Zur Uni versitäts - Freundschaf tswoche in Bratislava unseren deutschen Freunden aus Halle ein herzliches

W I L L K O M M E N !

Za socialistickú školu

Ročník IV. — Číslo 8. Bratislava, apr í l 1939. Cena 50 hal.

* f * * -K v -к ľ -f * f * -K

f * * f ľ *

Najkrajší máj Najkrajší to bol z májov. Nikdy tak zelené záhrady, kvety hájov neskvitli nádherne.

A v túto ríšu vôní kvetov a čerešní za rána prišli — Oni. Slobodu priniesli.

Vasilko, Gríša, Kola...— s hviezdami na čele. „Carmoška" ihneď bola. A aké veselie!

Plakali oči štastím a čarom voňal máj. A veľkej vdaky, lásky bol plný šíry kraj.

JOZEF MILUČKÝ

VÍTAME

\й pražskom Starom Meste vo " výklade hodinárstva stoja

veľké hodiny. Vlastne to nie sú hodiny, je to mnoho hodín, kto­ré sú spojené v jedny. Skupinka hodín predstavuje svet, priestor a čas v piatich svetadieloch. Na každom ciferníku je meno iného mesta a ručička hodín ukazuje, koľko je tam hodín, zatiaľ čo my stojíme v pražskom Starom Meste pri výklade hodinára a dívame sa na jeho hodiny hodín. Jeden hodinový stroj, mohutný a fažký hodinový stroj dáva ce­lé to množstvo ručičiek do po­hybu. Okolo ciferníka PRAHA sú zoskupené ostatné ciferníky a každý z nich ukazuje inú ho­dinu dňa, inú minútu hodiny. Ci-fern k Burgos na hodinách nie je, vtedy, ked hodinár robil tie­to hodiny, mal Burgos rovn*-

EGON ERVÍN KISCH

ký čas ako Madrid. Teraz idú hodiny v. Madride dopredu, ho­diny v Burgose sa otáčajú spät.

Možno, že keby sme 1. mája priložili ucho k veľkému sklu hodín, že by sme počuli tikot, ktorý znie ako takt pochodu robotníckych radov. Možno, že by sme videli na ručičkách i červené zástavy.

Na všetkých ciferníkoch je Prvý máj. V Prahe je sedem ho­dín ráno, robotník z Ringhoffe-rovky sa vydesí zo spánku, pre­budilo ho slnko, nezobudila ho žena ani budík. Hrome, blyskne mu najprv hlavou, zaspal som. Potom kliatbu odvolá, lebo si uvedomí: dnes je sviatok; vy­bojovali ho naši otcovia. To si môžem ešte trochu pospat, do sprievodu mám ešte čas.

V Berlíne je ešte len za štyri

minúty sedem, ale majster od Siemensa už vstal a tiež pri tom zaklial. Ale neodvolá kliatbu ako jeho druh z Ringhofferov-ky. Musí rýchlo natiahnuť no­havice, musí byt na sekundu presne na zhromaždisku, ináč mu vynadá skupinový vedúci a vyletí z práce, možno i do kon­centráku, Aj tak ho už ako sta­rého sociálneho demokrata dáv­no osočujú.

V Hamburgu ostáva dlhej mi­nútovej ručičke dokonca ešte celých dvanást minút, kým sa ocitne na dvanástke, kde ukáže sedem hodín ráno.

— „Co nám dnes zasa budú kecat" - bručí Klaus, sústruž­ník z lodeníc Blohm and Voss, „dnes nám budú páni vodcovia vykladat, že je lepšie pre naše

(ťokraftivfcnle n« Л sir )

P o celoštátnej konferencii studentstva v Praha

Plnou parou do toho! Prestavba ško ly — prvoradá úloha nás v š e t k ý c h • III. sjazd ČSM dal smern icu

k u k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v e • Buďme spolutvorcami revolúcie v ško ls tve

Dva d n i trvala celoštátna konferencia študentov o prestav­b e vysokých škôl v Prahe. V d o m e pracujúc ich v strojárenstve na Smíchove zasadalo d o šest sto delegátov a hostí z o vše t­kých vysokých škôl republ iky. Referát s. Veckera, a j d i skusný príspevok s. Hendrycha boli pr i ja té s veľkým aplauzom. Hovo­ri lo sa v n ich o poslaní nove j intel igencie a ďalších cestách vysoke j školy. Sú to problémy, ktoré d n e s nemôžu nezaujímať. Sú veľmi aktuálne a s ú veľmi dôležité. Preto i celoštátna konferencia mala významné poslanie.

Do diskusie s a dostalo po­merne málo ľudl. a l e 1 tak s i môžeme uroblf dosť objektívny obraz o tom. ako chápu pre­stavbu vysoke j školy na t e j -ktorej fakulte, čo robia a čo chcú urobiť.

Československý sväz mláde­

že môže zohrať na školách pri prestavbe školy velmi význam­nú úlohu. Pozrime s a napríklad na skúsenosti v Čínskej ľudovej republike. S prestavbou vysoke j školy začali pred rokom. Za ten rok už urobili ve la . Niekoľko príkladov: poslucháči právnlc-

ф Medici o prestavbe. V mesiaci marci prebehl i vo v š e t k ý c h r o č n í ­k o c h L e k á r s k e ! f a k u l t y UK p l e -n á r k y ČSM, n a k t o r ý c h s a r o k o v a ­lo o o t á z k a c h p r e s t a v b y v y s o k ý c h š k ô l . Od š t u d e n t o v 1 a s i s t e n t o v f a k u l t y v y š l o mnoho h o d n o t n ý c h n á v r h o v . ® P r a h a — O s t r a v a . K a r l o v a u n i ­v e r s i t a v P r a h e n a d v i a z a l a d r u ž ­bu s K r a j s k ý m domom o s v e t y v O s t r a v e . 36 p o s l u c h á č o v f i l o z o ­f i c k e j f a k u l t y n a v š t í v i l o n e d á v n o Ostravu, a b y s a t u o b o z n á m i l o s p r o b l é m a m i o s v e t o v e j , k u l t ú r n e j a v ý c h o v n o - v z d e l á v a c e j p r á c e n a O s t r a v s k u . 9 N a s l e d o v a n i a h o d n ý p r í k l a d . Druhý r o č n í k p o s l u c h á č o v c h é m i e n a n a š e i p r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e n e d á v n o p r e v z a l p a t r o n á t n a d J e ­d e n á s ť r o č n o u s t r e d n o u š k o l o u n a V a z o v o v e j u l ic i . Mnohí s v ä z á c i s a p o d u j a l i n a v e d e n i e z á u j m o v ý c h k r ú ž k o v c h é m i e a f y z i k y . @ V z o r n á p r a c o v n í č k a — j u b i ­l a n t k a . V polovici m a r c a t . r . s a doži la š e s ť d e s i a t e h o r o k u ž i v o t a u p r a t o v a č k a s ú d r u ž k a A l b í n a No­

votná, k t o r á u ž 21 r o k o v p r a c u j e n a u n i v e r z i t e . J u b i l a n t k a b o l a p r i j a t á u s ú d r u h a r e k t o r a , od k t o ­r é h o o b d r ž a l a d a k o v n ý l i s t a f i ­n a n č n ú o d m e n u .

ф Problémy p r e s t a v b y v p o p r e d í z á u j m u n a FFUK. 25. m a r c a — d e ň po C e l o š t á t n e j k o n f e r e n c i i š t u d e n t o v v y s o k ý c h š k ô l v P r a h e s a z i š l i f u n k c i o n á r i ČSM Filozo­f i c k e j f a k u l t y UK s p o l u s o z á s t u p ­cami v e d e n i a f a k u l t v n a s p o l o č n ú p r a c o v n ú schôdzu, k d e p r e r o k o v a l i o t á z k y p r e s t a v b y š k o l y , n á v r h y n a p r e s t a v b u f a k u l t y a ú l o h y , k t o r é s t ý m s ú v i s i a .

в Z pr í l e ž i t o s t i tohoročného MDŽ p r i j a l s . r e k t o r v z o r n é p r a c o v n í č ­k y u n i v e r z i t y a o d o v z d a l i m p e ň a ­ž i t é o d m e n y . Boli to s ú d r u ž k y : d o c . d r . D. L e h o t s k á z FFUK, M. Dovčičová z Farm, f a k . , I. Gosio-r o v s k á , RUK. M. V a š k o v á , FGGV, doc . d r . Jar . Michal ičková, LFUK, J. Repová, P r á v . f a k . A . G v o z d j a -k 0 7 á , Prír . f a k . . M. S c h n e i d e r o v á , LFUK. A. Zimmermannová, Int. HP a M. Mikui ičková . Int. ŠD.

k e j fakulty v Pekingu si na jprv za požičané peniaze postavili na dvore školy pec na optické sklo, ktorého v Cíne Je nedos­tatok. Dnes na dvore stojí hala. Poslucháči techniky v rámci praxe vyrobili p r v é lietadlo. Mnohö s t ro je nesú dnes značku Škôl.

Samozrejme, my nežijeme v Čínskej ľudové! republike a nato podmienky s ú Iné. Chceli sme len ukázať, čo sa môže urobiť. Na niektorých f a k u l ­tách v Cechách Studenti už vy­rába jú prefabrikáty aiebo tvár­nice. Delegátka z Vyššej peda­gogicke j školy v Banskej Bys­trici hovorila o tom. ако po­mohli poslucháči Ich školy pri kolektivizácii Tajovskej doliny a o tom. a k o družstvu priamo pomAľiajú. Stavali napríklad Kravin. Diskusia v pléne výraz­ne potvrdila, že v problematike prestavby vysoke j školy niet nejasností alebo protichodných názorov. Delegáti vystupovali s ucelenými a premyslenými návrhmi na prestavbu s v o j e j fakulty, a lebo hovorili o prob­lémoch, ktoré riešia. Dotýkali s a na jmä politicko-výchovnej práce na fakultách a výchovy nového pokolenia. Z diskusie vysvitá, že na mnohých vyso­kých školách zápasia s problé­mami v politicko-výchovnej práci, ktoré sme už prekonali. Sú to ešte vždy akcie a podob­né formy, ktoré dnes nemôžu plne postačovať. Dnes je po­trebná systematická a každo­denná výchova priamo v kolek­tíve pracovnej skupiny. Tak vý­chovná práca skôr dosiahne cieľ. Preto hádam delegáti ne-

(Dukončenie na I. s t r .

в O O O Э

A] NA BRATSKEJ UNIVERZITE MARTINA LDTHERA V HAL­LE -WITTENBERGU je otázka spojenia s praxou a výrobou v popredí pozornosti. Najmä otázka spojenia s chemickým priemyslom hrá v NDR v e ľ k ú úlohu. Redakcia Našej Uni­verzity a redakcia Universitäts-Zeitungu v Halle s i p r i pr í­ležitosti Týždňa priateľstva vymeni l i nov inové strany. A k o ukazu je a j náš obrázok, spo jen ie študentov s praxou b e r ú v Halle vážne. Podrobnejšie s i o tom a j o iných zau j íma­vostiach z Halle prečítajte na 2. strane.

PROGRAM podujatí v Univerzitnom týždni

Nedeľa, 28. 4 . : 13,30 — P r i v í t a n i e h o s t i n a

s t a n i c i s . r e k t o r o m UK 19,00 — S p o l o č n á v e č e r a

v i n t e r n á t e Mladá g a r d a

Pondelok. 27. 4 . : 9,00 — S l á v n o s t n é z h r o m a ž ­

d e n i e v A u l e UK: 1. F a n f á r y — p r í c h o d a k a ­

d e m i c k ý c h f u n k c i o n á r o v < 2 Hymny 3. Otvorenie Univerz i tného

t ý ž d ň a — p r iv í t a n i e h o s t í 4. W. A . Mozart : K v a r t e t D-

dur, A l l e g r o - A n d a n t e - A U e g r o -h r á S l o v e n s k é k v a r t e t o

5. Pretav s . r e k t o r a UK p r o f . Š e f r á n k a

6. P r e j a v s . r e k t o r a Univerz i­ty M. Luthera v H a l i e - W i t t e n -b e r g u , p r o f . d r . Bondlho

7. J . L. B e l l a : K v a r t e t C-mol 1. Larghet to . 2. A l l e g r o a s s a i — h r á S l o v e n s k é k v a r t e t o

8 . Z a k f ú č e n i e 9. In ternac ioná la 15.00 — P r e h l i a d k a m e s t a 19,00 — R e c e p c i a u p o v e r e - '

n í k a š k o l s t v a a k u l t ú r y v h o ­te l i Devín

Utorok. 23. 4 . : P r e d n á š k y a d i s k u s i e n a f a ­

k u l t á c h a k a t e d r á c h UK podľa p o d r o b n é h o p r o g r a m u , e x k u r z i e do t e r é n u

19,30 — A u l a U n i v e r z i t y Ko­m e n s k é h o , v e r e j n á p r e d n á š k a p r o f . d r . Reintanza „Problém z á p a d n ý B e r l í n "

Streda, 29. 4 . : P r e d n á š k y a b e s e d y n a k a ­

t e d r á c h UK E x k u r z i e do t e r é n u — v ý l e t y

do o k o l i a B r a t i s l a v y 19,00 — S l á v n o s t n é p r e d s t a ­

v e n i e o p e r y , ,Krútňava" o d E. Suchoňa v ND

Š t v r t o k . 30. 4 . : N á v š t e v a b r a t i s l a v s k ý c h z á ­

v o d o v N á v š t e v a d e l e g á c i e Univerz i­

t y M. Luthera u s . p o v e r e n í k a š k o l s t v a a k u l t ú r y

Piatok. 1. 5 . : 9,00 — Os lavy 1. m á j a 19,00 — S t u d e n t s k á v e s e l i c a

v i n t e r n á t e SNP v Horskom p a r k u

Sobota . 2. 5 . : 8.30 — N á v š t e v a JRD V i n o ­

h r a d y 19,00 — R o z l ú č k o v á b e s e d a

v h o t e l i Devín

Nedeľa . 3. 5 . : 8,00 — R o z l ú č k a — o d c h o d

h o s t í

Prvomájová Pesničky rezké rozsia'i srne dnes jak lupne kvetov do ulíc.

J / rákoš zástav * do výšav vzlietol J s kŕdľami bielych *- holubíc.

*. Sprievod je pieseň y radost a úsmev, J. žiariace oci J plameň líc.

í Prvomájové J mesto je družka * najčarovnejších * krásavíc.

na Univerzitnom týždni v Bratislave ; našich nemeckých priateľov z Halle! !

V AUI.E UNIVERZITY KOMENSKÉHO p r e h o v o r i l n a v e r e j n e j s t r a ­n í c k e ! schôdz i v š o l k ý c h učiteľov, p o s l u c h á č o v a z a m e s t n a n c o v UK dňa 19. m a r c a č l e n p o l i t i c k é h o b y r a ÜV KSC a p r v ý t a j o m n í k ÜV KSS s ú d r u h KAROL BAClLEK. Pred p r e p l n e n o u a u l o u hovor i l o v ý -

l e d k o c h a ú l o h á c h XXI. s j a z d u KSSS. o o t á z k a c h h o s p o d á r s k y c h , m e d z i n á r o d n e ! s i tuác i i , o Ideolog ických o t á z k a c h , o ú l o h á c h p o s l a n í naäoi Inte l igencie . V d i s k u s i i v y s t ú p i l o v i a c s ú d r u h o v ,

k t o r í h o v o r i l i k a k t u á l n y m o t á z k a m p r e s t a v b y v y s o k é ! š k o l y , b y t o ­vo) v ý s t a v b y а sú č a s n ý c h prob lémov. Beseda s o s. Baci lkoin b o l a b e z p r o s t r e d n á а s rdeč n á . ( n u j

|М| Mi » I V H M L M

1Ц N J 1

/ И Ш Т Ш - Ш Г Н Е М П Ш Ш НАШ-WITTENBERG

Úloha straníckej organizácie pri socialistickej prestavbe univerzity

RUDI BÜNTIG, ta jomn ík stranícke! organizácie SED Univerzity M. Lutliera

V. s j a z d SED s a konal v júli 1958 v znamení hes la : Socializ­mus zvíťazil Vychádzajúc z bo­ja za udržanie mieru, za víťaz­stvo socializmu v NDR a za ná­rodné obrodenie Nemecka a k o mierumilovného, demokratické­h o štátu tu boli formulované nasledovné úlohy pre rozvoj univerzít a vysokých škôl :

a ) Treba zvýšiť vedeckú úro­veň vyučovania a vedeckú čin­nosť na úroveň najmodernejše j vedy a techniky.

b) Celá pedagogická a vý­skumná činnosť musí byť pevne spätá s o socialistickou praxou a musí aktívne podporovať boj robotníckej triedy, rolníkov a pracujúcej inteligencie za další rozvoj socialistického národné­ho hospodárstva.

c) Vo výmene názorov s r e ­akčnými teóriami a s meštiac­kym, nevedeckým chápaním skutočnosti s a musí vybojovať prevaha idei vedeckého socia­lizmu.

Tieto úlohy predstavujú jed­

notu a ich poradie nie Je n á ­hodné. Stranícka organizácia Univerzity M. Luthera s a sús t re-d u j e na tieto problémy a pre­sadzuje svoju vedúcu úlohu v takom rozsahu, v akom je to na fakultách a inštitútoch potrebné. Je to dlhotrvajúci a zložitý proces, na ktorý vplýva­j ú mnohé faktory, pritom v š a k najv iac záleží na bojovnosti a iniciatíve základnej organizácie.

Stranícka organizácia kladie veľký dôraz na to, aby do toh­to procesu zapojila a j všetkých nestraníkov — vedcov, docen­tov. asistentov, študentov etd., a rozvíjala ich vlastnú iniciatívu, usmerňovala a koordinovala ich snahy. Vedci s ú veTml zaintere­sovaní napr. na zvyšovaní v e ­deckej úrovne vyučovania a v ý ­skumov. Preto ie táto stránka podstatným východiskom, pr i­čom podporujeme názor, že bez stáleho a dômyselného spojenia s praxou nie je možné dosiahnuť na tejto ceste úspechy a ne­ustálym prekonávaním konzer­vatívnych, meštiackych a reak­

Nemecko bude mať mierovú zmluvu Mierové vyriešenie nemecke j otázky sa stalo v súčas­

nosti zvlášť aktuálnym. Uzavretie mierovej zmluvy so západným Nemeckom považu jeme za nana jvýš doležíte a nutné opatrenie. Mierová zmluva s Nemeckom, ktorá zodpovedá národným z á u j m o m všetkého nemeckého ľu­du, by zohrala dôležitú ú lohu p r i normalizovaní situácie v Európe a pr i zaručení bezpečnosti všetkých európ­skych kraj ín. Rozhovory o tejto otázke sa v e d ú nie len v NDR, ale sa rozš irujú vo zvýšene j miere i v NSR.

Riaditef Inštitútu pre teóriu štátu a práva na Univer­zite M. Luthera v Halle, pán profesor dr. Reintanz sa za s v o j h o krátkeho pobytu v NSR stretol medz i iným a j s pánom prof. dr . Hagemannom z univerzity v Múnstri. V západonemeckom meste Hägen besedoval prof. Hage­mann a prof. Reintanz s obyvateľmi o nal iehavosti uza­vretia mierove j zmluvy. Po jeho návrate sme sa ho spý­tali, aké sú jeho d o j m y o súčasných pomeroch v západ­n e j zóne.

• Prof. dr. Reintanz: S p r o ­fesorom dr. Hagemannom s a poznám od roku 1957. Počas môjho posledného pobytu v NSR sme spolu vystúpili na schôdzi, ktorú zorganizoval Pracovný odbor pre celonemec-k é dorozumenie v Hagene na tému: „Mierová zmluva, konfe­derácia, západný Berlín". Schô­dzu organizovali len štyri oso­by. Prenajali miestnosť a roz­dali pozvánky. 750 obyvate­ľov — skoro výlučne robotní­kov — reagovalo na pozvanie. Kinosála s a celkom zaplnila. Bol to pekný úspech, pretože s a pamätám, že predtým tomu tak nebolo. V novembri minulého roku som s a napríklad zúčast­nil na jednel schôdzi v Göttin-gene . Bolo na n e j iba okolo 5U účastníkov. Podobne tomu bolo i na schôdzí v Mníchove.

• Otázka: Pán profesor, hod­notíte túto dobrú účasť na schô­dzi v Hagene a k o obrat v zmýš­ľaní širokých más západone-meckého obyvateľstva?

• Odpoveď: Samozrejme, ús­pech v Hagene sa dá vysvetliť iba tak. Obyvateľstvo NSR za­čína chápať, že Adenauerova politika dospela do s lepe | ulič­ky. Návrhy sovietskej vlády na mierové riešenie berl ínskej otázky a na uzavretie mierovej zmluvy s Nemeckom sa s t re t­li s veľkým záujmom obyvateľ­stva Spomenutá schôdza bola naflepSím svedectvom toho, že •.a v západnom Nemecku mno­ho zmenilo. Trvala viac než 3 hodiny a rozvinula s a na ne) Živá diskusia. NaSe pre javy bo­li Často prerušované výkrikmi, takže som л obával, oby neza­platila polícia a nerozpustila zhromaždenie.

• Otázka: Hovoríte o polícii SchOdza bola kontrolovaná?

• Odpoveď: Äno, bolí tam príslušníci kriminálnej polície. V NSR, kde vládne údajne s lo­boda, s ú všetky schôdze demo­kratických organizácii pod po­licajným dozorom. V poslednom čase zase zakázali demokratic­k é organizácie, a k o s ú „Miero­vý výbor Spolkovej republiky", „Kultúrny sväz pre demokratic­k é obnovenie Nemecka", „Hnu­tie za celonemecké porozume­nie" a „Pospolitá pomoc". Ade­nauerova vláda chce týmto zá­kazom umlčať všetky sily, ktoré vystupujú na obranu mieru a s ú za mierové vyriešenie nemec­kého problému. Myslím s i však, že sa to nepodarí.

в Otázka: Ako je známe, stretol sa predseda Sociálno­demokratickej s trany Nemecka (SPD) Erich Ollenhauer v Ber­líne s predsedom Rady minis­trov SSSR N. S. Chruščovom. Dozaista i toto je znakom toho, že západonemecké obyvateľstvo nalieha na rokovania.

• Odpoveď: A j ja s l tak mys­lím. Podľa môjho názoru, s l väčšina členov SPD želá, aby s a konečne začalo rokovať. Doká­zala to 1 atmosféra na Celone-meckei robotníckej konferencii v Lipsku, na ktorel vystúpil a j súdruh Chruščov. Keď teraz a j Ollenhauer začína s oficiálnymi rozhovormi, potom možno tvr­diť, že I napriek šikanovaniu a zákazom zo strany Adenaue-rove | vlády, sa neustále zosil­ňujú snahy o dohodu a vedenie SPD to pociťuje. Dnes je už jed­noznačne Isté. že väčšina ne­meckého obyvateľstva sl miero­vú zmluvu želá. Posledné dni nás ubezpečili o tom, že Ne­mecko bude mať mierovú zmlu­vu, č\ sa to západoneineckým mocnárom bude páčiť alebo nlo.

čných teórií treba vybojovávat prevahu idei socializmu.

To Je všeobecne vy jadrená zá­kladná línia pre prácu naše j s traníckej organizácie; z ne j možno pre politickú prácu na univerzite odvodiť konkrétne opatrenia a metódy. Hlavným ohnivkom reťaze je všestranná spätosť s o životom, so socialis­tickou praxou. V okolí Halle Je sústredených vyše 170.000 ro­botníkov chemického priemyslu. Sú tu veľké chemické podniky — giganty a k o Leuna, Buna, Elektrochemický kombinát Bit­ter fe ld , továreň na f a r b y a f i l ­my Wolfen а I. Univerzita v Hal­le, k torá zamestnáva vyše 10.000 osôb, predstavuje vedecké s t re­disko tejto dôležitej oblasti. Preto je je j povinnosťou v ý ­znamne prispievať k riešeniu a dosiahnutiu hlavnej ekonomic­k e j úlohy NDR — do r. 1962 do­behnúť a predbehnúť západné Nemecko v spotrebe všetkých dôležitých priemyselných v ý ­robkov dennej spotreby na Jed­ného obyvateľa.

Po takýchto úvahách vyzval akademický senát všetkých prí­slušníkov univerzity, aby spo­lupracovali pri vypracovaní chemického projektu univerzity. Teraz stranícka organizácia podporuje a organizuje rozsia­hlu diskusiu k tejto otázke. Už na začiatku tohto hnutia s a ukazuje veľká otvorenosť a Is­te sa e š t e rozvinú mnohé cen­n é myšlienky. Súčasne je po­trebné určiť začiatok základnej zmeny pracovného postupu.

Vyskytu jú s a tu v š a k a j zre­teľné ideologické prekážky, kto­r é treba na tej to etape vývo ja prekonávať Dotýkajú s a pod­statných, základných otázok politiky strany, v t e j či onej' forme s a znovu vynára jú . Na­prík lad: Co rozumieme pod pre­sadzovaním vedúcej úlohy s t r a ­ny na úseku vysokých š k ô l ? Prečo je robotnícka trieda n a j ­revolučnejšou s i lou? Ako u s ­kutočňuje stranícka organizá­cia stranícku politiku voči in­teligencii?

K tomuto s a pr ipá ja celý rad problémov, o vyjasnenie kto­rých s a snaží stranícka organi­zácia. Ide predovšetkým o to, a k o vyložiť a sprístupniť súv i s­losť medzi bojom o zachovanie mieru, medzi riešením hlavnej hospodárskej úlohy a zlepšova­ním vlastne] práce.

Pretože s a všetci príslušníci univerzity orientujú na nové vo vývoji, prekonajú postupne všetky ťažkostí a tak budú s t á ­le rýchlejšie napredovať.

w." ^

%

Hlavná budova Univerzity Martina Luthera v Halle, v ktorej je Aula.

Pre blaho oboch národov P r e d r o k o m s m e n a s l á v n o s t n e j s c h ô d z i u z a v r e l i p r i a t e ľ s k ú

z m l u v u s U n i v e r z i t o u J. A . R o m á n s k é h o v B r a t i s l a v e . J e j c i e ­ľ o m j e r o z v í j a n i e p l o d n ý c h v e d i c k ý c h v z ť a h o v p r e b l a h o o b i ­d v o c h n a š i c h n á r o d o v .

T o h t o r o k u b y s m e c h c e l i e š t s v i a c u p e v n i ť n a š e p r i a t e ľ s k é z v ä z k y s U n i v e r z i t o u K o m e n s k j h o , v y m e n i ť s i v e d e c k é s k ú s e ­n o s t i a u k á z a ť i a k ď a l e k o s i a h l y a p r e s v e d č i v ý p r í k l a d : k a k ý m n o v ý m v z ť a h o m , s l ú ž i a c i m v e c i m i e r u a k a k ý m p o v z b u d z u j ú ­c i m v ý s l e d k o m d o s p e l a v e d a s o c i a l i s t i c k ý c h š t á t o v . Z a i s t e n e ­m u s í m o s o b i t n e z d ô r a z ň o v a ť , ž ; n a n á v š t e v u B r a t i s l a v y h ľ a ­d í m s v e ľ k ý m o č a k á v a n í m a d í f a m , ž e m o j a p r e d n á š k a o p r o b l é m o c h š t á t n e h o t r e s t n é h o p r á v a v NDR p r i s p e j e a s p o ň v s k r o m n e j m i e r e k p r e h l b e n i u v e d e c k ý c h v z ť a h o v m e d z i p r á v n i k m i z U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o a z U n i v e r z i t y M. L u ­t h e r a .

V t o m t o z m y s l e z d r a v í m n a š i c h p r i a t e ľ o v v B r a t i s l a v e . P r o f . d r . L e k s c h a s dekan Právnickej fakulty Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu.

Niet hraníc medzi nami S p o k r a č o v a n í m t ý ž d ň o v p r i a t e ľ s t v a , k t o r é m a j ú z n a m e n a ť

u s k u l u č á u v u n i n p r i a t e ľ s k e j z m l u v y , k t o r á b o l a u z a v r e t á v r o k u 1958 v H a l í c m e d z i U n i v e r z i t o u K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e a U n i v e r z i t o u M a r t i n a L u t h e r a v H a . l e - W i t t e n b e r g u , s p l n i l i s a t u i b y m n o h ý c h . P e k n ý m v ý s l e d k o m t e j t o z m l u v y j e , ž e s t a ­r e v z t a h y m e d z i o b i d v o m a u n i v e r z i t a m i s a n e o b n o v i l i l e n f o r ­m u l a e па papier i , a l e t e s ú s k u t o č n ý m v ý r a z o m p e v n e j v ô l e , r o z v i | a ( p r i a t e ľ s k ú a o b o j s t r a n n e o s o l n ú v e d e c k ú s p o l u p r á c u v d u c h u h u m a n i z m u , ž e n a d o b u d l i ž i v o t n ú a ž i v o t u b l í z k u f o r m u .

S n e t a j e n o u r a d o s ť o u s m e m i n u l é h o r o k u u k á z a l i n a š i m k o ­l e g o m z U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o i n š t i t ú t y a p r a c o v i s k á n a š e j u n i v e r z i t y a s r o v n a k o u r a d o s ť o u n a v š t í v i m e t o h t o r o k u i c h p ô s o b i s k o , a b y s m e n á š v z á j o m n ý s t y k i n a p r i e k h r a n i c i a m e š t e v i a c u t u ž i l i .

Prof. d r . J. O. H ii s i n g, rladiťel Zoologického inštitútu a dekan Ma­tematickej a prírodovedeckej fakulty. Uni­verzity M. Luthera v Halle - Wittenbergu

Pri spojení s praxou v popredí chémia Staré univerzitné mesto Halle leží uprostred oblast i s n a j v ä č š í m i

chemickými závodmi NDR, skutočnými priemyselnými g igantmi a k o j e napr. Závod W. Ulbrichta v Leune. Tieto podniky vedú rozs iah ly boi o dosiahnutie cieľa, k t o r ý vytýč i l V. s j a z d Jednotne | socia l i s­t ické ! s t ranv Nemecka a I. nemecká chemická k o n f e r e n c i a : t reba dostihnúť a predst ihnúť západné Nemecko v spotrebe na jdôlež i te j-šich potravinárskych a spotrebných predmetov na iedného obyvate­ľa. Heslo te j to hlavne) ekonomickej úlohy, k t o r e j j a d r o tvorí p ro­gram rozvoja chémie, pr ib l íž i NDR k cieľu — k z jednoteniu Nemec­ka ako mierumilovného a demokrat ického š tátu.

dentov s praxou a tým zvyšovať ich polit ickú a ideologickú v y s p e ­losť.

Výskumy na chemických inšt i­tútoch s ú prirodzene iba zák lad­nými výskumami, p r i s p i e v a j ú v š a k vo v e ľ k e j miere k r iešeniu p r a k ­tických problémov chemického pr iemyslu a s lúž ia teda bezpro­s t redne plneniu š tá tnych hospo-

Je pochopiteľné žo s a Unlver žlta M Luthera a k o vedecké cen

, . , , , , , , . ,,, d ä r s k y c h plánov. Pohotovosť uči-d e i n í c k a organizác ia pr idel i la t e r s k é t l o s b o r u p r l r i e š s n f ú l o h

spo jených s praxou, s a p r e j a v i l a

Iba čísla

Počet poslucháčov na n a š e j univerzite s a w v í j a l takto : V roku 1929 — 2574 poslucháčov

1939 — 1395 poslucháčov 1946 — 1841 poslucháčov 1954 — 8824 poslucháčov

V r o k u 1958 bolo celkom 59,4 pere. študentov robotníckeho a roľníckeho pôvodu.

Spomedzi študentov dos táva­lo št ipendium:

v roku 1929 — ani jeden študent (Na zaopatrenie boli poskytované len tzv. Freit i­s c h e — ..slobodné s t o l y " a

d a r y zo základín.) 1937 — ani jeden študent 1950 — 88,1 pere. 1954 — 9П.4 pere. 1955 — 89.7 pere. 1958 — 88.8 pere. 1957 — 88,3 pere.

Vládn na št ipendiá venovala : V roku 1947 — 2.100.000 DM

1Я50 — 4.501) 000 l)M 1954 — 15.328 ООП DM 1957 — 12.104.000 I)M (znížil sa počet študen­tov).

Náš robotnícko-roľnícky š tá t vydal na lodného študenta v roku 1954 ročne 5 940 DM. V roku 1957 táto suma stúpla na 8.040 DM roČno.

každému študentovi konkrétnu trurn hospodársky na jdô lež i te j še j spoločenskú úlohu k u splneniu m e n n ý m i na schôdzi s o zás tup-oblasti NDR akt ívne zapá ja do b o j a k t o r e j s a predpokladá účasť na c a m i p r i e m v s l u za to. aby sa súťaženie medzi t á - živote mládežníckej organizácie borom socializmu a kapital izmu v závode. Týmto sa každý študent rozhodlo v prospech socializmu, bl ižš ie zoznamuje s o zložitosťou Studijnému odboru chémie pr ipadá problémov socia l i s t icke j v ý s t a v b y gjcého sboru s o súdruhmi v tomto snažení mimoriadne dô- a učí sa tomu. ako ich t reba

zvládnuť. Popri odbornej prax i z ís­kal i poslucháči 4. a 5. ročníka š i ­roký prehľad o pr iemyselne] p r a ­xi a j Častými exkurziami v che­mických podnikoch

ležltá úloha Kľúčom k úspošnel spolupráci

pri r iešení hospodárskych a po­lit ických úloh je úzko a mnoho­tvárne spo jen ie chemických inšti­tútov s praxou — chemickým prie­myslom. Táto požiadavka s a s k u ­točne plní. čo svedčí o pohoto­vosti a zapojení všetkých pr í s luš­níkov Inštitútov — profesorov, do­centov. as istentov 1 Študentov.

Prvou dôležitou úlohou chemic­kých inštitútov je výchovu kval i­f ikovaného chemického dorastu pre znárodnený priemysel . P r e j a v u j e s a potreba mladých social is t ických kádrov, k toré sú úzko s p ä t é s ro­botníckou triedou а vážia sl te­lesnú prácu. Prevádzanie odbor-neI praxe v závodoch sa osvedčilo a k o dôložltý činiteľ prl vzde láva­ní n výchove Tohto roku bol druhý ročník na 5-týldAove] praxi v znárodnených chemických pod­nikoch. Cieľom bolo zoznámenie s i s technológiou a ekonomikou podniku, pričom každý Študent dostáva po dohode s o závodom a fakultou pre technickú chémiu konkrétnu úlohu

Popri s tarost l ivost i zo s t rany závodu vedú a kontrolujú Študen­tov «s l i tent l ktorí ich r a z týžden­ne navš tevu jú na pracovisku. Osobná spolupráca vedúceho Štú-dl jného odboru s o Študentmi s a zviášf osvedčila. Okrom toho mlá-

Rozsah spojenia s chemickým priemyslom i e veľmi š i r o k ý . Začí­na s a už osobným s tykom učiteľ-

che-mického pr iemyslu. Toto spo jen ie j e dôležité p r e obidve s t rany, i keď nepr ináša hned! hmatateľné v ý s l e d k y .

Strana, odbory a mládežnícka organizácia p r a c u j ú spoločne

Organizácia FDJ podporuje sna- s uči teľským sborom na nepret r-hy o uzavret ie pr ia teľských zmlúv žitom rozvoj i spojenia s praxou, medzi mládežníckymi organizácia- Aktívne zapojenie v še tkých p ř í ­mí Štúdljného odboru a závodu s lušníkov f a k ú l t na r iešení týchto „Buna" , k to r ý je ledným z n a j v ä č - úloh j e prínosom pre nemecké ších podnikov v Nemecku Vytvo- chemické f a k u l t y pr i uskutočňo-renie takéhoto úzkeho vzťahu má vaní programu rozvoja chémie, zároveň upevňovať spo jen ie š t u - K. WINTER

Naši hostia nn týždni pr iateľstva v Brat i s lave ( s p r a v a d o ľ a v a ) : ta inmnik s tranlcknl organizácie RUDI BÜNTIG, p r o r e k t o r p r o f . d r . GERHARD B ON Dl ( t . č. ú radu júc i r e k t o r ) a ta jomník FDJ EGON

SCHULZ.

у . * * * * * * * * * * * » * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

tibfocLCŕtobo^/ S С0*^0>Ь$аь14?$$А>1> Závod prednej mechaniky

v stanej Tuitíj j e jediným závo-uoiii svojno druhu v СЬК, pokiaľ s a tyita produkcie výrobkov zdravomíckej techniky. Počnúc Injekčnými striekačkami, kon-ciac náročnými laboratórnymi prístrojmi — to všeiko v y r á b a j ú siKovne ruky robotníkov a tech­nikov tohto závodu. Mnohé le-

ľov í študentov naše j školy s pracovníkmi závodu sme si pobesedovall o našich problé­moch i plánoch, ktoré by sme radi v budúcnosti uskutočnili. Na druhý deň, v komisii, kde bolo zastúpené vedenie školy i závodu, zástupcovia organizá­cií strany, ROH, ČSM, sme myš­lienky naše j družby konkreti-

kárske prístroje a nástroje, zovali v spoločnej rezolúcii,

Takto to vyzeralo v predvečer slávnostnej imatrikulácie univerzite v Halle v roku 1958.

Martina Luthera

0 ktoré sme predtým museli prosu cudzinu, vyrába dnes z á ­vod v Siare j Turej k všeobecnej spokojnosti našich lekárov 1 zdravotníckych pracovníkov,

j e pochopitelné, že s a s v ä z á -ci na Lekárske) fakul te UK za­uj ímajú plne o všetky stránky svojho budúceho povolania. Myšlienka družby medzi s v ä -zákmi na Lekárskej fakul te UK a sväzákmi Premy v Starej Tu­r e j vznikla a čiastočne s a už uskutočnila pred tromi rokmi. Treba však povedať, že i keď táto družba priniesla obom or­ganizáciám CSM veľa užitočné­ho, jednako bola akosi osihote-ná, pretože ostatné zložky ško­ly a závodu s a je j nezúčastňo-

ktore j konkrétna náplň, dopi nená plánmi jednotlivých zlo­žiek má byť schválená a uve­dená do života do 1. mája t. r .

Nám, sväzákom na Lekárskej

fakulte je jasná účelnosť a dô­ležitosť drúžby oboch uvede­ných pracovísk. Rozhodne nám nejde o oháňanie s a f rázou o s tyku teórie s praxou. Nám tento problém vyplynul v kon­krétnych formách už pred tro­mi rokmi a dnes, ked sme v n a ­šom úsilí podporovaní i vede­ním školy a ostatnými zložkami na škole — chceme zblížiť na­šich študentov s robotníkmi Premy nielen v rámci jednot­livých športových a kultúrnych zájazdov, ale i konkrétnou prá­cou v závode počas letných

Jozef MILUČKÝ Naša reportáž

Alma Mater Halensis £J alle. Staré saské, t y pitky - Alma Mater Halensis cum ' ' univerzitné mesto, dejisko vitebergensi consociata! rôznych reformačných, osvieten- Nie je to najstaršia, ani nie ských i iných pokrokových úsi- najslávnejší čast ich „Alma li minulých čias. Mater." Tiež v nej nezasadol

Kráčali sme s nemeckými v roku 1694 prvý „rector mag-,vi priatetmi zväčša po úzkych, ar- nificentissimus , neskorší králľ

vali. Malo to veľké nevýhody chaických uličkách. Gerhard Friedrich Wilhelm. Nemeckí

Pri štúdiu v čitárni knižnice univerzity

ZMERAJME SI SILY!

najmä v otázkach finančných a hospodárskych, pri rôznych po­dujatiach Sväzu mládeže.

V dňoch 14. a 15. marca 1959 závodná organizácia ROH v spo­lupráci s organizáciou CSM na Lekárskej fakulte, za priamej účasti zástupcov vedenia školy a zástupcov organizácie KSS, uskutočnili kultúrny zá jazd do Závodu presnej mechaniky v Starej Turej. Novozaložený kultúrny súbor „Medik" pr ipra­vil prí jemný spoločenský večer, kde v priateľskej družbe učite-

priatelia skrývali za svojím ges tom prekvapenie.

To bola budova, na ktorú sme sa už predtým prezvedali. Od roku 1838 do roku 1840 ona chovala filozoficko-teologickými znalosťami samého Ľudovíta

Behmke, prvý tajomník mládež• nickej organizácie FDJ na Uni­verzite Martina Luthera, i jej poslucháči Ottmar, Helmut, Reinhardt a iní nám s pýchou ukazovali dedičstvo storočí — univerzitné budovy v starom

meste. Šedivé, tmavé, bledožlté neskôr Štúr tým, čím sa na-i bifle. Posluchárne, seminárne ozaj stal. A tretí rok po jeho miestnosti, fakultné knižnice, odchode prišli tu pit z čerst-Na U n versitätsplatzi zacieli'.i vých žriediel vedy Andrej Slád-viaceri čepeľou prstov na кос- kovič ŕ Ján Kalinčiak. V tejto kov tú bledožltú budovu s kvet- budove študoval Záhorský a nctým portálom:

Inštitút pre telesnú v ý c h o - * v u prt Univerzite M. Luthera* v Haile v súčasnosti v y c h o v á - * va 180 študentiek a š tudentov,* v 6 semestroch pre stredo- * skotsky stupeň, resp. v Íl) s e - * meitroch pre učiteiov na v y š - * šum stupni škôl. Na inštitúte # vyučuje ceiý r a d z n á m y c h ^ športovcov NDR, a k o j e napr.-* svetová rekordérka v behu n a * 8ÜÜ m — ženy Ulla Donatho-! v á ; študentský majs ter sveta-z roku 1953 v desatboji Walter! Meier; známy tenista Sturm,-, ktorý sám doteraz získal v y š e £ 40 titulov a iní. Niekoľko š t u - * dentiek j e v reprezentačnom* družstve NDR vo volejbale. £

Desaťbojár Walter M e i e r , j ktorý s a v Štokholme u m i e s t - * nil na majstrovstvách Európy j a k o tretí a na Olympiáde í v Melbourne a k o šiesty, š t a r - i toval dvakrát v ČSR. Raz v O s - J tráve a druhý raz roku 1957* pri medzištátnom s t r e t n u t í * CSR—NDR v Brne. I

K Týždňu priateľstva našich £ univerzít zaslúži lý m a j s t e r * športu W. Meier p o v e d a l : * „Sport doteraz vždy d o k á z a l i postaviť mosty priateľstva * medzi národmi. Teším sa, že J odteraz v rámci priateľskej zmluvy medzi oboma našimi univerzitami s a zblížia a po­rozumejú si a j vedci dvoch socialistických kra j ín .

Mne osobne, prirodzene, l e - í ží študentský šport na s r d c i . * Rád by som vám predložil n á - * vrh, a b y na športovom ú s e k u j došlo medzi našimi univerz i-* tami k porovnávacím z á p o l e - J niam. Najskôr by sme sa m o h - * lí dohodnúť o stretnutiach na diaľku, pričom by išlo o v ý ­kony v masovom meradle. Po­pritom by sa však výkonní športovci našich univerzít mohli stretnúť v priamych bo-loch."

Naši priatelia z Bratislavy by s a mail vyjadriť k tomuto návrhu, jeho uskutočnenie by znamenalo zaiste obohatenie našej priateľskej /.mluvy.

KTO JE ZA

samoobsluhu v internáte? Koncom február^ t. r . Večerník priniesol Článok,

z ktorého sme s a dozvedeli, že dva ja československí kolegovia študujúci v zahraničí vyšl i s n á ­vrhom, aby s a ai v našich v y ­sokoškolských študentských do

už dávnejš ie rozhodla pre túto novotu. A podobne s i počínajú už a j v Berlíne.

О Co vlastne ide? Každý deň by sme s i sami za­

metali izbu a vyprázdnili kôš na odpadky (ak sme na Izbe šty-

rem porladkumllovnostl obyva­teľov mohla zabezpečovať pruž­ná súťaž, ktorú by študentské rady pravidelne vyhodnocovali.

Generálna upratovanie, Čistenie chodieb a spoločných internátnych priestorov by ma­il pritom I naďale j na starosti súdružky upratovačky. No a j tak by to znamenalo podstatné u&etrenie pracovných síl, k toré by s a mohu využiť inde. Vo Ve-Čt'riilku Sd P'šti,

movoch zaviedla samoobsluha ria, táto služba by na jedného 70 upratovačiek a 10 j iradníkov júcej v Nemecku. pri upratovaní internátnych pripadla každý š tvrtý deň), izieb. Študentská rada Prvého Záujem študentov na čistote internátu Kijevskej univerzity s a a poriadku s v o j e j izby by ok-

Geológovia a prírodovedci

podajú s i r u k y Už dlhšiu dobu s a hovorí

o tom, že v tomto roku má dôjsť k pripojeniu Fakulty geologic-ko-geograíických vied k Príro­dovedeckej. Preto sme položili s . prorektorovi prof. R. Lukáčo-vi niekoľko otázok.

• Súdruh prorektor, odkedy ste sa začali zaoberať myš l ien­k o u splynutia týchto d v o c h f a ­k ú l t ?

Predovšetkým musím pove­dať, že táto myšlienka bola predmetom diskusií už pred dvoma rokmi. Podnetom boli návrhy Ministerstva školstva. K ich uskutočneniu nebolo mož­né pristúpiť hned. Od 1. aprí­la bude pracovať nové vedenie, ktoré bude mať na starosti nový školský rok, prijímacie pohovo­ry, a to najhlavnejš ie — dovr­šit prestavbu Prírodovedeckej a Geologickej fakulty.

a zamestnancov Geologickej f a ­ku l ty?

V tomto smere nedôjde k žiadnym zmenám, pretože g e ­ologické kádre musia byť na vysoke j politickej a odbornej úrovni a ich absolventi musia byť pre prax čo naj lepšie pr i­pravení. To platí predovšetkým samoobsluhy s a hovorilo na-

v bratis lavských internátoch by ušetrilo a ž pol milióna korún ročne. Pekná sumal

Za ušetrené peniaze by s a mohli nakúpiť hudobné nástroje, premietacie prístroje, televízory, magnetofóny, a td. A nielen to. Výhercovia spomína­ne j súťaže o najvzornejš iu izbu by s a mohli cez prázdniny za odmenu zúčastniť rekreácie a le­bo zahraničného zájazdu.

Čo m y na to? Viacerí z nás už iste uvažo­

vali o tomto návrhu. O možnos­tiach realizovania Internátnej

o pracovníkoch, ktorých škola vychovala pre prax.

Rozšírením o pedagogickú vetvu dôjde k rozšíreniu o 6 katedier — 4 geologické a 2 geograf ické.

A. J.

príklad na sväzácke j plenárke filozofov. Vyskytl i s a hlasy p r e i proti. Ale rozhodné slovo e š ­te nikde nepadlo. Bude záležať

Predovšetkým je to snaha koncentrovať vedeckých p r a ­covníkov toho istého vedecké­ho zamerania na jednu školu, prípadne pracovisko. Pre javuje sa a j potreba centralizácie vy­sokých škôl do väčších celkov. Okrem toho pripravuje s a uzne- , . . . -senle vlády, podľa ktorého UK Posledné útočis- dáva letáky komunistickej stra­

ny, ak však zazrie strážnika, uháňa odtiaľ rýchlejšie, ako ke­by ho sebaviac a zhurta hnal nejaký cestujúci.

V Moskve je milicionár sú­druhom manifestujúcich. Hore na balkónoch obchodného domu GUM naproti Leninovmu mau­zólea stoja pri mikrofóne ruskí

Ľudový"frönt'žije.'Spoločne básnici a popisujú, čo sa robí na Červenom námestí. Podarí sa im to však popísať ? Tento oceán radosti, tieto armády červenoar­mejcov a robotníkov, tento ja­sot detí, tieto zástavy? A všet­ci zdravia stranu, ktorej daku-

má vychovávať pedagógov p r e III. stupeň stredných škôl. Dôj­de teda a | k rozšíreniu fakulty o pedagogickú vetvu. Tým s a prirodzene zvýši a j počet poslu­cháčov. približne o 160.

• Kude pr ipojenie znamenať prínos a j pre pos lucháčov?

Ano. Mnohí poslucháči — n a ­príklad geológie — museli sa ešte v minulom školskom roRu zapisovať a | na prírodné ve­dy — teda fakticky na dve f a ­kulty. Mull s tým často ťažkosti, nakoľko prednášky neboli ko­ordinované. Jednotné vedenie bude znamenať leden zápis a možnosť zúčastňovať sa všet­kých prednášok.

• Hnilú o | ne |oké zmeny v teraj ioui utuvu učiteľských *11

ко Karola Marxa. V Paríži je na milión pracu­

júcich v uliciach, ktoré vedú k cintorínu Pére Lachaise, k hro­bu bojovníkov Komúny. Červe­né zástavy F/A, to jest: sociál­nych demokratov; červené zá­stavy PCF, to jest: komunistov: červené zástavy CGT, to jest: odborov; všade červené zásta »V s ostatnými pochoduje Henriot a tisíce dalších radikálnych socia­listov, aj oni zdravia zdvihnutou pästou. Ľudový front žije. Armá­da práce pochoduje až do posled­nej hodiny na hodinách okolo zastrelených súdruhov z roku jii za svoje šťastie a ktorá ús-187*1 "a okolo pomníku Henriho *Mruha Stalina opätuje ditM. Barbussa. ' c " pozdrav. Hodiny všetkých zemí, spojte

Zatiaľ čo pražský kovák od- Prilož teraz ucho na madrhl- sa! chádza z domu na májový tký ciferník. Počuješ ten istý (1937)

prázdnin. Myslíme si, že jedi­ne osobný styk človeka s člo­vekom, jedine konkrétna práca môže prispieť k zblíženiu štu­dentskej a robotníckej mládeže. Pretože výrobky zdravotníckej techniky s ú konkrétnym pojít-kom oboch našich pracovísk, čakáme od naše j družby i zlep­šovacie návrhy a konkrétne opatrenia a k o skvalitniť výrobu jednotlivých nástrojov a tým umožniť našim lekárom úspeš­nejš í b o j o zdravie a záchranu životov našich pracujúcich.

lán V r t í š — LFUK

objekty, mal plné ústa múd­rych rečí odborníka.

Trikrát rozkvitala stará hal-Iská univerzita ako ruža ruží: v 18. storočí prvýkrát. Vtedy jej brány prijímali po očistenej ve­de bažiacich záujemcov z celej Európy i zo zámoria. Druhýkrát kvitla v dobe protinapoleon-ských oslobodzovacích vojen, ked dve tretiny jej študentov vymenilo hŕby kníh za dlhorúre bambitky. Tretie obdobie roz­kvetu zaznamenala spojením sa s wittenberskou univerzitou v roku 1817.

Tri rozkvety. Ale železný zá­kon chudobných študentov -

(Dokončenie na 4 str.)

slohu, porozsáizané po celom štúra. Najmä vdaka nej sa stal

hádam aj Hroboňovci. Snáď už aj oni nazývali dnešné sídlo rektorátu a dvoch fakúlt pre kockovitý tvar „mlynčekom na kávu", ako hallskí študenti dnes T

Zožltnuté katalógy a matriky o tunajších štúdiách Slovákov opatruje okuliarnatý archivár v bibliotéke sekretariátu uni­verz ty. Svedčia, že najviac kra­janov tu v 18. a 19. storočí štu­dovalo z Bratislavy, Levoče a Banskej Bystrice. Halle bolo vtedy strediskom slovenskej protestantskej mládeže, študu-

Družba hallskej univerzity s našou, bratislavskou Univer­zitou Komenského, ktorá za­kvitla ešte minulý školský rok, spočíva na týchto slávnych tra­díciách. Kde — čo vedia hallskí poslucháči o našich vzdelan­coch. Gerhart a Konrád vás za­vedú na miesto, kde stál dom, v ktorom býval Ľ. Štúr. Hoci­ktorému z filozofov nie je me­no Mateja Béla, či Daniela Kr-mana „španielskou dedinou". Viacerí vedia, že štúrovci na­zývali Halle „Dobrou Horou" a našu Bratislavu „Malou Halle."

Geiststrasse a Wallstrasse, kde naši rodáci bývali, čas už prekrstil. Ukázal nám ich vý­borný študent histórie, Rein­hardt Bliimke. A zakiaľ sme korzovali z Universität splat zu

na n á s všetkých, čl padne. Na- na Universitätsring a odtiaľ na píšte nám teda s v o j názor. Grosse Steinstrasse a Dom-

—gh— platz, kde všade sú univerzitné

хМ/Л/ kfycUn/áck f e > ищу (Dokončenie zo s t r . 1.) sprievod, v Sydney a Melbour- spoľahlivý chod koliesok stroja,

• A k ý cieľ s leduiet f týmto zdravie, ak nebudeme žrať chlieb ne už skončili jeho druhovia ob. hoci nad mestom prelietávajú s p o j e n í m ? vôbec!" rovské májové manifestiácie a lietadlá a zhadzujú bomby na

V Londýne sa zapĺňa White- v celých prúdoch sa uberajú nevinné deti a na červené zá-cheapel High Road a skoro sčer- k moru na pláž, aby tu radost- stavy. Stojíš v pražskom Starom nie ľudmi, ktorí sa zoraďujú do ne so ženami a s deťmi užili Meste pred hodinami. Počuješ zomknutých radov k sprievodu slnka, vody a teplého májového pravidelný chod hodinového do Hyde Parku; mrežovými dňa. stroja a cítiš, že je to medzi dvierkami na cintoríne Highga- y Šanghaji kráča dnes po výbuchmi bômb a rachotením te prechádzajú robotnícke dele- Nanking Rond kuli bez rikše. Ak guľometov ten istý tep ako tep gácie a sotva unesú vence, kto- n l e je „a dohľad strážnik, roz- tvojho srdca a ako pochodový

krok všade na ciferníkoch po­chodujúceho mája.

Moskva je dve hodiny pred Prahou, osem a pol hodiny pred Chicagom, temer desať hodín pred Fordovými závodmi v De-troite, celý deň pred Holly­woodem. Ale hodiny neurčujú len stupne zemepisnej dĺžky a svetové strany — zistíš to, ak nevnímaš hodiny hodín len zra­kom a sluchom, ale ak sa za­hľadíš na ne mozgom a srdcom.

Pozri na hodinový stroj! Je rovnaký pre všetky ciferníky, jedna sila pohybuje ručička­mi, jedna sila určuje hodinu. A raz všade odbije rovnaká ho-

Blahoželáme

Dňa 20. marca 1959 dož i l sa prorektor UK p r e v e d e c ­k ý v ý s k u m prof. dr . Rudolf Lukáč, vedúc i katedry m i n e ­ralógie a petrograf ie FGGV UK päťdesiatich rokov. Pri tejto prí ležitosti považu je redakcia NU za potrebné z o ­známiť čitateľov aspoň v skratke s j eho činnosťou.

Prof. d r . Rudolf Lukáč j e ž iakom vyn ika júceho české­h o mineralóga Prof. dr . Jež­ka, u ktorého d l h š í čas p ô ­sobi l ako asistent. Na j e h o vedecký vzrast m a l i podstat­ný v p l y v a j ďalší vedci, p r e ­dovšetkým akad. F. S l á v i k a akad. J. Kratochvíl. Po v y ­puknut í d r u h e j svetove j v o j ­ny odišiel n a Siovensko, k d e stál p r i koi íske Slovenskej v y s o k e j ško ly technickej, ktorá sa vtedy zakiadaia. Má veľké zás luhy n a založení a organizovaní Prírodovedec­k e j f a k u l t y býv . Slovenskej univerzity a jeho prič inením b o l založený Mineralogicko-petrograf ický ústav — d n e š ­n á Katedra mineralógie a petrograf ie FGGV UK, ktorá pod jeho veden ím sa stala j e d n ý m z na j lepš ie prospe­rujúcich univerzitných pra­covísk. A k o profesor SVŠT bol viacrazy d e k a n o m o d b o ­

r u chemicko-technologického inžinierstva tejto školy. V rokoch 1950—52 bo l v e d ú ­cim Slovenského ústredia v ý s k u m u a technického roz­voja. V r. 1952 b o l h l a v n ý m iniciátorom založenia Geolo­g icko-geograf icke j fakul ty, ktorá sa predovšetkým j e h o prič inením stala význačným pracoviskom v celoštátnom meradle. Pre jeho vyn ika júce organizačné schopnosti bo l

ustanovený za prorektora UK pre vedecký v ý s k u m ; v tejto f u n k c i i d n e s úspešne v y u ž í ­v a s v o j e bohaté vedecké, pe­dagog ické i organizačné skúsenosti.

Popri veľkom organizač­nom úsi l í dosahu je prof. dr . Rudolf Lukáč a j pozoruhod­n é vedecké výs ledky p r i riešení geologickej s tavby Kremnicko-štiavnického ru-dohoria.

Jubilantovi pr i j eho v ý ­značnom životnom medzn í­k u pra jeme veľa dalš ích ú s ­pechov v o v e r e j n e j činnosti i v súkromnom živote

ŠPORT A j pre univerzity platí:

VŠETKO PRE ZDAR S P A R T A K I Á D Y !

Iba i i i eko fko týždňov n á s d a l i od v y s t ú p e n í cv ičencov a c v i -čen iek n a o k r e s n ý c h spartakiá­dach, k t o r é b u d ú h l a v n ý m i p r e ­v i e r k a m i pr ipravenost i na II. celoštátnu s p a r t a k i á d u 1950 v Prahe. Chceme, aby nadv iaza­la n a ú s p e c h I. ce loštátne j s p a r ­takiády. Jej v š e s t r a n n ý ú s p e c h je v tomto r o k u n a j d ô l e ž i t e j š o u u l o h o u c e l é h o t e l o v ý c h o v n é h o hnut ia . Do Prahy p ô j d u n a o z a j l e n ti n a j l e p š í — iba oko lo p o l mi l ióna cv ičencov, k ý m na o k ­resných spartak iádach ich v y ­s t ú p i o m n o h o viac.

O z d a r o k r e s n e j spartak iády s a c h c ú v o v e ľ k e j m i e r e pričiniť a j pos lucháč i a p o s l u c h á č k y n a ­š e j univerz i ty . Spočiatku n á c v i k v š a k akos i p o k u l h á v a l . Nebolo telocvične, n á b o r bo l z l e o r g a n i ­z o v a n ý a špor tov í re ferent i j e d ­not l i vých ročn íkov n e p r e j a v o ­v a l i o v e c väčš í z á u j e m . Prípra­v a n á c v i k u bola organ izovaná p o d v o c h l i n k á c h : organ izova la h o Katedra t e l e s n e j v ý c h o v y a FV ČSM. A v t o m b o l k a m e ň úrazu. Príprava zaostávala, tr iešt i 'a sa, pretože j e d e n sa spo l ieha l na d r u h é h o . Student i s a p o p r i h l a s o v a l i za cv ič i te fov, a l e cv ič i teľské zrázy n a v š t e v o ­v a l i v o v e l m i m a ' o m počte. K n á p r a v e d o š l o až ke i l p r í p r a ­v u na nácv ik začala o r g a n i z o ­

vať Katedra t e l e s n e j v ý c h o v y . Nácv ik v e d ú cvič ite l ia z radov pos lucháčov n a h o d i n á c h zá-ksadne j te lesne j v ý c h o v y . Zú­č a s t ň u j ú s a cv ič i teľských zrá­zov, k t o r é s a k o n a j ú k a ž d ý c h 14 d n í . Na o k r e s n e j spar tak iáde v y s t ú p i 15Q n a š i c h c h l a p c o v a ten istý počet d ievčat . Chlapci p r e d v e d ú cv ičen ie s tyčami, d i e v č a i á z a s vys túp ia s „Roz-s ievačkou". Zvláštna starost l i­vosť sa v e n u j e n á c v i k u s k l a d b y „Zapáľte o h n e n a horách", k to­r ú n a c v i č u j e 16 c h l a p c o v a d ievčat . Je to j e d n a z n a j k r a j ­ších, o b s a h o v é na jbohatš ích, a le i n a j n á r o č n e j š í c h sk lad ieb .

V e ľ m i p r o s p e š n o u b y s a tu m o h i a stať väčš ia in ic iat íva z r a d o v pos lucháčov . V ý z n a m n ú ú l o h u b y m o h l i zohrať RV CSM a FV ČSM, k t o r é v y h l á s e n í m súťaže o z í skan ie čo n a j v ä č š i e ­h o počtu cv ičencov, b y v e ľ m i pr i spe l i k ú s p e š n é m u s p l n e n i u te j to z o d p o v e d n e j ú lohy . Ko­nečný ú s p e c h v š a k d o s i a h n e m e iba z v ý š e n ý m s p o l o č n ý m ús i l ím cv ičencov a cvičiteľov. Preto v tomto d u c h u o d s t r a ň u j m e všetky prekážky, a b y v y s t ú p e ­nia na II. CS u k á z a l i p red našou i s v e t o v o u vere jnosťou s t ú p a j ú ­c u v y s o k ú ú r o v e ň č e s k o s l o v e n ­s k e j t e l e s n e j v ý c h o v y . ( r m |

s * • - w

INTERVIEW S MAJSTROM EURÓPY

KAROLOVA KOMBINÁCIA: '

Piruety a učebnice Hladina p r e p l n e n é h o š tad ión

vác i n a d š e n e t l i e s k a j ú k r a s o k o r Žiarivé s v e t l á r e f l e k t o r o v s l e d u ve j , o d v á ž n e s k o k y Jacksona, p Paula. A p o n i c h v s t u p u j e n a ľa Divín. Dokona'é d r ž a n i e tela, v a k r o k o v ý c h variáci í , p r í s n e k l k c h ' a p c o v i s o š t u d e n t s k ý m v ý g á n p o t l e s k u . . .

Prečo malo športujeme ľ V m i n u l o m č is ie „Našej un iverz i ty" v n a š e j ankete p r e h o v o ­

r i l i pus iucnači . V tomto Cisie »nie dali s .ovo uuu. asistentovi Kl v na rrir jUovedecnej laKuit, Milanovi v y p a r í u u v i . Na otázku „ťrecu ma.u s p u t r u j e m j c ' o d p o v e d á . :

„Hodiny te lesne j výchovy na vysonycn šKOiacn s a d e u a n a huainy zákiaanei te iesne j v ý -cnovy а noainy vyberove. Na hodinách Z i V m a j ú jposiucháči

b e r ú športové odvetvie, k t o r é len n a j v i a c zau j íma, j e len po-c n o p u e m é , ž e poslucháči n a tyciuo hodinách» i š p o r t u j ú s väčšou chutou. Okrem povin-

NAÍa Алис Í Ä

tentoch, výchovy

1. а II. ročníka z í s k a t te iesnú n e j te lesne j výchovy o r g a n i z u j ú zdamosf a kondíciu. Absoivent i K i V a j tzv. faku l ta t ívnu te les-s t r e d n ý c h ŠKOI p n e n a d z a j ú v o väčš ine pr ípadov ve imi s l a b o f y z i c k y pr ipravení, preto hodi­ny Z i V n a vysokých š k o l á c h musia a s p o ň čiastočne nahradi t to, čo s tudent i nezískal i na s t r e d n e j škole . Iný c h a r a k t e r m a j ú uz hodiny v ý b e r o v e j te les­n e j výchovy. Poslucháči si v y -

Plnou parou do toho!

(Dokončenie z 1. s t r a n y . )

nú výchovu, v rámci k t o r e j po­s lucháči môžu športovať či u ž v oddieli basketbalovom, v o l e j ­balovom, vodáckom, tenisovom a i e b o v lahkoatlet ickom. O športovanie tohto d r u h u v š a k poslucháči p r e j a v i l i veľmi malý záu jem. Je to n a j m ä z toho dô­vodu, ž e máme nedostatok športových objektov, n a j m ä p r e zimné obdobie. Objekty c h ý b a -

a b y hodiny te lesne j urobil i zau j ímavými.

Mnonych študentov zasa z a u j í ­m a j ú i n é vec i a k o športovanie, a k športovaniu cítia úplnú a n ­tipatiu. Tu by mohli veľa po­môcť a j samotní učitelia n a v y ­sokých školách (nielen telocvi­k á r i ) . Mali by pôsobiť n a p o s l u ­cháčov a a s p o ň čiastočne v z b u ­diť u nich z á u j e m o šport .

Správny vzťah k te lesne j v ý ­chove a špor tu m á v š a k vy tvo­riť s t r e d n á škola . A k e d ž e v s ú ­časnosti s i tuácia s telovýcho-' VCJU na s t redných š k o l á c h nie j e

v Horskom parku. Sám chápem, ž e študentovi, ktorý má od r á n a do večera prednášky, s a nechce ísť, povedzme, o pol dev ia te j večer cvičiť .niekde na d r u h ý

... . tu , koniec mesta. V budúcnosti r i a -i « « * ™ " • • « " » < " « и - p " » -je, a b y na k a ž d e j chodbe bol tia, — social ist icky študovať a

žit — ktorého zárodok j e na Filozofickej f a k u l t e UK v p r a ­covne j s k u p i n e novinárov II. ročníka. Faktom v š a k je, a p r á ­cu iných nesmieme podceňovať, ž e polit icko-výchovná p r á c a na vše tkých vysokých školách je na prvom mieste. V súvis los t i s pres tavbou ško ly s a tieto otázky d o s t á v a j ú e š t e v iac d o popredia.

Diskusia v sekciách ukázala, ž e delegát i vysokých škôl hu­manitného s m e r u s ú o d v á ž n e j ­š í v r iešení a chyti l i v e c za s p r á v n y koniec 1 kecľ pres tavba je p r e tento typ š k ô l ťažším orieškom.

Na záver konferencie s c h v á ­lili de legát i rezolúciu o revo-lučnet p r e s t a v b e vysokých š k ô l a plnení uznesení III. s j a z d u

j ú a n i soľ. Najmä pri internáte v š a d e uspokoj ivá, h ľ a d a j m e j e d ­nu z príčin, prečo málo špor tu­jeme, i iu. Na s t r e d n e j Lkole m a j ú na športovanie oveľa pr iaznive jš ie podmienky, lebo učiteiia te lesne j výchovy s ú v bližšom kontakte s učiteľmi ostatných predmetov i s o s a ­motnými žiakmi.

Telovýchova a š p o r t v Česko-dispozícii špor tové s l o v e n s k u m a j ú bohatú d l h o ­

ročnú tradíciu. V mnohých š t á ­toch s ú v y s o k é š k o l y l iahňou reprezentantov prevažne j v ä č ­š iny športových odvetví . A a b y to a j u n á s tak bolo, n a to n e ­s tač í iba záujem, a l e j e pot reb­n é vytvoriť 1 podmif jnky n a športovanie. A tie zatiaľ, žiaľ,

jeden športový re ferent , k t o r ý by mál k náradie (lopty a pod.) a bude ho požičiavať poslucháčom.

K samotne j otázke „Prečo m á ­lo š p o r t u j e m e ? " : Väčšina a b s o l ­ventov s t redných škôl p r i c h á ­dza na v y s o k ú školu s dom­nienkou, ž e budú prevádzať ta­kú telesnú výchovu, a k á Ich za­u j íma. Preto veľa záleží na a s i s - na vysokých školách nemáme."

Alma Mater Halens ľa (Dokončenie z 3. s t r a n y )

tvoriacich vždy väčšinu, cez všetky: Bieda. Hlad. Neob­išla ani našich Slovákov. Náš ,pohronskíi básnik medoústy" —

zriadenej za Tudovlády, 117 pro­fesorov a 300 docentov a asis-

znel tentov sa stará o vedecký rast

ČSM o výchove mladej generá Andrej Sládkovia, živoril často cle v Ideí.

duchu komunistických aj 14 dní na čiernej káve. Teraz si Zuzka či Walter

vyše 7.000 poslucháčov. Keď v podvečer stíchnu sta­

ré posluchárne, omladinou omladne ešte staršie mesto. Stalinova a'ej, tulipány pred Di­vadlom mieru i kamenný Hän-

Na konferencii nebolo proti­chodných názorov a polemík. Spôsob pres tavby na fakul tách je premyslený а v podstate vy-

zájdu do študentského klubu na del na hlavnom námestí, priji Universitätsring u 5, vyhľadajú mtjú šepotajúcich si milencov na pestrom jedálnom lístku, čo s indexami vo vreckách. Smejú im hrdlo ráči a vdaka m'nimál- sa na nich skupinky dievčat a

pr.u ovaný. Bude t rvať dlhsf čas, nej cene spokojne skonzumujú mladíkov. Parádnic v sukn ach kým ьа uvedie do žlvotn. Kedy a a k o s a uvedie — to závis í а) od nás. Celoätfttne konferencia v Prahe | e za nami. Hádam m á ­lokedy boli vysokoškoláci tok jednotní, a k o v tejto otázke. Máme op.1t príležitosť, ukázať s v o j e schopnosti, n to Со sme. Prestavba I« revolúciou v Škol­stva Budeme j e | spolutvorcami

(Cv 1

i) mäkkých kreslách. Ináč Waller i Zuzka dostávajú šti­pendium ako 90 percent ich ko­legov, činiace priemerne 200 mariek (našich 630 Kčs). Obed v menze stolí 60 pfiniqov, ve­čera o nič viacej. V lič i na štu-den'on býva na priváte. Na de­viatich fakultách, medzi nim robotníckeI a rotníckef - ku-rioz te to v histórii univerzity.

je viac. Nepomer — 7 devčat na 1 chlapca, je citeľný i tu, ako vo všetkých nemeckých mes­tách. Ked býva slnečné popo-luinie, — a o tie nie je v aprí­li núdza — vyjdú si ku Sá'.e, po-preváat sa na čajkách kajakov a riečni/ch parníkov; popod sta­rý hrad a historicky klenuté mosty. Alebo do horského par­ku za mesto.

KOLEGIALITA? Hádam n i k d e s i n e v e d i a n i e k t o r í z n á s doceniť s v o j i c h d o b ­

r ý c h i m e n e j d o b r ý c h z n á m y c h taK, a k o p r á v e v j e d a i n i . Špe­c iá lne v n a š e j u n i v e r z i t n e j j eJá in i . V e d to m n o h í s a m í n a j ­l e p š i e poznáte : dô jdu o p o l j e d n e j n a o b e u a . . . s t o j í t u t a k ý d iiý rad ľudí, ž e k o n i e c „štrúd^e ' j e a k u r á t p r i d v e r á c h . Ča­kať s a im, samozre jme, nechce, c h v í ľ a r o z h o d o v a n i a , s k ú m a v ý pohľad a už s a p r i s t a v u j ú k s v o j i m známym. Ua s v e d o m i t e j š í , pripä l io eš te v r h n ú k r o t k ý p o m á d dozadu p o tých, k t o r ý c h týmto činem predbehl i . A tým to p o v a ž u j ú z a v y b a v e n é . Len­ž e ta by nemalo b y ť ! A k s a niekto » a z - d v a k r á t v e l m i ponáhľa, e š t s by to n e j a k u š o. A l e nikto by s i nemai vyhradzovať p r á v o na takôt.i nepodložené pr iv i légium z č í r e j p o h o d l n o s t i ! Týka s a to n a j m a niektorých „kolegiálnych' ' ko legov , k t o r í t a k r o ­bia sús tavne . - tk-

CAJ, CAJ, Národný umelec Janko Jesen­

s k ý m á vo s v o j e j d r u h e j z b i e r ­ka básni „Zo za jat ia ' ' a j v e r š e :

„Po boršči č a j , po k a s i c a j , od rána a ž d o polnoci ča j , č a j , č a j , č a j , č a j " .

Tieto v e r š e s a s ta l i a k t u á l n y ­mi — a to uz var i t ret í m e ­s iac i — a j v n a s e j š t u d e n t s k e j jedálni v Horskom p a r k u . Z dvoch veľkých hrncov s i totiž múzete načapovať č a j í k a , koľko

C A J . . .

v á m h r d l o ráč i a ža lúdok z n e ­s i e — č a j p o večeri, č a j p o o b e ­de, po masku, kaši , c a j , k e d y cncete . . . Tak isto, a k o s m e to e s t e p i e d rokom obdivoval i v š t u d e n t s k e j menze pos luchá­čov Kariovej univerzi ty v P r a ­h e — v „Jednotě". V tomto „ča­jovom p o d u j a t í " t e r a z HP i s t e t romfol n a š u univerzi tnú j e d á ­leň.

( č k ý )

MYŠLIENKA O KLUBE

a sa rozv ln i la p o h y b m i rúk. Di-culturuui, vs iupu.uiu iu u a l a d . u .uhodnu p o l i j b y l u y l iauero-i t - K i u u (uzdu IVagueruvej —

U n u , iťpruzui i lui i t — u a s Karol / b e r u k o m p o z í c i a s k o k o v u&itká. A n a d z r k a d l o v ú p i o c h u azoui n a tvarí sa v z u a t a ura-

Po v o l n e i lazde Karola Div i­nu sliKÍ n o p u l i a d a i i O o d p o v e ­di.' na nose o t á z k y :

* Mubal b y s i povedať n iečo о ь\ ti|um starla ua MS v Colo­r a d a bpr in f t s ŕ

Na m i sum s a umiestnil na ршюш mieste. Po povmný c n iv i f tocn sou) bol a ž na Šiestom, v ниш bo.о veiuil tepio, na -s.edKom čoho boi mäkKý ľad a m a . som dvo j i tú hranu. Voľnú juzdu som mai podlá v las tného úsudku lepšiu a k o v Davose, a i e môj s t a r ý s ú p e r Giletti za jazdi l v porovnaní s ME vynika júco.

* V e u r ó p s k o m m e r a d l e m á l e p š i u v o ľ n ú j a z d u a k o ty j e d i ­n e Calmať

Caimat jazdí rýchlo, výbušné, s k o k y má dokonalé zvládnuté. V zos tave m á na jťažš ie d v o j i t é s k o k y , k r o k o v é kombinácie a p i ­ruety. Mne v y t ý k a j ú v porovná­ni s ním m a l ú v ý š k u s k o k o v a nedostatočný šv ih. V p r í p r a v ­nom období s a chcem zaoberať účelovou gymnast ikou.

* Od s e p t e m b r a t. r. š t u d u j e š na v y s o k e j š k o l e s lovenčinu— ruš t inu. Nezaťažuje ťa pr í i i š u č e n i e ?

h o v o r í sa , žo moja jazda má s t ú p a j ú c u tendenciu. A môžem povedať, ž e v e ľ k ý v p l y v na m ô j v . iedok v Davose má p r á v e d l ievná práca, k t o r á veími vhod n ; dopliia te lesnú námahu. Skňoky po prvom semes t r i som v. e t k y zložil a tak v ý b o r n e n a ­ladený som a j cestoval na ME. Učebnice ml dovolia trénoval p r á v e dosť. Nechcem, a b y sa Sport s ta l p r e mňa drinou a z a ­mestnaním, a k o | e to napr ík lad u Gllettlho. ja pri v še tkých z á ­jazdoch a závodoch nezabúdam na školu a nosím s o sebou učebnice . . .

Univerzitný k l u b n a I. p o s c h o d í n a š e j A l m a Mater n a Šafár i­k o v o m námest í č. 12 m á slúžiť š p o r t o v c o m „Slávie" — p o v e ­d a l istý priateľ d r u h é m u priateľovi, keď s a h o tento p r á v e d e ň či d v a p r e d t ý m vypytoval , čo j e s k l u b o m , keif b ý v a zatvorený. Začína s a totiž n a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e v e s e l o krúžkáriť a z to­h o t i tu lu a j s c h ó d z k o v a t a a k o v idno, n e b u d e s a k d e schádzať. My, k l o n s m e bo l i z h o d o u oko lnost í v NDR, v i d e l i s m e , a k o v y z e r á taký š t u d e n t s k ý k l u b u n ich . Mysiím t u n a Halle, k l u b ua Unive i s i iä tsr ingu 5: od z m r z . i n y a k e k s o v p o v ý b o r n é v i e ­d e n s k é rezne, č i š a m p a n s k é , etc. — t u dos taneš . A c e n a j e naLzaj p r í s t u p n á š tudentom. A p o t o m a j zar iadenie, v y b a v e n i e k l u b u s fote lmi, zác lonami, p r e k v a p u j ú c o u čistotou — v š e t k o h o v o r í v e ľ m i p o c h v a l n e . Našlo b y a j u n á s také n iečo zr iadiť? Viete, také niečo, k d e b y s a č lovek, študent, n a o z a j c í t i l „ako d o m a ? " ( č k ý )

NEPRÍJEMNÉ BIELE VRANY V nedeľu (22. m a r c a ) r á n o

k nám, na internátnu Izbu za­vítal n á š chodbový d ô v e r n í k : „O tri minúty j e chodbová schôdza, chlapci, tu pr i s c h o ­diš t i ; pr íďte urč i te l " — Prečo musia vymýšľať s t á l e niečo, e š t e ani v nedeľu ráno ti n e d a ­j ú p o k o j a — pomysle l s o m si, a l e zato som s a tam v y b r a l . Ne­volá to schôdza. Iba s m e s a dozvedeli, že niektorí z n á s s a večer predtým nedôsto jne opili, o čom nepopierateľné svedči l i rozl ičné nechutné „dôkazy" p o chodbe, v u m y v á r k e a v zácho­de. „Treba ich n á j s ť a p r í s n e potrestať !" , „Nech to po s e b e upracú", „V nedeľu s e m chodia

návš tevy — p e k n á viz i tka p r e vysokoškolákov" , „Fuj, s v i n ­s t v o ! " , „Zistime, k t o to mohol b y t ! " — odznela b l e s k o v á d i s ­kusia a s k u p i n k a chlapcov s a v y b r a l a na pr ieskum. Stopy ich pr iv iedl i k izbe č ís lo 108. Ale obyvate l ia te j to izby v r a j n i e s ú vinníkmi. Stopa s a teda s t r a ­t i la a „ v ý p r a v a " skonči la n e ú s ­p e š n e . . . V las tne n i e ! Dokázala, ž s opilci s ú iba nepr í j emnými bielymi vranami a že študenti, b ý v a j ú c i n a p r v o m poschodí i n ­ternátu SNP s i v budúcnost i b u ­d ú vedieť veľmi d o b r e poradiť s podobnými výtržníkmi.

- g h -

Ш 1 Я §

— Keby vstal z hrobu G. A. Bürger, J. W. Cleim, Clemens Brentano a iní slávni duchovia, k by opiit omladnutí zasadli do posluchární, do knižníc, vyšli do ulíc. parkov, ku Sále ..., myslíš, otvárali by údivom oči?... — pý'a'< sme sa sympatickej Zuz­ky Eichlerovej, obľúbenej v na­šom kolektíve, poslucháčky práv.

— ?.e či! Ako tí dvaja niek­dajší študenti, dnes známi leká­ri v Chicagu. Prišli na návšte­vu a onemeli údivom nad nový-m: obytnými štvrtami, závod­mi na periférii, pokrokovým zmýšľaním ľudí, hihihi...

Nepovedali sme viac nič. Bo­lo to v piatii deň nášho pobytu v starourrverz'tnej Halle a po celých ptit dní sme boli priam ohúreri' šfattným, novým živo­tom mce'a, ktoré sme si podľa historických prameňov dovtedu v predstavách maľovali tými najarchaickejlími farbami...

Zaslúžilý majster športu WALTER MEIER — ktorý nám adre­soval pri príležitosti Týždňa priateľstva s Univerzitou v Halle výzvu k športovému súťaženiu — pri cezpoľnom behu so škol­skými detmi.

Z volejbalového turnaja v Halle na športových slávnostiach Univerzity Klartina Luthera v roku 1958.

ШЙ vydáva Rektorát UK a ZV r J H Bratislava, Šafárikovo nám. č. 12. Riadi redakčná rada. Ve­dúci redaktor: Iura) Vereš, grafická úprava: Martin Hric, redaktor: Tibor Horbell. Redak­cia n administrácia: Rektorát UK. Vychádza raz mesačne. Tlač: Západoslovenské tlačiar­ne 01, n. p. ulica Národného povstania č. 41. Povolilo Po­vereníctvo školstva a kultúry, výnosom číslo HS VI-II 10-2В7/

A-573679