POSTMODERNA

POSTMODERNA• prvý literárny a umelecký smer, ktorý vznikol na

americkom kontinente • jeho vznik je úzko spätý s rozšírením počítačov

a postupným prechodom industriálnej spoločnosti na informačnú

• zlom nastáva v 60. a 70. rokoch 20. storočia, keď sa začala presadzovať rocková hudba a vo výtvarnom umení pop-art

• východiskom pre novú poetiku sa stáva najmä odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti

POSTMODERNA• nie je umením pre úzky okruh ľudí s náležitým

vzdelaním ako diela modernistov• texty sú zámerne vytvorené tak, aby sa mohli

čítať na rozličných úrovniach• súčasné literárne dielo obsahuje prvky populár-

nej literatúry, historickej prózy, dokumentaristiky a vecnosti, ale aj popretie, ironické spochybnenie istých literárnych vzorov

• môže zároveň pozostávať z viacerých žánrov a viazať sa k iným, už jestvujúcim textom

Znaky postmoderného umenia:• citátovosť – namiesto písania sa dôraz presúva na znovu-

písanie už existujúcich textov• sériovosť – v literatúre sa tento postup využíva tak, že

ten istý príbeh opisuje autor v dvoch, prípadne viacerých obmenách

• uvedenie viacerých možností – všetko existuje iba vo forme „keby“, „možno“, „ak“

• staré veci sa stávajú základom na tvorbu nových vecí – prerobenie témy (remake)

• umelecké texty sa často tvoria prostredníctvom intermediality – zapojenie viacerých komunikačných kanálov na vyvolanie estetického zážitku

Znaky postmoderného umenia:Postmoderna má aj svoje ustálené symboly :• zrkadlo (používa sa pri vytváraní dvojníka, ale aj pri

sformovaní deja), • múzeum (symbolizuje minulosť, tradície), • knižnica (symbol nazhromaždených poznatkov

uložených v knihách), • labyrint a bludisko (zodpovedajú strate orientácie

človeka v postmodernom priestore – strate orientácie v preľudnených mestách, v nových sídliskách),

• maska.

Znaky postmoderného umenia:• pre text postmoderny je príznačná prítomnosť

viacerých hľadísk, pohľadov, zorných uhlov a perspektív

• preskupenie a prelínanie rozličných žánrov a častý výskyt neliterárnych žánrov (denník, list, esej, pamäti, kuchársky recept a pod.) v rámci textu

• využitie tzv. „palimpsestovej techniky“ spočívajúcej v nadväzovaní textu na iné texty a voľnom narábaní s citáciami a kvázicitáciami, t. j. predstieranými (falošnými) citáciami

• prepis starších textov sa však uskutočňuje obyčajne ako paródia a využíva sa pritom tzv. radikálna irónia

Znaky postmoderného umenia:• PARÓDIA – zakladá sa na napodobnení textu,

ktorý chce zosmiešniť (na protirečivom vzťahu medzi obsahom a formou).

• PASTIŠ – vzniká napodobnením textu, ale na rozdiel od paródie si obyčajne zachováva voči predlohe lojálnosť, priaznivosť. Pretvára ju na vyššej významovej úrovni.

• IRÓNIA – vzniká posunom významu do opačného pólu. Vlastným významom ironického výrazu je jeho protiklad.

VLADIMÍR NABOKOV

• autor ruského pôvodu, jeho rodina v r. 1919 emigrovala do Nemecka.

• písal pod pseudonymom Sirin básne, divadelné hry, poviedky a romány v ruštine

• pred fašizmom emigroval do USA, kde publikoval pod vlastným menom v angličtine

• škandál okolo románu LOLITA spôsobil, že zanechal učiteľskú činnosť a vrátil sa do Európy

• žil vo Švajčiarsku

• jeden z najznámejších a najkontro-verznejších románov 20. storočia

• hlavný hrdina a nespoľahlivý rozprávač Humbert Humbert túži po mladučkom dievčati Dolores

• menej sčítaného čitateľa môže upútať príbeh, ale literárne vzdelaný čitateľ v ňom môže nájsť rozličné citácie z iných diel, ktoré sú súčasťou umeleckého textu

• prostredníctvom citácií sa text stáva aj paródiou iných textov; ide tu hlavne o zosmiešnenie jednej vedeckej teórie – tzv. freudizmu

UMBERTO ECO

• taliansky estetik a teoretik umenia, jeden z najvýraznejších predstaviteľov postmoderny

• jeho prvé štúdie sú zamerané na stredovekú estetiku a jazykovú filozofiu

• postupne sa dostáva k vytvoreniu teórie poetiky tzv. „otvoreného umeleckého diela“

• venuje sa obsahu a štruktúram masovej kultúry a masovej komunikácie (reklamy, komiksy, filmy, nízka literatúra)

• vrcholný román postmodernej literatúry, ktorý možno čítať na rozličných tematických úrovniach:

ako detektívny román – autor používa prostriedky detektívneho románu, pričom jeho „detektív“, františkánsky mních William z Baskervillu, ktorý má rozlúštiť príčinu vrážd mníchov, nemôže objasniť ani dôvody, ani následky toho, čo sa v opátstve deje

ako historický román – dej románu sa odohráva v 14. storočí a zobrazuje stredovek ako epochu zmien a neustáleho strachu

ako filozofický román – odráža spory a nezhody medzi starým a novým svetom; dochádza tu k rozporu dvoch úplne odlišných myšlienkových prúdov: na jednej strane výklad pravdy pod zorným uhlom ustavičných zmien (William), na druhej strane výklad pravdy na základe dogiem (Jorge)

ako román o románe – v texte sa nachádza mnoho citácií z iných diel; v zmysle postmodernizmu počíta autor s dvoma druhmi čitateľov – so vzdelaným a s čitateľom „z ulice“ (každý z nich môže dielo pochopiť a interpretovať svojím spôsobom)

• v románe sa zo symbolov postmoderny nachádza knižnica, labyrint chodieb opátstva, riešenie tajomných záhad

• Text sa skladá zo žánrov: traktát, proroctvo, videnie, citáty z Biblie.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

POUŽITÁ LITERATÚRA:ŽILKA, T. a kol. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. Bratislava: Vydavateľstvo LITERA, 1997, 215 s. ISBN 80-85452-52-9