RADA V Bruseli 4. novembra 2011 (15.11) EURÓPSKEJ ÚNIE (OR. … · 2011. 11. 23. · – dohovor...

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 1

DG H 2B SK

RADA

EURÓPSKEJ ÚNIE

V Bruseli 4. novembra 2011 (15.11)

(OR. en)

15790/1/11

REV 1

COPEN 281

EUROJUST 163

ENFOPOL 370

EJN 137

GENVAL 110

ENFOCUSTOM 127

POZNÁMKA

Od: Sekretariát Rady

Komu: Delegácie

Č. predch. dok.: 13598/09 COPEN 178 ENFOPOL 218 EUROJUST 55 EJN 35

Predmet: Príručka pre spoločné vyšetrovacie tímy

Delegáciám v prílohe zasielame aktualizované znenie Príručky pre spoločné vyšetrovacie tímy,

ktoré sa pripravilo v rámci spoločného projektu Eurojustu a Europolu v oblasti JIT.

____________________

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 2

PRÍLOHA DG H 2B SK

PRÍLOHA

PRÍRUČKA PRE SPOLOČNÉ VYŠETROVACIE TÍMY

1. Úvod

Hlavným cieľom tejto príručky pre spoločné vyšetrovacie tímy (ďalej len „JIT“ – Joint

Investigation Teams), ktorá dopĺňa existujúci dokument Eurojustu/Europolu „Sprievodca právnymi

predpismi členských štátov EÚ o spoločných vyšetrovacích tímoch“, je informovať ľudí z praxe o

právnom základe a poţiadavkách pre zriaďovanie JIT a poskytovať rady o tom, kedy moţno

uţitočne vyuţiť JIT.

Inými cieľmi sú predchádzať moţným nedorozumeniam o JIT, nabádať ľudí z praxe na vyuţívanie

tohto nového nástroja, ktorý môţe dať ich vyšetrovaniam pridanú hodnotu, a pomôcť rozvinúť

medzinárodnú spoluprácu v trestných veciach vo všeobecnosti. Táto príručka čerpá zo spoločných

praktických skúseností, ako aj materiálov zo seminárov a zasadnutí.

Ako otvorený dokument príručka sa bude pravidelne aktualizovať, najmä v reakcii na praktickú

skúsenosť z práce na jednotlivých prípadoch.

Čo je JIT?

JIT je vyšetrovací tím zriadený na základe dohody medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi

a/alebo inými zmluvnými stranami na konkrétny účel a obmedzené trvanie.

Všeobecné výhody JIT oproti tradičným formám presadzovania medzinárodného práva a justičnej

spolupráce, ako sú „zrkadlové“ alebo „paralelné“ vyšetrovania a doţiadania, sú stručne zhrnuté v

zvýraznení niţšie. Určite sa nájde i mnoho konkrétnych výhod JIT v závislosti od konkrétnych

okolností jednotlivého prípadu.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 3

PRÍLOHA DG H 2B SK

Výhody vyuţívania JIT:

schopnosť vymieňať si informácie priamo medzi členmi JIT bez potreby

formálnych ţiadostí,

schopnosť poţiadať o vyšetrovacie opatrenia priamo medzi členmi tímu bez

potreby doţiadaní; toto sa vzťahuje i na ţiadosti o donucovacie opatrenia,

schopnosť členov byť prítomní pri domových prehliadkach, výsluchoch atď. vo

všetkých jurisdikciách, čím sa pomôţe prekonať jazykovú bariéru pri

výsluchoch atď.,

schopnosť koordinovať úsilie na mieste a neformálnu výmenu

špecializovaných znalostí,

schopnosť budovať a podporovať vzájomnú dôveru medzi ľuďmi z praxe z

rôznych jurisdikcií a odlišného pracovného prostredia,

JIT poskytuje najlepšiu platformu na stanovenie optimálnych stratégií

vyšetrovania a trestného stíhania,

schopnosť, aby bol Europol a Eurojust zainteresovaný s priamou podporou a

pomocou,

schopnosť ţiadať o dostupné finančné prostriedky EÚ, Eurojustu alebo

Europolu,

účasť v JIT zvyšuje povedomie o riadení a zvyšuje mieru úspešnosti

medzinárodných vyšetrovaní,

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 4

PRÍLOHA DG H 2B SK

2. Koncepcia JIT

Rada ministrov EÚ 29. mája 2000 prijala Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach (ďalej

len „dohovor z roku 2000“)1. Cieľom tohto dohovoru je povzbudiť a modernizovať spoluprácu

medzi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva v rámci Európskej únie, ako aj v Nórsku

a na Islande, a to doplnením ustanovení v existujúcich právnych nástrojoch a uľahčením ich

uplatňovania.

Vzhľadom na pomalý pokrok pri ratifikácii dohovoru z roku 2000 Rada 13. júna 2002 prijala

rámcové rozhodnutie o spoločných vyšetrovacích tímoch, ktoré mali členské štáty vykonať do

1. januára 20032. Členské štáty boli presvedčené, ţe najmä nástroj JIT bude významným prínosom

pre agentúry presadzovania práva v Európskej únii.

Koncepcia JIT vyplynula z presvedčenia, ţe existujúce metódy medzinárodnej policajnej a justičnej

spolupráce sú samé o sebe nepostačujúce pre riešenie závaţnej cezhraničnej trestnej činnosti.

Panovalo presvedčenie, ţe tím vyšetrovateľov a justičných orgánov z dvoch alebo viacerých štátov,

ktorí spolupracujú s jasnou právomocou a istotou, pokiaľ ide o práva, povinnosti a záväzky

účastníkov, zlepší boj proti organizovanej trestnej činnosti.

Ustanovenia o JIT v dohovore z roku 2000.

Vzhľadom na pomalú ratifikáciu dohovoru sa ustanovenia o JIT dohodli

medzi členskými štátmi v rámcovom rozhodnutí z roku 2002 pre

rýchlejšie vykonanie.

Existujúce metódy sa povaţovali za nepostačujúce pre účinný boj proti

závaţnej cezhraničnej trestnej činnosti v niektorých prípadoch.

1 Akt Rady z 29. mája 2000 potvrdzujúci v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii

Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie

(Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 1). 2 Rámcové rozhodnutie 2002/465/SVV o spoločných vyšetrovacích tímoch (Ú. v. ES L 162

20.6.2002).

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 5

PRÍLOHA DG H 2B SK

3. Právny rámec

Spoločné vyšetrovacie tímy zriadené medzi členskými štátmi EÚ (ďalej len „JIT EÚ“)

Právny rámec pre zriadenie JIT sa uvádza v článku 13 dohovoru z roku 2000, ako aj v rámcovom

rozhodnutí. Rámcové rozhodnutie v skutočnosti skoro doslovne preberá články 13, 15 a 16

dohovoru z roku 2000; rámcové rozhodnutie sa v členských štátoch vykonalo rôzne. Zatiaľ čo v

niektorých krajinách sa prijali osobitné zákony o JIT alebo sa vloţili ustanovenia o JIT do

príslušných trestných poriadkov, iné len jednoducho odkázali na priamu uplatniteľnosť dohovoru z

roku 2000 vo svojich právnych poriadkoch. Dohovor z roku 2000 nadobudol platnosť vo väčšine

členských štátov. Samotné rámcové rozhodnutie stratí účinnosť potom, čo dohovor z roku 2000

nadobudne platnosť vo všetkých členských štátoch.

K dnešnému dňu rámcové rozhodnutie nevykonalo a dohovor z roku 2000 neratifikovalo uţ iba

Taliansko.

V prílohe I sa odkazuje na príslušné vnútroštátne právne predpisy.

Niektoré členské štáty priznali ustanoveniam priamy účinok.

Niektoré prijali osobitné právny predpisy.

Súčasný stav sa uvádza v prílohe I.

Podrobnú analýzu moţno nájsť v „Sprievodcovi právnymi predpismi

členských štátov EÚ o spoločných vyšetrovacích tímoch“.

Spoločné vyšetrovacie tímy zriadené medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi

JIT sa môţu zriaďovať spolu s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a medzi nimi, a to pod

podmienkou, ţe existuje právny základ na vytvorenie takýchto tímov. Právny základ môţe mať

formu:

– medzinárodného právneho nástroja,

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 6

PRÍLOHA DG H 2B SK

– bilaterálnej dohody,

– multilaterálnej dohody,

– vnútroštátneho právneho predpisu (napr. články trestného poriadku).

Vhodným právnym základom pre JIT medzi členským štátom EÚ a tretím štátom môţu byť tieto

existujúce medzinárodné právne nástroje:

– druhý dodatkový protokol k dohovoru Rady Európy o vzájomnej pomoci v trestných

veciach z 20. apríla 1959 (článok 20),

– dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu z 15. novembra 2000 (článok

19),

– Dohovor o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (dohovor Neapol II) z

18. decembra 1997 (článok 24),

– Dohovor o policajnej spolupráci v juhovýchodnej Európe (PCC SEE) z 5. mája 2006

(článok 27),

– Dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej

pomoci (článok 5 a jeho vnútroštátne vykonávanie)

4. Požiadavky na JIT

Článok 13 ods. 1 dohovoru z roku 2000 a článok 1 rámcového rozhodnutia z 13. júna 2002 o

spoločných vyšetrovacích tímoch nepristupujú ku koncepcii JIT ani tak z hľadiska závaţnosti

trestnej činnosti, ale skôr z hľadiska medzinárodného a cezhraničného rozmeru trestnej činnosti.

Článok 13 ods. 1 dohovoru z roku 20003 ustanovuje, ţe JIT sa môţe zriadiť najmä vtedy, keď:

vyšetrovanie trestných činov jedným členským štátom je ťaţké a náročné a má väzby

na iné členské štáty,

3 Ďalej sa príslušné ustanovenia rámcového rozhodnutia o spoločných vyšetrovacích tímoch

uplatňujú mutatis mutandis.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 7

PRÍLOHA DG H 2B SK

niekoľko členských štátov vyšetruje trestné činy, ktorých okolnosti vyţadujú

koordinovaný a zosúladený postup zúčastnených členských štátov.

JIT sa zvyčajne zriaďujú pri vyšetrovaní závaţnejších foriem trestnej činnosti. Pri zvaţovaní

zriadenia JIT je však potrebné overiť vnútroštátne právne predpisy a operačné usmernenia s cieľom

zistiť, či je zriadenie JIT podmienené dosiahnutím určitej hranice závaţnosti trestného činu alebo

splnením akýchkoľvek iných kritérií.

JIT však môţu byť uţitočné aj pri vyšetrovaní menej závaţných cezhraničných prípadov. Je tomu

tak preto, lebo JIT môţu uľahčiť spoluprácu v konkrétnom prípade a môţu tieţ pripraviť základy

pre budúce JIT budovaním vzájomnej dôvery a poskytovaním skúseností v rámci cezhraničnej

spolupráce.

Ţiadosti o zriadenie JIT môţu často pochádzať od členského štátu, avšak môţu tieţ často pochádzať

od Europolu a Eurojustu. V niektorých členských štátoch takáto počiatočná ţiadosť musí byť vo

forme doţiadania.

Odporúča sa, aby sa pri zvaţovaní vytvorenia JIT stretli vyšetrovatelia, prokurátori a/alebo sudcovia

z dotknutých členských štátov a delegáti z Eurojustu a Europolu, aby vec prerokovali pri najbližšej

príležitosti pred podaním formálneho návrhu a uzavretím dohody. Keďţe niektoré krajiny vykonali

vnútroštátne správne normy, ktoré napr. ustanovujú oznamovaciu povinnosť voči príslušným

ministerstvám v prípravnej fáze, skoré zainteresovanie všetkých príslušných osôb má veľký

význam, aby sa neohrozil alebo nezdrţal celý proces.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 8

PRÍLOHA DG H 2B SK

Či je vytvorenie JIT vhodné v konkrétnom prípade závisí od konkrétnych

okolností, ale vytvorenie JIT moţno zvaţovať v menších i väčších

prípadoch.

Je vhodné zainteresovať Eurojust a Europol čo najskôr, aby sa prerokoval

moţný prospech z vytvorenia JIT a jeho konkrétne kroky.

JIT môţe slúţiť ako základ pre budúcu spoluprácu tým, ţe podporuje

vzájomnú dôveru a kontakty.

Vytvorenie JIT môţe navrhnúť členský štát, ako aj Eurojust a Europol.

JIT je pruţný nástroj vyšetrovania, ktorého vyuţívanie bude pre

vyšetrovateľa prínosné.

5. Štruktúra a fungovanie JIT

5.1 Tím

Tím je zostavený v členskom štáte, v ktorom sa očakáva vykonanie vyšetrovaní z prevaţnej časti.

Článok 13 dohovoru z roku 2000 umoţňuje zoskupenie viacerých vyšetrovateľov a iného personálu

z dvoch alebo viacerých členských štátov v blízkosti vyšetrovania. Z toho vyplýva, ţe určitý počet

osôb bude dočasne pracovať mimo územia svojho členského štátu, keďţe v mnohých prípadoch to

môţe byť ideálne riešenie. Neexistuje však poţiadavka, aby členovia JIT museli pracovať mimo

svojej domovskej krajiny, hoci má JIT stále sídlo v inej krajine. JIT sa naozaj môţe náleţite zriadiť

z členov z dvoch alebo viacerých členských štátov, keď nikto nepracuje mimo vlastného členského

štátu.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 9

PRÍLOHA DG H 2B SK

Napr. Švédsko a Fínsko by sa mohli dohodnúť na prevádzkovaní JIT so sídlom v Helsinkách s

jediným švédskym členom vykonávajúcim šetrenia v Štokholme, ktorý by nikdy nemusel navštíviť

Fínsko. Podobne, tím umiestnený v jednej „krajine ústredia“ by mohol zahŕňať člena zastupujúceho

všetky zúčastnené krajiny, zatiaľ čo ostatní členovia tímu by pôsobili vo svojich domovských

krajinách. Moţných je viacero scenárov a organizačné otázky JIT sa musia riešiť na individuálnom

základe, zohľadňujúc pritom faktory ako náklady, dostupnosť personálu, dĺţka šetrenia, povaha

vyšetrovania, justičný orgán atď.

Potreba zváţiť geografické hľadisko a umoţniť flexibilitu, ak

vyšetrovanie preukáţe odlišnú operačnú oblasť.

Neexistuje „povinnosť“ vysielať členov do zahraničia.

Mali by sa zváţiť jazykové schopnosti členov tímu na povzbudenie

komunikácie.

5.2. Vedúci JIT

Kaţdý JIT musí mať vedúceho alebo vedúcich tímu. Článok 13 dohovoru z roku 2000 poskytuje

niekoľko moţností, ako aj priestor pre výklad zo strany členského štátu. Nie je určené, či by vedúci

tímu mal byť prokurátor, sudca alebo vyšší policajt alebo colník. Táto otázka vo veľkej miere závisí

od vnútroštátnych právnych predpisov, preto sa na tomto mieste neuvedú ţiadne návrhy. Keďţe sa

však JIT v niektorých členských štátoch povaţuje za „osobitnú formu vzájomnej právnej pomoci“,

odporúča sa, aby bol zástupca súdnej moci vedúcim v tých prípadoch, keď operácie riadia

vyšetrujúci sudcovia alebo prokurátori. V iných jurisdikciách a v závislosti od vnútroštátneho rámca

môţe byť vhodné, aby JIT viedol príslušník orgánu presadzovania práva.

Článok 13 dohovoru z roku 2000 ustanovuje, ţe: „... vedúci tímu je zástupcom príslušného orgánu,

ktorý sa podieľa na vyšetrovaní trestných činov, členského štátu, na ktorého území tím pôsobí...“.

Jeden z výkladov tohto ustanovenia je ten, ţe JIT má jedno stále vedenie vyvodené z hlavného

miesta operácií JIT.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 10

PRÍLOHA DG H 2B SK

Iným výkladom je, ţe vedúci tímu by mal pochádzať z členského štátu, v ktorom sa tím práve

nachádza, keď vykonáva svoje operácie. Určitú oporu pre tento výklad moţno získať zo vzorovej

dohody (pozri oddiel 7 a prílohu II), kde sa ustanovuje, ţe vedúci „je zástupcom príslušných

orgánov v členskom(-ých) štáte(-och), v ktorom(-ých) tím operuje, (…) a pod ktorého vedením

členovia JIT musia vykonávať svoje úlohy v členskom štáte, ku ktorému patrí“. Doterajšie

skúsenosti naznačujú, ţe členské štáty uprednostňujú moţnosť mať viac ako jedného vedúceho tímu

namiesto jedného vedúceho tímu s celkovou zodpovednosťou.

Jednoznačná štruktúra vedenia je zásadná pre členov JIT.

„Flexibilná“ štruktúra vedenia v závislosti od geografického hľadiska

operácií je moţná za predpokladu, ţe štruktúra vedenia ostane

jednoznačná.

Pre úspešné riadenie JIT je zásadná komunikácia.

5.3. Činnosť

Členovia tímu plnia svoje úlohy pod vedením vedúceho JIT, pričom zohľadnia podmienky

stanovené ich vlastnými orgánmi v dohode o zriadení JIT. Toto je otázka, ktorú je potrebné

dôkladne zváţiť pri vypracúvaní dohody o JIT, aby si členovia tímu, najmä členovia pridelení z

iného členského štátu, boli vedomí riadiacej štruktúry alebo štruktúr.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 11

PRÍLOHA DG H 2B SK

Článok 13 ods. 4 rozlišuje medzi členmi a pridelenými členmi pôsobiacimi v JIT. Pridelení členovia

JIT sú z iných členských štátov, neţ je členský štát, v ktorom tím pôsobí. Prideleným členom sa

môţe v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom tím pôsobí, a dohodou o JIT

umoţniť, aby boli prítomní pri výkone operačných činností, ako napr. prehliadky priestorov. Táto

podpora operačných činností môţe zahŕňať určité vyšetrovacie opatrenia, ak to schvália príslušné

orgány členského štátu pôsobenia a prideľujúceho členského štátu.

Vedúci JIT má právo udeľovať výnimky z tohto všeobecného pravidla. Schvaľovanie prítomnosti

a/alebo vykonania vyšetrovacích opatrení by sa tieţ malo upraviť vo formálnej dohode.

Najinovatívnejšie a moţno najnápomocnejšie prvky článku 13 dohovoru z roku 2000 sa ustanovujú

v odsekoch 7 a 9. Ak JIT potrebuje, aby sa v niektorom z členských štátov prijali vyšetrovacie

opatrenia, môţu členovia pridelení do tímu poţiadať svoje vlastné príslušné orgány, aby prijali

takéto opatrenia. Ţiadosť by sa mala zváţiť za podmienok, ktoré by sa uplatnili pri vnútroštátnom

vyšetrovaní. Účelom tohto ustanovenia je vyhnúť sa doţiadaniam, aj keby si vyšetrovacie opatrenie

vyţadovalo poţitie donucovacej sily, ako napr. vykonanie príkazu na prehliadku. Toto je jednou

z najväčších výhod JIT. Napr. holandský príslušník polície pridelený do JIT pôsobiaceho v

Nemecku by mohol poţiadať svojich kolegov z polície v Holandsku o vykonanie príkazu na

prehliadku vydaného v súlade s holandským právom v Holandsku v mene JIT. Je však potrebné

mať na pamäti, ţe článok 13 dohovoru z roku 2000 nemá prednosť pred vnútroštátnymi právnymi

predpismi. Napr. holandský príslušník polície môţe poţiadať svojho britského kolegu o

odpočúvanie telefónov v Spojenom kráľovstve. Následná moţnosť pouţitia týchto informácií v

súdnom konaní však bude vţdy závisieť od dvoch relevantných vnútroštátnych legislatív, a ako taká

si vyţaduje podrobné preskúmanie.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 12

PRÍLOHA DG H 2B SK

Táto potreba posudzovania vnútroštátnych právnych predpisov sa vzťahuje i na odseky 9 a 10, hoci

tieto ustanovenia poskytujú ďalšiu významnú výhodu pre vyšetrovateľov: členovia JIT môţu, opäť

v súlade so svojim príslušným vnútroštátnym právom, poskytovať tímu informácie dostupné v ich

krajine. Napr. člen tímu môţe poskytovať informácie o podrobných údajoch účastníka, registrácii

vozidiel a registroch trestov zo svojej domovskej krajiny priamo JIT bez zasielania informácií cez

príslušné vnútroštátne ústredné orgány. Mali by sa však zváţiť podmienky prípustnosti, ak sa

poskytované informácie majú tieţ pouţiť ako dôkaz v trestnom spise.

Zatiaľ čo členmi JIT môţu byť len príslušné orgány členských štátov Európskej únie, na pôsobení

JIT sa môţu zúčastňovať aj tretie strany, bez ohľadu na to, či sú z EÚ. Napr. v JIT medzi

Belgickom a Holandskom by mohol byť účastníkom príslušník FBI zo Spojených štátov

amerických, avšak nikdy by nemohol byť členom alebo prideleným členom.

Práva udelené členom tímu na základe článku 13 (napr. právo byť prítomný pri prijímaní

vyšetrovacích opatrení) sa nevzťahujú na takéto osoby, pokiaľ dohoda výslovne neustanovuje inak.

JIT vo všeobecnosti a dohody o JIT nemôţu mať a nemajú prednosť pred

vnútroštátnym právom a záväzkami.

Účastníkom musia byť poskytnuté jednoznačné informácie a usmernenia,

najmä:

o Odlišnosti v právomoci, pokiaľ ide o určité donucovacie opatrenia.

o Podmienky pre efektívne pouţitie ako dôkazu v prípade súdneho

konania.

o Typy dôkazového materiálu, ktoré sa môţu pouţiť v rámci

nasledujúcich súdnych pojednávaní.

o Vnútorné riadiace štruktúry.

Moţnosť pre tretie strany byť „účastníkmi“ v JIT EÚ, ale nie „členmi“:

o Úlohy, účel a povinnosti účastníkov sa musia jednoznačne opísať v

dohode o JIT, najmä ustanovenia o zodpovednosti.

o Účastníci nemusia pochádzať len z orgánov/agentúr EÚ, napr.

Europolu, Eurojustu, OLAF-u atď., ale aj z tretích štátov a ich

agentúr, napr. z FBI.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 13

PRÍLOHA DG H 2B SK

6. Účasť Eurojustu a Europolu

Keďţe obe inštitúcie boli vytvorené na podporu členských štátov v ich boji proti organizovanej

závaţnej cezhraničnej trestnej činnosti, ich príslušné právomoci a úlohy naznačujú, ţe Eurojust a

Europol zohrávajú ústrednú úlohu v spoločných vyšetrovacích tímoch.

V súlade s článkom 1 ods. 12 rámcového rozhodnutia, ako aj ustanoveniami dohovoru z roku 2000,

Eurojust a Europol sa môţu zúčastňovať v JIT samostatne, ako aj spolu. Navyše článok 6 dohody o

spolupráci medzi Europolom a Eurojustom umoţňuje spoločne obom stranám, na ţiadosť jedného

alebo viacerých členských štátov, zúčastňovať sa na zriaďovaní JIT a podporovať vnútroštátne

justičné orgány a orgány presadzovania práva pri predbeţných rokovaniach o zriadení JIT.

Obe organizácie budú teda v úzkej spolupráci k dispozícii ţiadajúcim členským štátom pri

zvaţovaní vytvorenia JIT. Najmä v prípravnom hodnotení a fáze rokovania môţu obe podporovať

členské štáty poskytovaním právnej pomoci, ako aj odborných znalostí získaných z

predchádzajúcich účastí v JIT. Okrem toho sú členským štátom k dispozícii zariadenia na

uskutočňovanie zasadnutí a tlmočenie. Navyše vzhľadom na ich úlohu pri výmene informácií a

koordinácii vzájomnej právnej pomoci Europol a Eurojust môţu identifikovať vhodné prípady pre

JIT a následne poţiadať členské štáty, aby konali na základe takej ţiadosti.

Hoci účasť Eurojustu a Europolu pri vytváraní a pôsobení JIT nie je povinná, obe agentúry môţu

zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní efektívnosti a operačnej kapacity JIT a celkového

úspechu vyšetrovania. Obe organizácie môţu pomáhať pri administratívnom riadení JIT a tieţ

pomáhať a poskytovať poradenstvo v oblasti získavania finančných prostriedkov. V rámci projektu

financovania JIT, ktorý ponúka Eurojust, je moţné získať finančnú pomoc na pokrytie nákladov na

cestovné/ubytovanie a na tlmočenie/preklady, ako aj logistickú podporu – zapoţičanie vybavenia

(ďalšie informácie je moţné nájsť na webovej stránke http://www.eurojust.europa.eu/jit_

funding.htm). Rovnako je prostredníctvom Europolu moţné financovať operačné stretnutia a

prostredníctvom Eurojustu koordinačné stretnutia (v tejto súvislosti pozri webové stránky Europolu

a Eurojustu).

http://www.eurojust.europa.eu/jit_funding.htm

http://www.eurojust.europa.eu/jit_funding.htm

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 14

PRÍLOHA DG H 2B SK

Národní členovia Eurojustu, ich zástupcovia a asistenti môţu byť členmi JIT v prípade, ak ich

členský štát vymedzil – ako sa poţaduje v článku 9f revidovaného rozhodnutia o Eurojuste4 – ich

účasť v JIT ako účasť „príslušného vnútroštátneho orgánu“. Príslušníci Europolu, OLAF-u a

národní členovia Eurojustu, ich zástupcovia alebo asistenti, ktorí nekonajú ako príslušný

vnútroštátny orgán, sa môţu zúčastňovať na pôsobení JIT, nemôţu však byť v jeho vedení ani

nemôţu byť jeho členmi.

V súlade s článkom 6 rozhodnutia Rady o Europole5 sa príslušníci Europolu môţu zúčastňovať

činnosti v JIT v „podpornej funkcii“, ale nemôţu sa zúčastňovať na výkone akýchkoľvek

donucovacích opatrení.

Včasné poradenstvo vzhľadom na vhodnosť prípadu pre JIT oproti

tradičným formám (koordinačné zasadnutia, súbeţné vyšetrovania atď.)

Včasné praktické a právne poradenstvo, pokiaľ ide o dohodu o JIT a

ustanovenia, ktoré majú byť v nej obsiahnuté.

Poskytovanie zariadení na uskutočňovanie zasadnutí, vrátane prekladov a

zabezpečeného prostredia, pre rokovania o dohode, ako aj koordinačné

zasadnutia.

Poskytovanie skúseností získaných v JIT, ako aj pri hlavných úlohách

koordinácie a podpory v cezhraničných vyšetrovaniach.

Poskytovanie analytickej podpory.

Uľahčovanie výmeny informácií, ako aj výkon medzinárodnej vzájomnej

právnej pomoci s inými nezúčastnenými krajinami.

Poradenstvo/podpora v oblasti aktuálnej dostupnosti finančných

prostriedkov a moţnosti zapoţičania vybavenia, ako aj v oblasti súvisiacich

podmienok a postupov.

4 Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom

posilniť boj proti závaţným trestným činom, zmenené a doplnené rozhodnutím Rady

2003/659/SVV a rozhodnutím Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2009 o posilnení

Eurojustu. 5 Rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú.

v. EÚ L 121, 15.5.2009), pozri najmä článok 5 ods. 1 písm. d) a článok 6.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 15

PRÍLOHA DG H 2B SK

7. Dohoda o JIT

Dohovor z roku 2000 ustanovuje, ţe sa JIT zriaďujú na základe písomnej dohody. Ako sa uţ

uvidelo, právny rámec pre zriadenie a pôsobenie JIT umoţňuje široké diskrečné právomoci, a preto

má dohoda pre všetky zmluvné strany rozhodujúci význam.

Na jednej strane doterajšie skúsenosti naznačujú, ţe je ţiadúce sa uţ od začiatku dohodnúť na

podrobných dojednaniach, aby sa vyhlo časovo náročným diskusiám počas pôsobenia JIT. Na

druhej strane by sa malo pripomenúť, ţe vyšetrovacie opatrenia a zhromaţďovanie dôkazov sa

musia často začať rýchlo, aby bolo moţné vyhnúť sa dlhým diskusiám o dohode. Keďţe článok 13

dohovoru z roku 2000 umoţňuje meniť a dopĺňať dohodu kedykoľvek, malo by sa uprednostniť

rýchle dosiahnutie dohody pred dlhými diskusiami o kaţdom detaile. Vzhľadom na uvedené,

jedným z účelov tejto príručky je umoţniť príslušným orgánom a ľuďom z praxe zváţiť všetky

prvky právnych predpisov v písomnej dohode a zároveň im umoţniť začať vyšetrovať čo najskôr.

Rada Európskej únie najprv 8. mája 2003 prijala odporúčanie o vzorovej dohode6 o zriadení

spoločného vyšetrovacieho tímu a potom 26. februára 2010 príslušné uznesenie7. Uvedené

uznesenie sa v súčasnosti pouţíva a jeho dodatok I obsahuje nové odporúčanie o podmienkach

účasti v JIT, ako aj osobitné ustanovenia uplatniteľné na účasť Europolu. Navyše sa niektoré

členské štáty uţ medzi sebou dohodli na návrhu vzoru pre JIT, aby sa urýchlil proces prijímania

dohody.

6 Odporúčanie Rady z 8. mája 2003 o vzorovej dohode pre zriadenie spoločného

vyšetrovacieho tímu (Ú. v. EÚ C 121, 23.5.2003, s. 1). 7 Uznesenie Rady z 26. februára 2010 o vzorovej dohode o zriadení spoločného vyšetrovacieho

tímu (JIT) (Ú. v. EÚ C 70, 19.3.2010, s. 1).

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 16

PRÍLOHA DG H 2B SK

Nová vzorová dohoda okrem toho v súlade s praxou vo viacerých krajinách odkazuje na operačný

akčný plán, ktorý je popri dohode o JIT samostatným dokumentom ustanovujúcim konkrétne

podrobné operačné údaje, stratégiu a plánovanie; nová vzorová dohoda taktieţ vo svojom dodatku

IV obsahuje návrh kontrolného zoznamu pre uvedený operačný akčný plán. To umoţňuje pruţnosť

v prípade zmien a zmenšuje rozsah a zniţuje úroveň detailnosti základnej dohody o JIT.

Vzorová dohoda sa uvádza v prílohe II k tejto príručke. Je potrebné zdôrazniť, ţe Eurojust

a Europol sú kedykoľvek pripravení pomôcť členským štátom pri formulácii ustanovení konkrétnej

dohody.

Obsah dohody o JIT môţe v určitých jurisdikciách podliehať zverejneniu.

Preto je potrebné zváţiť:

o vymedzenie účelu JIT s cieľom vyhnúť sa prezradeniu

podrobností týkajúcich sa iných moţných podozrivých, ktorí sú

stále predmetom iného vyšetrovania,

o totoţnosť členov tímu, ktorá môţe byť uvedená v prílohe alebo

zaslaná samostatne, čím sa odstráni potreba prezradiť totoţnosť

napr. utajených agentov, znalcov atď.

Dohoda by mala obsahovať hlavné ustanovenia a jednoznačné

vymedzenie úloh členov a účastníkov.

Počas rokovaní o dohode by sa popri rozdieloch v právnych postupoch,

pravidlách dokazovania a právomoci vyţadovanej pre určité donucovacie

opatrenia mal mať na zreteli hlavný cieľ JIT.

Keďţe kaţdý JIT je jedinečný, vzorová dohoda o JIT sa nemusí hodiť za

všetkých okolností; poskytuje však uţitočné usmernenie v otázkach, ktoré

by mali byť do kaţdej dohody zahrnuté.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 17

PRÍLOHA DG H 2B SK

8. Záver

JIT sú koncipované ako pruţné nástroje na podporu vyšetrovaní zahŕňajúcich cezhraničnú trestnú

činnosť a na budovanie vzájomnej dôvery. Popri hlavnom cieli, ktorým je zvýšenie efektívnosti

členských štátov pri vyšetrovaní medzinárodnej závaţnej a organizovanej trestnej činnosti,

poskytuje JIT svojim účastníkom mnoho ďalších jasných výhod. Krajiny, ktoré sa zúčastnili na JIT,

mnohokrát podporili túto koncepciu a preukázali značnú ochotu pouţívať JIT na vyšetrovanie a

trestné stíhanie cezhraničnej trestnej činnosti.

JIT nemusí byť vţdy najvhodnejším nástrojom pri kaţdom cezhraničnom vyšetrovaní, ale ľudia z

praxe by si mali byť vedomí jeho značných výhod a mali by byť schopní prijať kvalifikované

rozhodnutia o jeho pouţití.

Ďalšie informácie môţete získať od Vašej národnej sekcie v Eurojuste/Europole alebo na webovej

stránke JIT prostredníctvom odkazov zo stránky Europolu (www.europol.europa.eu) a Eurojustu

(www.eurojust.europa.eu).

_____________

http://www.europol.europa.eu/

http://www.eurojust.europa.eu/

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 18

PRÍLOHA I DG H 2B SK

PRÍLOHA I

Vnútroštátne právne predpisy o spoločných vyšetrovacích tímoch

Rakúsko

Spolkový zákon o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach (Bundesgesetz über die justizielle

Zusammenarbeit in Strafsachen mit den Mitgliedstaaten der Europäischen Union), články 60 – 62 a

76 – 77 EU-JZG.

Belgicko

Čl. 8 – 10 zákona z 9. decembra 2004 o vzájomnej medzinárodnej právnej pomoci v trestných

veciach a o zmene a doplnení článku 90 Trestného poriadku.

Bulharsko

Čl. 476 ods. 3 Trestného poriadku a čl. 13 dohovoru z roku 2000.

Cyprus

Zákon o spoločnom vyšetrovaní z roku 2004, zákon č. 244 (I)/2004.

Česká republika

Trestný poriadok, § 442 a 443 (zákon č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 539/2004 Zb.).

Dánsko

Vykonanie prostredníctvom osobitných ustanovení sa nepovaţovalo za potrebné. Urobilo sa tak

v dôvodovej správe k návrhu zákona o vykonaní dohovoru o vzájomnej právnej pomoci z roku

2000.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 19


Estónsko

Oddiel 3 (Vzájomná pomoc v trestných veciach) Trestného poriadku, § 471.

Fínsko

Fínsky zákon č. 1313/2002, § 8.

Francúzsko

Článok 17 zákona prijatého 9. marca 2004, ktorým sa dopĺňajú dva nové články do Trestného

poriadku, konkrétne článok 695 ods. 2 a článok 695 ods. 3; čl. D15-1-4.

Nemecko

Článok 93 zákona o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach (Gesetz über die internationale

Rechtshilfe in Strafsachen; IRG) a čl. 13 dohovoru z roku 2000.

Grécko

Grécko ešte neratifikovalo dohovor z roku 2000. Vykonanie rámcového rozhodnutia o JIT však

moţno nájsť v zákone č. 3663/2008, články 13 aţ 24.

Maďarsko

Články 55 – 59 a 36 – 49 zákona č. CXXX z roku 2003 o spolupráci v trestných veciach s

členskými štátmi Európskej únie.

Články 20 – 24 zákona č. LIV z roku 2002 o medzinárodnej spolupráci orgánov presadzovania

práva.

Írsko

Zákon o trestnom súdnictve z roku 2004. Zákonom sa mení a dopĺňa § 3 a 4 zákona Garda Síochána

z roku 1989. Zrušuje sa § 5 zákona o Europole z roku 1997.

Taliansko

Taliansko zatiaľ nevykonalo rámcové rozhodnutie č. 465/2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch

ani neratifikovalo dohovor z roku 2000.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 20


Lotyšsko

Trestný poriadok Lotyšska, články 830 – 838.

Litva

Trestný poriadok, článok 171 ods. 3 a „Odporúčania o zriadení a pôsobení spoločných

medzinárodných vyšetrovacích tímov“ schválené príkazom generálneho prokurátora Litovskej

republiky z 21.12.2004 (uverejnené pod č. 186 – 6963).

Luxembursko

Zákon z 21. marca 2006 o spoločných vyšetrovacích tímoch (Zbierka A n O 57, 31/3/2006).

Malta

Článok 435E ods. 5 Trestného zákona Malty (doplnený zákonom IX.2003.128 a zmenený zákonom

III.2004.77); navyše § 628A a 628B Trestného zákona odkazujú na vzájomnú pomoc v trestných

veciach (doplnené zákonom IX.2003.128).

Holandsko

Trestný poriadok, články 552qa – 552qe.

Nórsko

V Nórsku neexistuje osobitný zákon o účasti v JIT. Nórsko vykoná dohovor z roku 2000 a preto aj

čl. 13. Vykonanie/ratifikácia sa pravdepodobne uskutoční v roku 2012 alebo 2013.

V zásade však neexistujú formálne prekáţky v nórskej legislatíve, ktoré by bránili Nórsku v účasti v

JIT, ak bude na to vyzvané.

Poľsko

Články 589b, 589c, 589d, 589e a 589f poľského Trestného poriadku.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 21


Portugalsko

Zákon 48/2003 (vzájomná právna pomoc v trestných veciach). Kapitola o vzájomnej právnej

pomoci v trestných veciach (kapitola I) je súčasťou zákona o „medzinárodnej justičnej spolupráci v

trestných veciach“ (zákon č. 144/1999). Zákon č. 48/2003 dopĺňa do tejto kapitoly nové články

(145 A & B). Okrem toho článok 145 zákona č. 148/2003 odkazuje na JIT.

Rumunsko

Zákon č. 302/2004 o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach zmenený a doplnený

zákonom č. 224/2006 – článok 169; zákon č. 368/2004, ktorým sa ratifikoval druhý dodatkový

protokol k Európskemu dohovoru o justičnej pomoci v trestných veciach – príloha – článok 20.

Slovensko

Trestný poriadok (zákon č. 301/2005), § 10 ods. 9, Trestný zákon (zákon č. 300/2005), § 128 ods. 1.

Trestný poriadok (zákon č. 301/2005), § 10 ods. 9 upravuje pravidlá týkajúce sa JIT (členovia JIT

sa povaţujú za policajtov; kto je vedúcim JIT; dôvody, kedy ho moţno zriadiť, atď.)

Trestný zákon (zákon č. 300/2005), § 128 ods. 1 – upravuje, kto je verejným činiteľom (okrem

iného aj členovia JIT, pretoţe sa povaţujú za policajtov).

Slovinsko

Článok 160.b Trestného poriadku.

Španielsko

Zákon č. 11/2003 z 21. mája o spoločných vyšetrovacích tímoch v rámci Európskej únie a

organický zákon 3/2003 z 21. mája o reţime trestnoprávnej zodpovednosti členov spoločných

vyšetrovacích tímov pôsobiacich v Španielsku.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 22


Švédsko

„Zákon o niektorých formách medzinárodnej spolupráce pri vyšetrovaniach trestných činov“, § 1, §

2 – 9 a „nariadenie o niektorých formách medzinárodnej spolupráce pri vyšetrovaniach trestných

činov“.

Spojené kráľovstvo

Rámcové rozhodnutie Rady a/alebo čl. 13 dohovoru z roku 2000, tieţ zákon o reforme polície z

roku 2002, § 103 a 104 a zákon o trestnej činnosti (medzinárodná spolupráca) z roku 2003, § 16.

_____________

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 23

PRÍLOHA II DG H 2B SK

PRÍLOHA II

VZOROVÁ DOHODA O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO VYŠETROVACIEHO TÍMU

V súlade s článkom 13 dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach

medzi členskými štátmi Európskej únie8 (ďalej len „dohovor“) a rámcovým rozhodnutím z

13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch9 (ďalej len „rámcové rozhodnutie“)

1. Zmluvné strany dohody

Dohodu o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu, ďalej len „JIT“, uzavreli tieto zmluvné strany:

1. (Názov prvej príslušnej agentúry/úradu členského štátu, ktorá/ktorý je zmluvnou stranou dohody)

a

2. (Názov druhej príslušnej agentúry/úradu členského štátu, ktorá/ktorý je zmluvnou stranou

dohody)

8 Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

9 Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 24


3. (Názov poslednej príslušnej agentúry/úradu členského štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody)

Zmluvné strany dohody môţu po vzájomnej dohode rozhodnúť o prizvaní orgánov/úradov iných

členských štátov, aby sa stali zmluvnými stranami tejto dohody. Pre prípadné dojednania s tretími

krajinami, orgánmi príslušnými podľa ustanovení prijatých v rámci zmlúv a medzinárodnými

orgánmi zapojenými do činnosti JIT pozri dodatok I.

2. Účel JIT

Dohoda sa vzťahuje na zriadenie JIT na tento účel:

Opis osobitného účelu JIT. Tento opis by mal obsahovať okolnosti trestných činov, ktoré sa

vyšetrujú (dátum, miesto a povaha).

Zmluvné strany môţu po vzájomnej dohode opätovne vymedziť osobitný účel JIT.

3. Prístup

Zmluvné strany dohody sa môţu dohodnúť na operačnom akčnom pláne (OAP), v ktorom

sa stanovia usmernenia, v súlade s ktorými sa má splniť účel JIT10

.

10

Vzhľadom na príslušné vnútroštátne právne predpisy a ich poţiadavky na zverejnenie by sa

OAP mohol uvádzať v dohode o JIT alebo ako dodatok k nej, alebo by mohol byť

samostatným dôverným dokumentom. V kaţdom prípade je obsah OAP známy príslušným

orgánom, ktoré dohodu podpíšu. OAP musí byť flexibilným dokumentom, ktorý obsahuje

praktické dohody o spoločnej stratégii a o spôsobe dosiahnutia účelu JIT uvedeného v bode 2

vrátane praktických dojednaní, ktoré inak nie sú upravené v dohode.

V dodatku IV k tejto vzorovej dohode sa uvádza kontrolný zoznam bodov týkajúcich sa

prípadného obsahu OAP.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 25


4. Obdobie, na ktoré sa dohoda vzťahuje

V súlade s článkom 13 ods. 1 dohovoru a článkom 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia sa JIT zriaďuje

na dobu určitú. Na základe tejto dohody môţe tento JIT pôsobiť počas tohto obdobia:

od

[vloţiť dátum]

do

[vloţiť dátum]

Obdobie platnosti ustanovené v tejto dohode moţno predĺţiť po vzájomnej dohode zmluvných

strán, a to vo forme uvedenej v dodatku II k tejto vzorovej dohode.

5. Členské štáty, v ktorých JIT pôsobí

JIT bude pôsobiť v tomto určenom členskom štáte/členských štátoch:

[Členský štát alebo štáty, v ktorých má JIT pôsobiť]

V súlade s článkom 13 ods. 3 písm. b) dohovoru a článkom 1 ods. 3 písm. b) rámcového

rozhodnutia tím vykonáva svoju činnosť v súlade s právom členského štátu, v ktorom pôsobí v

danom momente. Ak JIT presunie svoju operačnú základňu do iného členského štátu, potom sa

bude uplatňovať právo tohto členského štátu.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 26


6. Vedúci JIT11

Zmluvné strany určili nasledujúcu osobu, ktorá je zástupcom príslušných orgánov v členskom štáte,

v ktorom tím pôsobí, za vedúceho JIT, pod ktorého vedením členovia JIT musia vykonávať svoje

úlohy v členskom štáte, ku ktorému vedúci JIT patrí:

Členský

štát

Pridelený z (názov

orgánu)

Meno

Hodnosť a príslušnosť

(k justičnému, policajnému

alebo inému príslušnému

orgánu)

- - - -

- - - -

Ak ktorákoľvek z uvedených osôb nemôţe vykonávať svoje úlohy, v dodatku k tejto dohode sa

bezodkladne po vzájomnej dohode zmluvných strán určí osoba, ktorá ju nahradí. V naliehavých

prípadoch bude postačovať, ak si zmluvné strany dohody o JIT navzájom oznámia nahradenie

listom. Toto oznámenie sa následne potvrdí v dodatku k dohode.

11

Uplatňuje sa článok 1 ods. 3 písm. a) rámcového rozhodnutia, t. j. vedúcim tímu je zástupca

príslušného orgánu, ktorý sa zúčastňuje vyšetrovaní trestného činu, z členského štátu, v

ktorom tím pôsobí.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 27


7. Členovia JIT

Okrem osôb uvedených v bode 6 sú členmi JIT tieto osoby12

:

Členský štát

Pridelený z

(názov orgánu)

Meno/identifik

ačné číslo (1)

Hodnosť

a príslušnosť

(k justičnému,

policajnému

alebo inému

príslušnému

orgánu)

Úloha

- - - - -

- - - - -

(1) Ak existujú opodstatnené dôvody na ochranu totoţnosti jedného alebo viacerých členov JIT, ako

napríklad v prípade utajeného vyšetrovania alebo v prípade terorizmu, ktorý si vyţaduje maximálnu

bezpečnosť, musia sa týmto osobám prideliť identifikačné čísla, ak to umoţňujú vnútroštátne

právne predpisy členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohody. Tieto pridelené čísla sa

musia uviesť v dôvernom dokumente. Ak nie je moţné prideliť identifikačné číslo, zmluvné strany

sa môţu dohodnúť, ţe sa identita členov uvedie v dôvernom dokumente, ktorý sa pripojí k dohode a

sprístupní všetkým jej zmluvným stranám.

12

JIT môţe zahŕňať zástupcov justičných, policajných alebo iných príslušných orgánov s

vyšetrovacími funkciami. V rámci tohto oddielu môţe tieţ zahŕňať členov Eurojustu, keď

vykonávajú úlohy príslušných vnútroštátnych orgánov podľa článku 9f rozhodnutia Rady

2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti

závaţným trestným činom. Sú nimi národní členovia Eurojustu, ich zástupcovia a asistenti,

ako aj iné osoby, ktoré sú v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi taktieţ členmi

vnútroštátneho úradu, t. j. vyslaní národní experti.

Policajné orgány môţu zahŕňať členov národných jednotiek Europolu členských štátov.

Tieto národné jednotky majú sídlo v členských štátoch a sú vnútroštátnymi policajnými

orgánmi. Aj styční dôstojníci členských štátov v Europole si ponechávajú právomoc konať

ako vnútroštátne policajné orgány.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 28


Ak ktorákoľvek z uvedených osôb nemôţe vykonávať svoje úlohy, v dodatku k tejto dohode alebo

písomným oznámením, ktoré zasiela príslušný vedúci JIT, sa bezodkladne určí osoba, ktorá ju

nahradí.

8. Účastníci JIT

Ustanovenia o účastníkoch13

JIT sa uvádzajú v príslušnom dodatku k tejto dohode.

9. Dôkaz

Zmluvné strany poveria vedúceho alebo člena/členov JIT poskytovaním poradenstva o získavaní

dôkazov. Úlohou tejto osoby bude poskytovať poradenstvo členom JIT o aspektoch a postupoch,

ktoré sa majú pri získavaní dôkazov zohľadniť. Osoby, ktoré vykonávajú túto funkciu, sa uvedú na

tomto mieste.

V OAP sa zmluvné strany môţu navzájom informovať o poskytovaní svedeckých výpovedí členmi

JIT.

10. Všeobecné podmienky dohody

Vo všeobecnosti sa podmienky ustanovené v článku 13 dohovoru a rámcovom rozhodnutí uplatňujú

vo forme, ako ich vykonal kaţdý členský štát, v ktorom JIT pôsobí.

11. Zmeny a doplnenia dohody

Zmeny a doplnenia tejto dohody, ktoré zahŕňajú okrem iného:

a) začlenenie nových členov JIT;

13

Účastníkov JIT určujú tretie krajiny, Eurojust, Europol, Komisia (Európsky úrad pre boj proti

podvodom), orgány príslušné podľa ustanovení prijatých v rámci zmlúv a medzinárodné

organizácie, ktoré sa zapájajú do činností JIT, a to ako zmluvné strany dohody ustanovené v

dodatku I k tejto dohode.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 29


b) zmeny účelu, ktorý sa ustanovuje v bode 2 tejto dohody;

c) doplnenia k súčasným článkom alebo ich zmeny,

majú formu ustanovenú v dodatku III k tejto vzorovej dohode, podpisujú ich zmluvné strany a

pripájajú sa k pôvodnej verzii.

12. Interné hodnotenie

Vedúci JIT najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotia pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti so

všeobecným účelom JIT, a zároveň vymedzia a vyriešia všetky takto zistené problémy.

Zmluvné strany môţu v prípade potreby po ukončení činnosti JIT zorganizovať stretnutie na účely

zhodnotenia činnosti JIT.

JIT môţe vypracovať správu o činnosti, v ktorej môţe opísať realizáciu operačného akčného plánu

a dosiahnuté výsledky.

13. Osobitné dojednania dohody (s cieľom predísť tomu, aby bola dohoda príliš ťaţkopádna,

moţno niektoré alebo všetky záleţitosti uvedené v bodoch 13.1 – 13.11 uviesť v OAP).

Nasledujúce osobitné dojednania sa môţu vzťahovať na túto dohodu (konštatuje sa, ţe niekoľko

z týchto aspektov je upravených aj v dohovore a rámcovom rozhodnutí):

(Vloţí sa v prípade potreby. Nasledujúce podkapitoly majú zdôrazniť moţné oblasti, ktoré je

potrebné osobitne opísať).

13.1. Podmienky, za ktorých moţno pridelených členov JIT vylúčiť z prijímania vyšetrovacích

opatrení.

13.2. Osobitné podmienky, za ktorých môţu pridelení členovia vykonávať vyšetrovania v členskom

štáte pôsobenia.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 30


13.3. Osobitné podmienky, za ktorých môţe pridelený člen JIT poţiadať svoje vnútroštátne orgány,

aby prijali opatrenia, ktoré ţiada tím, bez potreby predkladania oficiálnej ţiadosti.

13.4. Podmienky, za ktorých pridelení členovia môţu poskytovať informácie získané od

prideľujúcich orgánov.

13.5. Ustanovenia týkajúce sa médií, najmä potreby konzultácií pred prezentáciami tlačových správ

a oficiálnymi informačnými brífingmi.

13.6. Ustanovenia týkajúce sa dôvernosti tejto dohody.

13.7. Musí sa určiť jazyk, ktorý sa bude pouţívať pri komunikácii.

13.8. Osobitné ustanovenia o výdavkoch:

13.8.1. Ustanovenia týkajúce sa poistenia pridelených členov JIT.

13.8.2. Ustanovenia týkajúce sa výdavkov na preklad/tlmočenie/odpočúvanie

telefonických hovorov atď.

13.8.3. Ustanovenia týkajúce sa prekladu, napríklad získaných dokumentov, do jazyka

iných členov JIT, ako aj do úradného jazyka pre komunikáciu (ak je rozdielny),

keďţe to môţe spôsobiť značné (zbytočné) výdavky.

13.8.4. Ustanovenia týkajúce sa výdavkov alebo príjmu, ktoré vznikajú v súvislosti so

zaisteným majetkom.

13.9. Podmienky, za ktorých je moţné poskytnúť pomoc, o ktorú sa ţiada podľa dohovoru a iných

dohôd.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 31


13.10. Osobitné pravidlá o ochrane údajov.

13.10.a Dôvernosť a vyuţívanie informácií, ktoré uţ existovali a/alebo sa získali počas činnosti JIT.

13.11. Podmienky, za ktorých pridelení členovia môţu nosiť/pouţívať zbraň.

V (miesto podpisu) (dátum)

(Podpisy všetkých zmluvných strán)

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 32


Dodatok I

K VZOROVEJ DOHODE O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO VYŠETROVACIEHO TÍMU

Účastníci JIT

Dojednanie s Europolom/Eurojustom/Komisiou (OLAF), orgánmi príslušnými podľa ustanovení

prijatých v rámci zmlúv, inými medzinárodnými orgánmi alebo tretími krajinami

1. Zmluvné strany dojednania

Názov prvej zmluvnej strany dohody, ktorá nie je členským štátom

Názov poslednej zmluvnej strany dohody, ktorá nie je členským štátom (ak je ich viac ako jedna)

a

Názov prvej príslušnej agentúry/úradu členského štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 33


a

Názov druhej príslušnej agentúry/úradu členského štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody

(…a…)

sa dohodli, ţe tieto osoby z (názvy zmluvných strán dohody, ktoré nie sú členskými štátmi) sa zapoja

do činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, ktorý sa zriadil dohodou z … (dátum a miesto

uzavretia dohody, ku ktorej je tento dodatok pripojený).

2. Účastníci JIT

Do činnosti JIT sa zapoja tieto osoby:

Štát/organizáci

a

Pridelený z

(názov

agentúry/orgán

u)

Meno Hodnosť a

príslušnosť

Úloha

- - - - -

- - - - -

Členský štát… rozhodol, ţe jeho národní členovia Eurojustu sa zapoja do spoločného

vyšetrovacieho tímu ako príslušný vnútroštátny orgán14

.

14

Vypustiť tento odsek, ak sa neuplatňuje.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 34


Ak ktorákoľvek z uvedených osôb nemôţe vykonávať svoje úlohy, v dodatku k tejto dohode sa určí

osoba, ktorá ju nahradí. V naliehavých prípadoch bude postačovať, ak zmluvná strana oznámi jej

nahradenie listom. Toto oznámenie sa následne potvrdí v dodatku k dohode.

3. Osobitné dojednania

Na účasť uvedených osôb sa vzťahujú nasledujúce podmienky a účel tejto účasti bude iba takýto:

3.1. Prvá zmluvná strana dohody, ktorá nie je členským štátom

3.1.1. Účel účasti

3.1.2. Udelené práva (ak existujú)

3.1.3. Ustanovenia týkajúce sa nákladov

3.1.4. Osobitné ustanovenia týkajúce sa účelu účasti alebo umoţňujúce jeho dosiahnutie

3.1.5. Iné osobitné ustanovenia alebo podmienky15

3.1.6. Osobitné pravidlá o ochrane údajov.

15

Napríklad odkazy na základné alebo uplatniteľné právne rámce atď.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 35


3.2. Druhá zmluvná strana dohody, ktorá nie je členským štátom (ak existuje)

3.2.1. …

4. Osobitné dojednania týkajúce sa účasti Europolu16

4.1. Zásady účasti

4.1.1. Zamestnanci Europolu zúčastňujúci sa JIT pomáhajú členom tímu v súlade s rozhodnutím o

Europole a v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom tím pôsobí.

4.1.2. Zamestnanci Europolu zúčastňujúci sa JIT pracujú pod vedením vedúceho/vedúcich tímu

určeného/určených v bode […] dohody a poskytujú všetku pomoc potrebnú na dosiahnutie cieľov a

účelu JIT určených vedúcim/vedúcimi tímu.

4.1.3. Zamestnanci Europolu majú právo nevykonávať úlohy, ktoré sú podľa ich názoru v rozpore s

ich povinnosťami podľa rozhodnutia o Europole. Zamestnanec Europolu o tom v takom prípade

informuje riaditeľa alebo jeho zástupcu. Europol sa poradí s vedúcim/vedúcimi tímu s cieľom nájsť

riešenie uspokojivé pre obe strany.

4.1.4. Zamestnanci Europolu, ktorí sa zúčastňujú činnosti JIT, sa nezapájajú do prijímania ţiadnych

donucovacích opatrení. Zúčastnení zamestnanci Europolu však môţu byť pod vedením

vedúceho/vedúcich tímu prítomní počas operačných činností JIT, aby na mieste poskytovali

poradenstvo a pomoc členom tímu, ktorí vykonávajú donucovacie opatrenia, pokiaľ tomu nebránia

vnútroštátne právne prekáţky v štáte, v ktorom je tím činný.

16

Tento bod sa uvedie len v prípadoch, keď sa JIT zúčastňuje Europol. Správna rada Europolu

prijala tieto pravidlá 9. júla 2009 (spis č. 3710-426r6) a vzorové dojednanie o JIT 18.

novembra 2009 (spis č. 2610-74r2) tak, ako sa to ustanovuje v článku 6 ods. 2 rozhodnutia o

Europole. Aktuálne informácie nájdete na stránke Europolu: http://www.europol.europa.eu

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 36


4.1.5. Na zamestnancov Europolu zúčastňujúcich sa činnosti JIT sa nevzťahuje článok 11 písm. a)

Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie17

.

4.1.6. Počas operácií JIT sa na zamestnancov Europolu, pokiaľ ide o trestné činy spáchané voči nim

alebo nimi ,uplatňujú vnútroštátne právne predpisy členského štátu, v ktorom pôsobia, platné pre

osoby v podobnej funkcii.

4.2. Druh pomoci

4.2.1. Zúčastnení zamestnanci Europolu budú poskytovať celé spektrum podporných sluţieb

Europolu v súlade s rozhodnutím Rady o Europole, pokiaľ budú potrebné alebo o ne budú

poţiadaní. Patrí medzi ne okrem iného operačná a strategická analytická podpora, najmä

prostredníctvom analytických pracovných súborov (AWF) (názvy pracovných súborov a

súvisiacich projektov).

Ak je to potrebné alebo o to poţiada vedúci tímu, môţe Europol podporovať JIT nasadením

„mobilnej kancelárie“ Europolu alebo iného technického vybavenia, ak je dostupné a ak je to v

súlade s bezpečnostnými normami Europolu.

4.2.2. Zamestnanci Europolu zúčastňujúci sa činnosti JIT sa môţu zúčastňovať všetkých aktivít, a

to najmä poskytovaním komunikačnej platformy, strategickej, technickej a forenznej podpory,

taktických a operačných odborných znalostí a poradenstva členom JIT podľa poţiadaviek

vedúceho/vedúcich tímu.

4.2.3. Ak ho o to poţiada/poţiadajú vedúci tímu, Europol v rámci svojho právneho rámca uľahčuje

bezpečnú výmenu informácií medzi účastníkmi JIT a nezúčastnenými štátmi a/alebo orgánmi EÚ a

medzinárodnými organizáciami.

17

Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie (konsolidovaná verzia), Ú. v. EÚ C 115,

9.5.2008, s. 266.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 37


4.3. Prístup k systémom Europolu na spracúvanie informácií

4.3.1. Zamestnanci Europolu zúčastňujúci sa činnosti JIT majú prístup k systémom Europolu na

spracúvanie informácií uvedeným v článku 10 rozhodnutia o Europole. Tento prístup musí byť v

súlade s ustanoveniami rozhodnutia o Europole a s príslušnými bezpečnostnými normami a

normami na ochranu údajov počas trvania účasti v JIT.

4.3.2. Zamestnanci Europolu môţu nadväzovať priamy styk s členmi JIT a poskytovať v súlade s

rozhodnutím o Europole členom a prideleným členom JIT informácie z ktorejkoľvek zloţky

systémov na spracúvanie informácií uvedených v článku 10 rozhodnutia o Europole. Musia sa

pritom dodrţať podmienky a obmedzenia vyuţívania týchto informácií.

4.3.3. Informácie, ktoré získal zamestnanec Europolu počas svojho pôsobenia v JIT, sa môţu so

súhlasom a na zodpovednosť členského štátu, ktorý ich poskytol, zahrnúť do ktorejkoľvek zloţky

systémov na spracúvanie informácií uvedených v článku 10 rozhodnutia o Europole, a to podľa

podmienok v ňom ustanovených.

4.4. Náklady a vybavenie

4.4.1. Členský štát, v ktorom sa uskutočňuje vyšetrovanie, je zodpovedný za poskytnutie

technického vybavenia (kancelárske priestory, telekomunikačné prostriedky atď.) potrebného na

splnenie úloh a uhradí vzniknuté náklady. Príslušný členský štát tieţ poskytne kancelárske

komunikačné prostriedky a iné technické vybavenie potrebné na (zašifrovanú) výmenu údajov.

Náklady znáša tento členský štát.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 38


4.4.2. Europol uhradí náklady vzniknuté v dôsledku účasti jeho zamestnancov na činnosti JIT,

najmä v súvislosti s poistením a platom zamestnancov, ako aj náklady na ubytovanie a cestovné

náklady. Europol taktieţ znáša náklady na špeciálne vybavenie uvedené v bodoch 4.1 a 4.2.

Dátum/podpisy18

18

Podpisy zmluvných strán tohto dojednania.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 39


Dodatok II


Dohoda o predĺžení činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu

V súlade s článkom 13 ods. 1 Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach

medzi členskými štátmi Európskej únie19

a článkom 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady z 13.

júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch20

:

Zmluvné strany sa dohodli na predĺţení činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu (ďalej len „JIT“)

zriadeného dohodou uzavretou [vložiť dátum] v [vložiť miesto podpisu], ktorej kópia je pripojená k

tejto dohode.

Zmluvné strany sú toho názoru, ţe činnosť JIT by sa mala predĺţiť nad rámec obdobia, na ktoré sa

zriadil [vložiť dátum konca tohto obdobia], keďţe sa jeho účel [vložiť bod o účele JIT] ešte nesplnil.

Okolnosti, ktoré si vyţadujú predĺţenie činnosti JIT, starostlivo preskúmali všetky zmluvné strany.

Predĺţenie činnosti JIT sa povaţuje za nevyhnutné na splnenie účelu, na ktorý sa JIT zriadil.

JIT bude preto naďalej vykonávať svoju činnosť do [vložiť dátum konca nového obdobia]. Uvedené

obdobie sa môţe predĺţiť po vzájomnej dohode zmluvných strán.

Dátum/podpis

19

Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3. 20

Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 40


Dodatok III


Navrhované znenie pre zmeny, ktoré sa netýkajú obdobia, na ktoré sa JIT zriadil

V súlade s článkom 13 ods. 1 Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach

medzi členskými štátmi Európskej únie21

a článkom 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady

z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch22

, podľa ktorého sa zriadil tento spoločný

vyšetrovací tím:

Zmluvné strany sa dohodli na zmene a doplnení písomnej dohody uzavretej [vložiť dátum] v [vložiť

miesto], ktorou sa zriadil spoločný vyšetrovací tím (ďalej len „JIT“) a ktorej kópia je pripojená k

tejto dohode.

Podpísané zmluvné strany sa dohodli, ţe uvedená dohoda by sa mala zmeniť a doplniť takto:

1. (Zmena a doplnenie …)

2. (Zmena a doplnenie …)

Okolnosti, ktoré si vyţadujú zmenu a doplnenie dohody o JIT, starostlivo preskúmali všetky

zmluvné strany. Zmeny a doplnenia dohody o JIT sa povaţujú za nevyhnutné na splnenie účelu, na

ktorý sa JIT zriadil.

Dátum/podpis

21

Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3. 22

Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 41


Dodatok IV

Návrh kontrolného zoznamu na účely operačného akčného plánu (OAP) (23

)

Zmluvné strany môţu upraviť tieto otázky:

Úvod – opíšte účel JIT. Znenie pouţité v bode „účel JIT“ dohody o JIT by v zásade malo

postačovať.

Operačný postup – uveďte miesto(-a), kde bude JIT pravdepodobne činný, opíšte, ako bude JIT

riadený a ako sa bude viesť vyšetrovanie, a to vrátane odkazov na vnútroštátne právne predpisy,

usmernenia a postupy.

Úloha členov a/alebo účastníkov JIT – určite a opíšte jednotlivé operačné funkcie a úlohy

kaţdého člena a/alebo účastníka JIT (členské štáty EÚ, Europol, Eurojust, OLAF), pokiaľ uţ nie sú

opísané v dohode o JIT.

Osobitné alebo konkrétne opatrenia, ktoré sa majú vykonať – určite a opíšte vyšetrovaciu

činnosť, ktorá si vyţaduje osobitné opatrenia alebo postupy, napr. maloletí podozriví, obete,

nebezpečné/nepriateľské pracovné prostredie.

Operácie a vyšetrovacie právomoci – určite a opíšte osobitné operácie/vyšetrovacie techniky,

ktoré sa pouţijú počas vyšetrovania, napr. intruzívne sledovanie, informátori, utajení príslušníci,

zadrţanie/odpočúvanie komunikácie atď. a súvisiace právne predpisy/postupy.

23

Obsah OAP je otvorený dokument, ktorý odráţa praktické aspekty JIT. OAP by mal byť v

súlade s bodom 13 „Osobitné dojednania“ dohody o JIT. Niektoré prvky bodu 13 sa môţu

uviesť v OAP.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 42


Výmena informácií a komunikácia – opíšte spôsob, akým sa budú vymieňať informácie, postupy

komunikácie, a určite príslušného partnera alebo agentúru, ako napr. Europol, Eurojust, OLAF,

SECI, Interpol; môţe byť potrebné dohodnúť jazyk, v ktorom sa bude komunikácia uskutočňovať;

zváţte vyuţitie zabezpečených komunikačných prostriedkov Europolu (SIENA) a analytických

pracovných súborov (AWF) ako prostriedku na zaistenie zabezpečeného prostredia na uchovávanie

citlivých informácií.

Hodnotenie spravodajských informácií a stanovenie úloh – opíšte proces zhromaţďovania a

spracúvania spravodajských informácií a akékoľvek súvisiace usmernenia.

Finančné vyšetrovanie – zváţte potrebu sledovania „peňaţnej stopy“.

Zhromažďovanie dôkazov – určite na základe jurisdikcie/jurisdikcií právne predpisy, usmernenia,

postupy atď., ktoré sa musia zohľadniť, a to vrátane zodpovednej agentúry/jednotlivca a poţiadavky

na preklad dôkazov.

Stíhanie – uveďte príslušný orgán v kaţdej krajine/jurisdikcii, ako aj akékoľvek usmernenia

týkajúce sa rozhodnutí o stíhaní vrátane úlohy Eurojustu v tejto súvislosti.

Svedecké výpovede – uveďte pravdepodobnosť a platné postupy kaţdej jurisdikcie v súvislosti s

poţiadavkou týkajúcou sa svedeckej výpovede členov JIT.

Zverejnenie – opíšte pravidlá a postupy všetkých jurisdikcií, v rámci ktorých bude JIT

pravdepodobne činný.

Operačné a strategické stretnutia – určite a opíšte, aké stretnutia sa budú konať, ako často a ich

účastníkov.

15790/1/11 REV 1 ds/MDS/pr 43


Administratíva a logistika – v tomto bode by sa mali riešiť akékoľvek otázky týkajúce sa

administratívy, vybavenia (napr. kancelárske priestory, vozidlá, zariadenia IT alebo akékoľvek iné

technické vybavenie), zdrojov, personálu, médií, otázok dôvernosti atď.:

– preklad

– kancelárske priestory

– vozidlá

– iné technické vybavenie

_____________

RADA V Bruseli 4. novembra 2011 (15.11) EURÓPSKEJ ÚNIE (OR. … · 2011. 11. 23. · – dohovor...

Documents

Transcript of RADA V Bruseli 4. novembra 2011 (15.11) EURÓPSKEJ ÚNIE (OR. … · 2011. 11. 23. · – dohovor...