Recenzia publikácie:

Hawken, P.- Lovins, A.- Lovinsová, L. H.: Přírodní kapitalismus. Praha : Mladá

fronta, 2003, 480 s.

Asi pred desiatimi rokmi si niekoľkí vedci v Amerike a Nemecku uvedomili, že za

výsledkami ich bádania, doplnenými štúdiami z celého sveta, sa začína črtať nový koncept

hospodárenia ľudí. Rozpoznali rámec, ktorý môže byť všeobecne aktuálny pri hľadaní

odpovedí na otázky o budúcnosti ľudstva, jeho prežití ako druhu a jeho rozvoji ako

kultúrneho spoločenstva. Produktom uceleného tímového spracovania idey o novom spôsobe

hospodárenia je rozsiahla práca s titulom Prírodný kapitalizmus a podtitulom: ako sa rodí

ďalšia priemyselná revolúcia. Tá bola publikovaná v českom preklade tri roky po jej prvom

anglickom ( Natural Capitalism: Creating the Next Industrial Revolution) zverejnení. Je tak

včas k úžitku aj slovenskej odbornej verejnosti. Predstavuje pôvodné, mnohorozmerne tvorivo

prekvapivé dielo. Napĺňa sa ním Schumpeterov systémovo inovačný odkaz o príznakoch

hospodárenia ľudí, ktoré budú určujúce pre ich život v začínajúcom novom storočí.

Azda väčšina ľudí prijíma pre dvadsiate prvé storočie ako nosnú ideu o informatickej

budúcnosti spoločnosti. Tú rozsievajú najmä optimizmom naplnení preberatelia cudzích

myšlienok a premieňajú takmer na tabu. Trojica autorov Prírodného kapitalizmu ho

prekročila. Osvojila si videnie nádejnej budúcnosti ľudstva v jej prírodovedne utvorenom

základe. Je to obdoba myšlienky M. Mosného, ktorú vyslovil v jednej z diskusií v Klube

ekonómov pri Ekonomickej univerzite v Bratislave. Jej poznatkovým obsahom je: „prírode

treba prv porozumieť a potom ju možno poprosiť, aby nám poslúžila.“ Je to vedomosť, že

prírode nie je možno vtískať ľudské dobro, ale v porozumení jej bohatstva a ohraničení,

možno hľadať dobro pre ľudstvo. I preto, že príroda sa bez ľudského rodu zaobíde. Čo

neznamená, že to platí v opačnom smere.

Z uvedeného vychádzajú aj autori publikácie pri syntéze biologického

(environmentálneho), sociálneho a hospodárskeho nahliadania na cestu do nádejnej

celoplanetárnej budúcnosti ľudstva. Tú cestu jednoznačne rozpoznávajú a pomenúvajú ako

ďalšiu priemyselnú revolúciu. Možno v nej identifikovať novú logiku civilizačnej

podmienenosti. Je ňou postupnosť od prírodného kapitálu, cez sociálny kapitál až

k ekonomickému kapitálu. To ako protiklad oproti tradičnej predstave o závislosti sociálnej

oblasti (nie kapitálu) od ekonomického kapitálu, v prostredí bohatých zdrojov prírody

nekapitálovej povahy. Podľa uvedeného najužšie sú hospodárske javy ako zvláštna časť

mohutnejších sociálnych javov a najväčšiu mohutnosť a silu majú prírodné javy.

Mnohé nimi uvádzané fakty o začatí a očakávaní ďalších revolučných zmien v priemysle

svedčia o ich pôvode vo vede a jej podstatnom vplyve na budúci vývoj ľudstva. To však

autori v publikácii výraznejšie nevyjavili. Pozornosť sústreďujú prednostne na úžitky z vedy

v podobe nových progresívnych technológií a techniky, ich vplyvu na obsah a princípy

hospodárenia, spôsoby (politiky) jeho usporadúvania a regulovania, ako aj environmentálnym

a sociálnym súvislostiam a následkom takýchto zmien. Publikácia je tak odborne

neprehliadnuteľnou výpoveďou o možnej budúcnosti ľudstva.

Argumentácia o zhoršujúcom sa vzťahu prírody a ľudí a o nádejnej odpovedi na takúto

tendenciu v podobe ďalšej priemyselnej revolúcie, je autormi rozložená na pätnásť kapitol.

Prvá z nich predstavuje celkový hodnotiaci pohľad na konvenčné kapitalistické hospodárenie

a náčrt štyroch princípov – stratégií jeho prebudovania na prírodofilné hospodárstvo. Posledná

kapitola je určitou rekapituláciou problémov, začiatkov uplatňovania nových prístupov a

výzvou na transformáciu tradičného trhového hospodárstva. Druhá až štrnásta kapitola sú

venované jednotlivým oblastiam problémov a riešení – automobilizmus, plytvanie so zdrojmi,

stavebné nehnuteľnosti, odpad, vlákna, potrava, voda, klíma, ľudský kapitál a striedavo medzi

nimi aj otázkam: nových projektových a výrobných postupov, ich nákladovej zvládnutelnosti

a ako zväčšovať kapitál a vytvárať podmienky na ekonomicky, ale aj sociálne a ekologicky

efektívny trh. Na konci publikácie je uvedený viac ako 400 titulový zoznam literatúry zo

všetkých kontinentov sveta, žiaľ bez jediného odkazu na práce zo stredoeurópskeho regiónu.

Koncept publikácie s orientáciou na trhové hospodárstvo, jeho ekologické a sociálne

súvislosti, sa javí na začiatku jej čítania ako zhodný s ústavnou proklamáciou atribútov

hospodárstva Slovenskej republiky. Po jej preštudovaní bude asi zrejmé, že naše doterajšie

transformačné a integračné hospodárske smerovanie je úplne iné, v porovnaní s poznatkovým

obsahom Prírodného kapitalizmu. Obdobný rozdiel možno vybadať aj vo vzťahu k obsahu

bežne vyznávanej učebnicovej hospodárskej náuky.

Podľa Prírodného kapitalizmu, doterajší tradičný kapitalizmus je neudržateľnou

úchylkou vývoja spoločnosti. To preto, že likviduje svoj kapitál a odmieta hodnotu

prírodných zdrojov, prírodných živých systémov a ľudského (sociálno-kultúrneho) kapitálu.

Následkom toho ubúda prírodný kapitál rýchlejšie ako sa zvyšuje blahobyt ľudí a zároveň

jedna miliarda ľudí potrebuje prácu vôbec alebo nemá prácu, ktorá uživí ich rodiny. Príčiny

toho autori vidia v zle navrhnutých obchodných systémoch, v neúmernom populačnom raste a

márnivej spotrebe. Cieľom prestavby hospodárstva je blahobyt dosiahnutý zvyšujúcou sa

kvalitou služieb. Pritom pod službou autori rozumejú kvalitu dosahovaného úžitku

spotrebiteľom vo všeobecnosti a nie tendenciu mať viac, vlastniť väčší rozsah výrobkov.

Moment vlastnenia vecí sa považuje za sekundárny, teda nefinálny a zavŕšenie účelu

hospodárskeho diania sa rozumie v toku úžitkov – služieb. Napríklad nie vo vlastnení auta,

ale v dosahovanej či poskytovanej mobilite.

Zrekonštruovať doterajší hospodársky systém na prírodne a ľudsky udržateľný predpokladá

uplatniť štyri nadväzujúce stratégie: radikálne zvýšenie účinnosti využívania prírodného

kapitálu, uplatnenie princípov biologickej reprodukcie vo výrobe, obehu a finálnej spotrebe,

hospodárenie založené na prúdení úžitkov (služieb) k spotrebiteľovi a investovanie do

prírodného kapitálu. Ich implementáciou sa majú dosiahnuť prínosy, ktoré vo svojej

vzájomnej komplementárnej podpore povedú k obnove a rozvoju prírodného kapitálu, a tak

k dlhodobej prírodne udržateľnej prítomnosti ľudského druhu na Zemi, ako aj k náprave škôd

na sociálnom systéme a upevneniu jeho štruktúry.

Spoločnou črtou čiastkových stratégií Prírodného kapitalizmu je transformácia správania sa

ľudskej spoločnosti v jej planetárnom prostredí v prospech systémov podporujúcich život

v jeho všetkých formách. To jasne naznačuje, že nastupujúci hospodársky rozmer ľudského

jestvovania úplne prekračuje svoj doterajší disciplinárny teoretický rámec a v tom sa

rozhodujúco opiera o vedecké poznanie svojej prírodnej podstaty a jeho technickovedné –

technologické a technické zužitkovanie. Nový rámec sa črtá aj z hľadiska

spoločenskovedného pri formulovaní hodnôt, cieľov a programov spoločnosti, organizovaní a

regulovaní spoločenského života. Do popredia sa opäť, v príkrom rozpore so súčasnou

sociálnou kváziúspornosťou, dostáva význam občianskej informovanosti, participácie,

kooperácie popri súťaži, solidárnosti, zdravia, rodiny, vzdelanosti, komunálnej iniciatívy, až

po komunálny patriotizmus. Tradičný trhový hospodársky systém mnohé z nich narúša,

poškodzuje a ničí. V Prírodnom kapitalizme, služba ktorú poskytuje sociálny systém, ako aj

služba plynúca z biologických systémov, je považovaná za nutnú podmienku. Bez nich je

tradične zohľadňovaná ľudská ekonomická aktivita a vôbec ich planetárna prítomnosť,

považovaná za dlhodobo neudržateľnú. Z požiadavky nutnosti sociálnych a ekologických

služieb vyplýva ale požiadavka ich ohodnotenia a hodnotného nakladania s nimi.

Radikálne zvýšenie využitia prírodného kapitálu sa v Prírodnom kapitalizme spája so

znižovaním odpadu, na ktorý sa premieňa väčšina prírode odobratých zdrojov. A naviac, o

odpade sa uvažuje aj voči časti ľudského kapitálu. Práve cesta znižovania množstva odpadu,

až po jeho neprítomnosť, sa chápe ako hlavný smer zvyšovania zamestnanosti. Preto sa takto

zamerané hospodárske úsilie označuje tiež ako (viacgeneračné) obdobie čistenia Zeme,

odstraňovania škôd a obnovy prírodného prostredia. Značná pozornosť je venovaná úspore

energií so snahou o dosiahnutie urbanistických objektov a ich súborov schopných lokálne

vytvárať dostatok vlastnej energie a prípadne jej prebytok speňažovať.

Pre prírodný kapitalizmus je príznačná snaha o dosahovanie nie malých úspor

vynakladaného kapitálu malými zlepšeniami, ale dosahovanie vysokých, tradične až

nepredstaviteľných (nad 90%) a súčasne dosiahnutie vyššieho výnosu, teda aj rádovo rastúcej

hospodárskej efektívnosti. Takáto navonok kontradiktná snaha je autormi priebežne

vyvracaná a potvrdená ako reálne dosiahnuteľná príkladmi z praxe. Dosahované úspory sú

následkami integrovaného projektovania, v ňom snahy o optimalizáciu systému a nie jeho

častí či prvkov, čo vedie k opaku, k jeho pesimalizácii. V otázke vývoja kapitálu sa za

rozhodujúce považuje zastavenie úbytku prírodného kapitálu a jeho následné zväčšovanie.

Pritom za hlavné signály sa v tom nepovažujú zmeny HDP, ale zmeny schopnosti živých

systémov poskytovať ekosystémové služby, podporovať nimi život. Zásadne sa mení

nahliadanie na hodnotové vzťahy, predovšetkým priznaním hodnoty prírodným službám a

nestotožňovaním trhových cien tovarov a služieb s nákladmi na ne, ktoré sa uhrádzajú tretími

osobami (daňovými poplatníkmi), či inde, inokedy - až budúcimi generáciami. Vo vzťahu

k plneniu funkcie trhov autori naznačujú podstatné rozdiely medzi doteraz teoreticky

proklamovanými predstavami o vlastnostiach trhov a nedokonalosťami trhovej skutočnosti.

Na odstránenie trhových zlyhaní požadujú uplatniť tvorivú politiku. Problém potravín je

podľa Prírodného kapitalizmu zvládnuteľný biologizáciou poľnohospodárstva a nedostatok

vody možno odstrániť nie rozšírením jej zdrojov, ale jej lepším využitím, až po dosiahnutie

jej nadbytku.

Hlavná zvláštnosť prístupu autorov publikácie k hospodáreniu ľudí spočíva v redefinovaní

jeho hraníc - rozšírením o prírodnú časť skutočnosti, v jej chápaní ako kapitálu, jeho

hodnotovom zohľadnení a tak aj v spojení tradičného hospodárskeho nahliadania na svet

s prírodovedným. Ich dielo je výpoveďou prednostne o reálnom hospodárstve. Je výpoveďou

o ľudskom nakladaní s hodnotou matérie, energie a intelektu, prejavenej ich službami, ktorú

poskytujú ľuďom. Tým je publikácia zriedkavá, až výnimočná a osobitne vzácna.

Uplatneným prístupom opustili doteraz dominujúce, ako uvádzajú: „nazeranie na hospodárske

procesy ako na odhmotnený obeh hodnôt.“ Prírodný kapitalizmus nie je výpoveďou

prednostne o peniazoch, úveroch, rozpočtoch, inflácii, cenách, informáciách, účtovníctve,

štatistike, ktorými sa dodatočne reprezentuje (zastupuje) ukončené hospodárske dianie, či

zobrazujú (symbolizujú) prítomne prebiehajúce hospodárske deje alebo sa mini projektuje

(modeluje) jeho budúci vývoj a spôsoby jeho usmerňovania. V tom to nie je publikácia o

symbolickom hospodárstve, ale o reálnom hospodárstve. Čitateľ si ľahko vybaví čomu sa

prednostne takmer vo všeobecnosti venuje pozornosť v prítomnej dobovej teoretickej

hospodárskej literatúre. A prečo je to tak?

Autori vytvorili dielo, ktorého jadro má hlboký empirický základ. Nemali, ako naznačujú,

ambície teoretickej povahy. Následkom toho je pre čitateľa náročné osvojiť si pestrú mnohosť

novátorského poznatkového obsahu publikácie, tak ako je terminologicky označovaný a

usporiadaný. Takýto prístup je nie zriedkavý pre literatúru, ktorá stavia na faktoch z odbornej

a spoločenskej praxe a ktorá pochádza typicky z americkej proveniencie. V tomto prípade sa

za ňou už zreteľne črtá nový teoretický koncept, ktorý autori nechávajú dozrieť. Vyjadrujú tak

patričnú úctu empirickému poznaniu, ako rodičovi teoretickej úrovne poznania skutočnosti.

V tom sú nám nasledovania hodní. Nenadejať sa, že k životaschopnej teórii možno dospieť

preosiatím, prepísaním doterajších teórií. K živej teórii vedie cesta spočívajúca v hlbokom

pôvodnom poznávaní konkrétnej neopakovateľnej transformujúcej sa skutočnosti. Aj pre

uvedené potom zostáva na čitateľovi, aby si sám interpretoval v novom kontexte nosné pojmy

publikácie, ako: kapitalizmus, kapitál, prírodnosť, hodnota, hospodárstvo, efektívnosť a ich

súvislosti.

Publikácia Prírodný kapitalizmus môže svojim novátorským poznatkovým obsahom

významne ovplyvniť hospodársky rozmer nášho myslenia a konania.

Vladimír Choluj Bratislava 29. február 2004