Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

12
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava www.vuvh.sk Plošné zdroje znečistenia Autori: RNDr. Anna Patschová, PhD., Ing. Vladimír Roško, Ing. Roman Cibulka

Transcript of Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Page 1: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Plošné zdroje znečistenia

Autori: RNDr. Anna Patschová, PhD., Ing. Vladimír Roško, Ing. Roman Cibulka

Page 2: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Bodové zdroje znečistenia Najvyššia koncentrácia znečisťujúcich látok pri

zdroji.

Zníženie kontaminácie so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od zdroja znečistenia.

Napríklad: vypúšťanie odpadovej vody.

Plošné zdroje znečistenia Rozšírenie znečisťujúcich látok do širokého

okolia.

Pokrývajúce veľkú plochu.

Ťažko určiteľný pôvod znečisťujúcich látok.

Poľnohospodárstvo – hnojivá a prípravky na ochranu rastlín (pesticídy).

Page 3: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Toxické a perzistentné! (chlórované-aromáty)/(POPs).

Moderné pesticídy degradujú podstatne skôr (fosfor).

Ročne sa celosvetovo aplikuje 5 biliónov kg pesticídov!

Degradácia: Slnečná energia, vlhkosť, baktérie a čas.

Začiatok 80. rokov „pesticídy nepredstavujú žiadne riziko pre podzemné vody“.

Plošné zdroje znečistenia

Prípravky na ochranu rastlín

(pesticídy)

Dusíkaté minerálne

hnojivá

Až 99% dusíka je v pôde viazaného v organickej hmote. NO3

- NO2- NH4

+ prirodzene sa vyskytujúca forma dusíka v pôde.

NO3- NO2

- NH4+ veľmi mobilné a premenlivé.

Veľké množstvo dusíka = veľká úroda = veľké zisky

Dusičnan amónny

Chlordekon

Page 4: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Martinik a Guadeloupe

Chlordecone – likvidácia škodlivého hmyzu „banana weevil“ (1972-1993).

Chlordecone – 1993 zákaz používania! Prvýkrát detegovaný v pitnej vode – 1999. Následne detekcia v pôde a celom

potravinovom reťazci na oboch ostrovoch. Ovocie, zelenina, mäso, vajcia, materské

mlieko – vysoké koncentrácie. Chlordecone perzistuje v pôde až 700

rokov! S každou ďalšou búrkou dochádza k

uvoľňovaniu chlordeconu do riek a tie ho vyplavia do oceánu.

Zákaz lovu rýb – 900 metrov od pobrežia.

Page 5: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Spotreba pesticídov vo svete

Page 6: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Kontrola a riadenie plošných zdrojov znečistenia na Slovensku

POĽNOHOSPODÁRSKE SUBJEKTY

• Povinné hlásenie spotreby hnojív resp. POR na obhospodarovanú plochu (legislatívna povinnosť).

ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV

POĽNOHOSPODÁRSTVA

• Zber, úprava a kontrola údajov o spotrebe na sledovanú plochu od poľnohospodársky subjektov (evidencia údajov).

VÝSKUMNÝ ÚSTAV VODNÉHO

HOSPODÁRSTVA

• Štatistické spracovanie a tvorba plánu monitoringu. Trendová analýza údajov o spotrebe na celkovú plochu (evidencia údajov).

Page 7: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Spotreby pesticídov (účinných látok v POR) v okresoch SR v kg/ha

Priemerná spotreba pesticídov v okresoch SR 2005 - 2015 Odberové miesta pre pesticídny odber

Pozitívne nálezy relevantných pesticídov pre PZV 2007 - 2015 Výsledky monitoringu relevantných pesticídov v PZV 2007(SHMÚ) 2009(VÚVH) - 2015

SHMÚ VÚVH

carbendazim áno nesledovaný < 0,2 6 (2015)

cyproconazole nie nesledovaný < 0,1 1 (2015) Rimavská Sobota

dicamba nie < LOQ (0,02) nesledovaný

dimethenamid – p áno < 0,03 < 0,2 1 (2011), 2 (2014), 1 (2015) Michalovce, Kežmarok, Zlaté Moravce, Prešov

Rimavská Sobota, Sobrance, Galanta, Bratislava

MCPA nie < LOQ (0,02) < LOQ (0,05)

propiconazole áno < LOQ (0,02) < 0,24 3 (2014), 2 (2015) Prešov, Rimavská Sobota

terbuthylazine áno < 2,87 < 4,8 9 (2007), 6 (2008), 5 (2009),

7 (2010), 7 (2011), 4 (2012),

8 (2013), 13 (2014),

4 (2015)

isoproturon áno < 0,07 < 0,21 (2009), 1 (2010), 2 (2013),

2 (2014), 1 (2015)

prochloraz áno < 0,05 < 11,00

1 (2010), 1 (2014), 5 (2015)

1 (2011), 6 (2014), 10 (2015)

Počet pozitívnych stanovení v roku

< 1,0< 0,96ánoclopyralid

DetekovanáÚčinná látkaNajvyššia stanovená

koncentrácia (µg/l)

Vranov nad Topľou, Nové Zámky, Rimavská Sobota,

Nové Zámky, Topoľčany, Kežmarok, Senica,

Turčianské Teplice, Brezno, Skalica, Spišská Nová Ves,

Poprad, Dolný Kubín, Martin, Senec, Bratislava,

Dunajská Streda, Galanta

Rimavská Sobota, Topolčany, Zlaté Moravce,

Nitra, Trnava

Levice, Michalovce, Zlaté Moravce, Nitra

Košice, Topoľčany, Prešov, Veľký Krťíš,

Komárno, Galanta,

Okres

1 2

433

Page 8: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

BIO pesticíd – Bacillus thuringiensis

V prírode bežná pôdna baktéria. Bio-pesticíd/dostupnosť od roku 1950. Obsahuje selektívne pôsobiaci toxický proteín proti húseniciam motýľov. Použitie vo forme postreku priamo na rastliny. Po konzumácií larvami resp. húsenicami motýľov sa dostane do ich

tráviaceho ústrojenstva. Toxický proteín = naruší zásaditú vrstvu žalúdka húsenice a tým sa začína

proces samootravy húsenice vlastným obsahom žalúdka spolu s baktériami. Toxický proteín sa rozpúšťa iba v zásaditom prostredí (pH > 9,5). Ryby, vtáky, cicavce majú pH < 7 = proteín sa nerozpúšťa. Úplne bezpečný pre ľudí a zvieratá.

Page 9: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Spotreba dusíkatých hnojív vo svete

Page 10: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Priemerná spotreba dusíkatých hnojív v okresoch SR 2003 - 2015 Priemerná bilancia dusíka v okresoch SR 2003 - 2015

Monitorovacia sieť SHMÚ pre (základný) odber dusíkatých látok Monitorovacia sieť VÚVH pre (účelový) odber dusíkatých látok

1

4

2

3

Odberové miesta s prekročenými normami kvality pre NO3-

Page 11: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

V konvenčnom poľnohospodárstve sa pôda pravidelne orie a ošetruje chemickými látkami, utužuje sa ťažkou mechanizáciou, nemôže dýchať a každým rokom je čo sa obsahu minerálov týka chudobnejšia a chudobnejšia.

Vyžaduje vysoké dávky hnojív a pesticídov. Je to sústavný boj proti prírode. Výsledkom je, že mnoho rastlín a živočíšnych druhov vymiera. Podzemná voda je otrávená. Chuť a nutričná hodnota plodín sa stráca.

Z dlhodobého hľadiska výživa ľudskej spoločnosti trpí. Intenzívne hospodárenie je neefektívne. Využíva viac energie a zdrojov, než produkuje. Vysoké náklady na výrobu, skladovanie, prepravu a marketing narastajú každým rokom. Vstup energie je oveľa vyšší ako kalorická hodnota úrody. Dnešné poľnohospodárstvo je stratové. Funguje len za podpory obrovských dotácií. Každý rok takmer 50% rozpočtu EÚ použije na udržanie neefektívneho moderného poľnohospodárstva.

Moderné poľnohospodárstvo

Príroda

Plošné zdroje znečistenia

Pesticídy a hnojivá

Celý život je postavený na jemnej rovnováhe ekologických systémov. Ak sa táto rovnováha naruší, naruší sa aj schopnosť prírody uspokojovať naše potreby.

Rastliny a hmyz prirodzene spolupracujú. Pozorovanie ich vzťahov učí farmárov, ako byť produktívnejší bez znehodnocovania pôdy.

Ak porozumiete tomuto procesu, pochopíte celú filozofiu permakultúry. Aplikáciou všetkých týchto znalostí farmár vytvára sebaudržateľné ekologické partnerstvá. Potrebuje všetkých partnerov – zvieratá i rastliny.

Rozmanitosť prináša odmeňujúcu úrodu, bez poškodzovania zdrojov pre budúce generácie.

V “rastlinné rodine” jedna rastlina podporuje potreby druhej – vlhkosť, dusík, živiny. Čo jedna rastlina vylúči, druhá prijme. To šetrí farmári veľa práce. Rastliny hnojí a poskytujú vlhkosť jedna druhej.

Permakultúra

Page 12: Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

www.vuvh.sk

Ďakujem za pozornosť