AKO HODNOTIŤ HUMANITNÉ A SPOLOČENSKOVEDNÉ ODBORY

NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH?

Odborný seminár dňa 18. mája 2011, Pálffyho palác na Zámockej ulici v Bratislave

Jozef Jarab

(predseda PS Akreditačnej komisie pre humanitné vedy)

Skúsenosti s hodnotením humanitných odborov v rámci Komplexnej akreditácie vysokých škôl

ÚVOD 1. NIEKTORÉ SKÚSENOSTI HODNOTENIA 2. SWOT analýza 3. PROBLÉMY 4. PRIPOMIENKY 5. NÁVRHY ZÁVER

ÚVOD skúsenosti hodnotenie humanitné odbory komplexná akreditácia

1. NIEKTORÉ SKÚSENOSTI HODNOTENIA

1.1 Čo ukázala komplexná akreditácia (Miroslav Beblavý)

Pri každom hodnotiacom procese je základnou otázkou:

- ako chcem použiť jeho výsledky?

Štyri potenciálne využitia komplexnej akreditácie: Prvou možnosťou je vyslať verejnosti - rodičom, študentom -

signál o tom, kde je zaručená vyššia a kde nižšia kvalita štúdia.

Druhým možným využitím komplexnej akreditácie je eliminácia nekvalitných inštitúcií ako celku, kde práve komplexný pohľad umožňuje niečo, čo čiastková akreditácia odborov neumožňovala.

Tretím možným využitím je využiť komplexnú akreditáciu ako nástroj na prerozdelenie peňazí - systém financovania vysokých škôl.

Štvrtá možnosť: Existuje možnosť, ktorá by naopak mohla školstvo posunúť vpred, no u nás sa neuplatnila: podporiť a štruktúrovať diverzitu.

1.2 Časový horizont.

1.3 „Zmena pravidiel počas hry“.

2. SWOT analýza

2.1 Silné stránky:

Poznatky – zdá sa že potrebujeme:

reflexiu identifikovania kritérií hodnotenia výstupov

nájsť ochotu hľadať cesty rozvoja humanitných a sociálnych vied

reflektovať potreby, či nevyhnutnosti hľadania zdrojov

2.2 Slabé stránky:

neschopnosť a nevôľa profesora/ov a garanta/ov rešpektovať možnosti vlastnej profesionálnej kariéry

začarovaný kruh

ekonomický problém napĺňania kritérií - počet pedagógov

ekonomický problém sa odráža aj v realizácií grantov.

započítavanie grantov – v rámci kritériá KZU 2 nie je možné do objemu finančných prostriedkov započítať projekty ESF, iba ich spoluúčasť. V tomto sú práve znevýhodnené spoločensko-vedné odbory. Ako nájsť východiska z riešenia tejto situácie?

vedecká a publikačná činnosť – pri hodnotení vedeckej činnosti sa kladie dôraz najmä na monografie a iné štúdie vydávané v renomovaných zahraničných vydavateľstvách.

Určité problémy VŠ majú aj v definovaní pojmu

– renomované vydavateľstvo.

Terminológia

pedagógovia len na plný pracovný úväzok - nutné zamestnať aj ľudí z praxe

úspešnosť absolventov praxi

problematika garantovania študijného programu.

2.3 Príležitosti:

k zmene optiky nazerania na hodnotenie a na stanovenie kritérií hodnotenia VVC v HaSV

dať šancu najlepším

2.4 Ohrozenia:

„politika vedúcich osobností“ dopad špecifík rozvoja jednotlivých odborov

3. PROBLÉMY

3.1 Financovanie vysokých škôl

Častá zmena pravidiel financovania Financovanie nie je normatívne

3.2 Akreditačný proces

3.2.1. Zmeny pre pravidlá komplexnej akreditácie v rokoch 2008-2013

3.2.2. Zmena pravidiel hodnotenia učiteľských študijných programov

3.2.3. Zbytočná byrokracia v procese

3.3 Legislatíva

3.3.1. Upraviť garantovanie študijných programov 3.3.2. Upraviť vek garantov študijných programov

3.4 Grantová problematika

3.4.1 Neobjektívnosť v prideľovaní grantov 3.4.2. Preferovanie technických a prírodovedných odborov

pri grantovej činnosti

3.5. Publikačná činnosť

3.5.1 Nedoriešený register EUCA

4. PRIPOMIENKY

Všeobecná pripomienka:Je potrebné zdôrazniť dôležitosť humanitných vied.

K problematike hodnotenia: Garantovanie odboru a predmetov. Príbuzné odbory. Výučba slovenského jazyka a literatúry ako cudzieho

jazyka na zahraničných vysokých školách.

Pripomienky k filozofickým disciplínam a ich hodnoteniu.

Filozofia a filozofické disciplíny prešli po novembri 1989 zásadnou transformáciou. To všetko prináša aj isté ťažkosti vo všeobecnom hodnotení filozofie a jednotlivých filozofických disciplín prezentovaných v študijných programoch.

Obsahová analýza jednotlivých filozofických disciplín.

Spôsob hodnotenia filozofie a filozofických disciplín.

Nomenklatúrne rozdelenie odborov .

Formálne hodnotenie vedecko-výskumných činností učiteľov vysokých škôl.

5. NÁVRHY Z diskusie k predmetnej problematike, okrem už uvedených pripomienok a poznámok uvediem sumárizáciu návrhov respondentov (bez nároku na úplnosť):

1. zabezpečiť väčšiu objektivizáciu 2. pri posudzovaní výkonov v oblasti získaných

finančných zdrojov na grantoch brať do úvahy... 3. pre účely hodnotenia publikačných výstupov by

bolo dobré... 4. metodologicky sporná vec – problematika

súmerateľnosti kritérií.

5. návrhy k hodnoteniu humanitných odborov:

Reálna vzdelávacia prax naznačuje, že by sa mal zmeniť model garanta pre študijný program.

Hranica obmedzenia kvôli veku.

Prirodzená generačná výmena na postoch garantov nesie so sebou aj prirodzenú výzvu pre VŠ.

Vysoké školy by podľa svojho regiónu pôsobenia, jeho reálnych spoločenských potrieb, sociálneho profilu mohli v budúcnosti viac prihliadať vo svojej študijnej ponuke...

...pozitívum by mohlo byť i to, že VŠ predovšetkým posilnia tie odbory štúdia, pre ktoré sú vytvorené dobré aplikačné možnosti v regióne.

Zmienka o peniazoch a ich nedostatku v systéme riadenia VŠ je objektívna.

Samotné VŠ v kvalifikovanom a objektívnom dialógu s MŠ SR by mali konečne spoločne predložiť koncepciu tohto typu štúdia v SR a neponechávať ju na uskutočňovaní časovo obmedzených, potom už len zotrvačných spontánnych potrebách „trhu“ alebo ako dôsledok presadenia sa „tvrdohlavosti“ zriaďovateľa.

6. Návrh na princíp dôslednosti (porovnanie KA a RAE)

Pri hodnotení kvality humanitných vied by sme mali vychádzať z medzinárodných štandardov.

Zameral som sa len na prvú kategóriu, hodnotenie kvality výstupov. Podľa RAE 2008 sa hodnotia výstupy všetkých vyučujúcich a výskumníkov na univerzitách, od každého 1-4 výstupy. Práve takýto systém lepšie zodpovedá hodnoteniu kvalitného týmu ako systém pri KA, kde od jedného mohlo byť max 12 výstupov. Zodpovedá to aj pripravovanej novele Vysokoškolského zákona (VZ 2012).

Ako príklad návrh: Na obsadenie funkčného miesta docenta navrhujem 10 vedeckých

štúdií. Na obsadenie funkčného miesta profesora navrhujem 15 vedeckých

štúdií. Navrhujem, aby každý vyučujúci alebo vedecký pracovník vybral za 6

rokov 1-4 výstupy svojej publikačnej činnosti.

ZÁVER

Potvrdilo sa, že sú možnosti, a pri kvalitnejšom marketingu a manažovaní pracovísk a naozaj serióznej vedeckej práce, je to možné.

Obe spomínané oblasti – aj pedagogické, aj humanitné vedy je potrebné hodnotiť tak, aby sme sa postupne približovali svetu, ale na základe vytvorených podmienok. Naraz to určite nepôjde.

Kvalitná veda bez vytvorenia dostatočných podmienok na VŠ sa nedá robiť, to si musia kompetentní uvedomiť a podľa toho aj pristupovať k danému problému.

A celkom na záver:

Určite ešte nie všetky VŠ a ich pracovníci pochopili, že ak chceme konkurovať svetu, tak je tiež potrebné prestaviť myslenie, zmeniť „uhol“ pohľadu, venovať sa viac „filozofií“ toho ktorého problému, tých „sond“ do duše školáka...

V súčasnosti, keď sa v spoločnosti a v priestore života „prehodili“ ľudské hodnoty, to nebude jednoduché, skôr veľmi náročné, ale je to potrebné!

Sapienti sat!

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ!