Regionet4 A4 NEW2 · R Informácie pre občanov a spoluprácueegiogionet číslo 4 Slovensko -...

2
R R egio egionet Informácie pre občanov a spoluprácu číslo 4 Slovensko - Ukrajina: Spolupráca naprieč hranicou Slovakia - Ukraine: Cooperation across the Border Dve tváre dnešnej Ukrajiny Daria Vorontsova je adminis- trátorkou občianskeho združe- nia Nový Mariupol. Počas uply- nulých dvoch rokov priviedla z vojnou postihnutých oblastí východnej Ukrajiny na Sloven- sko viac ako tri stovky detí, kto- ré sa u nás rehabilitovali s rov- nakou diagnózou – úzkosť. Po- darilo sa to vďaka spolupráci so združením Ukrajinsko-sloven- ská iniciatíva (USI) a tiež pod- pore Ministerstva zahraničných vecí SR. Išlo o deti, ktoré boli eva- kuované, presídlené z okupova- ného územia, alebo žijú vo voj- novej zóne pri demarkačnej línii z doneckej, luhanskej oblasti, Mariupolu, Slavianska, Krama- torska, Širokina, Sartana, Kon- Účastníci prešovskej konferencie, ktorá sa uskutočnila koncom novembra, sa na nej stretli s viacerými tvárami dnešnej Ukra- jiny. Ľudia z Kyjeva a iných veľkých miest ožarovali svojimi marketingovými úsmev- poli,“ povedala Daria. Ako sme spomenuli rehabilitačné pozná- vacie pobyty pre tieto deti inici- ovalo pred dvoma rokmi zdru- ženie Ukrajinsko-slovenská ini- ciatíva (USI). Ich cieľom nebolo len to, aby deti z tzv. šedej zóny predfrontovej línie prišli na iné myšlienky, ale zároveň, aby spo- znali, ako vyzerá život za hrani- cami ich krajiny. „Ľudia sa často pýtajú, ako už len ozdravný po- byt pomôže dieťaťu, ktoré žije v blízkosti frontu? Hovorím im, že by boli veľmi prekvapení, ako deti vyzerajú a ako sa cítia, keď prídu, a následne, ako vyzerajú a cítia sa, keď odchádzajú. Po dvanástich, štrnástich dňoch sú iné - úplne ožijú,“ hovorí Ľud- mila Verbická z USI. Mimocho- dom, toto občianske združenie okrem rehabilitačných pobytov pre deti, do vojnou postihnu- tých regiónov Ukrajiny poslalo niekoľko kamiónov s desiatkami ton humanitárnej pomoci. „Najprv sme pomáhali rane- ným dospelým z oblasti bojov s liečením a s rehabilitáciou na Slovensku. Neskôr som pocho- pila, že treba pomáhať najmä deťom, ktoré trpia najviac. Pre- to sme sa obrátili na rôzne cha- ritatívne organizácie, združenia, parlament i firmy. Som vďačza to, ako zareagovali na našu výzvu,“ hovorí organizátorka Ľudmila Verbická, pôvodnou profesiou interiérová dizajnér- ka, ktorá prišla ako Ukrajinka na Slovensko z Lotyšska počas revolúcie v roku 1989. Imrich Makó Vo svojom príspevku oboz- námil prítomných s procesom decentralizácie, v ktorom sys- tém reforiem preberajú z poľ- ského vzorca. Vznikajú tzv. hro- mady, resp. komunity. V Zakar- patskej oblasti sa reformy reali- zujú pomalšie, od leta 2016 sa decentralizácia pretavuje do ko- munity, ktorá má spájať sedem obcí, „spojená hromada“ bude mať cca 12 000 obyvateľov a jej voliči v marci 2017 určia jednu radu zloženú z 26 poslancov. Spomenul tiež význam infor- movanosti, vzťah obyvateľov k médiám, ktorý je zväčša ne- gatívny. Dôležitá je preto naj- mä osobná komunikácia. Na konferencii viedol štvorčlen- nú výpravu, každý z nich za- stupoval inú politickú stranu, no s hlavným cieľom spoločne stantynivky. Navštívili Bratisla- vu, Košice, i Nízke Tatry a vša- de bol pre ne pripravený boha- tý program. Väčšina bola na Slo- vensku a v EÚ prvý raz. Veľmi sa im tu páčilo a mnohým by neva- dilo, keby tu mohli zostať. Podľa Detského fondu Uni- cef potrebuje približne 200-tisíc detí na Ukrajine psychologickú podporu. Vo svojich pravidel- ných správach upozorňuje, že obrazy a zvuky vojny na nich zanechávajú stopy - sú plachej- šie, bojazlivejšie alebo agresív- nejšie. Časti z nich vojna spôso- bila rečové poruchy, uzavretie sa do seba, pomočovanie, i prehna- né reakcie, čo sú dôsledky voj- novej traumy. Zmeny v povahe detí sa prejavujú ešte dlho po tom, čo s rodičmi žijú v bezpeč- ných podmienkach. „V skupine sme mali chlapčeka, ktorý musel pred vojnou utekať dvakrát. Pr- výkrát s rodičmi utekali z Gru- zínska. Rodina sa presťahovala do Donecka. Teraz museli utekať z Donecka a dnes žijú v Mariu- Pohoryľak: Najdôležitejšia je osobná komunikácia Samosprávy, občianske organizácie a médiá – to boli hlavné témy prvého dňa konferencie Spolupráca naprieč hranicou, ktorého sa zúčastnil aj Ivan POHORYĽAK, primátor ukrajin- ského mesta Perečín. riešiť problémy, komunikovať, čo najviac pretaviť dôveru ľudí k miestnej samospráve. Mesto Humenné spolu s okolitými obcami vytvára sídelné ťažisko regiónu Horný Zemplín s väz- bami na okolité štáty Poľsko, Ukrajina, Maďarsko. V rámci spolupráce Zakarpatskej oblas- ti Ukrajiny a Prešovského kra- ja Slovenska je od 9. mája 1999 uzavretá dohoda medzi mes- tami Perečín – Humenné. Akú mala podobu v roku 2016? „Stretnutia sa konali najskôr u nás, počas Dní mesta Pere- čín, potom sme boli dvakrát v Humennom – keď sa konal jarmok a tiež v rámci Dní Hu- menného. Dohodli sme sa, že ešte v decembri 2016 prebehne obojstranná návšteva poslancov. Do budúcnosti chceme prispieť najmä podpore udržiavania tradícií, našou snahou je reali- zovať výmenné pobyty tvori- vých umelcov, speváckych sú- borov. Pod pojmom výmenný pobyt však chápeme aj väčšiu informovanosť, povedať, čo sa reálne na Ukrajine deje. Ruská propaganda je ve ľ mi silná a ovplyvňuje aj informácie. Ch- ceme povedať, dať na vedomie, že sme pripravení ísť do Európy, snahou tiež je, aby skúsenosti a poznatky, ktoré naši ľudia na Slovensku získajú, aplikovali doma, na Ukrajine,“ konštato- val primátor Perečína. Na konferencii sa dosť hlas- no hovorilo aj o situácii na štát- nej hranici Slovenska a Ukrajiny, tzv. blokáde, ktorá zabraňovala plynulému prechodu. „Dožadu- jeme sa práv možnosti používať dopravné prostriedky na pre- chod štátnou hranicou tak, ako je to v celej Európe, sme ochot- ní zaplatiť aj rozumné clo. Stav je nutné zlepšiť, aj štátna hrani- ca je prekážkou komunikácie. Mrzí ma, že na priechodoch sa nič nezmenilo, aj keď objem, po- čet priechodov je omnoho väčší. Aj štátna hranica je jeden z prv- kov, ktorý musíme riešiť,“ dodal Ivan Pohoryľak. Marián Škuba mi a kontrastovali s úzkosťou na tvári, akú si sem z Mariupola priniesla Daria Voront- sova. Počas dvoch dní, ktoré medzi nami strávila, sa ani raz neusmiala a my sme po- chopili: Toto je vojna.

Transcript of Regionet4 A4 NEW2 · R Informácie pre občanov a spoluprácueegiogionet číslo 4 Slovensko -...

RRegioegionetInformácie pre občanov a spoluprácu

číslo 4Slovensko - Ukrajina: Spolupráca naprieč hranicou Slovakia - Ukraine: Cooperation across the Border

Dve tváre dnešnej Ukrajiny

Daria Vorontsova je adminis-trátorkou občianskeho združe-nia Nový Mariupol. Počas uply-nulých dvoch rokov priviedla z vojnou postihnutých oblastí východnej Ukrajiny na Sloven-sko viac ako tri stovky detí, kto-ré sa u nás rehabilitovali s rov-nakou diagnózou – úzkosť. Po-darilo sa to vďaka spolupráci so združením Ukrajinsko-sloven-ská iniciatíva (USI) a tiež pod-pore Ministerstva zahraničných vecí SR. Išlo o deti, ktoré boli eva-kuované, presídlené z okupova-ného územia, alebo žijú vo voj-novej zóne pri demarkačnej línii z doneckej, luhanskej oblasti, Mariupolu, Slavianska, Krama-torska, Širokina, Sartana, Kon-

Účastníci prešovskej konferencie, ktorá sa uskutočnila koncom novembra, sa na nej stretli s viacerými tvárami dnešnej Ukra-jiny. Ľudia z Kyjeva a iných veľkých miest ožarovali svojimi marketingovými úsmev-

poli,“ povedala Daria. Ako sme spomenuli rehabilitačné pozná-vacie pobyty pre tieto deti inici-ovalo pred dvoma rokmi zdru-ženie Ukrajinsko-slovenská ini-ciatíva (USI). Ich cieľom nebolo len to, aby deti z tzv. šedej zóny predfrontovej línie prišli na iné myšlienky, ale zároveň, aby spo-znali, ako vyzerá život za hrani-cami ich krajiny. „Ľudia sa často pýtajú, ako už len ozdravný po-byt pomôže dieťaťu, ktoré žije v blízkosti frontu? Hovorím im, že by boli veľmi prekvapení, ako deti vyzerajú a ako sa cítia, keď prídu, a následne, ako vyzerajú a cítia sa, keď odchádzajú. Po dvanástich, štrnástich dňoch sú iné - úplne ožijú,“ hovorí Ľud-mila Verbická z USI. Mimocho-dom, toto občianske združenie okrem rehabilitačných pobytov pre deti, do vojnou postihnu-tých regiónov Ukrajiny poslalo niekoľko kamiónov s desiatkami ton humanitárnej pomoci.

„Najprv sme pomáhali rane-ným dospelým z oblasti bojov s liečením a s rehabilitáciou na Slovensku. Neskôr som pocho-pila, že treba pomáhať najmä deťom, ktoré trpia najviac. Pre-to sme sa obrátili na rôzne cha-ritatívne organizácie, združenia, parlament i firmy. Som vďačná za to, ako zareagovali na našu výzvu,“ hovorí organizátorka Ľudmila Verbická, pôvodnou profesiou interiérová dizajnér-ka, ktorá prišla ako Ukrajinka na Slovensko z Lotyšska počas revolúcie v roku 1989. Imrich Makó

Vo svojom príspevku oboz-námil prítomných s procesom decentralizácie, v ktorom sys-tém reforiem preberajú z poľ-ského vzorca. Vznikajú tzv. hro-mady, resp. komunity. V Zakar-patskej oblasti sa reformy reali-zujú pomalšie, od leta 2016 sa decentralizácia pretavuje do ko-munity, ktorá má spájať sedem obcí, „spojená hromada“ bude mať cca 12 000 obyvateľov a jej voliči v marci 2017 určia jednu radu zloženú z 26 poslancov. Spomenul tiež význam infor-movanosti, vzťah obyvateľov k médiám, ktorý je zväčša ne-gatívny. Dôležitá je preto naj-mä osobná komunikácia. Na konferencii viedol štvorčlen-nú výpravu, každý z nich za-stupoval inú politickú stranu, no s hlavným cieľom spoločne

stantynivky. Navštívili Bratisla-vu, Košice, i Nízke Tatry a vša-de bol pre ne pripravený boha-tý program. Väčšina bola na Slo-vensku a v EÚ prvý raz. Veľmi sa im tu páčilo a mnohým by neva-dilo, keby tu mohli zostať.

Podľa Detského fondu Uni-cef potrebuje približne 200-tisíc

detí na Ukrajine psychologickú podporu. Vo svojich pravidel-ných správach upozorňuje, že obrazy a zvuky vojny na nich zanechávajú stopy - sú plachej-šie, bojazlivejšie alebo agresív-nejšie. Časti z nich vojna spôso-bila rečové poruchy, uzavretie sa do seba, pomočovanie, i prehna-né reakcie, čo sú dôsledky voj-novej traumy. Zmeny v povahe detí sa prejavujú ešte dlho po tom, čo s rodičmi žijú v bezpeč-ných podmienkach. „V skupine sme mali chlapčeka, ktorý musel pred vojnou utekať dvakrát. Pr-výkrát s rodičmi utekali z Gru-zínska. Rodina sa presťahovala do Donecka. Teraz museli utekať z Donecka a dnes žijú v Mariu-

Pohoryľak: Najdôležitejšia je osobná komunikáciaSamosprávy, občianske organizácie a médiá – to boli hlavné témy prvého dňa konferencie Spolupráca naprieč hranicou, ktorého sa zúčastnil aj Ivan POHORYĽAK, primátor ukrajin-ského mesta Perečín.

riešiť problémy, komunikovať, čo najviac pretaviť dôveru ľudí k miestnej samospráve. Mesto Humenné spolu s okolitými obcami vytvára sídelné ťažisko regiónu Horný Zemplín s väz-bami na okolité štáty Poľsko, Ukrajina, Maďarsko. V rámci spolupráce Zakarpatskej oblas-ti Ukrajiny a Prešovského kra-ja Slovenska je od 9. mája 1999 uzavretá dohoda medzi mes-tami Perečín – Humenné. Akú mala podobu v roku 2016?

„Stretnutia sa konali najskôr u nás, počas Dní mesta Pere-čín, potom sme boli dvakrát v Humennom – keď sa konal

jarmok a tiež v rámci Dní Hu-menného. Dohodli sme sa, že ešte v decembri 2016 prebehne obojstranná návšteva poslancov. Do budúcnosti chceme prispieť najmä podpore udržiavania tradícií, našou snahou je reali-zovať výmenné pobyty tvori-vých umelcov, speváckych sú-borov. Pod pojmom výmenný pobyt však chápeme aj väčšiu informovanosť, povedať, čo sa reálne na Ukrajine deje. Ruská propaganda je veľmi silná a ovplyvňuje aj informácie. Ch-ceme povedať, dať na vedomie, že sme pripravení ísť do Európy, snahou tiež je, aby skúsenosti a

poznatky, ktoré naši ľudia na Slovensku získajú, aplikovali doma, na Ukrajine,“ konštato-val primátor Perečína.

Na konferencii sa dosť hlas-no hovorilo aj o situácii na štát-nej hranici Slovenska a Ukrajiny, tzv. blokáde, ktorá zabraňovala plynulému prechodu. „Dožadu-jeme sa práv možnosti používať dopravné prostriedky na pre-chod štátnou hranicou tak, ako je to v celej Európe, sme ochot-ní zaplatiť aj rozumné clo. Stav je nutné zlepšiť, aj štátna hrani-ca je prekážkou komunikácie. Mrzí ma, že na priechodoch sa nič nezmenilo, aj keď objem, po-čet priechodov je omnoho väčší. Aj štátna hranica je jeden z prv-kov, ktorý musíme riešiť,“ dodal Ivan Pohoryľak.

Marián Škuba

mi a kontrastovali s úzkosťou na tvári, akú si sem z Mariupola priniesla Daria Voront-sova. Počas dvoch dní, ktoré medzi nami strávila, sa ani raz neusmiala a my sme po-chopili: Toto je vojna.

Slovensko - Ukrajina: Spolupráca naprieč hranicou | Slovakia - Ukraine: Cooperation across the Border

REGIOnet - Príloha regionálnych novín Podvihorlatské noviny, Stropkovské Spektrum, Vranovské novinky-Spektrum a partnerských novín v Užhorode. V spolupráci s redakciami vydáva Clinicum, s. r. o., v rámci projektu Informácie pre občanov a spoluprácu. Koor-dinátor projektu: PhDr. Michal Beňadik, editor príloh: PhDr. Peter Laučík, grafi ka: Mgr. Anton Vízner.

Supported by a grant fromNorway. Cofi nanced by the State Budget of the Slovak Republic.

Projekt je fi nancovaný z grantu Nórskeho kráľovstva prostredníctvom Nórskeho fi nančného mechanizmu. Spolufi nancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Výška NFP: 102 213 eur

Prijímateľ grantu: Clinicum, s. r. o., Kežmarok

Názov projektu:Informácie pre občanov a spoluprácu

www.eeagrants.org, www.norwaygrants.org

Nižná Olšava vtedy pripravi-la program pozostávajúci z pra-covnej časti venovanej partne-rom a kultúrnej časti venovanej širokej verejnosti. Stretnutia sa zúčastnili: Veľkoberezňanská okresná kultúrno-turistická ob-čianska organizácia – Rusínske obrodenie a obec Vyshka z Ukra-jiny, Sør-Trøndelag musikkråd z Nórska a tiež Comat INFO, s. r. o., Podduklianské osvetové stredisko, Únia žien Slovenska a obce Breznica, Vyšná Olšava, Miňovce, Šandal zo Slovenska. Plodná diskusia počas prvého stretnutia napokon po dvanás-tich mesiacoch priniesla vytvo-renie nových a podporu existu-júcich partnerstiev. Ide o partner-stvá v oblasti prezentácie, propa-gácie, zachovania a regenerácie tradičných remesiel, regionál-nych remesiel a ich produktov, regionálnych kultúrnych tradí-cií a dedičstva, miestnej kultúry a historických špecifík regiónu. Priniesla aj ich využitie v rámci cestovného ruchu, ako aj spo-ločné iniciatívy v oblasti za-mestnanosti a poskytovania ve-rejných služieb. Naplánovaných bolo aj niekoľko aktivít. Jednou z nich bola výstavba Centra tra-dičných remesiel, kultúrnych tradícií a dedičstva, ktorá trva-la do júna 2016. Výsledkom je vybudovaný amfiteáter s hľa-diskom v Nižnej Olšave so 120 miestami na sedenie. Z ďalších aktivít môžeme spomenúť dvoj-

Vznikla sieť partnerov na udržanie tradícií

dňový workshop ľudovej tvor-by, ktorý sa uskutočnil koncom januára 2016 v Nižnej Olšave. V rámci neho ukrajinskí účast-níci absolvovali pracovný pobyt na Slovensku, počas ktorého predstavili svoje tradície a zvy-ky, ale tiež výučbu a nácvik ľu-dových tancov a zvyklostí cha-rakteristických pre mikroregión Ondava. Rovnako svoju činnosť a tradičné piesne predstavil aj nórsky partner Sør-Trøndelag musikkråd v zastúpení svo-jich štyroch členov. Dvojdňový program napokon zavŕšilo ve-rejné vystúpenie folklórnych kolektívov z Nižnej Olšavy, Ukrajiny a Nórska v programe V kudzeľnej chyži. V rámci tvo-rivých dielní šikovné účastníčky predviedli spoločne s nórskymi a ukrajinskými hosťami zdobe-nie a maľovanie veľkonočných kraslíc, aranžovanie veľkonoč-ných košíkov, paličkovanú čip-ku, háčkovanie dečiek, obru-sov, ručné vyšívanie obrazov, výrobu šperkov a ozdobných predmetov z drôtu, servítkovú techniku, výrobky z hliny na hrnčiarskom kruhu, pletenie a tkanie kobercov na krosnách z odpadových handier. Súčas-ťou workshopu bola aj tradič-ná fašiangová zabíjačka spojená s prípravou miestnych špecialít. Podujatie bolo spojené s tematic-ky zameranou panelovou výsta-vou, ktorú pripravil nórsky part-ner. Na záver účastníci podpísa-

li Memorandum o vzniku novej štruktúry a siete partnerov na udržiavanie kultúrnych tradícií. Vo februári 2016 slovenská stra-na preniesla časť tradícií, ľudové-ho umenia a tvorivosti z Nižnej Olšavice za hranice našej vlasti. Folklórny súbor Olšavčan, miest-ni remeselníci a hostia sa v mes-te Veľký Berezný a obci Vyshka predstavili na dvojdňovom regi-onálnom festivale ľudovej kultú-ry. Spestrením bolo vystúpenie skupiny Liptaky, ktorá prezen-tovala ľudové zvyky a spevy zo Slovenska, konkrétne z Liptova a to obyvateľmi žijúcimi v Za-karpatskej Ukrajine. Diváci na festivale mohli obdivovať živé ukážky remesiel ako je rezbár-stvo, hrnčiarstvo, spracovanie kože, vyšívanie a podobne. Po-byt za hranicou bol napokon spojený aj s návštevou obce Vy-shka, spoznávaním jej maleb-ných zákutí, pamiatok, zvykov a tradícií. V rámci projektu Tvo-rivé dielne a kultúra bez hraníc sa posledný júlový deň minulé-ho roka v Nižnej Olšave konal regionálny festival, na ktorom ľudia z tejto obce spolu s pozva-nými hosťami predviedli celý svoj tvorivý potenciál. Obec má veľké bohatstvo živej a uchova-nej tradičnej kultúry, množstvo amatérskych tvorcov a folklór-nych nadšencov, ktorí uchová-vajú a rozvíjajú ľudovú kultú-ru, ako aj tradičných domácich výrobcov. Festival bol otvorený slávnostným krojovaným sprie-vodom, posvätením amfiteát ra

Otváracou konferenciou s názvom Tvorivé dielne a kultúra bez hraníc, začala v roku 2015 Nižná Olšava projekt z grantu Nórskeho kráľovstva, spolufinancovaný zo štátneho rozpoč-tu Slovenskej republiky.

ako nového kultúrneho stánku. V bohatom programe širokej ve-rejnosti svoju umeleckú činnosť ukázali FS Olšavčan, FS Strop-kovčan, FS Starišan, Muzikanci Raslavické, heligonkárka z Ora-vy Vlasta Mudríková a speváč-ka Anka Servická, z partnerskej Ukrajiny trio Roksana a sku-pina Berezniane. Cieľom tohto podujatia bolo ukázať široké spektrum kultúrnych tradícií z rôznych regiónov Slovenska, ale aj spoza našich hraníc. (go)

• Oficiálneho otvorenia a prestrihnutie pásky sa zhostil prednosta Okresného úradu v Stropkove Alfonz Veselý, predseda Veľkobereznienske-ho okresu Jaroslav Šukaľ a starosta obce Nižná Olšava Igor Madzin.

• Folklórny súbor Olšavčan na Ukrajine.