PRÁVA A POVINNOSTI SPOLOČNÍKA

PRÁVA A POVINNOSTI SPOLOČNÍKA S.R.O.

RIGORÓZNA PRÁCA

EVA POLERECKÁ

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V

BRATISLAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA

Katedra obchodného, finančného a hospodárskeho práva

Študijný odbor: PrávoPredseda komisie:Školiteľ: Prof. JUDr. Mária Patakyová, CSc. Oponent:

Dátum odovzdania práce: Dátum obhajoby:

Bratislava 2011

Abstrakt

Vo svoje práci som sa zamerala na problematiku práv a povinností spoločníka

s.r.o. V jednotlivých kapitolách sa venujem jednak základnej problematike, všeobecným

otázkam spoločnosti s ručením obmedzením a jednak zákonnej úprave a jej aplikácie v

praxi. Objasnenie základných pojmov v kontexte s ich obchodnoprávnou úpravou

a následne ich použitím v praxi považujem za potrebné na pochopenie problematiky

právneho postavenia spoločníka s.r.o.

Svoju prácu som rozčlenila do šiestich kapitol.

V prvej kapitole sa venujem pojmu spoločnosti s.r.o., jej charakteristike a

štruktúre ako subjektu právnych vzťahov z hľadiska jej zaradenia medzi kapitálové

spoločnosti, ako aj štruktúre spoločenskej zmluvy.

Druhá kapitola sa zaoberá obdobím, ktoré bezprostredne predchádza založeniu

s.r.o. v kontexte s právami a povinnosťami spoločníka, významom základného imania,

členením a charakteristikou vkladov a dotýka sa aj problematiky registrácie spoločností

a činnosti registrových súdov v SR.

V tretej kapitole sa venujem samotnému výkonu práv a povinností spoločníkov

v období existencie s.r.o. Valnému zhromaždeniu ako najvyššiemu orgánu spoločnosti,

charakteristike obchodného podielu, podmienkam jeho prevodu a prechodu na iný

subjekt, možnosťami jeho rozdelenia a spôsobilosti byť predmetom záložného práva

exekúcie a konkurzu .

Štvrtá kapitola je zameraná na charakteristiku spoločníka spoločnosti s.r.o.,

zákonným podmienkam, ktoré musí spĺňať a právnemu postaveniu zahraničnej osoby v

rámci problematiky spoločnosti s.r.o.

Piata a šiesta kapitola pojednávajú o právach a povinnostiach spoločníka s.r.o.,

tak ako vyplývajú z ustanovení Obchodného zákonníka, pričom som sa zamerala na

možnosti ich odlišnej úpravy prostredníctvom ustanovení spoločenskej zmluvy. Piata

kapitola je venovaná charakteristike práv spoločníka, podmienkam a spôsobu ich

realizácie, pričom diferencujem práva na majetkové a nemajetkové .V šiestej kapitole sa

podrobne zaoberám charakteristikou povinností spoločníka a následkov, ktoré môžu

nastať v dôsledku ich nesplnia.

PREDHOVOR

Spoločnosť s ručením obmedzeným je najrozšírenejšou formou obchodnej

spoločnosti na Slovensku. Predurčuje ju na to jej charakter, z ktorého vyplývajú určité

výhody, ktoré ju uprednostňujú pred ostatnými formami obchodných spoločností.

Spoločnosť s ručením obmedzeným ako združenie fyzických a právnických osôb sa

vyznačuje svojim osobným substrátom, ktorý spočíva na účasti fyzických a

právnických osôb, ktoré spoločnosť založili, alebo nadobudli účasť v spoločnosti v

období po jej vzniku prostredníctvom prevodu alebo prechodu obchodného podielu.

Predložená práca si kladie za cieľ spracovanie problematiky právneho

postavenia spoločníka s.r.o., jeho práv a povinností odvodených od vlastníctva

obchodného podielu v spoločnosti, ktoré vyplývajú z Obchodného zákonníka, pričom

v rámci jeho dispozitívnych ustanovení ich možno prostredníctvom úpravy

spoločenskej zmluvy prispôsobiť podmienkam konkrétnej spoločnosti.

Preštudovanie obsahu tejto práce, samozrejme v kontexte s príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka a Spoločenskej zmluvy, by som odporučila ako

pomôcku pre všetky osoby, ktoré zamýšľajú realizovať svoje podnikateľské zámery

prostredníctvom tejto formy obchodnej spoločnosti, a to za účelom vytvorenia si

správneho obrazu o právach a povinnostiach spoločníka v spoločnosti s.r.o. a zároveň

tak konfrontácie vlastných predstáv a cieľov s možnosťami ich realizácie v

podmienkach konkrétnej spoločnosti. Jedine správnym pochopením právneho

postavenia spoločníka v spoločnosti s.r.o. je možné vyhnúť sa zbytočným

nedorozumeniam a sklamaniam z nenaplnených očakávaní, ako aj predísť

vyčerpávajúcim a často aj zbytočným právnym sporom medzi spoločníkmi spoločnosti.

Túto tému som si vybrala z dôvodu, že umožňuje chápanie a charakterizovanie

práv a povinností spoločníka a jeho postavenia v spoločnosti z viacerých hľadísk ,v

závislosti od toho, ako vnútorné pomery spoločnosti upravuje spoločenská zmluva.

Napokon by som chcela poďakovať svojej školiteľke Doc. JUDr. Márii

Patakyovej, CSc., ktorá ma svojimi odbornými radami usmerňovala pri písaní tejto

práce. Prehlasujem, že text diplomovej práce som vypracovala sama, text tlače je

identický s textom v elektronickej forme a zároveň dávam súhlas na sprístupnenie

práce prostredníctvom internetu.

ObsahÚVOD 7

1 CHARAKTERIZÁCIA POJMU SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM A

JEJ VZNIKU.....................................................................................................................9

1.1 PRÁVNA ÚPRAVA SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM...........11

1.2 SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM AKO OBCHODNÁ

SPOLOČNOSŤ...........................................................................................................13

1.2.1 Organizačná štruktúra spoločnosti...............................................................14

1.3 SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM AKO PRÁVNICKÁ OSOBA

17

1.3.1 Vznik a zánik spoločnosti s ručením obmedzeným.....................................18

1.3.2 Spoločenská zmluva a jej náležitosti............................................................20

1.3.3 Právna spôsobilosť spoločnosti....................................................................23

1.4 SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM AKO KAPITÁLOVÁ

SPOLOČNOSŤ...........................................................................................................24

2 ZÁKLADNÉ IMANIE A VKLADY V SPOLOČNOSTI S RUČENÍM

OBMEDZENÝM............................................................................................................25

2.1 POJEM A VÝZNAM ZÁKLADNÉHO IMANIA..............................................25

2.2 VKLADY SPOLOČNÍKOV..............................................................................26

2.2.1 Definícia vkladu...........................................................................................27

2.2.2 Členenie vkladov..........................................................................................28

2.2.3 Nepeňažné vklady........................................................................................29

2.2.4 Peňažné vklady.............................................................................................32

3 OBCHODNÝ PODIEL..............................................................................................33

3.1 POJEM A CHARAKTERISTIKA OBCHODNÉHO PODIELU.......................33

3.1.1 Kvantitatívna a kvalitatívna stránka obchodného podielu............................34

3.1.2 Spoločný obchodný podiel...........................................................................36

3.2 ZMENA MAJITEĽA OBCHODNÉHO PODIELU...........................................38

3.2.1 Zmluvný prevod obchodného podielu..........................................................39

3.2.2 Zmluva o prevode obchodného podielu.......................................................40

3.2.3 Prechod obchodného podielu........................................................................42

3.3 ROZDELENIE OBCHODNÉHO PODIELU.....................................................43

3.3.1 Rozdelenie obchodného podielu pri jeho prevode.......................................43

3.3.2 Rozdelenie obchodného podielu pri jeho prechode......................................43

3.4 ZÁLOŽNÉ PRÁVO NA OBCHODNÝ PODIEL...............................................44

3.5 EXEKÚCIA NA OBCHODNÝ PODIEL SPOLOČNÍKA.................................46

3.6 KONKURZ NA MAJETOK SPOLOČNÍKA.....................................................47

4 VZNIK A ZÁNIK ÚČASTI SPOLOČNÍKA V SPOLOČNOSTI S RUČENÍM

OBMEDZENÝM............................................................................................................50

4.1 VZNIK ÚČASTI SPOLOČNÍKA NA SPOLOČNOSTI S RUČENÍM

OBMEDZENÝM........................................................................................................50

4.1.1 Pôvodná (originárna) účasť v spoločnosti....................................................51

4.1.2 Odvodená (derivatívna) účasť na spoločnosti..............................................51

4.2 ZÁNIK ÚČASTI SPOLOČNÍKA V SPOLOČNOSTI.......................................52

4.2.1 Vylúčenie spoločníka spoločnosťou v kandučnom konaní..........................53

4.2.2 Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom na návrh spoločníka........53

4.2.3 Vylúčenie spoločníka zo spoločnosti súdom na návrh spoločnosti..............55

4.2.4 Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v dôsledku zrušenia spoločnosti

právnym nástupcom a v dôsledku zmeny právnej formy spoločnosti.....................56

5 POVINNOSTI SPOLOČNÍKA..................................................................................60

5.1 VKLADOVÁ POVINNOSŤ SPOLOČNÍKA.....................................................60

5.1.1 Podmienky splnenia vkladovej povinnosti peňažným vkladom...................61

5.1.2 Podmienky splnenia vkladovej povinnosti nepeňažným vkladom...............62

5.1.3 Dôsledky nesplnenia povinností splatiť vklad..............................................63

5.2 PRÍPLATKOVÁ POVINNOSŤ..........................................................................67

5.2.1 Príplatková povinnosť na tvorbu rezervného fondu.....................................68

5.2.2 Príplatková povinnosť na úhradu strát spoločnosti......................................69

5.2.3 Vznik príplatkovej povinnosti spoločníka....................................................70

5.2.4 Porušenie príplatkovej povinnosti................................................................72

5.3 RUČENIE SPOLOČNÍKA ZA ZÁVAZKY SPOLOČNOSTI S RUČENÍM

OBMEDZENÝM........................................................................................................73

5.3.1 Obsah a rozsah ručenia spoločníka...............................................................74

5.3.2 Osobitné prípady ručenia spoločníkov.........................................................76

6 PRÁVA SPOLOČNÍKA............................................................................................78

6.1 PRÁVA ZAKLADATEĽOV PRED VZNIKOM SPOLOČNOSTI...................78

6.1.1 Právo podnikať v kontraste s praxou registrových súdov............................78

6.1.2 Obmedzenie práva podnikať ustanovením § 105a ObchZ...........................79

6.2 PRÁVA A SPOLOČNÍKOV POČAS EXISTENCIE SPOLOČNOSTI............80

6.2.1 VÝKON PRÁV SPOLOČNÍKA NA VALNOM ZHROMAŽDENÍ..........80

6.2.2 PRÁVO ÚČASTI NA RIADENÍ A KONTROLE SPOLOČNOSTI..........88

6.2.3 PRÁVO SPOLOČNÍKA NA INFORMÁCIE..............................................89

6.2.4 PRÁVO SPOLOČNÍKA NA PODIEL NA ZISKU.....................................90

6.2.5 PRÁVO SPOLOČNÍKA NA VYPLATENIE VYROVNACIEHO

PODIELU................................................................................................................92

6.2.6 PRÁVO SPOLOČNÍKA NA PODIEL NA LIKVIDAČNOM ZOSTATKU

94

POUŽITÁ LITERATÚRA:.............................................................................................98

ÚVOD

Spoločnosť s ručením obmedzeným je najrozšírenejšou právnou formou

spoločného vykonávania podnikateľskej činnosti na Slovensku. Ako jedna z foriem

obchodných spoločností je právnickou osobou, ktorá pojmovo patrí v prvom rade medzi

združenia fyzických a právnických osôb (môže byť združením až päťdesiatich osôb, tak

fyzických, ako aj právnických), aj keď zákon dovoľuje, aby ju založila aj jediná osoba.

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa už tradične zaraďuje spolu s akciovou

spoločnosťou medzi kapitálové spoločnosti, a to z dôvodu, že základnou povinnosťou

jej spoločníkov nie je osobná účasť na jej podnikaní, ale povinnosť vložiť vopred

dohodnutý kapitál, z ktorého sa vytvára základné imanie spoločnosti. Ako právnická

osoba má vlastnú majetkovú samostatnosť a z toho vyplývajúcu zodpovednosť za svoje

záväzky, pričom spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojim obchodným

majetkom a spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky ich nesplatených vkladov

zapísaných v obchodnom registri. Jej pomenovanie „spoločnosť s ručením

obmedzeným“ nevystihuje celú jej podstatu, zdôrazňuje len jeden jej znak, ktorý

existuje len ohraničenú dobu, alebo dokonca niekedy vôbec nemusí existovať, ani

neexistuje. Z komanditnej spoločnosti ju inšpiroval inštitút komanditistov a z akciovej

spoločnosti prevzala niektoré prvky jej organizačnej štruktúry, preto ju občas odborná

obec pomenúva ako komanditnú spoločnosť bez komanditistov a akciovú spoločnosť

bez akcií.

Práva a povinnosti spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným sú súčasťou

obsahu právneho vzťahu medzi spoločnosťou a spoločníkmi založeného spoločenskou

zmluvou. Medzi právami a povinnosťami spoločníka je vzájomná spätosť, právu

spoločníka zodpovedá povinnosť spoločnosti a naopak, jeho povinnosti zodpovedá

oprávnenie spoločnosti. Ich obsah, rozsah, ako aj spôsob realizácie sú určené

príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom v rámci jeho dispozitívnych

ustanovení ich možno prostredníctvom úpravy v spoločenskej zmluve prispôsobiť

podmienkam konkrétnej spoločnosti.

Zakladatelia vyberajú právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným pre

výhody vyplývajúce pre nich z podnikania v tejto právnej forme, ktorými sú relatívne

nízka minimálna výška vkladu a základného imania, ktoré v zásade nemusí byť splatené

7

v celej výške pri vzniku spoločnosti. V porovnaní so spoločníkom verejnej obchodnej

spoločnosti je pre spoločníka s.r.o. však v prvom rade výhodné najmä obmedzené

ručenie za záväzky spoločnosti, na druhej strane však samotná účasť spoločníka v

spoločnosti nezakladá oprávnenie konať v mene spoločnosti, ktoré platí štatutárnemu

orgánu – konateľovi spoločnosti. Tým, že je prípustné, aby osoby spoločníkov

a konateľov boli totožné sa dáva spoločníkovi možnosť zúčastniť sa na obchodnej

činnosti spoločnosti buď len kapitálovým vkladom na jej základnom imaní, alebo sa

môže v plnom rozsahu venovať aj jej riadeniu a obchodnému vedeniu. Skĺbenie kapitálu

a osobných schopností spoločníkov vytvára predpoklady pre veľmi efektívne

podnikanie. Práve táto flexibilita vytvára zo spoločnosti s ručením obmedzeným veľmi

obľúbenú a rozšírenú formu obchodnej spoločnosti. Táto forma podnikania je obzvlášť

výhodná pre malý a stredný podnikateľský stav, nakoľko umožňuje zabezpečiť

priehľadné kapitálové vzťahy medzi spoločníkmi, s možnosťou priameho

ovplyvňovania obchodného vedenia spoločnosti, ale využíva sa aj ako významný

subjekt veľkého i koncernového podnikania.

8

CHARAKTERIZÁCIA POJMU SPOLOČNOSTI S RUČENÍM

OBMEDZENÝM A JEJ VZNIKU

Spoločnosť s ručením obmedzeným je v Obchodnom zákonníku podľa § 105

ods. 1 vymedzená ako „ spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené

vklady spoločníkov“. Táto forma obchodnej spoločnosti nevznikla spontánne počas

vývoja spoločenských vzťahov, ale v mysliach právnikov, ktorí boli vedení snahou

o skĺbenie výhod limitovania neobmedzeného ručenia a zjednodušenej organizácie

a inštitucionalizácie spoločnosti (Kubíček a kol,, 2008, s. 147). Svojou podstatou

konštrukcia tejto spoločnosti nadväzuje na komanditnú spoločnosť na akcie, preto sa aj

pri charakteristike novej spoločnosti začiatkom 20. Storočia uvádzalo, že je to,

„komanditná spoločnosť bez komplementárov a akciová spoločnosť bez akcií“

(Kubíček a kol., 2008, s.147).

Pre fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá chce obmedziť riziko podnikania a má

dostatočne potrebný kapitál na založenie uvedenej obchodnej spoločnosti je pre ňu

optimálne výhodné začať podnikať v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Slovné spojenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“ si nemožno vysvetľovať

tak, že spoločnosť ručí obmedzene. Spoločnosť za svoje záväzky neručí, ale nesie za ne

plnú právnu zodpovednosť. Z hľadiska zodpovednosti spoločnosti treba prísne

rozlišovať medzi základným imaním (§ 58 a § 108 ObchZ) a obchodným majetkom

spoločnosti (§ 6 ods. 1 ObchZ). Spoločnosť nezodpovedá za svoje záväzky základný

imaním, ale celým svojím majetkom, ktorého hodnota môže byť oveľa vyššia (ale aj

nižšia) než hodnota základného imania (Žitňanská a kol., 2009, s. 261).

V rámci polemiky o správnosti názvu spoločnosti s ručením obmedzeným cituje

Dalibor Hanes názory O. Piska, podľa ktorého zákonné pomenovanie „spoločnosť

s ručením obmedzeným“ nezakladá žiadne obmedzené ručenie, keďže pri tejto právnej

forme spoločnosti „ide o neobmedzenú zodpovednosť za jej záväzky voči veriteľom

a to zodpovednosť v celom rozsahu jej majetku. Spoločník nie je v nijakom

Kubíček, P.- Mamojka, M.- Patakyová, M.: Obchodné právo, vydavateľstvo PRAF UK Bratislava. 2008. ISBN 978-80-7160-225-5

Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009. Hanes, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. Edícia praktické príručky. IURA

EDITION. Bratislava. 2002.Pisko, O.: Beschränkte Haftung des Einzelkaufmanns: Eine legislatorische Studie, Gruhn Z 37.

9

zodpovednostnom vzťahu voči jej veriteľom, a to ani vo vzťahu priamej zodpovednosti

ani vo vzťahu ručiteľstva. Za záväzky spoločnosti svojím majetkom nejako priamo ani

nezodpovedá, ani neručí“(Hanes, 2002, s. 23).

Faktom však zostáva, že vo svojej podstate každá obchodná spoločnosť (nielen

spoločnosť s ručením obmedzeným) zodpovedá za svoje záväzky celým svojím

majetkom. Táto zodpovednosť je obmedzená rozsahom majetku spoločnosti. S

„obmedzenosťou“ takejto zodpovednosti by si veriteľ mal byť vedomý prioritnej (a

v podstate jedinej) „záchrany“, ktorou je majetok spoločnosti, prípadne doposiaľ

nesplatené vklady jej spoločníkov. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s názvom

„spoločnosť s ručením obmedzeným“, no nie z dôvodu pomyselnej absencie

zodpovednostných a ručiteľských vzťahov spoločníkov voči veriteľom spoločnosti

(ktorú prezentoval Pisko), ale pre právne neodôvodnené spájanie „obmedzeného

ručenia“ so spoločnosťou ako samostatným subjektom, nakoľko „obmedzene ručia“

spoločníci – nie spoločnosť.(Mamojka, 2008, s. 22)

Obmedzené ručenie sa vzťahuje na osoby spoločníkov. Pre ručenie spoločníka

je charakteristická subsidiarita. Spoločníci, ktorí ručia, sú vo vzťahu k veriteľovi ako

záloha pre prípad, že dlžník v spoločnosti na výzvu veriteľa neplní. Veriteľ preto musí

uplatniť svoj nárok najskôr u spoločnosti a len v prípade, ak spoločnosť nesplní svoje

záväzky sa môže obrátiť na spoločníkov ako na subjekty, ktoré ručia za záväzky

spoločnosti do výšky ich nesplatených vkladov zapísaných v Obchodnom registri.

Kritériom pre ručenie spoločníka teda nie je skutočná výška nesplateného vkladu, ale

údaj o výške nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri (Žitňanská a kol.,

2009, s. 262).

Ak spoločník z titulu svojho ručenia poskytne veriteľovi plnenie za spoločnosť,

dochádza k zákonnému započítaniu plnenia spoločníka proti pohľadávke spoločnosti na

splatenie vkladu, ktorú spoločnosť voči uvedenému spoločníkovi má (Žitňanská a kol.,

2009, s. 262).

V právnych vzťahoch spoločnosť vystupuje pod vlastným obchodným menom,

ktoré povinne obsahuje označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“, alebo jeho

skratku „spol. s.r.o.“, resp. „s.r.o.“.

Mamojka, M.: Ekvivalencia práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, vyd. VEDA Bratislava, 2008.

Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.

10

1.1 PRÁVNA ÚPRAVA SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM

Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z možných právnych foriem

obchodných spoločností. Právna úprava spoločnosti je definovaná v druhej časti

Obchodného zákonníka. § 56 uvádza obchodnú spoločnosť, že je právnickou osobou

založenou za účelom podnikania. Podľa tohto zákonníka obchodnými spoločnosťami

sú:

Verejná obchodná spoločnosť

Komanditná spoločnosť

Spoločnosť s ručením obmedzeným

Akciová spoločnosť

Spoločnosť s ručením obmedzeným spolu s akciovou spoločnosťou možno

zaradiť medzi kapitálové spoločnosti, zatiaľ čo verejná obchodná spoločnosť a

komanditná spoločnosť sú osobnými spoločnosťami. Pre osobné spoločnosti je dôležitá

osobnosť spoločníkov a ich odborné znalosti, v kapitálových spoločnostiach sa oproti

tomu kladie dôraz na kapitálovú účasť spoločníka. Charakteristická je povinnosť

spoločníka vložiť do spoločnosti určitý majetok, a povinnosť spoločnosti vytvoriť pri

založení základné imanie, ktorého minimálnu výšku ustanovuje obchodný zákonník.

Osobné schopnosti a iné znalosti spoločníkov nie sú podstatné, preto sú podiely

spoločníkov a tým aj členstvo v spoločnosti zásadne prevoditeľné. Povinne sa vytvárajú

zákonom určené vnútorné orgány spoločnosti. Tak ako osobné spoločnosti aj kapitálové

spoločnosti zodpovedajú za svoje záväzky celým svojím majetkom, spoločníci však

zásadne neručia za záväzky spoločnosti.

V Obchodnom zákonníku je s.r.o. definovaná ako „obchodná spoločnosť, ktorej

základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov“ (§ 105 ods. 1 ObchZ). V

zmysle platnej právnej úpravy sú pre s.r.o. charakteristické nasledovné znaky:

s.r.o. je, ako všetky obchodné spoločnosti právnickou osobou (§ 56 ods. 1 ObchZ).

Môže teda vlastným menom nadobúdať práva a zaväzovať sa, môže byť

účastníkom súdneho prípadne správneho konania a pod.,

s.r.o. je obchodnou spoločnosťou (§ 56 ods. 1 ObchZ), a to obchodnou

spoločnosťou kapitálovou, i keď sa v jej úprave objavujú ešte niektoré prvky

osobných spoločností,

11

s.r.o. je podnikateľom bez ohľadu na predmet svojej činnosti (§ 2 ods. 2 ObchZ).

Zakladá sa za účelom podnikania, možno ju však založiť aj za iným účelom, pokiaľ

to osobitný zákon nezakazuje (§ 56 ods. 1 ObchZ),

obchodné meno s.r.o. musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením

obmedzeným“, postačí však skratka „spol. s.r.o.“ alebo „s.r.o.“ (§ 107 ObchZ),

s.r.o. môže založiť jedna alebo viac osôb, fyzických alebo právnických (§ 56 ods. 2

a § 105 ods. 2 ObchZ). Počet spoločníkov je zákonom obmedzený na 50 osôb (§

105 ods. 3 ObchZ),

s.r.o. vytvára pri svojom založení povinne základné imanie v minimálnej výške

5000 eur, a hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur,

zákon upravuje organizačnú štruktúru s.r.o., kde radí valné zhromaždenie a

konateľa ako povinné orgány a dozornú radu ako nepovinný orgán,

s.r.o. zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom.

Môže ju založiť jedna osoba v praxi tzv. „jednoosobová s.r.o.“ a maximálny

počet limituje Obchodný zákonník na 50 spoločníkov. Podľa § 106 ObchZ „spoločnosť

zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom a spoločníci ručia za

záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom

registri“. Podľa výslovného znenia všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o

obchodných spoločnostiach v § 56 ods. 1 je spoločnosť s ručením obmedzeným

„obchodnou spoločnosťou založenou právnickou osobou za účelom podnikania“. Na

samotné právo podnikať mysleli aj tvorcovia Ústavy Slovenskej republiky (zák. č.

460/1992) a to konkrétne v článku 35, ktorý znie: „každý má právo na slobodnú voľbu

povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú

činnosť.“

Základným predpokladom fungujúcej trhovej ekonomiky, ku ktorej sa

Slovenská republika hlási, je vytváranie podmienok pre zdravé fungovanie trhu, férové

trhové prostredie a zdravá konkurencia subjektov, ktoré na ňom pôsobia. Spolu s

akciovou spoločnosťou je spoločnosť s.r.o. považovaná za obchodnú spoločnosť

kapitálového typu avšak niektoré prvky jej právnej úpravy ju približujú skôr

k osobným spoločnostiam (Pelikánova, 2004, s. 292). Na spoločnosť s ručením

obmedzeným sa vzťahujú najmä všeobecné ustanovenia prvej hlavy druhej časti

Pelikánová, I.: Komentář k Obchodnímu zákonníku, ASPI Publishing, Praha, 2004.

12

Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach (§ 56 až 75a ObchZ). Osobitná

úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 105 až 153 Obchodného zákonníka.

1.2 SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM AKO OBCHODNÁ

SPOLOČNOSŤ

Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z foriem obchodných spoločností.

Ako som už vyššie uviedla, Obchodný zákonník v § 56 ods. 1 ustanovuje, že „obchodná

spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania“. Obchodný

zákonník súčasne v § 2 ods. 1 obsahuje zákonné vymedzenie pojmu podnikanie:

„podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“ Zákon

spoločnosti s ručením obmedzeným (aj akciovej spoločnosti) ako výnimku pripúšťa,

aby boli založené za iným účelom, než je podnikanie (napr. za účelom literárnym,

vedeckým, spoločenským, dobročinným... atď).

Základnými znakmi spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci obchodnej

spoločnosti podľa I. Fekete sú:

Pevná organizačná štruktúra daná zákonom,

povinné základné imanie z vkladov jednotlivých spoločníkov,

základnou povinnosťou spoločníkov je vkladová povinnosť, pričom úhrnná hodnota

vkladov sa rovná sa rovná hodnote základného imania,

vklad sa po vzniku spoločnosti stáva jej vlastníctvom a spoločník nie je oprávnený

žiadať vrátenie vkladu,

vklad do spoločnosti sa po jej vzniku transformuje na obchodný podiel, pričom

výška obchodného podielu sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka

k základnému imaniu spoločnosti,

spoločník je povinný osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti, keďže nejde

o osobnú povinnosť,

zmena v osobe spoločníka je možná iba spôsobom uvedeným v zákone,

spoločníci osobne ručia za pohľadávky veriteľov len v obmedzenom rozsahu,

pohľadávky veriteľov sa môžu zásadne uspokojiť len z majetku spoločnosti

s ručením obmedzeným (Fekete, 2004, s. 21).Fekete, I., Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplexná príručka. EPOS. 2004.

13

1.2.1 Organizačná štruktúra spoločnosti

Jedným z výrazných znakov spoločnosti s ručením obmedzeným ako obchodnej

spoločnosti je určitý stupeň formalizácie jej organizačnej štruktúry, najmä vymedzenie

jej orgánov a ich pôsobnosti.

Právna úprava v Obchodnom zákonníku rozlišuje dva druhy orgánov a to

povinne zriaďované orgány (valné zhromaždenie a konateľ) a orgány fakultatívne

(dozorná rada). Valné zhromaždenie zákon poníma v podstate ako normotvorný

orgán, konateľov ako výkonný a správny orgán a dozornú radu ako kontrolný orgán

spoločnosti (Patakyová, 2005, časť 7, diel 2, kapitola 1, s. 1). Právna úprava nebráni

tomu, aby spoločnosť v spoločenskej zmluve zriadila aj iné orgány, ktoré výslovne nie

sú v zákone upravené, takéhoto orgánu by musela upraviť spoločenská zmluva alebo

stanovy spoločnosti. Nemôže im však zveriť pôsobnosť, ktorá je zverená obligatórne

zriaďovaným orgánom.

Pôsobnosť jednotlivých orgánov spoločnosti a vzájomné vzťahy medzi nimi

určujú pri založení spoločnosti zakladatelia, ktorí sú povinní rešpektovať kogentné

zákonne ustanovenia (Žitňanská a kol., 2009, s. 280).

Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie zákon poníma v podstate ako normotvorný (zákonodarný)

orgán spoločnosti, skladá sa zo všetkých spoločníkov. Podľa § 125 ods. 1 je „najvyšším

orgánom spoločnosti“. Prostredníctvom tohto orgánu sa priamo zúčastňujú na riadení

spoločnosti.

Právo spoločníka zúčastňovať sa na valnom zhromaždení nemožno

spoločenskou zmluvou vylúčiť (Žitňanská a kol, 2009, s. 300). Od práva spoločníka

zúčastniť sa na valnom zhromaždení, však treba odlišovať právo spoločníka hlasovať na

valnom zhromaždení. Obchodný zákonník v § 127 ods. 5 stanovuje, že „spoločník

nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho

nepeňažnom vklade, vylúčení alebo podaním návrhu na jeho vylúčenie“. Rozsah

hlasovacieho práva, spôsob jeho výkonu, ako aj pravidlá účasti na valnom zhromaždení

možno podrobnejšie upraviť v spoločenskej zmluve alebo v stanovách. Rozsah

Patakyová, M.: Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ, VERLAG DASHöFER, 2005.Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.

14

minimálnej pôsobnosti valného zhromaždenia ustanovuje zákon. Pričom platí, že

uvedený rozsah možno spoločenskou zmluvou alebo stanovami len rozšíriť, nie je však

možné kompetencie valného zhromaždenia zužovať.

Valné zhromaždenie má rozhodovaciu, kontrolnú, schvaľovaciu a kreačnú

pôsobnosť (vo vzťahu ku konateľom a členom dozornej rady). Ustanovuje a odvoláva

výkonné a kontrolné orgány spoločnosti, teda jej konateľa, resp. konateľov a prípadne aj

dozornú radu. Svojimi rozhodnutiami zásadne usmerňuje ich činnosť a dáva im

direktívy, ako majú postupovať pri výkone ich funkcií. V bežných veciach však

spoločnosť neriadi, ani za ňu navonok nevystupuje. Jeho pôsobnosť je vymedzená

najmä v § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalšie záležitosti môže do jeho

kompetencie zveriť zákon, spoločenská zmluva, stanovy a jeho vlastné uznesenia.

Valné zhromaždenie je spôsobilé prijímať rozhodnutia po splnení určitého

kvóra, ktorým je taký počet spoločníkov, ktorý majú aspoň polovicu všetkých hlasov.

Na rozhodovanie o zásadných otázkach, akými sú zvyšovanie alebo znižovanie

základného imania, zmena spoločenskej zmluvy, zmena stanov (ak ich spoločnosť má),

zrušenie spoločnosti, je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Na

rozhodovanie o ostatných otázkach stačí jednoduchá väčšina, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak.

Valné zhromaždenie zvoláva konateľ (konatelia) ako štatutárny orgán

spoločnosti, a má sa uskutočniť v lehote určenej v spoločenskej zmluve (prípadne

v stanovách), ale najmenej raz ročne. Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môžu

aj spoločníci, ktorých vklad dosahuje najmenej 10% základného imania. Ak to vyžaduje

záujem spoločnosti, môže ho zvolať aj dozorná rada, pokiaľ je zriadená. Termín

a program valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka § 129 ods. 1 „treba

oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred

dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak

spoločenská zmluva neurčuje inak“.

Konatelia

Sú štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným, prostredníctvom

ktorého spoločnosť prejavuje svoju vôľu navonok a vstupuje do právnych vzťahov.

Právne úkony konateľov urobené právne relevantným spôsobom sa považujú za

osobné konanie spoločnosti. Fekete uvádza, že: „konatelia sú vlastne výkonným

15

orgánom, ktorý realizuje všetky rozhodnutia valného zhromaždenia a v určitom

rozsahu je rozhodovacím orgánom spoločnosti v obdobiach medzi zasadnutiami

valného zhromaždenia“ (Fekete, 2004, s. 33).

Konateľom môže byť jedna osoba, alebo spoločnosť môže mať aj viac

konateľov. Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Ak je konateľov viac

a spoločenská zmluva neurčuje inak, každý z konateľov je oprávnený konať v mene

spoločnosti samostatne. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám

a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj

funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť.

„Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba“ (§ 133 ods. 2 ObchZ),

ktorá je spôsobilá na právne úkony a bezúhonná. „Konateľov vymenúva valné

zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb“ (§ 133 ods. 4 ObchZ).

Povinnosti konateľa v zmysle Obchodného zákonníka sú stanovené v § 135a

ods. 1. „Konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v

súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Je povinný zabezpečiť

riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a

informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Najmä je povinný zaobstarať si

a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu

rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach,

ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť

jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie

uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích

osôb pred záujmami spoločnosti“.

Dozorná rada

Je fakultatívnym orgánom spoločnosti. Vykonáva kontrolu činnosti konateľov

a stavu hospodárenia spoločnosti. Za svoju činnosť zodpovedá valnému zhromaždeniu.

Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva. Zo zákona nie je

povinnosť tento orgán v s.r.o. zriadiť. Spoločníci sa môžu rozhodnúť, či budú právo

kontroly vykonávať samostatne alebo prostredníctvom dozornej rady. Dozorná rada

v Obchodnom zákonníku podľa §138:

1. dohliada na činnosť konateľov,

Fekete, I.: Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplexná príručka. EPOS. 2004.

16

2. nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam

obsiahnuté údaje,

3. preskúmava riadnu, mimoriadnu, konsolidovanú, prípadne predbežnú účtovnú

závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje

vyjadrenie valnému zhromaždeniu,

4. podáva správy valnému zhromaždeniu v lehote určenej spoločenskou zmluvou,

inak raz ročne,

5. členovia dozornej rady majú právo požadovať od konateľov informácie

a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých

obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti.

„Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie“ (§ 139 ods. 1 ObchZ).

„Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti“ (§ 139 ods. 2 ObchZ).

„Dozorná rada musí mať aspoň troch členov“ (§ 139 ods.3 ObchZ). Členovia dozornej

rady majú právo požadovať od konateľa informácie a vysvetlenia o všetkých

záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých účtovných kníh a iných dokladov

spoločnosti (§ 139 ods. 4 ObchZ).

1.3 SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM AKO PRÁVNICKÁ OSOBA

Z hľadiska právnej povahy je spoločnosť s ručením obmedzeným právnickou

osobou a bez ohľadu na účel, na ktorý bola založené, sa vždy považuje za podnikateľa.

Právne postavenie spoločnosti ako podnikateľa vyplýva z príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých „podnikateľom je osoba zapísaná

v obchodnom registri“ (§ 2 ods. 2 písm. a ObchZ) a „spoločnosť vzniká dňom zápisu do

obchodného registra“ (§ 62 ods. 1 ObchZ) (Žitňanská a kol., 2009, s. 263).

Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladateľská

listina, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Právnické osoby vznikajú dňom, ku

ktorému boli zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, ak

osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

Ako právnická osoba je spoločnosť s ručením obmedzeným samostatným

nositeľom práv a povinností. Jej základné imanie síce tvoria vklady spoločníkov,

17

majetok spoločnosti a jej zodpovednosť sú však striktne oddelené od majetku

spoločníkov a ich zodpovednosti (Žitňanská a kol., 2009, s. 263). Právnické osoby ako

samostatné právne subjekty majú svoj vlastný názov, sídlo, štatutárne orgány a

predmet činnosti (§ 19b až 20 Občianskeho zákonníka). Tieto právnické osoby majú

svoju vlastnú právnu subjektivitu, t. j. spôsobilosť na práva a povinnosti na jednej strane

a spôsobilosť na právne úkony na druhej strane.

Jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej vznik umožňuje

obchodný zákonník je súkromnoprávnou korporáciou sui generis, právnym základom

jej existencie je ustanovenie § 18 ods. 2 písm. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

vznik právnickej osoby môže ustanoviť samotný zákon (Fekete, 2004, s. 19).

1.3.1 Vznik a zánik spoločnosti s ručením obmedzeným

Vznik právnickej osoby je upravený v § 19 Občianskeho zákonníka. Osobitnú

úpravu má Obchodný zákonník v § 56 až 67 pre vznik obchodných spoločností

a v 105 až 112 pokiaľ ide o spoločnosť s ručením obmedzeným.

Proces vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným prebieha vo dvoch fázach:

1) prvou fázou je založenie spoločnosti

2) druhou fázou je zápis spoločnosti do obchodného registra

Založenie spoločnosti

Spoločnosť s ručením obmedzeným ako obchodná spoločnosť vzniká na

zmluvnom základe. Vôľa zakladateľov sa premieta do písomnej spoločenskej zmluvy,

príp. zakladateľskej listiny. Môžu ju založiť fyzické a právnické osoby alebo viac

takýchto osôb. Pričom na jej založení sa môže súčasne podieľať tak fyzická osoba, ako

právnická. Obchodný zákonník pripúšťa, aby spoločnosť s ručením obmedzeným

založila pri dodržaní stanovených podmienok jedna fyzická alebo právnická osoba

(Fekete, 2004, s. 21). Najviac môže mať 50 spoločníkov, čo je zákonom ustanovený

limit. Ak spoločnosť zakladá viacero osôb je založená na základe spoločenskej zmluvy,

ktorú podpisujú všetci jej zakladatelia. Ich podpisy musia byť úradne overené.

V prípade že spoločnosť zakladá jedna osoba, sa zakladá prostredníctvom Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.Fekete, I.: Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplexná príručka. EPOS. 2004.Fekete, I.: Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplexná príručka. EPOS. 2004.

18

zakladateľskej listiny.

Spoločnosť sa v medziobdobí medzi založením a vznikom označuje „predbežná

spoločnosť“ (Hanes, 2002, s. 75). Je to subjekt, ktorý bol síce už založený, avšak

právne ešte nevznikol. Právne úkony v jej mene môžu robiť osoby, ktoré tým boli

poverené na základe spoločenskej zmluvy (§ 64 ObchZ).

Zápis spoločnosti do obchodného registra

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa povinne zapisuje do obchodného

registra (§ 27 ods. 2 ObchZ). Zápis spoločnosti do obchodného registra má

konštitutívne účinky, až v dôsledku právnych účinkov zápisu spoločnosť s ručením

obmedzeným vzniká ako subjekt práva. Návrh na zápis spoločnosti podávajú konatelia

a musí byť podaný do 90 dní od založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny,

ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie spoločnosti

(Žitňanská a kol., 2009, s. 281).

V § 20a Občianskeho zákonníka je upravený zánik právnickej osoby.

Osobitnú úpravu má Obchodný zákonník v § 68, 69 až 69b pre zánik obchodných

spoločností a v § 151 až 153 pokiaľ ide o spoločnosť s ručením obmedzeným.

Proces zániku spoločnosti s ručením obmedzeným prebieha vo dvoch fázach:

1) prvou fázou je zrušenie spoločnosti

2) druhou fázou je výmaz spoločnosti z obchodného registra

Zrušenie spoločnosti

K zrušeniu spoločnosti dochádza v okamihu, keď už spoločnosť nemôže alebo

už nemá ďalej plniť účel, pre ktorý bola založená. Všeobecné dôvody zrušenia každej

obchodnej spoločnosti (vrátane spoločnosti s ručením obmedzeným) a súčasne okamih,

ku ktorému sa spoločnosť zrušuje, sú uvedené v § 68 ods. 3 ObchZ. K zrušeniu môže

dôjsť rozhodnutím valného zhromaždenia z iných dôvodov uvedených spoločenskej

zmluve, pričom v spoločenskej zmluve môže byť upravený akýkoľvek dôvod, na

základe ktorého bude valné zhromaždenie oprávnené rozhodnúť o zrušení spoločnosti

(napr. dosiahnutie účelu, na ktorý bola spoločnosť založená, smrť spoločníka a pod.)

Hanes, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, IURA EDITION, Bratislava, 2002.Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.

19

K zrušeniu spoločnosti môže dôjsť aj rozhodnutím súdu podľa § 152 ObchZ (Žitňanská

a kol., 2009, s. 349). K zrušeniu spoločnosti dochádza aj splynutím, zlúčením alebo

rozdelením spoločnosti (§ 69 ods. 3 a 4 ObchZ). V období medzi zrušením a zánikom

spoločnosti sa spravidla vykonáva likvidácia obchodného majetku zaniknutej

spoločnosti. Likvidáciu vykonáva likvidátor, ktorého vymenúva štatutárny orgán

spoločnosti alebo súd. Pôsobnosť štatutárneho orgánu prechádza na likvidátora.

K likvidácii neprichádza pri nedostatku majetku spoločnosti (§ 68 ods. 2 ObchZ), alebo

pri dobrovoľnom splynutí, zrušení a rozdelení spoločnosti (§ 69 ObchZ), alebo zmenou

právnej formy spoločnosti (§ 69b ObchZ).

Zánik spoločnosti

K zániku spoločnosti dochádza jej výmazom z obchodného registra. Výnimkou

je len vyhlásenie spoločnosti za neplatnú súdom podľa § 68a Obchodného zákonníka,

keď spoločnosť zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Návrh na výmaz

spoločnosti podávajú konatelia, príp. likvidátor (Gergelová, 2006, s. 5).

1.3.2 Spoločenská zmluva a jej náležitosti

Spoločníci, ktorí sa rozhodli založiť s. r. o. musia uzatvoriť tzv. spoločenskú

zmluvu. Podpisy na spoločenskej zmluve musia byť notársky overené. Ak je zakladateľ

jedna osoba, tak spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina.

Spoločenskú zmluvu možno vymedziť ako súkromnoprávnu zmluvu, na základe

ktorej dochádza k založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným. Okrem toho je účelom

a obsahom spoločenskej, tiež úprava vnútorných pomerov spoločnosti, práv

a povinností spoločníkov a vzťahov medzi spoločnosťou a spoločníkmi ako aj medzi

spoločníkmi navzájom.

Formálne náležitosti spoločenskej zmluvy

Spoločenská zmluva sa uzaviera v písomnej forme, každý zo zakladateľov musí

spoločenskú zmluvu podpísať, pričom podpis na zmluve musí byť úradne osvedčený.

Spoločenská zmluva je uzavretá okamihom podpisu zmluvy posledným zakladateľom.

Splnomocnenec je oprávnený podpísať spoločenskú zmluvu na základe

Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.Gergelová, Z.: Práva a povinnosti spoločníka s.r.o., diplomová práca, 2006.

20

písomného plno mocenstva, plná moc sa prikladá k spoločenskej zmluve. Ak je

zakladateľom právnická osoba, spoločenskú zmluvu podpisuje jej štatutárny orgán.

V prípade, že spoločnosť s ručením obmedzeným zakladá jediný zakladateľ,

nahrádza spoločenskú zmluvu zakladateľská listina, ktorá má rovnaké obsahové

náležitosti ako spoločenská zmluva.

Obsahové náležitosti spoločenskej zmluvy

Spoločenská zmluva musí v zmysle Obchodného zákonníka § 110 ods. 1

obsahovať tieto náležitosti:

1) Obchodné meno a sídlo spoločnosti,

2) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena

a bydliska fyzickej osoby,

3) predmet podnikania (činnosti),

4) výšku základného imania a výšku vkladu každého a výšku splatených vkladov pri

založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide

o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný

vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal,

5) mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým

konajú v mene spoločnosti; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum

narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

6) mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje; pri

zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo

pridelené,

7) určenie správcu vkladov podľa § 60 ods. 1,

8) výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku,

a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob

dopĺňania,

9) výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na

činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť,

10) predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti,

21

11) ďalšie údaje, ak tak ustanovuje zákon.

Okrem obligatórnych obsahových náležitostí môže spoločenská zmluva

obsahovať a spravidla aj obsahuje dojednania spoločníkov upravujúce rôzne ďalšie

stránky činnosti spoločnosti a vzťahy spoločníkov v nej. V spoločenskej zmluve sa

možno od úpravy Obchodného zákonníka odchýliť vtedy, ak zákon výslovne

pripúšťa odchýlnu úpravu v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách, v takom

prípade sa zákonná úprava stáva dispozitívnou a platí len v prípade, keď daná

problematika nie je v spoločenskej zmluve upravená inak.

Okrem toho spoločenská zmluva môže obsahovať dojednania, o ktorých sa

Obchodný zákonník vôbec nezmieňuje, ale ani ich nezakazuje. V typickej spoločenskej

zmluve nechýbajú ustanovenia o dobe trvania spoločnosti (či sa spoločnosť zriaďuje na

dobu určitú alebo neurčitú); obchodnom podiele (predovšetkým za akých podmienok

môže spoločník previesť svoj podiel na tretiu osobu); orgánoch spoločnosti a ich

kompetenciách; právach a povinnostiach spoločníkov; rozdelení zisku; zvyšovaní a

znižovaní základného imania a pod (www.podnikajte.sk).

Stanovy sú fakultatívnym dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným.

Spoločnosť ich vydáva vtedy, ak tak určuje spoločenská zmluva.

Obsah spoločenskej zmluvy je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo

uloženie listín zverejnené registrovým súdom. Konatelia sú povinní predložiť

registrovému súdu spoločenskú zmluvu a jej zmeny najneskôr do 30 dní po každej

vykonanej zmene. Táto lehota sa počíta odo dňa, keď sa o zmene spoločenskej zmluvy

platne uzniesli spoločníci.

1.3.3 Právna spôsobilosť spoločnosti

Dňom svojho vzniku spoločnosť získava spôsobilosť na práva a povinnosti

a zároveň aj spôsobilosť na právne úkony. Vzhľadom na to, že spoločnosť je združením

osôb, je potrebné určiť osobu, resp. osoby prostredníctvom ktorých je spoločnosť

schopná vyjadrovať svoju vôľu navonok. Tieto osoby tvoria štatutárny orgán.

Obchodný zákonník ustanovuje, že právnická osoba koná prostredníctvom

štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca.

Štatutárny orgán je orgán právnickej osoby zapísaný do obchodného registra,

22

http://www.podnikajte.sk/

ktorý je spôsobilý robiť v mene právnickej osoby právne úkony vo všetkých veciach.

Konanie štatutárneho orgánu je právnym úkonom právnickej osoby; osobným konaním

spoločnosti. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo

viac konateľov ktorými môžu byť iba fyzické osoby tak z radov spoločníkov ako aj

iných fyzických osôb. Ak je konateľov viac, z oprávnený konať v mene spoločnosti

samostatne, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak (§ 133 ods. 1 a 2 ObchZ).

Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné

zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Výkon

pôsobnosti konateľov nie je obmedzený iba na konanie v mene spoločnosti navonok, ale

zahŕňa tiež rozhodovanie o riadení a obchodnom vedení podniku. Právnická osoba môže

robiť právne úkony aj prostredníctvom zástupcov. Právne úkony v takom prípade robia

za spoločnosť fyzické alebo právnické osoby. Zástupcovia však, na rozdiel od

štatutárneho orgánu nerobia právne úkony v mene spoločnosti, ale len za spoločnosť.

V tejto súvislosti možno rozoznávať:

zákonné zastúpenie (ide napr. o správcu vkladu, osoby oprávnené konať v mene

spoločnosti pred jej vznikom, vedúceho organizačnej zložky…atď)

zmluvné zastúpenie (ide o konanie fyzickej alebo štatutárneho orgánu právnickej

osoby na základe udelenej plnej moci v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho

zákonníka)

prokúra podľa § 14 Obchodného zákonníka

1.4 SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM AKO KAPITÁLOVÁ

SPOLOČNOSŤ

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa pokladá za kapitálovú spoločnosť. Za

takúto ju jednoznačne považujú autori komentára k Obchodnému zákonníku s

odôvodnením, že majetok spoločnosti je oddelený od majetku spoločníkov (Moravčík

a kolektív, 1995, s. 124). Charakteristickými črtami spoločnosti s ručením

obmedzeným ako kapitálovej spoločnosti je, že:

zúženie obsahu ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti do výšky nesplatenej

časti vkladu zapísanej v obchodnom registri

Moravčík, J.- Ovečková O. a kol.: Obchodný zákonník – komentár, IURA EDITION, Bratislava, 1995.

23

vznik spoločnosti je podmienený existenciou zákonom ustanovenej minimálnej

výšky základného imania

účasť spoločníka v spoločnosti je vždy viazaná na prevzatie povinnosti vniesť do

spoločnosti aspoň minimálny zákonom ustanovený majetkový vklad

účasť v spoločnosti sama o sebe ešte nezakladá oprávnenie spoločníka konať v

mene spoločnosti

spoločnosť povinne vytvára štatutárny orgán, ktorým sú konatelia, ktorými sa

môžu stať aj osoby stojace mimo spoločnosti

zamestnancami sa v prevažnej miere stávajú tretie osoby

jednostranné vystúpenie spoločníka zo nie je prípustné, ak to spoločenská zmluva

nevylučuje je zmena v osobe spoločníka možná prevodom alebo prechodom

obchodného podielu bez toho, aby to malo za následok zrušenie a zánik

spoločnosti.

Spoločnosť s ručením obmedzeným, najmä prostredníctvom ustanovení

spoločenskej zmluvy, vykazuje aj niektoré prvky osobných spoločností. Je možné v nej

spojiť všetky výhody, ktoré sa týchto dvoch základných druhov obchodných spoločností

týkajú.

24

ZÁKLADNÉ IMANIE A VKLADY V SPOLOČNOSTI S RUČENÍM

OBMEDZENÝM

1.5 POJEM A VÝZNAM ZÁKLADNÉHO IMANIA

Základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným je peňažné vyjadrenie

súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Jeho

výška musí byť uvedená v spoločenskej zmluve a povinne sa zapisuje do obchodného

registra. Zápis výšky a každej zmeny v prípade zvýšenia alebo zníženia základného

imania do obchodného registra má svoj konštitutívny účinok.

„Počiatočnou funkciou základného imania je zhromaždenie určitého objemu

majetku z titulu plnenia vkladovej povinnosti spoločníkov, ktorý spoločnosť môže

využívať ako vlastné zdroje financovania pri realizácii svojich potrieb“1. Obchodný

zákonník používa výraz základné imanie na označenie kmeňového majetku všetkých

obchodných spoločností. Základné imanie má rozhodujúci význam pri kapitálových

spoločnostiach, ktoré na rozdiel od osobných spoločností vytvárajú základné imanie

povinne zo zákona. Vyplýva to z charakteru ručenia spoločníkov spoločnosti s ručením

obmedzeným, kde spoločnosť zodpovedá za záväzky celým svojím majetkom, kým

ručenie spoločníkov je obmedzené na výšku ich nesplatených vkladov, tak ako je

to zapísané v obchodnom registri. Spoločníci pri vzniku spoločnosti musia do jej

majetku vniesť určitý kapitál a ponechať ho v nej nezmenšený po dobu jej

existencie. Základné imanie takto predstavuje voči veriteľom určitú mieru istoty.

Obchodný zákonník vymedzuje definíciu tohto pojmu v § 58 ods. 1 „základné

imanie je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých

spoločníkov do spoločnosti.“ Minimálna výška základného imania požadovaná

zákonom je 5000 EUR, ku dňu vzniku musí byť v prípade jedného spoločníka

splatené v plnej výške v prípade viacerých spoločníkov musí byť splatené ku dňu

vzniku aspoň 30 % základného imania, celková hodnota splatených peňažných vkladov

spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo

zákonom stanovenej výšky základného imania. Zvyšok je potrebné splatiť do piatich

1 Obchodné právo , 3/2003, str. 24

25

rokov. Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 EUR.

Výška základného imania je podstatnou časťou spoločenskej zmluvy a zapisuje

sa do obchodného registra. Zníženie základného imania pod minimálnu hodnotu nie je

možné, pokiaľ by k tomu došlo je to dôvod na zrušenie spoločnosti súdom podľa §

68 ods.6 písm. c) ObZ. Zvýšiť základné imanie možno novými peňažnými vkladmi

(tzv. efektívne zvýšenie) alebo z majetku spoločnosti prevyšujúceho základné imanie

(tzv. nominálne zvýšenie). Zvýšenie imania novými vkladmi je možné len vtedy, ak sú

doterajšie vklady celkom splatné. Pri zvýšení nepeňažnými vkladmi je prípustné už

pred týmto splatením (Majdúchová a Neumanová, 2007, s. 157). O znížení základného

imania rozhoduje valné zhromaždenie a to tak, že jeho hodnota nesmie klesnúť pod

stanovenú výšku 5000 EUR a výška vkladu každého spoločníka pod sumu 750 EUR.

O zvýšení a znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou

väčšinou hlasou všetkých spoločníkov. Podľa predpisov o účtovníctve sa základné

imanie vykazuje v súvahe spoločnosti na strane pasív.

„Základné imanie je v podstate len účtovným vyjadrením hodnoty čistého

majetku v čase vzniku spoločnosti; stálou veličinou, ktorú neovplyvňujú výsledky

hospodárenia spoločnosti na rozdiel od skutočného čistého majetku, ktorého výška

sa neustále mení v závislosti od podnikania a hospodárenia spoločnosti“ (Hanes, 2002,

s. 133). Z porovnania skutočného čistého majetku so základným imaním vyplýva, či

spoločnosť hospodári so ziskom alebo stratou. Veľkosť hodnoty základného imania je

len jedným z oporných bodov na posúdenie stavu jej majetku. Skutočný čistý

majetok podľa výsledkov jej podnikania a hospodárenia môže byť oveľa vyšší alebo

nižší, než jej základné imanie pôvodne vložené do spoločnosti.

1.6 VKLADY SPOLOČNÍKOV

Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi

oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na

výsledku podnikania spoločnosti primerane tomu, aký je pomer jeho vkladu

k základnému imaniu spoločnosti. Uvedený pomer totiž v prípade, ak spoločenská

Majdúchová, H., Neumannová, A.: Podnik a podnikanie, 2007.Hanes, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, IURA EDITION, Bratislava, 2002

26

zmluva neustanoví inak, určuje výšku obchodného podielu spoločníka. Spoločenská

zmluva však môže upraviť aj iný spôsob určenia výšky obchodných podielov, ktorý

vôbec nemusí zohľadňovať hodnotu vkladov spoločníkov, pretože zákonné ustanovenie

o určení výšky obchodných podielov v pomere podľa hodnoty vkladov jednotlivých

spoločníkov má dispozitívny charakter (Žitňanská a kol., 2009, s. 277).

Charakteristickým znakom spoločnosti s ručením obmedzeným je vkladová

povinnosť jej spoločníkov. Právny režim vkladov je upravený všeobecne v § 56 a 60

Obchodného zákonníka, ktoré platia pre všetky obchodné spoločnosti. Obchodný

zákonník obsahuje ustanovenia o plnení vkladovej povinnosti spoločníkov v rámci

úpravy spoločnosti s ručením obmedzeným v § 106, 108, 109, 111 a 113, ktoré sa

tiež primerane použijú pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi.

V tejto časti svojej diplomovej práce sa budem zaoberať definíciou pojmu

vklad, charakteristikou predmetu vkladu a členeniu vkladov podľa rôznych kritérií.

Požiadavky na hodnotu a dobu splatnosti vkladov ako aj dôsledky vyplývajúce

z nesplnenia vkladovej povinnosti rozoberiem v časti v ktorej charakterizujem

jednotlivé práva a povinnosti spoločníkov.

1.6.1 Definícia vkladu

Vklad je to, čo sa spoločník zaväzuje vložiť do majetku obchodnej spoločnosti

(poskytnúť spoločnosti) a podieľať sa tým na výsledku jej podnikania, ak sa hodnota

tohto plnenia podieľa na tvorbe základného imania spoločnosti. Vklad spoločníka

vyjadruje mieru, ktorou sa spoločník podieľa na základnom imaní spoločnosti (Furda,

1998, s. 29).

Spoločnosť s ručením obmedzeným patrí medzi kapitálové spoločnosti

s určitými prvkami osobnej spoločnosti, keďže základnou povinnosťou každého

spoločníka je splatiť svoj vklad. Ustanovenie § 59 ObZ stanovuje, že „vkladom

spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt,

ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania

spoločnosti.“

Pojem „vklad“ používa Obchodný zákonník v troch významoch:

Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.Furda, S.: Základné požiadavky založenia spoločnosti s ručením obmedzeným po novelizácii obchodného zákonníka, 1998.

27

a) označenie predmetu vkladu, ktorý sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti

na základe spoločenskej zmluvy

b) ako označenie vkladovej povinnosti spoločníka

c) ako časť základného imania, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sa stávajú

vklady po vzniku spoločnosti

Je potrebné rozlišovať medzi vkladom a predmetom vkladu, že:

Vkladom sa rozumie predovšetkým povinnosť zakladateľa podieľať sa na

tvorbe základného imania spoločnosti.

Predmet vkladu je naproti tomu konkrétne peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré

sa spoločník zaväzuje poskytnúť a spoločnosť prijať.

Spoločník môže do spoločnosti vložiť (Patakyová, 2005, časť 6, diel 5, kapitola

2, s. 2).

vklad peňažný,

vklad nepeňažný (v literatúre sa označujú aj ako „aporty“ či „prínosy“),

kombináciu týchto vkladov .

Pomer nepeňažných a peňažných vkladov zákon nepredpisuje. Spoločnosť

možno založiť aj výlučne poskytnutím nepeňažných vkladov. Pre prípad, že spoločnosti

má byť poskytnutý aj nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať presné

určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy v akej sa nepeňažný

vklad započítava na vklad spoločníka, ktorý sa k poskytnutiu uvedeného vkladu

zaviazal.

1.6.2 Členenie vkladov

Vklady ako také sú si rovnocenné, uvedené členenie má význam najmä

z hľadiska odlišných podmienok, ktoré Obchodný zákonník kladie na ich splatenie

(nepeňažný vklad musí byť splatený v plnej výške pred zápisom základného imania do

obchodného registra, kým pri peňažnom vklade podľa zákona stačí, aby bolo splatené

30% hodnoty vkladu a zostávajúca časť najneskôr v lehote piatich rokov).

Patakyová, M.: Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ, Verlag Dashöfer, 2005.

28

K peňažným a vecným vkladom vznikne spoločnosti vlastnícke právo (v

prípade nehnuteľností však až po zápise do katastra nehnuteľností ), zatiaľ čo k iným

majetkovým hodnotám spoločnosti vznikne len právo ich užívania alebo požívania.

1.6.3 Nepeňažné vklady

Vkladom spoločníka môže byť akákoľvek peniazmi oceniteľná hodnota, ktorú

možno scudziť a vykázať v účtovníctve. Vkladom nemôže byť hodnota, ktorá je

neoddeliteľná od osoby spoločníka. Každý nepeňažný vklad musí byť ocenený

a zároveň musí isť o taký vklad, ktorý môže spoločnosť hospodársky využiť. Hodnota

nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom (Furda, 1998, s. 30).

Podľa Obchodného zákonníka § 59 ods. 2 „nepeňažným vkladom môže byť len

majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť“. V zmysle Občianskeho zákonníka

§ 118 ods. 1 nepeňažným vkladom môžu byť peniazmi oceniteľné hodnoty, to znamená

veci, práva, majetkové hodnoty a nemajetkové hodnoty. „Nepeňažným vkladom teda

môže byť čokoľvek, čo spĺňa kriteriálne podmienky na vymedzenie nepeňažného vkladu“

podľa § 59b Obchodného zákonníka a „čo nie je zákonom zakázané“.

Týmito podmienkami sú:

1. Nepeňažný vklad je hmotná alebo nehmotná hodnota, ktorá môže byť

predmetom občianskoprávnych vzťahov.

2. Nepeňažným vkladom môže byť len peniazmi oceniteľná hodnota. Hodnota

nepeňažného vkladu musí byť určená znaleckým posudkom a spoločenská zmluva

musí povinne obsahovať určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad

započítava na vklad spoločníka ku ktorému sa zaviazal.

3. Nepeňažný vklad musí byť individualizovaný. Nepeňažný vklad je treba

podrobne popísať v spoločenskej zmluve a jeho popis sa povinne uvádza aj

v posudku znalca. Pri hnuteľných veciach sa uvádza napr. počet, rozmery, obsah,

výrobné číslo. Pri nehnuteľných veciach sa uvádzajú identifikačné údaje z listu

vlastníctva.

4. Nepeňažný vklad môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá

Furda, S.: Základné požiadavky založenia spoločnosti s ručením obmedzeným po novelizáciiObchodného zákonníka, 1998.

29

využiť pri prevádzke spoločnosti. Znamená to, že spoločnosť môže uvedený

vklad priamo využiť pre vlastnú činnosť, využiť na zabezpečenie chodu

spoločnosti atď... Hospodársku využiteľnosť by mal registrový súd skúmať

individuálne, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu činnosti spoločnosti.

5. Nepeňažný vklad musí byť prevoditeľný. Znamená to, že neexistujú žiadne

právne ani technické prekážky na to, aby nepeňažný vklad mohol prejsť do jej

vlastníctva (oprávnenej držby), resp. užívania.

6. Neprípustné sú vklady spočívajúce v záväzku vykonať prácu alebo poskytnúť

služby.

Pri posudzovaní spôsobilosti predmetu nepeňažného vkladu je potrebné

zachovávať zákonné ustanovenia, zmluvné dojednania a úradné rozhodnutia týkajúce

sa predmetu vkladu.

Spoločenská zmluva, v prípade ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti

nepeňažný vklad, musí obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie

peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítal na vklad spoločníka, ku ktorému

sa zaviazal. Ak spoločnosť nenadobudne k nepeňažnému vkladu vlastnícke

(majiteľské) právo z akéhokoľvek dôvodu je spoločník povinný zaplatí jeho hodnotu

v peniazoch.

Nepeňažné vklady možno rozdeliť na:

a) vecné vklady ( hnuteľné veci a nehnuteľnosti )

b) nemateriálne vklady (napr. obchodné meno, ochranná známka, atď.)

1.6.3.1 Vecné vklady

Vecou podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú hmotné veci a prírodné

sily a to za predpokladu, že sú fyzicky ovládateľné a slúžia potrebe ľudí.

Veci delíme na hnuteľné a nehnuteľné. Akákoľvek hnuteľná vec podľa § 118

ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je individualizovaná a hospodársky využiteľná pri

prevádzke podniku je spôsobilá byť nepeňažným vkladom. Nehnuteľnou vecou podľa §

119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú najmä „pozemky, stavby spojené so zemou

pevným základom“. Spoločnosť nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti až jej

vkladom do katastra nehnuteľností. Pre nehnuteľnosti, ktoré sa neevidujú v katastri

30

nehnuteľností (napr. prenosné stavby, reklamné pútače) platí režim vkladania

hnuteľných vecí. Vkladateľ musí byť vlastníkom nehnuteľností s právom bez

obmedzení s ňou nakladať.

Zákon samostatne rieši vklad podniku, prípadne jeho časti do spoločnosti, keď v

§ 59 ods. 4 odkazuje na primerané použitie ustanovení o zmluve o predaji podniku (§

476 a nasl. Obchodného zákonníka). Podľa § 5 Obchodného zákonníka možno

vymedziť podnik „ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania.

K podniku patria všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria

podnikateľovi a slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu majú slúžiť na prevádzkovanie

podniku“. Zmluvou o predaji podniku prechádzajú spolu s podnikom na spoločnosť

všetky práva a záväzky, ktoré k nemu patria.

1.6.3.2 Nemateriálne vklady

Vkladom môžu byť pohľadávky splatné ako aj pohľadávky v čase vkladu ešte

nesplatné. Predmetom vkladu však nemôžu byť pohľadávky, ktoré nie sú prevoditeľné.

Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka plnenie vyplývajúce zo

záväzkového vzťahu. „Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode

pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia“ Obchodného zákonníka § 59 ods. 5

o postúpení pohľadávky.

Paragraf ďalej uvádza, že „nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči

spoločnosti“. Toto ustanovenie je použiteľné v prípade ak spoločník nesplatil celú

výšku vkladu do momentu vzniku spoločnosti alebo pri zvyšovaní základného imania

a neskôr poskytne za spoločnosť plnenie v dôsledku ručenia. S pohľadávkou prechádza

na spoločnosť aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Vkladom môžu byť aj Iné majetkové práva a peniazmi oceniteľné hodnoty.

K týmto vkladom vznikne spoločnosti len právo užívania alebo používania. Pod tento

pojem možno zahrnúť napr. právo užívať nebytové priestory alebo pozemok, cenný

papier, obchodný podiel, obchodné meno, autorské práva, patentové práva

i nepatentované vynálezy, ochranné známky – avšak iba ako súčasť podniku majiteľa

ochrannej známky, atď.

31

1.6.3.3 Ocenenie nepeňažného vkladu

Znalecké ocenenie nepeňažného vkladu vykonávajú znalci činní na základe

zákona č. 328 / 2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Pri oceňovaní

nepeňažného vkladu znalec postupuje podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č.86 / 2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Znalecký posudok musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, určenie hodnoty

a spôsob jeho ocenenia a vyjadrenie znalca, či hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá

hodnote prevzatého záväzku na vklad. Znalecký posudok je prílohou spoločenskej

zmluvy a ukladá sa do zbierky listín pri obchodnom registri.

1.6.4 Peňažné vklady

Obchodný zákonník v §109 ods. 1 stanovuje, že „hodnota vkladu musí byť

aspoň 750 eur“.

V prípade peňažného vkladu musí každý spoločník pred zápisom do

obchodného registra splatiť najmenej 30 % hodnoty prevzatého vkladu. Rozsah

splnenia vkladovej povinnosti na účely zápisu do obchodného registra potvrdzuje

správca vkladu (Žitňanská a kol., 2009, s. 278).

Ďalej § 109 uvádza v druhom odseku, že „na založení spoločnosti sa môže

každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých

spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak

osobitný zákon neustanovuje inak. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou

základného imania spoločnosti.


32

OBCHODNÝ PODIEL

1.7 POJEM A CHARAKTERISTIKA OBCHODNÉHO PODIELU

Podiel je súčasťou majetku spoločníka, s ktorým môže disponovať. Je

majetkovým právom, predmetom ktorého je ideálna časť čistého obchodného majetku.

Pojem obchodný podiel sa chápe nielen ako majetkové práva, ale aj ako nemajetkové

práva spoločníka s obchodným podielom, ale zároveň aj ako povinnosti spojené

s obchodným podielom (Fekete, 2004, s. 257).

Zákon definuje obchodný podiel ako „súhrn práv a povinností spoločníka a im

zodpovedajúcu účasť na spoločnosti“ (§ 114 ods.1). Z občianskoprávnej definície vecí

a práv vyplýva, že „obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ktorá je spôsobilá

byť predmetom právnych vzťahov“ (§ 118 až 124 OZ).

Obchodný zákonník rozlišuje pojem podiel a obchodný podiel. Podiel je

vymedzený vo všeobecnej časti obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach §

61 ods. 1 ObZ, a vzťahuje sa na všetky typy obchodných spoločností. Podiel v zmysle

citovaného ustanovenia sa chápe ako „miera účasti spoločníka na čistom obchodnom

imaní“. Pričom čisté obchodné imanie predstavuje v zmysle § 6 ods. 3 ObchZ

„obchodný majetok spoločnosti po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v

súvislosti s podnikaním“. Obchodným majetkom rozumie obchodný zákonník v § 6

ods. 1 ObchZ „súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi

oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho

podnikanie“.

Obchodný podiel má svoju kvalitatívnu stránku, obsahom ktorej sú práva a

povinnosti spoločníka vyjadrujúce jeho právne postavenie vo vnútri spoločnosti, a

kvantitatívnu stránku, ktorá predstavuje výšku obchodného podielu a s tým súvisiaci

rozsah účasti spoločníka na majetku spoločnosti. Ak spoločenská zmluva neurčí inak,

hodnota obchodného podielu sa určí z hodnoty čistého obchodného imania.

Pomerom vkladu spoločníka na základnom imaní sa určuje výška obchodného

podielu. Toto pravidlo je však dispozitívne, pretože spoločenská zmluva môže stanoviť

Fekete, I.: Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplexná príručka. EPOS. 2004.

33

iné kritérium na určenie výšky obchodného podielu (napr. že podiely sú rovnaké, aj

keď vklady sú rôzne, ako aj akékoľvek iné pravidlo).

„Obchodný zákonník zakotvuje princíp jednotnosti obchodného podielu, to

znamená, že každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel a jeden vklad, ktorý

je v zmysle § 59 majetkovým základom obchodného podielu“ (Patakyová, 2005, s. 2).

Ani v prípade, keď spoločník v súvislosti so zvyšovaním základného imania preberá

záväzok na nový vklad, mu nevzniká nový obchodný podiel. Rovnako ako pri prevzatí

nového vkladu spoločník nemá dva vklady, ale dochádza k zmene výšky jeho

pôvodného vkladu, spoločník nemá ani dva obchodné podiely, ale zväčšuje sa jeho

pôvodný podiel (koncentračná zásada).

„Zväčšenie obchodného podielu môže byť spôsobené nielen prevzatím záväzku

za nový vklad pri zvyšovaní základného imania, ale aj prevodom alebo prechodom

obchodného podielu alebo jeho časti medzi existujúcimi spoločníkmi tej istej

spoločnosti“ (Ovečková a kol., 2005, s. 365).

1.7.1 Kvantitatívna a kvalitatívna stránka obchodného podielu

Kvantitatívna stránka obchodného podielu je vyjadrená výškou obchodného

podielu spoločníka a tomu zodpovedajúcej miere účasti spoločníka na obchodnom

majetku spoločnosti. Na vyjadrenie podstaty obchodného podielu sú mimoriadne

podstatné dve zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka a to § 61 a 114.

V zmysle § 61 ods. 1 ObZ je obchodný podiel „miera účasti na čistom

obchodnom imaní spoločnosti“. V určitej miere hodnotovo reprezentuje obchodný

podiel predovšetkým určitú časť čistého obchodného imania, resp., ústami zákona

povedané, mieru účasti spoločníka na ňom. Ako uvádza Eliáš, ide o pohyblivú hodnotu:

„vazba čistého obchodního jmění na obchodní na obchodní majetek a obchodní jmění

není v čase neměnné“ (Eliáš, 1997, s. 75 – 78). Spoločnosť neustále vstupuje do

najrôznejších právnych vzťahov, objednáva tovar, platí zaň, vypláca zamestnancom

mzdy a uskutočňuje mnohé ďalšie transakcie. Jej obchodný majetok sa v dôsledku

tohto neustále zväčšuje alebo zmenšuje oproti stavu, v ktorom bol pred týždňom alebo

pred hodinou; rovnako plynule dochádza aj k zmenám v celkovom objeme jej

Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník s komentárom, 2005.Eliáš, K.: Společnost s ručením omezeným. PROSPEKTRUM, Praha1997.

34

záväzkov. Pretože obchodný podiel je, čo do svojej hodnotovej stránky, miera účasti na

čistom obchodnom imaní, vyplýva z podstaty veci aj to, že z tohto dôvodu aj obchodný

podiel zaznamenáva nepretržité hodnotové zmeny. Obchodný podiel nie je teda možné

vyjadriť vo finančnom ponímaní ako konkrétnu, pevnú a po celú dobu existencie

spoločnosti nemennú (alebo aspoň relatívne nemennú) čiastku.

Výška obchodného podielu sa v zmysle § 114 ods. 1 ObchZ určuje „podľa

pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak“. Na určenie odlišného spôsobu určenia výšky obchodného podielu (od

ustanovenia § 114 ods. 1 ObchZ) sa však vyžaduje výslovné dojednanie v spoločenskej

zmluve. Táto klauzula v spoločenskej zmluve však musí byť za každých okolností

poctivá v zmysle § 265 ObchZ a musí mať oporu v konkrétnych vecných dôvodoch,

musí taktiež rešpektovať všeobecné právne zásady.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že obchodný podiel má svoju

majetkovú podstatu. Túto podstatu však netvorí spolu podiel na tom, čo spoločnosť má.

Nemôžeme odvodzovať, že majiteľovi štvrtinového obchodného podielu prináleží

štvrtina budovy spoločnosti, štvrtina konateľovho služobného vozidla, štvrtina tovaru

na sklade, atď. Všetko vyššie vymenované je predmetom výlučného vlastníctva

spoločnosti a jedine spoločnosť má výsadné právo s tým disponovať. Spoločníka

nemôžeme v žiadnom prípade chápať ako spoluvlastníka spoločnosti. Táto je ako

samostatný subjekt práva svojbytná a suverénna. Spoločník má obchodný podiel na

spoločnosti, a to je úplne iný vzťah, ktorého základ aj obsah sa ocitajú v úplne odlišnej

rovine. Tú vyjadruje predovšetkým kvalitatívna stránka obchodného podielu.

Kvalitatívna stránka obchodného podielu je pre mnohých opticky príťažlivá.

Ak má spoločník desať percentný obchodný podiel v spoločnosti, ktorej čisté obchodné

imanie predstavuje k určitému momentu 10 miliónov slovenských korún, vie si

vypočítať, že k danému momentu jeho obchodný podiel predstavuje 1 milión

slovenských korún. Za bežnej situácie však nemôže od spoločnosti žiadať, aby mu na

jeho obchodný podiel niečo vyplatila. Na základe uvedeného má počas trvania

právneho vzťahu osoby, ako spoločníka, k spoločnosti s ručením obmedzeným oveľa

väčší význam kvalitatívna stránka obchodného podielu. Kvalitatívna stránka

obchodného podielu je vo všeobecnosti, v súlade s § 114 ods. 1 ObchZ, vyjadrená

súhrnom práv a povinností spoločníkov a im zodpovedajúcou účasťou na správe a

35

riadení spoločnosti.

Práva spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným možno začleniť do troch

skupín:

1) do prvej skupiny patria majetkové práva,

2) do druhej skupiny práva týkajúce sa riadenia a kontroly činnosti spoločnosti,

3) a do tretej skupiny práva na informácie o záležitostiach spoločnosti (Hanes,

2002, s. 190).

Medzi povinnosti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným ako

najdôležitejšiu zaraďujeme povinnosť splatiť vklad. Medzi ďalšie patria povinnosť

spoločníka ručiť za záväzky spoločnosti, povinnosť podrobiť sa platným uzneseniam

valného zhromaždenia, príplatková povinnosť a iné.

Z tohto prehľadu však nemožno vyvodzovať záver, že by obchodný podiel po

kvalitatívnej stránke reprezentoval nesúrodý konglomerát (izolovane vnímaných) práv

a povinností. Naopak táto zložka tvorí organický celok a (spolu)vytvára jednotný ráz

obchodného podielu ako jednotlivého predmetu. Je potrebné zdôrazniť, že kvalitatívnu

stránku obchodného podielu nemožno chápať ako samostatnú, oddeliteľnú od jeho

kvantitatívnej zložky. „Celek, obchodní podíl, vytvářejí oba tyto aspekty, a žádný z

nich nenalézá samostatnou právní existenci. Jejich životnost je v jejich spojení.

Odpadne-li jedna z nich, přestává obchodní podíl existovat, a mění se v právní institut

jiný (např. ve vypořádací podíl)“(Eliáš, 1997, s. 77).

1.7.2 Spoločný obchodný podiel

Obchodný podiel, ktorý ako celok patrí viacerým osobám, sa v literatúre

označuje ako spoločný obchodný podiel. Spoločný obchodný podiel môže vzniknúť

v procese zakladania spoločnosti, keď záväzok na splatenie vkladu prevezmú viaceré

osôb, alebo za trvania spoločnosti, napríklad v dôsledku prechodu obchodného podielu

zomretého spoločníka na viacerých dedičov, ako aj pri zvyšovaní základného imania

v dôsledku prevzatia záväzku na ďalší vklad viacerými osobami a pod. Pokiaľ ide o ich

spoločné povinnosti, zákon explicitne upravuje iba spoločnú a nerozdielnu

Hanes, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, IURA EDITION, Bratislava 2002.Eliáš, K.: Společnost s ručením omezeným. PROSPEKTRUM, Praha 1997.

36

zodpovednosť spolumajiteľov za splatenie spoločného vkladu (Žitňanská a kol., s.

312).

Podľa § 114 ods. 3 ObchZ môže jeden obchodný podiel patriť viacerým

osobám. Právna teória i právna prax hľadia na spoločný obchodný podiel tak, ako keby

išlo o spoluvlastníctvo, hoci vychádzajúc z § 136 ods. 1 OZ o spoluvlastníctvo nejde,

keďže predmetom spoluvlastníctva môžu byť len veci a obchodný podiel je iná

majetková hodnota (Ovečková a kol., 2005, s. 365). Spoločný obchodný podiel môže

vzniknúť buď v procese zakladania spoločnosti (keď záväzok na splatenie vkladu

prevezmú viaceré osoby), alebo za trvania spoločnosti (napr. v prevzatím záväzku na

ďalší vklad viacerými osobami pri zvyšovaní základného imania, prechodom

obchodného podielu na viacerých dedičov atď...). Zákon výslovne upravuje spoločnú a

nerozdielnu zodpovednosť spolumajiteľov za splatenie spoločného vkladu.

Pre dispozíciu so spoločným obchodným podielom je charakteristické, že

žiadna z osôb, ktorým obchodný podiel ako celok spoločne patrí, nie je oprávnená

samostatne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu, ani s ním

samostatne a voľne nakladať. Spolumajitelia vystupujú vo vzťahu k spoločnosti ako

jeden vlastník a práva viažuce sa k tomuto podielu vykonávajú prostredníctvom

spoločného zástupcu. Na spoločnom zástupcovi, ako aj na iných dôležitých otázkach

(napr. na spôsobe výkonu hlasovacieho práva na valnom zhromaždení, rozdelenia

prijatého podielu na zisku atď...) sa musia spolumajitelia dohodnúť. Spoločným

zástupcom je najčastejšie niektorý zo spolumajiteľov, avšak môže ním byť aj iná

spolumajiteľmi poverená osoba. Do obchodného registra sa zapíšu všetky osoby,

ktorým spoločný obchodný podiel patrí.

Vzťah medzi osobami, ktorým patrí jeden obchodný podiel nie je obchodným

záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ObchZ, ale občianskoprávnym vzťahom v

zmysle § 137 až 142 OZ, a teda aj spory medzi spolumajiteľmi spoločného podielu nie

sú obchodnými, ale občianskoprávnymi spormi.

Spoločný obchodný podiel sa môže stať predmetom zmluvného prevodu

rovnako, ako je to pri prevodoch samostatných obchodných podielov. Ak všetci

spolumajitelia prevedú spoločný obchodný podiel na jedného z nich alebo na jedinú

tretiu osobu, právny režim spoločného obchodného podielu zaniká a nadobúdateľ sa

Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník – komentár, IURA EDITION, Bratislava, 2005.

37

stáva samostatným spoločníkom so samostatným obchodným podielom. Za splácanie

vkladu nadobúdateľom však všetci spolumajitelia aj naďalej ručia spoločne

a nerozdielne (§ 115 ods. 3 ObchZ).

1.8 ZMENA MAJITEĽA OBCHODNÉHO PODIELU

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným je síce možná zmena v osobe

spoločníka, ale len v prípadoch výslovne uvedených v Obchodnom zákonníku a len pri

splnení podmienok a spôsobom ustanoveným v tomto zákonníku. Týmito

ustanoveniami sa vychádza v ústrety oprávneným záujmom spoločníka a súčasne sa

dbá na to, aby sa takouto zmenou neporušili záujmy spoločnosti ako celku. Zmena

v osobe majiteľa obchodného podielu sa môže uskutočniť prevodom obchodného

podielu na inú osobu na základe zmluvy alebo prechodom na právneho nástupcu

právnickej osoby, resp. na dediča fyzickej osoby.

S cieľom ochrany oprávnených záujmov tretích osôb zákon vylučuje možnosť

zmluvného získania vlastného obchodného podielu spoločnosťou. To znamená, že

nepripúšťa možnosť uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu medzi

spoločnosťou ako nadobúdateľom a jej spoločníkom ako prevodcom. Obchodný

zákonník však upravuje tzv. zákonne nadobúdanie vlastných obchodných podielov,

keď ustanovuje prípady, v ktorých sa obchodný podiel stáva „voľným“ a prechádza na

spoločnosť ex lege (Žitňanská a kol., 2009, s. 314).

Ide o zákonom ustanovenú výnimku zo zásady upravenej v § 120 ods. 1, podľa

ktorej spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely. Dispozičné právo k

voľnému obchodnému podielu však prechádza na spoločnosť vo veľmi obmedzenom

rozsahu, pretože spoločnosť nemôže vykonávať hlasovacie, ani žiadne iné práva

spoločníka spojené s týmto podielom (Ovečková, 2005, s. 365). Obsah obmedzeného

dispozičného práva tvorí iba oprávnenie spoločnosti previesť predmetný obchodný

podiel na iného spoločníka alebo na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti.

Dôvodmi ktoré vedú ku vzniku tzv. voľného obchodného podielu sú (Žitňanská

a kol., 2009, s. 314):

vylúčenie spoločníka zo spoločnosti na základe rozhodnutia valného

Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník – komentár, IURA EDITION, Bratislava, 2005.

38

zhromaždenia pre nesplnenie vkladovej povinnosti alebo povinnosti prispieť na

úhradu strát,

zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom na návrh dotknutého spoločníka

alebo vylúčenie spoločníka rozhodnutím súdu na návrh spoločnosti,

vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na

vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

exekúcia na obchodný podiel spoločníka, ktorá v prípade, ak spoločenská zmluva

nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ho podmieňuje súhlasom valného

zhromaždenia, má rovnaké účinky ako zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti

rozhodnutím súdu,

zánik právnickej osoby alebo smrť fyzickej osoby, ktorá je spoločníkom, keď

spoločenská zmluva vylučuje možnosť prechodu obchodného podielu na

právneho nástupcu alebo jeho dedenie,

smrť spoločníka – fyzickej osoby, keď spoločenská zmluva síce nevylučuje

dedenie obchodného podielu, avšak dedič odmietol dedičstvo ako celok podľa §

463 OZ.

Napriek tomu, že sa spoločnosť stáva majiteľom voľného obchodného podielu,

nie je oprávnená vykonávať žiadne práva spoločníka s ním spojené a nesmie s ním

naložiť inak, než jej umožňuje Obchodný zákonník. Spoločnosť v lehote šiestich

mesiacov od nadobudnutia vlastného obchodného podielu je povinná previesť tento

podiel na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Ak by prevod podielu nebol možný,

musí dôjsť k zníženiu základného imania o vklad ktorý sa k tomuto obchodnému

podielu viaže.

1.8.1 Zmluvný prevod obchodného podieluObchodný zákonník v § 115 upravuje

dve rozdielne možnosti zmluvného prevodu obchodného podielu:

1) prevod obchodného podielu vo vnútri spoločnosti na iného spoločníka

2) prevod obchodného podielu na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti

39

1.8.1.1 Prevod obchodného podielu na iného spoločníka

Tento prevod je v zmysle zákona prípustný vždy, bez ohľadu na to, či ho

spoločenská zmluva výslovne umožňuje, alebo či o jeho možnosti nemá nijaké

ustanovenie. Zákon však uvedený prevod viaže na súhlas valného zhromaždenia.

Keďže toto ustanovenie zákona má dispozitívnu povahu, spoločenská zmluva môže

prevod obchodného podielu úplne vylúčiť, ako aj určiť, že súhlas valného

zhromaždenia sa nevyžiada.

Zmluvná voľnosť spoločníkov v uvedenom prípade nie je ničím obmedzená. Ak

by k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu došlo napriek tomu, že

spoločenská zmluva možnosť prevodu obchodného podielu vylučuje, takáto zmluva by

bola absolútne neplatná.

1.8.1.2 Prevod obchodného podielu na tretiu osobu

Prevod obchodného podielu na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti nie je

prípustný priamo zo zákona. Obchodný zákonník ustanovuje, že prevod je možný len

vtedy, keď to spoločenská zmluva výslovne pripúšťa. Spoločenská zmluva môže tiež

určiť, že na prevod sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, ak však prevod

obchodného podielu spoločenská zmluva nepripúšťa, takýto prevod nie je možný, ani

keby s ním súhlasilo valné zhromaždenie, v takomto prípade by muselo dôjsť k zmene

spoločenskej zmluvy. Prevod časti obchodného podielu je možný, len ak spoločenská

zmluva umožňuje rozdelenie obchodného podielu. Na rozdelenie obchodného podielu

sa v zmysle kogentného ustanovenia § 117 ods. 1 ObchZ vždy vyžaduje súhlas valného

zhromaždenia.

„Uvedené neplatí pri prevode obchodného podielu v jednoosobovej spoločnosti.

Jediný spoločník vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia je oprávnený

kedykoľvek previesť tak celý svoj obchodný podiel, ako aj jeho časť na tretiu osobu“.

1.8.2 Zmluva o prevode obchodného podielu

V obidvoch uvedených prípadoch možno prevod uskutočniť len vo forme

písomnej zmluvy, pravosť podpisov zmluvných strán musí byť osvedčená. Zmluvnými

stranami sú prevodca (t.j. doterajší spoločník) a nadobúdateľ, ktorým môže byť iný

40

spoločník, alebo tretia osoba, ktorá zatiaľ spoločníkom nie je.

Ak sa obchodný podiel prevádza na osobu stojacu mimo spoločnosti, zmluva

musí obsahovať aj vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve,

prípadne aj stanovám, ak boli vydané.

Zmluva o prevode obchodného podielu, ako právny úkon musí spĺňať aj

všeobecné náležitosti vyžadované na platnosť každého právneho úkonu podľa § 37 OZ.

Z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti musí byť v zmluve jednoznačne

špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí byť zrejmé, či ide o prevod odplatný

alebo bezodplatný, a v prípade odplatného prevodu musí byť v zmluve uvedená jeho

cena alebo spôsob jej určenia, v opačnom prípade by bola absolútne neplatná.

● Účinnosť zmluvy medzi zmluvnými stranami

Medzi zmluvnými stranami je zmluva účinná dňom jej uzavretia, za

predpokladu, že samotná zmluva neurčuje inak.

● Účinnosť zmluvy voči spoločnosti

Zmluva sa voči spoločnosti spravidla stáva účinnou dňom jej doručenia

spoločnosti. Z tohto pravidla existujú dve výnimky ustanovené zákonom:

a) Ak bola zmluva doručená spoločnosti skôr, než sa stala účinnou medzi

zmluvnými stranami, jej účinky voči spoločnosti nastanú až dňom

nadobudnutia jej účinnosti medzi zmluvnými stranami,

b) ak bola zmluva doručená spoločnosti skôr, než bol udelený súhlas valného

zhromaždenia potrebný podľa spoločenskej zmluvy, účinky zmluvy voči

spoločnosti nastanú až dňom udelenia takéhoto súhlasu.

Dňom, keď nastanú účinky prevodu voči spoločnosti, sa nadobúdateľ

obchodného podielu stáva spoločníkom a prechádzajú na neho všetky práva a

povinnosti spojené s nadobudnutým obchodným podielom, a to aj vtedy, keď zmena v

osobách spoločníkov ešte nebola zapísaná do zoznamu spoločníkov a do obchodného

registra.

Dňom účinnosti prevodu obchodného podielu voči spoločnosti sa zároveň

automaticky mení aj spoločenská zmluva. K tejto zmene dochádza priamo zo zákona,

nie je potrebné aby valné zhromaždenie následne rozhodlo o zmene spoločenskej

41

zmluvy podľa §125 ods. 1 písm.d), ani aby došlo k dodatku k spoločenskej zmluve,

alebo aby sa o tejto zmene spoločníci dohodli podľa §141 ods.1.

1.8.3 Prechod obchodného podielu

Smrťou spoločníka, ako aj zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom

prechádza obchodný podiel na dediča a právneho nástupcu priamo zo zákona, nie je

potrebné, aby to spoločenská zmluva výslovne pripúšťala. Na druhej strane zákon dáva

možnosť spoločenskou zmluvou prevod obchodného podielu vylúčiť (§ 116 ObchZ).

Pri právnickej osobe v rámci univerzálnej sukcesie na právneho nástupcu

prechádzajú všetky práva a povinnosti právneho predchodcu. Právny nástupca nemá

možnosť odmietnuť prechod obchodného podielu, môže sa iba domáhať zrušenia svojej

účasti v spoločnosti analogicky, ako je to v prípade dediča podľa § 116 ods. 2 druhá

veta ObchZ. Prechod obchodného podielu na právneho nástupcu nastáva dňom výmazu

spoločnosti z obchodného registra.

V prípade smrti spoločníka, ak to spoločenská zmluva nevylučuje, obchodný

podiel nadobúda dedič ku dňu smrti poručiteľa (§ 460 OZ). Ak je dedičov viac, ide o

spoločný obchodný podiel podľa § 114 ods. 3 ObchZ a jeho rozdelenie medzi dedičov

podľa § 117 ods. 1 ObchZ. je možné len ak spoločenská zmluva rozdelenie obchodného

podielu nevylučuje a keď s týmto rozdelením súhlasí valné zhromaždenie.

Prechodu obchodného podielu spoločník môže zabrániť iba odmietnutím

dedičstva ako celku podľa § 463 OZ. Inak sa môže domáhať iba zrušenia účasti v

spoločnosti súdom, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zostal

spoločníkom.

V prípade smrti spoločníka jednoosobovej spoločnosti sa celý obchodný podiel

stáva súčasťou dedičstva a dedičia sa stávajú spoločníkmi spoločnosti ku dňu smrti

poručiteľa, bez ohľadu na znenie zakladateľskej zmluvy.

Ak obchodný podiel neprechádza na právneho nástupcu zaniknutej právnickej

osoby, alebo na dedičov bývalého spoločníka, oprávneným osobám vzniká nárok na

vyrovnací podiel.

42

1.9 ROZDELENIE OBCHODNÉHO PODIELU

Obchodný zákonník v § 117 ustanovuje, že rozdelenie obchodného podielu je

možné len pri jeho prevode alebo prechode na právneho nástupcu alebo dediča

spoločníka. Spoločenská zmluva môže svojím ustanovením takéto rozdelenie vylúčiť,

ak neobsahuje nijaké ustanovenie o možnosti rozdelenia obchodného podielu znamená

to, že obchodný podiel možno rozdeliť. Na každé rozdelenie obchodného podielu, bez

ohľadu na to, kto sa stane nadobúdateľom je vždy potrebný súhlas valného

zhromaždenia.

Keď sa pri prevode alebo prechode podielu spoja všetky obchodné podiely v

rukách jedného spoločníka, spoločnosť sa buď stane jednoosobovou spoločnosťou a

spoločník musí splniť všetky predpoklady jej vzniku, t.j. do troch mesiacov od spojenia

obchodných podielov splatiť úplne všetky peňažné vklady, čiže splatiť celé jej základné

imanie, alebo musí časť obchodného podielu previesť na inú osobu. Ak nesplní ani

jednu z týchto eventualít do troch mesiacov od spojenia obchodných podielov (odo dňa

ich faktického spojenia, nie dňa ku ktorému bolo ich spojenie zapísané do obchodného

registra), súd spoločnosť zruší a nariadi jej likvidáciu.

1.9.1 Rozdelenie obchodného podielu pri jeho prevode

Pri zmluvnom prevode obchodného podielu dochádza k rozdeleniu obchodného

podielu buď na ten účel, aby spoločník previedol iba časť svojho podielu na iný subjekt

(iné subjekty) s tým, že zostávajúcu časť si ponechá a v spoločnosti naďalej zostane

ako spoločník, alebo za účelom prevodu celého rozdeleného obchodného podielu na

viacerých nadobúdateľov tak, aby sa každý z nich mohol stať samostatným

spoločníkom, čím zároveň účasť spoločníka v spoločnosti zanikne

1.9.2 Rozdelenie obchodného podielu pri jeho prechode

Ak je právnych nástupcov právnickej osoby, alebo dedičov fyzickej osoby viac,

vzniká medzi nimi priamo zo zákona spolumajiteľstvo spoločného obchodného

podielu. Ak chcú byť tieto osoby samostatnými spoločníkmi, musia požiadať valné

zhromaždenie o súhlas s rozdelením spoločného podielu, čo je však možné iba za

43

predpokladu, že po rozdelení zostane zachovaná minimálna zákonom ustanovená výška

vkladu 30.000,- Sk. Podmienka zachovania minimálnej zákonom predpísanej výšky

vkladu sa uplatňuje len ak obchodný podiel nadobúda osoba stojaca mimo spoločnosti.

Ak by totiž dedičmi boli osoby, ktoré sú zároveň spoločníkmi tej spoločnosti, v ktorej

poručiteľovi zanikla účasť v dôsledku jeho smrti, výška vkladov pripadajúcich na

rozdelené obchodné podiely nemusí dosahovať zákonom stanovenú minimálnu výšku,

pretože sa pripočítava k výške doterajších vkladov spoločníkov.

1.10 ZÁLOŽNÉ PRÁVO NA OBCHODNÝ PODIEL

Obchodný zákonník v § 117a výslovne deklaruje spôsobilosť obchodného

podielu byť predmetom záložného práva. Právne vzťahy súvisiace so založením

obchodného podielu sa okrem osobitného ustanovenia § 117a ObchZ spravujú aj

všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o záložnom práve ( § 151 a nasl.

OZ, § 522 OZ). Ak však spoločenská zmluva vylučuje prevod obchodného podielu, nie

je tento spôsobilý byť predmetom záložného práva, a to ani vtedy, ak by spoločenská

zmluva možnosť zriadenia záložného práva výslovne pripúšťala. Podmienku

spôsobilosti byť predmetom záložného práva nespĺňa obchodný podiel ani v opačnom

prípade, t.j. ak spoločenská zmluva síce pripúšťa možnosť jeho prevodu, avšak

výslovne vylučuje možnosť zriadenia záložného práva.

Zároveň platí, že ak sa podľa spoločenskej zmluvy na prevod obchodného

podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, alebo splnenie inej podmienky, to isté

je potrebné aj na zriadenie záložného práva, inak záložné právo nevznikne (§ 117a ods.

3 ObchZ).

Záložná zmluva

Zmluva o zriadení záložného práva musí byť písomná a podpisy na nej musia

byť úradne osvedčené. Nedodržanie písomnej formy má za následok jej absolútnu

neplatnosť podľa § 40 ods. 1 OZ. V záložnej zmluve treba presne definovať predmet

záložného práva (špecifikácia založeného obchodného podielu), ako aj pohľadávku

veriteľa, ktorá má byť záložným právom zabezpečená, inak by bola záložná zmluva

neplatná.

44

Vznik záložného práva

Záložné právo na obchodný podiel vzniká jeho zápisom do obchodného registra

(§ 117a ods. 4 ObchZ). K návrhu na zápis záložného práva do obchodného registra treba

okrem listín preukazujúcich vznik záložného práva priložiť aj listiny, ktorými

navrhovateľ preukáže splnenie všetkých podmienok stanovených v § 117a ods. 3

Obchodného zákonníka. Ak bolo záložné právo zriadené záložnou zmluvou, subjektmi

oprávnenými na podanie návrhu na zápis a výmaz záložného práva sú záložca a záložný

veriteľ.

Výkon záložného práva

Počas trvania záložného práva na obchodný podiel je záložca – spoločník

naďalej jedinou osobou oprávnenou vykonávať práva spojené s účasťou v spoločnosti.

V prípade výkonu záložného práva predajom zálohu koná záložný veriteľ v

mene záložcu, t.j. stáva sa jeho zákonným zástupcom (§ 151m ods. 6 OZ).

Záložný veriteľ má podľa § 151j ods. 6 OZ možnosť uspokojiť sa v rámci

výkonu záložného práva nasledovne:

spôsobom určeným v záložnej zmluve

predajom na dražbe podľa zákona č. 527/ 2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách

domáhať sa uspokojenia podľa Exekučného poriadku

Zánik záložného práva

K zániku záložného práva dochádza nasledovnými spôsobmi:

Uspokojením pohľadávky záložného veriteľa zabezpečenej záložným právom,

zánikom zálohu, t.j. obchodného podielu na ktorom spočíva záložné právo,

zložením ceny zálohu záložcom u záložného veriteľa,

jednostranným vyhlásením záložného veriteľa spísaným vo forme notárskej

zápisnice,

uplynutím doby, na ktorú bolo záložné právo zriadené,

písomnou dohodou medzi záložným veriteľom a záložcom o zániku záložného

práva,

výkonom záložného práva a s ním spojeným uspokojením pohľadávky záložného

veriteľa,

prevodom založeného obchodného podielu do vlastníctva záložného veriteľa na

45

základe zmluvy o prevode tohto podielu uzatvorenej medzi záložcom ako

prevodcom a záložným veriteľom ako nadobúdateľom.

1.11 EXEKÚCIA NA OBCHODNÝ PODIEL SPOLOČNÍKA

K exekúcii na obchodný podiel môže dôjsť, ak má veriteľ proti spoločníkovi

vykonateľnú pohľadávku, ktorú mu spoločník dobrovoľne neuspokojil. Exekúciu na

obchodný podiel upravuje § 113b Exekučného poriadku. Dňom doručenia exekučného

príkazu spoločnosti na vykonanie exekúcie na obchodný podiel, dochádza k zániku

účasti spoločníka v spoločnosti. Podľa § 148 ods. 3 ObchZ „ak spoločenská zmluva

nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu

vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, má exekúcia na obchodný podiel spoločníka

rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom“. Obchodný podiel

dotknutého spoločníka sa stáva voľným a spoločnosť s ním naloží spôsobom podľa §

113 ods. 5 a 6 ObchZ.

Na oprávnenú osobu prechádza zo spoločníka právo na výplatu vyrovnacieho

podielu a spoločnosť je povinná jeho hodnotu oprávnenému vyplatiť. V prípade, že

vymáhaná suma je vyššia ako vyrovnací podiel, oprávnenému sa vyplatí celá suma

vyrovnacieho podielu. Ak by vymáhaná suma bola nižšia ako vyrovnací podiel,

spoločnosť prípadný prebytok vyplatí spoločníkovi.

V prípade jednoosobovej spoločnosti exekúcia na obchodný podiel znamená

zrušenie a zánik spoločnosti. K zániku spoločnosti dôjde právoplatnosťou uznesenia

súdu o nariadení exekúcie na obchodný podiel jediného spoločníka. Oprávnenej osobe

potom vznikne nárok na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku.

V prípade zastavenia exekúcie na obchodný podiel môžu nastať dve rozličné

situácie:

a) Ak spoločnosť s uvoľneným obchodným podielom nenaložil spôsobom

uvedeným v § 113 ods. 5 a 6 ObchZ, dňom právoplatnosti uznesenia súdu,

ktorým sa exekúcia zastavuje sa spoločníkovi obnovuje účasť v spoločnosti. Ak

medzitým došlo k výplate vyrovnacieho podielu, oprávnená osoba je povinná

vyplatenú sumu vrátiť spoločnosti.

b) Ak spoločnosť s uvoľneným obchodným podielom naložila spôsobom

46

uvedeným v § 113 ods. 5 a 6 ObchZ, účasť spoločníka v spoločnosti sa už

nemôže obnoviť. Vyrovnací podiel musí v takomto prípade spoločníkovi

vyplatiť oprávnená osoba, a ak jej ešte vyrovnací podiel vyplatený nebol, musí

ho vyplatiť bývalému spoločníkovi spoločnosť.

1.12 KONKURZ NA MAJETOK SPOLOČNÍKA

Obchodný zákonník v § 148 ods. 2 ustanovuje, že vyhlásenie konkurzu na

majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok

majetku spoločníka má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

Konkurzné konanie upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii. Podľa § 14 ods. 3 uvedeného zákona sa konkurzné konanie začína

zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto dňom

dochádza k zániku účasti spoločníka v spoločnosti.

Zánikom účasti v spoločnosti vznikne úpadcovi nárok na výplatu vyrovnacieho

podielu, ktorý sa stáva súčasťou konkurznej podstaty. Dňom právnych účinkov

konkurzu je nárok na vyrovnací podiel splatný a vyrovnací podiel sa vyplatí do rúk

správcovi konkurznej podstaty.

Ak dôjde k zrušeniu konkurzu z iných dôvodov ako je vykonanie rozvrhového

uznesenia súdu, alebo pre nedostatok majetku, môžu podľa § 148 ods. 4 ObchZ nastať

dve rozličné situácie:

a) ak spoločnosť s uvoľneným obchodným podielom nenaložila spôsobom

uvedeným v § 113 ods. 5 a 6 ObchZ, ku dňu právnych účinkov rozhodnutia

súdu o zrušení konkurzu sa spoločníkovi obnovuje účasť v spoločnosti. Ak už

došlo k výplate vyrovnacieho podielu, spoločnosť môže voči správcovi

konkurznej podstaty uplatniť nárok na jeho vrátenie.

b) ak spoločnosť s uvoľneným obchodným podielom naložila spôsobom

uvedeným v § 113 ods. 5 a 6 ObchZ, potom sa účasť spoločníka v spoločnosti

už nemôže obnoviť. V závislosti od toho, či už spoločnosť vyrovnací podiel

vyplatila alebo nie, má povinnosť vydať vyrovnací podiel buď správca

konkurznej podstaty alebo spoločnosť.

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok jediného spoločníka obchodný podiel

47

síce tomuto spoločníkovi zostáva, ale je zahrnutý do súpisu konkurznej podstaty. Počas

trvania konkurzného konania vykonáva práva a povinnosti jediného spoločníka správca

konkurznej podstaty.

Ak dôjde k zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

dochádza k rovnakým právnym dôsledkom ako pri vyhlásení konkurzu na jeho majetok.

To znamená, že dňom právoplatnosti uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie

konkurzu zaniká účasť spoločníka v spoločnosti a zároveň obchodný podiel prechádza

na spoločnosť, ktorá s ním naloží spôsobom uvedeným v § 113 ods. 5 a 6 ObchZ.

48

VZNIK A ZÁNIK ÚČASTI SPOLOČNÍKA V SPOLOČNOSTI

S RUČENÍM OBMEDZENÝM

Spoločníci predstavujú personálny substrát spoločnosti s ručením obmedzeným.

Právny poriadok im priznáva práva, ale zároveň im ukladá povinnosti, pričom dochádza

k prelínaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu práv a povinností. Právnou skutočnosťou

vyvolávajúcou vznik práv a povinností spoločníka sa začína pri uzatvorení spoločenskej

zmluvy, resp. podpísaní zakladateľskej listiny. Účelom tejto kapitoly je poukázať na

právne postavenie spoločníkov tak, ako to zakotvuje Obchodný zákonník.

1.13 VZNIK ÚČASTI SPOLOČNÍKA NA SPOLOČNOSTI S RUČENÍM

OBMEDZENÝM

Vznik účasti spoločníka na spoločnosti s ručením obmedzeným je spojený

s obchodným podielom. Obchodný podiel slúži na to, aby si spoločník prostredníctvom

neho uplatňoval voči spoločnosti práva a povinnosti. Tieto práva a povinnosti trvajú

dovtedy, kým spoločník disponuje s obchodným podielom. Po jeho prevode a prechode

na inú osobu prechádzajú uvedené práva a povinnosti na nového spoločníka.

Právne postavenie spoločníka je odvodené nielen od obchodného podielu, ale

najmä vkladu. Rozsah vkladu určuje, koľkými hlasmi sa podieľa spoločník na

rozhodovaní o závažných záležitostiach spoločnosti. Taktiež určuje výšku jeho podielu

na zisku a na výsledkoch hospodárenia spoločnosti. S vkladom sú spojené taktiež ďalšie

majetkové práva spoločníka (nárok na vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom

zostatku).

Svoju účasť v spoločnosti a vznik práv a povinností odvodzujú spoločníci od

obchodného podielu, na ktorý sa premenil ich vklad do spoločnosti. Prvotná funkcia

vkladu súvisí s tým, že prostredníctvom neho sa nadobúda účasť spoločníka v

spoločnosti pri jej založení (Fekete, 2004, s. 318).

Z tohto hľadiska môže byť nadobudnutie účasti spoločníka v spoločnosti:

pôvodne (originárne)

Fekete, I.: Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplexná príručka. EPOS, 2004.

50

odvodene (derivatívne)

1.13.1 Pôvodná (originárna) účasť v spoločnosti

Pôvodná účasť v spoločnosti spočíva v tom, že spoločník neodvodzuje svoju

účasť v spoločnosti od žiadneho právneho predchodcu. Pôvodne vzniká účasť

v spoločnosti zakladateľom v procese založenia spoločnosti, ako aj novým

spoločníkom, ktorí pristupujú do spoločnosti v procese zvýšenia jej základného imania.

Vzniká v prvom rade vkladom do základného imania spoločnosti pri jej zakladaní,

a vzniká aj pri zvýšení základného imania na základe písomného vyhlásenia o prevzatí

vkladu, a to vtedy, keď pôvodní spoločníci nevyužili prednostné právo na nový vklad (§

143 OZ).

Právnymi skutočnosťami, na základe ktorých dochádza k originálnemu vzniku

účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, sú:

Uzavretie spoločenskej zmluvy v procese založenia jednoosobovej spoločnosti,

vydanie zakladateľskej listiny v procese založenia jednoosobovej spoločnosti,

vyhlásenie nového spoločníka o prevzatí záväzku na vklad v procese zvyšovania

základného imania už existujúcej spoločnosti (Žitňanská a kol., 2009, s. 328).

Vzhľadom na to, že spoločnosť s ručením obmedzeným vzniká až zápisom do

obchodného registra, aj pôvodný vznik účasti spoločníka v spoločnosti je okrem

uzavretia spoločenskej zmluvy, resp. vydania zakladateľskej listiny podmienený aj

zápisom spoločníkov do obchodného registra. Obdobne to platí aj v prípade zvyšovania

základného imania novým spoločníkom.

1.13.2 Odvodená (derivatívna) účasť na spoločnosti

O odvodenej účasti v spoločnosti hovoríme vtedy, keď účasť spoločníka je

odvodená od účasti iného spoločníka. K odvodenému nadobudnutiu účasti v spoločnosti

môže dôjsť prevodom obchodného podielu, prechodom obchodného podielu

a rozdelením obchodného podielu.


51

K odvodenému vzniku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným

môže dôjsť na základe nasledovných právnych skutočností:

Nadobudnutie obchodného podielu na základe zmluvy,

prechod obchodného podielu na právneho nástupcu zaniknutej právnickej osoby,

ktorá bola spoločníkom,

prechod obchodného podielu na dediča zomretej fyzickej osoby, ktorý bol

spoločníkom (Žitňanská a kol., 2009, s. 328).

Derivatívny vznik účasti spoločníka v spoločnosti nie je podmienený zápisom do

obchodného registra.

1.14 ZÁNIK ÚČASTI SPOLOČNÍKA V SPOLOČNOSTI

Obchodný zákonník kogentne ustanovuje zákaz jednostranného vystúpenia

spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným, preto k zániku účasti spoločníka

v spoločnosti nikdy nemôže dôjsť na základe jednostranného prejavu vôle spoločníka.

Zánik účasti spoločníka v spoločnosti znamená, že zanikajú všetky jeho

spoločnícke práva a povinnosti a spoločník prestáva byť majiteľom obchodného

podielu. Obchodný zákonník upravuje niekoľko právnych skutočností na základe

ktorých môže dôjsť k zániku účasti spoločníka v spoločnosti.

Právnymi skutočnosťami, s ktorými zákon výslovne spája zánik účasti

spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, sú:

zánik právnickej osoby alebo smrť fyzickej osoby, ktoré boli spoločníkmi,

prevod obchodného podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu,

dohoda spoločníkov o zrušení účasti dotknutého spoločníka v spoločnosti,

vylúčenie spoločníka v tzv. kadučnom konaní,

vylúčenie spoločníka rozhodnutím súdu na návrh spoločnosti alebo zrušenie účasti

v spoločnosti rozhodnutím súdu na návrh dotknutého spoločníka,

vyhlásenie konkurz na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie

konkurzu pre nedostatok majetku,


52

exekúcia na obchodný podiel spoločníka v tzv. zatvorených spoločnostiach

(Žitňanská a kol., 2009, s. 329).

1.14.1 Vylúčenie spoločníka spoločnosťou v kandučnom konaní

Kandučné konanie, ktorým treba rozumieť konanie vedúce k vylúčeniu

spoločníka zo spoločnosti rozhodnutím valného zhromaždenia pre neplnenie jeho

povinnosti splatiť vklad alebo pre neplnenie príplatkovej povinnosti, má dve fázy.

V prvej fáze treba spoločníka, ktorý je v omeškaní s plnením, vyzvať, a to pod

hrozbou vylúčenia zo spoločnosti, a svoju vkladovú (prípadne príplatkovú) povinnosť

splnil tri mesiace. Ak spoločník nesplní povinnosť splatiť vklad (alebo povinnosť

prispieť na úhradu strát) napriek výzve pod hrozbou vylúčenia ani v náhradnej lehote,

valné zhromaždenie môže rozhodnúť o jeho vylúčenia zo spoločnosti. Valné

zhromaždenie v kadučnom konaní rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných

spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčí inak (§ 127 ods. 3 ObchZ). Pri

rozhodovaní o vylúčení spoločník, o vylúčení ktorého valné zhromaždenie rozhoduje,

nemôže vykonávať svoje hlasovacie právo (§ 127 ods. 5 písm. b ObchZ). Z tohto

dôvodu sa pri zisťovaní počtu hlasov potrebných na prijatie tohto rozhodnutia

neprihliada na hlasy spoločníka, o vylúčení ktorého valné zhromaždenia rozhoduje.

Rozhodnutie valného zhromaždenia o vylúčení zo spoločnosti môže dotknutý spoločník

napadnúť na súde iba spôsobom a za podmienok uvedených v § 131 ObchZ. Dňom

prijatia rozhodnutia o vylúčení spoločníka, resp. dňom uvedeným v tomto rozhodnutí

obchodný podiel prechádza vylúčeného spoločníka (tzv. voľný obchodný podiel) ex

lege na spoločnosť.

1.14.2 Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom na návrh spoločníka

Účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý stratí záujem byť

ďalej spoločníkom, ale nedôjde k dohode o zrušení jeho účasti s ostatnými spoločníkmi,

môže svoju účasť zrušiť rozhodnutím súdu. Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť,

môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho

spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Predpokladom úspešnosti tohto


53

návrhu je preukázanie skutočnosti, že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať

aby v spoločnosti naďalej zotrval.

Obchodný zákonník ustanovuje zrušenie účasti spoločníka na návrh spoločníka v

§ 148 ods. 1., kde sa uvádza, že „spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však

navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo

požadovať, aby v spoločnosti zotrval.“

Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zrušení účasti spoločníka v

spoločnosti odkazuje na obdobnú aplikáciu ustanovení § 113 ods. 5 a 6 ObchZ, podľa

ktorých obchodný podiel vylúčeného spoločníka (spoločníka, ktorého účasť v

spoločnosti súd zrušil) prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného

spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie. Ak sa takto

neprevedie obchodný podiel, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo

dňa, keď bol spoločník vylúčený (kedy bola účasť spoločníka zrušená), o znížení

základného imania o vklad vylúčeného spoločníka (resp. spoločníka, ktorého účasť bola

zrušená); inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

Návrh na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti musí obsahovať2:

označenie navrhovateľa (menom, priezviskom, bydliskom, vhodné je uvádzať aj

dátum narodenia),

označenie odporcu, t. j. spoločnosti, v ktorej navrhovateľ mieni zrušiť svoju

účasť (obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo),

pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností (kedy a na základe akej právnej

skutočnosti došlo k vzniku účasti navrhovateľa v spoločnosti a aké sú podľa

navrhovateľa dôvody pre ktoré nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby

zotrval v spoločnosti),

označenie dôkazov (výpis z obchodného registra, spoločenská zmluva, iné

dôkazy, ktoré môžu preukázať navrhovateľom tvrdené skutočnosti),

petit návrhu (čoho sa navrhovateľ v konaní domáha). V rámci neho by malo byť

presne špecifikované, že navrhovateľ žiada, aby súd zrušil účasť spoločníka –

navrhovateľa v označenej spoločnosti, tiež v ktorom obchodnom registri je

spoločnosť zapísaná. Vhodné je, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje právo na

náhradu trov konania, tieto v petite návrhu vyčísliť a špecifikovať.

2Pozri: http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-ucasti-spolocnika-v-s-r-o.html

54

K návrhu je potrebné pripojiť všetky listinné dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ

odvoláva. Postačujú fotokópie, ktoré nemusia byť overené. Občiansky súdny poriadok

neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkazy len originálmi listín. Aj keď sú originály

listín všeobecne ako dôkazný prostriedok vhodnejšie, než ich neoverené kópie, a súd by

sa, pokiaľ pre to nie sú závažné dôvody, nemal pri dokazovaní uspokojiť len s

fotokópiami listín, nemožno taký postup považovať za odporujúci zákonu a v tejto

súvislosti možno len zvážiť preukaznosť vykonaného dôkazu. Dôkaz vykonaný

fotokópiou listiny súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa zásad upravených v § 132 a

nasl. OSP. (k problematike dôkazu fotokópiou listiny pozri rozhodnutia NS ČR, sp. zn.

29 Odo 801/2005, 1 Odon 53/97, 32 Odo 964/2003)3.

1.14.3 Vylúčenie spoločníka zo spoločnosti súdom na návrh spoločnosti

V prípade ak spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným závažným

spôsobom porušuje svoje povinnosti, môže ho súd rozsudkom vylúčiť zo spoločnosti.

Návrh na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti podávajú konatelia. S podaním návrhu

musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného

imania. Spoločnosť je však povinná pred podaním návrhu na vylúčenie najskôr písomne

vyzvať spoločníka na plnenie povinností, ktorých neplnenie sa mu vytýka, určiť

spoločníkovi primeranú dodatočnú lehotu, v ktorej má uvedené povinnosti splniť,

a upozorniť ho na možnosť vylúčenia pre prípad, že dodatočná lehota uplynie márne.

Návrh na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti súdom môže byť úspešný

v prípade, ak sú splnené tri hmotnoprávne podmienky:

Spoločník závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti

Dôvodom na vylúčenie spoločníka môže byť len porušovanie svojich povinností,

ktoré mu vyplývajú zo zákona, spoločenskej zmluvy, uznesení valného zhromaždenia

prijatých per rollam, prípadne zo stanov. Pokiaľ by konanie spoločníka, ktorý je zároveň

aj konateľom, bolo len porušením povinností konateľa, nie je to dôvod na jeho

vylúčenie zo spoločnosti. Porušovanie povinností musí byť súčasne závažné

a opakované. Jednorazové porušovania povinností takýmto spôsobom sankcionovať

nemožno.

3Pozri: http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-ucasti-spolocnika-v-s-r-o.html

55

Písomná výzva adresovaná spoločníkovi zo strany spoločnosti na plnenie jeho

povinností s upozornením na možnosť jeho vylúčenia zo spoločnosti

Druhou podmienkou ktorú je potrebné splniť, ak spoločnosť chce dosiahnuť

vylúčenie spoločníka súdom je skutočnosť, že spoločnosť vyzvala spoločníka aby

povinnosti neporušoval a písomne ho upozornila na to, že zo spoločnosti môže byť

vylúčený. Nedodržanie písomnej formy má za následok neplatnosť právneho úkonu,

pričom skutočnosť, že spoločník bol písomne upozornený na možnosť vylúčenia musí

preukázať spoločnosť. Zákon písomnú formu výslovne vyžaduje iba pri upozornení

spoločníka na možnosť vylúčenia, nie pri výzve na plnenie povinností. Napriek tomu

súdna prax zastáva názor, že písomnú formu možno odporučiť aj pre výzvu, keďže

spoločnosť musí preukázať či a kedy spoločníka vyzvala a že spoločník napriek výzve

a upozorneniu v primeranej stanovenej lehote neučinil nápravu (Hanes, 2002, s. 303).

Súhlas spoločníkov, ktorých vklady predstavujú aspoň polovicu základného

imania.

S podaním návrhu na súd musia vysloviť súhlas spoločníci, ktorých vklady

predstavujú aspoň polovicu základného imania (minimálne 50%). Táto podmienka musí

byť splnená v momente podania návrhu na súd. Z uvedeného vyplýva, že návrh na

vylúčenie zo spoločnosti nemožno podať proti spoločníkovi, ktorého vklad predstavuje

aspoň 51 % základného imania. Minoritní spoločníci majú možnosť brániť sa iba

poukázaním na zneužitie väčšiny hlasov spoločnosti podľa § 56, alebo by mohli sami

požiadať súd o zrušenie ich účasti v spoločnosti podľa § 148 ods. 1.

1.14.4 Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v dôsledku zrušenia spoločnosti

právnym nástupcom a v dôsledku zmeny právnej formy spoločnosti

V prípade zrušenia spoločnosti právnym nástupcom (zlúčením, splynutím,

rozdelením) a v prípade zmeny jej právnej formy ide o dobrovoľné zrušenie spoločnosti

bez likvidácie a spoločníci zrušovaných spoločností sa stávajú spoločníkmi

nástupníckych spoločností. Účasť spoločníkov, ktorí nechcú byť spoločníkmi

nástupníckej spoločnosti alebo spoločnosti po zmene právnej formy, môže zaniknúť

v súlade s ustanoveniami § 69 až 69b.

Hanes, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, IURA EDITION, Bratislava, 2002.

56

Zánik účasti spoločníka v spoločnosti, ktorá sa ruší právnym nástupcom

Spoločník, ktorý sa nechce stať spoločníkom nástupníckej spoločnosti má dve

možnosti:

1. V zmluve o splynutí alebo v zmluve o zlúčení spoločnosti sa môžu spoločníci

dohodnúť, že niektorí spoločníci zanikajúcich spoločností sa nestanú spoločníkmi

nástupníckej spoločnosti a že spoločnosť im vyplatí vyrovnávací podiel. Na

platnosť tejto dohody sa vyžaduje súhlas dotknutých spoločníkov (§ 69 ods. 8). Deň

účinnosti tejto dohody nastáva ku dňu výmazu zrušenej spoločnosti a zápisu

nástupníckej spoločnosti do obchodného registra.

2. Spoločníci, ktorí na valnom zhromaždení, ktoré rozhodlo o schválení zmluvy o

fúzii alebo projektu rozdelenia spoločnosti hlasovali proti a požiadali o zápis svojho

nesúhlasného stanoviska do zápisnice na valnom zhromaždení, majú právo

požadovať, aby nástupnícka spoločnosť od nich odkúpila ich obchodné podiely,

ktoré nadobudli výmenou za obchodné podiely v spoločnosti zaniknutej splynutím

alebo zlúčením. Na túto skutočnosť musia spoločníkov upozorniť konatelia

v pozvánke na valné zhromaždenie.

Zánik účasti spoločníka v spoločnosti, ktorá sa mení na inú právnu formu

V tomto prípade účasť spoločníka v spoločnosti tiež môže zaniknúť dvoma

spôsobmi:

1. Podľa § 69b ods. 5 dohodou spoločníkov (tzv. disociačným uznesením valného

zhromaždenia) môže niektorým spoločníkom zaniknúť účasť v spoločnosti ku dňu

účinnosti zmeny jej právnej formy. Obsahom uvedeného disociačného uznesenia

bude nová (zmenená) spoločenská zmluva, v ktorej už vystupujúci spoločník

nebude uvedený a takisto ani jeho vklad. Spoločnosť je povinná takémuto

spoločníkovi vyplatiť vyrovnací podiel.

2. Pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak, na schválenie rozhodnutia o zmene

právnej formy je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých

spoločníkov. Spoločník, ktorý hlasoval proti transformácii spoločnosti má právo,

aby nástupnícka spoločnosť odkúpila od neho jeho obchodný podiel.

Nástupnícka spoločnosť je povinná spoločníkom, ktorí hlasovali proti zmene

právnej formy spoločnosti, zaslať alebo uverejniť návrh zmluvy o prevode obchodného

57

podielu do jedného mesiaca od zverejnenia zápisu zmeny právnej formy spoločnosti

v obchodnom registri. Spoločníkom musí spoločnosť poskytnúť lehotu v trvaní

najmenej 14 dní na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu.

58

POVINNOSTI SPOLOČNÍKA

Medzi právami a povinnosťami spoločníka je vzájomná spätosť. Právu spoločníka

zodpovedá povinnosť spoločnosti a naopak, jeho povinnosti zodpovedá oprávnenie

spoločnosti. Práva, ktoré vyplývajú spoločníkom zo spoločenskej zmluvy, sa môžu

realizovať keď vtedy, keď spoločníci splnia svoje povinnosti (Gergelová, 2006, s. 57).

Základné povinnosti spoločníka voči spoločnosti súvisia s jeho vkladovou

povinnosťou. Na túto povinnosť nadväzuje ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti

ale aj ďalšie povinnosti mimo rámca vkladovej povinnosti. Na základe spoločenskej

zmluvy sa spoločník môže zaviazať k ďalším povinnostiam. Takouto povinnosťou môže

byť najmä povinnosť k osobnej účasti na podnikaní spoločnosti.

1.15 VKLADOVÁ POVINNOSŤ SPOLOČNÍKA

Základnou povinnosťou každého spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným

je vkladová povinnosť. Je to povinnosť splatiť vklad spôsobom a v lehote určenej

v spoločenskej zmluve. Výška vkladu každého spoločníka pri založení spoločnosti,

vrátane spôsobu a lehoty splácania vkladu a pri nepeňažných vkladoch označenie ich

predmetu a určenia peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad

spoločníka sú obligatórnymi obsahovými náležitosťami spoločenskej zmluvy.

V spoločenskej zmluve sa teda spoločníci dohodnú aké vklady jednotliví

spoločníci do spoločnosti vkladajú a každý jednotlivý spoločník sa zaväzuje takto

dohodnutý a v zmluve označený vklad do spoločnosti vložiť. Zákonom je ustanovená

minimálna výška jedného vkladu v hodnote 750 EUR. Výška vkladu však môže byť pre

jednotlivých spoločníkov rozdielna, pričom vždy musí byť deliteľná tisícmi a súčet

všetkých vkladov sa musí rovnať výške základného imania.

Spôsob splatenia vkladov (v hotovosti, bezhotovostne, jednorazovo, v splátkach

a pod.) určujú zakladatelia na základe vzájomnej dohody. Ich zmluvnú voľnosť však

zákon v záujme ochrany práv veriteľov spoločnosti čiastočne modifikuje. Prvá splátka

musí byť podľa zákona splatená ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra.

Zostatok možno splatiť po tomto zápise (Žitňanská a kol., 2009, s. 332). Gergelová, Z.: Práva a povinnosti spoločníka s.r.o., diplomová práca, 2006.

60

Neplatí to však v prípade nepeňažných vkladov, ktoré v súlade s § 59 ods. 2

musia byť splatené vždy pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Lehota

ďalších splátok (alebo splátky) môže byť určená v spoločenskej zmluve. Vzhľadom na

kogentné zákonné ustanovenie, táto lehota nesmie byť dlhšia ako päť rokov. V prípade

zakladateľov päťročná lehota na splatenie vkladov začína plynúť dňom vzniku

spoločnosti (dňom zápisu do obchodného registra), a pre vkladateľa, ktorý vstupuje do

spoločnosti už v čase trvania spoločnosti ako jej nový spoločník, začína táto lehota

plynúť dňom jeho vstupu do spoločnosti (dňom podpísania vyhlásenia o prevzatí

záväzku na vklad a o pristúpení k spoločenskej zmluve). Ak dochádza k zvýšeniu

základného imania prevzatím nových vkladov doterajšími spoločníkmi, päťročná lehota

začína plynúť dňom prevzatia záväzku na vklad (Žitňanská a kol., 2009, s. 332).

Podľa pomerov vkladov spoločníkov sa určí výška obchodného podielu

spoločníkov (§ 114), rozsah príplatkovej povinnosti (§ 121) a spravuje sa ním aj

vyrovnanie spoločníkov pri splnení ručiteľského záväzku (§ 106).

Podľa výšky splateného vkladu sa určuje podiel na zisku (§123), vyrovnací

podiel (§150), a podiel na likvidačnom zostatku (§153), pokiaľ sa spoločníci nedohodnú

inak. Podľa výšky nesplateného vkladu sa určuje rozsah ručenia spoločníkov za záväzky

spoločnosti (§ 106).

1.15.1 Podmienky splnenia vkladovej povinnosti peňažným vkladom

Určenie spôsobu a podmienky splácania peňažného vkladu ponecháva zákon na

voľnú úpravu v spoločenskej zmluve. Existuje možnosť splácať vklad postupne napr.

v splátkach (Blaha – Jurčíková, 2003, s. 54), ale aj jednorazovo, v hotovosti, prípadne

bezhotovostným prevodom a pod.

V spoločenskej zmluve je možné upraviť lehoty splatenia peňažného vkladu,

avšak Obchodný zákonník ju ohraničuje dvoma časovými termínmi. Prvým je deň

podania návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra, pretože pred podaním

tohto návrhu musí byť na každý peňažný vklad splatených najmenej 30%. V prípade

jednoosobovej spoločnosti musí zakladateľ splatiť ku dňu podania návrhu na zápis

v plnej výške celé základné imanie.

Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.Blaha,M., Jurčíková, B.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v praxi po 1.1.2003. Poradca podnikateľa, Žilina 2003.

61

Konečný termín splatenia vkladu stanovuje § 113 ods. 1 ObZ, ktorým je piaty

rok odo dňa vzniku spoločnosti, resp. odo dňa vstupu spoločníka do spoločnosti.

V súlade s § 113 ods. 1 ObZ platí, že spoločnosť nemôže splatenie vkladu

spoločníkovi odpustiť alebo odložiť. Záväzok na úhradu kmeňového vkladu popri už

splatných vkladoch je zárukou veriteľov, že príslušné platby na základné imanie sa

uskutočnia v termínoch uvedených v spoločenskej zmluve, čím sa podporuje stabilita

právneho vzťahu medzi spoločnosťou a veriteľmi. Už Najvyšší súd ČSR v rozhodnutí

zo dňa 01.02.1939 uvádza jeden zo základných princípov práva spoločnosti s ručením

obmedzeným, a to, že „kmenové vklady jsou úvěrovým podkladem společnosti s

ručením omezeným a zákon pečuje četnými předpisy rázu velícího o to, aby věřitelé

mohli po celou dobu trvání společnosti s nimi počítati a na ně se spolehnouti.“(Vážny)

Peňažný vklad je splatený dňom, keď bol peňažný vklad odovzdaný správcovi

vkladu. Ak je peňažný vklad splatený prostredníctvo banky je vkladová povinnosť

splnená pripísaním sumy vkladu na účet spoločnosti v banke.

1.15.2 Podmienky splnenia vkladovej povinnosti nepeňažným vkladom

Nepeňažný vklad musí byť vždy splatený v plnej výške ešte pred zápisom

spoločnosti do obchodného registra, resp. v prípade zvyšovania základného imania ešte

pred zápisom novej výšky základného imania do obchodného registra (Žitňanská a kol.,

2009, s. 332). Hodnota vkladu musí byť uvedená v spoločenskej zmluve tak, ako ju

ohodnotil znalec v znaleckom posudku. V spoločenskej zmluve musí byť uvedená

peňažná suma v akej nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, táto suma je

zvyčajne nižšia ako hodnota vkladu vyčíslená znalcom, nakoľko by mali zakladatelia

rátať s poklesom hodnoty vkladu.

Ak by však predsa nastala situácia, že by hodnota vkladu do doby zápisu výšky

základného imania do obchodného registra klesla pod výšku sumu určenú v čase

prevzatia záväzku na vklad, má spoločník povinnosť doplatiť rozdiel v peniazoch (§ 59

ods. 6 ObchZ). Túto povinnosť spoločníka spoločenská zmluva nemôže vylúčiť.

A v prípade, ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu,

Obchodný zákonník stanovuje, že „spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti

Vážný. 39, XXI: 89, Rc 17204, RV II, 486/38Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.

62

tento vklad, je povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná

predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť.“ (§ 59 ods. 2 ObchZ).

1.15.3 Dôsledky nesplnenia povinností splatiť vklad

Splatenie vkladu nemožno spoločníkovi odpustiť a spoločník nemôže žiadať od

spoločnosti vrátenie vkladu, pretože ten sa splatením stal vlastníctvom spoločnosti.

Spoločník nemôže započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti na záväzok splatiť

vklad s výnimkou zákonného započítania pohľadávky vyplývajúcej z ručenia

spoločníka.

Dôsledky nesplnenia povinnosti splatiť nepeňažný vklad

Podľa výslovného ustanovenia zákona je splatenie nepeňažného vkladu

podmienkou zápisu základného imania do obchodného registra. Sankcia za nesplnenie

tejto zákonom kogentne určenej povinnosti je teda jednoznačná:

Ak sa registrovanému súdu nepreukáže splatenie nepeňažného vkladu spôsobom

určeným v zákone:

a) V prípade zápisu spoločnosti do obchodného registra je sankciou to, že

spoločnosť nemožno zapísať, a teda že nevznikne.

b) V prípade zvyšovania základného imania za trvania spoločnosti je sankciou to,

že nedôjde k zvýšeniu základného imania.

Dôsledky nesplnenia povinnosti splatiť peňažný vklad

Vkladová povinnosť spoločníka sa chápe v podstate ako záväzkový vzťah, preto

platí, že pri omeškaní spoločníka s plnením úhrady peňažného vkladu tohto spoločníka

vnímame ako dlžníka. Podľa Horeličanovej hovoríme o záväzkovom vzťahu preto, lebo

je to v súlade s § 488 OZ právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Pričom záväzky

vznikajú z právnych úkonov a to najmä zo zmlúv (Horeličanová, 2006, s. 31).

„Spoločenskú zmluvu chápeme ako zmluvu, ktorá bola uzavretá všetkými spoločníkmi,

jej zmyslom je založenie spoločnosti a úprava a fungovanie spoločnosti ako celku

vrátane úpravy vzájomných vzťahov medzi spoločníkmi.“(Ovečková a kol., 2005, s.

Horeličanová, M.: Povinnosti spoločníka s.r.o. v komparácii s povinnosťami akcionára a.s., Diplomová práca 2006.

63

150). Platí, že ObZ upravuje v § 365 a nasl. upravuje všeobecnú úpravu následkov

omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku, avšak povinnosť spoločníka, ktorý je

v omeškaní so splatením vkladu, je špecificky upravená v § 113 ObZ.

Omeškanie spoločníka so splatením vkladu (ako aj nesplnenie príplatkovej

povinnosti na úhradu strát spoločnosti) môže mať za následok:

a) Vznik povinnosti spoločníka zaplatiť úroky z omeškania vo výške 20 %

z nesplatenej sumy.

b) Vylúčenie spoločníka zo spoločnosti rozhodnutím valného zhromaždenia v tzv.

kadučnom konaní.

1.15.3.1 Úroky z omeškania

V zmysle § 113 ods. 2 ObZ spoločník, ktorý v lehote nesplatil predpísanú

hodnotu peňažného vkladu, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20%

z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Toto zákonné ustanovenie

má dispozitívny charakter, vzhľadom na formuláciu ak spoločenská zmluva

neustanovuje inak, preto možno v spoločenskej zmluve stanoviť ako vyššiu tak aj nižšiu

sadzbu úrokov z omeškania. V súlade s princípom zmluvnej voľnosti a zásady, čo nie je

zakázané je povolené, môže spoločenská zmluva povinnosť spoločníka platiť úrok

z omeškania pre nesplnenie vkladovej povinnosti aj vylúčiť. „Povinnosť platenia úrokov

z omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti spoločníka splatiť vklad do základného

imania spoločnosti stanovená v § 113 ods. 2 je špecifickým ustanovením ObchZ, preto

všeobecné ustanovenie ObchZ o povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania pri

omeškaní s plnením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 ObchZ) je možné použiť len v

prípade, ak tak ustanovuje spoločenská zmluva“ (Patakyová a kol., 2005, časť 4, diel 4,

kapitola 2, s. 2).

V súlade so zásadou dispozitívnosti, ktorá ovláda obchodné právo platí, že

spoločníci sa v spoločenskej zmluve môžu dohodnúť, že v prípade úpravy výšky

úrokov sa bude vzťah spravovať podľa § 369 ods. 1 ObchZ. Platí, že v prípade

nesplnenia si vkladovej povinnosti spoločníkom vzniká konateľovi povinnosť vymáhať

úroky z omeškania, inak zodpovedá za škodu v zmysle ustanovenia § 757 ObchZ.

Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník Komentár 1. IURA EDITION, Bratislava 2005Patakyová, M. a kol.: Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ. Verlag Dashöfer, Bratislava 2005.

64

V súlade s § 369 by mal konateľ započítať úrok z omeškania do náhrady škody.

Nárok na náhradu škody však možno uplatňovať, iba ak je škoda vyššia ako tento úrok,

a to v rozsahu, v ktorom ho prevyšuje (Ovečková a kol., 2005, s. 360).

1.15.3.2 Kadučné konanie

Kadučné konanie je jedným zo spôsobov zániku účasti spoločníka v

spoločnosti. Samotné konanie, ako aj z neho vyplývajúce vylúčenie spoločníka je

najzávažnejším dôsledkom nesplnenia vkladovej povinnosti a príplatkovej

povinnosti na úhradu strát spoločnosti uloženej uznesením valného zhromaždenia

podľa spoločenskej zmluvy. Kadučné konanie je jedinou výnimkou zo zásady, podľa

ktorej spoločnosť nemôže spoločníka vylúčiť proti jeho vôli. Prípadné ustanovenie

spoločenskej zmluvy o možnosti vylúčiť spoločníka aj z iných dôvodov by bolo

neplatné pre rozpor so zákonom. Pre závažnosť kadučného konania a jeho následkov sa

pokúsim uvedenú problematiku rozobrať podrobnejšie.

Keďže spoločenskú zmluvu uzatvárajú všetci spoločníci zo svojej vlastnej vôle

predpokladá sa, že budú mať záujem aj na plnom splatení vkladov, aby spoločnosť

mohla bez ďalších následkov vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Ak však jeden zo

spoločníkov nebude mať záujem na splatení vkladu, bolo by veľmi problematické pre

spoločnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Ak by takáto skutočnosť nastala

ObchZ vytvára možnosť, avšak nie povinnosť, aby sa valné zhromaždenie tohto

spoločníka zbavilo prostredníctvom kadučného konania, ktoré je upravené v

ustanoveniach § 113 ods. 3 až 6 ObchZ.

Keďže spoločníka, ktorý nesplatil svoj vklad chápeme ako dlžníka, a

spoločnosť ako veriteľa, pričom zmluvný vzťah vyjadruje spoločenská zmluva a zákon

ustanovuje možnosť v § 113 ods. 4 spoločníka vylúčiť, je možné kadučné konanie

chápať ako osobitný spôsob odstúpenia od zmluvy v zmysle § 367 ObchZ druhá veta.

Je to konanie vedúce k vylúčeniu spoločníka zo spoločnosti rozhodnutím

valného zhromaždenia pre neplnenie jeho povinnosti splatiť vklad a má dve fázy.

Predpokladom pre vylúčenie spoločníka v kadučnom konaní je:

a) Výzva na splnenie vkladovej povinnosti po hrozbu vylúčenia zo spoločnosti

(vyzývacie konanie),

Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník Komentár 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.

65

b) rozhodnutie valného zhromaždenia o vylúčení spoločníka.

Vyzývacie konanie

Výzva na splnenie vkladovej/ príplatkovej povinnosti musí obsahovať

požiadavku na splnenie vkladovej povinnosti v dodatočnej lehote, ktorá nesmie byť

kratšia ako 3 mesiace spojená s hrozbou, že pokiaľ spoločník svoju vkladovú

povinnosť nesplní v určenej lehote, bude zo spoločnosti vylúčený.

O spôsobe, akým sa má výzva uskutočniť zákon nič nehovorí, musí to

však byť spôsobom podľa ktorého možno overiť začiatok plynutia tejto lehoty (napr.

doporučeným listom).

Ak spoločník po výzve najneskoršie do dňa konania svoju povinnosť splní,

valné zhromaždenie ho už zo spoločnosti vylúčiť nemôže. Takéto vylúčenie by nemalo

oporu v zákone a znamenalo by zneužitie väčšiny hlasov v spoločnosti, ktoré je podľa §

56a zakázané. Je to dôsledok toho, že hlavným účelom kadučného konania je ochrana

práv a oprávnených záujmov tretích osôb a hoci aj oneskoreným splatením vkladu

odpadne dôvod pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti.

Konanie o vylúčenie spoločníka

Po márnom uplynutí určenej lehoty rozhoduje o vylúčení spoločníka valné

zhromaždenie na základe návrhu konateľov alebo niektorého zo spoločníkov

jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak spoločenská zmluva

nevyžaduje vyšší počet hlasov. Podľa § 127 ods. 5 a 6 spoločník nemôže vykonávať

hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho vylúčení alebo podaní

návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti a ani sa neprihliada na jeho hlasy pri

posudzovaní spôsobilosti valného zhromaždenia uznášať sa.

Právne účinky vylúčenia spoločníka nastávajú dňom prijatia uznesenia valného

zhromaždenia o jeho vylúčení. Proti tomuto uzneseniu nemá spoločník možnosť použiť

nijaký opravný prostriedok, nie je však vylúčené, aby sa obrátil na súd a určovacou

žalobou sa domáhal rozhodnutia, že vylúčenie sa uskutočnilo protiprávne a že teda jeho

účasť v spoločnosti trvá (§ 131 ObchZ).

Vylúčením spoločníka dochádza k týmto právnym dôsledkom:

vkladová povinnosť spoločníka trvá aj po jeho vylúčení zo spoločnosti

vylúčenému spoločníkovi vznikne právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu

66

uvoľnený obchodný podiel prechádza na spoločnosť

Podľa § 120 Obchodného zákonníka spoločnosť môže nadobudnúť vlastný

obchodný podiel na prechodnú dobu, nemôže však vykonávať práva spoločníka a je

povinná postupovať primerane podľa § 113 ods. 5 a 6 tak, že:

a) môže previesť tento podiel na iného spoločníka alebo, ak to umožňuje

spoločenská zmluva na tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.

b) do 6 mesiacov odo dňa, keď došlo k vylúčeniu spoločníka valné zhromaždenie

rozhodne o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka, pritom

však základné imanie nemožno znížiť pod zákonné minimum 5000 EUR. (§ 108

ods.1)

Nedodržaním týchto podmienok môže súd aj bez návrhu zrušiť spoločnosť

a nariadiť jej likvidáciu.

1.16 PRÍPLATKOVÁ POVINNOSŤ

Od vkladovej, t. j. prvotnej uhradzovacej povinnosti treba odlišovať tzv.

príplatkovú (niekedy označovanú aj ako druhotnú uhradzovaciu) povinnosť (Ovečková

a kol., 2005, s. 402). Nesplnenie príplatkovej povinnosti má však pre spoločníka

rovnaké právne následky ako nesplnenie jeho vkladovej povinnosti.

Spoločníci môžu byť na základe zákona alebo spoločenskej zmluvy zaviazaní na

ďalšie majetkové plnenia mimo rámca vkladovej povinnosti. V obchodnom zákonníku

sú upravené dva prípady plnenia mimo vkladovej povinnosti:

a) príplatky spoločníkov nad hodnotu vkladov na tvorbu rezervného fondu pri

vzniku spoločnosti (§ 67 ods. 2),

b) povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku

vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov (§ 121

ods. 1).

Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník Komentár 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.

67

1.16.1 Príplatková povinnosť na tvorbu rezervného fondu

Rezervný fond je obligatórnym fondom spoločnosti. Predstavuje časť

obchodného imania spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá slúži na sanáciu

nepriaznivého ekonomického vývoja spoločnosti a zmierňuje rozdiely medzi ziskovými

a stratovými účtovnými obdobiami. Rezervný fond je súčasťou vlastného kapitálu

(Fekete, 2004, s. 52).

Príplatkovú povinnosť spoločníkov na tvorbu rezervného fondu nad hodnotu

vkladu už pri vzniku spoločnosti zaviedol zákon NR SR č. 11/1998 Z. z. Pred jeho

prijatím spoločnosť s ručením obmedzeným nebola povinná vytvárať rezervný fond už

pri svojom vzniku. Zavedenie tejto povinnosti znamená, že prostriedky na tvorbu

rezervného fondu musia zakladatelia spoločnosti poskytnúť nad hodnotu vkladov.

Rezervný fond sa povinne každoročne dopĺňa o sumu určenú v spoločenskej zmluve,

resp. v stanovách, najmenej však o 5% z čistého zisku vyčísleného v účtovnej závierke.

Účelom rezervného fondu je uložiť určité časti zisku v čase, keď je spoločnosť

podnikateľsky úspešná, prípadne príplatky spoločníkov, aby mohla v budúcnosti

z týchto prostriedkov kryť straty, ktoré vzniknú v dôsledku menej úspešného

podnikania. Ako uvádza Majeríková: „V pravom zmysle slova tu ide o určitú rezervu,

ktorá spolu so základným imaním poskytuje určitú istotu veriteľom“ (Ovečková a kol.,

2005, s. 412).

Rezervný fond môžeme vymedziť ako časť obchodného majetku spoločnosti s

ručením obmedzeným, ktorá je určená na vyrovnávanie výkyvov v hospodárení

spoločnosti a na zabezpečenie platobnej schopnosti spoločnosti s ručením

obmedzeným, a tým aj na ochranu jej veriteľov. Rezervný fond spoločnosť vytvára

povinne v rozsahu určenom spoločenskou zmluvou alebo zákonom (Fekete, 2004, s.

248). Možno ho vytvoriť už pri vzniku spoločnosti, prípadne pri zvyšovaní základného

imania príplatkami spoločníkov.

Podľa osobitnej úpravy v § 124 ObchZ spoločnosť s ručením obmedzeným

vytvára rezervný fond v čase a vo výške, ktorú určuje spoločenská zmluva. Ak sa

rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z

čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý

Fekete, I., Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplexná príručka. EPOS. 2004.Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník Komentár 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.Fekete, I.: Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplexná príručka. EPOS. 2004.

68

raz vytvorí a to vo výške najmenej 5% z čistého zisku, nie však viac ako 10%

základného imania, v ktorom zisk po prvýkrát vytvorí4.

Zriadenie rezervného fondu v spoločnosti s ručením obmedzeným už pri vzniku

spoločnosti je teda len možnosťou, nie však povinnosťou spoločnosti (Moravčík a kol.,

1995, s. 124). Ak spoločenská zmluva stanovuje vytvoriť rezervný fond už pri vzniku

spoločnosti, dochádza k vzniku príplatkovej povinnosti spoločníkov.

Rezervný fond musí byť uložený na viazanom účte v banke (banka podľa

vnútorných predpisov nevytvorí osobitný účet pre spoločnosť, ale len „podúčet“)

(Furda, 1998, s. 32).

1.16.2 Príplatková povinnosť na úhradu strát spoločnosti

Pojmom príplatková povinnosť sa rozumie povinnosť spoločníkov prispieť na

úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku prevzatého vkladu (Žitňanská

a kol., 2009, s. 333).

Príplatková povinnosť je akousi druhotnou uhradzovacou povinnosťou, ktorej

prvoradým účelom je prekonanie hospodárskych ťažkostí. Spoločnosť môže preklenúť

nepriaznivú ekonomickú situáciu bez toho, aby musela znižovať základné imanie

spoločnosti (Patakyová a kol., 2006, číslo 4, diel 4, kapitola 3, s. 1). Priamo zo zákona

vyplýva, že príplatková povinnosť pri splnení už uvedených podmienok vzniká súčasne

všetkým spoločníkom a jej výška u jednotlivých spoločníkov sa vypočíta pomerne

podľa výšky ich vkladov (Ovečková a kol., 2005, s. 402).5

Príplatková povinnosť nie je plnením vkladovej povinnosti a spoločník takto

použité sumy nemôže započítať do príjmov z prevodu účasti na spoločnosti s ručením

obmedzeným podielom na likvidačnom zostatku, ani vyrovnacieho podielu v prípade

zániku jeho účasti v spoločnosti pre účely daní z príjmov (Pantlová, s. 4).

Obchodný zákonník v § 121 obsahuje ustanovenie o príplatkovej povinnosti na

úhradu strát spoločnosti. Stanovuje, že: „spoločenská zmluva môže určiť, že valné

4 Firemný právnik, 3/2003, str. 24Moravčík, J., Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník - komentár, IURA EDITION, Bratislava, 1995.Furda, S.: Základné požiadavky založenia spoločnosti s ručením obmedzeným po novelizácii Obchodného zákonníka, 1998.Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009.Patakyová, M., a kol.: Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ, 2006.5Ovečková, O. a kol., Obchodný zákonník s komentárom, 2005.http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=1835

69

http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=1835

zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát

spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania

podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti platia ustanovenia § 113 ods. 2

až 4. obdobne“ (§ 121 ods. 1 ObchZ.).

1.16.3 Vznik príplatkovej povinnosti spoločníka

Na vznik príplatkovej povinnosti sa vyžaduje kumulatívne splnenie troch

podmienok, ktorými treba rozumieť:

a) Zakotvenie príplatkovej povinnosti v spoločenskej zmluve,

b) oprávnenie valného zhromaždenia rozhodnúť o uložení príplatkovej povinnosti

upravené v spoločenskej zmluve,

c) rozhodnutie valného zhromaždenia o uložení príplatkovej povinnosti

spoločníkom (Žitňanská a kol., 2009, s. 333).

Zakotvenie príplatkovej povinnosti v spoločenskej zmluve

Výslovné ustanovenie spoločenskej zmluvy o tom, že valné zhromaždenie je

oprávnené rozhodnúť o uložení príplatkovej povinnosti. Osobitné pravidlá pre určenie

výšky príplatkovej povinnosti medzi spoločníkmi nie je možné si dohodnúť

v spoločenskej zmluve. Nie je možné príplatkovú povinnosť vymedziť, resp. vylúčiť pre

konkrétne osoby spoločníkov. Zo zákona vyplýva, že vzniká zo zákona všetkým

spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a vypočíta sa pomerne podľa výšky

ich vkladov.

Oprávnenie valného zhromaždenia rozhodnúť o uložení príplatkovej povinnosti

upravené v spoločenskej zmluve

V úprave spoločnosti s ručením obmedzeným všeobecne platí zásada v zmysle

§ 141 ods. 2 ObchZ, ktorá vyžaduje „na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou

sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú,

prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje

súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka“. Táto zásada sa priamo

včlenila do ustanovenia o príplatkovej povinnosti.


70

Základný rozdiel medzi vkladovou povinnosťou, ktorá vzniká priamo zo zákona,

a medzi príplatkovou povinnosťou je že príplatková povinnosť je dispozitívneho

charakteru. Vzniká iba na základe spoločenskej zmluvy, ak táto obsahuje o príplatkovej

povinnosti ustanovenie. Takéto ustanovenie spoločenskej zmluvy nie je uložením

príplatkovej povinnosti spoločníkom, ale len udelením oprávnenia valnému

zhromaždeniu spoločnosti, aby v prípade vzniku strát spoločnosti, mohlo svojím

rozhodnutím uložiť spoločníkom príplatkovú povinnosť.

rozhodnutie valného zhromaždenia o uložení príplatkovej povinnosti spoločníkom

Valné zhromaždenie môže uzniesť príplatkovú povinnosť v prípade, ak

spoločnosť v individuálnej účtovnej závierke vykáže stratu. O povinnosti prispieť na

úhradu strát spoločnosti na základe spoločenskej zmluvy rozhoduje valné zhromaždenie

jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčí

vyšší počet. Zákonnou hranicou celkovej sumy príplatkovej povinnosti, je polovičná

výška základného imania spoločnosti. Konkrétnu súhrnnú výšku vždy určuje valné

zhromaždenie vo svojom rozhodnutí, pričom táto závisí od konkrétnej hospodárskej

situácie spoločnosti a od výšky straty.

Príplatky sú príspevkom spoločníkov na prekonanie hospodárskych ťažkostí,

prostredníctvom ktorých sa v spoločnosti má zabezpečiť bilančná rovnováha a tým sa

spoločnosti umožnia prekonať ťažkosti bez znižovania základného imania.

1.16.4 Porušenie príplatkovej povinnosti

Prípadná nevôľa či neschopnosť splniť svoju príplatkovú povinnosť je

sankcionovateľná rovnako ako nerešpektovanie vkladovej povinnosti podľa § 113 ods. 2 až

6 ObchZ (aj keď § 121 ods. 1 odkazuje iba na subsidiárnu aplikáciu ods. 2 až 4 ObchZ).

Následky nesplnenia príplatkovej povinnosti teda môžu byť rovnako vážne ako pri splácaní

vkladov do základného imania (Mamojka, 2008, s. 174).

Keď spoločník nemá finančné zdroje na zaplatenie príplatkovej povinnosti,

prichádzajú do úvahy dve alternatívy:

a) Jednou z logických možností riešenia takejto situácie z pohľadu spoločníka je

Mamojka, M.: Ekvivalencia práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. vyd. VEDA Bratislava, 2008.

71

previesť svoj obchodný podiel. Spoločník zo spoločnosti nemôže vystúpiť

vzhľadom na prvú vetu § 148 ods. 1 ObchZ6, ale môže svoj obchodný podiel

zmluvne previesť so súhlasom valného zhromaždenia na iného spoločníka,

prípadne na tretiu osobu.

b) Spoločník, prípadne môže požiadať o zrušenie svojej účasti v spoločnosti súd

podľa § 148 ods. 1 ObchZ. Ako aj uvádza Dalibor Hanes, platí, že: „ Súd by

mohol zrušiť jeho účasť v spoločnosti, ak by preukázal, že od neho nemožno

spravodlivo žiadať, prípadne aj vzhľadom na určenie príplatkovej povinnosti,

aby v spoločnosti naďalej zotrval“(Hanes, 2002, s. 183). Návrh na zrušenie

účasti spoločníka podáva na súd spoločník, ktorý žiada, aby súd zrušil jeho účasť

v spoločnosti. Návrh musí byť zdôvodnený a musia byť predložené a označené

dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie. Účasť spoločníka v spoločnosti zaniká dňom

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu. Obchodný podiel spoločníka,

ktorého účasť v spoločnosti zanikla prechádza na spoločnosť, ktorá je povinná

postupovať v zmysle § 113 ods. 5 a 6 ObchZ. Právoplatným rozhodnutím súdu

o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným vzniká tomuto

nárok na vyrovnací podiel v zmysle ustanovení § 150 a § 61 ObchZ.

1.17 RUČENIE SPOLOČNÍKA ZA ZÁVAZKY SPOLOČNOSTI S RUČENÍM

OBMEDZENÝM

Ručením sa vo všeobecnosti označuje právny vzťah medzi veriteľom

a ručiteľom. Jeho podstata spočíva v tom, že k hlavnému záväzku dlžníka voči

veriteľovi pristupuje záväzok vedľajší – záväzok ručiteľa voči veriteľovi, že ho uspokojí

v prípade, ak tak neurobí dlžník. Ručenie, obdobne ako väčšina zabezpečovacích

prostriedkov v súkromnom práve, plní predovšetkým funkciu zabezpečovaciu

a uhradzovaciu: jednak deklaruje fakticitu a reálnu podobu zabezpečovaného záväzku (s

prihliadnutím aj na požiadavky právnej prevencie), jednak vytvára alternatívny zdroj,

z ktorého potenciálne môžu byť uspokojené nároky veriteľa (hoci len v suplovanej

6 Prvá veta § 148 ods. 1 ObchZ: „Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval“.Hanes, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, IURA EDITION, Bratislava, 2002.

72

forme) (Suchoža, 1997, s. 347). Možno zhrnúť, že základnou funkciou ručenia je

posilnenie právneho postavenia veriteľa a zvýšenie miery istoty, že jeho pohľadávka

bude uspokojená.

Ručenie je vo vzťahu k hlavnému právnemu vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom

záväzkom vedľajším, ktorý možno charakterizovať ako akcesorický a subsidiárny.

Akcesorita ručenia spočíva v tom, že vznik, zmena a zánik, ako aj obsah ručiteľského

záväzku sú do značnej miery determinované existenciou a obsahom záväzku hlavného.

Subsidiarita ručenia znamená, že veriteľ sa môže domáhať plnenia od ručiteľa, len ak

nemôže dosiahnuť plnenie od dlžníka ani v primeranej dobe potom, čo ho na to písomne

vyzval, alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení

konkurzu (Prievozník, 2006, s. 654).

Na zákonné ručenie spoločníka obchodnej spoločnosti sa primerane vzťahujú

ustanovenia Obchodného zákonníka o ručení v obchodných záväzkových vzťahoch. (§

312 ObchZ) Tu sa prejavuje určité prelomenie zásady akcesority ručenia, teda jeho

viazanosti na právny režim záväzku hlavného. (§ 261 ods. 4 ObchZ) Bez ohľadu na

právnu povahu hlavného záväzku spoločnosti voči veriteľovi (môže ísť o vzťah

občianskoprávny, obchodnoprávny, ale aj rôzne právne vzťahy v oblasti verejného

práva – daňovo-právne, finančno-právne) sa ručenie spoločníka ako vzťah vedľajší bude

vždy spravovať právnou úpravou ručenia, obsiahnutou v Obchodnom zákonníku.

Všeobecnú úpravu ručenia spoločníkov upravuje § 56 obchodného zákazníka,

ktorý zároveň ustanovuje, že pre ručenie spoločníkov sa použijú obdobné ustanovenia

Obchodného zákonníka o ručení (§ 303 ObchZ), ak z ustanovení zákona o spoločnosti

s ručením obmedzeným nevyplýva niečo iné.

1.17.1 Obsah a rozsah ručenia spoločníka

Rozsah povinnosti spoločníka ručiť za záväzky spoločnosti upravuje obchodný

zákonník v § 106. Podľa neho „spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím

majetkom a spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu

zapísaného v obchodnom registri“. Rozsah ručenia je daný rozdielom medzi zapísanou

splatenou výškou a celkovou veľkosťou vkladu spoločníka.

Suchoža, J.: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Komentár. Bratislava EUROUNION, 1997.Prievozník, M.: Ručenie spoločníka obchodnej spoločnosti. Justičná revue, 58, 2006.

73

Na základe uvedeného je potrebné rozlišovať medzi7:

Ručením spoločnosti za svoje vlastné záväzky

Spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Nie je pritom

rozhodujúca výška základného imania, ale hodnota celého obchodného majetku, ktorý

má spoločnosť k dispozícii.

Ručením spoločníkov za záväzky spoločnosti

Oproti spoločnosti je rozsah ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti

obmedzený výškou nesplateného vkladu, ktorý je zapísaný v obchodnom registri voči

veriteľom je subsidiárne a solidárne.

Subsidiarita ručenia znamená, že veriteľ sa so svojím nárokom voči spoločnosti

musí najprv obrátiť na spoločnosť, pričom „tí, ktorí ručia, sú vo vzťahu k veriteľovi

akoby v zálohe pre prípad, že dlžník ani na výzvu veriteľa nesplní.“ (Ovečková a kol.,

2005, s. 402). Až v prípade, keď spoločnosť nesplní svoj záväzok, sa môže veriteľ

obrátiť na spoločníkov, ktorí však za záväzky spoločnosti ručia len v obmedzenom

rozsahu (do výšky nesplateného vkladu). Inými slovami ručenie spoločníkov má povahu

ručiteľského záväzku, ktorý nastupuje až potom, keď hlavný dlžník (spoločnosť)

neuspokojil nárok veriteľa na plnenie.

Rozsah zodpovednosti, resp. ručenia spoločníkov je závislý od toho, či ide

o obdobie medzi založením spoločnosti a jej vznikom alebo o obdobie po vzniku

spoločnosti a do momentu zániku, resp. o obdobie po zániku spoločnosti, t.j.:

v období medzi založením spoločnosti a jej vznikom sú spoločníci viazaní za

úkony zakladateľov vo firme solidárneho ručenia,

v období po vzniku spoločnosti a počas trvania spoločnosti ručia spoločníci za

záväzky do výšky nesplatených vkladov zapísaných do obchodného registra; ak

tá istá osoba, alebo tie isté osoby sú jedinými spoločníkmi vo viacerých

spoločnostiach, za záväzky ktorejkoľvek z ich spoločností, ručia svojím

majetkom aj ich ostatné spoločnosti (aj keď nie sú spoločníkmi),

7 http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=1835Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník Komentár 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.

74

v období po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky bývalej spoločnosti

do výšky podielu na likvidačnom zostatku; ak neboli splatené vklady v plnom

rozsahu, ručia bývalí spoločníci tak, ako za trvania spoločnosti,

ručenie príplatkovou povinnosťou (Patakyová, 2000, časť 7, diel 2, kapitola 5, s.

2).

V prípade, ak je vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti ručia spoločníci za

záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje

pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní. Ovečková uvádza, že

„oneskorene prihlásené pohľadávky sú z hľadiska ručenia spoločníkov za záväzky

spoločnosti v danom prípade právne irelevantné, zákon na ne neprihliada“ (Ovečková

a kol., 2005, s. 140). Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými aj všetky nesplatené

časti vkladov a spoločníci sa dostávajú do omeškania spolu so všetkými dôsledkami

z toho pre spoločníkov plynúcich.

Ak spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra na základe

predchádzajúcej likvidácie, teda bez vyhlásenia konkurzu na jej majetok, každému

spoločníkovi vzniká právo na likvidačnom zostatku. Tento stav upravuje § 56 ods. 7

ObchZ. Zánikom spoločnosti nezaniká automaticky aj ručenie spoločníkov. Ako je už

uvedené vyššie, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky nesplatených vkladov

zapísaných v obchodnom registri. Okamihom splatenia a zápisu do obchodného registra

sa končí ich ručenie za záväzky spoločnosti. Ručenie sa ale obnovuje v prípade zániku

spoločnosti, a to do výšky podielu na likvidačnom zostatku. Z toho logicky vyplýva, že

počas zániku spoločnosti môže byť ručenie spoločníkov ešte väčšie, ako bolo počas

existencie spoločnosti. Závisí to od skutočnosti, aká bola výška podielu na likvidačnom

zostatku a jednak od výšky ručenia v čase existencie spoločnosti (Blaha – Jurčíková,

2003, s. 164). Môžu nastať dva prípady:

a) Ak je podiel spoločníka na likvidačnom zostatku nižší, ako bolo jeho ručenie

v čase trvania spoločnosti. Určenie miery ručenia v tomto prípade je určujúci

rozsah spoločníka v čase existencie spoločnosti.

b) Ak je podiel spoločníka na likvidačnom zostatku vyšší, ako rozsah jeho ručenia

v čase existencie spoločnosti. V tomto prípade pre určenie miery ručenia

Patakyová, M.: Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ, VERLAG DASHOFER, 2000.Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník Komentár 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.Blaha, M., Jurčíková, B.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v praxi po 1.1.2003. Poradca podnikateľa, Žilina 2003.

75

spoločníka za záväzky spoločnosti je smerodajná výška jeho podielu na

likvidačnom zostatku.

Pri posudzovaní rozsahu ručenia sa vychádza z existujúceho právneho stavu

pred zánikom spoločnosti. Čiže, či spoločník voči spoločnosti má alebo nemá plne

splnenú vkladovú povinnosť.

1.17.2 Osobitné prípady ručenia spoločníkov

Osobitné prípady individuálneho ručenia spoločníkov spoločnosti s ručením

obmedzeným ustanovené zákonom sú tieto:

a) Spoločník, ktorý previedol do spoločnosti pohľadávku ako nepeňažný vklad,

ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky až do výšky hodnoty svojho vkladu. (§

59 ods. 5 ObchZ).

b) Správca vkladu, ktorý uviedol vo vyhlásení vyššiu sumu, než aká bola splatená

ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka

splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky

spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká

splatením vkladov, ktorých sa toto ručenie týka. (§ 60 ods. 4 ObchZ).

c) Pri prevode obchodného podielu na inú osobu, podľa § 115 ods. 3 ObchZ

prevodca (bývalý spoločník) ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto

podielu.

76

PRÁVA SPOLOČNÍKA

1.18 PRÁVA ZAKLADATEĽOV PRED VZNIKOM SPOLOČNOSTI

1.18.1 Právo podnikať v kontraste s praxou registrových súdov

V Ústave Slovenskej republiky (zák. č. 460/1992 Zb., ďalej len „Ústava“) sa

zohľadňuje fakt, že vykonávanie podnikateľskej činnosti nemôže byť len dispozíciou

danou súkromnoprávnym charakterom obchodnoprávnej reglementácie.

V demokratickom štáte je ústavným právom zaručujúcim voľný vstup na trh ako vôľou

a intelektuálnou šikovnosťou podmienená možnosť vlastnej obživy s víziou dosiahnutia

určitého životného komfortu. Právo podnikať tak bolo logicky zakomponované do

znenia zákona najvyššej právnej sily článkom 35 v nasledujúcom znení: „každý má

právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“.

K základným predpokladom pre vznik zdravej konkurencie medzi

podnikateľskými subjektmi a tým plnohodnotného a férového trhového prostredia

Ústavný súd SR uviedol: „Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu

hospodárskej činnosti podľa uváženia. Toto právo sa priznáva každej osobe.

Prostredníctvom práva na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať hospodársku

činnosť tam, kde existuje ekonomická konkurencia, ako aj tam, kde ekonomická

konkurencia neexistuje. Súčasťou takto poskytnutej záruky nie je ochrana podnikateľa

pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti“.8 Čo Ústavný súd

v ďalšom konaní špecifikoval: „Súčasťou takto poskytnutej záruky nie je ochrana

podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti, ani záruka, že

podnikateľ bude mať úspech vo svojej činnosti. Právo podnikať sa v súkromnom záujme

chráni ako spôsob obživy jednotlivca. Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na

rozvoji podnikania ako dôležitého prvku trhového hospodárstva. Toto právo sa

priznáva osobám ako právny prostriedok rozvoja trhovej ekonomiky zaručenej čl. 55

8 PL. ÚS 7/96. Nález z 27. Februára 1997. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997. s. 49.

77

ods. 1 ústavy, podľa ktorého: Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na

princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky“.9

V rámci trhového prostredia Ústava jasne rozpoznáva požiadavky pre vznik

hospodárskej súťaže a následné zdarné pôsobenie podnikateľských subjektov v nej,

pričom podľa Ústavného súdu „základom trhového hospodárstva a s ním spätej

hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre

všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného

práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve

je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 na trhu. Vstup na trh sa právne

zabezpečuje v správnom konaní založenom na registračnom alebo povoľovacom

princípe.“

1.18.2 Obmedzenie práva podnikať ustanovením § 105a ObchZ

Regulácia záujmu potenciálnych podnikateľov o Ústavou zaručený vstup na trh je

okrem formálnych zákonných požiadaviek determinovaná aj obmedzením rozsahu

práva podnikať. Pod vplyvom európskeho práva, konkrétne dvanástej smernice Rady

„o obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom“

(89/667/EHS), došlo od 1. 1. 2002 k zmene v možnostiach zakladania jednoosobových

obchodných spoločností. Podľa § 105a ods. 1 ObchZ „spoločnosť s jedným

spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej

spoločnosti“. Pri interpretovaní predmetnej úpravy musím spomenúť nedostatok

v systematike ktorý neušiel pozornosti Mojmírovi Mamojkovi a jeho pracovnému

kolektívu (Mamojka, 2008, s. 31). Nedostatok sa spája so znením druhej vety § 105a

ods. 1 ObchZ: „fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch

spoločnostiach“. Je teda účasť fyzickej osoby v troch jednoosobových spoločnostiach

obmedzená na tri spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo na akékoľvek tri

jednoosobové spoločnosti?

9 II. ÚS 70/97. Nález zo 16. Júna 1998. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej rebubliky. 1998. s. 238.Mamojka, M.: Ekvivalencia práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. vyd. VEDA Bratislava, 2008.

78

1.19 PRÁVA A SPOLOČNÍKOV POČAS EXISTENCIE SPOLOČNOSTI

Spoločník odvodzuje svoje práva voči spoločnosti a ostatným spoločníkom od

existencie obchodného podielu, ktorý podľa § 114 ods. 1 ObchZ „predstavuje práva

a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.“

Práva spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným možno rozdeliť do troch

skupín:

a) právo spoločníka podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti ako základné

nemajetkové právo a s ním súvisiace ostatné nemajetkové práva spoločníka, ako

napr. právo spoločníka byť informovaný o záležitostiach spoločnosti, právo

spoločníka uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľom a voči

spoločníkom, právo spoločníka byť zapísaný v zozname spoločníkov, právo

spoločníka nahliadať do zoznamu spoločníkov, právo spoločníka podať na súd

návrh na zrušenie jeho účasti v spoločnosti,

b) majetkové práva spoločníka, ktorými treba rozumieť právo na podiel na zisku,

právo na vyrovnací podiel, právo na podiel na likvidačnom zostatku, právo

disponovať svojím obchodným podielom a právo prevziať záväzok na nový vklad

pri zvyšovaní základného imania,

c) práva menšinových spoločníkov (Žitňanská a kol., 2009, s. 337).

1.19.1 VÝKON PRÁV SPOLOČNÍKA NA VALNOM ZHROMAŽDENÍ

Obchodný zákonník výslovne upravuje iba tri orgány spoločnosti s ručením

obmedzeným, z toho dva orgány sú obligatórne, a to valné zhromaždenie a konateľ. Tretím

fakultatívnym orgánom spoločnosti je dozorná rada, ktorá sa zriaďuje len vtedy, ak to

určuje spoločenská zmluva.

Valné zhromaždenie ako „najvyšší orgán spoločnosti“ zložený výlučne zo

spoločníkov sprostredkovane napĺňa ich právo na podieľanie sa na riadení spoločnosti, na

čo sú v praxi vytvorené možnosti určením právomocí orgánu v § 125 ObchZ. „Z dôvodovej

správy k obchodnému zákonníku vyplýva, že valné zhromaždenie tvoria všetci spoločníci,

avšak podľa ustanovenia § 127 je valné zhromaždenie schopné uznášať sa , ak sú prítomní


79

spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje

inak. Z uvedeného ustanovenia preto možno vyvodiť, že valné zhromaždenie je orgánom

zloženým z prítomných spoločníkov, ak majú potrebný počet hlasov.“10

1.19.1.1 Účasť na valnom zhromaždení

Každý spoločník má právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, a to buď

osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Spoločník má právo na

valnom zhromaždení vystúpiť, môže predkladať návrhy uznesení a má právo

zúčastniť sa hlasovania. Proti prijatým uzneseniam a proti spôsobu vedenia valného

zhromaždenia môže znášať protesty, ktoré sa zapisujú do zápisnice o priebehu valného

zhromaždenia.

Účasť na zasadnutí valného zhromaždenia je právom a nie povinnosťou.

Prípadná fyzická absencia spoločníka nemusí byť zdôvodnená. V rámci zmluvnej

slobody síce možno znením spoločenskej zmluvy zaviazať spoločníka na uvedenie

dôvodu, z akého sa zasadnutia nezúčastní, ale bez praktického významu, keďže jeho

prítomnosť na zhromaždení nie je vynútiteľná.

Možnosť zastúpenia spoločníka na valnom zhromaždení je obsiahnutá v § 126

ObchZ v nasledujúcom znení: „Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného

zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného

plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady

spoločnosti“. Podľa Mamojku výklad § 126 ObchZ separovaného od iných ustanovení

ako pravidla určujúceho povinnosť účasti spoločníka na valnom zhromaždení by nebol

nemožný. Viacero ustanovení determinujúcich povinnosť neobsahuje gramatické

imperatívy slovom „musí“, ale formuláciou textu ani jednoznačne neponúka

dispozitívne riešenie. Dikcia „spoločník sa zúčastňuje...“ nie je z teoretického hľadiska

legislatívne „učesaným“ riešením, aj keď v komplexnej kooperácii súvisiacich

ustanovení výklad zakladajúci povinnosť jeho účasti samozrejme nie je schodný11.

Informácie ohľadom udelenia plnomocenstva možno redukovať na jeho

obsahové náležitosti (identifikačné údaje splnomocniteľa, účel udelenia

plnomocenstva, dátum a podpis splnomocniteľa). Podpis na plnomocenstve zo zákona

10 Hanes, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, IURA EDITION, Bratislava. 2002. s. 207.

11 MAMOJKA, M.: Ekvivalencia práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. vyd. VEDA Bratislava, 2008. s. 65.

80

nemusí byť overený notárom, ale môže určiť spoločenská zmluva.12

1.19.1.2 Uznášaniaschopnosť, priebeh a hlasovanie na valnom zhromaždení

Efektivita činnosti valného zhromaždenia ako orgánu transformujúceho vôľu

spoločníkov do právne relevantnej podoby sa dosahuje určením hranice pre

uznášaniaschopnosť „obojstrannou“ dispozitívnosťou založenou na prítomnosti

spoločníkov, „ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak“.

Mojmír Mamojka mladší sa zastáva názoru, že „funkčnosť predpokladu účasti

spoločníkov s aspoň polovicou hlasov je v praxi individuálna a do veľkej miery bude

závisieť od vnútorných vzťahov bez vôle zneužívať svoje postavenie. Možnosť úpravy

kvóra pre uznášaniaschopný orgán smerom dole (napr. ¼ zo všetkých hlasov) je

v súlade so zákonom, ale prípadné v plnej miere aplikované zvoľnenie obvyklých

a v praxi racionálne rešpektovaných požiadaviek by mohlo znížiť dôveryhodnosť orgánu

jednak ako predstaviteľa generálnej vôle spoločníkov a jednak vytvorí priestor pre

akcieschopné valné zhromaždenie bez účasti spoločníkov s podstatným počtom hlasov či

akejkoľvek inej personálnej kooperácie.“13 Prikláňa sa k určeniu spodnej hranice

spôsobom uvedeným v rovnakom ustanovení českého ObchZ, ktorý ani úpravou

v spoločenskej zmluve nedovoľuje znížiť požiadavku pre uznášaniaschopnosť valného

zhromaždenia pod polovicu všetkých hlasov.14

Podľa Eliáša v prípade neschopnosti uznášania sa zvolaného valného

zhromaždenia je potrebné „zvolať ho predpísaným postupom znovu“, pričom „toto

ďalšie valné zhromaždenie, ktoré má prejednať program valného zhromaždenia už skôr

zvolaného a pre absenciu niektorých spoločníkov neuskutočneného, sa v praxi bežne

označuje ako náhradné. Pretože naše obchodné právo tento inštitút v úprave spoločnosti

s ručením obmedzeným nepozná, ide o názov právne bezvýznamný.“15

12 Pozri aj: ELIÁŠ, K. a kolektív: Obchodní zákoník. Praktické poznámkové vydání s výběrem judikatury od roku 1900. LINDE PRAHA, a.s. Praha. 2004. Str. 307. „společenská smlouva muže vyžádat úřední ověření podpisu zmocnitele na plné moci“.

13 MAMOJKA, M.: Ekvivalencia práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. vyd. VEDA Bratislava, 2008. s. 71 – 72.

14 Znenie § 127 ods. 1 v českom ObchZ: „Valná hromada je schopná usnášení jsou-li přítomni společníci, kteří mají alespoň polovinu všech hlasú, nevyžaduje-li spoločenská smlouva vyšší počet hlasú“

15 Eliáš, K.: Společnost s ručením omezeným. PROSPEKTRUM, spol. s r.o. Praha. 1997. s. 151

81

V prípade, že spoločenská zmluva bližšie nešpecifikuje napr. spomínané

pravidlá uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia, má v tomto prípade text zákona

v druhom od stavci § 127 ObchZ ponúkať akúsi všeobecne spravodlivú a voči všetkým

spoločníkom čo najekvivalentnejšiu alternatívu reglementáciu príslušnej problematiky

a to úpravou „sily“ hlasov jednotlivých spoločníkov.16 Postavenie spoločníkov

z hľadiska sily ich hlasov i matematický kľúč pre ich výpočet (napr. z vkladov

spoločníkov) je postavený plne na zmluvnej kreativite pri tvorbe zakladateľského

dokumentu ako prejavu vôle spoločníkov vytvoriť platformu pre bezproblémové

fungovanie valného zhromaždenia. Obchodný register neskúma dôvody prípadného

neproporcionálneho rozloženia hlasov. Ide o vnútornú dohodu medzi spoločníkmi, ktorá

nie je ani obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy.

Zákon správne rozoznáva rozhodnutia v rámci pôsobnosti valného

zhromaždenia, ktoré majú väčší vplyv na ďalší chod spoločnosti. Podľa Mamojku

požiadavka dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov, teda nielen prítomných

spoločníkov, vystihuje zákonom logicky preferovaný tvrdší postup, ktorý na rozdiel od

§ 127 ods. 1 ObchZ otvára cestu dispozitívnosti len smerom sprísnenia kvóra na vyšší

ako zákonom stanovený počet hlasov (§ 127 ods. 4 ObchZ: „Na rozhodnutie podľa §

125 ods. 1 ObchZ písm. a), c), d) e) a i) je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej

väčšiny všetkých spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov

potrebných na prijatie týchto rozhodnutí“).17

Spomínaný autor v ďalšom texte je toho názoru, že „ustanovenie § 127 ObchZ

možno považovať za najvýznamnejšiu súčasť reglementácie vlaného zhromaždenia. Je

o to prekvapujúcejšie, že v tomto ani v žiadnom inom ustanovení nenájdeme zmienku

o spôsobe hlasovania či súvisiace náznaky primeranej formalizácie priebehu jeho

zasadnutia“.18

Kontrola uznášaniaschopnosti pred každým prerokúvaným bodom by

nepochybne vytvárala podmienky pre ochromenie valného zhromaždenia v bodoch,

ktoré by spoločník či viacerí spoločníci nemali záujem prejednať či rozhodnúť.

V zmysle princípu „čo zákon nezakazuje, je dovolené“ nemožno takéto riešenie úplne

16 § 127 ods. 2 ObchZ: „Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.“



82

vylúčiť. Preto sa pripájam zástancom platnosti počiatočnej uznášaniaschopnosti valného

zhromaždenia zistenej pred začiatkom prerokúvania jednotlivých bodov programu.19

Valné zhromaždenie s textom zákona označované za „najvyšší orgán

spoločnosti“, no pojmovo ide skôr o vyjadrenie podstaty interných rozhodovacích

procesov, ktorá je však navonok prezentovaná konateľom/i. „Je nepochybné, že konanie

s právnou relevanciou vo vzťahu k tretím osobám zostáva v kompetencii štatutárneho

orgánu, no hybnou silou (najmä vzhľadom na pôsobnosť valného zhromaždenia

v zmysle § 125 ObchZ) je práve valné zhromaždenie.“20 Koho prejavom vôle je vlastne

uznesenie valného zhromaždenia? Má pôvodca prejavu tejto vôle spôsobilosť na právne

úkony? Skutočnými pôvodcami vôle spoločnosti sú jej spoločníci ktorých kolektívna

vôľa nadobúda právne relevantný rámec práve uznesením zo zasadnutia valného

zhromaždenia. Valnému zhromaždeniu zákon nedáva možnosť konať v mene

spoločnosti a naopak konateľ nerozhoduje o otázkach, ktoré sú zverené valnému

zhromaždeniu. Priebeh valného zhromaždenia náš Obchodný zákonník v podstate

neupravuje – v praxi zaužívané postupy nachádzajú čiastočnú oporu len v niekoľkých

úvodných krokoch spočívajúcich v personálnom určení predsedu valného zhromaždenia

a zapisovateľa, bežná je aj voľba overovateľa zápisnice.21 Podľa Ovečkovej „treba

odporučiť, aby podrobnejšia úprava priebehu valného zhromaždenia bola zakotvená

v spoločenskej zmluve alebo v stanovách.“22

1.19.1.3 Zvolávanie valného zhromaždenia

V zmysle zákona § 128 ods. 1 ObchZ valné zhromaždenie „ak zákon,

spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú konatelia

najmenej raz za rok“. Náš Obchodný zákonník je však opäť trestuhodne nedôsledný,

pretože slovné spojenie „raz za rok“ nie je presné. Komplexný pohľad nachádza

19 JUDIKÁT: Tento postup by zamedzil napr. svojvoľnému odchádzaniu z rokovacej miestnosti, resp. jeho dopadu na priebeh hlasovania. Takéto konanie by totiž na uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia po jej počiatočnom zistení už nemalo vplyv a jediným výsledkom by bolo zdržanie sa hlasovania spoločníka, ktorý z rokovacej miestnosti odišiel, čo je z matematického počítania hlasov na valnom zhromaždení to isté ako prípadný nesúhlas (hlasovanie „proti“).



22 Ovečková, O. a kolektív: Obchodný zákonník.. Komentár. IURA EDITION. Bratislava, 2005. s. 436

83

výkladové upresnenie v korelácii s § 68 ods. 6 písm. a) ObchZ23, ktorý obchodnej

spoločnosti hrozí najvážnejšou sankciou a to zrušením spoločnosti. Logické by bolo

považovať požiadavku za splnenú v prípade konania valného zhromaždenia jedenkrát za

12 mesiacov, pričom táto doba by prirodzene začala plynúť po vzniku spoločnosti či po

každom poslednom zasadnutí valného zhromaždenia.

Valné zhromaždenie sa musí konať najmenej raz ročne, aby schválilo ročnú

účtovnú závierku a rozhodlo o rozdelení zisku alebo úhrade strát spoločnosti.

Okrem toho sú povinní zvolať valné zhromaždenie v kratšej lehote, ak to ustanovuje

zákon, spoločenská zmluva, alebo stanovy spoločnosti. V odseku 2 tohto paragrafu

zákon tiež ukladá povinnosť primerane použiť ustanovenie § 193 podľa ktorého sú

konatelia povinní zvolať valné zhromaždenie, ak zistia, že spoločnosť stratila tretinu

základného imania, alebo ak je po dobu dlhšiu ako tri mesiace platobne neschopná.

Povinnosť zvolať valné zhromaždenie konateľom vzniká aj v prípade, keď o to požiada

spoločník, ktorého vklad dosahuje 10% základného imania spoločnosti (§ 129 ods. 2

ObchZ).

Dozorná rada zvoláva valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy

spoločnosti. Toto právo a zároveň povinnosť patrí dozornej rade ako kolektívnemu

orgánu spoločnosti, o zvolaní valného zhromaždenia teda rozhoduje svojím uznesením.

Súhlasím s názorom Dalibora Hanesa, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi

dobou na zvolanie valného zhromaždenia a termínom jeho konania. Z dôvodu že zákon

vytvára priestor pre dohodu spoločníkov o častejšom zvolávaní valného zhromaždenia,

ktorého prípadné nerešpektovanie by však pri jeho zvolávaní v súlade s § 128 ods. 1

ObchZ nebolo dôvodom pre zrušenie spoločnosti v zmysle uvedeného ale len

porušením spoločenskej zmluvy.

1.19.1.4 Prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia

Obchodný zákonník umožňuje, aby spoločníci mohli prijímať rozhodnutia vo

veciach spoločnosti aj mimo valného zhromaždenia. Vo všeobecnosti platí zásada, že

rozhodovanie per rollam je možné o záležitostiach, ktoré inak zákon (§ 125 ObchZ) alebo

spoločenská zmluva zveruje do pôsobnosti valného zhromaždenia. Týmto spôsobom je

23 Ustanovenie § 68 ods. 6 písm. a) ObchZ: „Súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak za a) sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti.“

84

možné zmeniť aj spoločenskú zmluvu, ak ide o takú zmenu spoločenskej zmluvy, o ktorej je

zo zákona alebo na základe spoločenskej zmluvy oprávnené rozhodovať valné

zhromaždenie. Spoločníci by v každom prípade mali rešpektovať to, že valné zhromaždenie

sa má konať aspoň jedenkrát v kalendárnom roku, inak by súd mohol spoločnosť zrušiť

podľa § 68 ods. 6 písm. a).

Návrh na prijatie uznesenia mimo valného zhromaždenia je oprávnený predložiť:

Konateľ, ide o rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti podľa § 134, preto

ak má spoločnosť viacerých konateľov vyžaduje sa súhlas väčšiny konateľov

minoritný spoločník (spoločníci), ktorého vklad predstavuje 10% základného imania

dozorná rada, ak je zriadená a ak sa tak uznesie spôsobom upraveným v § 66 ods. 4

Návrh sa predkladá v písomnej forme spoločníkom, pričom musí minimálne

obsahovať návrh rozhodnutia a

určenie lehoty na písomné vyjadrenie spoločníkov, či súhlasia alebo nesúhlasia

s predloženým návrhom, ktoré zasielajú na adresu sídla spoločnosti. Návrh sa musí

doručiť každému zo spoločníkov. Ak by sa nepodarilo návrh doručiť čo len jednému zo

spoločníkov, alebo by sa doručenie nepodarilo preukázať, uznesenie nebude prijaté.

Na prijatie uznesenia sa vyžaduje, aby spoločníci prostredníctvom kladného

písomného vyjadrenia odovzdali v lehote uvedenej v návrhu potrebnú väčšinu hlasov,

ktorá sa počíta vždy z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom. V

prípade, že sa spoločník k návrhu nevyjadrí v lehote určenej na písomné vyjadrenie,

platí nevyvrátiteľná domnienka, že spoločník s návrhom nesúhlasí (má sa za to, že

hlasoval proti).

To, či je potrebná jednoduchá väčšina alebo kvalifikovaná väčšina hlasov, záleží na

veci, ktorej sa uznesenie týka: „Ak spoločenská zmluva stanovuje pre prijatie rozhodnutia

valného zhromaždenia väčšiu ako jednoduchú väčšinu hlasov prítomných spoločníkov, tak

pre prijatie takéhoto rozhodnutia mimo valného zhromaždenia podľa §130“.

Obchodného zákonníka je potrebná rovnaká väčšina hlasov, ktorá sa však počíta

z celkového počtu hlasov patriacich všetkým spoločníkom (rozsudok Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 29/1994, ZSP 1/ 1996).24

Pri prijímaní rozhodnutia mimo valného zhromaždenia sa na hlasy spoločníka, ktorý

nemôže vykonávať hlasovacie právo neprihliada rovnako, ako pri posudzovaní valného

zhromaždenia uznášať sa a pri hlasovaní na valnom zhromaždení.

24www.epi.sk

85

1.19.1.5 Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia

Ochranu proti úmyselnému či len nevedomému nerešpektovaniu zákona

týkajúceho sa uznesení valného zhromaždenia v procese jeho prijímania či

presadzovania zakotvuje § 131 ObchZ, ktorý síce systematicky, no vzhľadom na jeho

nepochybný význam žiaľ bez samostatného nadpisu upravuje možnosť domáhať sa

určenia, že uznesenie valného zhromaždenia je neplatné.25 Osoby oprávnené pre toto

konanie sú špecifikované v prvej vete ustanovenia.26

Osobitosti vyskytnutých vád spôsobených pozvánkou zaslanou s kratšou lehotou

ako zákon či spoločenská zmluva určuje, prípadne situácie, keď spoločník vôbec nebol

o konaní valného zhromaždenia upovedomený, zohľadňuje i lehotu pre podanie návrhu

na určenie neplatnosti uznesenia, ktorá plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba

„mohlo o uznesení dozvedieť“27 Určením možnosti dozvedieť sa o konaní valného

zhromaždenia a nie až skutočným oboznámením sa s týmto faktom pre začiatok

plynutia lehoty zákon rešpektuje všeobecnú zásadu, že začiatok lehoty určuje objektívna

možnosť vykonania práva po prvý raz, nezávisle od subjektívnych okolností.28

Dôvody podania návrhu na určenie neplatnosti uznesenia zo strany spoločníka sú

upravené v ods. 2 predmetného ustanovenia.

Podľa Mamojku ustanovenie § 131 ods. 1 ObchZ zastrešuje akýkoľvek rozpor

uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami bez ohľadu na to, či

práva oprávnených osôb boli ohrozené alebo nie, ods. 2 tohto ustanovenia však

pritvrdzuje možnosť domáhania sa neplatnosti uznesenia zo strany spoločníka

kumulatívnou požiadavkou potenciálneho obmedzenia jeho práv ako jedinej možnosti

aplikácie § 131 ObchZ spoločníkom spoločnosti. Vzťah medzi ods. 1 a 2 skúmaného

25 MAMOJKA, M.: Ekvivalencia práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. vyd. VEDA Bratislava, 2008. s. 129

26 Prvá veta ustanovenia § 131 ods. 1 ObchZ: každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo so stanovami.“

JUDIKÁT: Rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 4 Obo 22/98, zo súdnej praxe, č. 5/2000: „Domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môžu iba osoby uvedené v ustanovení § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to iba v lehote a z dôvodov v ňom uvedených.

27 Tretia veta ustanovenia § 131 ods. 1 ObchZ: Toto právo však zanikne ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

28 Ovečková, O. a kolektív: Obchodný zákonník. Komentár. IURA EDITION. Bratislava. 2005 s. 446.

86

ustanovenia ako všeobecnej a špeciálnej úpravy podmienok pre aktívne legitimované

osoby je zrejmý a citované tvrdenia nemajú teoretickú ani praktickú oporu.29

1.19.2 PRÁVO ÚČASTI NA RIADENÍ A KONTROLE SPOLOČNOSTI

Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálová obchodná spoločnosť, preto sa

nepredpokladá, že jej spoločníci sa budú osobne podieľať na riadení spoločnosti tak,

ako je tomu v prípade verejnej obchodnej spoločnosti. Riadením spoločnosti sú

poverení konatelia, ktorí za chod spoločnosti zodpovedajú valnému zhromaždeniu,

prípadne dozornej rade.

Spoločníci si uplatňujú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly

jej činnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, t.j. účasťou a hlasovaním na ňom.

V prevažnej väčšine prípadov spoločníci môžu rozhodovať len prostredníctvom

uznesení tohto orgánu. Výnimku predstavujú prípady, keď zákon výslovne pripúšťa aj

možnosť prijímania rozhodnutí mimo valného zhromaždenia (hlasovanie spoločníkov

spôsobom per rollam podľa § 130 ObZ). V prípade rozhodovania mimo valného

zhromaždenia treba návrh uznesenia predložiť všetkým spoločníkom na vyjadrenie

spolu s oznámením lehoty, v ktorej sa spoločníci majú vyjadriť. Pre zistenie postoja

meritu veci tvoriacej obsah uznesenia zákon ustanovuje interpretačné pravidlo,, ktoré

pôsobí ako nevyvrátiteľná zákonná domnienka, v zmysle ktorého ak sa spoločník

v určenej lehote nevyjadrí, znamená to, že s prijatím rozhodnutia nesúhlasí. Väčšina

potrebná na prijatie rozhodnutia sa v prípade uvedeného hlasovania počíta z celkového

počtu hlasov všetkých spoločníkov.30

Spoločníci si môžu kedykoľvek uplatňovať právo účasti na kontrole spoločnosti.

Majú právo presvedčiť sa, v akom stave sa nachádza spoločnosť, do ktorej vložili vklad.

Toto právo je zakotvené v ustanovení § 122 ods. 2 ObZ, podľa ktorého má spoločník

právo:

a) Požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti,

b) Nahliadať do dokladov spoločnosti.

29 MAMOJKA, M.: Ekvivalencia práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. vyd. VEDA Bratislava, 2008. s. 135

30 Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva. 2009. s. 337.

87

Obsah tohto práva spočíva v práve spoločníkov požadovať informácie od

konateľov o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti

(do účtovných podkladov, obchodných kníh, zmlúv a ostatných dokumentov týkajúcich

sa spoločnosti). S uvedeným právom úzko súvisí aj právo spoločníkov uplatňovať

v mene spoločnosti nároky voči konateľom a spoločníkom na súde za predpokladu, že

k uplatneniu týchto nárokov nedôjde zo strany spoločnosti samej (§ 122 ods. 3 ObZ).

Ide o špeciálnu konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek z jej

spoločníkov, ktorej účelom je spoločníkom umožniť, aby v záujme spoločnosti zasiahli

z vlastnej iniciatívy vtedy, keď orgány spoločnosti zostávajú nečinné.31

S právom účasti na kontrole spoločnosti súvisí aj naň nadväzujúce právo

požadovať na súde určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia

1.19.3 PRÁVO SPOLOČNÍKA NA INFORMÁCIE

Ďalším právom vyplývajúceho pre spoločníka v spoločnosti s ručením

obmedzeným je prístup k informáciám. Spoločník ma právo presvedčiť sa, v akom stave

sa nachádza spoločnosť, do ktorej vložil vklad. Toto právo je zakotvené v ustanovení

§ 122 ods. 2 ObchZ, podľa ktorého má právo „požadovať od konateľov informácie

o záležitostiach spoločnosti“ ale aj možnosť „nahliadať do dokladov spoločnosti“.

Prístup k informáciám je rovnako ako participácia na riadení spoločnosti

právom, ktoré má každý spoločník bez ohľadu na výšku svojho vkladu.32 Zákon síce

hovorí o tom, že každý spoločník má právo na informácie, avšak neustanovuje prípady,

kedy konateľ môže poskytnutie týchto informácií s ohľadom na obchodné tajomstvo

alebo na možnosť ich možnosť ich zneužitia spoločníkovi odmietnuť. Pritom konateľa

za neposkytnutie informácií v uvedenom prípade, by bolo možné zobrať na

zodpovednosť len vtedy, ak by svojím konaním spôsobil spoločníkovi škodu.

Spoločník je oprávnení nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa

spoločnosti. Všeobecná formulácia „ nahliadať do dokladov spoločnosti“ bez bližšej

špecifikácie listín umožňuje prístup ku všetkým dokumentom v prípade ktorých, pre

plnohodnotné zhodnotenie stavu subjektu sa vyžaduje určitá odborná kvalifikácia

v záujme ktorej si spoločník pozve na pomoc audítora (v prípade účtovných dokladov).

31Žitňanská, L., Ovečková, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009, s. 33832MAMOJKA, M.: Ekvivalencia práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. vyd. VEDA Bratislava, 2008. s. 143.

88

Stanovenie osôb, ktoré môžu spomínanú odbornú pomoc spoločníkovi poskytnúť, by

malo vyžadovať jednak plnú moc udelenú zo strany spoločníka a jednak určenie

kvalifikačnej úrovne splnomocnencov. O ich odbornom statuse nesmú byť žiadne

pochybnosti a konateľ spoločnosti je podľa Mamojku33 v rámci odbornej starostlivosti

povinný požadovať dôveryhodné preukázanie zápisu týchto osôb v príslušnej komore.

Ustanovenie zákona okrem uvedeného opomína i súvisiaci problém fyzického

disponovania s dokladmi spoločnosti (napr. dočasné požičanie dokladov za účelom

vyhotovenia kópie34).

Podľa Mamojka: „právo na informácie je synonymom komunikácie, čo do

veľkej miery zasahuje do už pertraktovaného práva na riadenie spoločnosti a zároveň

určitej miery kontroly jej činnosti“.

1.19.4 PRÁVO SPOLOČNÍKA NA PODIEL NA ZISKU

Právo na podiel na zisku je základným právom spoločníka vyplývajúcim z jeho

obchodného podielu a s ním súvisiacej účasti spoločníka na spoločnosti. Obchodný

zákonník v § 123 ods. 1 ustanovuje, že spoločníci majú nárok na podiel na zisku v

pomere, ktorý zodpovedá ich splateným vkladom. Uvedené ustanovenie je dispozitívne,

platí len vtedy ak sa v spoločenskej zmluve na rozdelenie zisku neurčí iné kritérium

( napr. mieru osobnej účasti na spoločnosti, druh prevzatého vkladu atď...).

Dalibor Hanes vo svojej publikácii právo na podiel na zisku rozlišuje

nasledovne:

potencionálne právo na podiel na čistom zisku ako zákonné právo spoločníka

odvodené z vlastníctva obchodného podielu, ktoré je podmienené splnením

zákonných predpokladov,

právo spoločníka na konkrétnom zisku ako právo závislé od hospodárskych

výsledkov spoločnosti,


34 Pozri aj: SUCHOŽA, J. a kolektív: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Komentrá. EUROUNION, spol. s r. o. Bratislava. 2003. s. 268. „Spoločník nemá zo zákona právo vyžadovať kópie dokladov, ak si to spoločníci nedohodnú v spoločenskej zmluve. Realizáciu tohto práva musia tiež zabezpečovať konatelia spoločnosti, i keď zákon neuvádza adresáta tejto povinnosti“. Na nemožnosti vyžadovať vyhotovenie kópií dokladov sa zhoduje väčšina autorov, nejasným však v prípade absencie príslušnej úpravy v spoločenskej zmluve zostáva vyhotovovanie kópií samotným spoločníkom na základe už v texte nad čiarou zmieneného „požičiavania“ požadovaných listín.

89

nárok spoločníka na podiel na zisku vznikajúci dňom splatnosti jeho podielu na

konkrétnom ročnom zisku spoločnosti; tento nárok vzniká za predpokladu, že valné

zhromaždenie vyčlenilo časť zisku na rozdelenie medzi spoločníkov spoločnosti.35

Podmienkou vzniku práva na podiel zisku je skutočnosť, že podľa riadnej

(ročnej) individuálnej účtovnej závierky schválenej valným zhromaždením spoločnosť

vykáže zisk. Vždy ide o čistý zisk, teda o zisk po jeho zdanení, ktorý podľa § 179 ods.3

je:

znížený o povinný prídel do rezervného fondu, prípadne do ďalších fondov, ktoré

spoločnosť vytvára povinne podľa zákona, ako aj o neuhradenú stratu z minulých

období

zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a o fondy, ktoré spoločnosť zriadila

dobrovoľne a dopĺňala z prostriedkov zo zisku.36

Ďalším pravidlom v problematike rozdelenia zisku Obchodný zákonník v § 179

ods. 4 určuje, že spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk alebo iné

vlastné zdroje, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je,

alebo by bolo nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré

spoločnosť podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy nesmie použiť na plnenie

spoločníkom.

Obchodný zákonník v § 123 ods. 2 ustanovuje, že len po splnení týchto dvoch

podmienok (§ 179 ods. 3 a 4) môže spoločnosť vyplácať podiely na zisku.

V spomínanom odseku sa ďalej spoločnosti zakazuje vyplácať úroky z vkladov do

spoločnosti a preddavky na podiely na zisku. Vyplatením úrokov z vkladov do

spoločnosti by u spoločníkov vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže vklady sa po

vzniku spoločnosti stávajú jej majetkom. Spoločnosť nesmie vyplácať preddavky na

podiely na zisku, účelom čoho je zabrániť odlievaniu prostriedkov zo spoločnosti ešte

predtým, ako bude zrejmé z účtovnej závierky, či spoločnosť vykáže zisk a či valné

zhromaždenie rozhodne o jeho rozdelení medzi spoločníkov.

Uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka sú kogentné, valné zhromaždenie

môže rozhodnúť iba z takto určenej sumy zisku o tom, či zisk ( príp. časť zo zisku) 35 Hanes, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, IURA EDITION,

Bratislava, 2002, s. 19136 GERGELOVÁ, Z.: práva a povinnosti spoločníka s. r. o.. Diplomová práca, UK v Bratislave,

právnická fakulta, 2006, s. 39

90

rozdelí medzi spoločníkov alebo použije iným spôsobom ( napr., že nerozdelený zisk

použije na zvýšenie základného imania; na obnovu a rozvoj spoločnosti; na odmeny pre

konateľov; zahrnie pod účtovnú položku nerozdelený zisk z minulých období atď....).

Ak by bol podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito zásadami, sú spoločníci povinní

vyplatené prostriedky vrátiť. Túto povinnosť majú aj tí spoločníci, ktorí plnenie

prijali v dobrej viere. Za vrátenie neoprávnene vyplateného podielu na zisku ručia

spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili s jeho vyplatením súhlas.37

Zaujímavou sa javí polemika posúdenia spravodlivosti rozhodnutia valného

zhromaždenia o použití celého čistého zisku či jeho časti na iné účely ako na rozdelenie

medzi spoločníkov vzhľadom na nemožnosť zbaviť spoločníka jeho práva na podiel na

zisku. Aj podľa Mamojku „zatiaľ čo rozsah uplatňovania už pertraktovaných práv

spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je v zákonom určenej minimálnej

miere zachované aj pri reštriktívnom chápaní dispozitívnych ustanovení, tak právo na

podiel na zisku môže byť - v zmysle § 125 ods. 1 písm. b) ObchZ – zbavené svojej

pragmatickej podstaty rozhodnutím valného zhromaždenia o tom, že celý čistý zisk

využije na iné účely ako na jeho rozdelenie medzi spoločníkov.“38

1.19.5 PRÁVO SPOLOČNÍKA NA VYPLATENIE VYROVNACIEHO

PODIELU

Jedným zo základných majetkových práv spoločníka je právo na vyplatenie

vyrovnacieho podielu. Uplatňuje si ho spoločník, ktorého účasť v spoločnosti zanikla

počas trvania spoločnosti inak ako prevodom alebo prechodom jeho obchodného

podielu a dedičovi alebo právnemu nástupcovi spoločníka, pokiaľ na nich neprešiel

obchodný podiel.

Nárok na vyrovnací podiel spoločníkovi vzniká:

a) vylúčením na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z dôvodu omeškania so

splnením svojej vkladovej povinnosti (§ 113 ods. 4 ObchZ),

b) vylúčením na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z dôvodu nesplnenia

povinnosti spoločníka prispieť na úhradu strát spoločnosti (§ 121 ods. 1 ObchZ),

37 GERGELOVÁ, Z.: práva a povinnosti spoločníka s. r. o.. Diplomová práca, UK v Bratislave, právnická fakulta, 2006, s. 40


91

c) zánikom právnickej osoby s právnym nástupcom, ak spoločenská zmluva prechod

obchodného podielu vylučuje (§ 116 ObchZ),

d) smrťou spoločníka, ak obchodný podiel neprešiel na dediča (116 ods. 3 ObchZ),

e) zánikom právnickej osoby, ak obchodný podiel neprešiel na právneho nástupcu

(§ 116 ods. 3 ObchZ),

f) vylúčením zo spoločnosti rozhodnutím súdu pre závažné porušenie svojich

povinností (§ 149 ObchZ),

g) ak mu účasť v spoločnosti zanikla dohodou s ostatnými spoločníkmi, a to buď pri

zmene právnej formy spoločnosti, alebo zmenou spoločenskej zmluvy podľa §

141 ObchZ.

h) spoločníkovi, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, resp. návrh na

vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, vyrovnací podiel sa

stáva súčasťou konkurznej podstaty (§ 148 ods. 2 ObchZ),

i) exekúciou na obchodný podiel spoločníka (§148 ods. 3 ObchZ).

Podľa zákonnej úpravy sa vyrovnací podiel vypočíta pomerom splateného

vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých

spoločníkov. Vzhľadom na dispozitívny charakter zákonných ustanovení upravujúcich

výpočet výšky vyrovnacieho podielu (§ 152 ods. 2 v ObchZ.), jeho splatnosť (§ 61 ods.

3 v ObchZ) a spôsob vyplácania (§ 61 ods. 2 v ObchZ), možno tieto otázky upraviť

v spoločenskej zmluve odchylne od zákonnej úpravy.39

V zmysle zákonnej úpravy sa výška vyrovnacieho podielu určí na základe

riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému

obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka spoločnosti.40 Základom pre výpočet výšky

vyrovnacieho podielu je hodnota čistého obchodného imania spoločnosti. Spoločenská

zmluva však môže stanoviť ako základ pre určenie výšky vyrovnacieho podielu aj

trhovú hodnotu majetku spoločnosti.41

39 Kolektív autorov: Aktuálne vzorové zmluvy a právne podania . Vydavateľstvo: Verlag Dashöfer, 2010, časť 6, diel 3, kapitola. 1, Spoločník verzus tichý spoločník v s.r.o., s. 17

40 JUDIKÁT: Výška vyrovnacieho podielu určená na základe účtovnej závierky nemusí predstavovať rovnakú hodnotu, akú mal vklad spoločníka, na ktorý sa zaviazal pri založení spoločnosti alebo pri svojom vstupe do spoločnosti. Nebezpečenstvo potenciálnej nižšej hodnoty vyrovnávacieho podielu môže byť podľa niektorých autorov vylúčené spoločenskou zmluvou, v zmysle ktorej by bola spoločnosť po zániku účasti spoločníka povinná vrátiť mu vklad vložený do jej základného imania.

41 Kolektív autorov: Aktuálne vzorové zmluvy a právne podania . Vydavateľstvo: Verlag Dashöfer, 2010, časť 6, diel 3, kapitola. 1, Spoločník verzus tichý spoločník v s.r.o., s. 17

92

http://www.martinus.sk/knihy/vydavatelstvo/Verlag-Dashofer/




Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov

od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky, alebo v termíne určenom

v spoločenskej zmluve alebo v stanovách. V prípade, ak spoločníci alebo valné

zhromaždenie spoločnosti neschvália účtovnú závierku bez vážneho dôvodu,

trojmesačná lehota plynie odo dňa, kedy mala byť účtovná závierka schválená.

Nedodržaním doby splatnosti sa spoločnosť dostáva do omeškania a spoločník má nárok

na úroky z omeškania42. Vyrovnácí podiel sa vypláca v peniazoch, prípadne sa

v spoločenskej zmluve môže určiť aj iný spôsob (napr. vydaním veci alebo

kombinovane peňažné plnenie s vecným plnením). Vyrovnávací podiel nie je

predmetom dane.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej zbierke stanovísk uvádza, že:

„Právo a vyrovnací podiel spoločníkovi nevznikne ak jeho účasť v spoločnosti nezruší

súd, alebo , ak zo spoločnosti nie je vylúčený. Obchodný podiel v zmysle ustanovenia §

115 ods. 3 ObchZ je možné previesť odplatne alebo bezodplatne.“43

1.19.6 PRÁVO SPOLOČNÍKA NA PODIEL NA LIKVIDAČNOM ZOSTATKU

V prípade zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným s likvidáciou vzniká

každému spoločníkovi zo zákona nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Rozdiel

medzi právom na vyrovnací podiel a právom na podiel na likvidačnom zostatku spočíva

v skutočnosti, že kým pri vyrovnacom podiely zaniká účasť spoločníka, avšak

spoločnosť existuje naďalej, v prípade vzniku nároku na podiel na likvidačnom zostatku

so zánikom spoločníka zaniká aj samotná spoločnosť.44

Aktivizácia práva na podiel na likvidačnom zostatku predpokladá

predchádzajúce zrušenie obchodnej spoločnosti s likvidáciou, následné uspokojenie

všetkých veriteľov spoločnosti ktorí prihlásili svoje pohľadávky v plnom rozsahu,

a v konečnej fáze tohto mimosúdneho vyrovnania záväzkov existenciu zostatku

majetku, ktorý v priebehu likvidácie nebol využitý.

42 JUDIKÁT: Splatnosť práva na vyplatenie vyrovnacieho podielu či už na základe zákona alebo uplynutím inej doby určenej v spoločenskej zmluve je bežným záväzkovým vzťahom a ako taký je spôsobilý pre zvýšenie svojej právnej istoty využitím všetkých zabezpečovacích inštitútov upravených v záväzkovej časti ObchZ.

43 Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, 32/200244 Kolektív autorov: Aktuálne vzorové zmluvy a právne podania . Vydavateľstvo: Verlag

Dashöfer, 2010, časť 6, diel 3, kapitola. 1, Spoločník verzus tichý spoločník v s.r.o., s. 17

93



„Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou má každý spoločník nárok na podiel na

likvidačnom zostatku.“ (§ 153 ods. 2 ObchZ). Konkrétny nárok spoločníka na jeho

vyplatenie vznikne po splnení zákonom požadovaných predpokladov obsiahnutých

v ustanoveniach upravujúcich likvidáciu obchodných spoločností (§ 70 a nasl. ObchZ),

ktoré sú kogentné.

Spoločníkovi možno vyplatiť podiel na likvidačnom zostatku ak:

1) po uspokojení splatných, nepodmienených a nesporných pohľadávok

v likvidačnom konaní zostal z majetku zrušenej spoločnosti majetkový zostatok

(likvidačný zostatok),45

2) boli uspokojené nároky všetkých známych veriteľov a na sporné nároky bolo

poskytnuté zodpovedajúce zabezpečenie.46

Podiel na likvidačnom zostatku sa určuje pomerom vkladu, ktorý spoločník

splatil, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje

niečo iné. Ku dňu skončenia likvidácie predloží likvidátor spoločníkom na schválenie

návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. O tomto návrhu rozhodujú spoločníci

kvalifikovanou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčí

vyšší počet hlasov. K vyplateniu podielu na likvidačnom zostatku môže dôjsť až po

uspokojení nárokov všetkých známych veriteľov spoločnosti.47

Aj napriek absencii výslovnej úpravy splatnosti v ObchZ je názor Mamojka48

súhlasný s interpretáciou zákona v komentári od vydavateľstva C. H. BECK, podľa

ktorého pokiaľ splatnosť nie je v spoločenskej zmluve zmienená, tak nastáva

„schválením konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného

zostatku spoločníkmi alebo orgánom, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení

45 JUDIKÁT: Zostatkový majetok spoločnosti môže mať peňažnú i nepeňažnú formu a vzhľadom na absenciu úpravy v zákone je len na vôli spoločníkov, či bude rozdeľovaný ako hmotné či finančné plnenie. To je primárne determinované dovtedajším príbehom ukončovania zmluvných vzťahov s veriteľmi spoločnosti. Pre rozdelenie likvidačného zostatku sa tak v prípade potreby aplikujú podobné pravidlá ako pri vrátení vkladu spoločníka pri zániku jeho účasti v spoločnosti. (Napríklad podiel na likvidačnom zostatku jedného zo spoločníkov bude ¼ z celkového zostávajúceho majetku, no spoločník má záujem o hmotnú vec vo vyššej hodnote, než aká mu podľa jeho splateného vkladu prináleží. Takúto situáciu možno vyriešiť dohodou spoločníkov o ich vzájomnom finančnom vyrovnaní čo nezakazuje všeobecná ani špeciálna úprava ObchZ.

46 GERGELOVÁ, Z.: práva a povinnosti spoločníka s. r. o.. Diplomová práca, UK v Bratislave, právnická fakulta, 2006, s. 43

47 Kolektív autorov: Aktuálne vzorové zmluvy a právne podania . Vydavateľstvo: Verlag Dashöfer, 2010, časť 6, diel 3, kapitola. 1, Spoločník verzus tichý spoločník v s.r.o., s. 17.


94



spoločnosti, pričom podiel na likvidačnom zostatku je povinný vyplatiť spoločníkom

likvidátor. Ak konečná správa, účtovná závierka a likvidačný zostatok nie sú schválené

pre pasivitu spoločnosti, vzniká nárok na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku

dňom jeho uloženia do úschovy a lehota pre uplatnenie práva plynie po uložení do

úschovy“49

49 PATAKYOVÁ, M. a kolektív: Obchodný zákonník. Komentár. 1. Vydanie. Praha. C. H. Beck, 2006. s. 148 – 149.

95

ZÁVER

Najčastejším druhom obchodných spoločností a v bežnej praxi jednou

z najpoužívanejšou formou podnikania je spoločnosť s ručením obmedzeným.

Charakteristickou črtou tejto kapitálovej spoločnosti je jej jednoduchosť. Môže byť

založená fyzickou alebo právnickou osobou, môže mať najviac 50 spoločníkov, ale

môže ju založiť aj jedna osoba, jej základné imanie je tvorené vopred určenými vkladmi

spoločníkov, za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom, pričom

spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu

Dnes sú obchodné spoločnosti, obchodné zmluvy či iné obchodnoprávne

inštitúty bežnou súčasťou právnych vzťahov. Intenzita rozvoja podnikateľského

prostredia i napriek čoraz väčšiemu vplyvu celoeurópskej legislatívnej iniciatívy je

v skutku impozantná. Zatiaľ čo určitý vonkajší svet každej z obchodných spoločností je

viac-menej kogentne daný zákonom (založenie, vznik, zrušenie a zánik), tak ich interný

život tvoria viaceré právne väzby prevažne fungujúce na zásade dispozitívnosti. Účelom

tohto príspevku je poukázať na právne postavenie spoločníkov tak, ako to zakotvuje

Obchodný zákonník. Právny poriadok spoločníkom priznáva práva, ale zároveň im

ukladá povinnosti, pričom dochádza k prelínaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu práv

a povinností.

Cieľom práce bolo vystihnúť rozdiely medzi právami a povinnosťami

spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. Tento cieľ by nebolo možné

dosiahnuť bez objasnenia právnej povahy spoločnosti s ručením obmedzeným

a niektorých jej všeobecných otázok ktoré súvisia s uvedenou problematikou.

V práci som spoločnosť s ručením obmedzeným. charakterizovala

z obchodného i právneho hľadiska. Charakter spoločnosti pritom môžu zásadným

spôsobom ovplyvniť ustanovenia spoločenskej zmluvy, ktorými je možné zvýrazniť tak

osobné ako aj kapitálové prvky spoločnosti. Je to dané tým, že obsahom spoločenskej

zmluvy, ako základného dokumentu pre založenie i pôsobenie spoločnosti je úprava jej

vnútorných pomerov, práv a povinností spoločníkov, vzťahov medzi spoločnosťou

a spoločníkmi, ako aj medzi spoločníkmi navzájom. Obchodný zákonník pritom

kogentne upravuje len základné formálne náležitosti zmluvy a úzky okruh jej

najnevyhnutnejších obsahových náležitostí, čím vytvára pre spoločníkov dostatočne

široký priestor na prispôsobenie obsahu zmluvy podmienkam a potrebám konkrétnej

spoločnosti. V súvislosti so založením spoločnosti treba rozlišovať aj okamih vzniku

96

spoločnosti, ktorý nastáva jej zápisom do obchodného registra. Až týmto úkonom súdu

spoločnosť nadobúda subjektivitu, teda môže nadobúdať práva a povinnosti, môže sa

zaväzovať v zmluvných vzťahoch.

Súčasťou obsahu právneho vzťahu medzi spoločnosťou a spoločníkmi sú práve

práva a povinnosti spoločníkov Právam spoločníka zodpovedajú povinnosti spoločnosti a

naopak, ich povinnostiam zodpovedajú oprávnenia spoločnosti. Je potrebné si uvedomiť

význam obsahu ustanovenia § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde prvá veta

ustanovuje, že „obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im

zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.“ Význam obsahu tohto ustanovenia pre spoločníka

takto možno charakterizovať ako „právo byť spoločníkom spoločnosti s.r.o.“ v prípade

ak subjekt v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka nadobudne obchodný podiel

v spoločnosti. S touto skutočnosťou súvisia aj zásady, z ktorých vychádza Obchodný

zákonník, podľa ktorých spoločníci nemôžu spoločnosť svojvoľne opustiť a spoločnosť,

až na výnimku ktorú predstavuje kadučné konanie, nemôže spoločníka jednostranne

vylúčiť. Z toho možno vyvodiť, že toto právo možno považovať pre spoločníka za

rozhodujúce a zásadné. Jedine v nadväznosti naň môže spoločník realizovať ostatné

práva a povinnosti vyplývajúce mu z jeho účasti v spoločnosti, čím zároveň dochádza

k naplneniu podnikateľských, resp. ako vyplýva z ustanovenia § 56 ods. 1 Obchodného

zákonníka, aj nepodnikateľských zámerov spoločníka a spoločnosti.

97

POUŽITÁ LITERATÚRA:

BLAHA, M., JURČÍKOVA, B.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v praxi po

1.1.2003. Poradca podnikateľa. Žilina. 2003.

ELIÁŠ, K.: Společnost s ručením omezeným. PROSPEKTRUM, Praha. 1997.

ELIÁŠ, K. a kolektív: Obchodní zákoník. Praktické poznámkové vydání s výběrem

judikatury od roku 1900. LINDE PRAHA, a.s. Praha. 2004.

FEKETE, I.: Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplexná príručka.

EPOS. 2004.

FURDA, S.: Základné požiadavky založenia spoločnosti s ručením obmedzeným po

novelizácii obchodného zákonníka, 1998,

GERGELOVÁ, Z.: Práva a povinnosti spoločníka s. r. o.. Diplomová práca, UK

v Bratislave, právnická fakulta. 2006.

HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. Edícia

praktické príručky. IURA EDITION. Bratislava. 2002.

HORELIČANOVÁ, M.: Povinnosti spoločníka s.r.o. v komparácii s povinnosťami

akcionára a.s., Diplomová práca. 2006.

Kolektív autorov: Aktuálne vzorové zmluvy a právne podania . Vydavateľstvo: Verlag

Dashöfer, 2010, časť 6, diel 3, kapitola. 1, Spoločník verzus tichý spoločník v s.r.o.,

KUBÍČEK, P.- MAMOJKA, M.- PATAKYOVÁ, M.: Obchodné právo, vydavateľstvo

PRAF UK Bratislava. 2008. ISBN 978-80-7160-225-5

MAJDÚCHOVÁ, H., NEUMANNOVA, A.: Podnik a podnikanie, 2007.

98



MAMOJKA, M.: Ekvivalencia práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením

obmedzeným. vyd. VEDA Bratislava, 2008.

MORAVČÍK, J.- OVEČKOVÁ O. a kol.: Obchodný zákonník – komentár, IURA

EDITION, Bratislava. 1995.

PATAKYOVÁ, M.: Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ, VERLAG

DASHöFER, 2005,

PELIKÁNOVÁ, I.: Komentář k Obchodnímu zákonníku, ASPI Publishing, Praha,

2004.

PISKO, O.: Beschränkte Haftung des Einzelkaufmanns: Eine legislatorische Studie,

Gruhn Z 37.

PRIEVOZNÍK, M.: Ručenie spoločníka obchodnej spoločnosti. Justičná revue, 58,

2006.

Obchodné právo , 3/2003,

OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník - Komentár 1. IURA EDITION, Bratislava

2005.

SUCHOŽA, J.: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Komentár. Bratislava 1997,

EUROUNION,

Vážný. 39, XXI: 89, Rc 17204, RV II, 486/38

ŽITŇANSKÁ, L., OVEČKOVÁ, O., a kol.: Základy obchodného práva, r. 2009,

Firemný právnik, 3/2003, str. 24

99

PL. ÚS 7/96. Nález z 27. Februára 1997. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky 1997. s. 49.

Znenie § 127 ods. 1 v českom ObchZ: „Valná hromada je schopná usnášení jsou-li

přítomni společníci, kteří mají alespoň polovinu všech hlasú, nevyžaduje-li spoločenská

smlouva vyšší počet hlasú“

§ 127 ods. 2 ObchZ: „Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty

jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný

počet hlasov.“

Ustanovenie § 68 ods. 6 písm. a) ObchZ: „Súd na návrh štátneho orgánu, na návrh

osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení

spoločnosti, ak za a) sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie

alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti

Prvá veta ustanovenia § 131 ods. 1 ObchZ: každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca

konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh

na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so

zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo so stanovami.“

Tretia veta ustanovenia § 131 ods. 1 ObchZ: Toto právo však zanikne ak ho oprávnená

osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo

ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení

dozvedieť.

Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, 32/2002

100

INTERNETOVÉ ZDROJE:

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-ucasti-spolocnika-v-

s-r-o.html


www.najpravo.sk

http://www.epi.sk/Domov/Default.aspx

101

http://www.epi.sk/Domov/Default.aspx

http://www.najpravo.sk/


http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-ucasti-spolocnika-v-s-r-o.html

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-ucasti-spolocnika-v-s-r-o.html

PRÁVA A POVINNOSTI SPOLOČNÍKA

Documents

Transcript of PRÁVA A POVINNOSTI SPOLOČNÍKA