaníorgánov asociácie, pričom za vicepreziden-ta na rok 2008 a prezidenta na rok 2009 bolzvolený Duarte Athayde z Portugalska a no-vou generálnou tajomníčkou sa stala AgnésProton z Francúzska.

Na rok 2008 sú opäť naplánované ďalšieaktivity, z toho viaceré v našom regióne:

V dňoch 27. až 29. marca 2008 sa v Berlí-ne uskutoční

a súvisiacichprávnych otázkach.

Od 10. do 12. apríla 2008 bude vo Viedniseminár na tému

zameraný na súvisiacukomunitárnu úpravu a jej národnú imple-mentáciu, ďalší legislatívny vývoj a skúse-nosti Európskej komisie, regulátorov a advo-kátov v danej oblasti.

27. júna 2008 sa v Moskve uskutoční

s dôrazom na špecifiká Ruska.Verím, že uvedené aktivity zaujmú aj slo-

venských advokátov a advokátskych konci-pientov a aj tento rok bude slovenská advo-kácia zastúpená na viacerých seminárocha konferenciách. V prípade záujmu o bližšieinformácie o aktivitách AIJA a členstve v nejnájdete na stránke .

Mgr. Tomáš Rybár, advokátnárodný reprezentant AIJA

a zástupca SAK v AIJA

�

�

�

seminár o problematike in-vestovania do nehnuteľností

Aktuálny vývoj v teleko-munikačnom práve

seminár o problematike medzinárodnýcharbitráží

www.aija.org

aj o zástupcu tajomníka CCBE sa rozhodlopredsedníctvo nepokračovať. Vzhľadomna mierne zmeny v programe a táto otázkabola posledným bodom rokovania, viacerédelegácie odmietli rokovať o nej pod tlakom,a takmer bez diskusie. Prezident CCBE opo-noval, že pokiaľ sa k tejto otázke nerozviniediskusia, nevidí dôvod na odloženie hlasova-nia na budúce zasadnutie. Po vznesení ná-mietok niekoľkých delegácií, ktoré sa týkalio. i. aj predpokladov, ktoré by mal spĺňaťuchádzač o túto pozíciu, sa nakoniec roz-hodlo o odložení tejto otázky.

V rámci výboru PECO (Výbor pre spolu-prácu krajín strednej a východnej Európy)bola predložená správa venovaná projek-tom „Rule of Law“. Jej obsah bol zameranýna konkrétne problémy v Albánsku, Armén-sku, Bosne a Hercegovine, Srbsku, ČiernejHore, Ruskej federácii, Ukrajine, Turecku,a to najmä v súvislosti so vzdelávaním advo-kátov, koncipientov, vzťahom štát – advo-kát, spoločnosť – advokát, s úlohami ko-mory pri prijímaní nových zákonov a pod.V jej závere bolo zhrnutých 12 odporúčaní(všeobecné a konkrétne) pre ďalšiu činnosť,ktoré všetky prítomné delegácie schválili.

Medzi patria:a) činnosť v rámci projektu mábyť špecifickou prednosťou CCBE;b) pri financovaní projektov sa má uplatňo-vať financovanie na základe výberovéhokonania vyhláseného Európskou komisiou

všeobecnéRule of Law

a v jej závere odporučila resp. neodporučilaCCBE pokračovať v procese získania člen-stva. Každý uchádzač o nadobudnutie sta-tusu pozorovateľa musí spĺňať tieto kritériá:

– byť členom Rady Európy,– zastupovať advokátov v danej krajine,– rešpektovať stanovy CCBE,– prijať Zásady výkonu povolania pre

európskych advokátov CCBE.Žiadosti Ruskej federácie a Arménska bu-

dú predmetom ďalšej diskusie po tom, akosprávy o týchto dvoch krajinách budú dopl-nené o informácie, ktoré si vyžiadali niektorédelegácie. Ostatné budú v máji predloženéPlenárnej schôdzi na schválenie.

Plenárna schôdza v novembri 2007 roz-hodla o obsadení novej funkcie v rámci sek-retariátu, na čo vyčlenila sumu 85 000 eur.Malo by ísť o akéhosi sprostredkovateľa me-dzi CCBE a Európskymi inštitúciami, pretožeCCBE má veľmi dobré kontakty s Európskoukomisiou, avšak nedostatočné s Európskymparlamentom a Radou Európy. Jeho hlavnouúlohou by malo byť sprostredkovanie ideíCCBE ostatným inštitúciám, pričom by úzkospolupracoval s predsedníctvom, tajomní-kom, výbormi a právnymi poradcami CCBE.V pôvodnom návrhu, že by malo ísť zároveň

Prvé tohtoročné zasadnutie Stáleho výboruCCBE, ktoré sa konalo 31. januára 2008 voViedni, viedol Peter Köves (Maďarsko), kto-rý zastáva funkciu prezidenta CCBE v tomtoroku. Prvou viceprezidentkou je Anne Bri-gitte Gammeljord (Dánsko) a druhým vice-prezidentom José María Davó Fernandez(Španielsko). Na úvod zasadnutia prezidentprezentoval ciele, ktoré sa toto predsedníc-tvo bude snažiť dosiahnuť. Dôraz budú klásťpredovšetkým na posilnenie činnosti CCBE,stratégiu, zvyšovanie dôvery a rešpektu vočiCCBE zo strany ostatných organizácií, zvy-šovanie politickej vážnosti, posilnenie advo-kátskej profesie a zviditeľnenie sa. PrezidentKöves informoval aj o tom, že Malta zaplatilačlenský príspevok na rok 2008 a predstavite-lia CCBE dostali pozvanie na návštevu Cypruv marci, počas ktorej by mali diskutovať ajo rozvíjaní vzájomnej spolupráce a možnos-ti tureckých advokátov zúčastňovať sa načinnosti Cyperskej advokátskej komory.

Úvod bol venovaný žiadostiam Ruskejfederácie, Moldavska, Gruzínska, Albánskaa Arménska o získanie statusu pozorovateľav štruktúre CCBE. Pre každú krajinu bolamenovaná osoba poverená vypracovanímsúhrnnej správy o tom-ktorom žiadateľovi,

36


v kombinácii s požiadavkami jednotlivýchuchádzačov;c) v otázke financovania kontaktovať tie ad-vokátske kancelárie, ktoré majú kanceláriuv cieľovej oblasti;d) odložiť zriadenia nadácie Rule of Law,o ktorej sa rozhodlo na zasadnutí v októbri;e) vyzvať delegácie, aby určili zástupcu svo-jej komory/delegácie, ktorý bude slúžiť akokontaktná osoba pre tieto projekty.

Medzi odporú-čania patria:f) CCBE sa nebude podieľať na projektochzameraných na medzinárodné ľudské prá-va a ich ochranu;g) CCBE sa ako partner zúčastní na progra-me „Prístup k spravodlivosti“ Európskej ko-misie v Ruskej federácii;h) reagovať na výzvu uchádzať sa o ponukuv rámci programu „Prístup k spravodlivosti“Európskej komisie v Albánsku hneď po jejzverejnení;i) zorganizovať na žiadosť Srbska a ČiernejHory trojdňovú návštevu ich krajín s cieľomposkytnúť im pomoc pri príprave niektorýchzákonov.

odporúčania sa týkajú:j) vypracovania „Structure of Bar Index“ –akéhosi návodu, ktorý by bolo možné po-

konkrétne krátkodobé

Konkrétne strednodobé a dlhodobé

užiť pri posilňovaní nezávislej samoregulo-vanej organizácie, ktorá by reprezentovalaadvokátsku profesiu v cieľovej oblasti;k) následne sa ujať konkrétnych úloh v užspomenutých krajinách a vytvoriť každejz nich program na mieru;l) zrealizovať jednotlivé programy, ktoré sabudú zaoberať okrem iného aj otázkami,s ktorými sa na CCBE obrátili jednotlivénárodné komory.

Do programu bol zaradený dokument,ktorý plánuje CCBE vydať aj formou brožú-ry. Ide o textspolu so

. Prípravou na jej vydaniesa CCBE zaoberá už od júna 2007, avšakpre mierne rozdiely anglickej a francúzskejverzie bolo potrebné jej text po jazykovejstránke upraviť. Obsah brožúry bude tvoriť:a) úvodný text; b) Charta kľúčových princí-pov; c) jej komentár; d) Zásady výkonu po-volania; e) dôvodová správa. Obsahovaťbude aj kontaktné údaje sekretariátu CCBE,nie však členských štátov. Upravený textbude ešte predložený na májové Plenárnezasadnutie na schválenie.

Zúčastnené delegácie schválili doku-ment, ktorým CCBE vyjadruje svoje stano-visko k návrhu zásad správania sa záujmo-vých reprezentantov (lobistov) vypraco-

Charty kľúčových princípovZásadami výkonu povolania európ-

skych advokátov

vaných Európskou komisiou. Okrem inéhoCCBE navrhla, aby z definície „zastupova-nie záujmov“, ktoré je definované ako čin-nosť vyvíjaná s cieľom ovplyvnenia tvorbystratégie a rozhodovacieho procesu európ-skych inštitúcií, boli vyňaté: 1) všetky čin-nosti vyvíjané advokátom v zmysle smerni-ce 98/5/ES Európskeho parlamentu a radyv súvislosti so zastupovaním klienta v súd-nom, akoby súdnom, správnom, disciplinár-nom a inom konaní; 2) všetka činnosť, kto-rej predmetom je poskytovanie právnychrád v kontexte politických a rozhodovacíchprocesov európskych inštitúcií; 3) všetkyodpovede na žiadosti od európskych inšti-túcií.

Medzi ďalšie prerokované a schválenébody patrí aj prehlásenie CCBE k princípomeurópskeho zmluvného práva a závery vy-plývajúce z jednotlivých národných imple-mentácií smernice o uchovávaní údajov vy-tvorených alebo spracovaných v súvislostis poskytovaním verejne dostupných elek-tronických komunikačných služieb aleboverejných komunikačných sietí.

Na záver bol schválený harmonogramplánovaných rokovaní a zasadnutí na rok2008.

Mgr. Nataša MajerníkováSpracovala:

Podujatiaorganizované SAKpre advokátova koncipientovv roku 2008Seminár koncipientov, III. ročník

Seminár koncipientov, II. ročník

Seminár koncipientov, I. ročník

Seminár koncipientov, II. ročník

Seminár koncipientov, I. ročník

Seminár koncipientov , I. ročník

Okrúhly stôl

13.– 15. 3. hotel Permon, Podbanské27.– 29. 3. hotel Permon, Podbanské

3. – 5. 4. hotel Permon, Podbanské

10.–12. 4. hotel Permon, Podbanské

17.–19. 4. hotel Permon, Podbanské

24.– 26. 4. hotel Permon, Podbanské

8. – 10. 5. hotel Permon Podbanské

8. – 9. 5. hotel Patria, Štrbské Pleso

6. – 7. 6. hotel Permon, PodbanskéLetný seminár advokátov

37



� Do zoznamu advokátovboli zapísaní:

JUDr. Jana Dominová

JUDr. Jana Fridrichová

Mgr. Eva Garová

JUDr. Zuzana Hancinová

JUDr. Zsolt Hodosi

Kukučínova 8, 921 01 Piešťanytel.: 033/7742286, 0907/064492fax: 033/[email protected]

Jakubovo nám. 9, 811 09 Bratislavatel.: 0903/777961

Šancová 108, 831 04 Bratislavatel.: 0907/799011

Floriánska 16, 040 01 Košicetel.: 055/6230023, –4, –5fax: 055/6230023z. [email protected]

Nám. priateľstva 2166/11929 01 Dunajská Stredatel./fax: 031/5527239, tel.: 0907/[email protected]

Mgr. Tomáš Huorka

JUDr. Jozef Chuda

JUDr. Vladimír Ivančo

JUDr. Miroslav Kamenský

JUDr. Marián Macko

Mgr. Petra Marenčíková

Ľudové nám. 40, 831 03 Bratislavatel.: 02/52442181, 0903/109673fax: 02/52442182tomas. [email protected]

Špitálska 6, 071 01 Michalovcetel.: 0908/[email protected]

Hlavné nám. 5, 811 01 Bratislavatel.: 02/54415100, 0911/659859fax: 02/[email protected]

962 70 Hontianske Moravce 150tel.: 048/4186175, 0911/[email protected]

Mikovíniho 20, 949 01 Nitratel.: 0905/[email protected]

Miletičova 61, 821 09 Bratislava

Mgr. Mária Mäsiarová

JUDr. Lucia Menkeová

Mgr. Karol Mozola

Mgr. Michal Mozolík

JUDr. Ingrid Nováková

Mgr. Sofia Martina Svitnič

JUDr. Zuzana Szattlerová

Galandova 3, 811 06 Bratislavatel.: 02/54435767, 0905/268296fax: 02/[email protected]

Ventúrska 12, 811 01 Bratislavatel.: 02/54418470, 0905/795357fax: 02/[email protected]

Divadelná 2037/4, 960 01 Zvolentel.: 0905/[email protected]

Palárikova 1449, 022 01 Čadcatel.: 041/4334700, 0905/560890fax: 041/4334700mmozolik@gmail. com

ČSA 12, 972 51 Handlovátel. a fax: 046/[email protected]

Májová 21, 851 01 Bratislavatel.: 0905/201176mgr1sofistic@hotmal. com

Vodná 3, 040 01 Košicetel.: 0918/964271

Zmeny v zozname advokátovza obdobie od 16. januárado 15. februára 2008



Mgr. Elena Šeböková

Mgr. Zuzana Valkovičová

JUDr. Ľubomíra Virová

Mgr. Irena Župančičová

JUDr. Peter Fratrič

JUDr. Daniela Gandžalová

JUDr. Adriana Horváthová

Mgr. Gabriela Ižariková

Panenská 13, 811 01 Bratislavatel.: 02/59305730, 0904/626029fax: 02/[email protected]

Medveďovej 3, 851 04 Bratislavatel.: 02/62313818, 0905/742030valkovicova@kislegal. com

Zimná 87, 052 01 Spišská Nová Vestel.: 0905/990105

Šípková 7, 811 04 Bratislavatel.: 0905/[email protected]

, Bratislavaod 15. 1. 2008

, Ban. Bystricaod 1. 2. 2008



� Výkon advokácie majú pozasta-vený podľa § 8 ods. 1 písm. a, dzákona o advokácii:

Mgr. Renáta Krajčiová

JUDr. Nataša Nikitinová

JUDr. Roman Ožvold

JUDr. Vladimír Oravec

JUDr. Valerián Šoltés

JUDr. Alexander Sokol

JUDr. Milan Koleda

Mgr. Zuzana Marková

JUDr. Peter Pavlík

JUDr. Gabriela Škodáčková

, Ružomberokod 22. 1. 2008


, Bratislava4. 8. 2006

, Rožňavaod 1. 2. 2008

, Košiceod 9. 1. 2008


, Žilinaod 8. 1. 2008


, Rimavská Sobotaod 1. 3. 2008

, Komárnood 1. 2. 2008

�

�

Výkon advokácie má pozastavenýv zmysle § 8 ods. 2 písm. bzákona o advokácii:

Výkon advokácie obnovili podľa§ 10 zákona o advokácii:

�

�

Zo zoznamu advokátov bola vy-čiarknuté podľa § 7 ods. 1 písm. azákona o advokácii:

Zo zoznamu advokátov boli vy-čiarknutí podľa § 7 ods. 1 písm. czákona o advokácii:

JUDr. Beata Hornická

JUDr. Jozef Baník

JUDr. Marta Barková

JUDr. Boris Buľubaš

JUDr. Gabriela Buľubašová

JUDr. Michal Burda

JUDr. Ivana Gregorová

JUDr. Kristína Hajrová

JUDr. Cecília Kandráčová

Mgr. Martin Kolesár

doc. JUDr. Ladislav Košťa

, Handlováod 3. 1. 2008

, Benkovceod 1. 2. 2008




, Humennéod 14. 1. 2008




, Košiceod 22. 1. 2008


39



Advokátske koncipientkyhľadajú zamestnanie...

Mgr. Petra Sládkovičová

Mgr. Laura Sobotovičová

JUDr. Oľga Štuchalová

0903 [email protected]



Absolventka PF UMB Banská Bystrica z ro-ku 2007. Počas vš. štúdia pracovala akoasistentka predsedu a tajomníka Sloven-skej advokátskej komory (2004 – 2006),neskôr ako asistentka v advokátskej kan-celárii (2006 – 2007). Od augusta 2007vykonáva prax advokátskej koncipientky.Aktívne ovláda anglický jazyk vrátanezákladov právnej terminológie, prácus počítačom (Office, internet, ASPI), stro-jopis a má vodičský preukaz skupiny B.Má záujem o prácu v Bratislave.

Absolventka PF UK v Bratislave z roku 2007.Ovláda prácu s počítačom na užívateľskejúrovni (Word, Excel, internet), vlastní vodič-ský preukaz skupiny B. Má záujem o prácuadvokátskej koncipientky v Bratislave,prípadne Trnave, Piešťanoch, Galante aleboinom meste v rámci západného Slovenska.

Absolventka PF UK Bratislava z roku 2005.Počas štúdia pracovala na OS v Komárnena trestnom a exekučnom oddelení.Po absolvovaní štúdia pracovala jeden rokako advokátska koncipientka v AK Čičma-nec & Drappanová a od septembra 2006doposiaľ u JUDr. Tomáša Boreca v Brati-slave. Ovláda strojopis, aktívne anglickýa nemecký jazyk vrátane právnej termi-nológie, maďarský jazyk a základy španiel-skeho jazyka. Vie pracovať s počítačom(ASPI, Word, Excel) a má vodičský preukazskupiny B. Pracuje samostatne v oblastiobchodného, občianskeho a pracovnéhopráva. Má záujem o prácu advokátskejkoncipientky v niektorej z bratislavskýchadvokátskych kancelárií, ktoré sa zaobe-rajú aj trestným právom.

� Do zoznamu advokátskychkoncipientov boli zapísaní:

Mgr. et Mgr. Igor Augustinič

JUDr. Alena Arbetová

Mgr. Tomáš Bálint

JUDr. Andrea Barancová

Mgr. Simona Bešková

JUDr. Petra Bilá

Mgr. Lukáš Bielovič

Mgr. Adrián Bobko

Mgr. Erika Bodáková

JUDr. Danica Bogdaliková

Mgr. Zuzana Bojkovská

Mgr. Jana Borgulová

Mgr. Ján Buroci

JUDr. Ján Cáfal

Mgr. Eva Czaniková

Mgr. Zuzana Čechovičová

r. Kristina Čermáková

Mgr. Martina Čierna

JUDr. Marta Dachová

u JUDr. Karola Šišku, Bratislava

u JUDr. Danice Molnárovej, Bratislava

u Mgr. Ľubomíra Mareka, Bratislava

u JUDr. Miloša Baranca, Banská Bystrica

u Mgr. Karola Haťapku, Bratislava

u JUDr. Tomáša Husovského, Košice

v obch. spol. CLC advokátska kancelárias. r. o., Bratislava, zast. Mgr. J. Vaníčkom

u JUDr. Juraja Kulu, Košice

u JUDr. Martiny Gombosovej, Košice

u JUDr. Miroslava Bogdalika, Bratislava

u JUDr. Juraja Tomáška, Bratislava

u JUDr. Libuši Péteriovej, Nitra

u JUDr. Vladimíra Vrábeľa, Košice

u JUDr. Jána Juhásza, Košice

u JUDr. Lívie Kňažíkovej, Komárno

u JUDr. Petra Bizuba, BratislavaMgu Mgr. Jiřího Černého, Bratislava

u JUDr. Daniely Čiernej, Bratislava

u JUDr. Margity Budzíkovej, Poprad

Mgr. Monika Dubská

JUDr. Daniela Gejdošová, LL.M.

Mgr. Alexandra Geržová

Mgr. Robert Hayden

Mgr. Soňa Hekelová

Mgr. Peter Hodál

Mgr. Martin Holič

Mgr. Lucia Holubová

Mgr. Miriama Ikrényiová

JUDr. Simona Jankovičová

Mgr. Jozef Jánoš

Mgr. Michal Jurčišin

Mgr. Zuzana Jurenková

JUDr. Adriana Haberová

Mgr. Michaela Kadašiová

Mgr. Martin Kákoš

JUDr. Šárka Kapičáková

Mgr. Ildikó Kázsmérová

u JUDr. Mariána Alušica, Bratislava

v obch. spol. NH Hager-Lapšanský s. r. o.,Bratislava, zastúpenej Mag. BernhardomHagerom, LL.M.


u JUDr. Róberta Dupkalu, Bratislava

v obch. spol. DEDÁK & PARTNERS, s. r. o.,Bratislava, zast. JUDr. Pavlom Blahušiakom

u Mgr. Petra Krajčoviča, Bratislava

v obch. spol. Advokátska kanceláriaBugala-Ďurček, s. r. o., Bratislava,zast. Mgr. Petrom Ďurčekom

u JUDr. Dagmar Zukalovej, Bratislava


u JUDr. Evy Bušovej, Bratislava

u JUDr. Henriety Knapovej, Bratislava

u JUDr. Ivana Jurčišína, Prešov

u JUDr. Tibora Bicka, Považská Bystrica

u JUDr. Klaudie Azariovej, Košice

v obch. spol. White & Case s. r. o., Bratisla-va, zastúpenej JUDr. Ivom Bártom

u JUDr. Mikuláša Kákoša, Topoľčany

u JUDr. Miroslava Salíniho, Martin

u JUDr. Petra Pandyho, Kráľovský Chlmec

Zmeny v zoznameadvokátskych koncipientovza obdobie od 16. januárado 15. februára 2008

JUDr. Jozefína Králová

JUDr. Anna Kvetanová

JUDr. Andrej Madliak

Prof. JUDr. Jozef Madliak

JUDr. Ivan Maturkanič


, Nitraod 4. 1. 2008

, Košiceod 7. 1. 2008

, Košiceod 7. 1. 2008

, Humennéod 9. 1. 2008

JUDr. Ing. Matej Ovčiarka

Mgr. Anna Prikrylová

JUDr. Zdena Spodniaková

JUDr. Ilona Tajchnerová

JUDr. Mária Tóthová


, Doľanyod 1. 2. 2008

, Detvaod 1. 2. 2008

, Ivánka pri Dunajiod 28. 1. 2008

, Trenčínod 11. 1. 2008

JUDr. Mária Trubanová

JUDr. Milan Ulbricht

JUDr. Dagmar Valocká

JUDr. Matěj Zachveja

, Banská Bystricaod 22. 1. 2008

, Popradod 16. 1. 2008

, Trnavaod 14. 1. 2008

, Popradod 22. 1. 2008

Vilma SlopovskáSpracovala:

40


Mgr. Andrea Kluknavská

Mgr. Norbert Koch

Mgr. Michal Kovarčík

Mgr. Ivan Králik

Mgr. Bohumil Kuhajda

Mgr. Katarína Kubínová

Mgr. Vincent Lechman

JUDr. Peter Lysina

Mgr. Zuzana Malá

Mgr. Michal Martinák

Mgr. Ján Martvoň

Mgr. Petra Matušková

Mgr. Michaela Mendelová

Mgr. Katarína Mestická

Mgr. Natália Michalovová

v obch. spol. Advokátska kanceláriaVALAŠIK & PARTNERS, s. r. o., Bratislava,zastúpenej JUDr. Matejom Valašikom

v obch. spol. BADUCCI Legal, s. r. o.,zastúpenej JUDr. Martinom Čižmárikom

u JUDr. Lucie Kovarčíkovej, Bratislava

u JUDr. Ivana Nevolného, PhD., Piešťany

u JUDr. Zuzany Krutej, Považská Bystrica

u JUDr. Karola Šišku, Bratislava

u JUDr. Vladimíra Kucharčíka, Košice

u JUDr. Pavla Nechalu, Bratislava

v obch. spol. Čopák a Micaj, s. r. o., Brati-slava, zast. Mgr. Vladimírom Micajom

u JUDr. G. Semančíkovej,

u JUDr. Martina Fritza, Bratislava

u Mgr. Martina Keltoša, Bratislava

u u JUDr. Michala Krnáča, Žilina

u JUDr. Jozefa Pikuliaka, Čadca

v obch. spol. alianciaadvokátov, s. r. o.,Bratislava, zast. JUDr. Gertou Sámelo-vou-Flassikovou

LL.M., MBA.

Mgr. Lucia Mišurová

Mgr. Angelika Mladá

JUDr. Miroslav Moltaš

Mgr. Roman Nagy

Mgr. Katarína Ondrejičková

JUDr. Iveta Orgoníková

Mgr. Bohuslav Ošťádal

Mgr. Katalin Pastorek

Mgr. Eva Pavlikovská

Mgr. Miroslava Petrovičová

Mgr. Miroslava Pružinová

Mgr. Ondrej Sádovský

Mgr. Viktor Sásfai

Mgr. Marek Semančík

Mgr. Katarína Siváková

JUDr. Michal Sobolovský

JUDr. Katarína Šoltésová

Mgr. Michal Špánik

Mgr. Ľudmila Štefančinová

Mgr. Henrieta Sükeová

Mgr. Ondrej Švagerko

gr. Ondrej Teraj

JUDr. Marek Tkáč

Mgr. Milan Trylč

Mgr. Zuzana Valková

Mgr. Marek Varga

JUDr. Svätoslav Vaško

v DT LEGAL, s. r. o., Bratislava,zastúpenej Mgr. Ing. Dušanom Tomkom

u JUDr. Silvie Tatarkovej, Martin

u JUDr. Miloslava Krausa, Bratislava

u JUDr. Mareka Ďurana, Nitra

u JUDr. Stanislava Kovára, Bratislava

u JUDr. Dariny Válkovej, Trenčín

v AK JUDr. Juraj Juríček, s. r .o., Bratislava,zast. JUDr. Jurajom Juríčkom

v obch. spol. HMG & PARTNERS, s. r. o.,Bratislava, zast. Mgr. Jánom Gajanom

u JUDr. Dušana Repáka, Bratislava

u Mgr. Martina Škublu, Bratislava

u Mgr. Petra Geliena, Žiar nad Hronom

u JUDr. Martina Šebeka, Bratislava

u JUDr. Tibora Sásfaia, Košice

u JUDr. Jána Garaja, Prešov

v obch. spol. JUDr. Radovan Jurika, s. r. o.,Bratislava, zast. JUDr. Radovanom Jurikom

u JUDr. Borisa Sobolovského, Bratislava

v obch. spol. avocat s. r. o., Bratislava,zast. JUDr. Jurajom Hatvanym

u JUDr. Michala Krnáča, Žilina

u Mgr. Michala Řeháka, Skalica

u Mgr. Alana Streláka, Bratislava

u Mgr. Doriána Merešša, KošiceMu JUDr. Pavla Zavackého, Kežmarok

u JUDr. Ladislava Tamphalda, Košice

v obch. spol. Sallem, Sečanský & partneri,s. r. o., zast. JUDr. Martinom Sečanským

v obch. spol. Procházka Randl Kubr s. r. o.,Bratislava, zast. Mgr. Martinom Křížom

v AK JUDr. Radovan Jurika, s. r. o., Brati-slava, zast. JUDr. Radovanom Jurikom

u JUDr. Františka Sobeka, Hertník

Mgr. Ing. Peter Zdráhal

Mgr. Michaela Zórádová

Mgr. Martin Adamec

JUDr. Petra Baňáková

Mgr. Tomáš Baštic

Mgr. Peter Brúsik

Mgr. Lucia Čipáková


Mgr. Peter Dittrich

Mgr. Zuzana Gergelová

Mgr. Diana Herényiová

Mgr. Kristína Jošthová

Mgr. Marek Kaľaský

Mgr. Attila Képes

Mgr. Paulína Kubašková

Ing. Mgr. Ľuboš Mahdoň

Mgr. Michal Markotán

Mgr. Mária Miháliková

Mgr. Lujza Michalovičová

Mgr. Milena Nosková

Mgr. Peter Paulinský

Mgr. Michaela Plavková

u JUDr. Petra Zdráhala, Banská Bystrica

u Mgr. Petra Peružeka, Piešťany

od 3. 12. 2007u JUDr. Petra Petríka, Banská Bystrica

od 1. 1. 2008v obch. spol. ADVOKÁCIA, s. r. o., Nitra,zast. JUDr. Ing. Ľubicou Rodinovou

od 5. 11. 2007v AK JUDr. Pavol Kuric, JUDr. AndreaSunik, s. r. o., Žilina, zast. JUDr. PavlomKuricom

od 1. 1. 2008v Advokátskej kancelárii JUDr. Ján Mrá-zovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s. r. o.,Žilina, zast. JUDr. Michaelou Kojtalovou

od 12. 11. 2007v obch. spol. Advokátska kanceláriaKiselica & Partners, s. r. o., Bratislava,zastúpenej JUDr. Daliborom Kiselicom

od 1. 1. 2008v A. K. JUDr. František Sedlačko, s. r. o.,Bratislava, zastúpenej JUDr. F. Sedlačkom

od 4. 1. 2008u Mgr. Jaroslava Kaifera, Košice

od 2. 1. 2008v obch. spol. El Partners, s. r. o., Brati-slava, zast. JUDr. Michaelom Simanom

od 3. 12. 2007v obch. spol. KONEČNÁ & ŠAFÁŘ, s. r. o.,Bratislava, zast. Mgr. Dagmar Yoder

od 1. 1. 2008u JUDr. Oľgy Hadbábnej, Žilina

od 1. 1. 2008v obch. spol. Procházka & partners,spol. s. r. o., zast. JUDr. R. Procházkom

od 2. 1. 2008u JUDr. Ľudmily Raffáčovej, Košice

od 1. 1. 2008u JUDr. Miloša Kvasňovského, Bratislava

od 5. 11. 2007v AK JUDr. Pavol Kuric, JUDr. AndreaSunik, s. r. o., Žilina, zast. JUDr. PavlomKuricom

od 2. 1. 2008u Mgr. Maroša Uhaľa, Zvolen

od 7. 1. 2008u JUDr. Anny Huljakovej, Rajec

od 4. 12. 2007v AK URBÁNI s. r. o., Banská Bystrica,zastúpenej JUDr. Rastislavom Urbánim

od 29. 11. 2007u JUDr. Vladimíra Noska, Veľký Krtíš

od 5. 12. 2007u Mgr. Jany Bajužíkovej, Michalovce

od 2. 1. 2008u Mgr. Ing. Mateja Hodála, Bratislava

� Zmeny v zoznameadvokátskych koncipientov:

Administratívnapracovníčkahľadá zamestnanie...Alica Malcevová0905 947686alica. [email protected] Strednej ekonomickej školyv Nových Zámkoch s maturitou. Ovládaangličtinu a maďarčinu, prácu na počítači(Word, Excel, Acces, Explorer, Outlook).Má záujem o prácu v niektorej bratislavskejadv. kancelárii. Prax: 1976 – 83 OÚNZ NovéZámky – referentka (admin. práce na pre-vádzkovom odbore); 1984 – 85 Okr. proku-ratúra v Bratislave – referentka, hospodár-sko-finančná agenda, neskôr vedúca kan-celárie trest. práva; 1986 – 96 Slov. ochrannýzväz autorský Bratislava – samostatná deví-zová referentka, neskôr vedúca oddeleniazahraničnej repartície; 1997 – 2001 Multi-Trade s. r. o. Bratislava – referentka, eko-nómka; od 2001 Slovenská komora audíto-rov – samostatná odborná referentka.

41


Mgr. Petra Šimková

JUDr. Gabriela Ulbriková

Mgr. Tomáš Bálint

Mgr. Martin Bahurinský

JUDr. Beáta Bialončíková

Mgr. Lucia Čiripová

Mgr. Miroslav Detko

JUDr. Tatiana Drábiková

Mgr. Zuzana Floriančičová

Mgr. Ivana Halahijová

od 1. 1. 2008v obch. spol. AK JUDr. Ján Mrázovský &JUDr. Michaela Kojtalová, s. r. o., Žilina,zast. JUDr. Michaelou Kojtalovou

od 1. 1. 2008v AK Mikolaj s. r. o., Bratislava,zastúpenej JUDr. Dušanom Mikolajom

do 31. 12. 2007u Mgr. Ľubomíra Mareka, Bratislava

do 23. 11. 2007u Mgr. Tomáša Rašovského, Bratislava

do 31. 12. 2007u JUDr. Evy Roháčovej, Banská Bystrica

do 1. 5. 2006u JUDr. Petra Mihaldu, Bratislava

u JUDr. Ivana Petroviča, Bratislavado 28. 12. 2007

u JUDr. Jána Juhásza, Košice

v obch. spol. G&G IURIS-CONSULTI s. r. o.,Bratislava, zast. JUDr. Slávkou Gatialovou

do 31. 12. 2007u JUDr. Milana Hrbeka, Bratislava

� Zo zoznamu advokátskychkoncipientov boli vyčiarknutív dôsledku skončeniapracovného pomeru u advokáta:

Mgr. Tomáš Hauptvogel

Mgr. Ing. Alojz Jankó

Mgr. Matej Juck

JUDr. Andrej Kandráč

Mgr. Katarína Krajecová

Mgr. Kristína Kresánková

JUDr. Marek Kúkelčík

Mgr. Jaroslava Marcinková

Mgr. Petra Marenčíková

Mgr. Lucia Mesárošová

Mgr. Zdenka Mischke

JUDr. Daniela Muráriková

Mgr. Zdenko Pavlech

Mgr. Darina Rozenbergová

v obch. spol. KONEČNÁ & ŠAFÁŘ, s. r. o.,Bratislava, zast. JUDr. Dagmar Yoder

do 9. 1. 2008u Mgr. Jiřího Černého, Bratislava

do 31. 12. 2007u Mgr. Dušana Mikolaja, Bratislava

do 31. 12. 2007u Mgr. Karola Ševeca, Prešov

v obch. spol. G&G IURIS-CONSULTI s. r. o.,Bratislava, zast. Mgr. Slávkou Gatialovou

do 30. 11. 2007u JUDr. Soni Pohovejovej, Bratislava

do 31. 10. 2007u JUDr. Jozefa Sotolářa, Košice

do 30. 9. 2007u JUDr. Ivana Petroviča, Bratislava

do 31. 1. 2007u Mgr. Zuzany Zlámalovej, Bratislava

do 15. 6. 2005u JUDr. Ladislava Pavloviča, Bratislava

do 30. 9. 2007u JUDr. Juraja Tomáška, Bratislava

do 31. 10. 2007u JUDr. Vladimíra Hrtka, Bratislava

do 12. 11. 2007u JUDr. Maroša Tótha, Bratislava

do 30. 11. 2007u Mgr. Davida Soukeníka, Bratislava

Mgr. Marek Semančík

JUDr. Lucia Sklenárová

Mgr. Adriana Sládková

Mgr. Jana Slaninová

Mgr. Denisa Smreková

Mgr. Zuzana Straková

JUDr. Radoslav Svitana

Mgr. Andrea Šperková

JUDr. Eva Šurková

JUDr. Ondrej Urban

Mgr. Jozef Vančo

JUDr. Marta Vargová

Mgr.MagdalénaVláčilíková

Mgr. Cyril Žolnír

do 30. 11. 2007u JUDr. Jána Garaja, Prešov

do 26. 11. 2007u JUDr. Jána Reptiša, Žiar nad Hronom

do 18. 11. 2007u JUDr. Ľubice Kupkovej, Bratislava

do 31. 8. 2007u Mgr. Gábora Gála, Galanta

do 30. 11. 2007u JUDr. Albína Kostolanského, Malacky

do 31. 10. 2007u JUDr. Ľubomíra Messingera, Ban. Bystrica

do 31. 12. 2007u JUDr. Jaroslava Rybanského, Topoľčany

do 22. 11. 2007u JUDr. Jozefa Vajdu, Bratislava

do 27. 11. 2007u JUDr. Viktora Šurku, Žiar nad Hronom

do 30. 11. 2007u JUDr. Mgr. Vladimíry Hrebíkovej, Malacky

do 31. 1. 2008u JUDr. Petra Múkeru, Banská Bystrica

do 30. 11. 2007u JUDr. Klaudie Azariovej, Košice

do16.11.2007u Mgr. Ing. Tomáša Víteka, Bratislava

do 30. 11. 2007v AK URBÁNI, s. r. o., Banská Bystrica,zast. JUDr. Rastislavom Urbánim

Danica JežováSpracovala:

JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o.

príjme

so sídlom v Dolnom Kubíne

Požiadavky:

JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o.M. R. Štefánika 1822026 01 Dolný Kubín

poskytujúca širokú škálu právnych služieb

do novootváranej pobočky kancelárieso sídlom v Námestove

ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore

aktívna znalosť anglického, prípadne nemeckého jazyka

predchádzajúca prax nevyhnutná

Vaše ponuky očakávame na adrese:

koncipienta / koncipientku

�

�

�

právo

e-mail: [email protected]: 0908 687 227www.advokatdk.sk

42



Po páde feudalizmu na našom území v roku 1848 boli obsadzo-vané funkcie najvyšších predstaviteľov justície stojacich na čeleMinistrerstva justície Rakúskeho cisárstva práve často z radov ad-vokátov, pričom táto tradícia nebola obchádzaná ani počas trva-nia Uhorského kráľovského ministerstva spravodlivosti v Rakúsko-Uhorskej monarchii po vyrovnaní. Tak po meruôsmom roku mož-no nájsť zástupcov advokácie v osobách Alexandra von Bacha,Franza Vinzenta Emmanuela von Sammarugu a Franza von Heina.Z uhorských kráľovských ministrov spravodlivosti sa do histórieadvokácie zapísali Boldizsár von Horváth, Béla Perzel, Teofil Fa-biny, Dezső von Szilagyi, Sándor Erdély, Sándor Plósz, GusztávGegus, Géza von Polónyi, Antal Gűnther a Bertalan Lányi, pričomposledný z nich vykonával advokátsku prax na území HornéhoUhorska v Liptovskom Svätom Mikuláši. Zo štatistického hľadiskatak pred Rakúsko-Uhorským vyrovnaním tvorili advokáti takmerjednu tretinu všetkých ministrov justície, za Rakúsko-Uhorska všakuž nadpolovičnú väčšinu všetkých najvyšších predstaviteľov mi-nisterstva spravodlivosti v Uhorsku. Krajiny svätoštefanskej korunymali pritom tradíciu v obsadzovaní štátnych i zastupiteľských úra-dov advokátmi, veď v roku 1905 bolo zo 413 poslancov Uhorské-ho snemu až 114 advokátov, teda takmer tretina, pričom ešte naposlednom feudálnom Krajinskom sneme Uhorska v roku 1848ich bolo len dvanásť.

Po vzniku Československej republiky predstavovali advokátiv úradoch ministra spravodlivosti ešte výraznejšiu väčšinu: boli ni-mi František Soukup, František Veselý, Alfréd Meissner, AugustinPopelka, Josef Dolanský i prví Slováci na tomto poste Ivan Dérera Vladimír Fajnor. Do vzniku druhej republiky v roku 1938 taktvorili ministri spravodlivosti, ktorí pred výkonom úradu pôsobiliv advokácii viac než dve tretiny všetkých najvyšších predstavite-ľov justície v ČSR, ich pôsobením sa bližšie zaoberal v článku natému „Advokáti – prvorepublikoví ministři“ uverejnenom v

č. 4/1994 autor Stanislav Balík. Z chronológie taknavyše vyplýva, že s výnimkou rokov 1925 – 29 bola v ČSR zastá-vaná najvyššia funkcia v rezorte spravodlivosti výlučne advoká-tom. Medzinárodnopolitická situácia po Mníchovskej dohode,výrazná strata územia i obyvateľstva, ako aj vnútroštátne pnutieumožnili realizáciu autonomistického snaženia na Slovenskua Podkarpatskej Rusi tak, že v októbri 1938 vznikli autonómnaSlovenská krajina a Podkarpatskoruská krajina s vlastnými auto-nómnymi vládami a volenými autonómnymi snemami. Medziinými rezortami bol kreovaný aj v našich dejinách prvý slovenskýrezort justície s názvom Ministerstvo spravodlivosti autonómnejvlády Slovenskej krajiny, kde po krátkom úradovaní FerdinandaĎurčanského vystriedal ešte v roku 1938 advokát Miloš Vančo.

uzrel svetlo sveta v meštianskej rodine 4. septem-bra 1884 v Turčianskom Svätom Martine otcovi Pavlovi Vančoviako pôvodne kováčovi narodenému v roku 1852 a matke MáriiVančovej, rodenej Kožehubovej, narodenej v roku 1855. Po absol-vovaní ľudovej školy v rokoch 1890 – 95 navštevoval 3 roky meš-

Bulle-tine advokacie

�

Miloš Vančo

tiansku školu v Turčianskom Sv. Martine. V rokoch 1898 – 1905študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Prešove a v Šoproni,právo absolvoval na univerzite v transylvánskom Kluži (rum. Cluj),kde bol od roku 1905 členom študentského spolku Salaš.

Už od roku 1909 Miloš Vančo prispieval do časopisu Prúdy,kde sa stal 2 roky nato zodpovedným redaktorom, hoci po vznikuČSR sa so svojím súputnikom z tých čias Vavrom Šrobárom roz-išiel. Rok 1910 pre Miloša Vanča znamenal vznik jeho členstvav Slovenskej národnej strane, za čo bol perzekvovaný uhorskýmiúradmi; v roku 1913 dokonca neúspešne kandidoval v stoličnýchvoľbách. Po získaní akademického titulu JUDr. v roku 1911 sa staladvokátskym koncipientom, dobovo nazývaným „kandidát advo-kácie“ podľa zák. čl. XXXIV/1874 advokátskeho poriadku, pričomkandidátsku prax vykonával vo Zvolene a v Turčianskom Sv. Mar-tine. V roku vypuknutia Prvej svetovej vojny si Miloš Vančo otvorilvlastnú advokátsku kanceláriu v Turčianskom Sv. Martine, no ko-niec vojny v roku 1918 privítal spolu so vznikom Česko-slovenskejrepubliky ako člen Slovenskej národnej rady. Hneď nasledujúcirok sa naplno prejavili Vančove národno-kultúrne i konfesijnéiniciatívy, keď sa stal funkcionárom Kníhtlačiarskeho účastinnéhospolku, seniorátnym dozorcom luteránskej (oficiálne Evanjelickejaugsburského vyznania) cirkvi vo Vrútkach a v roku 1920 členomvýboru Živeny, kde ako prvá žena vo funkcii tajomníčky pôsobilaaj jeho manželka Elza z národnobuditeľskej rodiny Stodolovcov.

Miloš Vančo sa v roku 1920 stal spoluzakladateľom Advokát-skej komory v Turčianskom Sv. Martine, pričom v rokoch 1923 –27 bol po vymenovaní za ministra spravodlivosti jej tajomníkom.Roky 1927 – 34 už znamenajú jeho predsedníctvo v advokátskejkomore, teda fakticky v tomto období stál na čele celej advokáciena Slovensku! Ešte raz stál Miloš Vančo v popredných štruktúrachadvokácie na našom území, a to vo vojnových rokoch 1939 – 45ako podpredseda komory. Nemožno nespomenúť ani jeho anga-žovanie sa na organizovaní notárskych kurzov po vzniku ČSRv Turčianskom Sv. Martine, kde spolu s Milanom Ivankom umož-nili 300 absolventom týchto kurzov budúci výkon povolania nie-len na notárskych úradoch, ale aj na ministerských a krajinskýchúradoch.

Oživotvorenie Matice slovenskej v roku 1919 znamenalo preMiloša Vanča ako člena jej prípravného výboru prácu na Stano-vách, a to aj pri ich revízii v roku 1932, navyše sa aktivoval v ob-dobí 1919 – 45 ako člen jej užšieho výboru, v roku 1920 zase akojej právny zástupca. Počas prvej ČSR zastával celý rad ďalšíchfunkcií: v rokoch 1926 – 32 bol podpredsedom a v rokoch 1927 –28 i 1933 predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ďalejako tajomník Právnického terminologického odboru sa podieľalna vytvorení špeciálnej právnickej terminológie na Slovensku. Za-slúžil sa o výstavbu druhej budovy Matice slovenskej (1924 – 26),budovy Neografie (1940) a budovy Slovenského národného mú-zea (1932). Okrem toho v roku 1936 vypracoval štatút Slovenskejnárodnej knižnice a z jeho práce pre siedmu veľmoc možno spo-menúť, že v rokoch 1927 – 33 i 1933 – 35 bol zodpovedným ve-dúcim aj podpredsedom konzorcia Národných novín. Z kultúrnej

Slovenskí poverenícia ministri spravodlivosti z radov advokáciev rokoch 1938 –1989

JUDr. Rudolf Manik, PhD.

43

bulletinslovenskej advokácie3/2008 ZAUJÍMAVOSTI

oblasti nemožno vynechať jeho dlhé členstvo (1903 – 36!) v Slo-venskom spevokole, ktorému v roku 1935 čestne predsedal. Mi-loš Vančo sa navyše exponoval aj v cirkevnej oblasti, bol presby-terom evanjelickej cirkvi v Turčianskom Sv. Martine, v roku 1938napísal knihu .

Všeobecne je verejnosti známejšie pôsobenie Miloša Vančav politickej oblasti, v Slovenskej národnej strane zastával počasprvej ČSR autonomistické názory spolupráce s Hlinkovou sloven-skou ľudovou stranou proti straníckemu krídlu náchylnému agrár-nikom (oficiálne Republikánskej strane čs. poľnohospodárskehoa maloroľníckeho ľudu). Staval sa tak proti proagrárnickým kríd-lom strany uskutočnenému preneseniu sídla SNS i redakcie Ná-rodných novín z ich tradičného martinského centra do Bratislavy,označiac ho za „bratislavskiádu“. Podieľal sa ako zástupca pre-važne evanjelikmi volenej SNS aj na rezolúcii zo Zvolena prijatejspolu s katolíkmi preferovanou HSĽS 16. októbra 1932 v duchuautonómie Slovenska a proti náboženskej neznášanlivosti. Auto-nomistické krídlo SNS však nakoniec nad proagrárnickým kríd-lom J. Paulínyho-Tótha prevládlo, čím sa stal Milan Vančo po spo-ločnej kandidátke SNS-HSĽS poslancom Krajinského zastupiteľ-stva Slovenskej krajiny (1935 – 38). Jeho vrchol v straníckom pô-sobení prišiel v rokoch 1937 – 38, keď bol predsedom Slovenskejnárodnej strany. Poslancom Národného zhromaždenia v Prahesa stal po smrti Andreja Hlinku v auguste 1938 už v rámci posla-neckého klubu HSĽS, keďže so svojím krídlom v SNS prešiel doStrany slovenskej národnej jednoty, ktorá splynula s Hlinkovouslovenskou ľudovou stranou do HSĽS-SSNJ. Po Žilinskej dohodezo 6. 10. 1938 pre iné politické strany okrem dvoch menšinovýchuž nebolo miesto, samotná SNS bola zakázaná 24. 11. 1938. Akojediný z bývalej SNS sa stal po vyhlásení autonómie Slovenskav rámci druhej Česko-slovenskej republiky na základe volieb kon-com roku 1938 poslancom autonómneho snemu Slovenskej kra-jiny, hoci pred Národným súdom sa po vojne bránil, že kandi-dátku ani nepodpísal. Po dvojmesačnom intermezze exponentaHSĽS F. Ďurčanského na poste ministra spravodlivosti autonóm-nej vlády ho vystriedal v decembri 1938 práve Miloš Vančo, anijeho pôsobenie však nemalo dlhé trvanie, pretože po párdňovejepizóde jeho nástupcu Jozefa Siváka došlo 14. 3. 1939 k vyhláse-niu nezávislého Slovenského štátu.

Aj keď v nezávislosti bol v Slovenskom sneme predsedom za-hraničného, podpredsedom ústavnoprávneho a členom stálehovýboru parlamentu, v roku 1943 chcel rezignovať na poslaneckýmandát, čo mu až do januára 1945 nebolo umožnené. PočasDruhej svetovej vojny bol aj podpredsedom Právnickej jednotyna Slovensku a predsedom správnej rady Stredoslovenskej bankyv Banskej Bystrici. Profesionálne kvality mu neupieral ani predse-da snemu Martin Sokol označiac ho za poslanca, ktorý sa vyzna-čoval odbornou legislatívnou činnosťou majúc široký rozhľad akoodborník. Na druhej strane však nemohol M. Sokol prehliadať je-ho negatívny postoj k novému režimu uvádzajúc, že „Dr. Vančomal často prejavy, v ktorých zastával stanovisko obnovy ČSR“ akoi to, že „sa zájazdom na vidiek vyhýbal a svoju povinnosť v tomtosmere neplnil i proti príkazu“. Literatúra z obdobia komunizmuvšak o Milošovi Vančovi píše „svojimi prejavmi sa stotožnil s ger-manofilskou a separatistickou, protislovenskou a protidemokra-tickou politikou bývalej HSĽS“ i že „sa pričinil o odstránenie de-mokratického poriadku v ČSR a zavedenie fašistického režimu“.Bol jedným z piatich advokátov medzi poslancami snemu, v ob-dobí SNP sa však zapojil do protifašistického odboja. Ani to muvšak výrazne nepomohlo, pretože koniec vojny mu priniesol re-tribučný súd a Ľudový súd ho napokon odsúdil na štyri roky väze-nia a konfiškáciu majetku. Aby nešťastia nebolo dosť, Miloš Van-

Poznámky k prekladu Novej zmluvy

čo ovdovel a prišiel aj o advokátsku kanceláriu. Ocitol sa v pro-cesnom postavení svedka v procese s prezidentom Slovenskejrepubliky Jozefom Tisom, nakoniec bol väznený v Ružomberku,Bratislave, Kežmarku a aj v Leopoldove, kde mu jeho spoluväzeňa vojnový predseda Úradu propagandy T. J. Gašpar pripomenuloznačenie Miloša Vanča od baťka J. Škultétyho: „Dobrý chlap,ale strašný ozembuch“. Komunistický režim ho ešte poslal na ma-nuálnu prácu do bratislavského Mäsopriemyslu v roku 1952. Akotakmer 86-ročný Miloš Vančo po občianskej a politickej rehabili-tácii umožnenej Pražskou jarou v roku 1969 zomiera v Bratislavedňa 22. januára 1970.

Prvý minister pravosúdia nezávislej Slovenskej republikysa narodil 19. septembra 1880 v Solivare, dnes časti Prešo-

va, a to vo veľkostatkárskej rodine Jakuba Fritza a Alžbety, rode-nej Fótovej. Socialistická encyklopédia o ňom nezabudla uviesť,že bol vychovávaný v maďarónskom duchu, gymnaziálne štúdiáv Levoči pritom ukončil v roku 1904. Poslucháčom Právnickejakadémie bol v Prešove, no a právnickú fakultu absolvoval ob-dobne ako M. Vančo v sedmohradskom Cluji. Práve po skončeníštúdia čakalo Gejzu Fritza jeho epizódne účinkovanie v advoká-cii, keď bol kandidátom advokácie v Prešove. Výraznejšie sa pre-sadil ako sudca v Prešove, Levoči, Turčianskom Sv. Martine a Tur-čianskych Tepliciach. Po prevrate v roku 1918 a vzniku Česko-slovenskej republiky sa stal v rámci stanného práva štatariálnymzástupcom pri Štatariálnom súde v Trenčíne a neskôr súdnymradcom v Nitre i Prešove. Politicky v období prvej republiky Gej-za Fritz inklinoval k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, v ktorejpatril k významným členom aj funkcionárom. G. Fritz bol dlho-ročným poslancom za HSĽS v období 1925 – 35 v rámci Posla-neckej snemovne a následne v rokoch 1935 – 38 v rámci SenátuNárodného zhromaždenia ČSR. Dôležitú úlohu v jeho živote zo-hrávala aj stranícka práca, v pre republiku vážnych rokoch 1930 –36, no najmä 1938 – 39 pôsobil dokonca v predsedníctve HSĽS.V pre prvú ČSR tragickom roku 1938 prijal kreslo ministra unifiká-cií t. j. pre zjednotenie zákonov vo vláde generála Jana Syrového.Socialistická literatúra ho v tomto období charakterizovala ako„prívrženca reakčnej ideológie a politiky HSĽS, v ktorej obhajovalzáujmy statkársko-podnikateľských vrstiev slovenskej buržoázie“.

Pri Gejzovi Fritzovi nemožno vynechať okrem stranícko-poli-tickej práce jeho pôsobenie v rámci telovýchovných organizácií.Prvý slovenský minister pravosúdia bol aj starostom Orla ako telo-výchovného spolku inklinujúceho k Hlinkovej slovenskej ľudovejstrane, keďže počas ČSR mali politické strany nielen „vlastné“odbory, ale aj „vlastných“ cvičencov. Spolu s manželkou Margi-tou rodenou Havrilovou vychovávali dvoch synov, koncom trid-siatych rokov sa však neodvratne schyľovalo k veľkému vojnové-mu konfliktu, čo neprialo pokoju rodinného života. Po vzniku dru-hej ČSR a vyhlásení autonómie Slovenska sa úspešne zúčastnilvolieb do autonómneho snemu Slovenskej krajiny z roku 1938s jedinou otázkou pre voličov: Chceš nové slobodné Slovensko?

V živote Gejzu Fritza bol dôležitým medzníkom marec 1939,ktorý mu po krátkom intermezze vo funkcii predsedu Najvyššie-ho správneho súdu priniesol nielen mandát poslanca Slovenské-ho snemu už nezávislej Slovenskej republiky, ale hlavne kresloprvého muža v hierarchii slovenskej justície. Gejza Fritz nastúpilna čelo novokreovaného Ministerstva pravosúdia SR s elánoma počas jeho viac než 5-ročného výkonu funkcie boli z dielne je-ho rezortu publikované stovky právnych noriem. Zásluhu si istezaslúžia ministerstvom pripravené všeobecne záväzné právneakty, ktoré pri následnom schvaľovaní snemom napomáhali utvá-

�

GejzaFritz

44


rať stabilitu a právny rámec nového štátu, k negatívam však určitepatrí napríklad komplex tzv. židovského zákonodarstva.

Okrem ministerskej funkcie zastával Gejza Fritz v rokoch 1940– 43 aj post člena Štátnej rady ako quasi druhej komory sloven-ského parlamentu a poradného orgánu prezidenta republiky. Ko-munistická biografia mu nezabudla pripísať, že vlastnil množstvoakcií priemyselných a iných podnikov. Práve táto biografia o ňomuvádza, že „sa pričinil o fašizáciu justície a jej prechod do služiebklérofašistického režimu v boji proti robotníckej triede a Komu-nistickej strane Slovenska“. Úplne antagonistická je zasa jeho po-novembrová biografia tvrdiaca, že „z pozície ministra pravosúdiasa podstatne pričinil, aby si justícia zachovala samostatné a ne-závislé postavenie v podmienkach vojnového slovenského štátu,v rámci možností mierne trestala odporcov režimu z radov ob-čianskeho a komunistického odbojového hnutia, za čo ho v roku1944 odvolali z funkcie“. Možno si teda z oboch citácií vybraťpodľa toho, ako sa čitateľovi páči. Práve rok 1944 a vypuknutieSNP označovaného niektorými historikmi za „dies ater“ zname-nalo pre Gejzu Fritza koniec vo funkcii ministra, v novej vláde Šte-fana Tisa už preňho nebolo miesto. Keďže sa po potlačení SNPpoliticky už neaktivoval, aj Národný súd po skončení vojny, predktorý sa ako bývalý minister musel postaviť, rozhodol o miernomtreste 2 rokov väzenia. Prvý muž justície na Slovensku po roku1939 zomrel 20. februára 1957 v rodnom Solivare.

pochádzal z Veľkej Bytče, kde sa narodil 18. októbra1897 čižmárovi Františkovi Tisovi (nar. 1866) a Jozefíne rodenejČebekovej (nar. 1874). Jeho brat Fraňo sa stal vyslancom Sloven-ska v ZSSR v rokoch 1940 – 41 a bratanec Msgre. Jozef Tiso bolprezidentom Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 45. Ľudovúškolu vychodil v Bytči a po maturite v Trenčíne v roku 1915, kdeštudoval na gymnáziu od roku 1907, narukoval do rakúsko-uhor-skej armády. V júni 1916 padol do ruského zajatia na východnomfronte. Koncom roka 1918 vstúpil do československých légií a ažv roku 1920 sa vrátil ako slobodník legionárskeho pluku generálaŠtefánika do Trenčína, kde bol jeho otec domovníkom. Popri prá-ci v Bratislave na mestskom úrade študoval právo, ktoré skončilv roku 1925. Zároveň absolvoval štyri ročníky na Hudobnej školev Bratislave. Po získaní titulu JUDr. v roku 1925 pracoval až do ro-ku 1927 ako kandidát advokácie, v roku 1929 nastúpil do Tren-čína, kde pôsobil ako sudca až do roku 1934. Súdnym radcom sastal v roku 1935, no a v roku 1938 už pôsobil na poste predsedukrajského súdu. V septembri 1939 ho preložili z funkcie predseduKrajského súdu v Trenčíne, ktorú vykonával od mája tohoto roka,do Bratislavy, kde sa postupne stal osobou poverenou vedeníma neskôr predsedom Hlavného súdu až do roku 1944. Kritizovalpomery na Ministerstve pravosúdia, co vyjadril v liste z 28. mája1943: „Ministerstvo stará sa len o kolegov zamestnaných na mi-nisterstve a to sú sami protekcionári a takzvaní jarvisti, lebo sastarajú len o svoje povýšenia... na úkor kolegov na vonkajšíchsúdoch.“ Sympatizoval s národným programom HSĽS, mal všakpovesť „nemcožrúta“, čo vyplývalo z toho, že pokladali jeho ženuza „neárijku“. V skutočnosti mal však ženu – Židovku jeho bratDr. Jozef Tiso ako ďalší bratanec prezidenta.

Okrem predsedovania Hlavnému súdu sa angažoval aj na od-bornej právnej úrovni ako spoluautor viacerých zákonov Sloven-skej republiky. Nemožno určite vynechať aktívne členstvo Štefa-na Tisa v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, ktorej členom bolvšak až vo vojnových rokoch 1939 – 45. Neskoré členstvo sa všaksnažil kompenzovať agilnosťou v straníckom pôsobení, predsedaldokonca Ústrednému súdu HSĽS. Z ďalších funkcií možno spo-

�

Štefan Tiso

menúť členstvo (1939 – 45) v Štátnej rade obdobne ako GejzaFritz, Štefan Tiso bol však v období 1943 – 45 aj jej podpredse-dom. Rovnako bol zástupcom predsedu Združenia štátnych a ve-rejných zamestnancov po roku 1941. Veľká chvíľa pre Štefana Ti-sa prišla však v septembri 1944 krátko po vypuknutí SNP, keď bolpostavený do funkcie predsedu novej vlády Slovenskej republiky,kde zároveň zastával funkcie ministra zahraničia i pravosúdia.Sám o tom vypovedal: „Predsedom vlády som sa stal tak, že si mazavolal prezident republiky 5. septembra 1944. Bez toho, že bymi bol voľačo iného povedal, začal mi hneď diktovať, v prítom-nosti Ludina (vyslanec Veľkonemeckej ríše – pozn. autora) a Ber-gera (veliaci generál nemeckých okupačných vojsk na Slovensku– pozn. autora), celý kabinet. Keď mňa diktoval, zakrútila sa mihlava, ale som nevedel odporovať, ani som neodporoval. Necítilsom sa byť povolaným, ani schopným na túto funkciu. Len pretosom to prijal, lebo to žiadal odo mňa prezident ešte existujúcehoštátu, ktorý bol uznaný dvadsiatimi deviatimi štátmi.“

Predovšetkým komunistická časť odboja vytýkala Štefanovi Ti-sovi už uzatvorenie zmluvy o zásobovaní a ubytovaní Wehrmach-tu aj jednotiek SS na Slovensku v októbri 1944, to však nebolihlavné časti povojnovej obžaloby pred Národným súdom. Akopredseda vlády bol totiž Štefan Tiso zodpovedný za neľudské za-obchádzanie so židovským obyvateľstvom a perzekúcie českéhoobyvateľstva na Slovensku. Pred príchodom frontu sa slovenskávláda na čele so Štefanom Tisom presunula v apríli 1945 do Skali-ce a potom Holíča až napokon skončila v Kremsműnsteri v Du-najských a Alpských župách Veľkonemeckej ríše čiže dnešnomRakúsku. Tu bol Štefan Tiso zatknutý americkými vojakmi a s ďal-šími slovenskými ministrami vydaný v máji 1945 do ČSR. Národ-ný súd pod predsedníctvom Dr. Karla Bedrnu ho uznal vinnýmo. i. aj z prenasledovania účastníkov SNP, odsúdenia zahraničné-ho odboja, vydania 300 politických väzňov do Nemecka i uväz-nenia sudcov (ktorí neodsúdili vodcov SNP na čele s VavromŠrobárom na trest smrti, ale „len“ na trest odňatia slobody) v kon-centračnom tábore Ilava. Štefan Tiso bol napokon v roku 1947odsúdený na trest odňatia slobody spomedzi ministrov poslednejslovenskej vlády v najvyššej sadzbe 30 rokov (napr. exministerdopravy a verejných prác Ľudovít Lednár obišiel s výmerou 4 ro-kov). Druhý a posledný minister pravosúdia Slovenskej republikyz rokov 1939 – 45 zomiera počas výkonu trestu 24. marca 1959v Leopoldove.

Ešte počas SNP vznikli na území spravovanom povstaleckou Slo-venskou národnou radou v rámci správnych orgánov aj jednotli-vé povstalecké ministerstvá tzv. povereníctva. Po konštituovanívládnej moci na oslobodzovanom území Slovenska sa tieto pove-reníctva obnovili, pričom 1. povereníkom spravodlivosti na oslo-bodenom území sa vo februári 1945 stal . Narodilsa 9. septembra 1889 v národnobuditeľskej rodine šľachtického(zemianskeho) pôvodu v Brezovej pod Bradlom. K jeho vzdiale-nej rodine patril aj minister vojny ČSR z rokov 1918 – 19 div. gen.Milan Rastislav Štefánik. Otcom Ivana Štefánika bol Štefan Štefá-nik a matkou Anna, rodená Poláčková. Po absolvovaní ľudovejškoly v Brezovej pod Bradlom študoval na gymnáziu v Bratislave,právo na univerzite v Budapešti, kde sa zapájal do činnosti slo-venského spolku. Roku 1912 získal titul JUDr. a začal pracovaťako kandidát advokácie. Po prevrate sa v r. 1919 stal pracovníkomŽupného úradu v Nitre, kde pôsobil až do r. 1928. Následne povzniku krajinského zriadenia bol jeho zamestnávateľom Krajinskýúrad v Bratislave, ktorý už po roku Ivan Štefánik zamenil za postprednostu mestského notárstva v Košiciach; tam sa zdržal do ro-

�

Ivan Štefánik

45


ku 1930. Už v roku 1931 sa stal na 4 roky policajným riaditeľomv Košiciach a na rovnakom poste pracoval od roku 1935 v Brati-slave až do roku 1938, kedy sa stal nezamestnaným. Aj počas pô-sobenia v Bratislave však zostal v rokoch 1935 – 36 predsedomRotary klubu v Košiciach, okrem toho funkcionárčil v Masaryko-vej župe Sokola, kde bol v roku 1945 aj starostom v Bratislave.Neodmietol výslovne existenciu Slovenskej republiky, a tak mo-hol byť v rokoch 1940 – 45 zamestancom Najvyššieho správnehosúdu, kde vykonával v povojnovom období 1945 – 48 funkciu je-ho predsedu. Aj keď mal počas prvej ČSR čechoslovakistické ná-zory a názorovo bol blízky agrárnikom t. j. Republikánskej stranečeskoslovenskej poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu,jeho veľké chvíle prišli cez druhú svetovú vojnu, keď sa zapojil doilegálneho protifašistického boja. Od roku 1943 bol príslušníkomŠrobárovej skupiny, počas SNP zase členom povstaleckej SNRv Banskej Bystrici. Od 1. septembra 1944 vystupuje ako spolupo-vereník, neskôr od 5. mája 1945 zástupca povereníka pre vecivnútorné. Členom Demokratickej strany bol už od jej založenia,pred pádom povstania sa však zachránil preletom do ZSSR. Bolnajvyššší čas, pretože Krajský súd v Bratislave ho od-súdil v decembri 1944 na trest odňatia slobody v dĺžke 20 rokov,čo na nátlak Nemecka sprísnil v januári 1945 na trest smrti.

Členom Slovenskej národnej rady bol do roku 1946 a potomv období 1954 – 60, už 7. februára 1945 ale pracoval ako referentPredsedníctva Delegácie SNR pre oslobodené územie. Dňa 21.februára 1945 bol Ivan Štefánik vymenovaný za povereníka spra-vodlivosti, kde zotrval až do krízy v novembri 1947. Prvý rok slobo-dy 1945 bol pre neho prelomový, stal sa poslancom aj Národnéhozhromaždenia (bol ním až do roku 1954), obdržal Rad SNP, nov r. 1947 jeho hviezda spolu s Demokratickou stranou zapadala,hoci mu bol práve v tomto roku prepožičaný Československý vo-jenský kríž 1939 a Československá medaila prvého stupňa za zá-sluhy v národnooslobodzovacom boji. Následne ešte v rokoch1947–48 vykonával funkciu povereníka techniky. Po februári 1948bol už za politickým zenitom, aj keď spoluzakladal nasledovníčkuDemokratickej strany – Stranu slovenskej obrody, kde bol v rokoch1949 – 66 členom ústredného výboru i predsedníctva. Ako funk-cionár Strany slovenskej obrody ju reprezentoval v Národnomzhromaždení. Penziovaný bol už v roku 1949 a ešte v roku 1969bol vyznamenaný Radom práce. Ivan Štefánik zomrel v požehna-nom veku nedožitých 90 rokov 1. februára 1979 v Bratislave.

Posledný predfebruárový povereník spravodlivosti na Slovenskusa narodil 6. 12. 1908 v Levoči a krstné meno získal

po svojom otcovi – stoličnom, teda župnom, zriadencovi Andre-jovi Búzovi, matkou mu bola Mária rodená Zuzaniaková. Zaují-mavým je fakt, že jeho priezvisko je rovnaké ako u poslednéhouhorského kráľovského ministra spravodlivosti pôsobiaceho naúzemí Slovenska v októbri a novembri 1918 Barnabása Búzu.

Ľudovú školu navštevoval ešte v dobe Rakúsko-uhorskej mo-narchie do roku 1918, po prevrate začal študovať na osemroč-nom gymnáziu v rodnej Levoči, kde štúdium aj v roku 1926 ukon-čil. Následne sa prihlásil na Prírodovedeckú fakultu Karlovej uni-verzity v Prahe, kde však študoval len v rokoch 1926 – 27. Keďžesa napokon rozhodol pre budúce povolanie právnika, od roku1927 do roku 1931 bol poslucháčom Právnickej fakulty Univerzi-ty Komenského v Bratislave. Už ako študent bol členom spolkuvysokoškolských akademikov podieľajúcich sa na stavbe pomní-ka div. gen. M. R. Štefánika v Košicich. Andrej Búza bol aj aktív-nym členom kultúrnych a športových organizácií, ideovo munajbližšie bola Československá sociálnodemokratická strana.

in absentia

�

Andrej Búza

Je vhodné poznamenať, že v jeho pohnutom živote ho čakaloešte jedno štúdium, a to stredoškolské stavebné – o tridsať rokovneskôr, keď ho perzekúcia päťdesiatych rokov poznačila v núdzipri hľadaní zamestnania.

Mladý právnik Andrej Búza získal v roku 1932 titul doktorapráv a svoju právnickú prax začal práve ako advokátsky konci-pient, kandidát advokácie, hoci po krátkej dobe sa stalkoncipientom notárskym. Ani táto príprava na výkon slobodnéhopovolania ho zrejme neuspokojovala, preto už v roku 1933 pôso-bí ako auskultant Krajského súdu v Levoči, o rok neskôr už postú-pil na Hlavný súd do Košíc. Jeho služobne najdlhším pôsobiskomsa však stal post prednostu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsipočas dlhého decénia v rokoch 1935 – 45 teda nielen v dobeprvej a druhej ČSR ale aj Slovenskej republiky počas Druhej sve-tovej vojny. V Spišskej Novej Vsi bol aj členom právnej komisiemesta, vedúcim Robotníckej akadémie a predsedom miestnehoodboru Červeného kríža. Jeho manželkou sa stala farmaceutkaOľga Samková a hoci spolu nemali deti, žili spolu až do jehosmrti. K negatívam Búzovej kariéry, uvádzaným aj odbojármi poskončení vojny v roku 1947, patrilo aj to, že bol „členom Hlinko-vej gardy, právnym poradcom HG, členom slovensko-nemeckejspoločnosti, jeho brat je ako Maďar zaistený v ZSSR, druhý žijevo Viedni a zobral si Nemku – nacistku. Za Slovenskej republikybol za falšovanie spisov disciplinárne potrestaný, stýkal sa lens Maďarmi, ako obžalobca Okresného ľudového súdu v Koši-ciach vzal späť obžaloby proti 170 bohatým Maďarom“. Naprotitomu pôsobil počas SNP ako člen Revolučného národného výbo-ru a obstarával lieky partizánom, za čo ho v decembri 1944 zais-tilo Gestapo a uväznilo v Kežmarku. Keďže sa počas vojnovéhoSlovenska len sčasti exponoval, mohol sa stať po vojne od r. 1945do r. 1948 hlavným štátnym zástupcom, vykonával navyše aj uve-denú funkciu žalobcu pred Okresným ľudovým súdom v Koši-ciach. Hneď po oslobodení bol pritom poverený organizáciousúdnictva a prokuratúry na východnom Slovensku. Politicky v po-vojnovom období realizoval svoju činnosť Andrej Búza v rámciČeskoslovenskej sociálnodemokratickej strany, kde zastával postpodpredsedu krajského výkonného výboru v Košiciach. Novem-brová kríza na Slovensku v roku 1947 a demisia povereníka IvanaŠtefánika spätého s Demokratickou stranou ho ako oficiálne od-borníka-nestranníka vyniesla na post prvého muža justície naSlovensku, tým však bol len do Víťazného februára, pretože eštev tento mesiac roku 1948 bol odvolaný z funkcie a nahradenýorganizátorom ľahkej atletiky na Slovensku, pretekárom vo vrhuguľou a v hode diskom, držiteľom slovenských rekordov a repre-zentantom Slovenska v uvedených disiplínach Júliusom Viktorym(1907 – 1985).

Koniec vo funkcii povereníka však pre Andreja Búzu znamenallen začiatok životného utrpenia, už v roku 1949 po uložení trestuodňatia slobody na 18 mesiacov sa za ním zavreli brány väznicev Leopoldove do roku 1950, následne bol väznený aj v Bratislavetak, že výkon trestu si odpykával v rokoch 1952 – 53 a počas ďal-šieho jedenapolročného trestu v období 1958 – 60. Slovami fran-cúzskeho klasika „strom revolúcie požiera svoje deti“ a AndrejaBúzu ako bývalého štátneho zástupcu a žalobcu v retribučnýchprocesoch len zomlel mlyn, ktorý sám pomáhal rozkrútiť.

V časoch medzi uväznením počas päťdesiatych rokov praco-val ako stavebný robotník, po definitívnom prepustení z výkonutrestu odňatia slobody študoval v rokoch 1960 – 62 na Strednejpriemyselnej škole stavebnej v Bratislave. Ako 54-ročný začal pra-covať v roku 1962 mimo oblasti práva a to vo funkcii stavebnéhotechnika. Napriek životným útrapám sa Andrej Búza dožil pomer-ne vysokého veku, zomrel 10. októbra 1987 v Bratislave.

de iure

46


�

Po februári 1948 v podmienkach komunistického režimu niektorípredstavitelia justície na Slovensku v osobách povereníkov spra-vodlivosti neboli absolventmi právnických fakúlt ale len Právnic-kých škôl pracujúcich (PŠP), z ktorých sa v rokoch 1948 – 52uskutočnilo 10 kurzov a následne pokračovali „behy“ PŠP tak, žena Slovensku bolo v roku 1954 až 56 % prokurátorov a 28 % sud-cov abolventmi právnických škôl pracujúcich. Medzi nich patrilnapr. povereník spravodlivosti Mikuláš Kapusňák. Iní poverenícinemali nielen právnické, ale dokonca žiadne vysokoškolské vzde-lanie ako napr. Rudolf Strechaj, pôvodným povolaním typografa v rokoch 1951 – 53 povereník spravodlivosti. K advokátskymkoncipientom patrili aj známi prví pofebruároví ministri spravod-livosti ČSR z rokov 1948 – 50 resp. 1950 – 53 Alexej Čepičkaa Štefan Rais, ktorý v roku 1951 pri schvaľovaní nového zákonao advokácii označil túto za nástroj triedneho útlaku, nástroj, ktorýpoužívala vládnuca buržoázia v záujme posilnenia svojej mocia zvýšeného vykorisťovania pracujúcich más. Celá bezprostrednáčinnosť buržoáznej advokácie svedčila o jej triednom protiľudo-vom charaktere. Po roku 1953 však už najvyššie funkcie v socialis-tickej justícii Československa neobsadzovali bývalí advokáti, čosa zmenilo po vzniku česko-slovenskej federácie a kreovaní sa-mostatného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickejrepubliky od 1. januára 1969. Po krátkom intermezze prvého mi-nistra spravodlivosti Félixa Vašečku totiž tento post prevzal v roku1970 Pavol Király zastávajúci úrad prvého muža justície na Slo-vensku najdlhšie zo všetkých od pádu feudalizmu – 12 rokov!

Najdlhšie pôsobiaci minister spravodlivosti SSRsa narodil 8. novembra 1913 v Likieri, dnes Hnúšti, v okrese Ri-mavská Sobota obdobne ako všetci jeho predchodcovia v sta-rom Rakúsko-Uhorsku. Do roku 1936 bol poslucháčom Právnic-kej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe a svoju právnickú prax za-čal v tomto roku ako kandidát advokácie, následne sa však staljustičným čakateľom. Jeho veľké chvíle prišli po r. 1948, keď užod roku 1945 patril k členom Komunistickej strany Českosloven-ska. Rok po skončení vojny sa totiž stal žalobcom na Národnomsúde v Bratislave až do roku 1947 a po februári 1948 začal vyučo-vať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského až do r. 1949.Zaujímavejšie je jeho pôsobenie na Povereníctve spravodlivostiv rokoch 1948 – 53, ďalšiu kariéru Pavla Királyho predstavuje de-cénium na Krajskej prokuratúre v Bratislave v rokoch 1959 – 69vo funkcii námestníka krajského prokurátora. Pavol Király bol ajteoretikom práva, odborné články venoval hlavne otázkam socia-listickej zákonnosti a zákonu o zľudovení súdnictva, pri schvaľo-vaní ktorého v parlamente odznelo: „Zákon sám dává krajskýmnárodním výborům a ministerstvu spravedlnosti možnost účin-nou kontrolou krajských advokátních sdružení a přísnými trestyvymýtit v nejkratší době vykořisťovatelské choutky jednotlivcůtohoto stavu. Advokacie vybudovaná na nových základech plnilasvé poslání opět získat stracenou důvěru pracujícich měst a vsí.A normálnímu občanu při styku se soudními orgány a advokátymnohdy naskakovala husí kúže a stoupala krev do hlavy z obavy,jak jeho řízení u těchto „také republikánských“ orgánů skončí.Advokacie není instituce nová. V kapitalistické společnosti, kdehlavním „mravním“ zákonem je zisk, zaujímá tato instituce velmičestné a významné místo. Zdatný a prúbojný advokát stává sepravou rukou každé kapitalistické společnosti a jednotlivýchfinančních magnátů. Prostým občanúm nešlo na rozum, jak sepomocí obratného advokáta a jeho výkladu práva stávají z vrahůberánci, ze zlodějů poctivci, z očividných kolaborantů vlastenci

Pavol Király

a obráceně. Je nutno zdůraznit, že zvláště po květnové revoluciv době, kdy náš lid účtoval se zrádci a kolaboranty, se značná částpříslušníku advokacie, krytá rouškou drtinovské spravedlnosti,v očích lidu úplně zkompromitovala.“

Obdobie Pražskej jari pre Pavla Királyho znamenalo prácu vofunkcii vedúceho rehabilitačného odboru sekretariátu námestní-ka generálneho prokurátora pre Slovensko v rokoch 1968 – 70.Zaujímavosťou je, že jeho nadriadeným vo funkcii tohoto ná-mestníka bol JUDr. Štefan Ozimý, absolvent Právnickej školypracujúcich v Prahe v päťdesiatych rokoch a neskorší predsedaÚstredia slovenskej advokácie z rokov 1971 – 86. Pavol Király bolo. i. už od roku 1949 funkcionárom ústredných orgánov Zväzučeskoslovensko-sovietskeho priateľstva a po zriadení Ministerstvaspravodlivosti SSR na ňom začal v roku 1970 po krátkej anabázevo funkcii predsedu Najvyššieho súdu SSR pôsobiť, pričom v tomistom roku sa posadil aj do kresla republikového ministra. Navyšev rokoch 1971 – 73 pôsobil aj ako predseda Legislatívnej rady vlá-dy Slovenskej socialistickej republiky. Ako jediný zo spomínanýchministrov nebol nikdy perzekvovaný, v roku 1973 dostal Rad prá-ce a v roku 1978 mu bol ako 65-ročnému prepožičaný rad Víťaz-ného februára. Počas jeho 12-ročného pôsobenia na ministerstvebol o. i. prijatý aj prvý slovenský republikový zákon SNR o advo-kácii v r. 1975. Jeden internetový server dokonca uvádza menoPavel Király medzi nezverejnenými agentmi Štátnej bezpečnosti.Pred dovŕšením 70. roku života bol Pavol Király vo funkcii minis-tra spravodlivosti SSR nahradený v roku 1982 profesorom a gene-rálmajorom Zboru národnej bezpečnosti Jánom Pješčakom.

Zo spomenutých vrcholných predstaviteľov rezortu spravodlivos-ti má v dejinách advokátskeho stavu na Slovensku určite nezastu-piteľné miesto Miloš Vančo, ktorý dokonca na našom území v ro-koch 1927 – 34 stál aj na jeho čele. Ostatní spomenutí exministrimali prevažne epizódny charakter výkonu tohoto povolania vosvojom profesionálnom živote a zväčša sa zaoberali inými práv-nymi profesiami. Zaujímavým určite je, že až na posledne uvá-dzaného Pavla Királyho boli všetci počas života odsúdení na trestodňatia slobody. Obdobne si možno všimnúť ich odlišnú politic-kú orientáciu, Miloš Vančo ako predseda Slovenskej národnejstrany, Gejza Fritz a Štefan Tiso ako exponenti Hlinkovej sloven-skej ľudovej strany, Andrej Búza zase ako funkcionár Českoslo-venskej sociálno-demokratickej strany, ďalej Ivan Štefánik akočlen Demokratickej strany a napokon Pavol Király disponujúcičlenstvom v Komunistickej strane Slovenska. Do histórie advoká-cie sa však okrem uvedených ministrov z radov najvyšších pred-staviteľov justície u nás zapísali aj mená Ladislava Košťu, MariánaPoslucha, Milana Hanzela, Jána Čarnogurského, Daniela Lipšicaa Lucie Žitňanskej. Častý pôvod ministrov spravodlivosti v radochadvokácie u nás sa tak nestal výnimkou ani po roku 1989, kdetakmer dve tretiny ministrov spravodlivosti pochádzalo z radovadvokácie, čím je toto číslo obdobné časom prvej ČSR. Zovše-obecnene tak možno hodnotiť, že na rozdiel od doby neslobody,demokratické epochy v našich dejinách advokátom na čele justí-cie prajú.

�

�

Príspevok odznel ako referát na štvrtej Konferencii o históriiadvokácie, ktorú usporiadal Výbor pre históriu advokácieČeskej advokátskej komory a konala sa 30. novembra 2007na Právnickej fakulte Západočeskej univerzity v Plzni.

47


Pokyny pre autorov odborných článkov

1. Do redakcie treba poslať rukopis v elekronickej podobe.

2. Treba uviesť meno a priezvisko autora (autorov), vedecké a akademickéhodnosti, povolanie, adresu pracoviska a trvalého bydliska, rodné číslo, kon-takty (telefónne číslo, e-mailovú adresu).

3. Titulok príspevku má byť krátky, vecný, výstižný. Pri dlhších príspevkoch saodporúča krátky úvod (perex) objasňujúci výber témy. Dlhý text je vhodnéčleniť medzititulkami.

4. V texte treba dôsledne dbať na presnú identifikáciu osôb a inštitúcií. U osôbnasleduje po akademických tituloch meno a priezvisko, v prípade potrebyi vedecká hodnosť. Ak nie je známy slovenský prepis zahraničných hodnostíalebo ich uvedenie nie je podstatné vzhľadom na informačnú a protokolár-nu potrebu, tak ich možno vynechať. Názvy zahraničných a medzinárod-ných inštitúcií sa uvádzajú v plnom pôvodnom názve (prípadne so skratkouv zátvorke). Ak existuje zaužívaný slovenský prepis, treba ho dôsledne po-užívať, inak je potrebný čo najpresnejší preklad do slovenčiny.

5. Poznámky v texte treba označovať číslom bez zátvorky a bez bodky. Pri cito-vaní bibliografických údajov treba dodržať nasledovnú schému:

6. Autor pripojí krátku v rozsahu do 600 znakov vrátane medzier,v ktorej zhrnie problematiku článku, svoje stanoviská a vývody. Redakcia za-bezpečí prklad anotácie do angličtiny a nemčiny.

7. Autor tiež napíše o svojom aktuálnom odbornom pô-sobení a prípadne o iných skutočnostiach, ktoré považuje za dôležité v sú-vislosti s obsahom článku. Táto informácia bude uverejnená na prvej stranepríspevku v graficky odčlenenej plôške.

8. Maximálny odporúčaný rozsah odborného článku je 34 000 znakov vrátanemedzier, čo zodpovedá cca 6 stranám v bulletine. Maximálny odporúčanýrozsah recenzie, poznámky, správy z podujatia, úvahy na aktuálnu témua pod. je 4 500 znakov vrátane medzier.

9. O zaradení príspevku do konkrétneho čísla a výške autorského honorárurozhoduje redakčná rada Bulletinu slovenskej advokácie. Vyslovuje sa k ob-sahu a forme spracovania príspevku, prípadne konzultujte s autorom možnéúpravy a doplnky. Môže požiadať autora o skrátenie príspevku alebo roz-deliť dlhý článok do viacerých čísiel. Vyhradzuje si tiež právo uverejniť svojkolektívny názor k publikovanému príspevku.

10. Redakcia bulletinu si vyhradzuje právo upraviť názov príspevku, medzititul-ky, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a technické úpravy.

11. Tesne pred publikovaním dostane autor svoj príspevok na odsúhlasenie re-dakčných zásahov a na prípadné doplnenie a aktualizáciu. Autorizovaný prí-spevok sa uverejní bez ďalších redakčných zásahov.

12. Príspevky sa uverejňujú na základe písomného súhlasu autorov na osobit-nom redakčnom formulári. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.

Priezvisko1, M. – Priezvisko2, M.: Miestovydania : Vydavateľ, ROK, s. XY.

Názov diela. Prípadný podtitul.

anotáciu

stručnú informáciu

bulletinslovenskejadvokácieMesačník Slovenskej advokátskej komoryVychádza desať ráz do roka(8 riadnych čísel a dve dvojčísla)Náklad 5 200 ks

Redakčná rada:

Výkonná redaktorka:, [email protected]

tel.: 02/5296 1236Administrácia:

, [email protected].: 02/5296 1556

Sídlo redakcie:SAK, Kolárska 4, 813 42 Bratislavatel.: 02/5296 1556, 5296 1236fax: 02/5296 1554, 5292 4056

Vizuálna koncepcia a grafická úprava:

Predtlačová príprava:, Bratislava

Tlač:, Bratislava

Objednávky bulletinu a inzercie:Kancelária SAKKolárska 4, 813 42 Bratislavafax: 02/5292 4056, 5296 1554

reg. č. MK SR: 1212/95

Uzávierka odbornej časti: 13. 2. 2008Uzávierka redakčnej časti: 26. 2. 2008Toto číslo vyšlo 17. 3. 2008

JUDr. Jozef Brázdil (predseda)JUDr. Ing. Imrich Flassik (podpredseda)Mgr. Marek Benedikdoc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.JUDr. Zuzana ĎurišováJUDr. Roman HošovskýJUDr. Ondrej Mularčíkprof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.JUDr. Alexander Škrinár, CSc.JUDr. Marek Števček, PhD.Mgr. Roman Toman, PhD.JUDr. Andrea Tomlainová, PhD.prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc.

PhDr. Naďa Ondrišová

PhDr. Edita Tyrolerová

Ing. Ladislav Blecha

Helondia, s. r. o.

Print Hall, s. r. o.

ISSN 1335-1079

bulle

tin s

love

nske

j adv

okác

ieV

YDÁ

VA S

LOV

ENSK

Á A

DVO

KÁTS

KA K

OM

ORA

ročník XIV · 2011-07-13 · podielu k BSM? K histórii, pojmu a účelu odklonu v trestnom...

Documents

Transcript of ročník XIV · 2011-07-13 · podielu k BSM? K histórii, pojmu a účelu odklonu v trestnom...