Recenzoval · ÚVOD DO MODERNEJ DIDAKTIK Y II. (MANAŽÉRSTVO KVALITY V ŠKOLE) MICHAL BLAŠKO...

ÚVOD DO MODERNEJ DIDAKTIKY II.

(MANAŽÉRSTVO KVALITY V ŠKOLE)

MICHAL BLAŠKO

Katedra inžinierskej pedagogiky Technickej univerzity

Košice 2011

2. 12. 2011 Blaško, M. Úvod do modernej didaktiky II. Dostupné na <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.

2

© RNDr. Michal Blaško, PhD. Recenzoval doc. Ing. Sándor Albert, PhD.


3

OBSAH

Úvod 5

1 KVALITA ŽIVOTA 7

2 KVALITA ŠKOLY 14 2.1 RIADENIE ŠKOLY 20 2.2 SYSTÉM RIADENIA KVALITY ŠKOLY 25

2.2.1 Princípy manažérstva kvality školy 27 2.2.2 Uvádzanie manažérstva kvality v škole 31

2.3 STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE ŠKOLY 34 Vízia, poslanie, hodnoty, stratégia, všeobecné ciele

2.4 HODNOTENIE KVALITY ŠKOLY 38 2.4.1 Autoevaluácia školy 38

2.5 NÁSTROJE HODNOTENIA KVALITY ŠKOLY 44 2.5.1 Dotazník o tvorivej klíme v škole 45 2.5.2 Dotazník školskej inšpekcie – Aká je naša škola ? 46 2.5.3 Dotazník klímy školy 52 2.5.4 Dotazník pre žiakov 53

2.6 HODNOTIACA SPRÁVA ŠKOLY 54 2.7 MODEL KVALITNEJ STREDNEJ ŠKOLY 64 2.8 MODEL EFQM V ŠKOLE 76

2.8.1 Kritériá a subkritériá modelu CAF 77 2.8.2 Systém hodnotenia procesov v modeli CAF 80

3 KVALITA VÝUČBY 81 3.1 NEÚCTA k VZDELÁVANIU 3.4 UČITEĽ v KVALITE VÝUČBY 3.5 SEBAREFLEXIA UČITEĽA vo VÝUČBE 3.5.1 Prehľad charakteristík indikátorov kvalitnej výučby 3.5.2 Pre učiteľa a hodnotiteľa jeho práce na hodine 3.5.3 Dotazník pre žiakov: Interakcia učiteľa a žiakov na hodine 3.5.4 Pre sebareflexiu učiteľa: Rámec riadenia kvality QualiVET 3.6 PRINCÍPY MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY 125 3.7 SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY 136 3.7.1 Oblasti kvality výučby 3.7.2 Hodnotiaca tabuľka kvality výučby 3.7.3 Posúdenie dôležitosti indikátorov kvality


4

3.8 DOTAZNÍKY PRE MERANIE OBLASTÍ KVALITY VÝUČBY 153 3.8.1 Dotazník profesionality učiteľa 3.8.2 Dotazník sociálnej klímy výučby 3.8.3 Autodiagnostické dotazníky pre sebareflexiu učiteľa A) Autodiagnostický dotazník tvorivosti v práci učiteľa

B) Autodiagnostický dotazník humanistického prístupu učiteľa

Zoznam bibliografických odkazov


5

Úvod

Nie je dôležité len to, čo škola urobila či neurobila pre študenta, ale či a ako to ten študent vníma, ako je s tým spokojný.

Aktuálne smerovanie európskej školskej politiky charakterizuje úsilie o kvalitu školy a výučby, so sprievodnými znakmi autonomizácie škôl, ekonomizáciou ich prevádzky, heterogenizáciou zloženia žiakov na škole a inováciou školského kurikula. Kvalita školy je na programe dňa tiež v slovenskom školstve. Tvorivo-humanistická koncepcia výučby ako nosný pilier Národného programu výchovy a vzdelávania sa má prejaviť v kurikulárnej reforme nášho školstva, má zmeniť vzdelávacie programy na našich školách, do systému ktorých sa majú zapracovať kľúčové kompetencie študentov a manažérstvo kvality. Riadenie zmien na školách, akými bude uvádzanie školských vzdelávacích programov s pestrou ponukou školských a mimoškolských aktivít, je potrebné spojiť so strategickým plánovaním školy a s takými fenoménmi kvality, akými je ujasnenie si poslania školy, jej vízia, zmena kultúry školy. To si vyžaduje profesionalitu riadenia a spoluprácu všetkých zainteresovaných. Na slovenských školách rodičia a študenti zostávajú poväčšine v úlohách pasívnych konzumentov, keď si školu vyberajú skôr náhodne a záujem o ňu sa potom v každodennej školskej realite zužuje na známky. Chýbajú nástroje pre zorientovanie sa na trhu vzdelávania, školy zatiaľ vytvárajú len malý priestor pre svoju zodpovednosť za kvalitu a jej meranie. A tak čísla, priemery známok, počty študentov často zakrývajú to, čo by sme chceli vidieť – kvalitu procesov na škole. Skúsenosti z konkrétneho uplatňovania manažérstva kvality v škole a zvlášť vo výučbe sú v našom školstve skôr ojedinelé, a preto jej systematizovanie je v začiatkoch. Odborné vzdelávanie a príprava (OVP), ľudia zodpovední za jej poskytovanie hrajú vo zvýšenej miere kľúčovú úlohu ako dôležitá sila prosperity a konkurencie-schopnosti Európy v globálnej ekonomike, v ktorej sú prosperita a ekonomická konkurencieschopnosť spájané s vysokou kvalitou kompetencií, profesijnými kvalifikáciami a inovačnými schopnosťami. To zdôrazňuje aj Lisabonská stratégia, zameriavajúca sa na zlepšenie konkurenčnej schopnosti v Európskej únii a Kodanský proces v odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý podporuje realizáciu tejto stratégie. (Michek, 2008, s. 5). Ak majú poskytovatelia OVP splniť úlohy kladené na odborné vzdelávanie a prípravu, musia byť dosť silní na to, aby uspokojili dopyt po kvalifikáciách a ďalšie spoločenské požiadavky. Musia brať do úvahy individuálne vzdelávacie potreby a venovať pozornosť vývoju sveta práce a jemu poskytovaným službám. To následne si vyžaduje partnerstvo so svetom práce, ľudské a finančné zdroje umožňujúce poskytovanie vzdelávania a záväzok k neustálemu zlepšovaniu činnosti a kvality ich výsledkov.


6

Rozvoj OVP a zlepšenie jeho kvality tvorí kľúčovú prioritu v Európskej únii ako celku. Zlepšenie kvality je jedným z hlavných cieľov Kodanského procesu, spolu so zvýšením príťažlivosti OVP, podporovaním mobility študentov v odbornom vzdelávaní a kvalifikovaných pracovníkov (Michek, 2008, s. 5). Prvá časť publikácie je venovaná otázkam kvality života a s ňou spojenému žiadanému smerovaniu školstva, v popredí ktorého sa vynárajú procesy súvisiace s manažérstvom kvality. Sú rozpracované v druhej časti publikácie pre kvalitu školy. Tretia časť publikácie je venovaná systému riadenia kvality výučby, ako hlavnej oblasti kvality školy. Publikácia je určená študentom učiteľského štúdia, učiteľom zo stredných (ale aj základných) škôl, riadiacim pracovníkom v školstve ako príklad implementácie kvality a jej riadenia na škole. Príklady prístupov k riadeniu kvality školy, či výučby v publikácii, by mali poslúžiť ako inšpirácia pre pedagógov a pracovníkov v školstve, ako je možné nastaviť systémy riadenia kvality, akými oblasťami kvality sa zaoberať, aké kritériá je vhodné použiť, či ako postupovať pri sebahodnotení školy, či výučby.

Kvalita nie je luxus, kvalita je nutnosť. Riadenie kvality znamená neustále jej zlepšovanie

a uspokojovanie zainteresovaných partnerov.


7

1 KVALITA ŽIVOTA

V n

Zmyslom života je potvrdzovať svoju existenciu činmi, plnohodnotná sebarealizácia. Len prostredníctvom tvorivej aktivity je človek stále niečím viac, než je. Prekonáva sám seba tým, že tvorí. Je skutočnou plne rozvinutou osobnosťou. Predpokladom hľadania zmyslu života je možnosť sebautvárania a možnosť slobodnej voľby.

Zmyslom života nemôže byť iba uspokojovanie potrieb – či už prirodzených (biologických), alebo umelo vytvorených (spoločenských). Spotreba nerobí človeka šťastným. Ani absolútne potláčanie svojich potrieb (askéza), tým, že neumožňuje rozvoj bytostných síl človeka, nedáva predpoklady pre ďalší pokrok ľudskej spoločnosti. Meradlom toho, že človek nežil nadarmo, je jeho tvorba, tvorivé činy, ktoré prispievajú k vývoju ľudstva (Kosová, 1993).

Šťastie je byť sám sebou. Aj keď to niekedy znamená byť sám.

Čo je to za spoločnosť, v ktorej by svet ľudských hodnôt mal žobrať vo svete peňazí, tovarov a vecí ?

Hodnoty života Okrem základných hodnôt života, ktorými sú dobro, krása a pravda, človek plnohodnotným prežívaním vlastnej aktivity v prírode a spoločnosti a svojho vnútorného sveta nachádza ďalšie životné hodnoty, akými sú šťastie, láska, múdrosť, čestnosť, spravodlivosť, priateľstvo, spokojnosť, mier, sloboda, zdravie, práca, vzdelanie.

Vôli poskytuj dobro, charakteru krásu a rozumu pravdu.

Žijeme spokojný, hodnotný, užitočný a nám primeraný život ?

Ako ho ovplyvňuje spoločnosť, školská politika, masmédiá, rodina, škola, ja sám ?

Ako to, že ...? Máme dnes vyššie budovy a širšie diaľnice, ale plytké povahové

vlastnosti a zúžené pohľady. Učíme sa ako zarábať na živobytie, ale nie ako žiť. Máme viac vedomostí, ale menej úsudku. Medicína je dokonalejšia, ale žijeme menej zdravým životom.

Vedy o človeku sú najvýznamnejším strategickým nástrojom na jeho prežitie v ním ohrozenom svete


8

Znásobili sme náš majetok, ale zredukovali naše hodnoty. Rozprávame priveľa, milujeme primálo a klameme príliš často. Podrobili sme si vonkajší svet, ale nie naše vnútro. Doleteli sme na Mesiac a späť, ale je pre nás ťažko prejsť ulicou

a navštíviť suseda. Prichádzame o zdravie pri nadobúdaní bohatstva a potom

o bohatstvo pri nadobúdaní zdravia. Prežívame čas väčšej slobody, ale menšej radosti. Domy sú kvalitnejšie, ale je viac rozpadnutých domovov. Niekedy tak usilovne premýšľame o budúcnosti, až zabúdame na

prítomnosť, a potom nežijeme ani v súčasnosti a ani v budúcnosti. A preto ... Neodkladajme nič na zvláštnu príležitosť, pretože každý deň, ktorý

žijeme, je tou zvláštnou príležitosťou. Naháňanie, stres je nekvalitou života. Práca bez odpočinku je

trestom za jej nevydarené plánovanie a neuspokojivú organizáciu. Pre zdravie, krásu duše a tela, potrebujeme pravidelný pohyb –

športovanie, tanec, či turistiku. Zdravie si zachováme, ak jeme to, čo potrebujeme, a nielen to, čo

nám chutí. Najúčinnejším nástrojom na dosiahnutie lepšej kvality života je

kvalitné vzdelanie, so systémom kľúčových kompetencií. Viac čítajme, započúvajme sa do obľúbených melódií, sadnime si na

terasu a obdivujme výhľad. Kvalita života vyžaduje náležité materiálne zabezpečenie. Bohatý je

ten, kto potrebuje najmenej. Venujme viac času rodine a priateľom, navštevujme miesta, ktoré sú

nám príjemné. Najrýchlejší spôsob ako získať lásku, je dať lásku. Najrýchlejšie

ako ju stratiť, je držať ju v zovretí. Život je reťaz radostných udalostí a nielen prežívanie. Kvalitu života určuje aj zdravé, bezpečné životné prostredie

a bývanie. Obdivujme prírodu vždy a všade, to znamená žiť. Neoddiaľujme nič, čo nám prináša radosť a smiech. Každý deň, každá hodina, každá minúta sú zvláštne. A nikdy nevieme, či to nebude posledná.


9

Nežime tak, ako by sme ani nikdy nemali zomrieť, lebo potom

zomierame tak, ako by sme ani nikdy nežili. Zmyslom života je tvorivá sebarealizácia, hrdosť z vykonávanej

práce a produktívna láska. Život je užívanie spoločných udalostí Kvalitu života vytvára tvorivo-humánny človek so sebariadením

vlastného JA. Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, zdravotných, ekonomických a environmentálnych podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja. Na jednej strane ju tvoria objektívne podmienky na dobrý život a na strane druhej subjektívne prežívanie dobrého života. Objektívna stránka kvality života je o napĺňaní sociálnych a kultúrnych potrieb v závislosti od materiálneho dostatku, spoločenskej akceptácie jednotlivca a fyzického zdravia. V rámci zisťovania stavu objektívnej kvality života sa tak uplatňujú indikátory z oblasti demokracie a participácie, ekonomickej spravodlivosti, zdravia a vzdelania a bezpečnosti. Objektívnu stránku kvality života vyše 150 krajín sveta monitoruje od roku 1990 United Nations Development Programme (Rozvojový program OSN). Každoročne zverejňuje poradie krajín podľa Human Development Index. Ide o indikátor zložený z troch hlavných položiek:

1. výška hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa 2. priemerný stupeň dosiahnutého vzdelania 3. očakávaná dĺžka života

Kvalita života nie je priamo úmerná výške hrubého domáceho produktu. Na subjektívne prežívanie dobrého života majú podstatný vplyv faktory ako sú materiálny dostatok, jednotlivca, zdravie, výkonnosť, súkromie, bezpečnosť, spoločenská akceptácia, emocionálne nasýtenie. Subjektívna kvalita života je o dobrom životnom pocite, pohode a spokojnosti s vecami okolo nás. Na meranie sa používajú údaje získavané prostredníctvom prieskumov verejnej mienky. Stratégia ľudského rozvoja sa zasadzuje o celkový progres spoločnosti, ktorý umožní ľuďom žiť dlhší, zdravší a plnohodnotnejší život. Základnými znakmi kvality života sú

zdravie a dlhý život primerané vzdelanie kúpna sila obyvateľstva zamestnateľnosť a práca sociálne vzťahy a rodina životné prostredie a bývanie ale aj iné celospoločenské hodnoty (sloboda, demokracia,

bezpečnosť, spravodlivosť, morálka, láska)


10

1. zdravie a dlhý život

Ukazovateľom tohto znaku je napríklad priemerná dĺžka života mužov a žien, zdravotná starostlivosť o ľudí v štáte, výdavky štátu na zdravotnú starostlivosť o človeka, dokonalosť zdravotníckych služieb, kvalita životného prostredia. Poznáme mnoho ukazovateľov, ktoré dokážu kvantifikovať rôzne dimenzie ľudského rozvoja. Zdravie človeka, ktoré je jednou z hlavných podmienok kvalitného života, možno dokumentovať údajmi o chorobnosti, dĺžke života, zdravotníckych zariadeniach a na základe vhodných údajov možno zdravie dokonca medzinárodne porovnávať. Je potrebné udržovať a zvyšovať kvalitu potravín a presadzovať zásady zdravej výživy obyvateľstva. Z pohľadu procesu výučby je potrebné si postaviť otázky, či školy vychovávajú zdravého človeka, aký je podiel školy na zdraví žiakov, ako ich vychovávajú k ochrane ich zdravia, aká je psychická záťaž žiakov, stresy, životné prostredie. Sú školy vedené tak, aby vyučovacie hodiny neprispievali k nárastu počtu neurotikov, psychosomatických mrzákov, agresívnych jednotlivcov, či ničiteľov životného prostredia ? 2. primerané vzdelanie

Vzdelanie je najúčinnejším nástrojom na dosiahnutie lepšej kvality života. Vzdelaný človek má viac šancí uplatniť sa na trhu práce a zvyčajne je za svoju prácu aj lepšie ohodnotený. Opatrenia, ktoré zlepšia prístup ľudí k vzdelávaniu a informáciám, majú pozitívny vplyv na zlepšovanie kvality života. Vyššie vzdelanie znamená viac možností ľudského rozvoja. Všetky investície smerované do tejto oblasti prinášajú do života lepšiu kvalitu, majú veľkú návratnosť, ktorá sa často podceňuje. Preto je potrebné vytvárať podmienky pre rovnosť prístupu k vzdelaniu. Ukazovateľom je tu percento gramotných obyvateľov štátu, percento maturantov, vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Primárna gramotnosť sa vyjadruje percentom ľudí, ktorí vedia čítať, písať, počítať. Druhá je jazyková gramotnosť – koľko percent ľudí ovláda cudzí jazyk. Tretia gramotnosť je počítačová – schopnosť komunikovať prostredníctvom počítačov, využívať počítače pri riešení úloh každodenného života. Dostupnosť informačných technológií (ktorá je predpokladom ich použitia) je stále významnejším ukazovateľom kvality života.


11

Školský systém na Slovensku trpí nielen všeobecným nedostatkom financií, ale aj medzerami v koncepčno-legislatívnej a metodickej oblasti. Chýbajúce prepojenie trhu vzdelávania a trhu práce spôsobuje, že mnoho absolventov škôl nenachádza pracovné uplatnenie vôbec, resp. nie vo svojom odbore. Významným činiteľom ovplyvňujúcim kvalitu života mladej generácie je aj kvalita poskytovanej výučby. Táto závisí vo významnej miere od ľudských zdrojov, predovšetkým od kvalifikovanosti a odbornosti učiteľov.

Ak zdravie je prvoradým predpokladom kvalitného života, potom vzdelanie je jeho prvotným naplnením.

3. kúpna sila obyvateľstva

Mierou uvedeného znaku kvality života môže byť suma peňazí, alebo veľkosť pracovného času, vynaloženého na nákup definovaného spotrebného koša. Vytvorený produkt na obyvateľa je na Slovensku niekoľkonásobne nižší ako v najvyspelejších ekonomikách sveta. Preto je nutné zvyšovanie podielu HDP na obyvateľa a jeho rozdeľovanie tak, aby sa zlepšovala kvalita života. Zvyšovaním kvality produkcie zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, zvyšovať ochranu verejných záujmov a efektívnosť dohľadu na trhu. 4. zamestnateľnosť a práca

Ak sa hovorí o vzdelávaní ako o základnom nástroji na zvyšovanie kvality života, potom treba povedať, že najefektívnejšou formou realizácie nadobudnutých schopností a kvalifikácie je zamestnanie. Na získanie primeraného, slušného životného štandardu - ako jednej z hlavných dimenzií ľudského rozvoja - potrebuje prevažná časť populácie pracovať a mať príjem z práce. Nezamestnanosť patrí zároveň medzi najpálčivejšie spoločenské problémy, a každý jednotlivec ju pociťuje veľmi citlivo. Je síce pravda, že nezamestnanosťou je postihnutá predovšetkým produktívna zložka obyvateľstva, ale tento fenomén sa nepriamo dotýka aj pred- a poproduktívneho obyvateľstva. Napr. deti v rodinách, kde je jeden alebo obaja rodičia nezamestnaní, majú podstatne menej možností rozvoja. Vyššia nezamestnanosť taktiež znižuje objem verejných financií napr. na valorizáciu starobných dôchodkov (zvyšuje sa daňové zaťaženie, rastie tlak na dávky v nezamestnanosti). (Ne)zamestnanosť sa dotýka kvality života celej spoločnosti. Uplatňovanie absolventov (najmä) stredných škôl na trhu práce je jedným z markantných ukazovateľov efektívnosti vzdelávacieho systému. Na druhej strane je známe, že absolventi škôl všeobecne patria k najviac ohrozeným skupinám na trhu práce. Na Slovensku chýba v tejto oblasti stratégia, zaoberajúca sa preventívnym sledovaním potrieb zamestnanosti v súlade s aktuálnym i perspektívnym populačným vývojom, hospodárskou štruktúrou regiónov, skladbou zamestnaní podľa jednotlivých rezortov, očakávanou potrebou pracovných síl, ich rekvalifikáciou a pod. Táto skutočnosť spôsobuje, že v slovenskom školskom systéme nie je vytvorený dostatočný tlak na zabezpečovanie spätnej informácie o uplatňovaní sa absolventov škôl v praxi.


12

5. sociálne vzťahy a rodina

Priaznivé medziľudské vzťahy sú účinnou prevenciou proti znižovaniu kvality života. Vzťahy medzi ľuďmi v spoločnosti, na pracovisku, v rodine ovplyvňujú každodenne život jednotlivcov. Ak je rodina postavená na zdravých medziľudských vzťahoch, potom je podstatne menej náchylnejšia na znižovanie svojej životnej úrovne ako rodina s rozvrátenými vzťahmi. K podpore zdravých rodinných vzťahov môže prispieť celý súbor opatrení, napr. systém rodinných prídavkov, rodičovská a sexuálna výchova, spravodlivejšie rozdelenie platenej a neplatenej práce medzi ženy a mužov, ale aj reforma dôchodkového systému, vzdelávania, podpora bytovej výstavby. Prevenciou proti znižovaniu kvality života detí je primerané materiálne a duševné bohatstvo rodičov. 6. životné prostredie a bývanie

Kvalitu života určuje aj prostredie, v ktorom ľudia žijú, či bývajú. Jej výrazom je úcta človeka k okoliu, kultúra voľnočasových aktivít ľudí v životnom prostredí. Je potrebné propagovať zdravé a bezpečné životné prostredie, zvyšovať dostupnosť a kvalitu bývania. Podľa dlhodobej vízie rozvoja slovenskej spoločnosti pre kvalitu života (Ekonomický ústav SAV, 2008), okrem geopolitickej bezpečnosti, sú pre obyvateľov Slovenska dôležité tiež otázky dostatku zdravých potravín, zdravej pitnej vody, existencia zdravého životného prostredia, dostatku energie pre navyknutý spôsob života, možnosti podľa potreby presúvať v priestore a vzájomnej komunikácie. Všetky tieto otázky viažuce sa na zlepšovanie kvality života občanov Slovenska veľmi tesne súvisia s environmentálnou dimenziou budúceho udržateľného rozvoja Slovenska. 7. sloboda, demokracia, bezpečnosť, spravodlivosť, morálka, láska

Do mozaiky ľudského života patria aj podmienky, ktoré sa nedajú jednoducho kvantifikovať, pretože majú skôr abstraktný, subjektívny charakter: napr. pocit slobody, osobná bezpečnosť, spravodlivosť, morálka, láska, ale napríklad aj schopnosť človeka rozvíjať hodnoty. Je nutné trvale zlepšovať kvalitu vzťahu občana a verejnej, resp. štátnej správy, zvyšovať hrdosť občanov ku štátu, regiónu i k vlastnej organizácii. Pocit zmysluplného a šťastného života vzniká kombináciou priaznivého pôsobenia vonkajšieho prostredia na rozvoj ľudských možností, a schopností ľudí tieto príležitosti rozvinúť v súlade so svojimi potrebami a záujmami. Tento stav nemožno presne zmerať alebo porovnávať - má nespočetné množstvo podôb a každý jednotlivec ho môže vnímať inak. Šance na kvalitný život rastú, ak majú ľudia viacej príležitostí na napĺňanie svojich životných hodnôt. Zjednodušene by sa mohla kvalita života definovať ako miera zdravotného stavu, vzdelania, materiálneho bohatstva ľudí, medziľudských vzťahov a stavu životného prostredia. Človek život označí za kvalitný (dokonalý, hodnotný, užitočný) vtedy, ak je spokojný sám so sebou, s vykonávanou prácou, s medziľudskými vzťahmi, s prostredím, v ktorom žije.


13

ŽIVOT a ŠKOLA Pripravuje škola ľudí pre život, alebo pre testy ?

Život je vlastné dielo. Nie prebývať, ale žiť. Tvoriť znamená žiť. Rozvoj osobnosti je rozvojom zodpovednosti za

dobro, krásu a pravdu. Sloboda nie je len možnosť všetkého, ale aj zodpovednosť za všetko.

Vzdelávanie s láskou a zodpovednosťou má smerovať k sebavzdelávaniu, až autonómii osobnosti.

Každý systém bez komplexnej a kvalifikovanej spätnej väzby degeneruje.

Chyba nie je niečo zlé urobiť, chyba je nepoučiť sa z toho. Správne pomenovanie problému býva začiatkom jeho konca.

Vnikneš do podstaty každej veci, ak ju nazveš pravým menom. Pomenovanie pravým menom je aj vecou svedomia. Ak vzdelávanie je určené ako najvyššia priorita,

tak podľa toho treba aj prideliť financie – inak je to len nevzdelaný prístup k problému vzdelávania.

Ekonomika pomáha kvalite školy, ale nie ekonomická núdza ako hlavný dozorca nad pedagogickými procesmi, pri absencii nielen

spoločenského svedomia. Veci môžu byť nedokonalé, nerobme zlé veci.

Správne robiť dobré veci v školstve znamená neustále zlepšovať výučbu pre získanie vzdelania pre osobný kvalitný život,

pre zapojenie sa do spoločnosti a sveta práce. Ak chce škola učiť to, čo človek potrebuje pre kvalitný život, ona

musí byť v prvom rade priestorom pre kvalitný život človeka. Škola ako životný priestor – nielen miesto, kde sa učí,

ale kde sa žije. Život je učenie sa a učenie sa životom.

Ku kvalitnému životu potrebuje vysokú frustračnú toleranciu, emocionálnu inteligenciu, tvorivosť, reálne vnímanie sveta, dobrú komunikáciu, efektívne riešiť konflikty, prekonávať záťaže, umenie odpočívať, logické myslenie, rozhodovacie procesy, procesy dokazovania a argumentovania, prácu s informáciami, autoreguláciu, atď.

Šťastie je byť sám sebou

a v tvorivej aktivite rozvíjať hodnoty života, prispievať k rozvoju kultúry spoločnosti

K šťastiu nie je žiadna cesta.

Šťastie je cesta, nie cieľ cesty.

Recenzoval · ÚVOD DO MODERNEJ DIDAKTIK Y II. (MANAŽÉRSTVO KVALITY V ŠKOLE) MICHAL BLAŠKO...

Documents

Transcript of Recenzoval · ÚVOD DO MODERNEJ DIDAKTIK Y II. (MANAŽÉRSTVO KVALITY V ŠKOLE) MICHAL BLAŠKO...