Vychodí inline pondelku* pia­tku klid/ deň, v predvečer dá-tunu o 6. hod.

ii Redakcia a .idmlnUtrádi:

Budapešť, VE!Ľ siiirii ulica 15.

:4!«eii Jtuti n—H.

Predplatne; u rok . K »= • na pol roka K18'--naRVrfrokaKS' aa nesla* K 1-T» Do Nemeckí a Srbska roar e 24 korún, ľ. o astatnéhe cu-daoaemik«(ä. o Ameriky roSi e 32 korún. =

Ročník V. Čfclo 75. BUDAPEŠŤ, v utorok, 21. apríla 1914.

m

ledaôíllvé £lsla po 6 halieroch.

Hermína Gtitlngová. I Výstavka „uhorských" výšiviek'

a keramiky v New-Yorku Od 15. marca až do 25, toho istého me- j

slaca bola v miestnostiach National Arts i Club na vých. 19. ulici výstavka výšiviek a j keramiky z Uhorska. Americké časopisy sa zmieňovaly pochvalne o výstavke a nado­všetko vyzdvihovaly práce, pochádzajúce zo „severných" kra]óv Uhorska. Tak •New-York American" priniesol v nedeľnom čisle v prílohe, pojednávajúcej o všetkých od­vetviach umenia, nasledujúce slová:

„Najlesklejšie a pri tom aj najodvážnejšie zdařilé nárysy, sú tak zv. „Matyó" výiivky, vyrobené obyvateľmi zo severného Uhorska, ktorých chutnosf zabieha do rozmanitosti (vyfiritenosti) a v nádheru v jejich kraji."

Nespomínam tu viac chvály, snáď posta­čuje táto krátka z dlhšieho pojednania o výstavke. Pakt je, že kritikovi napadly „Ma-tyó" výšivky zo severného Uhorska.

Neznám, kdo kedy pokrstil naše sloven­ské výšivky „matejovským" menom, ale toko z nás každý vie, že v severnom Uhor­sku je naše Slovensko a výšivky odtiaľ po­chádzajúce nevyšivali ani Handrbulci, ani kdo iní, ale naše slovenské ženičky. Avšak na výstave skvelý sa naše slovenské práce pod menom „Matyó" . . . odborným po­menovaním slovenskej výšivky v jazyku maďarskom?

Hungarian Peasent Art. Americký klub v NÍW Yorku usporaduje

výstavky ludového umenia všetkých náro­dov, je to skupina umelcov, zaujímajúcich sa o ludové umenie, pravda tým cieľom, aby do moderného umenia priniesla mnoho neodkrytých prvkov, aamorastlej ornamen­tiky, sostavovania bariev atď. Od 10. marca až do 25. bola výstavka otvorená ku Voľ­nej návšteve. Materiál na výstavku ob­staral „Hungarian Home Industry ass." Ma­ďarský domáci priemysel podporujúca spo­ločnosť v Budapešti, ktorej cielom je v cu­dzozemskú usporiadovať výstavky domácej výroby a tak propagovat nielen obchod a domáci priemysel, ale spolu dvíha! meno maďarské nádhernými výrobkami ľudového umenia.. v cudzozemskú, kde, ak ich nemá kdo rukolapne presvedčiť, Že v Uhorsku býva ešte iných sedem národov pomimo Maďarov, všetko vystavené bohatstvo je považované za prácu ľudu maďarského.

Tak aj tuto na tejto výstavke; pomeno­vanie výstavky |e „Hungarian Peasant Art", pomenovanie predmetov a jejich pôvod je zúmyselne nesprávne uvedené tak, aby aa Maďarom so strany našej nercohlo vytýkat, že sa dopustili krádeže a predsa aby nikdo nezbadal, že skoro všetko, čo na výstavke bolo, bola práca ľudu slovenského a rumun­ského a až maľíilinké nepatrnosti mohly sa pripiiat maďarskému ľudu k dobru.

A tá okolnost, že v katalogu v úvodnom slove spoločnosti je uvádzaná vláda maďar­ská, ako podporovateľka ľudového umenia, dostatočne poukazuje, že výstavka bola pod­porená štátnymi peniazmi.

„Matejovské výšivky." Tie „Matejovaké* výšivky, ktorých počet j

presahuje 200, sú všetko slovenské orna­menty na vlčšich kusoch bieleho plátna alebo čiernej látky vyšívané, vo velikosti, I

že niektoré kusy tiahly sa po stipe steny od povaly až po podľahu. Niektoré pred­mety sú k praktickej potrebe, väčšinou však iba na ukážku, vyrobené na väčších kusoch, aby nádhera bariev, ornamentu a vypraco­vania vynikly. Všetko je to výroba „Mstfar-skej spoločnosti na podporovanie domáceho priemyslu", vypracovanie je úplne slovenské. Použili na všetko slovenské motívy. Vlastne tej ľudovej práce tu ani niet, poneváč je všetko vystavené na „objednávku* len pre výstavu, čo vidno hneď pri prvom pohľade na vystavené veci.

Vystavené bolo v celku 4108 kusov, z ktorých 865 bolo v katalogu udaných, že pochodla zo severných a severo západných strán Uhorska. Avšak my sa priznávame ešte aspoň ku 500—600 kusom nádhernej práce, ktorá je výrazne slovenská (rukávce, čepce, haleny, vesty a podobné). Nádhera rukávcov rozjasňovala okolie. Veci, ktoré boly udané z „different part of the coun­try", avšak Slovák, ktorý si raz v živote povšimnul slovenskú výšivku, pozná ich ako svoje hneď.

Vystavené boly kusy látky s draho­cennou prácou na „sample", veliký počet čepcov, rukávcov a pod., niekoľko večer­ných voľných oblekov pre dámy so sloven­skou výšivkou, veliké nejaké prestieradlá čierne, v prostriedku s výšivkou, pomerne malou ku rozsiahlosti látky, avšak zre|mý cieľ bol, aby výšivka vypuklo bola viditeľ­ná niekoľko predmetov „bielej roboty" prestieradlá, záclony na okná a dvere a pod. Tak praktických predmetov, akými sa ho­nosit môže naša slovenská Lipa alebo ska­lické družstvo, tu nebolo. Mnoho obfahov na škrlňky (boxy), prestieradlá na automo­bily a podobné veci. Celkového kroja nebolo, a namiesto toho bolo tam šesf figurín vraj v kroji stol. zemplínske], Milánskej, šomeďskej vesprfmskej, boršódskej a temešvlrskej. ktoré malý demonstrovat krojom, že to, čo je vy­stavené, sa v týchto krajoch skutočne nosí. Lertž dôkaz Je biedny, trebárs na uplatnenie sa mena maďarského pri týchto hračkách už podali meno stolice po maďarsky, aby svet o tom vedel. Naše slovenské výšivky boly iba „pochádzajúce zo severných strán kra­jiny" !

A takto odbavili aj srbské, horvatské, ru­sínske a rumunské výšivky, ktoré boly od-oflinkované tým, že pochodla z juhu, juho­západu a podobne. Zastali sme sa nášho národního majetku.

Keď som videla z novinárskej správy, že nebude asi všetko v „poriadku", sobrala som sa vyzbrojená všetkým, čo naša orga-ganizácia v redakcii svojho orgánu*) má, aby som pána predsedu, J. Nielsen Lauvrlk-a (rodom Nora) presvedčila, ak môj predpo­klad sa dokáže správnym, že slovenská žena reklamuje pre seba čest i uznanie za prácu svoju. A boío tak v skutočnosti. Prešla som po výstave, rozbalím pánom Plšom a Prom-bergerom vydané dielo, beriem tabuľku za tabuľkou a vidím, že baua i ornament sa shodujú pri označených číslach. Mala som so sebou i nádherné dielo p. Dušana Jur-koviČá, ktorý shrnul všetko ľudové umenie na krásné kartony. Pán predseda klubu umelcov sa vetmt podivil nad týmito diela­mi, prijal vysvetlenie ochotne, vyžiadal si diela na tri dni ku preštudovaniu, ale nešlo mu predsa do hlavy, ako je to možno, že

•) Slovenský Sokol.

r by z Uhorska oochodlace umelecké veci mail byt označeni za slovenské. Škoda, že som nemala pri ruke dielo Scotusa Viatora, ale na druhý defl bo iste dostal od iných dám, ktoré illy reklamovat menu slovenskému uznanie. Dnes je ui po výstavke a ked teto píšem, neviera, s akým výsledkom sa skon­čila moja misia, ale slovenské 1 české dámy sa každodenne pričiflovaly o to, aby sloven­ské výšivky holy čo také označené. Český umelecký klub Slávia, ďalej sokolský spe­vokol slovenský a mnoho Iných hneď za­hájilo nábeh o našu čestnú záležitost.

Zaujímavým stretnutím na výstavke bo­lo a redaktormi ruských časopisov, ktorí sa tiež medzi sebou prihlasovali o niektoré vystavené predmety a s ktorými som na-priadla známost hneď na mieste a oni sa s pánom predsedom klubu niekde odo­brali, asi vyjednávat o výstavku ruskú. Druhá zaujímavá známost, ktorú som si spravila, je pán Charles Z. Horvay, ktorý sa mi udal za architekta a ktorého zaují­maly nadmieru tlačené vzorky slovenského ornamentu a iného ludového umenia. Ne­šlo mu do hlavy, že je to všetko majetok slovenského národa a zarazilo bo akousi nevôľou, že je to vydané v Čechách alebo na Morave. Dostal vysvetlenie, že msďarská vláda nemá smyslu pre tie veci, a ak by aj, vtedy by ich nevydala pod menom slo­venským. Ohradzoval sa, že to je politika, čo mu hovorím. Wel, odpovedám, čo je táto výstavka, či nie politika? Snáď sa p. Hor­vay bude zaujímat o slovenské umenie a okrášli ne|eden dom v Amerike slovenskými u c t í v á m 8 , (Budúcne konec.)

Politický prehľad. Budapest, 20. apríla.

Cesta neodvislých poslancov do Pe­trohradu ešte vždy zamestnáva politické kruhy, lebo jakokeľvek sa vláda aj namáhala zastrašiť opozičných maďarských politikov od „rradného a zrovna šialeného kroku 1st hľa­dať pomoc do Petrohrada", plán cesty ešte neprepadnú!, ba zdá sa, že sa snáď usku­točni. V neodvislej strane čakajú len na ná­vrat grófa Michala Károlyiho, ktorý má roz­hodnúť, či sa pôjde do Ruska, či nie. — Mnohí, zvlášť z kruhov blízkych k Just-hovi, myslia, že gróf Károlyi rozhodne sa osvedči za cestu, v ktorom páde vybralo by sa s nim vraj asi dvanásť-pätnásť poslancov do Petrohradu. Keď vraj vládni poslanci môžu cestovať po Nemecku a navštevovať Berlín, prečo by opozični poslanci nemohli byť raz zvedaví na Rusko a Petrohrad. Cesta vraj závisí na tom, jako sa podarí akcia opozície v delegáciách, kde chcú opo­ziční členovia podniknúť silný nápad proti trojspolku. Tejto akcie sa však gr. Apponyi a gr. Andrássy nezúčastnia. Ap-ponyi bol sa včera v klube neodvislej stra­ny osvedčil, že jestli pojdú niektorí poslanci do Petrohradu, tak on vraj 20 strany vy­stúpi i so svojimi prívrženci. Zaujímavé je, že sa hrozby Apponyiho nikdo nenaľakal, ba mnohí — ti radikálnejší — by sa ešte tešili, keby Apponyovci vystúpili, lebo „dlhý gróf" bol vždy na závade, ked

[ strana chcela podniknúť radikálnejšiu akciu, j Mnohí mu nevedia zabudnúť, jako sa zrad-\ ne zachoval, ked sa strojil všeobecný štrajk j v záujme všeobecného volebného práva, I ktorý vlastne Apponyi znemožnil. A gróf

Strana 2 S L O V E N S K Ý D £ P N I K Cttuc 75

Andrásay? Ten sa vyhrieva na cstrove Korfu, a jeho lelbžurnalisti vypisujú o ňom, že sa tam často prechádza — s nemeckým cisárom. Samozrejmé je, že syn tvorcu troj-spolku nebude robií politiku proti troj-spolku a že bude hladef prekazif aj cestu neodvislých poslancov do Petrohradu Na-iitn dojmom je, že plán cesty zostane len plánom a že slúži len tomu, aby trochu nastrašili vládu a Viedeň, o ktorých vedia, že by ich takáto cesta veľmi kompromitovala — v Berlíne.

Snem bude mať zajtra krátke zasadnutie, na ktorom zakfúčia tretiu sesits a v stredu zahájia štvrtú. Vo štvrtok si snem zvoli no­vých podpredsedov, notárov a výbory. Po­vráva sa, že vládna strana vo výboroch po­stúpi po jednom mieste aj rumunskej národ­nej strane. Ovšem chýr tento neni zaru­čený.

Zas nové vojenské ťarchy. Z Viedne oznamujú, že minister vojny predostre de­legáciám rozpočet, v ktorom vykáže o 55 miliónov viac .riadnych" výdavkov. Mimo to na stavbu nových válečných lodi žladaí bude 426 miliónov korún nového úvetu Obnos tento rozdelí sa na paf rokov a prvá ráta obnášať bude 60 miliónov. Nové 4 dreadnoughty budú 24 000 sún vé a každý ozbro|ený bude medzi inšlm aj 10 delami 35 cm. kalibru.

Porady zahraničných ministrov v Opa­ti ji skončené. V Sobotu skonči iy sa porady markýza S<n Giulianiho a gr. Berchtolda. Po poradách vydali úradnú zprávu, ktorá však ničoho neprezrádza. Konštatuje len, že predmetom porád boly otázky balkánske a záležitosti, týkajúce sa Jaderského mora a že počas porád javila sa úplná shoda nie­len medzi Itáliou a Rakúskom Uhorskom, ale i s Nemeckom. Zorává oznamuje, ?e uzavrelo sa spolu l s Nemeckom l naďalej pracovat v doterajšom smete. Ministri po­slali nemeckému kancelárovi Bethmannovi Hollwegovi spoločný telegram, v ktorom ho ubezpečili, že súhlasia s politikou nemeckou a že trojspolok stoj! pevne.

Neshoda medzi koalíciou a bánom, Medzi srbsko-horvatskou Itoalicicu a banom baróiom Skerlecom sú třenice. Bin sľúbil,

že troch triednych šéfov pri horvafskej vláde vymenuje kráf z kruh JV hervatského saboru, čo by toľko značilo, že horvatská vláda bude parlamentizovaná, t. j . zodpovedná horvat-8kému saboru. Bánov slab však uhorská vláda splniť nechce a teraz nastal tichý boj medzi koalíciou a bánom, poťažne maďar­skou vládou. Oruŕiý spor vzniknul tiež. Koa­lícia vo Vrginmoste kandiduje do saboru Va­leriana Prtbíčeviča, známeho srbského predáka a bývalého obžalovaného vo vtfcom vele-zradnom srbskom procesi. S erlec, ačkolvek sa bol pred kandidatúrou osvedčil, že nemá nič proti Pnbičevičovi, teraz patrne na pokyn Tiszov chce Vrginmostu natitnúť fakébosi m. ď« óia. Koalícia |e odhodlaná uplatniť svoju vôfu i voči bánov! i vočr Tiažovej vláde, ktorí začínajú na svoje sľuby povážlivé za­búdať.

Naše národnostné osnovy. n.

Najdôležitejší pre náš národný život |e osud a vývin tých národných našich mino­rít, ktoré početnou silou, pripadne cirkev­nou organizáciou a z veľkej časti i národ­ným povedomím tvoria osobitný sebe po­stačujúci celok, málo na svojom okolí od visí*, aleoo inorečovým obyvateľstvom od Maďarov oddelený

BékéSská stoľcs a jel hi»vné slovenské ko óue. Caba, Sarvaš, Kcmlóš, sú a naďa­lej zostávajú pre nás vetsym inventárom národnel sily a moci, pravda nateraz vždy ešte národne pre nás mrtvým a neos« žnym, kým nevlsdteme ich postaviť do služby slo­venskej idey a národnej práce. Je pravda veľká otázka pre nás, ako dlho sa udrží tento materiál v tomto nehybnom stave ne­porušeno, lebo je isté, že maďarský vliv na nepovedomé massy o veľa silnejšie pôsobí a má nebezpečie veľké úspechy.

Tu v stolici Slováci vždy ešte tvoria te­mer štvrtinu všetfréNo obyvateľstva. Veď od roku 1891 d 1900 slovenská populácia dokonca vzrástla z 2°/, na 23 27, V de­saťročí 1901—1910 oviem uplatnil sa zna­čne už vilv madaríkel školy, a potom i tá okolnosť, že na pr.* Caba stáva sa obchod­ným a priemyselným strediskom, kde uplat­ňujú sa viac vlivy cudzie ako dorsáce, zvaí-ša roľnícke obyvateľstvo. Treba uvážiť-vrrast miest béltéšskel st< Jice, < a*šl ako e

prirodzený prfrast obyvateľstva, spôsobený je aj priltvoa to širokého maďarského okolia I okrem stolice Prfrast populácie maďarskej v stolici obnáša tentoraz 8-8%. kým prlrast slovenský vykazuje iba 3-6*/,, t. J. 2303 Slo­vákov. Pri tom pravda treba rátať, že I v Čabe i v Sarvaši odoadlo nám všetko, čo pomo­cou školy, úradov a majetku dostalo sa do kasty „pánov*. Jediný Slov Komlói a jeho národný rozvoj |e pre nás priamym ziskom v každom smere.

V Čandde le pre nás rozhodujúcim čini­teľom Nad'lak. Do roku 1900. vždy vykazo­val pre slovenskú vec značný zisk, vzrast slovenského živlu bol i vačil ako priemer s*- lice Of ciáha štatistika nového popisu u-dáva vša* počet Slovákov v stolici na 13.982 duši, o 141 menej ifco roku 1900. Stav v meste samom mohli by zistiť snadno miestni slovenskí činitelia, menovite cirkev.

Najvzácnejším a národne najvýznamnejším menšinovým strediskom sú nám sloyenské obce v stolici báčskej, Petrovec, Kysáč, Kul-pln. Pivnica, Silbáš, Ľ-lfť, menovite i pre živé povedomie národné a silnú organizáciu. Ich položenie a budúcnosť je tým nádejnej-šia, že sú obklopené hlavne srbským a ne­meckým živlom, a že v odlišnej cirkevnej organizácii majú pevnú posilu. Za posledné desaťročie sa v siedmich, väčšinou sloven­ských obciach zmenšil počet Srbov o 270 duši, Nemcov o 158 duši. Maďarov v nich čhelne síce pribudlo, ale to sú iba úradné fgurlny. Ex3?nzia Slovákov oprrti Srbom a Nemcom je nepopierateľná, Sdváci vypú­šťajú roje i do okolia a ďalej na juh. Pri tom však treba priznať ten fakt, že okrem K sáca slovenské obce nerastú, a že naše slovenské kolónie, ačpráve sa bez úhony zachovávajú, nijako nerastú, preto hlavne, že sú výlučne zemědělské. Tak na pr. zname­nitému nášmu Petrovcu ubudlo 164 obyva­teľov. Všetkým siedmim obciam slovenským spolu nepribudlo tu viac ako 60 duši (= 0-27,).

je tu teda naše položenie také, že v po­mere k celkovému vývoju stolice zaostávame, keďže slovenské obce nerastú, ale tu vša-diaľ je patrné, ie doterajšie pozície si Slo­váci znamenite hája, a jako z iných preja­vov životných je p*trné, hospodársky i ná­rodne ich zveľaďujú. Dôležité je ovšem, aby to obyvateľstvo, ktoré emigruje, sa v nových svojich osadách národnostne udržalo a rástlo.

BESEDNICA. Dr. Ján A. Wagmr:

Kus ľadového kraju. Ku tomu bodu zeme našej sa dostať, za

ktorým túžil človek, odksdy prišiel k pre­svedčeniu, že zem Je podoby guľatej, ku severnej točne, nebolo ľahkou vecou. Len s iřoka na krok dalo sa to vopred lať v boji s prírodou ľadového mora. A aj dnes je otázka tá len čiastočne rozlúštená. Len s jednej strany, tam, kde konči sa súostrovie, pripojené ku severným brehom Ameriky, tam podarilo sa Pearymu prelomiť reťaz ťaž­kosti a urobiť cestu rovno ku točne. Ale len rovnou čiarou. Okolo severnej točny ešte daleké to kraje, ktoré ešte neznáme, Nevie­me ani to, či je tam more, či pevná zem. Len hádame, šlpime.

Ale tam, kde vo svojej vedochtivosti naj­samprv pokúsil sa človek napred sapošinúť ku severu, tam sme ešte sotva ďalej, »ko pred tisíc rokmi. Tam je akoby zakliaty múr, za ktorý smrteľník nesmie sa dostať. Myslím tu rovnú cestu z najsevernejšej Eu­rópy, rovno ku severnej točne. Odtiaľ, kde Je ešte novodobá kultúra, ta v kraje večného ľadu. V najvyšších krajoch toho sympatické­ho národa, ku ktorému priznáva sa Nansen, Amundsen, Ibsen a — nie medzi poslednými — Bjôrnson, tam ďaleko na severe nacho­díme ešte živé mestá a prístavy: Hammer-fest, Tromsô, Vardhôs — už v krajoch tých, kde v lete slnko aj o polnoci svieti. Myslel

by čiovck, že odtialta najskôr by mohol do­siahnuť v rovnej čiare severnú točnu Pravda |e to odtiaľ na 300 mlľ alebo okrúhle ná 2000 kilometrov. Ale v ceste sa môžeme aj zastaviť. Takmer v polovici cesty najdeme väčšiu skupinu ostrovov, ktoré za našej doby cez leto vyhľadáva|ú výletnici na salónových parníkoch. Tam si môžeme odpočinúť — tam na Spicbe'gáchi

A predsa od tejto strany nedalo sa ešte dostať na severnú točnu. Lebo veru v tel polceste — tam je ten múr, cez ktorý ne-moíno ďale|. Tam |e už ľad, ustavičný ľad na mori. A cez ten nemožno s loďou lebo loď jednoducho doň vmrzne — á DO " ľ ? J * 1 . 0 t i e ž

L nimGÍ™ isf, lebo Je nie

súvislý, ale v kusoch pohybuje sa. Prú­di sa. i ° ? r T n ? í° p r o d ' T a k 8 a zdá, že celý ten kraj okolo severnej točni - je more. Na ňom voda ustavične mrzne. Ale more nestojí — prúdi sa smerom od Berireskel úžiny okolo točni alebo ceztofňu ku Grón­sku. More to ale koľké! Ako Európa l a o samý ladí Treba si to len predstaviť! A

ten ľad v ustavičnom pohybe « t , « í t 0 K V , | Ú " 1 8 7 8 - . keď *Š,éd Norden-skjôld vybral sa so svojou loďou Vftra" na cestu severným ľadovým morom, aby do-

í í ft". Č l e n n a I 5 mi1 bol od cieľľ keď loď |eho zamrzla a prinútila ho ku pre­zimovaniu. Vo vzdelanom svete začali L obávať o neho. James Gordon Bennett L ľ m .New York Heralda" ^ ¾ ^

i denim De Longa loď, menovanú Jeanette", j ktorá mala za cieľ hľadať Nordenskjôida a

v páde potreby pomôcť mu. .Jeanette" pla­vila sa cez Berirgskú úžinu, minula sa 8 „Vegou" a došla až po vtok Leny. Tu za-rwzla a r. 1881. aj stroskotala sa. Vtedy Nordenskjôld bol už doma, oplavil celý starý svet a rozriešil starý problem, dostať sa z Európy cestou severovýchodnou do Tichého Oceana. Ale družina De Longa za­hynula, zahynula v sibírskej zime hladom. Tam kade tečie Lena a nosí chladné vody svoje do severného mora, padli ti, čo išli iným pomáhať, jeden za druhým, v krajoch neobydlených — hladom.

O pár rokov našli všeliaké trosky a po­zostatky Jeanetty" na východných brehoch Uronska. Ako sa tle ta dostaly? Iste nie iná-cej, ako tak, že ich prúdiaci sa ľad odniesol z krajov ďalekých na 4-5000 kilometrov. Lebo prúd ten nejde tou na|kratšou cestou, fľí * P 0 d L a . l t r u h u š , r ky- a , e « z pól, alebo aspofl neďaleko točni. InáčeJ pozostatky boly by sa doplavily aj do Norvéíska, čo sa ale nestalo.

A čiastočne, v ceste tomu prúdu sú a| Sp cbergy, ktorých zvláštna povaha dá sa úplne vysvetliť. Východné časté týchto ostro­vov sú temer nedostižné, vnútro ich pochované Zl u K I e n z áPadné časté, západné K £ »e 8 1 n a v tov°vané »2 po výšku 80 stupňov Pravda tu vydá aj známy teplý f i l « V ý , p r . ú d n l e č 0 - ^ sa práíe tam zlomí, vlastne tu vydá svoju mocľ

(Dokončenie tajtra.)

Oslo 74 S L O V E N S K Y D E N N Í K Strana 3

V Torontdlskej, kde jt pre nás najdôle- i žitejšta ~rdma Kovačica, je postavenie na- j šich menšin cite priaznivejšie: Tu |e náš vývin — ak možno verif všetkým údajom statistky, priamo skvelý. K'm celej stolici pribudlo obyvatelstva iba 0-7%> Slováci vzrástli o 7-4%. takže je ich ť^raz 15*890.

Najpriaznivejší zo vietkýcb ko ó ii je náš rozvoj v Horvatsku (.esp. Slavonii). Má to príčinu nielen v tom, že samy sa slobodne rtôžu rozvíjať, ale i v živom kolonizačnom ruchu menovite v Srieme, do ktorébo ide i značný príliv S ovákov z osad báčsnských a banátskych. V celom H >rv»t«ku vzrástol nái počet o 23 7°/,, zo 17 476 na 21.613 duši Ni|mocne|<te osady sú v Srieme, kde máme i S arú Pazovú, novšie pribúda slo­venského elementu i v stolici poitskej. Tu b"lo S oväsov roku 1900 len 1245, teraz už 3352.

C-lková zmena, aká podstúpili sme na miestach, od materskej zeme oddelených, je pre nás teda veľmi nepriaznivá, menovite všadial tam. kde tvoríme nepatrnejšie ostro­vy, kt ré nemôžu samy žif vlastný M živo­tom, ale musia sa stýkat mnnbo s cudzím Živlom. Tu verejný a spoločenský !i*ot do­vršuje df'In zkazy, ktoré nová Apponyovská škola začala.

Postavenie kolónii vefkých j * trocha iné, a je nádejné i tam, kde sú naíl príslušníci národne ešte neprebudení, ak budeme môcť v krátkel dobe ich pre národnú vec zlskaf (v Bék(š<ej stolici). Kolo le povedomé, kon fesijne oddelené » národne sebe postačujúce (v Báčke, v Torontálskej), ktoré ú ešte okružlené nemsďirskými živlami, udržujú sa dobre a majú bezpečnú budúcnosť, kf m buditeľ­ská práca bude trvať a budú nám i nadMe] posi­lou. I vtedy keď samy neporastú (v Báčkc), budú pri dobre| organizácii môcf na |> hu do života uviesf kolónie nové, už cd založenia národne významné a vývinu schopné. Or­ganizoval túto kolonizáciu pri borvatske] hranici, a prebúdzať velké osady békéšske je teda najdôležitejším úkolom našim a po­trebou našich kolonii, ak majú zost, í náš­mu národu zachované a by{ schopné ži­vota. F. Jezumln

Chýrnik. Budapest, 20. apríla.

— 0 kráľovi zas dochodia zprávy, že prechorieva. Má vraj nátku a v noci ho trápi kašeľ- Krém jeho telesného kkára dra Kerzia navštevuje ho aj prof. Ortner. Ináč vraj panovník koná riadne svoje práce a dáva výsluchy. Vychádzať však nemôže, lebo terajšie menlivé a ešte vždy chladné počasie mohlo by mu zaškodiť. — Z Viedne dnes telegrafu;ú: Kráľova dcéra Maria. Va­leria i so svojim manželom arcikn. Fran­tiškom Salvatorom došla dnes z Wallsee do Viedne. Neočakávaná návšteva vzbudzuje tu nepokoj. — Najnovšie. Z Viedne telegra-fujú: Kráľ od piatka večera má alterácie. Lekári zistili, že má katar na pravom krí­dle pľúc. Dnes dojde do Viedne aj násled­ník tióiu František Ferdinand. Kráľ neleží, dnes na výsluchu prijal g. Tiszu. Panovník neodcestuje do Pešti, dňa 28 aprila ná­sledník tiónu zaháji delegácie. Dnes na po­ludnie vydajú o chorobe kráľovej prvú le­kársku zprávu.

— Nový slovenský chemik. Nlš rodák František Ambruš z Naďiaku (v ČanádskeJ) sloíil na technike peštianske] posledné ri-gorózum a obdržal diplom inženiera chemie. Srdečne blahoželáme I

— Prepustia ruských domobrancov-rezer-vistov. Z Petrohradu telegrafujú: Minister vojny vydal nariadenie, aby domobrancov-rezervistov, ktorí od 16. marca stoja pod zbraňou, 16 mája pustili domov. Násled­kom nariadenia 485 000 domobrancov vráti 8a ku domácemu krbu a do svojej riadnej práce.

— Zemetrasenie na Slovensku. Z Pezinka piše nám 18. aprila vp. senior Holuby:

Dues ráno o 6 hodine a 20- minútach po- I citili sme silný otras zeme v sprievode sll- I neho rachotu podzemného. Úkaz tento sotva 2 sekuudy trval, a pohyb zeme zdal sa od juhozápadu k severovýchodu smerovať. Se­deli sme práve pri raňajkách, keď nás ten rachot so súčasným zvlněním zeme prekva­pil. Posluhovačka naša pribehla z kuchyne do izby prestrašená, že čo sa to deje, keď taniere, misy a šálky v kuchynskej kasni naukladané zaírarao-ily? Ľudia povybenú-vali na ulice, aby videli, čo sa to robí. Ale do večera neopakoval sa otras. I v blizkej Cajli vybehli mnohí prestrašení v n z do­mov. S*< d/ však ž adnej sa nestalo. — Z metrasenic citili aj v Nitriinskel na okolí Senice,, Prietrže a Jablonke Z> Senice nám píšu: V sob t , dňa 18. aprila o 6 bod. 15 min. ráno I al som v posteli novi ty. Zrazu zatrasie sa so mnou posnf, na stole posta­vený svietnik sa silno zaklátil, dva blízko Seba postavené pobáre bnšia sa jedon o druhý, stenv začnú vrždaf ako nenamastený ta?ký voz. C je to? Pribehne žena z ku­chyne: mne skáču hrnce po šparherte. To je zemetrasenie — hovorím ja. Videl som nielen ako sa všetko náradie v izbe zatria-slo, ale som počul aj podzemný hukot. Celé toto ľemetraserle netrvalo viac ako 5—6 sekund r

— Únia proti Mexika Prezident Huerta vvt$cä a nechce prijať podrwfenky Spojených Š árov, kt< ré teraz vyslali 22 torpeď borcov do m xikánskeho zálivu j-stli za 24 hodin imxcké vojsko nevzdá česť americkej vlaj­ke, americké lode zaujmú Tempico, Vera­cruz a Penzec lu.

— Zemný plyn v Smoleniciach V Smole­nici acn (Piešporska) ob^viii zemný plyn. Našli viac prameňov. Plyn zachytili a poslali z neho vzorku krajin, chemickému ústavu. Objavenie sa plynu do v.4visu uvádzajú so sobotň |Slm zemetrasením

— Bulharskí princi v Tatrách Bulharskí prino B n a a Cyril prtsli včera do Veľkej, odkiaľ budú výlety n biť rJo Tatier.

— Vojenským dôstojníkom zakázal spoloč­ný minister vojny zenit sa za pomoci spro­stredkovateľov sňatkov a, taktiež zakázal im cestou malých oznamov hLdať si zná­mosti.

— Šarlach v Pezinku Z Pezinku nám oznamuiú: Ku nám z; vlial asi pred dvoma týždňami zlý hosť: šarlach, ktorý ui do dneška 12 deti umoril. Magistrát svoje možné urobil, aby sa nákaza nerozširovala. V starej Škole je zariadený epidemický špi­tál, kde choré deti diakoniisy opatrujú. Ob­vyklé veľkonočné prskanie a šibáky boly vrchnostensky zakázané, školy sú zatvorené, mrtvoly musia byť hneď na cinter do ka­plnky vynesené, a deťom živým pristúp na cinter zakázaný. Mnohí rodičia svoje zdravé deti poodvážali do vzdialenejších krajov: len aby tým člnom nebola nákaza aj ta dovle­čená.

— Agrárna politika biskupa Glattfeldera. Čanádsfcy biskup Olattfelder sľúbil, že veľkú časť biskupských pozemkov dá parcelovat a lacno prepusti - rc ľ íikom. Sľub však zostal len sľubom a radosť na zem hladných ča-nádskych roľníkov bola privčasná, lebo pán biskup predal teraz z biskupského majetku 4500 jutár zeme istému' peňažnému ústavu v Subotici, ktorý bude so zemou gšeftovaf. Zaujímavé je, že zem tú ebeelo vlastne od­kúpiť mesto Makó a rozparcelovať ju oko­litému ľudu. Ponúkalo biskupovi za ňu 3 600000 korún, biskup neebcel dať, na to pnšla subotická banka a dávala 3,800 000 korún a biskup ju radšej banke predal a ani len nespýtal sa mesta Makó, či by ne­bolo náklonné aj ono toľko zaplatil. Tak sa dostala zem gšeftárom do rúk a ľud, keď bude chcef dostať z nej, musí ju draho za­platit

— Za arcibiskupa do Kaloče vymenovaný bude biskup Leopold Adam Várady.

— Francúz ki vyzvedači. Pomaly nebude radno Francúzovi ani len ukázať sa v El-

ÍDržte se tohoco je dobré a račté psáti o nové vzorky do­brých látek pánských ľdám-slujch,továrně na aultna KAREL K0C1AN vHUMPOI£l

sasku a v Lotsiingíi, lebo Nemci bo hneď zlapsjů jako špiona. Tak dochádza chýr, že predvčerom chytili tam troch Francúzov jako vyzvedačov, jeden je parilsky advokát Carré, druhý.je syn predsedu advokátskej komory v St. Etienne a tretí je istý parížsky univer­zitný poslucháč. Francúzi zaiste lea cesto­vali jako turisti, ale Nemci rozpisujú sa už o nich jako o nebezpečných výzved ičocb.

— Do Savernu v sobotu vtiahol slávno­stne z s 99. peši pluk, ktorý bola nemecká vláda z trestu pre známe srážky 8 meštian­stvom na čas preložila do inej garnizóny. Zclá sa, že staré hnevy ul přestaly, lebo obyvateľstvo — aspoň dľa úradných ne­meckých zpráv — prijalo pluk s veľkou ra­dosťou a žiadneho rušivého incidentu nebolo.

— Rektora sofijskej univerzity zatkli. Zo Sofie dochádza senzačný chýr: rektora uni­verzity p s f. Jurišiča policia zatkla, lebo je v podozrení, že má účasť na záhadnej smrti istej mladej vychovatelky, ktorá zo Sofie zmizla a ktorej mŕtvolu našli neskôr na brehu Čierneho mora v Burgasi.

— Z Kysáča nám píšu: Vo Veľkonočný pondelok pripravil nám náš Čitaci kruh so spevokolom dávno čakaný a žiadaný kus z ľudu, kde ľud sám účinkoval — tedy ľad je prelomený. A s lakým úspechom I Obe­censtva bolo vyše 400, slovom štyristo duši, tak že veľká Kollárova dvorana nemohla nás ani všetkých prijať a na veľkú žiadosť tých, ktorí sa už nezmestili, oduševnená naša mlá­dež predstavila nám divadelný kus „Blu­dára" aj po druhý raz 19. apríla zase za hojnej návštevy obecenstva a s veľmi pe­kným úspechom. — Len svorne bratia ďalej za svojimi učiteľmi, ktorým blaho a rozkvet národa na srdci leží. Vďaka vám, učitelia naši i na tomto mieste. Pánu učiteľovi Pod­hradskému za vedenie spevu i divadla a pánu učiteľovi VI. Mičátkovi jako tajomní­kovi, ktorý v záujme zovšeobecnenia vzde­lanosti a povznesenia, poplatok nižší nám vydobyl a každému Čitaci kruh prístupným urobil — ? stará sa o nás verne, hľadiac, aby náš Čitaci spolok do Ľudovej banky prešiel, aby sa niši starŠi nehoršili a sa ne­obávali, že chodíme po krčmách. Aj teraz nám podaktorí starší zazlievali, že divadlo hráme, že je to hriech, komédia, a aj hor­ších výčitiek sa nám dostalo, ale my im to odpúšťame, lebo vieme, že oni isté veci už chápať nevedia. Odpúšťame im teda a čo je božie, Bohu a čo je národné, národu dáme. — /. G.

Otvoril som slovenský hostinec, Buda­pešť, VIII., Nagytemplom utca 15. Záhradná miestnosť. Úplne slovenská obsluha. Kolkáreň. Pavel Tóth, hostinský 3999

Listáreň. Slovenskému spolku „Detvana" v Prahe

poslali (na adr. Česká banka, Prah?), p. t. priaznivci: Ján Takátš v Lučenci 5 korún; v Novom Meste n. Váhom: Ludová banka 50 kor., dr. Ivan Markovič 4 kor., Juraj Kmeť 2 kor., Ludevit Dobručký 2 kor., Ondrej Va-lovlč 1 kor., Ondrej Obucb 2 kor., Miloslav Cvenček 2 kor, dr. Rudolf Markovič 5 kor., dr. Ivan Beblavý 2 kor., Juraj Martlncs 2 kor.; Vine. Zaymus v Ž Hne 10 ker ; Jozef Bohiiň v Bielom Potoku 5 kor.; Ján Palic v Kochá­no vcis ch 5 kor.; Turčiansky pivovar vTurč. Sv. Martine 10 kor.; Alexander Fillpek v Modre 20 kor.; Ján Janči, e v. farár v Hor­ných Strhárocb 2 kor.; Martin Braxatoris, ev. farár v Senici 4 kor.; Ú verná banka v Ru­žomberku 100 kor.; dr. Samo Daxner, adv.

Stran* 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Clilo 75

v Tisovci 10 koř.; Samuel Bičlar, súkromník v Kysači 5 koř.; Jfilius Hewgh, uč v Sú­činoch 3 kor ; Sooritefria v Krupine Ki kor,; dr. J. Breíný v Žiline 10 kor.; Páv«i Starke v T. Sv. Martine 5 kor.; Michal Bodicfcý » Krajnom 5 kor.; Jih Kompiš v Lučenci 3 kor.; Spořitelní v Ti»ovci 20 kor. Srdečná vďaka!

4931/ £. 492V, 4y2

Majiteľ a vydavatel: Slovenský Deanik úč. tpoš, Zodpovedný redaktor: Anton Štefánek.

IMRICH GYENESEY, panský, dámsky a detský obuvník

Budapest, VIII., Fecske u. 8. SAé/- Vyhotovuje obuv aj na boľavé nohy, ^][=C pracuje z najlepšieho materiálu za solfd-VřH5?38B9 ne ceny. Aj opravy na čas vyhotoví.

jrnxm- UVERHi ÚČaSTSNflRSKfl SPOLOČNOSŤ

s: v BREZNE, v E x p o z i t ú r a v K í e r o v c i .

9hclouý napitá): R 510.000*-. RBZBPvy R 100.000'-. Prijíma vklady a piati od nich tie najvyššie úroky (interese). Dôchod­kovú daň piati ústav zo svojho. Poskytuje lacné pôžičky na zmen­ky, na bežný účet so zaokrytím, na dlžobné úpisy záručnicke a hypotekárne a na ručné zálohy.

Vybavuje bankové obchody každého drahú. •&*

mm* EEEEEEBEEEEEEĽEEEEEEBE

V1LHELM KOSMOVSKT um. čalunlkii dekorateur

B U D A P E S T . U VIII., Baross ulica í . 38. •<

J (Na proti žensUel kliniky í. | . ) | j

•3

ALEXANDER LUSTIG ml. , obchodník s remeňom a rôznymi potrebami pre obuvníkov, majiteľ to­várne na vrchné čiast­ky obuve, BUDAPEST, i t , FERENCZ-TÉR y.

I Leopold Schey, pletárňa stoličiek trsfou Budapest, ¥1., Hanyady-tär 12. Telelon :154-38, Založené r. 1893.

I

3815.

PrentišeSi PBBP, hodinár a zlatník

Ó-Q.2.

II II II II

Anton Hiibner j predtým Iní. f llnelm Mar- |

tin praná:1 (zlatoprsdec) B U D A P E S T .

Till., JÓZSBI n. i. 16-18.1 I I

—ISSBSEBSBEEB

dán Hôfíinger, i bandažlsta @ test. Tlil., OliOI-út M. S

Vyhotovuje brusné r * Úrazové pásy atď.

30000006

Gejza Bucko ang. panský krřjčír

Budapest, Vlil., Német u. 26. Vyhotovuje dla ír Je­ry pri miernych ce­nách módne panské obleky. Opravy, že­hlenie lscno preve­die. Na dopisničné oznámenie príjdem do domu. 3834

Alexander Petó panský krajčír

BUDAPEST, VIII., •ária u. 9.. I. 13. aJHoránszkyu. 10.

Priaznivé ceny. Solídna práca. 3S17

Molnár a Kovács um. stolári

vyhotovujú náradie, portále, zariadenieob-chodov, stavebné prá­ce, prevádzajú opravy

BUDAPEST, VIII., Bérkocsis-n, 21.

3841

Pri objednávkach odvolávajte sa na Slov. Denník M

HOTEL DEÁK FERENC Budapest, VIII., Aggteleki-u. 7. Nedaleko východného nádražia. Je prvotriedny mo­derne zariadený občiansky hotel. Slušné

— ceny — od 3 korún vyššie.

Potrebujete ttS+SSSi ~ vlny pi tna, pre-

stleradlá, grádle a iné. • Yxarky zdarma a franko zasiela F r a n t i š e k H e j z l a r , t k á č

Bystré 54« n Nového Mesta n/M. Čechy. Kanafasy, xeffry, oxfordy, sýpkoviny, kri

zety, pracie a vlnené látky atrf. Zvláštna slova í 3844 Jarné novinky.

GOLDSTEIN S. FARKAS, Budapest, VIII., Népszinház u. 33.

Odporúčam môj bohato zásobený

obchod s náradím. Mám na sklade drevené, železné, mosadzné náradie, kožené garnitúry. Calunícke práce prevádzam v mojej vlastnej dielni. 3390

JAKUB A. H1RSCH obchod s kozami

BUDAPEST, V., Váczi-kôrut 8. Odpredáva kože riadne a Speciality pre obuvníkov, remenárov, sedlá­rov, pre továrne na koče, čaluní-kov a knihväzačov atď. = = = = = Založené r. 1854 Telefon 193.

38«

I I

Senzačný zjav prírodný 20. storočia I Týmto upozorňujem, že nechcem robif platenú rekla­mu, ako sa to v podobných prípadoch veľmi často stá-

m- BOLENIE PLUG, " M asthmu a somársky kašeľ úolnn vsflaÁUa Stafi .™"!^ 1 pp rľfí r i e d*k m 6 ž ' ""k"afd*"za"pStríf veta! h.cno - Ráíte prlpoiif frankovánu obálkG. -IJ? . "„ . B 1? E W S K * ' W r < o w l o e u P r a h y Čechy.

+*++*#&+

HLASY Z OBECENSTVA. Tisíci chvália všeobecné známy a obrúbený

„Juno kréjn" masf na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár spariace flaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik juno krému" stojí K 1-20 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednať tak, keď vopred zašlete K 2'30, za který obnos dostanete Juno krém" k tomu pa­triace mydlo a náved k upotrebeniu bez všetkých Iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce laslať peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Do­stať u dr. Eugena Flittnera, Beszterczebánya.

Pište teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší pokjad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. Kdo trpí n& žalúdkové boľasti a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu, nech hneď užíva „Kalvarské aroma­tické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby prestali hneď všetky boľasti a napravily žalúdok. Cena Hašky 50 hal. Pošton zasietajú sa najmenej 4 frašky za vo­pred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobier­ku. Pri každej zásielke je priložený návod k upo­trebeniu. Dobut; u dr. Eugena Flittnera, Beszter­czebánya).

Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu ešte dnes. 3699

Najlepšie stroie hospodárske kaž­dého druhu, a k o ; pluhy, sejačky, mlafacky, benzinové a parné slože-nia, motory pre priemysel atď. dodá

F warn našská, kresfanská f i r m a a

HošflíoyáľBň síro'OD

Mesiac máj — Šťastia čas! ^^^J^7n^^^Jf^^^ V*Uer » «.60.000-•plat.k po E 3 - . sľo£erm nľ^ e ' ?** p r e d á v a m e « « mesačných budu. kupujúci £2JfäStfSktt SP,átkyP0Št0V0UP°uk^k0«. *****

!ÍIeP"í S t • • " " - " • " o Červeného k r i * . • # h . r n , l ist 3»/0 p o « . | 0 . „ « r . , 8 8 0 .

• wfhsrn, l ist 4 . / 0 uh. hyp. | 0 . u « P o k l i l 6 8 4 .

* r. 1885.

Brnenská banka, peňažná spol. s Brno, Rudolfova ul. 9.

r. o.

Tlačou Budape.Han.kehc- nakladateľského .polku účaotinárskej .poločnosti, Budapest, vili, Mária u,ica číslo , 5 ' 4000 i