ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ...
Transcript of ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ...
Slovenská poľnohospodárska univerzita
v nitre
TECHNICKÁ FAKULTA
2118116
ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ
ENERGETICKÉ ZDROJE“
2011 Juraj Andraščík, Bc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita
v nitre
TECHNICKÁ FAKULTA
ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ
ENERGETICKÉ ZDROJE“
Diplomová práca
Študijný program:
2386800 Spoľahlivosť a bezpečnosť technických
systémov
Študijný odbor: Kvalita produkcie
Školiace pracovisko: Katedra elektrotechniky, automatizácie a
informatiky
Školiteľ: doc.Ing. Zuzana Palková, PhD.
Nitra, 2011 Juraj Andraščík, Bc.
Čestné vyhlásenie
Podpísaný Juraj Andraščík vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému
„ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ
ZDROJE“ vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú
pravdivé.
V Nitre 20. marca 2011
Juraj Andraščík
Touto cestou sa chcem poďakovať doc. Ing. Zuzane Palkovej, PhD. za
pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej
diplomovej práce.
Abstrakt
Diplomová práca je zameraná na vyuţitie informačných technológií vo
vzdelávacom procese. V teoretickej časti som sa venoval podaniu základných
informácií o Internete a vyuţitiu Internetových aplikácii . Ďalej som rozobral pojem
e-learning, jeho podrobnú charakteristiku a snaţil som sa objasniť výhody
a nevýhody e-learningového vzdelávania. V praktickej časti som sa konkrétne
zameral na systém LMS Moodle, jeho typológiu, vlastnosti a objasnil som výhody
a nevýhody práce v prostredí LMS Moodle. Následne som popísal jednotlivé
moduly aktivít a charakterizoval som existujúce systémy na tvorbu a správu on line
modulov. Vo vlastnej práci som rozobral princípy aktivity Wiki, objasnil som
jednotlivé kroky pri tvorbe Wiki stránok a Wiki slov. Praktickým výsledkom mojej
práce je vytvorenie on-line aplikácie v prostredí LMS Moodle, ktorá bude slúţiť ako
študijná pomôcka pri výučbe obnoviteľných zdrojov energie.
Kľúčové slová:
Internet, e-learning, LMS Moodle, Wiki, OEZ
Abstrakt
Die Diplomarbeit richtet sich auf die Ausnutzung von
Informationstechnologien im Bildungsgang. In dem theoretischen Teil presentiere
ich Grundinformationen über Internet und ich widme mich der Ausnutzung der
Internetaplikationen. Weiter analysiere ich der Ausdruck e-learning, gebe seine
ausführliche Charakteristik und kläre Vorteile und Nachteile. In dem praktischen
Teil orientiere ich mich an das LMS Moodle-System, seine Typologie,
Eigenschaften und erkläre Vorteile und Nachteile der Arbeit im Bereich LMS
Moodle. Anschliesend beschreibe ich einzelne Module von Aktivitäten und
charakterisiere die bestehende Systeme für die Bildung und Verwaltung der on-line
Module. In der Arbeit rescherschiere ich die Prinzipien der WIKI - Aktivität,
erkläre einzelne Schritte der Bildung der Wiki – Seiten und Wiki – Wörter. Das
praktische Resultat meiner Diplomarbeit besteht in der on-line Aplikation im
Bereich LMS Moodle, die als Hilfsmittel bei dem Unterweisung der erneuerbaren
Energiequellen dienen wird.
Schlüsselwörter:
Internet, e-learning, LMS Moodle, Wiki, OEZ
Obsah
Úvod. .............................................................................................................................. 12
1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ..................................................... 14
1.1. Nové formy vzdelávania zaloţené na moderných informačných technológiách 14
1.2. Internet ............................................................................................................ 15
1.2.1. História internetu ...................................................................................... 17
1.2.2. Moţnosti vyuţitia Internetu vo vzdelávaní ............................................... 18
1.2.3. Vývoj vzdelávania v informačnej spoločnosti ........................................... 19
1.2.4 Metodika aplikácie Internetu vo vzdelávaní.................................................21
1.3. Charakteristika nových foriem vzdelávania ...................................................... 21
1.4. E-learning ........................................................................................................ 24
1.4.1. Čo je e-learning ........................................................................................ 24
1.4.1.1. Charakteristika e-learningu ................................................................ 25
1.4.2. Stručná história e-learningu ...................................................................... 27
1.4.3. Komu je e-learning určený? ...................................................................... 28
1.4.4. Vzťah e-learningu a klasickej výučby ....................................................... 29
1.4.5. Prečo e-learning ....................................................................................... 30
1.4.6. Výhody a nevýhody e-learningu ............................................................... 31
1.4.7. Druhy e-learningu .................................................................................... 33
1.4.8. Budúcnosť e-learningu ............................................................................. 34
2. Cieľ práce ............................................................................................................... 36
3. Metodika práce ....................................................................................................... 37
4. Vlastná práca .......................................................................................................... 38
4.1. LMS ................................................................................................................ 38
4.1.1 CMS ........................................................................................................ 38
4.1.2 LCMS ...................................................................................................... 38
4.1.3 Vzťahy LMS a LCMS .............................................................................. 39
4.1.4 Charakteristické črty LMS ........................................................................ 39
4.1.5 Funkcie LMS ........................................................................................... 40
4.1.6 Platformy LMS.............................................................................................40
4.1.7 Porovnanie vlastností LMS systémov..........................................................48
5. LMS Moodle ........................................................................................................... 49
5.1. Vymedzenie pojmu ........................................................................................ 49
5.2 Prečo LMS Moodle – nevýhody a výhody ......................................... 50
5.3 Vlastnosti LMS Moodle ..................................................................... 51
5.4 Moduly aktivít ................................................................................... 51
5.4.1 Anketa ........................................................................................... 52
5.4.2 Chat ............................................................................................... 52
5.4.3 Fórum ............................................................................................ 53
5.4.4 Kniha............................................................................................... 5
5.4.5 Prednáška ...................................................................................... 54
5.4.6 Prieskum ....................................................................................... 55
5.4.7 Písomná práca ............................................................................... 56
5.4.8 Slovník .......................................................................................... 57
5.4.9 Test .............................................................................................. 58
5.4.10 Tvorivá dieľňa .............................................................................. 59
5.4.11 Wiki ............................................................................................. 60
5.4.12 Zadanie ......................................................................................... 61
6. Aktivita Wiki ............................................................................................................ 61
6.1 Vytvorenie Wiki v LMS Moodle........................................................ 62
6.2 Vytvorenie Wiki stránok .................................................................... 64
6.3 Tvorba Wiki slov ............................................................................... 66
6.4 Ďaľšie moţnosti stránok Wiki ............................................................ 66
5. Záver ....................................................................................................................... 68
6. Pouţitá literatúra ...................................................................................................... 69
7. Prílohy ..................................................................................................................... 72
8
Zoznam ilustrácií
Obr. 1. : Ukáţka virtuálnej triedy 24
Obr. 2. : Schéma vzdelávania prostredníctvom e-learningu 26
Obr. 3. : Prostredie LMS systému eDoceo 40
Obr. 4. : Prostredie LMS systému uLern 44
Obr. 5. : Prostredie LMS systému WebCT 45
Obr. 6. : Prostredie LMS systému LMS EDEN 46
Obr. 7. : Prostredie LMS systému EKP 47
Obr. 8. : logo LMS Moodle 48
Obr. 9. : Štatistika vyuţívania Moodle.org 50
Obr. 10. : Ukáţka vytvorenej ankety 51
Obr. 11. : Okno chatovacej miestnosti 52
Obr. 12. : Dostupné diskusné fóra 53
Obr. 13. : Zobrazenie navigačného stromu Prednášky 54
Obr. 14. : Vytvorenie nového prieskumu 55
Obr. 15. : Ukáţka vytvorenej Písomnej práce 56
Obr. 16. : Pridávanie aktivity Slovník prvá časť 57
Obr. 17. : Pridávanie aktivity Slovník druhá časť 57
Obr. 18. : Príklad vytvoreného testu 58
Obr. 19. : Ukáţka testu s desiatimi náhodnými otázkami 58
Obr. 20. : Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa prvá časť 59
Obr. 21. : Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa druhá časť 60
Obr. 22. : Aktivita Zadanie v LMS Moodle 61
Obr. 23. : Ukáţka pouţitia Wiki na stránke Wikipedia.org 61
Obr. 24. : Vytvorenie novej Wiki 63
Obr. 25. : Ukáţka vytvorenej Wiki stránky študentom 64
Obr. 26. : Ukáţka formátovacích ikon 65
Obr. 27. : Ukáţka vytvorenia Wiki slov pomocou hranatých zátvoriek 65
Obr. 28. : Roletové menu Wiki odkazov 66
9
Zoznam tabuliek
Tabuľka 1. : Porovnanie kritérií dištančného a virtuálneho vzdelávania 22
Tabuľka 2. : Kombinácia deviatich spôsobov tvorby obsahu Wiki 47
Graf 1. : Grafické znázornenie aktívnych uţívateľov internetu 62
10
Zoznam skratiek a značiek
Práca zahŕňa problematiku vyuţívania LMS Moodle a jeho jednotlivých aktivít
v procese výučby. Primárne je zameraná na vyuţitie aktivity Wiki pri výučbe
obnoviteľných energetrických zdrojov.
Väčšina pojmov je vysvetlená priamo v texte, ostatné skratky pouţívané v práci
sú vysvetlené tu:
CMS (Content Management System) – systém na správu obsahu dokumentov,
najčastejšie je to web aplikácia na organizáciu web stránok a webu.
E-learning - alebo e-vzdelávanie – vzdelávanie s podporou IKT, alebo vzdelávanie
podávané prostriedkami IKT.
HTML - Hypertext Markup Language – jazyk pre tvorbu WWW stránok
Chat - sluţba umoţňujúca písomnú alebo hlasovú (Voice Chat) komunikáciu
prostredníctvom počítačovej siete dvojici alebo skupine ľudí.
IKT – informačno-komunikačné technológie
Infovek - projekt, ktorý má pripraviť mladú generáciu na Slovensku pre ţivot a
uplatnenie sa v informačnej spoločnosti XXI. storočia, zavádzaním Internetu
do čo najväčšieho počtu základných a stredných škôl.
Internet - globálna rozľahlá počítačová sieť, umoţňujúca komunikáciu a prenos
informácií prakticky po celom svete.
Intranet - lokálna počítačová sieť vyuţívajúca technológie Internetu.
IP- Internet Protocol je dátovo orientovaný komunikačný protokol sieťovej vrstvy
pouţívaný zdrojovým a cieľovým strojom na výmenu dát sieťou.
LAN - Local Area Network – lokálna počítačová sieť.
LMS (Learning Management System) – aplikácia na administratívu a organizáciu
výučby v rámci e-vzdelávania.
MAN - Metropolitan Area Network – mestská počítačová sieť.
OEZ – obnoviteľné energetické zdroje
Off-line - práca na počítači bez pripojenia na počítačovú sieť.
On-line - práca na počítači s pripojením na počítačovú sieť.
TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol) – prvé definované
protokoly, na ktorých je postavený systém Internet.
WAN - Wide Area Network – rozľahlá počítačová sieť.
WWW, web - World Wide Web – doslova „svetovo rozšírená pavučina“, názov
pouţívaný pre globálnu hypertextovú a multimediálnu internetovú informačnú
sluţbu.
11
Úvod
Niet pochýb o tom, ţe pre človeka modernej doby majú informačné
a komunikačné technológie obrovský význam. Spoločnosť je obklopená
nespočetným mnoţstvom dát a informácie spolu so znalosťami sa stávajú čím ďalej,
tým dôleţitejšie a drahšie. Alvin a Heidi Tofflerovci priniesli svetu koncept
civilizačných vĺn, ktorý v skratke hovorí o tom, ţe po poľnohospodárskej a
priemyselnej vlne prichádza tretia, informačná vlna, v ktorej hybnou silou
hospodárskeho ţivota nebude pôda, ani stroje a zariadenia, ale myšlienky, poznatky
a komunikácia.
Ľudia hľadajúci informácie dnes uţ nemusia chodiť do kniţnice, zháňať
útrţky z novín ani nikam cestovať. Moderná technika umoţňuje oveľa jednoduchší
prístup k informáciám prostredníctvom celosvetovej siete – internet, ktorý nazval
Bill Gates informačná diaľnica. Vo svojej knihe Informačná diaľnica (The Road
Ahead) Gates okrem iného píše, ţe uţ veľkí pedagógovia dobre vedeli, ţe
vzdelávanie nezískame len v škole pod dohľadom pedagóga. V dnešnej dobe nie je
jednoduché uspokojiť svoju zvedavosť a dopátrať sa k potrebnej informácii.
Informačné technológie a špeciálne internet nám však poskytuje prístup
k neoceniteľnému bohatstvu informácií, ktoré sú nám k dispozícii v podstate
kdekoľvek a kedykoľvek. Internet nám umoţňuje vstup do sveta prepleteného
informačnými technológiami, kde úspech často závisí od mnoţstva kvalitných
informácií a znalostí. Nie nadarmo sa vraví, ţe ţijeme v informačnom veku, kde
správna informácia má cenu zlata.
Jednou z moţností prispôsobenia sa rýchlemu trendu je neustále vzdelávanie
sa, podpora rôznych vzdelávacích aktivít a rozvoj manaţmentu znalostí (knowledge
management). Hromadeniu tzv. intelektuálneho kapitálu jednotlivcov i organizácii
sa dá výrazne napomôcť systematickým zbieraním, zhromaţďovaním, triedením
a uchovávaním relevantných informácii.
Dnes sa okrem škôl zaoberajú vzdelávaním aj mnohé inštitúcie a firmy,
u ktorých je to často veľmi dôleţitá súčasť stratégie správneho fungovania
a napredovania. Jednou zo súčastí informačno– technologického vzdelávania vo
vzdelávacích inštitúciách, školách ale aj vo firmách je e-learning. Táto pomerne
nová vzdelávacia metóda ponúka veľa moţností. Učiteľ či skoliteľ vďaka e-
learningu môţe urýchliť a zefektívniť svoju prípravu, podobne sa však môţu
12
pripravovať aj ţiaci. Počas krátkej doby môţe učiteľ pre ţiakov pripraviť
audiovizuálnu prezentáciu a to za pouţitia videí, obrázkov a fotografií, môţe tieţ
vyuţiť animované grafiky pre názornejší efekt a študentov vybaviť uţitočnými
odkazmi na informačné servery, kde môţu k danej látke získať viac informácií. To
je len zopár príkladov vyuţitia e-learningu. Potenciál tohto systému je naozaj veľký.
Na tvorbu e-learningového kurzu je potrebné vyuţiť kvalitný softvér. Jednou
z najjednoduchších a najlacnejších moţností je pouţitie voľne šíriteľného softvéru
LMS Moodle. Cieľom mojej práce je predstaviť LMS Moodle, jeho súčasti,
pracovné prostredie a neposlednom rade jeho aplikovanie pri tvorbe e-
learningových kurzov.
Ťaţiskovou témou tejto práce je popísanie moţností vyuţitia e-
learningového kurzu vytvoreného v LMS Moodle a spracovanie časti problematiky
OEZ pomocou zvolenej aktivity LMS Moodle. Spracoval som problematiku OEZ
pomocou aktivity Wiki. Tento modul je určený všetkým tým, ktorý sa chcú,
prípadne musia, dozvedieť základné informácie o tejto aktuálnej enviromentálnej
téme, ktorou nepopierateľne obnoviteľné zdroje energie sú. Modul má uplatnenie
v oblasti školstva i vzdelávania pracujúcich, ktorých sa problematika obnoviteľných
zdrojov priamo či nepriamo týka. Informácie, ktoré poskytuje tento modul však
môţu byť uţitočné i pri samovzdelávaní a enviromentálnej osvete jednotlivcov.
13
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1. Nové formy vzdelávania zaloţené na moderných informačných
technológiách
Súčasná doba technického pokroku, neustáleho toku nových informácií a
rýchlo sa meniaceho prostredia moderného sveta vytvára tlak na zmeny nielen
v obsahu vzdelávania, ale i na jeho organizáciu a metódy sprístupňovania
poznatkov. Vo svete, v ktorom sa výrobky, sluţby a informácie rýchlo menia, musia
ľudia chtiac či nechtiac svoje vedomosti a zručnosti neustále aktualizovať a rozvíjať.
Je nutnosťou, aby sa aj vzdelávacie aktivity vyvíjali a neustále zlepšovali. Najväčšiu
nádej na úspech má fúzia vzdelávania on-line s tradičnými formami učenia.
Vzhľadom na neustále sa rozširujúce mnoţstvo informačných zdrojov je orientácia
v nich stále náročnejšia. Tu sa otvárajú moţnosti podporiť informácie poskytované
učiteľom informačno-komunikačnými technológiami (IKT).
Vývoj IKT vo svojej hardvérovej a softvérovej podobe prebieha tak
neskutočne rýchlo, ţe sledovanie len ich technických moţností dáva riadne „zabrať“
aj odborníkom, profesionálom v úzko vymedzenej oblasti, nieto v celej šírke
„záberu“ prostriedkov IKT. Tento fakt spôsobuje, ţe ich súčasné vyuţívanie vo
vzdelávaní predstavuje len nepatrný zlomok nimi ponúkaných moţností. Vo
všeobecnosti moţno povedať, ţe problematika informatizácie spoločnosti,
zavádzanie informačných systémov, ďalšie komunikačné technológie, high tech,
nové softvérové programy sú témou uţ kaţdodennou, sú dokonca témou takmer
ústrednou, pretoţe sa týkajú vari kaţdého a všetkého.
Osobitnú pozornosť v súvislosti so zavádzaním informačných systémov a
internetu je venovaná vzdelávaniu, školstvu a čomu výstiţne hovoríme vzdelanostná
ekonomika. IKT a Internet otvorili úplne novú cestu vzdelávania pre rôzne
inštitúcie, nielen edukačné a akademické, ale aj marketingové, ktoré sa nachádzajú
na rôznych miestach, v rôznych štátoch, kontinentoch.
Znalostná ekonomika je naliehavou témou, pretoţe oslovuje priamo
budúcnosť: od výchovy, vzdelania aţ po finálne produkty sa práca s IT a výstupy
z týchto aktivít stávajú kľúčovým smerovaním spoločnosti. Európska komisia
vyhlásila ešte v roku 1996 akčný plán Learning in the Information Society (Učenie
14
sa v informačnej spoločnosti). Prejavila tým politické odhodlanie členských štátov
EÚ začleniť IKT do vyučovacieho procesu. K tomuto záväzku sa svojim vstupom
do EÚ v roku 2004 pripojilo aj Slovensko.
Ďalšia etapa vývoja vzdelávania je spojená s intenzívnym vyuţívaním
informácií a komunikačných technológií upoznorňuje na to, ţe „s nástupom IKT sa
otvárajú nové dimenzie vzdelávania, budovanie nového vzťahu učiteľ – ţiak, z
lokálnej školy sa stáva škola globálna, do triedy a školy vstupuje svet a trieda a
škola vstupuje do sveta, vzdelávanie sa stáva prístupným na kaţdom mieste, v
kaţdom čase a pre kaţdého.“ Z uvedeného vyplýva, ţe implementácia IKT do
vyučovacieho procesu je témou aktuálnou a prioritnou.
1.2. Internet
Slovo Internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks -
prepojené siete.
Internet hovorovo net alebo sieť je celosvetový systém vzájomne
prepojených počítačových sietí. Umoţňuje prenos dát prostredníctvom paketov za
pouţitia štandardizovaného Internet Protocolu (IP) a mnohých ďalších protokolov,
ktoré určujú akým spôsobom sa majú vymieňať dáta po sieti.
O Internete sa dá povedať, ţe je to sieť globálna, celosvetovo rozšírená. Dnes
uţ snáď neexistuje v modernom svete miesto, kde by nebola dostupná nejaká forma
pripojenia k Internetu. Internet ako počítačová sieť je postavený na mnoţstve
menších, lokálnych (LAN) a rozsiahlych (MAN, WAN) počítačových sieťach, ktoré
sú navzájom poprepájané.
Doterajší vývoj Internetu priniesol obrovské mnoţstvo informácií,
spoľahlivosť a veľké mnoţstvo spôsobov vyuţitia. Internet, tak ako ho poznáme
dnes, sa začal dostávať do povedomia verejnosti aţ v deväťdesiatych rokoch
dvadsiateho storočia. Technológie ako TCP/IP, WWW a E-mail sa stali
nevyhnutnými súčasťami softvérového vybavenia súčasnej výpočtovej techniky
a dostávajú sa aj na ďalšie miesta v beţnom ţivote, školstvo nevynímajúc.
Elektronická pošta, rôzne komunikačné servery (chaty) a mnohé ďalšie
spôsoby komunikácie prostredníctvom Internetu môţu pomôcť pedagógom
15
vyučujúcim predmety informatiky a výpočtovej techniky, aby svojim študentom
priblíţili počítače ako beţnú súčasť dneška. Internet je pre kaţdého študenta
nezanedbateľným zdrojom informácií, ba dokonca by sa dalo tvrdiť, ţe v súčasnosti
dokáţe jedine Internet, konkrétne sluţba WWW, poskytnúť najväčší rozsah a
dostupnosť aktuálnych aj historických informácií z rôznych oblastí.
Vďaka Internetovému výskumu zaloţenému na vyhľadávaní pomocou
kľúčových slov za pomoci katalógových vyhľadávacích sluţieb ako sú napríklad
http://www.zoznam.sk, http://www.seznam.cz (pre vyhľadávanie informácií v
slovenskom a českom jazyku, na Slovenskom a Českom webe) alebo
http://www.yahoo.com, http://www.google.com (pre vyhľadávanie v anglickom
jazyku, prakticky na celom svete), majú milióny ľudí na celom svete jednoduchý
a okamţitý prístup k širokému a rozličnému spektru informácii. V porovnaní
s encyklopédiami a tradičnými kniţnicami umoţnil Internet náhlu extrémnu
decentralizáciu informácií a údajov.
Z toho vyplýva, ţe v súčasnosti je pre pedagóga aj pre študenta priam
nevyhnutné, aby mali moţnosť dostať sa na Internet a pracovať s ním. Dá sa
povedať, ţe študent bez Internetu je vo veľkej nevýhode voči tým študentom, ktorí
prístup k Internetu majú.
Našťastie dnes existujú projekty, ktoré podporujú prenikanie Internetu do
škôl. Jedným z takýchto projektov je projekt INFOVEK. Projekt Infovek bol prvým
projektom na území Slovenska, ktorý sa koncepčne zaoberal výhradne
implementáciou IKT do vyučovacieho procesu. špecifikom tohto projektu bolo, ţe
nešlo o iniciatívu vlády, ale aktívnych jednotlivcov na čele s prezidentom Asociácie
projektu Infovek, Petrom Sýkorom. Za začiatok tohto projektu môţeme povaţovať
Konferenciu Infovek 1999, na ktorej bola predstavená vízia projektu. Ako sa píše v
samotnej vízií „Zmyslom Projektu Infovek je pripraviť mladú generáciu na
Slovensku pre ţivot a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti . , ...,Priestorom, kde
sa táto príprava musí odohrávať je škola, ..., musí sa prostredníctvom informačných
a komunikačných technológií premeniť z tradičnej školy na modernú globálnu školu
tretieho tisícročia.“ V rámci tohto projektu bolo do Internetu pripojených 540
základných a stredných škôl. Slovenské telekomunikácie ako jeden z garantov tohto
projektu pripojil na Internet ďalších 2800 základných a stredných škôl
16
prostredníctvom ISDN technológie, pričom kompletné hardvérové vybavenie
potrebné pre toto pripojenie dostali školy zdarma. (http://sk.wikipedia.org)
Internet je nesporne fenoménom súčasnej doby pričom ponúka veľkú škálu
moţností na efektívne vyuţívanie jeho sluţieb. Z pohľadu nášho objektu skúmania,
teda vyuţitia vo vzdelávacích procesoch, je Internet oblasťou skrývajúcou veľa
rezerv.
1.2.1. História Internetu
Začiatky vzniku internetu siahajú do šesťdesiatych rokov minulého storočia do
USA. V tom čase na základe spolupráce počítačových firiem hlavne IBM a Digital a
výskumníkov z amerických univerzít a výskumných laboratórií vzniklo prvé vzájomné
prepojenie číslicových počítačov, realizujúce komunikáciu počítačov a ich pouţívateľov
prostredníctvom telefónnych liniek. V roku 1969 bolo nadviazané prvé spojenie medzi
počítačmi v americkej sieti ARPANET, ktorá mala slúţiť hlavne pre potreby americkej
armády, vznikli prvé uzly siete. V tom čase sa k počítačom prepojeným v americkej
sieti ARPANET pripojili počítače University College z Londýna ako aj nórska
Kráľovská radarová spoločnosť. Postupne sa k nej pripájali podobné európske siete s
názvami EUNET a EARN, japonská sieť JUNET a britská JANET. Samotný názov
internet sa v súčasnom význame objavil v roku 1982.
(http://www.slovakia.culturalprofiles.net)
Ďalšie dôležité roky histórie Internetu:
1.januára 1983 zmenil ARPANET svoj základný protokol z NCP na TCP/IP
a vznikol Internet ako ho poznáme dnes.
V roku 1986 bola vybudovaná sieť NSFNet (National Science Foundation),
dovtedy samostatne existujúce siete Usenet a Bitnet boli integrované do
Internetu.
Prelomovým rokom bol rok 1989, kedy Tim Berners-Lee vo výskumnom
stredisku CERN vo Švajčiarsku, vymyslel nový spôsob výmeny informácií.
Prezentoval projekt World Wide Web, ktorý spočíva v tom, ţe u pouţívateľa
17
beţí v počítači určitý program, ktorý dekóduje dáta zaslané serverom a na
obrazovke sa zobrazí stránka, ktorú program z týchto dát dekóduje.
V roku 1993 bola vydaná prvá verzia webového prehliadača (browser) Mosaic,
Na jeho vývoji pracoval študent Marc Andreessen. O rok neskôr uţ ako
spoluzakladateľ NETSCAPE COMMUNICATIONS CORPORATION, ponúkol
na stiahnutie zadarmo prehliadač Netscape Navigator a týmto sa Internet dostal
do povedomia a pouţívania verejnosti. (http://www.pripojsa.sk,
http://www.dinersclub.sk)
1.2.2. Moţnosti vyuţitia Internetu vo vzdelávaní
Klasický spôsob výučby zabezpečovaný za pomoci učebníc je nevyhnutné
dopĺňať aj výkladom pedagóga. V oblasti výučby informatiky a výpočtovej
techniky, kde prebieha veľmi rýchly vývoj, sa stávajú mnohé učebnice rýchlo
neaktuálnymi a ich obsah neodráţa súčasný stav výpočtovej techniky, ktorá je k
dispozícii. Veľmi výstiţne sa k téme vyuţitia internetu v edukačnom procese
vyjadril Bill Gates. Podľa neho počítače pripojené na internet a školný intranet
pomôţu učiteľom sledovať prácu svojch študentov a vyhodnocovať ju. Študenti
můţu vyuţívať multimediálne dokumenty, vytvárať svoje odkazy a svoje práce
ukladať na sieti. Učitelia môţu práce svojch študentov zdielať s ostatnými učitelmi.
Gates na inom mieste píše, ţe vďaka internetu môţe zásadne ubudnuť
administratíva vďaka čomu učitel získá čas, ktorý môţe viac venovať práci zo
študentami a ich individuálnym poţiadavkám. (http://www.modernivyucovani.cz )
Oboznámiť študenta s aktuálnym dianím v oblasti OEZ sa môţe zdať
komplikovaným, a preto je nevyhnutné aby si mohol študent takéto vedomosti
doplniť samo štúdiom. V tomto prípade môţe byť vhodným prostriedkom pre
vyučujúceho odporučiť, prípadne priamo počas vyučovania umoţniť ţiakom a
študentom, aby si sami prezreli web stránky venované aktuálnym informáciám zo
sveta OEZ a iných oblastí, ktoré súvisia s témou obnoviteľných zdrojov. To je
priamo moţné doplniť komentárom k vybraným článkom daného webu.
18
Vhodnými pre tieto účely sú napríklad stránky Internetovej encyklopédie:
http://sk.wikipedia.org, prípadne stránky Fondu pre alternatívne energie:
http://www.seps.sk/zp/fond/index.htm.
Samozrejme, toto nie je jediný spôsob vyuţívania Internetu pre potreby
výučby. Tento progresívny spôsob výučby umoţňuje štúdium väčšiemu mnoţstvu
študentov, vzhľadom k obmedzeným kapacitám pre prezenčnú výučbu na stredných
či vysokých školách a zároveň umoţňuje štúdium z prakticky ktorejkoľvek lokality
Slovenska, či dokonca zo zahraničia. Tento spôsob výučby však vyţaduje
prostriedky a materiály špeciálne prispôsobené pre dištančný spôsob vzdelávania.
Pri súčasnej naliehavosti riešenia energetickej a enviromentálnej krízy je
ţiadúce, aby všetky stredné školy, univerzity či iné vzdelávacie inštitúcie poskytli
svojim študentom relevantné zdroje základných informácii týkajúcich sa OZE. Toto
vedie resp. by malo viesť k čoraz širšiemu zavádzaniu a vyuţívaniu foriem e-
learningu do učebných osnov škôl. Vyuţitie moţností a sluţieb Internetu na
základných a stredných školách je dnes v štádiu rozvoja. Ako uţ bolo spomenuté,
existuje projekt INFOVEK, zásluhou ktorého sa mnoţstvo základných a stredných
škôl pripojilo do Internetu, čo im umoţňuje vyuţívať jeho zdroje a sluţby práve pre
podporu výučby.
Čoraz viac univerzít poskytuje svoje kapacity pre záujemcov o rôzne formy
dištančného vzdelávania aj prostredníctvom Internetu, za pomoci rôznych systémov
pre manaţment výučby, zakúpených či vyvíjaných vlastnými silami.
( http://sk.wikipedia.org)
Vyuţitie Internetových zdrojov moţno rozdeliť na:
prístup k zverejneným materiálom na WWW stránkach prístupných na štúdium aj
pre ţiakov v čase výučby i mimo nej,
moţnosť učiteľom zverejňovať, podľa potreby, vlastné alebo modifikované študijné
materiály a komunikovať so ţiakmi
1.2.3. Vývoj vzdelávania v informačnej spoločnosti
Informačná spoločnosť označuje ďalšiu etapu vývoja ľudstva, ktorú je
moţné dosiahnuť uplatnením nových informačno-komunikačných technológií. Pre
oblasť vzdelávania sa v tejto súvislosti začína pouţívať pojem elektronické
19
vzdelávanie. Tento pojem je potrebné rozlišovať v dvoch rovinách: ako technický
systém a ako nový systém vzdelávania. Technický systém e-vzdelávania zahrnuje
všetky potrebné technické prostriedky informačno-komunikačných technológií pre
vzdelávanie, systém vzdelávania a novú technológiu vzdelávania s implementáciou
technického systému. Spoločné pôsobenie obidvoch systémov je základným
predpokladom vytvorenia nového vzdelávania v informačnej spoločnosti.
Vývoj vo svete ukazuje, ţe trend vytvárania novej vzdelávacej formy, e-
vzdelávania, nastúpil a je moţné uviesť nasledujúce dôvody na jeho uplatnenie:
Mnoţstvo informácií, ktoré je potrebné zvládnuť, neustále narastá.
Absorbovanie všetkých informácií prestáva byť vo vzdelávacom procese
dominantným a nahrádza sa rozvíjaním schopnosti učiť sa.
Znalosti získané v škole vystačia na čoraz kratšie časové obdobie, vzniká
potreba kontinuálneho vzdelávania.
Spracovanie učebnej látky do multimediálnych kurzov a ich interaktívne
študovanie zvyšuje kvalitu a rýchlosť získavania vedomostí a zručností,
dovoľuje študentovi prechádzať z pasívnej roly do aktívnej.
Konkurenčný tlak, ktorý vytvárajú predovšetkým americké univerzity,
príchod slabších populačných ročníkov a zvyšujúca sa mobilita študentov
začína ohrozovať vysoké školy, ktoré sa bránia zmenám systému
vzdelávania. (http://www.cvtisr.sk)
Graf 1. : grafické znázornenie aktívnych uţívateľov Internetu
20
1.2.4 Metodika aplikácie Internetu vo vzdelávaní
Inštruktívny prístup
Za inštruktívne výukové postupy môţeme povaţovať tie, pri ktorých je
študujúci pri práci riadený, vykonáva určité inštrukcie či pracuje podľa vzoru. Sú
dané pevné osnovy a štandardy, pričom sa učiteľ je základným zdrojom informácii
a od ţiakov sa vyţaduje disciplína. Vo výučbe sú situácie, pri ktorých sa bez
inštruktívneho postupu nezaobídeme. Nesmie však príliš prevládať, pretoţe tento
prístup brzdí tvorivosť ţiakov. Práve inštruktívne výukové metódy sa dajú ľahko
podporovať technológiami. Je potrebné najprv získať alebo vytvoriť elektronické
výukové materiály a testy. Kladnou vlastnosťou všetkých počítačových aplikácií je
individuálny výukový proces.
Konštruktívny prístup
Vďaka vývoju vedy v 21. storočí dochádza v oblasti vzdelávanie postupne
k stále väčšiemu uplatňovaniu moţnosti vlastného aktívneho prístupu k štúdiu.
Tento prístup je okrem presadzovania individuálnej tvorivosti ţiaka charakteristický
tým, ţe učiteľ uţ nevystupuje v úlohe nedotknuteľnej autority, ale stáva sa
pomocníkom a sprievodcom ţiakov na ich ceste za poznaním. Priame výukové
metódy sú stále viac nahradzované princípom konštruovania znalostí vo veľa
čiastkových krokoch. Prístup riadeného učenia je stále viac vytlačovaný princípom
konštruktivizmu. Otázkou ale je, ako je moţné tento prístup realizovať na školách.
Existuje obrovské mnoţstvo rôznych počítačových, a v poslednej dobe aj čisto
Internetových, výukových aplikácií líšiacich sa okrem iného aj tým do akej miery
podporujú inštruktívne či konštruktívne metódy výučby. Obecne platí pravidlo, ţe
čím viac takáto aplikácia podporuje vlastnú tvorivú aktivitu, tým je
konštruktívnejšia. (Brdička, 2003) (http://flatulent.szm.com)
1.3. Charakteristika nových foriem vzdelávania.
Spôsoby vzdelávania, ktoré je moţné v súčasnosti aplikovať vo vyučovacom
procese sú nasledovné:
21
Konvenčné tradičné vzdelávanie - (conventional provision): ide o dnes
beţne ponúkané formy vzdelávania na školách, univerzitách. Jeho
charakteristickými štruktúrami sú dialógy, prednášky, semináre, laboratórne
cvičenia, exkurzie, štúdium v kniţniciach alebo výskumných centrách.
Typickými technológiami pouţívanými v takomto vyučovaní sú projektor,
tabuľa, za účelom štúdia študenti navštevujú rôzne inštitúcie (múzeá,
výstavy).
Vyučovanie na diaľku - dištančné vzdelávanie (teaching at a distance,
distance education): história tohto vyučovania trvá pribliţne 100 rokov.
Dištančné vzdelávanie by bolo nemoţné bez rozvoja technológií,
predovšetkým dopravy a komunikácií v priebehu priemyselnej revolúcie.
Je charakterizované separáciou učiteľa od ţiaka a ţiaka od
študijného kolektívu a nahradením interpersonálneho spôsobu komunikácie,
s ktorým sa stretávame v konvenčnom vzdelávaní, neosobným spôsobom
komunikácie zaisteným technológiami. Takú formu vzdelávania ponúkajú
korešpondenčné školy, open univerzity a vzdialené pracoviská na tradičných
univerzitách, školách. Najväčšia z týchto univerzít je v Číne, má viac ako 3
milióny študentov.
Základným výučbovým systémom je pošta a e-mail, doplnená inými
komunikačnými technológiami alebo dokonca čiastočnou výučbou v triede.
Niektoré systémy dištančného vzdelávania pouţívajú interaktívne
videospojenie s určitými miestami, kde sa študenti zhromaţďujú, iní pracujú
s Internetom.
Rozdiel medzi dištančným vzdelávaním a vzdelávaním viazaným na
určité miesto sa bude v budúcnosti strácať. Pruţná vzdelávacia politika
zjednoduší prechod od základného k strednému a k vyššiemu vzdelaniu v čo
najrýchlejšom tempe.
Virtuálne vyučovanie – vyučovanie face to face na diaľku (teaching face to
face at a distance): tento model vyučovania by nebol moţný bez moderných
informačných komunikačných technológií. Virtuálne triedy sú prepojené
satelitnými alebo inými technológiami. Lektori a študenti nie sú v tom istom
okamihu v rovnakej miestnosti. Lektor môţe vidieť a počuť svojich
22
študentov v triede a zároveň oni môţu vidieť a počuť seba ši svojho lektora
na rôznych miestach vzdialených stovky kilometrov.
Virtuálna univerzita predstavuje sieť inštitúcií, ktoré kolektívne
poskytujú sluţby v čase, na mieste, tempom a štýlom a kvalite, ktoré si
ţiada klient, s mnohými registračnými a akreditačnými orgánmi.
Najväčšími zmenami prejde vyššie vzdelávanie, ale rovnako sa
zmení aj základné a stredné vzdelávanie. Tieto stupne budú v nasledujúcich
rokoch značne digitalizované, aj keď dôraz sa bude klásť na to, aby študenti
opúšťali domov, pretoţe pre ich socializáciu a kultúrne obohatenie je
kontakt s učiteľmi a spoluţiakmi dôleţitý. (http://referaty.atlas.sk)
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť veľmi zaujímavý projekt
VIRTUAL CHEMISTRY, ktorý je priam dokonalou ukáţkou potenciálu
virtuálneho vyučovania. VIRTUAL CHEMISTRY je projekt
študentov Chemickej fakulty Oxfordskej univerzity. Študenti sa zaoberajú
simulovaním laboratória pre výučbu chémie. Na modelovanie pouţívajú
techniky virtuálnej reality a kaţdá aplikácia obsahuje interaktívne
multimediálne experimenty. Cieľom tejto aplikácie je umoţniť kaţdému
študentovi pohyb v laboratóriu pomocou webovom prehliadači a vybratie
poţadovaného pokusu, ktorý je umiestnený v tomto virtuálnom laboratóriu.
(http://www.posterus.sk)
Tabuľka 1: Porovnanie kritérií dištančného a virtuálneho vzdelávania.
(http://referaty.atlas.sk)
KRITÉRIÁ DIŠTANČNÉ
VZDELÁVANIE
VIRTUÁLNE
VZDELÁVANIE
SYNCHRONIZÁCIA
ČASU
Pouţívajú sa predovšetkým
časové asynchrónne
technológie.
Pouţívajú sa predovšetkým
časové synchrónne
technológie.
PRÍSTUP Kedykoľvek
a odkiaľkoľvek.
V pevne stanovený čas a dni sa
realizuje spojenie virtuálnych
tried.
EKONOMICKÁ
STRÁNKA
Nie sú potrebné budovy
a pod.
Často sa aplikujú finančne
náročné technológie.
23
DIDAKTICKÁ
STRÁNKA
Lektori (aj študenti) musia mať
špeciálne znalosti
o prezentácii, o vývoji
učebných materiálov aj
o realizácii výučby.
E-learning - má azda najväčší potenciál spomedzi nových foriem
vzdelávania. Ľudia sa najlepšie učia vtedy, ak je učebná látka ţivá,
vyhovujúca ich potrebám a ak je v súlade so spôsobom, akým sa ľudia
učia. Dôleţitá je aktívna účasť študenta na učebnom procese
v interaktívnom prostredí.
E – learning sa stal rozvíjajúcou sa formou vzdelávania vďaka
pokroku v počítačových technológiách. Obľúbený je aj u uţívateľov,
pretoţe je pre nich všestranne výhodná. Berie sa tak do úvahy to, čo uţ
poznajú a sústreďuje sa na to, čo nevedia a nepoznajú. Šetrí sa tým ich
čas. E-learning kaţdému umoţňuje postupovať svojim vlastným tempom
a vzdelávať sa v čase, kedy je to aktuálne a kedy je to vhodné.
Výhodou, ktorú učenie e-learning ponúka, je obojstranná audio
komunikácia. Uţívateľ má moţnosť klásť otázky pri tom, ako beţí
učebný program. Tieto otázky je moţné zaznamenávať, a tak sa o nich
môţu dozvedieť aj ostatní uţívatelia. (http://referaty.atlas.sk)
1.4. E-learning
1.4.1. Čo je e-learning
V súčasnej dobe sú hybnou silou kaţdej organizácie informácie a poznatky.
Či uţ ide o oblasť obchodu a sluţieb, finančníctva, školstva, štátnej správy alebo
ďalších odvetví, uţ asi nikto nepochybuje o nutnosti a potrebe neustáleho vzdelávania.
Pravidelné školenia zamestnancov a pracovníkov organizácií formou školení, seminárov
či samoštúdia sú beţnou súčasťou ţivota kaţdej progresívnej firmy alebo jednotlivca.
Efektívne vyuţívanie vzdelanostného potenciálu firmy má totiţ priamy vplyv na
výsledky firmy. Vzniká tu však otázka: „Sú tradičné formy vzdelávania dostatočne
efektívne a pouţiteľné vţdy a za kaţdej situácie?
24
Tradičné spôsoby výučby sa objektívne javia v niektorých prípadoch z
rozličných dôvodov ako nedostatočné – kapacitné obmedzenia učební, nárast počtu
školených pracovníkov, individuálny prístup k študujúcemu, nárast mnoţstva
informácií, v ktorých je nutné sa zorientovať. Práve v takýchto prípadoch vie efektívne
asistovať dnešná technológia – informačné a komunikačné prostriedky. Vzdelávací
proces za vyuţitia týchto technológií sa nazýva elektronické vzdelávanie, anglicky e-
learning.(http://referaty.atlas.sk)
1.4.1.1. Charakteristika e-learningu
E-learning – po slovensky E-vzdelávanie (elektronické vzdelávanie) veľmi
úzko súvisí s pojmom dištančného vzdelávania. Predstavuje širokú oblasť moţností
v procese vzdelávania prostredníctvom IKT. Definovať ho však nie je aţ také
jednoduché, názory a definície sa rôznia. Môţeme však na tento pojem hľadieť
z dvoch hľadísk: (Wagner , 2005)
V širšom zmysle slova – je to aplikácia nových multimediálnych technológií
a Internetu do vzdelávania za účelom zvyšovania kvality posilnením prístupu
ku zdrojom, sluţbám, k výmene informácií a ku spolupráci. Ide teda
o multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu s pouţitím moderných IKT.
V uţšom zmysle slova – vzdelávanie, ktoré je podporované modernými
technológiami, ktoré je realizované prostredníctvom počítačových sietí
a umoţňuje slobodný a neobmedzený prístup k informáciám.
obr.1.: Ukáţka virtuálnej triedy (http://www.garantpp.sk)
25
E-learning sa často zamieňa s pojmom „on-line výučba“. Rozdiel medzi týmito
dvoma metódami je však dosť zásadný. On-line výuka predpokládá on-line spojenie
medzi učitelom a študentom, učitel teda musí byť prítomný. Môţe potom
komunikovať so študentom, odpovedať na jeho otázky, klásť mu otázky, prípadne
ho aj zkúšať. Pojem „e-learning“ však zahrňuje širšiu oblasť, i off-line spôsob
výuky. V tomto prípade uţ nemusí existovať priame spojenie medzi vyučujúcim a
študentom.
Všeobecne uznávaná definícia e-learningu v európskych podmienkach:
E-learning chápeme ako multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu
s pouţitím moderných informačných prostriedkov a komunikačných technológií,
ktorý je spravidla realizovaný prostredníctvom počítačových sietí. Jeho základnou
úlohou je slobodný prístup k vzdelávaniu v čase a priestore. (Eger, 2005)
Ďalšie pouţívané definície, ktoré sa mierne líšia:
E-learning označuje výučbu podporovanú počítačom s vyuţitím moderných
technologických prostriedkov, predovšetkým CD-ROM.
E-learning je vzdelávací proces spojený s počítačom a informačnými
a komunikačnými technológiami (IKT). Realizuje sa vo vzdelávacom
prostredí a vzdelávanie prebieha za účelom dosiahnutia vzdelávacích cieľov.
E-learning je vzdelávanie spojené so sieťou (Internet, intranet), počítačom
a špeciálnym výukovým softwarom, ktorý umoţňuje prácu v sieti.
Základom pre rozvoj e-learningu je dištančné vzdelávanie. Pričom môţe byť
aj súčasťou prezenčnej formy štúdia, ale tým uţ nastáva kombinovaná
forma štúdia.
Informační špecialisti hovoria o e-learningu ako o zásadnom technickom
a technologickom riešení, ktoré sa vo vývoji ľudstva dá svojim významom
porovnať napríklad s vynálezom kníhtlače alebo vynálezom elektriny.
E-learning je vzdelávanie pomocou elektronických učebných pomôcok,
kníh, učebníc, ktoré sú poskytovaná študentovi rôznym spôsobom a študent
získava učebné podklady a informácie aj prostredníctvom nových IKT. Toto
učenie sa zakladá na dobrovoľnosti, zodpovednosti a cieľavedomosti
26
študenta, ktorý má právo sám si selektovať poskytnuté študijné materiály,
z ktorých študuje, akým spôsobom bude študovať, a tieţ smer akým
študijným odborom sa bude venovať. Sám si prispôsobuje svoje ciele
vlastným potrebám. (Stříteská,2003)
Tieto definície sa odlišujú v tom, či pojem e-learning pokrýva iba etapu
poskytovania študijných materiálov, alebo aj etapu vývoja študijných materiálov
a organizáciu výučby.
Obr.2. : Schéma vzdelávania prostredníctvom e-learningu (Lešková, 2001)
1.4.2. Stručná história e-learningu
Za základ je moţné povaţovať tzv. computer based learning – vyučovacie
automaty, s ktorými sa začalo experimentovať v druhej polovici 60.tych rokov. Ich
zloţitosť a neveľká účinnosť však spôsobila, ţe sa neujali.
V 80. rokoch 20. storočia spoločne s „elektronizáciou školstva“ sa začali
rozširovať osembitové mikropočítače. Začalo sa s výrobou školských počítačov IQ
151.
27
V druhej polovici 80. rokov trh ovládli šestnástbitové počítače, nastal
obrovský rozmach kancelárskych aplikácií a rozširovanie počítačov do domácností.
Začínajú sa preverovať teórie, ţe počítače by mali čiastočne nahradiť učiteľov. Preto
vedecké tímy z celého sveta pracujú na inteligentných výukových systémoch
(Intelligent Tutoring Systems). Ich cieľom bolo vytvorenie aplikácie s dlhodobou
kontrolou nad vyučovacím procesom, aby v sebe spojovali výklad a precvičovanie
prebranej látky a testy. (http://lide.uhk.cz)
Na začiatku 90. rokov sa objavuje e-mail, ako prostriedok komunikácie na
diaľku, tým sa zjednodušuje komunikácia a šírenie celosvetového webu. Ďalším
dôleţitým momentom bol nástup CD ROMu, vďaka ktorému bolo moţné ukladať
veľké objemy dát na relatívne malé, ale prenosné disky.
Do polovice 90. rokov sa vysokoškolské e-mailové systémy stali beţnou
normou v USA. Sylaby, kniţné zdroje, prednášky začali byť premiestňované na
multimediálne zdroje a na miestne siete. Súkromné spoločnosti začali hľadať
moţnosti potenciálneho e-learningu. Mnohé štáty podporujú rozvíjajúci sa
priemysel edukačných programov. Prvé skúsenosti krajín (Kanada, Nórsko,
Švédsko, USA, a i.), kde uţ viac rokov pouţívajú digitálne technológie vzdelávania
naznačujú ich výhody a vývojové trendy. V súčasnosti všetky krajiny EÚ prisudzujú
kľúčový význam Internetu, pojem e-learning sa ustálil a je chápaný ako podpora
vzdelávania pomocou Internetu, predpokladá sa prudký rozvoj vzdelávania vo
virtuálnom prostredí. (Stříteská, 20003)
1.4.3 Komu je e-learning určený?
V súčastnej dobe je elektronické vzdelávanie veľmi príťaţlivé nielen pre
privátny sektor a firmy, ale aj pre vzdelávacie inštitúcie (vysoké školy, stredné školy).
Témy, ktoré sa prostredníctvom e-learningu vyučujú sú rôzne a mnohokrát aţ
prekvapivé – napr. cudzie jazyky, matematika, chémia, fyzika atd. V praxi sa môţeme
často stretnúť nielen s čisto virtuálnou formou vedenia kurzu, ale s kombinovanými
spôsobmi výučby.
Na vysokých školách má e-learning veľké kúzlo najmä ako nová forma
vzdelávania. Keďţe vysoké školy nie sú schopné riešiť stále väčší dopyt po vzdelaní
prijímaním väčšieho počtu študentov, ako perspektívne riešenie sa črtajú rôzne formy
elektronického vzdelávania.
28
1.4.4 Vzťah e-learningu a klasickej výučby
Klasické vzdelávanie pod vedením lektorov existuje uţ od počiatku histórie
a pre niektoré oblasti bude nezastupiteľné i v budúcnosti. Problém tohto druhu
výučby spočíva v tom, ţe predpokladá rovnako rýchle vnímanie a rovnako rýchle
chápanie všetkých študentov v triede. Prax je však úplne iná. (http://www.kontis.sk )
Pri klasickom vzdelávaní sa veľmi ťaţko meria, aké informácie si študent
uchoval z kurzu a ako sa menili s odstupom času. Kvalita kurzu je vysoko závislá na
lektorovi. Často sa nedá zhodnotiť úspešnosť kurzu, aţ kým ho študenti
neabsolvujú. (http://www.kontis.sk)
E-learning sa snaţí eliminovať tieto nedostatky a je tak optimálnym riešením
pre komplexné vzdelávanie. Iba vhodným zlúčením klasických prístupov a e-
learningu je moţné zo vzdelávania urobiť pútavý, adresný, individuálny
a interaktívny proces integrovaný do beţného ţivota.
Lektor nie je vôbec vylúčený z vyučovacieho procesu, naopak, stáva sa pre
študenta pomocníkom pre dosiahnutie a preukázanie poţadovaných vedomostí a nie
nepriateľom, ktorý zisťuje jeho vedomostné nedostatky. Aj podľa Billa Gatesa je
mylné predpovedať strašidelné scénáre, ţe technika nahradí prácu učitela.
Technológie nezniţujú ľudskú prácu a talent, naopak potreba zapálených, tvorivých
učitelov, riaditelov i rodičov stúpa. Vďaka internetu môţe omnoho viac študentov
čerpať z prác svojich učitelov a iných autorov. (Gates, 1995)
E-learning prináša mnoţstvo komunikačných nástrojov od e-mailov, aţ po
audio konferencie alebo videokonferencie, ktoré umoţňujú lektorom individuálne sa
venovať jednotlivým študentom. Na základe spätných informácií z kurzov má lektor
presné informácie o tom, ako si študent viedol v jednotlivých lekciách, koľko bodov
dosiahol a kde, koľko času potreboval v jednotlivých oblastiach výučby.
( http://www.kontis.sk )
Namiesto neustáleho opakovania tej istej látky sa môţe lektor vďaka
e-learningu venovať príprave nových kurzov alebo zdokonaľovaniu uţ
prebiehajúcich kurzov.
E-learning vďaka testovacím objektom a riadiacim systémom efektívne
vyhodnocuje kaţdý kurz. (http://www.kontis.sk)
29
1.4.5 Prečo e-learning
V súčasnom svete, keď informácia je hybnou silou obchodu, uţ asi nikto
nepochybuje o nutnosti neustáleho vzdelávania. Stúpajúce nároky na vzdelanostnú
úroveň robia zo vzdelávania celoţivotný proces.
Dôvody prečo implementovať e-learning do vzdelávacieho procesu:
- potreba rozsiahlejšieho vzdelávania, aké je moţné získať v „školských
laviciach“,
- nárast mnoţstva informácií, v ktorých je potrebné sa zorientovať,
- potreba kvalitnejšieho, presnejšieho a adresnejšieho vyhodnocovania
vzdelávacieho procesu,
- aktívna účasť študenta vo vzdelávacom procese,
- potreba rýchlejšieho a kvalitnejšieho získavania informácií,
- individuálny časový harmonogram výučby,
- moţnosť ľubovoľného opakovania uţ prebranej látky študentom,
- moţnosť zvýšenia počtu študentov bez nárokov na rozširovanie
vyučovacích kapacít,
- potreba zniţovania cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie,
- potreba jednoduchej aktualizácie existujúcich vzdelávacích materiálov
podľa spätnej väzby od účastníka školenia,
- potreba efektívnejšieho vyuţívania lektorov pri tvorbe obsahu a riadení
vyučovania
30
1.4.6 Výhody a nevýhody e-learningu
Výhody:
+ flexibilita a pohodlnosť – študenti niesú obmedzovaní priestorom ani časom,
môţu študovať doma a v čase, ktorí im najviac vyhovuje.
+ dostupnosť – študent nepotrebuje nikam cestovať, stačí mať pri sebe počítač
s pripojením na internet.
+ prístup k informačným zdrojom – vyučujúci si môţe dovoliť vynechať napr.
určité teoretické a bibliografické partie štúdia, namiesto nich sa môţe viac venovať
detailom preberanej študijnej látky.
+ veková dostupnosť – pomerne nízke zastúpenie prezentačnej výučby umoţňuje
študovať pracovne vyťaţeným ľuďom i starším študentom.
+ modulárnosť – kurz je moţná vytvoriť na kľúč presne podľa vstupných
vedomostí študentov, podľa ich poţiadaviek, podľa poţiadaviek vyučujúcich atď.
+ individuálnosť – vedie k osobitnému rozlíšeniu podľa tempa štúdia, k rôznemu
poradiu prechádzania jednotlivých kapitol, moţnosť zvolenia si vyhovujúcich
domácich podmienok a vyhovujúcej doby.
+ individuálne tempo – kaţdý študent prechádza kurzom podľa svojho tepma,
k jednotlivým častiam sa môţe kedykoľvek vrátiť.
+ alternatívy študijných pomôcok – moţnosť voľby medzi viacerými typmi
študijných pomôcok podľa obľúbenosti (text, video, prezentácia, animácie,obrázky a i.)
+ jednoduchá modernizácia – obsah kurzu je jednoduché upravovať, robiť
aktualizácie, inovovať.. Kurz sa neustále vyvíja a na základe reakcií študentov môţe byť
doplnený alebo upravený.
+ efektivita – je minimálne rovná prezentačnej forme výučby.
+ šetrenie cestovných nákladov a času – študent nemusí absolvovať cestu
z domova do vzdelávacej inštitúcie.
+ samoštúdium- vzdelávanie prostredníctvom e-learningových kurzov podnecuje
k zodpovednosti za samotné štúdium, čo sa môţe pozitívne prejaviť na celom procese
vzdelania.
31
+ vnímanie informácií – internetová vzdelávanie sa v podstate nezaobíde bez
multimediálnych súčastí, kedy je pri štúdiu zapojených viacero zmyslov. V klasickej
školskej výučbe je najväčšie mnoţstvo informácií prijímaných sluchom (aţ 80%)
a zrakom len okolo 10%. V reálnom ţivote je to presne naopak, väčšinu informácií
vnímame zrakom.
+ interaktivita – multimediálne testy obsahujú prvky, ktoré stimulujú
interaktivitu, čím dochádza k aktivizovaniu ďalších činností.
+ komunikačné moţnosti – študenti majú moţnosť navzájom komunikovať
pomocou komunikačných technológií alebo sociálnych sietí (e-mail, ICQ, Skype,
facebook, fóra). Pokiaľ nieje diskusia online, môţe študent dlhšie premýšlať nad
odpoveďou. Vzhľadom k tomu, ţe vyjadrovanie musí byť stručné, odpovede sú často
jasnejšie, prepracovanejšie a logickejšie.
+ anonymita študentov – študent nieje rušený prostredím, spoluţiakmi
a v neposlednom rade ani doplňujúcimi otázkami vyučujúceho. Určite je však potrebné
spomenúť, ţe anonymita v prostredí počítačov neexistuje. Vţdy je jasné, aký počítač (IP
adresa) sa kedy pripájal na server, akú dobu tam strávil a aké sluţby vyuţíval. V LMS
sa spravidla kaţdý uţívateľ musí prihlásiť pomocou meno a hesla, čo odhaľuje jeho
identitu,
+ moţnosť štúdia aj pre hendikepovaných (telesne, zrakovo, sluchovo),
+ štatistika – pomocou elektronického systému je moţné sledovať aktivitu
študentov, ich angaţovanosť v diskusných fórach, počet prístupov atď.
+ zníţené náklady na priestor
+ zniţovanie nákladov – počiatočné náklady na tvorbu kurzu sú vysoké, avšak
v priebehu trvania kurzu sú zanedbateľné.
Nevýhody:
- dostupnosť informačných technológií – dôleţité je technické zázemie študenta
- technické problémy zo strany študenta – sám ich nieje schopný vyriešiť,
- nedostatok schopností samostatne študovať – nie pre kaţdého študenta je
vhodná táto forma výučby,
32
- nedostatočná alebo slabá motivácia študenta – častokrát uvádzaná ako
najvačšia nevýhoda. Študenti častokrát bez motivácie niesú schopní dokončiť štúdium,
- predpoklad počítačovej gramotnosti – u študentov ale taktieţ u vyučujúceho
sa predpokladá ovládanie základných počítačových programov (textový a tabuľkový
procesor, ovládanie internetu, posielanie mailov atď.
- vyučujúci prichádza o priamy kontakt so študentami – stráca moţnosť
interaktívne reagovať na aktuálne dianie v učebni, taktieţ stráca moţnosť emotívne
podať svoj výklad,
- závislosť na technologickom zabezpečení – minimálnou podmienkou je
pripojenie na Internet, prístup je zaistený cez prehliadač www stránok (MS Explorer,
Mozilla, Chrome atď.)
- potlačenie priamej komunikácie medzi ľuďmi – stráca sa osobný kontakt.
Nevhodnosť pre niektoré oblasti vzdelávania – ale len na prvý pohľad, pretoţe je moţné
e-learning vyuţiť prakticky pri všetkých typoch štúdia, ktorého súčasťou je aj praktická
časť (telesná výchova, hudobná výchova atď.)
1.4.7 Druhy E-learningu
CBT – (Computer Based Training) je to druh e-learningu, ktorý je vyuţívaný
offline. Dá sa povaţovať za určitý typ podpory vzdelávacieho procesu prostredníctvom
počítača. Jedná sa o výučbu prostredníctvom prezentácií, animácií, textov, obrázkov,
video a audio záznamov atď. Je veľmi vhodná pri overovaní si znalostí a vedomostí.
WBT- (Web Based Training) je to forma online e-learningu. Vyučovanie
a komunikácia medzi študentami a vyučujúcim prebieha prostredníctvom virtuálnych
tried. Študent môţe získať potrebné informácie a učebné materiály prostredníctvom
internetu, častokrát sú dostupné aj hypertextové odkazy, ktoré pomáhajú doplniť
informácie k zadanej úlohe.
LMS – (Learning Management System) je to podporný nástroj pre výučbu
s vyuţitím webových technológií. Ide tu o tvorbu kurzov, ich spracovanie a vyuţitie
v e-prostredí. Študijný materiál je študentom prístupný cez internet. Vyučujúci zadáva
33
konkrétne úlohy, dostáva ich vypracované, hodnotí ich spolu so študentmi. Prebieha tu
komunikácia medzi vyučujúcim a študentom, ale aj medzi študentmi navzájom. LMS
by mal vedieť integrovať najrôznejšie on-line nástroje pre komunikáciu a riadenie
štúdia, ako sú napr. diskusné fórum, chat, e-tabule, nástenka atď. a zároveň
sprístupňovať študentom učebné materiály podľa plánu výučby či príkazov pedagóga.
Blended learning – je to forma zmiešaného, hybridného vyučovania. Je to
prepojenie klasickej prezenčnej formy vzdelávania s e-learningom, pričom hlavným
cieľom je integrácia IKT do procesu klasickej výučby. Je to napríklad kombinácia
klasickej vysokoškolskej prednášky a elektronického systému Moodle.
1.4.8 Budúcnosť e-learningu
Budúcnosť ţiadneho veľmi rýchlo rozvíjajúceho sa fenoménu vo svete nieje
moţné určiť s maximálnou presnosťou. Napriek tomu sa domnievam, ţe vývoj v oblasti
elektronického vzdelávania sa uberie smerom k tvorbe webov a médií, ktoré budú
schopné prispôsobovať sa schopnostiam a potrebám študentov. S najväčšou
pravdepodobnosťou bude trend pri tvorbe kurzov smerovať od hypertextovej ku
hypermediálnej podobe.
Za najviac vyvíjaný model môţeme povaţovať tzv. E-learning 2.0.
E-learning a e-learning 2.0 sa líšia najmä v tom, ţe druhý spomenutý prekováva
jednosmernú komunikáciu učiteľ → ţiak a dokonca i obojsmernú komunikáciu učiteľ
↔ ţiak a dáva do popredia komunikačnú schému „many to many“.
S rozširovaním e-learningu 2.0 sa mení aj prístup k výučbe pomocou e-
learningu. Postupne sa objavujú nové moderné internetové nástroje, ktoré obohacujú
doterajší systém o ďalšie moţnosti.
Medzi tieto nástroje patrí napr.:
Blogovanie, ktoré sa začalo do výučby premietať medzí prvými. Ide
o neformálnu prezentáciu myšlienok, záujmov s moţnosťou diskusie
a komentovaním ostatnými účastníkmi.
34
Edu-bloging
Podcasting , kde sa dajú do e-learningového modulu nahrať napríklad prednášky
alebo videá s technologickými postupmi.
Zhrnutie E-learningu 2.0
je tvorený rozličnými médiami,
vďaka prepojeniu veľkého mnoţstva ľudí obsahuje omnoho viac informácií ako
predtým,
informácie sú často voľne dostupné,
dôraz sa kladie na aktívne učenie,
prelamuje sa hranica medzi učiteľom a študentom,
je voľne dostupný a otvorený softvér,
študenti sa môţu učiť i navzájom od seba,
diskusia je moţná s veľkým počtom ľudí, dokonca i z rozličných štátov
35
2. Cieľ práce
Cieľom mojej diplomovej práce je vytvorenie študijnej online aktivity
„Obnoviteľné energetické zdroje“. Projekt som spracoval v prostredí e-
learningového systému LMS Moodle, pričom som pouţil aktivitu Wiki. Vysvetlím
základné pojmy, vlastnosti a stručne prezentujem jednotlivé aktivity, ktoré nám
LMS Moodle ponúka. Uvediem detailný postup tvorby Wiki stránok tak, aby aj
neskúsený uţívateľ pochopil základy jej vytvárania.
36
3. Metodika práce
1. Analýza moţností vyuţitia LMS
V tejto časti mojej práce charakterizujem systém LMS, popíšem jeho špecifické
črty, technológiu ako aj moţnosti vyuţitia. Stručne popíšem jednotlivé druhy LMS a
definujem vzťahy medzi nimi. Charakterizujem ppouţívané latformy LMS a vzájomne
ich porovnám z rôznych hľadísk.
2. Analýza a charakteristika dostupných aktivít a modulov v systému Moodle
Vysvetlím základné princípy fungovania Moodle a zhodnotím jeho
moţnosti. Popíšem vlastnosti, technológiu a prostredie LMS Moodle. Dôraz budem
klásť na vysvetlenie jednotlivých modulov aktivít. Získané údaje vyhodnotím
a predloţím analýzu LMS Moodle, ktorá vychádza z vlastných skúseností i z odbornej
literatúry.
3. Návrh a realizácia aktivity Wiki
Aktivita Wiki slúţi predovšetkým na encyklopedické zhromaţedenie
a usporiadanie odborných pojmov z určitej oblasti. Aktivitu Wiki som pouţil na
spracovanie problematiky „Obnoviteľné energetické zdroje“. V tejto časti mojej
diplomovej práce detailne vysvetlím proces vytvorenia wiki stránok od ich návrhu aţ po
ich funkčné online spustenie.
37
4. Vlastná práca
4.1. LMS
LMS (Learning Management Systems) – je riadiaci systém, ktorého
podstatou je organizovať a riadiť výučbu a kompetencie. Je to organizovanie výučby
za podpory Internetu. Spája prostredie pre doručovanie obsahu so systémom správy
študentov. Pouţíva okrem moţnosti uloţenia študijného materiálu do prostredia aj
nástroje pre tvorbu testov, organizovaného odosielania zadaní, hodnotenia, spätnej
väzby, celkového riadenie vzdelávacieho procesu.
Jednotlivé LMS sa môţu veľmi líšiť v poskytovanej sluţbe, je moţné nájsť
všetko od jednoduchých spúšťačov elektronických kurzov, aţ po komplexné
systémy zabezpečujúce celý proces výučby. (Wagner, 2005)
4.1.1. CMS
Systémy pre manaţment kurzov (Course Management Systems - CMS).
Sú to LMS nástroje, ktoré poskytujú nástroje pre zhodnotenie výsledkov a postup
výučby, pre individuálnych študentov či pre celé skupiny. Zvyknú obsahovať
funkcie ako sú napríklad správca obsahu, asynchrónne nástroje pre spoluprácu
(whiteboard), prípadne nástroj pre zaznamenávanie pokroku študenta. Skratka
„CMS“ sa pouţíva tieţ pre systémy pre správu obsahu (Content Management
System), ktoré sa pouţívajú pre správu obsahu internetových informačných stránok,
časopisov, prípadne portálových riešení web stránok firiem. Systém na správu
obsahu sa skladá z dvoch častí. Prvá časť sa nazýva Backed alebo administračné
prostredie a druhá časť má názov Frontend - zobrazovanie obsahu prezentácie
návštevníkovi.
4.1.2 LCMS
Systémy na správu výučbového obsahu (Larning Content Management
Sysytem - LCMS). Zatiaľ čo LMS spravuje procesy v oblasti výučby, LCMS
spravuje procesy vytvárania a doručovania výučbového obsahu. LCMS je
38
prostredie, kde vývojári môţu vytvárať, ukladať, spravovať, meniť a doručovať
výučbový obsah, vybraný z centrálneho úloţiska výučbových objektov.
(http://www.kontis.sk )
4.1.3 Vzťahy obsahu LMS a LCMS
Vzájomná interakcia obsahu a riadiaceho systému by mala prebiehať iba na
základe otvoreného e-learningového štandardu SCORM alebo AICC. Vzájomná
interakcia obsahu a riadiaceho systému by mala prebiehať iba na základe otvoreného
e-learningového štandardu SCORM alebo AICC.
LMS a LCMS sú nezávislé systémy, ich spojnicou je najčastejšie štandard
SCORM, definuje popis učebných jednotiek obsahu tak, aby LMS bol schopný
spolupracovať s ľubovoľným obsahom spĺňajúcim štandard SCORM
a sprostredkovať poţadovanú komunikáciu pre ukladanie výsledkov štúdia.
Prehľad existujúcich LMS: Moodle LMS (CMS), Claroline LMS, Total
LMS, Saba Learning LMS, Plateau 4 LMS, iTutor LMS, Tutor2000, WebCT LMS,
eDoceo LMS, Eden LMS, Enterprise Knowledge Platform (EKP) LMS.
(http://www.kontis.sk )
4.1.4 Charakteristické črty LMS
- mal by mať databázu, obsahujúcu všetky predmety – kurzy zahrnuté
v dištančnom vzdelávaní, ktoré sú zaradené do príslušných študijných
tematických programov,
- kaţdý kurz by mal mať zadefinovaný názov, stručnú charakteristiku, obsah,
ciele, poţiadavky kladené na študujúcich, spôsob získania kreditov,
- umoţniť moţnosti individuálnej registrácie, podmienky registrácie, spôsob
získavania administratívnej pomoci,
- schopnosť vytvoriť virtuálnu triedu,
- vlastniť digitálnu kniţnicu,
- moţnosť vytvárať diskusie medzi účastníkmi, moţnosť informácií
organizačného charakteru,
- moţnosť komunikácie medzi študentom a prednášateľom, moţnosť
komunikovať, posielať a preberať zadaná úlohy,
39
- moţnosť na individuálny priestor realizácie pre vyučujúcich,
- moţnosť zabezpečiť prednášajúcim prístup ku konferenčným materiálom
v oblasti vývoja vedy. (Kočíková, 2007)
4.1.5 Funkcie LMS
evidencia a správa študentov,
evidencia a správa skupín študentov,
evidencia a správa kurzov,
evidencia a správa skupín kurzov,
katalóg resp. zoznam výukových kurzov a objektov,
správa študijných plánov - vytváranie podmienok medzi kurzami,
evidencia hodnotenia študentov - reporting výsledkov,
testovanie študentov,
správa prístupových práv,
komunikačné nástroje,
autorské nástroje k vytváraniu výukových kurzov a objektov,
úloţisko výukového obsahu, (http://sk.wikipedia.org).
4.1.6. Platformy LMS
Najpouţívanejším systémom LMS je Moodle, nie je to však jediná
platforma LMS. Moja diplomová práca kladie dôraz na LMS Moodle, ale povaţujem za
potrebné uviesť stručnú charakteristiku a špecifiká ostatných platforiem LMS.
eDoceo
LMS systém eDoceo je určený na správu prezenčných a elektronických vzdelávacích
programov. Môţe pracovať v prostredí internetu alebo firemného intranetu. Systém
vytvorila česká firma TRASK solutions s.r.o. eDoceo je postavený na e-learningových
štandardoch (IMS, AICC. SCORM) a technológiách Java, XML. Jeho výhodami sú
napr. to, ţe vďaka pouţitiu programovacieho jazyka Java je nezávislý na platforme a
uţívateľom systému eDoceo postačuje pre prácu internetový prehliadač MS Internet
Explorer (5.0 a vyšší) alebo Netscape 6.x či Mozilla.
40
eDoceo obsahuje 3 základné prvky:
• riadiaci systém - LMS eDoceo – pre elektronické vzdelávanie (vrátane
testovacieho a certifikačného serveru) a správu osobných údajov,
• aplikáciu pre off-line štúdium Off-line Student, zaisťujúcu moţnosť štúdia
„off-line“ a dávkový prenos dát do LMS systému,
• aplikáciu Autor pre tvorbu kurzov.
Z hľadiska základnej funkčnosti je LMS eDoceo rozdelený na:
• testovací server
• riadiaci systém vzdelávania
• znalostnú databázu
• komunikačné prostredie
• vzdelávací priestor
• evidenciu poplatkov
• správu jazykových verzií
• podporu a synchronizáciu offline štúdia (CDROM kurzy)
• registráciu a nomináciu na vzdelávacie (schvaľovacie) procesy
• týmovú prácu, projekty a seminárne práce
• online autorské nástroje. (http://www.kis.fri.uniza.sk)
41
Obr.3. : Prostredie LMS systému eDoceo (http://www.kis.fri.uniza.sk)
iTutor
Systém iTutor slúţi na komplexné zaistenie riadenia a vyhodnocovanie elektronických
kurzov. Riadi a vyhodnocuje e-learning kurzy a ponúka širokú škálu prostriedkov pre
komunikáciu a spoluprácu účastníkov a lektorov. Podpora AICC štandardu umoţňuje
spravovať kurzy vyrobené v nástrojoch popredných svetových dodávateľov vývojových
nástrojov pre tvorbu kurzov ako sú Click2learn.com, NETg, SkillSoft, SmartForce.com
či Macromedia. Pouţité technológie ako sú MS SQL Server, MSDE, Oracle a MTS
umoţňujú rast systému s rastom potrieb organizácie.
Produkt iTutor sa skladá z týchto modulov :
• iTutor Student - účastnícke rozhranie systému, ktoré umoţňuje účastníkom
okamţitý prístup k prideleným kurzom, katalógu kurzov, novinkám či
identifikačným informáciám. Obsahuje informácie o kurzoch, ako sú: doba
trvania, obsah, doba strávená pri štúdiu či počet dosiahnutých bodov. Kurzy je
moţné z tohoto rozhrania spúšťať a vracať sa v kurzoch do miest, kde
42
účastník skončil. Pomocou rozhrania môţe tieţ účastník off-line aj on-line
komunikovať s inými účastník alebo lektormi.
• iTutor Administrator – správca systému, umoţňuje oprávneným osobám
efektívne zadávať účastníkov, kurzy, vytvárať hierarchickú štruktúru
organizácií a kurzov, prideľovať jednotlivým skupinám účastníkov
poţadované kurzy, sledovať aktivity jednotlivých účastníkov a vyhodnocovať
údaje o jednotlivých kurzoch a účastníkoch. Tieţ je moţné importovať kurzy
a organizačnú štruktúru z iných systémov, tlačiť poţadované zostavy, či
zakladať diskusné skupiny nad kurzami či skupinami a komunikovať s
účastníkmi.
• iTutor Tester - rozhranie umoţňuje oprávneným osobám definovať
neobmedzené otázky viacerých typov a tieto otázky kategorizovať do okruhov
otázok. Ďalej je tu moţné definovať pravidká, podľa ktorých sa budú
automaticky generovať testy. Test je moţné rozdeliť na neobmedzené
mnoţstvo blokov, pre kaţdý blok definovať okruh otázok, z ktorého čerpá
otázky a ako ich čerpá (všetky otázky z okruhu, X otázok náhodne či
konkrétne otázky), ďalej je moţné v bloku určovať špecifické správanie a
prístupnosť ovládacích elementov. Systém vygeneruje test poţadovaných
vlastností, ktoré sa automaticky zobrazia v správcovskom rozhraní, odkiaľ ho
je moţné prideliť poţadovaným uţívateľom.
• iTutor Messenger - slúţi k plnej automatizácii rozposielania elektronickej pošty
pre jednotlivé udalosti v systéme. Pomocou široko parametrizovateľných
vzorov hlásení sa definuje, čo a ako sa hlási pri jednotlivých udalostiach.
Systém potom automaticky rozposiela zodpovedným osobám elektronickú
poštu, keď napr. účastník dokončí lekciu, správca priradí skupine výučbu atď.
• iTutor Reporter - toto rozhranie slúţi ku komplexnému vytváraniu správ a
analýzam v systéme. Správy vytvárané na základe SQL je moţné široko
parametrizovať a prenášať do nástrojov MS Office, prípadne tlačiť.
• iTutor Conference - slúţi pre organizovanie rôznych typov synchrónnej
výučby, ako sú videokonferencie, prepojovanie viacerých účastníkov
pomocou zvuku, obrazu a chatu, zaznamenávanie obrazu a zvuku, zdieľanie
objektov a podobne. V spojení s modulom Tester umoţňuje zvukové a
obrazové interakcie v testovacom module. (http://www.kis.fri.uniza.sk )
43
Obr. 3: Prostredie LMS systému iTutor (http://www.kis.fri.uniza.sk)
IBM Lotus Learning Space
Umoţňuje integrovať študijné materiály z rôznych zdrojov a poskytovať ich
pouţívateľom, riadiť kurzy a školenia, uchovávať dáta o účastníkoch a ich výsledkoch,
podporovať diskusiu. Pritom je moţné si zvoliť z viacerých foriem štúdia (online,
samoštúdium atď.).
Obsahuje dva základné moduly:
Obsahuje dva základné moduly:
• Core module – základný modul, vyuţíva ASP a relačnú databázu pre podporu
doručenia a sledovania on-line obsahu samovzdelávacích kurzov.
Samovzdelávacie kurzy môţu byť široko štruktúrované a kontrolované
prostredníctvom predurčených postupov (ciest) a prostredníctvom testov pre
odhad schopností účastníka kurzu. Týmto sa poskytuje pre tvorcu kurzu
pruţný súbor nástrojov pre tvorbu kurzov podľa potrieb jednotlivých
účastníkov.
44
• Collaboration module – tento modul kombinuje nástroje základného modulu
pre samovzdelávanie s širokými moţnosťami nástrojov pre vyučovanie
formou spolupráce, ktorá umoţňuje študujúcim a inštruktorom kurzov
pouţívať nástroje ako databáza diskusií či v reálnom čase vedené virtuálne
triedy. Tieto nástroje umoţňujú zostavovať dohromady skupiny študujúcich
umiestnené na fyzicky vzdialených miestach a umoţniť im spoločnú prácu a
výučbu. (http://www.kis.fri.uniza.sk)
uLern je slovenský produkt poskytujúci nástroje pre správu a poskytovanie kurzov
prostredníctvom internetu. Umoţňuje tvorbu výukových materiálov aj osobám bez
znalosti programovania. uLern pouţíva na strane kienta DHTML, na strane servera
PHP. uLern je moţné pouţívať s prehliadačom Microsoft Internet Explorer vo verzii 5.5
alebo vyššej, ktorý umoţňuje plnohodnotne pracovať s DHTML. Umoţňuje pouţívanie s
rôznymi databázami (primárne mySQL), pre virtuálnu učebňu a manaţér prenosu
súborov je pouţitý programovací jazyk Java.
Umoţňuje :
• administráciu tútorov, účastníkov, kurzov a učebných modulov v
multimediálnom sklade
• autorské nástroje na tvorbu lekcií, kurzov, testov, oznamov, úloh,
• k dispozícii je kalendár výučby, manaţér prenosu súborov, WYSIWIG editor
• asynchrónna komunikácia pomocou diskusných skupín
• synchrónna komunikácia vo virtuálnej učebni pomocou chatu, prezentácií,
tabule (whiteboard), synchrónneho prezerania WWW stránok, časovo
obmedzeného odpovedania na otázky a zdieľania obrazovky
• manaţérske nástroje
• klasifikačný hárok
• vyhľadávanie, záloţky ( http://www.kis.fri.uniza.sk )
45
Obr. 4: Prostredie LMS systému uLern ( http://www.kis.fri.uniza.sk )
WebCT (Web Course Tools)
Systém WebCT je jedným z najpouţívanejších a nejrozšírenejších LMS systémov. Je
pouţívaný na správu rozsiahleho e-learningového obsahu na mnohých univerzitách a v
podnikoch. Existuje vo viacerých verziách (napr. WebCT Campus, ) podľa
predpokladanej oblasti nasadenia. WebCT je LMS systém nainštalovaný na serveri a
klienti k nemu pristupujú pomocou webového prehliadača. Systém poskytuje účastníkom
široké moţnosti komunikácie pomocou e-konferencií, e-mailu, diskusných fór alebo tabule.
WebCT obsahuje nástroje pre :
• tvorbu a organizáciu študijných materiálov
• zostavenie kurzu
• správu, údrţbu a aktualizáciu kurzov
• komunikáciu a spoluprácu uţívateľov prostredníctvom internetu
(http://www.kis.fri.uniza.sk )
46
Obr. 5: Prostredie LMS systému WebCT ( http://www.kis.fri.uniza.sk )
LMS systém EDEN
LMS Eden je interaktívny systém s multimediálnymi prvkami, má jednoduchú
navigáciu, podrobný monitoring študijných aktivít, rýchlu aktualizáciu študijných
materiálov, integrované komunikačné nástroje, plnotextové vyhľadávanie, moţnosť
vyuţitia pre kombinovanú formu vzdelávania, export do interpersonálnych agend.
Technické a softvérové poţiadavky:
- prehliadač web stránok MS Internet Explorer V5 a vyšší,
- pripojenie na Internet rýchlosťou 44 Kb/s a vyššou.
Tvorca učebných materiálov musí mať nainštalovaný Lotus Notes, kde sa pouţíva
interný editor pre tvorbu kurzov alebo editor ProAuthor, ktorý je autorským nástrojom
pre vytváranie eLearningových kurzov. ( www.fem.uniag.sk )
47
Obr.6 : Prostredie LMS EDEN (www.fem.uniag.sk)
LMS EKP
Enterprise Knowledge Platform (EKP) predstavuje silnú, multijazyčnú platformu
zastrešujúcu všetky postupy spojené so vzdelávaním zamestnancov, klientov alebo
partnerov. EKP riadi celý vzdelávací proces od plánovania výučbových aktivít, prípravy
rozpočtu, cez zápis a jeho schvaľovanie, samotné absolvovanie výučby, aţ po
vyhodnotenie, certifikovanie a priradenie kvalifikácií. EKP je certifikované pre
SCORM a kompatibilné s AICC. Silnou stránkou tohto systému je i jeho adaptabilita.
EKP je postavené na platforme Java, čo umoţňuje zákazníkom jeho prevádzku na
operačných systémoch Windows, Unix, Linux atď. Umoţňuje tieţ vyuţitie
databázových serverov MS SQL Server, Oracle, Sybase a MySQL, aplikačných
serverov od serverov zaloţených na Open Source ako Apache/Tomcat, aţ po špičkové
produkčné servre ako WebLogic a IBM WebSphere. (http://www.e-learnmedia.sk)
48
Obr.7: Prostredie systému EKP (http://www.e-learnmedia.sk)
4.1.7. Porovnanie vlastností LMS systémov
Spoločnou vlastnosťou LMS systémov je jednoduchosť pouţitia, nenáročnosť na
platformu a pouţitie v prostredí Internetu a za pomoci internetového prehliadača. S
tohto sa snáď trochu vymyká len prostredie IBM Lotus Learning Space, ktoré je
primárne určené pre podnikové riešenia ďalšieho vzdelávania zamestnancov firiem.
Za veľkú výhodu voči systému WebCT a tieţ prostrediu Moodle, ktoré sú
pôvodne zamerané na angloamerické školstvo, je moţné povaţovať u systémov i-Tutor,
eDoceo a uLern to, ţe tieto systémy sú tvorené v prostredí blízkom nášmu, uLern
dokonca priamo na Slovensku. Za nevýhodu prostredia uLern je moţné povaţovať to,
ţe je orientované na prehliadače firmy Microsoft. Prostredie WebCT je asi najstaršie z
uvedených prostredí a trochu to aj na ňom poznať. Má konzervatívny vzhľad a jeho
prostriedky sa zdajú byť uţívateľsky menej prítulné ako prostriedky modernejších
prostredí, ako je napríklad eDoceo. Jeho sila však spočíva práve v dlhoročnom vývoji a
prepracovanosti. Prostredie Moodle, ktorému sa budem podrobnejšie venovať
49
v nasledujúcich kapitolách, má veľkú výhodu v licencii, ktorá umoţňuje jeho pouţitie a
modifikáciu pre účely ktoréhokoľvek stupňa škôl.
5 LMS Moodle
Obr.8.: logo LMS Moodle (http://moodle.org)
5.1 Vymedzenie pojmu
Systém Moodle (Modular Object-Oriented Dynamic Learning Environment)
je open source systém určený pre podporu prezenčnej aj dištančnej výučby
prostredníctvom on-line kurzov dostupných na WWW. Moodle umoţňuje
realizovať výukové metódy navrhnuté v súlade s princípmi konštruktivisticky
orientovanej výučby.
Je to voľne šíriteľný software s otvoreným kódom. Beţí na Unix, Linux,
Windows, Mac OS X a na akomkoľvek systéme, ktorý podporuje PHP. Data sú
ukladané v databáze, rozhranie podporuje okrem MySQL a PostgreSQL tieţ Oracle,
Access, Interbase a ODBC.
Dáva si za cieľ viesť ţiakov k vedomému a kritickému budovaniu vlastných
znalostí a postojov na základe vlastnej činnosti. Učenie sa v prostredí Moodle
spočíva v aktivnej účasti študentov na zadaných úlohách, prispievanie do
diskusných fór, účasti na hlasovaní, vypĺňaní online testov, vypracovaní písomných
prác, štúdium prednášok a pod. Takmer všetky úlohy je moţné obodovať a tým
motivovať študenta k aktivnej činnosti.
50
Je to prostredie určené pre realizáciu plne dištančnej výučby na Internete,
ako aj pre podporu vyučovania „face to face“ v tradičných školách všetkých
stupňov. (http://moodle.org)
5.2. Prečo LMS Moodle – nedostatky a výhody
Nedostatky:
- Program nie je komerčne distribuovaný, nie sú obchodné záruky, nie je
štandardne zaistená servisná firma.
- Chýbajú niektoré nástroje pre kolaboráciu a tvorenie tímov.
- Chýba komerčná ponuka školenia. ( http://www.kontis.sk )
Výhody:
- Pravdepodobne najrozšírenejší LMS na svete.
- Beţí na ľubovoľnom operačnom systéme, ktorý podporuje WWW + PHP
(Windows, Linux, UNIX, MacOS, NetWare...).
- Inštalácia a uvedenie do chodu behom niekoľkých hodín.
- Na strane uţívateľa nie je potrebné ţiadne klientské rozhranie okrem WWW
prehliadača, plne podporuje Internet Explorer, Netscape, Mozilla Firefox,
Safari, Opera, Chrome.
- Moţnosť uţívateľskej úpravy vzhľadu, štandardné šablóny free i komerčne
dostupné, moţnosť vytvorenia vlastných na báze CSS.
- Vlastné autorské prostredie, podpora štandardov SCORM, AICC, IMS
Content Package, (Moodle) XML.
- Niekoľko štandardných uţívateľských rolí od administrátora a tvorcu kurzu
cez učiteľa aţ po študenta a hosťa, nastavenie práv k jednotlivým kurzom
a ich častiam podľa týchto rolí.
- Podpora externých autorských systémov od open source aţ po komerčné.
- Slovenské uţívateľské prostredie, jazyková podpora 75 jazykov.
- Bohaté komunikačné nástroje (interný e-mail, posielanie správ, blog, chat,
diskusné fóra niekoľkých typov, wiki).
- Bohaté nástroje spätnej väzby (úlohy, dotazníky, testyk workshop, hot
potatoes), moţnosti importu testov z iných LMS.
51
- Evidencia výsledkov štúdia, rôzne spôsoby hodnotenia (body, percentá,
škály, známky) moţnosť on-line certifikátov.
5. 3 Vlastnosti LMS Moodle
je otvorený systém s dostupnými zdrojovými kódmi, takţe sa jeho funkcie
dajú upraviť podľa potreby, prípadne vytvoriť nové vlastné funkcie
a nástroje,
je zadarmo, to je asi jedna z najdôleţitejších výhod systému,
kurz vytvorený v ňom môţe obsahovať súbor akéhokoľvek formátu. Či sa
spustia alebo otvoria však závisí od softvérového vybavenia počítača,
z ktorého sme do LMS/CMS Moodle prihlásený,
na rozdiel od iných LMS Moodle neponúka videokonferenciu, elektronickú
tabuľku, zdieľanie pracovnej plochy či aplikácií (http://www.fem.uniag.sk ).
O
b
r
.
9
.
:
o
Obr. 9. : štatistika vyuţívania Moodle.org (http://moodle.org)
5.4. Moduly aktivít
Moduly aktivít predstavujú veľmi rozsiahlu tému. Systém obsahuje mnoho
modulov aktivít, ktoré sú dodávané ako štandardná súčásť inštalácie Moodle a v prípade
potreby je moţné nainštalovať rôzne prídavné moduly. V súčasnej verzii Moodle sú
štandardné nasledujúce moduly činností: Anketa, Úlohy, Databáza, Fórum, Chat,
Prednáška, Prieskum, Slovník, písomná práca, atď… Stručne sa zmienim len o tých
moduloch aktivít, ktoré beţný pouţívateľ najčastejšie vyuţíva.
52
5.4.1 Anketa
Anketa je aktivita, ktorá slúţi na získavanie odpovedí na zvolené otázky od
ľudí, ktorí sa kurzu zúčastňujú. Funguje na princípe klasickej ankety, študenti
odpovedajú na otázky výberom z určitých moţností. Nastavenie modulu je veľmi
jednoduché, je zadaná otázka a k nej sú na výber moţnosti. Na začiatku je potrebné
zvoliť názov ankety, ktorý sa zobrazuje na domovskej stránke kurzu. Dôleţité je
nastaviť, či budú výsledky zobrazované študentom, tajné alebo anonymné, hosťom
je tento kurz neprístupný. Nastavenie limitu umoţňuje stanoviť maximálny počet
výberov príslušnej voľby. (Eger, 2005)
Obr. 10.: Ukáţka vytvorenej ankety
5.4.2 Chat
Modul Chat je podobne ako modul Fórum určený na diskusiu. Umoţňuje
vyučujúcemu a študentom medzi sebou interaktívne komunikovať na ľubovoľnú
tému. Pri tvorbe modulu Chat na začiatku zvolíme názov chatovacej miestnosti a
úvodný text, ktorý vystihuje tému chatovania. Dôleţitým faktorom je zadefinovanie
času najbliţšieho chatovania, aby všetci zainteresovaný boli informovaní, kedy bude
chat prebiehať. Ak chceme vstúpiť do chatovacej miestnosti, klikneme na názov
chatu a v zobrazenom okne kliknime na odkaz Kliknite sem, ak sa chcete zapojiť
do chatovania.
53
Obr. 11.: Okno chatovacej miestnosti
Na obrazovke sa objaví okno chatovacej miestnosti. Ak sa chceme zapojiť
do chatovania a pridať nejaký text, vpíšeme ho do textového poľa, ktoré sa nachádza
v spodnej časti stránky. Potom stlačíme na klávesnici kláves Enter. Náš text sa
objaví v hornej časti stránky, spolu s príspevkami ostatných účastníkov chatovania.
(Eger, 2005)
5.4.3 Fórum
Fórum je nástroj neinteraktívnej (asynchrónnej) komunikácie medzi
študentmi a vyučujúcim ako aj medzi študentmi navzájom. Rozdiel oproti Chatu je
v tom, ţe Fórum slúţi na dlhodobejšiu diskusiu a nie je potrebné stanoviť čas
diskusie. Účastníci diskusného fóra posielajú príspevky na určitú vopred stanovenú
tému, ostatní účastníci si ich môţu prečítať a poslať svoj príspevok.
Pri tvorbe nového fóra zvolíme názov fóra, ktorý stručne vystihuje o čom
dané fórum bude. Zvolíme typ fóra z daných moţností, ktoré nám ponúka roletové
menu. Následne vpíšeme Úvod do diskusného fóra, čo je text, ktorý sa na stránke
objaví ako téma diskusie. Nakoniec ponastavujeme rôzne parametre, kto môţe do
fóra prispievať, či povolíme hodnotenie príspevkov, maximálnu veľkosť prílohy
atď. (Eger, 2005)
54
Obr.12: Dostupné diskusné fóra
5.4.4 Kniha
Modul kniha ponúka jednoduchú ale prehľadnú prezentáciu študijných
materiálov. Je moţné ho pouţiť aj ako alternatívu k moţnosti vytvorenia webovej
stránky. Jeho výhoda spočíva v tom, ţe aj s minimálnymi znalosťami tvorby
webových stránok je moţné vytvoriť navzájom poprepájaný viacstranový
dokument.
Pri tvorbe modulu Kniha postupujeme podobne ako pri ostatných, na
začiatku zvolíme výstiţný názov. Potom popíšeme charakteristiku knihy a zvolíme
typ číslovania kapitol.
Po uloţení nastavení sa v sekcii objaví ikona Kniha s názvom, ktorý sme
zadali na úvod.
Modul Kniha nie je obsiahnutý v základnej inštalácii LMS Moodle, je
potrebná jeho dodatočná inštalácia administrátorom. (Eger, 2005)
5.4.5 Prednáška
Prednáška je typ aktivity, ktorá zaujímavou a flexibilnou formou sprístupní
študentom vzdelávací materiál. Pozostáva z viacerých stránok textu, tzv. kariet,
ktoré môţu byť doplnené napríklad o obrázky alebo hypertextové odkazy. Kaţdá
karta je ukončená otázkou a študent má k dispozícii niekoľko moţných odpovedí.
Ak študent odpovedal na kontrolnú otázku správne, môţe postúpiť v štúdiu na
ďalšiu stránku (kartu). Ak odpovedal nesprávne, je vrátený na predchádzajúcu
stránku, aby si problematiku doštudoval. Spôsob navigácie v rámci Prednášky závisí
od nastavenia parametrov aktivity. (Eger, 2005)
55
Obr.13: Zobrazenie navigačného stromu Prednášky
5.4.6 Prieskum
Modul prieskum slúţi na zisťovanie názoru študentov na túto formu
vzdelávania pred alebo počas on-line výučby. Je to určitá forma dotazníka slúţiaca
na zber dát pre učiteľa.
Nový prieskum vkladáme do kurzu tak, ţe v roletovom menu „pridať
aktivitu“ klikneme na poloţku „prieskum“ . V súčasnej dobe máme k dispozícii 5
prednastavených prieskumov, predpokladá sa však, ţe v ďalších verziách Moodle
budeme môcť vytvárať vlastné prieskumy. (Eger, 2005)
Obr. 14: Vytvorenie nového prieskumu.
56
Typy prieskumov
ATTLS (Attitudes to Thinking and Learning Survey) - vychádza z teórie
ciest poznania a poskytuje nástroj na otestovanie kvality diskusie v prostredí
medzi spolupracujúcimi študentmi. Prieskum nazvaný The Attitudes
Towards Thinking and Learning Survey (ATTLS) poskytuje nástroj,
pomocou ktorého môţeme zistiť, akým spôsobom účastník kurzu.
COLLES (Constructivist On-Line Learning Environment Survey) –
prieskum pozostáva z 24 bodov, rozdelených do šiestich kategórií, z ktorých
kaţdá nám pomáha presnejšie sa vyjadriť ku kvalite on-line výučbového
prostredia. Jednotlivé skupiny majú nasledujúce zameranie:
Závaţnosť
Reflektujúce myslenie
Interaktivita
Podpora školiteľa
Podpora
Interpretácia
Kritické incidenty (Critical Incidents) – tento typ prieskumu bliţšie
popisuje Pomocník. (Eger, 2005)
5.4.7 Písomná práca
Tento modul slúţi študentom na zaznamenávanie svojich nápadov,
myšlienok a poznámok na zadanú tému. Všetky záznamy sú neustále k dispozícii,
avšak len konkrétnemu študentovi a učiteľovi, ktorý môţe tieto poznámky hodnotiť
a tým aktivovať študenta k ďalšiemu štúdiu. Pri vytváraní novej témy písomnej
práce vyberieme poloţku „písomná práca“ z roletového menu „pridať aktivitu“.
Na novej stránke následne nastavíme parametre ako názov práce, tému,
definujeme spôsob hodnotenia práce a dostupné dni, kedy je práca študentom
k dispozícii. (Eger, 2005)
57
Obr. 15: Ukáţka vytvorenej Písomnej práce
5.4.8 Slovník
Modul aktivity Slovník slúţi učiteľovi (prípadne v spolupráci so študentmi)
na vytvorenie encyklopédie pojmov, resp. spravovať zoznam definícií rôznych
termínov. Termíny môţeme z jedného slovníka do iného exportovať. Pri tvorení
nového slovníka musíme nastaviť rôzne parametre, za začiatku názov a popis, ďalej
počet záznamov na stránke a či ide o hlavný alebo vedľajší slovník. Ďalšie moţnosti
nastavenia sú zobrazené na obrázku 11. (Eger, 2005)
Obr. 16 : Pridávanie aktivity Slovník prvá časť
58
Obr. 17 : Pridávanie aktivity Slovník druhá časť
5.4.9 Test
Aktivita Test slúţi jednak ako pomôcka pre študenta (auto test), ktorý má jej
prostredníctvom moţnosť overiť si získané vedomosti, jednak umoţňuje overiť
učiteľovi kvalitu získaných vedomostí študentov.
V LMS modle sú k dispozícii nasledovné typy otázok:
- áno/nie,
- viaceré moţnosti,
- krátka odpoveď,
- numerická odpoveď,
- odpoveď s výpočtom,
- priraďovanie, popis,
- náhodná otázka,
- s moţnosťou výberu odpovedí, (Eger, 2005)
Obr. 18: Príklad vytvoreného testu
59
Obr. 19: Ukáţka testu s desiatimi náhodnými otázkami
5.4.10 Tvorivá dielňa
Ďalším modulom, ktorý je primárne určený na podporu tímovej práce v
procese výučby je modul Tvorivá dielňa. Pouţitie tohto modulu poskytuje ďalší
rozmer on-line štúdia. Jeho hlavnou myšlienkou je, ţe výsledná práca študenta nie je
hodnotená iba vyučujúcim, ale do úvahy sa berú aj hodnotenia ostatných študentov.
Dokonca, moţno v module zadať aj moţnosť seba hodnotenia. Tento spôsob štúdia
nie je zatiaľ typický pre naše podmienky, ale jeho nasadenie je veľkým prínosom k
celkovej kvalite vytvoreného kurzu. (Eger, 2005)
Obr.20: Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa prvá časť
60
Obr. 21: Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa druhá časť
5.4.11 Wiki
Modul Wiki je ďalšou aktivitou, ktorá poskytuje priestor na spoločnú prácu
všetkých študentov. (podrobnejšie je táto aktivita popísaná v kapitole 6). (Eger,
2005)
5.4.12 Zadanie
Tento modul umoţňuje zadať úlohu študentom, ktorú musia vypracovať
a následne v elektronickej forme odovzdať učiteľovi.
Úloha môţe byť definovaná priamo alebo následne pridaná vo forme
textového súboru. Po vypracovaní zadania študentom môţe učiteľ vypracované
úlohy ohodnotiť, prideliť body podľa zadefinovanej stupnice, prípadne pridať spätnú
väzbu. (Eger, 2005)
61
Obr. 22: Aktivita Zadanie v LMS Moodle
6 Aktivita Wiki
V tomto module účastníci spolupracujú na tvorbe webových dokumentov,
pričom pouţívajú priamo webový prehliadač. Vyuţívajú moţnosti formátovania
textu bez nutnosti ovládania HTML kódu, pričom formátovanie textu sa realizuje
prostredníctvom sady formátovacích značiek.
Väčšinou slúţi k encyklopedickému zhromaţdeniu a usporiadaniu
odborných pojmov z určitej oblasti. Ukáţkovým príkladom je webová stránka
www.wikipedia.com, kde nájdeme obrovské mnoţstvo informácií z rozličných
oblastí s moţnosťou vyhľadávania podľa kľúčových slov. (Eger, 2005)
Obr. 23: Ukáţka pouţitia Wiki na stránke Wikipedia.org
62
6.1 Vytvorenie Wiki v prostredí LMS Moodle
Wiki pridáme do kurzu z roletového menu Pridať aktivitu. K dispozícii
máme okno s parametrami, pomocou ktorých nastavíme Wiki podľa našich
predstáv:
Meno a Zhrnutie – zadáme stručný a výstiţný popis cieľu aktivity.
Druh - na základe určenia tejto poloţky môţeme presne definovať účel
aktivity. V kombinácii s voľbou Reţim skupiny môţeme definovať deväť
spôsobov tvorby obsahu Wiki. Jednotlivé kombinácie uvediem pre lepšiu
prehľadnosť v tabuľke:
Ţiadne skupiny Oddelené skupiny Viditeľné skupiny
Učiteľ
Existuje jedna Wiki,
ktorú
môţe editovať iba
učiteľ.
Študenti vidia jej
obsah.
Existuje jedna Wiki pre
kaţdú
skupinu, právo editovať
má iba
učiteľ, stránky sú však
viditeľné všetkým
študentom
skupiny.
Existuje jedna Wiki pre
kaţdú
skupinu, editovať ju
môţe vţdy
iba učiteľ. Študenti vidia
Wiki
stránky všetkých skupín.
Skupiny
Existuje jedna Wiki,
ktorú
môţu vidieť a
editovať
študenti aj učiteľ.
Existuje jedna Wiki pre
kaţdú
skupinu. Študenti vidia a
môţu
editovať iba stránky
skupiny.
Existuje jedna Wiki pre
kaţdú
skupinu. Študenti môţu
editovať stránky svojej
skupiny,
ale vidia všetky stránky
aj
ostatných skupín.
Študent
Existuje jedna Wiki
pre
kaţdého študenta.
Editovať a vidieť ju
môţe
aj učiteľ.
Kaţdý študent má vlastnú
Wiki, ktorú môţe editovať
spolu s učiteľom. Ostatní
študenti majú právo vidieť
Wiki stránky ostatných
členov
skupiny.
Kaţdý študent má
vlastnú Wiki,
ktorú môţe spolu s
učiteľom
editovať. Študent však
vidí
Wiki stránky všetkých
ostatných študentov.
Tabuľka 2.: Kombinácia deviatich spôsobov tvorby obsahu Wiki (Eger, 2005)
63
HTML reţim – môţeme nastaviť úroveň akceptovania značiek jazyka
HTML v texte jednotlivých stránok, bez HTML, kedy môţu editori stránok
pouţívať iba jednoduchý značkovací jazyk Wiki alebo bezpečné HTML.
Povoliť binárne súbory – pokiaľ chceme, aby súčasťou stránok boli aj
obrázky, musíme túto moţnosť nastaviť na hodnotu „Áno“.
Zakázať vytváranie odkazov z WikiSlov – zaškrtnutím tejto voľby
znefunkčníme tvorbu prepojení medzi jednotlivými stránkami Wiki. Touto
voľbou by sme narušili jej hlavný význam, preto toto nastavenie má zmysel
iba v špecifických prípadoch.
Práva študentov – ak plánujeme povoliť študentom niektoré
administrátorské práva (Povoliť nastavenie príznakov stránky, Povoliť
odstránenie stránok, Povoliť orezať stránky, Povoliť hromadné vrátenie
zmien), môţeme ich práve v tejto voľbe definovať.
Názov stránky, Vyberte si úvodnú stránku – ako prvú musíme vytvoriť
úvodnú stránku. Buď ju vytvoríme prostriedkami Wiki alebo môţeme
pouţiť externý zdroj.
Reţim skupiny – v kombinácii s voľbou Druh definujeme spôsob pouţitia
tejto aktivity.
Obr. 24: Vytvorenie novej Wiki (Baláţová, 1998)
64
6.2 Vytvorenie Wiki stránok
Po nastavení a uloţení všetkých parametrov, ktoré sú podrobne rozobraté
v predchádzajúcej kapitole môţeme prejsť na vytváranie stránok Wiki. Ako prvý
krok je potrebné vytvoriť úvodnú stránku a naplniť ju obsahom. Veľmi dobrým
pomocníkom pri vkladaní údajov z rozličných zdrojov môţe byť klasický textový
editor (napr. Wordpad), pretoţe nám pomôţe odstrániť rozličné formátovania textu.
Postupujeme tak, ţe obsah kurzu najprv vloţíme zo zdroja do textového dokumentu
a následne odtiaľ skopírujeme do pripravenej stránky Wiki. Pri stlačení tlačidla
„uloţiť“ sa nám uloţia doteraz vykonané zmeny.
Obr. 25: Ukáţka vytvorenej Wiki stránky študentom.
Kedykoľvek sa môţeme vrátiť k upravovaniu doterajšieho obsahu stlačením
karty „upraviť“. Podľa toho aký reţim HTML sme zvolili, môţeme daný obsah
formátovať pomocou prednastavených grafických ikon:
65
typ písma, formát písma
riadkovanie
odsadenie, odráţky a číslovanie
indexovanie
zmena farby textu a pozadia
vloţenie obrázka, tabuľky
a iné...
Obr. 26: Ukáţka formátovacích ikon.
6.3 Tvorba Wiki slov
Hlavnou podstatou tvorenia stránok Wiki je pouţitie tzv. WikiSlov. Princíp
tvorenia Wiki stránok spočíva v tom, ţe kaţdé slovo je moţné ďalej vysvetliť –
vytvoriť mu novú stránku Wiki. Slovo ktoré chceme ďalej rozoberať je moţné
označiť dvomi spôsobmi:
Môţeme pouţiť štýl nazývaný „CamelCase“, v ktorom WikiSlovo označíme
tak, ţe v ňom napíšeme dve veľké písmená, napríklad Hardvér,
Na označenie WikiSlov pouţijeme hranaté zátvorky, napríklad [hardvér].
Obr. 27: Ukáţka vytvorenia Wiki slov pomocou hranatých zátvoriek.
Text, ktorý píšeme, si môţeme prezrieť, ak klikneme na tlačidlo „náhľad“
pod editačným oknom. V okne náhľadu sa nám zobrazí formátovaný text, v ktorom
66
sú WikiSlová označené otáznikom. Iný študent (v závislosti od nastavenia Reţimu
skupiny a Druhu) môţe na takéto slovo kliknúť a pridať ďalšiu Wiki stránku.
6.4 Ďalšie moţnosti stránok Wiki
Nad kaţdou stránkou Wiki sa v hornej časti nachádza 5 záloţiek, v tejto časti
si stručne popíšeme, na čo ktorá z nich slúţi.
Čítať – predstavuje východiskové zobrazenie stránky. Stránka obsahuje
WikiSlová (označené otáznikom). Ak na takéto slovo klikneme, môţeme k
nemu vytvoriť samostatnú stránku.
Upraviť – zobrazí sa nám editačné okno aktuálne vybranej stránky. Ak
uskutočníme na stránke zmeny alebo niečo doplníme, okrem novej uloţenej
verzie stránky sa pôvodná verzia uloţí do Histórie. Odkazy – táto záloţka
nám prehľadne zobrazí všetky WikiSlová, prepojené na túto stránku.
História - obsahuje jednotlivé verzie stránky.
Prílohy – poskytuje zoznam súborov, ktoré tvoria súčasť stránky. Môţeme
tu nájsť napríklad všetky pouţité obrázky. Okrem týchto moţností vidíme
na kaţdej stránke Wiki v jej hornej časti roletové menu, ktoré obsahuje
rôzne Wiki odkazy. V tomto menu si môţeme zvoliť zobrazenia stránok
podľa rôznych kritérií a funkcií.
Obr. 28: roletové menu Wiki odkazov. (Eger, 2005)
67
7. Záver
V mojej diplomovej práci som sa zaoberal problematikou internetového
vzdelávania a spracovaním problematiky OEZ pomocou aktivity Wiki v systéme
LMS moodle. Začiatok práce bol venovaný krátkemu teoretickému úvodu do
problematiky, kde boli vysvetlené základné pojmy ako Internet, e-learning, e-
learningový kurz, LMS systémy a rôzne ďalšie pojmy súvisiace s problematikou
elektronickej formy vzdelávania.
Jedným z cieľov bolo analyzovať e-learning, predstavil som jeho podrobnú
charakteristiku a objasnil výhody a nevýhody e-learningového vzdelávania. Venoval
som sa taktieţ charakteristike rôzných platforiem e-learningu, ktoré pracujú
v reţime LMS. V ďalšej časti som čo najpodrobnejšie vysvetlil princípy platformy
Moodle, predstavil prostredie a stručne popísal všetky štandardné moduly aktivít,
ktoré nám systém Moodle ponúka. Aktivitu Wiki, v ktorej som spracoval
problematiku OEZ som popísal podrobne, pričom som uviedol konkrétny postup pri
vytváraní stránok Wiki a tvorbe Wiki slov. Snaţil som sa vysvetliť postup práce
tak, aby bol ľahko zrozumiteľný aj laikovi, ktorý sa v prostredí Moodle nevyzná.
Hlavným cieľom mojej práce bolo vypracovanie e-learningovej online
aplikácie, ktorá je zameraná na problematiku obnoviteľných zdrojov energie.
Aplikácia bola vytvorená v prostredí LMS Moodle, v module aktivity Wiki. Zadanú
úlohu som splnil a výsledok mojej práce sa nachádza na stránke
http://test.uvtip.sk/eceve/course/view.php?id=10 .
Nazdávam sa, ţe význam systému LMS Moodle a elektronického
vzdelávania vo všeobecnosti bude neustále rásť, pretoţe všetky pozitívne vlastnosti
e-learningu sú k tomu predurčené. Pokiaľ dôjde k zlepšeniu prístupnosti vzdelania
širokým skupinám záujemcov (bez rozlíšenia veku, pohlavia, vzdialenosti, ai.) za
predpokladu rozumného kompromisu ceny a kvality, potom e-learning splní presne to
čo od neho očakáváme.
68
Zoznam použitej literatúry
http://sk.wikipedia.org/wiki/Internet
http://www.pripojsa.sk/historia-Internetu/
http://www.dinersclub.sk/3-2006/historia-Internetu#
Brdička, B. Role Internetu ve vzdělávání. PF Karlovy Univerzity, Praha, 50 – 52, 2003.
http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/ekonomia/33873/?print=1
Petr Korviny, Moodle (nejen) na OPF, OPF, 2005)
Kamil Kopecký, Základy e-learningu, Net University s.r.o., UP
v Olomouci, 2005
Jan Wagner, Nebojme se eLearningu, Česká škola, 2005
Eger, L. Technologie vzdělávání dospělých. ZČU, Plzeň, 41 – 47, 2005.
STŘÍTESKÁ, Hana. Historie e-learningu v České republice [online]. 2003 [cit. 11. 12.
2008].
Lešková, A. 2001. Nové formy vzdelávania založené na moderných informačných
technológiách
Dostupné na nternete:
http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/3-2001/pdf/26-
28.pdf
http://www.kontis.sk/uvod_prinos_lepe.asp?menu=elearning&submenu=prinos &subs
ubmenu=lepe
http://www.kontis.sk/uvod_prinos_lepe.asp?menu=elearning&submenu=prinos
&subsubmenu=lepe
http://www.kontis.sk/uvod_coje_klasika.asp?menu=elearning&submenu=coje&
subsubmenu=klasika
http://www.kontis.sk/uvod_prinos_lepe.asp?menu=elearning&submenu=prinos &subs
ubmenu=lepe
http://www.predika.cz/asp/portal/portal.asp
69
http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib022/drozdova.htm)
http://referaty.atlas.sk/ostatne/informatika/49385/zakladne-sietove-sluzby-internetu
http://www.strategie.sk/showdoc.do?docid=25341
http://www.garantpp.sk/backup_oldweb/?co-je-e-learning
http://lide.uhk.cz/fim/student/fssoukk1/historie.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia
http://www.modernivyucovani.cz/temata/technologie-ve-vyuce/592-vize-a-
soucasnost-billa-gatese.html
www.fem.uniag.sk/walter/system/files/prirucka2_final_version_sk.pdf
http://www.e-learnmedia.sk/sk/produkty/lms-ekp-system-vzdelavania-
zamestnancov
http://www.kontis.sk/uvod_soucasti_vztah.asp?menu=elearning&submenu=souc
asti&subsubmenu=vztah
Kočíková, E., LMS systém a e-Learning vo vzdelávaní, 2007
Dostupný na Internete:
http://www.mpctn.sk/konferencia/prispevky/Kocikova/LMS_system_a_elearning_vo_v
zdelavani.doc
http://sk.wikipedia.org/wiki/LMS
http://moodle.org
http://www.fi.muni.cz/usr/jkucera/pv109/2003p/xstrites.htm
http://www.posterus.sk/?p=4661
http://flatulent.szm.com/tchv/metodika.html
http://www.kis.fri.uniza.sk/~ludo/top_el/LMS/LMS.pdf
http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13453
http://www.kontis.sk/uvod_prinos_levneji.asp?menu=elearning&submenu=prin
os&subsubmenu=levneji
http://www.fem.uniag.sk/uninfos2003/zbornik/mikus_cernanska_skvarek.pdf
http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib073/mikus.htm
70
BERTRAND, Y., 1998. Soudobé teorie vzdelávaní. Portál Praha, 1998. ISBN 80-7178-
216-5.
BALÁŢOVÁ, E., 1998. Pedagogika a jej stratégie v oblasti informačných
a didaktických technológií. In : Acta Universitatis Matthaei Belii. Pedagogická
fakulta UMB Banská Bystrica, 1998. ISBN 80-8055-206-1.
71
1 Príloha 1
Print screen 1.: Slnečná energia
72
Príloha 2
Print screen 2.: Slnko
Print screen 3.: Ţivotné prostredie
73
Príloha 3
Print screen 4.: Slnečné ţiarenie
Print screen 5.: Solárne systémy
74
Príloha 4
Print screen 6.: Fotovoltaické články
Print screen 7.: Parabolické zrkadlá
75
Príloha 5
Print screen 8.: Solárne veţe
Print screen 9.: Generátor
Print screen 10.: Dynamo
76
Príloha 6
Print screen 11.: Slnečné kolektory
Print screen 12.: Výhody vyuţitia slnečnej energie
77
Príloha 7
Print screen 13.: Nevýhody slnečnej energie
78
Príloha 8
Print screen 14.: Veterná energia
79
Príloha 9
Print screen 15.: Výroba elektrickej energie
80
Príloha 10
Print screen 16.: Elektromotor
Print screen 17.: Vietor
81
Príloha 11
Print screen 18.: Prevodovka
Print screen 19.: Systém natáčania do smeru vetra
Print screen 20.: Stoţiar a rám strojovne
82
Príloha 12
Print screen 21.: Regulačný systém
Print screen 22.: Výber lokality
Print screen 23.: Výhody veternej energie
83
Príloha 13
Print screen 24.: Nevýhody veternej energie
Print screen 25.: Rotor
84
Príloha 14
Print screen 26.: Generátor
85
Príloha 15
Print screen 27.: Energia vody
Print screen 28.: Kolobeh vody
86
Príloha 16
Print screen 29.: Vodné elektrárne
87
Príloha 17
Print screen 30.: Turbíny
Print screen 31.: Mechanická energia
88
Príloha 18
Print screen 32.: Elektrická energia
Print screen 33.: Elektrická sieť
Print screen 34.: Spotrebiteľ
89
Príloha 19
Print screen 35.: Malé vodné elektrárne
Print screen 36.: Prečerpávacie vodné elektrárne
90
Príloha 20
Print screen 37.: Čerpadlo
Print screen 38.: Prílivové elektrárne
91
Príloha 21
Print screeen 39.: Energia morských vĺn
Print screen 40.: Biomasa
92
Príloha 22
Print screen 41.: Etanol
Print screen 42.: Metanol
93
Príloha 23
Print screen 43.: Drevoplyn
Print screen 44.: Bioplyn
94
Príloha 24
Print screen 45.: Energetická hodnota
Print screen 46.: Spaľovanie
95
Príloha 25
Print screen 47.: Pyrolýza
Print screen 48.: Splyňovanie
96
Príloha 26
Print screen 49.: Anerobické hnitie
Print screen 50.: Fermentácia
97
Príloha 27
Print screen 51.: Ako vzniká biomasa
Print screen 52.: Chemické zloţenie biomasy