Inštitút pre výskum práce a rodinyInstitute for Labour and Family Research

Zabezpečovanie starostlivosti v rodinách

so závislými členmi

Bratislava, september 20064/2006

Ro

din

a a

prá

ca

Bernardína Bodnárová

Daniel Gerbery

Obsa čísla 4/2006

Úvod

1. Metodológia výskumu a výskumná vzorka

2. Výskyt jednotlivých typov poskytovanej starostlivosti a charakteristiky domácností

3. Starostlivosť o deti v predškolskom veku

4. Starostlivosť o starých, chorých a ľudí so zdravotným postihnutím

Záverečné zhrnutie

Literatúra

Rodina a práca

Vydáva Inštitút pre výskum práce a rodinyNepredajné

Šéfredaktorka: doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc. Návrh obálky: Peter RepkaTechnický redaktor: Peter Repka

© Inštitút pre výskum práce a rodiny Župné námestie 5-6, 812 41 Bratislava

Prešlo jazykovou korektúrou

ISSN: 1336-7153Reg. číslo: 3394/2005

Rodina a prácaRodina a práca

. . . 4

. . . 6

. . . 7

. . . 13

. . . 28

. . . 39

. . . 42

Bernardína Bodnárová

Daniel Gerbery

Bratislava, september 2006

Abstrakt

Predkladaný text prezentuje vybrané výsledky reprezentatívneho empirického výskumu o potrebách a poskytovaní služieb pre rodiny zabezpečujúce starostlivosť o závislých členov. Zameriava sa najmä na analýzu aktuálnych foriem poskytovanej starostlivosti a identifikáciu profilov poskytovateľov starostlivosti a jej príjemcov. Výskum, z ktorého pochádzajú predkladané výsledky, bol realizovaný v roku 2005 v Stredisku pre štúdium práce a rodiny.

Kľúčové pojmy: starostlivosť, služby starostlivosti, rodiny so závislými členmi

Abstract

The paper presents selected results from representative empirical survey on social care in Slovak families with dependant members and their request for social care services. It focuses on analysis of current forms of care within families and profiles both of care-givers and care-recipients. The survey, the results are coming form, has been carried out by team at the Centre for Work and Family Studies in 2005.

Key words: social care, social care services, families with dependent members

� 5

Úvod

Starostlivosť je jedným z ústredných pilierov teórie i praxe sociálnej

politiky. Jej analýza ponúka možnosti nahliadnuť do sveta dôležitých dichotómií

(súkromný – verejný priestor, platená – neplatená práca, štát – rodina) a zároveň

ponúka nástroje na skúmanie spôsobov ich prekonávania. Ako väčšina kľúčových

pojmov sociálnej politiky, aj pojem starostlivosti sa vzpiera jednoznačnej a jasnej

definícii, ktorá by zabezpečila jeho „bezproblémové“ používanie v rôznych

výskumných kontextoch. Pri skúmaní sociálnej politiky má význam hovoriť

predovšetkým o starostlivosti o závislých členov rodiny, ktorých schopnosť

postarať sa o seba je oslabená alebo nerozvinutá, pretože práve pri nej dochádza

k definovaniu a udržiavaniu hraníc medzi hlavnými aktérmi sociálnej politiky

- štátom, rodinou a trhom. Notoricky známym poznatkom je, že starostlivosť

o závislých členov rodiny je veľmi často neplatenou prácou zaraďovanou do

oblasti reprodukčných činností, ktoré sú vnímané ako prirodzený a samozrejmý

predpoklad produktívnej činnosti na trhu práce. Z hľadiska analýzy orientácie

sociálnej politiky je dôležité poznať, akým spôsobom ten-ktorý sociálnopolitický

systém starostlivosť realizovanú v rodine tematizuje, či a v akej forme umožňuje

jej presun do verejnej alebo komodifikovanej sféry.

Štandardné deskripcie systémov služieb starostlivosti poskytujú obraz

o štruktúre, variabilite a dostupnosti ponúkaných produktov. Pre ich nastavenie

je však dôležité poznať aj druhú stranu – tých, ktorí zabezpečujú starostlivosť

o členov svojej rodiny a ktorí sú aktuálnymi alebo potenciálnymi užívateľmi služieb

poskytovaných v rámci sociálnej politiky. Predkladaný text prezentuje výsledky

reprezentatívneho empirického výskumu o zabezpečovaní starostlivosti v rodinách

so závislými členmi1). Tento výskum bol zameraný predovšetkým na „dopytovú

stránku“ služieb pre rodiny, jeho cieľom bolo načrtnutie profilu domácností na

Slovensku z hľadiska aktuálneho zabezpečovania starostlivosti o svojich členov

a z toho vyplývajúcich potrieb poskytovania sociálnych služieb.

Hlavný zámer výskumu identifikovať profil domácností z hľadiska

zabezpečovania starostlivosti o závislých členov bol konkretizovaný do

nasledujúcich čiastkových cieľov:

• identifikovať „objekty starostlivosti“, t.j. komu sa starostlivosť poskytuje

a ako sa potreby starostlivosti z tohto hľadiska vzájomne kombinujú (vrátane

intenzity potrieb starostlivosti a dĺžky jej poskytovania),

• identifikovať „subjekty starostlivosti“, teda kto starostlivosť poskytuje

a v akom rozsahu,

• bližšie poznať a popísať „vecnú stránku“ poskytovanej starostlivosti - čo

sa poskytuje, aká starostlivosť (vrátane formálnych služieb a ich využívania,

prípadne bariér ich využívania),

• zistiť názory populácie SR na otázku zodpovednosti za starostlivosť

o potrebných a služby starostlivosti a ich financovanie, nakoľko ich populácia

SR vníma ako verejnú záležitosť (vrátane konfrontácie názoru obyvateľov

s predstaviteľmi vybratých lokálnych samospráv),

• zmapovať potreby služieb starostlivosti.

Kvôli priestorovým obmedzeniam v texte predložíme len vybrané zistenia

a súvislosti, rozsiahlejší analytický materiál je súčasťou záverečnej správy z výskumu

a pripravovaných výstupov v odbornej tlači. V prvej časti sa budeme venovať

metodologickým východiskám výskumu a popisu výskumnej vzorky. V druhej

časti budú prezentované zistenia o výskyte jednotlivých typov starostlivosti v SR

a charakteristikách domácností, ktoré ich zabezpečujú. Tretia časť sa zaoberá formami

starostlivosti o deti v predškolskom veku. Štvrtá časť bude venovaná spôsobom

zabezpečovania starostlivosti o iných závislých členov rodiny. V záverečnej časti

zhrnieme výsledky a naformulujeme odporúčania pre ďalší výskum. 1 Viac v záverečnej správe: Bodnárová, Filadelfiová, Gerbery: Výskum potrieb a poskytovania služieb pre rodiny zabezpečujúce starostlivosť o závislých členov. Stredisko pre štúdium práce a rodiny, Bratislava 2005.

� �

1. Metodológia výskumu a výskumná vzorka

Základným výskumným nástrojom boli štruktúrované rozhovory s použitím štandardizovaného dotazníka s vybraným členom domácnosti. V záujme naplnenia stanovených cieľov bola výskumná vzorka ustanovená tak, aby sa uskutočnili rozhovory s predstaviteľmi reprezentatívneho súboru domácností SR. Keďže nebolo možné zrealizovať výber domácností podľa typu poskytovanej starostlivosti, nakoľko štatistická štruktúra domácností SR nie je z tohto hľadiska známa (neexistuje databáza domácností potrebujúcich či poskytujúcich starostlivosť), pristúpilo sa pri výbere k náhradnému riešeniu. Základom sa stal výber jednotlivcov s tým, že bola požadovaná výpoveď za celú rodinnú domácnosť. Z hľadiska získania relevantných výpovedí sa veková hranica posunula na vek 25 a viac rokov (v SR priemerný sobášny vek a vek prvého pôrodu). Výberová vzorka teda reprezentovala dospelých obyvateľov SR vo veku 25 rokov a viac, ktorí vypovedali za všetkých členov svojej rodinnej domácnosti. Aby sa zabezpečilo pokrytie celého územia SR a rôznych typov obcí a aby sa získali názory rôznych sociálno-demografických skupín, boli pre výber respondentov stanovené viaceré kvóty. Išlo o kraj, typ obce, pohlavie, vzdelanie a vek. Výskumnú vzorku v konečnom dôsledku tvorilo 1 069 respondentov a respondentiek. Terénny zber dát realizovala prieskumná agentúra Markant (víťaz verejného obstarávania) v novembri 2005, rozhovory uskutočnili školení anketári a anketárky tejto agentúry.

Zloženie súboru podľa sociálno-demografických znakov je podrobne uvedené v záverečnej správe z výskumu (Bodnárová, Filadelfiová, Gerbery 2005), na tomto mieste len konštatujeme, že podľa základných demografických a sociálnych znakov nenastali v zložení žiadne významné

posuny oproti celku populácie SR, ktoré by vyžadovali korekcie pri interpretácii údajov. Výskumný súbor v základných rysoch zodpovedá štruktúre populácie domácností SR.

2. Výskyt jednotlivých typov poskytovanej starostli-vosti a charakteristiky domácností

Jedným z cieľov výskumu bolo zistiť, v akom rozsahu znášajú domácnosti v SR bremeno starostlivosti o závislých členov. Za závislých členov boli pre potreby výskumu považované nasledujúce osoby: deti v predškolskom veku, deti so zdravotným postihnutím, dospelé osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia a chorí členovia domácnosti vyžadujúci starostlivosť. Podiel domácností poskytujúcich starostlivosť členovi rodiny v rámci domácnosti za jednotlivé vymedzené typy osôb prezentuje nasledujúca tabuľka č. 1.

Viac ako pätina skúmaných domácností (22,1 %) sa starala o dieťa v predškolskom veku, pričom 18,3 % z nich malo jedno takéto dieťa a 3,8 % dve alebo viac takýchto detí. Druhým najviac frekventovaným typom starostlivosti bola starostlivosť o staršieho člena rodiny, ktorý sa týkal 14,6 % skúmaných domácností. V prípade 13,2 % bola poskytovaná jednému staršiemu členovi rodiny a u 1,4 % z celkového počtu domácností išlo o dvoch alebo viacerých starších ľudí. O dospelú osobu so zdravotným postihnutím sa staralo 8,1 % domácností (prevažne sa jednalo o jednu takúto osobu v rámci domácnosti) a o dieťa so zdravotným postihnutím 3,2 %. Chorý člen domácnosti bol v čase výskumu v starostlivosti 6,5 % skúmaných domácností.

8 9

V sledovanom období sa 12,2 % skúmaných domácností pravidelne staralo aspoň o jedného rodinného príslušníka, ktorý nebýval spolu s členmi domácnosti respondenta. Ako ukazuje tabuľka č. 3, týkalo sa to prevažne starších ľudí (takýto typ starostlivosti uviedlo 7,9 % skúmaných

domácností). Výskyt ostatných typov starostlivosti bol podstatne menej frekventovaný: 2,7 % sa staralo o chorého člena rodiny žijúceho mimo spoločnej domácnosti, pravidelnú starostlivosť o rodinného príslušníka so zdravotným postihnutím uviedlo 1,4 % skúmaných domácností. Úplnou zriedkavosťou bola starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím mimo domácnosti.

Schopnosť domácnosti zabezpečiť riadnu a kontinuálnu starostlivosť je determinovaná jej štruktúrou. Mobilizácia zdrojov má inú trajektóriu a formu v trojgeneračných domácnostiach a inú v domácnostiach s dvoma generáciami, odlišovať sa bude taktiež podľa generačnej kompozície

Tabuľka 1: Podiel domácností poskytujúcich starostlivosť členovi domácnosti podľa typu závislého člena domácnosti (v %)

Typ závislého člena domácnosti

Podiel domácností

v %

Štruktúra podľa počtu členov

1 člen 2 a viac členov

Dieťa v predškolskom veku 22,1 18,3 3,8

Dieťa so zdravotným postihnutím

3,2 3,0 0,2

Dospelá osoba so zdravotným postihnutím

8,1 7,7 0,4

Starší človek potrebujúci starostlivosť

14,6 13,2 1,4

Chorá osoba potrebujúca starostlivosť

6,5 6,1 0,4

Tabuľka 2: Poskytovanie starostlivosti rodinnému príslušníkovi mimo domácnosti (v %)

Výskyt poskytovania starostlivosti

Podiel v %

Poskytuje 12,2

Neposkytuje 87,8

Spolu 100,0

Tabuľka 3: Podiel domácností poskytujúcich pravidelnú starostlivosť mimo domácnosti podľa typu závislého člena

rodiny (v %)

Typ závislého člena rodinyPodiel

domácností v %

Štruktúra podľa počtu členov

1 člen 2 a viac členov

Dieťa v predškolskom veku 1,3 1,2 0,1

Dieťa so zdravotným postihnutím

0,1 0,1 -

Dospelá osoba so zdravotným postihnutím

1,4 1,3 0,1

Starší človek potrebujúci starostlivosť

7,9 6,9 1,0

Chorá osoba potrebujúca starostlivosť

2,7 2,3 0,4

10 11

a pod. V skladbe domácností starajúcich sa o dieťa v predškolskom veku prevažovali dvojrodičovské dvojgeneračné rodiny (52,1%), za ktorými nasledovala trojgeneračná rodina (28 % s dvoma rodičmi a 4,7 % len s matkou). Iný typ rodinnej domácnosti dosiahol v rámci tohto podsúboru 14 %, ostatné typy domácností sa pri tomto type starostlivosti vyskytovali iba minimálne alebo vôbec.

Domácnosti starajúce sa o dieťa so zdravotným postihnutím vykázali štruktúru posunutú smerom k neúplnej rodine, konkrétne k typu rodiny, na čele ktorej stojí matka. I keď aj u tejto skupiny prevažujú dvojrodičovské dvojgeneračné rodiny (56,8 %), zostávajúcich vyše 40 % má odlišnú skladbu ako v predchádzajúcom prípade. Viditeľný je najmä pomerne vysoký podiel domácností vedených matkou (8,8 % dvojgeneračných a 11,8 % trojgeneračných). Pre porovnanie, rodinné domácnosti na čele s otcom vykázali iba minimálny výskyt.

Úplne odlišnou skladbou sa vyznačovali domácnosti starajúce sa o dospelú osobu so zdravotným postihnutím. V tomto prípade bola štruktúra z hľadiska typu domácnosti pestrejšia. Dvojrodičovské dvojgeneračné rodiny v rámci nich dosiahli len 35,6 % zastúpenie. Pomerne vysoký podiel, takmer štvrtinu všetkých domácností starajúcich sa o dospelého so zdravotným postihnutím, dosahovali partnerské páry (manželské i nemanželské). Viacgeneračné spolužitie bolo zastúpené pomenej (iba 8 %), zvýšený podiel domácností vedených matkou sa však udržal (6,9 % a 3,4 %).

V rámci domácností, v ktorých je zabezpečovaná starostlivosť starším členom rodiny, boli najviac zastúpené trojgeneračné rodinné domácnosti (48,1 %). Signalizuje to, že v prípade oslabenia schopností starnúcich

Tabuľka 4: Štruktúra domácností poskytujúcich starostlivosť podľa typu domácnosti za jednotlivé typy starostlivosti (v %)

Typ poskytovanej starostlivosti

Typ skúmanej domácnostiA B C D E F G H I Spolu

Dieťa v predškolskom veku

- - 52,1 0,8 0,4 28,0 4,7 - 14,0 100,0

Dieťa so zdravotným postihnutím

- - 56,8 8,8 - 14,7 11,8 2,9 5,9 100,0

Dospelá osoba so zdravotným postihnutím

4,6 24,1 35,6 6,9 2,3 8,0 3,4 - 14,9 100,0

Starší človek potrebujúci starostlivosť

1,9 10,8 11,4 6,3 2,5 41,8 7,0 0,6 17,7 100,0

Chorá osoba potrebujúca starostlivosť

1,4 30,4 14,5 7,2 1,4 27,5 4,3 1,4 11,6 100,0

Starostlivosť mimo bytu

6,9 11,5 38,5 6,9 0,8 23,1 3,1 - 9,2 100,0

Všetky „starajúce sa“ domácnosti

2,6 12,8 38,3 5,4 1,1 22,7 4,5 0,6 12,0 100,0

Všetky „ne-starajúce sa“ domácnosti

18,2 20,8 45,2 8,3 0,9 1,7 1,3 - 3,6 100,0

Všetky skúmané domácnosti

10,4 16,8 41,7 6,8 1,0 12,2 2,9 0,3 7,8 100,0

Legenda:A = domácnosť osamelého jednotlivcaB = pár bez detíC = dvaja rodičia a slobodné dieťa/detiD = matka a slobodné dieťa/deti E = otec a slobodné dieťa/detiF = dvaja rodičia, slobodné dieťa/deti

a starý rodič/rodičiaG = matka, slobodné dieťa/deti a starý

rodič/rodičiaH = otec, slobodné dieťa/deti a starý

rodič/rodičiaI = iná rodinná domácnosť

12 13

rodičov pre samostatný autonómny život riešia deti vzniknutú situáciu založením spoločnej domácnosti (či už v byte východiskovej rodičovskej rodiny alebo v byte rodiny dieťaťa). Pomerne silno sú pri tomto type starostlivosti zastúpené iné typy domácností (rôzne kombinácie rodinných vzťahov). Na tradičnú dvojgeneračnú rodinu pripadlo len 11,4 % (pravdepodobne prípady, keď starostlivosť rodičom poskytuje dospelé, ale slobodné dieťa), o niečo menší podiel – 10,8 % pripadalo na typ domácnosti zloženej len z partnerského páru. Aj pri starostlivosti o starších závislých členov prevažujú v skladbe domácností rodiny vedené matkou nad rodinami vedenými otcom. V prípade starostlivosti o chorú osobu získali najvyššie zastúpenie partnerské páry a potom trojgeneračné rodiny, v prípade starostlivosti poskytovanej členovi rodiny žijúcemu mimo spoločnej domácnosti respondenta zasa úplné dvojgeneračné a trojgeneračné rodiny. Aj u týchto dvoch posledných typov starostlivosti platí vyššie zastúpenie neúplných domácností na čele s matkou nad takými istými domácnosťami vedenými otcom.

Pri rôznych typoch starostlivosti prevažovali rôzne typy domácností podľa počtu členov. Najvyšší priemerný počet členov domácnosti vykázali domácnosti, kde sa starostlivosť poskytuje dieťaťu predškolského veku (4,74 členov), najnižší vyšiel za domácnosti starajúce sa o dospelú osobu so zdravotným postihnutím (3,35 členov). Priemerný počet členov domácnosti do značnej miery kopíruje zastúpenie trojgeneračného spolužitia v jednotlivých sledovaných skupinách domácností (vyššie zastúpenie trojgeneračného spolužitia znamenalo v konečnom dôsledku s veľkou mierou pravdepodobnosti aj vyšší priemerný počet členov domácnosti).

Získané údaje ukázali výrazné rozdiely v zložení nielen pri porovnaní jednotlivých typov starostlivosti, ale aj pri porovnaní domácností

poskytujúcich starostlivosť svojmu členovi a domácností, ktoré takúto starostlivosť neposkytujú. Odlišujú sa hlavne v podiele trojgeneračných rodinných domácností a tzv. iných rodinných domácností (ich podiel za domácnosti neposkytujúce starostlivosť je rádovo nižší), ale aj v zastúpení osamelých jednotlivcov a partnerských párov (výraznejšie narastajú u domácností neposkytujúcich starostlivosť). Značný posun v štruktúre rodín vypovedá signifikantne o predmete zisťovania (poskytovanie starostlivosti rodinným príslušníkom členmi skúmanej domácnosti) a zároveň signalizuje iné usporiadanie života v prípade vzniku potreby starostlivosti o člena rodiny.

3. Starostlivosť o deti v predškolskom veku

Časť dotazníka týkajúca sa starostlivosti o dieťa v predškolskom veku bola určená respondentom, ktorí mali v čase výskumu aspoň jedno takéto dieťa. Túto podmienku spĺňala približne jedna tretina skúmaného súboru. Zisťovanie bolo zamerané na spôsoby, akými rodičia aktuálne zabezpečujú starostlivosť o deti, na preferované formy starostlivosti, na skúsenosti rodičov a spokojnosť, resp. nespokojnosť s existujúcim stavom.

3.1. Aktuálne a preferované formy starostlivosti o dieťa/deti v predškolskom veku

V centre pozornosti bolo predovšetkým zabezpečenie starostlivosti o dieťa/deti počas pracovných dní. Pri tomto zisťovaní dostali respondenti

14 15

na posúdenie sedem spôsobov starostlivosti o dieťa (plus možnosť voľnej odpovede), pričom sa mali vyjadriť ku každému z nich prostredníctvom troch variantov zachytávajúcich frekvencie (pravidelne/väčšinou, občas/príležitostne, nikdy). Už prvý pohľad na základnú distribúciu odpovedí naznačuje, že starostlivosť o deti v predškolskom veku je stále silno založená na vnútrorodinných väzbách. Najčastejším spôsobom starostlivosti o malé deti je starostlivosť matky v domácnosti. Pravidelne je takto zabezpečovaná u viac než polovice opýtaných (55 %), príležitostne ju využíva 28,3 % respondentov. Občasnú výpomoc starých rodičov s deťmi uviedlo 63,3 % respondentov, pravidelne sa starí rodičia starajú o dieťa u 8,4 % respondentov. Možno trochu prekvapujúco vysoký podiel opýtaných (53,5 %) uviedol príležitostnú domácu starostlivosť otca. Ak zrátame percentuálne podiely pravidelného a príležitostného využívania daných spôsobov starostlivosti, tak v odpovediach respondentov s deťmi v predškolskom veku dominujú rodinné formy starostlivosti. Predškolské zariadenia (jasle, škôlku) využíva pravidelne polovica zo zisťovaných domácností s deťmi v predškolskom veku, 47,1 % ich nevyužíva vôbec. Výskum potvrdil obmedzené využívanie služieb opatrovateliek v slovenských domácnostiach pri starostlivosti o malé deti.

Bližší pohľad si žiada rozloženie odpovedí pri dvoch formách starostlivosti o deti, ktoré sú najfrekventovanejšie: starostlivosť matky a využívanie predškolskej starostlivosti. Táto voľba vychádza zo skutočnosti, že pri ďalších možnostiach bolo rozloženie odpovedí nepriaznivé pre hlbšiu analýzu. Ako už bolo uvedené, respondenti sa mali vyjadriť ku každej forme starostlivosti, ktorú domácnosť využíva, pričom mali na výber tri možnosti (pravidelne/väčšinou, občas/príležitostne a nikdy). Predškolské zariadenia využíva pravidelne 50 % domácností

s malými deťmi, pričom miera pravidelného využívania škôlok a jaslí je diferencovaná podľa viacerých ukazovateľov. Najvyšší podiel rodičov s deťmi v predškolskom veku, ktorí pravidelne využívajú predškolské zariadenia, je medzi stredoškolsky vzdelanými respondentmi – viac než polovica z nich ich využíva pravidelne. Spomedzi vysokoškolsky vzdelaných respondentov sa k ich pravidelnému využívaniu prihlásilo 43,3 %, medzi rodičmi so základným vzdelaním bol tento podiel najnižší (35,9 %).

Tabuľka 5: Využívanie rôznych foriem starostlivosti o dieťa/deti v predškolskom veku počas pracovných dní (v %)

Spôsoby starostlivosti

Pravidelne/väčšinou

Občas/príležitostne Nikdy Spolu

Doma so svojou matkou

55,0 28,3 16,7 100,0

V starostlivosti starých rodičov

8,4 63,3 28,4 100,0

Doma so svojim otcom

11,3 53,6 35,2 100,0

Predškolské zariadenia

50,0 2,9 47,1 100,0

V starostlivosti iných príbuzných

1,5 33,3 65,2 100,0

Platená opatrovateľka v domácnosti

0,4 4,0 95,6 100,0

Platená opatrovateľka u nej doma

1,3 2,3 96,5 100,0

16 17

Rozdelenie odpovedí podľa veku najmladšieho dieťaťa potvrdilo súhrnné štatistické údaje, t.j. že deti, ktoré sú „bližšie“ k začiatku povinnej školskej dochádzky, navštevujú predškolské zariadenia oveľa častejšie než mladšie deti. Najnižšie podiely tých, ktorí pravidelne využívali služby materských škôlok a jaslí, boli uvádzané za domácnosti s dieťaťom vo veku jeden až dva roky. Po tomto veku dieťaťa podiel pravidelného využívania predškolských zariadení rapídne stúpal, ako ukazuje nasledujúci graf č. 1. Z detí mladších ako jeden rok navštevovalo pravidelne jasle či škôlku presne jedna tretina (33,3 %).

Predškolské zariadenia sú najčastejšie využívané (pravidelne) v malých mestách (63,3 %) a na dedinách (51,8 %). Menej frekventované sú za domácnosti okresných (45 %) a krajských miest (42,9 %). Podľa príjmu bol najnižší podiel respondentov s pravidelným využívaním predškolských zariadení v najvyššej príjmovej skupine (48,6 %), v ostatných príjmových

kategóriách (vrátane tej najnižšej) bol vyšší než 50 %. Uvedené služby využívajú najčastejšie rodičia s dvoma deťmi, najmenej rodičia s jedným dieťaťom.

Domácu starostlivosť zabezpečovanú matkou preferovali predovšetkým respondenti so základným vzdelaním (57,5 %) a stredoškolským vzdelaním bez maturity (56,8 %). Najnižší podiel rodičov, ktorí takýmto spôsobom pravidelne zaisťujú starostlivosť o dieťa, bol medzi vysokoškolákmi, avšak aj tu dosiahol 50 %. Na rozdiel od predškolských zariadení sa s rastúcim vekom najmladšieho dieťaťa znižuje podiel rodičov, ktorí

nechávajú dieťa pravidelne v starostlivosti matky. Kým u detí vo veku do dvoch rokov sa podiel rodičov, ktorí takýmto spôsobom zabezpečujú starostlivosť o dieťa, pohybuje okolo 90 %, u starších detí tento podiel rýchlo klesá.

18 19

S deťmi v predškolskom veku zostávajú pravidelne doma najčastejšie matky z okresných miest s 20 až 50 tisíc obyvateľmi a z menších miest s 5 až 20 tisíc obyvateľmi. Uvedenú formu starostlivosti využívajú častejšie rodičia z najnižších príjmových skupín: spomedzi domácností, ktorých mesačný príjem je nižší než 10 000 Sk, necháva pravidelne dieťa doma s matkou 57,1 %, spomedzi domácností s príjmom v rozmedzí 20 001 – 30 000 Sk to bolo „len“ 45 %.

Drvivá väčšina respondentov potvrdila, že model starostlivosti, ktorý uviedli, im vyhovuje. S istou mierou voľnosti možno predpokladať, že voľba spôsobu starostlivosti bola najčastejšie spájaná s jej výhodnosťou a nie s donútením alebo nemožnosťou inej voľby. 72,1 % domácností s deťmi v predškolskom veku uviedlo, že spôsob starostlivosti o deti zvolený ich domácnosťou im úplne vyhovuje. Jedna pätina (20,3 %) respondentov uviedla „opatrnejšiu“ spokojnosť a 6,8 % opýtaných sa vyjadrilo, že spôsob, akým zabezpečujú starostlivosť o dieťa/deti, im skôr nevyhovuje. Bližší pohľad na odpovede potvrdzuje prevládajúcu spokojnosť pri väčšine existujúcich pravidelne využívaných spôsobov zabezpečenia starostlivosti.

Spokojnosť so „status quo“ sa prejavila aj vo veľmi malom počte odpovedí (6,2 %) na otázku o dôvodoch nespokojnosti domácnosti, pričom medzi odpoveďami dominovali tieto skutočnosti: vysoké finančné náklady, skutočnosť, že starostlivosť o dieťa znemožňuje rodičovi zamestnať sa a, paradoxne, nemožnosť starať sa o dieťa kvôli nástupu matky do práce. Teda medzi tými respondentmi, ktorí boli nespokojní, sa nachádzali takí, ktorým nevyhovovala domáca starostlivosť, ale tiež takí, ktorým nevyhovovala starostlivosť v predškolskom zariadení.

Dôležité informácie sa očakávali od projekčnej otázky, pomocou ktorej sa zisťovala predstava o ideálnej forme starostlivosti o dieťa. V otázke bol explicitne zahrnutý aj predpoklad, že rozhodnutie by nezáviselo od skutočných finančných možností a životných okolností domácnosti. Respondenti si mohli vybrať jednu z ponúkaných ôsmich možností. Rozloženie odpovedí uvádza nasledujúca tabuľka č. 7.

Tabuľka 6: Spokojnosť s pravidelne využívanými spôsobmi starostlivosti o dieťa v predškolskom veku (v %)

Forma starostlivosti (pravidelne)

Spokojnosť Nespokojnosť Spolu

Predškolské zariadenia 95,8 4,2 100,0

Doma s matkou 92,2 7,8 100,0

Starí rodiča 90,0 10,0 100,0

Doma s otcom 88,9 11,1 100,0

Iní príbuzní 68,7 33,3 100,0

Tabuľka 7: Predstava o ideálnej forme starostlivosti o dieťa predškolského veku (v %)

Formy starostlivosti % podiel odpovedíV predškolskom zariadení 46,8V starostlivosti matky 33,7Platená opatrovateľka vo Vašej domácnosti 10,8V starostlivosti starých rodičov 5,1Platená opatrovateľka u nej doma 2,1V starostlivosti otca 0,3Nevie posúdiť 1,3Spolu 100,0

Otázka: „Ako by ste si v ideálnom prípade, bez ohľadu na skutočné finančné možnosti a životné okolnosti, predstavovali starostlivosť o dieťa/deti?“

20 21

Pri odhliadnutí od potenciálnych finančných ťažkostí a ďalších bariér sa najviac respondentov priklonilo k názoru, že ideálnym spôsobom starostlivosti o deti v ich domácnosti by bolo predškolské zariadenie. Za ním nasledovala starostlivosť matky a služby platenej opatrovateľky v domácnosti respondenta. Ak sa porovnajú reálne spôsoby, akými je zabezpečená starostlivosť o deti a želané formy, dá sa identifikovať niekoľko rozdielov (a to napriek prevládajúcej spokojnosti respondentov s existujúcim stavom). Kým medzi reálne existujúcimi formami starostlivosti prevláda domáca starostlivosť matky, medzi preferovanými formami sa nachádza až na druhom mieste. Kým služby platenej opatrovateľky v domácnosti využíva reálne (pravidelne i príležitostne) len 4,4% domácností s malými deťmi, pri absencii prekážok by si takýto spôsob starostlivosti zvolila približne každá desiata domácnosť s malými deťmi. Ak by sa mali rodičia slobodne rozhodnúť o tom, ako zabezpečiť dieťaťu starostlivosť, pomoc starých rodičov by nebola veľmi vyhľadávaná, a to napriek tomu, že reálne ju príležitostne využíva až tretina z nich.

Predškolské zariadenia by ako ideálne riešenie starostlivosti o dieťa prijal rovnaký podiel mužov i žien. Pri ďalších variantoch bolo rozloženie odpovedí u mužov a žien mierne odlišné. Starostlivosť matky ako ideálnu formu starostlivosti o dieťa označilo 31,2 % mužov a 35,7 % žien. Služby platenej opatrovateľky v domácnosti, naopak, preferovalo viac mužov (12,8 %) ako žien (8,7 %), podobne ako starostlivosť starých rodičov (6,4 % mužov a 4 % žien).

Poradie troch najviac preferovaných ideálnych spôsobov starostlivosti o dieťa počas pracovných dní bolo v kategóriách podľa vzdelania zachované, avšak s rozdielnou distribúciou. Respondenti so základným vzdelaním by uprednostnili starostlivosť v predškolskom zariadení

a starostlivosť matky, pričom zastúpenie týchto dvoch možností bolo v danej vzdelanostnej kategórii približne rovnaké. Medzi vysokoškolsky vzdelanými respondentmi s prevahou dominovali predškolské zariadenia a s veľkým odstupom nasledovala starostlivosť matky. Pri platenej opatrovateľke a starostlivosti starých rodičov bol podiel vysokoškolákov rovnaký. K službám jaslí a škôlok by sa v ideálnom prípade (pri neexistencii obmedzení) priklonila až polovica stredoškolákov bez maturity. V porovnaní s ostatnými vzdelanostnými kategóriami mali u nich slabé zastúpenie služby platenej opatrovateľky v domácnosti.

Tabuľka 8: Predstava o ideálnej forme zabezpečenia starostlivosti o dieťa podľa vzdelania respondentov (v %)

Základné vzdelanie

Stredoškolské bez maturity

Stredoškolské s maturitou

Vysokoškolskévzdelanie

Predškolské zariadenia

42,5 50,0 45,9 46,7

Matka 40,0 35,4 32,9 23,3

Platená opatrovateľka v domácnosti respondenta

12,5 4,9 14,1 13,3

Starí rodičia 5,0 4,9 2,4 13,3

Platená opatrovateľka u nej doma

- 2,4 2,4 3,3

Otec - 1,2 - -

Nevie posúdiť - 1,2 2,4 -

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

22 23

Zaujímavý pohľad poskytla analýza odpovedí podľa celkového počtu detí. Respondenti odpovedajúci za domácnosti s jedným dieťaťom by v ideálnom prípade najčastejšie volili starostlivosť matky (39 %) a s nepatrným odstupom predškolské zariadenia (37,8 %). Služby platenej opatrovateľky a pomoc starých rodičov by boli oveľa „populárnejšie“ za domácnosti s jedným dieťaťom (i dvoma deťmi) na rozdiel od domácností s troma a viacerými deťmi. Práve u výpovedí za domácnosti s viac než troma deťmi sa rozloženie odpovedí mení, zoskupujú sa pri dvoch variantoch (predškolské zariadenia a starostlivosť matky) a ostatné potenciálne riešenia zostali mimo záujmu tejto kategórie respondentov. Z nasledujúcej tabuľky je zrejmé, že respondenti z domácností, kde sú tri a viaceré deti, považujú za ideálny spôsob ako zabezpečiť starostlivosť o dieťa počas pracovných dní predškolské zariadenia alebo starostlivosť matky.

Najvyšší podiel tých, ktorí by pri absencii obmedzení využívali služby jaslí a škôlok, bol medzi odpoveďami za domácnosti z väčších miest s 50 až 100 tisíc obyvateľmi (61,9 %). Rovnaký názor malo aj 56 % opýtaných v menších mestách (5 až 20 tisíc obyvateľov) a 54,8 % žijúcich v obciach s menej než dvoma tisíckami obyvateľov. Najnižší podiel (28,2 %) tých, ktorí považujú škôlky a jasle za „ideálny“ spôsob starostlivosti o deti, bol medzi domácnosťami zo stredne veľkých miest, ktoré majú 20 až 50 tisíc obyvateľov. Respondenti z takto veľkých miest najvýraznejšie preferovali starostlivosť matky, viac než polovica z nich by sa rozhodla pre takéto riešenie počas pracovných dní. Starostlivosť matky o dieťa počas pracovných dní bola menej žiadúca u obyvateľov väčších miest (50 až 100 tisíc obyvateľov).

Na starých rodičov by sa so žiadosťou o pomoc pri starostlivosti o deti obracali najmä obyvatelia dvoch najväčších miest v SR – Košíc

Tabuľka 9: Predstava o ideálnom spôsobe zabezpečenia starostlivosti o dieťa podľa celkového počtu detí v domácnosti (v %)

Forma starostlivosti 1 dieťa 2 deti 3 deti 4 a viac detí

Predškolské zariadenia 37,8 52,0 51,4 50,0

Matka 39,0 24,5 40,0 45,0

Platená opatrovateľka v domácnosti respondenta

13,4 11,2 5,7 5,0

Starí rodičia 7,3 6,1 - -

Platená opatrovateľka u nej doma

1,2 4,1 - -

Otec 1,2 - - -

24 25

a Bratislavy. Najvyšší podiel preferujúcich služby platenej opatrovateľky vo svojej domácnosti bol medzi respondentmi z Bratislavy (12,5 %), malých miest s dvoma až piatimi tisíckami obyvateľov (11,4 %) a medzi obyvateľmi obcí s menej než dvoma tisícmi obyvateľov (10,7 %).

Pre analytické účely je zaujímavé sledovať, aký je vzťah medzi reálnym správaním (využívané formy starostlivosti) a ideálnou predstavou (preferované formy starostlivosti pri absencii akýchkoľvek obmedzení). Umožňuje to odhadnúť, do akej miery sú aktuálne spôsoby zabezpečovania starostlivosti želaným stavom a do akej miery výsledkom iných okolností. Prvé „hrubé“ porovnanie základných frekvencií otázok č. 8 a č. 11 ukazuje, že domáca starostlivosť matky a služby predškolských zariadení patria k najčastejšie využívaným i želaným spôsobom starostlivosti o deti. Väčšina respondentov (64,4 %), ktorých domácnosť využíva pravidelne predškolské zariadenia, si ich zároveň predstavuje ako ideálnu formu starostlivosti. Približne jedna pätina z nich (22 %) by v ideálnom prípade uprednostnila starostlivosť matky. Spomedzi respondentov, ktorí uviedli, že v ich domácnosti sa o dieťa počas pracovných dní stará väčšinou matka, by si 36,2 % želalo využívať služby predškolských zariadení a 44,6 % by sa aj v ideálnom prípade spoľahlo na osobnú starostlivosť matky. Pomoc starých rodičov má inú kvalitu než predchádzajúce prípady, nejde totiž o formu, ktorá by bola vo veľkom rozsahu využívaná pravidelne. Naopak, často má podobu skôr nárazovej, príležitostnej výpomoci. Podiel domácností, ktoré zverujú deti starým rodičom len občas a príležitostne, je sedemkrát vyšší než podiel tých, ktorí to robia pravidelne. Preto je zaujímavé sledovať u tejto skupiny predstavy o ideálnej forme starostlivosti. Polovica opýtaných, ktorým s deťmi občas pomáhajú starí rodičia, by si v ideálnom prípade

zvolila služby škôlky alebo jasieľ. Podstatne menej ľudí v tejto kategórii by preferovalo starostlivosť matky a len 4,7 % z nich by v prípade, že by sa mohli slobodne a bez obmedzení rozhodnúť, zverilo deti starým rodičom.

Najmä v prípade starostlivosti starých rodičov vidieť evidentnú priepasť medzi skutočným správaním a ideálnym, želaným spôsobom zabezpečenia starostlivosti o deti počas pracovných dní. Najvyššiu mieru „súladu“ vykázali domácnosti, ktoré využívajú služby predškolských zariadení; väčšina z nich by ich privítala aj v prípade, že by ich rozhodnutie neovplyvňovali finančné a iné limity. V domácnostiach, kde sa o dieťa počas pracovných dní stará pravidelne matka, možno pozorovať pri projektovaní predstáv výraznejšiu orientáciu mimo aktuálne správanie. Ešte viac to platí pre tých, ktorí zabezpečujú starostlivosť o deti inými spôsobmi.

3.2. Skúsenosti rodičov s predškolskými zariadeniami

Súčasťou dotazníka boli aj otázky skúmajúce názory na predškolské zariadenia, keďže téma dostatku voľných miest i inštitúcií pre deti v predškolskom veku rezonuje v laickej i odbornej verejnosti už dlhšiu dobu. Z tohto dôvodu sa zisťovali skúsenosti a poznatky obyvateľov so situáciou s predškolskými zariadeniami v ich blízkom okolí, či sa stretávajú s dostatkom alebo nedostatkom týchto zariadení. Na výber sa ponúkali tri varianty a jedna možnosť voľnej odpovede. Drvivá väčšina respondentov (73,9 %) z domácností s dieťaťom v predškolskom veku má skúsenosť, že priamo v obci je dostatok predškolských zariadení, ktoré dokážu pokryť záujem rodičov. Jedna pätina je presvedčených o tom, že v ich okolí je nedostatok predškolských zariadení.

26 27

Skúsenosti s dostatkom, resp. nedostatkom predškolských zariadení sa líšia podľa typu miesta bydliska, jeho veľkosti i regiónu. Najvyšší podiel respondentov, podľa ktorých je v ich obci dostatok predškolských zariadení, bol na dedinách (80,4 %) a v okresných mestách (79,7 %). S nedostatkom predškolských zariadení majú najčastejšie skúsenosť obyvatelia dvoch najväčších miest – Košíc a Bratislavy (43,8 %). Vysoký podiel negatívnych skúseností a poznatkov sa vyskytoval aj medzi respondentmi z malých miest - 26,3 % z nich si myslí, že v ich meste alebo mestskej časti je nedostatok predškolských zariadení.

Podľa veľkosti bydliska je najvyšší podiel (83,3 %) pozitívnych odpovedí ohľadne výskytu škôlok a jaslí medzi obyvateľmi žijúcimi v najmenších obciach - s menej než dvoma tisíckami obyvateľov. Dostatočný počet takýchto zariadení reflektovali viac než tri štvrtiny (79,5 %) bývajúcich v mestách s 20 až 50 tisíc obyvateľmi. Rozloženie odpovedí podľa krajov ukazuje, že dostatok predškolských zariadení uvádzali najčastejšie domácnosti z Trenčianskeho kraja (79,2 %), Banskobystrického kraja (78,6 %) a Trnavského kraja (78,3 %). Najnižší

podiel tých, ktorí si myslia, že v ich obci je dostatok škôlok a jaslí, bol v Bratislavskom kraji (61,3 %).

Fyzická dostupnosť služieb starostlivosti o deti v predškolskom veku je len jedným z predpokladov ich kvality a následnej spokojnosti rodičov. Súčasťou dotazníka bola preto aj otázka, či by privítali nejaké zmeny v organizácii škôlok a jaslí a o aké zmeny by mali záujem. Na výber bolo deväť možností vrátane jednej otvorenej. Respondenti mohli označiť maximálne dve odpovede, čo využila približne polovica z nich.

Podľa získaných odpovedí by najvítanejšou zmenou bolo, ak by predškolské zariadenia v okolí zaviedli výučbu cudzích jazykov alebo programy rozvíjania iných zručností. Po cudzích jazykoch a iných

Tabuľka 10: Návrhy na zmeny v organizácii starostlivosti škôlok a jaslí (skóre za 2 možnosti odpovedí, v %)

Potenciálne zmeny v zariadeniach Celkové skóre v %

Učiť sa cudzí jazyk alebo rozvíjať nejaké zručnosti

50,1

Individuálny prístup k deťom 47,9

Menej detí a viac pedagógov 31,0

Pružnejší otvárací čas 30,8

Žiadna zmena, som spokojný/á 14,4

Aj menej kvalitné zariadenia, ale za nižšie poplatky

11,0

Hocijaké zariadenie, len nech je voľné miesto 6,2

Iná zmena 4,4

Neviem posúdiť 4,0

28 29

zručnostiach nasleduje individuálny prístup k deťom a zlepšenie pomeru počtu pracovníkov a detí. Ak sa zráta výskyt oboch týchto požiadaviek, vychádza zreteľne dominantný dôraz na intenzitu a kvalitu vzťahu medzi pedagógom a dieťaťom. Výskum potvrdzuje, že viaceré skutočnosti, ktoré sú stredobodom diskusií expertov v zahraničí i u nás, sú reflektované aj samotnými domácnosťami s malými deťmi. K takýmto patrí popri spomínaných požiadavkách aj snaha o zavedenie pružnejšej otváracej doby, ktorá by viac zodpovedala atypickým pracovným časom.

Priority smerom k náplni činnosti predškolských zariadení boli u domácností s malými deťmi rozdielne rozložené podľa dosiahnutého vzdelania odpovedajúcich. Medzi respondentmi so základným vzdelaním si najvyššiu „popularitu“ získal postoj „aj menej kvalitné predškolské zariadenie, ale za nižšie poplatky“ a „flexibilnejšie otváracie hodiny“. U stredoškolákov bolo najčastejšie označované zavedenie výučby cudzích jazykov alebo rozvíjanie iných zručností a dôraz na individuálny prístup k dieťaťu. Vysokoškolsky vzdelaní respondenti sa najviac prikláňali k zmenám, ktoré by vytvárali podmienky pre individuálny prístup k deťom – najčastejšie by privítali menej detí a viac pedagógov, ako aj individuálny prístup. Tiež v tejto kategórii sa značná časť respondentov prikláňala k zavedeniu výučby cudzích jazykov.

4. Starostlivosť o starých, chorých a ľudí so zdravot-ným postihnutím

Na otázky ohľadom starostlivosti o starých, chorých a ľudí so zdravotným postihnutím odpovedalo 330 respondentov, ktorí žijú

v domácnostiach, kde sa takáto starostlivosť poskytuje (takmer 31 % poskytuje takúto starostlivosť v rámci vlastnej domácnosti, ďalších cca 8 % respondentov poskytuje starostlivosť mimo svojej domácnosti). Výskum ukázal, že závislou osobou vyžadujúcou starostlivosť je najčastejšie matka

Tabuľka 11: Člen domácnosti, ktorému sa poskytuje starostlivosť, podľa vzťahu k respondentke či respondentovi (v %)

Vzťah k respondentovi / respondentke %

Manžel (druh) 11,5

Manželka (družka) 12,2

Otec 10,6

Matka 21,5

Syn 7,9

Dcéra 5,2

Brat 2,5

Sestra 0,3

Vnuk 0,5

Vnučka 0,7

Starý otec 1,2

Stará matka 3,8

Iný muž z rodiny (svokor, zať, švagor, ujo) 3,7

Iná žena z rodiny (svokra, nevesta, švagriná, teta) 6,2

Iný muž – vzdialenejší príbuzný alebo cudzí 0,6

Iná žena – vzdialenejšia príbuzná alebo cudzia 1,3

Respondent/respondentka 10,3

Spolu = 330 100,0

30 31

respondenta/respondentky (21,5%). Druhou najčastejšie uvádzanou osobou je manželka respondenta (12,2 %), za ktorou nasledoval manžel respondentky (11,5 %), čiže v ďalšej pätine prípadov sa starostlivosť týka partnerov. Otec respondenta či respondentky bol uvedený v 10,6 % prípadov a podobný podiel (10,3 %) pripadol na tie situácie, keď starostlivosť potrebovala samotná respondentka alebo respondent.

Podľa charakteristiky príbuzenského vzťahu k osobe, ktorej sa v domácnosti poskytuje starostlivosť, sa ukazuje, že ide prevažne o osoby z najbližšej rodiny - predovšetkým o rodičov, deti a partnerov. Osoby zo širšieho príbuzenstva, ktoré bývajú spoločne s respondentom/respondentkou a ktorým sa poskytuje starostlivosť v skúmanej domácnosti, sa vyskytovali menej často. Podľa pohlavia osoby, ktorej sa v skúmanej domácnosti poskytuje starostlivosť, sa ukázalo, že bolo medzi nimi viac žien (55,8 %) ako mužov (44,2 %). Takéto zistenie nie je prekvapujúce, keďže jednou z charakteristík starnutia je jeho pokračujúca feminizácia ako dôsledok toho, že ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku a teda pravdepodobnosť potreby starostlivosti v starobe je u žien vyššia ako u mužov.

Keďže počet členov rodiny odkázaných na pomoc ostatných je rôzny, vo výskume boli postupne identifikované charakteristiky starostlivosti o tzv. „prvého“ závislého člena, „druhého“ a „tretieho“ závislého člena. Vo všetkých týchto prípadoch sa zisťoval príbuzenský vzťah závislého člena k respondentovi, jeho vek, problémová situácia vyžadujúca starostlivosť, doba a rozsah poskytovanej starostlivosti. V ďalšom texte budeme prezentovať údaje o zabezpečení starostlivosti len o tzv. „prvého závislého člena“.

4.1. Vek závislého člena, ktorému je poskytovaná starostlivosť

Vekové rozpätie osôb, ktorým sa starostlivosť v domácnosti poskytuje, sa pohybovalo od 3 do 99 rokov. Jednotlivé vekové skupiny mali vo výskumnom podsúbore rôzny podiel, no so zvyšujúcim sa vekom osoby, ktorej sa starostlivosť poskytuje, narastali aj počty „potrebných“ členov domácnosti. Osoby do 20 rokov predstavovali jednu desatinu súboru, osoby nad 70 rokov už viac ako 4 desatiny.

Medzi členmi rodiny, ktorí sú „objektmi“ starostlivosti, bolo najmenej tých vo veku 41-50 rokov (5,5 %) a najpočetnejšou skupinou boli osoby vo veku nad 70 rokov (42,8 %). Ak sa súbor podľa veku rozdelí na osoby mladšie ako 60 rokov a staršie ako 60 rokov, tak podiel osôb vo veku do 60 rokov dosahuje 34,8 % a osoby vo veku nad 60 rokov tvoria približne dve tretiny. Potvrdzuje sa skutočnosť, že so zvyšujúcim sa vekom rastie potreba starostlivosti od iných členov rodiny.

Tabuľka 12: Vek osoby, ktorej sa starostlivosť poskytuje (v %)

Veková skupina %

Do 20 rokov 10,9

21 – 40 7,7

41 –50 5,5

51 – 60 10,0

61 – 70 22,3

71 a viac 42,8

32 33

Ak je starostlivosť poskytovaná dieťaťu, vo väčšine prípadov (81,6 %) sa jedná o dieťa mladšie než 25 rokov (starší ako 25 rokov tvorili necelú 1/5 z nich). V rámci „potrebných členov“ vo veku 26 až 60 rokov prevažovali partneri/partnerky (41,1 %) a rodičia respondenta (16,8 %). V skupine staršej ako 60 rokov dominovali rodičia respondenta (43 %), potom nasledovali iní príbuzní (24,5 %) a partner/partnerka (21,5 %). Ak starostlivosť vyžadoval samotný respondent či respondentka, v tomto prípade išlo v 60 % o osoby vo veku 26-60 rokov a v 40 % o osoby staršie ako 60 rokov.

4.2. Problémová situácia vyvolávajúca potrebu starostlivosti

Problémy, na základe ktorých vzniká potreba starostlivosti o blízkeho člena domácnosti, sú rôzne. Údaje ukázali, že najčastejším dôvodom je telesný či fyzický problém (56,9 %). Ako druhé v poradí sa uvádzali kombinované problémy (21,9 %), zriedkavejšie mentálne (4,1 %) a zmyslové problémy (5,8 %). Viac ako 11 % respondentov uviedlo iný problém.

Telesné či fyzické dôvody boli najčastejšie uvádzané pri rodičoch respondenta (32,8 %) a v prípade partnera či manžela (29,7 %). Problémy zmyslového charakteru sa týkali najčastejšie detí respondentov (35,2 %) a iných príbuzných (23,4 %). Kombinované a iné problémy boli najčastejšie uvádzané v prípade rodičov (34,9 % a 34,4 %) a potom u iných príbuzných (kombinované 26,8 %, iné problémy 20,5 %). Dôvody starostlivosti sa líšia aj podľa veku osoby, ktorej sa starostlivosť poskytuje.

Ako ukazuje graf č. 6, u ľudí vo veku do 25 rokov sú najčastejšími dôvodmi poskytovania starostlivosti v domácnosti telesné problémy (pohybové 36,3 % a kombinované 34,1 %). U osôb vo veku 26 až 60 rokov sú to predovšetkým telesné problémy (51,1 %) a iné problémy (17,9 %). U osôb nad 60 rokov prevažujú telesné problémy (62,5 %). Zvyšujúci sa vek sa spája so zvyšujúcim sa podielom osôb, ktorým sa starostlivosť poskytuje z dôvodu telesných/fyzických problémov. V mnohých prípadoch ide o kumuláciu zdravotných problémov a ťažkostí súvisiacich s vysokým vekom.

Tabuľka 13: Najčastejší problém, ktorý vyvoláva potrebu poskytovania starostlivosti

Problém %

Telesný (187) 56,9

Zmyslový (19) 5,8

Mentálny (13) 4,1

Kombinovaný (72) 21,9

Iný (37) 11,3

Spolu (330) 100,0

Graf 5: Charakteristika člena rodiny, ktorému je poskytovaná starostlivosť, podľa veku (v %)

34 35

4.3. Doba a rozsah poskytovanej starostlivosti

Dôležitou skutočnosťou pri poskytovaní starostlivosti o závislých členov rodiny je doba jej poskytovania. Krátkodobá starostlivosť nemusí predstavovať veľkú záťaž, je možné ju riešiť mobilizáciou príbuzných z danej domácnosti, poprípade mobilizáciou širšieho príbuzenstva, známych alebo využívaním služieb. Naopak, dlhodobá starostlivosť musí mať kontinuálny základ s pevnou organizačnou štruktúrou a rozdelením zodpovednosti, čo má zásadné implikácie pre život domácnosti. Vo výskumnom súbore sa doba poskytovania starostlivosti potrebným členom domácnosti pohybovala v priemere okolo 4,2 roka. Najväčší podiel pripadal na prípady, keď sa starostlivosť poskytovala 3-5 rokov a najmenej tvorila krátkodobá starostlivosť (do 6 mesiacov).

Doba poskytovania starostlivosti o závislého člena rodiny závisí od toho, o ktorého člena domácnosti ide. Je veľmi pravdepodobné, že

príčinou rozdielov nebude príbuzenský vzťah, ale skôr vek osoby a s ním spojené dôvody poskytovania starostlivosti. Dáta ukazujú, že v prípade partnera/partnerky sa táto starostlivosť poskytovala najčastejšie v trvaní do jedného roka (31,6 %). V prípade rodičov sa doba poskytovania starostlivosti značne diferencovala, najčastejšie sa jednalo o obdobie 3 až 5 rokov (42,4 %). U detí dominovala starostlivosť trvajúca viac než 6 rokov (26,9 %).

Starostlivosť o závislého člena rodiny môže mať rôznu intenzitu, vo výskume sa intenzita zisťovala na trojstupňovej škále (menšia, stredná a väčšia) s detailnejšou operacionalizáciou činností. V skúmanom súbore prevažovala starostlivosť menšieho rozsahu (57,4 %). Približne 30 % potrebných členov si vyžaduje starostlivosť stredného rozsahu (napr. pomoc s obliekaním, kúpaním a podobne). Extenzívna starostlivosť bola zastúpená najmenej (15,8 %). Zastúpenie rôznych typov starostlivosti podľa stupňa ich intenzity sa v jednotlivých vekových kategóriách líšilo. Veľmi intenzívna starostlivosť bola najčastejšie zastúpená u závislých

Tabuľka 14: Doba poskytovania starostlivosti v rámci domácnosti (v %)

Časové intervaly %

Menej ako pol roka (10) 3,1

Pol roka až jeden rok (32) 9,8

1 – 2 roky (75) 22,6

3 – 5 rokov (94) 28,6

6 – 10 rokov (60) 18,1

11 a viac rokov (59) 17,8

Spolu (330) 100,0

Graf 6: Dôvody poskytovania starostlivosti podľa veku zavislého člena (v %)

36 37

členov do 25 rokov, vo vyšších vekových kategóriách významne narastá potreba starostlivosti s nižšou intenzitou.

4.4. Poskytovatelia starostlivosti v domácnosti

Výskum sa snažil zachytiť nielen príbuzenský vzťah medzi respondentom a závislým členom domácnosti, ale aj príbuzenský vzťah závislého člena a osoby, ktorá najčastejšie poskytuje závislému členovi starostlivosť. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, najčastejšie uvádzanou

osobou starajúcou sa o „potrebného člena“ domácnosti bola dcéra (28,4 %). Druhým najčastejším poskytovateľom starostlivosti bola manželka alebo družka (16,5 %). Na tretie miesto sa zaradili manželia/druhovia s 13,2 % a až za nimi nasledujú matky, ktoré uviedlo 13,1 % relevantného súboru. S počtom odpovedí presahujúcim 10 percentný podiel sa na piate miesto dostali synovia (10,7 %).

Tabuľka 15: Rozsah starostlivosti, ktorú príbuzný /iný človek potrebuje

Rozsah potrebnej starostlivosti %

Menší (upratať, navariť, oprať, nakúpiť, sprevádzať) 57,4

Stredný (pomoc s obliekaním, s toaletou, kúpanie,..) 29,5

Väčší (úplná starostlivosť, neustály dozor,...) 15,8

Spolu (330) 100,0

Tabuľka 16: Charakteristika osoby, ktorá prevažne poskytuje starostlivosť o závislého člena domácnosti (v %)

Typ rodinného vzťahu %Manžel (druh) 13,2Manželka (družka) 16,5Otec 0,4Matka 13,1Syn 10,7Dcéra 28,4Brat 0,7Sestra 1,4Vnučka 2,0 Starý otec 0,3Stará matka 0,7Iný muž z rodiny (svokor, zať, švagor, ujo)

1,3

Iná žena z rodiny (svokra, nevesta, švagriná, teta)

6,0

Iná žena – vzdialenejšia príbuzná alebo cudzia

0,8

Respondent/respondentka 4,5Spolu = 330 100,0

Graf 7: Charakteristika „potrebného člena“ podľa príbuzenského vzťahu k respondentovi a podľa doby poskytovanej starostlivosti (v %)

38 39

Z hľadiska príbuzenského vzťahu starostlivosť najčastejšie poskytujú deti svojim rodičom, potom sú to manželky/družky, ktoré sa starajú o partnera, a na treťom mieste sú najčastejšie uvádzané matky. Potvrdilo sa, že starostlivosť o starých a zdravotne postihnutých príbuzných v domácnosti znamená najčastejšie starostlivosť o rodičov a partnerov. Podľa pohlavia osoby, ktorá túto starostlivosť najčastejšie poskytuje, sa potvrdilo, že sú to prevažne ženy, ktoré sa starajú o starých a chorých príbuzných, a tento pomer je cca 2,5:1.

Intenzita a kvalita starostlivosti záleží od mnohých faktorov. Ako sme už spomenuli vyššie, závisí od schopnosti mobilizovať zdroje (materiálne i časové) a schopnosti udržiavať ich na dostatočnej úrovni počas nevyhnutného obdobia. Ďalším dôležitým momentom, ktorý sme zaradili aj medzi výskumné otázky, je otázka motivácie a príčin, prečo sa niektorý člen domácnosti (poprípade viacerí členovia) rozhodol starostlivosť poskytovať. Respondentom bola predložená množina možných variantov, z ktorých mohli vybrať dva, ktoré boli pri prijímaní takéhoto rozhodnutia najdôležitejšie. Väčšina respondentov volila výber dvoch variantov.

Zreteľne dominantným dôvodom bol pocit povinnosti a záväzku. Skóre takmer o polovicu nižšie získala situácia „výlučnosti“ alebo „nenahraditeľnosti“, pri ktorej absentuje moment slobodnej voľby medzi viacerými potenciálnymi poskytovateľmi. Finančná náročnosť externých služieb bola tretím najčastejším dôvodom poskytovania starostlivosti niektorým z členov domácnosti. Vidíme, že charakteristiky externých služieb (finančná náročnosť a nedostatok) zohrávajú spolu dôležitú úlohu pri zachovaní starostlivosti v rámci rodiny - mimo verejný alebo komerčný okruh (ich spoločné skóre mierne prevyšuje skóre dosiahnuté pri dôvode „nikto iný nie je k dispozícii“).

Záverečné zhrnutie

1. Približne polovica skúmaných domácností deklarovala nejakú formu či typ starostlivosti o závislého člena rodiny. Ak ponecháme bokom starostlivosť poskytovanú výlučne dieťaťu v predškolskom veku, ukazuje sa, že iným typom starostlivosti (o staršieho, zdravotne postihnutého alebo chorého člena rodiny) sú zaťažené takmer dve pätiny (36,4 %) skúmaných domácností. V jej rámci prevažuje starostlivosť poskytovaná starším členom rodiny.

Tabuľka 17: Dôvody rozhodnutia poskytovať starostlivosť členovi rodiny (skóre za 2 možnosti, v %)

Dôvody poskytovania starostlivosti

Na prvom mieste

Na druhom mieste

Dôvody spolu

Pocit povinnosti, záväzku 82,4 4,6 87,0

Rozhodnutie na inom základe ako rodinná zodpovednosť 4,7 9,2 13,9

Nikto iný nie je k dispozícii 8,7 37,6 46,3

V blízkosti nie je dostatok služieb domácej starostlivosti 2,9 18,6 21,5

Služby domácej starostlivosti sú príliš drahé

0,3 27,5 27,8

Iný dôvod 0,9 2,5 3,4

Spolu (330 a 182) 100,0 100,0

40 41

2. Viaceré domácnosti poskytujú kombinovanú starostlivosť, t.j. o závislých členov s rôznym dôvodom odkázanosti na starostlivosť. Takáto starostlivosť predstavovala takmer 30 % celkovej zistenej starostlivosti a je realitou pre 14,7 % skúmaných domácností (35,4% domácností poskytuje len jeden typ starostlivosti).

3. Pri deťoch v predškolskom veku prevažujú stále rodinné formy starostlivosti. So zvyšujúcim sa vekom detí stúpa aj ich podiel v predškolských zariadeniach. Zvolený model starostlivosti je v drvivej väčšine prípadov výsledkom zhodnotenia jeho výhodnosti a nie výsledkom donútenia alebo absencie inej voľby.

4. Preferovaným ideálnym spôsobom starostlivosti pri absencii finančných a ďalších prekážok je inštitucionálna starostlivosť v predškolských zariadeniach. Existuje taktiež potenciál pre využívanie mimorodinných opatrovateľských služieb.

5. Rodový profil poskytovateľov závisí od kontextu starostlivosti. Ženy (matky) dominujú najmä pri starostlivosti o deti predškolského veku, v ostatných oblastiach síce existuje prevaha žien, avšak nie výrazná. Muži sa ocitajú v pozícií opatrovateľa najčastejšie vtedy, ak si starostlivosť vyžaduje manželka alebo partnerka. V prípade starostlivosti o partnera sa teda rodová štruktúra poskytovateľov približne vyrovnáva.

6. Starostlivosť má na Slovensku rôznu podobu – ide o celý rad úloh či služieb. Najviac frekventovanou je starostlivosť „ľahšieho“ charakteru, ako napr. zabezpečenie stravy, upratovanie, pranie, nákupy,

sprevádzanie k lekárovi, vybavovanie, pomoc v domácnosti s ťažšími prácami a podobne. Výskyt jednotlivých typov starostlivosti podľa ich intenzity súvisí s charakteristikami opatrovateľa i opatrovaného. Náročnejšia a intenzívnejšia starostlivosť sa vo zvýšenej miere viaže na starostlivosť o zdravotne postihnutú osobu – dieťa alebo dospelého.

7. Najčastejším motívom poskytovania starostlivosti je pocit povinnosti alebo záväzku. Vysokú mieru solidarity medzi členmi rodiny, ale aj vysoké očakávania smerom k „rodinnej“ starostlivosti potvrdili aj viaceré iné otázky (napr. otázka zameraná na preferovanú pomoc v prípade vzniku situácie odkázanosti, kde sa prejavila dominancia očakávania pomoci od rodinných príslušníkov). Do hry však vstupuje aj finančná a geografická nedostupnosť externých podporných služieb.

8. Získané údaje pomáhajú formulovať výzvy pre ďalší výskum v danej oblasti. Heterogenita dopytovej stránky je výsledkom nielen charakteristík oboch strán vo vzťahu poskytovania -prijímania starostlivosti, ale vyplýva aj z nerovnakej miery a kvality medzigeneračnej solidarity v rôznych sociálnych kontextoch. V tejto súvislosti by bolo vhodné doplniť pokračujúce skúmanie interakcie vnútrorodinnej starostlivosti a systému sociálnych služieb o skúmanie podmienok ovplyvňujúcich ochotu poskytovať rodinnú starostlivosť rôzneho typu.

42

Literatúra:

1. Bodnárová, B. - Filadelfiová, J. – Gerbery, D.: Výskum potrieb a poskytovania služieb pre rodiny zabezpečujúce starostlivosť o závislých členov. Stredisko pre štúdium práce a rodiny, Bratislava 2005.

2. Gerbery, D. – Kvapilová, E.: Zariadenia dennej starostlivosti o deti predškolského veku vo vybraných krajinách Európskej únie a na Slovensku. Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, Bratislava 2003.

3. Štatistická ročenka SR 2004. Štatistický úrad SR, Bratislava 2004.

4. Vekové zloženie obyvateľstva SR 2003. Štatistický úrad SR, Bratislava 2004.