Lesníctvo na našom území má dlhú históriu. Prvé lesné poriadky, ktoré mali zabráni� drancovaniu lesa boli vydané už v 15. a 16. storoèí. Pred takmer 250 rokmi, za èias panovania cisárovnej Márie Terézie, bol vydaný lesný poriadok, ktorý nariaïoval starostlivos� o lesy a ich ochranu tak, že sa plochy po vy�ažených stromoch obnovovali novým lesom. Medzi prvých a najvýznamnejších lesníkov na Slovensku patril Jozef Dekret-Matejovie, ktorý sa významne prièinil o rozvoj pestovania a ochrany lesov. ¼udia postupne v lesoch zaèali hospodári� a preto sa táto oblas� ¾udskej èinnosti nazýva lesné hospodárstvo. Zavedením lesníctva – cie¾avedomého hospodárenia v lesoch, sa výraznou mierou prispelo k ich zachovaniu až do dnešných èias. Lesníctvo je ¾udská èinnos� zameraná na hospodárenie v lesoch, starostlivos�, zve¾aïovanie a ochranu lesov - nášho najväèšieho prírodného bohatstva.

Èlovek, ktorému je zverená starostlivos� o lesy sa volá lesník. V jeho pracovnej náplni je riadi� a zabezpeèova� práce v lese tak, aby sa zabezpeèila trvalá existencia kvalitných lesov na jemu zverenom území, ïalej chráni� les pred škodlivými a rušivými èinite¾mi a stara� sa o lesnú zver. Územie lesa, o ktoré sa lesník stará, sa nazýva lesnícky úsek. Lesník nemá presne stanovenú pracovnú dobu, ako napríklad pracovníci v továrni, ale musí sa o les stara� sústavne a nepretržite, pracuje v každej roènej dobe a v každom poèasí. Preto zvyèajne aj býva v blízkosti lesa a jeho dom na kraji lesa sa volá lesovòa, alebo horáreò.Práca

lesníka

LESNÝ HOSPODÁRSKY PLÁN V lesoch ¾udia nemôžu hospodári� a �aži� drevo

svojvo¾ne. Všetky práva a povinnosti pri obhospoda-rovaní lesov priamo ukladajú zákony o lesoch. Štát si touto formou zabezpeèuje na svojom území trvalos� kvalitných lesných porastov, ktoré sú každoroène schopné produkova� potrebné množstvo dreva. V každom lese sa musí hospodári� pod¾a dlhodobé-ho plánu, ktorý urèuje kde a ko¾ko dreva sa môže vy-�aži�, ktoré plochy sa musia po �ažbe zalesni� a ïalej pestova�. Tento plán sa volá lesný hospodársky plán.

ROZDELENIE LESOV A ICH OBHOSPODAROVANIEKaždý les je rozdelený na menšie priestorové

jednotky – dielce. Každý dielec má svoje èíslo. Dielce v lese sú ako záhony v záhradke. Dielce u¾ahèujú orientáciu

lesníkov v lese a riadenie, vykonávanie a kontrolu prác v lese. Hranica každého

dielca je v lese vyznaèená bielym pásom na kmeni stromu. V lesníckych mapách sú tiež

zachytené hranice dielcov a ich èísla.

PRÁCA LESNÍKA – PESTOVATE¼A Život jedného lesa trvá v priemere sto rokov. Za ten èas sa v òom vystrie-

dajú tri generácie lesníkov. Práca lesníka pri vytváraní nového lesa zaèína zberom semien. Môžu ju vykonáva� len ¾udia, ktorí absolvovali špeciálny vý-cvik. Úroda semien v lese nie je každý rok rovnaká. Preto sa musia semená stromov uskladni� na viac rokov v špeciálnych klimatizovaných halách tak, aby sa nové stromy mohli každý rok vypestova� a vysádza� v lese.

V lesných škôlkach sa zo semienka vypestujú malé krehké rastlinky - semenáèiky. Tieto semenáèiky sa v nasledujúcom roku škôlkujú – èo zna-mená, že sa presadia na iný záhon za úèelom zlepšenia ich kvality. Z lesnej škôlky sa zväzoèky sadeníc rozvezú na miesta, kde ich lesné robotníèky vysadia na rúbanisku, na plochách po vy�ažených dospelých stromoch.

Samotné zalesòovanie sa vykonáva v mesiacoch apríl až máj, alebo na jeseò a celá táto nároèná práca leží na pleciach žien pracujúcich v lese. Na rúbaniskách je treba okolo stromèekov ïalej vyžína� maliny, èernice a ostatnú burinu, aby stromèeky mali dostatok svetla a živín. Pred príchodom zimy lesník chráni vysadené stromèeky proti škodám, ktoré na nich môže v zime spôsobi� lesná zver.

Starostlivos� lesníka o budúce lesy sa oznaèuje ako výchova porastov a trvá až do veku dospelosti stromov. Na 1 hektári lesa z poètu približne 8 tisíc stromov v mladom poraste zostane do dospelého veku len asi 200 – 300 najkvalitnejších jedincov.

viac informácií nájdete:

www.nlcsk.org/lesnickedni

Panovníèka Mária Terézia (1717 - 1780)

Jozef Dekret- Matejovie

(1774-1841)

Keï sadenice na rúbanisku asi po 7 rokoch odrastú, vytvoria hustý zapojený porast – mladinu. V mladine, kde je ve¾a stromov, z ktorých každý bojuje o èo najväèšie množstvo svetla, lesník vyko-náva prerezávku. Výber stromov, ktoré v mladine ostanú a ktoré je potrebne vyrúba�, je ve¾mi zodpovednou prácou, ktorá si vyžadujú ve¾kú prezieravos� a skúsenosti.

Po prerezávkach v mladine stále ešte zostane na ploche ve¾ké množstvo stromov. Intenzívne rastú a naberajú na výške a hrúbke, a tak sústavne bojujú o dostatok priestoru a slneèného svetla. V ce-lom tomto období musí lesník viackrát zasiahnu� do rastu lesa s tým, aby formoval vzájomné vz�ahy stromov. Pritom odstraòuje stromy nekvalitné, choré a odumierajúce. Podporuje a pomáha stromom kvalitným, ktoré mu dajú v dospelosti vo veku približne 100 rokov najviac kvalitného dreva. Výrub nekvalitných a nežiaducich stromov vo veku približne 30-80 rokov sa oznaèuje ako prebierka. PRÁCA LESNÍKA - �AŽBÁRA

Z lesníckeho h¾adiska sa strom považuje za zrelý približne vo veku 80-120 rokov. Vtedy už stromy dosa-hujú znaènú výšku 30-40 metrov, hrúbku (40-70 cm) a majú aj najkvalitnejšie drevo. Lesná �ažba sa musí vopred dôkladne pripravi�. Lesník najprv na základe merania výšky a hrúbky stromov zistí množstvo dreva, ktoré sa v poraste urèenom na �ažbu nachádza. Farebnou znaèkou na strome vo výške 1,3 m z dvoch strán a na koreòovom nábehu oznaèí stromy, ktoré sú urèené na vypílenie z porastu. Ïalej je treba vybudova� cesty, po ktorých sa vy�ažené drevo odvezie.

Samotná �ažba je fyzicky ve¾mi nároènou a nebezpeènou prácou. Pri nepozornosti môže dôjs� k váž-nym, ba až smrte¾ným úrazom. Spílený strom �ažbár odvetví, to znamená, že motorovou pílou oreže konáre tak, že zostane len samotný kmeò stromu.

Kmeò sa musí následne z lesného porastu traktorom alebo koòmi vytiahnu� a priblíži� na lesný sklad. Na skladoch sa sústredené kmene stromov triedia pod¾a kvality a skracujú sa na kratšie kusy. Rozrezané kmene sa nakladajú na špeciálne upravené nákladné autá – lesnícke odvozné súpravy. Z lesných skladov sa drevo odváža na ve¾ké – mani-pulaèné sklady dreva. Tu je sústredené ve¾ké množstvo dreva, ktoré sa za pomoci modernej techniky prepi¾uje na menšie kusy a triedi pod¾a kvality. Táto èinnos� sa volá manipulácia dreva. Následne sa drevo nakladá na železnièné vagóny a nákladné autá a dopravuje sa k jed-notlivým odberate¾om pod¾a ich požiadaviek. Tým sa konèí storoèný úsek života jedného lesa od vyklíèenia semenáèika zo semienka až po spílenie a spracovanie dreva z kmeòov starých stromov.

LESNÍK OCHRANCOMLes je sústavne ohrozovaný množstvom rôznych škodlivých

èinite¾ov. Schopnos� lesa odoláva� týmto škodcom, závisí predo-všetkým od jeho kvality a od úrovne starostlivosti a ochrany, ktorú lesu venuje lesník. Obèas sa stáva, že les pod¾ahne škodlivým prírodným èinite¾om (vetru, snehu, námraze, ohòu) a tak vzniknú kalamity - rozsiahle plochy, na ktorých sú stromy znièené, polámané a povyvracané. Povinnos�ou lesníka je takúto kalamitu èím skôr spracova� a zabezpeèi� vysadenie nového lesa.

Na oslabených a poškodených stromoch sa úspešne rozmnožuje škodlivý hmyz. Zvláš� nebezpeèný je hmyz poškodzujúci lyko pod kôrou hlavne ihliènatých drevín. Je to asi 2-5 mm ve¾ký chrobáèik podkôrnik – lykožrút. Ak sa lykožrútom obsadené stromy vèas nezlik-vidujú, lykožrút sa ve¾mi rýchlo premnoží. Ak jeden zdravý strom na-padne 100 lykožrútov, po necelých dvoch mesiacoch z neho vylietne aj nieko¾ko tisíc nových chrobákov, ktoré ïalej napadajú a likvidujú okolité stromy. Vtedy napadne a poškodí aj zdravé smreky na ve¾-kých plochách. Lykožrút je v súèasnosti najnebezpeènejším hmyzím škodcom lesa. Proti podkôrnemu hmyzu lesníci bránia les za pomoci lapákov a lapaèov. Lapák je úmyselne zo�atý strom, na ktorý vo ve¾-mi krátkom èase nalietne ve¾ké množstvo podkôrnikov. Keï sú pod-kôrniky už zavàtané v jeho kôre, lesník ho odkôrni a kôru znièí. Lapaèe sú špeciálne pasce na chytanie lykožrútov. Do ich vnútra sa umiestni feromón, látka ktorá pri�ahuje samèekov podkôrneho hmyzu. Tie sa už z pasce nedostanú von, ale zachytia sa v nádobe umiestnenej v spodnej èasti pasce. Lesník ich odtia¾ vyberie a znièí.

LESNÍK - PO¼OVNÍKOMZver je trvalou a neoddelite¾nou súèas�ou lesa. Lesníci sa okrem

starostlivosti o les starajú aj o zver. Slovensko má okrem bohatstva le-sov aj bohatstvo zveri, ktorá žije v nich. Medzi hlavné druhy po¾ovnej zveri patrí: jelenia, srnèia, danielia, diviaèia a muflonia zver. Po¾ov-níctvo je ¾udská èinnos� zameraná na starostlivos� o po¾ovnú zver, jej ochranu, obhospodarovanie a lov.

Najmä v zime, keï napadne vysoká vrstva snehu, zver má prob-lémy vyh¾ada� si v lese dostatok potravy. Vtedy je odkázaná na pomoc èloveka – po¾ovníka. Po¾ovníci vo svojich revíroch budujú za-riadenia na prikrmovanie zveri. Najèastejšie sú to senníky v ktorých sa uskladòuje a zveri predkladá kvalitné lúène seno. Zver môžeme tiež prikrmova� aj dužinatým krmivom – zemiakmi, repou, silážou, mrkvou a kapustou. Bažantom a jarabiciam sa krmivo predkladá v násypcoch s nízkou strieškou. Na zimné prikrmovanie a pomoc zveri po¾ovníci myslia už v lete, kedy je treba dopestova�, pripravi� a uskladni� dostatoèné množstvo krmiva. Ve¾mi dôležitá pre zver je so¾, ktorá musí by� dostupná zveri poèas celého roka. Kamenná so¾ sa zveri predkladá v starých pòoch, ktoré sa nazývajú soliská. Zveri je treba pomáha� nielen v zimnom období. Lesník má povinnos� chrá-ni� zver aj v priebehu celého roka a zvláš� v èase, keï sa v prírode rodia mláïatá, ktoré sú ve¾mi zranite¾né.

Poh¾ad na vetrom a sln-kom oš¾ahaných chlapov v lese v tradièných zelených lesníckych uniformách a na lesné robotníèky, by mal by� naplnený obdivom a úctou k ich nároènej a zodpovednej práci, keï v èase i neèase pracujú v lese pre jeho krásu, trvalos� a zachovanie ïalším generáciám.

viac informácií nájdete:

www.nlcsk.org/lesnickedniNa webovej stránke www.lesnapedagogika.sk nájdete informácie o práci lesníkov, o ich aktivitách pre verejnosť, rôzne súťaže a hry

Vydavateľ: Národné lesnícke centrum,

Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen, 2007Autori: Ing. Jana Lehocká,

Ing. Ľudmila Marušáková Ilustrácie: Ing. Andrea Potašová

Grafi cký dizajn: Mária GálováSadzba a tlač: Národné lesnícke

centrum, Oddelenie reprografi e