Podnikanie ien a zosladenie

pracovnho a rodinnho ivota

na Slovensku

marec 2015 Autorsk kolektv: Daniela Grznrik, Anna Klimakov, Marin Letovanec,

Jaroslava Lukaoviov

1. Zhrnutie

Pribline tretina ien na Slovensku sa po nvrate z materskej dovolenky nevrti na svoju

pvodn pracovn pozciu. Dostvaj sa do plne novej ivotnej situcie. Prca a starostlivos o mal

diea i domcnos d poriadne zabra, navye na nov situciu si nezvyk len diea, a tie aj partner,

ale i my, eny. O to viac sa kladie draz na mesto, v ktorom bvame a nakoko je stretov voi

svojim obyvateom. Platforma ien Slovenska (PS) sa rozhodla realizova prieskum z dvodu

nedostatonch tatistk na regionlnej rovni z pohadu podpory podnikania ien a zosladenia

rodinnho a pracovnho ivota.

Z prieskumu, ktor Platforma ien Slovenska realizovala poas svojej ronej prce v reginoch,

ako aj medzi svojimi lenmi a sympatizantmi, vyplva, e 40 percent respondentov nie je spokojnch

s ponukou zariaden pre deti na zem svojho mesta. alm dleitm zverom je, e mest

podporuj podnikanie ien len minimlne, a tie ktor tak robia, patria medzi svetl vnimky, nakoko

len 6% optanch odpovedalo pozitvne na tto otzku. Rovnako nedostaton podporu svojho

podnikania vidia eny zo strany ttu. Tento prieskum realizovala PS ako sas ronho projektu

Mesto pre rodinu a biznis vo vetkch reginoch Slovenska.

Vo veobecnosti prevlda nzor, e za prorodinn opatrenia s zodpovedn predovetkm

zamestnvatelia a podnikatelia. T vak v tejto oblasti nemu nies hlav bremeno zodpovednosti.

Ide o problematiku, ktor sa tka aktrov na vetkch rovniach ttnej, regionlnej, loklnej,

miestnej, podnikovej vo sfre verejnej i v skromnej. Programy zosladenia pracovnho

a rodinneho ivota by teda mali do svojich plnov zakomponova nielen aktri skromnho sektora,

ale aj vyie zemn celky, mest, obce i organizcie tretieho sektora.

Platforma ien Slovenska realizovala v roku 2014 projekt s nzvom Mesto pre rodinu a biznis,

ktorho cieom bola analza sasnho stavu problematiky zosladenia pracovnho a rodinnho

ivota, ako aj podnikania ien na regionlnej rovni. Sasou tohto projektu je vyhodnotenie sae

Najlepie mesto pre rodinu a biznis, ktor napomha vytvra podmienky vo vyie uvedenej

problematike. Vstupom tohto projektu je aj tto sprva, ktor analyzuje sasn stav situcie

podnikania ien a zosladenia ich pracovnho a rodinnho ivota v reginoch a formuluje

odporania na zklade realizovanho prieskumu.

2. Podnikanie v reginoch

Fyzick osoby - podnikatelia

Viac ako dve tretiny (67,8 %) z celkovho potu aktvnych malch a strednch podnikov na

Slovensku v roku 2013 (563 501) tvorili fyzick osoby podnikatelia. Zastpenie MSP prvnickch

osb dosiahlo 32,2 %. V rmci fyzickch osb podnikateov pretrvva dominantn zastpenie

ivnostnkov (92,3 %). Osoby podnikajce formou slobodnch povolan tvoria 5,7 % a samostatne

hospodriaci ronci (SHR) 2,0 % z celkovho potu fyzickch osb podnikateov.

Graf . 1 Graf . 2

Zdroj: tatistick rad SR, spracovan SBA

Poda dajov a metodiky tatistickho radu SR ( SR) bolo na konci decembra 2013

evidovanch celkovo 382 213 aktvnych fyzickch osb podnikateov, priom ich poet sa

medzirone znil o 1,4 %. Medziron pokles potu fyzickch osb podnikateov je zaznamenan

kadorone od roku 2009. Viac ako jedna tvrtina (26,2%) aktvnych ivnostnkov (v kategrii MSP)

vykonvala v roku 2013 svoju hlavn innos v oblasti obchodu. Viac ako jedna ptina ivnostnkov

(22,7%) psobila v oblasti stavebnctva, 15,9% ivnostnkov vykonvalo innos v priemysle a 14,2%

v obchodnch slubch. V sektore dopravy, informanch a komunikanch innost psobilo 6,8 %

ivnostnkov, v ostatnch slubch 6,7% ivnostnkov, v ubytovan a stravovan 3,7 % ivnostnkov

a obdobne 3,7% v pdohospodrstve.

Regionlna truktra fyzickch osb podnikateov

Poda dajov spracovanch z Registra organizci SR najviac ivnostnkov v roku 2013

psobilo v ilinskom kraji (15,3 %), v Bratislavskom kraji (15,2 %) a v Preovskom kraji (14,6 %).

V Nitrianskom kraji psobilo 12,4 % ivnostnkov, v Trenianskom kraji 11,1 % ivnostnkov, v

Banskobystrickom kraji 10,7 % ivnostnkov, v Trnavskom kraji 10,6 % ivnostnkov, a Koickom kraji

10,1 % ivnostnkov. Najvy medziron pokles potu ivnostnkov bol zaznamenan v Trnavskom

kraji (o 4,0 %) a Trenianskom kraji (o 3,3 %).

92,3%

5,7% 2,0%

truktra FO - podnikateov poda prvnych foriem v roku 2013

ivnostnci slobodn povolania SHR

67,8% 32,2%

truktra MSP poda prvnych foriem v roku 2013

fyzick osoby - podnikatelia MSP - prvnick osoby

Z celkovho potu samostatne hospodriacich ronkov bolo 18,3 % registrovanch

v Nitrianskom kraji a v Banskobystrickom kraji, 14,6 % v Preovskom kraji, 14,0 % v Koickom kraji,

13,3 % v ilinskom kraji, 11,4 % v Trnavskom kraji, 6,3 % v Bratislavskom kraji a 3,7 % v Trenianskom

kraji.

Viac ako jedna ptina (20,4 %) osb podnikajcich v slobodnch povolaniach bola

registrovan v Bratislavskom kraji, 14,4 % v Koickom kraji, 12,4 % v Preovskom kraji, 12,3 %

v Nitrianskom kraji, 12,2 % v Banskobystrickom kraji, 10,2 % v ilinskom kraji, 9,3 % v Trenianskom

kraji a 8,8 % v Trnavskom kraji.

Rodov zloenie fyzickch osb podnikateov

eny na Slovensku sa podieaj viac ako polovicou na celkovom pote obyvateov, vo

vykonvan podnikateskej aktivity vak pretrvva dominantn postavenie muov. Na konci roka

2013 bolo z celkovho potu aktvnych fyzickch osb podnikateov evidovanch v Registri

organizci SR 71,3 % muov a 28,7 % ien.

Podiel ien na celkovom pote fyzickch osb podnikateov sa vak zvil oproti roku 2012

o 0,5 p. b. Z pohadu jednotlivch prvnych foriem dosahovali eny podnikateky v roku 2013

najvie zastpenie u osb podnikajcich v slobodnch povolaniach (54,9%). Podstatne niie

zastpenie mali v rmci ivnostnkov (27,1%) a samostatne hospodriacich ronkov (24,4%).

V medzironom porovnan sa zvilo zastpenie ien v rmci ivnostnkov (o 0,4 p. b.) a slobodnch

povolan (o 0,5 p. b.). U samostatne hospodriacich ronkoch naopak pokleslo o 0,2 p. b.

Tab. . 1: Rodov zloenie fyzickch osb podnikateov poda prvnej formy

Rod/prvna forma ivnostnci

Samostatne hospodriaci ronci Slobodn povolania

Spolu FO podnikatelia

Mu 72,9% 75,6% 45,1% 71,3%

ena 27,1% 24,4% 54,9% 28,7%

Zdroj: SBA, na zklade dajov Registra organizci SR

V rmci jednotlivch odvetv dosahuj eny ivnostnky najvy podiel v odvetv ostatnch

sluieb (62,8%), obchodnch sluieb (50,0%), ubytovania a stravovania (40,1%) a v obchode (39,3%).

Naopak najmenie zastpenie maj eny ivnostnky v stavebnctve (1,9%), v pdohospodrstve

(12,5%), v doprave, informanch a komunikanch innostiach (13,4%) a v priemysle (13,8%).

eny podnikajce ako slobodn povolania mali najvyie zastpenie v oblasti pomocnch

innost finannch sluieb okrem poistenia a dchodkovho zabezpeenia (78,1%), pomocnch

innost v poisovnctve a v dchodkovom zabezpeen (65,2%) a v ambulantnej, zubnej a lekrskej

innosti (61,8%). V oblasti prvnych innost bolo zastpenie ien na rovni 43,3%, vo veterinrnych

innostiach 27,2% a v oblasti architektonickch a ininierskych innost 19,9%.

Viac ako priemern zastpenie mali eny v rmci fyzickch osb podnikateov

v Bratislavskom kraji (35,0%), Koickom kraji (32,7%) a Banskobystrickom kraji (31,0%). V ostatnch

krajoch dosahovali eny ivnostnky podiel od 23,1% (Preovsk kraj) do 28,6% (Nitriansky kraj).

Slovensko sa dosiahnutm podielom ien na celkovom pote podnikateov (27,8%, o

predstavuje o 3,5 p. b. menej ako v celej E) dlhodobo zarauje medzi krajiny s najniou

podnikateskou aktivitou ien. Za Slovenskom sa umiestnili iba tri krajiny E, a to vdsko (27,6%),

rsko (20,4%) a Malta (16,6%). V svislosti s medzironm poklesom podielu ien na Slovensku (o 0,4

p. b.) sa pozcia Slovenska zhorila o jednu prieku. Uveden vvoj je v kontraste s nrastom podielu

ien v kategrii fyzickch osb podnikateov. Jednm z monch vysvetlen poklesu podielu ien

v dajoch Eurostatu me by medzirone niie zastpenie ien psobiacich ako spolonky firiem

v porovnan s rokom 2012.

Na prvch priekach krajn s najvym podielom ien na celkovom pote podnikateov sa

umiestnili krajiny ako Lotysko (41,3%), Litva (39,5%) a Luxembursko (38,7%). V rmci krajn V4 bol

najvy podiel ien na celkovom pote podnikateov v roku 2013 zaznamenan v Posku (33,0%, o je

o 5,3 p. b. viac ako v SR). V Maarsku podiel ien predstavoval 32,8% (o je o 5,0 p. b. viac ako v SR)

a v eskej republike 30,6% (o je o 2,9 p. b. viac ako v SR).

Prvnick osoby podniky

Na konci decembra 2013 bolo v Registri organizci SR evidovanch 241 960 aktvnych

prvnickch osb, z toho 181 914 podnikov. Z celkovho potu podnikov tvorili rozhodujcu as

mikropodniky (0 a 9 zamestnancov, vrtane podnikov s nezistenm potom zamestnancov). V roku

2013 ich podiel predstavoval 91,2% (165 896 v absoltnom vyjadren). Mal podniky (10 a 49

zamestnancov) tvorili 7,0% (12 734), stredn podniky (50 a 249 zamestnancov) 1,5% (2 660) a vek

podniky (250 a viac zamestnancov) 0,3 %.

Mal a stredn podniky tvorili shrnne 99,7 % podiel (181 290 v absoltnom vyjadren) na

celkovom pote podnikov prvnickch osb. Napriek medzironmu rastu potu malch podnikov

(o 14,2 % na 12 734) dosiahol ich poet len 60 % z potu dosiahnutho v predkrzovom roku 2008

(21 226).

Viac ako jedna tretina (34,8%) z celkovho potu malch a strednch podnikov (prvnickch

osb) psobila v roku 2013 v Bratislavskom kraji. V Nitrianskom kraji bolo aktvnych 10,9% MSP-PO,

v Koickom kraji 10,0%, v ilinskom kraji 9,6%, v Trnavskom kraji 9,1%, v Preovskom kraji 9,0%,

v Banskobystrickom kraji 8,6% a v Trenianskom kraji 7,9% MSP-PO. V zvere mono kontatova, e

kad piaty (21,6%) aktvny mal a stredn podnik (vrtane FO podnikateov) psob na zem

Bratislavskho kraja.

Rodov zloenie prvnickch osb podnikov tatistick rad SR neudva. Tieto dta by bolo

mon zska analzou dt z Obchodnho registra Slovenskej republiky, o vak nebolo cieom

tohto projektu.

Tab. . 2: Poet podnikateskch subjektov v jednotlivch krajoch SR v roku 2013

Kraj SR Fyzick osoby - podnikatelia Podniky MSP Spolu

ivnostnci Slobodn povolania SHR Mal Stredn Vek

BA 53 724 4 471 481 62 304 755 203 121 735 121 938

TT 37 338 1 932 866 16 300 255 59 56 690 56 750

TN 39 035 2 040 278 14 135 277 82 55 765 55 847

NR 43 873 2 687 1 388 19 457 326 53 67 731 67 784

ZI 53 810 2 240 1 011 17 117 324 67 74 502 74 569

BB 37 669 2 685 1 388 15 411 232 49 57 385 57 434

PO 51 625 2 723 1 105 15 980 262 57 71 694 71 752

KE 35 635 3 147 1 062 17 926 229 54 57 999 58 053

Spolu SR 352 709 21 925 7 579 178 630 2 660 624 563 501 564 127

Zdroj: SR, spracovan SBA

Z hadiska prvnych foriem sa dominancia Bratislavskho kraja prejavuje predovetkm

v rmci MSP prvnickch osb. Z celkovho potu MSP prvnickch osb bola viac ako jedna tretina

(34,8%) evidovan v Bratislavskom kraji (63 059). V ostatnch krajoch sa poet MSP PO pohyboval od 14

412 (Treniansky kraj) do 19 783 (Nitriansky kraj). Medzirone sa zvil poet MSP PO vo vetkch krajoch,

najvraznejie v Nitrianskom kraji (o 16,5%) a v ilinskom kraji (15,0%). Najvyia miera podnikateskej

aktivity v rmci MSP-PO bola v roku 2013 zaznamenan v okresoch v rmci mesta Bratislava a Koice.

Konkrtne v okrese Bratislava I (75,3%), Bratislava II (29,9%), Bratislava III (29,1%), Koice I (15,3%)

a Koice IV (13,5%). Naopak najniia bola dosiahnut v okresoch Poltr (1,9%), Revca (1,8%)

a Gelnica (1,7%). Najvyia dynamika rastu miery podnikateskej aktivity MSP-PO v obdob rokov

2008-2013 bola dosiahnut v okresoch Bratislava I (30,8 p. b.), Bratislava II (11,5 p. b.) a Bratislava III

(10,6 p. b.). Pomerne vysok je dosiahnut dynamika v okrese Komrno (4,6 p. b.). V okresoch

Spisk Nov Ves (0,3 p. b.), Gelnica (0,4 p. b.), a Vranov nad Topou (0,5 p. b.) bol prrastok MSP-PO

vo vzahu k ekonomickmu aktvnemu obyvatestvu najni.

3. Best practice

Poda poslednho OECD Better Life Index z roku 2013, udia trvia pribline jednu desatinu a

jednu ptinu ich asu tzv. neplatenou prcou. Distrubcia loh a zodpovednost v rmci domcnosti

je astokrt ovplyvnen rodovmi lohami: mui tradine trvia as v platenej prci, pokm eny

trvia viac asu doma starostivosou o rodinu a domcnos. Napr. priemern mu v krajinch OECD

trvi pribline 141 mint denne pri neplatenej prci, v porovnan s nm priemern ena strvi pri

rovnakej innosti pribline 273 mint varenm, upratovanm, i starostlivosou o deti. Tento rozdiel

(pribline 2.3 hodiny) sa samozrejme li medzi jednotlivmi krajinami, najvraznej rozdiel je

v Turecku a Mexiku (a 4.3 hodiny) a najni v severskch krajinch, ako napr. Dnsko a vdsko.

Slovensk republika podobn tatistiky v rmci Indexu neuvdza.

OECD Better Life Index v rmci kategrie Zosladenia pracovnho a rodinnho ivota vedie

Dnsko, priom v prvej estke krajn sa nachdzaj a tri kandinvske krajiny Dnsko, Nrsko

i vdsko. Slovensk republika sa umiestnila v tomto rebrku na 18. Mieste z 36 krajn.

Jednm z najdleitejch ukazovateov porovnania pre Zosladenie pracovnho a rodinnho

ivota je ukazovate zamestnanosti matiek s demi. Argumentom OECD pre zostavovanie tejto

tatistiky zostva, e existuje tri krt vyia pravdepodobnos, e deti s jednm pracujcim rodiom

bud vyrasta v chudobe v porovnan s demi s dvoma pracujcimi rodimi. alie sociologick

tdie indikuj, e ak lovek trvi viac asu v prci zvyuje osobn stres, tento fakt m nepriazniv

vplyv na osobn a rodinn ivot, zdravie a ohrozuje bezpenos loveka, napr. poas vedenia

motorovho vozidla, at.

Graf . 3

Zdroj: Better Life Index, OECD, 2013

Ako naznauje graf, najvyia zamestnanos ien matiek s demi je v kandinvskych

krajinch, ako aj vo vajiarsku, v krajinch, ktor maj dlhodobo efektvne implementovan politiky

na zosladenie pracovnho i rodinnho ivota. Estnsko a Slovinsko s najpokrovejmi krajinami

z krajn strednej a vchodnej Eurpy, ktor reformou svojho socilneho systmu, a pecilne politk

tkajcich sa materskej a rodiovskej dovolenky, patria medzi najpokrokovejie krajiny. Slovensk

republika v rmci tohto porovnania v OECD Better Life Index tto tatistiku neposkytuje. Posledn

Shrn sprva o rodovej rovnosti z roku 2013 vak uvdza, e eny na Slovensku s dlhodobo viac

ohrozen rizikom chudoby a socilnym vylenm ako mui z dvodu niej ekonomickej nezvislosti

spsobench astejm a dlhm preruovanm platenho zamestnania, nzkym ohodnotenm ich

prce a vym zaaenm neplatenou prcou. V roku 2012 bolo z dvodu starostlivosti o diea

a domcnos ekonomicky neaktvnych 188 tisc ien a iba 16 tisc muov, priom eny tvoria vye 60

percent celkovho potu ekonomicky neaktvneho obyvatestva.

Top 3 Miest Pre Podnikateov Na Dosiahnutie Work-Life Balance

Americk magazn Forbes pripravil v roku 2014 rebrek najlepch miest pre Zosladenie

pracovnho a rodinnho ivota a spolu s rebrkom Entrepreneurial Insight, ktor prina podobn

prehad najstretovejch celosvetovch miest pre rodinu a biznis, uvdzame TOP miesta pre rodinu

a biznis:

1. Londn, UK Londm patr k novodobm svetovm podnikateskm komunitm. i u ide o technologick

spolonosti, alebo modelingov agentry, mnostvo zanajcich spolonost sa v poslednom obdob

rozhodlo registrova spolonos prve v Londne. Tm, e Londm stle patr k finannm centrm

sveta, je to idelne prostredie na zskavanie vonho kapitlu na podnikanie. Podnikatelia zrove

udvaj, e zakladanie podnikov a administratvna za s tm spojen je redukovan na minimum.

Hoci Londn patr medzi finanne nron mest z pohadu nkladov na ivot, benefity zo socilneho,

kultrneho ako aj biznisovho previa tento element.

2. Vancover, Canada Novm mdnym trendom v podnikan v USA je zakladanie spolonost za severnou hranicou vo

Vancoveri. Kombincia kvalifikovanej pracovnej sily, nich nkladov prce a relatvne nenronej

administratvy z pohadu migranej politiky, vytvraj z mesta Vancover jeden z novch

podnikateskch centier severnej Ameriky. V porovnan s klasickmi centrami podnikania v USA ako

Sillicon Valley, alebo New York, Vancover poskytuje svojim obyvateom niie nklady na ivot, lepie

podmienky na dochdzanie do prce, ako aj programy na zosladenie rodinnho a pracovnho

ivota.

3. Melbourne, Australia Sce o nieo menie mesto ako Sydney, Melbourne zaznamenalo v 90. rokoch vrazn rast populcie

a zamestnanosti v porovnan s ostatnmi mestami Austrlie. Von finann kapitl, signifikantn

investcie do realitnho trhu vytvorili z Melbourne zaujmav centrum podnikania. V poslednch

rokoch sa podnikatelia v Melbourne zameriavaj na investcie do inovci, priom spoluprca

s univerzitami a tudentmi sa stala jednm zo vzorovch programov, ako mladch ud motivova

podnika.

4. Mesto pre rodinu a biznis na Slovensku

V rmci projektu Mesto pre rodinu a biznis, ktor Platforma ien Slovenska realizovala v roku

2014, uskutonila prieskum, ktorho vsledky priniesli zaujmav zistenia. Cieom prieskumu bolo

zska informcie o podpore podnikania a spokojnos s uplatovanm nstrojov zoslaovania

pracovnho a skromnho ivota priamo od ekonomicky aktvnych ien. Tento prieskum Platforma

realizovala na stretnutiach v reginoch, ako aj medzi svojimi lenmi a sympatizantmi zo vetkch

reginov Slovenska.

Graf . 4 Graf . 5

Najvznamnejie zastpenie v rmci prieskumu maj eny z Bratislavskho kraja, podiel

podnikateliek verzus zamestnank zostva vyrovnan. A 58 percent respondentiek uvdza, e

prevane alebo najvraznejm dielom zabezpeuj chod domcnosti a starostlivos o deti. 28

percent ien tto lohu zdiea spolone s manelom a v 12 percentch domcnost je to prevane

manel alebo partner.

Graf . 6

40%

40%

5% 15%

Ekonomick zaradenie respondentov

Podnikateka Zamestnan

Nezamestnan Na materskej dovolenke

58%

12% 1%

29%

0%

Kto vo vaej rodine prevane / najvraznejm dielom zabezpeuje chod domcnost a starostlivos o deti?

Ja Manel/partner In len rodiny, prbuzn Spolone Niekto in

50%

9% 5%

10%

8%

4% 7% 7%

Kraj

BA

TT

TN

ZA

BB

NR

KE

PO

Podpora podnikania

Z uvedenho vyplynulo, e mest podporuj podnikanie ien minimlne, a tie ktor tak robia, patria medzi svetl vnimky, nakoko len 6% optanch odpovedalo pozitvne. Realizovan podporn aktivity, ktor eny vnmaj s vinou iniciovan inmi subjektmi ako mestom, a to najm Small Business Agency, obianskymi zdrueniami zameranmi na matky a deti a radom prce, socilnych vec a rodiny (UPSVAR). Rovnako nedostaton podporu svojho podnikania vidia eny zo strany ttu.

Graf . 7 Graf . 8

Graf . 9

Ste spokojn s ponukou zariaden pre deti na zem mesta (jasle, klka, CV a pod.)?

Pre podnikateky - matky s demi je obzvl dleit umiestni svoje malolet deti do klok a inch detskch zariaden, ale len 30% z optanch je spokojnch s ich ponukou v meste, kde podnikaj a ij. Medzi navrhovan rieenia patria najm vyia kvalita predkolskch zariaden, ich vy poet (najm ttnych, ktor s finann dostupn, nakoko a 29% optanch minie na starostlivos o diea v predkolskom zariaden viac ako 200 mesane),

7%

52%

41%

Podporuje poda Vs mesto podnikanie ien?

no Nie Neviem

31%

39%

30%

no Nie Neviem posdi

10%

68%

22%

Podporuje poda Vs tt podnikanie ien?

no Nie Neviem

viac ihrsk, portovch klubov, CV a firemnch klok a detskch zariaden, najm ich kvalitnejie prevedenie.

Podpora zamestnanch ien

Graf . 10

Umouje V zamestnvate flexibilitu v organizcii prce ?

Pozitvnym vsledkom nho prieskumu je, e vye 50% ien si me svoj as v prci flexibilne organizova. Negatvou zostva, e vina tchto pozitvnych odpoved bola z Bratislavskho kraja. Vinou sa jedna o prun pracovn doba (42%) a monos skrtenho vzku (16%). Viac ien by vak ocenilo home-office, avak najm slovensk zamestnvatelia tento intitt podporuj minimlne.

Tab. . 3

Ke sa Vm skonila matersk/rodiovsk dovolenka, ako ste sa pracovne uplatnili?

Vrtili ste sa k pvodnmu zamestnvateovi s pvodnou pracovnou pozciou 26%

Vrtili ste sa k pvodnmu zamestnvateovi s upravenou pracovnou pozciou 6%

Nali ste si prcu u novho zamestnvatea na pln vzok 18%

Nali ste si prcu u novho zamestnvatea na flexibiln vzok 2%

Zaali ste podnika alebo ste u podnikali a pokraujete v podnikan 26%

Dostali ste vpove a ste nezamestnan 4%

Zaali ste tudova 4%

Zaujmav vsledky priniesol prieskum v oblasti nvratu ien po materskej a rodiovskej dovolenke. Len 26% sa vrti k svojmu pvodnmu zamestnvateovi, 18% si njde in prcu a a 26% zane podnika.

51% 32%

17%

no Nie Neviem

5. Problmy a odporania

Z uvedenho prieskumu a vyie uvedench poznatkov vyplva, e opatrenia na

zoslaovanie prce a rodinnho ivota nie s len zleitosou zamestnvateov a

podnikateov. Vetky opatrenia prijman na rovni mestskho, i obecnho

zastupitestva by preto mali by prehodnocovan z aspektu ich prnosu pre obanov s

rodinnmi a osobnmi povinnosami. Mali by smerova predovetkm do oblasti

verejnch socilnych sluieb so zameranm na modern podporn sluby pre rodiny, na

pomoc zo strany zamestnvateov stretovch k rodine a celkov vytvranie prostredia

a infratruktry priateskej k rodine.

Platforma ien Slovenska identifikovala niie uveden problmy a sformulovala

odporania pre zainteresovan subjekty na nrodnej, regionlnej a loklnej rovni,

podnikateskej sfre, ako i obianskej spolonosti.

Problmy Odporania

VC a Mest Obmedzen angaovanos VC a miest pri vytvran pro-rodinnch opatren

Vytvorenie komunikcie a partnerskej spoluprce vetkch zainteresovanch subjektov (firiem, ttnych, miestnych, mimovldnych) v rmci celho mesta/reginu tak, aby spoznali svoje potreby a spolone koordinovali a vytvorili kapacity na rieenie uvedench problmov.

Preberanie iniciatvy rieenia problmu

zosladenia rodinnho a pracovnho ivota zo strany samosprvy.

Nedostatok predkolskch zariaden, predovetkm kritick situcia v Bratislavskom kraji

Rieenm by bolo zriaovanie minijasl/ miniklok v areli, alebo v blzkosti pracoviska tak, aby boli dostupn po ceste do prce. V prpade malch firiem by rieenm bolo spojenie sl, prostriedkov s miestnou samosprvou a almi aktrmi (partnerstvo).

Zmena financovania Centier vonho asu CV smerom na samosprvy, o spsobilo ich padok

Vytvorenie zariaden pre von as pre deti, mimo CV, poas pracovnej doby rodiov aj mimo nej.

Vyuitie arelov, portovch a relaxanch

priestorov zamestnvateov aj pre deti zamestnancov (do 18 rokov). V partnerstve s miestnou samosprvou by sa mohli vytvori tak modely financovania, ktor by zabezpeili dlhodob udratenos projektov a podporili zamestnanos v reginoch

Podnikatesk prostredie Administratvne zaaenie a vysok byrokracia pri zaat podnikania

Zavedenie miernejej pravy ivnostenskho podnikania bez odvodovej povinnosti, registranch pokladn, a alch finanne a prvne nronch zkonnch predpisov, m by motivovali eny, aj na materskej dovolenke, v reginoch na zamedzenie feminizcie chudoby

Nedostaton informovanos o monostiach podnikania (prvne formy, vmena sksenost, finann a prvne poradenstvo pre podnikatea)

Podpora informanch portlov a projektov zameranch na poskytovanie informci o podnikan, vzdelvacch programov a mentoringu aj z rozpotov samosprv Realizcia podujat zameranch na vmenu sksenost medzi etablovanmi a ndejnmi podnikatemi/kami v mestch a obciach

V spoluprci s podnikateskou komunitou

a obianskou spolonosou prprava projektov co-workingovch centier v nevyuitch priestoroch miest a obc za cenu energi sliacich na vmenu informci o podnikan a zabezpeujcich starostlivos o deti

Zver

Z vsledkov prieskumu v projekte Mesto pre rodinu a biznis vyplva, e zoslaovanie

pracovnho a rodinnho ivota treba riei z perspektvy:

potrieb trhu prce a rozvoja udskch zdrojov

potrieb rodiny a individulnych apirci preitia plnohodnotnho rodinnho ivota

potrieb socializcie det, ich prpravy na vzdelvanie

dlhodobch potrieb a zmerov firmy, mesta, reginu a pod.

Jednou z najvznamnejch foriem rieenia problmu je Partnerstvo medzi samosprvou,

podnikateskou obcou a obianskou spolonosou. Jeho lohou je aj redukova duplicitn

programy, efektvne vyuva finann zdroje. Predstavuje rmec riadenia, ktor umouje

miestnym a regionlnym aktrom spolupracova na rozvoji spolonej stratgie a primrne sa

zameriava na zamestnanos, socilne problmy a ekonomick rozvoj. Jeho sasou je

vypracovanie, schvlenie, realizovanie, prieben inovovanie Plnu zoslaovania pracovnho a

rodinnho ivota, ktor vychdzaj z potrieb obyvateov a monost zapojench organizci

(tvorcovia politk , verejn sprva, miestne zastupitestvo, finann intitcie, zamestnvatelia,

socilni partneri, mimovldne organizcie, miestna komunita a al), ktor na miestnej rovni mu

ma vplyv na implementciu stanovenho ciea. Partnerstv psobiace na uritom zem predstavuj

mechanizmy nastaven pre miestne organizcie tak, aby dokzali adaptova ich postupy, aby lepie

odrali potreby ud a ekonomiky na miestnej rovni. Vetky opatrenia by mali by prispsoben na

mieru kadho mesta a mali by by postaven na konkrtnych potrebch jeho obyvateov.