*Pracovn metdy a techniky 2. as

ObsahMetdy kreatvneho rieenia problmovTvoriv zamestnanciVybran metdy prieskumu pracovnej innosti (MTM Methods Time Measurement)

*Metdy kreatvneho rieenia problmovHeuristikaHeuristika (grcky heuriskum nachdza) predstavuje veobecn princpy rieenia problmov, technolgiu rieenia. Vychdza sa zo snahy popsa podmienky a postupy tvorivho procesu a nachdzania novch mylienok. Heuristick postup tvor sbor predpisov (heuristickch programov, schm), ktor umouj tandardizova urit fzy tvorivej prce a tak podnieti, vyvola alebo urchli tzv. heuristick moment (t. j. okamik objavu sprvneho rieenia).

*Heuristick schmaV om je problm? Presne urite lohu, problm, v om je akos, definujte hlavn problm a vedajie problmy!o chceme dosiahnu? Ak je idelne rieenie?o na to potrebujeme vedie? Zbieranie informci, dajov, vedomost o lohe, problme, podmienkach rieenia, uplatnenia a podobne.Ako mem riei problm? Nartnutie prvch monost, rozbor doterajch rieen, vypracovanie prvch variantov rieenia.

*Ako by sa dal ete problm riei? Hromadenie nvrhov, npadov, pritom sa vyuva aj intrukcia, aby sa podvali aj fantastick, blzniv, absurdn nvrhy, aby sa star rieenia rekontruovali aj fantastickm spsobom, aby sa pouvali aj vstredn analgie at. Zhodnotenie npadov. Vypracovanie kritri na hodnotenie, zoskupenie npadov a rieen do podobnch skupn, diskusie o kritrich a hodnotenie npadov z rozlinch aspektov. Ktor rieenie je najlepie? Ktor kombincia rieen je najlepia? A preo?Realizcia, uskutonenie npadov a rieen. Ak dsledky mu vznikn a ako sa daj sksenosti poui pri novom rieen?

*Delfsk metdaDelfsk metda patr do skupiny intuitvnych prognostickch metd. Podstata tejto metdy spova v postupnom zisovan a porovnvan nzorov expertov o budcom vvoji zvolenej oblasti, priom je zaruen ich vzjomn anonymita, riaden sptn vzba informci a tatistickej identifikcii zhody nzorov skmanej skupinou expertov. Hlavn cie delfskej metdy je urenie, kedy sa o stane, alebo i sa me sta a za akch podmienok (urovanie prognz).

*Metda sa uskutouje prostrednctvom premyslene volenho systmu otzok v skmanej oblasti, ktor sa klad zvolenej skupine expertov, a to formou dotaznka, alebo osobnm rozhovorom organiztora ankety (delfistu) s jednotlivmi expertami, aby sa zistila ich individulna mienka, priom jednotliv astnk ankety (expert respondent) nikdy neprichdza do kontaktu s ostatnmi respondentami.

*Predpokladom pouitia delfskej metdy je dkladn ovldanie pracovnho postupu a vhodn vber prslunej skupiny expertov.

K jej vhodm patr:pouitenos pre vetky oblasti ivota spolonosti,zrozumitenos vslednch prognz,rchlos zskavania prognz,odstrnenie barir v porovnan s priamo kontaktovmi skupinovmi metdami,relatvne nzke nklady a menia prcnos v porovnan napr. s matematickm modelovanm,vylenie rozdielov v spoloenskom postaven cestou anonymity.

*Za hlavn nevhody tejto metdy sa povauje: subjektvnos pri vyhodnocovan a vobe spsobu vyhodnocovania nzorov, nezaruen stav prognzovanej skutonosti, resp. stav skutonost, s ktormi prognza vbec nepotala.

*Synektick metda je nronou formou riadenej diskusie, ktorej vsledkom s nmety zskan spjanm zdanlivo nesvisiacich a odlinch prvkov ako vsledkov analgie s vyuitm vonej asocicie.Zkladn rozdiel medzi synektickou metdou a ostatnmi metdami tvorivho myslenia je v tom, e zatia o in metdy klad draz na o najv poet variantov rieenia, v synektickej metde je silie rieiteov koncentrovan na vytvorenie len jedinho rieenia, avak celkom novho a originlneho.Synektick metda

*Brainstorming (z angl. brain mozog, angl. storm brka) je kreatvna metda rieenia problmov zaloen na skupinovom rieen, ktor m uahi generovanie kreatvnej stratgie.Podstatou je uvoni predstavivos, fantziu a obrazotvornos, generova npady, vzjomne sa inpirova so snahou uplatni sa a odstrni zbrany. Cieom je njs netradin, resp. originlne rieenia.

*Prvou zsadou brainstormingu je oddelenie tvorby, produkcie npadov od ich hodnotenia. alou zsadou je, e kvantita vyvolva kvalitu m je npadov viacej, tm je via pravdepodobnos, e sa medzi nimi objav originlny npad. Najlepie npady sa objavuj spravidla a ku koncu prezencie npadov, ke u vetky konvenn npady s verpan. Tretia zsada brainstonningu vychdza zo synergickho efektu, teda z toho, e ak udia pracuj spolone, navzjom sa inpiruj, pomhaj si, vyprodukuj viac npadov, ako ke pracuj individulne a vsledky ich prce sa spotaj

*Za elom realizcie tchto zsad platia v brainstormingu nasledovn pravidl:Pravidlo zkazu kritiky v priebehu tvorby npadov je zakzan akkovek kritika npadov. Treba plne vyli aj kritizovanie v zastretej, alebo neverblnej podobe (kabok, mvnutie ruky a pod.) aj za cenu vylenia nenapravitene kritizujceho lena z brainstormingovho zasadnutia.

*Pravidlo uvonenia fantzie kad astnk sa m usilova o najviac uvoni svoju fantziu a predstavivos, riadi sa zsadou, e najneobvyklejie a zdanlivo najabsurdnejie nvrhy mu by tie najlepie, alebo mu k nim vies. m je npad divokej a brlivej, tm lepie, pretoe krotenie mylienok je ovea drahie ako ich invencia. Prkladom takho divokho npadu je zastavi vodu vodou zabrni povodni utvorenm hrdze z vriec naplnench vodou).

*Pravidlo o najvieho potu npadov kad astnk sa mus usilova vyprodukova o najviac npadov. V prpade ustrnutia iniciatvy astnkov mus zasiahnu a oivi diskusiu svojimi nvrhmi, alebo vytenm zatia nepouitch monost vedci brainstormingovho zasadnutia (vo vyuovacom procese uite).Pravidlo vzjomnej inpircie pre spen priebeh brainstormingu je dleit kombincia a vzjomn spjanie zdokonaovanie npadov, rozvjanie mylienok ostatnch a pod.

*Pravidlo plnej rovnosti astnkov poas brainstormingovho zasadnutia neplatia vzahy nadradenosti a podriadenosti. Vetci astnci s si rovn a poda toho by sa mali aj sprva. Plat iba podriadenos vedcemu zasadnutia.

*Metda brainstormingu sa sklad obyajne z tchto etp: Oboznmenie astnkov s cieom zasadnutia, problmom a s pravidlami brainstormingu v tejto etape sa me realizova aj krtka beseda o problme, alebo krtka mozgov rozcvika netradin rieenie nejakho miniproblmu, napr. ako by sa dal vyui otvra na pivov fae.

*Tvorba, produkcia npadov, rieen tejto etape sa zvykne hovori aj vlastn brainstorming. Tu je obzvl dleit dodra vetky vyie uveden pravidl brainstormingu. Npady sa odpora psa na tabuu, alebo na vek papier, aby vetci astnci mali neustle pred oami vetky doterajie npady. Nesmie sa vak uvdza, kto nvrh povedal, pretoe nejde o ud, osoby, ale o npady, rieenia. astnci sa hlsia a pri jednom vystpen me astnk poveda iba jeden npad. Optimlny as tejto etapy s dve a tri tvrhodiny s malmi prestvkami po kadej tvrhodine, aby sa umonila inkubcia.

*Prestvka poda charakteru rieenho problmu me trva niekoko mint. hodn, ale aj dn. V jej priebehu sa odosobnia nvrhy a mu nasta aj vznamn zmeny v motivcii astnkov brainstormingu. Vyhodnocovanie nvrhov, rieen uria sa kritri na hodnotenie nvrhov. Tchto kritri by nemalo by viac ako 56, lebo in sa stan neprehadnmi, zaradenie nvrhov do istch skupn obdobnch nvrhov, vber najlepch nvrhov na ich alie rozpracovanie, vber najdivokejch nvrhov na vahy ako ich mono vyui, zhodnotenie vybranch nvrhov. Je dleit sstredi sa na to, ako sa npady daj uskutoni a nie na hadanie dvodov, preo sa nieo ned.

*Brainwriting Brainwriting je jednou z najpouvanejch metd psomnej diskusie. Je to psomn forma brainstormingu. Npady sa pu do pripravench formulrov, ktor pre vzjomn inpirciu koluj medzi astnkmi.Kad astnk me postupova takm tempom, ak mu vyhovuje, aj ke by sa mal snai vyprodukova o najviac npadov.

*Tvoriv udia s vinou otvoren k svojmu okoliu a citlivo reaguj na jeho problmy, na rzne nedostatky, nedorieenosti. S stle niem znepokojen, s v stave astnej nespokojnosti, ktor udruje v pohotovosti ich orientciu na vyhadvanie problmov. Tto citlivos k problmom me vak v menej citlivom okol, egoisticky orientovanom, alebo preferujcom kudn stavy, stava tvoriv osobnos do konfliktnch situci, odrdza ju od alej innosti a orientova ju do inch oblast. Tvoriv osobnos a jej poznanie

*Pre mlo tvorivho, ale o to dogmatickejieho vedceho, pre vedceho pod tlakom operatvy s tto udia skr neprjemnou zaou a vedci potom pouvaj vedome aj menej vedome rzne postupy, ako tto citlivos tvorivch ud k problmom efektvne tlmi alebo plne blokova.

*Tvoriv lovek sa asto spozn prve poda toho, e ho problm nadchne, e ho doke zauja a pre dan chvu plne zamestna jeho myse. Ide o schopnos a tendenciu by problmom intelektulne vtiahnut do hry a tm sa citovo angaova v jeho rieen. Tvoriv udia vtaj prve tak asto samotu k vntornmu dialgu o problme ako diskusiu s almi umi. Prve ich schopnos nadchn sa v diskusii pre rieenie problmu bva jednm z prvch indiktorov tvorivosti. Niektor tvoriv, ale zvl zamestnvan udia sa vak tomuto vtiahnutiu do hry akoby spoiatku brnili.

*Prehad vlastnost tvorivho zamestnancaje schopn obetova bezprostredn vhody a pohodlie dlhodobejm cieom,je odhodlan dokoni prcu, dokonca aj v podmienkach psobenia prekok a frustrcie,m vek mnostvo energie, ktor je preveden do produktvneho silia,vytrvva napriek prekkam a opozcii,m schopnos objektvne skma svoje vlastn mylienky,je iniciatvny,znepokojuje ho status quo a odmieta by obmedzovan zvykmi a okolm,

* m vea konkov, schopnost a zujmov, doke by otvoren sksenostiam a doke sa zbavi predsudkov, cti, e jeho potencil je doposia nevyuit, kritizuje sm seba astejie, ako to robia druh, neobva sa otzok, ktor by ukazovali na jeho neznalosti, m rd dobrodrustvo s kalkulovanm rizikom, ver, e aj po opakovanch nespechoch je schopn problm riei, m sebadveru v to, e njde nov problmy, nov rieenia a e urob originlne veci, doke si zasta svoj nzor, ke si to vyaduje integrita jeho osoby, nehan druhch a doke ospravedlni chyby a omyly,

* sa viac sm so sebou ako s druhmi, z autort nem strach, ani voi nim nepociuje predpojat odpor a sm nie je autoritatvny, je otvoren a priamy k uom a repektuje ich prva, chce skma veci z rznych hadsk, doke da inpirciu a povzbudenie, je riaden skr vntornmi podnetmi ako vonkajmi prkazmi a m vzletn fantziu, najvyiu rados zskava z tvoriacich aktivt, ver, e fantzia a denn snenie nie je stratenm asom,

* m vntorn potrebu dokonalosti a repekt pred ou, rd spja uitonos s krsou, k rieeniu sa pribliuje pouvanm intucie, vid nov perspektvy a vie, e mnoho zle na uhle, z ktorho sa na problm dvame, je ochotn pova kad nvrh, ale sdi poda svojho, obvykle m viacej problmov a prce ako asu.

*MTMMTM (Methods Time Measurement) je metda analzy udskej prce, navrhovania pracovnch postupov a urenia spotreby asu na uskutonenie potrebnch operci pomocou vopred urench asov na zkladn pohyby, z ktorch sa sklad kad run prca.

*Zakladatelia systmu MTM s Ameriania Maynard, Stegemerten a Schwab. Jeho vznik sa datuje rokom 1948. V metde MTM je skman vplyv pracovnch pohybov na as trvania pracovnho procesu. Tvorcovia MTM systmu vymedzili 8 zkladnch pohybov prstov a rk, 2 pohyby o (dve funkcie pohadu) a 9 pohybov nh a trupu. Je to teda 19 zkladnch pohybov, s ktormi sa pracuje pri kadej pracovnej tdii. Pomocou tchto zkladnch pohybov meme kontruova akkovek operciu a charakterizova akkovek vykonvan pracovn innos.

*

*

*

*Skutonos, e kad prcu robotnka vieme popsa pomocou 19 zkladnch pohybov umouje charakterizova prcu z asovho hadiska. Systm MTM stanovil na zklade vemi podrobnho skmania pracovnch innost tandardn asy (asov hodnoty) pre jednotliv zkladn pohyby. Takto stanoven asov hodnoty umouj na poznan pracovn opercie (vykonvan alebo len pripravovan) vypracova bez merania asu podrobn vkonov normy.

*Pri pozorovan prce tvorcovia systmu zistili, e prca sa sklad z troch zkladnch premennch: z pracovnej metdy, z pracovnej intenzity, z pracovnej zrunosti,a to tak, e najv vplyv na as m pracovn metda, pretoe intenzita prce (rozumej pracovn rchlos - tempo) a zrunos dosiahli rovne, kedy sa ned oakva al podstatn vzostup.

*Pracovn metda sa d zlepi i v okamihu, kedy sa zd by najdokonalejou. Na zklade tchto vah vytvorila metda MTM pre tdium pracovnch metd vlastn tzv. methods Engineering, ktorej oficilna defincia znie: Methods Engineering je tak postup, ktor podrobne rozober uskutonenie pracovnho procesu. K dosiahnutiu najlepieho spsobu prce zaisuje jeho sprvne uskutonenie, vyli kad zbyton pohyb, vypracuje jednotn spsob prce, ur jednotn pracovn nstroje a stanov jednotn pracovn podmienky. Robotnk je kolen tak, aby dodroval spsob prce uznan za najlep. Nsledne sa vypota normovan as, v priebehu ktorho me normlny robotnk prcu uskutoni.

*Za normlny vkon povauje MTM set normlnej intenzity a normlnej zrunosti. Po dobu jednho roka skmalo 175 asomeraov eventulne odchlky, priom zistili:zrunos me kolsa v rozmedz 78 a 115 % a intenzita me kolsa v rozmedz 83 a 130 %.Poda MTM je najvy dosiahnuten stupe vkonu 145 % (plnenie normy) u vynikajceho jednotlivca. Vy vkon nie je vsledkom zrunosti a intenzity, ale dsledkom lepej, ne predpsanej metdy. To vak nie je mon, pretoe robotnk m predpsan najlepiu pracovn metdu.

*MTM vypracovala nasledovn defincie:Normlny vkon je vkon, ktor je od robotnka oakvan ako protihodnota za poskytnut mzdu.Normlna intenzita je namhanie, ktor me vydra robotnk normlnej telesnej kontrukcie plynule bez toho, e by oderpval svoje rezervn sily. Normlna zrunos je zrunos robotnka, ktor dostatone dlho vykonval rovnak prcu, take ju me vykonva bez zbytonho vhania a bez zbytonho uvaovania, bez toho, aby sa dopustil chyby.

*Za zklad asovej jednotky MTM bola zvolen 0,00001 hodiny a oznaila sa TMU (Time Measurement Unit). V tchto jednotkch s udvan asov tandardy pre jednotliv pohyby a podmienky ich vykonvania v tabukch MTM. K prepotu jednotiek TMU na sekundy, minty a hodiny meme poui nasledujcu tabuku.TabukaZvislos medzi TMU a benmi asovmi jednotkami

*Rozbor pohybu SIAHNUTIE RSiahnutie je zkladn pohyb, ktor sa pouva vtedy, ak je hlavnm elom presunutie ruky na urit miesto alebo do uritej polohy. Siahnu sa me len rukou alebo prstami. In pohyb ako napr. pohyb nohy na pedl sa u neklasifikuje ako siahnutie.

*Premenn initele pohybu siahnu s:a) vzdialenos (dka pohybu)b) podmienky vykonania pohybuc) typ pohybu siahnutia.

*a) Vzdialenossa meria medzi zaiatonm bodom pohybu a konenm bodom po ukonen pohybu. Ako meracie body vzdialenosti je stanoven kore ukazovka ruky pred pohybom a po skonen pohybu. Vzdialenos sa meria po balistickej drhe, ktor opisuje bod 1 po siahnut do bodu 2. Pri meran krtkych pohybov, ktor sa uskutouj prstami, sa meria poloha prsta pred zaatm a po ukonen pohybu.12

*b) Podmienky vykonania pohybuRozoznvame 5 rozdielnych podmienok vykonania pohybu siahnutie (AE). Podmienky A. Siahnutie k predmetu v pevnej polohe alebo po predmete v druhej ruke. Siahnutie A m najlepie podmienky a vyaduje men as ne in pohyb. Sem patria pohyby siahnutia na urit miesto, na ktor si u pracovnk zvykol svojimi pohybmi. V opanom prpade sa mus pohyb posudzova ako prpad B.

*Vzdialenos vynievajceho predmetu driaceho v jednej ruke, na ktor siaha druh ruka, ak je menia ako 7,5 cm posudzuje sa ako prpad A. Ak ruka siaha na predmet vzdialenej ako 7,5 cm od ruky, posudzuje sa to ako prpad B.Pri ostrejej zmene smeru pohybu siahnutie ako 90 sa berie do vahy as ako pre prpad B.

*Podmienky B. Siahnutie po jednotlivo leiacom predmete, ktorho poloha sa me prpad od prpadu li (napr. siahnutie za vone poloenm pracovnm nradm). Tento pohyb u vyaduje pozornejiu kontrolu lovekom.Podmienky C. Siahnutie za predmetom zmieanm s rovnakmi alebo priblinmi predmetmi tak, e je ho potrebn vybra (napr. siahnutie za skrutkou v zsobnku)Skupina predmetov, po ktorch siahame, nesmie obsahova tak mnostvo rznych sast, ktor by znemonili njs sprvnu siastku. V tom prpade by sa nejednalo o pohyb siahnutie zahrnut v tabukch MTM, ale o hadanie. Predmety musia by viditen.

*Siahnutie za skrutkou vzsobnku symbol R 40 C

*Podmienky D. Siahnutie k predmetu, ktor je vemi mal, alebo mus by presne a opatrne uchopen (napr. siahnutie pre jednotliv ihlu). Ako mal predmet sa rozumie predmet, ktorho strany s menie ako 3 x 3 mm alebo priemer je do 3 mm.

Siahnutie kpredmetu, ktor je vemi mal, alebo mus by presne a opatrne uchopen R 20 D

*Podmienky E. Reflexn pohyb, o je premiestnenie ruky do neuritej polohy, i u za elom zskania rovnovhy alebo prispsobenia k aliemu pohybu, alebo aby sa ruka dostala z pracovnej oblasti. Pohyb prpadu E sa vyskytuje asto pri prci oboch rk, ke jedna ruka uskutouje asovo rozhodujci pohyb a druh ruka siaha do poiatonej polohy.

*c) Typy pohybov - zohaduje sa, i pri siahnut dochdza k zrchleniu alebo spomaleniu ruky. To znamen, do akej miery je alebo nie je ruka na zaiatku pohybu siahnutia, alebo na konci pohybu siahnutia u v pohybe. Rozoznvame 3 pohybov typy:Typ I. Pohyb siahnutia so zrchujcou a spomaujcou fzou. Ruka na zaiatku ani na konci siahnutia nie je v pohybe. Siahnutie m zrchujcu i spomaujcu fzu.

Zvislos rchlosti a asu pohybu siahnutia typu I.

*Typ II. Na zaiatku pohybu chba zrchlenie, t.j. ruka na zaiatku siahnutia je u v pohybe, alebo na konci pohybu chba spomalenie, t.j. ruka je na konci siahnutia v pohybe.

Zvislos rchlosti a asu pohybu siahnutia typu II a.Zvislos rchlosti a asu pohybu siahnutia typu II b.

*Typ III. Pri pohybe siahnutia chba zrchlenie i spomalenie pohybu, t. j. ruka na zaiatku i na konci siahnutia je v pohybe. Tento prpad sa vyskytuje len vemi zriedka.

Zvislos rchlosti a asu pohybu siahnutia typu III.

*Rozbor pohybu UCHOPENIE - GUchopenie je zkladn pohyb, ktor vykonvaj prsty alebo ruka za cieom zskania kontroly nad jednm alebo viacermi predmetmi.

Premenn inite pohybu uchopenia je:a) Typ uchopeniab) Poloha predmetu

a) Typ uchopenia - G 1 - Uchopenie zovretm prstov- G 1A Pohyb sa sklad z jednho pohybu prstov alebo ruky na predmet ahko dosiahnuten, samostatne leiaci.

*Podmienkou pre klasifikovanie pohybu uchopenie G 1A je, e dve dky alebo priemer obopnanho predmetu musia by vie ako 3 mm.G 1BUchopenie vemi malho predmetu alebo predmetu, ktor le plocho na rovine, ktorho dky hrn, priemer alebo vka me by najviac 3 mm. V porovnan s G 1A je nutn dodaton pohyb prstov.G 1CUchopenie pribline okrhleho predmetu, priom toto uchopenie je saen prekkami z boku alebo zospodu.Uchopenie zovretm prstov G 1 A

*Uchopenie saen prekkami zboku alebo zo spodu G 1C

*G 2Prehmatnutie v jednej ruke - tento pohyb sa pouva pri preberan predmetu v jednej ruke bez toho, e by sa nad predmetom stratila kontrola.G 3Odovzdanie predmetu z jednej ruky do druhej - odovzdanie predmetu spova v tom, e jedna ruka preber kontrolu nad predmetom, zatia o druh ruka tto odovzdva.G 4Vyberac hmat - uchopenie predmetu zmieanho sinmi - tento pohyb sa pouva na uchopenie predmetu zmieanho s inmi predmetmi, napr. zo zsobnka. Predmety s obyajne rovnakho druhu.G 5Uchopenie dotykom - tento kon vznik, ke sa prst alebo ruka dotkne predmetu. Uchopenie dotykom nevyaduje iadny as.