Príhovor

Milí žiaci, pripravili sme pre Vás jarné vydanie školského mini

časopisu Letáčik, v ktorom sa predstavili Vaši spolužiaci pri tvorbe

básničiek a príbehov ako mladí a nádejní spisovatelia. Básničky tvorili

počas dlhých jarných dní s láskou a oduševnením. Ako sa im darilo

posúdite pri čítaní ich vlastnej tvorby. Prečítate si básničky Lenky

Slížovej zo 4.B, Ninky Hanečákovej zo 4.B, Rebeky Saganovej z 5.B,

Richarda Jacka z 5.B, Laury Mesarošovej, Veroniky Kopčovej a Moniky

Slížovej zo 6.A a Eriky Mogilskej zo 7.B. Dúfame, že sa Vám ich práce

budú páčiť, prípadne budú inšpirovať aj Vás k písaniu. Za pomoc

a príspevok ďakujeme p. uč. Mgr. Milošovi Čajkovičovi.

Členovia redakčnej rady:

p. uč. PaedDr. Hilda Lanáková

Laura Mesarošová

Monika Slížová

Veronika Kopčová

MAMIČKA

Mamička je najlepšia,

na nás vždy najmilšia.

no keď treba,

aj prísna vie byť predsa.

Od rána je veselá,

tancuje si zvesela.

My ju radi máme,

kvet jej k sviatku dáme.

Taktiež spolu v kuchyni,

upečieme maffiny.

Pozveme aj tatinka,

nech ochutná trolinka.

Za jej lásku, dobrotu,

spravíme jej robotu.

Umyjeme, upraceme,

vyriadime, nakúpime.

Potom všetci spoločne,

tešíme sa sviatočne. Veronika Kopčová VI.A

Psíček si vonku behá,

mačka kožuštek si na slniečku vyhrieva.

Vtáčik si poletuje,

zajačik poskakuje.

Rybička si pláva v rybníčku,

kozička papá chutnú trávičku.

Ovečka pri plote bečí,

prasiatko má len veľa rečí.

Kuriatka pri mamke dupkajú,

húsatká vo vode si čľapkajú.

Laura Mesarošová 6.A

Monika Slížová 6.A

Rebecca Duris 4.A

Deň žien blíži sa,

kvety nosiť ženám patrí sa.

Tulipány, fialky, ruže

všetko ženám sa dať z lásky môže.

K tomu pekné slniečko,

ty si moje srdiečko.

Ženám, starkám, dievčatkám,

mamku moju pohladkám.

Laura Mesarošová VI.A

Každé ráno z kuchyne,

počuť zvuky čudesné.

Mliečko, káva, granko,

rozvoniava sladko.

Zvŕta sa tam mamička,

rozvoniava kávička.

Dá mi božtek na líce,

za jej srdce horúce.

Laura Mesarošová VI.A

Veľmi rada mám mamičku,

podarujem jej malú básničku,

aby sa vždy usmievala

a veľkú radosť z nás mala.

Mamička je veľmi milá,

vždy nás na skvelý obed volá.

Pripraví mi do školičky

desiatu aj medovníčky.

Baví ju kreslenie, strihanie

a funguje jej aj myslenie.

Chodí do super roboty,

videla už aj slonie choboty.

Laura Mesarošová 6.A

Najkrajší víkend

Bol týždeň pred prázdninami, sobota 9 hodín ráno. Ako vždy som bola nakŕmiť a vyvenčiť

môjho psa Beniho. Pri venčení sa mi ale stala nevídaná vec, stretla som svojho spolužiaka

Borisa, ktorý sa mi veľmi páčil. Pozdravili sme sa , a vtom sa ma spýtal, či by som s ním

poobede nešla von. Samozrejme som súhlasila. Dohodli sme sa, že sa stretneme o 13:00

na autobusovej zastávke. Rozlúčili sme sa a ja som pokračovala vo venčení Beniho. Hneď

ako som prišla domov, otvorila som skriňu a rozmýšľala čo s oblečiem. Nakoniec som si

vybrala rifľové kraťasy a čierne tričko s nápismi. Poprosila som svoju staršiu sestru, ktorá

sa učila ako kaderníčka, aby mi urobila účes, ktorý je podľa nej vhodný na stretnutie

s chalanom. Po dlhom čakaní mi na hlave vznikol úžasný účes, poďakovala som sa jej

a išla sa naobedovať. Potom ako som sa naobedovala, išla som sa obliecť. Keď už som

bola oblečená, utekala som do izby pre peňaženku a mohla som vyraziť. Cesta na

zastávku trvala 5 minút, keďže bývame pri stanici. Keď som dorazila na zastávku, nikto

tam nebol, našťastie meškanie Borisa netrvalo dlho. Keď Boris prišiel, vysvetlil mi prečo

meškal a spýtal sa ma, kam by som chcela ísť. Ja som povedala že by sme mohli ísť na

zmrzlinu. Boris s nadšením súhlasil. Cestou sme sa rozprávali o smiešnych príhodách

v škole. Keď sme mali zmrzlinu kúpenú, Boris sa rozhodol, že by sme mohli ísť k jeho

babke. Keď sme tam prišli, Borisova babka nás s radosťou privítala a ponúkla nám

vynikajúcu jablkovú štrúdľu. S chuťou som s ju vychutnala. ,, Uf.“ Povzdychla som si, keď

som zistila, že je 18:30. Povedala som Borisovi, že už musím ísť lebo je veľa hodín. Boris

sa mi ponúkol, že ma odprevadí, ja som súhlasila a hneď sme vyrazili. Cestou domov sa

ma spýtal, či by som s ním zajtra nešla do akvaparku. Ja som s nadšením súhlasila, keď

sme napokon prišli k môjmu domu, rozlúčili sme sa a dohodli, že pre mňa príde o 9:00.

Celú noc som rozmýšľala o krásnom dni a spokojná zaspala. Keď som sa ráno zobudila,

skákal po mne Beni a ja som hneď vedela, že je pripravený ísť von. Keď bol Beni

vyvenčený, mohla som sa chystať do akvaparku. Pri chystaní nastal problém, keďže som

sa tento rok išla kúpať po prvý krát, nemala som plavky. Tie z minulého roka sme

vyhodili, lebo mi boli malé. Hneď som zavolala Borisovi, že nemám plavky. On povedal,

že to nevadí a on po ceste do akvaparku nejaké kúpi. Problém s plavkami bol teda

vyriešený. Keďže bolo iba 8 hodín a ja som bola zbalená aj oblečená išla som na Facebook

hrať farmville. Tá 1 hodina na počítači prebehla veľmi rýchlo a Boris už zvonil. Vzala som

tašku a bežala dolu. Pozdravila som Borisa a nastúpila do auta. Cestou do akvaparku sme

počúvali pesničky. Keď sme dorazili do akvaparku, chodili sme spolu na tobogány, do

welness a do sauny. Keďže som bola s Borisom, bol to môj najkrajší deň v živote. Keď

som prišla domov, bola som taká unavená, že som hneď išla do postele. Zažila som super

deň, a preto som šťastná zaspala.

Lucia Velšová 6.B

Jar

Jar už prišla,

slniečko sa blýska,

červík sa už z trávy vystrkuje,

a pýchou sa naparuje.

Deti sa chcú hrať,

loptu naháňať.

Medveď sa už prebúdza,

sneh sa topí z horúca.

Lenka Slížová 4.B

Slniečko

Slniečko sa prebúdza,

z mrakov hneď do horúca.

Slniečko sa nebojí,

do boja sa vystrojí.

Zapne sa jak žiarovka,

krásna, krásna, žiarivka.

Lenka Slížová

4.B

Bosorka

Bola raz jedna bosorka a volala sa Žaneta. Žaneta bola neporiadna, napríklad keď mala žabu premeniť na bociana premenila ju na smradľavého skunka. Jedného dňa, keď bola streda a mala hodinu lietania na metle, Žaneta nasadla na metlu a pani učiteľka Metlová povedala Žanete a ostatným žiakom. - Tentokrát musíte vyletieť a v strome chytiť kľúč. Kto ho dostane , dostane jednotku .- Ale Žaneta chytila veveričku za chvost. A tá veverička ju uhryzla do nosa. Odvtedy sa poučila, že sa treba snažiť, dávať pozor a vedieť sa sústrediť.

Nina Hanečáková 4.B

Jarné lastovičky

Kvety kvitnú na lúke,

na jar sa lienka čuduje.

Prečo tie lastovičky neletia k nám,

keď už je tá jar pekný dar?

Lienka čakala dva, tri dni,

nech to bude raz-dva-tri.

Čakala štvrtý, piaty deň,

nech už bude konárikov plný kmeň.

Konečne už prileteli,

naše zlaté lastovičky,

ony sú tie naše roztomilé

jarné vtáčky „čierne“ štebotačky.

Nina Hanečáková 4.B

Valentín

Valentínka, Valentín,

obľúbený náš to deň.

Dostaneme Valentínku,

otvoríme obálku,

v tej obálke Valentínka,

od koho ? Predsa od Valentína.

Nina Hanečáková 4.B

Veľká cesta

Rýchlo sa balíme,

veď zajtra letíme.

Ideme so Ameriky,

budem sa tam volať Riky.

V lietadle si pospíme

a deku si dávame.

Keď sme už prišli,

rýchlo nás našli.

Bratranci sa tešili,

že nás opäť videli.

New York veru veľký je,

loďou plávať budeme.

Vyšli sme aj na horu,

babka kričí: ,,Poďme rýchlo dolu!“

V mori sme sa okúpali,

jáu, ten piesok páli.

Odchádzame zajtra,

Oliver kričí: ,,Tam je Tatra!“

Spoločne sa tešia,

že ideme zajtra.

Richard Jacko 5.B

Jeseň

Jeden lístok, druhý lístok,

padá pekne zo stromu.

Zvieratká si do domčekov

prinášajú potravu.

Vtáčik, ten má jadierka,

myška syru málinko.

Dobrú noc, pekné sníčky,

zaspávajte tu pomaličky.

Jar

Slniečko už svieti,

radujú sa deti.

Teplý lúčik slniečka

hreje deťom na líčka.

Krásny lúčik teplý

deťom úsmev vráti.

Slniečko už hreje,

na deti sa smeje.

Už posledná kvapka padla,

mamička mi cukrík dala.

Leto

Trikrát hurá zavolajme,

na leto sa chystajme.

Bundičky už schovajme,

sukničky si vezmeme.

Leto, veľká horúčava,

mamička nám nanuk dáva.

Rebeka Saganová 5.B

Neprebádané vlny

Zbožňujem vodu a plávanie, vždy som ho však až tak rada nemala. Ako malá

som vodu neznášala, bála som sa toho nepoznaného, keď som sa k nej

priblížila, mala som pocit, že len pri pohľade na ňu sa v nej strácam. Nechcem

sa v nej stratiť, lebo viem, že keď zmiznem, nemusí ma už nik nájsť. Vždy, keď

sme šli niekam ku vode na dovolenku, ja som si sadla na deku a čakala som na

nich, kedy vyjdú z vody. Raz sme išli s rodičmi a bratom na dovolenku na

Bodíky. Je to okúzľujúca dedina pri Gabčíkove. Kúsok od dediny je vzdialený

lesík, v ktorom sa nachádzajú chatky. Aj my sme jednu mali. Lenže v nej

nefunguje ani prúd, nie je voda a ani tam nechytíte signál. Aby sme sa tam

nenudili, chodili sme každý deň na jazero sa okúpať. Hneď ako sme tam prišli,

rodičia a brat sa rozbehli do vody, ja som si rozprestrela deku a začala si čítať.

Do tej knihy som bola až taká vžitá, že som si ani neuvedomila, keď brat zmizol.

Vtom ma niekto chytil za rameno. Veľmi som sa zľakla. Pozrela som sa, kto si zo

mňa robí blázna. Nebol to nik iný ako môj pobláznený brat. Behom sekundy ma

zodvihol na ruky a kráčal smerom do vody. Hovorila som si „Erika, toto

zvládneš, veď je to len voda a on ma bude držať v náručí.“ Potom som však

uvidela, že nesmeruje len ku vode, ale ku vysokému skokanskému mostíku.

Prepadla som panike. Boli sme úplne na krajíčku, zavrela som oči a potom som

len cítila ako letím smerom do vody. Ale sama, brat ma tam len tak hodil. Veľmi

som sa nahnevala. Toto mu ešte vrátim. Pod sebou som zacítila klzké kamienky,

čo nasvedčovalo tomu, že som sa ocitla na dne. Ani neviem, ako som doplávala

popod mostík, kde ma nemohol nikto vidieť. Čakala som, čo sa bude diať. 10

minút bolo ticho, ktoré by sa dalo od napätia krájať, ale potom som započula,

ako niekto kričí moje meno. Bola to mama. V mostíku som našla malú škáročku,

cez ktorú som ju začala hneď hľadať. Z jej hlasu som počula stále väčší a väčší

strach, prišlo mi to veľmi ľúto, ale aj tak som z úkrytu nevyšla. Potom mi pohľad

zablúdil smerom na otca, ktorý bezradne sedel na deke a hľadel do vody. Jeho

oči skúmali každý kútik vody, každučkú kvapku. A potom som uvidela brata,

plával všade možne. Ale vedela som, že on ma nenájde, lebo väčšina ľudí pláva

so zavretými očami, čo je im podľa môjho osobného názoru na nič. Vyšiel na

breh, sadol si na deku a tvár skryl do dlaní. Keď ju opäť zodvihol, bola celá

mokrá, ale nie od vody, boli to slzy, ktoré sa mu leskli v očiach. Toto ma už

donútilo plávať preč z môjho úkrytu. Mala som celú cestu otvorené oči, lebo mi

bolo dosť divné, keď človek nevie kam pláva. Plávala som stále ďalej a ďalej, ale

už mi dochádzal kyslík, tak som sa vynorila. Chvíľu trvalo, kým si moje oči zvykli.

Po asi 5 minútach som sa rozhliadla, kde sa vlastne nachádzam. Oči mi zastali

na jednej slizkej chaluhe. Z duše neznášam vodné rastliny. Nevydržala som to

a na celé jazero som zhíkla. „No fúuuujjj.“ Vtom som na sebe ucítila tri

prenikavé pohľady, ako ma pozorujú. Keď som sa k nim otočila, musela som sa

usmiať. Rýchlo poskákali do vody a smerovali ku mne. Nastala krásna rodinná

chvíľka. Keď sme vyšli na breh, uvedomila som si, že voda je môj živel a mám ju

celkom rada. Vlastne je to neuveriteľné, ako ma k sebe priťahuje. Zbožňujem to

splynutie môjho tela a vody. Baví ma sledovať, čo je pod vodou, ako sa pri

najmenšom rozochvení hladiny pohybujú riasy všade možne, ako keby

tancovali. Keď dopadnú slnečné lúče na hladinu, celá sa rozžiari. Cítim, aj keď

som pod vodou, každučký lúč, ktorý dopadne na zem. Cítim, ako ma hladí po

lícach, ako zafarbuje vodu. Je to niečo neskutočné a ja som predsa len rada, že

ma brat hodil do tej vody samotnú, lebo je úžasné byť súčasťou niečoho takého

nádherného.

Erika Mogilská 7.B

Balíček

Jedného dňa k nám prišiel záhadný balíček. Bol zabalený v krabičke, v červenom

papieri previazaný zlatou stuhou. „Čo je to?“ spýtala sa ma babka. Pokývala

som hlavou. „Neviem, ale určite to bude niečo pekné.“ Zaváhala som.

Rozviazala som stuhu, odbalila papier a v krabičke som našla hnedého

huňatého macka, ktorý však mal v sebe dieru, z ktorej vypadávala vata. „Je

prekrásny.“ Povedala som s úsmevom na tvári. „Ale je deravý.“ dodala babka.

„No a čo, veď ja ho opravím.“ Pozrela som sa na adresu, od koho je balíček. Ale

žiadna adresa na krabičke nebola. „Babí, na krabičke nie je adresa.“ Povedala

som babke. „Nuž, je to záhada a navždy bude.“ poznamenala babka. „Ako to, že

navždy bude, ja adresu vypátram.“ „No, keď tak naliehaš, tento macko patril

mojej babke.“ povedala moja babka. Odvtedy som macka ľúbila a konečne

mám pamiatku po mojej praprababke.

Laura Mesarošová 6.A

Jar

Jar už prichádza,

zima, mrázik odchádza.

Lúčky sú plné kvetov,

chrobáci vyliezajú z úkrytov.

Slniečko už vykukuje,

obláčiky preskakuje.

Trávička je zelená,

dúha krásne farebná.

Vtáčiky už poletujú,

detičky si na ihrisku pospevujú.

Hrajú sa na pieskovisku,

preskakujú preliezku.

Laura Mesarošová 6.A

Kúzelná lotéria

Bola raz jedna trieda a tam boli traja kamaráti, Jožko, Jano a Samo.

Raz šiel do tej triedy kúzelník. Mal pre nich prekvapenie,

kúzelnú lotériu. Mal 11 klobúkov. Zavolal si Joža aby si z klobúka

vytiahol číslo, vytiahol si 2. Jano si vytiahol číslo 9. A Samo si

vytiahol 6. Každý dostal klobúk očíslovaný číslom, ktoré si vytiahli.

Jožo dostal mapu, ktorá ukazuje, kde je. Jano dostal 3 páry

topánok, ktoré ho dotiahli kam chcel. A Samo dostal zápisník,

keď tam niečo napísal a večer prečítal, tak sa mu o tom snívalo.

Cez prázdniny sa stretli a s tým čo dostali, chodili na výlety.

Nina Hanečáková 4.B

Prvá snežienka

Prvá snežienka sa durdila pod zemou, kedy skončí tá hlúpa zima. Ostatné kvietky, ktoré boli blízko nej, čo sú fialky, margarétky, tulipány, púpavy, sedmokrásky a podbeľ jej vraveli, že aj oni sa tešia na jar a budú dlhšie pod zemou ako ona, lebo je prvá jarná snežienka. „Už prišla jar?“ pýtala sa každý deň. Raz na prvý jarný deň snežienka vykríkla:„Konečne je jar, a tak idem von!“ Trvalo to hodinku, trvalo dve a už je vonku. Bolo to ťažké, ale už je vonku!

Lenka Slížová 4.B

Škola, v ktorej sa spieva

Prišla som do spievajúcej školy,

v ktorej spievajú úlohy.

Všade sa pekne spieva,

slniečko sa usmieva.

Kvietky za oknami rozkvitajú,

chlapci si trest odpykávajú.

Klavír a husličky,

spievam si pesničky.

Pani učiteľka spieva,

každý sa na každého usmieva.

Vtáčik si čviriká,

nie je to mimika.

Kvietkam vykukujú hlávky,

deti prechádzajú pomedzi lávky.

V kostole spievame,

o Ježiškovi piesne veselé.

Vždy som veľmi šťastná,

ako hviezda jasná.

Stromy sa ohýbajú,

krídla sa včielkam zohýnajú.

Včielka zbiera peľ z kvetov,

zhrňme to celou vetou.

Spev každého rozosmeje,

a to koniec rozpávky je.

Monika Slížová 6.A

V dňoch od 16. – 22. februára sa každoročne oslavuje Medzinárodný týždeň priateľstva.

Poďme sa aj my na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad touto témou.

Čo je to priateľstvo?

Je to vzťah dvoch ľudí založený na dôvere, úprimnosti a tolerancii. Dôvera je základnou

podmienkou skutočného priateľstva, pocit, že tomu druhému môžeme povedať čokoľvek a predsa nás

bude mať rád.

Ďalším nemenej dôležitým pilierom silného priateľstva je úprimnosť. Len praví priatelia vedia

byť k sebe úprimní, veď pravda sa veľakrát ťažko vyslovuje a len skutočný priateľ to dokáže. Ak si

dvaja ľudia nedôverujú a nie sú k sebe úprimní, je to len prázdny vzťah.

Aký je vlastne priateľ?

Mnohí z nás sme si už túto otázku neraz položili a myslím, že každý

máme na ňu tú svoju odpoveď. Iste by však zazneli výroky, že priateľ je

človek, ktorý vždy stojí pri nás, ktorý nás má rád a na ktorého sa môžeme

vždy spoľahnúť. S tým môžeme len súhlasiť. Odpovedí by bolo iste veľa

a boli by odlišné. Naše hodnotenia budú vždy subjektívne. Každý máme

toho svojho komu veríme a je s nami v každej chvíli.

Priateľ

Je to veľmi zvláštne slovo a v každom z nás vzbudzuje pocit istoty a možno aj bezpečia.

Priateľ je človek, na ktorého sa môže každý z nás spoľahnúť v každej situácií. Niekto si možno myslí,

že priateľa mu k životu netreba, ale to určite nie je pravda! Každý z nás potrebuje niekoho, na koho sa

môže bezpodmienečne spoľahnúť. Nemali by sme sa brániť, ak máme možnosť získať priateľa. A ak

už máme šancu mať ho, tak by sme sa mali tej šance chopiť a nenechať ju plávať, len tak bez

povšimnutia. Ale v prvom rade si musíme uvedomiť, že chyby má každý jeden z nás a ak hľadáme

priateľa, ktorý tie chyby nemá, tak robíme veľkú chybu. Skúsme si vážiť toho, kto je pri nás

kedykoľvek, keď ho potrebujeme a vážme si predovšetkým toho, kto dokáže vycítiť, že ho

potrebujeme.

Je priateľ to isté ako kamarát?

Hoci tieto dve slová chápeme ako synonymá, predsa je medzi nimi rozdiel, ktorý si však

mnohí ani neuvedomujeme. Kamarát je náš blízky, s ktorým trávime svoj voľný čas, prípadne si

navzájom pomáhame pri učení. Je to človek, s ktorým sa môžeme učiť i zabávať. A priateľ? Je to

osoba blízka našej duši i srdcu, s ktorou sa delíme o náš úspech i neúspech, radosť i žiaľ, starosti aj

problémy, s ktorou sa smejeme i plačeme.

VLASTNOSTI PRIATEĽA

Prijatie – prijať človeka, takého, aký je, aj s chybami, či so zlozvykmi.

Rešpektovanie – rešpektovať jeho povahu, schopnosti, nálady a zvyky. Nekritizovať ho, ale

pomáhať mu rásť.

Schopnosť vcítiť sa – deliť sa o pocity, myšlienky, túžiť potešiť priateľa tým, čo má rád.

Spontánnosť – nepretvarovať sa a neschovávať svoje pocity.

Úprimnosť – s láskou upozorniť priateľa, keď urobí chybu, ale ho aj pochváliť.

VIEŠ BYŤ PRIATEĽOM?

Vyplň test a vyhodnoť ho podľa tabuľky.

1. Si v triede. Spolužiak zvolá: „Požičajte mi gumu. Potrebujem si niečo vygumovať.“ Začneš

ju hľadať:

a. Často

b. Niekedy

c. Len ak je to kamarát

d. Zriedkavo

e. Takmer nikdy

2. Máš skutočného priateľa alebo priateľku?

a. Áno, mám jedného

b. Áno, mám viac priateľov

c. Nie

d. Áno, ale je to stále niekto iný

3. Myslíš si, že sa v tvoje prítomnosti cítia dobre?

a. Áno

b. Nie

c. Neviem

4. Ktorú z týchto charakteristík považuješ pre priateľstvo najdôležitejšiu?

a. Odvahu

b. Silu

c. Ochotu pomôcť

d. Prispôsobivosť

e. Šikovnosť

5. Ktorá z týchto vlastností priateľstvu najviac škodí?

a. Agresivita

b. Faloš

c. Lenivosť

d. Sebeckosť

e. Ohováranie

6. Kto ti najviac pomáha v riešení problémov?

a. Otec alebo mama

b. Súrodenci

c. Spolužiak, kamarát

d. Učiteľ, alebo iná dospelá osoba

BODOVÉ VYHODNOTENIE

Otázka a b c d e

Č. 1 5 3 2 1 0

Č. 2 5 3 1 2 -

Č. 3 5 1 2 - -

Č. 4 2 2 5 2 2

Č. 5 4 5 2 1 4

Č. 6 1 2 4 2 -

HODNOTENIE

Viac ako 20 bodov:

Si super priateľ, takého by všetci chceli mať. Môže sa stať, že sa o teba priatelia hádajú.

15 – 20 bodov:

Si výborný priateľ, ochotný vždy prejaviť priateľstvo a počúvať. Nezabudni sa zdokonaľovať, aby si

mohol byť stále otvorenejší voči druhým.

7 – 14 bodov:

Buď pokojný, nikto sa nebije o to, aby sa stal tvojim priateľom. Je to preto, že sa snažíš, iba o svoje

dobro.

Menej ako 7 bodov:

Pozor! Ak budeš takto ďalej pokračovať, riskuješ, že zostaneš sám. Samota nie je príjemná. Snaž sa,

aby si vedel počúvať druhých. Uvidíš, že omnoho krajšie je žiť s priateľmi, ako byť sám.

1. 2.

3.

4.

5.

6.

7.

1. Jazdia po nich vlaky

2. Rastú na nej jablká

3. Mama, otec, deti sú členovia...

4. Zviera s pichliačmi

5. Živočích

6. Otec

7. Chlap