REGIONÁLNA GEOGRAFIA REGIONALIZÁCIA A...
Transcript of REGIONÁLNA GEOGRAFIA REGIONALIZÁCIA A...
1. PARADIGMA
• Charakteristika pojmu
• Kategórie paradigiem
• Teória vedeckých revolúcií
• Superparadigma
• Alternatívne superparadigmy
Pojem paradigma
• z gréckeho „paradeigma“
• všeobecne: vzor, model, ukážka
• veda: vývoj obsahu pojmu
– Starovek:
• pozadie zmyslami vnímateľných vecí (Platón)
• slovná metóda vytvárania záverov (Aristoteles)
– 20. stor:
• vzor, štandard, podľa ktorého sa posudzuje skúsenosť
(Wittgenstein)
– Súčasné vnímanie:
• S. T. Kuhn: koncepciu dynamiky vedeckého poznania
• Nie plynulé procesy, ale revolučné zmeny
• 2 základné etapy vývoja:
– Etapa normálnej vedy (dominuje jedna paradigma)
– Kritická etapa (viacero súperiacich paradigiem)
• Paradigma podľa Kuhna:
„celok všetkých základných ponímaní týkajúcich sa
predmetu a metód, ktoré ovládajú vednú disciplínu
v určitom čase“
3 kategórie paradigiem
• Margaret Mastermann(ová) (1970)
• M. E. Harvey a B. P. Holly (1981)
• Kategórie podľa Mastermannovej:
– 1. Metaparadigma: najširšia oblasť zhody,
svetonázoru, v danej vednej disciplíne. Má tri
hlavné funkcie:
a) definuje, čo je a čo nie je objektom štúdia vednej disciplíny
b) vedca smeruje kde hľadať a kde nehľadať možné objekty
štúdia
c) vedcovi ukazuje aký objav, resp. aký výsledok bádania
môže očakávať
– 2. sociologická paradigma: možno ju považovať
za univerzálne akceptované konkrétne vedecké
poznanie
– 3. konštrukčná paradigma: je najužšie chápanie
paradigmy; rôzne všeobecne uznávané vedecké
nástroje, klasické vedecké práce, učebnice, a pod.
– Vzťah jednotlivých kategórií k filozofii, teórii a
empírii (aplikácii) v smere 1 – 2 – 3
Teória vedeckých revolúcií
• Thomas Samuel Kuhn:
Štruktúra vedeckých revolúcii (1962)
• vyvracia predpoklad, podľa ktorého sa veda vyvíja
plynulým hromadením poznatkov
• poukazuje na to, že celkový smer výskumu vo vede je
úzko spojený s jej znalostnou úrovňou a dokonca
sociálnym kontextom. Toto vedie ku skokovému vývoju
poznatkov, výsledkom čoho môže byť až zásadný obrat
v danej vedeckej disciplíne – vedecká revolúcia
• pôvodom fyzik, vychádza z prírodovedného poznania
• Normálna veda:
- obdobie, kedy výskum v určitej vednej disciplíne
výrazne determinuje uznávaná paradigma
- s prehlbujúcim sa poznaním vo vede sa však
hromadia otázky, na ktoré veda pod vplyvom
dominujúcej paradigmy nedokáže odpovedať
- normálna veda tak často potláča inovatívne
fundamentálne fakty, pretože tie vyvracajú
základné predpoklady paradigmy (resp. vedy
pod vplyvom paradigmy)
• Anomália:
- hromadenie potláčaných faktov
a nezodpovedaných otázok spôsobuje, že
paradigma postupne prestáva uspokojujúco
riešiť problémy a tradíciu vedeckej praxe
narúša anomália
- s prehlbovaním poznatkov vednej disciplíny
nastáva akumulácia anomálií, čo vedie
k vzniku nových teórií, a často aj k zmene
filozofického pohľadu na svet
• Kríza:
- neúspech pôvodnej paradigmy pod vplyvom
hromadiacich sa anomálií je vedeckou komunitou
vnímaný ako kríza
• Vedecká revolúcia:
- odpoveďou na krízu je vedecká revolúcia, ktorá
vedie k vedeckému pokroku a nahradeniu starej
paradigmy novou
- ak sa nástroje poskytované novou paradigmou
osvedčujú, veda napreduje neobjavujú sa (spočiatku)
anomálie, možno opäť hovoriť o štádiu normálnej
vedy
• V súlade s vnímaním Kuhna (1962, 1970)
môžu byť jednotlivé vedné disciplíny pod
vplyvom odlišných paradigiem. Tie sú však
spravidla súčasťou superparadigmy
Superparadigma
• je svetonázorom spoločnosti, civilizačnou
paradigmou;
• celkovým pohľadom na svet a jeho základné
prvky ako čas, priestor, hmota, existencia,
inteligencia, človek, poznanie, morálka a iné
hodnoty;
• mení sa s rastom poznania a hodnotovými
posunmi v spoločnosti;
• v súčasnosti prebiehajúca zmena
superparadigmy
• karteziánsko – newtonovský mechanistický
svetonázor
• mechanistické videnie sveta (vesmír, človek - ako stroje)
• hmota zložená z pevných tvrdých nedeliteľných čiastočiek – atómov
• lineárne prebiehajúci čas
• predpoklad, že poznanie (racionálne analytické poznanie) je neohraničené
• sekularizácia
• individualizácia
• komercionalizácia
• konzumizmus
• Krízy posledných desaťročí, zasahujúce
– životné prostredie (ekologické krízy), ale aj
– kultúru (kríza hodnôt, kríza morálky),
– sociálne a politické prostredie (kríza vzťahov,
politické krízy
• v zmysle postavenia menšín, demokracia ako teror väčšiny
– ekonomiku (hospodárske krízy), naznačujú potrebu
zmeny náhľadu na svet
– obyvateľstvo (demografická kríza, migračná kríza)
=>
• objavujú sa úvahy o nástupe ekologickej
či holistickej (berúcej na zreteľ všetky
vlastnosti, súčasti a okolnosti systému)
superparadigme.
• v rámci jej nástupu možno už dnes
pozorovať rast významu a potreby:
– spolupráce, začlenenia v spoločnosti
– celostnosti, komplexnosti
– spirituality, súladu medzi telesnom
a duchovnom
– zodpovednosti a tolerancie
• voči spoločnosti, budúcim generáciám, prírode
Alternatívne superparadigmy
• poskytujú alternatívu k všeobecne uznávanej
superparadigme
• Ide napr. o:
• kresťanský pohľad na svet
– úcta k životu a celému stvoreniu, dôstojnosť
človeka, tradičné hodnoty, sociálna spravodlivosť;
• islamský pohľad na svet
– odmietanie konzumizmu, spôsobu života západnej
spoločnosti
zmeny paradigiem v geografii• Koutsopoulos 2008
• Koutsopoulos 2011