Dropie eldorádo

Drop veľký, alebo fúzatý na Slovenskupo strate prirodzeného biotopu praktickyvyhynul. Predsa však pomerne častoa v hojnom počte prilieta do našichpohraničných oblastí z Rakúska čiMaďarska. Ako to, že susedia dosahujúv ochrane dropa také vynikajúcevýsledky?

Koncom júla sme sa spojili s jednýmzo starostov, Reinholdom Reifom,ktorý je zároveň predsedom Rakú-skej spoločnosti na ochranu dropaveľkého, ako aj vedúcim Európ-

skeho chráneného územia Prandorfská plošina– Heideboden, z rakúskej časti Západopanón-skej panvy, ktorí sa aktívne podieľajú na zveľa-dení populácie dropa, a s Mgr. RaineromRaabom, stredoeurópskym koordinátorom LIFEprojektu na ochranu dropa veľkého. Obaja saaktívne podieľajú na zlepšení situácie s dropoupopuláciou v cezhraničnej oblasti. Memoran-dum o podpore, záchrane a manažmente po-pulácie dropa veľkého podpísalo roku 2001Rakúsko, Maďarsko, Slovensko a päť ďalšíchkrajín. Záujmová oblasť podpory dropa,Parndorfská plošina, zahŕňa 23 rakúskych(20 449 ha), dve slovenské (2 813 ha) a štyri ma-ďarské (2 834 ha) podoblasti.

Dramatický pokles: Drop je v Rakúsku za-radený medzi celoročne chránenú poľovnú zvera nelovia ho od roku 1969. Na prahu 20. storo-čia žilo v Západopanónskej panve asi 3 500 dro-pov, no v roku 1960 to bolo už iba 1 700jedincov, v roku 1980 len 330 a v roku 1995 alar-mujúcich 160 kusov. Rakúski ochranári v rámciprogramu INTERREG III A a neskôr v rámciLIFE projektu na ochranu dropa veľkéhoúspešne zastavili pokles populácie a jeho stavyopäť vzrastajú. V roku 2005 bolo v Rakúsku asi300 a v súčasnosti je v cezhraničnej oblasti pri-bližne 400 dropov. Z toho na rakúskej strane ra-kúsko-maďarsko-slovenského pomedzia evidujúasi 250 dospelých jedincov v pomere pohlavípribližne 1 : 1,6 v prospech sliepok.

Nároky na biotop: Drop sa síce dožíva až 20rokov, ale sliepky väčšinou pohlavne dospievajúv treťom roku života a mláďatá vyvádzajú lenkaždý druhý rok. Z vyliahnutých mláďat pre-žije pre nevhodné poveternostné podmienkya tlak predátorov iba menšia časť. Aj keď másliepka väčšinou dve kurčatá, pre častý úhynbýva ročný prírastok v stabilizovanej popu-

13Poľovníctvo a rybárstvo 9/09

ako to robia iní

PR91

850/

3

Ing. Marián Šebo, Bc. Tibor Benčič

�FOTO

:PRO

FIM

EDIA

.SK

INZ

ako to robia iní

lácii iba 15 percent z počtu sliepok. Nahniezdenie a vyvádzanie kurčiat musí mať dropvhodný biotop stepného charakteru. V stredo-európskych podmienkach sú to rozľahlé, otvo-rené a nevyrušované roviny s extenzívnymobhospodarovaním a pásmi úhora. V kultúrnejkrajine to môžu byť aj menšie plochy úhora,roztrúsené medzi poľami, s pestrou mozaikoupoľnohospodárskych kultúr. Drop potrebujepokoj. Od dopravných komunikácií sa kŕdlezdržujú minimálne 200 metrov, neprimeranehustá cestná sieť im neprospieva. Aj tak sa občasdostanú do kolízie s motorovým vozidlom. Po-merne častou príčinou úhynu dropov je ich ko-lízia s elektrickým vedením.

Biodiverzita: Pre život dropa je však najdôle-žitejšia pestrosť poľnohospodárskych plodín,ktoré mu počas celého roka poskytujú dostatokpotravy a prirodzený úkryt. Vo veľkých lánochmonokultúr drop nenachádza dostatok potravy,rozsiahle porasty kukurice neobľubuje a na ob-rovské strniská po žatve prilieta iba na krátkyčas. Veľmi vhodné sú preň aspoň čiastočné plo-chy biokultúr bez aplikácie umelých hnojív, in-sekticídov a herbicídov.

Spolupráca: Projekty na záchranu dropa rea-lizujú rakúski susedia od roku 1999. V rámciLIFE projektu na záchranu dropa veľkého sa60 percent nákladov hradí z fondov Európskejúnie. Ostatné finančné prostriedky poskytujúviaceré rakúske energetické spoločnosti, spol-ková krajina Burgenland a obce. Spočiatku sa nakoordinácii INTERREG projektu spolupodieľalaradikálna ochranárka, ktorá sa snažila diktovaťa nariaďovať poľnohospodárom, obciam a uží-vateľom poľovných revírov opatrenia na zá-chranu dropa. Nátlakový a direktívny prístupvyvolal odmietavý postoj zainteresovaných

a výsledky sa nedostavili. Situácia sa zmenila,keď sa stal jediným koordinátorom projektuRainer Raab.

Ochranári zmenili rétoriku a nátlakové me-tódy vymenili za diskusiu, presviedčanie a hľa-danie vzájomného porozumenia. Najskôrzaložili v oblastiach výskytu dropa regionálnespoločnosti na jeho ochranu, združené do celo-štátnej Rakúskej spoločnosti na ochranu dropa.Do vedenia regionálnych spoločností zapojili

politikov, poľnohospodárov, poľovníkov, staros-tov a predstaviteľov miestnej samosprávy.

Profitujú všetci: LIFE projekt na záchranudropa vypracovali a Európska komisia ho schvá-lila na päť rokov s rozpočtom 5,8 miliónov eur(174 730 800 Sk). Finančný rozpočet na roky2000 až 2010 pre LIFE projekt a pridružené pro-jekty, najmä agrárnu podporu špeciálnychochranných plôch pre dropa, je veľmi zaujímavýa predstavuje 30 miliónov eur (903 780 000 Sk).Z nich päť miliónov eur použili na špeciálne oz-načovanie elektrického vedenia a na uloženiečasti elektrických sietí do zeme.

Najdôležitejšou časťou projektu bolo vy-tvorenie vhodného biotopu pre dropiu populá-ciu. Predchádzali mu stovky hodín rozhovorovs poľnohospodármi, presviedčanie o význameprojektu a oboznamovanie s finančným pro-spechom, ktorý získajú obmedzením obhospo-darovania pôdy v prospech dropa. Rainer Raabs nimi uzatvára zmluvy na obdobie päť rokov,počas ktorých sa za finančnú náhradu zaväzujúobsievať polia podľa dohodnutého osevnéhoplánu a chrániť hniezda, znášky a mláďatá. Prehniezdenie sliepok a výchovu mláďat sú veľmidôležité úhory.

Medzi poľnohospodárskymi kultúrami ne-smie chýbať lucerna, repka olejná, hrach a mie-šanky. Obilniny sa často sejú s prímesoulucerny, ktorá je po žatve pre dropy ďalším zdro-jom potravy. Niektoré plodiny nechávajú na po-liach aj v zime, vtedy slúžia ako potrava v časenúdze. Keď napadne veľa snehu, na niektorých

�

Projekt ochrany dropaV rámci programu LIFE-Nature sa v okresochBratislava a Dunajská Streda v rokoch 2005 až2009 realizuje projekt Ochrany dropa fúzatéhona Slovensku, na ktorom sa podieľa Štátnaochrana prírody SR, Spoločnosť pre ochranuvtáctva na Slovensku, Ochrana dravcov na Slo-vensku, obec Lehnice a Poľovnícke združenieLehnice. Celkový rozpočet projektu je 2 040 000eur (61 457 040 Sk). Hlavným cieľom je zlepše-nie ochrany dropa na Slovensku pomocou zabez-pečenia kľúčových lokalít Sysľovské poliaa Lehnice. Podľa dostupných informácií v roku2005 na Sysľovských poliach údajne hniezdili trisliepky a v posledných dvoch rokoch zaznamenaliďalšiu v lokalite Lehnice.

FOTO

:TIB

OR

BEN

ČIČ

Nákladné opatrenie:Zrušenie nadzemnýchelektrických vedení stálov Rakúsku a Maďarskumilióny eur.

V krajine dropovKeď sme išli na okružnú jazdu po jed-notlivých revíroch, ani sa nám nesní-valo, koľko dropov uvidíme.V predvečerných hodinách sme na rôz-nych poľnohospodárskych plochách,na strniskách, oráčine, v repe, hrachu,videli dropy vo voľnej prírode každúchvíľu. Väčšinou boli spolu dva až tri,samostatne sliepky, alebo kohúty. Videlisme však aj kŕdeľ, v ktorom bolo 31 je-dincov, v inom sme narátali 21 a v ďal-šom 13 kusov. Vo veľkých kŕdľoch bolikohúty spolu s nevodiacimi sliepkami.Sliepky na hniezdach alebo s kuriatka-mi sme nevideli, lebo sa skrývali v úhoroch na hniezdiskách. Vtáky sme pozorovalizo vzdialenosti sto až tristo metrov. Keďže sme ich nevyrušovali, pokojne sa popá-sali. Popri dropoch sme videli desiatky zajacov a veľa srnčej zveri. Rainer Raabkaždý výskyt dropov ihneď podrobne evidoval do formulára a zakresľoval do mapy,na ktorej boli farebne vyznačené jednotlivé pásy polí podľa kultúr.

FOTO

:MA

RIÁ

NŠE

BO

Biodiverzita: Poskytuje zverioptimálne podmienky.

14 Poľovníctvo a rybárstvo 9/09

miestach, najčastejšie na repke, ho odstránia,aby sa dropy dostali k potrave.

Pomoc poľovníkov: Rainer Raab založilúspech projektu na spolupráci s obyvateľmi.Keďže sme chceli mať informácie aj z druhejstrany, stretli sme sa s profesionálnymi poľov-níkmi z dvoch obcí. V Rakúsku plnia vo väčšíchpoľovných revíroch profesionálni poľovníciúlohu nášho poľovného hospodára, ale u nich jeto platená funkcia na plný úväzok.

Poľovníci i roľníci prispievajú k ochranedropa aj tým, že koordinátorovi hlásia výskytdropov a zaznamenávajú ho do príslušnýchformulárov a máp. Poľovníci navyše tlmia líščiupopuláciu a zvieratá škodiace poľovníctvu, na-príklad túlavé psy a mačky. Na vhodných mies-tach umiestňujú pasce na malé predátory.

Priateľské vzťahy: Rainer Raab, ktorý jetakisto poľovník, sa považuje za neradikálnehoochranára a udržiava s užívateľmi poľovných re-vírov dobré vzťahy. Vždy, keď sme v rámci po-chôdzky prišli do nejakého revíru, zavolalpríslušnému poľovníkovi z povolania a oznámilmu, že je na „jeho“ území. Na ich stretnutí nás,samozrejme, zaujímalo, ako sa poľovníkom spo-lupracuje s ochranármi a čo im projekt záchranydropov prináša. Reakcie boli veľmi pozitívne.Poľovníci sa cítia pánmi v revíri, sú spokojní, žeich nikto neobchádza a že majú prehľad o po-hybe ochranárov na svojom území. Výsledkyprojektu na záchranu dropa hodnotili neoby-čajne kladne. Pochvaľovali si najmä výrazné zvý-šenie úživnosti poľovného revíru v súvislostis úhorom, pestrou skladbou plodín a so zim-nými potravnými plochami.

Cezhraničná spolupráca: Rainer Raab akohlavný stredoeurópsky koordinátor projektu

ochrany dropov v celej Panónskej panve spolu-pracuje aj s ochranármi na maďarskej a sloven-skej strane.

S Maďarmi je spolupráca intenzívnejšia akos nami, aj oni zakladajú úhory a plochy po-trebné pre život dropa. Takisto zlikvidovaliv záujmovej oblasti niektoré vzdušné elektrickévedenia a uložili ich do zeme. Výsledky sú ru-kolapné, dropy sa v Maďarsku trvalo vyskytujúa hniezdia.

Podľa R. Raaba je situácia na slovenskejstrane dropej oblasti rakúsko-maďarsko-slo-venského pomedzia špecifická. Nie sú tu elek-trické vedenia, ktoré by si vyžadovali uloženiekáblov do zeme. Problém je v zložení poľno-hospodárskych kultúr. Obrovské lány mono-kultúr nie sú vhodné pre výskyt dropa a užvonkoncom nie na jeho hniezdenie a vyvádza-nie mláďat. Dropy k nám prilietajú z rakúskeja maďarskej strany najmä v zime na zimoviská.Dlho sa tu však nezdržia a odletia späť. Ak súpolia obsiate repkou olejnou, dropy pobudnúv tejto kultúre dlhšie.

Netreba veľa: Hlavný koordinátor projektuochrany dropa je presvedčený, že riešenie jev zmene systému obhospodarovania pôdy naslovenskej strane. Podmienky u nás sú rovnakéako v susednom Rakúsku, len treba vyčleniťniektoré plochy na úhor, polia rozčleniť na men-šie celky a obsievať ich vhodnými plodinami,tak ako za hranicou. Aj naši poľnohospodári bymohli profitovať z finančných prostriedkov ur-čených na kompenzáciu za obmedzenie užíva-nia poľnohospodárskej pôdy.

Za najdôležitejšie však považuje dobrévzťahy medzi ochranármi, poľnohospodármi,poľovníkmi, politikmi a miestnou samosprávou,ich zainteresovanie do projektu a hľadanie vzá-jomného porozumenia. �

FOTO

:TIB

OR

BEN

ČIČ

PR92

055/

2

www.polovnictvoarybarstvo.skvideo

INZ